(1)

Poľsko listom z 23. mája 2016 oznámilo v súlade s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ schému pomoci pre výrobcov mlieka (ďalej len „schéma pomoci“).

(2)

Poľsko listom z 1. júna 2016 predložilo doplňujúce informácie. Listom z 11. júla 2016 Komisia požiadala o dodatočné informácie, ktoré poľské orgány poskytli v liste z 15. júla 2016.

(3)

Listom zo 16. septembra 2016 (1) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia informovala Poľsko, že sa v súvislosti s uvedenou schémou pomoci rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ. V tom istom liste Komisia vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť schémy pomoci s vnútorným trhom.

(4)

Poľsko listom z 12. októbra 2016 poskytlo informácie v súvislosti s rozhodnutím o začatí konania.

(5)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby v priebehu jedného mesiaca predložili pripomienky.

(6)

Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadne pripomienky a Poľsko o tom informovala listom z 13. januára 2017.

(7)

Listami zo 14. novembra 2016 a z 13. januára 2017 Komisia požiadala Poľsko o doplňujúce informácie. Poľsko odpovedalo na tieto žiadosti listom z 20. januára 2017.

(8)

V sektore mlieka a mliečnych výrobkov bolo množstevné obmedzenie výroby (ďalej len „systém kvót na mlieko“) mnoho rokov základným nástrojom trhovej politiky. Bolo zavedené v roku 1984 a niekoľkokrát predĺžené, a to naposledy do 31. marca 2015 nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 (3) (ďalej len „nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov“). Posledný kvótový rok bol teda 2014/2015. Hlavným účelom systému kvót na mlieko bolo znížiť nerovnováhu medzi ponukou a dopytom na príslušnom trhu a výsledné štrukturálne prebytky, aby sa dosiahla lepšia rovnováha na trhu. Množstvá mlieka získané alebo predané na priamu spotrebu, ktoré presahovali istú záručnú prahovú hodnotu, podliehali poplatku. Tento poplatok museli platiť členské štáty ihneď po tom, ako bola národná kvóta prekročená. Členské štáty museli zaplatiť Európskemu poľnohospodárskemu záručnému fondu (EPZF) poplatok, ktorý zodpovedal prekročeniu ich národnej kvóty, znížený o paušálnu sumu vo výške 1 %, aby sa tak zohľadnili prípady konkurzov alebo definitívnej neschopnosti niektorých výrobcov zaplatiť svoj podiel poplatku. Členské štáty potom museli rozdeliť sumu, ktorú bolo potrebné zaplatiť, medzi výrobcov, ktorí k prekročeniu prispeli. Tí potom na základe toho, že prekročili povolené množstvá, museli danému členskému štátu zaplatiť svoj podiel poplatku (4).

(9)

V kvótovom roku 2014/2015 bola národná kvóta pridelená veľkoobchodným dodávateľom (výrobcom mlieka) v Poľsku prekročená o 580,3 milióna kg, takže do rozpočtu Únie bolo treba odviesť poplatok vo výške 659,8 milióna PLN (približne 152,7 milióna EUR). Poľskí výrobcovia mlieka, ktorí prekročili svoje individuálne kvóty, boli povinní platiť poplatok za prekročenie kvóty na mlieko vo výške 90,98 PLN na 100 kg prekročenia.

(10)

V marci 2015 v kontexte nízkych cien mlieka a finančných ťažkostí v odvetví mlieka bolo nariadenie Komisie (ES) č. 595/2004 (5) zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/517 (6) s cieľom zmierniť finančné zaťaženie pre výrobcov, ktorí museli zaplatiť poplatok za nadbytočné množstvo za kvótový rok 2014/2015.

(11)

Na tomto základe Poľsko prijalo pravidlá, ktoré umožnili príslušným poľským výrobcom mlieka zaplatiť poplatok za prekročenie kvóty na mlieko v troch splátkach (7). Prvú splátku, ktorá predstavovala prinajmenšom jednu tretinu poplatku, mali títo výrobcovia mlieka zaplatiť do 30. septembra 2015, pričom ďalšia splátka vo výške aspoň jednej tretiny celkovej sumy mala byť zaplatená do 30. septembra 2016. Zostatok poplatku bol splatný do 30. septembra 2017. Systémy na platbu v splátkach boli uplatnené v súlade s podmienkami stanovenými v nariadení Komisie (EÚ) č. 1408/2013 (8).

(12)

Ako sa uvádza v odôvodnení 1, Poľsko 23. mája 2016 oznámilo Komisii schému pomoci, ktorá by umožnila neuhradené poplatky (ďalej len „poplatky“) od výrobcov mlieka za prekročenie individuálnych kvót v kvótovom roku 2014/2015 odpísať.

(13)

Vnútroštátnym právnym základom schémy pomoci je uznesenie vlády o zavedení schémy pomoci pre výrobcov mlieka (9) (ďalej len „uznesenie vlády“) a zákon o verejných financiách (10).

(14)

Na základe uznesenia vlády minister pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka môže na základe žiadosti výrobcu mlieka vydať rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom odpísaní poplatku.

(15)

Na základe uznesenia vlády sa pomoc môže poskytnúť výrobcom mlieka, ktorí:

(16)

Na základe uznesenia vlády sa pomoc môže udeliť s účinnosťou odo dňa, keď Komisia vydá pozitívne rozhodnutie o zlučiteľnosti schémy pomoci s vnútorným trhom, do 31. októbra 2017.

(17)

Podľa posúdenia, ktoré Komisia predostrela v rozhodnutí o začatí konania, všetky podmienky existencie pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ boli splnené (odôvodnenia 28 až 33 rozhodnutia o začatí konania).

(18)

Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti s vnútorným trhom, Komisia usúdila, že pomoc nespĺňa kritériá na výnimky stanovené v článku 107 ods. 2 písm. a), b) a c) ZFEÚ ani v článku 107 ods. 3 písm. a), b) a d) ZFEÚ (odôvodnenia 35 až 36 rozhodnutia o začatí konania).

(19)

Komisia navyše mala pochybnosti, či by sa uplatňoval článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, keďže sa zdalo, že pomoc nezodpovedá žiadnej z kategórií stanovených v pravidlách štátnej pomoci uplatniteľných v odvetví poľnohospodárstva, t. j. v nariadení Komisie (EÚ) č. 702/2014 (11), v usmerneniach Európskej únie o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach na roky 2014 až 2020 (12) (ďalej len „poľnohospodárske usmernenia“), v usmerneniach o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (13) (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“) alebo v nariadení (EÚ) č. 1408/2013 (odôvodnenia 37 až 39 a 48 až 49 rozhodnutia o začatí konania). Okrem toho sa nezdá, že by pomoc uľahčovala rozvoj odvetvia mlieka v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(20)

V rozhodnutí o začatí konania sa takisto ukázalo, že schéma pomoci sa javí ako porušenie ustanovení nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ktoré upravujú poplatky za mlieko (odôvodnenia 40 až 47 rozhodnutia o začatí konania).

(21)

Poľsko nepredložilo žiadne pripomienky, ktoré by rozptýlili pochybnosti vyjadrené pri začatí formálneho vyšetrovacieho konania. V listoch z 12. októbra 2016 a 20. januára 2017 však Poľsko vysvetlilo, že štátna pomoc v Poľsku nebola ani nebude poskytnutá, keďže Komisia nevydala kladné rozhodnutie (pozri odôvodnenie 16).

(22)

Zainteresované strany v tejto veci nepredložili Komisii žiadne pripomienky.

(23)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(24)

Klasifikácia určitého opatrenia ako štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ preto predpokladá splnenie všetkých nasledujúcich podmienok: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a financované zo štátnych prostriedkov; ii) musí poskytovať výhodu svojmu príjemcovi; iii) táto výhoda musí byť selektívna a iv) predmetné opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a musí ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(25)

Schéma pomoci stanovuje odpísanie poplatku. Vyplýva z vnútroštátnych ustanovení, a preto je pripísateľná štátu. Takisto je financovaná zo štátneho rozpočtu v tom zmysle, že Poľsko už poplatok zaplatilo EPZF a teraz sa odpísaním poplatku vzdáva príjmov, ktoré by mohli byť použité na iné účely. Vzdanie sa príjmov, ktoré by inak boli vyplatené štátu, predstavuje presun štátnych zdrojov (14).

(26)

Potenciálnymi príjemcami schémy pomoci sú určité poľnohospodárske podniky vyrábajúce mlieko v Poľsku (odôvodnenie 15) (15).

(27)

Výhodou v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ je každá hospodárska výhoda, ktorú by podnik nemohol získať za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu štátu (16). Aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí príjemcovi poskytovať výhody, ktoré ho oslobodzujú od poplatkov, ktoré by za normálnych okolností musel uhrádzať zo svojho rozpočtu.

(28)

V najnovšej judikatúre, konkrétne v rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-538/11, Belgické kráľovstvo/Európska komisia, sa opätovne potvrdilo, že „pojem zaťaženie, ktoré za bežných okolností znáša rozpočet podniku, […] zahŕňa najmä dodatočné náklady, ktoré musia podniky znášať z dôvodu povinností, ktoré sú zákonného, regulačného alebo zmluvného pôvodu, ktoré sa uplatňujú na hospodársku činnosť“ (17).

(29)

Náklady, ako sú poplatky za mlieko v prejednávanom prípade, sú náklady, ktoré výrobca mlieka musí znášať zo svojho rozpočtu v rámci bežnej obchodnej činnosti. Povinnosť platiť poplatok za mlieko vyplýva z nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov a vnútroštátnych pravidiel o organizácii trhu v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (pozri odôvodnenia 8 až 10). Ak niektoré podniky boli úplne alebo čiastočne oslobodené od takýchto nákladov, majú výhodu.

(30)

Komisia teda dospela k záveru, že schéma pomoci predstavuje selektívnu výhodu pre výrobcov mlieka.

(31)

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora posilnenie konkurenčnej pozície podniku poskytnutím štátnej pomoci vo všeobecnosti narúša hospodársku súťaž vo vzťahu k ostatným konkurenčným podnikom, ktoré túto pomoc nezískali (18). Pomoc podniku, ktorý svoju činnosť prevádzkuje na trhu otvorenom obchodovaniu v rámci Únie, by mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (19). Obchod s poľnohospodárskymi výrobkami vrátane mlieka v rámci Únie je významný (20) a Poľsko je jedným z najväčších výrobcov mlieka v Únii (21).

(32)

Schéma pomoci posudzovaná v tomto rozhodnutí slúži na podporu činností poľnohospodárskeho sektora, konkrétne mliekarní. Ako sa opísalo v predchádzajúcich častiach textu, v rámci Únie existuje obchod s výrobkami mliekarní. Komisia preto zastáva názor, že schéma negatívne ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(33)

Vzhľadom na rozsiahly obchod s poľnohospodárskymi výrobkami preto možno vychádzať z predpokladu, že schéma narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narušením a negatívne ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(34)

Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že schéma pomoci predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(35)

Podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ sú členské štáty povinné informovať Komisiu o akomkoľvek zámere udeliť pomoc a túto pomoc nesmú zrealizovať, kým ju Komisia neuzná za zlučiteľnú (povinnosť zdržať sa konania).

(36)

Schéma pomoci bola Komisii oznámená 23. mája 2016 a nebola vykonaná. Poľsko si preto splnilo povinnosť podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(37)

Keďže schéma pomoci predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, jej zlučiteľnosť sa musí posudzovať vzhľadom na relevantné pravidlá štátnej pomoci v oblasti poľnohospodárstva. Podľa ustálenej judikatúry dôkazné bremeno preukázania, že opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom, znáša členský štát (22). Komisia poznamenáva, že poľské orgány nepredložili nijaké informácie o tom, prečo by schému pomoci bolo možné považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom na základe akýchkoľvek nástrojov Komisie slúžiacich na štátnu pomoc, najmä takých ako tie, ktoré sú uvedené nižšie.

(38)

Ako už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania, posudzovaná schéma pomoci nepatrí do žiadnej z kategórií pomoci stanovených v poľnohospodárskych usmerneniach alebo v nariadení (EÚ) č. 702/2014. Keďže Poľsko nepredložilo nijaké relevantné pripomienky, Komisia poznamenáva, že jej pochybnosti o uplatniteľnosti poľnohospodárskych usmernení a nariadenia (EÚ) č. 702/2014 sa potvrdzujú.

(39)

Ako sa navyše už uviedlo v rozhodnutí o začatí konania, pomoc v rámci posudzovanej schémy nespĺňa kritériá pomoci pre podniky v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Keďže Poľsko nepredložilo nijaké relevantné pripomienky, Komisia poznamenáva, že jej pochybnosti o uplatniteľnosti usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu sa potvrdzujú.

(40)

Keďže Poľsko nepredložilo nijaké relevantné pripomienky, pokiaľ ide o pomoc de minimis, Komisia tiež poznamenáva, že jej pochybnosti o uplatniteľnosti nariadenia (EÚ) č. 1408/2013 sa potvrdzujú.

(41)

Poľsko vo svojom oznámení odkázalo na bod 30 poľnohospodárskych usmernení. Podľa bodu 30 poľnohospodárskych usmernení Komisia posudzuje schémy pomoci, na ktoré sa nevzťahujú poľnohospodárske usmernenia ani žiadne iné relevantné pravidlá štátnej pomoci, individuálne na základe článku 107 ods. 3 ZFEÚ, pričom berie do úvahy pravidlá stanovené v článkoch 107, 108 a 109 ZFEÚ, spoločnú poľnohospodársku politiku a mutatis mutandis aj poľnohospodárske usmernenia, ak je to možné. Členské štáty oznamujúce štátnu pomoc, na ktorú sa nevzťahujú poľnohospodárske usmernenia, musia preukázať, že predmetná štátna pomoc spĺňa spoločné zásady posudzovania, ako sa stanovuje v časti I kapitole 3 poľnohospodárskych usmernení. Komisia také opatrenia schvaľuje len vtedy, ak pozitívny prínos k rozvoju odvetvia jasne prevažuje nad rizikami narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a ovplyvňovania obchodu medzi členskými štátmi.

(42)

Komisia má vo veciach, ktoré sa týkajú pomoci podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ, veľký priestor na voľnú úvahu (23).

(43)

V článku 107 ods. 3 ZFEÚ sú vymedzené štyri typy prípadov, v ktorých možno štátnu pomoc považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Komisia sa domnieva, že výnimky stanovené v článku 107 ods. 3 písm. a), b) a d) ZFEÚ sa na tento prípad nevzťahujú, pretože predmetná schéma pomoci nie je určená ani na podporu hospodárskeho rozvoja oblasti s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ani na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania hospodárstva, ani na podporu kultúry alebo zachovania kultúrneho dedičstva.

(44)

Podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ možno považovať pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za zlučiteľnú so spoločným trhom za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(45)

Aby pomoc mohla byť zlučiteľná s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, musí sledovať cieľ spoločného záujmu. V tejto súvislosti by pomoc v odvetví poľnohospodárstva mala byť najmä v súlade s pravidlami o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami. Ak v danej oblasti existuje nariadenie o spoločnej organizácii trhu, členské štáty sú povinné zdržať sa prijatia akýchkoľvek opatrení, ktoré by ho mohli narušiť alebo vytvoriť z neho výnimky (24).

(46)

V sektore mlieka a mliečnych výrobkov sú príslušné pravidlá stanovené v nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov a v nariadení (ES) č. 595/2004. V nariadení (ES) č. 595/2004 sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania poplatku v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, a to aj čo sa týka platenia poplatku. Zmena zavedená vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/517 umožnila členským štátom rozhodnúť sa, aby sa suma poplatku vzťahujúceho sa na 12-mesačné obdobie od 1. apríla 2014 uhradila do 30. septembra 2017 v troch ročných splátkach bez úrokov. Nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov neupravuje ďalšie výnimky, pokiaľ ide o platenie tohto poplatku. Poľsko využilo uvedené povolenie využitím pomoci de minimis. Okrem toho táto schéma pomoci stanovuje zrušenie poplatku (druhá a tretia splátka) pre poľnohospodárov, ktorí prekročili svoje dostupné množstvo, a teda na základe pravidiel o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami musia Poľsku zaplatiť poplatok. Oslobodenie niektorých poľských výrobcov mlieka od povinnosti platiť tento poplatok by oslabilo systém kvót a narušilo hospodársku súťaž v neprospech výrobcov, ktorí svoje kvóty dodržali, i výrobcov, ktorí prijali kroky na zaplatenie svojich individuálnych poplatkov (25).

(47)

Na tomto základe sa Komisia domnieva, že odpísanie poplatku za mlieko nie je v súlade s nariadením o jednotnej spoločnej organizácii trhov ani s nariadením (ES) č. 595/2004, a tým ani s pravidlami o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, pokiaľ ide o systém kvót na mlieko.

(48)

Odpísanie poplatku za mlieko predstavuje len nástroj určený na zlepšenie finančnej situácie podnikov, ale nijako neprispieva k rozvoju sektora ani nesleduje cieľ spoločného záujmu a nie je zlučiteľné s pravidlami spoločnej organizácie trhu.

(49)

Ak navyše opatrenie štátnej pomoci predstavuje neoddeliteľné porušenie právnych predpisov EÚ, pomoc nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom (26).

(50)

Preto schému pomoci nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(51)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že oznámená schéma pomoci predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

(52)

Keďže schéma pomoci nebola vykonaná (odôvodnenie 21), štátnu pomoc netreba vymáhať,