3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/1

(1)

Je potrebné stanoviť normy, podľa ktorých budú príslušné orgány posudzovať interné prístupy, ktoré prijali inštitúcie na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje, a stanoviť podrobné pravidlá týkajúce sa postupov na vzájomnú výmenu týchto posúdení medzi príslušnými orgánmi poverenými sledovaním rozsahu výšok rizikovo vážených expozícií alebo požiadaviek na vlastné zdroje inštitúciami, ktoré majú na výpočet týchto výšok alebo požiadaviek na vlastné zdroje povolenie používať interné prístupy.

(2)

Posúdenie kvality pokročilých prístupov inštitúcií umožňuje porovnávanie interných prístupov na úrovni Únie, pričom Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) pomáha príslušným orgánom pri posudzovaní potenciálneho podhodnotenia požiadaviek na vlastné zdroje. Pravidlá týkajúce sa postupov na vzájomnú výmenu posúdení by mali obsahovať príslušné ustanovenia týkajúce sa harmonogramu vzájomnej výmeny posúdení s dotknutými príslušnými orgánmi a orgánom EBA.

(3)

Príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad inštitúciami patriacimi do skupiny, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, majú oprávnený záujem o kvalitu interných prístupov, ktoré tieto inštitúcie používajú, najmä preto, že sa tieto orgány na základe článku 20 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 podieľajú na spoločnom rozhodovaní o schválení interných prístupov (2). Pravidlá pre postupy na vzájomnú výmenu posúdení uskutočnených v súlade s článkom 78 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ by mali takisto špecifikovať spôsob, akým sa všeobecná povinnosť spolupracovať a vymieňať informácie v rámci kolégií uplatňuje v osobitnom kontexte referenčného porovnávania.

(4)

S cieľom zabezpečiť, aby sa posúdenia v súlade s článkom 78 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ vzájomne vymieňali účinným a uskutočniteľným spôsobom, by príslušné orgány mali oznámiť svoj odhad alebo stanoviská týkajúce sa miery potenciálneho podhodnotenia požiadaviek na vlastné zdroje vyplývajúcej z interných prístupov používaných inštitúciami a uviesť dôvody, ktoré pri posúdení viedli k daným záverom. Okrem toho skutočné alebo plánované nápravné opatrenia príslušných orgánov v súlade s článkom 78 ods. 4 uvedenej smernice sú relevantné aj pre všetky ostatné príslušné orgány, ktoré zodpovedajú za dohľad nad inštitúciami patriacimi do skupiny, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe, keďže majú oprávnený záujem na nepretržitom zabezpečovaní kvality interného prístupu, ktorý tieto inštitúcie používajú. Takisto by mal byť o týchto skutočných alebo plánovaných nápravných opatreniach príslušných orgánov informovaný v súlade s článkom 107 ods. 1 uvedenej smernice orgán EBA, keďže sú potrebné na vykonávanie jeho úloh.

(5)

Hlavným pilierom referenčného porovnávania je správa orgánu EBA, ktorá je vypracovaná na pomoc príslušným orgánom pri posudzovaní kvality interných prístupov, vzhľadom na to, že táto správa obsahuje výsledky porovnania príslušných inštitúcií s rovnocennými inštitúciami na úrovni Únie. Z toho vyplýva, že informácie obsiahnuté v správe EBA by mali predstavovať základ, na ktorom príslušné orgány rozhodnú, ktoré spoločnosti a portfóliá by mali byť posúdené s „osobitnou pozornosťou“, ako sa vyžaduje v článku 78 ods. 3 prvom pododseku smernice 2013/36/EÚ.

(6)

Výsledky posúdenia kvality interných prístupov závisia od kvality údajov, ktoré príslušné inštitúcie vykazujú podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/2070 (3) a ktoré musia takisto byť konzistentné a porovnateľné. Príslušné orgány by preto mali byť povinné potvrdiť, že inštitúcie uplatňujú uvedené vykonávacie nariadenie správne, najmä pokiaľ ide o využitie možnosti nepodávať správy o určitých jednotlivých portfóliách.

(7)

Ak príslušné orgány počítajú referenčné hodnoty podľa štandardizovaného prístupu, mala by sa z dôvodov obozretnosti vykonať úprava požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko, ktoré vyplývajú zo štandardizovaného prístupu. Táto úprava by mala byť stanovená na úrovni, ktorá sa použije pri výpočte prechodnej najnižšej úrovne podľa dohody Bazilej I podľa článku 500 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(8)

V súčasnosti sa počítanie referenčných hodnôt na základe štandardizovaného prístupu nepovažuje za vhodné v prípade trhového rizika, pretože tieto hodnoty môžu viesť k skresleniu. V dôsledku významných metodických rozdielov pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje podľa štandardizovaného prístupu a interných prístupov, najmä vzhľadom na veľké rozdiely pri agregácii alebo diverzifikácii jednotlivých pozícií, by z porovnania týchto dvoch metrík v rámci trhového rizika pre malé portfóliá nebolo možné vyvodiť zmysluplný záver o potenciálom podhodnotení požiadaviek na vlastné zdroje. Ak sú zvažované výpočty podľa štandardizovaného prístupu pri posudzovaní modelov kreditného rizika, mali by slúžiť len ako referenčné hodnoty na posúdenie, a nie ako dolné ohraničenia.

(9)

Pri posudzovaní celkovej kvality interných prístupov inštitúcií a stupňa variability konkrétnych prístupov by sa príslušné orgány nemali zameriavať iba na výsledky, ale mali by sa snažiť stanoviť kľúčové faktory, ktoré túto variabilitu spôsobujú, a pre jednotlivé prístupy k modelovaniu vyvodiť závery. Príslušné orgány by preto mali byť povinné zohľadňovať výsledky alternatívnych výpočtov hodnoty v riziku (VaR) a stresovej hodnoty v riziku (sVaR), ktoré vychádzajú z časovej rady ziskov a strát.

(10)

Keďže príslušné orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri prešetrovaní a potvrdzovaní kvality interných prístupov, a to nad rámec informácií vykazovaných inštitúciami v súlade s vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/2070, mali by právomoci, ktoré majú podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na účely schvaľovania a preskúmania interných prístupov, využívať proaktívne a usilovať sa o akékoľvek ďalšie informácie, ktoré budú užitočné pri ich priebežnom posudzovaní kvality interných prístupov.

(11)

Na účely posúdenia trhového rizika je už povinnosťou denne vykonávať spätné testovanie pre hypotetické a skutočné zmeny hodnoty portfólia, a to pre pozície na konci dňa celého portfólia, ako sa uvádza v článku 366 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Počet prekročení sa musí oznámiť príslušným orgánom, pravidelne sa používa pri posudzovaní výkonnosti modelu a určovaní faktorov navýšenia regulačných multiplikátorov VAR a sVAR. Pri portfóliách, na ktoré sa vzťahujú interné prístupy k trhovému riziku, by sa preto nemalo uplatňovať ani posudzovať žiadne dodatočné spätné testovanie.

(12)

Skutočnosť, že výsledok referenčného porovnávania pre určité jednotlivé portfólio dosahuje extrémnu hodnotu alebo by podľa správy orgánu EBA mal byť preskúmaný príslušnými orgánmi, by nemala nevyhnutne znamenať, že model, ktorý táto inštitúcia použila, je nesprávny alebo chybný. Posúdenie, ktoré vykonali príslušné orgány, by malo byť v tejto súvislosti použité ako nástroj na získanie dôkladnejších znalostí o modeloch a predpokladoch modelovania, ktoré inštitúcie používajú. Okrem toho, analýzu potenciálnych rozdielov medzi požiadavkami na vlastné zdroje pre kreditné riziko, ako ich inštitúcie vykazujú podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/2070, a požiadavkami na vlastné zdroje pre kreditné riziko, ktoré vyplývajú z používania historicky pozorovaných rizikových parametrov (výsledné hodnoty) by mali príslušné orgány používať ako náhradný ukazovateľ výrazného a systematického podhodnotenia požiadaviek na vlastné zdroje, avšak táto analýza by nikdy nemala nahrádzať riadnu validáciu interného prístupu.

(13)

Pri spracúvaní výsledkov referenčného porovnávania by príslušné orgány mali zvážiť možné obmedzenia údajov a podľa vlastného zváženia zohľadniť túto skutočnosť pri posudzovaní. Orgán EBA by na základe zhromaždených informácií mal vykonať výpočty dodatočných metrík založených na výsledných hodnotách a tieto ukazovatele budú ďalším podkladom pre analýzu. Podobne, keďže sú požiadavky na vlastné zdroje vyplývajúce z modelov trhového rizika závislé od daného portfólia a akékoľvek závery získané na neagregovaných úrovniach nemožno nekriticky extrapolovať na reálne portfóliá v držbe inštitúcií, akékoľvek predbežné závery založené výlučne na celkovej úrovni kapitálu odvodenej z agregovaných portfólií by sa mali zvažovať s náležitou opatrnosťou. Pri posudzovaní získaných výsledkov by príslušné orgány mali zvážiť, že aj agregované portfóliá obsahujúce najväčší počet nástrojov sa budú svojou veľkosťou a štruktúrou stále veľmi odlišovať od reálneho portfólia. Okrem toho, keďže väčšina inštitúcií nebude môcť modelovať všetky neagregované portfóliá, je možné, že výsledky nebudú porovnateľné vo všetkých prípadoch. Ďalej je potrebné mať na zreteli, že údaje nebudú odzrkadľovať všetky opatrenia týkajúce sa vlastných zdrojov, ako sú napríklad obmedzenia výhod diverzifikácie alebo navýšení vlastných zdrojov zavedené na účely riešenia známych nedostatkov modelovania alebo chýbajúcich rizikových faktorov.

(14)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Európsky orgán pre bankovníctvo predložil Komisii.

(15)

Európsky orgán pre bankovníctvo vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4),

a)

závery a odôvodnenie svojho posúdenia, ktoré vychádzajú z uplatnenia noriem na účely posúdenia uvedených v článkoch 3 až 11;

b)

svoje stanovisko k miere potenciálneho podhodnotenia požiadaviek na vlastné zdroje vyplývajúceho z interných prístupov, ktoré inštitúcie používajú.

a)

k hodnotám vyplývajúcim z modelovania, ktoré sa v správe orgánu EBA považujú za extrémne, pristupujú ako k ukazovateľovi významných rozdielov, v požiadavkách na vlastné zdroje v súlade s článkom 78 ods. 3 prvým pododsekom smernice 2013/36/EÚ;

b)

k hodnotám vyplývajúcim z modelovania a k štandardnej odchýlke týchto hodnôt v prípade expozícií v tom istom referenčnom portfóliu alebo podobných referenčných portfóliách, ktoré sa označia v správe orgánu EBA, pristupujú ako k predbežnému ukazovateľovi významných rozdielov a prípadne nízkej alebo vysokej rozmanitosti, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje v súlade s článkom 78 ods. 3 prvým pododsekom smernice 2013/36/EÚ;

c)

k potenciálnym rozdielom vypočítaným v súlade s článkom 4 tohto nariadenia pristupujú ako k predbežnému ukazovateľovi významného a systematického podhodnotenia požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 78 ods. 3 prvým pododsekom smernice 2013/36/EÚ;

d)

k potenciálnym rozdielom medzi odhadovanými parametrami rizika, ktoré inštitúcie vykazujú podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/2070, a historicky pozorovanými parametrami rizika (výsledné hodnoty), ktoré inštitúcie vykazujú v súlade s uvedeným vykonávacím nariadením, pristupujú ako k predbežnému údaju o významných rozdieloch v požiadavkách na vlastné zdroje v súlade s článkom 78 ods. 3 prvým pododsekom smernice 2013/36/EÚ;

e)

k potenciálnym rozdielom medzi požiadavkami na vlastné zdroje pre kreditné riziko, ktoré inštitúcie vykazujú podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/2070, a požiadavkami na vlastné zdroje pre kreditné riziko, ktoré vznikajú z použitia výsledných hodnôt zo strany inštitúcií v súlade s uvedeným vykonávacím nariadením, alebo sú vypočítané orgánom EBA v jeho správe uvedenej v článku 78 ods. 3 druhom pododseku smernice 2013/36/EÚ, pristupujú ako k predbežnému ukazovateľovi významného a systematického podhodnotenia požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 78 ods. 3 prvým pododsekom uvedenej smernice. Pri používaní správy, ktorú poskytol orgán EBA, môžu príslušné orgány zohľadniť možné obmedzenia údajov a podľa vlastného zváženia zohľadniť túto skutočnosť vo svojom posúdení.

a)

v prípade portfólií expozícií s nízkym rizikom zlyhania (LDP) na úrovni portfólia bez zohľadnenia expozícií voči ústrednej vláde a centrálnym bankám členských štátov, ktoré sú denominované a financované v národnej mene, ako je uvedené v článku 114 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

v prípade portfólií expozícií s vysokým rizikom zlyhania (HPD) na úrovni portfólia.

a)

v prípade posúdení prístupov ku kreditnému riziku uplatnením noriem podľa článkov 7 a 8;

b)

v prípade posúdení prístupov k trhovému riziku uplatnením noriem podľa článkov 9 až 11.

a)

správa orgánu EBA uvedená v článku 78 ods. 3 druhom pododseku smernice 2013/36/EÚ;

b)

pravidelné validačné správy inštitúcie;

c)

dokumentácia modelu vrátane príručiek, dokumentácia o vývoji a kalibrácii modelu a metodika interných prístupov;

d)

správy o kontrolách na mieste.

a)

či inštitúcia používa vlastné odhady straty v prípade zlyhania (LGD) a konverzných faktorov v súlade s článkom 143 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

rozsah použitia modelu a reprezentatívnosť referenčných portfólií;

c)

kľúčové vlastnosti modelov, napr. rozlišovanie medzi modelmi koncipovanými a kalibrovanými na centralizovanej úrovni skupiny (globálne) na jednej strane a len na úrovni hostiteľskej jurisdikcie (miestne) na druhej strane, modelmi od externých dodávateľov na jednej strane a samotných inštitúcií na druhej strane alebo modelmi vyvinutými a kalibrovanými pri použití interných údajov na jednej strane a externých údajov na druhej strane;

d)

dátum schválenia modelu a dátum vypracovania modelu;

e)

porovnanie predpokladaných a zistených mier zlyhania za príslušné časové obdobie;

f)

porovnanie hodnôt LGD predpokladaných v období poklesu (downturn LGD) so zistenými hodnotami LGD;

g)

porovnanie odhadovaných a zistených expozícií pri zlyhaní;

h)

dĺžka použitého časového radu a podľa potreby začlenenie problémových rokov alebo povaha a závažnosť akejkoľvek úpravy na zachytenie podmienok poklesu a pripočítanie miery konzervatívnosti pri kalibrácii modelu;

i)

nedávne zmeny v zložení portfólia inštitúcie, na ktorú sa uplatňuje interný prístup;

j)

mikro- a makroekonomická situácia portfólia inštitúcie, stratégia v oblasti rizík a obchodná stratégia, ako aj interný postup, napr. postupy vymáhania pri zlyhaných aktívach („postupy riešenia problémových expozícií“);

k)

súčasná pozícia v rámci cyklu, výber medzi systémom ratingov v určitom časovom momente (PIT) alebo systémom ratingov naprieč cyklom (TTC) a zistená cyklickosť v modeli;

l)

počet ratingových stupňov a rozmerov používaných inštitúciami v modeloch pravdepodobnosti zlyhania (PD), LGD a konverzných faktorov;

m)

vymedzenie miery zlyhania a miery nápravy, ktoré inštitúcia používa;

n)

v relevantných prípadoch zahrnutie či nezahrnutie otvorených postupov riešenia problémových expozícií do časových radov použitých na kalibráciu modelov LGD.

a)

odlišné zaradenie protistrán zahrnutých do vzoriek portfólií expozícií s nízkym rizikom zlyhania do poradia alebo odlišné priradenie hodnôt PD k jednotlivým stupňom;

b)

špecifickosť druhov facilít, nástrojov slúžiacich ako kolaterál alebo sídla protistrán;

c)

rôznorodosť PD, LGD, splatnosti alebo konverzných faktorov;

d)

postupy zabezpečenia kolaterálom;

e)

stupeň nezávislosti od externého ratingového hodnotenia a frekvencia aktualizácií interného ratingu.

a)

správa orgánu EBA uvedená v článku 78 ods. 3 druhom pododseku smernice 2013/36/EÚ;

b)

validačné správy inštitúcie, ktoré vypracovali kvalifikované nezávislé strany, kedy bol interný model pôvodne vypracovaný a kedy sa v ňom vykonali významné zmeny. Tieto informácie zahŕňajú testy na preukázanie toho, že všetky predpoklady v interných prístupoch sú primerané a nepodceňujú ani nepreceňujú dané riziko, špecifické spätné testovanie navrhnuté v súvislosti s rizikami a štruktúrami svojich portfólií a využitie hypotetických portfólií s cieľom zaručiť, že interné prístupy dokážu zohľadniť špecifické štrukturálne prvky, ktoré sa môžu objaviť, napríklad podstatné bázické riziká a riziko koncentrácie;

c)

oznámenia o počte a opodstatnenosti denných prekročení pri spätnom testovaní pozorovaných počas predchádzajúceho roka, na základe spätného testovania hypotetických a skutočných zmien v hodnote portfólia;

d)

dokumentácia modelu vrátane príručiek, dokumentácia o vývoji a kalibrácii modelu a metodika interných prístupov;

e)

správy o kontrolách na mieste.

a)

výber metodiky VaR, ktorú inštitúcia uplatňuje;

b)

rozsah použitia modelu a reprezentatívnosť referenčných portfólií;

c)

odôvodnenie a opodstatnenie v prípade, ak je rizikový faktor zahrnutý do modelu oceňovania inštitúcie, nie však do modelu merania rizika;

d)

súbor zahrnutých rizikových faktorov zodpovedajúcich úrokovým sadzbám v každej mene, v ktorej má inštitúcia súvahové alebo podsúvahové pozície citlivé na úrokové sadzby;

e)

počet segmentov splatnosti, na ktoré je rozdelená výnosová krivka;

f)

metodika uplatnená s cieľom zachytávať riziko nie úplne korelovaných pohybov medzi rôznymi výnosovými krivkami;

g)

súbor modelovaných rizikových faktorov zodpovedajúcich zlatu a jednotlivým cudzím menám, v ktorých sú denominované pozície inštitúcie;

h)

počet rizikových faktorov použitých na zachytenie akciového rizika;

i)

metodika použitá na posúdenie rizika vznikajúceho z menej likvidných pozícií a z pozícií s obmedzenou transparentnosťou cien podľa realistických trhových scenárov;

j)

záznamy minulého vývoja náhradných údajov použitých v modeli, posúdenie ich vplyvu na metriku používanú na meranie rizika;

k)

dĺžka časového radu používaného na výpočet VaR;

l)

metodika použitá na určenie stresového obdobia na účely sVaR, primeranosť stresového obdobia zvoleného pre referenčné portfóliá;

m)

metodiky použité v modeli merania rizika na zachytenie nelineárnosti pri opciách, najmä v prípade, keď inštitúcia používa prístupy založené na Taylorovej aproximácii namiesto plného precenenia, a pri iných produktoch, ako aj na zachytenie rizika korelácie a bázického rizika;

n)

metodiky použité na zachytenie bázického rizika viazaného na daný titul a skutočnosť, či sú citlivé na podstatné idiosynkratické rozdiely medzi podobnými, ale nie identickými pozíciami;

o)

metodiky použité na zachytenie rizika udalosti;

p)

v prípade interného inkrementálneho rizika zlyhania a rizika migrácie (IRC) metodiky použité na určenie horizontov likvidity v členení podľa pozícií, ako aj hodnoty PD, LGD a matice prechodu použité pri simulácii podľa článku 374 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

q)

v prípade interného prístupu pre korelačné obchodovanie metodiky použité na zachytenie rizík uvedených v článku 377 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako aj predpoklady korelácie medzi relevantnými modelovanými rizikovými faktormi.

a)

alternatívne homogenizované výpočty VaR, ktoré orgán EBA môže uviesť vo svojej správe uvedenej v článku 78 ods. 3 druhom pododseku smernice 2013/36/EÚ s použitím dostupných údajov o ziskoch a stratách;

b)

disperzia zistená v metrike použitej na výpočet VaR, ktorú inštitúcie poskytujú podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/2070.

a)

nedorozumenia týkajúce sa dotknutých pozícií alebo rizikových faktorov;

b)

neúplné uplatňovanie modelu;

c)

chýbajúce rizikové faktory;

d)

rozdiely v kalibrácii alebo sérií údajov použitých v simulácii pri modelovaní;

e)

ďalšie rizikové faktory zahrnuté do modelu;

f)

uplatnenie alternatívnych predpokladov modelu;

g)

rozdiely pripísateľné metodike, ktorú inštitúcia uplatňuje.

a)

úroveň vlastných zdrojov podľa neagregovaného portfólia;

b)

účinok výhody diverzifikácie, ktorú jednotlivé inštitúcie uplatňujú v agregovaných portfóliách, pričom na tento účel porovnajú súčet vlastných zdrojov neagregovaných portfólií uvedených v písmene a) tohto odseku s úrovňou vlastných zdrojov poskytnutých za agregované portfólio, ako sa uvádza v správe EBA uvedenej v článku 78 ods. 3 druhom pododseku smernice 2013/36/EÚ.

a)

účinok navýšení vlastných zdrojov uložených orgánom dohľadu;

b)

účinok opatrení v oblasti dohľadu, ktoré nie sú zahrnuté do údajov zhromaždených orgánom EBA.

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/10

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (2), je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaných v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, mohol na tieto informácie aj naďalej odvolávať počas určitého obdobia v súlade s článkom 34 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Toto obdobie by malo byť stanovené na tri mesiace.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/13

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (2), je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe odôvodnenia uvedeného v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaných v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, mohol na tieto informácie aj naďalej odvolávať počas určitého obdobia v súlade s článkom 34 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Toto obdobie by malo byť stanovené na tri mesiace.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/16

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (2), je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení vydaných v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, mohol na tieto informácie aj naďalej odvolávať počas určitého obdobia v súlade s článkom 34 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Toto obdobie by malo byť stanovené na tri mesiace.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/19

(1)

V prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1210/2003 sa uvádza zoznam štátnych orgánov, spoločností a agentúr a fyzických a právnických osôb, orgánov a subjektov predchádzajúcej vlády Iraku, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov, ktoré boli umiestnené mimo Iraku k 22. máju 2003.

(2)

Dňa 26. januára 2017 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o vymazaní jedného záznamu zo zoznamu osôb alebo subjektov, na ktoré by sa malo uplatňovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(3)

Príloha III k nariadeniu (ES) č. 1210/2003 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/21

(1)

V nariadeniach (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 sa stanovujú významné zmeny predpisov a postupov, ktoré majú dodržiavať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov a príslušné orgány členských štátov. Keďže uplatňovanie viacerých z týchto predpisov a postupov s okamžitou účinnosťou by v určitých prípadoch prinieslo praktické ťažkosti, bolo potrebné prijať prechodné opatrenia.

(2)

Cieľom správy Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 28. júla 2009 o skúsenostiach získaných pri uplatňovaní nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004, (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 o hygiene (3) (ďalej len „správa“) bolo faktograficky predstaviť skúsenosti všetkých zúčastnených strán získané pri implementácii týchto nariadení v rokoch 2006, 2007 a 2008 vrátane ťažkostí, ktorým bolo nutné čeliť.

(3)

Správa zahŕňa spätnú väzbu na základe skúseností s prechodnými opatreniami stanovenými v nariadení Komisie (ES) č. 2076/2005 (4). V správe sa uvádzajú aj ťažkosti súvisiace s miestnymi dodávkami malých množstiev určitých potravín a aj to, že treba ďalej objasniť podmienky dovozu, keď sa pre absenciu pravidiel stanovených na úrovni Únie uplatňujú vnútroštátne pravidlá dovozu, a že krízy spôsobené dovezenými potravinami s obsahom tak produktov rastlinného pôvodu, ako aj spracovaných produktov živočíšneho pôvodu (zložených produktov) potvrdili potrebu lepšej kontroly takýchto produktov.

(4)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 1079/2013 (5) sa na prechodné obdobie, ktoré sa končí 31. decembra 2016, stanovili prechodné opatrenia s cieľom umožniť hladký prechod k úplnej implementácii nových predpisov a postupov. Trvanie prechodného obdobia bolo stanovené s prihliadnutím na revíziu regulačného rámca v oblasti hygieny stanoveného v nariadeniach (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004.

(5)

Okrem toho na základe informácií, ktoré sa počas posledných auditov vykonaných inšpektormi Generálneho riaditeľstva pre zdravie a bezpečnosť potravín Komisie získali od príslušných orgánov v členských štátoch a príslušných odvetví obchodu s potravinami v Únii, je potrebné zachovať určité prechodné opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 1079/2013 až do prijatia trvalých požiadaviek uvedených v preambule tohto nariadenia.

(6)

Nariadenie (ES) č. 853/2004 vylučuje zo svojho rozsahu uplatňovania také prípady, keď výrobca priamo dodáva malé množstvá mäsa z hydiny a zajacovitých zabitých na farme konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným prevádzkarniam, ktoré toto mäso priamo dodávajú konečnému spotrebiteľovi ako čerstvé mäso. Obmedzenie tohto ustanovenia na čerstvé mäso by znamenalo dodatočnú záťaž pre malých producentov. Preto sa nariadením (EÚ) č. 1079/2013 stanovuje odchýlka od uplatňovania nariadenia (ES) č. 853/2004, pokiaľ ide o priame dodávky takýchto komodít za určitých podmienok, pričom sa nestanovuje obmedzenie na čerstvé mäso. Uvedené vylúčenie by malo naďalej platiť počas ďalšieho prechodného obdobia stanoveného v tomto nariadení, pričom sa zvažuje možnosť stanovenia trvalej odchýlky.

(7)

Nariadeniami (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 sa stanovujú určité pravidlá dovozu produktov živočíšneho pôvodu a zložených produktov do Únie. Nariadením (EÚ) č. 1079/2013 sa stanovujú prechodné opatrenia odlišné od viacerých z uvedených predpisov týkajúcich sa určitých zložených produktov, v prípade ktorých ešte neboli stanovené na úrovni Únie zdravotné požiadavky na dovoz do Únie, napr. v prípade zložených produktov neuvedených v článku 3 ods. 1 a 3 nariadenia Komisie (EÚ) č. 28/2012 (6).

(8)

Návrh nariadenia Komisie o úradných kontrolách v agropotravinovom reťazci je momentálne pred prijatím v rámci riadneho legislatívneho postupu. Po prijatí a nadobudnutí účinnosti bude uvedené nariadenie právnym základom postupu pri kontrolách zložených produktov pri dovoze, ktorý bude prispôsobený miere rizika. Je potrebné stanoviť odchýlky na ďalšie prechodné obdobie štyroch rokov, kým sa nové nariadenie začne uplatňovať.

(9)

Nariadenia (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 umožňujú dovoz potravín živočíšneho pôvodu pochádzajúcich z prevádzkarní, ktoré nakladajú s produktmi živočíšneho pôvodu, v súvislosti s ktorými sa v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 853/2004 nestanovujú žiadne osobitné požiadavky, ak nebol zavedený harmonizovaný zoznam povolených krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, a stanovený spoločný vzor dovozného certifikátu. Treba viac času na konzultácie so zainteresovanými stranami a príslušnými orgánmi členských štátov a krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, pričom sa berie do úvahy možný vplyv zavedenia takéhoto zoznamu a stanovenia vzoru dovozného certifikátu na dovoz takýchto potravín.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/24

(1)

V článku 53 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa stanovuje možnosť prijať v záujme ochrany ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia vhodné mimoriadne opatrenia Únie v súvislosti s potravinami dovezenými z tretej krajiny v prípade, že existuje závažné riziko, ktoré sa nedá uspokojivo zvládnuť prostredníctvom opatrení prijatých na úrovni jednotlivých členských štátov.

(2)

V článku 11 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa vyžaduje, aby potraviny dovezené do Únie na účely umiestnenia na trhu v Únii spĺňali relevantné požiadavky potravinového práva alebo podmienky, ktoré Únia uznala aspoň za rovnocenné týmto požiadavkám, alebo ak existuje konkrétna dohoda medzi Úniou a vyvážajúcou krajinou, musia spĺňať požiadavky v nej obsiahnuté.

(3)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 (3) sa pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov stanovujú všeobecné pravidlá o hygiene potravín.

(4)

V článku 11 nariadenia (ES) č. 882/2004 sa stanovujú požiadavky na metódy odberu vzoriek a analýz používané v súvislosti s úradnými kontrolami.

(5)

V článku 14 nariadenia (ES) č. 178/2002 sa stanovuje, že nebezpečné potraviny sa nemajú umiestňovať na trh. Podľa nariadenia (ES) č. 882/2004 majú príslušné orgány overiť, či prevádzkovatelia potravinárskych podnikov dodržiavajú právne predpisy Únie.

(6)

Nariadením Komisie (ES) č. 669/2009 (4) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zvýšenej miery úradných kontrol pri dovoze určitých krmív a potravín neživočíšneho pôvodu uvedených v prílohe I k danému nariadeniu.

(7)

Už mnoho rokov sa zaznamenáva vysoká frekvencia nedodržiavania pravidiel týkajúcich sa mikrobiologickej bezpečnosti v prípade sezamových semien a listov piepra betelového („Piper betle L“) z Indie. V roku 2014 sa preto v prípade uvedených potravín stanovila zvýšená frekvencia úradných kontrol, pokiaľ ide o prítomnosť salmonely. Častejšie kontroly však potvrdili, že uvedené potraviny z dôvodu salmonely často nie sú v súlade s predpismi týkajúcimi sa mikrobiologickej bezpečnosti. Dovoz uvedených potravín preto predstavuje vážne riziko pre verejné zdravie v Únii, a preto je potrebné prijať mimoriadne opatrenia Únie.

(8)

V záujme ochrany zdravia ľudí v Únii sú potrebné záruky zo strany príslušných orgánov vyvážajúcich krajín, že uvedené potraviny boli vyrobené v súlade s hygienickými požiadavkami nariadenia (ES) č. 852/2004. S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie dovozných kontrol v celej Únii by mal všetky zásielky týchto potravín sprevádzať zdravotný certifikát podpísaný príslušnými orgánmi vyvážajúcich krajín a výsledky analytických testov, ktoré zaručujú, že v prípade týchto potravín boli odobrané a analyzované vzorky a že výsledky, pokiaľ ide o prítomnosť mikrobiologických patogénov, boli uspokojivé.

(9)

Podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 669/2009 musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zodpovední za zásielky vopred oznámiť príchod takých zásielok do určeného miesta vstupu (UMV) a ich povahu.

(10)

V článku 8 nariadenia (ES) č. 669/2009 sa vyžaduje, aby zvýšené úradné kontroly zahŕňali kontroly dokladov, identifikačné kontroly a fyzické kontroly. Kontroly dokladov sa majú vykonať bez zbytočného odkladu v prípade všetkých zásielok do dvoch pracovných dní od momentu ich príchodu do UMV a identifikačné kontroly a fyzické kontroly vrátane laboratórnej analýzy vo frekvenciách stanovených v prílohe I k uvedenému nariadeniu.

(11)

S cieľom zabezpečiť efektívnu organizáciu a harmonizované kontroly dovozu na úrovni Únie, pokiaľ ide o prítomnosť mikrobiologických patogénov v určitých potravinách z určitých tretích krajín, by sa pre takéto potraviny mali stanoviť osobitné dovozné podmienky. V záujme právnej istoty je vhodné uviesť všetky potraviny z tretích krajín, na ktoré sa z dôvodu mikrobiologických rizík vzťahujú osobitné podmienky, v jednom nariadení. Preto by sa ustanovenia vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/166 (5) týkajúce sa listov piepra betelového z Indie mali vložiť do tohto nariadenia a nariadenie (ES) č. 669/2009 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/166 by sa malo zrušiť a súčasne nahradiť všeobecnejším nariadením, ktorým sa stanovujú požiadavky týkajúce sa dovozu určitých potravín z určitých tretích krajín z dôvodu mikrobiologickej kontaminácie.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

a)

Zásielky potravín uvedených v prílohe I („potraviny“) sa môžu dovážať do Únie len v súlade s postupmi stanovenými v tomto nariadení.

b)

Zásielky potravín sa môžu dovážať do Únie len cez určené miesto vstupu (UMV).

a)

vyplnia príslušné kolónky v časti II jednotného vstupného dokladu;

b)

priložia výsledky odoberania a analýzy vzoriek vykonaných v súlade s odsekom 2 tohto článku;

c)

uvedú referenčné číslo jednotného vstupného dokladu v jednotnom vstupnom doklade;

d)

originál jednotného vstupného dokladu opečiatkujú a podpíšu;

e)

vyhotovia a uchovajú kópiu jednotného vstupného dokladu, ktorý je podpísaný a je na ňom odtlačok pečiatky.

a)

počet dovezených zásielok vrátane veľkosti vyjadrenej ako čistá hmotnosť a krajiny pôvodu každej zásielky;

b)

počet zásielok, z ktorých sa odobrala vzorka na účely analýzy;

c)

výsledky identifikačných a fyzických kontrol uvedených v článku 8 ods. 2.

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/35

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o povolenie prípravku Bacillus subtilis (DSM 28343). K žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia prípravku Bacillus subtilis (DSM 28343) ako kŕmnej doplnkovej látky pre kurčatá vo výkrme, ktorý sa má zaradiť do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku z 24. mája 2016 k záveru (2), že prípravok Bacillus subtilis (DSM 28343) nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat, ľudské zdravie ani životné prostredie a že môže zlepšiť úžitkovosť kurčiat vo výkrme. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia prípravku Bacillus subtilis (DSM 28343) vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/38

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/40

(1)

V článku 486 Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Ukrajinou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) (1) sa stanovuje predbežné vykonávanie dohody v čiastočnom rozsahu.

(2)

V článku 4 rozhodnutia Rady 2014/668/EÚ (2) sa uvádzajú ustanovenia dohody, ktoré sa majú predbežne vykonávať. Uvedené ustanovenia zahŕňajú ustanovenia o zriadení a fungovaní podvýboru pre sanitárne a fytosanitárne otázky, podvýboru pre obchod a udržateľný rozvoj, podvýboru pre clá a podvýboru pre zemepisné označenia.

(3)

V článku 74 dohody sa stanovuje, že podvýbor pre sanitárne a fytosanitárne otázky má na prvom zasadnutí prijať svoje pracovné postupy.

(4)

V článku 300 dohody sa stanovuje, že podvýbor pre obchod a udržateľný rozvoj má prijať svoj rokovací poriadok.

(5)

V článku 83 dohody sa stanovuje, že podvýbor pre clá má prijať svoj rokovací poriadok.

(6)

V článku 211 dohody sa stanovuje, že podvýbor pre zemepisné označenia má prijať svoj rokovací poriadok.

(7)

Je vhodné stanoviť pozície, ktorá sa majú v mene Únie prijať v podvýbore pre sanitárne a fytosanitárne otázky, podvýbore pre obchod a udržateľný rozvoj, podvýbore pre clá a podvýbore pre zemepisné označenia,

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/61

(1)

Francúzsko oznámilo svoj úmysel udeliť povolenie odchylné od spoločných pravidiel v oblasti bezpečnosti letectva uvedených v nariadení Komisie (EÚ) č. 1321/2014 (2), ktorými sa vykonáva nariadenie (ES) č. 216/2008. Podľa článku 14 ods. 7 nariadenia (ES) č. 216/2008 Komisia posúdila potrebu navrhovanej výnimky a úroveň ochrany, ktorá z nej vyplýva, na základe odporúčania Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (ďalej len „EASA“) z 24. septembra 2015 (3).

(2)

Navrhovaná výnimka, ktorú Francúzsko notifikovalo 24. júla 2015, sa týka bodu M.A.501 prílohy I (časť M) k nariadeniu (EÚ) č. 1321/2014, v ktorom sa vyžaduje, aby žiadny komponent nebol inštalovaný do lietadla, pokiaľ nebol príslušným spôsobom uvoľnený do prevádzky podľa EASA formulára 1 alebo rovnocenného dokumentu.

(3)

Navrhovaná výnimka sa vzťahuje na montáž motorov R755B2M do lietadla YMF5C s registráciou vo Francúzsku. Tieto lietadlá vyrába spoločnosť WACO Classic Aircraft Corporation so sídlom v Spojených štátoch amerických, ktorá je držiteľom typového osvedčenia schváleného EASA s označením EASA.IM.A.055 a výrobného osvedčenia FAA č. 328CE, na základe ktorého je schválená výroba príslušného typu lietadla. Motory R755B2M vyrába firma AIR REPAIR, tiež so sídlom v Spojených štátoch amerických, ktorá je držiteľom typového osvedčenia schváleného EASA s označením EASA.E.092. AIR REPAIR poskytuje spoločnosti WACO Classic Aircraft Corporation motory na účely montáže. Spoločnosť AIR REPAIR však nie je držiteľom výrobného povolenia ani schválenia opravárne podľa FAA 145, preto nemôže iným zákazníkom dodávať motory s formulármi o uvoľnení do prevádzky. Z informácií, ktoré EASA získala, vyplýva, že spoločnosť AIR REPAIR nemá záujem o získanie výrobného povolenia alebo schválenia podľa EASA časť 145.

(4)

Keďže zákazníkom nemožno dodávať nové motory výrobcu AIR REPAIR s formulárom EASA 1 alebo rovnocenným dokumentom, francúzske orgány vysvetlili, že výnimka z požiadavky uvedenej v bode M.A.501 je potrebná na to, aby vlastník lietadla YMF5C, ktorý má v úmysle kúpiť nový motor s výrobným číslom (model) R755B2M, sériové číslo 17819, mohol nechať do uvedeného lietadla vo Francúzsku namontovať tento motor.

(5)

Francúzske orgány vysvetlili, že rovnocennú úroveň ochrany možno dosiahnuť inými prostriedkami. Sú nimi požiadavka, aby výrobca lietadla poskytol vyhlásenie, že namontované motory sú podobné motorom, ktoré by montoval na svojej výrobnej linke, a požiadavka, aby uvedené motory montoval kvalifikovaný personál v súlade s platnou príručkou na údržbu lietadla, ktorá obsahuje všetky potrebné informácie o demontáži a montáži týchto motorov.

(6)

Na základe odporúčania EASA vydaného 24. septembra 2015 sa Komisia domnieva, že týmito inými prostriedkami možno dosiahnuť rovnocennú úroveň ochrany ako uplatňovaním bodu M.A.501 prílohy I (časť M) k nariadeniu (EÚ) č. 1321/2014. Francúzsko by preto malo mať právo udeliť navrhovanú výnimku.

(7)

V súlade s článkom 14 ods. 7 nariadenia (ES) č. 216/2008 rozhodnutie Komisie o tom, že členský štát môže udeliť navrhovanú odchýlku, musí byť oznámené všetkým členským štátom, ktoré budú takisto oprávnené uplatňovať dané opatrenie. Toto rozhodnutie by preto malo byť určené všetkým členským štátom. Opis tejto výnimky, ako aj k nej pripojené podmienky by mali ostatným členským štátom umožniť uplatňovať uvedené opatrenie, ak sa nachádzajú v rovnakej situácii, a to bez toho, aby si to vyžadovalo ďalšie rozhodnutie Komisie. Ak členské štáty uplatňujú toto opatrenie, mali by si v súlade s článkom 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 216/2008 vymieňať informácie o jeho uplatňovaní, keďže toto uplatňovanie môže mať vplyv aj mimo členských štátov, ktoré výnimku udelia.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva,

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/63

(1)

Rozhodnutím Komisie 2010/166/EÚ (2) sa stanovujú technické a prevádzkové podmienky potrebné na používanie GSM na palubách plavidiel (služby MCV) v Únii.

(2)

Vývoj zdokonalených komunikačných prostriedkov vďaka technickému pokroku môže všetkým občanom zlepšiť možnosti pripojenia kdekoľvek a kedykoľvek, v súlade s programom politiky rádiového frekvenčného spektra zriadeným rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 243/2012/EÚ (3), a prispieť k realizácii digitálneho jednotného trhu. Okrem toho by sa frekvenčné spektrum malo využívať v súlade so zásadami technologickej neutrality a neutrality služieb stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (4).

(3)

V rozhodnutí 2010/166/EÚ sa členské štáty vyzývajú, aby sledovali, ako systémy zabezpečujúce služby MCV v ich teritoriálnych moriach využívajú pásma 900 MHz a 1 800 MHz, predovšetkým z hľadiska pretrvávajúceho významu všetkých podmienok v danom rozhodnutí a prípady škodlivého rušenia. Zároveň sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii predložili správu o svojich zisteniach, a Komisia v prípade potreby rozhodnutie 2010/166/EÚ preskúma.

(4)

Správy, ktoré členské štáty Komisii predložili, jasne potvrdzujú potrebu povoliť nové komunikačné technológie pre služby MCV.

(5)

Na uľahčenie ďalšieho zavádzania aplikácií MCV v Únii udelila Komisia 16. novembra 2015 Európskej konferencii poštových a telekomunikačných administratív (ďalej len „CEPT“) v súlade s článkom 4 ods. 2 rozhodnutia č. 676/2002/ES mandát na preskúmanie možnosti koexistencie zariadení na mori využívajúcich technológiu LTE a pozemských elektronických komunikačných sietí využívajúcich pásma 1 710 – 1 785/1 805 – 1 880 MHz a 2 500 – 2 570/2 620 – 2 690 MHz, ako aj možnosti koexistencie zariadení na mori využívajúcich technológiu UMTS a pozemských elektronických komunikačných sietí využívajúcich pásma 1 920 – 1 980/2 110 – 2 170 MHz.

(6)

V nadväznosti na tento mandát CEPT prijala 17. júna 2016 správu č. 62, v ktorej konštatuje, že pri splnení príslušných technických podmienok by bolo možné prevádzkovať MCV s použitím technológie LTE v pásmach 1 710 – 1 785/1 805 – 1 880 MHz a 2 500 – 2 570/2 620 – 2 690 MHz a technológie UMTS v pásme 1 920 – 1 980/2 110 – 2 170 MHz. Rozhodnutie 2010/166/EÚ by sa preto malo na základe výsledkov správy CEPT č. 62 zmeniť tak, aby zahŕňalo uvedené technológie a frekvencie a umožnilo používanie systémov založených na týchto technológiách na palubách plavidiel.

(7)

Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky stanovené v prílohe, a s cieľom chrániť iné povolené využitia frekvenčného spektra môžu členské štáty zaviesť ďalšie geografické obmedzenia na prevádzku systému MCV v ich teritoriálnych moriach.

(8)

Vzhľadom na význam technológií UMTS a LTE pre bezdrôtovú komunikáciu v Únii by sa možnosť využívať systémy MCV LTE a MCV UMTS podľa tohto rozhodnutia mala začať uplatňovať čo najskôr, a najneskôr šesť mesiacov po dátume oznámenia tohto rozhodnutia.

(9)

Technické špecifikácie MCV by sa mali naďalej preskúmavať v záujme zohľadnenia technologického pokroku.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rádiové frekvenčné spektrum,

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Účelom tohto rozhodnutia je harmonizovať technické podmienky dostupnosti a efektívneho využívania frekvenčných pásiem 900 MHz, 1 800 MHz, 1 900/2 100 MHz, 2 600 MHz pre systémy zabezpečujúce služby mobilnej komunikácie na palube plavidiel v teritoriálnych moriach v Únii.“

2.

Článok 2 sa mení takto:

3.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

1.   Členské štáty sprístupnia minimálne 2 MHz spektra vo vzostupnom smere a 2 MHz zodpovedajúceho párového spektra v zostupnom smere v pásme 900 MHz a/alebo 1 800 MHz pre systémy GSM zabezpečujúce služby MCV bez nároku na ochranu a bez rušenia v ich teritoriálnych moriach;

2.   Členské štáty čo najskôr, ale najneskôr šesť mesiacov po dátume oznámenia tohto rozhodnutia, sprístupnia 5 MHz spektra vo vzostupnom smere a 5 MHz zodpovedajúceho párového spektra v zostupnom smere v pásmach 1 900/2 100 MHz pre systémy UMTS a v pásmach 1 800 MHz a 2 600 MHz pre systémy LTE zabezpečujúce služby MCV bez nároku na ochranu a bez rušenia v ich teritoriálnych moriach.

3.   Členské štáty zabezpečia, aby systémy, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 a 2, spĺňali podmienky stanovené v prílohe.“

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Členské štáty musia sledovať využívanie uvedených frekvenčných pásiem systémami zabezpečujúcimi služby MCV v ich teritoriálnych moriach, ktoré sú uvedené v článku 3 ods. 1 a 2, predovšetkým z hľadiska pretrvávajúceho významu všetkých podmienok stanovených v článku 3 tohto rozhodnutia a prípadov škodlivého rušenia.“

5.

Príloha sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

3.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 29/69