2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/1

Informácie o nadobudnutí platnosti Dohody medzi Európskou úniou a Seychelskou republikou o prístupe rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Seychel do vôd a k morským biologickým zdrojom Mayotte, ktoré patria do právomoci Európskej únie

Európska únia a Seychelská republika podpísali 20. mája 2014 v Bruseli Dohodu o prístupe rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Seychel do vôd a k morským biologickým zdrojom Mayotte, ktoré patria do právomoci Európskej únie.

Európska únia 10. februára 2015 oznámila, že dokončila interné postupy potrebné na nadobudnutie platnosti tejto dohody. Seychelská republika to oznámila 18. mája 2017.

Dohoda preto nadobudla platnosť 18. mája 2017 podľa jej článku 19.

2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/2

ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/938

z 23. septembra 2013

o podpise Minamatského dohovoru o ortuti v mene Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 v spojení s jej článkom 218 ods. 5,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)	Ortuť a jej zlúčeniny sú vysoko toxické pre ľudské zdravie a zdravie zvierat a rastlín. V Únii ortuť a jej zlúčeniny podliehajú regulácii zameranej na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia.

(2)

V roku 2009 Riadiaca rada Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie (ďalej len „UNEP“) požiadala výkonného riaditeľa UNEP, aby zvolal medzivládny rokovací výbor a poveril ho prípravou celosvetového právne záväzného nástroja o ortuti, ktorý by bol dokončený do 27. pravidelného zasadnutia Riadiacej rady v roku 2013.

(3)

V decembri 2010 Rada poverila Komisiu, aby sa v mene Únie zúčastnila na rokovaniach o celosvetovo právne záväznom nástroji o ortuti, pokiaľ ide o otázky patriace do právomoci Únie, v súvislosti s ktorými Únia prijala pravidlá, a to v súlade so smernicami na rokovania stanovenými v dodatku k uvedenému povereniu.

(4)	Proces rokovaní sa úspešne ukončil na piatom zasadnutí medzivládneho rokovacieho výboru, ktoré sa konalo od 13. do 18. januára 2013 v Ženeve.

(5)	Únia zohrávala kľúčovú úlohu pri týchto rokovaniach a aktívne sa podieľala na dosiahnutí výsledku, ktorý zodpovedá smerniciam, ktoré Komisia na rokovanie dostala.

(6)	Rada uvítala výsledok procesu rokovaní na svojom 3 233. zasadnutí 21. marca 2013.

(7)	Celosvetový právne záväzný nástroj o ortuti bude otvorený na podpis ako Minamatský dohovor o ortuti na diplomatickej konferencii, ktorá sa uskutoční 7. až 11. októbra 2013 v meste Kumamoto v Japonsku.

(8)	Minamatský dohovor o ortuti by sa preto mal podpísať,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje podpis Minamatského dohovoru o ortuti s výhradou jeho uzavretia (1).

Článok 2

Týmto sa predseda Rady poveruje určiť osobu(-y) splnomocnenú(-é) podpísať dohovor v mene Únie.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 23. septembra 2013

Za Radu

predseda

V. JUKNA

(1) Text dohovoru sa uverejní spolu s rozhodnutím o jeho uzavretí.

2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/4

ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/939

z 11. mája 2017

o uzavretí Minamatského dohovoru o ortuti v mene Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)	Dňa 10. októbra 2013 sa mene Európskej únie v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/938 z 23. septembra 2013 (2) podpísal Minamatský dohovor o ortuti (ďalej len „dohovor“), s výhradou jeho uzavretia k neskoršiemu dátumu.

(2)	Dohovor bol prijatý v Kumamoto 10. októbra 2013. Dohovor poskytuje rámec na reguláciu a obmedzenie používania ortuti, ako aj antropogénnych emisií a uvoľňovania ortuti a jej zlúčenín do ovzdušia, vody a pôdy v záujme ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

(3)	Ortuť je látka charakteristická svojím pôsobením bez ohľadu na hranice. Na zabezpečenie ochrany osôb a životného prostredia v Únii sú preto nevyhnutné globálne opatrenia, ktorými sa doplnia opatrenia na vnútroštátnej úrovni.

(4)

V siedmom environmentálnom akčnom programe (3) sa stanovuje dlhodobý cieľ týkajúci sa netoxického životného prostredia a na tento účel sa v ňom uvádza, že toto opatrenie je potrebné na minimalizáciu významných nepriaznivých účinkov chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie do roku 2020.

(5)	Stratégia Spoločenstva týkajúca sa ortuti z roku 2005, preskúmaná v roku 2010, sa zameriava na zníženie emisií ortuti, zníženie ponuky ortuti a dopytu po nej, ochranu proti vystaveniu účinkom ortuti a na podporu medzinárodnej kampane o ortuti.

(6)

Rada opätovne potvrdzuje svoj záväzok, ktorý vyjadrila vo svojich záveroch zo 14. marca 2011, usilovať sa o dosiahnutie celkového cieľa, a to chrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred uvoľňovaním ortuti a jej zlúčenín minimalizovaním a pokiaľ možno úplným zamedzením globálneho antropogénneho uvoľňovania ortuti do ovzdušia, vody a pôdy. Dohovor prispieva k dosiahnutiu týchto cieľov.

(7)	V súlade s článkom 30 ods. 3 dohovoru, by Únia mala vo svojej schvaľovacej listine, určiť rozsah svojej právomoci, pokiaľ ide otázky, ktoré upravuje dohovor.

(8)	Dohovor by sa mal schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Európskej únie schvaľuje Minamatský dohovor o ortuti.

Týmto sa tiež schvaľuje vyhlásenie o právomoci podľa článku 30 ods. 3 dohovoru.

Text dohovoru a vyhlásenie o právomoci sú pripojené k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Predseda Rady určí osobu(-y) oprávnenú(-é) uložiť v mene Únie schvaľovaciu listinu podľa článku 30 ods. 1 dohovoru spolu s vyhlásením o právomoci.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 11. mája 2017

Za Radu

predseda

R. GALDES

(1) Súhlas z 27. apríla 2017 (zatiaľ neuverejnený v úradnom vestníku).

(2) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/938 z 23. septembra 2013 o podpise Minamatského dohovoru o ortuti v mene Európskej únie (pozri stranu 2 tohto úradného vestíka).

(3) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).

PREKLAD

PRÍLOHA

MINAMATSKÝ DOHOVOR O ORTUTI

Zmluvné strany tohto dohovoru,

Uznávajúc, že ortuť je chemická látka vzbudzujúca globálne obavy vzhľadom na jej prenos atmosférou na veľké vzdialenosti, jej pretrvávanie v životnom prostredí, keď sa doň uvoľní antropogénnou činnosťou, jej schopnosť bioakumulácie v ekosystémoch a jej významné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie a životné prostredie,

Pripomínajúc rozhodnutie Riadiacej rady Programu OSN pre životné prostredie číslo 25/5 z 20. februára 2009 zamerané na iniciáciu medzinárodných činností orientovaných na spravovanie ortuti efektívnym, účinným a jednotným spôsobom,

Pripomínajúc odsek 221 výsledného dokumentu z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji „Budúcnosť, ktorú chceme“, ktorý vyzval na úspešné zavŕšenie rokovaní o globálnom právne záväznom nástroji týkajúcom sa ortuti s cieľom riešiť aj riziká jej pôsobenia na ľudské zdravie a životné prostredie,

Pripomínajúc skutočnosť, že konferencia OSN o trvalo udržateľnom rozvoji opätovne potvrdila zásady Deklarácie z Ria o životnom prostredí a rozvoji vrátane zásady spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti, uznávajúc osobitné okolnosti a možnosti jednotlivých štátov, ako aj potrebu konať na celosvetovej úrovni,

Uvedomujúc si obavy o zdravie, najmä v rozvojových krajinách, vyplývajúce z vystavenia zraniteľných skupín obyvateľstva účinkom ortuti, najmä žien, detí a prostredníctvom nich aj budúcich generácií,

Berúc na vedomie osobitnú zraniteľnosť arktických ekosystémov a domorodých spoločenstiev z dôvodu biomagnifikácie ortuti a kontaminácie tradičných potravín, ako aj obavy o domorodé spoločenstvá vo všeobecnosti s ohľadom na účinky ortuti,

Uznávajúc dôležité ponaučenia z minamatského ochorenia, hlavne vážne zdravotné a environmentálne účinky vyplývajúce zo znečistenia ortuťou, ako aj potrebu zabezpečiť náležité zaobchádzanie s ortuťou a prevenciu výskytu takýchto udalostí v budúcnosti,

Zdôrazňujúc význam finančnej, technickej a technologickej podpory, ako aj podpory na vytváranie kapacít, najmä pre rozvojové krajiny a krajiny s transformujúcou sa ekonomikou, v záujme posilnenia schopnosti štátov v oblasti zaobchádzania s ortuťou a podpory účinného vykonávania tohto dohovoru,

Uznávajúc aj činnosti Svetovej zdravotníckej organizácie zamerané na ochranu ľudského zdravia pred účinkom ortuti a úlohu príslušných mnohostranných dohôd o životnom prostredí, najmä Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní a Rotterdamského dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre vybrané nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode,

Uznávajúc, že tento dohovor a iné medzinárodné dohody v oblasti životného prostredia a obchodu sa vzájomne podporujú,

Zdôrazňujúc, že žiadne z ustanovení tohto dohovoru nemá za cieľ ovplyvňovať práva a povinnosti ktorejkoľvek zmluvnej strany, ktoré vyplývajú z akejkoľvek existujúcej medzinárodnej dohody,

Uvedomujúc si, že účelom predchádzajúceho odôvodnenia nie je vytvoriť hierarchiu medzi týmto dohovorom a inými medzinárodnými dohodami,

Poukazujúc na skutočnosť, že nič v tomto dohovore nebráni ktorejkoľvek zmluvnej strane prijať dodatočné vnútroštátne opatrenia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru v snahe ochrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred účinkami ortuti v súlade s inými záväzkami danej zmluvnej strany podľa platného medzinárodného práva,

Sa dohodli takto:

Článok 1

Cieľ

Cieľom tohto dohovoru je chrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred emisiami a uvoľňovaním ortuti a jej zlúčenín, ktoré pochádzajú z antropogénnych činností.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto dohovoru:

a)	„remeselná a drobná ťažba zlata“ je ťažba zlata, ktorú vykonávajú jednotliví baníci alebo malé podniky s obmedzenými kapitálovými investíciami a produkciou;

„najlepšie dostupné techniky“ sú také techniky, ktoré sú najúčinnejšie na zabránenie vzniku emisií a uvoľňovaniu ortuti do ovzdušia, vody a pôdy, ako aj vplyvu takýchto emisií a znečistenia na životné prostredie ako celok, a ak prevencia nie je možná, také techniky, ktoré sú najúčinnejšie na zníženie objemu emisií a uvoľňovania ortuti, ako aj ich vplyvu, berúc do úvahy ekonomické a technické hľadisko danej zmluvnej strany alebo daného zariadenia na území tejto zmluvnej strany. V tomto kontexte:

„najlepšie“ znamená najúčinnejšie na dosiahnutie všeobecne vysokej úrovne ochrany životného prostredia ako celku;

„dostupné“ techniky znamená, že s ohľadom na príslušnú zmluvnú stranu a dané zariadenie na území tejto zmluvnej strany boli tieto techniky vyvinuté v miere umožňujúcej ich použitie v príslušnom priemyselnom odvetví za ekonomicky a technicky životaschopných podmienok, berúc do úvahy náklady a prínos, nezávisle od toho, či sa tieto techniky využívajú alebo sa vyvinuli na území danej zmluvnej strany, za predpokladu, že sú prístupné pre prevádzkovateľov zariadení, ako stanovuje daná zmluvná strana; a

„techniky“ znamenajú používané technológie, prevádzkové postupy a spôsoby navrhovania, konštrukcie, údržby a prevádzky inštalácií, ako aj ich vyradenia z prevádzky;

c)	„najlepšie environmentálne postupy“ sú uplatňovanie najvhodnejšej kombinácie environmentálnych regulačných opatrení a stratégií;

d)	„ortuť“ je elementárna ortuť (Hg (0), CAS č. 7439-97-6);

e)	„zlúčenina ortuti“ je akákoľvek látka, ktorú tvoria atómy ortuti a jeden alebo viacero atómov iných chemických prvkov, ktoré možno rozdeliť na jednotlivé zložky iba chemickými reakciami;

f)	„produkt s prídavkom ortuti“ je produkt alebo zložku produktu, ktoré obsahujú ortuť alebo zlúčeninu ortuti, ktorá bola zámerne pridaná;

g)	„zmluvná strana“ je štát alebo organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, ktoré vyjadrili súhlas byť viazané týmto dohovorom a pre ktoré tento dohovor nadobudol platnosť;

h)	„prítomné a hlasujúce zmluvné strany“ sú zmluvné strany, ktoré sú prítomné na zasadnutí zmluvných strán a ktoré odovzdali hlas za alebo proti;

i)	„primárna ťažba ortuti“ je ťažba, v ktorej hlavnou vyhľadávanou surovinou je ortuť;

„organizácia regionálnej hospodárskej integrácie“ je organizácia vytvorená zvrchovanými štátmi daného regiónu, na ktorú členské štáty preniesli právomoc v otázkach upravených týmto dohovorom a ktorá bola riadne splnomocnená v súlade s jej vnútornými postupmi na podpísanie, ratifikovanie, prijatie a schválenie tohto dohovoru alebo na pristúpenie k tomuto dohovoru; a

k)	„dovolené použitie“ je akékoľvek využívanie ortuti alebo jej zlúčenín zmluvnou stranou v súlade s týmto dohovorom vrátane, ale nie výhradne, využívania v súlade s článkami 3, 4, 5, 6 a 7.

Článok 3

Zdroje dodávok ortuti a obchod

1. Na účely tohto článku:

a)	odkazy na „ortuť“ sa vzťahujú aj na zmesi ortuti s inými látkami vrátane zliatin ortuti, s koncentráciou ortuti najmenej 95 hmotnostných percent; a

b)	„zlúčeniny ortuti“ znamenajú chlorid ortutný (I) (známy tiež ako kalomel), oxid ortutnatý (II), síran ortutnatý (II), dusičnan ortutnatý (II), rumelku a sulfid ortutnatý.

2. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na:

a)	množstvo ortuti a jej zlúčenín, ktoré sa použije na výskum v laboratórnom rozsahu alebo ako referenčný štandard, alebo

b)	prirodzene sa vyskytujúce stopové množstvo ortuti alebo jej zlúčenín prítomných v produktoch, ako sú bezortuťové kovy, rudy alebo minerálne produkty vrátane uhlia, alebo v produktoch získaných z týchto materiálov, a neúmyselné stopové množstvá v chemických produktoch, alebo

c)	produkty s prídavkom ortuti.

3. Žiadna zmluvná strana nepovolí primárnu ťažbu ortuti, ktorá nebola vykonávaná na jej území k dátumu nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre ňu.

4. Každá zmluvná strana povolí len primárnu ťažbu ortuti, ktorá bola vykonávaná na jej území ku dňu nadobudnutia platnosti tohto dohovoru, na obdobie najviac pätnásť rokov po tomto dátume. Počas tohto obdobia sa ortuť z takej ťažby môže použiť iba pri výrobe produktov s prídavkom ortuti v súlade s článkom 4, vo výrobných procesoch v súlade s článkom 5, alebo likvidovať v súlade s článkom 11 s využitím operácií, ktoré nevedú k obnoveniu, recyklácii, opätovnému získavaniu, priamemu opätovnému použitiu alebo alternatívnemu využitiu.

5. Každá zmluvná strana:

a)	sa snaží identifikovať na svojom území jednotlivé zásoby ortuti alebo jej zlúčenín presahujúce 50 metrických ton, ako aj zdroje dodávok ortuti. z ktorých sa produkuje viac ako 10 ton zásob za rok;

prijme opatrenia na zabezpečenie, aby v prípade, keď predmetná zmluvná strana zistí výskyt zvyškovej ortuti z vyraďovania zariadení na výrobu chlóru a hydroxidu, bola táto ortuť zneškodnená v súlade s usmerneniami o nakladaní s odpadmi environmentálne vhodným spôsobom uvedenými v článku 11 ods. 3 písm. a), pomocou operácií, ktoré nevedú k obnoveniu, recyklácii, opätovnému získavaniu, priamemu opätovnému použitiu alebo alternatívnemu použitiu.

6. Žiadna zmluvná strana nepovolí vývoz ortuti s výnimkou:

vývozu do zmluvnej strany, ktorá poskytla vyvážajúcej zmluvnej strane písomný súhlas, a to len na tieto účely:

i)	použitie povolené dovážajúcej zmluvnej strane podľa tohto dohovoru, alebo

ii)	dočasné uskladnenie environmentálne vhodným spôsobom, ako sa stanovuje v článku 10, alebo

vývozu do nezmluvnej strany, ktorá poskytla vyvážajúcej zmluvnej strane písomný súhlas vrátane osvedčenia preukazujúceho, že:

i)	nezmluvná strana uplatňuje opatrenia na zabezpečenie ochrany ľudského zdravia a životného prostredia a zabezpečenie dodržiavania ustanovení článkov 10 a 11; a

ii)	takáto ortuť bude použitá iba na využitie povolené zmluvnej strane podľa tohto dohovoru alebo dočasne uložená environmentálne vhodným spôsobom, ako sa stanovuje v článku 10.

7. Vyvážajúca zmluvná strana sa môže spoliehať na všeobecné oznámenie, ktoré sekretariátu predložila dovážajúca zmluvná strana alebo nezmluvná strana, ako na písomný súhlas podľa odseku 6. Takéto všeobecné oznámenie musí obsahovať všetky podmienky, za ktorých dovážajúca zmluvná strana alebo nezmluvná strana poskytuje svoj súhlas. Zmluvná alebo nezmluvná strana môže oznámenie kedykoľvek odvolať. Sekretariát vedie verejný register všetkých takýchto oznámení.

8. Žiadna zmluvná strana nepovolí dovoz ortuti od nezmluvnej strany, ktorej poskytne písomný súhlas, pokiaľ nezmluvná strana nepredloží potvrdenie, že ortuť nie je zo zdrojov, ktoré nie sú podľa odseku 3 alebo odseku 5 písm. b) povolené.

9. Zmluvná strana, ktorá predkladá všeobecné oznámenie o súhlase podľa odseku 7, sa môže rozhodnúť neuplatňovať odsek 8, za predpokladu, že zachováva komplexné obmedzenia vývozu ortuti a zaviedla vnútroštátne opatrenia, ktorými zabezpečí, že s dovezenou ortuťou sa nakladá environmentálne vhodným spôsobom. Zmluvná strana poskytne oznámenie o takomto rozhodnutí sekretariátu vrátane informácií opisujúcich jej obmedzenia vývozu a domáce regulačné opatrenia, ako aj informácií o množstvách a krajinách pôvodu ortuti dovážanej od nezmluvných strán. Sekretariát vedie verejný register všetkých takýchto oznámení. Výbor pre vykonávanie a dodržiavanie predpisov preskúma a vyhodnotí takéto oznámenia a podporné informácie v súlade s článkom 15, a môže prípadne na konferencii zmluvných strán vydávať odporúčania.

10. Postup uvedený v odseku 9 je k dispozícii až do záveru druhého zasadnutia konferencie zmluvných strán. Po uplynutí tejto doby prestane byť k dispozícii, ak konferencia zmluvných strán nerozhodne inak jednoduchou väčšinou prítomných a hlasujúcich strán, s výnimkou zmluvnej strany, ktorá poskytla oznámenie podľa odseku 9 pred koncom druhého zasadnutia konferencie zmluvných strán.

11. Každá zmluvná strana musí zahrnúť vo svojej správe predloženej podľa článku 21 informácie preukazujúce, že požiadavky tohto článku boli splnené.

12. Konferencia zmluvných strán na svojom prvom zasadnutí poskytne ďalšie pokyny vo vzťahu k tomuto článku, najmä pokiaľ ide o odsek 5 písm. a), odseky 6 a 8, a vytvorí a prijme požadovaný obsah osvedčenia uvedeného v odseku 6 písm. b) a odseku 8.

13. Konferencia zmluvných strán posúdi, či obchod s určitými zlúčeninami ortuti ohrozuje ciele tohto dohovoru, a zváži, či by sa konkrétne zlúčeniny ortuti mali zaradiť do dodatočnej prílohy prijatej v súlade s článkom 27, aby sa na ne vzťahovali odseky 6 a 8.

Článok 4

Produkty s prídavkom ortuti

1. Žiadna zmluvná strana nepovolí, prostredníctvom vhodných opatrení, výrobu, dovoz alebo vývoz produktov s prídavkom ortuti uvedených v časti I prílohy A po stanovenom dátume ukončenia týchto produktov, okrem výnimiek uvedených v prílohe A, alebo ak má zmluvná strana registrovanú výnimku podľa článku 6.

2. Zmluvná strana môže, ako alternatívu k odseku 1, v čase ratifikácie alebo po tom, ako zmena prílohy A pre túto zmluvnú stranu nadobudne platnosť, uviesť, že bude vykonávať iné opatrenia alebo stratégie na riešenie produktov uvedených v časti I prílohy A. Zmluvná strana si môže zvoliť túto možnosť len vtedy, ak môže dokázať, že v čase, keď oznámi sekretariátu svoje rozhodnutie využiť túto alternatívu, už znížila výrobu, dovoz a vývoz veľkej väčšiny produktov uvedených v časti I prílohy A na úroveň de minimis a že vykonala opatrenia alebo stratégie na zníženie používania ortuti v ďalších produktoch, ktoré nie sú uvedené v časti I prílohy A. Navyše každá zmluvná strana, ktorá si vyberie túto alternatívu:

a)	pri prvej príležitosti podá správu konferencii zmluvných strán s opisom realizovaných opatrení alebo stratégií vrátane vyčíslenia dosiahnutého zníženia;

b)	zavedie opatrenia alebo stratégie na zníženie používania ortuti v akýchkoľvek výrobkoch uvedených v časti I prílohy A, pri ktorých ešte nebola dosiahnutá hodnota de minimis;

c)	zváži ďalšie opatrenia na dosiahnutie ďalšieho zníženia; a

d)	nebude oprávnená uplatniť si výnimku podľa článku 6 pri žiadnej kategórii výrobkov, pri ktorej si zvolila túto alternatívu.

Najneskôr do 5 rokov odo dňa nadobudnutia platnosti dohovoru konferencia zmluvných strán ako súčasť procesu preskúmania podľa odseku 8 preskúma pokrok a účinnosť opatrení prijatých podľa tohto odseku.

3. Každá zmluvná strana prijíma opatrenia pre produkty s prídavkom ortuti uvedené v časti II prílohy A v súlade s ustanoveniami tam uvedenými.

4. Sekretariát na základe informácií poskytnutých zmluvnými stranami zhromaždí a bude spravovať informácie o produktoch s prídavkom ortuti a ich alternatívach a poskytne tieto informácie verejne k dispozícii. Sekretariát takisto verejne sprístupní akékoľvek ďalšie relevantné informácie, ktoré predkladajú zmluvné strany.

5. Každá zmluvná strana prijíma opatrenia na zabránenie zabudovania produktov s prídavkom ortuti do zmontovaných výrobkov, ktorých výroba, dovoz a vývoz nie sú povolené podľa tohto článku.

6. Každá zmluvná strana odrádza od výroby a obchodnej distribúcie produktov s prídavkom ortuti, na ktoré sa nevzťahuje žiadne známe použitie produktov s prídavkom ortuti, pred dátumom nadobudnutia platnosti dohovoru pre danú zmluvnú stranu, pokiaľ posúdenie rizík a prínosu nepreukáže prínos produktu pre životné prostredie a ľudské zdravie. Zmluvná strana poskytne sekretariátu, podľa potreby, informácie o takomto produkte vrátane všetkých informácií o rizikách a prínose produktu pre životné prostredie a ľudské zdravie. Sekretariát sprístupní tieto informácie verejnosti.

7. Každá zmluvná strana môže podať návrh sekretariátu na zaradenie produktu s prídavkom ortuti do prílohy A, ktorý musí obsahovať informácie týkajúce sa dostupnosti, technickej a ekonomickej realizovateľnosti alternatívnych produktov, ktoré neobsahujú ortuť, a ich riziká a prínos pre životné prostredie a ľudské zdravie, pričom zohľadní informácie podľa odseku 4.

8. Najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti dohovoru konferencia zmluvných strán preskúma prílohu A a môže zvážiť zmeny tejto prílohy v súlade s článkom 27.

9. Pri posudzovaní prílohy A podľa odseku 8 konferencia zmluvných strán zohľadní aspoň:

a)	každý návrh predložený podľa odseku 7;

b)	informácie sprístupnené podľa odseku 4; a

c)	dostupnosť alternatív bez prídavku ortuti pre zmluvné strany, ktoré sú technicky a ekonomicky realizovateľné, s prihliadnutím na riziká a prínos pre životné prostredie a ľudské zdravie.

Článok 5

Výrobné procesy, v ktorých sa používa ortuť alebo zlúčeniny ortuti

1. Na účely tohto článku a prílohy B sa medzi výrobné procesy, v ktorých sa používa ortuť alebo zlúčeniny ortuti, nezahŕňajú procesy, pri ktorých sa využívajú produkty s prídavkom ortuti, procesy výroby produktov s prídavkom ortuti alebo procesy, pri ktorých sa spracúva odpad obsahujúci ortuť.

2. Žiadna zmluvná strana nepovolí, prostredníctvom vhodných opatrení, používanie ortuti alebo jej zlúčenín vo výrobných procesoch uvedených v časti I prílohy B po dátume ukončenia stanovenom v tejto prílohe vzhľadom na jednotlivé procesy, okrem prípadov, keď zmluvná strana má registrovanú výnimku podľa článku 6.

3. Každá zmluvná strana prijíma opatrenia s cieľom obmedziť používanie ortuti alebo jej zlúčenín v procesoch uvedených v časti II prílohy B v súlade s ustanoveniami v nej uvedenými.

4. Sekretariát na základe informácií od zmluvných strán zhromažďuje a uchováva informácie o procesoch, v ktorých sa využíva ortuť alebo zlúčeniny ortuti, a ich alternatívach a sprístupní tieto informácie verejnosti. Zmluvné strany môžu predkladať aj ďalšie relevantné informácie, ktoré sekretariát musí sprístupňovať verejnosti.

5. Každá zmluvná strana s jedným alebo viacerými zariadeniami, ktoré používajú ortuť alebo zlúčeniny ortuti vo výrobných procesoch uvedených v prílohe B:

a)	prijme opatrenia na riešenie emisií a uvoľňovania ortuti alebo jej zlúčenín z týchto zariadení;

b)	zahrnie do svojich správ predkladaných podľa článku 21 informácie o opatreniach prijatých podľa tohto odseku; a

usiluje sa identifikovať na svojom území zariadenia, ktoré využívajú ortuť alebo zlúčeniny ortuti na procesy uvedené v prílohe B, a predloží sekretariátu, najneskôr do 3 rokov odo dňa nadobudnutia platnosti dohovoru pre ňu, informácie o počte a typoch týchto zariadení a predpokladané ročné množstvo ortuti alebo jej zlúčenín používaných v týchto zariadeniach. Sekretariát sprístupní tieto informácie verejnosti.

6. Žiadna zmluvná strana nepovolí používanie ortuti alebo jej zlúčenín v zariadeniach, ktoré neexistovali pred dátumom nadobudnutia platnosti dohovoru pre túto zmluvnú stranu, na ich použitie vo výrobných procesoch uvedených v prílohe B. Pre takéto zariadenia neplatia žiadne výnimky.

7. Každá zmluvná strana odrádza od vývoja akéhokoľvek zariadenia využívajúceho akékoľvek iné výrobné procesy, v ktorých sú ortuť alebo zlúčeniny ortuti používané zámerne, a ktoré neexistovalo pred dátumom nadobudnutia platnosti tohto dohovoru, s výnimkou prípadov, ak zmluvná strana môže preukázať k spokojnosti konferencie zmluvných strán, že výrobný proces prináša významné výhody pre životné prostredie a zdravie a že neexistujú žiadne technicky a ekonomicky uskutočniteľné dostupné alternatívy bez ortuti, ktoré by poskytovali takéto výhody.

8. Zmluvným stranám sa vyslovuje podpora, aby si vymieňali informácie o novom relevantnom technologickom vývoji, ekonomicky a technicky uskutočniteľných alternatívach bez obsahu ortuti, a možných opatreniach a technikách na zníženie, a ak je to možné, elimináciu používania ortuti a jej zlúčenín, o emisiách a uvoľňovaní ortuti a jej zlúčenín z výrobných procesov uvedených v prílohe B.

9. Ktorákoľvek zmluvná strana môže predložiť návrh na zmenu prílohy B s cieľom zapísať do zoznamu výrobný proces, v ktorom sa používa ortuť alebo jej zlúčeniny. Musí obsahovať informácie týkajúce sa dostupnosti, technickej a ekonomickej realizovateľnosti alternatívnych produktov, ktoré neobsahujú ortuť, a ich rizík a prínosu pre daný proces.

10. Najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti dohovoru konferencia zmluvných strán preskúma prílohu B a môže zvážiť zmeny tejto prílohy v súlade s článkom 27.

11. Pri každom preskúmaní prílohy B podľa odseku 10 konferencia zmluvných strán zohľadní aspoň:

a)	každý návrh predložený podľa odseku 9;

b)	informácie poskytnuté podľa odseku 4; a

c)	dostupnosť alternatív bez prídavku ortuti pre zmluvné strany, ktoré sú technicky a ekonomicky realizovateľné, s prihliadnutím na riziká a prínos pre životné prostredie a ľudské zdravie.

Článok 6

Výnimky dostupné zmluvnej strane na požiadanie

1. Každý štát alebo organizácia regionálnej hospodárskej integrácie môže požiadať o registráciu jednej alebo viacerých výnimiek z dátumov ukončenia uvedených v prílohe A a B, ďalej len „výnimka“, na základe písomného oznámenia sekretariátu:

a)	v čase pristúpenia k tomuto dohovoru alebo

v prípade akéhokoľvek produktu s prídavkom ortuti, ktorý sa doplnil do prílohy A prostredníctvom jej zmeny, alebo výrobného procesu, pri ktorom sa používa ortuť, ktorý sa doplnil do prílohy B prostredníctvom jej zmeny, a to najneskôr ku dňu nadobudnutia platnosti danej zmeny pre túto zmluvnú stranu.

Každá takáto žiadosť musí byť doložená vyhlásením vysvetľujúcim potrebu výnimky pre túto zmluvnú stranu.

2. Výnimka môže byť zaregistrovaná buď vzhľadom na kategóriu uvedenú v prílohe A alebo B, alebo na podkategóriu, ktorú určil ktorýkoľvek štát alebo organizácia regionálnej hospodárskej integrácie.

3. Každá zmluvná strana, ktorá má jednu alebo viacero výnimiek, musí byť identifikovaná v registri. Sekretariát musí vytvoriť a viesť register a sprístupniť ho verejnosti.

4. Register obsahuje:

a)	zoznam zmluvných strán, ktoré majú jednu alebo viac výnimiek;

b)	výnimku alebo výnimky registrované pre každú zmluvnú stranu; a

c)	dátum konca platnosti každej výnimky.

5. Pokiaľ zmluvná strana v registri neuviedla kratšiu lehotu, platnosť všetkých výnimiek podľa odseku 1 uplynie päť rokov po príslušnom dátume ukončenia uvedenom v prílohe A alebo B.

6. Konferencia zmluvných strán môže na žiadosť zmluvnej strany rozhodnúť o predĺžení výnimky na obdobie piatich rokov, pokiaľ zmluvná strana nepožaduje kratšiu dobu. Pri svojom rozhodovaní konferencia zmluvných strán bude brať do úvahy:

a)	správu zmluvnej strany s odôvodnením potreby predĺžiť výnimku a opisom uskutočnených a plánovaných činností na čo možno najrýchlejšie odstránenie potreby výnimky;

b)	dostupné informácie vrátane informácií o dostupnosti alternatívnych produktov a procesov bez ortuti alebo produktov a procesov, pri ktorých sa spotrebúva menšie množstvo ortuti než pri použití, na ktoré sa vzťahuje výnimka; a

c)	plánované alebo prebiehajúce činnosti na zabezpečenie uskladnenia ortuti a likvidácie odpadu ortuti environmentálne vhodným spôsobom.

Výnimku pre každý produkt a dátum ukončenia možno predĺžiť len raz.

7. Zmluvná strana môže kedykoľvek odvolať výnimku písomným oznámením sekretariátu. Odvolanie výnimky nadobúda účinnosť dňom uvedeným v oznámení.

8. Bez ohľadu na odsek 1 nesmie žiadny štát ani organizácia regionálnej hospodárskej integrácie požiadať o registráciu výnimky po piatich rokoch po dátume ukončenia vzťahujúcom sa na príslušný produkt alebo proces, ktorý je uvedený v prílohe A alebo B, pokiaľ jedna alebo viac zmluvných strán nezostanú po schválení predĺženia podľa odseku 6 zaregistrované na účely výnimky pre daný produkt alebo proces. V takom prípade môže štát alebo organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, v čase určenom v odseku 1 písm. a) a b), požiadať o výnimku pre daný produkt alebo proces, ktorá uplynie desať rokov po príslušnom dátume ukončenia.

9. Žiadna strana nesmie mať výnimku v platnosti po uplynutí 10 rokov od dátumu ukončenia vzťahujúceho sa na produkt alebo proces uvedený v prílohe A alebo B.

Článok 7

Remeselná a drobná ťažba zlata

1. Opatrenia uvedené v tomto článku a v prílohe C sa vzťahujú na remeselnú a drobnú ťažbu zlata a jeho spracovanie, v ktorom sa amalgamácia ortuťou používa na extrakciu zlata z rudy.

2. Každá zmluvná strana, ktorá má na svojom území remeselnú a drobnú ťažbu zlata a jeho spracovanie, ktoré sú predmetom tohto článku, prijme opatrenia na zníženie a pokiaľ možno elimináciu používania ortuti a jej zlúčenín, jej emisií a uvoľňovania do životného prostredia z takejto ťažby a spracovania.

3. Každá zmluvná strana, ktorá zistí, že remeselná a drobná ťažba zlata a jeho spracovanie na jej území presahuje zanedbateľnú mieru, oznámi túto skutočnosť sekretariátu. Ak zmluvná strana dospeje k takému zisteniu, tak:

a)	vypracuje a začne realizovať národný akčný plán v súlade s prílohou C;

b)	predloží svoj národný akčný plán na sekretariát najneskôr do troch rokov po tom, ako dohovor pre túto zmluvnú stranu nadobudne platnosť, alebo do troch rokov po oznámení sekretariátu, podľa toho, čo nastane neskôr; a

c)	následne poskytuje každé tri roky prehľad o pokroku pri plnení svojich záväzkov podľa tohto článku a tieto prehľady zahrnie do svojich správ predkladaných podľa článku 21.

4. Zmluvné strany môžu podľa potreby spolupracovať navzájom a s príslušnými medzivládnymi organizáciami a ďalšími subjektmi v záujme dosiahnutia cieľov uvedených v tomto článku. Táto spolupráca môže zahŕňať:

a)	vývoj stratégií, aby sa zabránilo zneužívaniu ortuti alebo jej zlúčenín určených na použitie v remeselnej a drobnej ťažbe zlata a pri jeho spracovaní;

b)	iniciatívy v oblasti vzdelávania, práce v teréne a budovania kapacít;

c)	podporu výskumu udržateľných alternatívnych postupov bez využívania ortuti;

d)	poskytovanie technickej a finančnej pomoci;

e)	partnerstvo na pomoc pri plnení svojich záväzkov podľa tohto článku; a

f)	využívanie existujúcich mechanizmov výmeny informácií na podporu znalostí a najlepších environmentálnych postupov a alternatívnych technológií, ktoré sú environmentálne, technicky, sociálne a ekonomicky životaschopné.

Článok 8

Emisie

1. Tento článok sa týka regulovania a, kde je to možné, zníženia emisií ortuti a jej zlúčenín, ktoré sú často uvádzané ako „celkový obsah ortuti“, do atmosféry prostredníctvom opatrení na obmedzenie emisií z bodových zdrojov, ktoré spadajú do kategórií zdrojov uvedených v prílohe D.

2. Na účely tohto článku:

a)	„emisie“ sú emisie ortuti alebo jej zlúčenín do atmosféry;

„relevantný zdroj“ je zdroj spadajúci do jednej z kategórií zdrojov uvedených v prílohe D. Zmluvná strana môže, ak sa tak rozhodne, stanoviť kritériá na určenie zdrojov zahrnutých do kategórie zdrojov uvedených v prílohe D, ak tieto kritériá pre všetky kategórie zahŕňajú aspoň 75 percent emisií z tejto kategórie;

„nový zdroj“ je akýkoľvek relevantný zdroj v rámci kategórie uvedenej v prílohe D, ktorého stavba alebo podstatná úprava sa začala minimálne jeden rok od:

i)	nadobudnutia platnosti tohto dohovoru pre príslušnú zmluvnú stranu alebo

ii)	nadobudnutia platnosti zmeny prílohy D pre danú zmluvnú stranu, pričom sa na zdroj začínajú vzťahovať ustanovenia tohto dohovoru iba na základe danej zmeny;

d)	„podstatná zmena“ je zmena príslušného zdroja, ktorej dôsledkom je výrazné zvýšenie emisií, pričom sú vylúčené zmeny emisií vyplývajúce zo získavania vedľajších produktov. Rozhodnutie o tom, či je zmena podstatná alebo nie, prináleží zmluvnej strane;

e)	„existujúci zdroj“ je každý relevantný zdroj, ktorý nie je novým zdrojom;

f)	„hraničná hodnota emisií“ je limit koncentrácie, hmotnostných alebo emisných hodnôt ortuti alebo jej zlúčenín, ktoré sa často vyjadrujú ako „celkový obsah ortuti“, emitovaných z bodového zdroja.

3. Zmluvná strana s relevantnými zdrojmi prijme opatrenia na obmedzenie emisií a môže pripraviť národný plán, v ktorom uvedie opatrenia, ktoré sa majú prijať na obmedzenie emisií, a jeho zameranie, ciele a očakávané výsledky. Každý plán musí byť predložený konferencii zmluvných strán do štyroch rokov odo dňa, keď dohovor nadobudne platnosť pre danú zmluvnú stranu. Ak zmluvná strana vytvorí plán vykonávania v súlade s článkom 20, môže doň zahrnúť aj plán pripravený podľa tohto odseku.

4. Každá zmluvná strana musí vyžadovať, aby sa v jej nových zdrojoch čo najskôr využívali najlepšie dostupné techniky a najlepšie environmentálne postupy na reguláciu, a ak je to uskutočniteľné, na zníženie emisií, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď dohovor nadobudne platnosť pre danú zmluvnú stranu. Zmluvná strana môže uplatňovať hraničné hodnoty emisií, ktoré sú v súlade s používaním najlepších dostupných techník.

5. Pokiaľ ide o existujúce zdroje, každá zmluvná strana, s prihliadnutím na vnútroštátnu situáciu a ekonomickú a technickú vykonateľnosť a dostupnosť opatrení, čo najskôr zahrnie a zavedie do akéhokoľvek národného plánu jedno alebo viacero z týchto opatrení; najneskôr to vykoná do desiatich rokov od dátumu, keď dohovor nadobudne platnosť pre danú zmluvnú stranu:

a)	kvantifikovaný cieľ na reguláciu, a kde je to možné, na zníženie emisií z relevantných zdrojov;

b)	hraničné hodnoty emisií na reguláciu, a kde je to možné, na zníženie emisií z relevantných zdrojov;

c)	používanie najlepších dostupných techník a najlepších environmentálnych postupov na reguláciu emisií z relevantných zdrojov;

d)	regulačné stratégie pre viaceré druhy škodlivých látok, ktoré by boli prínosné aj pre reguláciu emisií ortuti;

e)	alternatívne opatrenia na zníženie emisií z relevantných zdrojov.

6. Zmluvné strany môžu použiť rovnaké opatrenia pri všetkých relevantných existujúcich zdrojoch alebo môžu prijať iné opatrenia v závislosti od rôznych kategórií zdrojov. Zmluvná strana uplatňuje tieto opatrenia s cieľom dosiahnuť postupom času primeraný pokrok pri znižovaní emisií.

7. Každá zmluvná strana vytvorí čo najskôr, najneskôr však do piatich rokov od dátumu, keď dohovor nadobudne platnosť pre danú zmluvnú stranu, inventár emisií z relevantných zdrojov, ktorý bude následne viesť.

8. Konferencia zmluvných strán na svojom prvom zasadnutí prijme usmernenia týkajúce sa:

a)	najlepších dostupných techník a najlepších environmentálnych postupov, pričom prihliadne na rozdiely medzi novými a existujúcimi zdrojmi a potrebu znížiť na minimum vzájomné účinky jednotlivých prostredí (cross-media effects); a

b)	podpory pre zmluvné strany pri vykonávaní opatrení uvedených v odseku 5, najmä pri určovaní cieľov a stanovení hraničných hodnôt emisií.

9. Konferencia zmluvných strán čo najskôr prijme usmernenia týkajúce sa:

a)	kritérií, ktoré môžu zmluvné strany vypracovať podľa odseku 2 písm. b);

b)	metodiky prípravy inventárov emisií.

10. Konferencia zmluvných strán preskúmava a v prípade potreby aktualizuje usmernenia vypracované podľa odsekov 8 a 9. Zmluvné strany vezmú do úvahy tieto usmernenia pri vykonávaní príslušných ustanovení tohto článku.

11. Každá zmluvná strana zahrnie informácie o vykonávaní tohto článku do svojich správ predkladaných podľa článku 21, najmä informácie týkajúce sa opatrení prijatých v súlade s odsekmi 4 až 7 a účinnosti týchto opatrení.

Článok 9

Uvoľňovanie ortuti

1. Tento článok sa týka regulácie, a kde je to možné, znižovania uvoľňovania ortuti a jej zlúčenín, ktoré sú často uvádzané ako „celkový obsah ortuti“, do pôdy a vody z relevantných bodových zdrojov, ktoré nie sú predmetom iných ustanovení tohto dohovoru.

2. Na účely tohto článku:

a)	„uvoľňovanie“ je uvoľňovanie ortuti alebo jej zlúčenín do pôdy alebo vody;

b)	„relevantný zdroj“ je akýkoľvek významný antropogénny bodový zdroj uvoľňovania, zistený zmluvnou stranou, ktorý nie je predmetom iných ustanovení tohto dohovoru;

c)	„nový zdroj“ je akýkoľvek relevantný zdroj, ktorého stavba alebo podstatná zmena sa začala minimálne jeden rok odo dňa nadobudnutia platnosti dohovoru pre príslušnú zmluvnú stranu;

d)	„podstatná zmena“ je zmena príslušného zdroja, ktorej dôsledkom je výrazné zvýšenie uvoľňovania znečistenia, pričom sú vylúčené zmeny uvoľňovania vyplývajúce zo získavania vedľajších produktov. Rozhodnutie o tom, či je zmena podstatná alebo nie, prináleží zmluvnej strane;

e)	„existujúci zdroj“ je každý relevantný zdroj, ktorý nie je novým zdrojom;

f)	„hraničná hodnota uvoľňovania“ znamená limit koncentrácie alebo množstva ortuti alebo jej zlúčenín, ktoré sa často vyjadrujú ako „celkový obsah ortuti“, uvoľňovaných z bodového zdroja.

3. Každá zmluvná strana, najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia platnosti dohovoru pre príslušnú zmluvnú stranu, a potom v pravidelnom intervale, identifikuje príslušné kategórie bodových zdrojov.

4. Zmluvná strana s relevantnými zdrojmi prijme opatrenia na reguláciu uvoľňovania a môže pripraviť národný plán, v ktorom uvedie opatrenia, ktoré sa majú prijať na reguláciu uvoľňovania, ako aj jeho zameranie, ciele a očakávané výsledky. Každý plán musí byť predložený konferencii zmluvných strán do štyroch rokov odo dňa, keď dohovor nadobudne platnosť pre danú zmluvnú stranu. Ak zmluvná strana vytvorí plán vykonávania v súlade s článkom 20, môže doň zahrnúť aj plán pripravený podľa tohto odseku.

5. Opatrenia musia podľa potreby zahŕňať jeden alebo viaceré z týchto bodov:

a)	hraničné hodnoty uvoľňovania na reguláciu, a kde je to možné, na zníženie uvoľňovania z relevantných zdrojov;

b)	použitie najlepších dostupných techník a najlepších environmentálnych postupov v záujme regulácie uvoľňovania z relevantných zdrojov;

c)	regulačnú stratégiu vzťahujúcu sa na viaceré druhy znečisťujúcich látok, ktorá by bola prínosná aj pre reguláciu emisií ortuti;

d)	alternatívne opatrenia na zníženie uvoľňovania z relevantných zdrojov.

6. Každá zmluvná strana vytvorí čo najskôr, najneskôr však do piatich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti dohovoru pre danú zmluvnú stranu, inventár uvoľňovania z relevantných zdrojov, ktorý bude následne viesť.

7. Konferencia zmluvných strán čo najskôr prijme usmernenia týkajúce sa:

a)	najlepších dostupných techník a najlepších environmentálnych postupov, pričom prihliadne na rozdiely medzi novými a existujúcimi zdrojmi a potrebu znížiť na minimum vzájomné účinky jednotlivých prostredí (cross-media effects);

b)	metodiky prípravy inventárov uvoľňovania.

8. Každá zmluvná strana zahrnie informácie o vykonávaní tohto článku do svojich správ predkladaných podľa článku 21, najmä informácie týkajúce sa opatrení prijatých v súlade s odsekmi 3 až 6 a účinnosti týchto opatrení.

Článok 10

Dočasné uskladnenie ortuti, ktorá nie je odpadom, environmentálne vhodným spôsobom

1. Tento článok sa vzťahuje na dočasné uskladnenie ortuti a jej zlúčenín, ako sú definované v článku 3, ktoré nespadajú do vymedzenia pojmu odpadovej ortuti stanoveného v článku 11.

2. Každá zmluvná strana prijme opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa pri zohľadnení akýchkoľvek usmernení a v súlade so všetkými požiadavkami prijatými podľa odseku 3 dočasné uskladnenie ortuti a jej zlúčenín určených na použitie povolené zmluvnej strane na základe tohto dohovoru vykonávalo environmentálne vhodným spôsobom.

3. Konferencia zmluvných strán prijme usmernenia o dočasnom uskladnení ortuti a jej zlúčenín environmentálne vhodným spôsobom, pričom zohľadní všetky príslušné usmernenia vypracované v rámci Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní a ďalšie dôležité pokyny Konferencia zmluvných strán môže v súlade s článkom 27 prijať požiadavky na dočasné uskladnenie v dodatočnej prílohe k tomuto dohovoru.

4. Zmluvné strany spolupracujú podľa potreby navzájom a s príslušnými medzivládnymi organizáciami a ďalšími subjektmi v záujme zlepšenia budovania kapacít na dočasné uskladnenie takej ortuti a jej zlúčenín environmentálne vhodným spôsobom.

Článok 11

Odpadová ortuť

1. Príslušné definície Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní sa vzťahujú na odpad v rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru pre zmluvné strany Bazilejského dohovoru. Zmluvné strany tohto dohovoru, ktoré nie sú zmluvnými stranami Bazilejského dohovoru, uplatňujú tieto definície ako usmernenie pri uplatnení na odpad, ktorý spadá do oblasti pôsobnosti tohto dohovoru.

2. Na účely tohto dohovoru odpadová ortuť znamená látky alebo predmety, ktoré:

a)	pozostávajú z ortuti alebo zlúčenín ortuti;

b)	obsahujú ortuť a zlúčeniny ortuti alebo

c)	sú kontaminované ortuťou alebo jej zlúčeninami,

v množstve vyššom, než sú príslušné prahové hodnoty, ktoré stanovila konferencia zmluvných strán v spolupráci s príslušnými orgánmi Bazilejského dohovoru harmonizovaným spôsobom, pričom sa tieto látky alebo predmety zneškodňujú alebo sú určené na zneškodnenie, alebo ktorých zneškodnenie sa vyžaduje na základe ustanovení vnútroštátneho práva alebo tohto dohovoru. Táto definícia vylučuje nadložia, odpadovú horninu a hlušinu z ťažby, okrem primárnej ťažby ortuti, pokiaľ neobsahujú ortuť alebo zlúčeniny ortuti nad prahovými hodnotami, ktoré stanovila konferencia zmluvných strán.

3. Každá zmluvná strana prijme vhodné opatrenia, aby:

sa s odpadovou ortuťou nakladalo environmentálne vhodným spôsobom, pri zohľadnení usmernení vypracovaných na základe Bazilejského dohovoru a v súlade s požiadavkami, ktoré konferencia zmluvných strán prijme v ďalšej prílohe v súlade s článkom 27. Pri vypracúvaní požiadaviek konferencia zmluvných strán vezme do úvahy predpisy a programy zmluvných strán o nakladaní s odpadom;

b)	sa odpadová ortuť obnovovala, recyklovala, rekultivovala a priamo opätovne používala len na účely použitia povoleného zmluvnej strane na základe tohto dohovoru alebo sa likvidovala environmentálne vhodným spôsobom podľa odseku 3 písm. a);

sa odpadová ortuť v prípade zmluvných strán Bazilejského dohovoru neprepravovala cez medzinárodné hranice; výnimkou je prípad, ak sa prepravuje na účel zneškodnenia odpadu environmentálne vhodným spôsobom v súlade s týmto článkom a s uvedeným dohovorom. V prípade, keď sa Bazilejský dohovor nevzťahuje na prepravu cez medzinárodné hranice, zmluvné strany umožnia prepravu až po zohľadnení príslušných medzinárodných pravidiel, noriem a usmernení.

4. Konferencia zmluvných strán sa snaží úzko spolupracovať s príslušnými orgánmi Bazilejského dohovoru pri preskúmaní a prípadne aktualizácii usmernení uvedených v odseku 3 písm. a).

5. Zmluvné strany sa vyzývajú, aby spolupracovali medzi sebou navzájom a s príslušnými medzivládnymi organizáciami a ďalšími subjektmi, podľa potreby, s cieľom rozvíjať a udržiavať globálne, regionálne a národné kapacity na nakladanie s odpadovou ortuťou environmentálne vhodným spôsobom.

Článok 12

Kontaminované miesta

1. Každá zmluvná strana sa bude usilovať o rozvoj vhodných stratégií na identifikáciu a posúdenie miest znečistených ortuťou alebo jej zlúčeninami.

2. Akékoľvek opatrenia na zníženie rizík, ktoré tieto miesta predstavujú, sa zrealizujú environmentálne vhodným spôsobom a budú zahŕňať, ak je to vhodné, aj posúdenie rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie, ktoré predstavujú ortuť alebo jej zlúčeniny, ktoré sa na týchto miestach nachádzajú.

3. Konferencia zmluvných strán prijme usmernenia týkajúce sa správy kontaminovaných miest, ktoré môžu zahŕňať metódy a postupy na:

a)	identifikáciu a charakteristiku miesta;

b)	zapojenie verejnosti;

c)	hodnotenie rizík pre ľudské zdravie a životné prostredie;

d)	možnosti riadenia rizík, ktoré predstavujú kontaminované miesta;

e)	vyhodnotenie prínosu a nákladov; a

f)	overenie výsledkov.

4. Zmluvným stranám sa vyslovuje podpora v tom, aby spolupracovali pri vytváraní stratégií a realizácii aktivít zameraných na identifikáciu, vyhodnotenie, riadenie a v prípade potreby sanáciu kontaminovaných miest, ako aj na určenie priorít v tejto oblasti.

Článok 13

Finančné zdroje a mechanizmus

1. Každá zmluvná strana sa zaväzuje poskytnúť, v rámci svojich možností, zdroje vzhľadom na tie vnútroštátne činnosti, ktoré sú určené na vykonávanie tohto dohovoru, v súlade so svojou vnútroštátnou politikou, prioritami, plánmi a programami. Tieto zdroje môžu zahŕňať vnútroštátne financovanie prostredníctvom príslušných politík, stratégií rozvoja a štátnych rozpočtov a dvojstranné a mnohostranné financovanie, ako aj zapojenie súkromného sektora.

2. Celková účinnosť vykonávania tohto dohovoru zmluvnými stranami, ktoré sú rozvojovými krajinami, bude súvisieť s účinným vykonávaním tohto článku.

3. Dôrazne sa odporúča, aby sa činnosti v rámci mnohostranných, regionálnych a dvojstranných zdrojov finančnej a technickej pomoci, ako aj budovania kapacít a transferu technológií intenzívnejšie zamerali na oblasť ortuti na podporu zmluvných strán, ktoré sú rozvojovými krajinami, pri vykonávaní tohto dohovoru v súvislosti s finančnými zdrojmi, technickou pomocou a transferom technológií.

4. Zmluvné strany vo svojich opatreniach týkajúcich sa financovania plne zohľadnia špecifické potreby a osobitné okolnosti zmluvných strán, ktoré sú malými ostrovnými rozvojovými štátmi alebo menej rozvinutými krajinami.

5. Týmto sa vymedzuje mechanizmus na poskytovanie primeraných, predvídateľných a včasných finančných prostriedkov. Tento mechanizmus slúži na podporu zmluvných strán, ktoré sú rozvojovými krajinami, a zmluvných strán s transformujúcim sa hospodárstvom pri vykonávaní ich záväzkov podľa tohto dohovoru.

6. Mechanizmus zahrnuje:

a)	Globálny trustový fond pre životné prostredie; a

b)	osobitný medzinárodný program na podporu budovania kapacít a technickej pomoci.

7. Globálny trustový fond pre životné prostredie poskytne nové, predvídateľné, primerané a včasné finančné prostriedky na pokrytie nákladov na podporu vykonávania tohto dohovoru, ako bolo dohodnuté na jeho konferencii zmluvných strán. Na účely tohto dohovoru bude Globálny trustový fond pre životné prostredie prevádzkovaný pod vedením konferencie zmluvných strán a bude sa jej zodpovedať. Konferencia zmluvných strán poskytuje usmernenie k celkovým stratégiám, politikám, programovým prioritám a oprávnenosti na prístup k finančným prostriedkom a ich využitie. Okrem toho konferencia zmluvných strán poskytuje aj usmernenia týkajúce sa orientačného zoznamu kategórií činností, ktoré by mohli získať podporu z Globálneho trustového fondu pre životné prostredie. Globálny trustový fond pre životné prostredie poskytne prostriedky na pokrytie dohodnutých prírastkových nákladov na dosiahnutie globálneho environmentálneho prínosu a dohodnutých celkových nákladov niektorých podporných činností.

8. Globálny trustový fond pre životné prostredie pri poskytovaní prostriedkov na činnosť zohľadňuje potenciálne zníženie ortuti v dôsledku navrhovanej činnosti vo vzťahu k jej nákladom.

9. Na účely tohto dohovoru bude program uvedený v odseku 6 písm. b) prevádzkovaný pod vedením konferencie zmluvných strán a bude sa jej zodpovedať. Konferencia zmluvných strán na svojom prvom zasadnutí rozhodne o hostiteľskej inštitúcii programu, ktorá musí byť existujúcim orgánom, a určí ústrednú líniu programu vrátane dĺžky jeho trvania. Všetkým zmluvným stranám a ďalším zainteresovaným stranám sa adresuje výzva, aby poskytli finančné prostriedky na program na dobrovoľnej báze.

10. Konferencia zmluvných strán a subjekty tvoriace mechanizmus sa na prvom zasadnutí konferencie zmluvných strán dohodnú na opatreniach, na základe ktorých sa uvedené odseky začnú vykonávať.

11. Konferencia zmluvných strán preskúma, najneskôr na svojom treťom zasadnutí a potom v pravidelných intervaloch, úroveň financovania, usmernenia poskytnuté konferenciou zmluvných strán subjektom povereným úlohami na zabezpečenie fungovania mechanizmu vytvoreného podľa tohto článku a ich účinnosti, ako aj ich primeranosti na riešenie meniacich sa potrieb zmluvných strán, ktoré sú rozvojovými krajinami, a zmluvných strán s transformujúcim sa hospodárstvom. Na základe tohto vyhodnotenia prijme príslušné kroky na zlepšenie efektívnosti mechanizmu.

12. Všetkým zmluvným stranám sa adresuje výzva prispieť k mechanizmu v rámci ich možností. Účelom mechanizmu je podporiť poskytovanie prostriedkov z iných zdrojov vrátane súkromného sektora a úsilie mobilizovať tieto prostriedky v záujme činností, ktorým z neho plynie podpora.

Článok 14

Budovanie kapacít, technická podpora a transfer technológií

1. Zmluvné strany spolupracujú na poskytovaní, podľa svojich možností, včasného a vhodného budovania kapacít a technickej podpory zmluvným stranám, ktoré sú rozvojovými krajinami, a najmä najmenej rozvinutými krajinami alebo malými ostrovnými rozvojovými štátmi, a zmluvným stranám s transformujúcim sa hospodárstvom, s cieľom poskytnúť im pomoc pri vykonávaní ich povinností podľa tohto dohovoru.

2. Budovanie kapacít a technická pomoc podľa odseku 1 a článku 13 sa môžu realizovať prostredníctvom regionálnych, subregionálnych a národných opatrení vrátane existujúcich regionálnych a subregionálnych centier, prostredníctvom iných multilaterálnych a bilaterálnych prostriedkov a prostredníctvom partnerstiev vrátane partnerstiev, ktoré zahŕňajú aj súkromný sektor. Je potrebné snažiť sa o spoluprácu a koordináciu s inými multilaterálnymi dohodami o životnom prostredí v oblasti chemických látok a odpadov v záujme zvýšenia účinnosti technickej pomoci a jej poskytnutia.

3. Zmluvné strany, ktoré sú rozvinutými krajinami, a iné zmluvné strany budú podporovať a napomôžu v rámci svojich možností a prípadne s podporou súkromného sektora a iných príslušných zainteresovaných strán rozvoj, transfer a šírenie environmentálne vhodných najnovších alternatívnych technológií, a prístup k nim pre zmluvné strany, ktoré sú rozvojovými krajinami, a najmä najmenej rozvinutými krajinami alebo malými ostrovnými rozvojovými štátmi, a zmluvné strany s transformujúcim sa hospodárstvom, aby posilnili ich schopnosť účinne vykonávať tento dohovor.

4. Konferencia zmluvných strán do svojho druhého zasadnutia a potom v pravidelných intervaloch vezme do úvahy vyjadrenia a správy od zmluvných strán vrátane správ predložených podľa článku 2, ako aj informácie poskytnuté ďalšími zainteresovanými stranami:

a)	zváži informácie o existujúcich iniciatívach a dosiahnutom pokroku vo vzťahu k alternatívnym technológiám;

b)	zváži potreby zmluvných strán, najmä zmluvných strán, ktoré sú rozvojovými krajinami, v oblasti alternatívnych technológií; a

c)	identifikuje problémy, ktorým zmluvné strany, najmä zmluvné strany, ktoré sú rozvojovými krajinami, čelili pri transfere technológií.

5. Konferencia zmluvných strán vydá odporúčania, ako zlepšiť budovanie kapacít, technickú pomoc a transfer technológií podľa tohto článku.

Článok 15

Výbor pre vykonávanie a dodržiavanie predpisov

1. Týmto sa zriaďuje mechanizmus vrátane výboru ako pomocného orgánu konferencie zmluvných strán na podporu vykonávania všetkých ustanovení tohto dohovoru a kontroly ich dodržiavania. Mechanizmus vrátane výboru má podpornú povahu a musí venovať osobitnú pozornosť jednotlivým vnútroštátnym možnostiam a okolnostiam zmluvných strán.

2. Výbor podporuje vykonávanie a kontroluje dodržiavanie všetkých ustanovení tohto dohovoru. Výbor posudzuje individuálne aj systémové otázky spojené s vykonávaním a dodržiavaním predpisov a prípadne vydáva odporúčania pre konferenciu zmluvných strán.

3. Výbor sa skladá z 15 členov, menovaných zmluvnými stranami a zvolených konferenciou zmluvných strán, s náležitým zreteľom na spravodlivé zemepisné zastúpenie na základe piatich regiónov Organizácie Spojených národov; prví členovia sú zvolení na prvom zasadnutí konferencie zmluvných strán a následne v súlade s rokovacím poriadkom schváleným konferenciou zmluvných strán podľa odseku 5; členovia výboru musia mať odbornú spôsobilosť v oblasti súvisiacej s týmto dohovorom a zloženie výboru musí vykazovať primeranú vyváženosť odborných znalostí.

4. Výbor sa môže zaoberať otázkami na základe:

a)	písomného podania ktorejkoľvek zmluvnej strany s ohľadom na vlastné dodržiavanie;

b)	národných správ v súlade s článkom 21; a

c)	žiadostí konferencie zmluvných strán.

5. Výbor zostaví svoj rokovací poriadok, ktorý musí schváliť konferencia zmluvných strán na svojom druhom zasadnutí; konferencia zmluvných strán môže prijať ďalšie podmienky pre výbor.

6. Výbor sa usiluje o prijatie všetkých svojich odporúčaní na základe dohody. Ak všetky snahy o dosiahnutie dohody boli vyčerpané bez toho, aby sa dosiahla, dané odporúčanie bude prijaté v krajnom prípade trojštvrtinovou väčšinou prítomných a hlasujúcich členov, na základe dvojtretinového kvóra všetkých členov.

Článok 16

Zdravotné aspekty

1. Zmluvným stranám sa adresuje výzva, aby:

podporovali rozvoj a vykonávanie stratégií a programov na identifikáciu a ochranu ohrozeného obyvateľstva, najmä zraniteľných skupín obyvateľstva, čo môže zahŕňať prijatie vedecky podložených zdravotníckych pokynov týkajúcich sa vystavenia ortuti a jej zlúčeninám, prípadné stanovenie cieľov pre zníženie vystavenia ortuti a osvetu za účasti verejného zdravotníctva a iných dotknutých odvetví;

b)	podporovali rozvoj a zavádzanie vedecky podložených vzdelávacích a preventívnych programov o vystavení ortuti a jej zlúčeninám v zamestnaní;

c)	podporovali primeranú zdravotnú starostlivosť zameranú na prevenciu, liečbu a starostlivosť o obyvateľstvo postihnuté vystavením ortuti alebo jej zlúčeninám; a

d)	vytvorili a posilnili podľa potreby inštitucionálne a odborné zdravotné kapacity pre prevenciu, diagnostiku, liečbu a monitorovanie zdravotných rizík spojených s vystavením ortuti a jej zlúčeninám.

2. Konferencia zmluvných strán pri posudzovaní otázok a činností týkajúcich sa zdravia by mala:

a)	podľa potreby konzultovať a spolupracovať so Svetovou zdravotníckou organizáciou, Medzinárodnou organizáciou práce a inými príslušnými medzivládnymi organizáciami; a

b)	podľa potreby podporovať spoluprácu a výmenu informácií so Svetovou zdravotníckou organizáciou, Medzinárodnou organizáciou práce a inými príslušnými medzivládnymi organizáciami.

Článok 17

Výmena informácií

1. Každá zmluvná strana uľahčuje výmenu:

a)	vedeckých, technických, ekonomických a právnych informácií týkajúcich sa ortuti a jej zlúčenín vrátane toxikologických, ekotoxikologických a bezpečnostných informácií;

b)	informácií o znížení alebo eliminácii výroby, používania, emisií a uvoľňovania ortuti a jej zlúčenín, ako aj o obchodu s nimi;

informácií o technicky a ekonomicky realizovateľných alternatívach k:

i)	produktom s prídavkom ortuti;

ii)	výrobným postupom, pri ktorých sa používa ortuť alebo jej zlúčeniny; a

iii)	činnostiam a postupom, pri ktorých dochádza k vypúšťaniu alebo uvoľňovaniu ortuti alebo jej zlúčenín

vrátane informácií o zdravotných a environmentálnych rizikách a ekonomických a sociálnych nákladoch a výhodách týchto alternatív; a

d)	epidemiologických informácií týkajúcich sa zdravotných účinkov spojených s vystavením ortuti a jej zlúčeninám, v úzkej spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou a prípadne inými príslušnými organizáciami.

2. Zmluvné strany si môžu vymieňať informácie uvedené v odseku 1 priamo, prostredníctvom sekretariátu alebo prípadne v spolupráci s ďalšími príslušnými organizáciami vrátane sekretariátov dohovorov o chemických látkach a odpadoch.

3. Sekretariát uľahčuje spoluprácu pri výmene informácií uvedených v tomto článku, ako aj s príslušnými organizáciami vrátane sekretariátov multilaterálnych dohôd o životnom prostredí a ďalších medzinárodných iniciatív. Okrem informácií od zmluvných strán musia tieto informácie zahŕňať aj informácie od medzivládnych a mimovládnych organizácií s odbornými znalosťami v oblasti ortuti a od národných i medzinárodných inštitúcií s takou odbornosťou.

4. Každá zmluvná strana určí národné kontaktné miesto na výmenu informácií podľa tohto dohovoru, aj s ohľadom na súhlas dovážajúcich zmluvných strán podľa článku 3.

5. Na účely tohto dohovoru sa informácie o zdraví a bezpečnosti ľudí a životného prostredia nepovažujú za dôverné. Zmluvné strany, ktoré si vymieňajú ďalšie informácie podľa tohto dohovoru, chránia akékoľvek dôverné informácie podľa vzájomnej dohody.

Článok 18

Verejné informácie, zvyšovanie informovanosti a vzdelávanie

1. Každá zmluvná strana, podľa svojich možností, podporuje a uľahčuje:

poskytovanie dostupných informácií verejnosti o:

i)	zdravotných a environmentálnych účinkoch ortuti a jej zlúčenín;

ii)	alternatívach ortuti a jej zlúčenín;

iii)	témach uvedených v článku 17 odseku 1;

iv)	výsledkoch svojej výskumnej, vývojovej a monitorovacej činnosti podľa článku 19; a

v)	činnostiach zameraných na splnenie svojich záväzkov podľa tohto dohovoru;

b)	vzdelávanie, školenia a zvyšovanie informovanosti verejnosti v súvislosti s účinkami vystavenia ortuti a jej zlúčeninám na ľudské zdravie a životné prostredie prípadne v spolupráci s príslušnými medzivládnymi a mimovládnymi organizáciami a ohrozenými skupinami obyvateľstva.

2. Každá zmluvná strana využíva existujúce mechanizmy, alebo zváži vytvorenie mechanizmov, ako je register uvoľňovania alebo prenosu znečisťujúcich látok tam, kde je to vhodné, na zhromažďovanie a šírenie informácií o odhadoch svojich ročných množstiev ortuti a jej zlúčenín, ktoré sú vypúšťané, uvoľňované alebo zneškodňované prostredníctvom ľudskej činnosti.

Článok 19

Výskum, vývoj a monitorovanie

1. Zmluvné strany sa pri zohľadnení svojich osobitných okolností a možností usilujú o spoluprácu s cieľom rozvíjať a zlepšovať:

a)	inventáre použitia, spotreby a antropogénnych emisií ortuti a jej zlúčenín do ovzdušia a ich uvoľňovania do vody a pôdy;

modelovanie a geograficky reprezentatívne monitorovanie hladín ortuti a jej zlúčenín u ohrozených skupín obyvateľstva a v zložkách životného prostredia vrátane biotických zložiek, ako sú ryby, morské cicavce, morské korytnačky a vtáky, ako aj spoluprácu pri zhromažďovaní a výmene relevantných a príslušných vzoriek;

c)	posúdenie vplyvu ortuti a jej zlúčenín na ľudské zdravie a životné prostredie, navyše k sociálnym, ekonomickým a kultúrnym vplyvom, najmä pokiaľ ide o ohrozené skupiny obyvateľstva;

d)	harmonizované metodiky pre činnosti vykonávané podľa písmen a), b) a c);

informácie o environmentálnom cykle, preprave (vrátane diaľkovej prepravy a uloženia), transformácii a osude ortuti a jej zlúčenín v celej škále ekosystémov, pričom sa náležite prihliada na rozdiely medzi antropogénnymi a prírodnými emisiami a uvoľňovaním ortuti a remobilizáciou ortuti z historického úložiska;

f)	informácie o obchodovaní s ortuťou a jej zlúčeninami a produktmi s prídavkom ortuti; a

g)	informácie a výskum v oblasti technickej a ekonomickej dostupnosti produktov a procesov bez ortuti a najlepších dostupných techník a najlepších environmentálnych postupov na zníženie a monitorovanie emisií a uvoľňovania ortuti a jej zlúčenín.

2. Zmluvné strany by mali pri vykonávaní činností uvedených v odseku 1 prípadne vychádzať z existujúcich monitorovacích sietí a výskumných programov.

Článok 20

Plány vykonávania

1. Každá zmluvná strana môže pri zohľadnení svojich vnútroštátnych podmienok po počiatočnom posúdení vyvinúť a realizovať plán vykonávania zameraný na plnenie záväzkov podľa tohto dohovoru. Každý takýto plán by mala odovzdať sekretariátu hneď po jeho vypracovaní.

2. Každá zmluvná strana môže pri zohľadnení svojich vnútroštátnych podmienok a na základe usmernení konferencie zmluvných strán a iných relevantných usmernení preskúmať a aktualizovať svoj plán vykonávania.

3. Zmluvné strany pri vykonávaní činností podľa odsekov 1 a 2 konzultujú s vnútroštátnymi zainteresovanými stranami s cieľom uľahčiť vývoj, vykonávanie, preskúmanie a aktualizáciu svojich plánov vykonávania.

4. Zmluvné strany môžu takisto koordinovať regionálne plány s cieľom uľahčiť vykonávanie tohto dohovoru.

Článok 21

Podávanie správ

1. Každá zmluvná strana podáva prostredníctvom sekretariátu konferencii zmluvných strán správy o opatreniach, ktoré prijala na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru, a o účinnosti týchto opatrení a o možných výzvach pri plnení cieľov tohto dohovoru.

2. Každá zmluvná strana zahrnie do svojich správ informácie, ktoré sa vyžadujú v článkoch 3, 5, 7, 8 a 9 tohto dohovoru.

3. Konferencia zmluvných strán na svojom prvom zasadnutí rozhodne o načasovaní a formáte podávania správ, ktorým sa budú zmluvné strany riadiť, pričom zohľadní potrebu koordinácie podávania správ s inými príslušnými dohovormi o chemických látkach a odpadoch.

Článok 22

Vyhodnotenie účinnosti

1. Konferencia zmluvných strán vyhodnotí účinnosť tohto dohovoru, po prvýkrát najneskôr do šiestich rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tohto dohovoru a potom v pravidelných intervaloch, ktoré určí.

2. V záujme uľahčenia vyhodnotenia konferencia zmluvných strán na svojom prvom zasadnutí iniciuje ustanovenie opatrení na poskytnutie porovnateľných údajov monitorovania o prítomnosti a pohybe ortuti a jej zlúčenín v prostredí, ako aj trendov v hladinách ortuti a jej zlúčenín pozorovaných v biotických zložkách a ohrozených skupinách obyvateľstva.

3. Hodnotenie musí byť vykonané na základe dostupných vedeckých, environmentálnych, technických, finančných a ekonomických informácií vrátane:

a)	správ a iných informácií z monitorovania poskytnutých konferencii zmluvných strán podľa odseku 2;

b)	správ predložených podľa článku 21;

c)	informácií a odporúčaní predložených podľa článku 15; a

d)	správ a ďalších dôležitých informácií o fungovaní systému finančnej pomoci, transferu technológií a opatreniach na budovanie kapacít zavedených na základe tohto dohovoru.

Článok 23

Konferencia zmluvných strán

1. Týmto sa ustanovuje konferencia zmluvných strán.

2. Prvé zasadnutie konferencie zmluvných strán zvolá výkonný riaditeľ Programu Organizácie Spojených národov pre životné prostredie najneskôr do jedného roka odo dňa vstúpenia dohovoru do platnosti. Následne sa riadne zasadnutia konferencie zmluvných strán konajú v pravidelných intervaloch, ktoré určí konferencia.

3. Mimoriadne zasadnutia konferencie zmluvných strán sa konajú vtedy, keď ich konferencia považuje za potrebné, alebo na písomnú žiadosť ktorejkoľvek zmluvnej strany za predpokladu, že do šiestich mesiacov odo dňa, keď sekretariát podal informáciu o žiadosti zmluvným stranám, ju podporuje aspoň jedna tretina zmluvných strán.

4. Konferencia zmluvných strán sa na základe konsenzu dohodne a na svojom prvom zasadnutí prijme rokovací poriadok a finančné pravidlá pre seba a niektoré zo svojich pomocných orgánov, ako aj finančné ustanovenia, ktorými sa riadi fungovanie sekretariátu.

5. Konferencia zmluvných strán priebežne preskúmava a hodnotí vykonávanie tohto dohovoru. Vykonáva funkcie, ktoré sa jej ukladajú v tomto dohovore, a na tento účel:

a)	zriadi také pomocné orgány, ktoré považuje za potrebné na vykonávanie tohto dohovoru;

b)	v prípade potreby spolupracuje s príslušnými medzinárodnými organizáciami a medzivládnymi a mimovládnymi subjektmi;

c)	pravidelne preveruje všetky informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré má k dispozícii sekretariát podľa článku 21;

d)	zváži akékoľvek odporúčania, ktoré jej predloží výbor pre vykonávanie a dodržiavanie predpisov;

e)	zváži a vykoná všetky ďalšie činnosti, ktoré môžu byť potrebné na dosiahnutie cieľov tohto dohovoru; a

f)	preskúma prílohy A a B podľa článku 4 a článku 5.

6. Organizácia Spojených národov, jej špecializované agentúry a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ako aj každý štát, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto dohovoru, môžu byť zastúpené na zasadnutiach konferencie zmluvných strán ako pozorovatelia. Akýkoľvek orgán alebo agentúra, národné alebo medzinárodné, vládne alebo mimovládne, ktoré sú kompetentné v otázkach upravených týmto dohovorom a informovali sekretariát o svojom želaní byť zastúpené na zasadnutí konferencie zmluvných strán ako pozorovatelia, môžu byť prijaté, pokiaľ aspoň jedna tretina prítomných zmluvných strán nevznesie voči ich účasti námietky. Pripustenie a účasť pozorovateľov sa riadi rokovacím poriadkom prijatým konferenciou zmluvných strán.

Článok 24

Sekretariát

1. Týmto sa zriaďuje sekretariát.

2. Funkcie sekretariátu sú:

a)	organizovať stretnutia konferencie zmluvných strán a jej pomocných orgánov a poskytovať im požadované služby;

b)	poskytovať na vyžiadanie pomoc zmluvným stranám, najmä zmluvným stranám, ktoré sú rozvojovými krajinami, a stranám s transformujúcim sa hospodárstvom, pri vykonávaní tohto dohovoru;

c)	koordinovať podľa potreby so sekretariátmi príslušných medzinárodných orgánov, najmä sekretariátmi iných dohovorov o chemických látkach a odpade;

d)	pomáhať zmluvným stranám pri výmene informácií týkajúcich sa vykonávania tohto dohovoru;

e)	pripravovať a sprístupňovať stranám pravidelné správy založené na informáciách získaných v súlade s článkami 15 a 21 a ďalších dostupných informáciách;

f)	uzatvárať pod celkovým vedením konferencie zmluvných strán administratívne a zmluvné dohody potrebné na účinné vykonávanie jeho funkcií; a

g)	vykonávať ďalšie prípadné úlohy sekretariátu špecifikované v tomto dohovore a všetky ďalšie funkcie, ktoré určí konferencia zmluvných strán.

3. Funkcie sekretariátu tohto dohovoru vykonáva výkonný riaditeľ Programu OSN pre životné prostredie, ak konferencia zmluvných strán nerozhodne trojštvrtinovou väčšinou prítomných a hlasujúcich strán, že poverí funkciami sekretariátu jednu alebo viac iných medzinárodných organizácií.

4. Konferencia zmluvných strán, v spolupráci s príslušnými medzinárodnými orgánmi, môže stanoviť rozšírenú spoluprácu a koordináciu medzi sekretariátom a sekretariátmi ostatných dohovorov o chemických látkach a odpade. Konferencia zmluvných strán v spolupráci s príslušnými medzinárodnými orgánmi môže poskytnúť ďalšie usmernenie k tejto záležitosti.

Článok 25

Riešenie sporov

1. Zmluvné strany sa usilujú o vyriešenie akýchkoľvek sporov medzi sebou týkajúcich sa výkladu alebo vykonávania tohto dohovoru prostredníctvom rokovania alebo iných mierových prostriedkov, ktoré si zvolia.

2. Pri ratifikácii tohto dohovoru, jeho prijímaní, schvaľovaní alebo pristúpení k nemu alebo kedykoľvek potom môže zmluvná strana, ktorá nie je regionálnou organizáciou hospodárskej integrácie, vyhlásiť v písomnom dokumente predloženom depozitárovi, že vzhľadom na spory týkajúce sa výkladu alebo vykonávania tohto dohovoru uznáva jeden alebo obidva z nasledujúcich prostriedkov riešenia sporov, ako povinný vo vzťahu ku ktorejkoľvek strane, ktorá prijala rovnaký záväzok:

a)	arbitráž v súlade s postupom ustanoveným v časti I prílohy E;

b)	predloženie sporu Medzinárodnému súdnemu dvoru.

3. Zmluvná strana, ktorá je regionálnou organizáciou hospodárskej integrácie, môže vydať vyhlásenie s podobným účinkom vo vzťahu k arbitráži v súlade s odsekom 2.

4. Vyhlásenie podľa odseku 2 alebo 3 zostáva v platnosti, kým neuplynie doba stanovená v súlade s podmienkami jeho platnosti, alebo po uplynutí troch mesiacov od písomného oznámenia o jeho odvolaní u depozitára.

5. Uplynutie platnosti vyhlásenia, oznámenie o jeho odvolaní alebo nové vyhlásenie v žiadnom prípade neovplyvní konanie prebiehajúce pred arbitrážnym tribunálom alebo pred Medzinárodným súdnym dvorom, ak sa strany sporu nedohodnú inak.

6. Ak strany sporu neprijali rovnaký prostriedok urovnania sporu podľa odseku 2 alebo 3 a ak nie sú schopné vyriešiť svoj spor prostriedkami uvedenými v odseku 1 do dvanástich mesiacov odo dňa, keď jedna strana druhej oznámila, že medzi nimi existuje spor, spor bude predložený zmierovacej komisii na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu. Postup stanovený v časti II prílohy E sa uplatňuje na zmierovacie konanie podľa tohto článku.

Článok 26

Zmeny dohovoru

1. Zmeny tohto dohovoru môže navrhnúť ktorákoľvek zmluvná strana.

2. Zmeny tohto dohovoru sa prijímajú na zasadaní konferencie zmluvných strán. Znenie každej navrhovanej zmeny oznamuje sekretariát zmluvným stranám najmenej šesť mesiacov pred zasadnutím, na ktorom sa má rozhodnúť o jej prijatí. Sekretariát oznamuje navrhované zmeny signatárom tohto dohovoru a na informačné účely depozitárovi.

3. Strany vynaložia všetko úsilie, aby dosiahli dohodu o každej navrhovanej zmene tohto dohovoru na základe konsenzu. Ak sa vyčerpali všetky možnosti dosiahnutia konsenzu bez dosiahnutia dohody, zmena sa, ako posledná možnosť, prijme trojštvrtinovou väčšinou hlasov zmluvných strán prítomných a hlasujúcich na zasadnutí.

4. Prijatú zmenu predloží depozitár všetkým zmluvným stranám na ratifikáciu, prijatie alebo schválenie.

5. Ratifikácia, prijatie alebo schválenie zmeny sa oznamujú depozitárovi písomne. Zmena prijatá v súlade s odsekom 3 nadobudne platnosť pre tie zmluvné strany, ktoré súhlasili s tým, že ňou budú viazané, na deväťdesiaty deň po dni uloženia listín o ratifikácii, prijatí alebo schválení najmenej tromi štvrtinami zmluvných strán, ktoré boli zmluvnými stranami v čase, keď bola prijatá zmena. Potom nadobudne zmena platnosť pre každú ďalšiu zmluvnú stranu na deväťdesiaty deň po dni, keď táto zmluvná strana uloží svoju listinu o ratifikácii, prijatí alebo schválení tejto zmeny.

Článok 27

Prijímanie a zmeny príloh

1. Prílohy k tomuto dohovoru tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť a, ak nie je výslovne stanovené inak, odkaz na tento dohovor znamená zároveň odkaz na prílohy k nemu.

2. Akékoľvek ďalšie prílohy prijaté po tom, ako tento dohovor nadobudol platnosť, sa obmedzujú na procedurálne, vedecké, technické alebo administratívne záležitosti.

3. Pri návrhu, prijatí a nadobudnutí platnosti dodatočných príloh k tomuto dohovoru sa postupuje takto:

a)	dodatočné prílohy sa navrhujú a prijímajú podľa postupu stanoveného v odsekoch 1 až 3 článku 26;

každá zmluvná strana, ktorá nie je schopná prijať dodatočnú prílohu, oznámi túto skutočnosť písomne depozitárovi do jedného roka odo dňa oznámenia depozitára o prijatí takejto prílohy. Depozitár bez odkladu oboznámi všetky zmluvné strany o každom takomto oznámení. Zmluvná strana môže kedykoľvek oznámiť písomne depozitárovi, že ruší predchádzajúce oznámenie o neprijatí dodatočnej prílohy, pričom predmetná príloha potom nadobudne platnosť pre túto zmluvnú stranu podľa písmena c); a

c)	po uplynutí jedného roka odo dňa, keď depozitár oznámil prijatie dodatočnej prílohy, príloha nadobudne platnosť pre všetky zmluvné strany, ktoré nepodali oznámenie o neprijatí v súlade s ustanoveniami písmena b).

4. Návrh, prijatie a nadobudnutie platnosti zmien príloh k tomuto dohovoru podliehajú rovnakým postupom ako pri návrhu, prijatí a nadobudnutí platnosti ďalších príloh k dohovoru, s výnimkou, že zmena prílohy nenadobudne platnosť s ohľadom na zmluvnú stranu, ktorá urobila vyhlásenie, pokiaľ ide o zmeny príloh v súlade s článkom 30 ods. 5, pričom v takom prípade každá takáto zmena nadobudne platnosť pre danú zmluvnú stranu deväťdesiatym dňom po dátume, keď boli uložené u depozitára jej listiny o ratifikácii, prijatí a schválení tejto zmeny alebo pristúpení k nej.

5. Ak sa ďalšia príloha alebo zmena prílohy týka zmeny tohto dohovoru, táto ďalšia príloha alebo doplnok nenadobudne platnosť, kým zmena dohovoru nenadobudne platnosť.

Článok 28

Hlasovacie právo

1. S výhradou odseku 2 má každá zmluvná strana tohto dohovoru jeden hlas.

2. Organizácia regionálnej hospodárskej integrácie v záležitostiach spadajúcich do jej kompetencie vykonáva svoje hlasovacie právo s počtom hlasov, ktorý sa rovná počtu jej členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru. Takáto organizácia nevykonáva svoje hlasovacie právo, ak ktorýkoľvek z jej členských štátov vykonáva svoje hlasovacie právo, a naopak.

Článok 29

Podpis

Tento dohovor je otvorený na podpis v Kumamote (Japonsko) všetkým štátom a organizáciami regionálnej hospodárskej integrácie v dňoch 10. a 11. októbra 2013 a potom v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku do 9. októbra 2014.

Článok 30

Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie

1. Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu zo strany štátov a organizácií regionálnej hospodárskej integrácie. Je otvorený na pristúpenie štátom a organizáciám regionálnej hospodárskej integrácie odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa dohovor uzavrel na podpis. Listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení sa uložia u depozitára.

2. Akákoľvek organizácia regionálnej hospodárskej integrácie, ktorá sa stane zmluvnou stranou tohto dohovoru, pričom žiadny z jej členských štátov nie je zmluvnou stranou, je viazaná všetkými záväzkami podľa tohto dohovoru. V prípade organizácií, ktorých jeden alebo viacero členských štátov sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, organizácia a jej členské štáty rozhodnú o svojich príslušných právomociach pri plnení ich záväzkov podľa dohovoru. V týchto prípadoch organizácia a jej členské štáty nie sú oprávnené vykonávať práva vyplývajúce z dohovoru súčasne.

3. Vo svojej listine o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení organizácia regionálnej hospodárskej integrácie uvedie rozsah svojich právomocí vo vzťahu k otázkam upraveným týmto dohovorom. Každá takáto organizácia informuje aj depozitára, ktorý informuje ostatné zmluvné strany o akejkoľvek podstatnej zmene rozsahu jej právomocí.

4. Všetkým štátom alebo organizáciám regionálnej hospodárskej integrácie sa adresuje výzva, aby predložili informácie o svojich opatreniach na vykonávanie tohto dohovoru sekretariátu pri ratifikácii, prijatí, schválení dohovoru alebo pristúpení k nemu.

5. Vo svojej listine o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení môže zmluvná strana uviesť, že akákoľvek zmena prílohy nadobúda platnosť iba na základe uloženia jej listiny o jej ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení k nej.

Článok 31

Nadobudnutie platnosti

1. Tento dohovor nadobúda platnosť deväťdesiatym dňom po dni uloženia päťdesiatej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení.

2. Pre každý štát alebo organizáciu regionálnej hospodárskej integrácie, ktoré ratifikujú, prijmú alebo schvália tento dohovor alebo k nemu pristúpia po uložení päťdesiatej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení, dohovor nadobudne platnosť deväťdesiatym dňom po dni uloženia listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení zo strany daného štátu alebo organizácie regionálnej hospodárskej integrácie.

3. Na účely odsekov 1 a 2 sa žiadna listina uložená organizáciou regionálnej hospodárskej integrácie nepovažuje za dodatočnú k listinám, ktoré uložili členské štáty tejto organizácie.

Článok 32

Výhrady

Nie sú povolené žiadne výhrady k tomuto dohovoru.

Článok 33

Odstúpenie

1. Kedykoľvek po uplynutí troch rokov odo dňa, keď tento dohovor nadobudol platnosť pre zmluvnú stranu, môže táto strana od dohovoru odstúpiť prostredníctvom podania písomného oznámenia depozitárovi.

2. Každé takéto odstúpenie nadobudne účinnosť po uplynutí jedného roka odo dňa, keď bolo depozitárovi doručené oznámenie o odstúpení, alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý sa uvádza v oznámení o odstúpení.

Článok 34

Depozitár

Depozitárom tohto dohovoru je generálny tajomník Organizácie Spojených národov.

Článok 35

Autentické znenia

Originál tohto dohovoru, ktorého anglické, arabské, čínske, francúzske, ruské a španielske znenie sú rovnako autentické, je uložený u depozitára.

NA DÔKAZ TOHO nižšie podpísaní, riadne splnomocnení, podpísali tento dohovor.

V Kumamote, Japonsko, desiateho októbra dvetisíctrinásť.

PRÍLOHA A

PRODUKTY S PRÍDAVKOM ORTUTI

Tieto produkty sú vylúčené z tejto prílohy:

a)	produkty nevyhnutné na civilnú ochranu a vojenské využitie;

b)	produkty na výskum, kalibráciu prístrojov, na použitie ako referenčný štandard;

c)	v prípadoch, keď nie je možné použiť ako náhradu alternatívne produkty bez ortuti, spínače a relé, žiarivky so studenou katódou a žiarivky s externou elektródou (CCFL a EEFL) pre elektronické displeje, meracie prístroje;

d)	produkty používané pri tradičných alebo náboženských praktikách; a

e)	vakcíny obsahujúce tiomersal ako konzervačnú látku.

Časť I: Produkty podľa článku 4 ods. 1

Produkty s prídavkom ortuti

Dátum, po ktorom výroba, dovoz alebo vývoz produktu nie sú povolené (dátum ukončenia)

Batérie, okrem gombíkových batérií typu zinok – oxid strieborný s obsahom ortuti < 2 %, gombíkové batérie zinkovzdušné s obsahom ortuti < 2 %

2020

halofosfátové ≤ 40 wattov s obsahom ortuti presahujúcim 10 mg na žiarivku, Vysokotlakové ortuťové výbojky (HPMV) na všeobecné osvetľovacie účely

2020

Kompaktné žiarivky (CFL) na všeobecné osvetľovacie účely, ktoré majú ≤ 30 wattov s obsahom ortuti presahujúcim 5 mg na štartér

2020

Lineárne žiarivky (LFL) na všeobecné osvetľovacie účely:

a)	trifosforové < 60 wattov s obsahom ortuti presahujúcim 5 mg na žiarivku,

b)	halofosfátové ≤ 40 wattov s obsahom ortuti presahujúcim 10 mg na žiarivku,

2020

Vysokotlakové ortuťové výbojky (HPMV) na všeobecné osvetľovacie účely

2020

Ortuť v žiarivkách so studenou katódou a žiarivky s externou elektródou (CCFL a EEFL) pre elektronické displeje:

a)	krátke (≤ 500 mm) s obsahom ortuti presahujúcim 3,5 mg na žiarivku

b)	stredne dlhé (> 500 mm a ≤ 1 500 mm) s obsahom ortuti presahujúcim 5 mg na žiarivku

c)	dlhé (> 1 500 mm) s obsahom ortuti presahujúcim 13 mg na žiarivku

2020

Kozmetika (s obsahom ortuti nad 1 ppm) vrátane mydiel a krémov na zosvetlenie pleti, pričom je vylúčená kozmetika pre očné partie, v ktorej sa ortuť používa ako konzervačný prostriedok a nie sú dostupné žiadne účinné a bezpečné náhrady konzervačných látok (1)

2020

Pesticídy, biocídy a lokálne antiseptiká

2020

Tieto neelektronické meracie zariadenia, s výnimkou neelektronických meracích zariadení nainštalovaných vo veľkých zariadeniach alebo zariadení, ktoré sa používajú na veľmi presné meranie, ak nie je k dispozícii žiadna vhodná bezortuťová alternatíva:

a)	barometre,

b)	vlhkomery,

c)	manometre,

d)	teplomery,

e)	sfygmomanometre.

2020

Časť II: Produkty podľa článku 4 ods. 3

Produkty s prídavkom ortuti

Ustanovenia

Zubný amalgám

V opatreniach, ktoré majú prijať zmluvné strany na obmedzenie používania zubného amalgámu, musia byť zohľadnené vnútroštátne okolnosti zmluvnej strany a príslušné medzinárodné usmernenia a musia obsahovať dve alebo viac opatrení z tohto zoznamu:

i)	stanovenie národných cieľov zameraných na prevenciu zubného kazu a podporu zdravia, čím sa minimalizuje nutnosť zubných výplní;

ii)	stanovenie národných cieľov zameraných na minimalizáciu jeho používania;

iii)	podpora využívania nákladovo efektívnych a klinicky účinných alternatív bez obsahu ortuti v zubných výplniach;

iv)	podporovať výskum a vývoj kvalitných materiálov pre zubné výplne bez obsahu ortuti;

v)	podpora reprezentatívnych profesijných organizácií a stomatologických fakúlt, aby vzdelávali stomatologických pracovníkov a študentov v oblasti využívania alternatívnych zubných výplní bez obsahu ortuti a na podporu najlepších postupov riadenia;

vi)	odrádzanie od politík a programov poistení, ktoré uprednostňujú použitie zubného amalgámu pred bezortuťovými alternatívami zubných výplní;

vii)	podpora zdravotného poistenia a programov, ktoré uprednostňujú používanie kvalitných alternatív k zubnému amalgámu na zubné výplne;

viii)

obmedzenie používania zubného amalgámu na jeho kapsulovú formu;

ix)	podpora využívania najlepších environmentálnych postupov v zariadeniach zubného lekárstva s cieľom znížiť uvoľňovanie ortuti a jej zlúčenín do vody a pôdy.

(1) Účelom tohto vymedzenia je vylúčiť kozmetiku, mydlá alebo krémy kontaminované ortuťou v stopových množstvách.

PRÍLOHA B

VÝROBNÉ PROCESY, V KTORÝCH SA POUŽÍVA ORTUŤ ALEBO ZLÚČENINY ORTUTI

Časť I: Procesy podľa článku 5 ods. 2

Výrobné procesy, v ktorých sa používa ortuť alebo zlúčeniny ortuti	Dátum ukončenia
Výroba chlóru a hydroxidu	2025
Výroba acetaldehydu, pri ktorej sa používa ortuť alebo zlúčeniny ortuti ako katalyzátor	2018

Časť II: Procesy podľa článku 5 ods. 3

Procesy používajúce ortuť

Ustanovenia

Výroba monoméru vinylchloridu

Opatrenia, ktoré majú zmluvné strany prijať, okrem iného obsahujú:

i)	zníženie používania ortuti v prepočte na jednotku výroby o 50 % do roku 2020 oproti použitiu v roku 2010;

ii)	podpora opatrení na zníženie závislosti na ortuti z primárnej ťažby;

iii)	prijatie opatrení na zníženie emisií a uvoľňovania ortuti do životného prostredia;

iv)	podpora výskumu a vývoja, pokiaľ ide o bezortuťové katalyzátory a procesy;

v)	nepovolenie používania ortuti päť rokov potom, ako konferencia zmluvných strán ustanoví, že katalyzátory bez ortuti na základe existujúcich procesov sa stali technicky a ekonomicky uskutočniteľné;

vi)	podávanie správ konferencii zmluvných strán o svojom úsilí o vypracovanie a (alebo) identifikáciu alternatív a ukončenie používania ortuti v súlade s článkom 21.

Metylát alebo etylát sodný alebo draselný

Opatrenia, ktoré majú zmluvné strany prijať, okrem iného obsahujú:

i)	opatrenia na obmedzenie používania ortuti zamerané na čo najrýchlejšie ukončenie jej používania, a do 10 rokov od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru;

ii)	zníženie emisií a uvoľňovania pri prepočte na jednotku výroby o 50 percent do roku 2020 v porovnaní s rokom 2010;

iii)	zákaz používania novej ortuti z primárnej ťažby;

iv)	podpora výskumu a vývoja s ohľadom na bezortuťové procesy;

v)	nepovolenie používania ortuti päť rokov potom, ako konferencia zmluvných strán ustanoví, že procesy bez ortuti sa stali technicky a ekonomicky uskutočniteľné;

vi)	podávanie správ konferencii zmluvných strán o svojom úsilí o vypracovanie a (alebo) identifikáciu alternatív a ukončenie používania ortuti v súlade s článkom 21.

Výroba polyuretánu, pri ktorej sa používajú katalyzátory obsahujúce ortuť

Opatrenia, ktoré majú zmluvné strany prijať, okrem iného obsahujú:

i)	prijatie opatrení na zníženie používania ortuti zamerané na čo najrýchlejšie ukončenie jej používania, do 10 rokov odo dňa nadobudnutia platnosti dohovoru;

ii)	prijatie opatrení na zníženie závislosti od ortuti z primárnej ťažby ortuti;

iii)	prijatie opatrení na zníženie emisií a uvoľňovania ortuti do životného prostredia;

iv)	podpora výskumu a vývoja v oblasti bezortuťových katalyzátorov a procesov;

v)	podávanie správ konferencii zmluvných strán o svojom úsilí o vypracovanie a (alebo) identifikáciu alternatív a ukončenie používania ortuti v súlade s článkom 21.

Článok 5 ods. 6 sa nevzťahuje na tieto výrobné procesy.

PRÍLOHA C

REMESELNÁ A DROBNÁ ŤAŽBA ZLATA

Národné akčné plány

Každá strana, ktorá podlieha ustanoveniam článku 7 ods. 3, zahrnie do svojho národného akčného plánu:

a)	vnútroštátne ciele a ciele znižovania;

opatrenia na odstránenie:

i)	amalgamácie rúd;

ii)	otvoreného spaľovania amalgámu alebo spracovaného amalgámu;

iii)	spaľovania amalgámu v obytných oblastiach; a

iv)	kyanidového lúhovania sedimentov, rúd alebo hlušiny, do ktorých bola pridaná ortuť bez toho, aby sa najprv ortuť odstránila;

c)	kroky na uľahčenie formalizácie alebo regulácie odvetvia remeselnej a drobnej ťažby zlata;

d)	základné odhady množstva použitej ortuti a praktiky remeselnej a drobnej ťažby zlata a jeho spracovaní na svojom území;

e)	stratégie na podporu znižovania emisií a uvoľňovania a vystavenia ortuti pri remeselnej a drobnej ťažbe zlata a jeho spracovaní vrátane metód bez ortuti;

f)	stratégie riadenia obchodu a zabránenia zneužívania ortuti a jej zlúčenín z domácich i zahraničných zdrojov určenej na použitie pri remeselnej a drobnej ťažbe zlata a jeho spracovaní;

g)	stratégie na zapojenie zainteresovaných strán do vykonávania a ďalšieho rozvoja národného akčného plánu;

stratégia verejného zdravotníctva vzhľadom na vystavenie baníkov a ich komunít ortuti pri remeselnej a drobnej ťažbe zlata. Takáto stratégia by mala zahŕňať okrem iného zber údajov o zdravotnom stave, vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov a zvyšovanie informovanosti prostredníctvom zdravotníckych zariadení;

i)	stratégie na predchádzanie tomu, aby boli ohrozené skupiny obyvateľstva, obzvlášť deti a ženy v plodnom veku, a najmä tehotné ženy vystavané ortuti používanej pri vykonávaní remeselnej a drobnej ťažby zlata;

j)	stratégie na poskytovanie informácií baníkom pôsobiacim v remeselnej a drobnej ťažbe zlata a ich komunitám; a

k)	harmonogram vykonávania národného akčného plánu.

Každá zmluvná strana môže do svojho národného akčného plánu zahrnúť stratégie na dosiahnutie svojich cieľov vrátane používania alebo zavedenia noriem pre remeselnú a drobnú ťažbu zlata bez použitia ortuti a trhové mechanizmy alebo marketingové nástroje.

PRÍLOHA D

ZOZNAM BODOVÝCH ZDROJOV EMISIÍ ORTUTI A JEJ ZLÚČENÍN DO ATMOSFÉRY

Kategórie bodových zdrojov:

Uhoľné elektrárne;

Uhoľné priemyselné kotly;

Taviace a pražiace postupy používané pri výrobe neželezných kovov; (1)

Zariadenia na spaľovanie odpadu;

Zariadenia na výrobu cementového slinku.

(1) Na účely tejto prílohy „neželezné kovy“ znamenajú olovo, zinok, meď a priemyselné zlato.

PRÍLOHA E

ARBITRÁŽ A ZMIEROVACIE KONANIE

Časť I: Arbitráž

Arbitráž na účely článku 25 ods. 2 písm. a) tohto dohovoru sa stanovuje takto:

Článok 1

1. Zmluvná strana môže iniciovať arbitráž v súlade s článkom 25 tohto dohovoru písomným oznámením zaslaným druhej strane alebo stranám v spore. Sprievodným dokumentom k oznámeniu musí byť žalobný nárok spolu s prípadnými podpornými dokumentmi. V oznámení sa musí uvádzať predmet arbitráže a musí zahŕňať najmä tie články tohto dohovoru, ktorých výklad alebo uplatnenie sú predmetom sporu.

2. Navrhujúca strana oznámi sekretariátu, že spor predkladá na arbitráž podľa článku 25 tohto dohovoru. Sprievodným dokumentom k tomuto oznámeniu musí byť písomné oznámenie navrhovateľa, žalobný nárok a podporné dokumenty uvedené v odseku 1. Sekretariát postúpi takto predložené informácie všetkým zmluvným stranám.

Článok 2

1. Ak je spor predložený na arbitráž v súlade s článkom 1, musí byť ustanovený arbitrážny tribunál. Skladá sa z troch členov.

2. Každá strana sporu vymenuje jedného arbitra a dvaja takto vymenovaní arbitri určia vzájomnou dohodou tretieho arbitra, ktorý bude predsedom arbitrážneho tribunálu. V sporoch medzi viacerými ako dvoma stranami strany s rovnakým záujmom vymenujú jedného arbitra spoločne na základe dohody. Predseda tribunálu nesmie byť štátnym príslušníkom žiadnej zo strán sporu, ani mať svoje zvyčajné miesto pobytu na území niektorej z týchto strán, ani nesmie byť zamestnaný niektorou z nich, ani sa v minulosti nezaoberal prípadom v akejkoľvek inej funkcii.

3. Každé uvoľnené miesto sa obsadí spôsobom stanoveným pre počiatočné vymenovanie.

Článok 3

1. Ak jedna zo strán sporu nevymenuje arbitra do dvoch mesiacov od dátumu doručenia oznámenia o arbitráži odporcovi, môže druhá strana informovať generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, ktorý rozhodne o vymenovaní počas ďalšieho dvojmesačného obdobia.

2. Ak predseda arbitrážneho tribunálu nebol vymenovaný do dvoch mesiacov od dátumu vymenovania druhého arbitra, generálny tajomník Organizácie Spojených národov na žiadosť jednej zo strán určí predsedu v priebehu ďalšieho dvojmesačného obdobia.

Článok 4

Arbitrážny tribunál prijíma svoje rozhodnutia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a medzinárodného práva.

Článok 5

Pokiaľ sa strany sporu nedohodnú ináč, arbitrážny tribunál si stanoví vlastný rokovací poriadok.

Článok 6

Arbitrážny tribunál môže, na požiadanie jednej strany sporu, odporučiť predbežné ochranné opatrenia.

Článok 7

Strany sporu uľahčujú prácu arbitrážneho tribunálu pomocou všetkých prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, najmä:

a)	poskytujú mu všetky príslušné dokumenty, informácie a zariadenia; a

b)	umožňujú v prípade potreby prizvať svedkov alebo odborníkov a získať ich dôkazy.

Článok 8

Strany sporu a arbitri sú povinní chrániť dôvernosť akýchkoľvek informácií alebo dokumentov, ktoré im boli doručené ako dôverné počas konania pred arbitrážnym tribunálom.

Článok 9

Ak arbitrážny tribunál nerozhodne inak z dôvodu osobitných okolností prípadu, náklady tohto tribunálu uhrádzajú strany sporu rovnakým dielom. Tribunál vedie záznamy o všetkých svojich nákladoch a záverečné vyúčtovanie predloží stranám.

Článok 10

Strana, ktorá má v predmete sporu záujem právnej povahy, ktorý môže byť rozhodnutím dotknutý, môže so súhlasom arbitrážneho tribunálu vstúpiť do konania.

Článok 11

Arbitrážny tribunál môže vypočuť a rozhodnúť o protinávrhoch vyplývajúcich priamo z predmetu sporu.

Článok 12

Rozhodnutia arbitrážneho tribunálu, procesné aj hmotné, musia byť prijaté väčšinou hlasov svojich členov.

Článok 13

1. Ak sa jedna zo strán sporu nedostaví pred arbitrážny tribunál alebo sa nevyjadrí vo veci, druhá strana môže požiadať tribunál, aby pokračoval v konaní a vydal svoje rozhodnutie. Neprítomnosť jednej zo strán alebo nevyjadrenie sa vo veci nie sú prekážkou konania.

2. Pred vynesením konečného rozhodnutia sa musí arbitrážny tribunál uistiť, že nárok je riadne vecne i právne opodstatnený.

Článok 14

Arbitrážny tribunál vynesie konečné rozhodnutie do piatich mesiacov od dátumu, keď bol plne zriadený, ak nepokladá za nevyhnutné predĺžiť lehotu o dobu, ktorá by nemala presiahnuť ďalších päť mesiacov.

Článok 15

Konečné rozhodnutie arbitrážneho tribunálu sa obmedzí na predmet sporu a obsahuje odôvodnenia, na ktorých je založené. Musí obsahovať mená členov, ktorí sa ho zúčastnili a dátum konečného rozhodnutia. Ktorýkoľvek člen tribunálu môže pripojiť rozdielne alebo nesúhlasné stanovisko ku konečnému rozhodnutiu.

Článok 16

Konečné rozhodnutie je pre strany sporu záväzné. Výklad tohto dohovoru určený konečným rozhodnutím musí byť takisto záväzný pre stranu konajúcu v súlade s uvedeným článkom 10, ak sa týka záležitostí, v ktorých táto strana zasiahla. Proti konečnému rozhodnutiu sa nedá odvolať, pokiaľ sa strany sporu vopred nedohodli na odvolacom konaní.

Článok 17

Akúkoľvek nezhodu názorov, ktorá môže vzniknúť medzi stranami viazanými konečným rozhodnutím v súlade s článkom 16, pokiaľ ide o výklad alebo vykonávanie predmetného konečného rozhodnutia, môže predložiť na rozhodnutie ktorákoľvek z daných strán arbitrážnemu tribunálu, ktorý rozhodnutie vydal.

Časť II: Zmierovacie konanie

Zmierovacie konanie na účely článku 25 ods. 6 tohto dohovoru sa ustanovuje takto:

Článok 1

Žiadosť jednej zo strán sporu o zriadenie zmierovacej komisie podľa článku 25 ods. 6 tohto dohovoru je potrebné predložiť v písomnej podobe sekretariátu, s kópiou pre druhú stranu alebo strany sporu. Sekretariát bezodkladne informuje všetky zmluvné strany.

Článok 2

1. Pokiaľ sa strany sporu nedohodli inak, zmierovacia komisia sa skladá z troch členov: jeden člen vymenovaný každou zainteresovanou stranou a predseda vymenovaný spoločne týmito členmi.

2. V sporoch medzi viacerými ako dvoma stranami strany s rovnakým záujmom vymenujú svojho člena komisie na základe spoločnej dohody.

Článok 3

Ak ktorákoľvek strana sporu nesplní svoju povinnosť v súvislosti s vymenovaním do dvoch mesiacov od dátumu doručenia písomnej žiadosti uvedenej v článku 1, generálny tajomník Organizácie Spojených národov, na žiadosť ktorejkoľvek strany, vykoná takéto vymenovanie v priebehu ďalšieho dvojmesačného obdobia.

Článok 4

Ak predseda zmierovacej komisie nebol vymenovaný do dvoch mesiacov od vymenovania druhého člena komisie, generálny tajomník Organizácie Spojených národov, na žiadosť ktorejkoľvek strany, vykoná takéto vymenovanie v priebehu ďalšieho dvojmesačného obdobia.

Článok 5

Zmierovacia komisia nezávislým a nestranným spôsobom podporuje strany sporu v ich snahe dosiahnuť zmierlivé riešenie.

Článok 6

1. Zmierovacia komisia môže viesť zmierovacie konanie spôsobom, ktorý uzná za vhodný, pričom v plnej miere berie do úvahy okolnosti prípadu a prípadné vyjadrené názory strán vrátane prípadnej žiadosti o rýchle riešenie. Môže prijať svoj rokovací poriadok podľa potreby, ak sa strany nedohodnú inak.

2. Zmierovacia komisia môže kedykoľvek v priebehu konania predostrieť návrhy alebo odporúčania na riešenie sporu.

Článok 7

Strany sporu spolupracujú so zmierovacou komisiou. Usilujú sa najmä vyhovieť žiadostiam komisie, aby predložili písomné materiály, poskytli dôkazy a zúčastňovali sa na zasadaniach. Strany a členovia zmierovacej komisie sú povinní chrániť dôvernosť akýchkoľvek informácií alebo dokumentov, ktoré im boli doručené ako dôverné počas konania komisie.

Článok 8

Zmierovacia komisia prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov svojich členov.

Článok 9

Pokiaľ spor ešte nebol vyriešený, zmierovacia komisia vydá správu s odporúčaniami na riešenie sporu, najneskôr do dvanástich mesiacov, odkedy bola plne zriadená, a túto správu strany sporu preskúmajú v dobrej viere.

Článok 10

V prípade akejkoľvek nezhody názorov v otázke, či zmierovacia komisia má právomoc posúdiť záležitosť, ktorá jej bola predložená, rozhoduje o danej skutočnosti komisia.

Článok 11

Náklady zmierovacej komisie znášajú strany sporu rovnakým dielom, pokiaľ sa nedohodnú inak. Komisia vedie záznamy o všetkých svojich nákladoch a záverečné vyúčtovanie predloží stranám.

PRÍLOHA

VYHLÁSENIE EURÓPSKEJ ÚNIE O PRÁVOMOCIACH V SÚLADE S ČLÁNKOM 30 ODS. 3 MINAMATSKÉHO DOHOVORU O ORTUTI

V súčasnosti sú členskými štátmi Európskej únie tieto štáty: Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Chorvátska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

V článku 30 ods. 3 Minamatského dohovoru sa ustanovuje, že: „ 3. Vo svojej listine o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení organizácia regionálnej hospodárskej integrácie uvedie rozsah svojich právomocí vo vzťahu k otázkam upraveným týmto dohovorom. Každá takáto organizácia informuje aj depozitára, ktorý informuje ostatné zmluvné strany o akejkoľvek podstatnej zmene rozsahu jej právomocí. “

Európska únia vyhlasuje, že v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článkom 192 ods. 1, má právomoc uzatvárať medzinárodné dohody a vykonávať z nich vyplývajúce záväzky, ktoré prispievajú k dosahovaniu týchto cieľov:

—	udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

—	ochrana ľudského zdravia,

—	rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

—	podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.

Nasledujúci zoznam právnych nástrojov Únie znázorňuje rozsah, v akom Únia vykonáva v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie svoju vnútornú právomoc, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sa upravujú Minamatským dohovorom. Únia je oprávnená na výkon tých povinností vyplývajúcich z Minamatského dohovoru o ortuti, v súvislosti s ktorými ustanovenia právnych nástrojov Únie, najmä tých, ktoré sú uvedené ďalej v texte, stanovujú spoločné pravidlá, a to v rozsahu, v akom ustanovenia Minamatského dohovoru alebo aktov prijatých na jeho vykonávanie ovplyvňujú alebo menia rozsah pôsobnosti týchto spoločných pravidiel.

—	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/852 zo .17. mája 2017 o ortuti, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1102/2008 (1),

—	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/ES z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88),

—	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1),

—	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34),

—	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59),

—

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1),

—	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1),

—	Nariadenie (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1),

—	Smernica Rady 93/42/EHS zo 14. júna 1993 o zdravotníckych pomôckach (Ú. v. ES L 169, 12.7.1993, s. 1),

—	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17),

—	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1),

—	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 z 18. januára 2006 o zriadení Európskeho registra uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 91/689/EHS a 96/61/ES, (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1),

—	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 3),

—	Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1),

—	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3),

—	Smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1),

—	Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1).

Vykonávanie právomocí, ktoré členské štáty Európskej únie podľa zmlúv preniesli na Európsku úniu, sa z dôvodu svojej povahy neustále mení. Únia si preto vyhradzuje právo toto vyhlásenie upravovať.

(1) Ú. v. EÚ L 137, 24.5.2017, s. 1.

2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/40

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/940

z 1. júna 2017

o povolení kyseliny mravčej ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (1), a najmä na jeho článok 9 ods. 2,

keďže:

(1)	V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)	V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie kyseliny mravčej. K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)	Žiadosť sa týka povolenia kyseliny mravčej ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat, ktorá sa má zaradiť do kategórie „technologické doplnkové látky“.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku z 30. apríla 2015 (2) k záveru, že prípravok z kyseliny mravčej nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie. Úrad takisto dospel k záveru, že prípravok je účinný pri inhibícii alebo redukcii počtu bakteriálnych patogénov v kŕmnych surovinách a kŕmnych zmesiach. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metódach analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)	Z posúdenia prípravku z kyseliny mravčej vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(6)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Povolenie

Prípravok špecifikovaný v prílohe, ktorý patrí do kategórie doplnkových látok „technologické doplnkové látky“ a do funkčnej skupiny „látky slúžiace na zlepšenie hygienického profilu“, sa za podmienok stanovených v uvedenej prílohe povoľuje ako doplnková látka vo výžive zvierat.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29.

(2) Vestník EFSA (EFSA Journal) (2015) 13(5):4113.

PRÍLOHA

Identifikačné číslo doplnkovej látky

Doplnková látka

Chemický vzorec, opis, analytické metódy

Druh alebo kategória zvierat

Maximálny vek

Minimálny obsah

Maximálny obsah

Iné ustanovenia

Koniec platnosti povolenia

mg kyseliny mravčej/kg kompletného krmiva s obsahom vlhkosti 12 %

Technologické doplnkové látky: látky slúžiace na zlepšenie hygienického profilu

1k236

kyselina mravčia

Zloženie doplnkovej látky

kyselina mravčia: (≥ 84,5 %)

v kvapalnej forme

Charakteristika účinnej látky

kyselina mravčia: ≥ 84,5 %

H2CO2

CAS č.: 64-18-6

Analytická metóda (1)

Na stanovenie kyseliny mravčej: metóda iónovej chromatografie s detekciou elektrickej vodivosti (IC/ECD).

všetky druhy zvierat

—

10 000

1.	V návode na použitie doplnkovej látky a premixu sa musia uviesť podmienky skladovania.

2.	Zmes rôznych zdrojov kyseliny mravčej nesmie prekročiť maximálny povolený obsah v kompletnom krmive.

Pre používateľov doplnkovej látky a premixov stanovia prevádzkovatelia krmivárskych podnikov prevádzkové postupy a organizačné opatrenia s cieľom riešiť potenciálne riziká vyplývajúce z ich používania. Ak uvedené riziká nemožno takýmito postupmi a opatreniami odstrániť alebo znížiť na minimum, doplnková látka a premixy sa musia používať s osobnými ochrannými prostriedkami vrátane ochrannej dýchacej masky, ochranných okuliarov a rukavíc.

21.6.2027

(1) Podrobné informácie o analytických metódach sú k dispozícii na tejto adrese referenčného laboratória: https://ec.europa.eu/jrc/en/eurl/feed-additives/evaluation-reports

2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/43

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/941

z 1. júna 2017,

ktorým sa v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov odvoláva prijatie záväzku podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“),

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“), a najmä na jeho článok 8,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1037 z 8. júna 2016 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (2) (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“), a najmä na jeho článok 13,

informujúc týmto členské štáty,

keďže:

A. ZÁVÄZOK A INÉ EXISTUJÚCE OPATRENIA

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) uložila nariadením (EÚ) č. 513/2013 (3) predbežné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka (ďalej len „moduly“) a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky (ďalej len „ČĽR“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“).

(2)

Skupina vyvážajúcich výrobcov splnomocnila Čínsku obchodnú komoru pre dovoz a vývoz strojov a elektronických výrobkov (China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products, ďalej len „CCCME“), aby v ich mene predložila Komisii cenový záväzok, čo CCCME aj urobila. Z podmienok daného cenového záväzku jasne vyplýva, že ho tvorí súbor individuálnych cenových záväzkov všetkých jednotlivých vyvážajúcich výrobcov, ktorý z praktických administratívnych dôvodov koordinuje CCCME.

(3)

Komisia rozhodnutím 2013/423/EÚ (4) prijala uvedený cenový záväzok, pokiaľ ide o predbežné antidumpingové clo. Nariadením (EÚ) č. 748/2013 (5) Komisia zmenila nariadenie (EÚ) č. 513/2013 s cieľom zaviesť technické zmeny potrebné v dôsledku prijatia záväzku, pokiaľ ide o predbežné antidumpingové clo.

(4)

Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1238/2013 (6) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz modulov a článkov s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z ČĽR (ďalej len „dotknuté výrobky“) do Únie. Rada zároveň vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2013 (7) uložila na dovoz dotknutých výrobkov do Únie konečné vyrovnávacie clo.

(5)

Po tom, ako skupina vyvážajúcich výrobcov (ďalej len „vyvážajúci výrobcovia“) spolu s CCCME oznámili zmenené znenie cenového záväzku, Komisia vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ (8) potvrdila prijatie zmeneného cenového záväzku (ďalej len „záväzok“) na obdobie uplatňovania konečných opatrení. Prílohu k uvedenému rozhodnutiu tvorí zoznam vyvážajúcich výrobcov, ktorých záväzok bol prijatý; tento zoznam okrem iného zahŕňa:

a)	spoločnosť BYD (Shangluo) Industrial Co. Ltd spolu s jej prepojenou spoločnosťou v ČĽR a v Únii, na ktoré sa spoločne vzťahuje doplnkový kód TARIC: B871 (ďalej len „BYD“);

b)	spoločnosť Yingli Energy (China) Co. Ltd spolu s jej prepojenými spoločnosťami v ČĽR a v Únii, na ktoré sa spoločne vzťahuje doplnkový kód TARIC: B797 (ďalej len „Yingli“).

(6)

Komisia prijala vykonávacím rozhodnutím 2014/657/EÚ (9) návrh vyvážajúcich výrobcov a CCCME, pokiaľ ide o objasnenia týkajúce sa plnenia záväzku v súvislosti s dotknutými výrobkami, na ktoré sa záväzok vzťahuje, t. j. modulmi a článkami s pôvodom v ČĽR alebo odosielanými z ČĽR, v súčasnosti patriacimi pod číselné znaky KN ex 8541 40 90 (kódy TARIC 8541409021, 8541409029, 8541409031 a 8541409039), vyrábanými vyvážajúcimi výrobcami (ďalej len „výrobok, na ktorý sa vzťahuje záväzok“). Antidumpingové clo a vyrovnávacie clo uvedené v odôvodnení 4 spolu so záväzkom sa spoločne uvádzajú ako „opatrenia“.

(7)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/866 (10) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade troch vyvážajúcich výrobcov.

(8)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/1403 (11) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalšieho vyvážajúceho výrobcu.

(9)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2018 (12) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov.

(10)	Komisia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení prostredníctvom oznámenia o začatí preskúmania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (13)5. decembra 2015.

(11)	Komisia začala revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti vyrovnávacích opatrení prostredníctvom oznámenia o začatí preskúmania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (14)5. decembra 2015.

(12)	Komisia začala aj čiastočné priebežné revízne prešetrovanie antidumpingových a vyrovnávacích opatrení prostredníctvom oznámenia o začatí preskúmania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (15)5. decembra 2015.

(13)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/115 (16) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalšieho vyvážajúceho výrobcu.

(14)

Komisia rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/185 (17) konečné antidumpingové clo, ktoré bolo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1238/2013 na dovoz dotknutých výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, aj na dovoz dotknutého výrobku odosielaného z Malajzie a Taiwanu bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii a na Taiwane.

(15)

Komisia rozšírila vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/184 (18) konečné vyrovnávacie clo, ktoré bolo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1239/2013 na dovoz dotknutých výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, aj na dovoz dotknutého výrobku odosielaného z Malajzie a Taiwanu bez ohľadu na to, či má alebo nemá deklarovaný pôvod v Malajzii a na Taiwane.

(16)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1045 (19) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalšieho vyvážajúceho výrobcu.

(17)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1382 (20) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalších piatich vyvážajúcich výrobcov.

(18)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1402 (21) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalších troch vyvážajúcich výrobcov.

(19)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1998 (22) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalších piatich vyvážajúcich výrobcov.

(20)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/2146 (23) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade ďalších dvoch vyvážajúcich výrobcov.

(21)	Po revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti a priebežných revíznych prešetrovaniach uvedených v odôvodneniach 10 až 12 Komisia vykonávacími nariadeniami (EÚ) 2017/366 (24) a (EÚ) 2017/367 (25) platné opatrenia zachovala.

(22)	Komisia začala aj čiastočné priebežné revízne prešetrovanie formy opatrení prostredníctvom oznámenia o začatí prešetrovania uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (26)3. marca 2017.

(23)	Vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/454 (27) Komisia odvolala prijatie záväzku v prípade štyroch vyvážajúcich výrobcov.

(24)	Vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2017/615 (28) Komisia prijala návrh skupiny vyvážajúcich výrobcov a CCCME týkajúci sa plnenia záväzku.

B. PODMIENKY ZÁVÄZKU A DOBROVOĽNÉ ODSTÚPENIE OD ZÁVÄZKU SPOLOČNOSŤAMI YINGLI A BYD

(25)	Každý vyvážajúci výrobca môže v súlade so záväzkom dobrovoľne odstúpiť od záväzku kedykoľvek počas jeho uplatňovania.

(26)	Spoločnosť BYD oznámila Komisii v marci 2017, že chce od svojho záväzku odstúpiť.

(27)	Spoločnosť Yingli oznámila Komisii v apríli 2017, že chce od svojho záväzku odstúpiť.

C. ODVOLANIE PRIJATIA ZÁVÄZKU A ULOŽENIE KONEČNÝCH CIEL

(28)	Komisia preto v súlade s článkom 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia, článkom 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia a takisto v súlade s podmienkami záväzku dospela k záveru, že prijatie záväzku spoločností BYD a Yingli sa musí odvolať.

(29)

V súlade s tým sa podľa článku 8 ods. 9 základného antidumpingového nariadenia a článku 13 ods. 9 základného antisubvenčného nariadenia odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v ČĽR alebo odosielaného z ČĽR a vyrábaného spoločnosťami BYD (doplnkový kód TARIC: B871) a Yingli (doplnkový kód TARIC: B797) automaticky uplatňuje konečné antidumpingové clo uložené článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/367 a konečné vyrovnávacie clo uložené článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/366.

(30)

Komisia zároveň pripomína, že ak majú colné orgány členských štátov informácie o tom, že cena uvedená na faktúre súvisiacej so záväzkom nezodpovedá skutočne zaplatenej cene, mali by preskúmať, či došlo k porušeniu požiadavky na zahrnutie akýchkoľvek rabatov do faktúry súvisiacej so záväzkom alebo k nedodržaniu minimálnej dovoznej ceny (ďalej len „MDC“). Keď colné orgány členských štátov dospejú k záveru, že došlo k takémuto porušeniu alebo že nebola dodržaná MDC, mali by v dôsledku toho vybrať clá. Komisia by na základe článku 4 ods. 3 zmluvy s cieľom uľahčiť prácu colných orgánov členských štátov mala v takýchto situáciách poskytnúť dôverné znenie záväzku a iné informácie o záväzku výlučne na účely vnútroštátneho konania.

(31)

Komisia napokon konštatuje, že prijatím dobrovoľného odstúpenia od záväzku nie je dotknutá právomoc priznaná Komisii na základe článku 3 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1238/2013, článku 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/367, článku 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1239/2013 a článku 2 ods. 2 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/366zrušiť faktúry súvisiace so záväzkom, ktoré boli vystavené pred prijatím dobrovoľného odstúpenia od záväzku, v prípadoch, keď sa Komisia dozvie o skutočnostiach odôvodňujúcich takéto zrušenie.

(32)	V tabuľke v prílohe k tomuto nariadeniu sa pre informáciu uvádza zoznam vyvážajúcich výrobcov, v prípade ktorých nie je dotknuté prijatie záväzku vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Týmto sa odvoláva prijatie záväzku vo vzťahu k týmto spoločnostiam:

Názov spoločnosti

Doplnkový kód TARIC

Shanghai BYD Co. Ltd

BYD (Shangluo) Industrial Co. Ltd

B871

Yingli Energy (China) Co. Ltd

Baoding Tianwei Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Hainan Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Hengshui Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Tianjin Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Lixian Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Baoding Jiasheng Photovoltaic Technology Co. Ltd

Beijing Tianneng Yingli New Energy Resources Co. Ltd

Yingli Energy (Beijing) Co. Ltd

B797

Článok 2

1. Ak majú colné orgány informácie o tom, že cena predložená na faktúre súvisiacej so záväzkom podľa článku 3 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1238/2013, článku 2 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/367, článku 2 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1239/2013 a článku 2 ods. 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/366 vystavenej jednou zo spoločností, od ktorých bol záväzok pôvodne prijatý vykonávacím rozhodnutím 2013/707/EÚ, nezodpovedá zaplatenej cene a že uvedené spoločnosti preto mohli záväzok porušiť, colné orgány môžu, ak je to potrebné na účely vedenia vnútroštátneho konania, požiadať Komisiu, aby im poskytla kópiu záväzku a iné informácie na účely overenia uplatniteľnej minimálnej dovoznej ceny (ďalej len „MDC“) v deň, keď bola faktúra súvisiaca so záväzkom vystavená.

2. Ak sa uvedeným overovaním zistí, že zaplatená cena je nižšia ako MDC, vyberú sa clá, ktoré sú v dôsledku toho splatné podľa článku 8 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2016/1036 a článku 13 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2016/1037.

Ak sa uvedeným overovaním zistí, že zľavy a rabaty neboli zahrnuté do obchodnej faktúry, vyberú sa clá, ktoré sú v dôsledku toho splatné podľa článku 3 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1238/2013, článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/367, článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1239/2013 a článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/366.

3. Informácie v súlade s odsekom 1 môžu byť použité len na účely uplatňovania ciel splatných podľa článku 3 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1238/2013, článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/367, článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1239/2013 a článku 2 ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/366. V tejto súvislosti môžu colné orgány členských štátov poskytnúť dlžníkovi uvedených ciel tieto informácie výlučne na účely ochrany jeho práva na obhajobu. Takéto informácie sa za žiadnych okolností nesmú poskytovať tretím stranám.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. júna 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 55.

(3) Ú. v. EÚ L 152, 5.6.2013, s. 5.

(4) Ú. v. EÚ L 209, 3.8.2013, s. 26.

(5) Ú. v. EÚ L 209, 3.8.2013, s. 1.

(6) Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 66.

(8) Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 214.

(9) Ú. v. EÚ L 270, 11.9.2014, s. 6.

(10) Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2015, s. 30.

(11) Ú. v. EÚ L 218, 19.8.2015, s. 1.

(12) Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2015, s. 23.

(13) Ú. v. EÚ C 405, 5.12.2015, s. 8.

(14) Ú. v. EÚ C 405, 5.12.2015, s. 20.

(15) Ú. v. EÚ C 405, 5.12.2015, s. 33.

(16) Ú. v. EÚ L 23, 29.1.2016, s. 47.

(17) Ú. v. EÚ L 37, 12.2.2016, s. 76.

(18) Ú. v. EÚ L 37, 12.2.2016, s. 56.

(19) Ú. v. EÚ L 170, 29.6.2016, s. 5.

(20) Ú. v. EÚ L 222, 17.8.2016, s. 10.

(21) Ú. v. EÚ L 228, 23.8.2016, s. 16.

(22) Ú. v. EÚ L 308, 16.11.2016, s. 8.

(23) Ú. v. EÚ L 333, 8.12.2016, s. 4.

(24) Ú. v. EÚ L 56, 3.3.2017, s. 1.

(25) Ú. v. EÚ L 56, 3.3.2017, s. 131.

(26) Ú. v. EÚ C 67, 3.3.2017, s. 16.

(27) Ú. v. EÚ L 71, 16.3.2017, s. 5.

(28) Ú. v. EÚ L 86, 31.3.2017, s. 14.

PRÍLOHA

Zoznam spoločností

Názov spoločnosti	Doplnkový kód TARIC
Jiangsu Aide Solar Energy Technology Co. Ltd	B798
Alternative Energy (AE) Solar Co. Ltd	B799
Anhui Chaoqun Power Co. Ltd	B800
Anji DaSol Solar Energy Science & Technology Co. Ltd	B802
Anhui Schutten Solar Energy Co. Ltd Quanjiao Jingkun Trade Co. Ltd	B801
Anhui Titan PV Co. Ltd	B803
Xi'an SunOasis (Prime) Company Limited TBEA SOLAR CO. LTD XINJIANG SANG'O SOLAR EQUIPMENT	B804
Changzhou NESL Solartech Co. Ltd	B806
Changzhou Shangyou Lianyi Electronic Co. Ltd	B807
CHINALAND SOLAR ENERGY CO. LTD	B808
ChangZhou EGing Photovoltaic Technology Co. Ltd	B811
CIXI CITY RIXING ELECTRONICS CO. LTD ANHUI RINENG ZHONGTIAN SEMICONDUCTOR DEVELOPMENT CO. LTD HUOSHAN KEBO ENERGY & TECHNOLOGY CO. LTD	B812
CSG PVtech Co. Ltd	B814
China Sunergy (Nanjing) Co. Ltd CEEG Nanjing Renewable Energy Co. Ltd CEEG (Shanghai) Solar Science Technology Co. Ltd China Sunergy (Yangzhou) Co. Ltd China Sunergy (Shanghai) Co. Ltd	B809
Dongfang Electric (Yixing) MAGI Solar Power Technology Co. Ltd	B816
EOPLLY New Energy Technology Co. Ltd SHANGHAI EBEST SOLAR ENERGY TECHNOLOGY CO. LTD JIANGSU EOPLLY IMPORT & EXPORT CO. LTD	B817
Zheijiang Era Solar Co. Ltd	B818
GD Solar Co. Ltd	B820
Greenway Solar-Tech (Shanghai) Co. Ltd Greenway Solar-Tech (Huaian) Co. Ltd	B821
Guodian Jintech Solar Energy Co. Ltd	B822
Hangzhou Bluesun New Material Co. Ltd	B824
Hanwha SolarOne (Qidong) Co. Ltd	B826
Hengdian Group DMEGC Magnetics Co. Ltd	B827
HENGJI PV-TECH ENERGY CO. LTD	B828
Himin Clean Energy Holdings Co. Ltd	B829
Jiangsu Green Power PV Co. Ltd	B831
Jiangsu Hosun Solar Power Co. Ltd	B832
Jiangsu Jiasheng Photovoltaic Technology Co. Ltd	B833
Jiangsu Runda PV Co. Ltd	B834
Jiangsu Sainty Photovoltaic Systems Co. Ltd Jiangsu Sainty Machinery Imp. And Exp. Corp. Ltd	B835
Jiangsu Shunfeng Photovoltaic Technology Co. Ltd Changzhou Shunfeng Photovoltaic Materials Co. Ltd Jiangsu Shunfeng Photovoltaic Electronic Power Co. Ltd	B837
Jiangsu Sinski PV Co. Ltd	B838
Jiangsu Sunlink PV Technology Co. Ltd	B839
Jiangsu Zhongchao Solar Technology Co. Ltd	B840
Jiangxi Risun Solar Energy Co. Ltd	B841
Jiangxi LDK Solar Hi-Tech Co. Ltd LDK Solar Hi-Tech (Nanchang) Co. Ltd LDK Solar Hi-Tech (Suzhou) Co. Ltd	B793
Jiangyin Shine Science and Technology Co. Ltd	B843
Jinzhou Yangguang Energy Co. Ltd Jinzhou Huachang Photovoltaic Technology Co. Ltd Jinzhou Jinmao Photovoltaic Technology Co. Ltd Jinzhou Rixin Silicon Materials Co. Ltd Jinzhou Youhua Silicon Materials Co. Ltd	B795
Juli New Energy Co. Ltd	B846
Jumao Photonic (Xiamen) Co. Ltd	B847
King-PV Technology Co. Ltd	B848
Kinve Solar Power Co. Ltd (Maanshan)	B849
Lightway Green New Energy Co. Ltd Lightway Green New Energy(Zhuozhou) Co. Ltd	B851
Nanjing Daqo New Energy Co. Ltd	B853
NICE SUN PV CO. LTD LEVO SOLAR TECHNOLOGY CO. LTD	B854
Ningbo Jinshi Solar Electrical Science & Technology Co. Ltd	B857
Ningbo Komaes Solar Technology Co. Ltd	B858
Ningbo South New Energy Technology Co. Ltd	B861
Ningbo Sunbe Electric Ind Co. Ltd	B862
Ningbo Ulica Solar Science & Technology Co. Ltd	B863
Perfectenergy (Shanghai) Co. Ltd	B864
Perlight Solar Co. Ltd	B865
SHANGHAI ALEX SOLAR ENERGY SCIENCE & TECHNOLOGY CO. LTD SHANGHAI ALEX NEW ENERGY CO. LTD	B870
Shanghai Chaori Solar Energy Science & Technology Co. Ltd	B872
Propsolar (Zhejiang) New Energy Technology Co. Ltd Shanghai Propsolar New Energy Co. Ltd	B873
SHANGHAI SHANGHONG ENERGY TECHNOLOGY CO. LTD	B874
SHANGHAI SOLAR ENERGY S&T CO. LTD Shanghai Shenzhou New Energy Development Co. Ltd Lianyungang Shenzhou New Energy Co. Ltd	B875
Shanghai ST Solar Co. Ltd Jiangsu ST Solar Co. Ltd	B876
Shenzhen Sacred Industry Co. Ltd	B878
Shenzhen Topray Solar Co. Ltd Shanxi Topray Solar Co. Ltd Leshan Topray Cell Co. Ltd	B880
Sopray Energy Co. Ltd Shanghai Sopray New Energy Co. Ltd	B881
SUN EARTH SOLAR POWER CO. LTD NINGBO SUN EARTH SOLAR POWER CO. LTD Ningbo Sun Earth Solar Energy Co. Ltd	B882
SUZHOU SHENGLONG PV-TECH CO. LTD	B883
TDG Holding Co. Ltd	B884
Tianwei New Energy Holdings Co. Ltd Tianwei New Energy (Chengdu) PV Module Co. Ltd Tianwei New Energy (Yangzhou) Co. Ltd	B885
Wenzhou Jingri Electrical and Mechanical Co. Ltd	B886
Shanghai Topsolar Green Energy Co. Ltd	B877
Shenzhen Sungold Solar Co. Ltd	B879
Wuhu Zhongfu PV Co. Ltd	B889
Wuxi Saijing Solar Co. Ltd	B890
Wuxi Shangpin Solar Energy Science and Technology Co. Ltd	B891
Wuxi Solar Innova PV Co. Ltd	B892
Wuxi Taichang Electronic Co. Ltd China Machinery Engineering Wuxi Co. Ltd Wuxi Taichen Machinery & Equipment Co. Ltd	B893
Xi'an Huanghe Photovoltaic Technology Co. Ltd State-run Huanghe Machine-Building Factory Import and Export Corporation Shanghai Huanghe Fengjia Photovoltaic Technology Co. Ltd	B896
Yuhuan BLD Solar Technology Co. Ltd Zhejiang BLD Solar Technology Co. Ltd	B899
Yuhuan Sinosola Science & Technology Co. Ltd	B900
Zhangjiagang City SEG PV Co. Ltd	B902
Zhejiang Fengsheng Electrical Co. Ltd	B903
Zhejiang Global Photovoltaic Technology Co. Ltd	B904
Zhejiang Heda Solar Technology Co. Ltd	B905
Zhejiang Jiutai New Energy Co. Ltd Zhejiang Topoint Photovoltaic Co. Ltd	B906
Zhejiang Kingdom Solar Energy Technic Co. Ltd	B907
Zhejiang Koly Energy Co. Ltd	B908
Zhejiang Mega Solar Energy Co. Ltd Zhejiang Fortune Photovoltaic Co. Ltd	B910
Zhejiang Shuqimeng Photovoltaic Technology Co. Ltd	B911
Zhejiang Shinew Photoelectronic Technology Co. Ltd	B912
Zhejiang Sunflower Light Energy Science & Technology Limited Liability Company Zhejiang Yauchong Light Energy Science & Technology Co. Ltd	B914
Zhejiang Sunrupu New Energy Co. Ltd	B915
Zhejiang Tianming Solar Technology Co. Ltd	B916
Zhejiang Trunsun Solar Co. Ltd Zhejiang Beyondsun PV Co. Ltd	B917
Zhejiang Wanxiang Solar Co. Ltd WANXIANG IMPORT & EXPORT CO. LTD	B918
ZHEJIANG YUANZHONG SOLAR CO. LTD	B920

2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/53

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/942

z 1. júna 2017,

ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz karbidu volfrámu, spekaného karbidu volfrámu a karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Platné opatrenia

(1)

Nariadením Rady (EHS) č. 2737/90 (2) uložila Rada konečné antidumpingové clo vo výške 33 % na dovoz karbidu volfrámu a spekaného karbidu volfrámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Rozhodnutím 90/480/EHS (3) Komisia prijala záväzky týkajúce sa výrobku, ktorý je predmetom opatrení, ponúknuté dvoma hlavnými vývozcami.

(2)	Po tom, ako dvaja dotknutí čínski vývozcovia odstúpili od záväzkov, Rada nariadením Rady (ES) č. 610/95 (4) zmenila nariadenie (EHS) č. 2737/90 a uložila konečné clo vo výške 33 % na dovoz karbidu volfrámu a spekaného karbidu volfrámu.

(3)	Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti sa nariadením Rady (ES) č. 771/98 (5) platnosť uvedených opatrení predĺžila na ďalšie päťročné obdobie.

(4)	Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uložila Rada nariadením Rady (ES) č. 2268/2004 (6) antidumpingové clo vo výške 33 % na dovoz karbidu volfrámu a spekaného karbidu volfrámu s pôvodom v ČĽR.

(5)	Nariadením Rady (ES) č. 1275/2005 (7) Rada zmenila vymedzenie výrobku s cieľom zahrnúť aj karbid volfrámu zmiešaný s kovovým práškom.

(6)	Po revíznom prešetrovaní podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (8), Rada vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 287/2011 (9) (ďalej len „predchádzajúce revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“) predĺžila platnosť opatrení na ďalšie päťročné obdobie.

1.2. Žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti

(7)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (10) existujúcich opatrení dostala Komisia 7. decembra 2015 žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti uvedených opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „žiadosť o revízne prešetrovanie“).

(8)	Žiadosť bola podaná v mene šiestich výrobcov z Únie (ďalej len „žiadateľ“), ktorí predstavujú viac než 25 % celkovej výroby karbidu volfrámu, spekaného karbidu volfrámu a karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom (ďalej len „karbid volfrámu“) v Únii.

(9)	Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

1.3. Začatie prešetrovania

(10)

Keďže Komisia po konzultácii s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, 23. marca 2016 ohlásila oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (11) (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“) začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti na základe článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009.

(11)

Niektorí používatelia tvrdili, že pred začatím súčasného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti požiadali Komisiu, aby v prípade otvorenia revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti súbežne začala aj priebežné revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Toto tvrdenie bolo zopakované aj po poskytnutí informácií.

(12)

V rozpore s týmito tvrdeniami Komisii žiadna takáto žiadosť predložená nebola. Príslušné strany Komisii jednoducho položili otázku, či sú ešte stále platné predchádzajúce zistenia týkajúce sa dumpingu a ujmy. K uvedeným otázkam nebola priložená žiadosť o začatie priebežného revízneho prešetrovania a uvedené strany neposkytli ani žiadny dôkaz o trvalej zmene situácie. Za platnú žiadosť možno považovať iba žiadosť podloženú dostatočnými dôkazmi o trvalom charaktere zmeny situácie.

1.4. Zainteresované strany

(13)

V oznámení o začatí prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho osobitne informovala známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(14)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí prešetrovania. Vypočuté boli všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté. Zainteresované strany mali takisto možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(15)	Počas prešetrovania sa uskutočnili štyri vypočutia: dve vypočutia niekoľkých používateľov, jedno vypočutie výrobcov z Únie a jedno vypočutie jedného dovozcu/používateľa za prítomnosti úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach.

a) Výber vzorky

(16)	Komisia vo svojom oznámení o začatí prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR

(17)	S výberom vzorky sa v oznámení o začatí prešetrovania počítalo vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR.

(18)

Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo prípadných ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(19)	Informácie týkajúce sa výberu vzorky boli doručené od ôsmich vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov so sídlom v ČĽR.

(20)

V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia najskôr vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami/skupinami vyvážajúcich výrobcov a orgánmi v ČĽR. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(21)

Trom vyvážajúcim výrobcom/skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky boli zaslané dotazníky, nikto z nich však Komisii neposkytol požadované informácie. S cieľom zhromaždiť potrebné informácie na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy preto považovali útvary Komisie za potrebné nadviazať spoluprácu so zostávajúcimi vyvážajúcimi výrobcami/skupinami vyvážajúcich výrobcov, ktorí predložili informácie týkajúce sa výberu vzorky. Výber novej vzorky bol konzultovaný so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami/skupinami vyvážajúcich výrobcov a orgánmi v ČĽR. Neboli doručené žiadne pripomienky. Dotazníky boli preto zaslané zostávajúcim vyvážajúcim výrobcom/skupinám vyvážajúcich výrobcov. Napriek tomu však žiadni čínski vyvážajúci výrobcovia/žiadne skupiny vyvážajúcich výrobcov Komisii neposkytli požadované informácie.

Výber vzorky výrobcov z Únie

(22)

V oznámení o začatí prešetrovania Komisia uviedla, že vykonala predbežný výber vzorky výrobcov z Únie. Podľa žiadosti o revízne prešetrovanie existuje deväť výrobcov karbidu volfrámu z Únie, z ktorých šesť vyrába pre voľný trh a traja najmä pre vlastnú spotrebu. Všetkých šesť výrobcov/skupín výrobcov z Únie, ktorí vyrábajú pre voľný trh a predstavujú 65 % celkovej výroby Únie, sa prihlásilo počas preskúmania postavenia. Komisia rozhodla, že do vzorky zaradí všetkých šesť výrobcov. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke. Komisii neboli v stanovenej lehote doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka bola preto schválená. Táto vzorka sa považovala za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(23)	Traja výrobcovia vyrábajúci najmä pre trh vlastnej spotreby síce nespolupracovali, ale proti prešetrovaniu nenamietali.

Výber vzorky dovozcov/používateľov

(24)	Komisia sa obrátila na desať známych dovozcov/používateľov a požiadala ich o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí prešetrovania, aby mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť.

(25)	V príslušných lehotách sa prihlásilo sedem spoločností a všetkým boli zaslané dotazníky. Všetky z nich boli používatelia.

b) Vyplnené dotazníky

(26)	Komisia zaslala dotazníky šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, siedmim známym používateľom, ôsmim vyvážajúcim výrobcom/skupinám vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a 20 známym výrobcom v potenciálnych analogických krajinách (Kanade, Japonsku a Spojených štátoch amerických).

(27)

Vyplnené dotazníky doručili šiesti výrobcovia z Únie, ôsmi používatelia (dvaja z nich prepojení), jeden výrobca z potenciálnej analogickej krajiny v Spojených štátoch amerických a jeden výrobca z potenciálnej analogickej krajiny v Japonsku. Vyplnené dotazníky nedoručil žiadny čínsky vyvážajúci výrobca/žiadna skupina čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(28)	S vyjadrením podpory pokračovania opatrení sa prihlásilo jedno nemecké združenie v oblasti neželezných kovov.

c) Overovanie na mieste

(29)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie

—	Eurotungstène Poudres SA, Grenoble, Francúzsko

—	Global Tungsten & Powders spol. s. r. o., Bruntál, Česká republika

—	H. C. Starck GmbH & Co. KG, Goslar, Nemecko

—	Tikomet Oy, Jyväskylä, Fínsko

—	Treibacher Industrie AG, Althofen, Rakúsko

—	Wolfram Bergbau und Hütten-GmbH Nfg.KG., St Peter, Rakúsko

Používatelia

—	Atlas Copco Secoroc AB, Fagersta, Švédsko

—	Betek GmbH & Co. KG, Aichhalden, Nemecko

—	Gühring KG, Albstadt, Nemecko

—	Konrad Friedrichs GmbH & Co. KG, Kulmbach, Nemecko

—	Technogenia SAS, Sait-Jorioz, Francúzsko

Výrobca v analogickej krajine

—	Global Tungsten & Powders Corp., Towanda, Spojené štáty americké

1.5. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie

(30)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

2. PREŠETROVANÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Prešetrovaný výrobok

(31)	Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, je karbid volfrámu, spekaný karbid volfrámu a karbid volfrámu zmiešaný s kovovým práškom (ďalej len „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN 2849 90 30 a ex 3824 30 00 (kód TARIC 3824300010).

(32)

Karbid volfrámu, spekaný karbid volfrámu a karbid volfrámu zmiešaný s kovovým práškom sú zlúčeniny uhlíka a volfrámu, ktoré vznikajú zahrievaním. Tieto výrobky sú medziprodukty, ktoré sa používajú ako vstupné materiály pri výrobe tvrdých kovových častí, napr. nástrojov na krájanie a častí odolných proti opotrebovaniu z cementovaného karbidu, oteruvzdorných náterov, vrtných hlavíc na ropné vrty a nástrojov na ťažbu, ako aj foriem a hrotov na ťahanie a tvarovanie kovov.

(33)

V posudzovanom období sa prešetrovaný výrobok vyrábal v Únii z „pôvodných“ surovín (rudy, koncentrátu, heptavolfrámanu hexaamónneho – ďalej len „APT“ a oxidu) postupom nazývaným „pôvodná výroba“ a zo šrotu postupom nazývaným „recyklačná výroba“. Šrot z tvrdého kovu pochádza z výrobného procesu v spoločnostiach vyrábajúcich tvrdý kov, výrobného procesu nástrojov a produkujú ho aj koncoví používatelia výrobkov z tvrdého kovu. Vo volfrámovom priemysle sa môže šrot recyklovať pomocou chemickej recyklácie alebo v procese spätného získavania zinku.

(34)	Pôvodný a chemicky recyklovaný karbid volfrámu majú rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Pri výrobnom procese sa okrem toho nerozlišuje medzi karbidom volfrámu vyrábaným z pôvodných surovín a tým, ktorý sa vyrába zo šrotu.

(35)	Z procesu spätného získavania zinku vzniká karbid volfrámu zmiešaný s kovovým práškom, napríklad kobaltom. Tento výrobný proces je fyzikálno-mechanickou recykláciou a kvalita vstupnej suroviny (použitého šrotu) určuje kvalitu karbidu volfrámu.

(36)	Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že toto prešetrovanie by sa nemalo týkať spätne získavaného zinkového prášku, pretože sa naň vzťahujú iné výrobné náklady, iná úroveň dopytu, iní zákazníci a iné použitie ako v prípade karbidu volfrámu získavaného z pôvodných surovín.

(37)

Na spätne získavaný zinkový prášok sa vzťahuje opis karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom, teda jedného z troch druhov výrobkov, ktorých sa týka toto prešetrovanie. Zo súčasného prešetrovania vyplynulo, že spätne získavaný zinkový prášok má nižšiu chemickú čistotu a širšie granulometrické zloženie než karbid volfrámu vyrábaný z pôvodných surovín alebo z volfrámového šrotu prostredníctvom chemickej recyklácie. Kvalita získaného prášku závisí od kvality vstupného šrotu. Hoci sa spätne získavaný zinkový prášok nemôže použiť všade tam, kde karbid volfrámu, používa sa na výrobu niektorých nástrojov z tvrdého kovu rovnako ako karbid volfrámu. Preto sa dospelo k záveru, že tento druh karbidu volfrámu má podobné fyzikálne a chemické vlastnosti a používa sa na podobné účely ako karbid volfrámu vyrábaný z pôvodných surovín alebo zo šrotu chemickou recykláciou. Okrem toho ostatné prvky uvedené v odôvodnení 36, ako napríklad výrobné náklady a dopyt, nie sú ako také na vymedzenie prešetrovaného výrobku relevantné. Pokiaľ ide o údajne iných zákazníkov v prípade spätne získavaného zinkového prášku, z prešetrovania vyplynulo, že tri zo zainteresovaných strán, ktoré to tvrdili, v skutočnosti tento druh výrobku nakupujú spolu s karbidom volfrámu. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(38)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že súčasné prešetrovanie by sa nemalo týkať karbidu volfrámu vyrábaného zo šrotu. Tvrdili, že prešetrovaný výrobok dovážaný z ČĽR sa takmer výlučne vyrába z pôvodných surovín, zatiaľ čo karbid volfrámu výrobného odvetvia Únie sa vyrába aj z recyklovaného materiálu. Tieto strany tvrdili, že náklady na výrobu karbidu volfrámu sa líšia v závislosti od použitých surovín a že štruktúra nákladov závisí od výberu, prepravy a spracovania šrotu.

(39)

Na vymedzenie výrobku nie sú podstatné ani tak výrobné náklady v závislosti od použitej vstupnej suroviny (pôvodné suroviny alebo šrot), ako skôr technické, fyzikálne a chemické vlastnosti výrobku a jeho základné použitie. Okrem toho sa počas posudzovania výrobného procesu výrobného odvetvia Únie potvrdilo, že sa nerozlišuje sa medzi karbidom volfrámu vyrábaným z pôvodných surovín a karbidom volfrámu vyrábaným zo šrotu. Niektorí výrobcovia z Únie používajú vo svojom výrobnom procese iba pôvodné suroviny, iní aj šrot. Ako je uvedené v odôvodnení 34, karbid volfrámu vyrábaný z pôvodných surovín a ten, ktorý sa vyrába zo šrotu, majú rovnaké fyzikálne aj chemické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. V každom prípade, ako je uvedené v odôvodnení 21, žiadny čínsky vyvážajúci výrobca nedoručil vyplnený dotazník. Komisia preto nemohla posúdiť ich výrobný proces a druhy výrobkov vyvážané do Únie. Tvrdenie, že súčasné prešetrovanie by sa nemalo týkať karbidu volfrámu vyrábaného zo šrotu, sa preto zamietlo.

(40)

Jeden používateľ tvrdil, že pri prešetrovaní by sa mali zohľadniť rozdielne obchodné vlastnosti karbidu volfrámu, keďže od triedy karbidu volfrámu (napríklad ultrajemného, štandardného a karbidovaného pri vysokej teplote) sa odvodzuje cena a porovnateľnosť cien. Okrem toho sa tvrdilo, že čínski vyvážajúci výrobcovia sa špecializujú na výrobu štandardných tried, zatiaľ čo výrobné odvetvie Únie vyrába všetky triedy.

(41)

Toto tvrdenie bolo nepodložené a nemohlo byť počas prešetrovania potvrdené. Príslušný používateľ neposkytol žiadny dôkaz, z ktorého by vyplýval podstatný cenový rozdiel medzi rôznymi druhmi/kvalitami výrobku. Toto tvrdenie nebolo možné potvrdiť ani na základe informácií zhromaždených počas prešetrovania. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 21, nikto z čínskych vyvážajúcich výrobcov nedoručil vyplnený dotazník. Komisia preto nemohla posúdiť, okrem iných prvkov, ani druh výrobkov, ktoré vyrábajú, ich nákladovú štruktúru a predajné ceny. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

2.2. Podobný výrobok

(42)	Z prešetrovania vyplynulo, že prešetrovaný výrobok, ktorý vyrábali a predávali vyvážajúci výrobcovia do Únie, má rovnaké fyzikálne a chemické vlastnosti, ako aj použitie ako výrobok vyrábaný výrobcami z Únie a predávaný na trhu Únie alebo ako výrobok vyrábaný a predávaný v analogickej krajine.

(43)	Komisia preto dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU

3.1. Dumping

Analogická krajina

(44)

V pôvodnom prešetrovaní sa žiadnemu čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi nepriznalo trhovohospodárske zaobchádzanie. V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre všetkých vyvážajúcich výrobcov určuje na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Na tento účel bolo potrebné vybrať tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(45)

V predchádzajúcich revíznych prešetrovaniach pred uplynutím platnosti boli ako analogická krajina vybraté Spojené štáty americké (ďalej len „USA“). V oznámení o začatí súčasného revízneho prešetrovania Komisia navrhla použiť ako analogickú krajinu znovu USA a vyzvala zainteresované strany na predloženie pripomienok.

(46)

Komisia sa snažila o spoluprácu s ďalšími potenciálnymi analogickými krajinami a oslovila známych výrobcov karbidu volfrámu v Japonsku a Kanade, ktorých vyzvala, aby poskytli potrebné informácie. Komisia oslovila orgány Izraela, Japonska, USA, Kanady, Kórejskej republiky, Indie a Ruskej federácie a požiadala ich o poskytnutie informácií o výrobe karbidu volfrámu v ich krajine. Komisia dostala informácie z Kanady, Japonska a USA približne o 20 známych výrobcoch podobného výrobku v týchto krajinách, ktorých potom oslovila a vyzvala, aby vyplnili dotazník. Prihlásil sa iba jeden výrobca v USA a jeden v Japonsku, ktorí poskytli požadované informácie.

(47)	Trh v USA aj Japonsku je podobný, pokiaľ ide o počet domácich výrobcov, neexistenciu platných antidumpingových opatrení a značný objem dovozu z Číny. Z toho vyplýva, že oba trhy boli konkurencieschopné.

(48)	Zatiaľ čo však počas obdobia revízneho prešetrovania japonský výrobca predal na domácom trhu iba zanedbateľný objem podobného výrobku, výrobca z USA predal na domácom trhu značný objem podobného výrobku.

(49)

Aj keď niekoľko strán uviedlo, že výrobca z USA je prepojený na výrobné odvetvie Únie, táto skutočnosť nie je prekážkou výberu USA ako analogickej krajiny. Žiadna strana totiž nepredložila dôkaz, že by mal takýto vzťah v tomto prípade vplyv na domáce ceny v USA, v dôsledku čoho by USA prestali byť vhodnou analogickou krajinou.

(50)

Niektoré zainteresované strany ďalej tvrdili, že sa nezohľadnili výrobné metódy v USA, a najmä to, či sa karbid volfrámu vyrábal z pôvodných surovín alebo zo šrotu (ako sa vysvetľuje v odôvodnení 33). Tieto strany tvrdili, že rozdielne výrobné metódy mali na trhu USA vplyv na dopyt a ceny, čo by sa malo zohľadniť. Ďalej tvrdili, že ceny v USA sú veľmi vysoké, keďže výrobcovia z USA mali zmluvne dohodnuté vysoké ceny s armádou USA.

(51)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 34, karbid volfrámu vyrábaný z pôvodných surovín a ten, ktorý sa vyrába zo šrotu, majú rovnaké fyzikálne aj chemické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Preto sa ani v USA nerozlišuje medzi karbidom volfrámu vyrábaným z pôvodných surovín a tým, ktorý sa vyrába zo šrotu. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo, že výrobný proces nemal na dopyt a ceny žiadny vplyv.

(52)	Okrem toho, aj keď sa karbid volfrámu využíva na vojenské účely, z informácií zhromaždených počas prešetrovania nevyplynul žiadny dôkaz, že by spolupráca s vládou ovplyvnila domáce ceny výrobcu z analogického trhu.

(53)	A nakoniec tieto zainteresované strany nenavrhli žiadnu alternatívnu analogickú krajinu.

(54)	Tvrdenia, ktorými sa spochybňuje vhodnosť USA ako analogického trhu, boli preto zamietnuté.

(55)

Na základe uvedeného a vzhľadom na objem predaný na domácich trhoch výrobcov v potenciálnych analogických krajinách v čase výberu, ako aj vzhľadom na to, že USA boli analogickou krajinou aj pri pôvodnom prešetrovaní, a na skutočnosť, že Komisia nedostala žiadne pripomienky od zainteresovaných strán, ktoré by mohli spochybniť vhodnosť USA ako analogickej krajiny, sa USA považovali za vhodnú analogickú krajinu.

(56)	Zainteresované strany boli o tomuto výbere informované. Neboli doručené žiadne pripomienky.

Normálna hodnota

(57)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol počas obdobia revízneho prešetrovania celkový objem predaja podobného výrobku v prípade výrobcu z analogickej krajiny na domácom trhu reprezentatívny. Tento predaj sa považoval za reprezentatívny, ak celkový objem predaja nezávislým zákazníkom predstavoval aspoň 5 % celkového objemu čínskeho predaja prešetrovaného výrobku na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, ako je stanovené v odôvodnení 111. Na základe toho bol predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade výrobcu z analogickej krajiny reprezentatívny.

(58)	Komisia následne preskúmala výrobcu z analogickej krajiny a zisťovala, či bol počas obdobia revízneho prešetrovania na domácom trhu predávaný podobný výrobok ziskový a či sa jeho predaj teda môže podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia považovať za uskutočnený v bežnom obchode.

(59)	Objem ziskového predaja podobného výrobku predstavoval menej ako 80 % celkového objemu predaja podobného výrobku, normálna hodnota bola teda založená na skutočnej cene na domácom trhu, ktorá sa vypočítala ako vážený priemer len cien ziskového predaja.

Vývozná cena

(60)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21, vzhľadom na to, že čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, sa vývozná cena stanovila na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia, t. j. na základe informácií Eurostatu revidovaných o údaje získané od používateľov, ktorí karbid volfrámu z Číny dovážali.

(61)

Vývoz z Číny sa uskutočňoval v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku (12) aj bežných režimov. Ako sa uvádza v odôvodnení 111, keďže vývoz uskutočňovaný v rámci bežného režimu predstavoval počas obdobia revízneho prešetrovania iba 0,1 % podielu na trhu Únie, považoval sa za zanedbateľný a vývozná cena sa vypočítala iba na základe aktívneho zušľachťovacieho styku.

Porovnanie

(62)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu stanovenú na základe ceny zo závodu. Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, vývozná cena a normálna hodnota sa upravili s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien, v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Ceny sa upravili o náklady na dopravu (vnútroštátnu a námornú prepravu) a vývoznú daň vo výške 5 % (zrušenú v máji 2015) na základe dostupných údajov v súlade s článkom 18 základného nariadenia, teda informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(63)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že čínski výrobcovia majú konkurenčnú výhodu spočívajúcu v cene surovín, konkrétne APT, a preto majú nižšie výrobné náklady. Toto tvrdenie bolo zopakované aj po poskytnutí informácií. Tvrdili tiež, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú efektívnejšiu výrobu a vyššie úspory z rozsahu. Tieto prvky by sa mali zohľadniť pri výpočte dumpingového rozpätia.

(64)

Ako je uvedené v odôvodnení 21, čínski vyvážajúci výrobcovia/skupiny vyvážajúcich výrobcov Komisii nedoručili vyplnené dotazníky. Okrem toho žiadna zo zainteresovaných strán neposkytla dôkaz na podporu svojho tvrdenia. Preto nebolo možné vyhodnotiť žiadnu údajnú konkurenčnú výhodu voči výrobcovi z analogickej krajiny, pokiaľ ide o výrobný proces čínskych výrobcov. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(65)	Po poskytnutí informácií niektorí používatelia tvrdili, že pri výpočte dumpingového rozpätia a rozpätia ujmy sa musia zohľadniť rozdiely v kvalite na používanie a vo výrobných a predajných nákladoch.

(66)

V tomto zmysle, ako sa vysvetľuje vyššie v odôvodneniach 34 a 37, majú tri druhy výrobkov podobné fyzikálne a chemické vlastnosti a použitie. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 21, nikto z čínskych vyvážajúcich výrobcov nedoručil vyplnený dotazník. Komisia preto nemohla posúdiť, okrem iných prvkov, ani druh výrobkov, ktoré vyrábajú, rozdiely v ich kvalite a koncovom použití, ich nákladovú štruktúru a predajné ceny. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(67)	Okrem toho niektorí používatelia po poskytnutí informácií tvrdili, že to, že Komisia pri tomto prešetrovaní nepoužila kontrolné čísla výrobku, nepatrí k jej bežnému postupu.

(68)	Pri pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že na výpočet (okrem iného) dumpingových rozpätí nie je potrebné rozlišovať druhy výrobkov na základe rôznych kontrolných čísel výrobkov.

(69)

Pri súčasnom prešetrovaní sa potvrdilo, že sa nevyskytla žiadna zmena skutkových okolností, ktorou by sa opodstatnilo odchýlenie od pôvodnej metodiky. Okrem toho, keďže (ako sa vysvetľuje v odôvodnení 21) čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, nebolo možné porovnať jednotlivé druhy výrobkov vyrábané a predávané na analogickom trhu s výrobkami vyvážanými z Číny do Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

Dumpingové rozpätie

(70)	Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou stanovenou uvedeným spôsobom.

(71)	Vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené na tomto základe, vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov, poistenia a prepravnej ceny (CIF) na hranici Únie pred preclením, presahovalo 40 %.

(72)	Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vzhľadom na prechod čínskych vyvážajúcich výrobcov na výrobu nadväzujúcich výrobkov je vysoko nepravdepodobné, že by čínski vyvážajúci výrobcovia predávali výrobky za dumpingové ceny.

(73)

Je potrebné poznamenať, že dumpingové rozpätie stanovené v odôvodnení 71 bolo v súlade s metodikou vymedzenou v článku 2 základného nariadenia. Žiadny čínsky vyvážajúci výrobca nespolupracoval a neposkytol príslušné informácie na výpočet dumpingových rozpätí. Ani príslušné strany neposkytli dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Tvrdenie sa zamietlo.

(74)	Niektoré zainteresované strany tvrdili, že údaje požadované od čínskych vyvážajúcich výrobcov a výrobcu z analogickej krajiny sú neúplné a neumožňujú riadne porovnanie podľa druhu výrobku. Tvrdili, že údaje by sa mali zhromažďovať na základe jednotlivých druhov výrobkov.

(75)

Toto tvrdenie nebolo podložené. Pri prešetrovaní sa zistilo, rovnako ako pri predchádzajúcom prešetrovaní rovnakého výrobku, že rozdiely v druhu/kvalite karbidu volfrámu nemajú závažný vplyv na náklady a ceny. Príslušné zainteresované strany neposkytli ani žiadny dôkaz o podstatnom cenovom rozdiele medzi rôznymi druhmi/kvalitami výrobku. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 21, žiadny čínsky vyvážajúci výrobca nedoručil vyplnený dotazník, a Komisia preto nemohla zistiť, aký druh výrobkov čínski vyvážajúci výrobcovia vyrábali a aký bol vplyv na náklady a ceny. Tvrdenie sa zamietlo.

3.2. Vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení

(76)

S cieľom stanoviť pravdepodobnosť opätovného výskytu dumpingu v prípade zrušenia opatrení sa analyzovali tieto prvky: i) výroba, výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne; ii) zásoby surovín a vývozná daň na volfrámový koncentrát; iii) čínsky vývoz a atraktívnosť trhu Únie a iv) vývoj spotreby v Číne a na jej ďalších hlavných vývozných trhoch.

3.2.1. Výroba, výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR

(77)

Vzhľadom na to, že čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, sa výroba, výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne stanovili na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia a na základe týchto zdrojov: i) informácií zhromaždených počas výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov; ii) informácií poskytnutých v žiadosti o revízne prešetrovanie (na základe informácií o trhu získaných žiadateľom) a iii) verejne dostupných informácií, t. j. z publikácie Metal Bulletin špecializovanej na trhové informácie týkajúce sa globálnych trhov s oceľou, neželeznými kovmi a kovovým šrotom.

(78)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa výroba karbidu volfrámu v Číne odhadovala približne na 30 000 ton, výrobná kapacita od 42 000 do 50 000 ton a voľná kapacita teda od 12 000 do 20 000 ton. Odhadovaná voľná kapacita teda počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala od 94 % do 156 % spotreby Únie (ako je uvedené v odôvodnení 107).

3.2.2. Zásoby surovín a vývozná daň na volfrámový koncentrát

(79)

Z verejne dostupných informácií (13) Komisia zistila, že počas obdobia revízneho prešetrovania a po jeho uplynutí mala Čína zásoby surovín (t. j. APT a volfrámových koncentrátov), z ktorých by bolo možné vyrobiť viac než 25 000 ton karbidu volfrámu, a tým zabezpečiť, aby bol v značnom objeme rýchlo k dispozícii. Z prešetrovania nevyplynulo, že by sa zvyšoval celosvetový dopyt po výrobe karbidu volfrámu z týchto surovín.

(80)	ČĽR okrem toho kontroluje 60 % celosvetových zásob volfrámovej rudy a zároveň vyberá vývoznú daň na volfrámový koncentrát vo výške 20 % (14).

3.2.3. Čínsky vývoz a atraktívnosť trhu Únie

(81)

Objem čínskeho vývozu a atraktívnosť trhu Únie sa stanovili na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia z týchto zdrojov: i) čínskej databázy vývozných štatistík; ii) informácií od Eurostatu revidovaných o údaje získané od používateľov, ktorí dovážali karbid volfrámu z Číny, ako je opísané v odôvodnení 106; iii) informácií zhromaždených počas výberu vzorky vyvážajúcich výrobcov; iv) informácií o čínskych cenách na spotových trhoch zhromaždených počas prešetrovania a v) informácií z čínskej cenovej ponuky Japonsku zhromaždených počas prešetrovania.

(82)	Hlavní známi čínski vyvážajúci výrobcovia vyviezli približne 20 % objemu svojej výroby prešetrovaného výrobku a pomer vývozu do Únie a iných tretích krajín (Japonska, Kórejskej republiky, USA atď.) bol 1: 3.

(83)	Okrem toho sa čínsky vývoz prešetrovaného výrobku do iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia zvýšil o 10 %.

(84)

Napriek platným antidumpingovým opatreniam zostala Čína aj naďalej najväčším vývozcom karbidu volfrámu do Únie. Dovoz prešetrovaného výrobku z Číny bol počas obdobia revízneho prešetrovania viac než päťnásobný v porovnaní s dovozom v roku 2012 (na úrovni 406 %), čo predstavuje nárast o 6,9 percentuálneho bodu z hľadiska podielu na trhu Únie (ako sa stanovuje v odôvodnení 109, z 2,0 % v roku 2012 na 8,9 % počas obdobia revízneho prešetrovania). Z toho vyplýva, že Čína má naďalej záujem o trh Únie. Únia je pre Čínu po Japonsku druhým najväčším vývozným trhom karbidu volfrámu.

(85)	S cieľom posúdiť atraktívnosť trhu z hľadiska cien Únie sa čínske vývozné ceny do Únie porovnali s čínskymi cenami na domácom trhu a čínskymi vývoznými cenami do iných tretích krajín.

(86)	Priemerné čínske ceny na domácom trhu boli počas obdobia revízneho prešetrovania o 19 % nižšie než čínske vývozné ceny do Únie.

(87)	Čínske vývozné ceny účtované počas obdobia revízneho prešetrovania na iných tretích trhoch boli až o 25 % nižšie než ceny čínskeho vývozu do Únie.

(88)	Skutočnosť, že počas obdobia revízneho prešetrovania boli čínske ceny vývozu prešetrovaného výrobku na trh Únie vyššie než čínske ceny na domácom trhu a ich ceny vývozu na iné tretie trhy, výrazne svedčí o atraktívnosti trhu Únie pre čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(89)

Okrem toho je potrebné poznamenať, že aj pri neexistencii antidumpingových ciel v iných tretích krajinách je Únia pre Čínu stále druhým najväčším vývozným trhom karbidu volfrámu po Japonsku, ako je uvedené v odôvodnení 84. Niektorí používatelia navyše po poskytnutí informácií súhlasili s tým, že po čínskom výrobku bude na trhu Únie vždy dopyt.

(90)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že pre čínskych výrobcov nie je trh Únie veľmi atraktívny. Podľa týchto strán je uvedené tvrdenie potvrdené skutočnosťou, že za posledných desať rokov sa čínski vyvážajúci výrobcovia nikdy neuchýlili k obchádzaniu ani metódam absorpcie, že čínski vyvážajúci výrobcovia výrazne nezvýšili svoj vývoz ani podiely na trhu Únie, ani neznížili ceny vývozu do Únie.

(91)

Aj keď obchádzanie alebo absorpcia sú platné ukazovatele poukazujúce na záujem niektorých vyvážajúcich výrobcov o konkrétny trh aj napriek platným opatreniam, na stanovenie atraktívnosti trhu pre dovoz z tretej krajiny nie sú nevyhnutné. Ostatné tvrdenia týchto strán nie je možné potvrdiť zisteniami vyplývajúcimi z tohto prešetrovania, z ktorých, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 109 a 114, vyplýva nárast podielu čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu a zníženie ich cien vývozu do Únie počas posudzovaného obdobia. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(92)	Niektoré zainteresované strany tvrdili, že na iných trhoch neexistujú antidumpingové clá na karbid volfrámu, preto je nepravdepodobné, že by sa po uplynutí platnosti opatrení časť tejto voľnej kapacity použila na zvýšenie vývozu do Únie.

(93)

Po prvé, čínski vyvážajúci výrobcovia už do týchto ďalších tretích krajín mohli vyvážať bez antidumpingových ciel. Po druhé, ako je uvedené ďalej v odôvodnení 107, spotreba na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 15 %. Po tretie, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 111 až 112, väčšina dovozu z ČĽR sa uskutočňuje v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku (bez cla), ktorý sa v posudzovanom období zvýšil o 477 %. Po zrušení antidumpingových ciel by sa preto čínsky dovoz do EÚ pravdepodobne zvýšil. Tvrdenie sa zamietlo.

3.2.4. Vývoj spotreby v Číne a na jej ďalších hlavných vývozných trhoch

(94)

Pokiaľ ide o pravdepodobný vývoj domácej spotreby v Číne, v prešetrovaní sa neodhalili žiadne prvky, ktoré by poukazovali na to, že v Číne v blízkej budúcnosti vzrastie domáci dopyt. Vzhľadom na nárast čínskeho vývozu karbidu volfrámu do Únie (406 %) a iných tretích krajín (10 %) (ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 83 a 84) Komisia dospela k záveru, že domáci dopyt v Číne nemôže vstrebať dostupnú voľnú kapacitu.

(95)

Pokiaľ ide o pravdepodobný vývoj spotreby na iných hlavných čínskych vývozných trhoch (Japonska, Kórejskej republiky a USA), z prešetrovania nevyplynulo nič, čo by poukazovalo na značný nárast domáceho dopytu na týchto trhoch. Nárast objemu čínskeho vývozu do týchto krajín bol počas posudzovaného obdobia 8 %, ale objem čínskeho vývozu do USA sa v rovnakom období znížil o 35 %. Vzhľadom na skutočnosť, že Čína je hlavným svetovým výrobcom volfrámu (ako sa vysvetľuje v odôvodnení 192), a napriek tomu, že nie sú známe údaje o domácej výrobe a dovoze v týchto krajinách, Komisia dospela k záveru, že tieto trhy nedokážu vstrebať značnú mieru dostupnej voľnej kapacity, ktorá v Číne existuje.

3.2.5. Záver

(96)

Z dumpingového rozpätia stanoveného počas obdobia revízneho prešetrovania, značnej voľnej kapacity, ktorá je dostupná v Číne, ako aj zo stanovenej atraktívnosti trhu Únie vyplýva, že zrušenie opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a vstup veľkých množstiev dumpingového dovozu na trh Únie. Usudzuje sa preto, že ak by uplynula platnosť súčasných antidumpingových opatrení, existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu.

4. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY

4.1. Vymedzenie výrobného odvetvia Únie a výroby v Únii

(97)

V Únii vyrába podobný výrobok deväť spoločností alebo skupín spoločností, z toho šesť spoločností vyrába a predáva na voľnom trhu a zostávajúce tri spoločnosti vyrábajú karbid volfrámu hlavne ako vstupnú surovinu pre nadväzujúce výrobky (ďalej len „pre vlastnú spotrebu“). Považujú sa za „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(98)

Jeden používateľ zdôraznil skutočnosť, že jeden výrobca z Únie používa pri predaji svojich výrobkov v Únii iný číselný znak KN (8101 10 00), ktorého sa netýka súčasné prešetrovanie. Znamená to, že tento výrobca z Únie by nemal byť považovaný za súčasť výrobného odvetvia Únie podľa vymedzenia v odôvodnení 97.

(99)

Číselné znaky KN používané pri predaji výrobkov v rámci Únie nie sú na vymedzenie prešetrovaného výrobku a vymedzenie výrobného odvetvia Únie dôležité. Záleží iba na tom, či výrobok vyrábaný výrobcami z Únie patrí do vymedzenia prešetrovaného výrobku uvedeného v odôvodnení 31. Z prešetrovania vyplynulo, že výrobok vyrábaný týmto výrobcom z Únie naozaj patrí do uvedeného vymedzenia. Preto je uvedený výrobca z Únie súčasťou výrobného odvetvia Únie podľa vymedzenia v odôvodnení 97.

4.2. Spotreba v Únii

(100)

Ako je uvedené v odôvodnení 97, niektorí výrobcovia z Únie vyrábajú prešetrovaný výrobok najmä pre vlastnú spotrebu ako primárnu surovinu na výrobu rôznych nadväzujúcich výrobkov, preto sa trh vlastnej spotreby a voľný trh analyzovali osobitne.

(101)

Rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom je na analýzu ujmy dôležité, pretože výrobky určené pre vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii zo strany dovozu a transferové ceny sú stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík, a preto nie sú spoľahlivé. Naopak, výrobe určenej pre voľný trh priamo konkuruje dovoz prešetrovaného výrobku a ceny sú cenami na voľnom trhu.

(102)

Na základe údajov o celej činnosti výrobného odvetvia Únie (trhu vlastnej spotreby a voľného trhu) získaných od spolupracujúcich výrobcov z Únie a žiadateľa Komisia stanovila, že približne 31 % celkovej výroby Únie bolo určených pre vlastnú spotrebu.

(103)

Okrem toho výrobné odvetvie Únie vyrába na voľnom trhu na základe bežných dohôd (výrobné odvetvie Únie vlastní suroviny) a dohôd o spracovaní za poplatok (zákazník odoberajúci karbid volfrámu je vlastníkom surovín a platí za spracovanie výrobcom z Únie, ktorí zo suroviny vyrobia karbid volfrámu). Dohody o spracovaní za poplatok sa používajú pri recyklačných činnostiach, keďže zákazníci dodávajú výrobnému odvetviu Únie šrot na spracovanie. Počas obdobia revízneho prešetrovania sa 23 % celkového objemu výroby vyrobilo na základe dohôd o spracovaní za poplatok, z ktorých bolo približne 89 % určených na trh Únie. Z toho vyplýva, že bežná výroba pre voľný trh tvorí približne 46 % celkovej výroby.

4.2.1. Vlastná spotreba

(104)

Komisia stanovila vlastnú spotrebu v Únii na základe použitia a predaja pre vlastnú spotrebu všetkých známych výrobcov v Únii na trhu Únie. Na základe toho sa vlastná spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Vlastná spotreba

	2012	2013	2014	ORP
Vlastná spotreba (v tonách)	2 249	2 461	2 599	2 653
Index (2012 = 100)	100	109	116	118
Zdroj: Vyplnené dotazníky, informácie, ktoré poskytol žiadateľ, a Eurostat.

(105)

Počas posudzovaného obdobia sa vlastná spotreba v Únii zvýšila o 18 % a v období revízneho prešetrovania dosiahla 2 653 ton.

4.2.2. Spotreba na voľnom trhu

(106)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu Únie na základe: a) objemu predaja všetkých známych výrobcov z Únie na voľnom trhu Únie a b) celkového objemu dovozu do Únie podľa údajov, ktoré poskytol Eurostat. Pokiaľ ide o ČĽR, informácie o objeme dovozu od Eurostatu boli revidované o overené vyplnené dotazníky spolupracujúcich používateľov, keďže sa v nich uvádzali vyššie objemy dovozu, než uvádzal Eurostat.

(107)

Na základe toho sa spotreba na voľnom trhu Únie vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba na voľnom trhu

	2012	2013	2014	ORP
Spotreba na voľnom trhu (v tonách)	11 151	11 778	13 815	12 814
Index (2012 = 100)	100	106	124	115
Zdroj: Vyplnené dotazníky a Eurostat.

(108)

Spotreba Únie na voľnom trhu sa v období rokov 2012 až 2014 zvýšila o 24 % a potom v období revízneho prešetrovania klesla v porovnaní s rokom 2014 o 7 % na 12 814 ton. Celkovo sa spotreba na voľnom trhu počas posudzovaného obdobia zvýšila o 15 %.

4.3. Dovoz z dotknutej krajiny

4.3.1. Objem a podiel dovozu z dotknutej krajiny na trhu

(109)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov od Eurostatu revidovaných o overené vyplnené dotazníky spolupracujúcich používateľov, keďže v nich sa uvádzal celkovo vyšší objem dovozu než v informáciách od Eurostatu, ako je uvedené aj v odôvodnení 106. Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 3

Objem dovozu a podiel na trhu

	2012	2013	2014	ORP
Čínsky dovoz (v tonách)	225	303	905	1 140
Index (2012 = 100)	100	135	402	506
Podiel Číny na trhu (%)	2,0	2,6	6,6	8,9
Index (2012 = 100)	100	127	325	441
Zdroj: Eurostat a vyplnené dotazníky.

(110)

Dovoz z ČĽR sa v posudzovanom období podstatne zvýšil. V období revízneho prešetrovania sa z ČĽR doviezlo 1 140 ton, viac než päťnásobok objemu dovozu z ČĽR na začiatku posudzovaného obdobia (225 ton). Nárast objemu dovozu prekročil nárast spotreby, a preto sa podiel Číny na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšil o 6,9 percentuálneho bodu z 2,0 % v roku 2012 na 8,9 % počas obdobia revízneho prešetrovania.

4.3.1.1. Dovozné režimy

(111)

Objem dovozu z ČĽR prostredníctvom bežného dovozného režimu a aktívneho zušľachťovacieho styku:

Tabuľka 4

Objem dovozu a podiel na trhu podľa dovozného režimu

	2012	2013	2014	ORP
Bežný dovozný režim
Čínsky dovoz (v tonách)	29	8	10	10
Index (2012 = 100)	100	27	34	33
Podiel Číny na trhu (%)	0,3	0,1	0,1	0,1
Index (2012 = 100)	100	25	28	29
Aktívny zušľachťovací styk
Čínsky dovoz (v tonách)	196	295	895	1 131
Index (2012 = 100)	100	151	457	577
Podiel Číny na trhu (%)	1,8	2,5	6,5	8,8
Index (2012 = 100)	100	143	369	502
Zdroj: Eurostat a vyplnené dotazníky.

(112)

Takmer celý objem dovozu z ČĽR sa uskutočnil v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku, ktorý sa počas posudzovaného obdobia zvýšil takmer päťnásobne. Dovoz v rámci bežného režimu bol v posudzovanom období zanedbateľný (menej než 0,1 % podielu na trhu), a dokonca vykazoval klesajúci trend.

4.3.2. Ceny dovozu z dotknutej krajiny a cenové podhodnotenie

(113)

Komisia stanovila cenový trend čínskeho dovozu na základe informácií od Eurostatu revidovaných o overené dotazníky spolupracujúcich používateľov. Keďže objem dovozu z ČĽR bol v bežnom dovoznom režime zanedbateľný, pri stanovovaní priemernej dovoznej ceny a výpočte cenového podhodnotenia sa nebral do úvahy.

(114)

Priemerná cena dovozu z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (EUR/tona) v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku

	2012	2013	2014	ORP
Čínske dovozné ceny (EUR/tona)	39 418	35 465	34 414	33 327
Index (2012 = 100)	100	90	87	85
Zdroj: Eurostat a vyplnené dotazníky.

(115)

Priemerná cena výrobku dovážaného v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku v posudzovanom období celkovo klesla o 15 %. Toto zníženie cien súviselo so znížením ceny surovín.

(116)

Z informácií poskytnutých spolupracujúcimi používateľmi a dovozných režimov, v rámci ktorých sa uskutočňoval dovoz z ČĽR, vyplýva, že všetok dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR sa uskutočňoval v rámci bežných dohôd. Preto sa na účely spravodlivého porovnania pri výpočte cenového podhodnotenia nebral do úvahy predaj výrobného odvetvia Únie uskutočnený v rámci dohôd o spracovaní za poplatok. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 113, dovoz v rámci bežného režimu bol v posudzovanom období zanedbateľný, a preto sa nebral do úvahy. Výpočet podhodnotenia preto vychádzal iba z dovozných cien v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku.

(117)

Komisia stanovila cenové podhodnotenie počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala:

—	vážené priemerné predajné ceny karbidu volfrámu, ktoré výrobcovia z Únie účtovali neprepojeným zákazníkom na trhu Únie podľa bežných dohôd a upravené na úroveň cien zo závodu, a

—	zodpovedajúce vážené priemerné ceny dovozu poskytnuté Eurostatom a revidované o overené vyplnené dotazníky spolupracujúcich používateľov s príslušnými úpravami týkajúcimi sa nákladov vzniknutých po dovoze.

(118)

Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženej priemernej ceny výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania a priemerne predstavoval 13,2 %. Pri tomto výpočte sa zohľadnila skutočnosť, že spätne získavaný zinkový prášok sa z ČĽR počas obdobia revízneho prešetrovania nedovážal, a preto sa vylúčil.

4.4. Dovoz z iných tretích krajín

(119)

V nasledujúcej tabuľke sa uvádza objem dovozu z tretích krajín iných ako dotknutá krajina do Únie. Objem a cenový trend vychádzajú z informácií od Eurostatu a týkajú sa všetkých dovozných režimov (bežného režimu, aktívneho zušľachťovacieho styku a pasívneho zušľachťovacieho styku). Väčšina objemu dovozu z tretích krajín sa uskutočňuje v rámci bežného režimu.

Tabuľka 6

Dovoz z iných tretích krajín

	2012	2013	2014	ORP
Dovoz (v tonách)	1 896	1 402	1 724	1 359
Index (2012 = 100)	100	74	91	72
Podiel na trhu (%)	17,0	11,9	12,5	10,6
Podiel USA na trhu (%)	4,2	2,8	4,7	4,8
Priemerná cena (EUR/tona)	54 525	52 342	40 543	39 878
Index (2012 = 100)	100	96	74	73
Podiel Južnej Kórey na trhu (%)	1,4	2,3	2,0	2,4
Priemerná cena (EUR/tona)	49 249	38 022	39 256	41 316
Index (2012 = 100)	100	77	80	84
Podiel Vietnamu na trhu (%)	1,3	1,0	1,1	0,9
Priemerná cena (EUR/tona)	44 633	35 110	36 869	37 352
Index (2012 = 100)	100	79	83	84
Zdroj: Eurostat.

(120)

Celkový dovoz z tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia znížil o 28 %. Tento trend nebol v súlade so všeobecným trhovým trendom, ktorý vyvolala rastúca spotreba, ako je opísané v odôvodnení 108. Iba v roku 2014 objem dovozu v porovnaní s rokom 2013 narástol, a to o 23 %, ale potom v období revízneho prešetrovania klesol v porovnaní s rokom 2014 o 21 %. Preto sa podiel tohto dovozu na trhu počas posudzovaného obdobia znížil zo 17,0 % na 10,6 %.

(121)

V USA a Južnej Kórei sa tento trend nevyskytol a objem dovozu v posudzovanom období mierne narástol, v porovnaní s čínskym dovozom však v období revízneho prešetrovania dosiahol nižšiu úroveň. Okrem toho sa v posudzovanom období znížila priemerná dovozná cena z USA a Južnej Kórey, udržala sa však nad úrovňou priemernej predajnej ceny čínskeho vývozu dovážaného v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku.

4.5. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

4.5.1. Všeobecné poznámky

(122)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(123)

Ako je uvedené v odôvodnení 97, výrobné odvetvie Únie tvorí deväť spoločností alebo skupín spoločností, z toho šesť spoločností vyrába a predáva na voľnom trhu a zostávajúce tri vyrábajú len pre vlastnú spotrebu. Traja výrobcovia z Únie pôsobiaci na voľnom trhu a traja výrobcovia na trhu vlastnej spotreby sú integrovaní na nadväzujúcom trhu. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 22, Komisia sa rozhodla prešetriť všetkých šesť výrobcov z Únie pôsobiacich na voľnom trhu, aby mohla stanoviť možnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(124)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele týkajúce sa celého výrobného odvetvia Únie na základe informácií poskytnutých žiadateľom. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa len spoločností zaradených do vzorky na základe overených údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(125)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingového rozpätia.

(126)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, priemerné jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(127)

V prípade niektorých makroekonomických ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie Komisia jednotlivo analyzovala údaje súvisiace s voľným trhom a trhom vlastnej spotreby a vykonala porovnávaciu analýzu. Týmito faktormi sú: predaj a podiel na trhu. Ostatné hospodárske ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia výrobného odvetvia Únie pre vlastnú spotrebu, pretože závisia od celkovej činnosti nezávisle od toho, či je výroba určená pre vlastnú spotrebu alebo či sa predáva na voľnom trhu. Ide o tieto faktory: výroba, kapacita, využitie kapacity, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, zamestnanosť, produktivita a náklady práce. V prípade týchto faktorov sa vyžaduje analýza celého výrobného odvetvia Únie v záujme vytvorenia celkového obrazu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, keďže príslušné údaje nemožno rozdeliť na predaj pre vlastnú spotrebu a predaj na voľnom trhu.

(128)

V prípade niektorých mikroekonomických ukazovateľov (priemerná jednotková cena, priemerné jednotkové náklady a ziskovosť) sa pri analýze rozlišovalo medzi bežnými dohodami a dohodami o spracovaní za poplatok. Je to preto, lebo dohody o spracovaní za poplatok neobsahujú náklady na suroviny a ceny sú vlastne konverznými poplatkami.

(129)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že prešetrovanie by sa nemalo týkať výroby na základe spracovanie za poplatok, lebo vlastníkom surovín je zákazník a je diskutabilné, kto je skutočným výrobcom. Okrem toho tvrdili, že výrobné náklady pri spracovaní za poplatok sú nižšie než výrobné náklady pri bežnej výrobe, pri ktorej zostáva vlastníkom surovín výrobné odvetvie Únie (keďže náklady na suroviny nie sú súčasťou dohôd o spracovaní za poplatok), a tieto dva obchodné modely by sa pri analýze ujmy nemali spájať.

(130)

Z prešetrovania vyplynulo, že vo výrobnom procese výrobcov z Únie nie je možné oddeliť karbid volfrámu vyrobený v rámci bežných dohôd od karbidu volfrámu vyrobeného v rámci dohôd o spracovaní za poplatok. Zákazníci sa nedozvedia, či dodaný karbid volfrámu pochádza zo šrotu alebo z pôvodných surovín. Len pri spätnom získavaní zinku sa pracuje s dávkami a v takom prípade zákazník dostane karbid volfrámu vyrobený z vlastného šrotu. Objemy vyrobené pri spätnom získavaní zinku na základe spracovania za poplatok boli však počas posudzovaného obdobia v porovnaní s celkovou výrobou výrobného odvetvia Únie veľmi malé (menej než 3 %). Objemy vyrobené týmto procesom na základe spracovania za poplatok preto nenarúšajú všeobecné posúdenie výroby Únie. Okrem toho podiel výroby na základe spracovania za poplatok na celkovej výrobe Únie sa z roka na rok líši v závislosti od dostupnosti surovín na trhu.

(131)

Vzhľadom na rozdiel medzi výrobnými nákladmi pri spracovaní za poplatok a výrobnými nákladmi pri bežnej výrobe to nepredstavuje dôvod na vylúčenie výroby na základe spracovania za poplatok z analýzy ujmy. Tento rozdiel je v analýze v každom prípade zohľadnený. Tvrdenie, že spracovanie za poplatok by nemalo byť súčasťou prešetrovania, sa preto zamieta.

4.5.2. Makroekonomické ukazovatele

4.5.2.1. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(132)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

	2012	2013	2014	ORP
Výroba (v tonách)	12 667	13 903	15 068	14 668
Index (2012 = 100)	100	110	119	116
Výrobná kapacita (v tonách)	19 225	20 100	21 245	21 565
Index (2012 = 100)	100	105	111	112
Využitie kapacity (%)	66	69	71	68
Index (2012 = 100)	100	105	108	103
Zdroj: Vyplnené dotazníky a informácie, ktoré poskytol žiadateľ.

(133)

Údaje uvedené v tabuľke sa týkajú bežnej výroby aj výroby na základe spracovania za poplatok v prípade výrobkov z pôvodných surovín aj recyklovaných výrobkov.

(134)

Celkový objem výroby sa v období rokov 2012 až 2014 zvýšil o 16 % a potom v období od roku 2014 do obdobia revízneho prešetrovania klesol o 3 % na 14 668 ton. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby zvýšil o 16 %.

(135)

Počas posudzovaného obdobia sa zvýšila aj výrobná kapacita, a to o 12 %, a v období revízneho prešetrovania dosiahla 21 565 ton. Niektorí výrobcovia z Únie okrem toho plánujú v nasledujúcich troch až štyroch rokoch svoju výrobnú kapacitu naďalej zvyšovať.

(136)

Ďalej sa v období rokov 2012 až 2014 zvýšila miera využitia kapacity o 8 % a potom v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2012 mierne klesla. Celkovo sa miera využitia kapacity počas posudzovaného obdobia zvýšila o 3 % na 68 % v období revízneho prešetrovania.

4.5.2.2. Objem predaja a podiel na trhu

(137)

Objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Objem predaja a podiel na voľnom trhu

	2012	2013	2014	ORP
Objem predaja na voľnom trhu Únie (v tonách)	9 030	10 073	11 186	10 314
Index (2012 = 100)	100	112	124	114
Podiel na trhu (%)	81,0	85,5	81,0	80,5
Index (2012 = 100)	100	106	100	99
Zdroj: Vyplnené dotazníky, informácie, ktoré poskytol žiadateľ, a Eurostat.

(138)

Objem predaja na voľnom trhu sa v období rokov 2012 až 2014 zvýšil o 24 % a potom sa v období od roku 2014 do obdobia revízneho prešetrovania znížil o 8 %. Celkovo sa objem predaja počas posudzovaného obdobia zvýšil o 14 % a v období revízneho prešetrovania dosiahol 10 314 ton. Tento vývoj bol v súlade s nárastom spotreby v Únii počas rovnakého obdobia.

(139)

Podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v období rokov 2012 až 2013 zvýšil o 4,5 percentuálneho bodu a potom na konci obdobia revízneho prešetrovania klesol o 5 percentuálnych bodov na úroveň 80,5 %. Celkovo sa podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu počas posudzovaného obdobia mierne znížil o 0,5 percentuálneho bodu.

(140)

Pokiaľ ide o trh vlastnej spotreby, objem a podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Objem vlastnej spotreby a podiel na trhu

	2012	2013	2014	ORP
Vlastná spotreba (v tonách)	2 249	2 461	2 599	2 653
Index (2012 = 100)	100	109	116	118
Podiel na trhu (z celkového trhu vlastnej spotreby a voľného trhu) (%)	17	17	16	17
Index (2012 = 100)	100	103	94	102
Zdroj: Vyplnené dotazníky, informácie, ktoré poskytol žiadateľ, a Eurostat.

(141)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu vlastnej spotreby (zloženého z použitia a predaja výrobného odvetvia Únie pre vlastnú spotrebu) sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 18 %, čo je o niečo viac než nárast celkovej spotreby na trhu vlastnej spotreby a na voľnom trhu. V dôsledku toho zostal podiel vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie na trhu vyjadrený ako percentuálny podiel celkovej spotreby (trh vlastnej spotreby aj voľný trh) počas posudzovaného obdobia takmer nezmenený, na úrovni 17 %.

4.5.2.3. Rast

(142)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu úzko súvisel s vývojom spotreby Únie a počas posudzovaného obdobia sa zvýšil o 14 %. V dôsledku toho si výrobné odvetvie Únie udržalo počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný podiel na trhu, s výnimkou roku 2013, keď sa v porovnaní s rokom 2012 zvýšil o 4,5 percentuálneho bodu.

4.5.2.4. Zamestnanosť a produktivita

(143)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Zamestnanosť a produktivita

	2012	2013	2014	ORP
Počet zamestnancov	681	687	700	704
Index (2012 = 100)	100	101	103	103
Produktivita (v tonách na zamestnanca)	19	20	22	21
Index (2012 = 100)	100	109	116	112
Zdroj: Vyplnené dotazníky a informácie, ktoré poskytol žiadateľ.

(144)

Počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia mierne zvýšil o 3 % na 704 v období revízneho prešetrovania. V dôsledku zvýšenia výroby sa v posudzovanom období zvýšila o 12 % aj produktivita.

4.5.2.5. Veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu

(145)

Prešetrovaním sa zistilo, ako sa stanovuje v odôvodnení 71, že dovoz prešetrovaného výrobku z ČĽR na trh Únie pokračoval pri výrazne dumpingových cenách.

(146)

Výrobné odvetvie Únie sa z účinkov minulého dumpingu do veľkej miery zotavilo a platné antidumpingové opatrenia sa ukázali ako účinné. Výrobné odvetvie Únie tak zvýšilo objem svojho predaja o 14 %. Jeho podiel na voľnom trhu sa počas posudzovaného obdobia mierne znížil o 0,5 percentuálneho bodu.

4.5.3. Mikroekonomické ukazovatele

4.5.3.1. Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(147)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v rámci bežných dohôd na voľnom trhu Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Vážená priemerná jednotková predajná cena

	2012	2013	2014	ORP
Vážená priemerná jednotková predajná cena v Únii (EUR/tona)	47 296	41 686	41 118	36 160
Index (2012 = 100)	100	88	87	76
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(148)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobného odvetvia Únie za bežný objem sa v posudzovanom období znížili o 24 %. Zníženie cien súviselo so znížením ceny surovín.

(149)

Vážený priemerný jednotkový konverzný poplatok výrobcov z Únie účtovaný neprepojeným zákazníkom v rámci dohôd o spracovaní za poplatok na voľnom trhu Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Vážený priemerný jednotkový konverzný poplatok

	2012	2013	2014	ORP
Vážený priemerný jednotkový konverzný poplatok v Únii (EUR/tona)	12 792	13 497	13 669	13 452
Index (2012 = 100)	100	106	107	105
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(150)

Vážený priemerný jednotkový konverzný poplatok výrobného odvetvia Únie za objemy spracované za poplatok sa v posudzovanom období zvýšil o 5 %.

(151)

Pokiaľ ide o výrobné a konverzné náklady výrobného odvetvia Únie, Komisia musela tieto údaje uviesť v indexoch, keďže predstavujú dôverné obchodné informácie.

(152)

Vážené priemerné jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Únie v rámci bežných dohôd sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Vážené priemerné jednotkové výrobné náklady v rámci bežných dohôd

	2012	2013	2014	ORP
Index (2012 = 100)	100	82	85	78
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(153)

Počas posudzovaného obdobia sa vážené priemerné jednotkové výrobné náklady v rámci bežnej výroby znížili o 22 %. Aj výrobné náklady súviseli so znížením ceny surovín.

(154)

Vážené priemerné jednotkové konverzné náklady výrobného odvetvia Únie v rámci dohôd o spracovaní za poplatok sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Vážené priemerné jednotkové konverzné náklady v rámci dohôd o spracovaní za poplatok

	2012	2013	2014	ORP
Index (2012 = 100)	100	105	97	99
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(155)

Počas posudzovaného obdobia sa vážené priemerné jednotkové konverzné náklady na výrobu na základe spracovania za poplatok znížili o 1 %.

4.5.3.2. Náklady práce

(156)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 15

Priemerné náklady práce na zamestnanca

	2012	2013	2014	ORP
Priemerné náklady práce na zamestnanca	65 626	70 243	73 736	71 898
Index (2012 = 100)	100	107	112	110
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(157)

V období rokov 2012 až 2014 sa priemerné náklady práce zvýšili o 12 % a potom v období revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2014 klesli o 2 %. Celkovo sa priemerné náklady práce počas posudzovaného obdobia zvýšili o 10 %.

4.5.3.3. Zásoby

(158)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 16

Zásoby

	2012	2013	2014	ORP
Konečný stav zásob (v tonách)	1 201	1 095	923	1 069
Index (2012 = 100)	100	91	77	89
Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby (%)	9	9	7	8
Index (2012 = 100)	100	91	77	89
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(159)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň zásob znížila o 11 %. Zásoby predstavovali v období revízneho prešetrovania 8 % objemu výroby, čo je podľa zistení bežná úroveň.

4.5.3.4. Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(160)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 17

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

	2012	2013	2014	ORP
Ziskovosť celkového predaja v Únii neprepojeným zákazníkom – z bežnej výroby a výroby na základe spracovania za poplatok (% z obratu z predaja)	11,9	16,8	13,6	11,6
Index (2012 = 100)	100	140	114	97
Peňažný tok (EUR)	63 654 025	57 060 905	54 583 859	40 680 386
Index (2012 = 100)	100	90	86	64
Investície (EUR)	19 902 447	21 890 061	25 810 548	15 752 867
Index (2012 = 100)	100	110	130	79
Návratnosť investícií (%)	37,1	46,0	35,9	20,1
Index (2012 = 100)	100	124	97	54
Zdroj: Vyplnené dotazníky.

(161)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja na celkovej činnosti výrobného odvetvia Únie (bežná výroba a výroba na základe spracovania za poplatok). Ziskovosť bežnej činnosti, ktorá predstavovala v období revízneho prešetrovania 77 % celkovej výroby, bola nižšia ako ziskovosť výroby na základe spracovania za poplatok. Okrem toho je potrebné poznamenať, že ziskovosť bežnej výroby bola nižšia ako cieľový zisk 10 %.

(162)

Výrobné odvetvie Únie bolo počas posudzovaného obdobia ziskové, pričom sa zaznamenala pohyblivá miera ziskovosti. V porovnaní s rokom 2012 sa teda v roku 2013 zvýšila ziskovosť o 4,8 percentuálneho bodu na 16,8 % a potom sa v období revízneho prešetrovania znížila o 5,1 percentuálneho bodu na 11,6 %. Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť celkovo znížila o 0,3 percentuálneho bodu.

(163)

Peňažný tok, ktorý predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samofinancovať svoje činnosti, zostal počas posudzovaného obdobia pozitívny. Počas posudzovaného obdobia sa však výrazne znížil o 36 %.

(164)

V období rokov 2012 až 2014 sa investície zvýšili o 30 % a potom sa na konci obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2014 znížili o 39 %. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia investície znížili o 21 %. Počas posudzovaného obdobia prekročili investície výrobného odvetvia Únie 80 miliónov EUR. Investície slúžili na lepšie využívanie surovín, a teda na zníženie výrobných nákladov. Išlo napríklad o investície na zabezpečenie lepšieho triedenia, modernizácie recyklačného zariadenia v oblasti odsávania a zabezpečenie lepšieho drvenia. Okrem toho výrobné odvetvie Únie investovalo do dodržiavania environmentálnych pravidiel platných v Únii. Investície slúžili aj na zvýšenie účinnosti výmenou starej technológie za účinnejšiu z hľadiska spotreby energie. Okrem toho sa investovalo aj do výmeny niekoľkých pecí, aby sa zabezpečila väčšia flexibilita pri zmiešavaní tvrdého a mäkkého šrotu a spracovanie širšieho sortimentu šrotu.

(165)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Počas posudzovaného obdobia bola pozitívna. V roku 2013 sa v porovnaní s rokom 2012 zvýšila o 24 % a potom sa na konci obdobia revízneho prešetrovania znížila o 25,9 percentuálneho bodu. Celkovo sa návratnosť investícií v posudzovanom období znížila o 17 percentuálnych bodov.

4.5.4. Záver o ujme

(166)

Vďaka zavedeniu antidumpingových ciel sa výrobné odvetvie Únie naďalej zotavovalo z účinkov minulého dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(167)

Objem predaja a podiel na trhu vykazovali počas posudzovaného obdobia priaznivý vývoj, keďže výrobné odvetvie Únie dokázalo udržať krok so zvýšením spotreby. Počas posudzovaného obdobia sa zvýšila aj výroba a využitie kapacity.

(168)

Ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie (ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií) boli počas posudzovaného obdobia pozitívne. Peňažný tok však vykazoval klesajúci trend.

(169)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa zotavilo z minulého dumpingu a počas posudzovaného obdobia neutrpelo nijakú značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

4.6. Pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy

4.6.1. Predbežné poznámky

(170)

Z prešetrovania vyplynulo, že čínsky dovoz sa v priebehu obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by uplynula platnosť opatrení.

(171)

Keďže výrobné odvetvie Únie neutrpelo značnú ujmu, v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa posúdila pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ak by uplynula platnosť opatrení proti ČĽR.

(172)

S cieľom určiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy sa analyzovali tieto prvky: i) voľná kapacita a zásoby surovín v ČĽR; ii) možné cenové hladiny čínskeho dovozu prešetrovaného výrobku na trh Únie a iii) ich vplyv na výrobné odvetvie Únie.

4.6.2. Voľná kapacita a zásoby surovín v ČĽR

(173)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 78, ČĽR má značnú voľnú kapacitu na výrobu karbidu volfrámu, ktorá sa odhaduje v rozsahu od 12 000 do 20 000 ton, čo predstavuje od 94 % do 156 % spotreby Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(174)

Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 79, ČĽR má zásoby surovín na výrobu karbidu volfrámu (t. j. APT a volfrámových koncentrátov), z ktorých sa môže v krátkom čase vyrobiť viac než 25 000 ton karbidu volfrámu.

(175)

V prípade neexistencie antidumpingových opatrení by sa voľná kapacita pravdepodobne využila spolu so zásobami surovín na výrobu na vývoz do Únie, keďže tá pre čínskych vyvážajúcich výrobcov predstavuje atraktívny trh, ako je uvedené v odôvodnení 85 a nasledujúcich odôvodneniach. Nič nenaznačuje, že by sa zvýšil dopyt po karbide volfrámu na trhoch iných tretích krajín, zatiaľ čo spotreba v Únii vykazovala stúpajúci trend a, ako sa uvádza aj v odôvodnení 84, trh Únie bol počas obdobia revízneho prešetrovania pre ČĽR po Japonsku najväčším vývozným trhom. Dovoz z ČĽR bude preto pravdepodobne na trh Únie opäť vstupovať vo veľkom objeme.

(176)

Po sprístupnení informácií niektorí používatelia tvrdili, že čínski výrobcovia pred vývozom surovín na trh Únie uprednostnia zásobovanie čínskych nadväzujúcich výrobcov. Keďže však toto tvrdenie nebolo podložené žiadnym dôkazom, zamietlo sa.

4.6.3. Možné cenové hladiny čínskeho dovozu na trh Únie

(177)

Na stanovenie orientačnej cenovej hladiny, ktorú čínsky karbid volfrámu dovážaný na trh Únie v prípade zrušenia platnosti opatrení pravdepodobne dosiahne, sa použili ceny čínskeho dovozu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. V režime aktívneho zušľachťovacieho styku tieto ceny podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie v priemere približne o 13,2 %. Navyše, keď sa vezmú do úvahy možné ceny v rámci bežného dovozného režimu bez antidumpingových ciel a so zahrnutým clom, podhodnotenie bude takisto značné, v priemere až do výšky 8,6 %.

(178)

Ďalej sa analyzovali cenové hladiny čínskeho dovozu do iných tretích krajín a čínske ceny na domácom trhu. V oboch prípadoch sa zistilo, že čínske ceny boli nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie, a to až o 33 % v porovnaní s inými tretími krajinami a o 28 % v porovnaní s čínskymi cenami na domácom trhu.

4.6.4. Vplyv na výrobné odvetvie Únie

(179)

V prípade neexistencie antidumpingových opatrení budú značná voľná kapacita a veľká zásoba surovín v ČĽR, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 173 a 174, spolu s rozdielmi v cenách uvedenými v odôvodneniach 85 až 87 a 177 motivovať čínskych vyvážajúcich výrobcov, aby v krátkom čase na trh Únie vyviezli veľký objem za nízke dumpingové ceny.

(180)

Veľký objem lacného karbidu volfrámu bude mať za následok značný cenový tlak na výrobné odvetvie Únie, ktoré tak bude musieť znížiť ceny, aby naďalej mohlo predávať na trhu Únie. Zároveň však výrobné odvetvie Únie stratí zo svojho objemu, keďže nebude môcť znižovať ceny na rovnako nízku úroveň, akú dosiahnu ceny čínskeho vývozu. Je potrebné pripomenúť, ako sa uvádza v odôvodnení 80, že čínski vyvážajúci výrobcovia majú prístup k lacnejším surovinám než výrobné odvetvie Únie, keďže Čína kontroluje 60 % celosvetových zásob volfrámovej rudy a zároveň vyberá vývoznú daň na volfrámový koncentrát vo výške 20 %, čím zvyšuje cenu tejto suroviny pre strany mimo ČĽR.

(181)

Ak môžu čínske dovozné ceny v režime aktívneho zušľachťovacieho styku spolu s clom predstavovať referenčnú hodnotu pre budúce predajné ceny výrobného odvetvia Únie po zrušení opatrení, výrobné odvetvie Únie už nebude ziskové a dosiahne iba vyrovnaný stav, čo nie je udržateľné. Tento scenár je však umiernený, pretože z čínskych cenových hladín pozorovaných v iných tretích krajinách vyplýva, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú na trhu Únie pravdepodobne predávať za ceny ešte nižšie, než je táto referenčná hodnota. Budú motivovaní snahou znížiť svoje zásoby surovín, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 79. V takom prípade bude musieť výrobné odvetvie Únie naďalej znižovať svoje predajné ceny, čo bude mať v krátkom čase (jeden až dva roky) za následok stratovosť bežnej výroby. Okrem toho je potrebné poznamenať, že pre prešetrovaný výrobok je typická vysoká volatilita ziskového rozpätia. Ako vyplýva z tabuľky 17, ziskovosť výrobného odvetvia Únie klesla v priebehu iba dvoch rokov (od roku 2013 do obdobia revízneho prešetrovania) o 5,2 percentuálneho bodu.

(182)

Výrobné odvetvie Únie bude okrem toho zrejme musieť znížiť aj objem výroby, pretože sa nebude môcť vyrovnať nízkym čínskym cenám bez toho, aby utrpelo straty. Strata objemu priamo ovplyvní aj výrobu na základe spracovania za poplatok. Volfrámový priemysel je totiž kapitálovo náročný a musí udržiavať určitý objem výroby, aby sa fixné náklady udržali na primeranej úrovni. Zvýšením fixných nákladov po znížení výroby sa nezvýšia len výrobné náklady na bežnú výrobu, ale aj konverzné náklady, a to bude mať negatívny vplyv aj na ziskovosť dohôd o spracovaní za poplatok.

(183)

Ak objem výroby klesne napríklad o 25 % (3 700 ton alebo 23 % čínskej voľnej kapacity), konverzné náklady sa zvýšia o 82 % a výroba na základe spracovania za poplatok prestane byť zisková, naopak, utrpí viac než 30 % straty. To isté sa pozorovalo pri predchádzajúcom prešetrovaní, keď pokles objemu výroby približne o 50 % (6 400 ton) spôsobil za jediný rok pokles ziskovosti zo 7,6 % na –19,5 %.

(184)

Výroba na základe spracovania za poplatok má z ekonomického hľadiska pre zákazníkov výrobného odvetvia Únie (používateľov) zmysel len vtedy, keď budú konverzné poplatky (konverzné náklady + rozpätie) a náklady na šrot (pre používateľa) nižšie ako dovozná cena karbidu volfrámu z ČĽR. Po dosiahnutí tohto limitu nebudú mať používatelia motiváciu uzatvárať dohody o spracovaní za poplatok s výrobným odvetvím Únie, ale budú karbid volfrámu dovážať z ČĽR. Možnosť znovu rokovať o konverzných poplatkoch s výrobným odvetvím Únie sa nejaví ako riešenie, keďže, ako už bolo vysvetlené, konverzné náklady výrobného odvetvia Únie sa zvýšia.

(185)

Okrem toho, aj keď je výroba na základe spracovania za poplatok ziskovejšia ako bežná výroba, výrobné odvetvie Únie nemôže fungovať iba na základe dohôd o spracovaní za poplatok. Spracovanie za poplatok sa týka iba recyklačných činností a kapacita výrobného odvetvia Únie v oblasti spracovania šrotu na volfrámový koncentrát je v porovnaní s celkovou potrebou volfrámového koncentrátu vo výrobnom procese príliš nízka. Výrobné odvetvie Únie musí preto dopĺňať potrebu volfrámového koncentrátu o pôvodné koncentráty vyrábané na základe bežných dohôd. Na trhu okrem toho nie je dostatok šrotu, aby mohlo výrobné odvetvie Únie zvýšiť svoju recyklačnú kapacitu.

(186)

Vzhľadom na uvedené sa v dôsledku poklesu predajnej ceny minimálne na úroveň dovoznej ceny v režime aktívneho zušľachťovacieho styku počas obdobia revízneho prešetrovania vrátane ciel a poklesu objemu výrobné odvetvie Únie zmení na stratové.

(187)

Na základe uvedených skutočností dospela Komisia k záveru, že v prípade zrušenia opatrení je pravdepodobný veľmi rýchly opätovný výskyt značnej ujmy. Konkrétne je pravdepodobné, že v krátkom čase (jedného alebo dvoch rokov) budú musieť výrobcovia z Únie, ktorí nie sú integrovaní na nadväzujúcom trhu, svoje podniky zlikvidovať, pretože na voľnom trhu budú priamo vystavení cenovému tlaku nízkych cien dumpingového dovozu z Číny. Dve z týchto spoločností sa nezaoberajú recyklačnými činnosťami, a preto sa nemôžu spoliehať na vyššie rozpätia v rámci dohôd o spracovaní za poplatok. Výrobcovia z Únie integrovaní na nadväzujúcom trhu budú okrem toho naďalej predávať karbid volfrámu prepojeným používateľom za nižšie ceny, ale konverzné náklady vyplývajúce z dohôd o spracovaní za poplatok sa v dôsledku poklesu objemu výroby zvýšia. Z dlhodobejšieho hľadiska (štyroch až piatich rokov) je pravdepodobné, že aj výrobcovia z Únie integrovaní na nadväzujúcom trhu zastavia svoju činnosť, keďže v dlhodobom časovom horizonte nebudú môcť tomuto tlaku konkurovať a ich prepojení používatelia začnú tiež nakupovať karbid volfrámu z Číny. Ak by k tomu došlo, v Únii sa táto strategická surovina prestane vyrábať.

5. ZÁUJEM ÚNIE

(188)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení na dovoz prešetrovaného výrobku s pôvodom v ČĽR bolo na základe zistení v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v rozpore so záujmom Únie ako celku. Zisťovanie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a dodávateľov. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

(189)

Je potrebné pripomenúť, že pri predchádzajúcich prešetrovaniach sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na dotknuté strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

(190)

Na základe toho sa preskúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že nie je v záujme Únie zachovať opatrenia v tomto konkrétnom prípade.

5.1. Záujem výrobného odvetvia Únie

(191)

Na základe záverov o stave výrobného odvetvia Únie uvedených v odôvodneniach 166 až 169 a na základe tvrdení týkajúcich sa analýzy pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy vysvetlenej v odôvodneniach 170 až 186 dospela Komisia k záveru, že v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení by výrobné odvetvie Únie pravdepodobne zaznamenalo vážne zhoršenie svojej finančnej situácie. Opatrenia sú preukázateľne veľmi dôležité na zachovanie výroby karbidu volfrámu v Únii, keďže výrobné odvetvie Únie nebude môcť čeliť tlaku veľkého objemu dumpingového dovozu karbidu volfrámu z ČĽR, ktorý sa bude na trhu Únie predávať za ceny pod cenovými hladinami výrobného odvetvia Únie.

(192)

Pokračovanie opatrení sa považuje za prínosné pre výrobné odvetvie Únie, pretože to bude môcť vďaka nim naďalej investovať do nových technológií pre svoje výrobné podniky, a najmä do recyklačných činností s cieľom získať väčšiu nezávislosť od ČĽR, a tým lepšie postavenie v prípade nedostatku pôvodných surovín na trhu.

(193)

Opačný prípad, teda zrušenie opatrení, bude mať na výrobné odvetvie Únie pravdepodobne negatívny vplyv. Vážne sa tým ohrozí životaschopnosť výrobného odvetvia Únie, ktoré bude musieť v dôsledku toho ukončiť svoju činnosť, čím sa znížia dostupné zdroje dodávok na trh Únie a hospodárska súťaž. Ak výrobcovia z Únie ukončia výrobu, Únia bude závislá najmä od dovozu z iných tretích krajín, predovšetkým z ČĽR, ktorá je nielen celosvetovo najväčším výrobcom volfrámu, ale vlastní aj väčšinu celosvetových zásob suroviny.

5.2. Záujem používateľov

(194)

V počiatočnej fáze bolo oslovených desať známych dovozcov/používateľov. V určených lehotách sa prihlásilo sedem používateľov a všetkým boli zaslané dotazníky. Karbid volfrámu nakupovali z ČĽR, iných tretích krajín (Južnej Kórey, Vietnamu, Japonska, Izraela a Indie) a od výrobného odvetvia Únie. Títo používatelia používali karbid volfrámu na výrobu cementovaného karbidu, ktorý slúži na výrobu nástrojov z tvrdého kovu pre rôzne odvetvia ako ropný a ťažobný priemysel.

(195)

Vyplnené dotazníky odoslali ôsmi používatelia (dvaja z nich prepojení). Zaznamenali vyšší dovoz z ČĽR než Eurostat. Všetci z nich s výnimkou jedného dovážali prešetrovaný výrobok iba v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku. Spolupracujúci používatelia predstavovali počas obdobia revízneho prešetrovania 32 % spotreby na voľnom trhu Únie. Prihlásilo sa ďalších päť používateľov, ktorí podporili platné opatrenia, vyplnené dotazníky však neodoslali. Títo používatelia predstavovali približne 8 % celkovej spotreby na voľnom trhu.

(196)

Jeden zo spolupracujúcich používateľov tvrdil, že vo svojom výrobnom procese potrebuje osobitný druh výrobku, ktorý výrobné odvetvie Únie nevyrába v požadovanej kvalite, a požiadal, aby bol z antidumpingového cla pre tento osobitný druh výrobku vyňatý. Uvedený druh výrobku dovážaný týmto používateľom však patrí do vymedzenia výrobku opísaného v odôvodneniach 31 a 32. Neexistoval žiadny dôvod, pre ktorý by sa mali určité druhy výrobkov vyňať z rozsahu prešetrovania v rámci súčasného prešetrovania pred uplynutím platnosti. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(197)

Ostatných sedem spolupracujúcich používateľov tvrdilo, že platné antidumpingové opatrenia mali negatívny vplyv na ich ziskovosť.

(198)

Z prešetrovania vyplynulo, že činnosť, na ktorú títo používatelia potrebujú karbid volfrámu, predstavovala počas obdobia revízneho prešetrovania od 55 % do 100 % ich celkového obratu. Niektorí z týchto používateľov boli súčasťou skupín spoločností a predávali výrobky z karbidu volfrámu aj v rámci svojej skupiny, zatiaľ čo iné boli samostatnými subjektmi. Tieto spoločnosti predávali nástroje z cementovaného karbidu nezávislým zákazníkom na trhu Únie, ako aj mimo Únie. Pokiaľ ide o predaj mimo trhu Únie, používatelia nakupovali prešetrovaný výrobok najmä z ČĽR v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku, preto sa na tento dovoz nevzťahovalo žiadne clo.

(199)

Všetci spolupracujúci používatelia vyrábali najrôznejšie výrobky, ktoré obsahovali prešetrovaný výrobok. Náklady na karbid volfrámu v rámci celkových výrobných nákladov boli v prípade jednotlivých používateľov rôzne, t. j. od 6 % do 50 %, v závislosti od druhu hotových výrobkov. Niektoré výrobky vyrábané spolupracujúcimi používateľmi majú značnú pridanú hodnotu a obsahujú know-how, preto môžu títo používatelia účtovať vysoké marže, zatiaľ čo iné výrobky s menšou pridanou hodnotou sú menej ziskové. Väčšina spolupracujúcich používateľov bola okrem toho počas obdobia revízneho prešetrovania zisková na úrovni viac než 15 %. Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že na ziskovosť týchto používateľov vplývali aj iné skutočnosti než platné antidumpingové opatrenia, ako napríklad nízky dopyt na trhoch, na ktorých pôsobia (ropné vrty, ťažba ropy).

(200)

Ďalší piati používatelia uvedení v odôvodnení 194, ktorí sa prihlásili a podporili pokračovanie platných antidumpingových opatrení, boli zákazníkmi výrobného odvetvia Únie. Títo používatelia tvrdili, že zníženie cien volfrámu prospeje používateľom z krátkodobého hľadiska, ale v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte sa čínske ceny pravdepodobne znova zvýšia, ak nebude existovať konkurencia v podobe výrobného odvetvia Únie. Okrem toho tvrdli, že zrušenie antidumpingových opatrení bude mať negatívny vplyv aj na recyklačné činnosti v Únii, keďže v dôsledku dovozu veľkého objemu karbidu volfrámu z Číny za nízke ceny budú recyklačné činnosti v Únii neziskové. A nakoniec títo používatelia vyzdvihli svoj záujem mať viaceré zdroje dodávok vrátane výrobného odvetvia Únie.

(201)

Zo zistení prešetrovania vyplynulo, že používatelia mohli naďalej nakupovať karbid volfrámu z viacerých zdrojov. Išlo napríklad o dovoz veľkého objemu karbidu volfrámu z ČĽR bez cla, pretože sa uskutočnil v režime aktívneho zušľachťovacieho styku. Väčšina z nich bola zisková. Hoci sa dá odôvodnene predpokladať, že niektorí používatelia budú mať, minimálne krátkodobo, z dostupnosti lacnejšieho dovozu z ČĽR prospech, opatrenia na nich nemali závažný negatívny vplyv, čím sa potvrdzuje, že zachovanie platných antidumpingových opatrení nemá na používateľov závažný vplyv. Niektorí používatelia okrem toho pokračovanie opatrení dokonca podporujú.

(202)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že vplyv opatrení na používateľov by sa mal v súlade s prípadom ferosilícia (15) posudzovať za celé obdobie platnosti opatrení, pretože používatelia musia znášať dlhodobé kumulatívne negatívne účinky, ktoré sa nevykompenzujú žiadnym možným ani skutočným prospechom pre výrobcov z Únie.

(203)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že aj keď opatrenia platia od roku 1990, používatelia dokázali vstrebať zvýšenie svojich nákladov a zostať ziskovými. Okrem toho v rámci pôvodného prešetrovania a každého revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti vykonaného v súvislosti s ním Komisia posúdila vplyv antidumpingových opatrení na používateľov. Komisia zakaždým dospela k záveru, že zachovanie antidumpingových opatrení pravdepodobne nebude mať závažný vplyv na používateľov v Únii. Pri súčasnom posúdení sa navyše tento záver potvrdil na základe aktuálneho vplyvu opatrení. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(204)

Po poskytnutí informácií sa prihlásili štyria ďalší používatelia prešetrovaného výrobku, z ktorých traja boli prepojení s jedným zo spolupracujúcich používateľov, ktorý zaslal vyplnený dotazník. Jeden z nich však má sídlo v Brazílii, a preto sa nepovažuje za zainteresovanú stranu tohto prešetrovania. Tieto spoločnosti boli proti zachovaniu platných antidumpingových opatrení.

(205)

Okrem toho po poskytnutí informácií niektorí používatelia tvrdili, že ich schopnosť vstrebať náklady na opatrenia pri zachovaní ziskovosti dosiahla maximálnu úroveň. Ďalej tvrdili, že preukázali a dokázali, že neexistujú žiadne ďalšie potenciálne technologické zlepšenia výrobku a že je naďalej neúnosné znášať dodatočné náklady.

(206)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 198, spolupracujúci používatelia vyrábali z prešetrovaného výrobku najrôznejšie výrobky a náklady na karbid volfrámu v rámci celkových výrobných nákladov boli v prípade jednotlivých používateľov rôzne, a to v rozsahu od 6 % do 50 %, v závislosti od druhu hotových výrobkov. Hoci sa nevylučuje rôzna miera ziskovosti jednotlivých výrobkov, väčšina spolupracujúcich používateľov bola počas obdobia revízneho prešetrovania zisková na úrovni viac než 15 %. Tvrdenie sa preto zamieta.

(207)

Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že pokiaľ ide o vplyv na používateľov, nič nenaznačuje, že by zachovanie opatrení malo závažný negatívny vplyv na ich činnosť.

5.3. Záujem dodávateľov

(208)

Prihlásilo sa desať spoločností z dodávateľského (horného) trhu, ktoré vyjadrili podporu pokračovaniu opatrení. Štyri z nich boli ťažobné spoločnosti a výrobcovia volfrámového koncentrátu zásobujúci výrobné odvetvie Únie.

(209)

Ostatných šesť spoločností boli dodávatelia druhotných surovín výrobnému odvetviu Únie. Tvrdili, že ukončenie činnosti výrobného odvetvia Únie bude mať na ich činnosť závažný negatívny vplyv, pretože stratia zákazníkov. Ďalej zdôraznili význam recyklácie šrotu v Únii a tvrdili, že šrot má vyšší obsah volfrámu než rudný koncentrát, preto je volfrámový šrot cennou surovinou, ktorá umožňuje používateľom znížiť náklady na suroviny.

(210)

Na základe toho dospela Komisia k záveru, že zachovanie platných antidumpingových opatrení je v záujme dodávateľov.

5.4. Volfrám ako kritická surovina

(211)

Od roku 2011 sa v Európskej únii volfrám klasifikuje ako kritická surovina (16).

(212)

Preto je v záujme Únie zachovať výrobu volfrámu v Únii, podporovať recykláciu s cieľom znižovať spotrebu primárnych surovín a znižovať relatívnu závislosť od dovozu.

5.5. Hospodárska súťaž v Únii

(213)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že antidumpingové opatrenia poškodili úroveň hospodárskej súťaže v Únii, keďže v ich dôsledku sa zúžil výber dodávateľov. Tvrdili, že všetci výrobcovia z Únie mali podobné cenové hladiny, ktoré neboli konkurencieschopné.

(214)

Na trhu je šesť výrobcov z Únie, ktorí používajú odlišné výrobné procesy a rôzne suroviny. Ako sa uvádza v odôvodnení 33, niektorí výrobcovia z Únie používajú iba pôvodné suroviny a niektorí pôvodné suroviny aj šrot. Pri procese pôvodnej výroby sa môže výrobný proces začať buď z koncentrátu, APT, alebo z oxidu volfrámového. To má vplyv na výrobné náklady. Na poplatok, ktorý výrobné odvetvie Únie účtuje svojim klientom k cene APT, tak majú vplyv jeho výrobné náklady. Všetkých šesť výrobcov z Únie je navzájom nezávislých a konkuruje si na trhu Únie. Z prešetrovania okrem toho vyplynulo, že na trhu Únie dodávajú napríklad aj USA, Vietnam, Južná Kórea a Izrael. Tvrdenie sa preto zamieta.

5.6. Konkurenčná nevýhoda nadväzujúcich výrobcov

(215)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že v dôsledku platných opatrení majú používatelia v Únii konkurenčnú nevýhodu oproti svojim konkurentom z iných tretích krajín, keďže opatreniami sa zvýhodňujú používatelia mimo Únie na úkor používateľov z Únie. Okrem toho tvrdili, že používatelia v odberateľskom odvetví v tretích krajinách majú výhodu nižšej nákladovej základne, a preto sú v porovnaní so svojimi konkurentmi z Únie ziskovejší. Ďalej tvrdili, že ich negatívne ovplyvnilo, keď ČĽR v máji 2015 zrušila vývozné clo na karbid volfrámu vo výške 5 % a obmedzenia týkajúce sa predchádzajúcich výrobkov (výrobkov na dodávateľskom, hornom trhu)(vývozných kvót na APT). Tvrdili tiež, že v prípade predĺženia platnosti opatrení budú musieť premiestniť svoje výrobné podniky mimo Úniu, aby nestratili zákazníkov.

(216)

Ako sa uvádza v odôvodnení 198, z prešetrovania vyplynulo, že väčšina spolupracujúcich používateľov v Únii bola počas obdobia revízneho prešetrovania zisková a že na ich ziskovosť mali vplyv iné skutočnosti než platné antidumpingové opatrenia, ako napríklad nízky dopyt na trhoch, na ktorých pôsobia (ropné vrty, ťažba ropy). Tvrdenie, že používatelia v iných tretích krajinách údajne produkujú vyššie zisky než používatelia v Únii, nie je na účely posúdenia záujmu Únie dôležité. Tieto strany okrem toho nedokázali vysvetliť, aký negatívny účinok malo na používateľov to, že ČĽR zrušila vývozné clo a obmedzenia týkajúce sa predchádzajúcich výrobkov (výrobkov na dodávateľskom, hornom trhu) vstupe, a svoje tvrdenie ani nepodporili dôkazmi. Tvrdenie niektorých používateľov týkajúce sa premiestnenia bolo nepodložené, pretože ziskovosť týchto používateľov závisí od druhu vyrábaných výrobkov, ale zároveň aj od iných skutočností, ako je pokles dopytu po týchto výrobkoch. V každom prípade neexistuje dôkaz, že by sa zrušením opatrení tomuto premiestneniu používateľov zabránilo. Tvrdenia uvedené v odôvodnení 214 sa preto zamietli.

5.7. Integrácia na nadväzujúcom trhu

(217)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že väčšina výrobcov karbidu volfrámu z Únie je integrovaná na nadväzujúcom trhu, a preto môžu ich prepojení výrobcovia nástrojov získavať suroviny za nižšie ceny než používatelia, ktorí nie sú integrovaní, čo vedie k nerovnomernému znevýhodňovaniu medzi používateľmi.

(218)

Z prešetrovania vyplynulo, že zo šiestich výrobcov karbidu volfrámu z Únie na voľnom trhu boli traja integrovaní na nadväzujúcom trhu. Títo výrobcovia z Únie predávali prešetrovaný výrobok svojim prepojeným spoločnostiam za trhové ceny, a tieto spoločnosti neboli pri získavaní surovín oproti používateľom, ktorí nie sú integrovaní, nijako cenovo zvýhodnené. Tvrdenie sa preto zamieta.

(219)

Po sprístupnení informácií niektorí používatelia tvrdili, že pre používateľov predstavujú konkurenciu aj vertikálne integrovaní dodávatelia, ktorí bránia spravodlivej hospodárskej súťaži, pretože používateľom môžu prestať dodávať prešetrovaný výrobok.

(220)

Z prešetrovania nevyplynulo, že by malo výrobné odvetvie Únie prestať predávať prešetrovaný výrobok neprepojeným používateľom. Naopak, počas posudzovaného obdobia sa predaj výrobcov z Únie integrovaných na nadväzujúcom trhu neprepojeným používateľom zvýšil o 16 %. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

5.8. Nedostatočné investície a zastarané technológie

(221)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že v dôsledku platných antidumpingových opatrení nemalo výrobné odvetvie Únie motiváciu investovať do nových technológií. Tieto strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie používa staré a zastarané technológie.

(222)

Z prešetrovania však vyplynulo, ako je uvedené v odôvodnení 164, že počas posudzovaného obdobia výrobné odvetvie Únie významne investovalo do lepšieho využívania surovín s cieľom znížiť výrobné náklady, zvýšiť efektívnosť, zlepšiť flexibilitu pri zmiešavaní tvrdého a mäkkého šrotu, ako aj zlepšiť dodržiavanie environmentálnych pravidiel. Tvrdenie sa preto zamieta.

5.9. Suroviny

(223)

Niektorí používatelia tvrdili, že stav výrobného odvetvia Únie závisel od jeho prístupu k surovinám, ich dostupnosti a cien. Antidumpingové opatrenia by nemali slúžiť ako odškodnenie za nevýhodu pri získavaní surovín.

(224)

Antidumpingové opatrenia boli uložené na základe zisteného dumpingu čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorý spôsoboval ujmu výrobnému odvetviu Únie. Tvrdenie, že antidumpingové opatrenia slúžia ako odškodnenie za znevýhodnenie pri získavaní surovín, sa preto zamietlo.

(225)

Nový Colný kódex Únie

(226)

Niektorí používatelia tvrdili, že v článku 169 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 (17), sa zavádzajú zmeny colných predpisov Únie, podľa ktorých sa už aktívny zušľachťovací styk nebude umožňovať v prípade tovaru, na ktorý sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, alebo že už minimálne nebude ekonomicky udržateľný. Preto sa im zvýšia výrobné náklady.

(227)

Toto tvrdenie bolo vecne nesprávne, pretože v článku 169 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 sa nezakazuje využívanie aktívneho zušľachťovacieho styku v prípade antidumpingových ciel, iba sa v ňom odkazuje na používanie náhradného tovaru. Na tovar dovezený v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku sa teda bude vzťahovať antidumpingové clo iba vtedy, ak sa ďalej spracovaný tovar neskôr prepustí do voľného obehu v Únii. V prípade opätovného vývozu sa na spracovaný tovar nebudú, ako je to aj v súčasnosti, vzťahovať žiadne antidumpingové clá. Okrem toho zainteresované strany nepredložili žiadny dôkaz, že aktívny zušľachťovací styk už nebude viac ekonomicky udržateľný. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(228)

Po poskytnutí informácií niektorí používatelia tvrdili, že zmenami Colného kódexu Únie sa obmedzí využívanie aktívneho zušľachťovacieho styku v dôsledku sprísnenia dokumentácie a vysokého rizika nesplnenia povinností, čo bude mať za následok zvýšenie nákladov na suroviny až o 15 %.

(229)

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zmeny Colného kódexu Únie majú slúžiť na zlepšenie vysledovateľnosti tovaru dovážaného v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku, na ktorý sa vzťahujú antidumpingové opatrenia. Preto nie je vylúčené, že to bude mať za následok zvýšenie administratívnych nákladov spoločností. Používatelia však nepredložili žiadny podporný dôkaz ani vysvetlenie výpočtu zvýšenia nákladov o 15 %. Preto sa vzhľadom na jeho hypotetickú povahu toto tvrdenie zamietlo.

5.10. Trvanie opatrení

(230)

Zainteresované strany tvrdili, že antidumpingové opatrenia uložené na prešetrovaný výrobok sú platné od roku 1990, a preto by sa ich platnosť už nemala predlžovať.

(231)

Z podmienok stanovených článkom 11 ods. 2 základného nariadenia vyplýva, že v prípade stanovenia pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu spôsobujúceho ujmu sa musia takéto opatrenia zachovať, ak nie sú v rozpore so záujmom Únie ako celku. V súčasnom prešetrovaní boli splnené všetky podmienky. Podobne dotknuté strany nepreukázali existenciu žiadneho konkrétneho dôvodu týkajúceho sa všeobecného záujmu Únie, ktorý by bol proti opatreniam. Komisia preto nemá inú možnosť než uložiť antidumpingové opatrenia. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

5.11. Záver o záujme Únie

(232)

Na základe uvedeného dospela Komisia k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody týkajúce sa záujmu Únie, ktoré by boli proti zachovaniu konečných antidumpingových opatrení na dovoz karbidu volfrámu, spekaného karbidu volfrámu a karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom s pôvodom v ČĽR.

6. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

6.1. Opatrenia

(233)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, z ktorých vychádzal zámer zachovať platné antidumpingové opatrenia. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok k poskytnutým informáciám. Opodstatnené podania a pripomienky sa náležite zohľadnili.

(234)

Ako je uvedené v odôvodnení 65, po poskytnutí informácií niektorí používatelia tvrdili, že pri výpočte (okrem iného) rozpätia ujmy sa musia zohľadniť rozdiely v kvalite na používanie a vo výrobných a predajných nákladoch.

(235)

Toto tvrdenie je neopodstatnené. Pripomína sa, že súčasné prešetrovanie je revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia a jeho účelom je posúdiť, či sa majú zachovať alebo zrušiť platné antidumpingové opatrenia. V rámci tohto prešetrovania sa nevypočítava žiadne nové rozpätie ujmy.

(236)

Po poskytnutí informácií okrem toho niektorí používatelia žiadali, aby sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, keď postupne prestanú platiť povolenia na aktívny zušľachťovací styk, teda o dva roky.

(237)

V tomto ohľade je potrebné poznamenať, že z prešetrovania nevyplynuli žiadne výnimočné okolnosti, ktorými by sa opodstatnilo predĺženie platnosti opatrení podľa platných pravidiel základného nariadenia na obdobie kratšie ako päť rokov.

(238)

Z uvedeného vyplýva, že v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia by sa mali antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz karbidu volfrámu, spekaného volfrámu a karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom s pôvodom v ČĽR zachovať. Pripomína sa, že tieto opatrenia pozostávajú z valorických ciel.

(239)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal stanovisko,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz karbidu volfrámu, spekaného karbidu volfrámu a karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 2849 90 30 a ex 3824 30 00 (18) (kód TARIC 3824300010), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2. Sadzba cla uplatniteľná na čistú frankocenu na hranici Únie pred preclením v prípade výrobkov opísaných v odseku 1 je 33 %.

3. Pokiaľ nie je stanovené inak, uplatňujú sa príslušné platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 1. júna 2017

za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 176, 30.6.2016, s. 21.

(2) Nariadenie Rady (EHS) č. 2737/90 z 24. septembra 1990, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz karbidu volfrámu a spekaného karbidu volfrámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a s konečnom platnosťou vyberá predbežné clo (Ú. v. ES L 264, 27.9.1990, s. 7).

(3) Rozhodnutie Komisie 90/480/EHS z 24. septembra 1990, ktorým sa prijímajú záväzky určitých vývozcov v súvislosti s antidumpingovým konaním týkajúcim sa dovozu karbidu volfrámu a spekaného karbidu volfrámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ukončuje sa vyšetrovanie predmetných vývozcov (Ú. v. ES L 264, 27.9.1990, s. 59).

(4) Nariadenie Rady (ES) č. 610/95 z 20. marca 1995, ktorým sa menia nariadenia (EHS) č. 2735/90, (EHS) č. 2736/90 a (EHS) č. 2737/90, ktorými sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz volfrámových rúd a koncentrátov, oxidu volfrámového, kyseliny volfrámovej, karbidu volfrámu a spekaného karbidu volfrámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, a s konečnou platnosťou sa vyberajú sumy zaistené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla uloženého nariadením Komisie (ES) č. 2286/94 (Ú. v. ES L 64, 22.3.1995, s. 1).

(5) Nariadenie Rady (ES) č. 771/98 zo 7. apríla 1998, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz karbidu volfrámu a spekaného karbidu volfrámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. ES L 111, 9.4.1998, s. 1).

(6) Nariadenie Rady (ES) č. 2268/2004 z 22. decembra 2004, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy karbidu volfrámu a taveného karbidu volfrámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 395, 31.12.2004, s. 56).

(7) Nariadenie Rady (ES) č. 1275/2005 z 26. júla 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2268/2004, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy karbidu wolfrámu a spekaného karbidu wolfrámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 202, 3.8.2005, s. 1).

(8) Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s.51). Toto nariadenie bolo kodifikované základným nariadením.

(9) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 287/2011 z 21. marca 2011, ktorým sa na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz karbidu wolfrámu, karbidu wolfrámu zmiešaného s kovovým práškom a spekaného karbidu wolfrámu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Ú. v. EÚ L 78, 24.3.2011, s. 1.

(10) Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti určitých antidumpingových opatrení, Ú. v. EÚ C 212, 27.6.2015, s. 8.

(11) Oznámenie o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz karbidu volfrámu, spekaného karbidu volfrámu a karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Ú. v. EÚ C 108, 23.3.2016, s. 6.

(12) Karbid volfrámu, ktorý sa dováža v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku, nepodlieha platbe cla a antidumpingového cla a používa sa na výrobu nástrojov, ktoré sa vyvážajú mimo EÚ.

(13) Metal Bulletin: 1. https://www.metalbulletin.com/Article/3646910/2017-PREVIEW-Chinese-tungsten-prices-will-continue-journey-of-recovery-as-market-reaches-consensus-on.html a 2. https://www.metalbulletin.com/Article/3596231/Chinas-SRB-tungsten-concentrate-stockpiling-boosts-domestic-export-prices.html

(14) https://minerals.usgs.gov/minerals/pubs/commodity/tungsten/mcs-2015-tungs.pdf

(15) Rozhodnutie Komisie 2001/230/ES z 21. februára 2001, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu ferosilícia s pôvodom v Brazílii, Čínskej ľudovej republike, Kazachstane, Rusku, na Ukrajine a vo Venezuele (Ú. v. ES L 84, 23.3.2001, s. 36).

(16) KOM (2011)25 final z 2. februára 2011 a COM (2014)297 final z 26. mája 2014.

(17) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1).

(18) Častice sú nepravidelné a nepretekajú voľne na rozdiel od častíc „lisovateľného prášku“, ktoré majú guľatý alebo kryštalický tvar, sú homogénne a voľne pretekajú. Nedostatok prietokovosti sa dá merať a stanoviť pomocou kalibrovaného lievika, napr. prietokomeru HALL, podľa normy ISO 4490.

2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/84

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/943

z 18. mája 2017

o automatizovanej výmene údajov o evidencii vozidiel na Malte, na Cypre a v Estónsku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia 2014/731/EÚ, 2014/743/EÚ a 2014/744/EÚ

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (1), a najmä na jeho článok 33,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

keďže:

(1)

V súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV sa osobné údaje podľa uvedeného rozhodnutia nesmú poskytnúť, pokiaľ sa všeobecné ustanovenia o ochrane údajov stanovené v kapitole 6 uvedeného rozhodnutia nevykonali vo vnútroštátnom práve území členských štátov, ktoré sa takéhoto poskytnutia zúčastňujú.

(2)

V článku 20 rozhodnutia Rady 2008/616/SVV (3) sa stanovuje, že skutočnosť, či v súvislosti s automatizovanou výmenou údajov podľa kapitoly 2 rozhodnutia 2008/615/SVV bola splnená podmienka uvedená v odôvodnení 1, sa má overiť na základe hodnotiacej správy vypracovanej na základe dotazníka, hodnotiacej návštevy a skúšobnej prevádzky.

(3)	Celkové hodnotiace správy, v ktorých sa zhrnuli výsledky dotazníka, hodnotiacej návštevy a skúšobnej prevádzky týkajúce sa údajov o evidencii vozidiel na Malte, na Cypre a v Estónsku, sa predložili Rade.

(4)

Prijatím rozhodnutia Rady 2014/731/EÚ (4) Rada dospela k záveru, že Malta v plnej miere vykonala všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnená prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 9. októbra 2014 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(5)

Prijatím rozhodnutia Rady 2014/743/EÚ (5) Rada dospela k záveru, že Cyprus v plnej miere vykonal všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnený prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 21. októbra 2014 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(6)

Prijatím rozhodnutia Rady 2014/744/EÚ (6) Rada dospela k záveru, že Estónsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 21. októbra 2014 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(7)

Týmto rozhodnutím sa nahrádzajú rozhodnutia 2014/731/EÚ, 2014/743/EÚ a 2014/744/EÚ, ktoré zrušil Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo svojom rozsudku z 22. septembra 2016 v spojených veciach C-14/15 a C-116/15. V uvedenom rozsudku Súdny dvor zachoval účinky rozhodnutí 2014/731/EÚ, 2014/743/EÚ a 2014/744/EÚ dovtedy, kým nadobudnú účinnosť nové akty, ktoré ich majú nahradiť. Účinky rozhodnutí 2014/731/EÚ, 2014/743/EÚ a 2014/744/EÚ preto zanikajú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

(8)

Aby sa zabezpečilo nepretržité prijímanie a poskytovanie osobných údajov podľa článku 12 rozhodnutia 2008/615/SVV, nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia by nemala byť dotknutá platnosť automatizovanej výmeny údajov, ktorú členské štáty uskutočnili podľa rozhodnutí 2014/731/EÚ, 2014/743/EÚ a 2014/744/EÚ. Členské štáty, ktoré získali osobné údaje podľa rozhodnutí 2014/731/EÚ, 2014/743/EÚ a 2014/744/EÚ, by mali byť naďalej oprávnené ďalej spracúvať tieto údaje na vnútroštátnej úrovni alebo medzi členskými štátmi na účely uvedené v článku 26 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(9)

V článku 33 rozhodnutia 2008/615/SVV sa Rade udeľujú vykonávacie právomoci s cieľom prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o prijímanie a poskytovanie osobných údajov podľa tohto rozhodnutia. Keďže podmienky na uplatnenie takýchto vykonávacích právomocí boli splnené a postup v tomto ohľade bol dodržaný, malo by sa prijať vykonávacie rozhodnutie o automatizovanej výmene údajov o evidencii vozidiel, pokiaľ ide o Maltu, Cyprus a Estónsko, s cieľom nahradiť zrušené rozhodnutia 2014/731/EÚ, 2014/743/EÚ a 2014/744/EÚ a umožniť uvedeným členským štátom, aby naďalej prijímali a poskytovali osobné údaje podľa článku 12 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(10)	Dánsko je viazané rozhodnutím 2008/615/SVV a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2008/615/SVV.

(11)	Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané rozhodnutím 2008/615/SVV a preto sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2008/615/SVV,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na účely automatizovaného vyhľadávania údajov o evidencii vozidiel sú Malta, Cyprus a Estónsko naďalej oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 rozhodnutia 2008/615/SVV.

Článok 2

1. Účinky rozhodnutí 2014/731/EÚ, 2014/743/EÚ a 2014/744/EÚ zanikajú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia bez toho, aby bola dotknutá platnosť automatizovanej výmeny údajov, ktorú členské štáty uskutočnili podľa uvedených rozhodnutí.

2. Členské štáty, ktoré získali osobné údaje podľa rozhodnutí uvedených v odseku 1, sú naďalej oprávnené ďalej spracúvať tieto údaje na vnútroštátnej úrovni alebo medzi členskými štátmi na účely uvedené v článku 26 rozhodnutia 2008/615/SVV.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje v súlade so zmluvami.

V Bruseli 18. mája 2017

Za Radu

predseda

C. ABELA

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.

(2) Stanovisko z 5. apríla 2017 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3) Rozhodnutie Rady 2008/616/SVV z 23. júna 2008 o vykonávaní rozhodnutia 2008/615/SVV o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 12).

(4) Rozhodnutie Rady 2014/731/EÚ z 9. októbra 2014 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel na Malte (Ú. v. EÚ L 302, 22.10.2014, s. 56).

(5) Rozhodnutie Rady 2014/743/EÚ z 21. októbra 2014 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel na Cypre (Ú. v. EÚ L 308, 29.10.2014, s. 100).

(6) Rozhodnutie Rady 2014/744/EÚ z 21. októbra 2014 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel v Estónsku (Ú. v. EÚ L 308, 29.10.2014, s. 102).

2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/87

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/944

z 18. mája 2017

o automatizovanej výmene daktyloskopických údajov v Lotyšsku, ktorým sa nahrádza rozhodnutie 2014/911/EÚ

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

keďže:

(1)

(2)

(3)	Celková hodnotiaca správa, v ktorej sa zhrnuli výsledky dotazníka, hodnotiacej návštevy a skúšobnej prevádzky týkajúce sa výmeny daktyloskopických údajov v Lotyšsku, sa predložila Rade.

(4)

Prijatím rozhodnutia Rady 2014/911/EÚ (4) Rada dospela k záveru, že Lotyšsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 4. decembra 2014 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(5)

Týmto rozhodnutím sa nahrádza rozhodnutie 2014/911/EÚ, ktoré zrušil Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo svojom rozsudku z 22. septembra 2016 v spojených veciach C-14/15 a C-116/15. V uvedenom rozsudku Súdny dvor zachoval účinky rozhodnutia 2014/911/EÚ dovtedy, kým nadobudne účinnosť nový akt, ktorý ho má nahradiť. Účinky rozhodnutia 2014/911/EÚ preto zanikajú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

(6)

Aby sa zabezpečilo nepretržité prijímanie a poskytovanie osobných údajov podľa článku 9 rozhodnutia 2008/615/SVV, nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia by nemala byť dotknutá platnosť automatizovanej výmeny údajov, ktorú členské štáty uskutočnili podľa rozhodnutia 2014/911/EÚ. Členské štáty, ktoré získali osobné údaje podľa rozhodnutia 2014/911/EÚ, by mali byť naďalej oprávnené ďalej spracúvať tieto údaje na vnútroštátnej úrovni alebo medzi členskými štátmi na účely uvedené v článku 26 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(7)

V článku 33 rozhodnutia 2008/615/SVV sa Rade udeľujú vykonávacie právomoci s cieľom prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o prijímanie a poskytovanie osobných údajov podľa tohto rozhodnutia. Keďže podmienky na uplatnenie takýchto vykonávacích právomocí boli splnené a postup v tomto ohľade bol dodržaný, malo by sa prijať vykonávacie rozhodnutie o automatizovanej výmene daktyloskopických údajov, pokiaľ ide o Lotyšsko, s cieľom nahradiť zrušené rozhodnutie 2014/911/EÚ a umožniť uvedenému členskému štátu, aby naďalej prijímal a poskytoval osobné údaje podľa článku 9 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(8)	Dánsko je viazané rozhodnutím 2008/615/SVV a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2008/615/SVV.

(9)	Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané rozhodnutím 2008/615/SVV a preto sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2008/615/SVV,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na účely automatizovaného vyhľadávania daktyloskopických údajov je Lotyšsko naďalej oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 rozhodnutia 2008/615/SVV.

Článok 2

1. Účinky rozhodnutia 2014/911/EÚ zanikajú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia bez toho, aby bola dotknutá platnosť automatizovanej výmeny údajov, ktorú členské štáty uskutočnili podľa uvedeného rozhodnutia.

2. Členské štáty, ktoré získali osobné údaje podľa rozhodnutia 2014/911/EÚ, sú naďalej oprávnené ďalej spracúvať tieto údaje na vnútroštátnej úrovni alebo medzi členskými štátmi na účely uvedené v článku 26 rozhodnutia 2008/615/SVV.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje v súlade so zmluvami.

V Bruseli 18. mája 2017

Za Radu

predseda

C. ABELA

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.

(2) Stanovisko z 5. apríla 2017 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4) Rozhodnutie Rady 2014/911/EÚ zo 4. decembra 2014 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Lotyšskom (Ú. v. EÚ L 360, 17.12.2014, s. 28).

2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/89

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/945

z 18. mája 2017

o automatizovanej výmene údajov o DNA na Slovensku, v Portugalsku, Lotyšsku, Litve, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, na Cypre, v Poľsku, vo Švédsku, na Malte a v Belgicku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia 2010/689/EÚ, 2011/472/EÚ, 2011/715/EÚ, 2011/887/EÚ, 2012/58/EÚ, 2012/299/EÚ, 2012/445/EÚ, 2012/673/EÚ, 2013/3/EÚ, 2013/148/EÚ, 2013/152/EÚ a 2014/410/EÚ

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

keďže:

(1)

(2)

(3)	Celkové hodnotiace správy, v ktorých sa zhrnuli výsledky dotazníka, hodnotiacej návštevy a skúšobnej prevádzky týkajúce sa údajov o DNA na Slovensku, v Portugalsku, Lotyšsku, Litve, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, na Cypre, v Poľsku, vo Švédsku, na Malte a v Belgicku, sa predložili Rade.

(4)

Prijatím rozhodnutia Rady 2010/689/EÚ (4) Rada dospela k záveru, že Slovensko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 8. novembra 2010 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(5)

Prijatím rozhodnutia Rady 2011/472/EÚ (5) Rada dospela k záveru, že Portugalsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 19. júla 2011 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(6)

Prijatím rozhodnutia Rady 2011/715/EÚ (6) Rada dospela k záveru, že Lotyšsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 27. októbra 2011 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(7)

Prijatím rozhodnutia Rady 2011/887/EÚ (7) Rada dospela k záveru, že Litva v plnej miere vykonala všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnená prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 13. decembra 2011 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(8)

Prijatím rozhodnutia Rady 2012/58/EÚ (8) Rada dospela k záveru, že Česká republika v plnej miere vykonala všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnená prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 23. januára 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(9)

Prijatím rozhodnutia Rady 2012/299/EÚ (9) Rada dospela k záveru, že Estónsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 7. júna 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(10)

Prijatím rozhodnutia Rady 2012/445/EÚ (10) Rada dospela k záveru, že Maďarsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 24. júla 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(11)

Prijatím rozhodnutia Rady 2012/673/EÚ (11) Rada dospela k záveru, že Cyprus v plnej miere vykonal všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnený prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 25. októbra 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(12)

Prijatím rozhodnutia Rady 2013/3/EÚ (12) Rada dospela k záveru, že Poľsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 20. decembra 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(13)

Prijatím rozhodnutia Rady 2013/148/EÚ (13) Rada dospela k záveru, že Švédsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 21. marca 2013 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(14)

Prijatím rozhodnutia Rady 2013/152/EÚ (14) Rada dospela k záveru, že Malta v plnej miere vykonala všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnená prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 21. marca 2013 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(15)

Prijatím rozhodnutia Rady 2014/410/EÚ (15) Rada dospela k záveru, že Belgicko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 uvedeného rozhodnutia od 24. júna 2014 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(16)

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 22. septembra 2016 v spojených veciach C-14/15 a C-116/15 rozhodol, že v článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV sa nezákonne stanovuje požiadavka jednomyseľnosti na prijatie opatrení potrebných na vykonávanie uvedeného rozhodnutia. Rozhodnutia 2010/689/EÚ, 2011/472/EÚ, 2011/715/EÚ, 2011/887/EÚ, 2012/58/EÚ, 2012/299/EÚ, 2012/445/EÚ, 2012/673/EÚ, 2013/3/EÚ, 2013/148/EÚ, 2013/152/EÚ a 2014/410/EÚ sa prijali na základe článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV a v dôsledku toho sú na základe procesnej chyby neplatné.

(17)

Aby sa zabezpečila právna istota v súvislosti s prijímaním a poskytovaním osobných údajov podľa rozhodnutia 2008/615/SVV, pokiaľ ide o členské štáty, ktorých sa týkajú rozhodnutia 2010/689/EÚ, 2011/472/EÚ, 2011/715/EÚ, 2011/887/EÚ, 2012/58/EÚ, 2012/299/EÚ, 2012/445/EÚ, 2012/673/EÚ, 2013/3/EÚ, 2013/148/EÚ, 2013/152/EÚ a 2014/410/EÚ, mali by sa uvedené rozhodnutia nahradiť týmto rozhodnutím.

(18)

Aby sa zabezpečilo nepretržité prijímanie a poskytovanie osobných údajov podľa článkov 3 a 4 rozhodnutia 2008/615/SVV, účinky rozhodnutí 2010/689/EÚ, 2011/472/EÚ, 2011/715/EÚ, 2011/887/EÚ, 2012/58/EÚ, 2012/299/EÚ, 2012/445/EÚ, 2012/673/EÚ, 2013/3/EÚ, 2013/148/EÚ, 2013/152/EÚ a 2014/410/EÚ zanikajú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

(19)

Z rovnakého dôvodu by nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia nemala byť dotknutá platnosť automatizovanej výmeny údajov, ktorú členské štáty uskutočnili podľa rozhodnutí 2010/689/EÚ, 2011/472/EÚ, 2011/715/EÚ, 2011/887/EÚ, 2012/58/EÚ, 2012/299/EÚ, 2012/445/EÚ, 2012/673/EÚ, 2013/3/EÚ, 2013/148/EÚ, 2013/152/EÚ a 2014/410/EÚ.

(20)

Okrem toho, členské štáty, ktoré získali osobné údaje podľa rozhodnutí 2010/689/EÚ, 2011/472/EÚ, 2011/715/EÚ, 2011/887/EÚ, 2012/58/EÚ, 2012/299/EÚ, 2012/445/EÚ, 2012/673/EÚ, 2013/3/EÚ, 2013/148/EÚ, 2013/152/EÚ a 2014/410/EÚ, by mali byť naďalej oprávnené ďalej spracúvať tieto údaje na vnútroštátnej úrovni alebo medzi členskými štátmi na účely uvedené v článku 26 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(21)

V článku 33 rozhodnutia 2008/615/SVV sa Rade udeľujú vykonávacie právomoci s cieľom prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o prijímanie a poskytovanie osobných údajov podľa tohto rozhodnutia. Keďže podmienky na uplatnenie takýchto vykonávacích právomocí boli splnené a postup v tomto ohľade bol dodržaný, malo by sa prijať vykonávacie rozhodnutie o automatizovanej výmene údajov o DNA, pokiaľ ide o Slovensko, Portugalsko, Lotyšsko, Litvu, Českú republiku, Estónsko, Maďarsko, Cyprus, Poľsko, Švédsko, Maltu a Belgicko, s cieľom umožniť uvedeným členským štátom, aby naďalej prijímali a poskytovali osobné údaje podľa článkov 3 a 4 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(22)	Dánsko je viazané rozhodnutím 2008/615/SVV a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2008/615/SVV.

(23)	Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané rozhodnutím 2008/615/SVV a preto sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2008/615/SVV,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na účely automatizovaného vyhľadávania a porovnávania údajov o DNA sú Slovensko, Portugalsko, Lotyšsko, Litva, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Cyprus, Poľsko, Švédsko, Malta a Belgicko naďalej oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článkov 3 a 4 rozhodnutia 2008/615/SVV.

Článok 2

1. Účinky rozhodnutí 2010/689/EÚ, 2011/472/EÚ, 2011/715/EÚ, 2011/887/EÚ, 2012/58/EÚ, 2012/299/EÚ, 2012/445/EÚ, 2012/673/EÚ, 2013/3/EÚ, 2013/148/EÚ, 2013/152/EÚ a 2014/410/EÚ zanikajú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia bez toho, aby bola dotknutá platnosť automatizovanej výmeny údajov, ktorú členské štáty uskutočnili podľa uvedených rozhodnutí.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje v súlade so zmluvami.

V Bruseli 18. mája 2017

Za Radu

predseda

C. ABELA

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.

(2) Stanovisko z 5. apríla 2017 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4) Rozhodnutie Rady 2010/689/EÚ z 8. novembra 2010 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA so Slovenskom (Ú. v. EÚ L 294, 12.11.2010, s. 14).

(5) Rozhodnutie Rady 2011/472/EÚ z 19. júla 2011 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Portugalskom (Ú. v. EÚ L 195, 27.7.2011, s. 71).

(6) Rozhodnutie Rady 2011/715/EÚ z 27. októbra 2011 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Lotyšskom (Ú. v. EÚ L 285, 1.11.2011, s. 24).

(7) Rozhodnutie Rady 2011/887/EÚ z 13. decembra 2011 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Litvou (Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2011, s. 36).

(8) Rozhodnutie Rady 2012/58/EÚ z 23. januára 2012 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Českou republikou (Ú. v. EÚ L 30, 2.2.2012, s. 15).

(9) Rozhodnutie Rady 2012/299/EÚ zo 7. júna 2012 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Estónskom (Ú. v. EÚ L 151, 12.6.2012, s. 31).

(10) Rozhodnutie Rady 2012/445/EÚ z 24. júla 2012 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Maďarskom (Ú. v. EÚ L 202, 28.7.2012, s. 22).

(11) Rozhodnutie Rady 2012/673/EÚ z 25. októbra 2012 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Cyprom (Ú. v. EÚ L 302, 31.10.2012, s. 12).

(12) Rozhodnutie Rady 2013/3/EÚ z 20. decembra 2012 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Poľskom (Ú. v. EÚ L 3, 8.1.2013, s. 5).

(13) Rozhodnutie Rady 2013/148/EÚ z 21. marca 2013 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA so Švédskom (Ú. v. EÚ L 84, 23.3.2013, s. 26).

(14) Rozhodnutie Rady 2013/152/EÚ z 21. marca 2013 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Maltou (Ú. v. EÚ L 86, 26.3.2013, s. 20).

(15) Rozhodnutie Rady 2014/410/EÚ z 24. júna 2014 o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA s Belgickom (Ú. v. EÚ L 190, 28.6.2014, s. 80).

2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/93

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/946

z 18. mája 2017

o automatizovanej výmene daktyloskopických údajov na Slovensku, v Bulharsku, vo Francúzsku, v Českej republike, Litve, Holandsku, Maďarsku, na Cypre, v Estónsku, na Malte, v Rumunsku a vo Fínsku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia 2010/682/EÚ, 2010/758/EÚ, 2011/355/EÚ, 2011/434/EÚ, 2011/888/EÚ, 2012/46/EÚ, 2012/446/EÚ, 2012/672/EÚ, 2012/710/EÚ, 2013/153/EÚ, 2013/229/EÚ a 2013/792/EÚ

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

keďže:

(1)

(2)

(3)

Celkové hodnotiace správy, v ktorých sa zhrnuli výsledky dotazníka, hodnotiacej návštevy a skúšobnej prevádzky týkajúce sa výmeny daktyloskopických údajov na Slovensku, v Bulharsku, vo Francúzsku, v Českej republike, Litve, Holandsku, Maďarsku, na Cypre, v Estónsku, na Malte, v Rumunsku a vo Fínsku, sa predložili Rade.

(4)

Prijatím rozhodnutia Rady 2010/682/EÚ (4) Rada dospela k záveru, že Slovensko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 8. novembra 2010 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(5)

Prijatím rozhodnutia Rady 2010/758/EÚ (5) Rada dospela k záveru, že Bulharsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 2. decembra 2010 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(6)

Prijatím rozhodnutia Rady 2011/355/EÚ (6) Rada dospela k záveru, že Francúzsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 9. júna 2011 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(7)

Prijatím rozhodnutia Rady 2011/434/EÚ (7) Rada dospela k záveru, že Česká republika v plnej miere vykonala všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnená prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 19. júla 2011 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(8)

Prijatím rozhodnutia Rady 2011/888/EÚ (8) Rada dospela k záveru, že Litva v plnej miere vykonala všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnená prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 13. decembra 2011 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(9)

Prijatím rozhodnutia Rady 2012/46/EÚ (9) Rada dospela k záveru, že Holandsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 23. januára 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(10)

Prijatím rozhodnutia Rady 2012/446/EÚ (10) Rada dospela k záveru, že Maďarsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 24. júla 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(11)

Prijatím rozhodnutia Rady 2012/672/EÚ (11) Rada dospela k záveru, že Cyprus v plnej miere vykonal všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnený prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 25. októbra 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(12)

Prijatím rozhodnutia Rady 2012/710/EÚ (12) Rada dospela k záveru, že Estónsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 13. novembra 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(13)

Prijatím rozhodnutia Rady 2013/153/EÚ (13) Rada dospela k záveru, že Malta v plnej miere vykonala všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnená prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 21. marca 2013 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(14)

Prijatím rozhodnutia Rady 2013/229/EÚ (14) Rada dospela k záveru, že Rumunsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 14. mája 2013 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(15)

Prijatím rozhodnutia Rady 2013/792/EÚ (15) Rada dospela k záveru, že Fínsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 uvedeného rozhodnutia od 16. decembra 2013 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(16)

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 22. septembra 2016 v spojených veciach C-14/15 a C-116/15 rozhodol, že v článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV sa nezákonne stanovuje požiadavka jednomyseľnosti na prijatie opatrení potrebných na vykonávanie uvedeného rozhodnutia. Rozhodnutia 2010/682/EÚ, 2010/758/EÚ, 2011/355/EÚ, 2011/434/EÚ, 2011/888/EÚ, 2012/46/EÚ, 2012/446/EÚ, 2012/672/EÚ, 2012/710/EÚ, 2013/153/EÚ, 2013/229/EÚ a 2013/792/EÚ sa prijali na základe článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV a v dôsledku toho sú na základe procesnej chyby neplatné.

(17)

Aby sa zabezpečila právna istota v súvislosti s prijímaním a poskytovaním osobných údajov podľa rozhodnutia 2008/615/SVV, pokiaľ ide o členské štáty, ktorých sa týkajú rozhodnutia 2010/682/EÚ, 2010/758/EÚ, 2011/355/EÚ, 2011/434/EÚ, 2011/888/EÚ, 2012/46/EÚ, 2012/446/EÚ, 2012/672/EÚ, 2012/710/EÚ, 2013/153/EÚ, 2013/229/EÚ a 2013/792/EÚ, mali by sa uvedené rozhodnutia nahradiť týmto rozhodnutím.

(18)

Aby sa zabezpečilo nepretržité prijímanie a poskytovanie osobných údajov podľa článku 9 rozhodnutia 2008/615/SVV, účinky rozhodnutí 2010/682/EÚ, 2010/758/EÚ, 2011/355/EÚ, 2011/434/EÚ, 2011/888/EÚ, 2012/46/EÚ, 2012/446/EÚ, 2012/672/EÚ, 2012/710/EÚ, 2013/153/EÚ, 2013/229/EÚ a 2013/792/EÚ zanikajú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

(19)

Z rovnakého dôvodu by nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia nemala byť dotknutá platnosť automatizovanej výmeny údajov, ktorú členské štáty uskutočnili podľa rozhodnutí 2010/682/EÚ, 2010/758/EÚ, 2011/355/EÚ, 2011/434/EÚ, 2011/888/EÚ, 2012/46/EÚ, 2012/446/EÚ, 2012/672/EÚ, 2012/710/EÚ, 2013/153/EÚ, 2013/229/EÚ a 2013/792/EÚ.

(20)

Okrem toho, členské štáty, ktoré získali osobné údaje podľa rozhodnutí 2010/682/EÚ, 2010/758/EÚ, 2011/355/EÚ, 2011/434/EÚ, 2011/888/EÚ, 2012/46/EÚ, 2012/446/EÚ, 2012/672/EÚ, 2012/710/EÚ, 2013/153/EÚ, 2013/229/EÚ a 2013/792/EÚ, by mali byť naďalej oprávnené ďalej spracúvať tieto údaje na vnútroštátnej úrovni alebo medzi členskými štátmi na účely uvedené v článku 26 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(21)

V článku 33 rozhodnutia 2008/615/SVV sa Rade udeľujú vykonávacie právomoci s cieľom prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o prijímanie a poskytovanie osobných údajov podľa tohto rozhodnutia. Keďže podmienky na uplatnenie takýchto vykonávacích právomocí boli splnené a postup v tomto ohľade bol dodržaný, malo by sa prijať vykonávacie rozhodnutie o automatizovanej výmene daktyloskopických údajov, pokiaľ ide Slovensko, Bulharsko, Francúzsko, Českú republiku, Litvu, Holandsko, Maďarsko, Cyprus, Estónsko, Maltu, Rumunsku a Fínsko, s cieľom umožniť uvedeným členským štátom, aby naďalej prijímali a poskytovali osobné údaje podľa článku 9 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(22)	Dánsko je viazané rozhodnutím 2008/615/SVV a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2008/615/SVV.

(23)	Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané rozhodnutím 2008/615/SVV a preto sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2008/615/SVV,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na účely automatizovaného vyhľadávania daktyloskopických údajov sú Slovensko, Bulharsko, Francúzsko, Česká republika, Litva, Holandsko, Maďarsko, Cyprus, Estónsko, Malta, Rumunsko a Fínsko naďalej oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 9 rozhodnutia 2008/615/SVV.

Článok 2

1. Účinky rozhodnutí 2010/682/EÚ, 2010/758/EÚ, 2011/355/EÚ, 2011/434/EÚ, 2011/888/EÚ, 2012/46/EÚ, 2012/446/EÚ, 2012/672/EÚ, 2012/710/EÚ, 2013/153/EÚ, 2013/229/EÚ a 2013/792/EÚ zanikajú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia bez toho, aby bola dotknutá platnosť automatizovanej výmeny údajov, ktorú členské štáty uskutočnili podľa uvedených rozhodnutí.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje v súlade so zmluvami.

V Bruseli 18. mája 2017

Za Radu

predseda

C. ABELA

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.

(2) Stanovisko z 5. apríla 2017 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4) Rozhodnutie Rady 2010/682/EÚ z 8. novembra 2010 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov so Slovenskom (Ú. v. EÚ L 293, 11.11.2010, s. 58).

(5) Rozhodnutie Rady 2010/758/EÚ z 2. decembra 2010 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Bulharskom (Ú. v. EÚ L 322, 8.12.2010, s. 43).

(6) Rozhodnutie Rady 2011/355/EÚ z 9. júna 2011 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Francúzskom (Ú. v. EÚ L 161, 21.6.2011, s. 23).

(7) Rozhodnutie Rady 2011/434/EÚ z 19. júla 2011 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Českou republikou (Ú. v. EÚ L 190, 21.7.2011, s. 72).

(8) Rozhodnutie Rady 2011/888/EÚ z 13. decembra 2011 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Litvou (Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2011, s. 38).

(9) Rozhodnutie Rady 2012/46/EÚ z 23. januára 2012 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Holandskom (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 32).

(10) Rozhodnutie Rady 2012/446/EÚ z 24. júla 2012 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Maďarskom (Ú. v. EÚ L 202, 28.7.2012, s. 23).

(11) Rozhodnutie Rady 2012/672/EÚ z 25. októbra 2012 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Cyprom (Ú. v. EÚ L 302, 31.10.2012, s. 11).

(12) Rozhodnutie Rady 2012/710/EÚ z 13. novembra 2012 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Estónskom (Ú. v. EÚ L 321, 20.11.2012, s. 61).

(13) Rozhodnutie Rady 2013/153/EÚ z 21. marca 2013 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Maltou (Ú. v. EÚ L 86, 26.3.2013, s. 21).

(14) Rozhodnutie Rady 2013/229/EÚ zo 14. mája 2013 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Rumunskom (Ú. v. EÚ L 138, 24.5.2013, s. 11).

(15) Rozhodnutie Rady 2013/792/EÚ zo 16. decembra 2013 o začatí automatizovanej výmeny daktyloskopických údajov s Fínskom (Ú. v. EÚ L 349, 21.12.2013, s. 103).

2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/97

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/947

z 18. mája 2017

o automatizovanej výmene údajov o evidencii vozidiel vo Fínsku, v Slovinsku, Rumunsku, Poľsku, vo Švédsku, v Litve, Bulharsku, na Slovensku a v Maďarsku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia 2010/559/EÚ, 2011/387/EÚ, 2011/547/EÚ, 2012/236/EÚ, 2012/664/EÚ, 2012/713/EÚ, 2013/230/EÚ, 2013/692/EÚ a 2014/264/EÚ

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

keďže:

(1)

(2)

(3)	Celkové hodnotiace správy, v ktorých sa zhrnuli výsledky dotazníka, hodnotiacej návštevy a skúšobnej prevádzky týkajúce sa údajov o evidencii vozidiel vo Fínsku, v Slovinsku, Rumunsku, Poľsku, vo Švédsku, v Litve, Bulharsku, na Slovensku a v Maďarsku, sa predložili Rade.

(4)

Prijatím rozhodnutia Rady 2010/559/EÚ (4) Rada dospela k záveru, že Fínsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 13. septembra 2010 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(5)

Prijatím rozhodnutia Rady 2011/387/EÚ (5) Rada dospela k záveru, že Slovinsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 28. júna 2011 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(6)

Prijatím rozhodnutia Rady 2011/547/EÚ (6) Rada dospela k záveru, že Rumunsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 12. septembra 2011 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(7)

Prijatím rozhodnutia Rady 2012/236/EÚ (7) Rada dospela k záveru, že Poľsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 26. apríla 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(8)

Prijatím rozhodnutia Rady 2012/664/EÚ (8) Rada dospela k záveru, že Švédsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 25. októbra 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(9)

Prijatím rozhodnutia Rady 2012/713/EÚ (9) Rada dospela k záveru, že Litva v plnej miere vykonala všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnená prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 13. novembra 2012 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(10)

Prijatím rozhodnutia Rady 2013/230/EÚ (10) Rada dospela k záveru, že Bulharsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 14. mája 2013 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(11)

Prijatím rozhodnutia Rady 2013/692/EÚ (11) Rada dospela k záveru, že Slovensko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 19. novembra 2013 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(12)

Prijatím rozhodnutia Rady 2014/264/EÚ (12) Rada dospela k záveru, že Maďarsko v plnej miere vykonalo všeobecné ustanovenia o ochrane údajov podľa kapitoly 6 rozhodnutia 2008/615/SVV a je oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 uvedeného rozhodnutia od 6. mája 2014 a okrem toho dospela k záveru, že hodnotiaca správa bola schválená v súlade s článkom 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(13)

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 22. septembra 2016 v spojených veciach C-14/15 a C-116/15 rozhodol, že v článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV sa nezákonne stanovuje požiadavka jednomyseľnosti na prijatie opatrení potrebných na vykonávanie uvedeného rozhodnutia. Rozhodnutia 2010/559/EÚ, 2011/387/EÚ, 2011/547/EÚ, 2012/236/EÚ, 2012/664/EÚ, 2012/713/EÚ, 2013/230/EÚ, 2013/692/EÚ a 2014/264/EÚ sa prijali na základe článku 25 ods. 2 rozhodnutia 2008/615/SVV a v dôsledku toho sú na základe procesnej chyby neplatné.

(14)

Aby sa zabezpečila právna istota v súvislosti s prijímaním a poskytovaním osobných údajov podľa rozhodnutia 2008/615/SVV, pokiaľ ide o členské štáty, ktorých sa týkajú rozhodnutia 2010/559/EÚ, 2011/387/EÚ, 2011/547/EÚ, 2012/236/EÚ, 2012/664/EÚ, 2012/713/EÚ, 2013/230/EÚ, 2013/692/EÚ a 2014/264/EÚ, mali by sa uvedené rozhodnutia nahradiť týmto rozhodnutím.

(15)

Aby sa zabezpečilo nepretržité prijímanie a poskytovanie osobných údajov podľa článku 12 rozhodnutia 2008/615/SVV, účinky rozhodnutí 2010/559/EÚ, 2011/387/EÚ, 2011/547/EÚ, 2012/236/EÚ, 2012/664/EÚ, 2012/713/EÚ, 2013/230/EÚ, 2013/692/EÚ a 2014/264/EÚ zanikajú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

(16)	Z rovnakého dôvodu by nadobudnutím účinnosti tohto rozhodnutia nemala byť dotknutá platnosť automatizovanej výmeny údajov, ktorú členské štáty uskutočnili podľa rozhodnutí 2010/559/EÚ, 2011/387/EÚ, 2011/547/EÚ, 2012/236/EÚ, 2012/664/EÚ, 2012/713/EÚ, 2013/230/EÚ, 2013/692/EÚ a 2014/264/EÚ.

(17)

Okrem toho, členské štáty, ktoré získali osobné údaje podľa rozhodnutí 2010/559/EÚ, 2011/387/EÚ, 2011/547/EÚ, 2012/236/EÚ, 2012/664/EÚ, 2012/713/EÚ, 2013/230/EÚ, 2013/692/EÚ a 2014/264/EÚ, by mali byť naďalej oprávnené ďalej spracúvať tieto údaje na vnútroštátnej úrovni alebo medzi členskými štátmi na účely uvedené v článku 26 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(18)

V článku 33 rozhodnutia 2008/615/SVV sa Rade udeľujú vykonávacie právomoci s cieľom prijať opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia, najmä pokiaľ ide o prijímanie a poskytovanie osobných údajov podľa tohto rozhodnutia. Keďže podmienky na uplatnenie takýchto vykonávacích právomocí boli splnené a postup v tomto ohľade bol dodržaný, malo by sa prijať vykonávacie rozhodnutie o automatizovanej výmene údajov o evidencii vozidiel, pokiaľ ide o Fínsko, Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Švédsko, Litvu, Bulharsko, Slovensko a Maďarsko, s cieľom umožniť uvedeným členským štátom, aby naďalej prijímali a poskytovali osobné údaje podľa článku 12 rozhodnutia 2008/615/SVV.

(19)	Dánsko je viazané rozhodnutím 2008/615/SVV a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2008/615/SVV.

(20)	Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané rozhodnutím 2008/615/SVV a preto sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2008/615/SVV,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na účely automatizovaného vyhľadávania údajov o evidencii vozidiel sú Fínsko, Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Švédsko, Litva, Bulharsko, Slovensko a Maďarsko naďalej oprávnené prijímať a poskytovať osobné údaje podľa článku 12 rozhodnutia 2008/615/SVV.

Článok 2

1. Účinky rozhodnutí 2010/559/EÚ, 2011/387/EÚ, 2011/547/EÚ, 2012/236/EÚ, 2012/664/EÚ, 2012/713/EÚ, 2013/230/EÚ, 2013/692/EÚ a 2014/264/EÚ zanikajú odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia bez toho, aby bola dotknutá platnosť automatizovanej výmeny údajov, ktorú členské štáty uskutočnili podľa uvedených rozhodnutí.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto rozhodnutie sa uplatňuje v súlade so zmluvami.

V Bruseli 18. mája 2017

Za Radu

predseda

C. ABELA

(1) Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.

(2) Stanovisko z 5. apríla 2017 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(4) Rozhodnutie Rady 2010/559/EÚ z 13. septembra 2010 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel s Fínskom (Ú. v. EÚ L 245, 17.9.2010, s. 34).

(5) Rozhodnutie Rady 2011/387/EÚ z 28. júna 2011 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel so Slovinskom (Ú. v. EÚ L 173, 1.7.2011, s. 9).

(6) Rozhodnutie Rady 2011/547/EÚ z 12. septembra 2011 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel s Rumunskom (Ú. v. EÚ L 242, 20.9.2011, s. 8).

(7) Rozhodnutie Rady 2012/236/EÚ z 26. apríla 2012 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel s Poľskom (Ú. v. EÚ L 118, 3.5.2012, s. 8).

(8) Rozhodnutie Rady 2012/664/EÚ z 25. októbra 2012 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel so Švédskom (Ú. v. EÚ L 299, 27.10.2012, s. 44).

(9) Rozhodnutie Rady 2012/713/EÚ z 13. novembra 2012 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel s Litvou (Ú. v. EÚ L 323, 22.11.2012, s. 17).

(10) Rozhodnutie Rady 2013/230/EÚ zo 14. mája 2013 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel s Bulharskom (Ú. v. EÚ L 138, 24.5.2013, s. 12).

(11) Rozhodnutie Rady 2013/692/EÚ z 19. novembra 2013 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel so Slovenskom (Ú. v. EÚ L 319, 29.11.2013, s. 7).

(12) Rozhodnutie Rady 2014/264/EÚ zo 6. mája 2014 o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel s Maďarskom (Ú. v. EÚ L 137, 12.5.2014, s. 7).

2.6.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 142/100

ODPORÚČANIE KOMISIE (EÚ) 2017/948

z 31. mája 2017

o používaní hodnôt spotreby paliva a emisií CO2, typovo schválených a nameraných v súlade s celosvetovým harmonizovaným skúšobným postupom pre ľahké úžitkové automobily, pri sprístupňovaní údajov spotrebiteľom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES

[oznámené pod číslom C(2017) 3525]

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES z 13. decembra 1999 o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov (1), a najmä na jej článok 9 ods. 2 písm. c),

keďže:

(1)

Celosvetovým harmonizovaným skúšobným postupom pre ľahké úžitkové automobily (ďalej len „WLTP“) stanoveným nariadením Komisie (EÚ) C(2017) 3521 (2), ktorý je novým regulačným skúšobným postupom na meranie emisií CO2 a spotreby paliva ľahkých úžitkových vozidiel, sa nahradí nový európsky jazdný cyklus (ďalej len „NEDC“), ktorý sa v súčasnosti používa v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 692/2008 (3), ale ktorý už nezodpovedá súčasným jazdným podmienkam ani automobilovým technológiám. WLTP zabezpečí prísnejšie podmienky skúšok a realistickejšie hodnoty spotreby paliva a emisií CO2 v prospech spotrebiteľov. Požiadavky na spotrebiteľské informácie by mali zahŕňať spôsob, akým bude zabezpečený prístup spotrebiteľov k týmto kvalitnejším údajom s cieľom zabezpečiť potrebnú porovnateľnosť uvedených údajov.

(2)

Cieľom smernice 1999/94/ES je zabezpečiť, aby údaje o spotrebe paliva a emisiách CO2 nových osobných vozidiel ponúkaných na predaj alebo prenájom v Únii boli sprístupnené spotrebiteľom, aby pri kúpe nového auta mohli urobiť informované rozhodnutie. V uvedenej smernici sa vyžaduje, aby sa spotrebiteľom sprístupnili údaje o úradnej spotrebe paliva, ako aj o úradných špecifických emisiách CO2 nových osobných automobilov, ako sú vymedzené v jej článku 2 bodoch 5 a 6. Pritom sa majú použiť hodnoty, ktoré typovo schválil a nameral orgán typového schválenia v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 (4) a nariadenia (ES) č. 692/2008, najmä jeho prílohy XII, ktoré sú uvedené v prílohe VIII k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (5). Uvedené hodnoty sa majú pripojiť k osvedčeniu ES o typovom schválení vozidla a uvádzať v osvedčení o zhode.

(3)

WLTP sa má na začiatku od 1. septembra 2017 postupne zavádzať do praxe pre nové typy osobných automobilov podľa časti B prílohy II k smernici 2007/46/ES, po ktorých budú od 1. septembra 2018 nasledovať nové osobné automobily. Vozidlá ukončenej série podľa článku 3 bodu 22 smernice 2007/46/ES, ktorých hodnoty sú typovo schválené a namerané v súlade s NEDC, môžu byť uvádzané na trh počas obdobia dvanástich mesiacov od dátumu uplynutia platnosti typového schválenia ES, t. j. do 31. augusta 2019. Všetky nové osobné automobily uvedené na trh Únie sa preto od 1. septembra 2019 majú skúšať v súlade s WLTP.

(4)

Počas postupného zavádzania WLTP sa na osvedčení o typovom schválení ES a osvedčení o zhode majú uvádzať hodnoty spotreby paliva a emisií CO2 typovo schválené a namerané v súlade s NEDC a/alebo WLTP. V prípade osobných automobilov s typovým schválením podľa WLTP budú na osvedčení o zhode zaznamenané hodnoty spotreby paliva a emisií CO2 podľa WLTP aj NEDC.

(5)

Počas uvedeného prechodného obdobia postupného zavádzania WLTP je preto dôležité objasniť, ktoré hodnoty sa majú použiť na účely informovania spotrebiteľov podľa smernice 1999/94/ES, aby bola naďalej zabezpečená porovnateľnosť spotrebiteľských informácií pri všetkých nových osobných autách a vo všetkých členských štátoch.

(6)

Je veľmi pravdepodobné, že hodnoty spotreby paliva a emisií CO2 namerané v súlade s WLTP, budú odlišné od hodnôt nameraných podľa NEDC. Hodnoty WLTP budú v mnohých prípadoch vyššie v porovnaní s hodnotami podľa NEDC pri tom istom automobile. Okrem toho na rozdiel od NEDC sa meraním podľa WLTP zabezpečia jedinečné hodnoty spotreby paliva a emisií CO2 za každé vozidlo v závislosti od jeho špecifikácií a nadštandardného vybavenia, ktoré majú vplyv na tieto hodnoty. Takto by mali spotrebitelia získať presnejšie a realistickejšie informácie o každom novom osobnom automobile, alebo v prípade daného modelu automobilu o rozsahu možných hodnôt spotreby paliva a emisií CO2.

(7)

Výsledky skúšok spotreby paliva a emisií CO2 sa zaznamenávajú v rôznych fázach skúšky. V prípade vozidiel typovo schválených v súlade s NEDC sa uvádzajú hodnoty v podmienkach „mesta“ a „mimo mesta“, ako aj „kombinované“ a „vážené kombinované“ hodnoty. V prípade vozidiel typovo schválených v súlade s WLTP sa uvádzajú hodnoty pre „nízku rýchlosť“, „strednú rýchlosť“, „vysokú rýchlosť“ a „veľmi vysokú rýchlosť“, ako aj „kombinované“ a „vážené kombinované“ hodnoty. Na zabezpečenie porovnateľnosti by sa mali spotrebiteľom poskytnúť aspoň „kombinované“ hodnoty z platnej skúšobnej metódy.

(8)

Ak sa informácie o spotrebe paliva alebo emisiách CO2 poskytujú spotrebiteľom mimo štítkov, príručiek, plagátov alebo reklamnej literatúry a materiálov vyžadovaných podľa smernice 1999/94/ES a ak sú založené na neharmonizovaných skúšobných protokoloch v rozsahu dobrovoľných systémov výrobcov, spotrebitelia by mali byť v plnej miere informovaní o tom, že takéto hodnoty vychádzajú z neharmonizovaných skúšobných protokolov. Spotrebiteľom by sa malo odporučiť, aby na porovnanie spotreby paliva alebo emisií CO2 nových osobných automobilov použili hodnoty namerané a typovo schválené v súlade s harmonizovaným skúšobným protokolom EÚ.

(9)

Niektoré členské štáty sa pri transponovaní smernice 1999/94/ES rozhodli popri údajoch o spotrebe paliva a špecifických emisiách CO2 uvádzať na štítkoch s údajmi o automobiloch aj informácie o látkach znečisťujúcich ovzdušie. Po zavedení WLTP a postupu skúšok na základe skutočných emisií (RDE), ako aj nových požiadaviek na uvádzanie maximálnej hodnoty skutočných emisií na osvedčení o zhode nových automobilov (6), budú od 1. septembra 2017 k dispozícii údaje o látkach znečisťujúcich ovzdušie za všetky nové typy vozidiel a od 1. septembra 2019 za všetky nové vozidlá. V súlade s odporúčaním Európskeho parlamentu v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (7) by členské štáty mali zvážiť, či takéto informácie sprístupnia spotrebiteľom s cieľom zvýšiť informovanosť a umožniť im prijímať informované rozhodnutia pri kúpe auta.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia plne chápali dôsledky prechodu na WLTP, by mali všetky zainteresované strany usporiadať informačné kampane alebo sa na nich podieľať a vysvetliť vplyv nového skúšobného postupu na hodnoty spotreby paliva a emisií CO2. Do týchto informačných kampaní by sa mali zapojiť verejné orgány, spotrebiteľské organizácie, environmentálne a mimovládne organizácie, združenia automobilistov a automobilový priemysel.

(11)

Po konzultáciách so skupinou odborníkov na tvorbu a vykonávanie politiky pre emisie CO2 z cestných vozidiel, s odborníkmi z priemyselného odvetvia, spotrebiteľských organizácií a ďalších mimovládnych organizácií a členských štátov Komisia považuje za vhodné stanoviť odporúčania o tom, ako by sa na účely informovania spotrebiteľov mala vyjadrovať úradná spotreba paliva a úradné špecifické emisie CO2 nových osobných automobilov.

(12)	Malo by sa prijať odporúčanie, aby spotrebitelia mohli robiť informované rozhodnutia a aby sa podporilo harmonizované uplatňovanie smernice 1999/94/ES v celej Únii.

(13)	Opatrenia uvedené v tomto odporúčaní sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 10 smernice 1999/94/ES,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa na účely informovania spotrebiteľov o úradnej spotrebe paliva a úradných špecifických emisiách CO2 podľa článku 2 bodov 5 a 6 smernice 1999/94/ES používali hodnoty NEDC zaznamenané v osvedčeniach o zhode nových prihlásených automobilov, a to do 31. decembra 2018, pričom po tomto dátume sa majú všetky nové vozidlá uvedené na trh Únie skúšať a typovo schvaľovať v súlade s WLTP.

2.	Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa od 1. januára 2019 používali na účely informovania spotrebiteľov iba údaje o spotrebe paliva a emisiách CO2 na základe WLTP.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby po 1. januári 2019, keď sa v prípade vozidiel ukončených sérií naďalej môžu používať hodnoty na základe NEDC, k uvedeným hodnotám bolo pripojené vyhlásenie, že dané vozidlo je vozidlom ukončenej série a že uvedené hodnoty nie sú porovnateľné s hodnotami na základe WLTP.

4.	Členské štáty by mali zabezpečiť, aby na štítku, ktorý je v mieste predaja pripevnený ku každému novému osobnému automobilu alebo vedľa neho zobrazený, boli uvedené údaje o úradnej spotrebe paliva a úradných špecifických emisiách CO2 vozidla, na ktoré sa v ňom odkazuje.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v príručke o spotrebe paliva a emisiách CO2, ako aj na plagáte alebo na displeji, ktorý sa má vystaviť v mieste predaja, boli uvedené údaje o úradnej spotrebe paliva a úradných špecifických emisiách CO2 vozidla, ktorého sa týkajú. Ak je v rámci jedného modelu zoskupených niekoľko variantov a/alebo verzií, uvedené údaje by sa mali vzťahovať na jedno vozidlo v danej skupine, ktoré vykazuje najvyššie hodnoty.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v propagačnom materiáli, ktorý obsahuje odkaz na akýkoľvek konkrétny model, verziu alebo variant nového osobného automobilu, boli uvedené údaje o úradnej spotrebe paliva a úradných špecifických emisiách CO2 vozidla, na ktoré sa v ňom odkazuje. Ak je uvedený viac ako jeden model, členské štáty by mali zabezpečiť, aby tieto údaje zahŕňali údaje o úradnej spotrebe paliva a úradných špecifických emisiách CO2 všetkých vozidiel, na ktoré sa údaje vzťahujú, alebo rozpätie od najhorších po najlepšie hodnoty všetkých vozidiel, na ktoré sa vzťahujú. Pokiaľ ide o vozidlá typovo schválené v súlade s WLTP, najhoršie a najlepšie hodnoty by mali odrážať hodnoty pre nové osobné automobily dostupné na trhu, ktoré sú zaznamenané v osvedčeniach o zhode.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby propagačné materiály rozširované elektronickými prostriedkami, ktoré spotrebiteľom umožňujú zostaviť si konkrétne vozidlo, ako sú napríklad online konfigurátory vozidiel, zreteľne zobrazovali, ako rôzne špecifické zariadenia a voliteľná výbava ovplyvňujú hodnoty spotreby paliva a emisií CO2 namerané a typovo schválené v súlade s WLTP.

Ak členské štáty umožnia, aby hodnoty spotreby paliva a emisií CO2 podľa WLTP boli spotrebiteľom poskytované ako dodatočné informácie pred 1. januárom 2019 s cieľom umožniť spotrebiteľom čo najskôr prístup k hodnotám emisií CO2 a spotreby paliva, ktoré lepšie zodpovedajú reálnym jazdným podmienkam, mali by zabezpečiť, aby tieto dodatočné informácie boli zreteľne zobrazené a oddelené od štítkov, príručiek, plagátov alebo reklamnej literatúry a materiálov požadovaných podľa smernice 1999/94/ES a aby obsahovali tieto informácie:

„Od 1. septembra 2017 budú niektoré nové vozidlá typovo schválené s použitím celosvetového harmonizovaného skúšobného postupu pre ľahké úžitkové automobily (WLTP), ktorý je novým, realistickejším skúšobným postupom na meranie spotreby paliva a emisií CO2. WLTP od 1. septembra 2018 plne nahradí nový európsky jazdný cyklus (NEDC), ktorý sa používa dnes. Z dôvodu realistickejších skúšobných podmienok sú hodnoty spotreby paliva a emisií CO2 namerané na základe WLTP často vyššie ako hodnoty namerané na základe NEDC.“.

9.	Členské štáty by mali zabezpečiť, aby spotrebitelia pred prijatím rozhodnutia o kúpe vozidla dostali informácie o zmenách hodnôt spotreby paliva a emisií CO2 vyplývajúcich zo zavedenia WLTP a o dôsledkoch, ktoré tieto zmeny môžu mať v čase prihlásenia vozidla.

10.	Členské štáty by mali zabezpečiť, aby hodnoty úradnej spotreby paliva a úradných špecifických emisií CO2 zahŕňali aspoň „kombinované“ hodnoty namerané v súlade s príslušným skúšobným postupom.

11.

Ak sa údaje o spotrebe paliva alebo emisiách CO2 získané na základe neharmonizovaných skúšobných protokolov v rámci dobrovoľných systémov výrobcov poskytujú spotrebiteľom oddelene od štítkov, príručiek, plagátov alebo reklamnej literatúry a materiálov vyžadovaných podľa smernice 1999/94/ES, členské štáty by mali zabezpečiť, aby takéto údaje obsahovali tieto informácie:

„Uvedené hodnoty spotreby paliva alebo emisií CO2 sú získané na základe neharmonizovaných skúšobných protokolov. Poskytujú sa výlučne na informačné účely. Na porovnanie hodnôt spotreby paliva alebo emisií CO2 nového osobného automobilu získaných na základe harmonizovaného skúšobného protokolu EÚ by sa mali používať hodnoty úradnej spotreby paliva alebo emisií CO2 [vložte odkaz, pod ktorým sú tieto hodnoty k dispozícii].“.

12.	Členské štáty by mali zvážiť možnosť uviesť na štítku, ktorý je pripevnený alebo zobrazený vedľa každého nového osobného automobilu na predajnom mieste, aj údaje o maximálnej hodnote skutočných látok znečisťujúcich ovzdušie zaznamenané v osvedčení o zhode každého vozidla.

13.

Členské štáty by mali zabezpečiť spustenie vhodných informačných kampaní s cieľom vysvetliť spotrebiteľom zavedenie WLTP a jeho dôsledky pre hodnoty spotreby paliva a emisií CO2, najmä nárast týchto hodnôt v porovnaní s hodnotami odvodenými na základe NEDC, ako aj význam hodnôt vyplývajúcich z rozdielnych skúšobných fáz.

14.	Toto odporúčanie je určené členským štátom.

V Bruseli 31. mája 2017

Za Komisiu

Miguel ARIAS CAÑETE

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 16.

(2) Nariadenie Komisie (EÚ) C(2017) 3521 z 1. júna 2017, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel, ktorým sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1230/2012 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 692/2008 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 692/2008 z 18. júla 2008, ktorým sa vykonáva, mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 199, 28.7.2008, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1).

(6) Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/646 z 20. apríla 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 692/2008, pokiaľ ide o emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 6) (Ú. v. EÚ L 109, 26.4.2016, s. 1).

(7) P8_TA(2017)0100.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 142

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 60 2. júna 2017

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	*	Informácie o nadobudnutí platnosti Dohody medzi Európskou úniou a Seychelskou republikou o prístupe rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Seychel do vôd a k morským biologickým zdrojom Mayotte, ktoré patria do právomoci Európskej únie	1
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/938 z 23. septembra 2013 o podpise Minamatského dohovoru o ortuti v mene Európskej únie	2
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/939 z 11. mája 2017 o uzavretí Minamatského dohovoru o ortuti v mene Európskej únie	4
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/940 z 1. júna 2017 o povolení kyseliny mravčej ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat ( 1 )	40
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/941 z 1. júna 2017, ktorým sa v prípade dvoch vyvážajúcich výrobcov odvoláva prijatie záväzku podľa vykonávacieho rozhodnutia 2013/707/EÚ, ktorým sa potvrdzuje prijatie záväzku ponúknutého v súvislosti s antidumpingovým konaním a antisubvenčným konaním, ktoré sa týkajú dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky na obdobie uplatňovania konečných opatrení	43
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/942 z 1. júna 2017, ktorým sa po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz karbidu volfrámu, spekaného karbidu volfrámu a karbidu volfrámu zmiešaného s kovovým práškom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike	53
		ROZHODNUTIA
	*	Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/943 z 18. mája 2017 o automatizovanej výmene údajov o evidencii vozidiel na Malte, na Cypre a v Estónsku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia 2014/731/EÚ, 2014/743/EÚ a 2014/744/EÚ	84
	*	Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/944 z 18. mája 2017 o automatizovanej výmene daktyloskopických údajov v Lotyšsku, ktorým sa nahrádza rozhodnutie 2014/911/EÚ	87
	*	Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/945 z 18. mája 2017 o automatizovanej výmene údajov o DNA na Slovensku, v Portugalsku, Lotyšsku, Litve, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, na Cypre, v Poľsku, vo Švédsku, na Malte a v Belgicku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia 2010/689/EÚ, 2011/472/EÚ, 2011/715/EÚ, 2011/887/EÚ, 2012/58/EÚ, 2012/299/EÚ, 2012/445/EÚ, 2012/673/EÚ, 2013/3/EÚ, 2013/148/EÚ, 2013/152/EÚ a 2014/410/EÚ	89
	*	Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/946 z 18. mája 2017 o automatizovanej výmene daktyloskopických údajov na Slovensku, v Bulharsku, vo Francúzsku, v Českej republike, Litve, Holandsku, Maďarsku, na Cypre, v Estónsku, na Malte, v Rumunsku a vo Fínsku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia 2010/682/EÚ, 2010/758/EÚ, 2011/355/EÚ, 2011/434/EÚ, 2011/888/EÚ, 2012/46/EÚ, 2012/446/EÚ, 2012/672/EÚ, 2012/710/EÚ, 2013/153/EÚ, 2013/229/EÚ a 2013/792/EÚ	93
	*	Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/947 z 18. mája 2017 o automatizovanej výmene údajov o evidencii vozidiel vo Fínsku, v Slovinsku, Rumunsku, Poľsku, vo Švédsku, v Litve, Bulharsku, na Slovensku a v Maďarsku, ktorým sa nahrádzajú rozhodnutia 2010/559/EÚ, 2011/387/EÚ, 2011/547/EÚ, 2012/236/EÚ, 2012/664/EÚ, 2012/713/EÚ, 2013/230/EÚ, 2013/692/EÚ a 2014/264/EÚ	97
		ODPORÚČANIA
	*	Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/948 z 31. mája 2017 o používaní hodnôt spotreby paliva a emisií CO2, typovo schválených a nameraných v súlade s celosvetovým harmonizovaným skúšobným postupom pre ľahké úžitkové automobily, pri sprístupňovaní údajov spotrebiteľom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES [oznámené pod číslom C(2017) 3525]	100