24.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 137/1

(1)

Ortuť je veľmi toxická látka, ktorá predstavuje globálnu a vážnu hrozbu pre ľudské zdravie, a to aj vo forme metylortuti v rybách a morských plodoch, pre ekosystémy a voľne žijúcich živočíchov a divo rastúce rastliny. V dôsledku cezhraničného charakteru znečisťovania životného prostredia ortuťou pochádza 40 % až 80 % celkovej ortuti uloženej v jednotlivých zložkách životného prostredia v Únii z krajín mimo Únie. Táto situácia si vyžaduje opatrenia na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni.

(2)

Väčšina emisií ortuti a rizík súvisiacich s vystavením pôsobeniu ortuti vyplýva z antropogénnych činností, ako je primárna ťažba ortuti a jej spracovanie, používanie ortuti vo výrobkoch a priemyselných procesoch, remeselná a drobná ťažba zlata a jeho spracovanie, spaľovanie uhlia a nakladanie s odpadovou ortuťou.

(3)

V siedmom environmentálnom akčnom programe prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ (3) sa určuje dlhodobý cieľ, ktorým je netoxické životné prostredie, a na tento účel sa stanovuje, že je potrebné prijať opatrenie na minimalizáciu významných nepriaznivých účinkov chemických látok na ľudské zdravie a životné prostredie do roku 2020.

(4)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 28. januára 2005 s názvom „Stratégia Spoločenstva týkajúca sa ortuti, revidované 7. decembra 2010 (ďalej len „stratégia“), sa zameriava na minimalizovanie a, ak je to uskutočniteľné, úplné eliminovanie globálneho antropogénneho uvoľňovania ortuti do ovzdušia, vody a pôdy.

(5)

Po prijatí stratégie a celého radu opatrení týkajúcich sa emisií ortuti, ponuky, dopytu a využívania ortuti a správy prebytku ortuti a jej zásob dosiahla Únia za posledných desať rokov v oblasti nakladania s ortuťou významný pokrok.

(6)

V stratégii sa odporúča, že rokovanie o právne záväznom dokumente o ortuti a jeho uzavretie by malo byť prioritou, keďže opatrenie len na úrovni Únie nedokáže zaručiť účinnú ochranu občanov Únie pred negatívnymi účinkami ortuti na zdravie.

(7)

Únia a 26 členských štátov podpísali Minamatský dohovor o ortuti z roku 2013 (ďalej len „dohovor“). Dva členské štáty, Estónsko a Portugalsko, ktoré ho nepodpísali, sa zaviazali, že ho ratifikujú. Únia a všetky jej členské štáty sa preto zaviazali k jeho uzavretiu, transpozícii a vykonávaniu.

(8)

Rýchle schválenie dohovoru zo strany Únie a jeho ratifikácia zo strany členských štátov podnieti hlavných globálnych používateľov ortuti a pôvodcov jej emisií, ktorí sú signatármi dohovoru, aby ho ratifikovali a vykonávali.

(9)

Toto nariadenie by malo doplniť acquis Únie a stanoviť ustanovenia, ktoré sú nutné na zabezpečenie úplného zosúladenia acquis Únie s dohovorom, aby Únia a jej členské štáty mohli tento dohovor schváliť alebo ratifikovať a vykonávať.

(10)

Ďalšie opatrenia prijaté Úniou prekračujúce požiadavky dohovoru by vytvárali cestu pre výrobky a postupy bez použitia ortuti rovnako, ako to bolo v prípade nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 (4).

(11)

V súlade s článkom 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by toto nariadenie nemalo členským štátom brániť v tom, aby si ponechali alebo aby zaviedli prísnejšie ochranné opatrenia, ak sú takéto opatrenia zlučiteľné so zmluvami a boli oznámené Komisii.

(12)

Zákaz vývozu ortuti stanovený v nariadení (ES) č. 1102/2008 by sa mal doplniť o obmedzenia dovozu ortuti v závislosti od zdroja, plánovaného použitia a miesta pôvodu ortuti. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (5) by sa malo naďalej uplatňovať, pokiaľ ide o dovoz odpadovej ortuti, najmä v súvislosti s právomocami príslušných orgánov podľa uvedeného nariadenia.

(13)

Cieľom ustanovení tohto nariadenia o dovoze ortuti a zmesí ortuti je zabezpečenie dodržiavania povinností vyplývajúcich z dohovoru týkajúcich sa obchodovania s ortuťou zo strany Únie a členských štátov.

(14)

Vývoz, dovoz a výroba rôznych výrobkov s prídavkom ortuti, ktoré v Únii i celosvetovo predstavujú významný podiel používania ortuti a jej zlúčenín, by sa mali zakázať.

(15)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia uplatniteľného acquis Únie, v ktorých sa stanovujú prísnejšie požiadavky na výrobky s prídavkom ortuti, a to aj pokiaľ ide o maximálny obsah ortuti.

(16)

Používanie ortuti a zlúčenín ortuti vo výrobných procesoch by sa malo postupne ukončiť a preto by sa mal podporiť výskum alternatívnych látok k ortuti s neškodnými alebo aspoň menej nebezpečnými vlastnosťami z hľadiska životného prostredia a ľudského zdravia.

(17)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (6) od 10. októbra 2017 zakazuje výrobu, uvedenie na trh a používanie piatich zlúčenín fenylortuti, o ktorých je známe, že sa používajú najmä ako katalyzátory pri výrobe polyuretánu. Používanie ďalších katalyzátorov obsahujúcich ortuť pri výrobe polyuretánu by sa malo tiež zakázať od 1. januára 2018.

(18)

Výroba alkoholátov zahŕňajúca používanie ortuti ako elektródy by sa mala postupne ukončiť a takéto výrobné procesy by sa čo najskôr mali nahradiť bezortuťovými výrobnými procesmi. Ak neexistujú príslušné dostupné bezortuťové výrobné procesy, mali by sa stanoviť prevádzkové podmienky na výrobu metylátu alebo etylátu sodného alebo draselného s použitím ortuti. Mali by sa prijať opatrenia na zníženie miery využívania ortuti, aby sa čo najrýchlejšie postupne ukončilo jej používanie v takýchto výrobných procesoch a v každom prípade pred 1. januárom 2028.

(19)

Výrobou nových výrobkov s prídavkom ortuti a ich uvedením na trh a používaním nových výrobných procesov na báze ortuti alebo zlúčenín ortuti by sa v Únii zvýšilo používanie ortuti a zlúčenín ortuti, ako aj emisií ortuti. Takéto nové činnosti by sa preto mali zakázať, pokiaľ sa v rámci posúdenia nepreukáže, že nové výrobky s prídavkom ortuti alebo nové výrobné procesy by mali významný prínos pre životné prostredie alebo ľudské zdravie a nepredstavujú významné riziká pre životné prostredie alebo pre ľudské zdravie, a že k dispozícii nie sú žiadne technicky a ekonomicky uskutočniteľné bezortuťové alternatívy s takýmto prínosom.

(20)

Používanie ortuti a zlúčenín ortuti v remeselnej a drobnej ťažbe zlata a jeho spracovanie tvorí významný podiel používania ortuti a jej emisií na celom svete s negatívnym vplyvom na miestne ako aj globálne komunity. Takéto používanie ortuti a zlúčenín ortuti by sa preto malo zakázať podľa tohto nariadenia a regulovať na medzinárodnej úrovni. Bez toho, aby bol dotknutý zákaz takéhoto používania a okrem uplatňovania účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií členských štátov v súvislosti s porušením tohto nariadenia, je tiež vhodné vypracovať národný plán pre opakované prípady nesúladu s uvedeným zákazom, s cieľom riešiť problémy v súvislosti s remeselnou a drobnou ťažbou zlata a jeho spracovaním, pri ktorom sa amalgamácia ortuťou používa na extrakciu zlata z rudy.

(21)

Používanie ortuti v zubnom amalgáme je najrozšírenejší spôsob využívania ortuti v Únii a významný zdroj znečistenia. Používanie zubného amalgámu by sa preto malo ukončiť v súlade s dohovorom a národnými plánmi, najmä na základe opatrení uvedených v časti II prílohy A k dohovoru. Komisia by mala vyhodnotiť a podať správu o uskutočniteľnosti postupného ukončovania používania zubného amalgámu v dlhodobom horizonte, a to podľa možnosti do roku 2030, berúc do úvahy národné plány v zmysle tohto nariadenia, a pri plnom rešpektovaní zodpovednosti členských štátov za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a lekárskej starostlivosti. Okrem toho by sa mali prijať osobitné preventívne opatrenia na ochranu zdravia zraniteľných skupín obyvateľstva, akými sú deti a tehotné alebo dojčiace ženy.

(22)

Na používanie by sa mal povoliť len zubný amalgám vo forme kapsúl s vopred určenou dávkou a používanie odlučovačov amalgámu v zdravotníckych zariadeniach, v ktorých sa používa zubný amalgám alebo odstraňujú amalgámové zubné výplne alebo zuby s takýmito výplňami, by malo byť povinné s cieľom chrániť zubných lekárov a pacientov pred vystavením pôsobeniu ortuti a zabezpečiť, aby sa výsledný odpad ortuť zachytával a zneškodňoval v súlade s environmentálne vhodným nakladaním s odpadom a za žiadnych okolností neuvoľňovala do životného prostredia. V tejto súvislosti by sa použitie samostatne balenej ortuti zubnými lekármi malo zakázať. Amalgámové kapsule, ako tie, ktoré sú popísané v európskych normách EN ISO 13897: 2004 a EN ISO 24234: 2015, sa považujú za vhodné na použitie zubnými lekármi. Okrem toho by sa mala stanoviť minimálna hodnota retenčnej účinnosti odlučovačov amalgámu. Súlad odlučovačov amalgámu by mal vychádzať z príslušných noriem, ako je napríklad európska norma EN ISO 11143: 2008. Vzhľadom na veľkosť hospodárskych subjektov v odvetví zubného lekárstva, na ktoré sa vzťahuje zavedenie uvedených požiadaviek, je vhodné stanoviť dostatočný čas na prispôsobenie sa novým požiadavkám.

(23)

Znižovaniu používania ortuti môže napomôcť odborná príprava študentov zubného lekárstva a zubných lekárov v oblasti používania bezortuťových alternatív, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, akými sú deti a tehotné alebo dojčiace ženy, ako aj vykonávanie výskumu a inovácií v oblasti stomatologickej starostlivosti s cieľom rozšíriť poznatky o existujúcich materiáloch a technikách opráv zubov, a vyvíjať nové materiály.

(24)

Do konca roku 2017 sa v Únii vytvorí viac než 6 000 ton kvapalnej odpadovej ortuti, najmä v dôsledku povinného vyraďovania ortuťových elektrolyzérov v priemysle výroby chlóru a alkalických hydroxidov v súlade s vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/732/EÚ (7). Vzhľadom na obmedzenú dostupnú kapacitu na konverziu kvapalnej odpadovej ortuti by malo byť v zmysle tohto nariadenia naďalej možné dočasne uskladniť kvapalnú ortuť na obdobie dostačujúce na zaistenie konverzie, prípadne solidifikáciu všetkého takto vytvoreného odpadu. Takéto uskladnenie by sa malo vykonávať v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici Rady 1999/31/ES (8).

(25)

Keďže v kvapalnom skupenstve je ortuť extrémne nebezpečná látka, trvalé uskladnenie odpadovej ortuti bez predchádzajúceho spracovania by malo byť zakázané kvôli rizikám, ktoré takéto zneškodňovanie predstavuje. Pred trvalým uskladnením by sa preto odpadová ortuť mala podrobiť primeranej konverzii prípadne solidifikácii v súlade s týmto nariadením. Na uvedený účel a s cieľom znížiť s tým spojené riziká by členské štáty mali zohľadniť technické usmernenia Bazilejského dohovoru o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní týkajúce sa ortuti.

(26)

S cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa odpadu by mali byť prijaté opatrenia na zabezpečenie účinného systému vysledovateľnosti v celom reťazci nakladania s odpadovou ortuťou, pričom sa od pôvodcov odpadovej ortuti a prevádzkovateľov zariadení na spracovanie odpadu, ktorí skladujú a spracúvajú takýto odpad, požaduje, aby zaviedli informačný register v rámci povinností na vedenie záznamov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (9).

(27)

V dohovore sa od zmluvných strán požaduje, aby sa usilovali o rozvoj vhodných stratégií na identifikáciu a posúdenie lokalít znečistených ortuťou alebo jej zlúčeninami. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (10) sa od prevádzkovateľov priemyselných zariadení požaduje, aby riešili problém kontaminácie pôdy. Okrem toho sa v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (11) vyžaduje, aby členské štáty riešili problém kontaminácie pôdy v prípadoch, keď má negatívny vplyv na stav vodnej plochy. Preto by si Komisia a členské štáty mali vymieňať informácie s cieľom podeliť sa o skúsenosti s iniciatívami a opatreniami prijatými na vnútroštátnej úrovni.

(28)

Na to, aby sa zohľadnilo súčasné vedecké chápanie rizík súvisiacich s vystavením pôsobeniu metylortuti by Komisia pri revízii tohto nariadenia mala posúdiť súčasný rozsah vystavenia z hľadiska zdravia a mala by stanoviť nové zdravotné referenčné hodnoty vzhľadom na ortuť.

(29)

S cieľom zosúladiť právne predpisy Únie s rozhodnutiami konferencie zmluvných strán dohovoru, ktoré Únia podporuje, prostredníctvom rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny príloh k tomuto nariadeniu a pokiaľ ide o predĺženie obdobia na dočasné uskladnenie odpadovej ortuti a jej zlúčenín. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (12). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(30)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o určenie formulárov na dovoz a vývoz, stanovenie technických požiadaviek pre environmentálne vhodné dočasné uskladnenie ortuti, zlúčenín ortuti alebo zmesí ortuti, zákaz alebo povolenie nových výrobkov využívajúcich ortuť a nových výrobných postupov zahŕňajúcich použitie ortuti alebo zlúčenín ortuti, ako aj o stanovenie povinností týkajúcich sa podávania správ, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (13).

(31)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií v prípade porušenia tohto nariadenia a mali by zabezpečiť ich vykonávanie. Uvedené sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(32)

Vzhľadom na charakter a rozsah úprav, ktoré treba vykonať v nariadení (ES) č. 1102/2008, a s cieľom posilniť právnu istotu, zrozumiteľnosť, transparentnosť a zjednodušiť právne predpisy, by sa uvedené nariadenie malo zrušiť.

(33)

S cieľom poskytnúť príslušným orgánom členských štátov a hospodárskym subjektom, ktorí sú ovplyvnení týmto nariadením, dostatok času na prispôsobenie sa novému režimu, ktorý sa v ňom stanovuje, malo by sa toto nariadenie uplatňovať od 1. januára 2018.

(34)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia pred antropogénnymi emisiami a uvoľňovaním ortuti a zlúčenín ortuti okrem iného zákazom vývozu a dovozu ortuti a výrobkov s prídavkom ortuti, obmedzením používania ortuti vo výrobných procesoch, výrobkoch, remeselnej a drobnej ťažbe zlata a jeho spracovaní a v zubnom amalgáme, ako aj stanovením povinností týkajúcich sa odpadovej ortuti, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu cezhraničného charakteru znečistenia ortuťou a charakteru opatrení, ktoré sa majú prijať, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

„ortuť“ je elementárna (kovová) ortuť (Hg, registračné číslo CAS 7439-97-6);

2.

„zlúčenina ortuti“ je akákoľvek látka tvorená atómami ortuti a jedným alebo viacerými atómami iných chemických prvkov, ktoré možno rozdeliť na iné zložky len chemickými reakciami;

3.

„zmes“ je zmes alebo roztok zložený z dvoch alebo viacerých látok;

4.

„výrobok s prídavkom ortuti“ je výrobok alebo zložka výrobku, ktoré obsahujú ortuť alebo zlúčeninu ortuti, ktoré boli zámerne pridané;

5.

„odpadová ortuť“ je kovová ortuť, ktorá sa považuje za odpad v zmysle s článku 3 bod 1 smernice 2008/98/ES;

6.

„vývoz“ je ktorákoľvek z týchto činností:

7.

„dovoz“ je fyzický vstup ortuti, zlúčenín ortuti, zmesí ortuti a výrobkov s prídavkom ortuti na colné územie Únie, ktoré sú prepustené do iného colného režimu, ako je vonkajší tranzitný režim Únie, na pohyb tovaru na colnom území Únie;

8.

„zneškodňovanie“ je zneškodňovanie v zmysle článku 3 bodu 19 smernice 2008/98/ES;

9.

„primárna ťažba ortuti“ je ťažba, v ktorej hlavnou vyhľadávanou surovinou je ortuť;

10.

„konverzia“ je chemická transformácia fyzického stavu ortuti z kvapalného stavu na sulfid ortutnatý alebo porovnateľnú chemickú zlúčeninu, ktorá je rovnako alebo viac stabilná a rovnako alebo menej rozpustná vo vode a ktorá nepredstavuje väčšie environmentálne alebo zdravotné riziko, ako sulfid ortutnatý;

11.

„uvedenie na trh“ je dodávanie alebo sprístupnenie tretej strane, za úhradu alebo bezplatne. Dovoz sa považuje za uvedenie na trh.

a)

vyvážajúca krajina je zmluvnou stranou dohovoru a vyvezená ortuť nepochádza z primárnej ťažby ortuti, ktorá je zakázaná v zmysle článku 3 ods. 3 a 4 dohovoru; alebo

b)

vyvážajúca krajina, ktorá nie je zmluvnou stranou dohovoru, poskytla osvedčenie, že ortuť nepochádza z primárnej ťažby ortuti.

a)

výrobky, ktoré sú nevyhnutné na civilnú ochranu a vojenské využitie;

b)

výrobky na výskum, kalibráciu prístrojov alebo na použitie ako referenčný štandard.

a)

zariadenia, ktoré sú potrebné na ochranu dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti členských štátov vrátane zbraní, munície a vojenského materiálu určeného na osobitné vojenské účely;

b)

zariadenia navrhnuté na vypustenie do vesmíru;

c)

technické zlepšenia alebo prepracovania výrobkov s prídavkom ortuti, ktoré boli vyrobené pred 1. januárom 2018, a to za predpokladu, že takéto zlepšenie alebo prepracovanie vedie k nižšiemu obsahu ortuti používanej v týchto výrobkoch.

a)

technický opis príslušného výrobku alebo procesu;

b)

posúdenie jeho environmentálnych a zdravotných prínosov a rizík;

c)

dôkazy preukazujúce neexistenciu technicky uskutočniteľných bezortuťových alternatív, ktoré by boli významným prínosom pre životné prostredie a zdravie;

d)

podrobné vysvetlenie spôsobu, ako má proces prebiehať alebo akým sa výrobok má vyrábať, používať a zneškodňovať ako odpad po použití, s cieľom zabezpečiť vysoký stupeň ochrany životného prostredia a ľudského zdravia.

a)

odlučovače amalgámu uvedené do prevádzky od 1. januára 2018 poskytovali úroveň zachytávania najmenej 95 % amalgámových častíc;

b)

od 1. januára 2021 všetky používané odlučovače amalgámu poskytovali úroveň zachytávania uvedenú v písmene a).

a)

z priemyselnej výroby chlóru a alkalických hydroxidov;

b)

z čistenia zemného plynu;

c)

z ťažby a tavenia neželezných kovov;

d)

z extrakcie z cinabaritu v Únii.

a)

údaje o celkovom množstve odpadovej ortuti uloženom v každom z ich zariadení;

b)

údaje o celkovom množstve odpadovej ortuti zaslanom do jednotlivých zariadení, ktoré uskutočňujú dočasné uskladnenie, konverziu prípadne solidifikáciu odpadovej ortuti alebo trvalé uskladnenie odpadovej ortuti, ktorá sa podrobila konverzii prípadne solidifikácii;

c)

umiestnenie a kontaktné údaje každého zariadenia uvedeného v písmene b);

d)

kópiu osvedčenia, ktoré poskytol prevádzkovateľ zariadenia. v ktorom sa uskutočňuje dočasné uskladnenie odpadovej ortuti, v súlade s článkom 14 ods. 1;

e)

kópiu osvedčenia, ktoré poskytol prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom sa uskutočňuje konverzia prípadne solidifikácia odpadovej ortuti, v súlade s článkom 14 ods. 2;

f)

kópiu osvedčenia, ktoré poskytol prevádzkovateľ zariadenia, v ktorom sa uskutočňuje dočasné uskladnenie odpadovej ortuti, ktorá sa podrobila konverzii prípadne solidifikácii v súlade s článkom 14 ods. 3

a)

v soľných baniach prispôsobených na trvalé uskladnenie odpadovej ortuti, ktorá sa podrobila konverzii, alebo v hlboko uložených podzemných skalných útvaroch, ktoré poskytujú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnosti a uzavretia, ako soľné bane; alebo

b)

v povrchových zariadeniach určených a vybavených na trvalé uskladnenie odpadovej ortuti, ktorá sa podrobila konverzii a solidifikácii, ktoré poskytujú rovnakú alebo vyššiu úroveň bezpečnosti a uzavretia, ako je uvedené v písmene a).

a)

pre každú prijatú zásielku odpadovej ortuti:

b)

pre každú dodávku odpadovej ortuti, ktorá opúšťa zariadenie:

c)

množstvo odpadovej ortuti uskladnené v zariadení na konci každého mesiaca.

a)

pre každú prijatú zásielku odpadovej ortuti:

b)

pre každú dodávku odpadovej ortuti, ktorá sa podrobila konverzii a prípadne solidifikácii, a ktorá opúšťa zariadenie:

c)

množstvo odpadovej ortuti uskladnené v zariadení na konci každého mesiaca.

a)

informácie o vykonávaní tohto nariadenia;

b)

informácie potrebné na splnenie oznamovacej povinnosti zo strany Únie podľa článku 21 dohovoru;

c)

súhrn informácií získaných v súlade s článkom 12 tohto nariadenia;

d)

informácie týkajúce sa ortuti umiestnenej na ich územiach:

e)

zoznam zdrojov dodávok ortuti v množstve viac než 10 ton ortuti ročne, ak o takýchto zdrojoch majú členské štáty vedomosť.

a)

potreby Únie regulovať emisie ortuti a jej zlúčenín pochádzajúcich z krematórií;

b)

uskutočniteľnosti postupného ukončovania používania zubného amalgámu v dlhodobom horizonte, podľa možnosti do roku 2030, berúc do úvahy národné plány uvedené v článku 10 ods. 3, a pri plnom rešpektovaní zodpovednosti členských štátov za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti; a

c)

prínosov pre životné prostredie a uskutočniteľnosti ďalšieho zosúlaďovania prílohy II s príslušnými právnymi predpismi Únie, ktorými sa reguluje uvedenie výrobkov s prídavkom ortuti na trh.

24.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 137/22

(1)

Smernica Rady 91/477/EHS (3) zaviedla sprievodné opatrenie vnútorného trhu. Nastolila rovnováhu medzi záväzkom zabezpečiť určitú slobodu pohybu niektorých strelných zbraní a ich hlavných častí v rámci Únie na jednej strane a potrebou kontrolovať túto slobodu bezpečnostnými zárukami primeranými daným výrobkom.

(2)

Niektoré aspekty smernice 91/477/EHS je potrebné primeraným spôsobom ďalej zlepšovať s cieľom zamedziť zneužívaniu strelných zbraní na trestnú činnosť a vzhľadom na nedávne teroristické činy. Komisia v tejto súvislosti vyzvala vo svojom oznámení z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti na revíziu uvedenej smernice a na spoločný prístup k deaktivácii strelných zbraní, aby sa zabránilo ich reaktivácii a použitiu zo strany zločincov.

(3)

V prípade zákonného nadobudnutia a držby strelných zbraní v súlade so smernicou 91/477/EHS by sa mali uplatňovať vnútroštátne ustanovenia o nosení zbraní, o držaní zbrane na poľovné a športové účely.

(4)

Na účely smernice 91/477/EHS by sa vymedzenie pojmu „sprostredkovateľ“ malo vzťahovať na akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu vrátane partnerstiev a pojem „dodanie“ by sa mal chápať tak, že zahŕňa požičiavanie a prenajímanie. Keďže sprostredkovatelia poskytujú služby podobné službám poskytovaných podnikateľmi v oblasti zbraní, mala by sa na nich taktiež vzťahovať smernica 91/477/EHS, pokiaľ ide o tie povinnosti podnikateľov v oblasti zbraní, ktoré sú relevantné pre činnosti sprostredkovateľov, a to do tej miery, do akej sú schopní tieto povinnosti plniť, a pokiaľ ich vo vzťahu k tej istej príslušnej transakcii neplní podnikateľ v oblasti zbraní.

(5)

Medzi činnosti podnikateľa v oblasti zbraní patrí nielen výroba, ale aj zmena alebo úprava strelných zbraní, hlavných častí a streliva, ako je skrátenie celej strelnej zbrane, pričom táto zmena alebo úprava vedie k zmene ich zaradenia do kategórie alebo podkategórie. Čisto súkromné, nekomerčné činnosti, napríklad ručné prebíjanie a prebíjanie streliva z komponentov streliva na súkromné použitie, alebo úpravy strelných zbraní alebo hlavných častí vlastnených dotknutou osobou, ako sú zmeny na mieridlách alebo pažbách, či údržba kvôli opotrebovaniu hlavných častí a súčastí, by sa nemali považovať za činnosti, ktoré je oprávnený vykonávať iba podnikateľ v oblasti zbraní.

(6)

Na zvýšenie vysledovateľnosti všetkých strelných zbraní a hlavných častí a na uľahčenie ich voľného pohybu by sa všetky strelné zbrane alebo ich hlavné časti mali označiť jasným, neodstrániteľným a jedinečným spôsobom a mali by byť evidované v informačných systémoch údajov členských štátov.

(7)

Záznamy obsiahnuté v informačných systémoch údajov by mali zahŕňať všetky informácie, ktoré umožnia spojiť strelnú zbraň s jej majiteľom, a mali by obsahovať názov výrobcu alebo značku, krajinu alebo miesto výroby, druh, značku, typ, kaliber a výrobné číslo strelnej zbrane alebo akékoľvek jedinečné označenie umiestnené na ráme alebo tele strelnej zbrane. Iné hlavné časti, než sú rám alebo telo zbrane, by sa mali zaznamenať do informačného systému údajov v rámci záznamu týkajúceho sa strelnej zbrane, na ktorú majú byť pripevnené.

(8)

S cieľom predísť jednoduchému odstráneniu označení a spresniť, na ktoré hlavné časti by malo byť umiestnené označenie, mali by sa zaviesť spoločné pravidlá Únie týkajúce sa označovania. Uvedené pravidlá by sa mali vzťahovať iba na strelné zbrane alebo hlavné časti, ktoré sú vyrobené alebo dovezené do Únie k 14. septembru 2018 alebo po tomto dátume, ak sú uvedené na trh, pričom na strelné zbrane a časti vyrobené alebo dovezené do Únie pred uvedeným dátumom by sa naďalej mali vzťahovať požiadavky týkajúce sa označovania a evidencie podľa smernice 91/477/EHS, ktoré sú v platnosti do uvedeného dátumu.

(9)

Vzhľadom na nebezpečnú povahu a trvácnosť strelných zbraní a hlavných častí a s cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány dokázali vysledovať strelné zbrane a hlavné časti na účel správnych a trestných konaní, a vzhľadom na vnútroštátne procesnoprávne predpisy je potrebné, aby sa záznamy v informačných systémoch údajov uchovávali po dobu 30 rokov od zničenia predmetných strelných zbraní alebo hlavných častí. Prístup k týmto záznamom a všetkým súvisiacim osobným údajom by sa mal obmedziť na príslušné orgány a mal by byť povolený iba do 10 rokov po zničení predmetnej strelnej zbrane alebo hlavnej časti na účel udelenia alebo odňatia povolení alebo colného konania vrátane prípadného uloženia správnych sankcií, a až do 30 rokov po zničení predmetnej strelnej zbrane alebo hlavnej časti, ak je prístup potrebný na presadzovanie trestného práva.

(10)

Efektívna výmena informácií medzi podnikateľmi v oblasti zbraní a sprostredkovateľmi na jednej strane a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na strane druhej je dôležitá z hľadiska účinnej prevádzky informačného systému údajov. Podnikatelia v oblasti zbraní a sprostredkovatelia by preto mali príslušným vnútroštátnym orgánom poskytovať informácie bez zbytočného odkladu. V záujme uľahčenia uvedenej skutočnosti by príslušné vnútroštátne orgány mali ustanoviť prostriedok elektronického spojenia, ku ktorému budú mať prístup podnikatelia v oblasti zbraní a sprostredkovatelia a ktorý môže zahŕňať podávanie tejto informácie elektronickou poštou alebo priamo prostredníctvom databázy alebo iného registra.

(11)

Pokiaľ ide o povinnosť členských štátov zaviesť monitorovací systém s cieľom zabezpečiť, aby boli podmienky na povoľovanie strelných zbraní splnené počas jeho platnosti, by členské štáty mali rozhodnúť, či má posúdenie zahŕňať predbežné lekárske alebo psychologické vyšetrenie alebo nie.

(12)

Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy upravujúce profesijnú zodpovednosť, uvedené posúdenie relevantných lekárskych alebo psychologických informácií by nemalo predpokladať vznik zodpovednosti lekárskeho personálu alebo iných osôb poskytujúcich takéto informácie, ak dôjde k zneužitiu strelných zbraní držaných v súlade so smernicou 91/477/EHS.

(13)

Strelné zbrane a strelivo by sa mali skladovať bezpečným spôsobom, ak nie sú pod bezprostredným dohľadom. Ak sa neskladujú v trezore, strelné zbrane a strelivo by sa mali skladovať oddelene od seba. Keď sa strelná zbraň a strelivo majú odovzdať dopravcovi na prepravu, za riadny dohľad a uskladnenie by mal byť zodpovedný tento dopravca. Kritériá riadneho uskladnenia a bezpečnej prepravy by mali byť vymedzené vnútroštátnymi právnymi predpismi a zohľadňovať množstvo a kategóriu predmetných strelných zbraní a streliva.

(14)

Smernica 91/477/EHS by nemala mať vplyv na predpisy členských štátov, ktoré umožňujú, aby zákonné transakcie týkajúce sa strelných zbraní, hlavných častí a streliva prebiehali prostredníctvom zásielkového predaja, internetu alebo zmlúv uzavretých na diaľku, ako sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (4), napríklad prostredníctvom katalógov online dražieb či riadkovej inzercie, telefónu alebo elektronickej pošty. Je však rozhodujúce, aby bolo možné overiť totožnosť strán takýchto transakcií a ich zákonnú spôsobilosť zúčastňovať sa na takýchto transakciách a aby toto overenie skutočne prebiehalo. Pokiaľ ide o nadobúdateľov, je preto vhodné zabezpečiť, aby ich totožnosť a prípadne ich povolenie na nadobudnutie strelnej zbrane, hlavných častí alebo streliva overil najneskôr pri dodaní licencovaný alebo poverený podnikateľ v oblasti zbraní alebo sprostredkovateľ alebo orgán verejnej moci či zástupca takéhoto orgánu.

(15)

Pre najnebezpečnejšie strelné zbrane by sa mali zaviesť v smernici 91/477/EHS prísnejšie pravidlá, aby sa zabezpečilo, že tieto strelné zbrane nebude povolené držať, vlastniť ani s nimi obchodovať, a to s istými obmedzenými a náležite opodstatnenými výnimkami. Ak uvedené pravidlá nebudú dodržiavané, mali by členské štáty prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré môžu zahŕňať zabavenie týchto zbraní.

(16)

Členské štáty by však mali mať možnosť povoliť nadobúdanie a držanie strelných zbraní, hlavných častí a streliva zaradených do kategórie A, ak je to potrebné na vzdelávacie účely, kultúrne účely vrátane filmu a divadla, na výskumné alebo historické účely. Medzi oprávnené osoby by mohli patriť okrem iného zbrojári, skúšobne strelných zbraní, výrobcovia, certifikovaní experti, forenzní vedeckí pracovníci a v určitých prípadoch osoby pôsobiace vo filmovej a televíznej tvorbe. Členské štáty by tiež mali mať možnosť povoliť jednotlivcom nadobúdať a držať strelné zbrane, hlavné časti a strelivo zaradené do kategórie A v záujme národnej obrany, a to napríklad v kontexte dobrovoľného vojenského výcviku poskytovaného podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

(17)

Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť o udelení povolenia na nadobudnutie a držbu strelných zbraní, hlavných častí a streliva zaradených do kategórie A uznaným múzeám a zberateľom v prípadoch, keď je to potrebné na historické, kultúrne, vedecké, technické, vzdelávacie alebo pamiatkové účely pod podmienkou, že tieto múzeá a zberatelia pred udelením tohto povolenia preukážu, že prijali potrebné opatrenia, aby zabránili rizikám súvisiacim s verejnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom, a to i prostredníctvom riadneho uskladnenia. Pri každom takomto udelení povolenia by sa mala vziať do úvahy a zohľadniť konkrétna situácia vrátane povahy zbierky a jej účelu a členské štáty by mali zabezpečiť zavedenie systému na monitorovanie zberateľov a zbierok.

(18)

Podnikateľom v oblasti zbraní a sprostredkovateľom by sa nemalo brániť v nakladaní so strelnými zbraňami, hlavnými časťami a strelivom zaradenými do kategórie A v prípadoch, keď je nadobúdanie a držanie týchto strelných zbraní, hlavných častí a streliva výnimočne povolené v prípade, keď je nakladenie s nimi potrebné na účely deaktivácie alebo úpravy, alebo kedykoľvek je to inak povolené podľa smernice 91/477/EHS v znení tejto smernice. Smernicou 91/477/EHS by sa tiež nemalo podnikateľom v oblasti zbraní a sprostredkovateľom brániť v nakladaní s takýmito strelnými zbraňami, hlavnými časťami a strelivom v prípadoch, na ktoré sa smernica 91/477/EHS v znení tejto smernice nevzťahuje, ako napríklad v prípade strelných zbraní, hlavných častí a streliva, ktoré sa majú vyviezť mimo územie Únie, alebo zbraní, ktoré majú nadobudnúť ozbrojené sily, polícia alebo orgány verejnej moci.

(19)

Podnikatelia v oblasti zbraní a sprostredkovatelia by mali mať možnosť odmietnuť realizáciu akejkoľvek podozrivej transakcie, ktorej účelom je nadobudnutie kompletných nábojov či zápalných komponentov streliva. Transakciu možno považovať za podozrivú, ak napríklad zahŕňa množstvá, ktoré sú nezvyčajné pre zamýšľanú súkromnú spotrebu, ak nákupca zjavne nie je oboznámený s používaním streliva alebo ak trvá na platbe v hotovosti, pričom nie je ochotný preukázať svoju totožnosť. Podnikatelia v oblasti zbraní a sprostredkovatelia by mali mať tiež možnosť nahlásiť takéto podozrivé transakcie príslušným orgánom.

(20)

Riziko úpravy akustických zbraní a iných typov strelných zbraní na streľbu nábojkami na skutočné strelné zbrane je vysoké. Preto je nevyhnutné riešiť problém takýchto upravených strelných zbraní používaných pri páchaní trestnej činnosti, najmä prostredníctvom ich začlenenia do rozsahu pôsobnosti smernice 91/477/EHS. Navyše v záujme toho, aby sa zabránilo riziku, že poplašné a signálne zbrane budú vyrobené takým spôsobom, ktorý umožní, aby boli upravené na vystreľovanie strely, náboja alebo projektilu pôsobením okamžitého uvoľnenia nahromadenej energie, by Komisia mala prijať technické špecifikácie s cieľom zabezpečiť, že nebude možné ich takto upraviť.

(21)

Vzhľadom na vysoké riziko reaktivácie nenáležite deaktivovaných strelných zbraní a v záujme zvýšenia bezpečnosti v celej Únii, by sa smernica 91/477/EHS mala vzťahovať na takéto zbrane. Malo by sa stanoviť vymedzenie pojmu „deaktivácia strelných zbraní“ podľa všeobecných zásad deaktivácie strelných zbraní v zmysle Protokolu proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom, pripojeného k rozhodnutiu Rady 2014/164/EÚ (5), ktorým sa transponuje do právneho rámca Únie.

(22)

Strelné zbrane určené na vojenské použitie, ako je AK47 a M16, ktoré sú vybavené tak, že je možné meniť režim paľby, v ktorých možno manuálne prepínať medzi automatickým a poloautomatickým režimom paľby, by sa mali zaradiť do kategórie A strelných zbraní, a preto by mali byť pre civilné používanie zakázané. V prípade ich úpravy na poloautomatické strelné zbrane by sa mali zaradiť do bodu 6 kategórie A.

(23)

Niektoré poloautomatické strelné zbrane možno ľahko upraviť na automatické strelné zbrane, a preto predstavujú hrozbu pre bezpečnosť. Avšak aj v prípade absencie takejto úpravy môžu byť určité poloautomatické zbrane veľmi nebezpečné, pokiaľ je kapacita ich zásobníka vysoká. Preto by sa na civilné používanie mali zakázať poloautomatické strelné zbrane s pevným nabíjacím zariadením, ktoré umožňuje vystreliť vysoký počet nábojov, ako aj poloautomatické strelné zbrane kombinované s odnímateľným nabíjacím zariadením s vysokým počtom nábojov. Samotná možnosť montáže nabíjacieho zariadenia s kapacitou viac ako 10 nábojov do dlhých strelných zbraní a 20 nábojov do krátkych strelných zbraní neurčuje zaradenie strelnej zbrane do určitej kategórie.

(24)

Bez toho, aby bolo dotknuté obnovenie povolení v súlade so smernicou 91/477/EHS, poloautomatické strelné zbrane, ktoré využívajú okrajový zápal vrátane tých s kalibrom.22 alebo menším, by sa nemali zaradiť do kategórie A, pokiaľ neboli upravené z automatických strelných zbraní.

(25)

Ustanovenia smernice 91/477/EHS týkajúce sa európskeho zbrojného pasu ako hlavného dokladu, ktorý na svoje príslušné činnosti potrebujú športoví strelci a iné osoby, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s uvedenou smernicou, by sa mali vylepšiť tým, že sa do jej príslušných ustanovení začlení odkaz na strelné zbrane zaradené do kategórie A bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov zvoliť si uplatňovanie prísnejších pravidiel.

(26)

Smernica 91/477/EHS by sa nemala vzťahovať na predmety, ktoré majú fyzický vzhľad strelnej zbrane (repliky), ale sú vyrobené tak, aby sa nemohli upraviť na vystreľovanie striel, nábojov alebo projektilov pôsobením okamžitého uvoľnenia nahromadenej energie.

(27)

V prípade, že členské štáty majú vnútroštátne právne predpisy, ktoré regulujú starožitné zbrane, na takéto zbrane sa nevzťahuje smernica 91/477/EHS. Reprodukciám starožitných zbraní sa však neprikladá rovnaký historický význam alebo záujem a môžu byť vyrobené za použitia moderných techník, ktoré môžu zlepšiť ich trvanlivosť a presnosť. Takéto reprodukcie by preto mali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti smernice 91/477/EHS. Smernica 91/477/EHS sa nevzťahuje na iné predmety, napríklad airsoftové zariadenia, ktoré nezodpovedajú vymedzeniu pojmu strelnej zbrane a nie sú preto upravené uvedenou smernicou.

(28)

S cieľom zlepšiť fungovanie výmeny informácií medzi členskými štátmi by bolo užitočné, ak by Komisia mohla posúdiť nevyhnutné prvky systému na podporu takejto výmeny informácií obsiahnutých v počítačových informačných systémoch údajov zavedených v členských štátoch vrátane toho, či sa dá prístup do tohto systému umožniť každému členskému štátu. Tento systém môže využívať modul informačného systému o vnútornom trhu (Internal Market Information System – systém IMI) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (6), ktorý bol osobitne upravený pre strelné zbrane. Takáto výmena informácií medzi členskými štátmi by mala prebiehať v súlade s pravidlami o ochrane údajov stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (7). Ak príslušný orgán potrebuje mať prístup k registru trestov osoby, ktorá sa uchádza o povolenie nadobudnúť alebo držať strelnú zbraň, daný orgán by mal mať možnosť získať tieto informácie na základe rámcového rozhodnutia Rady 2009/315/SVV (8). K hodnoteniu Komisie by sa v prípade potreby mohol pripojiť legislatívny návrh, ktorý zohľadní existujúce nástroje, pokiaľ ide o výmenu informácií.

(29)

S cieľom zabezpečiť náležitú elektronickú výmenu informácií medzi členskými štátmi o povoleniach udelených na prepravu strelných zbraní do iného členského štátu a o zamietnutých povoleniach na nadobudnutie alebo 'držbu strelnej zbrane by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prijatie ustanovení, ktoré členským štátom umožnia vytvoriť takýto systém výmeny informácií. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (9). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(30)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(31)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré uznáva najmä Charta základných práv Európskej únie.

(32)

Na spracúvanie osobných údajov v rámci smernice 91/477/EHS by sa malo vzťahovať nariadenie (EÚ) 2016/679. Keď sa osobné údaje zozbierané podľa smernice 91/477/EHS spracúvajú na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania, alebo na výkon trestov, mali by orgány, ktoré tieto údaje spracúvajú, dodržiavať pravidlá prijaté podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (11).

(33)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(34)

Smernica 91/477/EHS by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(35)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, táto smernica a smernica 91/477/EHS predstavujú vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis  (12), ktoré patria do oblastí uvedených v článku 1 rozhodnutia Rady 1999/437/ES (13).

(36)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, táto smernica a smernica 91/477/EHS predstavujú vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (14), ktoré patria do oblastí uvedených v článku 1 rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (15).

(37)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, táto smernica a smernica 91/477/EHS predstavujú vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (16), ktoré patria do oblastí uvedených v článku 1 rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (17),

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

1.   Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

2.   Na účely tejto smernice sa osoba považuje za osobu s bydliskom v krajine, ktorá je označená ako adresa v úradnom doklade uvádzajúcom miesto jej bydliska, akým je pas alebo národný preukaz totožnosti, ktorý sa predkladá príslušným orgánom členského štátu alebo podnikateľovi v oblasti zbraní alebo sprostredkovateľovi pri kontrole nadobudnutia alebo držby zbrane. Ak adresa osoby nie je uvedená v jej pase alebo národnom preukaze totožnosti, krajina jej bydliska sa určí na základe akéhokoľvek iného úradného dôkazu o bydlisku uznaného dotknutým členským štátom.

3.   „Európsky zbrojný pas“ vydávajú na žiadosť príslušné orgány členského štátu osobe, ktorá sa legálne stáva držiteľom a používateľom strelnej zbrane. Platí po dobu najviac päť rokov, pričom táto doba platnosti sa môže predĺžiť, a musí obsahovať informácie stanovené v prílohe II. Je neprenosný a musí v ňom byť uvedená strelná zbraň alebo strelné zbrane, ktoré má držiteľ tohto pasu v držbe a užívaní. Osoba používajúca strelnú zbraň musí mať tento pas vždy pri sebe a uvedú sa v ňom všetky zmeny v držbe alebo charakteristických vlastnostiach strelnej zbrane, ako aj jej strata alebo krádež.“

2.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

1.   Touto smernicou nie je dotknuté uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení o nosení zbraní, o držaní zbrane na poľovné alebo športové účely pomocou zbraní zákonne nadobudnutých a držaných v súlade s touto smernicou.

2.   Táto smernica sa v súlade s vnútroštátnym právom neuplatňuje na nadobúdanie alebo držbu zbraní a streliva ozbrojenými silami, políciou alebo orgánmi verejnej moci. Nevzťahuje sa ani na prevody, ktoré upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES (*1).

(*1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1).“"

3.

Článok 4 sa mení takto:

4.

Článok 4a sa nahrádza takto:

„Článok 4a

Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, členské štáty povolia nadobudnutie vlastníctva a držanie strelných zbraní iba osobám, ktorým bola udelená licencia, alebo v prípade strelných zbraní zaradených do kategórie C osoby, ktoré sú osobitne oprávnené nadobudnúť a držať takéto strelné zbrani v súlade s vnútroštátnym právom.“

5.

Článok 4b sa vypúšťa.

6.

Články 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„Článok 5

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, členské štáty povolia nadobudnutie vlastníctva a držanie strelných zbraní iba osobám, ktoré na to majú riadny dôvod a ktoré:

2.   Členské štáty zavedú monitorovací systém, ktorý môžu prevádzkovať na kontinuálnom alebo nekontinuálnom základe, s cieľom zabezpečiť, že počas trvania povolenia sú splnené podmienky na udelenie povolenia stanovené vnútroštátnym právom a okrem iného že sa posúdia príslušné lekárske a psychologické informácie. Osobitné dojednania sa určia v súlade s vnútroštátnym právom.

V prípade, že podmienky na udelenie povolenia už nie sú splnené, členské štáty príslušné povolenie odoberú.

Členské štáty nemôžu zakázať osobám s bydliskom na ich území držať strelnú zbraň nadobudnutú v inom členskom štáte okrem prípadov, keď nadobudnutie vlastníctva tohto typu strelnej zbrane na svojom území zakazujú.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby sa povolenie na nadobudnutie vlastníctva a povolenie na držanie strelnej zbrane zaradenej do kategórie B odobrali, ak sa zistí, že osoba, ktorej sa toto povolenie udelilo, má v držbe nabíjacie zariadenie, ktoré sa môže pripevniť na poloautomatické strelné zbrane so stredovým zápalom alebo na opakovacie strelné zbrane, a ktoré:

pokiaľ nebolo danej osobe udelené povolenie podľa článku 6 alebo povolenie nebolo potvrdené, obnovené alebo predĺžené podľa článku 7 ods. 4a.

Článok 5a

S cieľom minimalizovať riziko prístupu neoprávnených osôb k strelným zbraniam a strelivu členské štáty zavedú pravidlá riadneho dohľadu nad strelnými zbraňami a strelivom a pravidlá ich riadneho a bezpečného uskladňovania. Strelné zbrane nesmú byť ľahko prístupné spoločne s príslušným strelivom. Riadny dohľad znamená, že osoba, ktorá má predmetnú strelnú zbraň alebo strelivo v zákonnej držbe, ich má počas ich skladovania, prepravy a používania pod kontrolou. Úroveň kontroly takýchto opatrení týkajúcich sa riadneho skladovania musí zodpovedať počtu a kategórii predmetných strelných zbraní a streliva.

Článok 5b

Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade nadobudnutia a predaja strelných zbraní, hlavných častí alebo streliva zaradených do kategórie A, B alebo C prostredníctvom zmlúv uzavretých na diaľku, ako sú vymedzené v článku 2 bode 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (*2), pred dodaním strelnej zbrane, hlavných častí alebo streliva alebo najneskôr pri ňom skontrolovala totožnosť a v prípade potreby aj oprávnenie kupujúceho strelnej zbrane alebo hlavnej časti či streliva, a to prostredníctvom:

Článok 6

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 2, členské štáty prijmú príslušné opatrenia, aby zakázali nadobúdanie a držbu strelných zbraní, hlavných častí a streliva zaradených do kategórie A. Zabezpečia, aby sa tieto strelné zbrane, hlavné časti a strelivo, ktoré sú nezákonne držané v rozpore s týmto zákazom, zabavili.

2.   V záujme ochrany bezpečnosti kritickej infraštruktúry, obchodnej prepravy, konvojov vysokej hodnoty a citlivých priestorov, ako aj v záujme národnej obrany a na vzdelávacie, kultúrne, výskumné a historické účely a bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môžu príslušné vnútroštátne orgány v jednotlivých prípadoch, výnimočne a riadne opodstatneným spôsobom vydať oprávnenia na strelné zbrane, hlavné časti a strelivo zaradené do kategórie A, ak to nie je v rozpore s verejnou bezpečnosťou alebo verejným poriadkom.

3.   Členské štáty môžu v jednotlivých osobitných prípadoch, výnimočne a riadne opodstatneným spôsobom udeliť zberateľom povolenie na nadobudnutie vlastníctva a držbu strelných zbraní, hlavných častí a streliva zaradených do kategórie A za prísnych bezpečnostných podmienok vrátane toho, že príslušným vnútroštátnym orgánom preukážu, že prijali opatrenia na predchádzanie riziku ohrozenia verejnej bezpečnosti alebo verejného poriadku a že predmetné strelné zbrane, hlavné časti alebo strelivo sú uskladnené na bezpečnostnej úrovni primeranej rizikám súvisiacim s neoprávneným prístupom k takýmto predmetom.

Členské štáty zabezpečia, aby boli zberatelia, ktorým bolo udelené povolenie podľa prvého pododseku tohto odseku, identifikovateľní v rámci informačných systémov údajov uvedených v článku 4. Títo zberatelia, ktorým bolo udelené povolenie, sú povinní viesť evidenciu všetkých strelných zbraní zaradených do kategórie A, ktoré majú v držbe, a k tejto evidencii musia mať prístup príslušné vnútroštátne orgány. Členské štáty zavedú vhodný monitorovací systém zberateľov, ktorým bolo udelené povolenie, pričom zohľadnia všetky relevantné faktory.

4.   Členské štáty môžu podnikateľom v oblasti zbraní alebo sprostredkovateľom v ich príslušnom odbornom postavení povoliť za prísnych bezpečnostných podmienok nadobúdať, vyrábať, deaktivovať, opravovať, dodávať, prepravovať a mať v držbe strelné zbrane, hlavné časti a strelivo zaradené do kategórie A.

5.   Členské štáty môžu múzeám povoliť za prísnych bezpečnostných podmienok nadobúdať a mať v držbe strelné zbrane, hlavné časti a strelivo zaradené do kategórie A.

6.   Členské štáty môžu povoliť športovým strelcom nadobúdanie a držbu poloautomatických strelných zbraní zaradených do bodu 6 alebo 7 kategórie A za týchto podmienok:

Pokiaľ ide o strelné zbrane zaradené do bodu 6 kategórie A, členské štáty, ktoré uplatňujú vojenský systém založený na všeobecnej brannej povinnosti a ktoré počas posledných 50 rokov uplatňujú systém prevodu vojenských strelných zbraní osobám odchádzajúcim z armády po splnení vojenských povinností, môžu udeliť týmto osobám povolenie ako športovým strelcom, na základe ktorého si môžu ponechať jednu strelnú zbraň, ktorú používali počas povinnej vojenskej služby. Príslušný orgán verejnej moci tieto strelné zbrane upraví na poloautomatické strelné zbrane a pravidelne kontroluje, či osoby používajúce takéto strelné zbrane nepredstavujú riziko pre verejnú bezpečnosť. Uplatňujú sa ustanovenia písmen a), b) a c) prvého pododseku.

7.   Povolenia udelené podľa tohto článku sa pravidelne overujú v intervaloch nepresahujúcich päť rokov.“

(*2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64)."

7.

Článok 7 sa mení takto:

8.

V článku 8 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Ak členský štát na svojom území zakazuje nadobúdanie a držbu strelnej zbrane zaradenej do kategórie B alebo C alebo podrobuje takéto nadobúdanie a držbu oprávneniu, informuje o tom ostatné členské štáty, ktoré potom podľa článku 12 ods. 2 do každého európskeho zbrojného pasu vydaného pre takúto strelnú zbraň výslovne zaznamenajú vyhlásenie v tomto zmysle.“

9.

Článok 10 sa nahrádza takto:

„Článok 10

1.   Opatrenia pre nadobúdanie a držbu streliva musia byť také isté ako pre držbu strelných zbraní, pre ktoré je strelivo určené.

Nadobúdanie nabíjacích zariadení pre poloautomatické strelné zbrane so stredovým zápalom, ktoré môžu pojať viac ako 20 nábojov alebo viac než 10 nábojov v prípade dlhých strelných zbraní, sa povolí iba tým osobám, ktorým je udelené povolenie podľa článku 6 alebo povolenie bolo potvrdené, obnovené alebo predĺžené podľa článku 7 ods. 4a.

2.   Podnikatelia v oblasti zbraní a sprostredkovatelia môžu odmietnuť dokončiť akúkoľvek transakciu zameranú na nadobudnutie kompletných nábojov streliva alebo komponentov streliva, ktorú kvôli jej povahe a rozsahu odôvodnene považujú za podozrivú, a akýkoľvek pokus o takúto transakciu nahlásia príslušným orgánom.“

10.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 10a

1.   Členské štáty prijmú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby zariadenia s držiakom zásobníka, ktoré sú určené iba na streľbu s použitím nábojok, dráždivých látok, iných účinných látok alebo pyrotechnického signálneho streliva, nebolo možné upraviť na uvedenie strely, náboja alebo projektilu do pohybu uvoľnením nahromadenej energie.

2.   Členské štáty klasifikujú ako strelné zbrane zariadenia s držiakom zásobníka, ktoré sú určené iba na streľbu s použitím nábojok, dráždivých látok, iných účinných látok alebo pyrotechnického streliva a ktoré je možné upraviť na uvedenie strely, náboja alebo projektilu do pohybu uvoľnením nahromadenej energie.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce technické špecifikácie pre poplašné a signálne zbrane vyrobené alebo dovezené do Únie k 14. septembru 2018 alebo po tomto dátume s cieľom zabezpečiť, aby ich nebolo možné upraviť na uvedenie náboja, strely alebo projektilu do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13b ods. 2 Komisia prijme prvý takýto vykonávací akt do 14. septembra 2018.

Článok 10b

1.   Členské štáty prijmú opatrenia na overenie deaktivácie strelných zbraní príslušným orgánom, aby tak zabezpečili, že sa vykonanými úpravami strelnej zbrane stali všetky jej hlavné časti trvale nepoužiteľné a nebude možné ich odstrániť, nahradiť alebo zmeniť takým spôsobom, ktorý by umožnil akúkoľvek reaktiváciu strelnej zbrane. V rámci tohto overovania členské štáty zabezpečia vydanie osvedčenia a záznamu potvrdzujúceho deaktiváciu strelnej zbrane a umiestnenie zreteľne viditeľného označenia v tomto zmysle na strelnú zbraň.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty stanovujúce deaktivačné normy a techniky, aby tak zabezpečila trvalú nepoužiteľnosť všetkých hlavných častí strelnej zbrane, ktoré nebude možné odstrániť, obnoviť ani upraviť takým spôsobom, ktorý by umožnil akúkoľvek reaktiváciu strelnej zbrane. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13b ods. 2

3.   Vykonávacie akty uvedené v odseku 2 sa nevzťahujú na strelné zbrane deaktivované pred dátumom uplatňovania uvedených vykonávacích aktov, pokiaľ tieto strelné zbrane neboli prevedené do iného členského štátu alebo uvedené na trh po tomto dátume.

4.   Členské štáty môžu oznámiť Komisii do dvoch mesiacov po 13. júni 2017 svoje vnútroštátne deaktivačné normy a techniky uplatňované do 8. apríla 2016 a uviesť, z akých dôvodov je bezpečnostná úroveň zabezpečovaná týmito vnútroštátnymi deaktivačnými normami a technikami rovnocenná úrovni zabezpečovanej technickými špecifikáciami pre deaktiváciu strelných zbraní stanovenými v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2015/2403 (*4), ktoré sa uplatňuje od 8. apríla 2016.

5.   Ak členské štáty oznámia Komisii informácie v súlade s odsekom 4 tohto článku, Komisia najneskôr do 12 mesiacov od tohto oznámenia prijme vykonávacie akty, v ktorých rozhodne, či oznámené vnútroštátne deaktivačné normy a techniky zabezpečujú, aby boli strelné zbrane deaktivované na takej bezpečnostnej úrovni, ktorá je rovnocenná úrovni zabezpečenej technickými špecifikáciami pre deaktiváciu strelných zbraní stanovenými v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/2403, ktoré sa uplatňuje od 8. apríla 2016. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 13b ods. 2

6.   Do dátumu uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v odseku 5 musí každá strelná zbraň deaktivovaná v súlade s vnútroštátnymi deaktivačnými normami a technikami uplatňovanými do 8. apríla 2016, pri prevode do iného členského štátu alebo uvedení na trh byť v súlade s technickými špecifikáciami pre deaktiváciu strelných zbraní stanovenými v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/2403.

7.   Strelné zbrane deaktivované pred 8. aprílom 2016 v súlade s vnútroštátnymi deaktivačnými normami a technikami, ktoré boli uznané, že zabezpečujú bezpečnostnú úroveň rovnocennú úrovni, ktorú zabezpečujú technické špecifikácie pre deaktiváciu strelných zbraní stanovené v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2015/2403, ktoré sa uplatňuje od 8. apríla 2016, sa považujú za deaktivované strelné zbrane, a to aj vtedy, keď sú prevedené do iného členského štátu alebo uvedené na trh po začiatku uplatňovania vykonávacích aktov uvedených v odseku 5.

(*4)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2403 z 15. decembra 2015, ktorým sa stanovujú spoločné usmernenia pre normy a techniky na deaktiváciu na zabezpečenie trvalej nepoužiteľnosti deaktivovaných strelných zbraní (Ú. v. EÚ L 333, 19.12.2015, s. 62).“"

11.

V názve kapitoly 3 sa slovo „spoločenstva“ nahrádza slovom „Únie“.

12.

V článku 11 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 12, strelné zbrane sa môžu prevážať z jedného členského štátu do druhého iba podľa postupu stanoveného v tomto článku. Uvedený postup sa uplatňuje aj na prevozy strelných zbraní v nadväznosti na predaj prostredníctvom zmluvy uzavretej na diaľku, ako je vymedzená v článku 2 bode 7 smernice 2011/83/EÚ.“

13.

V článku 12 sa odsek 2 mení takto:

14.

V článku 13 sa dopĺňajú tieto odseky:

„4.   Príslušné orgány členských štátov si elektronickými prostriedkami vymieňajú informácie o povoleniach udelených na prevod strelných zbraní do iného členského štátu a informácie týkajúce sa zamietnutia povolenia v zmysle článkov 6 a 7 z dôvodov bezpečnosti alebo súvisiacich so spoľahlivosťou dotknutej osoby.

5.   Komisia zabezpečí systém na účely výmeny informácií uvedený v tomto článku.

Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 13a s cieľom doplniť túto smernicu stanovením podrobných postupov systematickej výmeny informácií elektronickými prostriedkami. Komisia prijme prvý takýto delegovaný akt do 14. septembra 2018.“

15.

Článok 13a sa nahrádza takto:

„Článok 13a

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 5 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 13. júna 2017.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 5 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 5 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

16.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 13b

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (*5).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(*5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

17.

V článku 15 ods. 1 sa slovo „spoločenstva“ nahrádza slovom „Únie“.

18.

Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Komisia predloží do 14. septembra 2020, a potom každých päť rokov správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice vrátane kontroly vhodnosti jej ustanovení a prípadne k nej pripojí legislatívne návrhy týkajúce sa najmä kategórií strelných zbraní v prílohe I a otázok súvisiacich s vykonávaním systému európskeho zbrojného pasu, označovaním a dopadom nových technológií, ako napríklad 3D tlače, používania kódu QR a používania rádiofrekvenčnej identifikácie (RFID).“

19.

Príloha I sa mení takto:

20.

V prílohe II sa písmeno f) nahrádza takto:

24.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 137/40

24.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 137/41