(1)

Rada v nadväznosti na antidumpingové prešetrovanie („pôvodné prešetrovanie“) uložila prostredníctvom vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 965/2010 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz glukonátu sodného s číslom CUS (Customs Union and Statistics) 0023277-9 a registračným číslom CAS (Chemical Abstracts Service) 527-07-1, v súčasnosti zaradeného pod číselný znak KN ex 2918 16 00 (kód TARIC 2918160010) (ďalej len „glukonát sodný“), ktorý má pôvod v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“).

(2)

Pôvodné opatrenia mali podobu valorického cla, ktoré bolo stanovené na úrovni 53,2 % s výnimkou spoločností Shandong Kaison Biochemical Co., Ltd, (5,6 %) a Qingdao Kehai Biochemistry Co., Ltd, (27,1 %).

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (3) existujúcich opatrení dostala Komisia 1. júla 2015 žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (4).

(4)

Žiadosť podali dvaja výrobcovia z Únie, spoločnosti Jungbunzlauer S.A. a Roquette Italia S.p.A, (ďalej len „žiadatelia“).

(5)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 27. októbra 2015 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu glukonátu sodného s pôvodom v ČĽR do Únie na základe článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009. Komisia uverejnila oznámenie o začatí prešetrovania v Úradnom vestníku Európskej únie (5) („oznámenie o začatí konania“).

(7)

Komisia uviedla v oznámení o začatí konania, že ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogický trh“) plánuje v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia vybrať Spojené štáty americké (ďalej len „USA“), rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní. Komisia vyzvala strany, aby predložili pripomienky týkajúce sa primeranosti tohto výberu. Ani jedna zo strán nepredložila pripomienky.

(8)

Komisia hľadala informácie týkajúce sa výrobcov glukonátu sodného v iných možných analogických krajinách a kontaktovala Kanadu, Indiu, Japonsko, Pakistan, Srbsko, Juhoafrickú republiku, Južnú Kóreu, Švajčiarsko a USA, pričom vyzvala všetkých známych výrobcov glukonátu sodného v týchto krajinách, aby poskytli potrebné informácie. Jedna kanadská spoločnosť odpovedala, že nie je výrobcom glukonátu sodného, ale obchodníkom. Iba jeden americký výrobca odoslal vyplnený dotazník a súhlasil s overovaním na mieste.

(9)

Komisia v oznámení o začatí konania vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia okrem toho osobitne informovala známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány, známych dovozcov a používateľov o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(10)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v rámci lehôt stanovených v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté. Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu konania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(11)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že môže vybrať vzorku v súlade s článkom 17 základného nariadenia.

(12)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo iných vyvážajúcich výrobcov, ak existujú, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(13)

Iba jeden vyvážajúci výrobca v dotknutej krajine poskytol požadované informácie a súhlasil so zaradením do vzorky. Výber vzorky preto nebol potrebný.

(14)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala štyroch známych neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania.

(15)

Dvaja neprepojení dovozcovia poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na tento malý počet rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(16)

Komisia zaslala dotazníky dvom výrobcom z Únie, dvom neprepojeným dovozcom, ôsmim známym používateľom, desiatim veľkoobchodníkom, čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi, ktorý sa prihlásil počas výberu vzorky, a jednému výrobcovi v USA, ktoré sa považovali za analogický trh.

(17)

Vyplnené dotazníky boli doručené od dvoch výrobcov z Únie, dvoch neprepojených dovozcov, jedného používateľa, piatich veľkoobchodníkov, čínskeho vyvážajúceho výrobcu a výrobcu na analogickom trhu.

(18)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na to, aby určila pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy, a na stanovenie záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(19)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2014 do 30. septembra 2015 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „RIP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(20)

Výrobkom, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, je glukonát sodný v suchej forme s číslom CUS (Customs Union and Statistics) 0023277-9 a registračným číslom CAS (Chemical Abstracts Service) 527-07-1 a s pôvodom v ČĽR (ďalej len „prešetrovaný výrobok“ alebo „glukonát sodný“), v súčasnosti zaradený pod číselný znak KN ex 2918 16 00 (kód TARIC 2918160010).

(21)

Glukonát sodný v suchej forme sa používa najmä v stavebnom priemysle ako spomaľovač tuhnutia a zmäkčovač betónu a v iných priemyselných odvetviach na povrchovú úpravu kovov (odstraňovanie hrdze, oxidov a odmasťovanie) a na čistenie fliaš a priemyselného zariadenia. Tento výrobok sa môže používať aj v potravinárskom a farmaceutickom priemysle.

(22)

Dotknutý výrobok zahŕňa viacero typov, ktoré sú vymedzené v dotazníku pod kontrolnými číslami výrobku („PCN“). Každé PCN zohľadňuje čistotu, veľkosť častíc a balenie, ako sa stanovilo v pôvodnom prešetrovaní.

(23)

Prešetrovaním sa preukázalo, že v podstate rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a použitia má glukonát sodný v suchej forme vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Únie v Únii, glukonát sodný v suchej forme vyrábaný a predávaný na domácom trhu v USA, ktoré boli vybraté ako analogická krajina, ako bolo vysvetlené v odôvodneniach 60 až 62, glukonát sodný v suchej forme vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Číne a glukonát sodný v suchej forme vyrábaný v Číne a predávaný do Únie.

(24)

Komisia preto dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(25)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či by uplynutie platnosti existujúcich opatrení pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu.

(26)

Ako sa uvádza v odôvodnení 13, iba jeden čínsky vyvážajúci výrobca spolupracoval v rámci aktuálneho prešetrovania. Táto spoločnosť pokryla počas RIP všetok objem vývozu glukonátu sodného z ČĽR do Únie. Komisia sa preto domnieva, že má dostatočné informácie na posúdenie vývoznej ceny a dumpingového rozpätia počas RIP (oddiel 3.2.).

(27)

Podiel tohto vyvážajúceho výrobcu však predstavoval iba 2 – 7 % celkovej výrobnej kapacity a 5 – 10 % celkovej výroby glukonátu sodného v ČĽR. Jeho vývoz do tretích krajín počas RIP navyše predstavoval iba niečo medzi 23 % a 28 % celkového vývozu z ČĽR do tretích krajín (presnú váha jediného spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu v celkovej čínskej výrobnej kapacite, celkovej výrobe a celkovom vývoze nemožno zverejniť z dôvodu zachovania dôvernosti). Z tohto dôvodu a vzhľadom na skutočnosť, že nespolupracoval nijaký iný čínsky výrobca glukonátu sodného v ČĽR, Komisia dospela k záveru, že nemá dostatočné informácie na preskúmanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, a musela využiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia s cieľom posúdiť vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení (oddiel 3.3).

(28)

Čínske orgány boli náležite informované, že v dôsledku nízkej miery spolupráce zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov môže Komisia uplatniť článok 18 základného nariadenia. V tejto súvislosti neboli predložené nijaké pripomienky.

(29)

Zistenia uvedené v oddiele 3.3 boli preto založené na dostupných skutočnostiach. Na tento účel sa použili informácie, ktoré poskytol spolupracujúci vyvážajúci výrobca, žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, odpovede žiadateľov, štatistiky Eurostatu, údaje zozbierané členskými štátmi podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia (ďalej len „databáza podľa článku 14 ods. 6“) a verejne dostupné informácie na internete (6). Pokiaľ ide o databázu čínskych vývozných štatistík, štruktúra kódovania pre glukonát sodný zahŕňala iné výrobky, ktoré neboli predmetom aktuálneho prešetrovania, a preto nebolo možné identifikovať v databáze individuálny objem glukonátu sodného. Tento zdroj informácií preto nebolo možné použiť.

(30)

V rámci pôvodného prešetrovania sa jedinému čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi, ktorý spolupracoval pri aktuálnom prešetrovaní (Shandong Kaison Biochemicals alebo „SKB“), poskytlo trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“). Normálna hodnota pre tohto vyvážajúceho výrobcu sa preto určila na základe jeho údajov o výrobe a predaji.

(31)

Komisia najskôr preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu u spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu pripadajúci na vyvážajúceho výrobcu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja dotknutého výrobku do Únie v priebehu RIP. Celkový objem predaja podobného výrobku zo strany spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu bol preto reprezentatívny.

(32)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli identické alebo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie.

(33)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu na jeho domácom trhu pre každý druh výrobku podľa odôvodnenia 22, ktorý je identický alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas RIP predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja na vývoz do Únie. Komisia stanovila, že pre jeden druh výrobku nie je dostupný objem predaja na domácom trhu z dôvodu rozdielu v balení, zatiaľ čo pre iné druhy výrobku sú objemy predaja na domácom trhu reprezentatívne.

(34)

Komisia následne stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas RIP pre každý druh výrobku s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný domáci predaj.

(35)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jedného druhu výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(36)

Normálna hodnota je v tomto prípade vážený priemer cien všetkých predajov tohto druhu výrobku na domácom trhu počas RIP.

(37)

Normálna hodnota je skutočnou domácou cenou jednotlivých druhov výrobku len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas RIP, ak:

(38)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že 18 – 23 % všetkých predajov na domácom trhu bolo ziskových a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady. V súlade s tým bola normálna hodnota vypočítaná len ako vážený priemer ziskového predaja.

(39)

V prípade jedného druhu výrobku bez predaja na domácom trhu v bežnom obchode Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(40)

Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku u spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas RIP:

(41)

Jediný spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyvážal do Únie priamo nezávislým zákazníkom. Vývozná cena bola preto cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(42)

Komisia porovnávala normálnu hodnotu a vývoznú cenu na základe ceny zo závodu.

(43)

V prípade, že to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť náklady na manipuláciu, nakládku a pomocné náklady v dotknutej krajine, ako aj prepravné náklady (vnútroštátna a námorná preprava), náklady na poistenie, balenie, úverové náklady a nenávratnú DPH.

(44)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(45)

Na základe toho sa zistilo, že stanovené vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, dosahovalo počas RIP výšku 2,6 %. Úroveň tohto dumpingového rozpätia by sa mala vnímať ako dôsledok skutočnosti, že počas RIP uskutočnil vývoz z ČĽR na trh Únie iba jediný čínsky vyvážajúci výrobca, ktorému sa poskytlo THZ v rámci pôvodného prešetrovania, ako sa vysvetlilo v odôvodneniach 26 a 30.

(46)

Po zistení dumpingu počas RIP Komisia analyzovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení. Analyzovali sa tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, vývoj dopytu v ČĽR, vývoz z ČĽR do iných tretích krajín, dumpingové rozpätie čínskeho vývozu v iných tretích krajinách a atraktívnosť trhu Únie.

(47)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 27 až 29, spolupracoval iba jeden vyvážajúci výrobca v ČĽR. Zistenia uvedené v ďalších oddieloch sa preto zakladali na dostupných skutočnostiach v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Komisia na tento účel použila informácie, ktoré poskytol spolupracujúci vyvážajúci výrobca, žiadosť o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti, odpovede žiadateľov, štatistiky Eurostatu, údaje zozbierané členskými štátmi podľa článku 14 ods. 6 základného nariadenia (databáza podľa článku 14 ods. 6) a verejne dostupné informácie na internete, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 29.

(48)

Je vhodné pripomenúť, že počas posudzovaného obdobia pôvodného prešetrovania sa objem dovozu zvýšil o 77 %, čo v absolútnom vyjadrení zodpovedá zvýšeniu o 1 774 ton (z 2 291 ton v roku 2005 na 4 095 ton počas obdobia prešetrovaniav pôvodnom prešetrovaní). Zodpovedajúci podiel Číny na trhu sa na konci obdobia prešetrovania v pôvodnom prešetrovaní zvýšil z 12,8 % na úroveň 24,9 % pred tým, ako sa zaviedli opatrenia.

(49)

Výrobná kapacita jediného spolupracujúceho čínskeho vývozcu počas RIP bola trikrát vyššia než spotreba v Únii. Jeho miera využívania kapacity sa pohybovala medzi 75 % a 80 %. Z vyššie uvedeného vyplýva, že voľná kapacita tejto jedinej spoločnosti zodpovedá viac ako polovici spotreby v Únii.

(50)

Okrem toho, podľa informácií, ktoré boli predložené v žiadosti a krížovo overené s verejne dostupnými informáciami uvedenými v odôvodnení 29, glukonát sodný vyrába 40 výrobcov v ČĽR, pričom celková výrobná kapacita sa v roku 2014 pohybovala na úrovni od 1 000 000 do 1 200 000 ton, čo v porovnaní s rokom 2010 znamenalo zvýšenie o 50 %. Čínski výrobcovia využili v roku 2014 približne iba polovicu svojej kapacity, keďže vyprodukovali len okolo 550 000 ton.

(51)

Podľa žiadosti o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa odhaduje, že čínsky dopyt na domácom trhu sa v roku 2014 pohyboval na úrovni od 400 000 do 500 000 ton, čiže na vývoz bola k dispozícii voľná kapacita v objeme približne 600 000 až 700 000 ton. Spotreba v Únii sa počas RIP pohybovala od 16 000 do 22 000 ton, čo znamená, že voľná kapacita v ČĽR je približne 30-krát vyššia než spotreba glukonátu sodného v Únii.

(52)

Dopyt po glukonáte sodnom v ČĽR do veľkej miery závisí od stavebného priemyslu. V stavebnom priemysle sa používa ako prísada do betónu vyrobená z glukonátu sodného. Nie je vylúčené, že spotreba glukonátu sodného na čínskom domácom trhu sa môže zvýšiť v súvislosti s predpokladaným rastom stavebného priemyslu v ČĽR. Voľná kapacita v ČĽR však značne presahuje spotrebu Únie, a preto je aj v prípade predpokladaného rast domácej spotreby v ČĽR pravdepodobné, že voľná kapacita bude stále na významnej úrovni, s veľkým potenciálom pre vývoz na trh Únie.

(53)

Z dôvodov uvedených v odôvodnení 29 nebolo možné použiť čínsku databázu na analýzu čínskeho vývozu glukonátu sodného do iných tretích krajín.

(54)

Na základe informácií, ktoré boli predložené v žiadosti, v prípade potreby upravené a krížovo overené s verejne dostupnými informáciami, ako sa uvádza v odôvodnení 29, sa stanovilo, že objem čínskeho vývozu do iných tretích krajín sa v rokoch 2012 až 2014 celkovo zvýšil približne o 45 %, pričom v roku 2014 dosiahol približne 116 000 ton.

(55)

K dispozícii neboli žiadne verejné informácie o priemerných čínskych vývozných cenách na trhy iných tretích krajín. Ceny vývozu jediného spolupracujúceho čínskeho výrobcu do iných tretích krajín vykazovali v rokoch 2012 – 2014 klesajúci trend zo 600 – 660 EUR/tonu v roku 2012 na 500 – 550 EUR/tonu v roku 2014. Počas RIP sa vývozné ceny jediného spolupracujúceho čínskeho výrobcu zvýšili v porovnaní s rokom 2014 a mierne prekročili úroveň 600 EUR/tonu. Tieto ceny boli v súlade s čínskymi vývoznými cenami do iných tretích krajín, ktoré predložili žiadatelia, s výnimkou RIP, za ktoré žiadatelia uviedli, že čínske ceny do iných tretích krajín naďalej klesali na úroveň medzi 539 a 583 EUR/tonu.

(56)

Z dôvodov, ktoré boli vysvetlené v odôvodnení 27, sa v súlade s článkom 18 základného nariadenia použili dostupné skutočnosti, pokiaľ ide o analýzu pravdepodobnosti pokračovania dumpingu v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení.

(57)

Hoci neboli k dispozícii verejné informácie o čínskych vývozných cenách do iných tretích krajín, žiadatelia poskytli informácie, z ktorých vyplývalo, že priemerné ceny všetkých ostatných čínskych vyvážajúcich výrobcov do iných tretích krajín boli v súlade s priemernou vývoznou cenou jediného spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu do iných tretích krajín, ako sa uvádza v odôvodnení 55.

(58)

S cieľom posúdiť dumpingové praktiky čínskych vyvážajúcich výrobcov do iných tretích krajín Komisia vykonala dva výpočty dumpingového rozpätia, pričom pri jednom použila priemernú vývoznú cenu čínskych vyvážajúcich výrobcov do iných tretích krajín, ktorú poskytli žiadatelia, a pri druhom použila podrobné vývozné transakcie, ktoré poskytol výrobca SKB (jediný spolupracujúci čínsky vyvážajúci výrobca) vo svojom vyplnenom antidumpingovom dotazníku pre päť najväčších vývozných trhov, ako referenčnú hodnotu pre vývoz iných čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(59)

V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že počas pôvodného prešetrovania bol spolupracujúci vyvážajúci výrobca jedinou spoločnosťou, ktorej sa poskytlo THZ. Z toho vyplýva, že v prípade ostatných čínskych vyvážajúcich výrobcov by sa normálna hodnota mala vypočítať podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, t. j. na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“). Na tento účel bolo potrebné vybrať analogickú krajinu.

(60)

Ako sa uvádza v odôvodnení 8, iba výrobca v USA spolupracoval pri prešetrovaní tým, že predložil vyplnený dotazník a súhlasil s overovaním na mieste.

(61)

Komisia zistila, že USA spĺňajú kritériá vhodnej analogickej krajiny, lebo množstvá predávané na tomto trhu boli dostatočne veľké a existovala značná hospodárska súťaž na trhu medzi domácou výrobou a dovozom z iných krajín, t. j. z ČĽR, Talianska a Francúzska. Okrem toho USA nemali žiadne antidumpingové clo na dotknutý výrobok.

(62)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že USA predstavujú primeranú analogickú krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia a informácie získané od jediného spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine sa použili ako základ na určenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým sa v pôvodnom prešetrovaní neposkytlo THZ.

(63)

Pokiaľ ide o prvý výpočet dumpingu uvedený v odôvodnení 58, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu jediného spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine s priemernou vývoznou cenou čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorú predložili žiadatelia na úrovni cien zo závodu. Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, manipuláciu a pomocné náklady, náklady na balenie, nenávratnú DPH, podľa odhadu na základe vyplneného dotazníka spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu v ČĽR.

(64)

Na základe toho sa zistilo, že čínsky vývoz do iných tretích krajín bol dumpingový na úrovni viac ako 70 %.

(65)

Pokiaľ ide o druhý výpočet dumpingu uvedený v odôvodnení 58, pri ktorom sa z dôvodov uvedených v odôvodnení 57 používajú podrobné transakcie poskytnuté výrobcom SKB vo vyplnenom antidumpingovom dotazníku pre jeho päť najväčších vývozných trhov ako referenčná hodnota pre vývoz ostatných čínskych vyvážajúcich výrobcov, normálna hodnota bola vypočítaná podľa vysvetlenia uvedeného v odôvodneniach 59 až 63.

(66)

Vývozná cena bola cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do piatich najväčších tretích krajín, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(67)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou cenou vývozu zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku na úrovni cien zo závodu do piatich najväčších iných tretích krajín v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia. Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(68)

Vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť náklady na manipuláciu, nakládku a pomocné náklady v dotknutej krajine, ako aj prepravné náklady (vnútroštátna a námorná preprava), náklady na poistenie, balenie, úverové náklady a nenávratnú DPH.

(69)

Na základe toho sa zistilo, že čínsky vývoz do iných tretích krajín bol dumpingový na úrovni približne 50 %.

(70)

V záujme úplnosti a porovnania sa navyše vypočítalo dumpingové rozpätie aj pre vývoz spoločnosti SKB na trhy iných tretích krajín pomocou jej vlastných údajov. Týmto spôsobom sa stanovilo dumpingové rozpätie vo výške približne 8,3 %.

(71)

Rozdiel medzi dumpingovými rozpätiami v odôvodneniach 64 a 69 a tými, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 45 a 70, možno vysvetliť tým, že v prvom prípade ide o výpočet na základe údajov o normálnej hodnote z analogického trhu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 59, zatiaľ čo v druhom prípade ide o výpočet pre jediného spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu založený na normálnej hodnote, ktorá bola určená z jeho vlastných údajov o výrobe a predaji, keďže sa mu v pôvodnom prešetrovaní poskytlo THZ, ako sa uvádza v odôvodneniach 30 až 40. Dumpingové rozpätie vypočítané v odôvodnení 45 pre tohto jediného spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu počas RIP sa navyše týka vývozu na trh Únie, kde prevládali vyššie ceny, zatiaľ čo všetky ostatné vypočítané dumpingové rozpätia sa vzťahujú na vývoz na trhy iných tretích krajín.

(72)

Čínske dumpingové praktiky zistené v iných tretích krajinách sú spoľahlivým ukazovateľom pravdepodobného cenového správania čínskych vyvážajúcich výrobcov v Únii v prípade, že by sa nechala uplynúť platnosť opatrení.

(73)

S cieľom posúdiť atraktívnosť trhu Únie a pravdepodobnosť, že vývoz z ČĽR bude smerovať na trh Únie v prípade, že by sa platnosť opatrení nechala uplynúť, sa analyzoval čínsky vývoz na trhy iných tretích krajín z hľadiska objemov a cien, ako aj ceny na čínskom domácom trhu v porovnaní s priemernými cenami na trhu Únie.

(74)

Objem čínskeho vývozu do iných tretích krajín sa v rokoch 2012 – 2014 celkovo zvýšil približne o 45 %, pričom v roku 2014 dosiahol objem 116 000 ton.

(75)

Čo sa týka domácich cien, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 27 až 29, keďže neboli k dispozícii iné informácie, ako referenčná hodnota sa použili domáce ceny jediného spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu. Z porovnania vyplýva, že priemerné ceny na trhu Únie boli v roku 2014 o 43 – 55 % vyššie než priemerné domáce ceny v ČĽR a počas RIP boli o 27 – 35 % vyššie než priemerné domáce ceny v ČĽR.

(76)

Čo sa týka čínskych vývozných cien do iných tretích krajín, na základe údajov, ktoré predložili žiadatelia, sa zistilo, že sú v súlade s vývoznými cenami jediného spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu do iných tretích krajín, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 55. Zistilo sa, že priemerné ceny na trhu Únie boli v roku 2014 v priemere o 25 – 45 % vyššie než čínske vývozné ceny na trhy iných tretích krajín a počas RIP boli o 20 – 40 % vyššie než čínske vývozné ceny na trhy iných tretích krajín. Pokiaľ ide o úrovne cien jediného spolupracujúceho čínskeho vývozcu pri predaji do iných tretích krajín počas RIP, tieto boli nižšie než ceny výrobného odvetvia v Únii o 20 – 30 %.

(77)

Tieto výrazne vyššie úrovne cien svedčia o atraktívnosti trhu Únie pre čínskych vývozcov, ak by sa antidumpingové opatrenia zrušili.

(78)

Záujem čínskych vyvážajúcich výrobcov o vývoz na trh Únie potvrdzuje aj nepretržitá prítomnosť spoločnosti SKB na trhu Únie. Táto spoločnosť napriek zavedeným opatreniam takmer zdvojnásobila svoje objemy vývozu do Únie a zvýšila svoj podiel na trhu približne o 50 % v období medzi obdobím prešetrovania v pôvodnom prešetrovaní a súčasným RIP.

(79)

Vzhľadom na odhadovanú značnú voľnú kapacitu v ČĽR, ktorá by sa mohla využiť na vývoz do Únie za dumpingové ceny, s prihliadnutím na atraktívnosť trhu Únie a cenové správanie čínskych vývozcov na trhoch iných tretích krajín, Komisia dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že zrušenie antidumpingových opatrení by viedlo k značenému zvýšeniu objemov dumpingového dovozu glukonátu sodného z ČĽR do Únie.

(80)

Spolupracujúci výrobcovia z Únie Jungbunzlauer SA a Roquette Italia S.p.A. predstavovali 100 % výroby v Únii.

(81)

Preto sa predpokladá, že tvoria „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(82)

Keďže výrobné odvetvie Únie tvoria iba dvaja výrobcovia, všetky číselné údaje týkajúce sa citlivých informácii konkrétnej spoločnosti sa z dôvodu dôvernosti museli indexovať alebo uviesť ako rozpätie.

(83)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe celkového objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, ktorý získala po overení vyplnených dotazníkov od dvoch výrobcov z Únie, na základe celkového objemu dovozu podľa údajov z Eurostatu a z overených údajov spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu.

(84)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(85)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia postupne rástla a celkovo sa zvýšila o 22 %.

(86)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu a overeného vyplneného dotazníka spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu, ktorý počas RIP predstavoval 100 % celkového čínskeho dovozu.

(87)

Dovoz z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu a podiel na trhu

(88)

V posudzovanom období sa objem čínskeho dovozu zvýšil celkovo o 9 %. Najskôr v rokoch 2012 – 2014 vzrástol o 22 % a počas RIP klesol o 13 %. Avšak zatiaľ čo čínsky dovoz len čiastočne kopíroval zvýšenie spotreby v Únii, podiel Číny na trhu sa vyvíjal odlišným smerom. V rokoch 2012 a 2013 tak zostal stabilný, v roku 2014 sa mierne zvýšil (t. j. o 3 %) a v roku 2014 až do RIP sa znížil o 14 %. Celkovo sa podiel Číny na trhu počas posudzovaného obdobia znížil o 11 %. Ako sa však uvádza v odôvodnení 78, jedinému spolupracujúcemu čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi sa podarilo zdvojnásobiť objem vývozu do Únie a zvýšiť podiel na trhu o 50 % v porovnaní s obdobím prešetrovania v pôvodnom prešetrovaní, a to pri dumpingovej úrovni cien.

(89)

Komisia stanovila vývoj cien čínskeho dovozu na základe údajov Eurostatu.

(90)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (EUR/tona)

(91)

Priemerné dovozné ceny sa počas posudzovaného obdobia znížili celkovo o 2 %. Dovozné ceny sa v rokoch 2012 – 2013 znížili o 11 %, v roku 2014 zostali na rovnakej úrovni a počas RIP sa zvýšili o 9 %.

(92)

Komisia určila cenové podhodnotenie spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas RIP tak, že porovnala:

(93)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženej priemernej ceny výrobného odvetvia Únie počas RIP. Z porovnania vyplýva, že u spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu nedochádzalo počas RIP k podhodnoteniu, dokonca ani vtedy, ak sa nezohľadnia antidumpingové clá. Hoci spolupracujúci vyvážajúci výrobca pokrýval počas RIP 100 % čínskeho dovozu, predstavoval iba 2 – 7 % celkovej čínskej výrobnej kapacity.

(94)

Dovoz z iných tretích krajín, než je dotknutá krajina, do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Podiel iných tretích krajín na trhu

(95)

Podiel dovozu z tretích krajín na trhu predstavoval počas posudzovaného obdobia maximálne 2 % a počas RIP menej než 1 %.

(96)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie. Komisia vyhodnotila tieto ukazovatele na základe overených vyplnených dotazníkov od výrobcov z Únie.

(97)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(98)

Objem výroby klesol v rokoch 2012 a 2013 o 10 %, následne od roku 2014 až po RIP mierne vzrástol. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby znížil o 6 %. Toto zníženie objemu výroby možno vysvetliť znížením objemov vývozu počas posudzovaného obdobia o 30 – 40 %, čo bolo iba sčasti vykompenzované zvýšením predaja na domácom trhu, ako sa uvádza v tabuľke 6.

(99)

Výrobná kapacita zostala počas celého posudzovaného obdobia nezmenená.

(100)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(101)

Výrobnému odvetviu Únie sa podarilo reagovať na zvýšenie spotreby v Únii tak, že počas posudzovaného obdobia postupne zvyšovalo objem predaja, celkovo o 23 %.

(102)

Keďže objem predaja úzko kopíroval zaznamenaný vývoj spotreby v Únii, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu zostal v rokoch 2012 – 2014 nezmenený a počas RIP sa iba mierne zvýšil o 1 %.

(103)

Použitie na vlastnú spotrebu, ktoré bolo počas posudzovaného obdobia prakticky konštantné, ako vidieť v ďalej uvedenej v tabuľke, neovplyvnilo zaznamenaný trend v súvislosti s výrobou a využitím kapacity.

Tabuľka 7

Použitie na vlastnú spotrebu

(104)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na domácom trhu úzko kopíroval vývoj domácej spotreby a počas posudzovaného obdobia sa zvýšil o 23 %. Výrobné odvetvie Únie si v dôsledku toho zachovalo počas celého posudzovaného obdobia stabilnú úroveň podielu na trhu.

(105)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(106)

Počet zamestnancov vo výrobnom odvetví Únie zostal počas celého posudzovaného obdobia takmer nezmenený. V dôsledku zníženia objemu výroby a stabilných pracovných miest sa produktivita počas posudzovaného obdobia znížila.

(107)

Prešetrovaním sa preukázalo, že z dôvodu vysokej miery automatizácie by výrobné odvetvie Únie nemohlo znížiť počet zamestnancov úmerne k zníženiu v objeme výroby.

(108)

Prešetrovaním sa zistilo, ako sa uvádza v odôvodnení 45, že dovoz glukonátu sodného z ČĽR na trh Únie pokračoval pri dumpingových cenách.

(109)

Výrobné odvetvie Únie mohlo využívať výhody platných antidumpingových opatrení a začať sa zotavovať z minulého dumpingu. Jeho objem predaja sa skutočne zvýšil o 23 % a jeho podiel na trhu vzrástol v posudzovanom období o 1 %. Zotavenie z minulého dumpingu však nemožno považovať za konsolidované, najmä vzhľadom na vývoj ziskovosti, ako sa uvádza v odôvodnení 123, ktorá bola v rokoch 2012 a 2013 stále záporná a až počas RIP dosiahla kladné hodnoty.

(110)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny v Únii a jednotkové výrobné náklady

(111)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížili o 5 %. V rokoch 2012 – 2014 ceny postupne klesali a až počas RIP mierne vzrástli.

(112)

Výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Jednotkové výrobné náklady

(113)

Počas posudzovaného obdobia sa jednotkové výrobné náklady znížili o 20 %. Bolo to sčasti spôsobené znížením cien surovín, ako sa podrobne opisuje v odôvodnení 114, a sčasti úsporou nákladov, ktorá viedla k zníženiu rôznych zložiek celkových výrobných nákladov, najmä výdavkov na údržbu, ktoré sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížili.

(114)

Výrobcovia z Únie používali v závislosti od stupňa integrácie svojho výrobného procesu ako hlavnú surovinu buď kukuricu, alebo glukózový sirup vyrobený z kukurice. Keďže tieto suroviny predstavujú dôležitú zložku výrobných nákladov, zníženie ich ceny spôsobilo v posudzovanom období zníženie výrobných nákladov o 25 – 35 %. Akékoľvek zvýšenie ceny kukurice alebo glukózového sirupu vyrobeného z kukurice by preto mohlo s okamžite zvrátiť zlepšenú situáciu výrobného odvetvia Únie, ktorú spôsobilo zníženie výrobných nákladov.

(115)

Zníženie výrobných nákladov viedlo počas posudzovaného obdobia iba k miernemu zníženiu priemernej jednotkovej predajnej ceny o 5 % vzhľadom na skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie sa stále zotavovalo zo strát, ktoré mu vznikli v predchádzajúcich obdobiach v dôsledku minulých dumpingových praktík.

(116)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(117)

Priemerné náklady práce sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 7 %. V každom prípade, keďže náklady na prácu predstavujú iba malú zložku výrobných nákladov, nemalo by sa to považovať za významný ukazovateľ v rámci analýzy hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(118)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 12

Zásoby

(119)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň zásob znížila o 54 %.

(120)

Počas RIP boli zásoby na normálnej úrovni.

(121)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(122)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(123)

Výrobné odvetvie Únie bolo počas prvých dvoch rokov posudzovaného obdobia stratové a v roku 2014 sa iba priblížilo k prahu ziskovosti. Až počas RIP sa nakoniec dosiahla ziskovosť na približnej, ale stále na nižšej úrovni, ako je cieľový zisk použitý v pôvodnom prešetrovaní. Je potrebné zdôrazniť, že toto neskoré zlepšenie bolo výsledkom zníženia výrobných nákladov, ktoré bolo do veľkej miery spôsobené priaznivým vývojom cien kukurice a glukózového sirupu vyrobeného z kukurice, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 114. Akékoľvek zvýšenie cien týchto surovín, ktoré podliehajú výkyvom v závislosti od klímy a úrody, by preto mohlo ihneď zvrátiť nedávno dosiahnutú ziskovosť.

(124)

Peňažný tok, ktorý predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samofinancovať svoje činnosti, bol počas prvých dvoch rokov záporný a dosiahol kladné hodnoty až počas druhej polovice posudzovaného obdobia.

(125)

K zlepšeniu peňažného toku však došlo sčasti na úkor investícií, ktoré sa počas posudzovaného obdobia znížili o 65 % a boli takmer zanedbateľné v porovnaní s hrubou hodnotou kapitálového majetku, ktorý sa použil na výrobu dotknutého výrobku. Zlepšenie peňažného toku bolo takisto výsledkom zlepšenia ziskovosti, ktoré bolo do veľkej miery spôsobené priaznivým vývojom cien kukurice a glukózového sirupu vyrobeného z kukurice, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 123. Akékoľvek zvýšenie cien týchto surovín, ktoré podliehajú výkyvom v závislosti od klímy a úrody, by preto mohlo ihneď zvrátiť zlepšenie peňažného toku.

(126)

Je tiež potrebné pripomenúť, že nízke úrovne investícií a výdavkov na údržbu (pozri odôvodnenie 113), ktoré dočasne zlepšili peňažný tok a ziskovosť, nie sú z dlhodobého hľadiska udržateľné, lebo budú časom viesť k degradácii výrobných zariadení. Mohlo by to mať v konečnom dôsledku vplyv na výrobné náklady a efektívnosť výrobného procesu. Potrebné investície a výdavky na údržbu sa v každom prípade môžu jedine odložiť na neskoršie obdobie, čo bude mať neskôr nepriaznivý vplyv na peňažný tok a ziskovosť.

(127)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Počas prvých dvoch rokov posudzovaného obdobia bola záporná a až počas RIP dosiahla kladné hodnoty. Keďže návratnosť investícií a ziskovosť sú veľmi úzko navzájom previazané ukazovatele ujmy, zlepšenie návratnosti investícií bolo priamym dôsledkom zlepšenia ziskovosti. Zlepšenie návratnosti investícií bolo preto do veľkej miery spôsobené priaznivým vývojom cien kukurice a glukózového sirupu vyrobeného z kukurice, ako sa uvádza v odôvodnení 123. Akékoľvek zvýšenie cien týchto surovín, ktoré podliehajú výkyvom v závislosti od klímy a úrody, by preto mohlo ihneď zvrátiť nedávne zlepšenie návratnosti investícií.

(128)

Výrobné odvetvie Únie obmedzilo vkladanie nového kapitálu do činností spojených s glukonátom sodným na nevyhnutné minimum, a to znížením svojej úrovne investícií na takmer zanedbateľné sumy, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 125 a 126. Z tohto dôvodu nebolo možné analyzovať schopnosť získať kapitál.

(129)

Objem predaja a podiel na trhu preukázali počas posudzovaného obdobia priaznivý vývoj, keďže výrobné odvetvie Únie dokázalo kopírovať zvýšenie spotreby. Nezabránilo to však zníženiu objemu výroby a využitia kapacity počas posudzovaného obdobia.

(130)

Ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie (ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií) boli záporné a v najlepšom prípade sa približovali nule počas prvých troch rokov posudzovaného obdobia, následne dosiahli kladné hodnoty až počas RIP, s výnimkou peňažného toku, ktorý dosiahol kladnú hodnotu už v roku 2014.

(131)

Priaznivý vývoj ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií však nemožno považovať za stabilný, lebo k nemu došlo až na konci posudzovaného obdobia (peňažný tok) a počas RIP (ziskovosť a návratnosť investícií). Kladné hodnoty všetkých troch ukazovateľov počas RIP boli navyše do veľkej miery spôsobené znížením nákladov na hlavné suroviny (kukurica a glukózový sirup vyrobený z kukurice), ktoré podliehajú výkyvom, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 123, 125 a 127, a úsporami v oblasti kapitálových investícií a výdavkov na údržbu, ktoré nie sú z dlhodobého hľadiska udržateľné (pozri odôvodnenie 126). Úroveň ziskovosti dosiahnutá v RIP okrem toho zostala nižšia než cieľový zisk identifikovaný v pôvodnom prešetrovaní.

(132)

Komisia vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie sa začalo v RIP zotavovať z minulého dumpingu a že počas RIP neutrpelo nijakú značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Prešetrovaním sa však takisto zistilo, že finančná výkonnosť výrobného odvetvia Únie nebola dostatočná na to, aby zaručila dlhodobú životaschopnosť.

(133)

S cieľom posúdiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy sa zohľadnilo viacero faktorov, a to konkrétne výrobná kapacita a voľná kapacita v ČĽR, objem vývozu čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhy iných tretích krajín, ceny čínskeho vývozu na trhy iných tretích krajín a čínske ceny na domácom trhu, atraktívnosť trhu Únie a zistenia z pôvodného prešetrovania.

(134)

Čínska voľná kapacita sa počas RIP pohybovala na úrovni od 600 000 do 700 000 ton, ako sa zistilo v odôvodnení 51, čo predstavovalo približne 30-násobok spotreby v Únii, ktorá dosahovala úroveň od 16 000 do 22 000 ton. Ako sa uvádza v odôvodnení 52, aj keby sa mala určitá časť tejto voľnej kapacity použiť na prípadné zvýšenie dopytu v ČĽR alebo v iných tretích krajinách, stále by zostala k dispozícii veľmi veľká voľná kapacita pre vývoz do Únie.

(135)

Ako sa uvádza v odôvodnení 54, došlo k značnému zvýšeniu objemu vývozu z Číny do iných tretích krajín. Objem vývozu do iných tretích krajín sa v rokoch 2012 – 2014 zvýšil približne o 45 % a v roku 2014 dosiahol objem 116 000 ton. Len táto hodnota predstavuje viac než šesťnásobok spotreby v Únii za rovnaké obdobie.

(136)

Zistilo sa, že priemerná cena čínskeho vývozu do iných tretích krajín počas RIP bola o 20 – 40 % nižšia než priemerná cena výrobného odvetvia Únie, ako sa stanovuje v odôvodnení 76. V závislosti od použitej metodológie, ako sa stanovuje v odôvodneniach 64 a 69, predstavovali dumpingové rozpätia čínskych vyvážajúcich výrobcov pri vývoze do iných tretích krajín vyše 70 % alebo aspoň cca 50 %. Pri zohľadnení údajov od jediného spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu dosahovalo dumpingové rozpätie hodnotu 8,3 %, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 70.

(137)

Ako sa stanovuje v odôvodneniach 75 a 76, zistilo sa, že priemerná cena na trhu Únie počas RIP bola o 27 – 35 % vyššia než priemerná domáca cena v ČĽR a o 20 – 40 % vyššia než priemerná čínska vývozná cena na trhy iných tretích krajín. Pokiaľ ide o úrovne cien jediného spolupracujúceho čínskeho vývozcu pri vývoze do iných tretích krajín počas RIP, boli nižšie než ceny výrobného odvetvia Únie o 20 – 30 %.

(138)

Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že trh Únie je veľmi atraktívny z hľadiska cien v porovnaní s čínskym domácim trhom, ako aj trhmi tretích krajín. Atraktívnosť trhu Únie potvrdzuje rastúca prítomnosť spoločnosti SKB, ktorá zdvojnásobila svoj objem vývozu a zvýšila svoj podiel na trhu o 50 %, ako sa uvádza v odôvodnení 78.

(139)

V prípade zrušenia opatrení je preto pravdepodobné, že čínski vyvážajúci výrobcovia budú pokračovať vo vývoze alebo začnú vyvážať do Únie v značných množstvách a za dumpingové ceny, ktoré budú pravdepodobne značne podhodnocovať ceny výrobného odvetvia Únie (o 20 – 40 % podľa cenového správania zaznamenaného v prípade nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v iných tretích krajinách). Je naozaj pravdepodobné, že cenové správanie bude rovnaké alebo podobné ako správanie, ktoré sa zaznamenalo v iných tretích krajinách, keďže to by čínskym vyvážajúcim výrobcom umožnilo (opätovne) získať podiel na trhu Únie. Glukonát sodný je navyše komoditný výrobok, ktorého cena je zďaleka najdôležitejším a najrozhodujúcejším faktorom.

(140)

Analyzoval sa aj vývoj počas posudzovaného obdobia pôvodného prešetrovania s cieľom posúdiť pravdepodobný vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, ktorý by mal zvýšený objem dovozu z Číny za nízke ceny na trh Únie v prípade zrušenia opatrení. Zistilo sa, že počas obdobia prešetrovania v pôvodnom prešetrovaní ceny čínskeho dovozu podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie o 13 – 29 %. Počas posudzovaného obdobia v pôvodnom prešetrovaní sa objem čínskeho dovozu zvýšil o 77 %, čo v absolútnom vyjadrení zodpovedá zvýšeniu o 1 774 ton (z 2 291 ton v roku 2005 na 4 095 ton počas obdobia prešetrovania v pôvodnom prešetrovaní). Toto zvýšenie sa považovalo sa podstatné a viedlo predovšetkým k zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Únie o 80 %, ako aj k zníženiu jeho objemu predaja o 20 %. Na základe týchto skutočností sa v pôvodnom prešetrovaní dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

(141)

V pravdepodobnej situácii, že v prípade zrušenia opatrení vstúpi na trh Únie značný objem čínskeho dovozu za nízke dumpingové ceny, bude Únia pravdepodobne reagovať podobne, ako sa zaznamenalo v pôvodnom prešetrovaní, a preto bude mať vplyv zvýšeného objemu dovozu z Číny pri výrazne nižších cenách, než sú ceny výrobného odvetvia Únie, podobné účinky ako v pôvodnom prešetrovaní. Najmä vzhľadom na citlivosť trhu tohto výrobku na ceny a podstatne nižšie úrovne cien na trhoch iných tretích krajín je pravdepodobné, že Únia bude nútená znížiť svoje objemy predaja a výroby a znížiť svoje ceny, čo bude mať nepriaznivý vplyv na ziskovosť. Citlivosť tohto výrobku na cenu by v skutočnosti ešte zhoršila vplyv akéhokoľvek cenového tlaku vyvíjaného na trh Únie. V dôsledku toho by sa zvrátilo zlepšenie situácie výrobného odvetvia Únie, ku ktorému došlo až počas RIP, a pravdepodobne by sa výrazne zhoršila jeho finančná situácia.

(142)

Ďalším ukazovateľom možného vplyvu zvýšenia nízkych cien čínskeho dovozu na výrobné odvetvie Únie v prípade zrušenia opatrení je situácia, ktorej čelí výrobné odvetvie Únie v súvislosti s jeho vývozom do iných tretích krajín. V týchto krajinách, kde neplatia žiadne antidumpingové opatrenia a kde sa zaznamenali dumpingové ceny čínskeho dovozu, sa objemy vývozu výrobného odvetvia Únie znížili o 30 – 40 %.

(143)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že existuje vysoká pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ak by sa opatrenia zrušili.

(144)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by uloženie antidumpingových opatrení na dovoz glukonátu sodného s pôvodom v ČĽR nebolo na základe zistení v súčasnom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti v rozpore so záujmom Únie ako celku. Zisťovanie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov, používateľov a veľkoobchodníkov. Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 21 ods. 2 základného nariadenia.

(145)

Po uložení antidumpingových opatrení v roku 2010 sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie zlepšila.

(146)

Prešetrovaním sa však preukázalo, že výrobné odvetvie Únie je stále zraniteľné, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 131 a 132.

(147)

Ak by sa preto opatrenia zrušili, je pravdepodobné, že dôjde k opätovnému výskytu ujmy, keďže výrobné odvetvie Únie stratí zákazníkov a bude čeliť tlaku na znižovanie cien v prospech čínskych vyvážajúcich výrobcov, od ktorých sa očakáva zvýšenie objemov dovozu za nízke dumpingové ceny. Podobná situácia bola zaznamenaná v iných tretích krajinách, ako sa opisuje v odôvodnení 142.

(148)

Zachovanie opatrení však umožní výrobnému odvetviu Únie pokračovať v zotavovaní z minulého dumpingu a konsolidovať svoju situáciu.

(149)

V čase začatia konania boli oslovení štyria známi neprepojení dovozcovia. Dvaja vyplnili dotazníky. Predstavovali 30 – 50 % čínskeho dovozu počas RIP a boli proti opatreniam.

(150)

Zistilo sa, že podiel glukonátu sodného na ich obrate predstavoval menej než 5 %. Obaja dovozcovia boli navyše celkovo ziskoví, čo platí aj pre ich činnosť týkajúcu sa glukonátu sodného.

(151)

Komisia sa na základe toho domnieva, že vplyv pokračovania opatrení na dovozcov, ak existuje, bude obmedzený.

(152)

Komisia zaslala dotazníky ôsmim známym používateľom. Odpovedal iba jeden používateľ, ktorý bol proti opatreniam.

(153)

Spolupracujúci používateľ počas RIP nedovážal z ČĽR, lebo glukonát sodný získaval výlučne od jedného z výrobcov z Únie. Pre tohto používateľa predstavuje glukonát sodný menej než 5 % nákladov na výrobu konečných výrobkov, ktoré obsahujú túto látku. Jeho činnosť súvisiaca s glukonátom sodným okrem toho predstavovala počas RIP menej než 20 % celkového obratu. Zistilo sa, že tento používateľ je celkovo ziskový. So zreteľom na obmedzený vplyv akýchkoľvek výkyvov ceny glukonátu sodného na jeho výrobné náklady sa očakáva, že akýkoľvek vplyv pokračovania opatrení na tohto používateľa, ak existuje, bude obmedzený.

(154)

Vzhľadom na záver týkajúci sa spolupracujúceho používateľa na nízku úroveň spolupráce zo strany používateľov Komisia dospela k záveru, že vplyv pokračovania opatrení na používateľov, ak existuje, bude obmedzený.

(155)

Piati veľkoobchodníci predložili vyplnené dotazníky. Traja boli za opatrenia, zatiaľ čo zvyšní dvaja nevyjadrili žiadne stanovisko. Všetci piati veľkoobchodníci kupovali glukonát sodný od výrobcu z Únie a nedovážali dotknutý výrobok z Číny. Činnosť týkajúca sa glukonátu sodného predstavovala počas posudzovaného obdobia zanedbateľnú časť celkového obratu v prípade všetkých spoločností.

(156)

Komisia na základe toho dospela k záveru, že vplyv pokračovania opatrení na veľkoobchodníkov, ak existuje, bude pravdepodobne zanedbateľný.

(157)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na vyvodenie záveru, že nie je v záujme Únie zachovať opatrenia na dovoz glukonátu sodného s pôvodom v ČĽR.

(158)

Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, z ktorých vychádzal zámer zachovať platné antidumpingové opatrenia. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok k zverejneným informáciám. Po zverejnení nevyjadrila pripomienky žiadna strana.

(159)

Z uvedených úvah vyplýva, že podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia by sa mali zachovať antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz glukonátu sodného s pôvodom v ČĽR a uložené nariadením (EÚ) č. 377/2010 (7).

(160)

S cieľom minimalizovať riziká obchádzania vzhľadom na veľký rozdiel v colných sadzbách sa v tomto prípade pokladajú za potrebné osobitné opatrenia, aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie antidumpingového cla.

(161)

Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(162)

Ak by sa po uložení príslušných opatrení výrazne zvýšil objem vývozu spoločností, na ktoré sa vzťahujú nižšie individuálne colné sadzby, takéto zvýšenie objemu by sa mohlo posudzovať tak, že ako také predstavuje zmenu v štruktúre obchodu v dôsledku uloženia opatrení v zmysle článku 13 ods. 1 základného nariadenia. Za takýchto okolností a za predpokladu splnenia podmienok sa môže začať prešetrovanie zamerané na obchádzanie opatrení. Týmto prešetrovaním sa môže okrem iného preskúmať potreba odstránenia individuálnych colných sadzieb a následného uloženia pre celú krajinu.

(163)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

(1)

V roku 2010 bola Komisia informovaná jedným z občanov, že Holandsko vykonalo opatrenia pomoci pre profesionálny futbalový klub Willem II v Tilburgu. Táto sťažnosť bola zaevidovaná pod číslom SA.31122. V rokoch 2010 a 2011 boli Komisii doručené aj sťažnosti týkajúce sa opatrení v prospech iných profesionálnych futbalových klubov, konkrétne MVV v Maastrichte, FC Den Bosch v 's-Hertogenboschu, PSV v Eindhovene a NEC v Nijmegene. Holandsko listom z 2. septembra 2011 poskytlo Komisii ďalšie informácie o opatrení týkajúcom sa Willem II.

(2)

Komisia listom zo 6. marca 2013 informovala Holandsko, že sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy vo veci opatrení v prospech Willem II, NEC, MVV, PSV a FC Den Bosch.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedeným opatreniam.

(4)

Holandsko listami z 31. mája 2013 a 12. novembra 2013 predložilo vyjadrenia v rámci konania o opatrení v prospech Willem II. Holandsko listom z 11. februára 2014 odpovedalo aj na žiadosť o doplňujúce informácie.

(5)

Komisii boli doručené vyjadrenia obce Tilburg (ďalej len „obec“) ako zainteresovanej strany k opatreniu pre Willem II. Postúpila ich Holandsku, ktoré malo možnosť reagovať; jeho pripomienky boli doručené listom z 12. novembra 2013 a na stretnutí, ktoré sa konalo 20. marca 2014.

(6)

Po rozhodnutí o začatí konania a po dohode s Holandskom sa prešetrovania týkajúce sa jednotlivých klubov vykonali samostatne. Prešetrovanie týkajúce sa klubu Willem II bolo zaevidované pod číslom SA.40168.

(7)

Národná futbalová federácia Koninklijke Nederlandse Voetbal Bond (ďalej len „KNVB“) je zastrešujúca organizácia pre profesionálne a amatérske futbalové súťaže. Profesionálny futbal v Holandsku je organizovaný ako dvojstupňový systém. V sezóne 2014/2015 ho tvorilo 38 klubov, z ktorých 18 hralo vo vyššej lige (eredivisie) a 20 v nižšej lige (eerste divisie).

(8)

Willem II bol založený v roku 1898 a je profesionálnym klubom od zavedenia profesionálneho futbalu v Holandsku v roku 1954. Willem II hrá domáce zápasy na štadióne Koning Willem II Stadion (ďalej len „štadión“) v Tilburgu. V sezóne 2010/2011 klesol Willem II z vyššej ligy do nižšej. V roku 2012 klub znovu postúpil do vyššej ligy a v roku 2013 klesol späť do nižšej. V roku 2014 sa znovu dostal do najvyššej ligy. Sezóna 2005/2006 bola posledná, v ktorej hral Willem II na európskom turnaji (pohár UEFA).

(9)

Súčasná právna forma Willem II je Willem II Tilburg B.V. Príjemcom opatrenia je subjekt Willem II Tilburg B.V. (ďalej len „Willem II“). Jeho vlastníkom je nadácia Stichting Beheer Betaald Voetbalorganisatie Willem II Tilburg. Existuje samostatné združenie (Vereniging) Willem II. Willem II je stredný podnik s 53 zamestnancami v roku 2012. V účtovnom období 2008/2009 mal ročný obrat 11,4 milióna EUR a v účtovnom období 2009/2010 obrat 9,9 milióna EUR.

(10)

V roku 2004 uzatvorili obec a Willem II zmluvu, podľa ktorej sa obec stáva úplným vlastníkom (3) štadióna a na základe ktorej si Willem II prenajal štadión, aby ho mohol využívať. V nájomnej zmluve sa uvádza, že obec prenecháva štadión Willem II, za čo mal klub platiť ročné nájomné vo výške 1 001 731 EUR plus DPH a variabilné náklady. Nájomné vychádzalo z investičných nákladov, 30-ročného odpisového obdobia a úrokovej sadzby 5,5 %, ktorú obec využívala v čase uzatvorenia zmluvy. Podmienky 30-ročného prenájmu boli stanovené tak, aby zabezpečili využívanie štadióna, ktoré by bolo pre obec rozpočtovo neutrálne. V bode 51 rozhodnutia o začatí konania Komisia uviedla, že parametre odsúhlasené v danom čase zaručili, že Willem II platil nájomné, ktoré pokrývalo všetky náklady, čím sa vylúčila akákoľvek prevádzková pomoc futbalovému klubu. Nájomné bolo v pásme nájomného, ktoré platili iní, aj keď vyššie ako priemer. V rokoch 2004 až 2008 dokázal Willem II platiť nájomné.

(11)

Vo futbalovej sezóne 2009/2010 čelil Willem II finančným ťažkostiam a v máji 2010 oznámil, že je na pokraji konkurzu. Obec, ktorá predtým pozastavila platbu nájomného za rok 2009, sa 31. mája 2010 rozhodla znížiť nájomné a iné splatné náklady so spätnou účinnosťou do roku 2004. Výsledkom tohto rozhodnutia bolo zníženie ročnej sumy uhrádzanej futbalovým klubom o 0,4 milióna EUR na obdobie šiestich rokov, čo viedlo k uhradeniu – v dvoch tranžiach – 2,4 milióna EUR klubu Willem II, pričom sa z tejto sumy odpočítalo neuhradené nájomné za rok 2009. Dňa 31. októbra 2011 sa uzatvorila nová nájomná zmluva, ktorou sa nahradila nájomná zmluva z roku 2004.

(12)

Rozhodnutie obce z 31. mája 2010 bolo podmienené tým, že Willem II splní povinnosti uvedené v pláne reštrukturalizácie, ktorého cieľom bolo obnovenie dlhodobej životnosti klubu Willem II. Medzi podmienky tohto plánu patrili povinnosť štvrťročného predkladania finančných správ, vyvážený rozpočet pre ďalšiu futbalovú sezónu, nájdenie spôsobu na očistenie účtovnej súvahy, potreba rešpektovať normy národnej futbalovej asociácie týkajúce sa platov hráčov, zavedenie novej štruktúry riadenia a dohľadu. Opatrenia, ktoré prijal Willem II, aby splnil tieto podmienky, obec následne vyhodnotila ako dostatočné, a preto uvoľnila druhú tranžu v hodnote 2,4 milióna EUR.

(13)

Holandsko neoznámilo Komisii svoj plán poskytnúť klubu Willem II 2,4 milióna EUR podľa článku 108 ods. 3 zmluvy. Komisia nebola informovaná ani o rozhodnutí o pozastavení platby ročného nájomného za sezónu 2009/2010, ktoré bolo prijaté v roku 2009.

(14)

Holandsko spochybnilo vplyv možnej pomoci na vnútorný trh v prípade klubov, ktoré nehrajú futbal na európskej úrovni. Profesionálne futbalové kluby sa však považujú za podniky a vzťahuje sa na ne kontrola štátnej pomoci. Futbal nadobúda formu zárobkového zamestnania a poskytuje služby za odplatu; dosiahol vysokú úroveň profesionality, a tým zvýšil svoj hospodársky vplyv (4).

(15)

Profesionálne futbalové kluby popri účasti na futbalových súťažiach vykonávajú ďalšie hospodárske činnosti na viacerých trhoch, ktoré majú medzinárodný rozmer, ako je napríklad trh s prestupmi profesionálnych hráčov, reklama, spozorovanie, predaj reklamných predmetov alebo mediálne pokrytie. Pomoc poskytnutá profesionálnemu klubu posilňuje jeho postavenie na každom z týchto trhov, z ktorých väčšina pokrýva viacero členských štátov. Ak sa preto použijú štátne zdroje na poskytnutie selektívnej výhody profesionálnemu futbalovému klubu bez ohľadu na to, v ktorej lige hrá, je pravdepodobné, že takáto pomoc má potenciál narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (5).

(16)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania dospela k predbežnému záveru, že obec použitím štátnych zdrojov poskytla futbalovému klubu Willem II selektívnu výhodu, a tým mu poskytla pomoc. Komisia zároveň zaujala stanovisko, že opatrenia zamerané na pomoc profesionálnym futbalovým klubom môžu narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(17)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania poznamenala, že Willem II bol v čase poskytnutia pomoci vo finančných ťažkostiach. Komisia si v záujme posúdenia zlučiteľnosti pomoci s usmerneniami o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (6) (ďalej len „usmernenia“) vyžiadala informácie o súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v usmerneniach.

(18)

Komisia najmä nedokázala overiť, či boli dodržané podmienky stanovené v bodoch 34 až 37 usmernení týkajúce sa charakteru a plnenia plánu reštrukturalizácie. Komisia taktiež nedokázala overiť, či boli prijaté primerané kompenzačné opatrenia v zmysle bodov 38 až 42. Ďalej bolo potrebné preukázať, že pomoc sa obmedzila na nevyhnutné minimum, že príjemca sám prispel na svoju reštrukturalizáciu v primeranej výške a že sa bude rešpektovať zásada „jedenkrát a naposledy“.

(19)

Holandsko nesúhlasilo s tým, že opatrenie na reštrukturalizáciu dohody o prenájme štadióna predstavovalo štátnu pomoc. Podľa názoru Holandska obec ako vlastník štadióna uplatnila trhové podmienky a konala v súlade so zásadou súkromného investora a veriteľa v trhovom hospodárstve, keď v roku 2009 pozastavila prenájom pre hlavného používateľa štadióna a v roku 2010 znížila prenájom a iné zmluvné podmienky so spätnou účinnosťou. V prípade konkurzu klubu Willem II by klub stratil licenciu na hranie profesionálneho futbalu. Obec by sa dostala do bezvýchodiskovej situácie so štadiónom, ktorý by sa mohol využívať na iné činnosti len za cenu výrazných investičných nákladov. Holandsko uviedlo, že nižšie nájomné bolo v súlade s nájomným, ktoré sa platilo inde za iné štadióny, a že bolo preto v súlade s trhovými podmienkami.

(20)

Holandsko uviedlo, že aj keby dané opatrenie prípadne malo predstavovať pomoc, bolo by zlučiteľné s vnútorným trhom. Tieto argumenty po prvé vychádzali z listu o športovej infraštruktúre, ktorý zaslala Komisia Holandsku 11. júla 2002. Komisia v tomto liste opísala určité podmienky, za ktorých by nepovažovala financovanie športovej infraštruktúry za štátnu pomoc. Po druhé argumenty vychádzali z usmernení a článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(21)

Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu Willem II, Holandsko opísalo finančnú situáciu klubu. V účtovnom období 2008/2009 (7) vytvoril Willem II stratu vo výške 3,9 milióna EUR pri obrate 11,4 milióna EUR a jeho vlastný kapitál [eigen vermogen] sa znížil zo 4,1 milióna EUR na 0,2 milióna EUR. V období 2009/2010 (8) dosiahol Willem II stratu vo výške 4,4 milióna EUR pri obrate 9,9 milióna EUR. Napriek tomu, že mu obec poskytla 2,4 milióna EUR, jeho vlastný kapitál sa ďalej znížil z 0,2 milióna EUR na mínus 2,1 milióna EUR.

(22)

Každý holandský profesionálny futbalový klub potrebuje licenciu od KNVB, ktorú získa len vtedy, ak si plní rôzne povinnosti. Jedna z povinností v rámci tohto systému sa týka finančného zdravia klubu. Klub je povinný každú sezónu predložiť do 1. novembra, 1. marca a 15. júna finančné správy, v ktorých sa okrem iného opisuje jeho aktuálna finančná situácia, ako aj rozpočet na najbližšiu sezónu. Na základe týchto správ sa kluby rozdeľujú do troch kategórií (1 – nedostatočný, 2 – dostatočný, 3 – dobrý). Klub v 1. kategórii môže byť povinný predložiť plán zlepšenia s cieľom dosiahnuť 2. alebo 3. kategóriu. Ak klub plán nedodrží, KNVB môže udeliť sankcie vrátane oficiálneho varovania, zníženia počtu súťažných bodov a – ako krajnú sankciu – odobratie licencie. Profesionálny futbalový klub v Holandsku, ktorý vyhlási konkurz, stráca licenciu. Ak sa založí nástupnícky klub, nemal by možnosť priamo vstúpiť do profesionálnej futbalovej ligy, ale musel by začať v druhej najvyššej amatérskej lige. Willem II v dôsledku svojich ťažkostí riskoval stratu licencie na účasť v profesionálnych súťažiach. V roku 2010 bol zaradený do 1. kategórie.

(23)

Holandsko uviedlo, že z hľadiska týchto ťažkostí sa rozhodnutie obce poskytnúť Willem II 2,4 milióna EUR riadilo viacerými podmienkami uvedenými v pláne reštrukturalizácie, ktorý vypracoval Willem II (9). Plán bol zostavený tak, aby v priebehu 3 rokov viedol k zdravému finančnému postaveniu. Cieľom plánu bolo tiež splniť požiadavky KNVB tak, aby sa do konca finančného roka 2012/2013 dosiahlo zaradenie do 2. kategórie (dostatočný). Už v decembri 2011 zaradila KNVB klub do 2. kategórie.

(24)

Plán reštrukturalizácie vyžadoval nové vedenie a zníženie počtu zamestnancov a hráčov. Predpokladal zníženie počtu zmluvných hráčov. Viacero hráčov prestúpi, existujúce zmluvy sa predĺžia s nižšou mzdou, nové zmluvy sa uzatvoria bez poplatkov za prestup alebo sa prenajmú hráči z iných klubov. Cieľom plánu bolo znížiť náklady na zamestnancov a hráčov zo 77 % na menej ako 55 %.

(25)

Deväť súkromných subjektov súhlasilo s tým, že v roku 2009, kedy vznikli finančné ťažkosti, požičajú Willem II 2,25 milióna EUR. V roku 2010 bolo možné ich presvedčiť, aby predĺžili trvanie úverov, nevymáhali svoje pohľadávky, kým sa neobnoví dostatočná likvidita Willem II, a súhlasili s nižším úrokom za tieto pohľadávky; šesť z nich zašlo ešte ďalej a znížilo svoje pohľadávky o 10 %. Cieľom plánu reštrukturalizácie bolo umožniť Willem II, aby do troch rokov dosiahol mierny prevádzkový zisk. Ukázalo sa, že plán bol realistický. V účtovných obdobiach 2010/2011 a 2011/2012 dosiahol Willem II zisk približne 0,3 milióna EUR a menšie sumy v účtovnom období 2012/2013; k 30. júnu 2012 zlepšil postavenie vlastného kapitálu na mínus 1,4 milióna EUR, k 30. júnu 2013 na mínus 1,3 milióna EUR a v účtovnom období 2013/2014 dosiahol kladnú hodnotu.

(26)

Obec predložila v rámci postupu vyjadrenia, ktoré boli do veľkej miery rovnaké ako vyjadrenia, ktoré predložilo Holandsko. Obec poskytla aj konkrétne informácie o finančnej situácii Willem II v roku 2009 a predložila štúdiu vypracovanú v novembri 2013 spoločnosťou Deloitte Financial Advisory Services, ktorá sa týka nákladov na rôzne možnosti, ktoré sa otvárali pred obcou v roku 2010, s cieľom podporiť svoje presvedčenie, že opatrenia prijaté v roku 2009 a 2010 boli racionálne.

(27)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy štátna pomoc je pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že poskytuje určitým podnikateľom alebo výrobe určitých druhov tovaru hospodársku výhodu, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne a na to, aby bolo opatrenie označené ako štátna pomoc, musia byť splnené všetky podmienky.

(28)

Komisia na základe rozhodnutia o začatí konania posúdi rozhodnutie obce z roku 2009 pozastaviť platbu nájomného za používanie štadióna klubom Willem II a rozhodnutie obce prijaté v máji 2010 znížiť nájomné a ďalšie náklady na používanie štadióna so spätnou účinnosťou z hľadiska prítomnosti štátnej pomoci. Komisia poznamenáva, že obe opatrenia sú úzko prepojené z hľadiska ich chronológie, účelu a situácie Willem II v danom čase, a preto sa majú posudzovať spoločne.

(29)

O oboch opatreniach rozhodla obec a mali priame finančné dôsledky na jej rozpočet, zahŕňajú teda použitie štátnych zdrojov. Presun štátnych zdrojov môže mať mnoho foriem, ako sú priame granty, úvery, záruky, priame investície do kapitálu podnikov a vecné plnenie. Vzdanie sa príjmov, ktoré by inak boli vyplatené štátu, takisto predstavuje presun štátnych zdrojov.

(30)

Je potrebné, aby opatrenia poskytli Willem II hospodársku výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nemal. Holandsko a obec uvádzajú, že obec konala v súlade so zásadou súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve a zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, a tým neposkytla Willem II nespravodlivú hospodársku výhodu. Komisia nesúhlasí s týmto názorom, a to z týchto dôvodov:

(31)

Prítomnosť výhody je možné predpokladať vždy, keď sa v dôsledku zásahu štátu zlepší finančná situácia podniku. Posudzuje sa to tak, že finančná situácia podniku po prijatí opatrenia sa porovná s jeho finančnou situáciou v prípade, že by sa opatrenie neprijalo. Bez intervencie by klub zostal vo finančných ťažkostiach s rizikom vyhlásenia konkurzu a preradenia do nižšej ligy. Je nepochybné, že finančná situácia Willem II sa prijatím prešetrovaných opatrení výrazne zlepšila.

(32)

Nepredstavovalo by to nespravodlivú výhodu, ak obec môže preukázať, že konala v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve a zásadou súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve. Komisia poznamenáva, že v roku 2004 získala obec štadión úplne do vlastníctva. Za získanie štadióna zaplatila hospodársku hodnotu, ktorá sa stanovila na základe externého znaleckého posudku. Nájomnú zmluvu z roku 2004 uzatvorila obec s Willem II s plným vedomím toho, že štadión nie je multifunkčná aréna, ale futbalový štadión, ktorý využíva pre vlastnú potrebu Willem II a ktorý má len obmedzené možnosti využitia na iné činnosti, ako futbal. Obec preto vedela, že využívanie štadióna závisí od pokračujúcej schopnosti Willem II uhrádzať nájomné a ďalšie náklady uvedené v zmluve. Súkromný investor v trhovom hospodárstve by alebo neprevzal toto riziko, alebo by ho prevzal len výmenou za zodpovedajúce ziskové rozpätie a poistenie proti každej možnosti platobnej neschopnosti používateľa využívajúceho štadión pre vlastnú potrebu.

(33)

Keď obec v roku 2010 informovala obecné zastupiteľstvo, že Willem II je na pokraji konkurzu, zistilo sa, že využívanie štadióna bolo od roku 2004 z hľadiska jej rozpočtu len neutrálne. Ak však nájomná zmluva z roku 2004 nevytvárala primeraný zisk, dodatok k zmluve prijatý v roku 2010 so spätnou účinnosťou na podmienky nájmu sa prijal s vedomím, že v jeho dôsledku sa stane využívanie štadióna od roku 2004 stratovým. To vylučuje možnosť, že by rozhodnutie z roku 2010 o znížení nájomného zodpovedalo zásade súkromného investora v trhovom hospodárstve. Žiadny obchodný subjekt by nesúhlasil s takou úpravou nájomného so spätnou účinnosťou, pri ktorej nie je žiadny predpoklad, že by zabezpečila návratnosť investície.

(34)

Holandsko a obec však taktiež uvádzajú, že rozhodnutie obce, ktorým sa znížilo dlhové zaťaženie klubu, je v súlade so zásadou súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve. V tomto kontexte odkazujú na skutočnosť, že niekoľko veľkých veriteľov sa vzdalo časti nárokov voči Willem II. Odkazujú aj na tú časť rozhodnutia o začatí konania, v ktorej Komisia dospela k záveru, že opatrenia obce Arnhem v prospech futbalového klubu Vitesse nepredstavovali štátnu pomoc.

(35)

V tejto súvislosti by Komisia v prvom rade poznamenala, že rozhodnutia prijaté v roku 2009 o pozastavení platby nájomného a v roku 2010 o znížení nájomného a iných platobných povinností za využívanie štadióna so spätnou účinnosťou neboli prijaté súčasne so zodpovedajúcimi opatreniami zo strany ostatných veriteľov. Obec okrem toho v roku 2010 poskytla Willem II sumu vo výške 2,4 milióna EUR, viac ako dvojnásobok svojej pohľadávky voči Willem II za jeden ročný nájom. Obec vyžadovala, že by mal Willem II rokovať s ostatnými veriteľmi o očistení účtovnej súvahy, ale nestanovila pre takéto jednanie podmienky, ktoré by zodpovedali podmienkam jej zásahu. Argument, že profesionálny futbalový klub v konkurze by prišiel o licenciu a že obec by sa dostala do bezvýchodiskovej situácie so štadiónom, ktorý by bolo možné využívať na iné činnosti len za cenu výrazných investičných nákladov, tiež nie je presvedčivý. V prípade konkurzu mohol byť nástupnícky klub založený ako používateľ štadióna. Samozrejme by nemal možnosť priamo vstúpiť do profesionálnej futbalovej ligy, musel by začať v druhej najvyššej amatérskej lige. Mal by ale perspektívu využívať štadión a vrátiť sa v predvídateľnej budúcnosti do profesionálnej ligy, vďaka čomu by prispel k výnosom z prenájmu štadióna.

(36)

Holandsko sa taktiež odvolávalo na list Komisie z 11. júla 2002, v ktorom opísala určité podmienky, za ktorých by nepovažovala financovanie športovej infraštruktúry za štátnu pomoc. Medzi tieto podmienky by patril multifunkčný charakter arény, nediskriminačný prístup k nej a primeranosť poplatkov používateľov.

(37)

V predloženom prípade však tieto vyjadrenia nemôžu viesť k záveru, že Willem II nezískal neoprávnenú výhodu. Rovnako by už bolo sporné, či sú argumenty uvedené v liste z 11. júla 2002 ešte relevantné z hľadiska judikatúry Súdneho dvora, ktorý dospel k záveru, že verejná investícia do infraštruktúry, ktorá je dostupná na verejné používanie, je štátna pomoc (10). V predloženom prípade je však rozhodujúce, že obec a Willem II uzatvorili v roku 2004 zmluvu, v ktorej sa dohodli na ročnom nájomnom vo výške 1 001 731 EUR. Ak sa platba tohto nájomného najprv po dohode s obcou pozastaví a ak sa výška nájomného následne spätne zníži, obec poskytuje Willem II finančnú výhodu, ktorú by bežne nemal a ktorú by súkromný subjekt v žiadnom prípade bežne neposkytol.

(38)

Komisia z týchto dôvodov nie je presvedčená, že obec konala ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve, či už ako investor alebo veriteľ alebo obaja. Preto je toho názoru, že poskytla Willem II finančnú výhodu s cieľom zabrániť konkurzu, ktorú by súkromný subjekt na trhu neposkytol a ktorá preto predstavuje výhodu.

(39)

Holandsko spochybnilo vplyv možnej pomoci na vnútorný trh v prípade klubov, ktoré nehrajú futbal na európskej úrovni. Komisia v tejto súvislosti pripomína, ako sa zdôrazňuje v odôvodnení 14, že profesionálne futbalové kluby sa považujú za podniky a vzťahuje sa na ne kontrola štátnej pomoci. Futbal nadobúda formu zárobkového zamestnania a poskytuje služby za odplatu; dosiahol vysokú úroveň profesionality, a tým zvýšil svoj hospodársky vplyv.

(40)

Willem II je okrem toho potenciálnym účastníkom európskych futbalových turnajov a v minulosti sa skutočne zúčastnil európskeho turnaja. Ako profesionálny futbalový klub vykonáva okrem účasti na futbalových súťažiach hospodárske činnosti na viacerých trhoch, ktoré majú medzinárodný rozmer, ako je napríklad trh s prestupmi profesionálnych hráčov, reklama, spozorovanie, predaj reklamných predmetov alebo mediálne pokrytie. Pomoc poskytnutá profesionálnemu klubu posilňuje jeho postavenie na každom z týchto trhov, z ktorých väčšina pokrýva viacero členských štátov. Ak sa preto, ako je uvedené v odôvodnení 15, použijú štátne zdroje na poskytnutie selektívnej výhody profesionálnemu futbalovému klubu bez ohľadu na to, v ktorej lige hrá, je pravdepodobné, že takáto pomoc má potenciál narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(41)

Komisia musí posúdiť, či je možné považovať opatrenie pomoci v prospech Willem II za zlučiteľné s vnútorným trhom. Na dotknuté opatrenie pomoci sa nevzťahuje žiadna z výnimiek uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy. Pokiaľ ide o výnimky uvedené v článku 107 ods. 3 zmluvy, Komisia poznamenáva, že na žiadny z holandských regiónov sa nevzťahuje výnimka uvedená v článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Dotknuté opatrenie pomoci nepodporuje dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu ani neslúži na nápravu vážnej poruchy fungovania v holandskom hospodárstve v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy. Taktiež nie je možné povedať, že opatrenie pomoci podporuje kultúru alebo zachovanie dedičstva v zmysle článku 107 ods. 3 písm. d) zmluvy.

(42)

Pokiaľ ide o výnimku uvedenú v článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy v prospech pomoci na rozvoj určitých hospodárskych činností, môže byť takáto podpora zlučiteľná za predpokladu, že podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(43)

Komisia vydala na účely posúdenia opatrení pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy viacero nariadení, rámcov a oznámení, ktoré sa týkajú foriem pomoci a horizontálnych alebo sektorových účelov, na ktoré sa pomoc udeľuje. Vzhľadom na to, že Willem II čelil v čase, kedy boli opatrenia prijaté, finančným ťažkostiam a že pomoc poskytla obec s cieľom riešiť tieto ťažkosti, je primerané posúdiť, či sa uplatňujú a sú splnené kritériá stanovené v usmerneniach (11).

(44)

V júli 2014 vydala Komisia nové Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (12). Tieto sa však nevzťahujú na uvedenú neoznámenú pomoc udelenú v rokoch 2009 a 2010. Podľa bodu 137 nových usmernení by tomu bolo tak len v prípade pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu poskytnutej bez predchádzajúceho schválenia, ak sa nejaká alebo všetka pomoc poskytuje po uverejnení uvedených usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie. Podľa bodu 138 nových usmernení vo všetkých ostatných prípadoch uskutoční Komisia preskúmanie na základe usmernení, ktoré platili v čase poskytnutia pomoci, a preto v predloženom prípade na základe usmernení platných pred rokom 2014.

(45)

Podľa bodu 10 písm. a) usmernení sa musí spoločnosť s ručením obmedzeným považovať za nachádzajúcu sa v ťažkostiach, ak sa viac ako polovica jej základného imania prekryla stratou a viac ako štvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov. V účtovnom období 2008/2009 (13) vytvoril Willem II stratu vo výške 3,9 milióna EUR pri obrate 11,4 milióna EUR a jeho vlastný kapitál [eigen vermogen] sa znížil zo 4,1 milióna EUR na 0,2 milióna EUR. V období 2009/2010 (14) dosiahol Willem II stratu vo výške 4,4 milióna EUR pri obrate 9,9 milióna EUR. Napriek tomu, že mu obec poskytla 2,4 milióna EUR, jeho vlastný kapitál sa ďalej znížil z 0,2 milióna EUR na mínus 2,1 milióna EUR. Willem II preto jednoznačne bol spoločnosťou v ťažkostiach. Holandsko túto skutočnosť nespochybňuje. Zlučiteľnosť štátnej pomoci Willem II sa preto posúdi podľa usmernení.

(46)

V časti 3.2 usmernení sa vyžaduje, aby bolo udelenie pomoci podmienené vykonaním plánu na reštrukturalizáciu (pozri body 34 až 37 usmernení), ktorý musí obnoviť dlhodobú životaschopnosť firmy v rámci prijateľnej časovej lehoty. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že rozhodnutie obce poskytnúť 2,4 milióna Willem II sa riadilo viacerými podmienkami, ako je uvedené v odôvodnení 12. Tieto podmienky boli jadrom plánu reštrukturalizácie, ktorý vypracoval Willem II (15).

(47)

Plán bol zostavený tak, aby v priebehu 3 rokov viedol k zdravému finančnému postaveniu, a taktiež spĺňal požiadavky KNVB, aby si Willem II zachoval licenciu pre profesionálne súťaže a aby bol do konca finančného roka 2012/2013 zaradený do kategórie 2.

(48)

Plán reštrukturalizácie vyžadoval nové vedenie a podstatné zníženie počtu zamestnancov a hráčov. Viacero hráčov prestúpilo, existujúce zmluvy sa predĺžili s nižšou mzdou, nové zmluvy sa uzatvorili bez platieb za prestup. Tým sa dosiahlo zníženie nákladov na pracovníkov a hráčov o 30 % v priebehu dvoch rokov po prijatí plánu. Okrem 2,4 milióna EUR od obce mohol Willem II zabezpečiť nepretržitý príspevok vo výške 2,25 milióna EUR zo súkromného sektora.

(49)

Komisia zistila, že plán reštrukturalizácie rieši príčiny finančných ťažkostí Willem II, konkrétne náklady na hráčov vo forme miezd a platieb za prestup. Willem II počíta s úsporami v oblasti svojej kľúčovej činnosti. Plán reštrukturalizácie sa neopieral o vonkajšie faktory, ktoré môže Willem II sledovať, ale nedokáže ich plne ovládať, napríklad nájdenie nových sponzorov a zvýšenie počtu divákov. Finančné postavenie a osobitne záporný vlastný kapitál Willem II síce naďalej vzbudzuje obavy, počíta sa však s pokračujúcim zlepšením finančnej situácie klubu, ako aj s tým, že bude naďalej fungovať ako profesionálny futbalový klub. Vývoj ukazuje, že plán bol skutočne realistický. KNVB zaradila klub do kategórie 2 už v decembri 2011. Willem II dokázal dosiahnuť prevádzkový zisk 0,3 milióna EUR v období 2010/2011 a znovu v období 2011/2012, čím si zlepšil postavenie z hľadiska vlastného kapitálu na mínus 1,4 milióna EUR k 30. júnu 2012.

(50)

V bodoch 38 až 42 usmernení sa vyžaduje, aby prijímateľ prijal kompenzačné opatrenia s cieľom minimalizovať deformačný účinok pomoci a jej negatívne účinky na obchodné podmienky. V bodov 80 rozhodnutia o začatí konania Komisia konštatovala, že profesionálny futbal má z tohto hľadiska osobitný charakter, a navrhla viacero opatrení, ktorá by sa mohli v oblasti profesionálneho futbalu vykladať ako kompenzačné opatrenia v zmysle usmernení, napríklad obmedzenie registrovaných hráčov v rámci limitov povolených národnou asociáciou, prijatie mzdového stropu nižšieho ako je bežné v danom odvetví, zákaz platenia nákladov na prestup za nových hráčov počas určitého obdobia alebo zintenzívnenie činností v prospech spoločnosti. Prijatím stropu pre počet hráčov alebo ich mzdy by klub prijal aj konkurenčnú nevýhodu v porovnaní s inými klubmi bez týchto obmedzení. Zákaz poplatkov za prestup obmedzuje výber nových konkurencieschopných hráčov.

(51)

Komisia poznamenáva, že Willem II skutočne znížil počet zamestnancov a hráčov podľa plánu. Počet zamestnancov sa znížil zo 79 v sezóne 2009/2010 na 61 v sezóne 2010/2011 a na 53 v sezóne 2011/2012. Počet registrovaných hráčov sa znížil z 31 na 27. Mzdové náklady (16) klesli na úroveň 48 % obratu, čo je výrazne nižšie, ako je norma UEFA 70 % len za hráčov. Počas obdobia reštrukturalizácie sa nevykonali žiadne platby za prestup. Tieto opatrenia oslabili tím klubu, a tým prispeli k prechodu Willem II do druhej ligy na konci sezóny 2010/2011 a znovu v sezóne 2012/2013. Komisia si všíma aj vyššie výdavky klubu na verejný prospech prostredníctvom trénovania amatérov. Komisia je toho názoru, že sa vykonali kompenzačné opatrenia vyžadované v usmerneniach, ktorých výsledkom bolo oslabenie konkurenčného postavenia Willem II v oblasti profesionálneho futbalu.

(52)

Komisia tiež poznamenáva, že okrem vnútropodnikových úspor je plán reštrukturalizácie vo výraznej miere financovaný externými súkromnými subjektmi. Deväť súkromných subjektov súhlasilo s tým, že v roku 2009, kedy vznikli finančné ťažkosti, požičajú Willem II 2,25 milióna EUR. V roku 2010 súhlasili, aby tieto prostriedky naďalej ponechali klubu a nepresadzovali svoje nároky, kým Willem II nebude schopný ich vyplatiť. Súhlasili taktiež s nižšou úrokovou mierou 3 %. Šesť z nich súhlasilo vzdať sa spolu 10 % svojich nárokov. To zodpovedá požiadavke v bode 44 usmernení, aby v prípade stredného podniku, ako je Willem II, najmenej 40 % nákladov na reštrukturalizáciu pokryl vlastný príspevok príjemcu vrátane externého financovania, ktoré je znakom dôvery v životaschopnosť príjemcu.

(53)

Pomoc v tejto výške bola potrebná. Podľa plánu reštrukturalizácie mala viesť k mierne pozitívnemu výsledku v sezónach 2010/2011 a 2011/2012 a pomalému zvýšeniu kapitálu. To by neumožnilo Willem II kúpiť nových hráčov alebo ich pritiahnuť prostredníctvom vyšších platov.

(54)

V bode 49 usmernení sa vyžaduje, aby členský štát informoval o náležitom vykonávaní plánu reštrukturalizácie prostredníctvom pravidelných podrobných správ. V bode 51 sa stanovujú menej prísne podmienky pre malé a stredné podniky, kedy sa bežne považuje za dostatočné zasielanie každoročných kópií účtovnej súvahy a výkazu ziskov a strát. Holandsko sa zaviazalo predložiť tieto správy.

(55)

Holandsko v súlade s bodmi 72 až 77 usmernení uviedlo, že Willem II nedostal pomoc na záchranu ani reštrukturalizáciu počas desiatich rokov pred udelením súčasnej pomoci. Zaviazalo sa taktiež neudeliť Willem II žiadnu novú pomoc na záchranu ani reštrukturalizáciu počas obdobia desiatich rokov.

(56)

Komisia je toho názoru, že Holandsko nezákonne poskytlo pomoc Willem II v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Štátna pomoc vo výške 2,4 milióna EUR, ktorá bola poskytnutá Willem II v rokoch 2009 a 2010, však spĺňa podmienky pre pomoc na reštrukturalizáciu uvedené v usmerneniach a je možné ju považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) zmluvy,