24.5.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 135/1

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/880

z 23. mája 2017,

ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 stanovujú pravidlá používania maximálneho limitu rezíduí stanoveného pre farmakologicky účinnú látku v konkrétnej potravine na inú potravinu získanú z rovnakého druhu a pravidlá používania maximálneho limitu rezíduí stanoveného pre farmakologicky účinnú látku v jednom alebo viacerých druhoch na iné druhy

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 zo 6. mája 2009 o stanovení postupov Spoločenstva na určenie limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu, o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 (1), a najmä na jeho článok 13 ods. 2 písm. b),

keďže:

(1)

Farmakologicky účinné látky sa klasifikujú na základe stanovísk k maximálnych limitov rezíduí (MRL – maximum residue limits), ktoré vydáva Európska agentúra pre lieky (European Medicines Agency, ďalej len „EMA“). Tieto stanoviská pozostávajú z vedeckého posúdenia rizík a otázok spojených s riadením rizík.

(2)

Pri vykonávaní vedeckých posúdení rizík a vypracúvaní odporúčaní týkajúcich sa riadenia rizík má EMA za úlohu zvážiť použitie MRL stanovených pre farmakologicky účinnú látku v konkrétnej potravine na inú potravinu získanú z rovnakého druhu alebo MRL stanovených v jednom alebo viacerých druhoch na iné druhy prostredníctvom extrapolácie, s cieľom zvýšiť dostupnosť povolených veterinárnych liekov na choroby postihujúce zvieratá určené na výrobu potravín.

(3)

Extrapolácia MRL zahŕňa proces, pri ktorom sa hladiny rezíduí v tkanivách alebo potravinových komoditách získaných z druhov určených na výrobu potravín, pre ktoré existujú MRL, používajú na odhad hladín rezíduí a stanovenie MRL v tkanive alebo potravinovej komodite získaných z iného druhu alebo v inom tkanive alebo potravinovej komodite získaných z rovnakého druhu, v prípade ktorých nie sú dostupné žiadne konvenčné údaje o rezíduách alebo sú k dispozícii iba neúplné údaje. V záujme riadneho uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 470/2009 by sa mali stanoviť zásady a minimálne kritériá extrapolácie.

(4)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre veterinárne lieky,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet a rozsah pôsobnosti

V tomto nariadení sa stanovujú zásady a minimálne kritériá na používanie (MRL) stanovených pre farmakologicky účinnú látku v konkrétnej potravine na inú potravinu získanú z rovnakého druhu a MRL stanovených v jednom alebo vo viacerých druhoch na iné druhy („extrapolácia“).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„referenčný druh/potravinová komodita/tkanivo“ je druh/potravinová komodita/tkanivo, v ktorých boli stanovené MRL na základe vhodných a úplných údajov;

2.	„príslušný druh/potravinová komodita/tkanivo“ je druh/potravinová komodita/tkanivo, v prípade ktorých sa uvažuje o extrapolácii;

3.	„majoritné druhy“ sú hovädzí dobytok, ovce na mäso, ošípané, kura domáca vrátane vajec, a lososovité ryby;

4.	„minoritné druhy“ sú akékoľvek druhy iné ako majoritné druhy;

5.	„príbuzné druhy“ sú druhy patriace do tej istej kategórie druhov prežúvavcov, monogastrických zvierat, cicavcov, vtákov alebo rýb určených na výrobu potravín;

6.	„nepríbuzné druhy“ sú druhy patriace do rôznych kategórií živočíšnych druhov určených na výrobu potravín.

Článok 3

Zásady extrapolácie

Agentúra EMA zváži extrapoláciu MRL, ak bol pre farmakologicky účinnú látku stanovený MRL alebo štatút „nevyžadujú sa MRL“ a na príslušný druh sa vzťahuje jedna z týchto okolností:

1.	Ide o druh príbuzný s majoritným referenčným druhom, pre ktorý boli stanovené MRL, alebo má príslušné tkanivo/príslušná potravinová komodita štatút „nevyžadujú sa MRL“.

2.	Ide o druh príbuzný s minoritným referenčným druhom, pre ktorý boli stanovené MRL, alebo má príslušné tkanivo/príslušná potravinová komodita štatút „nevyžadujú sa MRL“.

3.	Ide o druh, ktorý nie je príbuzný s referenčným druhom, pre ktorý boli stanovené MRL, alebo má príslušné tkanivo/príslušná potravinová komodita štatút „nevyžadujú sa MRL“.

4.	Bol stanovený MRL pre príslušný druh, ale nie pre príslušné tkanivo/príslušnú potravinovú komoditu.

Článok 4

Minimálne kritériá na extrapoláciu

EMA môže vykonať extrapoláciu len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)	EMA má k dispozícii úplný súbor údajov o rezíduách v referenčnom druhu;

b)	bol stanovený stupeň metabolizácie farmakologicky účinnej látky v referenčnom druhu;

c)	pre daný referenčný druh je dostupná primerane validovaná analytická metóda;

d)	v prípade zvažovania extrapolácie medzi nepríbuznými druhmi bola stanovená podobnosť metabolických profilov v referenčnom a príslušnom druhu;

e)	extrapolované MRL vedú k teoretickému najvyššiemu dennému príjmu (Theoretical Maximum Daily Intake, ďalej len „TNDP“), ktorý neprekračuje prijateľný denný príjem (Acceptable Daily Intake, ďalej len „ADI“);

f)	pokiaľ ide o látky, v prípade ktorých marker rezídua nezahŕňa materskú zlúčeninu, je potvrdené, že sa marker rezídua vyskytuje v príslušnom druhu/príslušnej potravinovej komodite;

g)	v prípade extrapolácií medzi rôznymi potravinovými komoditami je nevyužitá časť ADI k dispozícii pre ďalšiu potravinu.

Článok 5

Extrapolácia z majoritných druhov na minoritné druhy

Pri zvažovaní extrapolácie MRL z majoritných referenčných druhov na príslušné minoritné druhy v rámci príslušnej kategórie druhov musí EMA uplatňovať tieto kritériá:

a)	extrapolácia MRL referenčných druhov na príslušné druhy v pomere jedna k jednej je možná vtedy, keď je materská látka markerom rezídua v referenčnom druhu;

b)	ak materská látka nie je markerom rezídua v referenčnom druhu, môže sa od žiadateľa vyžadovať potvrdenie, že marker rezídua je prítomný v príslušných tkanivách/potravinových komoditách;

c)	stanovené MRL sa extrapolujú v súlade so vzorom stanoveným v prílohe;

d)	tkanivo/potravinárska komodita získané z majoritných a minoritných druhov sú rovnaké;

e)	status „nevyžadujú sa MRL“ možno priamo extrapolovať na príslušné druhy.

Článok 6

Extrapolácia medzi nepríbuznými druhmi a z minoritných referenčných druhov na príslušné majoritné druhy

Pri zvažovaní extrapolácie MRL medzi nepríbuznými druhmi a z minoritných referenčných druhov na príslušné majoritné druhy musí EMA uplatňovať tieto kritériá:

a)	extrapolácia v pomere jedna k jednej z minoritných druhov na majoritné druhy môže byť opodstatnená iba vtedy, keď je zrejmé, že referenčný a príslušný druh majú podobný metabolizmus;

b)	ak sa uvažuje o extrapolácii medzi nepríbuznými druhmi (vrátane minoritných druhov), môžu sa od žiadateľa vyžadovať informácie špecifické pre látku, ktoré sa týkajú podobnosti metabolizmu referenčného a príslušného druhu;

c)	v prípade, že MRL boli stanovené pre viac ako jeden nepríbuzný druh, súbor MRL vedúci k najnižšej dávke pre konzumenta sa extrapoluje na príslušný druh v pomere jedna k jednej;

d)	používanie iných osobitných bezpečnostných faktorov v jednotlivých prípadoch môže agentúra EMA považovať za špecifické neistoty v údajoch;

e)	štatút „nevyžadujú sa MRL“ sa môže extrapolovať na príslušné druhy, ak majú podobný metabolizmus;

f)	extrapolácia MRL zo suchozemských druhov na ryby so svalstvom a kožou v prirodzenom pomere je možná priamo vtedy, keď je materská zlúčenina markerom rezídua a MRL bol stanovený v svalovine referenčného druhu;

g)	nevykonáva sa extrapolácia z rýb na druhy cicavcov/vtákov.

Článok 7

Extrapolácia medzi potravinovými komoditami

Pri zvažovaní extrapolácie medzi potravinovými komoditami musí EMA uplatňovať tieto kritériá:

a)	v prípade extrapolácie medzi potravinovými komoditami sa na odvodenie MRL v príslušnej potravinovej komodite použije ako východiskový bod najnižší stanovený MRL v danom druhu;

b)	takisto je možné využiť zostávajúcu časť ADI ako východiskový bod a priamy výpočet MRL;

c)	okrem toho sa pri odhade expozície používa na výpočet TMDI konzervatívny odhad pomeru markera k celkovému množstvu rezíduí;

d)	extrapolácia medzi komoditami si môže vyžadovať úpravu hodnôt MRL s cieľom zohľadniť rozdiely v spotrebe;

pri extrapolácii MRL z iných tkanív na mlieko v rámci toho istého druhu sa musia zobrať do úvahy fyzikálno-chemické vlastnosti účinnej látky a spôsob, akým tieto vlastnosti môžu ovplyvniť akumuláciu v mlieku. Používanie najnižšieho pomeru markera k celkovému množstvu rezíduí v tkanivách predstavuje prijateľný východiskový bod pri určovaní pomeru, ktorý sa má používať pre mlieko;

f)	nevykonáva sa extrapolácia MRL z tkanív hydiny na hydinové vajcia;

v prípade extrapolácie MRL na med sa musia zohľadniť tieto body:

i)	od žiadateľa sa môžu požadovať fyzikálno-chemické a biologické údaje o stabilite markera rezídua a pravdepodobné (hlavné) produkty rozkladu a ich možný vznik;

ii)	vzhľadom na to, že pri mede je vhodná ochranná lehota v trvaní „nula dní“, sú nutné údaje o rezíduách, ktorými by sa preukázalo, že aj bez uplatňovania ochrannej lehoty vedie plánované použitie vo včelách k bezpečným hladinám rezíduí v mede; Takéto údaje sa môžu použiť aj na odvodenie MRL;

iii)	MRL sa môžu extrapolovať na med, iba ak sú dostupné informácie, ktoré potvrdzujú toxikologický význam hlavných rezíduí (vrátane produktov rozkladu) v mede a ak je jasné, že množstvo rezíduí v mede od ošetrených včiel nepresahuje MRL, a to aj bez uplatňovania ochrannej lehoty.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. mája 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009, s. 11.

PRÍLOHA

Extrapolácia z majoritných druhov na minoritné druhy:

Kategória	Existujúce MRL	Extrapolácia na
Prežúvavce	hovädzí dobytok (mäso)	všetky ostatné prežúvavce (mäso) okrem oviec
	ovce (mäso)	všetky ostatné prežúvavce (mäso) okrem hovädzieho dobytka
	hovädzí dobytok a ovce (mäso)	všetky prežúvavce (mäso)
	kravské mlieko	mlieko všetkých prežúvavcov
Monogastrické zvieratá	ošípané	všetky monogastrické cicavce
Vtáky	kura domáca a vajcia	hydina a hydinové vajcia
Ryby	lososovité	všetky plutvové ryby
Iné	buď hovädzí dobytok, ovce alebo ošípané	kone, králiky
	ak je MRL v prípade prežúvavcov a monogastrických zvierat rovnaký	všetky cicavce
	ak sú MRL v prípade dobytku (alebo oviec), ošípaných a kury domácej rovnaké	všetky druhy zvierat určené na výrobu potravín (okrem rýb)

24.5.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 135/6

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/881

z 23. mája 2017,

ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o formu a štruktúru správ o kvalite a technický formát na zasielanie údajov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1151/2010

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 z 9. júla 2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 5 a článok 6 ods. 3,

keďže:

(1)	V nariadení (ES) č. 763/2008 sa stanovujú spoločné pravidlá pre poskytovanie komplexných údajov o obyvateľoch, domoch a bytoch za desaťročné obdobie.

(2)	Podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2017/712 (2) by sa malo budúce sčítanie obyvateľov, domov a bytov vzťahovať na referenčný rok 2021.

(3)	Nariadením Komisie (EÚ) č. 1151/2010 (3) sa stanovila forma a štruktúra správ o kvalite a technický formát na zasielanie údajov o sčítaní obyvateľov, domov a bytov za referenčný rok 2011.

(4)	Na účely budúceho sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021 a s cieľom posúdiť kvalitu údajov zasielaných Komisii (Eurostatu) je potrebné stanoviť novú formu a štruktúru správ o kvalite a technický formát na zasielanie údajov.

(5)

V súlade s článkom 5 ods. 5 nariadenia (ES) č. 763/2008 by členské štáty mali zasielať overené údaje a metaúdaje v elektronickej forme, vo vhodnom technickom formáte, ktorý má stanoviť Komisia. Banka pre medzinárodné zúčtovanie, Európska centrálna banka, Komisia (Eurostat), Medzinárodný menový fond, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Organizácia Spojených národov a Svetová banka zaviedli iniciatívu SDMX (Statistical Data and Metadata eXchange, výmena štatistických údajov a metaúdajov) o štatistických a technických štandardoch na výmenu a zdieľanie údajov a metaúdajov, na ktorej je založená aplikácia „Census Hub“. SDMX a Census Hub poskytujú štatistické a technické štandardy a štandardy na zasielanie údajov na účely výmeny oficiálnej štatistiky. Preto by sa mal zaviesť technický formát v súlade s uvedenými štandardmi.

(6)

Podľa nariadenia (EÚ) č. 1151/2010 musia členské štáty uchovávať údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov za referenčný rok 2011 do 1. januára 2025. Aby sa používateľom umožnilo robiť porovnania medzi týmito dvoma sčítaniami, údaje zo sčítania 2011 by mali byť paralelne s údajmi za rok 2021 k dispozícii do 1. januára 2035.

(7)	Nariadenie (EÚ) č. 1151/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Európsky štatistický systém,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovuje forma a štruktúra správ členských štátov o kvalite údajov, ktoré členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) v súvislosti so sčítaním obyvateľov, domov a bytov za referenčný rok 2021, a technický formát na zasielanie údajov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov a technické špecifikácie stanovené v nariadení (ES) č. 763/2008 a vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/543 (4) a v nariadení (EÚ) 2017/712.

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

1.	„štatistická jednotka“ je základná jednotka pozorovania, teda fyzická osoba, domácnosť, rodina, obydlie alebo byt;

2.	„individuálne sčítanie“ je taký zber informácií o každej štatistickej jednotke, ktorý umožní, aby jej charakteristiky mohli byť zaznamenané samostatne a v krížovej klasifikácii s inými charakteristikami;

3.	„simultánnosť“ znamená, že informácie získané pri sčítaní sa týkajú toho istého momentu v čase (referenčný dátum);

„univerzálnosť v rámci definovaného územia“ znamená, že údaje sa poskytujú za všetky štatistické jednotky v rámci presne vymedzeného územia. Keď sú štatistickými jednotkami osoby, „univerzálnosť v rámci definovaného územia“ znamená, že sa poskytujú údaje vychádzajúce z informácií za všetky osoby, ktoré majú na definovanom území miesto svojho obvyklého bydliska (celkový počet obyvateľov);

5.	„dostupnosť údajov o malej oblasti“ je dostupnosť údajov za malé geografické oblasti a malé skupiny štatistických jednotiek;

6.	„definovaná periodicita“ je vykonávanie sčítaní pravidelne na začiatku každého desaťročia vrátane zabezpečenia kontinuity registrov;

7.	„zdroj údajov“ je súbor záznamov o štatistických jednotkách a/alebo udalostiach týkajúcich sa štatistických jednotiek, ktorý tvorí priamy základ pre tvorbu údajov zo sčítania o jednej alebo viacerých vymedzených témach pre vymedzenú cieľovú populáciu;

8.	„cieľová populácia“ je súbor všetkých štatistických jednotiek vo vymedzenej geografickej oblasti k referenčnému dátumu, ktoré spĺňajú podmienky pre poskytnutie údajov o jednej alebo viacerých vymedzených témach. Zahŕňa každú platnú štatistickú jednotku iba raz;

9.	„odhadovaná cieľová populácia“ je najlepšie dostupný približný odhad cieľovej populácie. Zodpovedá výsledku súčtu sčítavanej populácie a nedostatočného pokrytia po odčítaní nadmerného pokrytia;

10.

„sčítavaná populácia“ je súbor štatistických jednotiek, ktorý je fakticky reprezentovaný výsledkami sčítania týkajúcimi sa jednej alebo viacerých vymedzených tém pre vymedzenú cieľovú populáciu. Záznamy o sčítavanej populácii sú záznamy o vymedzenej cieľovej populácii, ktoré sú zahrnuté v zdroji údajov, vrátane všetkých imputovaných záznamov a bez všetkých vymazaných záznamov. Ak zdroj údajov obsahuje na základe metodickej zásady iba záznamy o výberovom súbore štatistických jednotiek z odhadovanej cieľovej populácie, sčítavaná populácia zahŕňa okrem štatistických jednotiek vo výberovom súbore aj doplnkový súbor štatistických jednotiek;

11.	„doplnkový súbor štatistických jednotiek“ predstavuje súbor tých štatistických jednotiek, ktoré patria k odhadovanej cieľovej populácii, ale o ktorých nie sú v dôsledku uplatnenej metodiky výberu vzorky v zdroji údajov žiadne záznamy;

12.	„posúdenie pokrytia“ je štúdia rozdielu medzi vymedzenou cieľovou populáciou a sčítavanou populáciou;

13.	„zisťovanie po sčítaní“ je zisťovanie, ktoré sa uskutočňuje krátko po sčítaní na účely posúdenia pokrytia a obsahu;

14.	„nedostatočné pokrytie“ predstavuje súbor všetkých štatistických jednotiek, ktoré patria k vymedzenej cieľovej populácii, ale nie sú zaradené do zodpovedajúcej sčítavanej populácie;

15.	„nadmerné pokrytie“ predstavuje súbor všetkých štatistických jednotiek, ktoré sú zahrnuté do sčítavanej populácie použitej pri poskytovaní údajov o vymedzenej cieľovej populácii, ale do tejto cieľovej populácie nepatria;

16.	„imputácia záznamu“ je priradenie umelo vytvoreného, ale vierohodného záznamu presne jednej geografickej oblasti na najpodrobnejšej geografickej úrovni, za ktorú sa poskytujú údaje pri sčítaní, a imputácia tohto záznamu do zdroja údajov;

17.

„zmazanie záznamu“ predstavuje úkon vymazania záznamu alebo jeho ignorovanie v prípade, že tento záznam je zahrnutý do zdroja údajov použitého na poskytovanie údajov o vymedzenej cieľovej populácii, ale neposkytuje informácie s výpovednou hodnotou o žiadnej štatistickej jednotke v rámci tejto cieľovej populácie;

18.	„imputácia položky“ je vloženie umelo vytvorenej, ale vierohodnej hodnoty týkajúcej sa konkrétnej témy do záznamu údajov, ktorý už v zdroji údajov existuje, ale neobsahuje túto hodnotu alebo obsahuje hodnotu, ktorá sa nepovažuje za vierohodnú;

19.	„údaje z dotazníkov“ sú údaje, ktoré sa pôvodne získali od respondentov prostredníctvom dotazníka v súvislosti so zberom štatistických údajov a ktoré sa týkajú konkrétneho momentu v čase;

20.	„spájanie záznamov“ je proces zlučovania informácií z rozličných zdrojov údajov prostredníctvom porovnávania záznamov za jednotlivé štatistické jednotky a zlučovania informácií, ktoré sa týkajú rovnakej štatistickej jednotky;

21.

„jedinečný identifikátor“ je premenná alebo súbor premenných v záznamoch obsiahnutých v zdroji údajov alebo ľubovoľnom zozname štatistických jednotiek, ktorá sa používa na

—	overenie toho, že zdroj údajov (alebo zoznam štatistických jednotiek) obsahuje v prípade každej štatistickej jednotky najviac jeden záznam a/alebo

—	spájanie záznamov;

22.	„register“ je archív informácií o štatistických jednotkách, ktorý sa v priebehu udalostí ovplyvňujúcich tieto štatistické jednotky priamo aktualizuje;

23.	„údaje z registra“ sú údaje v registri alebo z registra;

24.	„porovnávanie registrov“ je spájanie záznamov, pri ktorom všetky porovnávané zdroje údajov pochádzajú z registrov;

25.	„extrakcia údajov“ je proces získavania informácií pre sčítanie z informácií obsiahnutých v registri, ktoré sa týkajú jednotlivých štatistických jednotiek;

26.	„kódovanie“ je proces konverzie informácií na kódy reprezentujúce triedy v rámci klasifikačného systému;

27.	„zaznamenávanie“ je proces, pri ktorom sa zozbierané údaje importujú do formy vhodnej na ďalšie spracovanie;

28.	„editovanie záznamov“ je proces kontroly a úpravy záznamov s cieľom zabezpečiť ich vierohodnosť a súčasne zachovať ich významné časti;

29.	„generovanie domácnosti“ je identifikácia súkromnej domácnosti podľa koncepcie bytovej domácnosti vymedzenej v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/543 v rámci témy „Postavenie v domácnosti“;

30.

„generovanie rodiny“ je identifikácia rodiny na základe informácií o tom, či dané osoby žijú v rovnakej domácnosti, ale bez informácií alebo s neúplnými informáciami o príbuzenských vzťahoch medzi nimi. Termín „rodina“ je v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2017/543 v rámci témy Postavenie v rodine vymedzený ako „základ rodiny“;

31.	„jednotková neodpoveď“ znamená, že od štatistickej jednotky, ktorá je súčasťou sčítavanej populácie, nebolo možné získať žiadne údaje;

32.	„kontrola zverejňovania štatistických údajov“ sú metódy a procesy, ktoré sa uplatňujú s cieľom minimalizovať riziko zverejnenia informácií o jednotlivých štatistických jednotkách pri publikovaní štatistických informácií;

33.	„odhad“ je výpočet štatistických odhadov s pomocou matematického vzorca a/alebo algoritmu uplatneného na dostupné údaje;

34.	„vymedzenie štruktúry údajov“ je súbor štrukturálnych metaúdajov spojených so súborom údajov, ktorý obsahuje informácie o tom, ako sú témy spojené s mierami, rozmermi a vlastnosťami hyperkocky, spolu s členeniami, informáciami o reprezentatívnosti údajov a súvisiacich popisných metaúdajov.

Článok 3

Metaúdaje a správy o kvalite

V súvislosti so svojimi sčítaniami obyvateľov, domov a bytov za referenčný rok 2021 a s údajmi a metaúdajmi zasielanými Komisii (Eurostatu) v súlade s nariadením Komisie (EÚ) 2017/712 členské štáty predložia Komisii (Eurostatu) do 31. marca 2024 podkladové informácie a údaje a metaúdaje súvisiace s kvalitou stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 4

Zdroje údajov

Členské správy informujú o každom zdroji údajov použitom na zber informácií, ktoré sú potrebné na splnenie požiadaviek stanovených v nariadení (ES) č. 763/2008 a ktoré najmä:

a)	spĺňajú základné charakteristiky uvedené v článku 2 bode i) nariadenia (ES) č. 763/2008;

b)	reprezentujú cieľovú populáciu;

c)	spĺňajú príslušné technické špecifikácie stanovené vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2017/543 a

d)	prispievajú k poskytovaniu údajov pre program štatistických údajov stanovený v nariadení (EÚ) 2017/712.

Článok 5

Prístup k relevantným informáciám

1. Členské štáty poskytnú Komisii (Eurostatu) na požiadanie prístup k všetkým informáciám, ktoré sú relevantné pre posúdenie kvality zasielaných údajov a metaúdajov zasielaných podľa nariadenia (EÚ) 2017/712.

2. Pri dodržiavaní odseku 1 nie sú členské štáty povinné poskytovať Komisii (Eurostatu) mikroúdaje ani dôverné údaje.

Článok 6

Technický formát na zasielanie údajov

Pri zasielaní údajov a metaúdajov za referenčný rok 2021 sa použije technický formát SDMX (Statistical Data and Metadata eXchange – výmena štatistických údajov a metaúdajov), ktorý sa používa v rámci aplikácie Census Hub. Členské štáty zasielajú požadované údaje v súlade s vymedzením štruktúry údajov a súvisiacimi technickými špecifikáciami poskytnutými Komisiou (Eurostatom). Pre prípad, že by Komisia (Eurostat) neskôr požiadala o zaslanie údajov a metaúdajov, členské štáty uchovávajú požadované údaje a metaúdaje do 1. januára 2035.

Článok 7

Zmena nariadenia (EÚ) č. 1151/2010

V článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1151/2010 sa tretia veta nahrádza takto:

„Členské štáty uchovávajú údaje a metaúdaje za referenčný rok 2011 do 1. januára 2035. Členské štáty nie sú povinné vykonať zmeny alebo revízie týchto údajov po 1. januári 2025. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú vykonať zmeny alebo revízie, o nich informujú Komisiu (Eurostat) pred ich vykonaním.“

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 23. mája 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 14.

(2) Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/712 z 20. apríla 2017, ktorým sa stanovuje referenčný rok a prijíma sa program štatistických údajov a metaúdajov pre sčítanie obyvateľov, domov a bytov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 (Ú. v. EÚ L 105, 21.4.2017, s. 1).

(3) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1151/2010 z 8. decembra 2010, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o formu a štruktúru správ o kvalite a technický formát na zasielanie údajov (Ú. v. EÚ L 324, 9.12.2010, s. 1).

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/543 z 22. marca 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o technické špecifikácie tém a ich členení (Ú. v. EÚ L 78, 23.3.2017, s. 13).

PRÍLOHA

Obsah a štruktúra správ o kvalite na zasielanie údajov

Textové a kvantitatívne metaúdaje týkajúce sa sčítania obyvateľov, domov a bytov v členských štátoch za referenčný rok 2021 sú rozdelené do týchto oddielov:

1. PREHĽAD

1.1. Právny základ

1.2. Zodpovedné orgány

2. ZDROJE ÚDAJOV

2.1. Klasifikácia zdrojov údajov podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 763/2008.

2.2. Zoznam zdrojov údajov použitých pre sčítanie 2021

2.3. Matica „zdroje údajov x témy“

2.4. Vhodnosť zdrojov údajov: rozsah, v ktorom spĺňajú základné charakteristiky [článok 4 ods. 4 nariadenia (ES) č. 763/2008]

2.4.1. Individuálne sčítanie

2.4.2. Simultánnosť

2.4.3. Univerzálnosť v rámci definovaného územia

2.4.4. Dostupnosť údajov o malej oblasti

2.4.5. Definovaná periodicita

3. CYKLUS SČÍTANIA

3.1. Referenčný dátum

Členské štáty oznámia Komisii (Eurostatu) referenčný dátum podľa článku 3 nariadenia Komisie (EÚ) 2017/712.

3.2. Príprava a realizácia zberu údajov

3.2.1. Údaje z dotazníkov

—	návrh a overovanie dotazníkov (vrátane kópií všetkých konečných dotazníkov),

—	príprava všetkých zoznamov adries, príprava práce v teréne, mapovanie, publicita,

—	zber údajov (vrátane práce v teréne),

—	zákonná povinnosť zbierať informácie, motivácia poskytovať pravdivé informácie alebo možné dôvody poskytnutia nepravdivých informácií.

3.2.2. Údaje z registra

—	vytvorenie nových registrov od roku 2011 (v prípade potreby),

—	redizajn existujúcich registrov od roku 2011 (vrátane zmien v obsahu registrov, úprav sčítavanej populácie, úprav vymedzenia pojmov a/alebo technických špecifikácií) (v prípade potreby),

—

udržiavanie registrov (všetkých registrov použitých pri sčítaní v roku 2021) vrátane údajov o

—	obsahu registra (štatistické jednotky a informácie o nich, všetky editovania záznamov a/alebo imputácia položiek a záznamov v registri),

—	zodpovednosti za správu,

—	zákonnej povinnosti registrovať informácie, motivácii poskytovať pravdivé informácie a možných dôvodoch poskytnutia nepravdivých informácií,

—	oneskorení pri poskytovaní údajov, najmä oneskorení vyplývajúcom zo zákona, resp. činnosti úradov, oneskorení pri registrovaní údajov, oneskorenom zasielaní údajov,

—	vyhodnotení a odstránení nezaregistrovania, nevyradenia z registra, viacnásobného zaregistrovania,

—	všetkých významných revíziách registra alebo aktualizáciách záznamov, ktoré ovplyvňujú údaje zo sčítania za rok 2021, periodicite revízií registra,

—	využívaní vrátane „štatistického využívania registra na iné účely než na sčítanie“ a „využívania registra na iné než štatistické účely (napr. administratívne účely)“,

—	porovnávanie a spájanie registrov (vrátane jedinečných identifikátorov použitých pri spájaní záznamov),

—	extrakcia údajov.

3.2.3. Údaje zbierané prostredníctvom výberového súboru

Pri témach, v prípade ktorých sa informácie zbierali prostredníctvom výberového súboru, zahŕňajú metaúdaje aj opis:

—	dizajnu výberu,

—	metodík použitých na akékoľvek odhady, modely alebo imputácie,

—	prípadných vychýleniach v odhade v dôsledku použitých metodík,

—	vzorcov a algoritmov použitých pri vypočítavaní štandardnej chyby.

3.2.4. Údaje zbierané kombinovanými metódami (údaje založené na viac ako jednom druhu zdrojov údajov)

Pri témach, v prípade ktorých sa informácie zbierali kombinovanými metódami, zahŕňajú metaúdaje aj:

—	opis metód (druhy použitých zdrojov údajov a spôsob, akým sa kombinovali informácie z rôznych zdrojov, akým sa rôzne použité zdroje a metódy dopĺňajú a navzájom podporujú a v prípade potreby, ktoré časti obyvateľstva sa zisťovali z ktorého zdroja),

—	všetky ostatné záležitosti v súvislosti s kvalitou týkajúce sa procesu používania kombinovaných metód.

3.3. Spracovanie a hodnotenie

3.3.1. Spracovanie údajov (vrátane zaznamenávania, kódovania, identifikačných premenných, editovania záznamov, imputácie záznamov, zmazania záznamov, odhadovania, spájania záznamov vrátane identifikačných premenných použitých pri spájaní záznamov, generovania domácností a rodín, opatrení na identifikáciu alebo obmedzenie jednotkových neodpovedí).

3.3.2. Posúdenie pokrytia, metodika na riešenie neodpovedí, zisťovania po sčítaní (v prípade potreby), konečná validácia údajov: metóda posudzovania nedostatočného a nadmerného pokrytia vrátane informácií o kvalite odhadov v prípade nedostatočného a nadmerného pokrytia.

3.4. Zverejňovanie (kanály, prostredníctvom ktorých sa informácie zverejňujú, zaistenie dôvernosti štatistických údajov vrátane kontroly zverejňovania štatistických údajov)

3.5. Opatrenia na zabezpečenie nákladovej efektívnosti

4. POSÚDENIE KVALITY ÚDAJOV

4.1. Porovnateľnosť

V súvislosti s každou témou členské štáty informujú o všetkých odchýlkach od vyžadovaných pojmov a definícií alebo všetkých postupov uplatňovaných v danom členskom štáte, ktoré by mohli znemožniť porovnateľnosť údajov v rámci celej Únie.

Pokiaľ ide o tému „Súčasná ekonomická aktivita“, členské štáty informujú o všetkých metódach odhadu použitých na úpravu údajov, aby lepšie zodpovedali vymedzeniu stanovenému v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/543. Členské štáty informujú o tom, v akom rozsahu zdroje údajov a všetky použité metódy odhadu vedú k odchýlke od vymedzenia pojmu „Súčasná ekonomická aktivita“ stanoveného v uvedenom nariadení.

4.2. Včasnosť a časová presnosť

Za celoštátnu úroveň sa poskytujú tieto informácie:

—	dni, keď boli údaje zaslané Komisii (Eurostatu), v členení podľa hyperkociek,

—	dni významných revízií zaslaných údajov v členení podľa hyperkociek,

—	dni, keď boli zaslané metaúdaje.

V prípade významných revízií uskutočnených 1. apríla 2024 alebo neskôr musia členské štáty oznámiť Komisii (Eurostatu) príslušné dni samostatne, do jedného týždňa od každej významnej revízie.

4.3. Koherentnosť

Členské štáty informujú o všetkých významných nekonzistentnostiach medzi údajmi zaslanými v jednotlivých súboroch údajov vymedzených v nariadení Komisie (EÚ) 2017/712.

4.4. Pokrytie a presnosť

Pokiaľ ide o pokrytie, poskytujú sa absolútne hodnoty počtu osôb na celoštátnej úrovni disagregované podľa pohlavia a vekových skupín vymedzených vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/543:

a)	sčítavaná populácia;

b)	počet všetkých imputácií záznamov;

c)	počet všetkých zmazaných záznamov;

d)	nedostatočné pokrytie (odhadované);

e)	nadmerné pokrytie (odhadované);

f)	odhadovaná cieľová populácia.

Pokiaľ ide o posúdenie presnosti, poskytujú sa absolútne hodnoty počtu osôb na celoštátnej úrovni disagregované podľa pohlavia a vekových skupín vymedzených vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2017/543:

a)	sčítavaná populácia;

b)	počet pozorovaných záznamov údajov k téme pochádzajúcich z tradičného sčítania;

c)	počet pozorovaných záznamov údajov k téme pochádzajúcich z administratívnych registrov;

d)	počet pozorovaných záznamov údajov k téme pochádzajúcich z výberových zisťovaní;

e)	počet pozorovaných záznamov údajov k téme pochádzajúcich z viacerých zdrojov údajov;

f)	doplnkový súbor štatistických jednotiek k téme (v prípade výberových súborov);

g)	počet imputovaných pozorovaní k téme;

h)	počet záznamov, pri ktorých k téme chýbajú informácie.

Uvedené absolútne hodnoty na posúdenie presnosti sa poskytujú k týmto témam sčítania:

a)	Právny rodinný stav (LMS);

b)	Postavenie v rodine (FST);

c)	Postavenie v domácnosti (HST);

d)	Súčasná ekonomická aktivita (CAS);

e)	Zamestnanie (OCC);

f)	Odvetvie (IND);

g)	Postavenie v zamestnaní (SIE);

h)	Miesto pracoviska (LPW);

i)	Dosiahnuté vzdelanie (EDU);

j)	Krajina/miesto narodenia (POB);

k)	Štátna príslušnosť (COC);

l)	Rok príchodu do krajiny od roku 2010 (YAT);

m)	Rok príchodu do krajiny od roku 1980 (YAE);

n)	Miesto obvyklého bydliska jeden rok pred sčítaním (ROY);

o)	Podmienky bývania (HAR).

4.5. Úplnosť

Členské štáty informujú o tom, do akej miery sú údaje úplné v zmysle požiadaviek nariadenia (ES) č. 763/2008. Uvedú podrobnosti týkajúce sa všetkých tém sčítania alebo súvisiacich členení, v prípade ktorých sa neposkytli údaje.

4.6. Relevantnosť

Na úrovni Únie sa poskytujú tieto informácie:

a)	opatrenia prijaté s cieľom zistiť a uspokojiť potreby používateľov;

b)	monitorovanie rozsahu extrakcií údajov.

24.5.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 135/27

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/888

z 22. mája 2017,

ktorým sa mení rozhodnutie 2003/467/ES, pokiaľ ide o úradný status talianskeho regiónu Umbria bez výskytu tuberkulózy a úradný status Poľska bez výskytu enzootickej bovinnej leukózy, ktorým sa mení rozhodnutie 2004/558/ES, pokiaľ ide o status Nemecka bez výskytu infekčnej bovinnej rinotracheitídy a ktorým sa mení rozhodnutie 2008/185/ES, pokiaľ ide o štatút určitých regiónov Poľska bez výskytu Aujeszkého choroby a schválenie programov na eradikáciu Aujeszkého choroby v prípade talianskeho regiónu Benátsko

[oznámené pod číslom C(2017) 3239]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 64/432/EHS z 26. júna 1964 o zdravotných problémoch zvierat ovplyvňujúcich obchod s hovädzím dobytkom a ošípanými vo vnútri Spoločenstva (1), a najmä na jej článok 9 ods. 2 a 10 ods. 2, ako aj odsek 4 jej prílohy A.I a kapitolu I oddiel E jej prílohy D,

keďže:

(1)

V smernici 64/432/EHS sa stanovujú pravidlá obchodovania s hovädzím dobytkom a ošípanými v rámci Únie a podmienky, na základe ktorých môže byť členský štát alebo jeho región úradne vyhlásený bez výskytu tuberkulózy alebo úradne vyhlásený bez výskytu enzootickej leukózy, pokiaľ ide o stáda hovädzieho dobytka.

(2)

V rozhodnutí Komisie 2003/467/ES (2) sa stanovuje, že regióny členských štátov uvedené v kapitole 2 jeho prílohy I sú vyhlásené za regióny úradne bez výskytu tuberkulózy, pokiaľ ide o stáda hovädzieho dobytka. Taliansko predložilo Komisii dokumentáciu, ktorou sa preukazuje, že región Umbria spĺňa podmienky stanovené v smernici 64/432/EHS, aby mohol byť úradne uznaný ako región bez výskytu tuberkulózy, pokiaľ ide o stáda hovädzieho dobytka. Na základe toho by sa mal región Umbria uviesť v kapitole 2 prílohy I k rozhodnutiu 2003/467/ES. Príloha I k rozhodnutiu 2003/467/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(3)

V rozhodnutí 2003/467/ES sa okrem toho stanovuje, že členské štáty a ich regióny uvedené v kapitolách 1 a 2 prílohy III k danému rozhodnutiu sú úradne prehlásené za členské štáty a regióny bez výskytu enzootickej bovinnej leukózy, pokiaľ ide o stáda hovädzieho dobytka. Všetky regióny Poľska s výnimkou deviatich powiatov vojvodstva zachodniopomorskieho sú v súčasnosti uvedené v danom rozhodnutí ako regióny úradne bez výskytu enzootickej bovinnej leukózy. Poľsko predložilo Komisii dokumentáciu, ktorou sa preukazuje, že uvedených zostávajúcich deväť powiatov spĺňa podmienky stanovené v smernici 64/432/EHS, aby mohli byť úradne uznané ako regióny bez výskytu enzootickej bovinnej leukózy, pokiaľ ide o stáda hovädzieho dobytka. Poľsko na základe toho požiadalo, aby bolo jeho celé územie úradne uznané za územie bez výskytu enzootickej bovinnej leukózy.

(4)

Poľsko by sa preto malo uviesť ako členský štát úradne bez výskytu enzootickej bovinnej leukózy v kapitole 1 prílohy III k rozhodnutiu 2003/467/ES a zápis týkajúci sa uvedeného členského štátu v kapitole 2 uvedenej prílohy by sa mal vypustiť. Príloha III k rozhodnutiu 2003/467/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

V článku 9 smernice 64/432/EHS sa uvádza, že členský štát, ktorý má povinný národný program kontroly pre infekčnú rinotracheitídu hovädzieho dobytka alebo Aujeszkého chorobu, môže svoj program predložiť Komisii na schválenie. V uvedenom článku sa takisto stanovuje, že pri obchodovaní s hovädzím dobytkom a ošípanými v rámci Únie možno vyžadovať dodatočné záruky.

(6)

V článku 10 smernice 64/432/EHS sa stanovuje, že ak členský štát usúdi, že jeho územie alebo časť jeho územia je bez výskytu infekčnej rinotracheitídy hovädzieho dobytka alebo Aujeszkého choroby, má Komisii predložiť vhodné podporné doklady. V uvedenom článku sa takisto stanovuje, že pri obchodovaní s hovädzím dobytkom a ošípanými v rámci Únie možno vyžadovať dodatočné záruky.

(7)

Rozhodnutím Komisie 2004/558/ES (3) sa schvaľujú programy kontroly a eradikácie infekčnej bovinnej rinotracheitídy, ktorú spôsobuje bovinný herpesvírus typu 1 (BHV1), predložené členskými štátmi uvedenými v prílohe I k uvedenému rozhodnutiu v prípade regiónov tých členských štátov, ktoré sa uvádzajú v danej prílohe a na ktoré sa vzťahujú dodatočné záruky v súvislosti s infekčnou bovinnou rinotracheitídou v súlade s článkom 9 smernice 64/432/EHS. V prílohe II k rozhodnutiu 2004/558/ES sa okrem toho uvádza zoznam regiónov členských štátov, ktoré sa považujú za regióny bez výskytu BHV1 a na ktoré sa vzťahujú dodatočné záruky v súvislosti s infekčnou bovinnou rinotracheitídou v súlade s článkom 10 smernice 64/432/EHS.

(8)	Regierungsbezirke Kolín a Düsseldorf v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko sa v súčasnosti uvádzajú v prílohe I k rozhodnutiu 2004/558/ES. Uvedené dva regióny sú poslednými zostávajúcimi regiónmi Nemecka, ktoré zatiaľ neboli uznané ako regióny bez výskytu BHV1.

(9)

Nemecko teraz predložilo Komisii podporné doklady, na základe ktorých sa majú Regierungsbezirke Kolín a Düsseldorf uznať ako regióny bez výskytu BHV1. Nemecko následne požiadalo, aby sa jeho celé územie považovalo za oblasť bez výskytu BHV1 a aby sa naň uplatňovali dodatočné záruky v súvislosti s infekčnou bovinnou rinotracheitídou v súlade s článkom 10 smernice 64/432/EHS.

(10)

Z hodnotenia podporných dokladov predložených Nemeckom vyplýva, že Regierungsbezirke Kolín a Düsseldorf by sa už nemali uvádzať v zozname v prílohe I k rozhodnutiu 2004/558/ES a zápis týkajúci sa Nemecka v prílohe II k danému rozhodnutiu by sa mal zmeniť tak, aby zahŕňal všetky regióny uvedeného členského štátu. Prílohy I a II k rozhodnutiu 2004/558/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

V rozhodnutí Komisie 2008/185/ES (4) sa stanovujú dodatočné záruky pri premiestňovaní ošípaných medzi členskými štátmi. Uvedené záruky súvisia s klasifikáciou členských štátov podľa ich štatútu týkajúceho sa Aujeszkého choroby. V prílohe I k rozhodnutiu 2008/185/ES sa uvádzajú členské štáty alebo ich regióny, ktoré sú bez výskytu Aujeszkého choroby a v ktorých je očkovanie zakázané, a v prílohe II k danému rozhodnutiu sa uvádzajú členské štáty alebo ich regióny, v ktorých sa realizujú schválené národné programy kontroly na eradikáciu Aujeszkého choroby.

(12)

Taliansko predložilo Komisii podporné doklady na schválenie svojho programu kontroly na eradikáciu Aujeszkého choroby v regióne Benátsko, na základe ktorých by sa mal tento región náležite uvádzať v zozname v prílohe II k rozhodnutiu 2008/185/ES. Z hodnotenia uvedených podporných dokladov vyplýva, že región Benátsko by sa mal uvádzať v zozname v prílohe II k rozhodnutiu 2008/185/ES. Príloha II k rozhodnutiu 2008/185/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

V súčasnosti sa v zozname v prílohe II k rozhodnutiu 2008/185/ES uvádza celé územie Poľska. Poľsko teraz predložilo Komisii podporné doklady, na základe ktorých sa majú regióny augustowski, białostocki, Białystok, bielski, hajnowski, moniecki, sejneński, siemiatycki, sokólski, suwalski a Suwałki považovať za regióny bez výskytu Aujeszkého choroby a na základe ktorých by sa mali uvedené regióny náležite uvádzať v zozname v prílohe I k rozhodnutiu 2008/185/ES. Z hodnotenia uvedených podporných dokladov vyplýva, že uvedené regióny by sa už nemali uvádzať v zozname v prílohe II k rozhodnutiu 2008/185/ES, ale mali by sa uvádzať v prílohe I k uvedenému rozhodnutiu. Prílohy I a II k rozhodnutiu 2008/185/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(14)	Rozhodnutia 2003/467/ES, 2004/558/ES a 2008/185/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(15)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Prílohy I a III k rozhodnutiu 2003/467/ES sa menia v súlade s prílohou I k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Prílohy I a II k rozhodnutiu 2004/558/ES sa menia v súlade s prílohou II k tomuto rozhodnutiu.

Článok 3

Prílohy I a II k rozhodnutiu 2008/185/ES sa menia v súlade s prílohou III k tomuto rozhodnutiu.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 22. mája 2017

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie

(1) Ú. v. ES 121, 29.7.1964, s. 1977/64.

(2) Rozhodnutie Komisie 2003/467/ES z 23. júna 2003 ustanovujúce úradný status stád hovädzieho dobytka bez výskytu tuberkulózy, brucelózy a enzootickej bovinnej leukózy v niektorých členských štátoch a regiónoch členských štátov (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 74).

(3) Rozhodnutie Komisie 2004/558/ES z 15. júla 2004 o zavedení smernice Rady 64/432/EHS týkajúcej sa dodatočných záruk v rámci Spoločenstva pri obchodovaní s hovädzími zvieratami vzhľadom na infekčnú bovinnú rinotracheitídu a schválenie programov na jej zničenie, navrhnutých niektorými členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 249, 23.7.2004, s. 20).

(4) Rozhodnutie Komisie 2008/185/ES z 21. februára 2008 o dodatočných zárukách v obchode s ošípanými v rámci Spoločenstva, pokiaľ ide o Aujeszkého chorobu, a o kritériách na poskytovanie informácií o tejto chorobe (Ú. v. EÚ L 59, 4.3.2008, s. 19).

PRÍLOHA I

Prílohy I a III k rozhodnutiu 2003/467/ES sa menia takto:

V kapitole 2 prílohy I sa zápis týkajúci sa Talianska nahrádza takto:

„V Taliansku:

—	región Abruzzo: provincia Pescara,

—	provincia Bolzano,

—	región Emilia-Romagna,

—	región Friuli-Venezia Giulia,

—	región Lazio: provincie Rieti, Viterbo,

—	región Ligúria,

—	región Lombardsko,

—	región Marky: provincie Ancona, Ascoli Piceno, Fermo, Pesaro-Urbino,

—	región Piemont,

—	región Sardínia: provincie Cagliari, Medio-Campidano, Ogliastra, Olbia-Tempio, Oristano,

—	región Toskánsko,

—	provincia Trident,

—	región Umbria,

—	región Benátsko.“

Príloha III sa mení takto:

Kapitola 1 sa nahrádza takto:

„KAPITOLA 1

Členské štáty úradne bez výskytu enzootickej bovinnej leukózy

Kód ISO	Členský štát
BE	Belgicko
CZ	Česká republika
DK	Dánsko
DE	Nemecko
EE	Estónsko
IE	Írsko
ES	Španielsko
CY	Cyprus
LV	Lotyšsko
LT	Litva
LU	Luxembursko
NL	Holandsko
AT	Rakúsko
PL	Poľsko
SI	Slovinsko
SK	Slovensko
FI	Fínsko
SE	Švédsko
UK	Spojené kráľovstvo“

b)	V kapitole 2 sa vypúšťa celý zápis týkajúci sa Poľska.

PRÍLOHA II

Prílohy I a II k rozhodnutiu 2004/558/ES sa nahrádzajú takto:

„PRÍLOHA I

Členské štáty	Regióny členských štátov, na ktoré sa vzťahujú dodatočné záruky v súvislosti s infekčnou bovinnou rinotracheitídou v súlade s článkom 9 smernice 64/432/EHS
Belgicko	všetky regióny
Česká republika	všetky regióny
Taliansko	región Friuli-Venezia Giulia autonómna provincia Trento
Luxembursko	všetky regióny

„PRÍLOHA II

Členské štáty	Regióny členských štátov, na ktoré sa vzťahujú dodatočné záruky v súvislosti s infekčnou bovinnou rinotracheitídou v súlade s článkom 10 smernice 64/432/EHS
Dánsko	všetky regióny
Nemecko	všetky regióny
Taliansko	región Valle d'Aosta autonómna provincia Bolzano
Rakúsko	všetky regióny
Fínsko	všetky regióny
Švédsko	všetky regióny
Spojené kráľovstvo	Jersey

“

PRÍLOHA III

Prílohy I a II k rozhodnutiu 2008/185/ES sa nahrádzajú takto:

„PRÍLOHA I

Členské štáty alebo ich regióny, ktoré sú bez výskytu Aujeszkého choroby a v ktorých je očkovanie zakázané

Kód ISO	Členský štát	Regióny
BE	Belgicko	všetky regióny
CZ	Česká republika	všetky regióny
DK	Dánsko	všetky regióny
DE	Nemecko	všetky regióny
IE	Írsko	všetky regióny
FR	Francúzsko	departementy Ain, Aisne, Allier, Alpes-de-Haute-Provence, Alpes-Maritimes, Ardèche, Ardennes, Ariège, Aube, Aude, Aveyron, Bas-Rhin, Bouches-du-Rhône, Calvados, Cantal, Charente, Charente-Maritime, Cher, Corrèze, Côte-d'Or, Côtes-d'Armor, Creuse, Deux-Sèvres, Dordogne, Doubs, Drôme, Essonne, Eure, Eure-et-Loir, Finistère, Gard, Gers, Gironde, Hautes-Alpes, Hauts-de-Seine, Haute Garonne, Haute-Loire, Haute-Marne, Hautes-Pyrénées, Haut-Rhin, Haute-Saône, Haute-Savoie, Haute-Vienne, Hérault, Indre, Ille-et-Vilaine, Indre-et-Loire, Isère, Jura, Landes, Loire, Loire-Atlantique, Loir-et-Cher, Loiret, Lot, Lot-et-Garonne, Lozère, Maine-et-Loire, Manche, Marne, Mayenne, Meurthe-et-Moselle, Meuse, Morbihan, Moselle, Nièvre, Nord, Oise, Orne, Paris, Pas-de-Calais, Pyrénées-Atlantiques, Pyrénées-Orientales, Puy-de-Dôme, Réunion, Rhône, Sarthe, Saône-et-Loire, Savoie, Seine-et-Marne, Seine-Maritime, Seine-Saint-Denis, Somme, Tarn, Tarn-et-Garonne, Territoire de Belfort, Val-de-Marne, Val-d'Oise, Var, Vaucluse, Vendée, Vienne, Vosges, Yonne, Yvelines
IT	Taliansko	autonómna provincia Bolzano
CY	Cyprus	všetky regióny
LU	Luxembursko	všetky regióny
HU	Maďarsko	všetky regióny
NL	Holandsko	všetky regióny
AT	Rakúsko	všetky regióny
PL	Poľsko	vojvodstvo podlaskie, tieto powiaty: augustowski, białostocki, Białystok, bielski, hajnowski, moniecki, sejneński, siemiatycki, sokólski, suwalski, Suwałki
SI	Slovinsko	všetky regióny
SK	Slovensko	všetky regióny
FI	Fínsko	všetky regióny
SE	Švédsko	všetky regióny
UK	Spojené kráľovstvo	všetky regióny

„PRÍLOHA II

Členské štáty alebo ich regióny, v ktorých sa realizujú schválené národné programy kontroly na eradikáciu Aujeszkého choroby

Kód ISO	Členský štát	Regióny
ES	Španielsko	všetky regióny
IT	Taliansko	región Friuli-Venezia Giulia región Benátsko
LT	Litva	všetky regióny
PL	Poľsko	vojvodstvo dolnośląskie: všetky powiaty; vojvodstvo kujawsko-pomorskie: všetky powiaty; vojvodstvo lubelskie: všetky powiaty; vojvodstvo lubuskie: všetky powiaty; vojvodstvo łódzkie: všetky powiaty; vojvodstvo małopolskie: všetky powiaty; vojvodstvo mazowieckie: všetky powiaty; vojvodstvo opolskie: všetky powiaty; vojvodstvo podkarpackie: všetky powiaty; vojvodstvo podlaskie, tieto powiaty: grajewski, kolneński, łomżyński, Łomża, wysokomazowiecki, zambrowski. vojvodstvo pomorskie: všetky powiaty; vojvodstvo śląskie: všetky powiaty; vojvodstvo świętokrzyskie: všetky powiaty; vojvodstvo warmińsko-mazurskie: všetky powiaty; vojvodstvo wielkopolskie: všetky powiaty; vojvodstvo zachodniopomorskie: všetky powiaty.

“

24.5.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 135/35

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/889

z 23. mája 2017,

ktorým sa Komorský zväz označuje za nespolupracujúcu tretiu krajinu v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1005/2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (1), a najmä na jeho článok 31,

keďže:

1. ÚVOD

(1)	Nariadením (ES) č. 1005/2008 (nariadenie o NNN rybolove) bol zriadený systém Únie na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(2)

V kapitole VI nariadenia o NNN rybolove sa stanovuje postup identifikácie nespolupracujúcich tretích krajín, krokov súvisiacich s krajinami označenými za nespolupracujúce tretie krajiny, vytvorenia zoznamu nespolupracujúcich krajín, vyradenia zo zoznamu nespolupracujúcich krajín, propagácie zoznamu nespolupracujúcich krajín a všetkých núdzových opatrení.

(3)

Podľa článku 31 nariadenia o NNN rybolove má Komisia identifikovať tretie krajiny, ktoré považuje za krajiny nespolupracujúce v boji proti NNN rybolovu. Tretiu krajinu možno označiť za nespolupracujúcu tretiu krajinu, ak si neplní záväzky, ktoré jej ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva a na základe ktorých musí prijať opatrenia na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie.

(4)	Pri identifikácii nespolupracujúcich tretích krajín sa vychádza z preskúmania všetkých informácií podľa článku 31 ods. 2 nariadenia o NNN rybolove.

(5)	Rada má v súlade s článkom 33 nariadenia o NNN zostaviť zoznam nespolupracujúcich krajín. Na tieto krajiny sa uplatňujú opatrenia uvedené v článku 38 nariadenia o NNN rybolove.

(6)	Podľa článku 12 ods. 2 nariadenia o NNN rybolove sa produkty rybolovu môžu dovážať do Únie len vtedy, ak ich sprevádza osvedčenie o úlovku v súlade s uvedeným nariadením.

(7)

Podľa článku 20 ods. 1 písm. a) nariadenia o NNN rybolove osvedčenia o úlovku potvrdené daným vlajkovým štátom možno prijať len vtedy, ak daný štát Komisii oznámi svoje opatrenia na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie zákonov, iných právnych predpisov a ochranných a riadiacich opatrení, ktoré musia jeho rybárske plavidlá dodržiavať.

(8)	Komorský zväz (ďalej len „Komory“) nepredložil Komisii svoje oznámenie ako vlajkový štát podľa článku 20 nariadenia o NNN rybolove.

(9)	Podľa článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove Komisia administratívne spolupracuje s tretími krajinami v oblastiach týkajúcich sa vykonávania ustanovení uvedeného nariadenia o osvedčení o úlovku.

(10)

Na základe informácií uvedených v článku 31 ods. 2 nariadenia o NNN rybolove Komisia skonštatovala, že existujú jasné náznaky, že Komory si nesplnili povinnosti, ktoré im ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, a to prijať opatrenia na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho alebo jeho odstraňovanie.

(11)	V súlade s článkom 32 nariadenia o NNN rybolove preto Komisia rozhodnutím z 1. októbra 2015 (2) rozhodla o zaslaní oznámenia Komorom o možnosti ich označenia za nespolupracujúcu tretiu krajinu podľa nariadenia o NNN rybolove.

(12)	Rozhodnutie z 1. októbra 2015 obsahuje aj informácie týkajúce sa základných skutočností a úvah, z ktorých takéto možné označenie vychádza.

(13)	Rozhodnutie bolo oznámené Komorom spolu s listom, v ktorom sa Komory vyzývajú, aby v úzkej spolupráci s Komisiou realizovali akčný plán na nápravu zistených nedostatkov.

(14)

Komisia vyzvala Komory, aby predovšetkým: i) prijali všetky potrebné kroky na vykonávanie opatrení uvedených v akčnom pláne podľa návrhu Komisie, ii) posúdili vykonávanie opatrení uvedených v akčnom pláne podľa návrhu Komisie a iii) zasielali Komisii každých šesť mesiacov podrobnú správu, v ktorej sa posúdi realizácia každého opatrenia, okrem iného z hľadiska účinnosti jednotlivých opatrení a/alebo všetkých opatrení spolu pri zabezpečovaní systému kontroly rybolovu, ktorý je v súlade s povinnosťami krajiny vyplývajúcimi z medzinárodného práva, a to ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu, na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie.

(15)

Komory dostali príležitosť písomne i ústne reagovať na problémy výslovne uvedené v rozhodnutí z 1. októbra 2015, ako aj na ďalšie relevantné informácie, ktoré uviedla Komisia, čím sa im umožnilo predložiť dôkazy s cieľom vyvrátiť alebo doplniť skutočnosti uvedené v rozhodnutí z 1. októbra 2015. Komory mali možnosť využiť svoje právo požiadať o dodatočné informácie alebo ich poskytnúť.

(16)	Komisia svojím rozhodnutím a listom z 1. októbra 2015 nadviazala dialóg s Komormi a uviedla, že obdobie šiestich mesiacov považuje v zásade za dostatočne dlhé na dosiahnutie očakávaných výsledkov.

(17)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné. Ústne a písomné pripomienky, ktoré predložili Komory na základe rozhodnutia z 1. októbra 2015, boli posúdené a zohľadnené. Komisia Komorom priebežne poskytovala ústne alebo písomné informácie o svojich úvahách.

(18)	Komisia vzhľadom na získaný dôkazový materiál, ako sa uvádza v odôvodneniach 37 až 93, zastáva názor, že Komory dostatočne nevyriešili problémy a nedostatky opísané v rozhodnutí z 1. októbra 2015. Okrem toho Komory v plnej miere nerealizovali ani opatrenia navrhované v sprievodnom akčnom pláne.

2. POSTUP VOČI KOMOROM

(19)	Dňa 1. októbra 2015 zaslala Komisia Komorom oznámenie podľa článku 32 nariadenia o NNN rybolove o tom, že zvažuje možnosť označiť ich za nespolupracujúcu tretiu krajinu (3).

(20)	Komisia Komorom navrhla, aby v úzkej spolupráci s jej útvarmi vypracovali akčný plán na odstránenie nedostatkov identifikovaných v rozhodnutí z 1. októbra 2015.

(21)

Hlavné nedostatky, ktoré Komisia identifikovala, súviseli s niekoľkými prípadmi nesplnenia povinností vyplývajúcich z medzinárodného práva a týkali sa predovšetkým neprijatia primeraného právneho rámca a postupov týkajúcich sa registrácie a licencie, správy Komorského registra, chýbajúcej spolupráce a zdieľania informácií s komorskou administratívou a tretími krajinami, v ktorých komorské plavidlá pôsobia, neexistencie primeraného a efektívneho monitorovania, ako aj odrádzajúceho systému sankcií. Medzi ďalšie zistené nedostatky patrí všeobecnejšie nedodržiavanie medzinárodných záväzkov vrátane odporúčaní a uznesení regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO). Zistil sa aj nesúlad s odporúčaniami a uzneseniami príslušných orgánov, napríklad s medzinárodným akčným plánom OSN na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (ďalej len „medzinárodný akčný plán proti NNN rybolovu“), a dobrovoľnými usmerneniami FAO k vykonávaniu povinností vlajkového štátu. Nedodržanie nezáväzných odporúčaní a uznesení sa však nepovažuje za základ identifikácie, ale len za podporný dôkaz.

(22)	Komisia 5. januára 2016 uskutočnila konferenčný hovor s komorskými orgánmi, aby im zdôraznila význam ich reakcie na rozhodnutie z 1. októbra 2015.

(23)	Listom zo 6. januára 2016, ktorý bol Komisii doručený 29. januára 2016, Komory informovali Komisiu o inštitucionálnych krokoch zameraných na riešenie nedostatkov uvedených v rozhodnutí z 1. októbra 2015. K listu boli priložené podkladové dokumenty.

(24)

V Bruseli sa 16. marca 2016 uskutočnili konzultácie medzi Komisiou a Komormi. Komory na tomto stretnutí vyjadrili najmä svoje odhodlanie vyriešiť otázky týkajúce sa správy komorského registra. V priebehu stretnutia Komory predložili zoznam rybolovných a iných rybárskych plavidiel, ktoré sa údajne plavia pod vlajkou Komor.

(25)	Komorské orgány vydali 31. marca 2016 ministerskú vyhlášku o vytvorení spoločného výboru orgánov zodpovedných za registráciu plavidiel a orgánov zodpovedných za rybolov. Komory 2. apríla 2016 poskytli návrh obežníka o správe komorského registra, na čo Komisia zareagovala listom z 13. apríla 2016.

(26)

Komory 30. apríla 2016 a 2. mája 2016 predložili v elektronickej forme tieto dokumenty: i) list s prijatými predbežnými opatreniami v oblasti správy komorského registra a komorskej flotily rybolovných a iných rybárskych plavidiel, ii) zmenený obežník podpísaný 25. apríla 2016, ktorým sa najmä pozastavuje registrácia rybolovných a iných rybárskych plavidiel plaviacich sa pod komorskou vlajkou, iii) zoznam rybolovných a iných rybárskych plavidiel, ktoré sa údajne plavia pod komorskou vlajkou, pričom nejde o zoznam zo 16. marca 2016, iv) kópie listov zaslaných trom regionálnym rybárskym orgánom, ktoré spravujú oblasti, v ktorých pôsobia komorské rybolovné a iné rybárske plavidlá a v) kópiu listu o právnej pomoci zaslaného tretej krajine. Niektoré z dokumentov boli následne 18. mája 2016 doručené aj v papierovej forme. Boli medzi nimi aj tieto dokumenty: i) sprievodný a vysvetľujúci list, ii) nový zoznam rybolovných a iných rybárskych plavidiel, ktoré sa údajne plavia pod vlajkou Komor, pričom nejde o zoznamy uvedené vyššie a iii) nepodpísané osvedčenie o dočasnej registrácii. Komisia na tieto dokumenty reagovala elektronickými prostriedkami 31. mája 2016 a listom z 13. júna 2016. V oboch prípadoch Komorom zdôraznila potrebu prijať ďalšie príslušné opatrenia s ohľadom na komorskú rybolovnú a inú rybársku flotilu, najmä pokiaľ ide o vynucovacie opatrenia a spoluprácu s členskými štátmi, príslušnými pobrežnými a prístavnými orgánmi tretích krajín, ako aj s regionálnymi rybárskymi orgánmi. Komisia takisto zdôraznila, že istý počet rybolovných a iných rybárskych plavidiel po pozastavení registrácie, ktoré potvrdil obežník podpísaný 25. apríla 2016, mohol mať oprávnenie plaviť sa pod komorskou vlajkou.

(27)	Komory 31. mája 2016 predložili tieto dokumenty: i) akčný plán na základe plánu, ktorý navrhla Komisia, ii) návrh zmien právneho rámca, ktorým sa riadi rybárstvo, vrátane systému sankcií a iii) súhrn povinností Komor ako vlajkového štátu podľa medzinárodného práva.

(28)	Komisia Komorom vysvetľovala, že je dôležité, aby reagovali na jej správy z 31. mája 2016 a 13. júna 2016, a to viackrát, konkrétne 8. júna 2016, 21. júna 2016, 28. júna 2016 a 29. júna 2016, ústne aj písomne.

(29)

Komory Komisiu upovedomili o tom, že komorské orgány ďalej komunikovali s regionálnym rybárskym orgánom o štatúte komorskej flotily rybolovných a iných rybárskych plavidiel, a to 7. júla 2016 a 11. júla 2016. Pri tejto príležitosti poskytli Komory nový zoznam rybolovných a iných rybárskych plavidiel, ktoré sa údajne plavia pod vlajkou Komor, pričom nejde o zoznamy uvedené vyššie.

(30)	Komisia listom z 20. júla 2016 komorským orgánom navrhla, že na Komoroch vykoná návštevu.

(31)

Komorské orgány na správy Komisie z 31. mája 2016 a 13. júna 2016 reagovali listom z 20. júla 2016, v ktorom pripomenuli, že v súlade s ustanoveniami kódexu pre rybolov a akvakultúru, ktorý bol zriadený zákonom č. 07/011/AU z 29. augusta 2007 a vyhláškou š. 15-050/PR z 15. apríla 2015, by žiadne komorské plavidlá bez povolenia komorských orgánov nemali pôsobiť mimo komorskej výhradnej hospodárskej zóny (ďalej len „VHZ“) a žiadne komorské rybolovné alebo iné rybárske plavidlá by nemali vykonávať rybolov alebo súvisiace činnosti mimo oblasti pôsobnosti Komisie pre tuniaky z Indického oceánu (IOTC). Komory požiadali Komisiu o pomoc okrem iného aj s cieľom informovať príslušné orgány členských štátov o štatúte komorskej rybolovnej a inej rybárskej flotily a požiadať ich, aby komorským orgánom postúpili všetky relevantné informácie, ktorými o činnostiach týchto plavidiel disponujú. Komisia Komorom odpovedala 27. júla 2016 a 28. júla 2016, pričom im poskytla požadované informácie a požiadala o vysvetlenia. Komisia tiež ďalej postúpila informácie, ktoré Komory písomne poskytli príslušným orgánom členských štátov 5. augusta 2016.

(32)

Komory predložili 11. augusta 2016 ministerskú zápisnicu z prvého stretnutia spoločného výboru orgánov zodpovedných za registráciu plavidiel a orgánov zodpovedných za rybolov, ktoré sa konalo 2. augusta 2016. Hlavným odporúčaním z tohto stretnutia bolo poskytnúť rybolovným a iným rybárskym plavidlám plaviacim sa pod komorskou vlajkou a pôsobiacim mimo komorskej VHZ bez povolenia komorských orgánov, ako aj mimo oblasti pôsobnosti Komisie pre tuniaky z Indického oceánu, šesťmesačné odkladné obdobie. Cieľom tohto odkladného obdobia bolo informovať prevádzkovateľov týchto plavidiel o ich povinnostiach podľa komorského právneho rámca upravujúceho rybolov.

(33)

Príslušné orgány členského štátu informovali Komisiu 18. augusta 2016 o existencii obežníka podpísaného 8. augusta 2016 komorskou administratívou zodpovednou za registráciu plavidiel. V obežníku sa okrem iného zrušuje pozastavenie registrácie rybolovných a iných rybárskych plavidiel plaviacich sa pod komorskou vlajkou.

(34)

Od mája 2016 bola Komisia plne informovaná o žiadostiach o vzájomnú pomoc, ktoré v rámci článku 51 nariadenia o NNN rybolove zasielali príslušné orgány členských štátov orgánom Komor a iných tretích krajín v súvislosti so štatútom a činnosťami komorských rybolovných a iných rybárskych plavidiel, a rovnako bola informovaná aj o odpovediach týchto orgánov. Komisia dostala informácie o štatúte a činnostiach tejto flotily aj z iných zdrojov vrátane tretích krajín. Tieto informácie sa považovali za podporný dôkaz.

(35)

Komisia v čase od 23. do 26. augusta 2016 navštívila príslušné komorské orgány. Počas tejto návštevy mali komorské orgány príležitosť vyjadriť sa a informovať Komisiu o najnovšom vývoji. Komisia 30. augusta 2016 a 2. septembra 2016 zaslala Komorom nadväzné informácie a dodatočné žiadosti o informácie a dokumenty. Komorské orgány potvrdili, že uvedené správy dostali, a to prvú 2. septembra 2016 a druhú 4. septembra 2016.

(36)

Komisia listom z 28. októbra 2016 postúpila komorským orgánom informácie až o 21 prekládkach na mori, na ktorých sa zúčastnili komorské rybolovné a iné rybárske plavidlá a ktoré sa uskutočnili v čase od apríla do júna 2016 pri pobreží západnej Afriky. Komisia v správe pripomenula svoje obavy, pokiaľ ide o otázky spojené so správou komorského registra.

3. OZNAČENIE KOMOR ZA NESPOLUPRACUJÚCU TRETIU KRAJINU

(37)

Komisia v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove preskúmala, ako si Komory plnia medzinárodné záväzky vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu, a to v súlade so zisteniami uvedenými v rozhodnutí z 1. októbra 2015 a s relevantnými informáciami, ktoré poskytli Komory, ako aj s navrhovaným akčným plánom a opatreniami prijatými na nápravu danej situácie. Komisia na účely tohto preskúmania zohľadnila parametre uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove.

3.1. Opatrenia prijaté v súvislosti s opakovaným výskytom plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov a obchodných tokov (článok 31 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove)

(38)

Ako sa zdôrazňuje v odôvodnení 36 rozhodnutia z 1. októbra 2015, Komisia konštatovala, že Komory si nesplnili povinnosti, ktoré im ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému a trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, pokiaľ ide o plavidlá vykonávajúce NNN rybolov a NNN rybolov uskutočňovaný alebo podporovaný plavidlami plaviacimi sa pod ich vlajkou alebo ich štátnymi príslušníkmi, a že nezabránili prístupu produktov rybolovu pochádzajúcich z NNN rybolovu na svoj trh.

(39)

V odôvodneniach 20 až 23 rozhodnutia z 1. októbra 2015 sa konštatuje, že v rokoch 2010 až 2015 bolo do NNN rybolovu zapojených približne 20 komorských rybolovných a iných rybárskych plavidiel. Komisia najmä skonštatovala, že tieto plavidlá pôsobili mimo komorskej VHZ bez povolenia a kontroly komorských orgánov, ako aj mimo oblasti pôsobnosti IOTC, najmä vo východnej časti Atlantického oceánu. Táto situácia je v rozpore s odporúčaniami uvedenými v bode 45 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu a bode 8 ods. 2 pododseku 2 Kódexu pravidiel FAO pre zodpovedný rybolov (ďalej len „kódex pravidiel FAO“), podľa ktorých by vlajkové štáty mali zabezpečiť, aby všetky plavidlá oprávnené plaviť sa pod ich vlajkou, ktoré pôsobia mimo ich vôd, mali platné povolenie. Zároveň ide o porušenie odporúčaní bodov 29 a 30 dobrovoľných usmernení FAO k vykonávaniu povinností vlajkového štátu. Ako sa uvádza v odôvodnení 31, komorské orgány uznali, že mimo komorskej VHZ by bez povolenia komorských orgánov nemali pôsobiť žiadne komorské plavidlá a že mimo oblasti pôsobnosti IOTC by nemali vykonávať rybolov a súvisiace činnosti žiadne komorské rybolovné alebo iné rybárske plavidlá.

(40)	Dôkazy, ktoré Komisia zozbierala od vydania rozhodnutia z 1. októbra 2015, naznačujú, že nedošlo k žiadnej zmene situácie opísanej v odôvodnení 39.

(41)

Na základe informácií zhromaždených Komisiou, najmä členskými štátmi, ako aj príslušnými pobrežnými a prístavnými orgánmi tretích krajín, Komisia zistila niekoľko prípadov prekládok na mori s účasťou plavidiel uvedených v odôvodnení 39, pričom, ako sa uvádza v odôvodnení 60, Komory poskytli písomné stanoviská, v ktorých potvrdzujú, že prekládky na mori komorské orgány zakazujú. Tieto operácie sa teda uskutočnili bez povolenia komorských orgánov. To je v rozpore s ustanovením bodu 49 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu, v ktorom sa stanovuje, že vlajkové štáty by mali zabezpečiť, aby mali všetky ich plavidlá zapojené do prekládok povolenie na tento účel vopred udelené vlajkovým štátom a aby prekládky oznamovali vnútroštátnym orgánom.

(42)

Podľa článku 31 ods. 4 písm. b) nariadenia o NNN rybolove Komisia preskúmala aj opatrenia, ktoré Komory prijali v súvislosti s uvádzaním produktov rybolovu pochádzajúcich z NNN rybolovu na svoj trh. V medzinárodnom akčnom pláne proti NNN rybolovu sa poskytujú usmernenia k medzinárodne dohodnutým trhovým opatreniam, ktoré majú podporiť znižovanie počtu alebo odstránenie prípadov obchodovania s rybami a produktmi z rýb z NNN rybolovu. V bode 71 tohto akčného plánu sa takisto navrhuje, aby štáty prijali opatrenia na zvýšenie transparentnosti svojich trhov s cieľom umožniť vysledovateľnosť rýb alebo produktov z rýb. V kódexe pravidiel FAO, predovšetkým v článku 11, sa uvádzajú osvedčené postupy pre pozberové činnosti a zodpovedný medzinárodný obchod. V článku 11.1.11 uvedeného kódexu pravidiel sa stanovuje, že štáty by mali zabezpečiť, aby medzinárodný a vnútroštátny obchod s rybami a produktmi rybolovu bol v súlade s riadnymi postupmi ochrany a riadenia zdrojov prostredníctvom lepšej identifikácie pôvodu rýb a produktov rybolovu, s ktorými sa obchoduje.

(43)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 23 rozhodnutia z 1. októbra 2015, Komory nedokážu poskytnúť informácie o druhoch rýb, ktoré ulovila komorská rybolovná flotila, ani o obchodných tokoch úlovkov. Komisia na základe informácií získaných od komorských orgánov usúdila, že sa nedosiahol žiaden pokrok v skutočnostiach uvedených v odôvodneniach 23 a 33 rozhodnutia z 1. októbra 2015 o tom, že tieto orgány nedostatočne kontrolujú tamojšie plavidlá pôsobiace mimo komorskej VHZ, pokiaľ ide o ich rybolovné činnosti, vylodenia a prekládky. Komory preto nedokázali zaručiť transparentnosť svojich trhov a umožniť tým vysledovateľnosť rýb alebo produktov z rýb, ako sa stanovuje v bode 71 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu.

(44)	V tejto súvislosti treba poznamenať, že vysledovateľnosti produktov bráni aj nedostatočná transparentnosť komorských postupov registrácie a udeľovania licencií, ako aj nedostatočná interná spolupráca a výmena informácií, ako sa opisuje v odôvodnení 24 rozhodnutia z 1. októbra 2015.

(45)

Komory pre tieto chýbajúce údaje nemôžu riadne monitorovať vysledovateľnosť produktov z rýb a oslabuje sa tým ich schopnosť brániť obchodovaniu s produktmi pochádzajúcimi z NNN rybolovu. Vzhľadom na zistenú nedostatočnú vysledovateľnosť a nedostatočné informácie, ktorými komorské orgány disponujú o vylodení alebo prekládke rýb ich vlajkovými loďami, Komory nezabezpečili, aby sa zabránilo vylodeniu produktov pochádzajúcich z NNN rybolovu v ich prístavoch, čím vzniklo riziko, že tieto produkty majú prístup na trh. Komisia preto nemôže zabezpečiť, že produkty rybolovu, s ktorými sa obchoduje v tejto krajine, nepochádzajú z NNN rybolovu. Z tohto hľadiska Komory nezohľadnili odporúčania uvedené v bode 24 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu, v ktorom sa vlajkovým štátom odporúča, aby zabezpečili úplné a účinné monitorovanie a kontrolu rybolovu a dohľad na ním od jeho začiatku, cez miesto vylodenia až po miesto konečného určenia.

(46)

Od vydania rozhodnutia z 1. októbra 2015 Komory nezaviedli žiadne náležité nápravné opatrenie na vyriešenie opísanej situácie. Komory preto nedokážu zaručiť transparentnosť svojich trhov a umožniť tým vysledovateľnosť rýb alebo produktov z rýb, ako sa stanovuje v bode 71 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu a v článku 11.1.11 kódexu pravidiel FAO.

(47)

Vzhľadom na odôvodnenia 20 až 35 rozhodnutia z 1. októbra 2015 a vývoj po 1. októbri 2015 Komisia podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. a) a ods. 4 písm. b) nariadenia o NNN rybolove zastáva názor, že Komory si neplnia povinnosti, ktoré im ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému a trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva v súvislosti s plavidlami vykonávajúcimi NNN rybolov a s NNN rybolovom vykonávaným alebo podporovaným plavidlami plaviacimi sa pod ich vlajkou alebo ich štátnymi príslušníkmi, a že neprijali dostatočné opatrenia s cieľom zabrániť prístupu k produktom z NNN rybolovu na svoj trh.

3.2. Neschopnosť spolupracovať a presadzovať právne predpisy (článok 31 ods. 5 nariadenia o NNN rybolove)

(48)	Ako sa uvádza v odôvodneniach 37 až 41rozhodnutia z 1. októbra 2015, Komisia analyzovala, či Komory účinne spolupracujú s Komisiou na vyšetrovaní a súvisiacich činnostiach.

(49)	Po rozhodnutí z 1. októbra 2015 Komisia narazila na ťažkosti pri nadväzovaní spolupráce s komorskými orgánmi. Spoľahlivosť ich odpovedí bola takisto oslabená zasielaním čiastkových odpovedí s protirečivými informáciami a malou ústretovosťou.

(50)	Komisia okrem toho využila návštevu Komor v auguste 2016 a vyzvala komorské orgány, aby predložili určité dokumenty. Až do tohto rozhodnutia a napriek opakovanej žiadosti o informácie, ktorú komorským orgánom zaslala 2. septembra 2016, však tieto dokumenty nedostala.

(51)	Ani dokumenty predložené Komisii v súvislosti s akčným plánom po rozhodnutí z 1. októbra 2015 nevyústili do žiadneho konkrétneho opatrenia.

(52)	Komisia vzhľadom na situáciu opísanú v odôvodneniach 33, 34 a 50 tiež skonštatovala, že jej neboli oznámené kľúčové informácie.

(53)

Túto neschopnosť spolupracovať ešte zhoršuje nedostatočná interná koordinácia v rámci komorskej administratívy, medzi orgánmi zodpovednými za registráciu plavidiel a za rybárstvo, čo komorské orgány počas návštevy Komisie v auguste 2016 uznali. V tejto súvislosti Komisia skonštatovala, že od rozhodnutia z 1. októbra 2015 sa v tejto kritickej slabine dosiahol len malý alebo žiadny pokrok a že v rámci komorskej administratívy sa nezdieľajú kľúčové informácie.

(54)	Komisia v rámci celkového hodnotenia plnenia záväzkov Komor ako vlajkového, prístavného, pobrežného a trhového štátu, ako sa uvádza v odôvodnení 42 rozhodnutia z 1. októbra 2015, takisto analyzovala, či Komory spolupracujú v boji proti NNN rybolovu s inými vlajkovými štátmi.

(55)

Ako sa zdôrazňuje v odôvodneniach 39 až 41, Komisia skonštatovala, že rybolovné a iné rybárske plavidlá plaviace sa pod komorskou vlajkou vykonávajú činnosť mimo komorskej EHZ a mimo oblasti pôsobnosti IOTC, najmä vo východnej časti Atlantického oceánu. Komisia berie na vedomie pokusy Komor nadviazať spoluprácu s krajinami východnej časti Atlantického oceánu prostredníctvom regionálnych rybárskych orgánov, ktoré spravujú oblasti, v ktorých pôsobia komorské plavidlá. Komory podľa svojho vysvetlenia podnikli iniciatívy s cieľom priamo sa skontaktovať s tretími krajinami, v ktorých pôsobia komorské plavidlá a Komisia sa ponúkla, že takéto kontakty sprostredkuje. Zatiaľ však nedostala žiadne informácie o prípadnom nadviazaní kontaktov.

(56)

Treba pripomenúť, že v odôvodnení 34 sa vysvetľuje, že príslušné orgány členských štátov zaslali komorským orgánom žiadosti o vzájomnú pomoc, pokiaľ ide o status a činnosti komorských rybolovných a iných rybárskych plavidiel. Komisia bola tiež informovaná, že obdobné iniciatívy podnikli aj tretie krajiny. Podľa nej však nepostačujúca úroveň spolupráce na strane komorských orgánov pri písomnej komunikácii s Komisiou poznačila aj tieto žiadosti o vzájomnú pomoc. Táto situácia ohrozila opatrenia, ktoré iniciovali príslušné orgány dotknutých krajín a týkali sa počtu komorských plavidiel na základe informácií poskytnutých komorskými orgánmi.

(57)

Situácia opísaná v odôvodneniach 54 až 56 naznačuje, že Komory nedokázali účinne spolupracovať a skoordinovať aktivity so štátmi, v ktorých pôsobia komorské plavidlá, na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie v súlade s bodom 28 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu. Ako sa stanovuje v bode 31 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu, Komory by ako vlajkový štát mali najmä uzatvárať dohody alebo dojednania s inými štátmi a inak spolupracovať pri presadzovaní platných právnych predpisov a ochranných a riadiacich opatrení alebo ustanovení prijatých na vnútroštátnej, regionálnej alebo medzinárodnej úrovni.

(58)	Ako sa zdôrazňuje v odôvodnení 44 rozhodnutia z 1. októbra 2015, Komisia tiež analyzovala, či Komory prijali účinné vynucovacie opatrenia voči prevádzkovateľom zodpovedným za NNN rybolov a či sa uplatnili dostatočne prísne sankcie, ktoré páchateľov zbavia výhod získaných NNN rybolovom.

(59)	Dostupné dôkazy potvrdzujú, že Komory si nesplnili povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, pokiaľ ide o účinné vynucovacie opatrenia.

(60)

Ako sa uvádza v odôvodnení 31, komorské orgány uznali, že žiadne komorské plavidlá by bez povolenia komorských orgánov nemali pôsobiť mimo komorskej VHZ a žiadne komorské rybolovné alebo iné rybárske plavidlá by nemali vykonávať rybolov alebo súvisiace činnosti mimo oblasti pôsobnosti IOTC. Treba tiež uviesť, že v rámci písomnej komunikácie, ktorá sa uskutočnila v kontexte žiadostí o pomoc týkajúcich sa až 12 komorských plavidiel aktívnych pri prekládke na mori a spoločných operáciách, komorské orgány poskytli Komisii a členským štátom písomné vyhlásenia, v ktorých sa potvrdzuje, že prekládky na mori komorské orgány zakázali a že v dôsledku toho tieto plavidlá vykonávajú činnosti NNN rybolovu.

(61)	Komisia však skonštatovala, že po rozhodnutí z 1. októbra 2015 komorské orgány nenahlásili prijatie žiadnych vynucovacích opatrení voči plavidlám pôsobiacim mimo komorskej VHZ bez povolenia komorských orgánov, ako aj mimo oblasti pôsobnosti IOTC.

(62)

Okrem toho treba v zmysle odôvodnenia 32 poznamenať, že šesťmesačné obdobie odkladu od augusta 2016 bolo skutočne udelené rybolovným a iným rybárskym plavidlám plaviacim sa pod komorskou vlajkou, prevádzkovaným v rozpore s komorskými právnymi predpismi a požiadavkami. Toto rozhodnutie spolu so situáciou opísanou v odôvodnení 56 ohrozilo opatrenia, ktoré iniciovali príslušné orgány členských štátov a týkali sa istého počtu komorských plavidiel na základe informácií poskytnutých komorskými orgánmi. Komorské orgány Komisiu informovali o možnom zrušení registrácie plavidiel, v prípade ktorých by nedošlo k náprave situácie do konca šesťmesačného obdobia odkladu. Treba však poznamenať, že zrušením registrácie plavidiel sa nezaručí, že páchatelia priestupkov budú dostatočne prísne sankcionovaní a zbavení výhod získaných nezákonnou činnosťou.

(63)

Okrem toho Komisia počas svojej návštevy v auguste 2016 takisto zistila, že tamojšie orgány neprijali žiadne konkrétne rozhodnutie o zrušení. V každom prípade by takéto teoretické zrušenie nemalo za následok vyšetrovanie činností NNN rybolovu vykonávaných plavidlami, ani uvalenie sankcií za zistené porušenia.

(64)

Komisia na základe informácií získaných počas návštevy v auguste 2016 zistila, že komorské orgány zodpovedné za rybolov vypracovali kontrolný zoznam podmienok, ktorým podlieha udeľovanie oprávnení na rybolov v záujme nápravy situácie počas šesťmesačného obdobia odkladu uvedeného v odôvodnení 62. Tento dokument bol postúpený komorským orgánom zodpovedným za registráciu plavidiel. Cieľom bolo zaslať tento dokument súkromným právnickým osobám so sídlom mimo Komor, na ktoré bola čiastočne prenesená správa registra komorskej rybolovnej a inej rybárskej flotily. Týmto súkromným právnickým osobám sa zverilo postúpenie uvedeného dokumentu hospodárskym subjektom. Komisia skonštatovala, že tento dokument má veľmi teoretickú povahu a neodráža potrebné technické prvky umožňujúce hospodárskym subjektom dodržiavať komorské právne predpisy a komorským orgánom monitorovať činnosti príslušných komorských plavidiel.

(65)

Vzhľadom na situáciu uvedenú v odôvodneniach 62 až 64 Komisia skonštatovala, že komorské orgány neprijali žiadne vhodné preventívne opatrenia v súvislosti s rybolovnými a inými rybárskymi plavidlami plaviacimi sa pod komorskou vlajkou a prevádzkovanými v rozpore s komorskými právnymi predpismi a požiadavkami.

(66)

Okrem toho treba v zmysle odôvodnenia 46 rozhodnutia z 1. októbra 2015 pripomenúť, že komorské orgány mali už pred týmto rozhodnutím vedomosť o tom, že plavidlá plaviace sa pod ich vlajkou pôsobili mimo komorskej EHZ v rozpore s komorskými právnymi predpismi a požiadavkami, a neprijali voči týmto plavidlám vynucovacie opatrenia.

(67)

Situácia uvedená v odôvodneniach 58 až 66 je v rozpore s článkom 94 Dohovoru OSN o morskom práve týkajúcim sa povinností vlajkového štátu účinne uplatňovať svoju jurisdikciu a kontrolu nad loďami plaviacimi sa pod jeho vlajkou a ich kapitánmi, dôstojníkmi a posádkou. Zároveň je v rozpore s odporúčaniami, podľa ktorých je potrebné prijímať vynucovacie opatrenia v súvislosti s NNN rybolovnými činnosťami a ukladať za takéto činnosti dostatočne prísne sankcie, ktoré by účinne bránili NNN rybolovu, odrádzali od neho a odstraňovali ho a zbavili páchateľov výhod plynúcich z takéhoto rybolovu, ako sa uvádza v bode 8 ods. 2 pododseku 7 kódexu správania FAO, v bode 21 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu a v bodoch 31 až 33, 35 a 38 dobrovoľných usmernení FAO k vykonávaniu povinností vlajkového štátu.

(68)

Treba poznamenať, že právny rámec Komor upravujúci rybolov je stále založený na kódexe pre rybolov a akvakultúru zriadenom zákonom č. 07-011/AU z 29. augusta 2007 a vyhláškou č. 15-050/PR z 15. apríla 2015 v znení platnom v čase rozhodnutia z 1. októbra 2015. Treba pripomenúť, že v odôvodneniach 49 a 50 uvedeného rozhodnutia sa stanovuje, že: i) komorské orgány pripustili, že je potrebné vypracovať ďalšie vykonávacie predpisy ku kódexu pre rybolov a akvakultúru, aby sa zabezpečil súlad medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi a uplatniteľnými medzinárodnými a regionálnymi pravidlami, ii) vymedzenie pojmu rybárskych plavidiel v kódexe pre rybolov a akvakultúru Komor nezahŕňa plavidlá vykonávajúce činnosti súvisiace s rybolovom a iii) hoci komorský právny rámec upravuje závažné porušenia vymedzené v rámci medzinárodného práva, nevymedzuje jednoznačne pojem NNN rybolovu a výslovne nepredpokladá vynucovacie opatrenia a sankcie pre štátnych príslušníkov, ktorí podporujú alebo vykonávajú NNN rybolov, ako sa uvádza v bodoch 18 a 21 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu.

(69)

Pripomína sa tiež, že v odôvodnení 50 rozhodnutia z 1. októbra 2015 sa uvádza, že pokiaľ ide sankčný režim, pokuty stanovené v kontexte činností priemyselného rybolovu vychádzajú z výšky licenčných poplatkov. Kategórie rybárskych licencií vymedzené v komorských právnych predpisoch sa však obmedzujú iba na jednotlivé druhy tuniakov. V prípadoch porušenia predpisov zo strany flotily plavidiel vykonávajúcich priemyselný rybolov iných druhov nie sú vzhľadom na absenciu príslušných licenčných poplatkov stanovené zodpovedajúce pokuty. Táto situácia oslabuje odrádzajúci charakter komorského sankčného systému a neumožňuje komorským orgánom ukladať sankcie za činnosti NNN rybolovu dostatočne prísne na to, aby účinne bránili týmto činnostiam, odrádzali od nich a odstraňovali ich a aby páchateľov zbavovali výhod vyplývajúcich z ich nelegálnej činnosti.

(70)

Treba poznamenať, že komorské orgány zodpovedné za rybolov predložili Komisii návrh zmien ustanovení kódexu pre rybolov a akvakultúru zriadeného zákonom č. 07-011/AU z 29. augusta 2007 a vyhláškou č. 15-050/PR z 15. apríla 2015. Komisia počas svojej návštevy v auguste 2016 skonštatovala, že proces revízie je ovplyvnený neadekvátnym administratívnym prostredím. Zistila tiež, že časť komorskej administratívy považuje proces revízie za príležitosť na posilnenie komorskej politiky lacnej vlajky. Komisia preto dospela k záveru, že právny rámec je z hľadiska súladu s platnými medzinárodnými a regionálnymi pravidlami naďalej neadekvátny.

(71)

Komisia na základe informácií získaných od komorských orgánov, ako aj počas svojej návštevy v auguste 2016 zistila, že Komory mnohé povinnosti stanovené vo svojich právnych predpisoch ešte stále nevykonávajú a nepresadzujú ich (napr. povinnosť zasielať informácie zo systému monitorovania plavidiel a nahlasovať údaje o úlovkoch, obmedzenia oblasti pôsobnosti komorských plavidiel atď.). Ako sa uvádza v odôvodnení 47 rozhodnutia z 1. októbra 2015, táto situácia poukazuje na neschopnosť orgánov monitorovať činnosti komorských plavidiel a oslabuje ich schopnosť účinne presadzovať pravidlá uplatniteľné v jednotlivých predmetných oblastiach.

(72)	Okrem toho sa nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o skutočnosti opísané v odôvodnení 51 rozhodnutia z 1. októbra 2015 o neexistencii národného inšpekčného plánu, ktorý by zabezpečil koherentnú politiku v oblasti kontroly činností komorskej flotily, a nedostatočnom počte pozorovateľov.

(73)

Komisia svojej návštevy v auguste 2016 zistila, že hoci komorské orgány pripúšťajú nedostatočné kapacity na monitorovanie a kontrolu rybolovu a súvisiacich činností komorskej flotily všade, kde pôsobí, a zahraničnej flotily pôsobiacej v komorskej VHZ, stále existuje zámer presadzovať stratégiu na rozšírenie flotily.

(74)

Ako sa zdôrazňuje v odôvodneniach 67 až 72 rozhodnutia z 1. októbra 2015, úroveň rozvoja Komor nemožno považovať za faktor oslabujúci schopnosť príslušných orgánov spolupracovať s ostatnými krajinami a uplatňovať opatrenia na vynucovanie práva. Hodnotenie osobitných prekážok, ktoré vyplývajú zo stupňa rozvoja Komor, sa podrobnejšie opisuje v odôvodneniach 88 až 93 tohto rozhodnutia.

(75)

Vzhľadom na odôvodnenia 37 až 54 rozhodnutia z 1. októbra 2015 a vývoj po 1. októbri 2015 Komisia zastáva podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 5 písm. a), b), c) a d) nariadenia o NNN rybolove názor, že Komory si neplnia povinnosti v oblasti spolupráce a vynucovania práva, ktoré im ako vlajkovému, pobrežnému, prístavnému a trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva.

3.3. Nevykonávanie medzinárodných predpisov (článok 31 ods. 6 nariadenia o NNN rybolove).

(76)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 57 až 60 rozhodnutia Komisie z 1. októbra 2015, Komisia analyzovala informácie, ktoré považovala za relevantné, z dostupných údajov uverejnených regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (RFMO), najmä komisiou IOTC a Rybárskou komisiou pre juhozápadný Indický oceán (SWIOFC). Okrem toho Komisia v nadväznosti na svoje rozhodnutie z 1. októbra 2015 vykonala analýzu informácií, ktoré považovala za relevantné z hľadiska statusu Komor ako zmluvnej strany komisií IOTC a SWIOFC.

(77)	Je potrebné pripomenúť, že v odôvodneniach 57 a 58 rozhodnutia z 1. októbra 2015 sa opisujú opakované i ojedinelé problémy Komor týkajúce sa plnenia uznesení komisie IOTC, ktoré sa konštatujú v správe komisie IOTC o plnení záväzkov Komor v roku 2014 a vydanej 25. marca 2015 (4).

(78)

Z informácií získaných zo správy komisie IOTC o plnení záväzkov Komor vydanej 16. apríla 2016 (5) vyplýva, že v roku 2015 sa zistilo viacero prípadov opakovaného neplnenia predpisov. Konkrétne Komory splnili len čiastočne tieto požiadavky: i) poskytnúť súhrnné štatistické údaje o nominálnych úlovkoch žralokov, ako sa vyžaduje v uznesení 05/05, ii) poskytnúť súhrnné štatistické údaje o úlovkoch a rybolovnom úsilí, pokiaľ ide o žraloky, ako sa vyžaduje v uznesení 05/05 a iii) poskytnúť súhrnné štatistické údaje o veľkosti ulovených žralokov, ako sa vyžaduje v uznesení 05/05. Komory neposkytli ani informácie o evidencii podľa výstroja v prípade nepriemyselného rybolovu, ako sa vyžaduje v uznesení 11/04.

(79)	V tej istej správe sa uvádzajú aj prípady ojedinelého neplnenia. Komory neposkytli žiadne informácie o zákaze lovu žraloka dlhoplutvého, ako sa vyžaduje v uznesení 13/06, ani žiadne informácie o vykonávaní usmernení FAO týkajúcich sa morských korytnačiek, ako sa vyžaduje v uznesení 12/04.

(80)

Problémy Komor súvisiace s plnením uznesení komisie IOTC svedčia o tom, že Komory si neplnia povinnosti vlajkového štátu stanovené v článku 94 Dohovoru OSN o morskom práve. Komory tým zároveň porušujú odporúčania uvedené v bodoch 31 až 33, 35 a 38 dobrovoľných usmernení FAO k vykonávaniu povinností vlajkového štátu a v bode 24 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu.

(81)

S výnimkou komisií IOTC a SWIOFC nie sú Komory zmluvnou stranou žiadnych iných regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva. Vzhľadom na štruktúru komorskej flotily, ktorá pôsobí nielen v Indickom oceáne, zistené nedostatky narúšajú snahu Komor plniť si záväzky vyplývajúce z Dohovoru OSN o morskom práve, a najmä z jeho článkov 117 a 118.

(82)

S výnimkou Dohovoru OSN o morskom práve Komory neratifikovali žiadne ďalšie medzinárodné právne nástroje týkajúce sa riadenia rybárstva. Vzhľadom na význam transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti pre Komory oslabujú zistené nedostatky snahu Komor plniť si záväzky vlajkového, pobrežného, prístavného a trhového štátu vyplývajúce z Dohovoru OSN o morskom práve, a to najmä záväzky vyplývajúce z jeho článkov 63 a 64.

(83)

Úroveň uplatňovania medzinárodných nástrojov na Komoroch nie je v súlade s odporúčaniami bodu 11 medzinárodného akčného plánu na boj proti NNN rybolovu, kde sa štátom odporúča, aby prioritne ratifikovali, prijali alebo pristúpili k Dohode Organizácie Spojených národov o uplatňovaní ustanovení Dohovoru OSN o morskom práve o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (UNFSA) a dohody FAO o dodržiavaní opatrení. Komory nedodržiavajú ani bod 14, v ktorom sa stanovuje, že štáty by mali plne a účinne uplatňovať kódex pravidiel a súvisiace medzinárodné akčné plány.

(84)	Komory neratifikovali ani Dohodu FAO o opatreniach prístavných štátov z roku 2009.

(85)	V rozpore s odporúčaniami uvedenými v bodoch 25 až 27 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu Komory doteraz nevypracovali národný akčný plán proti NNN rybolovu.

(86)

Z informácií získaných od komorských orgánov Komisia zistila, že správa registra komorskej rybolovnej a inej rybárskej flotily zostáva čiastočne prenesená na súkromné právnické osoby so sídlom mimo Komor. Na základe informácií, ktoré Komisia získala, ako aj vyhlásení Komor sa zistilo, že Komory nezabezpečili, aby medzi nimi a plavidlami plaviacimi sa pod ich vlajkou existovalo skutočné prepojenie. Táto situácia je v rozpore s článkom 91 Dohovoru OSN o morskom práve, v ktorom sa stanovuje, že musí existovať skutočné prepojenie medzi vlajkovým štátom a jeho plavidlami.

(87)

Vzhľadom na odôvodnenia 55 až 65 rozhodnutia z 1. októbra 2015 a na vývoj po 1. októbri 2015 Komisia podľa článku 31 ods. 3 a 6 nariadenia o NNN rybolove zastáva názor, že Komory si neplnia povinnosti, ktoré im vyplývajú z medzinárodného práva, v oblasti medzinárodných pravidiel, predpisov a ochranných a riadiacich opatrení.

3.4. Osobitné prekážky rozvojových krajín (článok 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove)

(88)

Treba pripomenúť, že Komory majú nízky index ľudského rozvoja a podľa indexu ľudského rozvoja OSN (UNHDI) boli v roku 2014 (6) zo 188 krajín na 159. mieste. Zároveň treba uviesť, že v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 (7) sú Komory zaradené do kategórie najmenej rozvinutých krajín (8).

(89)

Neboli zistené žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že neplnenie povinností, ktoré Komorom vyplývajú z medzinárodného práva, je spôsobené nedostatočným rozvojom krajiny. Hoci vo všeobecnosti môžu existovať osobitné kapacitné prekážky týkajúce sa kontroly a monitorovania, osobitné prekážky Komor vyplývajúce zo stupňa ich rozvoja nemôžu odôvodniť nedostatky uvedené v predchádzajúcich oddieloch. Týka sa to najmä stavu komorského registra a úplnej absencie kontroly časti komorskej flotily.

(90)

Ako sa uvádza v odôvodnení 69 rozhodnutia z 1. októbra 2015, zdá sa, že zistené nedostatky možno primárne pripísať danému administratívnemu prostrediu, ktoré nepostačuje na zabezpečenie efektívneho a účinného plnenia záväzkov Komor ako vlajkového, pobrežného, prístavného a trhového štátu. Túto situáciu ešte zhoršuje nevyvážená veľkosť komorskej rybolovnej a inej rybárskej flotily a oblasti, v ktorej pôsobí.

(91)

Takisto treba poznamenať, že Európska únia a Komory podpísali dohodu o partnerstve v sektore rybolovu (9). Posledný protokol (10) k tejto dohode zahŕňal odvetvovú finančnú podporu ako súčasť finančného príspevku vyplácaného Komorom. Odvetvová finančná podpora slúži na podporu trvalo udržateľného rozvoja rybárstva posilnením administratívnych a vedeckých kapacít so zameraním na udržateľné riadenie, monitorovanie, kontrolu a dohľad v oblasti rybárstva. To malo Komorom pomôcť pri plnení povinností, ktoré im ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, a pri boji proti NNN rybolovu.

(92)

Komory okrem toho dostávajú podporu v rámci regionálnych iniciatív, ako napr. projekt SmartFish, ktorý financuje Európska únia a realizuje Komisia pre Indický oceán (IOC) a ktorý má okrem iného za cieľ bojovať proti NNN rybolovu prostredníctvom spoločne využívaných zdrojov, výmeny informácií, vzdelávania a vývoja operačných systémov na monitorovanie, kontrolu a dohľad, a prvý projekt Svetovej banky pre správu juhozápadného Indického oceánu a spoločný rast, ktorého cieľom je zlepšiť efektívnosť riadenia vybraných prioritných rybolovných oblastí na regionálnej a národnej úrovni, ako aj na úrovni rybárskych komunít.

(93)

Vzhľadom na úvahy uvedené v tomto oddiele, ku ktorým sa dospelo na základe všetkých skutočností, ktoré Komisia zistila, ako aj na všetky informácie, ktoré Komory poskytli, Komisia skonštatovala, že podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove sa zdá byť vhodné vziať do úvahy osobitné prekážky Komor, pokiaľ ide o stupeň ich rozvoja, čo môže oslabiť celkovú výkonnosť Komor z hľadiska riadenia rybolovu. Vzhľadom na povahu zistených nedostatkov Komor sa však dospelo k záveru, že stupeň rozvoja Komor nemôže v plnej miere ospravedlniť ani inak zdôvodniť celkové pôsobenie Komor ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu v oblasti rybolovu, ani nedostatočnosť ich opatrení na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie.

4. ZÁVER K OZNAČENIU NESPOLUPRACUJÚCEJ TRETEJ KRAJINY

(94)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo v súvislosti s neplnením povinností, ktoré Komorom ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, a s neprijatím opatrení na zabránenie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstránenie, by sa táto krajina mala v súlade s článkom 31 nariadenia o NNN rybolove označiť za krajinu, ktorá nespolupracuje v boji proti NNN rybolovu.

(95)

Vzhľadom na článok 18 ods. 1 písm. g) nariadenia o NNN rybolove platí, že príslušné orgány členských štátov sú povinné zamietnuť dovoz produktov rybolovu do Únie bez toho, aby museli žiadať ďalšie dôkazy alebo zaslať žiadosť o pomoc vlajkovému štátu v prípade, že zistia, že osvedčenie o úlovku bolo potvrdené orgánmi vlajkového štátu, ktorý bol v súlade s článkom 31 daného nariadenia označený za nespolupracujúci štát.

(96)	Je potrebné uviesť, že označenie Komor za krajinu, ktorú Komisia považuje za nespolupracujúcu krajinu, nezabraňuje Komisii ani Rade prijať prípadné ďalšie kroky na účely vytvorenia zoznamu nespolupracujúcich krajín.

5. POSTUP VÝBORU

(97)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Komory sa označujú za tretiu krajinu, ktorú Komisia považuje za nespolupracujúcu tretiu krajinu v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 23. mája 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 286, 29.10.2008, s. 1.

(2) Rozhodnutie Komisie z 1. októbra 2015 o zaslaní oznámenia tretej krajine o možnosti jej označenia za nespolupracujúcu tretiu krajinu v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (Ú. v. EÚ C 324, 2.10.2015, s. 6).

(3) List komorskému ministrovi pre výrobu, životné prostredie, energetiku, priemysel a remeslá z 1. októbra 2015.

(4) Informácie získané z webovej stránky: http://www.iotc.org/sites/default/files/documents/2015/04/IOTC-2015-CoC12-CR04E-Comoros.pdf.

(5) Informácie získané z webovej stránky: http://www.iotc.org/compliance/monitoring.

(6) Informácie získané z webovej stránky: http://hdr.undp.org/en/composite/HDI.

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41).

(8) Informácie získané z webovej stránky: http://www.oecd.org/dac/stats/documentupload/DAC%20List%20of%20ODA%20Recipients%202014%20final.pdf.

(9) Nariadenie Rady (ES) č. 1563/2006 z 5. októbra 2006 o uzavretí Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Komorským zväzom (Ú. v. EÚ L 290, 20.10.2006, s. 6).

(10) Rozhodnutie Rady 2013/786/EÚ zo 16. decembra 2013 o podpise v mene Európskej únie a predbežnom vykonávaní Protokolu medzi Európskou úniou a Komorským zväzom, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa platnej dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi týmito dvoma stranami (Ú. v. EÚ L 349, 21.12.2013, s. 4) a Protokol medzi Európskou úniou a Komorským zväzom, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa platnej dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi týmito dvoma stranami (Ú. v. EÚ L 349, 21.12.2013, s. 5).

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 135

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 60 24. mája 2017

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/880 z 23. mája 2017, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 stanovujú pravidlá používania maximálneho limitu rezíduí stanoveného pre farmakologicky účinnú látku v konkrétnej potravine na inú potravinu získanú z rovnakého druhu a pravidlá používania maximálneho limitu rezíduí stanoveného pre farmakologicky účinnú látku v jednom alebo viacerých druhoch na iné druhy ( 1 )	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/881 z 23. mája 2017, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o formu a štruktúru správ o kvalite a technický formát na zasielanie údajov, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1151/2010 ( 1 )	6
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/882 z 23. mája 2017 o výnimkách z pravidiel pôvodu stanovených v protokole 1 k Dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC-DHP na strane druhej, ktoré sa uplatňujú v rámci kvóty pre určité výrobky z Namíbie	15
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/883 z 11. mája 2017 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať v Spoločnom výbore EHP, pokiaľ ide o zmenu Protokolu 31 k Dohode o EHP o spolupráci v špecifických oblastiach mimo štyroch slobôd (rozpočtový riadok 12 02 01)	18
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/884 z 22. mája 2017, ktorým sa vymenúva členka Výboru regiónov navrhnutá Švédskym kráľovstvom	21
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/885 z 22. mája 2017, ktorým sa vymenúva náhradníčka Výboru regiónov navrhnutá Spolkovou republikou Nemecko	22
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/886 z 22. mája 2017, ktorým sa vymenúvajú traja členovia a šiesti náhradníci Výboru regiónov navrhnutí Českou republikou	23
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/887 z 22. mája 2017 o opatreniach na prevenciu pred zavlečením vírusu slintačky a krívačky z Tuniska do Únie a o zmene vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2017/675 [oznámené pod číslom C(2017) 3221] ( 1 )	25
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/888 z 22. mája 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2003/467/ES, pokiaľ ide o úradný status talianskeho regiónu Umbria bez výskytu tuberkulózy a úradný status Poľska bez výskytu enzootickej bovinnej leukózy, ktorým sa mení rozhodnutie 2004/558/ES, pokiaľ ide o status Nemecka bez výskytu infekčnej bovinnej rinotracheitídy a ktorým sa mení rozhodnutie 2008/185/ES, pokiaľ ide o štatút určitých regiónov Poľska bez výskytu Aujeszkého choroby a schválenie programov na eradikáciu Aujeszkého choroby v prípade talianskeho regiónu Benátsko [oznámené pod číslom C(2017) 3239] ( 1 )	27
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/889 z 23. mája 2017, ktorým sa Komorský zväz označuje za nespolupracujúcu tretiu krajinu v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu	35