12.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 305/1

(1)

Dňa 13. februára 2016 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „dotknutá krajina“) do Únie na základe článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (2). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie 4. januára 2016 po podaní podnetu Výborom na obranu odvetvia bezšvových rúr a rúrok v Európskej únii (ďalej len „navrhovatelia“). Navrhovatelia predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm, v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, ktoré boli dostatočné na odôvodnenie začatia prešetrovania.

(3)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľov, ostatných známych výrobcov v Únii, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány Čínskej ľudovej republiky, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich dotkne začatie prešetrovania, a vyzvala ich na účasť.

(4)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že ako možné tretie krajiny s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogické krajiny“) v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia plánuje použiť Japonsko, Rusko, Južnú Kóreu a USA. Komisia kontaktovala výrobcov z týchto krajín, a tiež výrobcov z Kanady, Indie, Mexika a Venezuely a vyzvala ich na účasť.

(6)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže uplatniť výber vzorky.

(7)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie na základe výroby príslušného výrobku. Táto predbežná vzorka pozostávala zo štyroch výrobcov z Únie. Títo dovozcovia tvorili 51 % celkovej výroby odvetvia Únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby k tejto predbežnej vzorke predložili svoje pripomienky, neboli však doručené žiadne pripomienky.

(8)

Prešetrovaním sa zistilo, že hospodárska situácia a štruktúra najväčšej spoločnosti zaradenej do vzorky nemusí byť reprezentatívnou pre odvetvie Únie. Má odlišný obchodný model, pretože viac ako 60 % jej odbytu závisí od obchodu s ropou a plynom, a preto vyrába oveľa viac individuálne prispôsobených a špičkových výrobkov. Okrem toho, ako sa objasňuje v odôvodneniach 107 a 108, sa jej ziskovosť počas celého posudzovaného obdobia zhoršovala, čo je ďalším významným rozdielom od ostatných výrobcov Únie. Komisia bude preto ďalej prešetrovať, či je táto spoločnosť reprezentatívnou pre stav odvetvia Únie. V prípade potreby Komisia zváži ďalšie kroky vrátane váhovania príslušných spoločností.

(9)

Počas predbežnej fázy sa Komisia rozhodla ponechať túto spoločnosť vo vzorke, ale opätovne túto otázku prekontroluje vzhľadom na pripomienky, ktoré získa od zainteresovaných strán.

(10)

S cieľom rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, vybrať vzorku, Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(11)

Päť neprepojených dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia na základe najväčšieho objemu dovozu do Únie vybrala vzorku troch dovozcov. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými známymi dovozcami. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(12)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby určila a/alebo kontaktovala prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(13)

Požadované informácie poskytlo a so zaradením do vzorky súhlasilo dvanásť vyvážajúcich výrobcov z dotknutej krajiny. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku štyroch na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia konzultovala výber vzorky so všetkými dotknutými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi dotknutej krajiny. Zainteresované strany v tejto súvislosti nepredložili žiadne pripomienky.

(14)

Šesť vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike požadovalo o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Traja z nich sú zaradení do vzorky, a preto boli individuálne preskúmaní. Preskúmanie zostávajúcich troch požiadaviek by bolo počas predbežnej fázy prešetrovania nadmieru náročné z dôvodu prísnych termínov prešetrovania, obmedzených zdrojov a aktuálneho pracovného zaťaženia útvarov Komisie. Komisia rozhodne, či po predbežnej fáze prešetrovania schváli nejaké požiadavky o individuálne preskúmanie.

(15)

Na účely článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia Komisia zaslala formuláre žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) všetkým spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v Čínskej ľudovej republike vybraným do vzorky, známym združeniam vyvážajúcich výrobcov a orgánom Čínskej ľudovej republiky. Žiaden z vyvážajúcich výrobcov nepredložil formulár žiadosti o THZ.

(16)

Komisia zaslala dotazníky všetkým spoločnostiam zaradeným do vzorky v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Vyplnené dotazníky boli doručené od štyroch spolupracujúcich (skupín) vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike, štyroch výrobcov z Únie zaradených do vzorky a troch neprepojených dovozcov. Neprihlásili sa žiadni používatelia.

(17)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovania na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnili v priestoroch týchto spoločností:

(18)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Skúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(19)

Príslušným výrobkom sú určité bezšvové rúry a rúrky zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7304 19 90, ex 7304 29 90, 7304 39 98 a 7304 59 99 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(20)

Príslušný výrobok sa využíva pri širokej škále použitia, napríklad v odvetví ropy a zemného plynu, v elektrárňach a na stavbách.

(21)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(22)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že tieto výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(23)

Neboli predložené žiadne tvrdenia týkajúce sa vymedzenia výrobku.

(24)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota, keďže žiadnemu vyvážajúcemu výrobcovi zaradenému do vzorky, ktorým nebolo poskytnuté THZ, určila na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom. Na tento účel sa musela vybrať tretia krajina s trhovým hospodárstvom („analogická krajina“).

(25)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že ako možnú vhodnú analogickú krajinu plánuje použiť Japonsko, Rusko, Južnú Kóreu a USA a vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(26)

Komisia požiadala trinásť výrobcov podobného výrobku v Kanade, Indii, Japonsku, Rusku, Južnej Kórei, Mexiku, USA a Venezuele o poskytnutie informácií. So spoluprácou súhlasila len jedna spoločnosť so sídlom v Mexiku. Táto spoločnosť vyplnila dotazník týkajúci sa analogickej krajiny a súhlasila s overením svojej odpovede na mieste.

(27)

Domáci trh v Mexiku má primeranú hospodársku súťaž a jeho veľkosť sa považuje za vhodnú a má rozsah asi 20 000 ton ročne. Na väčšinu dovážaných výrobkov ako bezšvové rúry a rúrky pochádzajúce zo všetkých krajín sa uplatňuje 5 % clo. Spolupracujúca spoločnosť predstavuje viac ako 60 % podiel na domácom trhu. Napriek tomu má značný podiel na trhu dovoz, ktorý predstavuje viac ako 22 % mexického domáceho trhu, čo dokazuje existenciu hospodárskej súťaže na tomto trhu.

(28)

Komisia dospela v tejto fáze k záveru, že vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia je Mexiko.

(29)

Informácie, ktoré poskytol spolupracujúci výrobca v analogickej krajine, sa v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia použili ako základ na určenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo poskytnuté THZ.

(30)

Komisia najskôr v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine reprezentatívny. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine do Únie v priebehu obdobia prešetrovania. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade spolupracujúceho výrobcu reprezentatívny.

(31)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu v analogickej krajine, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie vyvážajúcimi výrobcami v dotknutej krajine s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(32)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Na základe toho Komisia stanovila, že predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu v analogickej krajine tvorí menej ako 5 % celkového objemu vývozného predaja rovnakého alebo porovnateľného s druhu výrobku do Únie, a preto bol nereprezentatívny.

(33)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja počas obdobia prešetrovania nezávislým zákazníkom na domácom trhu v analogickej krajine za každý druh výrobku, s cieľom rozhodnúť, či na výpočet normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(34)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že vo všetkých prípadoch bol predaj na domácom trhu ziskový a že vážená priemerná predajná cena bola vyššia ako výrobné náklady. Normálna hodnota sa preto vypočítala ako vážený priemer cien všetkých domácich predajov počas obdobia prešetrovania.

(35)

Keďže v prípade určitých druhov podobného výrobku nebol zaznamenaný žiadny predaj alebo bol zaznamenaný nedostatočný predaj v bežnom obchodnom styku v analogickej krajine, Komisia stanovila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(36)

V prípade druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu v analogickej krajine nepredali v reprezentatívnom množstve, sa použili priemerné predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA“) a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu v analogickej krajine nepredali vôbec, sa použil vážený priemer PVA výdavkov a zisk zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu.

(37)

Značný počet vyvážaných druhov výrobku z dotknutej krajiny do Únie nie je možné priamo porovnať s druhmi výrobku vyrábanými v analogickej krajine. Normálna hodnota pre neporovnateľné druhy výrobku sa preto musela vytvoriť podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe výrobných nákladov výrobcu analogickej krajiny plus primerané suma PVA výdavkov a zisku. Normálna hodnota bola teda vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia tak, že k priemerným výrobným nákladom na príslušný druh výrobku sa pripočítali vzniknuté vážené priemerné PVA náklady (4) (1 % – 10 %) a vážený priemerný zisk (4) (9 % – 19 %) realizovaný výrobcom v analogickej krajine v oblasti domáceho predaja pri bežnom obchodovaní počas obdobia prešetrovania.

(38)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom alebo prostredníctvom prepojených vyvážajúcich spoločností so sídlom dotknutej krajine. Neuskutočnil sa žiaden vývoz prostredníctvom prepojených dovozcov so sídlom v Únii.

(39)

Keďže vyvážajúci výrobcovia vyvážali príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia cena príslušného výrobku skutočne zaplatená alebo splatná za výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie.

(40)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(41)

V prípade, že to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(42)

Vykonali sa úpravy pre náklady na dopravu, námornú prepravu a poistenie, manipuláciu, nakladanie a úpravy v súvislosti s vedľajšími nákladmi v rozmedzí od 2 % do 12 %, úverovými nákladmi v rozmedzí od 0,01 % do 0,3 %, províziami v rozmedzí od 0,1 % do 2 % a bankovými poplatkami v rozmedzí od 0,02 % do 0,3 %, ak mali preukázateľný vplyv na porovnateľnosť cien.

(43)

Čína uplatňuje politiku preplácania DPH pri vývoze iba čiastočne a v tomto prípade sa 8 % DPH neprepláca. S cieľom zabezpečiť, aby normálna hodnota bola vyjadrená na rovnakej úrovni zdaňovania ako vývozná cena, bola táto hodnota upravená smerom nahor o tú časť DPH účtovanú na vývoz bezšvových rúr a rúrok s veľkým priemerom, ktorá nebola vrátená čínskym vyvážajúcim výrobcom (5).

(44)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine (pozri odôvodnenia 29 až 37 vyššie) s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(45)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dumpingové rozpätie v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa preto stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, bez ohľadu na rozpätia vyvážajúcich výrobcov s nulovým dumpingovým rozpätím a dumpingovým rozpätím de minimis, ako aj rozpätia stanovené za okolností uvedených v článku 18 základného nariadenia.

(46)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v dotknutej krajine Komisia stanovila dumpingové rozpätia na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako pomer celkového objemu vývozu (podľa dovozných štatistik Eurostatu) z dotknutej krajiny do Únie.

(47)

Úroveň spolupráce sa v tomto prípade vysoká, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval približne 85 % celkového dovozu do Únie počas obdobia prešetrovania. Na základe toho sa Komisia rozhodla stanoviť zvyškové dumpingové rozpätie na úrovni spoločnosti zaradenej do vzorky, na ktorú sa vzťahovalo najvyššie dumpingové rozpätie.

(48)

Dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením je:

(49)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok sedem výrobcov v Únii. Považujú sa preto za výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a ďalej sa budú uvádzať len ako „výrobné odvetvie Únie“.

(50)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii počas obdobia prešetrovania sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie poskytnuté v podnete, údaje zhromaždené od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom a dotazníky, ktoré vyplnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(51)

Na tomto základe bola celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania stanovená na úrovni približne 227 000 ton. Tento údaj zahŕňa výrobu všetkých výrobcov Únie, výrobcov zaradených do vzorky aj odhad výroby výrobcov nezaradených do vzorky.

(52)

Ako je uvedené v odôvodnení 7, do vzorky boli zaradení štyria výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali 51 % celkovej odhadovanej výroby podobného výrobku v Únii.

(53)

Spotreba v Únii sa stanovila na základe celkového objemu predaja uskutočneného výrobným odvetvím Únie na trhu Únie a na základe celkového dovozu. V rokoch 2012 až 2014 sa spotreba v Únii znížila a mierne zotavila v roku 2015. Spotreba v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila celkovo o 10 %.

(54)

Počas posudzovaného obdobia sa zistilo, že dovoz z Čínskej ľudovej republiky do Únie, sa z hľadiska objemu a podielu na trhu vyvíjal takto:

(55)

Po znížení v roku 2013 sa objemy dovozu z Číny v roku 2014 prudko zvýšili a v roku 2015 zostali bez zmeny. Celkovo sa v kontexte znižovania spotreby v Únii počas posudzovaného obdobia dovoz zvýšil o 9 %, z 39 000 ton na 42 500 ton počas obdobia prešetrovania. Podiel dovozu z Číny na trhu sa počas posudzovaného obdobia zvýšil, a to z 22,2 % na 26,8 %.

(56)

V tejto tabuľke sa uvádza priemerná cena dovozu z Číny:

(57)

Priemerné dovozné ceny sa stanovili na základe dovozných štatistík Eurostatu. Priemerné dovozné ceny z Číny zostali počas posudzovaného obdobia celkom stabilné. Dovozné ceny boli mierne vyššie v roku 2014 ako v predchádzajúcich rokoch, ale v roku 2015 sa ceny opäť znížili na svoje pôvodné úrovne.

(58)

Priemerné dovozné ceny však závisia od kombinácie výrobkov, najmä od kvality ocele, ktorá nie je v obchodných štatistikách zreteľná. Zatiaľ čo priemerná vývozná predajná cena všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov bola v období prešetrovania 910 EUR/tona, priemerná vývozná cena čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky bola 1 102 EUR/tona v rozmedzí od 946 EUR/tona do 1 444 EUR/tona.

(59)

Ako vidieť z odôvodnenia 79, dovozné ceny z Číny zostali počas celého obdobia podstatne nižšie ako predajné ceny odvetvia Únie.

(60)

S cieľom určiť, či počas obdobia prešetrovania došlo k cenovému podhodnoteniu a do akej miery, sa vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobcov z Únie zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie upravené na úroveň cien zo závodu odpočítaním skutočných dodacích nákladov (43,4 EUR/tona), provízií (51 EUR/tona), odložených zliav (132,2 EUR/tona) a úverových nákladov (3,28 EUR/tona) porovnávali so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami každého druhu výrobku v rámci dumpingového dovozu čínskych výrobcov zaradených do vzorky prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie stanovenými na základe cien CIF po pridaní nákladov po dovoze a nákladov na manipuláciu (1,82 % hodnoty CIF).

(61)

S cieľom uskutočniť spravodlivé porovnanie na rovnakej úrovni obchodu ako čínsky dovoz sa posudzoval len predaj obchodníkom a distribútorom z Únie. Priamy predaj koncovým používateľom bol z analýzy vylúčený, pretože priamy predaj koncovým používateľom zvyčajne zahŕňa dodatočné individuálne prispôsobené požiadavky, ktoré vedú k vyšším cenám, ako predaj obchodníkom a distribútorom, pri ktorom sa dodržiavajú štandardné požiadavky. Výsledkom je, že priemerná predajná cena odvetvia Únie použitá na účel porovnania podhodnotenia bola 1 359 EUR/tona (počas obdobia prešetrovania), zatiaľ čo pri posudzovaní všetkých predajov je priemerná predajná cena 1 584 EUR/tona.

(62)

Z výsledku porovnania vyjadreného ako percentuálny podiel z obratu výrobcov v Únii zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania vyplynulo rozpätie podhodnotenia v rozmedzí od 15,1 % do 30,2 %.

(63)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu z Číny na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(64)

Ako sa uvádza v odôvodnení 7, výber vzorky sa použil na preskúmanie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(65)

Komisia rozlišovala pri analýze ujmy medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Ako makroekonomické ukazovatele boli použité výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel a rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť skutočného dumpingového rozpätia a zotavenie z minulého dumpingu. Analyzovala aj priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosti investícií a schopnosti získavať kapitál, zásob a nákladov práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky ako mikroekonomické ukazovatele.

(66)

Na stanovenie makroekonomických ukazovateľov a najmä údajov týkajúcich sa výrobcov z Únie, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie vrátane informácií poskytnutých v podnete, údajov zhromaždených od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom a odpovedí v dotazníkoch, ktoré vyplnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky. Štatistické údaje, ktorými disponovali navrhovatelia, boli overené v priestoroch navrhovateľov.

(67)

Mikroekonomické ukazovatele boli stanovené na základe overených informácií, ktoré poskytli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vo svojich vyplnených dotazníkoch.

(68)

Trendy týkajúce sa výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity v Únii sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto: Prešetrovaním sa ukázalo, že niektoré výrobné linky použité na výrobu príslušného výrobku sa používali aj na výrobu iných výrobkov, a to rúry s menším priemerom. V tabuľke sa preto uvádza celkový objem výroby iných ako zahrnutých výrobkov, ako aj objem výroby príslušného výrobku.

(69)

Počas posudzovaného obdobia sa výroba príslušného výrobku v Únii znížila. Zníženie výroby bolo rýchlejšie ako zníženie spotreby v Únii.

(70)

Keďže rovnaké stroje možno použiť na výrobu podobného výrobku aj bezšvových rúr a rúrok s menším priemerom, výrobná kapacita a využitie sa vypočítali pre všetky druhy bezšvových rúr a rúrok. Neexistujú žiadne stroje, ktoré by boli obmedzené len na bezšvové rúry a rúrky s priemerom presahujúcim 406,4 mm, ktoré by sa mohli zohľadniť pri výpočte kapacity a využitia kapacity len podobného výrobku. V každom prípade sa zaznamenalo, že zníženie objemu výroby všetkých výrobkov odráža zníženie objemu výroby príslušného výrobku. Kapacita sa počas posudzovaného obdobia nezmenila, keďže nebola pridaná ani zavretá žiadna nová výrobná kapacita. Miera využitia kapacity sa znížila spolu so znížením predaja výrobcov z Únie.

(71)

Predaj výrobcov z Únie zahŕňal malú časť predaja prepojeným spoločnostiam. Tento prepojený predaj predstavoval 3 % spotreby v Únii. Objem predaja, podiel na trhu a trhový rast sa preto posudzovali samostatne pre prepojený predaj a voľný trh (neprepojený predaj).

(72)

Trendy týkajúce sa objemu predaja, podielu na trhu a trhového rastu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

(73)

V kontexte znižovania spotreby v Únii sa objemy predaja v rokoch 2012 až 2014 znížili a tesne zvýšili v roku 2015. Celkovo sa predaj v Únii počas posudzovaného obdobia znížil o 24 %. V dôsledku toho sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu znížil zo 75 % na 64 %.

(74)

Prepojený predaj sa znížil o viac ako polovicu, z 11 000 ton na menej než 5 000 ton. Celkový podiel prepojeného predaja bol malý, 3 % spotreby v Únii počas obdobia prešetrovania. Prepojený predaj sa uskutočnil v súvislosti s obchodnou činnosťou. Tieto výrobky boli následne predané ďalej a neboli použité na vlastnú spotrebu prepojených spoločností.

(75)

Zamestnanosť sa znížila z 3 256 v roku 2012 na 2 824 počas obdobia prešetrovania (2015). Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa vypočítala prostredníctvom zohľadnenia počtu zamestnancov pracujúcich priamo pri výrobe príslušného výrobku, ak bol k dispozícii, alebo prostredníctvom proporcionálneho rozdelenia celkovej zamestnanosti výrobcov podľa podielu výroby príslušného výrobku. Produktivita meraná ako výroba v tonách na zamestnanú osobu za rok sa prvýkrát zlepšila v roku 2013, kedy sa zvýšila výroba v Únii, ale potom sa opäť znížila v súvislosti so znížením výroby v Únii. Zníženie výroby spôsobilo zmenšenie počtu zmien na pracovníka v odvetví Únie, čo znamená, že počet zamestnancov sa neznížil tak rázne ako výroba v Únii.

(76)

Dumpingové rozpätia pre čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sú značné (pozri odôvodnenie 48). Vzhľadom na objem, podiel na trhu a ceny dumpingového dovozu z Číny, ktoré sa už spomínali v predchádzajúcom texte, nemožno vplyv skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie považovať za zanedbateľný.

(77)

Predtým sa nezistil žiaden dumping.

(78)

Priemerné predajné ceny výrobcov Únie zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom v Únii sa od roku 2012 do obdobia prešetrovania znížili o 14 %.

(79)

V rovnakom období sa náklady odvetvia Únie zvýšili o 8 %. Bolo to najmä z dôvodu zvyšujúcej sa réžie na tonu. Objemy predaja sa znížili a v dôsledku toho sa réžie prenášali na menšie objemy predaja, čím sa zvýšila priemerná réžia na tonu. Výsledkom je, že odvetvie sa stalo od roku 2013 stratové.

(80)

Počas posudzovaného obdobia sa peňažný tok, investície, návratnosť investícií výrobcov z Únie a ich schopnosť zvyšovať kapitál vyvíjala takto:

(81)

Ziskovosť bola vyjadrená ako čistý zisk pred zdanením predaja podobného výrobku zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(82)

Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky boli v roku 2012 ziskoví (5,7 %), ale od roku 2013 sa stali stratoví.

(83)

Peňažný tok, ktorý predstavuje schopnosť výrobného odvetvia samofinancovať svoje činnosti, zostal počas posudzovaného obdobia kladný, ale na značne oslabenej úrovni.

(84)

Vývoj ziskovosti a peňažného toku počas posudzovaného obdobia obmedzili schopnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky investovať do svojich činností a spomalil ich rozvoj. Vzhľadom na povahu odvetvia sú však realizované investície použité na výrobu rôznych veľkostí bezšvových rúr a rúrok vrátane výrobkov, ktoré nepatria do predmetu prešetrovania. Z tohto dôvodu nebolo možné priamo zistiť investície a návratnosť investícií osobitne pre prešetrovaný výrobok. Namiesto toho sa predpokladalo, že celkové investície výrobného odvetvia boli pridelené pre príslušný výrobok v súlade s jeho podielom celkového obratu.

(85)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru, že finančná výkonnosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky zostala počas obdobia prešetrovania negatívna.

(86)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila o 65 %. Výroba sa však zvyčajne vykonáva na základe objednávok, teda úrovne zásob sú vo všeobecnosti malé, počas obdobia prešetrovania zodpovedajú 3 % výroby.

(87)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v roku 2013 pri miernom zvýšení výroby mierne zvýšili, a potom sa po znížení výroby v rokoch 2014 – 2015 znížili o 8 % pod úroveň z roku 2012. Výrobcovia z Únie upravili počet zmien v súlade s dopytom.

(88)

Ako sa uvádza vyššie, počas posudzovaného obdobia sa výroba odvetvia Únie a následne zamestnanosť znížili. Výrobné odvetvie Únie stratilo objemy predaja a podiel na trhu, zatiaľ čo dovoz z Číny podhodnotil ceny Únie, čím sa vytvoril tlak na ceny. Výsledkom je, že sa znížili predajné ceny. Najdôležitejšie je, že odvetvie sa stalo stratové: ziskovosť počas posudzovaného obdobia zhoršovala a v období prešetrovania dosiahla najhorší výsledok so stratou 18,3 %.

(89)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(90)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu v dostatočnej miere na to, aby sa považovala za značnú. Preskúmali sa aj iné známe faktory než dumpingový dovoz, ktoré mohli v tom istom čase spôsobiť výrobnému odvetviu Únie ujmu, s cieľom zabezpečiť, aby sa možná ujma spôsobená týmito inými faktormi nepripisovala dumpingovému dovozu.

(91)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že objem dovozu s pôvodom v Číne sa zvýšil, zatiaľ čo sa spotreba v Únii znížila. Ako sa uvádza v odôvodneniach 54 a 72, dovoz z Číny sa zvýšil z 39 195 ton v roku 2012 na 42 539 ton v období prešetrovania. Predaj výrobného odvetvia Únie klesol zo 132 241 ton v roku 2012 na 100 975 ton v období prešetrovania.

(92)

Pokiaľ ide o tlak na ceny, ktorý prevládal na trhu Únie počas posudzovaného obdobia, zistilo sa, že priemerné ceny dovozu z Číny zostávali stále nižšie ako priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Cenovým podhodnotením výrobného odvetvia Únie čínsky dovoz zvýšil svoj trhový podiel z 22,2 % na 26,8 %, zatiaľ čo sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie znížil.

(93)

Z dôvodu tlaku na ceny vyvíjaného zvýšením objemu dumpingového dovozu z Číny nebolo výrobné odvetvie Únie schopné pokryť svoje náklady. Výrobné odvetvie Únie sa stalo stratové v roku 2013.

(94)

Komisia poznamenala, že vývoj dovozu z Číny a vývoj ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, neboli medzi rokmi 2012 a 2015 úplne vo vzájomnom vzťahu na ročnej báze. Podiel Číny na trhu sa však v roku 2014 výrazne zvýšil, zatiaľ čo ukazovatele ujmy vykazovali počas rovnakého obdobia jasný negatívny trend, ktorý pretrval v roku 2015. Od roku 2014 Únia nebola schopná prekonať znaky slabosti, ktoré sa začali ukazovať v roku 2013.

(95)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že zvýšenie dumpingového dovozu z Číny za ceny, ktoré neustále podhodnocujú ceny výrobného odvetvia Únie, spôsobilo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(96)

Počas posudzovaného obdobia sa znížil prepojený aj neprepojený vývoz do tretích krajín. Pretože predaj v Únii sa tiež znížil v rovnakom období podobným tempom, podiel vývozu stále zostal vysoký a klesol z 59 % všetkých predajov v roku 2012 na 56 % všetkých predajov v období prešetrovania. Určitý vývozný predaj sa uskutočnil prostredníctvom prepojených spoločností vo vývozných krajinách. Tieto výrobky boli následne predané ďalej a neboli použité na vlastnú spotrebu prepojených spoločností.

(97)

Vysoký podiel vývozu naznačuje, že výrobné odvetvie Únie je konkurencieschopné a môže predávať svoje výrobky na iných trhoch.

(98)

Pokles vývozného predaja prispel k ujme výrobného odvetvia Únie. Podľa výrobného odvetvia Únie (6) sa tento pokles vývozu udial v súvislosti so všeobecným spomalením na svetových trhoch. Komisia vyzýva zainteresované strany, aby poskytli ďalšie informácie s cieľom zhodnotiť, či si výrobné odvetvie Únie počínalo v súlade so svetovým trhom alebo horšie ako svetový trh. V každom prípade Komisia dospela k záveru, že vývoj vývozu nemôže vysvetliť prudké zvýšenie podielu Číny na trhu od roku 2014 a ujmu, ktorá z neho vyplýva. Pokles vývozného predaja preto nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(99)

Ako sa uvádza v odôvodnení 72 a 74, predaj prepojeným stranám v rámci únie predstavoval v období prešetrovania 4 971 ton, čo zodpovedá 2 % celkového predaja a 5 % predaja na trhu Únie. Prepojený predaj sa uskutočnil v súvislosti s obchodnou činnosťou. Tieto výrobky boli následne predané ďalej a neboli použité na vlastnú spotrebu prepojených spoločností.

(100)

Z dôvodu jeho malého objemu prepojený predaj nemôže byť potenciálnou príčinou ujmy.

(101)

Dumpingový dovoz z Číny predstavoval 74 % celkového dovozu na trh Únie počas OP. Existovali aj iné zdroje dovozu vrátane Japonska, ktoré bolo preskúmané z hľadiska príčinnej súvislosti.

(102)

Dovoz z iných krajín ako Čína počas posudzovaného obdobia súhrnne vzrástol z 5 313 ton na 15 024 ton. Ich trhový podiel vzrástol z 3,0 % na 9,5 %. Priemerná cena tohto dovozu zostala podstatne vyššie ako dovozné ceny z Číny a vyššia ako predajné ceny Únie z výrobného odvetvia Únie.

(103)

Po Číne bolo najväčším zdrojom dovozu Japonsko. Podiel japonského dovozu na trhu kolísal od 1,3 % do 5,2 % spotreby v Únii. Počas obdobia prešetrovania japonský dovoz tvoril 3,6 % spotreby v Únii. Priemerné predajné ceny japonských vyvážajúcich výrobcov zostali vyššie ako predajné ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(104)

Dovoz z iných krajín bol ešte menší ako dovoz z Japonska, kde každý z najbližších väčších zdrojov dovozu (USA, Kórea a Rusko) predstavoval 1 – 2 % spotreby v Únii. Objem dovozu z týchto krajín preto nebol dosť významný, aby výrobnému odvetviu Únie spôsobil ujmu.

(105)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že vplyv tohto dovozu nebol taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi čínskym dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(106)

Znižovanie cien ropy viedlo k spomaleniu investícií v odvetví ropy a zemného plynu. Toto má negatívny vplyv na dopyt po rúrach s väčším priemerom na obloženie a vŕtanie, predávané výrobným odvetvím Únie. Teda to prispelo k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Toto však nemôže vysvetliť prudké zvýšenie podielu Číny na trhu od roku 2014 a ujmu, ktorá z neho vyplýva. Kríza v odvetví ropy a zemného plynu preto nemohla narušiť príčinnú súvislosť medzi dovozom z Číny a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(107)

Komisia zistila, že náklady jedného z výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli výrazne vyššie ako náklady ostatných troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Jeho škála výrobkov je širšia a obsahuje kategórie výrobkov a druhy zákazníkov, ktoré nie sú prítomné pri ostatných výrobcoch z Únie. Jeho ziskovosť sa neustále zhoršovala, dokonca aj keď sa dovoz z Číny znížil alebo zostal stabilný.

(108)

Dôvody tejto situácie ešte neboli úplne stanovené.

(109)

Komisia tento bod ďalej prešetrí ako možný faktor narušenia príčinnej súvislosti. V tomto zmysle je potrebné poznamenať, že ako najväčšia spoločnosť vo vzorke má silný vplyv na obraz ujmy.

(110)

Ak sa ďalšou analýzou ukáže, že i) ujma spôsobená spoločnosti Vallourec Deutschland GmbH nie je v príčinnej súvislosti s dumpingovým dovozom, ale má iné príčiny, a ii) že pri absencii začlenenia spoločnosti Vallourec Deutschland GmbH do analýzy ujmy nie je zistenie ujmy možné udržať, Komisia môže zvážiť vplyv na príčinnú súvislosť aj pri porovnaní situácie celého výrobného odvetvia Únie.

(111)

Komisia vyzýva zúčastnené strany, aby sa vyjadrili k tomuto bodu.

(112)

Počas posudzovaného obdobia došlo k zvýšeniu objemu (z 39 195 ton v roku 2012 na 42 539 ton v roku 2015) a podielu na trhu (z 22,2 % v roku 2012 na 26,8 % v roku 2015) dumpingového dovozu s pôvodom v Číne. Okrem toho tento dovoz podhodnocuje ceny, ktoré na trhu Únie účtuje výrobné odvetvie Únie. Počas obdobia prešetrovania bolo cenové podhodnocovanie v rozpätí od 15,1 % do 30,2 % na základe porovnateľných druhov výrobkov.

(113)

Toto zvýšenie objemu dumpingového dovozu s pôvodom v Číne a jeho podielu na trhu sa časovo zhodovalo so zhoršovaním finančnej situácie výrobného odvetvia Únie. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné zvýšiť predaj a ceny, v dôsledku čoho sa finančné ukazovatele ako ziskovosť stali negatívne.

(114)

Skúmaním ostatných známych faktorov, ako je predaj prepojeným stranám, dovoz z iných tretích krajín a znižujúca sa spotreba, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, sa zistilo, že tieto faktory neboli také, aby narušili príčinnú súvislosť zistenú medzi dumpingovým dovozom z Číny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Komisia bude však ďalej prešetrovať dôvody, ktoré viedli k výraznému zníženiu ziskovosti výrobného odvetvia Únie.

(115)

Na základe uvedenej analýzy, pri ktorej sa odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa dospelo k predbežnému záveru, že dumpingový dovoz z Číny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(116)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či napriek predbežnému zisteniu o poškodzujúcom dumpingu existujú závažné dôvody domnievať sa, že nie je v záujme Únie prijať v tomto konkrétnom prípade opatrenia. Analýza záujmu Únie vychádzala z posúdenia všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(117)

Výrobné odvetvie Únie tvorí sedem známych výrobcov predstavujúcich celú výrobu podobného výrobku v Únii. Títo výrobcovia sídlia v rôznych členských štátoch Únie, pričom počas obdobia prešetrovania v súvislosti s podobným výrobkom priamo zamestnávajú 2 800 ľudí. Prihlásili sa štyria výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali 51 % výroby, a spolupracovali pri prešetrovaní.

(118)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z Číny. Treba pripomenúť, že výrobné odvetvie Únie stratilo objemy predaja a podiel na trhu, a finančná situácia výrobného odvetvia Únie zostala nestabilná.

(119)

Očakáva sa, že uložením antidumpingových ciel sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, čo umožní výrobnému odvetviu Únie upraviť svoje ceny podobného výrobku tak, aby sa v nich odrážali výrobné náklady.

(120)

Možno takisto očakávať, že uloženie opatrení umožní výrobnému odvetviu Únie získať späť aspoň časť podielu trhu, ktorý stratilo počas posudzovaného obdobia, čo by malo priaznivý vplyv na jeho ziskovosť a celkovú finančnú situáciu.

(121)

Ak by sa opatrenia neuložili, mohli by sa očakávať ďalšie straty podielu na trhu a ziskovosť výrobného odvetvia Únie by sa zhoršila.

(122)

Z toho dôvodu sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie antidumpingových opatrení na dovoz s pôvodom v Číne by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(123)

Na spoluprácu s prešetrovaním sa neprihlásili žiadni používatelia. Priami zákazníci výrobného odvetvia Únie sú najčastejšie obchodníci a distribútori, teda koncový zákazník nie je vždy v priamom kontakte s výrobcom. V prípade väčších stavebných projektov môžu byť koncoví používatelia v kontakte priamo s výrobcami. Zdá sa však, že čínsky dovoz nekonkuruje pri týchto obstarávaniach, keďže ich predaj sa uskutočňuje prostredníctvom obchodníkov.

(124)

Používatelia budú mať naďalej niekoľko alternatívnych zdrojov dodávok, v rámci výrobcov z Únie aj v iných vyvážajúcich krajinách, dokonca aj keď sa uložia navrhované predbežné opatrenia proti čínskemu dovozu. Neexistoval tiež žiaden dôkaz, ktorý preukazuje, že vplyv navrhovaných predbežných opatrení na používateľov by bol obzvlášť závažný. Z toho dôvodu sa dospelo k predbežnému záveru, že navrhované predbežné opatrenia pravdepodobne nebudú mať veľký vplyv na používateľov.

(125)

Informácie týkajúce sa výberu vzorky poskytli piati dovozcovia. Vybrala sa vzorka pozostávajúca z troch najväčších dovozcov, ktorí celkovo predstavujú 10 % celkového dovozu z Číny.

(126)

Dovozcovia zaradení do vzorky poskytli vyplnené dotazníky, ale overovanie na mieste sa ešte neuskutočnilo.

(127)

Na základe neoverených odpovedí troch dovozcov zaradených do vzorky ich ziskové rozpätia boli zvyčajne od 2 % do 4 %. Navrhované predbežné opatrenia preto môžu dovozcom spôsobiť straty, najmä ak nebudú schopní preniesť zvýšenie ceny na svojich zákazníkov.

(128)

Akékoľvek negatívne vplyvy na dovozcov však zmierňujú tieto faktory. Príslušný výrobok predstavuje malú časť celkového predaja dovozcov, v rozpätí od 1 % do 3 % pre dvoch z dovozcov, a do 17 % pre tretieho dovozcu. V rámci Únie aj v iných vyvážajúcich krajinách sú dostupné iné zdroje dodávok, teda dovozcovia budú môcť pokračovať so svojou činnosťou prechodom na iné zdroje dodávok.

(129)

Na základe toho sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie navrhovaných predbežných antidumpingových opatrení nebude mať významné negatívne účinky na záujem dovozcov.

(130)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti neexistujú žiadne závažné dôvody proti uloženiu navrhovaných predbežných opatrení na dovoz príslušného výrobku z Číny.

(131)

Akékoľvek negatívne vplyvy na neprepojených používateľov zmierňuje dostupnosť alternatívnych zdrojov dodávok.

(132)

Pri zohľadnení celkového vplyvu antidumpingových opatrení na trh Únie sa okrem toho zdá, že pozitívne účinky, najmä na výrobné odvetvie Únie, prevažujú nad potenciálnymi negatívnymi vplyvmi na iné záujmové skupiny.

(133)

Na základe záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinným súvislostiam a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobí dumpingový dovoz.

(134)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(135)

Ujma by sa odstránila v prípade, ak by výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie taký zisk pred zdanením, aký by odvetvie tohto typu v tomto sektore mohlo primerane dosiahnuť v bežných podmienkach hospodárskej súťaže, čiže bez dumpingového dovozu.

(136)

Na určenie cieľového zisku Komisia zohľadnila zisk z neprepojeného predaja, ktorý sa používa na účel určenia úrovne odstránenia ujmy.

(137)

Cieľové ziskové rozpätie bolo predbežne stanovené na 5,7 % v súlade so ziskom z neprepojeného predaja v Únii v roku 2012. Dospelo sa k záveru, že v úrovni ziskov z roku 2012 sa odráža, aký zisk by bolo možné primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, pretože výrobné odvetvie Únie sa nachádzalo v bode, kedy bolo stále schopné naďalej fungovať za relatívne normálnych podmienok a dosiahnuť primeraný zisk. Táto referenčná hodnota je naopak skôr konzervatívna vzhľadom na to, že čínsky dovoz s nízkou cenou už bol prítomný. Naproti tomu rok 2013 nie je možné považovať za vhodný referenčný rok. Objemy predaja aj priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa znížili o takmer 10 %, pričom jeho náklady zostali stabilné. V dôsledku toho sa výrobné odvetvie Únie od roku 2013 stalo stratovým. Táto situácia sa ďalej zhoršovala v rokoch 2014 a 2015. Preto sa zisk skutočne dosiahnutý v roku 2012 v hodnote 5,7 % dočasne použil ako referenčná hodnota pre cieľový zisk. Komisia môže tento bod preveriť, ak sa ukáže, že spoločnosť Vallourec Deutschland GmbH je potrebné vylúčiť zo vzorky alebo analyzovania ujmy, a toto zistenie nie je platné pre ostatné tri spoločnosti zaradené do vzorky.

(138)

S cieľom dosiahnuť spravodlivé porovnanie sa posudzovali len ceny predaja na porovnateľnej úrovni obchodu, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 61.

(139)

Na tomto základe Komisia vypočítala cenu podobného výrobku, ktorá nespôsobuje výrobnému odvetviu Únie ujmu, a to tak, že z predajných cien Únie odpočítala skutočné ziskové rozpätie dosiahnuté počas obdobia prešetrovania a nahradila ho uvedeným ziskovým rozpätím vo výške 5,7 %.

(140)

Komisia následne určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Číne zaradených do vzorky, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas obdobia prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(141)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich výrobcov“ a v prípade „všetkých ostatných výrobcov“ bola vymedzená rovnako ako dumpingové rozpätia v odôvodneniach 45 až 47.

(142)

Mali by sa uložiť antidumpingové opatrenia na dovoz určitých bezšvových rúr a rúrok zo železa (iného než zliatina) alebo z ocele (inej než nehrdzavejúcej ocele) s kruhovým prierezom a vonkajším priemerom presahujúcim 406,4 mm s pôvodom v Čínskej ľudovej republike v súlade s pravidlom nižšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla by sa mala stanoviť na úrovni nižšieho z týchto rozpätí, t. j. rozpätí dumpingu a rozpätí ujmy.

(143)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené vo vzťahu k cene CIF na hranici Únie pred preclením mali byť takéto:

(144)

Sadzby individuálneho antidumpingového cla pre spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas uvedeného prešetrovania vo vzťahu k týmto spoločnostiam. Tieto sadzby cla sa vzťahujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaného uvedenými subjektmi. Na dovoz príslušného výrobku vyrobeného inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v základnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(145)

Ak spoločnosť následne zmení názov svojho subjektu, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových sadzieb cla. Táto žiadosť sa musí zaslať Komisii (7). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(146)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(147)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v rámci stanovenej lehoty predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(148)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa v konečnej fáze prešetrovania zmeniť,

a)

požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie;

b)

predložiť Komisii písomné pripomienky a

c)

požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

12.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 305/23

(1)

V súlade s článkom 23 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 bola Komisii 4. septembra 2015 doručená žiadosť od ústavu Institut Technique de l'Agriculture Biologique (ITAB) o schválenie slnečnicového oleja ako základnej látky. K uvedenej žiadosti boli pripojené informácie požadované v článku 23 ods. 3 druhom pododseku.

(2)

Komisia požiadala Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o vedeckú pomoc. Úrad predložil Komisii 11. apríla 2016 technickú správu o slnečnicovom oleji (2). Komisia predložila 12. júla 2016 Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá revíznu správu (3) a návrh tohto nariadenia a sfinalizovala ich na zasadnutie tohto výboru 7. októbra 2016.

(3)

Z dokumentácie poskytnutej žiadateľom vyplýva, že slnečnicový olej spĺňa kritériá potraviny podľa vymedzenia v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (4). Hoci sa primárne nepoužíva na účely ochrany rastlín, je užitočný pri ochrane rastlín v prípravku, ktorý sa skladá z tejto látky a vody. Preto ho treba považovať za základnú látku.

(4)

Z vykonaných preskúmaní vyplýva, že v prípade slnečnicového oleja možno očakávať, že vo všeobecnosti spĺňa požiadavky stanovené v článku 23 nariadenia (ES) č. 1107/2009, najmä pokiaľ ide o spôsoby používania, ktoré boli preskúmané a podrobne opísané v revíznej správe Komisie. Preto je vhodné slnečnicový olej ako základnú látku schváliť.

(5)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky schválenia, ktoré sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu.

(6)

V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (5) mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

12.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 305/26

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

12.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 305/28

(1)

Rada prijala 26. januára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), 5. februára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/190 (2) a 23. júna 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/994 (3), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Alessandra PASTACCIHO sa uvoľnilo miesto člena Výboru regiónov,

—

pán Giuseppe RINALDI, Presidente della Provincia di Rieti.

12.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 305/29

(1)

Rada prijala 26. januára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/116 (1), 5. februára 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/190 (2) a 23. júna 2015 rozhodnutie (EÚ) 2015/994 (3), ktorými sa vymenúvajú členovia a náhradníci Výboru regiónov na obdobie od 26. januára 2015 do 25. januára 2020. Rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/1203 (4) nahradila pani Ingeborg WIKSTENOVÁ 20. júla 2015 pána Kentha LÖVGRENA ako náhradníčka.

(2)

V dôsledku skončenia funkčného obdobia pani Ingeborg WIKSTENOVEJ sa uvoľnilo jedno miesto náhradníka Výboru regiónov,

—

pán Mohamad HASSAN, Ledamot i kommunfullmäktige, Uppsala kommun.

12.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 305/30

(1)

Rozhodnutím Rady 2007/441/ES (2) sa Taliansku povolilo do 31. decembra 2010 obmedziť právo na odpočet DPH účtovanej na výdavky súvisiace s určitými cestnými motorovými vozidlami, ktoré sa nepoužívajú výlučne na účely podnikania, na 40 %. V uvedenom rozhodnutí sa tiež stanovuje, že používanie takých vozidiel na súkromné účely sa nemá považovať za poskytovanie služieb za protihodnotu. Okrem toho určité kategórie vozidiel a výdavkov sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti uvedeného rozhodnutia.

(2)

Rozhodnutie 2007/441/ES bolo následne zmenené vykonávacím rozhodnutím Rady 2010/748/EÚ (3) a vykonávacím rozhodnutím Rady 2013/679/EÚ (4), v ktorom sa platnosť týchto opatrení (ďalej len „odchyľujúce sa opatrenia“) predlžuje do 31. decembra 2016.

(3)

Taliansko požiadalo listom, ktorý Komisia zaevidovala 31. marca 2016, o povolenie predĺžiť platnosť odchyľujúcich sa opatrení.

(4)

V súlade s článkom 395 ods. 2 druhým pododsekom smernice 2006/112/ES Komisia informovala ostatné členské štáty listom z 22. júna 2016 o žiadosti predloženej Talianskom. Listom z 23. júna 2016 Komisia oznámila Taliansku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie danej žiadosti.

(5)

V súlade s článkom 6 rozhodnutia 2007/441/ES Taliansko predložilo Komisii správu o uplatňovaní uvedeného rozhodnutia, ktorá zahŕňa aj preskúmanie percentuálneho pomeru obmedzenia. Z údajov, ktoré Taliansko poskytlo, vyplýva, že obmedzenie práva na odpočet na 40 % stále zodpovedá súčasnej situácii, pokiaľ ide o pomer používania dotknutých vozidiel na účely podnikania a na súkromné účely.

(6)

Taliansku by sa preto malo povoliť naďalej uplatňovať odchyľujúce sa opatrenia na ďalšie obmedzené obdobie, a to do 31. decembra 2019.

(7)

Ak by Taliansko požiadalo o ďalšie predĺženie platnosti týchto opatrení na obdobie po roku 2019, Komisii by sa mala najneskôr do 1. apríla 2019 predložiť správa spolu so žiadosťou o predĺženie platnosti.

(8)

Predĺženie platnosti odchyľujúcich sa opatrení nemá žiadny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH.

(9)

Rozhodnutie 2007/441/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

12.11.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 305/32

(1)

Dňa 24. mája 2011 bola Komisii doručená sťažnosť od troch hlavných alternatívnych telekomunikačných operátorov, ktorí pôsobia na talianskom trhu (Wind, Fastweb a Vodafone). Vo svojej podrobnej sťažnosti tvrdili, že projekt, ktorý začala talianska autonómna provincia Trento („provincia“) s cieľom zaviesť na území provincie infraštruktúru prístupových sietí novej generácie, predstavuje de facto štátnu pomoc v prospech spoločnosti Telecom Italia v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, ako je uvedené v usmerneniach o širokopásmových sieťach (2). Sťažovatelia konkrétne tvrdili, že provincia ich riadne neinformovala, ani s nimi riadne nekonzultovala svoje plány a ciele; že príjemca pomoci bol určený ešte pred začatím projektu a že vybraná infraštruktúra by po svojom zavedení neumožňovala skutočnú hospodársku súťaž.

(2)

V nadväznosti na žiadosť o informácie, ktorú Komisia zaslala 22. júna 2011, poslali talianske orgány 20. júla 2011 odpoveď, v ktorej tvrdili, že ich zámerom bolo rešpektovať zásadu investora v trhovom hospodárstve a že ich intervencia nepredstavovala štátnu pomoc, a preto nemusela spĺňať podmienky zlučiteľnosti uvedené v usmerneniach o širokopásmových sieťach. Dňa 4. novembra 2011 po odstránení dôverných informácií Komisia postúpila odpoveď talianskych orgánov sťažovateľom, ktorí predložili ďalšie pripomienky a dokumentáciu 29. novembra 2011 a 7. a 16. decembra 2011. Talianske orgány predložili v období od januára do mája 2012 ďalšie detailné doplňujúce informácie. Od februára do mája 2012 predložili doplňujúce informácie aj sťažovatelia. V uvedenom období sa s každou zo zainteresovaných strán konalo viacero stretnutí a telekonferencií.

(3)

Rozhodnutím z 25. júla 2012 („rozhodnutie o začatí konania“) Komisia informovala Taliansko, že začala konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vo vzťahu k tomuto projektu. Komisia uverejnila rozhodnutie o začatí konania, z ktorého boli odstránené dôverné informácie, v Úradnom vestníku Európskej únie  (3), čím vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(4)

Komisia dostala pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania zo strany Talianska listami z 22. a 23. novembra 2012. Komisia takisto dostala pripomienky zainteresovaných strán: od zástupcov spoločnosti Telecom Italia 3. decembra 2012 a od zástupcov spoločností Wind, Fastweb a Vodafone 7. decembra 2012. Listom z 29. januára 2013 Komisia postúpila uvedené pripomienky, z ktorých odstránila všetky dôverné informácie, talianskym orgánom, ktoré predložili svoje stanoviská k pripomienkam tretích strán 5. marca 2013. V období od marca do decembra 2013 sa uskutočnili intenzívne rokovania a výmeny so všetkými dotknutými stranami (talianskymi orgánmi a spoločnosťami Telecom Italia, Wind, Fastweb a Vodafone) a s každou z nich prebehlo niekoľko rôznych stretnutí a telekonferencií.

(5)

Listom z 31. januára 2014 talianske orgány informovali Komisiu o zámere provincie odstúpiť od projektu. Dňa 14. a 20. marca 2014 talianske orgány poskytli ďalšie informácie v súvislosti so skutočným odstúpením provincie zo spoločného podniku Trentino NGN, najmä pokiaľ ide o predaj akcií provincie spoločnosti Telecom Italia, ktorý sa uskutočnil 28. februára 2014.

(6)

V septembri 2010 provincia vypracovala stratégiu na dosiahnutie svojho cieľa do roku 2018 pripojiť 100 % svojho územia k ultraširokopásmovej optickej sieti. V stratégii sa predpokladali dva druhy opatrení na území provincie: jedna pre stredne ziskové oblasti (4) a jedna pre nízko ziskové oblasti. Vysoko ziskové oblasti ostali vylúčené. Pre stredne ziskové oblasti chcela provincia založiť nový podnik s názvom Trentino NGN a sprístupniť ho súkromným partnerom. V prípade oblastí s nízkou ziskovosťou plánovala provincia prijať ad hoc opatrenie štátnej pomoci, ktoré by sa pripravilo a oznámilo neskôr, pravdepodobne pod dohľadom verejného podniku provincie Trentino Network (iného podniku než je Trentino NGN), ktorý bol zodpovedný za ďalšie iniciatívy v rámci všeobecnej stratégie provincie v oblasti širokopásmového pripojenia.

(7)

V nasledujúcich mesiacoch došlo ku kontaktom medzi provinciou a niekoľkými súkromnými operátormi a dňa 8. februára 2011 provincia podpísala so spoločnosťou Telecom Italia memorandum o porozumení, ktoré sa týkalo vytvorenia spoločného podniku Trentino NGN na účely zavedenia infraštruktúry optických prístupových sietí pre domácnosti v stredne ziskových oblastiach. Na základe tejto počiatočnej dohody sa provincia zaviazala poskytnúť peňažný vklad do kapitálu podniku Trentino NGN v maximálnej výške 60 miliónov EUR, pričom spoločnosť Telecom Italia by sa podieľala iba týmito vecnými vkladmi: 1) jej existujúcou pasívnou infraštruktúrou (káblovody a stĺpy) s okamžitou platnosťou a 2) prerušením existujúcej medenej siete po zavedení optickej prístupovej siete pre domácnosti. Neskôr v tom istom roku podpísali memorandum o porozumení ďalší dvaja drobní súkromní akcionári: finančná inštitúcia Finanziaria Trentina a menší poskytovateľ internetových služieb MC-link, v oboch prípadoch s malou finančnou účasťou.

(8)

V decembri 2011 bol pripravený podnikateľský plán a na žiadosť provincie vypracovala spoločnosť Analysys Mason správu o hĺbkovej kontrole. Súčasne sa definitívne stanovili príslušné práva a povinnosti akcionárov a presnejšie vymedzili vecné vklady spoločnosti Telecom Italia do spoločnosti Trentino NGN. V nadväznosti na diskusie s Komisiou a odbornú správu o projekte, ktorú vypracovala spoločnosť Analysys Mason, sa vykonali ďalšie zmeny akcionárskych dohôd. V marci 2012 spoločnosť Reconta Ernst & Young vypracovala odbornú správu o prvotnom vecnom vklade spoločnosti Telecom Italia, na základe ktorej sa vykonali ďalšie zmeny.

(9)

Provincia založila spoločnosť Trentino NGN sama s minimálnym kapitálovým vkladom menej než 100 000 EUR. Spoločnosť mala dosiahnuť svoju konečnú kapitálovú štruktúru navýšením vlastného imania, k čomu malo dôjsť po uzavretí dohôd so súkromnými akcionármi. Podľa plánov sa vlastný kapitál spoločnosti Trentino NGN mal zvýšiť takto: provincia by prispela sumou 50 miliónov EUR (čo zodpovedá podielu 52,2 %), Finanziaria Trentina by prispela sumou 5 mil. EUR (5,2 % podiel), MC-link sumou 1,5 mil. EUR (1,56 % podiel) (5) a spoločnosť Telecom Italia lízingom nezrušiteľných užívacích práv na svoju existujúcu pasívnu infraštruktúru (káblovody a stĺpy) v celej provincii na účely výstavby novej optickej siete (ďalej len „prvotný vklad“). Prvotný vklad spoločnosti Telecom Italia bol pôvodne odhadnutý na sumu 39,8 mil. EUR, ale v správe spoločnosti Ernst & Young o hodnote tohto vkladu sa uvádza mierne nižšia suma 39,3 mil. EUR, čo viedlo k upraveniu dohody (konečný odhad bol stanovený na sumu 39,448 milióna EUR).

(10)

Dňa 18. mája 2012 bol založený spoločný podnik Trentino NGN a akcionári poskytli svoje prvotné vklady takto: provincia splatila len časť plánovaného peňažného vkladu, t. j. 14,845 mil. EUR namiesto 50 mil. EUR; podobne Finanziaria Trentina prispela len vo výške 1,25 mil. EUR zo sumy 5 mil. EUR, MC-link sumou len vo výške 0,375 mil. EUR zo sumy 1,5 mil. EUR. Spoločnosť Telecom Italia prispela nezrušiteľnými užívacími právami na svoju existujúcu pasívnu infraštruktúru, ktorých hodnota bola odhadnutá na konečnú sumu 39,448 mil. EUR. Uvedené vklady viedli k tejto akcionárskej štruktúre: provincia 52,16 %; Telecom Italia 41,07 %; MC-link 1,56 %; Finanziaria Trentina 5,21 %. Výsledná situácia akcionárov podniku Trentino NGN a ich príslušné podiely boli takéto (v období od 18. mája 2012 do 28. februára 2014).

(11)

V zakladateľskej zmluve bolo stanovené, že na konci tretieho roku od prvotného vkladu alebo po aktivácii aspoň 16 % nových optických pripojení sa spoločnosť Telecom Italia a provincia môžu rozhodnúť, že uplatnia „druhý vklad“ zo strany spoločnosti Telecom Italia, t. j. že táto na podnik Trentino NGN prevedie 1) vlastníctvo (na rozdiel od nezrušiteľných užívacích práv, ktoré už boli prenesené) existujúcej pasívnej infraštruktúry v oblastiach, ktoré podnik Trentino NGN identifikoval ako stredne ziskové, a 2) vlastníctvo metalickej siete, aby ju bolo možné vypnúť a všetkých zákazníkov presmerovať na novú optickú sieť. Predbežný odhad hodnoty vkladu dosiahol sumu 520 EUR za aktívnu metalickú linku, čo zahŕňalo aktívne účastnícke linky spoločnosti Telecom Italia a linky prevádzkované v mene operátorov, ktorí mali uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu. Na základe odhadov sa táto hodnota mala zvýšiť o 2 mil. EUR, čo zodpovedalo hodnote konverzie nezrušiteľných užívacích práv priestoru káblovodov (t. j. prvotný vklad) na vlastníctvo. V tejto druhej fáze by spoločnosť Telecom Italia získala väčšinovú kontrolu nad podnikom Trentino NGN s ohľadom na svoj druhý vklad a, v prípade potreby, formou dodatočnej kapitálovej injekcie zo strany spoločnosti Telecom Italia.

(12)

Napokon, v zakladateľskej zmluve bolo takisto stanovené, že po ďalších troch rokoch alebo po dosiahnutí cieľa 43 % aktívnych a pripojených liniek by spoločnosť Telecom Italia mala právo uplatniť kúpnu opciu voči provincii a MC-link na nadobudnutie ich podielov v podniku Trentino NGN. Ako protihodnotu za prevod tohto práva na spoločnosť Telecom Italia, ak by prípadne došlo k jeho uplatneniu, by spoločnosť Telecom Italia zaplatila provincii sumu 6,5 mil. EUR tak, že by polovicu z tejto sumy uhradila do jedného roka a druhú polovicu do dvoch rokov od uplatnenia opcie. Kúpna cena akcií by sa po vyplatení dividend rovnala hodnote vkladu zvýšenej o 7,75 % ročne (6). Ďalší dvaja akcionári, spoločnosti MC-link a Finanziaria Trentina, získali predajnú opciu, na základe ktorej sa mohli rozhodnúť predať svoje podiely v spoločnom podniku Trentino NGN v prospech spoločnosti Telecom Italia za cenu zodpovedajúcu hodnote ich vkladov zvýšenú o 5,5 % a 7 % ročne.

(13)

Okrem toho prostredníctvom osobitnej dohody akcionárov bola spoločnosť Telecom Italia určená za dodávateľa podniku Trentino NGN, pokiaľ ide o vybudovanie, správu a prevádzku siete. Išlo o rozvoj tzv. siete medzi bodom a viacerými bodmi (point-to-multipoint) a nepredpokladali sa nijaké povinnosti sprístupnenia používateľských vedení ani povinnosti prístupu. Zvolená architektúra umožňovala zavedenie len troch paralelných pasívnych optických sietí typu GPON (7), z ktorých dve by boli dostupné na účely udeľovania koncesií iným operátorom.

(14)

Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, pretože mala vážne pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia so zásadou investora v trhovom hospodárstve, a aby zistila, či v prípade, ak sa ukáže, že opatrenie obsahuje prvky štátnej pomoci, by sa mohlo považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(15)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila svoje obavy, že účasť provincie v spoločnom podniku Trentino NGN vykazovala niekoľko prvkov, ktoré vyvolávali pochybnosti, či bola v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve a či bola účasť provincie skutočne rovnocenná s jej súkromnými partnermi. Pochybnosti Komisie sa týkali najmä týchto prvkov:

(16)

Dňa 31. januára 2014 talianske orgány informovali Komisiu, že sa rozhodli odstúpiť od projektu podniku Trentino NGN a nezrealizovať ho, a to po dohode so všetkými ostatnými akcionármi: spoločnosťami Telecom Italia, MC-link a Finanziaria Trentina.

(17)

Dňa 14. marca 2014 talianske orgány informovali Komisiu, že provincia predala svoju účasť na spoločnom podniku Trentino NGN spoločnosti Telecom Italia za odplatu vo výške 15 852 435 EUR zodpovedajúcu hodnote čiastočného peňažného vkladu provincie do podniku Trentino NGN v celkovej výške 14,845 mil. EUR zvýšeného o zložený úrok so sadzbou 3,75 %. Podľa talianskych orgánov bol podnik Trentino NGN odvtedy kontrolovaný spoločnosťou Telecom Italia, pričom spoločnosti Finanziaria Trentina a MC-link naďalej ostali menšinovými akcionármi.

(18)

Talianske orgány vysvetlili, že hoci bol podnik Trentino NGN založený a 18. mája 2012 boli vykonané čiastočné vklady, 20. augusta 2012 (po rozhodnutí o začatí konania) provincia a ostatní spoločníci podniku Trentino NGN upravili zakladateľskú zmluvu a všetky činnosti podniku NGN boli zastavené až do ukončenia prebiehajúceho konania Komisie vo veci formálneho zisťovania. Uskutočnenie vkladov v celom rozsahu bolo pozastavené (vykonané boli len čiastočné vklady) pre všetkých zúčastnených akcionárov. Všetky ostatné následné kroky uvedené v zakladateľskej zmluve boli pozastavené. Podnik Trentino NGN nikdy nezačal zavádzať svoju plánovanú optickú prístupovú sieť pre domácnosti alebo inú sieť.

(19)

Činnosti podniku Trentino NGN boli obmedzené výhradne na poskytovanie prístupu pre tretie strany k nezrušiteľným právam na používanie infraštruktúry s cieľom splniť regulačné povinnosti. V súvislosti s týmto posledným aspektom talianske orgány vysvetlili, že keďže sa na spoločnosť Telecom Italia naďalej vzťahovali regulačné povinnosti poskytnúť prístup iným licencovaným operátorom, po tom ako spoločnosť v máji 2012 previedla práva na využívanie pasívnej infraštruktúry na podnik Trentino NGN, niektorí operátori žiadali o prístup k tejto pasívnej infraštruktúre a tento prístup získali. Spoločnosť Telecom Italia v dôsledku toho vykonala niekoľko platieb v prospech podniku Trentino NGN ako odplatu za nákup prístupu do pasívnej infraštruktúry od podniku Trentino NGN s cieľom vyhovieť požiadavkám iných licencovaných operátorov o prístup. Tieto platby nepresiahli sumu 15 000 EUR a predstavujú všetky príjmy vytvorené podnikom Trentino NGN od jeho vzniku.

(20)

Talianske orgány takisto uviedli, že provincia za odstúpenie od projektu Trentino NGN nezaplatila ani nebude platiť nijakú pokutu. Zakladateľská zmluva zo 16. decembra 2011 a následné zmeny obsahovali ustanovenia týkajúce sa ukončenia, ktoré provincii umožňovali vystúpiť z podniku Trentino NGN bez pokuty, a to dokonca aj v prípade, že projekt nebol vykonaný ani čiastočne.

(21)

Hoci Taliansko uskutočnilo niektoré prípravné kroky na vykonanie projektu podniku Trentino NGN, najmä prostredníctvom rôznych dohôd a aktov, ktoré viedli k založeniu spoločného podniku, ako aj k uskutočneniu čiastočnej platby peňažného vkladu zo strany provincie (spolu s čiastočnou platbou peňažného vkladu zo strany ostatných akcionárov a vecného vkladu zo strany spoločnosti Telecom Italia), projekt bol v tejto fáze zastavený.

(22)

Vo vzťahu k čiastočnej platbe, ktorú provincia vložila do imania podniku Trentino NGN, talianske orgány vysvetlili, že podnik Trentino NGN uložil všetky sumy prijaté ako peňažné vklady od svojich akcionárov (t. j. finančné príspevky od provincie a spoločností MC-Link a Finanziaria Trentina po odpočítaní nákladov a daní) na bankový účet s úrokom vo výške 2,71 % v roku 2012, 1,509 % do 1. februára 2013 a 1,524 % po 1. februári 2013. Čiastočné platby (vrátane platby provincie) zostali nedotknuté na bankovom účte podniku Trentino NGN. Podľa talianskych orgánov provincia 28. februára 2014 získala späť svoj čiastočný peňažný vklad zvýšený o 3,75-percentný zložený úrok. Talianske orgány vysvetlili, že zložený úrok vo výške 3,75 % bol výsledkom dohodnutého urovnania medzi akcionármi a predstavuje približne dvojnásobok sadzby pre dvoj- až trojročné talianske štátne dlhopisy a je porovnateľný so sadzbou pre desaťročné dlhopisy.

(23)

Čiastočné vyplatenie peňažného vkladu provinciou podniku Trentino NGN zahŕňalo prevod štátnych prostriedkov. Na základe dostupných informácií, keďže zavedenie projektu Trentino NGN bolo pozastavené 20. augusta 2012 a provincia skutočne odstúpila od projektu a získala späť svoje počiatočné platby v plnej výške zvýšené o primeraný úrok 28. februára 2014, Komisia je ochotná akceptovať, že táto čiastočná platba neviedla k hospodárskej výhode pre podnik Trentino NGN a jeho akcionárov.

(24)

Pokiaľ ide o minimálnu činnosť podniku Trentino NGN, t. j. transakcie týkajúce sa predaja užívacích práv (pozri odôvodnenie 19), tieto činnosti sa vykonávali v záujme dodržiavania regulačných povinností, ktoré bola naďalej povinná vykonávať spoločnosť Telecom Italia, pričom sa nezdá, že by tieto činnosti viedli k hospodárskej výhode pre podnik Trentino NGN alebo jej akcionárov, vrátane spoločnosti Telecom Italia. Za týchto okolností dotknuté transakcie nespochybňujú posúdenie uvedené v predchádzajúcom texte.

(25)

Komisia preto akceptuje, že k vykonaniu projektu Trentino NGN nedošlo, takže po odstúpení provincie od projektu toto prešetrovanie už nespĺňa svoj účel.

(26)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia rozhodla ukončiť konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, keďže po odstúpení talianskych orgánov (provincie) od projektu Trentino NGN toto prešetrovanie už nespĺňa svoj účel.