(1)

Euro-stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“) bola podpísaná v Luxemburgu 17. júna 2002 a nadobudla platnosť 1. apríla 2006.

(2)

Chorvátska republika sa stala členským štátom Európskej únie 1. júla 2013.

(3)

V zmysle podmienok stanovených v článku 6 ods. 2 Aktu o pristúpení Chorvátskej republiky sa pristúpenie Chorvátskej republiky k dohode dohodne prostredníctvom protokolu k dohode uzavretého medzi Radou, konajúcou v mene Únie a jednomyseľne v mene členských štátov, a Libanonskou republikou.

(4)

Rada 14. septembra 2012 poverila Komisiu, aby začala rokovania s Libanonskou republikou. Rokovania boli úspešne ukončené parafovaním protokolu pripojeného k tomuto rozhodnutiu.

(5)

V článku 7 protokolu sa stanovuje, že protokol sa pred nadobudnutím jeho platnosti bude predbežne vykonávať.

(6)

Protokol by sa mal podpísať s výhradou jeho uzavretia k neskoršiemu dátumu a predbežne vykonávať,

(1)

Euro-stredomorská dohoda o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) bola podpísaná v Luxemburgu 17. júna 2002 a nadobudla platnosť 1. apríla 2006.

(2)

Zmluva o pristúpení Chorvátskej republiky k Európskej únii bola podpísaná v Bruseli 9. decembra 2011 a nadobudla platnosť 1. júla 2013.

(3)

Podľa článku 6 ods. 2 Aktu o pristúpení Chorvátskej republiky sa jej pristúpenie k dohode dohodne uzavretím protokolu k dohode.

(4)

S cieľom zabezpečiť zohľadnenie vzájomných záujmov Európskej únie a Libanonu sa uskutočnili konzultácie podľa článku 22 ods. 2 dohody,

(1)

V kontexte riešenia krízových situácií je nevyhnutné, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali dostatočné usmernenia na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov v celej Únii. Zásada, že nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa môže uplatňovať na všetky záväzky, pokiaľ nie sú výslovne vylúčené podľa článku 44 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, platí všeobecne. Z tohto dôvodu nie je možné žiadne záväzky považovať za záväzky vždy vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, pokiaľ nepatria do zoznamu záväzkov výslovne vylúčených v uvedenom ustanovení. Už vo fáze plánovania riešenia krízových situácií a posudzovania riešiteľnosti krízovej situácie by sa mal orgán pre riešenie krízových situácií zameriavať na minimalizáciu vylúčení zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov s cieľom dodržiavať zásadu, že náklady na riešenie krízovej situácie budú absorbovať akcionári a veritelia.

(2)

Všeobecná zásada, ktorou sa riadi riešenie krízových situácií je, že akcionári a veritelia by mali absorbovať straty pri riešení krízových situácií v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci bežného konkurzného konania. Okrem toho by sa s veriteľmi tej istej triedy malo zaobchádzať nestranným spôsobom. V tejto súvislosti je potrebné jasne vymedziť diskrečnú právomoc orgánov pre riešenie krízových situácií úplne alebo čiastočne vylúčiť určité záväzky zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov a preniesť straty na ostatných veriteľov alebo v prípade potreby na fondy na riešenie krízových situácií. Preto je potrebné podrobne vyjasniť okolnosti umožňujúce, aby boli veritelia vylúčení zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, a akékoľvek odchýlky od zásady rovnakého zaobchádzania s veriteľmi rovnakého postavenia (tzv. zásada pari passu) musia byť primerané, odôvodnené verejným záujmom a nesmú byť diskriminačné.

(3)

Je dôležité vytvoriť orgánom pre riešenie krízových situácií rámec pre vykonávanie ich právomoci vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov na základe výnimočných okolností stanovených v článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ s cieľom zabezpečiť väčšiu prehľadnosť daného scenára riešenia krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií však potrebujú určitú mieru flexibility na posúdenie na individuálnom základe, či sú vylúčenia úplne nevyhnutné a primerané.

(4)

Na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií uvedených v článku 31 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ by sa malo prijať rozhodnutie o použití nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov (alebo iných nástrojov riešenia krízových situácií). Z týchto cieľov riešenia krízových situácií by podľa rovnakého princípu vychádzať aj rozhodnutia týkajúce sa používania uvedeného nástroja vrátane rozhodnutia vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov z uplatňovania záchrany pomocou vnútorných zdrojov v danom prípade.

(5)

V súlade s týmito zásadami by sa schopnosť vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť určité záväzky z uplatňovania právomocí odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ mala obmedziť na minimum nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, ktoré odôvodňujú také vylúčenie. Na tento účel by sa mala vždy, keď je to možné, uprednostniť možnosť čiastočne vylúčiť záväzok obmedzením rozsahu jeho odpísania, ak je to postačujúce na dosiahnutie tohto cieľa, pred jeho úplným vylúčením z uplatňovania záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

(6)

Výnimočné použitie právomoci vylúčiť, úplne alebo čiastočne, záväzok alebo triedu záväzkov by nemalo ovplyvniť povinnosť orgánov pre riešenie krízových situácií zabezpečiť, aby krízová situácia inštitúcií a skupín bola riešiteľná a aby mali dostatok prostriedkov na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky s cieľom absorbovať straty pri riešení krízových situácií a zabezpečiť rekapitalizáciu v súlade s plánom riešenia krízových situácií. Podľa článku 45 ods. 6 písm. c) smernice 2014/59/EÚ príslušné orgány pre riešenie krízových situácií skutočne musia zohľadniť všetky pravdepodobné vylúčenia pri zabezpečovaní toho, aby inštitúcia mala dostatočné kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu. Keďže by vylúčenie určitých záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov mohlo výrazne znížiť úroveň tejto kapacity použiteľnej pri riešení krízových situácií, pravdepodobnou potrebou takýchto vylúčení by sa mal zaoberať orgán pre riešenie krízových situácií pri stanovovaní minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 45 ods. 6 písm. c) smernice 2014/59/EÚ.

(7)

Vzhľadom na výnimočný charakter možnosti orgánu pre riešenie krízových situácií vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov z uplatňovania záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ musí byť posúdenie orgánu pre riešenie krízových situácií dobre zdôvodnené. Ak by takéto vylúčenia znamenali použitie fondu na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií by mal poskytnúť dôkladné vysvetlenie výnimočných okolností vedúcich k vylúčeniu. Toto vysvetlenie je pre Komisiu potrebné, aby mohla napĺňať svoj mandát podľa článku 44 ods. 12 smernice 2014/59/EÚ, podľa ktorého musí Komisia rozhodnúť do 24 hodín od oznámenia orgánu pre riešenie krízových situácií o rozhodnutí vylúčiť určité záväzky, či by mala zakázať navrhované vylúčenie alebo požadovať jeho zmenu. Vysvetlenie, ktoré Komisii poskytne orgán pre riešenie krízových situácií, by malo byť primerané a mala by sa zohľadniť potreba výhodnosti zaručenej špecifickými okolnosťami prípadu.

(8)

V prípade riešenia krízovej situácie by záväzky započítané do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v zásade mali byť vždy zahrnuté do záchrany pomocou vnútorných zdrojov v rozsahu nevyhnutnom na absorbovanie strát a rekapitalizáciu inštitúcie, pokiaľ orgány pre riešenie krízových situácií v čase plánovania riešenia krízovej situácie skutočne predpokladajú, že tieto záväzky prispejú dôveryhodným a realizovateľným spôsobom k absorpcii strát a rekapitalizácii. Vo výnimočných prípadoch, ak orgán pre riešenie krízových situácií potrebuje použiť vylúčenie podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, s ktorým sa nepočítalo pri plánovaní riešenia krízových situácií, a ak by takéto vylúčenia znamenali použitie fondu na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií by mal vysvetliť, ktoré výnimočné okolnosti odôvodňujú vylúčenie a dôvody, prečo orgán pre riešenie krízových situácií nedokázal tieto výnimočné okolnosti predvídať v čase plánovania riešenia krízových situácií. Požiadavka na vysvetlenie týchto faktorov by sa mala uplatňovať primerane a vhodne, s ohľadom na potrebu včasných opatrení na riešenie krízových situácií.

(9)

Možnosť vylúčiť záväzky zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ by sa mala uplatňovať pri plnom dodržiavaní všeobecných zásad práva Únie, a predovšetkým by nemala ovplyvňovať opatrenia na ochranu ostatných veriteľov, konkrétne zásadu, že žiadny veriteľ by nemal znášať vyššie straty než straty, ktoré by utrpel, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania (zásada neznevýhodnenia veriteľa). Orgány pre riešenie krízových situácií by pri uskutočňovaní vylúčení podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ a pri príprave plánu riešenia krízových situácií mali mať na pamäti potrebu rešpektovať tieto ochranné opatrenia a riziko náhrady pre veriteľov v súvislosti s porušením týchto opatrení. Skutočnosť, že súdy môžu preskúmať rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií o vylúčení záväzku, by však nemala byť jediným dôvodom pre ďalšie vylúčenie. Tým by nemala byť dotknutá potreba náležite prihliadať na predchádzajúce rozhodnutia súdov týkajúce sa opatrení na riešenie krízových situácií, pokiaľ sú relevantné pre konkrétny prípad.

(10)

Orgán pre riešenie krízových situácií má celkovú kapacitu na uskutočnenie vylúčenia obmedzenú skutočnosťou, že straty, ktoré veritelia v dôsledku vylúčení úplne neabsorbujú, môžu byť kryté mechanizmom financovania riešenia krízových situácií len v prípade, že príspevok akcionárov a veriteľov dosiahol výšku najmenej 8 % celkových pasív inštitúcie vrátane vlastných zdrojov.

(11)

Vylúčenia by sa mali zvažovať individuálne analyzovaním relevantných faktorov v rámci jednotlivých možných dôvodov vylúčenia podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, a nie izolovane s ohľadom na špecifický charakter dotknutých inštitúcií. Pomocou tohto prístupu by sa malo zabezpečiť jednotné zvažovanie výnimočných okolností a predchádzať zbytočným narušeniam hospodárskej súťaže. V prípade potreby by sa mali brať do úvahy charakteristiky inštitúcie (napr. veľkosť, vzájomná prepojenosť alebo komplexnosť), s cieľom posúdiť, či sú splnené okolnosti odôvodňujúce vylúčenie záväzku zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Tieto charakteristiky by však nemali automaticky oprávňovať vylúčenie uvedených záväzkov inštitúcie zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

(12)

Niektoré všeobecné faktory, ako sú trhové podmienky, okolnosti zlyhania alebo úroveň strát, ktoré utrpela inštitúcia, by mohli ovplyvniť pravdepodobnosť, že sa vyskytnú výnimočné okolnosti, ako sú vymedzené v článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ. Tieto všeobecné faktory by však nemali predstavovať ďalšie nezávislé dôvody na vylúčenie nad rámec tých, ktoré sú vymenované v článku 44 ods. 3 písm. a) až d) smernice 2014/59/EÚ.

(13)

Pri zvažovaní, či je splnená jedna alebo viaceré okolnosti odôvodňujúce vylúčenia zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, by mal orgán pre riešenie krízových situácií brať do úvahy čas, po uplynutí ktorého by sa bezprostredne hroziace zlyhanie inštitúcie už nedalo riešiť riadnym spôsobom. Po stanovení plánov riešenia krízových situácií a minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky každej inštitúcie a po odstránení prekážok riešenia krízových situácií sa očakáva, že by inštitúcia mala mať potrebnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu. Program riešenia krízových situácií by mal skutočne vychádzať z plánu riešenia krízových situácií vrátane stratégie riešenia krízových situácií, pokiaľ orgán pre riešenie krízových situácií neusúdi, že vzhľadom na okolnosti prípadu sa ciele riešenia krízových situácií dosiahnu účinnejšie prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v pláne riešenia krízových situácií.

(14)

Počas obdobia, keď ešte neboli prijaté plány riešenia krízových situácií a stanovená minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, a keď je k dispozícii len obmedzený čas na rozhodovanie o podrobnom vykonávaní stratégie riešenia krízových situácií orgánom pre riešenie krízových situácií, je pravdepodobnejšie, že budú existovať prípady, keď nie je možné v primeranej lehote použiť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na všetky oprávnené záväzky. Vymedzenie pojmu „primeraná lehota“ by malo súvisieť s rýchlosťou a istotou potrebnou na dokončenie záchrany pomocou vnútorných zdrojov do určitého termínu v záujme účinnej stabilizácie spoločnosti. Keď v prípade určitých záväzkov nie je možné do tohto termínu vykonať všetky úlohy potrebné na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, uplatnenie záchrany pomocou vnútorných zdrojov „v primeranej lehote“ by sa malo považovať za nemožné. Rozhodnutie o tom, kedy sa „ťažké“ stáva „nemožným“ by sa malo zakladať na kritériách vymedzujúcich „primeranú lehotu“.

(15)

V zásade je možné záväzky, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy tretej krajiny, zachrániť pomocou vnútorných zdrojov, pokiaľ nie sú vylúčené podľa článku 44 ods. 2 Mechanizmus uvedený v článku 55 má za cieľ zvýšiť pravdepodobnosť, že tieto záväzky je možné zachrániť v primeranej lehote. Rovnako dôležité je, že v článku 67 smernice 2014/59/EÚ sa orgánom pre riešenie krízových situácií udeľuje diskrečná právomoc požadovať, aby správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prijali všetky nevyhnutné kroky na zaistenie toho, aby odpísanie alebo konverzia záväzkov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy tretej krajiny, nadobudli účinnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že na tieto záväzky sa nevzťahujú právne predpisy EÚ, však pretrváva reziduálne riziko, že vo výnimočných prípadoch sa môžu vyskytnúť problémy v súvislosti s možnosťou záchrany pomocou vnútorných zdrojov takýchto záväzkov v primeranej lehote aj napriek maximálnemu úsiliu v mene orgánu pre riešenie krízových situácií vrátane výkonu diskrečnej právomoci podľa článku 67.

(16)

Praktickú prekážku záchrany pomocou vnútorných zdrojov môže v prípade určitých záväzkov predstavovať skutočnosť, že výška záväzku nie je určená alebo je ťažké ju určiť v čase, keď orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov. To môže byť prípad zabezpečených záväzkov presahujúcich hodnotu príslušného kolaterálu alebo záväzkov, ktoré sú podmienené neistými udalosťami v budúcnosti, ako sú podsúvahové položky alebo nečerpané prísľuby. Takéto prekážky sa dajú prekonať prostredníctvom primeraného ocenenia, ako je napríklad zrušenie záväzku a určenie hodnoty odhadom s použitím príslušnej metodiky oceňovania, alebo uplatnenie „virtuálneho“ odpustenia časti dlhov v určitom percentuálnom pomere.

(17)

Hoci je pravda, že uplatnenie záchrany pomocou vnútorných zdrojov môže byť náročné aj v prípade niektorých derivátov, v článku 49 smernice 2014/59/EÚ sa jasne uvádza, ako by sa mala v prípade derivátov uplatniť záchrana pomocou vnútorných zdrojov, a to na základe metodiky konečného zúčtovania. Skutočnosť, že môže byť ťažké určiť čistú hodnotu v krátkom čase po konečnom zúčtovaní, by nemala mať za následok automatické vylúčenie, keďže sa to môže riešiť aj prostredníctvom príslušných metodík oceňovania stanovených Komisiou podľa článku 49 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ, najmä vo fáze predbežného ocenenia. V tejto súvislosti by sa malo od inštitúcií vyžadovať, aby preukázali, že sú schopné poskytovať informácie nevyhnutné na vykonanie ocenenia na účely riešenia krízových situácií. Predovšetkým orgány pre riešenie krízových situácií by mali zabezpečiť, aby inštitúcie boli schopné poskytovať požadované aktualizované informácie v danej lehote podľa stratégie riešenia krízových situácií, najmä na podporu dôveryhodného oceňovania pred riešením krízových situácií a počas neho podľa článku 36 smernice 2014/59/EÚ. V usmerneniach sa navyše uvádza, že orgány pre riešenie krízových situácií by mali zvážiť požiadavku, aby sa inštitúcie zbavili aktív, ktoré výrazne obmedzujú realizovateľnosť ocenenia.

(18)

V článku 2 smernice 2014/59/EÚ sú vymedzené pojmy zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť okolnosti, za ktorých by určité činnosti, služby a operácie mohli spadať pod pojmy zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti. V tejto súvislosti ziskovosť oblasti obchodnej činnosti nie je sama osebe dostatočným dôvodom na vylúčenie záväzkov týkajúcich sa tejto oblasti zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Vylúčenie však môže byť odôvodnené, ak zachovanie hlavnej oblasti obchodnej činnosti je mimoriadne dôležité pre dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií vrátane zachovania zásadných funkcií, ak tieto funkcie podporuje pokračovanie kľúčových operácií, služieb a transakcií.

(19)

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vylúčiť záväzky, ktoré sú potrebné na účely riadenia rizík (hedžingu) v súvislosti so zásadnými funkciami, iba ak sa riadenie rizík (hedžing) vykazuje na prudenciálne účely a je nevyhnutné pre zachovanie operácií týkajúcich sa zásadných funkcií, takže ak sa hedžing zruší, kontinuita zásadnej funkcie by bola vážne ohrozená.

(20)

Okrem toho orgány pre riešenie krízových situácií môžu vylúčiť záväzky, ktoré sú potrebné na účely riadenia rizík (hedžingu) v súvislosti so zásadnými funkciami, iba ak v by prípade, že sa opatrenie na riadenie rizík zruší, bolo pre inštitúciu nemožné nahradiť ho za primeraných podmienok do doby potrebnej na zachovanie zásadnej funkcie, napríklad v dôsledku rozpätia alebo neistoty oceňovania.

(21)

Predchádzanie nákaze, aby sa zabránilo významnému nepriaznivému vplyvu na finančný systém, je ďalším cieľom riešenia krízovej situácie, ktorý môže odôvodniť vylúčenie z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Vylúčenie na tomto základe by sa v každom prípade malo uskutočniť len vtedy, keď je to úplne nevyhnutné a primerané, ale aj v prípade, keď je nákaza natoľko závažná, že by bola rozsiahla a vážne narušila fungovanie finančných trhov spôsobom, ktorý by mohol vyvolať vážne narušenie hospodárstva členského štátu alebo Únie.

(22)

Určité riziko nákazy môže byť inherentnou súčasťou uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Legislatívne rozhodnutie zakotviť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v smernici 2014/59/EÚ ako kľúčový nástroj riešenia krízových situácií spolu so zásadou, podľa ktorej by straty mali znášať veritelia a akcionári, znamená, že inherentné riziko nákazy, ktoré môže zahŕňať uplatnenie záchrany pomocou vnútorných zdrojov, by sa nemalo automaticky považovať za dôvod na vylúčenie záväzkov. Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali dôkladne posúdiť tieto dôvody a vysvetliť vylúčenie záväzku zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov na základe vyššej pravdepodobnosti, že spôsobí vznik rozsiahlej nákazy typu opísaného v článku 44 ods. 3 písm. c) smernice 2014/59/EÚ, v porovnaní so záväzkami, ktoré neboli vylúčené. V tom zmysle by mali svoje posúdenie zakladať na vhodných metodikách vrátane kvantitatívnej analýzy na určenie rizika a závažnosti rozsiahlej nákazy a vážneho narušenia hospodárstva členského štátu alebo Únie.

(23)

Potreba vylúčenia na základe rizika rozsiahlej nákazy by mohla byť ovplyvnená podmienkami na trhu v čase záchrany pomocou vnútorných zdrojov, najmä ak k zlyhaniu spoločnosti dochádza v období, keď je finančný systém pod značným tlakom alebo trpí nedostatkom dôvery. Rizikom, že uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí by mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu a dôveru na trhu, je potrebné sa zaoberať v rámci posudzovania riešiteľnosti krízovej situácie podľa požiadavky v bode 26 oddielu C prílohy k smernici 2014/59/EÚ. Preto, ak sa záväzok vylúči zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 uvedenej smernice na základe rizika rozsiahlej nákazy, od orgánu pre riešenie krízových situácií sa očakáva vysvetlenie, prečo sa prekážky uplatnenia záchrany pomocou vnútorných zdrojov nevyriešili v priebehu plánovania riešenia krízových situácií, ak tieto vylúčenia predstavujú prekážku riešiteľnosti krízovej situácie. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal tiež posúdiť, či nákazlivý účinok vyplýva z uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo sa týmto uplatnením výrazne zhoršuje, alebo či v skutočnosti vyplýva zo zlyhania inštitúcie ako takej.

(24)

Riziko rozsiahlej nákazy môže byť priame, keď priame straty znášané protistranami inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vedú k zlyhaniu alebo závažným problémom v oblasti solventnosti týchto protistrán a následne ich protistrán. Možnosť zlyhania alebo tiesne jednej alebo viacerých finančných inštitúcií ako priameho dôsledku uplatnenia záchrany pomocou vnútorných zdrojov by nemala automaticky viesť k vylúčeniu záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Rozhodnutia týkajúce sa vylúčenia by sa mali prijímať úmerne k systémovým rizikám, ktoré môže spôsobiť priama nákaza.

(25)

Riziko rozsiahlej nákazy môže byť aj nepriame, napríklad v dôsledku straty dôvery určitých účastníkov trhu, ako sú vkladatelia, alebo prostredníctvom účinkov na ceny aktív. Dôležitým kanálom nepriamej nákazy môže byť strata dôvery v trhy s financovaním (maloobchodné a veľkoobchodné) – znižovanie ponuky, vyššie požiadavky na maržu vo všeobecnosti alebo pre inštitúcie s podobnými charakteristikami ako zlyhávajúca inštitúcia, alebo nútený rýchly predaj aktív inštitúciami s nedostatočnou likviditou.

(26)

Pri uplatnení záchrany pomocou vnútorných zdrojov by mohlo v prípade určitých záväzkov dôjsť k znehodnoteniu, ak tieto záväzky tvoria súčasť úspešnej oblasti obchodnej činnosti, ktorá by inak predstavovala významnú pridanú hodnotu pre banku, napríklad pri predaji kupujúcemu zo súkromného sektora. Na to, aby orgán pre riešenie krízových situácií vylúčil záväzok alebo triedu záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, by mala byť uchovaná hodnota dostatočná na (potenciálne) zlepšenie situácie nevylúčených veriteľov na rozdiel od ich situácie v prípade, že by sa predmetné záväzky nevylúčili zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Orgány pre riešenie krízových situácií preto môžu vylúčiť záväzok zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 písm. d) smernice 2014/59/EÚ, ak by prínos vylúčenia pre ostatných veriteľov vyvážil ich príspevok na absorpciu strát a rekapitalizáciu v prípade, že by sa vylúčenie neuplatnilo. To môže byť napríklad prípad, keď by sa uchovaná hodnota dala jednoznačne určiť na základe zodpovedajúceho zvýšenia protihodnoty, ktorú zaplatí kupujúci zo súkromného sektora.

(27)

V súvislosti s posudzovaním potenciálnych prínosov z hľadiska uchovania hodnoty pri vylúčení zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, v článku 36 ods. 16 a článku 49 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ sa v uvedenom poradí Komisia splnomocňuje prijímať regulačné technické predpisy vzťahujúce sa na oceňovanie na účely riešenia krízových situácií a na oceňovanie derivátov. V závislosti od uplatňovanej metodiky môžu z konečného zúčtovania derivátov vyplynúť dodatočné straty a presiahnuť potenciál záchrany pomocou vnútorných zdrojov v prípade zodpovedajúceho záväzku, čo spôsobí ďalšie straty, ktoré môžu zvýšiť záťaž záchrany pomocou vnútorných zdrojov pre ostatných veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Dodatočné straty môžu vyplývať z reprodukčných nákladov vznikajúcich protistrane, alebo nákladov vznikajúcich inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, na obnovenie hedžingu, ktorý zostal otvorený; tieto náklady nie sú zohľadnené v priebežnej hodnote derivátov. Za takýchto okolností by mal orgán pre riešenie krízových situácií posúdiť, či by toto zníženie hodnoty znamenalo, že straty znášané nevylúčenými veriteľmi by boli vyššie, než keby bol príslušný záväzok vylúčený zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Čisto špekulatívne očakávania možného zvýšenia hodnoty nemôžu slúžiť ako dôvody na vylúčenie,

1.

„priama nákaza“ je situáciou, keď priame straty protistrán inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vyplývajúce z odpísania záväzkov inštitúcie, vedú k bezprostrednému zlyhaniu alebo možnému zlyhaniu týchto protistrán;

2.

„nepriama nákaza“ je situáciou, keď odpísanie alebo konverzia záväzkov inštitúcie spôsobuje negatívnu reakciu účastníkov trhu, ktorá vedie k závažnému narušeniu finančného systému s potenciálom poškodiť reálne hospodárstvo.

(1)

V článku 329 ods. 3, článku 352 ods. 6 treťom pododseku a v článku 358 ods. 4 treťom pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa stanovuje, aby Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) vypracoval škálu metód na zohľadnenie ďalších rizík okrem rizika delta v požiadavkách na vlastné zdroje inštitúcií, a to spôsobom, ktorý je primeraný rozsahu a zložitosti činností inštitúcií s opciami a warantmi. Orgán EBA preto v tejto súvislosti vypracoval návrh regulačných technických predpisov, ktorý Komisia schválila a prijala v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 528/2014 (3).

(2)

V rámci prudenciálneho dohľadu stanoveného v smernici 2013/36/EÚ sa vyžaduje, aby všetky inštitúcie identifikovali všetkých zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie. V súlade s článkom 94 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ orgán EBA v tejto súvislosti vypracoval návrh regulačných technických predpisov, ktoré Komisia schválila a prijala v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 604/2014 (4).

(3)

V delegovanom nariadení (EÚ) č. 528/2014 a v delegovanom nariadení (EÚ) č. 604/2014 sa vyskytli určité chyby, ktoré je potrebné opraviť.

(4)

Podľa delegovaného nariadenia (EÚ) č. 528/2014 by mal byť zjednodušený prístup k dispozícii iba pre inštitúcie, ktoré nakupujú výlučne opcie a waranty, ale tieto inštitúcie by nemali mať povinnosť používať tento prístup. Preto je vhodné opraviť znenie článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 528/2014, ktoré ukladá uvedeným inštitúciám povinnosť používať zjednodušený prístup a zároveň nebráni ostatným inštitúciám používať tento prístup.

(5)

Článok 4 ods. 1 písm. c) delegovaného nariadenia (EÚ) č. 604/2014 by sa mal primerane zmeniť, aby sa vzťahoval na všetkých zamestnancov, ktorí sú na základe celkových odmien zaradení do rovnakej príjmovej skupiny ako vrcholový manažment, a pracovníkov zodpovedných za podstupovanie rizík budú zaradení medzi „osoby zodpovedné za podstupovanie významných rizík“, t. j. osoby, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie.

(6)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré orgán EBA predložil Komisii.

(7)

Orgán EBA vykonal otvorené verejné konzultácie k pôvodnému návrhu regulačných technických predpisov, ktoré toto nariadenie opravuje, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 o stanovisko (5).

(8)

S cieľom zabezpečiť, aby sa regulačné technické predpisy mohli čo najskôr správne uplatňovať, by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Podľa nariadenia (ES) č. 1924/2006 sú zdravotné tvrdenia o potravinách zakázané, pokiaľ nie sú povolené Komisiou v súlade s uvedeným nariadením a zaradené do zoznamu povolených tvrdení.

(2)

V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa tiež stanovuje, že žiadosti o povolenie zdravotných tvrdení môžu prevádzkovatelia potravinárskych podnikov predkladať príslušnému vnútroštátnemu orgánu členského štátu. Príslušný vnútroštátny orgán má postúpiť platné žiadosti Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ďalej len „úrad“, na účely vedeckého posúdenia, ako aj Komisii a členským štátom pre informáciu.

(3)

Komisia má s prihliadnutím na stanovisko úradu rozhodnúť o povolení zdravotných tvrdení. V niektorých prípadoch nemôže iba samotné vedecké zhodnotenie rizík poskytnúť všetky informácie, z ktorých by malo vychádzať rozhodnutie o riadení rizík. Preto by sa mali zohľadniť aj ďalšie legitímne faktory, ktoré sa týkajú posudzovanej záležitosti.

(4)

V nadväznosti na žiadosť, ktorú predložila spoločnosť Oy Karl Fazer AB podľa článku 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006, bol úrad požiadaný o stanovisko k zdravotnému tvrdeniu súvisiacemu s kváskovým ražným chlebom s vysokým obsahom vlákniny a so znížením postprandiálnej glykemickej reakcie (otázka č. EFSA-Q-2014-00012 (2)). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Konzumácia kváskového ražného chleba s vysokým obsahom vlákniny prispieva k zníženiu glykemickej reakcie súvisiacej so znížením inzulínovej reakcie po jedle“. Na požiadanie úradu žiadateľ uviedol, že pokiaľ ide o tvrdený účinok, mal by sa kváskový ražný chlieb s vysokým obsahom vlákniny porovnávať s glukózou.

(5)

Komisii a členským štátom bolo 8. októbra 2014 doručené vedecké stanovisko úradu, v ktorom sa konštatuje, že na základe predložených údajov bola stanovená príčinná súvislosť medzi konzumáciou takmer každej potraviny a znížením postprandiálnych glykemických reakcií v porovnaní s glukózou.

(6)

Podľa článku 6 ods. 1 a článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa zdravotné tvrdenia musia zakladať na všeobecne uznávaných vedeckých dôkazoch. Povolenie je možné legitímne zamietnuť, ak zdravotné tvrdenia nie sú v súlade s inými všeobecnými alebo špecifickými požiadavkami nariadenia (ES) č. 1924/2006, a to dokonca aj v prípade kladného vedeckého posúdenia úradu. Úrad vo svojom vedeckom stanovisku uviedol, že pri testovaní porovnateľných množstiev dostupných sacharidov z rôznych potravín obsahujúcich sacharidy by takmer každá potravina obsahujúca sacharidy vyvolala znížené postprandiálne glykemické reakcie v porovnaní s glykemickými reakciami spôsobenými konzumáciou glukózy. Okrem toho poznamenal, že potraviny obsahujúce nízke množstvá sacharidov alebo žiadne dostupné sacharidy by tiež vyvolali nižšie postprandiálne glykemické reakcie v porovnaní s glukózou.

(7)

V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa „tvrdenie“ vymedzuje ako každé oznámenie alebo znázornenie, ktoré udáva, naznačuje alebo vyvoláva dojem, že daná potravina má osobitné vlastnosti. Tvrdenie o kváskovom ražnom chlebe s vysokým obsahom vlákniny a postprandiálnych glykemických reakciách by naznačovalo, že kváskový ražný chlieb s vysokým obsahom vlákniny má v porovnaní s glukózou osobitné vlastnosti súvisiace so znížením postprandiálnych glykemických reakcií, zatiaľ čo v skutočnosti má uvedený účinok takmer každá potravina. V článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa stanovuje, že používanie zdravotných tvrdení nesmie byť zavádzajúce. Tvrdenie, že konkrétna potravina má určité pozitívne vlastnosti, keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti takmer všetky potraviny, by bolo zavádzajúce.

(8)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nespĺňa tvrdenie o konzumácii kváskového ražného chleba a znížení postprandiálnych glykemických reakcií požiadavky nariadenia (ES) č. 1924/2006, a preto by nemalo byť zaradené do zoznamu povolených zdravotných tvrdení.

(9)

Pri stanovovaní opatrení uvedených v tomto nariadení sa podľa článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1924/2006 zvážili pripomienky žiadateľa, ktoré boli doručené Komisii.

(10)

Prebehli konzultácie s členskými štátmi,

(1)

V článku 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1907/2006 sa stanovuje, že testovacie metódy používané na získavanie informácií o vnútorných vlastnostiach látok, ktoré sa vyžadujú podľa uvedeného nariadenia, sa pravidelne preskúmavajú a zdokonaľujú s cieľom znížiť mieru testovania na stavovcoch a počet zvierat. Ak sa objavia vhodné validované testovacie metódy, malo by v relevantných prípadoch dôjsť k zmene nariadenia Rady (ES) č. 440/2008 (2) a príloh k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 s cieľom nahradiť, obmedziť alebo zjemniť testovanie na zvieratách. Pritom by sa mali zohľadniť zásady nahradenia, obmedzenia a zjemnenia zakotvené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ (3).

(2)

Nariadením (ES) č. 1907/2006 sa stanovujú požiadavky na registráciu látok vyrábaných v Únii alebo do Únie dovážaných samostatne, v zmesiach alebo vo výrobkoch. Registrujúci musia v príslušných prípadoch poskytnúť informácie požadované nariadením (ES) č. 1907/2006, aby splnili požiadavky na registráciu.

(3)

V zmysle nariadenia (ES) č. 1907/2006 je na získanie informácií o podráždení kože a očí v bodoch 8.1 a 8.2 prílohy VIII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 potrebné vykonať štúdie in vivo.

(4)

V posledných rokoch sa podarilo dosiahnuť významný vedecký pokrok vo vývoji alternatívnych metód na testovanie poleptania/podráždenia kože a vážneho poškodenia očí/podráždenia očí. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) schválila niekoľko medzinárodne platných pokynov na používanie alternatívnych testovacích metód, ktoré boli zapracované do nariadenia (ES) č. 440/2008.

(5)

V prípade poleptania/podráždenia kože možno informácie dostatočné na klasifikáciu a hodnotenie rizika látky vo väčšine prípadov získať len na základe štúdií in vitro. Ak výsledky umožňujú prijať okamžité a spoľahlivé rozhodnutie o klasifikácii alebo neklasifikácii, je možné vyvodiť záver na základe jedného testu in vitro, prípadne kombinácie dvoch testov in vitro – jedného na podráždenie a druhého na poleptanie kože. Napriek tomu je možné v niektorých výnimočných prípadoch látok vyrábaných alebo dovážaných v množstvách 10 ton alebo viac vyžadovať štúdie in vivo, napr. ak testovaná látka nespadá do oblasti, pre ktorú dané testovacie metódy in vitro platia, alebo ak na základe výsledkov z komplexného súboru testov in vitro nie je možné vyvodiť presvedčivý záver.

(6)

V prípade vážneho poškodenia očí/podráždenia očí existuje súbor testovacích metód in vitro, ktorý by v mnohých prípadoch stačil na to, aby sa získali informácie dostatočné na klasifikáciu a hodnotenie rizika látok. Ak výsledky umožňujú prijať okamžité a spoľahlivé rozhodnutie o klasifikácii alebo neklasifikácii, je možné vyvodiť záver týkajúci sa potenciálu látky vyvolávať tieto účinky na očiach na základe jedného testu, prípadne kombinácie dvoch alebo viacerých testov. Napriek tomu je možné v niektorých výnimočných prípadoch látok vyrábaných alebo dovážaných v množstvách 10 ton alebo viac vyžadovať štúdie in vivo, napr. ak testovaná látka nespadá do oblasti, pre ktorú dané testovacie metódy platia, alebo ak na základe výsledkov z komplexného súboru testov in vitro nie je možné vyvodiť presvedčivý záver.

(7)

Body 8.1 a 8.2 prílohy VIII by sa preto mali zmeniť, aby štandardné požiadavky na informácie platili v prípade štúdií in vitro a zároveň, aby sa stanovili podmienky, za akých sa bude naďalej vyžadovať štúdia in vivo týkajúca sa podráždenia/poleptania kože a vážneho poškodenia očí/podráždenia očí. Napriek tomu je na splnenie požiadavky na informácie stále možné použiť dostatočné množstvo informácií z existujúcich štúdií in vivo týkajúcich sa podráždenia kože a očí pri akejkoľvek tonáži.

(8)

Okrem toho by sa mali preskúmať štandardné požiadavky na informácie a pravidlá prispôsobenia v bodoch 8.1 a 8.2 prílohy VII a takisto pravidlá prispôsobenia v bodoch 8.1 a 8.2 prílohy VIII tak, aby sa neopakovali v pravidlách stanovených v prílohe VI a prílohe XI a v úvodných častiach príloh VII a VIII, pokiaľ ide o preskúmanie dostupných údajov, upustenie od štúdie sledovaného toxikologického parametra v prípade, že dostupné informácie naznačujú, že látka spĺňa kritériá klasifikácie pre daný sledovaný toxikologický parameter, alebo aby sa objasnil zamýšľaný význam týkajúci sa upustenia od štúdie látok, ktoré sú za určitých podmienok horľavé. Ak sa odkazuje na klasifikáciu látok, mali by sa pravidlá prispôsobenia aktualizovať tak, aby zohľadňovali terminológiu použitú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (4).

(9)

V prípade akútnej toxicity sa okrem testu orálnou cestou (bod 8.5.1 prílohy VII) uvádzajú v bode 8.5 prílohy VIII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 štandardné požiadavky na informácie o akútnej toxicite látok iných ako plyny najmenej jednou ďalšou cestou (inhalačne alebo dermálne) v závislosti od pravdepodobnej cesty expozície človeka. Nedávna vedecká analýza dostupných údajov zo štúdií akútnej toxicity in vivo preukázala, že u látok, ktoré nie sú toxické orálnou cestou, je možné s vysokou mierou istoty očakávať, že nebudú toxické ani dermálnou cestou. Preto testovanie týchto látok dermálnou cestou neposkytuje informácie nevyhnutné na posúdenie ich bezpečnosti. Bod 8.5 prílohy VIII k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 by sa mal preto zmeniť, aby v prípade týchto látok bolo možné upustiť od kožného testu.

(10)

ECHA by v spolupráci s členskými štátmi a zainteresovanými stranami mala pokračovať na vypracovaní pokynov týkajúcich sa používania testovacích metód a možností upustenia od štandardných požiadaviek na informácie stanovených týmto nariadením na účely nariadenia (ES) č. 1907/2006. Pritom by ECHA mala v plnom rozsahu zohľadniť prácu, ktorá bola vykonaná v OECD, ako aj v iných relevantných vedeckých a expertných skupinách.

(11)

Nariadenie (ES) č. 1907/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 133 nariadenia (ES) č. 1907/2006,

(1)

Smernicou Komisie 2000/66/EC (2) sa triasulfurón zaradil ako účinná látka do prílohy I smernice 91/414/EHS (3).

(2)

Účinné látky zaradené do prílohy I k smernici 91/414/EHS sa považujú za schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 a sú uvedené v zozname v časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (4).

(3)

Schválenie účinnej látky triasulfurón v zmysle časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 platí do 30. júna 2016.

(4)

Žiadosť o obnovenie zaradenia účinnej látky triasulfurón do prílohy I k smernici 91/414/EHS bola predložená v súlade s článkom 4 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1141/2010 (5) v rámci lehoty stanovenej v uvedenom článku.

(5)

Žiadateľ predložil doplňujúcu dokumentáciu, ktorá sa vyžaduje podľa článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1141/2010. Spravodajský členský štát skonštatoval, že žiadosť je úplná.

(6)

Spravodajský členský štát vypracoval správu z hodnotenia obnoveného zaradenia na základe konzultácie so spoluspravodajským členským štátom a 14. októbra 2013 ju predložil Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a Komisii.

(7)

Úrad postúpil správu z hodnotenia obnoveného zaradenia žiadateľovi a členským štátom na pripomienkovanie a prijaté pripomienky postúpil Komisii. Úrad takisto sprístupnil doplňujúcu súhrnnú dokumentáciu verejnosti.

(8)

Úrad oznámil 8. januára 2015 Komisii svoj záver (6) o tom, či možno očakávať, že triasulfurón spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Úrad dospel k záveru, že na základe neúplného hodnotenia genotoxicity triasulfurónu a jeho technickej nečistoty CGA 150829 nebolo možné stanoviť zdravotne zdôvodnené toxikologické referenčné hodnoty. V dôsledku toho sa nemohlo vykonať hodnotenie rizika pre spotrebiteľov, prevádzkovateľov, pracovníkov a ostatné prítomné osoby. Úrad okrem toho dospel k záveru, že hodnotené reprezentatívne použitia môžu v určitých geoklimatických situáciách s veľkou pravdepodobnosťou viesť k expozícii podzemnej vody triasulfurónu alebo jeho pôdnemu metabolitu CGA 150829, ktorá prekračuje parametrickú hraničnú hodnotu pre pitnú vodu 0,1 μg/l. Okrem toho sa zistilo vysoké riziko pre vodné rastliny.

(9)

Komisia vyzvala žiadateľa, aby predložil svoje pripomienky k záveru úradu a v súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1141/2010 k návrhu revíznej správy. Žiadateľ predložil svoje pripomienky, ktoré boli dôkladne preskúmané.

(10)

Napriek argumentom, ktoré žiadateľ uviedol, však nebolo možné vyvrátiť obavy uvedené v odôvodnení 8.

(11)

V dôsledku toho sa v prípade jedného alebo viacerých reprezentatívnych použití minimálne jedného prípravku na ochranu rastlín s obsahom triasulfurónu nedospelo k záveru o tom, že možno očakávať, že kritériá schválenia uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sú splnené. Schválenie účinnej látky triasulfurón by sa preto nemalo obnoviť.

(12)

Členským štátom by sa mal poskytnúť čas na zrušenie autorizácií prípravkov na ochranu rastlín s obsahom triasulfurónu.

(13)

Pokiaľ ide o prípravky na ochranu rastlín s obsahom triasulfurónu, v prípade ktorých členské štáty v súlade s článkom 46 nariadenia (ES) č. 1107/2009 udeľujú akúkoľvek dobu odkladu, toto obdobie by malo uplynúť najneskôr 30. septembra 2017.

(14)

Toto nariadenie nemá vplyv na predloženie ďalšej žiadosti týkajúcej sa triasulfurónu v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

—

hliníkových fólií s hrúbkou najmenej 0,007 mm a menej ako 0,008 mm, bez podložky, valcovaných, ale ďalej už neupravených, dodávaných v rolkách, aj žíhaných, s hmotnosťou presahujúcou 10 kg, bez ohľadu na šírku, alebo

—

hliníkových fólií s hrúbkou najmenej 0,008 mm a menej ako 0,018 mm, bez podložky, valcovaných, ale ďalej už neupravených, dodávaných v rolkách, aj žíhaných, s hmotnosťou presahujúcou 10 kg a šírkou presahujúcou 650 mm, alebo

—

hliníkových fólií s hrúbkou viac ako 0,018 mm a menej ako 0,021 mm, bez podložky, valcovaných, ale ďalej už neupravených, dodávaných v rolkách, aj žíhaných, s hmotnosťou presahujúcou 10 kg, bez ohľadu na šírku, alebo

—

hliníkových fólií s hrúbkou najmenej 0,021 mm a menej ako 0,045 mm, bez podložky, valcovaných, ale ďalej už neupravených, dodávaných v rolkách, aj žíhaných, s hmotnosťou presahujúcou 10 kg, bez ohľadu na šírku, ak sa predkladajú s aspoň dvomi vrstvami,

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Podrobné údaje o úveroch a kreditnom riziku (ďalej len „údaje o úveroch“) sa skladajú z podrobných a individuálnych informácií o nástrojoch, ktoré vedú ku kreditnému riziku pre korporácie prijímajúce vklady, iné finančné korporácie ako korporácie prijímajúce vklady alebo subjekty pre správu aktív, ktoré všetky poskytujú úvery v značnom rozsahu. Takéto podrobné informácie sú potrebné na plnenie úloh Eurosystému, Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskeho výboru pre systémové riziká vrátane analýzy menovej politiky a operácií menovej politiky, riadenia rizika, sledovania finančnej stability a makroprudenciálnej politiky a výskumu. Tieto údaje budú tiež užitočné na účely bankového dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (JMD).

(2)

Článok 5.1 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“) ustanovuje, že na zabezpečenie plnenia úloh ESCB zbiera Európska centrálna banka (ECB) s pomocou národných centrálnych bánk ESCB potrebné štatistické informácie od príslušných vnútroštátnych orgánov alebo priamo od hospodárskych subjektov. Článok 3 nariadenia (ES) č. 2533/98 požaduje, aby ECB stanovila aktuálnu spravodajskú skupinu v rámci referenčnej spravodajskej skupiny, a oprávňuje ju úplne alebo čiastočne oslobodiť vybrané triedy spravodajských jednotiek od svojich požiadaviek na štatistické vykazovanie.

(3)

Údaje o úveroch významne prispejú k zlepšeniu existujúcej a k rozvoju novej štatistiky ESCB, keďže poskytujú dôležité členenia údajov a podrobnosti, ktoré v súčasnosti používané zdroje údajov neposkytujú, ako sú informácie o štruktúre a rizikovom profile úverov poskytovaných finančným sektorom. Údaje o úveroch napríklad významne prispejú k zvýšeniu kvality štatistiky o: a) úveroch podľa veľkosti korporácií, čo predstavuje kľúčový prvok na hodnotenie a monitorovanie poskytovania úverov malým a stredným podnikom; b) úverových linkách v členení podľa sektora protistrany; c) úveroch nefinančným korporáciám v členení podľa ekonomickej činnosti; d) úveroch zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku a e) cezhraničných úveroch a súvisiacich príjmoch ako súčasti štatistiky platobnej bilancie členských štátov, ktorých menou je euro.

(4)

Dostupnosť údajov o úveroch zlepší použiteľnosť informácií na mikroúrovni, ktoré sa v súčasnosti zbierajú o emisii a držbe cenných papierov, a prispeje k monitorovaniu a prehĺbeniu finančnej integrácie a stability v Únii. Napokon údaje o úveroch týkajúce sa pobočiek, ktoré sú rezidentmi mimo eurozóny a ktorých ústredia sú rezidentmi vo vykazujúcom členskom štáte, sú dôležité na zabezpečenie plnenia úloh ESCB, najmä pokiaľ ide o úlohy v oblasti analýzy menovej politiky a finančnej stability. Okrem toho môžu tieto údaje podporovať úlohy v oblasti makroprudenciálneho dohľadu, ako sú analýzy na účely finančnej stability, hodnotenia rizika a stresové testovanie. Článok 8 ods. 1 písm. d) a ods. 4a nariadenia (EÚ) č. 2533/98 výslovne umožňujú používanie štatistických údajov zbieraných podľa článku 5 štatútu ESCB na účely dohľadu.

(5)

Komplexný súbor harmonizovaných analytických údajov o úveroch by mal minimalizovať záťaž spojenú s vykazovaním tým, že postupom času zvýši stabilitu požiadaviek na vykazovanie. To je dôležité, pretože zapracovanie zmien do vysoko automatizovaných systémov spravodajských jednotiek na spracovanie údajov môže byť veľmi nákladné. Harmonizovaný súbor údajov o úveroch poskytne tiež viac podrobností, a tým sa minimalizuje potreba dodatočných žiadostí zasielaných spravodajským jednotkám.

(6)

Rozhodnutie ECB/2014/6 (3) stanovuje postup na rozvoj dlhodobého rámca na zber podrobných údajov o úveroch na základe harmonizovaných požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie. Má za cieľ zabezpečiť vytvorenie: a) národných súborov podrobných údajov o úveroch prevádzkovaných všetkými národnými centrálnymi bankami Eurosystému v súlade so spoločnými minimálnymi štandardmi a b) spoločnej databázy podrobných analytických údajov o úveroch (ďalej len „AnaCredit“), ktorú budú zdieľať členovia Eurosystému a ktorá bude obsahovať vstupné údaje zo všetkých členských štátov, ktorých menou je euro.

(7)

Odporúčanie ECB/2014/7 (4) nabáda národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou nie je euro, ale ktoré sa chystajú pristúpiť k dlhodobému rámcu, aby uplatňovali ustanovenia rozhodnutia ECB/2014/6. S cieľom rozšíriť geografický rozsah a rozsah údajov AnaCredit a zvýšiť harmonizáciu v rámci Únie by AnaCredit mala byť otvorená na báze dobrovoľnosti členským štátom mimo eurozóny, a to najmä tým, ktoré sa zúčastňujú na JMD.

(8)

Zatiaľ čo cieľom prípravných opatrení podľa rozhodnutia ECB/2014/6 bolo vymedzenie „základnej skupiny harmonizovaných súborov podrobných údajov o úveroch, ktoré majú z dlhodobého hľadiska národné centrálne banky poskytovať ECB“, výsledky posúdenia prínosov a nákladov preukázali, že užívatelia dôrazne požadujú, aby neboli použité len „základné skupiny súborov údajov“, ale zdôrazňujú aj potrebu komplexného zoznamu atribútov údajov a opatrení, ktoré charakterizujú nástroje, ktoré vytvárajú kreditné riziko pre spravodajskú skupinu. Z toho vyplývajúca vyššia úroveň harmonizácie by mala okrem toho zvýšiť porovnateľnosť údajov medzi jednotlivými krajinami a inštitúciami, čím by sa zabezpečila vyššia kvalita údajov na účely analýzy.

(9)

Cieľom AnaCredit je poskytnúť v spojení s inými štatistickými rámcami na zber podrobných informácií analytický pohľad na kreditné riziko spravodajských jednotiek bez ohľadu na finančný nástroj, typ expozície alebo účtovnú klasifikáciu. V tomto ohľade je účelom požiadaviek ustanovených v tomto nariadení zabezpečiť, aby spravodajské jednotky vykazovali národným centrálnym bankám súbor harmonizovaných informácií.

(10)

AnaCredit by mala byť vytvorená vo viacerých fázach, keďže značnú rôznorodosť súčasného zberu údajov o úveroch medzi jednotlivými zúčastnenými krajinami možno harmonizovať len postupne. Tento prístup založený na postupných krokoch zohľadňuje tiež čas, ktorý spravodajské jednotky potrebujú na zabezpečenie súladu s rôznymi požiadavkami na údaje. Vo všeobecnosti rozsah a obsah údajov zbieraných v rámci jednotlivých fáz by sa mali vymedziť čo najskôr, aby sa všetky spravodajské jednotky pripravili na používanie harmonizovaného súboru koncepcií a ich vymedzení. Rada guvernérov preto prijme svoje rozhodnutie pre každú nasledujúcu fázu najmenej dva roky pred jeho implementáciou. So zreteľom na minimalizáciu nákladov a pracovného zaťaženia spravodajských jednotiek sa v neskoršom štádiu preskúma možnosť poskytovať informácie o úveroch na kúpu nehnuteľností na bývanie na základe vzorových techník.

(11)

Zatiaľ čo jedným z rozhodujúcich dlhodobých cieľov databázy AnaCredit je harmonizovať požiadavky na vykazovanie a vykonávacie postupy, v súčasnosti existujúca rôznorodosť postupov zberu údajov si vyžaduje zachovanie priestoru pre národné centrálne banky na voľnú úvahu v určitých oblastiach, napríklad v súvislosti s rozhodnutiami národných centrálnych bánk o výnimkách pre malé rezidentské spravodajské jednotky. Tento priestor pre národné centrálne banky na voľnú úvahu by sa mal opätovne prehodnotiť v každej ďalšej fáze, aby bolo možné určiť, či je možné dosiahnuť ďalšiu harmonizáciu medzi zúčastnenými krajinami.

(12)

Z hľadiska rozsahu by prvá fáza vykazovania týkajúca sa databázy AnaCredit mala zahŕňať úvery poskytnuté úverovými inštitúciami právnickým osobám. Korporácie prijímajúce vklady, iné ako úverové inštitúcie, subjekty pre správu aktív a ostatné finančné korporácie, ktoré všetky poskytujú úvery, ako aj zahraničné dcérske spoločnosti týchto subjektov môžu byť zahrnuté do aktuálnej spravodajskej skupiny v nasledujúcej fáze. Pokiaľ ide o nástroje, rozsah podrobného vykazovania možno rozšíriť na deriváty, ostatné pohľadávky, podsúvahové položky (ako sú finančné záruky) a úvery rozšírené na iné osoby ako právnické osoby vrátane podnikov s jedným majiteľom. Žiadne osobné údaje, ako sú vymedzené v príslušných predpisoch na ochranu údajov, by sa nemali zbierať v prvej fáze, a to ani v prípade úverov s viacerými dlžníkmi, medzi ktorými sú fyzické osoby, a ani v prípade, keď sú fyzické osoby spojené s nástrojmi vykazovanými do AnaCredit. Ak by sa mal rozsah vykazovania rozšíriť tak, aby v nasledujúcich fázach zahŕňal takéto osobné údaje, mala by sa zabezpečiť ochrana práv fyzických osôb, pokiaľ ide o zber a spracovanie ich osobných údajov. Nasledujúce fázy môžu okrem toho zahŕňať požiadavky na vykazovanie na konsolidovanom základe. Akékoľvek rozšírenie spravodajskej skupiny by malo zohľadňovať právo národných centrálnych bánk udeliť výnimky malým spravodajským jednotkám a malo by sa prijať najneskôr dva roky pred jeho zavedením, tak aby spravodajské jednotky a národné centrálne banky mali dostatočný čas na implementáciu.

(13)

Počas prípravy na nasledujúce fázy by sa rozšírenie spravodajskej skupiny, ako aj zavedenie dodatočných požiadaviek na vykazovanie malo zakladať na analýze pripravenej Výborom pre štatistiku ESCB (ďalej len „štatistický výbor“) a po zohľadnení potrieb užívateľov, odhadovaných nákladov spravodajských jednotiek a národných centrálnych bánk, vývoja trhu a skúseností získaných počas prípravy na prvú fázu.

(14)

Povinnosti spojené s vykazovaním údajov o úveroch by sa mali vymedziť s ohľadom na zásadu proporcionality tak, aby sa predišlo uloženiu neprimeranej záťaže spojenej s vykazovaním, najmä pre malé spravodajské jednotky s obmedzenou celkovou úverovou expozíciou. Z rovnakého dôvodu by národné centrálne banky mali mať právo udeliť výnimky malým spravodajským jednotkám.

(15)

S cieľom zabezpečiť účinné vykazovanie a primeranú interoperabilitu s ostatnými existujúcimi alebo novými rámcami na vykazovanie by národné centrálne banky mali byť oprávnené zbierať informácie, ktoré sa majú poskytnúť ECB, ako súčasť širšieho vnútroštátneho rámca na vykazovanie a rozšíriť vykazovanie údajov o úveroch nad rámec stanovený v tomto nariadení, a to na svoje zákonné účely a v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(16)

S cieľom prispievať do databázy AnaCredit by národné centrálne banky mali byť oprávnené používať svoje vlastné databázy, údaje získané od spravodajských jednotiek a akékoľvek iné zdroje vrátane príslušných referenčných databáz. Národné centrálne banky by mali byť oprávnené zvážiť, či uzatvoria dohody o spolupráci s národnými štatistickými úradmi alebo príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pre dohľad nad spravodajskými jednotkami alebo inými vnútroštátnymi orgánmi, pokiaľ poskytované údaje spĺňajú normy kvality stanovené v tomto nariadení. Vzhľadom na rozdielnu vnútroštátnu úpravu, ktorá v súčasnosti pretrváva, a s cieľom minimalizovať záťaž spojenú s vykazovaním podľa tohto nariadenia sa podporuje efektívna a účinná spolupráca s národnými štatistickými úradmi, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a inými vnútroštátnymi orgánmi.

(17)

Rámec pre zber údajov o úveroch by mal byť vytvorený na účel zabezpečenia interoperability s centrálnymi registrami úverov a inými príslušnými súbormi údajov o úveroch zriadenými subjektmi verejného sektora vrátane databáz štatistík o cenných papieroch, ako aj databázy registra inštitúcií a pridružených spoločností ESCB.

(18)

Národné centrálne banky by mali byť oprávnené využívať viacúčelový zdieľaný súbor analytických podrobných údajov o úveroch na účely vytvorenia mechanizmu spätnej väzby so spravodajskými jednotkami alebo zlepšenia existujúcich mechanizmov spätnej väzby a ďalších informačných služieb poskytovaných centrálnymi registrami úverov spravodajským jednotkám. Tieto mechanizmy spätnej väzby zvýšia príspevok ESCB k stabilite finančného systému v súlade s jeho mandátom podľa článku 127 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Mechanizmy spätnej väzby budú spravodajským jednotkám poskytovať širší základ na posudzovanie ich úverovej bonity, najmä pokiaľ ide o cezhraničných dlžníkov, a umožnia harmonizáciu vymedzení pojmov a atribútov údajov v rámci ich postupov poskytovania úverov. Budú zlepšovať riadenie kreditného rizika úverových inštitúcií a ostatných veriteľov. Budú najmä podporovať úverové inštitúcie, aby sa pri posudzovaní úverovej bonity vyhli nadmernému spoliehaniu sa na externé úverové ratingy. Mechanizmus spätnej väzby by mal vychádzať z osvedčených postupov a zabezpečiť minimálne normy kvality údajov. Podsúbor analytických údajov o úveroch, ktorý môžu medzi sebou zdieľať národné centrálne banky, by na účely mechanizmov spätnej väzby mal byť vymedzený so zreteľom na konkrétnu úroveň dôvernosti príslušných atribútov údajov a na príslušné požiadavky ochrany dôvernosti, ako aj na čas potrebný na implementáciu. Ďalšie podrobnosti o rozsahu a implementácii mechanizmov spätnej väzby by mohli byť stanovené v osobitnom právnom akte a národné centrálne banky môžu uzavrieť memorandum o porozumení založené na platných právnych rámcoch, ktoré sa týka ich príslušnej spolupráce v mechanizmoch spätnej väzby. Zatiaľ čo niektoré národné centrálne banky, ktoré prevádzkujú centrálne registre úverov, už zdieľajú podrobné údaje o cezhraničných úveroch a kreditnom riziku na bilaterálnom základe (5), iné môžu z právnych dôvodov potrebovať určitý čas na implementáciu zdieľania cezhraničných informácií, aby mohli tieto údaje poskytnúť finančným inštitúciám, ktoré im predkladajú výkazy. Vytvorenie a implementácia mechanizmov spätnej väzby by mali zohľadniť vnútroštátne právne predpisy o zaobchádzaní s dôvernými štatistickými informáciami.

(19)

Na účely tohto nariadenia by sa mali uplatňovať normy pre ochranu a používanie dôverných štatistických informácií, ako sú ustanovené v článkoch 8 až 8c nariadenia (ES) č. 2533/98.

(20)

V článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2533/98 sa ustanovuje, že ECB má právo ukladať sankcie voči spravodajským jednotkám, ktoré nesplnili požiadavky na štatistické vykazovanie stanovené alebo uložené v nariadeniach alebo rozhodnutiach ECB. Táto sankčná právomoc je nezávislá od práva národných centrálnych bánk ukladať sankcie spravodajským jednotkám, ktoré nesplnia povinnosti štatistického vykazovania alebo vykazovania iného druhu, ktoré sa na ne vzťahujú na základe príslušného vnútroštátneho právneho rámca.

(21)

Je potrebné zaviesť postup na účinné uskutočňovanie technických zmien príloh k tomuto nariadeniu za predpokladu, že takéto zmeny nezmenia základný pojmový rámec ani neovplyvnia záťaž spravodajských jednotiek spojenú s vykazovaním v členských štátoch. Je potrebné, aby v rámci tohto postupu zohľadnili názory štatistického výboru ESCB.

(22)

Z článku 5 štatútu ESCB v spojení s článkom 4 ods. 3 zmluvy vyplýva povinnosť navrhnúť a implementovať na vnútroštátnej úrovni všetky opatrenia, ktoré členské štáty, ktorých menou nie je euro, považujú za primerané: a) na vykonávanie zberu štatistických informácií potrebných na plnenie požiadaviek ECB na štatistické vykazovanie a b) na včasnú prípravu v oblasti štatistiky potrebnú na to, aby sa tieto členské štáty mohli stať členskými štátmi, ktorých menou je euro.

(23)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby bol dotknutý zber údajov o úveroch podľa právneho rámca JMD,

1.

„vykazujúcim členským štátom“ sa rozumie členský štát, ktorého menou je euro; členské štáty, ktorých menou nie je euro, sa môžu rozhodnúť, že sa stanú vykazujúcimi členskými štátmi tým, že prevezmú ustanovenia tohto nariadenia do svojho vnútroštátneho práva alebo inak ustanovia príslušné požiadavky na vykazovanie v súlade so svojím vnútroštátnym právom; môžu nimi byť najmä členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na JMD prostredníctvom úzkej spolupráce v súlade s článkom 7 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 (6);

2.

„rezident“ má rovnaký význam ako v článku 1 ods. 4 nariadenia (ES) č. 2533/98;

3.

„inštitucionálna jednotka“ má rovnaký význam ako v odsekoch 2.12 a 2.13 prílohy A k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 (7);

4.

„zahraničnou pobočkou“ sa rozumie inštitucionálna jednotka, ktorá je z právneho hľadiska závislou časťou právnickej osoby a ktorá je rezidentom v inej krajine než v tej, v ktorej je zaregistrovaná právnická osoba, v súlade s koncepciou „jedinej pobočky“ uvedenej v článku 2 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2533/98;

5.

„právnickou osobou“ sa rozumie akákoľvek korporácia, ktorá podľa vnútroštátneho práva, ktorému podlieha, môže nadobúdať zákonné práva a povinnosti;

6.

„identifikátorom právnickej osoby“ (legal entity identifier – LEI) sa rozumie alfanumerický referenčný kód v súlade s normou ISO 17442 (8), priradený právnickej osobe;

7.

„vnútroštátnym identifikátorom“ sa rozumie bežne používaný identifikačný kód, ktorý umožňuje jednoznačne identifikovať protistranu v rámci krajiny, v ktorej je rezidentom;

8.

„spravodajskou jednotkou“ sa rozumie buď právnická osoba, alebo zahraničná pobočka, ktorá je rezidentom vo vykazujúcom členskom štáte a ktorá podlieha požiadavkám na vykazovanie podľa tohto nariadenia;

9.

„pozorovanou jednotkou“ sa rozumie inštitucionálna jednotka, ktorej činnosť v postavení veriteľa alebo obsluhovateľa spravodajská jednotka vykazuje. Pozorovanou jednotkou je buď:

10.

„protistranou“ sa rozumie inštitucionálna jednotka, ktorá je stranou nástroja alebo je pridružená k strane nástroja;

11.

„veriteľom“ sa rozumie protistrana, ktorá znáša kreditné riziko spojené s nástrojom a ktorá nie je poskytovateľom zabezpečenia;

12.

„dlžníkom“ sa rozumie protistrana, ktorá má bezpodmienečnú povinnosť platiť splátky vyplývajúce z nástroja;

13.

„poskytovateľom zabezpečenia“ sa rozumie protistrana, ktorá poskytuje ochranu pred zmluvne dohodnutou negatívnou úverovou udalosťou a ktorá znáša kreditné riziko negatívnej úverovej udalosti;

14.

„obsluhovateľom“ sa rozumie protistrana zodpovedná za administratívnu a finančnú správu nástroja;

15.

„národnou centrálnou bankou“ alebo „NCB“ sa rozumie národná centrálna banka členského štátu Európskej únie;

16.

„príslušnou NCB“ sa rozumie NCB vykazujúceho členského štátu, v ktorom je spravodajská jednotka rezidentom;

17.

„centrálnym registrom úverov“ sa rozumie register úverov, ktorý prevádzkuje národná centrálna banka, ktorá dostáva výkazy od veriteľov vo finančnom sektore a poskytuje im podporu tak, že im poskytuje informácie o úveroch a kreditnom riziku;

18.

„úverová inštitúcia“ má rovnaký význam ako v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (9);

19.

„inštitúcia“ má rovnaký význam ako v článku 4 ods. 1 bode 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

20.

„aktívum“ má rovnaký význam ako v odseku 7.15 prílohy A k nariadeniu (EÚ) č. 549/2013;

21.

„kreditným rizikom“ sa rozumie riziko, že protistrana nezaplatí platby, ktoré je zmluvne zaviazaná zaplatiť;

22.

„zmluvou“ sa rozumie právne záväzná dohoda medzi dvoma alebo viacerými stranami, na základe ktorej dochádza k vytvoreniu jedného alebo viacerých nástrojov;

23.

„nástrojom“ sa rozumie akákoľvek položka špecifikovaná v atribúte údajov „druh nástroja“ v zmysle prílohy IV;

24.

„zabezpečením“ sa rozumie poistenie alebo krytie proti nepriaznivej kreditnej udalosti prostredníctvom akejkoľvek položky uvedenej v atribúte údajov „druh zabezpečenia“, ako je vymedzené v prílohe IV;

25.

„výškou záväzku“ sa rozumie súčet atribútov údajov „nesplatená nominálna hodnota“ a „hodnota podsúvahových expozícií“, ako je vymedzené v prílohe IV;

26.

„na individuálnom základe“ sa rozumie odkaz na jednotlivú inštitucionálnu jednotku vrátane inštitucionálnych jednotiek, ktoré sú súčasťou právnickej osoby.