15.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/1

(1)

Ak sumu neoprávnene vyplatenú prijímateľovi nemožno vymôcť z dôvodu pochybenia alebo nedbanlivosti na strane členského štátu, členský štát je zodpovedný za vrátenie príslušnej sumy do rozpočtu Únie v súlade s článkom 30 ods. 2 štvrtým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 223/2014.

(2)

V doklade o nevymožiteľných sumách (2), ktorý predkladá certifikačný orgán Komisii každý rok od roku 2016 do roku 2025 (vrátane) ako súčasť ročných účtov v súlade s článkom 49 ods. 1 písm. b) a článkom 48 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 223/2014, sa stanovujú nevymožiteľné sumy rozdelené podľa druhu výdavkov. Daný dokument by mal obsahovať aj jasné informácie o sumách, ktoré by sa podľa členského štátu nemali uhradiť do rozpočtu Únie, a to najmä preukázaním správnych a právnych opatrení prijatých členským štátom na účinné vymáhanie nevymožiteľných súm. Keďže však uvedený dokument odkazuje na sumy, ktoré už boli predtým zahrnuté do certifikovaných účtov predložených Komisii, mal by sa predložiť po prvýkrát v roku 2017.

(3)

V súlade s článkom 33 písm. b) a článkom 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 223/2014 odpočty uskutočnené pred predložením certifikovaných účtov nemožno považovať za vrátené sumy, ak sa týkajú výdavkov zahrnutých do žiadosti o záverečnú priebežnú platbu za daný účtovný rok, za ktorý sú účty pripravené. Malo by sa preto spresniť, že informácie o nevymožiteľných sumách predložené podľa tohto delegovaného nariadenia by sa mali týkať len súm, ktoré už boli zahrnuté do certifikovaných účtov predtým predložených Komisii.

(4)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či sa nevymožiteľné sumy majú vrátiť do rozpočtu Únie, členský štát by mal predložiť požadované informácie na úrovni každej operácie a prijímateľa pred uplynutím lehoty na predkladanie účtov stanovenej v článku 59 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (3). V súlade s uvedeným ustanovením by takisto malo byť možné predĺžiť lehotu na predloženie dokumentu o nevymožiteľných sumách.

(5)

Treba stanoviť kritériá, ktoré umožnia Komisii posúdiť, či sa členský štát dopustil pochybenia alebo nedbanlivosti pri vymáhaní sumy v priebehu správnych a právnych opatrení. Splnenie jedného alebo viacerých týchto kritérií by nemalo automaticky znamenať, že členský štát sa skutočne dopustil pochybenia alebo nedbanlivosti.

(6)

Z dôvodov právnej istoty by Komisia mala uzavrieť svoje posúdenie do stanoveného termínu a členské štáty by mali na posúdenie Komisie reagovať do ďalšieho stanoveného termínu. Z rovnakých dôvodov by Komisia mala byť schopná dokončiť svoje posúdenie aj vtedy, ak jej členský štát neposkytne dodatočné informácie. V prípadoch predchádzajúcich konkurzu alebo v prípadoch podozrenia z podvodu, ako sa uvádza v článku 30 ods. 2 treťom pododseku nariadenia (EÚ) č. 223/2014, by sa však dané lehoty nemali uplatňovať.

(7)

Podľa článku 30 ods. 2 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ) č. 223/2014 môže členský štát rozhodnúť, že od prijímateľa nebude vymáhať sumu, ktorá bola neoprávnene vyplatená na úrovni operácie v danom účtovnom roku, ak nepresahuje bez úrokov 250 EUR v rámci príspevku z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (ďalej len „fond“). V tomto prípade sa suma nemusí vrátiť do rozpočtu Únie. O takýchto sumách de minimis sa nebudú požadovať žiadne informácie,

a)

členský štát nepredložil žiaden opis správnych a právnych opatrení (s uvedením dátumov), ktoré prijal s cieľom vymáhať príslušnú sumu [alebo znížiť či zrušiť úroveň podpory alebo stiahnuť dokument, ktorým sa stanovujú podmienky udelenia podpory, uvedený v článku 32 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 223/2014, ak je takéto stiahnutie predmetom osobitného postupu];

b)

členský štát nepredložil kópiu prvého ani žiadneho následného príkazu na vymáhanie [ani žiadnu kópiu dokumentu, ktorým znižuje či zrušuje úroveň podpory alebo sťahuje dokument, ktorým sa stanovujú podmienky udelenia podpory, uvedený v článku 32 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 223/2014, ak je takéto stiahnutie predmetom osobitného postupu];

c)

členský štát neinformoval o dátume poslednej platby verejného príspevku prijímateľovi danej operácie,ani nepredložil kópiu dokladu o tejto platbe;

d)

členský štát po zistení nezrovnalosti uskutočnil jednu alebo viac neoprávnených platieb prijímateľovi, pokiaľ ide o tú časť operácie, v ktorej sa vyskytla predmetná nezrovnalosť;

e)

členský štát do 12 mesiacov od zistenia nezrovnalosti nezaslal dokument o znížení úrovne podpory alebo stiahnutí dokumentu, ktorým sa stanovujú podmienky udelenia podpory, uvedenom v článku 32 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 223/2014, ak je takéto stiahnutie predmetom osobitného postupu, ani neprijal žiadne rovnocenné rozhodnutie;

f)

členský štát nezačal vymáhacie konanie do 12 mesiacov od definitívneho zníženia alebo zrušenia podpory (buď na základe správneho, alebo súdneho konania alebo na základe súhlasu prijímateľa);

g)

členský štát nevyčerpal všetky možnosti vymáhania, ktoré poskytuje jeho inštitucionálny a právny rámec;

h)

členský štát v príslušných prípadoch neposkytol dokumenty týkajúce sa insolvenčného a konkurzného konania;

i)

členský štát neodpovedal na žiadosť Komisie o doplňujúce informácie v súlade s článkom 3.

a)

písomne požiadať členský štát, aby predložil ďalšie informácie o správnych a právnych opatreniach prijatých s cieľom vymáhať každý príspevok Únie, ktorý bol neoprávnene vyplatený prijímateľom, alebo

b)

písomne požiadať členský štát, aby pokračoval v postupe vymáhania.

15.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/9

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

15.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/11

(1)

Rozhodnutím Rady 2008/737/ES (2) sa Taliansku povolilo do 31. decembra 2010 uplatňovať odchyľujúce sa opatrenie, na základe ktorého môže oslobodiť od dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) zdaniteľné osoby s ročným obratom nepresahujúcim 30 000 EUR (ďalej len „odchyľujúce sa opatrenie“). Platnosť odchyľujúceho sa opatrenia bola následne vykonávacím rozhodnutím Rady 2010/688/EÚ (3) predĺžená do 31. decembra 2013 a potom do 31. decembra 2016 vykonávacím rozhodnutím Rady 2013/678/EÚ (4), ktorým sa navyše zvýšil maximálny povolený strop ročného obratu pre oslobodenie od dane na 65 000 EUR.

(2)

Taliansko požiadalo listom, ktorý Komisia zaevidovala 5. apríla 2016, o povolenie predĺžiť platnosť odchyľujúceho sa opatrenia.

(3)

V súlade s článkom 395 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/112/ES Komisia informovala ostatné členské štáty listom z 21. júna 2016 o žiadosti predloženej Talianskom. Listom z 22. júna 2016 Komisia oznámila Taliansku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie tejto žiadosti.

(4)

Podľa článku 285 smernice 2006/112/ES môžu členské štáty, ktoré nevyužili článok 14 druhej smernice Rady 67/228/ES (5), oslobodiť od dane zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nepresahuje 5 000 EUR. Toto odchyľujúce sa opatrenie sa odchyľuje od článku 285 pri jeho uplatňovaní v prípade Talianska len do tej miery, že strop ročného obratu presahuje 5 000 EUR.

(5)

Odchyľujúce sa opatrenie je v súlade s cieľmi oznámenia Komisie „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu z 25. júna 2008.

(6)

Keďže odchyľujúce sa opatrenie viedlo k obmedzeniu povinností súvisiacich s DPH uvedených malých podnikov, ktoré si nezvolili všeobecnú úpravu DPH v súlade s článkom 290 smernice 2006/112/ES, malo by sa Taliansku povoliť pokračovať v uplatňovaní odchyľujúceho sa opatrenia na ďalšie časovo obmedzené obdobie. Zdaniteľné osoby by mali mať naďalej možnosť zvoliť si všeobecnú úpravu DPH.

(7)

Odchyľujúce sa opatrenie by malo byť časovo obmedzené, aby sa dalo posúdiť, či je aj naďalej primerané a účinné. Články 281 až 294 smernice 2006/112/ES o osobitnej úprave pre malé podniky sú navyše predmetom preskúmania. Na odchyľujúce sa opatrenie by sa preto malo tiež vzťahovať ustanovenie o ukončení platnosti.

(8)

Podľa informácií, ktoré Taliansko poskytlo, bude mať odchyľujúce sa opatreniezanedbateľný vplyv na celkovú výšku príjmov z dane vybranej na stupni konečnej spotreby.

(9)

Odchyľujúce sa opatrenie nemá žiadny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH.

(10)

Vykonávacie rozhodnutie 2013/678/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

15.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/13

(1)

Rada v súlade s článkom 29 Kódexu schengenských hraníc prijala 12. mája 2016 vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa stanovuje odporúčanie na dočasnú kontrolu vnútorných hraníc za výnimočných okolností, ktoré ohrozujú celkové fungovanie schengenského priestoru.

(2)

Rada odporučila piatim štátom schengenského priestoru (Rakúsku, Nemecku, Dánsku, Švédsku a Nórsku), aby zachovali primeranú dočasnú kontrolu hraníc na obdobie najviac šiestich mesiacov odo dňa prijatia vykonávacieho rozhodnutia s cieľom riešiť závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v uvedených štátoch, ku ktorému dochádza v dôsledku kombinácie nedostatkov pri kontrole vonkajších hraníc v Grécku a druhotných presunov neregulárnych migrantov, ktorí prichádzajú cez Grécko a ktorí majú v úmysle premiestniť sa do iných štátov schengenského priestoru.

(3)

Komisia vydala 28. septembra 2016 správu o uplatňovaní tohto vykonávacieho rozhodnutia. Dospela k záveru, že kontrola na vnútorných hraniciach uskutočňovaná zo strany Rakúska, Nemecka, Dánska, Švédska a Nórska bola primeraná a v súlade s odporúčaním Rady. Komisia ďalej dospela k záveru, že na základe dostupných informácií a správ získaných od dotknutých štátov nebolo v čase podávania správy nutné navrhovať zmeny vykonávacieho rozhodnutia.

(4)

Dotknuté schengenské štáty 18. a 21. októbra 2016 druhýkrát oboznámili Komisiu o vykonávaní príslušného odporúčania Rady. Poskytnuté informácie sledujú podobný trend ako údaje poskytnuté v prvej správe (zníženie počtu osôb, ktorým bol vstup odoprený, ako aj zníženie počtu prijatých žiadostí o azyl), z čoho vyplýva, že sa situácia postupne stabilizuje.

(5)

Napriek prudkému poklesu počtu príchodov neregulárnych migrantov a žiadateľov o azyl do Európskej únie zostáva značný počet neregulárnych migrantov aj naďalej v Grécku, ako aj v členských štátoch, ktoré boli najviac zasiahnuté druhotným presunom neregulárnych migrantov prichádzajúcich z Grécka. Na základe trendu zaznamenaného v minulosti je odôvodnené očakávať, že tieto osoby sa budú možno chcieť neregulárne presunúť do iných členských štátov, ak sa zrušia hraničné kontroly, ktoré tomuto druhotnému presunu bránia.

(6)

Celkový počet žiadostí o azyl, ktoré boli prijaté od začiatku migračnej krízy, a stále prichádzajúcich žiadostí, významne zaťažil štátnu správu a jej útvary vo všetkých členských štátoch EÚ a osobitne v štátoch schengenského priestoru, na ktoré sa toto vykonávacie rozhodnutie vzťahuje.

(7)

Kontrolu na vnútorných hraniciach nemožno vnímať oddelene od iných významných faktorov. Komisia vo svojom oznámení „Späť k Schengenu – plán“ (2) identifikovala rôzne politiky, ktoré sa majú zaviesť na to, aby sa umožnil návrat k plne funkčnému schengenskému priestoru.

(8)

Uvedený plán zahŕňal najmä prijatie a vykonávanie nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/1624 zo 14. septembra 2016 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži (3) nadobudlo účinnosť 6. októbra 2016, teda deväť mesiacov po predložení návrhu Komisie, čo dokazuje angažovanosť všetkých zúčastnených strán. Očakáva sa, že sa zriadia rezervy rýchleho zásahu, zahŕňajúce ľudské zdroje i technické vybavenie, ako aj rezervy pre rýchly návrat, pričom tieto rezervy musia byť funkčné do 7. decembra 2016 (prvá z uvedených), resp. do 7. januára 2017 (druhá z uvedených).

(9)

Ďalším prvkom identifikovaným v pláne „Späť k Schengenu“ je úspešné vykonávanie vyhlásenia EÚ a Turecka. Ako sa uvádza v tretej správe o pokroku (4), plnenie uvedeného vyhlásenia aj naďalej prináša výsledky, stále je však potrebné zabezpečovať, aby fungovalo na udržateľnom základe. Okrem toho je naďalej potrebné pokračovať v spolupráci dohodnutej vo vyhlásení zo zasadnutia vedúcich predstaviteľov o západobalkánskej trase.

(10)

Z uvedených skutočností vyplýva, že napriek sústavnému a významnému pokroku v oblastiach stanovených v pláne „Späť k Schengenu“ a napriek postupnej stabilizácii situácie je potrebné ešte viac času na to, aby sa uvedené opatrenia mohli v plnej miere vykonávať a aby sa potvrdili príslušné výsledky.

(11)

Výnimočné okolnosti, ktoré predstavujú závažné ohrozenie verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti a vystavujú riziku fungovanie celého schengenského priestoru, teda pretrvávajú.

(12)

Vzhľadom na to, že situácia v Grécku je ešte stále nestabilná a v členských štátoch, ktoré boli najviac zasiahnuté druhotným presunom neregulárnych migrantov prichádzajúcich z Grécka naďalej pretrváva určitý tlak, sa zdá odôvodnené umožniť primerané predĺženie dočasnej kontroly vnútorných hraníc tým štátom schengenského priestoru, ktoré takúto kontrolu v súčasnosti vykonávajú ako krajné opatrenie v reakcii na závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, konkrétne Rakúsku, Nemecku, Dánsku, Švédsku a pridruženej krajine Nórsku, a to v súlade s článkom 29 Kódexu schengenských hraníc.

(13)

Na základe vecných ukazovateľov, ktoré sú v tejto fáze k dispozícii, by toto predĺženie nemalo presiahnuť obdobie troch mesiacov od dátumu prijatia tohto vykonávacieho rozhodnutia.

(14)

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú pokračovať vo vykonávaní kontroly na vnútorných hraniciach v súlade s týmto vykonávacím rozhodnutím, by to mali oznámiť ostatným členským štátom, Európskemu parlamentu a Komisii.

(15)

Predtým ako sa dotknuté členské štáty pre takúto kontrolu rozhodnú, mali by preskúmať, či by nebolo možné na odstránenie zisteného ohrozenia použiť iné opatrenia ako alternatívu ku kontrole hraníc. Príslušné členské štáty by mali prostredníctvom oznámení informovať o výsledkoch týchto úvah a dôvodoch, prečo si zvolili kontrolu hraníc.

(16)

Ako sa uvádza v záveroch Európskej rady z 20. októbra 2016 o migrácii, proces „Späť k Schengenu“ zahŕňa úpravu dočasnej kontroly na vnútorných hraniciach tak, aby zodpovedala súčasným potrebám. Kontrola podľa tohto vykonávacieho rozhodnutia by sa mala vykonávať len v nevyhnutnej miere a v intenzite obmedzenej na absolútne nevyhnutné minimum. Napríklad, ak je počas daného obdobia prílev migrantov v určitom období zanedbateľný, kontrola na určitých úsekoch hraníc možno ani nie je potrebná. Aby sa širokej verejnosti bránilo prekračovať príslušné vnútorné hranice v čo najmenšej miere, je možné vykonávať len cielenú kontrolu založenú na analýze rizík a na spravodajskej činnosti. Okrem toho by sa mala v spolupráci so všetkými dotknutými členskými štátmi pravidelne preskúmavať a prehodnocovať nutnosť tejto kontroly na príslušných úsekoch hraníc s cieľom postupne ju obmedzovať.

(17)

Po skončení každého mesiaca vykonávania toho vykonávacieho rozhodnutia by sa mala Komisii zaslať úplná správa o výsledkoch vykonaných hraničných kontrol spolu s prípadným preskúmaním nutnosti ich trvania. Táto správa by mala obsahovať celkový počet skontrolovaných osôb, celkový počet zamietnutí vstupu po kontrolách, celkový počet rozhodnutí o navrátení vydaných na základe vykonaných kontrol a celkový počet žiadostí o azyl prijatých na vnútorných hraniciach, kde sa hraničné kontroly vykonávajú.

(18)

Rada berie na vedomie, že Komisia vyhlásila, že bude pozorne sledovať uplatňovanie tohto vykonávacieho rozhodnutia,

1.

aby Rakúsko, Nemecko, Dánsko, Švédsko a Nórsko predĺžili primeranú, dočasnú kontrolu hraníc na obdobie najviac troch mesiacov počnúc dňom prijatia tohto vykonávacieho rozhodnutia na týchto vnútorných hraniciach:

2.

Pred predĺžením takejto kontroly by príslušné členské štáty mali uskutočniť výmenu názorov s príslušným členským štátom či štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa kontrola na vnútorných hraniciach vykonávala len vtedy, ak sa to považuje za nevyhnutné a primerané. Okrem toho by mali príslušné členské štáty zabezpečiť, aby sa kontrola na vnútorných hraniciach vykonávala len ako krajné opatrenie v prípade, keď nie je možné dosiahnuť ten istý účinok alternatívnymi opatreniami, a len na tých úsekoch vnútorných hraníc, kde sa to považuje za potrebné a primerané v súlade s Kódexom schengenských hraníc. Príslušné členské štáty by to mali zodpovedajúcim spôsobom oznámiť ostatným členským štátom, Európskemu parlamentu a Komisii.

3.

Kontrola hraníc by sa mala naďalej vykonávať cielene, na základe analýzy rizík a spravodajskej činnosti, pričom jej rozsah, frekvencia, miesto a čas vykonávania by sa mali obmedziť na to, čo je nevyhnutne potrebné ako reakcia na dané závažné ohrozenie a v záujme ochrany verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti. Členský štát, ktorý vykonáva kontrolu na vnútorných hraniciach podľa tohto vykonávacieho rozhodnutia, by mal každý týždeň preskúmať jej nevyhnutnosť, frekvenciu, miesto a čas, pričom by mal prispôsobiť jej intenzitu miere daného ohrozenia a postupne ju zmierňovať vždy, keď to bude náležité, a každý mesiac podávať Komisii správu.

15.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/16

(1)

Rada 4. februára 2008 prijala jednotnú akciu 2008/124/SZBP (1).

(2)

Rada 14. júna 2016 prijala rozhodnutie (SZBP) 2016/947 (2), ktorým sa zmenila jednotná akcia 2008/124/SZBP, predĺžil sa mandát misie EULEX KOSOVO do 14. júna 2018 a stanovila sa nová finančná referenčná suma na vykonávanie jej mandátu v Kosove do 14. decembra 2016 a na podporu súdnych konaní postúpených do členských štátov do 14. júna 2017.

(3)

Na vykonávanie mandátu misie EULEX KOSOVO do 14. júna 2017 by sa mala stanoviť nová referenčná suma.

(4)

Žiadne ustanovenie tohto rozhodnutia nemožno vykladať v tom zmysle, že by ním bola dotknutá nezávislosť alebo autonómia sudcov a prokurátorov.

(5)

Vzhľadom na osobitnú povahu činnosti misie EULEX KOSOVO na podporu súdnych konaní postúpených do členských štátov je vhodné určiť v tomto rozhodnutí sumu predpokladanú na pokrytie podpory súdnych konaní postúpených do členských štátov a stanoviť plnenie príslušnej časti rozpočtu prostredníctvom grantu.

(6)

Pravidlá účasti na postupoch misie týkajúcich sa obstarávania a pravidlá o pôvode uplatniteľné na tovar, ktorý nakupuje, by sa mali zosúladiť s ustanoveniami pre iné civilné misie SBOP.

(7)

Jednotná akcia 2008/124/SZBP by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Misia EULEX KOSOVO sa uskutoční v kontexte situácie, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by ohroziť splnenie cieľov vonkajšej činnosti Únie stanovených v článku 21 zmluvy,

1.

Článok 16 sa mení takto:

2.

V článku 18 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   GT/VP sa týmto oprávňuje sprístupniť Organizácii Spojených národov, NATO/KFOR, iným tretím stranám, ktoré sa pripojili k tejto jednotnej akcii a Frontex-u utajované skutočnosti a dokumenty EÚ vyhotovené na účely EULEX KOSOVO do úrovne príslušného utajenia, ktorá sa na každú z nich vzťahuje, v súlade s rozhodnutím 2013/488/EÚ. Na zjednodušenie tohto sa vytvoria miestne technické opatrenia.“

15.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/19

(1)

V roku 2011 občan informoval Komisiu a taktiež na základe správ v tlači Komisia zistila, že Holandsko zaviedlo podporné opatrenia pre profesionálny futbalový klub FC Den Bosch v 's-Hertogenbosch. V rokoch 2010 a 2011 Komisiu občania informovali aj o opatreniach v prospech iných profesionálnych futbalových klubov v Holandsku, konkrétne Willem II v Tilburgu, MVV v Maastrichte, PSV v Eindhovene a NEC v Nijmegen. Na žiadosť Komisie predložilo Holandsko informácie o opatrení týkajúce sa FC Den Bosch listom zo dňa 1. septembra 2011.

(2)

Listom zo dňa 6. marca 2013 Komisia informovala Holandsko, že sa rozhodla začať konanie v zmysle článku 108 ods. 2 zmluvy pokiaľ ide o opatrenia v prospech Willem II, NEC, MVV, PSV a FC Den Bosch.

(3)

Rozhodnutie komisie o začatí konania (ďalej len: „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby k uvedeným opatreniam predložili svoje pripomienky.

(4)

Holandsko predložilo pripomienky v rámci postupu týkajúceho sa opatrení v prospech FC Den Bosch listom zo dňa 31. mája 2013 a 7. novembra 2013 a na stretnutí uskutočnenom dňa 13. októbra 2014. Komisia od zainteresovaných strán neprijala žiadne pripomienky týkajúce sa opatrení v prospech FC Den Bosch.

(5)

V nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania a po dohode s Holandskom sa vyšetrovania pre rôzne kluby realizovali oddelene. Vyšetrovanie týkajúce sa FC Den Bosch bolo zapísané pod číslom prípadu SA.41614.

(6)

Národná futbalová federácia Koninklijke Nederlandse Voetbal Bond (ďalej len: „KNVB“) je zastrešujúca organizácia pre profesionálne i amatérske futbalové súťaže. Profesionálny futbal v Holandsku sa organizuje v dvojstupňovom systéme. V sezóne 2014/2015 pozostával z 38 klubov, z čoho 18 hralo v prvej lige (eredivisie) a 20 v nižšej lige (eerste divisie).

(7)

FC Den Bosch hral v nižšej lige od 2004/2005, kedy hralo posledný krát v holandskej prvej lige. Klub nikdy nehral v Európskom turnaji. Podľa informácií predložených Holandskom je FC Den Bosch malým podnikom; v sezóne 2011/2012 malo 31 zamestnancov. Jeho obrat a účtovná uzávierka predstavovala v uplynulých dvoch rokoch približne 3 milióny EUR. Preto sa považuje za malý podnik (3). Štadión, ktorý FC Den Bosch používa, vlastní obec 's-Hertogenbosch (ďalej len: „obec“), ktorá od klubu prijíma nájomné za používanie.

(8)

V roku 2010 sa obec dozvedela, že FC Den Bosch čelil vážnym finančným ťažkostiam, ktoré ohrozovali pokračovanie jeho licencie na hranie profesionálneho futbalu, dokonca aj jeho existenciu. Dňa 30. júna 2010 mal FC Den Bosch záporný vlastný kapitál 4,6 mil. EUR; o rok neskôr bola hodnota záporného vlastného kapitálu 5,4 mil. EUR. Podľa dôkazov nezávislej účtovnej firmy, mal klub tiež narastajúce straty (0,168 mil. EUR v júni 2009, 0,612 mil. EUR v júni 2010 a 0,744 mil. EUR v júni 2011) znižujúci sa obrat (z 3,736 mil. EUR na 2,771 mil. EUR od 2009 do 2011) a narastajúci dlh. Jedným z veriteľov klubu bola obec, ktorá mala podriadenú pohľadávku v hodnote 1,65 mil. EUR.

(9)

Iniciatívu s cieľom zabrániť úpadku klubu FC Den Bosch zahájili priaznivci, spoločnosti a sponzori na jeseň 2010. Táto iniciatíva viedla k plánu reštrukturalizácie s cieľom zlepšiť finančnú situáciu FC Den Bosch a premeniť ho na fungujúci profesionálny futbalový klub s novou právnou štruktúrou vo vlastníctve jeho priaznivcov. V júni 2011 sa obec a ostatní veritelia klubu dohodli na spoločnej iniciatíve vymeniť svoje pôžičky za akcie klubu. Ako súčasť reštrukturalizácie sa FC Den Bosch, ktorý mal právny status asociácie (Vereniging), 30. júna 2011 transformoval na spoločnosť s ručením obmedzeným (naamloze vennootschap) FC Den Bosch N.V.

(10)

Bolo dohodnuté, že pohľadávka obce sa transformuje na podiel vo výške 60 % akcií v novej spoločnosti s ručením obmedzeným FC Den Bosch N.V. Zvyšných 40 % akcií klubu môžu získať ostatní veľkí veritelia klubu, ktorí vymenili dlhy za podiel, avšak s menším pomerom dlhu a podielu než obec. Menší veritelia sa vzdali časti svojich pohľadávok. Na základe tejto dohody medzi veriteľmi vymenila obec svoju pohľadávku za podiel vyplývajúci z jej úveru vo výške 1,65 mil. EUR za 1 EUR v prospech nadácie Stichting Met Heel Mijn Hart. Nadáciu vytvorili priaznivci klubu a individuálni priaznivci klubu FC Den Bosch. Nevykonáva žiadnu obchodnú činnosť.

(11)

Obec tiež súhlasila so zaplatením sumy 1,4 mil. EUR za to, že FC Den Bosch opustí výcvikové zariadenie (4), ktoré sa nachádza na pozemku vo vlastníctve obce.

(12)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o opatrenia v prospech FC Den Bosch, Komisia navyše dospela k predbežnému záveru, že obec poskytla FC Den Bosch selektívnu výhodu s využitím štátnych zdrojov a teda poskytla futbalovému klubu podporu.

(13)

Pokiaľ ide o rozhodnutie predať pohľadávku v hodnote 1,65 mil. EUR za 1 EUR v prospech organizovaných priaznivcov, Komisia zistila, že Holandsko nemôže tvrdiť, že obec konala takým spôsobom, ako by konal súkromný veriteľ v podobnej situácii. Komisia konštatovala, že ostatní veľkí veritelia svoje pohľadávky transformovali na podiel v novej právnej štruktúre, pričom obec svoje pohľadávky predala za nulu. Pokiaľ ide o získanie bloku odbornej prípravy a mládeže za 1,4 mil. EUR, Komisia poznamenala, že túto cenu odhadol externý znalec ako náhradnú hodnotu za blok. Komisia vyslovila pochybnosť, že náhradná hodnota za budovu je rovnaká ako jej trhová cena.

(14)

Komisia taktiež zastáva názor, že podporné opatrenia adresované profesionálnym futbalovým klubom by mohli narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy.

(15)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť prípadnej podpory pre FC Den Bosch, Komisia v rozhodnutí o začatí konania poznamenala, že v čase udelenia podpory bol futbalový klub vo finančných ťažkostiach. S cieľom posúdenia zlučiteľnosti podpory s usmerneniami štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (5) (ďalej len: „usmernenia“) Komisia vyžiadala informácie o splnení všetkých požiadaviek uvedených v týchto usmerneniach.

(16)

Komisia nebola spôsobilá overiť, či sú splnené podmienky stanovené v bodoch 34-37 usmernení týkajúce sa povahy a plnenia plánu reštrukturalizácie. Ďalej bolo potrebné preukázať, že podpora bola obmedzená na nevyhnutné minimum, že príjemca podpory zaplatil primeraný vlastný príspevok do svojej reštrukturalizácie a že sa bude rešpektovať zásada „raz a dosť“.

(17)

Holandsko nesúhlasí s predbežným zistením Komisie, že opatrenia týkajúce sa FC Den Bosch predstavujú štátnu pomoc. Podľa názoru Holandska, obec, s podriadenou pohľadávkou voči spoločnosti na pokraji bankrotu, vzdaním sa svojej pohľadávky v roku 2011 konala v súlade so zásadou veriteľa v trhovom hospodárstve.

(18)

Podľa Holandska v prípade bankrotu FC Den Bosch by obec so všetkou pravdepodobnosťou nezískala zo svojej podriadenej pohľadávky nič. Vo svojom liste zo dňa 7. novembra 2013 sa Holandsko tiež odvolalo na rozhodnutie Komisie týkajúce sa belgickej spoločnosti Sonaca (6), v ktorom konštatovala, že výmena verejného úveru za podiel nepredstavuje štátnu pomoc. Keby FC Den Bosch nebol schopný napraviť svoju finančnú situáciu v júni 2011, v súlade s pravidlami KNVB by stratil licenciu na hranie profesionálneho futbalu. Čo sa týka kúpy výcvikových zariadení, Holandsko tvrdí, že kúp sa uskutočnila v hodnote stanovenej externou expertízou, ktorá FC Den Bosch pokryla aj náklady na výmenu. Holandsko tvrdí, že pri predaji pozemkov konalo v súlade s oznámením Komisie (7) (ďalej len: „oznámenie o predaji pozemkov“).

(19)

Prípadne Holandsko tvrdí, že aj keby sa opatrenia považovali za opatrenia poskytujúce selektívnu výhodu v prospech FC Den Bosch, nenarušili by hospodársku súťaž, ani by neovplyvnili obchod medzi členskými štátmi. Holandsko zdôrazňuje slabé postavenie FC Den Bosch v národnom profesionálnom futbale, vďaka čomu je účasť v súťažiach na európskej úrovni veľmi nepravdepodobná. Rovnako sa domnieva, že Komisia nedokázala preukázať, že podpora FC Den Bosch by narušila hospodársku súťaž alebo ovplyvnila obchod na ktoromkoľvek trhu spomenutom v rozhodnutí o začatí konania.

(20)

Ako podporný argument Holandsko tvrdí, že ak by opatrenia predstavovali štátnu podporu, boli by zlučiteľné s usmerneniami a teda aj s vnútorným trhom.

(21)

V roku 2010 bol FC Den Bosch v ťažkej finančnej situácii. V roku 2011 mal záporný vlastný kapitál s dlhom vo výške 5,97 mil. EUR a dlhom v hodnote 7 mil. EUR, s obratom približne 3 mil. EUR. Veritelia a dlhy klubu sú uvedené v Tabuľke 1.

Tabuľka 1

Veritelia a dlhy FC Den Bosch

(22)

KNVB uviedla, že ak by bol vlastný kapitál záporný aj 30. júna 2011, klub by stratil licenciu na hranie profesionálneho futbalu. Znamenalo by to, že klub by bol degradovaný na úroveň amatérskeho klubu.

(23)

FC Den Bosch a KNVB preto v júni 2011 vypracovali plán reštrukturalizácie. Podľa plánu bol klub transformovaný na spoločnosť s ručením obmedzeným (NV). (Nezabezpečené) dlhy rôznych väčších veriteľov sa transformovali na podiely klubu, ako uvádza Tabuľka 2.

Tabuľka 2

Výmenné pomery dlh-podiel

(24)

Zvyšné 0,1 % akcií sa rozdelilo medzi vysoko postavených členov futbalového klubu. To ukazuje, že obec vyrokovala 54 %-ný podiel v klube za 38 %-ný podiel na dlhoch klubu.

(25)

Okrem toho, komerčný úver vo výške 100 000 EUR bol krytý zárukou tretej strany. Iné súkromné osoby poskytli nový kapitál vo výške 300 000 EUR: Krátkodobý úver vo výške 250 000 EUR bol transformovaný na dlhodobý úver. Dlhy na obecnom štadióne prevádzkovanom spoločnosťou BIM za prenájom sú zabezpečené právom BIM na príjem z televíznych práv.

(26)

Obec považovala svoj úver vo výške 1,65 mil. EUR za nenávratný. Už v rozpočte obce z roku 2010 bol úver označený ako nenávratný, pretože FC Den Bosch ho už nesplácal. V júni 2011 požiadala obec účtovnícku spoločnosť Ernst & Young, ktorá analyzovala finančnú situáciu FC Den Bosch už vo februári a marci 2011, o posúdenie návratnosti dlhu FC Den Bosch. Bolo zistené, že splatenie úveru alebo úrokov v najbližších rokoch sa nedá očakávať, aj keby sa klub reštrukturalizoval v dôsledku upustenia od dlhodobých dlhov zo strany veľkých veriteľov. Toto zistenie taktiež dáva zmysel, ak vezmeme do úvahy, že klub nemá žiadne nehnuteľnosti alebo strojové zariadenia, ktoré by sa mohli predať alebo zlikvidovať za účelom splatenia dlhov.

(27)

V zmysle dohody medzi veriteľmi sa obec rozhodla previesť svoj nárok na 54 % podielu za 1 EUR na nadáciu „Met Heel Mijn Hart“. Stane sa tak akcionárom klubu – namiesto obce, ktorá nevyjadrila žiadny záujem na tom, aby sa podieľala na vedení klubu – rovnako ako ostatní veľkí veritelia, na základe dohody o reštrukturalizácii s obcou. Na základe týchto podielov bude nadácia predávať certifikáty za 100 EUR.

(28)

V porovnaní s ostatnými veriteľmi má predovšetkým obec väčší záujem vyhnúť sa likvidácii klubu alebo jeho degradácii na amatérsky klub, čím by klub stratil, minimálne na určitý čas, hlavné užívanie štadiónu bez nájmu. V tomto ohľade bolo v hospodárskom záujme obce, aby klub pokračoval s hraním profesionálneho futbalu.

(29)

Pokiaľ ide o pozemok pod výcvikovým komplexom, o rozlohe 36 000 m2, informácie predložené Holandskom ukazujú, že pozemok už obec vlastnila. Využíval ho FC Den Bosch, ktorý postavil športový areál s budovami a športoviskami na vlastné náklady už v roku 2000 a upravil ich v roku 2006 a 2007. Medzi obcou a FC Den Bosch nebol dlhý nájomný vzťah (erfpacht) (8). Obec by na tomto pozemku mohla postaviť domy a byty. Preto mala v každom prípade záujem na tom, aby klub opustil priestory a chytila sa príležitosti zahájenej potrebou likvidácie klubu. Preto mala záujem na tom, aby bol klub odškodnený za opustenie priestorov, ako v prípade nesporného vyvlastnenia budov a požiadala o ocenenie budov a zariadení na základe holandskej legislatívy o vyvlastňovaní pre takýto prípad.

(30)

Táto nadobúdacia cena bola stanovená na základe ohodnotenia športového komplexu nezávislým uznávaným znalcom v oblasti zdanenia pozemkov. Ocenenie bolo založené na základe upravenej reprodukčnej hodnoty, ktorá je opísaná ako množstvo potrebné na získanie objektov rovnakej hodnoty v zmysle typu, kvality, stavu a veku. Táto suma preto nie je len hodnota športového komplexu v jeho danej veľkosti. Je upravená podľa technického stavu a veku. Takéto ocenenie nariaďuje článok 40b odsek 3 holandského zákona o vyvlastnení (Onteigeningswet) pre prípady konsenzuálneho vyvlastnenia, ktoré sa, podľa Holandska, vzťahovalo na aktuálnu situáciu. Holandsko sa preto domnieva, že Komisia nemala pravdu v tvrdení, že sa hodnotiaca správa odvoláva len na reprodukčnú hodnotu ako základ pre hodnotenie. V holandskej praxi v oblasti hodnotenia sa netradičné objekty, ako napr. kostoly, pamiatky, alebo športové komplexy oceňujú na základe nastavenej reprodukčnej hodnoty, teda ceny, ktorú by nezávislý kupujúci bol ochotný zaplatiť v prípade vyvlastnenia alebo premiestnenia skutočného vlastníka.

(31)

Pokiaľ ide o zistenie Komisie, že hodnota stanovená ocenením bola vyššia ako účtovná hodnota v účtovníctve FC Den Bosch, Holandsko tvrdí, že účtovná hodnota pozemku alebo budov zvyčajne neodráža skutočnú trhovú hodnotu. Je stanovená rôznymi inými faktormi ako je hodnota v komerčnej transakcii, ako napr. historická obstarávacia cena alebo odpisy.

(32)

Klub pokračoval vo svojich tréningových aktivitách na inom mieste, na štadióne v inom futbalovom tréningovom komplexe v meste, ktoré ešte malo voľnú kapacitu. Holandsko tvrdí, že cena za tréningový komplex bola stanovená bez ohľadu na možné finančné potreby FC Den Bosch. Časť sumy získanej za opustenie tréningového komplexu klub použil na prispôsobenie alternatívnych tréningových priestorov. Tento príjem sa taktiež použil na zaplatenie dlžného nájomného za štadión v prospech BIM.

(33)

Alternatívne Holandsko argumentuje, že aj keby toto opatrenie predstavovalo podporu, bolo by kompatibilné s vnútorným trhom. Pokiaľ ide o reštrukturalizáciu FC Den Bosch, Holandsko opísalo finančnú situáciu klubu, ako je uvedené v bode 8.

(34)

Každý holandský profesionálny futbalový klub potrebuje licenciu od KNVB, ktorú dostane na základe splnenia rôznych povinností. Jedna z povinností v rámci systému sa týka finančného zdravia klubu. Ak nie je postačujúce, KNVB môže licenciu odňať. Ak klub založí svojho nástupcu, nie je prijatý priamo do profesionálnej futbalovej ligy; bude musieť začať v druhej najvyššej amatérskej lige. So svojimi ťažkosťami Den Bosch riskovalo stratu licencie umožňujúcej účasť v profesionálnej súťaži.

(35)

Holandsko informovalo, že vzhľadom na tieto ťažkosti rozhodnutie obce vzdať sa úveru a kompenzovať FC Den Bosch za opustenie tréningového komplexu, ktorý používal, bolo podriadené celej rade podmienok stanovených v pláne reštrukturalizácie dohodnutom medzi obcou, inými veriteľmi a FC Den Bosch.

(36)

Plán reštrukturalizácie zahŕňal novú právnu štruktúru FC Den Bosch. Transformoval sa z klubu na spoločnosť s ručením obmedzeným (naamloze vennootschap (NV)), robil škrty v radoch zamestnancov ako aj v hráčskom kádri. Predvídal, že počet zmluvných hráčov sa zníži na minimálne 16, ako ukladá KNVB. FC Den Bosch nebude kupovať hráčov na prestupovom trhu, ale len hráčov, ktorým zmluva umožňuje voľný prestup. To má za následok zníženie nákladov na personál a hráčov o 17 %.

(37)

Ako je uvedené v bode 22, veritelia FC Den Bosch sa vzdali dlhov v celkovej hodnote 5,337 mil. EUR za kapitál. Obec ďalej kompenzovala klub za opustenie tréningového komplexu, ktorý doteraz používal, sumou 1,4 mil. EUR. Vďaka týmto opatreniam sa záporný kapitál klubu premenil na mierne kladný kapitál v hodnote 0,63 mil. EUR, čo umožnilo jeho transformáciu na spoločnosť s ručením obmedzeným.

(38)

Plán bol navrhnutý tak, aby viedol k stabilnej finančnej pozícii po dobu troch rokov. Predpokladal zníženie strát vo finančnom roku 2011/2012 a 2012/2013 a malý zisk vo výške 0,1 mil. EUR vo finančnom roku 2013/2014. Neponechá to však priestor na to, aby FC Den Bosch získaval nových hráčov. V skutočnosti bol FC Den Bosch schopný realizovať mierny zisk 0,103 mil. EUR v účtovnom roku 2011/2012 a to aj vďaka lepším sponzorským zmluvám.

(39)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy štátnu pomoc poskytuje členský štát alebo sa poskytuje zo štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, čo narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne a na to, aby bolo opatrenie označené ako štátna pomoc, musia byť splnené všetky podmienky.

(40)

Na základe rozhodnutia o začatí konania Komisia ohodnotí rozhodnutie obce zo dňa 21. júna 2011 o vzdaní sa podriadenej pohľadávky v hodnote 1,65 mil. EUR pre FC Den Bosch a o kompenzácii FC Den Bosch sumou 1,4 mil. EUR za opustenie tréningových priestorov. Komisia konštatuje, že obidve opatrenia boli prezentované spolu a rozhodlo sa o nich na rovnakom zasadnutí zastupiteľstva obce a že sú úzko prepojené s ohľadom na ich účel a situáciu FC Den Bosch v danom čase.

(41)

V dôsledku toho by sa tieto dve opatrenia mali posudzovať spoločne (9). V tomto prípade však z posúdenia vyplýva, že ak sa obidve opatrenia posudzujú zvlášť, jasne predstavujú štátnu pomoc. Z tohto nutne vyplýva, že opatrenia sa považujú za štátnu pomoc aj keď sa posudzujú spoločne ako jedno opatrenie.

(42)

O oboch opatreniach rozhodla obec a majú pre ňu finančné dôsledky vo výške 3,1 mil. EUR. Zahŕňali teda použitie štátnych zdrojov, ktoré je možné pripísať štátu. Presun štátnych zdrojov môže mať mnoho foriem, ako sú priame granty, úvery, záruky, priame investície do kapitálu podnikov a vecné plnenie. Odpustenie štátnych pohľadávok taktiež predstavuje transfer štátnych zdrojov.

(43)

Výhoda je prítomná vždy, keď sa v dôsledku zásahu štátu zlepší finančná situácia podniku. Posudzuje sa to tak, že finančná situácia podniku po prijatí opatrenia sa porovná s jeho finančnou situáciou v prípade, že by sa opatrenie neprijalo. Je nesporné, že vďaka opatreniam, ktoré sa aktuálne prešetrujú, sa zložitá finančná situácia FC Den Bosch výrazne zlepšila.

(44)

Výhodou, v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, je akýkoľvek ekonomický prínos, ktorý podnik nemohol získať za bežných trhových podmienok (10), t.j. bez zásahu štátu, ktorý sa neriadi obchodnými zásadami.

(45)

Holandsko tvrdí, že zlepšenie finančnej situácie FC Den Bosch je výsledkom trhových transakcií, a teda nie je neprimerané. Podľa Holandska konala obec v súlade so zásadami investora v trhovom hospodárstve (ďalej len: „MEIP“).

(46)

Ako bolo uvedené vyššie, rozhodnutie odstúpiť od podriadenej pohľadávky v hodnote 1,65 mil. EUR zahŕňa kapitalizáciu pohľadávky nasledovanú výmenou výslednej pohľadávky za kapitál za 1 EUR.

(47)

Je teda potrebné najprv stanoviť, či súkromný veriteľ vymení dlhy za kapitál rovnako ako obec. V prípade podniku, ktorý spĺňa podmienky bankrotu má súkromný veriteľ dve možnosti. Môže pristúpiť k likvidácii podniku s cieľom získať späť aspoň časť svojho úveru, alebo môže previesť úver do akcií, čím umožní podniku pokračovať v podnikaní s perspektívou zisku v budúcnosti, takže hodnota akcií by sa zvýšila. Keby súkromný veriteľ konal rovnako ako obec, a za významnú časť dlhov FC Den Bosch, dalo by sa predpokladať, že správanie obce je v súlade s MEIP.

(48)

Rešpektovanie MEIP možno ustanoviť v prípade, ak sa transakcia vykonáva za rovnakých podmienok (a teda na rovnakej úrovni rizika a odmien) a zároveň zo strany verejných orgánov a súkromných subjektov, ktoré sú v porovnateľnej situácii (transakcia „pari passu“). V tomto prípade možno zvyčajne odvodiť, že takáto transakcia je v súlade s trhovými podmienkami (11). Je taktiež dôležité, či zásah súkromných subjektov má ekonomický význam a nie je len symbolický alebo marginálny (12) a či východisková pozícia zapojených verejných a súkromných subjektov je porovnateľná s ohľadom na transakciu. Na druhej strane, ak sa verejné a súkromné subjekty, ktoré sú v porovnateľnej situácii, zapoja do rovnakej transakcie v rovnakom čase, ale za odlišných podmienok, spravidla to znamená, že zásah verejného subjektu nie je v súlade s trhovými podmienkami.

(49)

V posudzovanom prípade bola východisková pozícia zapojených verejných a súkromných subjektov s ohľadom na transakciu porovnateľná. Všetci veritelia zapojení do transakcie mali nezabezpečené a nenávratné úvery. Značné bolo aj zapojenie súkromného sektora. Avšak, ostatné subjekty nie sú jednoduché trhové subjekty, ako už bolo uvedené; zdá sa, že všetky sú v klube navzájom prepojené. Z toho dôvodu nie je možné predpokladať, že konali s cieľom dosiahnuť zisk; napr. priaznivci nie sú racionálne trhové subjekty požadujúce zisk.

(50)

Je taktiež zjavné, že transakcia prebehla za rôznych podmienok. Za odstúpenie od svojho dlhu požiadala obec viac ako ostatní veritelia. Ako ukazuje Tabuľka 2, za jeden podiel dostala 26,7 EUR, pričom dostala relatívne viac podielov ako ostatní komerční neziskoví veritelia. Okrem toho, reštrukturalizácia dlhu umožnila FC Den Bosch platiť prevádzkovej spoločnosti BIM, ktorú vlastní obec, dlžné nájomné za štadión. Na druhej strane, veriteľ […] prijal preferenčné akcie, ktoré môžu mať prednosť pri neskorších dividendách. Znamená to, že nie je vylúčené, že minimálne jeden súkromný subjekt získal lepšie podmienky ako obec. Dôkazy neumožňujú prijať záver, že obec vo veci dohody o výmene konala pari passu so subjektmi trhového hospodárstva.

(51)

Je taktiež nepravdepodobné, že súkromný investor by súhlasil s predajom nenávratného úveru, ktorý je vymenený za kapitál za cenu 1 EUR pre nadáciu, ktorá plánuje predávať podielové listy za 100 EUR za akciu. Ak si obec neponechá akcie, zbaví sa jediného komerčného dôvodu na výmenu dlhu za kapitál nádeje alebo očakávania – aj keď vzdialeného – vidieť akcie predpokladanej hodnoty. Namiesto toho, aby zhromaždila finančné prostriedky predajom podielových listov, alebo aspoň požadovala podiel na príjme z predaja, dala túto príležitosť tretej strane. (13). V takom prípade si štát ponechal svoje akcie a mohol odôvodnene očakávať zisk v budúcnosti.

(52)

Preto odstúpenie od podriadeného dlhu nemožno spojiť so správaním racionálneho trhového subjektu. To udelilo výhodu v prospech FC Den Bosch, ktorú nemohol získať za trhových podmienok.

(53)

Čo sa týka tréningového komplexu, Holandsko tvrdí, že kompenzácia v sume 1,4 mil. EUR bola vypočítaná v súlade s oznámením o predaji pozemkov a rozhodnutím Komisie týkajúcim sa kompenzácie reprodukčných nákladov a teda, neznamenala výhodu pre FC Den Bosch. Podľa tohto oznámenia predaj pozemkov a budov verejnými orgánmi nepredstavuje štátnu pomoc, po prvé v prípade, kedy verejný orgán príjme najvyššiu alebo jedinú ponuku nasledujúcu po nepodmienenej aukcii a po druhé, v prípade, kedy pri absencii takejto aukcie sa predajná cena stanoví minimálne na hodnotu stanovenú nezávislým odborným posudkom.

(54)

Usmernenie poskytnuté oznámením o predaj pozemkov, ako je uvedené v úvode „sa týkajú iba verejne vlastnených pozemkov a budov. Netýkajú sa verejného nadobúdania pozemkov a budov alebo prenájmu pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi. Takéto transakcie tiež môžu zahŕňať prvky štátnej pomoci.“

(55)

V každom prípade, mechanizmy stanovené v oznámení o predaji pozemkov sú jediné nástroje na zistenie, či štát konal ako investor v trhovom hospodárstve a preto sú konkrétnymi príkladmi pre použitie testu MEIP na pozemkové transakcie medzi verejnými a súkromnými subjektmi (14). Preto nie je relevantné, ak sa posúdenie zhodnotenia pozemkov a ich nadobudnutia vykonáva podľa oznámenia o predaji pozemkov alebo bez ohľadu na neho.

(56)

V prípade športového komplexu, ktorý FC Den Bosch opustil, bolo ohodnotenie pozemku vykonané nezávislým znalcom založené na upravenej reprodukčnej hodnote. Podľa vysvetlenia Holandska je to hodnota, ktorú by štát zaplatil v prípade zmeny vlastníka, na základe právnych predpisov na posudzovanie majetku, ktorý je predmetom nesporného vyvlastnenia. To nie je presvedčivé. Budovy a zariadenia komplexu, ktoré postavil FC Den Bosch, už boli vo vlastníctve obce. FC Den Bosch ich používal bez dlhodobého prenájmu. K ohodnoteniu teda nemalo dôjsť na základe scenára, v rámci ktorého bol FC Den Bosch vlastníkom budov. Navyše, upravená reprodukčná hodnota sa môže líšiť od trhovej hodnoty majetku.

(57)

Taktiež sa nezdá, že v momente transakcie mala obec s pozemkom špecifické plány. Transakcia bola jednoznačne súčasťou opatrení reštrukturalizácie, o ktorých rozhodla obec a mali zdanlivý hlavný cieľ zabezpečiť FC Den Bosch likviditu. Je nepravdepodobné, že by obec do tohto konania vstúpila v danom čase bez tohto cieľa. Dalo by sa tiež tvrdiť, že zánikom futbalového klubu v prípade bankrotu by sa športový komplex oslobodil bez náhrady.

(58)

Z tohto dôvodu možno pochybovať o tom, že iný trhový subjekt by presvedčil obec, aby zaplatila 1,4 mil. EUR za účelom oslobodenia majetku, ktorý subjekt ani nemal dlhodobo prenajatý. V každom prípade by bola suma oveľa nižšia.

(59)

Opatrenia preto udeľujú selektívnu výhodu v prospech FC Den Bosch v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(60)

Holandsko spochybnilo dopad možnej podpory na vnútorný trh pre kluby, ktoré nehrajú futbal na európskej úrovni. Avšak, profesionálne futbalové kluby sa považujú za podniky a podliehajú kontrole štátnej pomoci. Profesionálny futbal ponúka zárobkovú činnosť a poskytuje služby za úhrady. Vyvinul vysokú úroveň profesionality a zvýšil tým ekonomický dopad (15).

(61)

Hoci sa FC Den Bosch nezúčastňuje futbalových súťaží medzinárodných rozmerov, ako profesionálny futbalový klub rozvíja ekonomické aktivity na niekoľkých ďalších trhoch, ako napríklad prestupový trh pre profesionálnych hráčov, reklama, sponzorstvo, predaj reklamných predmetov alebo mediálne pokrytie. Podpora profesionálnemu futbalovému klubu posilňuje jeho pozíciu na každom z týchto trhov, z ktorých väčšinu predstavujú členské štáty. Preto, ak sa štátne zdroje použijú na poskytnutie selektívnej výhody určitému futbalovému klubu, bez ohľadu na ligu, v ktorej hrá, takáto podpora s veľkou pravdepodobnosťou naruší hospodársku súťaž a ovplyvní obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (16).

(62)

Komisia musí posúdiť, či podporné opatrenie v prospech FC Den Bosch možno považovať za kompatibilné s interným trhom. Žiadna z výnimiek uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy sa nevzťahuje na predmetné podporné opatrenie. Pokiaľ ide o výnimky stanovené v článku 107 ods. 3 zmluvy, Komisia uvádza, že žiadny holandský región nespadá do výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Predmetné podporné opatrenie nepodporuje dôležitý projekt alebo spoločné európske záujmy, ani neslúži na nápravu vážnej poruchy v holandskej ekonomike v zmysle článku 107 ods. 3, písm. b) zmluvy. Podporné opatrenie tiež nemožno považovať za podporu kultúry alebo zachovanie kultúrneho dedičstva v zmysle článku 107 ods. 3, písm. d) zmluvy.

(63)

Pokiaľ ide o výnimku v článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy v prospech podpory, ktorá má uľahčiť rozvoj určitých hospodárskych aktivít, takáto podpora by mohla byť zlučiteľná, ak nemá vplyv na obchodné podmienky v rozpore so všeobecným záujmom.

(64)

Pre posudzovanie podporných opatrení v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy vydala Komisia niekoľko nariadení, rámcov, usmernení a oznámení týkajúcich sa foriem podpory a horizontálnych alebo sektorových zámerov, na ktoré sa podpora vzťahuje. Vzhľadom na to, že v čase prijatia opatrenia FC Den Bosch čelil finančným ťažkostiam a že podporu na riešenie týchto ťažkostí poskytla obec, je potrebné posúdiť, či sa na ňu vzťahujú kritériá stanovené v usmerneniach (17) a či boli splnené.

(65)

V júli 2014 Komisia uverejnila nové Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (18). Nevzťahujú sa však na túto neoznámenú podporu poskytnutú v 2011. Podľa bodu 137 nových usmernení by sa tak stalo iba v prípade, že by išlo o podporu na záchranu alebo reštrukturalizáciu poskytnutú bez predchádzajúceho povolenia, ak sa niektorá podpora poskytne po zverejnení týchto usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie. Podľa bodu 138 nových usmernení, vo všetkých ostatných prípadoch bude Komisia postupovať na základe usmernení, ktoré boli v platnosti v čase, keď bola poskytnutá podpora a preto sa v tomto prípade jedná o usmernenia platné pred rokom 2014.

(66)

Podľa bodu 11 usmernení možno spoločnosť považovať za firmu v ťažkostiach, ak sú prítomné zvyčajné znaky firmy v ťažkostiach ako napr. narastajúca strata, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku alebo narastajúci dlh. Ako je uvedené v odôvodnení 8, niektoré z týchto znakov možno u FC Den Bosch badať. Z tohto dôvodu sa jednalo o firmu v ťažkostiach a zlučiteľnosť štátnej pomoci sa bude posudzovať podľa pokynov.

(67)

V časti 3.2 usmernenia vyžadujú, aby udelenie podpory bolo podmienené realizáciou plánu reštrukturalizácie. Ako je uvedené v odôvodnení 7, FC Den Bosch sa kvalifikuje ako malý podnik. Podľa bodu 59 usmernení Komisia konštatuje, že Holandsko oznámilo plán reštrukturalizácie, ktorý rieši podmienky stanovené v bodoch 34-37 usmernení.

(68)

V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že rozhodnutie obce odstúpiť svoj dlh v prospech FC Den Bosch na zaplatenie za oslobodenie športového komplexu sa uskutočnilo po analýze povahy a príčin ťažkostí FC Den Bosch. Grant bol podriadený niekoľkým podmienkam, ktoré si kladú za cieľ obnoviť dlhodobú životaschopnosť podniku v primeranom časovom meradle troch rokov a splniť požiadavky KNVB na pokračovanie licencie FC Den Bosch pre profesionálne súťaže. Plán reštrukturalizácie mal za následok nové vedenie, škrty v počte personálu a v kádri hráčov. Pokrýva opustenie veľkého tréningového komplexu. Preto má FC Den Bosch v pláne usporiť na svojich hlavných aktivitách. Plán reštrukturalizácie sa nespolieha na externé faktory, ktoré môže FC Den Bosch sledovať, avšak nie úplne ovládať, ako napr. získavanie nových sponzorov a zvyšovanie počtu divákov. Pokračujúce zlepšovanie finančnej situácie klubu je v pláne rovnako ako jeho ďalšie pôsobenie ako profesionálneho futbalového klubu. Podľa odôvodnenia 35 rozvoj naznačuje, že plán bol skutočne realistický.

(69)

Body 38 až 42 usmernení vyžadujú, aby príjemca prijal kompenzačné opatrenia za účelom minimalizácie rušivého vplyvu podpory a jej negatívnych účinkov na obchodné podmienky. Avšak, tieto podmienky sa nevzťahujú na malé podniky. Ako je uvedené v odôvodnení 7, FC Den Bosch je malý podnik.

(70)

Komisia tiež uvádza, že plán reštrukturalizácie je v súlade s bodmi 43 a 44 usmernení okrem interných úspor do značnej miery financovaný externými súkromnými subjektmi. Niektoré súkromné subjekty taktiež súhlasili s odstúpením svojho dlhu. Celkový príspevok veriteľov a obce pri refinancovaní FC Den Bosch bol 6,737 mil. EUR (5,337 mil. EUR odstúpených dlhov plus 1,4 mil. EUR za tréningový komplex, ak sa celková hodnota za tréningový komplex považuje za podporu). 25 % vlastného príspevku požadovaného pre malý podnik predstavuje maximálne 1,685 mil. EUR. Iné subjekty ako štát prispeli 3,687 mil. EUR vo forme odstúpenia dlhu (5,337 mil. EUR mínus pôžička obce vo výške 1,65 mil. EUR), medzi nimi jeden obchodný podnik vo výške 1,865 mil. EUR, čo je viac ako požadovaných 25 %.

(71)

Výška podpory bola nevyhnutná. Podľa plánu reštrukturalizácie by to malo viesť k menším stratám v sezónach 2011/2012 a 2012/2013 a mierne kladnému výsledku neskôr. To by neumožnilo FC Den Bosch kupovať nových hráčov, alebo ich prilákať vyššími platmi.

(72)

Bod 49 usmernení požaduje, aby členský štát komunikoval o správnej realizácii plánu reštrukturalizácie prostredníctvom pravidelných podrobných správ. Bod 51 stanovuje menej prísne podmienky pre malé a stredne veľké podniky, kde by postačovali aj ročné kópie súvahy a výkazu ziskov a strát. Holandsko sa zaviazalo, že tieto správy predloží.

(73)

V súlade s bodmi 72 až 77 usmernení Holandsko špecifikovalo, že FC Den Bosch neprijal podporu na záchranu alebo reštrukturalizáciu v období desať rokov pred udelením súčasnej podpory. Tiež sa zaviazalo, že FC Den Bosch neudelí žiadnu podporu na záchranu alebo reštrukturalizáciu počas obdobia nasledujúcich desiatich rokov.

(74)

Komisia preto dospela k záveru, že opatrenia na reštrukturalizáciu dlhu týkajúce sa FC Den Bosch predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Avšak, podpora na reštrukturalizáciu udelená obcou v prospech FC Den Bosch spĺňa podmienky stanovené v usmerneniach, a preto nepriaznivo neovplyvňuje obchodné podmienky, čo by bolo v rozpore so všeobecným záujmom. Preto je podpora zlučiteľná s článkom 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(75)

Komisia konštatuje, že Holandsko neoprávnene poskytlo podporu v prospech FC Den Bosch v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Avšak štátna pomoc udelená FC Den Bosch v roku 2011 v hodnote 1,65 mil. EUR vo forme odstúpenia dlhu a 1,4 mil. EUR zaplatených za opustenie tréningového komplexu spĺňa požiadavky pre podporu na reštrukturalizáciu stanovenú v usmerneniach a možno ju považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3, písm. c) zmluvy.

15.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/30

(1)

Vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2015/2416 (2) sa určité oblasti Spojených štátov amerických uznávajú za oblasti bez výskytu Agrilus planipennis Fairmaire

(2)

Z najnovších informácií, ktoré predložili Spojené štáty americké, vyplýva, že určité oblasti ich územia, v súčasnosti uznávané za oblasti bez výskytu Agrilus planipennis Fairmaire, už nie sú bez výskytu tohto škodlivého organizmu.

(3)

Okrem toho predložili Spojené štáty americké informácie o tom, že okres Chester v štáte Tennessee je bez výskytu tohto škodlivého organizmu.

(4)

Na základe týchto informácií by sa príslušný zoznam oblastí uznaných za oblasti bez výskytu tohto škodlivého organizmu mal zmeniť.

(5)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/2416 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

15.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/32

(1)

Schéma inštitucionálneho zabezpečenia (institutional protection scheme – IPS) je podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 dohodou o zmluvnej alebo štatutárnej zodpovednosti, ktorá chráni členské inštitúcie a najmä zabezpečuje ich likviditu a platobnú schopnosť na to, aby sa v prípade potreby vyhli konkurzu. Príslušné orgány majú za podmienok ustanovených v článku 8 ods. 4, článku 49 ods. 3, článku 113 ods. 7, článku 422 ods. 8 a článku 425 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 29 ods. 1, článku 33 ods. 2 písm. b) a článku 34 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61 možnosť neuplatňovať určité prudenciálne požiadavky alebo členom IPS povoliť určité výnimky. Okrem toho článok 113 ods. 7 písm. i) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ustanovuje, že dotknutý príslušný orgán musí schváliť a pravidelne monitorovať primeranosť systémov monitorovania a klasifikácie rizika v rámci IPS a článok 113 ods. 7 písm. d) vyžaduje, aby IPS vykonávala svoje vlastné preskúmanie rizika.

(2)

Rozhodnutia príslušných orgánov o udelení povolení a výnimiek v zmysle článku 8 ods. 4, článku 49 ods. 3, článku 113 ods. 7, článku 422 ods. 8 a článku 425 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 33 ods. 2 písm. b) delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61 a akékoľvek rozhodnutia vyplývajúce z monitorovania IPS sa týkajú konkrétnych úverových inštitúcií. Európska centrálna banka (ECB) ako príslušný orgán pre prudenciálny dohľad v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) nad úverovými inštitúciami, ktoré sú klasifikované ako významné v súlade s článkom 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a časťou IV a článkom 147 ods. 1 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 (ECB/2014/17) (4), je ako taká zodpovedná za posudzovanie žiadostí od významných úverových inštitúcií a monitorovanie IPS, ktorých členmi sú významné úverové inštitúcie, zatiaľ čo príslušné vnútroštátne orgány sú zodpovedné za posudzovanie žiadostí od menej významných úverových inštitúcií a monitorovanie IPS, ktorých členmi sú menej významné inštitúcie.

(3)

S cieľom zabezpečiť rovnocenné zaobchádzanie s významnými a menej významnými úverovými inštitúciami, ktoré sú členmi IPS v rámci JMD, a posilniť konzistentnosť rozhodnutí prijatých ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, prijala ECB usmernenie Európskej centrálnej banky (EÚ) 2016/1994 (ECB/2016/38) (5). Je však nevyhnutné zaviesť koordinovaný postup prijímania rozhodnutí týkajúcich sa členov patriacich do tej istej IPS, pozostávajúcej z významných, ako aj menej významných úverových inštitúcií a potrebné, aby ECB a príslušné vnútroštátne orgány postupovali koordinovane pri monitorovaní IPS s cieľom zabezpečiť súlad medzi rozhodnutiami prijatým v súvislosti s významnými a menej významnými úverovými inštitúciami, ktoré sú členmi tej istej IPS,

a)

„preskúmavacím tímom“ sa rozumie tím pozostávajúci zo zástupcov ECB a príslušného vnútroštátneho orgánu vykonávajúceho priamy dohľad nad príslušnými členmi IPS. Tento tím je vytvorený na účely koordinovania preskúmania vykonávaného podľa článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

b)

„koordinátorom preskúmavacieho tímu“ sa rozumie zamestnanec ECB a zamestnanec príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorí sú vymenovaní v súlade s článkom 6, a ktorí vykonávajú svoje úlohy uvedené v článku 8;

c)

„žiadateľom“ sa rozumie člen IPS alebo skupina členov IPS zastúpená jedným subjektom, ktorí ECB alebo dotknutému príslušnému vnútroštátnemu orgánu predkladajú žiadosť o udelenie povolenia alebo výnimky podľa ustanovení uvedených v článku 1 ods. 1;

d)

„hybridnou IPS“ sa rozumie IPS pozostávajúca z významných a menej významných úverových inštitúcií;

e)

„príslušnými orgánmi JMD“ sa rozumejú ECB a príslušné vnútroštátne orgány zúčastnených členských štátov.

15.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/37

(1)

Schéma inštitucionálneho zabezpečenia (institutional protection scheme – IPS) je podľa článku 113 ods. 7 nariadení (EÚ) č. 575/2013 dohodou o zmluvnej alebo štatutárnej zodpovednosti, ktorá chráni členské inštitúcie a zabezpečuje ich likviditu a platobnú schopnosť na to, aby sa v prípade potreby vyhli konkurzu. Podľa tohto ustanovenia majú príslušné orgány za určitých podmienok ustanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 možnosť neuplatňovať určité prudenciálne požiadavky alebo členom IPS povoliť určité výnimky.

(2)

Európska centrálna banka (ECB) ako príslušný orgán pre prudenciálny dohľad v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) nad úverovými inštitúciami, ktoré sú klasifikované ako významné, je zodpovedná za posudzovanie žiadostí predložených takýmito inštitúciami.

(3)

Podmienky hodnotenia IPS na prudenciálne účely sú ustanovené v článku 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Toto nariadenie poskytuje príslušným orgánom určitý priestor na voľnú úvahu pri uskutočňovaní dohľadového hodnotenia, ktoré sa vyžaduje na určenie toho, či boli splnené podmienky. Na zabezpečenie jednotnosti, účinnosti a transparentnosti doplnila ECB do„Všeobecných zásad ECB týkajúcich sa využívania možností a právomocí ustanovených v práve Únie“ novú kapitolu týkajúcu sa postupu akceptácie systémov inštitucionálneho zabezpečenia (IPS) na prudenciálne účely (3), ktorá určuje, ako bude ECB hodnotiť súlad IPS a ich členov s uvedenými podmienkami.

(4)

ECB je zodpovedná za účinné a konzistentné fungovanie JMD a v rámci svojich úloh dohľadu by mala zabezpečovať konzistentnosť výsledkov dohľadu. V tejto súvislosti prijíma ECB usmernenia určené príslušným vnútroštátnym orgánom, v súlade s ktorými majú uskutočňovať úlohy a prijímať rozhodnutia pri vykonávaní dohľadu vo vzťahu k menej významným inštitúciám.

(5)

Keďže IPS zahŕňajú významné a menej významné inštitúcie, je dôležité zabezpečiť rovnocenné zaobchádzanie s členmi IPS v rámci celého JMD s cieľom posilniť konzistentnosť rozhodnutí prijatých ECB a príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. V prípade IPS, ktorých členmi sú významné i menej významné úverové inštitúcie je obzvlášť dôležité, aby ECB, ktorá je zodpovedná za prudenciálny dohľad nad významnými inštitúciami, i príslušné vnútroštátne orgány, ktoré zodpovedajú za dohľad nad menej významnými inštitúciami, používali na hodnotenie akceptovateľnosti rovnaké špecifikácie. Používanie rovnakých špecifikácií zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov je tiež opodstatnené pri hodnotení IPS pozostávajúcich iba z menej významných inštitúcií, keďže zloženie IPS, ako aj klasifikácia ich členov ako významných a menej významných, sa môžu časom meniť,

a)

či je protistrana inštitúciou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim zodpovedajúcim prudenciálnym požiadavkým;

b)

či je protistrana žiadajúca o povolenie usadená v tom istom členskom štáte.

a)

či akcionárska alebo právna štruktúra členov neohrozuje prevoditeľnosť vlastných zdrojov alebo splatenie záväzkov;

b)

či formálny rozhodovací proces pri prevode vlastných zdrojov medzi členmi zaručuje bezodkladný prevod;

c)

či stanovy členov, akcionárska zmluva ani iné známe dohody neobsahujú ustanovenia, ktoré by protistrane mohli brániť v prevode vlastných zdrojov alebo splatení záväzkov;

d)

či v minulosti u členov nedošlo k žiadnym vážnym incidentom v oblasti riadenia alebo problémom v riadení spoločnosti, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na bezodkladný prevod vlastných zdrojov alebo splatenie záväzkov;

e)

či o bezodkladnom prevode vlastných zdrojov alebo splatení záväzkov nerozhodujú alebo nemôžu im brániť žiadne tretie strany (6);

f)

či existujú prípadné zaznamenané toky prostriedkov medzi členmi z minulosti, ktoré potvrdzujú schopnosť bezodkladného prevodu prostriedkov alebo splatenia záväzkov.

a)

či tieto opatrenia zahŕňajú rozsiahly súbor opatrení, procesov a mechanizmov, ktoré tvoria operačný rámec IPS. Súčasťou tohto rámca by mal byť súbor dostupných nástrojov, od menej invazívnych opatrení až po dôraznejšie opatrenia primerané rizikovosti príslušnej ohrozenej inštitúcie a vážnosti jej finančných ťažkostí vrátane priamej podpory kapitálu a likvidity. Podporu je možné podmieniť, napríklad zavedením určitých ozdravných a reštrukturalizačných opatrení zo strany inštitúcie;

b)

štruktúra riadenia IPS a proces prijímania rozhodnutí o podporných opatreniach umožňujú včasné poskytnutie podpory;

c)

existuje jednoznačný záväzok poskytnúť podporu, keď niektorému z členov aj napriek predchádzajúcemu monitorovaniu rizík a včasným intervenčným opatreniam hrozí platobná neschopnosť alebo problémy s likviditou a zabezpečovať, aby jeho členské inštitúcie dodržiavali regulačné požiadavky na vlastné zdroje a likviditu;

d)

IPS pravidelne uskutočňuje záťažové testy s cieľom kvantifikovať potenciálne opatrenia na podporu kapitálu a likvidity;

e)

schopnosť IPS absorbovať riziko (prostredníctvom splatených prostriedkov, potenciálnych príspevkov ex-post a porovnateľných záväzkov) je dostatočná na krytie potenciálnych opatrení prijatých na podporu jeho členov;

f)

bol vytvorený fond prostriedkov ex-ante, aby mala IPS priamo k dispozícii zdroje potrebné na prijatie podporných opatrení; a

a)

či sú členovia IPS povinní pravidelne poskytovať hlavnému orgánu zodpovednému za riadenie IPS aktuálne údaje o svojej rizikovej situácii vrátane informácií o vlastných zdrojoch a plnení požiadaviek na vlastné zdroje;

b)

či je zabezpečený zodpovedajúci optimálny tok údajov a boli zavedené adekvátne informačné systémy;

c)

či hlavný orgán zodpovedný za riadenie IPS stanovil jednotné štandardy a metodiky rámca riadenia rizík, ktorý majú uplatňovať členovia;

d)

či na účely monitorovania a klasifikácie rizika zo strany IPS existuje jednotná definícia rizík, v prípade všetkých členov prebieha monitorovanie rovnakých rizikových kategórií a na kvantifikáciu rizík sa používa rovnaká úroveň spoľahlivosti a rovnaké časové rozhranie;

e)

či systémy monitorovania a klasifikácie rizika v rámci IPS klasifikujú členov podľa ich rizikovej situácie, tzn. IPS stanovila v záujme včasnej intervencie rôzne kategórie na začlenenie svojich členov;

f)

či má IPS schopnosť ovplyvňovať rizikovú situáciu svojich členov vydávaním pokynov, odporúčaní atď., napríklad na obmedzenie určitých činností alebo zníženie určitých rizík.

a)

či IPS pravidelne hodnotí riziká a slabé miesta sektora, do ktorého patria jeho členovia;

b)

či sú výsledky preskúmania rizika krátko po sfinalizovaní zhrnuté do správy alebo iného dokumentu a poskytnuté príslušným rozhodovacím orgánom IPS a/alebo jej členom;

c)

či IPS informuje jednotlivých členov o ich rizikovej klasifikácii v zmysle článku 113 ods. 7 písm. c).

a)

či bola konsolidovaná, resp. agregovaná správa overená nezávislým externým audítorom na základe adekvátneho účtovného rámca, resp. metódy agregácie;

b)

či sa vyžaduje, aby externý audítor poskytol svoje stanovisko;

c)

či sú do konsolidácie/agregácie v plnom rozsahu zahrnutí všetci členovia IPS, dcérske spoločnosti, prípadné sprostredkovateľské štruktúry, ako napríklad holdingové spoločnosti, a subjekt riadiaci samotnú IPS (ak má právnu subjektivitu);

d)

či v prípadoch, keď IPS vypracúva správu obsahujúcu agregovanú súvahu a agregovaný výkaz ziskov a strát, dokáže metóda agregácie zabezpečiť elimináciu všetkých vnútroskupinových expozícií.

a)

či môže externý audítor zodpovedný za overenie konsolidovanej alebo agregovanej finančnej správy potvrdiť, že tieto postupy sú vylúčené;

b)

či transakcie členov nevedú k neprimeranému vytváraniu vlastných zdrojov na individuálnej, subkonsolidovanej alebo konsolidovanej úrovni.

a)

či má IPS dostatočný počet členov (spomedzi inštitúcií, ktoré sú potenciálne akceptovateľné ako členovia) na krytie prípadných podporných opatrení, ktoré môže byť potrebné prijať;

b)

podnikateľské modely členov, obchodné stratégie, veľkosti, klientov, miestne zameranie, produkty, štruktúru financovania, kategórie podstatných rizík, dohody o spolupráci pri predaji a o poskytovaní služieb uzavreté s ostatnými členmi IPS atď.;

c)

či rôzne profily činnosti členov umožňujú monitorovanie a klasifikáciu ich rizikovej situácie prostredníctvom jednotne stanovených systémov, ktoré IPS zaviedla podľa článku 113 ods. 7 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

d)

že sektory IPS sú často založené na vzájomnej spolupráci, tzn. centrálne inštitúcie a iné špecializované inštitúcie v rámci siete IPS ponúkajú produkty a služby ostatným členom IPS. Pri hodnotení homogenity profilov činnosti by príslušné vnútroštátne orgány mali zvažovať, do akej miery obchodné činnosti členov súvisia so sieťou (produkty a služby poskytované miestnym bankám, služby spoločným klientom, aktivity na kapitálovom trhu a pod.).

15.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 306/43