(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 7. júla 2016 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílii, Iráne, Rusku, Srbsku a na Ukrajine (ďalej len „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Prešetrovanie sa začalo na základe podnetu, ktorý 23. mája 2016 podalo Európske združenie výrobcov ocele (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 90 % celkovej výroby určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla v Únii.

(3)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa prihlásili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Výslovne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, orgány dotknutých krajín, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí konania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(4)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

(6)

Komisia v oznámení o začatí konania oznámila, že vybrala predbežnú vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tejto predbežnej vzorke, žiadne však neboli však doručené.

(7)

V dôsledku toho konečnú vzorku tvorili šiesti výrobcovia z Únie nachádzajúci sa v piatich rozličných členských štátoch. Predstavuje vyše 45 % výroby Únie.

(8)

S cieľom rozhodnúť o o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania. Všetkých sedem dovozcov, ktorí sa prihlásili, bolo členmi konzorcia nazývaného „Konzorcium pre dovoz plochých výrobkov valcovaných za tepla“ (ďalej len „konzorcium“). Toto konzorcium bolo zriadené ad hoc na účely prešetrovania vyše 30 používateľmi a neprepojenými dovozcami, ktorí sa prevažne, ale nie výlučne, nachádzajú v Taliansku. Ide najmä o malé a stredné podniky (MSP).

(9)

Spoločnosť Stemcor London Ltd, člen konzorcia, sa prostredníctvom vyplneného dotazníka dobrovoľne zaviazala k plnej spolupráci. Tento neprepojený dovozca sa nachádzal v Londýne v Spojenom kráľovstve a počas obdobia prešetrovania predstavoval jeho obchod s dotknutým výrobkom hodnotu viac ako 30 miliónov GBP. U tohto neprepojeného dovozcu prebehlo overovanie na mieste.

(10)

Vzhľadom na malý počet známych vyvážajúcich výrobcov v Iráne, Rusku, Srbsku a na Ukrajine sa v prípade týchto krajín nepočítalo s výberom vzorky.

(11)

Vzhľadom na potenciálne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Brazílii Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Brazílii o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania s cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu Brazílie pri Európskej únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala prípadných iných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(12)

Päť výrobcov poskytlo informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Komisia zistila, že dve z týchto spoločností boli prepojené, a preto ich považovala za jedného vyvážajúceho výrobcu (jednu skupinu vyvážajúcich výrobcov).

(13)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými známymi vyvážajúcimi výrobcami, ako aj s brazílskymi orgánmi. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(14)

Ako uviedli štyria spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, vybraná vzorka predstavuje 97,3 % celkového vývozu Brazílie do Únie.

(15)

Komisia zaslala dotazníky navrhovateľovi, všetkým výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, všetkým známym vyvážajúcim výrobcom v Iráne, Rusku, Srbsku a na Ukrajine a trom výrobcom zaradeným do vzorky v Brazílii, používateľom a dovozcom, ktorí sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania.

(16)

Vyplnené dotazníky boli doručené od združenia Eurofer, šiestich výrobcov z Únie zaradených do vzorky a ich prepojených oceliarskych servisných stredísk, jedného používateľa v mene konzorcia, jedného neprepojeného dovozcu zaradeného do vzorky a deviatich skupín vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách.

(17)

Okrem toho konzorcium predložilo pripomienky po začatí tohto konania. Po začatí konania predložili pripomienky aj niekoľkí ďalší používatelia, najmä z Poľska a pobaltských štátov, Konfederácia lotyšských zamestnávateľov a Združenie strojárenského a kovospracujúceho priemyslu v Lotyšsku.

(18)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(19)

Obdobie prešetrovania dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2015 do 30. júna 2016 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(20)

Navrhovateľ predložil 11. októbra 2016 žiadosť o registráciu dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla z dotknutých krajín podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia. Dňa 21. novembra 2016 navrhovateľ v súvislosti so svojou žiadosťou o registráciu poskytol aktualizované údaje o dovoze. Po dôkladnej analýze žiadosti a podporných údajov Komisia dospela k záveru, že podmienky na registráciu boli splnené len v súvislosti s dovozom z Brazílie a Ruska.

(21)

Komisia preto 6. januára 2017 uverejnila vykonávacie nariadenie Komisie, ktorým sa od 6. januára 2017 zavádza povinnosť registrovať dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílii a Rusku (3).

(22)

Komisia 4. apríla 2017 prostredníctvom informačného dokumentu (ďalej len „informačný dokument“) informovala všetky zainteresované strany, že bude pokračovať v prešetrovaní bez uloženia predbežných opatrení na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách do Únie. Informačný dokument obsahoval základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých sa Komisia rozhodla pokračovať v prešetrovaní bez uloženia predbežných opatrení.

(23)

Po poskytnutí informačného dokumentu zainteresované strany predložili svoje písomné podania s pripomienkami k informáciám a zisteniam, ktoré boli zverejnené. Zároveň boli vypočuté zainteresované strany, ktoré požiadali o vypočutie.

(24)

Dňa 4. mája 2017 bol navrhovateľ vypočutý za účasti úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach. Dňa 15 mája 2017 boli vypočutí dvaja ruskí vyvážajúci výrobcovia, konkrétne spoločnosť MMK a spoločnosť PAO Severstal. Konzorcium bolo vypočuté 1. júna 2017. Navrhovateľ bol druhýkrát vypočutý 8. júna 2017. Okrem toho sa 13. júna 2017 uskutočnilo vypočutie ukrajinského vyvážajúceho výrobcu, skupiny Metinvest Group.

(25)

Komisia pred tým, ako dospela ku konečnému rozhodnutiu, posúdila všetky ústne a písomné pripomienky k informačnému dokumentu, ktoré zainteresované strany predložili. Tieto pripomienky sa riešia v tomto nariadení.

(26)

Okrem toho Komisia požiadala používateľov, ktorí sa prihlásili vo fáze začatia konania, aby poskytli viac údajov o strojárenskom odvetví a iných odvetviach s cieľom presnejšie posúdiť možný vplyv opatrení na nadväzujúce odvetvia okrem odvetvia rúr a rúrok. Zároveň vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k prípadnej vhodnej forme opatrení.

(27)

Po poskytnutí informačného dokumentu sa prihlásilo ďalších 18 používateľov a požiadalo o registráciu ako zainteresované strany. Z 18 používateľov ich bolo ako zainteresovaná strana zaregistrovaných 17. Sedem z týchto 18 používateľov požiadalo o anonymitu, pretože sa obávali odvetných opatrení. Žiadosti sa vyhovelo v prípade šiestich z daných siedmich používateľov. Zostávajúci subjekt nebol zaregistrovaný ako zainteresovaná strana, pretože napriek niekoľkým upozorneniam neodôvodnil svoju žiadosť o anonymitu.

(28)

Komisia navyše pokračovala vo vyhľadávaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Na tento účel zaslala šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, 74 používateľom (vrátane členov konzorcia) a 12 združeniam používateľov dodatočné dotazníky za obdobie nasledujúce po období prešetrovania (ďalej len „obdobie po OP“).

(29)

Vyplnené dotazníky za obdobie po OP boli doručené od všetkých šiestich výrobcov z Únie a od 23 používateľov. Dve z 12 združení používateľov navyše poskytli dodatočné informácie. Okrem toho boli navrhovateľ, jeden výrobca z Únie (4) a vybraní používatelia (5) (najmä na základe geografického rozloženia) informovaní, že útvary Komisie overia príslušné údaje na mieste.

(30)

Následne bolo v období od 29. mája do 9. júna 2017 v priestoroch týchto zainteresovaných strán v Európskej únii vykonaných ďalších päť overovaní na mieste:

(31)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých Komisia plánovala uložiť konečné antidumpingové opatrenia. Po konečnom poskytnutí informácií mali takisto k dispozícii lehotu, počas ktorej mohli vzniesť námietky.

(32)

Po konečnom poskytnutí informácií 17. júla 2017 (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“) sa 27. júla 2017 konalo ďalšie vypočutie navrhovateľa za účasti úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach. Počas tohto vypočutia združenie Eurofer poukázalo na niekoľko procedurálnych a vecných otázok.

(33)

Pokiaľ ide o procedurálne otázky, združenie Eurofer tvrdilo, že Komisia sa neriadila odporúčaniami úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach, ktoré vydal po vypočutí zo 4. mája 2017 [pozri odôvodnenie (24)]. Vo svojej správe z 23. júna 2017 úradník pre vypočutie vyjadril názor, že útvary by mali informovať o dumpingovom rozpätí a rozpätí ujmy predtým, ako sa vykoná test záujmu Únie „bez skutočných údajov použitých pri výpočtoch“ (6). Okrem toho naliehal na útvary Komisie, aby „zainteresovaným stranám poskytli záverečný dokument včas, pričom im poskytnú dostatok času na pripomienkovanie, najmenej 30 dní namiesto zvyčajných desiatich dní“ (7).

(34)

Komisia poznamenala, že odporúčania úradníka pre vypočutie jej boli doručené 23. júna 2017, čo bolo blízko dátumu konečného poskytnutia informácií (17. júla 2017). Pokiaľ ide o rozpätie ujmy, rozhodla sa, že poskytnutie prvotných údajov na konci júna bez príslušných výpočtov ako kroku navyše nemalo veľký význam, keďže zainteresované strany mali aj tak v blízkej budúcnosti dostať úplné výpočty o rozpätí ujmy v rámci úplného konečného poskytnutia informácií. Počas vypočutia, ktoré sa konalo 27. júla 2017, združenie Eurofer skutočne potvrdilo, že dostalo úplné informácie o rozpätí ujmy prostredníctvom všeobecného informačného dokumentu a že táto otázka sa stala irelevantnou. Pokiaľ ide o lehotu na predloženie pripomienok ku konečnému poskytnutiu informácií, v článku 20 ods. 5 základného nariadenia sa stanovuje, že námietky vznesené po konečnom poskytnutí informácií sa zohľadnia len vtedy, ak budú doručené „v lehote stanovenej pre jednotlivý prípad Komisiou, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní“. Konečné poskytnutie informácií bolo zainteresovaným stranám predložené 17. júla 2017 s lehotou na predloženie pripomienok 7. augusta 2017, t. j. troch týždňov. Hoci je táto lehota kratšia ako 30 dní, ktoré odporúča úradník pre vypočutie, poskytla dvakrát toľko času ako zákonné minimum. Komisia preto usúdila, že splnila podstatu odporúčania úradníka pre vypočutie, t. j. poskytla „dostatok času“ na užitočné pripomienky k dokumentu, v ktorom vo veľkej miere len zopakovala informácie, ktoré Komisia stranám poskytla už v informačnom dokumente zo 4. apríla [pozri odôvodnenie (22)].

(35)

Pokiaľ ide o vecné otázky vznesené pred úradníkom pre vypočutie, Komisia sa rozhodla, že sa nimi bude zaoberať v príslušných častiach tohto nariadenia uvedených ďalej, keďže boli opäť vznesené aj v písomných pripomienkach prijatých po konečnom poskytnutí informácií.

(36)

Dňa 3. augusta 2017 bol vypočutý iránsky vyvážajúci výrobca, konkrétne spoločnosť Mobarakeh Steel Company. Iránsky vyvážajúci výrobca vzniesol na vypočutí otázku administratívnej chyby, ku ktorej došlo pri výpočte dumpingu. Vyvážajúci výrobca vysvetlil, že niektoré hodnoty boli chybne zaokrúhlené, pravdepodobne z dôvodu ich dĺžky.

(37)

Komisia analyzovala toto tvrdenie a dospela k záveru, že pri výpočte dumpingu v prípade iránskeho vyvážajúceho výrobcu skutočne došlo k administratívnej chybe, ktorú bolo potrebné opraviť. Z tohto dôvodu sa výpočet dumpingu a výpočty na ňom založené museli prepočítať s týmto výsledkom: revidované dumpingové rozpätie a sadzba antidumpingového cla pre spoločnosť Mobarakeh Steel Company predstavovali 17,9 %, v dôsledku čoho revidovaná MDC, upravená o zvýšenie cien surovín, predstavovala 468,49 EUR za tonu.

(38)

Všetky strany boli o tejto revízii informované prostredníctvom dodatočného konečného poskytnutia informácií 4. augusta 2017 a boli vyzvané, aby sa k nemu vyjadrili.

(39)

Pred dosiahnutím konečného rozhodnutia Komisia posúdila všetky ústne a písomné pripomienky ku konečnému poskytnutiu informácií a dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií, ktoré zainteresované strany predložili. Týmto pripomienkam sa venuje v tomto nariadení, pričom podľa potreby svoje zistenia pozmenila.

(40)

Ploché výrobky z ocele valcované za tepla sa vyrábajú valcovaním za tepla. Ide o proces tvarovania kovov, pri ktorom je teplý kov valcovaný jedným alebo viacerými pármi teplých valcov s cieľom zmenšiť a vyrovnať hrúbku, pričom teplota kovu presahuje jeho rekryštalizačnú teplotu. Môžu sa dodávať v rôznych formách: vo zvitkoch (olejovaných alebo neolejovaných, morených alebo nemorených), rezaných dĺžkach (plechy) alebo úzkych pásoch.

(41)

Existujú dve hlavné použitia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Po prvé, ide o prvotný materiál na výrobu rôznych nadväzujúcich oceľových výrobkov s pridanou hodnotou, počínajúc plochými oceľovými výrobkami a potiahnutými výrobkami z ocele valcovanými za studena (8). Po druhé, využívajú sa ako priemyselný vstup, ktorý koncoví používatelia nakupujú pre rôznu škálu použití vrátane výstavby (výroba oceľových rúrok), stavby lodí, plynových kontajnerov, áut, tlakových nádob a energetických potrubí.

(42)

Komisia vylúčila nástrojovú oceľ a rýchloreznú oceľ z vymedzenia výrobku v antidumpingovom konaní týkajúcom sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (9).

(43)

Keďže v priebehu tohto konkrétneho prešetrovania neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobku a podobného výrobku a s cieľom zabezpečiť rovnaké vymedzenie výrobku v rôznych konaniach, pokiaľ ide o určité ploché výrobky zo železa, z nelegovanej alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla, sa Komisia sa rozhodla vylúčiť z vymedzenia výrobku nástrojovú oceľ a rýchloreznú oceľ aj v tomto prípade.

(44)

Zainteresované strany boli o tomto vylúčení informované prostredníctvom informačného dokumentu. Komisii v tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky.

(45)

Dotknutý výrobok (ploché výrobky z ocele valcované za tepla) bol tak vymedzený ako výrobok, ktorý tvoria určité ploché valcované výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov „rezaných na dĺžku“ a „úzkych pásov“), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, a neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, s pôvodom v Brazílii, Iráne, Rusku a na Ukrajine.

Dotknutý výrobok nezahŕňa:

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10, 7225 30 90, ex 7225 40 60, 7225 40 90, ex 7226 19 10, 7226 91 91 a 7226 91 99.

(46)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzikálne vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(47)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia potvrdila, že dotknutý výrobok vyrábaný a predávaný v dotknutých krajinách a výrobok vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Únie sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(48)

Komisia v tomto oddiele uvádza všeobecnú metodiku, ktorú použila pri výpočtoch dumpingu. V opodstatnených prípadoch sú otázky špecifické pre určitú krajinu alebo spoločnosť týkajúce sa týchto výpočtov riešené ďalej v texte v oddieloch týkajúcich sa konkrétnych krajín.

(49)

Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja na domácom trhu podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania.

Normálna hodnota pre nereprezentatívne druhy (t. j. tie, ktorých predaj na domácom trhu predstavoval menej ako 5 % predaja na vývoz do Únie, alebo tie, ktoré sa vôbec nepredávali na domácom trhu) sa vypočítala na základe výrobných nákladov na druh výrobku a k tomu sa pripočítala suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky. V prípade predaja na domácom trhu v rámci bežného obchodovania sa pre dotknuté druhy výrobku použil zisk na druh výrobku. V prípade všetkých ostatných transakcií, ktoré sa neuskutočnili v rámci bežného obchodovania, sa použil priemerný zisk.

Komisia následne určila druhy výrobkov predávané na domácom trhu, ktoré boli totožné alebo porovnateľné s druhmi výrobkov predávanými na vývoz do Únie, a preskúmala, či bol predaj na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pre každý druh výrobku reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja identického alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(50)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť, či má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočné ceny na domácom trhu.

(51)

Normálna hodnota bola založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(52)

Normálna hodnota je v tomto prípade vážený priemer cien všetkých predajov tohto druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(53)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene druhu výrobku na domácom trhu len pre ziskový predaj druhov výrobkov na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(54)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v rámci bežného obchodovania nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia.

(55)

Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku každého jednotlivého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania:

(56)

Vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom prepojených spoločností, ktoré pôsobili ako obchodníci a/alebo dovozcovia.

(57)

Keď vyvážajúci výrobca vyvážal dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, a to aj prostredníctvom obchodníkov, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia stanovená na základe cien, ktoré boli skutočne zaplatené alebo ktoré boli splatné za dotknutý výrobok pri predaji na vývoz do Únie.

(58)

Ak vyvážajúci výrobca predával dotknutý výrobok na vývoz do Únie prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá vystupovala ako dovozca, vývozná cena bola vytvorená na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Vývozná cena bola tiež vytvorená v súlade s týmto článkom, ak sa dotknutý výrobok nepredal ďalej v stave, v akom bol dovezený. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom vrátane PVA výdavkov a zisku.

(59)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(60)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(61)

V priebehu obdobia prešetrovania bolo v Brazílii päť vyvážajúcich výrobcov. Po výbere vzorky jedna vyvážajúca spoločnosť, Aperam Inox América do Sul S.A., vysvetlila Komisii, že omylom ohlásila predaj do Afriky, ktorý bol len v tranzite cez Úniu, ako vývozný predaj do Únie. Počas obdobia prešetrovania preto nemala žiadny vývoz dotknutého výrobku do Únie. Vysvetlila tiež, že má majetkové podiely spoločne so spoločnosťou ArcelorMittal Brasil S.A (ďalej len „AMB“). Na základe tejto informácie sa Komisia rozhodla, že bude tieto dve spoločnosti považovať za prepojené spoločnosti.

Spoločnosti Usinas Siderúrgicas de Minas Gerais S.A. (ďalej len „Usiminas“) a Companhia Siderúrgica Nacional (ďalej len „CSN“) majú tiež majetkové podiely spoločne. Spoločnosť Usiminas tvrdila, že by sa mali považovať za neprepojené spoločnosti, pretože v súčasnosti prebieha pred brazílskym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže konanie, ktoré bráni spoločnosti CSN uplatňovať akékoľvek práva vo vzťahu k spoločnosti Usiminas. Komisia overila toto tvrdenie a dôkazy poskytnuté spoločnosťou Usiminas a dospela k záveru, že spoločnosť CSN nemohla uplatňovať svoje práva vo vzťahu k spoločnosti Usiminas. Komisia toto tvrdenie prijala a tieto spoločnosti považovala za neprepojené. Ani jedna z týchto dvoch spoločností nevzniesla námietku, keď Komisia v dokumente informovala spoločnosti o svojom rozhodnutí neuložiť žiadne predbežné opatrenia. Rozhodnutie o tom, či sú tieto dve spoločnosti prepojené alebo nie, sa môže v následných revíznych prešetrovaniach zmeniť v prípade, že by brazílsky orgán na ochranu hospodárskej súťaže v budúcnosti rozhodol inak.

(62)

Všetci vyvážajúci výrobcovia predávali podobný výrobok na domácom trhu priamo, ako aj prostredníctvom prepojených a neprepojených obchodníkov. Väčšina predaného podobného výrobku bola ďalej spracovaná na výrobok, ktorý buď zostal podobným výrobkom, alebo sa stal iným nadväzujúcim výrobkom.

(63)

Spoločnosť Usiminas vyvážala dotknutý výrobok do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Ostatní dvaja vyvážajúci výrobcovia väčšinou vyvážali nespracované (nerezané) zvitky do Únie, ktoré sa buď ďalej predávali, alebo ich ďalej spracúvala prepojená spoločnosť v Únii.

(64)

Normálna hodnota troch vyvážajúcich výrobcov bola stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej v oddiele 3.1.1.

(65)

V prípade troch vyvážajúcich výrobcov bola normálna hodnota založená na domácej cene 14 %, 35 % a 91 % druhov výrobkov vyvážaných do Únie, ktoré predstavovali 54 %, 78 % a 99 % objemu predaja na vývoz do Únie. Normálna hodnota bola pri zostávajúcich typoch výrobkov vytvorená tak, ako sa uvádza v odôvodneniach (54) a (55).

(66)

Po poskytnutí informačného dokumentu spoločnosť Usiminas tvrdila, že suma PVA nebola vypočítaná na úrovni cien zo závodu a že niektoré náklady nesúviseli s dotknutým výrobkom, a preto mali byť vylúčené zo sumy PVA.

(67)

Komisia prijala toto tvrdenie a zodpovedajúcim spôsobom opravila výšku PVA.

(68)

Po poskytnutí informačného dokumentu spoločnosť CSN tvrdila, že na stanovenie sumy PVA sa mala použiť posledná verzia tabuľky PVA, ktorá bola predložená počas overovania na mieste. Táto verzia by bola presnejšia, pretože niektoré náklady súvisiace s vývozom boli pridelené len na predaj na vývoz a nie na predaj na domácom trhu.

(69)

Komisia toto tvrdenie zamietla, pretože metóda prideľovania podľa poslednej verzie tabuľky PVA, ktorú spoločnosť predložila, nemohla byť overená, keďže bola poskytnutá až na konci overovania na mieste. Namiesto toho Komisia vypočítala sumu PVA na základe predchádzajúcej verzie, ktorá bola predložená počas overovania na mieste a ktorá mohla byť overená. Táto verzia však obsahovala niekoľko chýb, ktoré Komisia manuálne opravila a oznámila spoločnosti CSN. Spoločnosť CSN sa k týmto informáciám ďalej nevyjadrila. Komisia pri výpočte nepridelila vývozné náklady na predaj na domácom trhu. Metódu prideľovania, ktorú Komisia použila, spoločnosť CSN nespochybnila.

(70)

Vývozná cena troch vyvážajúcich výrobcov bola stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej v oddiele 3.1.2.

(71)

V prípade spoločnosti Usiminas, ktorá predávala dotknutý výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(72)

Ostatní dvaja vyvážajúci výrobcovia predávali dotknutý výrobok Únii prostredníctvom prepojených strán. Aj v prípade týchto vyvážajúcich výrobcov však bola vývozná cena stanovená v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, pretože Komisia mohla overiť, či ceny medzi prepojenými stranami boli nezávislé a odrážali trhové ceny.

(73)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(74)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy zohľadňovali náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a pomocné náklady (v rozmedzí od 3,4 % do 4,6 % z čistého obratu), zľavy, rabaty a množstvá (v rozmedzí od 0,2 % do 3,5 % z čistého obratu) a úverové náklady (v rozmedzí od 1,8 % do 2,3 % z čistého obratu).

(75)

Všetci vyvážajúci výrobcovia požiadali na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia o úpravu v súvislosti so systémom na vrátenie cla s tvrdením, že existencia systému na vrátenie cla pri určitých surovinách by znamenala, že na rozdiel od predaja na vývoz by celý ich predaj na domácom trhu zahŕňal nepriamu daň.

(76)

Vyvážajúci výrobcovia však neboli schopní preukázať, že samotná existencia systému na vrátenie cla by ovplyvňovala porovnateľnosť cien. Okrem toho počas overovania na mieste vyvážajúci výrobcovia potvrdili, že systém vrátenia cla nemá vplyv na predajnú cenu. Táto žiadosť preto nemohla byť prijatá.

(77)

Spoločnosť Usiminas požiadala na základe článku 2 ods. 10 písm. d) bodu i) základného nariadenia o úpravu zohľadňujúcu úroveň obchodu s argumentom, že všetky jeho predaje na domácom trhu boli pre koncových používateľov, pričom všetky jeho predaje na vývoz do Únie boli pre prepojených alebo neprepojených obchodníkov.

(78)

Vyvážajúci výrobca však nemohol preukázať žiadne trvalé a zrejmé rozdiely v cenách na rôznych obchodných úrovniach na domácom alebo vývoznom trhu. Táto žiadosť preto nemohla byť prijatá.

(79)

Po poskytnutí informačného dokumentu spoločnosť Usiminas tvrdila, že pri vytváraní normálnej hodnoty by sa mala odpočítať aj úprava zohľadňujúca úverové náklady.

(80)

Komisia žiadosť zamietla, pretože úprava zohľadňujúca úverové náklady predstavuje úpravu skutočných cien, ktorá odráža dohodnuté úverové obdobie bez ohľadu na skutočný dátum platby. Ide o čistú úpravu cien, ktorá nie je opodstatnená pri vytváraní normálnej hodnoty.

(81)

V prípade vyvážajúcich výrobcov Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(82)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií spoločnosť CSN tvrdila, že revidované hodnoty CIF použité na výpočet rozpätia predaja pod cenu by sa mali použiť aj na výpočet dumpingového rozpätia. Tvrdenie bolo prijaté a výpočet dumpingu bol zodpovedajúcim spôsobom upravený.

(83)

Vážený priemer dumpingového rozpätia pre spolupracujúcich výrobcov nezaradených do vzorky sa vypočítalo v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa stanovilo na základe rozpätí určených pre troch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(84)

Úroveň spolupráce v Brazílii bola vysoká, keďže vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval počas obdobia prešetrovania takmer 100 % celkového brazílskeho vývozu do Únie. Komisia sa preto rozhodla určiť dumpingové rozpätie pre celú krajinu uplatniteľné na všetky ostatné spoločnosti na rovnakej úrovni, ako je úroveň stanovená pre spoločnosť zaradenú do vzorky s najvyšším dumpingovým rozpätím, t. j. spoločnosť Usiminas.

(85)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(86)

V Iráne existuje len jeden vyvážajúci výrobca dotknutého výrobku, ktorý v rámci tohto prešetrovania poskytol plnú spoluprácu. Väčšina jeho predajov do Únie predstavovala priamy predaj nezávislým kupujúcim, ale niektoré predaje sa uskutočnili prostredníctvom prepojeného obchodníka so sídlom v Nemecku.

(87)

Normálna hodnota jediného vyvážajúceho výrobcu bola stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej vyššie v oddiele 3.1.1. V dôsledku toho sa normálna hodnota pre 61 % druhov výrobkov, ktoré predstavujú 67 % objemu vyvážaného vyvážajúcim výrobcom do Únie, zakladala na domácej cene v bežnom obchodovaní. Pre zvyšné druhy výrobkov bola normálna hodnota vytvorená. Ak však vážená priemerná cena druhu výrobku bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota bola vytvorená v súlade s metodikou uvedenou v odôvodnení (55).

(88)

Vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že Komisia použila na test bežného obchodovania a vytvorenie normálnej hodnoty nesprávny pomer PVA výdavkov. Naozaj išlo o chybu v zaokrúhľovaní, ktorá bola následne opravená. Táto zmena nemala žiadny vplyv na dumpingové rozpätia stanovené v odôvodnení (98).

(89)

Vývozná cena bola stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej v oddiele 3.1.2., a najmä podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia.

(90)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu zo závodu jediného vyvážajúceho výrobcu.

(91)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy zohľadňovali náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a pomocné náklady (v rozmedzí od 1 % do 3 %), balenie (v rozmedzí od 0 % do 1 %), úverové náklady (v rozmedzí od 1 % do 3 %), provízie (v rozmedzí od 0,1 % do 2 %), iné zľavy (v rozmedzí od 0 % do 0,5 %) a ostatné faktory (v rozmedzí od 0 % do 1 %). V súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) sa vykonala aj úprava zohľadňujúca predaj na vývoz prostredníctvom prepojeného obchodníka v Únii (v rozmedzí od 2 % do 6 %).

(92)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ tvrdil, že tieto úpravy sa zdajú byť vysoké, a vyzval Komisiu, aby poskytla ďalšie vysvetlenie týchto úprav. Komisia nemôže poskytnúť bližšie informácie týkajúce sa týchto úprav bez zverejnenia obchodných dôverných informácií. Všetky tieto úpravy Komisia analyzovala a overila v súlade so svojou povinnosťou podľa článku 9 ods. 6 základného nariadenia.

(93)

Vyvážajúci výrobca vo svojich pripomienkach k informačnému dokumentu tvrdil, že Komisia pri vytváraní normálnej hodnoty neodpočítala náhrady nákladov. Toto tvrdenie je vecne nesprávne, pretože Komisia tieto náhrady odpočítala. Vyvážajúci výrobca zopakoval toto tvrdenie vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií. Komisia vysvetlila vyvážajúcemu výrobcovi svoju metodiku v tomto bode a neboli jej predložené žiadne ďalšie pripomienky.

(94)

Pri posudzovaní náhrad Komisia preskúmala dôkazy týkajúce sa úpravy založenej na systéme na vrátenie cla. Z dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, vyplýva, že hoci vyvážajúcemu výrobcovi bolo podľa jeho tvrdenia vrátené clo, neexistujú žiadne dôkazy, že by vôbec nejaké clo niekedy zaplatil, pretože podľa informácií, ktoré predložil vyvážajúci výrobca, všetky hlavné suroviny získal na domácom trhu. Clo teda nebolo „na ťarchu […] materiálov do [výrobku] manuálne začlenených“ v zmysle článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia, čo je podmienkou vykonania úpravy. Takáto úprava sa preto neuskutočnila.

(95)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(96)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií vyvážajúci výrobca poukázal na administratívnu chybu pri výpočte dumpingu. Komisia opravila administratívnu chybu spôsobenú zbytočným zaokrúhľovaním určitých dlhých hodnôt a zodpovedajúcim spôsobom zmenila svoj výpočet. Všetky zainteresované strany boli o tejto zmene informované v rámci dodatočného konečného poskytnutia informácií.

(97)

Úroveň spolupráce v Iráne bola veľmi vysoká, keďže vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania predstavoval približne 100 % celkového vývozu do Únie. Komisia na tomto základe určila dumpingové rozpätie pre celú krajinu na rovnakej úrovni ako pre jediného vyvážajúceho výrobcu.

(98)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(99)

Vo svojich pripomienkach k informačnému dokumentu navrhovateľ tvrdil, že dumpingové rozpätie vypočítané na základe údajov, ktoré zozbieral, bolo výrazne vyššie. Zainteresovaná strana vyzvala Komisiu, aby poskytla ďalšie podrobnosti o spôsobe výpočtu dumpingového rozpätia pre Irán.

(100)

Komisia založila svoj výpočet na skutočných údajoch spoločností, ktoré boli overené na mieste. Dotknutá zainteresovaná strana nemala prístup k tejto úrovni informácií, čím možno potenciálne tento rozpor vysvetliť. Komisia nemôže poskytnúť ďalšie podrobnosti týkajúce sa výpočtu bez toho, aby zverejnila obchodné dôverné informácie vyvážajúceho výrobcu.

(101)

Vo svojich pripomienkach k dodatočnému konečnému poskytnutiu informácií navrhovateľ požiadal o ďalšie informácie o tejto administratívnej chybe pri zaokrúhľovaní, pričom poukázal na to, že zníženie úrovne dumpingového rozpätia o 5 percentuálnych bodov pravdepodobne nebolo spôsobené chybou zaokrúhľovania.

(102)

Komisia nemôže zverejniť podrobný výpočet dumpingu inej ako priamo zainteresovanej strane, pretože by tým zverejnila obchodné dôverné informácie. Ako bolo vysvetlené v odôvodnení (96), chyba sa týkala zbytočného zaokrúhlenia určitých dlhých hodnôt s viac ako 13 číslicami (napríklad namiesto hodnoty 112 769 871 468,69 bola vo výpočte nesprávne použitá hodnota 1,13). Takéto dlhé hodnoty sa týkali najdôležitejších vývozných transakcií prepočítaných na miestnu iránsku menu na účely výpočtu dumpingu. Dumpingové rozpätie sa preto znížilo o 5,1 percentuálneho bodu.

(103)

V Rusku existujú traja vyvážajúci výrobcovia dotknutého výrobku, ktorí v rámci tohto prešetrovania poskytli plnú spoluprácu. Ich dovoz predstavuje takmer celkový objem všetkých dovozov dotknutého výrobku z Ruska do Únie počas obdobia prešetrovania.

(104)

Normálna hodnota všetkých troch vyvážajúcich výrobcov bola stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej v oddiele 3.1.1. V dôsledku toho sa normálna hodnota pre väčšinu druhov výrobkov vyvážaných do Únie v prípade všetkých troch vyvážajúcich výrobcov zakladala na domácej cene (76 % predstavovalo 98,9 % vyvezeného množstva, 49 % predstavovalo 86,7 % vyvezeného množstva a 73 % predstavovalo 96,6 % vyvezeného množstva).

(105)

Normálna hodnota pre ostatné druhy bola vytvorená podľa metodiky uvedenej v odôvodneniach (54) a (55), a to buď preto, že neexistoval predaj na domácom trhu, alebo preto, že predajné množstvá na domácom trhu boli príliš malé na to, aby boli považované za reprezentatívne (menej ako 75 t na druh výrobku).

(106)

Vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie buď priamo prostredníctvom prepojených dovozcov v Únii, alebo prostredníctvom prepojených obchodníkov/dovozcov so sídlom vo Švajčiarsku. Prepojené spoločnosti vo Švajčiarsku nakúpili dotknutý výrobok od vyvážajúcich výrobcov a ďalej ho predávali do Únie a iných krajín.

(107)

Vývozná cena bola stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej v oddiele 3.1.2.

(108)

Po poskytnutí informačného dokumentu spoločnosť Severstal napadla uplatniteľnosť úprav PVA výdavkov a zisku podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia v prípade predaja prostredníctvom jej prepojeného švajčiarskeho obchodníka/dovozcu, spoločnosti SSE.

(109)

Podľa jej názoru sú úpravy vhodné iba na základe špecifickom pre transakcie, a to pri transakciách, kde si podmienky predaja vyžadujú, aby bol výrobok dodaný po colnom konaní, t. j. transakcie, kde prepojená strana koná ako dovozca. Pri väčšine predajov prostredníctvom prepojeného obchodníka/dovozcu vo Švajčiarsku sa však v dodacích podmienkach nevyžaduje, aby obchodník/dovozca vo Švajčiarsku tovar preclil. Spoločnosť Severstal zároveň tvrdila, že jej prepojení obchodníci/dovozcovia so sídlom vo Švajčiarsku by sa mali považovať za súčasť vývoznej siete výrobcu a nie za dovozcov.

(110)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Prešetrovaním sa zistilo, že spoločnosť SSE počas obdobia prešetrovania vykonávala dovozné funkcie v súvislosti s predajom dotknutého výrobku. Jednotlivými pravidlami Incoterms (CIF, CFR, FOB, DAP alebo CIF) sa nemení skutočnosť, že spoločnosť SSE pôsobila ako prepojený dovozca na trh Únie. Keďže obchodník/dovozca je prepojený s vyvážajúcim výrobcom, z článku 2 ods. 9 základného nariadenia vyplýva, že údaje takéhoto obchodníka/dovozcu sú nespoľahlivé, a preto bola úprava opodstatnená.

(111)

Komisia navyše konštatovala, že spoločnosť SSE nemožno považovať za súčasť vývoznej siete výrobcu. Medzi materskou spoločnosťou a dcérskou spoločnosťou vo Švajčiarsku neexistuje výhradný vzťah, pokiaľ ide o predaj do EÚ. Prešetrovaním sa zistilo, že v rámci skupiny existovali aj iné oddelenia predaja, ktoré sa zaoberali vývozom do EÚ. Materská spoločnosť v Rusku predovšetkým udržiavala pre dotknutý výrobok tri rôzne vývozné kanály do EÚ, a to priamy predaj, predaj prostredníctvom prepojeného servisného strediska v Lotyšsku a predaj prostredníctvom svojho prepojeného obchodníka/dovozcu vo Švajčiarsku.

(112)

Komisia preto dospela k záveru, že v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia by sa mali vykonať úpravy PVA a zisk v prípade všetkých druhov predajných transakcií prostredníctvom prepojeného švajčiarskeho obchodníka/dovozcu.

(113)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Severstal zopakovala svoj dôrazný nesúhlas s uplatňovaním článku 2 ods. 9 základného nariadenia zo strany Komisie. Okrem toho tvrdila, že Komisia s ňou v porovnaní s ostatnými vyvážajúcimi výrobcami s prepojenými dovozcami/obchodníkmi v rámci Únie alebo mimo nej zaobchádzala inak.

(114)

Komisia potvrdila svoj prístup, že s prepojenými obchodníkmi/dovozcami možno zaobchádzať podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ak vykonávajú dovozné funkcie, aj keď sa nachádzajú mimo Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení (110), to bol prípad spoločnosti SSE, zatiaľ čo situácia prepojených obchodníkov/dovozcov iných vyvážajúcich výrobcov bola odlišná v závislosti od rôznych funkcií každej spoločnosti.

(115)

Okrem toho spoločnosť Severstal spochybnila rozhodnutie Komisie, že spoločnosť SSE nemožno považovať za súčasť jej vyvážajúcej siete. Podľa Komisie však základné tvrdenia spoločnosti Severstal, ako je plná kontrola spoločnosti SSE materskou spoločnosťou a pridelenie ziskov a strát materskej spoločnosti, neprevážili faktory uvedené v odôvodnení (111), ktoré svedčia o opaku. Spoločnosť SSE preto nemožno považovať za interné oddelenie vývozu spoločnosti Severstal.

(116)

Po poskytnutí informačného dokumentu vyvážajúci výrobca NLMK takisto spochybnil uplatniteľnosť úprav z dôvodu PVA výdavkov a zisku podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia v prípade predaja prostredníctvom jeho švajčiarskej dcérskej spoločnosti Novex.

(117)

Tvrdil, že spoločnosť Novex nevystupovala ako prepojený dovozca, keďže nedovážala dotknutý výrobok do Únie. Keďže na uplatnenie článku 2 ods. 9 je potrebné, aby prepojená strana vystupovala ako dovozca, na vývoznú cenu spoločnosti Novex sa nemôže uplatniť žiadna úprava na základe článku 2 ods. 9

(118)

Na podporu tohto tvrdenia spoločnosť NLMK tvrdila, že na vývozných trhoch systematicky predáva výrobky zo železa a ocele prostredníctvom dvoch prepojených obchodníkov, a to spoločnosti Novex vo Švajčiarsku a spoločnosti Novexco (Cyprus) Limited na Cypre. Spoločnosť Novex je zodpovedná za predaj na vývoz do Únie, zatiaľ čo spoločnosť Novexco predáva do ostatných krajín sveta. Tieto spoločnosti vystupujú ako oddelenie predaja na vývoz spoločnosti NLMK a v rámci skupiny NLMK neexistuje žiadna ďalšia funkcia alebo oddelenie, ktoré by boli zodpovedné za predaj na vývoz. Neexistuje žiadny priamy predaj výrobkov zo železa a ocele spoločnosťou NLMK.

(119)

Spoločnosti Novex a Novexco sú 100 % dcérskymi spoločnosťami spoločnosti NLMK, ktorým NLMK zverila svoju funkciu predaja na vývoz, a to nielen pokiaľ ide o dotknutý výrobok, ale aj pokiaľ ide o celé portfólio výrobkov spoločnosti NLMK. Tieto dve prepojené spoločnosti podliehajú hospodárskej kontrole spoločnosti NLMK, a to tak z hľadiska kapitálovej štruktúry skupiny NLMK, ako aj z hospodárskeho hľadiska. Dôležité je, že spoločnosti Novex a Novexco uvádzajú na trh iba výrobky, ktoré pochádzajú z ich prepojených spoločností v rámci skupiny NLMK. Nevykonávajú teda samostatnú hospodársku činnosť, ktorá by sa mohla vykonávať nezávisle mimo skupiny NLMK.

(120)

Hoci všetky predaje výrobkov zo železa a ocele na vývoz spoločnosti NLMK sa uskutočňujú prostredníctvom spoločností Novex a Novexco, tieto prepojené spoločnosti zvyčajne nevystupujú ako dovozcovia týchto výrobkov v EÚ alebo iných krajinách, s výnimkou výrobkov z elektrickej ocele s orientovanou štruktúrou, ktoré sa predávajú za dodacích podmienok DDP. Všetky ostatné predaje na vývoz uskutočnené spoločnosťami Novex a Novexco sú založené na dodacích podmienkach, v rámci ktorých nevystupujú ako dovozcovia vo vzťahu k dotknutým výrobkom zo železa a ocele.

(121)

Podľa spoločnosti NLMK preto spoločnosť Novex nemôže byť kvalifikovaná ako „dovozca“ dotknutých výrobkov, keďže tovar nepreclila alebo nevykonávala iné funkcie dovozcu.

(122)

Okrem toho spoločnosť NLMK tvrdila, že zamestnanci spoločnosti Novex sa zúčastňujú na výbore pre strategické plánovanie predaja skupiny NLMK a vzhľadom na svoje znalosti o vývozných trhoch prispievajú k plánovaniu predaja a tvorbe cien skupiny. Spoločnosť NLMK je teda nielen plne informovaná o cene spoločnosti Novex prvému neprepojenému zákazníkovi, ale túto cenu stanovujú zamestnanci spoločností NLMK a Novex spoločne. V odvetví dotknutého výrobku sú navyše hlavnými zákazníkmi, prinajmenšom v prípade vývozu spoločnosti NLMK do Únie, obchodné spoločnosti, ktoré s cieľom optimalizovať náklady radšej preclievajú tovar samy. Nákup dotknutého výrobku za podmienok FOB, prístav vývozu alebo CIF navyše umožňuje obchodným spoločnostiam v krátkom čase predať náklad na akékoľvek miesto určenia, ktoré ponúka najlepšiu cenu, pričom toto miesto určenia sa nemusí nevyhnutne nachádzať v Únii. Z tohto dôvodu pre obchodníkov nemá veľký význam, aby dodávateľ preclil výrobok do Únie.

(123)

Stručne povedané, spoločnosť NLMK usúdila, že hoci sa výrobky z elektrickej ocele s orientovanou štruktúrou väčšinou dodávajú priamo spracovateľom, ostatné výrobky zo železa a ocele sa väčšinou dodávajú neprepojeným obchodníkom v Únii. Rozdiely medzi zákazníkmi majú za následok rozdiely v dohodnutých podmienkach Incoterms a zodpovedajúcej úlohe, ktorú zohrávajú spoločnosti Novex a Novexco. Podľa spoločnosti NLMK preto situácia zistená pri prešetrovaní obchodovania s výrobkami z elektrickej ocele s orientovanou štruktúrou nezodpovedá skutočnej úlohe, ktorú spoločnosť Novex zohrávala v súvislosti s dotknutým výrobkom alebo iným výrobkom zo železa a ocele. Spoločnosť NLMK dospela k záveru, že spoločnosť Novex by sa mala považovať za interné oddelenie predaja spoločnosti NLMK.

(124)

Komisia pripomenula, že pri posudzovaní toho, či sa výrobca a prepojený obchodník majú považovať za jediný hospodársky subjekt a prepojený obchodník za interné oddelenie predaja výrobcu alebo nie, je potrebné posúdiť všeobecné funkcie prepojeného obchodníka, a teda zohľadniť aj činnosti týkajúce sa iných výrobkov ako dotknutého výrobku (10).

(125)

Hoci sa pri prešetrovaní potvrdilo, že spoločnosť Novex v období prešetrovania nevykonávala dovozné funkcie v súvislosti s dotknutým výrobkom, na účely tohto konania je potrebné uviesť niekoľko skutočností týkajúcich sa kvalifikácie spoločnosti Novex. Spoločnosť Novex vznikla ako obchodník podľa švajčiarskeho práva (11). Podľa stanov spoločnosti je jej cieľom nákup, predaj, distribúcia a obchodovanie s oceľovými výrobkami a surovinami vo Švajčiarsku a v zahraničí. Neexistuje žiadne formálne obmedzenie, pokiaľ ide o dodávateľov výrobkov, s ktorými sa má obchodovať. Navyše spoločnosti NLMK a Novex podpísali komplexné rámcové zmluvy, ktoré upravujú predaj a nákup medzi stranami. Týmito zmluvami sa napríklad zavádzajú podrobné postupy pre reklamácie tovaru, ktorý nespĺňa podmienky, stanovujú sa v nich sankcie v prípade oneskorenia platby alebo dodania tovaru, ako aj rozhodcovské konania vedené treťou stranou v prípade sporov. Komisia ďalej poznamenala, že hlavnými činnosťami spoločnosti Novex podľa jej finančných výkazov za rok 2015 je obchodovanie s oceľou vrátane výnosových činností a že významná časť jej nákupov ocele sa realizovala od spoločností v skupine NLMK.

(126)

Okrem toho spoločnosť NLMK vo svojom podaní zo 7. júna 2017 uznala, že v prípade výrobkov z elektrickej ocele s orientovanou štruktúrou spoločnosť Novex vystupuje ako prepojený dovozca, čo potvrdzuje záver, že spoločnosť Novex neplní funkciu interného oddelenia predaja spoločnosti NLMK.

(127)

Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Novex nebola integrovaným a vnútorným obchodným oddelením spoločnosti NLMK, na základe čoho by tieto dva právne subjekty bolo možné považovať za jeden hospodársky subjekt, ale spoločnosť Novex vystupovala skôr ako agent pracujúci na báze provízií v zmysle článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(128)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť NLMK zopakovala svoje tvrdenie, že ona a jej prepojený obchodník Novex tvoria jediný hospodársky subjekt. Mala pocit, že Komisia nezohľadnila ekonomickú realitu vzťahov medzi týmito dvoma subjektmi. Kritizovala najmä to, že prístup Komisie k spoločnosti Novex bol formalistický a teoretický. Spoločnosť Novex nebola registrovaná ako obchodná spoločnosť a chýbajúce formálne vymedzenie nebolo dôležité, pretože v skutočnosti nezískavala prostriedky z iných zdrojov. Okrem toho, aj keby existovala medzi spoločnosťami NLMK a Novex zmluva, medzi týmito dvoma subjektmi by existovala účinná solidarita. Výsledky spoločnosti Novex boli údajne plne konsolidované v účtovníctve skupiny.

(129)

Komisia tieto tvrdenia zamietla. Na účely posúdenia vzťahu medzi spoločnosťami Novex a NLMK nemožno existenciu rámcovej zmluvy upravujúcej predaj a nákup medzi týmito dvoma subjektmi zamietnuť ako teoretickú alebo formalistickú. Svedčí skôr o tom, že oba subjekty majú rôzne funkcie a že medzi nimi neexistuje žiadny vzťah podriadenosti. Navyše je nezvyčajné, aby interné oddelenie predaja vykonávalo dovozné funkcie, ktoré spoločnosť Novex vykonávala aspoň v prípade jedného výrobku z ocele (výrobky z elektrickej ocele s orientovanou štruktúrou). V neposlednom rade spoločnosť Novex by sa mohla kedykoľvek rozhodnúť, že ploché výrobky z ocele valcované za tepla bude nakupovať z iných zdrojov, čo by integrované oddelenie predaja na vývoz spraviť nemohlo. Komisia preto zotrvala na svojom stanovisku, že úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia bola odôvodnená.

(130)

Po konečnom poskytnutí informácií spoločnosť MMK po prvýkrát spochybnila uplatňovanie článku 2 ods. 9 základného nariadenia vo vzťahu k svojmu prepojenému obchodníkovi MMK Trade Steel AG. Nadväzujúc na právne stanoviská spoločnosti Severstal takisto tvrdila, že úplná kontrola materskej spoločnosti a pridelenie ziskov a strát ruskej materskej spoločnosti dokazovali, že spoločnosť MMK Trade Steel AG bola súčasťou jedinej vyvážajúcej siete.

(131)

Komisia opätovne potvrdila svoje právne stanovisko, že s prepojenými obchodníkmi/dovozcami možno zaobchádzať podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ak vykonávajú dovozné funkcie, a to aj v prípade, že sa nachádzajú mimo Únie. Spoločnosť MMK Trade Steel AG patrila do tejto kategórie, ako sa zistilo už pri prešetrovaní týkajúceho sa plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z Čínskej ľudovej republiky (12).

(132)

Komisia preto nemohla prijať ani tvrdenie, že spoločnosti MMK a MMK Trade Steel AG tvorili jediný hospodársky subjekt. V každom prípade spoločnosť MMK zároveň prevádzkovala svoje vlastné vývozné oddelenie v Rusku a časť svojej ocele priamo predávala do Európy. Spoločnosť MMK Trade Steel AG preto nemožno považovať za interné oddelenie vývozu spoločnosti MMK.

(133)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(134)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy zohľadňovali fyzické vlastnosti (v rozmedzí od 0 % do 2 %), dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a pomocné náklady (v rozmedzí od 1 % do 8 %), balenie (v rozmedzí od 0 % do 1 %), úverové náklady (v rozmedzí od 0 % do 2 %), provízie (v rozmedzí od 0 % do 4 %) a ostatné faktory (v rozmedzí od 0 % do 1 %).

(135)

Po poskytnutí informačného dokumentu spoločnosť Severstal tvrdila, že niektoré úpravy PVA boli vykonané nesprávne, konkrétne úpravy finančných príjmov a nákladov na dopravu.

(136)

Podľa spoločnosti by sa pri určovaní percentuálneho podielu PVA mali zohľadniť finančné príjmy. Tieto príjmy pre prepojenú dcérsku spoločnosť vo Švajčiarsku navyše súčasne predstavovali náklad pre spoločnosť Severstal, ako sa uvádza v tabuľke G-PL v jej vyplnenom dotazníku, ktorý sa zasa zohľadnil pri určovaní, či sa predaj na domácom trhu uskutočnil v rámci bežného obchodovania.

(137)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Spoločnosť Severstal vyrába a predáva veľké množstvo výrobkov a nebola schopná preukázať, že predmetné finančné príjmy, t. j. všeobecná pôžička, ktorú švajčiarska dcérska spoločnosť poskytla materskej spoločnosti, súviseli s dotknutým výrobkom.

(138)

Po poskytnutí informácií spoločnosť Severstal zopakovala svoje tvrdenie a argumentovala tým, že uvedené finančné príjmy predstavujú „úroky z úverov poskytnutých na financovanie výrobkov s dlhým výrobným cyklom spoločnosti Severstal, medzi ktoré patrí aj dotknutý výrobok“. Okrem toho požiadala o pridelenie relevantnej sumy iba na dotknutý výrobok. Komisia však toto tvrdenie nemôže prijať, pretože neobsahuje podrobnejšie informácie o tom, prečo by sa všeobecný úver na výrobky s dlhým výrobným cyklom mal týkať aj dotknutého výrobku.

(139)

Pokiaľ ide o úpravu nákladov na dopravu, spoločnosť Severstal tvrdila, že Komisia odpočítala nesprávnu výšku nákladov na dopravu ako časti PVA.

(140)

Komisia prijala tvrdenie spoločnosti Severstal týkajúce sa nákladov na dopravu a použila skutočné náklady na dopravu, ktoré spoločnosť uviedla vo výpočtoch. S cieľom zabrániť dvojitému započítaniu boli tieto náklady stanovené na nulu, keďže už boli zohľadnené pri výpočte náhrad.

(141)

V prípade vyvážajúcich výrobcov Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(142)

Úroveň spolupráce v Rusku bola vysoká, keďže vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval počas obdobia prešetrovania takmer 100 % celkového ruského vývozu do Únie. Komisia sa preto rozhodla určiť dumpingové rozpätie pre celú krajinu uplatniteľné na všetky ostatné spoločnosti na rovnakej úrovni, ako je úroveň stanovená pre spoločnosť s najvyšším dumpingovým rozpätím, t. j. skupinu Public Joint Stock Company Magnitogorsk Iron & Steel Works (MMK).

(143)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(144)

V Srbsku existuje len jeden vyvážajúci výrobca dotknutého výrobku, ktorý v rámci tohto prešetrovania poskytol plnú spoluprácu. Väčšina jeho predajov do Únie predstavovala priamy predaj nezávislým kupujúcim, ale niektoré predaje sa uskutočnili prostredníctvom prepojeného dovozcu so sídlom na Slovensku.

(145)

Normálna hodnota jediného vyvážajúceho výrobcu bola stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej vyššie v oddiele 3.1.1. V dôsledku toho sa normálna hodnota pre 23 % druhov výrobkov, ktoré predstavujú 71 % objemu vyvážaného vyvážajúcim výrobcom do Únie, zakladala na domácej cene v bežnom obchodovaní. Ak celkový objem predaja určitého druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval menej ako 5 % celkového objemu vývozného predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie, normálna hodnota sa v prípade tohto druhu výrobku vytvorila tak, že namiesto váženého priemeru PVA a zisku sa použili PVA a zisk týkajúce sa tohto druhu výrobku. Ak však vážená priemerná cena druhu výrobku bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota bola vytvorená v súlade s metodikou uvedenou v odôvodnení (55).

(146)

Vývozná cena bola stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej v oddiele 3.1.2, a najmä podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia. Pri predaji prostredníctvom prepojeného dovozcu bola vývozná cena vytvorená na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(147)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu zo závodu jediného vyvážajúceho výrobcu.

(148)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy zohľadňovali náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a pomocné náklady (v rozmedzí od 5 % do 9 %), úverové náklady (v rozmedzí od 0 % do 1,5 %), bankové poplatky (v rozmedzí od 0 % do 1 %) a provízie (v rozmedzí od 0,5 % do 2 %).

(149)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(150)

Úroveň spolupráce v Srbsku bola veľmi vysoká, keďže vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania predstavoval približne 100 % celkového vývozu do Únie. Komisia na tomto základe určila dumpingové rozpätie pre celú krajinu na rovnakej úrovni ako pre jediného vyvážajúceho výrobcu.

(151)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(152)

Na Ukrajine existuje skupina troch prepojených vyvážajúcich výrobcov dotknutého výrobku (v tomto oddiele ďalej spoločne len „vyvážajúci výrobca“), ktorá v rámci tohto prešetrovania poskytla plnú spoluprácu. Dve výrobné prevádzky majú sídlo v Mariupole v oblasti Doneck, ktorá bola počas prešetrovania zónou konfliktu. Na základe žiadosti vyvážajúceho výrobcu sa Komisia rozhodla vylúčiť z výpočtov jednu z týchto prevádzok, ktorá mala len malý objem vývozu do Únie.

(153)

Vo svojich pripomienkach k informačnému dokumentu navrhovateľ požiadal Komisiu, aby vysvetlila svoje rozhodnutie vylúčiť z výpočtu dumpingového rozpätia jednu ukrajinskú spoločnosť.

(154)

Komisia vylúčila spoločnosť, pretože malý podiel jej predaja v porovnaní s predajom skupiny by nemal vplyv na dumpingové rozpätie. Okrem toho v dôsledku vojenských operácií v danej oblasti nebolo možné overiť príslušné údaje. Komisia považovala túto situáciu za vyššiu moc.

(155)

Na domácom trhu vyvážajúci výrobca predával podobný výrobok priamo a prostredníctvom prepojeného obchodníka.

(156)

Všetok predaj vyvážajúceho výrobcu do Únie sa uskutočnil prostredníctvom prepojeného obchodníka so sídlom vo Švajčiarsku. Obchodník predával dotknutý výrobok tak prepojeným, ako aj neprepojeným dovozcom v Únii.

(157)

Normálna hodnota pre vyvážajúceho výrobcu bola stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej v oddiele 3.1.1. Normálna hodnota pre jednu z výrobných prevádzok bola založená výlučne na domácich cenách v rámci bežného obchodovania. Normálna hodnota pre druhú výrobnú prevádzku bola čiastočne založená na domácich cenách v rámci bežného obchodovania (38 % druhov výrobkov predstavovalo 12 % celkového objemu vývozu do Únie z tejto prevádzky) a čiastočne vytvorená. Ak celkový objem predaja určitého druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavoval menej ako 5 % celkového objemu vývozného predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie, normálna hodnota sa v prípade tohto druhu výrobku vytvorila tak, že namiesto váženého priemeru PVA a zisku sa použili PVA a zisk týkajúce sa tohto druhu výrobku. Ak však vážená priemerná cena druhu výrobku bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota bola vytvorená v súlade s metodikou uvedenou v odôvodnení (55).

(158)

Vyvážajúci výrobca požadoval úpravu výrobných nákladov jednej z výrobných prevádzok so sídlom v zóne konfliktu, a to Ilyich Ironworks and Steel Works of Mariupol (ďalej len „Ilyich“), vzhľadom na mimoriadne výrobné náklady spôsobené priamo a nepriamo vojenskými operáciami v tejto oblasti. Vyvážajúci výrobca navrhol stanoviť úroveň úpravy porovnaním vývoja jednotkových nákladov spoločnosti Ilyich s vývojom jednotkových nákladov výrobnej prevádzky, ktorá nie je ovplyvnená konfliktom, konkrétne Integrated Iron and Steel Works Zaporizhstal (ďalej len „Zaporizhstal“). S cieľom určiť náklady, ktoré vyvážajúci výrobca označuje ako „jednotkové náklady“, vyvážajúci výrobca spočítal náklady každej výrobnej prevádzky na všetok predaný tovar a vydelil ich objemom výrobkov z ocele valcovaných za tepla vyrobených v danom kalendárnom roku. Vyvážajúci výrobca uplatňoval tento model od roku 2013 (obdobie pred konfliktom) do roku 2015 a na tomto základe navrhol prispôsobiť náklady spoločnosti Ilyich o určité percento smerom nadol.

(159)

Po dôkladnom zvážení Komisia dospela k záveru, že nejde o vhodnú metódu kvantifikácie úprav. Po prvé, náklady označované ako „jednotkové náklady“ neboli náklady na jednotku plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, pretože zahŕňali náklady na všetok predaný tovar, a teda aj iné výrobky. Tieto iné výrobky tvorili významnú časť výroby spoločnosti Zaporizhstal a dokonca väčšiu časť výroby spoločnosti Ilyich. Metóda kvantifikácie úprav vôbec nezohľadňovala vývoj výroby iných výrobkov a súvisiacich nákladov. Výroba iných výrobkov a súvisiace náklady neboli počas obdobia, ktoré vyvážajúci výrobca navrhol použiť v tejto metóde, konštantné. Vyvážajúci výrobca vskutku pripustil, že spoločnosť Ilyich zaznamenala v rokoch 2012 až 2016 výrazný nárast výroby niektorých ďalších výrobkov. V metóde kvantifikácie úprav sa tieto rastúce náklady pripisujú poklesu výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, ktorý môže následne aj výrazne zvyšovať náklady, ktoré spoločnosť označuje ako jednotkové náklady. Po druhé, aj keby náklady, ktoré vyvážajúci výrobca navrhol použiť, boli skutočnými výrobnými nákladmi na ploché výrobky z ocele valcované za tepla, navrhol porovnať vyrobené množstvo s nákladmi na predaj, v ktorých nebolo zohľadnené kolísanie zásob. Vyvážajúci výrobca mal buď porovnať vyrobené množstvo s výrobnými nákladmi, alebo predané množstvo s nákladmi na predaj. Po tretie, v metóde kvantifikácie úpravy sa porovnali trendy do kalendárneho roka 2015 a navrhuje sa v nej uplatniť výsledok tohto výpočtu – t. j. zníženie – na údaje za obdobie vyšetrovania (od 1. júla 2015 do 30. júna 2016). Tento postup je nesprávny, pretože v metóde sa mali sledovať trendy až do obdobia prešetrovania.

(160)

Vo svojich pripomienkach k informačnému dokumentu sa vyvážajúci výrobca nevenoval uvedeným nedostatkom metódy kvantifikácie úprav. Namiesto toho porovnal výrobné náklady na jeden druh výrobku medzi dvomi prevádzkami počas obdobia prešetrovania a tvrdil, že výsledok tohto postupu je podobný výsledku metódy kvantifikácie úprav. Vyvážajúci výrobca však ignoroval skutočnosť, že samotným dôvodom použitia metódy kvantifikácie úprav bolo to, že nestačilo len porovnať náklady týchto dvoch prevádzok v danom roku, pretože pred začiatkom konfliktu boli odlišné. V skutočnosti podľa údajov použitých v metóde kvantifikácie boli v roku 2013 „jednotkové náklady“ spoločnosti Ilyich oveľa vyššie ako „jednotkové náklady“ spoločnosti Zaporizhstal. Tento rozdiel vyjadrený ako pomer je väčší ako rozdiel vo výrobných nákladoch podľa druhu výrobku medzi týmito dvoma prevádzkami počas obdobia prešetrovania, ktorý chcel vyvážajúci výrobca použiť na podporu tejto metódy.

(161)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia s vyvážajúcim výrobcom nenadviazala konštruktívny dialóg, v ktorom by ho požiadala o dodatočné informácie alebo upresnila dodatočné informácie, ktoré považovala za potrebné na riadne posúdenie tvrdenia. Podľa vyvážajúceho výrobcu Komisia uviedla, aké informácie a metodika sú potrebné na posúdenie žiadosti, len raz, a to v konečnom poskytnutí informácií zo 17. júla 2017.

(162)

Komisia poznamenala, že toto tvrdenie je vecne nesprávne. Podrobné vysvetlenie nedostatkov navrhovanej metódy úpravy sa oznámilo vyvážajúcemu výrobcovi 4. apríla 2017 v prílohe 4 k informačnému dokumentu. Dôvodom na zahrnutie tohto podrobného opisu bolo poskytnúť vyvážajúcemu výrobcovi príležitosť a dostatočný čas na odstránenie týchto nedostatkov. Ako sa uvádza v odôvodnení (160), vyvážajúci výrobca nedostatky neodstránil.

(163)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií vyvážajúci výrobca tvrdil, že výrobky iné ako ploché výrobky z ocele valcované za tepla, ktoré sú uvedené v odôvodnení (159), netvorili významnú časť výroby v spoločnostiach Zaporizhstal a Ilyich. Na podporu tohto tvrdenia sa vyvážajúci výrobca odvolal na údaje predložené Komisii 16. februára 2017 týkajúce sa množstiev výroby v spoločnosti Ilyich.

(164)

V tejto súvislosti Komisia poznamenala, že údaje, na ktoré sa vyvážajúci výrobca odvolal, boli predložené až po overovaní na mieste, a preto nebolo možné ich overiť. Údaje sa navyše týkajú množstva výroby v tonách a nie nákladov alebo hodnoty. Vyrobené množstvo neodzrkadľuje výrobné náklady, najmä vzhľadom na skutočnosť, že ostatné výrobky zahŕňajú výrobky s vyššou pridanou hodnotou, a tým aj vyššími nákladmi, ako sú napríklad výrobky valcované za studena a výrobky z galvanizovanej ocele. Pokiaľ ide o údaje, ktoré Komisia použila pri svojich tvrdeniach, v antidumpingovom dotazníku vyvážajúci výrobca predložil údaje o obrate, ktorý vytvorila celá oceliareň, obrate, ktorý vytvorilo príslušné oddelenie oceliarne, a obrate, ktorý vytvoril dotknutý výrobok. Tieto údaje o obrate Komisia overila počas overovania na mieste a použila ich ako substitučnú hodnotu nákladov, z čoho vyplynulo, že výrobky iné ako ploché výrobky z ocele valcované za tepla tvorili významnú časť výroby v spoločnosti Ilyich.

(165)

V ďalších pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií vyvážajúci výrobca vyjadril svoj nesúhlas s poznámkou Komisie v odôvodnení (159) týkajúcou sa nárastu výroby výrobkov iných ako plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, v dôsledku čoho sa neprimerane zvýšili „jednotkové náklady“ použité v danej metóde. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že všeobecný nárast celkových nákladov na tovar predávaný spoločnosťou Ilyich odporuje logike Komisie, že zvýšenie výroby iných výrobkov by mohlo zvýšiť „jednotkové náklady“ vypočítané pre ploché výrobky z ocele valcované za tepla.

(166)

Komisia s touto pripomienkou nesúhlasila. Ako už bolo uvedené, vyvážajúci výrobca stanovil „jednotkové náklady“ vydelením všetkých nákladov na predaný tovar (vrátane iných výrobkov ako ploché výrobky z ocele valcované za tepla) množstvom plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla vyrobených v závode počas príslušných období. Ako potvrdil vyvážajúci výrobca, počas obdobia posudzovaného podľa danej metódy sa značne zvýšilo množstvo niektorých výrobkov iných ako ploché výrobky z ocele valcované za tepla. Výsledné zvýšené náklady na výrobu týchto výrobkov sa podľa metódy, ktorú navrhuje vyvážajúci výrobca, pripísali plochým výrobkom z ocele valcovaným za tepla, čo viedlo k výraznému zvýšeniu „jednotkových nákladov“ (t. j. dodatočnému zvýšeniu „jednotkových nákladov“ počas celého príslušného obdobia), na základe ktorých vyvážajúci výrobca navrhol upraviť náklady týkajúce sa spoločnosti Ilyich. Táto skutočnosť je pravdivá bez ohľadu na to, či celkové náklady na tovar predávaný oceliarňou vzrástli, klesli alebo zostali konštantné.

(167)

Pokiaľ ide o pripomienku Komisie v odôvodnení (159), že v metóde sa mali sledovať trendy až do obdobia prešetrovania, vyvážajúci výrobca vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií uviedol, že nebol schopný poskytnúť údaje za obdobie prešetrovania, ktoré sa mali použiť v metóde, pretože auditovaná správa za rok 2016 donedávna nebola k dispozícii.

(168)

V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, že vyvážajúci výrobca bol schopný predložiť podstatné údaje za obdobie prešetrovania na účely vyplnenia antidumpingového dotazníka. Nie je teda jasné, prečo vyvážajúci výrobca nemohol poskytnúť údaje za obdobie prešetrovania na účely zdôvodnenia navrhovanej metódy, a to najmä preto, že, ako sa uvádza v odôvodnení (162), vyvážajúci výrobca mal možnosť a čas tak urobiť.

(169)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií vyvážajúci výrobca trval na tom, že rozdiel vo výrobných nákladoch podľa druhu výrobku počas obdobia prešetrovania medzi dvoma výrobnými prevádzkami, o ktorom sa hovorí v odôvodnení (160), podporuje danú metódu úpravy, keďže tento rozdiel je podobný ako rozdiel vyplývajúci z tejto metódy.

(170)

Komisia s touto pripomienkou nesúhlasila. Vo svojich pripomienkach sa vyvážajúci výrobca nezaoberal skutočnosťou, že podľa údajov použitých v metóde kvantifikácie boli „jednotkové náklady“ v roku 2013 (t. j. za normálnych podmienok pred konfliktom) spoločnosti Ilyich oveľa vyššie ako „jednotkové náklady“ spoločnosti Zaporizhstal. Tento rozdiel vyjadrený ako pomer je väčší ako rozdiel vo výrobných nákladoch podľa druhu výrobku medzi týmito dvoma prevádzkami počas obdobia prešetrovania. To znamená, že buď rozdiel medzi jednotkovými nákladmi spoločností Ilyich a Zaporizhstal klesol medzi rokom 2013 a obdobím prešetrovania (t. j. jednotkové náklady spoločnosti Ilyich sa znížili pomerne k jednotkovým nákladom spoločnosti Zaporizhstal), alebo „jednotkové náklady“ použité v tejto metóde sú úplne nespoľahlivé. Ako je vysvetlené v odôvodnení (159), prinajmenšom druhá možnosť je pravdivá, pretože „jednotkové náklady“ v rámci tejto metódy sú deformované zahrnutím nákladov na predaj iných výrobkov, ktoré sa počas príslušného obdobia v oboch prevádzkach vyvíjali inak. Z toho vyplýva, že rozdiel vo výrobných nákladoch podľa druhu výrobku počas obdobia prešetrovania nepodporuje presnosť metódy, ktorú vyvážajúci výrobca navrhuje.

(171)

Z uvedených dôvodov bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(172)

Spoločnosť Zaporizhstal priznala vo svojich finančných výkazoch značné straty v dôsledku kurzových rozdielov vznikajúcich z prepočtu transakcií, ktoré nie sú uvedené v ukrajinských hrivnách. Vyvážajúci výrobca tvrdil, že tieto výdavky, ktoré nevznikli pri bežnom obchodovaní, by sa mali stanoviť v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia a mali by sa obmedziť na úroveň, ktorá predstavuje bežné prevádzkové podmienky spoločnosti.

(173)

Komisia s týmto argumentom nesúhlasila. Uvedené straty boli riadne zaznamenané v účtovníctve spoločnosti a vznikli počas obdobia prešetrovania. Komisia preto toto tvrdenie zamietla, pričom považovala tieto výdavky za súčasť PVA výdavkov spoločnosti, ktoré súvisia s jej prevádzkou, a zahrnula ich do výpočtu normálnej hodnoty.

(174)

Vo svojich pripomienkach k informačnému dokumentu vyvážajúci výrobca priznal, že finančné výdavky použité pri výpočte PVA výdavkov spoločnosti Zaporizhstal boli riadne zaznamenané v účtovníctve spoločnosti a vznikli počas obdobia prešetrovania. Vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenie, že príslušné PVA výdavky sa mali zakladať na článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia, keďže niektoré finančné výdavky nesúviseli s výrobou a/alebo predajom výrobkov. Na podporu tohto tvrdenia vyvážajúci výrobca predložil nový súbor údajov, a to po uskutočnení overovania na mieste a počiatočnom tvrdení. Vyvážajúci výrobca poukázal aj na niekoľko ustanovení základného nariadenia, ktoré upravujú tvorbu PVA výdavkov a vyžadujú, aby bola táto tvorba „primeraná“.

(175)

Komisia s touto analýzou nesúhlasila. Podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia PVA výdavky vychádzajú zo skutočných údajov týkajúcich sa výroby a predaja. Iba v prípadoch, keď takéto sumy nie je možné určiť, možno uplatniť článok 2 ods. 6 písm. c). Ako potvrdil vyvážajúci výrobca, skutočné údaje o PVA výdavkoch sú k dispozícii v jeho účtoch a zahŕňajú príslušné finančné výdavky. Argument, že niektoré finančné výdavky nesúvisia s výrobou a/alebo predajom výrobkov, sa musí zamietnuť. Po prvé, údaje predložené vyvážajúcim výrobcom na podporu tohto tvrdenia nemožno v tejto fáze prešetrovania overiť. Vyvážajúci výrobca bol informovaný vopred a mal dostatok času, aby tieto informácie poskytol pri overení, túto príležitosť však nevyužil. Po druhé, spoločnosť Zaporizhstal pôsobí iba vo výrobe a predaji svojich výrobkov. Vyvážajúci výrobca nikdy neposkytol žiadny dôkaz o opaku. Odkaz na požiadavku primeranej tvorby PVA výdavkov je nesprávny, pretože Komisia nevytvorila príslušné PVA výdavky, ale stanovila ich v súlade s požiadavkami článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(176)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií vyvážajúci výrobca tvrdil, že príslušné výdavky sa vzťahovali na celkovú hospodársku prevádzku oceliarne, ale nie na prevádzku zahŕňajúcu výrobu a predaj dotknutého výrobku. Vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že Komisia neprihliadla na dôkazy týkajúce sa jeho žiadosti o vylúčenie týchto výdavkov. Vyvážajúci výrobca zároveň tvrdil, že Komisia neprihliadla dokonca ani na samotnú skutočnosť, že na podporu tohto tvrdenia boli predložené dôkazy, keď uviedla, že neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by bol v rozpore so skutočnosťou, že spoločnosť Zaporizhstal pôsobí iba vo výrobe a predaji svojich výrobkov. Napokon, pokiaľ ide o pripomienku Komisie týkajúcu sa nového súboru údajov predloženého na podporu vylúčenia niektorých finančných výdavkov, vyvážajúci výrobca uviedol, že toto tvrdenie ako také bolo uvedené v antidumpingovom dotazníku a príslušné údaje sa uvádzali v auditovanej správe predloženej spolu s vyplneným dotazníkom.

(177)

V odpovedi na uvedené skutočnosti Komisia poznamenala, že vyvážajúci výrobca podal dve žiadosti týkajúce sa tohto tvrdenia. Prvá žiadosť predložená vo vyplnenom antidumpingovom dotazníku a následne podložená v oznámení z 5. januára 2017 sa týkala úpravy finančných výdavkov spoločnosti Zaporizhstal na historickú úroveň za normálnych prevádzkových podmienok. Druhá žiadosť, ktorá bola prvýkrát predložená 2. mája 2017 v pripomienkach k informačnému dokumentu po overovaní u spoločnosti Zaporizhstal, sa týkala úpravy PVA výdavkov, konkrétne vylúčenia výdavkov údajne nesúvisiacich s výrobou a/alebo predajom dotknutého výrobku.

(178)

Ako je vysvetlené v odôvodnení (175), Komisia nemôže upraviť finančné výdavky spoločnosti Zaporizhstal na historickú úroveň za normálnych prevádzkových podmienok, pretože v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia sa PVA výdavky zakladajú na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja. Tieto údaje mala Komisia k dispozícii a použila ich v príslušnom výpočte. K tomuto bodu neboli v pripomienkach vyvážajúceho výrobcu ku konečnému poskytnutiu informácií predložené žiadne nové argumenty, a preto nie je potrebné žiadne ďalšie vysvetlenie.

(179)

Pokiaľ ide o druhú žiadosť, t. j. úpravu normálnej hodnoty spoločnosti Zaporizhstal s cieľom vylúčiť výdavky, ktoré údajne nesúvisia s výrobou a/alebo predajom dotknutého výrobku, Komisia poznamenala, že z pripomienok k informačnému dokumentu jednoznačne nevyplýva, že tieto výdavky priamo alebo nepriamo nesúvisia s výrobou a/alebo predajom dotknutého výrobku. Ako už bolo uvedené, podľa informácií Komisie sa činnosti spoločnosti Zaporizhstal obmedzujú na výrobu a predaj jej výrobkov. Finančné výdavky by preto tak či tak zvyčajne súviseli s týmito činnosťami. Položky, ktoré vyvážajúci výrobca uviedol v pripomienkach k informačnému dokumentu ako nesúvisiace s výrobou a/alebo predajom dotknutého výrobku, v skutočnosti zahŕňajú investície súvisiace s peňažnými tokmi, úvery poskytnuté dcérskym spoločnostiam vyrábajúcim suroviny alebo záväzky vyplývajúce zo zamestnaneckých požitkov. Tieto náklady sú podľa všetkého aspoň nepriamo spojené s výrobou a/alebo predajom dotknutého výrobku.

(180)

Ďalšie overenie tejto otázky nebolo možné, pretože táto žiadosť bola predložená až 2. mája 2017, teda dávno po skončení príslušného overovania na mieste (t. j. 24. novembra 2016). V oznámení z 5. januára 2017, takisto predloženého až po príslušnom overovaní na mieste, vyvážajúci výrobca uviedol, že niektoré finančné výdavky spojené s úvermi boli vynaložené na všeobecné účely a neboli spojené s výrobou a predajom dotknutého výrobku. V tom čase neboli k tomuto bodu poskytnuté žiadne bližšie informácie, keďže vyvážajúci výrobca nepožiadal o vylúčenie týchto úverov, ale trval na svojej požiadavke upraviť finančné výdavky spoločnosti Zaporizhstal na historickú úroveň za normálnych prevádzkových podmienok.

(181)

V tejto súvislosti vyvážajúci výrobca vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií tvrdil, že Komisii bola počas overovania na mieste v spoločnosti Zaporizhstal poskytnutá „úplná a komplexná verzia audítorských správ, ktorá jednoznačne nastoľuje otázku dodatočných finančných výdavkov oceliarne, ktoré nesúvisia s výrobou a predajom dotknutého výrobku“. Vyvážajúci výrobca následne tvrdil, že Komisia mohla využiť túto príležitosť na overenie a v prípade potreby požiadať o ďalšie objasnenia týkajúce sa dôkazov, ktoré spoločnosť Zaporizhstal predložila.

(182)

Komisia v prvom rade poznamenala, že v súlade s tým, čo uviedol vyvážajúci výrobca, úplné výročné správy spoločnosti Zaporizhstal boli poskytnuté až po overovaní na mieste, a to napriek tomu, že boli vyžiadané v antidumpingovom dotazníku. Komisia následne uviedla, že, ako bolo oznámené vyvážajúcemu výrobcovi v liste pred overovaním z 27. októbra 2016, účelom overovania bolo overiť informácie uvedené vo vyplnených dotazníkoch porovnaním údajov uvedených v dotazníkoch so zdrojovými dokumentmi, záznamami o nákladoch a finančných účtoch a auditovanými finančnými výkazmi. Otázka, že niektoré finančné výdavky spoločnosti Zaporizhstal údajne nesúviseli s výrobou a predajom dotknutého výrobku, bola vznesená až 2. mája 2017, pričom v oznámení z 5. januára 2017 bola len naznačená. K obom týmto udalostiam došlo až po skončení overovania na mieste v priestoroch spoločnosti Zaporizhstal. Preskúmanie otázky a overenie týchto výdavkov preto nebolo a nemohlo byť súčasťou pracovného programu Komisie týkajúceho sa tohto overovania. Argument, že otázka finančných výdavkov nesúvisiacich s výrobou alebo predajom bola vznesená len tým, že tieto náklady boli zaznamenané v auditovaných správach, prehliada účel overovania na mieste a úlohu Komisie v ňom, o ktorých bol vyvážajúci výrobca informovaný v liste zaslanom pred začatím overovania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na fakt, že úplné audítorské správy boli poskytnuté iba počas overovania na mieste a, ako už bolo spomenuté, keďže zďaleka nie je jednoznačné, že príslušné výdavky nesúvisia s výrobou a predajom dotknutého výrobku, nemožno túto časť tvrdenia prijať.

(183)

Z uvedených dôvodov bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(184)

Vývozná cena bola stanovená podľa všeobecnej metodiky uvedenej v oddiele 3.1.2, a najmä podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia. Pri predaji prostredníctvom prepojených dovozcov bola vývozná cena vytvorená na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia.

(185)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že švajčiarsky obchodník – spoločnosť Metinvest International SA (ďalej len „MISA“) – vystupoval len ako oddelenie vývozu výrobných prevádzok, keďže neuskutočňoval colné konanie tovaru dodávaného do Únie. Okrem toho vyvážajúci výrobca tvrdil, že by sa nemali odpočítať PVA výdavky obchodníka a zisk (alebo nominálna provízia), keďže článok 2 ods. 9 základného nariadenia sa na tento prípad neuplatňuje vzhľadom na skutočnosť, že obchodník sa nenachádza v Únii.

(186)

Komisia nevytvorila vývoznú cenu podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia pre vývozný predaj nezávislým kupujúcim prostredníctvom švajčiarskeho obchodníka. Aj v prípade, že zodpovednosť za colné konanie nesie kupujúci, to však nič nemení na skutočnosti, že predaj sa uskutočňuje prostredníctvom obchodníka, ktorý znáša PVA výdavky a ktorý sa zvyčajne snaží o dosiahnutie zisku za svoje služby. Preto, ako sa uvádza v odôvodnení (194), Komisia dospela k záveru, že úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia je opodstatnená.

(187)

Vo svojich pripomienkach k informačnému dokumentu vyvážajúci výrobca tvrdil, že spoločnosť MISA nie je obchodníkom orientovaným na zisk, ale prepojenou spoločnosťou poverenou úlohami, ktoré zvyčajne patria do pôsobnosti interného oddelenia predaja na vývoz.

(188)

Na základe dôkazov, ktoré má k dispozícii, Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Spoločnosť MISA je spoločnosť orientovaná na zisk, ktorá sa snaží o nájdenie správnej rovnováhy medzi ziskovosťou, spokojnosťou zákazníkov a riadením rizík. Činnosti spoločnosti MISA nie sú obmedzené na predaj výrobkov skupiny Metinvest. Spoločnosť MISA a výrobné prevádzky majú rôznych vlastníkov. V neposlednom rade spoločnosť MISA podpísala s výrobnými prevádzkami podrobné zmluvy o predaji a kúpe. Tieto zmluvy obsahujú ustanovenia týkajúce sa sankcií za neplnenie alebo nedostatočné plnenie príslušných povinností, ako aj riešení sporov treťou stranou, ktoré sa zvyčajne uvádzajú skôr v zmluvách medzi nezávislými obchodníkmi než v zmluvách medzi oddelením výroby a oddelením predaja jednej spoločnosti. Na základe týchto dôkazov Komisia dospela k záveru, že spoločnosť MISA vystupovala vo vzťahu k týmto dvom výrobným prevádzkam skôr ako agent než ako integrované oddelenie predaja. Ako je vysvetlené v odôvodnení (194), príslušná úprava je opodstatnená vždy, keď sa spoločnosť MISA zúčastňuje na transakcii.

(189)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií vyvážajúci výrobca z uplatňovania článku 2 ods. 8 základného nariadenia na predaj prostredníctvom spoločnosti MISA vyvodil, že Komisia prijala, že spoločnosť MISA vystupuje ako oddelenie predaja na vývoz skupiny. Vyvážajúci výrobca následne vyjadril opätovný nesúhlas s uplatňovaním článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia, pričom tvrdil, že spoločnosť MISA nekoná ako zástupca alebo obchodník. Na zdôraznenie tohto bodu vyvážajúci výrobca tvrdil, že spoločnosť MISA predáva len nepodstatný a úzko špecifický podiel výrobkov, ktoré skupina nevyrába. Vyvážajúci výrobca potom tvrdil, že skutočnosť, že spoločnosť MISA sa usiluje o nájdenie správnej rovnováhy medzi ziskovosťou, spokojnosťou zákazníkov a riadením rizík, alebo že podpísala podrobné zmluvy o predaji a kúpe s výrobnými prevádzkami, alebo že má vlastného riaditeľa a zamestnancov iných, než akých majú oceliarne na Ukrajine, sú požiadavky vyplývajúce z dodržiavania nevyhnutných právnych požiadaviek na Ukrajine a vo Švajčiarsku.

(190)

Ako bolo vysvetlené vyššie, Komisia neakceptovala, že spoločnosť MISA konala ako oddelenie predaja na vývoz skupiny. Spoločnosť MISA konala ako prepojený obchodník, a preto Komisia uplatnila článok 2 ods. 8 v spojení s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Spoločnosť MISA navyše nielen predáva zanedbateľný alebo úzko špecifický podiel výrobkov, ktoré skupina nevyrába, hoci táto skutočnosť je na tieto účely sama osebe dôležitá, ale takisto skupine predáva veľké množstvo výrobkov tretích strán. Pokiaľ ide o dôkazy opísané v odôvodnení (188), vyvážajúci výrobca sa obmedzil na tvrdenie, že tieto prvky sú zákonom požadované a nevylučujú postavenie spoločnosti MISA ako vývozného oddelenia. Neposkytol žiadne bližšie informácie o tom, ktoré zákony si vyžadujú ktoré prvky. Okrem toho vyvážajúci výrobca nevysvetlil, prečo prvky, ako napríklad ziskovosť (ktorú predtým vyvážajúci výrobca vo svojich pripomienkach k informačnému dokumentu spochybnil) alebo existencia dohôd s doložkami o sankciách za nesplnenie alebo nedostatočné plnenie príslušných záväzkov, ako aj riešenie sporov s tretími stranami, nevylučujú postavenie spoločnosti MISA ako vývozného oddelenia. Žiadne ďalšie pripomienky k tomuto bodu preto nie sú potrebné.

(191)

Z uvedených dôvodov bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(192)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu zo závodu jediného vyvážajúceho výrobcu.

(193)

V prípadoch, keď to odôvodňovala potreba zabezpečenia spravodlivého porovnania, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu o rozdiely, ktoré ovplyvňovali cenu a porovnateľnosť cien. Úpravy zohľadňovali dovozné poplatky (v rozmedzí od 0,1 % do 0,7 %), náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a pomocné náklady (v rozmedzí od 1 % do 8 %), balenie (v rozmedzí od 0 % do 0,1 %), úverové náklady (v rozmedzí od 0 % do 0,7 %), popredajné náklady (v rozmedzí od 0,1 % do 0,4 %), bankové poplatky (v rozmedzí od 0 % do 0,3 %) a provízie (v rozmedzí od 0 % do 0,2 %).

(194)

Okrem toho, keďže všetky predaje do Únie sa uskutočnili prostredníctvom prepojeného obchodníka vo Švajčiarsku, sa vykonala príslušná úprava na základe článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(195)

Vyvážajúci výrobca požiadal o úpravu zohľadňujúcu úroveň obchodu podľa článku 2 ods. 10 písm. d) bod i) základného nariadenia, pričom tvrdil, že predajné kanály podobného výrobku na domácom trhu sa výrazne odlišovali od predajných kanálov dotknutého výrobku do Únie, čo ovplyvnilo porovnateľnosť cien. Tvrdil tiež, že v pôsobení a cenách v rámci rôznych úrovní obchodu na domácom trhu a v predaji na vývoz do Únie existovali pretrvávajúce a zjavné rozdiely.

(196)

Vyvážajúci výrobca nepreukázal pretrvávajúce a zjavné rozdiely v pôsobení a cenách predajcu na rôznych úrovniach obchodu na domácom trhu vyvážajúcej krajiny. Údaje, ktoré vyvážajúci výrobca poskytol, takéto zistenie nepodporovali. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(197)

Vo svojom stanovisku k informačnému dokumentu vyvážajúci výrobca dôrazne namietal proti tomuto odôvodneniu a označil ho za svojvoľné a nepodložené. Napriek tomu neposkytol žiadny dôkaz o tom, že by v pôsobení a cenách predajcu na rôznych úrovniach obchodu na domácom trhu vyvážajúcej krajiny existovali pretrvávajúce a zjavné rozdiely. Namiesto toho sa zameral len na prvú časť tejto požiadavky, pričom argumentoval, že pri predaji na rôznych úrovniach obchodu na rôznych trhoch existujú pretrvávajúce a zjavné rozdiely v pôsobení a cenách, a opomenul požiadavku, že táto skutočnosť by sa mala preukázať na domácom trhu. Komisia skutočne overila ceny predávajúceho na rôznych úrovniach obchodu na domácom trhu a nebola schopná zistiť pretrvávajúce a zjavné rozdiely.

(198)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že ak sa Komisia domnievala, že článok 2 ods. 10 písm. d) bod i) základného nariadenia sa neuplatňuje, mala uplatniť článok 2 ods. 10 písm. d) bod ii) základného nariadenia. Okrem neurčitého odkazu na dôkazy prima facie vyvážajúci výrobca neposkytol jediný argument, prečo by sa toto ustanovenie malo uplatniť. Príslušné úrovne obchodu existovali na domácom trhu a nebolo jasne preukázané, že by sa určité funkcie vzťahovali na iné úrovne obchodu ako tie, ktoré sa použili pri porovnávaní. Toto ustanovenie preto v danom prípade nemožno uplatniť.

(199)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií vyvážajúci výrobca namietal, že Komisia si vo svojom zdôvodňovaní protirečila, keď uviedla, že hoci na domácom trhu existujú rôzne úrovne obchodu, vyvážajúci výrobca nepreukázal pretrvávajúce a zjavné rozdiely v pôsobení a cenách predajcu pre tieto úrovne.

(200)

Komisia v tomto vyhlásení nevidí rozpor.

(201)

Okrem toho vyvážajúci výrobca tvrdil, že vo svojom oznámení z 5. januára 2017 poskytol Komisii svoju analýzu a porovnanie rôznych úrovní obchodu na domácom trhu, pričom identifikoval a porovnal úrovne obchodu na domácom trhu a preukázal pretrvávajúci cenový rozdiel medzi týmito úrovňami.

(202)

Komisia odpovedala tým, že zdôraznila, že v príslušnom oznámení spoločnosť porovnala rôzne domáce predajné kanály – nie úrovne obchodu – s jednou z jej výrobných prevádzok. V tomto už nesprávnom porovnaní vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že kanál, ktorý je najviac porovnateľný s predajným kanálom Únie, je priamy, t. j. kanál bez účasti jeho domáceho obchodníka. Nebol predložený žiadny dôkaz, prečo by to tak malo byť, najmä vzhľadom na skutočnosť, že všetky jeho predaje do Únie sa uskutočňovali prostredníctvom prepojeného obchodníka vo Švajčiarsku, t. j. spoločnosti MISA. Komisia preto tvrdila, že vyvážajúci výrobca nepreukázal existenciu pretrvávajúcich a zjavných rozdielov v pôsobení a cenách predajcu na rôznych úrovniach obchodu na domácom trhu vyvážajúcej krajiny.

(203)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že predložil revidovaný prehľad predaja na vývoz svojej prepojenej spoločnosti MISA. V tomto prehľade vyvážajúci výrobca reagoval na poznámku Komisie týkajúcu sa určenia úrovní obchodu pre veľký počet transakcií, ktoré bolo v pôvodne vyplnenom antidumpingovom dotazníku nepresné. Vyvážajúci výrobca uviedol, že nemožno tvrdiť, že tieto informácie boli predložené v prešetrovaní príliš neskoro, keďže Komisia mohla v prípade potreby overiť túto skutočnosť počas overovania na mieste v priestoroch subjektov v Únii prepojených so spoločnosťou.

(204)

Komisia s týmto tvrdením nesúhlasila. Ďalšie informácie o prehľade predaja spoločnosti MISA boli poskytnuté po overení v priestoroch spoločnosti MISA. S cieľom vyhnúť sa presne takejto situácii Komisia pred overovaním v priestoroch spoločnosti MISA vo svojom oznámení zo 17. januára 2017 spoločnosti pripomenula, že ak si tvrdenie nárok alebo akékoľvek jeho aspekty vyžadujú overenie, je potrebné ich predložiť v primeranom čase pred overovaním na mieste, aby tím pracovníkov zaoberajúcich sa touto vecou mohol pripraviť príslušnú časť overovania. V neposlednom rade, aj keby Komisia mohla overiť tieto údaje v priestoroch spoločnosti MISA, nič to nemení na skutočnosti, že, ako už bolo uvedené, vyvážajúci výrobca nepreukázal existenciu pretrvávajúcich a zjavných rozdielov medzi funkciami a cenami predávajúceho pre rôzne úrovne obchodu na domácom trhu vyvážajúcej krajiny.

(205)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií vyvážajúci výrobca tiež zopakoval svoje tvrdenie, že ak sa Komisia domnieva, že dôkazy predložené spoločnosťou na podporu tvrdenia podľa článku 2 ods. 10 písm. d) bodu i) nepreukázali pretrvávajúce a zjavné rozdiely v pôsobení a cenách predajcu na rôznych úrovniach obchodu na domácom trhu, tie isté dôkazy mohla Komisia použiť na uplatnenie osobitnej úpravy podľa článku 2 ods. 10 písm. d) bodu ii), t. j. v prípadoch „absencie relevantných úrovní na domácom trhu“. Ako však bolo uvedené vyššie, Komisia zistila, že relevantné úrovne obchodu na domácom trhu existovali. Vyvážajúci výrobca nepreukázal existenciu pretrvávajúcich a zjavných rozdielov v pôsobení a cenách predajcu pre tieto úrovne, čo však nič nemení na skutočnosti, že tieto úrovne na domácom trhu existovali. Podmienky na uplatňovanie článku 2 ods. 10 písm. d) bodu ii) základného nariadenia preto neboli splnené.

(206)

Z uvedených dôvodov bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(207)

Vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že v záujme spravodlivého porovnania by normálna hodnota mala byť upravená tak, aby v nej boli zohľadnené náklady na dopravu podobného výrobku medzi výrobnou prevádzkou a prepojeným domácim obchodníkom.

(208)

Podľa článku 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia sa úprava s cieľom zohľadniť rozdiely vo vzniknutých priamo súvisiacich nákladoch na dopravu dotknutého výrobku a/alebo podobného výrobku z priestorov vyvážajúceho výrobcu k nezávislému kupujúcemu vykoná, ak sú takéto náklady zahrnuté do účtovaných cien. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na náklady na dopravu medzi dvoma prepojenými stranami, ktoré sa podľa všetkého nepremietli do ceny účtovanej nezávislému kupujúcemu. Komisia preto zamietla toto tvrdenie.

(209)

Po informačnom dokumente vyvážajúci výrobca predložil nový súbor údajov o predajoch prepojených dovozcov. Komisia následne tento súbor údajov overila. Tieto nové údaje ovplyvnili výpočet dumpingu, ktorý sa pôvodne uvádzal v informačnom dokumente.

(210)

V prípade vyvážajúceho výrobcu Komisia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(211)

Úroveň spolupráce v Ukrajine bola veľmi vysoká, keďže vývoz spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania predstavoval viac ako 95 % celkového vývozu do Únie. Komisia na tomto základe určila dumpingové rozpätie pre celú krajinu na rovnakej úrovni ako pre jediného vyvážajúceho výrobcu.

(212)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(213)

V rámci preskúmania postavenia poskytlo údaje o výrobe a predaji 17 spoločností z Únie, pričom uviedli, že počas obdobia prešetrovania vyrábali podobný výrobok. Podľa informácií vyplývajúcich z podnetu predstavuje týchto 17 spoločností približne 90 % výroby podobného výrobku v Únii.

(214)

Podobný výrobok vyrábalo počas obdobia prešetrovania okrem týchto 17 spoločností päť ďalších spoločností.

(215)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zahrnutie údajov talianskeho výrobcu Ilva by narušilo obraz o ujme celého oceliarskeho priemyslu v Únii vzhľadom na osobitnú situáciu tejto spoločnosti, (13) a preto by mal byť tento taliansky výrobca vylúčený. Podľa článku 4 ods. 1 základného nariadenia sa však pojem „výrobné odvetvie Únie“ vzťahuje na všetkých výrobcov podobných výrobkov v Únii alebo na ich podstatnú časť. Keďže Komisia nemala dôvod obmedziť svoju analýzu na podstatnú časť, musela analyzovať celé výrobné odvetvie vrátane spoločnosti Ilva. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(216)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 72,9 milióna ton. Komisia stanovila tento údaj na základe informácií od navrhovateľa a všetkých známych výrobcov v Únii. Ako sa uvádza v odôvodnení (7), do vzorky bolo zaradených šesť výrobcov z Únie, ktorí predstavovali viac ako 45 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii, čo sa považovalo za reprezentatívnu vzorku.

(217)

Obchodný model výrobcov z Únie a ich stupeň vertikálnej integrácie sa líši. V každom prípade možno výrobné odvetvie Únie celkovo charakterizovať ako odvetvie s vysokým stupňom vertikálnej integrácie, ako sa bližšie vysvetľuje v odôvodnení (219).

(218)

Ako sa uvádza v odôvodnení (45), dotknutý výrobok je zaradený pod viaceré číselné znaky KN vrátane určitých číselných znakov ex. S cieľom vyhnúť sa podhodnoteniu spotreby v Únii a vzhľadom na zjavný okrajový vplyv takýchto číselných znakov na celkovú spotrebu sa objem dovozu číselných znakov KN ex plne zohľadnil na účely výpočtu spotreby v Únii.

(219)

Keďže výrobné odvetvie Únie je väčšinou vertikálne integrované a dotknutý výrobok sa považuje za základný materiál na výrobu rôznych nadväzujúcich výrobkov s pridanou hodnotou, počínajúc plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena, spotreba na trhu vlastnej spotreby a spotreba na voľnom trhu sa analyzovali samostatne.

(220)

Na účely analýzy ujmy je relevantný rozdiel medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom. Okrem toho na trhu vlastnej spotreby sú transferové ceny stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík. Výroba určená na voľný trh Únie je naopak v priamej konkurencii s dovozom dotknutého výrobku a ceny sú cenami na voľnom trhu.

(221)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje o celkovej činnosti vo vzťahu k podobnému výrobku a stanovila, či je výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. Komisia zistila, že približne 58 % celkovej výroby výrobcov z Únie bolo počas obdobia prešetrovania určených na vlastnú spotrebu.

(222)

Po poskytnutí informačného dokumentu srbský vyvážajúci výrobca poznamenal, že spotreba dotknutého výrobku na voľnom trhu klesla v období od roku 2015 do obdobia prešetrovania o viac ako 1,2 milióna ton a že to svedčí o obrovskom poklese spotreby v Únii v druhej polovici roka 2015. Požiadal preto, aby Komisia ďalej preskúmala, či údaje o predaji na voľnom trhu poskytnuté výrobným odvetvím Únie sú skutočne presné.

(223)

Komisia analyzovala údaje o predaji a spotrebe poskytnuté výrobným odvetvím Únie a potvrdila, že údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie týkajúce sa spotreby na voľnom trhu sú presné a spoľahlivé.

(224)

Komisia stanovila vlastnú spotrebu v Únii na základe použitia a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii. Na základe toho sa vlastná spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Vlastná spotreba na trhu Únie (v tonách)

(225)

Počas posudzovaného obdobia vlastná spotreba v Únii na trhu Únie zostala stabilná.

(226)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu Únie na základe a) predaja na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii a b) dovozu do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov, ktoré poskytol Eurostat, pričom zohľadnila aj údaje predložené spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v dotknutých krajinách. Na základe toho sa spotreba na voľnom trhu v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba na voľnom trhu (v tonách)

(227)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba na voľnom trhu Únie zvýšila približne o 5 %. Tento nárast je spôsobený najmä hospodárskou obnovou nadväzujúceho odvetvia.

(228)

Komisia skúmala, či by sa dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách mal vyhodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(229)

V tomto ustanovení sa uvádza, že dovoz z viac ako jednej krajiny sa vyhodnotí súhrnne, iba ak sa zistí, že:

(230)

Dumpingové rozpätia stanovené v súvislosti s dovozom z dotknutých krajín sú uvedené v oddiele 3 „Dumping“. Všetky tieto rozpätia sú nad úrovňou „de minimis“ stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(231)

Objem dovozu z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny sa nepovažoval za zanedbateľný v zmysle článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Podiel Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny na trhu počas obdobia prešetrovania predstavoval 1,79 %, 3,32 %, 4,29 % a 3,17 %, ako sa uvádza v tabuľke 3.

(232)

Na druhej strane objem dovozu zo Srbska sa považoval za zanedbateľný v zmysle článku 3 ods. 4 základného nariadenia. V skutočnosti sa objem dovozu zo Srbska znížil zo 427 558 ton v roku 2015 na približne 354 000 ton počas OP, čo sa premietlo do trhového podielu na úrovni len 1,04 %. V praxi Komisia považuje trhový podiel pod prahovou hodnotou 1 % stanovenou v základnom nariadení vo fáze začatia konania za „zanedbateľný“. Komisia však v tomto prípade zistila, že podiel 1,04 % je stále zanedbateľný, pretože podiel 0,04 % by sa mal považovať za nevýznamný, najmä ak je relatívne malý objem dovozu zo Srbska podstatne nižší ako objem dovozu z každej zo štyroch ďalších krajín. Objem dovozu zo Srbska predstavoval takmer polovicu objemu dovozu z Brazílie, čo je krajina s druhým najnižším objemom dovozu.

Tabuľka 3

Objem dovozu (v tonách) a trhový podiel

(233)

Po konečnom poskytnutí informácií a počas vypočutia 27. júla 2017 navrhovateľ tvrdil, že srbský vývoz by sa mali hodnotiť súhrnne s dovozom z ostatných štyroch krajín, pretože srbský vývoz prekročil prahovú hodnotu de minimis na úrovni 1 %. Podľa jeho názoru prahová hodnota 1 % neumožňuje žiadnu výnimku bez ohľadu na to, aký nízky je tento dodatočný percentuálny podiel.

(234)

Komisia tento argument zamietla. Rozhodnutie, či sa má dovoz hodnotiť súhrnne, musí byť založené na všetkých kritériách stanovených v článku3 ods. 3 základného nariadenia. Článok 3 ods. 4 základného nariadenia nepripisuje osobitný význam žiadnemu z týchto individuálnych kritérií. Hoci je pravda, že dovoz z krajiny nemožno kumulovať, ak je jeho objem zanedbateľný, opak neznamená, že sa ipso facto kumulovať musí. Okrem toho v základnom nariadení sa výslovne nestanovujú prahové hodnoty zanedbateľnosti. Zatiaľ čo článok 5 ods. 7 základného nariadenia môže slúžiť ako usmernenie týkajúce sa zanedbateľného objemu dovozu, v článku 3 ods. 4 sa na tieto prahové hodnoty neodkazuje. Toto znenie naopak poskytuje Komisii dostatočnú flexibilitu, aby prípady analyzovala jednotlivo a zohľadnila, že dodatočný objem na úrovni 0,04 % bol nevýznamný.

(235)

Okrem toho Komisia zistila, že srbské vývozné ceny sa líšili od vývozných cien štyroch ďalších dotknutých krajín z týchto dôvodov:

Tabuľka 4

Dovozné ceny (EUR/t)

(236)

Z tohto hľadiska stanovenie cien v kombinácii so zanedbateľným objemom naznačuje, že srbský vyvážajúci výrobca sa skôr prispôsobuje cene dotknutého výrobku, než by ju určoval. Svedčí o tom aj skutočnosť, že pokles jeho cien medzi rokom 2015 a obdobím prešetrovania je aj v relatívnom vyjadrení nižší ako pokles cien ostatných štyroch dotknutých krajín.

(237)

Po konečnom poskytnutí informácií na vypočutí 27. júla 2017 [pozri odôvodnenie (33)] navrhovateľ požiadal útvary Komisie o poskytnutie údajov o podhodnotení a predaji pod cenu týkajúce sa srbského vyvážajúceho výrobcu, aby mohol preskúmať vyhlásenia Komisie, ako sa stanovuje v odôvodneniach (235) a (236), že srbský vyvážajúci výrobca sa skôr prispôsobuje cene, než by ju určoval. Navyše podľa navrhovateľa neexistuje dôkaz o tom, že Srbsko sa prispôsobuje cene.

(238)

Komisia uviedla, že vyššie zverejnila priemernú cenu dovozu z dotknutých krajín. Z týchto údajov vyplýva, že srbské dovozné ceny boli najvyššie v roku 2013 (468 EUR za tonu) a zostali najvyššie aj v nasledujúcich rokoch až do OP (365 EUR za tonu). Okrem toho z indexu uvedeného v tabuľke 4 vyplýva, že relatívny pokles srbských cien viedol (pri indexácii roku 2013 ako 100) k zníženiu indexu zo 100 na 78, zatiaľ čo ostatné štyri krajiny zaznamenali pokles na úroveň 75 (Brazília), 70 (Irán), 72 (Rusko) a 74 (Ukrajina). Navrhovateľ bol preto schopný preskúmať zistenie Komisie, že srbský vyvážajúci výrobca sa skôr prispôsoboval cene, než by ju určoval, a to tak v súvislosti s dovoznou cenou, ako aj v súvislosti s jej relatívnym poklesom medzi rokom 2013 a OP. Komisia pri tomto hodnotení nepoužila údaje o podhodnotení alebo predaji pod cenu, pretože výpočty podhodnotenia a predaja pod cenu by poskytli obraz iba počas prešetrovania, a preto by neumožnili cenové porovnanie trendu za niekoľko rokov. Keďže navrhovateľ neuviedol ďalšie dôvody, pre ktoré potrebuje konečné poskytnutie údajov o podhodnotení a predaji pod cenou nad rámec preskúmania vyhlásení uvedených v odôvodneniach (235) a (236), Komisia následne túto žiadosť zamietla.

(239)

Vzhľadom na to, že navrhovateľ nespochybnil číselné údaje uvedené v tabuľke 4, Komisia potvrdila svoje zistenie, že srbský vývozca len sledoval cenový trend, ktorý stanovili iní dovozcovia, a neusiloval sa o agresívnu cenovú stratégiu z pozície určovateľa ceny.

(240)

Komisia preto dospela k záveru, že dovoz zo Srbska by sa nemal vyhodnocovať súhrnne s dovozom z ostatných štyroch krajín. Vzhľadom na záver, že dovoz zo Srbska bol de minimis, ochranné opatrenia v súvislosti s dovozom plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Srbsku nie sú potrebné. V súlade s článkom 9 ods. 2 základného nariadenia by sa preto konanie týkajúce sa dovozu zo Srbska malo ukončiť.

(241)

Komisia posúdila aj podmienky hospodárskej súťaže medzi jednotlivými dumpingovými dovozmi z ostatných štyroch dotknutých krajín a podmienkami hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom a podobným výrobkom a zistila, že sú podobné. Dovážané výrobky si skutočne navzájom konkurovali a konkurovali aj podobnému výrobku vyrábanému v Únii. Výrobky sú navzájom zameniteľné a v Únii sa uvádzali na trh prostredníctvom porovnateľných predajných kanálov, keďže sa predávali podobným kategóriám koncových zákazníkov.

(242)

Po začatí prešetrovania niekoľko strán predložilo pripomienky k súhrnnému vyhodnoteniu účinkov dovozu z dotknutých krajín. Misia Ukrajiny pri Európskej únii, ministerstvo priemyslu a obchodu Ruska a jeden ruský vyvážajúci výrobca a dvaja vyvážajúci výrobcovia z Brazílie spochybnili vhodnosť súhrnného vyhodnocovania dovozu z ich krajín s dovozom z ostatných prešetrovaných krajín a tvrdili, že dovoz z ich krajín by sa s ním nemal kumulovať. Misia Ukrajiny pri Európskej únii argumentovala tým, že objem ukrajinského dovozu bol v období rokov 2011 – 2016 na rozdiel od ostatných krajín stabilný a že existuje výrazný rozdiel medzi geografickou štruktúrou dovozu z Ukrajiny na jednej strane a dovozu z Brazílie, Iránu, Srbska a Ruska na druhej strane. Ministerstvo priemyslu a obchodu Ruska bolo toho názoru, že je potrebné dôkladne vyhodnotiť podmienky hospodárskej súťaže. Ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že jeho dovoz počas posudzovaného obdobia v skutočnosti klesol, že časť jeho dovozu predstavovala dodávky na vlastnú spotrebu v rámci skupiny a ako taká nevstupovala na voľný trh Únie a že predané druhy výrobku boli odlišné. Okrem toho jeden brazílsky vyvážajúci výrobca namietal, že nesledoval podobný cenový trend a že tento dovoz sa distribuoval prostredníctvom rôznych predajných kanálov na rozdiel od dovozu z ostatných štyroch dotknutých krajín. Ďalší brazílsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že brazílsky dovoz bol zanedbateľný a že dovoz z Brazílie nesledoval rovnaké trendy ako dovoz z ostatných štyroch dotknutých krajín, pokiaľ ide o objem, podiel na trhu a cenu.

(243)

Komisia tieto argumenty zamietla. Dovoz z Ruska a Ukrajiny do Únie sa počas posudzovaného obdobia v absolútnom vyjadrení zvýšil. Navyše, aj keby sa dovoz počas posudzovaného obdobia znížil, táto skutočnosť nie je kritériom, na základe ktorého sa určuje, či je objem dovozu zanedbateľný v zmysle článku 3 ods. 4 základného nariadenia.

(244)

Podmienky hospodárskej súťaže medzi dumpingovým dovozom z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny a podobného výrobku boli vyhodnotené ako podobné z týchto dôvodov.

(245)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že podmienky na vykonanie súhrnného vyhodnotenia účinkov dovozu z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny boli splnené. Predmetný dovoz sa preto na účely určenia ujmy posudzoval súhrnne.

(246)

Po poskytnutí informačného dokumentu bolo Komisii doručených niekoľko podaní týkajúcich sa súhrnného vyhodnotenia dotknutých krajín, ktoré sú uvedené v odôvodneniach nižšie.

(247)

Navrhovateľ tvrdil, že dovoz zo Srbska spôsobil výrobcom Únie ujmu podobne ako dovoz z ostatných štyroch krajín. V tejto súvislosti sa navrhovateľ odvolával na skutočnosť, že dovoz zo Srbska sa v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania zdvojnásobil z hľadiska absolútneho objemu aj podielu na trhu, že jeho ceny sa v tomto období tiež znížili a že dovoz zo Srbska počas obdobia prešetrovania výrazne podhodnocoval ceny výrobcov z Únie. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že dovoz zo Srbska má trhový podiel 1,04 %, čo je tesne nad prahovou hodnotou 1 % stanovenou v článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Okrem toho sa navrhovateľ odvolal na potenciálne riziko obchádzania, keďže ukončenie konania, pokiaľ ide o Srbsko, by podľa neho umožnilo čínskej materskej spoločnosti jediného srbského vyvážajúceho výrobcu uskutočňovať predaj do Únie prostredníctvom jej srbskej dcérskej spoločnosti.

(248)

Komisia odmietla tvrdenie, že dovoz zo Srbska spôsobil výrobcom z Únie ujmu podobne ako dovoz z iných krajín, a to z týchto dôvodov.

(249)

Okrem toho dvaja brazílski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tvrdili, že súhrnné vyhodnotenie dovozu z Brazílie spolu s dovozom z Iránu, Ruska a Ukrajiny bolo neodôvodnené z dôvodov uvedených v týchto dvoch odôvodneniach.

(250)

Jeden argumentoval tým, že viac ako tretina dovozu z Brazílie nekonkurovala výrobkom z Iránu, Ruska a Ukrajiny, čo dokazuje, že predajné kanály dovozu z Brazílie boli odlišné od predajných kanálov Iránu, Ruska a Ukrajiny. Okrem toho tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že podobne ako v prípade Srbska boli brazílske ceny výrazne vyššie ako priemerné ceny Iránu, Ruska a Ukrajiny a že brazílski vyvážajúci výrobcovia sa skôr prispôsobovali cene, než by ju určovali. V neposlednom rade tvrdil, že žiadny z brazílskych výrobcov nepodhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie.

(251)

Druhý brazílsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že takéto súhrnné vyhodnotenie bolo nevhodné z dôvodu zanedbateľného objemu dovozu z Brazílie (ako to bolo v prípade Srbska) a rozdielu v podmienkach hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o zanedbateľný objem, brazílsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že podiel Brazílie na trhu prekračoval prahovú hodnotu 1 % až od roku 2015 a počas obdobia prešetrovania dosiahol úroveň len 1,79 %. Okrem toho objem jeho dovozu bol príliš malý na to, aby prispel k akejkoľvek ujme, a teda bol takisto nevýznamný. Pokiaľ ide o odlišné podmienky hospodárskej súťaže, poukázal na skutočnosť, že takmer 60 % dovozu dotknutého výrobku z Brazílie počas obdobia prešetrovania predstavovalo predaj alebo transfer prepojeným európskym spoločnostiam, ktoré priamo nekonkurovali výrobkom určeným na voľný trh, a preto mali odlišné podmienky hospodárskej súťaže ako výrobky určené na voľný trh. Takisto spochybnil vyhlásenie Komisie v informačnom dokumente, že dovoz z Brazílie a podobný výrobok z Únie sú navzájom zameniteľné. V tejto súvislosti tvrdil, že brazílski vyvážajúci výrobcovia vyvážajú predovšetkým komerčné druhy plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, ktoré majú odlišné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj iné konečné použitie ako výrobky predávané výrobným odvetvím Únie, čo sú prevažne vysoko kvalitné druhy plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Okrem toho spochybnil, že brazílski vyvážajúci výrobcovia by využívali podobné predajné kanály ako vyvážajúci výrobcovia z iných dotknutých krajín. Tvrdil, že na rozdiel od väčšiny dovozov z Brazílie títo výrobcovia zvyčajne predávajú priamo nezávislým zákazníkom na voľnom trhu Únie. Nakoniec predložil podobné pripomienky týkajúce sa cien, aké predložil aj druhý brazílsky vyvážajúci výrobca.

(252)

Ako sa uvádza ďalej, Komisia zamietla tvrdenia týchto dvoch brazílskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(253)

Po prvé, Komisia na účely vymedzenia spotreby zohľadnila celkový objem brazílskeho dovozu, bez ohľadu na to, či zahŕňal dodávky v rámci skupiny. Dôvodom je, že ak by takýto dovoz neexistoval, spoločnosti by s najväčšou pravdepodobnosťou získavali ploché výrobky z ocele valcované za tepla z iných zdrojov dostupných na voľnom trhu Únie vrátane podobného výrobku vyrobeného výrobným odvetvím Únie.

(254)

Po druhé, predajné kanály z Brazílie, pokiaľ ide o časť ich predaja, sa nelíšia od predajných kanálov Iránu, Ruska a Ukrajiny. Všetci spolupracujúci výrobcovia Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny využívajú podobné predajné kanály a predávajú buď priamo, alebo prostredníctvom prepojeného obchodníka/dovozcu, ktorý sa nachádza v Únii alebo mimo nej. Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie, že 60 % dovozu dotknutého výrobku z Brazílie počas obdobia prešetrovania predstavovalo predaj alebo transfer prepojeným európskym spoločnostiam, ktoré priamo nekonkurovali výrobkom určeným na voľný trh, a preto mali odlišné podmienky hospodárskej súťaže ako výrobky určené na voľný trh, možno uviesť tieto skutočnosti. Súčasťou dovozu dotknutého výrobku od ruských vyvážajúcich výrobcov bol aj predaj prepojeným európskym spoločnostiam, pričom časť predaja tieto prepojené európske spoločnosti ďalej spracovali. Títo vyvážajúci výrobcovia mali preto rovnaké podmienky hospodárskej súťaže.

(255)

Po tretie, ako sa uvádza v tabuľke 4, Komisia uznala, že brazílske ceny sú vyššie ako priemerné ceny Iránu, Ruska a Ukrajiny. Z tabuľky 4 však zároveň vyplýva, že brazílske ceny boli počas posudzovaného obdobia, t. j. v rokoch 2013, 2014, 2015 a počas obdobia prešetrovania, trvalo nižšie ako srbské dovozné ceny.

(256)

Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie, že brazílski vyvážajúci výrobcovia sa skôr prispôsobujú cene, než by ju určovali, cena srbského vyvážajúceho výrobcu sa posudzovala v kombinácii so zanedbateľným objemom. V súvislosti s Brazíliou preto nemožno vyvodiť rovnaký záver.

(257)

Po piate, pokiaľ ide o objem, ako sa uvádza v tabuľke 3, brazílsky dovoz dosiahol počas obdobia prešetrovania úroveň 608 541 ton, pričom srbský dovoz predstavoval 354 145 ton. Objem brazílskeho dovozu plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla bol teda o viac ako 70 % vyšší ako objem srbského dovozu a jeho podiel na trhu predstavoval 1,79 % v porovnaní s 1,04 % v prípade srbského dovozu. V dôsledku toho sa tento dovoz nepovažoval za zanedbateľný.

(258)

Po šieste, pokiaľ ide o tvrdenie o rozdielnom sortimente výrobkov brazílskych vyvážajúcich výrobcov, ich výrobky jednoznačne konkurovali výrobkom z Únie a výrobkom od ostatných vyvážajúcich výrobcov. V rozpore s tvrdením vyvážajúceho výrobcu z prešetrovania vyplynulo, že všetky druhy dotknutého výrobku vrátane druhov predávaných brazílskymi vyvážajúcimi výrobcami vyrábali a predávali aj výrobcovia z Únie. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že viac ako 99,9 % všetkých druhov výrobkov predávaných tromi brazílskymi vyvážajúcimi výrobcami predávali počas obdobia prešetrovania aj výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Okrem toho súhrnné vyhodnotenie sa vykonáva na úrovni krajín so zreteľom na celý rozsah dotknutého výrobku a nezohľadňujú sa pri ňom určité druhy dotknutého výrobku.

(259)

Po konečnom poskytnutí informácií brazílsky vyvážajúci výrobca CSN zopakoval, že predajné kanály a dovozné ceny z Brazílie sa podstatne líšia od predajných kanálov a dovozných cien z Iránu, Ruska a Ukrajiny. Pokiaľ ide o predajné kanály, uviedol, že jeho dcérska spoločnosť Lusosider nie je ani obchodníkom, ani dovozcom, ale používateľom plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Tvrdil, že najmä situácia spoločnosti NLMK Europe nebola rovnaká ako situácia spoločnosti Lusosider. Spomenul tiež, že spoločnosť Lusosider nemala jednoduchý prístup k plochým výrobkom z ocele valcovaným za tepla predávaným na trhu Únie. Pokiaľ ide o dovozné ceny, uviedol, že ceny dovozu z Brazílie sledujú rovnaký stúpajúci trend ako ceny dovozu zo Srbska.

(260)

Komisia tieto tvrdenia zamietla ako neopodstatnené, a to z týchto dôvodov. Pokiaľ ide o predajné kanály, v Lotyšsku a Poľsku pôsobili iné ruské dcérske spoločnosti s inou ruskou materskou spoločnosťou ako NLMK, ktoré počas obdobia vyšetrovania čiastočne využívali a do určitej miery spracúvali ploché výrobky z ocele valcované za tepla, ktoré získavali od svojej ruskej materskej spoločnosti. Navyše napriek tvrdeniu, že spoločnosť Lusosider nemala jednoduchý prístup k plochým výrobkom z ocele valcovaným za tepla predávaným na trhu Únie, bola Komisia počas vypočutia informovaná o tom, že spoločnosť Lusosider bola počas obdobia prešetrovania zásobovaná z iných zdrojov, napríklad Turecka, Taiwanu a Ruska. Okrem toho Komisia nemá žiadne dôkazy o tom, že výrobcovia v Únii by nechceli poskytovať dodávky spoločnosti Lusosider a ani samotná spoločnosť Lusosider takéto dôkazy neposkytla. Pokiaľ ide o ceny, Komisia tiež pripomenula, že brazílske ceny boli počas posudzovaného obdobia trvalo nižšie ako srbské dovozné ceny, t. j. v rokoch 2013, 2014, 2015 a v období prešetrovania [pozri odôvodnenie (235)]. Komisia preto neprijala žiadosť brazílskeho vyvážajúceho výrobcu, aby sa dovoz z Brazílie nehodnotil súhrnne s dovozom z ostatných troch krajín.

(261)

Komisia z týchto dôvodov dospela k záveru, že v prípade všetkých ostatných štyroch krajín sú splnené všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4, a preto sa na účely určenia ujmy dovoz z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny vyhodnocoval súhrnne.

(262)

Dovoz do Únie z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny sa vyvíjal takto:

Tabuľka 5

Objem dovozu (v tonách) a trhový podiel

(263)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v absolútnom vyjadrení sa dovoz z dotknutých krajín počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Zároveň celkový trhový podiel ich dovozu do Únie vzrástol počas posudzovaného obdobia o takmer 5 percentuálnych bodov (z 7,45 % v roku 2013 na 12,57 %, čo je nárast o 69 %).

(264)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Vážená priemerná cena dovozu do Únie z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny sa vyvíjala takto:

Tabuľka 6

Dovozné ceny (EUR/t)

(265)

Priemerné ceny dovozu z dotknutých krajín klesli zo 442 EUR/t v roku 2013 na 323 EUR/t počas obdobia prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia predstavoval pokles priemernej jednotkovej ceny dumpingového dovozu 27 %.

(266)

Komisia posúdila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(267)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania. Hlavné úpravy sa týkali prepravných nákladov (pohybujúcich sa na úrovni od 3,4 % do 8,9 % u jednotlivých výrobcov z Únie zaradených do vzorky), úverových nákladov (pohybujúcich sa na úrovni od 0,1 % do 0,4 %) a zliav (pohybujúcich sa na úrovni od 0,1 % do 2 %).

(268)

Ako sa uvádza v odôvodnení (16), iba jeden neprepojený dovozca vyplnil dotazník. Na základe dôkazov získaných počas overovania u tohto neprepojeného dovozcu sa pripočítala suma vzťahujúca sa na štádium po dovoze vo výške 7 EUR/t.

(269)

Na základe uvedeného sa zistilo, že dumpingový dovoz z väčšiny dotknutých vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, a to v rozpätí od 8,45 % do 17,74 %, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. V prípade všetkých brazílskych spoločností sa nezistilo žiadne podhodnotenie.

Tabuľka 7

Rozpätia podhodnotenia

(270)

Po poskytnutí informačného dokumentu navrhovateľ a iránsky vyvážajúci výrobca uviedli, že informácie poskytnuté v informačnom dokumente a v jednej z jeho príloh si odporovali. Zatiaľ čo v dokumente sa uvádzalo, že v prípade iránskej spoločnosti nebolo zistené žiadne podhodnotenie, v osobitnej prílohe sa v prípade iránskej spoločnosti uvádzalo rozpätie podhodnotenia na úrovni 8,45 %.

(271)

V odpovedi na tieto pripomienky Komisia potvrdzuje, že v texte informačného dokumentu sa nesprávne odkazovalo na iránsku spoločnosť a že rozpätie podhodnotenia ceny uvedené v prílohe je správne.

(272)

Po konečnom poskytnutí informácií brazílsky vyvážajúci výrobca Usiminas tvrdil, že v článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa vyžaduje, aby Komisia vykonala riadnu analýzu cenového účinku dumpingového dovozu, a aby posúdila, či došlo k významnému cenovému podhodnoteniu. Takáto analýza by sa nemala obmedzovať len na jednoduché matematické porovnanie, ale mala by zahŕňať aj dynamické hodnotenie cenového vývoja a trendov vo vzťahu medzi cenami dumpingového dovozu a priebežnými cenami podobných výrobkov na domácom trhu.

(273)

Komisia toto tvrdenie zamietla. Ako prvé poskytla vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie na voľnom trhu v Únii v tabuľke v odôvodnení (295). Následne, ako sa uvádza v odôvodnení (297), Komisia uviedla, že výrobcovia z Únie sa museli prispôsobiť špirále klesajúcich cien a výrazne znížili predajné ceny, najmä v roku 2015 a počas obdobia prešetrovania. Keďže dotknutý výrobok je komoditou, výrobcovia z Únie sa museli prispôsobiť špirále klesajúcich cien. Podobné pripomienky Komisie sa uvádzajú v odôvodnení (387). Okrem toho sa tiež odvoláva na svoju analýzu ostatných faktorov, ktoré v kombinácii alebo samostatne nemohli narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi [pozri odôvodnenie (390)]. Analýza Komisie sa v dôsledku toho neobmedzovala na jednoduché matematické porovnanie. V neposlednom rade ani brazílsky vyvážajúci výrobca neposkytol žiadne argumenty a Komisia si nie je vedomá toho, prečo by v dôsledku takejto dodatočnej analýzy mala byť analýza podhodnotenia zmysluplnejšia vzhľadom na komoditný charakter dotknutého výrobku.

(274)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(275)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, zásoby, rast, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingových rozpätí) sa posudzovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Posúdenie vychádzalo z informácií poskytnutých navrhovateľom, ktoré sa následne skontrolovali porovnaním s údajmi od výrobcov z Únie a z dostupných oficiálnych štatistík (Eurostat).

(276)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál, mzdy a výrobné náklady) sa vykonala na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pri posudzovaní sa vychádzalo z ich informácií, ktoré sa riadne overili.

(277)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje týkajúce sa celkovej výroby dotknutého výrobku a určila, či bola výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. V prípade niektorých ukazovateľov ujmy týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie Komisia jednotlivo analyzovala údaje súvisiace s voľným trhom a trhom vlastnej spotreby a vykonala porovnávaciu analýzu. Ide o tieto faktory: predaj, podiel na trhu, jednotkové ceny, jednotkové náklady, ziskovosť a peňažný tok. Ostatné hospodárske ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia výrobného odvetvia Únie na vlastnú spotrebu. Ide o tieto faktory: výroba, kapacita, využitie kapacity, investície, návratnosť investícií, zamestnanosť, produktivita, zásoby a náklady na prácu. V prípade týchto faktorov môže Komisia vykonať zmysluplné hodnotenie iba vzhľadom na celú činnosť výrobného odvetvia Únie. Táto analýza je v súlade s judikatúrou súdov Únie a WTO (14).

(278)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(279)

Počas posudzovaného obdobia sa objem výroby výrobného odvetvia Únie mierne znížil, a to približne o 1,7 milióna ton (–2 %).

(280)

Vykázané údaje o kapacite sa vzťahujú na technickú kapacitu, čo znamená, že boli zohľadnené úpravy v súvislosti s časom prípravy, údržbou, odstránením prekážok a iných bežných prestojov, ktoré odvetvie považuje za normálne. Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia znížila z dôvodu zníženia niektorých výrobných kapacít, najmä v Belgicku a Taliansku.

(281)

Miera využívania kapacity zostala počas posudzovaného obdobia relatívne stabilná, pričom sa pohybovala v rozmedzí od 74,1 % do 76,2 %.

(282)

Objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem predaja a podiel na trhu (voľný trh)

(283)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu Únie počas posudzovaného obdobia klesol o 5 %, a to z 27,5 milióna ton na 26 miliónov ton.

(284)

Počas posudzovaného obdobia sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu z hľadiska spotreby v Únii znížil o viac než 8 percentuálnych bodov, a to z 85,1 % na 76,7 %. Pokles objemu predaja na voľnom trhu Únie a strata podielu výrobného odvetvia Únie na trhu sa časovo zhodovala s nárastom spotreby na voľnom trhu Únie, čo je ukazovateľ zhoršenia konkurenčnej pozície výrobcov ocele z Únie.

(285)

Pokiaľ ide o trh vlastnej spotreby v Únii, objem vlastnej spotreby a podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Objem vlastnej spotreby na trhu Únie a podiel na trhu

(286)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (pozostávajúci z transferov na vlastnú spotrebu a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie) na trhu Únie v absolútnych číslach zostal počas posudzovaného obdobia relatívne stabilný.

(287)

Podiel použitia na vlastnú spotrebu (vyjadrený ako percento z celkovej výroby) výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil, a to z 56,9 % v roku 2013 na 58,2 % počas obdobia prešetrovania.

(288)

Zamestnanosť sa vypočítala len pri zohľadnení zamestnancov, ktorí sa priamo podieľali na výrobe podobného výrobku v rôznych oceliarňach výrobcov z Únie. Touto metódou sa získali presné údaje, pričom sú pomerne ľahko vypočítateľné.

(289)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Zamestnanosť a produktivita

(290)

Úroveň zamestnanosti výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila. Komisia počas prešetrovania zistila, že toto zníženie bolo spôsobené potrebou znížiť výrobné náklady a zvýšiť efektívnosť vzhľadom na rastúcu konkurenciu dumpingového dovozu na trhu. To malo za následok zníženie stavu pracovnej sily o 5 % počas posudzovaného obdobia, a to bez zohľadnenia akejkoľvek nepriamej zamestnanosti. V dôsledku toho a napriek miernemu poklesu objemu výroby (–2 %) v posudzovanom období zaznamenala produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako výstup na zamestnanca za rok, nárast (+ 3 %). To preukazuje, že výrobné odvetvie Únie sa usilovalo prispôsobiť meniacim sa trhovým podmienkam, aby zostalo konkurencieschopné.

(291)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 12

Zásoby

(292)

Väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nepovažovali za významný ukazovateľ ujmy v tomto odvetví. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečných zásob ako percentuálneho podielu výroby. Ako možno vidieť, tento ukazovateľ zostal pomerne stabilný na úrovni približne 3,4 % až 3,7 % objemu výroby.

(293)

Všetky dumpingové rozpätia dovozu z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny boli výrazne vyššie ako úroveň de minimis. Vplyv veľkosti skutočných vysokých dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dovozu z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny zanedbateľný.

(294)

Spotreba v Únii (na voľnom trhu) počas posudzovaného obdobia narástla približne o 5 %, pričom objem predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu Únie sa znížil približne o 5 %. Výrobnému odvetviu Únie sa tým zmenšil podiel na trhu, pričom podiel dovozu z Brazílie, Iránu, Ruska a Ukrajiny na trhu sa počas posudzovaného obdobia naopak výrazne zvýšil.

(295)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie na voľnom trhu v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Predajné ceny na voľnom trhu v Únii

(296)

V uvedenej tabuľke je vyjadrený vývoj jednotkovej predajnej ceny na voľnom trhu Únie v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi. Predajné ceny boli v priemere nižšie ako jednotkové výrobné náklady, s výnimkou roka 2014, keď trh Únie začal ožívať a podiel dovozu zo štyroch ďalších dotknutých krajín na trhu bol v porovnaní s obdobím prešetrovania nižší.

(297)

Výrobné náklady zostali vo všeobecnosti vyššie ako klesajúce predajné ceny, s výnimkou roka 2014. V snahe obmedziť stratu podielu na trhu a vzhľadom na skutočnosť, že dotknutý výrobok je komoditou, sa výrobcovia z Únie museli prispôsobiť špirále klesajúcich cien a výrazne znížili predajné ceny, najmä v roku 2015 a počas obdobia prešetrovania. Keďže dotknutý výrobok je komoditou, výrobcovia z Únie sa museli prispôsobiť špirále klesajúcich cien.

(298)

V prípade výrobcov zaradených do vzorky sa určité ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla určené na vlastnú spotrebu previedli alebo predali za transferové ceny na ďalšie nadväzujúce spracovanie, a pomocou rôznych cenových politík (najmä za ceny transferov na vlastnú spotrebu a za transferové ceny predaja na vlastnú spotrebu). Z tohto dôvodu nie je možné vyvodiť žiadny zmysluplný záver z vývoja cien, pokiaľ ide o použitie na vlastnú spotrebu.

(299)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(300)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná mzda na jedného zamestnanca zvýšila o 4 %.

(301)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 15

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií