19.10.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 282/4

PREKLAD

PARÍŽSKA DOHODA

STRANY TEJTO DOHODY

SÚ stranami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ďalej „dohovoru“,

PODĽA Durbanskej platformy pre posilnenú činnosť založenej rozhodnutím 1/CP. 17 konferencie strán dohovoru na jej 17. zasadnutí,

SLEDUJÚ cieľ dohovoru a vedené jeho zásadami vrátane zásady rovnosti a spoločných, ale rozdielnych zodpovedností a príslušných schopností, na základe odlišných okolností v jednotlivých krajinách,

UZNÁVAJÚ potrebu účinnej a progresívnej odozvy na naliehavú hrozbu zmeny klímy na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov,

TIEŽ UZNÁVAJÚ špecifické potreby a osobitné okolnosti rozvojových zmluvných strán – najmä tých, ktoré sú zvlášť zraniteľné nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy, ako je to uvedené v dohovore,

PLNE POČÍTAJÚ so špecifickými potrebami a osobitným postavením najmenej rozvinutých krajín, čo sa týka financovania a transferu technológií,

UZNÁVAJÚ, že strany môžu byť postihnuté nielen zmenou klímy, ale aj vplyvmi opatrení, ktoré sú prijímané ako odozva na zmenu klímy,

ZDÔRAZŇUJÚ prirodzený vzťah, ktorý majú riešenia zmeny klímy, odozvy na ňu a jej vplyvy s rovnocenným prístupom k udržateľnému rozvoju a odstraňovaniu chudoby,

UZNÁVAJÚ základnú prioritu ochrany potravinovej bezpečnosti a ukončenia hladu a osobitnú citlivosť systémov produkcie potravín na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy,

BERÚ DO ÚVAHY imperatívy spravodlivého prechodu pracovnej sily, zabezpečenia dôstojnej práce a vytvorenia kvalitných pracovných miest v zmysle priorít rozvoja, ktoré si krajiny individuálne stanovia,

UZNÁVAJÚ, že zmena klímy je spoločnou záležitosťou celého ľudstva a že strany by mali pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy rešpektovať, podporovať a brať do úvahy svoje záväzky v oblasti ľudských práv, práva na zdravie, práv pôvodného obyvateľstva, miestnych spoločenstiev, migrantov, detí, osôb so zdravotným postihnutím a ľudí v zraniteľných situáciách a práva na rozvoj, ako aj rovnosti pohlaví, posilnenia postavenia žien a medzigeneračnej spravodlivosti,

UZNÁVAJÚ dôležitosť zachovania a zvýšenia, podľa potreby, počtu záchytov a rezervoárov skleníkových plynov uvádzaných v dohovore,

BERÚ NA VEDOMIE dôležitosť zabezpečenia integrity všetkých ekosystémov vrátane oceánov a ochrany biodiverzity, ktorú niektoré kultúry považujú za matku Zem, a berú na vedomie dôležitosť, ktorú niektorí prikladajú konceptu „klimatickej spravodlivosti“ pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy,

POTVRDZUJÚ dôležitosť vzdelávania, školenia, povedomia verejnosti, účasti verejnosti, prístupu verejnosti k informáciám a spolupráce na všetkých úrovniach v otázkach, ktorým sa venuje táto dohoda,

UZNÁVAJÚ dôležitosť zapojenia do riešenia zmeny klímy všetkých vládnych úrovní a rôznych činiteľov v súlade s príslušnou národnou legislatívou jednotlivých strán,

TIEŽ UZNÁVAJÚ, že udržateľný životný štýl a udržateľné vzory spotreby a výroby, pri ktorých sa ujímajú vedenia vyspelé zmluvné strany, zohrávajú dôležitú úlohu v riešení zmeny klímy,

DOHODLI SA TAKTO:

Článok 1

Na účely tejto dohody sa uplatňujú definície uvedené v článku 1 dohovoru. Okrem toho:

a)	„Dohovor“ znamená Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, prijatý v New Yorku 9. mája 1992.

b)	„Konferencia strán“ znamená konferenciu strán dohovoru.

c)	„Strana“ znamená zmluvnú stranu tejto dohody.

Článok 2

1. Zámerom tejto dohody, ktorá umocňuje vykonávanie dohovoru vrátane jeho cieľa, je posilniť celosvetovú odozvu na hrozbu zmeny klímy, v kontexte trvalého rozvoja a snahy o odstránenie chudoby, vrátane nasledujúcich nástrojov:

a)	udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia, čo by významne znížilo riziká a dôsledky zmeny klímy;

b)	zvýšiť schopnosť prispôsobiť sa nepriaznivým vplyvom zmeny klímy a podporovať odolnosť proti zmenám klímy a nízko emisný rozvoj, spôsobom, ktorý neohrozí produkciu potravín; a

c)	zosúladiť finančné toky s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy.

2. Táto dohoda sa implementuje tak, aby sa dodržala spravodlivosť a princíp spoločnej ale rozdielnej zodpovednosti a príslušných schopností, na základe odlišných okolností v jednotlivých krajinách.

Článok 3

Ako národne definované príspevky k celosvetovej odozve na zmenu klímy všetky strany realizujú a oznámia ambiciózne úsilie definované v článkoch 4, 7, 9, 10, 11 a 13, s cieľom dosiahnuť účel tejto dohody stanovený v článku 2. Úsilie všetkých strán bude časovo odstupňované, pričom bude uznávať potrebu podpory rozvojových zmluvných strán pri účinnom vykonávaní tejto dohody.

Článok 4

1. Aby sa dosiahol dlhodobý teplotný cieľ stanovený v článku 2, strany sa usilujú čo najskôr dosiahnuť celosvetovo vrchol emisií skleníkových plynov uznávajúc, že dosiahnuť vrchol bude trvať dlhšie rozvojovým zmluvným stranám, a následne ich rýchlo znížiť v súlade s najlepšími dostupnými vedeckými poznatkami, aby sa v druhej polovici tohto storočia dosiahla rovnováha medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovaním pomocou záchytov, na základe spravodlivosti a v kontexte udržateľného rozvoja a snahy o odstránenie chudoby.

2. Každá strana vypracuje, predloží a zachová všetky svoje nasledujúce národne definované príspevky, ktoré zamýšľa dosiahnuť. Strany prijmú domáce opatrenia na zmiernenie zmeny klímy, aby dosiahli ciele takýchto príspevkov.

3. Každý nasledujúci národne definovaný príspevok strany bude predstavovať pokrok oproti aktuálnemu príspevku strany a odrážať jej najvyššiu možnú ambíciu, pri zohľadnení jej spoločných, ale rozdielnych zodpovedností a príslušných schopností, berúc do úvahy rozdielne okolnosti v jednotlivých krajinách.

4. Vyspelé zmluvné strany by si mali naďalej udržať vedúcu pozíciu tým, že sa zaviažu k absolútnym cieľom znižovania emisií v celej ekonomike. Rozvojové zmluvné strany by mali ďalej posilňovať svoje úsilie o zmiernenie zmeny klímy a budú podporované v tom, aby sa časom posunuli k cieľom znižovania alebo obmedzovania emisií v celej ekonomike s ohľadom na rozdielne okolnosti v jednotlivých krajinách.

5. Rozvojovým zmluvným stranám sa poskytne podpora pri vykonávaní tohto článku v zmysle článkov 9, 10 a 11, s uznaním, že zvýšená podpora rozvojovým zmluvným stranám im umožní prijať ambicióznejšie opatrenia.

6. Najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty môžu vypracovať a predložiť stratégie, plány a opatrenia pre nízkoemisný rozvoj pri zohľadnení vlastných osobitných okolností.

7. Spoločné prínosy pre zmierňovanie zmeny klímy vyplývajúce z adaptačných opatrení strán a/alebo ich plánov na ekonomickú diverzifikáciu môžu prispieť k výsledkom zmiernenia podľa tohto článku.

8. Pri predkladaní svojich národne definovaných príspevkov poskytnú všetky strany informácie potrebné pre prehľadnosť, transparentnosť a porozumenie v zmysle rozhodnutia 1/CP.21 a všetkých relevantných rozhodnutí konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody.

9. Každá strana oznámi svoj národne definovaný príspevok každých päť rokov v zmysle rozhodnutia 1/CP.21 a všetkých relevantných rozhodnutí konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody a zohľadní výsledky globálneho hodnotenia podľa článku 14.

10. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody na prvom zasadaní zváži spoločné časové rámce pre národne definované príspevky.

11. Každá strana môže kedykoľvek upraviť svoj aktuálny národne definovaný príspevok s cieľom zvýšiť jeho ambicióznosť v zmysle usmernení prijatých konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody.

12. Národne definované príspevky predkladané stranami sa zapíšu vo verejnom registri spravovanom sekretariátom.

13. Strany zodpovedajú za svoje národne definované príspevky. Pri započítavaní antropogénnych emisií a ich odstraňovaní zodpovedajúcom ich národne definovaným príspevkom strany presadzujú environmentálnu integritu, transparentnosť, presnosť, úplnosť, porovnateľnosť a konzistentnosť, a zaistia, že sa zabráni dvojitému započítaniu v zmysle usmernení prijatých konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody.

14. V kontexte národne definovaných príspevkov by strany mali pri identifikácii a realizovaní opatrení na zmiernenie zmeny klímy v oblasti antropogénnych emisií a ich odstraňovania podľa potreby brať do úvahy existujúce metódy a usmernenia v rámci dohovoru v súlade s ustanoveniami odseku 13 tohto článku.

15. Pri vykonávaní tejto dohody strany zohľadnia záujmy strán, ktorých ekonomika je najviac zasiahnutá vplyvmi opatrení reakcie na zmenu klímy – najmä rozvojových zmluvných strán.

16. Strany vrátane regionálnych ekonomických integračných organizácií a ich členských štátov, ktoré sa dohodli na spoločnom postupe podľa odseku 2 tohto článku, pri predkladaní svojich národne definovaných príspevkov oznámia sekretariátu podmienky takejto dohody vrátane úrovne emisií pridelenej každej strane na dané časové obdobie. Sekretariát potom o podmienkach takej dohody informuje strany a signatárov dohovoru.

17. Každá strana takejto dohody zodpovedá za vlastnú úroveň emisií stanovenú v dohode podľa odseku 16 vyššie v súlade s odsekmi 13 a 14 tohto článku a s článkami 13 a 15.

18. Ak strany postupujúce spoločne takto konajú v rámci regionálnej ekonomickej integračnej organizácie, ktorá samotná je stranou tejto dohody, a spoločne s ňou, každý členský štát tejto regionálnej ekonomickej integračnej organizácie jednotlivo a spoločne s ňou zodpovedá za úroveň emisií stanovenú v dohode predloženej v súlade s odsekom 16 tohto článku, v súlade s odsekmi 13 a 14 tohto článku a s článkami 13 a 15.

19. Všetky strany by sa mali snažiť formulovať a predložiť dlhodobé stratégie nízkoemisného rozvoja, dbajúc na článok 2, pri zohľadnení svojich spoločných ale rozdielnych zodpovedností a príslušných schopností, s ohľadom na rozdielne okolnosti v jednotlivých krajinách.

Článok 5

1. Strany by mali podľa potreby prijať opatrenia na zachovanie a zvýšenie počtu záchytov a rezervoárov skleníkových plynov podľa článku 4 ods. 1 písm. d) dohovoru vrátane lesov.

2. Stranám sa odporúča, aby prijímali riešenia (vrátane platieb na základe výsledkov) na realizáciu a podporu existujúceho rámca stanoveného v súvisiacich usmerneniach a rozhodnutiach už odsúhlasených v rámci dohovoru pre: strategické prístupy a pozitívne stimuly zamerané na zníženie emisií zapríčinených odlesňovaním a degradáciou lesov, úlohu ochrany lesov, udržateľného lesného hospodárstva a zvyšovania zásob uhlíka v lesoch v rozvojových krajinách; a pre alternatívne strategické prístupy, napríklad spoločné zmierňujúce a adaptačné prístupy pre celistvé a udržateľné lesné hospodárstvo, s opakovaným zdôraznením významu vhodnej stimulácie súvisiacich vedľajších prínosov znižovania emisií.

Článok 6

1. Strany uznávajú, že niektoré strany si vyberú pri realizácii svojich národne definovaných príspevkov dobrovoľnú spoluprácu, aby umožnili ambicióznejšie aktivity zamerané na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu a aby podporili udržateľný rozvoj a environmentálnu integritu.

2. Ak sa strany dobrovoľne zapoja do spolupráce s využitím medzinárodne prenášaných výsledkov zmierňovania do národne definovaných príspevkov, zaväzujú sa podporovať udržateľný rozvoj, zabezpečiť environmentálnu integritu a transparentnosť vrátane riadenia a používať spoľahlivé započítavanie, aby okrem iného predišli dvojitému započítaniu, v súlade s usmerneniami prijatými konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody.

3. Používanie medzinárodne prenášaných výsledkov zmierňovania zmeny klímy na dosiahnutie národne definovaných príspevkov na základe tejto dohody musí byť dobrovoľné a schválené zúčastnenými stranami.

4. Týmto sa stanovuje mechanizmus na prispievanie k znižovaniu emisií skleníkových plynov a podporu udržateľného rozvoja, za ktorý je zodpovedná a ktorý vedie konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody a ktorý môžu strany využívať dobrovoľne. Kontroluje ho orgán určený konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody, a jeho cieľom je:

a)	podporovať znižovanie emisií skleníkových plynov za súčasnej podpory udržateľného rozvoja;

b)	stimulovať a napomáhať účasť verejných a súkromných subjektov oprávnených stranou na znižovaní emisií skleníkových plynov;

c)	prispievať k znižovaniu úrovní emisií v hostiteľskej zmluvnej strane, ktorá bude mať prínos zo zmierňovacích opatrení znižujúcich emisie, ktoré môže využiť aj ďalšia strana na splnenie svojho národne definovaného príspevku; a

d)	dosiahnuť celkové znižovanie celosvetových emisií.

5. Zníženie emisií vďaka mechanizmu podľa odseku 4 tohto článku sa nesmie použiť na preukázanie dosiahnutia národne definovaného príspevku hostiteľskej zmluvnej strany, ak už ho na preukázanie dosiahnutia svojho národne definovaného príspevku použila iná strana.

6. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody musí zabezpečiť, aby sa podiel z výnosov z činností v rámci mechanizmu uvádzaného v odseku 4 tohto článku použil na pokrytie administratívnych nákladov, ako aj na pomoc rozvojovým zmluvným stranám, ktoré sú zvlášť zraniteľné nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy, aby sa pokryli ich náklady na adaptáciu.

7. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody na svojom prvom zasadaní prijme pravidlá, metódy a postupy pre mechanizmus uvedený v odseku 4 tohto článku.

8. Strany uznávajú dôležitosť dostupnosti integrovaných, holistických a vyvážených netrhových prístupov stranám, aby im pomohli pri koordinovanej a účinnej realizácii ich národne definovaných príspevkov v kontexte udržateľného rozvoja a odstraňovania chudoby, okrem iného podľa potreby vrátane zmierňovania, adaptácie, financovania, transferu technológií a budovania kapacít. Tieto prístupy majú za cieľ:

a)	podporovať ambíciu zmierňovania a adaptácie;

b)	rozširovať účasť verejného a súkromného sektora na realizácii národne definovaných príspevkov a

c)	umožňovať príležitosti na koordináciu jednotlivých nástrojov a príslušných inštitucionálnych štruktúr.

9. Týmto sa definuje rámec pre netrhové prístupy k udržateľnému rozvoju na podporu netrhových prístupov uvádzaných v odseku 8 tohto článku.

Článok 7

1. Strany týmto stanovujú celosvetový cieľ v oblasti adaptácie, ktorým je zvyšovanie adaptívnej kapacity, posilnenie odolnosti a zníženie zraniteľnosti na zmenu klímy s cieľom prispieť k udržateľnému rozvoju a zabezpečiť adekvátnu adaptačnú odozvu v kontexte teplotného cieľa uvádzaného v článku 2.

2. Strany uznávajú, že adaptácia je celosvetovou výzvou, ktorej čelia všetci v miestnom, regionálnom, národnom, nadnárodnom a medzinárodnom meradle, a ktorá je kľúčovou zložkou a prispieva k dlhodobej globálnej odozve na zmenu klímy na ochranu ľudí, živobytia a ekosystémov, pričom sa berú do úvahy naliehavé a okamžité potreby rozvojových zmluvných strán, ktoré sú zvlášť zraniteľné nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy.

3. Adaptačné úsilie rozvojových zmluvných strán sa uzná v zmysle metód, ktoré prijme konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody na svojom prvom zasadaní.

4. Strany uznávajú, že súčasná potreba adaptácie je významná, a že vyššie úrovne zmiernenia zmeny klímy môžu znížiť potrebu ďalšieho adaptačného úsilia, a že vyššie potreby adaptácie môžu zahŕňať vyššie náklady na adaptáciu.

5. Strany uznávajú, že opatrenia na adaptáciu by mali byť prijaté na základe plne transparentného prístupu so zohľadnením rodovej rovnosti, s rozpracovaním v rámci jednotlivých krajín a za účasti všetkých, s ohľadom na zraniteľné skupiny, spoločenstvá a ekosystémy, a mali by byť založené a riadené podľa najlepších dostupných vedeckých poznatkov a podľa potreby aj tradičných vedomostí, vedomostí pôvodného obyvateľstva a miestnych znalostných systémov, s cieľom integrovať adaptáciu do príslušných spoločensko-ekonomických a environmentálnych stratégií a opatrení tam, kde je to vhodné.

6. Strany uznávajú dôležitosť podpory úsilia o adaptáciu a medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti, ako aj význam zohľadnenia potrieb rozvojových zmluvných strán – najmä tých, ktoré sú zvlášť zraniteľné nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy.

7. Strany by mali posilniť svoju spoluprácu pri rozširovaní adaptačných opatrení, pričom sa bude brať do úvahy Adaptačný rámec z Cancúnu, a to aj vzhľadom na:

a)	zdieľanie informácií, osvedčených postupov, skúseností a získaných poznatkov, podľa potreby vrátane vedy, plánovania, stratégií a realizácie vo vzťahu k opatreniam pre adaptáciu;

b)	posilňovanie inštitucionálnych štruktúr vrátane tých podľa dohovoru, ktoré slúžia tejto dohode, na podporu syntézy príslušných informácií a poznatkov a poskytnutia technickej podpory a usmernenia stranám;

c)	posilňovanie vedeckých poznatkov o klíme vrátane výskumu, systematického pozorovania klimatického systému a systémov včasného varovania spôsobom, ktorý informuje klimatické služby a podporuje rozhodovanie;

d)	pomoc rozvojovým zmluvným stranám pri určovaní efektívnych postupov adaptácie, potrieb adaptácie, priorít, poskytovanej a prijímanej podpory pre opatrenia a snahy adaptácie a výziev a nedostatkov, spôsobom, ktorý podporí dobré postupy; a

e)	zlepšovanie efektívnosti a trvácnosti opatrení adaptácie.

8. Špecializovaným organizáciám a agentúram OSN sa odporúča, aby podporili úsilie strán pri realizácii opatrení uvádzaných v odseku 7 tohto článku, pričom sa budú brať do úvahy ustanovenia odseku 5 tohto článku.

9. Každá strana sa podľa potreby zapojí do procesov plánovania adaptácie a realizácie opatrení vrátane vypracovania alebo rozšírenia príslušných plánov, stratégií a/alebo príspevkov, čo môže zahŕňať:

a)	realizáciu opatrení, úloh a/alebo adaptačného úsilia;

b)	proces formulovania a realizácie národných plánov adaptácie;

c)	posúdenie vplyvov zmeny klímy a citlivosti na zmenu klímy, s cieľom formulovať na národnej úrovni opatrenia so stanovenou prioritou, pričom sa budú brať do úvahy zraniteľné osoby, miesta a ekosystémy;

d)	monitorovanie a hodnotenie plánov, stratégií, programov a opatrení adaptácie a poučenie z nich a

e)	budovanie odolnosti spoločensko-ekonomických a ekologických systémov, a to aj ekonomickou diverzifikáciou a udržateľným riadením prírodných zdrojov.

10. Každá strana by mala podľa potreby predložiť a periodicky aktualizovať správu o adaptácii, ktorá môže zahŕňať priority, realizáciu a potreby podpory, plány a opatrenia, bez vytvárania ďalšieho dodatočného zaťaženia pre rozvojové zmluvné strany.

11. Správa o adaptácii uvedená v odseku 10 tohto článku sa podľa potreby predloží a periodicky aktualizuje ako zložka ďalších správ alebo dokumentov alebo spoločne s nimi, vrátane národného adaptačného plánu a národne definovaného príspevku podľa článku 4 ods. 2, a/alebo národnej správy.

12. Správa o adaptácii uvedená v odseku 10 tohto článku sa zapíše do verejného registra spravovaného sekretariátom.

13. Rozvojovým zmluvným stranám sa poskytne nepretržitá a zvýšená medzinárodná podpora pri realizácii odsekov 7, 9, 10 a 11 tohto článku, podľa ustanovení článkov 9, 10 a 11.

14. Globálne hodnotenie podľa článku 14 okrem iného:

a)	uzná adaptačné úsilie rozvojových zmluvných strán;

b)	rozšíri realizáciu adaptačných opatrení zohľadnením správy o adaptácii uvedenej v odseku 10 tohto článku;

c)	preskúma adekvátnosť a účinnosť adaptácie a podpory poskytovanej na účely adaptácie a

d)	preskúma celkový pokrok dosiahnutý pri plnení celosvetového cieľa v oblasti adaptácie uvedeného v odseku 1 tohto článku.

Článok 8

1. Strany uznávajú dôležitosť odvrátenia, minimalizovania a riešenia strát a škôd spojených s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy vrátane extrémnych poveternostných udalostí a pozvoľna nastupujúcich udalostí, a úlohu udržateľného rozvoja pri znižovaní rizika strát a škôd.

2. Varšavský medzinárodný mechanizmus pre straty a škody spôsobené dôsledkami zmeny klímy podlieha právomoci a usmerneniam konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody a môže byť rozšírený a posilnený podľa určenia konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody.

3. Strany by mali rozšíriť porozumenie, opatrenia a podporu v oblasti strát a škôd spojených s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy, podľa potreby aj prostredníctvom Varšavského medzinárodného mechanizmu, na základe spolupráce a pomoci.

4. Oblasti spolupráce a pomoci na rozšírenie porozumenia, opatrení a podpory môžu zahŕňať:

a)	systémy včasného varovania;

b)	havarijnú pripravenosť;

c)	pozvoľna nastupujúce udalosti;

d)	udalosti, ktoré môžu zahŕňať nevratné a trvalé straty a škody;

e)	komplexné posúdenie a riadenie rizika;

f)	nástroje na poistenie rizík, združovanie klimatických rizík a ďalšie poisťovacie riešenia;

g)	neekonomické straty a

h)	odolnosť spoločenstiev, živobytia a ekosystémov.

5. Varšavský medzinárodný mechanizmus spolupracuje s existujúcimi orgánmi a odbornými skupinami v rámci dohody, ako aj s relevantnými organizáciami a odbornými orgánmi mimo dohody.

Článok 9

1. Vyspelé zmluvné strany poskytnú finančné zdroje na pomoc rozvojovým zmluvným stranám na zmiernenie zmeny klímy aj adaptáciu pri pokračovaní ich existujúcich záväzkov podľa dohovoru.

2. Ostatné strany sú podporované v tom, aby poskytovali alebo pokračovali v poskytovaní takejto podpory dobrovoľne.

3. Ako súčasť globálneho úsilia by vyspelé zmluvné strany mali ďalej zastávať vedúcu úlohu pri mobilizácii finančných prostriedkov pre oblasť klímy z rôznorodých zdrojov, nástrojov a kanálov, pričom budú brať na vedomie významnú úlohu verejných financií, prostredníctvom rôznych aktivít vrátane podporovania stratégií riadených jednotlivými krajinami a s uvážením potrieb a priorít rozvojových zmluvných strán. Takáto mobilizácia finančných prostriedkov pre oblasť klímy by mala predstavovať pokrok oproti predchádzajúcemu úsiliu.

4. Ustanovenie o zvýšených finančných zdrojoch by malo byť zamerané na dosiahnutie rovnováhy medzi adaptáciou a zmiernením zmeny klímy, pričom sa budú brať do úvahy stratégie vypracované jednotlivými krajinami a priority a potreby rozvojových zmluvných strán – najmä tých, ktoré sú zvlášť zraniteľné nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy a majú významne obmedzené kapacity, napríklad najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, s uvážením potreby verejných a grantových zdrojov pre adaptáciu.

5. Vyspelé zmluvné strany každé dva roky predložia indikatívne kvantitatívne a kvalitatívne informácie súvisiace s odsekmi 1 a 3 tohto článku, v závislosti od ich uplatniteľnosti, vrátane dostupných predpokladaných úrovní verejných finančných zdrojov, ktoré sa majú poskytnúť rozvojovým zmluvným stranám. Ostatné strany poskytujúce zdroje sú podporované v tom, aby takéto informácie predkladali dobrovoľne raz za dva roky.

6. Globálne hodnotenie podľa článku 14 zohľadní relevantné informácie poskytnuté vyspelými zmluvnými stranami a/alebo orgánmi dohody o úsilí financovania v oblasti zmeny klímy.

7. Vyspelé zmluvné strany poskytnú transparentné a konzistentné informácie o podpore pre rozvojové zmluvné strany, ktorá bola poskytnutá a mobilizovaná prostredníctvom verejných intervencií, raz za dva roky v zmysle metód, postupov a usmernení, ktoré prijme konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody na svojom prvom zasadaní, ako je uvedené v článku 13 ods. 13. Ostatné strany sú podporované v tom, aby tak učinili.

8. Finančný mechanizmus dohovoru vrátane jeho pracovných subjektov slúži ako finančný mechanizmus tejto dohody.

9. Inštitúcie slúžiace tejto dohode vrátane pracovných subjektov finančného mechanizmu dohovoru majú za cieľ zabezpečiť účinný prístup k finančným zdrojom prostredníctvom zjednodušených schvaľovacích postupov a podpory zvýšenej pripravenosti pre rozvojové zmluvné strany – najmä pre najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, v kontexte ich národných klimatických stratégií a plánov.

Článok 10

1. Strany zdieľajú dlhodobú víziu dôležitosti úplného využitia vývoja a transferu technológií na zlepšenie odolnosti proti zmene klímy a zníženie emisií skleníkových plynov.

2. Strany berú na vedomie význam technológií pre realizáciu zmierňovacích a adaptačných opatrení vyplývajúcich z tejto dohody a uznávajú existujúce nasadenie technológií a snahy o ich rozšírenie, a preto posilnia spoluprácu pri vývoji a transfere technológií.

3. Mechanizmus pre technológie stanovený v rámci dohovoru platí aj pre túto dohodu.

4. Týmto sa stanovuje technologický rámec na celkové usmernenie práce mechanizmu pre technológie pri podpore a presadzovaní rozširovania opatrení pre vývoj a transfer technológií, aby sa podporilo vykonávanie tejto dohody pri plnení dlhodobej vízie uvedenej v odseku 1 tohto článku.

5. Pre účinnú, dlhodobú globálnu odozvu na zmenu klímy a podporu hospodárskeho rastu a udržateľného rozvoja je rozhodujúce zrýchlenie, podpora a umožnenie inovácií. Takéto úsilie sa podľa potreby podporí aj mechanizmom pre technológie a prostriedkami z finančného mechanizmu dohovoru v záujme spolupráce na výskume a vývoji a uľahčenia prístupu rozvojových zmluvných strán k technológiám, najmä v počiatočných etapách technologického cyklu.

6. Na vykonávanie tohto článku sa poskytne rozvojovým zmluvným stranám podpora vrátane finančnej podpory, a to aj na posilnenie spolupráce pri vývoji a transfere technológií v rôznych etapách technologického cyklu, s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi podporou pre zmierňovanie a adaptáciu. Globálne hodnotenie podľa článku 14 zohľadní dostupné informácie o úsilí súvisiacom s podporou vývoja a transferu technológií pre rozvojové zmluvné strany.

Článok 11

1. Budovanie kapacít podľa tejto dohody by malo zvýšiť kapacitu a schopnosť rozvojových zmluvných strán, najmä krajín s najmenšou kapacitou, ako sú napríklad najmenej rozvinuté krajiny, a tých, ktoré sú zvlášť zraniteľné nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy, ako sú napríklad malé ostrovné rozvojové štáty, aby prijali účinné opatrenia v oblasti zmeny klímy, okrem iného vrátane realizácie opatrení na adaptáciu a zmiernenie, a malo by uľahčiť vývoj, rozšírenie a nasadenie technológií, prístup k finančným prostriedkom pre oblasť klímy, príslušné aspekty vzdelávania, školenia a informovania verejnosti a transparentné, včasné a presné predkladanie informácií.

2. Budovanie kapacít by mali realizovať jednotlivé krajiny na základe národných potrieb a ako odozva na ne, a malo by podporovať zodpovednosť jednotlivých strán za výsledky, najmä u rozvojových zmluvných strán, a to aj na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Budovanie kapacít by malo byť založené na získaných poznatkoch vrátane poučenia z budovania kapacít v rámci dohovoru a malo by byť účinným, iteratívnym, participatívnym, prierezovým procesom, ktorý zohľadňuje rodovú rovnosť.

3. Všetky strany by mali spolupracovať tak, aby zvýšili kapacitu rozvojových zmluvných strán vykonávať túto dohodu. Vyspelé zmluvné strany by mali zvýšiť podporu pre opatrenia na budovanie kapacít v rozvojových zmluvných stranách.

4. Všetky strany, ktoré zvyšujú kapacitu rozvojových zmluvných strán vykonávať túto dohodu, a to aj regionálnymi, bilaterálnymi a multilaterálnymi prístupmi, pravidelne oznamujú tieto aktivity alebo opatrenia týkajúce sa budovania kapacít. Rozvojové zmluvné strany by mali pravidelne oznamovať dosiahnutý pokrok pri realizovaní plánov, stratégií, aktivít alebo opatrení budovania kapacity na vykonávanie tejto dohody.

5. Činnosti budovania kapacít sa posilnia vhodnými inštitucionálnymi štruktúrami na podporu realizácie tejto dohody vrátane príslušných inštitucionálnych štruktúr zriadených v rámci dohovoru, ktoré slúžia tejto dohode. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody na svojom prvom zasadaní zváži a prijme rozhodnutie o počiatočných inštitucionálnych štruktúrach pre budovanie kapacít.

Článok 12

Strany pri prijímaní opatrení primerane spolupracujú tak, aby zvyšovali rozsah vzdelávania, školenia, informovania verejnosti, účasti verejnosti a prístupu verejnosti k informáciám v oblasti zmeny klímy, pričom uznávajú význam týchto krokov pre podporu činností podľa tejto dohody.

Článok 13

1. Aby sa vybudovala vzájomná dôvera a istota a aby sa podporilo účinné vykonávanie, stanovuje sa týmto rámec zvýšenej transparentnosti pre akcie a podporu so zabudovanou flexibilitou, ktorá berie do úvahy rôzne kapacity strán a stavia na kolektívnych skúsenostiach.

2. Rámec transparentnosti zabezpečí flexibilitu pri vykonávaní ustanovení tohto článku pre tie rozvojové zmluvné strany, ktoré to potrebujú na základe ich kapacít. Modality, postupy a usmernenia uvedené v odseku 13 tohto článku takúto flexibilitu zohľadnia.

3. Rámec transparentnosti musí stavať na mechanizmoch transparentnosti podľa dohovoru a rozširovať ich, s uznaním osobitných okolností najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov, a musí sa realizovať nápomocne, neintruzívne a nerepresívne s rešpektovaním národnej suverenity a strany nesmie neprimerane zaťažovať.

4. Ustanovenia o transparentnosti v rámci dohovoru vrátane národných správ, dvojročných správ a ich aktualizácií, medzinárodného posudzovania a skúmania a medzinárodných konzultácií a analýz tvoria súčasť skúseností využívaných na vypracovanie metód, postupov a usmernení podľa odseku 13 tohto článku.

5. Účelom rámca transparentnosti činnosti je zabezpečiť jasné pochopenie činnosti zameranej na zmenu klímy na základe cieľa dohovoru, ako je stanovený v jeho článku 2, vrátane prehľadnosti a sledovania pokroku smerom k dosiahnutiu individuálnych národne definovaných príspevkov strán podľa článku 4 a adaptačnej činnosti strán podľa článku 7, vrátane osvedčených postupov, priorít, potrieb a nedostatkov, ktoré slúžia ako informačný vstup pre globálne hodnotenie podľa článku 14.

6. Účelom rámca transparentnosti podpory je zabezpečiť prehľadnosť podpory poskytovanej a prijímanej príslušnými jednotlivými stranami v kontexte činností zameraných na zmenu klímy podľa článkov 4, 7, 9, 10 a 11, a pokiaľ je to možné, zabezpečiť úplný prehľad súhrnnej poskytnutej finančnej podpory na účely globálneho hodnotenia podľa článku 14.

7. Každá strana pravidelne poskytuje nasledujúce informácie:

a)	národná inventarizačná správa o antropogénnych emisiách skleníkových plynov podľa zdrojov a ich odstraňovaní pomocou záchytov, vypracovaná s použitím osvedčených metodík prijatých Medzivládnym panelom o zmene klímy a dohodnutých konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody a

b)	informácie potrebné na sledovanie pokroku dosiahnutého pri realizácii a dosahovaní vlastného národne definovaného príspevku podľa článku 4.

8. Každá strana by tiež mala podľa potreby poskytovať informácie súvisiace s vplyvmi zmeny klímy a adaptáciou podľa článku 7.

9. Vyspelé zmluvné strany sa zaväzujú, a ostatné strany, ktoré poskytujú podporu, by mali poskytovať informácie o finančnej podpore, podpore transferom technológií a podpore budovaním kapacít poskytnutej rozvojovým zmluvným stranám podľa článku 9, 10 a 11.

10. Rozvojové zmluvné strany by mali poskytovať informácie o potrebnej a prijatej finančnej podpore, podpore transferom technológií a podpore budovaním kapacít podľa článkov 9, 10 a 11.

11. Informácie predkladané každou stranou podľa odsekov 7 a 9 tohto článku podliehajú odbornému technickému preskúmaniu v zmysle rozhodnutia 1/CP.21. Pre rozvojové zmluvné strany, ktoré to potrebujú na základe svojich kapacít, proces preskúmania zahŕňa pomoc pri určovaní potrieb budovania kapacít. Okrem toho sa každá strana zúčastní na podpornom multilaterálnom posúdení pokroku v úsilí podľa článku 9 a realizácie a dosahovania jej národne definovaného príspevku.

12. Odborné technické preskúmanie podľa tohto odseku pozostáva z posúdenia prípadnej poskytnutej podpory strany a jej realizácie a dosahovania vlastného národne definovaného príspevku. Preskúmanie tiež určí oblasti zlepšenia pre danú stranu a zahŕňa aj preskúmanie zhody informácií s metódami, postupmi a usmerneniami uvedenými v odseku 13 tohto článku, s uvážením flexibility poskytnutej strane podľa odseku 2 tohto článku. Preskúmanie venuje osobitnú pozornosť príslušným národným schopnostiam a okolnostiam rozvojových zmluvných strán.

13. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody na svojom prvom zasadaní nadviaže na skúsenosti z mechanizmov transparentnosti v rámci dohovoru a na základe ustanovení tohto článku prijme podľa potreby spoločné metódy, postupy a usmernenia pre transparentnosť činnosti a podpory.

14. Na vykonávanie tohto článku sa rozvojovým krajinám poskytne podpora.

15. Priebežne sa tiež musí podporovať budovanie kapacity rozvojových zmluvných strán v oblasti transparentnosti.

Článok 14

1. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody periodicky hodnotí vykonávanie tejto dohody na posúdenie kolektívneho pokroku smerom k dosiahnutiu účelu tejto dohody a jej dlhodobých cieľov (ďalej len „globálne hodnotenie“). Hodnotenie musí byť komplexné a nápomocné, s uvážením zmiernenia, adaptácie a prostriedkov realizácie a podpory, a založené na spravodlivosti a najlepších dostupných vedeckých poznatkoch.

2. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody vykoná prvé globálne hodnotenie v roku 2023 a potom každých päť rokov, ak konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody nerozhodne inak.

3. Výsledky globálneho hodnotenia poslúžia stranám pri aktualizácii a rozširovaní ich národne definovaných činností a podpory v zmysle príslušných ustanovení tejto dohody, ako aj pri rozširovaní medzinárodnej spolupráce v oblasti opatrení týkajúcich sa klímy.

Článok 15

1. Týmto sa zriaďuje mechanizmus na uľahčenie vykonávania tejto dohody a podporu súladu s jej ustanoveniami.

2. Mechanizmus uvedený v odseku 1 tohto článku pozostáva z výboru zloženého z odborníkov, ktorý je povahou nápomocný a funguje transparentne, nerepresívne a nie nepriateľsky. Výbor venuje osobitnú pozornosť príslušným národným schopnostiam a okolnostiam strán.

3. Výbor pôsobí v súlade s metódami a postupmi prijatými konferenciou strán slúžiacou ako stretnutie strán Parížskej dohody na jej prvom zasadaní a raz ročne podáva správu konferencii strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody.

Článok 16

1. Konferencia strán, najvyšší orgán dohovoru, slúži ako stretnutie strán tejto dohody.

2. Strany dohovoru, ktoré nie sú stranami tejto dohody, sa môžu zúčastniť na ktoromkoľvek zasadaní konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody ako pozorovatelia. Keď konferencia strán slúži ako stretnutie strán Parížskej dohody, rozhodnutia na základe tejto dohody prijímajú len strany tejto dohody.

3. Keď konferencia strán slúži ako stretnutie strán Parížskej dohody, ktorýkoľvek člen výboru konferencie strán zastupujúci stranu dohovoru, ale v tom čase nie stranu tejto dohody, sa nahradí ďalším členom, ktorého spomedzi seba zvolia strany tejto dohody.

4. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody pravidelne skúma vykonávanie tejto dohody a v rámci svojho mandátu prijíma rozhodnutia potrebné na podporu jej účinného vykonávania. Vykonáva funkcie jej pridelené touto dohodou a:

a)	zriaďuje také pomocné orgány, aké sa považujú za potrebné pre vykonávanie tejto dohody, a

b)	vykonáva prípadné ďalšie funkcie potrebné na vykonávanie tejto dohody.

5. Rokovací poriadok konferencie strán a finančné postupy uplatňované v rámci dohovoru sa použijú mutatis mutandis v rámci tejto dohody, okrem prípadu, keď sa rozhodne inak konsenzom konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody.

6. Prvé zasadanie konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody zvolá sekretariát spolu s prvým zasadaním konferencie strán, ktoré je naplánované po tom, čo táto dohoda nadobudne platnosť. Následné riadne zasadania konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody sa uskutočnia spoločne s riadnymi zasadaniami konferencie strán, pokiaľ konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody nerozhodne inak.

7. Mimoriadne zasadania konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody sa uskutočnia v takých ďalších termínoch, aké konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody môže považovať za potrebné, alebo na písomnú žiadosť ktorejkoľvek strany, pokiaľ túto žiadosť do šiestich mesiacov od dátumu, keď ju sekretariát predložil stranám, podporí aspoň jedna tretina strán.

8. Organizácia Spojených národov, jej špecializované agentúry a Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, ako aj všetky ich členské štáty alebo pozorovatelia, ktorí nie sú zmluvnými stranami dohovoru, môžu byť zastúpení na zasadnutí konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody ako pozorovatelia. Každý orgán alebo agentúra, či už národná alebo medzinárodná, vládna alebo mimovládna, ktorá je kompetentná v záležitostiach spadajúcich pod túto dohodu a ktorá informovala sekretariát o svojom želaní zúčastniť sa na zasadnutí konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody ako pozorovateľ, môže byť prizvaná, pokiaľ proti tomu nevznesie námietku aspoň jedna tretina prítomných strán. Prizvanie a účasť pozorovateľov podlieha rokovaciemu poriadku uvedenému v odseku 5 tohto článku.

Článok 17

1. Sekretariát zriadený článkom 8 dohovoru slúži ako sekretariát tejto dohody.

2. Článok 8 ods. 2 dohovoru o funkciách sekretariátu a článok 8 ods. 3 dohovoru o zabezpečení fungovania sekretariátu platia mutatis mutandis pre túto dohodu. Okrem toho sekretariát vykonáva funkcie, ktoré mu pridelí táto dohoda a konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody.

Článok 18

1. Podporný orgán pre vedecké a technické poradenstvo a Podporný orgán na plnenie dohovoru zriadené článkami 9 a 10 dohovoru slúžia ako Podporný orgán pre vedecké a technické poradenstvo a Podporný orgán na plnenie tejto dohody, v uvedenom poradí. Ustanovenia dohovoru týkajúce sa fungovania týchto dvoch orgánov platia mutatis mutandis pre túto dohodu. Zasadania Podporného orgánu pre vedecké a technické poradenstvo a Podporného orgánu na plnenie tejto dohody sa konajú spoločne so zasadaniami Podporného orgánu pre vedecké a technické poradenstvo, resp. Podporného orgánu na plnenie dohovoru.

2. Strany dohovoru, ktoré nie sú stranami tejto dohody, sa môžu zúčastniť ktoréhokoľvek zasadania podporných orgánov ako pozorovatelia. Keď podporné orgány slúžia ako podporné orgány tejto dohody, rozhodnutia v rámci tejto dohody prijímajú len strany tejto dohody.

3. Keď podporné orgány zriadené článkami 9 a 10 dohovoru vykonávajú svoje funkcie vo vzťahu k záležitostiam týkajúcim sa tejto dohody, ktorýkoľvek člen výboru týchto podporných orgánov zastupujúci stranu dohovoru, ale v tom čase nie stranu tejto dohody, sa nahradí ďalším členom, ktorého spomedzi seba zvolia strany tejto dohody.

Článok 19

1. Podporné orgány alebo iné inštitucionálne štruktúry zriadené dohovorom alebo v rámci dohovoru, iné než uvedené v tejto dohode, slúžia tejto dohode na základe rozhodnutia konferencie strán slúžiacej ako stretnutie strán Parížskej dohody. Funkcie, ktoré majú vykonávať takéto podporné orgány alebo štruktúry, určí konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody.

2. Konferencia strán slúžiaca ako stretnutie strán Parížskej dohody môže takýmto podporným orgánom a inštitucionálnym štruktúram poskytnúť ďalšie usmernenia.

Článok 20

1. Táto dohoda bude otvorená na podpis a podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátmi a regionálnymi ekonomickými integračnými organizáciami, ktoré sú stranami dohovoru. Na podpis bude otvorená v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku od 22. apríla 2016 do 21. apríla 2017. Potom bude táto dohoda otvorená na pristúpenie, a to odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa uzavrie na podpis. Listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení sa uložia u depozitára.

2. Každá regionálna ekonomická integračná organizácia, ktorá sa stane stranou tejto dohody bez toho, aby sa ktorýkoľvek jej členský štát stal stranou, je viazaná všetkými povinnosťami podľa tejto dohody. V prípade regionálnych ekonomických integračných organizácií, ktorých jeden alebo viacero členských štátov je stranou tejto dohody, organizácia a jej členské štáty rozhodnú o svojej príslušnej zodpovednosti za plnenie záväzkov podľa tejto dohody. V týchto prípadoch nie sú organizácia a jej členské štáty oprávnené vykonávať svoje práva podľa tejto dohody súčasne.

3. V listinách o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení uvedú regionálne ekonomické integračné organizácie rozsah svojich kompetencií v súvislosti so záležitosťami spravovanými touto dohodou. Tieto organizácie tiež informujú depozitára, ktorý následne informuje strany, o všetkých podstatných zmenách v rozsahu ich kompetencií.

Článok 21

1. Táto dohoda nadobudne účinnosť v tridsiaty deň po dni, keď aspoň 55 strán dohovoru, ktoré spolu zodpovedajú aspoň za odhadovaných 55 percent celkových globálnych emisií skleníkových plynov, uložilo svoje listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení.

2. Výlučne na obmedzený účel odseku 1 tohto článku znamenajú „celkové globálne emisie skleníkových plynov“ najaktuálnejšie množstvo emisií oznámené v deň alebo pred dňom prijatia tejto dohody stranami dohovoru.

3. Pre každý štát alebo regionálnu ekonomickú integračnú organizáciu, ktoré ratifikujú, prijmú alebo schvália túto dohodu alebo k nej pristúpia po splnení podmienok nadobudnutia platnosti stanovených v odseku 1 tohto článku, nadobudne táto dohoda platnosť v tridsiaty deň po dni, keď takýto štát alebo regionálna ekonomická integračná organizácia uložili svoju listinu o ratifikácii, prijatí, schválení, alebo pristúpení.

4. Na účely odseku 1 tohto článku sa žiadna listina uložená regionálnou ekonomickou integračnou organizáciou nepovažuje za dodatočnú k tým, ktoré uložili jej členské štáty.

Článok 22

Ustanovenia článku 15 dohovoru o prijímaní zmien dohovoru platia mutatis mutandis pre túto dohodu.

Článok 23

1. Ustanovenia článku 16 dohovoru o prijímaní a zmenách príloh k dohovoru platia mutatis mutandis pre túto dohodu.

2. Prílohy k tejto dohode tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, a pokiaľ nie je výslovne uvedené inak, odkaz na túto dohodu súčasne predstavuje odkaz na všetky jej prílohy. Takéto prílohy sa obmedzujú iba na zoznamy, formuláre a iné materiály opisnej povahy, ktoré majú vedecký, technický, procesný alebo administratívny charakter.

Článok 24

Ustanovenia článku 14 dohovoru o riešení sporov platia mutatis mutandis pre túto dohodu.

Článok 25

1. Každá strana má jeden hlas, okrem ustanovenia v odseku 2 tohto článku.

2. Regionálne ekonomické integračné organizácie v rámci svojej kompetencie využívajú svoje hlasovacie právo s počtom hlasov, ktorý sa rovná počtu ich členských štátov, ktoré sú stranami tejto dohody. Takáto organizácia nesmie využívať svoje hlasovacie právo, pokiaľ toto hlasovacie právo využíva niektorý z jej členských štátov, a naopak.

Článok 26

Depozitárom tejto dohody je generálny tajomník Organizácie Spojených národov.

Článok 27

K tejto dohode nie je možné mať žiadne výhrady.

Článok 28

1. Kedykoľvek po uplynutí troch rokov odo dňa, keď táto dohoda nadobudla platnosť pre danú stranu, môže táto strana od nej odstúpiť zaslaním písomného oznámenia depozitárovi.

2. Každé takéto odstúpenie nadobudne účinnosť po uplynutí jedného roka odo dňa, keď depozitár dostal oznámenie o odstúpení alebo v neskorší deň, ktorý bude špecifikovaný v oznámení o odstúpení.

3. Každá strana, ktorá odstúpi od dohovoru, sa považuje za stranu, ktorá odstúpila aj od tejto dohody.

Článok 29

Originál tejto dohody, ktorej arabské, čínske, anglické, francúzske, ruské a španielske znenie je rovnako autentické, bude uložený u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov.

DANÉ v Paríži dvanásteho decembra dvetisícpätnásť.

Na DÔKAZ TOHO podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali túto dohodu.

Vyhlásenie Únie podľa článku 20 ods. 3 Parížskej dohody

V súčasnosti sú členskými štátmi Európskej únie tieto štáty: Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Chorvátska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Poľská republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Európska únia vyhlasuje, že v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článkom 191 a článkom 192 ods. 1, má právomoc uzatvárať medzinárodné dohody a vykonávať z nich vyplývajúce záväzky, ktoré prispievajú k dosahovaniu týchto cieľov:

—	udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia,

—	ochrana ľudského zdravia,

—	rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov,

—	podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.

Európska únia vyhlasuje, že záväzok obsiahnutý v jej plánovanom vnútroštátne stanovenom príspevku predloženom 6. marca 2015 sa bude plniť prostredníctvom spoločných opatrení Únie a jej členských štátov v rámci ich príslušných právomocí.

Európska únia bude v súlade s článkom 20 ods. 3 dohody naďalej pravidelne poskytovať informácie o všetkých podstatných zmenách v rozsahu svojich právomocí.

19.10.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 282/19

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/1842

zo 14. októbra 2016,

ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1235/2008, pokiaľ ide o elektronický certifikát o inšpekcii dovážaných produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o určité iné prvky, a nariadenie (ES) č. 889/2008, pokiaľ ide o požiadavky na uchované alebo spracované produkty ekologickej výroby a o prenos informácií

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (1), a najmä na jeho článok 38 písm. a), d) a e),

keďže:

(1)	V nariadení Komisie (ES) č. 1235/2008 (2) sa stanovujú podrobné pravidlá dovozu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby z tretích krajín.

(2)

V nariadení (ES) č. 1235/2008 sa stanovuje lehota, v ktorej môžu súkromné inšpekčné organizácie a štátne inšpekčné organizácie predložiť žiadosť o uznanie na účely posúdenia zhody v súlade s článkom 32 nariadenia (ES) č. 834/2007. Vykonávanie ustanovení týkajúcich sa dovozu produktov spĺňajúcich požiadavky zhody je naďalej predmetom posudzovania, pričom sa stále vyvíjajú usmernenia, vzory a dotazníky a potrebný systém elektronického prenosu, a preto by sa mala lehota na predkladanie žiadostí zo strany súkromných inšpekčných organizácií a štátnych inšpekčných organizácií predĺžiť.

(3)

Zo skúseností vyplýva, že členské štáty majú rôznu prax pri overovaní zásielok produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby pred ich prepustením do voľného obehu v Únii. V záujme jednotnosti a účinnosti kontrol by sa mali objasniť typy kontrol potrebných na overovanie zásielok, v súvislosti s posúdením rizika, ktoré sa má vykonať podľa článku 27 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007. Takisto je vhodné preformulovať vymedzenie orgánov zodpovedných za overenie zásielok a parafovanie certifikátov o inšpekcii s cieľom objasniť, že tieto orgány sú príslušnými orgánmi zodpovednými za organizovanie úradných kontrol v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby a sú určené podľa článku 27 ods. 1 nariadenia (ES) č. 834/2007.

(4)

Ďalej sa zistilo, že súkromné inšpekčné organizácie a štátne inšpekčné organizácie uplatňujú rozličné postupy aj pri zatrieďovaní produktov ktoré sa dovážajú do kategórií uvedených v prílohách III a IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008. Na účely jednotnejšieho zatrieďovania do predmetných kategórií produktov a v záujme zrozumiteľnosti a právnej istoty pre prevádzkovateľov by sa preto malo stanoviť určité vymedzenie pojmov, s cieľom zaručiť jednotné vykonávanie pravidiel súkromnými inšpekčnými organizáciami a štátnymi inšpekčnými organizáciami a umožniť príslušným orgánom vykonávanie dozoru.

(5)

Pokiaľ ide o kategórie produktov týkajúcich nespracovaných produktov alebo spracovaných produktov, tieto pojmy by mali mať rovnaký význam ako pojmy „spracované produkty“ a „nespracované produkty“ v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 (3) na účely zjednodušenia a dosiahnutia súladu s hygienickými predpismi. Je však potrebné objasniť, že operácie označovania a balenia nie sú relevantné pre zatriedenie produktu ako spracovaného alebo nespracovaného.

(6)

Dve dovozné schémy stanovené v článku 33 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 834/2007 sa v zásade navzájom vylučujú. Ak sa tretia krajina uzná ako rovnocenná v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007, nie je potrebné v súlade s článkom 33 ods. 3 uznať štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu pre danú krajinu. Preto sa v článku 10 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 1235/2008 stanovuje, že štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu možno uznať podľa článku 33 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007 len pre krajinu, ktorá nie je uznaná podľa článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007. S cieľom predísť akejkoľvek prekážke dovozu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby by však malo byť možné uznať súkromné inšpekčné organizácie alebo štátne inšpekčné organizácie pre uznanú tretiu krajinu, ak sa uznanie danej tretej krajiny nevzťahuje na produkt, ktorý má byť predmetom dovozu. Existujúca výnimka v článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1235/2008 by sa preto mala preformulovať tak, aby sa zohľadnila zavedená prax uvádzania produktov, a nie kategórie produktov.

(7)

Na základe nariadenia (ES) č. 834/2007 možno produkty dovážané z tretej krajiny uviesť na trh v Únii ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, ak sa na ne konkrétne vzťahuje certifikát o inšpekcii, ktorý vydali príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie uznanej tretej krajiny alebo uznaná štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia.

(8)

Komisia v súlade s opatrením 12 Akčného plánu pre budúcnosť ekologickej poľnohospodárskej výroby v Európskej únii (4) vyvinula systém elektronickej certifikácie pre dovozy produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby v podobe modulu začleneného do obchodného kontrolného a expertného systému (TRACES) stanoveného v rozhodnutí Komisie 2003/24/ES (5).

(9)

Je potrebné zmeniť určité ustanovenia nariadenia (ES) č. 1235/2008, aby sa zaviedol elektronický certifikačný systém a zabezpečilo sa jeho správne fungovanie. Preto by sa mali objasniť pravidlá, ktorými sa colné orgány dotknutého členského štátu riadia pri prepúšťaní tovaru do voľného obehu, ako aj postupy pre vydávanie a parafovanie certifikátu o inšpekcii vrátane overovania prepojenia certifikátu o inšpekcii s colným vyhlásením. V tejto súvislosti by sa takisto mal ozrejmiť postup pri vydávaní a parafovaní certifikátu o inšpekcii pri osobitných colných režimoch. V záujme správneho fungovania elektronického systému je vhodné uviesť emailové adresy uznaných štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií.

(10)

S cieľom zabezpečiť integritu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby dovážaných do Únie je potrebné objasniť, že je všeobecným pravidlom, že súkromná inšpekčná organizácia alebo štátna inšpekčná organizácia, ktorá vydáva certifikát o inšpekcii, je súkromnou alebo štátnou inšpekčnou organizáciou, ktorá vydáva certifikát výrobcovi alebo spracovateľovi predmetného produktu. V prípade, že prevádzkovateľ, ktorý vykonáva poslednú operáciu na účely prípravy, ako sa vymedzuje v článku 2 písm. i) nariadenia (ES) č. 834/2007, nie je pôvodným výrobcom alebo spracovateľom predmetného produktu, certifikát o inšpekcii by mala vydať súkromná inšpekčná organizácia alebo štátna inšpekčná organizácia, ktorá skontrolovala poslednú operáciu. Ďalej je potrebné objasniť, že súkromné inšpekčné organizácie alebo štátne inšpekčné organizácie uvedené v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 môžu vydávať len certifikáty o inšpekcii v súlade s podmienkami ich uznania, kým inšpekčné organizácie uvedené v prílohe IV k uvedenému nariadeniu môžu vydávať certifikáty o inšpekcii vzťahujúce sa len na produkty a ich pôvod uvedený v zozname.

(11)

Zo skúseností vyplýva, že súkromné inšpekčné organizácie alebo štátne inšpekčné organizácie vydávajúce certifikát o inšpekcii uplatňujú pri kontrolách rozličné postupy. Preto je potrebné špecifikovať kontroly, ktoré sa majú vykonať pred vydaním certifikátu. Súkromné inšpekčné organizácie alebo štátne inšpekčné organizácie by mali vydať certifikát o inšpekcii až po úplnej kontrole dokumentov a podľa potreby na základe posúdenia rizika vykonať fyzickú kontrolu dotknutých produktov. Pokiaľ ide o spracované poľnohospodárske produkty, súkromné inšpekčné organizácie a štátne inšpekčné organizácie uvedené v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 by mali skontrolovať, či všetky zložky podrobili kontrolnému systému v súlade s podmienkami uznania dotknutej tretej krajiny, kým súkromné inšpekčné organizácie a štátne inšpekčné organizácie uvedené v prílohe IV k uvedenému nariadeniu by mali skontrolovať, či zložky skontrolovali a certifikovali súkromné inšpekčné organizácie alebo štátne inšpekčné organizácie uznané v súlade právnymi predpismi Únie alebo či boli vyrobené v Únii. Podobne je potrebné špecifikovať kontroly, ktoré majú vykonať štátne inšpekčné organizácie alebo súkromné inšpekčné organizácie uvedené v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008, ktoré certifikujú prevádzkovateľov v konečných fázach výrobného reťazca, teda prevádzkovateľov vykonávajúcich len operácie označovania alebo balenia. V takých prípadoch by sa malo overiť, či predmetný produkt bol skontrolovaný a certifikovaný súkromnou inšpekčnou organizáciou alebo štátnou inšpekčnou organizáciou uvedenou v zozname v uvedenej prílohe a či sú uznané pre príslušnú krajinu a kategóriu produktov.

(12)

Mali by sa určiť orgány zodpovedné za udeľovanie a aktualizáciu prístupových práv do systému TRACES na účely elektronickej certifikácie inšpekcií. Navyše by sa mali stanoviť pravidlá, aby sa zabezpečilo, že systém TRACES bude predstavovať záruku autentickosti, integrity a čitateľnosti údajov a súvisiacich metaúdajov v priebehu času počas celého obdobia, keď sa majú uchovávať.

(13)	Takisto by sa mala stanoviť účinná a efektívna výmena informácií medzi orgánmi členských štátov v prípade zistených nezrovnalostí, predovšetkým vtedy, keď sú produkty označené ako produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby, ale nie je k nim priložený certifikát o inšpekcii.

(14)	Platnosť posledných dovozných povolení, ktoré vydali členské štáty, uplynula 30. júna 2015, a preto by sa všetky odkazy na dovozné povolenia mali z nariadenia (ES) č. 1235/2008 vypustiť.

(15)	Prevádzkovateľom a členským štátom by sa mal poskytnúť čas na prispôsobenie postupov elektronickému certifikátu o inšpekcii v systéme TRACES. Preto je potrebné stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého ešte bude možné vydávanie a parafovanie certifikátu o inšpekcii v papierovej podobe.

(16)

V záujme zabezpečenia správneho fungovania elektronického certifikátu o inšpekcii a predovšetkým s cieľom objasniť, že na produkty vyrobené v období konverzie sa uznania udelené tretím krajinám nevzťahujú, zladiť formulácie týkajúce sa pôvodu produktov pochádzajúcich z uznaných tretích krajín a zmeniť kategórie produktov C tak, aby do nej spadali riasy vrátane mikrorias, je vhodné zmeniť určité prvky príloh III a IV k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 bez zmeny rozsahu uznaní udelených tretím krajinám alebo súkromným inšpekčným organizáciám a štátnym inšpekčným organizáciám.

(17)	Podľa informácií, ktoré poskytli Spojené štáty, nie je na ich území ošetrovanie jabĺk a hrušiek antibiotikami na boj proti spále jadrovín povolené od októbra 2014. Preto je opodstatnené vypustiť súvisiace obmedzenie týkajúce sa kategórií produktov A a D z prílohy III k nariadeniu (ES) č. 1235/2008.

(18)

Na základe skúseností získaných pri uplatňovaní systému rovnocennosti je potrebné prispôsobiť vzor certifikátu o inšpekcii a výpisy z neho, ako sa stanovujú v prílohách V a VI k nariadeniu (ES) č. 1235/2008, aby sa stanovili údaje o výrobcovi alebo spracovateľovi produktu, ako aj o príslušnej krajine pôvodu v prípade, že sa líši od krajiny vývozu produktu.

(19)	V nariadení Komisie (ES) č. 889/2008 (6) sa stanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa ekologickej poľnohospodárskej výroby, označovania a kontroly.

(20)

Z nového vymedzenia pojmov „spracovaný“ a „nespracovaný“, ktoré sa vkladajú do nariadenia (ES) č. 1235/2008, by vyplývalo, že niektoré operácie zahrnuté do vymedzenia pojmu príprava v článku 2 písm. i) nariadenia (ES) č. 834/2007 sa majú chápať tak, že nezahŕňajú spracovanie, v dôsledku čoho by vznikli nejasnosti v pravidlách stanovených v článku 26 nariadenia (ES) č. 889/2008 týkajúce sa výroby spracovaných potravín a krmív. Preto by sa mali preformulovať pravidlá týkajúce sa preventívnych opatrení, ktoré treba prijať s cieľom predísť riziku znečistenia nepovolenými látkami, produktmi alebo zmesami alebo zámene s neekologickými produktmi, aby bolo jasné, že sa podľa potreby uplatňujú na prevádzkovateľov vykonávajúcich operácie uchovávania. Na tento účel je takisto vhodné začleniť vymedzenie pojmov „uchovávanie“ a „spracovanie“.

(21)	Prenos informácií o dovezených zásielkach v súlade s nariadením (ES) č. 889/2008 by sa takisto mal vykonávať prostredníctvom systému TRACES.

(22)

Podmienkou správneho fungovania elektronického certifikačného systému je, že údaje, ktoré členské štáty majú oznámiť Komisii o príslušných orgánoch a súkromných inšpekčných organizáciách alebo štátnych inšpekčných organizáciách, musia obsahovať emailové adresy a internetové stránky. Je vhodné stanoviť novú lehotu na oznámenie týchto údajov.

(23)	Nariadenia (ES) č. 1235/2008 a (ES) č. 889/2008 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(24)

S cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod na nový elektronický certifikačný systém by sa toto nariadenie malo začať uplatňovať šesť mesiacov po jeho uverejnení. Zmena kategórie produktov C tak, aby do nej patrili riasy vrátane mikrorias, by sa však mala uplatňovať odo dňa uplatňovania príslušných ustanovení vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/673 (7), ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 889/2008, aby sa umožnilo využívanie mikrorias ako potravy.

(25)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ekologickú poľnohospodársku výrobu,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmena nariadenia (ES) č. 1235/2008

Nariadenie (ES) č. 1235/2008 sa mení takto:

Článok 2 sa mení takto:

body 5 a 6 sa nahrádzajú takto:

„5.

‚overovanie zásielky‘ je overovanie spĺňania požiadaviek nariadenia (ES) č. 834/2007, nariadenia (ES) č. 889/2008 a tohto nariadenia, ktoré vykonávajú relevantné príslušné orgány členského štátu v rámci úradných kontrol stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (*) prostredníctvom systematických kontrol dokumentov, náhodných identifikačných kontrol a podľa potreby na základe posúdenia rizika aj fyzických kontrol pred prepustením zásielky do voľného obehu v Únii v súlade s článkom 13 tohto nariadenia;

6.	‚relevantný príslušný orgán členského štátu‘ je colný orgán, úrad pre bezpečnosť potravín alebo iné orgány, ktoré členský štát určil podľa článku 27 ods. 1 nariadenia (ES) č. 834/2007 za zodpovedného pre overovanie zásielok a parafovanie certifikátov o inšpekcii;

(*) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).“;"

dopĺňajú sa tieto body 8 až 11:

„8.	‚produkty akvakultúry‘ sú produkty akvakultúry ako sa vymedzujú v článku 4 ods. 1 bode 34 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (**);

9.	‚nespracovaný‘ je nespracovaný v zmysle vymedzenia pojmu nespracované produkty v článku 2 ods. 1 písm. n) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 (***) bez ohľadu na operácie balenia alebo označovania;

10.	‚spracovaný‘ je spracovaný v zmysle vymedzenia pojmu spracované výrobky v článku 2 ods. 1 písm. o) nariadenia (ES) č. 852/2004 bez ohľadu na operácie balenia alebo označovania;

11.	‚miesto vstupu‘ je miesto prepustenia do voľného obehu.

(**) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22)."

(***) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).“"

V článku 4 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Komisia zváži, či súkromnú inšpekčnú organizáciu alebo štátnu inšpekčnú organizáciu uzná a zaradí do zoznamu stanoveného v článku 3, po tom, ako od zástupcu predmetnej súkromnej inšpekčnej organizácie alebo štátnej inšpekčnej organizácie prijala zodpovedajúcu žiadosť vypracovanú na základe vzoru žiadosti, ktorý Komisia sprístupnila v súlade s článkom 17 ods. 2 Na účely zostavenia prvého zoznamu sa zohľadňujú len úplné žiadosti doručené pred 31. októbrom 2017.“

V článku 7 ods. 2 sa písmená e) a f) nahrádzajú takto:

„e)	názov, adresu, e-mailovú adresu, internetovú adresu a číselný kód štátnej inšpekčnej organizácie alebo štátnych inšpekčných organizácií a súkromnej inšpekčnej organizácie alebo súkromných inšpekčných organizácií uznaných daným príslušným orgánom uvedeným v písmene d) na vykonávanie kontrol;

f)	názov, adresu, e-mailovú adresu, internetovú adresu a číselný kód štátnej inšpekčnej organizácie alebo štátnych inšpekčných organizácií a súkromnej inšpekčnej organizácie alebo súkromných inšpekčných organizácií zodpovedných v tretej krajine za vydávanie certifikátov na účely dovozu do Únie;“.

V článku 9 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a)

ak po zaradení tretej krajiny do zoznamu príde v tretej krajine k zmene platných opatrení alebo k zmene pri ich uplatňovaní, a najmä k zmene v jej systéme kontroly, predmetná tretia krajina to bezodkladne oznámi Komisii; všetky zmeny v údajoch uvedených v článku 7 ods. 2 bodoch d), e) a f) sa Komisii oznamujú bezodkladne prostredníctvom počítačového systému uvedeného v článku 94 ods. 1 nariadenia (ES) č. 889/2008;“.

5.	V článku 10 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Odchylne od odseku 2 písm. b) možno do zoznamu stanoveného v tomto článku zaradiť produkty, ktoré síce majú pôvod v uznanej tretej krajine zaradenej do zoznamu v súlade s článkom 7 ale na ktoré sa nevzťahuje uznanie udelené danej tretej krajine.“

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Certifikát o inšpekcii

1. Prepustenie zásielky produktov uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007 a dovezených v súlade s článkom 33 uvedeného nariadenia do voľného obehu v Únii sa podmieňuje:

a)	predložením originálu certifikátu o inšpekcii relevantnému príslušnému orgánu členského štátu;

b)	overením zásielky a parafovaním certifikátu o inšpekcii, ktoré vykoná relevantný príslušný orgán členského štátu, a

c)	uvedením čísla certifikátu o inšpekcii v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu, ako sa uvádza v článku 158 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (****).

Overenie zásielky a parafovanie certifikátu o inšpekcii vykonáva relevantný príslušný orgán členského štátu v tom členskom štáte, kde sa zásielka prepúšťa do voľného obehu v Únii.

Členské štáty určia miesta vstupu na svoje územie a informujú o nich Komisiu.

2. Certifikát o inšpekcii vydáva príslušná štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia, parafuje ho relevantný príslušný orgán členského štátu a vypĺňa ho prvý príjemca podľa vzoru a poznámok stanovených v prílohe V a pomocou obchodného kontrolného a expertného systému (TRACES) stanoveného v rozhodnutí Komisie 2003/24/ES (*****).

Originálom certifikátu o inšpekcii je vytlačené a ručne podpísané vyhotovenie vyplneného elektronického certifikátu zo systému TRACES alebo certifikát o inšpekcii podpísaný v systéme TRACES so zdokonaleným elektronickým podpisom v zmysle článku 3 ods. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (******) alebo elektronickým podpisom, ktorý poskytuje rovnocennú záruku vzhľadom na funkcie pripisované podpisu podľa rovnakých pravidiel a podmienok, ako sú stanovené v ustanoveniach Komisie o elektronických a digitálnych dokumentoch uvedených v prílohe k rozhodnutiu Komisie 2004/563/ES, Euratom (*******).

V prípade, že originálom certifikátu o inšpekcii je vytlačené a ručne podpísané vyhotovenie vyplneného elektronického certifikátu zo systému TRACES, štátne inšpekčné organizácie, súkromné inšpekčné organizácie, relevantné príslušné orgány členského štátu a prvý príjemca v každej fáze vydávania, parafovania a prijímania certifikátu o inšpekcii overujú, či dané vyhotovenie zodpovedá údajom uvedeným v systéme TRACES.

3. Podmienkou parafovania certifikátu o inšpekcii je, že ho vydala štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia dotknutého výrobcu alebo spracovateľa príslušného produktu, alebo v prípade, že prevádzkovateľom vykonávajúcim poslednú operáciu na účely prípravy nie je výrobca ani spracovateľ predmetného produktu, že ho vydala štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia prevádzkovateľa vykonávajúceho poslednú operáciu na účely prípravy, ako sa vymedzuje v článku 2 písm. i) nariadenia (ES) č. 834/2007.

Uvedenou štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou je:

a)	štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia uvedená v prílohe III k tomuto nariadeniu v prípade dotknutých produktov a za tretiu krajinu, v ktorej majú dané produkty pôvod alebo prípadne v ktorej sa vykonala posledná operácia na účely prípravy, alebo

b)	štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia uvedená v prílohe IV k tomuto nariadeniu v prípade dotknutých produktov a za tretiu krajinu, v ktorej majú dané produkty pôvod alebo v ktorej sa vykonala posledná operácia na účely prípravy.

4. Štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia vydávajúca certifikát o inšpekcii vydáva certifikát o inšpekcii a podpisuje vyhlásenie v kolónke 18 certifikátu až po vykonaní kontroly dokumentov na základe všetkých príslušných inšpekčných dokumentov najmä vrátane plánu výroby príslušných produktov, dopravných a obchodných dokladov a ak je potrebná na základe posúdenia rizika po vykonaní fyzickej kontroly zásielky.

V prípade spracovaných produktov, ak štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou vydávajúcou certifikát o inšpekcii je štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia uvedená v prílohe III, certifikát o inšpekcii vydáva a vyhlásenie v kolónke 18 certifikátu podpisuje až po tom, ako overila, či štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia uznaná predmetnou treťou krajinou uvedenou v uvedenej prílohe skontrolovala a certifikovala, že všetky zložky ekologickej poľnohospodárskej výroby predmetného produktu boli skontrolované a certifikované štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou uznanou predmetnou treťou krajinou uvedenou v zozname predmetnej prílohy, alebo ak štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou vydávajúcou certifikát je štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia uvedená v prílohe IV, tak má vydať certifikát o inšpekcii a parafovať vyhlásenie v kolónke 18 certifikátu podpisuje až po overení, že všetky zložky ekologickej poľnohospodárskej výroby predmetných produktov boli kontrolované a certifikované štátnou inšpekčnou organizáciou alebo súkromnou inšpekčnou organizáciou uvedenou v prílohe III alebo IV, alebo boli vyrobené a certifikované v Únii v súlade s nariadením (ES) č. 834/2007.

Ak prevádzkovateľom vykonávajúcim poslednú operáciu na účely prípravy nie je výrobca ani spracovateľ predmetného produktu, štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia vydávajúca certifikát o inšpekcii uvedená v prílohe IV vydáva certifikát o inšpekcii a podpisuje vyhlásenie v kolónke 18 certifikátu až po vykonaní kontroly dokumentov na základe všetkých príslušných dokumentov z inšpekcií vrátane dopravných a obchodných dokladov, po overení, že výrobu alebo spracovanie predmetného produktu skontrolovala a certifikovala štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia uznaná pre predmetné produkty a predmetnú krajinu v súlade s článkom 33 ods. 3 nariadenia (ES) č. 834/2007, a tiež, že v prípade potreby na základe posúdenia rizika vykonala fyzickú kontrolu zásielky.

Štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia vydávajúca certifikát o inšpekcii podľa druhého a tretieho pododseku na žiadosť Komisie alebo príslušného orgánu členského štátu bezodkladne sprístupní zoznam všetkých prevádzkovateľov v reťazci ekologickej poľnohospodárskej výroby a zoznam štátnych inšpekčných organizácií alebo súkromných inšpekčných organizácií, ktoré sú zodpovedné za kontrolu operácií predmetných prevádzkovateľov.

5. Certifikát o inšpekcii sa vydáva v jednom origináli.

Prvý príjemca alebo prípadne dovozca môže urobiť kópiu certifikátu o inšpekcii na účely informovania štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií v súlade s článkom 83 nariadenia (ES) č. 889/2008. Na každej takejto kópii sa uvedie označenie „KÓPIA“ v tlačenej podobe alebo ako odtlačok pečiatky.

6. Relevantný príslušný orgán členského štátu pri overovaní zásielky parafuje originál certifikátu o inšpekcii v kolónke 20 a vráti certifikát osobe, ktorá ho predložila.

7. Prvý príjemca pri prijatí zásielky vyplní kolónku 21 certifikátu o inšpekcii, aby certifikoval, že sa prijatie zásielky uskutočnilo v súlade s článkom 34 nariadenia (ES) č. 889/2008.

Prvý príjemca potom zašle originál certifikátu dovozcovi uvedenému v kolónke 11 certifikátu na účely článku 33 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 834/2007.

(****) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1)."

(*****) Rozhodnutie Komisie 2003/24/ES z 30. decembra 2002 o vývoji integrovaného počítačového veterinárneho systému (Ú. v. ES L 8, 14.1.2003, s. 44)."

(******) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73)."

(*******) Rozhodnutie Komisie 2004/563/ES, Euratom zo 7. júla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. EÚ L 251, 27.7.2004, s. 9).“"

Vkladajú sa tieto články 13a až 13d:

„Článok 13a

Vyššia moc alebo mimoriadne okolnosti

1. V prípade vyššej moci alebo mimoriadnych okolností, ktoré by boli príčinou nefungovania elektronického systému a predovšetkým poruchy systému alebo výpadku trvalého spojenia, možno certifikáty o inšpekcii a výpisy z nich vydať a parafovať podľa článku 13 ods. 3 až 7 bez použitia systému TRACES v súlade s odsekmi 2, 3 a 4 tohto článku a podľa vzorov a poznámok stanovených v prílohe V alebo VI. Príslušné orgány, štátne inšpekčné organizácie, súkromné inšpekčné organizácie a prevádzkovatelia bezodkladne informujú Komisiu a do systému TRACES zaznamenajú všetky potrebné náležitosti do desiatich kalendárnych dní od obnovenia fungovania systému.

2. Ak sa certifikát o inšpekcii vydáva bez použitia systému TRACES, musí byť v jednom z úradných jazykov Únie a s výnimkou odtlačkov pečiatok a podpisov sa celý vypĺňa veľkými tlačenými písmenami alebo strojom.

Certifikát o inšpekcii sa vyhotoví v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu colného konania. V prípade potreby môžu relevantné príslušné orgány členského štátu požadovať preklad certifikátu o inšpekcii do svojho úradného jazyka alebo jedného zo svojich úradných jazykov.

Neoverené zmeny alebo škrty spôsobia neplatnosť certifikátu.

3. Štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia vydávajúca certifikát o inšpekcii pridelí každému vydanému certifikátu poradové číslo a vedie register vydaných certifikátov v chronologickom poradí a následne vytvorí odkaz na poradové číslo udelené v systéme TRACES.

4. Ak sa certifikát o inšpekcii vydáva a parafuje bez použitia systému TRACES, článok 15 ods. 1 druhý a tretí pododsek a článok 15 ods. 5 sa neuplatňujú.

Článok 13b

Dovozca

Dovozca uvedie číslo certifikátu o inšpekcii v colnom vyhlásení na prepustenie do voľného obehu, ako sa uvádza v článku 158 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

Článok 13c

Prístupové práva

Komisia je zodpovedná za poskytovanie a aktualizovanie prístupových práv do systému TRACES pre príslušné orgány vymedzené v článku 2 písm. n) nariadenia (ES) č. 834/2007, pre príslušné orgány tretích krajín uznaných podľa článku 33 ods. 2 uvedeného nariadenia a pre štátne inšpekčné organizácie a súkromné inšpekčné organizácie uvedené v prílohe III alebo IV k tomuto nariadeniu. Komisia pred udelením práv na prístup do systému TRACES overuje totožnosť príslušných orgánov, štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií.

Príslušné orgány vymedzené v článku 2 písm. n) nariadenia (ES) č. 834/2007 sú zodpovedné za poskytovanie a aktualizáciu prístupových práv do systému TRACES prevádzkovateľom, štátnym inšpekčným organizáciám a súkromným inšpekčným organizáciám v Únii. Príslušné orgány pred udelením prístupových práv do systému TRACES overujú totožnosť predmetných prevádzkovateľov, štátnych inšpekčných organizácií a súkromných inšpekčných organizácií. Členské štáty určia jeden orgán zodpovedný za koordináciu spolupráce a za kontakty s Komisiou v tejto oblasti.

Príslušné orgány oznamujú udelené prístupové práva Komisii. Komisia udelené prístupové práva aktivuje v systéme TRACES.

Článok 13d

Integrita a čitateľnosť údajov

Systém TRACES chráni integritu údajov zaznamenaných podľa tohto nariadenia.

Poskytuje najmä tieto záruky:

a)	umožňuje jednoznačné identifikovanie každého používateľa a zahŕňa účinné opatrenia na kontrolu prístupových práv s cieľom chrániť pred protiprávnym, zlovoľným alebo nepovoleným prístupom, vymazaním, zmenou alebo presunom údajov, súborov a metadát;

b)	je vybavený systémami fyzickej ochrany pred vniknutiami a environmentálnymi vplyvmi a softvérovou ochranou pred kybernetickými útokmi;

c)	uchováva uložené dáta v prostredí, ktoré je bezpečné z fyzického hľadiska ako aj z hľadiska softvéru;

d)	rôznymi prostriedkami bráni všetkým nepovoleným zmenám a zahŕňa mechanizmy na zabezpečenie integrity na kontrolu toho, či sa údaje v priebehu času nezmenili;

e)	uchováva kontrolný záznam za každú podstatnú fázu postupu;

f)	vykonáva spoľahlivú konverziu formátu a migračné postupy s cieľom zaručiť, aby boli údaje čitateľné a prístupné v priebehu celého požadovaného obdobia uchovávania;

g)	má dostatočne podrobnú a aktuálnu prevádzkovú a technickú dokumentáciu týkajúcu sa fungovania a vlastností systému, pričom táto dokumentácia je stále dostupná pre organizačné subjekty zodpovedné za prevádzkové a/alebo technické špecifikácie.“

Článok 14 sa mení takto:

Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Ak sa zásielka z tretej krajiny prepúšťa do colného režimu colné uskladňovanie alebo aktívny zušľachtovací styk, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 952/2013, a vykonáva sa na nej jedna alebo viac operácií prípravy, ako sa uvádza v druhom pododseku, relevantný príslušný orgán členského štátu vykoná overenie zásielky podľa článku 13 ods. 1 písm. b) prvého tohto nariadenia, a to pred vykonaním prvého úkonu prípravy. Referenčné číslo colného vyhlásenia, prostredníctvom ktorého sa tovar deklaroval na colné uskladňovanie alebo aktívny zušľachťovací styk, sa uvedie v kolónke 19 certifikátu o inšpekcii.

Príprava zahŕňa výlučne tieto typy operácií:

a)	balenie alebo prebaľovanie, alebo

b)	označovanie týkajúce sa uvádzania metódy ekologickej poľnohospodárskej výroby.

Po takejto príprave sa zásielka pred jej prepustením do voľného obehu podriadi opatreniam uvedeným v článku 13 ods. 1 tohto nariadenia.

Po tomto postupe sa originál certifikátu o inšpekcii v prípade potreby vráti dovozcovi zásielky uvedenému v kolónke 11 certifikátu na účely článku 33 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (ES) č. 834/2007.“

Odsek 2 sa mení takto:

druhý pododsek sa nahrádza takto:

„Dovozca uvedený v kolónke 11 certifikátu o inšpekcii predloží relevantnému príslušnému orgánu členského štátu výpis z certifikátu o inšpekcii v súlade so vzorom a poznámkami uvedenými v prílohe VI za každú dávku, ktorá je výsledkom rozdelenia zásielky, prostredníctvom systému TRACES.. Relevantný príslušný orgán členského štátu po overení dávky parafuje výpis z certifikátu o inšpekcii v kolónke 13 na účely prepustenia do voľného obehu. Overenie dávky a parafovanie výpisu z certifikátu o inšpekcii vykonáva relevantný príslušný orgán členského štátu v tom členskom štáte, kde sa dávka prepúšťa do voľného obehu v Únii.“;

ii)	štvrtý pododsek sa vypúšťa.

Článok 15 sa mení takto:

v odseku 1 sa vkladá tento druhý a tretí pododsek:

„Ak overovanie zásielky relevantným príslušným orgánom členského štátu vedie k zisteniu nezrovnalosti alebo porušenia predpisov, ktoré majú za následok zamietnutie parafovania certifikátu a zamietnutie prepustenia produktov do voľného obehu, daný orgán bezodkladne prostredníctvom systému TRACES oznámi predmetné nezrovnalosti alebo porušenie predpisov Komisii a ostatným členským štátom.

Členské štáty zabezpečujú účinnú a efektívnu koordináciu medzi príslušnými orgánmi vykonávajúcimi úradné kontroly v záujme bezodkladnej výmeny informácií pri zisťovaní zásielok produktov uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007 označených pojmami odvolávajúcimi sa na metódu ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré ale nie sú deklarované na dovoz v súlade s nariadením (ES) 834/2007. Relevantný príslušný orgán členského štátu bezodkladne systémom TRACES oznámi Komisii a ostatným členským štátom takéto zistenia.“;

dopĺňa sa tento odsek 5:

„5. Dovozca, prvý príjemca alebo ich štátna inšpekčná organizácia alebo súkromná inšpekčná organizácia zasielajú informácie o porušeniach alebo nezrovnalostiach v súvislosti s dovážanými produktmi príslušným orgánom dotknutých členských štátov prostredníctvom počítačového systému uvedeného v článku 94 ods. 1 nariadenia (ES) č. 889/2008 pomocou systému TRACES.“

10.	V článku 17 sa odsek 3 nahrádza takto: „3. Informačný systém uvedený v odseku 1 umožňuje v prípade potreby zhromažďovanie žiadostí, dokumentov a informácií uvedených v tomto nariadení.“

11.

V článku 18 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Prvý zoznam uznaných krajín zahŕňa Argentínu, Austráliu, Indiu, Izrael (********), Kostariku, Nový Zéland a Švajčiarsko. Neobsahuje číselné kódy uvedené v článku 7 ods. 2 písm. f) tohto nariadenia. Tieto číselné kódy sa doplnia do 1. júla 2010 pri aktualizácii zoznamu v súlade s článkom 17 ods. 2.

(********) Rozumie sa tým štát Izrael bez území pod izraelskou správou od júna 1967, konkrétne bez Golanských výšin, pásma Gazy, východného Jeruzalema a zvyšku západného brehu Jordánu.“"

12.	Článok 19 sa vypúšťa.

13.

Vkladá sa tento článok 19a:

„Článok 19a

Prechodné pravidlá používania certifikátov o inšpekcii nevydaných v systéme TRACES

Certifikáty o inšpekcii uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a) a výpisy z nich uvedené v článku 14 ods. 2 možno vydávať a parafovať podľa článku 13 ods. 3 až 7 bez použitia systému TRACES do 19. októbra 2017 v súlade s článkom 13a ods. 1, 2 a 3 a podľa vzorov a poznámok uvedených v prílohe V alebo VI.“

14.	Príloha III sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

15.	V prílohe IV v zozname kategórií produktov sa text „C: produkty akvakultúry a morské riasy“ nahrádza textom „C: nespracované produkty akvakultúry a riasy“.

16.	Príloha V sa nahrádza textom prílohy II k tomuto nariadeniu.

17.	Príloha VI sa nahrádza textom prílohy III k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Zmena nariadenia (ES) č. 889/2008

Nariadenie (ES) č. 889/2008 sa mení takto:

V článku 2 sa dopĺňajú tieto písmená t) a u):

„t)

‚uchovávanie‘ je akákoľvek operácia, iná než pestovanie a zber, ktorý sa vykonáva na produktoch, ale ktorý nemožno určiť ako spracovanie definované v písmene u), vrátane všetkých operácií uvedených v článku 2 ods. 1 písm. n) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 (*********), pričom sa nevzťahuje na balenie alebo označovanie produktu;

u)	‚spracovanie‘ je akákoľvek operácia uvedená v článku 2 ods. 1 písm. m) nariadenia (ES) č. 852/2004 vrátane použitia látok uvedených v článku 19 ods. 2 písm. b) nariadenia (ES) č. 834/2007. Operácie balenia alebo označovania produktu sa nepovažujú za spracovanie.

(*********) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).“"

2.	Názov hlavy II sa nahrádza takto: „HLAVA II PRAVIDLÁ VÝROBY, UCHOVÁVANIA, SPRACOVANIA, BALENIA, DOPRAVY A SKLADOVANIA PRODUKTOV EKOLOGICKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY“

3.	Názov hlavy II kapitoly 3 sa nahrádza takto: „KAPITOLA 3 Uchované a spracované produkty“

Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Pravidlá uchovávania produktov a výroby spracovaných krmív a potravín

1. Prevádzkovatelia, ktorí uchovávajú produkty alebo vyrábajú spracované krmivá alebo potraviny, zavedú a aktualizujú vhodné postupy založené na systematickom určovaní kritických krokov pri spracovaní.

Uplatňovanie týchto postupov zaručuje, že uchované alebo spracované produkty nepretržite spĺňajú pravidlá ekologickej poľnohospodárskej výroby.

2. Prevádzkovatelia dodržiavajú a vykonávajú postupy uvedené v odseku 1. Prevádzkovatelia predovšetkým:

a)	prijmú preventívne opatrenia s cieľom vyhnúť sa riziku kontaminácie nepovolenými látkami alebo produktmi;

b)	vykonávajú vhodné opatrenia na čistenie, monitorujú ich účinnosť a vedú záznamy o týchto opatreniach;

c)	zaručujú, že na trhu sa neumiestňujú neekologické produkty s označením odkazujúcim na metódu ekologickej poľnohospodárskej výroby.

3. Ak sa v predmetnej jednotke prípravy produktu pripravujú alebo uskladňujú aj neekologické produkty, tak prevádzkovateľ:

a)	vykonáva operácie nepretržite, až kým sa nespracuje celá predmetná séria, a to časovo alebo priestorovo oddelene od podobných operácií vykonávaných na neekologických produktoch;

b)	pred začatím a po ukončení operácie produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby uskladňuje časovo alebo priestorovo oddelene od neekologických produktov;

c)	informuje o operáciách uvedených v písmene a) a b) štátnu inšpekčnú organizáciu alebo súkromnú inšpekčnú organizáciu a uchováva aktuálnu evidenciu všetkých operácií a spracovaných množstiev;

d)	prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie identifikácie šarží a na zabránenie zmiešaniu alebo zámene s neekologickými produktmi;

e)	vykonáva operácie na produktoch ekologickej poľnohospodárskej výroby len po vhodnom očistení výrobného zariadenia.

4. Prídavné látky, technologické látky a iné látky a zložky používané pri spracovávaní krmív alebo potravín, a akékoľvek uplatňované spracovateľské postupy, ako je údenie, spĺňajú zásady správnej výrobnej praxe.“

V článku 84 sa dopĺňa tento tretí odsek:

„Dovozca realizuje prenos informácií uvedených v prvom a druhom odseku cez Obchodný kontrolný a expertný systém (TRACES) stanovený v rozhodnutí Komisie 2003/24/ES (**********).

(**********) Rozhodnutie Komisie 2003/24/ES z 30. decembra 2002 o vývoji integrovaného počítačového veterinárneho systému (Ú. v. ES L 8, 14.1.2003, s. 44).“"

Článok 94 ods. 1 sa mení takto:

písmená a) a b) sa nahrádzajú takto:

„a)	do 30. júna 2017 informácie uvedené v článku 35 písm. a) nariadenia (ES) č. 834/2007 vrátane e-mailovej adresy a internetovej adresy a ich následných zmien;

b)	do 30. júna 2017 informácie uvedené v článku 35 písm. b) nariadenia (ES) č. 834/2007 vrátane adresy, e-mailovej adresy a internetovej adresy a ich následných zmien;“;

dopĺňa sa toto písmeno e):

„e)	do 30. júna 2017 názov, adresu, e-mailovú adresu a internetovú adresu relevantných príslušných orgánov členského štátu, ako sa vymedzujú v článku 2 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1235/2008, a ich následné zmeny.“

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť siedmym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 19. apríla 2017. Článok 1 bod 2 sa však uplatňuje odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia a článok 1 bod 15 sa uplatňuje od 7. mája 2017.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. októbra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1235/2008 z 8. decembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa dovozu ekologických produktov z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 334, 12.12.2008, s. 25).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1).

(4) COM(2014) 179 final.

(5) Rozhodnutie Komisie 2003/24/ES z 30. decembra 2002 o vývoji integrovaného počítačového veterinárneho systému (Ú. v. ES L 8, 14.1.2003, s. 44).

(6) Nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008 z 5. septembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu (Ú. v. EÚ L 250, 18.9.2008, s. 1).

(7) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/673 z 29. apríla 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu (Ú. v. EÚ L 116, 30.4.2016, s. 8).

PRÍLOHA I

Príloha III k nariadeniu (ES) č. 1235/2008 sa mení takto:

Za nadpisom „ZOZNAM TRETÍCH KRAJÍN A PRÍSLUŠNÉ ŠPECIFIKÁCIE UVEDENÉ V ČLÁNKU 7“ sa vkladá táto poznámka:

„Poznámka: Podľa článku 17 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 834/2007 sa zvieratá a produkty z nich vyrobené počas obdobia konverzie nesmú uvádzať na trh v Únii s označeniami uvedenými v článkoch 23 a 24 uvedeného nariadenia, ktoré sa používajú na označovanie produktov a pri reklame produktov. Preto sú také produkty takisto vylúčené z uznania pre kategórie produktov B a D v prípade všetkých tretích krajín uvedených v tejto prílohe.“

2.	Zo záznamov týkajúcich sa Argentíny, Austrálie, Indie, Izraela, Japonska, Kostariky, Švajčiarska, Tuniska a Nového Zélandu sa vypúšťa poznámka pod čiarou „(1) Morské riasy tu nie sú zaradené“.

Záznam týkajúci sa Argentíny sa mení takto:

a)	z bodu 1 sa vypúšťajú obmedzenia vzťahujúce sa na kategórie produktov B a D;

bod 2 sa nahrádza takto:

„2.	Pôvod: produkty kategórií A, B a F pestované v Argentíne a produkty kategórie D spracované v Argentíne s ekologicky pestovanými zložkami vypestovanými v Argentíne.“

V zázname týkajúcom sa Austrálie sa bod 2 nahrádza takto:

„2.	Pôvod: produkty kategórií A a F pestované v Austrálii a produkty kategórie D spracované v Austrálii s ekologicky pestovanými zložkami vypestovanými v Austrálii.“

Záznam týkajúci sa Kostariky sa mení takto:

a)	obmedzenie „len produkty zo spracovaných plodín“ sa nahrádza obmedzením „len spracované rastlinné produkty“;

bod 2 sa nahrádza takto:

„2.	Pôvod: produkty kategórií A a F pestované v Kostarike a produkty kategórie D spracované v Kostarike s ekologicky pestovanými zložkami pestovanými v Kostarike.“

V zázname týkajúcom sa Izraela sa bod 2 nahrádza takto:

„2.

Pôvod: produkty kategórií A a F pestované v Izraeli a produkty kategórie D spracované v Izraeli s ekologicky pestovanými zložkami pestovanými v Izraeli alebo dovezenými do Izraela:

—	buď z Únie,

—	alebo z tretej krajiny v rámci režimu, ktorý sa uznáva za rovnocenný v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007.“

V zázname týkajúcom sa Japonska sa bod 2 nahrádza takto:

„2.

Pôvod: produkty kategórií A a F pestované v Japonsku a produkty kategórie D spracované v Japonsku s ekologicky pestovanými zložkami vypestovanými v Japonsku alebo dovezenými do Japonska:

—	buď z Únie,

—	alebo z tretej krajiny, v prípade ktorej Japonsko uznalo, že produkty boli vyrobené a kontrolované v danej tretej krajine v súlade s pravidlami, ktoré sú rovnocenné s pravidlami stanovenými v japonských právnych predpisoch.“

Záznam týkajúci sa Švajčiarska sa mení takto:

a)	z bodu 1 sa vypúšťa obmedzenie vzťahujúce sa na kategóriu B;

bod 2 sa nahrádza takto:

„2.

Pôvod: produkty kategórií A a F pestované v Švajčiarsku a produkty kategórií D a E spracované v Švajčiarsku s ekologicky pestovanými zložkami vypestovanými v Švajčiarsku alebo dovezenými do Švajčiarska:

—	buď z Únie,

—	alebo z tretej krajiny, v prípade ktorej Švajčiarsko uznalo, že produkty boli vyrobené a kontrolované v danej tretej krajine v súlade s pravidlami, ktoré sú rovnocenné s pravidlami stanovenými v švajčiarskych právnych predpisoch.“

V zázname týkajúcom sa Tuniska sa bod 2 nahrádza takto:

„2.	Pôvod: produkty kategórií A a F pestované v Tunisku a produkty kategórie D spracované v Tunisku s ekologicky pestovanými zložkami vypestovanými v Tunisku.“

10.	V zázname týkajúcom sa Spojených štátov sa z bodu 1 vypúšťajú obmedzenia vzťahujúce sa na kategórie produktov A a D.

11.

Záznam týkajúci sa Nového Zélandu sa mení takto:

a)	z bodu 1 sa vypúšťajú obmedzenia vzťahujúce sa na kategórie produktov B a D;

bod 2 sa nahrádza takto:

„2.

Pôvod: produkty kategórií A, B a F pestované na Novom Zélande a produkty kategórie D spracované na Novom Zélande s ekologicky pestovanými zložkami vypestovanými na Novom Zélande alebo dovezenými na Nový Zéland:

—	buď z Únie,

—	alebo z tretej krajiny v rámci režimu, ktorý sa uznáva za rovnocenný v súlade s článkom 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 834/2007,

—

alebo z tretej krajiny, ktorej pravidlá výroby a kontroly boli uznané ako rovnocenné podľa Programu o úradnom zabezpečení ekologických potravín (Official Organic Assurance Programme) ministerstva poľnohospodárstva a lesníctva (MAF) na základe potvrdení a údajov poskytnutých príslušnými orgánmi tejto krajiny v súlade s ustanoveniami prijatými MAF, a za predpokladu, že sa dovezú len ekologicky vyrobené zložky určené na zapracovanie do produktov kategórie D vyrobených na Novom Zélande, a to maximálne do 5 % produktov poľnohospodárskeho pôvodu.“

12.

V zázname týkajúcom sa Kórejskej republiky sa bod 2 nahrádza takto:

„2.

Pôvod: produkty kategórie D spracované v Kórejskej republike s ekologicky pestovanými zložkami vypestovanými v Kórejskej republike alebo dovezenými do Kórejskej republiky:

—	buď z Únie,

—	alebo z tretej krajiny, v prípade ktorej Kórejská republika uznala, že produkty sa v uvedenej tretej krajine vyrábajú a kontrolujú podľa pravidiel rovnocenných s pravidlami stanovenými v právnych predpisoch Kórejskej republiky.“

PRÍLOHA II

„PRÍLOHA V

Text obrazu

Poznámky

Kolónka 1: Názov, adresa a kód súkromnej inšpekčnej organizácie alebo štátnej inšpekčnej organizácie v tretej krajine, ako sa uvádza v článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1235/2008. Táto organizácia vypĺňa aj kolónky 4 až 18.

Kolónka 2: V tejto kolónke sa uvádzajú ustanovenia nariadenia (ES) č. 834/2007, ktoré sa týkajú vydania a používania tohto certifikátu; je potrebné uviesť príslušné ustanovenie.

Kolónka 3: Poradové číslo certifikátu o inšpekcii, ktoré automaticky priraďuje Obchodný kontrolný a expertný systém (TRACES) uvedený v článku 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1235/2008, výnimkou je prípad, ak sa uplatňuje článok 13a ods. 3.

Kolónka 4: Meno/názov a adresa prevádzkovateľa vyvážajúceho produkty z krajiny uvedenej v kolónke 8. Vývozcom je prevádzkovateľ, ktorý na produktoch uvedených v kolónke 13 vykonáva poslednú operáciu na účely prípravy, ako sa vymedzuje v článku 2 písm. i) nariadenia (ES) č. 834/2007, a ktorý pripevňuje colnú uzáveru na produkty vo vhodných obaloch alebo kontajneroch v súlade s článkom 34 nariadenia (ES) č. 889/2008.

Kolónka 5: Prevádzkovateľ príp. prevádzkovatelia, ktorí vyrobili alebo spracovali produkty v tretej krajine uvedenej v kolónke 7.

Kolónka 6: Súkromná inšpekčná organizácia/súkromné inšpekčné organizácie alebo štátna inšpekčná organizácia/štátne inšpekčné organizácie, ktoré v krajine uvedenej v kolónke 7 monitorujú dodržiavanie pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby pri výrobe alebo spr

Kolónka 7: Krajina pôvodu je krajina (krajiny), kde sa produkt vyrobil/vypestoval alebo spracoval.

Kolónka 8: Krajina vývozu je krajina, v ktorej sa na produkte vykonala posledná činnosť pre účely prípravy podľa článku 2 písm. i) nariadenia (ES) č. 834/2007, a v ktorej sa na produkt vo vhodných obaloch alebo kontajneroch pripevnila colná uzávera.

Kolónka 9: Krajina colného konania je krajina, v ktorej sa zásielka prepúšťa do voľného obehu v Európskej únii. Miesto vstupu je miesto prepustenia do voľného obehu, a identifikuje sa pomocou kódu OSN pre obchodné a dopravné lokality (UN/LOCODE, päť alfabetických znakov).

Kolónka 10: Krajina určenia znamená krajinu prvého príjemcu v Európskej únii.

Kolónka 11: Meno/názov, adresa a číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov (EORI) dovozcu podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 952/2013. Dovozca je fyzická alebo právnická osoba v Európskej únii, ktorá predkladá zásielku na prepustenie do voľného obehu v Únii, a to samostatne, alebo prostredníctvom svojho zástupcu.

Kolónka 12: Meno/názov a adresa prvého príjemcu zásielky v Európskej únii. Prvý príjemca je fyzická alebo právnická osoba, ktorej je zásielka doručená a u ktorej sa so zásielkou pracuje v rámci jej ďalšej prípravy a/alebo predaja. Prvý príjemca zásielky vyplní aj kolónku 24.

Kolónka 13: Opis produktu vrátane číselných znakov kombinovanej nomenklatúry predmetných produktov (osem miestnych, ak je to možné), obchodný názov, počet balení (počet škatúľ, kartónov, vriec, vedier atď.), číslo šarže a čistá hmotnosť.

Kolónka 14: Nepovinný údaj

Kolónka 15: Nepovinný údaj

Kolónka 16: Celková hrubá hmotnosť vyjadrená vo vhodných jednotkách (kg čistej hmotnosti, litre atď.)

Kolónka 17: Dopravný prostriedok do miesta vstupu.

Spôsob dopravy: letecká, lodná, železničná, cestná, iná.

Identifikácia dopravného prostriedku: číslo letu pri leteckej doprave, názov lode (lodí) pri lodnej doprave, označenie vlaku a číslo vagónu pri železničnej doprave, evidenčné číslo vozidla prípadne s evidenčným číslom prívesu pri cestnej doprave.

V prípade trajektu uveďte lodný a cestný dopravný prostriedok a identifikačné údaje vozidla a plánovaného trajektu.

Kolónka 18: Vyhlásenie štátnej inšpekčnej organizácie alebo súkromnej inšpekčnej organizácie vydávajúcej certifikát. Podpis a odtlačok pečiatky musia byť odlišnej farby než tlač.

Kolónka 19: Vypĺňa ju relevantný príslušný orgán členského štátu alebo dovozca.

Kolónka 20: Ak je to potrebné, vypĺňa ju relevantný príslušný orgán členského štátu pred prípravou alebo rozdelením zásielky za okolností uvedených v článku 14 nariadenia (ES) č. 1235/2008 a pri overení zásielky podľa článku 13 ods. 1

Kolónka 21: Vyplní ju prvý príjemca pri preberaní produktov, po vykonaní kontrol uvedených v článku 34 nariadenia (ES) č. 889/2008.

“

PRÍLOHA III

„PRÍLOHA VI

Text obrazu

14. Vyhlásenie príjemcu dávky

Týmto sa potvrdzuje, že príjem dávky sa uskutočnil v súlade s článkom 33 nariadenia (ES) č. 889/2008.

Názov spoločnosti

Dátum:

Meno a podpis oprávnenej osoby

Poznámky

Výpis č. : Číslo výpisu zodpovedá číslu dávky, ktorá vznikla rozdelením pôvodnej zásielky.

Kolónka 1: Názov, adresa a kód súkromnej inšpekčnej organizácie alebo štátnej inšpekčnej organizácie v tretej krajine, ktorá vydala pôvodný certifikát o inšpekcii.

Kolónka 2: V tejto kolónke sa uvádzajú ustanovenia nariadenia (ES) č. 834/2007, ktoré sa týkajú vydania a používania tohto výpisu; je potrebné uviesť príslušné ustanovenie, podľa ktorého bola pôvodná zásielka dovezená, pozri kolónku 2 pôvodného certifikátu o inšpekcii.

Kolónka 3: Poradové číslo pôvodného certifikátu, ktoré automaticky priraďuje Obchodný kontrolný a expertný systém (TRACES) uvedený v článku 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1235/2008, výnimkou je prípad, ak sa uplatňuje článok 13a ods. 3.

Kolónka 4: Prevádzkovateľ, ktorý fyzicky rozdelil pôvodnú zásielku na dávky, alebo prevádzkovateľ zodpovedný za túto operáciu.

Kolónka 5: Súkromná inšpekčná organizácia alebo štátna inšpekčná organizácia poverená kontrolou prevádzkovateľa, ktorý rozdelil zásielku.

Kolónky 6, 7 a 8: Pozri predmetné informácie na pôvodnom certifikáte o inšpekcii.

Kolónka 9: Krajina colného konania je krajina, v ktorej sa zásielka prepúšťa do voľného obehu v Európskej únii. Miesto vstupu je miesto prepustenia do voľného obehu, identifikuje sa pomocou kódu OSN pre obchodné a dopravné lokality (UN/LOCODE, päť alfabetických znakov).

Kolónka 10: Krajina určenia znamená krajinu prvého príjemcu v Európskej únii.

Kolónka 11: Príjemca dávky (vzniknutej rozdelením zásielky) v Európskej únii.

Kolónka 12: Opis produktov vrátane číselných znakov kombinovanej nomenklatúry predmetných produktov (osem miestnych, ak je to možné), počet balení (počet škatúľ, kartónov, vriec, vedier atď.) a čistá hmotnosť vyjadrená vo vhodných jednotkách (kg čistej hmotnosti, litre atď.) a čistá hmotnosť uvedená v kolónke 13 pôvodného certifikátu o inšpekcii.

Kolónka 13: Vyplní ju relevantný príslušný orgán členského štátu za každú dávku, ktorá je výsledkom rozdelenia zásielky uvedeného v článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1235/2008.

Kolónka 14: Vypĺňa sa pri preberaní dávky po tom, ako príjemca vykonal kontroly stanovené v článku 33 nariadenia (ES) č. 889/2008.

“

19.10.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 282/43

ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/1846

zo 4. júla 2016

o opatrení SA.41187 (2015/C) (ex 2015/NN), ktoré zaviedlo Maďarsko v súvislosti vo zdravotným príspevkom podnikov tabakového priemyslu

[oznámené pod číslom C(2016) 4049]

(Iba maďarské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na článok 108 ods. 2 prvý pododsek ZFEÚ,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1. POSTUP

(1)

Komisia sa v marci 2015 dozvedela o novom zdravotnom príspevku, ktorý Maďarsko uložilo podnikom tabakového priemyslu. Komisia vo svojom liste z 13. apríla 2015 odoslala Maďarsku žiadosť o predloženie informácií o tomto opatrení, pričom informovala maďarské orgány aj o tom, že by zvážila vydanie rozhodnutia o pozastavení opatrenia v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (2).

(2)	Maďarsko v liste z 12. mája 2015 odpovedalo na túto žiadosť o predloženie informácií. Maďarsko však neposkytlo žiadne pripomienky k možnosti Komisie vydať príkaz na pozastavenie opatrenia.

(3)

Komisia 15. júla 2015 informovala Maďarsko, že sa rozhodla začať postup, ktorý sa stanovuje v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len: „zmluva“) so zreteľom na zdravotný príspevok uložený podnikom tabakového priemyslu („rozhodnutie o začatí konania“). Komisia v rozhodnutí o začatí konania nariadila aj okamžité pozastavenie opatrenia.

(4)	Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (3). Týmto rozhodnutím Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniu.

(5)	Komisia dostala pripomienky od dvoch zainteresovaných strán. Komisia 20. októbra 2015 postúpila uvedené pripomienky Maďarsku, ktoré dostalo možnosť vyjadriť sa. Maďarsko na tieto pripomienky nereagovalo.

2. PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

(6)

Maďarský parlament prijal 16. decembra 2014 zákon XCIV z roku 2014 o zdravotnom príspevku podnikov tabakového priemyslu na rok 2015 (ďalej len „zákon“). Týmto zákonom sa ukladá daň, tzv. zdravotný príspevok, ktorá sa vyrubuje na ročný obrat získaný z výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku a uplatňuje sa dodatočne k existujúcim daniam z podnikania v Maďarsku, najmä k dani z príjmov právnických osôb. Daň sa vyrubuje oprávneným prevádzkovateľom skladov, dovozcom a registrovaným obchodníkom s tabakovými výrobkami. Účelom zákona je získať prostriedky na financovanie systému zdravotnej starostlivosti s cieľom zvýšiť kvalitu zdravotníckych služieb.

(7)

Tento zdravotný príspevok sa platí z ročného obratu z výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku za predchádzajúci rok, ak obrat z týchto činností predstavuje aspoň 50 % celkového ročného obratu daného podniku. Neuplatňuje sa odpočítanie nákladov, okrem nákladov na určité investície v daňovom roku. Zdravotný príspevok má progresívny charakter. Uplatniteľný príspevok závisí od ročného obratu daňovníka, podľa tohto vzoru:

—	pre časť obratu pod 30 mld. HUF: 0,2 % s minimálnou hranicou 30 mil. HUF

—	pre časť obratu medzi 30 mld. HUF a 60 mld. HUF: 2,5 %

—	pre časť obratu nad 60 mld. HUF: 4,5 %

(8)

Podľa oddielu 6 ods. 6 zákona možno daňovú povinnosť vyplývajúcu zo zdravotného príspevku znížiť až na 80 % splatného príspevku, ak spoločnosť realizuje investície, ktoré zodpovedajú vymedzeniu v článku 3 ods. 4 bode 7 zákona C z roku 2000 o účtovníctve (4). Zníženie sa rovná kladnému rozdielu medzi 30 % sumy zaúčtovanej ako investície v daňovom roku a výškou štátnej dotácie alebo dotácie EÚ použitej na realizáciu investičného projektu.

(9)	V zákone sa uvádza, že daňové priznanie sa musí predložiť do 30. júna 2015 a že zdravotný príspevok sa musí zaplatiť do 30 dní po tomto termíne.

(10)	Zákon nadobudol účinnosť 1. februára 2015 a vo svojom počiatočnom znení sa mal dočasne uplatňovať do 31. decembra 2015. Dňa 24. júna 2015 sa v maďarskom Úradnom vestníku zverejnila zmena zákona, ktorou sa stanovil trvalý charakter zdravotného príspevku.

3. FORMÁLNE VYŠETROVACIE KONANIE

3.1. Dôvody na začatie formálneho vyšetrovacieho konania

(11)

Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie, pretože dospela k predbežnému záveru, že progresívna štruktúra zdravotného príspevku (sadzby a pásma obratu) a ustanovenia o znížení daňovej povinnosti pod podmienkou realizácie určitých investícií (ďalej sa spoločne označujú ako: „sporné opatrenia“) predstavujú nezákonnú a nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(12)

Komisia zastávala názor, že progresívne sadzby dane, ktoré sa stanovili v zákone, sú v prípade podnikov diferencované na základe ich obratu a zvýhodňujú podniky s nízkym obratom, čiže menšie podniky. Komisia nebola presvedčená, že by podniky s výrazne väčším obratom dokázali natoľko ovplyvniť produktový trh a že by ich negatívny vplyv z hľadiska fajčenia bol o toľko väčší, aby to odôvodňovalo uplatnenie takej výrazne progresívnej sadzby dane, ako tvrdili maďarské orgány.

(13)

Komisia takisto zastávala názor, že prostredníctvom možnosti zníženia daňovej povinnosti daňovníka pod podmienkou realizácie investícií sa poskytuje selektívna výhoda podnikom, ktoré vykonali takéto investície. Komisia ďalej poznamenala, že možnosť zníženia daňovej povinnosti v prípade investície, ktorej cieľom je zvýšenie výrobnej a obchodnej kapacity podniku, sa javila v rozpore s uvedeným cieľom zdravotného príspevku, ktorým je získanie prostriedkov pre systém zdravotnej starostlivosti a zvýšenie kvality zdravotníckych služieb, vzhľadom na skutočnosť, že fajčenie zohráva významnú úlohu pri vzniku mnohých chorôb a v značnej miere prispieva k zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

(14)	Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že sporné opatrenia sa javili ako neopodstatnené vzhľadom na charakter všeobecnej štruktúry daňového systému a nezlučiteľné s vnútorným trhom.

3.2. Pripomienky zainteresovaných strán

(15)	Komisia prijala pripomienky dvoch zainteresovaných strán, ktoré uvítali rozhodnutie o začatí konania a súhlasili s predbežným posúdením štátnej pomoci zo strany Komisie. Vyjadrili svoje obavy týkajúce sa možných zmien zákona a akýchkoľvek podobných opatrení, ktoré by mohli prijať maďarské orgány.

(16)

Jedna zo zainteresovaných strán zdôraznila, že zníženie daňovej povinnosti v prípade určitých investícií by sa vzťahovalo výlučne na investície v Maďarsku, keďže podľa maďarských právnych predpisov o spotrebnej dani na to, aby spoločnosť získala licenciu na predaj alebo výrobu tabaku v Maďarsku, musí byť založená v Maďarsku a mať sídlo predstavenstva v Maďarsku. Investície, ktoré sa zohľadnili na účely zákona, sú preto investície realizované v Maďarsku buď domácimi maďarskými spoločnosťami alebo pobočkami zahraničných nadnárodných spoločností so sídlom v Maďarsku.

3.3. Stanovisko maďarských orgánov

(17)

Maďarské orgány nesúhlasia so zisteniami Komisie, podľa ktorých sporné opatrenia predstavujú štátnu pomoc. V podstate argumentujú tým, že opatrenia nie sú selektívne. Pokiaľ ide o progresívnu povahu sadzieb dane, maďarské orgány tvrdia, že v prípade verejného zaťaženia sa referenčný rámec vymedzuje prostredníctvom daňového základu a sadzby dane (vrátane systému progresívnych sadzieb dane) a že tie spoločnosti, ktorých obrat je rovnaký, sa nachádzajú aj v rovnakej skutkovej situácii. Podľa progresívneho systému sadzieb a pri uplatňovaní daňových pásem sa na subjekty s rovnakým predpokladaným daňovým základom v tomto zmysle vzťahuje rovnaká sadzba, a preto je vypočítaná výška dane tiež rovnaká. Podľa maďarských orgánov preto progresívny systém sadzieb dane nespôsobuje diferenciáciu, pretože spoločnosti v rovnakej právnej a skutkovej situácii podliehajú rovnakej sadzbe dane, a preto nie je selektívna.

(18)

Pokiaľ ide o zníženie daňovej povinnosti v prípade investície, maďarské orgány tvrdia, že v zákone sa nerozlišuje na základe druhu alebo hodnoty investície nerozlišuje sa ani medzi prevádzkovateľmi, ktorí realizujú investíciu. Podniky s rovnakou hodnotou investície sú v rovnakej právnej a skutkovej situácii. Zdôrazňujú, že znižovanie sa nevzťahuje výlučne na investície, ktoré sa realizujú v Maďarsku, a že pri výpočte sa môže zohľadniť hodnota všetkých investícií. Maďarské orgány ďalej poznamenávajú, že výpočet hodnoty investície sa vykonáva podľa vymedzenia investície a výpočtu hodnoty investície podľa zákona o účtovníctve, ktorý je mimo rozsahu pôsobnosti zákona o zdravotnom príspevku podnikov tabakového priemyslu.

3.4. Pripomienky Maďarska k pripomienkam zainteresovaných strán

(19)	Maďarsko nereagovalo na pripomienky zainteresovaných strán, ktoré sa mu preposlali v liste z 20. októbra 2015.

4. POSUDZOVANIE POMOCI

4.1. Existencia štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ

(20)

V článku 107 ods. 1 zmluvy sa uvádza, že „ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(21)

Klasifikácia opatrenia ako pomoci v zmysle tohto ustanovenia si teda vyžaduje splnenie týchto kumulatívnych podmienok: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a financované zo štátnych prostriedkov; ii) musí poskytovať výhodu jeho príjemcovi; iii) táto výhoda musí byť selektívna; a iv) predmetné opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a musí ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

4.1.1. Štátne prostriedky a pripísateľnosť štátu

(22)	Aby mohlo byť opatrenie považované za štátnu pomoc, musí byť financované zo štátnych prostriedkov a musí byť pripísateľné štátu.

(23)	Keďže sporné opatrenia vyplývajú zo zákona maďarského parlamentu, sú jasne pripísateľné maďarskému štátu.

(24)

Pokiaľ ide o financovanie opatrenia zo štátnych prostriedkov, pričom v dôsledku opatrenia sa štát zrieka príjmov, ktoré by sa inak za bežných podmienok museli od podnikov vyberať, aj táto podmienka je splnená (5). V tomto prípade sa maďarský štát zrieka prostriedkov, ktoré by inak musel vyberať od podnikov s nižšou úrovňou obratu (čiže menších podnikov), ak by sa na ne vzťahoval rovnaký zdravotný príspevok ako na podniky s vyššou úrovňou obratu (čiže väčšie podniky).

4.1.2. Výhoda

(25)

Podľa judikatúry súdov Únie zahŕňa koncepcia pomoci nielen nesporné výhody, ale aj opatrenia, ktoré rôznymi spôsobmi zmierňujú poplatky, ktoré sú zvyčajne zahrnuté v rozpočte podniku (6). Výhoda sa môže poskytnúť prostredníctvom rôznych spôsobov znižovania daňového zaťaženia spoločnosti, a najmä prostredníctvom znižovania uplatniteľnej sadzby dane, zdaniteľného základu alebo výšky splatnej dane (7). Hoci opatrenie na zníženie dane nezahŕňa pozitívny prenos prostriedkov od štátu, vytvára sa ním výhoda na základe skutočnosti, že stavia podniky, na ktoré sa vzťahuje, do výhodnejšieho postavenia než iných daňovníkov, a spôsobuje stratu príjmov pre štát (8).

(26)

V zákone sa stanovujú progresívne sadzby zdaňovania, ktoré sa vzťahujú na ročný obrat získaný z výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku v závislosti od pásma, do ktorého patrí obrat podniku. Progresívny charakter týchto sadzieb má za následok, že percentuálny podiel dane, ktorá sa ukladá z ročného obratu podniku, sa postupne zvyšuje v závislosti od počtu pásem, do ktorých tento obrat patrí. Výsledkom je, že podniky s nízkym obratom (menšie podniky) sa zdaňujú podstatne nižšou priemernou sadzbou než podniky s vysokým obratom (väčšie podniky). Prostredníctvom zdaňovania touto podstatne nižšou priemernou sadzbou dane sa zmierňujú poplatky, ktoré musia znášať podniky s nízkym obratom v porovnaní s podnikmi s vysokým obratom, a preto ide o zvýhodňovanie menších podnikov pred väčšími v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(27)

Podobne aj možnosť zníženia daňovej povinnosti podniku až na 80 % podľa zákona v prípade investícií realizovaných v daňovom roku predstavuje výhodu pre podniky, ktoré realizovali takéto investície, pretože sa tým znižuje ich daňový základ, ako aj ich daňové zaťaženie v porovnaní s podnikmi, ktoré nemôžu využívať výhodu vyplývajúcu z tohto zníženia.

4.1.3. Selektívnosť

(28)

Opatrenie je selektívne vtedy, ak zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Pokiaľ ide o fiškálne schémy, Súdny dvor konštatoval, že selektívnosť opatrenia by sa v zásade mala posudzovať na základe analýzy pozostávajúcej z troch krokov (9). Najprv sa identifikuje spoločný alebo bežný daňový režim, ktorý sa uplatňuje v členskom štáte: tzv. referenčný systém. Potom treba posúdiť, či dané opatrenie predstavuje odchýlku od tohto systému v tom zmysle, že sa rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú vzhľadom na objektívne ciele systému v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Ak predmetné opatrenie nepredstavuje odchýlku od referenčného systému, nie je selektívne. Ak áno (a teda je prima facie selektívne), musí sa v treťom kroku analýzy určiť, či je táto odchýlka odôvodnená povahou alebo všeobecnou štruktúrou referenčného daňového systému (10). Ak je prima facie selektívne opatrenie odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou systému, nebude sa považovať za selektívne, a nebude sa naň teda vzťahovať článok 107 ods. 1 zmluvy.

4.1.3.1. Referenčný systém

(29)

V tomto prípade referenčný systém predstavuje uplatňovanie osobitného zdravotného príspevku na podniky podľa obratu, ktorý získali z výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku. Komisia sa nedomnieva, že štruktúra progresívnej sadzby zdravotného príspevku môže byť súčasťou tohto referenčného systému.

(30)

Ako uviedol Súdny dvor (11), nestačí vždy obmedziť analýzu selektívnosti podľa toho, či sa opatrenie odchyľuje od referenčného systému, ako sa vymedzuje v členskom štáte. Takisto treba vyhodnotiť, či členský štát navrhol hranice tohto systému konzistentným spôsobom alebo či sa naopak vytvorili svojvoľným alebo zaujatým spôsobom s cieľom zvýhodniť určité podniky pred ostatnými. Inak by členský štát namiesto stanovenia všeobecných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na všetky podniky a z ktorých sa vytvorí výnimka pre určité podniky, mohol dosiahnuť rovnaký výsledok úpravou a kombinovaním svojich pravidiel takým spôsobom, že ich samotné uplatňovanie by viedlo k rôznym zaťaženiam pre rôzne podniky, pričom by obišiel pravidlá štátnej pomoci (12). V tejto súvislosti je mimoriadne dôležité pripomenúť, že Súdny dvor dôsledne upozorňoval na skutočnosť, že v článku 107 ods. 1 zmluvy sa nerozlišuje medzi opatreniami štátnej intervencie prostredníctvom odkazu na ich príčiny alebo ciele, ale opatrenia sa vymedzujú vo vzťahu k svojim účinkom, čiže nezávisle od použitých techník (13).

(31)

Zatiaľ čo uplatňovanie plošnej dane, ktorá sa ukladá z ročného obratu získaného z výroby tabakových výrobkov a obchodu s týmito výrobkami v Maďarsku, je vhodným spôsobom získavania prostriedkov na financovanie systému zdravotnej starostlivosti, zdá sa, že Maďarsko navrhlo štruktúru progresívnej dane stanovenej v zákone na účel zvýhodnenia určitých podnikov pred ostatnými. Podľa štruktúry progresívnej dane stanovenej v zákone sa na podniky podliehajúce zdaneniu vzťahujú rôzne daňové sadzby, ktoré sa progresívne zvyšujú na úroveň 4,5 % v závislosti od pásem, do ktorých sa zaraďujú podľa obratu. Preto sa uplatňuje odlišná priemerná sadzba dane na podniky, na ktoré sa vzťahuje zdravotný príspevok, v závislosti od výšky ich obratu (podľa toho, či prekročí prahové hodnoty stanovené v zákone).

(32)

Keďže každý podnik sa zdaňuje inou výškou sadzby, Komisia nemôže určiť jednu referenčnú sadzbu pre zdravotný príspevok. Maďarsko neuviedlo ani žiadnu konkrétnu sadzbu, ktorá by sa dala považovať za referenčnú alebo „bežnú“, a nevysvetlilo ani, prečo by sa vyššia sadzba mohla odôvodniť výnimočnými okolnosťami v prípade podnikov s vyššou úrovňou obratu, ani prečo by sa na podniky s nižšími úrovňami obratu mali uplatňovať nižšie sadzby.

(33)

V dôsledku štruktúry progresívnej sadzby, ktorá sa zaviedla zákonom, sa preto rôzne podniky zdaňujú rôznymi úrovňami sadzieb (ktoré sa vyjadrujú ako podiel na celkovom ročnom obrate) v závislosti od ich veľkosti, keďže výška obratu podniku súvisí do určitej miery s veľkosťou daného podniku. Uvedený cieľ zdravotného príspevku je však získavanie prostriedkov na financovanie systému zdravotnej starostlivosti a zvýšenie kvality zdravotníckych služieb v Maďarsku vzhľadom na skutočnosť, že fajčenie zohráva významnú úlohu pri vzniku mnohých chorôb a v značnej miere prispieva k zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Komisia sa domnieva, že štruktúra progresívnej sadzby zdravotného príspevku neodráža vzťah medzi vznikom negatívnych vplyvov na zdravie zo strany obchodníkov a výrobcov tabakových výrobkov a ich obratom.

(34)

Vzhľadom na tento cieľ sa Komisia domnieva, že všetky subjekty, na ktoré sa vzťahuje zdravotný príspevok, sú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii bez ohľadu na ich úroveň obratu, a že Maďarsko neuviedlo žiadne presvedčivé odôvodnenie pre diskrimináciu medzi týmito druhmi podnikov, pokiaľ ide o vyberanie zdravotného príspevku. Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na odôvodnenia 42 až 48 uvedené ďalej v texte. Maďarsko preto zámerne vytvorilo zdravotný príspevok takým spôsobom, aby svojvoľne zvýhodňovalo určité podniky, najmä tie s nižšou úrovňou obratu (čiže menšie podniky) a znevýhodňovalo ostatné, čiže väčšie podniky (14).

(35)

Referenčný systém je preto selektívny takým spôsobom, ktorý nie je opodstatnený vzhľadom na cieľ zdravotného príspevku, ktorým je získanie prostriedkov na financovanie maďarského systému zdravotnej starostlivosti. V tomto prípade je preto vhodným referenčným systémom uloženie zdravotného príspevku podnikom, ktoré pôsobia v Maďarsku, na základe ich obratu a bez uplatnenia štruktúry progresívnej sadzby.

4.1.3.2. Odchýlka od referenčného systému

(36)	V druhom kroku treba určiť, či sa opatrenie odchyľuje od referenčného systému v prospech určitých podnikov, ktoré sú v podobnej skutkovej a právnej situácii, vzhľadom na objektívny cieľ referenčného systému.

(37)

Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 31, objektívnym cieľom zdravotného príspevku je financovať systém zdravotnej starostlivosti a zvýšiť kvalitu zdravotníckych služieb v Maďarsku. Ako sa ďalej vysvetľuje v odôvodnení 34, všetky subjekty zapojené do výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi by sa mali považovať za subjekty v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii vzhľadom na tento cieľ bez ohľadu na ich veľkosť a úroveň obratu.

(38)	Progresívna povaha štruktúry zdravotného príspevku preto vedie k diferenciácii medzi podnikmi, ktoré vyrábajú tabakové výrobky a obchodujú s nimi v Maďarsku, na základe ich veľkosti.

(39)

V dôsledku progresívnej povahy sadzieb, ktoré stanovuje zákon, podniky s obratom v nižších pásmach podliehajú podstatne nižšiemu zdaneniu než podniky s obratom vo vyšších pásmach. Výsledkom je, že podniky s nízkym obratom podliehajú podstatne nižším hraničným aj priemerným sadzbám dane v porovnaní s podnikmi s vyššími úrovňami obratu, a preto podliehajú podstatne nižšiemu zdaneniu pri vykonávaní rovnakých činností. Komisia sa preto domnieva, že štruktúra progresívnej sadzby, ktorá sa zaviedla zákonom, sa odchyľuje od referenčného systému, ktorého základom je uloženie zdravotného príspevku všetkým subjektom zapojeným do výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku v prospech podnikov s nižším obratom.

(40)

Podobne aj pri možnosti zníženia daňovej povinnosti podniku podľa zákona až do 80 % v prípade investície sa rozlišuje medzi podnikmi, ktoré realizovali investície, a tými, ktoré ich nerealizovali. Avšak vzhľadom na objektívny cieľ zdravotného príspevku, ako sa uvádza vyššie, sú podniky, ktoré realizovali investície, ako aj podniky, ktoré ich nerealizovali, v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii, pretože realizácia investície nemá nič spoločné so znížením negatívnych externalít, ktoré spôsobuje fajčenie. Práve naopak, možnosť zníženia daňovej povinnosti podniku v prípade investície, ktorej cieľom je zvýšenie výrobnej a obchodnej kapacity podniku, sa javí v rozpore s objektívnym cieľom zdravotného príspevku. Komisia sa preto domnieva, že v ustanoveniach zákona, v ktorých sa stanovuje zníženie daňovej povinnosti v prípade investície, sa rozlišuje medzi podnikmi, ktoré sú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii vzhľadom na objektívny cieľ zdravotného príspevku, a preto dochádza k odchýleniu od referenčného systému.

(41)	Komisia sa preto domnieva, že opatrenia sú prima facie selektívne.

4.1.3.3. Odôvodnenie

(42)

Opatrenie, ktoré sa odchyľuje od referenčného systému, nie je selektívne, ak je opodstatnené vzhľadom na povahu všeobecnej štruktúry tohto systému. Ide o prípad, keď je výsledok príslušného mechanizmu potrebný pre fungovanie a účinnosť systému (15). Je úlohou členského štátu poskytnúť takéto odôvodnenie. Členské štáty sa na tieto účely nemôžu odvolať na externé politické ciele – napríklad ciele regionálnej, environmentálnej či priemyselnej politiky – a odôvodniť nimi odlišné zaobchádzanie s podnikmi v rámci určitého režimu.

(43)

Maďarské orgány tvrdili, že zdravotný príspevok sa platí za výrobu a obchod s výrobkami, ktoré spôsobujú zdravotné riziko, a nie je spojený so ziskom hospodárskych subjektov, keďže sadzba dane sa upravuje podľa zaťaženia zdaniteľných subjektov. Podľa názoru maďarských orgánov sa platobná schopnosť a stupeň rizika podnikov odráža skôr v ich trhovom podiele, vedúcom postavení na trhu, a následne v ich cenovo orientovanej úlohe než v ich ziskovosti. Zisk ako základná zložka príspevku je najmenej vhodný faktor na vyjadrenie škody na zdraví, ktorú spôsobujú subjekty podliehajúce príspevku z dôvodu svojej činnosti. Okrem toho v porovnaní s podnikmi s nízkym obratom majú podniky s výrazne vyšším obratom a trhovým podielom oveľa väčšiu schopnosť ovplyvniť trh s výrobkom než rozdiel medzi ich úrovňami obratu. Vzhľadom na cieľ príspevku to bude takisto znamenať, že hospodársky subjekt, ktorý získa vyšší obrat na trhu s tabakovými výrobkami, bude mať exponenciálne vyššie negatívne účinky na zdravie spojené s fajčením.

(44)

Komisia sa v tomto prípade vzhľadom na značné pomerné prírastky progresívnej sadzby dane nedomnieva, že platobná schopnosť môže slúžiť ako hlavná zásada pre zdaňovanie založené na obrate. Pri dani založenej na obrate v porovnaní s daňou založenou na zisku (16) sa nezohľadňujú náklady, ktoré vznikli pri tvorbe tohto obratu. Ak sa teda nepreukáže opak, javí sa ako pochybné, že v samotnej výške vytvoreného obratu – bez ohľadu na vzniknuté náklady – sa odráža platobná schopnosť podniku. Komisia okrem toho nie je presvedčená, že v porovnaní s podnikmi s nižším obratom by podniky s vyšším obratom dokázali natoľko ovplyvniť produktový trh a že by ich negatívny vplyv z hľadiska fajčenia bol automaticky o toľko väčší, aby to odôvodňovalo uplatnenie progresívnej sadzby dane vzhľadom na obrat, ako sa prijalo v zákone.

(45)

Komisia sa v každom prípade domnieva, že aj keby sa platobná schopnosť a negatívne účinky na zdravie mohli považovať za hlavné zásady zdravotného príspevku založeného na obrate, odôvodnila by sa tým iba lineárna sadzba dane, pokiaľ by sa nepreukázalo, že platobná schopnosť a tvorba negatívnych účinkov na zdravie sa progresívne zvyšujú spolu s rastúcim obratom. Komisia sa domnieva, že progresívne sadzby dane z obratu možno odôvodniť, ak si konkrétny cieľ, ktorý sa sleduje prostredníctvom dane, skutočne vyžaduje progresívne sadzby, napríklad ak sa preukáže, že aj externality spôsobené činnosťou, ktorá sa má riešiť prostredníctvom dane, rastú progresívne. Bolo by potrebné odôvodniť aj progresívny model. Predovšetkým by bolo potrebné vysvetliť, prečo má obrat nad 60 mld. HUF 22-násobný účinok na zdravie oproti obratu pod 30 mld. EUR. Maďarsko neuviedlo žiadne takéto odôvodnenie.

(46)

Komisia nie je presvedčená o tom, že škoda spôsobená výrobou tabakových výrobkov a obchodovaním s nimi by sa progresívne zvyšovala na základe dosiahnutého obratu a v súlade s prírastkom sadzby dane, ktorý sa uplatňuje podľa tohto opatrenia. Okrem toho sa zdá, že podmienka, by obrat získaný z výroby tabakových výrobkov a obchodovania s nimi dosahoval aspoň 50 % z celkového obratu podniku, na ktorý sa vzťahuje zdravotný príspevok, je takisto v rozpore s odôvodnením progresívnej povahy dane založenej na účinkoch tabakových výrobkov na zdravie. Z hľadiska cieľa dane by to znamenalo, že tabakové výrobky, s ktorými obchodujú spoločnosti, ktorých obrat získaný z výroby tabakových výrobkov a obchodovania s nimi predstavuje menej než 50 % obratu, nemajú negatívne účinky na zdravie na rozdiel od výrobkov, s ktorými obchodujú spoločnosti s vyšším podielom obratu z tabakových výrobkov. Preto sa zdá, že táto požiadavka je v rozpore s údajným cieľom opatrenia.

(47)

Pokiaľ ide o zníženie daňovej povinnosti v prípade investícií, takisto sa nedá odôvodniť ani povahou ani všeobecnou štruktúrou daňového systému. Komisia sa domnieva, že možnosť zníženia daňovej povinnosti až na 80 % v prípade investície je v rozpore s objektívnym cieľom zdravotného príspevku. Objektívnym cieľom zdravotného príspevku je tvorba prostriedkov na financovanie systému zdravotnej starostlivosti a zvýšenie kvality zdravotníckych služieb vzhľadom na skutočnosť, že fajčenie zohráva významnú úlohu pri vzniku mnohých chorôb a v značnej miere prispieva k zvýšeniu výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Komisia preto zastáva názor, že možnosť zníženia daňovej povinnosti v prípade investície, ktorej cieľom je zvýšenie výrobnej a obchodnej kapacity podniku, je v rozpore s týmto cieľom, keďže, ako sa uvádza v odôvodnení 40, takéto investície by skôr zvýšili výrobnú a obchodnú kapacitu podniku, a tým aj negatívne externality, ktoré má riešiť zdravotný príspevok. V príspevku založenom na zdanení obratu by sa okrem toho nemali zohľadňovať žiadne náklady.

(48)

Komisia sa preto nedomnieva, že opatrenia sú odôvodnené povahou a všeobecnou štruktúrou daňového systému. Opatrenia by sa preto mali považovať za selektívne v zmysle udeľovania výhody tabakovým podnikom s nižšou úrovňou obratu (čiže menším podnikom) a podnikom, ktoré realizovali investície, ktoré sú oprávnené na zníženie daňovej povinnosti v zmysle zdravotného príspevku.

4.1.4. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod v rámci EÚ

(49)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy musí opatrenie narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením a mať vplyv na obchod v rámci Únie, aby sa mohlo považovať za štátnu pomoc. Opatrenia sa vzťahujú na všetky podniky, ktoré získavajú obrat z výroby tabakových výrobkov a obchodu s nimi v Maďarsku. Maďarský tabakový priemysel sa vyznačuje voľnou hospodárskou súťažou a prítomnosťou subjektov z iných členských štátov, ako aj medzinárodných subjektov, takže akákoľvek pomoc v prospech určitých subjektov priemyslu môže ovplyvniť obchod v rámci Únie. V miere, do akej sa podniky s nižšími úrovňami obratu a podniky, ktoré realizujú oprávnené investície, prostredníctvom opatrenia oslobodzujú od daňovej povinnosti, ktorú by inak museli splatiť, ak by podliehali rovnakého zdravotnému príspevku ako podniky s vyššou úrovňou obratu a podniky, ktoré nerealizujú investície, sa pomoc udelená v rámci týchto opatrení považuje za prevádzkovú pomoc v tom zmysle, že podniky oslobodzuje od poplatku, ktorý by za bežných okolností museli znášať pri výkone svojich každodenných riadiacich alebo bežných činností. Súdny dvor dôsledne trvá na tom, že prevádzková pomoc narúša hospodársku súťaž (17), takže každá pomoc poskytnutá týmto podnikom by sa mala považovať za pomoc, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže posilnením ich finančnej pozície na maďarskom trhu s tabakom. Opatrenia preto narúšajú alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže a majú vplyv na obchod v rámci Únie.

4.1.5. Záver

(50)

Keďže všetky podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú splnené, Komisia sa domnieva, že zdravotný príspevok pre podniky tabakového priemyslu, ktorým sa stanovuje štruktúra progresívnej dane pre tabakové podniky a zníženie daňovej povinnosti pod podmienkou realizácie určitých investícií, predstavuje štátu pomoc v zmysle tohto ustanovenia.

4.2. Zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom

(51)

Štátna pomoc sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak patrí do ktorejkoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy (18), a môže sa považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak podľa Komisie patrí do ktorejkoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 3 zmluvy (19). Bremeno dokazovania, že poskytnutá štátna pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 2 alebo 3 zmluvy (20), však znáša členský štát, ktorý túto pomoc poskytuje.

(52)

Komisia poznamenáva, že maďarské orgány neuviedli argumenty, prečo by mali byť opatrenia zlučiteľné s vnútorným trhom, a že Maďarsko sa nevyjadrilo k pochybnostiam, ktoré sa uviedli v rozhodnutí o začatí konania v súvislosti so zlučiteľnosťou opatrení. Komisia sa domnieva, že nemožno uplatniť žiadne z výnimiek, ktoré sú stanovené v spomenutých ustanoveniach zmluvy, pretože cieľom opatrení zjavne nie je dosiahnutie ktoréhokoľvek z cieľov uvedených v týchto ustanoveniach. Opatrenia sa preto nemôžu vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom.

4.3. Vymáhanie pomoci

(53)

Komisia zdravotný príspevok podnikov tabakového priemyslu nikdy neoznámila ani nevyhlásila za zlučiteľný s vnútorným trhom. Keďže progresívnu štruktúru zdravotného príspevku a ustanovenia o znížení daňovej povinnosti pod podmienkou realizácie určitých investícií sa považujú za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a za novú pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (21) a nadobudli účinnosť v rozpore s povinnosťou pozastavenia výkonu, ktorá sa stanovuje v článku 108 ods. 3 zmluvy, tieto opatrenia predstavujú nezákonnú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(54)	V dôsledku zistenia, že opatrenia predstavujú nezákonnú a nezlučiteľnú štátnu pomoc, sa táto pomoc musí vymáhať od príjemcov podľa článku 16 nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(55)	Maďarsko však v nadväznosti na príkaz Komisie na pozastavenie opatrenia potvrdilo, že pozastavilo uplatňovanie zdravotného príspevku na tabakové podniky.

(56)	Preto sa v rámci týchto opatrení účinne neposkytla žiadna štátna pomoc. Z tohto dôvodu nie je potrebné pomoc vymáhať.

5. ZÁVER

(57)

Komisia konštatuje, že zdravotný príspevok, ktorý sa uplatňoval na podniky tabakového priemyslu v podobe stanovenia štruktúry progresívnej dane pre tabakové podniky a zníženia daňovej povinnosti pod podmienkou realizácie určitých investícií, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a že Maďarsko nezákonne vykonávalo predmetnú pomoc v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

(58)	Týmto rozhodnutím nie je dotknuté vyšetrovanie súladu opatrení so základnými slobodami, ktoré sa stanovujú v zmluve, najmä pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, ako sa zaručuje v článku 49 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štruktúra progresívnej sadzby dane pre tabakové podniky a ustanovenia o znížení daňovej povinnosti pod podmienkou realizácie určitých investícií, ktoré Maďarsko zaviedlo prostredníctvom zákona XCIV z roku 2014 o zdravotnom príspevku podnikov tabakového priemyslu, predstavujú štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a ktoré Maďarsko nezákonne zaviedlo v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

Článok 2

Individuálna pomoc poskytnutá na základe schémy uvedenej v článku 1 nepredstavuje pomoc v prípade, že v čase jej poskytnutia spĺňala podmienky stanovené v nariadení prijatom v súlade s článkom 2 nariadení Rady (ES) č. 994/98 (22) alebo (EÚ) 2015/1588 (23), ktoré sa v tom čase uplatňovalo.

Článok 3

Individuálna pomoc poskytnutá na základe schémy uvedenej v článku 1, ktorá v čase poskytnutia spĺňa podmienky stanovené nariadením prijatým v súlade s článkom 1 nariadenia (ES) č. 994/98, ktoré sa zrušilo a nahradilo nariadením (EÚ) 2015/1588, alebo v rámci inej schválenej schémy pomoci je zlučiteľná so spoločným trhom do výšky maximálnej intenzity pomoci uplatniteľnej na uvedený druh pomoci.

Článok 4

Maďarsko zruší všetky nevyplatené platby pomoci v rámci schémy pomoci uvedenej v článku 1 s účinnosťou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 5

Maďarsko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 6

1. Maďarsko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží podrobný opis opatrení, ktoré prijalo a plánuje prijať v súlade s týmto rozhodnutím;

2. Maďarsko bude informovať Komisiu o vývoji vnútroštátnych opatrení, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia. Na požiadanie Komisie bezodkladne predloží informácie o opatreniach, ktoré prijalo a plánuje prijať na vykonanie tohto rozhodnutia.

Článok 7

Toto rozhodnutie je určené Maďarsku.

V Bruseli 4. júla 2016

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ C 277, 21.8.2015, s. 24.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(3) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(4) „Investícia“ podľa vymedzenia tohto zákona zahŕňa nákup alebo vytvorenie hmotného majetku, výrobu hmotného majetku vlastným podnikom, činnosti vykonané s cieľom inštalovať alebo použiť kúpený hmotný majetok na zamýšľaný účel až po samotnú inštaláciu alebo prvé riadne použitie (preprava, preclenie, sprostredkovateľské činnosti, položenie základov, montáž a akákoľvek činnosť súvisiaca s kúpou hmotného majetku vrátane návrhu, prípravy, vybavenia, požičania a poistenia); investícia zahŕňa aj činnosti, ktorých výsledkom je modernizácia existujúceho hmotného majetku, zmena jeho účelu, jeho konverzia alebo priame predĺženie jeho životnosti či zvýšenie výkonnosti, ako aj ostatné vyššie uvedené činnosti, ktoré s takouto činnosťou súvisia.

(5) Vec C-83/98 P Francúzska republika/Ladbroke Racing Ltd a Komisia EU:C:2000:248, odseky 48 až 51. Podobne aj opatrenie, ktoré určitým podnikom umožňuje zníženie dane alebo odloženie platby dane, môže predstavovať štátnu pomoc, pozri spojené veci C-78/08 až C-80/08 Paint Graphos a i., odsek 46

(6) Vec C-143/99 Adria-Wien Pipeline, EU: C: 2001:598, bod 38.

(7) Pozri vec C-66/02, Taliansko/Komisia, EU: C: 2005:768, bod 78; vec C-222/04, Cassa di Risparmio di Firenze a i., EU: C: 2006:8, bod 132; vec C-522/13, Ministerio de Defensa a Navantia, EU: C: 2014:2262, body 21 až 31. Pozri aj bod 9 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdaňovania podnikov (Ú. v. ES C 384, 10.12.1998, s. 3).

(8) Spojené veci C-393/04 a C-41/05, Air Liquide Industries Belgium EU: C: 2006:403 a EU: C: 2006:216, bod 30 a vec C-387/92 Banco Exterior de España EU: C: 1994:100, bod 14.

(9) Pozri napríklad vec C-279/08 P Európska komisia/Holandsko (NOx) EU:C:2011:551; vec C-143/99 Adria-Wien Pipeline EU: C: 2001:598, spojené veci C-78/08 až C-80/08, Paint Graphos a i. EU:C:2011;550, vec C-308/01 GIL Insurance EÚ:C:2004:252.

(10) Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdaňovania podnikov.

(11) Spojené veci C-106/09 P a C-107/09 P, Komisia a Španielsko/vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo, EU:C:2011:732.

(12) Tamže, bod 92.

(13) Vec C-487/06 P British Aggregates/Komisia EU:C:2008:757, body 85 a 89 a citovaná judikatúra, a vec C-279/08 P Európska komisia/Holandsko (NOx) EU:C:2011:551, bod 51.

(14) Spojené veci C-106/09 P a C-107/09 P Komisia a Španielsko/Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo EU:C:2011:732. Analogicky pozri aj vec C-385/12 Hervis Sport- és Divatkereskedelmi Kft. EU:C:2014:47, pri ktorej Súdny dvor vyhlásil: „Články 49 ZFEÚ a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu v oblasti dane z obratu z maloobchodnej činnosti v predajniach, ktorá daňovníkom, ktorí tvoria v rámci určitej skupiny spoločností „prepojené podniky“ v zmysle tejto právnej úpravy, ukladá povinnosť sčítať ich obraty na účely uplatnenia značne progresívnej sadzby dane a následne rozdeliť takto získanú sumu dane medzi nich pomerne podľa ich skutočných obratov, ak – čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu – daňovníci patriaci do skupiny spoločností a podliehajúci najvyššej sadzbe osobitnej dane sú vo väčšine prípadov „prepojení“ so spoločnosťami, ktoré majú svoje sídlo v inom členskom štáte.“

(15) Pozri napríklad spojené veci C-78/08 až C-80/08 Paint Graphos a i. EU:C:2011;550, bod 69.

(16) Pozri oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na opatrenia týkajúce sa priameho zdaňovania podnikov, ods. 24. Vyhlásenie o prerozdeľovacom účele, ktorým sa môže odôvodniť progresívna sadzba dane, bolo vypracované výslovne v súvislosti s daňami zo zisku alebo (čistého) príjmu, nie však v súvislosti s daňami z obratu.

(17) Vec C-172/03 Heiser EU:C:2005:130, bod 55. Pozri aj vec C-494/06 P Komisia Európskych spoločenstiev/Taliansko a Wam EU:C:2009:272, bod 54 a citovaná judikatúra a C-271/13 P Rousse Industry/Komisia EU:C:2014:175, bod 44. Spojené veci C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P Comitato „Venezia vuole vivere“ a i./Európska komisia EU:C:2011:368, bod 136. Pozri aj vec C-156/98 Spolková republika Nemecko/Komisia EU:C:2000:467, bod 30 a citovanú judikatúru.

(18) Výnimky stanovené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa týkajú týchto prípadov: a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom; b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami; a c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko.

(19) Výnimky stanovené v článku 107 ods. 3 ZFEÚ sa týkajú týchto prípadov: a) pomoc na podporu rozvoja určitých oblastí; b) pomoc pre určité dôležité projekty spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu; c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo oblastí; d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva; a e) pomoc vymedzená rozhodnutím Rady.

(20) Vec T-68/03 Olympiaki Aeroporia Ypiresies/KomisiaEU:T:2007:253, bod 34.

(21) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(22) Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1).

(23) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 1).

19.10.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 282/53

ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/1847

zo 4. júla 2016

o štátnej pomoci SA.41612 – 2015/C [ex SA.33584 (2013/C) (ex 2011/NN)] poskytnutej Holandskom v prospech profesionálneho futbalového klubu MVV v Maastrichte

[oznámené pod číslom C(2016) 4053]

(Iba holandské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s článkom 108 ods. 2 zmluvy (1) a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1. POSTUP

(1)

V roku 2010 bola Komisia informovaná, že Holandsko vykonalo opatrenia pomoci pre profesionálny futbalový klub MVV v Maastrichte. V rokoch 2010 a 2011 boli Komisii doručené aj sťažnosti týkajúce sa opatrení v prospech iných profesionálnych futbalových klubov, konkrétne Willem II v Tilburgu, FC Den Bosch v 's-Hertogenboschu, PSV v Eindhovene a NEC v Nijmegene. Holandsko listom z 2. septembra 2011 poskytlo Komisii ďalšie informácie o opatrení týkajúcom sa MVV.

(2)	Komisia listom zo 6. marca 2013 informovala Holandsko, že sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy vo veci opatrení v prospech Willem II, NEC, MVV, PSV a FC Den Bosch.

(3)	Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedeným opatreniam.

(4)

Holandsko listami z 31. mája 2013 a 12. novembra 2013 predložilo vyjadrenia v rámci konania o opatrení v prospech MVV. Holandsko listom z 26. marca 2014 odpovedalo aj na žiadosť o doplňujúce informácie. 13. júna 2014 sa konalo rokovanie medzi útvarmi Komisie a obcou Maastricht, po ktorom zaslalo Holandsko list z 30. júla 2014.

(5)	Komisii neboli doručené pripomienky od zainteresovaných strán týkajúce sa opatrení v prospech MVV.

(6)	Po rozhodnutí o začatí konania a po dohode s Holandskom sa prešetrovania týkajúce sa jednotlivých klubov vykonali samostatne. Prešetrovanie týkajúce sa MVV bolo zaevidované pod číslom SA.41612.

2. PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

2.1. Opatrenie a príjemca pomoci

(7)

Národná futbalová federácia Koninklijke Nederlandse Voetbal Bond (ďalej len „KNVB“) je zastrešujúca organizácia pre profesionálne a amatérske futbalové súťaže. Profesionálny futbal v Holandsku je organizovaný ako dvojstupňový systém. V sezóne 2014/2015 ho tvorilo 38 klubov, z ktorých 18 hralo vo vyššej lige (eredivisie) a 20 v nižšej lige (eerste divisie).

(8)

Klub Maastrichtse Voetbal Vereniging, ktorý sa od sezóny 2010/2011 nazýva Maatschappelijke Voetbal Vereniging Maastricht (ďalej len „MVV“), bol založený v roku 1908 a domáce zápasy hrá na futbalovom štadióne De Geusselt v Maastrichte. V roku 2000 klesol MVV z vyššej ligy do nižšej. MVV nehral na európskom turnaji od roku 1970.

(9)	Z právneho hľadiska má MVV štruktúru nadácie, Stichting MVV. Podľa informácií predložených Holandskom je MVV malý podnik (3). V sezóne 2009/2010 mal 38 zamestnancov a v sezóne 2010/2011 mal 35 zamestnancov. Jeho obrat a súvaha boli v oboch rokoch celkovo výrazne nižšie ako 10 miliónov EUR.

(10)

V prvom štvrťroku roku 2010 bola obec Maastricht (ďalej len „obec“) informovaná, že MVV má závažné finančné ťažkosti. Jeho dlhové zaťaženie sa zvýšilo na 6,5 milióna EUR, pričom 1,7 milióna z tejto sumy bol dlh voči samotnej obci vo forme podriadeného úveru. V apríli 2010 začali podporovatelia, spoločnosti a sponzori (Initatiefgroup MVV Maastricht) iniciatívu za záchranu MVV pred konkurzom. Táto iniciatíva priniesla vypracovanie obchodného plánu na ozdravenie finančnej situácie MVV a premenenie MVV na životaschopný profesionálny futbalový klub. Obec postupovala podľa tohto plánu. V máji 2010 sa obec ako súčasť dohody s veriteľmi, ale nie v rámci oficiálneho postupu pozastavenia platieb, vzdala svojho nároku vo výške 1,7 milióna EUR. Okrem toho odkúpila za 1,85 milióna EUR štadión a tréningové plochy, ktoré využíval len MVV, ale na základe transakcie zahŕňajúcej dlhodobý nájom boli hospodársky vo vlastníctve tretej strany (nadácie Stichting Stadion Geusselt). Táto cena bola stanovená na základe externého znaleckého posudku.

(11)	Holandsko neoznámilo Komisii svoj zámer vzdať sa nároku voči MVV vo výške 1,7 milióna EUR a odkúpiť futbalový štadión a tréningové plochy za 1,85 milióna EUR podľa článku 108 ods. 3 zmluvy.

2.2. Dôvody na začatie konania

(12)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania dospela k predbežnému záveru, že obec použitím štátnych zdrojov poskytla MVV selektívnu výhodu, a tým poskytla futbalovému klubu pomoc. Komisia vzala do úvahy, že obe opatrenia boli prijaté súčasne a boli úzko prepojené. Komisia taktiež zaujala stanovisko, že opatrenia pomoci profesionálnym futbalovým klubom môžu narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Pokiaľ ide o odpustenie dlhu zo strany obce, Komisia nedokázala na základe dostupných informácií dospieť k záveru, že správanie obce bolo správaním bežného veriteľa v trhovom hospodárstve. Pokiaľ ide o odkúpenie štadióna a tréningových plôch od tretej strany, Komisia nemohla vzhľadom na chýbajúci dôveryhodný obchodný plán vypracovaný pred odkúpením dospieť k záveru, že správanie obce bolo správaním bežného investora v trhovom hospodárstve. Komisia si napokon vyžiadala podrobné informácie týkajúce sa vyhlásení poskytnutých na obecnom zastupiteľstve, že výnos z odkúpenia štadióna prejde na tretiu stranu (nadáciu Stadium De Geusselt) s cieľom pokryť prednostné časti dlhov MVV, ako sú príspevky na dôchodok a dane.

(13)

Komisia poznamenáva, že MVV bol niekoľko rokov pre rokom 2010 v ťažkej finančnej situácii. V sezóne 2007/2008 dosiahol stratu vo výške 0,15 milióna EUR a mal záporný vlastný kapitál (mínus 2,7 milióna EUR). V sezóne 2008/2009 dosiahol MVV stratu vo výške 1,1 milióna EUR a jeho vlastný kapitál bol mínus 3,8 milióna EUR. Do marca 2010 došlo k ďalším stratám vo výške 1,3 milióna EUR a vlastný kapitál sa znížil na mínus 5,17 milióna EUR. V apríli 2010 nebol už MVV schopný vyplácať mzdy a iné aktuálne výdavky a bol skutočne na pokraji konkurzu.

(14)

Na základe uvedeného Komisia v rozhodnutí o začatí konania poznamenala, že MVV bol v čase poskytnutia pomoci vo finančných ťažkostiach. Komisia si v záujme posúdenia zlučiteľnosť pomoci s usmerneniami o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z roku 2004 (4) (ďalej len „usmernenia“) vyžiadala informácie o súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v usmerneniach.

(15)

Komisia najmä nedokázala overiť, či boli dodržané podmienky stanovené v bodoch 34 až 37 usmernení týkajúce sa charakteru a plnenia plánu reštrukturalizácie. Komisia taktiež nedokázala overiť, či boli prijaté primerané kompenzačné opatrenia v zmysle bodov 38 až 42 usmernení. Ďalej bolo potrebné preukázať, že pomoc sa obmedzila na nevyhnutné minimum, že príjemca sám prispel na svoju reštrukturalizáciu v primeranej výške a že sa bude rešpektovať zásada „jedenkrát a naposledy“.

3. PRIPOMIENKY ZO STRANY HOLANDSKA

(16)

Pokiaľ ide o opatrenia týkajúce sa MVV, Holandsko nesúhlasí s tým, že tieto opatrenia predstavovali štátnu pomoc. Podľa názoru Holandska konala obec, ktorá mala podriadenú pohľadávku voči spoločnosti na pokraji konkurzu, v roku 2010 pri vzdaní sa svojej pohľadávky v súlade so zásadou súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve. Uviedlo, že už oficiálna veriteľom predložená žiadosť alebo požiadavka na vyhlásenie konkurzu by bezprostredne spustili konkurz. Podľa Holandska by v prípade konkurzu MVV obec s najvyššou pravdepodobnosťou v žiadnom prípade nezískala späť nič z podriadeného úveru. Pohľadávka bola podriadená, a preto nižšieho významu ako nároky v celkovej sume približne 3 milióny EUR (prednostné (preferente) a nezabezpečené (concurrente) pohľadávky iných veriteľov). Holandsko tvrdilo, že z týchto dôvodov bolo úplne nepravdepodobné, že by sa získala náhrada požičanej sumy, a že dokonca veritelia s prednostnými a nezabezpečenými pohľadávkami boli ochotní zľaviť zo svojich pohľadávok v rámci celkového plánu reštrukturalizácie. Ak by sa obec v máji 2010 nevzdala svojej pohľadávky a vyvolala by tým začatie oficiálneho konania na vyhlásenie platobnej neschopnosti, bolo riziko, že MVV stratí licenciu profesionálneho futbalového klubu v súlade s pravidlami KNVB. Nebola by žiadna možnosť preniesť túto licenciu na iný klub.

(17)

Pokiaľ ide o nadobudnutie štadióna De Geusselt a tréningových zariadení, ktoré využíva MVV, Holandsko argumentovalo, že k ich nadobudnutiu došlo za hodnotu stanovenú na základe externého znaleckého posudku, a preto bolo v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Tento posudok zahŕňal stanovenie ceny práva na dlhodobý prenájom a hodnoty budov a pozemku. Holandsko taktiež zdôraznilo strategickú polohu štadióna v Maastrichte a záujmy obce z hľadiska ňou realizovanej rozsiahlej prestavby zóny De Geusselt, v ktorej sa nachádzajú štadión a tréningové plochy.

(18)

Holandsko argumentovalo, že dokonca aj keď by sa prípadne mali opatrenia považovať za opatrenia poskytujúce selektívnu výhodu MVV, nenarušili by hospodársku súťaž, ani by nemali vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Holandsko zdôraznilo nevýraznú pozíciu MVV v rámci medzinárodného profesionálneho futbalu, v dôsledku ktorej je účasť na súťažiach na európskej úrovni veľmi nepravdepodobná. Bolo taktiež uvedené, že Komisia nepreukázala, že pomoc MVV naruší hospodársku súťaž alebo ovplyvní obchod na ktoromkoľvek z trhov uvedených v rozhodnutí o začatí konania.

(19)	Ako pomocný argument Holandsko uviedlo, že ak by sa mali opatrenia považovať za štátnu pomoc, boli by zlučiteľné s vnútorným trhom. Tieto argumenty boli po prvé založené na usmerneniach a po druhé na posúdení zlučiteľnosti priamo na základe článku 107 ods. 3 písm. c) a d) zmluvy.

4. POSÚDENIE OPATRENÍ

4.1. Existencia štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 zmluvy

(20)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy štátna pomoc je pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne a na to, aby bolo opatrenie označené ako štátna pomoc, musia byť splnené všetky podmienky.

(21)

Komisia na základe rozhodnutia o začatí konania posúdila rozhodnutie obce z 25. mája 2010 zriecť sa podriadenej pohľadávky vo výške 1,7 milióna EUR voči MVV a odkúpiť štadión De Geusselt a tréningové zariadenia MVV za sumu 1,85 milióna EUR. Holandsko argumentovalo, že obe opatrenia rešpektujú zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, takže by sa nemali hodnotiť ako opatrenia vyžadujúce štátnu pomoc.

(22)

Komisia je presvedčená – v súlade s príslušnou judikatúrou (5) –, že medzi týmito dvoma opatreniami je nevyhnutné a nezrušiteľné prepojenie. Komisia dospela k tomuto záveru po zohľadnení chronológie uvedených opatrení, ich účelu a situácie MVV v čase, kedy obec prijala rozhodnutie podporiť MVV. (6) Komisia poznamenáva po prvé, že obe opatrenia boli predložené spolu a rozhodlo sa o nich na tom istom zasadnutí obecného zastupiteľstva 25. mája 2010. Účelom oboch opatrení bolo zabezpečiť záchranu MVV v bezprostrednej budúcnosti a obe sa prerokovali – v rámci jedného návrhu – ako súčasť stanoviska obce k návrhu záchranného plánu, ktorý vypracovala Initiatiefgroep MVV Maastricht. Komisia je preto toho názoru, že tieto opatrenia sú úzko prepojené z hľadiska ich účelu a situácie MVV v danom čase, konkrétne s cieľom zachrániť MVV vzhľadom na jeho zrejmú problematickú finančnú situáciu.

(23)

O oboch opatreniach rozhodla obec a mali finančné dôsledky pre túto obec (vo výške 3,55 milióna EUR). Zahŕňali tak použitie štátnych zdrojov, tento záver Holandsko nespochybnilo. Presun štátnych zdrojov môže mať mnoho foriem, ako sú priame granty, úvery, záruky, priame investície do kapitálu podnikov a vecné plnenie. Vzdanie sa pohľadávok zo strany štátu a investovanie za iných ako trhových podmienok tiež predstavuje presun štátnych zdrojov.

(24)

Holandsko a obec ďalej uvádzajú, že obec konala vo vzťahu k vzdaniu sa pohľadávky v súlade so zásadou súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve a pri získaní štadióna a tréningových zariadení v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, a tým neposkytla MVV neoprávnenú hospodársku výhodu. Komisia nesúhlasí s týmto názorom, a to z týchto dôvodov:

(25)

Výhoda je prítomná vždy, keď sa v dôsledku zásahu štátu zlepší finančná situácia podniku. Otázka, či je uvedená výhoda neoprávnená, sa posudzuje tak, že sa finančná situácia podniku po prijatí opatrenia porovná s jeho finančnou situáciou v prípade, že by sa opatrenie neprijalo. Je nepochybné, že finančná situácia MVV sa prijatím prešetrovaných opatrení výrazne zlepšila.

4.1.1. Vzdanie sa podriadeného úveru/pohľadávky

(26)

Opatrenia, ktoré prijala obec a iní významní veritelia, umožnili MVV očistiť účtovnú súvahu. Komisia poznamenáva, že nárokov sa vzdali aj ďalší významní veritelia MVV, t. j. veritelia s pohľadávkami vyššími ako 150 000 EUR, kým menší veritelia sa vzdali časti pohľadávok. Tieto kroky, ktoré viedli k vzdaniu sa pohľadávok súkromných strán vo výške 2,25 milióna EUR, ako ani kroky obce sa nevykonali v kontexte oficiálneho postupu pozastavenia platieb. Neexistencia oficiálneho rámca vysvetľuje, prečo sa menšia časť veriteľov s nárokmi vo výške 145 347 EUR nakoniec nepodieľala na vzdaní sa pohľadávok, aj keď niektorí takýto krok prisľúbili. Komisia tiež poznamenáva, že ostatné pohľadávky, ktorých sa veritelia vzdali, neboli podriadeného typu, ako bola pohľadávka obce. Podľa Holandska neznamenala neexistencia oficiálneho postupu žiadny podstatný rozdiel v tom zmysle, že výsledok riešenia dlhu bol pre obec rovnaký, aký by bol v prípade oficiálneho postupu pozastavenia platieb v súlade s vnútroštátnym konkurzným právom, t. j. že ostatní veritelia by mohli byť donútení pripojiť sa k dohode veriteľov, čo by v prípade obce v každom prípade viedlo k strate celej sumy (podriadeného) úveru.

(27)

Ako však už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania, Komisia poznamenáva, že traja veritelia sa nevzdali nárokov úplne, ale previedli ich do podoby nároku na prípadné budúce platby za prestup uhradené MVV za hráčov, ktorí z klubu odídu. V tejto súvislosti poukázalo Holandsko na to, že títo traja veritelia mali prednostné a zabezpečené pohľadávky vo výške 1,135 milióna EUR. V prípade oficiálneho konkurzného konania by preto mali lepšiu šancu na získanie aspoň časti svojich pohľadávok, ako ostatní veritelia s nezabezpečenými pohľadávkami, nehovoriac o obci s podriadeným nárokom. Komisia je presvedčená, že aj keď sa úver od obce neposkytol za tých istých podmienok, súkromný investor by sa nevzdal nároku úplne, ale by si zabezpečil – alebo sa snažil zabezpečiť – určitý druh (prípadného) kolaterálu za vzdanie sa nároku na úver v tak podstatnej výške, aj keď by boli šance na jeho vyplatenie malé. Komisia ďalej poznamenáva, že obec si pravdepodobne mohla zabezpečiť výhody od ostatných veriteľov, ak plán záchrany skutočne závisel aj od účasti obce. Komisia je preto presvedčená, že úplné vzdanie sa úveru zo strany obce bez akejkoľvek podmienky alebo kolaterálu nie je v súlade so zásadou súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve.

(28)

Pokiaľ ide o rozhodnutie podieľať sa na dohode veriteľov mimo oficiálny postup pozastavenia platieb, Holandsko poukázalo na to, že v prípade oficiálneho pozastavenia platieb by KNVB zrušila licenciu MVV ako profesionálneho futbalového klubu. Oficiálne pozastavenie platieb sa preto nepovažovalo za krok v záujme obce a rovnako ani v záujme väčšiny ostatných veriteľov. V dôsledku samotnej tejto skutočnosti sa tak postavenie obce nelíšilo od postavenia ostatných veriteľov.

(29)

Holandské úrady v tomto kontexte odkazujú na tú časť rozhodnutia o začatí konania, v ktorej Komisia dospela k záveru, že opatrenia obce Arnhem v prospech futbalového klubu Vitesse nepredstavovali štátnu pomoc: zásada rovnakého zaobchádzania vyžaduje posúdenie situácie rovnakým spôsobom ako v prípade obce Arnhem, t. j. ako konanie v súlade s článkom 107 ods. 1 zmluvy, pretože rozhodnutia obce by boli v súlade zo zásadou súkromného veriteľa. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že každý prípad sa musí posúdiť na základe osobitných aspektov. Vo veci Arnhem/Vitesse podmienky pripojené k dohode veriteľov znamenali, že príslušné postavenia obce a ostatných veriteľov sa plne rovnali (každý by dostal 12 % svojich neuhradených pohľadávok), ale vo veci Maastricht/MVV to tak nie je: ostatní (prednostní) veritelia by mohli mať na výmenu za vzdanie sa pohľadávok prínos z možného príjmu za prestup hráčov, čo by obec Maastricht nemala.

(30)	Ostaté dôvody, ktoré uviedlo Holandsko v súvislosti so sociálno-ekonomickými dôsledkami konkurzu MVV, nie je možné vziať do úvahy v rámci hodnotenia zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(31)

Po prvé sociálno-ekonomické dôsledky prípadného konkurzu MVV súvisia s úlohou obce ako orgánu verejnej správy, nie s postavením súkromného investora. Aj keď obec mohla mať v oblasti De Geusselt postavenie investora, ako sa uvádza v zápisnici z obecného zastupiteľstva z 25. mája 2010, tieto záujmy sú súčasťou širšieho záujmu, ktorý sa týka iných cieľov všeobecných politík, ako je rozvoj infraštruktúry a hospodársky rozvoj oblasti, politika obce v oblasti športu a partnerstvo obce. Vzdanie sa nároku na úver – v čase jeho poskytnutia – tak nesúviselo alebo iba čiastočne súviselo so súkromným obchodným záujmom obce ako vlastníka pozemku alebo ako podniku. Pokiaľ existovali obchodné záujmy, Holandsko nepredložilo žiadne podrobnosti o tom, čo zahŕňali. Po druhé Komisia poznamenáva, že vzdanie sa úveru ako také by nezabránilo konkurzu MVV: bolo potrebných viacero podporných opatrení, ako sú odkúpenie štadióna a tréningových plôch, ktoré Komisia považuje za opatrenia v rozpore so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Ako už bolo vysvetlené, tieto opatrenia sa majú posudzovať spoločne.

(32)

Z týchto dôvodov je Komisia toho názoru, že obec pri rozhodovaní o vzdaní sa pohľadávky vo výške 1,7 milióna EUR v máji 2010 nekonala ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve. Tento záver vychádza aj zo skutočnosti, že toto vzdanie sa úveru na má posudzovať spoločne s odkúpením tréningových plôch a štadióna, ktoré podľa názoru Komisie nezodpovedá zásade súkromného investora v trhovom hospodárstve, ako je vysvetlené ďalej.

4.1.2. Odkúpenie tréningových plôch a štadióna

(33)

Obec sa nielen vzdala podriadenej pohľadávky voči MVV, ale taktiež odkúpila štadión De Geusselt a tréningové zariadenia klubu Klein Geusselt, pričom toto odkúpenie bolo tiež súčasťou celkového plánu na záchranu a reštrukturalizáciu MVV. Holandsko tvrdí, že toto odkúpenie nepredstavuje štátnu pomoc, pretože sa vykonalo za trhových podmienok. Tento argument vychádza z oznámenia Komisie o prvkoch pomoci pri predaji pozemkov verejnoprávnymi orgánmi (7) (ďalej len „oznámenie o predaji pozemkov“), ako aj zo zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, podľa ktorej sa konanie orgánov verejnej správy v oblasti financií, kedy by takéto konanie bolo za rovnakých podmienok prijateľné aj pre iné súkromné subjekty, nemôže vykonať s cieľom poskytnúť výhodu podniku v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Pokiaľ ide o oznámenie o predaji pozemkov, Holandsko berie na vedomie, že oznámenie sa vzťahuje na predaj pozemku a nie na odkúpenie nehnuteľnosti, ale je toho názoru, že sa uplatňuje analogicky.

(34)

Komisia poznamenáva, že kúpna cena vo výške 1,85 milióna EUR bola stanovená na základe externého znaleckého posudku predloženého Komisii (posudok vypracovaný odhadcami spoločnosti Van Der Horst Taxateurs, jún 2010). Komisia tiež poznamenáva, že obec už vlastnila pozemok, na ktorom bol štadión vybudovaný. Odkúpila štadión a ďalší majetok, ale aj právo na dlhodobý prenájom pozemku (recht van erfpacht). […] (*) Cena vo výške 1,85 milióna EUR zahŕňa tréningové zariadenia, ktoré neboli zahrnuté do znaleckého posudku. Komisia poznamenáva, že v znaleckom posudku nie je uvedená identita kupujúceho.

(35)

uvádza po prvé, že dôvody obce na odkúpenie štadióna zahŕňali obavy týkajúce sa verejného zdravia a sociálnej súdržnosti vzhľadom na to, že chcela zachovať a rozvíjať športovú zónu v oblasti De Geusselt. (8) Takéto politické ciele by neboli súčasťou investičného rozhodnutia súkromného investora na trhu, a preto nie je možné považovať obec za rovnú súkromnému subjektu v trhovom hospodárstve. Po druhé Komisia nesúhlasí s tým, že by chcel súkromný subjekt v trhovom hospodárstve odkúpiť futbalový štadión za reprodukčnú obstarávaciu cenu. Na rozdiel od pôdy alebo iných komodít je futbalový štadión produktívny majetok, ktorý sa môže využiť na tvorbu výnosov, ale ktorý taktiež vyžaduje náklady na údržbu. Súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by odkúpil takýto štadión len na základe obchodného plánu, ktorý by ukázal vysokú pravdepodobnosť dostatočne ziskového využitia. V takomto obchodnom pláne by sa tiež určila cena, za ktorú by bol investor ochotný štadión odkúpiť. Obec nemala takýto obchodný plán, ani pred kúpou, ani vtedy, keď sa rozhodla štadión odkúpiť. V skutočnosti výkonný orgán obce informoval v máji 2010 obecné zastupiteľstvo, že sa vypracuje plán na budúce využitie štadióna ako multifunkčného objektu. Takýto plán bol zastupiteľstvu skutočne predložený, ale v decembri 2010. Komisia poznamenáva, že v máji 2010, kedy bolo prijaté rozhodnutie o odkúpení štadióna, obec odhadovala, že ročné náklady na údržbu štadióna budú vo výške 380 000 EUR, pričom ročné nájomné účtované MVV bolo vo výške 75 000 EUR (9). Rozdiel 305 000 EUR by sa financoval z príjmu z prenájmu z iných podujatí alebo by ho musela pokryť obec. Zatiaľ čo kúpna cena bola stanovená tak, aby zohľadnila prípadné straty v dôsledku nízkej ceny nájomného pre MVV, nie je možné prísť k záveru, že súkromný subjekt na trhu by uzatvoril zmluvu, ktorá by zahŕňala stanovené vysoké riziko stratovosti. V správe predloženej obecnému zastupiteľstvu v decembri 2010 sa potvrdzuje, že „v súčasnej situácii nie je možné obchodné využitie štadióna ani využitie, ktoré by pokrylo náklady“. V júni 2012 sa v správe obecného dvora audítorov (10) uvádzalo, že využívanie štadióna je naďalej stratové.

(36)

V prípade predaja s naliehavosťou, aká bola prezentovaná v súvislosti s MVV, by bolo ďalej možné očakávať, že súkromný subjekt na trhu využije časový aspekt ako prostriedok na dosiahnutie lepšej ceny, ako bola cena stanovená odhadcom. Obec nepostupovala týmto spôsobom a jednoducho označila hodnotu stanovenú odhadcom za „realistickú“.

(37)

Na tomto závere nič nemení ani osobitný záujem, ktorý mala obec z hľadiska plánov rozvoja v oblasti De Geusselt. V pláne záchrany, ako bol sformulovaný v roku 2010, neuviedlo Holandsko až do júna 2010 žiadny plán odkúpenia ani výpočet potenciálneho odkúpenia obcou. Od súkromného investora na trhu by sa však očakávalo takéto posúdenie pred kúpou.

(38)	Z týchto dôvodov je Komisia toho názoru, že obec pri rozhodovaní o opatreniach zameraných na odkúpenie štadióna a tréningových plôch v máji 2010 nekonala tak, ako by konal súkromný subjekt v trhovom hospodárstve.

4.1.3. Vplyv pomoci na MVV

(39)

Výhodou pre MVV bolo po prvé, že sa zbavil dlhového zaťaženia, a po druhé, že mohol ďalej hrať futbal na domácom štadióne De Geusselt. Mesačné nájomné za nevýlučné využívanie oboch zariadení po ich odkúpení obcou predstavovalo 3 % rozpočtu MVV alebo minimálne 75 000 EUR (11). Komisia taktiež poznamenáva, že podľa podmienok kúpnej zmluvy by sumu 1,85 milióna EUR uhradenú obcou použil predajca, tretia strana, Stichting Stadion De Geusselt (12), na uhradenie dlhov MVV v oblasti daní, platov zamestnancov a záväzkov v oblasti dôchodkov – tieto dlhy nepatrili do dohody veriteľov. Táto suma vo výške 1,85 milióna EUR je v účtovníctve MVV v skutočnosti vedená ako mimoriadny príjem za sezónu 2009/2010 s vysvetľujúcou poznámkou „príspevok obce Maastricht“ (Bijdrage Gemeente Maastricht). Výnosy z predaja plynúce Stichting Stadion De Geusselt sa skutočne použili na zmiernenie dlhového zaťaženia a reštrukturalizáciu MVV (pozri list nadácie obci z 9. júna 2010).

(40)

Holandsko spochybnilo vplyv akejkoľvek pomoci na vnútorný trh v prípade klubov, ktoré nehrajú futbal na európskej úrovni, a konkrétnejšie v prípade MVV. Komisia v tejto súvislosti poukázala na to, že MVV je každý rok potenciálnym účastníkom európskych futbalových turnajov. Dokonca aj ako druholigový klub je v zásade schopné zasiahnuť do súťaže o národný futbalový pohár a tento pohár vyhrať, čo by mu umožnilo hrať v nasledujúcom roku o európsky pohár. Dokonca aj futbalový klub nižšej úrovne môže za krátky čas postúpiť na vyššiu úroveň (13). Komisia ďalej zdôrazňuje, že profesionálne futbalové kluby vykonávajú okrem účasti na futbalových súťažiach ďalšie hospodárske činnosti na viacerých trhoch, ako je napríklad trh s prestupmi profesionálnych hráčov, reklama, spozorovanie, predaj reklamných predmetov alebo mediálne pokrytie. Pomoc poskytnutá profesionálnemu klubu posilňuje jeho postavenie na každom z týchto trhov, z ktorých väčšina pokrýva viacero členských štátov. Ak sa preto použijú štátne zdroje na poskytnutie selektívnej výhody profesionálnemu futbalovému klubu, je pravdepodobné, že takáto pomoc má potenciál narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (14). Konkrétnejšie v prípade MVV malo v roku 2010 viacero hráčov MVV štátnu príslušnosť v iných členských štátoch, predovšetkým v Belgicku.

(41)	Vzhľadom na už uvedené je Komisia toho názoru, že vzdanie sa úveru a odkúpenie tréningových plôch a štadióna (v celkovej sume 3,55 milióna EUR) predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom bude posúdená ďalej.

4.2. Posúdenie podľa článku 107 ods. 3 zmluvy

(42)	Komisia musí posúdiť, či je možné považovať opatrenia pomoci MVV za zlučiteľné s vnútorným trhom. Podľa judikatúry Súdneho dvora je úlohou členských štátov uviesť možné dôvody zlučiteľnosti a ukázať, že sú splnené podmienky takejto zlučiteľnosti (15).

(43)	Na dotknuté opatrenie pomoci sa nevzťahuje žiadna z výnimiek uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy. Holandsko taktiež neuvádza, že by šlo o tento prípad.

(44)

Pokiaľ ide o výnimky uvedené v článku 107 ods. 3 zmluvy, Komisia poznamenáva, že na žiadny z holandských regiónov sa nevzťahuje výnimka uvedená v článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Dotknuté opatrenia pomoci taktiež nepodporujú dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu ani neslúžia na nápravu vážnej poruchy fungovania v holandskom hospodárstve podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy.

(45)

Pokiaľ ide o výnimku uvedenú v článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, t. j. pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom, Holandsko argumentovalo, že táto výnimka by sa mohla uplatniť, ak by mala Komisia dospieť k záveru, že dotknuté opatrenia predstavujú štátnu pomoc. Holandsko v tejto súvislosti taktiež argumentovalo, že v analýze Komisie by sa mal zohľadniť článok 107 ods. 3 písm. d) zmluvy týkajúci sa pomoci na podporu kultúry alebo zachovania dedičstva v kombinácii s článkom 165 zmluvy.

(46)

Komisia pri posudzovaní výrazu „rozvoj hospodárskych činností“ v oblasti športu náležite zohľadňuje článok 165 ods. 1 zmluvy a poslednú zarážku článku 165 ods. 2 zmluvy, v ktorých sa uvádza, že Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti a jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu. Zmluva však rozlišuje medzi pojmami šport a kultúra, preto článok 107 ods. 3 písm. d) zmluvy nemôže slúžiť ako východisko pre posúdenie zlučiteľnosti pomoci MVV.

(47)

Komisia vydala na účely posúdenia opatrení pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy viacero nariadení, rámcov a oznámení, ktoré sa týkajú foriem pomoci a horizontálnych alebo sektorových účelov, na ktoré sa pomoc udeľuje. Komisia je presvedčená, že vzhľadom na to, že MVV čelil v čase, kedy boli opatrenia prijaté, finančným ťažkostiam a že pomoc poskytla obec s cieľom riešiť tieto ťažkosti, je primerané posúdiť, či by sa mohli uplatniť kritériá stanovené v usmerneniach (16). V tejto súvislosti Komisia uvádza, že usmernenia nevylučujú profesionálny futbal. Usmernenia sa tak vzťahujú na túto hospodársku činnosť.

(48)

V júli 2014 vydala Komisia nové Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (17). Tieto sa však nevzťahujú na uvedenú neoznámenú pomoc udelenú v roku 2010. Podľa bodu 137 nových usmernení by tomu bolo tak len v prípade pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu poskytnutej bez predchádzajúceho schválenia, ak sa nejaká alebo všetka pomoc poskytuje po uverejnení uvedených usmernení v Úradnom vestníku Európskej únie. Podľa bodu 138 nových usmernení vo všetkých ostatných prípadoch uskutoční Komisia preskúmanie na základe usmernení, ktoré platili v čase poskytnutia pomoci. V predloženom prípade bude preto Komisia pri analýze vychádzať z usmernení z roku 2004 (pozri odôvodnenie 14 vyššie).

(49)

Podľa bodu 11 usmernení sa firma považuje za nachádzajúcu sa v ťažkostiach, keď sa prejavuje obvyklými príznakmi firmy v ťažkostiach, ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku, rastúce dlhy, stúpajúce úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová čistá hodnota aktív. V akútnych prípadoch sa firma už mohla dostať do platobnej neschopnosti alebo môže byť predmetom konania vo veci kolektívnej platobnej neschopnosti, ktoré sa začalo v súlade s domácim zákonodarstvom. Ako sa už uvádza v odôvodnení 13, MVV mala záporný kapitál od sezóny 2007/2008 a v prvom štvrťroku roku 2010 dosiahol vlastný kapitál hodnotu mínus 5,1 milióna EUR, kým celkové dlhy MVV boli vo výške 6,4 milióna EUR. Ako zdôraznilo Holandsko, MVV bol na jar roku 2010 prakticky v konkurze. MVV preto jednoznačne bol spoločnosťou v ťažkostiach v zmysle usmernení. Holandsko túto skutočnosť nespochybňuje. Je preto nevyhnutné posúdiť zlučiteľnosť štátnej pomoci MVV podľa usmernení.

(50)

V časti 3.2 usmernení sa stanovuje, že udelenie pomoci musí byť podmienené vykonaním plánu reštrukturalizácie. V súlade s bodom 59 usmernení však nemusí plán reštrukturalizácie pre MSP (ako je tomu v prípade MVV) schvaľovať Komisia, aj keď musí spĺňať požiadavky stanovené v bodoch 35, 36 a 37 usmernení a musí ho schváliť dotknutý členský štát a oboznámiť s ním Komisiu. Komisia poznamenáva, že Holandsko ju oboznámilo s plánom reštrukturalizácie, ktorý sa týka podmienok stanovených v bodoch 34 až 37 usmernení. Celkové náklady na reštrukturalizáciu boli takmer 6 miliónov EUR. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že rozhodnutie obce poskytnúť pomoc MVV sa riadilo viacerými podmienkami. Tieto podmienky boli stanovené v obchodnom pláne z roku 2010 uvedenom v odôvodnení 10.

(51)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že rozhodnutie obce vzdať sa úveru a zaplatiť za De Geusselt nasledovalo po analýze charakteru a príčin ťažkostí MVV. Transakcia vychádzala z viacerých podmienok, ktorých cieľom bolo obnovenie dlhodobej životaschopnosti klubu v rámci primeranej časovej lehoty troch rokov a splnenie požiadaviek KNVB na zachovanie licencie MVV pre profesionálne súťaže. Plán reštrukturalizácie vyžadoval nové vedenie a zníženie počtu zamestnancov a hráčov. Plán reštrukturalizácie sa neopieral o vonkajšie faktory, ktoré môže MVV sledovať, ale nedokáže ich plne ovládať, napríklad nájdenie nových sponzorov a zvýšenie počtu divákov. Počíta sa s postupným zlepšovaním finančnej situácie klubu, ako aj s jeho ďalším fungovaním ako profesionálneho futbalového klubu. Vývoj, ako je uvedený ďalej v odôvodnení, ukazuje, že tento plán bol skutočne realistický.

(52)

Prijaté opatrenia boli potrebné na obnovenie životaschopnosti MVV. Finančné zdravie klubu sa skutočne obnovilo. V dôsledku týchto opatrení MVV zaznamenal za celú sezónu 2009/2010 zisk vo výške 3,9 milióna EUR a po prvýkrát za niekoľko rokov mal pozitívny vlastný kapitál vo výške 0,051 milióna EUR. Nasledujúca sezóna 2010/2011 skončila so ziskom 0,021 milióna EUR a vlastný kapitál MVV dosiahol 0,072 milióna EUR. V sezóne 2011/2012 dosiahol MVV prelom. Na začiatku sezóny 2011/2012 zvýšila KNVB hodnotenie finančného stavu MVV z kategórie 1 (nedostatočný) na kategóriu 3 (dobrý).

4.2.1. Kompenzačné opatrenia

(53)	V bodoch 38 až 42 usmernení sa vyžaduje, aby prijímateľ prijal kompenzačné opatrenia s cieľom minimalizovať deformačný účinok pomoci a jej negatívne účinky na obchodné podmienky. Podľa bodu 41 usmernení sa však táto podmienka neuplatňuje na malé podniky, ako je MVV.

4.2.2. Pomoc obmedzená na minimum

(54)

Komisia tiež poznamenáva, že okrem vnútropodnikových úspor je plán reštrukturalizácie vo výraznej miere financovaný externými súkromnými subjektmi v súlade s bodmi 43 a 44 usmernení. Niekoľko súkromných subjektov taktiež súhlasilo, že sa vzdajú svojich pohľadávok. Celkový príspevok veriteľov a obce k refinancovaniu MVV dosiahol približne 5,8 milióna EUR (kombinácia vzdania sa pohľadávok a odkúpenia štadióna a dlhodobého prenájmu). Príspevok vo forme vzdania sa pohľadávok zo strany súkromných subjektov iných ako štát bol 2,25 milióna EUR, a teda vyšší ako 25 % požadovaných v prípade malých podnikov.

(55)	Pomoc v tejto výške bola potrebná. Podľa plánu reštrukturalizácie mala viesť k zníženiu strát v sezónach 2011/2012 a 2012/2013 a k neskoršiemu miernemu kladnému výsledku. To by neumožnilo MVV kúpiť nových hráčov alebo ich pritiahnuť prostredníctvom vyšších platov.

(56)

Plán bol zostavený tak, aby umožnil zoštíhliť MVV s cieľom dosiahnuť nový začiatok bez dlhového zaťaženia, ale s novou štruktúrou. Opatrenia majú viesť k zdravému finančnému postaveniu MVV a tiež k splneniu požiadaviek KNVB. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že každý holandský profesionálny futbalový klub získava od KNVB licenciu, v rámci ktorej si musí plniť rôzne povinnosti. Jedna z povinností sa týka finančného zdravia klubu. Klub je povinný každú sezónu predložiť do 1. novembra, 1. marca a 15. júna finančné správy, ktoré okrem iného opisujú jeho aktuálnu finančnú situáciu, ako aj rozpočet na najbližšiu sezónu. Na základe týchto správ sa kluby rozdeľujú do troch kategórií (1 – nedostatočný, 2 – dostatočný, 3 – dobrý). Klub v 1. kategórii môže byť povinný predložiť plán zlepšenia s cieľom dosiahnuť 2. alebo 3. kategóriu. Ak klub plán nedodrží, môže KNVB udeliť sankcie vrátane oficiálneho varovania, zníženia počtu súťažných bodov a – ako krajnú sankciu – odobratie licencie. Profesionálny futbalový klub v Holandsku, ktorý vyhlási konkurz, stráca licenciu. Ak sa založí nástupnícky klub, nemal by možnosť priamo vstúpiť do profesionálnej futbalovej ligy, ale musel by začať v druhej najvyššej amatérskej lige.

(57)

Plán reštrukturalizácie vyžadoval nové vedenie, novú štruktúru, nový názov, zníženie platov a počtu zamestnancov vrátane zníženia počtu hráčov. Viacero hráčov prestúpilo, existujúce zmluvy sa ukončili alebo predĺžili s nižšou mzdou, nové zmluvy sa alebo uzatvorili bez poplatkov za prestup alebo sa prenajali hráči z iných klubov, uzatvorilo sa niekoľko zmlúv s amatérskymi hráčmi; to viedlo k zníženiu nákladov na pracovníkov a hráčov o 40 %. Ako sa uvádza v odôvodneniach 26 a nasl., iní veritelia ako obec sa vzdali pohľadávok voči MVV v celkovej výške 2,25 milióna EUR. MVV sa tak takmer úplne zbavil dlhov.

(58)

Komisia zistila, že plán reštrukturalizácie rieši príčiny finančných ťažkostí MVV, konkrétne náklady na hráčov vo forme miezd a platieb za prestup. Nie je možné očakávať, že sa profesionálny futbalový klub diverzifikuje na iné trhy v zmysle usmernení; je však možné očakávať, že dosiahne úspory vo svojej kľúčovej činnosti, a to MVV dosiahol. Holandsko predložilo aj zoznam opatrení, ktoré MVV prijal s cieľom znížiť náklady na využívanie klubu. Plán reštrukturalizácie sa neopieral o vonkajšie faktory, ktoré môže MVV sledovať, ale nedokáže ich plne ovládať, napríklad nájdenie nových sponzorov a zvýšenie počtu divákov. Komisia je preto toho názoru, že vykonávanie plánu umožňuje MVV, aby naďalej fungoval v rámci holandského profesionálneho futbalu na zdravom základe, ako uznala aj KNVB, ktorá ho zaradila do 3. kategórie. Komisia tiež poznamenáva, že okrem vnútropodnikových úspor je plán reštrukturalizácie vo výraznej miere financovaný externými súkromnými subjektmi. To zodpovedá požiadavke v bode 44 usmernení, aby v prípade malého podniku, ako je MVV, najmenej 25 % nákladov na reštrukturalizáciu pokryl vlastný príspevok príjemcu vrátane externého financovania, ktoré je znakom dôvery v životaschopnosť príjemcu.

(59)	Holandsko ďalej poskytlo informácie o ďalších činnostiach reštrukturalizovaného MVV v prospech spoločnosti vrátane niekoľkých škôl v Maastrichte a v rámci euroregiónu. Je možné povedať, že tieto činnosti sú príspevkom k spoločenskej a vzdelávacej úlohe športu, ako sa uvádza v článku 165 zmluvy.

Monitorovanie a výročná správa a zásada „jedenkrát a naposledy“

(60)

V bode 49 usmernení sa vyžaduje, aby členský štát informoval o náležitom vykonávaní plánu reštrukturalizácie prostredníctvom pravidelných podrobných správ. V bode 51 sa stanovujú menej prísne podmienky pre malé a stredné podniky, kedy sa bežne považuje za dostatočné zasielanie každoročných kópií účtovnej súvahy a výkazu ziskov a strát. Holandsko sa zaviazalo predložiť tieto správy. V súlade s usmerneniami sa Holandsko zaviazalo zaslať záverečnú správu o splnení plánu reštrukturalizácie.

(61)

V bodoch 72 až 77 usmernení sa uvádza zásada „jedenkrát a naposledy“, podľa ktorej sa má pomoc na reštrukturalizáciu udeliť len raz za obdobie desať rokov. Holandsko uviedlo, že MVV nedostal pomoc na záchranu ani reštrukturalizáciu počas desiatich rokov pred udelením súčasnej pomoci. Holandsko sa taktiež zaviazalo neudeliť MVV žiadnu novú pomoc na záchranu ani reštrukturalizáciu počas obdobia desiatich rokov.

5. ZÁVER

(62)

Komisia je toho názoru, že Holandsko nedodržalo svoje záväzky podľa článku 108 ods. 3 zmluvy tým, že vopred neoznámilo štátnu pomoc vo výške 3,55 milióna EUR udelenú MVV v roku 2010 v čase, kedy sa nachádzal vo finančných ťažkostiach. Túto pomoc je však možné považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom ako pomoc na reštrukturalizáciu, pretože sú splnené všetky podmienky stanovené pre takúto pomoc v usmerneniach,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc, ktorú Holandsko vykonalo v prospech futbalového klubu MVV v Maastrichte vo výške 3,55 milióna EUR je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Holandskému kráľovstvu.

V Bruseli 4. júla 2016

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie

(1) Rozhodnutie Komisie v prípade SA.33584 (2013/C) (ex 2011/NN) – Pomoc poskytnutá určitým profesionálnym futbalovým klubom v Holandsku v období rokov 2008 až 2011 – Výzva na predloženie pripomienok v súlade s článkom 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 116, 23.4.2013, s. 19).

(2) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3) V článku 2 ods. 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36) je malý podnik vymedzený ako podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb a ktorého ročný obrat nepresahuje 10 miliónov EUR.

(4) Oznámenie Komisie – Usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2). Uplatňovanie týchto usmernení bolo predĺžené oznámením Komisie týkajúcom sa predĺženia platnosti usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach z 1. októbra 2004 (Ú. v. EÚ C 296, 2.10.2012, s. 3).

(5) Vec T-1/12, Francúzsko/Komisia, bod 37 a nasl. a v ňom uvedená judikatúra (vec T-11/95, BP Chemicals/Komisia).

(6) Vec BP Chemicals, bod 171.

(7) Ú. v. ES C 209, 10.7.1997, s. 3.

(*) Dôverná informácia.

(8) Zápisnica z obecného zastupiteľstva z 25. mája 2010 v bode 10. Aj v bode 5 sa uvádzajú ďalšie hospodárske a sociálne účinky, ktoré si obec želá dosiahnuť, aj keď ako dôvod na odkúpenie štadióna uviedla zabezpečenie svojho postavenia vo vzťahu k nehnuteľnosti.

(9) Nová zmluva s MVV o prenájme sa uzatvorila 21. júna 2010.

(10) Rekenkamer Maastricht: De relatie tussen de gemeente Maastricht en MVV.

(11) Nové nájomné bolo naviazané na obrat MVV s minimálnou hranicou 75 000 EUR; ak by MVV prosperoval, nájomné by sa zvýšilo. Príjem z prenájmu štadióna z iných využití by tiež plynul obci.

(12) Nadácia, ktorá je podľa Holandska nezávislá od MVV aj od obce Maastricht.

(13) Svedčí o tom prípad iného holandského profesionálneho klubu, PEC Zwolle, ktorý tiež hral v sezóne 2010/2011 v druhej lige. PEC sa v sezóne 2012/2013 dostal do prvej ligy a v sezóne 2013/2014 vyhral národný futbalový pohár, čím získal právo hrať v sezóne 2014/2015 na európskej úrovni.

(14) Rozhodnutia Komisie týkajúce sa Nemecka z 20. marca 2013 o Multifunktionsarena der Stadt Erfurt [prípad SA.35135 (2012/N)], bod 12, a Multifunktionsarena der Stadt Jena [prípad SA.35440 (2012/N)], stručné oznámenia v Ú. v. EÚ C 140, 18.5.2013, s. 1, a z 2. októbra 2013 o Fußballstadion Chemnitz [prípad SA.36105 (2013/N)], stručné oznámenie v Ú. v. EÚ C 50, 21.2.2014, s. 1.

(15) Vec C-364/90, Taliansko/Komisia, ECLI:EU:C:1993:157, bod 20.

(16) Pozri poznámku pod čiarou č. 4.

(17) Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1).

19.10.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 282/63

ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/1848

zo 4. júla 2016

o opatrení SA.40018 (2015/C) (ex 2015/NN) vykonanom Maďarskom v súvislosti so zmenou poplatku za inšpekciu potravinového reťazca v Maďarsku prijatou v roku 2014

[oznámené pod číslom C(2016) 4056]

(Iba maďarské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1) a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1. POSTUP

(1)

Komisia sa z článkov uverejnených v tlači v decembri 2014 dozvedela o zmene zákona o potravinovom reťazci z roku 2008. Zmenou, ktorá bola prijatá v roku 2014, sa upravuje poplatok za inšpekciu potravinového reťazca. Listom zo 17. marca 2015 Komisia zaslala maďarským orgánom žiadosť o informácie, na ktorú maďarské orgány odpovedali listom zo 16. apríla 2015.

(2)

Listom z 15. júla 2015 Komisia informovala Maďarsko, že sa v súvislosti s opatrením pomoci rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). V rozhodnutí o začatí konania Komisia súčasne nariadila bezodkladné pozastavenie tohto opatrenia v súlade s článkom 11 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 (2).

(3)	Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tomuto opatreniu pomoci.

(4)	Komisia prijala pripomienky od jednej zainteresovanej strany. Listom z 13. októbra 2015 Komisia tieto pripomienky postúpila Maďarsku a poskytla mu možnosť reagovať. Maďarsko na pripomienky nereagovalo.

2. PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

2.1. Zákon o potravinovom reťazci z roku 2008, ktorým sa ustanovuje poplatok za inšpekciu potravinového reťazca

(5)

Ustanovenia týkajúce sa poplatku za inšpekciu potravinového reťazca sú obsiahnuté v zákone XLVI z roku 2008 o potravinovom reťazci a úradnom dohľade nad ním („zákon o potravinovom reťazci“) a vo vyhláške ministra pre rozvoj vidieka č. 40 z 27. apríla 2012 o pravidlách priznania a platby poplatku za inšpekciu potravinového reťazca. Podniky, ktoré sa považujú za prevádzkovateľov potravinového reťazca v súlade so zákonom o potravinovom reťazci, musia platiť poplatok z obratu získaného z niektorých svojich činností. V zákone sa poskytuje zoznam činností (4), z ktorých musia spoločnosti platiť poplatky za inšpekciu.

(6)

Všetky podniky pôsobiace v Maďarsku (spoločnosti a iné právnické osoby, ale aj súkromné osoby vykonávajúce svoju činnosť ako samostatní obchodníci alebo prvovýrobcovia), ktoré v roku predchádzajúcom podaniu priznania vytvorili obrat z uvedených činností, sú povinné zaplatiť poplatok za inšpekciu. Účelom poplatku za inšpekciu potravinového reťazca je pokryť náklady na výkon niektorých regulačných a dozorných činností Národného úradu pre bezpečnosť potravinového reťazca (štátneho orgánu). Poplatok za dohľad sa vypočítava ročne a osoba, na ktorú sa vzťahuje, musí poplatok priznať a zaplatiť bez ohľadu na to, či sa vykonali konkrétne úradné kontroly na mieste.

(7)	Do 31. decembra 2014 platilo pravidlo zavedené zákonom o potravinovom reťazci, podľa ktorého mali všetci prevádzkovatelia potravinového reťazca zaplatiť paušálny poplatok z príslušného obratu vo výške 0,1 %.

(8)	Vyzbierané poplatky za inšpekciu potravinového reťazca sa môžu použiť výhradne na činnosti stanovené v stratégii bezpečnosti potravinového reťazca a na činnosť úradu pre bezpečnosť potravinového reťazca.

2.2. Zmena zákona o potravinovom reťazci z roku 2014

(9)

Zmenou článku 47/B zákona o potravinovom reťazci vykonanou prostredníctvom zákona LXXIV z roku 2014 (5), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2015 (ďalej len „zmena zákona z roku 2014“) sa zaviedli osobitné pravidlá na výpočet poplatku za inšpekciu vo vzťahu k obratu vytvorenému obchodmi, ktoré na maďarskom trhu predávajú spotrebný tovar s rýchlym obratom (6).

(10)

Zmenou zákona o potravinovom reťazci z roku 2014 sa pre prevádzkovateľov obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom (7) zavádza progresívna štruktúra poplatku so sadzbami od 0 % do 6 %. Presnejšie sa vo vzťahu k obratu uplatňujú tieto sadzby poplatku za inšpekciu potravinového reťazca:

—	0 % z časti obratu nepresahujúcej 500 miliónov HUF (približne 1,6 milióna EUR),

—	0,1 % z časti obratu presahujúcej 500 miliónov HUF, ale nepresahujúcej 50 miliárd HUF (približne 160,6 milióna EUR),

—	1 % z časti obratu presahujúcej 50 miliárd HUF, ale nepresahujúcej 100 miliárd HUF (približne 321,2 milióna EUR),

—	2 % z časti obratu presahujúcej 100 miliárd HUF, ale nepresahujúcej 150 miliárd HUF (približne 481,8 milióna EUR),

—	3 % z časti obratu presahujúcej 150 miliárd HUF, ale nepresahujúcej 200 miliárd HUF (približne 642,4 milióna EUR),

—	4 % z časti obratu presahujúcej 200 miliárd HUF, ale nepresahujúcej 250 miliárd HUF (približne 803 milióna EUR),

—	5 % z časti obratu presahujúcej 250 miliárd HUF, ale nepresahujúcej 300 miliárd HUF (približne 963,5 milióna EUR),

—	6 % z časti obratu presahujúcej 300 miliárd HUF.

(11)	V zmysle zmeny zákona o potravinovom reťazci z roku 2014 zostala všetkým ostatným prevádzkovateľom potravinového reťazca povinnosť zaplatiť poplatok z príslušného obratu v paušálnej výške 0,1 %.

(12)

Ani v zmenenom ustanovení maďarského zákona o potravinovom reťazci ani v dôvodovej správe k nemu sa neuvádzajú dôvody zavedenia osobitných pravidiel vo vzťahu k sadzbe poplatku pre obchody predávajúce spotrebný tovar s rýchlym obratom. Neposkytuje sa nijaké vysvetlenie, pokiaľ ide o stanovenie rôznych kategórií obratu a zodpovedajúcich sadzieb poplatku.

(13)

Poplatok podlieha podaniu priznania zo strany prevádzkovateľov potravinového reťazca. Platí sa ročne v dvoch rovnakých tranžiach splatných k 31. júlu a k 31. januáru. Zákonom sa takisto stanovujú zjednodušené postupy v prípadoch, ak je poplatok nižší ako 1 000 HUF (približne 3,20 EUR). V tomto prípade sa poplatok musí priznať, ale nemusí sa zaplatiť.

(14)

Pokuta z omeškania sa týka akéhokoľvek poplatku za inšpekciu, ktorý nebol zaplatený v stanovenej lehote. Je možné vyrubiť pokutu za nesplnenie v prípade, ak osoby alebo subjekty, ktoré podliehajú poplatku za inšpekciu potravinového reťazca, nesplnia svoju povinnosť podať priznanie alebo priznanie podajú neskoro, s neúplnými či nepravdivými údajmi.

3. FORMÁLNE VYŠETROVACIE KONANIE

3.1. Dôvody na začatie formálneho vyšetrovacieho konania

(15)	Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie, keďže v danom čase bola presvedčená, že progresívna štruktúra poplatkov (sadzieb a kategórií obratu) zavedená zmenou zákona z roku 2014 predstavuje neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(16)

Komisia konkrétne uviedla, že na základe progresívnych sadzieb zavedených zmenou zákona z roku 2014 sa podniky rozlišujú podľa obratu, a teda podľa veľkosti, čím sa poskytuje selektívna výhoda podnikom s nízkym obratom, a teda aj s menšou veľkosťou. Maďarsko neposkytlo dôkazy o tom, že by progresívna štruktúra poplatku vo vzťahu k obchodom predávajúcim spotrebný tovar s rýchlym obratom, ako sú supermarkety, zodpovedala podobnej progresívnej štruktúre výdavkov vynaložených Národným úradom pre bezpečnosť potravinového reťazca na inšpekciu týchto obchodov. Maďarsko preto nepreukázalo, že by uvedené opatrenie bolo odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou daňového systému. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie prestavuje štátnu pomoc, keďže sa preukázalo, že boli splnené všetky podmienky ustanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy.

(17)

Komisia napokon vyslovila pochybnosť, pokiaľ ide o zlučiteľnosťou opatrenia s vnútorným trhom. Komisia najmä pripomenula, že za zlučiteľné nemôže vyhlásiť také opatrenie štátnej pomoci, ktoré porušuje iné pravidlá práva Únie, ako sú základné slobody ustanovené v zmluve alebo ustanovenia nariadení a smerníc Únie. V tomto čase Komisia nemohla vylúčiť, že sa opatrenie nezameriava v prvom rade na podniky so zahraničným vlastníctvom, čo by mohlo predstavovať porušenie článku 49 zmluvy, ktorým sa stanovuje základná sloboda usadiť sa, a vyjadrila aj pochybnosť, či boli rozdiely v daňovom zaobchádzaní potrebné a primerané cieľu splniť povinnosti ustanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (8).

3.2. Zmeny právneho základu poplatku za inšpekciu po začatí formálneho vyšetrovacieho konania

(18)

Dňa 27. októbra 2015 predložila maďarská vláda maďarskému parlamentu návrh zákona, ktorým sa mení zákon XLVI z roku 2008 o potravinovom reťazci a úradnom dohľade nad ním. Dňa 17. novembra 2015 maďarský parlament prijal zákon CLXXXII z roku 2015, ktorým sa mení zákon XLVI z roku 2008 o potravinovom reťazci a oficiálnom dohľade nad ním. Zákon bol uverejnený v maďarskom úradnom vestníku (Magyar Közlöny) č. 182/2015 dňa 26. novembra 2015. Nový zákon nadobudol účinnosť 31. dňom po jeho uverejnení vo vestníku, teda 27. decembra 2015.

(19)	Zmenou zákona z novembra 2015 sa ruší progresívna štruktúra poplatku zavedená zmenou zákona z roku 2014 a opätovne sa zavádza paušálny poplatok vo výške 0,1 % pre všetkých prevádzkovateľov potravinového reťazca, čo predstavuje návrat k stavu pred zmenou zákona z roku 2014.

3.3. Pripomienky Maďarska

(20)	Maďarsko Komisii nezaslalo nijaké pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(21)

Namiesto toho Maďarsko listom zo 16. septembra 2015 určeným komisárovi pre hospodársku súťaž zaslalo Komisii návrh na zmenu poplatku za inšpekciu potravinového reťazca. V tomto návrhu sa navrhuje zrušenie sadzby 0 % a náhrada progresívnej štruktúry sadzieb poplatku s ôsmimi sadzbami (od 0 % do 6 %) systémom dvoch sadzieb (0,1 % pre prevádzkovateľov maloobchodu s nízkym obratom a 0,3 % pre prevádzkovateľov maloobchodu s vyšším obratom).

(22)

Listom zo 7. októbra 2015 útvary Komisie informovali Maďarsko, že hoci sa v novom návrhu znižuje rozdiel medzi sadzbami poplatku, navrhovaný nový poplatok by mal naďalej progresívnu štruktúru, čo by bolo problematické z pohľadu štátnej pomoci, ak by takáto štruktúra poplatku nebola odôvodnená usmerňovacími zásadami systému poplatku za inšpekciu.

(23)

Listom zo 7. októbra 2015 Maďarsko zaslalo doplňujúce informácie a údaje s cieľom odôvodniť duálnu progresívnu štruktúru poplatku na základe nákladov na dohľad nad hlavnými účastníkmi trhu a inými obchodnými subjektmi. Maďarsko konkrétne uviedlo, že hlavní účastníci trhu majú zložitú štruktúru, a preto je potrebná komplikovanejšia kontrola a oveľa viac zdrojov na vykonávanie takýchto kontrol zo strany úradu.

(24)

Po žiadosti Maďarska o spätnú väzbu k návrhu zaslanému listom zo 16. septembra 2015 a k dodatočným informáciám poskytnutým listom zo 7. októbra 2015 útvary Komisie informovali Maďarsko listom zo 17. marca 2016, že poskytnuté údaje nepreukázali, že by náklady na kontrolu ako podiel obratu rástli rovnakým spôsobom ako sadzby poplatku. Útvary Komisie najmä potvrdili svoj názor, že z poskytnutých údajov nevyplýva, že by náklady na inšpekciu spoločností, na ktoré sa vzťahuje sadzba 0,3 %, boli trikrát vyššie – na každý skontrolovaný forint obratu – ako pre spoločnosti so sadzbou 0,1 %. Progresívna štruktúra poplatku s dvomi sadzbami by tak poskytla selektívnu výhodu podnikom s nižšou sadzbou poplatku.

(25)	Maďarsko napokon nepredložilo maďarskému parlamentu legislatívny návrh na zmenu zákona XLVI z roku 2008 o potravinovom reťazci a úradnom dohľade nad ním.

3.4. Pripomienky zainteresovaných strán

(26)

Komisia prijala pripomienky od jednej zainteresovanej strany. Zainteresovaná strana pôsobí na maďarskom trhu a súhlasí s posúdením Komisie vyjadreným v jej rozhodnutí o začatí konania. Podľa zainteresovanej strany bolo opatrenie zamerané osobitne na zahraničné spoločnosti, pričom podľa nej je takýto postup možný z dôvodu štruktúry maďarského maloobchodného trhu. Podľa tejto strany zahraničné spoločnosti v maloobchodnom odvetví v Maďarsku prevádzkujú pobočky alebo dcérske spoločnosti, ktoré zvyšujú úroveň ich (konsolidovaného) obratu. Naopak maďarské podniky sú organizované franchisingovým systémom, v rámci ktorého je každý jednotlivý obchod – alebo nejaká menšia skupina obchodov – prevádzkovaný rozdielnym právnym subjektom, ktorý nie je súčasťou korporátneho subjektu alebo skupiny frachisora. Podľa odhadov poskytnutých zainteresovanou stranou by mali zahraniční maloobchodníci (korporátne skupiny) v Maďarsku v súčasnosti spoločný podiel na trhu približne 50 %, znášajú však približne 95 % objemu poplatku za inšpekciu, pričom na maďarských obchodníkov sa v zmysle článku 47/B zákona o potravinovom reťazci vo všeobecnosti vzťahuje kategória sadzby 0 % alebo 0,1 %.

(27)

Maďarskí predajcovia potravín teda z dôvodu svojej franchisingovej organizačnej štruktúry automaticky patria do nižšej kategórie sadzby (s 0 % alebo 0,1 % sadzbou), kým pobočky/dcérske spoločnosti zahraničných materských spoločností v EÚ vo všeobecnosti platia vyšší poplatok. Podľa zainteresovanej strany tak poplatok za inšpekciu potravinového reťazca poskytuje selektívnu výhodu menším podnikom a podnikom, ktoré pôsobia v maloobchodnom systéme a nie sú organizované pobočkovým spôsobom, t. j. maďarským podnikom oproti podnikom so zahraničným vlastníctvom.

3.5. Pripomienky Maďarska k pripomienkam zainteresovaných strán

(28)	Komisia od Maďarska nedostala nijakú odpoveď na pripomienky od jedinej zainteresovanej strany, ktoré Maďarsku postúpila listom z 13. októbra 2015.

4. POSÚDENIE POMOCI

(29)

Komisia obmedzila svoje posúdenie v tomto rozhodnutí na ustanovenia zmeny zákona o potravinovom reťazci z roku 2014, osobitne na zmenené ustanovenia, ktorými sa zavádza progresívna štruktúra sadzieb poplatku (sadzieb a kategórií obratu) vo vzťahu k obchodom predávajúcim spotrebný tovar s rýchlym obratom, ako sa uvádza v odôvodnení 10 vyššie.

4.1. Prítomnosť štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy

(30)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(31)

Klasifikácia opatrenia ako pomoci v zmysle tohto ustanovenia si preto vyžaduje splnenie týchto kumulatívnych podmienok: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a musí byť financované zo štátnych zdrojov; ii) musí poskytovať výhodu príjemcovi; iii) táto výhoda musí byť selektívna a iv) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

4.1.1. Štátne zdroje a pripísateľnosť štátu

(32)	Opatrenie predstavuje štátnu pomoc, ak je financované zo štátnych zdrojov a ak je pripísateľné členskému štátu.

(33)	Keďže opatrenie vyplýva zo zákona maďarského parlamentu, je jasne pripísateľné maďarskému štátu. Nemožno akceptovať argument Maďarska, podľa ktorého je právnym základom poplatku nariadenie (ES) č. 882/2004, a teda, že poplatok nie je pripísateľný maďarskému štátu.

(34)

Súdy Európskej únie v minulosti rozhodli, že oslobodenie od dane prijaté členským štátom v rámci vykonávania smernice Únie v súlade so záväzkami členského štátu vyplývajúcimi zo zmluvy nie je pripísateľné členskému štátu, ale vyplýva z právneho aktu zákonodarcu Únie, a preto nepredstavuje štátnu pomoc (9). V nariadení (ES) č. 882/2004 sa však stanovujú všeobecné záväzky členských štátov a neukladá sa im povinnosť zriadiť progresívne poplatky za výkon kontrol založené na obrate, takže nemožno povedať, že by zmena zákona z roku 2014 vyplývala z právneho aktu zákonodarcu Únie. V článku 26 nariadenia (ES) č. 882/2004 sa stanovuje: „Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii primerané finančné prostriedky na obstaranie potrebného personálu a iných prostriedkov pre úradné kontroly. Použijú na to akýkoľvek prostriedok, ktorý považujú za vhodný, vrátane všeobecného zdanenia alebo zavedenia poplatkov alebo sadzieb.“ V zmysle článku 27 ods. 1: „Členské štáty môžu vyberať poplatky alebo sadzby na pokrytie nákladov spôsobených úradnými kontrolami.“ Je preto zodpovednosťou jednotlivých členských štátov stanoviť výšku poplatkov v medziach uvedeného nariadenia, a najmä v súlade s jeho článkom 27. Akákoľvek voľba je v tomto kontexte pripísateľná maďarskému štátu.

(35)

Pokiaľ ide o financovanie opatrenia zo štátnych zdrojov, ak je výsledkom opatrenia to, že štát prichádza o príjem, ktorý by za bežných okolností vybral od podniku, potom je splnená aj táto podmienka (10). V tomto prípade sa maďarský štát vzdáva zdrojov, ktoré by inak musel vyzbierať od prevádzkovateľov obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom a dosahujúcich nižší obrat (teda od menších podnikov), ak by platili ten istý poplatok za inšpekciu ako obchodníci s vyšším obratom.

4.1.2. Výhoda

(36)

V zmysle judikatúry súdov Únie zahŕňa pojem pomoci nielen pozitívne výhody, ale aj opatrenia, ktoré rôznymi formami zmenšujú poplatky bežne zahrnuté v rozpočte daného podniku (11). Hoci opatrenie pozostávajúce zo zníženia dane alebo odvodu nezahŕňa pozitívny prevod zdrojov od štátu, poskytuje výhodu, keďže dotknuté podniky vďaka nemu získavajú výhodnejšiu finančnú pozíciu ako iní daňoví poplatníci, čo vedie k strate štátneho príjmu (12). Výhoda sa môže poskytnúť prostredníctvom rôznych typov zníženia daňového zaťaženia spoločnosti, najmä prostredníctvom zníženia uplatniteľnej sadzby dane, daňového základu alebo splatnej sumy dane (13).

(37)

Zmenou zákona o potravinovom reťazci z roku 2014 sa ustanovuje progresívna štruktúra poplatku vo vzťahu k prevádzkovateľom obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom v závislosti od toho, do akej kategórie obratu podniky patria. Progresívna povaha poplatku má taký vplyv, že priemerné percento poplatku uvaleného na obrat obchodu sa zvyšuje s tým, ako rastie obrat obchodu, a dosahuje ďalšiu vyššiu kategóriu sadzby. Vo výsledku podliehajú podniky s nízkym obratom (menšie podniky) podstatne nižšiemu poplatku, než sú priemerné sadzby podnikov s vysokým obratom (väčšie podniky). V dôsledku podstatne nižšej sadzby poplatku sa znižuje zaťaženie podnikov s nízkym obratom v porovnaní s podnikmi s vysokým obratom, čím sa poskytuje výhoda menším podnikom na úkor väčších podnikov v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

4.1.3. Selektívnosť

(38)	Opatrenie je selektívne, ak zvýhodňuje isté podniky alebo výrobu istých druhov tovaru v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(39)

Pokiaľ ide o fiškálne schémy, Súdny dvor rozhodol, že selektívnosť opatrenia by sa mala zásadne posudzovať na základe analýzy pozostávajúcej z troch krokov (14). Prvým je identifikácia bežného daňového režimu uplatňovaného v danom členskom štáte: „referenčný systém“. Druhým krokom je stanovenie, či toto opatrenie predstavuje výnimku z uvedeného systému v tom zmysle, že rozlišuje medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sú z pohľadu cieľov vlastných danému systému v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii. Ak dané opatrenie nepredstavuje výnimku z referenčného systému, nie je selektívne. Naopak, ak je výnimkou (a teda je prima facie selektívne), musí sa v treťom kroku analýzy určiť, či je výnimka oprávnená povahou alebo všeobecnou štruktúrou (referenčného) daňového systému (15). Ak je opatrenie prima facie selektívne a je oprávnené povahou alebo štruktúrou všeobecného daňového systému, nebude sa považovať za selektívne a článok 107 ods. 1 zmluvy sa naň nebude vzťahovať.

a) Referenčný systém

(40)	V tomto prípade Komisia za referenčný systém považuje poplatok za inšpekciu potravinového reťazca, ktorý sa týka podnikov pôsobiacich v Maďarsku (16). Progresívna štruktúra poplatku zavedená zmenou zákona z roku 2014 nemôže podľa Komisie tvoriť súčasť referenčného systému.

(41)

Ako uviedol Súdny dvor (17), analýza selektívnosti nie je vždy dostatočná na stanovenie, či je opatrenie výnimkou z referenčného systému vymedzeného členským štátom. Je tiež potrebné vyhodnotiť, či bol systém členským štátom vymedzený súdržným spôsobom, alebo naopak, či bol navrhnutý zreteľne svojvoľným alebo predpojatým spôsobom s cieľom uprednostniť určité podniky pred inými. Namiesto toho, aby pre všetky podniky stanovil všeobecné pravidlá, z ktorých sa poskytujú výnimky v prospech niektorých podnikov, by členský štát mohol dosiahnuť rovnaký výsledok obídením pravidiel štátnej pomoci prostredníctvom úpravy a skombinovania svojich pravidiel tak, že z ich samotného uplatnenia vyplynie pre rozdielne podniky rozdielne daňové zaťaženie (18). Je dôležité pripomenúť ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej sa v článku 107 ods. 1 zmluvy nerozlišuje medzi opatreniami podľa dôvodov alebo cieľov štátnych zásahov, ale vymedzujú sa podľa ich účinkov, a teda bez ohľadu na použité techniky (19).

(42)

Kým uplatnenie paušálneho poplatku z obratu prevádzkovateľov potravinového reťazca je vhodným prostriedkom na pokrytie nákladov štátu na kontrolné činnosti v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004, progresívna štruktúra poplatku zavedená zmenou zákona o potravinovom reťazci z roku 2014 sa javí ako opatrenie, ktoré Maďarsko prijalo so zámerom uprednostniť niektoré podniky pred inými. Pred zmenou zákona z roku 2014 boli všetci prevádzkovatelia potravinového reťazca vrátane obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom povinní platiť poplatok z obratu v paušálnej výške 0,1 %. Na základe progresívnej štruktúry poplatku zavedenej zmenou zákona z roku 2014 sa na prevádzkovateľov obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom potenciálne vzťahuje osem rôznych sadzieb poplatku (od 0 % s progresívnym rastom do 6 %), v závislosti od kategórie ich obratu. Výsledkom zmeny zákona z roku 2014 je tak rozdielna priemerná sadzba dane pre podniky, na ktoré sa poplatok vzťahuje v závislosti od povahy ich činnosti (tzn. či prevádzkujú obchody, v ktorých sa predáva spotrebný tovar s rýchlym obratom) a výšky ich obratu (tzn. či presahuje prahy ustanovené touto zmenou).

(43)

Keďže každá spoločnosť sa zdaňuje rozdielnou sadzbou, nie je možné, aby Komisia po zmene zákona z roku 2014 určila jednu referenčnú sadzbu poplatku. Maďarsko zároveň neuviedlo nijakú konkrétnu sadzbu ako referenčnú či „bežnú“ a nevysvetlilo ani to, prečo by mala byť vyššia sadzba oprávnená výnimočnými okolnosťami na strane prevádzkovateľov obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom a dosahujúcich vysoký obrat, ani prečo by sa mali na niektoré kategórie prevádzkovateľov alebo prevádzkovateľov obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom a dosahujúcich nižší obrat vzťahovať nižšie sadzby.

(44)

Zo zmeny zákona z roku 2014 rôznym podnikom vyplýva rôzna úroveň zdaňovania (vyjadrená ako časť ich celkového ročného obratu) v závislosti od ich činnosti a veľkosti, keďže výška obratu dosiahnutá konkrétnym podnikom do určitej miery koreluje s veľkosťou podniku. Cieľom poplatku za inšpekciu potravinového reťazca je však financovať kontroly v oblasti zdravia a bezpečnosti potravín v rámci ich pohybu v potravinovom reťazci, pričom progresívna štruktúra poplatku so sadzbami 0 % až 6 % neodráža vzťah medzi nákladmi na inšpekciu priestorov podnikov, na ktoré sa vzťahuje toto opatrenie, a ich obratom.

(45)

S ohľadom na tento cieľ sa Komisia domnieva, že všetci prevádzkovatelia potravinového reťazca vo všeobecnosti, ako aj všetci prevádzkovatelia obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom sú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii, bez ohľadu na druh ich činnosti či výšku obratu, pričom Maďarsko neposkytlo nijaký presvedčivý dôvod na rozlišovanie medzi rôznymi typmi podnikov, pokiaľ ide o výber poplatku za inšpekciu potravinového reťazca. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenia 52 až 57. Maďarsko teda zámerne nastavilo poplatok za inšpekciu potravinového reťazca takým spôsobom, aby svojvoľne uprednostnilo niektoré podniky, najmä prevádzkovateľov obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom, ktorí dosahujú nižší obrat (a teda menšie podniky), a znevýhodnilo iné, najmä väčšie podniky, pričom ide zároveň o podniky so zahraničným vlastníctvom (20).

(46)

Referenčný systém je preto selektívne nastavený spôsobom, ktorý nie je oprávnený s ohľadom na cieľ poplatku za inšpekciu potravinového reťazca, ktorým je financovanie kontrol v oblasti zdravia a bezpečnosti potravín v rámci ich pohybu v potravinovom reťazci. Z toho vyplýva, že v tomto prípade je vhodným referenčným systémom zavedenie poplatku za inšpekciu podnikov v potravinovom reťazci pôsobiacich v Maďarsku na základe ich obratu bez toho, aby tento systém obsahoval progresívnu štruktúru poplatku.

b) Výnimka z referenčného systému

(47)	V druhom kroku je potrebné určiť, či je opatrenie výnimkou z referenčného systému v prospech niektorých podnikov, ktoré sa nachádzajú v podobnej skutkovej a právnej situácii so zreteľom na podstatný cieľ referenčného systému.

(48)

Ako sa uvádza v odôvodnení 44, podstatným cieľom poplatku za inšpekciu potravinového reťazca je financovanie kontrol v oblasti zdravia a bezpečnosti potravín v rámci ich pohybu v potravinovom reťazci v Maďarsku. Ako sa ďalej uvádza v tomto odôvodnení, ku všetkým prevádzkovateľom potravinového reťazca vo všeobecnosti a osobitne ku všetkým prevádzkovateľom obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom, by sa malo pristupovať tak, že sa nachádzajú v porovnateľnej právnej a skutkovej situácii vzhľadom na tento cieľ, bez ohľadu na ich činnosť či na výšku ich obratu.

(49)

Ako sa uvádza v odôvodnení 37 dôsledkom progresívnej štruktúry poplatku, ktorá sa na základe zmeny zákona z roku 2014 vzťahuje len na prevádzkovateľov obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom, je to, že na podniky s vyšším obratom sa vzťahujú podstatne vyššie hraničné poplatky za inšpekciu a podstatne vyššie priemerné sadzby poplatku za inšpekciu ako na prevádzkovateľov obchodov s nižším obratom a iných prevádzkovateľov potravinového reťazca. Inými slovami, z hľadiska cieľa poplatku za inšpekciu potravín rozlišuje progresívna štruktúra poplatku zavedená zmenou zákona z roku 2014 medzi podnikmi v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii na základe činnosti a veľkosti týchto podnikov.

(50)

Komisia osobitne poznamenáva, že sadzby poplatkov ustanovené zmenou zákona o potravinovom reťazci z roku 2014 a jednotlivé kategórie týchto sadzieb vedú k zvýšeniu poplatku pre podniky podliehajúce poplatku na základe ich obratu z istých činností, a teda na základe ich veľkosti. Hraničná sadzba poplatku je 0,1 % pre podniky, ktoré vytvárajú obrat vyšší ako 500 miliónov HUF, ale nepresahujúci 50 miliárd HUF. Táto hraničná sadzba sa násobí šesťdesiatimi, pričom dosahuje 6 % pre podniky predávajúce spotrebný tovar s rýchlym obratom a vytvárajúce obrat vyšší ako 300 miliárd HUF. Dôsledkom tohto zvýšenia hraničnej sadzby poplatku je to, že obchod s obratom v najvyššej kategórii platí v priemere podstatne vyšší poplatok než pre podniky s nižším obratom (a teda menšie podniky).

(51)

Progresívna štruktúra poplatku zavedená zmenou z roku 2014 sa preto vymyká z referenčného systému, ktorý pozostáva zo zavedenia poplatku za inšpekciu podnikov potravinového reťazca pôsobiacich v Maďarsku, a to v prospech prevádzkovateľov obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom, ktoré dosahujú nižší obrat (a teda menších podnikov). Komisia teda sporné opatrenie považuje za prima facie selektívne.

c) Odôvodnenosť

(52)

Opatrenie, ktoré predstavuje výnimku z referenčného systému, nie je selektívne, ak je oprávnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou daného systému. Ide o prípad, ak je selektívne zaobchádzanie výsledkom vlastných mechanizmov systému potrebných na jeho fungovanie a účinnosť (21). V tomto kontexte členský štát nemôže použiť ciele vonkajšej politiky, napr. ciele regionálnej, environmentálnej alebo priemyselnej politiky, ako dôvody rozdielneho zaobchádzania s podnikmi v istom režime. Je úlohou členského štátu, t. j. maďarských orgánov, aby poskytli odôvodnenie.

(53)

Maďarské orgány uviedli, že účelom výnimky je zabezpečiť, aby sadzba poplatku za inšpekciu viac zodpovedala zdrojom, ktoré úrad potrebuje na inšpekciu významných účastníkov trhu (napr. certifikáty, čas potrebný na inšpekciu s využitím IT systémov a systémov zabezpečenia kvality, počet prevádzok spoločnosti, využitie expertov a náklady na motorové vozidlá). Z pohľadu maďarských orgánov by prevádzkovatelia potravinového reťazca s vyšším obratom alebo prevádzkovatelia predstavujúci väčšie riziko z dôvodu väčšieho počtu obslúžených zákazníkov mali na financovanie inšpekcií potravinového reťazca prispievať väčším dielom.

(54)

Podľa názoru Komisie môžu byť progresívne poplatky z obratu oprávnené iba v prípade, ak by vyplývali z osobitného cieľa poplatku, t. j. ak by rástli náklady, ktoré by mal poplatok pokryť, alebo ak by sa zvyšovali aj negatívne externé vplyvy vyplývajúce z činnosti, na ktorú sa poplatok vzťahuje, pričom by sa zvýšili viac ako primerane (22) vzhľadom na obrat. Keďže poplatok za kontrolu maloobchodného reťazca má pokrývať kontroly v oblasti bezpečnosti a zdravia potravín v rámci potravinového reťazca, Komisia nevidí nijaký dôvod, prečo by sa náklady na takéto kontroly mali zvýšiť viac ako proporčne vzhľadom na obrat väčších podnikov.

(55)

Maďarsko napríklad neposkytlo nijaký dôkaz, ktorým by vysvetlilo, prečo by prevádzkovateľ maloobchodu s výrazne vyšším obratom, ktorý predáva napríklad balenie cukru, predstavoval 60-násobne vyššie riziko alebo potreboval 60-násobne nákladnejšie kontroly v porovnaní s prevádzkovateľom menšieho supermarketu s nízkym obratom, ktorý predáva to isté balenie cukru. Hoci obrat z predaja tohto balenia cukru je pre obidva podniky približne rovnaký, poplatok z každého forintu obratu, ktorý vytvorí predaj tohto balíka cukru, je pre podniky s menším obratom 60-násobne nižší.

(56)

Komisia ďalej poznamenáva, že domnelé odôvodnenie Maďarska, podľa ktorého by mali prevádzkovatelia s vyšším obratom na financovanie inšpekcie potravinového reťazca prispievať väčším dielom, vyvracia skutočnosť, že obchod predávajúci spotrebný tovar s rýchlym obratom a dosahujúci vyšší obrat podlieha vyšším sadzbám z tohto obratu než ostatní prevádzkovatelia potravinového reťazca (iní ako tí, ktorí predávajú spotrebný tovar s rýchlym obratom), ktorí dosahujú rovnaký obrat, ale naďalej podliehajú paušálnej sadzbe vo výške 0,1 %.

(57)	Z tohto dôvodu Komisia nepovažuje dané opatrenie za odôvodnené povahou alebo všeobecnou štruktúrou referenčného systému. Toto opatrenie teda poskytuje selektívnu výhodu podnikom predávajúcim spotrebný tovar s rýchlym obratom, ktoré majú nižší obrat (a teda sú menšími podnikmi).

4.1.4. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod v rámci Únie

(58)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy predstavuje opatrenie štátnu pomoc v prípade, ak narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a má vplyv na obchod v rámci Únie. Opatrenie sa týka podnikov, ktoré vytvárajú obrat na základe istých činností súvisiacich s potravinovým reťazcom a s predajom rýchloobrátkového spotrebného tovaru na maďarskom trhu vrátane prevádzkovateľov z iných členských štátov. Trh, ktorý obsluhujú podniky predávajúce spotrebný tovar s rýchlym obratom, sa v Maďarsku aj v iných členských štátoch vyznačuje prítomnosťou prevádzkovateľov z iných členských štátov, ktorí v podstate fungujú na medzinárodnej úrovni alebo by mohli svoju činnosť rozvíjať na medzinárodnej úrovni. Progresívna povaha poplatku by mohla významne uprednostniť niektorých z týchto prevádzkovateľov v neprospech ostatných a posilniť ich postavenie na maďarskom trhu a všeobecne aj na európskom trhu. Opatrenie má preto vplyv na konkurencieschopnosť podnikov, ktoré podliehajú progresívnemu poplatku, narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a má vplyv na vnútorný obchod v Únii.

4.1.5. Záver

(59)

Keďže boli splnené všetky podmienky ustanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, Komisia dospela k záveru, že zmena zákona o potravinovom reťazci z roku 2014, ktorou sa ustanovila progresívna štruktúra sadzby poplatku pre podniky predávajúce spotrebný tovar s rýchlym obratom, predstavuje štátnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia.

4.2. Zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom

(60)

Štátna pomoc sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak sa na ňu vzťahuje akákoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 2 zmluvy (23), a môže sa považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak Komisia posúdi, že sa na ňu vzťahuje akákoľvek z kategórií uvedených v článku 107 ods. 3 zmluvy (24). Členský štát však znáša bremeno dokazovania zlučiteľnosti štátnej pomoci s vnútorným trhom v zmysle článkov 107 ods. 2 alebo 3 zmluvy (25).

(61)

Komisia poznamenáva, že maďarské orgány neposkytli nijaké dôkazy na podporu svojho tvrdenia, že zmena zákona o potravinovom reťazci z roku 2014 je zlučiteľná s vnútorným trhom. Maďarsko sa nevyjadrilo k pochybnostiam vyjadreným v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia, a nereagovalo na pripomienky tretej strany k zlučiteľnosti (26). Podľa Komisie sa na opatrenie nevzťahuje ani jedna z výnimiek uvedených v ustanoveniach vyššie, keďže sa nezdá, že by toto opatrenie smerovalo k dosiahnutiu akýchkoľvek cieľov uvedených v týchto ustanoveniach. Opatrenie sa preto nemôže vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(62)

Komisia ďalej pripomína, že za zlučiteľné nemôže vyhlásiť také opatrenie štátnej pomoci, ktoré porušuje iné pravidlá práva Únie, ako sú základné slobody ustanovené v zmluve alebo ustanovenia nariadení a smerníc Únie. V tomto ohľade pretrvávajú pochybnosti Komisie vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania v tom zmysle, že opatrenie je v prvom rade zamerané na podniky so zahraničným vlastníctvom, čo by mohlo predstavovať porušenie článku 49 zmluvy, ktorým sa ustanovuje základná sloboda usadiť sa. Maďarsko sa nevyjadrilo k možnému porušeniu článku 49 zmluvy ani k pripomienkam zainteresovanej tretej strany k tejto veci.

(63)

Maďarsko vyhlásilo, že právnym základom poplatku za inšpekciu potravinového reťazca v znení zmeny zákona z roku 2014 je nariadenie (ES) č. 882/2004. Na základe informácií poskytnutých maďarskými orgánmi (27) však Komisia nesúhlasí s tým, že by opatrenie – v zmysle zmeny zákona z roku 2014 – spĺňalo podmienky nariadenia (ES) č. 882/2004, a to z týchto štyroch dôvodov.

(64)

Po prvé, na základe informácií poskytnutých Maďarskom nebolo možné stanoviť, či bol poplatok – v zmysle zmeny z roku 2014 – vypočítaný v súlade s kritériami na výpočet poplatkov stanovených v nariadení (ES) č. 882/2004, ani či nepresahoval celkové náklady príslušného orgánu vynaložené na vykonávanie úradných kontrol, ako sa výslovne požaduje v článku 27 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia.

(65)

Po druhé, zdá sa, že náklady, na ktoré sa prihliadalo pri stanovení metódy výpočtu poplatku za inšpekciu, nie sú v súlade s ustanoveniami článku 27 ods. 4 písm. a), ak sa vykladajú v spojení s prílohou VI k nariadeniu (ES) č. 882/2004. Hoci v nariadení sa uvádza, že náklady použité na výpočet nákladov môžu zahŕňať náklady na personál „zúčastnený na úradných kontrolách“, maďarské orgány informovali Komisiu, že poplatky za inšpekciu sa týkajú aj (súvisiacich) nákladov vyplývajúcich zo širšej kategórie „miezd personálu“ (28).

(66)

Po tretie, hoci maďarské orgány majú právo vyberať paušálny poplatok v súlade s článkom 27 ods. 4 písm. b) nariadenia (ES) č. 882/2004, neposkytli presvedčivý dôkaz o progresívnej povahe poplatku za inšpekciu a jeho štruktúr (pásma poplatku a sadzieb). Maďarsko navyše neposkytlo nijaké dôkazy, že progresívna štruktúra poplatkov (sadzieb a kategórií poplatkov) pre prevádzkovateľov obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom zodpovedá podobnému progresívnemu trendu nákladov vynakladaných Národným úradom pre bezpečnosť potravinového reťazca na inšpekciu uvedených podnikov.

(67)

Napokon aj keď má byť progresívna sadzba údajne oprávnená podľa nariadenia (ES) č. 882/2004, konkrétne potrebou, aby bol poplatok primeraný vyšším administratívnym zdrojom, ktoré príslušné orgány potrebujú na kontrolu hlavných účastníkov trhu, Komisia (s ohľadom na povahu úradných kontrol) nevidí dôvod na to, aby bola kontrola niekoľkých prevádzok väčších maloobchodníkov drahšia alebo zložitejšia ako kontrola niekoľkých pobočiek franchisingových prevádzkovateľov (na ktoré sa však vzťahujú podstatne nižšie poplatky, keďže obrat každej jednotlivej prevádzky je podstatne nižší).

(68)	S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti Komisia nepovažuje rozdiely v daňovom zaobchádzaní za potrebné a primerané cieľu splnenia povinností ustanovených v nariadení (ES) č. 882/2004.

4.3. Zmenený zákon o poplatku za inšpekciu potravinového reťazca

(69)

Ako sa uvádza v oddiele 3.2, poplatok za inšpekciu potravinového reťazca bol zmenený 17. novembra 2015, pričom sa už neuplatňujú progresívne sadzby. V zákone CLXXXII z roku 2015, ktorým sa mení zákon XLVI z roku 2008 o potravinovom reťazci a úradnom dohľade nad ním, sa namiesto toho zavádza paušálna sadzba 0,1 % pre všetkých prevádzkovateľov potravinového reťazca. Zrušením progresívnej štruktúry poplatku sa riešia všetky obavy v oblasti štátnej pomoci, ktoré táto progresívna štruktúra vyvolala a ktoré sú uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

4.4. Vymáhanie pomoci

(70)

Zmena zákona z roku 2014 nebola Komisiou nikdy oznámená ani vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Keďže zmena zákona z roku 2014 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy a nová pomoc v zmysle článku 1 písm. c) nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1589 (29) bola zavedená v rozpore s povinnosťou zachovať existujúci stav ustanovenou v článku 108 ods. 3 zmluvy, aj toto opatrenie predstavuje neoprávnenú pomoc v zmysle článku 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(71)	Ak je opatrenie vyhlásené za neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc, musí sa pomoc vymáhať od jej príjemcov na základe článku 16 nariadenia (EÚ) 2015/1589.

(72)	V dôsledku príkazu na pozastavenie vydaného Komisiou v rámci rozhodnutia o začatí konania však Maďarsko potvrdilo, že pozastavilo platbu poplatku za inšpekciu potravinového reťazca pre všetkých, na ktorých sa vzťahovala príslušná kategória progresívnej sadzby poplatku.

(73)	V skutočnosti sa teda štátna pomoc v rámci tohto opatrenia neposkytla, a preto nie je potrebné vymáhať ju.

5. ZÁVER

(74)	Komisia dospela k záveru, že Maďarsko poskytlo predmetnú pomoc neoprávnene v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(75)	Týmto rozhodnutím sa nevylučujú možné šetrenia, pokiaľ ide o súlad opatrenia so základnými slobodami ustanovenými v zmluve, najmä so slobodou usadiť sa, ktorú zaručuje článok 49 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Progresívna štruktúra poplatku (sadzieb a kategórií obratu), ktorá sa vzťahuje na prevádzkovateľov obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom a ktorá bola zavedená vo vzťahu k poplatku za inšpekciu prostredníctvom zmeny vykonanej zákonom LXXIV z roku 2014, predstavuje štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ktorú Maďarsko poskytlo neoprávnene v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

Článok 2

Individuálna pomoc poskytnutá v rámci schémy uvedenej v článku 1 nepredstavuje pomoc, ak v čase svojho pridelenia spĺňa podmienky ustanovené právnym predpisom prijatým na základe článku 2 nariadení Rady (ES) č. 994/98 (30) alebo (EÚ) 2015/1588 (31), podľa toho, ktoré bolo uplatniteľné v čase, keď bola pomoc poskytnutá.

Článok 3

Maďarsko zruší všetky neuhradené platby pomoci v rámci schémy uvedenej v článku 1 s účinnosťou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 4

Maďarsko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Maďarsku.

V Bruseli 4. júla 2016

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie

(1) Ú. v. EÚ C 277, 21.8.2015, s. 12.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(3) Pozri poznámku pod čiarou č. [1].

(4) Vo svojej odpovedi Komisii zo 16. Apríla 2015 maďarské orgány uvádzajú: „Za činnosti, ktoré podliehajú poplatku za inšpekciu, sa považujú:

—	distribúcia zvierat chovaných na účely potravinárskej výroby a šľachtenia alebo na experimentálne účely,

—	distribúcia rastlín, osiva, rastlinných produktov a sadiva na množenie a sadbu pestovaných na účely potravinárskej výroby alebo výroby krmív pre zvieratá,

—	potravinárska výroba alebo distribúcia vrátane reštauračného stravovania a verejného stravovania,

—	výroba alebo distribúcia krmív pre zvieratá,

—	výroba alebo distribúcia veterinárnych prípravkov a veterinárnych produktov,

—	výroba alebo distribúcia pesticídov, materiálov na zvýšenie výnosu alebo hnojív ES,

—	úprava, používanie, ďalšie spracovanie a preprava vedľajších produktov živočíšneho pôvodu alebo umiestnenie výrobkov z nich na trh,

—

prevádzka spoločnosti zaoberajúcej sa prepravou hospodárskych zvierat, zariadenia na čistenie a dezinfekciu vozidiel určených na prepravu hospodárskych zvierat, karanténnej stanice určenej na príjem hospodárskych zvierat zo zahraničných chovov, zariadenia na nakladanie zvierat, zberného zariadenia, obchodného miesta, kŕmneho a napájacieho zariadenia, zariadenia na odpočinok zvierat alebo trhu so zvieratami,

—	výroba alebo uskladňovanie reprodukčných materiálov,

—	prevádzka fytosanitárneho laboratória, veterinárneho laboratória alebo laboratória na analýzu potravín alebo krmív,

—	distribúcia zariadení používaných na označovanie zvierat.“

(5) Zákon LXXIV z roku 2014, ktorým sa menia osobitné daňové predpisy a iné súvisiace právne predpisy, a zákon CXXII z roku 2010 o národnej správe daní a cla.

(6) Spotrebný tovar s rýchlym obratom sa vymedzuje v článku 2 ods. 18 písm. a) zákona o obchode: „spotrebný tovar s rýchlym obratom: s výnimkou výrobkov, ktoré sa predávajú v odvetví stravovania, sú to potraviny, kozmetika, drogistické výrobky, čistiace a chemické prostriedky pre domácnosť, papierové hygienické potreby slúžiace na uspokojenie denných potrieb a požiadaviek obyvateľstva, ktoré spotrebiteľ bežne spotrebuje, minie alebo nahradí v priebehu jedného roka.“ V súlade s článkom 2 ods. 18 písm. b) zákona o obchode „obchody predávajúce spotrebný tovar s rýchlym obratom“ sú „tie obchody, v ktorých významnú väčšinu obratu vytvára predaj rýchloobrátkového spotrebného tovaru.“

(7) Na účely tohto rozhodnutia sa za prevádzkovateľov obchodov predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom považujú všetky podniky podliehajúce poplatku za inšpekciu potravinového reťazca na základe obratu dosiahnutého v obchodoch predávajúcich spotrebný tovar s rýchlym obratom.

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

(9) Vec T-351/02, Deutsche Bahn/Komisia, EU:T:2006:104, bod 102.

(10) Vec C-83/98 P, Francúzsko/Ladbroke Racing Ltd a Komisia, EU:C:2000:248, body 48 až 51. Aj opatrenie, ktoré niektorým podnikom umožní zníženie dane alebo odklad bežne splatných platieb dane, môže predstavovať štátnu pomoc, pozri spojené veci C-78/08 až C-80/08, Paint Graphos a iní, EU:C:2011:550, bod 46.

(11) Vec C-143/99, Adria-Wien Pipeline, EU:C:2001:598, bod 38.

(12) Spojené veci C-393/04 a C-41/05, Air Liquide Industries Belgium, EU:C:2006:403, bod 30, a vec C-387/92, Banco Exterior de España, EU:C:1994:100, bod 14.

(13) Pozri vec C-66/02, Taliansko/Komisia, EU:C:2005:768, bod 78; vec C-222/04, Cassa di Risparmio di Firenze a iní, EU:C:2006:8, bod 132; vec C-522/13, Ministerio de Defensa a Navantia, EU:C:2014:2262, body 21 až 31. Pozri aj bod 9 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (Ú. v. ES C 384, 10.12.1998, s. 3).

(14) Pozri napríklad vec C-279/08, Komisia/Holandsko (NOx), Zb. 2011, EU:C:2011:551; vec C-143/99, Adria-Wien Pipeline, EU:C:2001:598; spojené veci C-78/08 až C-80/08, Paint Graphos a iní, EU:C:2011:550; vec C-308/01, GIL Insurance, EU:C:2004:252.

(15) Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (Ú. v. ES C 384, 10.12.1998, s. 3).

(16) Pozri vyššie poznámku pod čiarou č. 4.

(17) Spojené veci C-106/09 P a C-107/09 P, Komisia a Španielsko/Government of Gibraltar a Spojené kráľovstvo, EU:C:2011:732.

(18) Tamže, bod 92.

(19) Vec C-487/06 P, British Aggregates/Komisia, EU:C:2008:757, body 85 a 89 a v nej citovaná judikatúra a vec C-279/08 P, Komisia/Holandsko (NOx), EU:C:2011:551, bod 51.

(20) Spojené veci C-106/09 P a C-107/09 P, Komisia a Španielsko/Goverment of Gibraltar a Spojené kráľovstvo, EU:C:2011:732. Pozri analogicky vec C-385/12, Hervis Sport- és Divatkereskedelmi Kft, EU:C:2014:47, v ktorej Súdny dvor rozhodol: „Články 49 ZFEÚ a 54 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu v oblasti dane z obratu z maloobchodnej činnosti v predajniach, ktorá daňovníkom, ktorí tvoria v rámci určitej skupiny spoločností ‚prepojené podniky‘ v zmysle tejto právnej úpravy, ukladá povinnosť sčítať ich obraty na účely uplatnenia značne progresívnej sadzby dane a následne rozdeliť takto získanú sumu dane medzi nich pomerne podľa ich skutočných obratov, ak – čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu – daňovníci patriaci do skupiny spoločností a podliehajúci najvyššej sadzbe osobitnej dane sú vo väčšine prípadov ‚prepojení‘ so spoločnosťami, ktoré majú svoje sídlo v inom členskom štáte.“

(21) Pozri napríklad spojené veci C-78/08 až C-80/08, Paint Graphos a iní, EU:C:2011:550, bod 69.

(22) V skutočnosti sa už na základe samotnej paušálnej sadzby podnikom s vyšším obratom ukladá vyšší poplatok.

(23) Výnimky poskytnuté na základe článku 107 ods. 2 zmluvy sa týkajú: a) pomoci sociálnej povahy poskytovanej jednotlivým spotrebiteľom; b) pomoci určenej na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami; c) pomoci poskytovanej určitým oblastiam Spolkovej republiky Nemecko.

(24) Výnimky poskytnuté na základe článku 107 ods. 3 zmluvy sa týkajú: a) pomoci na podporu hospodárskeho rozvoja určitých oblastí; b) pomoci na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu; c) pomoci na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí; d) pomoci na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva; e) pomoci vymedzenej rozhodnutím Rady.

(25) Vec T-68/03, Olympiaki Aeroporia Ypiresies/Komisia, EU:T:2007:253, bod 34.

(26) Ako sa uvádza v odôvodnení 4, tieto pripomienky boli postúpené Maďarsku 13. októbra 2015 na prípadné pripomienkovanie.

(27) Informácie poskytnuté Generálnemu riaditeľstvu pre zdravie a bezpečnosť potravín listami z 26. februára [Ares(2015)835210] a z 19. mája 2015 [Ares(2015)2083309].

(28) Pozri list maďarských orgánov útvarom Komisie zo 7. októbra 2015.

(29) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 9).

(30) Nariadenie Rady (ES) č. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. ES L 142, 14.5.1998, s. 1).

(31) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1588 z 13. júla 2015 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na určité kategórie horizontálnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ L 248, 24.9.2015, s. 1).

19.10.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 282/75

ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/1849

zo 4. júla 2016

o opatrení SA.41613 – 2015/C [ex SA.33584 – 2013/C (ex 2011/NN)], ktoré vykonalo Holandsko vo vzťahu k profesionálnemu futbalovému klubu PSV v Eindhovene

[oznámené pod číslom C(2016) 4093]

(Iba holandské znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s článkom 108 ods. 2 zmluvy (1) a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1. POSTUP

(1)

V máji 2011 sa Komisia dozvedela z tlačových správ a prostredníctvom podania od občanov, že obec Eindhoven plánovala podporiť profesionálny futbalový klub Philips Sport Vereniging (ďalej len „PSV“) prostredníctvom finančnej transakcie. V rokoch 2010 a 2011 boli Komisii doručené aj sťažnosti týkajúce sa opatrení v prospech iných profesionálnych futbalových klubov, konkrétne MVV v Maastrichte, Willem II v Tilburgu, FC Den Bosch v 's-Hertogenboschu a NEC v Nijmegene. Holandsko 26. a 28. júla 2011 poskytlo Komisii informácie o opatrení týkajúcom sa PSV.

(2)	Komisia listom zo 6. marca 2013 informovala Holandsko, že sa rozhodla začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy vo veci opatrení v prospech klubov Willem II, NEC, MVV, PSV a FC Den Bosch.

(3)	Rozhodnutie Komisie o začatí konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedeným opatreniam.

(4)	Holandsko predložilo vyjadrenia týkajúce sa opatrenia v prospech PSV, listami zo 6. júna a z 12. novembra 2013 a z 12. a 14. januára a 22. apríla 2016.

(5)

Komisii boli doručené vyjadrenia od týchto zainteresovaných strán: od obce Eindhoven (ďalej len „obec“) 23. mája 2013, 11. septembra 2013 a 26. septembra 2013 a od PSV 24. mája 2013. Komisia ich zaslala Holandsku, ktoré dostalo príležitosť reagovať na ne. Holandsko predložilo pripomienky listom z 12. novembra 2013.

(6)	Rokovania s Holandskom sa konali 9. júla 2013, 25. februára 2015 a 13. októbra 2015.

(7)	Dňa 17. júla 2013 sa obec odvolala proti rozhodnutiu o začatí konania zo 6. marca 2013 na Všeobecnom súde (3).

(8)	Po rozhodnutí o začatí konania a po dohode s Holandskom sa prešetrovania týkajúce sa jednotlivých klubov vykonali samostatne. Prešetrovanie týkajúce sa PSV bolo zaevidované pod číslom SA.41613.

2. PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

2.1. Opatrenie

(9)

(10)

PSV bol založený v roku 1913 a domáce zápasy hrá v Eindhovene. V roku 1999 sa obchodné činnosti PSV sústredili do spoločnosti s ručením obmedzením (naamloze vennootschap). Všetky akcie okrem jednej vlastní nadácia Foundation PSV Football. Vlastníkom zostávajúcej akcie je futbalový klub PSV Eindhoven. PSV hrá v najvyššej lige a pravidelne bojuje o najvyššie miesta v lige. Po prvýkrát skončil v najvyššej lige v sezóne 2014/2015 a v sezóne 2015/2016. PSV sa pravidelne zúčastňuje európskych turnajov a vyhral Európsky pohár (1987/1988) aj pohár UEFA (1977/1978).

(11)

PSV je vlastníkom svojho futbalového štadióna Philips (ďalej len „štadión“). Do roku 2011 vlastnil aj pozemok pod štadiónom a tréningovým komplexom De Herdgang. V roku 2011 čelil PSV závažným problémom s likviditou, v dôsledku ktorých sa obrátil na obec, spoločnosť Philips a niekoľko ďalších spoločností v Eindhovene, ako aj na niektoré banky. Niektoré z týchto spoločností skutočne súhlasili s poskytnutím nových alebo rozšírením existujúcich úverov s cieľom pomôcť PSV preklenúť náročné obdobie.

(12)

V tom čase obec a PSV jednali o transakcii týkajúcej sa predaja a spätného prenájmu. Dohodli sa, že obec odkúpi pozemok pod štadiónom a tréningovým komplexom za 48 385 000 EUR. Pozemok štadióna bol ocenený na 41 160 000 EUR. Obec, aby mala prostriedky na tento nákup, si vzala z banky dlhodobý úver v podobnej výške s pevným úrokom. Pozemok pod štadiónom bol potom poskytnutý PSV prostredníctvom dlhodobého prenájmu (erfpacht) na 40 rokov, ktorý sa môže predĺžiť, ak o to PSV požiada. Ročné nájomné je 2 463 030 EUR. Toto ročné nájomné zahŕňa poplatok za prenájom pozemku štadióna (1 863 743 EUR), pozemku pod tréningovým komplexom (327 151 EUR) a parkoviska (272 135 EUR). Zmluva obsahovala ustanovenie, že prenájom sa po 20 rokoch prehodnotí.

(13)	Holandsko neoznámilo Komisii podľa článku 108 ods. 3 zmluvy svoj zámer vstúpiť do tejto investície týkajúcej sa predaja a spätného prenájmu.

2.2. Dôvody na začatie konania

(14)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania zaujala stanovisko, že opatrenia zamerané na pomoc profesionálnym futbalovým klubom môžu narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Komisia taktiež spochybnila náležitosť predajnej ceny za pozemok pod štadiónom a nájomného za pozemok. Dospela k predbežnému záveru, že obec použitím štátnych zdrojov poskytla PSV selektívnu výhodu, a tým poskytla futbalovému klubu pomoc.

(15)

Konkrétne pokiaľ ide o spoľahnutie sa Holandska na oznámenie Komisie o prvkoch pomoci pri predaji pozemkov verejnoprávnymi orgánmi (4) (ďalej len „oznámenie o predaji pozemkov“), Komisia zdôraznila, že usmernenie poskytnuté Komisiou, ako je uvedené v jeho úvode, sa týka len „predajov verejne vlastnených pozemkov a budov. Netýka sa verejného nadobúdania pozemkov a budov ani poskytovania alebo prenájmu pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi. Takéto transakcie môžu zahŕňať aj prvky štátnej pomoci.“

(16)

Vo vzťahu k externému posudku, z ktorého vychádzala obec, Komisia spochybnila platnosť toho, že znalci použili pri výpočtoch cenu pozemku so zmiešaným využitím namiesto ceny pozemku pre štadión. Komisia taktiež spochybnila, či bolo rozpätie zisku a riziková marža použité na výpočet hodnoty pozemku pre budúci rozvoj po skončení dlhodobého prenájmu realistické.

(17)

Komisia nebola v tejto fáze presvedčená, že obec vôbec mala v úmysle zabezpečiť, aby bola transakcia v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Skôr sa pokúsila vyhnúť sa vytvoreniu straty; inými slovami, zaviedli sa záruky s cieľom dosiahnuť neutrálnosť týchto transakcií vo vzťahu k jej rozpočtu. To by bolo pre bežného investora v trhovom hospodárstve neprijateľné, dokonca aj keby vychádzal z externého posudku na ocenenie pozemkov a stanovenie nájomného.

3. PRIPOMIENKY ZO STRANY HOLANDSKA

(18)

Holandsko je toho názoru, že transakcia nepredstavuje štátnu pomoc, a to z týchto dôvodov: a) hodnota pozemku a ročné nájomné stanovili externí znalci v súlade s oznámením o predaji pozemkov. Toto oznámenie by poskytlo príslušný rámec na posúdenie charakteru transakcie z hľadiska štátnej pomoci. b) PSV bude v rámci dlhodobého prenájmu platiť obci nájomné, ktoré je vyššie, ako suma splátok, ktoré platí obec banke, čo zabezpečuje, že táto operácia je pre obec viac ako finančne neutrálna; c) PSV poskytne záruku za tieto platby, ktorú pokrýva predaj sezónnych lístkov; d) ak sa PSV dostane do konkurzu, pozemok a štadión pripadnú obci; e) výška nájomného sa po 20 rokoch prehodnotí na základe nového znaleckého posudku.

(19)

Podľa názoru Holandska nadobudnutím pozemku štadióna konala obec za trhových podmienok v súlade so zásadou súkromného investora a veriteľa v trhovom hospodárstve a zásadou súkromného veriteľa v trhovom hospodárstve. Vyžiadala si nezávislé ocenenie pozemku, aby stanovila cenu transakcie na základe trhovej hodnoty pozemku.

(20)

Pokiaľ ide o posúdenie pozemku ako pozemku so zmiešaným využitím, Holandsko poznamenáva, že akékoľvek posúdenie v kontexte porovnania medzi správaním sa verejného a súkromného investora sa musí vykonať s ohľadom na vzťah, ktorý by mal súkromný investor v čase danej transakcie, s prihliadnutím na dostupné informácie a predvídateľný rozvoj v danom čase. Znalec bol preto poverený stanoviť hodnotu, akú mal majetok v jeho aktuálnom stave v prípade predaja za údajne najlepšiu ponuku po predložení dobre vypracovanej ponuky vyplývajúcej z trhu pri zohľadnení rozvojového potenciálu terénu.

(21)

Holandsko sa na základe toho odvoláva na nezávislý znalecký posudok, v ktorom sa uvádza, že pri hodnotení sa musí zohľadniť možný realistický a predvídateľný rozvoj, ktorý má vplyv na pozemok. Posudok zohľadňuje možný rozvoj miesta, na ktorom sa nachádza štadión, a konštatuje, že v prípade, že by štadión zanikol, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa využilo ako zóna so zmiešaným využitím s administratívnymi a obytnými budovami. Bolo by primerané vychádzať pri odhade ceny z tohto hľadiska, aj keď by k takémuto rozvoju nedošlo po desaťročia. V stanovisku Holandska a v znaleckom posudku sa zdôrazňuje, že tento predpoklad je realistický najmä preto, že pozemok sa nachádza v centre mesta. V prípade pozemkov, ktoré sa nachádzajú v centre, je predpoklad, že sa bude hodnota postupne vyvíjať, oveľa vyšší, ako v prípade pozemkov nachádzajúcich sa na okraji. V danom prípade má obec ďalej výhodné postavenie v tom, že sama rozhoduje o územnom pláne, a tým aj o potenciálnom budúcom využití štadióna.

(22)

Podľa Holandska je predpokladaná perspektíva – možné zmiešané obytno-administratívne využitie pozemku – v súlade s územným rozvojom oblasti, v ktorej sa štadión nachádza, v nedávnej minulosti a s jej ďalšími perspektívami. Priame okolie pozemku sa postupne zmenilo z prevažne priemyselnej oblasti na zmiešanú obytnú a administratívnu oblasť v centre mesta. Obec má v oblasti štadióna vlastný záujem, pretože nadobudnutie strategického pozemku je súčasť stratégie územného rozvoja uvedenej v dokumente Interimstructuurvisie 2009. Tento dokument vytvára priestor na pretvorenie opustených priemyselných oblastí na centrálne mestské oblasti s kombináciou obytných priestorov, tvorivých činností, obchodov a kancelárií. Uvedená časť tejto stratégie vopred zabezpečuje strategický pozemok ako súčasť dlhodobej investičnej stratégie na realizovanie plánov. V rámci tejto logiky a vzhľadom na to, že obec nemôže vykonať všetky plány pre jednotlivé oblasti súčasne, chce obec taktiež kombinovať nadobudnutie pozemku (s cieľom zabezpečiť ho) s dlhodobými prenájmami. Dohoda o štadióne patrí do tejto logiky plánovania. Obec po nadobudnutí vlastníctva zistila, že týmto získala vítanú príležitosť, ktorá slúži jej záujmom. Súčasne by sa tým zabezpečil spoľahlivý príjem z výnosov z nadobudnutia pozemku počas dlhodobého prenájmu.

(23)

V znaleckom posudku sa preto zohľadňuje, vzhľadom na všeobecne prijímanú normu, že hodnota pozemku sa má odhadnúť na základe najvyššieho a najlepšieho využitia oblasti, že cena sa má stanoviť na základe pozemku určeného na zmiešané využitie. Znalecký posudok taktiež zahŕňa očakávané náklady na demoláciu existujúcich budov a technickú prípravu oblasti a očakávanú cenu výstavby bytov a kancelárií. V posudku sa porovnáva možná hodnota kancelárií a bytov s ohľadom na nedávnu výstavbu v okolitých oblastiach. Odhadca ako dodatočný vankúš na krytie rizika počíta s indexom podlahovej plochy len 80 % v porovnaní s podobnými projektmi.

(24)

Ako základ na stanovenie výšky ročného prenájmu sa v znaleckom posudku berie predpokladaná hodnota pozemku pod štadiónom a tréningovým komplexom (ocenené spolu na 48 385 000 EUR) a taktiež hodnota parkoviska, ktoré je už vo vlastníctve obce (ocenené na 6 010 000 EUR). Ako referenčná hodnota sa berie úroková sadzba pre dlhodobé holandské vládne dlhopisy v roku 2011 vo výške 3,54 %. K tejto hodnote sa pridáva prirážka 1,5 % s cieľom pokryť riziko poklesu hodnoty pozemku a/alebo neuhradenia platby. Nájomné sa tým stanovuje tak, aby poskytlo obci návratnosť vo výške 5,04 %.

(25)

V posudku externého znalca sa predpokladá zvýšenie hodnoty pozemku v priebehu 40 rokov v súlade s očakávanou priemernou ročnou infláciou 1,7 %. Na tomto základe sa v posudku považuje za primerané, aby PSV platil ročný prenájom vo výške 2 463 030 EUR. Holandsko uvádza, že táto suma je v súlade s nájomným, ktoré platia profesionálne futbalové kluby za prenájom štadióna inde v krajine, a že bola preto v súlade s trhovými podmienkami. Pokiaľ ide o predpokladané zvýšenie hodnoty pozemku o 1,7 %, štúdia umožňuje po 20 rokoch zníženie súhrnnej hodnoty pozemku o 22,5 % ako bezpečnostnú rezervu a vychádza pri určení odhadovaného nájomného od 21. roku z tohto nižšieho základu. Vzhľadom na bezpečnostnú rezervu vo výške 22,5 % je skutočná miera zhodnotenia použitá vo výške ocenenia 1,01 % pre celých 40 rokov (0,4 % pre prvých 20 rokov).

(26)

V posudku sa uznáva, že dlhodobý prenájom na obdobie dlhšie ako 15 rokov môže zahŕňať určité riziká. Z hľadiska investora na trhu sa však dlhé obdobie, počas ktorého ešte nemôže realizovať hodnotu majetku nachádzajúceho sa v zóne so zmiešaným využitím, vyvažuje výškou nájomného, ktorá už vychádza z predpokladanej hodnoty pozemku so zmiešaným využitím. Po 20 rokoch sa úplne prehodnotí na základe nového znaleckého posudku. Prehodnotenie by zahrnulo hodnotu pozemku a primeranú návratnosť tejto hodnoty. Tento prenájom poskytuje príjem počas obdobia prenájmu s následnou možnosťou využitia potenciálu pozemku.

(27)

Riziká pre obec by obmedzili aj ďalšie faktory. Pokiaľ ide o riziko súvisiace s územným členením, predpoklad uvedený v znaleckom posudku týkajúci sa urbanistického členenia vychádza zo skutočnosti, že už došlo k zmene územného plánu oblastí okolo štadióna z priemyselných oblastí na oblasti so zmiešaným využitím. V jednom prípade dosiahol investor takúto zmenu územného plánu v priebehu ôsmich týždňov. Znalci preto považovali tento predpoklad za realistický. Tým nezasahovali do právomoci obce ovplyvňovať proces územného plánovania, ale prihliadali na rozvoj v okolitých oblastiach a na administratívne postupy pri udeľovaní povolení a rozhodnutí o preklasifikovaní súkromným stavebným spoločnostiam. Zákony týkajúce sa územného plánovania umožňujú flexibilnú zmenu určenia. V záujme ďalšieho zníženia rizika pri výpočte sa v znaleckom posudku predpokladala nižšia hustota výstavby ako na susedných pozemkoch.

(28)

Dokonca aj keď zostane územné členenie týkajúce sa štadióna v súčasnom stave, nepredstavovalo by to veľké riziko. V súčasnom územnom členení je pozemok určený pre štadión a obchodné využitie. Ak by sa zachovalo toto územné členenie, výsledkom by bola len mierne nižšia hodnota pozemku. Podľa Holandska by to umožnilo akékoľvek obchodné využitie priestorov a rozvoj ziskových obchodných činností. Nezávislý odhadca dospel k záveru, že zmiešané využitie bolo primeraným základom pre posudok. Nenavrhla ho obec.

(29)

V zmluve o dlhodobom prenájme sa uvádza, že ak PSV nebude platiť nájomné alebo sa dostane do konkurzu, pozemok a štadión budú plne k dispozícii obci, ktorá môže rozvinúť potenciál pozemku. Budovy na pozemku sa stanú majetkom obce. Ako už bolo uvedené, cena transakcie 48 385 000 EUR už zohľadňuje očakávané náklady na búranie a výstavbu a po 20 rokoch sa výška nájomného plne prehodnotí. PSV poskytlo ako záruku výnosy z predaja sezónnych lístkov, aby sa zaručil za platbu nájomného, a zložil zálohu, ktorá sa rovná nájomnému za pozemok za dva roky (na počiatočné obdobie desiatich rokov).

(30)	Na konci platnosti zmluvy o prenájme bude mať obec nielen vyplatený úrok, ale bude aj naďalej vlastníkom pozemku pod štadiónom s predpokladanou vyššou hodnotou ako dnes a s rôznymi možnosťami jeho využitia. Obec bude mať k dispozícii aj budovy na pozemku bez akejkoľvek odplaty pre PSV.

4. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(31)

Obec a PSV predložili v rámci postupu vyjadrenia, ktoré boli rovnaké ako vyjadrenia predložené Holandskom. Obec okrem toho opísala postup, ktorý viedol k rozhodnutiu o odkúpení pozemku štadióna, a motívy, ktorými sa riadila. Podľa obce začali v januári 2011 rokovania s PSV o uzatvorení zmluvy o odkúpení a spätnom prenájme. Základným cieľom bola pomoc PSV prostredníctvom rozpočtovo neutrálnej transakcie, ktorou by sa klubu neposkytla finančná výhoda, akú by pravdepodobne získal v trhových podmienkach.

(32)

Na tento účel a s prihliadnutím na tento cieľ požiadala obec znaleckú spoločnosť Troostwijk Taxaties B.V. (ďalej len „Troostwijk“), aby stanovila trhovú cenu za príslušný pozemok a primeranú výšku ročného nájomného. V marci 2011 predložila Troostwijk posudok o pozemku štadióna a iných pozemkoch, ktoré chcel PSV predať obci. Trhovú cenu za pozemok pod štadiónom v jeho vtedajšom stave a s prihliadnutím na perspektívy rozvoja stanovila vo výške 41 160 000 EUR. Metodiku stanovenia ceny pozemku a výšky nájomného schválila externá účtovná spoločnosť, ktorá pracovala pre obec. Nájomné by bolo vyššie, ako úrok, ktorý musí platiť obec za úver, ktorý si vzala na financovanie nadobudnutia pozemku.

(33)

Po doručení žiadosti Komisie o informácie o plánovanej transakcii v máji 2011 obec zvlášť ubezpečila, že opatrenie spĺňa trhové podmienky a nebude mať vplyv na jej rozpočet. Obec zdôraznila, že nadobudnutie pozemku je pre ňu zaujímavé aj preto, že je v súlade s jej stratégiou nadobudnutia a rozvoja pozemkov. Obec by mala vlastný záujem o odkúpenie tohto pozemku, ktorý môže mať pre ňu vyššiu hodnotu ako pre iného možného investora.

5. POSÚDENIE OPATRENIA – EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI PODĽA ČLÁNKU 107 ODS. 1 ZMLUVY

(34)

5.1. Štátne prostriedky a pripísateľnosť štátu

(35)	O opatrení zameranom na odkúpenie pozemku pod štadiónom a tréningového komplexu De Herdgang za 48 385 000 EUR a ich následné spätné prenajatie PSV rozhodla obec. Toto opatrenie zahŕňa rozpočet obce, a teda aj použitie štátnych zdrojov. Je preto možné ho pripísať štátu.

5.2. Možný účinok pomoci na obchod a konkurenciu

(36)

Holandsko spochybnilo vplyv možnej pomoci na vnútorný trh v prípade klubov, ktoré nehrajú futbal na európskej úrovni. Profesionálne futbalové kluby sa však považujú za podniky a vzťahuje sa na ne kontrola štátnej pomoci. Futbal nadobúda formu zárobkového zamestnania a poskytuje služby za odplatu; dosiahol vysokú úroveň profesionality, a tým zvýšil svoj hospodársky vplyv (5).

(37)

Profesionálne futbalové kluby popri účasti na futbalových súťažiach vykonávajú ďalšie hospodárske činnosti na viacerých trhoch, ktoré majú medzinárodný rozmer, ako je napríklad trh s prestupmi profesionálnych hráčov, reklama, spozorovanie, predaj reklamných predmetov alebo mediálne pokrytie. Pomoc poskytnutá profesionálnemu klubu posilňuje jeho postavenie na každom z týchto trhov, z ktorých väčšina pokrýva viacero členských štátov. Ak sa preto použijú štátne zdroje na poskytnutie selektívnej výhody profesionálnemu futbalovému klubu bez ohľadu na to, v ktorej lige hrá, je pravdepodobné, že takáto pomoc má potenciál narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (6).

5.3. Selektívna výhoda

(38)

Opatrenie predstavuje štátnu pomoc vtedy, keď poskytuje prijímajúcemu podniku hospodársku výhodu, ktorú by v bežných trhových podmienkach nezískal. Nadobudnutie pozemku od PSV a jeho následný prenájom klubu by predstavovali takúto výhodu, ak by boli podmienky pre PSV výhodnejšie PSV, než aké by sa stanovili v trhových podmienkach.

(39)

Bežnými záujmami investora/vlastníka pozemku pri obchodnom predaji a spätnom prenájme sú primeraná návratnosť investície vo forme nájomného počas trvania prenájmu a vlastníctvo majetku, ktorý už využíva spoľahlivý nájomník. Investor/vlastník pozemku by bol držiteľom dlhodobo a plne prenajatého majetku so stabilným príjmom z neho.

5.3.1. Uplatnenie oznámenia o predaji pozemkov

(40)

Holandsko sa vo svojom posúdení odvoláva na oznámenie o predaji pozemkov. Podľa tohto oznámenia predaj pozemku a budov verejnoprávnymi orgánmi nepredstavuje pomoc po prvé, ak verejnoprávny orgán prijme najvyššiu alebo jedinú ponuku po nepodmienenom ponukovom konaní alebo po druhé, ak sa v prípade absencie takéhoto ponukového konania predajná cena stanoví aspoň v cene stanovenej nezávislým znaleckým posudkom.

(41)

Komisia zdôraznila, že usmernenie uvedené v oznámení o predaji pozemkov, ako je uvedené v jeho úvode, sa týka len „predajov verejne vlastnených pozemkov a budov. Netýka sa verejného nadobúdania pozemkov a budov ani poskytovania alebo prenájmu pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi. Takéto transakcie môžu zahŕňať aj prvky štátnej pomoci.“ V danom prípade okrem toho samotné stanovenie hodnoty pozemku nie je nedostatočné. Operácia predaja a spätného prenájmu zahŕňa aj nájomné. Je potrebné stanoviť aj súlad tohto nájomného s trhom.

(42)

V každom prípade sú mechanizmy uvedené v oznámení o predaji pozemkov len nástroje na to, aby sa stanovilo, či štát konal ako súkromný investor v trhovom hospodárstve, a preto predstavujú osobitné príklady uplatnenia kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na pozemkové transakcie medzi verejnoprávnymi a súkromnými subjektmi (7).

5.3.2. Dodržiavanie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve

(43)

Komisia teda musí posúdiť, či by sa súkromný investor zapojil do posudzovaných transakcií za rovnakých podmienok. Postoj hypotetického súkromného investora je postojom obozretného investora, ktorého cieľ bežného očakávaného zisku sa zmierňuje s ohľadom na úroveň rizika, ktorá je pre danú mieru návratnosti ešte prijateľná. Kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve by nebolo dodržané, ak by sa stanovila vyššia cena za pozemok ako trhová cena a nižšie nájomné.

(44)	Holandsko a obec vyhlasujú, že obec konala na základe (ex ante) nezávislého znaleckého posudku, a preto v súlade s kritériom súkromného investora v trhovom hospodárstve. Transakcia sa vykonala na základe trhovej hodnoty pozemku, a teda sa ňou neposkytla výhoda PSV.

(45)	Komisia je toho názoru, že súlad s trhovými podmienkami sa môže v zásade stanoviť prostredníctvom nezávislého znaleckého posudku.

(46)

Pokiaľ ide o súlad výsledkov externého znaleckého posudku, na ktorý sa spoliehala obec, s trhom, Komisia v rozhodnutí o začatí konania požiadala Holandsko, aby doložilo, prečo znalci použili vo svojich výpočtoch cenu pozemku na zmiešané využitie namiesto ceny pozemku pre štadión. Komisia taktiež chcela vidieť zdôvodnenie rozpätia zisku a rizikovej marže, ktoré boli použité na výpočet hodnoty pozemku pre budúci rozvoj po skončení dlhodobého prenájmu.

(47)

Komisia na základe informácií, ktoré predložili Holandsko a obec, konštatuje, že nadobudnutiu pozemku obcou predchádzalo ocenenie pozemku, ktoré vypracovala Troostwijk, nezávislá spoločnosť, ktorá sa zaoberá oceňovaním pozemkov. Keď sa v januári 2011 začali rokovania o uzatvorení zmluvy s PSV o predaji a spätnom prenájme, základným cieľom bola pomoc PSV prostredníctvom transakcie, ktorou by sa klubu neposkytla finančná výhoda, akú by pravdepodobne nezískal v trhových podmienkach. Obec preto požiadala Troostwijk, aby stanovila trhovú cenu za príslušný pozemok a trhovo primeranú výšku ročného nájomného.

(48)

Zdá sa, že predpoklady, z ktorých vychádzalo ocenenie, boli realistické. Troostwijk v znaleckom posudku z marca 2011 posúdila trhovú cenu za pozemok pod štadiónom na základe vtedajšieho stavu a s prihliadnutím na perspektívy rozvoja a stanovila ju vo výške 41 160 000 EUR. Metodiku stanovenia ceny pozemku a výšky nájomného schválila externá účtovná spoločnosť, ktorá pracovala pre obec.

(49)

V znaleckom posudku, ktorý vypracovala Troostwijk, sa zohľadňuje možný realistický a predvídateľný budúci rozvoj, ktorý bude mať vplyv na pozemok. Posudok zohľadňuje možný rozvoj miesta, na ktorom sa nachádza štadión, a konštatuje, že v prípade, že by štadión zanikol, s najväčšou pravdepodobnosťou by sa využilo ako zóna so zmiešaným využitím s administratívnymi a obytnými budovami. V posudku sa zdôrazňuje, že tento predpoklad je realistický najmä preto, že pozemok sa nachádza v centre mesta. V prípade pozemkov umiestnených v centre je predpoklad, že sa bude hodnota postupne vyvíjať, oveľa vyšší, ako v prípade pozemku na okraji. Znalecký posudok sa taktiež odvoláva na všeobecnú normu pri oceňovaní, v rámci ktorej je základom na stanovenie hodnoty pozemku najvyššie a najlepšie využitie oblasti.

(50)

Budúce využitie, ako ho opísalo Holandsko, je taktiež v súlade s dlhodobou stratégiou územného rozvoja obce pre celú oblasť, v ktorej sa štadión nachádza, ako je to opísané v odôvodnení 22. Ako uviedla obec, pravdepodobnosť, že ktorýkoľvek vlastník dotknutého pozemku dosiahne zmenu územného plánu pozemku, by bola veľmi vysoká.

(51)	V každom prípade majú podľa Holandska aktuálne územné členenie pozemku pre štadión a obchodné využitie výrazný hospodársky potenciál.

(52)

Je preto možné prísť k záveru, že sa zdá prijateľné, že hodnota pozemku v znaleckom posudku sa stanovila na základe zmiešaného využitia. Komisia už prijala skutočnosť, že obec môže vychádzať pri ocenení pozemku z dlhodobej perspektívy vývoja hodnoty pozemku v oblasti, v ktorej sa môžu vykonať očakávané zmeny v súlade so stratégiou obchodného plánovania (8).

(53)

PSV bude platiť obci prenájom stanovený nezávislou znaleckou spoločnosťou a vypočítaný na základe ceny predpokladanej za pozemok z hľadiska jeho neskoršieho možného využitia pre byty a kancelárie a s prihliadnutím na úrokovú sadzbu dlhodobých vládnych dlhopisov v roku 2011 a rizikovú prirážku vo výške 1,5 %.

(54)	Nájomné tak už odráža cenu odhadnutú za pozemok určený na iné ako športové využitie. Je preto vyššie ako nájomné vypočítané na základe súčasného využívania pozemku.

(55)	V posudku sa uznáva, že dlhodobý prenájom na obdobie dlhšie ako 15 rokov môže zahŕňať určité riziká v zmysle kolísania hodnoty pozemku. Tieto riziká sú však obmedzené viacerými faktormi, ktoré sa rozoberajú ďalej v odôvodneniach 56 až 59.

(56)

Predpoklady v znaleckom posudku sa môžu považovať za konzervatívne. V znaleckom posudku sa stanovuje očakávaná možná hodnota kancelárií a bytov na základe odkazu na nedávnu výstavbu v okolí a ako dodatočný vankúš na krytie rizika pri možnej predajnej cene bytov sa uvádza index podlahovej plochy len 80 % v porovnaní s podobnými projektmi.

(57)

Pokiaľ ide o predpokladané zvýšenie hodnoty pozemku o 1,7 %, s ktorým sa počítalo ako s predpokladanou mierou inflácie, zahŕňa ocenenie opravný mechanizmus: ako bezpečnostná rezerva sa zahrnulo zníženie súhrnnej hodnoty pozemku po 20 rokoch o 22,5 %. Na základe kombinácie oboch predpokladov sa očakávané zvýšenie odhaduje na úrovni 1,01 % za rok počas 40-ročného trvania prenájmu a 0,4 % za rok počas prvých 20 rokov. Pôvodný predpoklad 1,7 % spolu s bezpečnostnou rezervou sa zdajú odôvodnené vzhľadom na to, že dotknutý majetok je pozemok, pri ktorom sa môže predpokladať, že si zachová svoju hodnotu alebo jeho hodnota vzrastie, a že sa nachádza v centre mesta (aj keď je pozemok v súčasnosti označený ako určený na obchodné využitie, výška nájomného už vychádza z predpokladanej hodnoty pozemku so zmiešaným využitím). Okrem toho miera inflácie v roku 2011 bola v Holandsku 2,3 % (9), kým cieľ inflácie stanovený ECB je 2 %. Obe tieto hodnoty sú výrazne vyššie ako očakávané miery rastu základnej hodnoty, ktoré použil odhadca

(58)

Okrem týchto záruk týkajúcich sa nájomného boli v zmluve o prenájme, na ktorej sa dohodla obec, rôzne ďalšie ustanovenia s cieľom pokryť možné riziká, najmä riziko nedodržania záväzkov zo strany PSV. Futbalový klub poskytne záruku za platby nájomného v podobe príjmu z predaja sezónnych lístkov. PSV poskytol aj záruku vo výške 5 miliónov EUR, ktorá zodpovedá približne dvojročnému nájomnému, ktorá sa odpočíta od kúpnej ceny a uloží sa u príslušného notára počas desiatich rokov.

(59)

Zmluvné strany sa dohodli, že po 20 rokoch sa výška nájomného plne prehodnotí na požiadanie ktorejkoľvek zmluvnej strany. Toto prehodnotenie bude založené na novom znaleckom posudku. Nový základ pre nájomné budú tvoriť základná hodnota v danom čase spolu s primeraným výnosom z vládnych cenných papierov a rizikovou prirážkou. Ďalšou zárukou pre obec je dohoda zmluvných strán, že práva na používanie pozemku a štadióna by prešli na obec, ak by PSV neuhrádzal platby nájomného alebo by sa dostal do konkurzu. Toto ustanovenie predstavuje odchýlku od štandardného dôsledku podľa holandského občianskeho práva, podľa ktorého by sa nájomné právo stalo súčasťou konkurznej podstaty, a tým by vlastník pozemku stratil nad ním kontrolu. V tomto prípade zostane obec na konci prenájmu vlastníkom pozemku a bude riadiť jeho využívanie.

(60)

Zatiaľ čo sa zdá, že predpoklady v znaleckom posudku sú odôvodnené, ako je uvedené v odôvodneniach 48 až 57, porovnanie s inými obchodnými transakciami je aj naďalej problematické, pretože nájomné zmluvy, ktoré predložilo Holandsko na účely porovnania, sa môžu týkať iných odvetví (napríklad sektora bývania v Amsterdame). Pri posudzovaní, či je aktuálna transakcia v súlade s kritériom súkromného investora v trhovom hospodárstve, preto Komisia zisťovala, či by ako porovnávacie kritérium slúžil odlišný základ pre obchodnú transakciu – na základe úverovej transakcie Eindhovenu voči PSV s pozemkom ako kolaterálom.

(61)

Komisia konštatuje, že nájomné, ktoré má platiť PSV, je vyššie ako je trhová sadzba takéhoto úveru pri zohľadnení rozdielov medzi transakciou predaja a spätného prenájmu a úverom. Najvýznamnejší rozdiel sa týka skutočnosti, že ak by si PSV po získaní úveru od obce neplnil povinnosti, obec by pri najlepšom získala späť pomyselnú hodnotu úveru. Nemohla by mať prínos zo žiadneho zvýšenia hodnoty pozemku nad pomyselnú hodnotu úveru. V zmluve o predaji a spätnom prenájme sa uvádza, že obec sa stane vlastníkom pozemku nadobudnutím účinnosti zmluvy o prenájme a v prípade neplnenia povinností bude mať plné vlastnícke práva Obec kládla dôraz na túto skutočnosť pri rozhodovaní o opatrení, najmä vzhľadom na to, že zaručené plné disponovanie s pozemkom po prípadnom neplnení si povinností zo strany PSV je odchýlkou od holandského práva v prospech obce (odôvodnenie 59). Z akékoľvek zvýšenia hodnoty pozemku (po stanovení pevných podmienok úveru) tak bude mať prínos len obec.

(62)	Dalo by sa teda očakávať, že transakcia predaja a spätného prenájmu bude mať a priori nižší očakávaný výnos ako úver. Hornú hranicu pre porovnanie by tak tvorila miera výnosu z úveru s kolaterálom vysokej kvality poskytnutá spoločnosti s podobným úverovým ratingom, ako futbalový klub PSV.

(63)

Pri nedostatku náhradných trhových hodnôt (10) by bolo potrebné stanoviť trhovú referenčnú sadzbu pre alternatívny scenár úveru pre PSV na základe oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb (11). Tento výpočet by sa v záujme zachovania konzervatívneho charakteru vykonal s prihliadnutím na to, že PSV vykazoval v roku 2011 nízku úverovú kvalitu a predpokladanú vysokú mieru zabezpečenia úveru (t. j. pozemku) kolaterálom. Výsledná referenčná sadzba by bola 6,05 %.

(64)

Investor, ktorý financuje úver, tak očakáva pri transakcii predaja a spätného prenájmu o 1,01 % vyšší výnos ako obec. Obec však stále koná ako súkromný investor v trhovom hospodárstve, ak je investor financujúci úver ochotný odpustiť výnos vo výške 1,01 % výmenou za možné zvýšenie hodnoty pozemku (pozri odôvodnenie 61). Na základe vlastností transakcie je takýto potenciál na zvýšenie hodnoty na úrovni aspoň 1,01 % a zdá sa, že výnos, ktorý obec očakáva v rámci transakcie predaja a spätného prenájmu, je v súlade s trhovými referenčnými hodnotami.

(65)	Zdá sa preto, že predaj a spätný prenájom neviedli k neoprávnenej výhode pre PSV a poskytli obci výnos, ktorý patrí do kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(66)

Nakoniec je potrebné poznamenať, že ročné nájomné je podľa Holandska porovnateľné s nájomným, ktoré platia kdekoľvek v krajine profesionálne futbalové kluby za prenájom štadióna. Kým je vzhľadom na rôzne lokality každé takéto porovnanie aj naďalej problematické, je potrebné zdôrazniť, že tieto iné kluby platia ročné nájomné nielen za pozemok pod štadiónom, ale za celý komplex štadióna. PSV v porovnaní s nimi vlastní štadión, znáša náklady na jeho prevádzku a údržbu a okrem toho platí nájomné za pozemok pod ním.

6. ZÁVER

(67)

Komisia preto dospela k záveru, že pochybnosti vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania boli dostatočne rozptýlené. Obec sa pri odkúpení pozemku štadióna a jeho spätnom prenajatí PSV správala spôsobom, ako by konal hypotetický súkromný investor v porovnateľnom postavení. Transakcia preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Opatrenie, ktoré Holandsko vykonalo v prospech futbalového klubu PSV v Eindhovene, nepredstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Holandskému kráľovstvu.

V Bruseli 4. júla 2016

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie

(2) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3) Vec T-370/13 Gemeente Eindhoven/Komisia.

(4) Ú. v. ES C 209, 10.7.1997, s. 3.

(5) Vec C-325/08 Olympique Lyonnais ECLI:EU:C:2010:143, body 27 a 28; vec C-519/04 P Meca-Medina a Majcen/Komisia ECLI:EU:C:2006:492, bod 22; vec C-415/93 Bosman ECLI:EU:C:1995:463, bod 73.

(6) Rozhodnutia Komisie týkajúce sa Nemecka z 20. marca 2013 o Multifunktionsarena der Stadt Erfurt [prípad SA.35135 (2012/N)], odsek 12 a Multifunktionsarena der Stadt Jena [prípad SA.35440 (2012/N)], stručné oznámenia v Ú. v. EÚ C 140, 18.5.2013, s. 1, a z 2. októbra 2013 o Fußballstadion Chemnitz [prípad SA.36105 (2013/N)], stručné oznámenie v Ú. v. EÚ C 50, 21.2.2014, s. 1, odseky 12 až 14; rozhodnutia Komisie týkajúce sa Španielska z 18. decembra 2013 o možnej štátnej pomoci štyrom španielskym profesionálnym futbalovým klubom [prípad SA.29769 (2013/C)], odsek 28, Real Madrid CF [prípad SA.33754 (2013/C)], odsek 20, a údajnej pomoci v prospech troch futbalových klubov vo Valencii [prípad SA.36387 (2013/C)], odsek 16, uverejnené v Ú. v. EÚ C 69, 7.3.2014, s. 99.

(7) Podľa kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve by nešlo o žiadnu štátnu pomoc, ak by súkromný investor pôsobiaci v bežných trhových podmienkach v trhovom hospodárstve za podobných okolností mohol byť motivovaný poskytnúť príjemcovi predmetné opatrenia.

(8) Rozhodnutie Komisie 2011/529/EÚ z 20. apríla 2011 o opatrení C-37/04 (ex NN 51/04), ktoré Fínsko uplatnilo v prospech spoločnosti Componenta Oyj (Ú. v. EÚ L 230, 7.9.2011, s. 69), odôvodnenia 68 až 74.

(9) http://data.worldbank.org/indicator/FP.CPI.TOTL.ZG/countries/NL?display=graph.

(10) V takom prípade boli k dispozícii dostatočné údaje na vytvorenie náhradnej trhovej hodnoty pre referenčnú sadzbu.

(11) Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 282

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 59 19. októbra 2016

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1841 z 5. októbra 2016 o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie	1
		Parížska dohoda	4
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1842 zo 14. októbra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1235/2008, pokiaľ ide o elektronický certifikát o inšpekcii dovážaných produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o určité iné prvky, a nariadenie (ES) č. 889/2008, pokiaľ ide o požiadavky na uchované alebo spracované produkty ekologickej výroby a o prenos informácií ( 1 )	19
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1843 z 18. októbra 2016 o prechodných opatreniach na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004, pokiaľ ide o akreditáciu úradných laboratórií, ktoré vykonávajú úradnú kontrolu na Trichinellu ( 1 )	38
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1844 z 18. októbra 2016, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	40
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1845 z 18. októbra 2016, ktorým sa stanovuje prideľovací koeficient, ktorý sa má uplatňovať na žiadosti o pomoc na zníženie výroby mlieka podľa delegovaného nariadenia (EÚ) 2016/1612	42
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1846 zo 4. júla 2016 o opatrení SA.41187 (2015/C) (ex 2015/NN), ktoré zaviedlo Maďarsko v súvislosti vo zdravotným príspevkom podnikov tabakového priemyslu [oznámené pod číslom C(2016) 4049] ( 1 )	43
	*	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1847 zo 4. júla 2016 o štátnej pomoci SA.41612 – 2015/C [ex SA.33584 (2013/C) (ex 2011/NN)] poskytnutej Holandskom v prospech profesionálneho futbalového klubu MVV v Maastrichte [oznámené pod číslom C(2016) 4053] ( 1 )	53
	*	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1848 zo 4. júla 2016 o opatrení SA.40018 (2015/C) (ex 2015/NN) vykonanom Maďarskom v súvislosti so zmenou poplatku za inšpekciu potravinového reťazca v Maďarsku prijatou v roku 2014 [oznámené pod číslom C(2016) 4056] ( 1 )	63
	*	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1849 zo 4. júla 2016 o opatrení SA.41613 – 2015/C [ex SA.33584 – 2013/C (ex 2011/NN)], ktoré vykonalo Holandsko vo vzťahu k profesionálnemu futbalovému klubu PSV v Eindhovene [oznámené pod číslom C(2016) 4093] ( 1 )	75

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MA	133,9
0702 00 00	ZZ	133,9
0707 00 05	TR	145,2
0707 00 05	ZZ	145,2
0709 93 10	TR	154,9
0709 93 10	ZZ	154,9
0805 50 10	AR	91,3
	CL	95,5
	TR	85,9
	UY	51,6
	ZA	73,6
	ZZ	79,6
0806 10 10	BR	278,4
	EG	169,2
	TR	151,7
	ZZ	199,8
0808 10 80	AR	191,8
	AU	196,9
	BR	124,9
	CL	154,2
	NZ	137,0
	ZA	117,5
	ZZ	153,7
0808 30 90	CN	75,0
	TR	134,9
	ZZ	105,0