1.10.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 268/10

PREKLAD

PROTOKOL

na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami

STRANY TOHTO PROTOKOLU,

KEĎŽE 56. Svetové zdravotnícke zhromaždenie prijalo dňa 21. mája 2003 Rámcový dohovor Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, ktorý nadobudol platnosť 27. februára 2005;

UZNÁVAJÚC, že Rámcový dohovor Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku je jednou z najrýchlejšie ratifikovaných zmlúv a základným nástrojom na dosiahnutie cieľov Svetovej zdravotníckej organizácie;

PRIPOMÍNAJÚC si preambulu Ústavy Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá uvádza, že užívanie najvyššieho dosiahnuteľného štandardu zdravia je základným právom každej ľudskej bytosti bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, ekonomických alebo sociálnych podmienok;

ROZHODNUTÉ TIEŽ uprednostniť svoje právo ochrany verejného zdravia;

HLBOKO ZNEPOKOJENÉ tým, že nezákonný obchod s tabakovými výrobkami prispieva k šíreniu tabakovej epidémie, ktorá je celosvetovým problémom so závažnými dôsledkami pre verejné zdravie, ktoré si vyžaduje účinnú, primeranú komplexnú národnú a medzinárodnú odozvu;

UZNÁVAJÚC ĎALEJ, že nezákonný obchod s tabakovými výrobkami narúša ceny a daňové opatrenia určené na posilnenie kontroly tabaku a tým zvyšuje prístupnosť a cenovú dostupnosť tabakových výrobkov;

VÁŽNE ZNEPOKOJENÉ nepriaznivými účinkami, ktoré má zvýšenie prístupnosti a cenovej dostupnosti tabakových výrobkov pochádzajúcich z nezákonného obchodu na verejné zdravie a úžitok predovšetkým mladých ľudí, chudobných a iných zraniteľných skupín;

VÁŽNE ZNEPOKOJENÉ neprimeranými ekonomickými a sociálnymi dôsledkami nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami na rozvojové krajiny a krajiny s transformujúcou sa ekonomikou;

VEDOMÉ SI potreby rozvíjať vedecké, technické a inštitucionálne kapacity s cieľom plánovať a uplatňovať primerané národné, regionálne a medzinárodne opatrenia, aby sa odstránili všetky formy nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami;

UZNÁVAJÚC, že prístup k zdrojom a príslušným technológiám má veľký význam pre posilnenie kapacít strán, najmä v rozvojových krajinách a krajinách s transformujúcou sa ekonomikou, odstrániť všetky formy nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami;

UZNÁVAJÚC TIEŽ, že hoci slobodné pásma sú vytvorené, aby uľahčili zákonný obchod, boli použité na uľahčenie globalizácie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, a to v súvislosti s nezákonnou prepravou pašovaných výrobkov, ako aj s výrobou nelegálnych tabakových výrobkov;

UZNAJÚC TIEŽ, že nezákonný obchod s tabakovými výrobkami ohrozuje ekonomiku strán a negatívne ovplyvňuje ich stabilitu a bezpečnosť;

TIEŽ SI VEDOMÉ toho, že nezákonný obchod s tabakovými výrobkami vytvára finančné zisky, ktoré sa používajú na financovanie nadnárodnej trestnej činnosti, ktorá poškodzuje vládne záujmy;

UZNÁVAJÚC, že nezákonný obchod s tabakovými výrobkami podkopáva ciele v oblasti zdravia, ukladá dodatočnú záťaž na zdravotníctvo a spôsobuje straty príjmov pre ekonomiku strán;

VEDOMÉ SI článku 5 ods. 3 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, v ktorom sa strany dohodli na stanovení a uplatňovaní svojich politík, ktoré sa týkajú verejného zdravia s ohľadom na kontrolu tabaku, strany budú konať tak, aby ochránili tieto politiky od obchodných a ďalších vlastných záujmov tabakového priemyslu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

ZDÔRAZŇUJÚC potrebu bdelosti voči akýmkoľvek snahám tabakového priemyslu podkopať alebo zvrátiť stratégie boja proti nezákonnému obchodovaniu s tabakovými výrobkami a potrebu informovať o činnosti tabakového priemyslu, ktorá má negatívny dopad na stratégie boja proti nezákonnému obchodu s tabakovými výrobkami;

VEDOMÉ si článku 6 ods. 2 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, ktorý vyzýva strany k tomu, aby zakázali, prípadne obmedzili predaj a/alebo dovoz nezdanených alebo bezcolných tabakových výrobkov medzinárodnými cestovateľmi;

UZNÁVAJÚC ĎALEJ, že tabakové výrobky v medzinárodnej preprave a prekládke si nájdu kanál pre nezákonný obchod;

ZOHĽADŇUJÚC, že účinné opatrenia na prevenciu a boj proti nezákonnému obchodu s tabakovými výrobkami si vyžadujú komplexný medzinárodný prístup a úzku spoluprácu na všetkých aspektoch nezákonného obchodu, vrátane nezákonného obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami a výrobnými zariadeniami;

PRIPOMÍNAJÚC SI A ZDÔRAZŇUJÚC dôležitosť ďalších príslušných medzinárodných dohôd, ako je Dohovor Organizácie spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovor Organizácie spojených národov proti korupcii a Dohovor Organizácie spojených národov proti nezákonnému obchodovaniu s omamnými a psychotropnými látkami a záväzok, že strany k týmto Dohovorom musia uplatniť príslušné ustanovenia týchto Dohovorov na nezákonné obchodovanie s tabakom, tabakovými výrobkami a výrobnými zariadeniami a vyzývajúc tie strany, ktoré ešte nie sú stranami týchto zmlúv, aby tak učinili;

UZNÁVAJÚC potrebu vytvorenia posilnenej spolupráce medzi sekretariátom Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku a Úradom Organizácie spojených národov pre drogy a kriminalitu, Svetovou colnou organizáciou a prípadne ďalšími úradmi Organizácie spojených národov;

PRIPOMÍNAJÚC si článok 15 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, v ktorom strany okrem iného uznávajú, že odstránenie všetkých foriem nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, vrátane pašovania a nezákonnej výroby, je základným prvkom kontroly tabaku;

VZHĽADOM NA to, že tento protokol sa neusiluje riešiť záležitosti týkajúce sa práv duševného vlastníctva; a

PRESVEDČENÉ, že doplnenie Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku komplexným protokolom bude silným, účinným prostriedkom, ako zvrátiť nezákonný obchod s tabakovými výrobkami a jeho vážne dôsledky,

SA DOHODLI NASLEDOVNE:

ČASŤ I

ÚVOD

Článok 1

Používanie pojmov

1. „Sprostredkovanie“ je konanie ako zástupca ostatných pri uzatváraní zmlúv, nákupe, predaji za poplatok alebo províziu.

2. „Cigareta“ je rolka rezaného tabaku určená na fajčenie, ktorá je zrolovaná v cigaretovom papieri. To vylučuje špecifické regionálne produkty ako sú bidis, ang hoon, alebo iné podobné výrobky, ktoré môžu byť zabalené v papieri alebo listoch. Na účely článku 8 pojem „cigareta“ taktiež zahŕňa aj jemný rezaný „tabak na šúľanie“ určený na prípravu vlastných balených cigariet.

3. „Konfiškácia“, ktorá, ak je to možné, zahŕňa prepadnutie, je trvalé odňatie majetku na základe rozhodnutia súdu alebo iného príslušného úradu.

4. „Kontrolovaná dodávka“ je technika umožňujúca prejsť nelegálnym alebo podozrivým zásielkam cez územie alebo na územie jedného alebo viacerých štátov, s vedomím a pod dohľadom ich príslušných orgánov s cieľom vyšetriť trestný čin a identifikovať osoby, ktoré sa zúčastňujú na páchaní trestného činu.

5. „Slobodné pásmo“ je časť územia strany, kde je vo všeobecnosti každý tovar považovaný, pokiaľ ide o dovozné clo a dane, za nachádzajúci sa mimo colného územia.

6. „Nezákonný obchod“ je akákoľvek praktika alebo správanie, ktoré je zákonom zakázané, a ktoré sa týka výroby, prepravy, prevzatia, držby, distribúcie, predaja alebo kúpy, vrátane každej praktiky alebo správania zameraného na uľahčenie takejto činnosti.

7. „Licencia“ je povolenie od príslušného úradu po predložení požadovanej žiadosti alebo inej dokumentácie príslušnému úradu.

a)	„Výrobné zariadenia“ sú stroje, ktoré sú určené alebo upravené tak, aby boli používané výlučne na výrobu tabakových výrobkov a sú neoddeliteľnou súčasťou výrobného procesu (1).
b)	„Každá časť“ v súvislosti s výrobnými zariadeniami je identifikovateľná časť, ktorá je jedinečná pre výrobné zariadenia použité pri výrobe tabakových výrobkov.

9. „Strana“ je zmluvná strana tohto protokolu, pokiaľ z obsahu nevyplýva inak.

10. „Osobné údaje“ sú informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby.

11. „Organizácia regionálnej ekonomickej integrácie“ je organizácia, ktorú tvorí niekoľko suverénnych štátov a na ktorú jej členské štáty previedli právomoc týkajúcu sa určitých záležitostí, vrátane práva prijímať záväzné rozhodnutia za členské štáty v týchto záležitostiach (2).

12. „Dodávateľský reťazec“ zahŕňa výrobu tabakových výrobkov a výrobných zariadení; dovoz a vývoz tabakových výrobkov a výrobných zariadení; a môže byť rozšírený o jednu alebo viacero nasledujúcich činností, ak sa rozhodne strana:

a)	maloobchodný predaj tabakových výrobkov;

b)	pestovanie tabaku, s výnimkou tradičných malých pestovateľov, farmárov a výrobcov;

c)	preprava obchodného množstva tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení; a

d)	veľkoobchodný predaj, sprostredkovanie, skladovanie alebo distribúcia tabaku a tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení.

13. „Tabakové výrobky“ sú výrobky úplne alebo čiastočne vyrobené z tabakových listov ako suroviny a sú určené na fajčenie, sanie, žuvanie alebo šnupanie.

14. „Sledovanie a pátranie“ je systematické monitorovanie a opätovné vytvorenie trasy alebo pohybu príslušnými orgánmi alebo osobou konajúcou v ich mene, počas prechodu dodávateľským reťazcom, tak ako je uvedené v článku 8.

Článok 2

Vzťah medzi týmto protokolom a ostatnými dohodami a právnymi dokumentmi

1. Ustanovenia Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku uplatňujúce sa na jej protokoly sa vzťahujú na tento protokol.

2. Strany, ktoré uzatvorili typy dohôd uvedené v článku 2 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, oznámia takéto dohody konferencii zmluvných strán prostredníctvom sekretariátu.

3. Nič v tomto protokole neovplyvní práva a záväzky žiadnej strany na základe iného medzinárodného dohovoru, zmluvy alebo medzinárodnej dohody platných pre danú stranu, ktoré považuje za viac prispievajúce k dosiahnutiu odstránenia nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami.

4. Nič v tomto protokole neovplyvní ďalšie práva, povinnosti a záväzky strán podľa medzinárodného práva, vrátane Dohovoru Organizácie spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

Článok 3

Cieľ

Cieľom tohto protokolu je odstrániť všetky formy nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami v súlade s podmienkami článku 15 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku.

ČASŤ II

VŠEOBECNÉ ZÁVÄZKY

Článok 4

Všeobecné záväzky

1. Strany okrem ustanovení článku 5 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku:

a)	príjmu a uplatnia účinné opatrenia zamerané na kontrolu alebo reguláciu dodávateľského reťazca tovaru, na ktorý sa vzťahuje tento protokol, aby zabránili, odradili, odhalili, vyšetrili a trestne stíhali nezákonný obchod s takýmto tovarom a na tento účel vzájomne spolupracujú;

príjmu nevyhnutné opatrenia v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, aby zvýšili účinnosť ich príslušných orgánov a služieb, vrátane colných orgánov a polície zodpovedných za bránenie, odradenie, odhalenie, vyšetrovanie, trestné stíhanie a odstránenie všetkých foriem nezákonného obchodu s tovarom, na ktorý sa vzťahuje tento protokol;

prijmú účinné opatrenia na umožnenie alebo získanie technickej pomoci a finančnej podpory, budovanie kapacity a medzinárodnej spolupráce, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov tohto protokolu a zabezpečia prístup k nim, a zaistia výmenu tých informácií, ktoré majú byť vymenené na základe tohto protokolu s príslušnými orgánmi;

d)	vzájomne úzko spolupracujú v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi právnymi a správnymi systémami, aby sa zvýšila účinnosť presadzovania právnych predpisov v boji proti nezákonnému správaniu, vrátane trestných činov stanovených podľa článku 14 tohto protokolu;

e)	spolupracujú a komunikujú, podľa potreby, s príslušnými regionálnymi a medzinárodnými medzivládnymi organizáciami, aby zabezpečili (3) výmenu informácií, na ktoré sa vzťahuje tento protokol s cieľom podporiť účinné uplatňovanie tohto protokolu; a

f)	v rámci svojich prostriedkov a zdrojov spolupracujú na navyšovaní finančných zdrojov pre účinné uplatňovanie tohto protokolu prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych mechanizmov financovania.

2. Pri uplatňovaní svojich povinností podľa tohto protokolu zabezpečia strany maximálnu transparentnosť s ohľadom na akékoľvek vzájomné ovplyvňovanie, ktorú môžu mať s tabakovým priemyslom.

Článok 5

Ochrana osobných údajov

Strany chránia osobné údaje jednotlivcov bez ohľadu na ich národnosť alebo trvalý pobyt, ktoré podliehajú vnútroštátnym právnym predpisom, zohľadňujúc medzinárodné normy, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov, pri uplatňovaní tohto protokolu.

ČASŤ III

KONTROLA DODÁVATEĽSKÉHO REŤAZCA

Článok 6

Licencie, rovnocenné povolenia alebo kontrolný systém

1. Na dosiahnutie cieľov Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku a s ohľadom na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami a výrobnými zariadeniami každá strana zakáže právnickým alebo fyzickým osobám, s výnimkou tých, ktorým príslušný orgán v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi udelil licenciu alebo rovnocenné povolenie (ďalej len „licencia“) alebo určil kontrolný systém, vykonávať akúkoľvek z nasledujúcich činností:

a)	výrobu tabakových výrobkov a výrobných zariadení; a

b)	dovoz alebo vývoz tabakových výrobkov a výrobných zariadení.

2. Každá strana sa usiluje udeliť licenciu v rozsahu, ktorý považuje za primeraný, a ak nasledujúce činnosti nie sú zakázané vnútroštátnymi právnymi predpismi, fyzickej alebo právnickej osobe zaoberajúcej sa:

a)	maloobchodným predajom tabakových výrobkov;

b)	pestovaním tabaku, s výnimkou tradičných malých pestovateľov, farmárov a výrobcov;

c)	prepravou obchodných množstiev tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení; a

d)	veľkoobchodným predajom, sprostredkovaním, skladovaním alebo distribúciou tabaku, tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení.

3. S cieľom zabezpečiť účinný systém udeľovania licencií každá strana:

a)	zriadi alebo určí príslušný orgán alebo orgány, ktoré budú vydávať, obnovovať, pozastavovať, odnímať a/alebo rušiť licencie, ktoré podliehajú ustanoveniam tohto protokolu a v súlade s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi vykonávať aktivity uvedené v odseku 1;

požaduje, aby každá žiadosť o licenciu obsahovala všetky nevyhnutné informácie o žiadateľovi, ktoré by mali, ak je to možné, zahŕňať:

i)	ak je žiadateľ fyzická osoba, informácie týkajúce sa jeho alebo jej totožnosti, vrátane celého mena, obchodného mena, identifikačného čísla organizácie (ak existuje), príslušného daňového identifikačného čísla (ak existuje) a ďalšie informácie, ktoré umožnia vykonať identifikáciu;

ii)

ak je žiadateľom právnická osoba, informácie týkajúce sa jej identity, vrátane celého názvu, obchodného mena, identifikačného čísla organizácie, dátumu a miesta vzniku, sídla a hlavného miesta podnikania, príslušného daňového identifikačného čísla, kópií zakladacej listiny spoločnosti alebo rovnocenné dokumenty, jej firemnej pobočky, mien jej riaditeľov a určených právnych zástupcov, vrátane akýchkoľvek ďalších informácií, ktoré umožnia vykonať identifikáciu;

iii)	presné umiestnenie výrobnej jednotky (jednotiek), skladu a výrobnej kapacity podniku, ktorý prevádzkuje žiadateľ;

iv)	podrobné informácie o tabakových výrobkoch a výrobných zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, ako je popis výrobku, názov, registrovaná ochranná známka, ak existuje, dizajn, značka, model alebo typ a výrobné číslo výrobného zariadenia;

v)	popis miesta, kde bude výrobné zariadenia nainštalované a používané;

vi)	dokumentácia alebo vyhlásenie týkajúce sa trestných záznamov;

vii)	úplná identifikácia bankových účtov určených na používanie pri príslušných transakciách a ďalšie príslušné platobné údaje; a

viii)

opis zamýšľaného použitia a plánovaného trhu predaja tabakových výrobkov, s osobitným dôrazom na zabezpečenie toho, že výroba tabakových výrobkov alebo dodanie je primerané s reálne predpokladaným dopytom;

c)	sleduje a zhromažďuje, ak je to možné, akékoľvek licenčné poplatky, ktoré sa môžu vyberať a zvažuje ich použitie na účinné spravovanie a presadzovanie systému poskytovania licencií alebo pre verejné zdravie alebo na inú súvisiacu činnosť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

d)	prijme vhodné opatrenia, aby predišla, odhalila a vyšetrila všetky neoprávnené alebo podvodné postupy v prevádzke systému poskytovania licencií;

e)	prijme opatrenia ako sú pravidelné revízie, obnovy, kontroly alebo audity licencií, ak je to vhodné;

f)	stanoví tam, ak je to vhodné, časový rozvrh pre skončenie platnosti licencie a následné opätovné požiadanie alebo aktualizáciu informácií v žiadosti;

g)	uloží akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej bola udelená licencia, povinnosť vopred informovať príslušné orgány o akejkoľvek zmene miesta svojho podnikania alebo dôležitej zmene v informáciách, ktoré sa týkajú činností, pre ktoré bola udelená licencia;

h)	uloží akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorej bola udelená licencia, povinnosť informovať príslušný orgán o každom získaní alebo zničení výrobného zariadenia; a

i)	zabezpečí, že takéto výrobné zariadenie alebo jeho časti budú zničené pod dohľadom príslušného orgánu.

4. Každá strana zabezpečí, že žiadna licencia nebude pridelená a/alebo prevedená navrhovanému nadobúdateľovi licencie, pokiaľ neprijme príslušné informácie uvedené v odseku 3 tohto článku a predchádzajúce schválenie zo strany príslušného orgánu.

5. Po piatich rokoch odo dňa nadobudnutia platnosti protokolu konferencia zmluvných strán zabezpečí na svojom ďalšom zasadnutí, aby prebehol výskum založený na dôkazoch s cieľom zistiť, či existujú kľúčové vstupy, ktoré sú podstatné pre výrobu tabakových výrobkov identifikovateľné a môžu podliehať účinnému kontrolnému mechanizmu. Konferencia zmluvných strán zváži príslušné kroky na základe takéhoto výskumu.

Článok 7

Náležitá previerka

1. Každá strana v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a cieľmi Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku požaduje, aby všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú v dodávateľskom reťazci tabaku, tabakových výrobkov a výrobných zariadení:

a)	vykonali náležitú previerku pred zahájením a v priebehu obchodného vzťahu;

b)	preverovali predaj svojich zákazníkov, s cieľom zabezpečiť, že množstvá sú porovnateľné s dopytom po takýchto výrobkoch v rámci cieľového trhu predaja alebo použitia; a

c)	oznámiť príslušným orgánom akýkoľvek dôkaz o tom, že zákazník sa zaoberá činnosťou, ktorá je v rozpore s jej záväzkami vyplývajúcimi z tohto protokolu.

2. Náležitá previerka podľa odseku 1 v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi strany a cieľmi Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku zahrňuje, okrem iného, požiadavky týkajúce sa identifikácie zákazníka, ako sú napríklad aktualizácia informácií vzťahujúcich sa k nasledovnému:

a)	potvrdenie, že fyzická alebo právnická osoba je držiteľom licencie v súlade s článkom 6;

b)	ak je zákazník fyzická osoba, informácie týkajúce sa jeho alebo jej identity, vrátane celého mena, obchodného mena, identifikačného čísla organizácie (ak existuje), príslušného daňového identifikačného čísla (ak existuje) a overenie jej alebo jeho úradnej identifikácie;

ak je zákazník právnická osoba, informácie týkajúce sa jej totožnosti, vrátane celého názvu, obchodného mena, identifikačného čísla organizácie, dátumu a miesta vzniku, sídla a hlavného miesta podnikania, príslušného daňového identifikačného čísla, kópií zakladacej listiny spoločnosti alebo rovnocenné dokumenty, jej firemných pobočiek, mien jej riaditeľov a určených právnych zástupcov, vrátane mien zástupcov a overenia ich úradnej identifikácie;

d)	opis plánovaného použitia a cieľového trhu predaja tabaku, tabakových výrobkoch a výrobných zariadení; a

e)	opis miesta, kde bude výrobné zariadenia namontované a používané;

3. Náležitá previerka podľa odseku 1 tohto článku môže obsahovať požiadavky týkajúce sa identifikácie zákazníka, ako je získanie a aktualizácia informácií, ktoré sa týkajú:

a)	dokumentácie alebo vyhlásenia o akýchkoľvek trestných záznamoch;

b)	identifikácie bankových účtov určených na používanie pri transakciách.

4. Na základe informácií, ktoré sú oznámené podľa odseku 1 písm. c), prijme každá strana všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečila dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z tohto protokolu, ktoré môžu znamenať, že v rámci rozsahu svojej právomoci strana stanoví zákazníka, ktorý sa stane blokovaným zákazníkom, ako to určujú vnútroštátne právne predpisy.

Článok 8

Sledovanie a pátranie

1. Na účely ďalšieho zabezpečenia dodávateľského reťazca a pomoci pri vyšetrovaní nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami sa strany dohodli, že v lehote piatich rokov od nadobudnutia platnosti tohto protokolu zriadia režim globálneho sledovania a pátrania pozostávajúceho z národných a/alebo regionálnych systémov sledovania a pátrania a kontaktného miesta pre globálne poskytovanie informácií, ktoré bude zriadené pri sekretariáte Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku a prístupné všetkým stranám, ktoré umožní stranám klásť otázky a získavať relevantné informácie.

2. Na základe tohto článku zriadi každá strana systém sledovania a pátrania, prostredníctvom ktorého kontroluje všetky tabakové výrobky, ktoré sú vyrobené v alebo dovážané na jej územie, zohľadňujúc svoje vlastné vnútroštátne alebo regionálne špecifické potreby a dostupné osvedčené postupy.

3. S cieľom umožniť účinné sledovanie a pátranie, každá strana požaduje, aby osobité, bezpečné a neodstrániteľné identifikačné označenie (ďalej len „osobité identifikačné označenie“), ako sú kódy alebo známky boli pripevnené na alebo tvorili časť celého jednotkového balenia a balíkov a akéhokoľvek vonkajšieho obalu cigariet v lehote piatich rokov a iných tabakových výrobkov v lehote desiatich rokov od nadobudnutia platnosti tohto Protokolu pre danú Stranu.

4.1

Každá strana na účely odseku 3 tohto článku požaduje ako časť režimu medzinárodného sledovania pohybu, aby nasledujúce informácie boli dostupné, či už priamo alebo prostredníctvo odkazu, s cieľom pomôcť stranám pri určovaní pôvodu tabakových výrobkov, bodu zneužitia, a s cieľom monitorovať a kontrolovať pohyb tabakových výrobkov a ich právny status:

a)	dátum a miesto výroby;

b)	výrobný závod;

c)	stroj použitý na výrobu tabakového výrobku;

d)	výrobná zmena alebo čas výroby;

e)	názov, faktúra, číslo objednávky a záznamy o platbách prvého zákazníka, ktorý nie je spojený s výrobcom;

f)	maloobchodný trh určenia;

g)	popis výrobku;

h)	skladovanie a preprava;

i)	identita všetkých známych následných nákupcov; a

j)	predpokladanú trasu prepravy, dátum prepravy zásielky, miesto doručenia zásielky, miesto odchodu zásielky a príjemcu.

4.2	Informácie uvedené v písm. a), b), g) a, ak sú k dispozícii, v písm. f), musia byť súčasťou osobitého identifikačného označenia.

4.3	Ak informácia uvedená v písm. f) nie je k dispozícii v čase označovania, strany požiadajú zahrnutie týchto informácií v súlade s článkom 15 ods. 2 písm. a) Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku.

5. Každá strana požaduje, v rámci časových lehôt uvedených v tomto článku, aby informácie, ktoré sú uvedené v odseku 4, boli zaznamenané v čase výroby, alebo v čase prvej prepravy výrobcom alebo v čase dovozu na územie danej strany.

6. Každá strana zabezpečí, že informácie oznámené podľa odseku 5 sú dostupné prostredníctvom spojenia s osobitým identifikačným označením, ktoré sa požaduje podľa odseku 3 a 4 tohto článku.

7. Každá strana zabezpečí, že informácie oznámené podľa odseku 5 ako aj osobité identifikačné označenie umožňujúce týmto informáciám stať sa prístupnými v súlade s odsekom 5 tohto článku, sú zahrnuté vo formáte stanovenom alebo povolenom stranou a jej príslušnými orgánmi.

8. Každá strana zabezpečí, že informácie zaznamenané podľa odseku 5 sú prístupné na požiadanie na kontaktnom mieste pre globálne poskytovanie informácií, podliehajúc odseku 9 prostredníctvom štandardného elektronického bezpečného prepojenia s jej národnými a/alebo regionálnymi centrami. Kontaktné miesto pre globálne poskytovanie informácií zostaví zoznam príslušných orgánov strán a sprístupní zoznam všetkým stranám.

9. Každá strana alebo príslušný orgán:

a)	má včasný prístup k informáciám, ktoré sú uvedené v odseku 4 tým, že požiada kontaktné miesto pre globálne poskytovanie informácií;

b)	požiada o takéto informácie len, ak je to nevyhnutné na účely odhalenia alebo vyšetrovania nezákonného obchodovania s tabakovými výrobkami;

c)	nesmie bezdôvodne neposkytnúť informácie;

d)	odpovie na žiadosti o informácie s ohľadom na odsek 4, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi; a

e)	ochráni a považuje po vzájomnej dohode za dôverné všetky informácie, ktoré sú vymieňané.

10. Každá strana požaduje ďalší rozvoj a rozšírenie rozsahu príslušného systému sledovania a pátrania až do bodu, že clo, relevantné dane a ďalšie záväzky sú plnené na mieste výroby, dovozu alebo ukončenia colnej kontroly alebo kontroly z hľadiska spotrebných daní.

11. Strany spolupracujú navzájom a s príslušnými medzinárodnými organizáciami, na základe vzájomnej dohody, na poskytovaní a rozvíjaní osvedčených postupov pre systémy sledovania a pátrania, vrátane:

a)	uľahčenia rozvoja, prevodu a získania zlepšenej technológie na sledovanie a pátranie, vrátane vedomostí, zručností, kapacít a odbornosti;

b)	podpory pri školiacich programoch a programoch na budovanie kapacít pre strany, ktoré vyjadria takúto potrebu; a

c)	ďalší rozvoj technológie na označovanie a skenovanie jednotkových balení a balíkov tabakových výrobkov s cieľom sprístupniť údaje uvedené v odseku 4.

12. Záväzky, ktoré sú pridelené stranám, sa nesmú vykonávať alebo byť delegované na tabakový priemysel.

13. Každá strana zabezpečí, že jej príslušné orgány, ktoré participujú na režime sledovania a pátrania, komunikujú s tabakovým priemyslom a tými, ktorí zastupujú záujmy tabakového priemyslu len do rozsahu nevyhnutne potrebného na uplatňovanie tohto článku.

14. Každá strana môže požadovať, aby tabakový priemysel znášal akékoľvek náklady spojené so záväzkami danej strany podľa tohto článku.

Článok 9

Vedenie záznamov

1. Každá strana požaduje tam, kde je to vhodné, aby všetky fyzické a právnické osoby podieľajúce sa na dodávateľskom reťazci tabaku, tabakových výrobkov a výrobných zariadení viedli úplné a presné záznamy o všetkých relevantných transakciách. Takéto záznamy musia umožniť plnú sledovateľnosť materiálov, ktoré sú použité pri výrobe ich tabakových výrobkov.

2. Každá strana požaduje, kde je to vhodné, aby osoby vlastniace licencie v súlade s článkom 6 poskytli príslušným orgánom na základe žiadosti nasledujúce informácie:

a)	všeobecné informácie o veľkosti trhu, trendoch, prognózach a iné relevantné informácie; a

b)	o množstvách tabakových výrobkov a výrobných zariadení vo vlastníctve, správe alebo pod kontrolou majiteľa licencie, ktoré má na sklade, sú uložené v daňových a colných skladoch v režime tranzitu alebo prekládky alebo pozastavenia platenia dane k dátumu podania žiadosti.

3. Pokiaľ ide o tabakové výrobky a výrobné zariadenia, ktoré sú predané alebo vyrobené na území strany na účely vývozu alebo ktoré podliehajú pozastaveniu platenia dane v režime tranzit alebo prekládky na území strany, každá strana požaduje, aby osoby, ktoré majú licenciu podľa článku 6 na základe žiadosti poskytli príslušným orgánom v krajine odoslania (elektronicky, ak existuje infraštruktúra) v čase odchodu z ich kontroly nasledujúce informácie:

a)	dátum odoslania z posledného miesta fyzickej kontroly výrobkov;

b)	údaje týkajúce sa zasielaných výrobkov (vrátane značky, množstva, skladu);

c)	predpokladaná trasa prepravy a miesto doručenia zásielky;

d)	totožnosť fyzických alebo právnických osôb, ktorým sa výrobky zasielajú;

e)	spôsob prepravy, vrátane identifikácie prepravcu;

f)	predpokladaný dátum príchodu zásielky na miesto určené na jej doručenia; a

g)	určený trh pre maloobchodný predaj alebo používanie.

4. Ak je to realizovateľné, každá strana požaduje, aby maloobchodníci a pestovatelia tabaku, s výnimkou tradičných pestovateľov pracujúcich na nekomerčnej báze, viedli úplné a presné záznamy o všetkých príslušných transakciách, ktoré vykonávajú v súlade s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi.

5. Na účely vykonávania odseku 1 tohto článku príjme každá strana účinné legislatívne, výkonné, správne alebo iné opatrenia tak, aby mohla požadovať, aby všetky záznamy:

a)	boli vedené po dobu najmenej štyroch rokov;

b)	boli prístupné pre príslušné orgány; a

c)	boli vedené vo formáte, ktorý požadujú príslušné orgány.

6. Každá strana v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zriadi systém poskytovania údajov, ktoré sú obsiahnuté vo všetkých záznamoch vedených v súlade s týmto článkom, spolu s ostatnými stranami.

7. Strany sa usilujú spolupracovať navzájom a s príslušnými medzinárodnými organizáciami pri postupnom poskytovaní a rozvíjaní vylepšených systémov vedenia záznamov.

Článok 10

Bezpečnosť a preventívne opatrenia

1. Každá Strana v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a cieľmi Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku požaduje, aby všetky právnické a fyzické osoby podliehajúce článku 6 prijali nevyhnutné opatrenia, aby sa zabránilo odklonu tabakových výrobkov do kanálov nelegálneho obchodu, okrem iného, vrátane:

oznamovania príslušným orgánom:

i)	o cezhraničnom prevode hotovosti v sumách stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo cezhraničných platbách v naturáliách; a

ii)	o všetkých „podozrivých transakciách“; a

b)	dodávania tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení len v množstvách, ktoré zodpovedajú dopytu po týchto výrobkoch v rámci určeného trhu pre maloobchodný predaj alebo používanie.

2. Každá strana, ak je to vhodné, v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi a cieľmi Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku požaduje, aby platby za transakcie právnických alebo fyzických osôb podliehajúcich článku 6 bolo možné vykonať len v mene a v rovnakom množstve, ktoré sú uvedené na faktúre a len prostredníctvom právnych spôsobov platby z finančných inštitúcií, ktoré sa nachádzajú na území určeného trhu a neboli uskutočňované cez žiadny iný alternatívny systém úhrad.

3. Strana môže požadovať, aby právnické alebo fyzické osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 6, mohli vykonať platby za materiály, ktoré sa použijú na výrobu tabakových výrobkov v jej právomoci len v mene a v rovnakom množstve, ktoré sú uvedené na faktúre a len prostredníctvom právnych spôsobov platby z finančných inštitúcií, ktoré sa nachádzajú na území určeného trhu a neboli uskutočňované cez žiadny iný alternatívny systém úhrad.

4. Každá strana zabezpečí, že každé porušenie požiadaviek tohto článku podlieha primeranému trestnému, občianskoprávnemu alebo správnemu konaniu a efektívnym, primeraným a odradzujúcim sankciám, vrátane pozastavenia alebo zrušenia licencie.

Článok 11

Predaj cez internet, telekomunikácie a inú rozvíjajúcu sa technológiu

1. Každá strana požaduje, aby sa všetky právnické alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú akékoľvek transakcie týkajúce sa spôsobov predaja tabakových výrobkov cez internet- telekomunikácie – alebo iné rozvíjajúce sa technológie, plnili všetky príslušné záväzky, na ktoré sa vzťahuje tento protokol.

2. Každá strana zváži zákaz maloobchodného predaja tabakových výrobkov spôsobmi predaja cez internet- telekomunikácie – alebo iné rozvíjajúce sa technológie.

Článok 12

Slobodné pásma a medzinárodná preprava

1. V lehote troch rokov od nadobudnutia platnosti tohto protokolu zavedie každá strana účinné kontroly výroby a operácií, ktoré sa týkajú tabaku a tabakových výrobkov v slobodných pásmach s použitým všetkých primeraných opatrení, ktoré sú uvedené v tomto protokole.

2. Okrem toho sa zakazuje miešanie tabakových výrobkov s netabakovými výrobkami v jednom kontajneri alebo iných podobných prepravných jednotkách v čase odstránenia slobodného pásma.

3. Každá strana v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prijme a uplatní kontrolné a overovacie opatrenia na medzinárodnú prepravu alebo prekládku tabakových výrobkov a výrobného zariadenia na svojom území v súlade s ustanoveniami tohto protokolu, aby zabránila nezákonnému obchodu s takýmito výrobkami.

Článok 13

Bezcolný predaj

1. Každá strana zavedie účinné opatrenia, aby akýkoľvek bezcolný predaj podliehal všetkým príslušným ustanoveniam tohto protokolu, zohľadňujúc článok 6 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku.

2. V lehote piatich rokov od nadobudnutia platnosti protokolu, konferencia zmluvných strán zabezpečí na svojom ďalšom zasadnutí, aby prebehol výskum založený na dôkazoch s cieľom zistiť rozsah nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, ktorý súvisí s bezcolným predajom takýchto výrobkov. Konferencia zmluvných strán zváži príslušné kroky na základe tohto výskumu.

ČASŤ IV

DELIKTY

Článok 14

Protiprávne konanie vrátane trestných činov

1. Každá strana prijme také legislatívne a iné opatrenia, ktoré sú potrebné na ustanovenie uvedeného konania ako protiprávneho podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov:

a)	výroba, veľkoobchod, sprostredkovanie, predaj, preprava, distribúcia, skladovanie, zasielanie, dovoz alebo vývoz tabaku, tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení v rozpore s ustanoveniami tohto protokolu;

výroba, veľkoobchod, sprostredkovanie, predaj, preprava, distribúcia, skladovanie, zasielanie, dovoz alebo vývoz tabaku, tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení bez zaplatenia príslušného cla, daní a iných poplatkov alebo bez umiestnenia platných kolkov, osobitého identifikačného označenia alebo iných požadovaných značení či etikiet;

ii)	akékoľvek iné činy pašovania alebo pokusu o pašovanie tabaku, tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení, na ktoré sa nevzťahuje písm. b) bod i);

i)	akákoľvek ďalšia forma nezákonnej výroby tabaku, tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení alebo balenia tabaku, na ktorom je umiestnený falošný kolok, osobité identifikačné označenie alebo iné požadované značenia alebo etikety;

ii)	veľkoobchod, sprostredkovanie, predaj, preprava, distribúcia, skladovanie, zasielanie, dovoz alebo vývoz nezákonne vyrobeného tabaku, nezákonných tabakových výrobkov, výrobkov, na ktorých sú umiestnené falošné kolky a/alebo iné požadované značenia či etikety, alebo nezákonných výrobných zariadení;

d)	miešanie tabakových výrobkov s netabakovými výrobkami počas prechodu dodávateľským reťazcom na účely zatajenia alebo zamaskovania tabakových výrobkov;

e)	miešanie tabakových výrobkov s netabakovými výrobkami v rozpore s článkom 12 ods. 2 tohto protokolu;

f)	používanie spôsobov predaja tabakových výrobkov cez internet- telekomunikácie – alebo iné rozvíjajúce sa technológie v rozpore s týmto protokolom;

g)	ak osoba s licenciou získa tabak, tabakové výrobky alebo výrobné zariadenia od osôb, ktoré by mali byť, avšak nie sú držiteľmi licencie podľa článku 6;

h)	bránenie verejnému úradníkovi alebo oprávnenej osobe pri plnení povinností súvisiacich s bránením, odradením, odhalením, vyšetrovaním alebo odstránením nezákonného obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami alebo výrobnými zariadeniami;

vykonanie závažného vyhlásenia, ktoré je falošné, zavádzajúce alebo neúplné alebo nedokáže poskytnúť požadované informácie verejnému úradníkovi alebo oprávnenej osobe pri plnení povinností súvisiacich s bránením, odradením, odhalením, vyšetrovaním alebo odstránením nezákonného obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami alebo výrobnými zariadeniami, a ak nie je v rozpore s právom nevypovedať vo svoj neprospech;

ii)

uvedenie nesprávneho vyhlásenia na úradných formulároch, ktoré sa týka opisu, množstva alebo hodnoty tabaku, tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení alebo iných informácií uvedených v protokole s cieľom:

a)	vyhnúť sa zaplateniu príslušného cla, daní a iných poplatkov; alebo

b)	poškodiť kontrolné opatrenia na zabránenie, odradenie, odhalenie, vyšetrovanie alebo odstránenie nezákonného obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami alebo výrobnými zariadeniami;

iii)	neschopnosť vytvoriť alebo viesť záznamy vzťahujúce sa k tomuto protokolu alebo vedenie nepravdivých záznamom; a

j)	legalizácia príjmov z protiprávneho konania stanoveného ako trestný čin podľa odseku 2.

2. Každá strana, podľa základných zásad svojich vnútroštátnych právnych predpisov, určí ktoré z nezákonných konaní uvedených v odseku 1 alebo iné konanie týkajúce sa nezákonného obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami a výrobnými zariadeniami v rozpore s týmto protokolom bude trestným činom a prijme legislatívne a iné opatrenia, ktoré budú nevyhnutné na uvedenie takéto rozhodnutia do platnosti.

3. Každá strana informuje sekretariát tohto protokolu, ktoré z nezákonných konaní uvedených v odseku 1 a 2 určila za trestný čin podľa odseku 2 a poskytne sekretariátu kópie svojich zákonov alebo ich opisy, ktoré uvádzajú do platnosti odsek 2 a každú nasledovnú zmenu takýchto zákonov.

4. Na posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti trestnej činnosti súvisiacej s nezákonným obchodom s tabakom, tabakovými výrobkami a výrobnými zariadeniami sú strany vyzývané na preskúmanie svojich vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa týkajú prania špinavých peňazí, vzájomnej právnej pomoci a vydávania osôb, s ohľadom na príslušné medzinárodné dohovory, ku ktorým sa strany zaviazali, aby zabezpečili, že sú účinné v presadzovaní ustanovení tohto protokolu.

Článok 15

Zodpovednosť právnických osôb

1. Každá strana prijme v súlade so svojimi právnymi princípmi opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na stanovenie zodpovednosti právnických osôb za protiprávne konanie, vrátane trestných činov ustanovených v článku 14 tohto protokolu.

2. Podľa právnych princípov každej strany môže byť zodpovednosť právnických osôb trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna.

3. Takáto zodpovednosť sa netýka zodpovednosti fyzických osôb, ktoré sa podieľali na protiprávnom konaní alebo spáchali trestný čin stanovený v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a článkom 14 tohto protokolu.

Článok 16

Stíhanie a sankcie

1. Každá strana v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi príjme opatrenia, aby zabezpečila, že fyzickým a právnickým osobám zodpovedným za protiprávne konanie, vrátane trestných činov stanovených v článku 14, budú uložené efektívne, primerané a odradzujúce trestnoprávne alebo iné sankcie, vrátane peňažných sankcií.

2. Každá strana sa snaží zabezpečiť, aby diskrečné právomoci podľa jej vnútroštátnych právnych predpisov týkajúce sa stíhania osôb za protiprávne konanie, vrátane trestných činov stanovených podľa článku 14, boli uplatnené s maximálnou účinnosťou opatrení na presadzovanie práva vzhľadom na takéto protiprávne konanie, vrátane trestných činov, a so zreteľom na potrebu odradiť od páchania takéhoto protiprávneho konania, vrátane trestných činov.

3. Týmto protokolom nie je dotknutý princíp, že opis protiprávneho konania, vrátane trestných činov stanovených v súlade s týmto protokolom a platnej zákonnej ochrany alebo iných právnych zásad kontrolujúcich protiprávnosť konania, je vyhradený vnútroštátnemu právu strany a že takéto nezákonné správanie, vrátane trestných činov je stíhané a sankcionované v súlade s týmto právom.

Článok 17

Zaistenie platieb

Strany by v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi mali zvážiť prijatie takých legislatívnych a iných opatrení, ktoré sú nevyhnutné na to, aby oprávnili príslušné orgány vyberať sumy úmerné strate na daniach a cle od výrobcov, distribútorov, dovozcov alebo vývozcov zabaveného tabaku, tabakových výrobkov a/alebo výrobných zariadení.

Článok 18

Odstránenie alebo zničenie

Všetok zabavený tabak, tabakové výrobky a výrobné zariadenia sa zničia s použitím metód, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu v čo najväčšej možnej miere alebo odstránené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 19

Špeciálne vyšetrovacie techniky

1. Ak to dovoľujú základné zásady jej vnútroštátneho právneho systému, príjme každá strana v rámci svojich možností a za podmienok, ktoré stanovujú jej vnútroštátne právne predpisy, nevyhnutné opatrenia, aby umožnila primerané použitie kontrolovanej dodávky a ak to považuje za primerané, použitie iných špeciálnych vyšetrovacích techník, ako sú elektronické a ďalšie formy dohľadu a tajných operácií príslušnými orgánmi na jej území na účely účinného boja proti nezákonnému obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami alebo výrobnými zariadeniami.

2. Na účel vyšetrovania trestných činov ustanovených v článku 14, sú strany vyzývané, aby uzatvorili v prípade potreby primerané bilaterálne alebo multilaterálne zmluvy alebo dohody týkajúce sa používania techník uvedených v odseku 1 v rámci spolupráce na medzinárodnej úrovni.

3. V prípade, že neexistuje zmluva alebo dohoda ako je to uvedené v odseku 2, rozhodnutia použiť takéto špeciálne vyšetrovacie techniky na medzinárodnej úrovni musia byť uskutočnené individuálne a v prípade potreby môžu zohľadniť finančné dohody a dojednania s ohľadom na uplatnenie právomoci príslušných strán.

4. Strany uznávajú dôležitosť a potrebu medzinárodnej spolupráce a pomoci v tejto oblasti a budú spolupracovať navzájom a s medzinárodnými organizáciami pri rozvíjaní kapacít na dosiahnutie cieľov tohto článku.

ČASŤ V

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Článok 20

Poskytovanie všeobecných informácií

1. Na účely dosiahnutia cieľov tohto protokolu oznamujú strany, ako súčasť informačného mechanizmu Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, príslušné informácie podľa vnútroštátnych právnych predpisov, a kde je to vhodné, okrem iného, o záležitostiach ako sú napríklad:

a)	v súhrnnej forme, podrobné informácie o zaistenom tabaku, tabakových výrobkoch alebo výrobných zariadeniach, množstve, hodnote zaisteného tovaru, popis výrobkov, dátumy a miesta výroby; a daňový únik, ktorý vznikol;

b)	vývoz, dovoz, tranzit, predaje, pri ktorých bola zaplatená daň, bezcolné predaje a množstvo alebo hodnotu výroby tabaku, tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení;

c)	trendy, metódy zatajenia a spôsoby fungovania, ktoré sa používajú pri nezákonnom obchode s tabakom, tabakovými výrobkami alebo výrobnými zariadeniami; a

d)	ďalšie dôležité informácie, na ktorých sa strany dohodnú.

2. Strany spolupracujú navzájom a s príslušnými medzinárodnými organizáciami, aby vybudovali kapacity strán na zhromažďovanie a výmenu informácií.

3. Strany považujú tieto informácie za dôverne a poskytnuté výlučne pre vlastné použitie, pokiaľ prevádzajúca strana neuvedie inak.

Článok 21

Presadzovanie poskytovania informácií

1. Strany si podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo iných príslušných medzinárodných zmlúv vymenia z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti strany, ktorá poskytne náležité odôvodnenie, že predmetná informácia je nevyhnutná pre zistenie alebo vyšetrovanie nezákonného obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami alebo výrobnými zariadeniami, nasledujúce informácie:

a)	záznamy o udelení licencií príslušným fyzickým a právnickým osobám;

b)	informácie určené na identifikovanie, monitorovanie a stíhanie fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú zapojené do nezákonného obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami alebo výrobnými zariadeniami;

c)	záznamy z vyšetrovaní a stíhaní;

d)	záznamy o platbách za dovoz, vývoz alebo bezcolný predaj tabaku, tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení; a

podrobné informácie o zaistenom tabaku, tabakových výrobkov alebo výrobných zariadení (vrátane referenčných údajov o prípade tam, ak je to možné, množstvo, hodnota zaisteného tovaru, popis výrobkov, zahrnuté entity, dátum a miesto výroby) a spôsoby fungovania (vrátane prostriedkov týkajúcich sa prepravy, utajenia, trasy a detekcie).

2. Informácie získané od strán podľa tohto článku sa použijú výlučne na dosiahnutie cieľov tohto protokolu. Strany môžu spresniť, že takéto informácie nemôžu byť zverejnené bez súhlasu strany, ktorá predmetné informácie poskytla.

Článok 22

Poskytovanie informácií: dôvernosť a ochrana informácií

1. Každá strana stanoví príslušné národné orgány, ktorým sa doručia informácie uvedené v článkoch 20, 21 a 24 a informuje strany o tomto stanovení prostredníctvom Sekretariátu dohovoru.

2. Výmena informácií podľa tohto protokolu podlieha vnútroštátnym právnym predpisom týkajúcim sa dôvernosti a ochrany údajov. Na základe vzájomnej dohody chránia strany všetky dôverné informácie, ktoré si vymenia.

Článok 23

Pomoc a spolupráca: školenie, technická pomoc a spolupráca v oblasti vedeckých, technických a technologických záležitostí

1. Strany spolupracujú navzájom a /alebo prostredníctvom príslušných medzinárodných a regionálnych organizácií pri poskytovaní školenia, technickej pomoci a spolupráce vo vedeckej, technickej a technologickej oblasti, aby dosiahli ciele tohto protokolu, tak ako sa spoločne dohodli. Takáto pomoc môže zahŕňať presun odbornej alebo primeranej technológie v oblastiach zhromažďovania informácii, presadzovania práva, sledovania a pátrania, spravovania informácií, ochrany osobných údajov, zákazu, elektronického dohľadu, forenznej analýzy, vzájomnej právnej pomoci a vydávania osôb.

2. Strany môžu v prípade potreby uzatvoriť bilaterálne alebo multilaterálne alebo ďalšie zmluvy a dohody, aby podporili školenie, technickú pomoc a spoluprácu vo vedeckej, technickej a technologickej oblasti, zohľadňujúc potreby strán z rozvojových krajín a strán s transformujúcou sa ekonomikou.

3. Strany spolupracujú na rozvoji a výskume možností ako určiť presný zemepisný pôvod zaisteného tabaku a tabakových výrobkov.

Článok 24

Pomoc a spolupráca: vyšetrovanie a stíhanie trestných činov

1. Strany príjmu v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi všetky potrebné opatrenia, aby posilnili spoluprácu prostredníctvom multilaterálnych, regionálnych alebo bilaterálnych dohôd zameraných na prevenciu, odhalenie, vyšetrovanie, stíhanie a potrestanie fyzických alebo právnych osôb, ktoré sú zapojené do nezákonného obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami alebo výrobnými zariadeniami.

2. Každá strana zabezpečí, že správne orgány, regulačné orgány, orgány činné v trestnom konaní a iné orgány, ktoré bojujú proti nezákonnému obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami alebo výrobnými zariadeniami (vrátane, kde je to dovolené vnútroštátnymi právnymi predpismi, súdne orgány) spolupracujú a vymieňajú si informácie na národnej a medzinárodnej úrovni v rámci podmienok stanovených jej vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 25

Ochrana suverenity

1. Strany plnia svoje povinnosti podľa tohto protokolu spôsobom, ktorý je v súlade so zásadami zvrchovanej rovnosti a územnej celistvosti štátov a zásadami nezasahovania do vnútorných záležitostí iných štátov.

2. Nič v tomto protokole neoprávňuje stranu uplatňovať na území iného štátu svoju právomoc a plniť funkcie, ktoré sú výlučne vyhradené orgánom tohto iného štátu podľa jeho vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 26

Právomoc

1. Každá strana prijme také opatrenia, ktoré sú potrebné na presadenie svojej právomoci nad trestnými činmi uvedenými v článku 14, ak:

a)	trestný čin je spáchaný na území strany; alebo

b)	trestný čin je spáchaný na palube lode, ktorá sa plaví pod vlajkou tejto strany alebo na palube lietadla, ktoré je registrované podľa právnych predpisov tejto strany v čase spáchania trestného činu.

2. Podľa článku 25 môže strana presadiť tiež svoju právomoc nad takýmto trestným činom, ak:

a)	trestný čin je spáchaný proti strane; alebo

b)	trestný čin je páchaný štátnym príslušníkom tejto strany alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má svoje obvyklé bydlisko na jej území; alebo

c)	trestný čin je jedným z tých, ktoré sú stanovené v článku 14 a je spáchaný mimo jej územia s ohľadom na spáchanie trestného činu uvedeného v článku 14 v rámci jej územia.

3. Na účely článku 30 príjme každá strana také opatrenia, ktoré sú potrebné na presadenie svojej právomoci nad trestnými činmi stanovenými v článku 14, ak sa údajný páchateľ nachádza na jej území a nevydá túto osobu len z toho dôvodu, že on alebo ona je jedným z jej štátnym príslušníkov.

4. Každá strana môže prijať také opatrenia, ktoré sú potrebné na presadenie svojej právomoci nad trestnými činmi uvedenými v článku 14, ak sa údajný páchateľ nachádza na jej území a nevydá ho alebo ju.

5. Ak strana uplatňujúca svoju právomoc podľa odseku 1 alebo 2 bola informovaná alebo sa iným spôsobom dozvedela, že jedna alebo viacero ďalších strán vedie vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie, pokiaľ ide o rovnaké správanie, príslušné orgány strany vzájomne konzultujú s cieľom koordinovať svoje kroky.

6. Bez toho, aby boli dotknuté normy všeobecného medzinárodného práva, tento protokol nevylučuje uplatnenie žiadnej trestnej právomoci, ktorú založí strana v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 27

Spolupráca pri presadzovaní práva

1. Každá strana v súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi právnymi a správnymi systémami prijme účinné opatrenia na:

a)	zlepšenie a ak je to potrebné, založenie komunikačných kanálov medzi príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami s cieľom uľahčiť bezpečnú a rýchlu výmenu informácií týkajúcich sa všetkých aspektov trestných činov stanovených v článku 14;

b)	zabezpečenie účinnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi, agentúrami, colnou správou, políciou a ďalšími úradmi činnými v trestnom konaní;

spoluprácu s ďalšími stranami pri vedení vyšetrovania v špecifických prípadoch s ohľadom na trestné činy stanovené v článku 14 týkajúce sa:

i)	totožnosti, miesta pobytu a činnosti osôb podozrivých z účasti na trestných činoch alebo umiestnenia iných zainteresovaných osôb;

ii)	pohybu príjmov z trestnej činnosti alebo majetku odvodeného zo spáchania takýchto trestných činov; a

iii)	pohybu majetku, zariadenia alebo iných prostriedkov používaných alebo určených na používanie pri páchaní týchto trestných činov;

d)	poskytovanie, ak je to vhodné, nevyhnutných položiek alebo množstiev látok na analytické alebo vyšetrovacie účely;

e)	zjednodušenie efektívnej koordinácie medzi svojimi príslušnými orgánmi, úradmi a agentúrami, aby podporila výmenu osôb a ďalších odborníkov, vrátane podľa bilaterálnych zmlúv a dohôd medzi príslušnými stranami, vysielania styčných koordinátorov;

výmenu dôležitých informácií s ostatnými stranami, ktoré sa týkajú sa konkrétnych spôsobov a metód použitých fyzickou alebo právnickou osobou pri páchaní takýchto trestných činov, vrátane trás, prevozov a použitia falošných totožností, zmenených alebo falošných dokumentov a iným prostriedkov utajenia svojich činností; a

g)	výmenu príslušných informácií a koordináciu správnych a iných opatrení primerane prijatých na účely včasnej identifikácie trestných činov uvedených v článku 14;

2. Pri nadobudnutí platnosti tohto protokolu strany zvážia uzatvorenie bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv a dohôd týkajúcich sa priamej spolupráce medzi ich orgánmi činnými v trestnom konaní, a v prípade, že takéto zmluvy alebo dohody už existujú, náležite ich pozmenia. V prípade, že príslušné strany neuzatvorili takéto zmluvy alebo dohody, môžu strany považovať tento protokol ako základ pre vzájomnú spoluprácu presadzovania práva s ohľadom na trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento protokol. Kedykoľvek je to vhodné, strany naplno využijú zmluvy alebo dohody, vrátane medzinárodných alebo regionálnych organizácií, aby posilnili spoluprácu medzi svojimi orgánmi činnými v trestnom konaní.

3. Strany sa usilujú spolupracovať v rámci svojich možností, aby odpovedali na nadnárodný nezákonný obchod s tabakovými výrobkami, ktorý je páchaný prostredníctvom použitia moderných technológií.

Článok 28

Vzájomná administratívna pomoc

V súlade so svojimi príslušnými vnútroštátnymi právnymi a administratívnymi systémami si strany navzájom poskytnú, na základe žiadosti alebo z vlastného podnetu, informácie, aby zabezpečili správne uplatnenie colných a iných príslušných zákonov v oblasti prevencie, odhaľovania, vyšetrovania, stíhania a boja proti nezákonnému obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami alebo výrobnými zariadeniami. Strany považujú tieto informácie za dôverne a poskytnuté výlučne pre vlastné použitie, pokiaľ prevádzajúca strana neuvedie inak. Takéto informácie môžu zahŕňať:

a)	nové colné techniky a iné techniky presadzovania práva s preukázateľnou účinnosťou;

b)	nové trendy, prostriedky alebo metódy uskutočňovania nezákonného obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami a výrobnými zariadeniami;

c)	tovar, o ktorom je známe, že je predmetom nezákonného obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami a výrobnými zariadeniami ako aj podrobný opis, balenie, preprava, uskladnenie a spôsoby použité v súvislosti s týmito výrobkami;

d)	fyzické a právnické osoby, o ktorých sa vie, že spáchali alebo sa zúčastňujú trestného činu uvedeného v článku 14;

e)	akékoľvek iné údaje, ktoré by mohli pomôcť určeným orgánom v oblasti hodnotenia rizika na účely kontroly a iné účely presadzovania.

Článok 29

Vzájomná právna pomoc

1. Strany si navzájom poskytnú najširšiu mieru vzájomnej právnej pomoci pri vyšetrovaní, stíhaní a súdnych konaniach vo vzťahu k trestným činom stanoveným v článku 14 tohto protokolu.

2. Vzájomná právna pomoc musí byť poskytnutá v čo najväčšej možnej miere podľa príslušných zákonov, zmlúv, dohôd a dojednaní požiadanej strany, pokiaľ ide o vyšetrovanie, stíhanie a súdne konanie súvisiace s trestnými činmi, za ktoré právnická osoba môže byť zodpovednou podľa článku 15 tohto protokolu u požadujúcej strany.

3. Vzájomná právna pomoc poskytnutá v súlade s týmto článkom sa požaduje na tieto účely:

a)	získanie dôkazov a vyhlásení od osôb;

b)	doručovanie súdnych písomností;

c)	vykonanie prehliadky a zaistenia, a zmrazenia;

d)	skúmanie objektov a miest;

e)	poskytnutie informácií, dôkazného materiálu a hodnotení odborníkov;

f)	poskytnutie originálov alebo overených kópií príslušných dokumentov a záznamov, vrátane vládnych, bankových, finančných, korporátnych alebo obchodných záznamov;

g)	identifikácia alebo sledovanie príjmov z trestnej činnosti, majetku, prostriedkov alebo iných vecí na dôkazné účely;

h)	uľahčenie dobrovoľného dostavenia sa osôb u požadujúcej strany; a

i)	iný druh pomoci, ktorá nie je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi požiadanej strany.

4. Týmto článkom nie sú dotknuté záväzky vyplývajúce z akejkoľvek inej bilaterálnej alebo multilaterálnej zmluvy, ktorá riadi alebo bude riadiť v plnej miere alebo z časti vzájomnú právnu pomoc.

5. Odseky 6 až 24 sa vzťahujú na základe reciprocity na žiadosti uskutočnené v súlade s týmto článkom, ak predmetné strany nie sú viazané zmluvou alebo medzivládnou dohodou o vzájomnej právnej pomoci. Ak sú strany viazané takouto zmluvou alebo medzivládnou dohodou, uplatnia sa zodpovedajúce ustanovenia takejto zmluvy alebo medzivládnej dohody, pokiaľ sa strany nedohodli uplatniť namiesto nich odseky 6 až 24 tohto protokolu. Stranám sa dôrazne odporúča, aby uplatnili tieto odseky, ak uľahčujú spoluprácu.

6. Strany určia ústredný orgán, ktorý je zodpovedný a má právomoc prijímať žiadosti o vzájomnú právnu pomoc a buď ich vybaví alebo ich odovzdá príslušným orgánom na vybavenie. Ak má strana špeciálnu oblasť alebo územie so samostatným systémom vzájomnej právnej pomoci, môže určiť odlišný ústredný orgán, ktorý má rovnakú funkciu pre danú oblasť alebo územie. Ústredné orgány zabezpečia rýchle a náležité vybavenie alebo odovzdanie žiadosti. Ak ústredný orgán odovzdá žiadosť príslušnému orgánu na vybavenie, podporí rýchle a správne vybavenie žiadosti zo strany príslušného orgánu. Každá strana informuje vedúceho sekretariátu dohovoru v čase pristúpenia, prijatia, schválenia, formálneho potvrdenia alebo ratifikácie tohto protokolu o ústrednom orgáne, ktorý sa určí na tento účel. Odovzdávanie žiadostí o vzájomnú právnu pomoc a súvisiace oznámenia sa uskutočňujú medzi ústrednými orgánmi, ktoré určia strany. Touto požiadavkou nie je dotknuté právo strany požadovať, aby takéto jej určené žiadosti a oznámenia boli komunikované cez diplomatické kanály a v naliehavých prípadoch, keď sa strany dohodnú, prostredníctvom vhodných medzinárodných organizácií, ak to bude možné.

7. Žiadosti sú vyhotovené v písomnej podobe alebo ak je to možné akýmkoľvek prostriedkom schopným vyhotoviť písomný záznam v jazyku, ktorý je prijateľný pre žiadajúcu stranu za podmienok, ktoré umožnia strane overiť ich pravosť. Jazyk alebo jazyky prijateľné pre všetky strany budú oznámené vedúcemu sekretariátu dohovoru v čase pristúpenia, prijatia, schválenia, formálneho potvrdenia alebo ratifikácie tohto protokolu. V naliehavých prípadoch a ak sa strany dohodli, žiadosť môže byť podaná ústne, ale musí byť bezodkladne potvrdená písomne.

8. Žiadosť o vzájomnú právnu pomoc obsahuje:

a)	identifikáciu orgánu, ktorý podáva žiadosť;

b)	predmet a charakter vyšetrovania, stíhania alebo súdneho konania, ktorého sa žiadosť týka, a názov a pôsobnosť orgánu, ktorý vedie takéto vyšetrovanie, stíhanie alebo súdne konanie;

c)	zhrnutie dôležitých faktov, s výnimkou žiadosti na účely doručovania súdnych písomností;

d)	opis požadovanej pomoci a podrobnosti o konkrétnom postupe, ktorý chce dodržať žiadajúca strana;

e)	ak je to možné, totožnosť, umiestnenie a štátna príslušnosť príslušných osôb;

f)	účel, na ktorý sa požaduje dôkaz, informácia alebo čin; a

g)	ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúce sa trestného činu a následného trestu.

9. Požiadaná strana môže požadovať dodatočné informácie, ak to bude potrebné pre vybavenie žiadosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo ak to uľahčí takého vybavenie.

10. Žiadosť je vybavená v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi požiadanej strany a do rozsahu, ktorý nie je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi požiadanej strany, a ak je to možné v súlade s postupmi určenými v žiadosti.

11. Žiadajúca strana neodovzdá a nepoužije informácie alebo dôkazy, ktoré jej poskytne požiadaná strana na iné vyšetrovania, stíhania alebo súdne konania ako sú tie, ktoré sú uvedené v žiadosti bez predchádzajúceho súhlasu požiadanej strany. Nič v tomto odseku nebráni žiadajúcej strane, aby prezradila počas pojednávania informácie alebo dôkazy, ktoré sú pre obvineného oslobodzujúce. V tomto prípade informuje žiadajúca strana pred ich zverejnením požiadanú stranu, a ak o to požiada, poradí sa s požiadanou stranou. Ak vo výnimočnom prípade, nie je možné informovať o situácii vopred, žiadajúca strana okamžite oboznámi požiadanú stranu o zverejnení.

12. Žiadajúca strana môže požiadať, aby požiadaná strana zachovala dôvernosť o skutočnostiach a charaktere žiadosti do rozsahu, ktorý je potrebný na vybavenie žiadosti. Ak požiadaná strana nemôže vyhovieť požiadavke zachovania dôvernosti, bezodkladne o tom informuje žiadajúcu stranu.

13. Keď je to možné a v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho práva, ak sa jednotlivec nachádza na území strany a musí byť vypočutý ako svedok alebo znalec súdnym orgánom inej strany, prvá strana môže povoliť, na základe žiadosti druhej strany, aby sa vypočúvanie uskutočnilo prostredníctvom video konferencie, ak nie je možné alebo žiaduce pre daného jednotlivca, aby sa osobne objavil na území žiadajúcej strany. Strany môžu súhlasiť, aby vypočúvanie viedol súdny orgán žiadajúcej strany, a za účasti súdneho orgánu požiadanej strany.

14. Vzájomnú právnu pomoc je možné zamietnuť:

a)	ak žiadosť nie je vyhotovená v súlade s týmto článkom;

b)	ak sa požiadaná strana domnieva, že vybavením žiadosti utrpí ujmu na svojej suverenite, bezpečnosti, verejnom poriadku alebo iných základných záujmoch;

c)	ak by vnútroštátne právne predpisy požiadanej strany zakazovali jej orgánom vykonať požadovaný krok s ohľadom na podobný trestný čin, ktorý je predmetom vyšetrovania, stíhania alebo súdneho konania v rámci ich vlastnej právomoci;

ak žiadosť zahrňuje trestný čin, za ktorý sa u požiadanej strany udeľuje najvyšší trest, ktorý je menej ako dva roky väzenia alebo iné formy odňatia slobody alebo ak by v rozsudku požiadanej strany ustanovenia pomoci ukladali záťaž na jej zdroje, ktorá je neprimeraná vzhľadom na závažnosť trestného činu; alebo

e)	ak by vyhovieť žiadosti týkajúcej sa vzájomnej právnej pomoci bolo v rozpore s právnym systémom požiadanej strany.

15. Každé zamietnutie poskytnúť vzájomnú právnu pomoc musí byť odôvodnené.

16. Strana nemôže odmietnuť poskytnúť vzájomnú právnu pomoc podľa tohto článku z dôvodu bankového tajomstva.

17. Strany nemôžu zamietnuť žiadosť o vzájomnú právnu pomoc len z dôvodu, že trestný čin zahŕňa aj fiškálne záležitosti.

18. Strany môžu odmietnuť poskytnúť vzájomnú právnu pomoc podľa tohto článku z dôvodu absencie obojstrannej trestnosti. Avšak, požiadaná strana môže, ak to považuje za primerané, poskytnúť pomoc do rozsahu podľa svojho uváženia, bez ohľadu na to, či by vybavenie žiadosti o poskytnutie vzájomnej právnej pomoci predstavovalo trestný čin podľa vnútroštátneho práva požiadanej strany.

19. Požiadaná strana vybaví žiadosť o vzájomnú právnu pomoc hneď ako to bude možné, a čo najviac zohľadní všetky termíny, ktorá žiadajúca strana navrhla a dôvody, ktoré sú uvedené, najlepšie v žiadosti. Požiadaná strana odpovie na primeranú žiadosť žiadajúcej strany, pokiaľ ide o pokrok vo vybavovaní žiadosti. Žiadajúca strana okamžite informuje požiadanú stranu, ak jej pomoc už viac nie je potrebná.

20. Požiadaná strana môže odložiť vzájomnú právnu pomoc z dôvodu, že zasahuje do prebiehajúceho vyšetrovania, stíhania alebo súdneho konania.

21. Pred zamietnutím žiadosti podľa odseku 14 alebo odložením jej vybavenia podľa odseku 20 prekonzultuje požiadaná strana so žiadajúcou stranou či je možné vyhovieť žiadosti za takých podmienok, ktoré považuje za potrebné. Ak žiadajúca strana prijme pomoc, ktorá podlieha týmto podmienkam, musí dodržiavať tieto podmienky.

22. Bežné náklady na vybavenie žiadosti znáša požiadaná strana, pokiaľ sa príslušné Strany nedohodnú inak. Ak na vybavenie žiadosti sú alebo budú potrebné náklady podstatného alebo mimoriadneho charakteru, strany prekonzultujú podmienky, na základe ktorých sa žiadosť vybaví ako aj spôsob, akým sa uhradia náklady.

23. V prípade žiadosti požiadaná strana:

a)	poskytne žiadajúcej strane kópie vládnych záznamov, dokumentov alebo informácie, ktoré vlastní, a ktoré sú podľa jej vnútroštátnych právnych predpisov dostupné širokej verejnosti; a

b)	podľa svojho uváženia poskytne žiadajúcej strane v celku, z časti alebo za podmienok, ktoré považuje za primerané, kópie všetkých vládnych záznamov, dokumentov alebo informácie, ktoré vlastní, a ktoré sú podľa jej vnútroštátnych právnych predpisov dostupné širokej verejnosti.

24. Strany zvážia možnosť, ak je to potrebné, uzatvoriť bilaterálne alebo multilaterálne zmluvy a dohody, ktoré by slúžili na účely poskytnutia praktického účinku, alebo posilnia ustanovení tohto článku.

Článok 30

Vydanie

1. Tento článok sa vzťahuje na trestné činy stanovené v článku 14 tohto protokolu, ak:

a)	osoba, ktorá je predmetom žiadosti o vydanie sa nachádza na území požiadanej strany;

b)	trestný čin, za spáchanie ktorého sa požaduje vydanie, je postihnuteľný podľa vnútroštátnych právnych predpisov tak žiadajúcej ako aj požiadanej strany; a

c)	trestný čin je postihnuteľný uväznením alebo inými formami odňatia slobody v maximálnom trvaní najmenej štyri roky alebo prísnejším trestom alebo kratšou dobou, ako sa dohodnú dotknuté strany podľa bilaterálnej alebo multilaterálnej zmluvy alebo iných medzinárodných dohôd.

2. Každý trestný čin, na ktorý sa vzťahuje tento článok, sa považuje za zahrnutý medzi trestné činy podliehajúce vydávaniu v akejkoľvek zmluve o vydávaní existujúcej medzi stranami. Strany sa zaväzujú zahrnúť také trestné činy ako trestné činy podliehajúce vydávaniu do každej zmluvy o vydávaní, ktorú medzi sebou uzatvoria.

3. Keď strana, ktorá podmieňuje vydanie existenciou zmluvy, dostane žiadosť o vydanie od inej strany, s ktorou nemá uzatvorenú zmluvu o vydávaní, môže považovať tento protokol za právny základ na vydanie, v súvislosti s akýmkoľvek trestným činom, na ktorý sa tento článok vzťahuje.

4. Strany, ktoré nepodmieňujú vydanie existenciou zmluvy, uznajú trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento článok za trestné činy podliehajúce vydaniu medzi sebou.

5. Vydanie, ktoré podlieha podmienkam poskytnutým vnútroštátnymi právnymi predpismi požiadanej strany alebo príslušnými zmluvami o vydávaní, vrátane, okrem iného, podmienkam týkajúcich sa požiadavke minimálneho trestu za vydanie a dôvodom, na základe ktorých požiadaná strana môže odmietnuť vydať osobu.

6. Strany sa podľa ich vnútroštátneho práva snažia o urýchlenie postupu vydania a zjednodušenie dôkazných požiadaviek súvisiacich s týmto protokolom s ohľadom na trestné činy, na ktoré sa vzťahuje tento článok.

7. Ak strana, na území ktorej sa nachádza údajný páchateľ, nevydá túto osobu v súvislosti s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje tento článok len z dôvodu, že on alebo ona je jej občanom, na základe žiadosti strany požadujúcej vydanie, je povinná bezodkladne predložiť prípad svojim príslušným orgánom na účely stíhania. Tieto orgány rozhodnú a budú viesť súdne konanie rovnakým spôsobom ako v prípade iného trestného činu podobného charakteru podľa vnútroštátnych právnych predpisov danej strany. Príslušné strany navzájom spolupracujú, predovšetkým pokiaľ ide o procesné a dôkazné aspekty, aby zabezpečili účinnosť tohto stíhania.

8. Kedykoľvek je strana oprávnená podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov vydať alebo iným spôsobom odovzdať svojho občana iba za podmienky, že táto osoba sa vráti tejto strane na výkon trestu, ktorý bol uložený na základe súdneho pojednávania alebo konania, na ktorého účely sa žiadalo vydanie alebo odovzdanie osoby, a táto strana a strana žiadajúca o vydanie danej osoby sa dohodnú na tejto možnosti a ďalších podmienkach, ktoré považujú za primerané, považuje sa takéto podmienečné vydanie alebo odovzdanie za postačujúce na to, aby bol splnený záväzok uvedený v odseku 7 tohto článku.

9. Ak je vydanie na účely výkonu trestu zamietnuté, pretože osoba, o vydanie ktorej sa žiada, je občanom požiadanej strany, požiadaná strana, ak ju oprávňujú urobiť tak jej vnútroštátne právne predpisy a v súlade s požiadavkami týchto predpisov, posúdi na základe žiadosti žiadajúcej strany výkon trestu, ktorý bol udelený, v zmysle vnútroštátneho práva žiadajúcej strany alebo zvyšku tohto Protokolu.

10. Každej osobe, voči ktorej sa vedie konanie v súvislosti s akýmkoľvek trestným činom, na ktorý sa vzťahuje tento článok, sa zaručuje spravodlivé zaobchádzanie na všetkých úrovniach súdneho konania, vrátane poskytnutia všetkých práv a záruk podľa vnútroštátnych právnych predpisov strany, na území ktorej sa táto osoba nachádza.

11. Nič v tomto protokole sa nevykladá ako uloženie povinnosti vydať osobu, ak má požiadaná strana podstatné dôvody domnievať sa, že žiadosť o vydanie sa podala za účelom stíhať alebo potrestať osobu z dôvodu jej pohlavia, rasy, náboženstva, národnosti, etnického pôvodu alebo politických názorov alebo že vyhovenie žiadosti by mohlo byť na úkor postavenia tejto osoby z akýchkoľvek z uvedených dôvodov.

12. Strany nemôžu zamietnuť žiadosť o vzájomnú právnu pomoc len z dôvodu, že trestný čin zahŕňa aj fiškálne záležitosti.

13. Požiadaná strana sa skontaktuje pred odmietnutím vydať osobu so žiadajúcou stranou, aby jej dala dostatočnú možnosť vyjadriť svoje názory a informácie týkajúce sa jej tvrdení.

14. Strany sa snažia uzatvoriť bilaterálne alebo multilaterálne dohody alebo zmluvy, aby vykonali alebo zvýšili účinnosť vydávania osôb. Ak sú strany viazané existujúcou zmluvou alebo medzivládnou dohodou, uplatnia sa zodpovedajúce ustanovenia takejto zmluvy alebo medzivládnej dohody, pokiaľ sa strany nedohodli uplatniť namiesto nich odseky 1 až 13 tohto protokolu. Stranám sa dôrazne odporúča, aby uplatnili tieto odseky, ak uľahčujú spoluprácu.

Článok 31

Opatrenia na zabezpečenie vydania

1. Podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov a svojich zmlúv o vydaní požiadaná strana po ubezpečení, že okolnosti si to tak vyžadujú, a na žiadosť žiadajúcej strany, vezme osobu, ktorej vydanie sa požaduje, a ktorá sa nachádza na jej území, do väzby alebo prijme primerané opatrenia, aby zaistila jej prítomnosť na vydávacom konaní.

2. Opatrenia prijaté v súlade s odsekom 1 sa bezodkladne oznamujú žiadajúcej strane v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

3. Každá osoba, vo vzťahu ku ktorej sa prijímajú opatrenia uvedené v odseku 1, má právo:

a)	bezodkladne sa skontaktovať s najbližším vhodným zástupcom štátu, ktorého je táto osoba štátnym príslušníkom, a v prípade že je táto osoba bez štátnej príslušnosti, so zástupcom štátu, na území ktorého táto osoba obvykle býva; a

b)	aby ju navštívil zástupca tohto štátu.

ČASŤ VI

OZNAMOVANIE

Článok 32

Oznamovanie a výmena informácií

1. Každá strana predloží konferencii zmluvných strán prostredníctvom sekretariátu dohovoru pravidelné správy týkajúce sa toho, ako uplatňuje tento protokol.

2. Formát a obsah takýchto správ určí konferencia zmluvných strán. Tieto správy tvoria súčasť pravidelného informačného mechanizmu Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku.

3. Obsah pravidelných správ uvedený v odseku 1 tohto článku je stanovený s ohľadom, okrem iného, na nasledujúce:

a)	informácie o legislatívnych, výkonných, správnych alebo iných opatreniach, ktoré boli podniknuté s cieľom presadzovať tento protokol;

b)	prípadné informácie o všetkých obmedzeniach alebo prekážkach, ktoré sa objavili pri uplatňovaní tohto protokolu a o opatreniach, ktoré boli podniknuté na prekonanie týchto prekážok;

c)	prípadné informácie o finančnej a technickej pomoci poskytnutej, prijatej alebo požadovanej pre činnosti, ktoré sa týkajú odstránenia nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami; a

d)	informácie uvedené v článku 20.

V tých prípadoch, keď sú príslušné informácie už zozbierané ako súčasť informačného mechanizmu konferencie zmluvných strán, nesmie zasadnutie strán duplikovať tieto snahy.

4. Konferencia zmluvných strán zváži podľa článku 33 a 36 možnosti pomoci stranám z rozvojových krajín a stranám s transformujúcou sa ekonomikou, na ich žiadosť, pri plnení ich povinností vyplývajúcich z tohto článku.

5. Podávanie správ a výmena informácií podľa týchto článkov podliehajú vnútroštátnym právnymi predpisom týkajúcim sa zachovania dôvernosti a ochrany údajov. Na základe vzájomnej dohody strany chránia dôverné informácie, ktoré si oznamujú alebo vymieňajú.

ČASŤ VII

INŠTITUCIONÁLNE ZABEZPEČENIE A FINANČNÉ ZDROJE

Článok 33

Konferencia zmluvných strán

1. Týmto sa zriaďuje konferencia zmluvných strán. Prvé zasadnutie konferencie zmluvných strán zvolá sekretariát dohovoru okamžite pred alebo bezprostredne po ďalšom riadnom zasadnutí konferencie zmluvných strán, ktoré nasleduje potom, ako tento protokol nadobudne platnosť.

2. Pravidelné zasadnutia konferencie zmluvných strán zvoláva sekretariát dohovoru okamžite pred alebo bezprostredne po pravidelnom zasadnutí konferencie zmluvných strán.

3. Mimoriadne zasadnutie konferencie zmluvných strán sa koná v iných termínoch, ako to považuje konferencie zmluvných strán za potrebné, alebo na písomnou žiadosťou ktorejkoľvek strany za predpokladu, že do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sekretariát dohovoru oznámil stranám túto žiadosť, ju podporí aspoň jedna tretina zmluvných strán.

4. Rokovací poriadok a finančné pravidlá konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku sa uplatní s príslušnými zmenami na konferenciu zmluvných strán, pokiaľ konferencia zmluvných strán nerozhodne inak.

5. Konferencia zmluvných strán pravidelne kontroluje uplatňovanie tohto protokolu a prijíma rozhodnutia nevyhnutné pre podporu jeho účinného uplatňovania.

6. Konferencia zmluvných strán rozhoduje o rozsahu a mechanizme dobrovoľných hodnotených príspevkov od strán pre protokol na prevádzku tohto protokolu ako aj ďalšie možné zdroje na jeho presadzovanie.

7. Na každom riadnom zasadnutí, prijíma zasadnutie strán na základe konsenzu rozpočet a pracovný plán na finančné obdobie do nasledujúceho riadneho zasadnutia, ktoré sa odlišujú od rozpočtu a pracovného plánu Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku.

Článok 34

Sekretariát

1. Sekretariát dohovoru je sekretariátom tohto protokolu.

2. Funkcie sekretariátu dohovoru, pokiaľ ide o jeho úlohu ako sekretariátu tohto protokolu, sú:

a)	zabezpečovať zasadnutia konferencie zmluvných strán a pomocných orgánov ako aj pracovných skupín a ďalších orgánov, ktoré zriadilo zasadnutie strán a poskytovať im požadované služby;

b)	prijímať, analyzovať, prenášať a poskytovať spätnú väzbu zainteresovaným stranám, ktorá je potrebná a konferencii zmluvných strán o prijatých správach podľa tohto protokolu a uľahčiť výmenu informácií medzi stranami.

poskytnúť podporu stranám, predovšetkým stranám z rozvojových krajín a stranám s transformujúcou sa ekonomikou, na ich žiadosť, pri zostavovaní, oznamovaní a výmene informácií požadovaných v súlade s ustanoveniami tohto Protokolu, a pomoc pri identifikácii dostupných zdrojov s cieľom uľahčiť uplatňovanie povinností vyplývajúcich z tohto protokolu;

d)	pripraviť správy o svojich činnostiach podľa tohto protokolu pod vedením konferencie zmluvných strán a predkladať ich konferencii zmluvných strán;

e)	zabezpečovať pod vedením konferencie zmluvných strán potrebnú koordináciu s príslušnými medzinárodnými a regionálnymi medzivládnym organizáciami a ďalšími orgánmi;

f)	pod vedením konferencie zmluvných strán uzatvárať administratívne alebo zmluvné vzťahy, ktoré môžu byť potrebné pre efektívne plnenie svojich funkcií ako sekretariátu tohto protokolu;

g)	prijímať a skúmať žiadosti medzivládnych a mimovládnych organizácií, ktoré si želajú byť akreditované ako pozorovatelia na zasadnutí strán, a tým zabezpečiť, že nie sú späté s tabakovým priemyslom a prezentovať hodnotené žiadosti zasadnutiu strán na ich zváženie; a

h)	vykonávať ďalšie funkcie sekretariátu, ktoré sú bližšie určené týmto protokolom a ďalšie funkcie, ktoré môže stanoviť konferencia zmluvných strán.

Článok 35

Vzťahy medzi konferenciou zmluvných strán a medzivládnymi organizáciami

Za účelom zabezpečenia technickej a finančnej spolupráce zameranej na dosiahnutie cieľov tohto protokolu môže konferencia zmluvných strán požadovať spoluprácu príslušných medzinárodných a regionálnych mimovládnych organizácií, vrátane finančných a rozvojových inštitúcií.

Článok 36

Finančné zdroje

1. Strany uznávajú dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú finančné zdroje pri dosahovaní cieľov tohto protokolu a uznávajú význam článku 26 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku pri dosahovaní cieľov dohovoru.

2. Každá strana poskytne finančnú podporu svojim vnútroštátnym aktivitám, ktoré sú zamerané na dosahovanie cieľa tohto protokolu, v súlade s národnými plánmi, prioritami a programami.

3. Strany podľa potreby podporujú využívanie bilaterálnych, regionálnych, sub-regionálnych a iných multilaterálnych kanálov, aby zabezpečili finančné zdroje, ktoré sú potrebné na posilnenie kapacít strán z rozvojových krajín a strán s transformujúcou sa ekonomikou, aby sa splnili ciele tohto protokolu.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, sú strany v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a politikami vyzývané, aby používali zabavené príjmy pochádzajúce z nezákonného obchodu s tabakom, tabakovými výrobkami a výrobnými zariadeniami, s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v tomto protokole.

5. Strany zastúpené v príslušných regionálnych a medzinárodných medzivládnych organizáciách a vo finančných a rozvojových inštitúciách stimulujú tieto subjekty tak, aby poskytovali finančnú pomoc stranám z rozvojových krajín a stranám s transformujúcou sa ekonomikou, aby im pomohli pri plnení ich povinností, ktoré vyplývajú z tohto protokolu, bez obmedzovania práv na účasť týchto organizácií.

6. Strany sa dohodli, že

na pomoc stranám pri plnení ich povinností, ktoré vyplývajú z tohto protokolu, zmobilizujú a využijú v prospech všetkých strán, predovšetkým strán z rozvojových krajín a strán s transformujúcou sa ekonomikou, všetky príslušné potenciálne a existujúce zdroje, ktoré sú dostupné pre aktivity týkajúce sa cieľov tohto protokolu; a

b)	Sekretariát poskytne rady stranám z rozvojových krajín a stranám s transformujúcou sa ekonomikou, na základe ich žiadosti, ohľadne dostupných zdrojov financovania, aby sa uľahčilo uplatňovanie ich povinností vyplývajúcich z tohto protokolu;

7. Strany môžu požadovať, aby tabakový priemysel znášal náklady súvisiace so záväzkami strany, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov tohto protokolu, v súlade s článkom 5 ods. 3 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku.

8. Strany sa snažia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi dosiahnuť vlastné financovanie uplatňovania Protokolu, vrátane prostredníctvom vyberania daní a iných foriem poplatkov z tabakových výrobkov.

ČASŤ VIII

UROVNÁVANIE SPOROV

Článok 37

Urovnávanie sporov

Urovnávanie sporov medzi stranami, ktoré sa týkajú výkladu alebo uplatnenia tohto protokolu, sa riadi článkom 27 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku.

ČASŤ IX

VÝVOJ PROTOKOLU

Článok 38

Zmeny tohto protokolu

1. Každá strana môže navrhnúť zmeny tohto protokolu.

2. Zmeny tohto protokolu posúdi a príjme konferencia zmluvných strán. Sekretariát oznámi stranám text akejkoľvek navrhovanej zmeny tohto protokolu najneskôr šesť mesiacov pred zasadnutím, na ktorom sa má táto zmena prijať. Sekretariát tiež oznámi navrhované zmeny signatárom tohto protokolu a dá ich na vedomie depozitárovi.

3. Strany vynaložia všetko úsilie, aby dosiahli jednomyseľnú zhodu o každej navrhovanej zmene tohto protokolu. Ak je všetko úsilie o dosiahnutie zhody vyčerpané bez dosiahnutia dohody, táto zmena sa ako posledná možnosť prijme trojštvrtinovou väčšinou hlasov zmluvných strán prítomných a hlasujúcich na zasadnutí. Na účely tohto článku sa pod pojmom „strana prítomná a hlasujúca“ rozumie prítomná strana, ktorá hlasuje kladne alebo záporne. Sekretariát oznámi každú prijatú zmenu depozitárovi, ktorý ju zašle na schválenie všetkým zmluvným stranám.

4. Listiny o prijatí zmeny sú uložené u depozitára. Zmena prijatá podľa odseku 3 tohto článku nadobudne platnosť pre tie strany, ktoré ju prijali, deväťdesiatym dňom po dni, keď depozitárovi boli doručené listiny o prijatí zmeny od najmenej dvoch tretín zmluvných strán.

5. Zmena nadobudne platnosť pre akúkoľvek ďalšiu stranu v deväťdesiaty deň potom, ako táto strana uloží u depozitára svoju listinu o prijatí uvedenej zmeny.

Článok 39

Prijatie a zmena príloh k tomuto protokolu

1. Každá strana môže podať návrhy na prílohy k tomuto protokolu a môže navrhnúť zmeny príloh k tomuto protokolu.

2. Prílohy sa obmedzia na zoznamy, formuláre a iné popisné materiály, ktoré sa týkajú procedurálnych, vedeckých, technických alebo správnych záležitostí.

3. Prílohy tohto protokolu a ich zmeny sa navrhujú, prijímajú a nadobúdajú platnosť v súlade s postupom uvedeným v článku 38.

ČASŤ X

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 40

Výhrady

Proti tomuto protokolu nie je možné vzniesť žiadne výhrady.

Článok 41

Odstúpenie

1. Po uplynutí dvoch rokov od dátumu nadobudnutia platnosti protokolu vo vzťahu k niektorej zo strán, môže táto strana odstúpiť od protokolu na základe písomného oznámenia zaslaného depozitárovi.

2. Takéto odstúpenie nadobudne platnosť po uplynutí jedného roka odo dňa, kedy depozitár prijme oznámenie o odstúpení, alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý môže byť uvedený v oznámení o odstúpení.

3. Každá strana, ktorá odstúpi od Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, sa považuje za stranu, ktorá odstúpila aj od tohto protokolu, s účinnosťou odo dňa, keď odstúpila od Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku.

Článok 42

Hlasovacie právo

1. Každá strana tohto protokolu má jeden hlas, s výnimkou uvedenou v odseku 2 tohto článku.

2. Organizácie regionálnej ekonomickej integrácie uplatňujú v záležitostiach, ktoré spadajú do ich právomoci, hlasovacie právo počtom hlasov, ktorý sa rovná počtu ich členských štátov, ktoré sú stranami protokolu. Takáto organizácia si neuplatní svoje hlasovacie právo, ak niektorý z jej členských štátov uplatní svoje právo a naopak.

Článok 43

Podpis

Protokol je otvorený na podpis všetkým stranám Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku v centrále Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve od 10. do 11. januára 2013, a po tomto termíne v sídle Organizácie spojených národov v New Yorku od 9. januára 2014.

Článok 44

Ratifikácia, prijatie, schválenie, formálne potvrdenie alebo pristúpenie

1. Tento protokol podlieha ratifikácii, prijatiu, schváleniu alebo pristúpeniu zo strany štátov a formálnemu potvrdeniu alebo pristúpeniu zo strany organizácií regionálnej ekonomickej integrácie, ktoré sú stranami Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku. Je otvorený na pristúpenie odo dňa, kedy bol Protokol uzatvorený na podpis. Dokumenty o ratifikácii, prijatí, schválení, formálnom potvrdení alebo pristúpení sú uložené u depozitára.

2. Každá organizácia regionálnej ekonomickej integrácie, ktorá sa stane stranou bez toho, aby niektorý z jej členských štátov bol stranou, bude viazaná všetkými povinnosťami, ktoré vyplývajú z tohto protokolu. V prípade organizácií, ktorých jeden alebo viacero členských štátov je stranou protokolu, organizácia a jej členské štáty rozhodnú o svojich príslušných povinnostiach pri plnení svojich povinností vyplývajúcich z tohto protokolu. V takýchto prípadoch nie sú organizácia a členské štáty oprávnené súbežne uplatňovať svoje práva vyplývajúce z tohto protokolu.

3. Organizácie regionálnej ekonomickej integrácie vo svojich dokumentoch, ktoré sa týkajú formálneho potvrdenia alebo v dokumentoch o pristúpení vyhlásia rozsah svojich kompetencií s ohľadom na záležitosti, ktoré upravuje tento protokol. Tieto organizácie taktiež informujú depozitára, ktorý ďalej informuje strany o každej podstatnej zmene v rozsahu ich právomocí.

Článok 45

Nadobudnutie platnosti

1. Tento protokol nadobudne platnosť deväťdesiaty deň po dátume uloženia štyridsiatej ratifikačnej listiny, dokumentu o prijatí, schválení, formálnom potvrdení alebo pristúpení u depozitára.

2. Vo vzťahu ku každej strane Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, ktorá ratifikuje, prijme, schváli, oficiálne potvrdí alebo pristúpi k tomuto protokolu potom, keď sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, nadobudne tento protokol platnosť deväťdesiaty deň po dátume uloženia jeho ratifikačnej listiny, dokumentu o prijatí, schválení, pristúpení alebo formálnom potvrdení.

3. Na účely tohto článku sa každá listina uložená organizáciou regionálnej ekonomickej integrácie nepripočítava k listinám uloženým členskými štátmi danej organizácie.

Článok 46

Depozitár

Generálny tajomník Organizácie spojených národov je depozitárom tohto protokolu.

Článok 47

Autentické znenia

Originál tohto protokolu, ktorého znenia v arabskom, čínskom, anglickom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku sú rovnako autentické, je uložený u Generálneho tajomníka Organizácie spojených národov.

(1) Strany môžu zahrnúť odkaz na Harmonizovaný opis komodít a systém kódovania Svetovej colnej organizácie na tento účel, ak je to potrebné.

(2) Tam, kde to prichádza do úvahy národný alebo domáci bude rovnako odkazovať na organizácie regionálnej ekonomickej integrácie.

(3) Bezpečná výmena informácií medzi dvoma zmluvnými stranami je odolná proti odpočúvaniu a manipulácii (falšovaniu). Inými slovami žiadna tretia strana nesmie čítať alebo upravovať výmenu informácií medzi dvoma zmluvnými stranami.

1.10.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 268/40

POZMEŇUJÚCI PROTOKOL

k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov

EURÓPSKA ÚNIA

ANDORRSKÉ KNIEŽATSTVO ďalej len „Andorra“,

ďalej len „zmluvná strana“ alebo spolu „zmluvné strany“,

S CIEĽOM vykonávať štandard OECD pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch (ďalej len „globálny štandard“) v rámci spolupráce medzi zmluvnými stranami,

KEĎŽE zmluvné strany majú dlhodobý a úzky vzťah, pokiaľ ide o vzájomnú pomoc v daňových otázkach, najmä pri uplatňovaní opatrení rovnocenných s tými, ktoré sú stanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (1), a keďže majú záujem zlepšovať dodržiavanie medzinárodných predpisov v oblasti daní, a to pomocou rozvíjania tohto vzťahu,

KEĎŽE si zmluvné strany želajú dohodnúť sa na zlepšení dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní na základe recipročnej automatickej výmeny informácií, s výhradou určitej dôvernosti a inej ochrany, vrátane ustanovení, ktoré obmedzujú používanie vymieňaných informácií,

KEĎŽE v súčasnom znení článku 12 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (2) (ďalej len „dohoda“), t. j. pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom sa stanovuje výmena informácií na požiadanie len v prípade, že ide o správanie, ktoré predstavuje daňový podvod a pod., a tento článok by sa mal zosúladiť so štandardom OECD o transparentnosti a výmene informácií v daňových záležitostiach,

KEĎŽE zmluvné strany budú na spracovanie osobných údajov uplatňovať svoje príslušné právne predpisy v oblasti ochrany osobných údajov a postupy v súlade s dohodou zmenenou týmto pozmeňujúcim protokolom a zaväzujú sa navzájom bez zbytočného odkladu informovať v prípade akejkoľvek zmeny v obsahu týchto právnych predpisov a postupov,

KEĎŽE v rozhodnutí Komisie 2010/625/EÚ z 19. októbra 2010 podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES o primeranej ochrane osobných údajov v Andorre (3) sa uvádza, že Andorra sa v prípade všetkých činností patriacich do pôsobnosti uvedenej smernice pokladá za krajinu poskytujúcu primeranú úroveň ochrany osobných údajov prenášaných z Európskej únie,

KEĎŽE členské štáty a Andorra budú mať do nadobudnutia platnosti tohto pozmeňujúceho protokolu i) zavedené náležité záruky na zabezpečenie, aby informácie, ktoré získajú na základe dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom, zostali dôverné a používali sa výlučne na účely vymerania, výberu alebo vymáhania daní, trestných konaní alebo rozhodovaní o odvolaniach týkajúcich sa daní, prípadne dohľadu nad uvedenými činnosťami, alebo na iné povolené účely, a aby tieto informácie používali výlučne osoby alebo orgány zodpovedné za uvedené oblasti; a ii) zavedenú infraštruktúru na účinnú výmenu informácií (vrátane zavedených procesov na zabezpečenie včasnej, presnej, bezpečnej a dôvernej výmeny informácií, účinnej a spoľahlivej komunikácie a kapacít na urýchlené riešenie otázok a problémov týkajúcich sa výmeny alebo žiadostí o výmenu informácií, ako aj na vykonávanie ustanovení článku 4 dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom),

KEĎŽE oznamujúce finančné inštitúcie, odosielajúce a prijímajúce príslušné orgány ako správcovia údajov by údaje spracované v súlade s touto dohodou zmenenou týmto pozmeňujúcim protokolom nemali uchovávať dlhšie, ako je potrebné na splnenie účelov tejto dohody. Vzhľadom na rozdiely v právnych predpisoch členských štátov a právnych predpisoch Andorry by sa najdlhšie obdobie uchovávania malo pre každú zmluvnú stranu stanoviť prostredníctvom odkazu na premlčanie stanovené vo vnútroštátnych daňových právnych predpisoch každého správcu údajov,

KEĎŽE kategórie oznamujúcich finančných inštitúcií a účtov podliehajúcich oznamovaniu, na ktoré sa vzťahuje dohoda zmenená týmto pozmeňujúcim protokolom, sú stanovené tak, aby sa obmedzili príležitosti daňovníkov na to, aby sa prostredníctvom presunu aktív do finančných inštitúcií alebo investovania do finančných produktov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom, Niektoré finančné inštitúcie a účty, v súvislosti s ktorými je riziko, že sa použijú na daňové úniky, nízke, by sa však mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti. Prahové hodnoty by vo všeobecnosti nemali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti, keďže ich možno ľahko obísť rozdelením účtov do rôznych finančných inštitúcií. Finančné informácie, ktoré je potrebné oznamovať a vymieňať si, sa týkajú nielen všetkých relevantných príjmov (úrokov, dividend a podobných druhov príjmu), ale aj zostatkov na účte a výnosov z predaja finančných aktív, aby sa riešili situácie, v ktorých sa daňovník usiluje o ukrytie majetku, ktorý samotný predstavuje príjem, alebo aktíva, v súvislosti s ktorými došlo k daňovým únikom. Preto je spracúvanie informácií na základe dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom nevyhnutné a primerané na to, aby sa daňovým správam členských štátov a Andorry umožnilo správne a jednoznačne identifikovať dotknutých daňovníkov a vykonávať a presadzovať svoje daňové právne predpisy v cezhraničných situáciách, posudzovať pravdepodobnosť spáchania daňového úniku a zabrániť ďalším zbytočným vyšetrovaniam,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom upravujúca opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (ďalej len „dohoda“) sa mení takto:

1.	názov sa nahrádza takto: „Dohoda medzi Európskou úniou a Andorrským kniežatstvom o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní“;

články 1 až 19 sa nahrádzajú takto:

„Článok 1

Vymedzenie pojmov

1. Na účely tejto dohody:

a)	„Európska únia“ označuje Úniu, ako je ustanovená v Zmluve o Európskej únii, a zahŕňa územia, na ktorých sa uplatňuje Zmluva o fungovaní Európskej únie za podmienok stanovených v uvedenej zmluve;

b)	„členský štát“ označuje členský štát Európskej únie;

c)	„Andorra“ označuje Andorrské kniežatstvo;

„príslušné orgány Andorry“ a „príslušné orgány členských štátov“ sú orgány, ktoré sú uvedené v prílohe III písmene a) a písmenách b) až ac). Príloha III tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto dohody. Zoznam príslušných orgánov v prílohe III môže byť zmenený jednoduchým oznámením Andorry v prípade orgánu uvedeného v písmene a) tejto prílohy a oznámením Európskej únie v prípade orgánov uvedených v písmenách b) až ac) tejto prílohy druhej zmluvnej strane;

„finančná inštitúcia členského štátu“ označuje: i) akúkoľvek finančnú inštitúciu so sídlom v členskom štáte, pričom sú však vylúčené akékoľvek pobočky tejto finančnej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo daného členského štátu; a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nemá sídlo v danom členskom štáte, ak má táto pobočka sídlo v danom členskom štáte;

„andorrská finančná inštitúcia“ označuje: i) akúkoľvek finančnú inštitúciu so sídlom v Andorre, pričom sú však vylúčené akékoľvek pobočky tejto finančnej inštitúcie, ktoré sa nachádzajú mimo Andorry; a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nemá sídlo v Andorre, ak má táto pobočka sídlo v Andorre;

g)	„oznamujúca finančná inštitúcia“ označuje, v závislosti od kontextu, akúkoľvek finančnú inštitúciu členského štátu alebo andorrskú finančnú inštitúciu, ktorá nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou;

„účet podliehajúci oznamovaniu“ označuje, v závislosti od kontextu, účet členského štátu podliehajúci oznamovaniu alebo andorrský účet podliehajúci oznamovaniu, za predpokladu, že bol podľa postupov hĺbkového preverovania stanovených v danom členskom štáte alebo v Andorre identifikovaný ako takýto účet, a to v súlade s prílohami I a II;

„účet členského štátu podliehajúci oznamovaniu“ označuje finančný účet, ktorý vedie andorrská oznamujúca finančná inštitúcia a ktorého držiteľom je jedna alebo viacero osôb z členského štátu podliehajúcich oznamovaniu, alebo pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami z členského štátu podliehajúcimi oznamovaniu;

„andorrský účet podliehajúci oznamovaniu“ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia členského štátu a ktorého držiteľom je jedna alebo viacero andorrských osôb podliehajúcich oznamovaniu, alebo pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú andorrskými osobami podliehajúcimi oznamovaniu;

„osoba z členského štátu“ označuje jednotlivca alebo subjekt, ktorého podľa postupov hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II identifikovala andorrská oznamujúca finančná inštitúcia ako rezidenta alebo subjekt so sídlom v členskom štáte, alebo dedičov zosnulého, ktorý bol rezidentom členského štátu;

„andorrská osoba“ označuje jednotlivca alebo subjekt, ktorého podľa postupov hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II identifikovala oznamujúca finančná inštitúcia členského štátu ako rezidenta Andorry alebo subjekt so sídlom v Andorre, alebo dedičov zosnulého, ktorý bol rezidentom Andorry.

2. Akýkoľvek pojem, ktorý nie je v tejto dohode vymedzený inak, má význam, ktorý má v danom čase i) pre členské štáty v zmysle smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (4) alebo prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch členského štátu, ktorý uplatňuje túto dohodu a ii) pre Andorru v zmysle jej vnútroštátnych právnych predpisov, pričom tento význam musí byť v súlade s významom stanoveným v prílohách I a II.

Akýkoľvek pojem, ktorý nie je v tejto dohode alebo v prílohách I alebo II vymedzený inak, ak to inak nevyžaduje kontext alebo ak sa príslušný orgán členského štátu a príslušný orgán Andorry nedohodnú na spoločnom význame, ako sa stanovuje v článku 7 (ako to povoľujú vnútroštátne právne predpisy), má význam, ktorý má v danom čase podľa právnych predpisov príslušnej jurisdikcie, kde sa uplatňuje táto dohoda i) pre členské štáty v zmysle smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, alebo prípadne vo vnútroštátnych právnych predpisoch príslušného členského štátu a ii) pre Andorru v zmysle jej vnútroštátnych právnych predpisov, pričom akýkoľvek význam podľa platných daňových predpisov príslušnej jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Andorry) má prednosť pred významom daného pojmu podľa iných právnych predpisov príslušnej jurisdikcie.

Článok 2

Automatická výmena informácií týkajúcich sa účtov podliehajúcich oznamovaniu

1. V súlade s ustanoveniami tohto článku a podľa platných pravidiel oznamovania a hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto dohody, si bude príslušný orgán Andorry každoročne na automatickom základe vymieňať s príslušnými orgánmi všetkých členských štátov (a príslušné orgány všetkých členských štátov si budú každoročne vymieňať s príslušným orgánom Andorry) informácie získané podľa týchto pravidiel a špecifikované v odseku 2.

2. Informácie, ktoré sa majú vymieňať, ktoré sa v prípade členského štátu týkajú všetkých andorrských účtov podliehajúcich oznamovaniu a v prípade Andorry všetkých účtov členského štátu podliehajúcich oznamovaniu, sú tieto:

meno, adresa, daňové identifikačné číslo a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je držiteľom účtu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je držiteľom účtu a ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II identifikovaný ako subjekt, ktorý má jednu alebo viacero ovládajúcich osôb, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, názov, adresa a daňové identifikačné číslo subjektu spolu s menom, adresou a daňovými identifikačnými číslom a dátumom a miestom narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu;

b)	číslo účtu (alebo v prípade absencie čísla účtu funkčný ekvivalent);

c)	názov a identifikačné číslo (ak existuje) oznamujúcej finančnej inštitúcie;

zostatok na účte alebo hodnota účtu (vrátane odkupnej hodnoty v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy) ku koncu príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, alebo ak bol účet zrušený počas takého roku alebo obdobia, informácie o jeho zrušení;

v prípade správcovského účtu:

celková hrubá suma úrokov, celková hrubá suma dividend a celková hrubá suma iných príjmov, ktoré vznikli v súvislosti s aktívami držanými na účte, vyplatených alebo pripísaných na účet (alebo v súvislosti s účtom) v každom z týchto prípadov počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

ii)

celkové hrubé zisky z predaja alebo spätného odkúpenia finančných aktív vyplatené alebo pripísané na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, v súvislosti s ktorými oznamujúca finančná inštitúcia pôsobila ako správca, maklér, poverenec alebo inak ako zástupca pre držiteľa účtu;

f)	v prípade akéhokoľvek vkladového účtu celková hrubá suma úrokov vyplatených alebo pripísaných na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

v prípade akéhokoľvek účtu, ktorý nie je uvedený v písm. e) alebo f) tohto odseku, celková hrubá suma vyplatená alebo pripísaná v prospech držiteľa účtu v súvislosti s daným účtom počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, vo vzťahu ku ktorému vystupuje oznamujúca finančná inštitúcia ako povinná strana alebo dlžník, vrátane súhrnnej sumy akýchkoľvek platieb v rámci spätného odkúpenia vykonaných v prospech držiteľa účtu počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

Článok 3

Čas a spôsob automatickej výmeny informácií

1. Na účely výmeny informácií podľa článku 2 sa suma a charakteristické znaky platieb vykonaných v súvislosti s účtom podliehajúcim oznamovaniu môžu určiť v súlade so zásadami daňových právnych predpisov jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Andorry), v ktorej sa informácie vymieňajú.

2. Na účely výmeny informácií podľa článku 2 sa vo vymenených informáciách identifikuje mena, v ktorej je denominovaná každá relevantná suma.

3. Pokiaľ ide o článok 2 odsek 2, vymieňajú sa informácie vo vzťahu k prvému roku odo dňa nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 a k všetkým nasledujúcim rokom, a informácie sa budú sa vymieňať do deviatich mesiacov po skončení kalendárneho roka, na ktorý sa informácie vzťahujú.

4. Príslušné orgány si budú automaticky vzájomne vymieňať informácie uvedené v článku 2 v schéme spoločného štandardu oznamovania v rozšíriteľnom značkovom jazyku.

5. Príslušné orgány sa dohodnú na jednej alebo viacerých metódach prenosu údajov vrátane šifrovacích noriem.

Článok 4

Spolupráca pri dodržiavaní a presadzovaní predpisov

Príslušný orgán členského štátu bude informovať príslušný orgán Andorry a príslušný orgán Andorry bude informovať príslušný orgán členského štátu v prípade, že prvý z uvedených orgánov (ten, ktorý informuje) má dôvod sa domnievať, že v dôsledku chyby mohlo dôjsť k chybnému alebo neúplnému oznámeniu informácií podľa článku 2 alebo že oznamujúca finančná inštitúcia nedodržiava požiadavky týkajúce sa oznamovania informácií a postupy hĺbkového preverovania v súlade s prílohami I a II. Príslušný orgán, ktorý bol takto informovaný, prijme všetky náležité opatrenia, ktoré má podľa vnútroštátnych právnych predpisov k dispozícii, aby opravil chyby alebo zamedzil nedodržiavaniu predpisov, o ktorých sa informuje v oznámení.

Článok 5

Výmena informácií na požiadanie

1. Bez ohľadu na ustanovenia článku 2 a na všetky ostatné dohody o výmene informácií na požiadanie medzi Andorrou a ktorýmkoľvek členským štátom si príslušný orgán Andorry a príslušný orgán ktoréhokoľvek členského štátu na požiadanie vymieňajú také informácie, ktoré sú predvídateľne relevantné pre vykonávanie tejto dohody alebo pre správu alebo presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa daní akéhokoľvek druhu a uložených v mene Andorry a členských štátov alebo ich územnosprávnych celkov alebo miestnych orgánov, pokiaľ zdaňovanie podľa týchto vnútroštátnych predpisov nie je v rozpore s platnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Andorrou a príslušným členským štátom.

2. Ustanovenia odseku 1 tohto článku a ustanovenia článku 6 sa v žiadnom prípade nesmú vykladať v tom zmysle, že ukladajú Andorre alebo členskému štátu povinnosť:

a)	vykonávať administratívne opatrenia v rozpore s právnymi predpismi a administratívnymi postupmi Andorry alebo daného členského štátu;

b)	poskytovať informácie, ktoré nemožno získať od orgánov Andorry alebo daného členského štátu na základe právnych predpisov alebo bežným spôsobom;

c)	poskytovať informácie, ktoré by prezrádzali obchodné, priemyselné alebo služobné tajomstvo alebo obchodný postup, alebo informácie, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore s verejným poriadkom (ordre public).

3. Ak členský štát alebo Andorra konajúce ako žiadajúca jurisdikcia požiadajú o informácie v súlade s týmto článkom, Andorra alebo členský štát konajúce ako požiadaná jurisdikcia použijú na zber informácií opatrenia s cieľom získať požadované informácie, aj keď táto požiadaná jurisdikcia nepotrebuje uvedené informácie na svoje vlastné daňové účely. Povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete podlieha obmedzeniam odseku 2, ale v žiadnom prípade sa takéto obmedzenia nesmú vykladať v tom zmysle, že sa požiadanej jurisdikcii povoľuje odmietnuť poskytnúť informácie len preto, že v súvislosti s uvedenými informáciami nemá žiadne vnútroštátne záujmy.

4. Odsek 2 sa v žiadnom prípade nesmie vykladať v tom zmysle, že sa Andorre alebo členskému štátu povoľuje odmietnuť poskytnúť informácie len preto, že týmito informáciami disponuje banka, iná finančná inštitúcia, poverenec alebo osoba konajúca v zastúpení alebo v postavení splnomocnenca alebo pretože sa týkajú obchodných podielov v spoločnosti.

5. Príslušné orgány sa dohodnú na vzorovom formulári, ktorý sa bude používať, ako aj na jednej alebo viacerých metódach prenosu údajov vrátane šifrovacích noriem.

Článok 6

Dôvernosť a ochrana údajov

1. Akékoľvek informácie, ktoré jurisdikcia (t. j. členský štát alebo Andorra) získa na základe tejto dohody, sa považujú za dôverné a chránené tým istým spôsobom, ako informácie získané na základe vnútroštátnych právnych predpisov v danej jurisdikcii a, v rozsahu potrebnom na ochranu osobných údajov, v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a zárukami, ktoré môže jurisdikcia, ktorá poskytuje informácie, vymedziť, ako sa požaduje podľa jej vnútroštátnych predpisov.

2. Informácie spracované v súlade s touto dohodou sa uchovávajú len tak dlho, ako je potrebné na splnenie účelov tejto dohody, a v každom prípade v súlade s vnútroštátnymi pravidlami každého správcu údajov týkajúcimi sa premlčania.

3. Takéto informácie môžu byť v každom prípade sprístupnené len osobám alebo orgánom danej jurisdikcie (t. j. Andorry alebo členského štátu) (vrátane súdov a správnych alebo dozorných orgánov) zodpovedným za vymeranie, výber alebo vymáhanie daní, trestné konania alebo rozhodovania o odvolaniach týkajúce sa daní, prípadne za dohľad nad uvedenými činnosťami. Tieto informácie môžu používať len uvedené osoby alebo orgány, a to len na účely vymenované v predchádzajúcej vete. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 sa môžu tieto informácie zverejniť na verejnom súdnom pojednávaní alebo pri súdnych rozhodnutiach týkajúcich sa takýchto daní.

4. Bez ohľadu na ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa informácie, ktoré jurisdikcia (t. j. členský štát alebo Andorra) získa, môžu použiť aj na iné účely v prípade, že sa takéto informácie môžu takto použiť podľa právnych predpisov jurisdikcie, ktorá poskytuje informácie (t. j. Andorry alebo členského štátu), a príslušný orgán danej jurisdikcie takéto použitie schváli. Informácie, ktoré jurisdikcia (t. j. členský štát alebo Andorra) poskytne inej jurisdikcii (t. j. Andorre alebo členskému štátu), môže žiadajúca jurisdikcia postúpiť tretej jurisdikcii (t. j. inému členskému štátu), len ako na to vopred získa súhlas príslušného orgánu jurisdikcie, z ktorej tieto informácie pochádzajú.

Informácie, ktoré poskytuje jeden členský štát inému členskému štátu na základe svojich platných právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, sa môžu postúpiť Andorre, len ak na to vopred získa súhlas príslušného orgánu členského štátu, z ktorého tieto informácie pochádzajú.

5. Každý príslušný orgán členského štátu alebo Andorry okamžite informuje druhý príslušný orgán (t. j. Andorry alebo daného členského štátu) v súvislosti s akýmkoľvek porušením dôvernosti, zlyhaním záruk a prípadnými sankciami a následne uloženými nápravnými opatreniami.

Článok 7

Konzultácie a pozastavenie uplatňovania tejto dohody

1. Ak sa pri vykonávaní alebo výklade tejto dohody vyskytnú akékoľvek ťažkosti, ktorýkoľvek príslušný orgán Andorry alebo členského štátu môže požiadať o konzultácie medzi príslušným orgánom Andorry a jedným alebo viacerými príslušnými orgánmi členských štátov s cieľom prijať primerané opatrenia na zabezpečenie plnenia tejto dohody. Uvedené príslušné orgány bezodkladne informujú Európsku komisiu a príslušné orgány ostatných členských štátov o výsledkoch svojich konzultácií. V súvislosti s otázkami výkladu sa Európska komisia na požiadanie ktoréhokoľvek z príslušných orgánov môže zúčastniť na konzultáciách.

2. Ak sa konzultácia týka významného nedodržiavania ustanovení tejto dohody a postup uvedený v odseku 1 neposkytne primerané riešenie, príslušný orgán členského štátu alebo Andorry môže pozastaviť výmenu informácií na základe tejto dohody s Andorrou alebo konkrétnym členským štátom, a to prostredníctvom písomného oznámenia druhému dotknutému príslušnému orgánu. Takéto pozastavenie bude mať okamžitý účinok. Na účely tohto odseku významné nedodržiavanie ustanovení zahŕňa, ale nie je obmedzené na, nedodržiavanie ustanovení tejto dohody týkajúcich sa dôvernosti a ochrany údajov, prípad, keď príslušný orgán členského štátu alebo Andorry neposkytne včasné alebo náležité informácie, ako sa vyžaduje na základe tejto dohody alebo vymedzenie postavenia subjektov alebo účtov ako neoznamujúcich finančných inštitúcií a účty vylúčené z oznamovania spôsobom, ktorý marí účely tejto dohody.

Článok 8

Zmeny

1. Zmluvné strany si vzájomne radia vo všetkých prípadoch, keď sa na úrovni OECD prijme významná zmena akéhokoľvek prvku globálneho štandardu alebo – ak to zmluvné strany uznajú za potrebné – s cieľom zlepšiť technické fungovanie tejto dohody alebo posúdiť a zohľadniť ďalší medzinárodný vývoj. Tieto konzultácie sa uskutočnia do jedného mesiaca od žiadosti jednej zo zmluvných strán, alebo v naliehavých prípadoch čo najskôr.

2. Na základe takýchto kontaktov si môžu zmluvné strany vzájomne radiť s cieľom skúmať, či sú v tejto dohode potrebné zmeny.

3. Na účely konzultácií uvedených v odsekoch 1 a 2 každá zmluvná strana informuje druhú zmluvnú stranu o možnom vývoji, ktorý by mohol ovplyvniť riadne fungovanie tejto dohody. Zahŕňa to aj akúkoľvek príslušnú dohodu medzi jednou zo zmluvných strán a tretím štátom.

4. Po konzultáciách sa táto dohoda môže zmeniť prostredníctvom protokolu alebo novej dohody medzi zmluvnými stranami.

Článok 9

Vypovedanie

Ktorákoľvek zmluvná strana môže túto dohodu vypovedať zaslaním písomného oznámenia o vypovedaní dohody druhej zmluvnej strane. Takéto vypovedanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí 12 mesiacov odo dňa oznámenia o vypovedaní dohody druhej zmluvnej strane. V prípade vypovedania dohody zostanú všetky informácie, ktoré boli predtým získané na základe tejto dohody, dôverné a budú aj naďalej podliehať článku 6 tejto dohody.

Článok 10

Územná pôsobnosť

Táto dohoda sa na jednej strane vzťahuje na územia, na ktoré sa vzťahuje Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie, a to za podmienok ustanovených v týchto zmluvách, a na druhej strane na územie Andorry.“

prílohy sa nahrádzajú takto:

„

PRÍLOHA I

SPOLOČNÝ ŠTANDARD OZNAMOVANIA A HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA V PRÍPADE INFORMÁCIÍ O FINANČNÝCH ÚČTOCH („SPOLOČNÝ ŠTANDARD OZNAMOVANIA“)

ODDIEL I

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA OZNAMOVANIA

S výhradou odsekov C až E musí každá oznamujúca finančná inštitúcia v súvislosti s každým účtom takejto oznamujúcej finančnej inštitúcie podliehajúcim oznamovaniu predkladať príslušnému orgánu svojej jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Andorry) tieto informácie:

meno, adresu, jurisdikciu (jurisdikcie) bydliska (t. j. členský štát alebo Andorra), daňové identifikačné číslo (čísla) a dátum a miesto narodenia (v prípade fyzickej osoby) každej osoby podliehajúcej oznamovaniu, ktorá je držiteľom účtu, a v prípade akéhokoľvek subjektu, ktorý je držiteľom účtu a ktorý je po uplatnení postupov hĺbkového preverovania v súlade s oddielmi V, VI a VII identifikovaný ako taký, ktorý má jednu alebo viacero ovládajúcich osôb, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, meno, adresu, jurisdikciu (jurisdikcie) (t. j. členský štát, Andorra alebo iná jurisdikcia) sídla a daňové identifikačné číslo (čísla) subjektu spolu s menom, adresou, jurisdikciou (jurisdikciami) (t. j. členský štát alebo Andorra) bydliska, daňovým identifikačným číslom (číslami) a dátumom a miestom narodenia každej osoby podliehajúcej oznamovaniu;

2.	číslo účtu (alebo v prípade absencie čísla účtu funkčný ekvivalent);

3.	názov a identifikačné číslo (ak existuje) oznamujúcej finančnej inštitúcie;

v prípade správcovského účtu:

celkovú hrubú sumu úrokov, celkovú hrubú sumu dividend a celkovú hrubú sumu iných príjmov, ktoré vznikli v súvislosti s aktívami držanými na účte, vyplatených alebo pripísaných na účet (alebo v súvislosti s účtom) v každom z týchto prípadov počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia a

6.	v prípade akéhokoľvek vkladového účtu celkovú hrubú sumu úrokov vyplatených alebo pripísaných na účet počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia; a

v prípade akéhokoľvek účtu, ktorý nie je uvedený v odseku A bodoch 5 alebo 6, celkovú hrubú sumu vyplatenú alebo pripísanú v prospech držiteľa účtu v súvislosti s daným účtom počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, vo vzťahu ku ktorému vystupuje oznamujúca finančná inštitúcia ako povinná strana alebo dlžník, vrátane súhrnnej sumy akýchkoľvek platieb v rámci spätného odkúpenia vykonaných v prospech držiteľa účtu počas kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

B.	V oznamovaných informáciách sa musí identifikovať mena, v ktorej je denominovaná každá suma.

Bez ohľadu na odsek A bod 1 v súvislosti s každým účtom podliehajúcim oznamovaniu, ktorý je existujúcim účtom, daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia sa nemusia oznamovať, ak takéto daňové identifikačné číslo (čísla) alebo dátum narodenia nie sú v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie ani sa inak nevyžaduje, aby ich takáto oznamujúca finančná inštitúcia podľa vnútroštátneho práva alebo akéhokoľvek právneho nástroja Európskej únie (ak existuje) zbierala. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa však vyžaduje, aby v súvislosti s existujúcimi účtami vynaložila primerané úsilie na to, aby do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa existujúce účty identifikovali ako účty podliehajúce oznamovaniu, získala daňové identifikačné číslo (čísla) a príslušný dátum narodenia.

D.	Bez ohľadu na odsek A bod 1 sa daňové identifikačné číslo nemusí oznamovať, ak ho príslušný členský štát, Andorra alebo iná jurisdikcia bydliska či sídla nevydala.

Bez ohľadu na odsek A bod 1 sa miesto narodenia nemusí oznamovať, ak sa od oznamujúcej finančnej inštitúcie inak nevyžaduje, aby ho na základe vnútroštátnych právnych predpisov získala a oznámila, a ak nie je dostupné v údajoch uchovávaných oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadávať elektronicky.

ODDIEL II

VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA

Účet sa považuje za účet podliehajúci oznamovaniu od dátumu, keď je ako taký identifikovaný podľa postupov hĺbkového preverovania uvedených v oddieloch II až VII, a pokiaľ sa neustanovuje inak, informácie týkajúce sa účtu podliehajúceho oznamovaniu sa musia predkladať každoročne v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, na ktorý sa informácie vzťahujú.

B.	Zostatok na účte alebo hodnota účtu sa stanovuje k poslednému dňu kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia.

C.	Keď sa má prahová hodnota týkajúca sa zostatku na účte alebo hodnoty účtu stanoviť k poslednému dňu kalendárneho roka, musí sa príslušný zostatok alebo hodnota stanoviť k poslednému dňu oznamovacieho obdobia, ktoré sa končí s kalendárnym rokom alebo v kalendárnom roku.

Každý členský štát alebo Andorra môže oznamujúcim finančným inštitúciám vo vnútroštátnom práve umožniť, aby na splnenie povinností týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania, ktoré sa takýmto oznamujúcim finančným inštitúciám ukladajú, použili poskytovateľov služieb, pričom však uvedené povinnosti sú naďalej zodpovednosťou oznamujúcich finančných inštitúcií.

Každý členský štát alebo Andorra môže oznamujúcim finančným inštitúciám umožniť, aby uplatňovali postupy hĺbkového preverovania pre nové účty na existujúce účty, a postupy hĺbkového preverovania pre účty s vysokou hodnotou na účty s nižšou hodnotou. Ak členský štát alebo Andorra umožní, aby sa postupy hĺbkového preverovania pre nové účty použili na existujúce účty, pravidlá, ktoré sa inak uplatňujú na existujúce účty, naďalej platia.

ODDIEL III

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE EXISTUJÚCICH ÚČTOV FYZICKÝCH OSÔB

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi existujúcimi účtami fyzických osôb sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

Účty, ktoré sa nemusia preverovať, identifikovať ani oznamovať. Existujúci účet fyzickej osoby, ktorý je poistnou zmluvou s odkupnou hodnotou alebo anuitnou zmluvou, sa nemusí preverovať, identifikovať ani oznamovať, ak sa oznamujúcej finančnej inštitúcii zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy rezidentom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu.

Účty s nižšou hodnotou. Pokiaľ ide o účty s nižšou hodnotou, uplatňujú sa ďalej uvedené postupy.

Adresa bydliska. Ak má oznamujúca finančná inštitúcia vo svojich záznamoch adresu súčasného bydliska držiteľa účtu – fyzickej osoby na základe písomných dôkazov, oznamujúca finančná inštitúcia môže považovať držiteľa účtu – fyzickú osobu za takého, ktorý je na daňové účely rezidentom členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie, v ktorej sa adresa nachádza, na účely určenia, či je takýto držiteľ účtu – fyzická osoba osobou podliehajúcou oznamovaniu.

Vyhľadávanie v elektronických záznamoch. Ak sa oznamujúca finančná inštitúcia nespolieha v prípade držiteľa účtu – fyzickej osoby na adresu súčasného bydliska na základe písomných dôkazov, ako sa uvádza v odseku B bode 1, oznamujúca finančná inštitúcia musí preskúmať údaje uchovávané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadávať elektronicky, pokiaľ ide o akúkoľvek z ďalej uvedených indícií, a uplatniť odsek B body 3 až 6:

a)	identifikáciu držiteľa účtu ako rezidenta jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu;

b)	súčasnú poštovú adresu alebo adresu bydliska (vrátane poštovej schránky) v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu;

c)	jedno alebo viacero telefónnych čísel v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu a žiadne telefónne číslo v Andorre alebo v členskom štáte oznamujúcej finančnej inštitúcii, v závislosti od kontextu;

d)	trvalé príkazy (okrem tých, ktoré sa týkajú vkladového účtu) na prevod finančných prostriedkov na účet vedený v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu;

e)	aktuálne platnú plnú moc alebo podpisové právo udelené osobe s adresou v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu; alebo

f)	pokyn na úschovu pošty alebo adresu na preberanie pošty v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, ak oznamujúca finančná inštitúcia nemá v spise pre držiteľa účtu žiadnu inú adresu.

3.	Ak sa elektronickým vyhľadávaním nezistia žiadne z indícií uvedených v odseku B bode 2, potom sa nevyžadujú žiadne ďalšie kroky, pokiaľ sa nezmenia okolnosti, ktoré vedú k tomu, že sa s účtom spojí jedna alebo viacero indícií alebo sa účet stane účtom s vysokou hodnotou.

Ak sa elektronickým vyhľadávaním zistí akákoľvek z indícií uvedených v odseku B bode 2 písm. a) až e) alebo ak sa zmenia okolnosti, ktoré vedú k tomu, že sa s účtom spojí jedna alebo viacero indícií, potom musí oznamujúca finančná inštitúcia považovať držiteľa účtu za rezidenta na daňové účely každej jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu, v súvislosti s ktorou sa indícia identifikuje, pokiaľ sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6 a na daný účet sa nevzťahuje jedna z výnimiek v uvedenom bode.

Ak sa elektronickým vyhľadávaním zistí existencia pokynu na úschovu pošty alebo adresa na preberanie pošty a v súvislosti s držiteľom účtu sa nezistí žiadna iná adresa ani žiadne ďalšie indície uvedené v odseku B bode 2 písm. a) až e), musí oznamujúca finančná inštitúcia spôsobom, ktorý je najprimeranejší okolnostiam, uplatniť vyhľadávanie v papierových záznamoch uvedené v odseku C bode 2 alebo sa usilovať o to, aby od držiteľa účtu získala čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy s cieľom stanoviť bydlisko (bydliská) takéhoto držiteľa účtu na daňové účely. Ak sa papierovým vyhľadávaním nezistia indície a pokus o získanie čestného vyhlásenia alebo písomných dôkazov nie je úspešný, musí oznamujúca finančná inštitúcia nahlásiť tento účet príslušnému orgánu svojho členského štátu alebo Andorry ako nezdokumentovaný účet.

Bez ohľadu na zistenie indícií podľa odseku B bodu 2 sa od oznamujúcej finančnej inštitúcie nevyžaduje, aby považovala držiteľa účtu za rezidenta jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu, ak:

sa v údajoch o držiteľovi účtu uvádza súčasná poštová adresa alebo adresa bydliska v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, jedno alebo viacero telefónnych čísel v danej jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu (a žiadne telefónne číslo v Andorre alebo v členskom štáte oznamujúcej finančnej inštitúcie, v závislosti od kontextu) alebo trvalé príkazy (pokiaľ ide o iné finančné účty ako vkladové účty) na prevod finančných prostriedkov na účet vedený v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu a ak oznamujúca finančná inštitúcia získa alebo predtým preskúmala a uchováva záznam o:

i)	čestnom vyhlásení od držiteľa účtu o jurisdikcii (jurisdikciách) bydliska (t. j. členskom štáte, Andorre alebo inej jurisdikcii) takéhoto držiteľa účtu, ktoré nezahŕňa takúto jurisdikciu podliehajúcu oznamovaniu, a

ii)	písomných dôkazoch, ktorými sa preukazuje, že držiteľ účtu má postavenie nepodliehajúce oznamovaniu;

sa v údajoch o držiteľovi účtu uvádza aktuálne platná plná moc alebo podpisové právo udelené osobe s adresou v danej jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu a ak oznamujúca finančná inštitúcia získa alebo predtým preskúmala a uchováva záznam o:

i)	čestnom vyhlásení od držiteľa účtu o jurisdikcii (jurisdikciách) bydliska (t. j. členskom štáte, Andorre alebo inej jurisdikcii) takéhoto držiteľa účtu, ktoré nezahŕňa takúto jurisdikciu podliehajúcu oznamovaniu, alebo

ii)	písomných dôkazoch, ktorými sa preukazuje, že držiteľ účtu má postavenie nepodliehajúce oznamovaniu.

Postupy rozšíreného preverovania v prípade účtov s vysokou hodnotou. Pokiaľ ide o účty s vysokou hodnotou, uplatňujú sa ďalej uvedené postupy rozšíreného preverovania.

1.	Vyhľadávanie v elektronických záznamoch. V súvislosti s účtami s vysokou hodnotou musí oznamujúca finančná inštitúcia preveriť údaje uchovávané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré možno vyhľadať elektronicky, pokiaľ ide o akékoľvek indície stanovené v odseku B bode 2.

Vyhľadávanie v papierových záznamoch. Ak databázy oznamujúcej finančnej inštitúcie, v ktorých možno vyhľadávať elektronicky, obsahujú polia pre odsek C bod 3 a sú v nich zachytené všetky informácie stanovené v uvedenom bode, potom sa ďalšie vyhľadávanie v papierových záznamoch nevyžaduje. Ak v elektronických databázach nie sú zachytené všetky uvedené informácie, potom – pokiaľ ide o účet s vysokou hodnotou – musí oznamujúca finančná inštitúcia preveriť aj súčasný hlavný spis klienta, a pokiaľ ide o informácie, ktoré sa nenachádzajú v súčasnom hlavnom spise klienta, ďalej uvedené dokumenty súvisiace s účtom, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v posledných piatich rokoch, a to v súvislosti s akýmikoľvek indíciami stanovenými v odseku B bode 2:

a)	najaktuálnejšie písomné dôkazy získané v súvislosti s účtom;

b)	najaktuálnejšiu zmluvu o zriadení účtu alebo dokumentáciu k zriadeniu účtu;

c)	najaktuálnejšiu dokumentáciu, ktorú oznamujúca finančná inštitúcia získala postupmi preverovania v rámci boja proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov alebo na iné zákonné účely;

d)	akúkoľvek aktuálnu plnú moc alebo podpisové právo a

e)	akékoľvek platné trvalé príkazy (okrem tých, ktoré sa týkajú vkladového účtu) na prevod finančných prostriedkov.

Výnimka v prípadoch, že databázy obsahujú dostatočné informácie. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa nevyžaduje, aby vykonala vyhľadávanie v papierových záznamoch uvedené v odseku C bode 2, pokiaľ informácie oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktoré možno vyhľadať elektronicky, obsahujú:

a)	stav týkajúci sa bydliska alebo sídla držiteľa účtu;

b)	adresu bydliska alebo sídla a poštovú adresu držiteľa účtu, ktoré má oznamujúca finančná inštitúcia v súčasnosti v spise;

c)	prípadné telefónne číslo (čísla) držiteľa účtu, ktoré má oznamujúca finančná inštitúcia v súčasnosti v spise;

d)	v prípade iných finančných účtov, ako sú vkladové účty, údaje o tom, či existujú trvalé príkazy na prevod finančných prostriedkov na iný účet (vrátane účtu v inej pobočke oznamujúcej finančnej inštitúcie alebo inej finančnej inštitúcie);

e)	údaje o tom, či pre držiteľa účtu v súčasnosti existuje adresa na preberanie pošty alebo pokyn na úschovu pošty a

f)	údaje o tom, či pre účet existuje akákoľvek plná moc alebo podpisové právo.

Žiadosť o poskytnutie skutočných informácií zo strany manažéra pre styk s klientmi. Okrem vyhľadávania v elektronických a papierových záznamoch uvedených v odseku C bodoch 1 a 2 je oznamujúca finančná inštitúcia povinná považovať za účet, ktorý podlieha oznamovaniu, akýkoľvek účet s vysokou hodnotou, ktorý bol pridelený manažérovi pre styk s klientmi (vrátane akýchkoľvek finančných účtov zlúčených s takýmto účtom s vysokou hodnotou), ak má manažér pre styk s klientmi skutočnú vedomosť o tom, že držiteľ účtu je osoba, ktorá podlieha oznamovaniu.

Účinok zistenia indícií.

Ak sa počas rozšíreného preverovania účtov s vysokou hodnotou uvedeného v odseku C nezistí žiadna z indícií podľa odseku B bodu 2, pričom účet nebol identifikovaný ako účet, ktorého držiteľom je osoba podliehajúca oznamovaniu podľa odseku C bodu 4, nie sú potrebné žiadne ďalšie úkony, kým nenastane zmena okolností, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k danému účtu.

Ak sa počas rozšíreného preverovania účtov s vysokou hodnotou uvedeného v odseku C zistí akákoľvek z indícií uvedených v odseku B bode 2 písm. a) až e) alebo ak následne nastane zmena okolností, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k danému účtu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať predmetný účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ ide o každý členský štát, v súvislosti s ktorým sa indícia identifikuje, ak sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6, ak sa na daný účet vzťahuje niektorá z výnimiek v uvedenom bode.

Ak sa počas rozšíreného preverovania účtov s vysokou hodnotou uvedeného v odseku C zistí existencia pokynu na úschovu pošty alebo adresy na preberanie pošty a v súvislosti s držiteľom účtu sa nezistí žiadna iná adresa ani žiadne ďalšie indície uvedené v odseku B bode 2 písm. a) až e), oznamujúca finančná inštitúcia je povinná od takéhoto držiteľa účtu získať čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy s cieľom stanoviť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať takéto čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy, musí účet nahlásiť príslušnému orgánu svojho členského štátu alebo Andorry ako nezdokumentovaný účet.

Ak existujúci účet fyzickej osoby nie je účtom s vysokou hodnotou k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016, ale stane sa účtom s vysokou hodnotou k poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho roka, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná dokončiť postupy rozšíreného preverovania uvedeného v odseku C vo vzťahu k takémuto účtu v rámci kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom sa účet stal účtom s vysokou hodnotou. Ak sa na základe tohto preverovania zistí, že takýto účet je účtom podliehajúcim oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná oznámiť požadované informácie o takomto účte v súvislosti s rokom, v ktorom bol predmetný účet identifikovaný ako účet podliehajúci oznamovaniu, a každoročne za nasledujúce roky, pokiaľ držiteľ účtu neprestane byť osobou podliehajúcou oznamovaniu.

Keď oznamujúca finančná inštitúcia uplatní postupy rozšíreného preverovania uvedeného v odseku C na účet s vysokou hodnotou, oznamujúca finančná inštitúcia nebude musieť opätovne uplatňovať tieto postupy s výnimkou žiadosti manažéra pre styk s klientmi uvedenej v odseku C bode 4 na ten istý účet s vysokou hodnotou v nasledujúcich rokoch, pokiaľ nie je účet nezdokumentovaný, pričom v takom prípade by ich oznamujúca finančná inštitúcia mala opätovne každoročne uplatňovať, pokým takýto účet neprestane byť nezdokumentovaný.

Ak v súvislosti s účtom s vysokou hodnotou nastane zmena okolností, ktorá má za následok vznik jednej alebo viacerých indícií vo vzťahu k predmetnému účtu uvedených v odseku B bode 2, potom je oznamujúca finančná inštitúcia povinná považovať daný účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ ide o každý členský štát, v súvislosti s ktorým sa indícia identifikuje, pokiaľ sa nerozhodne uplatniť odsek B bod 6, ak sa na daný účet vzťahuje niektorá z výnimiek v uvedenom bode.

Oznamujúca finančná inštitúcia je povinná zaviesť postupy, ktorými zabezpečí, že manažér pre styk s klientmi zistí akúkoľvek zmenu okolností účtu. Napríklad, ak manažérovi pre styk s klientmi bolo oznámené, že držiteľ účtu má novú poštovú adresu v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať novú adresu za zmenu okolností a, ak sa rozhodne postupovať podľa odseku B bodu 6, je povinná od držiteľa účtu získať príslušnú dokumentáciu.

Preverovanie existujúcich účtov fyzických osôb s vysokou hodnotou sa musí dokončiť do jedného roka od nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016. Preverovanie existujúcich účtov fyzických osôb s nižšou hodnotou sa musí dokončiť do jedného roka od nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016.

E.	Každý existujúci účet fyzickej osoby, ktorý bol na základe tohto oddielu identifikovaný ako účet podliehajúci oznamovaniu, sa musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu vo všetkých nasledujúcich rokoch, pokiaľ držiteľ účtu neprestane byť osobou podliehajúcou oznamovaniu.

ODDIEL IV

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE NOVÝCH ÚČTOV FYZICKÝCH OSÔB

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami fyzických osôb sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

Pokiaľ ide o nové účty fyzických osôb, oznamujúca finančná inštitúcia musí pri otvorení účtu získať čestné vyhlásenie, ktoré môže byť súčasťou dokumentácie týkajúcej sa otvorenia účtu, ktoré oznamujúcej finančnej inštitúcii umožní určiť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia založeného na informáciách, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v súvislosti s otvorením účtu, vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

Ak sa na základe čestného vyhlásenia stanoví, že držiteľ účtu je na daňové účely rezidentom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať tento účet za účet podliehajúci oznamovaniu a čestné vyhlásenie musí obsahovať aj daňové identifikačné číslo držiteľa účtu týkajúce sa takejto jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu (s výhradou oddielu I odseku D) a jeho dátum narodenia.

Ak v súvislosti s novým účtom fyzickej osoby nastane zmena okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo bude mať dôvod domnievať sa, že pôvodné čestné vyhlásenie je chybné alebo nespoľahlivé, oznamujúca finančná inštitúcia sa nemôže spoliehať na pôvodné čestné vyhlásenie a musí získať platné čestné vyhlásenie, na základe ktorého sa stanoví bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely.

ODDIEL V

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE EXISTUJÚCICH ÚČTOV SUBJEKTOV

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi existujúcimi účtami subjektov sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

Účty subjektov, ktoré sa nemusia preverovať, identifikovať ani oznamovať. Pokiaľ sa oznamujúca finančná inštitúcia nerozhodne inak, či už vo vzťahu k všetkým existujúcim účtom subjektov, alebo osobitne pre akúkoľvek jednoznačne identifikovanú skupinu takých účtov, existujúci účet subjektu s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 nepresahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry, sa nemusí preverovať, identifikovať ani oznamovať ako účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ celkový zostatok na účte alebo hodnota účtu k poslednému dňu ktoréhokoľvek nasledujúceho kalendárneho roka nepresiahne uvedenú sumu.

Účty subjektov podliehajúce preverovaniu. Existujúci účet subjektu, ktorý má celkový zostatok alebo hodnotu, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 presahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry, a existujúci účet subjektu, ktorý k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 nepresahuje uvedenú sumu, ale ktorého celkový zostatok alebo hodnota k poslednému dňu ktoréhokoľvek nasledujúceho kalendárneho roka presahuje takúto sumu, sa musí preveriť v súlade s postupmi stanovenými v odseku D.

Účty subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. Za účty podliehajúce oznamovaniu sa vo vzťahu k existujúcim účtom subjektov uvedených v odseku B považujú len také účty, ktorých držiteľom je jeden alebo viacero subjektov, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, alebo pasívnymi nefinančnými subjektmi s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu.

Postupy preverovania na identifikovanie účtov subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. V prípade existujúcich účtov subjektov uvedených v odseku B je oznamujúca finančná inštitúcia povinná uplatniť ďalej uvedené postupy preverovania, aby stanovila, či je držiteľom účtu jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu:

Stanovenie, či je subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu.

Preskúmať informácie uchovávané na regulačné účely alebo na účely vzťahov s klientom (vrátane informácií zozbieraných podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov) s cieľom stanoviť, či tieto informácie naznačujú, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu. Na tento účel informácie, ktoré naznačujú, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, zahŕňajú miesto registrácie alebo zriadenia alebo adresu v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu.

Ak informácie naznačujú, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná považovať tento účet za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ nezíska čestné vyhlásenie od držiteľa účtu, alebo na základe informácií, ktoré má alebo ktoré sú verejne dostupné, opodstatnene nestanoví, že držiteľ účtu nie je osoba podliehajúca oznamovaniu.

Stanovenie, či je subjekt pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Oznamujúca finančná inštitúcia je povinná vo vzťahu k držiteľovi existujúceho účtu subjektu (vrátane subjektu, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu) stanoviť, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Ak je ktorákoľvek z osôb ovládajúcich pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, potom sa takýto účet musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu. Pri stanovovaní týchto skutočností musí oznamujúca finančná inštitúcia dodržiavať usmernenie uvedené v odseku D bode 2 písm. a) až c), a to v poradí, ktoré je za daných okolností najprimeranejšie.

Stanovenie, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom. Na účely stanovenia, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom, musí oznamujúca finančná inštitúcia od držiteľa účtu získať čestné vyhlásenie, aby určila jeho stav, pokiaľ nemá informácie alebo verejne dostupné informácie, na základe ktorých môže opodstatnene stanoviť, že držiteľ účtu je aktívnym nefinančným subjektom alebo inou finančnou inštitúciou než investičným subjektom uvedeným v oddiele VIII odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

b)	Stanovenie osôb ovládajúcich držiteľa účtu. Na účely stanovenia osôb ovládajúcich držiteľa účtu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

Stanovenie, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu. Na účely stanovenia, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na:

informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov v prípade existujúceho účtu subjektu, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero nefinančných subjektov s celkovým zostatkom alebo hodnotou účtu, ktorá nepresahuje sumu 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry alebo

ii)	čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo takej ovládajúcej osoby o jurisdikcii (jurisdikciách) (t. j. členskom štáte, Andorre alebo iných jurisdikciách), v ktorej je ovládajúca osoba rezidentom alebo v ktorej má sídlo na daňové účely.

Načasovanie preverovania a dodatočných postupov uplatniteľných na existujúce účty subjektov.

Preverovanie existujúcich účtov subjektov s celkovým zostatkom alebo hodnotou účtu, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 presahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry, sa musí dokončiť do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti.

Preverovanie existujúcich účtov subjektov s celkovým zostatkom alebo hodnotou účtu, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 nepresahuje sumu 250 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry, ale presahuje uvedenú sumu k 31. decembru nasledujúceho roka, sa musí dokončiť v rámci kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom celkový zostatok na účte alebo hodnota účtu presiahli takúto sumu.

Ak v súvislosti s existujúcim účtom subjektu nastane zmena okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo má dôvod sa domnievať, že čestné vyhlásenie alebo iná dokumentácia súvisiaca s účtom sú chybné alebo nespoľahlivé, musí oznamujúca finančná inštitúcia opätovne stanoviť stav účtu v súlade s postupmi uvedenými v odseku D.

ODDIEL VI

HĹBKOVÉ PREVEROVANIE V PRÍPADE NOVÝCH ÚČTOV SUBJEKTOV

Na účely identifikovania účtov podliehajúcich oznamovaniu medzi novými účtami subjektov sa uplatňujú ďalej uvedené postupy.

Postupy preverovania na identifikovanie účtov subjektov, v súvislosti s ktorými sa vyžaduje oznamovanie. V prípade nových účtov subjektov musí oznamujúca finančná inštitúcia uplatniť ďalej uvedené postupy preverovania, aby stanovila, či je držiteľom účtu jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívne nefinančné subjekty s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu:

Stanovenie, či je subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu.

Získať čestné vyhlásenie, ktoré môže byť súčasťou dokumentácie týkajúcej sa otvorenia účtu, ktoré oznamujúcej finančnej inštitúcii umožní určiť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely a potvrdiť primeranosť takéhoto čestného vyhlásenia založeného na informáciách, ktoré oznamujúca finančná inštitúcia získala v súvislosti s otvorením účtu, vrátane akejkoľvek dokumentácie zozbieranej podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov. Ak subjekt potvrdí, že nemá žiadne sídlo na daňové účely, oznamujúca finančná inštitúcia sa môže v súvislosti so stanovením sídla držiteľa účtu spoliehať na adresu hlavného sídla subjektu.

Ak sa na základe čestného vyhlásenia ukazuje, že držiteľ účtu má sídlo v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná účet považovať za účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ na základe informácií, ktoré má alebo ktoré sú verejne dostupné, opodstatnene nerozhodne o tom, že držiteľ účtu nie je v súvislosti s takým členským štátom osobou podliehajúcou oznamovaniu.

Stanovenie, či je subjekt pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Oznamujúca finančná inštitúcia je povinná vo vzťahu k držiteľovi nového účtu subjektu (vrátane subjektu, ktorý je osobou podliehajúcou oznamovaniu) stanoviť, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Ak je ktorákoľvek z osôb ovládajúcich pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, potom sa takýto účet musí považovať za účet podliehajúci oznamovaniu. Pri stanovovaní týchto skutočností musí oznamujúca finančná inštitúcia dodržiavať usmernenie uvedené v odseku A bode 2 písm. a) až c), a to v poradí, ktoré je za daných okolností najprimeranejšie.

Stanovenie, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom. Na účely stanovenia, či je držiteľ účtu pasívnym nefinančným subjektom, sa musí oznamujúca finančná inštitúcia od držiteľa účtu spoliehať na čestné vyhlásenie, aby určila jeho stav, pokiaľ nemá informácie alebo verejne dostupné informácie, na základe ktorých môže opodstatnene stanoviť, že držiteľ účtu je aktívnym nefinančným subjektom alebo inou finančnou inštitúciou než investičným subjektom uvedeným v oddiele VIII odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

b)	Stanovenie osôb ovládajúcich držiteľa účtu. Na účely stanovenia osôb ovládajúcich držiteľa účtu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na informácie zozbierané a uchovávané podľa postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov.

Stanovenie, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu. Na účely stanovenia, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať na čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo takejto ovládajúcej osoby.

ODDIEL VII

OSOBITNÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA

Pri vykonávaní vyššie uvedených postupov hĺbkového preverovania sa uplatňujú ďalej uvedené dodatočné pravidlá:

A.	Spoliehanie sa na čestné vyhlásenia a písomné dôkazy. Oznamujúca finančná inštitúcia sa nesmie spoliehať na čestné vyhlásenie ani písomné dôkazy, ak oznamujúca finančná inštitúcia vie alebo má dôvod domnievať sa, že čestné vyhlásenie alebo písomné dôkazy sú chybné alebo nespoľahlivé.

Alternatívne postupy pre finančné účty, keď sú ich držiteľmi oprávnené fyzické osoby v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy, a pre skupinovú poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo skupinovú anuitnú zmluvu. Oznamujúca finančná inštitúcia môže predpokladať, že fyzická osoba oprávnená (iná ako vlastník) z poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy, ktorá dostáva pozostalostnú dávku, nie je osobou podliehajúcou oznamovaniu a môže takýto finančný účet považovať za iný účet ako účet podliehajúci oznamovaniu, pokiaľ oznamujúca finančná inštitúcia nemá skutočnú vedomosť o tom, alebo dôvod domnievať sa, že oprávnená osoba je osobou podliehajúcou oznamovaniu. Oznamujúca finančná inštitúcia má dôvod domnievať sa, že osoba oprávnená z poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy je osobou podliehajúcou oznamovaniu, ak informácie zozbierané oznamujúcou finančnou inštitúciou, ktoré sa spájajú s oprávnenou osobou, obsahujú indície uvedené v oddiele III časti B. Ak má oznamujúca finančná inštitúcia skutočnú vedomosť o tom, alebo dôvod domnievať sa, že príjemca je osoba podliehajúca oznamovaniu, oznamujúca finančná inštitúcia je povinná dodržať postupy stanovené v oddiele III odseku B.

Členský štát alebo Andorra má možnosť umožniť oznamujúcej finančnej inštitúcii považovať finančný účet, ktorý je podielom člena na skupinovej poistnej zmluve s odkupnou hodnotou alebo na skupinovej anuitnej zmluve, za finančný účet, ktorý nie je účtom podliehajúcim oznamovaniu, a to až do dátumu, ku ktorému je suma splatná zamestnancovi/držiteľovi certifikátu alebo oprávnenej osobe, ak podiel člena na skupinovej poistnej zmluve s odkupnou hodnotou alebo na skupinovej anuitnej zmluve spĺňa tieto požiadavky:

a)	skupinová poistná zmluva s odkupnou hodnotou alebo skupinová anuitná zmluva sa vystaví zamestnávateľovi a vzťahuje sa na 25 alebo viac zamestnancov/držiteľov certifikátu;

b)	zamestnanci/držitelia certifikátu majú nárok na akúkoľvek zmluvnú hodnotu, ktorá sa týka ich podielov, a majú právo určiť príjemcov dávky splatnej po smrti zamestnanca a

c)	celková suma splatná akémukoľvek zamestnancovi/držiteľovi certifikátu alebo oprávnenej osobe nepresahuje 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry.

Pojem „skupinová poistná zmluva s odkupnou hodnotou“ označuje skupinovú poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou, ktorá i) poskytuje krytie fyzickým osobám, ktoré sú spojené prostredníctvom zamestnávateľa, odborového združenia, odborového zväzu alebo iného združenia alebo skupiny; a ii) účtuje si poistné za každého člena skupiny (alebo člena triedy v rámci skupiny), ktoré sa určuje bez ohľadu na jednotlivé zdravotne vlastnosti s výnimkou veku, pohlavia a fajčiarskych návykov člena (alebo triedy členov) skupiny.

Pojem „skupinová anuitná zmluva“ označuje anuitnú zmluvu, podľa ktorej sú povinnými osobami fyzické osoby, ktoré sú spojené prostredníctvom zamestnávateľa, odborového združenia, odborového zväzu alebo iného združenia alebo skupiny.

Pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 členské štáty oznámia Andorre a Andorra oznámi Európskej komisii, či využili možnosť uvedenú v tomto odseku. Európska komisia môže koordinovať postúpenie oznámenia z členských štátov Andorre a Európska komisia zašle oznámenie Andorry do všetkých členských štátov. Všetky ďalšie zmeny na využitie tejto možnosti zo strany členského štátu alebo Andorry sa oznámia rovnakým spôsobom.

Pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien

Zlučovanie účtov fyzických osôb. Na účely stanovenia súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov, ktorých držiteľom je fyzická osoba, je oznamujúca finančná inštitúcia povinná zlúčiť všetky finančné účty, ktoré vedie oznamujúca finančná inštitúcia alebo prepojený subjekt, ale len do tej miery, v ktorej informačné systémy oznamujúcej finančnej inštitúcie umožňujú prepojiť finančné účty s dátovými prvkami, ako je napríklad číslo klienta alebo daňové identifikačné číslo, a zlúčiť zostatky alebo hodnoty účtov. Každému držiteľovi spoločného finančného účtu sa pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa zlučovania stanoveného v tomto bode priradený celkový zostatok alebo hodnota spoločného finančného účtu.

Zlučovanie účtov subjektov. Na účely stanovenia súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov, ktorých držiteľom je subjekt, je oznamujúca finančná inštitúcia povinná zohľadniť všetky finančné účty, ktoré vedie oznamujúca finančná inštitúcia alebo prepojený subjekt, ale len do tej miery, v ktorej informačné systémy oznamujúcej finančnej inštitúcie umožňujú prepojiť finančné účty s dátovými prvkami, ako je napríklad číslo klienta alebo daňové identifikačné číslo, a zlúčiť zostatky alebo hodnoty účtov. Každému držiteľovi spoločného finančného účtu sa pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa zlučovania stanoveného v tomto bode priradí celkový zostatok alebo hodnota spoločného finančného účtu.

Osobitné pravidlá zlučovania účtov uplatňované v prípade manažérov pre styk s klientmi. Na účely stanovenia súhrnného zostatku alebo súhrnnej hodnoty finančných účtov, ktorých držiteľom je určitá osoba, s cieľom zistiť, či je finančný účet účtom s vysokou hodnotou, je oznamujúca finančná inštitúcia takisto povinná zlúčiť všetky takéto finančné účty, o ktorých manažér pre styk s klientmi vie alebo má dôvod sa domnievať, že ich priamo alebo nepriamo vlastní, kontroluje alebo zriaďuje (iným spôsobom než vo funkcii zmocnenca) tá istá osoba.

4.	Sumy, ktoré zahŕňajú rovnocennú sumu v iných menách. Všetky sumy denominované v dolároch alebo v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry sa chápu tak, že zahŕňajú rovnocenné sumy v iných menách, ako je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

ODDIEL VIII

VYMEDZENÉ POJMY

Ďalej uvedené pojmy majú tento význam:

Oznamujúca finančná inštitúcia

1.	Pojem „oznamujúca finančná inštitúcia“ označuje, v závislosti od kontextu, akúkoľvek finančnú inštitúciu členského štátu alebo andorrskú finančnú inštitúciu, ktorá nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou.

Pojem „finančná inštitúcia zúčastňujúcej sa jurisdikcie“ označuje i) akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá má sídlo v zúčastňujúcej sa jurisdikcii, pričom sú však vylúčené všetky pobočky uvedenej finančnej inštitúcie nachádzajúce sa mimo takejto zúčastňujúcej sa jurisdikcie a ii) akúkoľvek pobočku finančnej inštitúcie, ktorá nemá sídlo v zúčastňujúcej sa jurisdikcii, ak sa táto pobočka nachádza v takejto zúčastňujúcej sa jurisdikcii.

3.	Pojem „finančná inštitúcia“ označuje inštitúciu správy a úschovy finančných aktív, vkladovú inštitúciu, investičný subjekt alebo špecifikovanú poisťovaciu spoločnosť.

Pojem „inštitúcia správy a úschovy finančných aktív“ označuje akýkoľvek subjekt, ktorého podstatnú časť podnikateľskej činnosti tvorí držba finančných aktív na účet iných osôb. Subjekt drží finančné aktíva na účet iných osôb ako podstatnú časť svojej podnikateľskej činnosti, ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať držaniu finančných aktív a súvisiacim finančným službám, rovná 20 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra (alebo posledným dňom účtovného obdobia nekalendárneho roka) roku predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti alebo ii) obdobia, v ktorom subjekt existoval.

5.	Pojem „vkladová inštitúcia“ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý prijíma vklady v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobnej oblasti.

Pojem „investičný subjekt“ označuje akýkoľvek subjekt:

ktorý primárne vykonáva ako podnikateľskú činnosť jednu alebo viacero z ďalej uvedených činností alebo operácií pre klienta alebo v jeho mene:

i)	obchodovanie s nástrojmi peňažného trhu (šekmi, zmenkami, vkladovými listami, derivátmi atď.); devízové transakcie; obchodovanie s nástrojmi týkajúcimi sa devízových transakcií, úrokových sadzieb a indexov; obchodovanie s prevoditeľnými cennými papiermi alebo obchodovanie s komoditnými futures;

ii)	službu riadenia individuálneho aj kolektívneho portfólia alebo

iii)	iný spôsob investovania, správy alebo riadenia finančných aktív alebo peňažných prostriedkov v mene iných osôb alebo

ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať investovaniu, reinvestovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami, ak je subjekt riadený iným subjektom, ktorý je vkladovou inštitúciou, inštitúciou správy a úschovy finančných aktív, špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou alebo investičným subjektom uvedeným v odseku A bode 6 písm. a).

Subjekt sa považuje za subjekt, ktorý ako podnikateľskú činnosť primárne vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v odseku A bode 6 písm. a), alebo hrubý príjem subjektu možno primárne pripísať investovaniu a reinvestovaniu do finančných aktív alebo obchodovaniu s finančnými aktívami na účely odseku A bodu 6 písm. b), ak sa hrubý príjem subjektu, ktorý možno pripísať príslušným činnostiam, rovná 50 % hrubého príjmu subjektu alebo ich presahuje počas kratšieho z týchto období: i) trojročného obdobia, ktoré sa končí 31. decembra roku predchádzajúceho roku, v ktorom sa stanovili dané skutočnosti, alebo ii) obdobia, v ktorom subjekt existoval. Pojem „investičný subjekt“ nezahŕňa subjekt, ktorý je aktívnym nefinančným subjektom, pretože uvedený subjekt spĺňa ktorékoľvek z kritérií uvedených v odseku D bode 9 písm. d) až g).

Tento odsek sa vykladá spôsobom, ktorý je konzistentný s podobným znením uvedeným vo vymedzení pojmu „finančná inštitúcia“ v odporúčaniach finančnej akčnej skupiny (FATF).

Pojem „finančné aktívum“ zahŕňa cenný papier (napríklad podiel na akciách v spoločnosti; podiel v osobnej obchodnej spoločnosti alebo na skutočnom vlastníctve v spoločnosti s veľkým počtom podielnikov alebo vo verejne obchodovateľnej spoločnosti či zvereneckom fonde; zmenku, dlhopis, dlhový cenný papier alebo iný dôkaz o zadlženosti), podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komoditu, swap (napríklad úrokové swapy, menové swapy, bázické swapy, určovanie stropov úrokových sadzieb, určovanie minimálnych úrokových sadzieb, komoditné swapy, swapy týkajúce sa akcií, swapy týkajúce sa akciových indexov a podobné dohody), poistnú zmluvu alebo anuitnú zmluvu, alebo akýkoľvek podiel (vrátane futures alebo forwardovej zmluvy, alebo opcie) na cennom papieri, podiel na osobnej obchodnej spoločnosti, komodite, swape, poistnej zmluve alebo anuitnej zmluve. Pojem „finančné aktívum“ nezahŕňa nedlhový, priamy podiel na reálnom majetku.

Pojem „špecifikovaná poisťovacia spoločnosť“ označuje akýkoľvek subjekt, ktorý je poisťovacou spoločnosťou (alebo holdingovou spoločnosťou poisťovacej spoločnosti), ktorá vystavuje poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou alebo anuitnú zmluvu, alebo je v súvislosti s týmito zmluvami povinná vyplácať platby.

Neoznamujúca finančná inštitúcia

Pojem „neoznamujúca finančná inštitúcia“ označuje akúkoľvek finančnú inštitúciu, ktorá je:

vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou, pokiaľ nejde o platbu, ktorá je odvodená od záväzku, ktorý vznikol v súvislosti s určitým typom komerčnej finančnej činnosti, do ktorej sa zapája špecifikovaná poisťovacia spoločnosť, inštitúcia správy a úschovy finančných aktív alebo vkladová inštitúcia;

b)	dôchodkovým fondom so širokou účasťou; dôchodkovým fondom s úzkou účasťou; dôchodkovým fondom vládneho subjektu, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou; alebo kvalifikovaným emitentom kreditných kariet;

akýmkoľvek iným subjektom, pri ktorom je riziko, že sa použije na daňové úniky, nízke, ktorý má v podstate podobné znaky ako ktorýkoľvek zo subjektov uvedených v odseku B bode 1 písm. a) a b) a ktorý je vo vnútroštátnych právnych predpisoch vymedzený ako neoznamujúca finančná inštitúcia, v prípade členských štátov je stanovený v článku 8 odseku 7a smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a oznámi sa Andorre, a v prípade Andorry sa oznámi Európskej komisii, a to za predpokladu, že postavenie takéhoto subjektu ako neoznamujúcej finančnej inštitúcie nemarí účely tejto dohody;

d)	vyňatým podnikom kolektívneho investovania alebo

e)	zvereneckým fondom do tej miery, pokiaľ je správca zvereneckého fondu oznamujúcou finančnou inštitúciou a v súvislosti so všetkými účtami zvereneckého fondu podliehajúcimi oznamovaniu oznamuje informácie, ktoré sa majú podľa oddielu I oznamovať.

Pojem „vládny subjekt“ označuje vládu členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie, akýkoľvek územnosprávny celok členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie (ktorý, aby sa predišlo pochybnostiam, zahŕňa štát, provinciu, okres alebo obec), alebo akýkoľvek orgán či pomocnú organizáciu, ktorá je v úplnom vlastníctve členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie, alebo jedného či viacerých z uvedených subjektov (každý je „vládny subjekt“). Táto kategória pozostáva z neoddeliteľných častí, ovládaných subjektov a územnosprávnych celkov členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie.

Pojem „neoddeliteľná časť“ členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie označuje akúkoľvek osobu, organizáciu, orgán, pobočku, fond, pomocnú organizáciu alebo iný úrad, bez ohľadu na to, ako je označený, ktorý predstavuje vládny orgán členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie. Čisté príjmy vládneho orgánu sa musia pripísať na jeho vlastný účet alebo na iné účty členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie, pričom zo žiadnej časti príjmov nemá prospech žiadna súkromná osoba. Neoddeliteľná časť nezahŕňa žiadneho jednotlivca, ktorý je panovníkom, úradníkom alebo správcom konajúcim súkromne alebo osobne.

Pojem ovládaný subjekt označuje subjekt, ktorý je oddelený od členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie, pokiaľ ide o formu, alebo inak predstavuje samostatný právny subjekt, a to za predpokladu, že:

i)	subjekt je v úplnom vlastníctve alebo pod úplnou kontrolou jedného alebo viacerých vládnych subjektov priamo alebo prostredníctvom jedného alebo viacerých ovládaných subjektov;

ii)	čisté príjmy subjektu sa pripisujú na jeho vlastný účet alebo na účty jedného alebo viacerých vládnych subjektov, pričom zo žiadnej časti jeho príjmov nemá prospech žiadna súkromná osoba a

iii)	v prípade zrušenia sa aktíva subjektu zverujú jednému alebo viacerým vládnym subjektom.

Príjem neplynie v prospech súkromných osôb, ak sú takéto osoby zamýšľanými príjemcami vládneho programu a činnosti programu sa v súvislosti so spoločným blahom vykonávajú pre širokú verejnosť alebo sa týkajú správy určitej fázy vlády. Bez ohľadu na uvedené sa však za príjem plynúci v prospech súkromných osôb považuje taký príjem, z ktorého majú prospech súkromné osoby, ak je odvodený od používania vládneho subjektu na vykonávanie komerčnej podnikateľskej činnosti, ako je napríklad komerčné bankovníctvo, ktorá poskytuje finančné služby súkromným osobám.

Pojem „medzinárodná organizácia“ označuje akúkoľvek medzinárodnú organizáciu alebo orgán alebo pomocnú organizáciu, ktoré sú v úplnom vlastníctve tejto organizácie. Táto kategória zahŕňa akúkoľvek medzivládnu organizáciu (vrátane nadnárodnej organizácie): i) ktorá pozostáva primárne z vlád; ii) má s členským štátom, Andorrou alebo inou jurisdikciou dohodu o ústredí alebo v podstate podobnú dohodu; a iii) ktorej príjem neplynie v prospech súkromných osôb.

Pojem „centrálna banka“ označuje inštitúciu, ktorá je na základe zákona alebo povolenia vlády hlavným orgánom, iným ako samotná vláda členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie, ktorý emituje nástroje, ktoré majú obiehať ako mena. Takáto inštitúcia môže zahŕňať pomocnú organizáciu, ktorá je oddelená od vlády členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie, a to bez ohľadu na to, či je v úplnom alebo čiastočnom vlastníctve členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie.

Pojem „dôchodkový fond so širokou účasťou“ označuje fond zriadený na poskytovanie dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok, alebo akejkoľvek ich kombinácie, ktoré sú určené príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) jedného alebo viacerých zamestnávateľov, ako odplata za poskytnuté služby, a to za predpokladu, že tento fond:

a)	nemá jedného príjemcu dávky s právom na viac než 5 % percent aktív fondu;

b)	podlieha vládnej regulácii a poskytuje informácie daňovým úradom a

spĺňa aspoň jednu z týchto požiadaviek:

i)	fond je vo všeobecnosti oslobodený od dane z príjmu z kapitálového majetku alebo je zdaňovanie takéhoto príjmu odložené alebo sa zdaňuje zníženou sadzbou, a to z dôvodu jeho postavenia ako plánu dôchodkového alebo penzijného zabezpečenia;

ii)	fond získava aspoň 50 % svojich celkových príspevkov (okrem presunov aktív z iných plánov uvedených v odseku B bodoch 5 až 7 alebo z dôchodkových a penzijných účtov uvedených v odseku C bode 17 písm. a)) od prispievajúcich zamestnávateľov;

iii)

výplaty alebo výbery z fondu sú povolené len vtedy, keď nastanú presne určené udalosti súvisiace s odchodom do dôchodku, invaliditou alebo smrťou (okrem prevodu prostriedkov na iné fondy dôchodkového zabezpečenia uvedené v odseku B bodoch 5 až 7 alebo na dôchodkové a penzijné účty uvedené v odseku C bode 17 písm. a)) alebo sa na výplaty alebo výbery, ktoré sa uskutočnili pred takýmito presne určenými udalosťami, uplatňujú sankcie alebo

iv)

príspevky (okrem určitých povolených kompenzačných príspevkov) zamestnancov do fondu sú obmedzené výškou dosiahnutého príjmu zamestnanca alebo nemôžu presiahnuť ročne sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry, pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien stanovené v oddiele VII odseku C.

Pojem „dôchodkový fond s úzkou účasťou“ označuje fond zriadený na poskytovanie dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok, ktoré sú určené príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) jedného alebo viacerých zamestnávateľov, ako odplata za poskytnuté služby, a to za predpokladu, že:

a)	fond má menej ako 50 účastníkov;

b)	do fondu prispieva jeden alebo viacero zamestnávateľov, ktorí nie sú investičnými subjektmi ani pasívnymi nefinančnými subjektmi;

c)	príspevky zamestnanca a zamestnávateľa do fondu (iné ako presuny aktív z dôchodkových a penzijných účtov uvedených v odseku C bode 17 písm. a)) sú obmedzené výškou dosiahnutého príjmu alebo kompenzácie zamestnanca;

d)	účastníci, ktorí nie sú rezidentmi v jurisdikcii (t. j. členskom štáte alebo Andorry), v ktorom je fond zriadený, nemajú nárok na viac ako 20 % aktív fondu a

e)	fond podlieha vládnej regulácii a poskytuje informácie daňovým úradom.

Pojem „penzijný fond vládneho subjektu, medzinárodnej organizácie alebo centrálnej banky“ označuje fond zriadený vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou alebo centrálnou bankou s cieľom poskytovať dôchodkové dávky, dávky v invalidite alebo pozostalostné dávky príjemcom alebo účastníkom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami (alebo osobami určenými takýmito zamestnancami) alebo ktorí nie sú súčasnými ani bývalými zamestnancami, ak dávky poskytované takýmto príjemcom alebo účastníkom predstavujú odplatu za osobné služby poskytnuté vládnemu subjektu, medzinárodnej organizácii alebo centrálnej banke.

Pojem „kvalifikovaný emitent kreditných kariet“ označuje finančnú inštitúciu, ktorá spĺňa tieto požiadavky:

a)	finančná inštitúcia je finančnou inštitúciou výlučne z toho dôvodu, že je emitentom kreditných kariet, ktorý prijíma vklady len vtedy, keď klient v súvislosti s kartou uskutoční platbu nad rámec splatného zostatku a tento preplatok sa nevracia bezodkladne klientovi a

od dátumu nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 alebo pred týmto dátumom finančná inštitúcia zavedie politiky a postupy buď s cieľom zabrániť tomu, aby klient dosiahol preplatok presahujúci sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry, alebo s cieľom zabezpečiť, že akýkoľvek preplatok klienta presahujúci uvedenú sumu sa klientovi do 60 dní vráti, pričom sa v každom prípade uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C. Na tento účel sa preplatok klienta netýka kreditných zostatkov, pokiaľ ide o poplatky, ktoré sú predmetom sporu, ale zahŕňa kreditné zostatky vyplývajúce z vrátenia tovaru.

Pojem „vyňatý podnik kolektívneho investovania“ označuje investičný subjekt, ktorý je regulovaný ako podnik kolektívneho investovania, za predpokladu, že všetky podiely v podniku kolektívneho investovania držia jednotlivci alebo subjekty alebo sú držané prostredníctvom jednotlivcov alebo subjektov, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, okrem pasívnych nefinančných subjektov s ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu.

Investičný subjekt, ktorý je regulovaný ako podnik kolektívneho investovania, neprestáva spĺňať kritériá podľa odseku B bodu 9 na jeho zaradenie medzi vyňaté podniky kolektívneho investovania len preto, že emitoval fyzické akcie na doručiteľa, pod podmienkou, že:

a)	podnik kolektívneho investovania neemitoval ani neemituje žiadne fyzické akcie na doručiteľa po 31. decembri predchádzajúcom nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016;

b)	podnik kolektívneho investovania všetky takéto akcie zruší pri ich odovzdaní;

c)	podnik kolektívneho investovania vykonáva postupy hĺbkového preverovania uvedené v oddieloch II až VII a oznamuje všetky požadované informácie, pokiaľ ide o akékoľvek takéto akcie, keď sa takéto akcie predložia na spätné odkúpenie alebo inú platbu a

d)	podnik kolektívneho investovania zaviedol politiky a postupy, aby zabezpečil, že také akcie sú splatené alebo imobilizované čo najskôr, a v každom prípade do dvoch rokov od nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016.

Finančný účet

Pojem „finančný účet“ označuje účet, ktorý vedie finančná inštitúcia, a zahŕňa vkladový účet, správcovský účet a:

v prípade investičného subjektu akýkoľvek majetkový alebo dlhový podiel vo finančnej inštitúcii. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti však pojem „finančný účet“ nezahŕňa žiadny majetkový ani dlhový podiel v subjekte, ktorý je investičným subjektom len preto, že: i) poskytuje investičné poradenstvo klientovi a koná v jeho mene alebo ii) spravuje portfóliá pre klienta a koná v jeho mene na účely investovania, riadenia alebo správy finančných aktív uložených na meno klienta v inej finančnej inštitúcii, ako je takýto subjekt;

b)	v prípade finančnej inštitúcie, ktorá nebola uvedená v odseku C bode 1 písm. a) akýkoľvek majetkový alebo dlhový podiel vo finančnej inštitúcii, ak bola trieda podielov vytvorená s cieľom vyhnúť sa oznamovaniu podľa oddielu I a

akúkoľvek poistnú zmluvu s odkupnou hodnotou a akúkoľvek anuitnú zmluvu vystavenú alebo vedenú finančnou inštitúciou okrem neinvestičnej, neprevoditeľnej, okamžite splatnej doživotnej renty, ktorá sa vydáva fyzickej osobe a speňažuje dávku starobného alebo invalidného dôchodku poskytovanú z účtu, ktorý je účtom vylúčeným z oznamovania.

Pojem „finančný účet“ nezahŕňa žiadny účet, ktorý je účtom vylúčeným z oznamovania.

Pojem „vkladový účet“ zahŕňa akýkoľvek obchodný, bežný, sporiaci, termínovaný alebo záložný účet, alebo účet, ktorý je doložený vkladovým listom, záložným listom, investičným certifikátom, dlhovým certifikátom alebo iným podobným nástrojom, vedeným finančnou inštitúciou v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo podobného odvetvia. Vkladový účet zahŕňa aj finančnú sumu v držbe poisťovne na základe zaručenej investičnej zmluvy alebo podobnej dohody o vyplatení alebo pripísaní úroku z tejto sumy.

3.	Pojem „správcovský účet“ označuje účet (iný ako poistná zmluva alebo anuitná zmluva), v rámci ktorého sa drží jedno alebo viacero finančných aktív v prospech inej osoby.

Pojem „majetkový podiel“ označuje v prípade osobnej obchodnej spoločnosti, ktorá je finančnou inštitúciou, buď podiel na kapitále alebo na zisku spoločnosti. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou, sa pod majetkovým podielom rozumie podiel v držbe ktorejkoľvek osoby, ktorá sa považuje za zriaďovateľa alebo oprávnenú osobu celého zvereneckého fondu alebo jeho časti alebo za inú osobu vykonávajúcu najvyššiu faktickú kontrolou nad zvereneckým fondom. Osoba podliehajúca oznamovaniu sa považuje za oprávnenú osobu zvereneckého fondu, ak má takáto osoba podliehajúca oznamovaniu nárok priamo alebo nepriamo (napríklad prostredníctvom poverenca) na povinné vyplatenie zisku alebo ktorej môže byť priamo alebo nepriamo dobrovoľne vyplatený zisk zo zvereneckého fondu.

5.	Pojem „poistná zmluva“ označuje zmluvu (inú ako anuitná zmluva), na základe ktorej sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplatiť určitú finančnú sumu, ak dôjde k vzniku určenej poistnej udalosti vrátane úmrtia, choroby, nehody, zodpovednosti za škodu alebo škody na majetku.

Pojem „anuitná zmluva“ označuje zmluvu, ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas určitého časového obdobia vymedzeného vcelku alebo sčasti na základe predpokladanej dĺžky života jednej alebo viacerých fyzických osôb. Tento pojem zároveň zahŕňa zmluvu, ktorá sa považuje za anuitnú zmluvu v súlade so zákonmi, právnymi predpismi alebo praxou uplatňovanou v jurisdikcii (t. j. členskom štáte, Andorre alebo inej jurisdikcii), v ktorej bola táto zmluva vystavená, a ktorou sa jej vystavovateľ zaväzuje vyplácať platby počas obdobia niekoľkých rokov.

7.	Pojem „poistná zmluva s odkupnou hodnotou“ označuje poistnú zmluvu (inú ako zaisťovacia zmluva uzavretá medzi dvoma poisťovňami), ktorá má odkupnú hodnotu.

Pojem „odkupná hodnota“ označuje vyššiu z uvedených súm: i) sumu, na ktorú má poistník nárok pri odstúpení od poistnej zmluvy alebo pri jej ukončení (bez odpočítania prípadného poplatku za odstúpenie alebo poistného úveru) a ii) sumu, ktorú si poistník môže požičať podľa poistnej zmluvy alebo v súvislosti s ňou. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti pojem „odkupná hodnota“ nezahŕňa sumu, ktorú možno vyplatiť podľa poistnej zmluvy:

a)	len z dôvodu smrti jednotlivca poisteného v rámci zmluvy o životnom poistení;

b)	ako dávku pri úraze alebo chorobe alebo inú dávku poskytujúcu odškodnenie za hospodársku stratu, ktorá vznikla pri poistnej udalosti, proti ktorej bolo poistenie uzavreté;

ako refundáciu už zaplateného poistného (zníženú o poisťovacie poplatky bez ohľadu na to, či boli skutočne uložené) na základe poistnej zmluvy (inej ako investičné životné poistenie alebo anuitná zmluva) z dôvodu zrušenia zmluvy alebo ukončenia zmluvy, zníženia poistného rizika počas obdobia platnosti zmluvy alebo z dôvodu opravy účtovnej alebo podobnej chyby týkajúcej sa poistného súvisiaceho s touto zmluvou;

d)	ako dividendu poistníka (inú ako dividenda pri ukončení zmluvy) za predpokladu, že dividenda sa týka poistnej zmluvy, podľa ktorej sú jediné dávky, ktoré možno vyplatiť, stanovené v odseku C bode 8 písm. b) alebo

ako vrátenie poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného v súvislosti s poistnou zmluvou, v prípade ktorej sa poistné platí aspoň raz ročne, ak suma poistného zaplateného vopred alebo vkladu určeného na zaplatenie poistného nepresahuje nasledujúce ročné poistné, ktoré sa má podľa zmluvy zaplatiť.

Pojem „existujúci účet“ označuje:

a)	finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016;

členský štát alebo Andorra majú možnosť rozšíriť pojem „existujúci účet“, aby označoval aj akýkoľvek finančný účet držiteľa účtu, bez ohľadu na dátum otvorenia takéhoto finančného účtu, ak:

i)	má držiteľ účtu v oznamujúcej finančnej inštitúcii alebo v prepojenom subjekte v rámci tej istej jurisdikcie (t. j. členského štátu alebo Andorry) ako oznamujúca finančná inštitúcia aj finančný účet, ktorý je existujúcim účtom podľa odseku C bodu 9 písm. a);

ii)

oznamujúca finančná inštitúcia a prípadne prepojený subjekt v tej istej jurisdikcii (t. j. členskom štáte alebo Andorry) ako oznamujúca finančná inštitúcia považuje obidva uvedené finančné účty a akékoľvek iné finančné účty držiteľa účtu, ktoré sa považujú za existujúce účty podľa písmena b), za jeden finančný účet na účely splnenia štandardov týkajúcich sa požiadaviek v oblasti vedomosti, ktoré sú uvedené v oddiele VII odseku A, a na účely stanovenia zostatku na akýchkoľvek finančných účtoch alebo ich hodnoty pri uplatňovaní akýchkoľvek prahových hodnôt týkajúcich sa účtu;

iii)

pokiaľ ide o finančný účet, ktorý podlieha postupom proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov, oznamujúca finančná inštitúcia má povolené plniť takéto postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov týkajúce sa finančného účtu tým, že sa bude spoliehať na postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov uskutočnené v súvislosti s existujúcim účtom uvedené v odseku C bode 9 písm. a) a

iv)	pri otvorení finančného účtu sa nevyžaduje, aby držiteľ účtu poskytoval nové, dodatočné alebo zmenené informácie o sebe ako o klientovi, okrem tých, ktoré sú určené na účely tejto dohody.

Pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 členské štáty oznámia Andorre a Andorra oznámi Európskej komisii, či využili možnosť uvedenú v tomto bode. Európska komisia môže koordinovať postúpenie oznámenia z členských štátov Andorre a Európska komisia zašle oznámenie Andorry do všetkých členských štátov. Všetky ďalšie zmeny na využitie tejto možnosti zo strany členského štátu alebo Andorry sa oznámia rovnakým spôsobom.

10.

Pojem „nový účet“ označuje finančný účet, ktorý vedie oznamujúca finančná inštitúcia a ktorý sa otvoril v deň nadobudnutia platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 alebo po tomto dátume, pokiaľ sa nepovažuje za existujúci účet podľa rozšíreného vymedzenia existujúceho účtu podľa odseku C bodu 9.

11.	Pojem „existujúci účet fyzickej osoby“ označuje existujúci účet, ktorého držiteľom je jedna alebo viacero fyzických osôb.

12.	Pojem „nový účet fyzickej osoby“ označuje nový účet, ktorého držiteľom je jedna alebo viacero fyzických osôb.

13.	Pojem „existujúci účet subjektu“ označuje existujúci účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero subjektov.

14.

Pojem „účet s nižšou hodnotou“ označuje existujúci účet fyzickej osoby s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 nepresahuje sumu 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry.

15.

Pojem „účet s vysokou hodnotou“ označuje existujúci účet fyzickej osoby s celkovým zostatkom alebo hodnotou, ktorá k 31. decembru predchádzajúcemu nadobudnutiu platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 alebo k 31. decembru akéhokoľvek nasledujúceho roku presahuje sumu 1 000 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry.

16.	Pojem „nový účet subjektu“ označuje nový účet, ktorého držiteľom je jeden alebo viacero subjektov.

17.

Pojem „účet vylúčený z oznamovania“ označuje ktorýkoľvek z týchto účtov:

dôchodkový alebo penzijný účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)	účet podlieha regulácii ako osobný dôchodkový účet alebo je súčasťou registrovaného či regulovaného plánu dôchodkového alebo penzijného zabezpečenia na poskytovanie dôchodkových alebo penzijných dávok (vrátane dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok);

ii)

je daňovo zvýhodnený (t. j. príspevky platené na účet, ktoré by za iných okolností podliehali dani, sú odpočítateľné alebo vyňaté z hrubého príjmu držiteľa účtu alebo sú zdaňované zníženou sadzbou, alebo je zdaňovanie príjmu z kapitálového majetku z účtu odložené, alebo sa takýto príjem zdaňuje zníženou sadzbou);

iii)	v súvislosti s účtom sa vyžaduje poskytovanie informácií daňovým orgánom;

iv)	výbery sú podmienené dosiahnutím presne určeného veku odchodu do dôchodku, invaliditou alebo smrťou; v opačnom prípade sa na výbery uskutočnené pred takýmito presne určenými udalosťami uplatňujú pokuty a

buď i) sú ročné príspevky obmedzené na sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry alebo menej; alebo ii) existuje maximálny limit príspevkov na účet počas života v sume 1 000 000 USD alebo rovnocennej sume denominovanej v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry alebo menej, pričom sa v každom prípade uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v odseku C oddielu VII.

Finančný účet, ktorý inak spĺňa požiadavku uvedenú v odseku C bode 17 písm. a) časti v), neprestáva spĺňať tuto požiadavku len preto, že na takýto finančný účet sa môžu prijať aktíva alebo finančné prostriedky prevedené z jedného alebo viacerých finančných účtov, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odseku C bode 17 písm. a) alebo b) alebo z jedného alebo viacerých fondov dôchodkového, alebo penzijného zabezpečenia, ktoré spĺňajú požiadavky ktorejkoľvek časti odseku B bodov 5 až 7;

účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)	podlieha regulácii ako investičný nástroj na iné účely, než je dôchodok, a pravidelne sa s ním obchoduje na rozvinutom trhu s cennými papiermi, alebo účet podlieha regulácii ako sporiaci nástroj na iné účely, než je dôchodok;

ii)

iii)	výbery sú podmienené splnením špecifických kritérií súvisiacich s účelom investičného alebo sporiaceho účtu (napríklad poskytovanie dávok na vzdelanie alebo lekársku starostlivosť), v opačnom prípade, ak sa takéto kritériá nesplnia, sa na uskutočnené výbery uplatňujú sankcie a

iv)	ročné príspevky sú obmedzené na sumu 50 000 USD alebo rovnocennú sumu denominovanú v domácej mene každého členského štátu alebo Andorry alebo menej, pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov a prepočtu mien uvedené v oddiele VII odseku C.

Finančný účet, ktorý inak spĺňa požiadavku uvedenú v odseku C bode 17 písm. b) časti iv), neprestáva spĺňať tuto požiadavku len preto, že na takýto finančný účet sa môžu prijať aktíva alebo finančné prostriedky prevedené z jedného alebo viacerých finančných účtov, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v odseku C bode 17 písm. a) alebo b) alebo z jedného alebo viacerých fondov dôchodkového, alebo penzijného zabezpečenia, ktoré spĺňajú požiadavky ktorejkoľvek časti odseku B bodov 5 až 7;

zmluva o životnom poistení s obdobím poistného krytia, ktoré sa skončí pred tým, ako poistený jednotlivec dosiahne vek 90 rokov, a to za predpokladu, že zmluva spĺňa tieto požiadavky:

i)	pravidelné poistné, ktoré sa v priebehu času neznižuje, sa platí aspoň raz ročne počas obdobia trvania zmluvy alebo pokiaľ poistenec nedosiahne vek 90 rokov, podľa toho, ktoré obdobie je kratšie;

ii)	zmluva nemá žiadnu zmluvnú hodnotu, ku ktorej môže mať akákoľvek osoba prístup (výberom, úverom alebo inak) bez toho, aby sa zmluva neukončila;

iii)

suma (okrem pozostalostnej dávky), ktorá sa má vyplatiť pri zrušení alebo ukončení zmluvy, nemôže presiahnuť celkové poistné zaplatené v prípade danej zmluvy znížené o sumu za úmrtnosť, chorobnosť a poplatky týkajúce sa výdavkov (bez ohľadu na to, či boli skutočne uložené) počas obdobia alebo období trvania zmluvy a akékoľvek sumy vyplatené pred zrušením alebo ukončením zmluvy a

iv)	zmluva nie je v držbe nadobúdateľa kvôli svojej hodnote;

d)	účet, ktorého držiteľom sú výlučne dedičia, ak dokumentácia k takému účtu zahŕňa kópiu závetu alebo úmrtného listu zosnulého;

účet zriadený v súvislosti s ktoroukoľvek z týchto skutočností:

i)	súdnym príkazom alebo súdnym rozsudkom;

ii)

predajom, výmenou alebo prenájmom nehnuteľného alebo hnuteľného majetku za predpokladu, že účet spĺňa tieto požiadavky:

—	účet je financovaný výhradne zálohovou platbou, závdavkom, vkladom vo výške primeranej na zabezpečenie záväzku, ktorý priamo súvisí s transakciou, alebo podobnou platbou alebo je financovaný finančným aktívom, ktoré je vložené na účet v súvislosti s predajom, zámenou alebo prenájmom majetku,

—

účet je zriadený a používa sa výhradne na zabezpečenie záväzku kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu za majetok, záväzku predávajúceho zaplatiť akékoľvek podmienené záväzky alebo záväzku prenajímateľa alebo nájomcu zaplatiť za akékoľvek škody týkajúce sa prenajatého majetku, ako sa dohodlo v zmluve o prenájme,

—	aktíva účtu vrátane príjmu, ktorý na ňom vznikol, sa vyplatia alebo iným spôsobom distribuujú v prospech kupujúceho, predávajúceho, prenajímateľa alebo nájomcu (a to aj s cieľom splniť záväzok takejto osoby), keď sa majetok predá, vymení alebo odovzdá, alebo keď sa ukončí prenájom,

—	účet nie je maržovým ani podobným účtom zriadeným v súvislosti s predajom alebo výmenou finančného aktíva a

—	účet nesúvisí s účtom uvedeným v odseku C bode 17 písm. f);

iii)	povinnosťou finančnej inštitúcie, ktorá spravuje úver zabezpečený nehnuteľnosťou, odložiť časť platby výhradne na zabezpečenie platieb daní alebo poistenia, ktoré sa týkajú nehnuteľnosti, v neskoršom čase;

iv)	povinnosťou finančnej inštitúcie výhradne zabezpečiť platbu daní v neskoršom čase;

vkladový účet, ktorý spĺňa tieto požiadavky:

i)	účet existuje výhradne z toho dôvodu, že klient uskutoční platbu nad rámec splatného zostatku, pokiaľ ide o kreditnú kartu alebo iný revolvingový úverový nástroj, a preplatok sa nevracia bezodkladne klientovi a

ii)

akýkoľvek iný účet, pri ktorom je riziko, že sa použije na daňové úniky, nízke, má v podstate podobné znaky ako ktorýkoľvek z účtov uvedených v odseku C bode 17 písm. a) až f), vo vnútroštátnych právnych predpisoch je vymedzený ako účet vylúčený z oznamovania, v prípade členských štátov je stanovený v článku 8 odseku 7a smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a oznámi sa Andorre a v prípade Andorry sa oznámi Európskej komisii, a to za predpokladu, že stav takéhoto účtu ako účtu vylúčeného z oznamovania nemarí účely tejto dohody.

Účet podliehajúci oznamovaniu

Pojem „účet podliehajúci oznamovaniu“ označuje účet, ktorého držiteľom je jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami, ktoré sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu, a to za predpokladu, že sa ako taký identifikoval podľa postupov hĺbkového preverovania stanovených v oddieloch II až VII.

Pojem „osoba podliehajúca oznamovaniu“ označuje osobu z jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu inú ako: i) spoločnosť, s akciami ktorej sa pravidelne obchoduje na jednom alebo viacerých rozvinutých trhoch s cennými papiermi; ii) akákoľvek spoločnosť, ktorá je prepojeným subjektom spoločnosti uvedenej v bode i); iii) vládny subjekt; iv) medzinárodná organizácia; v) centrálna banka alebo vi) finančná inštitúcia.

Pojem „osoba z jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu“ označuje fyzickú osobu, ktorá je rezidentom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu, alebo subjekt so sídlom v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu podľa daňových právnych predpisov takejto jurisdikcie, alebo dedičov zosnulej osoby, ktorá bola rezidentom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu. Na tento účel sa subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobný právny subjekt, ktorý nemá žiadne sídlo na daňové účely, považuje za subjektom so sídlom v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza miesto skutočného vedenia.

4.	Pojem „jurisdikcia podliehajúca oznamovaniu“ označuje Andorru vo vzťahu k členskému štátu alebo členský štát vo vzťahu k Andorre, v kontexte povinnosti poskytovať informácie uvedené v oddiele I.

Pojem „zúčastňujúca sa jurisdikcia“ vo vzťahu k členskému štátu alebo Andorre označuje:

a)	každý členský štát vo vzťahu k oznamovaniu informácií Andorre alebo

b)	Andorru vo vzťahu k oznamovaniu informácií členskému štátu alebo

ktorúkoľvek inú jurisdikciu, i) s ktorou má v závislosti od kontextu príslušný členský štát alebo Andorra uzavretú dohodu, podľa ktorej bude druhá jurisdikcia poskytovať informácie uvedené v oddiele I a ii) ktorá je uvedená v zozname uverejnenom daným členským štátom alebo Andorrou a oznámená Andorre, resp. Európskej komisii;

d)	vo vzťahu k členským štátom akúkoľvek inú jurisdikciu, i) s ktorou má Európska únia uzavretú dohodu, podľa ktorej bude druhá jurisdikcia poskytovať informácie uvedené v oddiele I a ii) ktorá je uvedená v zozname uverejnenom Európskou komisiou.

Pojem „ovládajúce osoby“ označuje fyzické osoby, ktoré nad subjektom vykonávajú kontrolu. V prípade zvereneckého fondu uvedený pojem znamená zriaďovateľa (zriaďovateľov), správcu (správcov), poručníka (poručníkov) (ak existujú), oprávnenú osobu (oprávnené osoby) alebo triedu (triedy) oprávnených osôb a akúkoľvek inú fyzickú osobu (fyzické osoby), ktoré vykonávajú najvyššiu faktickú kontrolu nad zvereneckým fondom, a v prípade iného právneho subjektu ako zverenecký fond takýto pojem znamená osoby v rovnocenných alebo podobných pozíciách. Pojem „ovládajúce osoby“ sa musí vykladať v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny.

7.	Pojem „nefinančný subjekt“ označuje subjekt, ktorý nie je finančnou inštitúciou.

8.	Pojem „pasívny nefinančný subjekt“ označuje akýkoľvek: i) nefinančný subjekt, ktorý nie je aktívnym nefinančným subjektom alebo ii) investičný subjekt uvedený v odseku A bode 6 písm. b), ktorý nie je finančnou inštitúciou zo zúčastňujúcej sa jurisdikcie.

Pojem „aktívny nefinančný subjekt“ označuje akýkoľvek nefinančný subjekt, ktorý spĺňa ktorékoľvek z týchto kritérií:

menej ako 50 % hrubého príjmu nefinančného subjektu za predchádzajúci kalendárny rok alebo iné primerané oznamovacie obdobie je pasívnym príjmom a menej ako 50 % aktív, ktoré nefinančný subjekt držal počas predchádzajúceho kalendárneho roku alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia, sú aktíva, ktoré produkujú pasívny príjem alebo sa držia s cieľom produkovať pasívny príjem;

b)	s akciami nefinančného subjektu sa pravidelne obchoduje na rozvinutom trhu s cennými papiermi alebo nefinančný subjekt je subjektom prepojeným so subjektom, s akciami ktorého sa pravidelne obchoduje na rozvinutom trhu s cennými papiermi;

c)	nefinančný subjekt je vládnym subjektom, medzinárodnou organizáciou, centrálnou bankou alebo subjektom, ktorý je v úplnom vlastníctve aspoň jednej z týchto inštitúcií;

v podstate všetky činnosti nefinančného subjektu pozostávajú z držby (úplnej alebo čiastočnej) nesplatených akcií jednej alebo viacerých dcérskych spoločností alebo z financovania alebo poskytovania služieb jednej alebo viacerým dcérskym spoločnostiam, ktoré obchodujú alebo sa zapájajú do inej podnikateľskej činnosti, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, s výnimkou prípadu, keď subjekt nespĺňa podmienky pre takéto postavenie, ak funguje (alebo vystupuje) ako investičný fond, akým je napríklad fond súkromného kapitálu, fond rizikového kapitálu, fond na účelové odkupy alebo akýkoľvek investičný nástroj, ktorého cieľom je nadobudnúť alebo financovať spoločnosti a následne držať podiely v týchto spoločnostiach ako kapitálové aktíva na investičné účely;

nefinančný subjekt ešte nevykonáva podnikateľskú činnosť a v minulosti nevykonával žiadnu činnosť, ale investuje kapitál do aktív s cieľom vykonávať inú podnikateľskú činnosť, než je podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie, a to za predpokladu, že nefinančný subjekt nespĺňa podmienky pre túto výnimku po dátume, ktorý je 24 mesiacov po dátume prvotného zriadenia nefinančného subjektu;

nefinančný subjekt nebol finančnou inštitúciou v posledných piatich rokoch a je v procese likvidácie svojich aktív alebo sa reorganizuje s tým úmyslom, že bude pokračovať v podnikateľskej činnosti alebo opätovne začne podnikateľskú činnosť, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie;

nefinančný subjekt sa primárne zapája do transakcií financovania a hedžovania s prepojenými subjektmi, ktoré nie sú finančnými inštitúciami, alebo pre tieto prepojené subjekty, a neposkytuje služby financovania ani hedžovania žiadnemu subjektu, ktorý nie je prepojeným subjektom, za predpokladu, že skupina akýchkoľvek takýchto súvisiacich subjektov sa primárne zapája do podnikateľskej činnosti, ktorá je iná než podnikateľská činnosť finančnej inštitúcie; alebo

nefinančný subjekt spĺňa všetky tieto požiadavky:

je zriadený a vykonáva činnosť v jurisdikcii, v ktorej má sídlo (t. j. členskom štáte, Andorre alebo inej jurisdikcii), a to výlučne na náboženské, charitatívne, vedecké, umelecké, kultúrne, športové alebo vzdelávacie účely; alebo je zriadený a vykonáva činnosť v jurisdikcii, v ktorej má sídlo (t. j. členskom štáte, Andorre alebo inej jurisdikcii), a ide o profesijnú organizáciu, obchodný spolok, obchodnú komoru, odborovú organizáciu, poľnohospodársku alebo záhradnícku organizáciu, občiansky spolok alebo organizáciu, ktoré vykonávajú činnosť výhradne na podporu sociálneho blaha;

ii)	je oslobodený od dane z príjmov v jurisdikcii, v ktorej má sídlo (t. j. členskom štáte, Andorre alebo inej jurisdikcii);

iii)	nemá žiadnych akcionárov ani členov, ktorí majú vlastnícky alebo beneficiárny podiel na jeho príjmoch alebo majetku;

iv)

uplatniteľné právne predpisy jurisdikcie, v ktorej má nefinančný subjekt sídlo (t. j. členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie), alebo dokumenty nefinančného subjektu zakladajúce spoločnosť neumožňujú, aby sa akýkoľvek príjem alebo majetok nefinančného subjektu distribuovali alebo použili v prospech súkromnej osoby alebo necharitatívneho subjektu, okrem prípadov, keď sa tak udeje v rámci výkonu charitatívnych činností nefinančného subjektu alebo ako platba primeranej protihodnoty za poskytnuté služby alebo ako platba, ktorá predstavuje spravodlivú trhovú hodnotu majetku, ktorý nefinančný subjekt kúpil a

v uplatniteľných právnych predpisoch jurisdikcie, v ktorej má nefinančný subjekt sídlo (t. j. členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie), alebo v dokumentoch nefinančného subjektu zakladajúcich spoločnosť sa vyžaduje, aby sa pri likvidácii alebo zrušení nefinančného subjektu všetky jeho aktíva distribuovali vládnemu subjektu alebo inej neziskovej organizácii alebo prešli na vládu jurisdikcie, v ktorom má nefinančný subjekt sídlo (t. j. členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie), alebo na jej akýkoľvek územnosprávny celok.

Rôzne

Pojem „držiteľ účtu“ označuje osobu, ktorú finančná inštitúcia, ktorá účet vedie, uvádza alebo označuje ako držiteľa finančného účtu. Osoba, ktorá nie je finančnou inštitúciou a ktorá drží finančný účet v prospech alebo v mene inej osoby ako agent, správca, poverenec, osoba s podpisovým právom, investičný poradca alebo sprostredkovateľ, sa na účely tejto prílohy nepovažuje za osobu, ktorá je držiteľom účtu, a za držiteľa účtu sa považuje uvedená iná osoba. V prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy je držiteľom účtu akákoľvek osoba, ktorá má nárok na vyplatenie odkupnej hodnoty alebo na zmenu oprávnenej osoby z poistnej zmluvy. Ak žiadna osoba nemá nárok na vyplatenie odkupnej hodnoty ani na zmenu oprávnenej osoby, držiteľom účtu je akákoľvek osoba uvedená v zmluve ako vlastník a akákoľvek osoba, ktorá má podľa zmluvných podmienok nárok na výplatu. Pri splatnosti poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluvy sa každá osoba oprávnená na výplatu plnenia na základe zmluvy považuje za držiteľa účtu.

2.	Pojem „postupy proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov“ označuje postupy hĺbkového preverovania oznamujúcej finančnej inštitúcie na základe požiadaviek v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí alebo podobných požiadaviek, ktoré sa vzťahujú na oznamujúcu finančnú inštitúciu.

3.	Pojem „subjekt“ označuje právnickú osobu alebo právny subjekt, ako napríklad spoločnosť, osobnú obchodnú spoločnosť, zverenecký fond alebo nadáciu.

Subjekt je „prepojeným subjektom“ s iným subjektom, keď ktorýkoľvek subjekt ovláda tento druhý subjekt, alebo keď sú obidva subjekty ovládané rovnakým subjektom. Na tento účel sa ovládaním rozumie priame alebo nepriame vlastníctvo viac ako 50 % hlasovacích práv a hodnoty podielu na danom subjekte. Členský štát alebo Andorra majú možnosť vymedziť subjekt ako „prepojený subjekt“ s iným subjektom, keď a) ktorýkoľvek subjekt ovláda tento druhý subjekt; b) sú obidva subjekty ovládané rovnakým subjektom; alebo c) sú obidva subjekty investičnými subjektmi uvedenými v odseku A bode 6 písm. b), majú spoločný manažment a takýto manažment spĺňa povinnosti hĺbkového preverovania takýchto investičných subjektov. Na tento účel sa ovládaním rozumie priame alebo nepriame vlastníctvo viac ako 50 % hlasovacích práv a hodnoty podielu na danom subjekte.

5.	Pojem „DIČ“ označuje daňové identifikačné číslo (alebo jeho funkčný ekvivalent, ak daňové identifikačné číslo neexistuje).

Pojem „písomné dôkazy“ zahŕňa čokoľvek z tohto:

a)	potvrdenie o mieste bydliska alebo sídla, ktoré vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda, vládny úrad alebo samospráva) jurisdikcie (t. j. členského štátu, Andorry alebo inej jurisdikcie), v súvislosti s ktorou príjemca tvrdí, že v nej má sídlo alebo bydlisko;

b)	vo vzťahu k fyzickej osobe akýkoľvek platný identifikačný doklad, ktorý vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda, vládny úrad alebo samospráva), v ktorom sa uvádza meno jednotlivca a ktorý sa obvykle používa na identifikačné účely;

vo vzťahu k subjektu akákoľvek úradná dokumentácia, ktorú vydal oprávnený vládny orgán (napríklad vláda, vládny úrad alebo samospráva), v ktorej sa uvádza názov subjektu a buď adresa hlavného sídla v členskom štáte, alebo v inej jurisdikcii (t. j. členskom štáte, Andorre alebo inej jurisdikcii), v súvislosti s ktorou subjekt tvrdí, že v nej má sídlo, alebo jurisdikcia (t. j. členský štát, Andorra alebo iná jurisdikcia), v ktorej bol subjekt zaregistrovaný alebo zriadený;

d)	akákoľvek auditovaná účtovná závierka, úverová správa vypracovaná treťou stranou, podanie žiadosti o konkurz alebo správa regulátora trhu s cennými papiermi.

Vo vzťahu k existujúcemu účtu subjektu má každý členský štát alebo Andorra možnosť umožniť oznamujúcim finančným inštitúciám v súvislosti s držiteľom účtu použiť ako písomné dôkazy akúkoľvek klasifikáciu v záznamoch oznamujúcej finančnej inštitúcie, ktorá sa určila na základe štandardizovaného kódovacieho systému priemyselných odvetví, ktorú oznamujúca finančná inštitúcia zaznamenala v súlade s obvyklou podnikateľskou praxou na účely postupov proti praniu špinavých peňazí a poznávania svojich klientov alebo iných regulačných účelov (iných ako daňové účely) a ktorú vykonala pred dátumom, ktorý sa použil na klasifikovanie finančného účtu ako existujúceho účtu, za predpokladu, že oznamujúca finančná inštitúcia nevie alebo nemá dôvod sa domnievať, že takáto klasifikácia je chybná alebo nespoľahlivá. Pojem „štandardizovaný kódovací systém odvetví“ označuje kódovací systém použitý na klasifikovanie prevádzok podľa odvetví na iné ako daňové účely.

Pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu podpísaného 12. februára 2016 členské štáty oznámia Andorre a Andorra oznámi Európskej komisii, či využili možnosť uvedenú v tomto pododseku. Európska komisia môže koordinovať postúpenie oznámenia z členských štátov Andorre a Európska komisia zašle oznámenie Andorry do všetkých členských štátov. Všetky ďalšie zmeny na využitie tejto možnosti zo strany členského štátu alebo Andorry sa oznámia rovnakým spôsobom.

ODDIEL IX

ÚČINNÉ VYKONÁVANIE

Každý členský štát a Andorra musia mať zavedené pravidlá a administratívne postupy na zabezpečenie účinného vykonávania a dodržiavania uvedených postupov týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania vrátane:

1.	pravidiel určených na to, aby sa akýmkoľvek finančným inštitúciám, osobám alebo sprostredkovateľom zabránilo vykonávať praktiky, ktorých účelom je vyhnúť sa postupom týkajúcim sa oznamovania a hĺbkového preverovania;

pravidiel, na základe ktorých sa od oznamujúcich finančných inštitúcií vyžaduje, aby viedli záznamy o podniknutých krokoch a o akýchkoľvek dôkazoch, na ktoré sa spoliehali pri vykonávaní postupov týkajúcich sa oznamovania a hĺbkového preverovania a primeraných opatrení na získanie uvedených záznamov;

3.	administratívnych postupov na overenie, či oznamujúca finančná inštitúcia dodržiava postupy týkajúce sa oznamovania a hĺbkového preverovania, administratívne postupy uplatňované v súvislosti s oznamujúcou finančnou inštitúciou, keď sa nahlásia nezdokumentované účty;

4.	administratívnych postupov na zabezpečenie toho, aby so subjektmi a účtami, ktoré sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch vymedzili ako neoznamujúce finančné inštitúcie a účty vylúčené z oznamovania, bolo naďalej spojené len nízke riziko, že sa použijú na daňové úniky a

5.	ustanovení o účinnom vykonávaní s cieľom riešiť nedodržiavanie predpisov.

PRÍLOHA II

DOPLNKOVÉ PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA OZNAMOVANIA A HĹBKOVÉHO PREVEROVANIA V PRÍPADE INFORMÁCIÍ O FINANČNÝCH ÚČTOCH

1. Zmena okolností

„Zmena okolností“ zahŕňa akúkoľvek zmenu, ktorá vedie k doplneniu informácií, ktoré sú relevantné v súvislosti s postavením osoby alebo sú iným spôsobom v rozpore s jej postavením. Okrem toho zmena okolností zahŕňa akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s účtom držiteľa účtu (vrátane doplnenia, nahradenia alebo inej zmeny držiteľa účtu) alebo akúkoľvek zmenu alebo doplnenie informácií v súvislosti s akýmkoľvek účtom, ktorý je s uvedeným účtom spojený (pričom sa uplatňujú pravidlá zlučovania účtov stanovené v oddiele VII odseku C bodoch 1 až 3 prílohy I), ak takáto zmena alebo doplnenie informácií majú vplyv na postavenie držiteľa účtu.

Ak sa oznamujúca finančná inštitúcia spoliehala na skúšku adresy bydliska uvedenú v oddiele III odseku B bode 1 prílohy I a dôjde k zmene okolností, na základe ktorých oznamujúca finančná inštitúcia zistí alebo má dôvod domnievať sa, že pôvodné písomné dôkazy (alebo iná rovnocenná dokumentácia) sú chybné alebo nespoľahlivé, oznamujúca finančná inštitúcia musí najneskôr v posledný deň príslušného kalendárneho roka alebo iného primeraného oznamovacieho obdobia alebo do 90 kalendárnych dní po oznámení alebo zistení takejto zmeny okolnosti, podľa toho, čo nastane neskôr, získať čestné vyhlásenie a nové písomné dôkazy, aby mohla určiť bydlisko (bydliská) držiteľa účtu na daňové účely. Ak oznamujúca finančná inštitúcia nemôže získať čestné vyhlásenie a písomné dôkazy do takého dátumu, musí uplatniť postup vyhľadávania v elektronických záznamoch uvedený v oddiele III odseku B bodoch 2 až 6 prílohy I.

2. Čestné vyhlásenie v prípade nových účtov subjektov

Vo vzťahu k novým účtom subjektov, na účely stanovenia toho, či je osoba ovládajúca pasívny nefinančný subjekt osobou podliehajúcou oznamovaniu, sa oznamujúca finančná inštitúcia môže spoliehať len na čestné vyhlásenie od držiteľa účtu alebo ovládajúcej osoby.

3. Sídlo finančnej inštitúcie

Finančná inštitúcia má „sídlo“ v členskom štáte, Andorre alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii, ak podlieha jurisdikcii takéhoto členského štátu, Andorry alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie (t. j. zúčastňujúca jurisdikcia dokáže oznamovanie zo strany finančnej inštitúcie vynútiť). Vo všeobecnosti platí, že keď má finančná inštitúcia v členskom štáte, Andorre alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii sídlo na daňové účely, podlieha jurisdikcii takého členského štátu, Andorry alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, a teda je finančnou inštitúciou členského štátu, andorrskou finančnou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou z inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie. V prípade zvereneckého fondu, ktorý je finančnou inštitúciou (bez ohľadu na to, či má v členskom štáte, Andorre alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii sídlo na daňové účely), sa zverenecký fond považuje za podliehajúci jurisdikcii členského štátu, Andorry alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, ak má jeden alebo viacerí z jeho správcov bydlisko alebo sídlo v takomto členskom štáte, Andorre alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii okrem prípadov, keď zverenecký fond oznamuje všetky informácie, ktoré sa v súvislosti s účtami podliehajúcimi oznamovaniu vedenými zvereneckým fondom majú podľa tejto dohody alebo podľa inej dohody vykonávajúcej globálny štandard oznamovať inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii (t. j. členskému štátu, Andorre alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii), pretože má sídlo na daňové účely v takejto inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii. Avšak ak finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) nemá sídlo na daňové účely (napr. z dôvodu, že sa považuje za fiškálne transparentnú, alebo sa nachádza v jurisdikcii, v ktorej neexistuje daň z príjmov), považuje sa za podliehajúcu jurisdikcii členského štátu, Andorry alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii, a teda je finančnou inštitúciou členského štátu, andorrskou finančnou inštitúciou alebo finančnou inštitúciou z inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, ak:

a)	je zaregistrovaná podľa právnych predpisov daného členského štátu, Andorry alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcie;

b)	jej miesto vedenia (vrátane skutočného vedenia) je v členskom štáte, Andorre alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii; alebo

c)	podlieha finančnému dohľadu v danom členskom štáte, Andorre alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii.

Ak má finančná inštitúcia (okrem zvereneckého fondu) sídlo v dvoch alebo viacerých zúčastňujúcich sa jurisdikciách (t. j. členskom štáte, Andorre alebo inej zúčastňujúcej sa jurisdikcii), takáto finančná inštitúcia bude podliehať povinnostiam týkajúcim sa oznamovania a hĺbkového preverovania tej zúčastňujúcej sa jurisdikcie, v ktorej vedie finančný účet (finančné účty).

4. Vedenie účtu

Vo všeobecnosti sa za inštitúciu, ktorá vedie účet, považuje:

a)	v prípade správcovského účtu finančná inštitúcia, ktorá vykonáva správu aktív na účte (vrátane finančnej inštitúcie, ktorá drží aktíva v mene makléra pre držiteľa účtu v takejto inštitúcii);

b)	v prípade vkladového účtu finančná inštitúcia, ktorá je vo vzťahu k účtu povinná uskutočňovať platby (s výnimkou agenta finančnej inštitúcie bez ohľadu na to, či je takýto agent finančnou inštitúciou);

c)	v prípade akéhokoľvek majetkového alebo dlhového podielu vo finančnej inštitúcii, ktorý predstavuje finančný účet, takáto finančná inštitúcia;

d)	v prípade poistnej zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitnej zmluva finančná inštitúcia, ktorá je vo vzťahu k účtu povinná uskutočňovať platby.

5. Zverenecké fondy, ktoré sú pasívnymi nefinančnými subjektmi

Subjekt, akým je napríklad osobná obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným alebo podobný právny subjekt, ktorý nemá na daňové účely sídlo podľa oddielu VIII odseku D bodu 3 prílohy I, sa považuje za subjekt so sídlom v jurisdikcii, v ktorej sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia. Na tieto účely sa právnická osoba alebo právny subjekt považujú za „podobné“ osobnej obchodnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, ak sa nepovažujú za zdaniteľnú jednotku v členskom štáte podľa daňových právnych predpisov takéhoto členského štátu. Avšak s cieľom zabrániť dvojitému oznamovania (vzhľadom na široký rozsah pojmu „ovládajúce osoby“ v prípade zvereneckých fondov), sa zverenecký fond, ktorý je pasívnym nefinančným subjektom, nesmie považovať za podobný právny subjekt.

6. Adresa hlavného sídla subjektu

Jednou z požiadaviek stanovených v oddiele VIII odseku E bode 6 písm. c) prílohy I je, aby vo vzťahu k subjektu úradná dokumentácia zahŕňala buď adresu hlavného sídla subjektu v členskom štáte, Andorre alebo v inej jurisdikcii, v súvislosti s ktorou subjekt tvrdí, že v nej má sídlo, alebo členský štát, Andorru alebo inú jurisdikciu, v ktorej bol subjekt zaregistrovaný alebo zriadený. Adresa hlavného sídla subjektu je obvykle miesto, kde sa nachádza miesto skutočného vedenia. Adresa finančnej inštitúcie, ktorá subjektu vedie účet, poštová schránka alebo adresa používaná len na poštové účely nie je adresou hlavného sídla subjektu, pokiaľ nie je takáto adresa jedinou adresou, ktorú subjekt používa, a uvádza sa ako registrovaná adresa subjektu v zriaďovacích dokumentoch subjektu. Adresa, ktorá sa poskytne na základe pokynu na úschovu všetkej pošty na tejto adrese, takisto nie je adresou hlavného sídla subjektu.

PRÍLOHA III

ZOZNAM PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV ZMLUVNÝCH STRÁN

Na účely tejto dohody sú príslušnými orgánmi:

a)	v Andorrskom kniežatstve: El Ministre encarregat de les Finances alebo jeho splnomocnený zástupca;

b)	v Belgickom kráľovstve: De Minister van Financiën / Le Ministre des Finances alebo jeho splnomocnený zástupca;

c)	v Bulharskej republike: Изпълнителният директор на Националната агенция за приходите alebo jeho splnomocnený zástupca;

d)	v Českej republike: Ministr financí alebo jeho splnomocnený zástupca;

e)	v Dánskom kráľovstve: Skatteministeren alebo jeho splnomocnený zástupca;

f)	v Spolkovej republike Nemecko: Der Bundesminister der Finanzen alebo jeho splnomocnený zástupca;

g)	v Estónskej republike: Rahandusminister alebo jeho splnomocnený zástupca;

h)	v Helénskej republike: Ο Υπουργός Οικονομίας και Οικονομικών alebo jeho splnomocnený zástupca;

i)	v Španielskom kráľovstve: El Ministro de Economía y Hacienda alebo jeho splnomocnený zástupca;

j)	vo Francúzskej republike: Le Ministre chargé du budget alebo jeho splnomocnený zástupca;

k)	v Chorvátskej republike: Ministar financija alebo jeho splnomocnený zástupca;

l)	v Írsku: The Revenue Commissioners alebo ich splnomocnený zástupca;

m)	v Talianskej republike: Il Direttore Generale delle Finanze alebo jeho splnomocnený zástupca;

n)	v Cyperskej republike: Υπουργός Οικονομικών alebo jeho splnomocnený zástupca;

o)	v Lotyšskej republike: Finanšu ministrs alebo jeho splnomocnený zástupca;

p)	v Litovskej republike: Finansų ministras alebo jeho splnomocnený zástupca;

q)	v Luxemburskom veľkovojvodstve: Le Ministre des Finances alebo jeho splnomocnený zástupca;

r)	v Maďarsku: A pénzügyminiszter alebo jeho splnomocnený zástupca;

s)	v Maltskej republike: Il-Ministru responsabbli għall-Finanzi alebo jeho splnomocnený zástupca;

t)	v Holandskom kráľovstve: De Minister van Financiën alebo jeho splnomocnený zástupca;

u)	v Rakúskej republike: Der Bundesminister für Finanzen alebo jeho splnomocnený zástupca;

v)	v Poľskej republike: Minister Finansów alebo jeho splnomocnený zástupca;

w)	v Portugalskej republike: O Ministro das Finanças alebo jeho splnomocnený zástupca;

x)	v Rumunsku: Președintele Agenției Naționale de Administrare Fiscală alebo jeho splnomocnený zástupca;

y)	v Slovinskej republike: Minister za finance alebo jeho splnomocnený zástupca;

z)	v Slovenskej republike: Minister financií alebo jeho splnomocnený zástupca;

aa)	vo Fínskej republike: Valtiovarainministeriö/Finansministeriet alebo jeho splnomocnený zástupca;

ab)	vo Švédskom kráľovstve: Chefen för Finansdepartementet alebo jeho splnomocnený zástupca;

ac)

v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a na európskych územiach, za vonkajšie vzťahy ktorých zodpovedá Spojené kráľovstvo: The Commissioners of Inland Revenue alebo ich splnomocnený zástupca a príslušný orgán na Gibraltári, ktorý Spojené kráľovstvo vymenuje v súlade s Dohodnutým mechanizmom týkajúcim sa gibraltárskych orgánov v kontexte s nástrojmi EÚ a ES a súvisiacimi zmluvami oznámenými členským štátom a inštitúciám Európskej únie z 19. apríla 2000, kópiu ktorého Andorre zašle generálny tajomník Rady Európskej únie, a ktorý bude uplatniteľný na túto dohodu.

“.

Článok 2

Nadobudnutie platnosti a uplatňovanie

1. Tento pozmeňujúci protokol si vyžaduje ratifikáciu alebo súhlas zmluvných strán v súlade s ich vlastnými postupmi. Zmluvné strany sa navzájom informujú o ukončení týchto postupov. Tento pozmeňujúci protokol nadobúda platnosť prvým dňom januára nasledujúceho po poslednom oznámení.

2. Pokiaľ ide o výmenu informácií na požiadanie, výmena informácií stanovená v tomto pozmeňujúcom protokole sa uplatňuje na žiadosti predložené v deň alebo po dni nadobudnutia platnosti v prípade informácií, ktoré sa týkajú účtovných rokov, ktoré sa začínajú prvým dňom januára roku nadobudnutia platnosti tohto pozmeňujúceho protokolu. Článok 12 dohody v jeho súčasnom znení, t. j. pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom sa naďalej uplatňuje, ak sa neuplatňuje článok 5 dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom.

3. Pohľadávky fyzických osôb v súlade s článkom 10 dohody v súčasnom znení, t. j. pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom zostávajú nedotknuté po nadobudnutí platnosti tohto pozmeňujúceho protokolu.

4. Andorrské kniežatstvo urobí konečné vyrovnanie do konca obdobia uplatňovania dohody v súčasnom znení, t. j. pred jej zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom, vykoná záverečnú platbu členským štátom a oznámi informácie, ktoré získalo od vyplácajúcich zástupcov so sídlom v Andorrskom kniežatstve, v súlade s článkom 9 dohody vo forme pred jeho zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom s ohľadom na posledný rok uplatňovania dohody vo forme pred jej zmenou týmto pozmeňujúcim protokolom, alebo v prípade potreby na akýkoľvek predchádzajúci rok.

Článok 3

Dohoda sa dopĺňa protokolom s týmto obsahom:

„Protokol k Dohode medzi Európskou úniou a Andorrským kniežatstvom o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní.

Pri príležitosti podpísania tohto pozmeňujúceho protokolu medzi Európskou úniou a Andorrským kniežatstvom sa riadne splnomocnení dolupodpísaní dohodli na ďalej uvedených ustanoveniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou dohody zmenenej týmto pozmeňujúcim protokolom:

1.	Má sa za to, že výmena informácií podľa článku 5 tejto dohody sa bude vyžadovať len vtedy, keď žiadajúci štát (t. j. členský štát alebo Andorra) vyčerpá všetky bežné zdroje informácií, ktoré sú dostupné v rámci vnútorného daňového konania.

Má sa za to, že príslušný orgán žiadajúceho štátu (t. j. členského štátu alebo Andorry) poskytuje pri predložení žiadosti o informácie podľa článku 5 tejto dohody príslušnému orgánu požiadaného štátu (Andorry alebo členského štátu) tieto informácie:

i)	totožnosť osoby, ktorá sa podrobuje prešetreniu alebo vyšetrovaniu;

ii)	obdobie, za ktoré sa požadujú informácie;

iii)	vyhlásenie o žiadaných informáciách vrátane ich povahy a formy, v ktorej si žiadajúci štát želá dostať informácie od požiadaného štátu;

iv)	daňový účel, na ktorý sú informácie potrebné;

v)	pokiaľ sú známe, meno a adresu akejkoľvek osoby, o ktorej existuje domnienka, že má požadované informácie.

Má sa za to, že cieľom odkazu na normu „predvídateľná relevantnosť“ je zabezpečiť výmenu informácií podľa článku 5 tejto dohody v čo najväčšom rozsahu a súčasne objasniť, že členské štáty a Andorra sa nemôžu pokúšať o nenáležité vyhľadávanie informácii ani požadovať informácie, pri ktorých je nepravdepodobné, že budú relevantné pre daňové záležitosti daného daňovníka. Aj keď odsek 2 obsahuje dôležité procesné požiadavky, ktorých cieľom je zabránenie nenáležitému vyhľadávaniu informácií, ustanovenia odseku 2 písm. i) až v) nemožno vykladať tak, že sa naruší účinná výmena informácií. Štandard „predvídateľnej relevantnosti“ sa môže spĺňať v prípadoch týkajúcich sa jedného daňovníka (identifikovaného podľa mena alebo inak) alebo niekoľko daňových poplatníkov (identifikovaných podľa mena alebo inak).

4.	Má sa za to, že táto dohoda nezahŕňa výmenu informácií na spontánnom základe.

Má sa za to, že v prípade výmeny informácií podľa článku 5 tejto dohody sa aj naďalej uplatňujú administratívne procesné pravidlá týkajúce sa práv daňových poplatníkov práva ustanovené v požiadanom štáte (t. j. členskom štáte alebo Andorre). Ďalej sa má za to, že tieto ustanovenia majú za cieľ zaručiť daňovníkovi spravodlivý postup, a nie predchádzať alebo bezdôvodné odďaľovať proces výmeny informácií.“.

Článok 4

Jazyky

Tento pozmeňujúci protokol je vypracovaný v dvoch vyhotoveniach v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, chorvátskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom, talianskom a katalánskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické.

NA DÔKAZ TOHO podpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.

Съставено в Брюксел на дванадесети февруари през две хиляди и шестнадесета година.

Hecho en Bruselas, el doce de febrero de dos mil dieciséis.

V Bruselu dne dvanáctého února dva tisíce šestnáct.

Udfærdiget i Bruxelles den tolvte februar to tusind og seksten.

Geschehen zu Brüssel am zwölften Februar zweitausendsechzehn.

Kahe tuhande kuueteistkümnenda aasta veebruarikuu kaheteistkümnendal päeval Brüsselis.

Έγινε στις Βρυξέλλες, στις δώδεκα Φεβρουαρίου δύο χιλιάδες δεκαέξι.

Done at Brussels on the twelfth day of February in the year two thousand and sixteen.

Fait à Bruxelles, le douze février deux mille seize.

Sastavljeno u Bruxellesu dvanaestog veljače godine dvije tisuće šesnaeste.

Fatto a Bruxelles, addì dodici febbraio duemilasedici.

Briselē, divi tūkstoši sešpadsmitā gada divpadsmitajā februārī.

Priimta du tūkstančiai šešioliktų metų vasario dvyliktą dieną Briuselyje.

Kelt Brüsszelben, a kétezer-tizenhatodik év február havának tizenkettedik napján.

Magħmul fi Brussell, fit-tnax-il jum ta’ Frar fis-sena elfejn u sittax.

Gedaan te Brussel, twaalf februari tweeduizend zestien.

Sporządzono w Brukseli dnia dwunastego lutego roku dwa tysiące szesnastego.

Feito em Bruxelas, em doze de fevereiro de dois mil e dezasseis.

Întocmit la Bruxelles la doisprezece februarie două mii șaisprezece.

V Bruseli dvanásteho februára dvetisícšestnásť.

V Bruslju, dne dvanajstega februarja leta dva tisoč šestnajst.

Tehty Brysselissä kahdentenatoista päivänä helmikuuta vuonna kaksituhattakuusitoista.

Som skedde i Bryssel den tolfte februari år tjugohundrasexton.

Fet a Brussel·les el dia dotze de febrer de l'any dos mil setze.

За Европейския съюз

Por la Unión Europea

Za Evropskou unii

For Den Europæiske Union

Für die Europäische Union

Euroopa Liidu nimel

Για την Ευρωπαϊκή Ένωση

For the European Union

Pour l'Union européenne

Za Evropsku uniju

Per l'Unione europea

Eiropas Savienības vārdā –

Europos Sąjungos vardu

Az Európai Unió részéről

Għall-Unjoni Ewropea

Voor de Europese Unie

W imieniu Unii Europejskiej

Pela União Europeia

Pentru Uniunea Europeană

Za Európsku úniu

Za Evropsko unijo

Euroopan unionin puolesta

För Europeiska unionen

Per la Unió Europea

За Княжество Андора

Por el Principado de Andorra

Za Andorrské knížectví

For Fyrstendømmet Andorra

Für das Fürstentum Andorra

Andorra Vürstiriigi nimel

Για το Πριγκιπάτο της Ανδόρας

For the Principality of Andorra

Pour la Principauté d'Andorre

Za Kneževinu Andoru

Per il Principato di Andorra

Andoras Firstistes vārdā –

Andoros Kunigaikštystės vardu

Az Andorrai Hercegség részéről

Għall-Prinċipat ta' Andorra

Voor het Vorstendom Andorra

W imieniu Księstwa Andory

Pelo Principado de Andorra

Pentru Principatul Andorra

Za Andorské kniežatstvo

Za Kneževino Andoro

Andorran ruhtinaskunnan puolesta

För Furstendömet Andorra

Pel Principat d'Andorra

(1) Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 38.

(2) Ú. v. EÚ L 359, 4.12.2004, s. 33.

(3) Ú. v. EÚ L 277, 21.10.2010, s. 27.

(4) Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1.

VYHLÁSENIA ZMLUVNÝCH STRÁN

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE ZMLUVNÝCH STRÁN O NADOBUDNUTÍ PLATNOSTI POZMEŇUJÚCEHO PROTOKOLU

Zmluvné strany vyhlasujú, že očakávajú, že ústavné požiadavky Andorry a požiadavky právnych predpisov Európskej únie, ktoré sa týkajú uzatvárania medzinárodných dohôd, budú splnené včas na to, aby pozmeňujúci protokol mohol nadobudnúť platnosť prvým januárom 2017. Na dosiahnutie tohto cieľa prijmú všetky opatrenia, ktoré sú v ich právomoci.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE ZMLUVNÝCH STRÁN O DOHODE A PRÍLOHÁCH

Zmluvné strany súhlasia, že pokiaľ ide o vykonávanie dohody a jej príloh, komentáre k modelovej dohode OECD medzi príslušnými orgánmi a spoločný štandard oznamovania by mali byť zdrojom názornej ukážky alebo výkladu s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri uplatňovaní dohody a jej príloh.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE ZMLUVNÝCH STRÁN O ČLÁNKU 5 DOHODY

Zmluvné strany súhlasia, že pokiaľ ide o vykonávanie článku 5 týkajúceho sa výmeny informácií na požiadanie, komentár k článku 26 modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku by mal byť zdrojom výkladu.

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE ZMLUVNÝCH STRÁN O ODDIELE III ODSEKU A PRÍLOHY I K DOHODE

Zmluvné strany súhlasia, že preskúmajú praktickú relevantnosť oddielu III odseku A prílohy I, v ktorom sa stanovuje, že poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy sa nemusia preverovať, identifikovať ani oznamovať, ak sa oznamujúcej finančnej inštitúcii zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy rezidentom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu.

Zmluvné strany majú spoločný výklad, že na základe oddielu III odseku A prílohy I sa oznamujúcej finančnej inštitúcii zo zákona účinne zabraňuje predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou a anuitné zmluvy rezidentom jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu iba vtedy, ak právne predpisy Európskej únie a vnútroštátne právne predpisy členských štátov alebo andorrské právne predpisy uplatniteľné na oznamujúcu finančnú inštitúciu so sídlom v zúčastňujúcej sa jurisdikcii (t. j. členskom štáte alebo Andorre) nielen zo zákona účinne zabraňujú oznamujúcej finančnej inštitúcii predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy v jurisdikcii podliehajúcej oznamovaniu (t. j. Andorre alebo členskom štáte), ale ak tieto právne predpisy zo zákona účinne zabraňujú oznamujúcej finančnej inštitúcii predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy rezidentom danej jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu za akýchkoľvek iných okolností.

V tomto kontexte bude každý členský štát informovať Komisiu, ktorá bude následne informovať Andorru, ak sa oznamujúcim finančným inštitúciám v Andorre zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy bez ohľadu na to, kde sa finalizovali, jeho rezidentom na základe platných právnych predpisov Európskej únie a vnútroštátnych právnych predpisov daného členského štátu. Andorra bude takisto informovať Európsku komisiu, ktorá bude následne informovať členské štáty, ak sa oznamujúcim finančným inštitúciám jedného alebo viacerých členských štátov zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy bez ohľadu na to, kde sa finalizovali, rezidentom Andorry na základe andorrských právnych predpisov. Tieto oznámenia sa uskutočnia pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu v súvislosti s predpokladanou právnou situáciou pri nadobudnutí platnosti. Ak sa nepodá takéto oznámenie, bude sa mať za to, že právne predpisy jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu účinne nezabraňujú oznamujúcej finančnej inštitúcie za určitých okolností predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy rezidentom tejto jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu.

Okrem toho bude každý členský štát informovať Európsku komisiu, ktorá bude následne informovať Andorru, ak sa oznamujúcim finančným inštitúciám v danom členskom štáte zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy bez ohľadu na to, kde sa finalizovali, rezidentom Andorry na základe platných právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov daného členského štátu. Andorra bude takisto informovať Európsku komisiu, ktorá bude následne informovať členské štáty, ak sa oznamujúcim finančným inštitúciám Andorry zo zákona účinne zabraňuje predávať takéto zmluvy bez ohľadu na to, kde sa finalizovali, rezidentom jedného alebo viacerých členských štátov na základe andorrských právnych predpisov. Tieto oznámenia sa uskutočnia pred nadobudnutím platnosti pozmeňujúceho protokolu v súvislosti s predpokladanou právnou situáciou pri nadobudnutí platnosti. Ak sa nepodá takéto oznámenie, bude sa mať za to, že právne predpisy jurisdikcie finančnej inštitúcie účinne nezabraňujú oznamujúcim finančným inštitúciám za určitých okolností predávať poistné zmluvy s odkupnou hodnotou alebo anuitné zmluvy rezidentom tejto jurisdikcie podliehajúcej oznamovaniu.

Ak jurisdikcia oznamujúcej finančnej inštitúcie a jurisdikcia podliehajúca oznamovaniu nepredložia v súvislosti s oznamujúcou finančnou inštitúciou a zmluvou oznámenie, oddiel III odsek A prílohy I sa na túto oznamujúcu finančnú inštitúciu a zmluvu neuplatňuje.

VYHLÁSENIE ANDORRY O ČLÁNKU 5 DOHODY

Andorrská delegácia informovala Európsku komisiu, že Andorra si nebude vymieňať informácie v súvislosti so žiadosťou založenou na nezákonne získaných údajoch. Európska komisia vzala stanovisko Andorry na vedomie.

1.10.2016

Úradný vestník Európskej únie

L 268/90

ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/1756

z 28. septembra 2016,

ktorým sa určuje pozícia Európskej únie k rozhodnutiu riadiacich orgánov podľa Dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskou úniou o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení týkajúcemu sa revízie špecifikácií pre displeje uvedených v prílohe C k dohode

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/107/EÚ z 13. novembra 2012 o podpise a uzavretí Dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskou úniou o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (1), a najmä na jeho článok 4,

keďže:

(1)	Dohoda umožňuje Európskej komisii, aby spolu s Agentúrou Spojených štátov na ochranu životného prostredia vypracúvala a pravidelne revidovala spoločné špecifikácie pre kancelárske zariadenia, a tak menila prílohu C k dohode.

(2)	Komisia určuje pozíciu, ktorú má Európska únia prijať k zmene špecifikácií.

(3)	V opatreniach, ktoré sa stanovujú v tomto rozhodnutí, sa berie do úvahy stanovisko Výboru Európskej únie pre Energy Star v zmysle článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 (2).

(4)	Špecifikácie pre displeje uvedené v časti I prílohy C by sa mali zrušiť a nahradiť špecifikáciami pripojenými k tomuto rozhodnutiu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Jediný článok

Podľa Dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskou úniou o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení prijímajú rozhodnutie o revízii špecifikácií stanovených v prílohe C k uvedenej dohode riadiace orgány. Pozícia, ktorú má Európska únia prijať k tomuto rozhodnutiu o špecifikáciách pre displeje v prílohe C k dohode, sa zakladá na pripojenom návrhu rozhodnutia.

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 28. septembra 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2013, s. 5.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 1).

PRÍLOHA I

NÁVRH ROZHODNUTIA

z …

riadiacich orgánov podľa Dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskou úniou o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení týkajúceho sa revízie špecifikácií pre displeje uvedených v prílohe C k dohode

RIADIACE ORGÁNY,

so zreteľom na Dohodu medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskou úniou o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení, a najmä na jej článok XII,

keďže špecifikácie pre „displeje“ by sa mali revidovať,

ROZHODLI TAKTO:

Časť I „Displeje“, ktorá je súčasťou prílohy C k Dohode medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskou úniou o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení, sa nahrádza časťou I „Displeje“ uvedenou ďalej.

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení. Toto rozhodnutie, vyhotovené dvojmo, podpisujú spolupredsedovia.

Podpísané vo Washingtone DC […] […]

v mene Agentúry Spojených štátov na ochranu životného prostredia

Podpísané v Bruseli […] […]

v mene Európskej únie

PRÍLOHA II

PRÍLOHA C

ČASŤ II K DOHODE

I. ŠPECIFIKÁCIE DISPLEJOV (Verzia 7.0)

1. Vymedzenie pojmov

Typy výrobkov:

1. Elektronický displej (displej): výrobok s obrazovkou a pridruženou elektronikou, uloženou často v jednom kryte, ktorého hlavnou funkciou je zobrazovanie vizuálnych informácii z 1. počítača, pracovnej stanice alebo servera prostredníctvom jedného alebo viacerých vstupov (napr. VGA, DVI, HDMI, DisplayPort, IEEE 1394, USB), 2. externého zariadenia na ukladanie dát (napr. USB flash disk, pamäťová karta) alebo 3. sieťového pripojenia.

a) Monitor: elektronický displej určený pre jednu osobu na zobrazovanie v administratívnom prostredí.

b) Informačný displej: elektronický displej určený pre väčší počet osôb na zobrazovanie v inom ako kancelárskom prostredí, napríklad v obchodoch alebo obchodných domoch, reštauráciách, múzeách, hoteloch, vo vonkajších priestoroch, na letiskách, v konferenčných miestnostiach alebo v triedach. Na účely tejto špecifikácie sa displej považuje za informačný displej, ak spĺňa dve alebo viac z týchto kritérií:

1.	uhlopriečka obrazovky je väčšia ako 30 palcov;

2.	maximálny uvádzaný jas je väčší ako 400 kandel na meter štvorcový;

3.	hustota pixelov je najviac 5 000 pixelov na palec štvorcový alebo

4.	dodáva sa bez stojana.

Prevádzkové režimy:

1. Režim zapnutia: režim, v ktorom je displej aktivovaný a poskytuje hlavnú funkciu.

2. Režim spánku: režim s nízkou spotrebou energie, v ktorom displej poskytuje jednu alebo viac ochranných funkcií, ktoré nie sú hlavné, alebo nepretržitých funkcií.

Poznámka: Režim spánku môže slúžiť na tieto funkcie: uľahčovať aktiváciu režimu zapnutia diaľkovým spínačom, dotykovej technológie, vnútorného snímača alebo časovača, poskytovať informácie alebo zobrazovať stav zariadenia na displeji vrátane hodín, podporovať funkcie na základe snímača alebo udržiavať prítomnosť siete.

3. Režim vypnutia: režim, v ktorom je displej pripojený k zdroju energie, nezobrazuje žiadne vizuálne informácie a nie je možné ho prepnúť do žiadneho iného režimu jednotkou diaľkového ovládania, vnútorným signálom ani vonkajším signálom.

Poznámka: Tento režim displeja je možné ukončiť len priamym pôsobením používateľa na integrovaný vypínač alebo ovládanie. Niektoré výrobky nemusia mať režim vypnutia.

Vizuálne vlastnosti:

1. Okolité svetelné podmienky: kombinácia osvetlenia v prostredí v okolí displeja, napr. v obývačke alebo v kancelárii.

2. Automatické riadenie jasu (ABC): samostatne konajúci mechanizmus, ktorý ovláda jas displeja v závislosti od okolitých svetelných podmienok.

Poznámka: Na riadenie jasu displeja musí byť zapnutá funkcia ABC.

3. Farebná škála: rozsah farebnej škály sa uvedie ako percento farebného priestoru CIE LUV 1976 u′ v′ a vypočíta sa podľa bodu 5.18 Rozsah škály (Gamut Area) normy pre merania informačných displejov (Information Display Measurements Standard), verzie 1.03.

Poznámka: Nezapočítava sa žiadna podporná škála v neviditeľnom farebnom spektre. Veľkosť škály sa musí vyjadriť len ako percento rozsahu viditeľného farebného priestoru CIE LUV.

4. Jas: fotometrická miera svietivosti svetelného toku vyžarovaného určitým smerom na jednotku plochy, vyjadrená v kandelách na meter štvorcový (cd/m2).

a) Maximálny uvádzaný jas: displej môže dosiahnuť maximálny jas v režime zapnutia v štandardnom nastavení, ako to uvádza výrobca napríklad v príručke pre používateľa.

b) Maximálny meraný jas: displej môže dosiahnuť maximálny meraný jas manuálnym nastavením ovládacích prvkov, ako napríklad svetlosti a kontrastu.

c) Jas pri dodaní: jas displeja pri predvolenom štandardnom nastavení vo výrobnom podniku, ktoré zvolí výrobca na bežné domáce použitie alebo na príslušné trhové využitie.

5. Natívne vertikálne rozlíšenie: Počet fyzických riadkov pozdĺž vertikálnej osi displeja v rámci viditeľnej plochy displeja.

Poznámka: Hodnota natívneho vertikálneho rozlíšenia displeja s rozlíšením obrazovky 1 920 × 1 080 (horizontálne × vertikálne) by bola 1 080.

6. Plocha obrazovky: viditeľná plocha displeja určená na zobrazovanie.

Poznámka: Plocha obrazovky sa vypočíta vynásobením viditeľnej šírky obrazu a viditeľnej výšky obrazu. Pri zakrivených obrazovkách sa šírka a výška zmeria pozdĺž oblúka displeja.

Ďalšie funkcie a vlastnosti:

1. Mostíkové zapojenie: fyzické spojenie medzi dvomi radičmi rozbočovačov (napr. USB, FireWire).

Poznámka: Mostíkové zapojenia umožňujú rozšírenie portov zvyčajne na účely prenosu portov do vhodnejšej lokality alebo zvýšenia počtu dostupných portov.

2. Úplné pripojenie na sieť: schopnosť displeja udržiavať spojenie so sieťou v režime spánku. Prítomnosť displeja, jeho sieťových služieb a jeho aplikácií sa udržiava, aj keď sú niektoré zložky displeja vypnuté. Displej môže zvoliť zmenu stavu napájania na základe sieťových údajov prijatých zo vzdialených sieťových zariadení, ale inak by mal zostať v režime spánku, ak nedostal od vzdialeného sieťového zariadenia požiadavku na služby.

Poznámka: Úplné pripojenie na sieť nie je obmedzené na konkrétny súbor protokolov. Označuje sa tiež ako funkcia „sieťového proxy“ a opisuje sa v norme Ecma-393.

3. Snímač prítomnosti osôb: zariadenie, ktoré sa používa na zistenie prítomnosti človeka pred displejom alebo v jeho blízkosti.

Poznámka: Snímač prítomnosti osôb sa obyčajne používa na prepnutie displeja medzi režimom zapnutia a režimom spánku.

4. Dotyková technológia: umožňuje používateľovi pôsobiť na výrobok dotýkaním sa plôch na obrazovke displeja.

5. Zásuvný modul: modulárne zásuvné zariadenie, ktoré poskytuje jednu alebo viac nasledujúcich funkcií bez výslovného účelu poskytovania všeobecnej výpočtovej funkcie:

a)	zobrazuje obrazy, zrkadlí vzdialený obsah prenášaný prostredníctvom streamingu, alebo inak zobrazuje na obrazovke obsah z miestnych alebo vzdialených zdrojov; alebo

b)	spracúva dotykové signály.

Poznámka: Moduly, ktoré poskytujú akékoľvek iné doplňujúce možnosti vstupu, sa nepovažujú za zásuvné moduly na účely tejto špecifikácie.

Skupina výrobkov: skupina modelov výrobku, ktoré 1. vyrába rovnaký výrobca, 2. majú rovnakú plochu obrazovky, rozlíšenie a maximálny uvádzaný jas a 3. majú spoločný základný dizajn obrazovky. Modely v rámci skupiny výrobkov sa môžu navzájom líšiť podľa jednej alebo viacerých charakteristík alebo vlastností. Prijateľné variácie v rámci skupiny výrobkov v prípade displejov zahŕňajú:

1.	vonkajší kryt;

2.	počet a druhy rozhraní;

3.	počet a druhy údajov, sietí alebo periférnych portov a

4.	kapacitu spracovania a pamäte.

F)	Reprezentatívny model: konfigurácia výrobku, ktorá sa skúša pri overovaní súladu s požiadavkami ENERGY STAR a ktorá má byť umiestnená na trh s označením ENERGY STAR.

Zdroj energie

1. Vonkajší zdroj napájania: vonkajší napájací obvod, ktorý sa používa na premenu elektrického prúdu v domácnosti na jednosmerný prúd alebo striedavý prúd s nízkym napätím na prevádzku spotrebného výrobku.

2. Štandardný jednosmerný prúd: spôsob prenosu jednosmerného prúdu vymedzený známou technologickou normou, ktorá umožňuje okamžitú interoperabilitu.

Poznámka: Bežnými príkladmi sú USB a technológia Power-over-Ethernet. Štandardný jednosmerný prúd zvyčajne zahŕňa prenos elektrickej energie aj komunikácií tým istým káblom, ale podobne ako pri štandardnom jednosmernom prúde s napätím 380 V sa to nevyžaduje.

2. Rozsah pôsobnosti

2.1. Zahrnuté výrobky

2.1.1. Podľa požiadaviek ENERGY STAR sa môžu posudzovať výrobky, ktoré spĺňajú vymedzenie displeja uvedené v tomto dokumente a sú napájané striedavým prúdom priamo zo siete, vonkajším zdrojom napájania alebo štandardným jednosmerným prúdom, okrem výrobkov uvedených v bode 2.2. Medzi typické výrobky, ktoré by sa mohli posudzovať podľa požiadaviek tejto špecifikácie, patria:

monitory;

ii)	monitory s funkciou zapnutia klávesnice, videa a myši;

iii)	informačné displeje a

iv)	informačné displeje a monitory so zásuvnými modulmi.

2.2. Vylúčené výrobky

2.2.1. Podľa požiadaviek tejto špecifikácie sa neposudzujú výrobky, na ktoré sa vzťahujú iné špecifikácie výrobkov ENERGY STAR vrátane televízorov a počítačov (zariadenia typu tenký klient, počítače typu Slate/tablety, prenosné počítače typu všetko v jednom, integrované stolové počítače). Aktuálny zoznam platných špecifikácií sa nachádza na adrese http://www.eu-energystar.org/specifications.htm.

2.2.2. Podľa požiadaviek tejto špecifikácie sa neposudzujú tieto výrobky:

i)	výrobky so zabudovaným televíznym tunerom;

ii)	displeje so zabudovanými alebo vymeniteľnými batériami určenými na podporu hlavnej prevádzky bez siete striedavého prúdu alebo vonkajšieho jednosmerného napájania alebo na podporu mobility zariadenia (napr. elektronické čítačky, batériami napájané digitálne fotorámčeky) a

iii)	výrobky, ktoré musia spĺňať predpisy EÚ pre zdravotnícke prístroje, ktorými sa zakazuje schopnosť správy napájania a/alebo ktoré nemajú stav napájania, ktorý by spĺňal vymedzenie režimu spánku.

3. Kritériá overovania súladu

3.1. Platné číslice a zaokrúhľovanie

3.1.1. Všetky výpočty sa vykonávajú na základe priamo nameraných (nezaokrúhlených) hodnôt.

3.1.2. Ak nie je uvedené inak, súlad s požiadavkami špecifikácie sa hodnotí pomocou priamo nameraných alebo vypočítaných hodnôt bez akéhokoľvek zaokrúhľovania.

3.1.3. Priamo namerané alebo vypočítané hodnoty, ktoré sa vykazujú pre Európsku komisiu, sa zaokrúhľujú na najbližšiu platnú číslicu, ako je uvedené v príslušných požiadavkách špecifikácie.

3.2. Všeobecné požiadavky týkajúce sa monitorov a informačných displejov

3.2.1. Vonkajšie zdroje napájania: jednonapäťové a viacnapäťové vonkajšie zdroje napájania pri skúške podľa jednotnej skúšobnej metódy na meranie spotreby energie vonkajších zdrojov napájania, dodatok Z k hlave 10 Zbierky federálnych zákonov, časť 430, spĺňajú minimálne úroveň VI požiadaviek na výkonnosť v zmysle Medzinárodného protokolu označovania účinnosti.

i)	Jednonapäťové a viacnapäťové vonkajšie zdroje napájania majú označenie najmenej na úrovni VI.

ii)	Ďalšie informácie o protokole označovania sa nachádzajú na http://www.regulations.gov/#!documentDetail;D=EERE-2008-BT-STD-0005-0218.

3.2.2. Správa napájania:

Výrobky ponúkajú minimálne jednu funkciu správy napájania, ktorá je štandardne k dispozícii a ktorú je možné použiť na automatický prechod z režimu spánku do režimu zapnutia, buď pomocou pripojeného hostiteľského zariadenia alebo vnútorne (napr. štandardne zapnutou podporou signalizácie správy napájania displeja (DPMS) podľa normy VESA).

ii)	Výrobky, ktoré vytvárajú obsah na zobrazovanie z jedného alebo viacerých vnútorných zdrojov, majú snímač alebo časovač, ktorý je štandardne nastavený na automatické uvedenie do režimu spánku alebo režimu vypnutia.

iii)	Pri výrobkoch s vnútorným štandardným časom oneskorenia, po ktorom výrobok prejde z režimu zapnutia do režimu spánku alebo režimu vypnutia, sa musí toto oneskorenie uvádzať.

iv)	Monitory automaticky prechádzajú do režimu spánku alebo režimu vypnutia do 5 minút po odpojení od hostiteľského počítača.

3.2.3. Informačné displeje majú podľa bodu 5.2.F v skúšobnej metóde ENERGY STAR skutočný účinník v režime zapnutia najmenej 0,7.

3.3. Energetické požiadavky týkajúce sa počítačových monitorov

3.3.1. Celková spotreba energie (TEC) v kWh sa vypočíta podľa Rovnica 1 na základe nameraných hodnôt.

Rovnica 1

Výpočet celkovej spotreby elektrickej energie

ETEC = 8,76 × (0,35 × PON + 0,65 × PSLEEP )

kde:

—	ETEC je výpočet celkovej spotreby energie v kWh,

—	PON je nameraný príkon v režime zapnutia vo wattoch,

—	PSLEEP je nameraný príkon v režime spánku vo wattoch a

—	výsledok sa na účely správy zaokrúhli na najbližšiu desatinu kWh.

3.3.2. Najvyššia celková spotreba energie (ETEC_MAX) v kWh pre monitory sa vypočíta podľa Tabuľka 1.

Tabuľka 1

Výpočet najvyššej celkovej spotreby energie (ETEC_MAX) v kWh pre monitory

plocha (v štvorcových palcoch)	ETEC Max (kWh) kde: Aviditeľná plocha obrazovky v štvorcových palcochrrozlíšenie obrazovky v megapixeloch Výsledok sa na účely vykazovania zaokrúhli na najbližšiu desatinu kWh.
A < 130	(6,13 × r) + (0,06 × A) + 9
130 ≤ A < 150	(6,13 × r) + (0,69 × A) – 72,38
150 ≤ A < 180	(6,13 × r) + (0,21 × A) – 0,50
180 ≤ A < 200	(6,13 × r) + (0,05 × A) + 28
200 ≤ A < 230	(6,13 × r) + (0,03 × A) + 31,33
230 ≤ A < 280	(6,13 × r) + (0,2 × A) – 7
280 ≤ A < 300	(6,13 × r) + 49
300 ≤ A < 500	(6,13 × r) + (0,2 × A) – 11
A ≥ 500	(6,13 × r) + 89

3.3.3. Pri všetkých monitoroch je vypočítaná celková spotreba energie (ETEC) v kWh menšia alebo najviac rovná výpočtu najvyššej celkovej spotreby energie (ETEC_MAX) s uplatniteľnými odchýlkami a úpravami (použitými najviac raz) podľa Rovnica 2.

Rovnica 2

Požiadavka celkovej spotreby energie pre monitory

ETEC ≤ (ETEC_MAX + EEP + EABC + EN + EOS + ET ) × effAC_DC

kde:

—	ETEC je celková spotreba energie v kWh vypočítaná podľa rovnice 1,

—	ETEC_MAX je požiadavka najvyššej celkovej spotreby energie v kWh vypočítaná podľa tabuľky 1,

—	EEP je odchýlka pre displej so zvýšeným výkonom v kWh podľa bodu 3.3.4,

—	EABC je odchýlka pre automatické riadenie jasu v kWh podľa rovnice 4,

—	EN je odchýlka pre úplné pripojenie na sieť v kWh podľa tabuľky 3,

—	EOS je odchýlka pre snímač prítomnosti osôb v kWh podľa tabuľky 4,

—	ET je odchýlka pre dotykovú technológiu v kWh podľa rovnice 5 a

—	effAC_DC je štandardná úprava pre straty pri zmene napätia zo striedavého na jednosmerné, ktoré vznikajú v zariadení, ktorým sa napája displej, a je 1,0 pre displeje napájané striedavým prúdom a 0,85 pre displeje so štandardným jednosmerným prúdom.

3.3.4. Pri monitoroch, ktoré spĺňajú nižšie uvedené požiadavky na displej so zvýšeným výkonom, sa v Rovnica 2 použije len jedna z nasledujúcich odchýlok podľa Tabuľka 2:

i)	kontrastný pomer minimálne 60:1 meraný pri horizontálnom uhle pohľadu minimálne 85° od kolmice na plochej obrazovke a minimálne 83° od kolmice na zakrivenej obrazovke so sklom pokrývajúcim obrazovku alebo bez neho;

ii)	natívne rozlíšenie najmenej 2,3 megapixela (MP) a

iii)	farebná škála najmenej 32,9 % CIE LUV.

Tabuľka 2

Výpočet energetickej odchýlky pre displeje so zvýšeným výkonom

Kritériá farebnej škály

EEP (kWh)

kde:

ETEC_MAX je požiadavka najvyššej celkovej spotreby energie v kWh a

r je rozlíšenie obrazovky v megapixloch.

Podpora farebnej škály je najmenej 32,9 % CIE LUV.

Formula

Podpora farebnej škály je najmenej 38,4 % CIE LUV.

0,65 × (ETEC_MAX – 6,13 × r)

Poznámka: Podpora viac ako 99 % farebného priestoru sRGB v rámci daného modelu zodpovedá podpore 32,9 % CIE LUV a podpora viac ako 99 % Adobe RGB zodpovedá podpore 38,4 % CIE LUV.

3.3.5. Pri monitoroch so štandardne zapnutým automatickým riadením jasu (ABC) sa energetická odchýlka (EABC) vypočítaná podľa Rovnica 4 pridá k hodnote ETEC_MAX v Rovnica 2, ak zníženie príkonu v režime zapnutia (RABC) vypočítané podľa Rovnica 3 je najmenej 20 %.

Rovnica 3

Výpočet zníženia príkonu v režime zapnutia so štandardne zapnutou funkciou ABC

Formula

kde:

—	RABC je percentuálne zníženie príkonu v režime zapnutia v dôsledku ABC,

—	P300 je príkon v režime zapnutia vo wattoch nameraný pri okolitom osvetlení na úrovni 300 luxov podľa bodu 6.4 skúšobnej metódy a

—	P12 je príkon v režime zapnutia vo wattoch nameraný pri okolitom osvetlení na úrovni 12 luxov podľa bodu 6.4 skúšobnej metódy.

Rovnica 4

Odchýlka energetickej spotreby pre monitory s automatickým riadením jasu (EABC)

EABC = 0,05 × ETEC_MAX

kde:

—	EABC je odchýlka energetickej spotreby pre automatické riadenie jasu v kWh a

—	ETEC_MAX je najvyššia celková spotreba energie v kWh podľa tabuľky 1.

3.3.6. Pri výrobkoch s úplným pripojením na sieť potvrdeným podľa bodu 6.7 skúšobnej metódy ENERGY STAR sa uplatňuje odchýlka uvedená v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Odchýlka energetickej spotreby pre monitory s úplným pripojením na sieť (EN)

EN (kWh)

2,9

3.3.7. Pri výrobkoch skúšaných s aktívnym snímačom prítomnosti osôb sa uplatňuje odchýlka uvedená v tabuľke 4.

Tabuľka 4

Odchýlka energetickej spotreby pre monitory s ďalšími funkciami (EOS)

Druh

Odchýlka (kWh)

snímač prítomnosti osôb

EOS

1,7

3.3.8. Pri výrobkoch skúšaných s aktívnou dotykovou technológiou v režime zapnutia sa uplatňuje odchýlka podľa Rovnica 5.

Rovnica 5

Odchýlka energetickej spotreby pre monitory s dotykovou technológiou (ET)

ET = 0,15 × ETEC_MAX

kde:

—	ET je odchýlka energetickej spotreby pre dotykovú technológiu v kWh a

—	ETEC_MAX je najvyššia celková spotreba energie v kWh podľa tabuľky 1.

3.4. Požiadavky v režime zapnutia pre informačné displeje

3.4.1. Maximálny príkon v režime zapnutia (PON_MAX) vo wattoch sa vypočíta podľa rovnice 6.

Rovnica 6

Výpočet maximálneho príkonu v režime zapnutia (PON_MAX) vo wattoch pre informačné displeje

PON MAX = (4,0 × 10– 5 ×  × A) + 119 × tanh(0,0008 × (A – 200,0) + 0,11) + 6

kde:

—	PON_MAX je maximálny príkon v režime zapnutia vo wattoch,

—	A je plocha obrazovky v palcoch štvorcových,

—	 je maximálny meraný jas displeja v kandelách na štvorcový meter nameraný podľa bodu 6.2 skúšobnej metódy,

—	tanh je funkcia hyperbolický tangens a

—	výsledok sa na účely správy zaokrúhli na najbližšiu desatinu wattu.

Rovnica 7

Požiadavka príkonu v režime zapnutia pre informačné displeje

PON ≤ PON_MAX + PABC

kde:

—	PON je príkon v režime zapnutia vo wattoch nameraný podľa bodu 6.3 alebo 6.4 skúšobnej metódy;

—	PON_MAX je maximálny príkon v režime zapnutia vo wattoch podľa rovnice 6 a

—	PABC je odchýlka príkonu v režime zapnutia pre ABC vo wattoch podľa rovnice 8.

3.4.2. Pri informačných displejoch so štandardne zapnutou funkciou ABC sa odchýlka príkonu (PABC) vypočítaná podľa Rovnica 8 pripočíta k PON_MAX vypočítanému podľa rovnice 6, ak zníženie príkonu v režime zapnutia (RABC) vypočítané podľa Rovnica 3 je najmenej 20 %.

Rovnica 8

Výpočet odchýlky príkonu v režime zapnutia pre informačné displeje so štandardne zapnutou funkciou ABC

PABC = 0,05 × PON_MAX

kde:

—	PABC je nameraná odchýlka príkonu v režime zapnutia pre ABC vo wattoch a

—	PON_MAX je požadovaný maximálny príkon v režime zapnutia vo wattoch.

3.5. Požiadavky v režime spánku pre informačné displeje

3.5.1. Nameraný príkon v režime spánku (PSLEEP) vo wattoch nepresiahne súčet požiadavky na maximálny príkon v režime spánku (PSLEEP_MAX) a akýchkoľvek odchýlok (uplatnených najviac raz) podľa Rovnica 9.

Rovnica 9

Požiadavka príkonu v režime spánku pre informačné displeje

Formula

kde:

—	PSLEEP je nameraný príkon v režime spánku vo wattoch,

—	PSLEEP_MAX je požadovaný maximálny príkon v režime spánku vo wattoch podľa tabuľky 5,

—	PN je odchýlka pre úplné pripojenie na sieť vo wattoch podľa tabuľky 6,

—	POS je odchýlka pre snímač prítomnosti osôb vo wattoch podľa tabuľky 7 a

—	PT je odchýlka pre dotykovú technológiu vo wattoch podľa tabuľky 7.

Tabuľka 5

Požiadavka maximálneho príkonu v režime spánku (PSLEEP_MAX) pre informačné displeje

PSLEEP_MAX

(W)

0,5

3.5.2. Pri výrobkoch s úplným pripojením na sieť potvrdeným podľa bodu 6.7 skúšobnej metódy ENERGY STAR sa uplatňuje odchýlka uvedená v tabuľke 6.

Tabuľka 6

Odchýlka pre úplné pripojenie na sieť pre informačné displeje

(W)

3,0

3.5.3. Pri výrobkoch, ktoré sa skúšali s aktívnym snímačom prítomnosti osôb alebo aktívnou dotykovou technológiou v režime spánku sa uplatňujú odchýlky uvedené v Tabuľka 7.

Tabuľka 7

Odchýlka príkonu v režime spánku pre ďalšie funkcie informačných displejov

Typ	Veľkosť obrazovky (palce)	Odchýlka (W)
Snímač prítomnosti osôb POS	všetky	0,3
Dotyková funkcia PT (uplatňuje sa len pri informačných displejoch, ktorých obrazovka je väčšia ako 30 palcov)	≤ 30	0,0
	> 30	1,5

3.6. Požiadavky v režime vypnutia pre všetky displeje

3.6.1. Výrobok nemusí mať režim vypnutia, aby bol spôsobilý na splnenie požiadaviek. Pri výrobkoch, ktoré nemajú režim vypnutia, je nameraný príkon v režime vypnutia (POFF) nižší alebo sa rovná požiadavke maximálneho príkonu v režime vypnutia (POFF_MAX) v tabuľke 8.

Tabuľka 8

Požiadavka maximálneho príkonu v režime vypnutia (POFF_MAX)

POFF_MAX

(W)

0,5

3.7. Požiadavky na uvádzanie jasu

3.7.1. Maximálny uvádzaný jas a maximálny meraný jas sa uvádza pri všetkých výrobkoch. Jas pri dodaní sa uvádza pri všetkých výrobkoch okrem výrobkov so štandardne zapnutou funkciou ABC.

4. Požiadavky na skúšky

4.1. Skúšobné metódy

4.1.1. Na overenie súladu s požiadavkami označenia ENERGY STAR sa použijú skúšobné metódy uvedené v Tabuľka 9.

Tabuľka 9

Skúšobné metódy na overenie súladu s požiadavkami označenia ENERGY STAR

Typ výrobku	Skúšobná metóda
Všetky typy výrobkov a veľkosti obrazoviek	Skúšobná metóda ENERGY STAR na určenie energetickej spotreby displeja
Displeje so zvýšeným výkonom	Medzinárodný výbor pre metrológiu zobrazovania (ICDM) Norma pre merania informačných displejov – [International Committee for Display Metrology (ICDM) Information Display Measurements Standard] verzia 1.03
Displeje, pri ktorých sa uvádza úplné pripojenie na sieť	CEA-2037-A, Určenie spotreby televízneho prijímača, (Determination of Television Set Power Consumption)

4.2. Počet zariadení požadovaných na skúšanie

4.2.1. Na skúšanie sa vyberie jedno zariadenie reprezentatívneho modelu podľa vymedzenia v bode 1.

4.2.2. Pokiaľ ide o overenie súladu pre skupinu výrobkov, za reprezentatívny model sa považuje tá konfigurácia výrobku, ktorá v jednotlivých kategóriách výrobkov v rámci skupiny výrobkov predstavuje najhorší prípad spotreby energie.

5. Používateľské rozhranie

5.1. Výrobcom sa odporúča, aby výrobky navrhovali v súlade s normou pre používateľské rozhranie IEEE P1621: Norma pre prvky používateľského rozhrania pre ovládanie spotreby elektronických zariadení používaných v kancelárskom a spotrebiteľskom prostredí (Standard for User Interface Elements in Power Control of Electronic Devices Employed in Office/Consumer Environments). Podrobné informácie sa nachádzajú na adrese http://energy.lbl.gov/controls/.

6. Dátum účinnosti

6.1. Dátum účinnosti: Verzia 7.0 špecifikácie ENERGY STAR pre displeje nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti dohody. Na splnenie požiadaviek označenia ENERGY STAR musí model výrobku spĺňať špecifikáciu ENERGY STAR účinnú ku dňu jeho výroby. Dátum výroby je špecifický pre každú jednotku a je to dátum, ku ktorému sa jednotka považuje za úplne zostavenú.

6.2. Budúce revízie špecifikácií: Európska komisia si vyhradzuje právo zmeniť tieto špecifikácie, ak technologické a/alebo trhové zmeny ovplyvnia ich užitočnosť pre spotrebiteľov, priemysel alebo životné prostredie. Podľa súčasnej politiky sa revízie špecifikácií pripravujú na základe diskusie zainteresovaných strán. V prípade revízie špecifikácií treba vziať na vedomie, že potvrdenie súladu s požiadavkami ENERGY STAR sa neudeľuje automaticky na obdobie životnosti modelu výrobku.

7. Úvahy týkajúce sa budúcich revízií

7.1. Obmedzenie príkonu jednosmerného prúdu v režime zapnutia: EPA a Európska komisia majú záujem zvážiť samostatnú požiadavku maximálneho príkonu v režime zapnutia pre výrobky, pri ktorých sa využíva štandardný jednosmerný prúd, kde nie je potrebný výpočet zmeny prúdu zo striedavého na jednosmerný. EPA a Európska komisia predpokladajú, že obľúbenosť týchto výrobkov s najnovšou normou USB na trhu porastie, a so záujmom očakávajú dodanie ďalších údajov o týchto výrobkoch z priameho skúšania s jednosmerným prúdom.

KONEČNÁ SKÚŠOBNÁ METÓDA PRE DISPLEJE

Revízia: september 2015

1. Prehľad

Na overovanie súladu výrobkov s požiadavkami špecifikácie ENERGY STAR pre displeje sa používa táto skúšobná metóda.

2. Uplatniteľnosť

Táto skúšobná metóda sa uplatňuje na všetky výrobky, ktoré sú oprávnené na overovanie súladu s požiadavkami stanovenými v špecifikácii výrobku ENERGY STAR pre displeje.

3. Vymedzenie pojmov

Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky pojmy používané v tomto dokumente sú v súlade s vymedzením pojmov uvedeným v špecifikácii ENERGY STAR pre displeje.

A) Hostiteľské zariadenie: zariadenie alebo prístroj, ktoré sa používajú ako zdroj obrazového/zvukového signálu na skúšanie displejov. Môže to byť počítač alebo akékoľvek iné zariadenie schopné poskytovať obrazový signál.

4. Skúšobná zostava

Skúšobná zostava a prístrojové vybavenie: Pokiaľ v tomto dokumente nie je uvedené inak, skúšobná zostava a prístrojové vybavenie pre všetky časti tejto metódy musia byť v súlade s požiadavkami normy Medzinárodnej elektrotechnickej komisie (IEC) 62301:2011, Domáce elektrospotrebiče – Meranie spotreby elektrickej energie v pohotovostnom režime (Household electrical appliances – Measurement of standby power), oddiel 4 Všeobecné podmienky merania (General Conditions for Measurements). V prípade rozporu medzi požiadavkami má prednosť skúšobná metóda ENERGY STAR.

Striedavé napájanie: výrobky, ktoré môžu byť napájané zo zdroja striedavého napätia, sa pripoja k zdroju napätia vhodného pre zamýšľaný trh, ako je uvedené v Tabuľka 10. Ak sa s výrobkom dodáva vonkajší zdroj napájania, použije sa na pripojenie výrobku k špecifikovanému zdroju napätia.

Tabuľka 10

Požiadavky na napájanie výrobkov

Trh	Napätie	Tolerancia napätia	Maximálne celkové harmonické skreslenie	Frekvencia	Tolerancia frekvencie
Severná Amerika, Taiwan	115 V striedavé	+/– 1,0 %	5,0 %	60 Hz.	+/– 1,0 %
Európa, Austrália, Nový Zéland	230 V striedavé	+/– 1,0 %	5,0 %	50 Hz.	+/– 1,0 %
Japonsko	100 V striedavé	+/– 1,0 %	5,0 %	50 Hz alebo 60 Hz	+/– 1,0 %

Jednosmerné napájanie:

1.	Výrobky sa môžu skúšať so zdrojom jednosmerného napätia (napr. prostredníctvom sieťového alebo dátového pripojenia), len ak je jednosmerný prúd jediným dostupným zdrojom napájania výrobku (t. j. ak sa s výrobkom nedodáva žiadna prípojka k striedavému zdroju ani vonkajší zdroj napájania).

2.	Výrobky s jednosmerným napájaním sa inštalujú a napájajú podľa pokynov výrobcu pomocou portu s úplnými špecifikáciami odporúčanými pre displej (napr. v príslušných prípadoch univerzálna sériová zbernica (USB) 3.1, a to aj v prípade spätnej kompatibility s USB 2.0).

Meranie príkonu sa uskutoční medzi jednosmerným zdrojom (napr. hostiteľské zariadenie) a káblom dodávaným s výrobkom vrátane strát, ktoré spôsobuje dodaný kábel. Ak sa s výrobkom nedodáva žiadny kábel, môže sa namiesto neho použiť akýkoľvek kábel v dĺžke 2 až 6 stôp. Odpor kábla, ktorý sa použije na pripojenie displeja k bodu merania, sa zmeria a uvedie do správy.

Poznámka: Nameraný odpor káblov jednosmerného napätia zahŕňa súčet odporov vodiča jednosmerného napätia a uzemňovacieho vodiča.

Na pripojenie wattmetra sa môže použiť pletený kábel zapojený medzi dodaným káblom a jednosmerným zdrojom. Ak sa použije táto metóda, musia byť splnené nasledovné požiadavky:

a)	Pletený kábel sa použije spolu s dodaným káblom opísaným v bode 4C) 3.

b)	Pletený kábel sa pripojí medzi jednosmerný zdroj a dodaný kábel.

c)	Pletený kábel nie je dlhší ako 1 stopa.

Pri meraní napätia sa medzi bodom merania napätia a dodaným káblom použije vedenie s celkovou dĺžkou, ktorá má odpor menej ako 50 miliohmov. Týka sa to len vedenia, ktorým sa prenáša zaťažovací prúd.

Poznámka: Napätie a prúd sa nemusia merať na tom istom mieste, pokiaľ sa napätie meria v rámci 50 miliohmov dodaného kábla.

e)	Meranie prúdu sa môže uskutočniť buď na uzemňovacom vodiči, alebo na vodiči jednosmerného napätia.

Obrázok 1 zobrazuje príklad zostavy s pleteným káblom s použitím displeja napájaného pomocou USB 2.0 pripojeného k hostiteľskému zariadeniu.

Obrázok 1

Príklad usporiadania s pleteným káblom USB 2.0

Text obrazu

D)	Teplota okolia: teplota okolia musí byť 23 °C ± 5 °C.

E)	Relatívna vlhkosť: relatívna vlhkosť sa pohybuje v rozsahu od 10 % do 80 %.

Nastavenie skúšanej jednotky:

1.	Všetky štyri rohy čelnej plochy skúšanej jednotky (UUT) musia byť rovnako vzdialené od vertikálnej referenčnej roviny (napr. steny).

2.	Dva spodné rohy čelnej plochy skúšanej jednotky musia byť rovnako vzdialené od horizontálnej referenčnej roviny (napr. podlahy).

Zdroj svetla pre skúšanie v režime zapnutia:

Typ svetelného zdroja:

a)	Halogénový reflektorový svetelný zdroj so štandardným spektrom. Svetelný zdroj nesmie spĺňať vymedzenie pojmu „upravené spektrum“ podľa hlavy 10 Zbierky federálnych zákonov, časť 430.2 – Vymedzenie pojmov (1).

b)	Nominálny jas: 980 ± 5 % lúmenov.

Usporiadanie svetelného zdroja pre skúšané výrobky so štandardne aktivovaným automatickým riadením jasu (ABC):

a)	Medzi svetelným zdrojom a snímačom automatického riadenia jasu skúšanej jednotky nesmie byť žiadna prekážka (napr. prostriedky na rozptyľovanie svetla, tienidlá z matného skla atď.).

b)	Stred svetelného zdroja sa umiestni vo vzdialenosti 5 stôp od stredu snímača ABC.

c)	Stred svetelného zdroja sa nastaví v horizontálnom uhle 0° vzhľadom na stred snímača ABC skúšanej jednotky.

d)	Stred svetelného zdroja sa nastaví v rovnakej výške ako stred snímača ABC skúšanej jednotky vzhľadom na podlahu (t. j. zdroj svetla sa umiestni vo vertikálnom uhle 0° vzhľadom na stred snímača ABC skúšanej jednotky).

e)	Žiadny povrch skúšobnej miestnosti (t. j. podlaha, strop a stena) nesmie byť vo vzdialenosti menšej ako 2 stopy od stredu snímača ABC skúšanej jednotky.

f)	Hodnoty osvetlenia sa získajú zmenami vstupného napätia svetelného zdroja.

Obrázok 2 a Obrázok 3 poskytujú viac informácií o vzájomnej polohe skúšanej jednotky a svetelného zdroja.

Obrázok 2

Skúšobná zostava – pohľad zhora

Text obrazu

Poznámky:

—	D1 = D2 vzhľadom na vertikálnu referenčnú rovinu.

—	D1 a D2 vyplýva, že rohy čelnej plochy skúšanej jednotky sú vzdialené najmenej 2 stopy od vertikálnej referenčnej roviny.

—	D3 a D4 vyplýva, že stred svetelného snímača je vzdialený najmenej 2 stopy od stien miestnosti.

Obrázok 3

Skúšobná zostava – pohľad zboku

Text obrazu

Poznámky:

—	D1 = D2 vzhľadom na vertikálnu referenčnú rovinu.

—	D1 a D2 vyplýva, že rohy čelnej plochy skúšanej jednotky sú vzdialené najmenej 2 stopy od vertikálnej referenčnej roviny.

—	Po dosiahnutí cieľového osvetlenia sa merač intenzity osvetlenia pred meraniami príkonu odstráni.

—	H1 = H2 vzhľadom na horizontálnu referenčnú rovinu (napr. podlahu).

—	H3 a H4 vyplýva, že stred svetelného snímača musí byť vzdialený najmenej 2 stopy od podlahy a 2 stopy od stropu.

—	Pri meraniach príkonu je merač intenzity osvetlenia odstránený po dosiahnutí cieľového osvetlenia.

Wattmeter: wattmetre musia mať tieto vlastnosti:

Činiteľ výkyvu:

a)	dostupný činiteľ výkyvu prúdu najmenej 3 v menovitom rozsahu merania a

b)	dolná hranica rozsahu prúdu najviac 10 mA.

2.	Minimálna frekvenčná odozva: 3,0 kHz.

Minimálne rozlíšenie:

a)	0,01 W pre namerané hodnoty najviac 10 W;

b)	0,1 W pre namerané hodnoty od viac ako 10 W do 100 W a

c)	1,0 W pre namerané hodnoty vyššie ako 100 W.

Merače jasu a intenzity osvetlenia:

Meranie jasu sa vykoná buď pomocou

a)	kontaktného merača alebo

b)	bezkontaktného merača.

2.	Všetky merače jasu a intenzity osvetlenia musia byť presné na ± 2 % (± 2 číslice) digitálne zobrazenej hodnoty.

Bezkontaktné merače jasu musia mať snímací uhol najviac 3 stupne.

Celková presnosť merača sa zistí tak, že sa použije (±) absolútny súčet 2 % z hodnoty merania a dvojčíslicovej tolerancie najmenej významnej číslice zobrazenej hodnoty. Ak sa napríklad pri nameraní jasu obrazovky 200 nitov na merači intenzity osvetlenia zobrazuje hodnota „200,0“, potom 2 % z 200 nitov je 4,0 nitu. Najmenej významnou číslicou je 0,1 nitu. „Dvojčíslicová“ znamená 0,2 nitu. Zobrazená hodnota by preto bola 200 ± 4,2 nitu (4 nity + 0,2 nitu). Táto presnosť je špecifická pre daný merač intenzity osvetlenia a nepovažuje sa za toleranciu počas vlastných meraní svetla.

Presnosť merania:

1.	Pri meraniach príkonu s hodnotou najmenej 0,5 W je neistota merania najviac 2 % pri 95 % miere spoľahlivosti.

2.	Pri meraniach príkonu s hodnotou menej ako 0,5 W je neistota merania najviac 0,01 W pri 95 % miere spoľahlivosti.

Všetky hodnoty okolitého svetla (merané v luxoch) sa merajú v mieste snímača ABC na skúšanej jednotke, pričom svetlo dopadá priamo na snímač a na výrobku je zobrazená hlavná ponuka zo skúšobného signálu podľa normy IEC 62087:2011 „Metódy merania spotreby elektrického prúdu audiozariadení, videozariadení a príbuzných zariadení“ (Methods of measurement for the power consumption of audio, video and related equipment). Pri výrobkoch, ktoré nie sú zlučiteľné s formátom skúšobného signálu podľa normy IEC, sa hodnoty okolitého svetla merajú tak, že na výrobku sa zobrazuje skúšobný signál FK podľa normy na meranie energetickej spotreby displejov s plochým panelom, verzie 2.0 (FPDM2), Združenia pre normy v oblasti videoelektroniky (VESA).

Hodnoty okolitého svetla sa merajú v rámci týchto tolerancií:

a)	pri 12 luxoch je okolité osvetlenie v rámci ± 1,0 luxu a

b)	pri 300 luxoch je okolité osvetlenie v rámci ± 9,0 luxu.

5. Vykonanie skúšky

5.1. Usmernenia pre merania príkonu

Skúšanie pri štandardných nastaveniach z výroby: Merania príkonu sa počas trvania skúšky v režime spánku a režime zapnutia vykonajú s výrobkom v stave ako pri dodaní, pričom všetky možnosti nastavenia používateľom sa nastavia na štandardné hodnoty z výroby, pokiaľ sa v tejto skúšobnej metóde neuvádza inak.

1.	Úpravy úrovne obrazu sa vykonajú podľa pokynov v tejto skúšobnej metóde.

Výrobky, ktoré obsahujú tzv. nútenú ponuku, ktorá si vyžaduje výber nastavenia obrazu pri prvom zapnutí, sa skúšajú v „štandardnom“ alebo „východiskovom“ nastavení obrazu. V prípade, ak neexistuje žiadne štandardné nastavenie alebo jeho ekvivalent, použije sa na skúšanie predvolené nastavenie odporúčané výrobcom, ktoré sa zaznamená v správe o skúške. Výrobky, ktoré neobsahujú nútenú ponuku, sa skúšajú v štandardnom nastavení obrazu výrobcom.

B)	Moduly POD (Point of Deployment): Voliteľné moduly POD sa neinštalujú.

C)	Zásuvné moduly: Z displeja sa odstránia voliteľné zásuvné moduly, ak sa displej môže podľa skúšobnej metódy skúšať bez inštalovaného modulu.

Režim spánku s viacerými funkciami: Ak výrobok ponúka viacero možností správania sa zariadenia v režime spánku (napr. rýchly štart) alebo viacero postupov na uvedenie do režimu spánku, zmeria a zaznamená sa príkon počas všetkých režimov spánku. Všetky skúšky v režime spánku sa vykonajú podľa bodu 6.5.

5.2. Podmienky meraní príkonu

Merania príkonu:

Merania príkonu sa uskutočňujú v bode medzi zdrojom napájania a skúšanou jednotkou. Medzi wattmetrom a skúšanou jednotkou nesmú byť zapojené žiadne zdroje neprerušovaného napájania. Wattmeter zostáva pripojený až do úplného zaznamenania všetkých údajov o príkone v režime zapnutia, režime spánku a režime vypnutia.

2.	Nameraný príkon sa zaznamenáva vo wattoch ako priamo namerané (nezaokrúhlené) hodnoty v intervale najmenej jedného odčítania za sekundu.

3.	Nameraný príkon sa zaznamenáva po stabilizácii meraní napätia v rámci 1 %.

Podmienky tmavej komory:

1.	Pokiaľ sa neuvedie inak, osvetlenie namerané na obrazovke skúšanej jednotky so skúšanou jednotkou v režime vypnutia je najviac 1,0 luxu. Ak skúšaná jednotka nemá režim vypnutia, osvetlenie sa meria na obrazovke skúšanej jednotky s odpojeným káblom napájania skúšanej jednotky.

Konfigurácia a ovládanie skúšanej jednotky:

Periférne zariadenia a pripojenia k sieti:

a)	Externé periférne zariadenia [napr. myš, klávesnica, externý pevný disk (HDD) atď.] sa nepripoja k portom USB ani k iným dátovým portom na skúšanej jednotke.

Premostenie: Ak skúšaná jednotka podporuje premostenie podľa vymedzenia v bode 1 špecifikácie ENERGY STAR pre displeje, verzie 7.0, medzi skúšanou jednotkou a hostiteľským zariadením sa vytvorí mostíkové zapojenie. Zapojenie sa vytvorí v nasledujúcom preferenčnom poradí. Vytvorí sa len jedno zapojenie a toto zapojenie sa zachová počas trvania skúšky.

i)	Thunderbolt;

ii)

USB;

iii)	Firewire (IEEE 1394);

iv)

iné.

Poznámka: Príklady premostenia pre displeje môžu zahŕňať:

1.	Prípad, keď displej konvertuje údaje medzi dvoma rôznymi typmi portov (napr. Thunderbolt a Ethernet). Zariadeniu to umožňuje používať Thunderbolt ako pripojenie Ethernet a naopak.

2.	Možnosť pripojenia klávesnice alebo myši s rozhraním USB k inému systému (napr. hostiteľskému zariadeniu) prostredníctvom displeja pomocou rozbočovača USB.

Sieťové pripojenie: Ak má skúšaná jednotka funkciu sieťového pripojenia (t. j. po konfigurovaní a pripojení do siete má schopnosť získať IP adresu), funkcia sieťového pripojenia sa aktivuje a skúšaná jednotka sa pripojí k živej fyzickej sieti (napr. WiFi, Ethernet atď.). Fyzická sieť musí podporovať najvyššiu a najnižšiu prenosovú rýchlosť dát v rámci funkcie sieťového pripojenia skúšanej jednotky. Aktívne pripojenie sa vymedzuje ako živé fyzické pripojenie vo fyzickej vrstve sieťového protokolu. V prípade siete Ethernet sa pripojenie k prepínaču alebo smerovaču siete Ethernet uskutoční prostredníctvom štandardného kábla pre sieť Ethernet najmenej v kategórii CAT 5e. V prípade siete WiFi sa zariadenie pripojí a vyskúša v blízkosti bezdrôtového prístupového bodu (AP). Skúšajúci pracovník konfiguruje adresovú vrstvu protokolu s prihliadnutím na tieto skutočnosti:

i)	Internetový protokol (IP) v4 a IPv6 pracujú v protokole tzv. neighbour discovery a budú vo všeobecnosti automaticky konfigurovať obmedzené, nesmerovateľné pripojenie.

ii)

IP sa môže konfigurovať manuálne alebo pomocou konfiguračného protokolu DHCP s adresou v adresovom priestore s prepisom sieťovej adresy (NAT) v tvare 192.168.1.x, ak sa skúšaná jednotka pri použití postupu autoIP nespráva zvyčajným spôsobom. Sieť sa konfiguruje na podporu adresového priestoru NAT alebo na podporu autoIP.

iii)

Pokiaľ sa v tejto skúšobnej metóde nestanovuje inak, skúšaná jednotka si počas trvania skúšky zachová aktívne pripojenie na sieť, pričom na drobné prerušenia sa neprihliada (napr. pri zmene rýchlosti pripojenia). Ak je skúšaná jednotka vybavená viacerými funkciami sieťového pripojenia, vytvorí sa len jedno pripojenie v tomto preferenčnom poradí:

a)	WiFi (Inštitút inžinierov elektrotechniky a elektroniky – IEEE 802.11 – 2007 (2));

b)	Ethernet (IEEE 802.3). Ak skúšaná jednotka podporuje normu Energy Efficient Ethernet (IEEE 802.3az-2010 (3)), pripojí sa k zariadeniu, ktoré tiež podporuje IEEE 802.3az;

c)	Thunderbolt;

USB;

e)	Firewire (IEEE 1394);

iné.

d)	Funkcia dotykovej obrazovky: Ak má skúšaná jednotka dotykovú obrazovku, ktorá si vyžaduje samostatné dátové pripojenie, táto funkcia sa nastaví podľa pokynov výrobcu vrátane pripojení hostiteľského zariadenia a inštalácie softvérových ovládačov.

V prípade skúšanej jednotky s jedným pripojením, ktoré dokáže vykonávať viacero funkcií (napr. premostenie, pripojenie na sieť a/alebo funkcia dotykovej obrazovky), sa môže na plnenie týchto funkcií použiť jedna prípojka, pokiaľ je to najviac preferované pripojenie, ktoré skúšaná jednotka podporuje pri každej funkcii.

f)	V prípade skúšanej jednotky, ktorá nemá žiadne dátové alebo sieťové funkcie, sa skúšaná jednotka skúša v stave, v akom sa dodáva.

g)	Vstavané reproduktory a ďalšie vlastnosti a funkcie výrobku, na ktoré sa osobitne nevzťahuje špecifikácia ENERGY STAR ani iná skúšobná metóda, musia byť nastavené podľa konfigurácie napájania pri dodaní.

h)	Dostupnosť iných funkcií, akými sú snímače prítomnosti osôb, čítačky pamäťových kariet typu flash a čipových kariet, kamerové rozhrania alebo funkcia PictBridge, sa uvedie do záznamu.

Signálové rozhranie:

Ak má skúšaná jednotka viacero signálových rozhraní, skúša sa s prvým dostupným rozhraním z nasledujúceho zoznamu:

i)	Thunderbolt;

ii)	DisplayPort;

iii)

HDMI;

iv)

DVI;

VGA;

vi)	iné digitálne rozhranie;

vii)	iné analógové rozhranie.

Snímač prítomnosti osôb: Ak má skúšaná jednotka snímač prítomnosti osôb, skúša sa so snímačom prítomnosti osôb nastaveným ako pri dodaní. Pri skúšanej jednotke so snímačom prítomnosti osôb aktivovaným pri dodaní:

Počas celého zahrievania, stabilizácie, skúšania jasu a režimu zapnutia sa v tesnej blízkosti snímača prítomnosti osôb nachádza osoba, aby sa zabránilo prechodu skúšanej jednotky do stavu s nižším príkonom (napr. do režimu spánku alebo režimu vypnutia). Skúšaná jednotka zostáva v režime zapnutia počas celého času zahrievania, času stabilizácie, skúšania jasu a skúšky v režime zapnutia.

Počas skúšky v režime spánku a v režime vypnutia sa v tesnej blízkosti snímača prítomnosti osôb nenachádza žiadna osoba, aby sa zabránilo prechodu skúšanej jednotky do stavu s vyšším príkonom (napr. do režimu zapnutia). Počas skúšky v režime spánku alebo počas skúšky v režime vypnutia zostáva skúšaná jednotka v režime spánku alebo v režime vypnutia.

4.	Orientácia: Ak sa skúšaná jednotka môže otáčať vo vertikálnom alebo horizontálnom smere, skúša sa v horizontálnej orientácii, pričom najdlhší rozmer je rovnobežný s povrchom stola.

Rozlíšenie a obnovovací kmitočet:

Displeje s pevnými pixelmi:

a)	Pixelový formát sa nastaví na natívnu úroveň podľa príručky k výrobku.

b)	Pri displejoch, ktoré nemajú katódovú trubicu (CRT), sa obnovovací kmitočet stanoví na 60 Hz, pokiaľ sa v príručke k výrobku neuvádza iný štandardný obnovovací kmitočet. Ak sa uvádza, použije sa štandardný obnovovací kmitočet uvedený v príručke.

Pri displejoch s katódovou trubicou (CRT) sa pixelový formát nastaví na najvyššie rozlíšenie, ktoré je navrhnuté tak, aby fungovalo pri obnovovacom kmitočte 75 Hz, ako sa uvádza v príručke k výrobku. Na skúšanie sa použijú obvyklé priemyselné normy synchronizácie pixelového formátu. Obnovovací kmitočet sa nastaví na 75 Hz.

Presnosť úrovní vstupného signálu: Pri použití analógových rozhraní sa vstupný videosignál pohybuje v rámci ± 2 % od referenčnej hodnoty bielej a čiernej. Pri použití digitálnych rozhraní osoba vykonávajúca skúšku neupravuje v zdrojovom videosignáli farbu, ani ho nemení na žiadny iný účel okrem kompresie/dekompresie alebo kódovania/dekódovania na účely prenosu, pokiaľ je to potrebné.

F)	Skutočný účinník: Účastníci programu uvedú počas merania v režime zapnutia skutočný účinník skúšanej jednotky. Hodnoty účinníka sa zaznamenajú v rovnakom intervale, v akom sa zaznamenáva hodnota príkonu (PON). Z uvádzaného účinníka sa vypočíta priemer na celé trvanie skúšania v režime zapnutia.

Skúšobné materiály:

Na skúšanie sa použije dynamický videosignál s obsahom televízneho vysielania (Dynamic Broadcast-Content Signal) podľa normy IEC 62087:2011, bod 11.6, „Skúšanie v (priemernom) režime zapnutia pomocou dynamického videosignálu s obsahom televízneho vysielania“(On (average) mode testing using dynamic broadcast-content video signal).

2.	Norma VESA FPDM2 sa použije len pri výrobkoch, ktoré nedokážu zobrazovať dynamický videosignál s obsahom televízneho vysielania podľa normy IEC 62087:2011.

Vstupný videosignál:

1.	Hostiteľské zariadenie vytvorí vstupný videosignál v natívnom rozlíšení displeja tak, aby aktívna plocha videa vyplnila celú obrazovku. Môže si to vyžadovať prehrávací softvér na úpravu pomeru strán videa.

2.	Obrazová frekvencia vstupného videosignálu by sa mala zhodovať s obrazovou frekvenciou, ktorá sa najbežnejšie používa v regióne, v ktorom sa výrobok predáva (napr. pre USA a Japonsko sa používa obrazová frekvencia 60 Hz, pre Európu a Austráliu sa používa obrazová frekvencia 50 Hz).

3.	Audio nastavenie na hostiteľskom zariadení sa vypne, aby sa popri vstupnom videosignáli nevytváral žiadny zvuk.

6. Skúšobné postupy pre všetky výrobky

6.1. Inicializácia skúšanej jednotky pred skúškou

Pred začiatkom skúšky sa skúšaná jednotka inicializujte takto:

1.	Nastavte skúšanú jednotku podľa pokynov v príručke dodanej s výrobkom.

2.	Pripojte prijateľný wattmeter k zdroju napájania a pripojte skúšanú jednotku k výstupu napájania na wattmetri.

3.	S vypnutou skúšanou jednotkou nastavte úroveň okolitého svetla tak, aby merané osvetlenie obrazovky bolo nižšie ako 1,0 luxu (pozri bod 5.2B).

4.	Zapnite skúšanú jednotku a vykonajte úvodnú konfiguráciu systému, ak je to potrebné.

5.	Zabezpečte, aby konfigurácia skúšanej jednotky bola nastavená ako pri dodaní, pokiaľ sa v tejto skúšobnej metóde nešpecifikuje inak.

Zahrievajte skúšanú jednotku 20 minút, alebo až kým sa dokončí úplná inicializácia skúšanej jednotky a zariadenie bude pripravené na použitie, podľa toho, čo trvá dlhšie. Formát skúšobného signálu podľa normy IEC 62087:2011 špecifikovaný v bode 5.2G)1 sa zobrazuje počas celého času zahrievania. Pri displejoch, ktoré nedokážu zobrazovať formát skúšobného signálu podľa normy IEC 62087:2011, sa na obrazovke zobrazí skúšobný signál podľa normy VESA FPDM2 L80 špecifikovaný v bode 5.2G)2.

7.	Do záznamu uveďte vstupné striedavé napätie a frekvenciu alebo vstupné jednosmerné napätie.

8.	Do záznamu o skúške uveďte teplotu okolia a relatívnu vlhkosť v skúšobnej miestnosti.

6.2. Skúšanie jasu

A)	Skúšanie jasu sa vykoná okamžite po zahriatí a v podmienkach tmavej komory. Osvetlenie obrazovky výrobku namerané so skúšanou jednotku v režime vypnutia musí byť najviac 1,0 luxu.

B)	Jas sa meria kolmo na stred obrazovky výrobku pomocou merača jasu v súlade s používateľskou príručkou merača.

C)	Poloha merača jasu vzhľadom na obrazovku výrobku zostáva počas celého trvania skúšky nemenná.

D)	Pri výrobkoch s automatickým riadením jasu (ABC) sa merania jasu vykonajú s vypnutou funkciou ABC. Ak funkciu ABC nemožno vypnúť, merania jasu sa merajú kolmo na stred obrazovky výrobku, pričom na snímač okolitého svetla skúšanej jednotky priamo dopadá svetlo s intenzitou najmenej 300 luxov.

Merania jasu sa vykonajú takto:

1.	Overte, či je na skúšanej jednotke nastavená štandardná hodnota jasu pri dodaní alebo „východiskové“ nastavenie obrazu.

Zobrazte skúšobný videosignál pre konkrétnu triedu výrobkov podľa nasledujúcich pokynov:

a)	Všetky výrobky okrem výrobkov uvedených v písm. b): Trojpruhový videosignál špecifikovaný v norme IEC 62087:2011, bode 11.5.5 [tri biele (100 %) pruhy na čiernom (0 %) pozadí].

b)	Výrobky, ktoré nedokážu zobrazovať signály podľa normy IEC 62087:2011: Skúšobný signál VESA FPDM2 L80 pre maximálne rozlíšenie podporované výrobkom.

3.	Zobrazujte skúšobný videosignál najmenej 10 minút, aby ste umožnili stabilizáciu jasu skúšanej jednotky. Tento desaťminútový čas stabilizácie sa môže skrátiť, ak sú merania jasu stabilné v rozsahu 2 % počas najmenej 60 sekúnd.

4.	Zmerajte a zaznamenajte jas v štandardnom nastavení pri dodaní LAs-shipped.

5.	Nastavte úrovne jasu a kontrast skúšanej jednotky na maximálne hodnoty.

6.	Zmerajte a zaznamenajte jas ako LMax_Measured.

7.	Do záznamu uveďte maximálny jas, ktorý uvádza výrobca LMax_Reported.

F)	Ak sa nestanovuje inak, pri následných skúškach v režime zapnutia sa nastavenie kontrastu ponechá na maximálnej úrovni.

6.3. Skúšanie v režime zapnutia pri výrobkoch bez štandardne aktivovanej funkcie ABC

Po skúške jasu a pred meraním príkonu v režime zapnutia sa jas skúšanej jednotky nastaví podľa týchto pokynov:

1.	Pri informačných displejoch sa výrobok skúša s jasom nastaveným na hodnote najmenej 65 % maximálneho jasu, ktorý uvádza výrobca (LMax_Reported). Hodnoty jasu sa zmerajú podľa bodu 6.2. Táto hodnota jasu LOn sa zaznamená.

Pri všetkých ostatných výrobkoch nastavte príslušné ovládače jasu tak, aby jas obrazovky bol 200 kandel na meter štvorcový (cd/m2). Ak skúšaná jednotka nemôže tento jas dosiahnuť, nastavte jas výrobku na najbližšiu dosiahnuteľnú hodnotu. Hodnoty jasu sa zmerajú podľa bodu 6.2. Táto hodnota jasu LOn sa zaznamená. Príslušné ovládače jasu sú akékoľvek ovládače jasu, ktorými sa upravuje jas displeja, ale ktoré nezahŕňajú nastavenia kontrastu.

Pri skúšaných jednotkách, ktoré dokážu zobrazovať signály podľa normy IEC, sa príkon v režime zapnutia (PON) meria podľa normy IEC 62087:2011 bodu 11.6.1 „Merania pomocou dynamického videosignálu s obsahom televízneho vysielania“(Measurements using dynamic broadcast-content video signal). Pri skúšanej jednotke, ktorá nedokáže zobrazovať signály podľa normy IEC, sa príkon v režime zapnutia (PON) meria takto:

1.	Uistite sa, či bola skúšaná jednotka inicializovaná podľa bodu 6.1.

2.	Zobrazte skúšobný obrazec VESA FPDM2, A112-2F, SET01K [8 odtieňov sivej od plnej čiernej (0 voltov) po plnú bielu (0,7 voltu)].

3.	Overte, či úrovne vstupného signálu zodpovedajú norme VESA Video Signal Standard (VSIS), verzii 1.0, revízii 2.0 z decembra 2002.

4.	S ovládačmi jasu a kontrastu nastavenými na maximum overte, či je možné rozlíšiť bielu úroveň a sivú úroveň blízku bielej. V prípade potreby upravte nastavenie kontrastu ovládačom tak, aby bolo možné rozlíšiť bielu úroveň a sivú úroveň blízku bielej.

5.	Zobrazte skúšobný obrazec VESA FPDM2, A112-2H, L80 (plná biela (0,7 voltu) plocha, ktorá zaberá 80 % obrazu).

6.	Uistite sa, či sa celá plocha merania jasu nachádza v rámci bielej časti skúšobného obrazca.

7.	Príslušné ovládače jasu nastavte tak, aby bol jas bielej plochy obrazovky nastavený podľa bodu 6.3A).

8.	Zaznamenajte jas obrazovky (LOn).

9.	Zaznamenajte príkon v režime zapnutia (PON) a celkový pixelový formát (horizontálne × vertikálne). Príkon v režime zapnutia sa meria počas 10 minút podobne ako pri skúške podľa normy IEC 62087:2011 pomocou dynamického obsahu televízneho vysielania.

6.4. Skúšanie v režime zapnutia pri výrobkoch so štandardne aktivovanou funkciou ABC

Priemerná spotreba energie výrobku v režime zapnutia sa určí pomocou dynamického obsahu televízneho vysielania podľa normy IEC 62087:2011. Ak výrobok nedokáže zobrazovať signál podľa normy IEC, pri všetkých nasledujúcich krokoch sa použije skúšobný obrazec podľa normy VESA FPDM2 L80 opísaný v bode 6.3B)5.

A)	Stabilizujte skúšanú jednotku 30 minút. Vykoná sa to troma opakovaniami 10-minútového videosignálu s dynamickým obsahom vysielania podľa normy IEC.

B)	Nastavte svetelný výkon svetelného zdroja, ktorý sa používa na skúšanie, na 12 luxov, pričom meranie sa vykoná na čelnej strane snímača okolitého svetla.

C)	Zobrazte 10-minútový dynamický videosignál s obsahom televízneho vysielania. Zmerajte a zaznamenajte spotrebu energie P12 počas 10-minútového dynamického videosignálu s obsahom televízneho vysielania.

D)	Na zmeranie P300 opakujte kroky 6.4B) a 6.4C) pri úrovni okolitého svetla 300 luxov.

Vypnite funkciu ABC a zmerajte príkon v režime zapnutia (PON) podľa bodu 6.3. Ak sa funkcia ABC nedá vypnúť, merania príkonu sa vykonajú takto:

1.	Ak sa jas dá nastaviť na stálu hodnotu podľa bodu 6.3, príkon v režime zapnutia pre tieto výrobky sa zmeria podľa bodu 6.3, pričom na snímač okolitého svetla skúšanej jednotky priamo dopadá svetlo s intenzitou najmenej 300 luxov.

2.	Ak sa jas nedá nastaviť na stálu hodnotu, príkon v režime zapnutia pre tieto výrobky sa zmeria podľa bodu 6.3, pričom na snímač okolitého svetla skúšanej jednotky priamo dopadá svetlo s intenzitou najmenej 300 luxov a jas obrazovky sa nemení.

6.5. Skúšanie v režime spánku

A)	Príkon v režime spánku (PSLEEP) sa meria podľa normy IEC 62301:2011 s doplňujúcimi usmerneniami v bode 5.

Skúška v režime spánku sa vykoná so skúšanou jednotkou pripojenou k hostiteľskému zariadeniu rovnakým spôsobom ako pri skúšaní v režime zapnutia. Pokiaľ je to možné, režim spánku sa aktivuje uvedením hostiteľského zariadenia do režimu spánku. Pre hostiteľské zariadenie, ktorým je počítač, je režim spánku vymedzený v špecifikácii ENERGY STAR pre počítače, verzii 6.1.

Ak má výrobok viacero režimov spánku, ktoré sa dajú zvoliť manuálne, alebo ak výrobok môže vstúpiť do režimu spánku rôznymi spôsobmi (napr. diaľkovým ovládaním alebo uvedením hostiteľského zariadenia do režimu spánku), merania sa vykonajú a zaznamenajú vo všetkých režimoch spánku.

Ak výrobok automaticky prechádza medzi rôznymi režimami spánku, čas merania musí byť dostatočne dlhý na získanie priemeru zo všetkých režimov spánku. Meranie musí stále spĺňať požiadavky (napr. na stabilitu, čas merania atď.) uvedené v bode 5.3 normy IEC 62301:2011.

6.6. Skúšanie v režime vypnutia

A)	Pri výrobkoch, ktoré majú funkciu režimu vypnutia, na záver skúšky v režime spánku aktivujte režim vypnutia najľahšie dostupným vypínačom.

B)	Zmerajte príkon v režime vypnutia (POFF) podľa bodu 5.3.1 normy IEC 62301:2011. Zdokumentujte metódu nastavenia a postupnosť udalostí potrebných na dosiahnutie režimu vypnutia.

C)	Pri meraní príkonu v režime vypnutia sa môže akýkoľvek kontrolný cyklus vstupného synchronizačného signálu ignorovať.

6.7. Ďalšie skúšanie

Pri výrobkoch, ktoré majú dátové alebo sieťové funkcie alebo mostíkové zapojenie, sa okrem skúšok vykonaných s aktivovanými dátovými alebo sieťovými funkciami a vytvoreným mostíkovým zapojením (pozri časť 5.2C)1) vykoná skúšanie v režime spánku s deaktivovanými dátovými alebo sieťovými funkciami a bez vytvoreného mostíkového zapojenia podľa bodu 5.2C)1b) a c).

Prítomnosť úplného pripojenia na sieť sa určí skúškou sieťovej činnosti displeja v režime spánku podľa bodu 6.7.5.2 normy Združenia spotrebnej elektroniky CEA-2037-A, Určenie spotreby televízneho prijímača (Determination of Television Set Power Consumption), s týmto usmernením:

1.	Displej sa pred skúškou pripojí k sieti podľa bodu 5.2C)1c).

2.	Displej sa uvedie do režimu spánku namiesto pohotovostného režimu s nízkou spotrebou energie.

(1) http://www.gpo.gov/fdsys/pkg/CFR-2011-title10-vol3/pdf/CFR-2011-title10-vol3-sec430-2.pdf

(2) IEEE 802 – Telekomunikácie a výmena informácií medzi systémami –Miestne a metropolitné siete – Časť 11: Špecifikácie regulácie prístupu k médiu bezdrôtovej siete LAN a fyzickej vrstvy (Telecommunications and information exchange between systems – Local and metropolitan area networks – Part 11: Wireless LAN Medium Access Control (MAC) and Physical Layer (PHY) Specifications).

(3) Časť 3: Špecifikácie prístupovej metódy viacnásobného prístupu s detekciou nosného signálu a detekciou kolízie (CSMA/CD) a fyzickej vrstvy – Zmena č. 5: Parametre regulácie prístupu k médiu, fyzické vrstvy a parametre riadenia pre energeticky účinný Ethernet (Part 3: Carrier Sense Multiple Access with Collision Detection (CSMA/CD) Access Method and Physical Layer Specifications – Amendment 5: Media Access Control Parameters, Physical Layers, and Management Parameters for Energy-Efficient Ethernet).

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 268

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 59 1. októbra 2016

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1749 zo 17. júna 2016 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami k Rámcovému dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku s výnimkou jeho ustanovení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti hlavy V tretej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie	1
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1750 zo 17. júna 2016 o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami k Rámcovému dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku, pokiaľ ide o jeho ustanovenia o povinnostiach týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných veciach a vymedzenie pojmu trestné činy	6
		Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami	10
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1751 z 20. septembra 2016 o uzavretí pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v mene Európskej únie	38
		Pozmeňujúci protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov	40
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2016/1752 z 30. septembra 2016, ktorým sa vykonáva článok 21 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/44 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi	77
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1753 z 30. septembra 2016, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	80
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2016/1754 z 29. septembra 2016, ktorým sa mení rozhodnutie (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka	82
	*	Rozhodnutie Rady (SZBP) 2016/1755 z 30. septembra 2016, ktorým sa mení rozhodnutie (SZBP) 2015/1333 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi	85
	*	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1756 z 28. septembra 2016, ktorým sa určuje pozícia Európskej únie k rozhodnutiu riadiacich orgánov podľa Dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskou úniou o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení týkajúcemu sa revízie špecifikácií pre displeje uvedených v prílohe C k dohode ( 1 )	90
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1757 z 29. septembra 2016 o zriadení Európskeho multidisciplinárneho observatória morského dna a vodného stĺpca – Konzorcia pre európsku výskumnú infraštruktúru (EMSO ERIC) [oznámené pod číslom C(2016) 5542] ( 1 )	113

	Meno	Identifikačné údaje	Dôvody	Dátum zaradenia do zoznamu
21.	SALEH ISSA GWAIDER, Agila	dátum nar.: 1. júna 1942 miesto narodenia: Elgubba, Líbya cestovný pas: D001001 (Líbya), vydaný 22. januára 2015	Agila Saleh je od 5. augusta 2014 predsedom líbyjskej poslaneckej snemovne. Dňa 17. decembra 2015 Saleh vyjadril nesúhlas s politickou dohodou o Líbyi podpísanou 17. decembra 2015. Ako predseda Rady zástupcov Saleh obmedzuje a podkopáva proces politickej transformácie Líbye, napríklad viackrát odmietol usporiadať hlasovanie o vláde národného porozumenia (ďalej len ‚GNA‘). Dňa 23. augusta 2016 Saleh adresoval generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov list, v ktorom kritizoval Organizáciu Spojených národov za podporu GNA, ktorú opísal ako nanútenie ‚skupiny osôb líbyjskému ľudu […] v rozpore s ústavou a Chartou Organizácie Spojených národov‘. Kritizoval prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2259 (2015), ktorou sa schválila dohoda zo Schírátu, a pohrozil, že Organizáciu Spojených národov, ktorú považuje za zodpovednú za „bezpodmienečnú a neoprávnenú“ podporu nekompletnej predsedníckej rady, ako aj generálneho tajomníka OSN, zažaluje na Medzinárodnom trestnom súde za porušenie Charty OSN, líbyjskej ústavy a zvrchovanosti Líbye. Tieto vyhlásenia oslabujú podporu mediácie OSN a podpornej misie OSN v Líbyi (UNSMIL), ako sa uvádza vo všetkých príslušných rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN, najmä v rezolúcii č. 2259 (2015). Dňa 6. septembra 2016 Saleh absolvoval oficiálnu návštevu Nigeru s Abdullahom al-Thanim, ‚predsedom‘ neuznanej vlády v Tobruku, hoci v rezolúcii č. 2259(2015) sa vyzýva na ukončenie podpory a oficiálnych kontaktov s paralelnými inštitúciami, ktoré údajne reprezentujú legitímnu moc, ale nie sú stranami dohody.	1.4.2016
22.	GHWELL, Khalifa alias AL GHWEIL, Khalifa AL-GHAWAIL, Khalifa	dátum nar.: 1. januára 1956 miesto narodenia: Misurata, Líbya štátna príslušnosť: líbyjská cestovný pas: A005465 (Líbya), vydaný 12. apríla 2015, platný do 11. apríla 2017	Khalifa Ghwell bol takzvaným predsedom vlády a ministrom obrany medzinárodne neuznaného Všeobecného národného kongresu (ďalej len ‚GNC‘) (známeho aj ako ‚vláda národnej spásy‘) a v tejto pozícii zodpovedal za jeho činnosť. Dňa 7. júla 2015 Khalifa Ghwell vyjadril účasťou na slávnostnej inaugurácii spolu s ‚prezidentom‘ GNC Nurim Abuom Sahmainom podporu Frontu nezlomnosti (Alsomood), novej vojenskej sile zloženej zo 7 brigád, ktorá má zabrániť vytvoreniu vlády národnej jednoty v Tripolise. Ghwell v pozícii ‚predsedu vlády‘ GNC zohráva ústrednú úlohu pri zabraňovaní vytvoreniu GNA v súlade s politickou dohodou o Líbyi. Dňa 15. januára 2016 v pozícii ‚predsedu vlády a ministra obrany‘ GNC v Tripolise Ghwell nariadil zatknutie všetkých členov nového bezpečnostného tímu, ktorý vymenoval nominovaný predseda vlády národného porozumenia, ktorí vstúpia do Tripolisu. Dňa 31. augusta 2016 nariadil ‚predsedovi vlády‘ a ‚ministrovi obrany‘‚vlády národnej spásy‘, aby sa po odmietnutí GNA poslaneckou snemovňou vrátili do práce.	1.4.2016
23.	ABU SAHMAIN, Nuri alias BOSAMIN, Nori BO SAMIN, Nuri	dátum nar.: 16.5.1956 Zouara/Zuwara Líbya	Nuri Abu Sahmain bol takzvaným ‚prezidentom‘ medzinárodne neuznaného Všeobecného národného kongresu (ďalej len ‚GNC‘) (známeho aj ako ‚vláda národnej spásy‘) a v tejto pozícii zodpovedá za jeho činnosť. V pozícii ‚prezidenta‘ GNC Nuri Abu Sahmain zohráva ústrednú úlohu pri obmedzovaní a zabraňovaní politickej dohody o Líbyi a vytvorenia vlády národného porozumenia (ďalej len ‚GNA‘). Dňa 15. decembra 2015 Sahmain vyzval na odloženie politickej dohody o Líbyi, ktorá sa mala dosiahnuť na zasadnutí 17. decembra. Sahmain 16. decembra 2015 vydal vyhlásenie, že GNC nepovoľuje žiadnemu zo svojich členov, aby sa zúčastnil na tomto zasadnutí, ani aby podpísal politickú dohodu o Líbyi. Dňa 1. januára 2016 Sahmain zamietol politickú dohodu o Líbyi v rozhovoroch s osobitným zástupcom OSN.	1.4.2016“

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MA	173,3
0702 00 00	ZZ	173,3
0707 00 05	TR	128,9
0707 00 05	ZZ	128,9
0709 93 10	TR	135,5
0709 93 10	ZZ	135,5
0805 50 10	AR	94,1
	CL	118,2
	TR	85,3
	UY	93,3
	ZA	103,0
	ZZ	98,8
0806 10 10	EG	264,7
	TR	124,2
	US	194,0
	ZZ	194,3
0808 10 80	AR	110,6
	BR	97,9
	CL	122,7
	NZ	133,6
	ZA	115,9
	ZZ	116,1
0808 30 90	CL	126,9
	TR	132,1
	ZA	155,4
	ZZ	138,1