(1)

Dňa 23. marca 2006 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 553/2006 (2) o uložení dočasného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne (ďalej len „obuvi“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) a vo Vietname (ďalej len „predbežné nariadenie“).

(2)

Nariadením (ES) č. 1472/2006 (3) Rada uložila konečné antidumpingové clá v rozsahu od 9,7 % do 16,5 % na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v ČĽR na obdobie dvoch rokov [„nariadenie (ES) č. 1472/2006“ alebo „sporné nariadenie“].

(3)

Nariadením (ES) č. 388/2008 (4) Rada rozšírila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR na dovoz obuvi zasielanej z Osobitnej administratívnej oblasti Macao (ďalej len „OAO Macao“), ktorá má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao.

(4)

Na základe preskúmania pred uplynutím platnosti, ktoré sa začalo 3. októbra 2008 (5), Rada nariadením (EÚ) č. 1294/2009 (6) ďalej rozšírila antidumpingové opatrenia o 15 mesiacov, t. j. do 31. marca 2011, keď platnosť opatrení uplynula [ďalej len „nariadenie (EÚ) č. 1294/2009“].

(5)

Spoločnosti Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd a Risen Footwear (HK) Co Ltd, ako aj Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (ďalej len „žiadatelia“) napadli sporné nariadenie na Súde prvého stupňa (teraz: Všeobecný súd). Rozhodnutiami zo 4. marca 2010 vo veci T-401/06, Brosmann Footwear (HK) a i./Rada, Zb. 2010, s. II-671, a zo 4. marca 2010 v spojených veciach T-407/06 a T-408/06, Zhejiang Aokang Shoes a Wenzhou Taima Shoes/Rada, Zb. 2010, s. II-747, Všeobecný súd tieto napadnutia zamietol.

(6)

Žiadatelia sa proti týmto rozsudkom odvolali. Svojimi rozhodnutiami z 2. februára 2012 vo veci C-249/10 P, Brosmann a i., a z 15. novembra 2012 vo veci C-247/10 P, Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (ďalej len „rozsudky vo veciach Brosmann a Aokang“), Súdny dvor tieto rozsudky pozastavil. Rozhodol, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nemusela preskúmať žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia, predložené subjektmi, ktoré neboli zaradené do vzorky (bod 36 rozsudku vo veci C-249/10 P a body 29 a 32 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(7)

Súdny dvor následne vydal vo veci rozsudok. V ňom uviedol: „[…] Komisia mala preskúmať odôvodnené žiadosti, ktoré jej odvolateľky predložili na základe článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia na účely priznania ŠTH v rámci antidumpingového konania upraveného sporným nariadením. Ďalej treba konštatovať, že nemožno vylúčiť, že by také preskúmanie mohlo viesť voči nim k uloženiu odlišného konečného antidumpingového cla než 16,5 %, ktoré sa na ne uplatňuje podľa článku 1 ods. 3 sporného nariadenia. Z tohto istého ustanovenia sporného nariadenia totiž vyplýva, že konečné antidumpingové clo vo výške 9,7 % bolo uložené len voči jedinému čínskemu subjektu zaradenému do vzorky, ktorému bolo priznaný ŠTH. Ako vyplýva z bodu 38 tohto rozsudku, ak by Komisia konštatovala, že aj v prípade odvolateliek prevládali podmienky trhového hospodárstva, v prípade nemožnosti určiť individuálne dumpingové rozpätie sa im mala tiež priznať táto znížená výška cla“ (bod 42 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 36 rozsudku vo veci C-247/10 P.

(8)

V dôsledku toho Súdny dvor zrušil sporné nariadenie, pokiaľ ide o dotknutých žiadateľov.

(9)

V októbri 2013 Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (7) oznámila, že sa rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie v konkrétnom štádiu, keď došlo k nezákonnosti, a preskúmať, či v prípade žiadateľov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 prevládali trhovohospodárske podmienky, a vyzvala zainteresované strany, aby sa prihlásili.

(10)

V marci 2014 Rada prostredníctvom vykonávacieho rozhodnutia 2014/149/EÚ (8) odmietla návrh Komisie na prijatie vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na určitú obuv so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd, a ukončila konania v súvislosti s týmito výrobcami. Rada sa nazdávala, že dovozcovia, ktorí kúpili topánky od uvedených vyvážajúcich výrobcov, ktorým príslušné vnútroštátne orgány vrátili príslušné clo na základe článku 236 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (9) (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), nadobudli oprávnené očakávania na základe článku 1 ods. 4 sporného nariadenia, v dôsledku ktorého sa na výber cla uplatňovali ustanovenia Colného kódexu Spoločenstva, a najmä jeho článok 221.

(11)

Traja dovozcovia príslušného výrobku, C&J Clark International Ltd. (ďalej len „Clark“), Puma SE (ďalej len „Puma“) a Timberland Europe B.V. (ďalej len „Timberland“) (ďalej len „dotknutí dovozcovia“) napadli platnosť antidumpingových opatrení na dovoz určitej obuvi z Číny a Vietnamu s odvolaním sa na judikatúru uvedenú v odôvodneniach 5 až 7 pred svojimi vnútroštátnymi súdmi, ktoré veci postúpili Súdnemu dvoru so žiadosťou o prejudiciálne rozhodnutie.

(12)

V spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE Súdny dvor 4. februára 2016 vyhlásil nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006 a (EÚ) č. 1294/2009 za neplatné v rozsahu, v akom Európska komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“) predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky (ďalej len „rozsudky“), v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 2 ods. 7 písm. b) a článku 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (10).

(13)

Pokiaľ ide o tretiu vec C-571/14 Timberland Europe B.V./Inspecteur van de Belastingdienst, kantoor Rotterdam Rijnmond, Súdny dvor 11. apríla 2016 rozhodol o výmaze veci z registra na žiadosť predkladajúceho vnútroštátneho súdu.

(14)

V článku 266 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie sú povinné urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom Súdneho dvora. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami v kontexte administratívneho postupu, ako je antidumpingové konanie, sa súlad s rozsudkom Súdneho dvora týka nahradenia zrušeného aktu novým aktom, v ktorom je odstránená nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor (11).

(15)

Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť postup na nahradenie zrušeného aktu obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo (12). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa končí administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na predbežné akty, ako je napríklad začatie antidumpingového konania. V situácii, keď je nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, zrušené, je aj po zrušení antidumpingové konanie stále otvorené, pretože akt, ktorým sa uzatvára antidumpingové konanie, už nie je súčasťou právneho poriadku Únie (13), s výnimkou prípadov, keď k nezákonnosti došlo v počiatočnom štádiu.

(16)

Odhliadnuc od toho, že inštitúcie neskúmali žiadosti o THZ a IZ predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky, všetky ostatné zistenia v nariadeniach (ES) č. 1472/2006 a (EÚ) č. 1294/2009 zostávajú v platnosti.

(17)

V tomto prípade došlo k nezákonnému konaniu po začatí konania. Komisia sa preto rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie, ktoré bolo vzhľadom na rozsudky stále otvorené, v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo, a preskúmať, či v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov prevládali trhovohospodárske podmienky v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, čo bolo obdobie prešetrovania (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Komisia v prípade potreby takisto skúmala, či dotknutí vyvážajúci výrobcovia spĺňajú podmienky pre IZ v súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (14) (ďalej len „základné nariadenie v znení pred zmenou“) (15).

(18)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1395 (16) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz uskutočnený spoločnosťami Clark a Puma a týkajúci sa určitej obuvi so zvrškom z usne pôvodom v ČĽR a vyrobenej trinástimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky.

(19)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1647 (17) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz uskutočnený spoločnosťami Clark, Puma a Timberland a týkajúci sa určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname vyrobenej určitými vietnamskými vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky.

(20)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1731 (18) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz uskutočnený spoločnosťami Puma a Timberland a týkajúci sa určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike vyrobenej spoločnosťou General Footwear Ltd a určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a vyrobenej spoločnosťami Diamond Vietnam Co Ltd a Ty Hung Footgearmex/Footwear Co. Ltd (ďalej len „Ty Hung Co Ltd.“), ktoré predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradené do vzorky.

(21)

Na účely vykonania rozsudku v spojených veciach C-659/13, C & J Clark International Limited, a C-34/14, Puma SE, uvedeného v odôvodnení 12 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/223 (19). V článku 1 tohto nariadenia Komisia dala inštrukcie vnútroštátnym colným orgánom, aby jej postúpili všetky žiadosti o vrátenie konečných antidumpingových ciel uložených na dovoz obuvi s pôvodom v Číne a vo Vietname predložených dovozcami na základe článku 236 Colného kódexu Spoločenstva a založených na skutočnosti, že vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky požiadal o THZ alebo IZ v priebehu pôvodného prešetrovania. Komisia príslušné žiadosti o THZ alebo IZ posúdi a opätovne uloží vhodnú colnú sadzbu. Na tomto základe by vnútroštátne colné orgány mali následne rozhodnúť o žiadosti o vrátenie a odpustenie antidumpingového cla.

(22)

Platnosť vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 je predmetom žiadosti o prejudiciálne rozhodnutie, ktorú 9. mája 2016 predložil Finanzgericht Düsseldorf (Deichmann SE/Hauptzollamt Duisburg; vec C-256/16). Uvedená žiadosť o prejudiciálne rozhodnutie bola predložená v rámci sporu medzi spoločnosťou Deichmann SE, nemeckým dovozcom obuvi a príslušným vnútroštátnym colným orgánom, Hauptzollamt Duisburg. Spor sa týkal vrátenia antidumpingového cla zaplateného spoločnosťou Deichmann SE za dovoz obuvi od jeho čínskeho dodávateľa Chengdu Sunshine Shoes Co. Ltd., ktorý podal žiadosť o THZ a IZ a nebol zaradený do vzorky.

(23)

Dňa 20. apríla 2016 francúzske colné orgány v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 oznámili Komisii žiadosti dovozcov v Únii o vrátenie ciel a poskytli podporné dokumenty. V oznámení francúzskych colných orgánov sa uvádzalo 46 spoločností ako dodávateľov obuvi z Číny a Vietnamu.

(24)

V prípade mnohých z týchto spoločností (36 spoločností uvedených v prílohe III k tomuto nariadeniu) Komisia nemá žiadne záznamy, že tieto spoločnosti predložili počas pôvodného prešetrovania ktorýkoľvek formulár žiadosti o THZ alebo IZ. Medzi týmito spoločnosťami boli aj také, ktorých sa prešetrovanie netýka, keďže napríklad nemali sídlo v Číne alebo vo Vietname alebo sú obchodnými spoločnosťami, ktoré v žiadnom prípade nemajú nárok na individuálne dumpingové rozpätie. Príslušným žiadostiam dovozcov v Únii o vrátenie ciel by sa preto nemalo vyhovieť, pretože napadnuté nariadenie nebolo zrušené, čo sa týka ich.

(25)

Z 10 zostávajúcich spoločností boli už v pôvodnom prešetrovaní posudzované individuálne alebo ako súčasť skupiny spoločností, ktorá bola zvolená zo vzorky vyvážajúcich výrobcov (uvedení v prílohe IV k tomuto nariadeniu). Keďže žiadnej z týchto spoločností nebola priznaná individuálna colná sadzba, na dovoz obuvi spoločnosti Feng Tay Chine sa uplatňovala colná sadzba pre Čínu vo výške 16,5 % a na dovoz spoločností Pou Yuen Vietnam Enterprise a Pou Yuen Vietnam Company Ltd, ako aj spoločnosti Sky High Trading Limited sa uplatňovala colná sadzba pre Vietnam vo výške 10 %. Tieto sadzby neboli dotknuté rozsudkom uvedeným v odôvodnení 12. Príslušným žiadostiam dovozcov v Únii o vrátenie ciel by sa preto nemalo vyhovieť, pretože napadnuté nariadenie nebolo zrušené, čo sa týka ich.

(26)

Tri zo zvyšných šiestich spoločností (uvedené v prílohe V k tomuto nariadeniu) už boli posudzované individuálne alebo ako súčasť skupiny spoločností v kontexte vykonávania rozsudku uvedeného v odôvodnení 12, a to v nariadení (EÚ) 2016/1647 uvedeného odôvodnenia 19. Príslušným žiadostiam dovozcov v Únii o vrátenie ciel by sa nemalo vyhovieť z dôvodu opätovného uvalenia cla.

(27)

Zostávajú tri spoločnosti, z ktorých spoločnosť Fujian Sunshine Footwear Co Ltd a spoločnosť Foshan Nanhai Shyang Yuu Footwear Ltd (v oznámení francúzskych colných orgánov nazývaná Shyang Yuu Footwear) boli čínski vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli zaradení do vzorky a predložili formuláre žiadosti o THZ/IZ. Komisia preto posúdila žiadosti o THZ a IZ predložené týmito spoločnosťami.

(28)

Posledná uvedená spoločnosť „Capital Concord Enterprises Ltd“ bola prepojená s jednou zo spoločností uvedených v odôvodnení 27, ale nevyrábala ani nepredávala obuv. Nemá preto nárok na individuálnu colnú sadzbu.

(29)

Možno zhrnúť, že v tomto nariadení Komisia posúdila formuláre žiadostí o THZ/IZ od troch čínskych vyvážajúcich výrobcov, konkrétne od spoločností Chengdu Sunshine Shoes Co. Ltd., Fujian Sunshine Footwear Co Ltd a Foshan Nanhai Shyang Yuu Footwear Ltd, ktoré predložili takéto formuláre žiadostí a neboli zaradené do vzorky.

(30)

Komisia má možnosť odstrániť tie aspekty sporného nariadenia, ktoré viedli k jeho zrušeniu, zatiaľ čo časti, ktoré nie sú rozsudkom (20) dotknuté, sa môžu ponechať nezmenené.

(31)

Cieľom tohto nariadenia je náprava tých aspektov sporného nariadenia, o ktorých sa zistilo, že sú v rozpore so základným nariadením, a ktoré preto viedli k vyhláseniu neplatnosti, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 29.

(32)

Všetky ostatné zistenia v spornom nariadení a vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1294/2009, ktoré Súdny dvor nevyhlásil za neplatné, ostávajú aj naďalej v platnosti a týmto sa začleňujú do tohto nariadenia.

(33)

Nižšie uvedené odôvodnenia sa preto obmedzujú na nové posúdenie, ktoré je potrebné, aby sa vyhovelo rozsudkom.

(34)

Komisia preskúmala, či v prípade vyvážajúcich výrobcov uvedených v odvodnení 29 (ďalej len „dotknutí vyvážajúci výrobcovia“), ktorí predložili žiadosti o THZ/IZ, počas obdobia prešetrovania prevládalo THZ alebo podmienky pre IZ. Účelom tohto určenia je zistiť rozsah, v akom sú dotknutí dovozcovia oprávnení na vrátenie zaplateného antidumpingového cla v súvislosti s antidumpingovými clami uhradenými za vývoz týchto dodávateľov.

(35)

Ak by sa analýzou zistilo, že dotknutým vyvážajúcim výrobcom, ktorých vývoz podliehal antidumpingovému clu zaplatenému dotknutými dovozcami, sa malo udeliť THZ, musela by sa danému vyvážajúcemu výrobcovi priznať individuálna colná sadzba a výška vráteného cla by sa obmedzila na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplateným clom, konkrétne 16,5 %, a clom uloženým jedinej vyvážajúcej spoločnosti vo vzorke, ktorá získala THZ, t. j. spoločnosť Golden Step, konkrétne 9,7 %;

(36)

Ak by sa analýzou zistilo, že čínskemu vyvážajúcemu výrobcovi, ktorého žiadosť o THZ bola zamietnutá, sa malo udeliť IZ, musela by sa dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi priznať individuálna colná sadzba a výška vráteného cla by sa obmedzila na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplateným clom, konkrétne 16,5 %, a prípadnou individuálnou colnou sadzbou vypočítanou pre dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(37)

V opačnom prípade, ak by sa analýzou predmetných žiadostí o THZ a IZ zistilo, že THZ, ako aj IZ by sa mali zamietnuť, nebude sa môcť vrátiť žiadne antidumpingové clo.

(38)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 12, Súdny dvor zrušil sporné nariadenie a nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 so zreteľom na vývoz určitej obuvi od určitých čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov v rozsahu, v akom Komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a IZ predložené týmito vyvážajúcimi výrobcami.

(39)

Komisia preto preskúmala žiadosti dotknutých vyvážajúcich výrobcov o THZ a IZ s cieľom určiť colnú sadzbu uplatniteľnú na ich vývozy. Z posudzovania vyplynulo, že poskytnuté informácie nepreukázali, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia pôsobili v podmienkach trhového hospodárstva ani že spĺňali podmienky pre individuálne zaobchádzanie (pozri podrobné vysvetlenie v odôvodnení 40 a nasledujúcich odôvodneniach).

(40)

Treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatok dôkazov o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie na účely priznania THZ je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené, kým úlohou súdov Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne (bod 32 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 24 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(41)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia na to, aby vyvážajúcemu výrobcovi mohlo byť udelené THZ, by sa malo splniť všetkých päť kritérií vymenovaných v uvedenom článku. Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o THZ stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(42)

Dvaja z dotknutých vyvážajúcich výrobcov (spoločnosti 4 a 6) (21) nevedeli preukázať, že spĺňajú kritérium č. 1 (obchodné rozhodnutia). Informácie poskytnuté spoločnosťou 4 konkrétne svedčili o obmedzeniach predajných množstiev na domácom trhu a na vývozných trhoch. Spoločnosť nepreukázala, že napriek týmto obmedzeniam sa obchodné rozhodnutia prijímali v reakcii na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt, bez výrazného zasahovania štátu. Pokiaľ ide o spoločnosť 6, nepreukázala spôsob, akým sa prijímali takéto rozhodnutia v rámci spoločnosti a že tieto rozhodnutia sa skutočne prijímali v súlade s trhovými signálmi bez výrazného zasahovania štátu.

(43)

Žiadna z troch spoločností nebola schopná preukázať, že spĺňa kritérium 2 (účtovníctvo). Účty všetkých spoločností vykazovali nedostatky a neboli v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. V prípade spoločnosti 4 chýbal napríklad stav dlhodobého majetku, ako aj spôsob odpisovania a typy dlhodobého majetku tejto spoločnosti. V jej účtoch nebola zaznamenaná ani daň z príjmu napriek dosiahnutým ziskom a získaným subvenciám. Pokiaľ ide o spoločnosť 6, v súvahách za viaceré po sebe nasledujúce roky boli nezrovnalosti medzi vykázanými sumami. A napokon, vo finančných výkazoch spoločnosti 5 sa zistili viaceré nedostatky, ktoré sa konkrétne týkali sumy kapitálového prebytku. Spoločnosť 5 neposkytla informácie týkajúce sa pôvodu kapitálového prebytku ani spôsobu, akým bol hodnotený.

(44)

Pokiaľ ide o kritérium 3 (aktíva a „prenesenie“), žiadny z troch dotknutých vyvážajúcich výrobcov nevedel preukázať, že z bývalého systému netrhového hospodárstva sa nepreniesli žiadne deformácie. Žiadna zo spoločností neposkytla presvedčivé informácie o tom, či došlo k prevodu práv na využívanie príslušnej pôdy a/alebo aké boli podmienky a hodnota týchto práv na využívanie pôdy.

(45)

Z dôvodov uvedených v odôvodnení 40 sa pri žiadnom z dotknutých vyvážajúcich výrobcov neposudzovalo kritérium 4 (zákony o konkurze a vlastníctve) a kritérium 5 (prepočty výmenných kurzov).

(46)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že žiadnemu z troch dotknutých vyvážajúcich výrobcov by sa nemalo udeliť THZ a informovala o tom dotknutých vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli vyzvaní, aby predložili svoje pripomienky. Od žiadneho z troch dotknutých vyvážajúcich výrobcov neboli doručené žiadne pripomienky.

(47)

Ani jeden z troch dotknutých vyvážajúcich výrobcov teda nesplnil všetky podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, v dôsledku čoho je THZ v prípade každého z nich zamietnuté.

(48)

Podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou sa v prípade uplatnenia článku 2 ods. 7 písm. a) toho istého nariadenia však určí individuálne clo pre vývozcov, ktorí sú schopní preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou.

(49)

Ako sa uvádza v odôvodnení 40, treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý žiada o IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou. Na tento účel sa v článku 9 ods. 5 prvom pododseku stanovuje, že predložená žiadosť musí byť riadne odôvodnená. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že vývozca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie na účely priznania IZ je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým vývozcom dostatočné na preukázanie toho, že sú splnené kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou.

(50)

V súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou by mali vývozcovia na základe riadne odôvodnenej žiadosti preukázať, že všetkých päť kritérií uvedených v tomto článku je splnených, aby im mohlo byť udelené IZ.

(51)

Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o IZ stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(52)

Ide o týchto päť kritérií:

(53)

Všetci traja dotknutí vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o THZ, požiadali aj o IZ pre prípad, že by im THZ nebolo udelené.

(54)

Jeden z troch dotknutých vyvážajúcich výrobcov (spoločnosť 4) nevedel preukázať, že splnil kritérium 2 (voľne určený vývozný predaj a ceny). Presnejšie, v stanovách tohto vyvážajúceho výrobcu je stanovené obmedzenie predajných množstiev na konkrétnych trhoch. Nepreukázal teda, že obchodné rozhodnutia, ako sú vývozné množstvá, sú voľne určené a prijímané v reakcii na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt.

(55)

Okrem toho žiaden z troch vyvážajúcich výrobcov nebol schopný preukázať, že splnil kritérium 3 (spoločnosť – kľúčové riadenie a akcie alebo podiely – je dostatočne nezávislá od zasahovania štátu). Žiadna zo spoločností nebola schopná preukázať, že na ňu boli prevedené práva na využívanie príslušnej pôdy, resp. za akých podmienok. Spoločnosť 6 navyše neposkytla žiadne informácie týkajúce sa zloženia svojej správnej rady a spôsobu, akým sa prijímajú rozhodnutia v rámci spoločnosti. Z toho vyplýva, že žiaden z troch dotknutých vyvážajúcich výrobcov nepreukázal, že je dostatočne nezávislý od zasahovania štátu.

(56)

Ani jeden z troch dotknutých vyvážajúcich výrobcov teda nesplnil podmienky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou a Komisia náležite informovala dotknutých vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli vyzvaní na predloženie pripomienok. Ani od jedného z troch dotknutých vyvážajúcich výrobcov neboli doručené žiadne pripomienky a výsledkom bolo, že IZ bolo zamietnuté každému z nich.

(57)

Na vývoz troch dotknutých vyvážajúcich výrobcov by sa preto malo uložiť zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na Čínu, a to na obdobie uplatňovania nariadenia (ES) č. 1472/2006. Obdobie uplatňovania uvedeného nariadenia bolo pôvodne od 7. októbra 2006 do 7. októbra 2008. Po začatí preskúmania pred uplynutím platnosti bolo 30. decembra 2009 predĺžené do 31. marca 2011. Nezákonnosť zistená v rozsudkoch sa týka toho, že inštitúcie Únie nestanovili, či by výrobky vyrobené dotknutými vyvážajúcimi výrobcami mali podliehať zostatkovej colnej sadzbe alebo individuálnemu clu. Na základe nezákonnosti, ktorú zistil Súdny dvor, neexistuje právny základ na úplné oslobodenie výrobkov vyrobených dotknutými vyvážajúcimi výrobcami od platenia akéhokoľvek antidumpingového cla. Novým aktom napravujúcim nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa preto musia iba prehodnotiť platné sadzby antidumpingového cla, a nie samotné opatrenia.

(58)

Keďže sa dospelo k záveru, že zostatkové clo by malo byť s ohľadom na dotknutých vyvážajúcich výrobcov opätovne uložené v rovnakej výške, aká bola pôvodne stanovená sporným nariadením a nariadením Rady (EÚ) č. 1294/2009, v nariadení Rady (ES) č. 388/2008 nie sú potrebné žiadne zmeny. Uvedené nariadenie zostáva v platnosti.

(59)

Pri zohľadnení predložených pripomienok a ich analýzy sa dospelo k záveru, že zostatkové antidumpingové clo uplatniteľné na Čínu, t. j. 16,5 %, by sa malo opätovne uložiť na obdobie uplatňovania sporného nariadenia.

(60)

Dotknutí vyvážajúci výrobcovia a všetky strany, ktoré sa prihlásili, boli informovaní o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť, aby bolo na vývoz troch dotknutých vyvážajúcich výrobcov opätovne uložené konečné antidumpingové clo. Následne po oznámení im bola poskytnutá lehota, počas ktorej sa mohli vyjadriť.

(61)

Komisia dostala po zverejnení pripomienky v mene i) Federácie európskeho odvetvia športového tovaru (Federation of the European Sporting Goods, ďalej len „FESI“) a obuvníckej koalície; ii) skupiny spoločností Deichmann (ďalej len „Deichmann“) a iii) Skechers SARL (ďalej len „Skechers“), obaja dovozcovia obuvi v Únii.

(62)

FESI a obuvnícka koalícia vo svojich pripomienkach k zverejneniu najprv poznamenali, že súčasná implementácia vychádza z rovnakého právneho základu a dôvodov ako nariadenia, ktoré predtým prijala Komisia v súvislosti s rovnakým vykonávacím postupom, t. j. nariadenie (EÚ) 2016/1395, nariadenie (EÚ) 2016/1647 a nariadenie (EÚ) 2016/1731. Preto vo svojej odpovedi na zverejnenie len odkázali na pripomienky, ktoré podali v súvislosti s vyššie uvedenými nariadeniami 16. decembra 2015, 6. júna 2016, 16. júna 2016 a 11. augusta 2016, avšak bez toho, aby tieto pripomienky a námietky podrobne opísali.

(63)

FESI a obuvnícka koalícia predovšetkým zopakovali, že opätovnému otvoreniu konania a opätovnému uloženiu antidumpingového cla s retroaktívnym účinkom i) by chýbal právny základ a že Komisia nebude mať právomoc prijať ďalšie opatrenia s cieľom zdanlivo dodržať povinnosť vyplývajúcu z článku 266 ZFEÚ; ii) porušilo by zásady právnej istoty, ochrany oprávnených očakávaní a neretroaktivity; iii) bolo by neprimerané a v rozpore s článkom 5 ods. 4 ZFEÚ, ako aj článkom 266 ZFEÚ a iv) porušovalo by zásadu zákazu diskriminácie.

(64)

Komisia v reakcii na tieto pripomienky odkazuje na nariadenie (EÚ) 2016/1395, nariadenie (EÚ) 2016/1647 a nariadenie (EÚ) 2016/1731, v ktorých sú pripomienky FESI a obuvníckej koalície pri aktuálnej implementácii plne zohľadnené. Pretože FESI a obuvnícka koalícia svoje argumenty ďalej nerozvinuli, Komisia sa domnieva, že bolo na ne v plnom rozsahu zodpovedané vo vyššie uvedených nariadeniach, a potvrdzuje týmto závery, ku ktorým sa v týchto nariadeniach dospelo.

(65)

Okrem toho FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že byKomisia nemala v záujme právnej istoty prijímať a zverejňovať žiadne ďalšie právne akty v súvislosti s vykonávaním rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, kým Súdny dvor nerozhodne o prebiehajúcom prejudiciálnom konaní, ktoré podal Finanzgericht Düsseldorf (vo veci C-256/16), uvedené v odôvodnení 22, pokiaľ ide o platnosť vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223.

(66)

V súlade s článkom 278 ZFEÚ nemajú právne kroky proti právnym aktom prijatým inštitúciami odkladný účinok. Okrem toho vnútroštátny súd môže v súlade s judikatúrou pozastaviť uplatňovanie takého právneho aktu len vtedy, ak sú splnené kritériá stanovené v rozsudkoch Zuckerfabrik Süderdithmarschen/Altana. Predkladajúci vnútroštátny súd vo veci C-256/16 nepozastavil uplatňovanie vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223. Preto Komisia nemá žiadny základ pre upustenie od dodržiavania daného nariadenia. V každom prípade platnosť tohto nariadenia nezávisí od platnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223.

(67)

FESI a obuvnícka koalícia nakoniec tvrdili, že Komisia vykonala v rozpore so zásadou riadnej správy povrchné posúdenie stavu spoločností uvedených v prílohe III k tomuto nariadeniu bez preskúmanie dôverných informácií, ktoré mala k dispozícii vo svojej evidencii, a že nesprávne klasifikovala spoločnosti v tejto prílohe, aj keď v rámci konania týkajúceho sa obuvi v roku 2005 riadne podali žiadosti o THZ/IZ.

(68)

Komisia týmto potvrdzuje, že nemá žiadne záznamy o doručení žiadostí o THZ alebo IZ, ktoré by podala niektorá zo spoločností uvedených v prílohe III v priebehu pôvodného prešetrovania. FESI a obuvnícka koalícia neposkytli žiaden dôkaz o existencii takýchto žiadostí. Ako sa uvádza v odôvodnení 24, medzi spoločnosťami uvedenými v prílohe III boli také, ktorých sa prešetrovanie netýka, keďže napríklad nemali sídlo v Číne alebo vo Vietname alebo sú obchodnými spoločnosťami, ktoré v žiadnom prípade nemajú nárok na individuálne dumpingové rozpätie. Komisia preto vyššie uvedené tvrdenie zamietla.

(69)

Pokiaľ ide o spoločnosť Deichmann, tá najprv tvrdila, že Komisia nemá žiadny právny základ na prešetrovanie žiadostí o THZ/IZ, ktoré podali vyvážajúci výrobcovia v priebehu pôvodného prešetrovania. Spoločnosť Deichmann tvrdila, že konanie, ktoré bolo uzatvorené uplynutím platnosti opatrení 31. marca 2011, nebolo vyvrátené rozsudkom v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, a preto nemôže byť znovu otvorené.

(70)

Pokiaľ ide o argument, že platnosť predmetných opatrení sa skončila 31. marca 2011, Komisia nevidí dôvod, prečo by uplynutie platnosti opatrení malo byť pre ňu dôvodom na prijatie nového aktu s cieľom nahradiť zrušený akt. Rozsudkom, ktorým sa ruší pôvodný akt, sa podľa judikatúry opäť začína administratívny postup, ktorý možno obnoviť v čase, kedy došlo k nezákonnosti.

(71)

Antidumpingové konania sú teda v dôsledku zrušenia aktu, ktorým sa tieto konania uzatvárajú, ešte stále otvorené. Komisia je povinná ukončiť tie konania, pretože v základnom nariadení sa stanovuje, že prešetrovanie musí byť ukončené aktom Komisie.

(72)

Po druhé, spoločnosť Deichmann tvrdila, že súčasné konanie je v rozpore so zásadami neretroaktivity a právnej istoty, ako aj článku 10 základného nariadenia.

(73)

Pokiaľ ide o argument týkajúci sa retroaktivity na základe článku 10 základného nariadenia a článku 10 antidumpingovej dohody WTO, v článku 10 ods. 1 základného nariadenia, ktorý sa riadi znením článku 10 ods. 1 antidumpingovej dohody WTO, sa stanovuje, že predbežné opatrenia a konečné antidumpingové clá sa majú použiť iba na výrobky, ktoré boli prepustené do režimu voľného obehu po dni, keď nadobudlo účinnosť rozhodnutie prijaté podľa článku 7 ods. 1 alebo prípadne podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia. V tomto prípade sa dotknuté antidumpingové clá uplatňujú iba na výrobky, ktoré vstúpili do voľného obehu po tom, ako nadobudlo účinnosť dočasné nariadenie prijaté podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia a sporné (konečné) nariadenie prijaté podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia. Retroaktivita v zmysle článku 10 ods. 1 základného nariadenia sa však týka len situácie, keď bol tovar prepustený do režimu voľného obehu pred tým, ako sa zaviedli opatrenia, ako vyplýva zo samotného textu uvedeného ustanovenia a z výnimky stanovenej v článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(74)

Komisia takisto konštatuje, že v tejto veci k retroaktivite ani porušeniu právnej istoty a oprávnených očakávaní nedošlo.

(75)

Pokiaľ ide o retroaktivitu, judikatúra Súdneho dvora pri posudzovaní, či je opatrenie retroaktívne, rozlišuje medzi uplatnením nového pravidla na vzniknutú konečnú situáciu (označovanú aj ako existujúci alebo konečný právny stav) (22), a na situáciu, ku ktorej došlo pred nadobudnutím účinnosti nového pravidla, ktorá ale ešte nie je konečná (označovanú aj ako dočasný stav) (23).

(76)

V tomto prípade situácia dovozu dotknutých výrobkov, ktorá nastala počas obdobia uplatňovania nariadenia (ES) č. 1472/2006, ešte nebola konečná, pretože v dôsledku zrušenia sporného nariadenia antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz ešte nebolo stanovené s konečnou platnosťou. Zároveň boli dovozcovia obuvi upozornení, že takéto clo sa môže uložiť uverejnením oznámenia o začatí konania (24) a predbežným nariadením. V zmysle ustálenej judikatúry súdov Únie nemôžu subjekty nadobudnúť oprávnené očakávania, pokiaľ inštitúcie neprijmú akt, ktorým sa ukončí administratívny postup, ktorý sa stal konečným (25).

(77)

Toto nariadenie predstavuje okamžité uplatnenie vzhľadom na budúce účinky situácie, ktorá prebieha: clá na obuv vyberali vnútroštátne colné orgány. V dôsledku toho žiadosti o úhradu nákladov, o ktorých ešte nebolo definitívne rozhodnuté, predstavujú prebiehajúcu situáciu. V tomto nariadení sa stanovuje colná sadzba uplatniteľná na uvedený dovoz, čím sa upravujú budúce účinky prebiehajúcej situácie.

(78)

V každom prípade, aj keby existovala retroaktivita v zmysle práva Únie, quod non, táto retroaktivita by v každom prípade bola opodstatnená z tohto dôvodu:

(79)

Hmotné pravidlá práva Únie sa môžu vzťahovať na situácie existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti, pokiaľ z ich znenia, cieľov alebo všeobecnej štruktúry jasne vyplýva, že sa im má takýto účinok priznať (26). Predovšetkým vo veci C-337/88, Società agricola fattoria alimantare (SAFA), (27) sa uvádza, že: hoci zásada právnej istoty vo všeobecnosti bráni tomu, aby okamih, od ktorého sa začína časová pôsobnosť aktu Spoločenstva, bol stanovený ako dátum, ktorý predchádza jeho uverejneniu, vo výnimočných prípadoch to tak byť nemusí, ak je to potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa a ak sú náležite rešpektované oprávnené očakávania dotknutých subjektov.

(80)

V tomto prípade je účelom splnenie povinnosti Komisie podľa článku 266 ZFEÚ. Keďže v rozsudkoch uvedených v odôvodnení 12 Súdny dvor zistil nezákonnosť iba so zreteľom na určenie uplatniteľnej colnej sadzby, a nie so zreteľom na uloženie samotných opatrení (to znamená, pokiaľ ide o zistenie dumpingu, ujmy a záujmu Únie), dotknutí vyvážajúci výrobcovia nemohli oprávnene očakávať, že nebudú uložené žiadne konečné antidumpingové opatrenia. Toto uloženie sa teda, ani keby bolo retroaktívne, quod non, nemôže považovať za porušenie oprávnených očakávaní.

(81)

Po tretie, spoločnosť Deichmann uviedla, že tvrdenie Komisie v odôvodnení 38, že Súdny dvor zrušil napadnuté nariadenie a nariadenie (EÚ) č. 1294/2009, pokiaľ ide o vývoz niektorých druhov obuvi niektorých čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov, je nesprávne, pretože rozsudok vo veci C-659/13 a C-34/14 nezrušil nariadenia (ES) č. 1472/2006 a (EÚ) č. 1294/2009, pokiaľ ide o dotknutých troch vyvážajúcich výrobcov, ale zrušil tieto nariadenia s účinkom erga omnes. Podľa spoločnosti Deichmann, keby Komisia znovu uložila antidumpingové clo iba na dovoz dotknutých troch vyvážajúcich výrobcov a nie na dovoz ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí sú rovnako postihnutí rozsudkom Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13, C & J Clark International Limited, a C-34/14, Puma SE, predstavovalo by to neodôvodnenú diskrimináciu dovozu vis-à-vis týchto iných vyvážajúcich výrobcov, a to by takisto bolo v rozpore s článkom 266 ZFEÚ.

(82)

Pokiaľ ide o tvrdenie o diskriminačnom zaobchádzaní s dovozom vis-à-vis ďalších vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa týka rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13, C & J Clark International Limited, a C-34/14, Puma SE, Komisia poznamenáva, že vyvážajúci výrobcovia a určití dovozcovia, ktorí sú dotknutí týmto nariadením, majú zo strany súdov Únie súdnu ochranu proti tomuto nariadeniu. Iní dovozcovia majú takúto ochranu prostredníctvom vnútroštátnych súdov a tribunálov, ktoré pôsobia ako sudcovia všeobecného práva Únie.

(83)

Tvrdenie o diskriminácii je takisto neopodstatnené. Ako sa uvádza v odôvodnení 21, na účely vykonania rozsudku v spojených veciach C-659/13, C & J Clark International Limited, a C-34/14, Puma SE, prijala Komisia vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/223, ktorým sa stanovuje postup na posudzovanie určitých žiadostí o trhovohospodárske zaobchádzanie a individuálne zaobchádzanie zo strany vyvážajúcich výrobcov z Číny a Vietnamu a vykonávanie rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14. V článku 1 tohto nariadenia Komisia dala inštrukcie vnútroštátnym colným orgánom, aby jej postúpili všetky žiadosti o vrátenie konečných antidumpingových ciel uložených na dovoz obuvi s pôvodom v Číne a vo Vietname predložených dovozcami na základe článku 236 Colného kódexu Spoločenstva a založených na skutočnosti, že vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky požiadal o THZ alebo IZ v priebehu pôvodného prešetrovania. Komisia príslušné žiadosti o THZ alebo IZ posúdi a opätovne uloží vhodnú colnú sadzbu. Na tomto základe by vnútroštátne colné orgány mali následne rozhodnúť o žiadosti o vrátenie a odpustenie antidumpingového cla.

(84)

Preto, ak sú pri každom dovoze obuvi splnené vyššie uvedené kritériá, Komisia preskúma nároky THZ a IZ a znovu budú uložené antidumpingové clá na základe objektívnych kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. b) a článku 9 ods. 5 základného nariadenia pred jeho zmenou. Preto so všetkými ostatnými vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR a Vietnamu a s ich dovozcami sa bude rovnakým spôsobom zaobchádzať aj v neskoršom štádiu v súlade s postupom stanoveným vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2016/223. Len v prípadoch, keď nie sú žiadne nevybavené vnútroštátne postupy, nebudú vykonané žiadne posúdenia žiadostí o THZ a IT, pretože by to nemalo žiadny praktický účel.

(85)

Po štvrté spoločnosť Deichmann tvrdila, že opätovné uloženie antidumpingového cla trom predmetným vyvážajúcim výrobcom by bolo diskriminačné keďže v nadväznosti na rozsudky Brosmann a Aoakang nebolo znovu uložené žiadne antidumpingové clo.

(86)

Toto tvrdenie je neopodstatnené. Dovozcovia, ktorí dovážali tovar od spoločnosti Brosmann a ostatných štyroch dotknutých vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahoval rozsudok vo veciach C-247/10P a C-249/10P, sú v odlišnej skutkovej a právnej situácii, pretože ich vyvážajúci výrobcovia sa rozhodli napadnúť sporné nariadenie a a bolo im vrátené clo, a sú teda chránení článkom 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva. Nikto ďalší dotknuté nariadenie nenapadol a nikomu ďalšiemu nebolo zaplatené clo vrátené.

(87)

Po piate spoločnosť Deichmann tvrdila, že došlo k niekoľkým procesným pochybeniam, ktoré vyplývali z tohto prešetrovania. Ako prvé tvrdili, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia už nemusia byť v pozícii, aby poskytli zmysluplné pripomienky alebo aby predložili ďalšie dôkazy podporujúce žiadosti o THZ/IZ, ktoré mali pred niekoľkými rokmi. Napríklad spoločnosti už nemusia vôbec existovať alebo príslušné dokumenty už nemusia byť vôbec k dispozícii.

(88)

Okrem toho spoločnosť Deichmann tvrdila, že opatrenia Komisie by na rozdiel od pôvodného prešetrovania ovplyvnili de facto a de jure len dovozcov, pričom oni nemajú možno predložiť zmysluplné podklady a nemôžu požadovať, aby ich dodávatelia spolupracovali s Komisiou.

(89)

Komisia poznamenáva, že v žiadnom ustanovení základného nariadenia sa nevyžaduje, aby Komisia vyvážajúcim spoločnostiam, ktoré žiadajú o udelenie THZ/IZ, poskytla možnosť doplniť chýbajúce faktické informácie. Pripomína, že podľa judikatúry dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ/IZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatok dôkazov o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto, ako Súdny dvor uviedol v rozsudkoch Brosmann a Aokang, inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Úlohou Komisie je naopak posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie, že kritériá na priznanie uvedeného štatútu stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené v záujme toho, aby mu bolo udelené THZ/IZ (pozri odôvodnenie 40). Právo byť vypočutý sa týka posúdenia skutkového stavu, ale neobsahuje právo doplniť nedostatočné informácie. Vyvážajúci výrobca by inak mohol predlžovať posudzovanie donekonečna, keby poskytoval informácie postupne jednu za druhou.

(90)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že neexistuje žiadna povinnosť Komisie žiadať od vyvážajúceho výrobcu, aby doplnil žiadosť o THZ/IZ. Ako sa uvádza v predchádzajúcom odôvodnení, Komisia môže pri svojom posudzovaní vychádzať z informácií, ktoré predložil tento vyvážajúci výrobca. Dotknutí vyvážajúci výrobcovia v žiadnom prípade nespochybnili posúdenie svojich žiadostí o THZ/IZ Komisiou a neuviedli, na ktoré dokumenty alebo osoby sa už nemôžu odvolať. Tvrdenie je preto také abstraktné, že inštitúcie pri posudzovaní žiadostí o THZ/IZ nemôžu tieto ťažkosti vziať do úvahy. Keďže argument sa zakladá na špekuláciách a nie je doložený presnými údajmi o tom, ktoré dokumenty a osoby už neboli k dispozícii a aká je relevantnosť týchto dokumentov a osôb pre posúdenie žiadosti o THZ/IZ, sa tento argument zamieta.

(91)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že dovozca by nemal žiadne možnosti na predloženie zmysluplných podkladov, Komisia sa domnieva: po prvé, dovozcovia nemajú právo na obhajobu, pretože antidumpingové opatrenie nie je nasmerované priamo proti nim, ale proti vyvážajúcim výrobcom. Po druhé, dovozcovia už mali možnosť vyjadriť sa k tomuto bodu počas administratívneho postupu pred prijatím napadnutého nariadenia. Po tretie, ak si dovozcovia mysleli, že došlo k nezrovnalostiam v tomto ohľade, mali prijať potrebné zmluvné opatrenia spolu so svojimi dodávateľmi s cieľom zabezpečiť, že budú mať k dispozícii potrebnú dokumentáciu. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(92)

Po šieste spoločnosť Deichmann tvrdila, že Komisia neskúmala, či by uloženie antidumpingových ciel bolo v záujme Únie, a tvrdila, že by dané opatrenia boli v rozpore so záujmom Únie, pretože i) dané opatrenia už mali zamýšľaný účinok, keď boli uložené po prvýkrát; ii) výrobné odvetvie Únie by nemalo z daného opatrenia žiadny ďalší prospech; iii) opatrenia by nemali vplyv na vyvážajúcich výrobcov a iv) opatrenia by znamenali pre dovozcov v Únii významné náklady.

(93)

Táto vec sa týka len žiadostí o THZ/IZ, lebo to je jediný bod, v ktorom súdy Únie zistili právnu chybu. Čo sa týka záujmu Únie, posúdenie v nariadení (ES) č. 1472/2006 zostáva plne v platnosti. Súčasné opatrenie je navyše odôvodnené ochranou finančného záujmu Únie.

(94)

A na záver spoločnosť Deichmann tvrdila, že v prípade opätovného uloženia antidumpingového cla by už nebolo možné dané clo vyberať, a to z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty podľa článku 103 Colného kódexu Spoločenstva. Podľa spoločnosti Deichmann by táto situácia predstavovala zneužívanie právomoci zo strany Komisie.

(95)

Komisia pripomína, že v súlade s článkom 103 Colného kódexu Spoločenstva sa premlčacia lehota neuplatňuje, ak je podaný opravný prostriedok podľa článku 44 Colného kódexu Spoločenstva, rovnako ako vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú odvolania na základe článku 236 Colného kódexu Spoločenstva.

(96)

Pokiaľ ide o spoločnosť Skechers, spoločnosť pripustila, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov, ktorých sa týka súčasné vykonávanie, nebol jej dodávateľom, a preto skonštatovala, že závery nie sú pre jej situáciu relevantné. Táto strana tvrdila, že závery súčasného vykonávania preto nemôžu predstavovať základ pre zamietnutie jej žiadostí o vrátenie cla predložených vnútroštátnym colným orgánom. Tento dovozca ďalej požadoval, aby žiadosti jeho dodávateľov o THZ/IZ boli preskúmané na základe dokumentov, ktoré Komisii poskytli belgické colné orgány.

(97)

Pokiaľ ide o vyššie uvedené tvrdenie, Komisia sa odvoláva na vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/223, ktorým sa stanovuje postup na posudzovanie určitých žiadostí o trhovohospodárske zaobchádzanie a individuálne zaobchádzanie zo strany vyvážajúcich výrobcov z Číny a Vietnamu a vykonávanie rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, v ktorom sa stanovuje postup, podľa ktorého sa má v tejto záležitosti postupovať. Presnejšie, v súlade s článkami 1 a 2 uvedeného nariadenia Komisia preskúma príslušné žiadosti o THZ/IZ hneď po doručení príslušných dokladov od colných orgánov. Treba poznamenať, že belgické colné orgány medzitým poskytli Komisii zoznam vyvážajúcich výrobcov z Číny a Vietnamu, ktorí údajne požadovali THZ alebo IZ počas pôvodného prešetrovania a že ktorí boli dodávateľmi dovozcov, ktorí požadovali vrátenie cla. Komisia v súčasnosti posudzuje tieto tvrdenia tam, kde je to vhodné. Toto prešetrovanie ešte stále prebieha.

(98)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,