29.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 83/1

(1)

Dňa 28. januára 2011 a 2. augusta 2011 Komisia dostala tri sťažnosti od investičného fondu S.C. FP Proprietatea S.A. (ďalej len „FP“ alebo „sťažovateľ“) v súvislosti s predajom elektrickej energie spoločnosťou S.C. Hidroelectrica S.A. (ďalej len „Hidroelectrica“) viacerým kupujúcim za ceny údajne nižšie, ako je trhová úroveň.

(2)

Dňa 25. apríla 2012 Komisia informovala Rumunsko, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (5) (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s údajnými opatreniami štátnej pomoci, ďalej spoločne len „rozhodnutia o začatí konania“:

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (6). Komisia vyzvala rumunské orgány a zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(4)

Dňa 23. júla 2012 poskytli rumunské orgány Komisii svoje pripomienky k rozhodnutiam o začatí konania.

(5)

Komisia dostala pripomienky od 11 (7) zainteresovaných strán, a to:

(6)

Rumunské orgány odpovedali na pripomienky zainteresovaných strán 15. januára 2013 vo veci SA.33624 a 24. marca 2013 vo veciach SA.33451 a SA.33581.

(7)

Komisia požiadala rumunské orgány o ďalšie informácie:

(8)

Rumunské orgány poskytli ďalšie informácie:

(9)

Dňa 11. marca 2014 poslala Komisia spoločnosti Energy Holding žiadosť o ďalšie objasnenia jej pripomienok predložených vo veci SA.33451 (obchodníci s elektrickou energiou). Spoločnosť Energy Holding odpovedala 8. mája 2014.

(10)

Komisia dostala ďalšie informácie od zainteresovaných strán:

(11)

V tomto oddiele sa opisujú zmluvné strany (t. j. spoločnosť Hidroelectrica a údajní príjemcovia), ako aj zmluvy o predaji elektrickej energie v prostredí rumunského trhu s elektrickou energiou.

(12)

Spoločnosť Hidroelectrica bola založená v roku 2000, keď rumunská vláda vytvorila štyri nezávislé spoločnosti v úplnom vlastníctve štátu. Spoločnosť Hidroelectrica sa riadi bežným právom obchodných spoločností. Jej akciový kapitál vlastní rumunský štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva a obchodu (80,056 %) a sťažovateľ (19,943 %). Rumunský štát je zastúpený na valných zhromaždeniach akcionárov a vymenúva členov predstavenstva spoločnosti Hidroelectrica. Členovia predstavenstva spoločnosti Hidroelectrica môžu túto funkciu kombinovať s pozíciami vo vláde (8).

(13)

Spoločnosť Hidroelectrica je najväčším rumunským výrobcom elektrickej energie s ročnou kapacitou výroby približne 17,5 TWh v normálnom hydrologickom roku. Spoločnosť Hidroelectrica vyrába elektrickú energiu prostredníctvom priehrad a prietočných elektrární. Táto výroba však podlieha veľkým výkyvom v závislosti od hydrologických podmienok: v roku 2004 bol výkon spoločnosti Hidroelectrica 17,6 TWh, kým v roku 2009 to bolo 16,4 TWh a v roku 2010 21,3 TWh. V roku 2013 mala spoločnosť Hidroelectrica podiel na trhu 28,24 %, za ňou nasledovala spoločnosť Complexul Energetic Oltenia, výrobca elektrickej energie tepelnou metódou z uhlia s podielom na trhu 20,83 %, a spoločnosť Nuclearelectrica s podielom na trhu 20,65 %. Complexul Energetic Oltenia i Nuclearelectrica sú štátne podniky.

(14)

Štruktúra nákladov spoločnosti Hidroelectrica je typická vysokými fixnými nákladmi (súvisiacimi s amortizáciou hydroenergetických priehrad a stavebných prác a s pravidelnou údržbou) a nízkymi variabilnými výrobnými nákladmi. Vodná elektrická energia má často nižšie hraničné náklady aké iné zdroje elektrickej energie, najmä fosílne palivá. Táto štruktúra nákladov vyplýva z toho, že výroba hydroelektrickej energie zvyčajne neznamená výrazné náklady na palivo ani hraničné náklady (9). To vedie k tomu, že stratégie predaja a plného pokrytia nákladov nad úrovňou hraničných nákladov výroby v celom rozsahu energie predávanej výrobcami hydroelektrickej energie do veľkej miery stanovujú individuálne jednotliví výrobcovia. Okrem základného pravidla, že pri výrobe hydroelektrickej energie (alebo inej energie) by sa mali v dlhodobom horizonte plne pokryť náklady, neexistujú žiadne normatívne hospodárske pravidlá pre optimálne stanovovanie cien výlučne na základe nákladov pre osobitné segmenty kupujúcich v krátkodobom až strednodobom horizonte. Preto napríklad všetky predané kWh nemusia nevyhnutne prispievať rovnakým podielom k plnému pokrytiu fixných nákladov bez ohľadu na energiu predanú jednotlivým kupujúcim. Spoločnosť Hidroelectrica je však vzhľadom na svoju závislosť od hydrologickej situácie a to, že nedokáže upraviť svoj základ fixných nákladov, vo všeobecnosti z dlhodobého hľadiska vystavená určitému riziku spôsobenému nekontrolovateľnou volatilitou svojej výroby, a tým aj svojich tržieb. Spoločnosť Hidroelectrica preto potrebuje pre svoju výrobu stabilný dlhodobý odbyt, aby mala stabilné a predpovedateľné tržby.

(15)

Do roku 2005, keď bola podpísaná väčšina vyšetrovaných zmlúv, zahŕňala stratégia spoločnosti Hidroelectrica modernizáciu a budovanie nových vodných elektrární s kapacitou 1,6 GW. Celkové investície na obdobie rokov 2005 – 2025 sa odhadovali na 5,9 miliardy EUR. Program modernizácie si vyžadoval 800 miliónov EUR externého financovania.

Spoločnosť Hidroelectrica začala insolvenčné konanie 26. júna 2012 (10) a toto konanie skončilo 26. júna 2013 (11). Dňa 25. februára 2014 spoločnosť Hidroelectrica znova začala insolvenčné konanie. Podľa správy z insolvenčného konania, ktorú vypracoval príjemca, bola platobná neschopnosť spoločnosti Hidroelectrica dôsledkom viacerých faktorov, konkrétne povinnosti predávať značnú časť svojej výroby na regulovanom trhu za ceny nižšie ako výrobné náklady, povinnosti nakupovať veľké množstvo elektrickej energie od drahších rumunských štátom vlastnených výrobcov elektrickej energie (ktorú potom znova predávala za nižšie ceny), portfólia zmlúv o predaji, nadmerných investícií, zlého riadenia a prehnaných nákladov práce – to všetko viedlo k tomu, že spoločnosť Hidroelectrica nebola schopná splácať svoje dlhy svojim veriteľom (12).

(16)

Klienti, s ktorými spoločnosť Hidroelectrica uzavrela vyšetrované zmluvy, boli:

(17)

Spoločnosť Hidroelectrica uzavrela 14 zmlúv o dodávke elektrickej energie údajným príjemcom, a to jednu zmluvu s každým z ôsmich obchodníkov s elektrickou energiou okrem spoločností Electrica (13) a so spoločnosťami Electrocarbon, Elsid a Alro a dve jednoročné zmluvy so spoločnosťou ArcelorMittal. Hlavné charakteristiky týchto zmlúv sú podrobne opísané ďalej v odôvodneniach 19 až 23. Podrobnejšie opisy a ďalšie informácie možno nájsť v rozhodnutiach o začatí konania pre jednotlivé veci a v prílohe I k tomuto rozhodnutiu.

(18)

Dátum podpisu zmlúv: Deväť zmlúv platilo už v roku 2007, teda v čase pristúpenia Rumunska k EÚ, a päť zmlúv bolo podpísaných po pristúpení Rumunska k EÚ (14).

(19)

Trvanie zmlúv: Väčšina zmlúv bola uzavretých na dlhé obdobia päť až desať rokov, konkrétne: päť zmlúv bolo uzavretých na prvotné obdobie desať rokov (15), dve zmluvy boli uzavreté na prvotné obdobie sedem rokov (16), tri zmluvy boli uzavreté na prvotné obdobie päť rokov (17), z toho dve boli v roku 2004 predĺžené na ďalšie obdobie päť rokov (18), zvyšné štyri zmluvy boli uzavreté na obdobie jeden rok (19) alebo menej (20).

(20)

Súčasný stav zmlúv: Len zmluva so spoločnosťou Alro je stále platná. Všetky ostatné zmluvy: i) vypovedal príjemca spoločnosti Hidroelectrica počas insolvenčného konania v roku 2012; ii) vypovedala individuálne jedna zo strán (21) alebo iii) sa skončila ich platnosť (22).

(21)

Zmluvné ceny: Ceny stanovené vo vyšetrovaných zmluvách boli ceny ad hoc dohodnuté s každým kupujúcim, teda neboli stanovené s odkazom na jestvujúci sadzobník používaný spoločnosťou Hidroelectrica, napr. ako zľava alebo navýšenie príslušnej tarify alebo ako tarifný stupeň.

(22)

Právo strán jednostranne vypovedať zmluvu:

(23)

Obchodovanie s elektrickou energiou v Rumunsku mohlo vo vyšetrovanom období prebiehať na dvoch trhoch: i) regulovaný trh s elektrickou energiou, na ktorom sa s elektrickou energiou obchoduje na základe regulovaných taríf a podmienok; a ii) konkurenčný trh s elektrickou energiou, na ktorom sa s elektrickou energiou obchoduje voľne, a to aj prostredníctvom dvoch hlavných druhov zmlúv: dvojstranné zmluvy obchodované na centralizovanom trhu a voľne uzatvárané dvojstranné zmluvy, takzvaný trh s priamo uzatváranými zmluvami.

(24)

Transakcie na regulovanom trhu s elektrickou energiou sa vykonávajú prostredníctvom rámcových dohôd o predaji a nákupe uzatváraných medzi výrobcami elektrickej energie pôsobiacimi na regulovanom trhu, medzi ktorých patrí aj spoločnosť Hidroelectrica, a „dodávateľmi poslednej inštancie“, ktorí zabezpečujú distribúciu elektrickej energie koncovým používateľom. Dodávatelia poslednej inštancie sú povinní dodávať elektrickú energiu vyhovujúcim odberateľom, ktorí sú: i) koneční odberatelia, ktorí si neuplatnili svoje právo vybrať si dodávateľa a nakupovať elektrickú energiu na konkurenčnom trhu; alebo ii) domácnosti a zákazníci iní ako domácnosti, ktorí majú menej ako 50 zamestnancov a ročný obrat nižší ako 10 miliónov EUR (28). Vyhovujúci odberatelia nakupujú elektrickú energiu na základe regulovaných taríf.

(25)

Na regulovanom trhu pôsobí Rumunský energetický regulačný orgán („ANRE“), ktorý každý rok ex ante stanovuje ceny a objemy, ktoré majú dodávať výrobcovia elektrickej energie. V súlade s požiadavkou orgánu ANRE je spoločnosť Hidroelectrica povinná dodávať elektrickú energiu veľkoobchodne distribútorom, ktorí ju dodávajú maloobchodne na regulovanom trhu. Veľkoobchodné ceny vyplácané spoločnosti Hidroelectrica stanovuje orgán ANRE na základe odôvodnenej výšky oprávnených nákladov plus miera návratnosti. Medzi rokmi 2004 a 2010 boli veľkoobchodné ceny vyplácané spoločnosti Hidroelectrica takéto (RON/MWh) (29):

(26)

Od roku 2005 je rumunský konkurenčný trh s elektrickou energiou rozdelený na päť osobitných trhov, a to:

(27)

Centralizované trhy spravuje spoločnosť OPCOM. Spoločnosť OPCOM bola založená v roku 2001 podľa rozhodnutia vlády č. 627/2000 ako akciová spoločnosť a dcérska spoločnosť v plnom vlastníctve spoločnosti Transelectrica, ktorá je prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Na základe licencie vydanej orgánom ANRE bola spoločnosť OPCOM určená ako platforma na veľkoobchodné obchodovanie s elektrickou energiou v Rumunsku. OPCOM je jedinou burzou s energiou v Rumunsku, ktorá poskytuje rámec na obchodovanie s elektrickou energiou a zároveň zohráva úlohu sprostredkovateľa.

(28)

Platforma OPCOM poskytuje päť hlavných druhov segmentov trhu: i) denný trh; ii) vnútrodenný trh, ktorý spoločnosť OPCOM spravuje až od júla 2011; iii) centralizované dvojstranné trhy, t. j. centralizovaný trh s dvojstrannými zmluvami prostredníctvom verejnej dražby („OPCOM-PCCB“) a centralizovaný trh s dvojstrannými zmluvami prostredníctvom priebežného vyjednávania („PCCB-NC“); iv) centralizovaný trh so zelenými certifikátmi a v) obchodná platforma pre emisné kvóty skleníkových plynov. Zelené certifikáty a emisné kvóty skleníkových plynov sa priamo netýkajú obchodovania s elektrickou energiou, a preto nie sú ďalej opísané. Transakcie na platforme OPCOM sa začali vykonávať až v roku 2005, a to len na dennom trhu a trhu OPCOM-PCCB.

(29)

V čase pristúpenia Rumunska k EÚ v roku 2007 sa s elektrickou energiou obchodovalo hlavne na regulovanom trhu (približne 29 TWh alebo približne 55 % konečného dopytu). Na konkurenčnom trhu s elektrickou energiou sa s elektrickou energiou obchodovalo: i) na trhu OPCOM-PCCB a ii) na dennom trhu, ktoré oba spravovala spoločnosť OPCOM; potom iii) na základe priamo uzavretých zmlúv, často dlhodobých, veľkoobchodných i maloobchodných; iv) na vyvažujúcom trhu, na ktorom je jediným kupujúcim prenosová sústava; a napokon v) na vývoznom trhu (3,3 TWh v roku 2007). Medzi rokmi 2007 a 2010 bol predaj elektrickej energie na týchto neregulovaných trhoch v Rumunsku takýto (30):

(30)

Spoločnosť Hidroelectrica bola (a stále je) s priemerným ročným odbytom 18,2 TWh a 30,2 % podielom na trhu v období rokov 2007 – 2010 najväčším výrobcom elektrickej energie v Rumunsku. Od roku 2003 spoločnosť Hidroelectrica v súlade s postupným otváraním trhu pre kupujúcich elektrickej energie oprávnených zvoliť si dodávateľov predávala elektrickú energiu prevažne prostredníctvom priamo uzatváraných dvojstranných zmlúv. V roku 2007 tento odbyt predstavoval takmer dve tretiny celkového odbytu spoločnosti Hidroelectrica. Ako je uvedené v tabuľke ďalej, v období po pristúpení Rumunska k EÚ zostal podiel odbytu spoločnosti Hidroelectrica z jej celkového odbytu v rokoch 2007 až 2010 pomerne stabilný na úrovni 19 % pre segment regulovaného trhu a približne 1 % pre predaj iným výrobcom elektrickej energie. Podiel na vyvažujúcom trhu, trhu s dvojstrannými zmluvami a vývoznom trhu zároveň mierne klesol, kým podiel odbytu na segmentoch trhu spravovaných spoločnosťou OPCOM sa zvýšil z takmer bezvýznamnej úrovne v rokoch 2007 a 2008 na […] % (31) v roku 2010.

(31)

Zmluvy spoločnosti Hidroelectrica s obchodníkmi s elektrickou energiou a so spoločnosťami Electrocarbon, Elsid a Alro boli uzavreté na trhu s priamo uzatváranými zmluvami. Dve zmluvy so spoločnosťou ArcelorMittal o dodávkach elektrickej energie z rokov 2010 a 2011 boli uzavreté na trhu OPCOM-PCCB podľa zásady najvyššej ponukovej ceny. Hoci hospodárske a právne posúdenie vyšetrovaných zmlúv by malo odkazovať na širší kontext rumunského trhu s elektrickou energiou, pre zmluvy spoločnosti Hidroelectrica, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia, sú podstatné najmä dva segmenty tohto trhu:

(32)

V rámci segmentu trhu OPCOM-PCCB spoločnosť OPCOM organizuje verejné dražby na predaj a nákup elektrickej energie. Predajné alebo nákupné ponuky jednotlivých dodávateľov alebo odberateľov sa predkladajú prevádzkovateľovi trhu. Každá ponuka musí obsahovať tieto údaje: i) buď minimálnu cenu, za ktorú strana predá elektrickú energiu, alebo maximálnu cenu, za ktorú kúpi elektrickú energiu; a ii) rámcovú dohodu, podľa ktorej chce ponúkajúca strana dodávať/nakupovať elektrickú energiu. Predajné a nákupné ponuky obsahujú podmienky dodávky vrátane množstva elektrickej energie, trvania (minimálne jeden mesiac a maximálne jeden rok) a plánovanej rámcovej dohody. Cena sa riadi zásadou najlepšej ponukovej ceny.

(33)

Po zverejnení rozhodnutí o začatí konania Komisia prijala rozhodnutie týkajúce sa konania podľa článku 102 ZFEÚ, v ktorom zistila, že burza s energiou spravovaná spoločnosťou OPCOM predstavovala relevantný trh so službami, na ktorom bola spoločnosť OPCOM podnikom s dominantným postavením a ktorý bol oddelený od trhu s priamo uzatváranými zmluvami (32).

(34)

Trh s priamo uzatváraným zmluvami je voľný trh, ktorý nereguluje orgán ANRE. Zmluvné strany na ňom dvojstranne rokujú o množstve, cenách a iných zmluvných doložkách. To dáva stranám vysoký stupeň pružnosti pri rokovaní o podmienkach zmlúv o predaji. Tieto podmienky sú dôverné.

(35)

Listom z 21. februára 2014 Komisia požiadala rumunské orgány, aby jej poskytli údaje a informácie o zmluvách uzavretých na rumunskom trhu, ktoré nie sú predmetom tohto rozhodnutia, s porovnateľným trvaním a množstvom dodávok elektrickej energie. Žiadosť Komisie sa týkala všetkých rumunských dodávateľov elektrickej energie, štátnych i súkromných. Dňa 14. mája 2014 rumunské orgány poskytli požadované údaje o všetkých dlhodobých zmluvách, ktoré uzavreli kupujúci elektrickej energie s ročnou spotrebou elektrickej energie viac než 150 GWh a ktoré platili v určitom časovom bode medzi rokmi 2007 a 2013 (33).

(36)

Rumunské orgány konkrétne predložili relevantné údaje o 96 zmluvách platných medzi rokmi 2007 a 2013. Rumunské orgány zdôraznili, že všetky zmluvy uzavreté odberateľmi inými ako domácnosťami na maloobchodnom trhu za konkurenčných podmienok v príslušnom období boli predmetom zberu údajov ad hoc, ktorý požadovala Komisia. Na strane ponuky išlo o zmluvy uzavreté prakticky všetkými významnými dodávateľmi pôsobiacimi na rumunskom trhu, teda výrobcami v odvetví jadrovej energie alebofosílnych palív alebo obchodníkmi, ktorí energiu nakupovali veľkoobchodne a ďalej ju predávali maloobchodne. Na strane dopytu sa nahlásené údaje týkali zmlúv veľkých, pomerne energeticky náročných odvetví, ako je oceľ, chemikálie, cement, výroba áut, ťažba ropy a plynu a ťažba čierneho a hnedého uhlia (34).

(37)

Príslušní kupujúci uzavreli individuálne dlhodobé zmluvy na základe dvojstranných rokovaní s inými dodávateľmi s trvaním a množstvom, ktoré boli v priemere podobné ako v prípade skúmaných zmlúv so spoločnosťou Hidroelectrica. Pokiaľ ide o zmluvy spoločnosti Hidroelectrica, uvádzané údaje predstavujú ceny, ktoré sa každý rok menili. V priemere za obdobie rokov 2007 – 2010 tieto dlhodobé zmluvy, ktorých sa netýka konanie, predstavovali 11,1 TWh elektrickej energie, kým vyšetrované zmluvy o predaji spoločnosti Hidroelectrica predstavovali 10,5 TWh. V pomernom vyjadrení tieto zmluvy spoločnosti Hidroelectrica predstavovali 35 % objemu elektrickej energie v rámci priamo uzavretých zmlúv v roku 2007, kým iné zmluvy predstavovali približne 41 % objemu elektrickej energie v rámci priamo uzavretých zmlúv. Zvyšok (približne 24 %) boli zmluvy na menšie množstvá. Relevantné údaje zo všetkých zmlúv vyhovujúcich požadovaným kritériám Komisie pre porovnateľné obdobia a množstvá teda vo všeobecnosti predstavovali podobné množstvo ako celkové množstvo dodávané spoločnosťou Hidroelectrica na základe zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania.

(38)

Komisia nemá k dispozícii informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že uzavretie zmlúv, ktorých sa týkali údaje predložené Rumunskom, bolo založené na obchodnom správaní v rozpore so zásadami trhu alebo že bolo ovplyvnené regulačnými požiadavkami. Rumunsko takisto zdôraznilo, že na účely porovnania s vyšetrovanými zmluvami so spoločnosťou Hidroelectrica boli z analýzy vylúčené zmluvy o maloobchodnej dodávke založené na veľkoobchodnej dodávke od spoločnosti Hidroelectrica stranám, ktoré sú predmetom vyšetrovania (obchodníci s elektrickou energiou). Zmluvy v súbore údajov teda možno považovať za zodpovedajúce trhovým podmienkam dohodnutým medzi dobrovoľnými kupujúcimi a dobrovoľnými predajcami.

(39)

Komisia v rozhodnutiach o začatí konania vyjadrila pochybnosti v súvislosti s tým, či ceny za dodávku elektrickej energie na základe zmlúv boli v súlade s trhom a či nepredstavovali štátnu pomoc.

(40)

Komisia porovnala ceny stanovené v zmluvách s obchodníkmi s elektrickou energiou a so spoločnosťami Electrocarbon a Elsid s cenami, za ktoré sa s elektrickou energiou obchodovalo na trhu OPCOM-PCCB, a konštatovala, že ceny, za ktoré spoločnosť Hidroelectrica predávala elektrickú energiu údajným príjemcom, boli o 10 % až 70 % nižšie ako priemerné ceny na trhu OPCOM-PCCB v období rokov 2007 – 2010.

(41)

Pokiaľ ide o zmluvu so spoločnosťou Alro, Komisia vyjadrila predbežný názor, že spoločnosť Alro získala neoprávnenú výhodu vo forme nižších, preferenčných cien elektrickej energie v období od 1. januára 2007 do 31. decembra 2009 a od 1. januára 2010 do 31. decembra 2011, a to na základe vzorcov na indexáciu cien platných v jednotlivých obdobiach.

(42)

V prípade dvoch zmlúv so spoločnosťou ArcelorMittal Komisia vyjadrila predbežný názor, že spoločnosť Hidroelectrica uzavretím zmlúv o dodávke elektrickej energie v rokoch 2009 a 2010 na roky 2010 a 2011 predávala elektrickú energiu za ceny nižšie, ako by mohla dosiahnuť: i) prijatím jednej zo súbežných „kúpnych“ ponúk na vyššie ceny dostupných na platforme OPCOM v tom čase alebo ii) zadaním vlastnej predajnej ponuky na platforme OPCOM na cenu, ktorá by bola pravdepodobne vyššia ako cena zaplatená spoločnosťou ArcelorMittal. Podľa predbežného názoru Komisie by dohodnuté ceny mohli predstavovať neoprávnenú výhodu pre spoločnosť ArcelorMittal.

(43)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že vyšetrované tarify za elektrickú energiu boli svojou povahou selektívne, lebo sa vzťahovali len na niektoré podniky. Keďže tieto podniky pôsobili na trhu s elektrickou energiou a priemyselnom trhu, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži a na ktorých prebiehal obchod medzi členskými štátmi, Komisia rozhodla, že akákoľvek možná hospodárska výhoda poskytnutá príjemcom mohla narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(44)

Komisia ďalej dospela k predbežnému záveru, že preferenčné tarify za elektrickú energiu mohli predstavovať presun štátnych prostriedkov, ktorý by bol pripísateľný štátu, lebo spoločnosť Hidroelectrica bola kontrolovaná Rumunským štátom (Rumunsko vlastnilo 80,06 % jej akciového kapitálu). Komisia sa navyše odvolala na ministerské nariadenie č. 445/2009, podľa ktorého boli predstavitelia ministerstva hospodárstva, obchodu a podnikateľského prostredia a členovia predstavenstiev štátom vlastnených spoločností pôsobiacich v oblasti elektrickej energie povinní od 31. marca 2010 zabezpečiť, aby sa s časťou elektrickej energie určenej pre veľkoobchodný trh obchodovalo výlučne na platforme OPCOM. Preto bolo možné tvrdiť, že predstavitelia ministerstva hospodárstva, obchodu a podnikateľského prostredia mali kontrolu nad postupmi uzatvárania zmlúv v štátom vlastnených spoločnostiach vrátane spoločnosti Hidroelectrica, prípadne na ne mali aspoň vplyv.

(45)

Ak by tieto zmluvy zahŕňali štátnu pomoc, táto pomoc by sa musela považovať za pomoc poskytnutú v rozpore s povinnosťami oznámenia a nekonania stanovenými v článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia takisto vyjadrila pochybnosti v súvislosti s tým, či by táto pomoc bola zlučiteľná so ZFEÚ.

(46)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že preferenčné tarify za elektrickú energiu mohli potenciálne zahŕňať štátnu pomoc, a vyzvala Rumunsko, aby poskytlo dostatočné informácie na rozptýlenie týchto pochybností.

(47)

Rumunské orgány predložili pripomienky iba v súvislosti s rozhodnutím o začatí konania týkajúcim sa zmlúv s obchodníkmi s elektrickou energiou a so spoločnosťami ArcelorMittal a Alro a zdržali sa akýchkoľvek pripomienok k zmluvám so spoločnosťami Electrocarbon a Elsid.

(48)

Rumunské orgány sú toho názoru, že zmluvy so spoločnosťami ArcelorMittal a Alro nezahŕňali žiadnu pomoc. Zdôraznili, že príjemca nevypovedal zmluvu so spoločnosťou Alro počas insolvenčného konania, čo je dôkazom, že bola výnosná.

(49)

Pokiaľ ide o zmluvy s obchodníkmi s elektrickou energiou, rumunské orgány neposkytli podstatné argumenty. Tvrdili, že niektoré zmluvy mohli zahŕňať štátnu pomoc (so spoločnosťami Alpiq RomEnergie, Alpiq RomIndustries, EFT, Energy Holding a Euro-Pec), na niektoré zmluvy nevyjadrili žiadny názor (so spoločnosťami Electrica a Luxten-Lighting) a uviedli, že jedna zo zmlúv nezahŕňala žiadnu pomoc (so spoločnosťou Electromagnetica). Rumunské orgány neposkytli podrobné vysvetlenia na podporu svojich tvrdení.

(50)

Pokiaľ ide o možnosť individuálneho vypovedania zmlúv (najmä s obchodníkmi s elektrickou energiou), rumunské orgány vysvetlili, že v rumunskej obchodnej praxi môže ktorákoľvek zo zmluvných strán vypovedať zmluvu, riskuje však, že bude musieť nahradiť škody, ktoré stanoví príslušný súd. Rumunské orgány vysvetlili, že vzhľadom na povahu predmetných zmlúv by tieto škody boli nezvyčajne vysoké. Strana, ktorá by požiadala o vypovedanie zmluvy, by navyše mohla čeliť aj ďalšiemu riziku nutnosti pokračovať v plnení zmluvy na základe príkazu príslušného súdu prostredníctvom takzvaného „prezidentského nariadenia“, až kým sa spor neurovná, ako sa to stalo v prípadoch spoločností Electrocarbon a Elsid.

(51)

Rumunské orgány okrem toho vysvetlili, že hlavný rozdiel medzi zmluvami uzavretými spoločnosťou Hidroelectrica s priemyselnými odberateľmi na jednej strane a zmluvami uzavretými spoločnosťou Hidroelectrica s obchodníkmi s elektrickou energiou na strane druhej spočíval v dodatočných nákladoch, ktoré sa museli zaplatiť podľa zmlúv s priemyselnými odberateľmi (t. j. zaplatenie zložky „T“ poplatku za dopravu, poplatok za systémové služby, poplatok za distribúciu a poplatky za nerovnováhy).

(52)

Všetci údajní príjemcovia okrem spoločnosti Electrica predložili pripomienky v súvislosti s rozhodnutiami o začatí konania, ktoré sú zhrnuté v oddiele 5.1.

(53)

Jeden z konkurentov spoločnosti Alro, výrobca hliníka, navyše 5. októbra 2012 predložil svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(54)

Dňa 6. septembra 2012 anonymný občan predložil pripomienky k rozhodnutiam o začatí konania v súvislosti so spoločnosťou Alro a obchodníkmi s elektrickou energiou.

(55)

Hlavné pripomienky údajných príjemcov sú podobné a týkajú sa týchto aspektov: i) neoprávnenosť Komisie posudzovať zmluvy uzavreté pred pristúpením Rumunska k EÚ (35), prípadne následné dodatky k zmluvám (36); ii) neexistencia vhodnej referenčnej trhovej ceny na porovnanie so zmluvnými cenami; iii) skutočnosť, že spoločnosť Hidroelectrica konala ako súkromný predajca na trhu bez toho, aby údajným príjemcom poskytla akúkoľvek hospodársku výhodu; iv) neexistencia pripísateľnosti štátu a presunu štátnych prostriedkov; v) skutočnosť, že nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže; vi) neexistencia selektívnosti; vii) nemožnosť oddeliť úpravy od pôvodnej zmluvy a viii) skutočnosť, že spoločnosť Hidroelectrica vyhlásila platobnú neschopnosť, aby sa vyhla svojim zmluvným záväzkom.

(56)

Zainteresované strany tvrdia, že Komisia nie je oprávnená preskúmať údajné opatrenia štátnej pomoci prijaté pred pristúpením Rumunska k Európskej únii („EÚ“) v roku 2007. To isté podľa ich názoru platí aj pre dodatky k zmluvám, ktoré boli uzavreté po roku 2007, lebo dodatky nebolo možné oddeliť od pôvodných zmlúv. Dodatkami sa jednoducho vykonávali zmluvné pravidlá týkajúce sa budúcich dodávok, ktoré boli pôvodne stanovené v zmluvách.

(57)

Podľa zainteresovaných strán údajné opatrenia štátnej pomoci vyplývajúce zo zmlúv neboli platné po pristúpení Rumunska k EÚ, lebo zmluvy boli uzavreté pred rokom 2007. Takisto aj prvý dodatok stanovujúci presné parametre systému indexácie cien (37) bol uzavretý pred rokom 2007.

(58)

Ďalej, podľa názoru zainteresovaných strán, aj keby sa potvrdilo, že zmluvy obsahovali štátnu pomoc, musela by sa považovať za existujúcu, nie novú pomoc, lebo boli splnené všetky podmienky poskytnutia existujúcej štátnej pomoci podľa nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (38). Konkrétne: údajné opatrenie štátnej pomoci nespĺňalo v čase prijatia podmienky na klasifikovanie ako štátna pomoc; štátnou pomocou sa stalo až neskôr a na základe zmien v trhovom prostredí a, napokon, údajné opatrenie štátnej pomoci nebolo po prijatí podstatným spôsobom zmenené. Zainteresované strany preto tvrdia, že Komisia nemôže vyšetrovať údajné opatrenie štátnej pomoci v režime pre novú štátnu pomoc a nemôže žiadať členský štát o spätné získanie tejto pomoci.

(59)

Zainteresované strany takisto tvrdia, že podľa judikatúry je relevantným časom na posúdenie akejkoľvek transakcie na základe kritéria súkromného subjektu/predajcu v trhovom hospodárstve čas, keď sa transakcia uskutočnila. Na transakcie uskutočnené pred rokom 2007 sa teda vzťahuje otázka, či by predstavovali štátnu pomoc, ak by sa v čase ich uskutočnenia uplatňovali pravidlá štátnej pomoci. Rovnaká zásada sa vzťahuje aj na čas, keď sa musela posudzovať hospodárska výhoda, teda okamih uzavretia zmlúv. Zainteresované strany najmä tvrdia, že v Rumunsku (39) nedošlo k žiadnym právnym ani hospodárskym zmenám na trhu s elektrickou energiou, ktoré by odôvodnili použitie roku 2007 ako referenčného bodu na posúdenie hospodárskej výhody: rumunské trhy s elektrickou energiou sa začali rozvíjať už pred rokom 2004 a rumunský veľkoobchodný trh sa otvoril v septembri 2000.

(60)

Všetci údajní príjemcovia, ktorí predložili pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania, uviedli, že neexistovala vhodná a platná referenčná cena na porovnanie cien stanovených v zmluvách. Zainteresované strany (údajní príjemcovia) tvrdia, že ceny na trhu OPCOM-PCCB neboli relevantnou referenčnou cenou z týchto dôvodov:

(61)

Jedna zo zainteresovaných strán (41) tvrdí, že trh OPCOM-PCCB predstavoval buď nereprezentatívnu referenčnú cenu, alebo referenčnú cenu nevhodnú na porovnanie s cenami stanovenými v zmluvách, lebo v období posúdenia Komisie sa iba malá časť elektrickej energie dostupnej na rumunskom trhu s elektrickou energiou skutočne predávala na trhu OPCOM-PCCB (t. j. od 2 % celkovej domácej spotreby v roku 2006 do 14,62 % v roku 2012).

(62)

Ďalšie zainteresované strany (42) okrem toho uviedli, že správnu referenčnú trhovú cenu by bolo možné nájsť a vytvoriť len prostredníctvom modelu „základných parametrov“ založenom na: i) podobných skutočnostiach a podmienkach; ii) sprievodných očakávaniach a iii) rovnakom časovom období ako to, ktorého sa týka toto rozhodnutie.

(63)

A napokon, jedna zo zainteresovaných strán (43) tvrdí, že na zložitom a osobitom rumunskom trhu s elektrickou energiou neexistuje platná referenčná cena, ktorá by bola relevantná pre ceny stanovené v zmluvách.

(64)

Spoločnosť ArcelorMittal uviedla, že tvrdenie, že spoločnosť Hidroelectrica mohla prijať jednu z paralelných ponúk obchodníkov na trhu OPCOM-PCCB na cenu vyššiu ako bola tá, ktorú získala podľa dvoch zmlúv so spoločnosťou ArcelorMittal, je nerealistické, lebo rumunský trh s elektrickou energiou bol charakteristický nadmernou kapacitou.

(65)

Spoločnosť ArcelorMittal ďalej tvrdí, za na trhu charakteristickom nadmernou kapacitou musela spoločnosť Hidroelectrica počítať s rizikom, že ak by predala elektrickú energiu obchodníkom, nemuseli by byť schopní umiestniť ju na trh alebo by ju museli ďalej predať so stratou. Takisto uviedla, že obchodníci dávali tieto nákupné ponuky na platforme OPCOM s jasným zámerom opätovne predať elektrickú energiu spoločnosti ArcelorMittal za vyššiu cenu.

(66)

Spoločnosť ArcelorMittal navyše tvrdí, že porovnanie ceny stanovenej v dvoch zmluvách uzavretých so spoločnosťou Hidroelectrica a cien v ponukách obchodníkov by bolo platné len v prípade, že:

(67)

Spoločnosť ArcelorMittal takisto tvrdí, že zmluvy z rokov 2009 a 2010 nemožno referenčne porovnávať s cenami na platforme OPCOM, lebo platforma OPCOM v tom čase ešte normálne nefungovala. Domnieva sa, že reprezentatívnejšia je priemerná cena, ktorú zverejnil orgán ANRE pre veľké dvojstranné transakcie.

(68)

Väčšina zainteresovaných strán uviedla, že spoločnosť Hidroelectrica konala pri uzatváraní zmlúv ako súkromný predajca na trhu, a teda nezískali žiadnu finančnú výhodu: i) zmluvy boli dohodnuté a uzavreté za trhových podmienok; ii) spoločnosť Hidroelectrica uzavretím zmlúv profitovala z istoty príjmu; iii) zmluvy zabezpečili predaj veľkého množstva elektrickej energie vyrobenej spoločnosťou Hidroelectrica; iv) zmluvy zabezpečili ochranu spoločnosti Hidroelectrica pred prípadným poklesom cien v súvislosti s alternatívnym predajom na iných trhoch; v) cena dohodnutá v zmluvách zohľadňuje riziká a povinnosti kupujúceho a podmienky zmluvy boli dohodnuté primárne v záujme spoločnosti Hidroelectrica; vi) zmluvné ceny zaplatené za elektrickú energiu zakúpenú od spoločnosti Hidroelectrica boli stabilne o 80 % až 100 % vyššie ako ceny za elektrickú energiu predávanú spoločnosťou Hidroelectrica na regulovanom trhu a vii) zmluvy boli v čase uzavretia pre spoločnosť Hidroelectrica najlepšou alternatívou.

(69)

Zainteresované strany navyše uviedli, že Komisia mala skúmať finančné postavenie spoločnosti Hidroelectrica k dátumu uzavretia zmlúv, lebo posúdenie Komisie nemohlo v súlade s judikatúrou (44) v žiadnom prípade zohľadniť informácie, ktoré neboli dostupné, a vývoj, ktorý sa nedal predpokladať v čase uzavretia zmlúv.

(70)

Spoločnosť Alro tvrdí, že každá následná úprava jej zmluvy so spoločnosťou Hidroelectrica bola vždy v prospech spoločnosti Hidroelectrica, a to z týchto dôvodov: i) bola vložená doložka o indexácii cien zohľadňujúca vlastné náklady spoločnosti Hidroelectrica; ii) použitá mena sa v júni 2007, teda v čase, keď lei oproti doláru posilňoval, zmenila z USD na RON, čo umožnilo spoločnosti Hidroelectrica získať 40 % z ceny a vyhnúť sa rizikám súvisiacim s menou; iii) v roku 2010 bol zavedený vzorec LME, čo viedlo k prudkému nárastu cien.

(71)

Spoločnosť Alro navyše na podporu svojho tvrdenia, že zmluva so spoločnosťou Hidroelectrica nezahŕňala štátnu pomoc, predložila podrobné a rozsiahle hospodárske štúdie vykonané spoločnosťami Brattle Group a Nera. Podľa štúdie spoločnosti Brattle Group z roku 2005 bola odhadovaná čistá aktuálna hodnota (net present value – NPV) zmluvy so spoločnosťou Alro (393,09 milióna EUR) vyššia ako hodnota vyplývajúca z kontrafaktuálneho scenára predaja (355 miliónov EUR) založeného na predpoklade dokonale konkurenčného trhu. Podobné odhady poskytla spoločnosť Brattle Group aj pre rok 2007, a to s podobnými výsledkami ako pre rok 2005: hodnota NPV 348 miliónov EUR v zmluve spoločnosti Alro z roku 2007 bola navyše vyššia ako hodnota NPV 300 miliónov EUR podľa kontrafaktuálneho scenára.

(72)

Spoločnosť Alro predložila aj štúdie a správy spoločností Brattle Group a Nera na podporu svojho argumentu, že prostredníctvom jej zmluvy so spoločnosťou Hidroelectrica nebola poskytnutá žiadna nezákonná pomoc.

(73)

Spoločnosť Energy Holding, obchodník s elektrickou energiou, predložila na podporu svojho argumentu, že nedošlo k nezákonnej pomoci, hospodársku analýzu, simulácie cenového modelu a správy o cenách, ktoré vypracovala nezávislá poradenská spoločnosť KPMG. Spoločnosť KPMG potvrdila, že zmluva so spoločnosťou Energy Holding: i) bola najlepšou alternatívou spoločnosti Hidroelectrica v tom čase a ii) priniesla spoločnosti Hidroelectrica vyššiu návratnosť alebo nižšie riziko v porovnaní s nasledujúcou najlepšou alternatívou. Analýza spoločnosti KPMG bola založená na analýze absolútneho a relatívneho ocenenia, teda nie na žiadnej inej metóde ocenenia zmluvy (napr. analýze ziskového rozpätia, analýze vnútornej miery návratnosti v stanovenom časovom období). Týkala sa dvoch období oceňovania (t. j. 2004 – 2013 a 2010 – 2018) a odzrkadľovala podmienky zmluvy uzavretej so spoločnosťou Hidroelectrica v roku 2004 a podmienky dohodnuté v roku 2009, keď sa zmluva obnovila. Rovnakú analýzu neskôr rozšírila spoločnosť KPMG k 1. januáru 2007. Jej záver bol rovnaký ako v prípade analýzy opísanej vyššie pre absolútne i relatívne ocenenie.

(74)

Takmer všetky zainteresované strany (45) uviedli, že ich zmluvy so spoločnosťou Hidroelectrica neboli pripísateľné štátu, lebo v súlade so stanovami spoločnosti Hidroelectrica predstavenstvo zverilo svoje výkonné právomoci výkonnému riaditeľovi. Tvrdia preto, že členovia predstavenstva sa nezúčastňovali na každodennej činnosti spoločnosti Hidroelectrica vrátane rokovaní o zmluvách.

(75)

Podľa jednej zainteresovanej strany (46) nesie dôkazné bremeno v súvislosti s pripísateľnosťou Komisia. Zainteresovaná strana uviedla, že na záver, že opatrenie bolo pripísateľné štátu, nestačí poukázať na to, že štát vlastnil väčšinový balík akcií v spoločnosti Hidroelectrica. Ďalej tvrdí, že Komisia dospela k tomuto záveru len na základe „náznakov“ a predpokladov a nie konkrétnych skutočností, čo je v rozpore s požiadavkami judikatúry. Zainteresovaná strana tvrdí, že na podporu tohto záveru boli potrebné konkrétne dôkazy ako dokumenty, faktické prvky a konkrétne opatrenia v mene štátu.

(76)

Ďalšie zainteresované strany (47) tvrdia, že nedošlo k presunu štátnych prostriedkov. Najmä tvrdia, že údajné nižšie ceny ponúkané podnikom pod kontrolou štátu neboli dostatočným faktorom na preukázanie existencie štátnych prostriedkov. Takisto uviedli, že zásah Rumunského štátu v súvislosti s použitím týchto prostriedkov mal byť preukázaný in concreto. Zainteresované strany ďalej zdôraznili, že podľa stanov spoločnosti Hidroelectrica uzatváranie zmlúv patrilo do výlučnej právomoci generálneho riaditeľa a nie predstavenstva, a teda štát sa nepodieľal na procese rozhodovania spoločnosti Hidroelectrica o zmluvách.

(77)

Niektoré zainteresované strany (48) tvrdia, že neexistoval potenciál narušenia ani skutočné narušenie hospodárskej súťaže v dôsledku zmlúv so spoločnosťou Hidroelectrica, a to z týchto dôvodov: i) nebol identifikovaný žiadny relevantný trh, na ktorom by poskytnutá štátna pomoc posilnila postavenie podniku oproti iným podnikom v rámci obchodovania v EÚ; a ii) rumunský trh s elektrickou energiou nie je koncentrovaný, ako potvrdzuje Herfindahlov-Hirschmanov (HHI) index koncentrácie.

(78)

Niektoré zainteresované strany (49) tvrdia, že neexistovala selektivita vyplývajúca zo zmlúv so spoločnosťou Hidroelectrica, lebo zmluvy rovnakého alebo podobného druhu boli uzavreté aj s inými obchodníkmi (v prípade obchodníkov s elektrickou energiou) alebo boli dostupné aj iným stranám na trhu (v prípade iných subjektov ako obchodníkov).

(79)

Spoločnosti Electrocarbon a Elsid uviedli, že úpravy zmlúv neboli oddelené od zmlúv. Takisto tvrdia, že aj keby sa tieto úpravy považovali za samostatné záväzky, zmeny cien boli stále v súlade so zásadou predajcu v trhovom hospodárstve, a teda nezahŕňali štátnu pomoc.

(80)

Niektorí obchodníci s elektrickou energiou (50) tvrdia, že jediným dôvodom, prečo spoločnosť Hidroelectrica vyhlásila platobnú neschopnosť, bolo zbaviť sa zmluvných záväzkov. Tvrdia, že hoci spoločnosť Hidroelectrica v minulosti plne využívala výhody zmlúv, nebola už ďalej ochotná plniť prijaté záväzky, a preto sa zdá, že vyhlásenie platobnej neschopnosti bolo spôsobom, ako sa vyhnúť plneniu zmlúv.

(81)

V súvislosti s rozhodnutím o začatí konania so spoločnosťou Alro dostala Komisia pripomienky od strán, ktoré neboli údajnými príjemcami: i) pripomienky od jedného z konkurentov spoločnosti Alro a ii) pripomienky od anonymnej strany (občana).

(82)

Jeden z konkurentov spoločnosti Alro tvrdí, že trhové ceny na burze s energiami ani ceny na promptnom trhu neboli relevantné ako referenčné ceny pre zmluvy o dodávke elektrickej energie taviarňam hliníka. Podľa konkurenta spoločnosti Alro sa taviarne hliníka museli spoliehať predovšetkým na dlhodobé a pomerne predvídateľné zmluvy o dodávke elektrickej energie, aby nemuseli prerušiť prevádzku, a to vzhľadom na neudržateľne vysoké náklady na elektrickú energiu a s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek potenciálnemu riziku nutnosti zatvoriť prevádzku z dôvodu cien elektrickej energie a ziskov výrobcu.

(83)

Konkurent spoločnosti Alro takisto tvrdí, že porovnaním taríf v rámci dlhodobých zmlúv o dodávke elektrickej energie s cenami elektrickej energie na burze s energiami a/alebo promptnom trhu a/alebo s inými tarifami v odvetví mohlo dôjsť k skresleniu skutočnej situácie na trhu a vytvoreniu zlého precedensu, čo by znamenalo významné riziko nielen pre spoločnosť Alro a/alebo jej konkurentov, ale aj pre celý európsky trh.

(84)

Konkurent spoločnosti Alro navyše tvrdí, že vplyv na hospodársku súťaž sa mal posudzovať s odkazom na ceny zaplatené taviarňami hliníka za dodanú elektrickú energiu na celosvetovej alebo aspoň európskej úrovni. Keďže náklady na elektrickú energiu predstavovali viac ako jednu tretinu celkových nákladov na výrobu hliníka a keďže výrobcovia hliníka nakupovali elektrickú energiu na vnútroštátnom trhu a potom súťažili globálne, relevantné posúdenie by si vyžadovalo posúdenie na základe cien elektrickej energie platených výrobcami hliníka na celom svete. Konkurent spoločnosti Alro preto uviedol, že v záujme riadneho posúdenia potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže mala Komisia overiť, či údajná štátna pomoc skutočne znížila výrobné náklady spoločnosti Alro na úroveň nižšiu ako u konkurentov, čím spoločnosť Alro získala výhodu vzhľadom na tarify jej európskych a/alebo globálnych konkurentov.

(85)

Konkurent spoločnosti Alro ďalej tvrdí, že pri neexistencii relevantných informácií na vymedzenie porovnateľnej „trhovej ceny“„by prijateľnou legitímnou metodikou na stanovenie cien bolo referenčné porovnanie cien s nákladmi a primerané ziskové rozpätie“. Rovnaká logika sa mohla uplatniť aj na „rozhodnutie ponúkať ceny indexované na základe cien LME“. Takisto tvrdí, že jedinečná povaha a klientský profil taviarní hliníka môžu objektívne odôvodniť cenu elektrickej energie nižšiu ako ceny na burze s energiami, ceny stanovené na základe nákladov a ceny stanovené na základe indexu LME.

(86)

Občan tvrdí, že spoločnosť Alro nakupovala elektrickú energiu od spoločnosti Hidroelectrica za preferenčnú cenu, teda za cenu nižšiu ako trhová cena (napr. cena na platforme OPCOM a cena podľa orgánu ANRE). Občan navyše použil argument, že úprava zmluvnej ceny pre spoločnosť Alro prostredníctvom mechanizmu indexácie založeného na vzorci LME predstavovala diskriminačný mechanizmus stanovenia ceny vo vzťahu k iným kupujúcim elektrickej energie na trhu.

(87)

Komisia dostala pripomienky od tohto občana aj v súvislosti so zmluvami s obchodníkmi s elektrickou energiu, a to v tom zmysle, že predstavovali štátnu pomoc. Na odôvodnenie tohto argumentu neboli poskytnuté žiadne dôkazy.

(88)

Rumunské orgány odpovedali na pripomienky zainteresovaných strán. Rumunské orgány najmä trvajú na svojom názore v súvislosti so zmluvami uzavretými spoločnosťou Hidroelectrica s obchodníkmi s elektrickou energiou, ktorý vyjadrili v júli 2012, a vysvetlili, že tieto zmluvy neboli zvyčajnými rozsiahlymi a dlhodobými zmluvami aspoň z dvoch dôvodov: i) kupujúci mohol jednostranne vypovedať každú zmluvu s 30-dňovým obdobím oznámenia bez toho, aby musel platiť príslušnú náhradu, kým spoločnosť Hidroelectrica to nemohla urobiť; a ii) hodinové objemy dodávané kupujúcemu mohli byť a boli variabilné podľa želania kupujúceho.

(89)

Rumunské orgány ďalej tvrdia, že po uzavretí zmlúv alebo prijatí ich úprav mali kupujúci právo (ktoré si aj skutočne uplatnili) zvýšiť alebo znížiť potrebné množstvo elektrickej energie prostredníctvom oznámení vydaných len jeden deň pred dodávkou, čo je typické pre promptné transakcie.

(90)

V súvislosti so zmluvami so spoločnosťami Electrocarbon a Elsid rumunské orgány nevyjadrili žiadne názory. Ako odôvodnenie dodali, že nevedia, či aj spoločnosti Electrocarbon a Elsid boli zapojené do veľkoobchodného obchodovania s elektrickou energiou.

(91)

Rumunské orgány poskytli riadne podložené a podrobné pripomienky k pripomienkam spoločností Alro a ArcelorMittal na podporu ich záveru, že ich zmluvy nezahŕňali štátnu pomoc. Rumunské orgány najmä vysvetlili, že štát nedával svojim zástupcom v predstavenstve spoločnosti Hidroelectrica žiadne pokyny a že podľa rumunského práva obchodných spoločností musia členovia predstavenstva konať v záujme spoločnosti a nie v záujme akcionárov, ktorí ich vymenovali.

(92)

Rumunské orgány uviedli, že spoločnosť Alro dostávala dodávky z vlastnej výroby spoločnosti Hidroelectrica, a že ziskovosť sa teda musí merať len s odkazom na vlastné výrobné náklady spoločnosti Hidroelectrica. Rumunské orgány takisto vysvetlili, že spoločnosť ArcelorMittal je druhým najväčším spotrebiteľom elektrickej energie v Rumunsku po spoločnosti Alro a že o elektrickej energii platí to isté ako o akomkoľvek inom výrobku: čím vyšší je zakúpený objem, tým nižšia je zmluvná cena.

(93)

Rumunské orgány navyše potvrdili pripomienky spoločnosti ArcelorMittal, že ako uviedol orgán ANRE, priemerná cena zaplatená priemyselnými odberateľmi s dopytom v ráde 150 000 MWh/rok bola len o 11 RON/MWh vyššia ako cena zaplatená spoločnosťou ArcelorMittal v roku 2010. Orgány použili na vysvetlenie tohto rozdielu tieto argumenty: i) dodávka v tomto lineárnom profile dáva dodávateľovi elektrickej energie možnosť optimalizovať výrobné náklady; ii) výrazne sa znižujú náklady na údržbu; iii) zníži sa počet a trvanie náhodných odstávok a iv) výrazne sa znížia nerovnováhy na trhu s elektrickou energiou, čo je faktor, ktorý sa prejaví aj znížením nákladov na získavanie elektrickej energie.

(94)

Pokiaľ ide o pripomienky konkurenta spoločnosti Alro, rumunské orgány plne podporili jeho stanovisko a jeho názor, že európsky výrobca hliníka konkuruje všetkým ostatným celosvetovým výrobcom hliníka. Rumunské orgány ďalej tvrdia, že zmluva so spoločnosťou Alro nenarušila hospodársku súťaž na celosvetovom trhu s hliníkom.

(95)

Rumunské orgány navyše tvrdia, že z finančného hľadiska by každý racionálny výrobca elektrickej energie ponúkol výrobcovi hliníka tarifu lepšiu ako na trhu OPCOM-PCCB alebo promptnom trhu vzhľadom na osobitné charakteristiky výrobcu hliníka. Takisto vysvetlili, že cena na promptnom trhu by nebola správnou referenčnou cenou pre dlhodobé zmluvy uzavreté s priemyselným odberateľom. Ceny na základe dvojstranných zmlúv s výhodnými platobnými podmienkami, ktoré sa týkajú veľkých objemov elektrickej energie pri predvídateľnej spotrebe v pásmach, museli byť omnoho nižšie ako ceny elektrickej energie na promptnom trhu.

(96)

Pokiaľ ide o pripomienky občana, rumunské orgány uviedli, že sú nepodložené. Čo sa týka tvrdenia občana, že ceny poskytnuté spoločnosti Alro boli nižšie ako ceny za rovnocenné transakcie v Rumunsku, rumunské orgány vysvetlili, že občan úplne opomenul fluktuáciu cien vychádzajúcu z osobitných prvkov každej transakcie (t. j. veľké objemy elektrickej energie pri spotrebe v pásmach, vysoká úroveň predvídateľnosti a výhodné finančné podmienky pre predajcu).

(97)

Pokiaľ ide o druhý argument občana, že možnosť poskytnutá spoločnosti Alro upravovať ceny na základe vzorca LME diskriminovala iných účastníkov na trhu s elektrickou energiou, rumunské orgány tvrdia, že: i) tento postup bol podľa rumunských právnych predpisov prípustný, pokiaľ mala spoločnosť Hidroelectrica z predmetnej zmluvy zisk; a ii) toto dojednanie bolo formou partnerstva medzi predajcom a kupujúcim, ktorí si delili zisk z predaja hliníka.

(98)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. Na to, aby dané opatrenie predstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí spĺňať všetky tieto podmienky.

(99)

Preto je nutné posúdiť, či vyšetrované zmluvy poskytli kupujúcim elektrickej energie predávanej spoločnosťou Hidroelectrica, t. j. spoločnostiam Alpiq RomEnergie, Alpiq RomIndustries, EFT, Electrica, Electromagnetica, Energy Holding, EURO-PEC, Luxten-Lighting, Alro, ArcelorMittal, Electrocarbon a Elsid, štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ po pristúpení Rumunska k Európskej únii.

(100)

Bolo by to tak len vtedy, ak by predmetné zmluvy okrem iných podmienok uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ zvýhodňovali určitých kupujúcich tým, že by im poskytovali hospodársku výhodu nad rámec normálnych trhových podmienok, a ak by to tak bolo, iba ak by výhoda vyplývajúca zo zmlúv a ich následných úprav mohla byť pripísateľná nielen prostriedkom Rumunského štátu, ale aj opatreniam, pokynom a rozhodujúcemu vplyvu štátu, teda nie nezávislým obchodným rozhodnutiam spoločnosti Hidroelectrica.

(101)

Podľa rozhodnutia vo veci Budapesti Erömü (51) sa opatrenia štátnej pomoci prijaté pred pristúpením a stále platné po pristúpení majú považovať buď za existujúcu pomoc, alebo za novú pomoc po pristúpení. Na to, aby sa tieto opatrenia mohli považovať za existujúcu pomoc, museli by byť výslovne uvedené v akte o pristúpení členského štátu k Európskej únii, v tomto prípade v prílohe V k Zmluve o pristúpení Rumunska a Bulharska k Európskej únii („akt o pristúpení“) (52). Zmluvy neboli výslovne uvedené v prílohe V aktu o pristúpení. Keďže zmluvy boli stále platné aj po dátume pristúpenia, mohli sa považovať jedine za novú pomoc, a vzhľadom na citovanú judikatúru sa teda musia posudzovať od dátumu pristúpenia (1. januára 2007) s ohľadom na štyri podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

Komisia teda musí vyhodnotiť zmluvy ako možné nové opatrenia pomoci od času pristúpenia Rumunska 1. januára 2007. Toto hodnotenie nemôže byť založené na okolnostiach existujúcich na trhu v čase uzavretia zmlúv (pozri odôvodnenie 19), a to najmä na účely rozhodnutia, či predmetné zmluvy v čase uzavretia zodpovedali trhovým cenám. Tieto okolnosti sa už teda nebudú ďalej posudzovať.

(102)

Na stanovenie, či ceny a podmienky, za ktorých spoločnosť Hidroelectrica dodávala elektrickú energiu údajným príjemcom, by inak neboli dostupné na rumunskom trhu od roku 2007, musí Komisia v prvom rade nájsť vhodnú referenčnú cenu, ktorá odzrkadľuje trhovú cenu i) dostupnú v časovom období po pristúpení Rumunska k EÚ, keď platili zmluvy; a ii) v časovom období, pre ktoré Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania v súvislosti so zmluvami.

(103)

Pri posudzovaní, či existovala hospodárska výhoda, Komisia používa ako referenčný bod trhový subjekt s rovnakými alebo podobnými záväzkami ako spoločnosť Hidroelectrica, s rovnakými príležitosťami a rovnakými právnymi a hospodárskymi podmienkami, aké platili v Rumunsku v skúmanom období, s ohľadom na obmedzenia a obchodné ciele subjektu (53). Na to, aby bolo možné vylúčiť prítomnosť štátnej pomoci, sa spoločnosť vo verejnom vlastníctve musí pri predaji svojich výrobkov správať ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve, ktorý sa snaží maximalizovať príjmy alebo minimalizovať straty. Inými slovami, posúdenie prítomnosti možnej neoprávnenej hospodárskej výhody v komerčnej zmluve o dodávke od štátom vlastného dodávateľa si vyžaduje posúdenie, do akej miery by sa dodávateľ, ktorého nevlastní štát, správal v podobnej situácii rovnako.

(104)

Podobne platí, že hoci rozdiely v cenách medzi tarifami za elektrickú energiu stanovenými štátom a vyššími cenami na voľnom trhu môžu na prvý pohľad nasvedčovať prítomnosti štátnej pomoci, stále môže byť z objektívnych príčin možné, že nižšie úrovne cien vo vyšetrovaných zmluvách neposkytujú kupujúcim elektrickej energie hospodársku výhodu nad úrovňou trhových podmienok (54). A napokon, pri posudzovaní možnosti štátnej pomoci vymedzenej ako ceny elektrickej energie nad úrovňou trhových podmienok na trhoch s elektrickou energiou v zložitom trhovom prostredí môže Komisia zákonne použiť konkrétne metódy alebo hospodárske modely na stanovenie, do akej miery sa zmluvné ceny líšia od trhových cien (55).

(105)

Cena v zmluvách sa buď upravovala ročne nad úroveň ceny stanovenej v zmluve, alebo sa stanovovala ročne pre viacero zmlúv, s výnimkou prípadu spoločnosti Alro, v ktorom sa skutočná ročná cena vypočítala podľa zmluvného vzorca indexácie. Existencia hospodárskej výhody sa teda posudzuje pre každý rok zahrnutý do vyšetrovania od 1. januára 2007.

(106)

Ako je uvedené v odôvodneniach 24 – 35, Komisia skúmala viaceré segmenty trhu s elektrickou energiou v Rumunsku medzi rokmi 2007 a 2010. Na účely porovnania podobných prvkov je vhodné preskúmať navzájom najbližšie a najvhodnejšie porovnávacie ukazovatele pre ceny uvedené v zmluvách v skúmanom období.

(107)

Na dobre fungujúcich trhoch s elektrickou energiou s dostatočnou likviditou a nástrojmi, ktoré umožňujú predpovedať ceny budúcich dodávok, sú promptné ceny dobrým ukazovateľom alebo približným odhadom trhových cien a možno ich použiť ako referenčné ceny na posúdenie cenových úrovní v konkrétnych zmluvách. V tejto veci však vzhľadom na pomerne vysoký podiel dopytu, ktorý sa v roku 2007 v Rumunsku stále uspokojoval prostredníctvom regulovaných taríf, obmedzenú likviditu obchodných platforiem OPCOM v období rokov 2007 – 2010, objemy elektrickej energie podliehajúce vyšetrovaným zmluvám, vytvorenie búrz s energiami riadených spoločnosťou OPCOM ako relevantného protimonopolného trhu, na ktorom dochádzalo k zneužívaniu dominantného postavenia (odôvodnenia 30 – 31 a 34), a s ohľadom na pripomienky tretích strán (odôvodnenia 60 – 63) nemožno prima facie stanoviť, že promptné ceny alebo ceny na platforme OPCOM-PCCB možno považovať za vhodné referenčné ceny na posúdenie možnej prítomnosti hospodárskej výhody nad úrovňou trhových cien.

(108)

Komisia sa teda vzdala použitia priemerných cien na platforme OPCOM ako referenčných cien na porovnanie zmluvných cien spoločnosti Hidroelectrica, na ktorých zakladala svoje pochybnosti vyjadrené v príslušných rozhodnutiach o začatí konania v súvislosti s prítomnosťou hospodárskej výhody v desiatich zmluvách s obchodníkmi s elektrickou energiou a dvoch zmluvách s výrobcami elektród. Vyšetrovanie ukázalo, že obchodovanie na platformách ako OPCOM s kratším trvaním a za štandardných podmienok, na „dennom trhu“ i s trvaním „jeden rok alebo menej“, prípadne s cieľom poskytovať doplnkové alebo vyvažujúce služby prevádzkovateľovi elektrickej siete, nemožno považovať za primeranú alternatívu k skúmaným individuálnym zmluvám so spoločnosťou Hidroelectrica za osobitných okolností rumunského trhu v sledovanom období. Predmetné zmluvy sa uzatvárali priamo s cieľom vyhovieť osobitným potrebám dodávok kupujúceho a predajcu s pružnosťou, ktorá nie je dostupná v iných segmentoch trhu. Preto je na preukázanie prítomnosti hospodárskej výhody nad úrovňou trhových podmienok nutné preskúmať aj podmienky existujúce v iných segmentoch trhu jestvujúcich v Rumunsku v roku 2007 a neskôr, a to aj v prípade, že neboli identifikované v rozhodnutiach o začatí konania.

(109)

Pokiaľ ide o regulovaný trh, na ktorý spoločnosť Hidroelectrica v predmetnom čase dodávala približne jednu pätinu svojej výroby (odôvodnenie 31), porovnanie s regulovanými cenami účtovanými každý rok spoločnosťou Hidroelectrica založené na oprávnených nákladoch a miere návratnosti stanovenými regulátorom elektrickej energie ANRE preukazuje, že všetky vyšetrované zmluvné ceny boli medzi rokmi 2007 a 2010 trvale a výrazne vyššie ako regulované ceny (odôvodnenie 26 a príloha 1). Pre spoločnosť Hidroelectrica bolo teda hospodársky racionálne naďalej dodávať energiu všetkým údajným príjemcom v tomto konaní po roku 2007, lebo predmetné zmluvy boli lukratívnejšie ako zmluvy uzatvárané na regulovaných trhoch. Na základe porovnania s teoretickou alternatívou zvýšenia množstva dodávaného na regulovaný trh spoločnosť Hidroelectrica v každom prípade nemohla ľubovoľne zmeniť svoje dodávky elektrickej energie z vyšetrovaných zmlúv na regulovaný trh, lebo množstvo dodávané na regulovaný trh stanovoval ex ante orgán ANRE.

(110)

To isté platí mutatis mutandis pre obchodné podmienky na vyvažujúcom a dennom trhu. Vzhľadom na charakter výroby spoločnosti Hidroelectrica, ktorá je čiastočne založená na regulovateľných dodávkach elektrickej energie a nízkych hraničných nákladoch, možno tvrdiť, že spoločnosť Hidroelectrica mohla príležitostne dosiahnuť vyššie príjmy presunom svojich dodávok elektrickej energie z vyšetrovaných zmlúv na denné a vyvažujúce trhy, pričom by sa zamerala najmä na dodávanie elektrickej energie v čase špičky, keď ceny výrazne stúpajú. Z rôznych dôvodov však trhové podmienky a ceny prevažujúce v týchto segmentoch trhu nemožno považovať za zodpovedajúce trhovým podmienkam, s ktorými by bolo možné porovnať vyšetrované zmluvy s cieľom zistiť, či poskytli kupujúcim hospodársku výhodu.

(111)

Po prvé, je zrejmé, že spoločnosť Hidroelectrica dodávala medzi rokmi 2007 a 2010 elektrickú energiu aj na tieto segmenty trhu, hoci v obmedzenom rozsahu – rádovo menej než 10 % svojho odbytu (odôvodnenie 31). Podstatná otázka je, či tieto trhy mohli predstavovať platnú alternatívu pre racionálny subjekt, ktorý by konal na mieste spoločnosti Hidroelectrica a chcel by určiť cieľ pre 63 % svojho odbytu – odbytu, ktorý spoločnosť Hidroelectrica dosiahla na základe dvojstranných zmlúv medzi rokmi 2007 a 2010.

(112)

Obchodovanie na týchto segmentoch trhu zahŕňalo rôzne aspekty, ktoré znemožňujú stanoviť trhové podmienky platné pre celý rumunský trh alebo pre dlhodobé zmluvy spoločnosti Hidroelectrica. Vyvažujúce alebo doplnkové služby poskytujú výrobcovia elektrickej energie prevádzkovateľom prenosových sústav na základe nepredvídateľného dopytu a vzorcov dopytu jednotlivých kupujúcich. Denná dodávka takisto znamená, že ceny a množstvá nemožno predvídať zo dňa na deň. Inými slovami, skúmané dlhodobé zmluvy, aj keby sa nebral ohľad na ich zmluvné ustanovenia a keby sa predpokladalo, že by ich bolo možné rozdeliť na sériu po sebe nasledujúcich zmlúv, ktoré možno preskúmať v každom roku, nemožno porovnať so sériou 365 jednodenných zmlúv za rovnaké obdobie. Žiadny z týchto alternatívnych segmentov trhu by neposkytol predvídateľnosť a stabilitu príjmu, ktoré požaduje spoločnosť Hidroelectrica alebo ktoré by zodpovedali povahe jej výroby a jej investičnému plánu (odôvodnenia 13 – 15).

(113)

A napokon, celkové objemy obchodované každý rok od roku 2007 do roku 2010 medzi všetkými rumunskými dodávateľmi a príslušnými kupujúcimi na dennom i vyvažujúcom trhu boli dohromady vždy nižšie ako ročný objem dodávaný podľa vyšetrovaných zmlúv (pozri odôvodnenia 30, 31 a 38). Žiadny zo segmentov trhu nemal v tomto období potrebnú kapacitu ani likviditu na absorbovanie objemov predaja, ktorý prebiehal podľa vyšetrovaných zmlúv. Inými slovami, dokonca aj pri nerealistickom predpoklade, že spoločnosť Hidroelectrica by mohla nahradiť všetkých rumunských výrobcov a predajcov na jednom alebo oboch týchto segmentoch trhu, stále by musela hľadať ďalších kupujúcich pre dané objemy. Podmienky a ceny uplatňované na týchto pomerne špecifických segmentoch trhu sa preto bez ohľadu na svoju výšku nemohli použiť ako referenčná cena na spoľahlivé a objektívne porovnanie s cenami spoločnosti Hidroelectrica na základe dlhodobých zmlúv.

(114)

Vzhľadom na základné charakteristiky zmlúv z hľadiska pružnosti dodávky, dlhého trvania a zmluvného množstva, ako aj na osobitné okolnosti rumunského trhu vo vyšetrovanom období, boli najvhodnejšie porovnávacie parametre dostupné na stanovenie možnej prítomnosti hospodárskej výhody nad prevládajúcou úrovňou trhových podmienok v Rumunsku ceny dohodnuté veľkými odberateľmi, ktorí uzavreli individuálne zmluvy priamo za podmienok, ktoré neboli nemenné ani vopred stanovené. Preto je správne analyzovať, či skúmané zmluvy zodpovedali cenám iných predajcov na rumunskom trhu s priamo uzatváranými zmluvami. Súbor údajov opísaný v odôvodneniach 35 – 38 týkajúci sa platných priamo uzatváraných dvojstranných zmlúv z rovnakého obdobia ako vyšetrované zmluvy predstavuje v tomto prípade pre Komisiu najvhodnejší základ na porovnanie zmluvných cien účtovaných obchodníkom s elektrickou energiou a spoločnostiam Alro, Electrocarbon a Elsid. Komisia preto porovnala tieto ceny s cenami vyplývajúcimi zo súboru údajov za obdobie od 1. januára 2007 do konca roka 2010.

(115)

Pokiaľ ide o dve zmluvy uzavreté v rokoch 2009 a 2010 spoločnosťou Hidroelectrica so spoločnosťou ArcelorMittal na trhu OPCOM-PCCB, Komisia sa nedomnieva, že ceny z paralelných ponúk dvoch obchodníkov dostupných na trhu OPCOM-PCCB uvedené v príslušnom rozhodnutí o začatí konania predstavujú primeranú referenčnú cenu, a to z týchto dôvodov:

(116)

Keďže nie sú k dispozícii plne porovnateľné zmluvy, priemerné ceny na trhu OPCOM-PCCB nie sú platnou referenčnou cenou pre dve zmluvy so spoločnosťou ArcelorMittal, lebo objem obchodovanej energie na platforme OPCOM bol obmedzený a druhy skutočne vykonaných transakcií neboli porovnateľné.

(117)

Bez ohľadu na predbežné názory vyjadrené v rozhodnutiach o začatí konania a vzhľadom na veľké množstvá elektrickej energie zakúpenej spoločnosťou ArcelorMittal, skutočnosť, že spoločnosť ArcelorMittal bola spoľahlivým a finančne stabilným klientom spoločnosti Hidroelectrica, a skutočnosť, že ani jedna z dvoch paralelných ponúk obchodníkov ani priemerné ceny na trhu OPCOM-PCCB nepredstavovali platné porovnávacie parametre pre dve zmluvy so spoločnosťou ArcelorMittal, sa Komisia domnieva, že najlepším ukazovateľom referenčnej ceny na účely porovnania by bola cena použitá v iných zmluvách identifikovaných v súbore údajov. Vzhľadom na pripomienky prijaté v reakcii na rozhodnutie o začatí konania preto Komisia upravila svoju analýzu a skúmala ceny v týchto dvoch zmluvách so spoločnosťou ArcelorMittal na základe rovnakého súboru údajov, aký použila na porovnanie dlhodobých zmlúv.

(118)

Na dobre fungujúcich trhoch s elektrickou energiou s dostatočnou likviditou a nástrojmi, ktoré umožňujú predpovedať ceny budúcich dodávok, sú promptné ceny dobrým ukazovateľom alebo približným odhadom trhových cien a možno ich použiť ako referenčné ceny na posúdenie cenových úrovní v konkrétnych zmluvách. Vzhľadom na pomerne vysoký podiel dopytu, ktorý sa v roku 2009 v Rumunsku stále uspokojoval prostredníctvom regulovaných taríf, obmedzenú likviditu obchodných platforiem OPCOM v období rokov 2007 – 2010 a skutočnosť, že burzy s energiami riadené spoločnosťou OPCOM boli určené ako relevantný protimonopolný trh, na ktorom dochádza k zneužívaniu dominantného postavenia, je však v tejto veci správne použiť iné vhodné referenčné ceny na posúdenie možnej prítomnosti hospodárskej výhody nad úrovňou trhových cien.

(119)

Komisia preto použila súbor údajov poskytnutý rumunskými orgánmi, ktorý považovala za najlepší dostupný zdroj dôkazov o trhových podmienkach v Rumunsku. Súbor údajov obsahuje dostatočné informácie na to, aby Komisia mohla analyzovať podmienky na rumunskom trhu s elektrickou energiou vo vyšetrovanom časovom období, ako je uvedené v odôvodneniach 36 a 37. Na základe toho súboru údajov Komisia vykonala ekonometrickú analýzu na odhadnutie referenčnej ceny na základe zmlúv o dodávke elektrickej energie z rovnakého obdobia ako vyšetrované zmluvy spoločnosti Hidroelectrica za celé vyšetrované obdobie. Použitie hospodárskych modelov na kvantifikovanie možných výhod nad úrovňou trhových podmienok je v súlade s precedensom v zložitom trhovom prostredí (odôvodnenie 104), napríklad v takom, aké bolo v Rumunsku od roku 2007 (odôvodnenia 24 – 38 a 107). Úplný a podrobný technický opis ekonometrickej analýzy a jej výsledkov sa nachádza v prílohe II.

(120)

S cieľom overiť v neprítomnosti presného referenčného kritéria na stanovenie „trhových podmienok“, či zmluvy obsahovali ceny nad trhovou úrovňou, sa ako približný parameter odhadli referenčné trhové ceny za konzervatívnych predpokladov, konkrétne s prihliadnutím na významné odchýlky smerom nadol od odhadovanej trhovej ceny. Na základe tohto konzervatívneho prístupu Komisia vykonala porovnanie medzi cenami v zmluvách spoločnosti Hidroelectrica a ročnou referenčnou trhovou cenou medzi rokmi 2007 a 2010. Porovnanie sa vykonalo na ročnom základe, lebo predajné ceny sa napriek príslušných ustanoveniam v zmluvách upravovali každý rok (58).

(121)

Analýza ukázala, že len traja údajní príjemcovia získali ceny nižšie ako rozsah, v ktorom by sa mohli považovať za zodpovedajúce referenčnej trhovej cene:

(122)

Analýza ukázala, že ceny použité spoločnosťou Hidroelectrica v deviatich zmluvách z rokov 2007 až 2010, konkrétne so spoločnosťami Alpiq RomIndustries, Alpiq RomEnergie, EFT, Electromagnetica, Energy Holding, Euro-Pec, Electrica, ArcelorMittal a Alro, boli v plnom súlade s referenčnou trhovou cenou. V prípade zmluvy so spoločnosťou Luxten-Lighting sa ceny použité v rokoch 2007 a 2010 výrazne nelíšia od cien pre iné priamo uzatvárané zmluvy uzavreté na rumunskom trhu.

(123)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že na základe zmlúv so spoločnosťami Alpiq RomIndustries, Alpiq RomEnergie, EFT, Electromagnetica, Energy Holding, Euro-Pec, Electrica, ArcelorMittal a Alro počas celého vyšetrovaného obdobia, ako aj zmluvy so spoločnosťou Luxten-Lighting v rokoch 2007 a 2010, nebola poskytnutá žiadna neoprávnená hospodárstva výhoda nad úrovňou trhových podmienok.

(124)

Empirická analýza zároveň identifikovala tri zmluvy, v ktorých ceny neboli v súlade s referenčnou cenou, a to zmluvu medzi spoločnosťou Hidroelectrica a spoločnosťou Luxten-Lighting v rokoch 2008 a 2009 a spoločnosťami Electrocarbon a Elsid v rokoch 2007 – 2010.

(125)

Rozhodnutie spoločnosti Hidroelectrica zachovať tri zmluvy so spoločnosťami Elsid, Electrocarbon a Luxten-Lighting preto nemožno považovať za rozhodnutie racionálneho trhového subjektu, lebo zmluvy so spoločnosťou Luxten-Lighting v rokoch 2008 a 2009 a so spoločnosťami Electrocarbon a Elsid v rokoch 2007 – 2010 obsahujú ceny, ktoré sú, zdá sa, pod úrovňou trhových podmienok pri konzervatívnych predpokladoch (príloha II). Zmluvy spoločnosti Hidroelectrica teda poskytli neoprávnenú hospodársku výhodu spoločnosti Luxten-Lighting v rokoch 2008 – 2009 a spoločnostiam Electrocarbon a Elsid v rokoch 2007 – 2010.

(126)

Z toho vyplýva, že zmluvy spoločnosti Hidroelectrica so spoločnosťou Luxten-Lighting v roku 2008 a 2009 a so spoločnosťami Electrocarbon a Elsid v rokoch 2007 – 2010 zrejme zvýhodnili kupujúcich tým, že im poskytli neoprávnenú hospodársku výhodu nad úrovňou normálnych trhových podmienok, a teda nemožno vylúčiť možnosť, že zmluvy zahŕňali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(127)

Vzhľadom na zistenia z ekonometrickej analýzy Komisie opísanej v odôvodnení 120 je preto nutné ďalej analyzovať, či bola v súvislosti so spoločnosťami Luxten-Lighting, Electrocarbon a Elsid splnená jedna z ďalších kumulatívnych podmienok existencie štátnej pomoci.

(128)

Keďže spoločnosť Hidroelectrica je z 80 % vlastnená štátom a keďže potenciálny pokles tržieb z predaja znižuje množstvo prostriedkov dostupných Rumunsku ako akcionárovi, Komisia môže dospieť k záveru, že tržby alebo ich pokles v dôsledku predaja elektrickej energie podľa troch zmlúv so spoločnosťou Luxten-Lighting v rokoch 2008 – 2009 a spoločnosťami Electrocarbon a Elsid v rokoch 2007 – 2010 zahŕňajú štátne prostriedky v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(129)

Rovnaký záver však nevyhnutne nemusí platiť v súvislosti s pripísateľnosťou obchodných rozhodnutí spoločnosti Hidroelectrica v súvislosti s cenami a tržbami z predaja získanými prostredníctvom troch zmlúv so spoločnosťami Luxten-Lighting, Electrocarbon a Elsid po 1. januári 2007 Rumunskému štátu. Samotná skutočnosť, že ceny na základe vyšetrovaných zmlúv účtovala spoločnosť Hidroelectrica, verejný podnik väčšinovo kontrolovaný Rumunským štátom, nie je dostatočným dôvodom na záver, že tieto rozhodnutia boli pripísateľné Rumunskému štátu.

(130)

Všetky tri zmluvy boli platné k 1. januáru 2007 (odôvodnenie 19, príloha I). Komisia nie je oprávnená posúdiť, či uzavretie troch predmetných zmlúv v rokoch 2002 a 2004 a prípadných úprav v období pred pristúpením Rumunska k EÚ bolo pripísateľné Rumunskému štátu, ani posúdiť situáciu na trhu, v akej boli zmluvy pred príslušným dátumom uzavreté alebo upravené (odôvodnenie 101). Rozhodnutia spoločnosti Hidroelectrica, ktoré je Komisia oprávnená posúdiť, sú teda tieto:

(131)

V tejto súvislosti ani v prípade, že by Rumunský štát bol v pozícii riadiť politiku spoločnosti Hidroelectrica a uplatňovať dominantný vplyv na jej rozhodnutia, nemožno automaticky predpokladať, že zachovaním zmlúv so spoločnosťou Luxten-Lighting v rokoch 2008 – 2009 a spoločnosťami Electrocarbon a Elsid v rokoch 2007 – 2010 a úpravou zmluvných cien skutočne uplatňoval túto kontrolu.

(132)

Podľa príslušnej judikatúry (59) je nutné preskúmať, či možno tvrdiť, že rumunské orgány boli nejakým spôsobom zapojené do zachovania platných zmlúv a úpravy zmluvných cien, ako aj pravdepodobnosť, že do týchto rozhodnutí neboli zapojené. Na tieto účely možno pripísateľnosť rozhodnutí v súvislosti s vyšetrovanými zmluvami Rumunskému štátu odvodiť zo súboru ukazovateľov vyplývajúcich z okolností a súvislostí, v ktorých spoločnosť Hidroelectrica dodávala elektrickú energiu spoločnosti Luxten-Lighting v rokoch 2008 – 2009 a spoločnostiam Electrocarbon a Elsid po roku 2007.

(133)

Na základe príslušnej judikatúry môže byť zachovanie troch v tom čase platných zmlúv a úpravy zmluvných cien po roku 2007 pripísateľné Rumunsku, najmä i) ak spoločnosť Hidroelectrica nemohla rozhodnúť o týchto záležitostiach bez zohľadnenia požiadaviek orgánov verejnej moci alebo ii) ak spoločnosť Hidroelectrica musela zohľadniť smernice vydané vládnym alebo medziministerským orgánom. Zohľadniť sa takisto musí aj iii) to, či bola spoločnosť Hidroelectrica integrovaná do štruktúr verejnej správy; iv) charakter jej činností a ich vykonávanie na trhu za bežných podmienok hospodárskej súťaže so súkromnými subjektmi; v) právne postavenie spoločnosti Hidroelectrica (v tom zmysle, či podlieha verejnému právu, alebo všeobecnému právu obchodných spoločností); vi) intenzita dohľadu orgánov verejnej moci nad jej riadením alebo vii) akýkoľvek iný ukazovateľ zapojenia orgánov verejnej moci do zachovania zmlúv a úpravy zmluvných cien alebo nepravdepodobnosť ich nezapojenia, a to aj so zreteľom na viii) kompas rozhodnutí prijatých spoločnosťou Hidroelectrica, ich obsah alebo podmienky, ktoré obsahujú. (60)

(134)

Hidroelectrica je spoločnosť, ktorá sa riadi bežným právom obchodných spoločností a nie je integrovaná do štruktúr verejnej správy. Členovia predstavenstva spoločnosti Hidroelectrica môžu kombinovať funkcie s pozíciami vo vláde (odôvodnenie 12). To môže znamenať, že členovia predstavenstva boli vybraní hlavne z dôvodu svojej blízkosti k vláde a nie na základe svojich obchodných skúseností alebo spôsobilosti. Hoci existujú náznaky, že spoločnosť Hidroelectrica je povinná brať do úvahy smernice vydané vládnymi alebo medziministerskými orgánmi, nie sú k dispozícii žiadne informácie o tom, že také smernice boli vydané na účely zachovania platnosti troch predmetných zmlúv a zvýšenia zmluvných cien. Neexistujú najmä žiadne informácie o tom, že by valné zhromaždenie alebo predstavenstvo spoločnosti Hidroelectrica zohrávalo akúkoľvek úlohu v rozhodnutiach súvisiacich so zmluvami o komerčnej dodávke elektrickej energie (ich zachovaním) a/alebo s úpravou cien uplatňovaných podľa týchto zmlúv (odôvodnenie 12). Ako konštatovali viaceré zainteresované strany, podľa stanov spoločnosti Hidroelectrica a rumunského práva obchodných spoločností výkonný riaditeľ riadi spoločnosť, zastupuje ju v jej každodennom podnikaní a prijíma nezávislé rozhodnutia o záležitostiach, ktoré nie sú vyhradené pre valné zhromaždenie akcionárov a predstavenstvo. Rumunské orgány zdôraznili, že členovia predstavenstva musia prijímať rozhodnutia v záujme spoločnosti.

(135)

Ministerské nariadenie 445/2009, ktoré Komisia spomenula v rozhodnutiach o začatí konania (odôvodnenie 44), nemalo žiadny vplyv na podmienky troch predmetných zmlúv. Podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia boli v tom čase platné dvojstranné zmluvy oslobodené od pravidla, podľa ktorého boli predstavitelia ministerstva hospodárstva, obchodu a podnikateľského prostredia a členovia predstavenstiev štátom vlastnených spoločností pôsobiacich v oblasti elektrickej energie povinní od 31. marca 2010 zabezpečiť, aby sa s objemom elektrickej energie určenej pre veľkoobchodný trh obchodovalo výlučne na platforme OPCOM. Ako je uvedené v odôvodnení 101, právomoc skúmať predmetné zmluvy z hľadiska pravidiel štátnej pomoci EÚ platí od pristúpenia Rumunska k EÚ, teda tri roky pred lehotou stanovenou v ministerskom nariadení č. 445/2009 a viac než dva roky pred prijatím nariadenia. Z toho vyplýva, že v čase, od ktorého sa tieto zmluvy mohli stať predmetom preskúmania podľa pravidiel EÚ, žiadne také pravidlo nejestvovalo. Maloobchodné zmluvy medzi spoločnosťou Hidroelectrica a spoločnosťami Elsid a Electrocarbon – platné pred 31. marcom 2010 – by navyše neboli zahrnuté, aj keby opatrenie platilo aj pre zmluvy, ktoré existovali v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia, lebo sa týkalo len (budúceho) veľkoobchodného predaja.

(136)

Navyše, hoci ministerské nariadenie 445/2009 nasvedčuje určitému stupňu vplyvu štátu na obchodnú politiku výrobcov elektrickej energie vlastnených štátom, jeho cieľ je hlavne regulačný, konkrétne zvýšiť transparentnosť transakcií energie na veľkoobchodnom trhu a zabezpečiť väčšie objemy a likviditu na obchodných platformách spravovaných spoločnosťou OPCOM. Ministerské nariadenie sa vzťahuje na všetkých výrobcov vlastnených štátom, nielen na spoločnosť Hidroelectrica. Z podmienok a cieľov ministerského nariadenia 445/2009 teda nemožno vyvodiť, že Rumunský štát uplatňoval kontrolu nad každou transakciou, zmluvou či úpravou zmluvy týkajúcou sa dodávok elektrickej energie výrobcami elektrickej energie vlastnenými štátom, ktorí predstavujú veľkú väčšinu výrobcov na rumunskom trhu, najmä dodávok spoločnosťou Hidroelectrica. Inými slovami, podľa nariadenia je nepravdepodobné, že Rumunský štát sa podieľal na bežnej každodennej obchodnej činnosti, zmluvách o predaji, ich úpravách, rokovaniach o cenách atď. v súvislosti s tromi vyšetrovanými zmluvami.

(137)

S výnimkou dodávky elektrickej energie na regulovanom trhu (odôvodnenia 25 – 26) vykonáva spoločnosť Hidroelectrica svoju činnosť dodávok elektrickej energie na otvorených trhoch s dobrovoľnými kupujúcimi prostredníctvom hospodárskej súťaže s inými súkromnými či verejnými dodávateľmi. Konkrétne platí, že so značným objemom elektrickej energie, ktorý bol výrazne nad úrovňou celkového množstva dodávok spoločnosti Hidroelectrica podľa všetkých vyšetrovaných zmlúv, sa obchodovalo prostredníctvom dvojstranných individuálnych zmlúv na rumunskom trhu, na ktorom súťaží množstvo ďalších dodávateľov (odôvodnenia 30 a 38). Skúmané zmluvy spoločnosti Hidroelectrica, a najmä tri individuálne dlhodobé zmluvy so spoločnosťami Luxten-Lighting, Electrocarbon a Elsid, ktoré boli zachované po 1. januári 2007, teda nie sú abnormálne ani výnimočné, čo by nasvedčovalo osobitnému záujmu štátu na ich zachovaní.

(138)

Zmluvy so spoločnosťami Electrocarbon a Elsid boli navyše zachované a znova uzavreté s príjemcami spoločnosti Hidroelectrica až po začiatku insolvenčného konania v roku 2012, čo nasvedčuje tomu, že tieto zmluvy boli stále zaujímavé pre dočasné nové vedenie spoločnosti Hidroelectrica aj po uplynutí značného času od pristúpenia Rumunska k Európskej únii v roku 2007 a od ich uzavretia a úprav, najmä pokiaľ ide o ceny. Podobne spoločnosť Hidroelectrica požadovala vyššie ceny nad úrovňou zmluvných cien a oznámila spoločnostiam Electrocarbon a Elsid prerušenie dodávok, aby ich donútila prijať ďalšie zvýšenie cien v roku 2010 (odôvodnenie 22), a teda sa správala ako predajca snažiaci sa maximalizovať príjmy a nie ako poskytovateľ pomoci.

(139)

Navyše platí, že Rumunský štát ani nie je v pozícii podieľať sa na obchodných zmluvách dodávateľov elektrickej energie vlastnených štátom v záujme konkrétnych a významných priemyselných kupujúcich. Pred pristúpením Rumunska k EÚ sa napríklad v internom oznámení z 2. februára 2006, ktoré podpísal štátny tajomník ministerstva hospodárstva a obchodu a schválil predseda vlády, navrhovalo zavedenie osobitného preferenčného zaobchádzania s desiatimi najväčšími energeticky náročnými používateľmi v Rumunsku (vrátane výrobcov hliníka alebo ocele, ktorých dodávateľom bola spoločnosť Hidroelectrica alebo Nuclearelectrica). Pokiaľ ide konkrétne o zmluvu so spoločnosťou ArcelorMittal, rozhodnutie predstavenstva spoločnosti Hidroelectrica č. 13/2009 zo 16. decembra 2009 splnomocnilo výkonného riaditeľa spoločnosti Hidroelectrica „rokovať o pokračujúcej zmluve o predaji elektrickej energie za najlepších podmienok pre spoločnosť Hidroelectrica“. Predstavenstvo to vykonalo schválením hlavných podmienok zmlúv z rokov 2009 a 2010 so spoločnosťou ArcelorMittal. Predstavenstvo spoločnosti Hidroelectrica schválilo aj dodatok č. 17 z roku 2009 k zmluve so spoločnosťou Alro (vložením vzorca LME do výpočtu zmluvnej ceny).

(140)

Podobne sa v memorande z 3. februára 2011 vydanom dvomi generálnymi riaditeľmi spoločností Nuclearelectrica a CE Hunedoara, ktoré podobne ako spoločnosť Hidroelectrica vlastní štát, požadovalo, aby ministerstvo hospodárstva a obchodu schválilo uzavretie zmluvy o veľkoobchodnom predaji elektrickej energie medzi spoločnosťou Nuclearelectrica ako predajcom a spoločnosťou CE Hunedoara ako kupujúcim. Táto transakcia si vyžadovala výnimku z ustanovení nariadenia 445/2009, podľa ktorých sa každá veľkoobchodná transakcia s elektrickou energiou zahŕňajúca štátny podnik smie uskutočniť jedine na platforme OPCOM. O túto výnimku sa žiadalo vzhľadom na to, že získaná elektrická energia by uspokojila „potreby elektrickej energie viacerých priemyselných odberateľov národného významu v roku 2011“. Toto memorandum plne podporil minister hospodárstva a obchodu.

(141)

Z toho vyplýva, že existujú určité nepriame dôkazy, ktoré neumožňujú úplne vylúčiť zapojenie Rumunského štátu do uzatvárania alebo významných úprav zmlúv spoločnosti Hidroelectrica s veľkými energeticky náročnými priemyselnými kupujúcimi.

(142)

Komisia ďalej dospela k záveru, že ďalšie zmluvy o predaji, ktoré spoločnosť Hidroelectrica uzavrela s ďalšími dvoma spoločnosťami vlastnenými štátom Electrocentrale Deva a Termoelectrica v rokoch 2008 a 2009, boli pripísateľné Rumunskému štátu. Tento záver vychádzal najmä z priamych dôkazov založených na tom, že iné dve spoločnosti vlastnené štátom žiadali schválenie zmlúv od ministra zodpovedného aj za štátom vlastnenú spoločnosť Hidroelectrica ako spôsobu (krížového) financovania ich vtedajších operácií a operácií štátom vlastnených baní, ktoré im dodávali uhlie, zo sociálnych a iných neobchodných dôvodov (61).

(143)

Faktory, na základe ktorých môže byť možné (alebo nemožné vylúčiť), že Rumunský štát sa podieľal na viacerých zmluvách spoločnosti Hidroelectrica s veľkými priemyselnými kupujúcimi národného významu pre rumunské hospodárstvo a s inými predajcami vlastnenými štátom, však nemožno použiť na extrapoláciu v tom zmysle, že všetky obchodné zmluvy spoločnosti Hidroelectrica a konkrétne zmluvy so spoločnosťami Elsid a Electrocarbon a s obchodníkmi s elektrickou energiou možno považovať za pripísateľné Rumunskému štátu. Na rozdiel od spoločností Electrocentrale Deva a Termoelectrica boli spoločnosti Elsid a Electrocarbon a obchodníci s elektrickou energiou v súkromnom vlastníctve a žiadneho z nich nemožno považovať za veľkého priemyselného kupujúceho národného významu pre rumunské hospodárstvo. Dôkazy dostupné počas vyšetrovania predovšetkým nepoukazujú na žiadny osobitný záujem alebo zapojenie Rumunského štátu do nabádania spoločnosti Hidroelectrica, aby uzavrela, prípadne po pristúpení Rumunska zachovala zmluvy so spoločnosťami Elsid a Electrocarbon a s obchodníkmi s elektrickou energiou.

(144)

Navyše, pokiaľ ide o zmluvy so spoločnosťami Elsid, Electrocarbon a Luxten-Lighting, ktoré boli osobitne opísané v predchádzajúcom oddiele 7.1, na základe viacerých skutočností je nepravdepodobné, že rozhodnutie zachovať tieto zmluvy a upraviť ceny v zmluvách so spoločnosťou Luxten-Lighting v rokoch 2008 a 2009 a spoločnosťami Electrocarbon a Elsid v rokoch 2007 – 2010 by mohlo byť pripísateľné rumunským orgánom.

(145)

Konkrétne platí, že skutočné ceny podľa troch zmlúv sa každý rok nepretržite zvyšovali. Medzi rokmi 2007 a 2010 sa ceny účtované spoločnostiam Elsid, Electrocarbon a Luxten-Lighting zvýšili o 44,5 %, 44,5 %, resp. 41,4 %. Nárast cien znižuje absolútnu hodnotu poskytnutej pomoci. Tieto zmeny zmlúv, ktoré znižujú domnelú výšku údajnej štátnej pomoci, vždy iniciovala spoločnosť Hidroelectrica a boli v jej prospech. Stratégia zameraná na zníženie výšky pomoci poskytovanej príjemcom sa zdá v rozpore s účelom poskytovania pomoci alebo je prinajmenšom príliš sofistikovaná na to, aby bola pravdepodobná. A navyše, na rozdiel od spoločností Alro a ArcelorMittal nemožno spoločnosti Elsid, Electrocarbon a Luxten-Lighting považovať za priemyselných odberateľov národného významu: na ilustráciu, ich ročné nákupy elektrickej energie od spoločnosti Hidroelectrica na účely spotreby boli nižšie ako jedna desatina nákupov spoločnosti Alro (príloha I). Je teda nepravdepodobné, že by rozhodnutia o znížení výšky pomoci výrazným zvýšením zmluvných cien mohli byť pripísané nie obchodnému rozhodnutiu spoločnosti Hidroelectrica, ale rozhodnutiu Rumunského štátu s cieľom poskytnúť pomoc údajným príjemcom.

(146)

Nepravdepodobnosť toho, že štát by sa podieľal na rafinovanom znižovaní výšky pomoci, je zjavná aj v súvislosti so zmluvami so spoločnosťami Electrocarbon a Elsid. Konkrétne je nepravdepodobné, že by spoločnosť Hidroelectrica konala podľa pokynov štátu, keď v roku 2010 žiadala o zvýšenie cien nad úroveň zmluvných cien, pričom hrozila prerušením dodávky elektrickej energie a vec riešila na súde (odôvodnenie 22), lebo požadované zvýšenie cien spôsobilo zníženie domnelej výšky pomoci a prerušenie dodávky mohlo ohroziť výrobné činnosti kupujúcich. Toto správanie, teda nedodržanie zmluvnej ceny, ktorá údajne predstavovala pomoc, hrozby prerušením dodávky a obhajovanie zvýšenia ceny na súde, nie je správanie typické pre poskytovateľa pomoci, ale skôr pre spoločnosť snažiacu sa maximalizovať príjmy, ktorá bráni svoje obchodné záujmy a nezaujímajú ju neobchodné ciele sledované podľa pokynov od štátu.

(147)

Čo sa týka spoločnosti Luxten-Lighting, neexistuje žiadny zjavný dôvod pre verejnú politiku, ako napríklad nízke ceny pre koncových používateľov, ktorý by odôvodňoval predaj obchodníkovi, ktorý môže predávať jedine maloobchodne za vyššie ceny, ako keby spoločnosť Hidroelectrica sama maloobchodne predala rovnakú elektrickú energiu. Spoločnosť Alro napríklad predtým, ako jej od roku 2005 začala spoločnosť Hidroelectrica maloobchodne dodávať elektrickú energiu, nakupovala elektrickú energiu od obchodníka Energy Holding, ktorý ju nakupoval veľkoobchodne od spoločnosti Hidroelectrica. Spoločnosť Alro sa správala racionálne, keď začala odoberať elektrickú energiu priamo od spoločnosti Hidroelectrica, a teda ušetrila obchodné rozpätie, ak jej dodávateľ nepridával hodnotu veľkoobchodnej dodávke od spoločnosti Hidroelectrica. V rovnakom duchu je pomerne nepravdepodobné, že by Rumunský štát nabádal spoločnosť Hidroelectrica, aby zachovala zmluvu so spoločnosťou Luxten-Lighting v rokoch 2008 a 2009, lebo ak by spoločnosť Luxten-Lighting nepridala hodnotu svojmu maloobchodnému predaju priemyselným používateľom alebo iným kupujúcim, títo by získali nižšie ceny, ak by uzavreli zmluvu priamo so spoločnosťou Hidroelectrica. Spoločnosť Luxten-Lighting navyše jednostranne vypovedala svoju zmluvu so spoločnosťou Hidroelectrica v novembri 2011, teda ešte predtým, ako Komisia začala konanie – toto správanie nezodpovedá správaniu príjemcu štátnej pomoci.

(148)

Na základe všetkých týchto úvah nemožno stanoviť, že zmluvy so spoločnosťou Luxten-Lighting v rokoch 2008 – 2009 a spoločnosťami Electrocarbon a Elsid v rokoch 2007 – 2010 sú pripísateľné Rumunsku.

(149)

Keďže v troch zmluvách so spoločnosťou Luxten-Lighting v rokoch 2008 – 2009 a spoločnosťami Electrocarbon a Elsid v rokoch 2007 – 2010 nie je prítomný základný prvok existencie štátnej pomoci, teda pripísateľnosť Rumunsku, nie je nutné analyzovať, či sú splnené ďalšie kumulatívne podmienky uplatnenia tohto ustanovenia, napríklad potenciálny vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(150)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda tri skúmané zmluvy so spoločnosťou Luxten-Lighting v rokoch 2008 – 2009 a spoločnosťami Electrocarbon a Elsid v rokoch 2007 – 2010 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(151)

Zmluvy, ktorých sa týka toto rozhodnutie, nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ,

29.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 83/38

(1)

Komisia listom z 30. júla 2013 požiadala holandské orgány, aby poskytli informácie o postupoch v oblasti záväzných stanovísk v Holandsku, ako aj o všetkých záväzných stanoviskách, ktoré sa týkajú spoločností Starbucks Coffee EMEA BV (ďalej len „Starbucks Coffee BV“) a Starbucks Manufacturing EMEA BV (ďalej len „SMBV“), ktoré obidve nepriamo riadi korporácia Starbucks Corporation. Korporácia Starbucks Corporation a všetky spoločnosti, ktoré táto korporácia riadi, sa ďalej spoločne uvádzajú len ako „Starbucks“ alebo „skupina Starbucks“.

(2)

Holandské orgány listom z 2. októbra 2013 predložili Komisii požadované informácie vrátane záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia uzavretého v roku 2008 medzi holandskou finančnou správou a Starbucks Coffee BV (ďalej len „záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia Starbucks Coffee BV“) (2), záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia uzavretého v roku 2008 medzi holandskou finančnou správou a spoločnosťou SMBV (ďalej len „záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia SMBV“) a doplňujúcich dokumentov. Tieto dokumenty sa týkajú najmä správy o transferovom oceňovaní pripojenej k žiadosti o dve uvedené záväzné stanoviská (ďalej len „správa o transferovom oceňovaní“) a inej výmeny informácií medzi holandskou finančnou správou a daňovým poradcom Starbucks Corporation, [daňový poradca] (*1), (ďalej len „daňový poradca“) v mene Starbucks Coffee BV a SMBV (3).

(3)

Dňa 9. januára 2014 zaslala Komisia v rámci prípravy stretnutia, ktoré sa malo konať 15. januára 2014, holandským úradom e-mail:, v ktorom bolo uvedených niekoľko otázok týkajúcich sa, okrem iného, zmluvy o transferovom oceňovaní schválenej v rámci záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia Starbucks Coffee BV a záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia SMBV uzavretého holandskou finančnou správou.

(4)

Dňa 15. januára 2014 sa konalo stretnutie medzi útvarmi Komisie a zástupcami holandskej finančnej správy, počas ktorého sa Komisia, okrem iného, snažila získať ďalšie objasnenia k úpravám vykonaným v nákladovom základe v správe o transferovom oceňovaní vo vzťahu k záväznému stanovisku k stanoveniu metódy ocenenia SMBV a meniacim sa licenčným poplatkom, ktoré uhrádzala SMBV.

(5)

Holandské orgány v liste z 28. januára 2014 v odpovedi na otázky predložené na stretnutí 15. januára 2014 poskytli informácie o úprave porovnateľnosti, výbere porovnateľných spoločností a meniacich sa licenčných poplatkoch. Ďalšie informácie o poskytnutých dokumentoch sú opísané v odôvodneniach 59 až 62 rozhodnutia o začatí konania, ako je uvedené v odôvodnení 9.

(6)

Komisia listom zo 7. marca 2014 (4) informovala holandské orgány, že zvažuje, či môžu záväzné stanoviská k stanoveniu metódy ocenenia v prospech Starbucks Coffee BV a SMBV predstavovať novú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, a vyzvala holandské orgány, aby sa vyjadrili k zlučiteľnosti takejto pomoci. Komisia vyzvala holandské orgány, aby poskytli všetky doplňujúce informácie týkajúce sa záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia Starbucks Coffee BV a SMBV, ako aj daňových priznaní Starbucks Coffee BV a SMBV a spoločností súvisiacich s týmito dvoma spoločnosťami v Holandsku.

(7)

Holandské orgány listom z 21. marca 2014 odpovedali na list zo 7. marca 2014 a poskytli požadované daňové priznania. Holandské orgány takisto potvrdili, že Komisii už boli poskytnuté všetky príslušné dokumenty týkajúce sa záväzných stanovísk k stanoveniu metódy ocenenia, ktoré boli predtým predložené Komisii.

(8)

Dňa 6. mája 2014 sa konalo stretnutie medzu útvarmi Komisie a zástupcami holandskej finančnej správy.

(9)

Dňa 11. júna 2014 prijala Komisia rozhodnutie začať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy vo vzťahu k záväznému stanovisku k stanoveniu metódy ocenenia SMBV na základe toho, že záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia by mohlo predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) (5).

(10)

Holandské orgány listom zo 16. júla 2014 predložili pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. Tieto pripomienky okrem iného zahŕňali zmluvu o pražení medzi spoločnosťami Alki Limited Partnership (ďalej len „Alki LP“) a SMBV a zmluvu o kúpe zelenej kávy medzi spoločnosťami SMBV a Starbucks Coffee Trading Company SARL (ďalej len „SCTC“).

(11)

Komisia listom z 25. novembra 2014 požiadala holandské orgány, aby poskytli informácie požadované v rozhodnutí o začatí konania, ktoré holandské orgány predložili len čiastočne 16. júla 2014, a aby poskytli doplňujúce informácie potrebné na analyzovanie záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia SMBV.

(12)

Holandské orgány listom z 19. decembra 2014 odpovedali na list z 25. novembra 2014, pričom uviedli, že nemajú časť požadovaných informácií.

(13)

Dňa 19. decembra 2014 bolo rozhodnutie o začatí konania uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniu.

(14)

Spoločnosť Starbucks predložila svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listom zo 16. januára 2015. Pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania predložili aj Holandské združenie daňových poradcov (De Nederlandse Orde van Belastingadviseurs, ďalej len „NOB“), Konfederácia holandských zamestnávateľov a priemyslu (Verbond van Nederlandse Ondernemingen & Nederlands Christelijk Werkgeversverbond, ďalej len „VNO-NCW“), ATOZ Tax Advisers Luxembourg, Oxfam International a Rakúska obchodná komora (Bundesarbeitskammer Österreich, ďalej len „BAK“).

(15)

Holandské orgány listom z 8. januára 2015 predložili v odpovedi na list Komisie z 25. novembra 2014 zmluvu o založení komanditnej spoločnosti, ktorou sa vytvorila spoločnosť Alki LP.

(16)

Dňa 12. februára 2015 Komisia informovala Holandsko, že v súlade s článkom 6a nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (6) určila formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia SMBV ako dovtedy neúčinné (7). Komisia listom zo 6. februára 2015 a v súlade s článkom 6a ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 659/1999 požiadala holandské orgány o súhlas, aby sa mohla obrátiť priamo na Starbucks s cieľom získať chýbajúce informácie.

(17)

Komisia listom z 18. februára 2015 informovala holandské orgány, že jej boli doručené vyjadrenia konkurenta týkajúce sa pridanej hodnoty procesu praženia pre zelené kávové zrná a vyzvala holandské orgány, aby predložili pripomienky k tomuto zisteniu. Francúzske orgány predložili Komisii svoje pripomienky k týmto zisteniam prostredníctvom listu z 11. marca 2015.

(18)

Holandsko v liste z 12. marca 2015 v odpovedi na list Komisie zo 6. februára 2015 poskytlo súhlas, aby sa Komisia obrátila priamo na Starbucks. V nadväznosti na tento súhlas Komisia listom zo 16. marca 2015 požiadala spoločnosť Starbucks na základe článku 6a ods. 6 nariadenia (ES) č. 659/1999, aby predložila informácie o právnej štruktúre a obchodnom modeli v prípade predajní Starbucks a o surovinách, ktoré používa SMBV, t. j. zelených kávových zrnách [žiadosť v rámci nástrojov na získavanie informácií o trhu (MIT), ďalej len „žiadosť adresovaná Starbucks v rámci MIT“].

(19)

Holandské orgány predložili svoje vyjadrenia k pripomienkam tretích strán k rozhodnutiu o začatí konania listami z 20. a 26. marca 2015.

(20)

Dňa 7. apríla 2015 sa Komisia po prijatí rozhodnutia z 12. februára 2015 a v súlade s článkom 6a ods. 6 nariadenia (ES) č. 659/1999 obrátila na štyroch konkurentov, aby jej poskytli informácie o trhu týkajúce sa ich obchodného modelu a hodnototvorných činností, aby mohla Komisia dokončiť posúdenie tohto prípadu (ďalej len „žiadosť adresovaná konkurentom v rámci MIT“). Týmito štyrmi konkurentmi boli spoločnosť Y, Alois Dallmayr Kaffee oHG (ďalej len „Dallmayr“), Nestlé S.A. (ďalej len „Nestlé“) a Melitta Europa GmbH & Co. KG (ďalej len „Melitta“). Komisia súčasne informovala holandské orgány, že zaslala žiadosti o informácie konkurentom spoločnosti Starbucks.

(21)

Starbucks predložila 13. apríla 2015 informácie, o ktoré Komisia požiadala v liste zo 16. marca 2015.

(22)

Spoločnosti Dallmayr a spoločnosť Y odpovedali na žiadosť Komisie o informácie o trhu zo 7. apríla 2015 listami z 27. apríla 2015.

(23)

Dňa 29. apríla 2015 sa konalo stretnutie medzi útvarmi Komisie a Starbucks, na ktorom útvary Komisie poskytli objasnenia k tomu, ako sa majú chápať niektoré otázky v žiadosti adresovanej Starbucks v rámci MIT v kontexte prešetrovania.

(24)

Komisia listom zo 6. mája 2015, po obdržaní odpovede Starbucks z 13. apríla 2015, požiadala Starbucks o poskytnutie doplňujúcich informácií.

(25)

Komisia listom z 11. mája 2015 požiadala spoločnosť Y o poskytnutie ďalších vysvetlení k predloženým informáciám o trhu. Tieto objasnenia poskytla spoločnosť Y listom z 21. mája 2015.

(26)

Nestlé a Melitta odpovedali na žiadosť Komisie adresovanú konkurentom v rámci MIT zo 7. apríla 2015 listami z 20. mája 2015 a 26. mája 2015.

(27)

Holandské orgány listom z 27. mája 2015 predložili pripomienky k informáciám, ktoré poskytli spoločnosť Y a Dallmayr.

(28)

Starbucks odpovedal na žiadosť Komisie zo 6. mája 2015 listom z 29. mája 2015.

(29)

Holandské orgány listom z 19. júna 2015 predložili pripomienky k informáciám, ktoré poskytla Starbucks 13. apríla 2015 a 29. mája 2015.

(30)

Holandské orgány listom z 26. júna 2015 predložili pripomienky k informáciám o trhu, ktoré poskytli Nestlé a Melitta, a k objasneniam, ktoré poskytla spoločnosť Y.

(31)

Dňa 29. júna 2015 Starbucks poskytla na doplnenie svojich oznámení z 13. apríla 2015 a 29. mája 2015 ďalšie odôvodnenie predpokladaného nezávislého charakteru transferových cien, ktoré uplatnila SCTC na dodávky zelených kávových zŕn.

(32)

Starbucks listom z 24. júla 2015 z vlastného podnetu predložila doplňujúce informácie o činnostiach, ktoré vykonávajú SCTC, SMBV a Starbucks US (8), a predložila nové údaje týkajúce sa Alki LP.

(33)

Komisia listom z 5. augusta 2015 požiadala Starbucks o poskytnutie objasnení a iných dokumentov týkajúcich sa jej oznámenia z 24. júla 2015, aby mohla plne analyzovať nové informácie.

(34)

Starbucks v liste z 24. augusta 2015 a e-maile odoslanom 26. augusta 2015 čiastočne predložila informácie, o ktoré Komisia požiadala v liste z 5. augusta 2015. Komisia 28. augusta 2015 postúpila tieto informácie holandským orgánom.

(35)

Starbucks predložila Komisii zvyšné informácie v liste z 10. septembra 2015 a e-maile odoslanom 11. septembra 2015. Starbucks doplnila informácie predložené Komisii 10. a 11. septembra 2015 listom z 23. septembra 2015.

(36)

Holandské orgány predložili pripomienky k informáciám, ktoré poskytla Starbucks 10., 11. a 23. septembra 2015, listami z 25. septembra 2015 a zo 7. októbra 2015.

(37)

Príjemcom opatrenia je SMBV. SMBV je dcérska spoločnosť skupiny Starbucks založená v Holandsku. Skupinu Starbucks tvorí Starbucks Corporation a všetky spoločnosti, ktoré táto korporácia riadi. Sídlo Starbucks Corporation je v Seattle v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“). Podniková štruktúra skupiny Starbucks je podrobnejšie vysvetlená v odôvodnení 27 a na obrázku 1 v rozhodnutí o začatí konania.

(38)

Starbucks je spoločnosť pôsobiaca v 65 krajinách, ktorá praží, uvádza na trh a maloobchodne predáva špeciálnu kávu. Nakupuje a praží rôzne druhy kávy, ktoré sa predávajú spolu s ručne pripravenou kávou, čajom a inými nápojmi a čerstvými potravinami v obchodoch prevádzkovaných touto spoločnosťou. Predáva takisto rôzne výrobky z kávy a čaju a poskytuje licencie na svoje ochranné známky prostredníctvom iných kanálov, napríklad licencovaných obchodov, potravín a vnútroštátnych potravinových zariadení (9). V roku 2014 mala skupina Starbucks celosvetový čistý príjem 16 448 miliónov USD a príjem po zdanení 2 067 miliónov USD (10).

(39)

SMBV je jediný subjekt mimo USA plne kontrolovaný skupinou Starbucks, ktorý praží kávu.

(40)

Toto rozhodnutie sa týka záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia SMBV, ktoré uzatvorila holandská finančná správa s SMBV 28. apríla 2008 (Vaststellingsovereenkomst APA). Záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia SMBV je záväzné na desať rokov od 1. októbra 2007 do 31. decembra 2017 (11).

(41)

Záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia je dohoda medzi finančnou správou a daňovníkom o uplatňovaní daňového práva vo vzťahu k (budúcim) transakciám, t. j. stanovuje sa v ňom výška zisku vytváraného daňovníkom z jeho činností, ktoré sa zohľadňujú v rámci právomoci ukladať dane. Záväzným stanoviskom k stanoveniu metódy ocenenia sa určuje v predstihu pred vnútroskupinovými transakciami vhodný súbor kritérií (napr. metóda, prvky porovnania a ich vhodné úpravy, základné hypotézy, pokiaľ ide o budúci vývoj) na určenie nezávislého trhového ocenenia v prípade týchto transakcií v danom období. Záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia formálne iniciuje daňovník.

(42)

Uzavretím záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia SMBV holandská finančná správa súhlasila s tým, že príjem za činnosti, ktoré vykonáva SMBV v Holandsku (vrátane očakávaného rizika a použitého majetku), stanovený daňovým poradcom Starbucks v správe o transferovom oceňovaní predstavuje nezávislý príjem (12).

(43)

Tento príjem tvorí prirážka vo výške [9 – 12] % príslušnej nákladovej základne. Príslušný nákladový základ použitý na výpočet daného príjmu zahŕňa všetky osobné náklady v rámci výrobných činností aj dodávateľského reťazca, náklady na výrobné zariadenia (t. j. odpisy) a réžiu podniku. Nezahŕňa náklady na šálky, servítky atď. značky Starbucks, náklady na zelené kávové zrná (náklady na suroviny), náklady na logistiku a distribúciu za služby poskytované tretími stranami, príjem za činnosti poskytované tretími stranami v rámci tzv. zmlúv o konsignačnej výrobe a licenčné poplatky spoločnosti Alki LP.

(44)

V záväznom stanovisku k stanoveniu metódy ocenenia SMBV holandská finančná správa ďalej súhlasila s tým, aby sa úroveň licenčných poplatkov SMBV spoločnosti Alki LP stanovila na konci každého roku ako rozdiel medzi realizovaným prevádzkovým ziskom pred uhradením licenčných výdavkov a uvedenou [9 – 12] % prirážkou pripočítanou k prevádzkovým výdavkom. V záväznom stanovisku k stanoveniu metódy ocenenia SMBV sa ďalej uvádza, že „tieto licenčné poplatky je možné odpočítať na účely dane z príjmu právnických osôb a nevzťahuje sa na ne holandská zrážková daň“ (13).

(45)

V záväznom stanovisku k stanoveniu metódy ocenenia SMBV sa tak schvaľuje priradenie zisku SMBV v rámci skupiny Starbucks, ktoré jej umožňuje, aby počas desiatich rokov stanovovala svoju daňovú povinnosť z príjmu právnických osôb voči Holandsku na ročnom základe. Vzhľadom na to, že záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia nadobudlo účinnosť 1. októbra 2007, v tomto rozhodnutí sa analyzuje záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia SMBV podľa pravidiel štátnej pomoci k tomuto dátumu.

(46)

Príjem, ktorý odsúhlasila holandská finančná správa v záväznom stanovisku k stanoveniu metódy ocenenia SMBV, vychádza z analýzy transferového oceňovania vypracovanej daňovým poradcom spoločnosti Starbucks v rámci správy o transferovom oceňovaní, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou uvedeného záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia.

(47)

Cieľom správy o transferovom oceňovaní je podporiť navrhované priradenie zisku SMBV v rámci skupiny Starbucks ako založené na nezávislom trhovom oceňovaní transakcií v rámci skupiny. V správe o transferovom oceňovaní sú uvedené základné údaje o spoločnosti, funkčná analýza a výber metódy transferového oceňovania. V správe sa uvádzajú tieto príslušné informácie o Starbucks Coffee BV a SMBV (14):

(48)

Starbucks Coffee BV pôsobí ako ústredie skupiny Starbucks pre oblasť Európy, Blízkeho východu a Afriky (EMEA), ktoré podporuje obchodné činnosti skupiny v tejto oblasti. Starbucks Coffee BV pomáha pri určovaní investorov s cieľom rozvíjať a prevádzkovať maloobchodné predajne Starbucks v oblasti EMEA. Starbucks Coffee BV v rámci svojich úloh ako ústredia poskytuje za licenčné poplatky licencie na určité ochranné známky Starbucks, technológie a odborné znalosti (15) od jej akcionára, spoločnosti Alki LP. Starbucks Coffee BV uzatvára zmluvy označované ako „frachisingové zmluvy“ (Area Development and Operation Agreement) (ďalej len „ADOA“) s prepojenými a neprepojenými prevádzkovateľmi predajní Starbucks v oblasti EMEA. Títo prevádzkovatelia sa označujú ako „investori“, pričom sa ďalej uvádzajú aj ako „predajne“. Starbucks Coffee BV udeľuje investorom čiastkové licencie na práva duševného vlastníctva, aby im umožnila vybudovať a prevádzkovať ich predajne ako predajne Starbucks. Za využívanie duševného vlastníctva platia investori Starbucks Coffee BV licenčné a iné poplatky na základe percenta obratu. Podľa oznámenia Holandska z 2. októbra 2013 platia prepojení aj neprepojení investori Starbucks Coffee BV ako licenčný poplatok rovnaké percento obratu. Daňový poradca Starbucks preto usudzuje, že metóda nezávislej trhovej ceny (CUP) (16) sa uplatňuje na stanovenie nezávislej trhovej ceny vnútroskupinových licenčných poplatkov vyplácaných ústrediu Starbucks Coffee BV v oblasti EMEA (17).

(49)

Daňový poradca Starbucks uviedol pri opísaní najdôležitejších transakcií a vnútroskupinových tokov pre SMBV v správe o transferovom oceňovaní (18) len toľko, že SMBV najmä spracováva zelenú kávu a predáva praženú kávu pridruženým a nepridruženým stranám. Vysvetlil aj to, že zelené kávové zrná, ktoré dodáva SMBV, sa dodávajú z pridruženej dcérskej spoločnosti Starbucks vo švajčiarsku (SCTC). Ďalej vysvetlil, že SMBV pôsobí ako sprostredkovateľský subjekt, ktorý okrem kávy distribuuje rôzne iné položky. Daňový poradca ďalej objasnil, že okrem činnosti dodávateľského reťazca pre vlastné výrobné činnosti poskytuje SMBV určitú podporu dodávateľských reťazcov pre niektoré trhy. Daňový poradca neuvádza v rámci najdôležitejších transakcií a vnútropodnikových tokov zmluvu o udelení licencie na duševné vlastníctvo týkajúce sa praženia, na základe ktorej platí SMBV licenčné poplatky spoločnosti Alki LP za licencované duševné vlastníctvo, ale uvádza ju len v grafe a opisuje ju v samostatnej časti správy o transferovom oceňovaní, v ktorej uvádza informácie o trhu v oblasti EMEA a činnostiach v Holandsku (19).

(50)

Podľa funkčnej analýzy uvedenej v správe o transferovom oceňovaní (20) sa činnosti SMBV sústreďujú do závodu na praženie kávy so sídlom v Amsterdame. Hlavnou surovinou tohto procesu praženia sú zelené kávové zrná. Skutočný proces praženia, pokiaľ ide o konkrétnu kávovú zmes, závisí od konkrétneho druhu zeleného kávového zrna použitého v recepte a od požadovaného chuťového profilu. SMBV je zodpovedná za plnenie prognóz praženia, ktoré poskytuje Starbucks US, a za zabezpečenie toho, aby výsledné výrobky spĺňali normy kvality Starbucks US. SMBV nakupuje zelené kávové zrná od povereného dodávateľa SCTC (21). Zrná pre trh v oblasti EMEA praží a balí v Holandsku SMBV.

(51)

SMBV udeľuje licencie na časť duševného vlastníctva od spoločnosti Alki LP, ktorá nie je uvedená vo funkčnej analýze, ale je opísaná v samostatnej časti o trhu v oblasti EMEA a činnostiach v Holandsku ako „potrebná na využívanie výrobného procesu na praženie kávy a práva na dodávanie kávy [i]nvestorom. [SMBV] za to uhrádza Alki LP licenčné poplatky za licencované duševné vlastníctvo“ (22). Toto duševné vlastníctvo týkajúce sa praženia kávy zahŕňa najmä krivky praženia, ktoré podľa správy o transferovom oceňovaní určujú teplotu a dĺžku času potrebného na dokončenie procesu praženia.

(52)

Podľa správy o transferovom oceňovaní SMBV zamestnávala [40 – 60] osôb, z ktorých [20 – 30] vykonávalo činnosti dodávateľského reťazca vrátane obstarávania, plánovania, logistiky a plánovania distribúcie (23). SMBV má distribučné stredisko v Spojenom kráľovstve, ktoré na základe zmluvy prevádzkuje tretia strana (24). SMBV uzavrela zmluvu o zásobovaní a logistike s treťou stranou v Holandsku, na základe ktorej nakupuje tretia strana zásoby na opätovný predaj investorom za dohodnuté ceny (25). SMBV si najala aj ďalšiu tretiu stranu, aby otvorila v roku 2006 distribučné stredisko v Nemecku.

(53)

SMBV má takisto vzťah s konsignačným výrobcom, [nepridruženou výrobnou spoločnosťou 1]. [Nepridružená výrobná spoločnosť 1] vyrába najmä [kávový výrobok s registrovanou ochrannou známkou] prášok pre výrobok [káva s registrovanou ochrannou známkou] Starbucks. SMBV je zodpovedná (26) za riadenie tohto vzťahu v oblasti výroby na zákazku (27) a predáva väčšinu výrobkov, ktoré vyrobí [nepridružená výrobná spoločnosť 1], spoločnostiam Starbucks so sídlom v USA.

(54)

Obrázok 1 vychádza z opisu v správe o transferovom oceňovaní a zobrazuje tú časť štruktúry Starbucks, ktorá je dôležitá pre toto rozhodnutie (28).

Obrázok 1

Štruktúra Starbucks na základe opisu v správe o transferovom oceňovaní

(55)

Podľa správy o transferovom oceňovaní vybral daňový poradca na odhad nezávislého príjmu SMBV metódu čistého obchodného rozpätia (ďalej len „TNMM“ (29)) namiesto iných metód transferového oceňovania, lebo „v konkrétnom súbore okolností v prípade Starbucks je čistá marža menej vystavená vplyvu transakčných a funkčných rozdielov ako v prípade kritérií použitých v štandardných tradičných metódach“ (30). Podrobnejší opis výberu metódy a porovnávacej analýzy v správe o transferovom oceňovaní je uvedený v odôvodneniach 40 až 58 rozhodnutia o začatí konania.

(56)

Pri uplatnení TNMM na činnosti SMBV v oblasti praženia považoval daňový poradca za relevantný základ (31) pre ukazovateľ čistého zisku náklady na služby vykonávané SMBV v súlade s metódou zvýšených nákladov, ktorá sa považuje za vhodnú metodiku pre dodávateľský reťazec a výrobné služby. Prirážka sa však uplatňuje len na tie náklady, pri ktorých SMBV podľa daňového poradcu pridáva hodnotu. V správe o transferovom oceňovaní sú tieto náklady uvedené ako hlavné prevádzkové náklady, napríklad náklady na pracovníkov a odpisy, okrem nákladov vynaložených na obstaranie predaného tovaru (NPT).

(57)

Daňový poradca vykonal pri určovaní primeraného nezávislého rozsahu ziskovosti pre činnosti vykonávané SMBV vyhľadávanie s cieľom určiť spoločnosti pôsobiace v Európe s podobnými činnosťami a rizikami. Vyhľadávaním porovnateľných spoločností v databáze Amadeus (32) pomocou základného kódu 1586 – Spracovanie čaju a kávy klasifikácie NACE Rev 1.1 s cieľom zistiť spoločnosti zapojené do obchodu s kávou (nákup a predaj kávy, ktorú samotná spoločnosť nespracováva, sa za porovnateľný nepovažoval) s následným vylúčením niektorých spoločností na základe doplňujúcich kritérií finančného výberu a manuálnej analýzy, ktorú vykonal daňový poradca (33), sa nakoniec zistilo 20 spoločností, ktoré boli potenciálne porovnateľné (34).

(58)

Ukazovateľom čistého zisku vypočítaným v prípade každej spoločnosti bola prirážka k celkovým nákladom, ktorá je vymedzená ako prevádzkový zisk vydelený celkovými prevádzkovými nákladmi. Medián neupravenej prirážky k celkovým nákladom týchto spoločností v rokoch 2001 – 2005 bol odhadnutý na úrovni 7,8 %.

(59)

Podľa daňového poradcu však tento súbor porovnateľných spoločností zahŕňa plnohodnotných výrobcov, ktorí obvykle vykonávajú viac činností a znášajú riziko súvisiace so surovinami, ktoré používajú. S cieľom opraviť tento rozdiel a údajne zvýšiť spoľahlivosť porovnania daňový poradca vykonal prvú úpravu s cieľom zohľadniť skutočnosť, že navrhované uplatnenie prirážky k nákladovému základu SMBV nezahŕňa nákladovú zložku zelených kávových zŕn.

(60)

Výnosy porovnateľných spoločností by podľa daňového poradcu odrážali výnos z nákladovej základne, ktorá zahŕňa takéto suroviny. Daňový poradca preto upravil náklady na suroviny s cieľom upraviť celkovú prirážku k nákladom (35) získanú zo súboru porovnateľných spoločností. Daňový poradca uviedol, že táto úprava súvisí s tým, čo označil ako „prevzatie vlastníckeho práva na suroviny“. Daňový poradca konkrétne odpočítal od zisku každej spoločnosti v súbore ich odhadovanú cenu surovín vynásobenú 12-mesačnou sadzbou EURIBOR zvýšenou o 50 bázických bodov.

(61)

Kombináciou týchto dvoch úprav sa znížil odhadovaný príjem z mediánu na úrovni 7,8 % k celkovým nákladom na odhadovaný medián na úrovni 9,9 % k prevádzkovým nákladom (36). Na tomto základe sa (zaokrúhlená) prirážka na úrovni [9 – 12] % prevádzkových nákladov považovala za prirážku, ktorá odráža nezávislú prirážku za poskytovanie služieb v oblasti praženia a zabezpečenie súvisiacich činností dodávateľského reťazca SMBV pre vnútroskupinové transakcie.

(62)

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) poskytuje pre svoje členské krajiny usmernenie k zdaňovaniu. Usmernenie OECD k transferovému oceňovaniu sa nachádza v smernici o transferovom oceňovaní (ďalej len „smernica OECD o transferovom oceňovaní“), ktorá slúži ako nezáväzný právny nástroj poskytujúci usmernenie k transferovým cenám.

(63)

Transferové ceny znamenajú ceny účtované za obchodné transakcie medzi rôznymi stranami tej istej skupiny spoločností. Nadnárodné spoločnosti sú finančne stimulované, aby prideľovali čo najmenší zisk do jurisdikcií, v ktorých sa zisky zdaňujú vyššou sadzbou dane. To by mohlo viesť k nadsadeným transferovým cenám, ktoré by sa nemali prijať ako základ na výpočet zdaniteľného príjmu. S cieľom zabrániť tomuto problému by mali finančné správy akceptovať len ceny vyplácané medzi vnútroskupinovými spoločnosťami tak, akoby boli odsúhlasené medzi samostatnými spoločnosťami nezávisle rokujúcimi za porovnateľných okolností (37). Tento prístup je známy ako „princíp nezávislého vzťahu“.

(64)

Autoritatívne vyhlásenie o princípe nezávislého vzťahu je uvedené v odseku 1 článku 9 Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní, ktorá tvorí základ dvojstranných daňových zmlúv medzi členskými krajinami OECD a rastúcim počtom nečlenských krajín. V článku 9 sa stanovuje: „[Pokiaľ] sú v týchto prípadoch oba [súvisiace]podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané dohodnutými alebo uloženými podmienkami, ktoré sa líšia od podmienok, ktoré boli dohodnuté medzi nezávislými podnikmi, možno zisky, ktoré by pri neexistencii týchto podmienok boli dosiahnuté jedným z týchto podnikov, avšak z dôvodu týchto podmienok ich nebolo možné dosiahnuť, zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne zdaniť.“

(65)

Výbor OECD pre fiškálne záležitosti prijal 27. júna 1995 smernicu o transferovom oceňovaní (ďalej len „smernica OECD o transferovom oceňovaní z roku 1995“ (38)), ktorá bola predmetom odporúčania Rady OECD (39). Najnovšia verzia smernice OECD o transferovom oceňovaní bola prijatá v júli 2010 (ďalej len „smernica OECD o transferovom oceňovaní z roku 2010“) (40).

(66)

Vzhľadom na nezáväzný charakter smernice sú finančné správy členských krajín OECD jednoducho nabádané, aby postupovali v súlade so smernicou. Vo všeobecnosti však smernica OECD o transferovom oceňovaní má ústredný význam a výrazný vplyv na daňové postupy členských (a dokonca aj nečlenských) krajín OECD. Vo viacerých členských krajinách okrem toho sa stala právne záväznou alebo slúži ako referenčný dokument na účely výkladu domáceho daňového práva. Keď Komisia cituje v tomto rozhodnutí smernicu OECD o transferovom oceňovaní, robí tak preto, že táto smernica je existujúcou príručkou v oblasti transferového oceňovania vytvorenou na základe odborných diskusií v kontexte OECD a súhrnom techník, ktorých cieľom je riešiť bežné problémy pri uplatňovaní princípu nezávislého vzťahu na konkrétne situácie. Smernica OECD o transferovom oceňovaní preto poskytuje finančným správam a nadnárodným podnikom užitočnú orientáciu pri uplatňovaní princípu nezávislého vzťahu. Súčasne odráža medzinárodný konsenzus týkajúci sa transferového oceňovania.

(67)

V obidvoch smerniciach OECD o transferovom oceňovaní (z roku 1995 aj 2010) je opísaných päť metód na zjednotenie transakcií nezávislého trhového oceňovania a rozdelenia zisku medzi spoločnosťami tej istej podnikovej skupiny: i) metóda nezávislej trhovej ceny (ďalej len „CUP“); ii) metóda zvýšených nákladov; iii) metóda následného predaja; iv) TNMM a v) transakčná metóda delenia zisku. V obidvoch smerniciach sa súčasne zavádza rozlišovanie medzi tradičnými transakčnými metódami (prvé tri metódy) a transakčnými ziskovými metódami (posledné dve metódy). V obidvoch smerniciach sa ďalej vysvetľuje, že nadnárodným korporáciám je pri stanovovaní transferových cien ponechaná sloboda uplatňovať metódy, ktoré nie sú opísané v tejto smernici, za predpokladu, že tieto ceny zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu.

(68)

V smernici OECD o transferovom oceňovaní z roku 1995 sa uvádza, že ako prostriedok na stanovenie toho, či je transferové oceňovanie nezávislé, sa výslovne uprednostňujú tradičné transakčné metódy, ako je CUP, pred transakčnými metódami, ako je TNMM. V odseku 3.49 smernice OECD o transferovom oceňovaní z roku 1995 sa uvádza: „Tradičné transakčné metódy sa majú uprednostniť pred transakčnými ziskovými metódami ako prostriedkom na stanovenie toho, či je transferová cena nezávislá, t. j. či existuje osobitný stav, ktorý má vplyv na úroveň ziskov medzi súvisiacimi podnikmi. Na základe praktických skúseností sa doteraz preukázalo, že vo väčšine prípadov je možné uplatniť tradičné transakčné metódy.“

(69)

V tejto súvislosti sa v odseku 2.3 smernice OECD o transferovom oceňovaní z roku 2010 uvádza: „V dôsledku toho sa tam, kde sa môžu rovnocenným spôsobom uplatniť tradičná transakčná metóda a transakčná zisková metóda, pri zohľadnení kritérií opísaných v odseku 2.2 uprednostňuje tradičná transakčná metóda pred transakčnou ziskovou metódou.“

(70)

Pre toto rozhodnutie sú relevantné CUP a TNMM, a preto sú podrobnejšie opísané v odôvodneniach 71 až 75.

(71)

Pri metóde CUP sa porovnáva cena účtovaná za prevod majetku alebo služieb v rámci kontrolovanej transakcie (t. j. transakcie medzi dvoma podnikmi, ktoré sú navzájom súvisiace podniky) s cenou účtovanou za prevod majetku alebo služieb v rámci porovnateľnej nekontrolovanej transakcie (t. j. transakcie medzi podnikmi, ktoré sú navzájom nezávislé) vykonanou za porovnateľných okolností.

(72)

TNMM je jedna z „nepriamych“ metód na zjednotenie transakcií nezávislého trhového ocenenia a rozdelenia zisku medzi spoločnosťami tej istej podnikovej skupiny. Zjednocuje sa to, čo by bolo skôr nezávislým ziskom za celú činnosť, než za určené transakcie. Snahou nie je stanoviť ceny predaného tovaru, ale odhadnúť zisky, ktoré by mohli nezávislé spoločnosti očakávať, že by ich získali z nejakej činnosti, napríklad z činnosti predaja tovaru. Dosahuje sa to tak, že sa zoberie vhodný základ („ukazovateľ čistého zisku“), napríklad náklady, obrat alebo fixný kapitál, a uplatní sa miera zisku, ktorá odráža mieru zisku pozorovanú v porovnateľných nekontrolovaných transakciách v rámci daného základu.

(73)

TNMM cenu za jednotlivé transakcie nestanovuje, zdaniteľný zisk subjektu odhadnutý metódou TNMM preto nemusí mať priamy vplyv na zdaniteľný zisk iného subjektu tej istej podnikovej skupiny. Táto metóda sa preto líši od použitia napríklad metódy CUP, keď sa pri transferovom oceňovaní stanovuje cena určitého tovaru alebo služby, ktorú potom spoločnosť v skupine, ktorá konkrétny tovar alebo službu predáva, a spoločnosť v skupine, ktorá ich kupuje, zaznamenajú do zdaniteľného zisku za rovnaké množstvo.

(74)

Použitie TNMM sa často spája s odsekom 3.18 smernice OECD o transferovom oceňovaní z roku 2010, podľa ktorého má byť „skúmaná strana“, t. j. strana transakcie, pre ktorú sa skúša finančný ukazovateľ (prirážka k nákladom, hrubá marža alebo ukazovateľ čistého zisku), v zásade spoločnosť s menej zložitými činnosťami. V odseku 3.18 smernice OECD o transferovom oceňovaní z roku 2010 sa konkrétne uvádza toto odporúčanie: „Pri uplatňovaní metódy zvýšených nákladov, ceny následného predaja alebo čistého obchodného rozpätia, ako sú opísané v kapitole II, je potrebné vybrať tú stranu transakcie, pre ktorú sa skúša finančný ukazovateľ (prirážka k nákladom, hrubá marža alebo ukazovateľ čistého zisku). Výber skúmanej strany má byť konzistentný s funkčnou analýzou transakcie. Vo všeobecnosti je skúmaná strana tá, na ktorú je možné najspoľahlivejším spôsobom uplatniť metódu transferového oceňovania a pre ktorú je možné nájsť najspoľahlivejšie prvky porovnania, t. j. najčastejšie to bude tá strana, ktorá má menej zložitú funkčnú analýzu.“ (41)

(75)

Tento odsek v smernici OECD o transferovom oceňovaní z roku 2010 daňoví poradcovia v situáciách transakcií medzi dvoma súvisiacimi spoločnosťami často vykladajú tak, že umožňuje odhadnúť nezávislú ziskovosť len jednej z nich, t. j. tej, ktorá je menej zložitá, a pripísať všetok ďalší zisk uvedený vo výkazoch druhej spoločnosti, ktorá sa považuje za zložitejšiu. Robí sa tak bez ohľadu na to, či spoločnosť, ktorá sa považuje za zložitejšiu, získava nezávislý príjem ako výsledok transakcií medzi ňou a menej zložitou spoločnosťou, a bez ohľadu na skutočnosť, že v smernici OECD o transferovom oceňovaní z roku 2010 sa zrejme nestanovuje požiadavka, aby sa výsledné transakcie oceňovali nezávisle, keď sa vychádza z odseku 3.18 smernice OECD o transferovom oceňovaní z roku 2010.

(76)

V smernici OECD o transferovom oceňovaní sa ako prijateľný nezávislý výstup z porovnávacej analýzy opisuje skôr rozsah výstupov, než jeden konkrétny výstup (42). V praxi je to, na čo sa daňoví poradcovia odvolávajú ako na „rozsah“, medzikvartilový rozsah. Kvartily v sérii údajov sú tri body, ktoré rozdeľujú čísla v množine usporiadanej od najmenšieho po najväčšie na tri množiny s rovnakým počtom čísel, čo znamená, že 25 % údajov je v 25. percentile (ktorý sa nazýva aj dolný kvartil), 50 % údajov je pod druhým kvartilom, čo je medián množiny, alebo sa mu rovná a 75 % údajov je pod 75. percentilom alebo sa mu rovná (nazývaným aj „horný kvartil“). Takýto medzikvartilový rozsah sa uvádza v odseku 3.57 smernice OECD o transferovom oceňovaní z roku 2010 v situáciách, keď nie je možné plne vyriešiť chyby porovnateľnosti. Podľa smernice OECD o transferovom oceňovaní z roku 2010 by mohli v takých prípadoch, keď rozsah zahŕňa pomerne veľký počet pozorovaní, k zvýšeniu spoľahlivosti analýzy prispieť štatistické nástroje, ktoré zohľadňujú strednú hodnotu (napr. medzikvartilový rozsah alebo iné percentily) s cieľom zúžiť rozsah. V praxi si daňoví poradcovia často myslia, že každý výsledok v medzikvartilovom rozsahu je prijateľný a rovnako správny.

(77)

Okrem toho, keď úpravy oceňovania vykonáva daňovník, ktorý je mimo správneho rozsahu, môže sa finančná správa v prípade chýb porovnateľnosti spoľahnúť podľa odseku 3.62 smernice OECD o transferovom oceňovaní z roku 2010 (43) na miery strednej hodnoty (napríklad medián, priemer alebo vážené priemery atď.) s cieľom stanoviť príslušný bod v rozsahu.

(78)

V analýze v rámci transferového oceňovania v správe o transferovom oceňovaní pripojenej k žiadosti o záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia SMBV je uvedených niekoľko účtovných koncepcií a finančných ukazovateľov zisku. V ďalšej časti je uvedený stručný prehľad finančných ukazovateľov a účtovných koncepcií, ktoré sa často využívajú pri posúdení v rámci transferového oceňovania a sú pre tento prípad relevantné.

(79)

V typickom výkaze ziskov a strát sa ako prvé uvádza príjem, ktorý spoločnosť získala z bežných obchodných činností, obvykle z predaja tovaru a služieb zákazníkom. Táto účtovná položka sa označuje ako „tržba“, „obrat“ alebo „výnos“.

(80)

Náklady vynaložené na obstaranie predaného tovaru (ďalej len „NPT“) predstavujú najmä hodnotu materiálu použitého na výrobu tovaru (suroviny) alebo nákupnú cenu tovaru v prípade opätovného predaja, ak spoločnosť predaný tovar nespracováva. Hrubý zisk sa vypočíta odpočítaním NPT od tržby.

(81)

Prevádzkové náklady v zásade zahŕňajú mzdové náklady (44), náklady na energie a iné administratívne náklady a náklady na predaj. V prípade SMBV sa licenčné poplatky vyplatené spoločnosti Alki LP klasifikujú ako prevádzkové náklady, ale sú vylúčené z prevádzkových nákladov, ktoré sa použili na výpočet zdaniteľného príjmu podľa záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia SMBV (45).

(82)

V tabuľke 1 sa uvádza zjednodušený prehľad výkazu ziskov a strát (46).

Tabuľka 1

Zjednodušený výkaz ziskov a strát

Tržba (alebo obrat alebo výnos)

Hrubý zisk

Prevádzkový výsledok (EBITDA)

Zdaniteľný príjem (EBT)

Čistý zisk

(83)

Výkonnosť a ziskovosť sa často merajú pomocou pomerov ukazovateľov označovaných ako „rozpätia“ (marže) alebo „prirážky“. Rozpätia sa používajú aj pri vzájomnom porovnávaní pri transferovom oceňovaní.

(84)

Niektoré rozpätia sú konvenčne vymedzené. Je to tak v prípade hrubej marže, ktorá sa v zásade vymedzuje ako hrubé zisky vydelené tržbou, pričom čistá marža sa v zásade vymedzuje ako čisté zisky vydelené tržbou. Čisté ziskové rozpätia, ktoré sa používajú v analýzach pri transferovom oceňovaní, sa často použijú ako východiskový bod (čitateľ) zdaniteľného príjmu namiesto čistých ziskov, najmä keď sa používa TNMM, ktorá slúži na zjednotenie zdaniteľného príjmu skúmanej strany.

(85)

Záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia SMBV sa stanovilo na základe článku 8b ods. 1 holandského zákona o dani z príjmov právnických osôb z roku 1969 (Wet op de Vennootschapsbelasting 1969) (ďalej len „CIT“).

(86)

V článku 8b ods. 1 CIT, ktorý sa vložil do CIT v roku 2002, sa stanovuje princíp nezávislého vzťahu vo vnútroštátnom daňovom práve Holandska v tomto znení: „Tam kde sa subjekt podieľa, priamo alebo nepriamo, na riadení, kontrole, alebo kapitáli iného subjektu a medzi týmito subjektmi sa v rámci ich obchodných a finančných vzťahov (transferové ceny) vytvorili alebo stanovili podmienky, ktoré sa líšia od podmienok, aké by sa vytvorili medzi nezávislými stranami, sa zisk týchto subjektov stanoví, ako keby sa vytvorili podmienky medzi nezávislými stranami.“

(87)

Usmernenie k tomu, ako holandská finančná správa vykladá princíp nezávislého vzťahu stanovený v článku 8b ods. 1 CIT, sa nachádza v holandskej vyhláške o transferovom oceňovaní z 30. marca 2001 (ďalej len „vyhláška“) (47). V preambule k vyhláške sa uvádza: „[…] Politikou Holandska z hľadiska princípu nezávislého vzťahu v oblasti medzinárodného daňového práva je, aby tento princíp tvoril neoddeliteľnú súčasť holandského systému daňového práva ako výsledok jeho zapracovania do širokého vymedzenia príjmu uvedeného v oddiele 3.8 zákona o dani z príjmu z roku 2001 (48).“ V zásade to znamená, že smernica OECD sa vzťahuje priamo na Holandsko podľa oddielu 3.8 zákona o dani z príjmu z roku 2001. Je viacero oblastí, v ktorých sa v smernici OECD poskytuje členským krajinám možnosť individuálneho výkladu. V niekoľkých ďalších oblastiach z praktických skúseností vyplynulo, že je potrebné smernicu OECD objasniť. Táto vyhláška vysvetľuje postoj Holandska vo vzťahu k týmto jednotlivým bodom a snaží sa podľa možnosti odstrániť všetky nejasnosti.“

(88)

Pokiaľ ide o používanie rozsahu, vo vyhláške sa v kapitole 1.2 stanovuje: „V niektorých prípadoch bude možné uplatniť princíp nezávislého vzťahu a dospieť k jednému samostatnému číslu, ktoré je najspoľahlivejšie na stanovenie nezávislého charakteru transferových cien. Keďže však transferové oceňovanie nie je presná veda, konkrétna metóda transferového oceňovania často vytvorí rozsah čísel, z ktorých sú všetky rovnako spoľahlivé.“

(89)

Pokiaľ ide o metódy transferového oceňovania, v kapitole 2 vyhlášky sa uvádza: „V kapitole II smernice OECD sa rozoberajú tri tradičné transakčné metódy zavedené v odsekoch 1.68 až 1.70 (t. j. metóda nezávislej trhovej ceny, metóda ceny následného predaja a metóda zvýšených nákladov), kým v kapitole III sa skúmajú metódy známe ako transakčné ziskové metódy (t. j. metóda rozdelenia zisku a metóda čistého obchodného rozpätia alebo TNMM). V závislosti od okolností je potrebné vybrať jednu z týchto prijatých metód. Tieto metódy sa môžu navzájom dopĺňať. Smernica OECD vychádza z určitej hierarchie metód, v rámci ktorej sa uprednostňujú tradičné transakčné metódy. Transakčné ziskové metódy sa na druhej strane viac-menej považujú za poslednú možnosť. V smernici OECD sa na druhej strane uvádza, že je potrebné, aby daňové úrady začínali audit transferového oceňovania z hľadiska metódy vybratej daňovníkom (pozri odsek 4.9 smernice OECD).

V súlade s odsekom 4.9 smernice OECD by mala holandská finančná správa vždy, keď vykonáva audit transferového oceňovania, začať z hľadiska metódy, ktorú uplatnil daňovník v čase transakcie. To je v súlade s odsekom 1.68 smernice OECD. Z toho vyplýva, že daňovníci majú v zásade možnosť slobodného výberu metódy transferového oceňovania, ak uplatnená metóda vedie k nezávislému výsledku pre danú transakciu. V určitých situáciách sa však uplatnením niektorých metód získajú lepšie výsledky, než pri iných metódach. Aj keď sa od daňovníkov môže očakávať, že budú pri výbere metódy transferového oceňovania vychádzať zo spoľahlivosti danej metódy v konkrétnej situácii, jednoznačne sa od nich neočakáva, že zvážia výhody a nevýhody všetkých rôznych metód a potom vysvetlia, prečo metóda, ktorú nakoniec uplatnili, vedie v prevažujúcich podmienkach k najlepším výsledkom (t. j. pravidlo najlepšej metódy). Určité situácie sú takisto vhodné na kombinovanie metód. Daňovníci súčasne nie sú povinní použiť viac ako jednu metódu. Jedinou povinnosťou, ktorú má daňovník, je vysvetliť, prečo sa rozhodol pre určitú metódu, ktorú uplatnil.“

(90)

V kapitole 2.1 vyhlášky je opísaná metóda CUP. Pokiaľ ide o uprednostnenie použitia tejto metódy, vo vyhláške sa uvádza: „[…] Ak je k dispozícii porovnateľná cena, bude vo všeobecnosti najpriamejšou a najspoľahlivejšou metódou na určenie transferovej ceny metóda nezávislej trhovej ceny (bežne známa ako metóda CUP), takže sa táto metóda uprednostňuje pred inými metódami.“

(91)

Holandsko a Starbucks poskytli doplňujúce informácie a číselné údaje týkajúce sa SMBV, Alki LP, predajní Starbucks a SCTC.

(92)

V správe o transferovom oceňovaní je SMBV predstavená ako výrobca s nízkym rizikom. Komisia si vyžiadala informácie, aby overila, či bola hlavnou činnosťou SMBV naozaj výroba s nízkym rizikom, čo by v tomto prípade bolo praženie kávy. Komisia si takisto vyžiadala informácie o štruktúre nákladov SMBV, aby overila, či základné činnosti, pri ktorých sa tieto náklady vytvorili, potvrdzujú, že úlohy, ktoré vykonáva SMBV, sú naozaj bežne vykonávané úlohy a nepredstavujú nijaký stupeň zložitosti v súlade s predpokladmi pri v správe o transferovom oceňovaní. Informácie o stupni obchodného rizika, ktorý predpokladala SMBV, sú uvedené v rôznych častiach, v ktorých sa opisujú zmluvy.

(93)

Komisia si vyžiadala rozpis tržieb SMBV podľa výrobkov, aby mohla analyzovať, ktoré výrobky sú hlavnými faktormi tržieb SMBV, a overiť, či je praženie kávy naozaj hlavnou hospodárskou činnosťou SMBV. Starbucks poskytol hodnoty, ktoré získal z predajní, pokiaľ ide o kávové zrná (zvýraznené v tabuľke 2) a samostatne hodnoty z predajní za všetky ďalšie platby za iné činnosti, napríklad za predaj šálok, ktoré sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Výnosy SMBV podľa kategórie predaných výrobkov

(94)

Starbucks uviedol, že výnosy v položke VÝN. BALENÁ KÁVA v tabuľke 2 sa týkajú činnosti SMBV spojených s pražením a balením. Zvyšok výnosov sa podľa Starbucks týka činnosti SMBV v rámci administratívnej a logistickej podpory. Malú časť kávy, ktorá sa praží v Holandsku, ďalej spracovávajú výrobcovia, ktorí predstavujú tretiu stranu. Vzťahuje sa to na položky: VÝN. KÁVOVÉ KAPSULE DO KÁVOVAROV, VÝN. KÁVOVÉ KAPSULE VERISMO, VÝN. ROZPUSTNÁ KÁVA, VÝN. KÁVOVÝ ZÁKLAD PRE FRAPPÉ a VÝN. EXTRAKT. Tieto výnosy je možné kvalifikovať aj ako výnos z administratívnej a logistickej podpory, lebo základný výnos fakturovaný investorom predstavuje hodnotu vytvorenú skôr tretími stranami, než SMBV. V každom prípade podľa Starbucks predstavujú tieto výnosy len malú časť celkového výsledku SMBV v oblasti praženia.

(95)

Pokiaľ ide o ocenenie výrobkov, Starbucks poskytla príklady cenníka […] pre jednotlivé štvrťroky rokov 2013 a 2014, v ktorých sú uvedené ceny kávových a iných ako kávových výrobkov, ktoré predáva Starbucks. Podľa Starbucks […].

(96)

Pokiaľ ide o oceňovanie kávových výrobkov, ceny sa vypočítavajú na základe vzorcov vychádzajúcich z nákladov a líšia sa podľa výrobkov. Starbucks uviedla na ilustráciu vzorec na vypočítanie nákladov pre položku [kávový výrobok z programu certifikácie e], ktorá je položkou SMBV s najväčším objemom predaja. Ceny kávy, ktoré účtuje predajniam SMBV, sa vypočítavajú na základe nákladov, ktoré platí SCTC za zelené kávové zrná, ku ktorým sa pridajú náklady […] na získanie kávy a náklady na kávu […]. K tejto sume sa pridajú náklady […] pre […], ako aj […], čím sa dosiahne výsledná cena praženej kávy. Nakoniec sa uhradí licenčný poplatok, ktorý sa platí tretej strane v súvislosti s označením [program certifikácie] (49).

(97)

Pokiaľ ide o ceny iných, než kávových výrobkov, ktoré predáva SMBV predajniam, spoločnosť Starbucks uviedla, že ceny iných, než kávových výrobkov, ktoré dodala SMBV do predajní, sa stanovujú pripočítaním takzvaného [rozpätia návratnosti nákladov] k predajnej cene iných ako kávových výrobkov. Toto [rozpätie návratnosti nákladov] účtuje SMBV s cieľom dosiahnuť návratnosť […] výdavkov. Nezahŕňa však len […] výdavky SMBV, ale aj všetky relevantné […] náklady […]. Vzhľadom na to, že konečné ceny za iné, než kávové výrobky, ktoré účtuje SMBV predajniam, sa vypočítavajú tak, že sa pri výrobných nákladoch uplatní [rozpätie návratnosti nákladov], zisk za iné, než kávové výrobky, zaznamenaný SMBV v skutočnosti zodpovedá tomuto [rozpätiu návratnosti nákladov].

(98)

Najdôležitejšia nákladová položka SMBV sú mzdové náklady, ktoré v roku 2014 dosiahli [1 – 10 miliónov] EUR z celkových prevádzkových nákladov v danom roku vo výške 16 124 000 EUR. Ďalšími významnými položkami prevádzkových nákladov SMBV v roku 2014 boli výdavky súvisiace so mzdami, odvody zo mzdy, poplatky za prenájom majetku, odpisy zariadení a amortizácia nehmotného majetku. Aj keď do roku 2013 nemala SMBV výdavky na amortizáciu nehmotného majetku, v roku 2014 to bola jedna z najvyšších položiek prevádzkových nákladov vo výške 628 000 EUR, čo bol v danom roku vyšší výdavok. než opravy a údržba zariadení, elektrická energia, nedobytné pohľadávky, spotrebný materiál pre kancelárie a výpočtovú techniku a iné (napríklad náklady na softvérové licencie, ktoré sú zaznamenané ako samostatná položka). Výdavky na amortizáciu nehmotného majetku pravdepodobne súvisia s právom duševného vlastníctva zaznamenaným po prvýkrát vo finančných výkazoch v roku 2012, ktoré by sa získalo za viac ako 4 milióny EUR. V roku 2014 bol okrem toho významnou položkou prevádzkových nákladov výskum trhu vo výške [100 – 200-tisíc] EUR v danom roku.

(99)

Zdaniteľné zisky SMBV v Holandsku, ktoré sa stanovili na základe záväzného stanoviska k stanoveniu metódy ocenenia SMBV vo vzťahu k prevádzkovým nákladom spoločnosti, sa znížili o licenčný poplatok vyplatený Alki LP. Komisia si od Holandska a Starbucks vyžiadala ďalšie informácie o výške licenčného poplatku a presnom výpočte základu dane.

(100)

Výkaz ziskov a strát SMBV uvedený v jej účtovných závierkach je zhrnutý v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Výkaz ziskov a strát SMBV za roky 2001 – 2014

(101)

V poznámkach k účtovným uzávierkam je položka Iné výdavky v tabuľke 3 vymedzená takto: „Iné výdavky sa týkajú zmluvy o licenčných poplatkoch uzatvorenej s pridruženou spoločnosťou [CV 1], ktorá bola 13. decembra 2006 postúpená Alki LP a vychádza zo záväzného stanoviska uzatvoreného s holandskými daňovými úradmi.“ Záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia, ktorého sa týka táto poznámka pod čiarou, je záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia SMBV, čo naznačuje, že audítor SMBV vyložil záväzné stanovisko k stanoveniu metódy ocenenia SMBV s cieľom určiť licenčné poplatky SMBV voči Alki LP.