24.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/1

(1)

V časti II hlave I kapitole II oddiele 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (4) sa stanovuje program podpory konzumácie ovocia a zeleniny v školách a program na podporu konzumácie mlieka v školách.

(2)

Zo skúseností získaných pri uplatňovaní súčasných školských programov, ako aj zo záverov externých hodnotení a z následnej analýzy rôznych možností politiky a zo sociálnych problémov, ktorým čelia členské štáty, vyplýva, že kontinuita a posilnenie týchto dvoch školských programov sú nanajvýš dôležité. V súčasnom kontexte klesajúcej konzumácie čerstvého ovocia a zeleniny a mliečnych výrobkov, najmä medzi deťmi, a rastúcej obezity detí v dôsledku stravovacích návykov, v rámci ktorých sa uprednostňujú vysoko spracované potraviny, ktoré majú často vysoký obsah pridaného cukru, soli, tuku alebo prídavných látok, by preto mala pomoc Únie na financovanie dodávok vybraných poľnohospodárskych výrobkov deťom vo vzdelávacích zariadeniach vo väčšej miere prispievať k podpore zdravých stravovacích návykov a ku konzumácii miestnych produktov.

(3)

Analýza rôznych možností politiky poukazuje na to, že jednotný prístup v rámci spoločného právneho a finančného rámca je najvhodnejší a najúčinnejší spôsob plnenia konkrétnych cieľov, ktoré sa spoločná poľnohospodárska politika snaží dosiahnuť prostredníctvom školských programov. Takýto prístup by členským štátom mal umožniť maximalizovať vplyv distribúcie v rámci stanoveného rozpočtu a zvýšiť efektívnosť riadenia. Aby sa však zohľadnili rozdiely medzi ovocím a zeleninou vrátane banánov a mliekom a mliečnymi výrobkami, t. j. medzi školským ovocím a zeleninou a školským mliekom, ako sú vymedzené v tomto nariadení, a medzi ich dodávateľskými reťazcami určité prvky, napríklad príslušné balíky finančných prostriedkov, by mali zostať oddelené. Vzhľadom na skúsenosti so súčasnými programami by účasť na konkrétnom školskom programe mala byť pre členské štáty aj naďalej dobrovoľná. Pri zohľadnení rôznych modelov spotreby v jednotlivých členských štátoch by zúčastnené členské štáty a regióny mali mať možnosť v kontexte svojich stratégií vybrať si z výrobkov oprávnených na dodávky deťom vo vzdelávacích zariadeniach tie výrobky, ktoré chcú distribuovať. Členské štáty by tiež mohli zvážiť zavedenie cielených opatrení na riešenie problému klesajúcej konzumácie mlieka v cieľovej skupine.

(4)

Zistilo sa, že konzumácia najmä čerstvého ovocia a zeleniny a konzumného mlieka má klesajúcu tendenciu. Preto je vhodné zamerať distribúciu v rámci školských programov prednostne na tieto výrobky. To by pomohlo znížiť organizačnú záťaž v školách a zvýšiť pri obmedzenom rozpočte vplyv distribúcie, ktorá by bola v súlade so súčasnou praxou, keďže tieto výrobky sú distribuované najčastejšie. S cieľom riadiť sa výživovými odporúčaniami týkajúcimi sa absorpcie vápnika a podporovať spotrebu špecifických výrobkov alebo reagovať na špecifické výživové potreby detí na ich území a vzhľadom na rastúce problémy spojené s intoleranciou laktózy v mlieku by však členské štáty mali mať možnosť, pod podmienkou že už distribuujú konzumné mlieko a jeho obdoby bez laktózy, distribuovať ďalšie mliečne výrobky bez pridaných príchutí, ovocia, orieškov alebo kakaa, ako sú jogurty a syry, ktoré majú prospešný vplyv na zdravie detí. Okrem toho by sa malo vynaložiť úsilie na zabezpečenie distribúcie miestnych a regionálnych produktov. V prípade že to členské štáty považujú za potrebné pre dosiahnutie cieľov školského programu a cieľov stanovených v ich stratégiách, by mali členské štáty povoliť doplniť distribúciu vyššie uvedených výrobkov o určité ďalšie mliečne výrobky a nápoje na základe mlieka. Všetky uvedené výrobky by mali byť plne oprávnené na pomoc Únie. S cieľom zohľadniť vedecký vývoj a zaistiť, aby distribuované produkty spĺňali ciele školského programu, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o dopĺňanie zoznamu vylúčených pridaných ochucujúcich látok stanovenom v tomto nariadení a určenie najvyšších prípustných množstiev pridaného cukru, soli a tuku v spracovaných výrobkoch.

(5)

Na to, aby bol školský program účinný pri dosahovaní svojich krátkodobých a dlhodobých cieľov zvýšiť spotrebu vybraných poľnohospodárskych výrobkov a formovať zdravšie stravovacie návyky, sú potrebné sprievodné vzdelávacie opatrenia na podporu distribúcie. Vzhľadom na ich význam by tieto opatrenia mali byť zamerané na podporu distribúcie školského ovocia a zeleniny a školského mlieka. Sprievodné vzdelávacie opatrenia predstavujú kľúčový nástroj na to, aby si deti vytvorili vzťah k poľnohospodárstvu a rôznorodým poľnohospodárskym výrobkom Únie, najmä k tým, ktoré sa vyrábajú v ich regióne, napríklad s pomocou odborníkov na výživu a poľnohospodárov. Na splnenie cieľov, ktoré sa školský program snaží dosiahnuť, by členské štáty mali mať možnosť zahrnúť do svojich opatrení širšiu škálu poľnohospodárskych výrobkov, ako aj iné miestne, regionálne alebo národné špeciality, napríklad med, stolové olivy a olivový olej.

(6)

V záujme podpory zdravých stravovacích návykov by členské štáty mali zabezpečiť primeranú účasť svojich vnútroštátnych orgánov zodpovedných za zdravie a výživu na vypracovaní zoznamu výrobkov, ktoré sa majú dodávať alebo na príslušnom povolení uvedeného zoznamu, a to v súlade s vnútroštátnymi postupmi.

(7)

S cieľom zabezpečiť efektívne a cielené využívanie finančných prostriedkov Únie a uľahčiť vykonávanie školského programu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o určenie nákladov a opatrení, ktoré sú oprávnené na pomoc Únie.

(8)

Pomoc Únie by sa mala prideliť osobitne pre školské ovocie a zeleninu a osobitne pre školské mlieko v súlade s dobrovoľným prístupom k distribúcii. Táto pomoc by sa mala prideľovať každému členskému štátu na základe počtu šesť- až desaťročných detí v danom členskom štáte a stupňa rozvoja regiónov v rámci daného členského štátu tak, aby sa zabezpečilo pridelenie vyššej pomoci menej rozvinutým regiónom, menším ostrovom v Egejskom mori a najvzdialenejším regiónom vzhľadom na obmedzenú diverzifikáciu ich poľnohospodárstva a na skutočnosť, že v príslušnom regióne často nemožno nájsť určité výrobky, čo so sebou prináša zvýšené náklady na dopravu a skladovanie. S cieľom umožniť členským štátom zachovať rozsah ich súčasných programov pre školské mlieko a podporiť účasť ďalších členských štátov na programe distribúcie mlieka je v prípade školského mlieka navyše vhodné skombinovať uvedené kritériá s doterajším využívaním pomoci Únie na dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov deťom, s výnimkou Chorvátska, pre ktoré sa má určiť špecifická suma.

(9)

V záujme zdravého administratívneho a rozpočtového hospodárenia by členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na programe distribúcie oprávnených výrobkov, mali každý rok predkladať žiadosti o pomoc Únie.

(10)

Národná alebo regionálna stratégia by mala byť podmienkou pre účasť členského štátu na školskom programe. Každý členský štát, ktorý si želá zúčastniť sa na programe, by mal predložiť stratégiu vo forme dokumentu, ktorý sa vzťahuje na obdobie šiestich rokov a v ktorom sú stanovené jeho priority. Členské štáty by mali mať možnosť pravidelne aktualizovať svoje stratégie, najmä na základe hodnotení a opätovných posúdení priorít alebo cieľov a na základe úspešnosti svojich programov. Okrem toho stratégie môžu obsahovať špecifické prvky súvisiace s vykonávaním školského programu, ktoré členským štátom umožnia dosiahnuť efektívnosť v riadení programu, okrem iného v súvislosti so žiadosťami o pomoc.

(11)

S cieľom podporovať informovanosť o školskom programe a lepšie zviditeľniť pomoc Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o povinnosť členských štátov jasne informovať o podpore Únie na vykonávanie programu, a to aj v súvislosti s propagačnými nástrojmi a, ak je to vhodné, v súvislosti so spoločnými identifikačnými alebo grafickými prvkami.

(12)

Aby bolo možné zabezpečiť zviditeľnenie školského programu, členské štáty by mali vo svojej stratégii vysvetliť, ako zabezpečia pridanú hodnotu svojich programov, najmä v prípadoch, keď sa výrobky financované v rámci programu Únie konzumujú v rovnakom čase ako iné jedlá poskytované deťom vo vzdelávacom zariadení. S cieľom zabezpečiť dosiahnutie a efektívnosť vzdelávacieho účelu programu Únie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa distribúcie výrobkov financovaných v rámci programu Únie v súvislosti s poskytovaním a prípravou iných jedál vo vzdelávacích zariadeniach.

(13)

S cieľom overiť účinnosť školských programov v členských štátoch by Únia mala financovať iniciatívy na monitorovanie a hodnotenie dosiahnutých výsledkov, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať strednodobým zmenám v stravovacích návykoch.

(14)

Zásada spolufinancovania pre distribúciu školského ovocia a zeleniny by sa mala zrušiť.

(15)

Toto nariadenie by nemalo zasahovať do rozdelenia regionálnych alebo miestnych právomocí v členských štátoch.

(16)

Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (5) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. S cieľom zohľadniť periodicitu školského roka by nové pravidlá mali byť uplatniteľné od 1. augusta 2017,

1.

Oddiel 1 v časti II hlave I kapitole II sa nahrádza takto:

„Oddiel 1

Pomoc na dodávanie ovocia a zeleniny a mlieka a mliečnych výrobkov do vzdelávacích zariadení

Článok 22

Cieľová skupina

Režim pomoci na zlepšenie distribúcie poľnohospodárskych výrobkov a na zlepšenie stravovacích návykov detí sa zameriava na deti, ktoré pravidelne navštevujú materské školy, predškolské alebo vzdelávacie zariadenia na úrovni základnej alebo strednej školy, ktoré spravujú príslušné orgány členských štátov alebo ktoré takéto orgány uznávajú.

Článok 23

Pomoc na dodávanie školského ovocia a zeleniny a školského mlieka, na sprievodné vzdelávacie opatrenia a súvisiace náklady

1.   Pomoc Únie sa poskytuje v prípade detí vo vzdelávacích zariadeniach uvedených v článku 22:

Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ stanoví obmedzenia pre podiel pomoci Únie na pokrytie opatrení a nákladov uvedených v prvom pododseku písm. b) a c) tohto odseku.

2.   Na účely tohto oddielu:

3.   Členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť na programe pomoci stanovenom podľa odseku 1 („školský program“) a žiadajú o zodpovedajúcu pomoc Únie, uprednostnia pri zohľadnení vnútroštátnych okolností distribúciu výrobkov jednej alebo oboch týchto skupín:

4.   Bez ohľadu na odsek 3 s cieľom podporiť konzumáciu určitých výrobkov a/alebo reagovať na osobitné výživové potreby detí na ich území členské štáty môžu stanoviť aj distribúciu výrobkov z jednej alebo oboch nasledujúcich skupín:

5.   Ak to členské štáty považujú za potrebné na dosiahnutie cieľov školského programu a cieľov vymedzených v stratégiách uvedených v odseku 8, môžu doplniť distribúciu výrobkov uvedených v odsekoch 3 a 4 s výrobkami uvedenými v prílohe V.

V takých prípadoch sa pomoc Únie vyplatí len pre mliečnu zložku distribuovaného výrobku. Uvedená mliečna zložka nesmie byť nižšia ako 90 % hmotnosti pre výrobky kategórie I prílohy V a 75 % hmotnosti pre výrobky kategórie II prílohy V.

Výšku pomoci Únie na mliečnu zložku stanoví Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

6.   Výrobky distribuované v rámci školského programu nesmú obsahovať nič z nasledujúceho:

Bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku ktorýkoľvek členský štát môže po získaní príslušného povolenia od svojich vnútroštátnych orgánov zodpovedných za zdravie a výživu v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi rozhodnúť, že oprávnené výrobky uvedené v odsekoch 4 a 5 môžu obsahovať obmedzené množstvá pridaného cukru, pridanej soli a/alebo pridaného tuku.

7.   Okrem výrobkov uvedených v odsekoch 3, 4 a 5 tohto článku môžu členské štáty stanoviť aj začlenenie iných poľnohospodárskych výrobkov do sprievodných vzdelávacích opatrení, najmä výrobkov uvedených v článku 1 ods. 2 písm. g) a v).

8.   Členský štát vypracuje na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni stratégiu vykonávania programu ako podmienku svojej účasti na školskom programe ešte pred samotnou účasťou a následne každých šesť rokov. Orgán zodpovedný za vypracovanie stratégie na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni môže túto stratégiu zmeniť, najmä vzhľadom na proces monitorovania a hodnotenia a vzhľadom na dosiahnuté výsledky. V stratégii sa určia minimálne potreby, ktoré sa majú splniť, ich poradie z hľadiska priorít, cieľová skupina, očakávané výsledky a, ak sú k dispozícii, aj kvantifikované ciele, ktoré sa majú dosiahnuť vo vzťahu k východiskovej situácii, a stanovia sa najvhodnejšie nástroje a činnosti na dosiahnutie týchto cieľov.

Stratégia môže obsahovať konkrétne prvky týkajúce sa vykonávania školského programu vrátane prvkov určených na zjednodušenie jeho riadenia.

9.   Členské štáty uvedú vo svojich stratégiách zoznam všetkých výrobkov, ktoré sa majú dodávať v rámci školského programu buď prostredníctvom pravidelnej distribúcie, alebo v rámci sprievodných vzdelávacích opatrení. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 6, členské štáty zabezpečia aj primeranú účasť svojich vnútroštátnych orgánov zodpovedných za zdravie a výživu na vypracovaní uvedeného zoznamu alebo na jeho povolení, a to v súlade s vnútroštátnymi postupmi.

10.   V záujme toho, aby bol školský program účinný, členské štáty stanovia aj sprievodné vzdelávacie opatrenia, ktoré môžu zahŕňať okrem iného opatrenia a činnosti zamerané na to, aby si deti vytvorili vzťah k poľnohospodárstvu prostredníctvom aktivít, akými sú napríklad návštevy poľnohospodárskych podnikov, ako aj na distribúciu širšej škály poľnohospodárskych výrobkov, ako sa uvádza v odseku 7. Uvedené opatrenia môžu byť tiež určené na vzdelávanie detí o súvisiacich otázkach, napríklad o zdravých stravovacích návykoch, miestnych potravinových reťazcoch, o ekologickom poľnohospodárstve, o udržateľnej výrobe alebo o boji proti plytvaniu potravinami.

11.   Pri výbere produktov, ktoré majú byť distribuované alebo zahrnuté do sprievodných vzdelávacích opatrení, vychádzajú členské štáty z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí jedno alebo viaceré z týchto kritérií: zdravotné a environmentálne aspekty, sezónnosť, rôznorodosť a dostupnosť miestnych alebo regionálnych produktov, pričom dajú v čo najväčšej možnej miere prednosť produktom s pôvodom v Únii. Členské štáty môžu nabádať na uprednostňovanie predovšetkým miestnych alebo regionálnych nákupov, produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, krátkych dodávateľských reťazcov alebo environmentálnych prínosov a, ak je to vhodné, aj výrobkov uznaných na základe systémov kvality ustanovených v nariadení (EÚ) č. 1151/2012.

Členské štáty môžu vo svojich stratégiách zvážiť uprednostnenie aspektov udržateľnosti a spravodlivého obchodu.

Článok 23a

Finančné ustanovenia

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4 tohto článku, pomoc v rámci školského programu pridelená na distribúciu výrobkov, na sprievodné vzdelávacie opatrenia a súvisiace náklady, ako sa uvádza v článku 23 ods. 1, neprekročí 250 miliónov EUR na školský rok.

V rámci uvedeného celkového obmedzenia, pomoc neprekročí:

2.   Pomoc uvedená v odseku 1 sa pridelí každému členskému štátu, pričom sa zohľadní:

V rámci pridelenia prostriedkov pre dotknuté členské štáty sa zabezpečí, aby sa vyššia pomoc pridelila pre najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 ZFEÚ s cieľom zohľadniť špecifickú situáciu uvedených regiónov pri získavaní výrobkov a podporiť takéto získavanie medzi najvzdialenejšími regiónmi, ktoré sú geograficky blízko pri sebe.

V rámci pridelenia prostriedkov na školské mlieko na základe uplatňovania kritérií ustanovených v tomto odseku sa zabezpečí, aby všetky členské štáty mali nárok dostať aspoň minimálnu sumu pomoci Únie na dieťa vo vekovej skupine uvedenej v prvom pododseku písmene a). Táto suma nesmie byť nižšia ako priemerná suma pomoci Únie využívaná na jedno dieťa v rámci všetkých členských štátov v programe na podporu konzumácie mlieka v školách, ktorý sa uplatňoval pred 1. augustom 2017.

Opatrenia týkajúce sa stanovenia orientačného a definitívneho pridelenia pomoci Únie pre školské ovocie a zeleninu a školské mlieko a prerozdelenia prijme Rada v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ.

3.   Členské štáty, ktoré majú záujem zúčastňovať sa na školskom programe predložia každý rok svoju žiadosť o pomoc Únie, pričom uvedú sumu požadovanú na školské ovocie a zeleninu a sumu požadovanú na školské mlieko, ktoré chcú distribuovať.

4.   Bez toho, aby prekročil celkový strop vo výške 250 miliónov EUR ustanovený v odseku 1, môže každý členský štát presunúť raz za školský rok najviac 20 % zo svojich jedných alebo druhých orientačne pridelených prostriedkov.

Uvedené percento sa môže zvýšiť až na 25 % pre členské štáty s najvzdialenejšími regiónmi uvedenými v článku 349 ZFEÚ, ako aj v iných náležite odôvodnených prípadoch, napríklad ak členský štát musí riešiť špecifickú situáciu na trhu v sektore v pôsobnosti školského programu, mimoriadne znepokojivú nízku spotrebu jednej alebo druhej skupiny výrobkov alebo iné spoločenské zmeny.

Presuny sa môžu vykonať buď:

Presuny uvedené v treťom pododseku písm. a) nie je možné vykonať z prostriedkov orientačne pridelených pre skupinu výrobkov, pre ktoré príslušný členský štát požaduje sumu prekračujúcu jeho orientačne pridelenú sumu. Členské štáty oznámia Komisii sumy akýchkoľvek presunov medzi orientačne pridelenými prostriedkami.

5.   Školským programom nie je dotknutý žiadny samostatný vnútroštátny školský program, ktorý je zlučiteľný s právom Únie. Pomoc Únie stanovená v článku 23 sa môže použiť na rozšírenie pôsobnosti alebo účinnosti akýchkoľvek existujúcich vnútroštátnych školských programov alebo školských programov distribúcie školského ovocia a zeleniny a školského mlieka, ale nemôže nahradiť financovanie uvedených existujúcich vnútroštátnych programov, s výnimkou bezplatnej distribúcie jedál deťom vo vzdelávacích zariadeniach. Ak sa členský štát rozhodne rozšíriť rozsah existujúceho vnútroštátneho školského programu alebo zvýšiť jeho účinnosť prostredníctvom žiadania pomoci Únie, vysvetlí v stratégii uvedenej v článku 23 ods. 8, ako sa to dosiahne.

6.   Členské štáty môžu popri pomoci Únie udeliť na financovanie školského programu aj vnútroštátnu pomoc.

Členské štáty môžu financovať uvedenú pomoc prostredníctvom poplatkov vyberaných v príslušnom sektore alebo prostredníctvom akéhokoľvek iného príspevku zo súkromného sektora.

7.   Únia môže takisto podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 financovať opatrenia zamerané na informovanie, reklamu, monitorovanie a hodnotenie súvisiace so školským programom vrátane opatrení na zvyšovanie povedomia verejnosti o cieľoch programu, ako aj súvisiace opatrenia na vytváranie kontaktných sietí zainteresovaných strán zameraných na výmenu skúseností a najlepších postupov s cieľom uľahčiť vykonávanie a riadenie programu.

Komisia môže v záujme zvýšenia zviditeľnenia školského programu vyvinúť v súlade s článkom 24 ods. 4 tohto nariadenia spoločné identifikačné alebo grafické prvky.

8.   Členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na školskom programe, zverejnia v priestoroch školy alebo na iných príslušných miestach informácie o tom, že sa zapájajú do tohto programu a že ho Únia finančne subvencuje. Členské štáty môžu použiť akékoľvek vhodné propagačné nástroje medzi ktoré môžu patriť plagáty, špecializované webové lokality, informatívny grafický materiál, ako aj informačné a osvetové kampane. Členské štáty zabezpečia pridanú hodnotu a zviditeľnenie školského programu Únie v súvislosti s poskytovaním iných jedál vo vzdelávacích zariadeniach.

Článok 24

Delegované právomoci

1.   S cieľom presadzovať zdravé stravovacie návyky u detí a zaručiť, že pomoc v rámci školského programu sa zameria na deti z cieľovej skupiny uvedenej v článku 22, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktoré sa týkajú pravidiel, pokiaľ ide o:

2.   S cieľom zaistiť efektívne a cielené využívanie finančných prostriedkov Únie a uľahčiť vykonávanie školského programu je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o:

3.   S cieľom zohľadniť vedecký vývoj je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty týkajúce sa doplnenia zoznamu umelých zvýrazňovačov vône a chuti uvedených v článku 23 ods. 6 prvom pododseku písm. e).

S cieľom zabezpečiť, aby takéto výrobky distribuované v súlade s článkom 23 ods. 3, 4 a 5 spĺňali ciele školského programu, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty s cieľom vymedziť najvyššie prípustné množstvá pridaného cukru, pridanej soli a pridaného tuku, ktoré môžu členské štáty povoliť podľa článku 23 ods. 6 druhého pododseku, a ktoré sú z technického hľadiska potrebné na prípravu alebo výrobu spracovaných výrobkov.

4.   S cieľom podporovať informovanosť o školskom programe a väčšmi zviditeľniť pomoc Únie je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa od členských štátov zúčastnených na školskom programe vyžaduje, aby jasne propagovali skutočnosť, že na vykonávanie programu čerpajú pomoc Únie, a to aj pokiaľ ide o:

5.   V záujme zabezpečenia pridanej hodnoty a zviditeľnenia školského programu je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa distribúcie výrobkov v súvislosti s poskytovaním iných jedál vo vzdelávacích zariadeniach.

6.   Vzhľadom na potrebu zabezpečiť, aby sa pomoc Únie premietla do ceny, za ktorú sú výrobky dostupné v rámci školského programu, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 227 prijímať delegované akty, ktorými sa od členských štátov vyžaduje, aby vo svojich stratégiách vysvetlili, ako sa to dosiahne.

Článok 25

Vykonávacie právomoci v súlade s postupom preskúmania

Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov prijať opatrenia potrebné na uplatňovanie tohto oddielu vrátane tých, ktoré sa týkajú:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 229 ods. 2.

(*)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16).“"

2.

Článok 217 sa nahrádza takto:

„Článok 217

Vnútroštátne platby na distribúciu výrobkov deťom

Členské štáty môžu poskytovať vnútroštátne platby na dodávanie skupín oprávnených výrobkov uvedených v článku 23 deťom vo vzdelávacích zariadeniach, na sprievodné vzdelávacie opatrenia súvisiace s takýmito výrobkami a na súvisiace náklady uvedené v článku 23 ods. 1 písm. c).

Členské štáty môžu financovať uvedené platby prostredníctvom poplatkov vyberaných v príslušnom sektore alebo prostredníctvom akéhokoľvek iného príspevku zo súkromného sektora.“

3.

Do článku 225 sa dopĺňajú tieto písmená:

4.

Príloha V sa nahrádza takto:

24.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/11

(1)

Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (harmonised index of consumer prices – HICP) je určený na meranie inflácie harmonizovaným spôsobom vo všetkých členských štátoch. Komisia a Európska centrálna banka (ECB) používajú HICP v rámci svojich posudzovaní cenovej stability v členských štátoch podľa článku 140 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(2)

Harmonizované indexy sa používajú v rámci postupu Komisie pri makroekonomickej nerovnováhe, ako je stanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3).

(3)

Cenová štatistika vysokej kvality a porovnateľnosti je nevyhnutná pre tých, ktorí sú zodpovední za verejnú politiku v Únii, výskumníkov a všetkých európskych občanov.

(4)

Európsky systém centrálnych bánk (ESCB) používa HICP ako index na meranie dosahovania cieľa cenovej stability ESCB podľa článku 127 ods. 1 ZFEÚ, čo je mimoriadne dôležité pre tvorbu a vykonávanie menovej politiky Únie podľa článku 127 ods. 2 ZFEÚ. Podľa článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 ZFEÚ sa s ECB majú konzultovať všetky návrhy aktov Únie v oblasti jej pôsobnosti.

(5)

Cieľom tohto nariadenia je stanoviť spoločný rámec pre vývoj, tvorbu a zverejňovanie HICP a indexu cien nehnuteľností na bývanie (the house price index – HPI) na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Tým sa však nevylučuje možnosť rozšíriť uplatňovanie rámca v budúcnosti v prípade potreby na nižšiu ako národnú úroveň.

(6)

Nariadením Rady (ES) č. 2494/95 (4) sa stanovil spoločný rámec pre vytváranie harmonizovaných indexov spotrebiteľských cien. Uvedený právny rámec je potrebné prispôsobiť aktuálnym požiadavkám a technickému pokroku a tým ďalej zvýšiť význam a porovnateľnosť HICP a HPI. Na základe nového rámca stanoveného týmto nariadením by sa mala začať práca na súbore doplnkových ukazovateľov vývoja cien.

(7)

V tomto nariadení sa zohľadňuje agenda lepšej právnej regulácie Komisie a najmä oznámenie Komisie z 8. októbra 2010 s názvom „Inteligentná regulácia v Európskej únii“. V oblasti štatistiky Komisia stanovila ako prioritu zjednodušenie a zlepšenie regulačného prostredia v štatistike, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 10. augusta 2009 o metóde tvorby štatistiky EÚ: vízia pre nasledujúce desaťročie.

(8)

HICP a harmonizovaný index spotrebiteľských cien pri stálych daňových sadzbách (harmonised index of consumer prices at constant tax rates – HICP-CT) by sa mali rozdeliť podľa kategórií európskej klasifikácie individuálnej spotreby podľa účelu (European classification of individual consumption according to purpose – ECOICOP). Takouto klasifikáciou by sa malo zabezpečiť, aby boli všetky európske štatistiky týkajúce sa súkromnej spotreby konzistentné a porovnateľné. Klasifikácia ECOICOP by mala byť takisto v súlade s klasifikáciou OSN COICOP, ktorá predstavuje medzinárodnú normu klasifikujúcu individuálnu spotrebu podľa účelu, a preto by sa klasifikácia ECOICOP mala prispôsobiť, aby sa zosúladila so zmenami klasifikácie OSN COICOP.

(9)

HICP sa zakladá na zistených cenách, ktoré zahŕňajú dane z produktov. Zmeny sadzieb daní z produktov majú teda vplyv na infláciu. Na analýzu inflácie a posudzovanie konvergencie v členských štátoch je takisto potrebné zbierať informácie o vplyve daňových zmien na infláciu. Na tento účel by sa mal HICP navyše vypočítavať na základe cien pri stálych sadzbách daní.

(10)

Vytvorenie indexov cien obydlí a najmä bývania vo vlastnom obydlí (owner-occupied housing – OOH) je dôležitým krokom smerom k ďalšiemu zvýšeniu významu a porovnateľnosti HICP. HPI je nevyhnutným základom na zostavovanie indexu cien OOH. Okrem toho HPI je sám osebe dôležitým ukazovateľom. Do 31. decembra 2018 by Komisia mala vypracovať správu týkajúcu sa vhodnosti indexu cien OOH na účely jeho začlenenia do rozsahu HICP. V závislosti od výsledkov uvedenej správy by mala Komisia v prípade potreby predložiť v primeranom časovom rámci návrh na zmenu tohto nariadenia v súvislosti so začlenením indexu cien OOH do rozsahu HICP.

(11)

Včasné predbežné informácie o mesačnom HICP vo forme bleskového odhadu sú pre menovú politiku v eurozóne kľúčové. Preto by mali takéto bleskové odhady poskytovať členské štáty, ktorých menou je euro.

(12)

HICP je určený na posúdenie cenovej stability. Nemá byť indexom životných nákladov. Dodatočne k HICP by sa mal začať výskum harmonizovaného indexu životných nákladov.

(13)

Referenčné obdobie harmonizovaných indexov by sa malo pravidelne aktualizovať. Mali by sa stanoviť pravidlá pre spoločné referenčné obdobia harmonizovaných indexov a ich podindexov integrovaných do rôznych časových období s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť a relevantnosť výsledných indexov.

(14)

Na zlepšenie postupnej harmonizácie HICP a HPI by sa mali začať realizovať pilotné štúdie zamerané na posúdenie uskutočniteľnosti využívania zlepšených základných informácií alebo uplatňovania nových metodických prístupov. Komisia by mala prijať potrebné opatrenia a nájsť vhodné stimuly vrátane finančnej pomoci na účely podpory takýchto pilotných štúdií.

(15)

Komisia (Eurostat) by mala overovať zdroje a metódy, ktoré členské štáty používajú na výpočet harmonizovaných indexov, a mala by monitorovať vykonávanie právneho rámca zo strany členských štátov. Na uvedený účel by mala Komisia (Eurostat) viesť pravidelný dialóg so štatistickými úradmi členských štátov.

(16)

Základné informácie majú zásadný význam pre posudzovanie toho, či sú podrobné harmonizované indexy, ktoré poskytujú členské štáty, dostatočne porovnateľné. Transparentné metódy zostavovania indexov a postupy používané v členských štátoch okrem toho všetkým zainteresovaným stranám pomáhajú porozumieť harmonizovaným indexom a ďalej zlepšovať ich kvalitu. Preto by sa mal stanoviť súbor pravidiel vykazovania harmonizovaných metaúdajov.

(17)

S cieľom zabezpečiť kvalitu štatistických údajov, ktoré poskytujú členské štáty, by mala Komisia využívať príslušné výsady a právomoci ustanovené v článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 223/2009 (5).

(18)

S cieľom zabezpečiť prispôsobenie zmenám klasifikácie OSN COICOP, zmeniť zoznam položiek upravovaných vykonávacími aktmi pridaním položiek na účely zohľadnenia technického vývoja v štatistických metódach a na základe vyhodnotenia pilotných štúdií a upraviť zoznam podindexov klasifikácie ECOICOP, ktoré členské štáty nemusia vytvárať, s cieľom začleniť hazardné hry do HICP a HICP-CT by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(19)

S cieľom zabezpečiť úplnú porovnateľnosť harmonizovaných indexov sú potrebné jednotné podmienky uplatňovania klasifikácie ECOICOP na účely HICP a HICP-CT; členenia bleskových odhadov HICP poskytovaných členskými štátmi, ktorých menou je euro; členenia indexov cien OOH a HPI; kvality váh harmonizovaných indexov; zlepšených metód založených na dobrovoľných pilotných štúdiách; vhodnej metodiky; podrobných pravidiel opätovnej úpravy harmonizovaných indexov; noriem na výmenu údajov a metaúdajov; revízie harmonizovaných indexov a ich podindexov; a požiadaviek na technické zabezpečenie kvality v súvislosti s obsahom výročných správ o štandardnej kvalite, lehôt na predkladanie správ Komisii (Eurostatu) a štruktúry súpisov a lehoty na predkladanie súpisov Komisii (Eurostatu). S cieľom zabezpečiť takéto jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(20)

Komisia by mala pri prijímaní vykonávacích opatrení a delegovaných aktov v súlade s týmto nariadením v prípade potreby zvážiť nákladovú účinnosť a zabezpečiť, aby uvedené opatrenia a akty nespôsobovali členským štátom alebo respondentom závažné dodatočné zaťaženie.

(21)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie spoločných štatistických noriem pre HICP a HPI, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(22)

Výbor pre Európsky štatistický systém bol v súvislosti s článkom 7 nariadenia (ES) č. 223/2009 požiadaný o odborné poradenstvo.

(23)

Nariadenie (ES) č. 2494/95 by sa preto malo zrušiť,

1.

„produkty“ sú tovar a služby vymedzené v odseku 3.01 prílohy A k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 (7) (ďalej len„ESA 2010“);

2.

„spotrebiteľské ceny“ sú kúpne ceny, ktoré platia domácnosti za kúpu jednotlivých produktov prostredníctvom peňažných transakcií;

3.

„ceny nehnuteľností na bývanie“ sú transakčné ceny obydlí kúpených domácnosťami;

4.

„kúpne ceny“ sú ceny, ktoré kupujúci za produkty skutočne zaplatili, vrátane všetkých daní bez subvencií na produkty, po odpočítaní zliav zo štandardných cien alebo poplatkov, bez úrokov alebo poplatkov za služby pripočítaných v rámci úveru a akýchkoľvek dodatočných poplatkov, ktoré vznikli v dôsledku nezaplatenia v lehote stanovenej v čase kúpy;

5.

„regulované ceny“ sú ceny, ktoré sú buď priamo stanovené alebo do značnej miery ovplyvnené verejnou správou;

6.

„harmonizovaný index spotrebiteľských cien“ alebo „HICP“ je porovnateľný index spotrebiteľských cien, ktorý vytvára každý členský štát;

7.

„harmonizovaný index spotrebiteľských cien pri stálych sadzbách dane“ alebo „HICP-CT“ je index, ktorým sa merajú zmeny v spotrebiteľských cenách bez vplyvu zmien sadzieb daní z produktov počas toho istého časového obdobia;

8.

„sadzba dane“ je parameter dane a môže predstavovať určité percento ceny alebo absolútnu sumu dane, ktorá sa vyberá od fyzickej jednotky;

9.

„index cien bývania vo vlastnom obydlí“ alebo „index cien OOH“ je index, ktorým sa merajú zmeny transakčných cien obydlí, ktoré sú v sektore domácností nové, a ostatných produktov, ktoré domácnosti nadobúdajú ako vlastníci – užívatelia;

10.

„index cien nehnuteľností na bývanie“ alebo „HPI“ je index, ktorým sa merajú zmeny transakčných cien obydlí kúpených domácnosťami;

11.

„podindex HICP alebo HICP-CT“ je cenový index určitej kategórie európskej klasifikácie individuálnej spotreby podľa účelu („ECOICOP“) uvedenej v prílohe I;

12.

„harmonizované indexy“ sú HICP, HICP-CT, index cien OOH a HPI;

13.

„bleskový odhad HICP“ je skorý odhad HICP, ktorý poskytli členské štáty, ktorých menou je euro, a ktorý môže vychádzať z predbežných informácií a v prípade potreby z vhodných modelov;

14.

„index Laspeyresovho typu“ je cenový index, ktorým sa meria priemerná zmena cien z referenčného obdobia cien oproti porovnávanému obdobiu, a to pri použití podielov výdavkov z obdobia predchádzajúceho referenčnému obdobiu cien, pričom sú podiely výdavkov upravené tak, aby odrážali ceny referenčného obdobia cien.

„index Laspeyresovho typu“ sa vymedzuje ako:

Cena produktu je označená ako p, referenčné obdobie ceny je označené ako 0 a porovnávané obdobie je označené ako t. Váhy w) sú podiely výdavkov obdobia b) predchádzajúceho referenčnému obdobiu cien a sú upravené tak, aby odrážali ceny referenčného obdobia cien 0;

15.

„referenčné obdobie indexu“ je obdobie, počas ktorého má index hodnotu 100 indexových bodov;

16.

„referenčné obdobie ceny“ je obdobie, oproti ktorému sa porovnáva cena porovnávaného obdobia; pre mesačné indexy je referenčným obdobím ceny december predchádzajúceho roka a pre štvrťročné indexy je referenčným obdobím ceny štvrtý štvrťrok predchádzajúceho roka;

17.

„základné informácie“ sú údaje týkajúce sa:

18.

„domácnosť“ je domácnosť, ako sa uvádza v odseku 2.119 písm. a) a b) prílohy A k ESA 2010, a to bez ohľadu na štátnu príslušnosť alebo štatút pobytu;

19.

„ekonomické územie členského štátu“ je ekonomické územie, ako sa uvádza v odseku 2.05 prílohy A k ESA 2010 s tou výnimkou, že extrateritoriálne enklávy nachádzajúce sa v rámci hraníc členského štátu sa zahŕňajú a teritoriálne enklávy nachádzajúce sa v zahraničí sa nezhŕňajú;

20.

„peňažné výdavky na konečnú spotrebu domácností“ je časť výdavkov na konečnú spotrebu vynaloženú:

21.

„významná zmena v metóde tvorby“ je zmena, v súvislosti s ktorou sa odhaduje, že ovplyvní ročnú mieru zmeny príslušného harmonizovaného indexu alebo jeho časti počas akéhokoľvek obdobia o viac ako:

a)

v prípade HICP a HICP-CT počas jedného roka v porovnaní s predchádzajúcim rokom v priemere najviac o 0,1 percentuálneho bodu od indexu zostaveného podľa metodického prístupu tohto nariadenia;

b)

v prípade indexu cien OOH a HPI počas jedného roka v porovnaní s predchádzajúcim rokom v priemere najviac o jeden percentuálny bod od indexu zostaveného podľa metodického prístupu tohto nariadenia.

i)

výberu vzoriek a reprezentatívnosti;

ii)

zisťovania cien a zaobchádzania s nimi;

iii)

nahradení a úpravy kvality;

iv)

zostavovania indexov;

v)

revízií;

vi)

osobitných indexov;

vii)

zaobchádzania s produktmi v osobitných oblastiach.

a)

v prípade mesačných indexov počnúc indexom za január nasledujúceho roka po referenčnom období indexu;

b)

v prípade štvrťročných indexov počnúc indexom za prvý štvrťrok nasledujúceho roka po referenčnom období indexu.

a)

účtovné výkazy týkajúce sa podindexov HICP a podindexov HICP-CT pre menej ako jedno promile celkových výdavkov;

b)

účtovné výkazy týkajúce sa podindexov indexu cien OOH pre menej ako jedno percento celkových výdavkov na bývanie vo vlastnom obydlí a účtovné výkazy podindexov HPI pre menej ako jedno percento celkových výdavkov na kúpu obydlí.

a)

15 kalendárnych dní, ak ide o indexy za február až december, a do 20 kalendárnych dní, ak ide o indexy za január, od konca mesiaca, za ktorý sú indexy vypočítané, a

b)

85 kalendárnych dní od konca štvrťroka, za ktorý sú indexy vypočítané.

a)

13. februára, ak ide o mesačné indexy;

b)

15. júna, ak ide o štvrťročné indexy.

a)

výročné správy o štandardnej kvalite, ktoré sa vzťahujú na kritériá kvality uvedené v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č 223/2009;

b)

každoročne aktualizované súpisy obsahujúce podrobnosti o zdrojoch údajov, vymedzeniach a použitých metódach;

c)

na žiadosť Komisie (Eurostatu) ďalšie súvisiace informácie na takej úrovni podrobnosti, ktorá je nevyhnutná na hodnotenie plnenia požiadaviek porovnateľnosti a kvality harmonizovaných indexov.

24.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/39

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 953/2003 (2) bolo opakovane podstatným spôsobom zmenené (3). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa malo uvedené nariadenie kodifikovať.

(2)

Mnoho z najchudobnejších rozvojových krajín nevyhnutne potrebuje prístup k cenovo prístupným základným liekom na liečenie nákazlivých chorôb. Tieto krajiny sú v značnej miere závislé od dovozu liekov, keďže výroba liekov v týchto krajinách je nepostačujúca.

(3)

Je potrebné zaviesť cenovú segmentáciu medzi trhmi rozvinutých krajín a trhmi najchudobnejších rozvojových krajín, aby sa zaistilo zásobovanie najchudobnejších rozvojových krajín základnými farmaceutickými výrobkami za podstatne znížené ceny. Preto sa tieto podstatne znížené ceny nemôžu považovať za odporúčanú cenu, ktorá sa za tie isté výrobky zaplatí na trhoch rozvinutých krajín.

(4)

V najrozvinutejších krajinách sa nachádzajú legislatívne a regulačné nástroje, ktoré za určitých okolností slúžia na zabránenie dovozu farmaceutických výrobkov, ale hrozí riziko, že sa takéto nástroje stanú neúčinnými, ak sa na trhoch najchudobnejších rozvojových krajín začnú predávať väčšie množstvá liekov za podstatne znížené ceny, a tým môže značne narásť ekonomický záujem o obchodnú diverziu na trhy s vysokými cenami.

(5)

Je potrebné podporiť farmaceutických výrobcov, aby umožnili predaj farmaceutických výrobkov za podstatne nižšie ceny v značne zvýšených objemoch tým, že sa prostredníctvom tohto nariadenia zaistí, aby takéto výrobky zostali na trhoch najchudobnejších rozvojových krajín. Podľa tohto nariadenia by malo byť možné kvalifikovať dotácie farmaceutických výrobkov a výrobkov predávaných v rámci kontraktov udelených na základe výberových konaní národných vlád alebo medzinárodných sprostredkovateľských inštitúcií alebo v rámci partnerstva dohodnutého medzi výrobcom a vládou krajiny miesta určenia za rovnakých podmienok, prihliadajúc na to, že uvedené dotácie neprispievajú k zlepšeniu prístupu k takýmto výrobkom.

(6)

Je potrebné stanoviť postup na identifikáciu výrobkov, krajín a chorôb zahrnutých v tomto nariadení.

(7)

Cieľom tohto nariadenia je zamedziť dovozu výrobkov za viazané ceny do Únie. V určitých situáciách je možné ustanoviť výnimky za prísnej podmienky, že sa zaistí, že konečné miesto určenia uvedených výrobkov je jedna z krajín uvedených v zozname v prílohe II.

(8)

Výrobcovia výrobkov za viazané ceny by mali odlíšiť vzhľad výrobkov za viazané ceny, aby ich bolo možné ľahšie identifikovať.

(9)

Je vhodné, aby sa prekontrolovali nielen zoznamy chorôb a krajín určenia zahrnuté do tohto nariadenia, ale aj vzorky použité na identifikáciu výrobkov za viazané ceny s ohľadom inter alia na skúsenosti získané pri ich uplatňovaní.

(10)

Na výrobky za viazané ceny, nachádzajúce sa v osobnej batožine na osobnú potrebu, sa uplatňujú tie isté pravidlá, ako sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 (4).

(11)

Ak sa výrobky za viazané ceny zadržia podľa tohto nariadenia, mal by mať príslušný orgán možnosť v súlade s vnútroštátnym právom a s úmyslom zaistiť, aby sa zadržané výrobky použili na určený cieľ k plnej spokojnosti krajín uvedených v prílohe II, rozhodnúť o ich odovzdaní na humanitárne účely v týchto krajinách. Ak takéto rozhodnutie nie je k dispozícii, zadržané výrobky by sa mali zničiť.

(12)

Na účely dopĺňania výrobkov do zoznamu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom vykonať zmeny príloh k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade,

a)

kritériá na definovanie výrobku za viazané ceny;

b)

podmienky, za akých budú colné orgány konať;

c)

opatrenia, ktoré uskutoční príslušný orgán v členskom štáte.

a)

„výrobok za viazané ceny“ je akýkoľvek farmaceutický výrobok, ktorý sa používa na prevenciu, diagnostiku alebo liečenie chorôb uvedených v prílohe IV a ktorého cena sa stanoví v súlade s jednou s voliteľných cenových kalkulácií uvedených v článku 3 a ktorú overila Komisia alebo nezávislý audítor, ako sa stanovuje v článku 4 a je zapísaný v zozname výrobkov za viazané ceny, ktoré sú uvedené v prílohe I;

b)

„krajiny určenia“ sú krajiny uvedené v zozname v prílohe II;

c)

„príslušný orgán“ je orgán, ktorý navrhol členský štát a ktorý určí, či sa tovar podmienečne oslobodený od cla colnými orgánmi v príslušnom členskom štáte považuje za výrobky za viazané ceny, a ktorý dáva pokyny na základe výsledku kontroly.

a)

spätný vývoz do krajiny určenia;

b)

umiestnenie do režimu tranzitu alebo umiestnenia do colného skladu alebo do slobodného pásma, alebo slobodného skladu na účely spätného vývozu do krajiny určenia.

a)

nie vyššia ako percentuálna hodnota uvedená v prílohe III priemernej vyváženej ceny od výrobcu (zo závodu), účtovanej výrobcom na trhoch Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) za ten istý výrobok v čase podania žiadosti, alebo

b)

rovnajúca sa priamym výrobným nákladom výrobcu s pridaním maximálnej percentuálnej hodnoty uvedenej v prílohe III.

a)

názov výrobku a aktívne zložky výrobku za viazané ceny a dostatočnú informáciu, ktorá potvrdzuje, na ktorú chorobu je výrobok prevenciou, ktorú diagnostikuje alebo lieči;

b)

navrhnutú cenu vypočítanú jedným z voliteľných spôsobov výpočtu ceny uvedenom v článku 3, dostatočne zdôvodnenú, aby ju bolo možné skontrolovať; namiesto predloženia takýchto podrobných informácií môže žiadateľ predložiť osvedčenie vydané nezávislým audítorom, ktoré dokladuje, že cena bola skontrolovaná a zodpovedá jednému z kritérií uvedených v prílohe III. Nezávislý audítor sa ustanoví na základe dohody medzi výrobcom a Komisiou. Všetky informácie, ktoré audítorovi žiadateľ predloží, zostávajú za dôverné;

c)

krajinu alebo krajiny určenia, do ktorých má žiadateľ v úmysle predávať uvedený výrobok;

d)

číslo položky na základe kombinovanej nomenklatúry ustanovenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 (5), a ak je to vhodné, môže sa doplniť pododdielmi TARIC, aby sa jednoznačne identifikoval príslušný tovar, a

e)

všetky opatrenia, ktoré vykoná výrobca alebo vývozca s cieľom odlíšenia výrobku za viazané ceny od identických výrobkov ponúkaných na predaj v rámci Únie.

24.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 135/53

(1)

Europol bol zriadený rozhodnutím Rady 2009/371/SVV (2) ako subjekt Únie financovaný zo všeobecného rozpočtu Únie s cieľom poskytovať pomoc a podporu činnostiam vykonávaným príslušnými orgánmi členských štátov a ich vzájomnej spolupráci pri predchádzaní organizovanej trestnej činnosti, terorizmu a iným formám závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, a v boji proti takýmto formám trestnej činnosti. Rozhodnutím 2009/371/SVV sa nahradil Dohovor o zriadení Európskeho policajného úradu (dohovor o Europole), ktorý sa zakladá na článku K.3 Zmluvy o Európskej únii (3).

(2)

V článku 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že činnosť Europolu sa má riadiť nariadením, ktoré sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Vyžaduje sa v ňom tiež, aby sa stanovili postupy kontroly činnosti Europolu Európskym parlamentom spolu s národnými parlamentmi, a to v súlade s článkom 12 písm. c) Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a článkom 9 Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a ZFEÚ (ďalej len „protokol č. 1“), s cieľom posilniť demokratickú legitimitu a zodpovednosť Europolu voči občanom Únie. Rozhodnutie 2009/371/SVV by sa preto malo nahradiť nariadením, ktorým sa ustanovia okrem iného pravidlá spoločnej parlamentnej kontroly.

(3)

Europol sa v Štokholmskom programe – Otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich (4) vyzýva na ďalší rozvoj a na to, aby sa stal „centrom výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov, poskytovateľom služieb a platformou v oblasti služieb presadzovania práva“. Na základe posúdenia fungovania Europolu je na dosiahnutie uvedeného cieľa potrebné ďalšie zlepšenie jeho operačnej účinnosti.

(4)

Zločinecké a teroristické siete veľkého rozsahu predstavujú významnú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť Únie, ako aj pre bezpečnosť a existenciu jej občanov. Dostupné hodnotenia hrozieb poukazujú na skutočnosť, že činnosti zločineckých skupín sú čoraz rôznorodejšie a že sa čoraz častejšie dotýkajú viacerých krajín. Vnútroštátne orgány presadzovania práva musia preto užšie spolupracovať so svojimi kolegami v iných členských štátoch. V tejto súvislosti je potrebné poskytnúť Europolu vhodné nástroje, aby ešte lepšie pomáhal členským štátom pri predchádzaní trestnej činnosti, jej analyzovaní a vyšetrovaní na úrovni Únie. Potvrdilo sa to aj pri hodnotení rozhodnutia 2009/371/SVV.

(5)

Cieľom tohto nariadenia je zmeniť a rozšíriť rozsah ustanovení rozhodnutia 2009/371/SVV a rozhodnutí Rady 2009/934/SVV (5), 2009/935/SVV (6), 2009/936/SVV (7) a 2009/968/SVV (8), ktorými sa rozhodnutie 2009/371/SVV vykonáva. Vzhľadom na to, že zmeny, ktoré sa majú vykonať, sú podstatné, pokiaľ ide o ich množstvo a povahu, v záujme jasnosti by sa uvedené rozhodnutia mali nahradiť v celom ich rozsahu vo vzťahu k členským štátom, ktoré sú viazané týmto nariadením. Europol zriadený týmto nariadením by mal nahradiť Europol zriadený rozhodnutím 2009/371/SVV a prevziať jeho funkcie, pričom uvedené rozhodnutie by sa malo následne zrušiť.

(6)

Keďže závažná trestná činnosť má často cezhraničnú povahu, Europol by mal podporovať a posilňovať činnosti členských štátov a ich vzájomnú spoluprácu pri predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa týka dvoch alebo viacerých členských štátov, a v boji proti nej. Keďže terorizmus je jednou z najvýznamnejších hrozieb pre bezpečnosť Únie, Europol by mal členským štátom pomáhať pri riešení spoločných výziev v tejto oblasti. Ako agentúra Únie v oblasti presadzovania práva by Europol mal takisto podporovať a posilňovať činnosť a spoluprácu v boji proti formám trestnej činnosti, ktorá sa dotýka záujmov Únie. Pokiaľ ide o formy trestnej činnosti, pre ktoré je Europol príslušný, organizovaná trestná činnosť bude naďalej patriť medzi jeho hlavné ciele, pretože si pre svoj rozsah, závažnosť a následky tiež vyžaduje spoločný prístup členských štátov. Europol by mal takisto poskytovať podporu pri predchádzaní súvisiacim trestným činom, ktoré sa páchajú s úmyslom získať prostriedky na spáchanie trestnej činnosti alebo umožnenie či spáchanie takejto trestnej činnosti alebo zabezpečiť beztrestnosť trestných činov, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, a v boji proti nim.

(7)

Europol by mal poskytovať strategické analýzy a hodnotenia hrozieb s cieľom pomáhať Rade a Komisii pri stanovovaní strategických a operačných priorít Únie v oblasti boja proti trestnej činnosti a pri operačnom zavádzaní týchto priorít. Ak o to Komisia požiada podľa článku 8 nariadenia Rady (EÚ) č. 1053/2013 (9), mal by Europol vykonávať aj analýzy rizík, a to i v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou, pokiaľ môžu dané riziká ohroziť uplatňovanie schengenského acquis členskými štátmi. Okrem toho by mal Europol na žiadosť Rady alebo Komisie v relevantných prípadoch poskytovať strategické analýzy a hodnotenie hrozieb s cieľom prispieť k hodnoteniu štátov, ktoré kandidujú na pristúpenie k Únii.

(8)

Útoky na informačné systémy, ktoré sa dotýkajú orgánov Únie alebo dvoch alebo viacerých členských štátov, predstavujú rastúce ohrozenie na úrovni Únie najmä vzhľadom na svoju rýchlosť a dosah a ťažkosti pri určovaní ich zdrojov. Pri posudzovaní žiadostí Europolu o začatie vyšetrovania vážneho útoku na informačné systémy, ktorý sa dotýka orgánov Únie alebo dvoch alebo viacerých členských štátov, s podozrením na zločinecké pozadie by členské štáty mali Europolu odpovedať bezodkladne, berúc do úvahy skutočnosť, že rýchlosť reakcie je kľúčovým faktorom úspešného boja proti počítačovej kriminalite.

(9)

Vzhľadom na dôležitosť spolupráce medzi agentúrami by Europol a Eurojust mali zabezpečiť, aby sa prijali nevyhnutné opatrenia s cieľom optimalizovať ich operačnú spoluprácu, pričom sa náležite zohľadnia ich príslušné úlohy a mandáty, ako aj záujmy členských štátov. Europol a Eurojust by sa predovšetkým mali navzájom informovať o akejkoľvek činnosti zahŕňajúcej financovanie spoločných vyšetrovacích tímov.

(10)

V prípadoch, keď sa zriadi spoločný vyšetrovací tím, by sa v príslušnej dohode mali určiť podmienky týkajúce sa účasti zamestnancov Europolu v tíme. Europol by mal viesť záznamy o svojej účasti v takýchto spoločných vyšetrovacích tímoch, ktoré sa zameriavajú na trestnú činnosť patriacu medzi jeho ciele.

(11)

Europol by mal mať možnosť požiadať členské štáty, aby začali, viedli alebo koordinovali vyšetrovania trestných činov v konkrétnych prípadoch, v ktorých by cezhraničná spolupráca mala pridanú hodnotu. Europol by o takýchto žiadostiach mal informovať Eurojust.

(12)

Europol by mal byť centrom pre výmenu informácií v rámci Únie. Informácie, ktoré Europol zhromažďuje, uchováva, spracúva, analyzuje a vymieňa, zahŕňajú kriminálne spravodajské informácie súvisiace s informáciami o trestných činoch alebo trestnej činnosti, ktoré patria medzi ciele Europolu a ktoré boli získané s cieľom zistiť, či sa spáchali konkrétne trestné činy alebo či sa môžu spáchať v budúcnosti.

(13)

Na zabezpečenie efektívnosti Europolu ako centra pre výmenu informácií by sa mali stanoviť jednoznačné povinnosti členských štátov poskytovať Europolu potrebné údaje na plnenie jeho cieľov. Pri vykonávaní takýchto povinností by členské štáty mali venovať zvláštnu pozornosť tomu, aby poskytovali údaje relevantné z hľadiska boja proti trestným činom, ktorých potlačenie sa považuje za strategické, a operačným prioritám v rámci príslušných nástrojov politiky Únie, a to najmä prioritám, ktoré Rada stanovila v rámci cyklu politík EÚ na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti. Členské štáty by sa mali usilovať poskytovať Europolu aj kópiu dvojstranných a viacstranných výmen informácií s inými členskými štátmi o trestných činoch, ktoré patria medzi ciele Europolu. Pri poskytovaní potrebných informácií Europolu by členské štáty mali zahŕňať aj informácie o každom údajnom kybernetickom útoku na orgány Únie nachádzajúce sa na ich území. Europol by mal zároveň zvýšiť úroveň svojej podpory poskytovanej členským štátom, aby tak zlepšil vzájomnú spoluprácu a výmenu informácií. Europol by mal Európskemu parlamentu, Rade, Komisii a národným parlamentom predkladať výročnú správu o informáciách, ktoré poskytli jednotlivé členské štáty.

(14)

V záujme zaistenia účinnej spolupráce medzi Europolom a členskými štátmi by sa v každom členskom štáte mala založiť národná ústredňa (ďalej len „národná ústredňa“). Národná ústredňa by mala byť styčným bodom medzi vnútroštátnymi príslušnými orgánmi a Europolom a tak zohrávať koordinačnú úlohu vzhľadom na spoluprácu členských štátov s Europolom, čím by pomáhala zabezpečiť, aby každý členský štát na žiadosti Europolu odpovedal rovnakým spôsobom. Na zabezpečenie stálej a účinnej výmeny informácií medzi Europolom a národnými ústredňami a na uľahčenie ich spolupráce by každá národná ústredňa mala určiť aspoň jedného styčného dôstojníka pre Europol.

(15)

Vzhľadom na decentralizovanú štruktúru niektorých členských štátov a potrebu zabezpečiť rýchlu výmenu informácií by Europol mal mať možnosť priamo spolupracovať s príslušnými orgánmi v členských štátoch, pričom by sa dodržiavali podmienky stanovené členskými štátmi, a pravidelne informoval národné ústredne na ich žiadosť.

(16)

Malo by sa podporovať zriaďovanie spoločných vyšetrovacích tímov a zamestnancom Europolu by sa mala umožniť účasť v nich. S cieľom zabezpečiť, aby takáto účasť bola možná v každom členskom štáte, sa v nariadení Rady (Euratom, ESUO, EHS) č. 549/69 (10) ustanovuje, že zamestnanci Europolu nepožívajú imunity počas účasti v spoločných vyšetrovacích tímoch.

(17)

Takisto je nevyhnutné zlepšiť riadenie Europolu snahou o zvýšenú efektivitu a zjednodušené postupy.

(18)

Komisia a členské štáty by mali byť zastúpené v správnej rade Europolu (ďalej len „správna rada“) s cieľom účinne dohliadať na jej prácu. Pri vymenúvaní členov a náhradníkov správnej rady by sa malo prihliadať na ich príslušné zručnosti v oblasti riadenia, správy a rozpočtu a na ich znalosti týkajúce sa spolupráce v oblasti presadzovania práva. V prípade neprítomnosti člena by mal jeho funkciu plniť náhradník.

(19)

Všetky strany zastúpené v správnej rade by sa mali usilovať o obmedzenie fluktuácie svojich zástupcov v nej s cieľom zabezpečiť kontinuitu činnosti správnej rady. Všetky strany by sa mali snažiť dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien v správnej rade.

(20)

Správna rada by mala mať možnosť prizvať nehlasujúcich pozorovateľov, ktorí môžu významne prispieť k diskusii, a to vrátane zástupcu určeného spoločnou parlamentnou kontrolnou skupinou (Joint Parliamentary Scrutiny Group – JPSG).

(21)

Správnej rade by sa mali udeliť potrebné právomoci, a to najmä zostavovať rozpočet, overovať jeho plnenie a prijímať náležité rozpočtové pravidlá a plánovacie dokumenty, ako aj prijímať pravidlá na predchádzanie a zvládanie konfliktov záujmov v súvislosti s jej členmi, zavádzať transparentné pracovné postupy pri prijímaní rozhodnutí výkonným riaditeľom Europolu a prijímať výročnú správu o činnosti. Mala by mať právomoci menovacieho orgánu voči zamestnancom agentúry vrátane výkonného riaditeľa.

(22)

Na zabezpečenie účinného každodenného fungovania Europolu by výkonný riaditeľ mal plniť funkciu jeho štatutárneho orgánu a manažéra, ktorý je pri výkone všetkých svojich povinností nezávislý a ktorý zaisťuje, aby Europol vykonával úlohy stanovené v tomto nariadení. Výkonný riaditeľ by mal predovšetkým zodpovedať za prípravu rozpočtových a plánovacích dokumentov, ktoré sa predkladajú správnej rade, aby o nich rozhodla, a za vykonávanie viacročného programu a ročných pracovných programov Europolu a iných plánovacích dokumentov.

(23)

Pre Europol je nevyhnutné, aby mal na účely predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej v rámci svojich cieľov čo najúplnejšie a najaktuálnejšie informácie. Europol by mal preto mať možnosť spracúvať údaje, ktoré mu poskytli členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny, medzinárodné organizácie, za splnenia prísnych podmienok stanovených v tomto nariadení súkromnými subjektmi, ako aj údaje pochádzajúce z verejne dostupných zdrojov s cieľom pochopiť kriminálne javy a trendy, získavať informácie o zločineckých sieťach a odhaľovať prepojenia medzi rozličnými trestnými činmi.

(24)

Aby sa zvýšila efektívnosť Europolu pri poskytovaní presných analýz trestnej činnosti príslušným orgánom členských štátov, Europol by mal pri spracúvaní údajov využívať nové technológie. Europol by mal byť schopný pohotovo odhaliť prepojenia medzi vyšetrovaniami a spoločnými operačnými metódami v rámci rôznych zločineckých skupín, vykonávať krížovú kontrolu údajov a mať jasný prehľad o trendoch, pričom by mal zaručovať vysokú úroveň ochrany osobných údajov fyzických osôb. Databázy Europolu by preto mali byť štruktúrované tak, aby umožňovali Europolu zvoliť čo najúčinnejšiu informačnotechnologickú štruktúru. Europol by mal mať tiež možnosť vystupovať ako poskytovateľ služieb, predovšetkým pokiaľ ide o poskytovanie zabezpečenej siete na výmenu údajov, ako je napríklad sieťová aplikácia pre bezpečnú výmenu informácií (SIENA), s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi členskými štátmi, Europolom, inými orgánmi Únie, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov by sa mal stanoviť účel operácií spracúvania a prístupové práva, ako aj konkrétne dodatočné záruky. Pri spracúvaní osobných údajov by sa mali zohľadňovať predovšetkým zásady nevyhnutnosti a primeranosti.

(25)

Europol by mal zaistiť, aby boli všetky osobné údaje, ktoré spracúva na operačné analýzy, určené na konkrétny účel. Na účely plnenia jeho poslania by sa však malo Europolu umožniť spracúvať všetky osobné údaje získané na zisťovanie prepojení medzi viacerými oblasťami trestnej činnosti a vyšetrovaniami, a nemal by byť obmedzený na zisťovanie prepojení len v jednej oblasti trestnej činnosti.

(26)

V záujme rešpektovania vlastníctva údajov a ochrany osobných údajov by členské štáty, orgány Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie mali mať možnosť stanoviť účel alebo účely, na ktoré Europol môže spracúvať údaje, ktoré mu poskytujú, a obmedziť prístupové práva. Obmedzenie účelu je základnou zásadou spracúvania osobných údajov; prispieva predovšetkým k transparentnosti, právnej istote a predvídateľnosti a má obzvlášť veľký význam v oblasti spolupráce pri presadzovaní práva, keď dotknuté osoby zvyčajne nevedia, že ich osobné údaje sa zhromažďujú a spracúvajú, a keď použitie osobných údajov môže mať veľmi výrazný dosah na životy a slobody fyzických osôb.

(27)

Na zaistenie toho, aby boli údaje prístupné len tým, ktorí tento prístup potrebujú na plnenie svojich úloh, by sa v tomto nariadení mali stanoviť podrobné pravidlá o rôznych stupňoch práva na prístup k údajom, ktoré spracúva Europol. Týmito pravidlami by nemali byť dotknuté obmedzenia prístupu, ktoré uložia poskytovatelia údajov, keďže zásada vlastníctva údajov by sa mala dodržiavať. Na zvýšenie účinnosti predchádzania trestnej činnosti a boja proti nej v rámci cieľov Europolu by mal Europol členským štátom oznamovať informácie, ktoré sa ich týkajú.

(28)

S cieľom zlepšiť operačnú spoluprácu medzi agentúrami, a najmä s cieľom vytvoriť prepojenie medzi údajmi, ktorými už rôzne agentúry disponujú, Europol by mal Eurojustu a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) na základe systému „pozitívnej lustrácie/negatívnej lustrácie“ umožniť prístup k údajom dostupným Europolu. Europolu a Eurojustu by sa malo umožniť uzavrieť pracovnú dohodu, ktorou sa v rámci ich mandátov zaistí vzájomný prístup k všetkým informáciám, ktoré im boli poskytnuté, a možnosť vyhľadávať v nich na účely krížovej kontroly v súlade s osobitnými zárukami a zárukami ochrany údajov ustanovenými v tomto nariadení. Akýkoľvek prístup k údajom dostupným v rámci Europolu by sa mal prostredníctvom technických prostriedkov obmedziť na informácie, na ktoré sa vzťahujú príslušné mandáty uvedených orgánov Únie.

(29)

Europol by mal v miere potrebnej na vykonávanie svojich úloh udržiavať spoluprácu s inými orgánmi Únie, orgánmi tretích krajín, medzinárodnými organizáciami a súkromnými subjektmi.

(30)

Na zabezpečenie operačnej účinnosti by Europol mal mať možnosť vymieňať si všetky relevantné informácie s výnimkou osobných údajov s inými orgánmi Únie, orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami do tej miery, aká je nevyhnutná na vykonávanie jeho úloh. Keďže obchodné spoločnosti, podniky, obchodné združenia, mimovládne organizácie a iné súkromné subjekty disponujú odbornými znalosťami a informáciami, ktoré majú bezprostredný význam pre predchádzanie závažnej trestnej činnosti a terorizmu a boj proti nim, Europol by mal mať takisto možnosť vymieňať si takéto informácie so súkromnými subjektmi. Na predchádzanie počítačovej kriminalite súvisiacej s incidentmi v oblasti sieťovej a informačnej bezpečnosti a na boj proti nej by mal Europol podľa platného legislatívneho aktu Únie o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi príslušnými pre bezpečnosť sieťových a informačných systémov a vymieňať si s nimi informácie s výnimkou osobných údajov.

(31)

Europol by mal mať možnosť vymieňať si relevantné osobné údaje s inými orgánmi Únie do tej miery, aká je nevyhnutná na vykonávanie jeho alebo ich úloh.

(32)

Závažná trestná činnosť a terorizmus sú často prepojené na územia mimo Únie. Z tohto dôvodu by Europol mal mať možnosť vymieňať si osobné údaje s orgánmi tretích krajín a medzinárodnými organizáciami, ako je napríklad Medzinárodná organizácia kriminálnej polície – Interpol, v takej miere, aká je nevyhnutná na vykonávanie jeho úloh.

(33)

Všetky členské štáty sú členmi Interpolu. Na plnenie svojho poslania Interpol prijíma, uchováva a zasiela údaje s cieľom pomáhať príslušným orgánom presadzovania práva predchádzať medzinárodnej trestnej činnosti a bojovať proti nej. Preto je vhodné posilniť spoluprácu medzi Europolom a Interpolom podporovaním efektívnej výmeny osobných údajov, pričom sa zabezpečí dodržiavanie základných práv a slobôd týkajúcich sa automatizovaného spracúvania osobných údajov. Toto nariadenie, a to najmä jeho ustanovenia o medzinárodných prenosoch, by sa malo vzťahovať na prenos osobných údajov z Europolu do Interpolu.

(34)

Na zabezpečenie obmedzenia účelu je dôležité zaistiť, aby Europol mohol prenášať osobné údaje orgánom Únie, tretím krajinám a medzinárodným organizáciám len v prípade, že je to nevyhnutné na predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej v rámci cieľov Europolu. Na tento účel je potrebné zabezpečiť, aby sa pri prenose osobných údajov ich príjemca zaviazal, že údaje použije alebo že ich prenesie príslušnému orgánu tretej krajiny iba na účel, na ktorý boli pôvodne poskytnuté. Ďalší prenos údajov by sa mal uskutočniť v súlade s týmto nariadením.

(35)

Europol by mal mať možnosť prenášať osobné údaje orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácii na základe rozhodnutia Komisie, podľa ktorého daná krajina alebo medzinárodná organizácia zabezpečuje primeranú úroveň ochrany údajov (ďalej len „rozhodnutie o primeranosti“), alebo ak rozhodnutie o primeranosti neexistuje, na základe medzinárodnej dohody uzatvorenej Úniou podľa článku 218 ZFEÚ alebo na základe dohody o spolupráci umožňujúcej výmenu osobných údajov uzatvorenej medzi Europolom a treťou krajinou pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Vzhľadom na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, ktorý tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa právne účinky takýchto dohôd majú zachovávať dovtedy, kým sa tieto dohody vykonávaním zmlúv nezrušia, nevyhlásia za neplatné alebo nezmenia. V relevantných prípadoch by Komisia mala mať možnosť pred rokovaniami o medzinárodnej dohode a počas nich v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (11) konzultovať s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (European Data Protection Supervisor – EDPS). Ak správna rada zistí operačnú potrebu spolupráce s treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou, mala by mať možnosť navrhnúť Rade, aby Rada upozornila Komisiu na potrebu rozhodnutia o primeranosti alebo začatia rokovaní o uvedenej medzinárodnej dohode.

(36)

Ak sa prenos osobných údajov nemôže zakladať na rozhodnutí o primeranosti, medzinárodnej dohode uzatvorenej Úniou alebo existujúcej dohode o spolupráci, mala by mať správna rada možnosť povoliť po dohode s EDPS súbor prenosov za predpokladu, že si to vyžadujú osobitné podmienky a že sú zabezpečené primerané záruky. Výkonný riaditeľ by mal mať možnosť vo výnimočných prípadoch povoliť prenos údajov na základe individuálneho posúdenia, ak je takýto prenos potrebný, avšak len za osobitných prísnych podmienok.

(37)

Europol by mal mať možnosť spracúvať osobné údaje pochádzajúce od súkromných subjektov a súkromných osôb iba vtedy, ak uvedené údaje Europolu prenesie jeden z týchto subjektov: národná ústredňa v súlade s jeho vnútroštátnym právom; kontaktné miesto v tretej krajine alebo medzinárodná organizácia, s ktorou sa uskutočňuje spolupráca na základe dohody o spolupráci umožňujúcej výmenu osobných údajov uzatvorenej v súlade s článkom 23 rozhodnutia 2009/371/SVV pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia; orgán tretej krajiny alebo medzinárodná organizácia, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti alebo s ktorými Únia uzatvorila medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ. Ak však Europol prijme osobné údaje priamo od súkromných subjektov a nemožno určiť národnú ústredňu, kontaktné miesto ani dotknutý orgán, Europol by mal mať možnosť spracúvať uvedené osobné údaje výlučne na účely identifikácie uvedených subjektov, pričom takéto údaje by sa mali vymazať, ak uvedené subjekty opätovne nepredložia uvedené osobné údaje do štyroch mesiacov od ich prenosu. Europol by mal pomocou technických prostriedkov zaistiť, aby počas uvedeného obdobia neboli takéto údaje dostupné na spracúvanie na žiadne iné účely.

(38)

Vzhľadom na výnimočnú a osobitnú hrozbu, ktorú pre vnútornú bezpečnosť Únie predstavuje terorizmus a iné formy závažnej trestnej činnosti, najmä keď sa uľahčujú, propagujú alebo páchajú pomocou internetu, by Komisia mala do 1. mája 2019 zhodnotiť činnosti Europolu, ktoré má vykonávať na základe tohto nariadenia, vykonávania záverov Rady z 12. marca 2015 a výzvy zasadnutia Európskej rady z 23. apríla 2015 najmä v uvedených prioritných oblastiach, konkrétne zodpovedajúcu prax priamej výmeny osobných údajov so súkromnými subjektmi.

(39)

Nemala by sa spracúvať žiadna informácia, ktorá sa jednoznačne získala zrejmým porušením ľudských práv.

(40)

Pravidlá ochrany údajov v Europole by sa mali sprísniť a mali by sa pri tom zohľadniť zásady, ktoré sú základom nariadenia (ES) č. 45/2001, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov. Keďže podľa vyhlásenia č. 21 o ochrane osobných údajov v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach a policajnej spolupráce, ktoré tvorí prílohu k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa uznáva osobitý charakter spracúvania osobných údajov v oblasti presadzovania práva, pravidlá Europolu týkajúce sa ochrany údajov by mali byť autonómne a zároveň v súlade s inými relevantnými nástrojmi na ochranu údajov uplatniteľnými v oblasti policajnej spolupráce v rámci Únie. Uvedené nástroje zahŕňajú predovšetkým smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 (12), ako aj Dohovor Rady Európy o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a jej odporúčanie č. R(87) 15 (13).

(41)

Každé spracúvanie osobných údajov Europolom by malo byť vo vzťahu k príslušným dotknutým osobám zákonné a spravodlivé. Zásada spravodlivého spracúvania si vyžaduje transparentnosť spracúvania umožňujúcu príslušným dotknutým osobám výkon ich práv podľa tohto nariadenia. Malo by byť však možné zamietnuť alebo obmedziť prístup k ich osobným údajom, ak s náležitým ohľadom na záujmy príslušných dotknutých osôb takéto zamietnutie alebo obmedzenie predstavuje nevyhnutné opatrenie na to, aby sa Europolu umožnilo, aby si riadne plnil svoje úlohy, chránil bezpečnosť a verejný poriadok alebo zabraňoval trestnej činnosti, ako aj aby zaručoval, že sa neohrozí vnútroštátne vyšetrovanie, alebo aby ochraňoval práva a slobody tretích strán. Na posilnenie transparentnosti by Europol mal verejnosti sprístupniť dokument, v ktorom sa zrozumiteľným spôsobom uvádzajú príslušné ustanovenia o spracúvaní osobných údajov a prostriedkoch dostupných pre dotknuté osoby na uplatňovanie ich práv. Europol by mal na svojom webovom sídle taktiež zverejniť zoznam rozhodnutí o primeranosti, dohôd a administratívnych pravidiel týkajúcich sa prenosu osobných údajov do tretích krajín a medzinárodným organizáciám. Okrem toho by Europol mal v záujme zvýšenia transparentnosti voči občanom Únie a v záujme vlastnej zodpovednosti uverejňovať na svojom webovom sídle zoznam členov svojej správnej rady a podľa potreby zhrnutia výsledkov zasadnutí správnej rady, pričom sa dodržia požiadavky ochrany údajov.

(42)

Osobné údaje by sa mali v čo najväčšom rozsahu rozlišovať podľa stupňa ich správnosti a spoľahlivosti. Mali by sa rozlišovať fakty od osobných hodnotení, aby sa zabezpečila ochrana fyzických osôb a kvalita a spoľahlivosť informácií, ktoré Europol spracúva. V prípade informácií získaných z verejne dostupných zdrojov, najmä zdrojov na internete, by mal Europol v čo najväčšom rozsahu posúdiť správnosť týchto informácií a spoľahlivosť ich zdroja so zvláštnou starostlivosťou a s cieľom pokryť riziká, ktoré sú s internetom spojené, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov a súkromia.

(43)

V oblasti spolupráce týkajúcej sa presadzovania práva sa spracúvajú osobné údaje týkajúce sa rôznych kategórií dotknutých osôb. Europol by mal čo najdôkladnejšie rozlišovať medzi osobnými údajmi vzhľadom na rôzne kategórie dotknutých osôb. Osobné údaje týkajúce sa osôb, ako sú obete, svedkovia a osoby disponujúce náležitými informáciami, ako aj osobné údaje týkajúce sa maloletých by sa mali obzvlášť chrániť. Citlivé údaje by mal Europol spracúvať, len ak tieto údaje dopĺňajú iné osobné údaje, ktoré Europol už spracúval.

(44)

Vzhľadom na základné právo na ochranu osobných údajov by Europol nemal uchovávať osobné údaje na dlhšie obdobie, ako je nevyhnutné na vykonávanie jeho úloh. Nevyhnutnosť ďalšieho uchovávania takýchto údajov by sa mala preskúmať najneskôr tri roky po začatí ich prvého spracúvania.

(45)

Na zaistenie bezpečnosti osobných údajov by Europol a členské štáty mali zaviesť potrebné technické a organizačné opatrenia.

(46)

Každá dotknutá osoba by mala mať právo na prístup k osobným údajom, ktoré sa jej týkajú, právo na opravu uvedených údajov, ak sú nesprávne, a právo na výmaz alebo obmedzenie, ak už nie sú uvedené údaje potrebné. Náklady na uplatnenie práva na prístup k osobným údajom by nemali predstavovať prekážku efektívnemu uplatneniu tohto práva. Práva dotknutej osoby a ich uplatňovanie by nemali ovplyvňovať povinnosti Europolu a mali by podliehať obmedzeniam stanoveným v tomto nariadení.

(47)

Na ochranu práv a slobôd dotknutých osôb je potrebné v rámci tohto nariadenia jasne priradiť zodpovednosť. Predovšetkým členské štáty by mali zodpovedať za správnosť údajov, aktualizáciu údajov, ktoré prenášajú Europolu, a za zákonnosť takýchto prenosov údajov. Europol by mal niesť zodpovednosť za správnosť údajov a za aktualizáciu údajov, ktoré mu poskytli iní dodávatelia údajov alebo ktoré vyplývajú z vlastných analýz Europolu. Europol by mal zabezpečiť, že údaje sa spracúvajú spravodlivým a zákonným spôsobom a že sa zhromažďujú a spracúvajú na konkrétny účel. Europol by mal tiež zabezpečiť, aby boli údaje primerané, relevantné, aby neboli neúmerné účelu, na ktorý sa spracúvajú, aby sa uchovávali len tak dlho, ako je na daný účel nevyhnutné, a aby sa spracúvali spôsobom, ktorým sa zabezpečí primeraná bezpečnosť osobných údajov a dôvernosť spracúvania údajov.

(48)

Europol by mal uchovávať záznamy o zhromažďovaní, zmene, prístupe, sprístupnení, kombinovaní alebo vymazaní osobných údajov na účely overenia zákonnosti spracúvania údajov, na vlastné monitorovanie a na zaistenie riadnej integrity a bezpečnosti údajov. Europol by mal byť povinný spolupracovať s EDPS a sprístupňovať na požiadanie protokoly alebo dokumentáciu, aby mohli slúžiť na monitorovanie operácií spracúvania.

(49)

Europol by si mal určiť zodpovednú osobu, ktorá by mu pomáhala pri monitorovaní dodržiavania tohto nariadenia. Zodpovedná osoba by mala mať možnosť vykonávať svoje povinnosti a úlohy nezávisle a účinne a mali by sa jej na tento účel poskytnúť potrebné zdroje.

(50)

Na ochranu fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, ako sa vyžaduje v článku 8 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, sú nevyhnutné nezávislé, transparentné, zodpovedné a účinné štruktúry dozoru. Národné orgány poverené dohľadom nad spracúvaním osobných údajov by mali monitorovať zákonnosť osobných údajov, ktoré poskytujú členské štáty Europolu. EDPS by mal monitorovať zákonnosť spracúvania údajov vykonávaného Europolom pri plnení, pričom svoju funkciu by mal vykonávať úplne nezávisle. Z tohto hľadiska je mechanizmus predchádzajúcej konzultácie dôležitou zárukou pri nových druhoch operácií spracúvania. Nemal by sa vzťahovať na konkrétne individuálne operačné činnosti, ako napríklad projekty operačnej analýzy, ale na využívanie nových systémov informačných technológií na spracúvanie osobných údajov a ich podstatné zmeny.

(51)

Je dôležité zabezpečiť posilnený a účinný dohľad nad Europolom a zaručiť, aby EDPS mohol využívať primerané odborné znalosti týkajúce sa presadzovania práva v oblasti ochrany údajov, keď prevezme zodpovednosť za dohľad nad ochranou údajov Europolu. EDPS a národné dozorné orgány by mali navzájom úzko spolupracovať pri konkrétnych záležitostiach vyžadujúcich si účasť štátov a mali by zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia v celej Únii.

(52)

S cieľom uľahčiť spoluprácu medzi EDPS a národnými dozornými orgánmi, ale bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť EDPS a jeho zodpovednosť za dohľad nad ochranou údajov Europolu, by sa tieto subjekty mali pravidelne stretávať v rámci Rady pre spoluprácu, ktorá by ako poradný orgán mala prijímať stanoviská, usmernenia, odporúčania a osvedčené postupy k rôznym otázkam, ktoré si vyžadujú zapojenie jednotlivých štátov.

(53)

Keďže Europol spracúva aj neoperačné osobné údaje, ktoré nesúvisia s vyšetrovaním trestného činu, ako sú osobné údaje týkajúce sa zamestnancov Europolu, poskytovateľov služieb alebo návštevníkov, spracúvanie takýchto údajov by malo podliehať nariadeniu (ES) č. 45/2001.

(54)

EDPS by mal vypočuť sťažnosti podané dotknutými osobami a vyšetriť ich. Vyšetrovanie v nadväznosti na podanú sťažnosť by sa s výhradou súdneho preskúmania malo uskutočniť v rozsahu primeranom pre daný prípad. Národný dozorný orgán by mal dotknutú osobu v primeranej lehote informovať o pokroku a výsledku vo veci jej sťažnosti.

(55)

Všetky fyzické osoby by mali mať právo na súdny opravný prostriedok proti rozhodnutiu EDPS, ktoré sa ich týka.

(56)

Na Europol by sa mali vzťahovať všeobecné pravidlá o zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti uplatniteľné na inštitúcie, agentúry a orgány Únie s výnimkou pravidiel o zodpovednosti za nezákonné spracúvanie údajov.

(57)

Dotknutej fyzickej osobe nemusí byť jasné, či škoda, ktorú utrpela v dôsledku nezákonného spracúvania údajov, je následkom krokov Europolu, alebo členského štátu. Europol a členský štát, v ktorom nastala udalosť, ktorá viedla k vzniku škody, by preto mali byť zodpovední spoločne a bezrozdielne.

(58)

Hoci sa rešpektuje úloha Európskeho parlamentu spolu s národnými parlamentmi pri kontrole činností Europolu, je potrebné, aby bol Europol plne zodpovednou a transparentnou vnútornou organizáciou. Na tento účel a vzhľadom na článok 88 ZFEÚ by sa mali stanoviť postupy kontroly činností Europolu Európskym parlamentom, na ktorej sa zúčastňujú národné parlamenty. Na tieto postupy by sa mal vzťahovať článok 12 písm. c) Zmluvy o EÚ a článok 9 protokolu č. 1 za predpokladu, že Európsky parlament a národné parlamenty spoločne vymedzia organizáciu a podporu účinnej a pravidelnej medziparlamentnej spolupráce v rámci Únie. Postupy, ktoré sa majú zaviesť na kontrolu činností Europolu, by mali riadne zohľadniť potrebu zaistiť rovnocenné postavenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov a potrebu zabezpečiť dôvernú povahu operačných informácií. Spôsob, akým však národné parlamenty vykonávajú kontrolu svojej vlády vo vzťahu k činnostiam Únie, je záležitosťou ústavného systému a praxe každého členského štátu.

(59)

Na zamestnancov Europolu by sa mal uplatňovať Služobný poriadok úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov“) stanovené v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 (14). Europolu by sa malo umožniť zamestnávať ako dočasných zamestnancov osoby z príslušných orgánov členských štátov, ktorých doba služobného pomeru by mala byť obmedzená, aby sa zachovala zásada striedania, keďže následné znovuzačlenenie takýchto zamestnancov do služobného pomeru v ich príslušnom orgáne uľahčuje úzku spoluprácu Europolu s príslušnými orgánmi členských štátov. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa osoby zamestnané v Europole ako dočasní zamestnanci mohli po skončení ich služobného pomeru v Europole vrátiť do služobného pomeru, ktorý zastávali v štátnej službe.

(60)

Vzhľadom na charakter povinností Europolu a úlohu výkonného riaditeľa by príslušný výbor Európskeho parlamentu mal mať možnosť vyzvať výkonného riaditeľa, aby pred ním vystúpil pred svojím vymenovaním, ako aj pred každým predĺžením svojho funkčného obdobia. Výkonný riaditeľ by mal tiež predkladať Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu. Okrem toho by Európsky parlament a Rada mali mať možnosť vyzvať výkonného riaditeľa, aby podal správu o plnení svojich povinností.

(61)

Europolu by sa mal poskytnúť samostatný rozpočet, ktorého príjmy by pochádzali v zásade z príspevku všeobecného rozpočtu Únie, aby sa zaručila úplná samostatnosť a nezávislosť Europolu. Na príspevok Únie a akékoľvek ďalšie dotácie, ktoré možno hradiť zo všeobecného rozpočtu Únie, by sa mal uplatňovať rozpočtový postup Únie. Audit účtov by mal vykonávať Dvor audítorov.

(62)

Na Europol by sa malo vzťahovať delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1271/2013 (15).

(63)

Vzhľadom na svoje osobitné právne a administratívne právomoci a technickú spôsobilosť pri vykonávaní cezhraničnej výmeny informácií a cezhraničných operácií a vyšetrovaní, a to aj v spoločných vyšetrovacích tímoch, a pri poskytovaní zariadení na odbornú prípravu by mali mať príslušné orgány členských štátov možnosť prijímať od Europolu granty bez výzvy na predkladanie návrhov v súlade s článkom 190 ods. 1 písm. d) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (16).

(64)

Na Europol by sa malo vzťahovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (17).

(65)

Europol spracúva údaje, ktoré si vyžadujú zvláštnu ochranu, keďže k nim patria aj citlivé neutajované skutočnosti a utajované skutočnosti EÚ. Z tohto dôvodu by mal Europol vypracovať pravidlá dôvernosti a spracúvania takýchto informácií. Pravidlá týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností EÚ by mali byť v súlade s rozhodnutím Rady 2013/488/EÚ (18).

(66)

Je vhodné pravidelne vyhodnocovať uplatňovanie tohto nariadenia.

(67)

Potrebné ustanovenia o poskytnutí priestorov Europolu v Haagu, kde má Europol sídlo, a osobitné pravidlá uplatniteľné na všetkých zamestnancov Europolu a ich rodinných príslušníkov by sa mali vymedziť v dohode o sídle. Hostiteľský členský štát by mal navyše zabezpečiť potrebné podmienky na plynulé fungovanie Europolu vrátane viacjazyčného a európsky orientovaného vzdelávania a primeraných dopravných spojení, aby prilákal vysokokvalitné ľudské zdroje z čo najširšej geografickej oblasti.

(68)

Europol zriadený týmto nariadením nahrádza Europol zriadený rozhodnutím 2009/371/SVV a je jeho nástupcom. Mal by preto byť právnym nástupcom vo všetkých jeho zmluvách vrátane pracovných zmlúv, záväzkoch a vo vzťahu k nadobudnutému majetku. Medzinárodné dohody uzatvorené Europolom zriadeným rozhodnutím 2009/371/SVV a dohody uzatvorené Europolom zriadeným Dohovorom o Europole pred 1. januárom 2010 by mali zostať v platnosti.

(69)

S cieľom umožniť Europolu, aby pokračoval v rámci svojich najlepších možností v plnení úloh Europolu zriadeného rozhodnutím 2009/371/SVV, by sa mali stanoviť prechodné opatrenia, a to najmä pokiaľ ide o správnu radu, výkonného riaditeľa a zamestnancov, ktorí majú uzatvorenú zmluvu na dobu neurčitú ako miestni zamestnanci s Europolom zriadeným Dohovorom o Europole, ktorým by sa mala ponúknuť možnosť zamestnať sa ako dočasní alebo zmluvní zamestnanci podľa podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

(70)

Akt Rady z 3. decembra 1998 (19) o služobnom poriadku Europolu bol zrušený článkom 63 rozhodnutia 2009/371/SVV. Mal by sa však stále uplatňovať na zamestnancov Europolu prijatých do zamestnania pred nadobudnutím účinnosti rozhodnutia 2009/371/SVV. Preto by sa v prechodných ustanoveniach malo stanoviť, že zmluvy uzavreté v súlade s uvedeným služobným poriadkom sa ním majú naďalej riadiť.

(71)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zriadenie subjektu zodpovedného za spoluprácu v oblasti presadzovania práva na úrovni Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(72)

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(73)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(74)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(75)

Konzultovalo sa s EDPS, ktorý vydal stanovisko 31. mája 2013.

(76)

Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané predovšetkým v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä právo na ochranu osobných údajov a právo na súkromie, ako sú chránené podľa článkov 8 a 7 charty a článkom 16 ZFEÚ,

a)

„príslušné orgány členských štátov“ sú všetky policajné orgány a iné orgány presadzujúce výkon práva existujúce v členských štátoch, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za predchádzanie trestnej činnosti a boj proti nej. Príslušné orgány zahŕňajú aj iné orgány verejnej moci existujúce v členských štátoch, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za predchádzanie trestnej činnosti patriacej do právomoci Europolu a boj proti nej;

b)

„strategická analýza“ sú všetky metódy a techniky, pomocou ktorých sa informácie zhromažďujú, uchovávajú, spracúvajú a posudzujú s cieľom podporovať a rozvíjať politiku v trestnej oblasti, ktorá prispieva k efektívnemu a účinnému predchádzaniu trestným činom a boju proti nim;

c)

„operačná analýza“ sú všetky metódy a techniky, pomocou ktorých sa informácie zhromažďujú, uchovávajú, spracúvajú a posudzujú s cieľom podporovať vyšetrovanie trestných činov;

d)

„orgány Únie“ sú inštitúcie, orgány, misie, úrady a agentúry zriadené Zmluvou o EÚ a ZFEÚ alebo na ich základe;

e)

„medzinárodná organizácia“ je organizácia a jej podriadené subjekty, ktoré sa riadia medzinárodným právom verejným, alebo akýkoľvek iný subjekt, ktorý je zriadený dohodou alebo na základe dohody medzi dvoma alebo viacerými krajinami;

f)

„súkromné subjekty“ sú subjekty zriadené podľa práva členského štátu alebo tretej krajiny, najmä obchodné spoločnosti, obchodné združenia, neziskové organizácie a iné právnické osoby, na ktoré sa nevzťahuje písmeno e);

g)

„súkromné osoby“ sú všetky fyzické osoby;

h)

„osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa dotknutej osoby;

i)

„dotknutá osoba“ je identifikovaná alebo identifikovateľná fyzická osoba; identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje alebo online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto osoby;

j)

„genetické údaje“ sú všetky osobné údaje týkajúce sa genetických charakteristických znakov fyzickej osoby, ktoré sa zdedili alebo nadobudli, ktoré poskytujú jedinečné informácie o fyziológii alebo zdraví tejto fyzickej osoby a ktoré sa získavajú najmä z analýzy biologickej vzorky danej fyzickej osoby;

k)

„spracúvanie“ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov či už prostredníctvom automatizovaných prostriedkov, alebo nie, ako napríklad zhromažďovanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, sprístupňovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, výmaz alebo likvidácia;

l)

„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra či akýkoľvek iný subjekt, ktorému sa údaje sprístupňujú bez ohľadu na to, či je treťou stranou, alebo nie;

m)

„prenos osobných údajov“ je oznámenie osobných údajov, ktoré sa aktívne poskytnú, obmedzenému počtu identifikovaných strán s vedomím alebo zámerom odosielateľa dať príjemcovi prístup k osobným údajom;

n)

„porušenie ochrany osobných údajov“ je porušenie bezpečnosti, ktoré má za následok náhodnú alebo nezákonnú likvidáciu, stratu, zmenu, neoprávnené sprístupnenie osobných údajov, ktoré sa prenášajú, uchovávajú alebo inak spracúvajú, alebo neoprávnený prístup k nim;

o)

„súhlas dotknutej osoby“ je akýkoľvek slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný prejav vôle, ktorým dotknutá osoba prejaví buď formou vyhlásenia, alebo jednoznačne potvrdzujúceho úkonu svoj súhlas s tým, aby sa spracúvali osobné údaje, ktoré sa jej týkajú;

p)

„administratívne osobné údaje“ sú všetky osobné údaje spracúvané Europolom okrem tých, ktoré sa spracúvajú v záujme plnenia cieľov stanovených v článku 3.

a)

trestné činy spáchané s cieľom získať prostriedky na páchanie trestných činov patriacich do pôsobnosti Europolu;

b)

trestné činy spáchané s cieľom uľahčiť alebo zámerom spáchať trestné činy patriace do pôsobnosti Europolu;

c)

trestné činy spáchané s cieľom zabezpečiť beztrestnosť tých, ktorí páchajú trestné činy patriace do pôsobnosti Europolu.

a)

zhromažďuje, uchováva, spracúva, analyzuje a vymieňa informácie vrátane spravodajských informácií o trestných činoch;

b)

prostredníctvom národných ústrední zriadených alebo určených podľa článku 7 ods. 2 bezodkladne poskytuje členským štátom všetky informácie a súvislosti medzi trestnými činmi, ktoré sa ich týkajú;

c)

koordinuje, organizuje a vykonáva vyšetrovacie a operačné činnosti na podporu a posilnenie činností príslušných orgánov členských štátov, ktoré sa vykonávajú:

d)

zapája sa do spoločných vyšetrovacích tímov a navrhuje ich zriadenie v súlade s článkom 5;

e)

poskytuje informácie a analytickú podporu členským štátom v súvislosti s významnými medzinárodnými udalosťami;

f)

pripravuje hodnotenie hrozieb, strategické a operačné analýzy a správy o celkovej situácii;

g)

rozvíja odborné znalosti o metódach predchádzania trestnej činnosti, vyšetrovateľských postupoch a technických a forenzných metódach, poskytuje a propaguje ich a poskytuje poradenstvo členským štátom;

h)

podporuje cezhraničné činnosti členských štátov v oblasti výmeny informácií, operácie a vyšetrovania uskutočňované členskými štátmi, ako aj spoločné vyšetrovacie tímy, a to aj poskytovaním operačnej, technickej a finančnej podpory;

i)

v rámci svojich cieľov a v súlade so svojimi personálnymi a rozpočtovými zdrojmi a v koordinácii s Európskou policajnou akadémiou (CEPOL) poskytuje špecializovanú odbornú prípravu a pomáha členským štátom pri organizovaní odbornej prípravy, a to aj poskytnutím finančnej pomoci;

j)

spolupracuje s orgánmi Únie zriadenými na základe hlavy V ZFEÚ a s úradom OLAF predovšetkým prostredníctvom výmen informácií a tým, že im poskytuje analytickú podporu v oblastiach patriacich do ich právomocí;

k)

poskytuje informácie a podporu štruktúram EÚ pre krízové riadenie a misiám EÚ v oblasti krízového riadenia zriadeným na základe Zmluvy o EÚ v rámci cieľov Europolu stanovených v článku 3;

l)

rozvíja centrá Únie pre špecializované odborné znalosti na boj proti určitým druhom trestnej činnosti, ktoré patria medzi ciele Europolu, a to najmä Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite;

m)

podporuje činnosti členských štátov pri predchádzaní formám trestnej činnosti uvedeným v prílohe I a uľahčovaným, propagovaným alebo páchaným pomocou internetu, ako aj v boji proti nim vrátane spolupráce s členskými štátmi, postupovania internetového obsahu, ktorý takéto formy trestnej činnosti uľahčuje, propaguje alebo pomocou ktorého sa páchajú, dotknutým poskytovateľom online služieb na účely dobrovoľného posúdenia súladu postúpeného internetového obsahu s ich vlastnými podmienkami.

a)

bolo v rozpore so zásadnými záujmami bezpečnosti príslušného členského štátu alebo

b)

ohrozilo úspech prebiehajúceho vyšetrovania alebo bezpečnosť fyzickej osoby.

a)

poskytuje Europolu informácie nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov vrátane informácií súvisiacich s formami trestnej činnosti, predchádzanie ktorým alebo boj s ktorými považuje Únia za prioritu;

b)

zabezpečuje účinnú komunikáciu a spoluprácu všetkých relevantných príslušných orgánov s Europolom;

c)

zvyšuje informovanosť o činnostiach Europolu;

d)

v súlade s článkom 38 ods. 5 písm. a) zabezpečuje súlad s vnútroštátnym právom pri poskytovaní informácií Europolu.

a)

bolo v rozpore so zásadnými záujmami bezpečnosti príslušného členského štátu;

b)

ohrozilo úspech prebiehajúceho vyšetrovania alebo bezpečnosť fyzickej osoby alebo

c)

by viedlo k sprístupneniu informácií týkajúcich sa organizácií alebo konkrétnych spravodajských činností v oblasti národnej bezpečnosti.

a)

správna rada;

b)

výkonný riaditeľ;

c)

v prípade potreby iné poradné orgány zriadené správnou radou v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. s).

a)

prijíma každoročne dvojtretinovou väčšinou svojich členov a v súlade s článkom 12 dokument, ktorý obsahuje viacročný program Europolu a jeho ročný pracovný program na nasledujúci rok;

b)

prijíma dvojtretinovou väčšinou svojich členov ročný rozpočet Europolu a vykonáva iné funkcie v súvislosti s rozpočtom Europolu podľa kapitoly X;

c)

prijíma konsolidovanú výročnú správu o činnosti Europolu a do 1. júla nasledujúceho roka ju zasiela Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom. Táto konsolidovaná výročná správa o činnosti sa zverejňuje;

d)

prijíma rozpočtové pravidlá uplatniteľné na Europol v súlade s článkom 61;

e)

prijíma vnútornú stratégiu pre boj proti podvodom primeranú riziku podvodov s prihliadnutím na náklady a prínosy opatrení, ktoré sa majú zaviesť;

f)

vo vzťahu k svojim členom prijíma pravidlá na predchádzanie konfliktom záujmov a ich riadenie, a to aj v súvislosti s ich vyhláseniami o záujmoch;

g)

vo vzťahu k zamestnancom Europolu vykonáva v súlade s odsekom 2 právomoci zverené služobným poriadkom menovaciemu orgánu a právomoci zverené podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov orgánu splnomocnenému uzatvárať pracovné zmluvy (ďalej len „právomoci menovacieho orgánu“);

h)

prijíma primerané vykonávacie predpisy na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov podľa článku 110 služobného poriadku;

i)

prijíma vnútorné predpisy týkajúce sa výberového konania na funkciu výkonného riaditeľa vrátane predpisov o zložení výberovej komisie, ktorými sa zabezpečí jej nezávislosť a nestrannosť;

j)

predkladá Rade redukovaný zoznam kandidátov na funkciu výkonného riaditeľa a jeho zástupcov a v prípade potreby navrhuje Rade predĺženie ich funkčného obdobia alebo ich odvolanie z funkcie podľa článkov 54 a 55;

k)

stanovuje ukazovatele výkonnosti a dohliada na činnosť výkonného riaditeľa vrátane vykonávania rozhodnutí správnej rady;

l)

vymenúva zodpovednú osobu, ktorá je pri vykonávaní svojich povinností funkčne nezávislá;

m)

vymenúva účtovníka, ktorý podlieha služobnému poriadku a podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov a pri vykonávaní svojich povinností je funkčne nezávislý;

n)

v prípade potreby zriaďuje oddelenie vnútorného auditu;

o)

zabezpečuje primerané nadväzné opatrenia na zistenia a odporúčania vyplývajúce zo správ o internom či externom audite a hodnotení, ako aj z vyšetrovaní, ktoré uskutočnil OLAF a EDPS;

p)

vymedzuje kritériá hodnotenia pre potreby výročnej správy podľa článku 7 ods. 11;

q)

po konzultácii s EDPS prijíma usmernenia, ktorými sa podrobne upravujú postupy spracúvania informácií Europolom podľa článku 18;

r)

rozhoduje o uzavretí pracovných a administratívnych dohôd podľa článku 23 ods. 4 a článku 25 ods. 1;

s)

po zohľadnení obchodných a finančných požiadaviek rozhoduje na návrh výkonného riaditeľa o zriadení vnútorných štruktúr Europolu vrátane centier Únie pre špecializované odborné znalosti uvedených v článku 4 ods. 1 písm. l);

t)

prijíma svoj rokovací poriadok vrátane ustanovení týkajúcich sa úloh a fungovania svojho sekretariátu;

u)

v prípade potreby prijíma iné vnútorné predpisy.

a)

každodennú správu Europolu;

b)

predkladanie návrhov správnej rade, pokiaľ ide o zriadenie vnútorných štruktúr Europolu;

c)

vykonávanie rozhodnutí prijatých správnou radou;

d)

prípravu návrhu viacročného programu a ročných pracovných programov a ich predloženie správnej rade po konzultáciách s Komisiou;

e)

vykonávanie viacročného programu a ročných pracovných programov a podávanie správ o ich vykonávaní správnej rade;

f)

vypracovanie návrhu primeraných vykonávacích predpisov na účely uplatňovania služobného poriadku a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov podľa článku 110 služobného poriadku;

g)

prípravu návrhu konsolidovanej výročnej správy o činnosti Europolu a jej predloženie správnej rade na prijatie;

h)

prípravu akčného plánu nadväzujúceho na závery správ o internom alebo externom audite a hodnotení, ako aj správ o vyšetrovaní a odporúčaní vyplývajúcich z vyšetrovaní, ktoré uskutočnil OLAF a EDPS, a predkladanie správ o pokroku Komisii dvakrát do roka a pravidelne správnej rade;

i)

ochranu finančných záujmov Únie prostredníctvom uplatňovania opatrení na predchádzanie podvodom, korupcii a akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu a bez toho, aby boli dotknuté vyšetrovacie právomoci úradu OLAF, aj prostredníctvom účinných kontrol a v prípade zistenia nezrovnalostí prostredníctvom vymáhania nenáležite vyplatených súm a prípadne prostredníctvom účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií;

j)

prípravu návrhu vnútornej stratégie Europolu pre boj proti podvodom a jej predloženie správnej rade na prijatie;

k)

vypracovanie návrhu vnútorných pravidiel na predchádzanie a riadenie konfliktov záujmov vo vzťahu k členom správnej rady a predkladanie týchto návrhov pravidiel správnej rade na prijatie;

l)

prípravu návrhu rozpočtových pravidiel uplatniteľných na Europol;

m)

prípravu návrhu výkazu odhadu príjmov a výdavkov Europolu a za plnenie jeho rozpočtu;

n)

pomoc predsedovi správnej rady pri príprave zasadnutí správnej rady;

o)

pravidelné informovanie správnej rady o uplatňovaní strategických a operačných priorít Únie v oblasti boja proti trestnej činnosti;

p)

plnenie iných úloh podľa tohto nariadenia.

a)

členské štáty v súlade s ich vnútroštátnym právom a článkom 7;

b)

orgány Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie v súlade s kapitolou V;

c)

súkromné subjekty a súkromné osoby v súlade s kapitolou V.

a)

krížovej kontroly zameranej na zistenie súvislostí alebo iných príslušných prepojení medzi informáciami, ktoré sa týkajú:

b)

analýz strategickej alebo tematickej povahy;

c)

operačných analýz;

d)

uľahčenia výmeny informácií medzi členskými štátmi, Europolom, inými orgánmi Únie, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

a)

pre každý projekt operačnej analýzy určí výkonný riaditeľ konkrétny účel, kategórie osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, účastníkov, dobu uchovávania údajov a podmienky prístupu k nim, prenosu a využívania predmetných údajov a informuje o tom správnu radu a EDPS;

b)

osobné údaje možno zhromažďovať a spracúvať len na účel špecifikovaného projektu operačnej analýzy. Ak sa zistí, že osobné údaje môžu byť relevantné pre iný projekt operačnej analýzy, ďalšie spracúvanie týchto osobných údajov sa povolí, len pokiaľ je toto ďalšie spracúvanie potrebné a primerané a osobné údaje sú v súlade s ustanoveniami písmena a), ktoré sa vzťahujú na iný projekt analýzy;

c)

prístup k údajom z príslušného projektu majú len oprávnení zamestnanci a len títo zamestnanci môžu takéto údaje aj spracúvať.

a)

formám trestných činov, ktoré patria do právomoci Europolu, a

b)

iným formám závažnej trestnej činnosti, ako je stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/584/SVV (22).

a)

rozhodnutia, ktoré Komisia prijala v súlade s článkom 36 smernice (EÚ) 2016/680 o tom, že tretia krajina alebo územie, alebo sektor spracúvania v danej tretej krajine, alebo daná medzinárodná organizácia zabezpečuje primeranú úroveň ochrany (ďalej len „rozhodnutie o primeranosti“);

b)

medzinárodnej dohody uzatvorenej medzi Úniou a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou podľa článku 218 ZFEÚ a poskytujúcej náležité záruky, pokiaľ ide o ochranu súkromia a základných práv a slobôd fyzických osôb;

c)

dohody o spolupráci umožňujúcej výmenu osobných údajov, uzatvorenej pred 1. májom 2017 medzi Europolom a danou treťou krajinou alebo medzinárodnou organizáciou v súlade s článkom 23 rozhodnutia 2009/371/SVV.

a)

nevyhnutný na ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby;

b)

nevyhnutný na zabezpečenie oprávnených záujmov dotknutej osoby, ak sa tak ustanovuje v práve členského štátu prenášajúceho osobné údaje;

c)

nevyhnutný na to, aby sa predišlo bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny;

d)

v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania či stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií alebo

e)

je prenos v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov súvisiacich s predchádzaním osobitným trestným činom, ich vyšetrovaním, odhaľovaním či stíhaním alebo výkonom osobitných trestných sankcií.

a)

národnej ústredne v súlade s vnútroštátnym právom;

b)

kontaktného miesta tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, s ktorou Europol uzavrel pred 1. májom 2017 dohodu o spolupráci umožňujúcu výmenu osobných údajov podľa článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV, alebo

c)

orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia alebo s ktorou Únia uzatvorila medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ.

a)

prenos je nepochybne v záujme dotknutej osoby a táto osoba buď dala na to súhlas, alebo okolnosti umožňujú súhlas s určitosťou predpokladať, alebo

b)

prenos je absolútne nevyhnutný v záujme zabránenia okamžitému spáchaniu trestného činu vrátane trestného činu terorizmu, ktorý patrí do pôsobnosti Europolu, alebo

c)

prenos v prípade osobných údajov, ktoré sú verejne dostupné, je bezpodmienečne nevyhnutný na splnenie úlohy uvedenej v článku 4 ods. 1 písm. m) a sú splnené tieto podmienky:

a)

nevyhnutný na ochranu zásadných záujmov dotknutej osoby či inej osoby, alebo

b)

nevyhnutný na ochranu oprávnených záujmov dotknutej osoby, alebo

c)

nevyhnutný na to, aby sa predišlo bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti členského štátu alebo tretej krajiny, alebo

d)

v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na účely predchádzania trestným činom, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, na účely ich vyšetrovania, odhaľovania či stíhania, alebo

e)

v jednotlivých prípadoch nevyhnutný na stanovenie, uplatňovanie alebo obranu právnych nárokov súvisiacich s predchádzaním osobitným trestným činom, ktoré patria do pôsobnosti Europolu, ich vyšetrovaním, odhaľovaním či stíhaním.

a)

národnej ústredne v súlade s vnútroštátnym právom;

b)

kontaktného miesta tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, s ktorou Europol uzavrel pred 1. májom 2017 dohodu o spolupráci umožňujúcu výmenu osobných údajov podľa článku 23 rozhodnutia 2009/371/SVV, alebo

c)

orgánu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie o primeranosti podľa článku 25 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia alebo s ktorou Únia uzatvorila medzinárodnú dohodu podľa článku 218 ZFEÚ.

a)