26.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 320/1

(1)

S cieľom podporiť znižovanie emisií oxidu uhličitého (CO2) z námornej dopravy nákladovo efektívnym spôsobom sa v nariadení (EÚ) 2015/757 stanovujú pravidlá presného monitorovania, nahlasovania a overovania emisií CO2 a ostatných relevantných informácií pochádzajúcich z lodí, ktoré prichádzajú do prístavov, nachádzajú sa v prístavoch alebo odchádzajú z prístavov podliehajúcich právomoci členského štátu.

(2)

V prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2015/757 sa stanovujú metódy monitorovania emisií CO2 na základe spotreby paliva. V prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2015/757 sa stanovujú pravidlá „monitorovania ostatných relevantných informácií“.

(3)

V časti A prílohy I k nariadeniu (EÚ) 2015/757 sa stanovuje, že emisie CO2 sa vypočítavajú vynásobením emisných faktorov a spotreby paliva, ktorá sa určuje podľa metódy monitorovania A (BDN – palivový dodací list – a pravidelná inventúra palivových nádrží), B (monitorovanie palivovej nádrže na palube) a C (prietokomery pre príslušné procesy spaľovania) uvedené v časti B danej prílohy. V rezolúcii IMO (2) o usmerneniach k metóde výpočtu dosiahnutého indexu energetickej efektívnosti konštrukčného riešenia pre nové lode sa stanovuje súbor predvolených hodnôt emisných faktorov pre štandardné palivá používané na palubách lodí. Tieto predvolené hodnoty sa môžu použiť na výpočet emisií CO2 z lodnej dopravy. Povinnosťou lodí uplatňovať tieto predvolené hodnoty pri monitorovaní a nahlasovaní emisií CO2 v súlade s prílohou I k nariadeniu (EÚ) 2015/757 sa zabezpečuje jednoduchý regulačný prístup, ako aj harmonizované vykonávanie.

(4)

Metódy monitorovania A, B a C slúžia na určovanie natankovaného paliva alebo množstvo paliva, ktoré zostalo v nádržiach, prepočítaného z objemu na hmotnosť, a to s použitím hodnôt skutočnej hustoty paliva. Podľa prílohy I časti B ods. 2 piateho pododseku písm. c) môžu spoločnosti používajúce metódu monitorovania B určiť skutočnú hustotu na základe hustoty nameranej v testovacej analýze akreditovaného laboratória na testovanie paliva, ak je k dispozícii. Rozšírením tejto možnosti na spoločnosti používajúce metódy monitorovania A a C by sa zabezpečilo harmonizované vykonávanie týchto troch metód monitorovania v súlade s normou ISO 3675:1998 (3). Takýto krok by takisto plne odrážal priemyselné postupy a zlepšil porovnateľnosť spotreby paliva monitorovanej prostredníctvom príslušných troch metód.

(5)

Výraz „z kotviska do kotviska“ by ozrejmil a zosúladil vnímanie presného začiatočného a konečného bodu plavby. V súlade s priemyselnými postupmi by sa tak spresnili parametre používané na monitorovanie času stráveného na mori a precestovanej vzdialenosti, ako sa uvádza v časti A ods. 1 písm. a) a b) prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2015/757.

(6)

V usmerneniach IMO týkajúcich sa dobrovoľného použitia indexu prevádzkovej energetickej účinnosti lode (4) a v norme EN 16258 (2012) CEN (5) sa poskytuje lodiam ro-ro možnosť monitorovať a nahlasovať prepravovaný náklad na základe jeho skutočnej hmotnosti. Pridanie tohto dodatočného parametra k parametrom stanoveným v časti A ods. 1 písm. e) prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2015/757 by znamenalo zosúladenie s priemyselnými postupmi, vďaka čomu by sa uľahčilo monitorovanie.

(7)

V súlade so zvyčajným postupom konzultácie s odborníkmi, ktorý uplatňuje Komisia v prípravnej fáze delegovaných aktov, bola zriadená „podskupina pre MNO emisií z lodnej dopravy“ združujúca odborníkov z členských štátov, priemyslu a občianskej spoločnosti v rámci Európskeho fóra pre udržateľnú lodnú dopravu (ESSF). Podskupina identifikovala niekoľko medzinárodných a európskych noriem a medzinárodných pravidiel, ako aj vedecký a technický vývoj, a odporučila, aby sa zahrnuli do uvedeného nariadenia. Odporúčania, ktoré k týmto aspektom navrhla podskupina, boli schválené 28. júna 2016 na plenárnom zasadnutí ESSF.

(8)

Prílohy I a II k nariadeniu (EÚ) 2015/757 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

26.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 320/5

(1)

V článku 15 ods. 5 a článku 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/757 sa stanovuje úloha Komisie prijať delegované akty, v ktorých sa uvádzajú ďalšie pravidlá týkajúce sa overovacích činností a metód akreditácie overovateľov. Keďže dané činnosti a metódy spolu do veľkej miery súvisia, v tomto nariadení sa používa právny základ oboch ustanovení.

(2)

Na vykonávanie článku 15 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2015/757 je potrebný celkový rámec pravidiel, ktorým sa zabezpečí, aby harmonizované vykonávanie posudzovania plánov monitorovania a overovania správ o emisiách podľa ustanovení uvedeného nariadenia vykonávali overovatelia, ktorí disponujú odbornou spôsobilosťou na nezávislé a nestranné vykonávanie zverených úloh.

(3)

Na vykonávanie článku 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/757 je potrebné zabezpečiť synergiu medzi komplexným rámcom pre akreditáciu stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (2) a osobitnými charakteristikami overovacích a akreditačných činností vzťahujúcich sa na emisie CO2 z odvetvia námornej dopravy. V súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/757 sa nariadenie (ES) č. 765/2008 uplatňuje na aspekty akreditácie overovateľov, ktoré nie sú upravené v nariadení (EÚ) 2015/757.

(4)

Overovanie musia vykonávať nezávislí a spôsobilí overovatelia, aby sa zabezpečila solídnosť a spoľahlivosť nahlasovaných údajov. Systém overovania a akreditácie by mal zamedziť vzniku zbytočnej duplicity postupov a organizácií zriadených na základe iných právnych nástrojov Únie, ktorá by pre členské štáty alebo hospodárske subjekty predstavovala zvýšenú záťaž. Preto je vhodné riadiť sa osvedčenými postupmi vyplývajúcimi z uplatňovania harmonizovaných noriem prijatých Európskym výborom pre normalizáciu na základe poverenia Komisie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES (3) (napríklad harmonizované normy týkajúce sa požiadaviek na validačné a overovacie orgány pre skleníkové plyny na účely akreditácie alebo iných foriem uznávania a harmonizované normy týkajúce sa všeobecných požiadaviek na akreditačné orgány, ktoré akreditujú orgány posudzovania zhody, na ktoré sa uverejnil odkaz v Úradnom vestníku Európskej únie), dokumentom E-6/03 a inými odbornými podkladmi, ktoré vypracovala organizácia Európska spolupráca pre akreditáciu.

(5)

Povinnosti a činnosti overovateľov by sa mali jasne vymedzovať v harmonizovaných pravidlách posudzovania plánov monitorovania, overovania správ o emisiách a vydávania dokumentov o zhode.

(6)

Pri posudzovaní plánu monitorovania by overovatelia mali vykonať množstvo činností na vyhodnotenie úplnosti, relevantnosti a súladu informácií predložených spoločnosťou, pokiaľ ide o proces monitorovania a nahlasovania lode, aby bolo možné určiť, či je plán v súlade s nariadením (EÚ) 2015/757.

(7)

Podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1927 (4) môžu spoločnosti pri predkladaní plánu monitorovania lode uvádzať informácie o existujúcich procesoch a kontrolách vzťahujúcich sa na danú loď, ako sa stanovuje v harmonizovaných normách týkajúcich sa kvality, životného prostredia a energetického manažérstva (napríklad EN ISO 9001:2015, EN ISO 14001:2015, EN ISO 50001:2011) alebo v medzinárodnom kódexe pre bezpečnostný manažment (ISM) (5), prípadne v pláne riadenia energetickej efektívnosti v oblasti lodnej dopravy (SEEMP) (6). S cieľom zabezpečiť racionalizovaný prístup by overovatelia mali byť schopní posúdiť rozsah relevantnosti týchto informácií pre monitorovanie a nahlasovanie údajov podľa nariadenia (EÚ) 2015/757 a tohto nariadenia.

(8)

Predkladanie dokumentov a výmena relevantných informácií medzi spoločnosťami a overovateľmi má zásadný význam pre všetky aspekty overovacieho procesu, najmä pre posudzovanie plánu monitorovania, realizáciu posudzovania rizika a overovanie správy o emisiách. Je potrebné stanoviť súbor harmonizovaných požiadaviek pre oblasť poskytovania informácií a dokumentov, ktoré má mať overovateľ k dispozícii pred začatím overovacích činností a v ďalších fázach overovania.

(9)

V súlade s článkom 15 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2015/757 by mal overovateľ pri overovaní správy o emisiách použiť prístup založený na posúdení rizika. Analýza citlivosti nahlasovaných údajov na možné podstatné skreslenie informácií je základnou súčasťou overovacieho procesu a určuje, ako by mal overovateľ vykonávať svoje činnosti.

(10)

Všetky súčasti procesu overovania správ o emisiách vrátane návštev na mieste sú úzko spojené s výsledkom analýzy rizika skreslenia informácií. Overovateľ by mal byť povinný prispôsobiť na základe zistení a informácií získaných v priebehu overovacieho procesu jednu alebo viac overovacích činností tak, aby spĺňali požiadavky na dosiahnutie primeranej istoty.

(11)

Pri posudzovaní správy o emisiách lode by mal byť pre overovateľa referenčným bodom plán monitorovania, ktorý sa posúdil ako uspokojivý, aby sa v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2015/757 zabezpečila jednotnosť a porovnateľnosť monitorovaných údajov v čase. Overovateľ by mal posúdiť, či sa plán a požadované postupy vykonali správne. Oznámi spoločnosti všetky nezrovnalosti alebo skreslené informácie, ktoré zistí. Overovateľ uvedie v správe o overení neopravené skreslené informácie alebo nezrovnalosti, ktoré vedú k podstatným chybám, a uvedie, že správa o emisiách nie je v súlade s nariadením (EÚ) 2015/757 a týmto nariadením.

(12)

Všetky činnosti v procese overovania správy o emisiách sú navzájom prepojené a ich spoločným výsledkom by malo byť vydanie správy o overení, ktorá obsahuje vyhlásenie o výsledku overenia. Miera istoty by sa mala týkať hĺbky a podrobnosti overovacích činností a znenia vyhlásenia o overení. Harmonizovanými požiadavkami na vykonávanie overovacích činností a na správy o overení sa zabezpečí, aby všetci overovatelia používali rovnaké normy.

(13)

Overovacie činnosti vrátane posudzovania plánov monitorovania a overovania správ o emisiách by mali vykonávať spôsobilí overovatelia a pracovníci. Overovatelia by mali vytvoriť a neustále zlepšovať vnútorné procesy zabezpečujúce spôsobilosť príslušných pracovníkov na vykonávanie zverených úloh. Kritériá určovania spôsobilosti overovateľa by mali byť vo všetkých členských štátoch rovnaké a mali by byť overiteľné, objektívne a transparentné.

(14)

V záujme dosiahnutia vysokej kvality overovacích činností by sa mali stanoviť harmonizované pravidlá na určenie spôsobilosti, nezávislosti a nestrannosti overovateľa, a teda na určenie jeho kvalifikácie na vykonávanie požadovaných činností.

(15)

Je potrebný celkový rámec pravidiel akreditácie právnych subjektov, ktorým sa zabezpečí odborná spôsobilosť overovateľov na nezávislé a nestranné vykonávanie zverených úloh v súlade s požiadavkami a zásadami stanovenými v nariadení (EÚ) 2015/757, nariadení (ES) č. 765/2008 a v tomto nariadení.

(16)

V zmysle článku 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/757 by sa mali články 4 až 12 nariadenia (ES) č. 765/2008 uplatňovať na všeobecné zásady a požiadavky týkajúce sa vnútroštátnych akreditačných orgánov.

(17)

V súlade so zaužívanou praxou Komisie obrátiť sa pri príprave návrhov delegovaných aktov na expertov sa vytvorila podskupina na overovanie a akreditáciu MRV v lodnej doprave, ktorú tvorili experti z členských štátov, príslušného odvetvia a ďalších relevantných organizácií vrátane občianskej spoločnosti a ktorú zastrešovalo Európske fórum pre udržateľnú lodnú dopravu (ESSF). Podskupina odporučila, aby sa toto nariadenie vzťahovalo na viaceré prvky. Plénum ESSF schválilo 28. júna 2016 návrhy odporúčaní týkajúcich sa týchto aspektov,

1.

„akreditácia“ je potvrdenie vnútroštátneho akreditačného orgánu o tom, že overovateľ spĺňa požiadavky harmonizovaných noriem v zmysle bodu 9 článku 2 nariadenia (ES) č. 765/2008 a požiadavky tohto nariadenia, a preto je kvalifikovaný na vykonávanie overovacích činností podľa kapitoly II;

2.

„nezrovnalosť“ je jedna z týchto skutočností:

3.

„primeraná istota“ je vysoký, no nie absolútny stupeň istoty, jasne vyjadrený vo vyhlásení o overení, že správa o emisiách, ktorá je predmetom overovania, neobsahuje podstatne skreslené informácie;

4.

„úroveň významnosti“ je kvantitatívny prah alebo hraničný bod, pri prekročení ktorého overovateľ vyhodnotí skreslené informácie, či už jednotlivo alebo súhrnne s ostatnými, ako podstatne skreslené;

5.

„vlastné riziko“ je citlivosť parametra v správe o emisiách na skreslené informácie, ktoré môžu jednotlivo alebo súhrnne s ostatnými spôsobiť podstatné skreslenie pred zohľadnením výsledku akýchkoľvek súvisiacich kontrolných činností;

6.

„kontrolné riziko“ je citlivosť parametra v správe o emisiách na skreslené informácie, ktoré môžu jednotlivo alebo súhrnne s ostatnými skreslenými informáciami spôsobiť podstatné skreslenie, a ktorým systém kontroly nezabráni alebo ich nezistí a nenapraví včas;

7.

„detekčné riziko“ je riziko, že overovateľ nezistí podstatne skreslené informácie;

8.

„riziko súvisiace s overovaním“ je riziko (závislé od vlastného rizika, kontrolného rizika a detekčného rizika), že overovateľ vyjadrí neprimerané stanovisko týkajúce sa overenia v prípade, že správa o emisiách obsahuje podstatne skreslené informácie;

9.

„skreslené informácie“ sú opomenutie, skreslenie alebo omyl v nahlasovaných údajoch s výnimkou neistôt prípustných podľa nariadenia (EÚ) 2015/757 a so zohľadnením usmernení Komisie o týchto otázkach;

10.

„podstatne skreslené informácie“ sú skreslené informácie, ktoré podľa názoru overovateľa jednotlivo alebo súhrnne s ostatnými skreslenými informáciami prekračujú úroveň významnosti alebo by inak mohli ovplyvniť celkové nahlasované emisie alebo iné relevantné informácie;

11.

„miesto“ je na účely posudzovania plánu monitorovania alebo overovania správy o emisiách lode lokalita, kde sa vymedzuje a riadi proces monitorovania, a to vrátane lokalít, kde sa kontrolujú a uchovávajú relevantné údaje a informácie;

12.

„interná dokumentácia o overení“ je celá interná dokumentácia, ktorú vypracuje overovateľ s cieľom zaznamenať listinné dôkazy a odôvodnenia činností, ktoré sa vykonávajú pri posudzovaní plánu monitorovania alebo overovaní správy o emisiách podľa tohto nariadenia;

13.

„audítor MRV v lodnej doprave“ je člen overovacieho tímu zodpovedný za posudzovanie plánu monitorovania alebo overovanie správy o emisiách;

14.

„nezávislý revízor“ je osoba konkrétne poverená overovateľom vykonávaním interných kontrolných činností, ktorá patrí pod ten istý subjekt, ale nevykonávala žiadne overovacie činnosti, ktoré sú predmetom preskúmania;

15.

„technický expert“ je osoba s podrobnými znalosťami a skúsenosťami v konkrétnej oblasti, ktoré sa vyžadujú na vykonávanie overovacích činností na účely kapitoly II a akreditačných činností na účely kapitol IV a V;

16.

„posudzovateľ“ je osoba poverená vnútroštátnym akreditačným orgánom vykonávaním posudzovania overovateľa podľa tohto nariadenia, a to individuálne alebo v rámci skupiny pre posudzovanie;

17.

„vedúci posudzovateľ“ je posudzovateľ, ktorý nesie celkovú zodpovednosť za posudzovanie overovateľa podľa tohto nariadenia.

a)

príslušnú dokumentáciu alebo opis zariadení lode vrátane osvedčení zdrojov emisií, použitých prietokomerov (ak sa používajú), prípadne postupov a procesov alebo postupových diagramov vypracovaných a spravovaných mimo plánu, na ktoré sa v pláne odkazuje;

b)

v prípade zmien v systéme monitorovania a nahlasovania uvedených v článku 7 ods. 2 písm. c) a d) nariadenia (EÚ) 2015/757 príslušné aktualizované verzie alebo nové dokumenty umožňujúce posúdenie zmeneného plánu.

a)

posúdi, či spoločnosť použila vhodný vzorový dokument plánu monitorovania a či poskytla informácie o všetkých povinných položkách uvedených v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2016/1927;

b)

overí, či informácie v pláne monitorovania presne a úplne opisujú zdroje emisií a meracie zariadenia inštalované na palube lode a systémy a postupy určené na monitorovanie a nahlasovanie relevantných informácií podľa nariadenia (EÚ) 2015/757;

c)

zabezpečí dostupnosť primeraných monitorovacích opatrení, ak chce loď využiť výnimku týkajúcu sa monitorovania paliva a emisií CO2 pri jednotlivých plavbách podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/757;

d)

v prípade potreby posúdi, či sú informácie predložené spoločnosťou v súvislosti s prvkami, postupmi alebo kontrolami vykonávanými v rámci existujúcich systémov riadenia lode alebo upravené v príslušných harmonizovaných normách kvality, životného prostredia alebo riadenia relevantné pri monitorovaní emisií CO2 a ďalších relevantných informácií a pri nahlasovaní podľa nariadenia (EÚ) 2015/757 a vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/1928 (7).

a)

má dostatok informácií o systémoch monitorovania a nahlasovania lode vrátane informácií o ich existencii, vykonávaní a účinnom používaní spoločnosťou;

b)

návšteva na mieste nie je vzhľadom na povahu a mieru zložitosti systému monitorovania a nahlasovania lode potrebná;

c)

môže získať a posúdiť všetky požadované informácie na diaľku.

a)

je podľa posúdenia v súlade s nariadením (EÚ) 2015/757;

b)

obsahuje nezrovnalosti, pre ktoré nie je v súlade s nariadením (EÚ) 2015/757.

a)

zoznam plavieb, ktoré daná loď uskutočnila počas obdobia nahlasovania podľa článku 10 nariadenia (EÚ) 2015/757;

b)

v prípade potreby kópiu správy o emisiách z predchádzajúceho roka, ak overovateľ nevykonal overenie predmetnej správy;

c)

v prípade potreby kópiu použitého plánu alebo plánov monitorovania vrátane dokumentov uvádzajúcich závery z posudzovania vykonaného akreditovaným overovateľom.

a)

kópie oficiálneho lodného denníka lode a knihy záznamov o nafte (ak sú samostatné);

b)

kópie dokumentov o palive;

c)

kópie dokumentov obsahujúcich informácie o počte prepravených cestujúcich a množstve prepraveného nákladu, precestovanej vzdialenosti a čase strávenom na mori počas plavieb lode v priebehu obdobia nahlasovania.

a)

prehľad IT systému s uvedením toku údajov príslušnej lode;

b)

doklady o údržbe a presnosti/nepresnosti meracích zariadení/prietokomerov (napríklad osvedčenia o kalibrácii);

c)

výpis z údajov o činnosti týkajúcich sa spotreby paliva z prietokomerov;

d)

kópie dokladov o odpočtoch meračov palivových nádrží;

e)

výpis údajov o činnosti zo systémov merania priamych emisií;

f)

všetky ďalšie informácie, ktoré sú dôležité pri overovaní správy o emisiách.

a)

vlastné riziká;

b)

kontrolné riziká;

c)

detekčné riziká.

a)

program overovania opisujúci povahu a rozsah overovacích činností a čas a spôsob, akým sa majú vykonať;

b)

plán odoberania vzoriek údajov vymedzujúci rozsah a metódy odoberania vzoriek súvisiacich s údajovými bodmi, ktoré sú podkladom pre celkové emisie CO2, spotrebu paliva alebo iné informácie v správe o emisiách.

a)

získavanie informácií od príslušných pracovníkov;

b)

preskúmanie dokumentov;

c)

pozorovanie a rekapitulačné postupy.

a)

úplnosť zdrojov emisií opísaných v pláne monitorovania;

b)

úplnosť údajov vrátane údajov o plavbách nahlasovaných ako plavby, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2015/757;

c)

jednotnosť súhrnných nahlasovaných údajov a údajov z príslušnej dokumentácie alebo primárnych zdrojov;

d)

v prípade potreby jednotnosť údajov o súhrnnej spotrebe paliva a údajov o palive, ktoré bolo zakúpené alebo inak dodané do danej lode;

e)

spoľahlivosť a presnosť údajov.

a)

má dostatok informácií o systémoch monitorovania a nahlasovania lode vrátane informácií o ich existencii, vykonávaní a účinnom používaní spoločnosťou;

b)

návšteva na mieste nie je vzhľadom na povahu a mieru zložitosti systému monitorovania a nahlasovania lode potrebná;

c)

môže na diaľku získať a posúdiť všetky požadované informácie, správne použiť metodiku uvedenú v pláne monitorovania a overiť údaje nahlasované v správe o emisiách.

a)

potvrdí vykonanie všetkých overovacích činností;

b)

vykoná záverečné analytické postupy na súhrnných údajoch s cieľom zabezpečiť, aby sa v nich nenachádzali podstatne skreslené informácie;

c)

overí, či informácie v správe spĺňajú požiadavky nariadenia (EÚ) 2015/757;

d)

pred vydaním správy vypracuje internú dokumentáciu o overení a návrh správy a predloží ich nezávislému revízorovi v súlade s článkom 21;

e)

poverí určitú osobu overením správy na základe záverov, ku ktorým dospel nezávislý revízor, a dokumentov v internej dokumentácii o overení a informuje o tom spoločnosť;

f)

oznámi Komisii a vlajkovému štátu lode, či sú splnené podmienky na vydanie dokumentu o zhode.

a)

názov spoločnosti a identifikáciu plavidla;

b)

nadpis, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ide o správu o overení;

c)

identifikačné údaje overovateľa;

d)

odkaz na správu o emisiách a obdobie nahlasovania, ktoré sú predmetom overovania;

e)

odkaz na jeden alebo viaceré plány monitorovania, ktoré boli posúdené ako uspokojivé;

f)

odkaz na použitú normu (normy) overovania;

g)

súhrn postupov overovateľa vrátane informácií o návštevách na mieste alebo zdôvodnenia, prečo sa od nich upustilo;

h)

podľa potreby súhrn významných zmien v pláne monitorovania a údajoch o činnostiach v období nahlasovania;

i)

vyhlásenie o overení;

j)

opis neopravených skreslených informácií a nezrovnalostí vrátane ich povahy a rozsahu, informácií o ich prípadnom podstatnom vplyve, prípadne prvku (prvkov) správy o emisiách, na ktoré sa vzťahujú;

k)

v prípade potreby odporúčania na zlepšenie;

l)

dátum správy o overení a podpis oprávnenej osoby v mene overovateľa.

a)

všeobecné kritériá spôsobilosti pre všetkých pracovníkov vykonávajúcich overovacie činnosti v súlade s článkom 23 ods. 3;

b)

osobitné kritériá spôsobilosti v súvislosti s jednotlivými úlohami týkajúcimi sa overovateľa vykonávajúceho overovacie činnosti, a to najmä v súvislosti s audítorom MRV v lodnej doprave, nezávislým revízorom a technickým expertom v súlade s článkami 24, 25 a 26;

c)

metódu, ktorá zabezpečuje kontinuálnu spôsobilosť a pravidelné hodnotenie výkonnosti všetkých pracovníkov, ktorí vykonávajú overovacie činnosti;

d)

proces na zabezpečenie priebežného odborného vzdelávania pracovníkov vykonávajúcich overovacie činnosti.

a)

znalosti o ustanoveniach nariadenia (EÚ) 2015/757, tohto nariadenia, vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1927, vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/1928 a príslušných usmernení vydaných Komisiou;

b)

znalosti a skúsenosti v oblasti auditu údajov a informácií vrátane:

a)

analyzovanie poskytnutých informácií a potvrdenie ich úplnosti a celistvosti;

b)

upozornenie na chýbajúce alebo protichodné informácie;

c)

kontrolu údajových stôp s cieľom posúdiť, či interná dokumentácia o overení poskytuje dostatočné informácie na podporu navrhovaných záverov, ktoré sa preskúmali pri internom preskúmaní.

a)

proces a politika komunikácie so spoločnosťou;

b)

primerané mechanizmy na ochranu dôvernosti získaných informácií;

c)

postup riešenia odvolaní, ktoré podajú spoločnosti;

d)

postup riešenia sťažností (vrátane orientačného časového harmonogramu), ktoré podajú spoločnosti;

e)

postup vydania zrevidovanej správy o overení, ak sa po tom, čo overovateľ predložil správu o overení spoločnosti, zistí chyba v správe o overení alebo v správe o emisiách.

a)

výsledky vykonaných overovacích činností;

b)

plán overovania a posúdenie rizika;

c)

dostatočné informácie na podloženie posúdenia plánu monitorovania a návrhu správy o overení vrátane odôvodnení rozhodnutí o tom, či je skreslenie informácií podstatné.

a)

konzultačné služby na vypracovanie časti procesu monitorovania a nahlasovania, ktorý je opísaný v pláne monitorovania, vrátane vypracovania metodiky monitorovania, návrhu správy o emisiách a návrhu plánu monitorovania;

b)

odbornú pomoc pri tvorbe alebo údržbe systému monitorovania a nahlasovania údajov o emisiách alebo ďalších relevantných informácií podľa nariadenia (EÚ) 2015/757.

a)

sú spôsobilí na posudzovanie plánov monitorovania a overovanie správ o emisiách v súlade s týmto nariadením;

b)

skutočne posudzujú plány monitorovania a overujú správy o emisiách v súlade s týmto nariadením;

c)

spĺňajú požiadavky na overovateľov uvedené v článkoch 22 až 30 vrátane požiadaviek týkajúcich sa nestrannosti a nezávislosti.

a)

postupoch a procesoch uvedených v článku 27 ods. 1 a systéme riadenia kvality uvedenom v článku 27 ods. 3;

b)

kritériách spôsobilosti uvedených v článku 22 ods. 2 písm. a) a b), výsledkoch procesu zabezpečovania kontinuálnej spôsobilosti uvedeného v danom článku a ďalšej relevantnej dokumentácii o spôsobilosti všetkých pracovníkov vykonávajúcich overovacie činnosti, ako sa uvádza v článkoch 24 a 25;

c)

procese na zabezpečenie neustálej nestrannosti a nezávislosti, ako sa uvádza v článku 30 ods. 6;

d)

technických expertoch a hlavných pracovníkoch vykonávajúcich posudzovanie plánov monitorovania a overovanie správ o emisiách;

e)

postupoch a procesoch na zabezpečenie primeraného overovania vrátane postupov a procesov týkajúcich sa internej dokumentácie o overení uvedenej v článku 28;

f)

relevantných záznamoch podľa článku 29;

g)

ďalších aspektoch, ktoré vnútroštátny akreditačný orgán považuje za relevantné.

a)

preskúma všetky dôležité dokumenty a záznamy predložené žiadateľom podľa článku 35;

b)

vykoná návštevu na mieste s cieľom preskúmať reprezentatívnu vzorku internej dokumentácie o overení a posúdiť vykonávanie systému riadenia kvality žiadateľa a postupov alebo procesov overovacích činností uvedených v článku 27;

c)

sleduje výkon a spôsobilosť reprezentatívneho počtu pracovníkov žiadateľa vykonávajúcich posudzovanie plánov monitorovania a overovanie správ o emisiách, aby sa zabezpečilo, že vykonávajú tieto činnosti v súlade s týmto nariadením.

a)

návšteva na mieste podľa článku 36 ods. 1 písm. b);

b)

sledovanie výkonnosti a spôsobilosti reprezentatívneho počtu pracovníkov overovateľa v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. c).

a)

nespĺňa požiadavky týkajúce sa spôsobilosti podľa článku 22, postupov overovacích činností podľa článku 27, internej dokumentácie o overení podľa článku 28 alebo nestrannosti a nezávislosti podľa článku 30;

b)

porušil akékoľvek ďalšie konkrétne podmienky stanovené vnútroštátnym akreditačným orgánom.

a)

overovateľ neodstráni nedostatky, ktoré viedli k rozhodnutiu o pozastavení osvedčenia o akreditácii;

b)

bol člen vrcholového manažmentu overovateľa uznaný vinným za podvod;

c)

overovateľ úmyselne poskytol nepravdivé informácie.

a)

znalosť nariadenia (EÚ) 2015/757, tohto nariadenia a ďalších relevantných právnych predpisov uvedených v článku 24 ods. 2 písm. a);

b)

znalosť charakteristík rôznych druhov plavidiel a monitorovania a nahlasovania emisií CO2, spotreby paliva a ďalších dôležitých informácií podľa nariadenia (EÚ) 2015/757.

a)

spĺňa požiadavky harmonizovanej normy uvedenej v článku 33;

b)

má znalosti z oblasti auditu údajov a informácií podľa článku 24 ods. 2 písm. b), získané v priebehu odborného vzdelávania, alebo má prístup k osobe, ktorá má znalosti a skúsenosti v oblasti takýchto údajov a informácií.

a)

názov, číslo akreditácie a adresu jednotlivých overovateľov akreditovaných daným vnútroštátnym akreditačným orgánom;

b)

v prípade potreby členské štáty, v ktorých jednotliví overovatelia vykonávajú overovanie;

c)

dátum udelenia akreditácie a dátum uplynutia jej platnosti;

d)

informácie o administratívnych opatreniach uložených overovateľovi.

26.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 320/25

(1)

V súlade s článkom 169 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (2) sa neviazané rozpočtové prostriedky na akcie financované z Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalej len „EPZF“), ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, môžu preniesť do nasledujúceho rozpočtového roka. Takýto prenos sa obmedzuje na 2 % pôvodných rozpočtových prostriedkov a na sumu úpravy priamych platieb, ako sa uvádza v článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (3), ktorá sa uplatňovala počas predchádzajúceho rozpočtového roka. To môže viesť k dodatočnej platbe konečným prijímateľom, na ktorých sa vzťahovala táto úprava.

(2)

V súlade s článkom 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 odchylne od článku 169 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 musia členské štáty uhradiť prenesené rozpočtové prostriedky, ktoré sa uvádzajú v článku 169 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, konečným prijímateľom, na ktorých sa v rozpočtovom roku, do ktorého sa rozpočtové prostriedky prenášajú, vzťahuje úroveň úpravy. Táto úhrada sa vzťahuje len na konečných prijímateľov v tých členských štátoch, kde sa v predchádzajúcom rozpočtovom roku uplatňovala finančná disciplína (4).

(3)

Pri stanovovaní sumy prenesených rozpočtových prostriedkov, ktorá sa má uhradiť, sa má v súlade s článkom 26 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 zohľadniť rezervná suma na krízy v poľnohospodárskom sektore uvedená v článku 25 daného nariadenia, ktorá sa neposkytli na krízové opatrenia do konca rozpočtového roka.

(4)

V súlade s článkom 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1146 (5) sa na priame platby vzťahujúce sa na kalendárny rok 2015 uplatňuje finančná disciplína, aby sa vytvorila rezervná suma na krízy vo výške 441,6 milióna EUR. V rozpočtovom roku 2016 nebola rezervná suma na krízy použitá.

(5)

Na základe vyhlásenia o výdavkoch členských štátov za obdobie od 16. októbra 2015 do 15. októbra 2016 predstavuje zníženie v rámci finančnej disciplíny, ktoré členské štáty v rozpočtovom roku 2016 skutočne uplatňovali, 435 miliónov EUR.

(6)

Preto sa na základe rozhodnutia Komisie v súlade s článkom 169 ods. 3 piatym pododsekom nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 do rozpočtového roku 2017 môžu preniesť nepoužité rozpočtové prostriedky zodpovedajúce sume finančnej disciplíny vo výške 435 miliónov EUR uplatnenej v rozpočtovom roku 2016, ktorá nepresahuje 2 % pôvodných rozpočtových prostriedkov.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby úhrada uvedených rozpočtových prostriedkov konečným prijímateľom ostala primeraná sume úpravy finančnej disciplíny, je vhodné, aby Komisia určila sumy dostupné členským štátom na úhradu.

(8)

S cieľom zabrániť tomu, aby členské štáty boli nútené urobiť dodatočnú platbu na uvedenú úhradu, sa toto nariadenie musí uplatňovať od 1. decembra 2016. V dôsledku toho sú sumy stanovené v tomto nariadení konečné a uplatňujú sa bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie znížení v súlade s článkom 41 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, a bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné opravy, ktoré sa berú do úvahy v rozhodnutí o mesačných platbách týkajúcich sa výdavkov uskutočnených platobnými agentúrami členských štátov za október 2016 v súlade s článkom 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ako aj všetky zrážky a dodatočné platby, ktoré sa majú vykonať v súlade s článkom 18 ods. 4 uvedeného nariadenia, alebo akékoľvek rozhodnutia, ktoré sa prijmú v rámci postupu schválenia účtovných závierok.

(9)

V súlade s článkom 169 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa neviazané rozpočtové prostriedky môžu preniesť iba do nasledujúceho rozpočtového roku. Je preto vhodné, aby Komisia určila dátumy oprávnenosti výdavkov členských štátov na úhradu v súlade s článkom 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, a to so zreteľom na poľnohospodársky rozpočtový rok, ako sa vymedzuje v článku 39 uvedeného nariadenia.

(10)

S cieľom zohľadniť krátke časové obdobie medzi oznámením čerpania rozpočtových prostriedkov z EPZF na rok 2016 členskými štátmi v rámci spoločného riadenia v období od 16. októbra 2015 do 15. októbra 2016 a potrebou uplatňovať toto nariadenie od 1. decembra 2016 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

26.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 320/29

(1)

V článku 17 nariadenia (ES) č. 470/2009 sa vyžaduje, aby sa nariadením určil maximálny limit rezíduí (ďalej len „MRL“) farmakologicky účinných látok určených na použitie vo veterinárnych liekoch pre zvieratá určené na výrobu potravín alebo v biocídnych výrobkoch používaných pri chove zvierat v Únii.

(2)

V tabuľke 1 prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 37/2010 (2) sú uvedené farmakologicky účinné látky a ich klasifikácia z hľadiska MRL v potravinách živočíšneho pôvodu.

(3)

Aluminium salicylát základný je už v tejto tabuľke uvedený ako látka, ktorá je povolená na lokálne použitie v prípade všetkých druhov zvierat určených na produkciu potravín s výnimkou hovädzieho dobytka, kôz, koňovitých, králikov a rýb. Aluminium salicylát základný je takisto povolenou látkou v prípade hovädzieho dobytka, kôz, koňovitých a králikov podľa predbežného MRL stanoveného pre túto látku, ktorého platnosť sa skončí 31. decembra 2016.

(4)

Európskej agentúre pre lieky (ďalej len „EMA“) bola predložená žiadosť o úpravu existujúceho zápisu pre aluminium salicylát základný s cieľom odstrániť dočasný status MRL v prípade hovädzieho dobytka, kôz, koňovitých a králikov.

(5)

EMA na základe stanoviska Výboru pre lieky na veterinárne použitie odporučila odstrániť dočasný status MRL pre aluminium salicylát základný v prípade hovädzieho dobytka, kôz, koňovitých a králikov.

(6)

Nariadenie (EÚ) č. 37/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre veterinárne lieky,

26.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 320/32

(1)

V tabuľke I prílohy IIB k nariadeniu (EÚ) 2016/72 sa stanovuje maximálny počet dní, počas ktorých sa plavidlá Únie s celkovou dĺžkou najmenej 10 metrov, ktoré majú na palube alebo nasadzujú vlečné siete, dánske záťahové siete a podobný výstroj s veľkosťou ôk najmenej 32 mm, žiabrovky s veľkosťou ôk najmenej 60 mm alebo lovné šnúry na lov pri dne, môžu nachádzať v divíziách ICES VIIIc a IXa okrem Cádizského zálivu v období od 1. februára 2016 do 31. januára 2017.

(2)

V súlade s bodom 8.5 prílohy IIB k nariadeniu (EÚ) 2016/72 môže Komisia na základe trvalého ukončenia rybolovných činností, ktoré sa vykonávali od 1. februára 2015 do 31. januára 2016, a pri splnení podmienok stanovených v bode 8.5 prílohy IIB k nariadeniu (EÚ) 2016/72 prideliť členským štátom dodatočný počet dní na mori, počas ktorých sa môže plavidlo oprávnené jeho vlajkovým členským štátom nachádzať v danej oblasti a mať na palube regulovaný výstroj.

(3)

V súlade s bodom 8.4 prílohy IIB k nariadeniu (EÚ) 2016/72 Španielsko predložilo 27. mája 2016 spolu s podpornými informáciami žiadosť o dodatočný počet dní na mori na základe trvalého ukončenia rybolovných činností. Španielsko potvrdilo 6. júna 2016, že 14 plavidiel ukončilo rybolovné činnosti, ktoré vykonávali od 1. februára 2015 do 31. januára 2016.

(4)

Na základe údajov predložených Komisii a so zreteľom na metódu výpočtu stanovenú v bode 8.2 prílohy IIB k nariadeniu (EÚ) 2016/72 by sa malo Španielsku prideliť na obdobie od 1. februára 2016 do 31. januára 2017 deväť dodatočných dní na mori pre plavidlá uvedené v bode 1 danej prílohy.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,

26.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 320/34

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

26.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 320/36

(1)

Činnosti Únie v odvetví námornej dopravy by mali byť zamerané na zvyšovanie námornej bezpečnosti a na ochranu morského prostredia.

(2)

Výbor Medzinárodnej námornej organizácie (ďalej len „IMO“) pre ochranu morského prostredia (ďalej len „MEPC“) sa na svojom 69. zasadnutí dohodol na zavedení povinného systému zberu údajov o spotrebe paliva, ako aj na nevyhnutných zmenách kapitoly 4 prílohy VI k Medzinárodnému dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (ďalej len „príloha VI k dohovoru MARPOL“). Očakáva sa, že MEPC prijme uvedené zmeny na svojom 70. zasadnutí, ktoré sa má uskutočniť v októbri 2016.

(3)

Výbor IMO pre námornú bezpečnosť (ďalej len „MSC“) na svojom 95. a 96. zasadnutí schválil zmeny predpisov II-1, predpisov III/1.4, III/30 a III/37, predpisov II-2/1 a II-2/10 a predpisu II-1/3-12 Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS), Medzinárodného dohovoru a kódexu o normách výcviku, kvalifikácie a strážnej služby námorníkov (ďalej len „dohovor a kódex STCW“), Medzinárodného kódexu pre požiarne bezpečnostné systémy (ďalej len „kódex FSS“) a Kódexu programu rozšírených prehliadok z roku 2011 (ďalej len „kódex ESP z roku 2011“). Očakáva sa, že MSC prijme tieto zmeny na svojom 97. zasadnutí, ktoré sa má uskutočniť v novembri 2016.

(4)

Zmenami v kapitole 4 prílohy VI k dohovoru MARPOL sa zavádza povinný globálny systém zberu údajov, do ktorého budú určité lode každoročne nahlasovať a ukladať údaje, ako aj postupy overovania nahlásených údajov, vyhlásenia o zhode, postupy v prípade prevodu vlastníckych práv, zasielanie údajov IMO, anonymizácia údajov a prístup k nim a takisto postupy potvrdzovania zhody pri lodiach plaviacich sa pod vlajkami nezmluvných strán prílohy VI k dohovoru MARPOL. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 (1) sa stanovuje systém EÚ na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií CO2 a energetickej efektívnosti lodnej dopravy. Od 1. januára 2018 sa uplatňuje na všetky lode s hrubou priestornosťou nad 5 000 ton prichádzajúce do prístavov, nachádzajúce sa v prístavoch alebo odchádzajúce z prístavov, ktoré podliehajú právomoci členského štátu, a to bez ohľadu na to, kde sú registrované.

(5)

V článku 22 nariadenia (EÚ) 2015/757 je uvedená doložka o preskúmaní v prípade dosiahnutia medzinárodnej dohody v tejto oblasti. Prijatím zmien kapitoly 4 prílohy VI k dohovoru MARPOL sa začne takýto proces preskúmania, ktorý môže viesť k návrhu na zmenu nariadenia (EÚ) 2015/757 s cieľom zabezpečiť v náležitom rozsahu súlad s globálnym systémom zberu údajov dohodnutým v rámci IMO.

(6)

Zmenami predpisov II-1/1, II-1/2, II-1/3, II-1/4, II-1/5, II-1/6, II-1/7, II-1/8-1, II-1/9, II-1/10, II-1/12, II-1/13, II-1/15 – 17, II-1/19, II-1/21 – 22 a II-1/35 sa zavádzajú zmeny v texte a s tým súvisiace zmeny, ako aj zmeny, ktoré sa týkajú požiadaviek na rozdelenie lode a jej stabilitu pri havárii, na zlepšenie schopnosti osobných lodí udržať sa po havárii na hladine. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/45/ES (2) sa uplatňuje na osobné lode a vysokorýchlostné osobné plavidlá používané vo vnútroštátnej plavbe. V článku 6 ods. 2 písm. a) bod i) uvedenej smernice sa stanovuje, že nové osobné lode triedy A musia byť úplne v súlade s požiadavkami dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien.

(7)

Zmeny predpisu SOLAS II-1/1.2, nový predpis SOLAS II-1/19-1, ako aj zmeny predpisov SOLAS III/1.4, III/30 a III/37, pokiaľ ide o bezpečnostné nácviky v prípade havárie, sú súčasťou komplexného prístupu na zlepšenie schopnosti lodí udržať sa po zaplavení na hladine, ktorého cieľom je zvýšiť bezpečnosť nových a existujúcich osobných lodí. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/106/ES (3), a najmä v predpise V/2 kapitoly V prílohy I, sú uvedené minimálne záväzné požiadavky na prípravu a kvalifikáciu kapitánov lode, dôstojníkov, členov posádky a iného personálu na osobných lodiach. Dohovor STCW, ktorý bol začlenený do právnych predpisov Únie smernicou 2008/106/ES, obsahuje požiadavky na výcvik zameraný na stabilitu lodí v príslušných tabuľkách spôsobilostí kódexu STCW.

(8)

Zmeny predpisov SOLAS II-2/1 a II-2/10 stanovia, že v kotolniach s kotlami do domácností s výkonom menším ako 175 kW ani s kotlami chránenými pevnými lokálnymi hasiacimi systémami na vodnom základe sa už nebudú vyžadovať penové hasiace prístroje s objemom najmenej 135 litrov. V článku 6 ods. 2 písm. a) bode i) smernice 2009/45/ES sa stanovuje, že nové osobné lode triedy A musia byť úplne v súlade s požiadavkami dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien. Predpisy SOLAS II-2/1 a II-2/10 sa navyše uplatňujú aj na nové osobné lode triedy B, C a D a existujúce lode triedy B v súlade s kapitolou II-2 časťou A bodom 6.7 prílohy I („Hasiace zariadenia v strojovniach“) smernice 2009/45/ES, v ktorom sa uvádza, že strojovne a kotolne by mali byť vybavené prenosnými systémami.

(9)

Zmenami predpisu SOLAS II-1/3-12 sa vyplní medzera v súčasnom predpise, pokiaľ ide o uplatňovanie Kódexu o úrovni hluku na palubách lodí v prípade lodí, ktorých stavba bola objednaná pred 1. júlom 2014 a ktorých kýl bol založený 1. januára 2015 alebo po tomto dátume alebo ktoré sa nachádzali v tom čase v podobnej etape konštrukcie a ktoré neboli dodané pred 1. júlom 2018. V článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/10/ES (4) sú stanovené minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov, ako aj limitné a akčné hodnoty vystavenia. Okrem toho sa článkom 6 ods. 2 písm. a) bodom i) smernice 2009/45/ES, ako príslušného sekundárneho právneho predpisu, rozširuje uplatňovanie dohovoru SOLAS z roku 1974, v znení zmien, aj na nové lode triedy A a v predpise 15 časti C prílohy I k uvedenej smernici sú stanovené opatrenia na zníženie hluku v strojovniach na nových lodiach tried B, C a D.

(10)

Zmenami dohovoru a kódexu STCW týkajúcimi sa osobitného výcviku posádok osobných lodí a zmenami častí A a B kódexu STCW sa budú riešiť nové výzvy, ktoré so sebou prináša zväčšovanie veľkosti moderných výletných lodí a veľký počet cestujúcich na palube a ktoré pozostávajú zo štyroch rôznych úrovní výcviku a oboznamovania: oboznamovanie s núdzovými situáciami na osobnej lodi, výcvik zvládania davu na osobnej lodi, výcvik krízového riadenia a ľudského správania na osobnej lodi a výcvik pre osobné lode ro-ro. V smernici 2008/106/ES, a najmä v kapitole V predpise V/2 prílohy I, sú uvedené minimálne záväzné požiadavky na prípravu a kvalifikáciu kapitánov lode, dôstojníkov, členov posádky a iného personálu na osobných lodiach.

(11)

Zmenami v kapitole 13 kódexu FSS sa objasní, že výpočty rozmeru únikových ciest, ktoré sa robia na základe očakávaného celkového počtu osôb unikajúcich schodiskom a dverami, chodbami a podestami, sa majú robiť osobitne pre dva odlišné prípady obsadenia uvedených priestorov. V článku 6 ods. 2 písm. a) bode i) smernice 2009/45/ES sa stanovuje, že nové osobné lode triedy A musia byť úplne v súlade s požiadavkami dohovoru SOLAS 1974 v znení zmien. Podľa kapitoly II-2 časti A prílohy I k smernici 2009/45/ES sa navyše kódex FSS prijatý uznesením MSC.98(73) má uplatňovať aj na lode triedy B, C a D postavené 1. januára 2003 alebo neskôr.

(12)

V rozsahu, v ktorom zmeny predpisov SOLAS II-1/1, II-1/2, II-1/3, II-1/4, II-1/5, II-1/6, II-1/7, II-1/8-1, II-1/9, II-1/10, II-1/12, II-1/13, II-1/15 – 17, II-1/19, II-1/21 – 22 a II-1/35 predpisov SOLAS II-2/1 a II-2/10 a kapitoly 13 kódexu FSS môžu ovplyvniť ustanovenia smernice 2009/45/ES, pokiaľ ide o osobné lode a vysokorýchlostné osobné plavidlá používané vo vnútroštátnej lodnej doprave, patria uvedené zmeny do výlučnej právomoci Únie.

(13)

Zmenami kódexu ESP z roku 2011 sa zabezpečí súlad s aktualizovanými jednotnými požiadavkami Medzinárodného združenia klasifikačných spoločností série Z10 (IACS UR Z10), ktoré sa týkajú požiadaviek na prehliadky a kvalifikáciu. Podľa článkov 5 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 530/2012 (5) sa schéma posudzovania stavu (CAS) IMO musí povinne uplatňovať na ropné tankery s jednoduchým trupom staršie než 15 rokov. V programe rozšírených inšpekcií v rámci prehliadok lodí na hromadný náklad a ropných tankerov alebo v programe rozšírených prehliadok (ESP) sa podrobne uvádza spôsob vykonávania týchto dôslednejších posúdení. Keďže schéma CAS používa ESP ako nástroj na dosiahnutie svojho cieľa, všetky zmeny inšpekcií ESP sú automaticky uplatniteľné prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 530/2012.

(14)

Únia nie je členom organizácie IMO ani zmluvnou stranou príslušných dohovorov a kódexov. Preto je nevyhnutné, aby Rada poverila členské štáty, aby vyjadrili pozíciu Únie a vyjadrili súhlas s tým, že budú týmito zmenami viazané v rozsahu, v ktorom tieto zmeny patria do výlučnej právomoci Únie,

a)

zmien predpisov SOLAS II-1/1, II-1/2, II-1/3, II-1/4, II-1/5, II-1/6, II-1/7, II-1/8-1, II-1/9, II-1/10, II-1/12, II-1/13, II-1/15 – 17, II-1/19, II-1/21 – 22 a II-1/35 uvedených v prílohe 1 k obežníku IMO č. 3644 z 20. mája 2016;

b)

zmien predpisu SOLAS II-1/1.2, nového predpisu II-1/19-1 a zmien predpisov SOLAS III/1.4, III/30 a III/37, uvedených v prílohe 1 k obežníku IMO č. 3644 z 20. mája 2016;

c)

zmien predpisov SOLAS II-2/1 a II-2/10, uvedených v prílohe 1 k obežníku IMO č. 3644 z 20. mája 2016;

d)

zmien predpisu SOLAS II-1/3-12, uvedených v prílohe 1 k obežníku IMO č. 3644 z 20. mája 2016;

e)

zmien dohovoru a kódexu STCW, pokiaľ ide o osobitný výcvik posádok osobných lodí, a zmien v častiach A a B kódexu STCW, uvedených v prílohách 8, 9 a 10 k dokumentu IMO MSC 96/25/Add.1;

f)

zmien kapitoly 13 kódexu FSS, uvedených v prílohe 2 k obežníku IMO č. 3644 z 20. mája 2016;

g)

zmien kódexu ESP z roku 2011, uvedených v prílohe 4 k obežníku IMO č. 3644 z 20. mája 2016.

26.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 320/40

(1)

V roku 2010 Komisiu občania informovali, že Holandsko zaviedlo podporné opatrenia pre profesionálny futbalový klub NEC v Nijmegen. Sťažnosť bola zaevidovaná pod číslami SA.31616 a SA.31767. V rokoch 2010 a 2011 Komisia taktiež prijala sťažnosť týkajúcu sa opatrení v prospech iných profesionálnych futbalových klubov v Holandsku, konkrétne MVV v Maastrichte, Willem II v Tilburgu, FC Den Bosch v 's-Hertogenbosch a PSV v Eindhovene. Listom zo dňa 2. septembra 2011 poskytlo Holandsko Komisii ďalšie informácie o opatreniach týkajúcich sa klubu klub NEC.

(2)

Listom zo dňa 6. marca 2013 Komisia informovala Holandsko, že sa rozhodla začať konanie v zmysle článku 108 ods. 2 zmluvy pokiaľ ide o opatrenia v prospech klubov Willem II, klub NEC, MVV, PSV a FC Den Bosch.

(3)

Rozhodnutie komisie o začatí konania (ďalej len: „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej Únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby k uvedeným opatreniam predložili svoje pripomienky.

(4)

Holandsko predložilo pripomienky v rámci postupu týkajúceho sa opatrení v prospech klubu NEC listom zo dňa 6. júna 2013, ktorý zahŕňal pripomienky obce Nijmegen (ďalej len: „obec“) ako zainteresovanej strany. Stretnutia s Holandskom, ktoré sa uskutočnilo 27. februára 2015, sa zúčastnila aj obec. Bližšie informácie boli od Holandska prijaté 10. apríla 2015, 11. mája 2015, 13. mája 2015 a 16. júla 2015. Komisia nedostala žiadne pripomienky od iných zainteresovaných strán.

(5)

V nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania a po dohode s Holandskom sa vyšetrovania pre rôzne kluby realizovali oddelene. Vyšetrovanie týkajúce sa klubu NEC je zaregistrované pod číslom SA.41617.

(6)

Národná futbalová federácia Koninklijke Nederlandse Voetbal Bond (ďalej len: „KNVB“) je zastrešujúca organizácia pre profesionálne i amatérske futbalové súťaže. Profesionálny futbal v Holandsku sa organizuje v dvojstupňovom systéme. V sezóne 2014/2015 pozostával z 38 klubov, z čoho 18 hralo v prvej lige (eredivisie) a 20 v nižšej lige (eerste divisie).

(7)

Klub Nijmegen Eendracht Combinatie (ďalej len: „NEC“) vznikol v roku 1900 a svoje domáce zápasy hrá v Nijmegene. Právna štruktúra klubu NEC je nasledovná: spoločnosti Nijmegen Eendracht Combinatie B.V, Exploitatie-Maatschappij De Goffert B.V. a N.E.C. horeca B.V. sú vo vlastníctve nadácie Stichting Administratiekantoor N.E.C.. Príjemcom opatrenia je spoločnosť Exploitatie-Maatschappij De Goffert B.V.. Podľa informácií predložených Holandskom je klub NEC stredne veľký podnik s 62,3 zamestnancami na plný úväzok v roku 2015 (69,5 zamestnancov na plný úväzok v roku 2010). V období, ktoré podlieha tomuto vyšetrovaniu hral klub NEC v prvej lige. Na európskom turnaji (pohár UEFA) hral naposledy v sezóne 2008/2009.

(8)

Od roku 2003 je klub NEC hlavným, nie však jediným, užívateľom multifunkčného štadióna Goffert nachádzajúceho sa vo veľkom parku Goffert v Nijmegen. Vedľa štadióna obec, s podporou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), v parku Goffert postavila v roku 2003 multifunkčný športový komplex De Eendracht. Komplex De Eendracht si prenajíma klub NEC a taktiež ho využívajú iní na tréningové účely.

(9)

Vzťahy medzi obcou a klubom NEC vo vzťahu k De Eendracht sú stanovené v dvoch zmluvách z roku 2003: účelovej dohode na rozvoj oblasti, v ktorej sa nachádza De Eendracht v kontexte širšej športovej politiky obce, ako aj nájomnej zmluvy pre De Eendracht.

(10)

V roku 2008 a 2009 napísal klub NEC so zreteľom na doložky v zmluvách obecnému úradu, podľa ktorých má nárok na získanie De Eendracht od obce. Označené ako „predkupné právo“, klub NEC napísal, že mal zámer, aby získal „opstalrecht“ alebo vlastnícke právo (3) na komplex. Vo svojom prvom liste klub NEC navrhoval vzdať sa svojho predkupného práva výmenou za kompenzáciu v sume 2,3 milióna EUR, ktorá bola vypočítaná na základe odhadovanej účtovnej hodnoty a reálnej hodnoty komplexu podľa externého posudku. Podľa názoru klubu NEC rozdiel medzi týmito dvoma hodnotami zodpovedá úžitku, ktorý získa, ak uplatní svoje predkupné právo. V druhom liste klub NEC informuje obec, že si želá uplatniť svoje predkupné právo.

(11)

V roku 2010 prijala obec v tejto veci právne stanoviská od dvoch právnických kancelárií: prvé v januári 2010, druhé v septembri 2010. Prvé stanovisko zaznamenalo klauzulu v nájomnej zmluve, podľa ktorej sa zmluva vzťahuje na obdobie, kým nájomca (klub NEC) získa De Eendracht a uvádza, že bolo zámerom obce a klubu NEC, aby komplex nadobudol klub NEC, pokiaľ zo strany ERDF nebudú žiadne námietky. Usudzuje, že klub NEC má záväzné právo uplatniť nárok na nákup. Druhé stanovisko si na naliehanie vyžiadalo zastupiteľstvo obce vo vzťahu k údajnej solídnosti nároku klubu NEC. Toto stanovisko usudzuje, že obec bola povinná len rokovať s klubom NEC za predpokladu, že predmetná klauzula nestanovuje cenu alebo cenový mechanizmus.

(12)

Obec súhlasila s odkúpením nároku za 2,2 milióna EUR v septembri 2010. Holandsko neupozornilo na svoj úmysel, v súlade s článkom 108 ods. 3 zmluvy, odškodniť klub NEC za odstúpenie od predkupného práva. Vo vzťahu k tejto transakcii sa začalo formálne vyšetrovanie, ktoré je predmetom tohto rozhodnutia.

(13)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia zastáva názor, že podporné opatrenia adresované profesionálnym futbalovým klubom by mohli narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia navyše dospela k predbežnému záveru, že obec poskytla klubu NEC selektívnu výhodu s využitím štátnych zdrojov, a teda poskytla futbalovému klubu podporu.

(14)

Po prvé, s ohľadom na existenciu predkupného práva, Komisia dospela k záveru, že s prihliadnutím výhradne na prvé právne stanovisko a bez ohľadu na viac vypracované druhé stanovisko, Holandsko nepreukázalo, že klub NEC mal predkupné právo za cenu, ktorá nebola stanovená v zmluve, ani nebola dohodnutá.

(15)

Po druhé, pokiaľ ide o zhodu trhovej ceny zaplatenej výmenou za odstúpenie od údajného predkupného práva, Komisia zopakovala, že usmernenia obsiahnuté v oznámení Komisie o podporných prvkoch pri predaji pozemkov orgánmi verejnej správy (4) (ďalej len: „oznámenie o predaji pozemkov“), ktoré boli vyvolané Holandskom sa „týkajú iba predaja verejne vlastnených pozemkov a budov. Netýkajú sa verejného nadobúdania pozemkov a budov alebo prenájmu alebo árendy pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi. Takéto transakcie tiež môžu zahŕňať prvky štátnej podpory.“ Okrem toho Komisia uviedla, že subjekty v trhovej ekonomike by pravdepodobne prihliadali na pravdepodobnosť, že nájomca uplatní svoje predkupné právo za predpokladu, že také právo existuje. Okrem iného by prihliadali na finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii.

(16)

Po tretie Komisia uviedla, že v čase, keď bola poskytnutá podpora, bol klub NEC vo vážnych finančných ťažkostiach, ktoré by mohli ohroziť jeho budúcnosť profesionálneho futbalového klubu. KNVB sa pri overovaní obchodného plánu klubu NEC na rok 2010/2011 klubu NEC spýtala na externú záruku 1 967 000 EUR v júli 2010, bez ktorých by klubu NEC hrozila strata licencie. Táto záruka (ktorá, podľa informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, bola poskytnutá prostredníctvom súkromnej obchodnej spoločnosti, a preto nie je zo štátnych prostriedkov) bola potrebná nad rámec 2,2 miliónov EUR, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie. Samotný klub NEC v júni 2010 uviedol, že jeho finančná situácia je znepokojujúca, s negatívnym vlastným kapitálom, negatívnym prevádzkovým výsledkom v 2009/2010 a zlou likviditou. Klub NEC prestal v septembri 2009 platiť nájom.

(17)

S cieľom posúdenia zlučiteľnosti podpory s usmerneniami štátnej podpory na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (5) (ďalej len: „usmernenia“) si Komisia vyžiadala informácie o splnení všetkých požiadaviek uvedených v týchto usmerneniach.

(18)

Komisia nebola spôsobilá overiť, či sú splnené podmienky stanovené v bodoch 34-37 usmernení týkajúcich sa povahy a plnenia plánu reštrukturalizácie. Komisia taktiež nebola spôsobilá overiť, či boli prijaté primerané kompenzačné opatrenia v zmysle bodov 38-42. Ďalej bolo potrebné preukázať, že podpora bola obmedzená na nevyhnutné minimum, že príjemca podpory do svojej reštrukturalizácie zaplatil primeraný vlastný príspevok, že Holandsko poskytne monitorovacie správy a že sa bude rešpektovať zásada „raz a dosť“.

(19)

Holandsko nesúhlasí s tým, že obsahom opatrenia je štátna podpora.

(20)

V tomto ohľade Holandsko v prvom rade zdôrazňuje dôležitý kontext transakcie. Podľa Holandska rozhodnutie o začatí konania obsahovalo v tomto ohľade niekoľko faktických chýb. V rozpore s tým, čo bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania, mal štadión Goffert multifunkčný charakter aj pred rokom 2003. Využitie De Eendracht (a štadióna Goffert) aj na nešportové účely považuje obec za dôležitý kontextový faktor.

(21)

Najmä Holandsko zdôrazňuje záujem obce o vývoj parku pre vrcholový šport a inovácie (ďalej len: „TIP“) (6), ktorý by integroval existujúci štadión Goffert a De Eendracht. Prípravy na vývoj TIP začali už pred tým, ako klub NEC informoval obec, že chce uplatniť svoje predkupné právo. Komplex De Eendracht hral dôležitú úlohu v plánoch týkajúcich sa TIP, ktoré zastrešovala obec. Holandsko zdôrazňuje, že prípravy na TIP pokračovali až do obdobia po transakcii, ktorá sa uskutočnila v septembri 2010. Až v marci 2012 sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo zastaviť prípravy na TIP. Podľa Holandska by Komisia mala výslovne zohľadniť zásadný význam pre obec v danom čase s cieľom zachovať plné vlastníctvo objektu De Eendracht (vrátane oboch pozemkov a budov na nich) pre umožnenie vývoja TIP.

(22)

V tomto ohľade Holandsko odkazuje na správu o očakávaných hospodárskych dopadoch TIP uverejnených konzultantmi pre európske a regionálne záležitosti v apríli 2009. Podľa tejto správy sa očakávalo, že TIP bude mať pozitívny dopad na ekonomiku obce, vrátane nárastu zamestnanosti a spotreby, ale aj rôzne nepriame pozitívne hospodárske efekty v oblastiach rozvoja vedomostí, inovácií, školstva a celkovej úrovne aktivít. Správa „Dopad a príležitosti TIP Nijmegen“ vypracovaná obcou a spoločnosťou Buck Consultants konkrétne poukazuje na príkladnú funkciu De Eendracht vo vývoji TIP.

(23)

Po druhé, Holandsko zdôrazňuje solídnosť nároku klubu NEC. Objasnilo pozadie, ktoré viedlo k založeniu predkupného práva. Obec zdôraznila, že je to spojené s momentom, keď sa klub NEC vzdal svojho vlastníckeho práva na vtedy existujúci amatérsky komplex za účelom umožniť obci nahradiť tento komplex realizáciou nového komplexu De Eendracht. V roku 2000 bolo vlastnícke právo existujúceho amatérskeho komplexu v rukách klubu NEC, pričom obec bola vlastníkom pôdy pod ním. Vzhľadom na to, že komplex už nespĺňal požiadavky KNVB, ktoré boli potrebné na pokračovanie futbalových aktivít na danom mieste, obec sa po konzultácii s klubom NEC v roku 2002 rozhodla realizovať nové multifunkčné ubytovanie, De Eendracht. De Eendracht bol realizovaný použitím verejných peňazí, čiastočne financovaný s podporou ERDF. Aby bolo možné žiadať o podporu z ERDF, výstavbu komplexu musela realizovať obec a budovu nebolo možné predať po dobu piatich rokov. Klub NEC sa preto vzdal svojho vlastníckeho práva na komplex, ale získal predkupné právo (právo vlastníkov) na nový komplex De Eendracht. Podľa Holandska bolo zámerom, že klub NEC prevezme komplex De Eendracht len čo to požiadavky ERDF povolia, aj keď v tom čase ešte nebola stanovená nadobúdacia cena.

(24)

Holandsko preto vyvrátilo, že obec brala do úvahy len jedno právne stanovisko (pozri odôvodnenie 14). Namiesto toho zdôrazňuje, že medzi obcou a klubom NEC nikdy nebol konflikt pokiaľ ide o nárok, ktorý považovali zmluvné strany za solídny. Holandsko odkazuje na článok 6:217 holandského občianskeho zákonníka, podľa ktorého jednotná zhoda medzi stranami postačuje na uzavretie dohody.

(25)

Predkupné právo sa môže odrátať od zámeru a nájomných zmlúv medzi obcou a spoločnosťou Exploitatiemaatschappij De Goffert B.V. (pozri odôvodnenie 9). Skutočnosť, že klauzuly o predkupnom práve nestanovujú cenu alebo mechanizmus ceny, nie je podľa Holandska relevantná. V rámci kúpnych zmlúv, kedy strany neurčujú cenu, článok 7:4 holandského občianskeho zákonníka stanovuje, že kupujúci musí zaplatiť „rozumnú cenu“.

(26)

Stručne povedané, obec tvrdí, že rozhodnutie nepostupovať podľa druhého právneho stanoviska bolo založené na pevných a motivovaných dôvodoch, pretože názory v druhom právnom stanovisku považuje za nesprávne. Táto domnienka sa posilnila tým, že autor prvého právneho stanoviska reagoval na druhé stanovisko a zotrval pri svojom názore. Obec poukazuje na to, že druhý názor bol zjavne politicky motivovaný, keďže ho vyžiadali opozičné strany zastupiteľstva obce. Skutočnosť, že druhý názor bol viac vypracovaný (odôvodnenie 14) nemôže viesť k nejakým záverom o platnosti argumentov v ňom obsiahnutých.

(27)

Obec navyše v tejto súvislosti poznamenáva, že dohoda medzi klubom NEC a obcou je predmetom vnútroštátneho súkromného práva a akékoľvek vyhodnotenie platnosti žiadosti klubu NEC musí vykonať holandský súdny orgán.

(28)

Po tretie, pokiaľ ide o stanovenie hodnoty predkupného práva, Holandsko taktiež poskytlo ďalšie vysvetlenia. Holandsko poukazuje na to, že existenciu výhody (a teda štátnu podporu) nemožno predpokladať len na základe toho, že sa cena stanovuje na základe rokovaní. V prípade klubu NEC sa cena predkupného práva stanovila na základe nezávislého hodnotenia, a preto je podľa holandských orgánov v súlade s trhom. V skutočnosti Holandsko argumentuje tým, že transakcia nebola selektívna a že neposkytla klubu NEC výhodu.

(29)

Holandsko odkazuje na skutočnosť, že opatrenie nie je selektívne, ak je založené na všeobecnom vnútroštátnom opatrení. Transakcia vychádza najmä z občianskeho zákonníka, ktorý má všeobecnú platnosť a vzťahuje sa na všetky podniky. Hodnota transakcie bola založená na ustanoveniach občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje zaplatenie „rozumnej ceny“. Podľa Holandska sa jednalo o tento prípad, keďže sa nezávislé hodnotenie uzavrelo v apríli 2009. Došli k záveru, že transakcia nebola selektívna.

(30)

Aj keby sa transakcia považovala za selektívnu, klub NEC by nezískal výhodu, pretože obec konala ako trhový investor a platila trhovú cenu. Holandsko zdôrazňuje rozhodovaciu prax Komisie vo veci použitia oznámenia o predaji pôdy podľa obdobia, keď sa prípady týkajú hodnotenia ostatných aktív a vlastníckych práv. Vzhľadom na to, že transakcia v tomto prípade vychádza z hodnotenia ako je uvedené v oznámení o predaji pôdy, možno ju považovať za vyhovujúcu trhovým podmienkam. Aj keby oznámenie o predaji pôdy nebolo použiteľné, transakcia by aj naďalej vyhovovala trhovým podmienkam, keďže súkromný trhový investor by stanovil hodnotu predkupného práva na základe nezávislého hodnotenia.

(31)

Obec zdôrazňuje, že medzi hodnotou transakcie a hodnotou komplexu De Eendracht existuje úzka súvislosť. Správa o nezávislom hodnotení (zo 7. apríla 2009) sa sústreďuje na dve hodnoty. Na jednej strane stanovuje predajnú cenu, ktorú by predávajúci mohol získať z predaja vlastníckeho práva (na obdobie 30 rokov) vo vzťahu ku komplexu na základe existujúcej nájomnej zmluvy medzi obcou a klubom NEC […] (*1). Na druhej strane, stanovuje predajnú cenu, ktorú by predávajúci mohol získať z predaja vlastníckeho práva vo vzťahu ku komplexu na základe existujúcich zmlúv o podnájme medzi klubom NEC a prenajímateľmi s prihliadnutím na trhový vývoj nájomného. V skutočnosti bol komplex predmetom nájomných zmlúv medzi klubom NEC a obcou a klubom NEC a tretími stranami (NEC pôsobí ako prevádzkovateľ komplexu), pozri odôvodnenie 8. Táto druhá hodnota sa stanovila na […] EUR.

(32)

Inými slovami tieto dve ocenenia vychádzajú z predpokladu, že komplex by sa predal v prenajatom stave. Holandsko tvrdí, že podľa holandskej legislatívy predajná transakcia nemení nájomnú situáciu. Nový majiteľ nehnuteľnosti nahrádza predchádzajúceho majiteľa ako prenajímateľa. Z tohto dôvodu je obvyklé stanoviť predajnú hodnotu prenajatého majetku na základe príjmov z prenájmu.

(33)

Nezávislé hodnotenia ukazujú, že obec mohla predať komplex De Eendracht tretej strane v prenajatom stave za cenu maximálne […] EUR. Podľa Holandska sa to rovná maximálnej cene, ktorú by bolo možné od klubu NEC vypýtať za komplex. Akonáhle klub NEC získa vlastnícke právo vo vzťahu ku komplexu De Eendracht, môže toto právo predať za cenu maximálne […] EUR. Podľa Holandska to znamená, že klub NEC sa vzdáva potenciálnej výhody sumy max […] 2 064 000 EUR. V priebehu rokovaní s klubom NEC sa finálna hodnota predkupného práva stanovila na […] 2 223 000 EUR. […]. Komisia pripomína, že ohodnotenie explicitne neberie do úvahy konkrétnu situáciu, t. j. ak by komplex získal klub NEC.

(34)

Holandsko poskytlo ďalšie informácie o prenájme použité v hodnotiacej správe na vysvetlenie významného rozdielu medzi obomi hodnoteniami. Holandsko poukazuje najmä na to, že na pokles ceny nájomného, ktoré stanovil klub NEC, má vplyv rad faktorov.

Na základe tohto považuje Holandsko nájomné platené klubom NEC, ktoré predstavuje základ pre prvú hodnotu vypočítanú pri zdaňovaní, za vyhovujúce trhovým podmienkam.

(35)

Okrem toho Holandsko poznamenalo, že nájomná zmluva medzi klubom NEC a obcou sa musí považovať za nájomnú zmluvu na dobu určitú a obec ju nemôže vypovedať pred koncom, čo sa zhoduje s prevodom vlastníckeho práva na klub NEC. Toto vysvetľuje, prečo sa pri zdaňovaní počíta prvá hodnota na základe pevného prenájmu, pričom druhá hodnota berie do úvahy trhový vývoj nájomného.

(36)

Holandsko zdôrazňuje, že suma 2,2 milióna EUR splatná klubu NEC za predkupné právo nebola zaplatená, ale bola použitá čiastočne na pokrytie zostávajúcich záväzkov klubu NEC a čiastočne ako preddavok za nájom (garantované nájomné). Zároveň sa predĺžila nájomná zmluva až do konca februára 2043 a nájomné sa zvýšilo […]. Za predpokladu, že pôvodné nájomné vyhovovalo trhovým podmienkam, Holandsko tvrdí, že zvýšenie nájmu stavia nové nájomné nad úroveň trhu. Alternatívne by podľa Holandska nové nájomné malo vyhovovať trhovým podmienkam.

(37)

Po štvrté, Holandsko argumentuje, že obec brala do úvahy finančnú situáciu klubu NEC v čase transakcie. V čase transakcie získala obec informácie, ktoré viedli k predpokladu, že aj napriek finančným problémom bude klub NEC schopný uplatniť svoje predkupné právo. V jednom zo svojich listov (pozri odôvodnenie 10) klub NEC výslovne informoval obec o záujme obchodného účastníka získať De Eendracht prípadne prostredníctvom klubu NEC. Preto by finančné problémy, ktorým klub NEC čelil, nemuseli nevyhnutne znamenať zákaz nákupu komplexu De Eendracht. Navyše 3. septembra 2010 obec získala informácie o tom, že klub NEC získal financie od obchodného účastníka: spoločnosť […] predkúpila časť (sezónnych) vstupeniek na sezónu 2011/2012, 2012/2013 a 2013/2014. Ide o transakciu, na ktorú sa Komisia odvoláva vo svojom rozhodnutí o začatí konania, avšak (na rozdiel od toho, čo sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania) financovanie nemalo formu záruky a zaplatená cena bola oveľa vyššia ako 1,9 milióna EUR, ako bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania (t. j. cca 4 milióny EUR) (pozri odôvodnenie 16). Tento náznak dôvery vo finančnú situáciu klubu NEC zo strany obchodného investora bol ďalším dôvodom, aby obec v tom čase prijala možnosť, že klub NEC uplatní svoje predkupné právo na De Eendracht.

(38)

Na záver, podľa Holandska obec vystupovala ako trhový investor, pričom brala do úvahy aktuálnu (vnímanú) finančnú situáciu klubu NEC.

(39)

Alternatívne Holandsko argumentuje, že aj keby toto opatrenie predstavovalo podporu, bolo by kompatibilné s vnútorným trhom. Podľa Holandska sú podmienky usmernení splnené a opatrenie ako také sa môže považovať za vyhovujúce v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy. Na podporu tohto tvrdenia poskytlo fakty.

(40)

S ohľadom na finančnú situáciu klubu NEC v čase transakcie predložilo Holandsko ďalšie dôkazy preukazujúce, že klub NEC je firma v ťažkostiach. Obec požiadala o správu o finančnej situácii a perspektíve klubu, ktorú vypracovala účtovnícka spoločnosť BDO (7) krátko po transakcii (29. októbra 2010). Vzťahuje sa na záporné výsledky spoločnosti […], záporný vlastný kapitál […] a negatívny vývoj pracovného kapitálu […]. Správa preukazuje, že ekonomické výsledky klubu NEC boli záporné a po dobu troch rokov klesali. Zatiaľ čo sa čisté výsledky podarilo klubu NEC udržať v priebehu rovnakého obdobia v čiernych číslach (v dôsledku príjmov z prevodu práv a predaja hráčov) správa jasne preukazuje klesajúcu úroveň príjmov, pričom náklady klubu NEC zostali takmer bezo zmeny. Okrem toho, vlastný kapitál bol v posledných troch rokoch záporný a solventnosť klubu NEC sa v tom istom období znížila.

(41)

S ohľadom na plán reštrukturalizácie, pripravil klub NEC plán zlepšovania („Plan van Aanpak“) (8) na prekonanie svojich finančných problémov. Tento plán bol predložený KNVB v auguste 2010. Zahŕňa opis okolností finančnej situácie, porovnanie kritérií s podobnými futbalovými klubmi a plánované opatrenia na dosiahnutie stavu Kategórie 2 (t. j. že finančná situácia klubu je „postačujúca“, pozri aj odôvodnenie 75).

(42)

Pokiaľ ide o kompenzačné opatrenia, Holandsko konštatuje, že ak existuje podpora, je obmedzená, a pokiaľ ide o veľkosť a negatívne účinky na súťaž, sú relatívne malé. Avšak niekoľko kompenzačných opatrení bolo do plánu reštrukturalizácie KNVB zahrnutých.

(43)

Navyše akákoľvek podpora bola obmedzená na nevyhnutné množstvo. V tomto ohľade je dôležitý vlastný príspevok do reštrukturalizácie, ktorý bol vykonaný prostredníctvom opatrenia uvádzaného v odôvodneniach 16 a 37, pričom zmena v podmienkach splácania úveru viedla k zníženiu fixných nákladov na splácanie o 250 000 EUR ročne.

(44)

S ohľadom na monitorovanie sa Holandsko zaviazalo predložiť Komisii požadované správy.

(45)

V závere Holandsko potvrdzuje, že neboli ani nebudú uplatnené žiadne ďalšie podporné opatrenia.

(46)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy štátnu podporu poskytuje členský štát alebo sa poskytuje zo štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne a na to, aby bolo opatrenie označené ako štátna podpora, musia byť splnené všetky podmienky.

(47)

Nadobudnutie údajného práva klubu NEC na nákup De Eendracht obcou v hodnote 2,2 milióna EUR bolo financované zo štátnych zdrojov za predpokladu, že peniaze na predmetnú transakciu vybavila obec. Toto Holandsko nespochybňuje.

(48)

S ohľadom na možné dôsledky na vnútorný trh, Komisia poukazuje na to, že klub NEC sa zúčastňoval Európskych futbalových turnajov. Okrem toho profesionálne futbalové kluby popri účasti na futbalových súťažiach vykonávajú ďalšie hospodárske činnosti na viacerých trhoch, ako je napríklad trh s prestupmi profesionálnych hráčov, reklama, spozorovanie, predaj reklamných predmetov alebo mediálne pokrytie. Podpora profesionálneho futbalového klubu posilňuje jeho pozíciu na každom z medzinárodných trhov. Preto, ak sa štátne zdroje použijú na poskytnutie selektívnej výhody určitému futbalovému klubu, bez ohľadu na ligu, v ktorej hrá, takáto podpora s veľkou pravdepodobnosťou naruší hospodársku súťaž a ovplyvní obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (9).

(49)

Selektívnosť opatrenia, ktoré bolo špeciálne schválené zastupiteľstvom obce, tiež nie je možné spochybniť. Holandsko tvrdí, že opatrenie bolo založené na všeobecnej vnútroštátnej legislatíve (pozri odôvodnenie 29), a preto nebolo selektívne. Komisia sa však domnieva, že aj v prípade, že sa dohoda medzi klubom NEC a obcou bude považovať za dohodu podliehajúcu všeobecnému holandskému právu, špecifiká tejto dohody nie sú založené len na všeobecných princípoch, ale aj na osobitných ustanoveniach zmluvy (zmlúv) medzi klubom NEC a obcou. Je teda zjavné, že toto opatrenie sa zameriava na konkrétny podnik, klub NEC, a preto je selektívne.

(50)

Holandsko zastáva názor, že pre klub NEC nevznikla žiadna výhoda a že namiesto toho sa transakcia vykonala za trhových podmienok. Poukazujú najmä na to, že klub NEC má solídne predkupné právo na De Eendracht a že cena za nákup práva bola stanovená v súlade s nezávislým hodnotením.

(51)

S ohľadom na solídnosť žiadosti predložilo Holandsko ďalšie vysvetlenie k dôvodom, prečo sa postupovalo podľa prvého právneho stanoviska a nie podľa druhého. Okrem toho Holandsko zdôrazňuje, že výstavba TIP by pravdepodobne nebola možná, ak by klub NEC kúpil De Eendracht. Odškodnenie klubu NEC za odstúpenie od predkupného práva bolo jasným záujmom obce.

(52)

Je potrebné poznamenať, že nie je jasná cena, ktorú by klub NEC musel zaplatiť obci v prípade, že si uplatní svoje predkupné právo a nadobudne De Eendracht. Holandsko tvrdí, že v prípade, kedy nie je dohodnutá cena, podľa holandského občianskeho zákonníka musí kupujúci zaplatiť rozumnú cenu. Do tej miery, že takáto rozumná cena sa blíži alebo rovná trhovej hodnote vlastníckeho práva vzťahujúceho sa na De Eendracht, predkupné právo, zdá sa, má len obmedzenú ekonomickú hodnotu. V tejto situácii sa kompenzácia v hodnote 2,2 milióna EUR zdá byť neprimerane vysoká a predstavuje výhodu pre klub NEC.

(53)

Bez ohľadu na to, či klub NEC má solídne predkupné právo a na ostatné argumenty týkajúce sa výkladu holandského občianskeho zákonníka, sa Komisia domnieva, že hlavnou otázkou na posúdenie je, či transakcia prebehla za trhových podmienok a obec vystupovala ako súkromný subjekt.

(54)

V tomto ohľade je potrebné, aby Komisia posúdila, či by do transakcie na základe posúdenia a za rovnakých podmienok vstúpil súkromný investor. Postoj hypotetického súkromného investora je postojom obozretného investora, ktorého cieľ maximalizácie zisku sa zmierňuje s ohľadom na úroveň rizika, ktorá je pre danú mieru návratnosti ešte prijateľná. Zásada investora v trhovom hospodárstve (MEIP) by sa nedodržala v prípade, že by cena za predkupné právo bola nastavená na vyššiu úroveň ako je trhová cena. Komisia sa domnieva, že počet prvkov v hodnotiacom procese ukazuje, že testom MEIP neprejde.

(55)

Po prvé nie je jasné, prečo by hodnota predkupného práva mala pri zohľadnení trhového vývoja nájomného byť rovná rozdielu medzi predajnou hodnotou komplexu na základe nájomnej zmluvy medzi obcou a klubom NEC na jednej strane a na druhej strane, predajnou hodnotou na základe nájomnej zmluvy medzi klubom NEC a jeho nájomcami. Komisia sa domnieva, že obec požiadala o nezávislé hodnotenie týchto dvoch predajných hodnôt, nie o posúdenie predkupného práva ako takého. Neuvádzajú sa žiadne ďalšie argumenty týkajúce sa toho, prečo sa rozdiel medzi týmito dvomi hodnotami rovná hodnote predkupného práva.

(56)

Po druhé, použitie týchto dvoch hodnôt na stanovenie hodnoty predkupného práva, ako sa zdá funguje za predpokladu predaja tretej strane za jednu z uvedených hodnôt, nie však za druhú. Prvá hodnota […] je skutočne stanovená na základe predaja vlastníckeho práva v prenajatom stave zo strany obce tretej strane, t. j. s nájomnou zmluvou s klubom NEC ako bremenom pre kupujúceho. Naproti tomu Holandsko tvrdí, že nájomnú zmluvu nie je možné vypovedať pred prevodom vlastníckeho práva na klub NEC. Iba klub NEC by mohol naďalej prevádzkovať komplex a prenajímať ho tretím stranám. Preto druhá hodnota […] (možná predajná hodnota v prenajatom stave na základe nájomných zmlúv) by nebola klub NEC ani žiadnou treťou stranou realizovateľná. Tento „zmiešaný“ prístup posilňuje predstavu, že stanovenie ceny predkupného práva na tomto základe by trhovému subjektu nedávalo zmysel.

(57)

Po tretie a v súvislosti s tým, ak ako východiskový bod vezmeme, že od predkupného práva nemala odstúpiť žiadna tretia strana, jedine klub NEC, zdá sa, že výsledná cena ako náhrada za odstúpenie od predkupného práva, nehodnotí správne „ušlé výhody“ za to že sa klub NEC vzdá svojho práva. Podľa Holandska sa klub NEC odstúpením od predkupného vzdáva potenciálnej výhody v hodnote 2 miliónov EUR [odôvodnenie (33)]. Komisia však poznamenáva, že možno očakávať, že klub NEC zostane prevádzkovateľom komplexu aj po odstúpení od predkupného práva. Preto by aj naďalej dostával rovnaké príjmy z prenájmu, ktoré vytvorili základ pre druhú hodnotu použitú pri stanovovaní ceny transakcie […]. Komisia sa domnieva, že súčasná výhoda, o ktorú klub NEC príde, ak odstúpi od svojho predkupného práva, sa bude rovnať nájomnému pre obec, ktoré by už ale nemusel platiť, ak by získal komplex.

(58)

V každom prípade, po štvrté, obec zaplatila viac ako je suma stanovená na základe hodnotiacej správy […], (pozri odôvodnenie 33). Komisia sa domnieva, že výšku podpory predstavuje prinajmenšom rozdiel medzi obidvoma hodnotami. Podľa holandských orgánov má rozdiel svoj pôvod v rokovaniach s klubom NEC a, v každom prípade, sa vráti plná suma 2,2 milióna EUR. V skutočnosti Holandsko vysvetlilo, že predĺženie doby nájmu a zvýšenie ročného nájomného zabezpečuje obci rozpočtovo neutrálny charakter transakcie (odôvodnenie 36).

(59)

S ohľadom na túto náhradu, po piate, Komisia poznamenáva, že použitie sumy 2,2 milióna EUR na to, aby klub NEC pokryl zostávajúce pohľadávky a nájmy, ktoré dlhuje obci, nemožno považovať za náhradu. S ohľadom na zvýšenie nájomného plateného na ročnej báze (odôvodnenie 36), sa to môže považovať za náhradu podpory len v prípade, ak zvýšenie plne predstavuje nájomné, ktoré je vyššie ako trhové. Holandsko neposkytlo dôkazy podporujúce tvrdenie, že vyššie nájomné k januáru 2011 možno považovať za nájomné, ktoré je vyššie ako trhové. V tomto ohľade Komisia uvádza, že nájomné, ktoré klub NEC platí obci za celý komplex je nižšie ako nájomné, ktoré klub NEC v súčasnosti prijíma za prenajímanie určitých častí komplexu, pričom hodnotiaca správa naznačuje, že klub NEC by za nájom mal v budúcnosti dostávať dokonca ešte vyššie nájomné.

(60)

Komisia okrem toho konštatuje, že aj keby pôvodná úroveň nájomného vyhovovala trhu, pri zohľadnení kontextu v danom čase (odôvodnenie 34), prinajmenšom niektoré faktory, ktoré mali vplyv na pokles na vtedy zavedenú cenu nájomného, už zrejme nie sú relevantné v čase stanovenia novej úrovne nájomného. Obzvlášť možno predpokladať, že riziká spojené s prevádzkou komplexu sa teraz po 5 rokoch úspešného fungovania komplexu, zmenili. Odstúpenie od predkupného práva za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva už tiež nehralo rolu, keďže predmetná transakcia už otázku vlastníctva do budúcnosti vyriešila. Je preto možné očakávať, že v januári 2011 bude trhová úroveň nájomného vyššia, ako bola v roku 2003 za predpokladu že sa nájomná zmluva medzi obcou a klubom NEC uzatvorila. Ak je tomu tak, potom zvýšené nájomné nemožno plne zohľadniť tak, aby zodpovedalo vyplateniu podpory.

(61)

Treba tiež poznamenať, že splácanie prebieha počas 33 rokov a budúce platby neboli znížené.

(62)

A čo je najdôležitejšie, Holandsko neposkytlo žiadny dôkaz, že pred zavedením vyššieho nájomného obec vypracovala dôkladné posúdenie a výpočet trhovej úrovne nájomného. Namiesto toho bola s cieľom výpočtu novej úrovne nájomného východiskovým bodom rozpočtovo neutrálna povaha transakcie.

(63)

Po šieste, výhody, ktoré obec dosiahla prostredníctvom tejto transakcie a ich pomer k priamym nákladom v hodnote 2,2 milióna EUR, nie sú jasné. Zdá sa, že obec zaplatila oveľa viac, ako mohla získať z predaja komplexu (v prenajatom stave) jednoducho na účel ochrany súčasného vlastníctva. Obec tvrdí, že ekonomické záujmy vývoja TIP boli veľmi vysoké vzhľadom na očakávané účinky TIP na ekonomiku obce. Očakávaná pridaná hodnota zvyšných vlastníkov komplexu by mohla čiastočne vysvetliť ochotu obce platiť vyššiu cenu. Avšak obec explicitne nespracovala zhodnotenie nákladov transakcie, ktoré berie do úvahy dlhodobú hodnotu projektu TIP. Komisia sa domnieva, že trhový subjekt by vypracoval podrobnejšie hodnotenie očakávanej návratnosti investície na obstaranie predkupného práva.

(64)

Nakoniec, Komisia naďalej zastáva názor, že na základe informácií dostupných v tom čase, obec nedostatočne zohľadnila finančné ťažkosti, ktorým klub NEC čelil v dobe, a ich vplyv na jeho schopnosť kúpy vlastníckeho práva na De Eendracht. Aj keby tretie strany preukázali svoj záujem o partnerstvo s klubom NEC, nebolo by možné ignorovať celkový finančný obraz. Dalo by sa očakávať, že by to malo vplyv na rokovaciu pozíciu klub NEC v prospech obce.

(65)

Zo všetkých týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že obec nekonala ako trhový subjekt, ale klubu NEC poskytla podporu formou úhrady za odstúpenie klubu NEC od predkupného práva za sumu 2,2 milióna EUR. Na základe informácií poskytnutých Holandskom nie je možné presne stanoviť výšku podpory. Avšak, ak maximálnu výšku 2,2 milióna EUR možno považovať za nevyhnutnú na splnenie plánu reštrukturalizácie, presná výška podpory je pre posúdenie zlučiteľnosti irelevantná.

(66)

Komisia musí posúdiť, či podporné opatrenie v prospech klubu NEC možno považovať za zlučiteľné s interným trhom. Pokiaľ ide o výnimky stanovené v článku 107 ods. 3 zmluvy, Komisia uvádza, že žiadny holandský región nespadá do výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Predmetné podporné opatrenie nepodporuje dôležitý projekt alebo spoločné európske záujmy, ani neslúži na nápravu vážnej poruchy v holandskej ekonomike v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b). Podporné opatrenie tiež nemožno považovať za podporu kultúry alebo zachovanie kultúrneho dedičstva v zmysle článku 107 ods. 3 písm. d) zmluvy.

(67)

Pokiaľ ide o výnimku v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy v prospech podpory, ktorá má uľahčiť rozvoj určitých hospodárskych aktivít, pokiaľ táto podpora nepriaznivo nemení podmienky obchodu v rozpore so všeobecným záujmom, Holandsko tvrdí, že táto výnimka sa môže uplatniť, ak Komisia, v rozpore so stanoviskom Holandska, zistí, že predmetné opatrenie predstavuje štátnu podporu.

(68)

Vo svojom posúdení pojmu „rozvoj ekonomických aktivít“ v športovom sektore berie Komisia do úvahy článok 165 ods. 1 a poslednú zarážku článku 165 ods. 2 zmluvy, ktoré stanovujú, že Únia prispieva k podpore Európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, štruktúry na základe dobrovoľníckych aktivít a spoločenskú a vzdelávaciu funkciu.

(69)

Pre posudzovanie podporných opatrení v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy vydala Komisia niekoľko nariadení, rámcov, usmernení a oznámení týkajúcich sa foriem podpory a horizontálnych alebo sektorových zámerov, na ktoré sa podpora vzťahuje.

(70)

Komisia sa domnieva, že je vhodné posúdiť, či sa môžu použiť kritériá stanovené v usmerneniach (10). V tejto súvislosti Komisia uvádza, že usmernenia nevylučujú profesionálny futbal. Na túto ekonomickú aktivitu sa preto usmernenia vzťahujú.

(71)

V júli 2014 Komisia uverejnila nové Usmernenia o štátnej podpore na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (11). Nevzťahujú sa však na túto neoznámenú podporu poskytnutú v roku 2010. Podľa bodu 137 nových usmernení by sa tak stalo iba v prípade, že by išlo o podporu na záchranu alebo reštrukturalizáciu poskytnutú bez predchádzajúceho povolenia, ak je časť alebo úplná výška tejto podpory poskytnutá po zverejnení týchto usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie. Podľa bodu 138 usmernení z roku 2014, bude Komisia vo všetkých ostatných prípadoch postupovať na základe usmernení, ktoré boli v platnosti v čase, keď bola podpora poskytnutá a preto sa v tomto prípade jedná o usmernenia platné pred rokom 2014.

(72)

Podľa bodu 10 písm. c) usmernení nezáleží na type dotknutej spoločnosti, ak spĺňa kritériá v súlade s vnútroštátnym zákonodarstvom na to, aby sa stala predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti. Bod 11 usmernení uvádza, že v prípade ak takéto podmienky neexistujú, možno spoločnosť stále považovať za podnik v ťažkostiach, ak sú viditeľné typické znaky, ako narastajúce straty, narastajúce dlhy, znižujúci sa peňažný tok atď. Podnik v ťažkostiach je oprávnený získať podporu len vtedy, ak preukázateľne nie je schopný zotaviť sa pomocou vlastných zdrojov alebo z finančných prostriedkov, ktoré získa od svojich vlastníkov/akcionárov alebo z trhových zdrojov.

(73)

Holandsko spočiatku tvrdilo, že v 2008/2009 klub NEC nebol podnikom v ťažkostiach. Avšak skutočnosti uvedené v bode 16 skôr naznačujú, že klub NEC čelil finančným ťažkostiam natoľko závažným, aby to ohrozilo jeho budúcnosť profesionálneho futbalového klubu. Podľa Komisie teda klub NEC jasne bol podnikom v ťažkostiach. Vo svojej reakcii na rozhodnutie o začatí konania Holandsko uznalo, že klub NEC bol podnikom v ťažkostiach a bol aj v čase transakcie. Predložilo ďalšie dôkazy v tomto smere (pozri odôvodnenie 40), ktoré predovšetkým ukázali, že firemné výsledky klubu NEC boli záporné a v priebehu času klesali. Preto je zlučiteľnosť štátnej podpory pre klub NEC nutné posúdiť podľa usmernení.

(74)

V bode 3.2 usmernenia vyžadujú, aby bolo poskytnutie podpory podmienené realizáciou plánu reštrukturalizácie (pozri body 34 – 37 usmernení), ktoré musí obnoviť dlhodobú životaschopnosť podniku v rámci primeraného časového rozsahu. Komisia konštatuje, že takéto podmienky boli stanovené v rámci plánu, ktorý vypracoval klub NEC pre KNVB v auguste 2010.

(75)

V tejto súvislosti Komisia pripomína, že každý holandský profesionálny futbalový klub dostane licenciu od KNVB, v rámci ktorej musí spĺňať rôzne povinnosti. Jedna z povinností v rámci súčasného systému sa týka finančného zdravia klubu. Trikrát za sezónu je klub predmetom finančného ratingu na základe finančných správ zobrazujúcich okrem iného súčasnú finančnú situáciu, ako aj rozpočet na ďalšiu sezónu. Na základe týchto správ sú kluby odstupňované do troch kategórií (1: nedostatočný, 2: dostatočný, 3: dobrý). Kluby v kategórii 1 môžu mať povinnosť predložiť plán na zlepšenie za účelom dosiahnutia kategórie 2 alebo 3 v rámci časového obdobia troch rokov. Ak klub plán nesplní, môže mu KNVB uložiť pokutu, vrátane oficiálneho varovania, zníženia súťažných bodov a, poslednou sankciou je odobratie licencie. V tejto súvislosti je tiež potrebné povedať, že profesionálny futbalový klub v Holandsku, ktorý vyhlási bankrot, svoju stráca licenciu. Ak klub založí svojho nástupcu, nie je prijatý priamo do profesionálnej futbalovej ligy; bude musieť začať v druhej najvyššej amatérskej lige.

(76)

NEC bol zaradený do kategórie 1 na základe finančných údajov zo sezóny 2009/2010. Jeho plán reštrukturalizácie určil opatrenia na získanie statusu kategórie 2 po troch sezónach (do 2012/2013).

(77)

Plán reštrukturalizácie identifikoval problematický vzťah medzi obratom a nákladmi ako hlavnú príčinu finančných problémov klub NEC. Na vine boli najmä vysoké personálne náklady, pričom zníženie mediálneho príjmu tiež prispelo k negatívnym výsledkom. Ťažiskom plánu reštrukturalizácie bolo znižovanie nákladov, úspory sa hľadali hlavne v oblasti nákladov na hráčov. Opatrenia zahŕňali zníženie personálu (vrátane zníženia počtu registrovaných hráčov), zmrazenie platov a zníženie platov nových hráčov, ako aj zníženie bonusov. Do troch rokov by sa podiel osobných nákladov v porovnaní s obratom mal dostať pod […] % (v porovnaní s […] % v marci 2010). Predpovedali sa škrty niektorých ďalších výdavkov, ako napr. náklady na tréningy mládeže (futbalová akadémia). Všetky investície do nehmotných alebo hmotných fixných aktív v hodnote vyššej ako […] EUR musela odsúhlasiť licenčná komisia KNVB, čo v skutočnosti znamenalo, že klub NEC nemohol robiť žiadne prestupy.

(78)

Komisia zistila, že plán reštrukturalizácie rieši príčiny finančných ťažkostí klubu NEC najmä náklady na zamestnancov a hráčov v podobe miezd a transferových platieb. Od profesionálneho futbalového klubu nemožno očakávať diverzifikáciu smerom na iné trhy v zmysle usmernení; avšak je možné očakávať, že usporí na svojich hlavných aktivitách, čo klub NEC urobil. Plán reštrukturalizácie sa nespolieha na externé faktory, ako napr. získavanie nových sponzorov alebo zvyšovanie počtu divákov, ktoré môže klub NEC sledovať, avšak nie úplne ovládať.

(79)

V rozpočte na sezónu 2010/2011 počítal klub NEC so znížením svojich nákladov […] zlepšením výsledkov spoločnosti […]. Konečné výsledky boli ešte lepšie ako predpovede: kým príjmy klesali (nižšie príjmy z tržieb zo zápasov kvôli zlej sezóne; nižšie mediálne príjmy; prerozdelenie barterových tržieb),náklady sa taktiež znižovali […] (pokles personálnych nákladov, úspory futbalovej akadémie, zníženie obchodných nákladov). V decembri 2011 KNVB udelila klubu NEC stav kategórie 2.

(80)

Komisia dospela k záveru, že plán reštrukturalizácie z augusta 2010 dostatočne zameriava na príčiny finančných problémov klubu NEC s cieľom urobiť klub NEC z dlhodobého hľadiska znova životaschopným.

(81)

Body 38-42 usmernení vyžadujú aby kompenzačné opatrenia prijal príjemca s cieľom minimalizácie rušivého vplyvu podpory a jej negatívnych účinkov na obchodné podmienky. V rozhodnutí o začatí konania Komisia upozornila na špecifickú povahu profesionálneho futbalu v tomto ohľade a navrhla niekoľko opatrení, ktoré by mohli byť v profesionálnom futbale interpretované ako kompenzačné opatrenia v zmysle usmernení, ako napríklad obmedzenie počtu jeho registračných hráčov v medziach povolených národnou asociáciou, prijatie obmedzenia na mzdy pod hranicou štandardu v sektore, zákaz platenia poplatkov za prestupy nových hráčov po určitú dobu, alebo zvýšenie aktivít v prospech spoločnosti.

(82)

Ako je vysvetlené v bode 77, klub NEC skutočne znížil počet zamestnancov a počet registrovaných hráčov, ako aj ich mzdy. Náklady na mzdy sa znížili pod 60 % úrovne obratu. V priebehu obdobia reštrukturalizácie sa nemohli vykonávať žiadne platby za prestupy nových hráčov. Komisia dospela k záveru, že boli prijaté kompenzačné opatrenia požadované v usmerneniach, čo malo za následok oslabenie konkurenčného postavenia klubu NEC v profesionálnom futbale.

(83)

Body 43-45 usmernení stanovujú, že intenzita podpory sa musí prísne obmedziť na minimum. Od príjemcov podpory sa očakáva, že podstatne prispejú k plánu reštrukturalizácie čerpaním z vlastných zdrojov.

(84)

Komisia uvádza, že plán reštrukturalizácie je okrem interných úspor do značnej miery založený na financovaní externými súkromnými subjektmi. Transakcia […] (odôvodnenie 37) poskytla klubu NEC v rámci externého financovania približne 4 milióny EUR. Okrem toho podmienky splatenia úveru zo strany […] sa v roku 2010 zmenili. Namiesto povinnosti ročného splácania zo strany […], boli splátky odvtedy založené na príjme z prevodu, čo malo pozitívny vplyv na likviditu klubu NEC (pozri odôvodnenie 43). Externé a vlastné príspevky, inými slovami suma v hodnote viac ako 4,25 milióna EUR a teda podpora, ktorej hodnota činí maximálne 2,2 milióna EUR v žiadnom prípade nepresahuje hodnotu viac ako približne 35 % z celkového úsilia na reštrukturalizáciu. Týmto sa spĺňa požiadavka uvedenú v bode 44 usmernení, ktorá hovorí o tom, že stredne veľké podniky, ako klub NEC, by mali najmenej 40 % z nákladov na reštrukturalizáciu doplniť z vlastných zdrojov príjemcu, vrátane externého financovania, preukazujúc vieru v životaschopnosť príjemcu.

(85)

Bod 49 usmernení požaduje, aby členský štát komunikoval o správnej realizácii plánu reštrukturalizácie prostredníctvom pravidelných podrobných správ. Bod 51 stanovuje menej prísne podmienky pre malé a stredne veľké podniky, kde by postačovali aj ročné kópie súvahy a výkazu ziskov a strát. Holandsko sa zaviazalo, že tieto správy predloží.

(86)

Body 72-77 usmernení odkazujú na zásadu „raz a dosť“, podľa čoho by podpora na reštrukturalizáciu mala byť poskytnutá iba raz za desať rokov.

(87)

Holandsko sa v usmerneniach zaviazalo rešpektovať túto požiadavku „raz a dosť“. Potvrdilo, že neudelilo žiadnu podporu na záchranu a reštrukturalizáciu klubu NEC počas obdobia desiatich rokov predchádzajúcich transakcii. Trhová zhoda je tiež na základe akýchkoľvek súčasných alebo budúcich rokovaní s klubom NEC.

(88)

Komisia konštatuje, že Holandsko neoprávnene poskytlo podporu v prospech klubu NEC v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Podporu však možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom ako podporu na reštrukturalizáciu v zmysle usmernení, keďže všetky podmienky pre takúto podporu, stanovené v usmerneniach, boli splnené,

26.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 320/52