12.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/1

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (2), je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa klasifikácie určitého tovaru.

(2)

V bode 2 prílohy k nariadeniu Komisie (EHS) č. 316/91 (3) bola biela cestovitá látka známa ako „krémovaný kokosový orech“, ktorá je vo všeobecnosti určená na použitie v kuchyni pri príprave omáčok a iných potravín a ktorá je vyrobená jemným mletím dužiny kokosového orecha a pasterizovaná, zatriedená do položky 2008 kombinovanej nomenklatúry ako orechy, inde nešpecifikované ani nezahrnuté. Zatriedenie výrobku do položky 0801 kombinovanej nomenklatúry bolo vylúčené, keďže pasterizácia nebola povolená v kapitole 8.

(3)

Kombinovaná nomenklatúra zavedená nariadením (EHS) č. 2658/87 je založená na medzinárodnom harmonizovanom systéme opisu a číselného označovania tovaru (ďalej len „harmonizovaný systém“), ktorý vypracovala Rada pre colnú spoluprácu (teraz Svetová colná organizácia) a ktorý bol prijatý medzinárodným dohovorom uzavretým 14. júna 1983 v Bruseli a schválený v mene Únie rozhodnutím Rady 87/369/EHS (4).

(4)

Poznámka 3 a) k 8. kapitole bola do harmonizovaného systému zavedená v roku 1992. Umožňuje sa ňou mierne tepelné spracovanie na účely dodatočnej konzervácie alebo stabilizácie sušených orechov uvedenej kapitoly. Podľa historických dokumentov z harmonizovaného systému sa termín „pasterizácia“ pôvodne navrhovaný v texte uvedenej poznámky nakoniec nahradil všeobecnejším výrazom „miernym tepelným spracovaním“. Vo Vysvetlivkách ku kombinovanej nomenklatúre Európskej únie (5) k 8. kapitole sa na úrovni Únie spresnilo, že pasterizácia je okrem iného prípustná v prípade sušeného ovocia a orechov uvedenej kapitoly.

(5)

Preto je vhodné vypustiť bod 2 z tabuľky stanovenej v prílohe k nariadeniu (EHS) č. 316/91 s cieľom vyhnúť sa možným rozdielom v nomenklatúrnom zatriedení výrobkov zo sušeného kokosového orechu, ako napríklad krémovaného kokosového orechu, ktoré boli mierne tepelne spracované, a zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry v rámci Únie.

(6)

Nariadenie (EHS) č. 316/91 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

12.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/3

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 13. februára 2016 prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 4. januára 2016 podal Výbor na obranu odvetvia bezšvových oceľových rúr Európskej únie (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Podnet obsahoval dôkaz o existencii dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme spôsobenej týmto dumpingom, ktoré sa považovali za dostatočné na začatie prešetrovania.

(2)

Dňa 12. novembra 2016 sa nariadením Komisie (EÚ) 2016/1977 (2) (ďalej len „predbežné nariadenie“) uložilo predbežné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“, „Čína“ alebo „dotknutá krajina“).

(3)

Po poskytnutí základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené predbežné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné poskytnutie informácií“), výrobcovia z Únie, čínski vyvážajúci výrobcovia a združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov predložili písomné vyjadrenia. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(4)

Komisia posúdila pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, a podľa potreby príslušným spôsobom upravila predbežné zistenia.

(5)

Komisia následne informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých zamýšľala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného poskytnutia informácií. Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a vo vhodných prípadoch zohľadnené.

(6)

V odôvodneniach 7 až 9 predbežného nariadenia Komisia vyzvala na predloženie pripomienok týkajúcich sa reprezentatívnosti jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(7)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že jeden výrobca z Únie by sa mal vylúčiť zo vzorky, pretože jeho údaje by skreslili zistenia pre celé výrobné odvetvie. Druhý čínsky vyvážajúci výrobca zdôraznil, že Vallourec je najväčšou spoločnosťou v rámci vzorky, takže nie je jasné, či je vzorka reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie. Navrhovateľ tvrdil, že čínski výrobcovia predstavujú čoraz väčšiu konkurenciu aj v oblasti individuálne prispôsobených a špičkových výrobkov. Ďalej poukázal na to, že výrobky pre odvetvie ropy a plynu sa väčšinou vyvážajú mimo Únie, takže tento rozdiel v škálach výrobkov má na trhu Únie len malú úlohu.

(8)

Komisia požiadala o doplňujúce údaje a uskutočnila ďalšie overovanie na mieste v priestoroch tohto výrobcu z Únie. Zo zistení vyplynulo, že uvedený výrobca z Únie vyrába širšiu škálu druhov výrobku než ostatní výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, ale táto široká škála výrobkov vrátane rúr na výrobu energie a pre odvetvia ropy a plynu a výstavby neprekračuje rámec vymedzenia výrobku. Výrobcovia z Únie aj čínski výrobcovia vyrábajú tak komoditné výrobky, ako aj špičkové výrobky. Uvedený výrobca z Únie predstavuje veľkú časť výroby v Únii. Komisia preto dospela k záveru, že tento výrobca z Únie je súčasťou výrobného odvetvia Únie a že neexistujú dôvody na jeho vylúčenie zo vzorky. Akýkoľvek nemiestny vplyv špecifickej situácie tejto spoločnosti na zaznamenanú ujmu, sa riešil prostredníctvom úpravy nákladov a váhovania, ako je vysvetlené v odôvodneniach 81, 84 a 146.

(9)

Združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov zopakovalo svoje predchádzajúce pripomienky k začatiu prešetrovania, medzi ktoré patria výhrady voči metóde stanovenia predbežnej vzorky pred začatím prešetrovania. Takisto tvrdilo, že podnet je neodôvodnený, nízkej kvality a založený na domnienkach, vymedzenie výrobku je príliš široké a zoskupujúce príliš odlišné výrobky, a je v ňom príliš veľa dôverných prvkov.

(10)

Komisia pripomenula, že predbežný výber spoločností zaradených do vzorky bol otvorený pripomienkam zainteresovaných strán. Pripomienky čínskeho združenia boli doručené až po uplynutí lehoty a v tejto fáze bola už vzorka potvrdená. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia, Komisia poukázala na to, že vo fáze podnetu nebolo potrebné už disponovať rovnakými dôkazmi o existencii dumpingu a ujmy, ktoré by boli potrebné na uloženie opatrení. Tvrdenia týkajúce sa dôverných príloh k podnetu boli preskúmané a odôvodnenosť dôverného charakteru bola potvrdená. V každom prípade bola čínskemu združeniu doručená podrobná odpoveď reagujúca na jeho námietky voči začatiu prešetrovania.

(11)

Vzhľadom na to, že neboli predložené iné pripomienky týkajúce sa metódy výberu vzorky, potvrdili sa predbežné zistenia uvedené v odôvodneniach 10 až 13 predbežného nariadenia.

(12)

Ako sa uvádza v odôvodnení 14 predbežného nariadenia, traja vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli zaradení do vzorky, požiadali o stanovenie individuálneho dumpingového rozpätia v súlade s článkom 17 ods. 3 základného nariadenia. Po uverejnení predbežných opatrení sa však dvaja z nich rozhodli stiahnuť svoju žiadosť o individuálne preskúmanie. Jediný vyvážajúci výrobca, ktorý potvrdil svoju pôvodnú žiadosť o individuálne preskúmanie bola spoločnosť Zhejiang Gross Seamless Steel Tube Co., Ltd.

(13)

Žiadny vyvážajúci výrobca nepredložil počas prešetrovania formulár žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie. Zistenia v odôvodnení 15 predbežného nariadenia boli preto potvrdené.

(14)

Okrem dotazníkov a overovaní na mieste opísaných v odôvodneniach 16 a 17 predbežného nariadenia Komisia zaslala navrhovateľovi a jednému výrobcovi z Únie dodatočné otázky na vykonanie overenia týkajúceho sa ujmy a príčinnej súvislosti zistených v predbežnom nariadení. Okrem toho jeden čínsky vyvážajúci výrobca dostal dotazník na individuálne preskúmanie.

(15)

Overovanie na mieste sa uskutočnilo v priestoroch týchto strán:

(16)

Združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov kritizovalo stanovenie začiatku posudzovaného obdobia (2012) s tým, že rok 2011 by bol vhodnejším východiskovým bodom. Tvrdilo, že dovoz dotknutého výrobku z Číny do EÚ poklesol od roku 2011 (46 657 ton) do roku 2012 (39 195 ton). V dôsledku toho stanovenie roku 2012 za východiskový rok ukazuje zvýšenie dovozu v posudzovanom období (na 42 539 ton), zatiaľ čo stanovenie roku 2011 za východiskový rok by ukazovalo pokles dovozu z Číny. Združenie požiadalo o ďalšie vysvetlenie, prečo bol za východiskový rok zvolený rok 2012.

(17)

Komisia uviedla, že posudzované obdobie sa stanovilo v súlade s bežnou praxou. Ako je vysvetlené v odôvodnení 18 predbežného nariadenia, posudzované obdobie sa vzťahuje na tri celé kalendárne roky predchádzajúce obdobiu prešetrovania. Neexistuje žiadny dôvod, prečo zvoliť iné obdobie. Táto pripomienka bola preto zamietnutá. Údaje zozbierané od zainteresovaných strán sa v každom prípade vzťahovali len na posudzované obdobie. Stanoviť ukazovatele ujmy bolo preto možné len na obdobie rokov 2012 – 2015. Preto údaje o objemoch dovozu z Číny od roku 2011 neumožnili Komisii dospieť k záverom o celkovom vývoji situácie výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na trend klesajúcej ziskovosti od roku 2012, ako sa uvádza v odôvodneniach 91 až 92, zahrnutie roku 2011 do posudzovaného obdobia by vykázalo ešte výraznejší negatívny vývoj situácie výrobného odvetvia Únie.

(18)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca a združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že vysvetlenie Komisie v odôvodnení (59) (ktoré zodpovedá odôvodneniu 47 všeobecného informačného dokumentu) týkajúce sa rozdielov v objemoch vývozu sa nezakladá na žiadnom dôkaze.

(19)

Komisia vysvetlila, že odôvodnenie 59 sa netýka žiadosti o zaradenie roku 2011 do obdobia prešetrovania, ale namiesto toho sa odkazuje na inú pripomienku inej zainteresovanej strany, ktorá tvrdila, že v porovnaní so skorším prešetrovaním toho istého výrobku tu existuje nesúlad. Tvrdenia čínskeho združenia vyvážajúcich výrobcov týkajúce sa obdobia prešetrovania sa rozoberali v odôvodnení 17.

(20)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa obdobia prešetrovania, odôvodnenie 18 predbežného nariadenia bolo potvrdené.

(21)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že vymedzenie výrobku je príliš široké, keďže zahŕňa druhy výrobku z legovanej ocele, ktorých príslušné náklady a ceny sa významne odchyľujú od štandardného dotknutého výrobku. Požadoval vylúčenie druhov výrobku vyrobených z legovanej ocele a vysoko legovanej ocele (3) z vymedzenia výrobku.

(22)

Združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov tvrdilo, že vymedzenie výrobku spája tri rôzne segmenty trhu: a) odvetvie ropy/zemného plynu; b) elektrárne a c) stavebníctvo, a že sa ujma mala posúdiť osobitne v prípade každého z týchto segmentov. Združenie uviedlo, že výrobok určený pre jeden segment trhu musí spĺňať osobitné priemyselné normy, a preto ho nemožno používať v inom segmente. Na podporu druhého zo svojich tvrdení odkázalo na prax v Kanade a Spojených štátoch, kde sa v rámci antidumpingových prešetrovaní oddeľovali rúry a rúrky vyrobené pre odvetvie ropy a plynu od rúr a rúrok vyrobených pre iné odvetvia.

(23)

V súvislosti s týmto druhým tvrdením jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ich vývoz do Únie sa týka len odvetvia stavebníctva.

(24)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie týkajúce sa legovanej a vysoko legovanej ocele, Komisia poznamenala, že vymedzenie dotknutého výrobku sa vzťahuje na širokú škálu druhov výrobku, ktoré majú rovnaké alebo podobné základné technické a fyzikálne vlastnosti. Komisia zohľadnila rozdiely medzi druhmi výrobku a zabezpečila spravodlivé porovnanie. Každému druhu výrobku vyrábanému a predávanému čínskymi vyvážajúcimi výrobcami a každému druhu výrobku vyrábanému a predávanému výrobným odvetvím Únie bolo pridelené jedinečné kontrolné číslo výrobku (ďalej aj „PCN“ – product control number). PCN záviselo od hlavných vlastností výrobku, v tomto prípade od druhu výrobku, vonkajšieho priemeru, hrúbky steny, kalenia a popúšťania, dĺžky, zakončenia profilu a testovania. To znamená, že druhy výrobku dovážané do Únie z Číny sa porovnávali na základe PCN s výrobkami vyrobenými a predávanými výrobným odvetvím Únie, ktoré majú rovnaké alebo podobné vlastnosti. Najmä prvá vlastnosť (druh výrobku) navzájom oddelila nelegovanú, legovanú a vysoko legovanú oceľ. Tak boli v porovnaní zohľadnené rozdiely v nákladoch a cenách vyplývajúce z použitia legovanej a vysoko legovanej ocele. Podľa judikatúry (4) platí, že pri určovaní toho, či sú výrobky podobné, aby mohli tvoriť súčasť rovnakého výrobku, treba posúdiť, či majú rovnaké technické a fyzikálne vlastnosti, či majú rovnaké základné konečné použitie a rovnaký pomer ceny a kvality. V tejto súvislosti by sa mala posúdiť aj zameniteľnosť a konkurencia medzi týmito výrobkami. Prešetrovaním sa zistilo, že všetky druhy výrobku sú vyrobené z ocele s použitím výrobných postupov potrebných na výrobu bezšvových rúr, a teda s použitím podobných strojov, takže výrobcovia môžu podľa dopytu vyrábať rôzne varianty výrobku. Preto, aj keď rôzne druhy výrobku nie sú priamo zameniteľné, výrobcovia si konkurujú v oblasti zákaziek vzťahujúcich sa na širokú škálu druhov výrobku. Okrem toho tieto druhy výrobku vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie, ako aj čínski vyvážajúci výrobcovia s použitím podobnej výrobnej metódy.

(25)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie týkajúce sa segmentov trhu, v tvrdení sa nevysvetľuje, na akom základe by sa druhy výrobku jedného alebo druhého segmentu trhu mali vylúčiť z vymedzenia výrobku. Rovnako sa v ňom nevysvetľuje, prečo by sa mala ujma posudzovať samostatne podľa jednotlivých segmentov. Vymedzenie dotknutého výrobku, ktoré zahŕňa bezšvové rúry a rúrky s vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm, nebolo spochybnené ani po oznámení o začatí konania, ani v odpovediach na dotazník či pri overovaní na mieste. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 24, PCN sa zakladá na základných fyzikálnych a technických vlastnostiach, a nie na potenciálnom konečnom použití alebo na segmente trhu. V každom prípade sa prešetrovaním ukázalo, že čínski vyvážajúci výrobcovia a výrobcovia z Únie si navzájom konkurujú vo všetkých troch segmentoch. Okrem toho sa sadzby cla pre jednotlivých čínskych vyvážajúcich výrobcov vypočítavajú na základe váženého priemeru podľa druhu výrobku. V dôsledku toho by celková výška cla, ktorá má byť zaplatená, zostala pre danú kombináciu výrobkov rovnaká. Zatiaľ čo pre niektoré druhy výrobku by sa stanovilo nižšie rozpätie a pre iné naopak vyššie rozpätie, súčet všetkých rozpätí by sa rovnal váženému priemeru všetkých druhov výrobku.

(26)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca a združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov opäť spochybnili vymedzenie výrobku. Tvrdili, že z dôvodu rozdielnych požiadaviek týkajúcich sa noriem, obsahu zliatiny a konečného použitia sú výrobky pre odvetvie ropy a plynu iné ako výrobky pre ostatné dva segmenty a nie sú s nimi zameniteľné. PCN údajne neumožnilo riadne porovnanie druhov výrobku, keďže samotné vymedzenie výrobku nebolo riadne definované. V súvislosti so zistením, že výrobcovia presúvajú ťažisko činnosti zo segmentu na segment, tvrdili, že ťažkosti v druhých dvoch segmentoch boli teda výsledkom trhových síl a nesúviseli s dovozom z Číny. Okrem toho tvrdili, že presúvanie ťažiska činnosti výrobcov z Únie na iné segmenty bola obchodná stratégia, ktorá nevyhnutne znamenala znížené príjmy v dôsledku nižších predajných cien v týchto iných segmentoch v porovnaní s výrobkami pre odvetvie ropy a plynu.

(27)

Komisia odkázala na odôvodnenie 24, kde dospela k záveru, že hoci niektoré z rôznych druhov výrobku nie sú priamo zameniteľné, najmä z dôvodu odlišných požiadaviek z hľadiska noriem a surovín, majú napriek tomu rovnaké alebo podobné základné technické a fyzikálne vlastnosti. Pokiaľ ide o presunutie ťažiska činnosti na ostatné segmenty, pripomienkami zainteresovaných strán sa nespochybnila schopnosť výrobcov presunúť ťažisko svojej činnosti z jedného segmentu na druhý. Pripomienky tak potvrdili zistenia uvedené v odôvodnení 24, že výrobky pre rozličné segmenty boli vyrábané tými istými výrobcami s podobnými strojmi a že výrobcovia môžu prechádzať z výroby jedného výrobku na jeho rôzne varianty. Komisia preto dospela k záveru, že vymedzenie výrobku je správne, a teda je možné porovnávať druhy výrobku na základe PCN. Preto sa dospelo k záveru, že tieto tvrdenia neboli v rozpore so zisteniami prešetrovania.

(28)

Komisia preto dospela k záveru, že všetky druhy dotknutého výrobku majú rovnaké základné fyzické a technické vlastnosti. Vyššie uvedené tvrdenia boli preto zamietnuté a boli potvrdené zistenia v odôvodneniach 19 až 22 predbežného nariadenia.

(29)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 24 až 28 predbežného nariadenia, Mexiko bolo vybrané ako vhodná analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(30)

Po uložení predbežných opatrení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že za lepšiu analogickú krajinu by sa mala považovať Južná Kórea, pretože výrobné náklady a výrobný proces kórejských závodov sa oveľa viac podobajú nákladom a procesu čínskych závodov. Takisto sa tvrdilo, že existujú významné rozdiely z hľadiska nákladov a technológie používaných vo výrobnom procese medzi niektorými čínskymi vyvážajúci výrobcami a výrobcom z analogickej krajiny alebo výrobcami z Únie. Výrobný proces čínskych podnikov je údajne vyspelejší a mali by sa vykonať niektoré úpravy, aby sa zaručilo spravodlivé porovnanie.

(31)

Treba poznamenať, že dotknutý výrobok predstavuje špecifický trh, a teda ho dokáže vyrábať relatívne malý počet výrobcov. Okrem toho spolupráca s výrobcami z analogickej krajiny je dobrovoľná. Hoci čínske združenie výrobcov železa a ocele (China Iron and Steel Association – CISA) navrhlo, že vhodnejšou voľbou pre analogickú krajinu by bola Južná Kórea, nenavrhlo konkrétneho kórejského výrobcu, ktorý by bol ochotný spolupracovať. Tu treba pripomenúť, že v predbežnej fáze Komisia požiadala o spoluprácu 13 spoločností z 8 krajín. Napriek tomu, že medzi týmito spoločnosťami bola aj jedna juhokórejská spoločnosť, táto spoločnosť nikdy neodpovedala na uvedenú žiadosť. Na základe vyhľadávania na internete a prechádzania firemných webových sídiel 41 výrobcov oceľových výrobkov v Južnej Kórei sa zistilo, že iba traja z nich vyrábajú bezšvové rúry a rúrky. Dvaja z nich vyrábajú rúry a rúrky s malým priemerom, ktoré nie sú dotknutým výrobkom, a jediný výrobca v Južnej Kórei, ktorý vyrába dotknutý výrobok, využíva výrobnú technológiu, ktorá nie je porovnateľná s výrobnými technológiami, ktoré prevažne využívajú čínski výrobcovia. Dôkazy získané počas prešetrovania naznačujú, že Južná Kórea vyrábala prevažne bezšvové rúry a rúrky s malým priemerom, ktoré nie sú prešetrovaným výrobkom, alebo využíva výrobnú technológiu, ktorá nie je porovnateľná s technológiou čínskych výrobcov dotknutého výrobku. Komisia preto dospela k záveru, že Južnú Kóreu nemožno považovať za vhodnú analogickú krajinu.

(32)

Okrem toho aj keď čínski výrobcovia využívajú celý rad výrobných procesov, výrobný proces mexického výrobcu je jedným z procesov využívaných čínskymi výrobcami. Podobnosti výrobných procesov medzi Mexikom a Čínou ďalej podporili záver, že Mexiko je vhodnou analogickou krajinou pre toto prešetrovanie.

(33)

Zainteresovaná strana nepredložila dostatočné dôkazy, ktoré by vysvetlili a z hľadiska nákladov kvantifikovali rozdiely medzi jej údajne modernou výrobnou technológiou a technológiou, ktorá sa používa v Mexiku. Nepredložila žiadne informácie o nákladoch konkrétneho čínskeho výrobcu ani za dané odvetvie v Číne, ani neodkázala na akéhokoľvek iného výrobcu využívajúceho podobné výrobné procesy, čo by Komisii umožnilo posúdiť údajné rozdiely medzi technológiou využívanou v Číne a technológiou spolupracujúceho mexického výrobcu a prípadný dosah na vhodnosť zvolenia Mexika za analogickú krajinu. Južná Kórea okrem toho záujem o spoluprácu neprejavila. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté. V dôsledku toho Komisia potvrdila Mexiko ako jedinú vhodnú analogickú krajinu, ktorá je k dispozícii.

(34)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia nekriticky prijala Mexiko ako analogickú krajinu iba preto, že takáto voľba poslúžila jej potrebe zistiť vysoké dumpingové rozpätia.

(35)

Toto tvrdenie bolo len konštatovanie a zainteresovaná strana ho nepodložila ani nepredložila žiadny dôkaz, že Mexiko nie je vhodnou analogickou krajinou. V každom prípade Komisia pripomína, že ak s ňou spolupracuje len jeden vyvážajúci výrobca v krajine s trhovým hospodárstvom, Komisia je povinná na základe rozhodnutia Súdneho dvora vo veci GLS (C-338/10) túto krajinu použiť. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(36)

Podrobnosti o výpočte normálnej hodnoty sú uvedené v odôvodneniach 29 až 37 predbežného nariadenia.

(37)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že väčšina údajov na stanovenie dumpingového rozpätia mala dôverný charakter bezdôvodne. Dotknutý subjekt komentoval najmä to, že normálna hodnota spolupracujúceho výrobcu nebola zverejnená.

(38)

Podľa článku 19 ods. 1 základného nariadenia sú informácie dôverného charakteru také informácie, ktorých vyzradenie by mohlo poskytnúť: 1) veľkú konkurenčnú výhodu konkurentovi alebo 2) malo nepriaznivé dôsledky pre osobu poskytujúcu informácie alebo pre osobu, od ktorej boli informácie získané. Keďže údaje týkajúce sa predajov a nákladov sú dôverného charakteru, v predbežnom nariadení, sú údaje o zisku a o predajných, všeobecných a administratívnych nákladoch výrobcu z analogickej krajiny uvedené percentuálne vo forme rozpätí, čo zabezpečuje čo najväčšiu možnú mieru transparentnosti bez toho, aby by došlo k porušeniu ich dôverného charakteru. Výrobca z analogickej krajiny požadoval a odôvodnil zachovanie dôvernosti údajov o jeho predajoch a nákladoch, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť konkurenčné postavenie jeho spoločnosti. Zverejnenie normálnej hodnoty by konkurentovi mohlo poskytnúť možnosť spätne odvodiť ceny a náklady výrobcu z analogickej krajiny. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(39)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa normálnej hodnoty, odôvodnenia 29 až 37 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(40)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca, spoločnosť Zhejiang Gross Seamless Steel Tube Co., Ltd. (ďalej len „spoločnosť Gross“), tvrdil, že Komisia používa len jednu vytvorenú normálnu hodnotu pre 27 druhov výrobku, ktoré spoločnosť Gross vyvážala počas obdobia prešetrovania, bez toho, aby rozlišovala medzi rôznymi druhmi ocele a nákladmi na kalenie a popúšťanie v jej výrobnom procese. Toto tvrdenie vychádzalo zo spôsobu chápania a výkladu jednotlivých častí všeobecného informačného dokumentu založeného na oddelení ich významu od významu celého dokumentu.

(41)

Komisia v tejto súvislosti pripomenula, že podrobnosti výpočtu dumpingu sú uvedené v odôvodneniach 44 až 47 predbežného nariadenia a v odôvodnení 41 všeobecného informačného dokumentu. V odôvodnení 44 predbežného nariadenia sa presne uvádza, že Komisia vykonala porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny pri každom druhu výrobku osobitne a nikdy nepoužila pre všetky druhy výrobku len jednu normálnu hodnotu. Druhy výrobku, ktoré boli použité pre porovnanie, boli vymedzené v dotazníkoch, ktoré boli zaslané výrobcovi v analogickej krajine, čínskym vyvážajúcim výrobcom a výrobcom z Únie. Trieda ocele, kalenie a popúšťanie a ďalšie vlastnosti boli špecifikované a zohľadnené pre výpočet nákladov na výrobu a vytvorenie normálnej hodnoty pri každom druhu výrobku osobitne, a to úpravou riadne zohľadňujúcou každú vlastnosť. Keďže toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnej interpretácii všeobecného informačného dokumentu, bolo zamietnuté.

(42)

Spoločnosť Gross takisto tvrdila, že Komisia by mala z jej predaja na vývoz vyradiť tie druhy výrobku, ktoré nevyrába spoločnosť TAMSA, mexický výrobca v analogickej krajine.

(43)

Prax Komisie po rozhodnutí WTO v prípade „Európske spoločenstvá – konečné antidumpingové opatrenia týkajúce sa určitých spojovacích materiálov zo železa alebo z ocele z Číny“ (5) je taká, že normálnu hodnotu je potrebné zistiť alebo vytvoriť pri všetkých druhoch, ktoré vyvážajúci výrobca vyváža. Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(44)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vývoznej ceny, odôvodnenia 38 a 39 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(45)

Podrobnosti o metóde použitej na porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sú uvedené v odôvodneniach 40 až 43 predbežného nariadenia.

(46)

Tu treba pripomenúť, že Čína uplatňuje politiku preplácania DPH pri vývoze iba čiastočne. S cieľom zabezpečiť, aby normálna hodnota bola vyjadrená na rovnakej úrovni zdaňovania ako vývozná cena, bola v predbežnom nariadení normálna hodnota stanovená tak, že zahŕňala DPH zaplatenú pri vývoze bezšvových rúr a rúrok s veľkým priemerom, ktorá nebola vrátená čínskym vyvážajúcim výrobcom. Osobitná nevratná DPH bola v prípade všetkých druhov výrobku na úrovni 8 %.

(47)

V tejto súvislosti navrhovatelia poznamenali, že vratná DPH v Číne nebola pri všetkých druhoch výrobkov rovnaká. Konkrétne v prípade rúr a rúrok používaných pri prieskume ložísk ropy a plynu bola vratná DPH 13 % a v prípade ostatných druhov výrobku 9 %. Navrhovateľ tvrdil, že dumpingové rozpätia by sa mali zodpovedajúcim spôsobom prepočítať, a požiadal o potvrdenie toho, že osobitná DPH bola pred preplatením skutočne uhradená.

(48)

Keďže DPH v Číne bola pri všetkých druhoch výrobku rovnaká, a to na úrovni 17 %, nevratná DPH v prípade rúr a rúrok používaných pri prieskume ložísk ropy a plynu teda predstavovala 4 % a v prípade ostatných druhov výrobku 8 %.

(49)

Komisia teda preskúmala úpravy u spoločností, ktoré vo vyplnených dotazníkoch nahlásili skutočne vrátenú DPH na základe jednotlivých transakcií. Konkrétnymi vyvážajúcimi výrobcami boli spoločnosti Yangzhou Lontrin Steel Tube Co., Ltd. a Hengyang Valin MPM Co., Ltd. Dumpingové rozpätia v prípade týchto spoločností boli príslušným spôsobom prepočítané. Prepočet zohľadňujúci osobitné sadzby nevratnej DPH viedol k mierne nižším dumpingovým rozpätiam. Dumpingové rozpätia iných spoločností zaradených do vzorky zostali na predbežnej úrovni.

(50)

Počas overovaní na mieste bolo potvrdené, že DPH bola pred vrátením skutočne uhradená.

(51)

Podrobnosti o výpočte dumpingu boli uvedené v odôvodneniach 44 až 47 predbežného nariadenia.

(52)

Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, presnejšie úpravy DPH v prípade normálnej hodnoty viedli k nasledovným konečným dumpingovým rozpätiam vyjadreným ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené:

V prípade jediného vyvážajúceho výrobcu, ktorý požiadal o individuálne preskúmanie, spoločnosti Zhejiang Gross Seamless Steel Tube Co., Ltd., konečné dumpingové rozpätie vo všeobecných informačných dokumentoch bolo stanovené na 66,0 %.

(53)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca [spoločnosť Zhejiang Gross Seamless Steel Tube Co., Ltd. (ďalej len „spoločnosť Gross“)], tvrdil, že jeho dumpingové rozpätie (66,0 %) nemôže byť vyššie než dumpingové rozpätie spoločnosti Yangzhou Chengde Steel Pipe Co., Ltd., (ďalej len „spoločnosť Chengde“) vo výške 45,4 % a spoločnosti Yangzhou Lontrin Steel Tube Co., Ltd. (ďalej len „spoločnosť Lontrin“) vo výške 39,9 %. Toto tvrdenie sa zakladalo na spojení dvoch úvah: i) predpokladu, že normálna hodnota použitá na výpočet dumpingových rozpätí bola rovnaká v prípade všetkých troch čínskych vývozcov, a ii) skutočnosti, že podľa čínskych obchodných štatistík na úrovni colných kódov bola priemerná jednotková vývozná cena spoločnosti Gross vyššia než zodpovedajúce ceny spoločností Chengde a Lontrin.

(54)

Pokiaľ ide o uvedený predpoklad spoločnosti Gross, Komisia pripomenula, že výpočet dumpingového rozpätia nevychádza z priemernej normálnej hodnoty v prípade každého vyvážajúceho výrobcu, ale z normálnej hodnoty každého druhu výrobku, ktorý tento vyvážajúci výrobca vyvážal na trh Únie. To znamená, že rozhodujúci pre výpočet váženého priemeru dumpingového rozpätia bola kombinácia vyvážaných výrobkov. Keďže traja vyvážajúci výrobcovia nevyvážali v období prešetrovania rovnakú kombináciu výrobkov, uvedený predpoklad spoločnosti Gross je nesprávny. Okrem toho jednotkové vývozné ceny použité na výpočet dumpingového rozpätia vychádzali zo skutočných vývozných transakcií, a nie zo štatistických údajov. Zároveň sa jednotkové vývozné ceny určovali na úrovni druhov výrobku, ktoré nezodpovedali úrovni colných kódov, ktoré spoločnosť Gross použila vo svojom tvrdení. Keďže bolo dotknuté tvrdenie založené na nesprávnych predpokladoch a nedostatočných faktoch, bolo zamietnuté. Oprava niektorých administratívnych chýb, ktoré boli odhalené v priebehu opätovného preskúmania výpočtov dumpingových rozpätí, však viedla k zníženiu konečného dumpingového rozpätia zo 66,0 % na 52,3 %.

(55)

Keďže v súvislosti s výrobným odvetvím Únie neboli predložené žiadne pripomienky, odôvodnenia 49 až 51 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(56)

Pripomienky k odôvodneniu 52 predbežného nariadenia týkajúce sa výberu vzorky výrobného odvetvia Únie boli riešené vyššie spolu s pripomienkami k odôvodneniam 7 až 9 predbežného nariadenia.

(57)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, závery uvedené v odôvodnení 53 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(58)

Po predbežnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca spochybnil objem dovozu za rok 2012 uvedený v odôvodnení 54 predbežného nariadenia a tvrdil, že príslušný objem sa líši od údajov použitých v rámci v minulosti ukončeného prešetrovania, ktoré sa týkalo toho istého výrobku.

(59)

Komisia objasnila, že podnet v uvedenom predchádzajúcom prešetrovaní bol predložený v decembri 2012. Preto neobsahoval objemy dovozu za celý rok 2012, ale bol založený na druhom polroku 2011 a prvom polroku 2012. Údaje použité v odôvodnení 54 predbežného nariadenia odrážali údaje Eurostatu za celé roky 2012 až 2015. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(60)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca a združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že v odôvodnení (59) sa vysvetlenie Komisie netýkalo ich tvrdenia, že vhodnejším počiatočným rokom obdobia prešetrovania by bol rok 2011.

(61)

Komisia objasnila, že odôvodnenie 59 sa týkalo iného tvrdenia inej zainteresovanej strany. Tvrdenie týkajúce sa obdobia prešetrovania bolo analyzované v odôvodnení 17.

(62)

Keďže neboli predložené ďalšie pripomienky týkajúce sa objemov dovozu, odôvodnenia 54 a 55 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(63)

Po konečnom poskytnutí informácií sa v odôvodneniach 56 až 58 a odôvodnení 105 predbežného nariadenia zistila administratívna chyba týkajúca sa štatistiky dovozu.

(64)

V dôsledku toho sa zistenia v odôvodnení 56 predbežného nariadenia upravili takto:

V tejto tabuľke sa uvádza priemerná cena dovozu z Číny:

(65)

Zistenia v odôvodnení 57 predbežného nariadenia sa upravili takto:

Priemerné dovozné ceny sa stanovili na základe dovozných štatistík Eurostatu. Priemerné dovozné ceny z Číny zostali počas posudzovaného obdobia celkom stabilné. Dovozné ceny boli mierne nižšie v roku 2014 ako v predchádzajúcich rokoch, ale v roku 2015 sa ceny opäť zvýšili na svoje pôvodné úrovne.

(66)

Zistenia v odôvodnení 58 predbežného nariadenia sa upravili takto:

Priemerné dovozné ceny však závisia od kombinácie výrobkov, najmä od kvality ocele, ktorá nie je v obchodných štatistikách zreteľná. Zatiaľ čo priemerná vývozná predajná cena všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov bola v období prešetrovania 1 099 EUR/tona, priemerná vývozná cena čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bola 1 102 EUR/tona v rozmedzí od 946 EUR/tona do 1 444 EUR/tona.

(67)

Keďže sa nepredložili žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa dovozných cien, odôvodnenia 56 až 59 predbežného nariadenia boli potvrdené tak, ako sú upravené v odôvodneniach 64 až 66.

(68)

Po predbežnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca a združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov požadovali lepšie zdôvodnenie odstránenia dvoch vlastností z kontrolných čísel výrobku (PCN) na účely stanovenia cenového podhodnotenia a rozpätí ujmy. Tvrdili, že odstránenie týchto dvoch vlastností môže mať za následok neprimerane vysoké rozpätia ujmy. Takisto žiadali vysvetlenie, prečo výrobky s číslami PCN 214NN a 215NN vyvážené z Číny nezodpovedajú predajom v Únii uskutočneným výrobcami z Únie.

(69)

V súlade s informáciami, ktoré sa poskytli vyvážajúcim výrobcom v rámci predbežného poskytnutia informácií, Komisia objasnila, že s použitím úplného PCN tvoreného siedmimi vlastnosťami nemožno zistiť dostatočnú zhodu. Číslo PCN bolo zjednodušené odstránením vlastností výrobkov nazvaných „kalenie a popúšťanie“ a „testovanie“. V dôsledku tohto zjednodušenia sa 62 % až 99 % vývozu čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v predbežnej fáze zhodovalo s druhmi výrobku predávanými v Únii výrobným odvetvím Únie. Na rozdiel od uvedených tvrdení možno konštatovať, že vyššia miera zhody zaistila, že ujma bola zisťovaná na reprezentatívnej vzorke, a nie na základe iba niekoľkých transakcií. V nadväznosti na tvrdenia čínskych vyvážajúcich výrobcov Komisia upravila metódu porovnávania. Dovozné ceny ostatných druhov výrobku, ktoré výrobné odvetvie Únie nepredávalo, boli porovnané s vytvorenou predajnou cenou v Únii, ktorá bola založená na priemernej predajnej cene v Únii pre najbližšiu skupinu druhov výrobku, to znamená druhov s rovnakou prvou vlastnosťou podľa čísla PCN. V dôsledku toho bola dosiahnutá 100 % zhoda vývozu čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky s predajom v Únii. Rozpätie cenového podhodnotenia sa pohybovalo od 15,2 % do 29,1 %.

(70)

Pokiaľ ide o uvedené konkrétne čísla PCN, Komisia objasnila, že dôvodom nezhody týchto predajov na vývoz v predbežnej fáze bola skutočnosť, že v Únii sa tento druh výrobku s hrúbkou steny nad 30 mm nepredával. V konečnej fáze boli aj tieto druhy výrobku zahrnuté do porovnávania cien s použitím upravenej metódy vysvetlenej vyššie v texte.

(71)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca požiadal o ďalšie objasnenie svojho individuálneho rozpätia ujmy v porovnaní s ostatnými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami na základe porovnania cien z colných štatistík. Po druhé, tento vyvážajúci výrobca spochybnil zjednodušenie PCN kódu odstránením dotknutých dvoch vlastností a tvrdil, že toto zjednodušenie nie je oprávnené a mohlo viesť k porovnaniu na rozdielnych úrovniach. Požadoval, aby Komisia vykonala úpravu so zreteľom na fyzikálne vlastnosti, konkrétne kalenie a popúšťanie, v prípade niektorých z jeho druhov výrobku tým, že z predaja pod cenu odstráni priemerné náklady na kalenie a popúšťanie. Po tretie, ten istý výrobca poukázal na to, že predajné ceny v Únii nie sú z hľadiska dĺžky a hrúbky steny logické. Po štvrté, tento výrobca takisto požadoval vysvetlenie týkajúce sa zdroja pre vytvorenie predajnej ceny v Únii určenej pre druhy výrobku, v prípade ktorých sa nezistil žiadny predaj v Únii.

(72)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia vysvetlila, že porovnanie cien sa vykonáva na základe jednotlivých druhov výrobku. Z tohto dôvodu nemusí výsledok nevyhnutne zodpovedať modelu priemerných cien na úrovni colných kódov, pretože kombinácia výrobkov v rámci toho istého colného kódu nie je v prípade dvoch rôznych vyvážajúcich výrobcov totožný. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, Komisia žiadosť o úpravu akceptovala. Rozpätie ujmy pre tohto vyvážajúceho výrobcu bolo zodpovedajúcim spôsobom prepočítané, pokiaľ ide o druhy výrobku, ktorých sa týkala žiadosť. Zistilo sa, že kalenie a popúšťanie sa týka menej než 5 % objemu predaja dotknutých výrobkov v Únii. Na základe dostupných údajov sa zistilo, že náklady na kalenie a popúšťanie sa pohybujú v rozmedzí [30–60] EUR/tona. Vplyv úpravy na rozpätie ujmy v prípade dotknutého čínskeho vyvážajúceho výrobcu bol nižší než 0,2 %. Pokiaľ ide o tretie tvrdenie týkajúce sa cenového modelu, Komisia objasnila, že priemerné predajné ceny v Únii boli stanovené na základe overených transakcií výrobcov z Únie zahrnutých do vzorky. Ceny záviseli od konkrétnych trhových podmienok v čase jednotlivých transakcií. Po štvrté, pokiaľ ide o zdroj pre vytvorenie predajnej ceny, Komisia v súlade s informáciami uvedenými v informačných dokumentoch objasnila, že jednotková predajná cena bola vytvorená ako priemer predajných cien v Únii v prípade tých druhov výrobku, ktoré majú rovnakú prvú vlastnosť podľa čísla PCN.

(73)

Po konečnom poskytnutí informácií druhý čínsky vyvážajúci výrobca spochybnil vytvorenú predajnú cenu v Únii. Tvrdil, že namiesto vytvorenia predajnej ceny v Únii na základe priemerných predajných cien v Únii v prípade všetkých výrobkov v rovnakej kategórii, ako sa uvádza v odôvodnení 69, mala byť predajná cena v Únii stanovená ako priemerná predajná cena v Únii iba v prípade tých druhov výrobku, ktoré daný jednotlivý čínsky vyvážajúci výrobca vyvážal.

(74)

Komisia poukázala na to, že takáto metóda by bola viedla k rôznym predajným cenám v Únii pri rovnakom PCN, a to v závislosti od kombinácie výrobkov každého jednotlivého vyvážajúceho výrobcu. Takáto metóda by teda nezaručovala rovnaké zaobchádzanie so všetkými čínskymi vyvážajúcimi výrobcami. Zistenia na základe menšieho počtu druhov výrobku by takisto boli menej reprezentatívne než zistenia na základe všetkých druhov výrobku predávaných v Únii. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(75)

Čínsky vyvážajúci výrobca spochybnil použitie predajných cien v Únii pre výpočet cenového podhodnotenia v odôvodnení 60 a pre výpočet úrovne odstránenia ujmy v odôvodneniach 138 až 140 predbežného nariadenia. Dotknutý výrobca tvrdil, že táto metóda je nesprávna, pretože priemerný výsledok výrobného odvetvia Únie pravdepodobne nie je totožný s konkrétnym ziskom pri každom PCN. Tvrdil, že porovnanie sa malo vykonať skôr na základe nákladov.

(76)

Komisia poukázala na to, že použitie nákladov výrobného odvetvia Únie namiesto cien, ako požadoval čínsky vyvážajúci výrobca, by viedlo k menej presnému porovnaniu. Dôvodom je, že porovnanie na základe nákladov nebolo možné upraviť podľa úrovne obchodu, keďže úroveň obchodu možno zohľadniť iba tak, že sa nezohľadnia určité predajné transakcie, a to priamy predaj koncovým používateľom. Výpočet na základe nákladov by naopak vychádzal z výrobných nákladov, čím by došlo k zoskupeniu všetkých výrobkov. Dovoz z Číny sa uskutočňuje prostredníctvom obchodníkov. Priamy predaj koncovým používateľom zvyčajne zahŕňa dodatočné požiadavky podľa priania zákazníka, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 61 predbežného nariadenia. Výpočet na základe nákladov by mal teda za následok vzájomné porovnanie rozdielnych druhov transakcií a výrobkov. Preto, na rozdiel od uvedených tvrdení, zohľadnenie úrovne obchodu viedlo k nižším rozpätiam ujmy, pretože do výpočtu neboli zahrnuté nákladné priame predaje koncovým používateľom.

(77)

Navrhovateľ spochybnil vylúčenie priameho predaju koncovým používateľom uvedené v odôvodnení 61 predbežného nariadenia. Tvrdil, že hoci sa predaj čínskych výrobkov skutočne realizuje prostredníctvom distribútorov, zahŕňa aj predaj individuálne prispôsobených a špičkových výrobkov. Podľa navrhovateľa neexistuje preto žiadny dôvod vylúčiť z porovnania priamy predaj koncovým používateľom.

(78)

Komisia uviedla, že tak výrobné odvetvie Únie, ako aj čínski výrobcovia väčšinou predávajú prostredníctvom obchodníkov. Preto dospela k záveru, že porovnanie cien na rovnakej úrovni obchodu, ktoré je opísané v odôvodení 60 a 61 predbežného nariadenia, je najpresnejší dostupný spôsob, ako porovnávať ceny dovozu z Číny s najpodobnejšími transakciami v rámci predaja v Únii.

(79)

V dôsledku toho sa potvrdili závery uvedené v odôvodneniach 60 až 62 predbežného nariadenia.

(80)

V odôvodneniach 8 a 107 predbežného nariadenia Komisia zdôraznila vysoké náklady jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Táto skutočnosť bola po uložení predbežných opatrení predmetom ďalšieho prešetrovania.

(81)

Po prvé, pri stanovení ziskovosti predaja v Únii nebol zohľadnený vplyv mimoriadnych odpisov jedného výrobcu z Únie. Mimoriadne odpisy v ročných účtovných závierkach sa týkali straty hodnoty niektorých aktív po poklese predajov v odvetví ropy a plynu mimo Únie. Za celú skupinu predstavovali celkom asi 1 400 miliónov EUR v období rokov 2014–2015. Podiel odpisov nepriaznivo ovplyvnil hodnotu výrobných aktív pre výrobu dotknutého výrobku v Európe a bol zaznamenaný v účtovníctve ako výrobné náklady. Tento podiel odpisov teda spôsobil, že predaj v Únii sa zdal stratovejší, než by to bolo na základe bežnej nákladovej štruktúry predaja v Únii. Preto toto odpisovanie nebolo zahrnuté do nákladov na predaj v Únii. V dôsledku toho sa priemerné náklady na predaj v Únii znížili o [60-80] EUR/tona v rokoch 2014 a 2015.

(82)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca požiadal o objasnenie, či Komisia prešetrovala odpisovanie všetkých štyroch výrobcov z Únie zahrnutých do vzorky a ako bolo toto odpisovanie priradené k dotknutému výrobku.

(83)

Komisia objasnila, že sa zohľadnilo pravidelné odpisovanie všetkých štyroch výrobcov z Únie zahrnutých do vzorky. V prípadoch, keď sa aktíva použili aj na výrobu iných výrobkov, než je dotknutý výrobok, bola ako náklady na výrobu dotknutého výrobku zohľadnená z celkového odpisovania len tá časť, ktorá zodpovedala podielu objemu dotknutého výrobku. Úprava vysvetlená v odôvodnení 81 nezmenila vplyv pravidelného odpisovania. Vzťahovala sa iba na mimoriadne odpisy jedného výrobcu z Únie v rokoch 2014 a 2015.

(84)

Po druhé, pri stanovení ziskovosti predaja v Únii sa nezohľadnili fixné náklady spojené s nevyužitou rezervnou kapacitou tohto výrobcu z Únie zaradeného do vzorky. Od roku 2012 do roku 2015 prišiel o značnú časť (20 – 40 %) predaja (určeného predovšetkým na vývoz). Kapacita nebola znížená tak, aby odrážala tieto straty, ale zostala na rovnakej výške, pripravená na využitie, až keď sa dopyt obnoví. Z tohto dôvodu neboli náklady na túto rezervnú kapacitu zahrnuté do nákladov na predaj v Únii.

(85)

Komisia posudzovala, či je opodstatnené vykonať rovnakú úpravu aj u ostatných výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Zistila, že ostatným výrobcom z Únie tiež poklesol predaj na vývoz, aj keď v menšej miere, a pritom ich výrobná kapacita zostala stabilná. V záujme jednotnosti vykonala Komisia rovnakú úpravu nákladov u všetkých výrobcov z Únie zaradených do vzorky, čo však malo iba malý dosah (nepresahujúci 0,5 percentuálneho bodu rozpätia ujmy).

(86)

V dôsledku toho sa priemerné náklady na predaj v Únii znížili o 30 – 100 EUR/tona v rokoch 2014 a 2015.

(87)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca požiadal o viac informácií týkajúcich sa úpravy nákladov, ich rozdelenia a vplyvu na úpravy. Po druhé tvrdil, že zo zverejnených finančných výkazov jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky vyplynuli finančné výsledky, ktoré sa líšili od nákladov a ziskovosti vykázaných v konečnom poskytnutí informácií.

(88)

Pokiaľ ide o zverejnenie úpravy nákladov, Komisia poukázala na to, že celkový vplyv úpravy nákladov za roky 2014 a 2015 sa zverejnil v odôvodnení 86. Komisia objasnila, že pri úprave nákladov sa zohľadnili všetky fixné náklady vrátane režijných nákladov, nepriamych nákladov práce, odpisovania a predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov. Vzhľadom na pre obchod citlivý charakter údajov o nákladoch jednotlivých výrobcov z Únie nemohla Komisia zverejniť podrobné rozdelenie nákladov. Namiesto toho Komisia zverejnila rozsah vplyvu. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, Komisia poukázala na to, že zverejnené finančné výkazy uvádzali výsledky celej skupiny a v prípade všetkých výrobkov. Naopak, výsledky prešetrovania sa týkali výlučne predaja dotknutého výrobku v Únii. Údaje o nákladoch a ziskovosti z týchto dvoch zdrojov sa teda líšili, pretože sa netýkali rovnakého rozsahu činnosti.

(89)

Uvedené úpravy znižujú podiel režijných nákladov priradených k predaju v Únii, a preto znižujú straty predaja v Únii v rokoch 2014 a 2015.

(90)

V dôsledku uvedených úprav nákladov Komisia prepracovala závery uvedené v odôvodnení 79 predbežného nariadenia takto:

Počas rovnakého obdobia zostali náklady výrobného odvetvia Únie po odstránení vplyvov mimoriadnych nákladov a rezervnej kapacity pomerne stabilné. Stabilné náklady v spojení s klesajúcimi predajnými cenami spôsobili, že sa toto výrobné odvetvie stalo od roku 2013 stratovým.

(91)

Komisia okrem toho prepracovala závery uvedené v odôvodnení 80 predbežného nariadenia takto:

Počas posudzovaného obdobia sa peňažný tok, investície, návratnosť investícií výrobcov z Únie a ich schopnosť zvyšovať kapitál vyvíjali takto:

(92)

Komisia napokon prepracovala závery uvedené v odôvodnení 88 predbežného nariadenia takto:

Ako sa uvádza vyššie, počas posudzovaného obdobia sa výroba odvetvia Únie a následne zamestnanosť znížili. Výrobné odvetvie Únie stratilo objemy predaja a podiel na trhu, zatiaľ čo dovoz z Číny podhodnotil ceny Únie, čím sa vytvoril tlak na ceny. Výsledkom je, že sa znížili predajné ceny. Najdôležitejšie je, že odvetvie sa stalo stratové: ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia zhoršovala a v období prešetrovania dosiahla najhorší výsledok.

(93)

Po predbežnom poskytnutí informácií navrhovateľ požiadal o ďalšie vysvetlenie týkajúce sa určenia ukazovateľov ujmy v situáciách, keď možno rovnakú výrobnú linku použiť aj na výrobu rúr s menším priemerom, ako sa uvádza v odôvodnení 68 až 70 predbežného nariadenia.

(94)

Komisia objasnila, že využitie výrobnej kapacity bolo stanovené na základe využitia celkovej kapacity na výrobu všetkých výrobkov na rovnakých výrobných linkách. V prípade všetkých ostatných ukazovateľov ujmy sa zohľadnil iba dotknutý výrobok.

(95)

Navrhovateľ uviedol, že dosah dumpingu posúdený v odôvodnení 76 predbežného nariadenia by sa mal považovať za významný. Takisto požiadal o objasnenie záveru uvedeného v odôvodnení 77 predbežného nariadenia, že predtým sa nezistil žiaden dumping.

(96)

Komisia objasnila, že vzhľadom na vysoké dumpingové rozpätia a významný objem a podiel na trhu a výrazne nižšie ceny dovozu z Číny je veľkosť dumpingového rozpätia taká, že je kľúčovým faktorom ujmy a má vplyv na výrobné odvetvie Únie podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Komisia ďalej objasnila, že v odôvodnení 77 predbežného nariadenia sa odkazuje na skutočnosť, že Komisia v minulosti nezistila žiadny dumping v prípade dotknutého výrobku počas posudzovaného obdobia. Predchádzajúce prešetrovanie sa začalo v roku 2013 a následne bolo ukončené, a to bez toho, aby sa dospelo k záveru, že v období prešetrovania alebo skôr došlo k dumpingu.

(97)

Po predbežnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca spochybnil závery uvedené v odôvodnení 79 predbežného nariadenia a zaujímal sa najmä o to, prečo sa priemerné náklady na predaný tovar zvýšili o 8 % v priebehu posudzovaného obdobia a či v prípade, že bol tento nárast spôsobený iba jedným výrobcom z Únie, odráža daný údaj ujmu spôsobenú celému výrobnému odvetviu Únie.

(98)

Komisia konštatovala, že po úpravách nákladov vysvetlených v odôvodneniach 81 a 84 zostali priemerné náklady na predaný tovar počas posudzovaného obdobia viac-menej stabilné. Priemerné ceny predaja v Únii v tom istom období poklesli o 14 %, ako sa uvádza v odôvodnení 78 a 79 predbežného nariadenia. To viedlo k stratám výrobného odvetvia Únie počnúc rokom 2013. Treba teda dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie ako celok utrpelo ujmu v dôsledku klesajúcich predajných cien.

(99)

Združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov si vyžiadalo ďalšie objasnenie týkajúce sa nákladov práce uvedených v odôvodnení 87 predbežného nariadenia a týkajúce sa vplyvu režijných nákladov na výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

(100)

Komisia objasnila, že celkový počet zamestnancov sa v posudzovanom období znížil o 13 %, ako sa uvádza v odôvodnení 75 predbežného nariadenia, a priemerné náklady práce na zamestnanca sa znížili o 8 %, ako sa uvádza v odôvodnení 87 predbežného nariadenia. Tento pokles priemerných nákladov práce na zamestnanca je čiastočne spôsobený znižovaním platov a čiastočne znížením počtu odpracovaných hodín. Menší počet odpracovaných hodín na zamestnanca sa takisto odráža v priemernej výrobe na jedného zamestnanca, ktorá sa znížila o 13 %, ako sa uvádza v odôvodnení 75 predbežného nariadenia. V dôsledku toho celkový vplyv nákladov práce na tonu zostal počas posudzovaného obdobia viac-menej stabilný, takže toto nemožno považovať za hlavný faktor ujmy.

(101)

Keďže v súvislosti s hospodárskou situáciou výrobného odvetvia Únie neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, po úprave odôvodnení 79, 80 a 88 boli potvrdené ostatné závery uvedené v odôvodneniach 63 až 89 predbežného nariadenia.

(102)

Po predbežnom poskytnutí informácií združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov uviedlo, že podľa odôvodnenia 56 predbežného nariadenia boli čínske dovozné ceny do Únie najvyššie v roku 2014, zatiaľ čo vývoj ukazovateľov ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v tom istom roku nevykazuje priamy vzťah k trendom dovozu z Číny.

(103)

Združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov takisto spochybnilo závery uvedené v odôvodnení 94 predbežného nariadenia. Spochybnilo existenciu príčinnej súvislosti medzi dovozom z Číny a stratami výrobného odvetvia Únie. Po prvé združenie tvrdilo, že ťažkosti výrobného odvetvia Únie začali oveľa skôr než v roku 2013, o čom svedčí starší antidumpingový podnet podaný v roku 2012. Po druhé nárast dovozu z Číny nemožno označiť za významný. Po tretie účinok poklesu dovozu z Číny v roku 2013 nebol vysvetlený. Po štvrté analýza ujmy by sa nemala sústrediť na jeden konkrétny rok. Po piate ceny výrobného odvetvia Únie sa v roku 2014 vyvíjali pozitívne aj napriek zvýšeniu dovozu z Číny. Celkovo združenie tvrdilo, že straty výrobného odvetvia Únie príliš kolísali na to, aby existovala súvislosť s objemami dovozu z Číny. Ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie preto musela byť spôsobená inými faktormi než dovozom z Číny.

(104)

Združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov takisto tvrdilo, že analýza ujmy mala byť vykonaná samostatne pre každý z troch segmentov v rámci vymedzenia výrobku (odvetvie ropy a plynu, energetika a odvetvie mechanických zariadení/stavebníctva). Inak rozdiely vo výrobkoch a cenách údajne neumožňovali riadne porovnanie. Konkrétne sa dovoz z Číny týkal prevažne odvetvia mechanických zariadení/stavebníctva, zatiaľ čo výrobcovia z Únie sa pomerne viac angažovali v segmentoch energetiky a ropy a plynu.

(105)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca uviedol, že podľa obchodných štatistík zostali priemerné ceny dovozu z Číny počas dotknutého obdobia stabilné. Preto cenové podhodnotenie dovozu z Číny nemohlo byť príčinou klesajúcich objemov predaja výrobného odvetvia Únie.

(106)

Ten istý vyvážajúci výrobca takisto spochybnil ceny dovozu z Číny a ďalších krajín uvedené v odôvodnení 105 predbežného nariadenia. Poukázal na to, že nízke priemerné ceny dovozu z Číny neodrážajú vyššie ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(107)

Komisia súhlasila, že všetky ukazovatele ujmy nevykazujú medziročnú koreláciu s vývojom dovozu z Číny. Účinky z jedného roka však pôsobia oneskorene v ďalšom roku, keď sa ceny a obchodné vzťahy prispôsobia zvýšenej nekalej súťaži. Keďže sa dovoz z Číny uskutočňuje prostredníctvom obchodníkov, prešetrovanie neprepojených dovozcov ukázalo, že existuje značný časový odstup medzi okamihom objednania výrobkov z Číny a ich dodaním koncovému používateľovi, ktorý vyplýva z času potrebného na výrobu, prepravu, skladovanie na úrovni obchodníka a konečné doručenie. Celkový účinok dovozu s nízkymi cenami tak možno pozorovať iba počas celého posudzovaného obdobia. Žiadna zo zainteresovaných strán nespochybnila zistenia uvedené v odôvodnení 62 predbežného nariadenia, že dovoz z Číny vstupoval na trh Únie za ceny, ktoré výrazne podhodnocovali ceny v Únii. Takisto sa nespochybnilo, že dovoz z Číny v absolútnom vyjadrení počas posudzovaného obdobia vzrástol, a to za podmienok klesajúcej spotreby v Únii, čo viedlo k ešte väčšiemu nárastu v relatívnom vyjadrení.

(108)

Pokiaľ ide o segmenty, Komisia poukázala na to, že relevantné rozdiely medzi jednotlivými druhmi výrobku sa odrážajú v kontrolnom čísle výrobku (PCN), čím sa zaisťuje, že sa navzájom porovnávajú iba porovnateľné výrobky. Kľúčové vlastnosti charakteristické pre jednotlivé segmenty sú rozlíšené pomocou čísla PCN: legovaná a vysoko legovaná oceľ (segment energetiky), nelegovaná oceľ (stavebníctvo) a osobitné kategórie výrobkov typu potrubia, pažnice, čerpacie a vrtné rúrky (segment ropy a plynu). Okrem toho, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 25, aj keby boli stanovené samostatné rozpätia ujmy pre každý segment, celkové clo, ktoré sa má zaplatiť za daná kombinácia výrobkov, by zostalo rovnaké.

(109)

Čo sa týka obchodných štatistík, Komisia uviedla, že obchodné štatistiky nezohľadňujú kombináciu výrobkov, ako sa vysvetľuje v odôvodení 58 predbežného nariadenia. Priemerné ceny preto môžu v rôznych rokoch predstavovať rôzne výrobky. Naproti tomu podhodnotenie v rozsahu od 15,1 % do 30,2 % uvedené v odôvodnení 62 predbežného nariadenia bolo zistené na základe porovnania cien rovnakých druhov výrobku, a nie celkových priemerov. Preto sa pri stanovení individuálnych rozpätí ujmy jednotlivých čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky zohľadňujú ich rôzne kombinácie výrobkov.

(110)

Preto sa potvrdili závery stanovené v odôvodneniach 91 až 95 predbežného nariadenia.

(111)

V súlade s odôvodnením 114 predbežného nariadenia Komisia ďalej prešetrovala dôvody, ktoré viedli k významnému zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(112)

Ako sa požadovalo v odôvodnení 98 predbežného nariadenia, navrhovateľ poskytol údaje, ktoré ukazujú, že celosvetová spotreba bezšvových rúr a rúrok sa v posudzovanom období znížila o viac než 10 %. Tento pokles sa sústredil v regiónoch produkcie ropy, a to v dôsledku stagnácie ťažby ropy a plynu spôsobenej nízkymi cenami ropy. Naproti tomu energetika a odvetvie mechanických zariadení neboli ťažkosťami v odvetví ropy a plynu priamo ovplyvnené, zasiahnuté však boli nepriamo. Podľa výrobného odvetvia Únie sa výrobcovia pri absencii dopytu z odvetvia ropy a plynu snažili predávať namiesto toho ostatným odvetviam, čo viedlo k väčšiemu konkurenčnému tlaku aj v týchto ostatných odvetviach.

(113)

Po predbežnom poskytnutí informácií požadovali čínski vyvážajúci výrobcovia a ich združenia okrem percentuálnych hodnôt uvedených v odôvodnení 96 predbežného nariadenia aj údaje o vývoze výrobného odvetvia Únie. Tvrdili takisto, že príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola nedostatočná vývozná výkonnosť, a to najmä v odvetví ropy a plynu. Tvrdili, že vplyv poklesu predaja bol významnejší než relatívne malý nárast dovozu z Číny do Únie. Tvrdili, že príčinou strát výrobného odvetvia Únie je pokles produktivity vyplývajúci z nižších objemov výroby.

(114)

Komisia poskytla požadované objemy vývozu nižšie:

(115)

Ako možno vidieť, vývoz výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 31 %. Tento pokles vývozu bol teda vyšší ako celosvetový pokles spotreby. Ako sa uvádza v odôvodnení 96 predbežného nariadenia, predaj v Únii sa v priebehu posudzovaného obdobia takisto znížil, takže podiel vývozu zostal vysoký, a to 56 % všetkého predaja v období prešetrovania. Ostatné zistenia uvedené v odôvodneniach 96 a 97 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(116)

Komisia dospela k záveru, že pokles predaja na vývoz mal nepriaznivý vplyv na finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie a prispel k ujme. Pokles objemu predaja viedol k nižšiemu využívaniu kapacít, čím sa zvýšila váha režijných nákladov na všetok predaj, aj na predaj v Únii. Slabá vývozná výkonnosť bola teda faktorom, ktorý prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, keďže sa zvýšili náklady na predaj v Únii. V dôsledku úprav nákladov výrobcov z Únie, ktoré sú vysvetlené v odôvodneniach 81 a 84, bol vplyv tejto príčiny z výpočtu rozpätia ujmy v značnej miere odstránený. V rozsahu, v akom by tento účinok nebol býval úplne odstránený prostredníctvom vykonaných úprav, by prípadný zostávajúci dosah na úroveň rozpätia ujmy bol iba okrajový.

(117)

Vývoznou výkonnosťou nemožno vysvetliť ujmu vyplývajúcu zo zvýšeného dovozu z Číny za ceny, ktoré podhodnocujú ceny v Únii, a následné zníženie cien v Únii. Pri neexistencii dumpingového dovozu mohli výrobcovia z Únie predávať svoje výrobky na trhu Únie za ceny nepôsobiace ujmu. Vývozná výkonnosť preto nenarušila príčinnú súvislosť medzi dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(118)

Keďže sa nepredložili žiadne pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 99 a 100 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(119)

Po predbežnom poskytnutí informácií čínsky vyvážajúci výrobca uviedol, že nárast dovozu z Číny bol počas posudzovaného obdobia 3 344 ton. Zároveň sa spotreba v Únii znížila o 18 212 ton a dovoz z ostatných tretích krajín sa zvýšil o 9 711 ton, z čoho dovoz z Japonska sa zvýšil o 3 535 ton. Poukázal na to, že všetky tieto faktory mali väčší vplyv než nárast dovozu z Číny.

(120)

Komisia súhlasila s tým, že zníženie spotreby a nárast dovozu z iných krajín mohli prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie tým, že sa znížil objem predaja výrobného odvetvia Únie.

(121)

Tieto faktory však nemôžu vysvetliť nárast dovozu z Číny za ceny, ktoré podhodnocujú ceny v Únii. Dovoz z Číny sa zvýšil v kontexte klesajúcej spotreby v Únii. Najmä, ako sa uvádza v odôvodnení 101 až 105 predbežného nariadenia, ceny dovozu z ostatných krajín boli vyššie než ceny dovozu z Číny, ich priemerné ceny sa počas posudzovaného obdobia zvýšili a ich podiel na trhu zostal malý. Dovoz z tretích krajín preto nemohol byť príčinou poklesu predajných cien v Únii. Prípadná ujma, ktorú dovoz z tretích krajín spôsobil, pokiaľ ide o ceny aj objemy, by teda bola len okrajová. Tieto faktory preto nenarušili príčinnú súvislosť medzi dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V každom prípade v rozsahu, v akom mali tieto faktory väčší než okrajový vplyv, sú zohľadnené v úprave týkajúcej sa nevyužitej kapacity uvedenej v odôvodneniach 84 a 85.

(122)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca spochybnil údaje obchodných štatistík uvedené v odôvodnení 105 predbežného nariadenia, keď tvrdil, že ceny za tonu výrobkov dovážaných z iných krajín než z Číny a Japonska boli neobvykle vysoké. Čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že základným dôvodom bolo, že sa vo vyhláseniach o dovoze uvádzali nižšie než skutočné množstvá, čo malo za následok vysoké priemerné ceny. Preto tvrdil, že zistenia týkajúce sa príčinnej súvislosti boli chybné, pretože nezohľadňovali údajné vyššie objemy a nižšie ceny dovozu z tretích krajín.

(123)

Komisia objasnila, že údaje obsiahnuté v odôvodnení 105 predbežného nariadenia vychádzajú z verejne dostupných údajov Eurostatu. Komisia doplnila údaje v podobe komplexnejšej tabuľky, ktorá podrobne uvádzala takisto dovoz z USA a dovoz zo všetkých iných krajín než z Číny, Japonska a USA. Takisto opravila administratívne chyby zistené po konečnom poskytnutí informácií. V dôsledku toho sa zistenia v odôvodnení 105 predbežného nariadenia upravili takto:

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že vplyv tohto dovozu nebol taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi čínskym dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(124)

Zo štatistických údajov o dovoze vyplynulo, že dovoz z USA mal počas obdobia prešetrovania obzvlášť vysokú jednotkovú cenu. Ceny dovozu z ostatných tretích krajín boli viac-menej v súlade s cenami v Únii a zostávali dlhodobo pomerne stabilné. Vysoké priemerné dovozné ceny teda odrážali rozdiely dovozných cien z USA. Komisia uviedla, že neboli predložené žiadne dôkazy podporujúce tvrdenie, že štatistické údaje týkajúce sa dovozu boli nesprávne. V každom prípade, vzhľadom na pomerne vysoké ceny dovozu z USA aj v predchádzajúcich rokoch a ich malý podiel na trhu, a to aj v prípade, že by došlo k chybe v štatistických údajoch týkajúcich sa USA, ako tvrdí dotknutý čínsky vyvážajúci výrobca, by to nezmenilo zistenia uvedené v odôvodnení 121, že dovoz z tretích krajín nenarušil príčinnú súvislosť medzi dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(125)

Keďže sa nepredložili žiadne ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 101 až 106 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(126)

V súlade s odôvodneniami 107 až 110 predbežného nariadenia Komisia podrobnejšie preskúmala situáciu jedného z výrobcov z Únie.

(127)

Priemerné náklady tohto výrobcu z Únie boli skutočne vyššie než náklady iných výrobcov z Únie. To je však vysvetlené širším sortimentom výrobkov, než majú ostatní výrobcovia z Únie, vrátane väčšieho podielu výrobkov z drahšej legovanej a vysoko legovanej ocele. Dotknutý výrobca z Únie takisto predáva individuálne prispôsobené výrobky priamo konečným zákazníkom, a nie distribútorom. Tento predaj sa obvykle uskutočňuje za vyššie ceny.

(128)

Dotknutý výrobca z Únie preukázal, že niektorí z čínskych vyvážajúcich výrobcov získali potrebné osvedčenia kvality, aby mohli do Únie dodávať výrobky aj pre tie najnáročnejšie použitia, a tak sa v segmente špičkových výrobkov uchádzali v Únii o tie isté projekty ako tento výrobca z Únie, čo spôsobovalo cenový tlak na jeho predaj v Únii.

(129)

Počas posudzovaného obdobia tomuto výrobcovi z Únie klesal objem produkcie rýchlejšie, než ostatným výrobcom z Únie, a to najmä v oblasti vývozu, čo viedlo k zvýšeniu váhy fixných nákladov. Takisto sa uplatnilo mimoriadne odpisovanie, aby odrážalo ťažkosti na trhoch odvetvia ropy a plynu. Ziskovosť predaja v Únii bola napokon ovplyvnená takisto poklesom predajných cien v Únii.

(130)

Hoci časť strát výrobcu z Únie bola dôsledkom znížených objemov predaja a následným nízkym využitím výrobnej kapacity, Komisia takisto zistila, že časť jeho finančných strát bola spôsobená znížením cien na trhu Únie. Existuje teda príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny za ceny, ktoré podhodnocujú ceny v Únii, a ujmou, ktorú utrpel výrobca z Únie. Táto príčinná súvislosť, ktorá nepriaznivo ovplyvnila predajné ceny v Únii, nie je narušená konkrétnymi nákladmi tohto výrobcu v Únii v rokoch 2014 – 2015.

(131)

Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 81, 84, 85, 90 a 91, vykonali sa úpravy nákladov tohto výrobcu z Únie a prepočítala sa ziskovosť predaja v Únii. Tieto úpravy do značnej miery odstránili vplyv predaja na vývoz a odpisov vzťahujúcich sa na špecifickú situáciu na trhoch s ropou a plynom. V rozsahu, v akom by tento účinok nebol býval úplne odstránený úpravami nákladov, by prípadný zostávajúci vplyv na úroveň rozpätia ujmy bol iba okrajový. Dokonca aj po úpravách nákladov zostala ziskovosť výrobcu z Únie nepriaznivo ovplyvnená cenami, ktoré podhodnocovali jeho predajné ceny v Únii.

(132)

Po konečnom poskytnutí informácií, ako sa vysvetľuje v odôvodení 26, jeden čínsky vyvážajúci výrobca a združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že ťažkosti výrobného odvetvia Únie pri predaji v ostatných segmentoch než v odvetví ropy a plynu boli dôsledkom pôsobenia trhových síl a nesúviseli s dovozom z Číny. Takisto tvrdili, že výrobcovia z Únie zvolili obchodnú stratégiu spočívajúcu v presune ťažiska ich činnosti z výrobkov pre odvetvie ropy a plynu do segmentov s výrobkami s nižšími cenami, čo spôsobilo nepriaznivý vývoj ziskovosti.

(133)

Komisia uviedla, že dumpingový dovoz z Číny podhodnocoval ceny v Únii v celom rozsahu sortimentu výrobkov, a nielen pri výrobkoch pre odvetvie ropy a plynu. Preto sa ujma spôsobená dovozom z Číny neobmedzovala len na určitý segment. V prípade neexistencie dumpingového dovozu za ceny podhodnocujúce ceny v Únii by výrobné odvetvie Únie dokázalo dosiahnuť vyššie ceny vo všetkých segmentoch, a to nezávisle od ťažiska činnosti výrobcov z Únie V rozsahu, v akom bol presun ťažiska činnosti do ostatných segmentov zdrojom ujmy, to bolo dôsledkom vývoznej výkonnosti a znižovania spotreby, pričom obe tieto skutočnosti boli vyhodnotené vyššie ako ďalšie potenciálne faktory spôsobujúce ujmu, a to so záverom, že tieto faktory nemohli narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(134)

Komisia dospela k záveru, že ďalšie dôvody ujmy, a to tak samostatne, ako aj pri súhrnnom posúdení, nenarušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Je to tak preto, že dumpingový dovoz jednoznačne spôsobil ujmu podhodnotením cien v Únii, a teda znížením predajných cien na trhu Únie.

(135)

Naproti tomu ostatné príčiny ujmy nesúviseli s podhodnotením predajných cien v Únii a ich kumulatívny vplyv bol iba okrajový. Ujma spôsobená poklesom objemu predaja nesúvisela s cenami v Únii a jej účinok bol po úpravách nákladov výrobcov z Únie nanajvýš okrajový. Dovoz z tretích krajín bol malý a uskutočňoval sa za vysoké a rastúce ceny. Nespôsobil teda zníženie cien a jeho prípadný účinok bol iba okrajový. Konkrétna štruktúra nákladov jedného výrobcu z Únie bola vyriešená úpravami nákladov a prípadný zostávajúci účinok po úpravách nákladov bol nanajvýš okrajový.

(136)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že celková úroveň miezd a nákladov v Číne je nižšia než v Únii, čo vysvetľuje, prečo sú čínske ceny nižšie než ceny v Únii. Tvrdil, že cenové podhodnotenie je teda bežným javom a porovnanie medzi cenami v Únii a dovoznými cenami je nespravodlivé.

(137)

Komisia poukázala na to, že antidumpingové clá sa ukladajú iba v situáciách, keď sú ceny predaja na vývoz nižšie než normálna hodnota. Argumenty o všeobecne nižších nákladoch teda nie sú relevantné.

(138)

Po konečnom poskytnutí informácií iný čínsky vyvážajúci výrobca a združenie čínskych vyvážajúcich výrobcov spochybnili zistenia týkajúce sa príčinnej súvislosti. Tvrdili, že dovoz z Číny nemohol byť vysvetlením pre zmeny ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Tvrdili, že ujmu výrobnému odvetviu Únie spôsobili iné príčiny než dovoz z Číny. Tvrdili, že úpravy nákladov nemôžu nahradiť analýzu príčinných súvislostí.

(139)

Komisia uviedla, že úpravy nákladov viedli k určeniu skutočných nákladov výrobného odvetvia Únie, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 81, 84, 85 a 86. Po druhé, Komisia uviedla, že argumenty predložené po konečnom poskytnutí informácií nespochybnili zistenia, že dovoz z Číny počas posudzovaného obdobia vzrástol, a to za situácie klesajúcej spotreby v Únii. Dotknuté argumenty takisto nespochybnili zistenia, že dovoz z Číny sa uskutočňoval za ceny podhodnocujúce ceny v Únii, čo spôsobilo ujmu výrobnému odvetviu Únie. Ostatné faktory, ktoré prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, Komisia podrobne posúdila v odôvodneniach 111 až 135. Z kumulatívnej analýzy vplyvu ostatných faktorov uvedenej v odôvodneniach 134 a 135 vyplynulo, že ostatné faktory, a to samostatne, aj pri súhrnnom posúdení, nenarušili príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Číny podhodnocujúcim ceny v Únii a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a že dumpingovému dovozu nebola pripísaná žiadna ujma, ktorú možno pripísať iným faktorom. Tvrdenia boli preto zamietnuté.

(140)

Preto, aj keď sa posúdil súhrnný účinok iných faktorov, ktoré pravdepodobne prispeli k ujme, príčinná súvislosť medzi dumpingom a ujmou sa nenarušila. Na základe toho sa potvrdili závery uvedené v odôvodnení 115 predbežného nariadenia.

(141)

Po predbežnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca nesúhlasil so závermi uvedenými v odôvodnení 124 predbežného nariadenia, podľa ktorého existuje niekoľko alternatívnych zdrojov dodávok. Toto tvrdenie však nebolo podložené. Z výsledkov prešetrovania vyplýva, že väčšina neprepojených dovozcov už nakupuje z iných zdrojov.

(142)

Toto tvrdenie bolo zamietnuté a závery uvedené v odôvodeniach 116 až 132 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(143)

Po predbežnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že cieľový zisk + 5,7 % použitý na určenie úrovne odstránenia ujmy, ako sa uvádza v odôvodnení 137 predbežného nariadenia, sa nedosiahol za bežných podmienok hospodárskej súťaže. Toto tvrdenie však nebolo podložené a nespresňovalo, aká metóda určenia ziskovosti by sa mala namiesto toho použiť. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(144)

Navrhovateľ tvrdil, že vhodná úroveň cieľového zisku by mala byť + 15 %, pretože dovoz z Číny prebiehal už v roku 2012. Na podporu takejto úrovne navrhol použiť údaje o zisku z rokov pred rokom 2012.

(145)

Komisia konštatovala, že metóda pre predbežné stanovenie cieľového zisku na základe roku 2012 bola navrhnutá v podnete a že uvedená úroveň vychádza z overených údajov výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie neposkytli predchádzajúce údaje o zisku z rokov pred rokom 2012, ktoré by mohli byť overené. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté a boli potvrdené závery uvedené v odôvodneniach 134 až 137 predbežného nariadenia, pokiaľ ide o metódu stanovenia cieľového zisku na základe roku 2012.

(146)

V predbežnej fáze určili priemernú ziskovosť do značnej miery výrobky s vysokými cenami, pretože výpočet bol založený na hodnotách predaja. Väčšina predaja v Únii a dovozu z Číny sa však týka komoditných výrobkov s nízkymi cenami. Metóda založená na hodnotách predaja preto nadhodnocuje význam výrobkov s vysokými cenami v porovnaní s ich skutočným podielom na trhu Únie. Z týchto dôvodov boli na účely výpočtu úrovne odstránenia ujmy nastavené váhy jednotlivých výrobcov z Únie tak, aby zodpovedali ich podielu na objeme predaja, a nie na hodnotách predaja.

(147)

Vážená priemerná ziskovosť je nasledovná:

(148)

Zisk za rok 2012 sa teda zmenil z + 5,7 % na + 4,7 %. Cieľový zisk sa preto stanovil na úroveň + 4,7 %.

(149)

Vážená ziskovosť výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania a cieľový zisk slúži na výpočet cien nespôsobujúcich ujmu v súlade s odôvodneniami 139 a 140 predbežného nariadenia.

(150)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden čínsky vyvážajúci výrobca spochybnil výpočet cieľovej jednotkovej ceny. Tvrdil, že cieľové jednotkové ceny by mali byť o 4,7 % vyššie než predajné ceny v Únii, zatiaľ čo v konečnom poskytnutí informácií bol rozdiel medzi týmito dvoma cenami 9 %.

(151)

Komisia objasnila, že rozdiel medzi predajnou cenou v Únii a cieľovou jednotkovou cenou sa skladá z priemernej straty (– 3,9 %) a cieľového zisku (+ 4,7 %). Tieto percentuálne hodnoty sú vypočítané na základe predajných cien v Únii, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 139 predbežného nariadenia. Tie isté sumy vedú k rozdielu 9 %, ak sú vyjadrené ako percentuálny podiel z hodnôt CIF dovozu.

(152)

Po konečnom poskytnutí informácií druhý čínsky vyvážajúci výrobca poukázal na zverejnené ročné účtovné závierky jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky a tvrdil, že dotknutý výrobca z Únie bol v roku 2014 ziskový a že hoci bol v roku 2015 v strate, mohol by sa považovať za ziskového, ak by sa náklady upravili odstránením straty hodnoty aktív, znížením nákladov na predaný tovar v súlade s predajom a znížením predajných, všeobecných a administratívnych nákladov v súlade s predajom. Na tomto základe čínsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že výrobné odvetvie Únie bolo v rokoch 2013–2015 ziskové, a preto by výpočet rozpätia ujmy nemal obsahovať žiadny cieľový zisk ani by nemal zohľadňovať straty výrobného odvetvia Únie.

(153)

Komisia uviedla, že finančné výsledky uvedené v ročných účtovných závierkach sa týkali výsledkov celej skupiny a všetkých výrobkov, zatiaľ čo výsledky prešetrovania sa týkali výlučne predaja dotknutého výrobku v Únii. Ziskovosť predaja dotknutého výrobku v Únii teda nemožno vypočítať na základe zverejnených účtovných závierok, keďže tie sa netýkali rovnakého rozsahu činností.

(154)

Pripomienky týkajúce sa metódy stanovenia úrovne odstránenia ujmy sa riešili v odôvodneniach 75 až 78. Keďže sa nepredložili žiadne ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 138 až 141 predbežného nariadenia boli potvrdené.

(155)

So zreteľom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa na dovoz dotknutého výrobku mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia v súlade s pravidlom menšieho cla uvedeného v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla by sa mala stanoviť na úrovni nižšieho z týchto rozpätí, t. j. rozpätí dumpingu a rozpätí ujmy.

(156)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby konečného antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(157)

Sadzby individuálneho antidumpingového cla pre spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu týchto spoločností, ktorá bola zistená počas tohto prešetrovania. Tieto sadzby cla sa vzťahujú výlučne na dovoz dotknutého výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrobeného uvedenými právnymi subjektmi. Na dovoz dotknutého výrobku vyrobeného inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(158)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (6). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(159)

Na minimalizáciu rizika obchádzania týchto opatrení z dôvodu rozdielov medzi colnými sadzbami je potrebné prijať osobitné opatrenia na zabezpečenie uplatňovania individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto vykonávacieho nariadenia. Na tovar, ktorý bude dovezený bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatniteľné na „všetky ostatné spoločnosti“.

(160)

Aby sa zaistilo riadne presadzovanie antidumpingových ciel, antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti by sa nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(161)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom predbežného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe predbežného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať v rozsahu sumy konečného cla.

(162)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

i)

nevyvážal tovar opísaný v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Číne počas obdobia prešetrovania (od 1. januára do 31. decembra 2015);

ii)

nie je prepojený so žiadnym vývozcom ani s výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením a

iii)

buď skutočne vyvážal príslušný tovar, alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok na vývoz značného množstva tohto tovaru do Únie po skončení obdobia prešetrovania,

12.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/26

(1)

Smernicou Komisie 2004/30/ES (2) sa flazasulfurón zaradil do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (3) ako účinná látka.

(2)

Účinné látky zaradené do prílohy I k smernici 91/414/EHS sa považujú za schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 a sú uvedené v zozname v časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (4).

(3)

Platnosť schválenia účinnej látky flazasulfurón v zmysle časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 uplynie 31. januára 2018.

(4)

Žiadosť o obnovenie schválenia účinnej látky flazasulfurón bola predložená v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 (5) v lehote stanovenej v uvedenom článku.

(5)

Žiadateľ predložil doplňujúcu dokumentáciu, ktorá sa vyžaduje podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012. Spravodajský členský štát skonštatoval, že žiadosť je úplná.

(6)

Spravodajský členský štát vypracoval správu z hodnotenia obnovenia na základe konzultácie so spoluspravodajským členským štátom a 14. augusta 2015 ju predložil Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a Komisii.

(7)

Úrad postúpil správu z hodnotenia obnovenia žiadateľovi a členským štátom na pripomienkovanie a prijaté pripomienky postúpil Komisii. Úrad takisto sprístupnil doplňujúcu súhrnnú dokumentáciu verejnosti.

(8)

Úrad oznámil 10. augusta 2016 (6) Komisii svoje závery o tom, či možno očakávať, že flazasulfurón spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Komisia predložila 6. októbra 2016 správu o obnovení schválenia flazasulfurónu Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá.

(9)

V prípade jedného alebo viacerých reprezentatívnych použití minimálne jedného prípravku na ochranu rastlín s obsahom flazasulfurónu sa dospelo k záveru, že kritériá schválenia uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sú splnené. Preto je vhodné schválenie flazasulfurónu obnoviť.

(10)

Posúdenie rizika obnovenia schválenia flazasulfurónu vychádza z obmedzeného počtu reprezentatívnych použití, čím sa však neobmedzujú použitia, pri ktorých možno prípravky na ochranu rastlín s obsahom flazasulfurónu autorizovať. Preto nie je vhodné zachovať obmedzenie použitia len ako herbicídu.

(11)

V súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky a obmedzenia. Je najmä vhodné požadovať ďalšie potvrdzujúce informácie.

(12)

V súlade s článkom 20 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 13 ods. 4 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/2016 (7) sa predĺžilo obdobie platnosti schválenia flazasulfurónu do 31. januára 2018, aby sa postup obnovenia mohol dokončiť pred uplynutím obdobia platnosti schválenia uvedenej látky. Keďže však bolo rozhodnutie o obnovení prijaté pred uplynutím tohto predĺženého obdobia, malo by sa toto nariadenie uplatňovať od 1. augusta 2017.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

12.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/31

(1)

V súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 bola Francúzsku 19. júna 2013 doručená od spoločnosti Novozymes Biologicals France žiadosť o schválenie účinnej látky Bacillus amyloliquefaciens kmeň FZB24.

(2)

V súlade s článkom 9 ods. 3 uvedeného nariadenia Francúzsko ako spravodajský členský štát 4. septembra 2013 informovalo žiadateľa, ostatné členské štáty, Komisiu a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o prijateľnosti uvedenej žiadosti.

(3)

Spravodajský členský štát 13. apríla 2015 predložil Komisii návrh hodnotiacej správy, ktorého kópiu zaslal úradu, s hodnotením toho, či možno očakávať, že predmetná účinná látka spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(4)

Úrad postupoval v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009. V súlade s článkom 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 požiadal žiadateľa, aby členským štátom, Komisii a úradu poskytol dodatočné informácie. Spravodajský členský štát predložil 22. februára 2016 úradu hodnotenie doplňujúcich informácií vo forme aktualizovaného návrhu hodnotiacej správy.

(5)

Dňa 10. mája 2016 oznámil úrad žiadateľovi, členským štátom a Komisii svoje závery (2) o tom, či možno očakávať, že účinná látka Bacillus amyloliquefaciens kmeň FZB24 bude spĺňať kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Úrad svoje závery sprístupnil verejnosti.

(6)

Komisia predložila 6. októbra 2016 Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá revíznu správu o látke Bacillus amyloliquefaciens kmeň FZB24 a návrh nariadenia, ktorým sa Bacillus amyloliquefaciens kmeň FZB24 schvaľuje.

(7)

Žiadateľ mal možnosť predložiť pripomienky k revíznej správe.

(8)

V súvislosti s jedným alebo viacerými reprezentatívnymi použitiami aspoň jedného prípravku na ochranu rastlín, ktorý obsahuje danú účinnú látku, a najmä použitiami, ktoré sa preskúmali a podrobne opísali v revíznej správe, sa dospelo k záveru, že kritériá schválenia uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sú splnené. Z tohto dôvodu sa uvedené kritériá schválenia považujú za splnené. Preto je vhodné látku Bacillus amyloliquefaciens kmeň FZB24 schváliť.

(9)

Komisia sa ďalej domnieva, že Bacillus amyloliquefaciens kmeň FZB24 je podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 1107/2009 účinnou látkou s nízkym rizikom. Bacillus amyloliquefaciens kmeň FZB24 nie je problémovou látkou a spĺňa podmienky stanovené v bode 5 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009. Bacillus amyloliquefaciens kmeň FZB24 je divý kmeň, ktorý sa prirodzene vyskytuje v životnom prostredí. Nie je patogénny pre ľudí ani zvieratá. Očakáva sa, že dodatočná expozícia ľudí, zvierat a životného prostredia na základe používaní schválených podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 bude zanedbateľná v porovnaní s expozíciou očakávanou na základe reálnych prirodzených situácií.

(10)

Preto je vhodné látku Bacillus amyloliquefaciens kmeň FZB24 na obdobie 15 rokov schváliť.

(11)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky.

(12)

V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (3) mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

12.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/35

(1)

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 809/2014 (2) sa stanovuje konečný termín na predloženie jednotnej žiadosti, žiadostí o pomoc alebo žiadostí o platbu, konečný termín na oznámenie zmien jednotnej žiadosti alebo žiadosti o platbu a konečný termín na predloženie žiadostí o pridelenie platobných nárokov alebo zvýšenie hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb.

(2)

Viaceré členské štáty vykonávajú zmeny vo svojich administratívnych systémoch priamych platieb vrátane inter alia štruktúrnych zmien svojich systémov identifikácie poľnohospodárskych pozemkov a reorganizácie informačných technológií. Tieto zmeny prebiehajú súbežne s dôležitým krokom povinne zaviesť geopriestorovú žiadosť o pomoc. Predmetné členské štáty v dôsledku toho čelia administratívnym ťažkostiam.

(3)

Uvedená situácia príjemcom skomplikovala predkladanie jednotnej žiadosti, žiadostí o pomoc alebo žiadostí o platbu, ako aj žiadostí o pridelenie platobných nárokov alebo zvýšenie hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb v lehotách stanovených v článku 13 ods. 1 a článku 22 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 809/2014.

(4)

Vzhľadom na túto situáciu je vhodné stanoviť výnimku z článku 13 ods. 1 a článku 22 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 809/2014, vďaka ktorej budú môcť členské štáty určiť na rok 2017 neskorší konečný termín na predloženie jednotnej žiadosti, žiadostí o pomoc alebo žiadostí o platbu, ako aj neskorší konečný termín na predloženie žiadostí o pridelenie platobných nárokov alebo zvýšenie hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb, než sú termíny stanovené v uvedených článkoch. Termíny a lehoty uvedené v článku 11 ods. 4 a článku 15 ods. 2 a ods. 2a vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 809/2014 súvisia s konečným termínom stanoveným v článku 13 ods. 1 uvedeného nariadenia, a preto by sa podobná výnimka mala stanoviť aj v prípade oznámenia výsledkov predbežných kontrol a zmien jednotnej žiadosti alebo žiadosti o platbu.

(5)

Uvedené výnimky by sa mali vzťahovať na jednotnú žiadosť, žiadosti o pomoc a žiadosti o platbu, zmeny jednotnej žiadosti alebo žiadosti o platbu a žiadosti o pridelenie platobných nárokov na rok 2017, a preto je vhodné, aby sa toto nariadenie uplatňovalo na žiadosti a žiadosti o platbu vzťahujúce sa na rok 2017.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre priame platby a Výboru pre rozvoj vidieka,

12.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/37

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

12.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/39

(1)

Európska rada 12. decembra 2003 prijala stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, ktorá v kapitole III obsahuje zoznam opatrení zameraných na boj proti takémuto šíreniu, ktorých prijatie je potrebné nielen v rámci Únie, ale aj v tretích krajinách.

(2)

Únia uvedenú stratégiu aktívne vykonáva a zavádza opatrenia uvedené v jej kapitole III, a to najmä tým, že uvoľňuje finančné zdroje na podporu konkrétnych projektov realizovaných multilaterálnymi inštitúciami, poskytuje štátom, ktoré to potrebujú, technickú pomoc a odborné znalosti v súvislosti so širokou škálou opatrení proti šíreniu a podporou úlohy Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (OSN).

(3)

Bezpečnostná rada OSN 28. apríla 2004 prijala rezolúciu č. 1540 (2004) [ďalej len „rezolúcia BR OSN č. 1540 (2004)“], ktorá bola prvým medzinárodným nástrojom, ktorý sa uceleným a komplexným spôsobom zaoberá zbraňami hromadného ničenia, ich nosičmi a súvisiacimi materiálmi. Rezolúciou BR OSN č. 1540 (2004) sa pre všetky štáty ustanovili záväzné povinnosti, ktorých cieľom bolo predchádzať tomu, aby neštátne subjekty získavali prístup k takýmto zbraniam a súvisiacim materiálom, a odrádzať ich od takéhoto prístupu. Štáty sa v nej taktiež vyzvali, aby výboru Bezpečnostnej rady zriadenému rezolúciou BR OSN č. 1540 (2004) (ďalej len „výbor 1540“) predložili správu o krokoch, ktoré vykonali alebo majú v úmysle vykonať na účely vykonávania rezolúcie BR OSN č. 1540 (2004).

(4)

Bezpečnostná rada OSN 27. apríla 2006 prijala rezolúciu č. 1673 (2006) a rozhodla, že výbor 1540 mal zintenzívniť svoje úsilie o úplné vykonávanie rezolúcie BR OSN č. 1540 (2004) prostredníctvom pracovných programov, podporných činností, pomoci, dialógu a spolupráce. Vyzvala tiež výbor 1540, aby spolu so štátmi a medzinárodnými, regionálnymi a subregionálnymi organizáciami preskúmal možnosť výmeny skúseností a získaných poznatkov, ako aj dostupnosť programov, ktoré by mohli uľahčiť vykonávanie rezolúcie BR OSN č. 1540 (2004).

(5)

Bezpečnostná rada OSN 20. apríla 2011 prijala rezolúciu č. 1977 (2011) a rozhodla o predĺžení mandátu výboru 1540 o obdobie 10 rokov do 25. apríla 2021. Rozhodla tiež, že výbor 1540 má naďalej zintenzívňovať svoje úsilie o podporu plného vykonávania rezolúcie BR OSN č. 1540 (2004) zo strany všetkých štátov, aktívne sa zapájať do zosúlaďovania ponúk na poskytovanie pomoci a žiadostí o pomoc prostredníctvom takých prostriedkov, ako sú návštevy na pozvanie príslušného štátu, vzory poskytovania pomoci, akčné plány alebo iné informácie predložené výboru 1540 a zrealizovať komplexné preskúmanie stavu vykonávania rezolúcie BR OSN č. 1540 (2004) pred decembrom 2016.

(6)

Bezpečnostná rada OSN 15. decembra 2016 jednomyseľne prijala rezolúciu č. 2325 (2016), a schválila tým výsledok procesu komplexného preskúmania rezolúcie BR OSN č. 1540(2004), ktorý sa uskutočnil počas roku 2016. Rada vyzvala všetky štáty, aby posilnili vnútroštátne opatrenia zamerané na vykonávanie rezolúcie BR OSN č. 1540 (2004), a vyzvala v tomto ohľade k väčšej pomoci týkajúcej sa spôsobilosti budovania kapacít štátu, a to aj prostredníctvom dobrovoľných príspevkov, ako aj k väčšej vzájomnej spolupráci medzi zainteresovanými stranami, občianskou spoločnosťou a akademickou obcou.

(7)

Vykonávaním jednotnej akcie Rady 2006/419/SZBP (1), jednotnej akcie Rady 2008/368/SZBP (2) a rozhodnutia Rady 2013/391/SZBP (3) sa prispelo k významnému zníženiu počtu štátov, ktoré správu nepodali, a počtu štátov, ktoré neposkytli dodatočné informácie požadované výborom 1540 po tom, ako predložili neúplné správy.

(8)

Technickým vykonávaním projektov, ktoré sa budú realizovať v rámci tohto rozhodnutia by sa mal poveriť Úrad OSN pre otázky odzbrojenia (UNODA), ktorý zodpovedá za poskytovanie materiálnej a logistickej podpory výboru 1540 a jeho skupine expertov.

(9)

Toto rozhodnutie by sa malo vykonávať v súlade s finančnou a administratívnou rámcovou dohodou uzatvorenou medzi Komisiou a OSN o spravovaní finančných príspevkov Únie na programy alebo projekty riadené OSN,

—

posilniť príslušné vnútroštátne a regionálne úsilie a spôsobilosti najmä prostredníctvom odbornej prípravy, budovania kapacít a uľahčovania pomoci v úzkej koordinácii s ostatnými programami Únie a ďalšími subjektmi zapojenými do vykonávania rezolúcie BR OSN č. 1540 (2004) s cieľom zabezpečiť súčinnosť a doplnkovosť;

—

prispievať k praktickému vykonávaniu konkrétnych odporúčaní vyplývajúcich z komplexného preskúmania z roku 2009 týkajúceho sa stavu vykonávania rezolúcie BR OSN č. 1540 (2004) a z výsledku komplexného preskúmania vykonaného počas roku 2016, predovšetkým v oblastiach technickej pomoci, medzinárodnej spolupráce a zvyšovania informovanosti verejnosti;

—

podporovať vypracúvanie dobrovoľných národných akčných plánov vykonávania rezolúcie BR OSN č. 1540 (2004) na požiadanie dotknutých štátov;

—

presadzovať účasť príslušných zainteresovaných strán z priemyslu a občianskej spoločnosti na vykonávaní rezolúcie BR OSN č. 1540 (2004).

12.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/45

(1)

Spoločnosť Rütgers Organics GmbH (ďalej len „žiadateľ“) predložila Francúzsku úplnú žiadosť o vzájomné uznávanie autorizácie udelenej Nemeckom v prípade prostriedku na konzerváciu dreva s obsahom účinnej látky kyseliny boritej (ďalej len „výrobok“). Nemecko udelilo autorizáciu výrobku na preventívne ošetrenie dreva profesionálnymi používateľmi proti drevokazným hubám, hmyzu a termitom žijúcim pod zemou a v suchom dreve.

(2)

Kyselina boritá je klasifikovaná v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (2) ako látka toxická pre reprodukciu kategórie 1B, a preto spĺňa kritérium vylúčenia uvedené v článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 528/2012. V súlade s článkom 5 ods. 2 tretím pododsekom uvedeného nariadenia sa musí používanie biocídneho výrobku s obsahom kyseliny boritej obmedziť na členské štáty, v ktorých je splnená minimálne jedna z podmienok stanovených v uvedenom odseku.

(3)

Francúzsko sa domnieva, že nebola splnená žiadna z podmienok článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 a oznámilo žiadateľovi v súlade s článkom 37 ods. 2 uvedeného nariadenia svoj návrh zamietnuť udelenie autorizácie vo Francúzsku. Odôvodnenie takéhoto zamietnutia je ochrana zdravia a života ľudí, najmä zraniteľných skupín, ako sa uvádza v článku 37 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

(4)

Žiadateľ nesúhlasil s navrhovaným zamietnutím a dospel k záveru, že uvedené opatrenie nie je dostatočne podložené dôvodmi stanovenými v článku 37 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012. Francúzsko preto 6. októbra 2016 informovalo Komisiu v súlade s článkom 37 ods. 2 druhým pododsekom uvedeného nariadenia.

(5)

Z tvrdení, ktoré predložilo Francúzsko, vyplýva, že hoci je riziko, ktoré je spojené s použitím profesionálnymi používateľmi výrobku prijateľné podľa príslušných modelov hodnotenia expozície, nie je zanedbateľné; iné prostriedky na ochranu dreva s obsahom účinných látok, ktoré nespĺňajú kritériá vylúčenia uvedené v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012, sú dostupné na francúzskom trhu na zamýšľané použitia výrobku, a že výrobok doteraz nebol k dispozícii na francúzskom trhu. Francúzsko teda usudzuje, že výrobok nie je nevyhnutný na zamedzenie akémukoľvek závažnému nebezpečenstvu pre ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že neudelenie autorizácie výrobku vo Francúzsku by nemalo žiadny neprimeraný negatívny dosah na francúzsku spoločnosť.

(6)

Žiadna z podmienok uvedených v článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 nie je splnená. Účelom tohto nariadenia je zlepšiť voľný pohyb biocídnych výrobkov v Únii, pričom sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí a zvierat, ako aj životného prostredia, a najmä zraniteľných skupín. Profesionálni používatelia sú vystavení vysokej úrovni expozície biocídnym výrobkom v dlhodobom horizonte a spĺňajú vymedzenie pojmu „zraniteľné skupiny“ v súlade s článkom 3 bodom 1 písm. ad) nariadenia (EÚ) č. 528/2012. Komisia preto dospela k záveru, že navrhovaná výnimka zo vzájomného uznávania spĺňa podmienku uvedenú v článku 37 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

BC-QC011565-51.

12.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/47

(1)

V článku 3 ods. 1 smernice 2009/158/ES sa stanovuje, že členské štáty predložia Komisii plán vnútroštátnych opatrení, ktoré mienia realizovať na zabezpečenie súladu s pravidlami stanovenými v prílohe II k uvedenej smernici, pokiaľ ide o schvaľovanie zariadení na obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Únie.

(2)

Belgický plán bol naposledy schválený rozhodnutím Komisie 2004/835/ES (2).

(3)

Belgické úrady 24. októbra 2016 predložili zmenený plán a požiadali o schválenie zmien odrážajúcich pokrok v metódach diagnostikovania chorôb, na ktoré sa vzťahujú programy kontroly chorôb stanovené v kapitole III prílohy II k smernici 2009/158/ES.

(4)

Komisia zmenený plán preskúmala a dospela k záveru, že spĺňa kritéria stanovené v smernici 2009/158/ES a umožňuje splnenie cieľov danej smernice, ak sa bude efektívne vykonávať a ak ho bude Belgicko pravidelne aktualizovať. Preto by sa mal schváliť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

12.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/49

1.

Na strane 1 v odôvodnení 2:

2.

Na strane 1 v odôvodnení 3: