23.3.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 78/1

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/542

z 22. marca 2017,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí doplnením prílohy o harmonizovaných informáciách súvisiacich s reakciou na ohrozenie zdravia

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (1), a najmä jeho článok 45 ods. 4 a článok 53 ods. 1,

keďže:

(1)

Orgány ustanovené v súlade s článkom 45 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1272/2008 potrebujú na vykonávanie svojich povinností informácie o zmesiach uvádzaných na trh, ktoré sú klasifikované ako nebezpečné na základe ich účinkov na zdravie a na základe ich fyzikálnych účinkov. Uvedené informácie predkladajú orgánom ustanoveným na vnútroštátnej úrovni dovozcovia a následní užívatelia a zvyčajne zahŕňajú identifikáciu výrobku, identifikáciu nebezpečnosti, informácie o zložení a toxikologické informácie. Toxikologické informačné centrá sa opierajú o informácie poskytované uvedenými ustanovenými orgánmi a niekedy samy tvoria tieto orgány.

(2)

Komisia vykonala preskúmanie stanovené v článku 45 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1272/2008 a jej zistenia, ktoré sú založené na dôkladných odborných konzultáciách, boli uverejnené v januári 2012. V preskúmaní sa dospelo k záveru, že existujú značné rozdiely v súčasných systémoch oznamovania, formátoch údajov a požiadavkách v jednotlivých krajinách, pokiaľ ide o požadované informácie v členských štátoch. Z toho vyplýva potreba, aby dovozcovia a následní užívatelia, ktorí uvádzajú zmesi na trh v rôznych členských štátoch, predkladali niekoľko predložení v rôznych formátoch, pokiaľ ide o informácie, ktoré sú často podobné. Preskúmaním sa takisto preukázalo, že táto rozmanitosť vedie k nezrovnalostiam v informáciách dostupných zdravotníckemu personálu a širokej verejnosti v prípadoch náhodných otráv v rôznych členských štátoch.

(3)	Zistenia z preskúmania boli doložené štúdiou nákladov a prínosov, ktorú Komisia dokončila v marci 2015 (2), v ktorej sa potvrdilo, že okrem lepšej reakcie na ohrozenie zdravia by harmonizácia informácií poskytovaných ustanoveným orgánom celkovo viedla k značným úsporám nákladov.

(4)	Uskutočnili sa konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami, ako je Európske združenie centier pre otravy a klinických toxikológov (EAPCCT – European Association of Poison Centres and Clinical Toxicologists), osobitne v rámci štúdie nákladov a prínosov a prostredníctvom niekoľkých seminárov.

(5)	Je preto vhodné harmonizovať informácie, ktoré majú byť poskytované ustanoveným orgánom od dovozcov a následných užívateľov, ako aj stanoviť formát predkladania informácií.

(6)

Treba spresniť, ktoré informácie treba predložiť ustanovenému orgánu. Patria sem informácie týkajúce sa identifikácie zmesi a predkladateľa, identifikáciu nebezpečnosti a zložiek zmesi. Keďže zložky zmesí môžu podliehať častým miernym úpravám s malým vplyvom na reakciu na ohrozenie zdravia, ktorá sa má zabezpečiť, alebo bez vplyvu na ňu, bolo by neprimerané požadovať informácie o zložkách zmesi v presných percentuálnych podieloch. Z toho dôvodu sa alternatívne môžu v prípade zložiek zmesí predkladať rozsahy koncentrácie. Šírka uvedených rozsahov sa má určiť na základe účinkov na zdravie a fyzikálnych účinkov zložiek zmesi a relevantnosti informácií pre reakciu na ohrozenie zdravia.

(7)

Z hľadiska toho, že zmesi klasifikované ako nebezpečné môžu obsahovať aj neklasifikované zložky, ktoré aj tak môžu mať nepriaznivé účinky po neúmyselnom použití (napr. po požití), ustanovené orgány majú mať k dispozícii informácie o takýchto zložkách, ak je to potrebné na navrhovanie preventívneho alebo liečebného opatrenia.

(8)

Formát predloženia informácií by sa mal harmonizovať, aby sa dovozcom a následným užívateľom pôsobiacim v rôznych členských štátoch umožnilo používať rovnaké predloženie alebo formát predloženia v rôznych členských štátoch. Predloženia by sa mali podávať elektronicky v harmonizovanom formáte XML vedenom Európskou chemickou agentúrou a sprístupniť bezplatne.

(9)	S cieľom umožniť poskytovanie informácií o určenom použití zmesi a na podporu štatistickej analýzy súvisiacich prípadov otravy by mala Európska chemická agentúra vypracovať európsky systém kategorizácie výrobkov, ktorý by sa mal používať pri predkladaní informácií.

(10)

Podľa štúdie nákladov a prínosov vypracovanej Komisiou informačné toxikologické centrá a iné ustanovené orgány vykazovali, že majú problémy so správnou identifikáciou príslušnej zmesi až v 40 percentách prípadov prijatých výziev. Táto skutočnosť by mohla viesť k zbytočnej nadmernej liečbe pacientov a hospitalizácii z preventívnych príčin. Z toho dôvodu je v rámci harmonizácie informácií potrebné vyžadovať identifikáciu zmesi jedinečným alfanumerickým kódom (jednoznačný identifikátor vzorca), ktorý sa pripevní na etiketu.

(11)

Väčšina výziev informačným toxikologickým centrám a iným ustanoveným orgánom sa týka náhodného vystavenia nebezpečným zmesiam zo strany spotrebiteľov a v menšom rozsahu profesionálov. Len malý počet výziev sa týka zmesí na priemyselné použitie, ktoré sa používajú v priemyselných zariadeniach. Na priemyselných miestach okrem toho obvykle existujú väčšie znalosti o používaných zmesiach a lekárska starostlivosť je vo všeobecnosti dostupná. Preto by sa malo dovozcom a následným užívateľom zmesí na priemyselné použitie umožniť splniť obmedzené informačné požiadavky.

(12)

S cieľom rozšíriť potrebnú prácu na prispôsobenie formátu na predkladanie údajov a s cieľom uprednostniť poskytovanie informácií v prípadoch, keď sú najpotrebnejšie, sa považuje za odôvodnené a primerané stanoviť postupnú uplatniteľnosť nových požiadaviek na informácie stanovených v tomto nariadení podľa použitia zmesi.

(13)

V záujme zabezpečenia bezproblémového prechodu a predchádzania neprimeraným nákladom by predloženia poskytované ustanoveným orgán pred dátumom začiatku uplatňovania tohto nariadenia mali zostať v platnosti na určitý čas od začiatku uplatňovania tohto nariadenia. Ak však medzitým nastanú významné zmeny v zložení, identifikátore výrobku alebo toxikológii zmesi, mala by sa vyžadovať aktualizácia predloženia podľa tohto nariadenia.

(14)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 54 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1272/2008,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (ES) č. 1272/2008 sa mení takto:

1.	Do článku 25 sa dopĺňa tento odsek 7: „7. Ak podľa prílohy VIII predkladateľ vytvorí jednoznačný identifikátor vzorca, musí byť uvedený na etikete v súlade s ustanoveniami oddielu 5 časti A uvedenej prílohy“;

2.	Dopĺňa sa príloha VIII uvedená v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2020.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. marca 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.

(2) Štúdia na podporu harmonizácie informácií predkladaných toxikologickým informačným centrám podľa článku 45 nariadenia (ES) č. 1272/2008 (nariadenie CLP), 3.3.2015.

PRÍLOHA

„

PRÍLOHA VIII

Harmonizované informácie súvisiace s reakciou na ohrozenie zdravia a preventívnymi opatreniami

ČASŤ A

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

1. Uplatňovanie

1.1. Dovozcovia a následní užívatelia uvádzajúci na trh zmesi na spotrebiteľské použitie v zmysle oddielu 2.4 časti A tejto prílohy sú povinní dodržiavať súlad s touto prílohou od 1. januára 2020.

1.2. Dovozcovia a následní užívatelia uvádzajúci na trh zmesi na profesionálne použitie v zmysle oddielu 2.4 časti A tejto prílohy sú povinní dodržiavať súlad s touto prílohou od 1. januára 2021.

1.3. Dovozcovia a následní užívatelia uvádzajúci na trh zmesi na priemyselné použitie v zmysle oddielu 2.4 časti A tejto prílohy sú povinní dodržiavať súlad s touto prílohou od 1. januára 2024.

1.4. Dovozcovia a následní užívatelia, ktorí predložili informácie o nebezpečných zmesiach orgánu ustanovenému v súlade s článkom 45 ods. 1 pred dátumami uplatniteľnosti uvedenými v oddieloch 1.1, 1.2 a 1.3, ktoré nie sú v súlade s touto prílohou, nie sú v prípade uvedených zmesí povinní dodržiavať súlad s touto prílohou do 1. januára 2025.

1.5. Odchylne od oddielu 1.4, ak k jednej zo zmien opísaných v oddiele 4.1 časti B tejto prílohy dôjde pred 1. januárom 2025, dovozcovia a následní užívatelia musia dodržať súlad s touto prílohou pred uvedením tejto zmenenej zmesi na trh.

2. Účel, vymedzenie pojmov a rozsah pôsobnosti

2.1. V tejto prílohe sa stanovujú požiadavky, ktoré musia splniť dovozcovia a následní užívatelia uvádzajúci zmesi na trh (ďalej len „predkladatelia“), pokiaľ ide o predkladanie informácií tak, aby ustanovené orgány mali k dispozícii informácie na vykonávanie úloh, za ktoré sú zodpovedné podľa článku 45.

2.2. Táto príloha sa neuplatňuje na zmesi na vedecký výskum a vývoj a na zmesi na technologicky orientovaný výskum a vývoj podľa vymedzenia v článku 3 ods. 22 nariadenia (ES) č. 1907/2006.

Táto príloha sa neuplatňuje na zmesi klasifikované len na základe jednej alebo viacerých nasledujúcich nebezpečností:

1.	plyny pod tlakom,

2.	výbušniny (nestabilné výbušniny a podtriedy 1.1 až 1.6)

2.3. V prípade zmesí uvádzaných na trh len na priemyselné použitie si predkladatelia môžu zvoliť len požiadavky obmedzeného rozsahu ako alternatívu k všeobecným požiadavkám týkajúcim sa predkladania v súlade s oddielom 5.3 tejto časti a oddielom 3.1.1 časti B za predpokladu, že je dostupný rýchly prístup k ďalším podrobným informáciám o výrobku v súlade s oddielom 1.3 časti B.

2.4. Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„zmes na spotrebiteľské použitie“ je zmes určená na používanie spotrebiteľmi,

2.	„zmes na profesionálne použitie“ je zmes určená na používanie profesionálnymi užívateľmi, nie však na priemyselných miestach,

3.	„zmes na priemyselné použitie“ je zmes určená len na používanie na priemyselných miestach.

Ak majú zmesi viac ako jedno použitie, musia byť splnené požiadavky pre všetky príslušné kategórie použitia.

3. Požiadavky týkajúce sa predkladania

3.1. Pred uvedením zmesí na trh predkladatelia poskytnú informácie týkajúce sa zmesí klasifikovaných ako nebezpečné na základe ich účinkov na zdravie alebo fyzikálnych účinkov orgánom ustanoveným podľa článku 45 ods. 1 (ďalej len „ustanovené orgány“) v členskom štáte alebo členských štátoch, v ktorých sa zmes uvádza na trh.

Predloženie obsahuje informácie stanovené v časti B. Predkladá sa elektronicky vo formáte XML, ktorý agentúra poskytne a bezplatne sprístupní.

3.2. Ak po prijatí predloženia podľa oddielu 3.1 ustanovený orgán predloží predkladateľovi odôvodnenú žiadosť s tým, že sú potrebné ďalšie informácie alebo objasnenie na to, aby ustanovený orgán vykonal úlohy, za ktoré je zodpovedný podľa článku 45, predkladateľ poskytne potrebné informácie alebo žiadané objasnenie bez zbytočného odkladu.

3.3. Predloženie je vyhotovené v úradnom jazyku alebo jazykoch členských štátov, v ktorých sa zmes uvádza na trh, pokiaľ príslušné členské štáty nestanovia inak.

3.4. Stanovené použitie zmesi je opísané v súlade s harmonizovaným systémom kategorizácie výrobkov poskytnutým agentúrou.

3.5. Aktualizácia predloženia sa predloží bez zbytočného odkladu, keď sú splnené podmienky stanovené v oddiele 4.1 časti B.

4. Skupinové predloženie

4.1. Pre viac ako jednu zmes sa môže predložiť spoločné predloženie, ďalej ako „skupinové predloženie“, ak všetky zmesi v skupine majú rovnakú klasifikáciu na základe nebezpečnosti pre zdravie a fyzikálnej nebezpečnosti a patria do rovnakej kategórie výrobkov uvedenej v oddiele 3.4.

4.2. Skupinové predloženie je povolené, len ak všetky zmesi v skupine obsahujú rovnaké zložky (identifikované v oddiele 3.2 časti B) a v prípade každej zo zložiek je oznámený rozsah koncentrácie rovnaký pre všetky zmesi (ako sa stanovuje v oddiele 3.4 časti B).

4.3. Odchylne od oddielu 4.2 je skupinové predloženie takisto povolené, ak sa rozdiel v zložení medzi rôznymi zmesami v skupine týka len parfumov alebo vonných látok za predpokladu, že celková koncentrácia parfumov a vonných látok obsiahnutých v každej zmesi nepresiahne 5 %.

4.4. V prípade skupinového predloženia sa informácie požadované v časti B poskytnú za každú zo zmesí obsiahnutých v skupine, ak je to vhodné.

5. Jednoznačný identifikátor vzorca (UFI)

5.1. Predkladateľ vytvorí jednoznačný identifikátor vzorca (ďalej len „UFI“) elektronickými prostriedkami sprístupnenými agentúrou. UFI je jedinečný alfanumerický kód, ktorý nezameniteľne spája predložené informácie o zložení zmesi alebo skupiny zmesí s osobitnou zmesou alebo skupinou zmesí. Pridelenie UFI je bezplatné.

Nový UFI sa musí vytvoriť vtedy, keď zmena zloženia zmesi alebo skupiny zmesí spĺňa jednu alebo viac podmienok stanovených v písmenách a), b) a c) štvrtej zarážky oddielu 4.1 časti B.

Odchylne od druhého pododseku sa nový UFI nevyžaduje pre zmesi v skupinovom predložení, ktoré obsahuje parfumy alebo vonné látky, za predpokladu, že zmena zloženia sa týka len uvedených parfumov alebo vonných látok, alebo pridania nových parfumov alebo vonných látok.

5.2. Predkladateľ vytlačí alebo pripevní UFI na etiketu nebezpečnej zmesi. Pred UFI musí byť uvedená skratka „UFI“ veľkými písmenami a musí byť jasne viditeľný, čitateľný a nezmazateľne označený.

5.3. Odchylne od oddielu 5.2 môže byť UFI v prípade nebezpečných zmesí na priemyselné použitie a v prípade zmesí, ktoré nie sú zabalené, alternatívne uvedený na karte bezpečnostných údajov.

6. Formáty a technická podpora pre predkladanie informácií

6.1. Agentúra stanovuje, udržiava a aktualizuje generátor UFI, formáty XML pre predloženia a harmonizovaný systém kategorizácie výrobkov a sprístupní ich bezplatne na svojom webovom sídle.

6.2. Agentúra poskytne technické a vedecké usmernenia, technickú podporu a nástroje na zjednodušenie predkladania informácií.

ČASŤ B

INFORMÁCIE UVEDENÉ V PREDLOŽENÍ

1. Identifikácia zmesi a predkladateľa

1.1. Identifikátor výrobku pre zmes

Identifikátor výrobku sa poskytuje v súlade s článkom 18 ods. 3 písm. a).

Uvedie sa úplný obchodný názov alebo názvy zmesi, v prípade potreby vrátane ochrannej známky, názvu výrobku a názvov variant, ako sa objavujú na etikete, bez skratiek a umožňujúce jeho osobitnú identifikáciu.

Okrem toho sa do predloženia zahrnie UFI.

1.2. Údaje o predkladateľovi

Poskytuje sa názov, úplná adresa, telefónne číslo a e-mailová adresa predkladateľa. Tieto informácie musia byť v súlade s údajmi uvedenými na etikete podľa článku 17 ods. 1 písm. a).

1.3. Telefónne číslo a e-mailová adresa pre rýchly prístup k ďalším informáciám o výrobku

V prípade predloženia v obmedzenom rozsahu stanoveného v oddiele 2.3 časti A sa poskytne telefónne číslo a e-mailová adresa na účel rýchleho prístupu k službám poskytujúcim ďalšie podrobné informácie o výrobku, na ktorých je dostupný rýchly prístup k ďalším podrobným informáciám o výrobku v jazyku stanovenom v oddiele 3.3 časti A pre ustanovené orgány v núdzových prípadoch. Telefónne číslo musí byť dostupné 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

2. Identifikácia nebezpečnosti a ďalšie informácie

V tomto oddiele sa stanovujú požiadavky na informácie týkajúce sa nebezpečnosti zmesi pre zdravie a fyzikálnej nebezpečnosti zmesi a vhodných výstražných informácií, ktoré s nimi súvisia, ako aj ďalšie informácie, ktoré musia byť zahrnuté v predložení.

2.1. Klasifikácia zmesi

Uvádza sa klasifikácia zmesi, pokiaľ ide o nebezpečnosť pre zdravie a fyzikálnu nebezpečnosť (trieda a kategória nebezpečnosti) v súlade s pravidlami klasifikácie uvedenými v prílohe I.

2.2. Prvky označovania

Poskytnú sa nasledujúce prvky označovania požadované podľa článku 17, ak sa uplatňujú:

—	kódy výstražných piktogramov (príloha V),

—	výstražné slovo,

—	kódy výstražných upozornení (príloha III vrátane ďalších informácií o nebezpečnosti),

—	kódy bezpečnostných upozornení.

2.3. Toxikologické informácie

Predloženie obsahuje informácie o toxikologických účinkoch zmesi alebo jej zložiek, ktoré sa požadujú v oddiele 11 karty bezpečnostných údajov zmesi v súlade s prílohou II k nariadeniu (ES) č. 1907/2006.

2.4. Ďalšie informácie

Poskytujú sa tieto ďalšie informácie:

—	typy a veľkosti balenia používaného na uvedenie zmesi na trh na spotrebiteľské alebo profesionálne použitie,

—	farby a fyzikálne stavy dodávanej zmesi,

—	pH, ak sa uplatňuje,

—	kategorizácia výrobku (pozri oddiel 3.4 časti A),

—	použitie (spotrebiteľské, profesionálne, priemyselné alebo kombinácia ktorýchkoľvek z týchto troch).

3. Informácie o zložkách zmesi

3.1. Všeobecné požiadavky

V predložení sa uvádza chemická identita a koncentrácie zložiek obsiahnutých v zmesi v súlade s oddielmi 3.2, 3.3 a 3.4.

Zložky, ktoré nie sú obsiahnuté v zmesi, sa neoznamujú.

Odchylne od druhého pododseku musia byť v skupinovom predložení zložky parfumu alebo vonných látok prítomné aspoň v jednej zo zmesí.

V prípade skupinových predložení, v ktorých sa parfumy alebo vonné látky medzi zmesami obsiahnutými v skupine líšia, sa poskytne zoznam zmesí a parfumov alebo vonných látok, ktoré tieto zmesi obsahujú, vrátane ich klasifikácie.

3.1.1. Požiadavky na zmesi na priemyselné použitie

V prípade predloženia v obmedzenom rozsahu stanoveného v oddiele 2.3. časti A môžu byť informácie, ktoré sa poskytnú o zložení zmesi na priemyselné použitie, obmedzené na informácie obsiahnuté v karte bezpečnostných údajov v súlade s prílohou II k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 za predpokladu, že ďalšie informácie o zložkách sú rýchlo dostupné na požiadanie v núdzových prípadoch v súlade s oddielom 1.3.

3.2. Zložky zmesi

3.2.1. Látky

Uvádza sa identifikátor výrobku pre látky identifikované podľa oddielu 3.3 v súlade s článkom 18 ods. 2 Použiť sa však môže názov podľa INCI, názov podľa indexu farieb alebo iný medzinárodný chemický názov, a to za predpokladu, že chemický názov je dobre známy a jednoznačne vymedzuje identitu látky. Takisto sa uvádza chemický názov látok, pre ktorý bol povolený alternatívny chemický názov v súlade s článkom 24.

3.2.2. Zmes v zmesi

Ak sa zmes použije v zložení druhej zmesi uvedenej na trh, prvá zmes sa označuje ako zmes v zmesi (ďalej len „ZVZ“).

Informácie o látkach obsiahnutých vo ZVZ sa uvádzajú v súlade s kritériami oddielu 3.2.1 s výnimkou prípadu, keď predkladateľ nemá prístup k informáciám o úplnom zložení ZVZ. Ak ich nemá, poskytnú sa informácie v súlade s oddielom 3 o známych zložkách zmesi a ZVZ sa identifikuje prostredníctvom svojho identifikátora výrobku v súlade s článkom 18 ods. 3 písm. a) spolu s jej koncentráciou a UFI, ak je k dispozícii. V prípade neexistencie UFI sa poskytne karta bezpečnostných údajov ZVZ, ako aj názov, e-mailová adresa a telefónne číslo dodávateľa ZVZ.

3.2.3. Generické identifikátory výrobkov

Odchylne od oddielov 3.2.1 a 3.2.2 môžu byť generické identifikátory výrobkov „parfumy“, „vonné látky“ alebo „farbivá“ použité pre zložky zmesi používané výhradne na dodanie parfumu, vonnej látky alebo farby, ak sú splnené tieto podmienky:

—	zložky zmesi nie sú klasifikované na základe žiadnej nebezpečnosti pre zdravie,

—

koncentrácia zložiek zmesi identifikovaných pomocou generického identifikátora výrobku nepresahuje celkovo:

a)	5 % v prípade súčtu parfumov a vonných látok a

b)	25 % v prípade súčtu farbív.

3.3. Zložky zmesi podliehajúce požiadavkám týkajúcim sa predkladania

Uvádzajú sa tieto zložky zmesi (látky a ZVZ):

zložky zmesi klasifikované ako nebezpečné na základe ich účinkov na zdravie alebo ich fyzikálnych účinkov, ktoré:

—	sú prítomné v koncentráciách rovnajúcich sa alebo väčších ako 0,1 %,

—	sú identifikované, aj keď v koncentráciách nižších ako 0,1 %, ak predkladateľ nevie preukázať, že uvedené zložky sú irelevantné na účely reakcie na ohrozenie zdravia a preventívnych opatrení,

2.	zložky zmesi neklasifikované ako nebezpečné na základe ich účinkov na zdravie alebo fyzikálnych účinkov, ktoré sú identifikované a prítomné v koncentráciách rovnajúcich sa alebo väčších ako 1 %.

3.4. Koncentrácia a rozsahy koncentrácie v zložkách zmesi

Predkladatelia predkladajú informácie stanovené v oddieloch 3.4.1 a 3.4.2 so zreteľom na koncentráciu zložiek zmesi (látky a ZVZ) identifikované v súlade s oddielom 3.3.

3.4.1. Nebezpečné zložky so zásadným významom pre reakciu na ohrozenie zdravia a preventívne opatrenia

Ak sú zložky zmesi klasifikované v súlade s týmto nariadením aspoň na základe jednej z kategórií nebezpečnosti uvedených v nasledujúcom zozname, ich koncentrácia v zmesi sa vyjadrí v presných percentuálnych hmotnostných alebo objemových podieloch v zostupnom poradí podľa:

—	akútnej toxicity, kategória 1, 2 alebo 3,

—	toxicity pre špecifický cieľový orgán – jednorazová expozícia, kategória 1 alebo 2,

—	toxicity pre špecifický cieľový orgán – opakovaná expozícia, kategória 1 alebo 2,

—	poleptania kože, kategória 1, 1A, 1B alebo 1C,

—	vážneho poškodenia očí, kategória 1.

Alternatívne k uvádzaniu koncentrácií v presných percentuálnych podieloch môže byť predložený rozsah percentuálnych podielov v súlade s tabuľkou 1.

Tabuľka 1

Rozsahy koncentrácie uplatňujúce sa na nebezpečné zložky so zásadným významom pre reakciu na ohrozenie zdravia (látky alebo ZVZ)

Rozsah koncentrácie nebezpečnej zložky obsiahnutej v zmesi (v %)	Maximálna šírka rozsahu koncentrácie, ktorá sa použije v predložení
≥ 25 – < 100	5 % jednotiek
≥ 10 – < 25	3 % jednotiek
≥ 1 – < 10	1 % jednotiek
≥ 0,1 – < 1	0,3 % jednotiek
> 0 – < 0,1	0,1 % jednotiek

3.4.2. Iné nebezpečné zložky a zložky neklasifikované ako nebezpečné

Koncentrácia nebezpečných zložiek v zmesi neklasifikovanej na základe žiadnej z kategórií nebezpečnosti uvedených v oddiele 3.4.1 a identifikovaných zložiek neklasifikovaných ako nebezpečné sa vyjadrí v súlade s tabuľkou 2 ako rozsahy percentuálnych hmotnostných alebo objemových podielov v zostupnom poradí. Alternatívne sa môžu uviesť presné percentuálne podiely.

Odchylne od prvého pododseku v prípade zložiek parfumov alebo vonných látok, ktoré nie sú klasifikované alebo sú klasifikované len pre kožnú senzibilizáciu kategórie 1, 1A alebo 1B alebo aspiračnú toxicitu, predkladatelia nie sú povinní poskytnúť informácie o ich koncentrácii za predpokladu, že celková koncentrácia nepresiahne 5 %.

Tabuľka 2

Rozsahy koncentrácie uplatňujúce sa na iné nebezpečné zložky a zložky neklasifikované ako nebezpečné (látky alebo ZVZ)

Rozsah koncentrácie zložky obsiahnutej v zmesi (v %)	Maximálna šírka rozsahu koncentrácie, ktorá sa použije v predložení
≥ 25 – < 100	20 % jednotiek
≥ 10 – < 25	10 % jednotiek
≥ 1 – < 10	3 % jednotiek
> 0 – < 1	1 % jednotiek

3.5. Klasifikácia zložiek zmesi (látky a ZVZ)

Uvádza sa klasifikácia zložiek zmesi na základe nebezpečnosti pre zdravie a fyzikálnej nebezpečnosti (triedy nebezpečnosti, kategórie nebezpečnosti a výstražné upozornenia). Patrí sem klasifikácia aspoň všetkých zmesí uvedených v bode 3.2.1 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 o požiadavkách na zostavenie kariet bezpečnostných údajov. Alternatívne sa v prípade ZVZ môže uviesť len jej klasifikácia na základe nebezpečnosti pre zdravie a fyzikálnej nebezpečnosti.

4. Aktualizácia predloženia

4.1. Ak sa na zmes v jednotlivom alebo skupinovom predložení vzťahuje jedna z nasledujúcich zmien, predkladatelia predkladajú aktualizáciu predloženia pred uvedením danej zmenenej zmesi na trh:

—	ak sa zmenil identifikátor výrobku pre zmes (vrátane UFI),

—	ak sa zmenila klasifikácia zmesi na základe nebezpečnosti pre zdravie alebo fyzikálnej nebezpečnosti,

—	ak sa sprístupnia nové toxikologické informácie, ktoré sa vyžadujú v oddiele 11 karty bezpečnostných údajov, o nebezpečných vlastnostiach zmesi alebo jej zložiek,

—

ak zmena v zložení zmesi spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)	doplnenie, náhrada alebo zrušenie jednej alebo viacerých zložiek v zmesi, ktoré musia byť uvedené v súlade s oddielom 3.3,

b)	zmena koncentrácie zložky v zmesi presahujúca rozsah koncentrácie uvedený v pôvodnom predložení,

c)	presná koncentrácia zložky bola poskytnutá v súlade s oddielmi 3.4.1 alebo 3.4.2 a dôjde k zmene v uvedenej koncentrácii, ktorá presahuje limity stanovené v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Odchýlky v koncentrácii zložiek, ktoré si vyžadujú aktualizáciu predloženia

Presná koncentrácia zložky obsiahnutej v zmesi (v %)	Odchýlky (±) od pôvodnej koncentrácie zložky, ktoré si vyžadujú aktualizáciu predloženia
> 25 – ≤ 100	5 %
> 10 – ≤ 25	10 %
> 2,5 – ≤ 10	20 %
≤ 2,5	30 %

Ak sa zmenia vonné látky alebo parfumy v skupinovom predložení, aktualizuje sa zoznam zmesí a vonných látok alebo parfumov, ktoré obsahujú, v súlade s požiadavkami uvedenými v oddiele 3.1.

4.2. Obsah aktualizácie predloženia

Aktualizácia predloženia obsahuje zrevidované znenie predchádzajúceho predloženia, ktoré obsahuje nové dostupné informácie opísané v oddiele 4.1.

ČASŤ C

FORMÁT PREDLOŽENIA

1.1. Formát predloženia

Predloženie informácií ustanoveným orgánom v súlade s článkom 45 musí byť vo formáte stanovenom agentúrou. Formát predloženia sa týka týchto prvkov:

1.2. Identifikácia zmesi a predkladateľa

Identifikátor výrobku

—	Úplný obchodný názov výrobku (v prípade skupinového predloženia sa uvádza zoznam všetkých identifikátorov výrobkov)

—	Iné názvy, synonymá

—	Jednoznačný identifikátor vzorca (UFI)

—	Iné identifikátory (číslo povolenia, kódy výrobku v spoločnosti)

Kontaktné údaje predkladateľa

—

Názov

—	Úplná adresa

—	Telefónne číslo

—	E-mailová adresa

Kontaktné údaje pre rýchly prístup k ďalším informáciám o výrobku (24 hodín/7 dní). Len v prípade predloženia v obmedzenom rozsahu

—

Názov

—	Telefónne číslo (24 hodín denne, 7 dní v týždni)

—	E-mailová adresa

1.3. Klasifikácia zmesi, prvky označovania a toxikológia

Klasifikácia zmesi a prvky označovania

—	Trieda a kategória nebezpečnosti

—	Kódy výstražných piktogramov (príloha V)

—	Výstražné slovo

—	Kódy výstražných upozornení vrátane kódov ďalších informácií o nebezpečnosti (príloha III)

—	Kódy bezpečnostných upozornení (príloha IV)

Toxikologické informácie

—	Opis toxicity zmesi alebo jej zložiek [podľa oddielu 11 karty bezpečnostných údajov v súlade s prílohou II k nariadeniu (ES) č. 1907/2006]

Ďalšie informácie o zmesi

—

Farba

—	pH (ak sa uplatňuje)

—	Fyzikálny stav

—	Obal (typ a veľkosť)

—	Stanovené použitie (kód kategorizácie výrobkov)

—	Použitia (spotrebiteľské, profesionálne, priemyselné)

1.4. Identifikátory výrobkov pre zložky zmesi

Identifikátory výrobkov pre zložky zmesi (látky a zmesi v zmesiach, ak sa uplatňujú)

—	Chemický/obchodný názov zložiek

—	Číslo CAS (ak sa uplatňuje)

—	Číslo ES (ak sa uplatňuje)

—	UFI (ak sa uplatňuje)

Koncentrácia a rozsahy koncentrácie v zložkách zmesi

—	Presná koncentrácia alebo rozsah koncentrácie

Klasifikácia zložiek zmesi (látky a ZVZ)

—	Klasifikácia nebezpečnosti (ak sa uplatňuje)

—	Ďalšie identifikátory (ak sa uplatňujú a ak sú relevantné pre reakciu na ohrozenie zdravia)

Zoznam podľa štvrtého odseku oddielu 3.1 časti B (ak sa uplatňuje)

“

23.3.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 78/13

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/543

z 22. marca 2017,

ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o technické špecifikácie tém a ich členení

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 z 9. júla 2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov (1), a najmä na jeho článok 5 ods. 4,

keďže:

(1)

V záujme zabezpečenia porovnateľnosti údajov zo sčítania obyvateľov, domov a bytov uskutočneného v členských štátoch a s cieľom umožniť vypracovávanie spoľahlivých prehľadov za celú Úniu je potrebné vymedziť témy sčítania a členiť ich vo všetkých členských štátoch rovnakým spôsobom. Preto by sa mali prijať technické špecifikácie pre uvedené témy a ich členenia.

(2)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Európsky štatistický systém,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Technické špecifikácie pre témy sčítania a ich členenia, ktoré sa majú uplatňovať na údaje zasielané Komisii za referenčný rok 2021, sú uvedené v prílohe.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. marca 2017

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 14.

PRÍLOHA

Technické špecifikácie tém sčítania a ich členení

Technické špecifikácie majú takúto štruktúru:

—	Každá téma je označená nadpisom.

—	Po nadpise môžu nasledovať technické špecifikácie, ktoré sa vo všeobecnosti týkajú tejto témy.

—

Po nich nasleduje členenie, resp. členenia danej témy. Pri niektorých témach sa uplatňuje viacero členení, každé s rôznou úrovňou podrobnosti. V takom prípade označuje písmeno „H“ najpodrobnejšie členenia, písmeno „M“ stredne podrobné členenia a písmeno „L“ najmenej podrobné členenia. Písmeno „N“ označuje členenie na celoštátnej úrovni.

—	Uvádzajú sa celkové hodnoty, na ktoré sa vzťahujú jednotlivé členenia. Po každom členení môžu nasledovať ďalšie technické špecifikácie, ktoré sa konkrétne týkajú daného členenia.

Téma: Miesto obvyklého bydliska

Pri uplatňovaní vymedzenia „obvyklého bydliska“ uvedeného v článku 2 písm. d) nariadenia (ES) č. 763/2008 zaobchádzajú členské štáty s osobitnými prípadmi takto:

Ak má osoba počas roka pravidelne viaceré miesta bydliska, za miesto jej obvyklého bydliska sa považuje miesto bydliska, kde trávi väčšinu roka, bez ohľadu na to, či sa toto miesto nachádza inde v rámci danej krajiny alebo v zahraničí. V prípade osoby, ktorá cez týždeň pracuje mimo domova a cez víkendy sa vracia do bydliska rodiny, sa však za miesto obvyklého bydliska považuje bydlisko rodiny, bez ohľadu na to, či sa jej pracovisko nachádza inde v rámci danej krajiny alebo v zahraničí.

V prípade žiakov základných a stredných škôl a študentov, ktorí sú počas školského roka mimo domova, a bez ohľadu na to, ako často sa vracajú do bydliska svojej rodiny, sa za miesto obvyklého bydliska považuje bydlisko rodiny (bez ohľadu na to, či študujú inde v rámci danej krajiny alebo v zahraničí).

V prípade študentov terciárneho vzdelávania, ktorí sú počas štúdia na vysokej škole alebo univerzite mimo domova, sa za miesto obvyklého bydliska považuje miesto, na ktorom sa zdržiavajú počas semestra, bez ohľadu na to, či ide o zariadenie (ako napríklad internátna škola) alebo súkromné bydlisko, a bez ohľadu na to, či študujú inde v rámci danej krajiny alebo v zahraničí. Ak sa miesto štúdia nachádza v rámci danej krajiny, za miesto obvyklého bydliska sa výnimočne môže považovať bydlisko rodiny.

d)	Inštitúcia sa považuje za miesto obvyklého bydliska všetkých jej obyvateľov, ktorí v nej v čase sčítania žijú, resp. pravdepodobne budú žiť 12 mesiacov alebo viac.

e)	V prípade osôb absolvujúcich povinnú vojenskú službu a členov ozbrojených síl, ktorí žijú v kasárňach alebo vo vojenských táboroch, sa uplatňuje všeobecné pravidlo v súvislosti s miestom, na ktorom trávia väčšinu denného času odpočinku.

f)	V prípade bezdomovcov alebo osôb bez strechy nad hlavou, kočovníkov, tulákov a osôb, v prípade ktorých sa nedá hovoriť o mieste obvyklého bydliska, sa za miesto obvyklého bydliska považuje miesto sčítania.

V prípade dieťaťa, ktoré sa striedavo zdržiava na dvoch miestach bydliska (napríklad ak sú jeho rodičia rozvedení), sa za miesto obvyklého bydliska považuje miesto, na ktorom trávi väčšinu času. Ak dieťa trávi u oboch rodičov rovnaký čas, za miesto obvyklého bydliska sa považuje to, kde sa dieťa nachádza v noc sčítania alebo alternatívne domácnosť, kde má dieťa svoje zákonné alebo registrované bydlisko.

h)	Započítaní sú námorníci obchodných lodí a rybári, ktorí majú v krajine obvyklé bydlisko, ale v čase sčítania sa nachádzajú na mori (vrátane tých, ktorí okrem svojho ubytovania na lodi nemajú žiadne iné bydlisko).

Zahrnuté sú nelegálne sa zdržiavajúce osoby alebo osoby bez platných dokladov, ako aj žiadatelia o azyl a osoby, ktorí požiadali o postavenie utečenca alebo im bolo priznané postavenie utečenca či podobné druhy medzinárodnej ochrany, ak spĺňajú kritériá pre obvyklé bydlisko v danej krajine. Zámerom nie je tieto osoby rozlišovať, ale skôr zabezpečiť, aby sa pri sčítavaní nevynechali.

j)	Zahrnuté sú deti narodené počas dvanástich mesiacov, ktoré predchádzajú referenčnému času sčítania a ktorých rodiny majú v referenčnom čase sčítania v danej krajine obvyklé bydlisko.

k)	Zahrnuté sú osoby, ktorých pobyt v krajine (skutočný alebo plánovaný) trvá presne jeden rok. Vojenský, námorný a diplomatický personál a ich rodiny

l)	Z obyvateľstva s obvyklým bydliskom v danej krajine je vylúčený zahraničný vojenský, námorný a diplomatický personál umiestnený v danej krajine a ich rodiny bez ohľadu na dĺžku ich pobytu.

Ak sa dá v prípade vnútroštátneho vojenského, námorného a diplomatického personálu a ich rodín, ktorí sa nachádzajú mimo krajiny, určiť dĺžka pobytu mimo krajiny, platí toto:

—

ak sa tieto osoby zdržiavajú v zahraničí menej ako 12 mesiacov a majú v úmysle sa vrátiť na miesto, odkiaľ odišli, v krajine sa priradia podľa pravidiel pre obvyklé bydlisko. Predovšetkým by sa mohli priradiť (v zostupnom poradí) k týmto miestam:

i)	adresa domova rodiny v krajine, ak existuje, alebo

ii)	pracovisko v krajine, ku ktorej boli pred odchodom priradené.

—	Ak majú pobyt v zahraničí aspoň 12 mesiacov alebo ak nemajú v úmysle vrátiť sa na miesto, odkiaľ odišli (aj keď sa do krajiny počas 12-mesačného obdobia vracajú), priradia sa k „virtuálnemu miestu“ (extra región) krajiny, z ktorej odišli.

Na základe definície miesta obvyklého bydliska sa osoby, ktoré zvyčajne pobývajú v mieste sčítania, ale v čase sčítania sú neprítomné alebo pravdepodobne budú neprítomné kratšie ako jeden rok, považujú za dočasne neprítomné, a zahŕňajú sa teda do celkového počtu obyvateľov. Naopak osoby, ktoré žijú alebo pravdepodobne budú žiť mimo miesta sčítania počas obdobia jedného roka alebo dlhšie, sa nepovažujú za dočasne neprítomné, a preto sa do celkového počtu obyvateľov nezahŕňajú. To platí bez ohľadu na dĺžku návštev, na ktoré z času načas k svojej rodine prípadne prídu.

Osoby, ktoré sú do sčítania zahrnuté, ale nespĺňajú kritériá na to, aby mali miesto obvyklého bydliska v mieste sčítania, t. j. nežijú, resp. neočakávajú, že budú žiť v mieste sčítania nepretržite aspoň 12 mesiacov, sa považujú za dočasne prítomné, a preto sa nezapočítavajú do celkového počtu obyvateľov, ktorí majú v danom mieste obvyklé bydlisko.

Geografická oblasť (1)					GEO.N.	GEO.L.	GEO.M.	GEO.H.
0.	Spolu (na území členského štátu)				0.	0.	0.	0.
x.	Všetky regióny NUTS 1 v danom členskom štáte					x.	x.	x.
	x.x.	Všetky regióny NUTS 2 v danom členskom štáte				x.x.	x.x.	x.x.
		x.x.x.	Všetky regióny NUTS 3 v danom členskom štáte				x.x.x.	x.x.x.
			x.x.x.x.	Všetky regióny LAU 2 v danom členskom štáte				x.x.x.x.

Členenia témy „geografická oblasť“ slúžia na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb (miesto obvyklého bydliska). Môžu sa použiť aj na regionálne rozčlenenie akejkoľvek celkovej hodnoty, na ktorú sa nevzťahuje téma „miesto obvyklého bydliska“ ani „miesto pracoviska“.

Pri členeniach témy „geografická oblasť“ sa používajú verzie klasifikácie územných jednotiek na štatistické účely (NUTS (2)) a klasifikácie miestnych administratívnych jednotiek (local administrative units, LAU) platné 1. januára 2021.

Téma: Miesto pracoviska

Miesto pracoviska je geografická oblasť, v ktorej v súčasnosti zamestnaná osoba vykonáva svoju prácu.

V prípade osôb, ktoré väčšinou pracujú doma, zodpovedá miesto pracoviska miestu ich obvyklého bydliska. Termín „pracovať“ sa týka práce, ktorú táto osoba vykonáva ako „zamestnaná osoba“, ako je vymedzené v rámci témy „súčasná ekonomická aktivita“. „Väčšinou“ pracuje doma znamená, že daná osoba trávi celý svoj čas alebo jeho väčšinu prácou doma a menšiu časť svojho času trávi, resp. žiadny čas netrávi na inom pracovisku ako doma.

Pri členeniach témy „miesto pracoviska“ sa používa verzia klasifikácie územných jednotiek na štatistické účely (NUTS) platná 1. januára 2021.

Informácie o osobách, ktoré nemajú stále pracovisko, ale na začiatku svojho pracovného obdobia sa hlásia na stálej adrese (napríklad vodiči autobusov, letecké posádky, prevádzkovatelia stánkov na trhoch, ktoré sa na konci pracovného dňa neodstraňujú), by sa mali vzťahovať na túto adresu. Do tejto skupiny môžu patriť aj jednotlivci, ktorí na ceste za prácou pravidelne prekračujú hranicu susednej krajiny. Členenie „Žiadne stále miesto pracoviska (v danom členskom štáte alebo mimo neho)“ zahŕňa všetky osoby bez stáleho miesta pracoviska, vzťahuje sa však aj na osoby, ako sú napríklad námorníci, rybári a pracovníci na otvorenom mori, v prípade ktorých nemusí byť možné priradiť pracovisko.

Miesto pracoviska (3)				LPW.N.	LPW.L.
0.	Spolu			0.	0.
1.	Na území členského štátu			1.	1.
	1.x.	Všetky regióny NUTS 1 v danom členskom štáte			1.x.
		1.x.x.	Všetky regióny NUTS 2 v danom členskom štáte		1.x.x.
	1.y.	Neznáme pracovisko v danom členskom štáte			1.y.
2.	Mimo územia daného členského štátu			2.	2.
3.	Žiadne stále miesto pracoviska (v danom členskom štáte alebo mimo neho)			3.	3.
4.	Neznáme miesto pracoviska (nie je známe, či je v danom členskom štáte alebo mimo neho)			4.	4.
5.	Neaplikovateľné (nepracuje)			5.	5.

Členenia témy „miesto pracoviska“ slúžia na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Lokalita

Lokalita je vymedzená ako jasne odlíšený zhluk obyvateľov, t. j. oblasť vymedzená obyvateľstvom žijúcim v susediacich alebo priľahlých budovách. Takéto budovy:

a)	môžu tvoriť súvislú zastavanú oblasť s jasne rozoznateľnou štruktúrou ulíc alebo

b)	nemusia byť súčasťou takejto zastavanej oblasti, ak tvoria skupinu budov, ktoré sú jedinečne označené miestne známym názvom alebo

c)	nemusia spĺňať ani jedno z uvedených dvoch kritérií, ak tvoria skupinu budov, z ktorých žiadna nie je od najbližšej susednej budovy ďalej ako 200 metrov.

Pri uplatňovaní tejto definície sa zastavaná oblasť považuje za súvislú, aj keď je prerušená určitými kategóriami využitia pôdy. Tieto kategórie zahŕňajú: priemyselné a obchodné budovy a zariadenia, verejné parky, ihriská a záhrady, futbalové ihriská a iné športové zariadenia, premostené rieky, železničné koľaje, kanály, parkoviská a inú dopravnú infraštruktúru, ako aj cintoríny.

Regióny LAU 2 s celkovým počtom obyvateľov do 2 000 sa môžu považovať za jednu lokalitu.

Obyvatelia lokality sú osoby, ktoré v tejto lokalite majú svoje obvyklé bydlisko.

Osamotene stojaca budova sa zaradí do kategórie zodpovedajúcej počtu osôb, ktoré v tejto budove majú obvyklé bydlisko.

Veľkosť lokality		LOC.
0.	Spolu	0.
1.	1 000 000 osôb a viac	1.
2.	500 000 – 999 999 osôb	2.
3.	200 000 – 499 999 osôb	3.
4.	100 000 – 199 999 osôb	4.
5.	50 000 – 99 999 osôb	5.
6.	20 000 – 49 999 osôb	6.
7.	10 000 – 19 999 osôb	7.
8.	5 000 – 9 999 osôb	8.
9.	2 000 – 4 999 osôb	9.
10.	1 000 – 1 999 osôb	10.
11.	500 – 999 osôb	11.
12.	200 – 499 osôb	12.
13.	menej ako 200 osôb	13.

Členenie témy „Veľkosť lokality“ slúži na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt týkajúcich sa jednotiek, ktoré sa môžu nachádzať v „lokalitách“, vrátane všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Pohlavie

Pohlavie		SEX.
0.	Spolu	0.
1.	Muži	1.
2.	Ženy	2.

Členenie témy „pohlavie“ slúži na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Vek

Vykazuje sa vek v dokončených rokoch dosiahnutý k referenčnému dátumu.

Vek				AGE.L.	AGE.M.	AGE.H.
0.	Spolu			0.	0.	0.
1.	do 15 rokov			1.	1.	1.
	1.1.	do 5 rokov			1.1.	1.1.
		1.1.1	do 1 roka			1.1.1
		1.1.2.	1 rok			1.1.2.
		1.1.3.	2 roky			1.1.3.
		1.1.4.	3 roky			1.1.4.
		1.1.5.	4 roky			1.1.5.
	1.2.	5 až 9 rokov			1.2.	1.2.
		1.2.1.	5 rokov			1.2.1.
		1.2.2.	6 rokov			1.2.2.
		1.2.3.	7 rokov			1.2.3.
		1.2.4.	8 rokov			1.2.4.
		1.2.5.	9 rokov			1.2.5.
	1.3.	10 až 14 rokov			1.3.	1.3.
		1.3.1.	10 rokov			1.3.1.
		1.3.2.	11 rokov			1.3.2.
		1.3.3.	12 rokov			1.3.3.
		1.3.4.	13 rokov			1.3.4.
		1.3.5.	14 rokov			1.3.5.
2.	15 až 29 rokov			2.	2.	2.
	2.1.	15 až 19 rokov			2.1.	2.1.
		2.1.1.	15 rokov			2.1.1.
		2.1.2.	16 rokov			2.1.2.
		2.1.3.	17 rokov			2.1.3.
		2.1.4.	18 rokov			2.1.4.
		2.1.5.	19 rokov			2.1.5.
	2.2.	20 až 24 rokov			2.2.	2.2.
		2.2.1.	20 rokov			2.2.1.
		2.2.2.	21 rokov			2.2.2.
		2.2.3.	22 rokov			2.2.3.
		2.2.4.	23 rokov			2.2.4.
		2.2.5.	24 rokov			2.2.5.
	2.3.	25 až 29 rokov			2.3.	2.3.
		2.3.1.	25 rokov			2.3.1.
		2.3.2.	26 rokov			2.3.2.
		2.3.3.	27 rokov			2.3.3.
		2.3.4.	28 rokov			2.3.4.
		2.3.5.	29 rokov			2.3.5.
3.	30 až 49 rokov			3.	3.	3.
	3.1.	30 až 34 rokov			3.1.	3.1.
		3.1.1.	30 rokov			3.1.1.
		3.1.2.	31 rokov			3.1.2.
		3.1.3.	32 rokov			3.1.3.
		3.1.4.	33 rokov			3.1.4.
		3.1.5.	34 rokov			3.1.5.
	3.2.	35 až 39 rokov			3.2.	3.2.
		3.2.1.	35 rokov			3.2.1.
		3.2.2.	36 rokov			3.2.2.
		3.2.3.	37 rokov			3.2.3.
		3.2.4.	38 rokov			3.2.4.
		3.2.5.	39 rokov			3.2.5.
	3.3.	40 až 44 rokov			3.3.	3.3.
		3.3.1.	40 rokov			3.3.1.
		3.3.2.	41 rokov			3.3.2.
		3.3.3.	42 rokov			3.3.3.
		3.3.4.	43 rokov			3.3.4.
		3.3.5.	44 rokov			3.3.5.
	3.4.	45 až 49 rokov			3.4.	3.4.
		3.4.1.	45 rokov			3.4.1.
		3.4.2.	46 rokov			3.4.2.
		3.4.3.	47 rokov			3.4.3.
		3.4.4.	48 rokov			3.4.4.
		3.4.5.	49 rokov			3.4.5.
4.	50 až 64 rokov			4.	4.	4.
	4.1.	50 až 54 rokov			4.1.	4.1.
		4.1.1.	50 rokov			4.1.1.
		4.1.2.	51 rokov			4.1.2.
		4.1.3.	52 rokov			4.1.3.
		4.1.4.	53 rokov			4.1.4.
		4.1.5.	54 rokov			4.1.5.
	4.2.	55 až 59 rokov			4.2.	4.2.
		4.2.1.	55 rokov			4.2.1.
		4.2.2.	56 rokov			4.2.2.
		4.2.3.	57 rokov			4.2.3.
		4.2.4.	58 rokov			4.2.4.
		4.2.5.	59 rokov			4.2.5.
	4.3.	60 až 64 rokov			4.3.	4.3.
		4.3.1.	60 rokov			4.3.1.
		4.3.2.	61 rokov			4.3.2.
		4.3.3.	62 rokov			4.3.3.
		4.3.4.	63 rokov			4.3.4.
		4.3.5.	64 rokov			4.3.5.
5.	65 až 84 rokov			5.	5.	5.
	5.1.	65 až 69 rokov			5.1.	5.1.
		5.1.1.	65 rokov			5.1.1.
		5.1.2.	66 rokov			5.1.2.
		5.1.3.	67 rokov			5.1.3.
		5.1.4.	68 rokov			5.1.4.
		5.1.5.	69 rokov			5.1.5.
	5.2.	70 až 74 rokov			5.2.	5.2.
		5.2.1.	70 rokov			5.2.1.
		5.2.2.	71 rokov			5.2.2.
		5.2.3.	72 rokov			5.2.3.
		5.2.4.	73 rokov			5.2.4.
		5.2.5.	74 rokov			5.2.5.
	5.3.	75 až 79 rokov			5.3.	5.3.
		5.3.1.	75 rokov			5.3.1.
		5.3.2.	76 rokov			5.3.2.
		5.3.3.	77 rokov			5.3.3.
		5.3.4.	78 rokov			5.3.4.
		5.3.5.	79 rokov			5.3.5.
	5.4.	80 až 84 rokov			5.4.	5.4.
		5.4.1.	80 rokov			5.4.1.
		5.4.2.	81 rokov			5.4.2.
		5.4.3.	82 rokov			5.4.3.
		5.4.4.	83 rokov			5.4.4.
		5.4.5.	84 rokov			5.4.5.
6.	85 rokov a viac			6.	6.	6.
	6.1.	85 až 89 rokov			6.1.	6.1.
		6.1.1.	85 rokov			6.1.1.
		6.1.2.	86 rokov			6.1.2.
		6.1.3.	87 rokov			6.1.3.
		6.1.4.	88 rokov			6.1.4.
		6.1.5.	89 rokov			6.1.5.
	6.2.	90 až 94 rokov			6.2.	6.2.
		6.2.1.	90 rokov			6.2.1.
		6.2.2.	91 rokov			6.2.2.
		6.2.3.	92 rokov			6.2.3.
		6.2.4.	93 rokov			6.2.4.
		6.2.5.	94 rokov			6.2.5.
	6.3.	95 až 99 rokov			6.3.	6.3.
		6.3.1.	95 rokov			6.3.1.
		6.3.2.	96 rokov			6.3.2.
		6.3.3.	97 rokov			6.3.3.
		6.3.4.	98 rokov			6.3.4.
		6.3.5.	99 rokov			6.3.5.
	6.4.	100 rokov a viac			6.4.	6.4.

Členenia témy „vek“ slúžia na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Právny rodinný stav

Rodinný stav je vymedzený ako (právny) manželský stav jednotlivca vo vzťahu k rodinnému právu (alebo zvykom) daného štátu (t. j. stav de iure).

Príslušná osoba sa zaradí podľa aktuálneho právneho rodinného stavu, v ktorom sa nachádza k referenčnému dátumu.

V členských štátoch, kde je podľa právnych predpisov možná „právna odluka“ manželov alebo partnerov žijúcich v registrovanom partnerstve, sa takéto osoby zaradia do kategórie „ženatý/vydatá alebo v registrovanom partnerstve“ (LMS.L. 2. a LMS.H. 2.).

Právny rodinný stav			LMS.L.	LMS.H.
0.	Spolu		0.	0.
1.	Nikdy neuzavrel(-a) manželstvo ani registrované partnerstvo		1.	1.
2.	Ženatý/vydatá alebo v registrovanom partnerstve		2.	2.
	2.1.	V manželstve alebo v registrovanom partnerstve s osobou opačného pohlavia		2.1.
	2.2.	V manželstve alebo v registrovanom partnerstve s osobou rovnakého pohlavia		2.2.
3.	Ovdovený(-á) alebo registrované partnerstvo sa skončilo smrťou partnera (a príslušná osoba neuzavrela nové manželstvo ani registrované partnerstvo)		3.	3.
4.	Rozvedený(-á) alebo registrované partnerstvo bolo právne zrušené (a príslušná osoba neuzavrela nové manželstvo ani registrované partnerstvo)		4.	4.
5.	Nezistené		5.	5.

Členenie témy „právny rodinný stav“ slúži na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Súčasná ekonomická aktivita

„Súčasná ekonomická aktivita“ vyjadruje súčasný vzťah osoby k ekonomickej aktivite na základe referenčného obdobia jedného týždňa, pričom môže ísť o konkrétny, nedávny, pevne stanovený kalendárny týždeň, posledný úplný kalendárny týždeň alebo posledných sedem dní pred dňom sčítania.

„Pracovná sila“ zahŕňa všetky osoby, ktoré spĺňajú požiadavky na zaradenie medzi zamestnané alebo nezamestnané osoby.

„Zamestnaní“ sú všetky osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré počas referenčného týždňa:

a)	odviedli aspoň jednu hodinu práce za odmenu alebo zisk, či už v peňažnej alebo nepeňažnej forme, alebo

b)	boli dočasne neprítomné v práci, ktorú už vykonávali a ku ktorej mali naďalej formálny vzťah, alebo dočasne nevykonávali samostatnú zárobkovú činnosť.

Zamestnanci, ktorí sú dočasne neprítomní v práci, sa považujú za osoby pracujúce za mzdu, plat alebo iný druh odmeny, za predpokladu, že majú formálny pracovnoprávny vzťah. Možným dôvodom na takúto dočasnú neprítomnosť v práci je:

a)	choroba alebo úraz alebo

b)	dovolenka alebo

c)	štrajk alebo výluka alebo

d)	pracovné voľno na účely vzdelávania alebo odbornej prípravy alebo

e)	materská alebo rodičovská dovolenka alebo

f)	zníženie ekonomickej činnosti alebo

g)	dočasné prerušenie alebo zastavenie práce z takých dôvodov, ako je nepriaznivé počasie, porucha strojov alebo výpadok elektrickej energie, alebo nedostatok surovín či paliva alebo

h)	iná dočasná povolená alebo nepovolená neprítomnosť.

Formálny pracovnoprávny vzťah sa stanoví na základe jedného alebo viacerých z týchto kritérií:

a)	nepretržité poberanie mzdy alebo platu alebo

b)	záruka návratu do práce po ukončení nepredvídanej okolnosti, alebo dohoda ohľadne dátumu návratu alebo

c)	trvanie neprítomnosti v práci, ktorá môže prípadne zodpovedať dĺžke času, za ktorý môžu pracovníci dostať náhradu mzdy bez povinnosti prijať inú prácu.

Samostatne zárobkovo činné osoby sa považujú za „zamestnané“, ak takúto činnosť vykonávajú počas referenčného týždňa alebo ak túto činnosť dočasne nevykonávajú a ich podnik naďalej existuje.

Vypomáhajúci členovia domácnosti sa považujú za „zamestnaných“, a to na rovnakom základe ako ostatní zamestnanci, teda bez ohľadu na počet hodín odpracovaných počas referenčného obdobia. Podobne sa za zamestnané považujú aj osoby, ktoré vykonávajú úlohy alebo povinnosti v rámci zamestnaneckého pracovného miesta, ktoré má rodinný príslušník žijúci v tej istej alebo inej domácnosti.

Medzi „nezamestnaných“ patria všetky osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré:

a)	boli „bez práce“, t. j. v priebehu referenčného týždňa nevykonávali závislú prácu ani neboli samostatne zárobkovo činné; a

b)	boli „v súčasnosti pripravené k nástupu do práce“, t. j. v priebehu referenčného týždňa a dvoch nasledujúcich týždňov boli k dispozícii na výkon závislej práce alebo samostatnej zárobkovej činnosti; a

c)	„hľadali si prácu“, t. j. v priebehu štyroch týždňov pred referenčným týždňom (vrátane) uskutočnili konkrétne kroky na to, aby si našli závislú prácu alebo začali vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

Do kategórie „ostatní“ patria ekonomicky neaktívne osoby, ktoré dostávajú verejnú pomoc alebo súkromnú podporu, a všetky ostatné osoby, ktoré nepatria do žiadnej z už uvedených kategórií.

Každej osobe sa priradí jeden typ aktivity, pričom kategória „zamestnaní“ sa uprednostňuje pred kategóriou „nezamestnaní“ a kategória „nezamestnaní“ sa uprednostňuje pred kategóriou „ekonomicky neaktívni“.

Každej v súčasnosti ekonomicky neaktívnej osobe sa priradí jeden typ aktivity, pričom kategória „osoby nedosahujúce minimálny vek pre výkon ekonomickej aktivity stanovený v danom štáte“ sa uprednostňuje pred kategóriou „poberatelia dôchodku alebo príjmov z kapitálového majetku“, kategória „poberatelia dôchodku alebo príjmov z kapitálového majetku“ sa uprednostňuje pred kategóriou „študenti“ a kategória „študenti“ sa uprednostňuje pred kategóriou „ostatní“.

Kategória „študenti“ (CAS.H.2.3.) teda zahŕňa študentov na sekundárnom a terciárnom stupni vzdelávania, ktorí:

—	dosiahli minimálny vek pre výkon ekonomickej aktivity stanovený v danom štáte a

—	sú ekonomicky neaktívni a

—	nie sú poberateľmi dôchodku ani príjmov z kapitálového majetku.

Súčasná ekonomická aktivita			CAS.L.	CAS.H.
0.	Spolu		0.	0.
1.	Pracovná sila		1.	1.
	1.1.	Zamestnaní	1.1.	1.1.
	1.2.	Nezamestnaní	1.2.	1.2.
2.	Ekonomicky neaktívni		2.	2.
	2.1.	Osoby nedosahujúce minimálny vek pre výkon ekonomickej aktivity stanovený v danom štáte		2.1.
	2.2.	Poberatelia dôchodku alebo príjmov z kapitálového majetku		2.2.
	2.3.	Študenti		2.3.
	2.4.	Ostatní		2.4.
3.	Nezistené		3.	3.

Členenia témy „súčasná ekonomická aktivita“ slúžia na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Zamestnanie

„Zamestnanie“ sa týka typu práce vykonávanej v pracovnom pomere. „Typ práce“ je vymedzený hlavnými úlohami a povinnosťami, ktoré práca zahŕňa.

V rámci členení tém „zamestnanie“, „odvetvie“ a „postavenie v zamestnaní“ sa osoby zaraďujú na základe toho istého pracovného pomeru. V prípade osôb, ktoré majú viac pracovných pomerov, sa zamestnanie určí na základe ich hlavného pracovného pomeru, ktorý sa stanoví podľa:

1.	času, ktorý v danom pomere strávia, alebo, ak tento údaj nie je k dispozícii,

2.	získaného príjmu.

Osoby vo veku 15 rokov alebo viac, ktoré boli v referenčnom týždni zamestnané [t. j. podľa „súčasnej ekonomickej aktivity – CAS“„zamestnaní“ (CAS.L. a CAS.H. 1.1)], sa zaradia iba do jednej kategórie od OCC.1. do OCC.11.

Osoby mladšie ako 15 rokov a osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré:

—	boli počas referenčného týždňa nezamestnané [podľa „súčasnej ekonomickej aktivity“„nezamestnaní“ (CAS.H.1.2)] alebo

—	boli ekonomicky neaktívne (podľa „súčasnej ekonomickej aktivity“„ekonomicky neaktívni“ [(CAS.L. a CAS.H.2.)], sa zaradia do kategórie „neaplikovateľné“ (OCC.12.).

Ak sa názvy kategórií klasifikácie ISCO platnej 1. januára 2021 budú líšiť od názvov kategórií OCC.2. až OCC.11., použijú sa názvy uvedené v klasifikácii ISCO platnej 1. januára 2021.

Zamestnanie		OCC.
0.	Spolu	0.
1.	Riadiaci pracovníci	1.
2.	Špecialisti	2.
3.	Technici a odborní pracovníci	3.
4.	Administratívni pracovníci	4.
5.	Pracovníci v službách a obchode	5.
6.	Kvalifikovaní robotníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve	6.
7.	Kvalifikovaní robotníci a remeselníci	7.
8.	Operátori a montéri strojov a zariadení	8.
9.	Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci	9.
10.	Príslušníci ozbrojených síl	10.
11.	Nezistené	11.
12.	Neaplikovateľné	12.

Členenie témy „zamestnanie“ slúži na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Odvetvie

„Odvetvie ekonomickej činnosti“ sa týka druhu výroby alebo činnosti podniku alebo podobného subjektu, v ktorom majú zamestnaní svoje zamestnanie. V prípade osôb, ktoré prijal a zamestnáva jeden podnik, ale ktoré v skutočnosti pracujú v inom podniku („agentúrni zamestnanci“ alebo „dočasne pridelení zamestnanci“), sa vykazuje odvetvie ekonomickej činnosti, v ktorom pôsobí podnik alebo podobný subjekt, kde daná osoba skutočne pracuje.

V rámci členení tém „zamestnanie“, „odvetvie“ a „postavenie v zamestnaní“ sa osoby zaraďujú na základe toho istého pracovného pomeru. V prípade osôb, ktoré majú viac pracovných pomerov, sa odvetvie ekonomickej činnosti určí na základe ich hlavného pracovného pomeru, ktorý sa stanoví podľa:

—	času, ktorý v danom pomere strávia, alebo, ak tento údaj nie je k dispozícii,

—	získaného príjmu.

Osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré boli počas referenčného týždňa zamestnané [t. j. podľa „súčasnej ekonomickej aktivity“„zamestnaní“ (CAS.L. a CAS.H. 1.1)], sa zaradia len do jednej kategórie od IND.1. po IND.11.

Osoby mladšie ako 15 rokov a osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré:

—	boli počas referenčného týždňa nezamestnané [podľa „súčasnej ekonomickej aktivity“„nezamestnaní“ (CAS.L. a CAS.H.1.2)] alebo

—	boli ekonomicky neaktívne (podľa súčasnej ekonomickej aktivity „ekonomicky neaktívni“ [(CAS.L. a CAS.H.2.)], sa zaradia do kategórie „neaplikovateľné“ (IND.12.).

Odvetvie			IND.L.	IND.H.
0.	Spolu		0.	0.
1.	Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov		1.	1.
2	Priemyselná výroba, ťažba a dobývanie a iné odvetvia		2.	2.
	2.1.	Ťažba a dobývanie		2.1.
	2.2.	Priemyselná výroba		2.2.
	2.3.	Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu		2.3.
	2.4	Dodávka vody; čistenie a odvod odpadových vôd, odpady a služby odstraňovania odpadov		2.4.
3.	Stavebníctvo		3.	3.
4.	Veľkoobchod a maloobchod, doprava a skladovanie, ubytovacie a stravovacie služby		4.	4.
	4.1	Veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov		4.1.
	4.2	Doprava a skladovanie		4.2.
	4.3	Ubytovacie a stravovacie služby		4.3.
5.	Informácie a komunikácia		5.	5.
6.	Finančné a poisťovacie činnosti		6.	6.
7.	Činnosti v oblasti nehnuteľností		7.	7.
8.	Odborné, vedecké a technické testovanie a analýzy, administratívne a podporné služby		8.	8.
	8.1.	Odborné, vedecké a technické testovanie a analýzy		8.1.
	8.2.	Administratívne a podporné služby		8.2.
9.	Verejná správa a obrana, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc		9.	9.
	9.1.	Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie		9.1.
	9.2.	Vzdelávanie		9.2.
	9.3.	Zdravotníctvo a sociálna pomoc		9.3.
10.	Ostatné služby		10.	10.
	10.1.	Umenie, zábava a rekreácia		10.1.
	10.2.	Ostatné činnosti		10.2.
	10.3.	Činnosti domácností ako zamestnávateľov; nediferencované činnosti v domácnostiach produkujúce tovar na vlastné použitie		10.3.
	10.4.	Činnosti extrateritoriálnych organizácií a združení		10.4.
11.	Nezistené		11.	11.
12.	Neaplikovateľné		12.	12.

Ak sa názvy kategórií klasifikácie NACE platnej 1. januára 2021 budú líšiť od názvov kategórií IND.1. až IND.10., použijú sa názvy uvedené v klasifikácii NACE platnej 1. januára 2021.

Členenie témy „odvetvie ekonomickej činnosti“ slúži na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Postavenie v zamestnaní

„Zamestnanec“ je osoba, ktorá „pracuje za mzdu, plat alebo iný druh odmeny“, t. j. je v pracovnom pomere, v ktorom na základe explicitnej alebo implicitnej pracovnej zmluvy dostáva základnú odmenu nezávislú od výnosov subjektu, pre ktorý pracuje (týmto subjektom môže byť korporácia, nezisková inštitúcia, orgán štátnej správy alebo domácnosť). Osoby „pracujúce za mzdu, plat alebo iný druh odmeny“ zvyčajne dostávajú odmenu v podobe miezd a platov, ale môžu byť odmeňované aj províziou z predaja, úkolovou mzdou, prémiami alebo nepeňažným plnením, ako je jedlo, bývanie alebo odborná príprava. Nástroje, kapitálové vybavenie, informačné systémy a/alebo priestory, ktoré zamestnanec používa, môžu byť čiastočne alebo vcelku vo vlastníctve iných osôb a zamestnanec môže pracovať pod priamym dohľadom vlastníka(-ov) alebo osôb zamestnávaných vlastníkom, alebo podľa prísnych usmernení, ktoré stanovil(-i).

„Zamestnávateľ“ je osoba, ktorá pracuje na vlastný účet alebo s malým počtom spoločníkov, je „samozamestnaná“ a v tejto funkcii nepretržite (vrátane referenčného týždňa) zamestnáva jednu alebo viac osôb ako svojich „zamestnancov“. Zamestnávateľ prijíma prevádzkové rozhodnutia ovplyvňujúce podnik, alebo takéto rozhodnutia deleguje, pričom si ponecháva zodpovednosť za prosperitu podniku.

Ak je príslušná osoba súčasne zamestnávateľom a zamestnancom, zaradí sa len do jednej skupiny podľa:

—	času, ktorý v danom pomere strávia, alebo, ak tento údaj nie je k dispozícii,

—	získaného príjmu.

„Osoba pracujúca na vlastný účet“ je osoba, ktorá pracuje na vlastný účet alebo s jedným či niekoľkými málo spoločníkmi, je „samozamestnaná“ a nezamestnáva nepretržite (vrátane referenčného týždňa) žiadneho „zamestnanca“.

„Ostatné zamestnané osoby“ zahŕňajú osoby, ktoré sú „vypomáhajúci členovia domácnosti“ a „členovia produkčných družstiev“.

„Vypomáhajúci člen domácnosti“ je osoba, ktorá

—	je „samozamestnaná“ v trhovo orientovanom podniku, ktorý vedie príbuzná osoba žijúca v tej istej domácnosti, a

—	sa nemôže považovať za spoločníka (t. j. zamestnávateľa ani osobu pracujúcu na vlastný účet), pretože miera jej zapojenia do prevádzky podniku z hľadiska pracovného času alebo iných faktorov závisiacich od vnútroštátnych okolností nie je porovnateľná s mierou zapojenia vedúceho podniku.

„Člen produkčného družstva“ je osoba, ktorá je „samozamestnaná“ v podniku so štruktúrou družstva, v ktorom všetci členovia rovnakou mierou rozhodujú o organizácii výroby, predaja a/alebo ďalšej práce, investíciách a rozdelení zisku medzi členov.

V rámci členení tém „zamestnanie“, „odvetvie“ a „postavenie v zamestnaní“ sa osoby zaraďujú na základe toho istého pracovného pomeru. V prípade osôb, ktoré majú viac pracovných pomerov, sa postavenie v zamestnaní určí na základe ich hlavného pracovného pomeru, ktorý sa stanoví podľa:

—	času, ktorý v danom pomere strávia, alebo, ak tento údaj nie je k dispozícii,

—	získaného príjmu.

Osoby mladšie ako 15 rokov a osoby vo veku 15 rokov a viac, ktoré:

—	boli počas referenčného týždňa nezamestnané [podľa „súčasnej ekonomickej aktivity“„nezamestnaní“ (CAS.L.1.2. a CAS.H. 1.2)] alebo

—	boli ekonomicky neaktívne (podľa „súčasnej ekonomickej aktivity“„ekonomicky neaktívni“ [(CAS.L.2. a CAS.H.2.)], sa zaradia do kategórie „neaplikovateľné“ (SIE.6.).

Postavenie v zamestnaní		SIE.
0.	Spolu	0.
1.	Zamestnanci	1.
2.	Zamestnávatelia	2.
3.	Osoby pracujúce na vlastný účet	3.
4.	Ostatné zamestnané osoby	4.
5.	Nezistené	5.
6.	Neaplikovateľné	6.

Členenie témy „postavenie v zamestnaní“ slúži na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Dosiahnuté vzdelanie

Dosiahnuté vzdelanie sa týka najvyššieho úspešne dokončeného stupňa vzdelania dosiahnutého v rámci vzdelávacieho systému krajiny, v ktorej daná osoba vzdelanie získala. Do úvahy sa berie všetko vzdelávanie, ktoré má význam z hľadiska dosiahnutia príslušného stupňa, aj keď sa poskytovalo mimo škôl a univerzít.

Osoby vo veku 15 rokov a viac sa zaradia len do jednej z kategórií EDU.1. až EDU.10., v závislosti od dosiahnutého vzdelania (najvyššieho dokončeného stupňa vzdelania). Osoby mladšie ako 15 rokov sa zaradia to kategórie „neaplikovateľné“ (EDU.11.).

EDU.1. sa vzťahuje na osoby, ktoré úspešne nedokončili úroveň ISCED 1. Patria sem osoby, ktoré: sa nikdy nezúčastnili na vzdelávacom programe; zúčastnili sa na určitom predškolskom vzdelávaní (vymedzenom v klasifikácii vzdelávacích programov ako úroveň ISCED 0); alebo sa zúčastnili na určitom primárnom vzdelávaní, ale úspešne nedokončili úroveň ISCED 1.

Ak sa názvy kategórií klasifikácie ISCED platnej 1. januára 2021 budú líšiť od názvov kategórií EDU.2. až EDU.9, použijú sa názvy uvedené v klasifikácii ISCED platnej 1. januára 2021.

Dosiahnuté vzdelanie (najvyšší dokončený stupeň vzdelania)		EDU.
0.	Spolu	0.
1.	Úroveň ISCED 0: nižšie ako primárne vzdelanie	1.
2.	Úroveň ISCED 1: primárne vzdelanie	2.
3.	Úroveň ISCED 2: nižšie sekundárne vzdelanie	3.
4.	Úroveň ISCED 3: vyššie sekundárne vzdelanie	4.
5.	Úroveň ISCED 4: post-sekundárne vzdelanie (nezahrňované do terciárneho)	5.
6.	Úroveň ISCED 5: krátke terciárne študijné cykly	6.
7.	Úroveň ISCED 6: bakalárske alebo rovnocenné;	7.
8.	Úroveň ISCED 7: magisterské alebo rovnocenné;	8.
9.	Úroveň ISCED 8: doktorandské alebo rovnocenné.	9.
10.	Nezistené (v prípade osôb vo veku 15 rokov a viac)	10.
11.	Neaplikovateľné (osoby mladšie ako 15 rokov)	11.

Členenie témy „dosiahnuté vzdelanie (najvyšší dokončený stupeň vzdelania)“ slúži na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Krajina/miesto narodenia

Informácie o „mieste narodenia“ sa zhromažďujú podľa miesta obvyklého bydliska matky v čase pôrodu, alebo, ak tento údaj nie je k dispozícii, miesta, kde sa pôrod uskutočnil.

Informácie o krajine narodenia sa zhromažďujú na základe medzinárodných hraníc existujúcich 1. januára 2021.

„Členský štát EÚ“ je štát, ktorý je 1. januára 2021 členom Európskej únie.

Krajina/miesto narodenia					POB.L.	POB.M.	POB.H.
0.	Spolu				0.	0.	0.
1.	Miesto narodenia vo vykazujúcom štáte				1.	1.	1.
2.	Miesto narodenia mimo vykazujúceho štátu				2.	2.	2.
	2.1.	Iný členský štát EÚ			2.1.	2.1.	2.1.
		2.1.01.	Belgicko				2.1.01.
		2.1.02.	Bulharsko				2.1.02.
		2.1.03.	Česká republika				2.1.03.
		2.1.04.	Dánsko				2.1.04.
		2.1.05.	Nemecko				2.1.05.
		2.1.06.	Estónsko				2.1.06.
		2.1.07.	Írsko				2.1.07.
		2.1.08.	Grécko				2.1.08.
		2.1.09.	Španielsko				2.1.09.
		2.1.10.	Francúzsko				2.1.10.
		2.1.11.	Chorvátsko				2.1.11.
		2.1.12.	Taliansko				2.1.12.
		2.1.13.	Cyprus				2.1.13.
		2.1.14.	Lotyšsko				2.1.14.
		2.1.15.	Litva				2.1.15.
		2.1.16.	Luxembursko				2.1.16.
		2.1.17.	Maďarsko				2.1.17.
		2.1.18.	Malta				2.1.18.
		2.1.19.	Holandsko				2.1.19.
		2.1.20.	Rakúsko				2.1.20.
		2.1.21.	Poľsko				2.1.21.
		2.1.22.	Portugalsko				2.1.22.
		2.1.23.	Rumunsko				2.1.23.
		2.1.24.	Slovinsko				2.1.24.
		2.1.25.	Slovensko				2.1.25.
		2.1.26.	Fínsko				2.1.26.
		2.1.27.	Švédsko				2.1.27.
		2.1.28.	Spojené kráľovstvo				2.1.28.
	2.2.	Mimo EÚ			2.2.	2.2.	2.2.
		2.2.1.	Mimo EÚ v Európe			2.2.1.	2.2.1.
			2.2.1.01.	Albánsko			2.2.1.01.
			2.2.1.02.	Andorra			2.2.1.02.
			2.2.1.03.	Bielorusko			2.2.1.03.
			2.2.1.04.	bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko			2.2.1.04.
			2.2.1.05.	Island			2.2.1.05.
			2.2.1.06.	Kosovo (*1)			2.2.1.06.
			2.2.1.07.	Lichtenštajnsko			2.2.1.07.
			2.2.1.08.	Moldavsko			2.2.1.08.
			2.2.1.09.	Monako			2.2.1.09.
			2.2.1.10.	Čierna Hora			2.2.1.10.
			2.2.1.11.	Nórsko			2.2.1.11.
			2.2.1.12.	Bosna a Hercegovina			2.2.1.12.
			2.2.1.13.	Ruská federácia			2.2.1.13.
			2.2.1.14.	San Maríno			2.2.1.14.
			2.2.1.15.	Srbsko			2.2.1.15.
			2.2.1.16.	Švajčiarsko			2.2.1.16.
			2.2.1.17.	Turecko			2.2.1.17.
			2.2.1.18.	Ukrajina			2.2.1.18.
			2.2.1.19.	Svätá stolica (Vatikánsky mestský štát)			2.2.1.19.
			2.2.1.20.	Faerské ostrovy			2.2.1.20.
			2.2.1.21.	Gibraltár			2.2.1.21.
			2.2.1.22.	Guernsey			2.2.1.22.
			2.2.1.23.	Ostrov Man			2.2.1.23.
			2.2.1.24.	Jersey			2.2.1.24.
			2.2.1.25.	Sark			2.2.1.25.
			2.2.1.26.	Iný štát v Európe			2.2.1.26.
		2.2.2.	Afrika			2.2.2.	2.2.2.
			2.2.2.01.	Alžírsko			2.2.2.01.
			2.2.2.02.	Angola			2.2.2.02.
			2.2.2.03.	Benin			2.2.2.03.
			2.2.2.04.	Botswana			2.2.2.04.
			2.2.2.05.	Burkina Faso			2.2.2.05.
			2.2.2.06.	Burundi			2.2.2.06.
			2.2.2.07.	Kamerun			2.2.2.07.
			2.2.2.08.	Kapverdy			2.2.2.08.
			2.2.2.09.	Stredoafrická republika			2.2.2.09.
			2.2.2.10.	Čad			2.2.2.10.
			2.2.2.11.	Komory			2.2.2.11.
			2.2.2.12.	Kongo			2.2.2.12.
			2.2.2.13.	Pobrežie Slonoviny			2.2.2.13.
			2.2.2.14.	Konžská demokratická republika			2.2.2.14.
			2.2.2.15.	Džibutsko			2.2.2.15.
			2.2.2.16.	Egypt			2.2.2.16.
			2.2.2.17.	Rovníková Guinea			2.2.2.17.
			2.2.2.18.	Eritrea			2.2.2.18.
			2.2.2.19.	Etiópia			2.2.2.19.
			2.2.2.20.	Gabon			2.2.2.20.
			2.2.2.21.	Gambia			2.2.2.21.
			2.2.2.22.	Ghana			2.2.2.22.
			2.2.2.23.	Guinea			2.2.2.23.
			2.2.2.24.	Guinea-Bissau			2.2.2.24.
			2.2.2.25.	Keňa			2.2.2.25.
			2.2.2.26.	Lesotho			2.2.2.26.
			2.2.2.27.	Libéria			2.2.2.27.
			2.2.2.28.	Líbya			2.2.2.28.
			2.2.2.29.	Madagaskar			2.2.2.29.
			2.2.2.30.	Malawi			2.2.2.30.
			2.2.2.31.	Mali			2.2.2.31.
			2.2.2.32.	Mauritánia			2.2.2.32.
			2.2.2.33.	Maurícius			2.2.2.33.
			2.2.2.34.	Maroko			2.2.2.34.
			2.2.2.35.	Mozambik			2.2.2.35.
			2.2.2.36.	Namíbia			2.2.2.36.
			2.2.2.37.	Niger			2.2.2.37.
			2.2.2.38.	Nigéria			2.2.2.38.
			2.2.2.39.	Rwanda			2.2.2.39.
			2.2.2.40.	Svätá Helena			2.2.2.40.
			2.2.2.41.	Svätý Tomáš a Princov ostrov			2.2.2.41.
			2.2.2.42.	Senegal			2.2.2.42.
			2.2.2.43.	Seychely			2.2.2.43.
			2.2.2.44.	Sierra Leone			2.2.2.44.
			2.2.2.45.	Somálsko			2.2.2.45.
			2.2.2.46.	Južná Afrika			2.2.2.46.
			2.2.2.47.	Sudán			2.2.2.47.
			2.2.2.48.	Južný Sudán			2.2.2.48.
			2.2.2.49.	Svazijsko			2.2.2.49.
			2.2.2.50.	Togo			2.2.2.50.
			2.2.2.51.	Tunisko			2.2.2.51.
			2.2.2.52.	Uganda			2.2.2.52.
			2.2.2.53.	Tanzánia			2.2.2.53.
			2.2.2.54.	Západná Sahara			2.2.2.54.
			2.2.2.55.	Zambia			2.2.2.55.
			2.2.2.56.	Zimbabwe			2.2.2.56.
			2.2.2.57.	Iný štát v Afrike			2.2.2.57.
		2.2.3.	Karibik, Južná alebo Stredná Amerika			2.2.3.	2.2.3.
			2.2.3.01.	Anguilla			2.2.3.01.
			2.2.3.02.	Antigua a Barbuda			2.2.3.02.
			2.2.3.03.	Argentína			2.2.3.03.
			2.2.3.04.	Aruba			2.2.3.04.
			2.2.3.05.	Bahamy			2.2.3.05.
			2.2.3.06.	Barbados			2.2.3.06.
			2.2.3.07.	Belize			2.2.3.07.
			2.2.3.08.	Bolívia			2.2.3.08.
			2.2.3.09.	Brazília			2.2.3.09.
			2.2.3.10.	Britské Panenské ostrovy			2.2.3.10.
			2.2.3.11.	Kajmanie ostrovy			2.2.3.11.
			2.2.3.12.	Čile			2.2.3.12.
			2.2.3.13.	Kolumbia			2.2.3.13.
			2.2.3.14.	Kostarika			2.2.3.14.
			2.2.3.15.	Kuba			2.2.3.15.
			2.2.3.16.	Curaçao			2.2.3.16.
			2.2.3.17.	Dominika			2.2.3.17.
			2.2.3.18.	Dominikánska republika			2.2.3.18.
			2.2.3.19.	Ekvádor			2.2.3.19.
			2.2.3.20.	Salvádor			2.2.3.20.
			2.2.3.21.	Falklandské ostrovy (Malvíny)			2.2.3.21.
			2.2.3.22.	Grenada			2.2.3.22.
			2.2.3.23.	Guatemala			2.2.3.23.
			2.2.3.24.	Guayana			2.2.3.24.
			2.2.3.25.	Haiti			2.2.3.25.
			2.2.3.26.	Honduras			2.2.3.26.
			2.2.3.27.	Jamajka			2.2.3.27.
			2.2.3.28.	Mexiko			2.2.3.28.
			2.2.3.29.	Montserrat			2.2.3.29.
			2.2.3.30.	Nikaragua			2.2.3.30.
			2.2.3.31.	Panama			2.2.3.31.
			2.2.3.32.	Paraguaj			2.2.3.32.
			2.2.3.33.	Peru			2.2.3.33.
			2.2.3.34.	Svätý Bartolomej			2.2.3.34.
			2.2.3.35.	Svätý Krištof a Nevis			2.2.3.35.
			2.2.3.36.	Svätá Lucia			2.2.3.36.
			2.2.3.37.	Svätý Martin (FR)			2.2.3.37.
			2.2.3.38.	Svätý Martin (NL)			2.2.3.38.
			2.2.3.39.	Svätý Vincent a Grenadíny			2.2.3.39.
			2.2.3.40.	Surinam			2.2.3.40.
			2.2.3.41.	Trinidad a Tobago			2.2.3.41.
			2.2.3.42.	Ostrovy Turks a Caicos			2.2.3.42.
			2.2.3.43.	Uruguaj			2.2.3.43.
			2.2.3.44.	Venezuela			2.2.3.44.
			2.2.3.45.	Iný štát v Karibiku, Južnej alebo Strednej Amerike			2.2.3.45.
		2.2.4.	Severná Amerika			2.2.4.	2.2.4.
			2.2.4.01.	Kanada			2.2.4.01.
			2.2.4.02.	Grónsko			2.2.4.02.
			2.2.4.03.	Spojené štáty americké			2.2.4.03.
			2.2.4.04.	Bermudy			2.2.4.04.
			2.2.4.05.	Ostrovy Saint Pierre a Miquelon			2.2.4.05.
			2.2.4.06.	Iný štát v Severnej Amerike			2.2.4.06.
		2.2.5.	Ázia			2.2.5.	2.2.5.
			2.2.5.01.	Afganistan			2.2.5.01.
			2.2.5.02.	Arménsko			2.2.5.02.
			2.2.5.03.	Azerbajdžan			2.2.5.03.
			2.2.5.04.	Bahrajn			2.2.5.04.
			2.2.5.05.	Bangladéš			2.2.5.05.
			2.2.5.06.	Bhután			2.2.5.06.
			2.2.5.07.	Brunejsko-darussalamský štát			2.2.5.07.
			2.2.5.08.	Kambodža			2.2.5.08.
			2.2.5.09.	Čína			2.2.5.09.
			2.2.5.10.	Gruzínsko			2.2.5.10.
			2.2.5.11.	India			2.2.5.11.
			2.2.5.12.	Indonézia			2.2.5.12.
			2.2.5.13.	Irak			2.2.5.13.
			2.2.5.14.	Irán			2.2.5.14.
			2.2.5.15.	Izrael			2.2.5.15.
			2.2.5.16.	Japonsko			2.2.5.16.
			2.2.5.17.	Jordánsko			2.2.5.17.
			2.2.5.18.	Kazachstan			2.2.5.18.
			2.2.5.19.	Severná Kórea			2.2.5.19.
			2.2.5.20.	Južná Kórea			2.2.5.20.
			2.2.5.21.	Kuvajt			2.2.5.21.
			2.2.5.22.	Kirgizsko			2.2.5.22.
			2.2.5.23.	Laos			2.2.5.23.
			2.2.5.24.	Libanon			2.2.5.24.
			2.2.5.25.	Malajzia			2.2.5.25.
			2.2.5.26.	Maldivy			2.2.5.26.
			2.2.5.27.	Mongolsko			2.2.5.27.
			2.2.5.28.	Mjanmarsko			2.2.5.28.
			2.2.5.29.	Nepál			2.2.5.29.
			2.2.5.30.	Omán			2.2.5.30.
			2.2.5.31.	Pakistan			2.2.5.31.
			2.2.5.32.	Filipíny			2.2.5.32.
			2.2.5.33.	Katar			2.2.5.33.
			2.2.5.34.	Saudská Arábia			2.2.5.34.
			2.2.5.35.	Singapur			2.2.5.35.
			2.2.5.36.	Srí Lanka			2.2.5.36.
			2.2.5.37.	Sýria			2.2.5.37.
			2.2.5.38.	Taiwain			2.2.5.38.
			2.2.5.39.	Tadžikistan			2.2.5.39.
			2.2.5.40.	Thajsko			2.2.5.40.
			2.2.5.41.	Východný Timor			2.2.5.41.
			2.2.5.42.	Turkménsko			2.2.5.42.
			2.2.5.43.	Spojené arabské emiráty			2.2.5.43.
			2.2.5.44.	Uzbekistan			2.2.5.44.
			2.2.5.45.	Vietnam			2.2.5.45.
			2.2.5.46.	Palestína			2.2.5.46.
			2.2.5.47.	Jemen			2.2.5.47.
			2.2.5.48.	Iný štát v Ázii			2.2.5.48.
		2.2.6.	Oceánia			2.2.6.	2.2.6.
			2.2.6.01.	Austrália			2.2.6.01.
			2.2.6.02.	Mikronézske federatívne štáty			2.2.6.02.
			2.2.6.03.	Cookove ostrovy (NZ)			2.2.6.03.
			2.2.6.04.	Fidži			2.2.6.04.
			2.2.6.05.	Francúzska Polynézia			2.2.6.05.
			2.2.6.06.	Francúzske južné územia			2.2.6.06.
			2.2.6.07.	Kiribati			2.2.6.07.
			2.2.6.08.	Marshallove ostrovy			2.2.6.08.
			2.2.6.09.	Nauru			2.2.6.09.
			2.2.6.10.	Nová Kaledónia			2.2.6.10.
			2.2.6.11.	Nový Zéland			2.2.6.11.
			2.2.6.12.	Palau			2.2.6.12.
			2.2.6.13.	Papua-Nová Guinea			2.2.6.13.
			2.2.6.14.	Samoa			2.2.6.14.
			2.2.6.15.	Šalamúnove ostrovy			2.2.6.15.
			2.2.6.16.	Tonga			2.2.6.16.
			2.2.6.17.	Tuvalu			2.2.6.17.
			2.2.6.18.	Pitcairnove ostrovy			2.2.6.18.
			2.2.6.19.	Vanuatu			2.2.6.19.
			2.2.6.20.	Wallis a Futuna			2.2.6.20.
			2.2.6.21.	Iný štát v Oceánii			2.2.6.21.
3.	Iné				3.	3.	3.
4.	Nezistené				4.	4.	4.

Členenia témy „krajina/miesto narodenia“ slúžia na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Zoznam krajín v členení témy „krajina/miesto narodenia“ sa uplatňuje výlučne na štatistické účely.

Téma: Štátna príslušnosť

Štátna príslušnosť je vymedzená ako konkrétna zákonná väzba medzi jednotlivcom a jeho štátom, získaná narodením alebo naturalizáciou, či už vyhlásením, výberom, sobášom alebo iným spôsobom v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tohto štátu.

Osobe, ktorá má dve štátne príslušnosti alebo viac, sa priradí iba jedna štátna príslušnosť, ktorá sa určí podľa tohto poradia priority:

1.	vykazujúci štát alebo

2.	ak osoba nemá štátnu príslušnosť vykazujúceho štátu: iný členský štát EÚ; alebo

3.	ak osoba nemá štátnu príslušnosť iného členského štátu EÚ: iný štát mimo Európskej únie.

V prípade osôb s dvojitou štátnou príslušnosťou, kde sú oba štáty členmi Európskej únie, ale ani jeden z nich nie je vykazujúcim štátom, rozhodnú o priradení štátnej príslušnosti členské štáty.

„Členský štát EÚ“ je štát, ktorý je 1. januára 2021 členom Európskej únie.

V prípade vykazujúcich štátov, ktoré sú členskými štátmi EÚ, sa neuplatňuje podkategória kategórie „štátna príslušnosť iného ako vykazujúceho štátu, ale členského štátu EÚ“ (COC.H.2.1.), ktorá sa týka daného členského štátu. V prípade vykazujúcich štátov, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, sa kategória „štátna príslušnosť iného ako vykazujúceho štátu, ale členského štátu EÚ“ (COC.L.2.1. COC.M.2.1. COC.H.2.1.) mení na „štátna príslušnosť členského štátu EÚ“.

Osoby, ktoré nemajú štátnu príslušnosť žiadneho štátu, ale nie sú ani bez štátnej príslušnosti, a ktoré majú niektoré, ale nie všetky práva a povinnosti spojené so štátnou príslušnosťou, sa zaradia do kategórie „uznané osoby bez štátnej príslušnosti“ (COC.H. 2.2.1.20.).

Štátna príslušnosť					COC.L.	COC.M.	COC.H.
0.	Spolu				0.	0.	0.
1.	Štátna príslušnosť vykazujúceho štátu				1.	1.	1.
2.	Štátna príslušnosť iného ako vykazujúceho štátu				2.	2.	2.
	2.1.	Štátna príslušnosť iného ako vykazujúceho štátu, ale členského štátu EÚ			2.1.	2.1.	2.1.
		2.1.01.	Belgicko				2.1.01.
		2.1.02.	Bulharsko				2.1.02.
		2.1.03.	Česká republika				2.1.03.
		2.1.04.	Dánsko				2.1.04.
		2.1.05.	Nemecko				2.1.05.
		2.1.06.	Estónsko				2.1.06.
		2.1.07.	Írsko				2.1.07.
		2.1.08.	Grécko				2.1.08.
		2.1.09.	Španielsko				2.1.09.
		2.1.10.	Francúzsko				2.1.10.
		2.1.11.	Chorvátsko				2.1.11.
		2.1.12.	Taliansko				2.1.12.
		2.1.13.	Cyprus				2.1.13.
		2.1.14.	Lotyšsko				2.1.14.
		2.1.15.	Litva				2.1.15.
		2.1.16.	Luxembursko				2.1.16.
		2.1.17.	Maďarsko				2.1.17.
		2.1.18.	Malta				2.1.18.
		2.1.19.	Holandsko				2.1.19.
		2.1.20.	Rakúsko				2.1.20.
		2.1.21.	Poľsko				2.1.21.
		2.1.22.	Portugalsko				2.1.22.
		2.1.23.	Rumunsko				2.1.23.
		2.1.24.	Slovinsko				2.1.24.
		2.1.25.	Slovensko				2.1.25.
		2.1.26.	Fínsko				2.1.26.
		2.1.27.	Švédsko				2.1.27.
		2.1.28.	Spojené kráľovstvo				2.1.28.
	2.2.	Štátna príslušnosť štátu, ktorý nie je členom EÚ			2.2.	2.2.	2.2.
		2.2.1.	Iný európsky štát			2.2.1.	2.2.1.
			2.2.1.01.	Albánsko			2.2.1.01.
			2.2.1.02.	Andorra			2.2.1.02.
			2.2.1.03.	Bielorusko			2.2.1.03.
			2.2.1.04.	bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko			2.2.1.04.
			2.2.1.05.	Island			2.2.1.05.
			2.2.1.06.	Kosovo (*2)			2.2.1.06.
			2.2.1.07.	Lichtenštajnsko			2.2.1.07.
			2.2.1.08.	Moldavsko			2.2.1.08.
			2.2.1.09.	Monako			2.2.1.09.
			2.2.1.10.	Čierna Hora			2.2.1.10.
			2.2.1.11.	Nórsko			2.2.1.11.
			2.2.1.12.	Bosna a Hercegovina			2.2.1.12.
			2.2.1.13.	Ruská federácia			2.2.1.13.
			2.2.1.14.	San Maríno			2.2.1.14.
			2.2.1.15.	Srbsko			2.2.1.15.
			2.2.1.16.	Švajčiarsko			2.2.1.16.
			2.2.1.17.	Turecko			2.2.1.17.
			2.2.1.18.	Ukrajina			2.2.1.18.
			2.2.1.19.	Svätá stolica (Vatikánsky mestský štát)			2.2.1.19.
			2.2.1.20.	Uznané osoby bez štátnej príslušnosti			2.2.1.20.
			2.2.1.21.	Iný štát v Európe			2.2.1.21.
		2.2.2.	Štát v Afrike			2.2.2.	2.2.2.
			2.2.2.01.	Alžírsko			2.2.2.01.
			2.2.2.02.	Angola			2.2.2.02.
			2.2.2.03.	Benin			2.2.2.03.
			2.2.2.04.	Botswana			2.2.2.04.
			2.2.2.05.	Burkina Faso			2.2.2.05.
			2.2.2.06.	Burundi			2.2.2.06.
			2.2.2.07.	Kamerun			2.2.2.07.
			2.2.2.08.	Kapverdy			2.2.2.08.
			2.2.2.09.	Stredoafrická republika			2.2.2.09.
			2.2.2.10.	Čad			2.2.2.10.
			2.2.2.11.	Komory			2.2.2.11.
			2.2.2.12.	Kongo			2.2.2.12.
			2.2.2.13.	Pobrežie Slonoviny			2.2.2.13.
			2.2.2.14.	Konžská demokratická republika			2.2.2.14.
			2.2.2.15.	Džibutsko			2.2.2.15.
			2.2.2.16.	Egypt			2.2.2.16.
			2.2.2.17.	Rovníková Guinea			2.2.2.17.
			2.2.2.18.	Eritrea			2.2.2.18.
			2.2.2.19.	Etiópia			2.2.2.19.
			2.2.2.20.	Gabon			2.2.2.20.
			2.2.2.21.	Gambia			2.2.2.21.
			2.2.2.22.	Ghana			2.2.2.22.
			2.2.2.23.	Guinea			2.2.2.23.
			2.2.2.24.	Guinea-Bissau			2.2.2.24.
			2.2.2.25.	Keňa			2.2.2.25.
			2.2.2.26.	Lesotho			2.2.2.26.
			2.2.2.27.	Libéria			2.2.2.27.
			2.2.2.28.	Líbya			2.2.2.28.
			2.2.2.29.	Madagaskar			2.2.2.29.
			2.2.2.30.	Malawi			2.2.2.30.
			2.2.2.31.	Mali			2.2.2.31.
			2.2.2.32.	Mauritánia			2.2.2.32.
			2.2.2.33.	Maurícius			2.2.2.33.
			2.2.2.34.	Maroko			2.2.2.34.
			2.2.2.35.	Mozambik			2.2.2.35.
			2.2.2.36.	Namíbia			2.2.2.36.
			2.2.2.37.	Niger			2.2.2.37.
			2.2.2.38.	Nigéria			2.2.2.38.
			2.2.2.39.	Rwanda			2.2.2.39.
			2.2.2.40.	Svätý Tomáš a Princov ostrov			2.2.2.40.
			2.2.2.41.	Senegal			2.2.2.41.
			2.2.2.42.	Seychely			2.2.2.42.
			2.2.2.43.	Sierra Leone			2.2.2.43.
			2.2.2.44.	Somálsko			2.2.2.44.
			2.2.2.45.	Južná Afrika			2.2.2.45.
			2.2.2.46.	Sudán			2.2.2.46.
			2.2.2.47.	Južný Sudán			2.2.2.47.
			2.2.2.48.	Svazijsko			2.2.2.48.
			2.2.2.49.	Togo			2.2.2.49.
			2.2.2.50.	Tunisko			2.2.2.50.
			2.2.2.51.	Uganda			2.2.2.51.
			2.2.2.52.	Tanzánia			2.2.2.52.
			2.2.2.53.	Západná Sahara			2.2.2.53.
			2.2.2.54.	Zambia			2.2.2.54.
			2.2.2.55.	Zimbabwe			2.2.2.55.
			2.2.2.56.	Iný štát v Afrike			2.2.2.56.
		2.2.3.	Štát v Karibiku, Južnej alebo Strednej Amerike			2.2.3.	2.2.3.
			2.2.3.01.	Antigua a Barbuda			2.2.3.01.
			2.2.3.02.	Argentína			2.2.3.02.
			2.2.3.03.	Aruba			2.2.3.03.
			2.2.3.04.	Bahamy			2.2.3.04.
			2.2.3.05.	Barbados			2.2.3.05.
			2.2.3.06.	Belize			2.2.3.06.
			2.2.3.07.	Bolívia			2.2.3.07.
			2.2.3.08.	Brazília			2.2.3.08.
			2.2.3.09.	Čile			2.2.3.09.
			2.2.3.10.	Kolumbia			2.2.3.10.
			2.2.3.11.	Kostarika			2.2.3.11.
			2.2.3.12.	Kuba			2.2.3.12.
			2.2.3.13.	Curaçao			2.2.3.13.
			2.2.3.14.	Dominika			2.2.3.14.
			2.2.3.15.	Dominikánska republika			2.2.3.15.
			2.2.3.16.	Ekvádor			2.2.3.16.
			2.2.3.17.	Salvádor			2.2.3.17.
			2.2.3.18.	Grenada			2.2.3.18.
			2.2.3.19.	Guatemala			2.2.3.19.
			2.2.3.20.	Guayana			2.2.3.20.
			2.2.3.21.	Haiti			2.2.3.21.
			2.2.3.22.	Honduras			2.2.3.22.
			2.2.3.23.	Jamajka			2.2.3.23.
			2.2.3.24.	Mexiko			2.2.3.24.
			2.2.3.25.	Nikaragua			2.2.3.25.
			2.2.3.26.	Panama			2.2.3.26.
			2.2.3.27.	Paraguaj			2.2.3.27.
			2.2.3.28.	Peru			2.2.3.28.
			2.2.3.29.	Svätý Krištof a Nevis			2.2.3.29.
			2.2.3.30.	Svätá Lucia			2.2.3.30.
			2.2.3.31.	Svätý Martin (NL)			2.2.3.31.
			2.2.3.32.	Svätý Vincent a Grenadíny			2.2.3.32.
			2.2.3.33.	Surinam			2.2.3.33.
			2.2.3.34.	Trinidad a Tobago			2.2.3.34.
			2.2.3.35.	Uruguaj			2.2.3.35.
			2.2.3.36.	Venezuela			2.2.3.36.
			2.2.3.37.	Iný štát v Karibiku, Južnej alebo Strednej Amerike			2.2.3.37.
		2.2.4.	Štát v Severnej Amerike			2.2.4.	2.2.4.
			2.2.4.01.	Kanada			2.2.4.01.
			2.2.4.02.	Spojené štáty americké			2.2.4.02.
			2.2.4.03.	Iný štát v Severnej Amerike			2.2.4.03.
		2.2.5.	Štát v Ázii			2.2.5.	2.2.5.
			2.2.5.01.	Afganistan			2.2.5.01.
			2.2.5.02.	Arménsko			2.2.5.02.
			2.2.5.03.	Azerbajdžan			2.2.5.03.
			2.2.5.04.	Bahrajn			2.2.5.04.
			2.2.5.05.	Bangladéš			2.2.5.05.
			2.2.5.06.	Bhután			2.2.5.06.
			2.2.5.07.	Brunejsko-darussalamský štát			2.2.5.07.
			2.2.5.08.	Kambodža			2.2.5.08.
			2.2.5.09.	Čína			2.2.5.09.
			2.2.5.10.	Gruzínsko			2.2.5.10.
			2.2.5.11.	India			2.2.5.11.
			2.2.5.12.	Indonézia			2.2.5.12.
			2.2.5.13.	Irak			2.2.5.13.
			2.2.5.14.	Irán			2.2.5.14.
			2.2.5.15.	Izrael			2.2.5.15.
			2.2.5.16.	Japonsko			2.2.5.16.
			2.2.5.17.	Jordánsko			2.2.5.17.
			2.2.5.18.	Kazachstan			2.2.5.18.
			2.2.5.19.	Severná Kórea			2.2.5.19.
			2.2.5.20.	Južná Kórea			2.2.5.20.
			2.2.5.21.	Kuvajt			2.2.5.21.
			2.2.5.22.	Kirgizsko			2.2.5.22.
			2.2.5.23.	Laos			2.2.5.23.
			2.2.5.24.	Libanon			2.2.5.24.
			2.2.5.25.	Malajzia			2.2.5.25.
			2.2.5.26.	Maldivy			2.2.5.26.
			2.2.5.27.	Mongolsko			2.2.5.27.
			2.2.5.28.	Mjanmarsko/Barma			2.2.5.28.
			2.2.5.29.	Nepál			2.2.5.29.
			2.2.5.30.	Omán			2.2.5.30.
			2.2.5.31.	Pakistan			2.2.5.31.
			2.2.5.32.	Filipíny			2.2.5.32.
			2.2.5.33.	Katar			2.2.5.33.
			2.2.5.34.	Saudská Arábia			2.2.5.34.
			2.2.5.35.	Singapur			2.2.5.35.
			2.2.5.36.	Srí Lanka			2.2.5.36.
			2.2.5.37.	Sýria			2.2.5.37.
			2.2.5.38.	Taiwain			2.2.5.38.
			2.2.5.39.	Tadžikistan			2.2.5.39.
			2.2.5.40.	Thajsko			2.2.5.40.
			2.2.5.41.	Východný Timor			2.2.5.41.
			2.2.5.42.	Turkménsko			2.2.5.42.
			2.2.5.43.	Spojené arabské emiráty			2.2.5.43.
			2.2.5.44.	Uzbekistan			2.2.5.44.
			2.2.5.45.	Vietnam			2.2.5.45.
			2.2.5.46.	Palestína			2.2.5.46.
			2.2.5.47.	Jemen			2.2.5.47.
			2.2.5.48.	Iný štát v Ázii			2.2.5.48.
		2.2.6.	Štát v Oceánii			2.2.6.	2.2.6.
			2.2.6.01.	Austrália			2.2.6.01.
			2.2.6.02.	Mikronézske federatívne štáty			2.2.6.02.
			2.2.6.03.	Fidži			2.2.6.03.
			2.2.6.04.	Kiribati			2.2.6.04.
			2.2.6.05.	Marshallove ostrovy			2.2.6.05.
			2.2.6.06.	Nauru			2.2.6.06.
			2.2.6.07.	Nový Zéland			2.2.6.07.
			2.2.6.08.	Palau			2.2.6.08.
			2.2.6.09.	Papua-Nová Guinea			2.2.6.09.
			2.2.6.10.	Samoa			2.2.6.10.
			2.2.6.11.	Šalamúnove ostrovy			2.2.6.11.
			2.2.6.12.	Tonga			2.2.6.12.
			2.2.6.13.	Tuvalu			2.2.6.13.
			2.2.6.14.	Vanuatu			2.2.6.14.
			2.2.6.15.	Iný štát v Oceánii			2.2.6.15.
3.	Bez štátnej príslušnosti				3.	3.	3.
4.	Nezistené				4.	4.	4.

Členenia témy „štátna príslušnosť“ slúžia na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Zoznam krajín v členení témy „štátna príslušnosť“ sa uplatňuje výlučne na štatistické účely.

Téma: Pobyt v zahraničí a rok príchodu do krajiny (od roku 1980)

Rok príchodu je kalendárny rok, v ktorom si osoba naposledy zriadila obvyklé bydlisko v danej krajine. Skôr ako rok prvého príchodu sa vykazuje rok posledného príchodu do krajiny (t. j. téma „rok príchodu do krajiny“ neposkytuje informácie o prerušovaných pobytoch).

Členenie témy „rok príchodu do krajiny od roku 2010“ sa zameriava na medzinárodnú migráciu od roku 2010.

Rok príchodu do krajiny od roku 2010		YAT.
0.	Spolu	0.
1.	Osoba, ktorá niekedy mala pobyt v zahraničí a do krajiny prišla v roku 2010 alebo neskôr	1.
2.	Osoba, ktorá niekedy mala pobyt v zahraničí a do krajiny prišla v roku 2009 alebo skôr, resp. nikdy nemala pobyt v zahraničí	2.
3.	Nezistené	3.

Členenie témy „rok príchodu do krajiny od roku 2010“ slúži na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Členenia témy „rok príchodu do krajiny od roku 1980“ sa zameriavajú na medzinárodnú migráciu od roku 1980.

Údaje za rok 2021 sa týkajú obdobia medzi 1. januárom 2021 a referenčným dátumom.

Rok príchodu do krajiny od roku 1980				YAE.L.	YAE.H.
0.	Spolu			0.	0.
1.	Osoba, ktorá niekedy mala pobyt v zahraničí a do krajiny prišla v roku 1980 alebo neskôr			1.	1.
	1.1.	2020 až 2021		1.1.	1.1.
		1.1.1.	2021		1.1.1.
		1.1.2.	2020		1.1.2.
	1.2.	2015 až 2019		1.2.	1.2.
		1.2.1.	2019		1.2.1.
		1.2.2.	2018		1.2.2.
		1.2.3.	2017		1.2.3.
		1.2.4.	2016		1.2.4.
		1.2.5.	2015		1.2.5.
	1.3.	2010 až 2014		1.3.	1.3.
		1.3.1.	2014		1.3.1.
		1.3.2.	2013		1.3.2.
		1.3.3.	2012		1.3.3.
		1.3.4.	2011		1.3.4.
		1.3.5.	2010		1.3.5.
	1.4.	2005 až 2009		1.4.	1.4.
		1.4.1.	2009		1.4.1.
		1.4.2.	2008		1.4.2.
		1.4.3.	2007		1.4.3.
		1.4.4.	2006		1.4.4.
		1.4.5.	2005		1.4.5.
	1.5.	2000 až 2004		1.5.	1.5.
	1.6.	1995 až 1999		1.6.	1.6.
	1.7.	1990 až 1994		1.7.	1.7.
	1.8.	1985 až 1989		1.8.	1.8.
	1.9.	1980 až 1984		1.9.	1.9.
2.	Osoba, ktorá niekedy mala pobyt v zahraničí a do krajiny prišla v roku 1979 alebo skôr, resp. nikdy nemala pobyt v zahraničí			2.	2.
3.	Nezistené			3.	3.

Členenia témy „rok príchodu do krajiny od roku 1980“ slúžia na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Predchádzajúce miesto obvyklého bydliska a dátum príchodu do súčasného miesta; alebo miesto obvyklého bydliska jeden rok pred sčítaním

Vykazuje sa vzťah medzi súčasným miestom obvyklého bydliska a miestom obvyklého bydliska jeden rok pred sčítaním.

V prípade členenia témy „miesto obvyklého bydliska jeden rok pred sčítaním“ sa akákoľvek zmena bydliska týka obdobia od jedného roka pred referenčným dátumom do referenčného dátumu. Za pohyb v rámci tej istej oblasti NUTS 3 sa považuje aj pohyb v rámci tej istej oblasti LAU2.

Deti mladšie ako jeden rok sa zaradia do kategórie „neaplikovateľné“ (ROY.4.).

Štáty, ktoré zbierajú informácie o téme „predchádzajúce miesto obvyklého bydliska a dátum príchodu do súčasného miesta“ zaradia všetky osoby, ktoré v priebehu roka pred referenčným dátumom zmenili miesto svojho obvyklého bydliska viac ako raz, podľa ich predchádzajúceho miesta obvyklého bydliska, t. j. miesta obvyklého bydliska, z ktorého sa presťahovali do súčasného miesta obvyklého bydliska.

Miesto obvyklého bydliska jeden rok pred sčítaním				ROY.
0.	Spolu			0.
1.	Miesto obvyklého bydliska sa nezmenilo			1.
2.	Miesto obvyklého bydliska sa zmenilo			2.
	2.1.	Presťahovanie sa v rámci vykazujúceho štátu		2.1.
		2.1.1.	Miesto obvyklého bydliska jeden rok pred sčítaním v rámci rovnakej oblasti NUTS 3 ako súčasné miesto obvyklého bydliska	2.1.1.
		2.1.2.	Miesto obvyklého bydliska jeden rok pred sčítaním v inej oblasti NUTS 3 ako súčasné miesto obvyklého bydliska	2.1.2.
	2.2.	Prisťahovanie sa z územia mimo vykazujúceho štátu		2.2.
3.	Nezistené			3.
4.	Neaplikovateľné			4.

Členenie témy „miesto obvyklého bydliska jeden rok pred sčítaním“ slúži na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Postavenie v rodine

Základ rodiny je vymedzený v užšom zmysle; sú to dve alebo viac osôb, ktoré patria k rovnakej domácnosti a ktoré sú vo vzájomnom vzťahu ako manželia, partneri žijúci v registrovanom partnerstve, partneri žijúci v konsenzuálnom zväzku alebo ako rodič a dieťa. Rodina teda zahŕňa bezdetné páry, páry s jedným alebo viac deťmi, alebo osamelých rodičov s jedným alebo viac deťmi. V tejto koncepcii rodiny sú vzťahy medzi deťmi a dospelými obmedzené na priame vzťahy (prvého stupňa), t. j. vzťahy medzi rodičmi a deťmi.

Dieťa (syn/dcéra) je pokrvný, nevlastný alebo adoptovaný syn či dcéra (bez ohľadu na vek alebo rodinný stav), ktorý má obvyklé bydlisko v domácnosti aspoň jedného z rodičov a ktorý nemá partnera ani vlastné deti v tej istej domácnosti. Deti v pestúnskej starostlivosti sa nezahŕňajú. Za dieťa nepovažujú syn či dcéra, ktorí žijú s manželom/manželkou, registrovaným partnerom, partnerom v konsenzuálnom zväzku alebo s jedným či viacerými vlastnými deťmi. V prípade dieťaťa, ktoré sa striedavo zdržiava v dvoch domácnostiach (napríklad ak sú jeho rodičia rozvedení), sa domácnosť určí podľa toho, kde trávi väčšinu svojho času. Ak dieťa trávi u oboch rodičov rovnaký čas, za domácnosť sa považuje tá, kde sa dieťa nachádza v noc sčítania alebo alternatívne domácnosť, kde má dieťa svoje zákonné alebo registrované bydlisko.

Termín „partneri“ zahŕňa manželské páry, páry žijúce v registrovanom partnerstve a páry žijúce v konsenzuálnom zväzku. „Registrované partnerstvo“ je vymedzené rovnako ako v technických špecifikáciách k téme „právny rodinný stav“.

Dve osoby sa považujú za partnerov žijúcich v „konsenzuálnom zväzku“, ak

—	patria k rovnakej domácnosti a

—	majú vzťah podobný manželstvu a

—	nie sú zosobášené ani spolu nežijú v registrovanom partnerstve.

Vymedzenie rodiny nezahŕňa „domácnosti starých rodičov a vnúčat“ (domácnosti pozostávajúce zo starého rodiča, resp. starých rodičov a jedného alebo viac vnúčat, ktoré nezahŕňajú rodičov vnúčat).

Postavenie v rodine				FST.L.	FST.M.	FST.H.
0.	Spolu			0.	0.	0.
1.	Partneri			1.	1.	1.
	1.1.	Osoby v manželskom páre alebo registrovanom partnerstve			1.1.	1.1.
		1.1.1.	Osoby v manželskom páre alebo registrovanom partnerstve opačného pohlavia			1.1.1.
		1.1.2.	Osoby v manželskom páre alebo registrovanom partnerstve rovnakého pohlavia			1.1.2.
	1.2.	Partneri žijúci v konsenzuálnom zväzku			1.2.	1.2.
2.	Osamelí rodičia			2.	2.	2.
3.	Synovia/dcéry			3.	3.	3.
	3.1.	Rodičov, ktorí nie sú osamelí			3.1.	3.1.
	3.2.	Osamelých rodičov			3.2.	3.2.
4.	Nezistené			4.	4.	4.
5.	Neaplikovateľné – osoby, ktoré netvoria základ rodiny			5.	5.	5.

Členenia témy „postavenie v rodine“ slúžia na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Typ základu rodiny

Špecifikácie koncepcií rodiny a definície termínov „základ rodiny“, „dieťa“, „pár“ a „konsenzuálny zväzok“ uvedené v rámci témy „postavenie v rodine“ platia aj pre tému „typ základu rodiny“.

Typ základu rodiny				TFN.L.	TFN.H.
0.	Spolu			0.	0.
1.	Rodiny pozostávajúce z manželského páru alebo z páru žijúceho v registrovanom partnerstve			1.	1.
	1.1.	Rodiny pozostávajúce z manželského páru alebo z páru žijúceho v registrovanom partnerstve bez detí, ktoré by bývali s rodinou			1.1.
		1.1.1.	Rodiny pozostávajúce z páru manžel/manželka		1.1.1.
		1.1.2.	Rodiny pozostávajúce z manželského páru alebo z páru žijúceho v registrovanom partnerstve rovnakého pohlavia		1.1.2.
	1.2.	Rodiny pozostávajúce z manželského páru alebo z páru žijúceho v registrovanom partnerstve s aspoň jedným dieťaťom mladším ako 25 rokov, ktoré býva s rodinou			1.2.
		1.2.1.	Rodiny pozostávajúce z páru manžel/manželka		1.2.1.
		1.2.2.	Rodiny pozostávajúce z manželského páru alebo z páru žijúceho v registrovanom partnerstve rovnakého pohlavia		1.2.2.
	1.3.	Rodiny pozostávajúce z manželského páru alebo z páru žijúceho v registrovanom partnerstve s najmladším dieťaťom, ktoré býva s rodinou, vo veku 25 rokov alebo viac			1.3.
		1.3.1.	Rodiny pozostávajúce z páru manžel/manželka		1.3.1.
		1.3.2.	Rodiny pozostávajúce z manželského páru alebo z páru žijúceho v registrovanom partnerstve rovnakého pohlavia		1.3.2.
2.	Rodiny pozostávajúce z páru žijúceho v konsenzuálnom zväzku			2.	2.
	2.1.	Páry žijúce v konsenzuálnom zväzku bez detí, ktoré by bývali v domácnosti			2.1.
	2.2.	Páry žijúce v konsenzuálnom zväzku s aspoň jedným dieťaťom mladším ako 25 rokov, ktoré býva v domácnosti			2.2.
	2.3.	Páry žijúce v konsenzuálnom zväzku s najmladším dieťaťom, ktoré v domácnosti býva, vo veku 25 rokov alebo viac			2.3.
3.	Rodiny osamelých otcov			3.	3.
	3.1.	Rodiny osamelých otcov s aspoň jedným dieťaťom mladším ako 25 rokov, ktoré s rodinou býva			3.1.
	3.2.	Rodiny osamelých otcov s najmladším dieťaťom, ktoré býva s rodinou, vo veku 25 rokov a viac			3.2.
4.	Rodiny osamelých matiek			4.	4.
	4.1.	Rodiny osamelých matiek s aspoň jedným dieťaťom mladším ako 25 rokov, ktoré s rodinou býva			4.1.
	4.2.	Rodiny osamelých matiek s najmladším dieťaťom, ktoré býva s rodinou, vo veku 25 rokov alebo viac			4.2.

Členenia témy „typ základu rodiny“ slúžia na rozčlenenie celkovej hodnoty „základov rodín“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Veľkosť základu rodiny

Definícia termínu „základ rodiny“ uvedená v rámci témy „postavenie v rodine“ platí aj pre tému „veľkosť základu rodiny“.

Veľkosť základu rodiny			SFN.
0.	Spolu		0.
1.	2 osoby		1.
2.	3 až 5 osôb		2.
	2.1.	3 osoby	2.1.
	2.2.	4 osoby	2.2.
	2.3.	5 osôb	2.3.
3.	6 osôb a viac		3.
	3.1.	6 až 10 osôb	3.1.
	3.2.	11 osôb a viac	3.2.

Členenia témy „veľkosť základu rodiny“ slúžia na rozčlenenie celkovej hodnoty „základov rodín“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Postavenie v domácnosti

V záujme zistenia súkromných domácností členské štáty uplatňujú „koncepciu hospodáriacej domácnosti“ alebo, ak to nie je možné, „koncepciu bytovej domácnosti“.

1. Koncepcia hospodáriacej domácnosti

Podľa koncepcie hospodáriacej domácnosti je súkromná domácnosť:

domácnosť jednotlivca, t. j. osoby, ktorá býva v samostatnej obytnej jednotke sama alebo obýva ako podnájomník samostatnú obytnú miestnosť (alebo miestnosti) obytnej jednotky, ale spolu s ostatnými obyvateľmi danej obytnej jednotky netvorí časť viacčlennej domácnosti vymedzenej v nasledujúcom odseku, alebo

b)	viacčlenná domácnosť, t. j. skupina dvoch alebo viacerých osôb, ktoré sa spojili v záujme obývania celej obytnej jednotky alebo jej časti a spoločne si zaobstarávajú stravu a prípadne ďalšie náležitosti pre život. Členovia tejto skupiny môžu združovať svoje príjmy vo väčšej alebo menšej miere.

2. Koncepcia bytovej domácnosti

Podľa koncepcie bytovej domácnosti sú všetky osoby, ktoré žijú v obytnej jednotke, členmi tej istej domácnosti, takže každá obývaná obytná jednotka predstavuje jednu domácnosť. Pri uplatňovaní koncepcie bytovej domácnosti teda počet obývaných obytných jednotiek zodpovedá počtu domácností, ktoré ich obývajú, a miesta obytných jednotiek zodpovedajú miestam domácností.

Kategória „osoby žijúce v súkromnej domácnosti“ zahŕňa „osoby, ktoré tvoria základ rodiny“ (HST.M. a HST.H.1.1.) a „osoby, ktoré netvoria základ rodiny“ (HST.M. a HST.H. 1.2.). Kategória „osoby, ktoré tvoria základ rodiny“ zahŕňa všetky osoby, ktoré patria k súkromnej domácnosti zahŕňajúcej základ rodiny, ktorého sú členmi. Kategória „osoby, ktoré netvoria základ rodiny“ zahŕňa všetky osoby, ktoré buď patria k nerodinnej domácnosti, alebo k rodinnej domácnosti bez toho, aby boli členmi akéhokoľvek základu rodiny v tejto domácnosti.

Nerodinná domácnosť môže byť domácnosťou jednotlivca (osoba „žijúca sama“ (HST.H.1.2.1.)) alebo viacčlennou domácnosťou bez akéhokoľvek základu rodiny. Kategória „osoby nežijúce samy“ (HST.H.1.2.2.) zahŕňa osoby, ktoré žijú buď vo viacčlennej domácnosti bez akéhokoľvek základu rodiny, alebo v rodinnej domácnosti, pričom nie sú členmi žiadneho základu rodiny v tejto domácnosti.

Inštitucionálna domácnosť zahŕňa osoby, ktorých potrebu prístrešia a stravovania pokrýva inštitúcia. Inštitúciou sa rozumie právny subjekt na účely dlhodobého ubytovania a poskytovania služieb skupine osôb. Inštitúcie majú obvykle spoločné priestory, ktoré obyvatelia používajú spoločne (kúpeľne, spoločenské miestnosti, jedálne, miestnosti na spanie atď.).

„Bezdomovcami“ (HST.M. 2.2. a HST.H.2.2.) sú osoby, ktoré žijú na ulici bez prístrešia, na ktoré by sa vzťahovalo vymedzenie obydlia (primárne bezdomovectvo), alebo osoby, ktoré sa často presúvajú medzi zariadeniami dočasného ubytovania (sekundárne bezdomovectvo).

Postavenie v domácnosti				HST.L.	HST.M.	HST.H.
0.	Spolu			0.	0.	0.
1.	Osoby žijúce v súkromnej domácnosti			1.	1.	1.
	1.1.	Osoby, ktoré tvoria základ rodiny			1.1.	1.1.
	1.2.	Osoby, ktoré netvoria základ rodiny			1.2.	1.2.
		1.2.1.	Žijúce samy			1.2.1.
		1.2.2.	Nežijúce samy			1.2.2.
	1.3.	Osoby žijúce v súkromnej domácnosti, kategória neuvedená			1.3.	1.3.
2.	Osoby nežijúce v súkromnej domácnosti			2.	2.	2.
	2.1.	Osoby žijúce v inštitucionálnej domácnosti			2.1.	2.1.
	2.2.	Osoby nežijúce v súkromnej domácnosti (vrátane bezdomovcov), kategória neuvedená			2.2.	2.2.

Členenia témy „postavenie v domácnosti“ slúžia na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Typ súkromnej domácnosti

Špecifikácie jednotlivých koncepcií domácnosti uvedené v rámci témy „postavenie v domácnosti“ platia aj pre tému „typ súkromnej domácnosti“.

„Domácnosti pozostávajúce z páru“ zahŕňajú domácnosti pozostávajúce z manželského páru, domácnosti pozostávajúce z osôb žijúcich v registrovanom partnerstve a domácnosti pozostávajúce z páru žijúceho v konsenzuálnom zväzku.

Typ súkromnej domácnosti				TPH.L.	TPH.H.
0.	Spolu			0.	0.
1.	Nerodinné domácnosti			1.	1.
	1.1.	Domácnosti jednotlivcov		1.1.	1.1.
	1.2.	Viacčlenné domácnosti		1.2.	1.2.
2.	Domácnosti, ktoré tvorí jedna rodina			2.	2.
	2.1.	Domácnosti pozostávajúce z páru			2.1.
		2.1.1.	Páry bez detí, ktoré by bývali v domácnosti		2.1.1.
		2.1.2.	Páry s aspoň jedným dieťaťom mladším ako 25 rokov, ktoré v domácnosti býva		2.1.2.
		2.1.3.	Páry s najmladším dieťaťom, ktoré v domácnosti býva, vo veku 25 rokov alebo viac		2.1.3.
	2.2.	Domácnosti osamelých otcov			2.2.
		2.2.1.	Domácnosti osamelých otcov s aspoň jedným dieťaťom mladším ako 25 rokov, ktoré v domácnosti býva		2.2.1.
		2.2.2.	Domácnosti osamelých otcov s najmladším dieťaťom, ktoré v domácnosti býva, vo veku 25 rokov a viac		2.2.2.
	2.3.	Domácnosti osamelých matiek			2.3.
		2.3.1.	Domácnosti osamelých matiek s aspoň jedným dieťaťom mladším ako 25 rokov, ktoré v domácnosti býva		2.3.1.
		2.3.2.	Domácnosti osamelých matiek s najmladším dieťaťom, ktoré v domácnosti býva, vo veku 25 rokov alebo viac		2.3.2.
3.	Domácnosti pozostávajúce z dvoch a viac rodín			3.	3.

Členenia témy „typ súkromnej domácnosti“ slúžia na rozčlenenie celkovej hodnoty „súkromných domácností“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Veľkosť súkromnej domácnosti

Špecifikácie jednotlivých koncepcií domácnosti uvedené v rámci témy „postavenie v domácnosti“ platia aj pre tému „veľkosť súkromnej domácnosti“.

Veľkosť súkromnej domácnosti			SPH.
0.	Spolu		0.
1.	1 osoba		1.
2.	2 osoby		2.
3.	3 až 5 osôb		3.
	3.1.	3 osoby	3.1.
	3.2.	4 osoby	3.2.
	3.3.	5 osôb	3.3.
4.	6 až 10 osôb		4.
5.	11 osôb alebo viac		5.

Členenia témy „veľkosť súkromnej domácnosti“ slúžia na rozčlenenie celkovej hodnoty „súkromných domácností“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Podmienky bývania

Téma „podmienky bývania“ sa vzťahuje na celé obyvateľstvo a týka sa typu príbytku, v ktorom daná osoba v čase sčítania obvykle býva. Zahrnuté sú všetky osoby, ktoré majú v čase sčítania obvyklé bydlisko v rôznych typoch obydlí, alebo ktoré nemajú miesto obvyklého bydliska a dočasne prebývajú v nejakom type obydlia, alebo ktoré sú bez strechy nad hlavou, prespávajú na ulici alebo v núdzových útulkoch.

Obyvatelia sú osoby, ktoré majú obvyklé bydlisko v miestach uvedených v príslušnej kategórii.

„Byty“ sú štrukturálne samostatné a nezávislé priestory na stálom mieste, ktoré sú určené na nepretržité obývanie ľuďmi a k referenčnému dátumu:

a)	sa využívajú ako bydlisko, alebo

b)	sú neobývané, alebo

c)	sú vyhradené na sezónne alebo druhotné používanie.

„Samostatný“ znamená obkolesený múrmi a zakrytý strechou alebo stropom, kde sa jedna osoba alebo viac osôb môžu izolovať. „Nezávislý“ znamená, že má priamy prístup z ulice alebo zo schodišťa, chodby, galérie alebo pozemku.

„Iné obytné jednotky“ sú chaty, búdy, zruby, chatrče, karavany, obytné člny, stodoly, mlyny, jaskyne alebo iné prístrešia, v ktorých ľudia v čase sčítania bývajú, bez ohľadu na to, či boli určené na bývanie ľudí.

„Kolektívne obydlia“ sú priestory určené na bývanie veľkých skupín jednotlivcov alebo viacerých domácností, v ktorých má v čase sčítania obvyklé bydlisko aspoň jedna osoba.

„Obývané byty“, iné obytné jednotky a kolektívne obydlia spolu predstavujú „obydlia“. Každé „obydlie“ musí byť miestom obvyklého bydliska aspoň jednej osoby.

Obývané byty a iné obytné jednotky spolu predstavujú „obytné jednotky“.

Bezdomovcami (osobami, ktoré nemajú miesto obvyklého bydliska v žiadnej kategórii obydlia) sú osoby, ktoré žijú na ulici bez prístrešia, na ktoré by sa vzťahovala definícia obydlia (primárne bezdomovectvo), alebo osoby, ktoré sa často presúvajú medzi zariadeniami dočasného ubytovania (sekundárne bezdomovectvo).

Podmienky bývania			HAR.
0.	Spolu		0.
1.	Obyvatelia bytu alebo kolektívneho obydlia		1.
	1.1.	Obyvatelia bytu	1.1.
	1.2.	Obyvatelia kolektívneho obydlia	1.2.
2.	Obyvatelia inej obytnej jednotky a bezdomovci		2.
3.	Nezistené		3.

Členenia témy „podmienky bývania“ slúžia na rozčlenenie všetkých celkových alebo čiastkových hodnôt, ktoré sa týkajú osôb.

Téma: Právny dôvod užívania bytu

Téma „právny dôvod užívania bytu“ sa týka podmienok, za akých súkromná domácnosť obýva celú obytnú jednotku alebo jej časť.

Domácnosti, ktoré sú v procese splácania hypotéky na obytnú jednotku, v ktorej bývajú, alebo ktoré si v priebehu času kúpia svoju obytnú jednotku na základe iných finančných nástrojov, sa zaradia do kategórie „domácnosti, v ktorých je aspoň jeden člen domácnosti vlastníkom celej obytnej jednotky alebo jej časti“ (TSH.1.).

Domácnosti, v ktorých je aspoň jeden člen domácnosti vlastníkom obytnej jednotky a aspoň jeden člen nájomcom celej obytnej jednotky alebo jej časti, sa zaradia do kategórie „domácnosti, v ktorých je aspoň jeden člen domácnosti vlastníkom celej obytnej jednotky alebo jej časti“ (TSH.1.).

Právny dôvod užívania bytu		TSH.
0.	Spolu	0.
1.	Domácnosti, v ktorých je aspoň jeden člen domácnosti vlastníkom celej obytnej jednotky alebo jej časti	1.
2.	Domácnosti, v ktorých je aspoň jeden člen domácnosti nájomcom celej obytnej jednotky alebo jej časti (a vlastníkom nie je žiadny iný člen)	2.
3.	Domácnosti, ktoré obývajú celú obytnú jednotku alebo jej časť na základe iného právneho dôvodu užívania	3.
4.	Nezistené	4.

Členenia témy „právny dôvod užívania bytu“ slúžia na rozčlenenie celkovej hodnoty „súkromných domácností“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Typ obydlia

Obydlie je príbytok, ktorý je miestom obvyklého bydliska jednej alebo viac osôb. Termíny „byty“, „iné obytné jednotky“ a „kolektívne obydlia“ sú vymedzené v rámci témy „podmienky bývania“.

Typ obydlia		TLQ.
0.	Spolu	0.
1.	Obývané byty	1.
2.	Iné obytné jednotky	2.
3.	Kolektívne obydlia	3.
4.	Nezistené	4.

Členenie témy „typ obydlia“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „obydlí“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Obývanosť bytov

„Obývané byty“ sú byty, ktoré sú v čase sčítania miestom obvyklého bydliska jednej alebo viac osôb. „Neobývané byty“ sú byty, ktoré nie sú v čase sčítania miestom obvyklého bydliska žiadnej osoby.

Byty vyhradené na sezónne alebo druhotné používanie, prázdne byty a byty, v ktorých sú prítomné osoby, ktoré však nie sú zahrnuté do sčítania, sa zaradia do kategórie „Neobývané byty“ (OCS.2.).

Obývanosť bytov		OCS.
0.	Spolu	0.
1.	Obývané byty	1.
2.	Neobývané byty	2.
3.	Nezistené	3.

Členenia témy „obývanosť bytov“ slúžia na rozčlenenie celkovej hodnoty „bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Forma vlastníctva (podmienky užívania bytu, za ktorých je byt obývaný)

Téma „forma vlastníctva“ sa týka vlastníctva bytu, ale nie vlastníctva pozemku, na ktorom byt stojí. Táto téma sa zaoberá podmienkami užívania bytu, za ktorých je byt obývaný.

„Byty obývané vlastníkom“ sú byty, ktoré celkom alebo čiastočne vlastní aspoň jeden z obyvateľov.

„Byty v nájme“ sú byty, v ktorých aspoň jeden obyvateľ platí nájomné za obývanie bytu a ktoré nevlastní (celkom ani čiastočne) ani jeden obyvateľ bytu.

Neobývané byty sa zaradia do kategórie „neaplikovateľné“ (OWS.5.).

Forma vlastníctva		OWS.
0.	Spolu	0.
1.	Byty obývané vlastníkom	1.
2.	Byty v nájme	2.
3.	Iná forma vlastníctva bytu	3.
4.	Nezistené	4.
5.	Neaplikovateľné	5.

Členenie témy „forma vlastníctva“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Počet obyvateľov

Počet obyvateľov obytnej jednotky je počet ľudí, pre ktorých je daná obytná jednotka miestom obvyklého bydliska.

Počet obyvateľov				NOC.
0.	Spolu			0.
1.	1 osoba			1.
2.	2 osoby			2.
3.	3 až 5 osôb			3.
	3.1.	3 osoby		3.1.
	3.2.	4 osoby		3.2.
	3.3	5 osôb		3.3.
4.	6 osôb a viac			4.
	4.1.	6 až 10 osôb		4.1.
		4.1.1.	6 osôb	4.1.1.
		4.1.2.	7 osôb	4.1.2.
		4.1.3.	8 osôb	4.1.3.
		4.1.4.	9 osôb	4.1.4.
		4.1.5.	10 osôb	4.1.5.
	4.2.	11 osôb alebo viac		4.2.

Členenia témy „počet obyvateľov“ slúžia na rozčlenenie celkovej hodnoty „obývaných bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Úžitková podlahová plocha a/alebo počet miestností v obytných jednotkách

Úžitková podlahová plocha je vymedzená ako:

—	podlahová plocha meraná po vnútornom obvode vonkajších múrov s výnimkou plochy neobývateľných pivníc a podkroví a, v prípade domov s viacerými bytmi, s výnimkou všetkých spoločných priestorov, alebo

—	celková podlahová plocha miestností, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie „obytnej miestnosti“.

„Obytná miestnosť“ je vymedzená ako priestor v obytnej jednotke, ktorý je uzavretý múrmi siahajúcimi od podlahy až po strop alebo strechu a ktorý je dostatočne veľký na to, aby sa doň zmestila posteľ pre dospelého (aspoň 4 m2), pričom väčšina stropu je vo výške aspoň 2 metre.

Členské štáty vykazujú „úžitkovú podlahovú plochu“ alebo, ak to nie je možné, „počet obytných miestností“.

Úžitková podlahová plocha		UFS.
0.	Spolu	0.
1.	Menej ako 30 m2	1.
2.	30 až menej ako 40 m2	2.
3.	40 až menej ako 50 m2	3.
4.	50 až menej ako 60 m2	4.
5.	60 až menej ako 80 m2	5.
6.	80 až menej ako 100 m2	6.
7.	100 až menej ako 120 m2	7.
8.	120 až menej ako 150 m2	8.
9.	150 m2 a viac	9.
10.	Nezistené	10.

Členenie témy „úžitková podlahová plocha“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Počet obytných miestností		NOR.
0.	Spolu	0.
1.	1 obytná miestnosť	1.
2.	2 obytné miestnosti	2.
3.	3 obytné miestnosti	3.
4.	4 obytné miestnosti	4.
5.	5 obytných miestností	5.
6.	6 obytných miestností	6.
7.	7 obytných miestností	7.
8.	8 obytných miestností	8.
9.	9 obytných miestností a viac	9.
10.	Nezistené	10.

Členenie témy „počet obytných miestností“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Hustota obývanosti

Téma „hustota obývanosti“ sa týka pomeru úžitkovej podlahovej plochy v metroch štvorcových alebo počtu obytných miestností k počtu obyvateľov uvedenému v rámci témy „počet obyvateľov“. Členské štáty vykazujú hustotu obývanosti meranú na základe „úžitkovej podlahovej plochy“ alebo, ak to nie je možné, „počtu miestností“.

Hustota obývanosti (podlahová plocha)		DFS.
0.	Spolu	0.
1.	Menej ako 10 m2 na obyvateľa	1.
2.	10 až menej ako 15 m2 na obyvateľa	2.
3.	15 až menej ako 20 m2 na obyvateľa	3.
4.	20 až menej ako 30 m2 na obyvateľa	4.
5.	30 až menej ako 40 m2 na obyvateľa	5.
6.	40 až menej ako 60 m2 na obyvateľa	6.
7.	60 až menej ako 80 m2 na obyvateľa	7.
8.	80 m2 na obyvateľa a viac	8.
9.	Nezistené	9.

Členenie témy „hustota obývanosti (podlahová plocha)“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „obývaných bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Hustota obývanosti (počet obytných miestností)		DRM.
0.	Spolu	0.
1.	Menej ako 0,5 obytnej miestnosti na obyvateľa	1.
2.	0,5 až menej ako 1,0 obytnej miestnosti na obyvateľa	2.
3.	1,0 až menej ako 1,25 obytnej miestnosti na obyvateľa	3.
4.	1,25 až menej ako 1,5 obytnej miestnosti na obyvateľa	4.
5.	1,5 až menej ako 2,0 obytnej miestnosti na obyvateľa	5.
6.	2,0 až menej ako 2,5 obytnej miestnosti na obyvateľa	6.
7.	2,5 až menej ako 3,0 obytnej miestnosti na obyvateľa	7.
8.	3,0 obytnej miestnosti na obyvateľa a viac	8.
9.	Nezistené	9.

Členenie témy „hustota obývanosti (počet obytných miestností)“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „obývaných bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Systém dodávky vody

V prípade niektorých členských štátov, kde na základe predchádzajúceho sčítania, administratívnych zdrojov údajov alebo údajov z výberových zisťovaní existujú dôkazy, sa pripúšťa predpoklad, že prakticky všetky byty majú „tečúcu vodu v byte“. Preto by sa v prípade týchto členských štátov mohli všetky byty označiť kódom WSS.1 – „v byte je tečúca voda“. Keď členské štáty prijmú túto možnosť, musia tento predpoklad potvrdiť a vysvetliť ho v metaúdajoch.

Systém dodávky vody		WSS.
0.	Spolu	0.
1.	V byte je tečúca voda	1.
2.	V byte nie je tečúca voda	2.
3.	Nezistené	3.

Členenie témy „systém dodávky vody“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Záchod

V prípade niektorých členských štátov, kde na základe predchádzajúceho sčítania, administratívnych zdrojov údajov alebo údajov z výberových zisťovaní existujú dôkazy, sa pripúšťa predpoklad, že prakticky všetky byty majú „záchod“. Preto by sa v prípade týchto členských štátov mohli všetky byty označiť kódom TOI.1 – „splachovací záchod v byte“. Keď členské štáty prijmú túto možnosť, musia tento predpoklad potvrdiť a vysvetliť ho v metaúdajoch.

Záchod		TOI.
0.	Spolu	0.
1.	V byte je splachovací záchod	1.
2.	V byte nie je splachovací záchod	2.
3.	Nezistené	3.

Členenie témy „záchod“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Kúpeľňa

Kúpeľňa je akékoľvek zariadenie určené na umytie celého tela; zahrnuté sú aj sprchy.

V prípade niektorých členských štátov, kde na základe predchádzajúceho sčítania, administratívnych zdrojov údajov alebo údajov z výberových zisťovaní existujú dôkazy, sa pripúšťa predpoklad, že prakticky všetky byty majú „kúpeľňu“. V prípade týchto členských štátov môžu byť z toho dôvodu všetky byty označené kódom BAT.1. – „V byte je zabudovaná vaňa alebo sprcha“. Keď členské štáty prijmú túto možnosť, musia tento predpoklad potvrdiť a vysvetliť ho v metaúdajoch.

Kúpeľňa		BAT.
0.	Spolu	0.
1.	V byte je zabudovaná vaňa alebo sprcha	1.
2.	V byte je nie zabudovaná vaňa ani sprcha	2.
3.	Nezistené	3.

Členenie témy „kúpeľňa“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Typ kúrenia

Byt sa považuje za vykurovaný centrálnym kúrením, ak vykurovanie zabezpečuje vykurovacie centrum – tepláreň obce alebo zariadenie zabudované do budovy alebo bytu zriadené na účely vykurovania bez ohľadu na zdroj energie.

V prípade niektorých členských štátov, kde na základe predchádzajúceho sčítania, administratívnych zdrojov údajov alebo údajov z výberových zisťovaní existujú dôkazy, sa pripúšťa predpoklad, že prakticky všetky byty majú „centrálne kúrenie“. V prípade týchto členských štátov môžu byť z toho dôvodu všetky byty označené kódom TOH.1 – „centrálne kúrenie“. Keď členské štáty prijmú túto možnosť, musia tento predpoklad potvrdiť a vysvetliť ho v metaúdajoch.

Typ kúrenia		TOH.
0.	Spolu	0.
1.	Centrálne kúrenie	1.
2.	Bez centrálneho kúrenia	2.
3.	Nezistené	3.

Členenie témy „typ kúrenia“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Byty podľa typu budovy

Téma „byty podľa typu budovy“ sa vzťahuje na počet bytov v budove, v ktorej sa byt nachádza.

Budova sa považuje za nebytovú budovu, ak slúži v prvom rade na účely iné ako bývanie (obchodná budova, administratívna budova, továreň), ale nachádza sa v nej niekoľko málo bytov, napr. pre domovníka alebo zamestnancov.

Byty podľa typu budovy			TOB.
0.	Spolu		0.
1.	Byty v bytových budovách		1.
	1.1.	Byty v budovách s jedným bytom	1.1.
	1.2.	Byty v budovách s dvoma bytmi	1.2.
	1.3.	Byty v budovách s troma alebo viac bytmi	1.3.
2.	Byty v nebytových budovách		2.
3.	Nezistené		3.

Členenie témy „byty podľa typu budovy“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

Téma: Byty podľa obdobia výstavby

Téma „byty podľa obdobia výstavby“ sa vzťahuje na rok dokončenia budovy, v ktorej sa byt nachádza.

Byty podľa obdobia výstavby		POC.
0.	Spolu	0.
1.	Pred rokom 1919	1.
2.	1919 – 1945	2.
3.	1946 – 1960	3.
4.	1961 – 1980	4.
5.	1981 – 2000	5.
6.	2001 – 2010	6.
7.	2011 – 2015	7.
8.	2016 a neskôr	8.
9.	Nezistené	9.

Členenie témy „byty podľa obdobia výstavby“ slúži na rozčlenenie celkovej hodnoty „bytov“ a všetkých čiastkových hodnôt.

(1) Kódy „x“, „x.x.“ a „x.x.x.“ závisia od klasifikácie NUTS, kód „x.x.x.x.“ od klasifikácie LAU platnej pre členské štáty 1. januára 2021. Písmeno „N“ označuje členenie, ktoré sa týka celoštátnej úrovne.

(2) V súlade s nariadením (ES) č. 1059/2003 by sa v prípade všetkých štatistík členských štátov, ktoré sa zasielajú Komisii a ktoré sa majú členiť podľa územných jednotiek, mala používať klasifikácia NUTS. Preto by sa na účely zostavenia porovnateľných regionálnych štatistík mali údaje o územných jednotkách poskytovať v súlade s klasifikáciou NUTS. [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26. mája 2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek na štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1)].

(3) Kódy „1.x“ a „1.x.x.“ závisia od klasifikácie NUTS platnej pre členské štáty 1. januára 2021. Písmeno „N“ označuje členenie, ktoré sa týka celoštátnej úrovne.

(*1) Týmto označením nie sú dotknuté pozície v otázke štatútu tejto krajiny, pričom označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244/1999 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(*2) Týmto označením nie sú dotknuté pozície v otázke štatútu tejto krajiny, pričom označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244/1999 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

23.3.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 78/59

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/544

z 22. marca 2017,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)	Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. marca 2017

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.

PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	EG	288,4
	IL	234,5
	MA	112,2
	TR	106,7
	ZZ	185,5
0707 00 05	EG	241,9
	TR	184,3
	ZZ	213,1
0709 93 10	MA	47,3
	TR	153,5
	ZZ	100,4
0805 10 22 , 0805 10 24 , 0805 10 28	EG	46,2
	IL	80,3
	MA	49,4
	TN	55,3
	TR	70,9
	ZA	92,1
	ZZ	65,7
0805 50 10	AR	45,3
	TR	66,0
	ZZ	55,7
0808 10 80	CL	122,2
	CN	144,8
	ZA	111,8
	ZZ	126,3
0808 30 90	AR	119,4
	CL	135,5
	CN	77,9
	TR	148,9
	ZA	127,6
	ZZ	121,9

(1) Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.

23.3.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 78/61

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/545

z 22. marca 2017,

ktorým sa stanovuje percento prijatia na vydávanie vývozných povolení, ktorým sa zamietajú žiadosti o vývozné povolenia a ktorým sa pozastavuje podávanie žiadostí o vývozné povolenia na cukor mimo kvóty

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 951/2006 z 30. júna 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 318/2006, pokiaľ ide o obchodovanie s tretími krajinami v sektore cukru (2), a najmä na jeho článok 7e v spojení s jeho článkom 9 ods. 1,

keďže:

(1)	V súlade s článkom 139 ods. 1 prvým pododsekom písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa množstvo cukru vyrobeného počas hospodárskeho roku presahujúce kvótu uvedenú v článku 136 uvedeného nariadenia môže vyviezť len v rámci množstvového obmedzenia, ktoré stanoví Komisia.

(2)	Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2016/1713 (3), sa stanovujú spomínané množstvové obmedzenia.

(3)

Množstvá cukru, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o vývozné povolenia, presahujú množstvové obmedzenia stanovené podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1713. Malo by sa preto stanoviť percento prijatia pre množstvá, o ktoré sa žiadalo od 13. do 17. marca 2017. Všetky žiadosti o vývozné povolenia na cukor podané po 17. marci 2017 by sa preto mali zamietnuť a podávanie žiadostí o vývozné povolenia by sa malo pozastaviť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Vývozné povolenia na cukor mimo kvóty, o ktoré sa požiadalo od 13. do 17. marca 2017, sa vydajú na požadované množstvá vynásobené percentom prijatia 66,806961 %.

2. Žiadosti o vývozné povolenia na cukor mimo kvóty predložené 20., 21., 22., 23. a 24. marca 2017 sa týmto zamietajú.

3. Podávanie žiadostí o vývozné povolenia na cukor mimo kvóty sa pozastavuje na obdobie od 27. marca 2017 do 30. septembra 2017.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. marca 2017

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ

Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2) Ú. v. EÚ L 178, 1.7.2006, s. 24.

(3) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1713 z 20. septembra 2016, ktorým sa stanovuje množstvové obmedzenie vývozu cukru a izoglukózy mimo kvóty do konca hospodárskeho roku 2016/2017 (Ú. v. EÚ L 258, 24.9.2016, s. 8).

23.3.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 78/63

ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2017/546

z 21. marca 2017,

ktorým sa vymenúvajú členka a náhradník Výboru regiónov navrhnutí Spolkovou republikou Nemecko

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 305,

so zreteľom na návrh nemeckej vlády,

keďže:

(1)	Rada prijala 26. januára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), 5. februára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/190 (2) a 23. júna 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/994 (3), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020.

(2)	V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Helmutha MARKOVA sa uvoľnilo miesto člena Výboru regiónov,

(3)	V dôsledku vymenovania pani Anne QUARTOVEJ za členku Výboru regiónov sa uvoľnilo miesto náhradníka,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 25. januára 2020, sa do Výboru regiónov vymenúvajú:

za členku:

—	pani Anne QUARTOVÁ, Staatssekretärin für Europa und Verbraucherschutz, Ministerium der Justiz und für Europa und Verbraucherschutz des Landes Brandenburg,

za náhradníka

—	pán Stefan LUDWIG, Mitglied der Landesregierung Brandenburg, Minister der Justiz und für Europa und Verbraucherschutz des Landes Brandenburg.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 21. marca 2017

Za Radu

predseda

E. SCICLUNA

(1) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/116 z 26. januára 2015, ktorým sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020 (Ú. v. EÚ L 20, 27.1.2015, s. 42).

(2) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/190 z 5. februára 2015, ktorým sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020 (Ú. v. EÚ L 31, 7.2.2015, s. 25).

(3) Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/994 z 23. júna 2015, ktorým sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020 (Ú. v. EÚ L 159, 25.6.2015, s. 70).

23.3.2017

Úradný vestník Európskej únie

L 78/65

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2017/547

z 21. marca 2017

o organizácii dočasného pokusu podľa smernice Rady 2002/56/ES, pokiaľ ide o hľuzy sadiva zemiakov pochádzajúce z pravých semien zemiaka

[oznámené pod číslom C(2017) 1736]

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 2002/56/ES z 13. júna 2002 o obchodovaní so sadivom zemiakov (1), a najmä na jej článok 19,

keďže:

(1)	Nový vývoj v oblasti šľachtenia zemiakov sľubuje podstatné zníženie trvania rozvojových programov, umožňuje prístup k väčšej genetickej variabilite a rozvoj nových odrôd s kombináciami užitočných znakov.

(2)

Súčasné prijaté podmienky produkcie sadiva zemiakov sa opierajú o vegetatívne množenie hľúz zemiakov počas niekoľkých generácií. Vývoj uvedený v odôvodnení č. 1 však zahŕňa aj množenie zemiakov semenami, tzv. pravými semenami zemiaka. Postupy množenia začínajúce pravými semenami zemiaka sľubujú podstatné skrátenie času potrebného na vyprodukovanie dostatočného množstva sadiva zemiakov pre konečných používateľov pri súčasnom znižovaní rizika nárastu chorôb.

(3)

Hľuzy sadiva pochádzajúce z pravých semien zemiaka v súčasnosti nespĺňajú požiadavku, aby boli vyrobené v súlade s prijatými podmienkami, stanovenú v článku 2 písm. b) bode i) smernice 2002/56/ES, a preto je potrebné získať informácie o produkcii a uvádzaní takýchto hľúz sadiva na trh s cieľom zistiť, aké normy kvality a kontroly sú potrebné na zaručenie kvality a zdravia uvedených hľúz sadiva a určiť, v ktorom štádiu alebo za akých podmienok môžu vstúpiť do certifikačnej schémy. Preto je vhodné zorganizovať dočasný pokus podľa smernice 2002/56/ES, pokiaľ ide o hľuzy sadiva pochádzajúce z pravých semien zemiaka pod dohľadom príslušných orgánov.

(4)

Zdravie, identita a kvalita príslušných hľúz sadiva závisí od zabezpečenia kvality, identity a zdravia inovačných počiatočných a priebežných krokov vo výrobnom procese. Informácie týkajúce sa zdravia, identity a kvality pravých semien zemiaka a sadeníc vypestovaných z takéhoto sadiva by sa preto mali zbierať a oznamovať, aby sa zabezpečilo, že hľuzy sadiva budú spĺňať požiadavky na základné sadivo zemiakov alebo certifikované sadivo zemiakov.

(5)

Existuje len málo poznatkov o zachovaní zdravia a dostatočnej odrodovej pravosti a čistoty v celom výrobnom procese hľúz sadiva pochádzajúcich z pravých semien zemiaka. Príslušné informácie by sa preto mali zbierať a oznamovať. Po niekoľkých rokoch by informácie, ktoré sa zozbierali, pokiaľ ide o odrodovú pravosť a odrodovú čistotu materiálu použitého pri pokuse, mohlo byť potrebné preskúmať, a to s cieľom poukázať na prípadné problémy, ktoré by mohli mať vplyv na identifikáciu a kvalitu daného materiálu.

(6)

Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na pokuse, by mali umožniť uvádzanie hľúz sadiva pochádzajúcich z pravých semien zemiaka na trh. V dôsledku inovačného výrobného procesu by výrobcovia mali byť oslobodení od určitých požiadaviek stanovených v smernici 2002/56/ES, a to najmä pokiaľ ide o minimálne veľkosti takýchto hľúz sadiva, ktoré sa majú uviesť na trh, odrodové aspekty, maximálny počet generácií na poli a výskyt vonkajších chýb.

(7)

V rámci pokusu by sa okrem všeobecných podmienok stanovených v smernici 2002/56/ES mali stanoviť aj špecifické podmienky na uvádzanie hľúz sadiva na trh. Takýmito podmienkami by sa malo zabezpečiť, že sa zhromaždia dostatočné informácie na posúdenie pokusu. Preto je potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa registrácie, vysledovateľnosti, označovania, kontroly úžitkovosti a podávania správ.

(8)	Vzhľadom na experimentálnu povahu opatrenia stanoveného v tomto rozhodnutí by množstvo sadiva zemiakov, ktoré sa má certifikovať, malo byť obmedzené.

(9)	Aby sa členským štátom umožnilo overiť, že maximálne množstvo sa neprekročí, výrobcovia, ktorí majú v rámci pokusu v úmysle vyrábať hľuzy sadiva alebo vysádzať sadenice, by mali mať povinnosť oznámiť množstvá, ktoré majú v úmysle vyprodukovať alebo vysadiť.

(10)

S cieľom získať prehľad o pokroku v rámci pokusu zúčastnené členské štáty každoročne predložia Komisii a iným členským štátom správu s množstvami uvádzanými na trh. Na konci pokusu by mali predložiť záverečnú správu obsahujúcu najmä výsledky terénnych prehliadok a prehliadok dávok a informácie o zdraví, identite a kvalite pravých semien zemiaka a sadeníc vypestovaných z takéhoto sadiva.

(11)

S cieľom umožniť výrobcom a dodávateľom v rámci pokusu produkovať a uvádzať na trh dostatočné množstvo hľúz sadiva a umožniť príslušným orgánom kontrolovať daný materiál a zhromažďovať dostatočné a porovnateľné informácie, ktoré by sa použili na prípravu záverečnej správy, by mal pokus trvať sedem rokov, čo je najdlhšie možné obdobie stanovené v článku 19 smernice 2002/56/ES.

(12)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet úpravy

1. Na úrovni Únie sa organizuje dočasný pokus s cieľom posúdiť, či za určitých podmienok výroba hľúz sadiva vyprodukovaných z mladých sadeníc vypestovaných z pravých semien zemiaka môže predstavovať lepšiu alternatívu k výrobe zo sadiva zemiakov a či sa preto môže považovať za prijatú podmienku udržiavania odrody a zdravotného stavu stanovenú v článku 2 písm. b) bod i) smernice 2002/56/ES.

2. Účelom pokusu je hodnotenie týchto prvkov:

a)	či produkciu hľúz sadiva uvedených v odseku 1 možno považovať za „prijatú podmienku“ v zmysle článku 2 písm. b) bodu i) smernice 2002/56/ES a či pravé semená zemiaka možno považovať za sadivo generácie predchádzajúcej základnému sadivu v zmysle článku 2 písm. c) bodu i) uvedenej smernice;

b)	či sú prijateľné hľuzy sadiva uvedené v odseku 1, ktorých veľkosť je menšia ako minimálna veľkosť stanovená v článku 10 ods. 1 smernice 2002/56/ES;

c)	či je prijateľný odlišný počet generácií základného sadiva zemiakov a certifikovaného sadiva zemiakov, než je maximálny počet stanovený v bode 7 prílohy I k smernici 2002/56/ES;

d)	či sú prijateľné hľuzy sadiva uvedené v odseku 1, ktoré majú vyššie percento vonkajších chýb, než je maximálny percentuálny podiel stanovený v bode 3 prílohy II k smernici 2002/56/ES;

či si hľuzy sadiva uvedené v odseku 1 zachovajú po niekoľkých cykloch vegetatívneho množenia dostatočnú odrodovú pravosť a čistotu a či sú v prípade takýchto hľúz sadiva prijateľné odlišné stropy, než sú maximálne percentuálne podiely stanovené v prípade základného sadiva zemiakov v bode 1 písm. b) a v prípade certifikovaného sadiva zemiakov v bode 2 písm. b) prílohy I k smernici 2002/56/ES;

f)	či choroby šírené prostredníctvom osiva majú vplyv na kvalitu hľúz sadiva uvedených v odseku 1, a ak áno, či by sa v súvislosti s týmito chorobami mali stanoviť špecifické požiadavky;

g)	či je potrebné zaviesť osobitné požiadavky týkajúce sa vysledovateľnosti, identity, kvality a zdravia počas produkcie pravých semien zemiaka a sadeníc vypestovaných z pravých semien zemiaka s cieľom zabezpečiť kvalitu, identifikáciu a zdravie hľúz sadiva uvedených v odseku 1; a

h)	aký je najvhodnejší spôsob produkcie od pravých semien zemiaka po certifikované sadivo zemiakov v agroklimatických podmienkach prevládajúcich v Únii.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„pravé semená zemiaka“ je sadivo zemiakov v botanickom zmysle vyprodukované v Únii;

b)	„pokusné sadenice“ sú mladé sadenice vypestované z pravých semien zemiaka v Únii, ktoré sú určené na produkciu ďalších zemiakov;

c)	„pokusné hľuzy sadiva“ sú hľuzy sadiva vypestované z pokusných sadeníc v Únii;

d)	„pokusný materiál“ sú pravé semená zemiaka, pokusné sadenice a pokusné hľuzy sadiva.

Článok 3

Účasť členských štátov

1. Na pokuse sa môže zúčastniť ktorýkoľvek členský štát.

2. Členský štát, ktorý sa rozhodne zúčastniť sa na pokuse (ďalej len: „zúčastnený členský štát“), informuje Komisiu a ostatné členské štáty o svojej účasti.

3. Zúčastnený členský štát môže svoju účasť kedykoľvek ukončiť tak, že o tom príslušným spôsobom informuje Komisiu a ostatné členské štáty.

Článok 4

Úradná certifikácia a odchýlky od smernice 2002/56/ES

Do 31. decembra 2023 a v rámci kvantitatívneho limitu stanoveného v článku 5 môžu zúčastnené členské štáty úradne certifikovať pokusné hľuzy sadiva ako „základné sadivo zemiakov“ alebo „certifikované sadivo zemiakov“ v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice 2002/56/ES, ak sú dané hľuzy sadiva v súlade s článkami 6 a 7 tohto rozhodnutia a ak ich vypestovali, vyprodukovali alebo uchovávali osoby registrované podľa článku 8 tohto rozhodnutia, za predpokladu, že dané pokusné hľuzy sadiva patria k odrode, ktorá spĺňa jednu z týchto podmienok:

a)	je uvedená v Spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov podľa článku 17 smernice Rady 2002/53/ES (2);

b)	bola schválená v inom členskom štáte podľa článku 3 smernice 2002/53/ES;

c)	na účely prijatia danej odrody bola predložená platná žiadosť podľa článku 3 smernice 2002/53/ES.

Na účely prvého odseku sa pokusné hľuzy sadiva považujú za vyprodukované v súlade s prijatými podmienkami udržovania odrody a zdravotného stavu, ako sa uvádza v článku 2 písm. b) bode i) smernice 2002/56/ES, a považujú sa za vyprodukované zo sadiva generácie predchádzajúcej základnému sadivu, ako sa uvádza v článku 2 písm. c) bode i) uvedenej smernice.

Bod 1 písm. b) a bod 2 písm. b) prílohy I a bod 3 prílohy II k smernici 2002/56/ES sa neuplatňujú.

Článok 10 smernice 2002/56/ES sa neuplatňuje na hľuzy zberané z pokusných sadeníc.

Článok 5

Kvantitatívny limit

Certifikácia podľa článku 4 je v prípade každého zúčastneného členského štátu v každom roku obmedzená na kvantitu pokusných hľúz sadiva nepresahujúcu 0,3 % vyprodukovaného sadiva zemiakov alebo maximálne 10 hektárov sadiva zemiakov vysadených v danom roku v príslušnom zúčastnenom členskom štáte.

Do 30. apríla každého roka každý výrobca ohlási príslušnému certifikačnému orgánu veľkosť plochy, na ktorej má v úmysle produkovať pokusné hľuzy sadiva v danom roku.

Článok 6

Požiadavky týkajúce sa kvality, identity a zdravia pokusných sadeníc a pravých semien zemiaka

Pokusné hľuzy sadiva sa produkujú z pokusných sadeníc, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v oddiele A prílohy I a sú vypestované z pravých semien zemiaka pochádzajúceho z pohlavného kríženia imbredných rodičovských línií a spĺňajúceho požiadavky stanovené v oddiele B prílohy I.

Článok 7

Maximálny počet generácií

Odchylne od prvého a druhého odseku bodu 7 prílohy I k smernici 2002/56/ES je maximálny počet kombinovaných generácií základného sadiva zemiakov a certifikovaného sadiva zemiakov získaných z pravých semien zemiaka štyri.

Hľuzy zberané z pokusných sadeníc patria do prvej generácie.

Článok 8

Registrácia šľachtiteľov, výrobcov a osôb zodpovedných za udržiavanie odrôd zemiakov rozmnožených prostredníctvom pravých semien zemiaka

1. Každý zúčastnený členský štát vedie a aktualizuje verejný register fyzických alebo právnických osôb, ktoré vyrábajú pokusný materiál a uvádzajú ho na trh.

2. Osoby uvedené v odseku 1 predložia príslušnému certifikačnému orgánu žiadosť o svoje zaradenie do registra. Žiadosť musí obsahovať všetky tieto prvky:

a)	ich meno, adresu a kontaktné údaje;

b)	označenie príslušnej odrody.

Článok 9

Označovanie

Okrem informácií požadovaných v súlade so smernicou 2002/56/ES musí byť na obaloch alebo kontajneroch s pokusnými hľuzami sadiva uvádzanými na trh ako základné sadivo zemiakov alebo certifikované sadivo zemiakov úradné označenie obsahujúce údaje podľa oddielu A prílohy II.

Ku kontajnerom s pokusnými sadenicami musí byť priložený dokument vyhotovený dodávateľom, ktorý obsahuje informácie stanovené v oddiele B prílohy II.

Obaly pravých semien zemiaka musia byť označené náveskou dodávateľa s informáciami stanovenými v oddiele C prílohy II.

Úradná náveska, sprievodný dokument ku kontajnerom s pokusnými sadenicami a náveska dodávateľa musia byť vydané aspoň v jednom z úradných jazykov Únie.

Článok 10

Vysledovateľnosť

Zúčastnené členské štáty musia zabezpečiť vysledovateľnosť pokusného materiálu.

Dodávateľ vykonávajúci transfer pokusného materiálu inému dodávateľovi uchováva záznamy umožňujúce uvedenému dodávateľovi v prípade každého kusu pokusného materiálu identifikovať dodávateľa, ktorému bol presunutý transferom.

Dodávateľ, ktorému bol pokusný materiál transferom presunutý, uchováva záznamy umožňujúce uvedenému dodávateľovi v prípade každého kusu pokusného materiálu identifikovať dodávateľa, ktorý transfer vykonal.

Dodávatelia musia uchovávať záznamy uvedené v tomto článku do 31. marca 2024.

Článok 11

Úradné prehliadky

Certifikačné orgány v zúčastnených členských štátoch vykonávajú úradné prehliadky týkajúce sa produkcie pokusného materiálu a jeho uvádzania na trh. Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 smernice 2002/56/ES, takéto úradné prehliadky sa týkajú prinajmenšom:

a)	overenia vyhlásení o množstvách, ktoré sa majú vyprodukovať, a oznámení množstiev uvádzaných na trh;

b)	analytickej čistoty, obsahu iných druhov a klíčivosti pravých semien zemiaka;

c)	súlad výrobcu a každej osoby, ktorí uvádzajú pokusný materiál na trh, s požiadavkami stanovenými v tomto rozhodnutí.

Prehliadky týkajúce sa písm. b) prvého odseku sa uskutočňujú aspoň raz za rok. Musia zahŕňať prehliadky v priestoroch dotknutých osôb a na poliach a v skleníkoch používaných na produkciu pravých semien zemiaka a pokusných sadeníc.

Článok 12

Povinnosti týkajúce sa oznamovania a podávania správ

1. Do 28. februára každého roka musia dodávatelia informovať zodpovedný úradný orgán v zúčastnenom členskom štáte o množstvách pokusného materiálu, ktorý uviedli na trh počas predchádzajúceho roka. Zúčastnené členské štáty vedú záznamy o množstvách pokusného materiálu uvádzaného na trh. Uvedené informácie sa sprístupňujú certifikačnému orgánu na požiadanie.

2. Každý zúčastnený členský štát predkladá Komisii a ostatným členským štátom do 31. marca nasledujúceho roka za každý rok výročnú správu, ktorá obsahuje informácie uvedené v prílohe III, ak sú dané informácie k dispozícii. Uvedená správa musí vždy obsahovať informácie o množstvách pokusného materiálu uvádzaného na trh, a ak sú také informácie známe, aj o členskom štáte, pre ktorý bol pokusný materiál určený. Uvedená správa môže zahŕňať akékoľvek ďalšie informácie, ktoré zúčastnený členský štát považuje za relevantné.

3. Každý zúčastnený členský štát predloží Komisii a ostatným členským štátom do 31. marca 2024 záverečnú správu, ktorá obsahuje informácie uvedené v prílohe III. Uvedená správa musí obsahovať posúdenie podmienok pokusu a v prípade potreby posúdenie záujmu o zorganizovanie ďalšieho pokusu. Uvedená správa môže zahŕňať akékoľvek ďalšie informácie, ktoré zúčastnený členský štát považuje za dôležité z hľadiska účelu pokusu.

4. Zúčastnený členský štát, ktorý ukončí svoju účasť pred 31. decembrom 2023, predloží svoju záverečnú správu do 31. marca roku nasledujúceho po ukončení svojej účasti.

Článok 13

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 21. marca 2017

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 60.

(2) Smernica Rady 2002/53/ES z 13. júna 2002 o spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných druhov (Ú. v. ES L 193, 20.7.2002, s. 1).

PRÍLOHA I

POŽIADAVKY UVEDENÉ V ČLÁNKU 6

ODDIEL A

Požiadavky, ktoré majú spĺňať pokusné sadenice

Sadenice musia byť prakticky bez výskytu škodlivých organizmov alebo chorôb, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na ich kvalitu, alebo príznakov či symptómov, ktoré znižujú ich úžitkovosť, a najmä bez výskytu týchto škodlivých organizmov: Rhizoctonia solani Kühn, Phytophtera infestans (Mont.) de Bary, Alternaria solani Sorauer, Alternaria alternata (Fr.) Keissl., Verticillium dahlia Kleb., Verticillium albo-atrum Reinke & Berthold, zvinutka zemiaka, vírus zemiakov A, vírus zemiakov M, vírus zemiakov S, vírus zemiakov X a vírus zemiakov Y.

2.	Sadenice musia byť bez symptómov bakteriálneho černania stoniek.

3.	Sadenice musia mať dostatočnú odrodovú pravosť a odrodovú čistotu.

4.	Sadenice musia byť prakticky bez výskytu chýb, ktoré by mali negatívny vplyv na kvalitu a úžitkovosť výsadbového materiálu.

ODDIEL B

Požiadavky, ktoré majú spĺňať pravé semená zemiaka

1.	Semená musia mať dostatočnú odrodovú pravosť a odrodovú čistotu.

2.	Prítomnosť chorôb a škodlivých organizmov, ktoré znižujú úžitkovosť semien, musí byť na čo najnižšej úrovni.

3.	Analytická čistota, obsah iných rastlinných druhov a klíčivosť semien musia byť dostatočné na to, aby sa zaručila kvalita a úžitkovosť pokusného materiálu.

PRÍLOHA II

POŽIADAVKY NA OZNAČOVANIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 9

A.	Označenie podľa prvého odseku článku 9 „Hľuzy sadiva vypestované z pravých semien zemiaka, dočasný pokus podľa pravidiel a noriem EÚ“.

Informácie podľa druhého odseku článku 9:

1.	označenie „dočasný pokus podľa pravidiel a noriem EÚ“;

2.	názov zodpovedného úradného orgánu a príslušného členského štátu alebo ich iniciály;

3.	registračné číslo alebo číslo povolenia dodávateľa;

4.	názov výrobcu;

5.	referenčné číslo dávky;

6.	druh, uvedený aspoň pod jeho botanickým názvom;

odroda;

8.	množstvo (počet mladých sadeníc);

9.	členský štát produkcie;

10.	označenie „Sadenice vypestované z pravých semien zemiaka“;

11.	ošetrenie, ak je to uplatniteľné.

Informácie uvedené v treťom odseku článku 9:

1.	označenie „dočasný pokus podľa pravidiel a noriem EÚ“;

2.	názov zodpovedného úradného orgánu a príslušného členského štátu alebo ich iniciály;

3.	názov a adresa alebo registračný kód z verejného registra dodávateľa zodpovedného za pripevnenie návesky;

4.	referenčné číslo dávky;

5.	druh, uvedený aspoň pod jeho botanickým názvom;

odroda;

7.	členský štát produkcie;

8.	označenie „Pravé semená zemiaka“;

9.	deklarovaná čistá alebo hrubá hmotnosť alebo deklarovaný počet osiva;

10.	v prípade, ak sa uvádza hmotnosť a použijú sa granulované pesticídy, pelety alebo iné pevné prídavné látky, uvedie sa charakter daných prídavných látok a približný pomer hmotnosti čistého osiva a celkovej hmotnosti;

PRÍLOHA III

INFORMÁCIE, KTORÉ SA MAJÚ UVIESŤ V SPRÁVE PODĽA ČLÁNKU 12

1.	počet osôb zaregistrovaných podľa článku 8 ods. 1;

2.	množstvá pravých semien zemiaka, pokusných sadeníc a pokusných hľúz sadiva uvádzaných na trh, a ak je to uplatniteľné, členský štát, pre ktorý boli pravé semená zemiaka, pokusné sadenice a pokusné hľuzy sadiva určené;

3.	výsledky kontrol pravých semien zemiaka, pokiaľ ide o analytickú čistotu, obsah iných druhov a klíčivosť, ako aj použité analytické metódy a tolerancie;

4.	informácie pomáhajúce určiť vhodnú veľkosť dávky a veľkosti vzoriek v prípade pravých semien zemiaka vrátane opisov použitých metód odberu vzoriek osiva a tolerancií;

5.	výsledky skúšok v súvislosti s pokusnými sadenicami, pokiaľ ide o odrodovú pravosť a čistotu, ako aj použité metódy a tolerancie;

6.	výsledky skúšok, pokiaľ ide o odrodovú pravosť a odrodovú čistotu hľúz a poškodených hľúz;

7.	výsledky porovnávacích skúšok;

8.	posúdenie zdravia a kvality sadiva zemiakov pochádzajúceho z pravých semien zemiaka zo strany používateľov;

9.	analýza nákladov a prínosov, ktorá umožňuje dospieť k záveru, či produkcia hľúz sadiva pochádzajúcich z pravých semien zemiaka je alebo nie je lepšou alternatívou k produkcii sadiva zemiakov.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 78

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 60 23. marca 2017

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) 2017/542 z 22. marca 2017, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí doplnením prílohy o harmonizovaných informáciách súvisiacich s reakciou na ohrozenie zdravia ( 1 )	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/543 z 22. marca 2017, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 o sčítaní obyvateľov, domov a bytov, pokiaľ ide o technické špecifikácie tém a ich členení ( 1 )	13
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/544 z 22. marca 2017, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	59
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/545 z 22. marca 2017, ktorým sa stanovuje percento prijatia na vydávanie vývozných povolení, ktorým sa zamietajú žiadosti o vývozné povolenia a ktorým sa pozastavuje podávanie žiadostí o vývozné povolenia na cukor mimo kvóty	61
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/546 z 21. marca 2017, ktorým sa vymenúvajú členka a náhradník Výboru regiónov navrhnutí Spolkovou republikou Nemecko	63
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/547 z 21. marca 2017 o organizácii dočasného pokusu podľa smernice Rady 2002/56/ES, pokiaľ ide o hľuzy sadiva zemiakov pochádzajúce z pravých semien zemiaka [oznámené pod číslom C(2017) 1736] ( 1 )	65