20.10.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 285/1

Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba pôvodné texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 67 – Jednotné ustanovenia o I. typovom schvaľovaní špecifického zariadenia vozidiel kategórie M a N, ktoré používajú vo svojom pohonnom systéme skvapalnené ropné plyny; II. typovom schvaľovaní vozidiel kategórie M a N vybavených špecifickým zariadením na používanie skvapalnených ropných plynov v ich pohonnom systéme z hľadiska inštalácie takéhoto zariadenia [2016/1829]

Obsahuje celý platný text vrátane:

doplnku 14 k sérii zmien 01 – dátum nadobudnutia účinnosti: 9. októbra 2014

OBSAH

PREDPIS

Rozsah pôsobnosti

Vymedzenie a klasifikácia komponentov

Časť I: Typové schvaľovanie špecifického zariadenia vozidiel kategórie M a N, ktoré používajú vo svojom pohonnom systéme skvapalnené ropné plyny

Žiadosť o typové schválenie

Označenia

Typové schválenie

Technické parametre rôznych komponentov zariadenia LPG

Úpravy typu zariadenia LPG a rozšírenie typového schválenia

(Nepridelené)

Zhoda výroby

10.

Sankcie v prípade nezhody výroby

11.

Prechodné ustanovenia týkajúce sa rôznych komponentov zariadenia LPG

12.

Definitívne zastavenie výroby

13.

Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy orgánov typového schvaľovania

Časť II: Typové schvaľovanie vozidiel kategórie M a N vybavených špecifickým zariadením na používanie skvapalnených ropných plynov vo ich pohonnom systéme z hľadiska inštalácie takéhoto zariadenia

14.

Vymedzenie pojmov

15.

Žiadosť o typové schválenie

16.

Typové schválenie

17.

Požiadavky na inštaláciu špecifického zariadenia na používanie skvapalnených ropných plynov v pohonnom systéme vozidla

18.

Zhoda výroby

19.

Sankcie v prípade nezhody výroby

20.

Zmena a rozšírenie typového schválenia vozidla

21.

Definitívne zastavenie výroby

22.

Prechodné ustanovenia týkajúce sa inštalácie rôznych komponentov zariadenia LPG a typového schvaľovania vozidiel vybavených špecifickým zariadením na používanie skvapalneného ropného plynu v ich pohonnom systéme v súvislosti s inštaláciou takýchto zariadení

23.

Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy orgánov typového schvaľovania

PRÍLOHY

Základné charakteristiky vozidla, motora a zariadenia súvisiaceho s LPG

Usporiadanie značky typového schválenia zariadenia LPG

Oznámenie týkajúce sa udelenia alebo rozšírenia, alebo zamietnutia, alebo odňatia typového schválenia, alebo definitívneho zastavenia výroby typu zariadenia LPG podľa predpisu č. 67

Usporiadanie značiek typového schválenia

Oznámenie týkajúce sa udelenia alebo rozšírenia, alebo zamietnutia, alebo odňatia typového schválenia, alebo definitívneho zastavenia výroby typu vozidla z hľadiska inštalácie systémov LPG podľa predpisu č. 67

Ustanovenia o typovom schvaľovaní príslušenstva nádrží LPG

Ustanovenia o typovom schvaľovaní palivového čerpadla

Ustanovenia o typovom schvaľovaní filtračnej jednotky LPG

Ustanovenia o typovom schvaľovaní regulátora tlaku a odparovača

Ustanovenia o typovom schvaľovaní uzatváracieho ventilu, spätného ventilu, tlakového poistného ventilu plynového potrubia a prevádzkovej spojky

Ustanovenia o typovom schvaľovaní ohybných hadíc so spojkami

Ustanovenia o typovom schvaľovaní plniacej jednotky

Ustanovenia o typovom schvaľovaní nádrží LPG

Ustanovenia o typovom schvaľovaní zariadení na vstrekovanie plynu, zariadení na zmiešavanie plynu alebo vstrekovačov a palivových líšt

Ustanovenia o typovom schvaľovaní dávkovacej jednotky plynu, ktorá nie je kombinovaná so zariadením, resp. zariadeniami na vstrekovanie plynu

Ustanovenia o typovom schvaľovaní snímača tlaku a/alebo teploty

Ustanovenia o typovom schvaľovaní elektronickej riadiacej jednotky

Skúšobné postupy

Ustanovenia o identifikačnej značke LPG pre kategórie vozidiel M2 a M3

Ustanovenia o identifikačnej značke pre prevádzkovú spojku

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento predpis sa uplatňuje na:

1.1.

Časť I

Typové schvaľovanie špecifického zariadenia vozidiel kategórie M a N (1), ktoré používajú vo svojom pohonnom systéme skvapalnené ropné plyny;

1.2.

Časť II

Typové schvaľovanie vozidiel kategórie M a N (1) vybavených špecifickým zariadením na používanie skvapalnených ropných plynov v ich pohonnom systéme z hľadiska inštalácie takéhoto zariadenia

2. VYMEDZENIE A KLASIFIKÁCIA KOMPONENTOV

Komponenty LPG používané vo vozidlách sa klasifikujú vzhľadom na maximálny prevádzkový tlak a funkciu podľa obrázku 1.

Trieda 0	Vysokotlakové časti vrátane rúrok a armatúr obsahujúce tekutý LPG s tlakom > 3 000 kPa.
Trieda 1	Vysokotlakové časti vrátane rúrok a armatúr obsahujúce tekutý LPG s tlakom pár alebo zvýšeným tlakom pár až do 3 000 kPa.
Trieda 2	Nízkotlakové časti vrátane rúrok a armatúr obsahujúce odparený LPG s maximálnym prevádzkovým tlakom nižším ako 450 kPa a viac ako 20 kPa nad atmosférickým tlakom.
Trieda 2A	Nízkotlakové časti pre obmedzený tlakový rozsah vrátane rúrok a armatúr obsahujúce odparený LPG s maximálnym prevádzkovým tlakom nižším ako 120 kPa a vyšším ako 20 kPa nad atmosférickým tlakom.
Trieda 3	Uzatváracie ventily a tlakové poistné ventily pracujúce v kvapalnej fáze.

Na komponenty LPG konštruované pre maximálny prevádzkový tlak nižší než 20 kPa nad atmosférickým tlakom sa tento predpis nevzťahuje.

Komponent môže pozostávať z niekoľkých častí, z ktorých každá je klasifikovaná vo svojej vlastnej triede vzhľadom na maximálny prevádzkový tlak a funkciu.

Obrázok 1

Klasifikácia vzhľadom na maximálny prevádzkový tlak a funkciu

Nie je predmetom tohto predpisu.

Maximálny prevádzkový tlak < 120 kPa?

Maximálny prevádzkový tlak < 20 kPa?

Bezpečnost. ventily?

Maximálny prevádzkový tlak > 450 kPa?

Prevádzkový tlak > 3 MPa?

Trieda 0

Trieda 3

Trieda 1

Trieda 2A

Trieda 2

Nie

alebo

Nie

STOP

Áno

ŠTART

Na účely tohto predpisu:

2.1.

„Tlak“ je relatívny tlak vzhľadom na atmosférický tlak, pokiaľ nie je uvedené inak.

2.1.1. „ Prevádzkový tlak “ je ustálený tlak pri jednotnej teplote plynu 15 °C.

2.1.2. „ Skúšobný tlak “ je tlak, ktorému je komponent vystavený počas skúšky typového schvaľovania.

2.1.3. „ Pracovný tlak (WP) “ je maximálny tlak, na vystavenie ktorému je komponent navrhnutý a z ktorého sa vychádza pri posudzovaní namáhania komponentov.

2.1.4. „ Prevádzkový tlak “ je tlak za normálnych prevádzkových podmienok.

2.1.5. „ Maximálny prevádzkový tlak “ je maximálny tlak vnútri komponentu, na ktorý môže tlak vzrásť počas prevádzky.

2.1.6. „ Klasifikačný tlak “ je maximálny dovolený prevádzkový tlak vnútri komponentu podľa jeho klasifikácie.

2.2.

„Špecifické zariadenie“ je:

nádrž;

b)	príslušenstvo pripojené k nádrži;

c)	odparovač/regulátor tlaku;

d)	uzatvárací ventil;

e)	zariadenie na vstrekovanie plynu alebo vstrekovač alebo zmiešavač plynu;

f)	dávkovacia jednotka plynu, buď samostatná, alebo kombinovaná so zariadením na vstrekovanie plynu;

g)	ohybné hadice;

h)	plniaca jednotka;

i)	spätný ventil;

j)	tlakový poistný ventil plynového potrubia;

k)	filtračná jednotka;

l)	snímač tlaku alebo teploty;

m)	palivové čerpadlo;

n)	prevádzková spojka;

o)	elektronická riadiaca jednotka;

p)	palivová lišta;

q)	tlakové poistné zariadenie;

r)	kombinácia komponentov.

2.3.

„Nádrž“ je akákoľvek nádoba použitá na skladovanie skvapalneného ropného plynu.

2.3.1. Nádrž môže byť:

a)	štandardná valcová nádrž s valcovým plášťom, dvoma zaoblenými koncami, a to buď torisferickými, alebo eliptickými, a požadovanými otvormi;

b)	špeciálna nádrž: iné nádrže ako štandardné valcové nádrže. Rozmerové charakteristiky sú uvedené v doplnku 5 k prílohe 10.

2.3.2. „ Celokompozitná nádrž “ je nádrž vyrobená len z kompozitných materiálov s nekovovou vložkou.

2.3.3. „ Séria nádrží “ je maximálne 200 nádrží rovnakého typu vyrobených za sebou na rovnakej výrobnej linke.

2.4.

„Typ nádrže“ znamená nádrže, ktoré sa nelíšia s ohľadom na tieto charakteristiky špecifikované v prílohe 10:

a)	obchodné meno(-á) alebo obchodná(-é) značka(-y);

b)	tvar (valcový, špeciálny);

c)	otvory (doska pre príslušenstvo/kovový prstenec);

materiál;

e)	proces zvárania (v prípade kovových nádrží);

f)	tepelné spracovanie (v prípade kovových nádrží);

g)	výrobná linka;

h)	menovitá hrúbka steny;

priemer;

j)	výška (v prípade špeciálnych nádrží).

2.5.

„Príslušenstvo pripojené k nádrži“ sú tieto zariadenia, ktoré môžu byť samostatné alebo kombinované:

a)	80 % uzatvárací ventil;

b)	ukazovateľ hladiny;

c)	tlakový poistný ventil;

d)	diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil s prepadovým ventilom;

e)	palivové čerpadlo;

f)	viacúčelový ventil;

g)	plynotesná skriňa;

h)	elektrická priechodka;

i)	spätný ventil;

j)	tlakové poistné zariadenie.

2.5.1. „ 80 % uzatvárací ventil “ je zariadenie obmedzujúce naplnenie nádrže maximálne na 80 % jej obsahu.

2.5.2. „ Ukazovateľ hladiny “ je zariadenie na overenie úrovne hladiny kvapaliny v nádrži.

2.5.3. „ Tlakový poistný ventil (vypúšťací ventil) “ je zariadenie na zabránenie nárastu tlaku v nádrži.

2.5.3.1. „ Tlakové poistné zariadenie “ je zariadenie určené na ochranu nádrže pred roztrhnutím v prípade požiaru odvetraním LPG z nádrže.

2.5.4. „ Diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil s prepadovým ventilom “ je zariadenie, ktoré dovoľuje zaviesť a prerušiť dodávku LPG k odparovaču/regulátoru tlaku; diaľkovo ovládaný znamená, že prevádzkový ventil je ovládaný elektronickou riadiacou jednotkou; keď je motor vypnutý, ventil je uzatvorený; prepadový ventil je zariadenie na obmedzenie prietoku LPG.

2.5.5. „ Palivové čerpadlo “ je zariadenie na zavedenie dodávky tekutého LPG do motora zvýšením tlaku v nádrži prostredníctvom prívodového tlaku palivového čerpadla.

2.5.6. „ Viacúčelový ventil “ je zariadenie obsahujúce všetko príslušenstvo vymenované v bodoch 2.5.1 až 2.5.3 a 2.5.8 alebo jeho časť.

2.5.7. „ Plynotesná skriňa “ je zariadenie na ochranu príslušenstva a na odvetranie akéhokoľvek úniku do okolitého vzduchu.

2.5.8. „ Elektrická priechodka “ (palivové čerpadlo/ovládače/snímač hladiny paliva).

2.5.9. „ Spätný ventil “ je zariadenie umožňujúce tekutému LPG prúdiť jedným smerom a zabraňujúce tekutému LPG prúdiť v opačným smerom.

2.6.	„Odparovač“ je zariadenie určené na odparenie LPG z kvapalného do plynného stavu.

2.7.	„Regulátor tlaku“ je zariadenie určené na zníženie a reguláciu tlaku skvapalneného ropného plynu.

2.8.	„Uzatvárací ventil“ je zariadenie na uzatvorenie toku LPG.

2.9.	„Tlakový poistný ventil plynového potrubia“ je zariadenie na zabránenie nárastu tlaku v rúrkach nad nastavenú hodnotu.

2.10.

„Zariadenie na vstrekovanie plynu, vstrekovač alebo zmiešavač plynu“ je zariadenie, ktoré privádza tekutý alebo odparený LPG do vstupu motora;

2.11.

„Dávkovacia jednotka plynu“ je zariadenie, ktoré odmeriava a/alebo privádza prúd plynu k motoru, a môže byť buď kombinované so zariadením na vstrekovanie plynu, alebo samostatné;

2.12.

„Elektronická riadiaca jednotka“ je zariadenie, ktoré riadi požiadavky motora na LPG a automaticky odpojí napájanie uzatváracích ventilov systému LPG v prípade poškodenia prívodnej rúrky paliva spôsobeného nehodou alebo zastavením motora.

2.13.

„Tlakový alebo teplotný snímač“ je zariadenie, ktoré meria tlak alebo teplotu.

2.14.

„Filtračná jednotka LPG“ je zariadenie, ktoré filtruje LPG; filter môže byť zabudovaný do iných komponentov.

2.15.

„Ohybné hadice“ sú hadice na dopravu skvapalneného ropného plynu buď v tekutom, alebo v odparenom stave pri rôznych tlakoch z jedného miesta na druhé.

2.16.

„Plniaca jednotka“ je zariadenie umožňujúce plnenie nádrže; plniaca jednotka môže byť integrovaná do 80 % uzatváracieho ventilu nádrže alebo konštruovaná ako vonkajšia plniaca jednotka umiestnená mimo vozidla.

2.17.

„Prevádzková spojka“ je spojka v palivovom potrubí medzi nádržou a motorom. Pokiaľ v jednopalivovom vozidle už nie je palivo, vozidlo sa môže prevádzkovať prostredníctvom rezervnej palivovej nádrže, ktorá môže byť pripojená na prevádzkovú spojku.

2.18.

„Palivová lišta“ je rúrka alebo potrubie, ktoré spája zariadenia na vstrekovanie paliva.

2.19.

„Skvapalnený ropný plyn (LPG)“ je akýkoľvek produkt zložený hlavne z týchto uhľovodíkov:

propán, propén (propylén), bután, izobután, izobutylén, butén (butylén) a etán.

V európskej norme EN 589: 1993 sa stanovujú požiadavky a skúšobné metódy pre automobilový LPG dodávaný na trh a predávaný v členských krajinách Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN).

2.20.

„Hadicová súprava“ je súprava pružnej hadice a spojok.

ČASŤ I

TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE ŠPECIFICKÉHO ZARIADENIA VOZIDIEL KATEGÓRIE M A N, KTORÉ POUŽÍVAJÚ VO SVOJOM POHONNOM SYSTÉME SKVAPALNENÉ ROPNÉ PLYNY

3. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1. Žiadosť o typové schválenie špecifického zariadenia predkladá držiteľ obchodného mena alebo ochrannej známky, resp. jeho riadne poverený zástupca.

3.2. K žiadosti musia byť v troch vyhotoveniach priložené ďalej uvedené dokumenty, v ktorých sa uvádzajú tieto údaje:

3.2.1.

podrobný opis typu špecifického zariadenia (ako sa stanovuje v prílohe 1),

3.2.2.

výkres špecifického zariadenia, dostatočne podrobný a vo vhodnej mierke,

3.2.3.

overenie zhody so špecifikáciami predpísanými v odseku 6 tohto predpisu.

3.3. Na žiadosť technickej služby zodpovednej za vykonávanie schvaľovacích skúšok sa predložia vzorky špecifického zariadenia.

Doplňujúce vzorky sa predložia na vyžiadanie.

4. OZNAČENIA

4.1. Všetky komponenty predložené na typové schválenie musia mať uvedený obchodný názov alebo značku výrobcu a označenie typu; nekovové komponenty aj mesiac a rok výroby; toto označenie musí byť čitateľné a nezmazateľné.

4.2. Každé zariadenie musí mať dostatočne veľký priestor na umiestnenie značky typového schválenia vrátane klasifikácie komponentu (pozri prílohu 2A) a v prípade komponentov triedy 0 aj pracovný tlak (WP); tento priestor musí byť zakreslený na výkresoch uvedených v odseku 3.2.2.

4.3. Každá nádrž musí byť označená aj privareným štítkom, na ktorom sú čitateľne a nezmazateľne vyznačené tieto údaje:

a)	sériové číslo;

b)	objem v litroch;

c)	označenie „LPG“;

d)	skúšobný tlak [kPa];

e)	text: „maximálny stupeň plnenia: 80 %“;

f)	rok a mesiac typového schválenia (napr. 99/01);

g)	značka typového schválenia podľa odseku 5.4;

h)	označenie „ČERPADLO VNÚTRI“ a označenie identifikujúce čerpadlo, keď je montované vo vnútri nádrže.

4.4. Okrem ustanovení odsekov 4.1 a 4.2 sa pre diaľkovo ovládané prevádzkové ventily, ktoré zodpovedajú odseku 4.7 prílohy 3, a uzatváracie ventily, ktoré zodpovedajú odseku 1.7 prílohy 7, použije jedna z týchto doplnkových značiek:

„H1“

„H2“

„H3“

5. TYPOVÉ SCHVÁLENIE

5.1. Ak vzorky zariadenia predložené na typové schvaľovanie spĺňajú požiadavky odsekov 6.1 až 6.13 tohto predpisu, danému typu zariadenia sa udelí typové schválenie.

5.2. Každému schválenému typu zariadenia sa pridelí číslo typového schválenia. Jeho prvé dve číslice (v súčasnosti 01 pre sériu zmien 01, ktorá nadobudla účinnosť 13. novembra 1999) udávajú sériu zmien, ktorá obsahuje posledné závažné technické zmeny predpisu v čase vydania typového schválenia. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť tento alfanumerický kód inému typu zariadenia.

5.3. Oznámenie o typovom schválení, jeho zamietnutí alebo rozšírení pre typ zariadenia/komponentu LPG podľa tohto predpisu sa pošle zmluvným stranám, ktoré uplatňujú tento predpis, na formulári podľa vzoru uvedeného v prílohe 2B tohto predpisu. Ak ide o nádrž, doplní sa doplnok k prílohe 2B.

5.4. Na každom zariadení, ktoré je zhodné s typom schváleným podľa tohto predpisu, sa zreteľne a v priestore uvedenom v odseku 4.2 vyznačí okrem značky predpísanej v bodoch 4.1 a 4.3 medzinárodná značka typového schválenia, ktorá sa skladá z:

5.4.1.

písmena „E“ v kruhu, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá typové schválenie udelila (2);

4.2.

čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a schvaľovacie číslo, ktoré sú umiestnené napravo od kruhu, uvedeného v odseku 5.4.1. Toto číslo typového schválenia sa skladá z čísla typového schválenia komponentu uvedeného na certifikáte vypracovanom pre tento typ (pozri odsek 5.2 a prílohu 2B), pred ktorým sú dve číslice uvádzajúce následnosť posledných sérií zmien k tomuto predpisu.

5.5. Značka typového schválenia musí byť zreteľne čitateľná a nezmazateľná.

5.6. V prílohe 2A k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania uvedenej značky typového schválenia.

5.7. V prípade komponentu triedy 0 musí byť v blízkosti značky typového schválenia uvedenej v odseku 5.4 uvedený aj pracovný tlak.

6. TECHNICKÉ PARAMETRE RÔZNYCH KOMPONENTOV ZARIADENIA LPG

6.1. Všeobecné ustanovenia

Špecifické zariadenia vozidiel používajúcich LPG vo svojom pohonnom systéme musí fungovať správne a bezpečne.

Materiály zariadení, ktoré sú v styku s LPG, s ním musia byť kompatibilné.

Tie časti zariadenia, ktorých správne a bezpečné fungovanie podlieha vplyvom LPG, vysokého tlaku alebo vibrácií, sa musia podrobiť príslušným skúšobným postupom opísaným v prílohách k tomuto predpisu. Splnené musia byť najmä ustanovenia odsekov 6.2 až 6.13.

Montáž zariadení LPG s typových schválením podľa tohto predpisu musí spĺňať príslušné požiadavky elektromagnetickej kompatibility (E.M.C.) podľa predpisu č. 10, série zmien 02 alebo rovnocenných dokumentov.

6.2. Ustanovenia o nádržiach

Nádrže LPG musia byť typovo schválené podľa ustanovení prílohy 10 k tomuto predpisu.

6.3. Ustanovenia o príslušenstve pripojenom k nádrži

6.3.1. Nádrž musí byť vybavená týmto príslušenstvom, ktoré môže byť použité samostatne alebo v kombinácii [viacúčelový(-é) ventil(-y)]:

6.3.1.1.

80 % uzatvárací ventil;

6.3.1.2.

ukazovateľ hladiny;

6.3.1.3.

tlakový poistný ventil (vypúšťací ventil);

6.3.1.4.

diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil s prepadovým ventilom.

6.3.2. Nádrž môže byť v prípade potreby vybavená aj plynotesnou skriňou.

6.3.3. Nádrž môže byť vybavená elektrickou priechodkou pre ovládače/palivové čerpadlo LPG.

6.3.4. Nádrž môže byť vybavená palivovým čerpadlom LPG vnútri nádrže.

6.3.5. Nádrž môže byť vybavená spätným ventilom.

6.3.6. Nádrž musí byť vybavená tlakovým poistným zariadením (PRD). Zariadenia alebo funkcie je možné typovo schváliť ako PRD, ak obsahujú tieto časti:

a)	tavná poistka (aktivovaná teplotou) (poistka); alebo

b)	tlakový poistný ventil za predpokladu, že je v súlade s odsekom 6.15.8.3.; alebo

c)	kombinácia obidvoch uvedených zariadení; alebo

d)	akékoľvek iné ekvivalentné technické riešenie za predpokladu, že zaisťuje rovnaký stupeň výkonnosti.

6.3.7. Príslušenstvo uvedené v odsekoch 6.3.1 až 6.3.6 musí byť typovo schválené podľa ustanovení uvedených v:

a)	prílohe 3 k tomuto predpisu v prípade príslušenstva uvedeného v bodoch 6.3.1, 6.3.2, 6.3.3 a 6.3.6;

b)	prílohe 4 k tomuto predpisu v prípade príslušenstva uvedeného v odseku 6.3.4;

c)	prílohe 7 k tomuto predpisu pre príslušenstvo uvedené v odseku 6.3.5.

6.4. – 6.14. Ustanovenia o ďalších komponentoch

Ďalšie komponenty, ktoré sú uvedené v tabuľke 1, musia byť typovo schválené podľa ustanovení uvedených v prílohách podľa nasledujúcej tabuľky.

Tabuľka 1

Odsek	Komponent	Príloha
6.4.	palivové čerpadlo	4
6.5.	odparovač (3) regulátor tlaku (3)	6
6.6.	uzatváracie ventily spätné ventily tlakové poistné ventily plynového potrubia prevádzkové spojky	7
6.7.	ohybné hadice	8
6.8.	plniaca jednotka	9
6.9.	zariadenie na vstrekovanie plynu/Zmiešavač plynu (5) alebo vstrekovače	11
6.10.	dávkovacie jednotky plynu (4)	12
6.11.	snímače tlaku snímače teploty	13
6.12.	elektronická riadiaca jednotka	14
6.13.	filtračné jednotky LPG	5
6.14.	tlakové poistné zariadenie	3

6.15. Všeobecné pravidlá konštrukcie komponentov

6.15.1. Ustanovenia o 80 % uzatváracom ventile.

6.15.1.1. Spojenie medzi plavákom a uzatváracou jednotkou 80 % uzatváracieho ventilu sa pri normálnych prevádzkových podmienkach nesmie deformovať.

6.15.1.2. Ak 80 % uzatvárací ventil nádrže obsahuje plavák, tento musí odolať vonkajšiemu tlaku 4 500 kPa.

6.15.1.3. Uzatváracia jednotka zariadenia, ktorá obmedzuje plnenie na 80 % + 0/-5 % objemu nádrže, pre ktorú je 80 % uzatvárací ventil konštruovaný, musí odolať tlaku 6 750 kPa. V uzavretej polohe nesmie rýchlosť plnenia prekročiť 500 cm3/min pri diferenčnom tlaku 700 kPa. Ventil sa musí skúšať so všetkými nádržami, na ktoré sa má montovať, alebo výrobca musí výpočtom doložiť, pre ktoré typy nádrží je tento ventil vhodný.

6.15.1.4. Ak 80 % uzatvárací ventil nádrže neobsahuje plavák, nesmie byť možné v uzavretej polohe pokračovať v plnení nádrže rýchlosťou plnenia presahujúcou 500 cm3/min.

6.15.1.5. Zariadenie musí mať trvalé označenie udávajúce typ nádrže, na ktorú je určené, jej priemer a uhol montáže a v prípade potreby montážnu značku.

6.15.2. Elektricky ovládané zariadenie obsahujúce LPG musí v prípade roztrhnutia komponentu na zabránenie vzniku elektrickej iskry na povrchu trhliny:

a)	byť izolované tak, aby časťami obsahujúcimi LPG nebol vedený žiadny prúd;

musí mať elektrický systém izolovaný:

i)	od telesa zariadenia;

ii)	od nádrže určenej pre palivové čerpadlo.

Izolačný odpor musí byť > 10 ΜΩ.

6.15.2.1. Elektrické spojenia vo vnútri batožinového priestoru a priestoru pre cestujúcich musia spĺňať požiadavky stupňa ochrany triedy IP 40 podľa normy 60529-1989+A1:1999.

6.15.2.2. Všetky ďalšie elektrické spojenia musia spĺňať požiadavky stupňa ochrany triedy IP 54 podľa normy IEC 60529-1989+A1:1999.

6.15.2.3. Elektrická priechodka (palivové čerpadlo/ovládače/snímač hladiny paliva) na zaistenie izolovaného a utesneného elektrického spojenia musí byť hermeticky utesneného typu.

6.15.3. Špecifické ustanovenia pre ventily aktivované elektricky/externou (hydraulickou, vzduchovou) silou

6.15.3.1. V prípade ventilov aktivovaných elektricky/externou energiou (napr. 80 % uzatvárací ventil, prevádzkový ventil, uzatvárací ventil, spätný ventil, tlakový poistný ventil plynového potrubia, prevádzková spojka) musia byť tieto ventily pri vypnutom prívode energie v polohe „zatvorené“.

6.15.3.2. Napájanie palivového čerpadla musí byť vypnuté, keď dôjde k poruche elektrickej riadiacej jednotky alebo je táto bez napätia.

6.15.4. Médium na výmenu tepla (zlučiteľnosť a požiadavky na tlak)

6.15.4.1. Materiály tvoriace zariadenie, ktoré sú v kontakte s médiom na výmenu tepla zariadenia pri jeho činnosti, musia byť zlučiteľné s touto kvapalinou a musia byť navrhnuté tak, aby vydržali tlak 200 kPa média na výmenu tepla. Tento materiál musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe 15, odseku 17.

6.15.4.2. Priestor obsahujúci médium na výmenu tepla odparovača/regulátora tlaku musí byť tesný pri tlaku 200 kPa.

6.15.5. Komponent obsahujúci vysokotlakovú a nízkotlakovú časť musí byť konštruovaný tak, aby sa zabránilo nárastu tlaku v nízkotlakovej časti nad hodnotu rovnajúcu sa 2,25-násobku maximálneho pracovného tlaku, na ktorý bola skúšaná. Komponenty pripojené priamo k tlaku nádrže musia byť konštruované pre klasifikačný tlak 3 000 kPa. Odvetranie do motorového priestoru alebo mimo vozidla nie je dovolené.

6.15.6. Špecifické ustanovenia na zabránenie akémukoľvek prietoku plynu

6.15.6.1. Čerpadlá triedy 1 musia byť konštruované tak, aby výstupný tlak nikdy nepresiahol hodnotu 3 000 kPa, keď dôjde napr. k zablokovaniu rúrky alebo sa neotvorí uzatvárací ventil. To sa môže dosiahnuť vypnutím čerpadla alebo recirkuláciou do nádrže.

Čerpadlá triedy 0 musia byť konštruované tak, aby výstupný tlak nikdy nepresiahol hodnotu WP komponentov za čerpadlom, keď dôjde napr. k zablokovaniu rúrky alebo sa neotvorí uzatvárací ventil. To sa môže dosiahnuť vypnutím čerpadla alebo recirkuláciou do nádrže.

6.15.6.2. Regulátor tlaku/odparovač musí byť konštruovaný tak, aby sa zabránilo akémukoľvek prietoku plynu, keď je do jednotky regulátora/odparovača privádzaný LPG s tlakom ≤ 4 500 kPa a regulátor nie je v činnosti.

6.15.7. Ustanovenia o poistnom ventile plynového potrubia

6.15.7.1. Tlakové poistné ventily plynového potrubia triedy 1 musia byť konštruované tak, aby sa otvorili pri tlaku 3 200 ± 100 kPa.

Tlakové poistné ventily plynového potrubia triedy 0 musia byť konštruované tak, aby sa otvorili pri tlaku 1,07 WP potrubia ± 100 kPa (v prípade potreby).

6.15.7.2. Tlakový poistný ventil plynového potrubia triedy 1 nesmie vykazovať vnútornú netesnosť až do 3 000 kPa.

Tlakový poistný ventil plynového potrubia triedy 0 nesmie vykazovať vnútornú netesnosť až do WP potrubia.

6.15.8. Ustanovenia o tlakovom poistnom ventile (vypúšťacom ventile)

6.15.8.1. Tlakový poistný ventil musí byť montovaný vnútri nádrže alebo na nádrži na mieste, kde je palivo v plynnom stave.

6.15.8.2. Tlakový poistný ventil musí byť konštruovaný tak, aby sa otvoril pri tlaku 2 700 ± 100 kPa.

6.15.8.3. Prietok tlakového poistného ventilu udávaný množstvom stlačeného vzduchu pri tlaku, ktorý je o 20 % vyšší než bežný prevádzkový tlak, musí byť aspoň

Q ≥ 10,66 · A0,82

kde:

Q	=	prietok vzduchu v štandardných m3/min (100 kPa absolútneho tlaku a teplota 15 °C),
A	=	vonkajší povrch nádrže v m2.

Výsledky skúšky prietoku musia byť korigované na štandardné podmienky:

absolútny tlak vzduchu 100 kPa a teplota 15 °C.

Keď sa tlakový poistný ventil považuje za tlakové poistné zariadenie, prietok musí byť aspoň 17,7 štandardných m3/min.

6.15.8.4. Tlakový poistný ventil nesmie vykazovať vnútornú netesnosť do 2 600 kPa.

6.15.8.5. Tlakové poistné zariadenie (poistka) musí byť konštruované tak, aby sa otvorilo pri teplote 120 ± 10 °C.

6.15.8.6. Tlakové poistné zariadenie (poistka) musí byť konštruované tak, aby pri otvorení prietoková kapacita dosahovala:

Q ≥ 2,73 · A

kde:

Q	=	prietok vzduchu v štandardných m3/min. (100 kPa absolútneho tlaku a teplota 15 °C),
A	=	vonkajší povrch nádrže v m2.

Skúška prietoku sa musí vykonávať pri absolútnom tlaku vzduchu 200 kPa a teplote 15 °C.

Výsledky skúšky prietoku musia byť korigované na štandardné podmienky:

absolútny tlak vzduch 100 kPa a teplota 15 °C.

6.15.8.7. Tlakové poistné zariadenie musí byť namontované na nádrži v mieste, kde je palivo v plynnom stave.

6.15.8.8. Tlakové poistné zariadenie musí byť pripevnené k nádrži tak, aby vypúšťalo do plynotesnej skrine, pokiaľ je jej montáž predpísaná.

6.15.8.9. Tlakové poistné zariadenie (poistka) sa musí skúšať podľa ustanovení uvedených v prílohe 3 ods. 7.

6.15.9. Stratový výkon palivového čerpadla

Pri minimálnej hladine paliva, pri ktorej motor ešte pracuje, nesmie teplo vytvorené palivovým(-i) čerpadlom(-lami) spôsobiť otvorenie tlakového poistného ventilu.

6.15.10. Ustanovenia o plniacej jednotke

6.15.10.1. Plniaca jednotka musí byť vybavená aspoň jedným mäkko (elasticky) usadeným spätným ventilom a tento nesmie byť konštrukčne odmontovateľný.

6.15.10.2. Plniaca jednotka musí byť chránená proti kontaminácii.

6.15.10.3. Konštrukcia a rozmery prípojnej plochy plniacej jednotky musia spĺňať požiadavky podľa obrázkov v prílohe 9.

Plniaca jednotka na obrázku 5 je určená len pre motorové vozidlá kategórie M2, M3, N2, N3 a M1 s maximálnou celkovou hmotnosťou > 3 500 kg.

6.15.10.4. Plniaca jednotka na obrázku 4 je určená len pre motorové vozidlá kategórie M2, M3, N2, N3 a M1 s maximálnou celkovou hmotnosťou > 3 500 kg. (6)

6.15.10.5. Vonkajšia plniaca jednotka je spojená s nádržou hadicou alebo rúrkou.

6.15.10.6. Špecifické ustanovenia týkajúce sa plniacej jednotky Euro pre ľahké úžitkové vozidlá (príloha 9 – obrázok 3):

6.15.10.6.1.

Mŕtvy objem medzi prednou tesniacou plochou a prednou časťou spätného ventilu nesmie presiahnuť 0,1 cm3.

6.15.10.6.2.

Prietok cez prípojku pri rozdiele tlaku 30 kPa musí byť aspoň 60 litrov/min, ak sa skúša s vodou.

6.15.10.7. Špecifické ustanovenia týkajúce sa plniacej jednotky Euro pre ťažké úžitkové vozidlá (príloha 9 – obrázok 5):

6.15.10.7.1.

Mŕtvy objem medzi prednou tesniacou plochou a prednou časťou spätného ventilu nesmie presiahnuť 0,5 cm3.

6.15.10.7.2.

Prietok cez plniacu jednotku s mechanicky otváraným spätným ventilom pri rozdiele tlaku 50 kPa musí byť aspoň 200 litrov/min, ak sa skúša s vodou.

6.15.10.7.3.

Plniaca jednotka Euro musí spĺňať požiadavky nárazovej skúšky uvedenej v prílohe 9, odseku 7.4.

6.15.11. Ustanovenia o ukazovateli hladiny

6.15.11.1. Zariadenie na overenie hladiny kvapaliny v nádrži musí byť nepriameho typu (napr. magnetické) medzi vnútrom a vonkajškom nádrže. Ak je zariadenie na overenie hladiny kvapaliny v nádrži priameho typu, elektrické vedenia musia spĺňať požiadavky IP54 podľa normy IEC EN 60529:1997 – 06.

6.15.11.2. Ak ukazovateľ hladiny obsahuje plavák, tento musí odolať vonkajšiemu tlaku 3 000 kPa.

6.15.12. Ustanovenia o plynotesnej skrini nádrže

6.15.12.1. Výstup z plynotesnej skrine musí mať celkový voľný prierez aspoň 450 mm2.

6.15.12.2. Plynotesná skriňa musí byť tesná pri tlaku 10 kPa s uzavretým(-i) otvorom(-mi), pričom maximálny dovolený únik pár je 100 cm3/h, a nesmie vykazovať trvalú deformáciu.

6.15.12.3. Plynotesná skriňa musí byť konštruovaná tak, aby odolala tlaku 50 kPa.

6.15.13. Ustanovenia o diaľkovo ovládanom prevádzkovom ventile s prepadovým ventilom

6.15.13.1. Ustanovenia o prevádzkovom ventile

6.15.13.1.1. V prípade, že prevádzkový ventil je kombinovaný s palivovým podávacím čerpadlom LPG, identifikácia čerpadla sa musí vykonať označením „ČERPADLO VO VNÚTRI“ a táto identifikácia čerpadla musí byť buď na identifikačnom štítku nádrže LPG, alebo na viacúčelovom ventile, pokiaľ je použitý. Elektrické spojenia vo vnútri nádrže LPG musia spĺňať požiadavky stupňa ochrany triedy IP 40 podľa normy IEC 60529-1989+A1:1999.

6.15.13.1.2. Prevádzkové ventily triedy 1 musia odolať tlaku 6 750 kPa v otvorenej a uzavretej polohe. Prevádzkové ventily triedy 0 musia odolať tlaku 2,25 WP v otvorenej a uzavretej polohe.

6.15.13.1.3. Prevádzkový ventil nesmie v uzatvorenej polohe vykazovať vnútorný únik v smere toku. Netesnosť je povolená v smere spätného toku.

6.15.13.2. Ustanovenia o prepadovom ventile

6.15.13.2.1. Prepadový ventil musí byť namontovaný vnútri nádrže.

6.15.13.2.2. Prepadový ventil musí byť konštruovaný s obtokom (by-pass), ktorý umožní vyrovnanie tlakov.

6.15.13.2.3. Prepadový ventil sa uzavrie, keď rozdiel tlakov nad ventilom dosiahne 90 kPa. Pri tomto rozdiele tlaku nesmie prietok prekročiť 8 000 cm3/min.

6.15.13.2.4. Keď je prepadový ventil v uzavretej polohe, prietok cez obtok (by-pass) nesmie prekročiť 500 cm3/min. pri rozdiele tlakov 700 kPa.

7. ZMENY TYPU ZARIADENIA LPG A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

7.1. Každá zmena typu zariadenia LPG musí byť oznámená orgánu typového schvaľovania, ktorý typové schválenie udelil. Orgán typového schvaľovania môže potom buď:

7.1.1.

usúdiť, že je nepravdepodobné, že by vykonaná zmena mala výrazný nepriaznivý účinok a že daný komponent naďalej spĺňa požiadavky; alebo

7.1.2.

rozhodnúť, či sa musia skúšky zopakovať čiastočne alebo úplne.

7.2. Potvrdenie typového schválenia alebo zamietnutie typového schválenia s uvedením zmien sa oznámi stranám dohody uplatňujúcim tento predpis podľa postupu stanoveného v odseku 5.3.

7.3. Orgán typového schvaľovania udeľujúci rozšírenie typového schválenia, pridelí poradové číslo každému formuláru oznámenia vypracovanému na účely takého rozšírenia.

8. (NEPRIDELENÉ)

9. ZHODA VÝROBY

Postupy na zabezpečenie zhody výroby musia byť v súlade s postupmi stanovenými v dodatku 2 k dohode (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2), pričom musia byť splnené tieto požiadavky:

9.1.	Všetky zariadenia typovo schválené podľa tohto predpisu musia byť vyrobené tak, aby sa zhodovali so schváleným typom tým, že spĺňajú požiadavky odseku 6.

9.2.	Na overenie splnenia požiadaviek odseku 9.1 sa vykonajú príslušné kontroly výroby.

9.3.	Musia byť splnené minimálne požiadavky na kontrolné skúšky zhody výroby stanovené ďalej v prílohách 8, 10 a 15 k tomuto predpisu.

9.4.	Orgán typového schvaľovania, ktorý udelil typové schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody, ktoré sa používajú v každom výrobnom závode. Tieto overovania sa zvyčajne vykonávajú raz za rok.

9.5.	Okrem toho sa každá nádrž musí skúšať pri minimálnom tlaku 3 000 kPa v súlade s pravidlami odseku 2.3 prílohy 10 k tomuto predpisu.

9.6.

Každú hadicovú súpravu, ktorá sa používa vo vysokotlakovej triede (trieda 1) podľa klasifikácie uvedenej v odseku 2 tohto predpisu, musí držiteľ typového schválenia podrobiť skúške s plynom pri tlaku 3 000 kPa na pol minúty.

9.6.1. Každú hadicovú súpravu, ktorá sa používa vo vysokotlakovej triede (trieda 0) podľa klasifikácie uvedenej v odseku 2 tohto predpisu, musí držiteľ typového schválenia podrobiť skúške s plynom pri deklarovanej hodnote WP na pol minúty.

9.7.	V prípade zváraných nádrží aspoň jedna z 200 nádrží a jedna zo zostávajúceho počtu musí byť podrobená rádiografickému skúšaniu podľa prílohy 10 ods. 24.1.

9.8.	Počas výroby jedna z 200 nádrží a jedna zo zostávajúceho počtu musí byť podrobená uvedeným mechanickým skúškam podľa prílohy 10 ods. 21.2.

10. SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY

10.1. Typové schválenie udelené pre typ zariadenia podľa tohto predpisu môže byť v prípade neplnenia požiadaviek uvedených v odseku 9 odňaté.

10.2. Ak strana dohody uplatňujúca tento predpis odoberie typové schválenie, ktoré predtým udelila, ihneď to oznámi ostatným zmluvným stranám uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom formulára oznámenia zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2B k tomuto predpisu.

11. PRECHODNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA RÔZNYCH KOMPONENTOV ZARIADENIA LPG

11.1. Od oficiálneho dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť typové schválenia podľa tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01.

11.2. Po uplynutí 3 mesiacov od oficiálneho dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, udeľujú typové schválenie, len ak typ komponentov spĺňa požiadavky tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01.

11.3. Žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis nesmie odmietnuť typ komponentu schváleného podľa série zmien 01 k tomuto predpisu.

11.4. Do 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť typ komponentu schváleného podľa tohto predpisu v jeho pôvodnom znení.

11.5. Po uplynutí 12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť predaj typu komponentu, ktorý nespĺňa požiadavky série zmien 01 tohto predpisu, pokiaľ komponent nie je určený ako náhradný diel na montáž v používaných vozidlách.

12. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Pokiaľ držiteľ typového schválenia úplne prestane vyrábať typ zariadenia, ktoré bolo typovo schválené v súlade s týmto predpisom, oznámi to orgánu typového schvaľovania, ktorý udelil typové schválenie. Na základe príslušného oznámenia o tom tento orgán informuje ostatné zmluvné strany dohody uplatňujúce tento predpis, a to prostredníctvom formulára oznámenia podľa vzoru uvedeného v prílohe 2B k tomuto predpisu.

13. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY ORGÁNOV TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA

Zmluvné strany dohody uplatňujúce tento predpis oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy orgánov typového schvaľovania, ktoré udeľujú schválenie a ktorým sa posielajú formuláre potvrdzujúce schválenie alebo rozšírenie, prípadne zamietnutie, alebo odňatie typového schválenia vydané v iných štátoch.

ČASŤ II

TYPOVÉ SCHVAĽOVANIE VOZIDIEL KATEGÓRIE M A N VYBAVENÝCH ŠPECIFICKÝM ZARIADENÍM NA POUŽÍVANIE SKVAPALNENÝCH ROPNÝCH PLYNOV VO ICH POHONNOM SYSTÉME Z HĽADISKA INŠTALÁCIE TAKÉHOTO ZARIADENIA

14. VYMEDZENIE POJMOV

14.1. Na účely časti II tohto predpisu:

14.1.1.

„Typové schvaľovanie vozidla“ je schvaľovanie typu vozidla s ohľadom na montáž jeho špecifického zariadenia na používanie skvapalnených ropných plynov v jeho pohonnom systéme.

14.1.2.

„Typ vozidla“ je vozidlo alebo rad vozidiel s namontovaným špecifickým zariadením na používanie LPG v jeho pohonnom systéme, ktoré sa nelíšia vzhľadom na nasledujúce podmienky:

14.1.2.1.

výrobca;

14.1.2.2.

typové označenie stanovené výrobcom;

14.1.2.3.

základné aspekty projektu a konštrukcie;

14.1.2.3.1. podvozok/podlahový panel (zrejmé a základné rozdiely);

14.1.2.3.2. montáž LPG zariadenia (zjavné a základné rozdiely).

14.1.3.

„Fáza prikázaného vypnutia“ je časový úsek, počas ktorého je spaľovací motor automaticky vypnutý s cieľom šetriť palivo a po ktorom sa motor môže znova automaticky naštartovať.

15. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

15.1. Žiadosť o typové schválenie vozidla s ohľadom na montáž jeho špecifického zariadenia na používanie skvapalnených ropných plynov v jeho pohonnom systéme musí predložiť výrobca vozidla alebo jeho riadne poverený zástupca.

15.2. K žiadosti sa musia pripojiť tieto dokumenty v troch vyhotoveniach: opis vozidla obsahujúci všetky relevantné údaje uvedené v prílohe 1 k tomuto predpisu.

15.3. Technickej službe zodpovednej za vykonávanie skúšok typového schválenia sa poskytuje vozidlo, ktoré reprezentuje typ vozidla, ktorý sa má schvaľovať.

16. TYPOVÉ SCHVÁLENIE

16.1. Ak je vozidlo poskytnuté na typové schválenie podľa tohto predpisu vybavené špecifickým zariadením na používanie skvapalnených ropných plynov v jeho pohonnom systéme a zodpovedá požiadavkám odseku 17, bude tomuto typu vozidla udelené typové schválenie.

16.2. Každému schválenému typu vozidla sa pridelí číslo typového schválenia. Jeho prvé dve číslice označujú sériu zmien obsahujúcu posledné hlavné technické zmeny vykonané v predpise v čase udelenia typového schválenia.

16.3. Oznámenie o typovom schválení, jeho zamietnutí alebo rozšírení pre typ vozidla používajúceho LPG podľa tohto predpisu sa pošle zmluvným stranám, ktoré uplatňujú tento predpis, na formulári podľa vzoru uvedeného v prílohe 2D k tomuto predpisu.

16.4. Na viditeľnom a ľahko dostupnom mieste, ktoré je určené na osvedčení o typovom schválení uvedenom v odseku 16.3, každého typu vozidla schváleného podľa tohto predpisu musí byť pripevnená medzinárodná značka typového schválenia pozostávajúca z:

16.4.1.

písmena „E“ v kružnici, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá schválenie udelila (7);

16.4.2.

čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a schvaľovacie číslo, ktoré sú umiestnené vpravo od kruhu, uvedeného v odseku 16.4.1.

16.5. Pokiaľ vozidlo zodpovedá typu vozidla typovo schválenému podľa jedného alebo viacerých ďalších predpisov, ktoré sú prílohou k dohode, v štáte, ktorý udelil typové schválenie podľa tohto predpisu, symbol uvedený v odseku 16.4.1 sa nemusí zopakovať. V takom prípade sa číslo tohto predpisu, schvaľovacie čísla a doplnkové symboly podľa ostatných predpisov, podľa ktorých bolo udelené typové schválenie štátom, ktorý udelil typové schválenie podľa tohto predpisu, uvedú v zvislých stĺpcoch umiestnených napravo od symbolu uvedeného v odseku 16.4.1.

16.6. Značka typového schválenia musí byť zreteľne čitateľná a nezmazateľná.

16.7. Značka typového schválenia sa umiestni v blízkosti štítku s údajmi o vozidle alebo na ňom.

16.8. V prílohe 2C k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania uvedenej značky typového schválenia.

17. POŽIADAVKY NA INŠTALÁCIU ŠPECIFICKÉHO ZARIADENIA NA POUŽÍVANIE SKVAPALNENÝCH ROPNÝCH PLYNOV V POHONNOM SYSTÉME VOZIDLA

17.1. Všeobecné požiadavky

17.1.1. Zariadenie LPG montované do vozidla musí fungovať tak, aby maximálny pracovný tlak, pre ktorý bolo konštruované a typovo schválené, nebol prekročený.

17.1.2. Všetky časti systému musia byť typovo schválené podľa časti I tohto predpisu.

17.1.2.1. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 17.1.2, ak je elektronická riadiaca jednotka LPG zabudovaná do elektronickej riadiacej jednotky motora a vzťahuje sa na ňu typové schválenie montáže do vozidla podľa časti II tohto predpisu a predpisu č. 10, nie je potrebné samostatné typové schválenie elektronickej riadiacej jednotky LPG. Typové schválenie vozidla musí tiež zodpovedať príslušným ustanoveniam prílohy 14 k tomuto predpisu.

17.1.3. Materiály použité v systéme musia byť vhodné na používanie s LPG.

17.1.4. Všetky komponenty systému musia byť riadne upevnené.

17.1.5. Systém LPG nesmie vykazovať žiadnu netesnosť.

17.1.6. Systém LPG musí byť namontovaný tak, aby mal najlepšiu možnú ochranu pred poškodením pohybujúcimi sa komponentmi vozidla, kolíziou, štrkom, nakladaním alebo vykladaním vozidla alebo posunom nákladu.

17.1.7. K systému LPG sa nesmie pripojiť žiadne zariadenie okrem tých, ktoré sú úplne nevyhnutné pre správne fungovanie motora vozidla.

17.1.7.1. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 17.1.7 motorové vozidlá kategórie M2, M3, N2, N3 a M1 buď s celkovou maximálnou hmotnosťou > 3 500 kg, alebo typom karosérie SA1 (8) (9) môžu byť vybavené systémom vykurovania ohrievajúcim priestor pre cestujúcich, ktorý je napojený na systém LPG.

17.1.7.2. Systém vykurovania uvedený v odseku 17.1.7.1 je prípustný len vtedy, ak je podľa technických služieb zodpovedných za vykonanie typového schválenia primerane chránený a neovplyvňuje požadovanú funkčnosť štandardného systému LPG.

17.1.7.3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 17.1.7 môže byť jednopalivové vozidlo bez systému pre núdzový dojazd vybavené prevádzkovou spojkou v systéme LPG.

17.1.7.4. Prevádzková spojka uvedená v odseku 17.1.7.3 sa povolí len vtedy, ak je podľa technických služieb zodpovedných za vykonanie typového schválenia primerane chránená a neovplyvňuje požadovanú funkčnosť štandardného systému LPG. Prevádzková spojka musí byť kombinovaná s oddeleným plynotesným spätným ventilom, čím je umožnené len ovládanie funkcie motora.

17.1.7.5. Jednopalivové vozidlo vybavené prevádzkovou spojkou musí mať štítok v blízkosti prevádzkovej spojky, ako je stanovené v prílohe 17 k tomuto predpisu.

17.1.8. Označenie vozidiel kategórie M2 a M3 poháňaných LPG

17.1.8.1. Vozidlá kategórie M2 a M3 musia byť vybavené štítkom špecifikovaným v prílohe 16 k tomuto predpisu.

17.1.8.2. Štítok musí byť umiestnený na prednej a zadnej časti vozidla kategórie M2 alebo M3 a na vonkajšej strane ľavých dverí v prípade vozidiel s riadením vpravo a na vonkajšej strane pravých dverí v prípade vozidiel s riadením vľavo.

17.2. Ďalšie požiadavky

17.2.1. Žiadny komponent systému LPG vrátane ochranných materiálov, ktoré sú súčasťou takýchto komponentov, nesmie presahovať vonkajší obrys vozidla, a to s výnimkou plniacej jednotky, pokiaľ táto nepresahuje menovitý obrys dielu karosérie o viac ako 10 mm.

17.2.2. S výnimkou palivovej nádrže LPG nesmie žiadny komponent systému LPG vrátane ochranných materiálov, ktoré sú súčasťou takýchto komponentov, v žiadnom priečnom reze vozidla presahovať spodný okraj vozidla, pokiaľ ďalšia časť vozidla vnútri polomeru 150 mm, nie je umiestnená nižšie.

17.2.3. Žiadny komponent systému LPG nesmie byť umiestnený v menšej vzdialenosti než 100 mm od výfuku, alebo obdobného tepelného zdroja, pokiaľ takéto komponenty nie sú adekvátne chránené pred teplom.

17.3. Systém LPG

17.3.1. Systém LPG musí obsahovať minimálne tieto komponenty:

17.3.1.1.

palivová nádrž;

17.3.1.2.

80 % uzatvárací ventil;

17.3.1.3.

ukazovateľ hladiny;

17.3.1.4.

tlakový poistný ventil;

17.3.1.5.

diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil s prepadovým ventilom;

17.3.1.6.

regulátor tlaku a odparovač, ktoré môžu byť kombinované (10);

17.3.1.7.

diaľkovo ovládaný uzatvárací ventil;

17.3.1.8.

plniaca jednotka;

17.3.1.9.

plynové potrubie a hadice;

17.3.1.10.

plynové spoje medzi komponentmi systému LPG;

17.3.1.11.

vstrekovač alebo zariadenie na vstrekovanie plynu alebo zmiešavač plynu;

17.3.1.12.

elektronická riadiaca jednotka;

17.3.1.13.

tlakové poistné zariadenie (poistka).

17.3.2. Systém môže obsahovať aj tieto komponenty:

17.3.2.1.

plynotesná skriňa chrániaca príslušenstvo pripevnené k palivovej nádrži;

17.3.2.2.

spätný ventil;

17.3.2.3.

tlakový poistný ventil plynového potrubia;

17.3.2.4.

dávkovacia jednotka plynu;

17.3.2.5.

filtračná jednotka LPG;

17.3.2.6.

snímač tlaku alebo teploty;

17.3.2.7.

palivové čerpadlo LPG;

17.3.2.8.

elektrická priechodka nádrže (ovládače/palivové čerpadlo/snímač hladiny paliva);

17.3.2.9.

prevádzková spojka (len pre jednopalivové vozidlá a bez systému pre núdzový dojazd);

17.3.2.10.

systém voľby paliva a elektrický systém;

17.3.2.11.

palivová lišta.

17.3.3. Zariadenia nádrže uvedené v odsekoch 17.3.1.2 až 17.3.1.5 môžu byť kombinované.

17.3.4. Diaľkovo ovládaný uzatvárací ventil uvedený v odseku 17.3.1.7 môže byť kombinovaný s regulátorom tlaku/odparovačom.

17.3.5. Prídavné komponenty vyžadované na efektívnu činnosť motora musia byť montované v tej časti systému LPG, kde je tlak menší než 20 kPa.

17.4. Montáž palivovej nádrže

17.4.1. Palivová nádrž musí byť trvalo namontovaná vo vozidle a nesmie byť namontovaná v motorovom priestore.

17.4.2. Palivová nádrž musí byť namontovaná v správnej polohe podľa pokynu výrobcu nádrže.

17.4.3. Palivová nádrž musí byť namontovaná tak, aby nedošlo k styku kovu s kovom inde než v bodoch trvalého upevnenia nádrže.

17.4.4. Palivová nádrž musí mať trvalé upevňovacie body na pripevnenie v motorovom vozidle, alebo nádrž môže byť pripevnená k motorovému vozidlu rámom nádrže a strmeňom.

17.4.5. Keď je vozidlo pripravené na používanie, palivová nádrž sa nesmie nachádzať nižšie než 200 mm od povrchu vozovky.

17.4.5.1. Ustanovenia odseku 17.4.5 sa neuplatňujú, ak je nádrž vpredu a na bokoch primerane chránená a žiadna jej časť nie je nižšie ako táto ochranná konštrukcia.

17.4.6. Palivová(-é) nádrž(-e) musí(-ia) byť namontovaná(-é) a upevnená(-é) tak, aby mohla(-i), keď je(sú) plné, absorbovať (bez toho, aby došlo k jej(ich) poškodeniu) tieto zrýchlenia:

Vozidlá kategórie M1 a N1:

a)	20 g v smere jazdy;

b)	8 g horizontálne, kolmo na smer jazdy.

Vozidlá kategórie M2 a N2:

a)	10 g v smere jazdy;

b)	5 g horizontálne, kolmo na smer jazdy.

Vozidlá kategórie M3 a N3:

a)	6,6 g v smere jazdy;

b)	5 g horizontálne, kolmo na smer jazdy.

Namiesto praktických skúšok je možné použiť metódu výpočtu, ak žiadateľ o typové schválenie preukáže jej rovnocennosť k spokojnosti technickej služby.

17.5. Ďalšie požiadavky na palivovú nádrž

17.5.1. V prípade, že viac nádrží LPG je pripojených na jediné prívodné potrubie, každá nádrž musí byť vybavená spätným ventilom namontovaným v smere toku za diaľkovo ovládaným prevádzkovým (obslužným) ventilom a tlakový poistný ventil potrubia musí byť namontovaný v potrubí k motoru za spätným ventilom v smere toku. Zodpovedajúci filtračný systém musí byť umiestnený pred spätným(-mi) ventilom(-mi) v smere toku, aby sa zabránilo jeho (ich) znečisteniu.

17.5.2. Spätný ventil a tlakový poistný ventil sa nevyžaduje v prípade, že spätný tlak diaľkovo ovládaného prevádzkového ventilu v uzavretej polohe prevyšuje 500 kPa.

V tomto prípade ovládanie diaľkovo ovládaného prevádzkového ventilu musí byť konštruované tak, aby v rovnakom čase nebolo možné otvoriť viac než jeden diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil. Prípustné trvanie prekrytia na umožnenie prepnutia je obmedzené na 2 minúty.

17.6. Príslušenstvo palivovej nádrže

17.6.1. Diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil s prepadovým ventilom na nádrži

17.6.1.1. Diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil s prepadovým ventilom musí byť namontovaný priamo na nádrži bez akýchkoľvek medzičlánkov.

17.6.1.2. Diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil s prepadovým ventilom musí byť ovládaný takým spôsobom, že sa automaticky uzavrie pri zastavení motora bez ohľadu na polohu vypínača zapaľovania a musí zostať uzavretý po celý čas, kým je motor vypnutý.

17.6.1.3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 17.6.1.2 je v prípade systémov vstrekovania kvapaliny, ak sa vyžaduje recirkulácia paliva na prepláchnutie systému na odstránenie bublín plynu (parná zátka), povolené udržiavať ventil zariadenia na diaľkové ovládanie s prepadovým ventilom otvoreným na čas maximálne 10 s pred naštartovaním motora v prevádzkovom režime LPG.

17.6.1.4. Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia odseku 17.6.1.2, diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil môže počas fáz prikázaného zastavenia ostať v otvorenej polohe.

17.6.1.5. Ak je diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil počas fáz prikázaného zastavenia zatvorený, tento ventil musí byť v súlade s odsekom 4.7 prílohy 3.

17.6.2. Pružinový tlakový poistný ventil v nádrži

17.6.2.1. Pružinový tlakový poistný ventil musí byť namontovaný vnútri palivovej nádrže tak, aby bol pripojený k priestoru s parou a mohol odpúšťať do okolitej atmosféry. Pružinový tlakový poistný ventil môže odpúšťať do plynotesnej skrine, pokiaľ táto plynotesná skriňa spĺňa požiadavky odseku 17.6.5.

17.6.3. 80 % uzatvárací ventil

17.6.3.1. Automatický obmedzovač hladiny naplnenia nádrže musí byť vhodný pre danú nádrž a musí byť namontovaný vo vhodnej polohe na zaistenie obmedzenia plnenia na 80 %.

17.6.4. Ukazovateľ hladiny

17.6.4.1. Ukazovateľ hladiny musí byť vhodný pre danú nádrž a musí byť namontovaný vo vhodnej polohe.

17.6.5. Plynotesná skriňa nádrže

17.6.5.1. Plynotesná skriňa chrániaca príslušenstvo nádrže, ktoré spĺňa požiadavky odsekov 17.6.5.2 až 17.6.5.5 nižšie, musí byť pripevnená k nádrži, pokiaľ sa nádrž nenachádza zvonku vozidla a príslušenstvo nádrže je chránené pred znečistením a vodou.

17.6.5.2. Plynotesná skriňa musí byť voľne prepojená s atmosférou, v prípade potreby spojovacou hadicou a výstupnou priechodkou.

17.6.5.3. Otvor na vetranie plynotesnej skrine musí smerovať nadol v mieste výstupu z motorového vozidla. Nesmie však vypúšťať do podbehu kolesa, ani nesmie smerovať k tepelnému zdroju, napríklad k výfuku.

17.6.5.4. Každá spojovacia hadica a výstupná priechodka na spodku karosérie motorového vozidla slúžiaca na vetranie plynotesnej skrine musí mať minimálnu veľkosť otvoru 450 mm2. Ak je v hadici a priechodke inštalované plynové alebo iné potrubie alebo elektrické vedenie, musí tu zostať otvor s veľkosťou aspoň 450 mm2.

17.6.5.5. Plynotesná skriňa a spojovacie hadice musia byť plynotesné pri tlaku 10 kPa pri uzavretých otvoroch a nesmú vykazovať žiadne trvalé deformácie; maximálny povolený únik je 100 cm3/h.

17.6.5.6. Spojovacia hadica musí byť k plynotesnej skrini a k výstupnej priechodke náležite pripevnená tak, aby spojenie bolo plynotesné.

17.7. Plynové potrubia a plynové hadice

17.7.1. Plynové potrubia musia byť vyrobené z bezošvých materiálov: buď z medi, alebo nehrdzavejúcej ocele, alebo z ocele s povlakom odolným voči korózii.

17.7.2. Ak sa použije bezošvá meď, musí byť potrubie chránené gumovou alebo plastovou manžetou.

17.7.3. Vonkajší priemer medeného plynového potrubia nesmie presiahnuť 12 mm a hrúbka steny musí byť aspoň 0,8 mm, v prípade plynového potrubia z ocele a nehrdzavejúcej ocele nesmie presiahnuť 25 mm s primeranou hrúbkou steny pre čerpaciu plynovú stanicu.

17.7.4. Plynové potrubie môže byť vyrobené z nekovového materiálu, pokiaľ toto potrubie spĺňa požiadavky odseku 6.7 tohto predpisu.

17.7.5. Plynové potrubie môže byť nahradené plynovou hadicou, pokiaľ táto hadica spĺňa požiadavky odseku 6.7 tohto predpisu.

17.7.6. Plynové potrubia okrem nekovových musia byť pripevnené tak, aby neboli vystavené vibráciám alebo napätiu.

17.7.7. Plynové hadice a nekovové plynové potrubia musia byť pripevnené tak, aby neboli vystavené napätiu.

17.7.8. V upevňovacích bodoch plynové potrubie alebo plynové hadice musia byť pripevnené prostredníctvom ochranného materiálu.

17.7.9. Plynové potrubie a hadice nesmú byť umiestnené do bodov určených na zdvíhanie vozidla.

17.7.10. V miestach priechodu musia byť plynové potrubia a hadice vybavené ochranným materiálom bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú ochrannú manžetu.

17.8. Plynové spojenie medzi komponentmi systému LPG

17.8.1. Spoje spájkovaním alebo zváraním a tlačené tlakové spoje nie sú povolené. Spájkovanie alebo zváranie môže byť povolené na pripájanie jednotlivých častí odnímateľných spojok k plynovému potrubiu alebo komponentu.

17.8.2. Plynové potrubie môže byť spájané len kompatibilnými úchytkami s ohľadom na koróziu.

17.8.3. Rúrky z nehrdzavejúcej ocele sa spájajú len úchytkami z nehrdzavejúcej ocele.

17.8.4. Rozvádzací blok musí byť vyrobený len z materiálu odolného proti korózii.

17.8.5. Plynové potrubia musia byť spojené pomocou vhodných spojov, napr. dvojdielnymi tlakovými spojkami v oceľových rúrkach a spojeniami tvaru olivy zašpicatenými na obidvoch stranách alebo dvoma prírubami v medených rúrkach. Plynové potrubia musia byť spájané len vhodnými spojkami. V žiadnom prípade nesmie byť použitá spojka, ktorá by poškodila potrubia. Tlak pri roztrhnutí pri montovaných spojkách musí byť rovnaký alebo vyšší ako je tlak stanovený pre rúrku.

17.8.6. Počet spojov musí byť obmedzený na minimum.

17.8.7. Všetky spoje musia byť v miestach, ku ktorým je možný prístup pre kontrolu.

17.8.8. V priestore pre cestujúcich alebo v uzavretom batožinovom priestore nesmú byť plynové potrubia alebo hadice dlhšie než je nevyhnutné; toto opatrenie je splnené, keď plynové potrubie alebo hadica nesiaha ďalej než od palivovej nádrže po bok vozidla.

17.8.8.1. V priestore pre cestujúcich a v uzavretom batožinovom priestore nesmú byť žiadne spoje plynového vedenia s výnimkou:

a)	spojov na plynotesnej skrini; a

b)	spoja medzi plynovým potrubím alebo hadicou a plniacou jednotkou, ak je toto spojenie vybavené manžetou odolnou proti LPG a akýkoľvek unikajúci plyn bude odvedený priamo do atmosféry.

17.8.8.2. Ustanovenia odsekov 17.8.8 a 17.8.8.1 neplatia pre vozidlá kategórie M2 alebo M3, pokiaľ sú plynové potrubie alebo hadica a spojenie vybavené manžetou (rukávcom), ktorá je odolná proti LPG a má otvorené prepojenie s atmosférou. Otvorený koniec manžety alebo vyústenia musí byť umiestnený v najnižšom bode.

17.9. Diaľkovo ovládaný uzatvárací ventil

17.9.1. Diaľkovo ovládaný uzatvárací ventil musí byť namontovaný čo najbližšie k regulátoru/odparovaču na plynovom potrubí vedúcom od nádrže LPG k regulátoru tlaku/odparovaču.

17.9.2. Diaľkovo ovládaný uzatvárací ventil môže byť zabudovaný do regulátora tlaku/odparovača.

17.9.3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 17.9.1 môže byť diaľkovo ovládaný uzatvárací ventil namontovaný v motorovom priestore na mieste stanovenom výrobcom systému LPG, pokiaľ je medzi regulátorom tlaku a nádržou LPG použitý systém spätného vedenia paliva.

17.9.4. Diaľkovo ovládaný uzatvárací ventil musí byť namontovaný tak, aby dodávka paliva bola prerušená pri zastavení motora alebo keď je vozidlo vybavené ďalším palivovým systémom a je zvolené toto ďalšie palivo. Na diagnostické účely je povolené omeškanie 2 s

17.9.5. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 17.9.4 je v prípade systémov vstrekovania kvapaliny, ak sa vyžaduje recirkulácia paliva na prepláchnutie systému na odstránenie bublín plynu (parná zátka), povolené udržiavať diaľkovo ovládaný uzatvárací ventil otvorený na čas maximálne 10 s pred naštartovaním motora v prevádzkovom režime LPG a počas prepínania paliva.

17.9.6. Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia odseku 17.9.4, diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil môže počas fáz prikázaného zastavenia ostať v otvorenej polohe.

17.9.7. Ak je diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil počas fáz prikázaného zastavenia zatvorený, tento ventil musí byť v súlade s odsekom 1.7 prílohy 7.

17.10. Plniaca jednotka

17.10.1. Plniaca jednotka musí byť chránená proti otáčaniu a chránená pred špinou a vodou.

17.10.2. V prípade, že je nádrž LPG namontovaná v priestore pre cestujúcich alebo v uzavretom (batožinovom) priestore, musí byť plniaca jednotka umiestnená zvonku vozidla.

17.11. Systém voľby paliva a elektroinštalácia

17.11.1. Elektrické komponenty systému LPG musia byť chránené proti preťaženiu a napájací kábel musí mať aspoň jednu samostatnú poistku.

17.11.1.1. Poistka musí byť umiestnená na známom mieste a byť prístupná bez použitia náradia.

17.11.2. Elektrický prúd ku komponentom systému LPG, ktoré tiež dopravujú plyn, nesmie byť vedený plynovým potrubím.

17.11.3. Všetky elektrické komponenty namontované v časti systému LPG, kde tlak presahuje 20 kPa, musia byť spojené a izolované tak, aby žiadny prúd nebol vedený časťami obsahujúcimi LPG.

17.11.4. Elektrické káble musia byť primeraným spôsobom chránené pred poškodením. Elektrické spojenia vo vnútri batožinového priestoru a priestoru pre cestujúcich musia spĺňať požiadavky stupňa ochrany triedy IP 40 podľa normy 60529-1989+A1:1999. Všetky ďalšie elektrické spojenia musia spĺňať požiadavky stupňa ochrany triedy IP 54 podľa normy IEC 60529-1989+A1:1999.

17.11.5. Vozidlá s viac ako jedným palivovým systémom majú systém voľby paliva

17.11.6. Elektrické spoje a komponenty v plynotesnej skrini musia byť konštruované tak, aby nevznikali iskry.

17.12. Tlakové poistné zariadenie

17.12.1. Tlakové poistné zariadenie musí byť pripevnené k palivovej(-ým) nádrži(-iam) tak, aby mohlo odpúšťať do plynotesnej skrine, ak je jej montáž predpísaná a ak táto plynotesná skriňa spĺňa požiadavky odseku 17.6.5.

18. ZHODA VÝROBY

Postupy na zabezpečenie zhody výroby musia byť v súlade s postupmi stanovenými v dodatku 2 k dohode (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2), pričom musia byť splnené tieto požiadavky:

18.1.

Všetky vozidlá s typovým schválením podľa tohto predpisu musia byť vyrobené tak, aby sa zhodovali so schváleným typom pri splnení požiadaviek odseku 17.

18.2.

S cieľom overiť, či sú splnené požiadavky odseku 18.1, sa musia vykonať vhodné kontroly výroby.

18.3.

Orgán typového schvaľovania, ktorý udelil typové schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody, ktoré sa používajú v každom výrobnom závode. Tieto overovania sa zvyčajne vykonávajú raz za rok.

19. SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY

19.1. Typové schválenie udelené s ohľadom na typ vozidla podľa tohto predpisu môže byť odňaté, ak nie sú splnené požiadavky uvedené v odseku 18.

19.2. Ak zmluvná strana dohody uplatňujúca tento predpis odníme typové schválenie, ktoré predtým udelila, ihneď to oznámi ihneď ostatným zmluvným stranám uplatňujúcim tento predpis prostredníctvom formulára oznámenia podľa vzoru v prílohe 2D k tomuto predpisu.

20. ZMENA A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA VOZIDLA

20.1. Každá úprava montáže špecifického zariadenia na použitie skvapalneného ropného plynu v pohonnom systéme vozidla sa musí oznámiť orgánu typového schvaľovania, ktorý typ vozidla schválil. Orgán typového schvaľovania môže potom buď:

20.1.1.

usúdiť, že vykonané úpravy zrejme nemajú výrazný nepriaznivý vplyv a že dané vozidlo v každom prípade ešte spĺňa požiadavky, alebo

20.1.2.

požadovať ďalší skúšobný protokol od technickej služby zodpovednej za vykonávanie skúšok.

20.2. Potvrdenie alebo odmietnutie udelenia typového schválenia s uvedením zmeny sa stranám dohody uplatňujúcim tento predpis oznámi postupom uvedeným v odseku 16.3.

20.3. Príslušný orgán typového schvaľovania, ktorý udeľuje rozšírenie typového schválenia, priradí každému rozšíreniu poradové číslo a informuje o tom ostatné strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis prostredníctvom formulára oznámenia podľa vzoru v prílohe 2D k tomuto predpisu.

21. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ typového schválenia úplne zastaví výrobu typu vozidla schváleného v súlade s týmto predpisom, musí o tom informovať orgán typového schvaľovania, ktorý schválenie udelil. Na základe príslušného oznámenia o tom tento orgán informuje ostatné zmluvné strany dohody uplatňujúce tento predpis, a to prostredníctvom formulára oznámenia podľa vzoru uvedeného v prílohe 2D k tomuto predpisu.

22. PRECHODNÉ USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA INŠTALÁCIE RÔZNYCH KOMPONENTOV ZARIADENIA LPG A TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA VOZIDIEL VYBAVENÝCH ŠPECIFICKÝM ZARIADENÍM NA POUŽÍVANIE SKVAPALNENÉHO ROPNÉHO PLYNU V ICH POHONNOM SYSTÉME V SÚVISLOSTI S INŠTALÁCIOU TAKÝCHTO ZARIADENÍ

22.1. Od oficiálneho dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť typové schválenia podľa tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01.

22.2. Od dátumu oficiálneho nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis zakázať montáž vo vozidle a používanie komponentu ako prvého zariadenia, ak je typovo schválený podľa tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01.

22.3. Počas 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis povoliť používanie typu komponentu ako prvého zariadenia, ak je schválený podľa pôvodného znenia predpisu, ak je namontovaný na vozidle upravenom na pohon LPG.

22.4. Po uplynutí 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu zakážu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis používanie komponentu ako prvého zariadenia, ak nespĺňa požiadavky tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01, ak je namontovaný na vozidle upravenom na pohon LPG.

22.5. Po uplynutí 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť prvú národnú registráciu (prvé uvedenie do prevádzky) vozidla, ktoré nespĺňa požiadavky tohto predpisu zmeneného sériou zmien 01.

23. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY ORGÁNOV TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA

Strany dohody uplatňujúce tento predpis oznamujú sekretariátu Organizácie spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy orgánov typového schvaľovania, ktoré udeľujú schválenie a ktorým sa posielajú formuláre potvrdzujúce schválenie alebo rozšírenie, či zamietnutie, prípadne odňatie typového schválenia vydaného v iných štátoch.

(1) Podľa vymedzenia v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.3, odsek 2 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

(2) Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev. 3 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

(3) Buď kombinovaný, alebo samostatný.

(4) Uplatňuje sa, len ak ovládač dávkovania plynu nie je integrovaný do zariadenia na vstrekovanie plynu.

(5) Uplatňuje sa, len ak prevádzkový tlak zmiešavača plynu prekročí 20 kPa (trieda 2).

(6) Ako je vymedzené v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.3, odsek 2.

(7) Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.3.

(8) Podľa vymedzenia v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.3, odsek 2 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html.

(9) Ako je vymedzené v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.3, odsek 2.

(10) Tieto komponenty nemusia byť potrebné v prípade vstrekovania tekutého LPG.

PRÍLOHA 1

ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY VOZIDLA, MOTORA A ZARIADENIA SÚVISIACEHO S LPG

Opis vozidla (vozidiel)

Značka: …

Typ(-y): …

Meno a adresa výrobcu: …

1. Opis motora, resp. motorov

1.1. Výrobca: …

1.1.1. Kód, resp. kódy označenia motora výrobcom (vyznačené na motore alebo inými označovacími prostriedkami): …

1.2. Spaľovací motor

1.2.1.-1.2.4.4. Nepoužíva sa

1.2.4.5. Opis palivového systému LPG: …

1.2.4.5.1. Opis systému: …

1.2.4.5.1.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.1.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.1.3. Výkresy/schémy usporiadania montáže na vozidle(-ách): …

1.2.4.5.2. Odparovač/regulátor(-y) tlaku: …

1.2.4.5.2.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.2.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.2.3. Číslo osvedčenia: …

1.2.4.5.2.4. Nepoužíva sa

1.2.4.5.2.5. Výkresy: …

1.2.4.5.2.6. Počet hlavných nastavovacích bodov: …

1.2.4.5.2.7. Opis spôsobu nastavovania prostredníctvom hlavných nastavovacích bodov: …

1.2.4.5.2.8. Počet nastavovacích bodov voľnobehu: …

1.2.4.5.2.9. Opis spôsobu nastavovania prostredníctvom nastavovacích bodov pri voľnobehu: …

1.2.4.5.2.10. Iné možnosti nastavovania: ak áno, ktoré (opis a výkresy): …

1.2.4.5.2.11. Prevádzkový tlak (1): …kPa

1.2.4.5.3. Zmiešavač: áno/nie (2)

1.2.4.5.3.1. Číslo: …

1.2.4.5.3.2. Značka(-y): …

1.2.4.5.3.3. Typ(-y): …

1.2.4.5.3.4. Výkresy: …

1.2.4.5.3.5. Miesto montáže [vrátane výkresu(-ov)]: …

1.2.4.5.3.6. Možnosti nastavenia: …

1.2.4.5.3.7. Prevádzkový(-é) tlak(-y) (1): …kPa

1.2.4.5.4. Dávkovacia jednotka plynu: áno/nie (2)

1.2.4.5.4.1. Číslo: …

1.2.4.5.4.2. Značka(-y): …

1.2.4.5.4.3. Typ(-y): …

1.2.4.5.4.4. Výkresy: …

1.2.4.5.4.5. Miesto montáže [vrátane výkresu(-ov)]: …

1.2.4.5.4.6. Možnosti nastavenia (opis)

1.2.4.5.4.7 Prevádzkový(-é) tlak(-y) (1): …kPa

1.2.4.5.5. Zariadenie(-ia) na vstrekovanie plynu alebo vstrekovač(-e): áno/nie (2)

1.2.4.5.5.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.5.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.5.3. (Nepoužíva sa)

1.2.4.5.5.4. Prevádzkový(-é) tlak(-y) (1): …kPa

1.2.4.5.5.5. Výkresy inštalácie: …kPa

1.2.4.5.6. Elektronická riadiaca jednotka pre palivový systém LPG: …

1.2.4.5.6.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.6.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.6.3. Miesto montáže: …

1.2.4.5.6.4. Možnosti nastavenia: …

1.2.4.5.7. Nádrž LPG: …

1.2.4.5.7.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.7.2. Typ(-y) (vrátane výkresov): …

1.2.4.5.7.3 Počet nádrží: …

1.2.4.5.7.4. Kapacita: …litrov

1.2.4.5.7.5. Palivové čerpadlo v nádrži LPG: áno/nie (2)

1.2.4.5.7.6. (Nepoužíva sa)

1.2.4.5.7.7. Výkresy montáže nádrže: …

1.2.4.5.8. Príslušenstvo nádrže na LPG

1.2.4.5.8.1. 80 % uzatvárací ventil: …

1.2.4.5.8.1.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.8.1.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.8.1.3. Princíp činnosti: plavák/iné (2) (vrátane opisu alebo výkresov): …

1.2.4.5.8.2. Ukazovateľ hladiny:

1.2.4.5.8.2.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.8.2.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.8.2.3. Princíp činnosti: plavák/iné (2) (vrátane opisu alebo výkresov): …

1.2.4.5.8.3. Tlakový poistný ventil (vypúšťací ventil):

1.2.4.5.8.3.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.8.3.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.8.3.3. Prietok v normálnych podmienkach: …

1.2.4.5.8.4. Tlakové poistné zariadenie

1.2.4.5.8.4.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.8.4.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.8.4.3. Opis a výkresy: …

1.2.4.5.8.4.4. Prevádzková teplota: …

1.2.4.5.8.4.5. Materiál: …

1.2.4.5.8.4.6. Prietok v normálnych podmienkach: …

1.2.4.5.8.5. Diaľkovo ovládaný servisný ventil s prepadovým ventilom: …

1.2.4.5.8.5.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.8.5.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.8.6. Viacúčelový ventil: áno/nie (2)

1.2.4.5.8.6.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.8.6.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.8.6.3. Opis viacúčelového ventilu (vrátane výkresov): …

1.2.4.5.8.7. Plynotesná skriňa:

1.2.4.5.8.7.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.8.7.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.8.8. Elektrická priechodka (palivové čerpadlo/ovládače):

1.2.4.5.8.8.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.8.8.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.8.8.3. Výkresy: …

1.2.4.5.9. Palivové čerpadlo (LPG): áno/nie (2)

1.2.4.5.9.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.9.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.9.3. Čerpadlo je namontované v nádrži LPG: áno/nie (2)

1.2.4.5.9.4. Prevádzkový(-é) tlak(-y) (1): …kPa

1.2.4.5.10. Uzatvárací ventil/spätný ventil/tlakový poistný ventil plynového potrubia:

áno/nie (2)

1.2.4.5.10.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.10.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.10.3. Opis a výkresy: …

1.2.4.5.10.4. Prevádzkový(-é) tlak(-y) (1): …kPa

1.2.4.5.11. Vonkajšia plniaca jednotka (2):

1.2.4.5.11.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.11.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.11.3. Opis a výkresy: …

1.2.4.5.12. Ohybná palivová hadica(-e)/potrubie:

1.2.4.5.12.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.12.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.12.3. Opis: …

1.2.4.5.12.4. Prevádzkový(-é) tlak(-y) (1): …kPa

1.2.4.5.13. Tlakový(-é) a teplotný(-é) snímač(-e) (2):

1.2.4.5.13.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.13.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.13.3. Opis: …

1.2.4.5.13.4. Prevádzkový(-é) tlak(-y) (1): …kPa

1.2.4.5.14. Filtračná(-é) jednotka(-y) LPG (2):

1.2.4.5.14.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.14.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.14.3. Opis: …

1.2.4.5.14.4. Prevádzkový(-é) tlak(-y) (1): …kPa

1.2.4.5.15. Prevádzková(-é) spojka(-y) (jednopalivové vozidlá bez systému pre núdzový dojazd) (2):

1.2.4.5.15.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.15.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.15.3. Opis a montážne výkresy: …

1.2.4.5.16. Pripojenie k systému LPG pre vykurovací systém: áno/nie (2)

1.2.4.5.16.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.16.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.16.3. Opis a montážne výkresy: …

1.2.4.5.17. Palivová lišta (2):

1.2.4.5.17.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.17.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.17.3. Opis a montážne výkresy: …

1.2.4.5.17.4. Prevádzkový(-é) tlak(-y) (1): …kPa

1.2.4.5.18. Kombinácia komponentov (2):

1.2.4.5.18.1. Značka(-y): …

1.2.4.5.18.2. Typ(-y): …

1.2.4.5.18.3. Opis a výkresy: …

1.2.4.5.18.4. Prevádzkový(-é) tlak(-y) (1): …kPa

1.2.4.5.19. Ďalšia dokumentácia:

1.2.4.5.19.1. Opis zariadenia LPG a fyzická ochrana katalyzátorov pri prepínaní z benzínu na LPG a naopak

1.2.4.5.19.2. Usporiadanie systému (elektrické spojenia, kompenzačné hadice vákuových spojení atď.)

1.2.4.5.19.3. Nákres symbolu: …

1.2.4.5.19.4. Údaje pre nastavenia: …

1.2.4.5.19.5. Osvedčenie o vozidle na benzín, ak už bolo udelené: …

1.2.5. Chladiaci systém: (kvapalina/vzduch) (2)

1.2.5.1. Opis systému/výkresy z hľadiska zariadenia LPG

(1) Uveďte toleranciu.

(2) Nehodiace sa prečiarknite.

PRÍLOHA 2A

USPORIADANIE ZNAČKY TYPOVÉHO SCHVÁLENIA ZARIADENIA LPG

(Pozri odsek 5.4 tohto predpisu)

Na uvedenej značke typového schválenia, ktorou je označené LPG zariadenie, sa uvádza, že uvedený typ bol schválený v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 67 pod číslom typového schválenia 012439. Prvé dve číslice čísla typového schválenia udávajú, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 67 zmeneného sériou zmien 01.

PRÍLOHA 2B

Text obrazu

Text obrazu

Doplnok

LEN NÁDRŽE

1. Charakteristiky nádrže od typovej nádrže (konfigurácia 00):

a)	Obchodné meno alebo ochranná známka: …

Tvar: …

c)	Materiál: …

d)	Otvory: pozri výkres …

e)	Hrúbka steny: …mm

f)	Priemer (valcová nádrž): …mm

g)	Výška (špeciálna nádrž): …mm

h)	Vonkajší povrch: …cm2

i)	Konfigurácia príslušenstva pripevneného k nádrži: pozri tabuľku 1.

Tabuľka 1

Č.	Položka	Druh	Typové schválenie č.	Rozšírenie č.
a	80 % uzatvárací ventil
b	Ukazovateľ hladiny
c	Tlakový poistný ventil
d	Diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil s prepadovým ventilom
e	Palivové čerpadlo
f	Viacúčelový ventil
g	Plynotesná skriňa
h	Elektrická priechodka
i	Spätný ventil
j	Tlakové poistné zariadenie

2. Zoznam radu nádrží

V zoznamoch radu nádrží sa uvádza priemer, objem, vonkajší povrch a možná(-é) konfigurácia(-ie) príslušenstva pripevneného k nádrži.

Tabuľka 2

Č.	Druh	Priemer/výška [mm]	Objem [l]	Vonkajší povrch [cm2]	Konfigurácia príslušenstva [kódy] (1)
01
02

3. Zoznamy možných konfigurácií príslušenstva pripevneného k nádrži

Uveďte zoznam možných konfigurácií príslušenstva, ktoré sa líšia od testovanej konfigurácie príslušenstva (kód 00) a ktoré môžu byť pripevnené k danému typu nádrže. Uveďte všetko príslušenstvo, typ, číslo typového schválenia, číslo rozšírenia s uvedením vlastného konfiguračného kódu.

Tabuľka 3

Č.	Príslušenstvo	Druh	Typové schválenie č.	Rozšírenie č.	Konfigurácia príslušenstva [kód]
a
b
c
d

(1) Kód 00, prípadne tie isté kódy z tabuľky 3.

PRÍLOHA 2C

USPORIADANIE ZNAČIEK TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

Vzor A

(Pozri odsek 16.4 tohto predpisu)

Na uvedenej značke typového schválenia pripevnenej na vozidlo sa uvádza, že z hľadiska montáže špecifického zariadenia na používanie LPG na pohon bolo vozidlo schválené v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 67 pod číslom typového schválenia 012439. Prvé dve číslice čísla typového schválenia udávajú, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 67 zmeneného sériou zmien 01.

Vzor B

(Pozri odsek 16.4 tohto predpisu)

Na uvedenej značke typového schválenia pripevnenej na vozidlo sa uvádza, že z hľadiska montáže špecifického zariadenia na používanie LPG na pohon bolo vozidlo schválené v Holandsku (E 4) podľa predpisu č. 67 pod číslom typového schválenia 012439. Prvé dve číslice čísla typového schválenia udávajú, že typové schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 67 zmeneného sériou zmien 01 a predpis č. 83 zahŕňal sériu zmien 04.

PRÍLOHA 2D

Text obrazu

PRÍLOHA 3

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ PRÍSLUŠENSTVA NÁDRŽÍ LPG

1. 80 % uzatvárací ventil

1.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.5.1 tohto predpisu.

1.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2): trieda 3.

1.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

1.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

1.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.1, Ustanovenia o 80 % uzatváracom ventile.

Odsek 6.15.2, Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1, Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom

1.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	príloha 15 ods. 9
Prevádzkové skúšky	príloha 15 ods. 10
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

2. Ukazovateľ hladiny

2.1. Vymedzenie: pozri odsek 25.2 tohto predpisu.

2.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2.): trieda 1.

2.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

2.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

2.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.11, Ustanovenia o ukazovateli hladiny.

Odsek 6.15.2, Ustanovenia o elektrickej izolácii.

2.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

3. Tlakový poistný ventil (vypúšťací ventil)

3.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.5.3 tohto predpisu.

3.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2): trieda 3.

3.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

3.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

3.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.8, Ustanovenia o tlakovom poistnom ventile (vypúšťacom ventile)

3.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť (s 200 operačnými cyklami)	príloha 15 ods. 9
Prevádzková skúška	príloha 15 ods. 10
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

4. Diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil s prepadovým ventilom

4.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.5.4 tohto predpisu.

4.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2): trieda 3 alebo trieda 0, ak je hodnota WP deklarovaná.

4.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa alebo hodnota WP deklarovaná, ak ≥ 3 000 kPa.

4.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

4.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2, Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1, Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom/vonkajšou silou.

Odsek 6.15.13, Ustanovenia o diaľkovo ovládanom servisnom ventile s prepadovým ventilom.

4.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	príloha 15 ods. 9
Prevádzková skúška	príloha 15 ods. 10
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

4.7. Ak je diaľkovo ovládaný prevádzkový ventil počas fáz riadeného vypnutia uzavretý, tento ventil sa musí počas skúšky trvanlivosti podľa odseku 9 prílohy 15 podrobiť nasledujúcemu počtu operácií:

a)	200 000 cyklov (značka „H1“), ak sa motor automaticky vypne, keď vozidlo zastane;

b)	500 000 cyklov (značka „H2“), ak sa navyše k situácii opísanej v písm. a) motor takisto automaticky vypne, keď vozidlo poháňa výlučne elektrický motor;

c)	1 000 000 cyklov (značka „H3“), ak sa navyše k situácii opísanej v písm. a) alebo b) motor automaticky vypne, aj keď je akceleračný pedál uvoľnený.

Bez toho, aby tým boli dotknuté uvedené ustanovenia, ventil, ktorý spĺňa podmienky uvedené v písm. b), sa považuje za spĺňajúci podmienky v písm. a) a ventil spĺňajúci podmienky v písm. c) sa považuje za spĺňajúci podmienky uvedené v písm. a) a b).

5. Elektrická priechodka

5.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.5.8 tohto predpisu.

5.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2):

trieda 0 pre časť, ktorá je v kontakte s tekutým LPG pri tlaku > 3 000 kPa

trieda 1 pre časť, ktorá je v kontakte s tekutým LPG pri tlaku ≤ 3 000 kPa

5.3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 0	Deklarovaná hodnota WP
Časti triedy 1	3 000 kPa

5.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2, Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.2.3, ustanovenia o elektrickej priechodke.

5.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

6. Plynotesná skriňa

6.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.5.7 tohto predpisu.

6.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2):

Neuplatňuje sa.

6.3. Klasifikačný tlak: Neuplatňuje sa.

6.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

6.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.12, Ustanovenia o plynotesnej skrini

6.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4 (pri 50 kPa)
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5 (pri 10 kPa)
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7

7. Ustanovenia o typovom schvaľovaní tlakového poisteného zariadenia (poistky)

7.1. Vymedzenie: pozri odsek 25.3.1 tohto predpisu.

7.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2.): trieda 3.

7.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

7.4. Konštrukčná teplota:

Poistka musí byť konštrukčne navrhnutá pre otvorenie pri teplote 120 ± 10 °C

7.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá

Odsek 6.15.2, Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1, Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom

Odsek 6.15.7, Ustanovenia o tlakovom poistnom ventile plynového potrubia

7.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla (ak je)	príloha 15 ods. 8
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotné cykly	príloha 15 ods. 16 (*1)

7.7. Požiadavky na tlakové poistné zariadenie (poistku)

Tlakové poistné zariadenie (poistka) špecifikované výrobcom musí vykazovať kompatibilitu s prevádzkovými podmienkami prostredníctvom týchto skúšok:

Jedna skúšobná vzorka musí byť udržiavaná pri riadenej teplote nie nižšej ako 90 °C a pri tlaku nie nižšom ako skúšobný tlak (3 000 kPa) počas 24 hodín. Na konci tejto skúšky sa nesmie prejaviť žiadna netesnosť ani viditeľné známky vytlačenia akéhokoľvek materiálu tavnej poistky použitého v konštrukcii.

Jedna vzorka musí byť skúšaná na únavu tlakovými cyklami s rýchlosťou neprevyšujúcou 4 cykly za minútu takto:

i)	udržiavať pri teplote 82 °C a pritom počas 10 000 cyklov vystavovať tlaku medzi 300 a 3 000 kPa;

ii)	udržiavať pri teplote – 20 °C a pritom počas 10 000 cyklov vystavovať tlaku medzi 300 a 3 000 kPa.

Na konci tejto skúšky sa nesmie prejaviť žiadna netesnosť ani viditeľné známky vytlačenia akéhokoľvek materiálu tavnej poistky použitého v konštrukcii.

Exponované mosadzné komponenty bezpečnostných tlakových zariadení zadržiavajúce tlak vydržia bez korózneho praskania skúšku dusičnanom ortutnatým opísanú v norme ASTM B154 (*3). Tlakové poistné zariadenie sa na 30 minút ponorí do vodného roztoku dusičnanu ortutnatého obsahujúceho 10 g dusičnanu ortutnatého a 10 g kyseliny dusičnej na liter roztoku. Po vytiahnutí z roztoku musí byť tlakové poistné zariadenie skúšané na nepriepustnosť pri použití aerostatického tlaku 3 000 kPa na jednu minútu, počas ktorej je komponent kontrolovaný na vonkajšiu netesnosť. Akýkoľvek únik nesmie prekročiť 200 cm3/h.

d)	Komponenty tlakového poistného zariadenia z nehrdzavejúcej ocele, ktoré sú priamo vystavené pôsobeniu tlaku, musia byť vyrobené zo zliatiny odolávajúcej chloridom spôsobujúcim vznik napäťových koróznych trhlín.

(*1) Len pre nekovové časti.

(*2) Len pre kovové časti.

(*3) Tento postup alebo iný ekvivalentný postup sú povolené, pokiaľ nebude k dispozícii platná medzinárodná norma.

PRÍLOHA 4

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ PALIVOVÉHO ČERPADLA

1. Vymedzenie: pozri odsek 2.5.5 tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2):

trieda 0 pre časť, ktorá je v kontakte s tekutým LPG pri tlaku > 3 000 kPa,

trieda 1 pre časť, ktorá je v kontakte s tekutým LPG pri tlaku ≤ 3 000 kPa.

3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 0	Deklarovaná hodnota WP
Časti triedy 1	3 000 kPa

4. Konštrukčné teploty:

– 20 °C až 65 °C, keď je čerpadlo paliva namontované v nádrži.

– 20 °C až 120 °C, keď je čerpadlo paliva namontované zvonku nádrže.

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2 Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.2.1 Ustanovenia o izolačných triedach.

Odsek 6.15.3.2 Ustanovenia pri vypnutom prúde.

Odsek 6.15.6.1 Ustanovenia zamedzujúce vzrastu tlaku.

6. Uplatňované skúšobné postupy:

6.1.

Palivové čerpadlo namontované vnútri nádrže:

Kompatibilita s LPG

príloha 15, ods. 11 (*1)

6.2.

Palivové čerpadlo namontované zvonku nádrže:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

(*1) Len pre nekovové časti.

(*2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 5

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ FILTRAČNEJ JEDNOTKY LPG

1. Vymedzenie: pozri odsek 2.14 tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2):

Filtračné jednotky môžu byť triedy 0, 1, 2 alebo 2A.

3. Klasifikačný tlak:

Komponenty triedy 0	:	Deklarovaná hodnota WP
Komponenty triedy 1	:	3 000 kPa.
Komponenty triedy 2	:	450 kPa.
Komponenty triedy 2A	:	120 kPa.

4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá: (nie sú použité)

6. Uplatňované skúšobné postupy:

6.1.

Pre časti triedy 1:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

6.2.

Pre časti triedy 2 a/alebo 2A:

Pretlaková skúška	príloha 15, ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15, ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15, ods. 6
Nízka teplota	príloha 15, ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15, ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15, ods. 12 (*1)

(*1) Len pre nekovové časti.

(*2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 6

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ REGULÁTORA TLAKU A ODPAROVAČA

1. Vymedzenie:

Odparovač: pozri odsek 2.6.tohto predpisu.

Regulátor tlaku: pozri odsek 2.7 tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2):

Trieda 0: pre časť, ktorá je v kontakte s tekutým LPG pri tlaku > 3 000 kPa.

Trieda 1: pre časť, ktorá je v kontakte s tlakom ≤ 3 000 kPa.

Trieda 2: pre časť, ktorá je počas činnosti v kontakte s regulovaným tlakom a s maximálnym regulovaným tlakom 450 kPa.

Trieda 2A: pre časť, ktorá je počas činnosti v kontakte s regulovaným tlakom a s maximálnym regulovaným tlakom 120 kPa.

3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 0	:	Deklarovaná hodnota WP
Časti triedy 1	:	3 000 kPa.
Časti triedy 2	:	450 kPa.
Časti triedy 2A	:	120 kPa.

4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2 Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1 Ustanovenia o ventiloch aktivovaných vonkajšou silou.

Odsek 6.15.4 Médium na výmenu tepla (kompatibilita a požiadavky na tlak).

Odsek 6.15.5 Bezpečnostný odľahčovací by-pass.

Odsek 6.15.6.2 Zamedzenie prietoku plynu.

6. Uplatňované skúšobné postupy:

6.1.

Pre časti triedy 1:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť (Počet cyklov bude 50 000 cyklov)	príloha 15 ods. 9
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

6.2.

Pre časti triedy 2 a/alebo 2A:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)

Poznámky:

Uzatvárací ventil môže byť zabudovaný do odparovača alebo regulátora; v tom prípade je nutné uplatniť aj prílohu č. 7.

Časti regulátora tlaku/odparovača (trieda 1, 2 alebo 2A) musia byť tesné, s uzavretým(-i) výstupom(-mi) týchto častí.

Pri pretlakovej skúške musia byť všetky výstupy vrátane výstupov priestoru na chladiace médium uzatvorené.

(*1) Len pre nekovové časti.

(*2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 7

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ UZATVÁRACIEHO VENTILU, SPÄTNÉHO VENTILU, TLAKOVÉHO POISTNÉHO VENTILU PLYNOVÉHO POTRUBIA A PREVÁDZKOVEJ SPOJKY

1. Ustanovenia o typovom schvaľovaní uzatváracieho ventilu

1.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.8 tohto predpisu.

1.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2): trieda 3.

1.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa alebo deklarovaná hodnota WP, ak > 3 000 kPa.

1.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

1.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2, Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1, Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom

1.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	príloha 15 ods. 9
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

1.7. Ak je diaľkovo ovládaný uzatvárací ventil počas fáz riadeného vypnutia uzavretý, tento ventil sa musí počas skúšky trvanlivosti podľa odseku 9 prílohy 15 podrobiť počtu operácií podľa odseku 4.7 prílohy 3.

2. Ustanovenia o typovom schvaľovaní spätného ventilu

2.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.5.9 tohto predpisu.

2.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2): trieda 1.

2.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

2.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

2.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2, Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1, Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom

2.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť	príloha 15 ods. 9
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

3. Ustanovenia o typovom schvaľovaní poistného ventilu plynového potrubia

3.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.9 tohto predpisu.

3.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2): trieda 3.

3.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa alebo deklarovaná hodnota WP, ak > 3 000 kPa.

3.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

3.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2, Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1, Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom

Odsek 6.15.7, Ustanovenia o tlakovom poistnom ventile plynového potrubia.

3.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť (so 200 operačnými cyklami)	príloha 15 ods. 9
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15, ods. 16 (*1)

4. Ustanovenia o typovom schvaľovaní prevádzkovej spojky

4.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.17 tohto predpisu.

4.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2): trieda 1.

4.3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

4.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

4.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2, Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1, Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom

4.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Netesnosť sedla	príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť (so 6 000 operačnými cyklami)	príloha 15 ods. 9
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

(*1) Len pre nekovové časti.

(*2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 8

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ OHYBNÝCH HADÍC SO SPOJKAMI

Rozsah pôsobnosti

Účelom tejto prílohy je určiť ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania ohybných hadíc na použitie s LPG, ktoré majú vnútorný priemer do 20 mm.

Táto príloha sa vzťahuje na štyri typy ohybných hadíc:

a)	vysokotlakové gumové hadice (trieda 1, napr. plniace hadice);

b)	nízkotlakové gumové hadice (trieda 2);

c)	vysokotlakové syntetické hadice (trieda 1);

d)	vysokotlakové syntetické hadice (trieda 0).

1. Vysokotlakové gumové hadice, klasifikačná trieda 1, plniace hadice

1.1. Všeobecné špecifikácie

1.1.1. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala maximálnemu pracovnému tlaku 3 000 kPa.

1.1.2. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala teplotám medzi – 25 °C a + 80 °C. Pri pracovných teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa musia skúšobné teploty upraviť.

1.1.3. Vnútorný priemer musí byť v súlade s tabuľkou 1 podľa normy ISO 1307.

1.2. Konštrukcia hadice

1.2.1. Hadica musí obsahovať trubicu s hladkým povrchom a plášť z vhodného syntetického materiálu vystuženého jednou alebo viacerými medzivrstvami.

1.2.2. Vystužujúca medzivrstva, resp. medzivrstvy musia byť chránené plášťom proti korózii.

Ak sa na vyhotovenie vystužujúcej medzivrstvy, resp. medzivrstiev použije materiál odolný proti korózii (napr. nehrdzavejúca oceľ), plášť nie je potrebný.

1.2.3. Vložka a plášť musia byť hladké a bez pórov, dier a cudzích prvkov.

Úmyselne vytvorená diera v plášti sa nepovažuje za nedostatok.

1.2.4. Plášť sa musí zámerne perforovať, aby sa zabránilo vzniku bublín.

1.2.5. Pri prederavení plášťa a ak je medzivrstva vyrobená z materiálu, ktorý nie je odolný proti korózii, sa medzivrstva musí chrániť pred koróziou.

1.3. Špecifikácie a skúšanie vložky

1.3.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie

1.3.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 10 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 %.

1.3.1.2. Odolnosť proti n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-pentán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 20 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %;

c)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 30 %.

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 %.

1.3.1.3. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 70 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas vystavenia: 168 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí – 30 % a + 10 %.

1.4. Špecifikácie a metóda skúšok pre plášť

1.4.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 10 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 %.

1.4.1.1. Odolnosť proti n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-hexán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 30 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 %;

c)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 35 %.

1.4.1.2. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 70 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas vystavenia: 336 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí – 30 % a + 10 %.

1.4.2. Odolnosť proti ozónu

1.4.2.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s normou ISO 1431/1.

1.4.2.2. Skúšobné vzorky, ktoré musia byť natiahnuté na predĺženie 20 %, sa musia na 120 hodín vystaviť pôsobeniu vzduchu s teplotou 40 °C a koncentráciou ozónu 50 častíc na 100 miliónov.

1.4.2.3. V skúšobných vzorkách nie sú prípustné žiadne trhliny.

1.5. Špecifikácie pre nespojené hadice

1.5.1. Plynotesnosť (permeabilita)

1.5.1.1. Hadica s voľnou dĺžkou 1 m sa pripojí k zásobníku naplnenému kvapalným propánom s teplotou 23 °C ± 2 °C.

1.5.1.2. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 4080.

1.5.1.3. Únik stenou hadice nesmie presiahnuť 95 cm3 pár na meter hadice za 24 hodín.

1.5.2. Odolnosť pri nízkej teplote

1.5.2.1. Skúška musí byť vykonaná podľa normy ISO 4672: 1978 metóda B.

1.5.2.2. Teplota pri skúške: – 25 °C ± 3 °C

1.5.2.3. Nie sú prípustné žiadne praskliny ani trhliny.

1.5.3. (Nepoužíva sa)

1.5.4. Skúška na ohyb

1.5.4.1. Prázdna hadica dlhá približne 3,5 m musí vydržať bez pretrhnutia 3 000 opakovaní striedavej skúšky na ohyb opísanej ďalej v texte. Po skúške musí byť hadica schopná odolať skúšobnému tlaku ako sa uvádza v odseku 1.5.5.2.

1.5.4.2.

Obrázok 1 (len ako príklad)

Text obrazu

Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohýbania [mm] (obrázok 1)	Vzdialenosť medzi stredmi [mm] (obrázok 1)
Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohýbania [mm] (obrázok 1)	Vertikálna b	Horizontálna a
do 13	102	241	102
13 – 16	153	356	153
od 16 do 20	178	419	178

1.5.4.3. Skúšobný stroj (pozri obrázok 1) sa musí skladať z oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami so šírkou venca približne 130 mm.

Obvod kolies musí mať drážku na vedenie hadice. Polomer kolies meraný po spodok drážky musí mať veľkosť uvedenú v odseku 1.5.4.2.

Pozdĺžne stredné roviny obidvoch kolies musia byť v rovnakej vertikálnej rovine a vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť podľa odseku 1.5.4.2.

Každé koleso sa musí voľne otáčať okolo svojho stredu otáčania.

Pohonný mechanizmus ťahá hadicu cez kolesá rýchlosťou štyri úplné pohyby za minútu.

1.5.4.4. Hadica sa kladie cez kolesá do tvaru S (pozri obrázok 1).

Koniec, ktorý prechádza cez horné koleso, sa zaťaží dostatočnou hmotnosťou, aby sa dosiahlo úplné priliehanie ku kolesám. Časť, ktorá prechádza cez spodné koleso, je pripevnená k hnaciemu mechanizmu.

Mechanizmus sa musí nastaviť tak, aby hadica prešla v oboch smeroch celkovú vzdialenosť 1,2 m.

1.5.5. Skúšobný hydraulický tlak a stanovenie minimálneho tlaku pri roztrhnutí

1.5.5.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 1402.

1.5.5.2. Skúšobným tlakom 6 750 kPa sa pôsobí 10 minút bez akéhokoľvek úniku.

1.5.5.3. Tlak pri roztrhnutí nesmie byť menší ako 10 000 kPa.

1.6. Spojky

1.6.1. Spojky sa musia zhotoviť z ocele alebo mosadze a ich povrch musí byť odolný proti korózii.

1.6.2. Spojky musia mať prichytávaciu obrubu (crimp-fitting).

1.6.2.1. Otočná matica musí byť vybavená závitom U.N.F.

1.6.2.2. Tesniaci kužeľ typu otočnej matice musí mať polovertikálny uhol 45°.

1.6.2.3. Spojky môžu byť zhotovené ako spojky typu otočnej matice alebo ako spojky typu rýchleho konektora.

1.6.2.4. Spojku typu rýchleho konektora nesmie byť možné odpojiť bez osobitných opatrení alebo použitia špeciálnych nástrojov.

1.7. Montážny celok hadice a spojok

1.7.1. Konštrukcia spojok musí byť taká, aby nebolo potrebné odstrániť vrchnú vrstvu s výnimkou prípadu, že by výstuž hadice nebola z materiálu odolného proti korózii.

1.7.2. Hadicová súprava sa musí podrobiť impulznej skúške podľa normy ISO 1436.

1.7.2.1. Skúška sa vykoná cirkuláciou oleja s teplotou 93 °C a minimálnym tlakom 3 000 kPa.

1.7.2.2. Hadica sa musí podrobiť 150 000 impulzom.

1.7.2.3. Po impulznej skúške musí hadica odolať skúšobnému tlaku, ako sa uvádza v odseku 1.5.5.2.

1.7.3. Plynotesnosť

1.7.3.1. Hadicová súprava (hadica so spojkami) musí 5 minút odolať tlaku plynu 3 000 kPa bez akéhokoľvek úniku.

1.8. Označenia

1.8.1. Na každej hadici sa musí v intervaloch najviac 0,5 m nachádzať toto zreteľne čitateľné a nezmazateľné identifikačné označenie pozostávajúce zo znakov, číslic alebo symbolov.

1.8.1.1.

Obchodné meno alebo ochranná známka výrobcu.

1.8.1.2.

Rok a mesiac výroby.

1.8.1.3.

Označenie veľkosti a typu.

1.8.1.4.

Identifikačné označenie „LPG trieda 1“.

1.8.2. Každá spojka musí byť označená obchodným menom alebo ochrannou známkou výrobcu, ktorý zhotovil montážny celok.

2. Nízkotlakové gumové hadice, klasifikačná trieda 2

2.1. Všeobecné špecifikácie

2.1.1. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala maximálnemu pracovnému tlaku 450 kPa.

2.1.2. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala teplotám medzi – 25 °C a + 125 °C. Pri pracovných teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa musia skúšobné teploty upraviť.

2.2. Konštrukcia hadice

2.2.1. Hadica musí obsahovať trubicu s hladkým povrchom a plášť z vhodného syntetického materiálu vystuženého jednou alebo viacerými medzivrstvami.

2.2.2. Vystužujúca medzivrstva, resp. medzivrstvy musia byť chránené plášťom pred koróziou.

Ak sa na vyhotovenie vystužujúcej medzivrstvy, resp. medzivrstiev použije materiál odolný proti korózii (napr. nehrdzavejúca oceľ), plášť nie je potrebný.

2.2.3. Vložka a plášť musia byť hladké a bez pórov, dier a cudzích prvkov.

Úmyselne vytvorená diera v plášti sa nepovažuje za nedostatok.

2.3. Špecifikácie a skúšanie vložky

2.3.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie

2.3.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 10 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 %.

2.3.1.2. Odolnosť proti n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-pentán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 20 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %;

c)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 30 %.

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 %.

2.3.1.3. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas vystavenia: 168 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí – 30 % a + 10 %.

2.4. Špecifikácie a metóda skúšok pre plášť

2.4.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 10 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 %.

2.4.1.2. Odolnosť proti n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-hexán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 30 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 %;

c)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 35 %.

2.4.1.3. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas vystavenia: 336 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí – 30 % a + 10 %.

2.4.2. Odolnosť proti ozónu

2.4.2.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s normou ISO 1431/1.

2.4.2.2. Skúšobné vzorky, ktoré musia byť natiahnuté na predĺženie 20 %, sa musia na 120 hodín vystaviť pôsobeniu vzduchu s teplotou 40 °C a koncentráciou ozónu 50 častíc na 100 miliónov.

2.4.2.3. V skúšobných vzorkách nie sú prípustné žiadne trhliny.

2.5. Špecifikácie pre nespojené hadice

2.5.1. Plynotesnosť (permeabilita)

2.5.1.1. Hadica s voľnou dĺžkou 1 m sa pripojí k zásobníku naplnenému kvapalným propánom s teplotou 23 °C ± 2 °C.

2.5.1.2. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 4080.

2.5.1.3. Únik pár stenou hadice nesmie presiahnuť 95 cm3 na meter hadice za 24 hodín.

2.5.2. Odolnosť pri nízkej teplote

2.5.2.1. Skúška musí byť vykonaná podľa normy ISO 4672: 1978 metóda B.

2.5.2.2. Teplota pri skúške: – 25 °C ± 3 °C

2.5.2.3. Nie sú prípustné žiadne praskliny ani trhliny.

2.5.3. Skúška na ohyb

2.5.3.1. Prázdna hadica dlhá približne 3,5 m musí vydržať bez pretrhnutia 3 000 opakovaní striedavej skúšky na ohyb opísanej ďalej v texte. Po skúške musí byť hadica schopná odolať skúšobnému tlaku ako sa uvádza v odseku 2.5.4.2.

2.5.3.2.

Obrázok 2 (len ako príklad)

Text obrazu

Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohýbania [mm] (obrázok 2)	Vzdialenosť medzi stredmi [mm] (obrázok 2)
Vnútorný priemer hadice [mm]	Polomer ohýbania [mm] (obrázok 2)	Vertikálna b	Horizontálna a
do 13	102	241	102
13 – 16	153	356	153
od 16 do 20	178	419	178

2.5.3.3. Skúšobný stroj (pozri obrázok 2) sa musí skladať z oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami so šírkou venca približne 130 mm.

Obvod kolies musí mať drážku na vedenie hadice. Polomer kolies meraný po spodok drážky musí mať veľkosť uvedenú v odseku 2.5.3.2.

Pozdĺžne stredné roviny obidvoch kolies musia byť v rovnakej vertikálnej rovine a vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť podľa odseku 2.5.3.2.

Každé koleso sa musí voľne otáčať okolo svojho stredu otáčania.

Pohonný mechanizmus ťahá hadicu cez kolesá rýchlosťou štyri úplné pohyby za minútu.

2.5.3.4. Hadica sa kladie cez kolesá do tvaru S (pozri obrázok 2).

Mechanizmus sa musí nastaviť tak, aby hadica prešla v oboch smeroch celkovú vzdialenosť 1,2 m.

2.5.4. Skúšobný hydraulický tlak a stanovenie minimálneho tlaku pri roztrhnutí

2.5.4.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 1402.

2.5.4.2. Skúšobným tlakom 1 015 kPa sa pôsobí 10 minút bez akéhokoľvek úniku.

2.5.4.3. Tlak pri roztrhnutí nesmie byť menší ako 1 800 kPa.

2.6. Spojky

2.6.1. Spojky musia byť vyrobené z nehrdzavejúceho materiálu.

2.6.2. Tlak pri roztrhnutí spojok v zmontovanej polohe nesmie byť nikdy nižší ako tlak pri roztrhnutí potrubia alebo hadice.

Tlak, pri ktorom nastane únik zo spojok v zmontovanej polohe, nesmie byť nikdy nižší ako tlak, pri ktorom nastane únik z potrubia alebo hadíc.

2.6.3. Spojky musia mať prichytávaciu obrubu (crimp-fitting).

2.6.4. Spojky môžu byť zhotovené ako spojky typu otočnej matice alebo ako spojky typu rýchleho konektora.

2.6.5. Nesmie byť možné odpojiť spojku typu rýchleho konektora bez osobitných opatrení alebo použitia špeciálnych nástrojov.

2.7. Montážny celok hadice a spojok

2.7.1. Ak hadica a spojky nie sú zmontované držiteľom typového schválenia, typové schválenie bude pozostávať z:

hadice;

spojok; a

c)	montážnych pokynov.

Montážne pokyny musia byť napísané v jazyku krajiny, do ktorej bude typ hadice alebo spojok dodaný, alebo aspoň v angličtine. Musí obsahovať podrobnú charakteristiku vybavenia používaného na montáž.

2.7.2. Konštrukcia spojok musí byť taká, aby nebolo potrebné odstrániť vrchnú vrstvu s výnimkou prípadu, že by výstuž hadice nebola z materiálu odolného proti korózii.

2.7.3. Hadicová súprava sa musí podrobiť impulznej skúške podľa normy ISO 1436.

2.7.3.1. Skúška sa vykoná cirkuláciou oleja s teplotou 93 °C a minimálnym tlakom 1 015 kPa.

2.7.3.2. Hadica sa musí podrobiť 150 000 impulzom.

2.7.3.3. Po impulznej skúške musí hadica odolať skúšobnému tlaku, ako sa uvádza v odseku 2.5.4.2.

2.7.4. Plynotesnosť

2.7.4.1. Hadicová súprava (hadica so spojkami) musí 5 minút odolať tlaku plynu 1 015 kPa bez akéhokoľvek úniku.

2.8. Označenia

2.8.1. Na každej hadici sa musí v intervaloch najviac 0,5 m nachádzať toto zreteľne čitateľné a nezmazateľné identifikačné označenie pozostávajúce zo znakov, číslic alebo symbolov.

2.8.1.1.

Obchodné meno alebo ochranná známka výrobcu.

2.8.1.2.

Rok a mesiac výroby.

2.8.1.3.

Označenie veľkosti a typu.

2.8.1.4.

Identifikačné označenie „LPG triedy 2“.

2.8.2. Každá spojka musí byť označená obchodným menom alebo ochrannou známkou výrobcu, ktorý zhotovil montážny celok.

3. Vysokotlakové syntetické hadice, klasifikačná trieda 1

3.1. Všeobecné špecifikácie

3.1.1. Účelom tejto kapitoly je určiť ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania syntetických ohybných hadíc na použitie s LPG, ktoré majú vnútorný priemer do 10 mm.

3.1.2. Táto kapitola obsahuje okrem všeobecných špecifikácií a skúšok pre syntetické hadice aj špecifikácie a skúšky platné pre hadice zo syntetického materiálu a materiálov špeciálneho typu.

3.1.3. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala maximálnemu pracovnému tlaku 3 000 kPa.

3.1.4. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala teplotám medzi – 25 °C a + 125 °C. Pri pracovných teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa musia skúšobné teploty upraviť.

3.1.5. Vnútorný priemer musí byť v súlade s tabuľkou 1 podľa normy ISO 1307.

3.2. Konštrukcia hadice

3.2.1. Syntetická hadica sa musí skladať z termoplastickej trubice a z plášťa z vhodného termoplastického materiálu odolného proti oleju a vplyvom počasia, vystuženého jednou alebo viacerými syntetickými medzivrstvami. Ak je ako spevňujúca medzivrstva použitý materiál odolný proti korózii (napr. nehrdzavejúca oceľ), plášť sa nevyžaduje.

3.2.2. Vložka a plášť musia byť bez pórov, dier a cudzích prvkov.

Úmyselne vytvorená diera v plášti sa nepovažuje za nedostatok.

3.3. Špecifikácie a skúšanie vložky

3.3.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie

3.3.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 20 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 200 %.

3.3.1.2. Odolnosť proti n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-pentán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 20 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %;

c)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 30 %.

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 %.

3.3.1.3. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas vystavenia: 336 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 %;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí – 30 % a + 10 %.

3.3.2. Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre materiál polyamid 6

3.3.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 527-2 s týmito podmienkami:

a)	typ vzorky: typ 1 BA;

b)	rýchlosť predĺženia: 20 mm/min.

Pred skúšaním musí byť materiál kondiciovaný pri teplote 23 °C a relatívnej vlhkosti 50 % najmenej 21 dní.

Požiadavky:

a)	pevnosť v ťahu minimálne 20 MPa;

b)	predĺženie pri pretrhnutí minimálne 50 %.

3.3.2.2. Odolnosť proti n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-pentán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 2 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 %.

c)	Maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 10 %.

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 %.

3.3.2.3. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas vystavenia: 24 a 336 hodín.

Po umelom starnutí musia byť vzorky kondiciované pri teplote 23 °C a pri relatívnej vlhkosti vzduchu 50 % minimálne 21 dní pred vykonaním skúšky pevnosti v ťahu podľa odseku 3.3.2.1.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu po 24 hodinách starnutia;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí materiálu po 24 hodinách starnutia.

3.4. Špecifikácie a metóda skúšok pre plášť

3.4.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 20 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 %.

3.4.1.2. Odolnosť proti n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-hexán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 30 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 %;

c)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 35 %;

3.4.1.3. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas vystavenia: 336 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí – 30 % a + 10 %.

3.4.2. Odolnosť proti ozónu

3.4.2.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s normou ISO 1431/1.

3.4.2.2. Skúšobné kusy, ktoré treba roztiahnuť do predĺženia 20 %, sa vystavia počas 120 hodín 40 °C teplému vzduchu pri relatívnej vlhkosti 50 % ± 10 % s koncentráciou ozónu 50 častíc na sto miliónov.

3.4.2.3. V skúšobných vzorkách nie sú prípustné žiadne trhliny.

3.4.3. Podmienky a skúšobná metóda pre plášť vyrobený z materiálu polyamid 6

3.4.3.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 527-2 s týmito podmienkami:

a)	Typ vzorky: typ 1 BA;

b)	Rýchlosť predĺženia: 20 mm/min.

Pred skúšaním musí byť materiál kondiciovaný pri teplote 23 °C a relatívnej vlhkosti 50 % najmenej 21 dní.

Požiadavky:

a)	pevnosť v ťahu minimálne 20 MPa;

b)	predĺženie pri pretrhnutí minimálne 100 %.

3.4.3.2. Odolnosť proti n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-hexán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 2 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 %;

c)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 10 %.

3.4.3.3. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas vystavenia: 24 a 336 hodín.

Po umelom starnutí musia byť vzorky kondiciované minimálne 21 dní pred vykonaním skúšky pevnosti v ťahu podľa odseku 3.3.1.1.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 20 % po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu po 24 hodinách starnutia materiálu;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 50 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí materiálu po 24 hodinách starnutia.

3.5. Špecifikácie pre nespojené hadice

3.5.1. Plynotesnosť (permeabilita)

3.5.1.1. Hadicu s voľnou dĺžkou 1 m treba pripojiť ku kontajneru naplnenému kvapalným propánom s teplotou 23 °C ± 2 °C.

3.5.1.2. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 4080.

3.5.1.3. Únik pár stenou hadice nesmie presiahnuť 95 cm3 na meter hadice za 24 hodín.

3.5.2. Odolnosť pri nízkej teplote

3.5.2.1. Skúška musí byť vykonaná podľa normy ISO 4672 metódy B.

3.5.2.2. Teplota pri skúške: – 25 °C ± 3 °C.

3.5.2.3. Nie sú prípustné žiadne praskliny ani trhliny.

3.5.3. Odolnosť pri vysokej teplote

3.5.3.1. Kus hadice natlakovanej na 3 000 kPa a s minimálnou dĺžkou 0,5 m sa musí vložiť do pece pri teplote 125 °C ± 2 °C na čas 24 hodín.

3.5.3.2. Žiaden únik nie je povolený.

3.5.3.3. Po absolvovaní skúšky musí hadica odolať skúšobnému tlaku 6 750 kPa počas 10 minút. Žiaden únik nie je povolený.

3.5.4. Skúška na ohyb

3.5.4.1. Prázdna hadica dlhá približne 3,5 m musí vydržať bez pretrhnutia 3 000 opakovaní striedavej skúšky na ohyb opísanej ďalej v texte. Po skúške musí hadica odolať skúšobnému tlaku uvedenému v odseku 3.5.5.2.

Obrázok 3 (len ako príklad)

Text obrazu

3.5.4.2. Skúšobný stroj (pozri obrázok 3) pozostáva z oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami so šírkou ráfika približne 130 mm.

Obvod kolies musí mať drážku na vedenie hadice. Polomer kolies meraný po spodok drážky musí mať 102 mm.

Pozdĺžne stredové roviny oboch kolies musia byť v rovnakej vertikálnej rovine. Vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť vertikálne 241 mm a horizontálne 102 mm.

Každé koleso sa musí voľne otáčať okolo svojho stredu otáčania.

Pohonný mechanizmus ťahá hadicu cez kolesá rýchlosťou štyri úplné pohyby za minútu.

3.5.4.3. Hadica sa kladie cez kolesá do tvaru S (pozri obrázok 3).

Mechanizmus sa musí nastaviť tak, aby hadica prešla v oboch smeroch celkovú vzdialenosť 1,2 m.

3.5.5. Skúšobný hydraulický tlak a stanovenie minimálneho tlaku pri roztrhnutí

3.5.5.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 1402.

3.5.5.2. Skúšobným tlakom 6 750 kPa sa pôsobí 10 minút bez akéhokoľvek úniku.

3.5.5.3. Tlak pri roztrhnutí nesmie byť menší ako 10 000 kPa.

3.6. Spojky

3.6.1. Spojky sa musia zhotoviť z ocele alebo mosadze a ich povrch musí byť odolný proti korózii.

3.6.2. Spojky musia mať prichytávaciu obrubu, a to buď v tvare hadicových spojok, alebo typu bendžo so skrutkou. Tesnenie musí byť odolné proti LPG a musí byť v súlade s odsekom 3.3.1.2.

3.6.3. Typ bendžo so skrutkou musí byť v súlade s normou DIN 7643.

3.7. Montážny celok hadice a spojok

3.7.1. Hadicová súprava sa musí podrobiť impulznej skúške podľa normy ISO 1436.

3.7.1.1. Skúška sa vykoná cirkuláciou oleja s teplotou 93 °C a minimálnym tlakom 3 000 kPa.

3.7.1.2. Hadica sa musí podrobiť 150 000 impulzom.

3.7.1.3. Po dokončení nárazovej skúšky musí hadica vydržať skúšobný tlak uvedený v odseku 3.5.5.2.

3.7.2. Plynotesnosť

3.7.2.1. Hadicová súprava (hadica so spojkami) musí 5 minút odolať tlaku plynu 3 000 kPa bez akéhokoľvek úniku.

3.8. Označenia

3.8.1. Na každej hadici sa musí v intervaloch najviac 0,5 m nachádzať toto zreteľne čitateľné a nezmazateľné identifikačné označenie pozostávajúce zo znakov, číslic alebo symbolov.

3.8.1.1.

Obchodné meno alebo ochranná známka výrobcu.

3.8.1.2.

Rok a mesiac výroby.

3.8.1.3.

Označenie veľkosti a typu.

3.8.1.4.

Identifikačné označenie „LPG triedy 1“.

3.8.2. Každá spojka musí byť označená obchodným menom alebo ochrannou známkou výrobcu, ktorý zhotovil montážny celok.

4. Vysokotlakové syntetické hadice, klasifikačná trieda 0

4.1. Všeobecné špecifikácie

4.1.1. Účelom tejto kapitoly je určiť ustanovenia týkajúce sa typového schvaľovania syntetických ohybných hadíc na použitie s LPG, ktoré majú vnútorný priemer do 10 mm.

4.1.2. Táto kapitola obsahuje okrem všeobecných špecifikácií a skúšok pre syntetické hadice aj špecifikácie a skúšky platné pre hadice zo syntetického materiálu a materiálov špeciálneho typu.

4.1.3. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala maximálnemu pracovnému tlaku.

4.1.4. Hadica musí byť konštruovaná tak, aby odolala teplotám medzi – 25 °C a + 125 °C. Pri pracovných teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa musia skúšobné teploty upraviť.

4.1.5. Vnútorný priemer musí byť v súlade s tabuľkou 1 podľa normy ISO 1307.

4.2. Konštrukcia hadice

4.2.1. Syntetická hadica sa musí skladať z termoplastickej trubice a z plášťa z vhodného termoplastického materiálu odolného proti oleju a vplyvom počasia, vystuženého jednou alebo viacerými syntetickými medzivrstvami. Ak je ako spevňujúca medzivrstva použitý materiál odolný proti korózii (napr. nehrdzavejúca oceľ), plášť sa nevyžaduje.

4.2.2. Vložka a plášť musia byť bez pórov, dier a cudzích prvkov.

Úmyselne vytvorená diera v plášti sa nepovažuje za nedostatok.

4.3. Špecifikácie a skúšanie vložky

4.3.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie

4.3.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 20 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 200 %.

4.3.1.2. Odolnosť proti n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-pentán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 20 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %;

c)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 30 %.

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 %.

4.3.1.3. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas vystavenia: 336 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 %;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí – 30 % a + 10 %.

4.3.2. Pevnosť v ťahu a predĺženie špecifické pre materiál polyamid 6

4.3.2.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 527-2 s týmito podmienkami:

a)	typ vzorky: typ 1 BA;

b)	rýchlosť predĺženia: 20 mm/min.

Pred skúšaním musí byť materiál kondiciovaný pri teplote 23 °C a pri relatívnej vlhkosti 50 % najmenej 21 dní.

Požiadavky:

a)	pevnosť v ťahu minimálne 20 MPa;

b)	predĺženie pri pretrhnutí minimálne 50 %.

4.3.2.2. Odolnosť proti n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-pentán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 2 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 %;

c)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 10 %.

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 %.

4.3.2.3. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas vystavenia: 24 a 336 hodín.

Po starnutí sa vzorky musia kondiciovať pri teplote 23 °C a pri 50 percentnej relatívnej vlhkosti najmenej 21 dní pred vykonaním skúšky na pevnosti v ťahu podľa odseku 4.3.2.1.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 % po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu po 24 hodinách starnutia;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 25 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí materiálu po 24 hodinách starnutia.

4.4. Špecifikácie a metóda skúšok pre plášť

4.4.1.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 37. Pevnosť v ťahu najmenej 20 MPa a predĺženie pri pretrhnutí najmenej 250 %.

4.4.1.2. Odolnosť proti n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-hexán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 30 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 35 %;

c)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 35 %.

4.4.1.3. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas ponorenia: 336 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 25 %;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí – 30 % a + 10 %.

4.4.2. Odolnosť proti ozónu

4.4.2.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s normou ISO 1431/1 -1:2004/Amd 1:2009.

4.4.2.2. Skúšobné kusy, ktoré treba roztiahnuť do predĺženia 20 %, sa vystavia počas 120 hodín 40 °C teplému vzduchu pri relatívnej vlhkosti 50 % ± 10 % s koncentráciou ozónu 50 dielov na sto miliónov.

4.4.2.3. V skúšobných kusoch sa nepripúšťajú žiadne trhliny.

4.4.3. Podmienky a skúšobná metóda pre plášť vyrobený z materiálu polyamid 6

4.4.3.1. Pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí podľa normy ISO 527-2 s týmito podmienkami:

a)	typ vzorky: typ 1 BA;

b)	rýchlosť predĺženia: 20 mm/min.

Pred skúšaním musí byť materiál kondiciovaný pri teplote 23 °C a pri relatívnej vlhkosti 50 % najmenej 21 dní.

Požiadavky:

a)	pevnosť v ťahu minimálne 20 MPa;

b)	predĺženie pri pretrhnutí minimálne 100 %.

4.4.3.2. Odolnosť proti n-hexánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-hexán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena objemu 2 %;

b)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 10 %;

c)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 10 %.

4.4.3.3. Odolnosť proti starnutiu materiálu podľa normy ISO 188 s týmito podmienkami:

a)	teplota: 115 °C (teplota pri skúške = maximálna prevádzková teplota mínus 10 °C);

b)	čas vystavenia: 24 a 336 hodín.

Po umelom starnutí musia byť vzorky kondiciované minimálne 21 dní pred vykonaním skúšky pevnosti v ťahu podľa odseku 4.3.1.1.

Požiadavky:

a)	maximálna zmena pevnosti v ťahu 20 % po 336 hodinách starnutia materiálu v porovnaní s pevnosťou v ťahu materiálu po 24 hodinách starnutia;

b)	maximálna zmena predĺženia pri pretrhnutí 50 % po 336 hodinách starnutia v porovnaní s predĺžením pri pretrhnutí materiálu po 24 hodinách starnutia.

4.5. Špecifikácie pre nespojené hadice

4.5.1. Plynotesnosť (permeabilita)

4.5.1.1. Hadicu s voľnou dĺžkou 1 m treba pripojiť k zásobníku naplnenému kvapalným propánom s teplotou 23 °C ± 2 °C.

4.5.1.2. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 4080.

4.5.1.3. Netesnosť steny hadice nesmie prekročiť 95 cm3 pár na meter za 24 hodín. Netesnosť kvapalného LPG sa musí zmerať a musí byť nižšia než netesnosť plynu (95 cm3/hodina).

4.5.2. Odolnosť pri nízkej teplote

4.5.2.1. Skúška musí byť vykonaná podľa normy ISO 4672 metódy B.

4.5.2.2. Teplota pri skúške: – 25 °C ± 3 °C

4.5.2.3. Nie sú prípustné žiadne praskliny ani trhliny.

4.5.3. Odolnosť pri vysokej teplote

4.5.3.1. Kus hadice natlakovanej na úroveň pracovného tlaku a s minimálnou dĺžkou 0,5 m sa musí vložiť do pece pri teplote 125 °C ± 2 °C na čas 24 hodín.

4.5.3.2. Žiaden únik nie je povolený.

4.5.3.3. Po absolvovaní skúšky musí hadica odolať skúšobnému tlaku 2,25 kPa počas 10 minút. Žiaden únik nie je povolený.

4.5.4. Skúška na ohyb

4.5.4.1. Prázdna hadica dlhá približne 3,5 m musí vydržať bez pretrhnutia 3 000 opakovaní striedavej skúšky na ohyb opísanej ďalej v texte.

Po skúške musí hadica odolať skúšobnému tlaku uvedenému v odseku 4.5.5.2.

Obrázok 4 (len ako príklad)

Text obrazu

4.5.4.2. Skúšobný stroj (pozri obrázok 4) pozostáva z oceľového rámu vybaveného dvoma drevenými kolesami so šírkou ráfika približne 130 mm.

Obvod kolies musí mať drážku na vedenie hadice. Polomer kolies meraný po spodok drážky musí mať 102 mm.

Pozdĺžne stredové roviny oboch kolies musia byť v rovnakej vertikálnej rovine. Vzdialenosť medzi stredmi kolies musí byť vertikálne 241 mm a horizontálne 102 mm.

Každé koleso sa musí voľne otáčať okolo svojho stredu otáčania.

Pohonný mechanizmus ťahá hadicu cez kolesá rýchlosťou štyri úplné pohyby za minútu.

4.5.4.3. Hadica sa kladie cez kolesá do tvaru S (pozri obrázok 4).

Koniec, ktorý prechádza cez horné koleso, sa zaťaží dostatočnou hmotnosťou, aby sa dosiahlo úplné priliehanie hadice ku kolesám. Časť, ktorá prechádza cez spodné koleso, je pripevnená k hnaciemu mechanizmu.

Mechanizmus sa musí nastaviť tak, aby hadica prešla v oboch smeroch celkovú vzdialenosť 1,2 m.

4.5.5. Skúšobný hydraulický tlak a stanovenie minimálneho tlaku pri roztrhnutí

4.5.5.1. Skúška sa musí vykonať v súlade s metódou opísanou v norme ISO 1402.

4.5.5.2. Skúšobným tlakom 2,25 MPa sa pôsobí 10 minút bez akéhokoľvek úniku.

4.5.5.3. Tlak pri roztrhnutí nesmie byť menší ako 10 000 kPa a aspoň 2,25 WP.

4.6. Spojky

4.6.1. Spojky sa musia zhotoviť z ocele alebo mosadze a ich povrch musí byť odolný proti korózii.

4.6.2. Spojky musia mať prichytávaciu obrubu, a to buď v tvare hadicových spojok, alebo typu bendžo so skrutkou. Tesnenie musí byť odolné proti LPG a musí byť v súlade s odsekom 4.3.1.2.

4.6.3. Typ bendžo so skrutkou musí byť v súlade s normou DIN 7643.

4.7. Montážny celok hadice a spojok

4.7.1. Hadicová súprava sa musí podrobiť impulznej skúške podľa normy ISO 1436.

4.7.1.1. Skúška sa vykoná cirkuláciou oleja s teplotou 93 °C a minimálne pri pracovnom tlaku.

4.7.1.2. Hadica sa musí podrobiť 150 000 impulzom.

4.7.1.3. Po dokončení impulznej skúšky musí hadica odolať skúšobnému tlaku uvedenému v odseku 4.5.5.2.

4.7.2. Plynotesnosť

4.7.2.1. Montážny celok hadice (hadica so spojkami) musí 5 minút odolať tlaku plynu 1,5 WP bez toho, aby vznikla netesnosť.

4.8. Označenia

4.8.1. Na každej hadici sa musí v intervaloch najviac 0,5 m nachádzať toto zreteľne čitateľné a nezmazateľné identifikačné označenie pozostávajúce zo znakov, číslic alebo symbolov.

4.8.1.1.

Obchodné meno alebo ochranná známka výrobcu.

4.8.1.2.

Rok a mesiac výroby.

4.8.1.3.

Označenie veľkosti a typu.

4.8.1.4.

Identifikačné označenie „LPG triedy 0“.

4.8.2. Každá spojka musí byť označená obchodným menom alebo ochrannou známkou výrobcu, ktorý zhotovil montážny celok.

PRÍLOHA 9

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ PLNIACEJ JEDNOTKY

1. Vymedzenie: pozri odsek 2.16 tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1, odseku 2 tohto predpisu):

Plniaca jednotka: Trieda 3

Spätný ventil: Trieda 3

3. Klasifikačný tlak: 3 000 kPa.

4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 65 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2, Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.10, Ustanovenia o plniacej jednotke.

6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Skúška netesnosti sedla	príloha 15 ods. 8
Trvanlivosť (so 6 000 operačnými cyklami)	príloha 15 ods. 9
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)
Nárazová skúška	odsek 7 tejto prílohy

7. Požiadavky na nárazovú skúšku pre plniacu jednotku Euro

7.1. Všeobecné požiadavky

Plniaca jednotka sa podrobí nárazovej skúške s nárazovou prácou 10 J.

7.2. Skúšobný postup

Tvrdené oceľové teleso s hmotnosťou 1 kg sa spustí z výšky 1 m tak, aby bola vyvinutá nárazová rýchlosť 4,4 m/s. To sa dosiahne namontovaním telesa na kyvadlo.

Plniaca jednotka sa umiestni horizontálne na pevný predmet. Teleso musí naraziť na stred vystupujúcej časti plniacej jednotky.

7.3. Interpretácia skúšky

Plniaca jednotka musí splniť požiadavky skúšky na vonkajšiu netesnosť a skúšky netesnosti sedla pri teplote okolia.

7.4. Opätovné skúšanie

Ak plniaca jednotka nespĺňa požiadavky skúšky, 2 vzorky toho istého komponentu sa podrobia nárazovej skúške. Ak obidve vzorky úspešne absolvujú skúšku, prvá skúška sa neberie do úvahy. V prípade, že jedna vzorka alebo obidve vzorky nesplnia požiadavky skúšky, komponent nebude typovo schválený.

Poznámky:

a)	Pretlaková skúška sa musí vykonať na každom spätnom ventile.

Skúška trvanlivosti sa vykoná s dýzou špeciálne určenou pre skúšanú plniacu jednotku. Vykoná sa 6 000 cyklov podľa tohto postupu sa použije:

i)	pripojte dýzu k prípojke a otvorte systém plniacej jednotky;

ii)	nechajte ho otvorený aspoň 3 sekundy;

iii)	plniacu jednotku uzavrite a odpojte od dýzy.

Obrázok 1

Prípojná plocha bajonetovej plniacej jednotky

Obrázok 2

Prípojná plocha miskovitej plniacej jednotky

Obrázok 3

Prípojná plocha plniacej jednotky Euro

Obrázok 4

Prípojná plocha plniacej jednotky ACME

Obrázok 5

Prípojná plocha plniacej jednotky Euro pre ťažké úžitkové vozidlá

Rozmery v milimetroch

Legenda

1	Tesniaca plocha dýzy
2	Minimálny zdvih ventilu
3	Všeobecná tolerancia

(*1) Len pre nekovové časti.

(*2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 10

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ NÁDRŽÍ LPG

Význam symbolov a pojmov použitých v tejto prílohe

Ph	=	Skúšobný hydraulický tlak v kPa;
Pr	=	tlak pri roztrhnutí nádrže meraný pri skúške na roztrhnutie v kPa;
Re	=	minimálna hodnota medze klzu v N/mm2 zaručená materiálovou normou;
Rm	=	minimálna pevnosť v ťahu v N/mm2 zaručená materiálovou normou;
Rmt	=	skutočná pevnosť v ťahu v N/mm2;
a	=	minimálna vypočítaná hrúbka steny valcového plášťa v mm;
b	=	minimálna vypočítaná hrúbka zaoblených koncov v mm;
D	=	menovitý vonkajší priemer nádrže v mm;
R	=	vnútorný polomer zaoblenia zaoblenej steny štandardnej valcovej nádrže v mm;
r	=	vnútorný polomer prechodovej časti zaoblenej steny štandardnej valcovej nádrže v mm;
H	=	vonkajšia výška zaoblenej steny nádrže v mm;
h	=	výška valcovej časti zaoblenej steny v mm;
L	=	dĺžka plášťa nádrže namáhaného pretlakom v mm;
A	=	hodnota predĺženia základného materiálu (v %);
V0	=	počiatočný objem nádrže v okamihu, keď sa zvýši tlak pri skúške roztrhnutím v dm3;
V	=	konečný objem nádrže pri roztrhnutí v dm3;
g	=	gravitačné zrýchlenie v m/s2;
c	=	tvarový koeficient;
Z	=	napäťový redukčný faktor.

1. Technické požiadavky

1.1. Táto príloha sa vzťahuje na tieto nádrže:

LPG-1 Kovové nádrže

LPG-4 Nádrže z kompozitných materiálov

1.2. Rozmery

Pre všetky rozmery bez vyznačenia tolerancií platia súhrnné tolerancie podľa normy EN 22768-1.

1.3. Materiály

1.3.1. Materiál použitý na výrobu plášťov nádrže namáhaných pretlakom musí byť z ocele podľa špecifikácie európskej normy EN 10120 (iné materiály však môžu byť použité za predpokladu, že nádrž má rovnaké bezpečnostné charakteristiky, aby bola certifikovaná úradom typového schvaľovania).

1.3.2. Základný materiál je materiál v stave pred akoukoľvek konkrétnou premenou vykonanou počas výrobného procesu.

1.3.3. Všetky komponenty telesa nádrže a všetky privárané časti musia byť vyrobené zo vzájomne zlučiteľných materiálov.

1.3.4. Prídavné zvarové materiály musia byť kompatibilné so základným materiálom tak, aby vznikali zvary s vlastnosťami rovnocennými tým špecifikovaným pre základný materiál (EN 288-39).

1.3.5. Výrobca nádrže musí získať a dodať:

a)	v prípade kovových nádrží: certifikáty chemickej analýzy vytavenej ocele;

b)	v prípade nádrží z kompozitných materiálov: certifikáty analýzy chemickej odolnosti v súvislosti so skúškami vykonanými podľa požiadaviek doplnku 6;

c)	mechanické vlastnosti materiálu v súvislosti s oceľou alebo inými materiálmi použitými na výrobu častí namáhaných tlakom.

1.3.6. Kontrolný orgán musí mať príležitosť vykonať nezávislé analýzy. Tieto analýzy sa musia vykonať buď na vzorkách odobraných z materiálov dodaných výrobcovi nádrží, alebo na hotových nádržiach.

1.3.7. Výrobca musí kontrolnému orgánu sprístupniť výsledky metalurgických a mechanických skúšok a analýz základných a zvarových materiálov vykonaných na zvaroch a musí mu poskytnúť aj opis metód a postupov zvárania, ktoré možno považovať za reprezentatívne pre zvary vytvorené pri výrobe.

1.4. Konštrukčné teploty a tlaky

1.4.1. Konštrukčná teplota

Konštrukčná pracovná teplota nádrže musí byť od – 20 °C do 65 °C. Pre extrémne pracovné teploty presahujúce uvedené teploty sa musia použiť zvláštne podmienky skúšky so súhlasom príslušného orgánu.

1.4.2. Konštrukčný tlak

Konštrukčný pracovný tlak nádrže je: 3 000 kPa.

1.5. Postupy tepelného spracovania týkajúce sa len kovových nádrží sa musia vykonať podľa týchto požiadaviek:

1.5.1.

Tepelné spracovanie musí byť vykonané na častiach nádrže alebo na kompletnej nádrži.

1.5.2.

Tie časti nádrže, ktoré boli deformované o viac než 5 %, sa musia podrobiť tomuto tepelnému spracovaniu: normalizačné žíhanie.

1.5.3.

Nádrže s hrúbkou stien ≥ 5 mm sa musia podrobiť tomuto tepelnému spracovaniu:

1.5.3.1.

za tepla valcovaný a normalizovaný materiál: žíhanie na zníženie vnútorného napätia alebo normalizačné žíhanie,

1.5.3.2.

Materiál iného druhu: normalizačné žíhanie.

1.5.4.

Výrobca musí oznámiť postup použitého tepelného spracovania.

1.5.5.

Lokalizované tepelné spracovanie dokončenej nádrže nie je prípustné.

1.6. Výpočet častí vystavených tlaku

1.6.1. Výpočet častí vystavených tlaku v prípade kovových nádrží.

1.6.1.1. Hrúbka steny valcového plášťa nádrže nesmie byť menšia než hrúbka vypočítaná podľa vzorca:

1.6.1.1.1.

Nádrže bez pozdĺžnych zvarov:

1.6.1.1.2.

Nádrže s pozdĺžnymi zvarmi:

a)	z = 0,85, pokiaľ výrobca kontroluje röntgenom každé kríženie zvaru a 100 mm priliehajúceho pozdĺžneho zvaru a 50 mm (25 mm na každú stranu prierezu) priliehajúceho obvodového zvaru. Táto skúška sa musí vykonať pomocou stroja na začiatku a na konci každej zmeny v rámci plynulej výroby.

z = 1, pokiaľ je každé kríženie zvaru a 100 mm priľahlého pozdĺžneho zvaru a 50 mm (25 mm na každú stranu prierezu) priliehajúceho obvodového zvaru kontrolované röntgenom v náhodných bodoch.

Takto sa skúša 10 % vyrobených nádrží: nádrže sa na skúšku vyberajú náhodne. Ak sa pri týchto rádiografických skúškach odhalia neprijateľné chyby, ako je stanovené v odseku 2.4.1.4, musia sa prijať všetky nevyhnutné kroky na preskúšanie príslušnej série výroby a chyby sa musia odstrániť.

1.6.1.2. Rozmery a výpočty koncov (pozri obrázky v doplnku 4 k tejto prílohe).

1.6.1.2.1. Konce nádrže musia byť z jedného kusu, na tlakovej strane musia byť vyduté a musia byť buď eliptického alebo torisférického tvaru (príklady sú uvedené v doplnku 5 k tejto prílohe).

1.6.1.2.2. Konce nádrže musia spĺňať tieto podmienky:

Torisférické konce

súbežné obmedzenia: 0,003 D ≤ b ≤ 0,08 D

r ≥ 0,1 D

R ≤ D

H ≥ 0,18 D

r ≥ 2 b

h ≥ 4 b

h ≤ 0,15 D (nemožno použiť v prípade nádrží zobrazených na obrázku 2a v doplnku 2 k tejto prílohe)

Eliptické konce

súbežné obmedzenia: 0,003 D ≤ b ≤ 0,08 D

H ≥ 0,18 D

h ≥ 4 b

h ≤ 0,15 D (nemožno použiť v prípade nádrží zobrazených na obrázku 2a v doplnku 2 k tejto prílohe)

1.6.1.2.3. Hrúbka týchto vypuklých koncov nesmie byť celkovo menšia než hodnota vypočítaná podľa tohto vzorca:

Tvarový koeficient, ktorý sa použije pre plné konce, sa uvádza v tabuľke a v grafoch v doplnku 4 k tejto prílohe.

Hrúbka steny valcového okraja koncov nesmie byť menšia alebo sa líšiť o viac než 15 % od najmenšej hrúbky steny plášťa.

1.6.1.3. Menovitá hrúbka steny valcovej časti a vypuklého dna nesmie byť za žiadnych okolností; menšia ako:

s minimom 1,5 mm.

1.6.1.4. Plášť nádrže môže byť vyrobený z jednej, dvoch alebo troch častí. Ak je plášť nádrže vyrobený z dvoch alebo troch častí, musia byť pozdĺžne zvary vzájomne predsadené/pootočené minimálne o dĺžku rovnajúcu sa 10-násobku hrúbky steny nádrže (10 · a). Konce musia byť z jedného kusu a vypuklé.

1.6.2. Výpočet pre časti pod tlakom v prípade nádrží z kompozitných materiálov

Napätia v nádrži sa vypočítajú pre každý typ nádrže. Pri týchto výpočtoch sa použije konštrukčný tlak a tlak pri skúške roztrhnutím. Pri výpočtoch sa musia využívať vhodné techniky analýzy na výpočet rozloženia napätia v celej nádrži.

1.7. Konštrukcia a spôsob spracovania

1.7.1. Všeobecné požiadavky

1.7.1.1. Výrobca musí preukázať, že disponuje vhodným systémom riadenia akosti, že má a udržiava výrobné zariadenia a postupy na zabezpečenie toho, aby vyrobené nádrže vyhovovali požiadavkám tejto prílohy.

1.7.1.2. Výrobca musí dostatočnými kontrolnými opatreniami zabezpečiť, aby základné materiály a lisované časti používané na výrobu nádrží boli bez akýchkoľvek chýb, ktoré by ohrozili bezpečné používanie nádrží.

1.7.2. Časti vystavené tlaku

1.7.2.1. Výrobca musí opísať použité metódy a postupy zvárania a uviesť, aké kontroly sa vykonávajú pri výrobe.

1.7.2.2. Technické požiadavky na zváranie

Tupé zvary sa musia vykonať automatickým zváraním.

Tupé zvary plášťa namáhaného tlakom sa nesmú nachádzať na žiadnej ploche, kde nastáva zmena profilu.

Uhlové zvary nesmú ísť cez tupé zvary a musia byť od nich vzdialené najmenej 10 mm.

Zvary spojujúce časti, z ktorých sa nádrž skladá, musia spĺňať nasledujúce podmienky (pozri obrázky uvedené ako príklady v doplnku 1 k tejto prílohe):

Pozdĺžny zvar: tento zvar musí byť vykonaný ako tupý zvar v celom priereze materiálu steny,

Obvodový zvar: tento zvar musí byť vykonaný ako tupý zvar v celom priereze materiálu steny; preplátovaný zvar sa pokladá za špeciálny typ tupého zvaru,

Zvary ventilovej dosky alebo príruby s výstupkami musia byť vykonané podľa obrázku 3 v doplnku 1.

Zvary upevňujúce hrdlo alebo podpery k nádrži musia byť buď tupé, alebo uhlové.

Privarené montážne podpery musia byť privarené v obvodovom smere. Zvary musia byť dostatočne pevné, aby odolali vibráciám, účinkom brzdenia a bočným silám veľkosti najmenej 30 g vo všetkých smeroch.

V tomto prípade tupých zvarov nesmie predsadenie pripojovaných plôch prekročiť jednu pätinu hrúbky stien (1/5 a).

1.7.2.3. Kontrola zvarov

Výrobca musí zaistiť, aby zvary mali spojitý prienik bez odchýlky od zvarového švu a aby neobsahovali chyby, ktoré by ohrozili bezpečné používanie nádrže.

V prípade nádrží z dvoch častí sa musí urobiť röntgenová snímka obvodových tupých zvarov cez 100 mm s výnimkou zvarov zhodujúcich sa s preplátovaným zvarom na strane 1 doplnku 1 k tejto prílohe. Na jednej nádrži vybranej na začiatku a na konci každej zmeny plynulej výroby, a v prípade, že je výroba prerušená na čas dlhší ako 12 hodín, sa musí urobiť aj röntgenová snímka prvej zváranej nádrže.

1.7.2.4. Odchýlka od kruhovitosti

Odchýlka od kruhovitosti valcového plášťa nádrže musí byť obmedzená tak, že rozdiel medzi maximom a minimom vonkajšieho priemeru toho istého prierezu nie je väčší ako 1 %o priemernej hodnoty týchto priemerov.

1.7.3. Príslušenstvo

1.7.3.1. Podpery musia byť vyrobené a pripevnené k telesu nádrže tak, aby nevzniklo nebezpečenstvo koncentrácie napätia a aby neprispievali k hromadeniu vody.

1.7.3.2. Základňa nádrže musí byť dostatočne silná a vyrobená z kovu, ktorý je zlučiteľný s typom ocele použitej na nádrž. Tvar základne musí nádrži dodávať dostatočnú stabilitu.

Horný okraj základne musí byť privarený k nádrži tak, aby neprispieval k hromadeniu vody ani nedovolil preniknúť vode medzi základňou a nádržou.

1.7.3.3. Na nádrže musí byť pripevnená referenčná značka na zaistenie ich správnej montáže.

1.7.3.4. Ak sú použité identifikačné štítky, musia byť pripevnené na plášti odolnom proti napätiu a nesmú byť snímateľné. Musia sa prijať všetky opatrenia potrebné na zabránenie korózii.

1.7.3.5. Nádrž musí byť skonštruovaná tak, aby sa nad príslušenstvo nádrže dala namontovať plynotesnú skriňu alebo ochranné zariadenie.

1.7.3.6. Na výrobu podpier možno použiť akýkoľvek iný materiál za predpokladu, že jeho pevnosť je zaručená a že je vylúčené akékoľvek riziko korózie konca nádrže.

1.7.4. Protipožiarna ochrana

1.7.4.1. Nádrž reprezentujúca typ nádrže, všetko príslušenstvo k nej pripojené a akýkoľvek pridaný izolačný alebo ochranný materiál musia podstúpiť skúšku odolnosti proti ohňu, ako sa uvádza v odseku 2.6 tejto prílohy.

2. Skúšky

V tabuľkách 1 a 2 sa uvádza prehľad skúšok, ktoré sa majú vykonávať na prototypoch nádrží s LPG, ako aj počas výrobných procesov podľa ich povahy. Všetky skúšky sa musia vykonávať pri teplote okolia 20 °C ± 5 °C, ak nie je stanovené inak.

Tabuľka 1

Prehľad skúšok vykonávaných na kovových nádržiach

Skúška, ktorá sa má vykonať

Výroba

Skúšky sérií

Počet kontajnerov podrobených skúške typového schvaľovania

Opis skúšky

Skúška pevnosti v ťahu

1 za sériu

2 (1)

pozri odsek 21.2.2

Skúška na ohyb

1 za sériu

2 (1)

pozri odsek 21.2.3

Skúška roztrhnutím

pozri odsek 2.2

Hydraulická skúška

Každá nádrž

100 %

pozri odsek 2.3

Skúška ohňom

pozri odsek 2.6

Rádiografické skúšanie

1 zo série

100 %

pozri odsek 2.4.1

Makroskopická kontrola

1 za sériu

2 (1)

pozri odsek 2.4.2

Kontrola zvarov

1 zo série

100 %

pozri odsek 1.7.2.3

Vizuálna kontrola častí nádrže

1 zo série

100 %

Poznámka 1:

Na typové schválenie sa dodá 6 nádrží.

Poznámka 2:

Pri jednom z týchto prototypov sa určí objem nádrže a hrúbka steny každej časti nádrže.

Tabuľka 2

Prehľad skúšok vykonávaných na nádržiach z kompozitných materiálov

Skúška, ktorá sa má vykonať	Výroba Skúšky sérií	Počet nádrží podrobených skúške typového schvaľovania	Opis skúšky
Skúška roztrhnutím	1 za sériu	3	pozri odsek 2.2
Hydraulická skúška	každá nádrž	všetky nádrže	pozri odsek 2.3
Skúška tlakovými cyklami pri teplote okolitého prostredia	1 za 5 sérií	3	pozri odsek 2.3.6.1
Cyklická skúška tlakom pri vysokej teplote		1	pozri odsek 2.3.6.2
Skúška vonkajšej netesnosti		1	pozri odsek 2.3.6.3
Skúška na nepriepustnosť		1	pozri odsek 2.3.6.4
Cyklická skúška s LPG		1	pozri odsek 2.3.6.5
Skúška tečenia pri vysokej teplote		1	pozri odsek 2.3.6.6
Skúška ohňom		1	pozri odsek 2.6
Nárazová skúška		1	pozri odsek 2.7
Pádová skúška		1	pozri odsek 2.8
Skúška výstupkov krútiacim momentom		1	pozri odsek 2.9
Skúška v kyslom prostredí		1	pozri odsek 2.10
Skúška ultrafialovým žiarením		1	pozri odsek 2.11

2.1. Mechanické skúšky

2.1.1. Všeobecné požiadavky

2.1.1.1. Frekvencia mechanických skúšok

2.1.1.1.1. Frekvencia skúšok kovových nádrží je takáto: 1 nádrž z každej série počas výroby a na typové skúšanie podľa tabuľky 1.

Skúšobné kusy, ktoré nie sú ploché, sa musia za studena vyrovnať.

V skúšobných kusoch obsahujúcich zvar sa musí zvyšok zvaru zahladiť.

Kovové nádrže sa podrobia skúškam predpísaným v tabuľke 1.

Skúšobné kusy z nadrží len s jedným obvodovým zvarom (dva diely) sa musia odobrať z miest zobrazených v doplnku 2 na obrázku 1.

Skúšobné kusy z nádrží s pozdĺžnymi a obvodovými zvarmi (tri diely a viac) sa musia odobrať z miest zobrazených v doplnku 2 na obrázku 2.

2.1.1.1.2. Frekvencia skúšok nádrží z kompozitných materiálov je takáto:

a)	počas výroby: 1 nádrž z každej série;

b)	na typové skúšanie podľa tabuľky 2.

2.1.1.2. Všetky mechanické skúšky na overenie vlastností základného kovu a zvarov plášťov nádrží namáhaných pretlakom sa vykonajú na skúšobných kusoch odobratých z hotových nádrží.

2.1.2. Typy skúšok a vyhodnotenie výsledkov skúšok

2.1.2.1. Každá vzorka nádrže sa podrobí týmto skúškam:

2.1.2.1.1.

V prípade nádrží s pozdĺžnymi a obvodovými zvarmi (tri diely) na skúšobných kusoch odobraných z miest zobrazených na obrázku 1 doplnku 2 k tejto prílohe:

a)	jedna skúška pevnosti základného materiálu v ťahu; skúšobnú vzorku je potrebné odobrať v pozdĺžnom smere (v prípade, že to nie je možné, možno ju odobrať v obvodovom smere);

b)	jedna skúška pevnosti základného materiálu z dna v ťahu;

c)	jedna skúška pevnosti v ťahu kolmo na pozdĺžny zvar;

d)	jedna skúška pevnosti v ťahu kolmo na obvodový zvar;

e)	jedna ohybová skúška na pozdĺžnom zvare, ťah na vnútornom povrchu;

f)	jedna ohybová skúška na pozdĺžnom zvare, ťah na vonkajšom povrchu;

g)	jedna ohybová skúška na obvodovom zvare, ťah na vnútornom povrchu;

h)	jedna skúška ohybom na obvodovom zvare, ťah na vonkajšom povrchu; a

i)	jedna makroskopická skúška oblasti zvaru.

(m1, m2) Minimálne dve makroskopické skúšky oblasti ventilového hrdla/dosky v prípade bočnej montáže ventilov, ako je stanovené v odseku 2.4.2.

2.1.2.1.2.

Pre nádrže len s obvodovými zvarmi (dva diely) na skúšobných vzorkách odobraných z miest tak, ako je zobrazené na obrázkoch 2a a 2b doplnku 2 k tejto prílohe:

Špecifikácia skúšok je uvedená v odseku 2.1.2.1.1 s výnimkou bodov c), e) a f), ktoré sa nevyžadujú. Skúšobný kus na skúšku pevnosti v ťahu základného materiálu musí byť odobratý z a) alebo b), ako sa uvádza v odseku 2.1.2.1.1.

2.1.2.1.3.

Skúšobné kusy, ktoré nie sú dostatočne rovné, sa musia za studena vyrovnať.

2.1.2.1.4.

Na všetkých skúšobných kusoch, ktoré majú zvar, sa prebytok zvaru strojovo odstráni.

2.1.2.2. Skúška pevnosti v ťahu

2.1.2.2.1. Skúška pevnosti v ťahu na základnom kove

2.1.2.2.1.1. Skúška pevnosti v ťahu sa musí vykonať podľa európskych noriem EN 876, EN 895 a EN 10002-1.

2.1.2.2.1.2. Hodnoty určené pre napätie na medzi klzu, pevnosť v ťahu a predĺženie pri pretrhnutí

2.1.2.2.2. Skúška pevnosti v ťahu na zvaroch

2.1.2.2.2.1. Táto skúška pevnosti v ťahu kolmo na zvar sa musí vykonať na skúšobnom kuse, ktorý má redukovaný prierez na šírku 25 mm v dĺžke zväčšenej až na 15 mm za okraje zvaru, ako je zobrazené na obrázku 2 v doplnku 3 k tejto prílohe.

Za touto strednou časťou musí šírka skúšaného kusu progresívne narastať.

2.1.2.2.2.2. Získaná hodnota pevnosti v ťahu musí spĺňať minimálne úrovne vyžadované normou EN 10120.

2.1.2.3. Skúška na ohyb

2.1.2.3.1. Skúška na ohyb sa vykoná podľa noriem ISO 7438:2005, ISO 7799:1985, ISO 5173:2009 + Amd 1:2011 v prípade zváraných častí. Skúška na ohyb sa musí vykonať na vnútornom povrchu pri napätí a na vonkajšom povrchu pri napätí.

2.1.2.3.2. Na skúšobnom kuse sa nesmú objaviť trhliny, ak je ohnutý okolo tŕňa, pokiaľ vnútorné strany nie sú od seba vzdialené nie viac ako priemer tŕňa + 3a (pozri obrázok 1 v doplnku 3 k tejto prílohe).

2.1.2.3.3 Pomer (n) medzi priemerom tŕňa a hrúbkou skúšobného kusu nesmie prekročiť hodnoty uvedené v tejto tabuľke:

Skutočná pevnosť v ťahu Rt v (N/mm2)	Hodnoty (n)
do 440 vrátane	2
od 440 do 520 vrátane	3
nad 520	4

2.1.2.4. Opakovanie skúšok pevnosti v ťahu a na ohyb

2.1.2.4.1. Opakovanie skúšky je v prípade skúšok pevnosti v ťahu a na ohyb povolené. Druhá skúška musí pozostávať z dvoch skúšobných kusov odobratých z tej istej nádrže.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.2. Skúška roztrhnutím pod hydraulickým tlakom

2.2.1. Skúšobné podmienky

Nádrže podrobené tejto skúške musia mať nápisy, ktoré sú určené na upevnenie na tej časti nádrže, ktorá je vystavená tlaku.

2.2.1.1. Skúška roztrhnutím pod hydraulickým tlakom sa musí vykonať s vybavením, ktoré umožňuje rovnomerne zvyšovať tlak, kým sa nádrž neroztrhne, a zaznamenávať zmenu tlaku v čase. Maximálna rýchlosť prietoku počas skúšky nesmie prekročiť 3 % objemu nádrže za minútu.

2.2.2. Interpretácia skúšky

2.2.2.1. Kritériá prijaté na účely interpretácie skúšky roztrhnutím sú:

2.2.2.1.1.

Objemové zväčšenie kovovej nádrže; rovná sa: objemu vody použitej medzi začiatkom zvyšovania tlaku a okamihom prasknutia nádrže;

2.2.2.1.2.

Preskúmanie trhlín a tvaru ich hrán;

2.2.2.1.3.

tlak pri roztrhnutí.

2.2.3. Podmienky prijatia skúšky

2.2.3.1. Meraný tlak pri roztrhnutí (Pr) nesmie byť za žiadnych okolností nižší ako 2,25 × 3 000 = 6 750 kPa.

2.2.3.2. Špecifická zmena objemu kovovej nádrže v okamihu roztrhnutia nesmie byť menšia než:

20 %, ak je dĺžka kovovej nádrže väčšia než priemer,

17 %, ak je dĺžka kovovej nádrže menšia alebo rovná priemeru,

8 % v prípade špeciálnej kovovej nádrže zobrazenej na obrázkoch A, B a C na strane 1 doplnku 5.

2.2.3.3. Skúška roztrhnutím nesmie spôsobiť rozpad nádrže.

2.2.3.3.1. Hlavná trhlina nesmie vykazovať krehkosť, t. j. okraje trhliny nesmú byť lúčovité, ale musia byť pod uhlom k diametrálnej rovine a predstavovať redukciu prierezu v celej hrúbke.

2.2.3.3.2. V prípade kovových nádrží nesmie trhlina odhaliť vlastnú chybu kovu. Zvar musí byť aspoň taký pevný ako základný kov, ale pokiaľ možno pevnejší.

V prípade nádrží z kompozitných materiálov nesmie trhlina odhaliť žiadne chyby v štruktúre.

2.2.3.4. Opakovanie skúšky roztrhnutím

Opakovanie skúšky roztrhnutím je povolené. Druhá skúška roztrhnutím sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v tej istej sérii.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.3. Hydraulická skúška

2.3.1. Nádrže reprezentujúce typ nádrže, ktoré sú poskytnuté na typové schvaľovanie (bez príslušenstva, ale s uzatvorenými otvormi), musia odolať vnútornému hydraulickému tlaku 3 000 kPa bez únikov alebo trvalého poškodenia v súlade s týmito požiadavkami:

2.3.2. Tlak vody v nádrži musí narastať rovnomerne, kým sa nedosiahne skúšobný tlak 3 000 kPa.

2.3.3. Nádrž musí zostať pod skúšobným tlakom dostatočne dlho, aby bolo možné stanoviť, že tlak neklesá a že sa môže zaručiť nepriepustnosť nádrže.

2.3.4. Po skúške nesmie nádrž vykazovať žiadne známky trvalej deformácie.

2.3.5. Každá nádrž, ktorá neprejde skúškou, musí byť vyradená.

2.3.6. Dodatočné hydraulické skúšky vykonávané na nádržiach vyrobených z kompozitných materiálov

2.3.6.1. Skúška tlakovými cyklami pri teplote okolitého prostredia

2.3.6.1.1. Skúšobný postup

Hotová nádrž sa musí podrobiť tlakovým cyklom a to maximálne 20 000 cyklom, podľa tohto postupu:

a)	skúšaná nádrž sa naplní kvapalinou nespôsobujúcou koróziu, napríklad olejom, inhibovanou vodou alebo glykolom;

b)	tlak v nádrži sa nechá cyklovať medzi hodnotami pod 300 kPa a nad 3 000 kPa v rozsahu najviac 10 cyklov za minútu. Tento cyklus sa vykoná minimálne 10 000-krát a pokračuje až 20 000-krát, ak sa pred prasknutím neobjaví únik z nádrže.

c)	Počet cyklov do porušenia valca sa zaznamená spolu s miestom a opisom začatia porušenia.

2.3.6.1.2. Interpretácia skúšky

Pred dosiahnutím 10 000 cyklov nesmie nádrž zlyhať alebo presakovať.

Po dokončení 10 000 cyklov môže nádrž pred prasknutím presakovať.

2.3.6.1.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky tlakovými cyklami pri teplote okolia povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.3.6.2. Skúška tlakovými cyklami pri vysokej teplote

2.3.6.2.1. Skúšobný postup

Hotové nádrže sa musia skúšať cyklami bez známok porušenia, presakovania alebo rozpletania vlákien nasledujúcim spôsobom:

a)	skúšaná nádrž sa naplní kvapalinou nespôsobujúcou koróziu, napríklad olejom, inhibovanou vodou alebo glykolom;

b)	kondiciuje sa 48 hodín pri tlaku 0 kPa, teplote 65 °C a 95 percentnej relatívnej vlhkosti vzduchu;

c)	nádrž sa potom hydrostaticky tlakuje 3 600 cyklov v rozsahu najviac 10 cyklov za minútu medzi hodnotami pod 300 kPa a nad 3 000 kPa pri teplote 65 °C a 95 percentnej vlhkosti vzduchu.

Po skúške tlakovými cyklami pri vysokej teplote sa nádrže musia podrobiť skúške vonkajšej netesnosti a potom hydrostaticky tlakovať, až kým sa nepoškodia podľa postupu skúšky roztrhnutím.

2.3.6.2.2. Interpretácia skúšky

Nádrž musí spĺňať požiadavky na vonkajšiu netesnosť podľa odseku 2.3.6.3.

Nádrž musí dosiahnuť tlak pri roztrhnutí rovnajúci sa minimálne 85 percentám bežného tlaku pri roztrhnutí.

2.3.6.2.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky tlakovými cyklami pri vysokej teplote povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.3.6.3. Skúška vonkajšej netesnosti

2.3.6.3.1. Skúšobný postup

Pod tlakom 3 000 kPa sa nádrž ponorí do mydlovej vody, aby sa zistilo presakovanie (skúška bublinami).

2.3.6.3.2. Interpretácia skúšky

Nádrž nesmie vykazovať žiadne presakovanie.

2.3.6.3.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky vonkajšej netesnosti povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy. V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.3.6.4. Skúška na nepriepustnosť

2.3.6.4.1. Skúšobný postup

Všetky skúšky sa musia vykonať pri teplote 40 °C na nádrži naplnenej trhovo dostupným propánom na 80 % jej objemu.

Skúška musí trvať minimálne 8 týždňov, aby sa stály stav priepustnosti pozoroval aspoň 500 hodín.

Potom sa zmeria miera straty hmotnosti nádrže.

Musí sa zakresliť graf závislosti zmeny hmotnosti od počtu dní.

2.3.6.4.2. Interpretácia skúšky

Miera straty hmotnosti musí byť menšia než 0,15 g/hodina.

2.3.6.4.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky nepriepustnosti povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá skúška sa neberie do úvahy. V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.3.6.5. Cyklická skúška s LPG

2.3.6.5.1. Skúšobný postup

Nádrž, ktorá úspešne prešla skúškou priepustnosti, sa musí predložiť na skúšku tlakovými cyklami pri teplote okolia podľa odseku 2.3.6.1 tejto prílohy.

Na nádrži sa vykoná rez a skontroluje sa spojenie medzi plášťom/dnom výstupku.

2.3.6.5.2. Interpretácia skúšky

Nádrž musí splniť požiadavky skúšky tlakovými cyklami pri teplote okolia.

Kontrola spojenia medzi plášťom/dnom výstupku nádrže nesmie javiť žiadne známky opotrebenia, ako sú únavové praskliny alebo elektrostatický výboj.

2.3.6.5.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade cyklickej skúšky s LPG povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.3.6.6. Skúška tečenia pri vysokej teplote

2.3.6.6.1. Všeobecné informácie

Táto skúška sa vykoná len na nádržiach z kompozitných materiálov so živicovou matricou s teplotou prechodu skla (TG) menšou než konštrukčná teplota + 50 °C.

2.3.6.6.2. Skúšobný postup

Jedna hotová nádrž sa musí skúšať takto:

Nádrž sa natlakuje na 3 000 kPa a udržiava sa pri teplote určenej podľa tabuľky 3 na základe dĺžky trvania skúšky:

Tabuľka 3

Skúšobná teplota vzhľadom na trvanie skúšky tečenia pri vysokej teplote

T (°C)	Čas expozície h)
100	200
95	350
90	600
85	1 000
80	1 800
75	3 200
70	5 900
65	11 000
60	21 000

b)	Nádrž sa predloží na skúšku vonkajšej netesnosti.

2.3.6.6.3. Interpretácia skúšky

Maximálne povolené zväčšenie objemu je 5 %. Nádrž musí splniť požiadavky skúšky vonkajšej netesnosti uvedenej v odseku 2.4.3 tejto prílohy a skúšky roztrhnutím uvedenej v odseku 2.2 tejto prílohy.

2.3.6.6.4. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky tečenia pri vysokej teplote povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá neúspešná skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.4. Nedeštruktívna skúška

2.4.1. Rádiografické skúšanie

2.4.1.1. Zvary sa musia röntgenovať podľa špecifikácie normy ISO R 1106 s použitím klasifikácie B.

2.4.1.2. Pri použití drôtikového indikátora nesmie byť najmenší priemer viditeľného drôtika väčší ako 0,10 mm.

Pri použití stupňovitého a dierkového indikátora nesmie byť priemer najmenšieho viditeľného otvoru väčší ako 0,25 mm.

2.4.1.3. Rádiografické snímky zvarov sa vyhodnocujú na originálnych filmoch v súlade s postupom odporučeným v norme ISO 2504 odseku 6.

2.4.1.4. Nie sú prípustné tieto chyby:

trhliny, chybné zvary alebo nedostatočne prevarené zvary.

2.4.1.4.1. Pri hrúbke steny nádrže ≥ 4 mm sa za prijateľné považujú tieto vtrúseniny:

plynová vtrúsenina s rozmerom maximálne a/4 mm;

plynová vtrúsenina merajúca viac než a/4 mm, ale nie viac než a/3 mm, ktorá je od inej plynovej vtrúseniny merajúcej viac než a/4 mm, ale nie viac než a/3 mm, vzdialená viac ako 25 mm;

pozdĺžna vtrúsenina alebo každá skupina okrúhlych vtrúsenín v rade, ak ich dĺžka (po dĺžke zvaru 12a) nie je väčšia než 6 mm;

plynové vtrúseniny ležiace na 100 mm dĺžky zvaru, ak ich celková plocha na všetkých snímkach nie je väčšia ako 2a mm2.

2.4.1.4.2. Pri hrúbke steny nádrže < 4 mm sa za prijateľné považujú tieto vtrúseniny:

plynová vtrúsenina s rozmerom maximálne a/2 mm;

Plynová vtrúsenina merajúca viac než a/2 mm, ale nie viac než a/1,5 mm, ktorá je od inej plynovej vtrúseniny merajúcej viac než a/2 mm, ale nie viac než a/1,5 mm, vzdialená viac ako 25 mm;

pozdĺžna vtrúsenina alebo každá skupina okrúhlych vtrúsenín v rade, ak ich dĺžka (po dĺžke zvaru 12a) nie je väčšia než 6 mm;

plynové vtrúseniny ležiace na 100 mm dĺžky zvaru, ak ich celková plocha na všetkých snímkach nie je väčšia ako 2a mm2.

2.4.2. Makroskopická kontrola

Makroskopická kontrola celého priečneho rezu zvaru vykonaná na kyselinou leptanom výbruse musí preukázať úplné pretavenie a nesmie odhaliť žiadne chyby v spojení alebo výraznejšie vtrúseniny či iné chyby.

V prípade pochybnosti sa musí vykonať mikroskopická kontrola podozrivej oblasti.

2.5. Kontrola vonkajšieho povrchu zvaru v prípade kovových nádrží

2.5.1. Táto kontrola sa vykonáva, až keď je zvar kompletný.

Kontrolovaný povrch zvaru musí byť dobre osvetlený a musí byť očistený od tuku, prachu, zvyšku okují a akýchkoľvek ochranných poťahov.

2.5.2. Prechod zvarového kovu do základného materiálu musí byť hladký a bez vrubov. Na povrchu zvaru a na susedných povrchoch materiálu nesmú byť trhliny, vruby ani póry. Povrch zvaru musí byť pravidelný a hladký. Pri tupom zvare nesmie byť hrúbka návarku väčšia ako 1/4 šírky zvaru.

2.6. Skúška ohňom

2.6.1. Všeobecné informácie

Skúška ohňom má preukázať, že nádrž so svojím protipožiarnym systémom špecifikovaným v konštrukčnom návrhu zabráni roztrhnutiu nádrže skúšanej v stanovených požiarnych podmienkach. Výrobca musí opísať správanie kompletného systému požiarnej ochrany vrátane predpokladaného poklesu na atmosférický tlak. Požiadavky tejto skúšky sa považujú za splnené v prípade všetkých nádrží, ktoré majú s typovou nádržou spoločné tieto charakteristiky:

a)	rovnaký držiteľ typového schválenia;

b)	rovnaký tvar (valcový, špeciálny);

c)	rovnaký materiál;

d)	rovnakú alebo väčšiu hrúbku;

e)	rovnaký alebo menší priemer (valcová nádrž);

f)	rovnakú alebo menšiu výšku (špeciálna nádrž);

g)	rovnaký alebo menší povrch;

h)	rovnaké zloženie príslušenstva upevneného k nádrži. (2)

2.6.2. Nastavenie nádrže

a)	Nádrž sa umiestni v polohe určenej výrobcom tak, aby dno nádrže bolo približne 100 mm nad zdrojom ohňa.

b)	Na zabránenie priameho kontaktu plameňa s tavnou poistkou (PRD), ak je táto prítomná, sa použije tienenie. Tienenie nesmie byť v priamom kontakte s tavnou poistkou (PRD).

c)	V prípade akejkoľvek poruchy ventilu, armatúry alebo potrubia, ktoré nie sú súčasťou určeného ochranného systému špecifikovaného konštrukciou, počas skúšky sa výsledky považujú za neplatné.

d)	Nádrže s dĺžkou menšou ako 1,65 m: stred nádrže sa umiestni nad stred zdroja ohňa.

Nádrže s dĺžkou, ktorá sa rovná alebo je väčšia ako 1,65 m: ak je nádrž vybavená odľahčovacím ventilom na jednej strane, oheň začne na opačnej strane nádrže. Ak je nádrž vybavená odľahčovacím ventilom na obidvoch stranách alebo na viac než jednom mieste pozdĺž nádrže, stred zdroja ohňa sa vycentruje v polovici vzdialenosti medzi odľahčovacími ventilmi, ktoré sú od seba horizontálne maximálne vzdialené.

2.6.3. Zdroj ohňa

Rovnomerný zdroj ohňa s dĺžkou 1,65 m musí poskytovať priame pôsobenie plameňa na povrch nádrže pozdĺž celého priemeru.

Na zdroj ohňa sa môže použiť akékoľvek palivo za predpokladu, že poskytuje dostatočné rovnomerné teplo na udržanie stanovenej teploty skúšky až do odvetrania nádrže. Usporiadanie ohňa musí byť zaznamenané dostatočne podrobne s cieľom zabezpečiť reprodukovateľnosť miery prívodu tepla do nádrže. Výsledky skúšky sa považujú za neplatné v prípade akejkoľvek poruchy alebo nestálosti zdroja ohňa počas skúšky.

2.6.4. Meranie teploty a tlaku

Počas skúšky odolnosti proti ohňu sa merajú tieto teploty:

a)	teplota ohňa tesne pod nádržou pozdĺž spodku nádrže, minimálne na dvoch miestach vzdialených od seba maximálne 0,75 m;

b)	teplota steny spodku nádrže;

c)	teplota steny do vzdialenosti 25 mm od odľahčovacieho ventilu;

d)	teplota steny na vrchu nádrže v strede zdroja ohňa;

e)	tlak vnútri nádrže.

V snahe zabrániť priamemu pôsobeniu plameňa na termočlánky sa použije kovové tienenie. Prípadne sa do kovových blokov môžu vložiť termočlánky s veľkosťou menej než 25 mm2. Počas skúšky sa teploty termočlánkov a tlak v nádrži zaznamenávajú v dvojsekundových alebo kratších intervaloch.

2.6.5. Všeobecné požiadavky na skúšky

a)	nádrž sa naplní LPG (komerčným palivom) na 80 % objemu a skúša sa vo vodorovnej polohe pri pracovnom tlaku;

b)	oheň musí bezprostredne po zapálení produkovať plameň pôsobiaci na povrch nádrže pozdĺž 1,65 m dĺžky zdroja ohňa po celom priemere nádrže;

c)	do 5 minút od zapálenia musí teplota aspoň jedného termočlánku priamo pod spodkom nádrže vykazovať aspoň 590 °C. Táto teplota sa udržiava po zvyšok trvania skúšky, a to až kým sa v nádrži nevytvorí pretlak;

d)	prísnosť skúšobných podmienok nesmie byť zmiernená podmienkami okolia (napr. dážď, mierny/silný vietor atď.).

2.6.6. Výsledky skúšky

a)	Výsledky skúšky sú neplatné v prípade roztrhnutia nádrže.

b)	Výsledky skúšky sú neplatné v prípade, že tlak počas skúšky je väčší než 3 700 kPa, t. j. 136 % stanoveného tlaku PRV (2 700 kPa). Výsledky skúšky sú neplatné len v prípade, že tlak od 3 000 do 3 700 kPa spôsobí viditeľnú plastickú deformáciu.

c)	Výsledky skúšky sú neplatné v prípade, že správanie ochranného systému nespĺňa špecifikácie výrobcu a vedie k zmierneniu skúšobných podmienok.

d)	Pri nádržiach z kompozitných materiálov sa uvoľňovanie LPG cez povrch pripúšťa v prípade kontrolovaného uvoľňovania. Výsledky skúšky sú neplatné v prípade, že sa do 2 minút po začiatku skúšky uvoľní plynný LPG alebo sa uvoľní viac než 30 litrov za minútu.

Výsledky sa predložia v skúšobnom súhrne a musia zahŕňať za každú nádrž minimálne tieto údaje:

i)	opis usporiadania nádrže;

ii)	fotografiu nastavenia nádrže a PRD;

iii)	použitú metódu vrátane časového intervalu medzi meraniami;

iv)	čas, ktorý uplynie od vzniku ohňa do začiatku odvetrávania LPG, a skutočný tlak,;

v)	čas na dosiahnutie atmosférického tlaku;

vi)	diagramy tlaku a teploty.

2.7. Nárazová skúška

2.7.1. Všeobecné informácie

Podľa voľby výrobcu sa môžu všetky nárazové skúšky vykonať na jednej nádrži alebo sa každá môže vykonať na inej nádrži.

2.7.2. Skúšobný postup

Pri tejto skúške musí byť kvapalným médiom zmes vody/glykolu alebo iná kvapalina s nízkym bodom mrazu, ktorá nemení vlastnosti materiálu nádrže.

Nádrž naplnená kvapalným médiom na hmotnosť, ktorá zodpovedá naplneniu na 80 % LPG s referenčnou hmotnosťou 0,568 kg/l, sa vrhne rovnobežne s pozdĺžnou osou (os x na obrázku 1) vozidla, v ktorom má byť namontovaná, pri rýchlosti V 50 km/h proti pevnému klinu pripevnenému vodorovne, kolmo na pohyb nádrže.

Klin sa musí namontovať tak, aby ťažisko nádrže narazilo do stredu klinu.

Klin musí mať uhol α 90° a v bode nárazu musí byť zaoblený s polomerom maximálne 2,5 mm.

Dĺžka klinu L sa musí minimálne rovnať šírke nádrže vzhľadom na jej pohyb počas skúšky. Výška klinu H musí byť minimálne 600 milimetrov.

Obrázok 1

Opis postupu nárazovej skúšky

Poznámka:

c.g.= ťažisko

r = 2,5 mm

c.g.

Ak sa dá nádrž vo vozidle namontovať vo viac než jednej polohe, musí sa skúšať každá poloha.

Po tejto skúške sa musí nádrž podrobiť skúške vonkajšej netesnosti uvedenej v odseku 2.3.6.3 tejto prílohy.

2.7.3. Interpretácia skúšky

Nádrž musí vyhovieť požiadavkám skúšky vonkajšej netesnosti uvedenej v odseku 2.3.6.3 tejto prílohy.

2.7.4. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade nárazovej skúšky povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.8. Pádová skúška

2.8.1. Skúšobný postup

Jedna hotová nádrž sa skúša pádom pri teplote okolia bez natlakovania alebo pripevnených ventilov. Povrch, na ktorý sa nádrže púšťajú, musí byť hladká, vodorovná betónová podložka alebo podlaha.

Pádová výška (Hd) musí byť 2 m (meraná k najnižšiemu bodu nádrže).

Tá istá prázdna nádrž sa pustí:

a)	vo vodorovnej polohe;

b)	zvisle na každý koniec;

c)	pod uhlom 45°.

Po pádovej skúške sa nádrže musia predložiť na skúšku tlakovými cyklami pri teplote okolia podľa požiadaviek odseku 2.3.6.1 tejto prílohy.

2.8.2. Interpretácia skúšky

Nádrže musia splniť požiadavky skúšky tlakovými cyklami pri teplote okolia podľa požiadaviek odseku 2.3.6.1 tejto prílohy.

2.8.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade pádovej skúšky povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.9. Skúška výstupkov krútiacim momentom

2.9.1. Skúšobný postup

Teleso nádrže sa musí zaistiť proti otáčaniu a na každý koniec výčnelku nádrže sa aplikuje dvojnásobok montážneho krútiaceho momentu ventilu alebo tlakového poistného zariadenia udávaného výrobcom, najprv v smere uťahovania závitového spojenia, potom v smere uvoľňovania a nakoniec znova v smere uťahovania.

Nádrž sa potom musí podrobiť skúške vonkajšej netesnosti podľa požiadaviek odseku 2.3.6.3 tejto prílohy.

2.9.2. Interpretácia skúšky

Nádrž musí splniť požiadavky skúšky vonkajšej netesnosti podľa požiadaviek odseku 2.3.6.3 tejto prílohy.

2.9.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky výstupku krútiacim momentom povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.10. Skúška v kyslom prostredí

2.10.1. Skúšobný postup

Hotová nádrž sa na 100 hodín vystaví pôsobeniu 30-percentnému roztoku kyseliny sírovej (akumulátorová kyselina s hustotou 1,219) pri tlaku 3 000 kPa. Počas skúšky musí byť roztokom kyseliny sírovej pokrytých minimálne 20 % celkovej plochy nádrže.

Potom sa nádrž predloží na skúšku roztrhnutím vymedzenú v odseku 2.2 tejto prílohy.

2.10.2. Interpretácia skúšky

Nameraný tlak pri roztrhnutí musí dosiahnuť minimálne 85 % bežného tlaku pri roztrhnutí nádrže.

2.10.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky v kyslom prostredí povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

2.11. Skúška ultrafialovým (UV) žiarením

2.11.1. Skúšobný postup

Ak je nádrž vystavená priamo pôsobeniu slnečného svetla (aj za sklom), UV žiarenie môže degradovať polymerické materiály. Výrobca musí preto preukázať schopnosť vonkajšej vrstvy materiálu odolávať UV žiareniu počas jeho životnosti v dĺžke 20 rokov.

a)	Ak má vonkajšia vrstva mechanickú funkciu (nesie záťaž), po vystavení zodpovedajúcemu UV žiareniu musí byť nádrž podrobená skúške roztrhnutím podľa požiadaviek odseku 2.2 tejto prílohy.

b)	Ak má vonkajšia vrstva ochrannú funkciu, musí výrobca dokázať, že povrchová vrstva zostáva neporušená 20 rokov, aby boli pred príslušným UV žiarením chránené spodné štrukturálne vrstvy.

2.11.2. Interpretácia skúšky

Ak má vonkajšia vrstva mechanickú funkciu, musí nádrž splniť požiadavky skúšky roztrhnutím uvedenej v odseku 2.2 tejto prílohy.

2.11.3. Opakované skúšanie

Opakované skúšanie je v prípade skúšky ultrafialovým žiarením povolené.

Druhá skúška sa musí vykonať na dvoch nádržiach, ktoré boli vyrobené následne po prvej nádrži v rámci tej istej série.

Ak sú výsledky týchto opakovaných skúšok uspokojivé, prvá skúška sa neberie do úvahy.

V prípade, že jedna skúška alebo obidve opakované skúšky nezodpovedajú požiadavkám, séria sa musí vyradiť.

(1) Skúšobné kusy možno odobrať z jednej nádrže.

(2) Doplnenie príslušenstva, zmeny a rozšírenie príslušenstva upevneného k nádrži sú možné bez opakovanej skúšky, ak sú oznámené orgánu typového schvaľovania, ktorý udelil nádrži typové schválenie, a nie je pravdepodobné, že by mali merateľný nepriaznivý vplyv. Orgán typového schvaľovania môže vyžiadať ďalší skúšobný protokol od oprávnenej skúšobne. Nádrž a jej zloženie príslušenstva sa uvedú v doplnku 1 k prílohe 2B.

Doplnok 1

Obrázok 1

Typy hlavných pozdĺžnych tupých zvarov

Odoberateľný prídavný pruh (zvyčajne medený)

c) Jedenkrát zváraný otvorený štvorec

b) Jedenkrát zváraný uzavretý štvorec

a) Dvakrát zváraný uzavretý štvorec

Obrázok 2

Obvodový tupý zvar

zvar na prídavnom pruhu

Poznámka: Uhlový zvar sa môže vytvoriť ako tzv. „reťazový zvar“

X, tu sa vyhnúť vrubu

preplátovaný zvar

uhlový zvar

Obrázok 3

Príklady privárania plôch s výstupkami

Obrázok 4

Príklady privárania hrdla s prírubou

Kruh

Príruba

Kruh

Príruba

Doplnok 2

Obrázok 1

Nádrž s pozdĺžnymi a obvodovými zvarmi; umiestnenie skúšobných kusov

zvar

a b

m1 m2

e c f

zvar

a)	Skúška pevnosti v ťahu na základnom materiáli
b)	Skúška pevnosti v ťahu základného materiálu z dna
c)	Skúška pevnosti v ťahu na zvaroch
d)	Skúška pevnosti v ťahu na obvodovom zvare
e)	Skúška na ohyb na pozdĺžnom zvare, ťah na vnútornom povrchu
f)	Skúška na ohyb na pozdĺžnom zvare, ťah na vonkajšom povrchu
g)	Skúška na ohyb na obvodovom zvare, ťah na vnútornom povrchu
h)	Skúška na ohyb na obvodovom zvare, ťah na vonkajšom povrchu
(m1, m2)	Makrorezy v oblasti ventilového hrdla/dosky (v prípade bočnej montáže ventilov)

Obrázok 2a

Nádrže len s obvodovými zvarmi a bočne montovanými ventilovými blokmi; umiestnenie skúšobných kusov

h d g

m1 m2

zvar

a al. b

a)	alebo b) Skúška pevnosti v ťahu na základnom materiáli
d)	Skúška pevnosti v ťahu na obvodovom zvare
g)	Skúška na ohyb na obvodovom zvare, ťah na vnútornom povrchu
h)	Skúška na ohyb na obvodovom zvare, ťah na vonkajšom povrchu
(m1, m2)	Makrorezy v oblasti ventilového hrdla/dosky (v prípade bočnej montáže ventilov)

Obrázok 2b

Nádrže len s obvodovými zvarmi a ventilovým hrdlom/doskou zavarenou do dna

(m1, m2)

Makrorezy v oblasti ventilového hrdla/dosky

(pozri obrázok 2a pre iné miesta skúšobných kusov)

Doplnok 3

Obrázok 1

Zobrazenie skúšky ohybom

D1 + 3a pribl.

Obrázok 2

Skúšobná vzorka pre skúšku pevnosti v ťahu kolmo na zvar

Doplnok 4

eliptické dná

torisférické dná

Poznámka:

pre torisférické konce

Vzťah medzi H/D a tvarovým koeficientom C

Hodnoty tvarového koeficientu C pre H/D od 0,20 do 0,25

Vzťah medzi H/D a tvarovým koeficientom C

Hodnoty tvarového koeficientu C pre H/D od 0,25 do 0,50

H/D	C	H/D	C
0,25	1,000	0,38	0,612
0,26	0,931	0,39	0,604
0,27	0,885	0,40	0,596
0,28	0,845	0,41	0,588
0,29	0,809	0,42	0,581
0,30	0,775	0,43	0,576
0,31	0,743	0,44	0,572
0,32	0,714	0,45	0,570
0,33	0,687	0,46	0,568
0,34	0,667	0,47	0,566
0,35	0,649	0,48	0,565
0,36	0,633	0,49	0,564
0,37	0,621	0,50	0,564

Poznámka: Medzihodnoty sa môžu získať lineárnou interpoláciou.

Doplnok 5

PRÍKLADY ŠPECIÁLNYCH NÁDRŽÍ

	Eliptická nádrž
	Toroidná nádrž
	Nádrž Duo
	Dvojitá nádrž

Doplnok 6

METÓDY SKÚŠOK MATERIÁLU

1. Chemická odolnosť

Materiály používané v nádržiach z kompozitných materiálov sa podľa normy ISO 175 skúšajú 72 hodín pri izbovej teplote.

Preukázanie chemickej odolnosti použitím údajov z literatúry je tiež povolené.

Musí sa skontrolovať kompatibilita s týmito médiami:

a)	brzdová kvapalina;

b)	čistiaci prostriedok na okná;

c)	chladiaca kvapalina;

d)	bezolovnatý benzín;

e)	roztok deionizovanej vody, chloridu sodného (hmotnostné percento 2,5 % ± 0,1 %), chloridu vápenatého (hmotnostné percento 2,5 % ± 0,1 %) a kyseliny sírovej v dostatočnom množstve, aby sa dosiahlo pH 4,0 ± 0,2.

Kritériá akceptovania skúšky:

a)	Predĺženie: Predĺženie termoplastického materiálu po skúške musí byť aspoň 85 % pôvodného predĺženia. Predĺženie elastoméru (vysokoelastický materiál) po skúške musí byť aspoň väčšie než 100 %.

b)	Štrukturálne komponenty (napr. vlákna): Zvyšková pevnosť štrukturálnych komponentov po skúške musí dosahovať aspoň 80 % pôvodnej pevnosti v ťahu.

c)	Neštrukturálne komponenty (napr. náter): Nie sú povolené žiadne viditeľné praskliny.

2. Kompozitná štruktúra

a) Vlákna vsadené do matrice

Vlastnosti v ťahu:	ASTM 3039	Živicovo-vláknové kompozity
	ASTM D2343	Sklené, aramidové (vlastnosti v ťahu sklenenej priadze)
	ASTM D4018.81	Uhlík (ťažné vlastnosti súvislého vlákna) so špeciálnym ohľadom na matricu
Vlastnosti v strihu:	ASTM D2344	(Medzivrstvová pevnosť v strihu rovnobežných vlákien kompozitu metódou krátkeho lúča)

b) Suché vlákna v izotenzoidnom tvare

Vlastnosti v ťahu:

ASTM D4018.81

Uhlík (súvislé vlákno), iné vlákna.

3. Ochranný náter

Pri vystavení slnečnému svetlu sa pôsobením UV žiarenia polymerické materiály degradujú. V závislosti od montáže musí výrobca preukázať „bezpečnú životnosť“ náteru.

4. Termoplastické komponenty

Teplota mäknutia termoplastického komponentu podľa Vicata musí byť vyššia ako 70 °C. V prípade štrukturálnych komponentov musí byť teplota mäknutia podľa Vicata minimálne 75 °C.

5. Teplom tvrdené komponenty

Teplota zmäkčovania teplom tvrdených komponentov podľa Vicata musí byť vyššia ako 70 °C.

6. Vysokoelastické komponenty

Teplota prechodu skla (Tg) vysokoelastického komponentu musí byť menšia ako – 40 °C. Teplota prechodu skla sa musí skúšať podľa normy ISO 6721 „Plasty – Určovanie dynamických mechanických vlastností“. Počiatočná teplota Tg sa odvodí od absolútnej hodnoty zakresleného grafu akumulácie vzhľadom na teplotu určením teploty, kde sa pretínajú dve dotyčnice predstavujúce sklon grafu pred apo dramatickej strate tvrdosti.

PRÍLOHA 11

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ ZARIADENÍ NA VSTREKOVANIE PLYNU, ZARIADENÍ NA ZMIEŠAVANIE PLYNU ALEBO VSTREKOVAČOV A PALIVOVÝCH LÍŠT

1. Zariadenie na vstrekovanie plynu alebo vstrekovač

1.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.10 tohto predpisu.

1.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2): Trieda 1 alebo trieda 0

1.3. Klasifikačný tlak:

Trieda 0	:	Deklarovaná hodnota WP
Trieda 1	:	3 000 kPa.

1.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

1.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2., Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.2.1., Ustanovenia o izolačných triedach.

Odsek 6.15.3.1., Ustanovenia pri vypnutom prúde.

Odsek 6.15.4.1., Médium na výmenu tepla (kompatibilita a požiadavky na tlak).

1.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

2. Zariadenie na vstrekovanie plynu alebo zariadenie na zmiešavanie plynu

2.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.10 tohto predpisu.

2.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2):

Trieda 2: pre časť s maximálnym regulovaným tlakom počas prevádzky 450 kPa.

Trieda 2A: pre časť s maximálnym regulovaným tlakom počas prevádzky 120 kPa.

2.3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 2	:	450 kPa.
Časti triedy 2A	:	120 kPa.

2.4. Konštrukčné teploty:

– 20 °C až 120 °C, keď je čerpadlo paliva namontované zvonku nádrže.

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

2.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2 Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.2.1 Ustanovenia o izolačných triedach.

Odsek 6.15.3.1 Ustanovenia pri vypnutom prúde.

Odsek 6.15.4.1 Médium na výmenu tepla (kompatibilita a požiadavky na tlak).

2.6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)

3. Palivová lišta

3.1. Vymedzenie: pozri odsek 2.18 tohto predpisu.

3.2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 ods. 2):

Palivové lišty môžu byť triedy 0, 1, 2 alebo 2A.

3.3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 0	:	Deklarovaná hodnota WP
Časti triedy 1	:	3 000 kPa.
Časti triedy 2	:	450 kPa.
Časti triedy 2A	:	120 kPa.

3.4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

3.5. Všeobecné konštrukčné pravidlá: (nie sú použité)

3.6. Uplatňované skúšobné postupy:

3.6.1.

Pre palivové lišty triedy 0 a 1:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

3.6.2.

Pre palivové lišty triedy 2 a/alebo 2A:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)

(*1) Len pre nekovové časti.

(*2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 12

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ DÁVKOVACEJ JEDNOTKY PLYNU, KTORÁ NIE JE KOMBINOVANÁ SO ZARIADENÍM, RESP. ZARIADENIAMI NA VSTREKOVANIE PLYNU

1. Vymedzenie: pozri odsek 2.11. tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2):

Trieda 2: pre časť s maximálnym regulovaným tlakom počas prevádzky 450 kPa.

Trieda 2A: pre časť s maximálnym regulovaným tlakom počas prevádzky 120 kPa.

3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 2	:	450 kPa.
Časti triedy 2A	:	120 kPa.

4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2 Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.3.1 Ustanovenia o ventiloch aktivovaných elektrickým prúdom

Odsek 6.15.4 Médium na výmenu tepla (kompatibilita a požiadavky na tlak).

Odsek 6.15.5 Bezpečnostný odľahčovací by-pass.

6. Uplatňované skúšobné postupy:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)

Poznámky:

Časti dávkovacej jednotky plynu (trieda 2 alebo 2A) musia byť tesné pri uzatvorenom(-ých) výstupe(-och) týchto častí.

Pri pretlakovej skúške musia byť všetky výstupy vrátane výstupov priestoru pre chladivo uzatvorené.

(*1) Len pre nekovové časti.

(*2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 13

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ SNÍMAČA TLAKU A/ALEBO TEPLOTY

1. Vymedzenie:

Snímač tlaku: pozri odsek 2.13 tohto predpisu.

Snímač teploty: pozri odsek 2.13 tohto predpisu.

2. Klasifikácia komponentov (podľa obrázku 1 odseku 2):

Snímače tlaku a teploty môžu byť triedy 0, 1, 2 alebo 2A.

3. Klasifikačný tlak:

Časti triedy 0	:	Deklarovaná hodnota WP
Časti triedy 1	:	3 000 kPa.
Časti triedy 2	:	450 kPa.
Časti triedy 2A	:	120 kPa.

4. Konštrukčné teploty:

od – 20 °C do 120 °C

Pri teplotách, ktoré presahujú uvedené hodnoty, sa vyžadujú osobitné podmienky skúšky.

5. Všeobecné konštrukčné pravidlá:

Odsek 6.15.2 Ustanovenia o elektrickej izolácii.

Odsek 6.15.4.1 Médium na výmenu tepla (kompatibilita a požiadavky na tlak).

Odsek 6.15.6.2 Zamedzenie prietoku plynu.

6. Uplatňované skúšobné postupy:

6.1.

Pre časti triedy 0 a 1:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)
Odolnosť proti suchému teplu	príloha 15 ods. 13 (*1)
Ozónové starnutie	príloha 15 ods. 14 (*1)
Tečenie	príloha 15 ods. 15 (*1)
Teplotný cyklus	príloha 15 ods. 16 (*1)

6.2.

Pre časti triedy 2 alebo 2A:

Pretlaková skúška	príloha 15 ods. 4
Vonkajšia netesnosť	príloha 15 ods. 5
Vysoká teplota	príloha 15 ods. 6
Nízka teplota	príloha 15 ods. 7
Kompatibilita s LPG	príloha 15 ods. 11 (*1)
Odolnosť proti korózii	príloha 15 ods. 12 (*2)

(*1) Len pre nekovové časti.

(*2) Len pre kovové časti.

PRÍLOHA 14

USTANOVENIA O TYPOVOM SCHVAĽOVANÍ ELEKTRONICKEJ RIADIACEJ JEDNOTKY

1. Elektronickou riadiacou jednotkou môže byť akékoľvek zariadenie, ktoré riadi požiadavky motora na LPG a uzatvára diaľkovo riadený(-é) prevádzkový(-é) ventil(-y), uzatváracie ventily a palivové čerpadlo LPG systému v prípade poruchy prívodnej palivovej rúrky a/alebo v prípade zastavenia motora.

2. Oneskorenie uzatvorenia prevádzkového ventilu po zastavení motora nesmie byť dlhšie ako 5 sekúnd.

2.1. Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia odsekov 1 a 2, diaľkovo riadený(-é) uzatvárací(-ie) ventil(-y) môže(-u) zostať otvorený(-é) počas fáz riadeného vypnutia.

3. Elektronická riadiaca jednotka musí spĺňať príslušné požiadavky elektromagnetickej kompatibility (E.M.C.) podľa predpisu č. 10, série zmien 02 alebo rovnocenných dokumentov.

4. Porucha elektrického systému vozidla nesmie viesť k nekontrolovateľnému otvoreniu žiadneho ventilu.

5. Výstupný obvod elektronickej riadiacej jednotky musí byť neaktívny pri vypnutí alebo odstránení zdroja elektrického prúdu.

PRÍLOHA 15

SKÚŠOBNÉ POSTUPY

1. Klasifikácia

1.1. Komponenty LPG určené na použitie vo vozidlách musia byť klasifikované s ohľadom na maximálny prevádzkový tlak a funkciu podľa kapitoly 2 tohto predpisu.

1.2 Klasifikácia komponentov je určujúca pre skúšky, ktoré musia byť vykonané pri typovom schvaľovaní komponentov alebo ich častí.

2. Uplatňované skúšobné postupy

V tabuľke 1 sú uvedené uplatňované skúšobné postupy v závislosti od klasifikácie.

Tabuľka 1

Skúška	Trieda 0	Trieda 1	Trieda 2(A)	Trieda 3	Odsek
Pretlak	x	x	x	x	4
Vonkajšia netesnosť	x	x	x	x	5
Vysoká teplota	x	x	x	x	6
Nízka teplota	x	x	x	x	7
Netesnosť sedla	x	x		x	8
Skúšky trvanlivosti/funkčné skúšky	x	x		x	9
Prevádzková skúška	x			x	10
Kompatibilita s LPG	x	x	x	x	11
Odolnosť proti korózii	x	x	x	x	12
Odolnosť proti suchému teplu	x	x		x	13
Ozónové starnutie	x	x		x	14
Tečenie	x	x		x	15
Teplotný cyklus	x	x		x	16
Kompatibilita s kvapalinou na výmenu tepla	x		x		17

3. Všeobecné požiadavky

3.1. Skúšky netesnosti sa musia vykonávať so stlačeným plynom, ako je vzduch alebo dusík.

3.2. Na dosiahnutie požadovaného tlaku pre hydrostatickú skúšku pevnosti sa môže použiť voda alebo iná kvapalina.

3.3. V prípade potreby musí byť pri všetkých skúšobných hodnotách uvedený druh skúšobného média.

3.4. Skúška netesnosti a hydrostatická skúška pevnosti nesmú trvať kratšie ako 1 minútu.

3.5. Všetky skúšky sa musia vykonávať pri teplote okolia 20 °C ± 5 °C, ak nie je stanovené inak.

4. Pretlaková hydrostatická skúška

Komponent obsahujúci LPG musí odolať bez akýchkoľvek viditeľných dôkazov porušenia alebo trvalej deformácie hydraulickému skúšobnému tlaku stanovenému podľa tabuľky 1 (rovnajúcemu sa 2,25-násobku maximálneho klasifikačného tlaku) počas minimálne 1 minúty so zazátkovaným výstupom vysokotlakovej časti.

Vzorky predtým podrobené skúške trvanlivosti podľa odseku 9 tejto prílohy sa pripoja k zdroju hydrostatického tlaku. Priamo ovládaný uzatvárací ventil a manometer, ktorý má rozsah nie menší než 1,5-násobok a nie väčší než 2-násobok skúšobného tlaku, musí byť namontovaný do prívodného potrubia hydrostatického tlaku.

V tabuľke 2 sa uvádzajú klasifikačné tlaky a tlaky pre pretlakovú skúšku podľa klasifikácie:

Tabuľka 2

Klasifikácia komponentov	Klasifikačný tlak [kPa]	Skúšobný hydraulický tlak pre pretlakovú skúšku [kPa}
Trieda 0	WP	2,25 WP
Trieda 1	3 000	6 750
Trieda 3	3 000 alebo WP	6 750 alebo 2,25 WP
Trieda 2A	120	270
Trieda 2	450	1 015

5. Skúška vonkajšej netesnosti

5.1. Komponent musí byť tesný v uzáveroch driekov (ventilov) alebo telesa alebo iných spojeniach a nesmie vykazovať známky pórovitosti odliatku pri skúške, ako sa uvádza v odseku 5.3, pri akomkoľvek aerostatickom tlaku medzi 0 a tlakom uvedeným v tabuľke 3. Uvedené predpisy sa považujú za splnené, ak sú splnené ustanovenia odseku 5.4.

5.2. Skúška musí byť vykonaná za týchto podmienok:

a)	pri izbovej teplote;

b)	pri minimálnej prevádzkovej teplote;

c)	pri maximálnej prevádzkovej teplote.

Maximálne a minimálne prevádzkové teploty sa uvádzajú v prílohách.

5.3. Počas tejto skúšky sa skúšané zariadenie pripojí k zdroju aerostatického tlaku (1,5-násobok maximálneho tlaku a v prípade komponentu triedy 3 2,25-násobok maximálneho klasifikačného tlaku). Priamo ovládaný uzatvárací ventil a manometer (tlakomer) so stupnicou pre rozsah tlaku medzi 1,5 a 2-násobkom skúšobného tlaku musia byť namontované v prívodovom tlakovom potrubí. Manometer sa zabuduje medzi ovládací ventil a skúšobnú vzorku. Počas pôsobenia skúšobného tlaku na vzorku sa vzorka ponorí do vody na zistenie netesnosti alebo sa použije iná rovnocenná metóda (meranie prietoku alebo pokles tlaku).

Tabuľka 3

Klasifikácia a tlaky pre skúšku netesnosti podľa klasifikácie

Klasifikácia komponentov	Klasifikačný tlak [kPa]	Skúšobný tlak pre skúšku netesnosti [kPa]
Trieda 0	WP	1,5 WP
Trieda 1	3 000	4 500
Trieda 2A	120	180
Trieda 2	450	675
Trieda 3	3 000	6 750

5.4. Pri vystavení tlaku plynu rovnajúcemu sa skúšobnému tlaku pri skúške netesnosti musí byť vonkajší únik menší ako požiadavky stanovené v prílohách, alebo ak nie je stanovená žiadna požiadavka, musí byť vonkajší únik menší ako 15 cm3/h pri zazátkovaných výstupoch.

6. Skúška pri vysokej teplote

Komponent obsahujúci LPG nesmie mať únik väčší ako 15 cm3/h so zazátkovaným výstupom, keď je pri maximálnej prevádzkovej teplote uvedenej v prílohách vystavený tlaku plynu, ktorý sa rovná tlaku pri skúške netesnosti (tabuľka 3, odsek 5.3). Komponent musí byť vystavený tejto teplote aspoň 8 hodín pred skúškou.

7. Skúška pri nízkej teplote

Komponent obsahujúci LPG nesmie mať únik väčší než 15 cm3/h so zazátkovaným výstupom, keď je pri minimálnej prevádzkovej teplote (– 20 °C) vystavený tlaku plynu, ktorý sa rovná tlaku pre skúšku netesnosti (tabuľka 3, odsek 53.). Pri tejto teplote sa komponent kondiciuje najmenej 8 hodín.

8. Skúška netesnosti sedla

8.1. Nasledujúce skúšky netesnosti sedla sa vykonajú na vzorkách prevádzkového ventilu alebo plniacej jednotky, ktoré boli vopred podrobené skúške na vonkajšiu netesnosť podľa odseku 5.

8.1.1. Skúšky netesnosti sedla sa vykonávajú so vstupným otvorom vzorky ventilu spojeným so zdrojom aerostatického tlaku, s ventilom v uzavretej polohe a s otvoreným výstupom. Priamo ovládaný uzatvárací ventil a manometer (tlakomer) so stupnicou pre rozsah tlaku medzi 1,5 a 2-násobkom skúšobného tlaku musia byť namontované v prívodovom tlakovom potrubí. Manometer sa zabuduje medzi ovládací ventil a skúšobnú vzorku. Kým na ventil pôsobí skúšobný tlak, vykonáva sa pozorovanie úniku s otvoreným výstupným otvorom ponoreným do vody, ak nie je stanovené inak.

8.1.2. Súlad s odsekmi 8.2 až 8.8 sa stanoví pripojením potrubia určitej dĺžky na výstup ventilu. Otvorený koniec tohto výstupného potrubia sa umiestni vnútri obráteného odmerného valca kalibrovaného v cm3. Obrátený valec musí byť uzavretý vodným uzáverom. Prístroj musí byť nastavený tak, aby:

a)	koniec výstupnej trubice bol umiestnený približne 13 mm nad vodnou hladinou v obrátene kalibrovanom odmernom valci; a

voda vnútri a mimo kalibrovaného valca bola na rovnakej úrovni. S takto vykonanými úpravami sa zaznamenáva hladina vody v odmernom valci. S ventilom v uzavretej polohe predpokladanej ako výsledok normálnej prevádzky sa na vstup do ventilu pod určeným skúšobným tlakom pôsobí vzduchom alebo dusíkom počas trvania skúšky najmenej 2 minúty. Počas tejto skúšky sa v prípade potreby upraví zvislá poloha odmerného valca, aby za zachovala rovnaká hladina vody vnútri a mimo neho.

Na konci trvania skúšky a pri rovnakej hladine vody vnútri aj mimo odmerného valca sa znovu zaznamenáva hladina vody v odmernom valci. Zo zmeny objemu v odmernom valci sa vypočíta rýchlosť úniku podľa nasledujúceho vzorca:

kde:

V1	=	rýchlosť úniku v cm3/h vzduchu alebo dusíka,
Vt	=	prírastok objemu v odmernom valci počas skúšky,
t	=	čas trvania skúšky v minútach,
P	=	barometrický tlak počas skúšky v kPa,
T	=	teplota okolia počas skúšky v K.

8.1.3. Namiesto uvedenej metódy sa únik môže merať pomocou prietokomeru namontovaného na vstupnej strane skúšobného ventilu. Prietokomer musí byť spôsobilý, pokiaľ ide o využívanú skúšobnú kvapalinu, presne indikovať maximálne povolené prietokové rýchlosti úniku.

8.2. Sedlo uzatváracieho ventilu nesmie v uzavretej polohe vykazovať únik, ak je vystavené aerostatickému tlaku od 0 do 3 000 kPa alebo od 0 do WP v súlade s klasifikačným tlakom ventilu.

8.3. Spätný ventil vybavený pružným (mäkkým) sedlom nesmie v uzavretej polohe vykazovať únik, ak je vystavený aerostatickému tlaku od 50 do 3 000 kPa.

8.4. Spätný ventil vybavený sedlom kov na kov nesmie v uzavretej polohe vykazovať únik rýchlosťou vyššou než 0,50 dm3/h, ak je vystavený vstupnému tlaku až do veľkosti skúšobného tlaku podľa tabuľky 3 v odseku 5.3.

8.5. Sedlo vrchného spätného ventilu použité v súprave plniacej jednotky nesmie v uzavretej polohe vykazovať únik pri aerostatickom tlaku od 50 do 3 000 kPa.

8.6. Sedlo prevádzkovej spojky nesmie v uzavretej polohe vykazovať únik pri akomkoľvek aerostatickom tlaku v rozmedzí od 0 do 3 000 kPa.

8.7. Odľahčovací ventil plynového potrubia nesmie vykazovať vnútornú netesnosť do 3 000 kPa alebo do WP v súlade s klasifikačným tlakom ventilu.

8.8. Odľahčovací ventil (vypúšťací ventil) nesmie vykazovať vnútornú netesnosť do 2 600 kPa.

9. Skúška trvanlivosti

9.1. Plniaca jednotka alebo prevádzkový ventil musia byť schopné splniť príslušné požiadavky skúšky na netesnosť podľa odsekov 5 a 8 po vystavení niekoľkým cyklom otvorení a zatvorení, ako sa uvádza v prílohách tohto predpisu.

9.2. Uzatvárací ventil sa musí skúšať s uzavretým výstupom ventilu. Teleso ventilu musí byť naplnené n-hexánom a vstup ventilu vystavený tlaku 3 000 kPa alebo pracovnému tlaku v súlade s klasifikačným tlakom ventilu.

9.3. Skúška trvanlivosti musí byť vykonaná rýchlosťou nie vyššou ako 10-krát za minútu. Pokiaľ ide o uzatvárací ventil, uzatvárací moment je daný veľkosťou kolieska, kľúča alebo iného prostriedku určeného na ovládanie ventilu.

9.4. Príslušné skúšky na vonkajšiu netesnosť a netesnosť sedla, opísané pri skúške vonkajšej netesnosti v odseku 5 a skúške netesnosti sedla v odseku 8, sa musia vykonať bezprostredne po skúške trvanlivosti.

9.5. Odolnosť 80 % uzatváracieho ventilu

9.5.1. 80-percentný uzatvárací ventil musí zniesť 6 000 úplných cyklov naplnenia na maximálnu plniacu úroveň.

9.6. Skúška trvanlivosti regulátora tlaku a odparovača

Regulátor musí vydržať 50 000 cyklov bez akejkoľvek poruchy, pokiaľ je skúšaný podľa tohto postupu:

Nastavte regulátor na 95 % celkového počtu cyklov pri izbovej teplote a pri klasifikačnom tlaku. Každý cyklus pozostáva z prietoku plynu, až pokiaľ sa nedosiahne stabilný výstupný tlak, potom sa prietok plynu zastaví pomocou ventilu, ktorý sa nachádza za zariadením v smere prúdenia, do 1 s, až kým sa nestabilizuje spodný zatvárací tlak. Stabilizované výstupné tlaky sú vymedzené ako stabilný tlak s toleranciou ± 15 % minimálne počas 5 s.

b)	Nastavte vstupný tlak regulátora na 1 % celkového počtu cyklov pri izbovej teplote od 100 do 50 % klasifikačného tlaku. Každý cyklus musí trvať minimálne 10 s.

c)	Postup cyklovania sa zopakuje podľa pododseku a) pri teplote 120 °C a klasifikačnom tlaku nastavenom na 1 % celkového počtu cyklov.

d)	Postup cyklovania sa zopakuje podľa pododseku b) pri teplote 120 °C a klasifikačnom tlaku nastavenom na 1 % celkového počtu cyklov.

e)	Postup cyklovania sa zopakuje podľa pododseku a) pri teplote – 20 °C a 50-percentnom klasifikačnom tlaku nastavenom na 1 % celkového počtu cyklov.

f)	Postup cyklovania sa zopakuje podľa pododseku b) pri teplote – 20 °C a 50-percentnom klasifikačnom tlaku nastavenom na 1 % celkového počtu cyklov.

g)	Po dokončení všetkých skúšok uvedených v písm. a), b), c), d), e) a f) musí byť regulátor tesný, ako sa opisuje pri skúške vonkajšej netesnosti v odseku 5, pri teplote – 20 °C pri izbovej teplote a pri teplote + 120 °C.

10. Prevádzkové skúšky

10.1. Funkčné skúšky odľahčovacieho ventilu (plynového potrubia)

10.1.1. V prípade odľahčovacích ventilov sa na vykonanie skúšok tlakov pri začiatku otvárania a opätovnom zatváraní použijú tri vzorky každej veľkosti, konštrukcie a nastavenia

Na každom z troch skúšobných ventilov sa musia vykonať najmenej dve za sebou nasledujúce merania tlakov pri začiatku otvárania a opätovnom zatváraní v rámci skúšky č. 1 a 3 z odsekov 10.1.2 a 10.1.4.

10.1.2. Tlaky pri začiatku otvárania a opätovnom zatváraní odľahčovacieho ventilu – skúška č. 1

10.1.2.1. Skôr, ako sa prikročí k skúške prietokovej kapacity, musí byť tlak pri začiatku otvárania každej z troch vzoriek odľahčovacieho ventilu špecifickej veľkosti, konštrukcie a nastavenia v rozmedzí ± 3 % priemeru tlakov, ale tlak pri začiatku otvárania ktoréhokoľvek z troch ventilov nesmie byť menší ako 95 % a nie väčší ako 105 % stanoveného tlaku vyznačeného na ventile.

10.1.2.2. Tlak pri opätovnom zatváraní odľahčovacieho ventilu nesmie byť pred skúškou kapacity prietoku menší ako 50 % predtým zisteného tlaku pri začiatku otvárania.

10.1.2.3. Odľahčovací ventil musí byť napojený na zdroj vzduchu alebo iný aerostatický zdroj, ktorého tlak môže byť udržaný na hodnote najmenej 500 kPa efektívneho tlaku nad stanoveným tlakom vyznačeným na skúšanom ventile. Priamo ovládaný uzatvárací ventil a manometer (tlakomer) so stupnicou pre rozsah tlaku medzi 1,5 a 2-násobkom skúšobného tlaku musia byť namontované v prívodovom tlakovom potrubí. Tlakomer musí byť namontovaný v potrubí medzi skúšaným ventilom a priamo ovládaným uzatváracím ventilom. Tlak pri začiatku otvárania a pri opätovnom zatváraní sa musia merať prostredníctvom vodného uzáveru s hĺbkou max. 100 mm.

10.1.2.4. Po zaznamenaní tlaku pri začiatku otvárania ventilu sa tlak zvýši dostatočne nad tlak pri začiatku otvárania, aby sa zaistilo zdvihnutie ventilu. Uzatvárací ventil sa potom vzduchotesne uzavrie a vodný uzáver, ako aj tlakomer sa pozorne prezrú. Tlak, pri ktorom bubliny prestanú prechádzať vodným uzáverom, sa zaznamená ako tlak potrebný na opätovné uzatvorenie ventilu.

10.1.3. Prietoková kapacita odľahčovacích ventilov – skúška č. 2

10.1.3.1. Prietoková kapacita každej z troch vzoriek odľahčovacieho ventilu špecifickej veľkosti, konštrukcie a nastavenia sa musí nachádzať v rámci pásma 10 % z najvyššej zistenej prietokovej kapacity.

10.1.3.2. Počas skúšky prietokovej kapacity na každom ventile nesmie byť pozorované drnčanie ani iný abnormálny stav činnosti.

10.1.3.3. Uzatvárací tlak každého ventilu nesmie byť menší než 65 % z počiatočného zaznamenaného tlaku pri začiatku otvárania.

10.1.3.4. Skúška prietokovej kapacity odľahčovacieho ventilu sa vykonáva pri prietokovom tlaku rovnajúcom sa 120 percentám maximálneho stanoveného tlaku.

10.1.3.5. Skúška prietokovej kapacity odľahčovacieho ventilu sa vykonáva pomocou vhodne konštruovaného a kalibrovaného prietokomeru prírubového typu s clonou spojeného so zdrojom prívodu vzduchu zodpovedajúcej kapacity a tlaku. Možno použiť modifikácie opísaného prietokomeru a iné aerostatické médium ako vzduch, ak to vedie k rovnakým konečným výsledkom.

10.1.3.6. Prietokomer musí byť vybavený dostatočne dlhými potrubiami pred a za clonou alebo iným zariadením vrátane usmerňujúcich lopatiek na zabránenie víreniu v mieste clony pre použité pomery priemeru clony k priemerom potrubia.

Príruby, medzi ktorými je umiestnená a pripevnená clona, musia byť vybavené tlakovými prípojmi spojenými s manometrom. Tento prístroj indikuje rozdiel tlaku cez dosku clony a zistená hodnota sa použije na výpočet prietoku. Kalibrovaný tlakomer sa zapojí v časti meracieho potrubia prietokomeru v smere prúdenia za clonou. Tento manometer indikuje tlak prietoku a zistená hodnota sa použije aj na výpočet prietoku.

10.1.3.7. Prístroj na meranie teploty sa pripojí k meraciemu potrubiu v smere prúdenia za dosku clony, aby indikoval teplotu vzduchu prúdiaceho k bezpečnostnému ventilu. Hodnota na tomto prístroji sa zahrnie do výpočtu korekcie teploty prúdu vzduchu pri základnej teplote 15 °C. Na zistenie bežného atmosférického tlaku sa použije barometer.

Hodnota na barometri sa pripočíta k tlaku prúdu vzduchu indikovanému manometrom. Tento absolútny tlak sa obdobne zahrnie do výpočtu prietoku. Tlak vzduchu prichádzajúceho k prietokomeru sa nastavuje vhodným ventilom pripevneným na potrubie na prívod vzduchu pred prietokomerom. Odľahčovací ventil sa pri skúške pripojí k výtokovému koncu prietokomeru.

10.1.3.8. Po vykonaní všetkých príprav na skúšky kapacity prietoku sa pomaly otvorí ventil v potrubí na prívod vzduchu a tlak na skúšanom ventile sa zvýši na tlak vhodný na meranie prietoku. Počas tohto intervalu sa tlak, pri ktorom sa ventil otvorí s „odfúknutím“, zaznamená ako tlak pri otvorení.

10.1.3.9. Vopred určený tlak prietoku sa musí udržovať konštantný v krátkom časovom úseku, kým sa hodnoty na prístrojoch neustália. Hodnoty na prietokovom manometri, diferenčnom tlakovom manometri a indikátore teploty prúdiaceho vzduchu sa zaznamenajú súčasne. Tlak sa potom zmenšuje, až ventil prestane prepúšťať.

Tlak, pri ktorom to nastane, sa zaznamená ako uzatvárací tlak ventilu.

10.1.3.10. Zo zaznamenaných údajov a známeho koeficientu clony prietokomeru sa vypočíta kapacita prietoku vzduchu skúšaného odľahčovacieho ventilu pomocou tejto rovnice:

kde:

Q	=	prietoková kapacita odľahčovacieho ventilu v m3/min vzduchu pri absolútnom tlaku 100 kPa a 15 °C,
Fb	=	základný faktor clony prietokomeru pri 100 kPa abs. tlaku a 15 °C,
HUF	=	koeficient teploty prúdiaceho vzduchu na prepočítanie zaznamenanej teploty na základnú teplotu 15 °C,
h	=	diferenčný tlak na clone prietokomeru v kPa,
p	=	tlak prúdiaceho vzduchu na pretlakovom ventile v kPa absolútneho tlaku (zaznamenaný tlak manometra plus zaznamenaný barometrický tlak),
60	=	deliteľ pre prevod rovnice z m3/h na m3/min.

10.1.3.11. Priemerná prietoková kapacita troch odľahčovacích ventilov, zaokrúhlená na najbližších päť jednotiek, sa berie ako prietoková kapacita ventilu špecifickej veľkosti, konštrukcie a nastavenia.

10.1.4. Nové overenie tlakov pri začiatku otvárania a opätovnom zatváraní odľahčovacích ventilov – skúška č. 3

10.1.4.1. Po skúškach prietokovej kapacity nesmie byť tlak pri začiatku otvárania odľahčovacieho ventilu menší ako 85 % počiatočného tlaku pri začiatku otvárania a tlak pri opätovnom uzatváraní menší ako 80 % počiatočného tlaku pri opätovnom uzatváraní zaznamenaných pri skúške č. 1 podľa odseku 10.1.2.

10.1.4.2. Tieto skúšky sa vykonávajú zhruba 1 hodinu po skúške prietokovej kapacity a skúšobný postup je rovnaký, ako je opísané pri skúške č. 1 v odseku 10.1.2.

10.2. Funkčná skúška prepadového ventilu

10.2.1. Prepadový ventil musí pracovať nie viac ako 10 % nad a nie menej ako 20 % pod hodnotou menovitej uzatváracej prietokovej kapacity stanovenej výrobcom a pri prevádzkových skúškach opísaných ďalej sa musí uzatvárať automaticky pri tlakovom rozdiele ventilu nie väčšom ako 100 kPa.

10.2.2. Skúškam sa podrobia tri vzorky z každej veľkosti a prevedenia ventilu. Ventil určený na použitie len s kvapalinou sa vyskúša s vodou, v iných prípadoch sa skúša so vzduchom a s vodou. S výnimkou uvedenou v odseku 10.2.3 sa vykonajú osobitné skúšky s každou vzorkou umiestnenou vo vertikálnej, horizontálnej a prevrátenej polohe. Skúšky so vzduchom sa vykonajú bez potrubia alebo iných obmedzujúcich prvkov pripojených k výstupu skúšanej vzorky.

10.2.3. Ventil určený na inštaláciu len v jednej polohe sa skúša len v tejto polohe.

10.2.4. Skúška pomocou vzduchu sa vykoná pomocou vhodne konštruovaného a kalibrovaného prietokomeru prírubového typu s clonou pripojeného k zdroju prívodu vzduchu dostatočnej kapacity a tlaku.

10.2.5. Skúšaná vzorka sa pripojí na výstup prietokomeru. Manometer alebo kalibrovaný tlakomer (indikátor) so zistenými hodnotami odstupňovanými na najviac 3 kPa sa na indikáciu uzatváracieho tlaku pripojí na strane skúšanej vzorky v smere proti prúdu.

10.2.6. Skúška sa vykonáva pomalým zvyšovaním prietoku vzduchu cez prietokomer, kým sa nezatvorí prepadový ventil. V okamihu uzatvorenia sa zaznamená rozdiel tlakov na clone prietokomeru a uzatvárací tlak indikovaný manometrom. Potom sa vypočíta rýchlosť prietoku pri uzatvorení.

10.2.7. Môžu sa použiť aj iné typy prietokomerov a iné plyny ako vzduch.

10.2.8. Skúška s vodou sa vykoná pomocou prietokomeru pre kvapaliny (alebo jeho ekvivalentu) inštalovaného v potrubnom systéme, v ktorom je dostatočný tlak na zabezpečenie požadovaného prietoku. K systému sa pripojí vstupný piezometer alebo rúrka najmenej o jeden rozmer rúrky väčšia ako skúšaný ventil s regulačným ventilom prietoku napojeným medzi prietokomer a piezometer. Na zníženie účinku tlakového rázu, keď sa uzatvára prepadový ventil, sa môže použiť hadica alebo hydrostatický odľahčovací ventil, prípadne oboje.

10.2.9. Skúšobná vzorka sa spojí s výstupným koncom piezometra. Manometer alebo kalibrovaný tlakový indikátor oneskorovacieho typu, ktorý umožňuje odpočty v rozsahu od 0 do 1 440 kPa, sa na indikáciu uzatváracieho tlaku pripojí k odberu tlaku na strane proti prúdu skúšanej vzorky. Spojenie sa vykoná pomocou dlhej gumovej hadice medzi manometrom a odberom tlaku s ventilom inštalovaným na vstupe manometra, aby umožnil odpúšťanie vzduchu zo systému.

10.2.10. Pred touto skúškou musí byť prietokový regulačný ventil mierne pootvorený s vypúšťacím ventilom manometra otvoreným, aby sa odstránil vzduch zo systému. Vypúšťací ventil sa potom uzatvorí a skúška sa vykoná pomalým zvyšovaním prietoku, až nastane uzatvorenie prepadového ventilu. Počas skúšky sa manometer umiestni v tej istej úrovni ako skúšobná vzorka. V okamihu uzatvorenia sa zaznamená objemový prietok a uzatvárací tlak. Keď je prepadový ventil v zatvorenej polohe, zaznamená sa únik alebo rýchlosť prietoku cez obtok (by-pass).

10.2.11. Prepadový ventil použitý v súprave plniacej jednotky sa musí pri uvedenom skúšaní uzatvoriť automaticky pri rozdiele tlaku nie väčšom ako 138 kPa.

10.2.12. Týmto skúškam sa podrobia tri vzorky každej veľkosti ventilu. Skúšky sa vykonajú so vzduchom a osobitné skúšky sa vykonajú s každou vzorkou namontovanou zvisle a vodorovne. Skúšky sa vykonajú, ako sa uvádza v odsekoch 10.2.4 až 10.2.7, so spojovacou hadicou plniacej jednotky spojenou so skúšanou vzorkou a s vrchným spätným ventilom držaným v otvorenej polohe.

10.3. Skúška rýchlosti plnenia

10.3.1. Dobrá funkcia zariadenia obmedzujúceho stupeň plnenia nádrže sa overí pri rýchlostiach plnenia 20, 50 a 80 l/min., alebo pri maximálnej miere prietoku pri absolútnom tlaku 700 kPa v predchádzajúcich miestach potrubia.

10.4. Skúška trvanlivosti zariadenia na obmedzenie plnenia

Zariadenie obmedzujúce stupeň naplnenia nádrže musí byť schopné vydržať 6 000 kompletných plniacich cyklov na maximálny stupeň plnenia.

10.4.1. Rozsah pôsobnosti

Akékoľvek zariadenie obmedzujúce stupeň plnenia nádržky a pracujúce s plavákom sa po vykonaní skúšok overujúcich, že:

obmedzuje stupeň plnenia nádrže na 80 % alebo menej jej objemu,

nedovoľuje – v uzatvorenej polohe – plnenie nádrže rýchlosťou prevyšujúcou 0,5 l za minútu,

podrobí jednému zo skúšobných postupov uvedených v odseku 10.5.5 alebo 10.5.6, aby sa zabezpečilo, že zariadenie je konštruované tak, aby odolávalo očakávaným dynamickým vibračným napätiam, a že prevádzkové vibrácie vonkajšieho prostredia nespôsobia zníženie výkonu alebo zlyhanie.

10.5. Postup vibračnej skúšky

10.5.1. Zariadenie a spôsob montáže

Skúšaný predmet sa pripevní k vibračnému zariadeniu svojimi normálnymi montážnymi prostriedkami buď priamo k budiču vibrácií, alebo k prechodovej doske, alebo prostredníctvom tuhej základnej časti schopnej prenášať stanovené vibračné podmienky. Zariadenie použité na meranie a/alebo záznam úrovne zrýchlenia alebo úrovne amplitúdy a frekvencie musí mať presnosť aspoň 10 % meranej hodnoty.

10.5.2. Výber postupu

Podľa voľby orgánu typového schvaľovania sa skúšky vykonajú buď podľa postupu A uvedeného v odseku 10.5.5, alebo podľa postupu B uvedeného v odseku 10.5.6.

10.5.3. Všeobecné informácie

Nasledujúce skúšky sa vykonajú pozdĺž každej z 3 ortogonálnych osí skúšaného predmetu.

10.5.4. Postup A

10.5.4.1. Vyhľadanie rezonancie

Rezonančné frekvencie obmedzovača plnenia sa určia pomalým menením frekvencie použitej vibrácie v stanovenom rozsahu pri znížených skúšobných hladinách, ale s dostatočnou amplitúdou na vybudenie predmetu. Vyhľadávanie sínusoidnej rezonancie sa môže vykonať s použitím skúšobnej hladiny a času kmitania stanovených pre skúšku kmitaním za predpokladu, že trvanie hľadania rezonancie sa zahrnie do požadovaného trvania skúšobného kmitania podľa odseku 10.5.4.3.

10.5.4.2. Skúška prahu rezonancie

Skúšaný predmet sa rozkmitá na 30 minút pozdĺž každej osi najsilnejšími rezonančnými frekvenciami stanovenými v odseku 10.5.5.1. Skúšobná úroveň je 1,5 g (14,7 m/sek2). Ak sa pre ktorúkoľvek jednotlivú os zistia viac ako 4 významné rezonančné frekvencie, vyberú sa pre túto skúšku 4 najsilnejšie rezonančné frekvencie. Ak pri skúške nastane zmena rezonančnej frekvencie, zaznamená sa čas výskytu a frekvencia sa hneď upraví, aby sa udržala podmienka najvyššej rezonancie. Konečná rezonančná frekvencia sa zaznamená. Celkové trvanie skúšky prahu sa zahrnie do požadovaného trvania skúšky kmitaním podľa odseku 10.5.4.3.

10.5.4.3. Skúška sínusovým kmitaním

Skúšaný predmet sa rozkmitá (rozvibruje) sínusovo na tri hodiny pozdĺž každej zo svojich 3 ortogonálnych osí na základe:

úrovne zrýchlenia 1,5 g (14,7 m/sek2),

rozsahu frekvencie 5 až 200 Hz,

trvania priebehu 12 minút.

Frekvencia spôsobujúca vibrácie logaritmicky prebehne špecifikovaným rozsahom.

Špecifikované trvanie je trvanie vzostupného plus zostupného priebehu.

10.5.5. Postup B

10.5.5.1. Skúška sa vykoná na sínusovo vibrujúcej stolici pri stálom zrýchlení 1,5 g a pri frekvenciách od 5 do 200 Hz. Skúška trvá 5 hodín v prípade každej z osí uvedených v odseku 10.5.4. Frekvenčné pásmo 5 až 200 Hz musí byť pokryté v obidvoch smeroch počas 15 min.

10.5.5.2. V prípade, že sa skúška nevykonáva s konštantným zrýchlením, sa alternatívne frekvenčné pásmo 5 až 200 Hz rozdelí na 11 poloktávových pásiem, každé z nich s konštantnou amplitúdou, tak, aby sa teoretické zrýchlenie pohybovalo medzi 1 a 2 g (g = 9,8 m/sek2).

Amplitúdy vibrácií pre každé pásmo sú:

Amplitúda v mm (vrcholová hodnota)	Frekvencia v Hz (pre zrýchl. = 1 g)	Frekvencia v Hz (pre zrýchl. = 2 g)
10	5	7
5	7	10
2,50	10	14
1,25	14	20
0,60	20	29
0,30	29	41
0,15	41	57
0,08	57	79
0,04	79	111
0,02	111	157
0,01	157	222

Každé pásmo sa pokryje v obidvoch smeroch počas 2 minút, spolu 30 minút pre každé pásmo.

10.5.6. Špecifikácia

Po dokončení vibračnej skúšky jedným z uvedených vibračných skúšobných postupov nesmie zariadenie vykazovať mechanické poškodenie a považuje sa za vyhovujúce požiadavkám vibračnej skúšky len v prípade, že hodnoty jeho charakteristických parametrov:

spĺňajú stupeň plnenia v polohe zatvorenia,

spĺňajú rýchlosť plnenia prípustnú v polohe zatvorenia,

nepresahujú predpísané limity a neprevyšujú hodnoty pred postupom vibračnej skúšky o viac než 10 %.

11. Skúška kompatibility s LPG pre syntetické materiály

11.1. Syntetická časť v styku s tekutým LPG nesmie vykazovať nadmernú zmenu objemu ani stratu hmotnosti.

Odolnosť proti n-pentánu podľa normy ISO 1817 s týmito podmienkami:

a)	stredné: n-pentán;

b)	teplota: 23 °C (odchýlka podľa normy ISO 1817);

c)	čas ponorenia: 72 hodín.

11.2. Požiadavky:

maximálna zmena objemu 20 %.

Po skladovaní na vzduchu s teplotou 40 °C počas 48 hodín sa hmotnosť v porovnaní s pôvodnou hodnotou nesmie zmenšiť o viac ako 5 %.

12. Odolnosť proti korózii

12.1. Kovový komponent obsahujúci LPG musí vyhovieť skúškam netesnosti uvedeným v bodoch 4, 5, 6 a 7 po vystavení 144-hodinovej skúške soľným postrekom podľa normy ISO 9227 so všetkými vstupmi uzatvorenými.

Alebo nepovinná skúška:

12.1.1. Kovový komponent obsahujúci LPG musí vyhovieť skúškam netesnosti uvedeným v bodoch 4, 5, 6 a 7 po skúške soľným postrekom podľa normy IEC 68-2-52 Kb: Salt Spray Fog Test.

Postup skúšky:

Pred skúškou musí byť komponent očistený podľa pokynov výrobcu. Všetky napojenia musia byť uzavreté. Komponent nesmie byť počas skúšky v prevádzke.

Následne musí byť komponent 2 hodiny vystavený postreku soľným roztokom obsahujúcim 5 % NaCl (hmotnostné percento) s nečistotami pod 0,3 % a 95 % destilovanej alebo demineralizovanej vody pri teplote 20 °C. Po postreku je komponent uskladnený pri teplote 40 °C a 90 –95-percentnej relatívnej vlhkosti počas 168 hodín. Tento postup sa musí opakovať 4-krát.

Po skúške sa musí komponent očistiť a sušiť 1 hodinu pri teplote 55 °C. Potom sa komponent kondiciuje podľa referenčných podmienok počas 4 hodín predtým, ako sa podrobí ďalším skúškam.

12.2. Medený alebo mosadzný komponent obsahujúci LPG musí vyhovieť skúškam netesnosti uvedeným v bodoch 4, 5, 6 a 7 po 24 hodinovom ponorení do čpavku podľa normy ISO 6957 so všetkými vstupmi uzatvorenými.

13. Odolnosť proti suchému teplu

Skúška musí byť vykonaná podľa ISO 188. Skúšobná vzorka musí byť vystavená pôsobeniu vzduchu pri teplote rovnajúcej sa maximálnej prevádzkovej teplote počas 168 hodín.

Povolená zmena pevnosti v ťahu nesmie prekročiť + 25 %.

Povolená zmena medzného predĺženia nesmie prekročiť tieto hodnoty:

maximálny nárast 10 %,

maximálny pokles: 30 %.

14. Ozónové starnutie

14.1. Skúška sa musí vykonať podľa ISO 1431/1.

Skúšobný kus, ktorý sa musí natiahnuť na predĺženie o 20 %, sa počas 72 hodín vystaví vzduchu pri teplote 40 °C s koncentráciou ozónu 50 dielov na sto miliónov.

14.2. Žiadne trhliny skúšobnej vzorky nie sú povolené.

15. Tečenie

Nekovová časť obsahujúca tekutý LPG musí vyhovieť skúškam netesnosti uvedeným v odsekoch 5, 6 a 7 po vystavení hydraulickému tlaku, ktorý sa rovná 2,25 násobku maximálneho prevádzkového tlaku pri teplote 120 °C počas minimálne 96 hodín. Ako skúšobné médium môže byť použitá voda alebo akákoľvek iná vhodná hydraulická kvapalina.

16. Skúška teplotným cyklom

Nekovová časť obsahujúca tekutý LPG musí vyhovieť skúškam netesnosti uvedeným v odsekoch 5, 6 a 7 po podrobení teplotnému cyklu v trvaní 96 hodín z minimálnej prevádzkovej teploty na maximálnu prevádzkovú teplotu s dĺžkou cyklu 120 minút pri maximálnom prevádzkovom tlaku.

17. Kompatibilita nekovových častí s kvapalinami na výmenu tepla

17.1. Skúšobné vzorky sa ponoria do média na výmenu tepla na 168 hodín pri teplote 90 °C. Potom sa 48 hodín sušia pri teplote 40 °C. Médium na výmenu tepla používané pri skúške sa skladá z vody/etylénglykolu v pomere 50 %/50 %.

17.2. Skúška sa považuje za uspokojivú, ak je zmena objemu menšia ako 20 %, zmena hmotnosti menšia ako 5 %, zmena pevnosti v ťahu menšia ako – 25 % a zmena predĺženia pri pretrhnutí v rozsahu – 30 až + 10 %.

PRÍLOHA 16

USTANOVENIA TÝKAJÚCE SA IDENTIFIKAČNEJ ZNAČKY LPG PRE VOZIDLÁ KATEGÓRIE M2 A M3.

LPG

Znak pozostáva z nálepky, ktorá musí byť odolná proti poveternostným podmienkam.

Farba a rozmery nálepky musia spĺňať tieto požiadavky:

Farby:

Pozadie	:	zelená
Okraj	:	biela alebo reflexná biela
Písmená	:	biela alebo reflexná biela

Rozmery

Šírka okraja	:	4 – 6 mm
Výška písma	:	≥ 25 mm
Hrúbka písma	:	≥ 4 mm
Šírka nálepky	:	110 – 150 mm
Výška nálepky	:	80 – 110 mm

Nápis „LPG“ musí byť umiestnený v strede nálepky.

PRÍLOHA 17

USTANOVENIA O IDENTIFIKAČNEJ ZNAČKE PRE PREVÁDZKOVÚ SPOJKU

LEN NA PREVÁDZKOVÉ ÚČELY

Znak pozostáva z nálepky, ktorá musí byť odolná proti poveternostným podmienkam.

Farba a rozmery nálepky musia spĺňať tieto požiadavky:

Farby:

Pozadie	:	červená
Písmená	:	biela alebo reflexná biela

Rozmery

Výška písma	:	≥ 5 mm
Hrúbka písma	:	≥ 1 mm
Šírka nálepky	:	70 – 90 mm
Výška nálepky	:	20 – 30 mm

Text „LEN NA PREVÁDZKOVÉ ÚČELY“ musí byť umiestnený v strede nálepky.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 285

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 59 20. októbra 2016

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI
	*	Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 67 – Jednotné ustanovenia o I. typovom schvaľovaní špecifického zariadenia vozidiel kategórie M a N, ktoré používajú vo svojom pohonnom systéme skvapalnené ropné plyny; II. typovom schvaľovaní vozidiel kategórie M a N vybavených špecifickým zariadením na používanie skvapalnených ropných plynov v ich pohonnom systéme z hľadiska inštalácie takéhoto zariadenia [2016/1829]	1