25.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 168/1

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 669/2009 (2) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zvýšenej miery úradných kontrol, ktoré sa majú vykonať pri dovoze krmív a potravín neživočíšneho pôvodu uvedených v prílohe I k uvedenému nariadeniu (ďalej len „zoznam“), a to na miestach vstupu na územia uvedené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 882/2004.

(2)

V článku 2 nariadenia (ES) č. 669/2009 sa stanovuje, že zoznam sa má pravidelne preskúmavať, a to najmenej raz za štvrťrok, pričom treba zohľadniť aspoň zdroje informácií uvedené v danom článku.

(3)

Zo skúseností získaných za posledných 6 rokov vyplýva, že je vhodné stanoviť nižšiu frekvenciu preskúmaní prílohy I tak, aby sa vykonávali v polročných intervaloch, pričom Komisia má možnosť revidovať zoznam častejšie, ak je to potrebné. Očakáva sa, že na základe tohto zjednodušenia sa zlepší efektívnosť, pričom sa zachovajú hlavné prvky a ciele uvedeného nariadenia. Zníženie frekvencie preskúmaní prílohy I na polročný interval by mala sprevádzať zodpovedajúca zmena frekvencie predkladania správ Komisii zo strany členských štátov. Členské štáty by mali preto predkladať svoju správu raz za polrok.

(4)

Výskyt a závažnosť nedávnych potravinových incidentov nahlásených prostredníctvom systému rýchleho varovania pre potraviny a krmivá, ale aj zistenia auditov v tretích krajinách vykonaných Riaditeľstvom pre audity a analýzy v oblasti zdravia a potravín Generálneho riaditeľstva Komisie pre zdravie a bezpečnosť potravín či štvrťročné správy o zásielkach krmív a potravín neživočíšneho pôvodu, ktoré Komisii predložili členské štáty v súlade s článkom 15 nariadenia (ES) č. 669/2009, naznačujú, že tento zoznam by sa mal zmeniť.

(5)

Najmä v prípade zásielok lieskových orechov z Gruzínska z relevantných zdrojov informácií vyplýva výskyt nových rizík, ktoré si vyžadujú zavedenie zvýšenej miery úradných kontrol. Preto by sa mala do zoznamu doplniť položka týkajúca sa uvedených zásielok.

(6)

Zoznam by sa mal zmeniť aj tak, že sa z neho vypustia tie komodity, v prípade ktorých je na základe dostupných informácii preukázaný celkový uspokojivý stupeň súladu s príslušnými bezpečnostnými požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie a v prípade ktorých už preto nie je opodstatnená zvýšená miera úradných kontrol. Položky v zozname týkajúce sa sušeného hrozna z Afganistanu a mandlí z Austrálie by sa preto mali vypustiť.

(7)

V záujme zabezpečenia konzistentnosti a zrozumiteľnosti je vhodné nahradiť prílohu I k nariadeniu (ES) č. 669/2009 textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

(8)

Nariadenie (ES) č. 669/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

1.

V článku 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Zoznam v prílohe I sa pravidelne, najmenej raz za polrok, preskúmava.“

2.

V článku 15 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Členské štáty predložia takúto správu každý polrok do konca mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí každého polroka.“

3.

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 669/2009 sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu.

25.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 168/7

(1)

V nariadení (ES) č. 1342/2008 sa stanovuje, že obmedzenia rybolovného úsilia sú zaradené do skupín úsilia, ktoré sú vymedzené na základe kategórií výstroja a zemepisných oblastí uvedených v prílohe I k danému nariadeniu.

(2)

Jedným z hlavných cieľov spoločnej rybárskej politiky je eliminovať nehospodárnu prax odhadzovania rýb. Pre rybolov určitých druhov žijúcich pri morskom dne, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje režim pre rybolovné úsilie podľa nariadenia (ES) č. 1342/2008, začne od roku 2016 a najneskôr v roku 2019 postupne platiť povinnosť vylodiť úlovky.

(3)

Vzhľadom na zavádzanie povinnosti vylodiť úlovky je potrebné koncipovať súčasný režim rybolovného úsilia pružnejšie, aby rybári mohli používať selektívnejší výstroj s väčšími okami. V tejto súvislosti sa považovalo za potrebné preskúmať, či je súčasná štruktúra skupín úsilia stále nákladovo efektívna z hľadiska pomeru medzi nákladmi na riadenie a potrebami ochrany.

(4)

V dôsledku toho bol Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) požiadaný o odporúčanie k možnosti zlúčenia kategórií vlečnej siete s rozperným rahnom BT1 a BT2 používaných na vymedzenie skupín úsilia. Výbor STECF sa domnieva (2), že v prípade zlúčenia kategórií výstroja BT1 a BT2 existuje riziko zvýšenia rybolovnej úmrtnosti. Okrem toho zastáva názor, že nové zlúčené kategórie by boli z hľadiska ulovených biologických populácií heterogénnejšie, než v prípade samostatných kategórií BT1 a BT2. Dospel k záveru, že je nepravdepodobné, že dôjde k zvýšeniu nákladovej efektívnosti, pretože by bolo nutné prijať protiopatrenia voči možnému nárastu rybolovnej úmrtnosti tresky škvrnitej. Výbor STECF však zároveň usudzuje, že takéto zlúčenie by umožnilo rybárom loviť selektívnejšie. Zlúčením kategórií výstroja by sa znížili nechcené úlovky platesy veľkej a iných platesotvarých rýb.

(5)

Výbor STECF okrem toho uvádza, že kategórie výstroja BT1 a BT2 spoločne zodpovedajú len 5 % úlovkom tresky veľkej v Severnom mori a že potenciálny negatívny vplyv na úmrtnosť tohto druhu v dôsledku takéhoto zlúčenia bol obmedzený.

(6)

Nedávne zlúčenie kategórií výstroja TR, t. j. vlečných sietí na lov pri dne a záťahových sietí, ku ktorému došlo na základe vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2324 (3), malo negatívne dôsledky pre tie členské štáty, ktoré pravidelne prenášali úsilie z kategórií BT do kategórie TR2. Zlúčením kategórií BT dôjde k náprave týchto negatívnych účinkov.

(7)

Zlúčenie prinesie značné zníženie nákladov na riadenie, pretože vnútroštátnym orgánom a rybárom sa znížia administratívne náklady, najmä preto, že mnohí rybári používajú niekoľko druhov výstroja, a teda patria do niekoľkých skupín úsilia, čím vzniká potreba zložitých výpočtov pri prideľovaní rybolovného úsilia týmto rybárom.

(8)

Podľa odporúčania ICES (4) sa stav ochrany populácie tresky škvrnitej v Severnom mori v podoblasti ICES IV a divízii ICES VIId a západnej časti divízie ICES IIIa (Skagerrak) podstatne zlepšil.

(9)

Preto nie je vhodné zachovať oddelené kategórie výstroja BT1 a BT2 v týchto oblastiach: Skagerrak, časť divízie ICES IIIa, ktorá nepatrí do oblastí Skagerrak a Kattegat, podoblasť ICES IV a vody Únie divízie ICES IIa a divízie ICES VIId. Vzhľadom na zlý stav populácií tresky škvrnitej v oblasti Kattegat, divízii ICES VIIa, divízii ICES VIa a vo vodách Únie divízie ICES Vb by v týchto oblastiach zlúčenie kategórií výstroja nemalo platiť.

(10)

Komisia bude pozorne monitorovať vplyv zlúčenia kategórií výstroja TR1 a TR2 na rybolovnú úmrtnosť tresky škvrnitej, aby v prípade, že v dôsledku odhadzovania úlovkov dôjde k zvýšeniu rybolovnej úmrtnosti tohto druhu, adekvátne prispôsobila štruktúru kategórií výstroja.

(11)

Súčasný systém nahlasovania by sa nemal meniť, aby Komisia a členské štáty mohli vývoj situácie monitorovať bez toho, aby im vznikli ďalšie administratívne náklady.

(12)

Nariadenie (ES) č. 1342/2008 by sa preto malo zmeniť.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,

25.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 168/9

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

25.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 168/11

(1)

V kapitole III oddiele 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1187/2009 (2) sa stanovuje postup na udeľovanie vývozných povolení pre niektoré mliečne výrobky, ktoré sa majú vyviezť do Dominikánskej republiky v rámci kvóty otvorenej pre predmetný štát.

(2)

V článku 29 nariadenia (ES) č. 1187/2009 sa pre hospodárske subjekty stanovuje možnosť predkladať žiadosti o vývozné povolenia od 20. do 30. mája pre vývozy počas kvótového roku prebiehajúceho od 1. júla do 30. júna ďalšieho roka. Podľa článku 31 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1187/2009 je náležité určiť, do akej miery možno vyhovieť predloženým žiadostiam o povolenia a stanoviť prideľovacie koeficienty pre obe časti kvóty.

(3)

Žiadosti predložené v období od 20. do 30. mája 2016 sa týkajú menšieho množstva, než je dostupné. Preto je vhodné podľa článku 31 ods. 3 prvého pododseku nariadenia (ES) č. 1187/2009 stanoviť zostávajúce množstvo, vzhľadom na ktoré možno podávať žiadosti o povolenia v období od 1. do 10. novembra 2016,

—

1,00 na žiadosti predložené na časť kvóty uvedenej v článku 28 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1187/2009,

—

1,00 na žiadosti predložené na časť kvóty uvedenej v článku 28 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1187/2009.

25.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 168/13

(1)

Smernicou 2011/65/EÚ sa zakazuje používanie olova v elektrických a elektronických zariadeniach uvedených na trh.

(2)

Olovo sa používa na vytvorenie elektrických spojov s kryogénnymi snímačmi zdravotníckych pomôcok, ako aj monitorovacích a kontrolných prístrojov s cieľom predchádzať vzniku hrubých intermetalických fáz, whiskerov a cínového moru. Takéto snímače sa využívajú v niektorých aplikáciách na meranie veľmi nízkych teplôt počas krátkeho obdobia.

(3)

Bezolovnaté spájky nemožno využívať v kryogénnych aplikáciách, keďže sú náchylné na cínový mor, ktorý vážne ovplyvňuje spoľahlivosť takýchto zariadení. Je dokázané, že v prípade bežne používaných kryogénnych snímačov neexistujú okrem spájkovania iné alternatívne technológie spájania, ktoré by boli spoľahlivé a zároveň dostupné.

(4)

Olovené spájky vo vonkajších kontaktoch snímačov teploty, ktoré sa pravidelne používajú pri teplotách nižších ako – 150 °C, by sa preto mali vyňať do 30. júna 2021 ako výnimka v bode 26 prílohy IV k smernici 2011/65/EÚ. Vzhľadom na inovačné cykly v prípade zdravotníckych pomôcok, ako aj monitorovacích a kontrolných prístrojov je nepravdepodobné, že by trvanie uvedenej výnimky malo negatívny vplyv na inováciu.

(5)

Smernica 2011/65/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

25.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 168/15

(1)

Smernicou 2011/65/EÚ sa zakazuje používanie kadmia v elektrických a elektronických zariadeniach uvedených na trh. Anódy v Herschových článkoch, ktoré sa používajú v špecializovaných kyslíkových senzoroch s vysokou citlivosťou, obsahujú kadmium. V porovnaní so senzormi v Herschových článkoch žiadna z dostupných alternatívnych technológií neposkytuje rovnakú citlivosť, spoľahlivosť a presnosť, pokiaľ ide o meranie veľmi nízkych koncentrácií kyslíka.

(2)

Spoľahlivosť alternatív k Herschovým článkom využívajúcim kadmium v kyslíkových senzoroch v priemyselných monitorovacích a kontrolných prístrojoch nie je zabezpečená v prípadoch, keď sa vyžaduje väčšia citlivosť ako 10 ppm (počet častíc na milión). Používanie kadmiových anód v Herschových článkoch („Hersch cells“) kyslíkových senzorov používaných v priemyselných monitorovacích a kontrolných prístrojoch, v ktorých sa vyžaduje väčšia citlivosť ako 10 ppm (počet častíc na milión), by sa preto malo vyňať zo zákazu.

(3)

Vzhľadom na to, že v súčasnosti neexistujú žiadne alternatívy, ktoré neobsahujú kadmium a ktoré sú dostatočne spoľahlivé na špecifické použitie. a vzhľadom na to, že v prípade monitorovacích a kontrolných prístrojov predstavuje 7 rokov pomerne krátke prechodné obdobie, a je nepravdepodobné, že by toto obdobie negatívne ovplyvnilo inováciu, podľa článku 5 ods. 2 smernice 2011/65/EÚ by sa mala udeliť výnimka so zodpovedajúcim obdobím platnosti.

(4)

Smernica 2011/65/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

25.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 168/17

(1)

V smernici 2009/156/ES sa stanovujú podmienky zdravia zvierat v súvislosti s dovozom živých zvierat koňovitých do Únie. Okrem iného sa v nej stanovuje, že dovoz zvierat koňovitých do Únie sa povoľuje len z tretích krajín, ktoré boli počas obdobia šiestich mesiacov bez výskytu sopľavky.

(2)

V rozhodnutí Komisie 2004/211/ES (3) sa stanovuje zoznam tretích krajín alebo ich častí, kde platí regionalizácia, z ktorých členské štáty povoľujú okrem iného dočasný vstup, opätovný vstup po dočasnom vývoze a dovoz registrovaných koní.

(3)

Po výskyte sopľavky v Libanone v roku 2011 Komisia prijatím vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2011/512/EÚ (4) pozastavila okrem iného dovoz registrovaných koní z Libanonu. V máji 2016 Libanon predložil informácie, ktoré svedčia o tom, že toto ochorenie bolo úspešne eradikované a že od posledného prípadu potvrdeného 23. augusta 2011 neboli v celej populácii koňovitých počas sústavného dohľadu zistené žiadne nové prípady.

(4)

Keďže od posledného prípadu sopľavky v Libanone uplynulo viac ako šesť mesiacov, je vhodné povoliť dočasný vstup, opätovný vstup po dočasnom vývoze a dovoz registrovaných koní z tejto krajiny. Položka pre Libanon v prílohe I k rozhodnutiu 2004/211/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Rozhodnutie 2004/211/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,