10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/1

(1)

Únia a vláda Cookových ostrovov dojednali na obdobie piatich rokov dohodu o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva (ďalej len „dohoda“), ktorej platnosť sa automaticky predlžuje, ako aj jej vykonávací protokol (ďalej len „protokol“), ktorým sa plavidlám Únie poskytujú rybolovné možnosti vo vodách, nad ktorými vykonáva vláda Cookových ostrovov svoju zvrchovanosť alebo jurisdikciu v oblasti rybolovu.

(2)

Dohoda a protokol boli podpísané v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/776 (2) a vykonávajú sa predbežne od 14. októbra 2016.

(3)

Dohodou sa zriadil spoločný výbor, ktorý je zodpovedný za monitorovanie, vykonávanie, interpretáciu a uplatňovanie dohody. Spoločný výbor môže schvaľovať určité zmeny protokolu. S cieľom uľahčiť schválenie takýchto zmien je vhodné splnomocniť Komisiu, aby takéto zmeny mohla za určitých podmienok schvaľovať podľa zjednodušeného postupu.

(4)

Dohoda a protokol by sa mali schváliť,

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/4

(1)

V súlade s článkom 23 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 bola Komisii 18. augusta 2015 doručená žiadosť od ústavu Institut Technique de l'Agriculture Biologique (ITAB) o schválenie Urtica spp. ako základnej látky. K uvedenej žiadosti boli pripojené informácie požadované v článku 23 ods. 3 druhom pododseku. Komisii bola okrem toho 5. januára 2016 doručená žiadosť od Myosotis o schválenie žihľavy ako základnej látky. Vzhľadom na to, že táto žiadosť sa takisto týka Urtica spp., ale s odlišným navrhovaným použitím, Komisia zlúčila hodnotenie oboch žiadostí.

(2)

Komisia požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o vedeckú pomoc. Úrad predložil Komisii 28. júla 2016 odbornú správu o predmetnej látke (2) Komisia predložila 7. decembra 2016 Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá revíznu správu (3) a návrh tohto nariadenia a sfinalizovala ich na účely zasadnutia uvedeného výboru 24. januára 2017.

(3)

Z dokumentácie poskytnutej žiadateľom vyplýva, že Urtica spp. spĺňa kritériá potraviny podľa vymedzenia v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (4). Hoci sa látka primárne nepoužíva na účely ochrany rastlín, je užitočná pri ochrane rastlín v prípravku, ktorý sa skladá z tejto látky a vody. Preto ju treba považovať za základnú látku.

(4)

Z vykonaných preskúmaní vyplýva, že v prípade Urtica spp. možno očakávať, že vo všeobecnosti spĺňa požiadavky stanovené v článku 23 nariadenia (ES) č. 1107/2009, najmä pokiaľ ide o spôsoby používania, ktoré boli preskúmané a podrobne opísané v revíznej správe Komisie. Preto je vhodné Urtica spp. ako základnú látku schváliť.

(5)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky schválenia, ktoré sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

(6)

V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (5) mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/7

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie prípravku z tymiánového oleja, syntetického badiánového oleja a prášku z kôry kviláje mydlovej ako kŕmnej doplnkovej látky pre kurčatá vo výkrme, kurčatá chované na znášku, minoritné druhy vtákov vo výkrme a vtákov chovaných na znášku. K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia prípravku z tymiánového oleja, syntetického badiánového oleja a prášku z kôry kviláje mydlovej ako kŕmnej doplnkovej látky pre kurčatá vo výkrme, kurčatá chované na znášku, minoritné druhy vtákov vo výkrme a vtákov chovaných na znášku, ktorý sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku zo 4. decembra 2015 (2) k záveru, že prípravok z tymiánového oleja, syntetického badiánového oleja a prášku z kôry kviláje mydlovej nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie. Úrad takisto dospel k záveru, že uvedený prípravok má potenciál zlepšiť zootechnické ukazovatele kurčiat vo výkrme. Podľa úradu možno tento záver rozšíriť aj na kurčatá chované na znášku a extrapolovať na všetky minoritné druhy hydiny vo výkrme a hydiny chovanej na znášku. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia prípravku z tymiánového oleja, syntetického badiánového oleja a prášku z kôry kviláje mydlovej vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/10

(1)

Rada po antisubvenčnom prešetrovaní (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila nariadením (ES) č. 1628/2004 (2) konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii, (ďalej len „dotknutá krajina“) v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 8545 11 00 (kód TARIC 8545110010) a ex 8545 90 90 (kód TARIC 8545909010).

(2)

Rada po antidumpingovom prešetrovaní uložila nariadením (ES) č. 1629/2004 (3) aj konečné antidumpingové clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii.

(3)

V nadväznosti na čiastočné priebežné revízne prešetrovanie ex officio vyrovnávacích opatrení Rada nariadením (ES) č. 1354/2008 (4) zmenila nariadenia (ES) č. 1628/2004 a (ES) č. 1629/2004.

(4)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti vyrovnávacích opatrení podľa článku 18 základného nariadenia Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1185/2010 (5) predĺžila platnosť vyrovnávacích opatrení. Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1186/2010 (6) predĺžila platnosť antidumpingových opatrení.

(5)

Vyrovnávacie opatrenia nadobudli formu sadzby valorického cla vo výške 6,3 % a 7,0 % na dovoz od individuálne menovaných vývozcov, so sadzbou zostatkového cla vo výške 7,2 %.

(6)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (7) platných vyrovnávacích opatrení na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 (8).

(7)

Žiadosť podali spoločnosti SGL Carbon GmbH, TOKAI Erftcarbon GmbH a GrafTech Switzerland SA (ďalej len „žiadatelia“), ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby určitých grafitových elektródových systémov v Únii.

(8)

Žiadosť sa odôvodňovala tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu subvencovania a pokračovaniu alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(9)

Komisia po tom, ako určila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, oznámila 15. decembra 2015 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (9) („oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 597/2009.

(10)

Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie15. decembra 2015 (10) takisto oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (11), týkajúceho sa platných konečných antidumpingových opatrení na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii do Únie.

(11)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia okrem toho osobitne informovala o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti žiadateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich prešetrovanie týka, a orgány Indie a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(12)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(13)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 27 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(14)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia uviedla, že už predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v súlade s článkom 27 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja, ktorý by bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času a tiež vzhľadom na geografickú polohu. Táto vzorka pozostávala zo štyroch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 80 % z celkovej výroby Únie na základe informácií získaných počas preskúmania postavenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. Komisii neboli v stanovenej lehote doručené žiadne pripomienky a vzorka sa preto schválila. Vzorka sa považuje za reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(15)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(16)

Žiadny dovozca sa neprihlásil, aby poskytol informácie požadované v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(17)

Komisia zaslala dotazníky indickej vláde, všetkým výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, dvom známym indickým výrobcom/vývozcom a 53 používateľom, ktorí sa prihlásili po začatí revízneho prešetrovania.

(18)

Vyplnené dotazníky doručila indická vláda, štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, jeden indický vyvážajúci výrobca a osem používateľov.

(19)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania a z neho vyplývajúcej ujmy a na stanovenie záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 26 základného nariadenia sa vykonalo v priestoroch indickej vlády v mestách Dillí a Bhopal a v týchto spoločnostiach:

(20)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu subvencovania sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(21)

Dotknutým výrobkom sú grafitové elektródy určené na použitie do elektrických oblúkových pecí, s objemovou hmotnosťou 1,65 g/cm3 alebo viac a elektrickým odporom 6,0 μ.Ω.m alebo menej, a konektory na takéto elektródy, tiež dovážané oddelene, s pôvodom v Indii (ďalej len „grafitové elektródové systémy“ alebo „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8545 11 00 (kód TARIC 8545110010) a ex 8545 90 90 (kód TARIC 8545909010).

(22)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia, majú tieto výrobky:

(23)

Komisia dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(24)

V súlade s článkom 18 ods. 1 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu subvencovania.

(25)

Na základe informácií uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie sa prešetrili nasledujúce systémy, ktorých sa poskytovanie subvencií údajne týka:

(26)

Systémy uvedené v písmenách a) až e) vychádzajú zo zákona o zahraničnom obchode (rozvoj a regulácia) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Zákon o zahraničnom obchode oprávňuje indickú vládu vydávať oznámenia týkajúce sa vývoznej a dovoznej politiky. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch o politike zahraničného obchodu, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Pre obdobie revízneho prešetrovania pri tomto prešetrovaní sú relevantné dva dokumenty o politike zahraničného obchodu: Politika zahraničného obchodu na roky 2009 – 2014 (Foreign Trade Policy 2009 – 2014, ďalej len „FTP 09 – 14“) a politika zahraničného obchodu na roky 2015 – 2020 (ďalej len „FTP 15 – 20“). Dokument FTP 15 – 20 nadobudol účinnosť v apríli 2015. Indická vláda stanovuje aj postupy, ktorými sa upravujú FTP 09 – 14 a FTP 15 – 20 v „Príručke postupov, zväzok I, 2009 – 2014“ (Handbook of Procedures, ďalej len „HOP I 04 – 09“) a v „Príručke postupov, zväzok I, 2015 – 2020“ (ďalej len „HOP I 15 – 20“). Príručky postupov sa pravidelne aktualizujú.

(27)

Systém ECS uvedený v písmene f) vychádza z oddielov 21 a 35A zákona o regulácii bankovníctva z roku 1949, ktorý povoľuje indickej centrálnej banke (Reserve Bank of India, ďalej len „RBI“) usmerňovať komerčné banky v oblasti vývozných úverov.

(28)

Systém uvedený v písmene g) je spravovaný orgánmi štátu Madhjapradéš.

(29)

Systém DDS vo forme predchádzajúceho systému, t. j. systému úverových colných knižiek (Duty Entitlement Passbook Scheme, ďalej len „DEPB“) (12), a systém EPCGS už boli predmetom vyrovnávacích opatrení v pôvodnom prešetrovaní, zatiaľ čo systémy AAS, FMS, MEIS, ECS a EDES neboli predmetom prešetrovania.

(30)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 18, spolupracoval iba jeden indický vyvážajúci výrobca. Tento vyvážajúci výrobca predstavoval viac ako 95 % celého indického dovozu grafitových elektródových systémov do Únie a 50 % celkovej odhadovanej výrobnej kapacity v Indii. Výrobná kapacita v Indii bola stanovená na základe overeného dotazníka spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu a verejne dostupných finančných výkazov nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu. Miera spolupráce zo strany indických vyvážajúcich výrobcov sa preto považovala za nízku. Indické orgány boli náležite informované, že v dôsledku nízkej miery spolupráce zo strany indických vyvážajúcich výrobcov môže Komisia uplatniť článok 28 základného nariadenia. V tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky.

(31)

Indická vláda po poskytnutí informácií tvrdila, že miera spolupráce sa nemohla považovať za nízku, pretože spolupracujúci výrobca predstavoval viac ako 95 % indického vývozu grafitových elektródových systémov do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania a 50 % celkovej odhadovanej výrobnej kapacity v Indii. V tejto súvislosti je potrebné objasniť, že Komisia stanovila úroveň spolupráce na základe celkovej výrobnej kapacity v Indii, ktorá bola považovaná za relevantnejšiu ako objem vývozu grafitových elektródových systémov z Indie do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania v súvislosti s revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti. Keďže existujú iba dvaja rovnako veľkí výrobcovia v Indii a len jeden z nich spolupracoval, je odôvodnené označiť mieru spolupráce za nízku, keďže nespolupracujúca spoločnosť má potenciálne veľký vplyv na posúdenie pravdepodobnosti pokračovania subvencovania a opätovného výskytu ujmy. Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 155, nespolupracujúci výrobca takmer zastavil vývoz do Únie v dôsledku úrovní cla a s najväčšou pravdepodobnosťou by obnovil vývoz vo väčšom množstve v prípade, že by uplynula platnosť opatrení. V dôsledku toho, keďže každý z týchto dvoch výrobcov predstavuje 50 % odhadovanej celkovej indickej výrobnej kapacity, nie je možné vylúčiť, že ich príslušné podiely na celkovom indickom vývoze do Únie by sa stali vyváženejšími, a tým úplne odlišnými od pomeru približne 95/5 pozorovaného počas obdobia revízneho prešetrovania. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Komisia v každom prípade konštatuje, že toto tvrdenie je neprimerané v súvislosti s revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, ktorého účelom je stanoviť, či subvencovanie pokračuje. Na základe zistení týkajúcich sa jediného vyvážajúceho výrobcu Komisia už môže vyvodiť záver, že subvencovanie pokračuje. Je preto úplne irelevantné, či je miera spolupráce nízka alebo vysoká.

(32)

Podrobný opis systému DDS je uvedený v Pravidlách vrátenia cla a centrálnej spotrebnej dane z roku 1995, zmenených následnými oznámeniami.

(33)

Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

(34)

Oprávnený vývozca môže požiadať o vrátenie sumy, ktorá sa vypočíta ako percentuálny podiel hodnoty „vyplatené na loď“ (free-on-board, ďalej len „FOB“) výrobkov vyvážaných v rámci tohto systému. Indická vláda stanovila sadzby vrátenia cla pre viaceré výrobky vrátane prešetrovaného výrobku. Tieto sadzby sú stanovené na základe priemerného množstva alebo hodnoty materiálov použitých ako vstupy pri výrobe výrobku a priemernej sumy cla zaplateného za vstupy. Tieto sadzby sa uplatňujú bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo alebo nebolo v skutočnosti zaplatené. Počas obdobia revízneho prešetrovania bola sadzba DDS 3 % s maximálnou hodnotou 3,2 INR/kg až do 22. novembra 2014 a následne 2,4 % s maximálnou hodnotou 8 INR/kg.

(35)

Na to, aby mohla spoločnosť využívať tento systém, musí uskutočňovať vyvoz. V momente zápisu údajov o odoslaní na server colného úradu (ICEGATE) sa uvádza informácia, že vývoz sa uskutočňuje v rámci systému DDS a neodvolateľne sa stanoví suma DDS. Po tom, čo dopravná spoločnosť dodá všeobecný zoznam vyvážaného tovaru (ďalej len „EGM“, Export General Manifest) a colný úrad s uspokojivým výsledkom porovná tento dokument s údajmi na vývoznom colnom doklade, sú splnené všetky podmienky na schválenie vyplatenia sumy vráteného cla prostredníctvom priamej platby na bankový účet vývozcu alebo prostredníctvom zmenky.

(36)

Vývozca musí takisto predložiť dôkaz o pripísaní výnosu z vývozu prostredníctvom potvrdenia o vykonaní bankového prevodu (ďalej len „BRC“, Bank Realisation Certificate). Tento dokument môže byť poskytnutý po vyplatení sumy vráteného cla, ale ak vývozca nepredloží BRC v stanovenej lehote, indická vláda bude vyplatenú sumu vymáhať.

(37)

Suma vráteného cla sa môže použiť na akýkoľvek účel.

(38)

Podľa indických účtovných štandardov je na základe časového rozlíšenia možné zaúčtovať na obchodných účtoch sumu vráteného cla ako príjem, keď dôjde k splneniu vývoznej povinnosti.

(39)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca naďalej využíval počas obdobia revízneho prešetrovania systém DDS.

(40)

Ako bolo konštatované v pôvodnom prešetrovaní, zo systému DDS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Tzv. suma vráteného cla je finančnou pomocou indickej vlády, pretože má podobu priameho prevodu finančných prostriedkov indickou vládou. Neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o použitie týchto finančných prostriedkov. Suma vráteného cla okrem toho poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(41)

Sadzbu vrátenia cla pre vývoz stanovuje indická vláda na základe jednotlivých výrobkov. Napriek tomu, že subvencia sa uvádza ako systém vrátenia cla, tento systém nemá vlastnosti prípustného systému vrátenia cla alebo systému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Platba v hotovosti vývozcovi nie je naviazaná na skutočné platby dovozných ciel na suroviny a nie je úverom na clo na vyrovnanie dovozných ciel za minulý alebo budúci dovoz surovín.

(42)

Počas overovania na mieste indická vláda a spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdili, že medzi sadzbami vrátenia cla, ako aj clami zaplatenými za suroviny existuje primeraná súvislosť. Je to z toho dôvodu, že indická vláda pri stanovení sadzieb vrátenia cla zohľadňuje priemerné množstvo alebo hodnotu materiálov použitých ako vstupy pri výrobe výrobku, ako aj priemernú sumu cla zaplateného za vstupy.

(43)

Komisia sa však nedomnieva, že údajná súvislosť medzi sadzbami vrátenia cla a clami zaplatenými za suroviny je dostatočná na to, aby bol tento systém v súlade s pravidlami stanovenými v prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Predovšetkým sa výška úveru nevypočítava vo vzťahu k skutočne použitým vstupom. Okrem toho nie je zavedený systém ani postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupy (vrátane ich množstva a pôvodu) sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k nadmernému zaplateniu dovozného cla v zmysle písm. i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Indická vláda navyše nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočných vstupov a transakcií s cieľom stanoviť, či došlo k preplatkom. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(44)

V dôsledku toho sa musí platba vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov indickou vládou po vývoze uskutočnenom vývozcami považovať za priamy grant od indickej vlády podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(45)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia sa výška napadnuteľných subvencií vypočítala z hľadiska výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. V tejto súvislosti sa za čas poskytnutia výhody príjemcovi považoval moment, keď došlo k vývoznej transakcii v rámci tohto systému. V danom momente je indická vláda povinná vyplatiť sumu vráteného cla, ktorá predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza suma vráteného cla, ktorá sa má poskytnúť na danú vývoznú transakciu, indická vláda už nemá diskrečnú právomoc rozhodovať o tom, či sa subvencia poskytne alebo nie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy svedčiace o opaku, sa považuje za vhodné posudzovať výhodu v rámci systému DDS ako súčet súm vráteného cla získaných z vývozných transakcií uskutočnených v rámci tohto systému počas obdobia revízneho prešetrovania.

(46)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozdelila podľa celkového obratu z vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, keďže subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(47)

Na základe uvedeného bola pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu stanovená v súvislosti s týmto systémom sadzba subvencie vo výške 2,02 %.

(48)

Podrobný opis tohto systému je uvedený v odsekoch 4.1.1 až 4.1.14 dokumentu FTP 09 – 14 a v kapitolách 4.1 až 4.30 príručky HOP I 09 – 14, ako aj v odsekoch 4.03 až 4.24 dokumentu FTP 15 – 20 a v kapitolách 4.04 až 4.52 dokumentu HOP I 15 – 20.

(49)

Systém AAS tvorí šesť podsystémov, ktoré sú podrobnejšie opísané v odôvodnení 50. Tieto podsystémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov sú oprávnení na podsystém AAS pre fyzický vývoz a na podsystém AAS pre každoročnú požiadavku. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú konečného vývozcu, sú oprávnení na systém AAS pre dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia, ktorí zásobujú kategórie „zamýšľaného vývozu“ uvedené v odseku 8.2 dokumentu FTP 09 – 14, akými sú napríklad dodávatelia pre jednotku orientovanú na vývoz (export oriented unit, ďalej len „EOU“), sú oprávnení na podsystém AAS pre zamýšľaný vývoz. Dodávatelia medziproduktov pre výrobcov-vývozcov sú napokon oprávnení na výhody v súvislosti so „zamýšľaným vývozom“ na základe podsystémov „príkaz na predčasné uvoľnenie“ (Advance Release Order, ďalej len „ARO“) a „domáci dokumentárny akreditív“.

(50)

Povolenia sa v rámci systému AAS môžu vydať na účely:

(51)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca získal počas obdobia revízneho prešetrovania úľavy v rámci prvého podsystému, t. j. AAS pre fyzický vývoz. Nie je preto potrebné stanoviť napadnuteľnosť zvyšných nevyužitých podsystémov.

(52)

Držiteľ predbežného povolenia je na účely overenia zo strany indických orgánov zo zákona povinný viesť „skutočný a riadny stav spotreby a používania bezcolne dovezeného/na domácom trhu obstaraného tovaru“ v špecifickom formáte (kapitoly 4.26 a 4.30 príručky HOP I 09 – 14 a dodatok 23 k tejto príručke), t. j. register skutočnej spotreby. Tento register musí overiť externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydá osvedčenie s uvedením, že predpísané registre a príslušné záznamy boli preskúmané a informácie poskytnuté podľa dodatku 23 sú vo všetkých aspektoch pravdivé a správne.

(53)

Pokiaľ ide o podsystém, ktorý počas obdobia revízneho prešetrovania využívala dotknutá spoločnosť, t. j. fyzický vývoz, indická vláda stanovuje objem a hodnotu dovoznej úľavy a vývoznej povinnosti a tieto informácie sa zaznamenávajú v povolení. V čase dovozu a vývozu majú okrem toho štátni úradníci zaznamenať v povolení zodpovedajúce transakcie. Objem povoleného dovozu v rámci systému AAS stanovuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupov/výstupov (Standard Input Output Norms, ďalej len „normy SION“), ktoré existujú v prípade väčšiny výrobkov vrátane prešetrovaného výrobku.

(54)

Dovezené vstupné materiály sú neprevoditeľné a musia sa použiť na výrobu výsledného výrobku na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rámci po vydaní licencie (24 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, zakaždým o 6 mesiacov).

(55)

Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 26, v apríli 2015 nadobudol účinnosť dokument FTP. Pokiaľ ide o praktické vykonávanie uvedené v odôvodneniach 50 až 54, jedinou zmenou, ktorú priniesol nový dokument FTP, bolo skrátenie obdobia vývoznej povinnosti z 24 mesiacov na 18 mesiacov. Treba tiež poznamenať, že všetky licencie, ktoré počas obdobia revízneho prešetrovania používal spolupracujúci vyvážajúci výrobca, stále podliehali dokumentu FTP 09 – 14, keďže boli vydané pred aprílom 2015.

(56)

Prešetrovaním sa zistilo, že požiadavky na kontrolu stanovené indickými orgánmi neboli ešte rešpektované alebo dodržané v praxi.

(57)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca viedol určitý register výroby a spotreby. Nebolo však možné overiť, ktoré vstupy (vrátane ich pôvodu) boli spotrebované pri výrobe vyvážaného výrobku a v akom množstve. Pri zavedenom systéme najmä nebolo možné identifikovať a presne zmerať, či došlo k nadmernému odpusteniu.

(58)

Pokiaľ ide o požiadavky na kontrolu uvedené v odôvodnení 52, zistilo sa, že žiadne licencie AAS, ktoré používala spoločnosť, neboli v rámci svojho životného cyklu v takom bode, keď by sa mal orgánom predložiť dodatok 23. Zistilo sa však aj to, že žiadne záznamy vedené spoločnosťami neumožňujú výpočet nadmerného odpustenia, ako sa požaduje v dodatku 23, a čím sa znemožňuje akákoľvek budúca certifikácia externým autorizovaným účtovníkom/účtovníkom nákladov a prác.

(59)

Okrem toho sa zistilo, že iba 75 % až 85 % hlavnej suroviny (kalcinovaný ropný koks alebo „CPC“) dovezenej bez cla v rámci systému AAS bolo fyzicky zapracovaných do grafitových elektródových systémov a 15 % až 25 % bolo začlenených do dvoch vedľajších produktov, t. j. hrudiek a drviny. Zistilo sa tiež, že aspoň časť obidvoch vedľajších produktov sa predávala na domácom trhu a že nebol zavedený žiadny systém na meranie skutočného množstva CPC dovážaného bez cla zapracovaného do vedľajších produktov vyvážaných alebo predávaných na domácom trhu.

(60)

Celkovo sa konštatuje, že spolupracujúci vyvážajúci vývozca nebol schopný preukázať, že sú splnené príslušné ustanovenia dokumentu o politike zahraničného obchodu.

(61)

Oslobodenie od dovozného cla je subvenciou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. predstavuje finančnú pomoc zo strany indickej vlády, pretože znižuje príjem z cla, ktoré by inak bolo splatné, a poskytuje prešetrovanému vývozcovi výhodu, pretože zvyšuje jeho likviditu.

(62)

Okrem toho podsystém AAS pre fyzický vývoz je zo zákona jasne podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia. Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť získať výhody vyplývajúce z týchto systémov.

(63)

Podsystém využívaný v tomto prípade nie je možné považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa pravidlá stanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda účinne neuplatňovala kontrolný systém alebo postup na potvrdenie toho, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade systémov náhradného vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Zároveň sa konštatuje, že normy SION pre prešetrovaný výrobok neboli dostatočne presné a samé osebe nemôžu predstavovať kontrolný systém skutočnej spotreby, pretože forma týchto štandardných noriem neumožňuje indickej vláde dostatočne presne skontrolovať, aké množstvá vstupov sa spotrebovali pri výrobe vyvážaných výrobkov. Okrem toho indická vláda nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to pri absencii účinne uplatňovaného kontrolného systému bolo potrebné (bod 5 prílohy II a oddiel II bod 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(64)

Tento podsystém je preto napadnuteľný.

(65)

Vzhľadom na to, že neexistujú prípustné systémy vrátenia cla alebo systémy náhradného vrátenia cla, je odpustenie dovozných ciel, ktoré sú obvykle splatné pri dovoze vstupov, napadnuteľnou výhodou.

(66)

Keďže neexistovali žiadne spoľahlivé dôkazy svedčiace o opaku, výška subvencie pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu sa vypočítala na základe ušlého dovozného cla (základné clo a osobitné dodatočné clo) na materiál dovezený v rámci podsystému počas obdobia revízneho prešetrovania (čitateľ). V súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia boli poplatky nevyhnutne spojené so získaním subvencie odrátané od sumy subvencie, ak došlo k uplatneniu oprávnených nárokov. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto výška subvencie rozdelila podľa obratu z vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(67)

Sadzba subvencie stanovená v súvislosti s týmto systémom pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu je 0,30 %.

(68)

Podrobný opis systému FMS je uvedený v odseku 3.14 dokumentu FTP 09 – 14 a v odseku 3.8 príručky HOP I 09 – 14.

(69)

Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

(70)

V rámci tohto systému vývoz všetkých výrobkov vrátane vývozu grafitových elektródových systémov do krajín uvedených v tabuľkách 1 a 2 v dodatku 37(C) k príručke HOP I 09 – 14 je oprávnený na úver na clo rovnajúci sa 3 % hodnoty FOB (free on board – vyplatené na loď). Od 1. apríla 2011 vzniká pri vývoze všetkých výrobkov do krajín uvedených v tabuľke 3 dodatku 37(C) (prioritné trhy) nárok na úver na clo zodpovedajúci 4 % hodnoty FOB. Určité druhy vývozných činností sú z tohto systému vylúčené, napr. vývoz dovážaného tovaru alebo prekladaného tovaru, zamýšľaný vývoz, vývoz služieb a obrat vývozu jednotiek pôsobiacich v osobitných hospodárskych zónach/jednotiek orientovaných na vývoz.

(71)

Úvery na clo v rámci systému FMS sú voľne prevoditeľné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania príslušného osvedčenia o nároku na úver. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následnom dovoze akýchkoľvek vstupov alebo tovaru vrátane investičného majetku.

(72)

Osvedčenie o nároku na úver vydáva prístav, odkiaľ sa vývoz uskutočnil, po uskutočnení vývozu alebo odoslaní tovaru. Pokiaľ žiadateľ poskytne orgánom kópie všetkých príslušných vývozných dokladov (napr. vývozný príkaz, faktúry, vývozný colný doklad, potvrdenia o vykonaní bankového prevodu), indická vláda nemá žiadnu diskrečnú právomoc rozhodovať o poskytovaní úverov na clo.

(73)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca získal počas obdobia revízneho prešetrovania výhody v rámci systému FMS.

(74)

Systém FMS poskytuje subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver na clo poskytnutý v rámci systému FMS predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže úver sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by inak bolo splatné. Úver na clo v rámci systému FMS navyše poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(75)

Systém FMS je navyše zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(76)

Tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať vo výrobnom procese tovar, ktorý bol dovezený bez cla, a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne použitým vstupom. Nie je zavedený systém ani postup, ktoré by potvrdzovali, ktoré vstupy (vrátane ich množstva a pôvodu) sa spotrebovali vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, a teda či došlo k nadmernému zaplateniu dovozného cla v zmysle písm. i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má nárok na výhody v rámci systému FMS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na získanie výhody stačí, aby vývozca jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupu. Nárok na výhody v rámci systému FMS majú teda dokonca aj tí vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy miestne a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstup. Okrem toho vývozca môže použiť úvery na clo v rámci systému FMS na účely dovozu investičného majetku, i keď na investičný majetok sa prípustné systémy vrátenia cla nevzťahujú, ako sa stanovuje v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov. Komisia okrem toho konštatuje, že indická vláda nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočných vstupov a transakcií s cieľom stanoviť, či došlo k preplatkom.

(77)

Keďže neexistovali žiadne spoľahlivé dôkazy svedčiace o opaku, výška napadnuteľných subvencií sa vypočítala na základe výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania a ktorú žiadatelia v čase vývoznej transakcie zaúčtovali na základe časového rozlíšenia ako príjem. V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia sa táto výška subvencie (čitateľ) rozdelila podľa obratu z vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(78)

Na základe uvedeného bola pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu stanovená v súvislosti s týmto systémom sadzba subvencie vo výške 0,13 %.

(79)

Po nadobudnutí účinnosti dokumentu FTP 15 – 20 dňa 1. apríla 2015 sa systém FMS spolu s ďalšími štyrmi systémami zlúčil do systému stimulov pre vývoz tovaru (Merchandise Export Incentive Scheme, ďalej len „MEIS“), ktorý je opísaný v odôvodneniach 83 až 100. Ako už bolo vysvetlené v dokumente s názvom „To najlepšie zo zahraničnej obchodnej politiky na roky 2015 – 2020“ (13), ktorý uverejnilo Generálne riaditeľstvo indickej vlády pre zahraničný obchod: „Predtým existovalo 5 rôznych systémov (systém orientovaný na výrobky, systém orientovaný na výrobky s prepojením na trh, systém orientovaný na trh, poukaz na stimuly v poľnohospodárskej infraštruktúre, VKGUY) na odmeňovanie vývozu tovaru s rôznymi druhmi colných poukazov s rôznymi podmienkami (sektorové alebo súvisiace len so skutočným používateľom) súvisiacich s ich používaním. V súčasnosti sa všetky tieto systémy zlúčili do jedného systému, a to do systému vývozu tovaru z Indie […].“

(80)

Prešetrovaním sa zistilo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca prešiel zo systému FMS na systém MEIS ihneď po zrušení systému FMS.

(81)

So zreteľom na odôvodnenia 79 a 80 Komisia usudzuje, že subvencovanie poskytované v rámci systému FMS nebolo zastavené, len sa zlúčilo a premenovalo, a že výhody vyplývajúce zo systému FMS sa naďalej poskytujú na základe nového systému. Na tomto základe sa systém FMS považuje za napadnuteľný až do jeho zrušenia.

(82)

Podrobný opis systému MEIS sa nachádza v kapitole 3 dokumentu FTP 15 – 20 a v kapitole 3 príručky HOP I 15 – 20.

(83)

Systém MEIS nadobudol účinnosť 1. apríla 2015, t. j. v polovici obdobia revízneho prešetrovania. Treba pripomenúť, že ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 79 až 81, systém MEIS je nástupcom systému FMS a ďalších štyroch systémov (systém orientovaný na výrobky, systém orientovaný na výrobky s prepojením na trh, poukaz na stimuly v poľnohospodárskej infraštruktúre a VKGUY).

(84)

Tento systém sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

(85)

Oprávnené spoločnosti môžu využívať systém MEIS vývozom konkrétnych výrobkov do konkrétnych krajín, ktoré sú zaradené do skupiny A („tradičné trhy“ vrátane všetkých členských štátov EÚ), do skupiny B („vznikajúce trhy a orientované trhy“) a do skupiny C („ostatné trhy“). Krajiny patriace do jednotlivých skupín a zoznam výrobkov s príslušnými sadzbami odmeňovania sú uvedené v tabuľke 1 a tabuľke 2 v dodatku 3B dokumentu FTP 15 – 20.

(86)

Výhody majú podobu úveru na clo zodpovedajúceho percentu hodnoty FOB vývozu. V prípade grafitových elektródových systémov sa zistilo, že počas obdobia revízneho prešetrovania predstavuje tento percentuálny podiel 2 % v prípade vývozu do krajín skupiny B a 0 % v prípade vývozu do krajín skupiny A a C. Určité druhy vývozu sú z tohto systému vylúčené, napr. vývoz dovážaného tovaru alebo prekladaného tovaru, zamýšľaný vývoz, vývoz služieb a obrat vývozu jednotiek pôsobiacich v osobitných hospodárskych zónach/jednotiek orientovaných na vývoz.

(87)

Úvery na clo v rámci systému MEIS sú voľne prevoditeľné a platné 18 mesiacov od dátumu vydania. Možno ich použiť na: i) platbu ciel na dovoz vstupov alebo tovaru vrátane investičného majetku, ii) platbu spotrebnej dane z domáceho obstarávania vstupov alebo tovaru vrátane investičného majetku a platby, iii) platbu dane zo služieb na obstarávanie služieb.

(88)

Žiadosť o uplatnenie výhod v rámci systému MEIS sa musí predložiť online na webovom sídle Generálneho riaditeľstva pre za hraničný obchod. K online žiadosti sa musia priložiť príslušné doklady (colné doklady, potvrdenie o vykonaní bankového prevodu a doklad o vylodení). Príslušný regionálny orgán indickej vlády vydá úver na clo po preskúmaní uvedených dokladov. Pokiaľ vývozca poskytne príslušné doklady, regionálny orgán nemá žiadnu diskrečnú právomoc rozhodovať o poskytovaní úverov na clo.

(89)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca získal počas obdobia revízneho prešetrovania výhody v rámci MEIS.

(90)

Systém MEIS poskytuje subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver na clo poskytnutý v rámci systému MEIS predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže úver sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by inak bolo splatné. Úver na clo v rámci systému MEIS navyše poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(91)

Systém MEIS je navyše zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(92)

Tento systém nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla alebo systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať vo výrobnom procese tovar, ktorý bol dovezený bez cla, a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne použitým vstupom. Neexistuje žiadny systém ani postup, prostredníctvom ktorého by sa dalo potvrdiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k nadmernému zaplateniu dovozného cla v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má nárok na výhody v rámci systému MEIS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na získanie výhody stačí, aby vývozca jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu. Nárok na výhody v rámci systému MEIS majú teda dokonca aj tí vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy miestne a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstup. Okrem toho vývozca môže použiť úvery na clo v rámci systému MEIS na účely dovozu investičného majetku, i keď na investičný majetok sa prípustné systémy vrátenia cla nevzťahujú, ako sa stanovuje v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov. Indická vláda navyše nevykonala žiadne ďalšie preskúmanie na základe skutočných vstupov a transakcií s cieľom stanoviť, či došlo k preplatkom.

(93)

Vývoz do Európskej únie nebol počas obdobia revízneho prešetrovania priamo oprávnený na systém MEIS, keďže členské štáty EÚ sú súčasťou krajín skupiny A, ktorá počas uvedeného obdobia nebola oprávnená na získanie výhod v rámci systému MEIS. Na základe toho indická vláda tvrdila, že systém MEIS by sa nemal považovať za napadnuteľný. Avšak úvery na clo v rámci systému MEIS získané z vývozu grafitových elektródových systémov do tretích krajín sú voľne prevoditeľné a možno ich použiť na vyrovnanie dovozných ciel za vstupy zapracované do prešetrovaného výrobku aj vtedy, keď sa vyváža do Únie. Z tohto dôvodu sa dospelo k záveru, že v rámci systému MEIS sa poskytovali výhody pre vývoz grafitových elektródových systémov vo všeobecnosti vrátane vývozu do Únie, a toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(94)

Indická vláda po poskytnutí informácií zopakovala svoje tvrdenie, že keďže na výhody v rámci systému MEIS bol počas obdobia revízneho prešetrovania priamo oprávnený len vývoz do tretích krajín mimo EÚ, systém nemožno považovať za napadnuteľný. Indická vláda však nepredložila nové argumenty, ktoré by spochybnili zistenia uvedené v odôvodnení 93, a najmä skutočnosť, že úvery na clo získané z vývozu grafitových elektródových systémov do tretích krajín sú voľne prevoditeľné a možno ich použiť na vyrovnanie dovozných ciel za vstupy zapracované do prešetrovaného výrobku pri jeho vývoze do Európskej únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(95)

Výška napadnuteľných subvencií sa vypočítala na základe výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania, a ktorú žiadatelia v čase vývoznej transakcie zaúčtovali na základe časového rozlíšenia ako príjem.

(96)

Zistilo sa, že hoci systém MEIS, ako aj jeho predchodca, t. j. systém FMS, boli v platnosti počas šiestich mesiacov (prvá polovica obdobia revízneho prešetrovania v prípade systému FMS a druhá polovica v prípade systému MEIS), výška napadnuteľných subvencií poskytovaných v rámci systému MEIS dosahovala približne trojnásobok sumy poskytovanej v rámci systému FMS.

(97)

Pri poskytnutí informácií Komisia v súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia rozdelila túto výšku subvencie (čitateľ) podľa obratu z vývozu prešetrovaného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(98)

Indická vláda tvrdila, že metóda výpočtu Komisie opísaná v odôvodnení 97 viedla k započítaniu výhod v rámci systému MEIS dvakrát, raz pre vývoz do krajín priamo oprávnených na systém MEIS a raz pre celosvetový vývoz (vrátane vývozu do Únie). Avšak vzhľadom na to, že metóda výpočtu opísaná v odôvodnení 97 spočíva vo vydelení výhody poskytnutej na celý vývoz len obratom z vývozu (vrátane vývozu do Únie), nedošlo k duplicitnému započítaniu výhod. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(99)

V každom prípade nie je v súvislosti s týmto revíznym prešetrovaním potrebné stanoviť presnú sadzbu subvencií v rámci systému MEIS, keďže existujú dostatočné dôkazy o pokračovaní subvencovania na základe zistení, ktoré boli vykonané v súvislosti s inými prešetrovanými systémami. Je preto dôležité iba stanoviť, že výhody, ktoré poskytoval systém FMS, sa naďalej poskytovali prostredníctvom systému MEIS, keďže systém MEIS je pokračovateľom systému FMS, ako sa uvádza v odôvodneniach 79 až 81. Na uvedený účel Komisia prepočítala sadzbu subvencie čo najkonzervatívnejším spôsobom použitím najväčšieho dostupného menovateľa, t. j. celkového obratu grafitových elektródových systémov. Na základe toho bola pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu vypočítaná v súvislosti s týmto systémom sadzba subvencie vo výške 0,31 %. Táto sadzba predstavuje dolnú hranicu sadzby subvencie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(100)

Je potrebné poznamenať, že sa očakáva, že sa sadzba subvencovania v rámci tohto systému po období revízneho prešetrovania značne zvýši, keďže verejným oznámením č. 44/2015-2020 z 29. októbra 2015 rozšírila indická vláda výhodu v podobe sadzby vo výške 2 % na skupiny A a C, a tým rozšírila pokrytie trhu systémom MEIS na všetky krajiny, a najmä na členské štáty EÚ. Týmto vývojom sa bude zvyšovať úroveň subvencovania v porovnaní s tým, čo sa zistilo počas obdobia revízneho prešetrovania. Keďže o výhody v rámci systému MEIS možno totiž v zásade žiadať v súvislosti s akýmkoľvek vývozom, očakáva sa, že sadzba subvencie pre tento systém sa výrazne zvýši a dosiahne úroveň 2 %.

(101)

Podrobný opis systému je uvedený v kapitole 5 dokumentov FTP 09 – 14 a FTP 15 – 20, ako aj v kapitole 5 príručiek HOP I 09 – 14 a HOP I 15 – 20.

(102)

Tento systém sú oprávnení využívať výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

(103)

Pod podmienkou vývoznej povinnosti môže spoločnosť doviezť investičný majetok so zníženou sadzbou cla. Vývozná povinnosť je povinnosť vyviezť minimálnu hodnotu tovaru, ktorá v závislosti od vybraného podsystému zodpovedá šesťnásobku alebo osemnásobku sumy ušetreného cla. Na tento účel indická vláda vydáva (na žiadosť a po uhradení poplatku) licenciu pre systém EPCGS. V tomto systéme sa ukladá znížená sadzba dovozného cla vo výške 3 %, uplatniteľná na všetok investičný majetok dovezený v rámci systému. Na účely splnenia vývoznej povinnosti sa dovezený investičný majetok musí použiť na výrobu určitého množstva vyvážaného tovaru počas určitého obdobia. V rámci systému EPCGS sa môže investičný majetok dovážať aj s nulovou sadzbou cla, ale v takom prípade je obdobie na splnenie vývoznej povinnosti kratšie.

(104)

Držiteľ licencie systému EPCGS môže získať investičný majetok aj z domácich zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca investičného majetku využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu takéhoto investičného majetku. Domáci výrobca si v súvislosti s dodávkou investičného majetku držiteľovi licencie na používanie systému EPCGS môže alternatívne uplatniť nárok na výhodu pre zamýšľaný vývoz.

(105)

Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej využíval systém EPCGS.

(106)

Zo systému EPCGS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže takáto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by inak bolo splatné. Okrem toho zníženie cla poskytuje vývozcovi výhodu, pretože clá ušetrené pri dovoze zvyšujú likviditu spoločnosti.

(107)

Okrem toho je systém EPCGS zo zákona podmienený uskutočnením vývozu, keďže takéto licencie nemožno získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Považuje sa preto za špecifický a napadnuteľný podľa článku 4 ods. 4 prvého pododseku písm. a) základného nariadenia.

(108)

Systém EPCGS nemožno považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Na investičný majetok sa takéto prípustné systémy nevzťahujú, ako sa uvádza v bode I prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebuje pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(109)

Výška napadnuteľných subvencií sa vypočítala v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený investičný majetok rozloženého na obdobie, ktoré odzrkadľuje bežné obdobie odpisovania tohto investičného majetku v dotknutom odvetví. Takto vypočítaná suma, ktorá sa vzťahuje na obdobie revízneho prešetrovania, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie, aby zodpovedala celkovej hodnote peňazí v čase. Na tento účel sa považovala za primeranú komerčná úroková sadzba platná v Indii počas obdobia revízneho prešetrovania.

(110)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila podľa príslušného obratu vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, keďže subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá podľa vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(111)

Na základe uvedeného bola pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu stanovená v súvislosti s týmto systémom sadzba subvencie vo výške 0,27 %.

(112)

Po poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že na výpočet sadzby subvencie v rámci tohto systému sa mala výška subvencie rozdeliť podľa celkového obratu spoločnosti vrátane vývozu aj domáceho predaja, a nielen podľa obratu z vývozu. Svoje tvrdenie odôvodnil skutočnosťou, že stroje využívajúce subvencovanie v rámci systému EPCGS môžu byť použité aj na výrobu výrobkov predávaných na domácom trhu, a odvolával sa na článok F písm. b) bod 2 Usmernení na výpočet výšky subvencie pri prešetrovaniach vyrovnávacích ciel (14) (ďalej len „usmernenia“), ktorý obsahuje pokyn týkajúci sa výpočtu sadzieb subvencie pre nevývozné subvencie. Možnosť vyrábať grafitové elektródové systémy predávané na domácom trhu strojmi dovážanými v rámci systému EPCGS však nespochybňuje kvalifikáciu systému EPCGS ako vývoznej subvencie, keďže táto subvencia, ako je vysvetlené v odôvodneniach 103 a 107, je zo zákona podmienená uskutočnením vývozu. Z toho dôvodu sa článok F písm. b) bod 2 usmernení, ktorý sa týka nevývozných subvencií, nevzťahoval na výpočet pre systém EPCGS a tvrdenie sa zamietlo. Okrem toho sa pripomína, že metóda výpočtu použitá pre systém EPCGS v tomto konaní je rovnaká ako metóda výpočtu použitá v iných konaniach týkajúcich sa grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii, t. j. v pôvodnom prešetrovaní [pozri odôvodnenie 57 nariadenia Komisie (ES) č. 1008/2004 (15)], čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní [pozri odôvodnenie 54 nariadenia (ES) č. 1354/2008] a v prvom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti [pozri odôvodnenie 47 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1185/2010].

(113)

Žiadatelia tvrdili, že v rámci systému ECS indická centrálna banka (Reserve Bank of India, ďalej len „RBI“) zavádza maximálny strop úrokových sadzieb pre vývozné úvery poskytované zo strany bánk. Tento strop bol údajne nastavený na štandardnú základnú diskontnú sadzbu banky mínus 2,5 %.

(114)

Zistilo sa však, že maximálny strop úrokových sadzieb uložených bankám na vývozné úvery v INR bol zrušený s účinnosťou od 1. júla 2010 hlavným obežníkom RBI „Master Circular DBOD No DIR(Exp.) BC 06/04.02.002/2010-11“ a že maximálny strop úrokových sadzieb uložených bankám na vývozné úvery v cudzej mene bol zrušený s účinnosťou od 5. mája 2012 hlavným obežníkom „Master Circular DBOD No DIR(Exp.) BC 04/04.02.002/2011-2012“, s výnimkou obmedzeného počtu osobitných priemyselných odvetví. Grafitový elektródový systém nebol zaradený do zoznamu výnimiek a v súlade s platným právnym základom nebol preto systém ECS k dispozícii výrobcom grafitových elektródových systémov počas obdobia revízneho prešetrovania.

(115)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že skutočné sadzby, ktoré získal spolupracujúci vyvážajúci výrobca pre svoje pôžičky, boli rovnaké alebo len mierne odlišné od základných sadzieb príslušných bánk poskytujúcich úvery. Keďže zároveň nič nenasvedčovalo tomu, že RBI rozhoduje o základnej sadzbe bánk, dospelo sa k záveru, že o sadzbách na vývozné úvery rozhodovali slobodne banky.

(116)

Treba poznamenať, že krátko po období revízneho prešetrovania oznámila RBI nový systém vyrovnávania úrokov pre vývozný úver pred odoslaním a po ňom v rupiách („Interest Equalisation Scheme on Pre and Post Shipment Rupee Export Credit“) v hlavnom obežníku „Master Circular DBR.Dir.BC.No.62/04.02.001/2015-16“ zo 4. decembra 2015. Tento systém je k dispozícii pre vývoz širokého sortimentu výrobkov vrátane grafitových elektródových systémov bez ohľadu na veľkosť vyvážajúceho výrobcu a pre akýkoľvek vývoz pre malé a stredné podniky. Na základe toho sa nedá vylúčiť, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca začal využívať alebo začne využívať tento systém v budúcnosti. Avšak k získaným výhodám, ak sa získajú, by došlo po období revízneho prešetrovania.

(117)

Vzhľadom na uvedené Komisia v súvislosti s týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti nepovažuje za potrebné vykonať zistenia o tomto systéme.

(118)

Na základe politiky podpory priemyslu z roku 2004 štát Madhjapradéš ponúka priemyselným podnikom, ktoré investujú do výroby elektrickej energie pre vlastnú spotrebu, oslobodenie od dane z elektrickej energie.

(119)

Systém oslobodenia od dane z elektrickej energie, ktorý uplatňuje madhjapradéšska vláda, je opísaný v oddiele 3-B zákona o dani z elektrickej energie z roku 1949.

(120)

Oprávnený na tento systém je každý výrobca, ktorý investuje určitú výšku kapitálu do konštrukcie elektrárne v štáte Madhjapradéš.

(121)

Podľa oznámenia madhjapradéšskej vlády č. 5691-XIII-2004 z 29. septembra 2004 môžu spoločnosti alebo osoby, ktoré investujú do nových podnikových elektrární s kapacitou viac ako 10 kilowattov získať od madhjapradéšskeho inšpektorátu pre elektrickú energiu osvedčenie o oslobodení od dane z elektrickej energie. Výnimka sa udeľuje len pre elektrickú energiu vyrábanú na vlastnú spotrebu a len pokiaľ nová podniková elektráreň nenahrádza staršiu. Výnimka sa poskytuje na obdobie piatich rokov.

(122)

Oznámením č. 3023/F-4/3/13/03 z 5. apríla 2005 madhjapradéšska vláda oslobodila prvú elektráreň, ktorú postavil spolupracujúci vyvážajúci výrobca („elektráreň s kapacitou 30 MW“), na obdobie 10 rokov s účinnosťou od 6. apríla 2005. Treba poznamenať, že toto oznámenie sa vzťahovalo len na spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu a z tohto dôvodu predstavovalo výnimku zo všeobecného 5-ročného obdobia platnosti výnimky stanoveného v oznámení č. 5691-XIII-2004. Možno teda predpokladať, že tento stimul sa neposkytuje systematicky podľa kritérií jasne stanovených zákonom alebo nariadením.

(123)

Oznámením č. 4328-XIII-2006 z 21. júla 2006 madhjapradéšska vláda zaviedla odlišné obdobia platnosti výnimky v trvaní 5, 7 alebo 10 rokov v závislosti od hodnoty investície subvencovanej elektrárne.

(124)

Podľa listu madhjapradéšskej vlády zo 4. februára 2015 sa druhej elektrárni („elektráreň s kapacitou 33 MW“) spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu poskytla 7-ročná výnimka od 10. júna 2009 do 9. júna 2016.

(125)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie vypočítala na základe nezaplatenej dane z predaja elektrickej energie nakupovanej v období revízneho prešetrovania (čitateľ) a celkového obratu z predaja spoločnosti (menovateľ), keďže systém EDES nie je závislý od uskutočnenia vývozu a používanie elektrickej energie sa neobmedzuje iba na výrobu prešetrovaného výrobku.

(126)

Na základe uvedeného bola pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu stanovená v súvislosti s týmto systémom sadzba subvencie vo výške približne 2 %.

(127)

Elektráreň s kapacitou 30 MW, ktorú prevádzkoval spolupracujúci vyvážajúci výrobca, však prestala byť oprávnená na využívanie systému EDES v apríli 2015 (t. j. počas obdobia revízneho prešetrovania), a to podľa oznámenia č. 3023/F-4/3/13/03 uvedeného v odôvodnení 122. Prešetrovaním sa potvrdilo, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca nevyužíval výhody z oslobodenia od dane pre túto elektráreň po tomto dátume.

(128)

Čo sa týka elektrárne s kapacitou 33 MW, jej oprávnenosť sa skončila v júni 2016, ako sa už vysvetlilo v odôvodnení 124. Keďže overovanie na mieste bolo vykonané aj v júni 2016, nebolo možné overiť na mieste, či sa po tomto dátume výhody skutočne prestali poskytovať. Na druhej strane, keďže uplynutie platnosti výhod bolo možné overiť v prípade elektrárne s kapacitou 30 MW, neexistuje žiadny opodstatnený dôvod spochybňovať, že platnosť výhod uplynula načas aj v prípade elektrárne s kapacitou 33 MW.

(129)

V súvislosti s uplynutím platnosti výhod v rámci tohto systému Komisia zistila, že vyvážajúci výrobca prestal využívať tento systém. Komisia v každom prípade v súvislosti s týmto revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti nepovažuje za potrebné vykonať zistenia o tomto systéme, keďže, ako bolo zistené predtým, existujú dostatočné dôkazy, na základe ktorých možno vyvodiť pokračovanie subvencovania na základe systémov, v súvislosti s ktorými Komisia vykonáva zistenia.

(130)

Výška napadnuteľných subvencií v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, bola v prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu takáto:

Tabuľka 1

(131)

Celková výška subvencovania prekračuje minimálnu prahovú hodnotu uvedenú v článku 14 ods. 5 základného nariadenia.

(132)

Indická vláda uviedla, že nespolupracujúci vyvážajúci výrobca Graphite India Limited (ďalej len „GIL“) nevyužíva žiadny z piatich napadnuteľných systémov, o ktorých sa zistilo, že sa nimi poskytujú výhody pre spoločnosť HEG, a to na základe týchto tvrdení:

(133)

Tieto tvrdenia sa však musia zamietnuť z týchto dôvodov:

(134)

Podľa žiadosti o revízne prešetrovanie spoločnosť GIL využívala tie isté napadnuteľné systémy ako spolupracujúci vyvážajúci výrobca. Nie sú k dispozícii žiadne informácie, ktoré by naznačovali opak. Týmto prešetrovaním sa v skutočnosti ukázalo, že dva systémy, ktoré využívala spoločnosť GIL a ktoré boli predmetom vyrovnávacích opatrení v pôvodnom prešetrovaní (DDS a EPCGS), naďalej existujú a poskytujú výhody spolupracujúcemu vývozcovi. Na základe týchto dostupných skutočností a v súlade s článkom 28 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že subvencovanie na celoštátnej úrovni počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovalo.

(135)

Zistilo sa, že spolupracujúci vyvážajúci výrobca počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej využíval výhody z napadnuteľného subvencovania zo strany indických orgánov. V odôvodnení 134 sa preukázalo, že subvencovanie pokračovalo aj na celoštátnej úrovni.

(136)

Napadnuteľné systémy subvencovania poskytujú opakované výhody a nič nenaznačuje tomu(s výnimkou systému FMS, ktorý bol okamžite nahradený systémom MEIS), že tieto systémy budú v najbližšej budúcnosti ukončené, alebo že spolupracujúci vyvážajúci výrobca by v rámci týchto systémov prestal získavať výhody. Naopak, tieto systémy boli počas obdobia revízneho prešetrovania obnovené ako súčasť zahraničnej obchodnej politiky na roky 2015 – 2020, ktorá zostane v platnosti až do marca 2020. Okrem toho je potrebné pripomenúť, že po období revízneho prešetrovania i) sa sadzba subvencie v rámci systému MEIS zvýšila, ako je preukázané v odôvodneniach 96 a 100, a ii) subvencovanie pre systém vývozných úverov bol znovu aktivovaný, ako je preukázané v odôvodnení 116. Každý vývozca je navyše oprávnený na niekoľko systémov subvencovania.

(137)

Takisto sa preskúmalo, či by sa v prípade zrušenia opatrení vyvážal do Únie významný objem tovaru. Na tento účel sa analyzovali tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Indii, vývoz z Indie do iných tretích krajín a atraktívnosť trhu Únie.

(138)

Ako sa uvádza v odôvodnení 30, spolupracoval iba jeden vyvážajúci výrobca v Indii, ktorý predstavoval iba polovicu z celkovej indickej výrobnej kapacity. Zistenia uvedené v ďalších oddieloch sa preto zakladali na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 28 základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti použila informácie, ktoré poskytol spolupracujúci vyvážajúci výrobca, žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, databázu OSN, štatistiku Generálneho riaditeľstva pre obchodné spravodajstvo a štatistiku (ďalej len „DGCIS“), ktorú poskytla indická vláda, ako aj verejne dostupné informácie.

(139)

Na základe verejných finančných informácií a overených údajov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu HEG (16)  (17) obaja indickí výrobcovia po predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uvedenom v odôvodnení 4 zvýšili svoju výrobnú kapacitu o 27 %. Celková výrobná kapacita v Indii dosiahla na konci obdobia revízneho prešetrovania 160 000 ton za rok, s rovnakým podielom týchto dvoch výrobcov (18). Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že v prípade zvýšeného dopytu indickí vyvážajúci výrobcovia pravdepodobne ďalej zvýšia svoju kapacitu (19).

(140)

Objem výroby oboch indických výrobcov sa počas obdobia revízneho prešetrovania pohyboval v rozmedzí od 110 000 do 120 000 ton. Na základe skôr uvedených skutočností sa celková indická voľná kapacita odhadovala na 40 000 až 50 000 ton, čo predstavovalo 29 % až 36 % spotreby Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(141)

Zvýšenie kapacity sa uskutočnilo súbežne s poklesom spotreby grafitových elektródových systémov v Indii a na celom svete. Grafitové elektródové systémy sa používajú najmä v odvetví elektrickej ocele, konkrétne sa používajú v oceliarskych závodoch na tavenie oceľového šrotu. Vývoj spotreby grafitových elektródových systémov preto súvisí s vývojom výroby elektrickej ocele a sleduje podobné trendy. Prešetrovaním sa zistilo, že výroba elektrickej ocele v Indii a na celom svete sa medzi rokom 2012 a obdobím revízneho prešetrovania znížila (20) a výrobná kapacita grafitových elektródových systémov v Indii sa zvýšila.

(142)

Koncom novembra 2014 indické orgány uložili antidumpingové opatrenia na dovoz grafitových elektródových systémov z Číny (21). Očakáva sa, že indickí výrobcovia zvýšia svoj trhový podiel na domácom trhu.

(143)

Na základe verejných finančných výkazov sa zistilo, že obaja indickí vyvážajúci výrobcovia sú orientovaní na vývoz (22)  (23) a počas obdobia revízneho prešetrovania vyvážali približne 60 % zo svojej celkovej výroby.

(144)

Únia napriek platným opatreniam zostala dôležitým cieľom vývozu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu HEG. Vývoz spoločnosti HEG predstavoval v období revízneho prešetrovania 10 % až 17 % jeho celkového predaja z hľadiska hodnoty a 10 % až 20 % z hľadiska objemu. Nespolupracujúca indická spoločnosť GIL vyvážala do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania veľmi malé objemy. Toto je však potrebné vnímať v súvislosti s antidumpingovými a vyrovnávacími clami uplatniteľnými na spoločnosť GIL (spolu 15,7 %) v porovnaní so spoločnosťou HEG (spolu 7 %).

(145)

Z dôvodu absencie akéhokoľvek iného spoľahlivejšieho zdroja na stanovenie objemov vývozu z Indie na trhy iných tretích krajín sa použila databáza Organizácie Spojených národov. Podľa tejto databázy sa vývoz do iných tretích krajín medzi rokmi 2012 a 2013 zvýšil o 43 % a následne sa v roku 2014 a 2015 znížil o 38 % v porovnaní s rokom 2013. Celkovo objem vývozu medzi rokom 2012 a obdobím revízneho prešetrovania klesol (o 10 %). Hlavnými krajinami určenia pre indický vývoz v roku 2015 boli USA, Saudská Arábia, Irán, Turecko, Spojené arabské emiráty, Kórejská republika a Egypt. V období od roku 2012 do roku 2015 indický vývoz do niektorých z týchto krajín určenia vzrástol (napríklad Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a USA), zatiaľ čo do niektorých iných (Irán, Turecko, Kórejská republika, Egypt) klesol, pričom bol zaznamenaný celkový pokles o 9 %.

(146)

Zatiaľ čo v roku 2012 bolo Rusko tretím vývozným trhom pre indických výrobcov z hľadiska objemu, po tom, čo Rusko v decembri 2012 uložilo na dovoz grafitových elektródových systémov z Indie valorické clo v rozsahu od 16,04 % do 32,83 % (24), vývoz z Indie do Ruska klesol v roku 2015 zo 4 415 ton na 638 ton, čo predstavovalo pokles o 86 %.

(147)

Informácie o objeme vývozu v databáze Organizácie Spojených národov by sa mohli porovnať so štatistikou DGCIS, ktorá vykazovala podobné trendy ako v prípade databázy Organizácie Spojených národov.

(148)

Objem vývozu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu HEG do iných tretích krajín navyše tiež sledoval podobný trend, t. j. zvýšenie objemu vývozu do iných tretích krajín od roku 2012 do roku 2013 a pokles od roku 2014 do obdobia revízneho prešetrovania s celkovo klesajúcim trendom počas posudzovaného obdobia. Treba však poznamenať, že napriek tomuto zníženiu objemu vývozu zostala celková úroveň v období revízneho prešetrovania značná, a to v rozsahu od 20 000 ton do 30 000 ton.

(149)

Pokiaľ ide o úrovne vývozných cien, na základe databázy Organizácie Spojených národov sa prešetrovaním zistilo, že indické vývozné ceny do určitých krajín, napríklad do USA a Kórejskej republiky, ktoré boli v rokoch 2012 až 2014 v priemere nižšie ako ceny v EÚ, vzrástli v roku 2015 približne na rovnakú úroveň ako ceny v EÚ. Okrem toho indické vývozné ceny do iných krajín, ako napríklad do Saudskej Arábie, ktoré boli v rokoch 2012 až 2014 nižšie ako ceny v EÚ, vzrástli v roku 2015 na vyššiu úroveň ako ceny v EÚ. Navyše bol indický vývoz do určitých iných krajín, ako napríklad do Turecka, naďalej nižší ako ceny v EÚ počas celého posudzovaného obdobia. Je však potrebné poznamenať, že ceny v tejto databáze nerozlišujú medzi rôznymi druhmi výrobku, a preto je spoľahlivosť takéhoto cenového porovnania na tomto základe obmedzená.

(150)

Analýza informácií o cenách vývozu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na trhy iných tretích krajín ukázala, že počas rokov 2012 a 2014 boli priemerné ceny na trhu Únie vyššie ako priemerné ceny spoločnosti HEG na iných tretích trhoch (upravené na báze kalendárneho roku, keďže údaje boli poskytnuté na základe účtovného roku) a počas obdobia revízneho prešetrovania boli priemerné ceny na trhu Únie nižšie ako priemerné ceny spoločnosti HEG na iných tretích trhoch.

(151)

K dispozícii neboli žiadne iné údaje na stanovenie presných úrovní cien indických vyvážajúcich výrobcov na trhoch iných tretích krajín.

(152)

Atraktívnosť trhu Únie bola preukázaná skutočnosťou, že napriek platným antidumpingovým a vyrovnávacím clám indické grafitové elektródové systémy naďalej vstupovali na trh Únie. V priebehu posudzovaného obdobia bola India po Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“) stále druhou najväčšou vyvážajúcou krajinou do Únie. India si napriek poklesu medzi rokom 2012 a obdobím revízneho prešetrovania udržala svoj vývoz do Únie v značnom objeme a podiele na trhu, ako je vysvetlené ďalej v odôvodnení 179.

(153)

Možný vývoj vývozného predaja do Únie v prípade, ak by uplynula platnosť opatrení, treba chápať v súvislosti s celkovým poklesom spotreby grafitových elektródových systémov v Indii a na celom svete v kombinácii s voľnou kapacitou v Indii. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tým zvýši tlak na indických vyvážajúcich výrobcov ďalej objavovať vývozné trhy, najmä pri zvážení ich obchodného modelu orientovaného na vývoz. Je preto naozaj pravdepodobné, že ak by sa opatrenia v rámci Únie zrušili a prístup na trh Únie by bol buď bez antidumpingového, alebo vyrovnávacieho cla, veľká časť dostupnej voľnej kapacity sa použije na vývoz na trh Únie. A to najmä z toho dôvodu, že prešetrovaním sa ukázalo, že zatiaľ čo na niektorých vývozných trhoch (napríklad v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, USA) sa indický vývoz v roku 2015 zvýšil, celkový vývoz z Indie na trhy iných tretích krajín mal klesajúcu tendenciu. To znamená, že v určitých tretích krajinách zrejme existuje obmedzená kapacita na absorbovanie ďalšieho vývozného množstva.

(154)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 146, Rusko uložilo antidumpingové clá na dovoz grafitových elektródových systémov z Indie. Indickí vyvážajúci výrobcovia tak majú obmedzený prístup na tento trh a nemôžu zvýšiť ani presmerovať svoje objemy vývozu do Ruska, ako ukazuje pokles vývozu do tejto krajiny určenia od roku 2012.

(155)

Na základe toho je pravdepodobné, že indickí vyvážajúci výrobcovia budú naďalej vyvážať značné množstvá do Únie, ak by uplynula platnosť opatrení, a dokonca zvýšia súčasné objemy vývozu vzhľadom na svoju značnú voľnú kapacitu. Je to pravdepodobné v prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý bude stimulovaný k ďalšiemu zvyšovaniu svojho už aj tak významného zastúpenia na trhu Únie, a ešte viac v prípade nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorého úrovne ciel sú vyššie v porovnaní so spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom a ktorý takmer prestal vyvážať na trh Únie.

(156)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že i) subvencovaný dovoz z Indie počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej vstupoval na trh Únie vo významných množstvách; ii) systémy subvencovania budú naďalej k dispozícii v blízkej budúcnosti; iii) obaja indickí výrobcovia sú orientovaní na vývoz a majú voľnú kapacitu, ktorá by sa mohla použiť na zvýšenie objemu vývozu do Únie; iv) spotreba na celom svete sleduje klesajúci trend, čím sa znižujú možnosti vývozu na určité iné tretie trhy; v) existenciou antidumpingových opatrení v Rusku proti indickým grafitovým elektródovým systémom sa ďalej obmedzujú možnosti vývozu pre indických vyvážajúcich výrobcov. Je preto pravdepodobné, že indické grafitové elektródové systémy by naďalej vstupovali na trh Únie vo významnom objeme a za subvencované ceny, ak by sa opatrenia zrušili.

(157)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 18 ods. 3 základného nariadenia dospela k záveru, že existuje pravdepodobnosť pokračovania subvencovania, ak by uplynula platnosť existujúcich opatrení.

(158)

Po poskytnutí informácií jediný spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca, t. j. spoločnosť HEG, tvrdil, že Komisia vo svojom posúdení pravdepodobnosti pokračovania subvencovania nezohľadnila skutočnosti týkajúce sa obdobia po období revízneho prešetrovania. V tejto súvislosti spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri uplatňovaní článku 28 základného nariadenia Komisia nezohľadnila skutočnosť, že spoločnosť GIL, druhý indický výrobca grafitových elektródových systémov, uskutočnila investíciu do výrobného zariadenia v Únii, ktorým je Graphite Cova GmbH (ďalej len „GIL Cova“). Spoločnosť HEG ďalej tvrdila, že spoločnosť GIL má strategickú dlhodobú zmluvu na predaj pečených zelených elektród (ktoré sú polovýrobkom) jej grafitizačnému zariadeniu GIL Cova. Spoločnosť HEG tiež tvrdila, že v dôsledku strategickej investície spoločnosti GIL je záver Komisie, že vývoz z Indie do Únie sa zvýši, nesprávny a že zistenie, že obaja indickí výrobcovia majú voľnú kapacitu dostupnú pre vývoz, je založená len na domnienkach. Spoločnosť HEG tiež tvrdila, že uplynutím platnosti opatrení sa nezvýši objem dovozu do Únie vzhľadom na klesajúci trend vývozu z Indie do Únie (vrátane vývozu spoločnosti HEG do Únie) po období revízneho prešetrovania.

(159)

Spoločnosť HEG okrem toho tvrdila, že jej plány zvýšiť výrobnú kapacitu boli len víziou predsedu vzhľadom na priaznivý hospodársky scenár z roku 2010. Z toho dôvodu už viac nie sú vo výročnej správe spoločnosti HEG za rok končiaci 31. marca 2016 uvedené žiadne nové návrhy na rozšírenie kapacity, o ktorých by predstavenstvo diskutovalo.

(160)

V súvislosti s porovnaním cien vykonaným Komisiou v odôvodneniach 149 a 150, pokiaľ ide o vývoz na trhy iných tretích krajín, spoločnosť HEG predložila analýzu svojich priemerných cien CIF/CFR do štyroch iných tretích krajín v porovnaní s jej priemernými cenami CIF do Únie a dospela k záveru, že vo všeobecnosti boli jej priemerné ceny do štyroch iných tretích krajín vyššie ako jej ceny do Únie. Spoločnosť HEG preto tvrdila, že trh Únie s nižšími úrovňami cien by bol oproti tomu menej atraktívny.

(161)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti HEG týkajúce sa investície spoločnosti GIL do zariadenia GIL Cova počas posudzovaného obdobia, spoločnosť GIL vyvážala na trh Únie veľmi malý objem. Usudzuje sa však, že to nie je len z dôvodu investícii spoločnosti GIL do zariadenia GIL Cova, ale hlavne z dôvodu vysokých antidumpingových a vyrovnávacích ciel, ktoré sa vzťahujú na vývoz spoločnosti GIL India do Únie (spolu 15,7 %). Ak by sa antidumpingové a/alebo vyrovnávacie opatrenia zrušili, je preto pravdepodobné, že spoločnosť GIL obnoví svoj vývoz do Únie aj napriek investícii do zariadenia GIL Cova, a to aj vzhľadom na svoju dostupnú voľnú kapacitu a atraktívnosť trhu Únie, ako je opísané v odôvodneniach 152 až 155.

(162)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti HEG týkajúce sa trendu vývozu po období revízneho prešetrovania, zdôrazňuje sa, že tento vývoz sa uskutočnil, kým boli antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia v platnosti. Z toho dôvodu je pravdepodobné, že aj keď objem vývozu spoločnosti HEG po období revízneho prešetrovania vykazoval klesajúci trend, vývoz spoločnosti HEG do Únie v prípade zrušenia antidumpingových a/alebo vyrovnávacích opatrení vzrastie vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť HEG napriek zavedeným opatreniam pokračovala vo vývoze na trh Únie za značne dumpingové a subvencované ceny a vzhľadom na jej obchodný model orientovaný na vývoz a na jej voľnú kapacitu, v prípade ktorej nie je vylúčené, že sa v budúcnosti nezvýši, ak sa zvýši dopyt po jej výrobkoch, ako je opísané v odôvodneniach 139 až 155.

(163)

Okrem toho sa v súvislosti s úmyslom spoločnosti HEG zvýšiť kapacitu zdôrazňuje, že počas overovacej návštevy na mieste v roku 2016 spoločnosť HEG ukázala tímu zaoberajúcemu sa prípadom krátky film poskytujúci prehľad o skupine HEG. Jedným z prvkov predstavených v tomto filme boli budúce plány spoločnosti zvýšiť svoju výrobnú kapacitu. Zástupcovia spoločnosti počas overovania na mieste navyše vysvetlili, že takéto plány boli práve pozastavené vzhľadom na to, že spoločnosť nevyužívala svoju kapacitu v plnom rozsahu, a na pokles celosvetového dopytu. Z toho dôvodu je pravdepodobné, že v prípade zrušenia antidumpingových a/alebo vyrovnávacích opatrení dopyt po indických grafitových elektródových systémoch na trhu Únie vzrastie a že spoločnosť HEG bude mať preto podnet na zvýšenie svojej kapacity, aby uspokojila dopyt.

(164)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti HEG týkajúce sa cenových rozdielov medzi trhom Únie a trhmi iných tretích krajín, zdôrazňuje sa, že porovnanie, ktoré Komisia uskutočnila v odôvodneniach 149 a 150, sa týka priemerných cien indických vyvážajúcich výrobcov na iných tretích trhoch a priemerných cien výrobcov z Únie na trhu Únie, a nie priemerných cien indických výrobcov na trhu Únie. Je potrebné pripomenúť, že priemerná cena spoločnosti HEG na trhu Únie je na značne dumpingovej úrovni, ktorá podhodnocuje priemernú cenu výrobcov z Únie, a nie je preto vhodná na príslušné porovnanie.

(165)

Vzhľadom na uvedené sa tvrdenia spoločnosti HEG zamietajú.

(166)

Potvrdzuje sa preto záver Komisie, že existuje pravdepodobnosť pokračovania subvencovania, ak by sa opatrenia zrušili.

(167)

V priebehu obdobia revízneho prešetrovania vyrábali podobný výrobok ôsmi výrobcovia (dve samostatné spoločnosti a dve skupiny). V zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia tvoria títo „výrobné odvetvie Únie“.

(168)

Ako sa uvádza v odôvodnení 141, situácia v odvetví grafitových elektródových systémov je úzko spojená s odvetvím elektrickej ocele, v ktorom sa grafitové elektródové systémy používajú v elektrických oceliarskych peciach na tavenie oceľového šrotu. V tejto súvislosti prevládali počas posudzovaného obdobia negatívne podmienky na trhu v odvetví elektrickej ocele, ktorý zaznamenal pokles spotreby, čo sa odráža aj v spotrebe grafitových elektródových systémov.

(169)

Vzhľadom na skutočnosť, že existujú len dvaja vyvážajúci výrobcovia dotknutého výrobku v Indii, údaje týkajúce sa dovozu grafitových elektródových systémov z Indie a iných tretích krajín do Európskej únie nie sú uvedené v presných číslach, aby sa zachovala dôvernosť podľa článku 29 základného nariadenia.

(170)

Komisia stanovila spotrebu Únie sčítaním:

(171)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

(172)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila o 8 %. Presnejšie povedané, spotreba v Únii klesla v roku 2013 o 7 %, medzi rokmi 2013 a 2014 sa zlepšila o 4 % a následne od roku 2014 po obdobie revízneho prešetrovania opäť klesla o 5 %.

(173)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 141 a 168, celkový pokles dopytu bol výsledkom negatívnych trhových podmienok prevládajúcich v odvetví elektrickej ocele, keďže objem predaja grafitových elektród odráža vývoj objemu výroby ocele v elektrických peciach.

(174)

Po poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Indie tvrdil, že analýza podielu na trhu a spotreby by mala zohľadniť dovoz uskutočnený výrobcami z Únie z ich prepojených spoločností v USA, Mexiku, Japonsku a Malajzii, ktorý sa počas posledných troch rokov značne zvýšil.

(175)

Pri výpočte spotreby v Únii sa dovoz zo všetkých ostatných tretích krajín náležite zohľadnil, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 170, a je preto náležite premietnutý do celkovej spotreby. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(176)

Počas posudzovaného obdobia objem dovozu klesal. Výrazne klesol v roku 2013 (o 43 %), oživil sa v roku 2014 a opäť klesol v období revízneho prešetrovania. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia zaznamenal pokles o 26 %.

(177)

Komisia určila podiel dovozu na trhu na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 170 skôr v texte.

(178)

Podiel na trhu vykazoval podobný trend ako objem dovozu, t. j. pokles medzi rokmi 2012 a 2013, nárast medzi rokmi 2013 a 2014, a potom opätovný pokles medzi rokmi 2014 a obdobím revízneho prešetrovania. Celkový podiel na trhu klesol v priebehu obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2012 o 1,2 percentuálneho bodu.

(179)

Podiel dovozu z Indie na trhu na začiatku posudzovaného obdobia bol v rozmedzí od 6 % do 7 %. Do konca obdobia revízneho prešetrovania klesol na úroveň v rozmedzí od 4 % do 5 %.

(180)

Komisia určila trend cien indického dovozu na základe údajov zaznamenaných v databáze podľa článku 14 ods. 6 Vo všeobecnosti boli v súlade s cenami, ktoré zaznamenal spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(181)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozná cena  (*1)

(182)

Priemerné dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili celkovo o 14 %. Dovozné ceny medzi rokmi 2012 a 2013 vzrástli o 5 %, v roku 2014 sa znížili o 16 % a v období revízneho prešetrovania sa ďalej znížili o 3 %.

(183)

Komisia stanovila podhodnotenie ceny počas obdobia revízneho prešetrovania tak, že porovnala i) vážené priemerné predajné ceny na každý druh výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky, účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň zo závodu; a ii) zodpovedajúce vážené priemerné ceny na druh dovážaného výrobku od spolupracujúceho indického výrobcu pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovené na základe nákladov, poistenia a prepravného (CIF), s primeranými úpravami zohľadňujúcimi antidumpingové/vyrovnávacie clo a náklady po dovoze.

(184)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobkov pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania.

(185)

Pri porovnaní sa v prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu ukázalo počas obdobia revízneho prešetrovania vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny vo výške 3 % na trhu Únie. Po odpočítaní antidumpingového a vyrovnávacieho cla z výpočtov by však rozpätie podhodnotenia ceny predstavovalo 9 %. Pokiaľ ide o nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, počas obdobia revízneho prešetrovania bol dovezený len veľmi malý objem. Komisia aj napriek tomu vykonala odhad podhodnotenia ceny. Po odpočítaní platného antidumpingového a vyrovnávacieho cla z výpočtov zistila rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 12 %. Tento odhad bol však založený na veľmi malom objeme dovozu a v dôsledku nedostatočnej spolupráce nezohľadňuje druhy výrobku. Jeho spoľahlivosť je preto obmedzená.

(186)

V súlade so znížením spotreby sa objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín znížil v období medzi rokom 2012 a obdobím revízneho prešetrovania o 10 %. Podiel dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín na trhu bol počas posudzovaného obdobia v rozmedzí od 22 % do 23 %. Dovoz pochádzal hlavne z Číny, USA, Mexika, Ruska a Japonska, ktoré boli počas obdobia revízneho prešetrovania jedinými krajinami s individuálnym podielom na trhu vyšším ako 1 %.

(187)

Ceny dovozu z USA, Japonska a Mexika boli vyššie ako ceny vývozcov z Indie a ceny výrobcov z Únie. Podiel dovozu z USA a Mexika na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o menej ako 1 percentuálny bod. Podiel dovozu z Japonska na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil o 1,5 percentuálneho bodu.

(188)

Ceny dovozu z Číny a Ruska boli nižšie ako ceny vývozcov z Indie a ceny výrobcov z Únie (okrem roku 2012 v prípade Ruska). Podľa informácií, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie v rámci žiadosti o revízne prešetrovanie, súvisí časť dovozu z Číny s grafitovými elektródovými systémami s malým priemerom (menším ako 400 milimetrov), kým väčšina indického dovozu a výroba výrobného odvetvia Únie spočíva v grafitových elektródových systémoch s veľkým priemerom (25) (väčším ako 400 mm), ktoré sú drahšie.

(189)

Podiel dovozu z Číny na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 1 percentuálny bod a počas obdobia revízneho prešetrovania bol v rozmedzí od 10 % do 11 %, kým podiel dovozu z Ruska na trhu bol počas obdobia revízneho prešetrovania v rozmedzí len od 2 % do 3 %. V priebehu posudzovaného obdobia sa zvýšil o 0,3 percentuálneho bodu. Tento nárast však nebol na úkor podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, ktorý vzrástol počas posudzovaného obdobia o 1,9 percentuálneho bodu, ako je vysvetlené ďalej v odôvodnení 202.

(190)

A napokon vzhľadom na to, že pri údajoch, ktoré sú k dispozícii zo štatistiky dovozu, sa nerozlišuje medzi rôznymi druhmi výrobkov a že sa preto nedalo vykonať zmysluplné cenové porovnanie podľa druhu výrobku, ako to bolo možné v prípade Indie na základe podrobných informácií od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, vplyv dovozu z Číny a Ruska nebolo možné jasne stanoviť.

(191)

V súlade s článkom 8 ods. 4 základného nariadenia zahŕňalo preskúmanie vplyvu subvencovaného dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(192)

Ako sa uvádza v odôvodnení 14, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(193)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, výročných správach nespolupracujúceho výrobcu z Únie a overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov zaslaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súboroch údajov sa skonštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(194)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, rast, zamestnanosť, produktivita, rozsah subvenčného rozpätia a zotavenie sa z minulého subvencovania.

(195)

Mikroekonomické ukazovatele sú tieto: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(196)

V prípade oboch súborov údajov sa skonštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(197)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobcov z Únie

(198)

Počas posudzovaného obdobia klesol objem výroby o 6 %. Konkrétnejšie, najprv sa do roku 2014 zvýšil o 2 %, a potom v období revízneho prešetrovania klesol o 8 % v porovnaní s rokom 2014.

(199)

Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia znížila o 2 %.

(200)

V dôsledku poklesu objemu výroby sa využitie kapacity v priebehu posudzovaného obdobia znížilo o 3 percentuálne body.

(201)

Objem predaja a trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a trhový podiel výrobcov z Únie

(202)

Počas posudzovaného obdobia celkový objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie klesol približne o 5 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v posudzovanom období kolísal. V roku 2013 sa zvýšil o 2,9 percentuálneho bodu. Následne v roku 2014 klesol o 3,3 percentuálneho bodu a opäť vzrástol o 2,3 percentuálneho bodu v období revízneho prešetrovania. Celkovo sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu v posudzovanom období zvýšil o 1,9 percentuálneho bodu.

(203)

Po poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Indie tvrdil, že pri stanovovaní podielu výrobného odvetvia Únie na trhu by sa mal zohľadniť dovoz výrobcov z Únie od ich prepojených spoločností v USA, Mexiku, Japonsku a Malajzii. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu je však vypočítaný na základe predaja jeho vlastnej výroby na trhu Únie. Dovoz uskutočnený výrobným odvetvím Únie nie je zohľadnený, pretože by to malo skresľujúci účinok na celkový obraz, keďže dovoz by sa započítal dvakrát, t. j. ako dovoz na jednej strane a ako predaj uskutočnený výrobným odvetvím Únie na strane druhej. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(204)

Medzi rokom 2012 a obdobím revízneho prešetrovania klesla spotreba v Únii o 8 %. Objem predaja výrobného odvetvia Únie klesol o 5 %, čo sa však premietlo do zväčšenia podielu na trhu o 1,9 percentuálneho bodu.

(205)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita výrobcov z Únie

(206)

Zamestnanosť výrobného odvetvia Únie zostala v priebehu posudzovaného obdobia približne na rovnakej úrovni. Vzhľadom na pokles výroby (zníženie o 6 % počas posudzovaného obdobia) klesla v rovnakom období aj produktivita, a to o 6 %.

(207)

Prešetrovaním sa zistilo, že dovoz grafitových elektródových systémov z Indie naďalej vstupoval na trh Únie za subvencované ceny. Subvenčné rozpätie stanovené pre Indiu počas obdobia revízneho prešetrovania bolo značne vyššie ako minimálna úroveň opísaná v odôvodnení 130. Zhodovalo sa to s poklesom dovozných cien v porovnaní s rokom 2012. Napriek tomu výrobné odvetvie Únie dokázalo ťažiť z platných vyrovnávacích opatrení a udržať si a mierne zvýšiť svoj podiel na trhu.

(208)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné predajné ceny v Únii a jednotkové náklady

(209)

Priemerná jednotková predajná výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii neustále klesala o 25 % a v období revízneho prešetrovania dosiahla 2 825 EUR za tonu. Výrobné odvetvie Únie muselo upraviť svoje ceny smerom nadol tak, aby odrážali celkový pokles predajných cien na trhu s grafitovými elektródovými systémami, a to v dôsledku zníženia dopytu v odvetví elektrickej ocele.

(210)

Priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie klesli v nižšej miere v posudzovanom období, a to o 18 %. Hlavný faktor, ktorý ovplyvnil pokles jednotkových výrobných nákladov, bol pokles ceny surovín.

(211)

Po poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Indie tvrdil, že celosvetová cena surovín klesla viac ako náklady na suroviny, ktoré vznikli výrobnému odvetviu Únie počas posudzovaného obdobia. Z toho dôvodu bolo výrobné odvetvie Únie z hľadiska získavania surovín neefektívne a jeho životaschopnosť bola preto sporná.

(212)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie získavalo surovinu po celom svete od svojich prepojených a neprepojených strán na podobnej cenovej úrovni a neexistujú žiadne náznaky neefektívnosti z hľadiska získavania surovín. Keďže tvrdenie nebolo ďalej zdôvodnené, bolo zamietnuté.

(213)

Priemerné náklady práce sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(214)

Priemerné náklady práce na zamestnanca vzrástli počas posudzovaného obdobia nepatrne o 2 %.

(215)

Úroveň zásob sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(216)

Úroveň konečného stavu zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia v absolútnom vyjadrení viac ako zdvojnásobila. V období revízneho prešetrovania predstavovala úroveň zásob približne 11 % jeho výroby.

(217)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(218)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa v období revízneho prešetrovania postupne znižovala z 11,3 % v roku 2012 na 2,8 %, t. j. pokles o 8,5 percentuálneho bodu.

(219)

Po poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Indie tvrdil, že pokles ziskovosti výrobcov z Únie bol spôsobený ich vysokými administratívnymi a predajnými režijnými nákladmi.

(220)

Prešetrovaním sa zistilo, že jednotkové výrobné náklady počas posudzovaného obdobia klesli, ako je uvedené v odôvodnení 210. Tento pokles príslušných jednotkových výrobných nákladov sa týkal administratívnych a predajných nákladov, aj keď sa väčšina nákladov pripísala surovine. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(221)

Čistý peňažný tok je schopnosť výrobcu z Únie samofinancovať svoje činnosti. Čistý peňažný tok sa počas posudzovaného obdobia znížil o 35 %. Podstatné zníženie peňažného toku možno vysvetliť hlavne výrazným poklesom ziskovosti, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 218 skôr v texte.

(222)

Ročný tok investícií do dotknutého výrobku zo strany výrobného odvetvia Únie klesol počas posudzovaného obdobia o viac ako polovicu, z 25 miliónov EUR v roku 2012 na 12 miliónov EUR v období revízneho prešetrovania.

(223)

Po poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Indie tvrdil, že pokles investícií je možné pripísať len zníženiu dopytu a nadmernej celosvetovej kapacite na výrobu grafitových elektródových systémov.

(224)

Prešetrovaním sa skutočne potvrdilo, že počas posudzovaného obdobia došlo k poklesu spotreby grafitových elektródových systémov, ako je vysvetlené v odôvodnení 172. Je však potrebné poznamenať, že investície do dotknutého výrobku, ktoré výrobné odvetvie Únie uskutočnilo počas obdobia revízneho prešetrovania v rámci posledného revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, keď takisto čelilo poklesu spotreby, boli trikrát vyššie ako úroveň investícií dosiahnutá počas obdobia revízneho prešetrovania v rámci tohto revízneho prešetrovania.

(225)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku postupne klesol zo 16,5 % v roku 2012 na 3,9 % v období revízneho prešetrovania.

(226)

Prešetrovaním sa ukázalo, že napriek platným opatreniam sa väčšina ukazovateľov ujmy vyvíjala negatívne a hospodárska a finančná situácia výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zhoršila. Výrobnému odvetviu Únie sa napriek tomu podarilo udržať a mierne zvýšiť svoj podiel na trhu, čo bolo možné iba za cenu dosiahnutia nižších úrovní zisku.

(227)

Hoci je možné tento negatívny vývoj vysvetliť poklesom spotreby, ktorá sa počas posudzovaného obdobia znížila o 8 %, indický dovoz bol stále konštantne prítomný na trhu Únie. Tento dovoz bol predávaný za ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie a počas obdobia revízneho prešetrovania podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie o 3 %. Okrem toho sa zistilo, že rozpätie predaja pod cenu bolo 9 %. Indický dumpingový a subvencovaný dovoz teda stále vyvíjal tlak na ceny. Tlak na ceny sa v súčasnom období revízneho prešetrovania skutočne zvýšil v porovnaní s predchádzajúcim revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti, kedy cenové podhodnotenie predstavovalo menej ako 2 %.

(228)

V kontexte zníženej spotreby a tlaku na ceny z dumpingového a subvencovaného dovozu bolo výrobné odvetvie Únie nútené znižovať svoje predajné ceny. V dôsledku toho jeho zisk, hoci bol v období revízneho prešetrovania stále kladný (2,8 %), nedosahoval cieľový zisk 8 % stanovený v pôvodnom prešetrovaní.

(229)

Po poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Indie tvrdil, že výrobcovia z Únie značne profitovali z poklesu indického dovozu, keďže podiel výrobného odvetvia Únie na trhu vzrástol o 2 %. Tvrdil, že podiel výrobného odvetvia Únie na trhu by bol ešte vyšší, keby bol zohľadnený dovoz výrobného odvetvia Únie z iných tretích krajín. Výrobné odvetvie Únie zároveň čelilo tvrdej cenovej súťaži zo strany iných zdrojov (najmä dovoz za nízke ceny z Číny a Ruska). Bolo preto predložené tvrdenie, že indickému dovozu nie je možné pripísať žiadnu ujmu v dôsledku údajného nižšieho podielu výrobcov z Únie na trhu.

(230)

Prešetrovaním sa skutočne zistil pokles objemu dovozu a trhového podielu dovozcov z Indie, ale ako je vysvetlené v odôvodnení 227, indický dumpingový a subvencovaný dovoz stále vyvíjal tlak na ceny, ktoré sa počas tohto obdobia revízneho prešetrovania dokonca zvýšili v porovnaní s predchádzajúcim revíznym prešetrovaním pred uplynutím platnosti. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(231)

Tá istá zainteresovaná strana ďalej tvrdila, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že dovoz za nízke ceny z Číny a Ruska je jednou z hlavných príčin tlaku na ceny na trhu Únie, a naliehala, aby sa pred stanovením pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie vykonala úplná analýza dovozu dotknutého výrobku za nízke ceny z Číny a Ruska. Táto strana tiež tvrdila, že niektorí čínski výrobcovia zvýšili dovoz grafitových elektródových systémov s veľkým priemerom na trh Únie.

(232)

Pokiaľ ide o dovozné ceny grafitových elektródových systémov z Číny a Ruska, ako je vysvetlené v odôvodneniach 188 a 190, je potrebné pripomenúť, že: i) pre dovoz z týchto krajín sa nemohlo vykonať zmysluplné cenové porovnanie podľa druhu výrobku, ako to bolo možné v prípade Indie na základe podrobných informácií od spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu; ii) štatistika o dovoze z týchto krajín, ktorú mala Komisia k dispozícii, neumožňovala rozlišovať medzi rôznymi druhmi výrobku a iii) podľa informácií, ktoré výrobné odvetvie Únie uviedlo v žiadosti o revízne prešetrovanie a ktoré potvrdili používatelia, sa väčšina dovozu z týchto krajín týkala grafitových elektródových systémov s menším priemerom, ktoré sú lacnejšie. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Indie okrem toho neodôvodnil svoje tvrdenie týkajúce sa zvýšeného dovozu grafitových elektródových systémov s väčším priemerom z Číny do Únie.

(233)

Pokiaľ ide o objem dovozu grafitových elektródových systémov z Číny a Ruska a ich podiel na trhu, ako je vysvetlené v odôvodnení 189, počas posudzovaného obdobia podiel čínskeho dovozu na trhu vzrástol o 1 percentuálny bod, zatiaľ čo podiel dovozu z Ruska na trhu sa zvýšil o 0,3 percentuálneho bodu. Toto zvýšenie nebolo na úkor podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, ktorý sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 1,9 percentuálneho bodu, ako je vysvetlené v odôvodnení 189. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(234)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie bolo neefektívne, pokiaľ ide o výrobu grafitových elektródových systémov s menším priemerom, pretože predaj takýchto výrobkov predstavoval len časť jeho celkového objemu predaja.

(235)

Trhové podmienky spravidla zabezpečujú, že ponuka, a to konkrétneho druhu predávaného výrobku, je motivovaná dopytom. Keďže tvrdenie týkajúce sa neefektívnosti výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o výrobu grafitových elektródových systémov s menším priemerom, nebolo ďalej odôvodnené, tvrdenie sa zamietlo.

(236)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že nebol dostatočne analyzovaný vplyv zvýšeného množstva dovozu za dumpingové ceny z iných krajín vrátane dovozu z prepojených spoločností v USA, Mexiku, Malajzii a Japonsku.

(237)

Ako je uvedené v odôvodnení 187, ceny dovozu z USA, Japonska a Mexika boli vyššie ako ceny vývozcov z Indie a ceny výrobcov z Únie. Podiel dovozu z týchto krajín na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 0,1 percentuálneho bodu a na konci obdobia revízneho prešetrovania predstavoval menej ako 10 %. Komisia takisto nemala žiadne dôkazy o tom, že ceny z týchto krajín boli dumpingové. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(238)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že pri výpočte rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia predaja pod cenu na základe druhu výrobku Komisia použila kontrolné číslo výrobku, ktoré nezohľadňovalo použitú surovinu, ktorá však má značný vplyv na náklady a ceny. Porovnanie druhov výrobku vyrobených z tej istej suroviny by malo za následok zníženie rozpätia predaja pod cenu z 9 % na 8 %.

(239)

Rozdiel z hľadiska suroviny skutočne nebol v štruktúre kontrolného čísla výrobku zohľadnený, a preto výpočet rozpätia podhodnotenia ceny a rozpätia predaja pod cenu nezohľadňoval takýto rozdiel. Ak sa však na účely výpočtu podhodnotenia ceny a predaja pod cenu rozdelia druhy výrobku tak, aby sa zohľadnila použitá surovina, ako po poskytnutí informácií navrhla táto zainteresovaná strana, rozpätie predaja pod cenu uvedené v odôvodnení 227 sa znížilo len o 1 percentuálny bod, t. j. na 8 %. Toto zníženie teda nemalo žiadny značný vplyv na zistenia Komisie týkajúce sa rozpätia predaja pod cenu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(240)

Tá istá zainteresovaná strana spochybnila cieľový zisk na úrovni 8 % stanovený v pôvodnom prešetrovaní a tvrdila, že výrobcovia grafitových elektródových systémov čelili stratám v dôsledku poklesu medzinárodného dopytu po oceli, a preto cieľový zisk 8 % už viac nebol odôvodnený.

(241)

Je potrebné pripomenúť, že úroveň cieľového zisku z predaja podobného výrobku na trhu Únie by mala byť taká, akú by výrobné odvetvie v tomto druhu odvetvia mohlo primerane dosiahnuť v normálnych podmienkach hospodárskej súťaže, t. j. pri absencii dumpingového/subvencovaného dovozu. V tejto súvislosti bola náležite preskúmaná úroveň zisku výrobného odvetvia Únie, keď podiel subvencovaného dovozu na trhu dosahoval najnižšiu úroveň (t. j. 1999), ako je uvedené v odôvodnení 34 nariadenia (ES) č. 1628/2004. S konečnou platnosťou sa preto dospelo k záveru, že ziskové rozpätie, o ktorom je možné primerane predpokladať, že zodpovedá finančnej situácii výrobného odvetvia Spoločenstva pri neexistencii poškodzujúceho subvencovania zo strany Indie, by malo byť na účely výpočtu rozpätia ujmy stanovené na úrovni 8 %. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(242)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie bolo počas obdobia revízneho prešetrovania v mimoriadne neistej situácii, ktorú je možné z väčšej časti pripísať negatívnym trhovým podmienkam a následnému prepadu spotreby. Z toho dôvodu sa Komisia v posúdení zamerala na pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy vyplývajúcej zo subvencovaného dovozu z Indie.

(243)

Na stanovenie pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy v prípade zrušenia opatrení proti Indii sa analyzovali tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Indii, vývoz z Indie do iných tretích krajín a atraktívnosť trhu Únie.

(244)

V odôvodnení 155 sa dospelo k záveru, že je pravdepodobné, že indickí vyvážajúci výrobcovia budú naďalej vyvážať značné množstvá do Únie, ak by uplynula platnosť opatrení, a dokonca zvýšia súčasné objemy vývozu, a že tento vývoz sa pravdepodobne uskutoční za subvencované ceny.

(245)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 139 a 140, indická kapacita sa odhaduje približne na 160 000 ton v období revízneho prešetrovania, pričom voľná kapacita sa odhaduje na 40 000 až 50 000 ton, čo predstavovalo 29 % až 36 % spotreby Únie počas toho istého obdobia. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 139, indickí vyvážajúci výrobcovia v prípade nárastu dopytu pravdepodobne ďalej zvýšia svoju kapacitu. Ako je uvedené v odôvodnení 142, koncom novembra 2014 indické orgány uložili antidumpingové opatrenia na dovoz grafitových elektródových systémov z Číny. V dôsledku toho sa očakáva, že indickí výrobcovia zvýšia svoj trhový podiel na domácom trhu.

(246)

V dôsledku atraktívnosti trhu Únie, ako je opísané v odôvodneniach 152 až 155, by v prípade zrušenia opatrení bola aspoň časť tejto voľnej kapacity podľa všetkého presmerovaná na trh Únie. Takisto, ako je opísané v odôvodnení 143, indickí výrobcovia sú vo veľkej miere orientovaní na vývoz. Pokiaľ ide o ceny grafitových elektródových systémov, ako sa opisuje v odôvodnení 149, v prípade niektorých krajín určenia vývozu z Indie sa zistili vyššie úrovne cien než v Únii. Avšak vzhľadom na odlišný sortiment výrobkov táto informácie neoslabuje celkové posúdenie, že nová kapacita bude presmerovaná na trh Únie, keďže spoľahlivosť tohto cenového porovnania je obmedzená.

(247)

Ako je uvedené v odôvodnení 146, Rusko uložilo antidumpingové opatrenia na dovoz grafitových elektródových systémov z Indie a vývoz z Indie do Ruska počas posudzovaného obdobia značne klesol. Znamená to, že prístup indických vyvážajúcich výrobcov na tretí hlavný vývozný trh je obmedzený a v dôsledku súčasnej alebo dokonca potenciálne vyššej voľnej kapacity uvedenej v odôvodnení 245 je veľmi pravdepodobné, že indickí vyvážajúci výrobcovia značne zvýšia svoj dovoz dotknutého výrobku na trh Únie v prípade uplynutia platnosti opatrení.

(248)

Ako je preukázané v odôvodnení 185, indické dovozné ceny by bez antidumpingových a vyrovnávacích ciel podhodnotili predajné ceny v Únii o 9 %. Pre nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu vypočítané odhadované rozpätie podhodnotenia ceny bez antidumpingových a vyrovnávacích ciel predstavovalo 12 %. Naznačuje to, aká by mohla byť pravdepodobná cenová úroveň dovozu z Indie v prípade zrušenia opatrení. To znamená, že je pravdepodobné, že tlak na ceny na trhu Únie sa v prípade zrušenia opatrení výrazne zvýši, čím by sa ešte viac zhoršila hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie.

(249)

Pokiaľ ide o objem, zrušenie opatrení by veľmi pravdepodobne umožnilo indickým vyvážajúcim výrobcom získať podiely na trhu Únie. Silný podnet na obnovenie vývozu na trh Únie vo významnom množstve by mal najmä nespolupracujúci vyvážajúci výrobca, ktorý má v súčasnosti vyššiu sadzbu cla vo výške 15,7 %. Ak by sa vyskytla táto situácia, výrobné odvetvie Únie by čelilo okamžitému poklesu svojho objemu predaja a podielu na trhu.

(250)

Z toho vyplýva, že pri absencii opatrení indickí vyvážajúci výrobcovia pravdepodobne zvýšia svoju prítomnosť na trhu Únie, pokiaľ ide o objem dovozu a podiel na trhu za dumpingové a subvencované ceny, ktoré značne podhodnocujú predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Tým sa zvýši tlak na ceny na trhu Únie, čo bude mať negatívny vplyv na ziskovosť a finančnú situáciu výrobného odvetvia Únie. Zároveň sa ešte viac zhorší hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie.

(251)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ak by sa opatrenia zrušili.

(252)

Komisia v súlade s článkom 31 základného nariadenia preskúmala, či by zachovanie existujúcich vyrovnávacích opatrení proti Indii bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(253)

Treba pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní sa prijatie opatrení nepovažovalo v rozpore so záujmom Únie.

(254)

V súlade s článkom 31 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(255)

Na základe toho Komisia preskúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania subvencovania a opätovného výskytu ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(256)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 226, opatrenia umožnili výrobnému odvetviu Únie udržať si svoj podiel na trhu. V odôvodnení 250 sa zároveň dospelo k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie by sa pravdepodobne zhoršila v prípade, že by uplynula platnosť vyrovnávacích opatrení proti Indii. Preto možno dospieť k záveru, že zachovanie opatrení proti Indii by pre výrobné odvetvie Únie bolo prospešné.

(257)

Ako sa uvádza v odôvodnení 16, žiadny dovozca nespolupracoval ani sa neprihlásil v tomto prešetrovaní. Nič preto nenasvedčovalo tomu, že by zachovanie opatrení malo na dovozcov negatívny vplyv, ktorý by prevažoval nad pozitívnym vplyvom týchto opatrení.

(258)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 18, vyplnený dotazník predložilo osem z 53 oslovených používateľov. Štyria z nich používajú grafitové elektródové systémy dovážané z Indie. Ich dovoz predstavoval približne 20 % z celého dovozu dotknutého výrobku z Indie.

(259)

Pripomína sa, že v pôvodnom prešetrovaní sa zistilo, že vplyv uloženia opatrení by nebol z hľadiska používateľov významný. Napriek existencii opatrení počas desiatich rokov používatelia v Únii naďalej získavali dodávky okrem iného aj z Indie. Používatelia nepredložili žiadne informácie, z ktorých by vyplývalo, že mali ťažkosti pri hľadaní iných zdrojov, a v prešetrovaní sa takéto informácie tiež nezistili.

(260)

Okrem toho sa pripomína, že pokiaľ ide o účinok uloženia opatrení na používateľov, v pôvodnom prešetrovaní sa dospelo k záveru, že pri danom zanedbateľnom vplyve nákladov na grafitové elektródové systémy na používateľské odvetvie by nijaké zvýšenie nákladov nemalo významný účinok na používateľské odvetvie. Tieto zistenia boli potvrdené v rámci tohto revízneho prešetrovania, keďže po uložení opatrení neexistujú žiadne náznaky o opaku. Okrem toho, žiadny z týchto štyroch používateľov nepredložil argument proti zachovaniu opatrení.

(261)

Proti pokračovaniu opatrení namietal jeden zväz výrobcov ocele, Nemecký zväz oceliarskeho priemyslu (Wirtschaftsvereinigung Stahl), ktorý tvrdil, že výsledkom opatrení sú konkurenčné nevýhody pre výrobcov ocele v EÚ v porovnaní s výrobcami ocele v iných regiónoch, v ktorých v súvislosti s grafitovými elektródovými systémami neboli uložené žiadne opatrenia. Zväz tvrdil, že pokračovanie opatrení by umožnilo výrobnému odvetviu Únie mať naďalej dominantné postavenie. Z vývoja vývozu z Indie však zreteľne vyplýva, že po uložení opatrení dovoz z Indie počas posudzovaného obdobia pokračoval. Okrem toho sa prešetrovaním ukázalo, že grafitové elektródové systémy čoraz viac prenikajú na trh Únie z viacerých iných tretích krajín.

(262)

Na základe toho a v súlade so závermi prijatými v pôvodnom prešetrovaní sa očakáva, že pokračovanie opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na používateľov a že preto neexistujú žiadne presvedčivé dôvody vedúce k záveru, že nie je v záujme Únie predĺžiť platnosť súčasných opatrení.

(263)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že z hľadiska záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti predĺženiu platnosti existujúcich vyrovnávacích opatrení na dovoz z Indie.

(264)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, z ktorých vychádzal zámer zachovať platné vyrovnávacie opatrenia. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok k zverejneným informáciám. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili.

(265)

Z uvedených odôvodnení vyplýva, že podľa článku 18 základného nariadenia by sa vyrovnávacie opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1185/2010 mali zachovať.

(266)

Po poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Indie požiadal Komisiu o zváženie pokračovania opatrení na obdobie dvoch rokov. Prešetrovaním sa však nezistili žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie trvania opatrení na dva roky.

(267)

Vyrovnávacie colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení sú uplatniteľné iba na dovoz dotknutého výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami, a teda uvedenými špecifickými právnickými osobami. Pri dovoze dotknutého výrobku vyrábaného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa sa špecificky neuvádzajú v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s tými, ktoré sú špecificky uvedené, sa tieto sadzby nemôže využívať a dovoz podlieha colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(268)

Každú žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych sadzieb vyrovnávacieho cla (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo obchodných subjektov) je potrebné bezodkladne adresovať Komisii (26) spolu so všetkými príslušnými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny činností spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo obchodných subjektov. V prípade potreby sa potom nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(269)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 (27),

10.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 64/46

(1)

Po antidumpingovom prešetrovaní Rada uložila nariadením (ES) č. 1629/2004 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii (ďalej len „dotknutá krajina“), v súčasnosti patriacich pod číselné znaky KN ex 8545 11 00 (kód TARIC 8545110010) a ex 8545 90 90 (kód TARIC 8545909010).

(2)

Po antisubvenčnom prešetrovaní Rada uložila nariadením (ES) č. 1628/2004 (3) aj konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii.

(3)

Po čiastočnom priebežnom revíznom prešetrovaní ex officio Rada nariadením (ES) č. 1354/2008 (4) zmenila nariadenia (ES) č. 1628/2004 a (ES) č. 1629/2004.

(4)

Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti antidumpingových opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1186/2010 (5) predĺžila platnosť antidumpingových opatrení. Po revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti vyrovnávacích Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1185/2010 (6) predĺžila platnosť vyrovnávacích opatrení.

(5)

Antidumpingové opatrenia nadobudli formu valorického cla vo výške vo výške 9,4 % a 0 % v prípade dovozu od jednotlivo vymenovaných vývozcov, so sadzbou zostatkového cla vo výške 8,5 %.

(6)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (7) platných antidumpingových opatrení na dovoz určitých systémov grafitových elektród s pôvodom v Indii bola Komisii doručená žiadosť o revízne prešetrovanie podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (8).

(7)

Žiadosť podali spoločnosti SGL Carbon GmbH, TOKAI Erftcarbon GmbH a GrafTech Switzerland SA (ďalej len „žiadatelia“), ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby určitých systémov grafitových elektród v Únii.

(8)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie dumpingu a pokračovanie alebo opätovný výskyt ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(9)

Keďže Komisia zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (9) (ďalej len oznámenie o začatí revízneho prešetrovania) 15. decembra 2015 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009.

(10)

Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 15. decembra 2015 (10) takisto oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 (11), týkajúceho sa platných konečných vyrovnávacích opatrení na dovoz určitých grafitových elektródových systémov s pôvodom v Indii do Únie.

(11)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Okrem toho Komisia osobitne informovala žiadateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov v Únii, o ktorých je známe, že sa ich toto prešetrovanie týka, ako aj indické orgány o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(12)

Všetky zainteresované strany dostali príležitosť vyjadriť sa k začatiu revízneho prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(13)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia by mohla pristúpiť k výberu vzorky.

(14)

Komisia vo svojom oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja, ktorý možno v rámci dostupného času primerane prešetriť, a to aj vzhľadom na zemepisnú polohu. Táto vzorka sa skladala zo štyroch výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali podľa informácií získaných počas preskúmania postavenia viac ako 80 % celkovej výroby v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. V danej lehote neboli doručené žiadne pripomienky, a preto bola vzorka potvrdená. Vzorka je reprezentatívna, pokiaľ ide o výrobné odvetvie Únie.

(15)

Na to, aby sa Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, požiadala všetkých neprepojených dovozcov, aby jej poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(16)

Žiadny dovozca sa neprihlásil, aby poskytol informácie požadované v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(17)

Komisia zaslala dotazníky všetkým výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, dvom indickým vyvážajúcim výrobcom a 53 používateľom, ktorí sa prihlásili po začatí revízneho prešetrovania.

(18)

Odpovede na dotazníky doručili štyria výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, jeden indický vyvážajúci výrobca a osem používateľov prešetrovaného výrobku. Druhý vyvážajúci výrobca, ktorý spolupracoval v pôvodnom prešetrovaní, a to Graphite India Limited (ďalej len „GIL“), v tomto prešetrovaní nepredložil odpoveď na dotazník.

(19)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na to, aby určila pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a z neho vyplývajúcej ujmy, ako aj záujem Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(20)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(21)

Dotknutým výrobkom sú grafitové elektródy určené na použitie do elektrických oblúkových pecí, s objemovou hmotnosťou 1,65 g/cm3 alebo viac a elektrickým odporom 6,0 μ.Ω.m alebo menej, a konektory na takéto elektródy, tiež dovážané oddelene, s pôvodom v Indii (ďalej len „grafitové elektródové systémy“ alebo „prešetrovaný výrobok“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 8545 11 00 (kód TARIC 8545110010) a ex 8545 90 90 (kód TARIC 8545909010).

(22)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia, majú tieto výrobky:

(23)

Komisia dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(24)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu.

(25)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 18, v tomto prešetrovaní spolupracoval iba jeden indický vyvážajúci výrobca. Počas obdobia revízneho prešetrovania táto spoločnosť pokryla viac ako 95 % vývozu grafitových elektródových systémov z Indie do Únie. Komisia preto usúdila, že na posúdenie vývoznej ceny a dumpingového rozpätia počas obdobia revízneho prešetrovania mala nedostatočné informácie.

(26)

Tento vyvážajúci výrobca však predstavoval len 50 % celkovej výrobnej kapacity a len 40 % až 50 % celkovej výroby grafitových elektródových systémov v Indii počas obdobia revízneho prešetrovania. Jeho vývoz do iných tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania navyše dosahoval len 43 % až 52 % celkového vývozu z Indie do iných tretích krajín (presný podiel jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu z Indie na celkovej indickej výrobe a celkový vývoz nemôžu byť zverejnené z dôvodu zachovania dôvernosti). Z tohto dôvodu a vzhľadom na to, že druhý indický výrobca grafitových elektródových systémov nespolupracoval, Komisia dospela k záveru, že nemá dostatočné informácie na preskúmanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy a musela využiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia s cieľom posúdiť vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení.

(27)

Indické orgány boli náležite informované, že v dôsledku nízkej miery spolupráce zo strany indických vyvážajúcich výrobcov môže Komisia uplatniť článok 18 základného nariadenia. V tejto súvislosti neboli predložené žiadne pripomienky.

(28)

Zistenia uvedené v oddiele 3 preto boli založené na dostupných skutočnostiach. Na tento účel sa použili informácie, ktoré poskytol spolupracujúci vyvážajúci výrobca, informácie zo žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, štatistika Eurostatu, údaje zhromaždené členskými štátmi podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“) a verejne dostupné informácie.

(29)

Komisia najprv preskúmala, či celkový objem predaja na domácom trhu v prípade jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu bol reprezentatívny v zmysle článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu pripadajúci na vyvážajúceho výrobcu predstavoval aspoň 5 % jeho celkového objemu predaja na vývoz prešetrovaného výrobku do Únie v priebehu obdobia revízneho prešetrovania. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(30)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúceho výrobcu s reprezentatívnym predajom na domácom trhu. Prvky, ktoré boli zohľadnené pri vymedzení druhov grafitových elektródových systémov, boli i) to, či sa predávali s konektormi alebo bez nich, ii) ich priemer a iii) ich dĺžka.

(31)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca tvrdil, že skutočnosť, že sa grafitové elektródové systémy vyrábajú z rôznych tried ihlicového koksu (základná surovina), by sa mala zohľadniť pri určovaní rovnakých alebo priamo porovnateľných druhov grafitových elektródových systémov. Prešetrovaním sa skutočne potvrdilo, že spoločnosť vo výrobnom procese používala dva rôzne druhy ihlicového koksu, ktorý sa dováža a je vyššej kvality a že bežný ihlicový koks sa získava na indickom trhu. Takisto sa potvrdilo, že druh použitého koksu určuje výrobné náklady a cenu finálneho výrobku.

(32)

Z toho dôvodu a s cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie Komisia na účely výpočtu dumpingu rozdelila všetky druhy výrobkov na výrobky nižšej triedy a na výrobky vyššej triedy.

(33)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na jeho domácom trhu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu predaja na vývoz rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku do Únie. Komisia zistila, že tieto druhy výrobku sú reprezentatívne.

(34)

Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania pre každý druh výrobku s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočnú predajnú cenu na domácom trhu.

(35)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(36)

Normálna hodnota je v tomto prípade vážený priemer cien všetkých predajov tohto druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania.

(37)

Normálna hodnota je skutočnou domácou cenou jednotlivých druhov výrobku len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

(38)

Ak neexistoval predaj niektorého druhu podobného výrobku v bežnom obchode alebo takýto predaj bol nedostatočný, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(39)

V prípade takýchto druhov výrobku bola normálna hodnota vytvorená spočítaním priemerných výrobných nákladov podobného výrobku jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia revízneho prešetrovania:

(40)

V prípade druhov výrobku, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítal vážený priemer PVA výdavkov a zisk zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchode na domácom trhu.

(41)

Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyvážal do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena bola preto cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(42)

Počas overovania na mieste bolo zistených viacero chýb vo vývozných cenách, ktoré nahlásil spolupracujúci vývozca. Tieto chyby boli opravené a vyvážajúci výrobca bol náležitým spôsobom informovaný.

(43)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu uvedenú vyššie na základe ceny zo závodu.

(44)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. V oprávnených a odôvodnených prípadoch sa vykonali úpravy s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakládku a pomocné náklady, nákladov na balenie, úvery, bankové poplatky a vyrovnávacie clo, ktoré platí spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(45)

Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca žiadal o úpravu s cieľom zohľadniť dovozné poplatky za suroviny v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia s odôvodnením, že za grafitové elektródové systémy vyrobené na spotrebu v Indii sa platia dovozné poplatky, ale tieto poplatky sa pri predaji výrobku na vývoz do Únie vracajú prostredníctvom systému vrátenia cla (ďalej len „DDS“). Prešetrovaním sa však zistilo, že medzi sumami DDS prijatými za vývoz grafitových elektródových systémov a skutočne zaplateným clom za zapracovanú dovezenú surovinu neexistuje priame prepojenie. Usúdilo sa preto, že vyvážajúci výrobca nepreukázal, že vrátené clo za predaj na vývoz bolo zahrnuté do ceny na domácom trhu. Bolo to potvrdené aj v odôvodneniach 38 až 42 súbežného antisubvenčného prešetrovania, v ktorom sa stanovilo, že DDS predstavuje subvenciu vo forme finančného príspevku indickej vlády a nemôže sa považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla. Úprava sa preto nemôže schváliť.

(46)

Spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca okrem toho žiadal o úpravu na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia s odôvodnením, že dovozné poplatky sa vraj platia za podobný výrobok, ak je určený na spotrebu v Indii, ale pri predaji výrobku na vývoz do Únie sa nevyberajú z dôvodu systému predbežných povolení (ďalej len „AAS“). Prešetrovaním sa však zistilo, že nie je zavedený žiadny systém, ktorý by umožňoval potvrdiť, že sa surovina dovážaná bez cla v rámci systému AAS zapracúva výlučne do vyvážaných grafitových elektródových systémov. Komisia preto usudzuje, že vyvážajúci výrobca nepreukázal, že nezaplatené clo za predaj na vývoz bolo zahrnuté do ceny na domácom trhu. Bolo to potvrdené aj v odôvodneniach 59 až 62 súbežného antisubvenčného prešetrovania, v ktorom sa stanovilo, že AAS predstavuje subvenciu vo forme finančného príspevku indickej vlády a nemôže sa považovať za prípustný systém vrátenia cla ani za systém náhradného vrátenia cla. Táto úprava sa preto nemôže schváliť.

(47)

Ako je stanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota podľa jednotlivých druhov sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu prešetrovaného výrobku. Na základe tejto metodiky predstavuje dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia revízneho prešetrovania 29,8 %.

(48)

Počas overovania na mieste v priestoroch jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v Indii táto spoločnosť tvrdila, že by sa mala zohľadniť údajne výrazná kolísavosť cien hlavnej suroviny (ihlicový koks) počas obdobia revízneho prešetrovania a požiadala Komisiu, aby na tento účel vypočítala dumpingové rozpätie pre jednotlivé štvrťroky. Takto by sa preukázalo, že počas obdobia revízneho prešetrovania nedošlo k žiadnemu dumpingu. V tejto súvislosti spoločnosť predložila na konci overovania na mieste štvrťročné výrobné náklady.

(49)

Keďže toto tvrdenie nebolo predložené v skoršej fáze konania ani v odpovedi na dotazník, Komisia ho nemohla riadne overiť ani určiť, či boli poskytnuté údaje úplné a presné.

(50)

V každom prípade sa na základe údajov poskytnutých pri overení na mieste stanovilo, že jednotkové výrobné náklady na jednotlivé druhy výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania zo štvrťroka na štvrťrok klesali v prípade niektorých druhov výrobku, ale nie všetkých. V prípade viacerých kontrolných čísel výrobku sa jednotkové výrobné náklady zvýšili v poslednom štvrťroku. Jednotková vývozná cena zaznamenala podobný klesajúci trend s výnimkou posledného štvrťroka, počas ktorého sa vývozné ceny zvýšili, a to s výnimkou dvoch druhov výrobku. Spoločnosť vyviezla v každom štvrťroku obdobia revízneho prešetrovania významné objemy, ktoré boli rozdelené do jednotlivých štvrťrokov, ako sa uvádza v tabuľke (presné údaje o objemoch nemožno zverejniť z dôvodu zachovania dôvernosti). Okrem toho sa každom štvrťroku nepredávali všetky druhy výrobku; spomedzi 23 druhov výrobku, ktoré spolupracujúci vyvážajúci výrobca predáva na trhu Únie, sa v každom štvrťroku predávalo len šesť druhov.

(51)

Dumpingové rozpätia vypočítané pre každý štvrťrok podľa metodiky vysvetlenej v odôvodneniach 29 až 47 svedčia o značnom dumpingu v každom štvrťroku obdobia revízneho prešetrovania.

Tabuľka 1

(52)

Tvrdenie spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, že výsledok výpočtu jeho dumpingového rozpätia pre každý štvrťrok by ukázal neexistenciu dumpingu, preto bolo nesprávne. Dumpingové rozpätia boli značné v každom štvrťroku a podobne priemerné dumpingové rozpätie počas obdobia revízneho prešetrovania vypočítané na základe týchto štvrťročných rozpätí zostali na značnej úrovni, konkrétne 19,3 %.

(53)

Zatiaľ čo dumpingové rozpätia v jednotlivých štvrťrokoch vypočítané na základe druhov výrobkov majú kolísavý trend (zvyšovanie medzi obdobím október 2014 – december 2014 a obdobím január 2015 – marec 2015 a potom znižovania medzi obdobím január 2015 – marce 2015 až do konca obdobia revízneho prešetrovania), postupné znižovanie výrobných nákladov počas obdobia revízneho prešetrovania nemalo uvádzaný vplyv. V skutočnosti treba poznamenať, že zníženie dumpingového rozpätia bolo čiastočne spôsobené zvýšením vývoznej ceny. Treba pripomenúť, že žiadosť spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu o štvrťročné dumpingové rozpätie bolo založené iba na výkyvoch cien surovín. Komisia preto dospela k záveru, že poskytnuté informácie nespochybňujú zistenia o dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania a v dôsledku toho zistenia o pokračovaní dumpingu v odôvodneniach 57 až 87.

(54)

Po poskytnutí informácií jediný spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca tvrdil, že na výpočet ziskovosti použitej pri vytvorení normálnej hodnoty by Komisia mala rozlišovať medzi výrobkami vyrobenými z domáceho koksu na jednej strane a výrobkami vyrobenými z dovezeného ihlicového koksu na strane druhej. Je tomu tak z dôvodu rozdielneho používania týchto výrobkov. Ďalej tvrdil, že na trhu Únie sa predávajú len výrobky vyrobené z dovezeného ihlicového koksu, ktoré sa používajú v elektrických oblúkových peciach s vysokým výkonom, a že ziskovosť použitá na vytvorenie normálnej hodnoty by sa preto mala vypočítať len na základe týchto druhov výrobkov. Počas vypočutia pred Komisiou po poskytnutí informácií spoločnosť HEG vysvetlila, že na základe týchto tvrdení by Komisia na vytvorenie normálnej hodnoty nemala použiť vážený priemer miery ziskovosti vypočítaný na základe všetkých predajov na domácom trhu. Spoločnosť HEG tvrdila, že Komisia by mala vypočítať dve odlišné miery ziskovosti so zohľadneným pôvodom koksu a náležite ich uplatniť pri vytvorení normálnej hodnoty.

(55)

V odpovedi na dotazník spoločnosť HEG uviedla pre každý druh výrobku pôvod suroviny a výkonnosť grafitových elektródových systémov. Pri zohľadnení len týchto dvoch prvkov však z porovnania medzi druhmi výrobku predávanými na trhu Únie a druhmi predávanými na indickom trhu vyplynulo, že spoločnosť HEG predávala počas obdobia revízneho prešetrovania tie isté druhy výrobku na oboch trhoch. Prvá časť tvrdenia je preto vecne nesprávna.

(56)

Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodneniach 39 a 40, Komisia použila na vytvorenie normálnej hodnoty vážený priemerný zisk všetkých predajov podobného výrobku na domácom trhu v bežnom obchode počas obdobia revízneho prešetrovania podľa článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Použitím jednotlivých mier zisku pre každý druh výrobku, ktoré spoločnosť navrhla počas vypočutia uvedeného v odôvodnení 54, by dumpingové rozpätie uvedené v odôvodnení 47 kleslo len o 3,2 percentuálneho bodu na 26,7 %. Toto zníženie preto nemá významný vplyv na zistenia Komisie týkajúce sa dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania a v dôsledku toho zistenia týkajúce sa pokračovania dumpingu v odôvodneniach 57 až 87.

(57)

Po zistení značného dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania Komisia analyzovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení. Analyzovali sa tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Indii, vývoz z Indie do ostatných tretích krajín a atraktívnosť trhu Únie.

(58)

Ako sa uvádza v odôvodnení 25, spolupracoval iba jeden vyvážajúci výrobca v Indii, ktorý predstavoval iba polovicu z celkovej indickej výrobnej kapacity. Zistenia uvedené v ďalších oddieloch sa preto zakladali na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Komisia v tejto súvislosti použila informácie, ktoré poskytol spolupracujúci vyvážajúci výrobca, žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, databázu OSN, informácie, ktoré poskytla indická vláda v súbežnom antisubvenčnom prešetrovaní uvedenom v odôvodnení 10, ako aj verejne dostupné informácie.

(59)

Na základe verejných finančných informácií a overených údajov spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu (12)  (13) obaja indickí výrobcovia po predchádzajúcom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti uvedenom v odôvodnení 4 zvýšili svoju výrobnú kapacitu o 27 %. Celková výrobná kapacita v Indii dosiahla na konci RIP 160 000 ton za rok, s rovnakým podielom u týchto dvoch výrobcov (14). Prešetrovaním sa okrem toho zistilo, že indickí vyvážajúci výrobcovia v prípade nárastu dopytu pravdepodobne ďalej zvýšia svoju kapacitu (15).

(60)

Objem výroby oboch indických výrobcov sa počas obdobia revízneho prešetrovania pohyboval v rozmedzí od 110 000 do 120 000 ton. Na základe skôr uvedených skutočností sa celková indická voľná kapacita odhadovala na 40 000 až 50 000 ton, čo predstavovalo 29 % až 36 % spotreby Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(61)

Zvýšenie kapacity sa uskutočnilo súbežne s poklesom spotreby grafitových elektródových systémov v Indii a na celom svete. Grafitové elektródové systémy sa používajú najmä v odvetví elektrickej ocele, konkrétne sa používajú v oceliarskych závodoch na tavenie oceľového šrotu. Vývoj spotreby grafitových elektródových systémov je preto vo vzájomnom vzťahu s vývojom výroby elektrickej ocele a sleduje podobné trendy. Prešetrovaním sa zistilo, že výroba elektrickej ocele v Indii a na celom svete sa medzi rokom 2012 a obdobím revízneho prešetrovania znížila (16) a výrobná kapacita grafitových elektródových systémov v Indii sa zvýšila.

(62)

Koncom novembra 2014 indické orgány uložili antidumpingové opatrenia na dovoz grafitových elektródových systémov z Číny (17). Očakáva sa, že indickí výrobcovia zvýšia svoj podiel na domácom trhu.

(63)

Na základe verejných finančných výkazov sa zistilo, že obaja indickí vyvážajúci výrobcovia sú orientovaní na vývoz (18)  (19) a počas obdobia revízneho prešetrovania vyvážali približne 60 % zo svojej celkovej výroby.

(64)

Únia napriek platným opatreniam zostala dôležitým cieľom vývozu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu HEG. Vývoz spoločnosti HEG predstavoval v RIP 10 % až 17 % z celkového predaja z hľadiska hodnoty a 10 % až 20 % z hľadiska objemu. Nespolupracujúca indická spoločnosť GIL vyvážala do Únie počas RIP veľmi malé objemy. Toto je však potrebné vnímať v súvislosti s antidumpingovými a vyrovnávacími clami uplatniteľnými na spoločnosť GIL (spolu 15,7 %) v porovnaní so spoločnosťou HEG (spolu 7 %).

(65)

Kvôli absencii akéhokoľvek iného spoľahlivejšieho zdroja na stanovenie objemov vývozu z Indie na trhy iných tretích krajín sa použila databáza Organizácie Spojených národov. Podľa tejto databázy sa vývoz do iných tretích krajín medzi rokmi 2012 a 2013 zvýšil o 43 % a následne sa v rokoch 2014 a 2015 znížil o 38 % v porovnaní s rokom 2013. Celkovo objem vývozu medzi rokom 2012 a obdobím revízneho prešetrovania klesol (o 10 %). Hlavnými krajinami určenia pre vývoz z Indie boli v roku 2015 Spojené štáty americké, Saudská Arábia, Irán, Turecko a Spojené arabské emiráty, Kórejská republika, Egypt. Od roku 2012 do roku 2015 sa vývoz z Indie do niektorých z týchto krajín určenia zvýšil (ako napr. do Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Spojených štátov amerických), zatiaľ čo do niektorých iných (do Iránu, Turecka, Kórejskej republiky, Egypta) sa znížil, pričom celkovo sa znížil o 9 %.

(66)

Zatiaľ čo v roku 2012 bolo Rusko tretím najväčším vývozným trhom pre indických výrobcov z hľadiska objemu, potom ako Rusko v decembri 2012 uložilo valorické clo na dovoz grafitových elektródových systémov z Indie od 16,04 % do 32,83 % (20), vývoz z Indie do Ruska klesol zo 4 415 ton na 638 ton v roku 2015, t. j. o 86 %.

(67)

Tieto informácie o objeme vývozu v databáze OSN by sa dali porovnať s informáciami, ktoré indická vláda poskytla v súbežnom antisubvenčnom prešetrovaní, t. j. so štatistikou Generálneho riaditeľstva pre obchodné spravodajstvo a štatistiku (ďalej len „DGCIS“), v ktorej možno vypozorovať podobné trendy ako v databáze OSN.

(68)

Objem vývozu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu HEG do iných tretích krajín navyše tiež nasledoval podobný trend, t. j. zvýšenie objemu vývozu do iných tretích krajín od roku 2012 do roku 2013 a pokles od roku 2014 do RIP s celkovo klesajúcim trendom počas posudzovaného obdobia. Treba však poznamenať, že napriek tomuto zníženiu objemu vývozu zostala celková úroveň v RIP značná, a to v rozsahu od 20 000 ton do 30 000 ton.

(69)

Pokiaľ ide o úrovne vývozných cien, prešetrovaním sa na základe databázy OSN zistilo, že indické vývozné ceny do určitých krajín ako Spojené štáty americké a Kórejská republika, ktoré boli v období od roku 2012 do roku 2014 v priemere nižšie než ceny v EÚ, v roku 2015 stúpli na približne rovnakú úroveň ako ceny v EÚ. Navyše indické vývozné ceny do iných krajín, ako napríklad Saudská Arábia boli v období rokov 2012 až 2014 nižšie než ceny v EÚ a v roku 2015 prevýšili ceny v EÚ. Okrem toho vývoz z Indie do určitých iných krajín, ako napríklad Turecko bol naďalej nižší než ceny v EÚ počas celého posudzovaného obdobia. Treba však poznamenať, že pri cenách v tejto databáze sa nerozlišuje medzi jednotlivými druhmi výrobku a spoľahlivosť takéhoto cenového porovnania je preto obmedzená.

(70)

Z analýzy informácií o vývozných cenách na trhy iných tretích krajín spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu vyplýva, že počas rokov 2012 a 2014 boli priemerné ceny na trhu Únie vyššie ako priemerné ceny spoločnosti HEG na iných tretích trhoch (upravené na báze kalendárneho roku, keďže údaje boli poskytnuté na základe finančného roku) a počas obdobia revízneho prešetrovania boli priemerné ceny na trhu Únie nižšie ako priemerné ceny spoločnosti HEG na iných tretích trhoch.

(71)

K dispozícii neboli žiadne iné údaje na určenie presných úrovní cien indických vyvážajúcich výrobcov na trhy iných tretích krajín.

(72)

Atraktívnosť trhu Únie bola preukázaná skutočnosťou, že napriek platným antidumpingovým a vyrovnávacím clám indické grafitové elektródové systémy naďalej vstupovali na trh Únie. V priebehu posudzovaného obdobia bola India po Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“) stále druhou najväčšou vyvážajúcou krajinou do Únie. India si napriek poklesu medzi rokom 2012 a obdobím revízneho prešetrovania udržala svoj vývoz do Únie v značnom objeme a podiele na trhu, ako je vysvetlené ďalej v odôvodnení 100.

(73)

Možný vývoj vývozného predaja do Únie v prípade, ak by sa umožnilo uplynutie platnosti opatrení, treba chápať v súvislosti s celkovým poklesom spotreby grafitových elektródových systémov v Indii a na celom svete v kombinácii s voľnou kapacitou v Indii. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tým zvýši tlak na indických vyvážajúcich výrobcov ďalej objavovať vývozné trhy, najmä pri zvážení ich obchodného modelu orientovaného na vývoz. Preto, ak by sa opatrenia v rámci Únie zrušili a prístup na trh by bol bez antidumpingového a vyrovnávacieho cla, je naozaj pravdepodobné, že veľká časť dostupnej voľnej kapacity sa použije na vývoz na trh Únie. Najmä ak z prešetrovania vyplýva, že zatiaľ čo na niektorých vývozných trhoch (ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Spojené štáty americké) vývoz z Indie v roku 2015 narástol, celkový vývoz z Indie na trhy iných tretích krajín mal klesajúci trend. Naznačuje to, že niektoré tretie krajiny majú zrejme obmedzenú kapacitu absorbovať dodatočné vyvezené množstvá.

(74)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 66, Rusko uložilo antidumpingové clo na dovoz grafitových elektródových systémov z Indie. Indickí vyvážajúci výrobcovia tak majú obmedzený prístup na tento trh a nemôžu zvýšiť alebo presmerovať svoje objemy vývozu do Ruska, ako nasvedčuje pokles vývozu do tejto krajiny určenia od roku 2012.

(75)

Na základe toho je pravdepodobné, že indickí vyvážajúci výrobcovia budú naďalej vyvážať značné množstvá do Únie, ak by uplynula platnosť opatrení, a dokonca zvýšia svoje súčasné objemy vývozu, ak sa vezme do úvahy ich značná voľná kapacita. Je to naozaj pravdepodobné v prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý bude stimulovaný k ďalšiemu zvyšovaniu svojho už aj tak významného zastúpenia na trhu Únie, a ešte viac v prípade nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorého úrovne ciel sú vyššie v porovnaní so spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom a ktorý takmer prestal vyvážať na trh Únie.

(76)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že i) dovoz z Indie naďalej vstupoval na trh Únie za značne dumpingové ceny a vo významných množstvách; ii) obaja indickí výrobcovia sú orientovaní na vývoz a majú voľnú kapacitu, ktorá by sa mohla použiť na zvýšenie objemu vývozu do Únie za dumpingové ceny; iii) celosvetová spotreba má klesajúcu tendenciu, čo obmedzuje možnosti vývozu na trhy určitých iných tretích krajín; iv) existenciou antidumpingových opatrení v Rusku proti indickým grafitovým elektródovým systémom sa ďalej obmedzujú možnosti vývozu pre indických vyvážajúcich výrobcov.

(77)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že existuje pravdepodobnosť pokračovania ujmy, ak by sa opatrenia zrušili.

(78)

Po poskytnutí informácií jediný spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca, spoločnosť HEG, tvrdil, že Komisia v posúdení pravdepodobnosti pokračovania dumpingu nezohľadnila skutočnosti týkajúce sa obdobia po období revízneho prešetrovania. V tejto súvislosti spolupracujúci indický vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia pri uplatnení článku 18 základného nariadenia nezohľadnila skutočnosť, že spoločnosť GIL, druhý indický výrobca grafitových elektródových systémov, investoval do výrobného závodu v Únii, a to Graphite Cova GmbH (ďalej len „GIL Cova“). Spoločnosť HEG ďalej tvrdila, že spoločnosť GIL má strategickú dlhodobú zmluvu na predaj pečených zelených elektród („baked green electrodes“), ktoré sú polotovarom, svojmu závodu na grafitizáciu GIL Cova. Spoločnosť HEG takisto tvrdila, že z dôvodu strategickej investície spoločnosti GIL je záver Komisie o tom, že sa vývoz z Indie do Únie bude zvyšovať, nesprávny a že zistenia o voľnej kapacite oboch indických výrobcov, ktorá je dostupná pre vývoz, sú založené len na domnienkach. Spoločnosť HEG ďalej uviedla, že uplynutie platnosti opatrení nepovedie k zvýšeniu objemu dovozu do Únie vzhľadom na klesajúci trend vývozu z Indie do Únie (vrátane vývozu spoločnosti HEG do Únie) po období revízneho prešetrovania.

(79)

Okrem toho, spoločnosť HEG tvrdila, že jej plány na zvýšenie výrobnej kapacity boli len predstavou jej predsedu so zreteľom nepriaznivý ekonomický scenár v roku 2010. Vo výročnej správe spoločnosti HEG za rok, ktorý sa skončil 31. marca 2016, správna rada v roku 2016 už nerokovala o žiadnych nových návrhoch na expanziu.

(80)

Pokiaľ ide o porovnanie cien, ktoré Komisia uskutočnila v odôvodneniach 69 a 70 so zreteľom na vývoz na trhy iných tretích krajín, spoločnosť HEG predložila analýzu svojich priemerných cien CIF/CFR do štyroch iných tretích krajín, ktoré porovnala so svojimi priemernými cenami CIF do Únie a dospela k záveru, že jej priemerné ceny do daných štyroch iných tretích krajín sú vo všeobecnosti vyššie než jej ceny do Únie. Spoločnosť HEG preto tvrdila, že trh Únie s nižšími cenovými úrovňami by bol oproti tomu menej atraktívny.

(81)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti HEG týkajúce sa investícií spoločnosti GIL do spoločnosti GIL Cova, objem vývozu spoločnosti GIL na trh Únie bol počas posudzovaného obdobia veľmi malý. Usudzuje sa však, že tomu tak nie je len z dôvodu investície spoločnosti GIL do COVA GIL, ale hlavne z dôvodu vysokého antidumpingového a vyrovnávacieho cla, ktoré sa uplatňujú na vývoz spoločnosti GIL z Indie do Únie (spolu 15,7 %). Ak by sa antidumpingové a/alebo vyrovnávacie opatrenia zrušili, spoločnosť GIL by pravdepodobné obnovila vývoz do Únie napriek svojej investícii do GIL Cova, a to aj vzhľadom na svoju dostupnú voľnú kapacitu a atraktívnosť trhu Únie, ako je opísané v odôvodneniach 72 až 75.

(82)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti HEG týkajúce sa trendu vývozu po období revízneho prešetrovania, treba zdôrazniť, že tento vývoz sa uskutočnil v čase platnosti antidumpingových a vyrovnávacích opatrení. A preto, hoci objem vývozu spoločnosti HEG po období revízneho prešetrovania klesal, vývoz spoločnosti HEG do Únie sa pravdepodobne zvýši, ak sa antidumpingové a/alebo vyrovnávacie opatrenia zrušia, keďže spoločnosť HEG napriek zavedeným opatreniam naďalej vyvážala na trh Únie za značne dumpingové ceny, ďalej vzhľadom na jej obchodný model orientovaný na vývoz a jej voľnú kapacitu, v prípade ktorej nie je vylúčené, že sa v budúcnosti zvýši, ak sa zvýši dopyt po jej výrobkoch, ako je opísané v odôvodneniach 59 až 75.

(83)

Okrem toho sa v súvislosti s úmyslom spoločnosti HEG zvýšiť kapacitu zdôrazňuje, že počas overovania na mieste v roku 2016 spoločnosť HEG ukázala tímu, ktorý sa zaoberal prešetrovaním, krátky film s prehľadom o skupine HEG. Jedným z prvkov predstavených v tomto filme boli budúce plány spoločnosti zvýšiť svoju výrobnú kapacitu. Zástupcovia spoločnosti počas overovania na mieste navyše vysvetlili, že tieto plány sú momentálne odložené na neskôr, keďže spoločnosť nevyužíva svoju kapacitu naplno a vzhľadom na pokles celosvetového dopytu. V prípade zrušenia antidumpingových a/alebo vyrovnávacích opatrení je preto pravdepodobné, že dopyt po indických grafitových elektródových systémoch na trhu Únie sa zvýši a že spoločnosť HEG preto bude mať motiváciu na zvýšenie svojej kapacity, aby vyhovela dopytu.

(84)

Pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti HEG týkajúce sa cenových rozdielov medzi trhom Únie a trhmi iných tretích krajín, zdôrazňuje sa, že porovnanie, ktoré uskutočnila Komisia v odôvodneniach 69 a 70, sa týka priemerných cien indických vyvážajúcich výrobcov na iných tretích trhoch a priemerných cien výrobcov z Únie na trhu Únie, a nie priemerných cien indických výrobcov na trhu Únie. Treba pripomenúť, že priemerná cena spoločnosti HEG na trhu Únie je na značne dumpingovej úrovni, ktorá podhodnocuje priemerné ceny výrobcov z Únie, a preto nie je vhodná na predmetné porovnanie.

(85)

Tvrdenie spoločnosti HEG sa vzhľadom na uvedené zamietajú.

(86)

Jedna ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že vzhľadom na nízku spotrebu energie ako hlavného nákladového faktora a nízke náklady práce majú indickí výrobcovia jasné komparatívne výhody z hľadiska nákladovej efektívnosti. Treba však poznamenať, že prešetrovaním sa zistilo, že hlavným nákladovým faktorom vo výrobnom procese grafitových elektródových systémov v Indii je skutočne koks, a nie energia či práca. V každom prípade, aj keby pre indických výrobcov existovala komparatívna výhoda, na vývoznú cenu a normálnu hodnotu by to malo mať podobný účinok, a teda žiadny vplyv na dumpingové rozpätie. Toto tvrdenie je preto vecne nesprávne a zamieta sa.

(87)

Záver Komisie týkajúci sa pravdepodobnosti pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení sa preto potvrdzuje.

(88)

V priebehu obdobia revízneho prešetrovania vyrábali podobný výrobok ôsmi výrobcovia (dve samostatné spoločnosti a dve skupiny). V zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia tvoria títo výrobcovia „výrobné odvetvie Únie“.

(89)

Ako sa uvádza v odôvodnení 61, situácia v odvetví grafitových elektródových systémov je úzko spojená s odvetvím elektrickej ocele, v ktorom sa grafitové elektródové systémy používajú v elektrických oceliarskych peciach na tavenie oceľového šrotu. V tejto súvislosti prevládali počas posudzovaného obdobia negatívne podmienky na trhu v odvetví elektrickej ocele, ktorý zaznamenal pokles spotreby, čo sa odráža aj v spotrebe grafitových elektródových systémov.

(90)

Vzhľadom na skutočnosť, že existujú len dvaja vyvážajúci výrobcovia dotknutého výrobku v Indii, údaje týkajúce sa dovozu grafitových elektródových systémov z Indie a iných tretích krajín do Európskej únie nie sú uvedené v presných číslach, aby sa zachovala dôvernosť podľa článku 19 základného nariadenia.

(91)

Komisia stanovila spotrebu Únie sčítaním:

(92)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

(93)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii znížila o 8 %. Presnejšie povedané, spotreba v Únii klesla v roku 2013 o 7 %, medzi rokmi 2013 a 2014 sa zlepšila o 4 % a následne od roku 2014 po obdobie revízneho prešetrovania opäť klesla o 5 %.

(94)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 61 a 89, celkový pokles dopytu bol výsledkom negatívnych trhových podmienok prevládajúcich v odvetví elektrickej ocele, keďže objem predaja grafitových elektród odráža vývoj objemu výroby ocele v elektrických peciach.

(95)

Po poskytnutí informácií spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Indie tvrdil, že v analýze trhového podielu a spotreby sa mal vziať do úvahy aj dovoz, ktorý uskutočnili výrobcovia z Únie zo svojich prepojených spoločností v Spojených štátoch amerických, Mexiku, Japonsku a Malajzii a ktorý sa za posledné tri roky významne zvýšil.

(96)

Dovoz zo všetkých ostatných tretích krajín sa pri výpočte spotreby v Únii riadne zohľadnil, ako je vysvetlené v odôvodnení 91, a preto sú v celkovej spotrebe riadne zohľadnené. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(97)

Počas posudzovaného obdobia objem dovozu klesal. Výrazne klesol v roku 2013 (o 43 %), oživil sa v roku 2014 a opäť klesol v období revízneho prešetrovania. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia zaznamenal pokles o 26 %.

(98)

Komisia určila podiel dovozu na trhu na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 91.

(99)

Podiel na trhu vykazoval podobný trend ako objem dovozu, t. j. pokles medzi rokmi 2012 a 2013, nárast medzi rokmi 2013 a 2014, a potom opätovný pokles medzi rokmi 2014 a obdobím revízneho prešetrovania. Celkový podiel na trhu klesol v priebehu obdobia revízneho prešetrovania v porovnaní s rokom 2012 o 1,2 percentuálneho bodu.

(100)

Podiel dovozu z Indie na trhu na začiatku posudzovaného obdobia bol v rozmedzí od 6 % do 7 %. Do konca obdobia revízneho prešetrovania klesol v rozmedzí od 4 % do 5 %.

(101)

Komisia určila trend cien indického dovozu na základe údajov zaznamenaných v databáze podľa článku 14 ods. 6 Vo všeobecnosti boli v súlade s cenami, ktoré zaznamenal spolupracujúci vyvážajúci výrobca.

(102)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 4

Dovozná cena  (21)

(103)

Priemerné dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili celkovo o 14 %. Dovozné ceny medzi rokmi 2012 a 2013 vzrástli o 5 %, v roku 2014 sa znížili o 16 % a v RIP sa ďalej znížili o 3 %.

(104)

Komisia určila podhodnotenie ceny počas obdobia revízneho prešetrovania porovnaním i) vážených priemerných predajných cien podľa druhu výrobku výrobcov z Únie zahrnutých do vzorky, účtovaných neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, ktoré sú upravené na úroveň cien zo závodu, a ii) zodpovedajúcich vážených priemerných cien podľa druhu výrobku v prípade dovozu od spolupracujúceho indického výrobcu, účtovaných prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, ktoré sú stanovené na základe CIF (náklady, poistenie a prepravné) a náležite upravené o antidumpingové/vyrovnávacie clo a náklady po dovoze.

(105)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobkov pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia revízneho prešetrovania.

(106)

Pri porovnaní sa v prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu ukázalo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia ceny počas obdobia revízneho prešetrovania vo výške 3 % na trhu Únie. Avšak po odpočítaní antidumpingového a vyrovnávacieho cla z výpočtov by rozpätie podhodnotenia ceny predstavovalo 9 %. Pokiaľ ide o nespolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, počas obdobia revízneho prešetrovania sa doviezli len veľmi malé množstvá. Komisia však urobila odhad podhodnotenia cien. Pri odpočítaní zavedených antidumpingových a vyrovnávacích ciel z výpočtov zistila rozpätie podhodnotenia cien vo výške 12 %. Tento odhad však vychádza z veľmi malého objemu dovozu a z dôvodu nespolupráce v ňom nie sú zohľadnené druhy výrobku. Jeho spoľahlivosť je preto obmedzená.

(107)

V súlade so znížením spotreby sa objem dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín znížil v období medzi rokom 2012 a RIP o 10 %. Podiel dovozu zo všetkých ostatných tretích krajín na trhu bol počas posudzovaného obdobia v rozmedzí od 22 % do 23 %. Hlavný dovoz bol z Číny, USA, Mexika, Ruska a Japonska, ktoré boli počas RIP jedinými krajinami s individuálnym podielom na trhu vyšším ako 1 %.

(108)

Ceny dovozu z USA, Japonska a Mexika boli vyššie ako ceny vývozcov z Indie a ceny výrobcov z Únie. Podiel dovozu z USA a Mexika na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o menej ako 1 percentuálny bod. Podiel dovozu z Japonska na trhu sa počas posudzovaného obdobia znížil o 1,5 percentuálneho bodu.

(109)

Ceny dovozu z Číny a Ruska boli nižšie ako ceny vývozcov z Indie a ceny výrobcov z Únie (okrem roku 2012 v prípade Ruska). Podľa informácií, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie v rámci žiadosti o revízne prešetrovanie, súvisí časť dovozu z Číny s grafitovými elektródovými systémami s malým priemerom (menším ako 400 milimetrov), kým väčšina indického dovozu a výroba výrobného odvetvia Únie spočíva v grafitových elektródových systémoch s veľkým priemerom (22) (väčším ako 400 mm), ktoré sú drahšie.

(110)

Podiel dovozu z Číny na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 1 percentuálny bod a počas obdobia revízneho prešetrovania bol v rozmedzí od 10 % do 11 %, kým podiel dovozu z Ruska na trhu bol počas obdobia revízneho prešetrovania v rozmedzí len od 2 % do 3 % a za posudzované obdobie sa zvýšil o 0,3 percentuálneho bodu. K tomuto zvýšeniu však nedošlo na úkor trhového podielu výrobného odvetvia Únie, ktorý sa za posudzované obdobie, ako je vysvetlené v odôvodnení 123, zvýšil o 1,9 percentuálneho bodu.

(112)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(113)

Ako sa uvádza v odôvodnení 14, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(114)

Komisia na účely stanovenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, výročných správach nespolupracujúceho výrobcu z Únie a overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov z vyplnených dotazníkov zaslaných výrobcami z Únie zaradenými do vzorky. Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky. O oboch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne, pokiaľ ide o hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(115)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie sa z dumpingu v minulosti.

(116)

Mikroekonomické ukazovatele sú tieto: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(117)

V prípade oboch súborov údajov sa skonštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(118)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity výrobcov z Únie