25.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/1

(1)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2251 (2) bolo prijaté 4. októbra 2016 a uverejnené 15. decembra 2016. Stanovujú sa v ňom predpisy pre včasnú, presnú a primerane oddelenú výmenu kolaterálu, ak derivátové zmluvy nie sú zúčtované centrálnou protistranou, a obsahuje viacero podrobných požiadaviek, ktoré musí skupina splniť na to, aby jej mohla byť udelená výnimka zo zloženia marže pre transakcie v rámci skupiny. Okrem týchto požiadaviek, ak má jedna z dvoch protistrán v rámci skupiny sídlo v tretej krajine, pre ktorú zatiaľ nebolo poskytnuté rozhodnutie o rovnocennosti podľa článku 13 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, musí si skupina vymeniť variačné a náležite oddelené počiatočné marže pri všetkých transakciách v rámci skupiny s dcérskymi podnikmi v takýchto tretích krajinách. S cieľom predísť neprimeranému uplatňovaniu maržových požiadaviek a vzhľadom na podobné požiadavky týkajúce sa zúčtovacích povinností sa v delegovanom nariadení stanovuje odklad vykonávania tejto konkrétnej požiadavky, aby sa poskytol dostatok času na dokončenie procesu na vydanie rozhodnutia o rovnocennosti, počas ktorého by sa nevyžadovalo neefektívne vyčleňovanie prostriedkov pre skupiny s dcérskymi podnikmi so sídlom v tretích krajinách.

(2)

V článku 37 delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/2251 chýba ustanovenie o uplatňovaní postupného zavádzania požiadaviek na variačnú maržu pre transakcie v rámci skupiny analogicky s ustanovením v článku 36 ods. 2 (ktorý sa týka požiadaviek na počiatočnú maržu). Preto by sa mali do článku 37, ktorý je článkom špecifikujúcim harmonogram postupného zavádzania požiadaviek na variačnú maržu, vložiť dva nové odseky. Tieto odseky by mali byť analogické s existujúcimi odsekmi 2 a 3 článku 36 takým spôsobom, že ak sa uskutoční transakcia v rámci skupiny medzi subjektom v rámci Únie a subjektom z tretej krajiny, tak sa nepožaduje výmena variačnej marže do troch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, ak neexistuje rozhodnutie o rovnocennosti pre danú tretiu krajinu. Ak existuje rozhodnutie o rovnocennosti, požiadavky by sa mali uplatňovať buď štyri mesiace po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia o rovnocennosti, alebo podľa všeobecného harmonogramu, podľa toho, čo nastane neskôr.

(3)

V návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých vychádza delegované nariadenie (EÚ) 2016/2251, ktoré predložili európske orgány dohľadu Komisii 8. marca 2016, sa uvádzalo to isté obdobie postupného zavádzania pre počiatočnú aj variačnú maržu. Potreba opravy je spôsobená technickou chybou v procese vedúcom k prijatiu delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/2251, keď sa vynechalo zahrnutie týchto dvoch odsekov týkajúcich sa postupného zavádzania požiadaviek na variačnú maržu pre transakcie v rámci skupiny.

(4)

Delegované nariadenie (EÚ) 2016/2251 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom opraviť.

(5)

Delegované nariadenie (EÚ) 2016/2251 nadobudlo účinnosť 4. januára 2017. S cieľom vyhnúť sa akémukoľvek prerušeniu v uplatňovaní období postupného zavádzania pre počiatočné a variačné marže, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr so spätnou účinnosťou,

25.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/4

(1)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 231/2012 (3) sa stanovujú špecifikácie prídavných látok v potravinách uvedených v prílohách II a III k nariadeniu (ES) č. 1333/2008.

(2)

Uvedené špecifikácie možno aktualizovať v súlade so spoločným postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1331/2008, a to buď na podnet Komisie, alebo na základe žiadosti.

(3)

Dňa 21. novembra 2014 bola predložená žiadosť o zmenu špecifikácií týkajúcich sa prídavnej látky v potravinách kopolymér základného metakrylátu (E 1205). Žiadosť bola podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1331/2008 sprístupnená členským štátom.

(4)

Vzhľadom na to, že došlo k modernizácii výrobného procesu, žiadateľ navrhuje zmeniť definíciu prídavnej látky v potravinách, pokiaľ ide o opis výrobného procesu. Po dôkladnom preskúmaní veľkosti častíc v súčasnej špecifikácii žiadateľ navrhuje zmenu veľkosti púdrových častíc.

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) prijal stanovisko k bezpečnosti navrhovanej zmeny špecifikácií kopolyméru základného metakrylátu (E 1205) ako prídavnej látky v potravinách (4). Na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ, a s prihliadnutím na pôvodné hodnotenie danej látky z roku 2010 (5) úrad dospel k záveru, že navrhované zmeny špecifikácií prídavnej látky v potravinách kopolymér základného metakrylátu (E 1205) nepredstavujú bezpečnostné riziko.

(6)

Nariadenie (EÚ) č. 231/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

25.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/6

(1)

Rada nariadením (EÚ) č. 1105/2010 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len ČĽR alebo Čína).

(2)

Uložené opatrenia mali formu valorického cla, ktorého zostatková sadzba bola stanovená na 9,8 %, zatiaľ čo spoločnostiam, ktorým bolo uložené antidumpingové clo, sa udelila individuálna colná sadzba na úrovni od 5,1 % do 9,8 %. V prípade dvoch spoločností sa v pôvodnom prešetrovaní nezistil dumping.

(3)

V nadväznosti na uverejnenie oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) platných antidumpingových opatrení Komisia dostala žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(4)

Žiadosť podalo 31. augusta 2015 združenie CIRFS („Európska asociácia výrobcov umelých vlákien“ alebo „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby vysokopevnostnej priadze z polyesterov v Únii.

(5)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie a/alebo opätovný výskyt dumpingu a ujmy spôsobených výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Komisia po porade s výborom zriadeným článkom 15 ods. 1 základného nariadenia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, a 28. novembra 2015 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (4) (ďalej len „oznámenie o začatí prešetrovania“) oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(7)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „RIP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len„posudzované obdobie“).

(8)

Komisia úradne upovedomila žiadateľa, vyvážajúcich výrobcov a dovozcov, o ktorých je známe, že sa ich toto prešetrovanie týka, a zástupcov dotknutej vyvážajúcej krajiny o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti.

(9)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehotách stanovených v oznámení o začatí prešetrovania. Žiadna zo zainteresovaných strán nepožiadala o vypočutie pred Komisiou.

(10)

Vzhľadom na zjavne veľký počet čínskych vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov v Únii sa v oznámení o začatí prešetrovania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(11)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v kladnom prípade pristúpiť k výberu reprezentatívnej vzorky, boli čínski vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia požiadaní, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia prešetrovania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí prešetrovania.

(12)

Pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny čínsky vyvážajúci výrobca.

(13)

Vo fáze uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania bolo oslovených šesť neprepojených dovozcov. Odpovede boli doručené od 15 neprepojených dovozcov. Vzhľadom na veľký počet spolupracujúcich dovozcov Komisia použila výber vzorky. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu dovozu, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci dostupného času. Vybranú vzorku pôvodne tvorili tri spoločnosti a predstavovala 29 % odhadovaného objemu dovozu z ČĽR do Únie a 85 % objemu dovozu, ktorý oznámilo 15 respondentov. Vyplnený dotazník bol doručený iba od jedného neprepojeného dovozcu.

(14)

V čase uverejnenia oznámenia o začatí prešetrovania bolo oslovených celkovo desať známych používateľov. Odpovede boli doručené od štyroch z nich. V prípade používateľov sa výber vzorky nepredpokladal a Komisia sa rozhodla prešetriť všetkých.

(15)

Päť výrobcov z Únie, ktorí predstavovali približne 97 % výroby vysokopevnostnej priadze z polyesterov v Únii počas RIP, spolupracovalo s Komisiou. Vzhľadom na tento malý počet sa Komisia rozhodla, že nepoužije výber vzorky.

(16)

Komisia zaslala dotazníky piatim spolupracujúcim výrobcom z Únie a jednému výrobcovi v potenciálnej analogickej krajine, ktorý súhlasil so spoluprácou.

(17)

Overovania na mieste sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(18)

Dotknutým výrobkom je vysokopevnostná priadza z polyesterov (iná ako šijacia niť), neupravená na predaj v malom, vrátane monofilu s dĺžkovou hmotnosťou menej ako 67 decitexov, s pôvodom v ČĽR (ďalej len „dotknutý výrobok“ alebo „VPP“), ktorá v súčasnosti patrí pod číselný znak KN 5402 20 00.

(19)

Revíznym prešetrovaním sa potvrdilo, že dotknutý výrobok a vysokopevnostná priadza z polyesterov vyrábaná a predávaná výrobným odvetvím Únie na trhu Únie a vysokopevnostná priadza z polyesterov vyrábaná a predávaná v analogickej krajine (USA), majú rovnaké základné fyzické, technické a chemické vlastnosti a rovnaké základné použitia. Preto sa tieto výrobky považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(20)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(21)

Pri prešetrovaní nespolupracoval žiadny čínsky vyvážajúci výrobca. Vzhľadom na neexistenciu spolupráce zo strany vyvážajúcich výrobcov v ČĽR celková analýza vrátane výpočtu dumpingu vychádzala z dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa preto posúdila pomocou žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti spolu s inými zdrojmi informácií, napríklad obchodnými štatistikami o dovoze a vývoze (údaje Eurostatu a Číny týkajúce sa vývozu), odpoveďou od výrobcu z analogickej krajiny a inými verejne dostupnými informáciami (5).

(22)

Neexistencia spolupráce ovplyvnila porovnanie normálnej hodnoty s vývoznou cenou rôznych druhov výrobku. V súlade s článkom 18 základného nariadenia sa pokladalo za vhodné stanoviť normálnu hodnotu aj vývoznú cenu na globálnom základe.

(23)

V súlade s článkom 11 ods. 9 základného nariadenia sa tá istá metodológia ako tá, ktorá sa použila na zistenie existencie dumpingu v pôvodnom prešetrovaní, použila vždy, keď sa zistilo, že sa okolnosti nezmenili.

(24)

Normálna hodnota bola určená na základe cien zaplatených vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(25)

V pôvodnom prešetrovaní sa ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty vzhľadom na ČĽR použil Taiwan. V oznámení o začatí prešetrovania Komisia informovala zainteresované strany, že plánuje použiť Taiwan ako analogickú krajinu, a vyzvala strany, aby predložili svoje pripomienky. V oznámení o začatí prešetrovania sa tiež dodalo, že na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, sa iní dodávatelia do Únie z krajín s trhovým hospodárstvom môžu nachádzať, okrem iného, v Spojených štátoch amerických (ďalej len USA) a Kórejskej republike.

(26)

Jedna zainteresovaná strana podporila výber Taiwanu ako analogickej krajiny z dôvodu podobného zariadenia a výrobného procesu ako sú tie, ktoré používajú čínski výrobcovia. So spoluprácou na prešetrovaní však nesúhlasil žiadny výrobca z Taiwanu.

(27)

Komisia na základe dovozných štatistík a informácií zo žiadosti o revízne prešetrovanie zvažovala ako potenciálne analogické krajiny okrem Taiwanu aj niekoľko ďalších krajín, napríklad Kórejskú republiku, Indiu, Japonsko a USA (6). Žiadosti o spoluprácu boli zaslané všetkým známym výrobcom a združeniam z týchto krajín. So spoluprácou súhlasil iba jeden výrobca v USA (Dura Fibres).

(28)

Komisia zistila, že USA majú výraznú (8,8 %) sadzbu zmluvného cla na dovoz vysokopevnostnej priadze z tretích krajín, ale žiadne antidumpingové clá. Dura Fibres je jediný výrobca dotknutého výrobku v USA s podielom na trhu počas obdobia revízneho prešetrovania približne 30 %, ktorý je vystavený silnej hospodárskej súťaži z vyvážajúcich krajín (7).

(29)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na neexistenciu žiadnych ďalších pripomienok dospela Komisia k záveru, že USA sú vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(30)

Informácie získané od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine sa použili ako základ na určenie normálnej hodnoty.

(31)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či celkový objem domáceho predaja podobného výrobku spolupracujúcich výrobcov v USA nezávislým zákazníkom bol reprezentatívny v porovnaní s celkovým objemom vývozu z ČĽR do Únie, konkrétne či celkový objem takéhoto domáceho predaja predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja dotknutého výrobku na vývoz do Únie. Na základe toho sa skonštatovalo, že domáci predaj v analogickej krajine bol reprezentatívny.

(32)

Komisia takisto preskúmala, či sa mohol domáci predaj podobného výrobku považovať za taký, ktorý sa uskutočňuje v bežnom obchode podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Normálna hodnota preto vychádzala zo skutočnej domácej ceny, ktorá sa vypočítala ako priemerná cena domáceho predaja uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania.

(33)

Ako sa uvádza v odôvodnení 15, čínski vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali na prešetrovaní. Vývozná cena sa preto určila na základe najlepších dostupných informácií v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(34)

Cena CIF na hranici Únie bola stanovená na základe štatistík, ktoré boli dostupné z Eurostatu. Objemy dovážané od čínskych výrobcov, v prípade ktorých sa v pôvodnom prešetrovaní zistilo, že neboli dumpingové (približne 40 % čínskeho dovozu), sa na účely stanovenia vývoznej ceny nezohľadňovali.

(35)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že objemy od čínskych výrobcov, v prípade ktorých sa v pôvodnom prešetrovaní zistilo, že neboli dumpingové, by nemali byť vylúčené z výpočtu dumpingu, pretože v základnom nariadení nie je v tomto zmysle žiadne ustanovenie. Praxou Komisie (8) (uplatňujúc výklad antidumpingovej dohody, ktorý poskytol orgán WTO na urovnávanie sporov vo veci Hovädzie a ryža  (9)) je však vylúčiť z revízneho prešetrovania spoločnosti, v prípade ktorých sa v počiatočnom prešetrovaní zistilo dumpingové rozpätie de minimis. Žiadosť je preto zamietnutá.

(36)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu. V prípadoch, keď to bolo odôvodnené potrebou zaistiť spravodlivé porovnanie, Komisia upravila normálnu hodnotu a vývoznú cenu s prihliadnutím na rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(37)

Pokiaľ ide o domáce ceny výrobcu z analogickej krajiny, upravili sa o domáce prepravné náklady a náklady na balenie ([2 % – 4 %] hodnoty faktúry) a provízie [0,5 % – 1,5 %]. Pokiaľ ide o vývozné ceny, hodnota ceny zo závodu bola stanovená odpočítaním percentuálnej sadzby za prepravu, poistenie, manipuláciu a iné úpravy z ceny CIF na hranici Únie, podľa odhadu v žiadosti o revízne prešetrovanie (12,98 %). Pokiaľ ide o úpravy v prípade predaja na vývoz, jedna zainteresovaná strana kritizovala uplatňovanie článku 18 základného nariadenia a navrhla, aby sa namiesto odhadu uvedeného v žiadosti o revízne prešetrovanie použili úpravy od výrobcu z analogickej krajiny. Táto navrhovaná metóda sa však nezdá vhodná, keďže úpravy, ktoré uviedol výrobca z analogickej krajiny, sa týkajú domáceho predaja v USA a nie sú relevantné pre odhad úprav týkajúcich sa vývozu z ČĽR do Únie. Keďže nedisponuje inými spoľahlivými informáciami, Komisia sa preto opiera o odhad úprav predaja na vývoz uvedený v žiadosti.

(38)

Na základe uvedeného sa konštatovalo, že dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento frankoceny na hranici Únie pred preclením predstavuje 54,4 %.

(39)

Napriek výraznému rozdielu medzi dumpingovým rozpätím, ktoré bolo zistené v pôvodnom prešetrovaní, a tým, ktoré vyplynulo zo súčasnej analýzy, neexistoval náznak zmeny vývozného správania čínskych výrobcov. Naopak je pravdepodobné, že dôvodom tohto rozdielu by mohla byť najmä nemožnosť (vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskych vyvážajúcich výrobcov) vypracovať podrobnú analýzu podľa druhu výrobku.

(40)

Komisia zistila, že čínski vyvážajúci výrobcovia počas obdobia revízneho prešetrovania naďalej vyvážali dotknutý výrobok do Únie za dumpingové ceny.

(41)

Komisia ďalej analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu, ak by platnosť opatrení uplynula. Pri tom sa zamerala na čínsku výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu, správanie čínskych vývozcov na iných trhoch, situáciu na domácom trhu Číny a atraktívnosť trhu Únie.

(42)

Určenie voľnej kapacity v Číne sťažila chýbajúca spolupráca čínskych vyvážajúcich výrobcov. S cieľom získať čo najväčšie množstvo informácií Komisia požiadala o informácie dve združenia čínskych vývozcov (Čínska komora medzinárodného obchodu, „CCOIC“, a Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov textílií, „CCCT“), ktorých členovia predstavujú viac ako polovicu čínskej odhadovanej výrobnej kapacity. Tieto združenia zaslali podrobnú odpoveď, ktorú však nebolo možné overiť z dôvodu chýbajúcej spolupráce vyvážajúcich výrobcov. V nasledujúcich odsekoch sa uvádzajú poskytnuté informácie, pričom sa porovnávajú s inými dostupnými informáciami (zo žiadosti o revízne prešetrovanie a iných dostupných zdrojov (10)).

(43)

Podľa CCOIC a CCCT vykazovala voľná kapacita v Číne iba nízky nárast v období od roku 2012 do RIP a mohla by byť odhadnutá ako rozvíjajúca sa z počiatočnej úrovne 150 000 – 250 000 metrických ton t) v roku 2012 na úroveň 200 000 – 300 000 t v období revízneho prešetrovania.

(44)

Útvary Komisie takisto vypracovali podrobný výpočet voľnej kapacity na základe iných dostupných informácií. Hlavné prvky tohto výpočtu tvoria i) inštalovaná kapacita čínskych výrobcov, ii) domáci dopyt, iii) vývoz do iných krajín.

(45)

Pokiaľ ide o čínsku domácu spotrebu, zdá sa, že všetky zainteresované strany súhlasili s údajmi uvedenými v žiadosti. Tieto údaje predpokladajú rast domáceho dopytu v Číne v posudzovanom období (+ 20 %, z približne 900 000 t v roku 2012 na približne 1 150 000 t v roku 2015).

(46)

Pokiaľ ide o údaje týkajúce sa čínskeho vývozu, Komisia zohľadnila čínske vývozné štatistiky, ktoré v období od roku 2012 do RIP vykazujú rast na úrovni 47 %.

(47)

A nakoniec, pokiaľ ide o odhad čínskej výrobnej kapacity, podľa žiadosti navrhovateľa, ktorý poukazuje na medzinárodne uznávanú odvetvovú štúdiu (11), čínska výrobná kapacita začala na viac ako 1 600 000 t v roku 2012 a dosiahla približne 2 400 000 t v období revízneho prešetrovania.

Tabuľka 1

(48)

Na základe tohto výpočtu bola voľná kapacita čínskych výrobcov odhadnutá v období revízneho prešetrovania na viac ako 800 000 t, t. j. približne sedemnásobok celkového dostupného trhu EÚ (15) a takmer deväťnásobok objemu výroby výrobcov z EÚ (odhadom 92 461 t).

(49)

Existujú teda dôvody domnievať sa, že odhad kapacity, ktorý navrhovali CCOIC a CCCT, by bol príliš konzervatívny. Najmä pri porovnaní s odhadmi čínskeho domáceho dopytu a vývozu by tieto štúdie viedli v rokoch 2012 a 2013 k miere využívania kapacity nad 90 %, čo naznačuje, že výrobná kapacita bola v týchto rokoch do značnej miery podhodnotená. V každom prípade by aj po prijatí tohto výpočtu existujúca voľná kapacita čínskych výrobcov stále dosahovala 200 000 – 300 000 t, čo je rovnako vysoká alebo vyššia hodnota než celková veľkosť európskeho trhu (približne 217 000 t, z čoho približne 98 000 t už pokrývajú čínske výrobky).

(50)

Pokiaľ ide o výpočet kapacity, ktorú navrhovali CCOIC a CCCT, tie isté združenia spochybnili záver, že ich odhad kapacity by bol príliš konzervatívny. Podľa ich názoru by sa pri neexistencii overených údajov ich odhad aj nezávislá štúdia mali považovať za „rovnako nespoľahlivé“. Odhad, ktorý poskytli CCOIC a CCCT, sa však javil ako nadhodnotený nielen so zreteľom na údaje uvedené v nezávislej štúdii, ale aj so zreteľom na známe alebo nesporné údaje, ako je domáca čínska spotreba a čínsky vývoz. Napríklad pokiaľ ide o rok 2012, čínske združenia odhadli čínsku skutočnú výrobu na 1 000 000 t. Za tento rok bol však súčet čínskej domácej spotreby (údaj, ktorý združenia nespochybnili) a objemu vývozu (výňatok z čínskej vývoznej databázy) 1 151 000 t, t. j. o 15,1 % vyšší ako odhadovaný údaj o výrobe. V tomto prípade sa teda údaje, ktoré poskytli obe združenia, zdajú príliš konzervatívne, keďže uvedené údaje o výrobe neumožňujú potvrdiť vypočítanú spotrebu.

(51)

Okrem toho, zatiaľ čo údaje, ktoré zhromaždili čínske združenia, predstavujú iba zhruba polovicu výrobcov v Číne, konzultačná spoločnosť s tridsaťročnými skúsenosťami v tejto oblasti, ktorá svojim odberateľom profesionálne poskytuje prognózy a odhady o trhu s vláknami, predložila nezávislú štúdiu. So zreteľom na zdroj údajov, ako aj ich spoľahlivosť (aj v porovnaní s tým, čo je uvedené v nezávislej štúdii (16)), nie je potrebné zmeniť záver, podľa ktorého by bol výpočet voľnej kapacity, ktorý poskytlo čínske združenie, príliš konzervatívny. Napriek tomu treba uviesť, že ani v prípade akceptovania navrhovaného výpočtu, ktorý je opísaný v ďalšom odseku, by sa záver o voľnej kapacite nezmenil.

(52)

Na základe uvedených výpočtov sa preto zdá nesporné, že čínska voľná kapacita je obrovská a pohybuje sa (v závislosti od odhadov) od veľkosti tvoriacej 92 – 138 % veľkosti trhu Únie po približne 385 %. Ak porovnáme čínsku voľnú kapacitu s tou časťou trhu Únie, ktorá ešte nie je pokrytá čínskymi výrobkami, pohybuje sa približne od 168 – 252 % po približne 700 %. Čínska voľná kapacita napokon predstavuje 216 – 324 % až 904 % výroby prešetrovaného výrobku v Únii v období revízneho prešetrovania.

(53)

Komisia preto dospela k záveru, že čínski výrobcovia disponujú v porovnaní s veľkosťou európskeho trhu obrovskou voľnou kapacitou.

(54)

Čína vyváža významné množstvá dotknutého výrobku do tretích krajín iných ako Únia, najmä do USA, Kórejskej republiky, Brazílie, Indie a Turecka. Z porovnania priemerných úrovní cien na kg vyplynulo, že priemerná cena na hlavných vývozných trhoch v období revízneho prešetrovania bola v súlade s priemernou predajnou cenou do Únie alebo nižšia. Na trhu USA (druhý trh po EÚ z hľadiska objemu vývozu) je priemerná cena v RIP mierne pod európskou cenou (1,85 USD/kg v porovnaní s 1,89 USD/kg), zatiaľ čo na kórejskom trhu (tretí vývozný trh pre dotknutý výrobok po EÚ a USA) je priemerná cena výrazne nižšia (1,58 USD/kg, t. j. približne o 16 % nižšia ako ceny EÚ). Pokiaľ ide o tieto zistenia, jedna zainteresovaná strana tvrdila, že existujú tri významné vývozné trhy čínskeho tovaru, na ktorých sú priemerné ceny vyššie ako ceny pre trh Únie, konkrétne Kanada (1,90 USD/kg), Indonézia (2,07 USD/kg) a Brazília (1,95 USD/kg). Pokiaľ ide o toto tvrdenie, v prvom rade treba poznamenať, že rozdiel v cenách je relatívne malý (od + 0,5 % do + 9,4 %). Okrem toho, objem vývozu na tieto trhy je skôr obmedzený v porovnaní s vývozom do Európy. Zatiaľ čo trh Únie absorboval 30,3 % čínskeho vývozu v RIP, na Kanadu pripadá iba 3,1 % z celku a na Brazíliu 5,1 %. Okrem toho Indonézia, čo je krajina, ktorá vykazuje najvyšší rozdiel v cenách (+ 9,4 %), predstavuje iba 2 % čínskeho vývozu, preto sú závery, ktoré možno vyvodiť z jej cien, obmedzené. Daná zainteresovaná strana navyše neuviedla štyri ďalšie vývozné trhy, ktoré predstavovali podobný objem dovozu, t. j. Indiu (5,6 %), Turecko (4,3 %), Taiwan (2,4 %), Južnú Afriku (2,3 %). Vo všetkých týchto krajinách boli priemerné ceny nižšie ako ceny vykázané v Únii počas RIP a percentuálne sa pohybovali približne od 4 % po viac ako 12 %. Poskytnutý dôkaz preto nebol dostatočný na zmenu záveru, pokiaľ ide o atraktívnosť trhu Únie z hľadiska cien.

(55)

Aj keď toto porovnanie nemožno považovať za jednoznačné pre nedostatok informácií o sortimente druhov výrobku, zdá sa, že úroveň cien na hlavnom vývoznom trhu naznačuje, že existencia dumpingových praktík by mohla byť štrukturálna a spoločná aj pre ostatné hlavné trhy určenia čínskeho tovaru.

(56)

Hlavný dôkaz o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu je však zjavný, keď sa zohľadní objem čínskeho vývozu do EÚ. Vývoj predaja na vývoz v období od roku 2012 do RIP skutočne poukazuje na to, že vývoz čínskych výrobcov sa zvýšil o 47 %. Platí to aj v prípade, ak sa z analýzy vylúči predaj dvoch vývozcov, v prípade ktorých sa v pôvodnom prešetrovaní nezistil dumping, a preto sa na nich nevzťahujú súčasné antidumpingové opatrenia. Predaj zvyšných spoločností na vývoz vykazoval za to isté obdobie podobný trend (+ 48 %). Keď Komisia porovnala túto mieru rastu s obmedzenejšou mierou rastu domáceho dopytu v rovnakom období (+ 20 %) a s oveľa rýchlejšou mierou rastu inštalovanej kapacity v Číne (+ 54 % podľa združení vývozcov a + 69 % podľa navrhovateľa), vyšlo najavo, že čínske spoločnosti sa na svojom vývoznom trhu musia opierať o agresívne cenové stratégie, aby dosiahli prijateľnú úroveň využitia kapacity.

(57)

Pokiaľ ide o tieto číselné údaje o vývoze, jedna zainteresovaná strana tvrdila, že podiel čínskeho vývozu určeného na trh Únie sa znižuje. Podiel čínskeho vývozu určený do Únie sa však v období od roku 2012 do RIP znížil z približne 35 % na 30 %. Pokiaľ ide o toto tvrdenie, v prvom rade treba uviesť, že EÚ naďalej zostáva hlavným vývozným trhom pre čínskych vývozcov. Tento mierny pokles je okrem toho prevažne dôsledkom dobrej výkonnosti čínskych vývozcov na iných trhoch, ktorá sa zdá spôsobená aj uplatňovaním agresívnych cenových politík na uvedených trhoch. Napríklad v rovnakom období od roku 2012 do RIP sa čínsky vývoz do Kórejskej republiky (trh, na ktorom, ako sa už uviedlo, sú čínske ceny nižšie približne o 16 % ako ceny v EÚ v RIP) zvýšil približne o 72 %. Na druhej strane, na indonézskom trhu, ktorý bol uvedený ako príklad spravodlivého stanovovania cien (+ 9,4 % nad priemernou cenou Únie), výkonnosť čínskeho vývozu oslabila, keďže jeho objem sa znížil približne o 16 %. Vzhľadom na túto analýzu sa preto potvrdzuje záver, že čínske spoločnosti sa na svojom vývoznom trhu musia opierať o agresívne cenové stratégie.

(58)

Okrem toho, pokiaľ ide o výhľady do budúcnosti, v nezávislej odvetvovej štúdii sa predpokladá, že dopyt v Číne po chemických vláknach (širšia kategória výrobku, ktorá zahŕňa dotknutý výrobok) zostane nevýrazný minimálne do roku 2018 (17). Iná štúdia zároveň naznačuje, že čínske sklady zásob sú z dôvodu poklesu cien surovín plné (18). Nadväzujúce výrobné odvetvie preto bolo nútené znížiť svoju ponuku vysokopevnostnej priadze na nevyhnutné minimum, aby sa predišlo rizikám spojeným s fluktuáciou cien.

(59)

Je preto pravdepodobné, že ak by sa umožnilo, aby platnosť daných opatrení uplynula, čínski vyvážajúci výrobcovia by naďalej používali agresívne cenové praktiky s cieľom získať ďalší podiel na trhu v Európe pre svoju značnú nadmernú kapacitu.

(60)

Z tohto prešetrovania, ktoré sa opieralo o najlepšie dostupné údaje, vyplynulo, že čínski výrobcovia sa počas obdobia revízneho prešetrovania dopúšťali dumpingu. Zistilo sa, že Čína disponuje obrovskou voľnou kapacitou (v porovnaní s veľkosťou trhu Únie). Okrem toho vzhľadom na pomalý rast čínskeho domáceho trhu je pre čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej potrebné dovážať na trh Únie značné množstvá dotknutého výrobku s cieľom dosiahnuť prijateľnú úroveň predaja.

(61)

Za týchto okolností sa dospelo k záveru, že ak by uplynula platnosť daných opatrení, je veľmi pravdepodobné, že dumpingové praktiky, ktoré tieto opatrenia nezastavili, by na trhu EÚ pokračovali.

(62)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábalo podobný výrobok šesť výrobcov z Únie, ktorí predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Žiadny z nich nenamietal voči začatiu tohto revízneho prešetrovania.

(63)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe dostupných štatistík dovozu, skutočného predaja spolupracujúcich výrobcov z Únie na trhu Únie a odhadovaného predaja nespolupracujúcich výrobcov z Únie. Vymedzenie pojmu spotreba sa týka predaja na voľnom trhu vrátane predaja prepojeným stranám, nie však vlastnej spotreby. Vlastná spotreba, t. j. vnútorné presuny podobného výrobku medzi integrovanými výrobcami z Únie na účely ďalšieho spracovania, nebola zahrnutá v údaji o spotrebe v Únii, pretože tieto vnútorné presuny nekonkurujú predaju nezávislých dodávateľov na voľnom trhu. Predaj prepojeným spoločnostiam bol zahrnutý do údaja o spotrebe v Únii, keďže podľa údajov zhromaždených počas prešetrovania mohli uvedené prepojené spoločnosti neobmedzene nakupovať dotknutý výrobok aj z iných zdrojov. Okrem toho sa zistilo, že priemerné predajné ceny výrobcov z Únie účtované prepojeným stranám boli v súlade s priemernými predajnými cenami účtovanými neprepojeným stranám.

(64)

Na základe toho sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Spotreba v Únii

(65)

Spotreba v Únii sa zvýšila o 11 % zo 196 478 ton v roku 2012 na 217 171 ton v období revízneho prešetrovania. Počas väčšiny posudzovaného obdobia bola spotreba vyššia ako spotreba 205 912 ton zaznamenaná počas obdobia prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania (júl 2008 až jún 2009).

(66)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že útvary Komisie mali do stanovenia spotreby zahrnúť predaj na vlastnú spotrebu a že čínsky podiel na trhu by tak bol stabilný. Naznačuje, že útvary Komisie nesprávne rozlišovali medzi tromi trhmi, t. j. predajom neprepojeným spoločnostiam, predajom prepojeným spoločnostiam určeným pre predaj na voľnom trhu a predajom prepojeným spoločnostiam určeným na vlastnú spotrebu, keďže všetky tieto predaje mali byť údajne zahrnuté do stanovenia spotreby v Únii.

(67)

V prvom rade treba zdôrazniť, že medzi týmito tromi rôznymi trhmi sa nerozlišovalo. Vlastná spotreba prepojených spoločností bola vylúčená, pretože tieto výrobky nie sú prepustené do režimu voľný obeh na trhu EÚ, a preto nekonkurujú dovozu. Tento predaj pozostáva iba z presunu výrobkov prepojeným subjektom na účely ich začlenenia do výrobného procesu ostatných výrobkov, ktoré nie sú predmetom prešetrovania. Takúto vlastnú spotrebu preto nemožno považovať za súčasť spotreby dotknutého výrobku v Únii.

(68)

Po druhé, hypotetické zahrnutie predaja na vlastnú spotrebu do spotreby v Únii by v žiadnom prípade nezabezpečilo stabilný vývoj čínskeho podielu na trhu. Naopak, tento trend je aj naďalej prevažne rovnaký, ako je znázornené v tabuľke 3.

(69)

Treba pripomenúť, že v pôvodnom prešetrovaní bol objem dovozu, o ktorom sa zistilo, že nebol dumpingový, vylúčený z analýzy vývoja dovozu z ČĽR na trh Únie a vplyvu na výrobné odvetvie Únie.

(70)

Objem a podiel dumpingového dovozu z Číny na trhu boli stanovené na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 a vyvíjali sa takto:

Tabuľka 3

Dovoz podliehajúci opatreniam – objem a podiel na trhu

(71)

Zatiaľ čo čínsky dumpingový dovoz predstavoval 18,8 % podiel na trhu a 38 404 ton počas pôvodného obdobia prešetrovania, počas posudzovaného obdobia v rámci tohto revízneho prešetrovania sa značne zvýšil. Dumpingový dovoz z Číny sa v skutočnosti počas posudzovaného obdobia zvýšil zo 44 484 na 57 465 ton a počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval 26,5 % podiel na trhu.

(72)

Dovozné ceny boli stanovené na základe databázy podľa článku 14 ods. 6 a počas posudzovaného obdobia sa v priemere znížili o 12 %.

Tabuľka 4

Ceny dovozu podliehajúceho opatreniam

(73)

Z dôvodu nespolupráce zo strany čínskych výrobcov a tým aj nedostatku údajov o vývoznej cene podľa druhu výrobku Komisia nemohla vypracovať podrobné porovnanie cien podľa druhu výrobku. Z týchto dôvodov boli výpočty cenového podhodnotenia vykonané na základe porovnania priemerných cien čínskeho vývozu podliehajúceho opatreniam a priemerných cien výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania. Po úprave o sadzbu zmluvného cla 4 % bolo stanovené rozpätie podhodnotenia ceny na úrovni 22,7 %. V pôvodnom prešetrovaní sa zistilo podobné rozpätie podhodnotenia ceny, a to 24,1 %. Toto rozpätie však bolo založené na porovnateľnom porovnaní druhov výrobku, keďže čínski vývozcovia v tomto prípade spolupracovali.

(74)

Komisia preto dospela k záveru, že vývozcovia z ČĽR neustále podhodnocujú ceny výrobcov z EÚ.

(75)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že nedumpingový dovoz mal byť zahrnutý do výpočtu podhodnotenia.

(76)

Komisia sa však domnieva, že takéto zahrnutie nie je opodstatnené, a to na základe uplatňovania výkladu antidumpingovej dohody, ktorý poskytol orgán WTO na urovnávanie sporov vo veci Hovädzie a ryža  (19), ako už bolo uvedené v odôvodnení (35).

(77)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia vyhodnotila dosah dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie na základe vyhodnotenia všetkých relevantných hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa posúdenia stavu výrobného odvetvia Únie od roku 2012 do konca RIP.

(78)

Komisia pritom rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Makroekonomické ukazovatele za posudzované obdobie boli stanovené, analyzované a vyhodnotené na základe údajov, ktoré poskytlo výrobné odvetvie Únie. Mikroekonomické ukazovatele boli stanovené na základe údajov zhromaždených a overených na úrovni spolupracujúcich výrobcov z Únie. Pre problémy týkajúce sa zosúhlasenia údajov jednej dcérskej spoločnosti skupiny DuraFiber po jej reorganizácii [DuraFiber Technologies (DFT) GmbH, Nemecko] boli jej predložené údaje a vyplnený dotazník vylúčené zo stanovenia mikroekonomických ukazovateľov.

(79)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vylúčenie spoločnosti DuraFiber Nemecko pravdepodobne zásadným spôsobom pozmenilo ukazovatele ujmy.

(80)

V prvom rade treba poznamenať, že vylúčenie čiastočne overených údajov od spoločnosti DuraFiber Nemecko ovplyvnilo iba stanovenie mikroekonomických ukazovateľov. Analýzy makroekonomických ukazovateľov sa to preto nedotklo. Okrem toho, tieto mikroekonomické ukazovatele boli založené na údajoch ostatných štyroch výrobcov z Únie, ktorí predstavovali približne 80 % výroby v Únii. Tieto osobitné ukazovatele zostávajú preto pre výrobné odvetvie Únie reprezentatívne. Napokon, čiastočne overené údaje, ktoré poskytla spoločnosť DuraFiber Nemecko, boli všeobecne v súlade s trendom mikroekonomických ukazovateľov štyroch výrobcov z Únie, ktorých údaje boli zohľadnené.

(81)

Vzhľadom na obe uvedené úvahy sa dospelo k záveru, že vylúčením spoločnosti DuraFiber Nemecko z analýzy mikroekonomických ukazovateľov sa nezmenili trendy ukazovateľov ujmy a príslušné závery preto sú preto reprezentatívne pre celé výrobné odvetvie.

(82)

Makroekonomické ukazovatele v nasledujúcich oddieloch sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, zásoby, objem predaja, podiel na trhu a rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť skutočného dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu. Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné jednotkové ceny, výrobné náklady, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a náklady práce.

(83)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(84)

Počas posudzovaného obdobia zostali výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity stabilné.

(85)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(86)

Počas posudzovaného obdobia sa objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie znížil o –3 % a jeho príslušný podiel na trhu klesol o 4,1 percentuálneho bodu, a to z 34,4 % na 30,3 %.

(87)

Zatiaľ čo počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii zvýšila o 11 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o – 3 %.

(88)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(89)

Zamestnanosť klesla počas posudzovaného obdobia o – 3 %. Zároveň sa o 3 % zvýšila produktivita, ako sa uvádza v tabuľke 7 v odôvodnení (88).

(90)

Dumpingové rozpätie stanovené pre Čínu v pôvodnom prešetrovaní bolo značne nad úrovňou de minimis. Prešetrovaním sa zistilo, že dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov z Číny na trh Únie pokračoval za dumpingové ceny. Dumpingové rozpätie stanovené počas obdobia revízneho prešetrovania bolo takisto značne nad úrovňou de minimis, pozri odôvodnenie (38). Táto skutočnosť kolidovala so zvýšením objemu dumpingového dovozu z Číny za klesajúce ceny, výsledkom čoho bol nárast podielu na trhu počas posudzovaného obdobia. V dôsledku toho v rovnakom období poklesol podiel na trhu aj objem predaja výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie však dokázalo obmedziť svoje straty.

(91)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné predajné ceny

(92)

Jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom v Únii sa znížila o 9 %. Tento pokles možno čiastočne vysvetliť znížením jednotkových výrobných nákladov o 13 %. Ceny sa však znížili menej ako náklady, čím sa vysvetľuje pozitívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ako je uvedené ďalej v odôvodnení (98).

(93)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(94)

Priemerné náklady práce na zamestnanca zostali počas posudzovaného obdobia stabilné. Možno to vysvetliť najmä rastúcou snahou výrobného odvetvia Únie o kontrolu výrobných nákladov, a takýmto spôsobom o udržanie si konkurencieschopnosti.

(95)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(96)

Zásoby výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia celkovo vzrástli o 4 %. Značnú časť výroby vysokopevnostnej priadze z polyesterov tvoria štandardné výrobky. Výrobné odvetvie Únie musí preto udržiavať určitú úroveň zásob, aby bolo schopné rýchlo uspokojiť dopyt svojich zákazníkov. Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby zostal relatívne stabilný a zodpovedal vývoju výroby výrobného odvetvia Únie.

(97)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(98)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii pred zdanením, vyjadreného ako percentuálny podiel obratu. Ziskovosť bola naďalej záporná, aj keď sa počas posudzovaného obdobia zlepšila z – 4,7 % na – 1,1 %. Ziskovosť je však aj tak nižšia ako cieľový zisk na úrovni 3 %, ktorý bol stanovený v pôvodnom prešetrovaní.

(99)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie samofinancovať svoje činnosti a počas posudzovaného obdobia bol záporný. Aj keď tento ukazovateľ zaznamenal výrazné zlepšenie o 29 %, naďalej zostáva záporný. Táto skutočnosť vyvoláva obavy, pokiaľ ide o schopnosť výrobného odvetvia Únie pokračovať v potrebnom samofinancovaní svojich činností.

(100)

Počas tohto obdobia došlo k výraznému zvýšeniu investícií, najmä na pokrytie potrieb údržby, pričom malá časť sa týkala modernizácie, čo malo mierny vplyv na rozšírenie kapacity.

(101)

Návratnosť investícií je čistý zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z hrubej účtovnej hodnoty investícií. Tento ukazovateľ sa počas posudzovaného obdobia zvýšil z – 4,3 % na – 1,4 % v dôsledku zvyšovania ziskovosti a stagnácie investícií počas posudzovaného obdobia.

(102)

Vzhľadom na zápornú ziskovosť a záporný peňažný tok bola schopnosť výrobného odvetvia získavať kapitál naďalej veľmi obmedzená.

(103)

Väčšina najdôležitejších ukazovateľov ujmy, ktoré sa týkajú výrobného odvetvia Únie, sa v priebehu posudzovaného obdobia vyvíjala záporne. Jeho podiel na trhu sa znížil o 4,1 percentuálneho bodu z 34,4 % na 30,3 %, objem predaja v EÚ klesol o 3 % a jednotková predajná cena v EÚ sa znížila o 9 %. Zároveň sa znížila zamestnanosť o 3 %, objem predaja na vývoz neprepojeným spoločnostiam sa znížil o 28 % a príslušné jednotkové vývozné ceny sa znížili o 17 %. Produktivita sa zvýšila o 2,9 %.

(104)

Napriek uvedeným trendom sa ziskovosť počas posudzovaného obdobia zlepšila z – 4,7 % na – 1,1 %. Aj keď ide o výrazné zlepšenie v porovnaní so ziskovosťou výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania (1. júl 2008 – 30. jún 2009), ktorá bola – 13,3 %, ziskovosť je stále záporná. Táto stratová situácia výrobného odvetvia Únie viedla k súvislej negatívnej návratnosti investícií. Peňažný tok sa napriek tomu zlepšil.

(105)

V rámci pôvodného prešetrovania sa dospelo k záveru, že podiel čínskeho dovozu na trhu na úrovni 18,8 %, v súvislosti s ktorým sa zistil dumping a podhodnotenie predajných cien výrobného odvetvia Únie o 24,1 %, bol dostatočný na to, aby výrobnému odvetviu Únie spôsobil značnú ujmu. Počas období revízneho prešetrovania sa zistila porovnateľná situácia. Čínsky dumpingový dovoz tvoril 26,5 % podielu na trhu a podhodnocoval predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 18,6 %, ako je vysvetlené v odôvodnení 110.

(106)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobnému odvetviu Únie nebola spôsobená značná ujma, keďže výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity zostávajú stabilné. Usudzovala, že vývoj ostatných ukazovateľov, ako sú objemy predaja a podiel na trhu, sú negatívne ovplyvnené nesprávnym vymedzením spotreby, ako sa tvrdí v odôvodnení 66.

(107)

Tvrdenie o nesprávnom stanovení spotreby bolo vyvrátené v odôvodnení 67. Okrem toho podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia ani jeden alebo viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom. To, že niektoré faktory zostali stabilné, preto nemení závery o ujme.

(108)

Z uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie stále trpí značnou ujmou v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(109)

Komisia vzhľadom na uvedené zistenia o značnej ujme preskúmala, či dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Komisia takisto preskúmala, či súčasne mohli poškodiť výrobné odvetvie Únie iné známe faktory.

(110)

Výrobné odvetvie Únie sa naďalej nachádza v situácii krehkého čiastočného zotavenia a usudzuje sa, že napriek platným opatreniam čínsky dumpingový dovoz naďalej spôsoboval značnú ujmu. Dokonca aj pri zohľadnení kombinovaného účinku nákladov po dovoze na úrovni 2,7 %, ktoré boli overené na úrovni spolupracujúcich neprepojených dovozcov, sadzby zmluvného cla 4 % a antidumpingových ciel zaplatených počas obdobia revízneho prešetrovania, sa zistilo, že priemerné ceny čínskeho dumpingového dovozu naďalej výrazne podhodnocujú priemernú predajnú cenu výrobného odvetvia Únie o 18,6 %. Tento dovoz taktiež v posledných rokoch ďalej rástol, čo malo celkový negatívny vplyv na trh tlačením cien nadol a prispievaním k znižovaniu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Neustály tlak vyvíjaný na trhu Únie neumožnil výrobnému odvetviu Únie v plnom rozsahu využiť pokles nákladov na suroviny.

(111)

Zainteresovaná strana poukázala na neexistenciu súvzťažnosti medzi čínskymi cenami a stavom výrobného odvetvia Únie.

(112)

Uvedená analýza však bola založená na trendoch stanovených pre obdobie rokov 2011 – 2015, ktoré sa líši od posudzovaného obdobia v rámci súčasného prešetrovania, ktoré trvalo od roku 2012 do RIP (skončilo sa v septembri 2015). Táto analýza sa preto nemohla zobrať do úvahy. V každom prípade treba poznamenať, že ceny čínskeho dumpingového dovozu počas posudzovaného obdobia vo všeobecnosti klesli a podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Skutočnosť, že v určitom roku (RIP) sa cena čínskeho vývozu zvýšila a situácia výrobného odvetvia Únie sa nezhoršila, nespochybňuje platnosť uvedeného pozorovania. Tvrdenie sa preto zamieta.

(113)

Na základe informácií zozbieraných počas prešetrovania sa zistilo, že podiel výroby na vlastnú spotrebu nebol výrazný. Iba približne 15 % výroby výrobného odvetvia Únie sa používa na vlastnú spotrebu. Väčší objem výroby vo všeobecnosti vedie k úsporám z rozsahu, ktoré sú pre dotknutého výrobcu prospešné. Iba malá časť výrobného odvetvia Únie je vertikálne integrovaná a výroba na vlastnú spotrebu sa používa na ďalšie spracovanie na výrobky s pridanou hodnotou v nadväzujúcom výrobnom odvetví. Prešetrovania nepoukázalo na žiadny problém vo výrobe spojený s týmito nadväzujúcimi výrobkami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že výroba výrobného odvetvia Únie na vlastnú spotrebu nemala žiadny negatívny vplyv na jeho finančnú situáciu.

(114)

Hlavnými krajinami vyvážajúcimi do Únie sú Kórejská republika, Taiwan, Švajčiarsko, Bielorusko a Turecko. Celkový dovoz dotknutého výrobku z tretích krajín vrátane dovozu z Číny, ktorý nepodlieha opatreniam, sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 11 % (z 84 467 na 93 973 ton), čo predstavuje 43,3 % spotreby v Únii. Počas rovnakého obdobia priemerná jednotková dovozná cena plynule klesala, a to z 2,19 EUR na 2,09 EUR za kg, t. j. došlo k poklesu o 4 %. Trend klesajúcich dovozných cien sa zistil aj u väčšiny ostatných vývozcov z tretích krajín na trh Únie (Kórejská republika – 7 %, Švajčiarsko – 15 %, Bielorusko – 13 %, Turecko – 6 %). Jednotkové dovozné ceny v prípade dovozu z ČĽR nepodliehajúceho opatreniam sa zároveň znížili iba o 3 %.

Tabuľka 12

Dovoz z tretích krajín

(115)

Ako je uvedené v tabuľke 12, podiel dovozu z ostatných krajín na trhu a pokles cien dovozu z Číny nepodliehajúceho opatreniam neboli také výrazné, aby sa považovali za príčinu ujmy výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(116)

Komisii boli doručené pripomienky týkajúce sa dôvodov súčasnej negatívnej situácie výrobného odvetvia Únie, napríklad vývoja cien surovín, nedostatočných investícií a modernizácie, zlého riadenia a nedostatočnej vízie, zastaraných výrobných metód, nedostatku veľkých závodov a nízkej kvality vyrábaných výrobkov. Z prešetrovania vyplynulo, že situáciu výrobného odvetvia Únie nemožno pripísať týmto dôvodom. Namiesto toho sa ukázalo, že výrobné odvetvie Únie naďalej účinne pôsobilo na veľmi konkurenčnom trhu, optimalizovalo využívanie existujúcich aktív bez rozsiahlych investícií do rozšírenia a modernizácie kapacity a týmto spôsobom sa snažilo zvýšiť svoju ziskovosť po uložení konečných opatrení v roku 2010. Tieto tvrdenia boli preto zamietnuté.

(117)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že údajné významné investície výrobného odvetvia Únie mali vplyv na peňažný tok a zisk výrobného odvetvia Únie a že takýto účinok by nemal byť pripisovaný čínskemu dovozu a že tieto faktory mali byť zahrnuté do samostatnej analýzy nepripísania ujmy.

(118)

V prvom rade, napriek investíciám uskutočneným počas RIP sa zisk a peňažný tok výrobného odvetvia Únie zlepšili, čo poukazuje na to, že tieto investície boli opodstatnené a mali pozitívny vplyv. Po druhé, zisk možno ovplyvniť iba odpismi pro rata temporis týkajúcimi sa investícií a finančných nákladov, ktoré spoločnostiam vznikajú pri financovaní investícií. A nakoniec, keďže odpisy sú odpočítateľné náklady, ktoré nie sú sprevádzané odlevom peňažných tokov, peňažný tok výrobného odvetvia Únie nimi nemôže byť priamo ovplyvnený, a vplyv by mali iba finančné náklady.

(119)

Niektoré strany takisto tvrdili, že počas posudzovaného obdobia buď čínsky dumpingový dovoz nespôsobil ujmu, alebo že táto ujma bola spôsobená dovozom z iných krajín. Keďže sa zistilo, že ceny čínskeho dumpingového dovozu naďalej podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie a boli nižšie ako dovozné ceny z ostatných krajín, toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(120)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že Komisia mala vo svojej tzv. analýze nepripísania ujmy lepšie vysvetliť vplyv ostatných faktorov príčinnej súvislosti.

(121)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že účelom analýzy nepripísania ujmy je stanoviť, či spozorovaná príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou výrobného odvetvia Únie mohla byť narušená iným faktorom, v dôsledku čoho by sa táto príčinná súvislosť stala nepravdepodobnou či dokonca nemožnou. Žiadny zo zohľadnených faktorov nemal takúto schopnosť a toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(122)

Hoci k ujme mohli prispieť aj iné faktory, zistilo sa, že neboli dostatočné na narušenie príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom z Číny a ujmou výrobného odvetvia Únie.

(123)

Zistilo sa, že v porovnaní s veľkosťou európskeho trhu mali čínski vývozcovia počas posudzovaného obdobia nadmernú voľnú kapacitu, ako sa uvádza v odôvodnení 50.

(124)

Počas posudzovaného obdobia sa čínsky vývoz na trh Únie výrazne zvýšil, a to o 29 %. Ako je uvedené v odôvodnení 54, Čína vyvážala dotknutý výrobok na trh Únie prevažne za vyššie ceny než do ostatných krajín sveta. V rámci prešetrovania sa nezistili dôkazy o tom, že dôjde k zmene tejto situácie aspoň v krátkodobom horizonte. Zistilo sa preto, že trh Únie bol pre čínskych vývozcov dosť atraktívny vďaka možnosti vyvážať značné množstvá za vyššie ceny než do ostatných krajín sveta.

(125)

Z prešetrovania vyplynulo, že 60 % čínskeho dovozu sa uskutočnilo za dumpingové ceny a že existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti opatrení. Čínsky dumpingový dovoz naďalej značne podhodnocoval ceny výrobcov z Únie na podobných úrovniach ako v pôvodnom prešetrovaní. Konkrétne sa zistilo, že čínsky dovoz podliehajúci opatreniam podhodnocoval ceny o 22,8 %, čo poukazuje na agresívne cenové praktiky. Pravdepodobne to spôsobí ďalšie znižovanie cien, čím sa ohrozí krehké zotavovanie výrobného odvetvia Únie. Preto existuje zjavné riziko, že v prípade uplynutia platnosti opatrení bude výrobnému odvetviu Únie naďalej spôsobovaná značná ujma.

(126)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení uložených na dovoz z Číny by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(127)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení voči Číne bolo proti záujmu Únie. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na hodnotení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(128)

V súlade s článkom 21 ods. 2 základného nariadenia dostali všetky zainteresované strany možnosť vyjadriť svoje stanovisko.

(129)

Na tomto základe Komisia skúmala, či napriek záverom o pravdepodobnosti opätovného výskytu dumpingu a ujmy existujú presvedčivé dôvody, ktoré by viedli k záveru, že zachovanie existujúcich opatrení nie je v záujme Únie.

(130)

Výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia stále strácalo podiel na trhu a utrpelo značnú ujmu. Napriek tomu zlepšilo svoju ziskovosť na úroveň, ktorá sa blíži k dosiahnutiu vyrovnanej úrovne ziskov a strát (ale je stále záporná), zatiaľ čo predaj zostal takmer na rovnakej úrovni. Tento vývoj smerom k stabilite na trhu možno s najväčšou pravdepodobnosťou pripísať zavedeným opatreniam. Ak by sa opatrenia zrušili, výrobné odvetvie Únie by sa s najväčšou pravdepodobnosťou ocitlo v ešte horšej situácii.

(131)

Preto sa dospelo k záveru, že zachovanie platných opatrení voči Číne by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(132)

Pätnásť neprepojených dovozcov vyplnilo v počiatočnej fáze dotazníky na účely výberu vzorky, preto sa rozhodlo, že sa budú uplatňovať ustanovenia týkajúce sa výberu vzorky. Boli vybraní traja dovozcovia, ktorí boli požiadaní o vyplnenie dotazníka. Nakoniec iba jeden dovozca predložil vyplnený dotazník, ktorý bol overený.

(133)

Z prešetrovania vyplynulo, že spoločnosť dovážala iba od jedného čínskeho výrobcu, na ktorého sa vzťahovali opatrenia, s ktorým mala dlhodobé obchodné vzťahy. Z prešetrovania vyplynulo, že vplyv platných opatrení na spoločnosť nebol významný. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že dovozca sa rozhodol nezmeniť zdroj dodávok napriek uloženiu pôvodných opatrení.

(134)

V počiatočnej fáze sa prihlásilo dvadsaťpäť používateľov, ktorí boli požiadaní o vyplnenie dotazníkov. Vyplnené dotazníky nakoniec zaslali iba štyria používatelia. U všetkých sa uskutočnilo overovanie na mieste a údaje, ktoré predložili, boli overené. Je však zrejmé, že na tomto revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti bola zaznamenaná podstatne nižšia účasť odvetvia používateľov než vtedy, keď boli opatrenia uložené prvýkrát. V pôvodnom prešetrovaní spolupracovali na prešetrovaní 33 používatelia, pričom revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa zúčastnili iba štyria. Zdá sa, že väčšina používateľov bola schopná prispôsobiť sa uloženiu opatrení a ich transakcie zaznamenali iba malú ujmu.

(135)

V prípade jedného používateľa, ktorý pôsobil v odvetví šijacích nití, Komisia zistila, že vplyv súčasných opatrení na jeho náklady a ziskovosť nebol významný. V prípade ostatných troch používateľov, ktorí všetci dovážali vysokopevnostnú priadzu z Číny a ktorí pôsobili v tkáčskom priemysle (pásy, remene, povrazy atď.) sa zistilo, že hoci vplyv súčasných opatrení na ich náklady bol malý, vplyv na ziskovosť bol výraznejší, pretože tieto spoločnosti vykonávajú svoju činnosť s veľmi nízkymi ziskovými rozpätiami. Napriek tomu sa vplyv ciel javil obmedzený, keďže existovalo mnoho alternatívnych dostupných dodávateľov s konkurenčnými cenami.

(136)

Používatelia, ktorí predložili stanoviská, uviedli pripomienky k problémom, s ktorými sa stretávajú v súvislosti s výrobcami z Únie, ako sú nedostatok kapacity, chýbajúce určité vlastnosti a oneskorené dodávky. Používatelia tvrdili, že existujúce opatrenia (0 % – 9,8 %) v spojení s bežným dovozným clom na úrovni 4 % sú prospešné pre ich konkurentov, aby na trh EÚ dovážali nadväzujúce výrobky za nižšie ceny, keďže ich konkurenti nemusia platiť clá za svoje suroviny (dotknutý výrobok). Domnievajú sa, že táto situácia povedie k ďalšiemu presunu nadväzujúcich prevádzok na miesta mimo EÚ a ohrozí budúcnosť údajne 4 000 zamestnancov v danom odvetví. Prešetrovaním sa zistilo, že dôkazy na podporu týchto tvrdení a údajných rizík nemohli potvrdiť, že išlo o opakujúce sa a štrukturálne problémy týkajúce sa výrobného odvetvia Únie.

(137)

Najprv je potrebné pripomenúť, že spolupráca zo strany používateľov na tomto prešetrovaní bola dosť obmedzená v porovnaní so spoluprácou na pôvodnom prešetrovaní (v tom čase spolupracovalo 33 používateľov), a preto uvedené problémy s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú spoločné pre všetkých používateľov pôsobiacich na trhu Únie.

(138)

Pokiaľ ide o osobitné tvrdenia spolupracujúcich používateľov, z prešetrovania vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie má ešte dostatok nevyužitej kapacity (využitie kapacity dosahovalo počas obdobia revízneho prešetrovania 84 %) a ponúka širokú škálu výrobkov a vlastností. Zároveň okrem piatich výrobcov v EÚ existuje mnoho alternatívnych dodávateľov z iných tretích krajín, ktorí majú konkurencieschopné ceny a širokú škálu výrobkov vrátane čínskeho dovozu, ktorý nepodlieha antidumpingovým clám. Vzhľadom na relatívne nízku úroveň antidumpingového cla a skutočnosť, že veľká časť čínskeho dovozu nepodlieha opatreniam, je takisto nepravdepodobné, že platné opatrenia by boli rozhodujúcim faktorom pre údajné premiestnenie nadväzujúcich výrobných odvetví. Napokon dôkaz o oneskorených dodávkach bol bezvýznamný.

(139)

Pokiaľ ide o využitie kapacity výrobného odvetvia Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, jedna zainteresovaná strana tvrdila, že úroveň 84 % využitia kapacity predstavuje takmer plnú kapacitu, a preto nezostávala k dispozícii dostatočná nevyužitá kapacita.

(140)

Prešetrovaním sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie zaznamenalo počas RIP z celkovej výroby priemerne približne 6 % výrobných strát, čo zodpovedá teoretickému maximálnemu využitiu kapacity na úrovni 94 %, čo je primeranejší odhad plného využitia kapacity než 84 %, ako sa uvádzalo v tvrdení. Na základe zvyšnej nevyužitej kapacity na úrovni minimálne 10 % bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(141)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že výrobcovia z Únie a výrobcovia z iných krajín ako Číny nie sú schopní uspokojiť celkový dopyt a veľkosť jednotlivých objednávok odvetvia európskych používateľov.

(142)

Treba poznamenať, že pokračovaním opatrení sa nezmenia súčasné základné trhové podmienky. Prešetrovaním sa nezistili žiadne zásadné zmeny v dopyte používateľov, pokiaľ ide o veľkosť objednávok alebo kvalitu. Okrem toho je nepopierateľné, že samotné výrobné odvetvie Únie nemôže uspokojiť dopyt na trhu a že v tejto súvislosti je potrebný dovoz. Okrem toho dôležitejšie je, že cieľom antidumpingových opatrení je obnoviť rovnaké podmienky a spravodlivé obchodné podmienky medzi všetkými dotknutými stranami tým, že sa odstráni značná ujma spôsobená dumpingovým dovozom z Číny. Preto nie je potrebné, aby výrobné odvetvie Únie bolo schopné zásobovať trh Únie samo. V tomto prípade existuje dovoz z mnohých rôznych zdrojov, pričom dovoz podliehajúci opatreniam takisto pokračoval napriek existencii opatrení. Pokračovanie opatrení v ich súčasnej forme a na súčasnej úrovni preto používateľom nebráni získať čínsky výrobok. V tejto súvislosti boli dodržané ustanovenia antidumpingového nariadenia a v dôsledku toho by toto tvrdenie malo byť zamietnuté.

(143)

Takisto sa tvrdilo, že európski výrobcovia nevyužili výhody antidumpingových ciel na zvýšenie svojej výrobnej kapacity ani na modernizáciu svojho zariadenia, v dôsledku čoho neboli schopní udržať si svoj trhový podiel na rastúcom trhu a ocitli sa v mimoriadne pohodlnej situácii bez snahy o dosiahnutie konkurencieschopnosti.

(144)

Po prvé treba pripomenúť, ako už bolo uvedené, že cieľom antidumpingových opatrení je odstrániť dumping spôsobujúci ujmu, a že neexistuje žiadna zákonná požiadavka na reštrukturalizáciu alebo modernizáciu výrobného odvetvia Únie.

(145)

V každom prípade, ako už bolo uvedené v odôvodnení 138, výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť svoj predaj, keďže malo dostatok dostupnej nevyužitej kapacity. Okrem toho, z priaznivého vývoja ziskovosti vyplýva, že výrobné metódy výrobného odvetvia Únie sú stále konkurencieschopné na trhu, ktorý je chránený pred dumpingovými praktikami. Ďalej, situáciu výrobného odvetvia Únie nemožno vôbec považovať za mimoriadne pohodlnú, keďže prešetrovaním sa preukázalo, že výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia aj naďalej trpelo značnou ujmou tým, že stratilo podiel na trhu a zaznamenalo straty. Práve nestabilná situácia výrobného odvetvia Únie spôsobená prinajmenšom čiastočne minulými dumpingovými praktikami a pretrvávajúcim podhodnocovaním jeho cien, ktoré výrobnému odvetviu Únie bránili výrazne investovať do rozšírenia kapacity a rozsiahlejšej modernizácie.

(146)

Ďalšie tvrdenie sa týka premiestnenia nadväzujúcich výrobných odvetví z dôvodu existencie antidumpingových ciel. Toto tvrdenie bolo podporené odkazom na predchádzajúce stanovisko a vypočutie, v ktorých odznelo rovnaké tvrdenie.

(147)

Treba poznamenať, že prešetrovaním sa zistilo, že vplyv používateľov zaradených do vzorky na ziskovosť bol obmedzený, a preto ho nemožno považovať za rozhodujúci pre premiestnenie odvetvia používateľov v Únii. Okrem toho opatrenia pokračujú na rovnakej úrovni ako predtým. Napokon v sprievodnom stanovisku k vypočutiu nie sú vymenované žiadne spoločnosti, ktoré boli skutočne premiestnené.

(148)

Jeden dovozca predložil tvrdenie týkajúce sa hospodárskych ťažkostí spojených s výmenou dodávateľov dotknutého výrobku z dôvodu dlhého obdobia potrebného na testovaciu fázu a rizika straty zákazníkov v prípade nestabilnej kvality a nepravidelných dodávok.

(149)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že uplynulo takmer šesť rokov, počas ktorých boli opatrenia v platnosti, čo možno považovať za dostatočný čas na to, aby dovozca našiel alternatívnych dodávateľov, a to aj napriek časovo náročnému testovaniu.

(150)

Na základe uvedených skutočností sa v prešetrovaní dospelo k záveru, že vplyv opatrení na používateľov a dovozcov nie je významný a preto neexistujú žiadne zjavné dôvody na ukončenie opatrení na základe záujmu Únie.

(151)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, o ktoré sa opieral zámer odporučiť zachovanie existujúcich opatrení. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené poskytnutie informácií. Stanoviská a pripomienky sa riadne zohľadnili.

(152)

Z uvedeného vyplýva, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, že antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz vysokopevnostnej priadze z polyesterov s pôvodom v Číne uložené nariadením (EÚ) č. 1105/2010 by mali byť zachované.

(153)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách sa v tomto prípade pokladajú za potrebné osobitné opatrenia, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie antidumpingových ciel. Tieto osobitné opatrenia uplatňované na spoločnosti, pre ktoré sa zaviedla individuálna colná sadzba, zahŕňajú: predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na dovoz, ku ktorému takáto faktúra nie je pripojená, sa uplatňuje zvyšné antidumpingové clo uplatňované na všetkých ostatných výrobcov.

(154)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (20). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(155)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

25.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/30

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa uvádza zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Dňa 22. februára 2017 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o pridaní štyroch fyzických osôb do zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov. Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(3)

S cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia stanovené v tomto nariadení účinné, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť okamžite,

25.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/32

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

25.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/34

(1)

Účty Európskej centrálnej banky (ECB) a národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro, majú overiť nezávislí externí audítori odporúčaní Radou guvernérov ECB a schválení Radou.

(2)

Mandát súčasného externého audítora Bank of Greece skončí po vykonaní auditu za rozpočtový rok 2016. Preto je potrebné vymenovať externého audítora od rozpočtového roku 2017.

(3)

Bank of Greece vybrala za svojho externého audítora na rozpočtové roky 2017 až 2021 spoločnosť Deloitte Certified Public Accountants S.A.

(4)

Rada guvernérov ECB odporučila, aby spoločnosť Deloitte Certified Public Accountants S.A. bola vymenovaná za externého audítora Bank of Greece na rozpočtové roky 2017 až 2021.

(5)

Je vhodné postupovať podľa odporúčania Rady guvernérov ECB a rozhodnutie Rady 1999/70/ES (2) by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

25.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/36

(1)

V júli 2014 bola Komisia informovaná, že Maďarsko prijalo legislatívny akt, na základe ktorého sa zdaňuje obrat z reklamných činností (ďalej len „daň z reklamy“). Komisia vo svojom liste z 13. augusta 2014 odoslala maďarským orgánom žiadosť o predloženie informácií, na ktorú odpovedali listom z 2. októbra 2014. V liste z 1. decembra 2014 bol maďarským orgánom zaslaný ďalší súbor otázok, na ktoré odpovedali listom zo 16. decembra 2014 obsahujúcim doplňujúce informácie.

(2)

Listom z 2. februára 2015 boli maďarské orgány informované o tom, že Komisia zváži vydanie rozhodnutia o pozastavení opatrenia v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (2). Maďarské orgány v liste zo 17. februára 2015 predložili pripomienky k uvedenému listu.

(3)

Dňa 12. marca 2015 Komisia informovala Maďarsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) a vydať príkaz na pozastavenie pomoci podľa článku 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999.

(4)

Rozhodnutie o začatí konania a príkaze na pozastavenie pomoci bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniu.

(5)

Komisia dostala pripomienky od troch zainteresovaných strán. Zaslala ich maďarským orgánom, ktoré dostali možnosť na ne reagovať.

(6)

Dňa 21. apríla 2015 maďarské orgány zaslali Komisii návrh na zmenu dane z reklamy. Dňa 8. mája 2015 Komisia požiadala Maďarsko o informácie týkajúce sa plánovanej zmeny.

(7)

Dňa 4. júna 2015 Maďarsko zmenilo daň z reklamy bez predchádzajúceho oznámenia Komisii alebo bez schválenia Komisiou. Zmeny nadobudli účinnosť 5. júla 2015.

(8)

Maďarsko vo svojom liste zo 6. júla 2015 poskytlo pripomienky týkajúce sa začatia konania a komentárov zainteresovaných strán a taktiež vysvetlenie zmeny dane z reklamy.

(9)

Maďarsko prijalo 11. júna 2014 zákon č. XXII z roku 2014 o dani z reklamy (ďalej len „zákon“), ktorý bol zmenený 4. júla a 18. novembra 2014. Zákonom sa zavádza nová osobitná daň z obratu odvodená z uverejnenia reklamy v Maďarsku a okrem toho sa vzťahuje na všetky existujúce dane z podnikania, najmä na daň z príjmu. Podľa Maďarska je účelom zákona podporiť zásadu rozdelenia verejného finančného zaťaženia.

(10)

Daň z reklamy je splatná z obratu získaného z uverejnenia reklám v médiách uvedených v zákone (napr. v mediálnych službách; v tlačových materiáloch; na zariadení pre vonkajšiu reklamu; na každom vozidle alebo nehnuteľnom majetku; v tlačených materiáloch; a na internete). Daň sa vzťahuje na všetky mediálne podniky a zdaniteľná osoba je v zásade vydavateľ reklamy. Územný rozsah pôsobnosti dane je Maďarsko.

(11)

Základ dane, na ktorý sa daň vzťahuje, je obrat vydavateľa získaný z reklamných služieb, ktoré poskytuje, bez odpočítania nákladov. Základ dane pridružených spoločností sa pripočíta. Preto sa platná sadzba dane v Maďarsku určuje obratom z reklamy, ktorý dosiahla celá skupina.

(12)

Existuje osobitný základ dane pre vlastnú reklamu, t. j. reklamu týkajúcu sa vlastných výrobkov, tovaru služieb, činností, mena a publikácií vydavateľa. V tomto prípade sú základom dane, na ktorý sa daň vzťahuje, náklady vynaložené vydavateľom v súvislosti s uverejnením reklamy.

(13)

Zákon stanovuje progresívnu štruktúru sadzieb so sadzbami v pásme od 0 % a 1 % pre spoločnosti s malým alebo stredným obratom z reklamy až do 50 % pre spoločnosti s veľkým obratom z reklamy takto:

(14)

Najvyššie pásmo sa od 1. januára 2015 zvýšilo zo 40 % na 50 % zákonom LXXIV z roku 2014 o úprave niektorých daní a súvisiacich právnych predpisov a zákonom CXXII z roku 2010 o štátnej daňovej a colnej správe, ktorými sa zákon zmenil.

(15)

Podľa zákona si spoločnosti môžu z daňového základu z roku 2014 odpočítať 50 % strát prenesených z predchádzajúcich rokov v súlade so zákonom o dani z príjmu právnických osôb a z dividend alebo zákonom o dani z príjmu fyzických osôb.

(16)

Zmena zákona zo 4. júla 2014 obmedzuje toto odpočítanie na spoločnosti, ktoré neboli v roku 2013 ziskové (t. j. len vtedy, ak výška zisku pred zdanením v obchodnom roku 2013 je nulová alebo záporná). Preto spoločnosti, ktoré prenášali straty z predchádzajúcich rokov, ale neboli v roku 2013 ziskové, nie sú spôsobilé pre odpočítanie. Podľa Maďarska je cieľom zmeny zamedziť vyhýbaniu sa dani a obchádzaniu daňových povinností.

(17)

Možnosť odpočítať prenesené straty sa vzťahuje len na daň splatnú za rok 2014. Nevzťahuje sa na daň splatnú za rok 2015 alebo ďalšie roky.

(18)

Podľa zákona daňový poplatník stanovuje svoju daňovú povinnosť na základe vlastného posúdenia a daňové priznanie predkladá daňovej správe najneskoršie posledný deň piateho mesiaca po skončení daňového roku.

(19)

Zákon stanovuje, že daňový poplatník musí určiť a priznať svoju daňovú povinnosť a daň zaplatiť najneskoršie posledný deň piateho mesiaca po skončení daňového roku.

(20)

Za rok 2014 bola daň splatná pomerným dielom od nadobudnutia účinnosti zákona 18. júla 2014 na základe obratu z reklamy za rok 2014. Daňový poplatník musel určiť a priznať zálohovú daň za rok 2014 (na základ obratu z reklamy za rok 2013) do 20. augusta 2014 a zaplatiť ju v dvoch rovnakých splátkach do 20. augusta 2014 a 20. novembra 2014.

(21)

Podľa predbežných údajov prijatých od maďarských orgánov sa od 28. novembra 2014 vybrala za rok 2014 celková suma zálohovej dane vo výške 2 640 100 000 HUF [~ EUR 8 500 000]. Približne 80 % celkového príjmu z daní vybratých z týchto zálohových daní zaplatila jedna skupina spoločností.

(22)

Potom, čo bolo schválené začatie konania, Maďarsko zákonom LXII z roku 2015 zmenilo od 4. júna 2015 zákon o dani z reklamy nahradením progresívnej stupnice šiestich daňových sadzieb s pásmom od 0 % do 50 % systémom dvojakých sadzieb takto:

(23)

Zmena zavádza nepovinnú spätnú použiteľnosť od nadobudnutia účinnosti zákona v roku 2014. Inými slovami, daňový poplatník si pre minulosť môže vybrať, či bude podliehať systému dvojakých sadzieb, alebo bude aj naďalej podliehať starej progresívnej stupnici šiestich sadzieb daní.

(24)

Ustanovenia o odpočítaní prenesených strát zo základu dane za rok 2014 obmedzené na spoločnosti, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, zostávajú nezmenené.

(25)

Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie, lebo v tomto štádiu zastáva názor, že progresívny charakter daňovej sadzby a ustanovenia o odpočítaní prenesených strát zo základu dane stanoveného zákonom predstavujú štátnu pomoc.

(26)

Komisia sa domnieva, že progresívne daňové sadzby nie sú jednotné pre podniky s vysokými príjmami z reklamy (čiže väčšími podnikmi) a podnikmi s nízkymi príjmami z reklamy (čiže menšími podnikmi) a poskytujú selektívnu výhodu podnikom s nízkymi príjmami z reklamy na základe ich veľkosti. Komisia mala pochybnosti, či platobná schopnosť, na ktorú sa odvoláva Maďarsko, môže slúžiť ako opodstatnenie daní z obratu. Komisia sa preto predbežne domnievala, že progresívny charakter sadzby dane z reklamy podľa uvedeného zákona predstavuje štátnu pomoc, keďže všetky ostatné kritériá pre takúto kvalifikáciu sa zdajú byť splnené.

(27)

Komisia sa tiež domnieva, že ustanovenia zákona, ktoré umožňujú odpočítanie minulých strát prenesených podľa zákona o dani z príjmu právnických osôb a z dividend alebo podľa zákona o dani z príjmu fyzických osôb, a predovšetkým obmedzenie na podniky, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, nie sú jednotné pre spoločnosti, ktoré sú z hľadiska dane založenej na obrate v porovnateľnej situácii. Podľa Komisie sa zdá, že ustanoveniami sa selektívne zvýhodňujú podniky, ktoré boli stratové v roku 2013, oproti podnikom stratovým v predchádzajúcich rokoch, prípadne podnikom, ktoré neboli stratové vôbec. Komisia sa domnieva, že rozdielne zaobchádzanie nie je opodstatnené povahou a logikou daňového systému, najmä keď Maďarsko tvrdlo, že daň z reklamy je založená na myšlienke, že samotné získavanie príjmov z reklamy je opodstatnením zdanenia. Komisia sa preto domnievala, že uvedené ustanovenia predstavujú štátnu pomoc, keďže všetky ostatné kritériá pre takúto kvalifikáciu sa zdajú byť splnené.

(28)

Zdá sa, že opatrenia nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom.

(29)

Komisia dostala pripomienky od troch zainteresovaných strán.

(30)

Maďarské reklamné združenie opísalo stav odvetvia reklamy v Maďarsku a vyjadrilo obavy z dane z reklamy ako takej. Je toho názoru, že daň prináša ďalšie zaťaženie pre odvetvie už aj tak postihnuté klesajúcimi príjmami. Poukazuje na to, že každá daň z reklamy uložená malým mediálnym spoločnostiam ich môže vytlačiť z trhu, lebo majú malé ziskové marže.

(31)

TV2, maďarský súkromný televízny prevádzkovateľ, predložil pripomienky len k odpočítaniu prenesených minulých strát na účely daní z príjmu právnických a fyzických osôb. TV2 sa domnieva, že ustanovenie týkajúce sa započítania minulých strát nie je selektívne, lebo spadá do rozsahu právomoci voľného rozhodovania členských štátov navrhnúť daň založenú na obrate a súčasne zohľadniť prvky dane založenej na platobnej schopnosti. Ak Komisia zistila nejaký prvok selektívnosti v pravidlách o odpočítaní minulých strát, tento prvok by mohol byť iba ďalším obmedzením pre spoločnosti, ktoré v roku 2013 neboli ziskové, ale nie všeobecným pravidlom umožňujúcim odpočítanie minulých strát.

(32)

RTL súhlasí s hodnotením Komisie v rozhodnutí o začatí konania. Uviedla, že sú dva ďalšie prvky selektívnosti vytvorené daňou z reklamy: i) daň by mohla zvýhodniť verejnoprávnych vysielateľov v porovnaní s komerčnými vysielateľmi, lebo verejnoprávni vysielatelia sú údajne financovaní predovšetkým zo štátnych finančných prostriedkov, a preto sa ich daň menej dotýka; ii) daň by zvýhodnila vysielateľov vlastnených Maďarskom v porovnaní s medzinárodnými subjektmi, lebo vysielatelia vlastnení Maďarskom údajne majú spravidla nižšie príjmy z reklamy než väčšie medzinárodné subjekty.

(33)

Maďarské orgány popierajú, že by opatrenie predstavovalo pomoc. V podstate tvrdia, že platobná schopnosť nie je vyjadrená len ziskovosťou podniku, ale tiež jeho podielom na trhu, čiže jeho obratom. Maďarsko argumentuje, že progresívne sadzby dane pre daň založenú na obrate sú opodstatnené platobnou schopnosťou a spadajú do vnútroštátnej právomoci stanoviť presné pásma sadzieb. Maďarsko je toho názoru, že prechodné opatrenie pre spoločnosti, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, je opodstatnené, lebo bez tohto opatrenia by daňové zaťaženie bolo pre spoločnosti príliš vysoké.

(34)

Maďarsko popiera selektívny charakter daňového systému, najmä argumentuje, že nejde o odchýlku od referenčného systému, lebo v prípade progresívnych daní je referenčný systém kombináciou daňového základu a zodpovedajúcich sadzieb dane. Preto spoločnosti v rovnakej právnej a skutkovej situácii (ktoré majú ten istý základ dane) podliehajú rovnakej výške dane.

(35)

Maďarsko uviedlo, že v stanovisku Maďarského reklamného združenia sa správne opisuje fungovanie maďarského reklamného trhu, a najmä je v ňom vyvodený záver, že menšie podniky a nové subjekty sa nachádzajú v oveľa ťažšom postavení než väčšie podniky s vyšším obratom. Postavenie menších subjektov na reklamnom trhu nie je preto porovnateľné s postavením väčšími vydavateľov, ktorí sú schopní platiť viac a mali by niesť progresívne vyššie daňové zaťaženie.

(36)

Maďarsko súhlasí s pripomienkami TV2 a poukazuje na to, že z rozsudku Súdneho dvora vo veci Gibraltáru vyplýva, že ziskovosť ako kritérium zdanenia predstavuje všeobecné daňové opatrenie, lebo vyplýva z náhodnej skutočnosti.

(37)

Maďarsko nesúhlasí s argumentmi RTL z dôvodov, ktoré už boli vysvetlené v predchádzajúcich oznámeniach. Maďarsko ďalej vysvetľuje, že zákon zaobchádza rovnako s verejnoprávnymi a komerčnými vysielateľmi a každé spoplatnené uverejnenie reklamy podlieha tej istej daňovej povinnosti.

(38)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEU „ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(39)

Kvalifikácia opatrenia ako pomoc v zmysle tohto ustanovenia preto vyžaduje splnenie týchto kumulatívnych podmienok: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a musí byť financované zo štátnych prostriedkov; ii) musí poskytovať nejakú výhodu jeho príjemcovi; iii) táto výhoda musí byť selektívna; a iv) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(40)

Aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí byť pripísateľné členskému štátu a musí byť financované zo štátnych prostriedkov.

(41)

Keďže spochybňované opatrenia vyplývajú zo zákona maďarského parlamentu, sú jasne pripísateľné maďarskému štátu.

(42)

Pokiaľ ide o financovanie opatrenia zo štátnych zdrojov, ak výsledok opatrenia je taký, že štát sa zriekne príjmov, ktoré by za normálnych okolností musel inakšie vybrať od nejakého podniku, je táto podmienka tiež splnená (4). V danom prípade sa Maďarsko zrieka prostriedkov, ktoré by inak muselo vybrať od podnikov s nižším alebo relevantným obratom (čiže od menších podnikov), pokiaľ podliehali tej istej výške dane ako podniky s vyšším obratom (čiže väčšie podniky).

(43)

Podľa judikatúry súdov Únie pojem pomoc zahŕňa nielen pozitívne výhody, ale aj opatrenia, ktoré v rôznych formách zmierňujú poplatky bežne začlenené do rozpočtu podniku (5). Výhoda sa môže poskytnúť pomocou rôznych druhov zníženia daňového zaťaženia spoločnosti, a najmä znížením platnej sadzby dane, zdaniteľného základu alebo výšky splatnej dane (6). Aj keď sa zníženie dane netýka kladného prevodu zdrojov od štátu, poskytuje výhodu tým, že podniky, na ktoré sa vzťahuje, uvádza do priaznivejšieho finančného postavenia a má za následok stratu príjmu pre štát (7).

(44)

Zákon stanoví progresívne sadzby zdanenia, ktoré sa vzťahujú na ročný obrat získaný z uverejnenia reklám v Maďarsku v závislosti na pásmach, do ktorých spadá obrat podniku. Progresívny charakter týchto sadzieb má taký vplyv, že percento vybratej dane z obratu podniku sa progresívne zvyšuje v závislosti od počtu pásiem, do ktorých tento obrat spadá. Má to za následok, že podniky s malým obratom (menšie podniky) sa zdaňujú podstatne nižšou priemernou sadzbou ako podniky s veľkým obratom (väčšie podniky). Zdanenie touto podstatne nižšou priemernou sadzbou dane zmierňuje náklady, ktoré podniky s nižším obratom musia niesť v porovnaní s podnikmi s veľkým obratom, a preto predstavuje výhodu v prospech menších podnikov oproti väčším podnikom na účely článku 107 ods. 1 zmluvy.

(45)

Takisto možnosť odpočtu prenesených strát podľa zákona na účely dane z príjmu právnických alebo fyzických osôb predstavuje výhodu pre tie podniky, ktoré v roku 2013 neboli ziskové, lebo znižuje ich základ dane, čiže ich daňové zaťaženie, v porovnaní s podnikmi, ktoré nemôžu využiť výhodu takého odpočítania.

(46)

Opatrenie je selektívne, keď zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitého tovaru v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Súdny dvor vo veci fiškálnych systémov stanovil, že selektívnosť opatrenia by sa v zásade mala posudzovať pomocou analýzy v troch krokoch (8). Po prvé, určí sa spoločný alebo obvyklý daňový režim platný v danom členskom štáte: tzv. „referenčný systém“. Po druhé, je potrebné stanoviť, či predmetné daňové opatrenie predstavuje výnimku v rámci tohto systému tým, že sa pri ňom rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú vzhľadom na vlastné ciele systému v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Ak dané opatrenie nepredstavuje výnimku z referenčného systému, nie je selektívne. Ak predstavuje výnimku (a preto je prima facie selektívne), je potrebné v treťom kroku analýzy stanoviť, či toto opatrenie výnimky odôvodňuje povaha alebo všeobecná štruktúra referenčného daňového systému (9). Ak selektívne opatrenie prima facie odôvodňuje povaha alebo všeobecná štruktúra systému, nebude sa považovať za selektívne a nebude teda patriť do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 zmluvy.

(47)

Referenčný systém tvorí rámec, podľa ktorého sa posudzuje selektívnosť opatrenia.

(48)

V súčasnom prípade je referenčným systémom uplatňovanie zvláštnej dane z reklamy na obrat získaný z poskytovania reklamných služieb, t. j. vydavateľ dostáva plnú peňažitú odmenu za uverejnenie reklám bez odpočítania akýchkoľvek nákladov. Komisia sa nedomnieva, že štruktúra progresívnych sadzieb dane z reklamy môže byť súčasťou tohto referenčného systému.

(49)

Ako uviedol Súdny dvor (10), nie je vždy dostatočné obmedziť analýzu selektívnosti na stanovenie, či je opatrenie výnimkou z referenčného systému vymedzeného členským štátom. Je tiež potrebné vyhodnotiť, či členský štát vymedzil systém súdržným spôsobom, alebo naopak, či ho zrejme navrhol svojvoľným alebo predpojatým spôsobom s cieľom zvýhodniť určité podniky pred inými. Inakšie by členský štát namiesto toho, aby pre všetky podniky stanovil všeobecné pravidlá, z ktorých sa poskytujú výnimky v prospech niektorých podnikov, mohol dosiahnuť rovnaký výsledok tým, že by obišiel pravidlá štátnej pomoci úpravou a skombinovaním svojich pravidiel takým spôsobom, že z ich samotného uplatnenia vyplynie pre rôzne podniky rozdielne daňové zaťaženie (11). V tomto ohľade je mimoriadne dôležité pripomenúť ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa v článku 107 ods. 1 zmluvy nerozlišuje medzi opatreniami podľa dôvodov alebo cieľov štátnych zásahov, ale vymedzujú sa podľa ich účinkov, a teda bez ohľadu na použité techniky (12).

(50)

Zdá sa, že štruktúru progresívnych daní zavedenú zákonom navrhlo Maďarsko zámerne s cieľom zvýhodniť niektoré podniky pred inými. Podľa štruktúry progresívnych daní zavedených podľa zákona podliehajú podniky, ktoré uverejňujú reklamy, rozdielnym sadzbám dane, ktoré sa progresívne zvyšujú od 0 % do 50 % v závislosti od pásma, do akého spadá ich obrat. V dôsledku toho sa uplatňuje rôzna priemerná sadzba dane voči podnikom, ktoré podliehajú dani z reklamy v závislosti od úrovne ich obratu.

(51)

Štruktúra progresívnych sadzieb zavedená zákonom má preto taký dopad, že rôzne podniky podliehajú rozdielnym úrovniam zdanenia (vyjadreným ako pomerná časť ich celkového ročného obratu z reklamy) v závislosti od ich veľkosti, lebo výška obratu z reklamy, ktorú dosiahne podnik, je do určitej miery v korelácii s veľkosťou tohto podniku.

(52)

Pretože každá spoločnosť je zdanená rôznou sadzbou, Komisia nemôže v dani z reklamy zistiť ani jednu referenčnú sadzbu. Maďarsko nepredložilo žiadnu konkrétnu sadzbu ako referenčnú alebo „obvyklú“ sadzbu a nevysvetlilo, prečo by vyššia sadzba bola opodstatnená pre podniky s vyššou úrovňou obratu, ani prečo by sa nižšie sadzby mali uplatňovať voči podnikom s nižšou úrovňou obratu z reklamy.

(53)

Stanovený cieľ dane z reklamy je podporiť zásadu rozdelenia verejného finančného zaťaženia. Vzhľadom na tento cieľ sa Komisia domnieva, že všetky subjekty, ktoré podliehajú dani z reklamy, sú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii. V dôsledku toho, ak to nie je náležite odôvodnené, by sa so všetkými subjektmi malo zaobchádzať rovnako a mali by platiť rovnakú pomernú časť svojho obratu bez ohľadu na jeho úroveň. Komisia poznamenáva, že uplatňovanie jednej sadzby dane voči všetkým subjektom už má za následok, že subjekty s vyšším obratom prispievajú do štátneho rozpočtu viac ako tie, čo majú malý obrat. Maďarsko nepredložilo žiadny presvedčivý argument, ktorý by odôvodňoval diskrimináciu medzi týmito druhmi podnikov postupným uvalením úmerne vyššieho daňového zaťaženia na tých, čo majú vyšší obrat z reklamy. Maďarsko preto zámerne navrhlo daň z reklamy tak, aby svojvoľne zvýhodnilo niektoré podniky, a to tie, ktoré majú nižšiu úroveň obratu (čiže menšie podniky) a znevýhodnilo iné, a síce väčšie podniky (13).

(54)

Referenčný systém je preto selektívne nastavený spôsobom, ktorý nie je odôvodnený s ohľadom na cieľ dane z obratu, ktorým je podpora zásady rozdelenia verejného finančného zaťaženia a výber finančných prostriedkov pre štátny rozpočet.

(55)

Takisto možnosť odpočítania prenesených minulých strát na účely dane z príjmu právnických a fyzických osôb z daňového základu za rok 2014 nemožno v tomto prípade považovať za súčasť referenčného systému najmenej z dvoch dôvodov. Na jednej strane je daň založená na zdanení obratu na rozdiel od dane založenej na zisku, čo znamená, že náklady nie sú bežne odpočítateľné od daňového základu dane z obratu. Maďarské orgány neboli schopné v tomto prípade vysvetliť, ako by sa táto možnosť odpočítania nákladov dala spojiť s cieľom alebo povahou dane z obratu. Na druhej strane sa možnosť odpočítania poskytuje iba podnikom, ktoré neboli v roku 2013 ziskové. Nie je to všeobecné pravidlo odpočítania a táto možnosť odpočítania sa zdá byť svojvoľná alebo prinajmenšom nie dosť dôsledná, aby bola súčasťou referenčného systému.

(56)

Podľa názoru Komisie by referenčným systémom pre zdanenie obratu z reklamy mala byť daň z obratu z reklamy, ktorá by bola v súlade s pravidlami štátnej pomoci, t. j., keď:

(57)

Ako druhý krok je potrebné určiť, či sa opatrenie odchyľuje od referenčného systému v prospech určitých podnikov, ktoré sú v podobnej skutkovej a právnej situácii s ohľadom na vlastný cieľ referenčného systému.

(58)

Progresívny charakter štruktúry sadzby dane z reklamy vytvára rozdiel medzi podnikmi, ktoré vykonávajú činnosť uverejňovania reklamy v Maďarsku, na základe rozsahu ich reklamnej činnosti odrazeného v ich obrate z reklamy.

(59)

V dôsledku progresívnej povahy sadzieb, ktoré stanovuje zákon, podniky s obratom v nižších pásmach podliehajú podstatne nižšiemu zdaneniu ako podniky s obratom vo vyšších pásmach. Výsledkom je, že podniky s malým obratom podliehajú podstatne nižším hraničným aj priemerným sadzbám dane v porovnaní s podnikmi s vyššími úrovňami obratu, a preto podliehajú podstatne nižšiemu zdaneniu pri vykonávaní rovnakých činností. Komisia najmä konštatuje, že pre podniky s vyššími obratmi z reklamy je zdanenie obratu spadajúce do najvyšších pásiem (30 %/40 %/50 %) mimoriadne vysoké, a preto má za následok veľmi podstatné rozdielne zaobchádzanie.

(60)

Okrem toho údaje o platbách zálohovej dane predložené maďarskými orgánmi 17. februára 2015 ukazujú, že sadzby dane vo výške 30 % a 40 %/50 %, ktoré sa vzťahujú na obrat z reklamy spadajúci do dvoch najvyšších pásiem, sa v roku 2014 účinne uplatnili len vo vzťahu k jednému podniku a že tento podnik zaplatil približne 80 % celkového príjmu zo zálohových daní, ktoré dostal maďarský štát. Čísla dokazujú konkrétne dopady rozdielneho zaobchádzania s podnikmi podľa zákona a selektívny charakter progresívnych sadzieb, ktoré sú v ňom stanovené.

(61)

Komisia sa preto domnieva, že štruktúra progresívnych sadzieb zavedená zákonom sa odchyľuje od referenčného systému, ktorého základom je uloženie dane z reklamy všetkým subjektom zapojeným do uverejňovania reklám v Maďarsku v prospech podnikov s nižším obratom.

(62)

Komisia sa tiež domnieva, že možnosť podnikov, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, odpočítať si prenesené minulé daňové straty z daňového základu za rok 2014 na účely dane z príjmu právnických a fyzických osôb, sa odchyľuje od referenčného systému, t. j. od všeobecného pravidla zdaňovania subjektov na základe ich obratu z reklamy. Daň je založená na zdanení obratu na rozdiel od dane založenej na zisku, čo znamená, že náklady nie sú bežne odpočítateľné od daňového základu dane z obratu.

(63)

Najmä obmedzenie odpočítania strát pre podniky, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, rozlišuje na jednej strane medzi podnikmi, ktoré si preniesli straty a neboli v roku 2013 ziskové, a na druhej strane podnikmi, ktoré boli v roku 2013 ziskové, ale boli by si mohli preniesť straty z predchádzajúcich hospodárskych rokov. Okrem toho ustanovenie neobmedzuje straty, ktoré možno z daňovej povinnosti z reklamy započítať k stratám utrpeným v roku 2013, ale umožňuje podniku, ktorý nebol v roku 2013 ziskový, využiť tiež straty prenesené z predchádzajúcich rokov. Komisia sa okrem toho domnieva, že odpočítanie strát, ktoré už v dobe prijatia zákona o dani z reklamy existovali, má za následok selektívnosť, lebo povolenie odpočítania by mohlo zvýhodniť niektoré podniky s podstatnými prenesenými stratami.

(64)

Komisia je toho názoru, že ustanovenia zákona, ktoré – za podmienok stanovených zákonom – umožňujú odpočítanie prenesených strát, robia rozdiel medzi podnikmi, ktoré sú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii s ohľadom na cieľ maďarskej dane z reklamy.

(65)

Komisia sa preto domnieva, že opatrenia sú prima facie selektívne.

(66)

Opatrenie, ktoré sa odchyľuje od referenčného systému, nie je selektívne, ak je opodstatnené vzhľadom na povahu alebo všeobecnú štruktúru tohto systému. Ide o prípad, keď je výsledok príslušných mechanizmov potrebný pre fungovanie a účinnosť systému (14). Je úlohou členského štátu poskytnúť takéto odôvodnenie.

(67)

Maďarské orgány argumentovali, že obrat a veľkosť podniku odráža jeho platobnú schopnosť, a preto i skutočnosť, že podnik s vysokým obratom z reklamy má väčšiu platobnú schopnosť než podnik s nižším obratom z reklamy. Komisia sa domnieva, že informácie poskytnuté Maďarskom nepotvrdili, že obrat skupiny spoločností je vhodným ukazovateľom jej platobnej schopnosti, ani že štruktúra progresívneho charakteru dane je odôvodnená povahou a všeobecnou štruktúrou daňového systému.

(68)

Je prirodzeným dôsledkom daní z obratu (s jednou sadzbou), že čím vyšší je obrat spoločnosti, tým viacej dane platí. Avšak na rozdiel od daní založených na zisku (15), daň založená na obrate nie je určená k tomu, aby zohľadňovala – a samozrejme ani nezohľadňuje – akékoľvek náklady spôsobené pri generovaní tohto obratu. Preto keď nie sú konkrétne dôkazy potvrdzujúce opak, úroveň vytvoreného obratu sa nemôže automaticky považovať za odrážajúcu platobnú schopnosť podniku. Maďarsko nepreukázalo existenciu údajného vzťahu medzi obratom a platobnou schopnosťou, ani že by sa takýto vzťah správne odrazil v štruktúre progresívneho charakteru dane z reklamy (od 0 % do 50 %).

(69)

Komisia sa domnieva, že progresívne sadzby dane z obratu možno odôvodniť iba výnimočne, ak si konkrétny cieľ, ktorý sa sleduje prostredníctvom dane, skutočne vyžaduje progresívne sadzby. Progresívne sadzby dane z obratu možno napríklad odôvodniť, ak sa preukáže, že aj externality spôsobené činnosťou, ktorá sa má riešiť prostredníctvom dane, rastú progresívne – t. j. viac ako úmerne – s obratom. Maďarsko však neposkytlo žiadne odôvodnenie progresívneho charakteru daní externalitami prípadne vytvorenými reklamou.

(70)

Pokiaľ ide o odpočítanie prenesených strát pre podniky, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, takéto odpočítanie nemožno odôvodniť ako opatrenie na zamedzenie vyhýbaniu sa daniam a obchádzaniu daňových povinností. Opatrenie zavádza svojvoľný rozdiel medzi dvomi skupinami spoločností, ktoré sú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii. Keďže rozdiel je svojvoľný a nie je v súlade s povahou dane založenej na obrate, ako je to uvedené v odôvodneniach 62 a 63, nemôže sa považovať za nesporné pravidlo proti zneužívaniu, ktoré by odôvodňovalo rozdielne zaobchádzanie.

(71)

Komisia sa v dôsledku toho domnieva, že platobná schopnosť nemôže slúžiť ako hlavná zásada pre maďarskú daň z reklamy založenú na obrate. Komisia sa preto nedomnieva, že opatrenia sú odôvodnené povahou a všeobecnou štruktúrou daňového systému. Opatrenia by sa preto mali považovať za selektívne v zmysle udeľovania výhody reklamným spoločnostiam s nižšou úrovňou obratu (čiže menším podnikom) a podnikom, ktoré neboli v roku 2013 ziskové a nemohli si odpočítať prenesené straty z daňového základu za rok 2014.

(72)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy musí opatrenie narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a mať vplyv na obchod v rámci Únie, aby sa mohlo považovať za štátnu pomoc.

(73)

Opatrenia sa vzťahujú na všetky podniky, ktoré získavajú obrat z uverejňovania reklám v Maďarsku. Maďarský reklamný trh sa vyznačuje voľnou hospodárskou súťažou a prítomnosťou subjektov z iných členských štátov, takže akákoľvek pomoc v prospech určitých subjektov reklamy môže ovplyvniť obchod v rámci Únie. Opatrenia však majú vplyv na konkurencieschopnosť podnikov podliehajúcich dani. Opatrenia oslobodzujú podniky s nižšími úrovňami obratu a podniky, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, od daňovej povinnosti, ktorú by inak museli splatiť, ak by podliehali rovnakej dani z reklamy ako podniky s vyššou úrovňou obratu a/alebo podniky, ktoré boli v roku 2013 ziskové. Preto sa pomoc poskytnutá v rámci týchto opatrení považuje za prevádzkovú pomoc v tom zmysle, že podniky oslobodzuje od poplatku, ktorý by za bežných okolností museli znášať pri výkone svojich každodenných riadiacich alebo bežných činností. Súdny dvor dôsledne trval na tom, že prevádzková pomoc narúša hospodársku súťaž (16), takže každá pomoc poskytnutá týmto podnikom by sa mala považovať za pomoc, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže posilnením ich finančnej pozície na maďarskom reklamnom trhu. Opatrenia preto narúšajú alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže a majú vplyv na obchod v rámci Únie.

(74)

Keďže všetky podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú splnené, Komisia sa domnieva, že daň z reklamy, ktorou sa stanovuje štruktúra progresívnych sadzieb a odpočítanie prenesených strát z daňového základu za rok 2014 obmedzené na spoločnosti, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, predstavuje štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia.

(75)

Štátna pomoc sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak patrí do ktorejkoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy (17), a môže sa považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak podľa Komisie patrí do ktorejkoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 3 zmluvy (18). Bremeno dokazovania, že poskytnutá štátna pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 2 alebo článkom 107 ods. 3 zmluvy (19), však znáša členský štát, ktorý túto pomoc poskytuje.

(76)

Komisia poznamenáva, že maďarské orgány neuviedli argumenty, prečo by mali byť opatrenia zlučiteľné s vnútorným trhom, a Maďarsko sa nevyjadrilo k pochybnostiam uvedeným v rozhodnutí o začatí konania v súvislosti so zlučiteľnosťou opatrení. Komisia sa domnieva, že nemožno uplatniť žiadne z výnimiek, ktoré sú stanovené v spomenutých ustanoveniach zmluvy, pretože cieľom opatrení zjavne nie je dosiahnutie ktoréhokoľvek z cieľov uvedených v týchto ustanoveniach.

(77)

Opatrenia sa preto nemôžu vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(78)

Daň z reklamy zavedená zákonom XXII z roku 2014 – opísaná v rozhodnutí o začatí konania – sa prestala používať s účinnosťou od dátumu prijatia rozhodnutia Komisie o začatí formálneho vyšetrovania a vydania rozhodnutia o pozastavení opatrenia. Maďarské orgány však v júni 2015 zmenili daň z reklamy za rok 2014 bez predchádzajúceho oznámenia Komisii a/alebo jej schválenia, a preto sa daň uplatňovala ďalej v zmenenej verzii. Komisia sa domnieva, že táto zmenená verzia dane z reklamy sa zakladá na rovnakých zásadách ako počiatočná daň a obsahuje – prinajmenšom do určitej miery – rovnaké charakteristické znaky, ako sú opísané v rozhodnutí o začatí konania, ktoré viedli Komisiu k začatiu formálneho vyšetrovania. Komisia sa preto domnieva, že zmenená verzia dane z reklamy spadá do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o začatí konania. V tomto oddiele Komisia posudzuje, či – a do akej miery – zmenená verzia dane potvrdzuje pochybnosti vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o počiatočnú daň z reklamy.

(79)

Aj keď zmena z roku 2015 rieši niektoré problémy vyjadrené Komisiou v rozhodnutí o začatí konania, nerieši ich všetky úplne.

(80)

Po prvé, nová štruktúra sadzieb daní stanovuje výnimku pre spoločnosti (skupiny) s obratom menším ako 100 miliónov HUF, približne 325 000 EUR (uplatňuje sa sadzba 0 %), zatiaľ čo ostatní budú platiť 5,3 % za časť svojho obratu nad 100 miliónov EUR. V praxi to znamená, že progresívny charakter v zdaňovaní spoločností s obratom z reklamy väčším než prahová hodnota sa zachováva.

(81)

Nová prahová hodnota, na základe ktorej sa uplatňuje sadzba 0 % (100 miliónov HUF) je nižšia než ta, podľa ktorej sa daňová sadzby uplatňovala podľa starých právnych predpisov (čo bolo 500 miliónov HUF). Viedlo to však k tomu, že neboli vybraté dane vo výške približne 17 000 EUR za rok (5,3 % × 325 000 EUR).

(82)

Komisia poskytla Maďarsku možnosť odôvodniť uplatňovanie daňovej sadzby 0 % na obrat z reklamy nižší ako 100 miliónov EUR opodstatnenej logikou daňového systému (napr. administratívne zaťaženie). Maďarsko však nepredložilo argumenty, ktorými by sa preukázalo, že náklady na výber dane (administratívne zaťaženie) by prevažovali sumy vybratej dane (približne až o 17 000 EUR za rok).

(83)

Po druhé, zmena zavádza nepovinnú spätnú použiteľnosť od nadobudnutia účinnosti zákona v roku 2014: pre minulé obdobia si daňoví poplatníci môžu vybrať, či budú uplatňovať nový alebo starý systém.

(84)

To znamená, že spoločnosti, ktoré v minulosti podliehali daňovej sadzbe 0 % a 1 %, sa nebudú v praxi spätne zdaňovať sadzbou 5,3 %, lebo nie je pravdepodobné, že si zvolia platenie vyšších daní. Preto voliteľný spätný účinok zmenenej dane umožňuje spoločnostiam vyhnúť sa plateniu dane podľa nového systému a poskytuje hospodársku výhodu tým, ktoré si nezvolia sadzbu 5,3 %.

(85)

Po tretie, odpočítanie prenesených minulých strát zo základu dane za rok 2014 obmedzené na spoločnosti, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, zostáva nezmenené. Problémy štátnej pomoci vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania sa preto v zmenenej štruktúre neriešia a zostávajú platné.

(86)

Preto sa Komisia domnieva, že zmeny zákona z roku 2015 iba čiastočne riešia problémy vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania, čo sa týka zákona o dani z reklamy z roku 2014. Zmenený zákon sa vyznačuje rovnakými prvkami, ktoré podľa názoru Komisie predstavujú štátnu pomoc, pokiaľ ide o predchádzajúci systém. Aj keď sa počet platných sadzieb a pásiem znížil zo 6 na 2 a najvyššie sadzby sa podstatne znížili z 50 % na 5,3 %, daň zostala progresívna, jej progresívny charakter zostal neodôvodnený a odpočítanie prenesených strát sa aj naďalej používa tak ako predtým. Toto hodnotenie platí pre budúcnosť, ale aj pre minulosť, t. j. od nadobudnutia účinnosti zmeneného zákona 5. júla 2015 a prípadne so spätným účinkom od nadobudnutia účinnosti zákona v roku 2014.

(87)

Preto zmeny zákona o dani z reklamy z roku 2015 nemajú vplyv na záver Komisie, že daň z reklamy stále predstavuje nezákonnú a nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(88)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 78, Komisia sa domnieva, že rozhodnutie o začatí konania zahŕňa aj zmenený systém. Preto sa toto rozhodnutie týka zákona o dani z reklamy platného v dobe prijatia rozhodnutia o začatí konania, t. j. 12. marca 2015, a tiež jeho zmien z 5. júna 2015.

(89)

Opatrenia neboli Komisii oznámené – ani ich Komisia nevyhlásila za nezlučiteľné s vnútorným trhom. Tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2015/1589. Keďže tieto opatrenia nadobudli účinnosť v rozpore s povinnosťou pozastavenia výkonu, ktorá sa stanovuje v článku 108 ods. 3 zmluvy, tieto opatrenia predstavujú tiež nezákonnú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 2015/1589.

(90)

V dôsledku zistenia, že opatrenia predstavujú nezákonnú a nezlučiteľnú štátnu pomoc, sa táto pomoc musí vymáhať od príjemcov podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(91)

Pokiaľ ide o progresívny charakter daňovej sadzby, vymáhanie pomoci znamená, že Maďarsko musí zaobchádzať so všetkými podnikmi rovnalo, ako keby podliehali jednej pevnej sadzbe. Bežne sa Komisia domnieva, že musí byť jedna pevná sadzba 5,3 %, ako to Maďarsko stanovilo v zmenenej verzii dane, pokiaľ do dvoch mesiacov od dátumu prijatia tohto rozhodnutia nerozhodne o stanovení rozdielnej úrovne jednej sadzby dane, ktorá sa bude spätne vzťahovať na všetky podniky v priebehu celého obdobia platnosti dane z reklamy (pôvodnej a zmenenej verzie), alebo pokiaľ spätne nezruší daň z reklamy od dátumu nadobudnutia jej účinnosti.

(92)

Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú podnikom, ktoré neboli v roku 2013 ziskové, vyplývajúcu z odpočítania prenesených strát, Maďarsko musí vymáhať rozdiel medzi daňou splatnou uplatnením pevnej sadzby dane na celý obrat spoločností z reklamy, ktoré podliehajú dani bez odpočítania strát, a skutočne zaplatenou daňou. Rozdiel zodpovedá dani, ktorá po odpočítaní nebola zaplatená.

(93)

Ako je uvedené v odôvodnení 56, referenčným systémom pre zdanenie obratu z reklamy by bola daň, ak:

(94)

Pokiaľ ide o vrátenie pomoci to znamená, že za obdobie od nadobudnutia účinnosti dane z reklamy v roku 2014 do dátumu jej zrušenia alebo nahradenia systémom, ktorý by bol plne v súlade s pravidlami štátnej pomoci, by sa výška pomoci prijatá spoločnosťami s obratom z reklamy mala vypočítať ako rozdiel medzi:

(95)

Pomoc by sa mala vymáhať v rozsahu, v akom je rozdiel medzi výškou dane 1 a výškou dane 2 kladný, vrátane úrokov súvisiacich s vrátením štátnej pomoci odo dňa, kedy daň bola splatná.

(96)

Vymáhanie by nemuselo byť potrebné, ak Maďarsko zruší daňový systém so spätnou účinnosťou od dátumu nadobudnutia účinnosti dane z reklamy z roku 2014. To by Maďarsku nebránilo v zavedení daňového systému v budúcnosti, napr. od roku 2017, ktorý nie je progresívny a nerobí rozdiel medzi hospodárskymi subjektmi podliehajúcimi dani.

(97)

Komisia konštatuje, že Maďarsko nezákonne vykonávalo predmetnú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

(98)

Maďarsko musí nezákonný systém pomoci buď zrušiť, alebo ho nahradiť novým systémom, ktorý je v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

(99)

Maďarsko musí pomoc vymáhať.

(100)

Komisia však poznamenáva, že daňová výhoda, t. j. úspora na dani, ktorá vyplýva z uplatnenia prahovej hodnoty 100 miliónov HUF, by mohla byť v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1407/2013 (20) (ďalej len: „nariadenie de minimis“). Horná hranica, ktorú skupina spoločností môže dosiahnuť, je 200 000 EUR za trojročné obdobie s prihliadnutím na všetku podporu de minimis. S cieľom dodržať pravidlá de minimis by sa mali splniť všetky ostatné podmienky stanovené v nariadení de minimis. V prípade, že výhoda vyplývajúca z výnimky bola v súlade s pravidlami de minimis, nekvalifikuje sa ako nezákonná a nezlučiteľná štátna pomoc a nevymáha sa.

(101)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté prípadné vyšetrovanie súladu opatrení so základnými slobodami, ktoré sa stanovujú v zmluve, najmä pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, ako sa zaručuje v článku 49 zmluvy,

a)

zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc podľa schémy uvedenej v článku 1, a celkovú sumu pomoci prijatú každým z nich podľa uvedenej schémy;

b)

celkovú sumu (hlavný úrok a úrok z vymáhanej sumy) vymáhaná od každého príjemcu;

c)

podrobný opis opatrení už prijatých a plánovaných na vykonanie tohto rozhodnutia;

d)

dokumenty dokazujúce, že príjemcom sa nariadilo vrátiť pomoc.

25.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 49/50