(1)

Účelom tejto smernice je zaviesť procesné záruky na zaistenie toho, aby deti, teda osoby mladšie ako 18 rokov, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, boli schopné pochopiť a sledovať toto konanie a uplatniť svoje právo na spravodlivý proces a aby sa predišlo tomu, že deti budú opätovne páchať trestné činy, a posilnila sa ich sociálna integrácia.

(2)

Zavedením spoločných minimálnych pravidiel ochrany procesných práv detí, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami, si táto smernica kladie za cieľ posilniť vzájomnú dôveru členských štátov v svoje systémy trestného súdnictva, a tým pomôcť zlepšiť vzájomné uznávanie rozhodnutí v trestných veciach. Takéto spoločné minimálne pravidlá by mali tiež odstrániť prekážky voľného pohybu občanov na území členských štátov.

(3)

Hoci sú členské štáty zmluvnými stranami Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Dohovoru OSN o právach dieťaťa, zo skúseností vyplýva, že táto skutočnosť sama osebe nezabezpečuje vždy dostatočný stupeň dôvery v systémy trestného súdnictva iných členských štátov.

(4)

Rada prijala 30. novembra 2009 uznesenie o pláne na posilnenie procesných práv podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní (3) (ďalej len „plán“). V pláne sa uplatňuje postupný prístup a vyzýva sa v ňom na prijatie opatrení týkajúcich sa práva na preklad a tlmočenie (opatrenie A), práva na poučenie o právach a informácie o obvineniach (opatrenie B), práva na právne poradenstvo a právnu pomoc (opatrenie C), práva na komunikáciu s príbuznými, zamestnávateľmi a konzulárnymi úradmi (opatrenie D) a osobitných záruk pre podozrivé alebo obvinené osoby, ktoré sú zraniteľné (opatrenie E). V pláne sa zdôrazňuje, že poradie práv má orientačný charakter, z čoho teda vyplýva, že ho možno zmeniť v závislosti od priorít. Plán je navrhnutý tak, aby fungoval ako celok; jeho prínosy bude možné v plnej miere pocítiť až po zavedení všetkých jeho súčastí.

(5)

Dňa 11. decembra 2009 Európska rada plán privítala a zaradila ho do Štokholmského programu – programu otvorenej a bezpečnej Európy, ktorá slúži občanom a chráni ich (4) (bod 2.4). Európska rada zdôraznila, že plán nie je vyčerpávajúci, pričom vyzvala Komisiu, aby preskúmala ďalšie prvky týkajúce sa minimálnych procesných práv podozrivých a obvinených osôb a aby posúdila, či je v záujme podpory lepšej spolupráce v tejto oblasti potrebné zaoberať sa aj ďalšími otázkami, ako je napríklad prezumpcia neviny.

(6)

Dosiaľ boli prijaté štyri opatrenia podľa plánu týkajúce sa procesných práv v trestnom konaní, a to smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ (5), 2012/13/EÚ (6), 2013/48/EÚ (7) a (EÚ) 2016/343 (8).

(7)

Táto smernica podporuje práva dieťaťa pri zohľadnení Usmernení Rady Európy o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí.

(8)

Ak sú deti podozrivé alebo obvinené osoby v trestnom konaní, alebo sa na ne vzťahuje konanie o európskom zatykači podľa rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV (9) (vyžiadané osoby), členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v prvom rade vždy brali do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa v súlade s článkom 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(9)

Deťom, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, by mala byť venovaná osobitná pozornosť, aby sa zachoval ich potenciál rozvoja a reintegrácie do spoločnosti.

(10)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, a na deti, ktoré sú vyžiadanými osobami. Pokiaľ ide o deti, ktoré sú vyžiadanými osobami, príslušné ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať od okamihu ich zatknutia vo vykonávajúcom členskom štáte.

(11)

Táto smernica alebo jej určité ustanovenia by sa mala vzťahovať aj na podozrivé alebo obvinené osoby, voči ktorým sa vedie trestné konanie, a na vyžiadané osoby, ktoré boli deťmi v čase, keď sa tieto konania začali voči nim viesť, ale ktoré medzitým dosiahli vek 18 rokov, a ak uplatňovanie tejto smernice je vhodné s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vrátane vyspelosti a zraniteľnosti dotknutej osoby.

(12)

Členské štáty sa nabádajú, aby v prípade, že bola osoba v okamihu, keď sa stane podozrivou alebo obvinenou osobou v trestnom konaní, staršia ako 18 rokov, ale trestný čin bol spáchaný v čase, keď táto osoba bola dieťa, uplatňovali procesné záruky ustanovené v tejto smernici až dovtedy, kým táto osoba nedosiahne vek 21 rokov, a to minimálne čo sa týka trestných činov, ktoré spáchala tá istá podozrivá alebo obvinená osoba a ktoré sa vyšetrujú a stíhajú spoločne, pretože neoddeliteľne súvisia s trestným konaním, ktoré sa voči uvedenej osobe začalo skôr, ako dovŕšila vek 18 rokov.

(13)

Členské štáty by mali určiť vek detí na základe vyhlásení dieťaťa, overenia jeho občianskeho stavu, rešerše dokumentov, iných dôkazov, a ak takéto dôkazy nie sú k dispozícii alebo nie sú jednoznačné, na základe lekárskej prehliadky. Lekárska prehliadka by mala byť krajným opatrením a mali by sa pri nej dôsledne rešpektovať práva dieťaťa, telesná nedotknuteľnosť a ľudská dôstojnosť. Ak pretrvávajú pochybnosti o veku osoby, malo by sa na účely tejto smernice predpokladať, že ide o dieťa.

(14)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať v prípade určitých menej závažných trestných činov. Mala by sa však uplatňovať vtedy, ak dieťa, ktoré je podozrivou alebo obvinenou osobou, bolo pozbavené osobnej slobody.

(15)

V niektorých členských štátoch má právomoc ukladať sankcie, ktoré nezahŕňajú pozbavenie osobnej slobody, za relatívne menej závažné trestné činy iný orgán ako súd s právomocou v trestných veciach. Môže ísť napríklad o priestupky na úseku bezpečnosti cestnej premávky páchané vo veľkom rozsahu, ktoré možno zistiť pri cestnej kontrole. V takýchto situáciách by bolo neprimerané požadovať, aby príslušné orgány zaručili všetky práva podľa tejto smernice. Ak sa v práve členského štátu ustanovuje, že sankcie v súvislosti s menej závažnými trestnými činmi ukladá takýto orgán, a existuje buď právo na opravný prostriedok, alebo možnosť iným spôsobom postúpiť danú vec súdu s právomocou v trestných veciach, potom by sa táto smernica mala uplatňovať iba na konania na tomto súde v nadväznosti na takýto opravný prostriedok alebo postúpenie.

(16)

V niektorých členských štátoch sa za trestné činy považujú niektoré menej závažné trestné činy, najmä menej závažné trestné činy na úseku bezpečnosti cestnej premávky, menej závažné trestné činy týkajúce sa všeobecne záväzných nariadení obcí a menej závažné trestné činy voči verejnému poriadku. V takýchto situáciách by bolo neprimerané požadovať, aby príslušné orgány zaručili všetky práva podľa tejto smernice. Ak sa v súvislosti s menej závažnými trestnými činmi v práve členského štátu ustanovuje, že ako sankciu nemožno uložiť pozbavenie osobnej slobody, mala by sa táto smernica uplatňovať len vtedy, keď vo veci koná súd s právomocou v trestných veciach.

(17)

Táto smernica by sa mala uplatňovať iba na trestné konania. Nemala by sa uplatňovať na iné druhy konaní, najmä na konania, ktoré sú osobitne určené pre deti a ktoré by mohli viesť k ochranným, nápravným alebo výchovným opatreniam.

(18)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa mali zohľadniť ustanovenia smerníc 2012/13/EÚ a 2013/48/EÚ. V tejto smernici sú stanovené ďalšie doplňujúce záruky týkajúce sa informácií, ktoré sa majú poskytnúť deťom a nositeľovi rodičovských práv a povinností s cieľom zohľadniť osobitné potreby a zraniteľnosť detí.

(19)

Deti by mali dostať informácie o všeobecných aspektoch priebehu konania. Na tento účel by sa deťom malo najmä stručne objasniť, aké sú nasledujúce procesné kroky konania, pokiaľ je to možné s ohľadom na záujem trestného konania, a akú úlohu majú zúčastnené orgány. To, aké informácie sa majú poskytnúť, by malo závisieť od okolností prípadu.

(20)

Deti by mali dostať informácie týkajúce sa práva na lekársku prehliadku v čo najskoršej fáze konania, najneskôr v okamihu pozbavenia osobnej slobody, ak sa vo vzťahu k dieťaťu takéto opatrenie prijme.

(21)

Ak je dieťa pozbavené osobnej slobody, písomné poučenie o právach poskytnuté dieťaťu podľa smernice 2012/13/EÚ by malo zahŕňať jasné informácie o právach, ktoré dieťa má na základe tejto smernice.

(22)

Členské štáty by mali informovať nositeľa rodičovských práv a povinností o uplatniteľných procesných právach, a to buď písomne, ústne, alebo oboma spôsobmi. Tieto informácie by sa mali poskytnúť čo najskôr a mali by byť natoľko podrobné, nakoľko je to potrebné na zaručenie spravodlivého konania a na účinný výkon práv dieťaťa.

(23)

Za určitých okolností, ktoré sa môžu tiež týkať iba jedného z dvoch nositeľov rodičovských práv a povinností, by informácie mali byť poskytnuté inej príslušnej dospelej osobe, ktorú si dieťa určí a ako takú schváli príslušný orgán. Jednou z takýchto okolností je, keď existujú objektívne a skutkové okolnosti naznačujúce alebo vzbudzujúce podozrenie, že poskytnutie informácií nositeľovi rodičovských práv a povinností by mohlo podstatne ohroziť trestné konanie, najmä v prípade, že by mohlo dôjsť k zničeniu alebo pozmeneniu dôkazov, ovplyvneniu svedkov alebo ak je možné, že nositeľ rodičovských práv a povinností bol zapojený do údajnej trestnej činnosti spolu s dieťaťom.

(24)

Ak zaniknú okolnosti, ktoré príslušné orgány viedli k tomu, že poskytli informácie inej príslušnej dospelej osobe než nositeľovi rodičovských práv a povinností, akékoľvek informácie, ktoré dieťa dostane v súlade s touto smernicou a ktoré sú stále relevantné v priebehu konania, by sa mali poskytnúť nositeľovi rodičovských práv a povinností. Trestné konanie by sa touto požiadavkou nemalo zbytočne predĺžiť.

(25)

Deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami, majú v súlade so smernicou 2013/48/EÚ právo na prístup k obhajcovi. Keďže deti sú zraniteľné a nie sú vždy schopné v plnom rozsahu pochopiť a sledovať trestné konanie, v situáciách stanovených v tejto smernici by im mal pomáhať obhajca. V uvedených situáciách by v prípade, že si pomoc obhajcu nezabezpečí dieťa alebo nositeľ rodičovských práv a povinností, mali by pomoc obhajcu dieťaťu zabezpečiť členské štáty. Členské štáty by mali poskytovať právnu pomoc, ak je to potrebné na zabezpečenie toho, aby sa dieťaťu dostalo účinnej pomoci obhajcu.

(26)

Predpokladom pomoci obhajcu podľa tejto smernice je, že dieťa má právo na prístup k obhajcovi podľa smernice 2013/48/EÚ. Preto ak by sa uplatňovaním ustanovenia smernice 2013/48/EÚ znemožňovalo, aby dieťaťu poskytoval pomoc obhajca podľa tejto smernice, takéto ustanovenie by sa nemalo uplatňovať na právo detí na prístup k obhajcovi podľa smernice 2013/48/EÚ. Na druhej strane by odchýlkami a výnimkami uplatňovanými na pomoc obhajcu ustanovenými v tejto smernici nemalo byť dotknuté právo na prístup k obhajcovi v súlade so smernicou 2013/48/EÚ alebo právo na právnu pomoc v súlade s chartou a EDĽP, vnútroštátnym právom a ostatným právom Únie.

(27)

Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa pomoci obhajcu by sa mali uplatňovať bez zbytočného odkladu bezprostredne po tom, ako boli deti upovedomené, že sú podozrivými alebo obvinenými osobami. Na účely tejto smernice pomoc obhajcu znamená právnu pomoc a zastupovanie obhajcom v trestnom konaní. Ak táto smernica ustanovuje pomoc obhajcu počas výsluchu, obhajca by mal byť prítomný. Bez toho, aby bolo dotknuté právo dieťaťa na prístup k obhajcovi v súlade so smernicou 2013/48/EÚ, pomoc obhajcu neznamená, že obhajca má byť prítomný počas každého vyšetrovacieho úkonu alebo úkonu obstarávania dôkazov.

(28)

Ak je to v súlade s právom na spravodlivý proces, povinnosť členských štátov zabezpečiť deťom, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami, pomoc obhajcu v súlade s touto smernicou nezahŕňa nasledujúce: určenie totožnosti dieťaťa, rozhodnutie o tom, či by sa malo začať vyšetrovanie, overenie držania zbraní alebo iných podobných bezpečnostných otázok, vykonávanie iných vyšetrovacích úkonov alebo iných úkonov zhromažďovania dôkazov, než sú úkony konkrétne uvedené v tejto smernici, ako napríklad telesná prehliadka, lekárska prehliadka, skúška krvi, skúška na prítomnosť alkoholu či podobné skúšky alebo vyhotovenie fotografií, či snímanie odtlačkov prstov, alebo predvedenie dieťaťa pred príslušný orgán či odovzdanie dieťaťa nositeľovi rodičovských práv a povinností alebo inej príslušnej dospelej osobe v súlade s vnútroštátnym právom.

(29)

Ak sa dieťa, ktoré nebolo pôvodne podozrivou ani obvinenou osobou, napríklad ako svedok, stane podozrivou alebo obvinenou osobou, toto dieťa by malo mať právo nevypovedať vo vlastný neprospech a právo odoprieť výpoveď v súlade s právom Únie a EDĽP, ako ich vykladá Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) a Európsky súd pre ľudské práva. Táto smernica preto výslovne odkazuje na konkrétnu situáciu, keď sa takéto dieťa počas výsluchu políciou alebo iným orgánom presadzovania práva v rámci trestného konania stane podozrivou alebo obvinenou osobou. Ak sa v priebehu takéhoto výsluchu iné dieťa než podozrivý alebo obvinená osoba stane podozrivou alebo obvinenou osobou, výsluch by mal byť pozastavený dovtedy, pokým tomuto dieťaťu nebude oznámené, že je podozrivou alebo obvinenou osobou, a pokým mu nebude poskytnutá pomoc obhajcu podľa tejto smernice.

(30)

Ak je to v súlade s právom na spravodlivý proces, členské štáty by mali mať možnosť odchýliť sa od povinnosti poskytovať pomoc obhajcu, ak to nie je vzhľadom na okolnosti prípadu primerané, pričom je zrejmé, že v prvom rade by sa vždy mali brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Deťom by v každom prípade mal pomáhať obhajca, keď sú predvolané pred príslušný súd alebo sudcu s cieľom rozhodnúť o väzbe v ktorejkoľvek fáze konania v rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ako aj počas zadržania. Okrem toho by sa pozbavenie osobnej slobody nemalo ukladať ako trestná sankcia, ak obhajca neposkytol dieťaťu takú pomoc, ktorá by dieťaťu umožnila účinne vykonávať svoje právo na obhajobu, a v každom prípade počas súdnych pojednávaní. Členské štáty by mali mať možnosť na tento účel prijať praktické opatrenia.

(31)

Členské štáty by mali mať možnosť dočasne sa odchýliť od povinnosti zabezpečiť pomoc obhajcu v predsúdnom konaní zo závažných dôvodov, a to ak je naliehavo potrebné odvrátiť závažné nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú nedotknuteľnosť osoby alebo ak vyšetrovacie orgány musia nevyhnutne prijať bezodkladné kroky s cieľom predísť podstatnému ohrozeniu trestného konania spojeného so závažným trestným činom, napríklad aby získali informácie týkajúce sa údajných spolupáchateľov závažného trestného činu alebo aby zabránili strate dôležitých dôkazov týkajúcich sa závažného trestného činu. Počas dočasnej odchýlky na základe jedného z uvedených závažných dôvodov by príslušné orgány mali byť schopné vypočúvať deti v neprítomnosti obhajcu, pokiaľ boli informované o ich práve nevypovedať a môžu toto právo vykonávať a pokiaľ takýmto výsluchom nie sú dotknuté práva na obhajobu vrátane práva nevypovedať vo vlastný neprospech. Výsluch by malo byť možné vykonať v potrebnom rozsahu len na účely získania informácií, ktoré sú potrebné na odvrátenie vážnych nepriaznivých dôsledkov pre život, slobodu alebo telesnú nedotknuteľnosť osoby alebo na zabránenie podstatnému ohrozeniu trestného konania. Každé zneužitie tejto dočasnej odchýlky by v zásade nenapraviteľne poškodilo právo na obhajobu.

(32)

Členské štáty by mali vo svojom vnútroštátnom práve jednoznačne stanoviť dôvody a kritériá pre takúto dočasnú odchýlku a mali by ju využívať len v obmedzenej miere. Každá dočasná odchýlka by mala byť primeraná, prísne časovo obmedzená, nemala by sa zakladať výlučne na druhu alebo závažnosti údajného trestného činu a nemala by ňou byť dotknutá celková spravodlivosť konania. Ak dočasnú odchýlku povolil podľa tejto smernice iný príslušný orgán než sudca alebo súd, členské štáty by mali zabezpečiť, aby mohlo byť rozhodnutie o povolení dočasnej odchýlky posúdené súdom aspoň vo fáze súdneho konania.

(33)

Dôvernosť komunikácie medzi deťmi a ich obhajcom je rozhodujúca pre zabezpečenie účinného výkonu práva na obhajobu a je podstatnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Členské štáty by preto mali bez výnimky rešpektovať dôvernosť stretnutí a iných foriem komunikácie medzi obhajcom a dieťaťom v rámci pomoci poskytovanej obhajcom podľa tejto smernice. Touto smernicou nie sú dotknuté postupy, ktorými sa riadi situácia, v ktorej existujú objektívne a skutkové okolnosti, ktoré vzbudzujú podozrenie, že obhajca je zapojený do páchania trestnej činnosti spolu s dieťaťom. Žiadna trestná činnosť obhajcu by sa nemala považovať za oprávnenú pomoc deťom v rámci tejto smernice. Povinnosť zachovávať dôvernosť znamená nielen to, že členské štáty sa zdržia zasahovania do takejto komunikácie alebo prístupu k nej, ale aj to, že členské štáty v prípade, že deti sú pozbavené osobnej slobody alebo sa iným spôsobom ocitnú na mieste pod kontrolou štátu, zabezpečujú, aby opatrenia týkajúce sa komunikácie presadzovali a chránili takúto dôvernosť. Tým nie sú dotknuté žiadne systémy zavedené vo väzobných zariadeniach, ktoré majú brániť zasielaniu nedovolených zásielok zadržaným osobám, ako je kontrola korešpondencie, pokiaľ tieto systémy neumožňujú príslušným orgánom čítať komunikáciu medzi deťmi a ich obhajcom. Touto smernicou nie sú dotknuté ani postupy podľa vnútroštátneho práva, podľa ktorých možno zamietnuť preposielanie korešpondencie, ak odosielateľ nesúhlasí s tým, aby sa korešpondencia najskôr predložila príslušnému súdu.

(34)

Touto smernicou nie je dotknuté narušenie dôvernosti v dôsledku zákonného sledovania príslušnými orgánmi. Touto smernicou takisto nie je dotknutá činnosť, ktorú vykonávajú napríklad národné spravodajské služby na zaručovanie národnej bezpečnosti v súlade s článkom 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) alebo na ktorú sa vzťahuje článok 72 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), podľa ktorého hlava V časti III ZFEÚ o priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nesmie mať vplyv na výkon právomocí členských štátov vo veci udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.

(35)

Deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, by mali mať právo na individuálne posúdenie na účely zistenia ich osobitných potrieb z hľadiska ochrany, výchovy, vzdelávania a sociálnej integrácie, ďalej na určenie toho, či a v akom rozsahu by bolo potrebné prijať osobitné opatrenia počas trestného konania, a na určenie rozsahu ich trestnej zodpovednosti a primeranosti konkrétneho trestu alebo výchovného opatrenia.

(36)

V individuálnom posúdení by sa predovšetkým mala zohľadniť osobnosť a vyspelosť dieťaťa, jeho ekonomické, sociálne a rodinné pomery vrátane prostredia, v ktorom žije, a akákoľvek osobitná zraniteľnosť dieťaťa, ako sú poruchy učenia a komunikačné ťažkosti.

(37)

Malo by byť možné prispôsobiť rozsah a mieru podrobnosti individuálneho posúdenia okolnostiam prípadu, pričom sa zohľadňuje závažnosť údajného trestného činu a opatrenia, ktoré by bolo možné prijať v prípade, že dieťa bude v súvislosti s takýmto trestným činom uznané za vinné. Mohlo by sa použiť individuálne posúdenie, ktoré bolo u toho istého dieťaťa vykonané v nedávnej minulosti, ak je aktualizované.

(38)

Príslušné orgány by mali zohľadniť informácie vyplývajúce z individuálneho posúdenia pri rozhodovaní o tom, či sa má prijať osobitné opatrenia týkajúce sa dieťaťa, ako je poskytnutie praktickej pomoci, posudzovanie vhodnosti a účinnosti akýchkoľvek preventívnych opatrení vo vzťahu k dieťaťu, ako sú rozhodnutia o predbežnej väzbe alebo alternatívne opatrenia, a pri rozhodovaní či prijímaní určitého postupu v rámci trestného konania vrátane ukladania trestu zohľadniť aj individuálne vlastnosti a situáciu dieťaťa. Ak individuálne posúdenie ešte nie je k dispozícii, nemalo by to príslušným orgánom brániť v prijímaní takýchto opatrení alebo rozhodnutí za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v tejto smernici, vrátane toho, že individuálne posúdenie sa uskutoční v čo najskoršej vhodnej fáze konania. Primeranosť a účinnosť opatrení alebo rozhodnutí prijatých pred vykonaním individuálneho posúdenia by sa mohla prehodnotiť po sprístupnení individuálneho posúdenia.

(39)

Individuálne posúdenie by sa malo uskutočniť v čo najskoršej vhodnej fáze konania a včas, aby informácie z neho vyplývajúce mohol zohľadniť prokurátor, sudca alebo iný príslušný orgán ešte pred podaním obžaloby na účely súdneho konania. V každom prípade by však malo byť možné podať obžalobu aj v prípade, že individuálne posúdenie nie je k dispozícii, a to za predpokladu, že je to v najlepšom záujme dieťaťa. K tomu môže dôjsť napríklad vtedy, ak je dieťa vo väzbe v prípravnom konaní a čakanie na vykonanie individuálneho posúdenia by zbytočne túto väzbu predĺžilo.

(40)

Členské štáty by mali mať možnosť odchýliť sa od povinnosti vykonať individuálne posúdenie, ak si takúto odchýlku vyžadujú okolnosti prípadu, pričom by mali zohľadňovať okrem iného i závažnosť údajného trestného činu a opatrenia, ktoré by bolo možné prijať, ak by dieťa bolo v súvislosti s týmto trestným činom uznané za vinné, a to za predpokladu, že táto odchýlka je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. V tomto kontexte by sa mali zohľadniť všetky relevantné prvky, aj to, či dieťa bolo v nedávnej minulosti podrobené individuálnemu posúdeniu v rámci trestného konania, alebo či ide daný prípad možno prerokúvať bez podania obžaloby.

(41)

Povinnosť starostlivosti voči deťom, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami, je základom spravodlivého výkonu spravodlivosti, najmä vtedy, keď sú deti pozbavené osobnej slobody, a preto sú v obzvlášť oslabenom postavení. Aby sa zabezpečila osobná nedotknuteľnosť dieťaťa, ktoré bolo pozbavené osobnej slobody, dieťa by malo mať právo na lekársku prehliadku. Takúto lekársku prehliadku by mal vykonať lekár alebo iný kvalifikovaný odborník, a to buď z podnetu príslušných orgánov, najmä ak sú dôvodom takejto prehliadky konkrétne zdravotné symptómy, alebo v reakcii na žiadosť dieťaťa, nositeľa rodičovských práv a povinností alebo obhajcu dieťaťa. Členské štáty by mali stanoviť praktické opatrenia týkajúce sa lekárskych prehliadok, ktoré sa majú vykonať v súlade s touto smernicou, a prístupu detí k takýmto prehliadkam. Takéto opatrenia by sa mohli týkať okrem iného situácií, keď sú u toho istého dieťaťa v krátkom čase podané dve žiadosti alebo viac žiadostí o vykonanie lekárskej prehliadky.

(42)

Deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, nie sú vždy schopné pochopiť obsah výsluchov, ktoré sa s nimi vedú. Aby sa zabezpečila dostatočná ochrana takýchto detí, výsluchy zo strany polície alebo iných orgánov presadzovania práva by sa preto mali audiovizuálne zaznamenávať, ak je to primerané pri zohľadnení okrem iného toho, či je obhajca prítomný, alebo nie, a či je dieťa pozbavené osobnej slobody, alebo nie, pričom je zrejmé, že v prvom rade by sa vždy mali brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. V tejto smernici sa od členských štátov nepožaduje, aby audiovizuálne zaznamenávali výsluch detí, ktorý vykonáva sudca alebo súd.

(43)

Ak sa má v súlade s touto smernicou vyhotoviť audiovizuálny záznam, no znemožňuje to neprekonateľný technický problém, polícia alebo iný orgán presadzovania práva by mali mať možnosť viesť s dieťaťom výsluch aj bez vyhotovenia audiovizuálneho záznamu, a to za predpokladu, že bolo vynaložené primerané úsilie na odstránenie technického problému, že nie je vhodné výsluch odložiť a že je to v súlade s najlepšími záujmami dieťaťa.

(44)

Bez ohľadu na to, či sa výsluch detí audiovizuálne zaznamenáva, výsluch by sa mal viesť vždy tak, aby sa zohľadnili vek a vyspelosť dotknutých detí.

(45)

Deti sa v prípade pozbavenia osobnej slobody nachádzajú v osobitne zraniteľnej pozícii. Malo by sa preto vyvíjať osobitné úsilie o to, aby sa pozbaveniu osobnej slobody zabránilo, a najmä väzbe detí v akejkoľvek fáze konania pred tým, než súd právoplatne rozhodne o tom, či príslušné dieťa trestný čin spáchalo, a to vzhľadom na možné riziká pre ich telesný, duševný a sociálny vývoj a na to, že pozbavenie osobnej slobody by mohlo brániť ich opätovnému začleneniu do spoločnosti. Členské štáty by mohli prijať praktické opatrenia, ako napríklad usmernenia alebo pokyny pre príslušníkov polície týkajúce sa uplatňovania tejto požiadavky v prípade policajnej väzby. Touto požiadavkou nie je v žiadnom prípade dotknutá možnosť príslušníkov polície či iných orgánov presadzovania práva zadržať dieťa v situácii, keď je úplne zrejmé, že je to nevyhnutné, napríklad pri pristihnutí pri trestnom čine alebo bezprostredne po jeho spáchaní.

(46)

Príslušné orgány by mali vždy zvážiť alternatívne opatrenia k zadržaniu (ďalej len „alternatívne opatrenia“) a mali by takéto opatrenia využívať, kedykoľvek je to možné. Takéto alternatívne opatrenia by mohli zahŕňať zákaz výskytu dieťaťa na určitých miestach, povinnosť dieťaťa zdržiavať sa na konkrétnom mieste, obmedzenia kontaktu s určitými osobami, povinnosť hlásiť sa príslušným orgánom, účasť na výchovných programoch alebo pokiaľ s tým dieťa súhlasí, účasť na terapeutických programoch alebo programoch liečby závislosti.

(47)

Zadržanie dieťaťa by malo podliehať pravidelnému preskúmaniu súdom, čo by mohlo byť aj samosudcom. Takéto pravidelné preskúmanie by sa malo dať vykonať súdom ex officio alebo na žiadosť dieťaťa, obhajcu dieťaťa alebo justičného orgánu, ktorý nie je súdom, predovšetkým prokurátora. Členské štáty by na tento účel mali stanoviť praktické opatrenia, a to aj pokiaľ ide o situáciu, keď pravidelné preskúmanie už vykonal súd z úradnej povinnosti a dieťa alebo obhajca dieťaťa žiada o vykonanie takéhoto ďalšieho preskúmania.

(48)

Ak sú deti zadržané, mali by pre ne platiť osobitné ochranné opatrenia. Mali by byť najmä umiestnené oddelene od dospelých osôb, pokiaľ sa nedospeje k záveru, že to nie je v najlepšom záujme dieťaťa, a to v súlade s článkom 37 písm. c) Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Ak zadržané dieťa dosiahne vek 18 rokov, mala by existovať možnosť, aby zostalo umiestnené oddelene počas zadržania, ak je to odôvodnené a pri zohľadnení okolností dotknutej osoby. Osobitná pozornosť by sa mala venovať spôsobu zaobchádzania so zadržanými deťmi vzhľadom na ich prirodzenú zraniteľnosť. Deti by mali mať prístup k vzdelávacím zariadeniam podľa ich potrieb.

(49)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami a ktoré držia v policajnej väzbe, držali oddelene od dospelých, pokiaľ sa nedospeje k záveru, že to nie je v najlepšom záujme dieťaťa, alebo pokiaľ za výnimočných okolností nie je v praxi možné tak urobiť, za predpokladu, že deti držia spoločne s dospelými spôsobom zlučiteľným s najlepšími záujmami dieťaťa. Napríklad v riedko osídlených oblastiach by malo byť výnimočne možné, aby deti držali v policajnej väzbe spoločne s dospelými, pokiaľ to nie je v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa. V takýchto situáciách by sa od príslušných orgánov malo vyžadovať, aby venovali zvýšenú pozornosť zabezpečeniu ochrany telesnej nedotknuteľnosti a blaha dieťaťa.

(50)

Deti by malo byť možné umiestniť spolu s mladými dospelými osobami, pokiaľ to nie je v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa. Je na členských štátoch, aby určili, ktoré osoby sa považujú za mladé dospelé osoby v súlade s ich vnútroštátnym právom a postupmi. Členské štáty sú nabádané, aby určili tak, že osoby staršie ako 24 rokov sa nepovažujú za mladé dospelé osoby.

(51)

Ak sú deti vo väzbe, členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia stanovené v tejto smernici. Takéto opatrenia by mali okrem iného zabezpečiť účinný a pravidelný výkon práva na rodinný život. Deti by mali mať právo na udržiavanie pravidelného kontaktu so svojimi rodičmi, rodinou a priateľmi prostredníctvom návštev a korešpondencie okrem prípadov, keď je z dôvodu najlepších záujmov dieťaťa či v záujme spravodlivosti nevyhnutné uplatniť výnimočné obmedzenia.

(52)

Členské štáty by mali tiež prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie dodržiavania slobody náboženského vyznania alebo viery dieťaťa. V tejto súvislosti by členské štáty predovšetkým nemali zasahovať do náboženského vyznania či viery dieťaťa. Členské štáty však nemusia aktívne prijímať kroky zamerané na pomoc deťom pri praktizovaní viery.

(53)

Členské štáty by v prípade potreby mali prijať vhodné opatrenia aj na ďalšie situácie pozbavenia osobnej slobody. Prijaté opatrenia by mali byť primerané a zodpovedať povahe pozbavenia osobnej slobody, ako je policajná väzba alebo zadržanie a jeho trvanie.

(54)

Pracovníci, ktorí sú v priamom kontakte s deťmi, by mali zohľadniť osobitné potreby detí rôznych vekových skupín a mali by zabezpečiť, aby konanie bolo prispôsobené deťom. Na tieto účely by mali uvedení pracovníci absolvovať osobitnú odbornú prípravu zameranú na zaobchádzanie s deťmi.

(55)

S deťmi by sa malo zaobchádzať primerane ich veku, vyspelosti a úrovni chápania, pričom by sa mali brať do úvahy všetky osobitné potreby vrátane akýchkoľvek komunikačných ťažkostí, ktoré môžu mať.

(56)

Zohľadňujúc rozdiely medzi právnymi tradíciami a systémami v členských štátoch, by sa súkromie detí počas trestného konania malo zabezpečiť čo najlepším spôsobom, a to okrem iného aj v záujme uľahčenia opätovnej integrácie detí do spoločnosti. Členské štáty by mali ustanoviť, aby sa súdne pojednávania, ktoré sa vedú s deťmi, bežne konali s vylúčením verejnosti, alebo umožniť súdom alebo sudcom rozhodnúť, aby sa takéto pojednávania viedli s vylúčením verejnosti. Týmto nie je dotknuté verejné vynášanie rozsudkov v súlade s článkom 6 EDĽP.

(57)

Deti by mali mať právo byť sprevádzané nositeľom rodičovských práv a povinností počas súdnych pojednávaní, ktorých sú účastníkmi. Ak je nositeľom rodičovských práv a povinností u toho istého dieťaťa viac než jedna osoba, dieťa by malo mať právo byť sprevádzané nimi všetkými, pokiaľ to aj napriek primeranému úsiliu vynaloženému zo strany príslušných orgánov nie je v praxi nemožné. Členské štáty by mali stanoviť praktické opatrenia na výkon práva detí byť sprevádzané nositeľom rodičovských práv a povinností počas súdneho pojednávania, ktorého sú účastníkom, a týkajúce sa podmienok, za akých môže byť sprevádzajúca osoba dočasne zo súdneho pojednávania vylúčená. Takéto opatrenia by sa mohli okrem iného týkať situácie, keď nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže dočasne dieťa sprevádzať alebo nechce využiť možnosť sprevádzať dieťa, a to za predpokladu, že sú zohľadnené najlepšie záujmy dieťaťa.

(58)

Za určitých okolností, ktoré sa tiež môžu týkať iba jedného z nositeľov rodičovských práv a povinností, dieťa by malo mať právo na to, aby ho v priebehu súdneho pojednávania sprevádzala iná príslušná dospelá osoba než nositeľ rodičovských práv a povinností. Jednou z týchto okolností je, keď by nositeľ rodičovských práv a povinností, ktorý sprevádza dieťa, mohol podstatne ohroziť trestné konanie, najmä keď existujú objektívne a skutkové okolnosti, ktoré naznačujú alebo vzbudzujú podozrenie, že by mohlo dôjsť k zničeniu alebo pozmeneniu dôkazov, ovplyvneniu svedkov alebo nositeľ rodičovských práv a povinností mohol byť zapojený do údajnej trestnej činnosti spolu s dieťaťom.

(59)

V súlade s touto smernicou by deti mali mať tiež právo byť sprevádzané nositeľom rodičovských práv a povinností aj počas ďalších fáz konania, na ktorých sa zúčastňujú, ako napríklad počas policajného výsluchu.

(60)

Právo obvinenej osoby osobne sa zúčastniť na konaní na súde vychádza z práva na spravodlivý proces ustanoveného v článku 47 charty a v článku 6 EDĽP, ako ho vykladá Súdny dvor a Európsky súd pre ľudské práva. Členské štáty by mali prijať primerané opatrenia s cieľom podnecovať deti na účasť na súdnom konaní v ich veci, a to aj ich osobným predvolaním a zaslaním kópie predvolania nositeľovi rodičovských práv a povinností, alebo ak by to bolo v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa, inej príslušnej dospelej osobe. Členské štáty by mali v súvislosti s prítomnosťou dieťaťa na súdnom konaní stanoviť praktické opatrenia. Uvedené opatrenia by mohli zahŕňať ustanovenia týkajúce sa podmienok, za akých môže byť dieťa z konania na súde dočasne vylúčené.

(61)

Určité práva stanovené v tejto smernici by sa mali uplatňovať na deti, ktoré sú vyžiadanými osobami, a to od okamihu ich zatknutia vo vykonávajúcom členskom štáte.

(62)

Konanie o európskom zatykači je kľúčové pre spoluprácu medzi členskými štátmi v trestných veciach. Dodržiavanie lehôt uvedených v rámcovom rozhodnutí 2002/584/SVV je pre takúto spoluprácu nevyhnutné. Preto by sa uvedené lehoty mali dodržiavať, zatiaľ čo deti, ktoré sú vyžiadanými osobami, by mali mať možnosť v rámci konaní o európskom zatykači v plnej miere vykonávať svoje práva podľa tejto smernice.

(63)

Členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sudcovia a prokurátori, ktorí sa zúčastňujú na trestných konaniach, ktorých účastníkmi sú deti, mali v tejto oblasti osobitné právomoci alebo účinný prístup k špecifickej odbornej príprave najmä so zameraním na práva detí, vhodné techniky výsluchu, detskú psychológiu a komunikáciu v jazyku prispôsobenom deťom. Členské štáty by takisto mali prijať primerané opatrenia na podporu poskytovania takejto špecifickej odbornej prípravy pre obhajcov, ktorí sa zaoberajú trestnými konaniami, ktorých účastníkmi sú deti.

(64)

Na účely monitorovania a hodnotenia účinnosti tejto smernice je potrebné vykonávať zber relevantných údajov z dostupných údajov, pokiaľ ide o uplatňovanie práv stanovených v tejto smernici. Takéto údaje zahŕňajú údaje zaznamenané justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, a pokiaľ je to možné, administratívne údaje zhromaždené orgánmi zdravotnej a sociálnej starostlivosti a týkajú sa práv stanovených v tejto smernici najmä v súvislosti s počtom detí, ktoré mali prístup k obhajcovi, počtom vykonaných individuálnych posúdení, počtom audiovizuálne zaznamenaných výsluchov a počtom detí pozbavených osobnej slobody.

(65)

Členské štáty by mali dodržiavať a zaručovať práva stanovené v tejto smernici, a to bez akejkoľvek diskriminácie z dôvodu rasy, farby pleti, pohlavia, sexuálnej orientácie, jazyka, náboženstva, politického alebo iného presvedčenia, národnosti, etnického alebo sociálneho pôvodu, majetkových pomerov, zdravotného postihnutia alebo narodenia.

(66)

V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a zásady uznané v charte a EDĽP vrátane zákazu mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, práva na slobodu a bezpečnosť, rešpektovania súkromného a rodinného života, práva na nedotknuteľnosť osoby, práva dieťaťa, integrácie osôb so zdravotným postihnutím, práva na účinný prostriedok nápravy a práva na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu. Táto smernica by sa mala vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(67)

V tejto smernici sa stanovujú minimálne pravidlá. Členské štáty by mali môcť rozšíriť práva stanovené v tejto smernici s cieľom poskytovať vyššiu úroveň ochrany. Takáto vyššia úroveň ochrany by nemala predstavovať prekážku pre vzájomné uznávanie justičných rozhodnutí, ktoré majú tieto minimálne pravidlá uľahčovať. Úroveň ochrany stanovená členskými štátmi by nemala byť nikdy nižšia ako úrovne stanovené v charte alebo EDĽP, ako ich vykladá Súdny dvor a Európsky súd pre ľudské práva.

(68)

Keďže ciele tejto smernice, a to ustanovenie spoločných minimálnych noriem týkajúcich sa procesných záruk pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jej rozsahu a účinku ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(69)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa tieto členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice, nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(70)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(71)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 o vysvetľujúcich dokumentoch (10) sa členské štáty zaviazali, že v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach pripoja jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

a)

ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní alebo

b)

voči ktorým sa vedie konanie o európskom zatykači podľa rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV (ďalej len „vyžiadané osoby“).

1.

„dieťa“ je osoba mladšia ako 18 rokov;

2.

„nositeľ rodičovských práv a povinností“ je každá osoba, ktorá má rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu;

3.

„rodičovské práva a povinnosti“ sú všetky práva a povinnosti týkajúce sa osoby alebo majetku dieťaťa, ktoré nadobudla fyzická osoba alebo právnická osoba rozsudkom, zo zákona alebo na základe dohody, ktorá má právne účinky, vrátane práva osobnej starostlivosti a práva styku s dieťaťom.

(1)

V smerniciach Rady 2004/114/ES (4) a 2005/71/ES (5) je potrebné vykonať viacero zmien. V záujme jasnosti by sa mali tieto smernice prepracovať.

(2)

Táto smernica by mala reagovať na potreby zistené v správach o vykonávaní smerníc 2004/114/ES a 2005/71/ES v záujme nápravy zistených nedostatkov, zabezpečenia zvýšenej transparentnosti a právnej istoty a poskytnutia jednotného právneho rámca pre rôzne kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do Únie. Existujúce ustanovenia pre uvedené kategórie by sa preto mali zjednodušiť a zahrnúť do jedného nástroja. Napriek rozdielom medzi kategóriami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, tieto kategórie majú aj niektoré spoločné vlastnosti, čo umožňuje, aby sa ich situácia upravila prostredníctvom spoločného právneho rámca na úrovni Únie.

(3)

Táto smernica by mala prispieť k cieľu Štokholmského programu týkajúcemu sa aproximácie vnútroštátnych právnych predpisov vzhľadom na podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. Prisťahovalectvo z krajín mimo Únie je zdrojom vysokokvalifikovaných osôb, a najmä študentov a výskumných pracovníkov, o ktorých je čoraz väčší záujem. Zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní kľúčového aktíva Únie, ľudského kapitálu a pri zabezpečení inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, čím prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

V správach o vykonávaní smerníc 2004/114/ES a 2005/71/ES sa poukázalo na určité nedostatky najmä v súvislosti s podmienkami prijímania, právami, procesnými zárukami, prístupom študentov na trh práce počas ich štúdia a ustanoveniami týkajúcimi sa mobility v rámci EÚ. Takisto sa poukázalo na nevyhnutnosť konkrétnych zlepšení, pokiaľ ide o nepovinné kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín. Následné širšie konzultácie takisto zdôraznili potrebu lepších možností pri hľadaní zamestnania pre výskumných pracovníkov a študentov a lepšiu ochranu aupairov, ktorých smernice 2004/114/ES a 2005/71/ES nezahŕňajú.

(5)

Na účely postupného vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ustanovuje opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti azylovej politiky, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(6)

Táto smernica by sa mala takisto zamerať na posilnenie kontaktov medzi ľuďmi a mobility ako dôležitých prvkov vonkajšej politiky Únie najmä vo vzťahu ku krajinám v rámci európskej susedskej politiky alebo k strategickým partnerom Únie. Mala by umožniť lepší príspevok ku globálnemu prístupu k migrácii a mobilite a k jeho partnerstvám v oblasti mobility, ktoré poskytujú konkrétny rámec pre dialóg a spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami vrátane uľahčenia a organizovania legálnej migrácie.

(7)

Migrácia na účely stanovené v tejto smernici by mala podporiť vytváranie a získavanie poznatkov a zručností. Je formou vzájomného obohacovania pre dotknutých migrantov, ich krajinu pôvodu a dotknutý členský štát, pričom posilňuje kultúrne väzby a zväčšuje kultúrnu rozmanitosť.

(8)

Touto smernicou by sa mala Únia zatraktívniť ako miesto pre výskum a inovácie a mal by sa dosiahnuť pokrok Únie v rámci globálnej súťaže o talenty, čo by malo viesť k posilneniu celkovej konkurencieschopnosti a rastu Únie, ako aj k vytváraniu pracovných miest, ktoré vo väčšej miere prispievajú k tvorbe HDP. Otvorenie Únie štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí môžu byť prijatí na účely výskumu, je takisto súčasťou hlavnej iniciatívy týkajúcej sa inovácií v Únii. Vytvorenie otvoreného trhu práce pre výskumných pracovníkov Únie a výskumných pracovníkov z tretích krajín sa takisto potvrdilo ako kľúčový cieľ Európskeho výskumného priestoru, zjednoteného priestoru, v ktorom existuje voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológie.

(9)

Je vhodné uľahčiť prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na účely vykonávania výskumnej činnosti stanovením prijímacieho postupu, ktorý nezávisí od ich právneho vzťahu s hostiteľskou výskumnou organizáciou, tým, že sa už okrem povolenia nebude vyžadovať povolenie na zamestnanie. Tento postup by sa mal zakladať na súčinnosti medzi výskumnými organizáciami a orgánmi pre prisťahovalectvo v členských štátoch. Výskumným organizáciám by sa tým mala dať kľúčová úloha v postupe prijímania s cieľom uľahčiť a urýchliť vstup štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na účely vykonávania výskumnej činnosti v Únii, zachovávajúc pritom výhradné práva členských štátov vzhľadom na prisťahovaleckú politiku. Výskumné organizácie, ktoré by mohli byť vopred schválené členskými štátmi, by mali mať možnosť podpísať dohodu o hosťovaní alebo zmluvu so štátnym príslušníkom tretej krajiny na účely vykonávania výskumnej činnosti. Ak sú podmienky pre vstup a pobyt splnené, členské štáty by mali udeliť povolenie na základe dohody o hosťovaní alebo zmluvy.

(10)

Keďže úsilie, ktoré treba vyvinúť na dosiahnutie cieľa investovať 3 % HDP do výskumu, sa do veľkej miery týka súkromného sektora, v nadchádzajúcich rokoch by sa mal v tomto sektore podľa potreby podporovať intenzívnejší nábor výskumných pracovníkov.

(11)

S cieľom zatraktívniť Úniu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú záujem vykonávať výskumnú činnosť v Únii, ich rodinným príslušníkom, ako sú vymedzení v smernici Rady 2003/86/ES (6), by sa malo umožniť, aby ich mohli sprevádzať a využívať výhody vyplývajúce z ustanovení o mobilite v rámci EÚ. Uvedení rodinní príslušníci by mali mať prístup na trh práce v prvom členskom štáte a v prípade dlhodobej mobility v druhých členských štátoch okrem výnimočných okolností, ako je mimoriadne vysoká miera nezamestnanosti, v prípade ktorej by si členské štáty mali zachovať možnosť uplatniť v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov test, ktorý preukáže, že miesto nie je možné obsadiť zo zdrojov na domácom trhu práce. Okrem výnimiek ustanovených v tejto smernici by sa mali uplatňovať všetky ustanovenia smernice 2003/86/ES vrátane dôvodov na zamietnutie alebo odňatie, či obnovenie povolenia. V dôsledku toho by mohli byť povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov odňaté alebo ich obnovenie zamietnuté, ak sa skončí platnosť povolenia pre výskumného pracovníka, ktorého sprevádzajú, a ak nemajú samostatné právo na pobyt.

(12)

V prípade potreby by sa členské štáty mali povzbudiť, aby k doktorandom pristupovali ako k výskumným pracovníkom na účely tejto smernice.

(13)

Vykonávanie tejto smernice by nemalo podporovať únik mozgov z rýchlo sa rozvíjajúcich krajín alebo rozvojových krajín. V partnerstve s krajinami pôvodu by sa mali prijať opatrenia na opätovné začlenenie výskumných pracovníkov do ich krajín pôvodu s cieľom zaviesť komplexnú migračnú politiku.

(14)

S cieľom podporiť Európu ako celok ako svetové centrum excelentnosti pre štúdium a odborné vzdelávanie by sa mali zlepšiť a zjednodušiť podmienky vstupu a pobytu pre tých, ktorí chcú prísť do Únie na tieto účely. To je v súlade s cieľmi programu modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania, najmä v kontexte internacionalizácie európskeho vysokoškolského vzdelávania. Súčasťou tohto úsilia je aproximácia príslušných právnych predpisov členských štátov. V tejto súvislosti a v súlade so závermi Rady o modernizácii vysokoškolského vzdelávania (7) pojem „vysokoškolské vzdelávanie“ zahŕňa všetky inštitúcie terciárneho vzdelávania, ktoré môžu okrem iného zahŕňať univerzity, univerzity aplikovanej vedy, technologické inštitúty, grandes écoles, obchodné školy, odborné školy technického zamerania, technologické univerzitné inštitúty, vyššie odborné školy, odborné školy, polytechnické vysoké školy a akadémie.

(15)

Rozšírenie a prehĺbenie bolonského procesu, ktorý sa začal prostredníctvom Bolonskej spoločnej deklarácie európskych ministrov školstva z 19. júna 1999, viedlo k porovnateľnejším, kompatibilnejším a koherentnejším systémom vysokoškolského vzdelávania v zúčastnených krajinách, ale aj mimo nich. Dôvodom bola skutočnosť, že členské štáty podporili mobilitu študentov a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania zahrnuli mobilitu študentov do svojich učebných plánov. To sa musí odzrkadliť prostredníctvom ustanovení o zlepšenej mobilite v rámci EÚ pre študentov. Jedným z cieľov Bolonskej deklarácie je dosiahnuť, aby európske vyššie vzdelávanie bolo atraktívne a konkurencieschopné. Bolonský proces viedol k vytvoreniu európskeho priestoru vyššieho vzdelávania. Jeho trojcyklovou štruktúrou s dobre štruktúrovanými programami a typmi diplomov, ako aj zavedením kvalifikačných rámcov sa zvýšila atraktívnosť štúdia v Európe pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

(16)

Dĺžku trvania a ďalšie podmienky prípravných kurzov pre študentov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mali určiť členské štáty v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

(17)

Dôkazom o prijatí štátneho príslušníka tretej krajiny do inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by mohol byť okrem iného list alebo osvedčenie potvrdzujúce zápis.

(18)

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie ako stážisti, by mali predložiť dôkaz o tom, že do dvoch rokov pred dátumom podania ich žiadosti získali vysokoškolský diplom alebo dôkaz o tom, že sa v tretej krajine venujú štúdiu, ktoré vedie k získaniu vysokoškolského diplomu. Na požiadanie by tiež mali predložiť dohodu o odbornom vzdelávaní, ktorá obsahuje opis programu odborného vzdelávania, jeho vzdelávací cieľ alebo zložky vzdelávania, dĺžku trvania a podmienky dohľadu nad stážistom a doklad o tom, že účastníkom sa poskytne skutočná odborná príprava a nebudú využití ako bežní pracovníci. Okrem toho sa môže od hostiteľských subjektov vyžadovať, aby doložili, že stáž nenahrádza pracovné miesto. Ak už vo vnútroštátnom práve existujú osobitné podmienky, kolektívne dohody alebo postupy pre stážistov, členské štáty by mali mať možnosť požadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie ako stážisti, aby splnili tieto osobitné podmienky.

(19)

Táto smernica sa nevzťahuje na zamestnancov-stážistov, ktorí prichádzajú pracovať do Únie na základe vnútropodnikového presunu, pretože patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ (8).

(20)

Touto smernicou by sa mali podporiť ciele Európskej dobrovoľníckej služby rozvíjať solidaritu, vzájomné porozumenie a toleranciu medzi mladými ľuďmi a spoločnosťami, v ktorých žijú, a zároveň prispieť k posilňovaniu sociálnej súdržnosti a podporiť aktívne občianstvo mladých ľudí. S cieľom zabezpečiť prístup k Európskej dobrovoľníckej službe v celej Únii by členské štáty mali uplatňovať ustanovenia tejto smernice na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na účely Európskej dobrovoľníckej služby.

(21)

Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať ustanovenia tejto smernice na žiakov, dobrovoľníkov, okrem dobrovoľníkov pôsobiacich v rámci Európskej dobrovoľníckej služby, a na aupairov, aby sa im uľahčil vstup a pobyt a zabezpečili ich práva.

(22)

Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať túto smernicu na žiakov, vyzývajú sa, aby zabezpečili súlad vnútroštátnych postupov prijímania učiteľov, ktorí výlučne sprevádzajú žiakov v rámci výmenného programu žiakov alebo vzdelávacieho projektu, s postupom pre žiakov ustanoveným v tejto smernici.

(23)

Činnosť aupaira poskytuje štátnym príslušníkom tretích krajín príležitosť zlepšiť si jazykové schopnosti a rozvíjať znalosti a kultúrne väzby s členskými štátmi, a tým prispieva k podpore medziľudských kontaktov. Zároveň však by mohli byť aupairi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, vystavení riziku zneužívania. Na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s aupairmi a riešenie ich osobitných potrieb by členské štáty mali mať možnosť uplatňovať ustanovenia tejto smernice týkajúce sa vstupu a pobytu aupairov.

(24)

Ak štátni príslušníci tretej krajiny môžu preukázať, že na celé obdobie ich pobytu v dotknutom členskom štáte získali zdroje, ktoré pochádzajú z grantu alebo štipendia, platnej pracovnej zmluvy, záväznej pracovnej ponuky alebo finančného záväzku zo strany organizácie zameranej na výmenné programy žiakov, subjektu venujúceho sa hosťovaniu stážistov, organizácie zaoberajúcej sa programom dobrovoľníckej služby, hostiteľskej rodiny alebo organizácie sprostredkujúcej aupairov, členské štáty by mali takéto zdroje zohľadniť pri posudzovaní dostupnosti dostatočných zdrojov. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť orientačnú referenčnú sumu, ktorú považujú za „dostatočné zdroje“ a ktorá sa môže líšiť v závislosti od jednotlivých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín.

(25)

Členské štáty sa vyzývajú, aby žiadateľovi umožnili predložiť doklady a informácie v úradnom jazyku Únie, ktorý nie je ich úradným jazykom alebo jazykmi a ktorý určí dotknutý členský štát.

(26)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť schvaľovací postup pre verejné alebo súkromné výskumné organizácie alebo pre obe, ktoré majú záujem byť hostiteľom štátnych príslušníkov tretích krajín, na účely vykonávania výskumnej činnosti, alebo pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré majú záujem byť hostiteľom študentov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Uvedené schvaľovanie by malo prebiehať v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve alebo v administratívnych postupoch dotknutého členského štátu. Žiadosti podané v schválených výskumných organizáciách alebo vysokoškolských inštitúciách by sa mali zjednodušiť a mali by urýchliť vstup štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do Únie na účely výskumu alebo štúdia.

(27)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť schvaľovací postup pre hostiteľské subjekty, ktoré majú záujem byť hostiteľom žiakov, stážistov alebo dobrovoľníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Členské štáty by mali mať možnosť uplatniť tento postup na niektoré alebo všetky kategórie hostiteľských subjektov. Uvedené schvaľovanie by malo prebiehať v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve alebo v administratívnych postupoch dotknutého členského štátu. Žiadosti podané u schválených hostiteľských subjektov by mali urýchliť vstup štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do Únie na účely odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby alebo výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov.

(28)

Ak členské štáty stanovia schvaľovacie postupy pre hostiteľské subjekty, mali by mať možnosť rozhodnúť, či povolia prijatie len prostredníctvom schválených hostiteľských subjektov, alebo stanovia schvaľovací postup, ktorým umožnia prijatie aj prostredníctvom neschválených hostiteľských subjektov.

(29)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov vydávať štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, povolenia na účely štúdia, výskumu alebo odbornej prípravy, iné než povolenia, na ktoré sa vzťahuje jej rozsah pôsobnosti.

(30)

Po splnení všetkých všeobecných a špecifických podmienok týkajúcich sa prijatia by členské štáty mali v určenej lehote vydať povolenie. Ak členský štát udelí iba povolenie na pobyt na svojom území a ak sú splnené všetky podmienky tejto smernice týkajúce sa prijatia, mal by tento členský štát udeliť dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny potrebné víza a mal by na tento účel zabezpečiť účinnú spoluprácu príslušných orgánov. Ak členský štát neudeľuje víza, mal by dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť rovnocenné povolenie umožňujúce vstup.

(31)

V povolení by sa malo uviesť právne postavenie dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny. Členské štáty by mali mať možnosť uviesť ďalšie informácie v papierovej podobe alebo ich uchovávať v elektronickej podobe za predpokladu, že tieto informácie nepredstavujú ďalšie podmienky.

(32)

Špecifická povaha pobytu každej kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje táto smernica, by sa mala odzrkadľovať v rôznych dĺžkach doby platnosti povolení podľa tejto smernice.

(33)

Členské štáty by mali mať právo stanoviť, že celková dĺžka pobytu študentov nesmie prekročiť maximálnu dĺžku štúdia, ktorá je stanovená vo vnútroštátnom práve. Maximálna dĺžka štúdia by v tejto súvislosti mohla tiež zahŕňať prípadné predĺženie štúdia na účely opakovania jedného alebo viacerých ročníkov štúdia, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu.

(34)

Členské štáty by mali mať možnosť vyberať od žiadateľov poplatok za spracovanie žiadostí o povolenie a oznámení. Poplatky by nemali byť neprimerané ani neúmerne vysoké, aby nepredstavovali prekážku plnenia cieľov tejto smernice.

(35)

Práva udelené štátnym príslušníkom tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje táto smernica, by nemali závisieť od formy povolenia, ktoré vydáva každý členský štát.

(36)

Prijatie na účely tejto smernice by malo byť možné zamietnuť z riadne odôvodnených dôvodov. Predovšetkým by malo byť možné zamietnuť prijatie vtedy, ak sa členský štát na základe posúdenia faktov v danom prípade a s ohľadom na zásadu proporcionality domnieva, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny predstavuje možné ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

(37)

Cieľom tejto smernice nie je úprava vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania a smernica sa nezameriava ani na harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov alebo postupov, pokiaľ ide o právne postavenie pracovníkov. Napriek tomu je možné, že osobitné kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje táto smernica, sa v niektorých členských štátoch považujú na základe vnútroštátneho práva, kolektívnych zmlúv alebo praxe za osoby v pracovnoprávnom vzťahu. Ak členský štát považuje výskumných pracovníkov, dobrovoľníkov, stážistov alebo aupairov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, za osoby v pracovnoprávnom vzťahu, mal by si tento členský štát zachovať právo určiť počty prijímaných osôb z dotknutej kategórie alebo kategórií v súlade s článkom 79 ods. 5 ZFEÚ.

(38)

Ak výskumný pracovník, dobrovoľník, stážista alebo aupair, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, požiada o prijatie na účely uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu v členskom štáte, tento členský štát by mal mať možnosť vykonať test potvrdzujúci, že dané miesto nie je možné obsadiť zo zdrojov na domácom trhu práce.

(39)

V prípade študentov by sa počty prijímaných osôb nemali uplatňovať, keďže študenti, ktorým je síce povolené počas štúdia pracovať v súlade s podmienkami stanovenými v tejto smernici, žiadajú o vstup na územie členských štátov, aby ako svoju hlavnú činnosť vykonávali štúdium, ktoré by mohlo zahŕňať povinnú odbornú prípravu.

(40)

Ak výskumný pracovník, dobrovoľník, stážista alebo aupair po prijatí na územie dotknutého členského štátu požiada o obnovenie povolenia na účely nadviazania alebo pokračovania pracovnoprávneho vzťahu v dotknutom členskom štáte, s výnimkou výskumných pracovníkov, ktorí pokračujú v pracovnoprávnom vzťahu s rovnakým hostiteľským subjektom, tento členský štát by mal mať možnosť uplatniť test potvrdzujúci, že dané miesto nie je možné obsadiť zo zdrojov na domácom trhu práce.

(41)

V prípade pochybností o vierohodnosti žiadosti o prijatie by členské štáty mali mať možnosť vykonať príslušné kontroly alebo požadovať dôkazy, na základe ktorých v jednotlivých prípadoch vyhodnotia žiadateľov plánovaný výskum, štúdium, odbornú prípravu, dobrovoľnícku službu, výmenný program žiakov alebo vzdelávací projekt či činnosť aupairov, s cieľom bojovať proti zneužívaniu a nesprávnemu využívaniu postupu stanoveného touto smernicou.

(42)

Ak sú poskytnuté informácie neúplné, členské štáty by mali v primeranej lehote informovať žiadateľa o ďalších požadovaných informáciách a stanoviť primeranú lehotu na ich poskytnutie. Ak sa dodatočné informácie neposkytnú v uvedenej lehote, žiadosť by sa mohla zamietnuť.

(43)

Vnútroštátne orgány by mali žiadateľa informovať o rozhodnutí o žiadosti. Informovať by ich mali písomne čo najskôr a najneskôr v lehote stanovenej v tejto smernici.

(44)

Cieľom tejto smernice je uľahčovať mobilitu výskumných pracovníkov a študentov v EÚ znížením administratívnej záťaže spojenej s mobilitou vo viacerých členských štátoch. Na tento účel sa v tejto smernici ustanovuje osobitný systém mobility v EÚ, v rámci ktorého sa držiteľom platného povolenia na účely výskumu alebo štúdia vydaného prvým členským štátom v súlade s ustanoveniami tejto smernice umožňuje vstup do jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj pobyt a vykonávanie časti výskumnej činnosti alebo štúdia v nich.

(45)

S cieľom umožniť výskumným pracovníkom jednoduchý presun medzi výskumnými organizáciami na účel výskumu by sa ich krátkodobá mobilita mala vzťahovať na pobyty v druhých členských štátoch počas obdobia najviac 180 dní v rámci ktoréhokoľvek 360-dňového obdobia pripadajúceho na členský štát. Dlhodobá mobilita výskumných pracovníkov by sa mala vzťahovať na pobyty v jednom alebo vo viacerých druhých členských štátoch presahujúce obdobie 180 dní pripadajúcich na členský štát. Rodinní príslušníci výskumných pracovníkov by mali mať právo umožniť sprevádzať výskumného pracovníka počas mobility. Postup týkajúci sa ich mobility by sa mal zosúladiť s postupom vzťahujúcim sa na výskumného pracovníka, ktorého sprevádzajú.

(46)

Pokiaľ ide o študentov, na ktorých sa vzťahujú programy Únie, viacstranné programy alebo dohoda medzi dvoma alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, mala by sa v tejto smernici v záujme zabezpečenia kontinuity ich štúdia ustanoviť mobilita v jednom alebo vo viacerých druhých členských štátoch na obdobie najviac 360 dní pripadajúcich na členský štát.

(47)

Ak sa výskumný pracovník alebo študent na základe oznamovacieho postupu presťahuje do druhého členského štátu a na uľahčenie prístupu k službám a právam je potrebný doklad, druhý členský štát by mal mať možnosť vydať doklad, v ktorom potvrdí, že tento výskumný pracovník alebo študent má právo na pobyt na území dotknutého členského štátu. Takýto doklad by nemal predstavovať dodatočnú podmienku požívania práv ustanovených v tejto smernici a mal by mať len deklaratórnu povahu.

(48)

Hoci by sa v rámci osobitného systému mobility zavedeného touto smernicou mali stanoviť samostatné pravidlá vstupu a pobytu na účely výskumu alebo štúdia v inom členskom štáte než členský štát, ktorý vydal prvé povolenie, naďalej by sa mali uplatňovať všetky ostatné pravidlá vzťahujúce sa na pohyb osôb cez hranice stanovené v príslušných ustanoveniach schengenského acquis.

(49)

Ak povolenie vydal členský štát, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu, a výskumný pracovník, jeho rodinní príslušníci alebo študent prekročia v rámci mobility v EÚ vonkajšiu hranicu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (9), mal by mať členský štát právo požadovať dôkaz o tom, že výskumný pracovník alebo študent sa presúvajú na jeho územie na účely výskumu alebo štúdia, alebo o tom, že rodinní príslušníci sa presúvajú na jeho územie ako sprievod výskumného pracovníka v rámci mobility. Okrem toho by členské štáty, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, mali v prípade prekročenia vonkajšej hranice v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/399 skontrolovať údaje v Schengenskom informačnom systéme a zamietnuť vstup osobám, o ktorých sa v tomto systéme vytvoril záznam na účel odopretia vstupu alebo pobytu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 (10), alebo vzniesť námietku voči mobilite takýchto osôb.

(50)

Táto smernica by mala umožniť druhým členským štátom vyžadovať, aby výskumný pracovník alebo študent, ktorý sa presúva na základe povolenia vydaného v prvom členskom štáte a ktorý nespĺňa alebo už nespĺňa podmienky pre mobilitu, opustil jeho územie. Ak je výskumný pracovník alebo študent držiteľom platného povolenia vydaného v prvom členskom štáte, druhý členský štát by mal mať možnosť požadovať, aby sa tento výskumný pracovník alebo študent vrátil v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (11) do prvého členského štátu. Ak mobilitu povolil druhý členský štát na základe povolenia vydaného v prvom členskom štáte a ak sa počas mobility toto povolenie odníme alebo jeho platnosť uplynie, druhý členský štát by mal mať možnosť rozhodnúť, že výskumného pracovníka alebo študenta vráti do tretej krajiny v súlade so smernicou 2008/115/ES alebo bezodkladne požiada prvý členský štát, aby povolil výskumnému pracovníkovi alebo študentovi opätovný vstup na svoje územie. V druhom uvedenom prípade by výskumnému pracovníkovi alebo študentovi mal prvý členský štát vydať doklad umožňujúci opätovný vstup na jeho územie.

(51)

Politiky a pravidlá Únie v oblasti prisťahovalectva a politiky a programy Únie na podporu mobility výskumných pracovníkov a študentov na úrovni Únie by sa mali navzájom dopĺňať. Členské štáty by pri určovaní doby platnosti povolenia vydaného výskumným pracovníkom a študentom mali zohľadniť plánovanú mobilitu do iných členských štátov v súlade s ustanoveniami o mobilite. Výskumní pracovníci a študenti, na ktorých sa vzťahujú programy Únie alebo viacstranné programy, ktoré zahŕňajú opatrenia v oblasti mobility, alebo dohody medzi dvoma alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, by mali mať nárok na získanie povolenia najmenej na dva roky, ak spĺňajú príslušné podmienky prijímania na toto obdobie.

(52)

S cieľom umožniť študentom pokryť časť nákladov na ich štúdium a pokiaľ možno získať praktické skúsenosti by sa im počas ich štúdia mal umožniť prístup na trh práce členského štátu, v ktorom sa štúdium uskutočňuje, a to za podmienok stanovených v tejto smernici. Študenti by mali mať možnosť pracovať určitý minimálny počet hodín stanovený na tento účel v tejto smernici. Hlavným pravidlom by mala byť zásada prístupu študentov na trh práce. Vo výnimočných prípadoch by však mali mať členské štáty možnosť zohľadniť situáciu na svojich vnútroštátnych trhoch práce.

(53)

Ako súčasť snahy o zabezpečenie kvalifikovaných pracovných síl do budúcnosti by mali mať študenti, ktorí ukončia štúdium v Únii, možnosť zostať počas obdobia ustanoveného v tejto smernici na území dotknutého členského štátu s cieľom hľadať si prácu alebo založiť podnik. Takú istú možnosť by mali mať aj výskumní pracovníci po skončení ich výskumnej činnosti vymedzenej v dohode o hosťovaní. Od študentov a výskumných pracovníkov sa môže požadovať, aby na účel udelenia povolenia na pobyt predložili dôkazy v súlade s požiadavkami tejto smernice. Keď im členské štáty takéto povolenie na pobyt udelia, prestávajú sa považovať za výskumných pracovníkov alebo študentov v zmysle tejto smernice. Členské štáty by mali mať možnosť po uplynutí minimálnej lehoty stanovenej v tejto smernici skontrolovať, či majú reálnu šancu zamestnať sa alebo začať podnikať. Touto možnosťou nie sú dotknuté iné oznamovacie povinnosti ustanovené vo vnútroštátnom práve na iné účely. Povolením vydaným na účely hľadania práce alebo založenia podniku by sa nemalo udeľovať automatické právo na prístup na trh práce alebo na založenie podniku. Keď štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané povolenie zdržiavať sa na území na účel hľadania práce alebo založenia podniku, žiada o povolenie na zamestnanie s cieľom obsadiť pracovné miesto, členské štáty by si mali zachovať právo zohľadniť situáciu na svojom trhu práce.

(54)

V súlade s článkom 79 ZFEÚ by sa malo zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje táto smernica. Výskumní pracovníci by mali mať nárok na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, pokiaľ ide o článok 12 ods. 1 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ (12), s výhradou možnosti tohto členského štátu obmedziť rovnaké zaobchádzanie v osobitných prípadoch ustanovených v tejto smernici. Na študentov by sa mala naďalej vzťahovať smernica 2011/98/EÚ vrátane obmedzení ustanovených v tejto smernici. Na stážistov, dobrovoľníkov a aupairov, ak sú v dotknutom členskom štáte považovaní za osoby v pracovnoprávnom vzťahu, by sa mala naďalej vzťahovať smernica 2011/98/EÚ. Stážisti, dobrovoľníci a aupairi, ak sa v dotknutom členskom štáte nepovažujú za osoby v pracovnoprávnom vzťahu, ako aj žiaci by mali mať nárok na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, pokiaľ ide o minimálny súbor práv ustanovený v tejto smernici. Patrí sem aj prístup k tovaru a službám, čo nezahŕňa študijné ani odborné štipendiá a pôžičky.

(55)

Ak sa výskumní pracovníci a študenti, ako aj stážisti, dobrovoľníci a aupairi považujú v dotknutom členskom štáte za osoby v pracovnoprávnom vzťahu, poskytuje sa im rovnaké zaobchádzanie vrátane rovnakého zaobchádzania súvisiaceho s časťami sociálneho zabezpečenia uvedenými v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (13). Touto smernicou sa neharmonizujú právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto smernica sa obmedzuje na uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do jej rozsahu pôsobnosti. Okrem toho sa touto smernicou nepriznávajú práva v súvislosti so situáciami, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti práva Únie, ako napríklad vo vzťahu k rodinným príslušníkom s pobytom v tretej krajine. To by však nemalo mať vplyv na prípadné právo pozostalých, ktorých práva sa odvodzujú od štátnych príslušníkov tretích krajín patriacich do pôsobnosti tejto smernice, poberať pri pobyte v tretej krajine pozostalostné dôchodky.

(56)

Vo viacerých členských štátoch je právo na rodinné dávky podmienené určitou formou spojenia s daným členským štátom, keďže dávky sú určené na podporu pozitívneho demografického vývoja s cieľom zabezpečiť v danom členskom štáte budúcu pracovnú silu. Touto smernicou by preto nemalo byť dotknuté právo členského štátu obmedziť za určitých podmienok rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k rodinným dávkam, ak sa výskumný pracovník a sprevádzajúci rodinní príslušníci v členskom štáte zdržiavajú dočasne.

(57)

V prípade mobility medzi členskými štátmi sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 (14). Touto smernicou by sa štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých záujmy v členských štátoch majú cezhraničný charakter, nemalo poskytovať viac práv v oblasti sociálneho zabezpečenia, ako sa už poskytuje v existujúcom práve Únie.

(58)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia práva Únie a uplatniteľných medzinárodných nástrojov.

(59)

Povolenia na pobyt ustanovené v tejto smernici by mali udeľovať príslušné orgány členského štátu, používajúc pritom jednotný formát ustanovený v nariadení Rady (ES) č. 1030/2002 (15).

(60)

Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby sa širokej verejnosti najmä prostredníctvom internetu sprístupnil vhodný súbor pravidelne aktualizovaných informácií o hostiteľských subjektoch schválených na účely tejto smernice a podmienkach a postupoch prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov na účely tejto smernice.

(61)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie v súlade s článkom 6 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ).

(62)

Členské štáty by mali uviesť do účinnosti ustanovenia tejto smernice bez diskriminácie založenej na pohlaví, rase, farbe pleti, etnickom alebo sociálnom pôvode, genetických vlastnostiach, jazyku, náboženskom vyznaní alebo viere, politických alebo iných názoroch, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvode, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

(63)

V súlade so Spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 (16) sa členské štáty zaväzujú pripojiť v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(64)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanoviť podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odbornej prípravy a Európskej dobrovoľníckej služby (ako povinné ustanovenia) a výmeny žiakov, dobrovoľníckej služby okrem Európskej dobrovoľníckej služby alebo činnosti aupair (ako nepovinné ustanovenia), nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(65)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa uvedené členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice, nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(66)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(67)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so smernicami 2004/114/ES a 2005/71/ES. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z uvedených smerníc.

(68)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe I časti B do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie,

(1)

Smernica Rady 1999/32/ES (3) bola opakovane podstatným spôsobom zmenená (4). V záujme jasnosti a prehľadnosti by sa mala uvedená smernica kodifikovať.

(2)

Jedným z cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia, ako je stanovené v akčných programoch pre životné prostredie, a najmä v šiestom environmentálnom akčnom programe prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES (5) a v siedmom environmentálnom akčnom programe prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ (6), je dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nebude mať výrazne negatívny vplyv a nebude ohrozovať ľudské zdravie a životné prostredie.

(3)

V článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uvádza, že politika Únie v oblasti životného prostredia sa zameriava na vysokú úroveň ochrany, pričom prihliada na rozmanité situácie v jednotlivých regiónoch Únie.

(4)

Táto smernica stanovuje maximálny povolený obsah síry v ťažkom vykurovacom oleji, v plynovom oleji, v lodnom plynovom oleji a v lodnej motorovej nafte, ktoré sa používajú v Únii.

(5)

Emisie z lodnej dopravy vznikajúce v dôsledku spaľovania lodných palív s vysokým obsahom síry prispievajú k znečisteniu ovzdušia vo forme oxidu siričitého a pevných častíc, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie a životné prostredie a prispievajú ku kyslým zrážkam. Bez opatrení stanovených v tejto smernici by emisie z lodnej dopravy boli čoskoro vyššie ako emisie zo všetkých pozemných zdrojov.

(6)

Acidifikácia a oxid siričitý v ovzduší poškodzujú citlivé ekosystémy, znižujú biodiverzitu a regeneračnú prírodnú hodnotu a škodlivo pôsobia na pestovanie poľnohospodárskych plodín a rast lesov. Kyslý dážď v mestách môže spôsobiť značné škody na budovách a architektonických pamiatkach. Znečistenie oxidom siričitým môže výrazne ovplyvniť aj ľudské zdravie, najmä medzi tými skupinami obyvateľov, ktorí trpia respiračnými chorobami.

(7)

Acidifikácia je cezhraničným javom, vyžadujúcim riešenia na úrovni Únie, ale aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni.

(8)

Emisie oxidu siričitého prispievajú k tvorbe určitých častíc v atmosfére.

(9)

Znečistenie ovzdušia spôsobované kotviacimi loďami je pre mnohé prístavné mestá veľkým problémom, pokiaľ ide o ich úsilie o dodržanie limitných hodnôt Únie v oblasti kvality ovzdušia.

(10)

Členské štáty by mali podporiť používanie pobrežnej elektriny, pretože elektrinu dnešným lodiam zvyčajne dodávajú pomocné motory.

(11)

Únia a jednotlivé členské štáty sú zmluvnými stranami dohody UN-ECE z 13. novembra 1979 o rozsiahlom cezhraničnom znečistení ovzdušia. Druhý protokol UN-ECE o cezhraničnom znečistení oxidom siričitým stanovuje, že zmluvné strany znížia emisie oxidu siričitého v súlade alebo nad rámec 30 % zníženia špecifikovaného v prvom protokole a druhý protokol UN- ECE vychádza z predpokladu, že kritické záťaže a úrovne budú ďalej prekračované v niektorých citlivých oblastiach. Budú potrebné ďalšie opatrenia na zníženie emisií oxidu siričitého. Zmluvné strany by mali z tohto dôvodu zabezpečiť ďalšie výrazné zníženia emisií oxidu siričitého.

(12)

Síra, ktorá sa prirodzene vyskytuje v malých množstvách v rope a uhlí, je už niekoľko desaťročí považovaná za hlavný zdroj emisií oxidu siričitého, ktoré sú jednou z príčin „kyslých dažďov“ a jednou z hlavných príčin znečistenia ovzdušia pozorovaného v mnohých mestských a priemyselných oblastiach.

(13)

Štúdie ukázali, že výhody znižovania emisií síry prostredníctvom obmedzenia obsahu síry v palivách budú často podstatne väčšie, než odhadované náklady vznikajúce priemyslu v tejto smernici. Existuje veľmi dobre vybudovaná technológia na znižovanie úrovne síry v kvapalných palivách.

(14)

Podľa článku 193 ZFEÚ táto smernica by nemala brániť žiadnemu z členských štátov v zachovaní alebo zavedení prísnejších ochranných opatrení s cieľom podporiť včasné vykonávanie ustanovení, pokiaľ ide o maximálny obsah síry v lodných palivách, napr. používaním metód znižovania emisií mimo kontrolných oblastí emisií SOx. Tieto opatrenia musia byť zlučiteľné so zmluvami a budú oznámené Komisii.

(15)

Členský štát pred zavedením nových prísnejších ochranných opatrení, by mal oznámiť návrhy opatrení Komisii v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 (7).

(16)

ZFEÚ vyžaduje, aby sa brali do úvahy osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov Únie, konkrétne francúzskych zámorských departementov, Azorov, Madeiry a Kanárskych ostrovov.

(17)

Vzhľadom na hodnoty limitov pre obsah síry v mazutoch, je potrebné poskytnúť výnimky v členských štátoch a regiónoch, kde to umožňujú environmentálne podmienky.

(18)

Vzhľadom na hodnoty limitov pre obsah síry v mazutoch je potrebné poskytnúť aj výnimky pre ich použitie v spaľovacích zariadeniach, ktoré spĺňajú emisné limity určené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES (8) alebo v prílohe V k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (9).

(19)

Pre rafinérske spaľovacie zariadenia vylúčené z pôsobnosti článku 3 ods. 2 písm. d) alebo článku 3 ods. 3 písm. c) tejto smernice priemer emisií oxidu siričitého pre tieto zariadenia by nemal prekročiť hodnoty limitov určené v smernici 2001/80/ES alebo v prílohe V k smernici 2010/75/EÚ, alebo v ktorejkoľvek budúcej revízii týchto smerníc. Pri uplatňovaní tejto smernice si členské štáty musia uvedomiť, že nahradenie inými palivami, než sú tie uvedené v článku 2, by nemalo viesť k zvýšeniu emisií znečisťujúcich látok spôsobujúcich okysľovanie.

(20)

V roku 2008 Medzinárodná námorná organizácia (IMO) prijala rezolúciu o zmene prílohy VI k protokolu z roku 1997 o zmenách Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí z roku 1973, zmeneného protokolom z roku 1978 (ďalej len „dohovor MARPOL“), ktorá obsahuje pravidlá prevencie znečisťovania ovzdušia z lodí. Revidovaná príloha VI k dohovoru MARPOL nadobudla účinnosť 1. júla 2010.

(21)

V revidovanej prílohe VI k dohovoru MARPOL sa okrem iného zavádzajú prísnejšie limitné hodnoty pre obsah síry v lodných palivách v kontrolných oblastiach emisií SOx (1,00 % od 1. júla 2010 a 0,10 % od 1. januára 2015), ako aj v morských oblastiach nachádzajúcich sa mimo kontrolných oblastí emisií SOx (3,50 % od 1. januára 2012 a v zásade 0,50 % od 1. januára 2020). Väčšina členských štátov je v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami povinná vyžadovať, aby lode od 1. júla 2010 používali v kontrolných oblastiach emisií SOx palivá s maximálnym obsahom síry 1,00 %. S cieľom zabezpečiť súlad s medzinárodným právom a zaistiť riadne uplatňovanie nových, globálne stanovených noriem pre síru v Únii by táto smernica mala byť v súlade s revidovanou prílohou VI k dohovoru MARPOL. S cieľom zabezpečiť minimálnu kvalitu paliva používaného v lodiach na dosiahnutie súladu buď na základe paliva, alebo na základe technológií by sa v Únii nemalo povoliť používanie lodného paliva s obsahom síry vyšším než je všeobecná norma 3,50 % hmotnosti, s výnimkou palív dodávaných na lode, ktoré používajú metódy znižovania emisií fungujúce v uzavretom režime.

(22)

Prílohu VI k dohovoru MARPOL týkajúcu sa oblastí SECA je možné zmeniť na základe postupov IMO. V prípade, že sa vo vzťahu k uplatňovaniu limitných hodnôt pre kontrolné oblasti emisií SOx v prílohe VI k dohovoru MARPOL zavedú ďalšie zmeny vrátane výnimiek, Komisia by mala takéto zmeny zvážiť a v prípade potreby bezodkladne predložiť potrebný návrh v súlade so ZFEÚ, s cieľom v plnej miere zosúladiť túto smernicu s predpismi IMO týkajúcimi sa kontrolných oblastí emisií SOx.

(23)

Zavedenie akýchkoľvek nových oblastí kontroly emisií by malo podliehať postupu IMO podľa prílohy VI k dohovoru MARPOL a malo by byť riadne podložené ekologickými a hospodárskymi dôvodmi a podporené vedeckými údajmi.

(24)

V súlade s pravidlom 18 revidovanej prílohy VI k dohovoru MARPOL by sa členské štáty mali usilovať zabezpečiť dostupnosť lodných palív, ktoré sú v súlade s touto smernicou.

(25)

Vzhľadom na celosvetový rozmer environmentálnej politiky a emisií z lodnej dopravy by sa na celosvetovej úrovni mali stanoviť ambiciózne emisné normy.

(26)

Únia bude naďalej zastávať efektívnejšiu ochranu oblastí citlivých na emisie SOx a zníženie normálnej limitnej hodnoty pre bunkrový vykurovací olej na IMO.

(27)

Osobné lode sú prevádzkované väčšinou v prístavoch alebo blízko pobrežných oblastí a ich vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie je výrazný. S cieľom zvýšiť kvalitu ovzdušia v okolí prístavov a pobrežia sú tieto lode povinné používať lodné palivo s maximálnym obsahom síry 1,50 %, kým sa na všetky lode vo výsostných vodách, výlučných hospodárskych zónach a v zónach kontroly znečisťovania členských štátov nebudú vzťahovať prísnejšie normy pre síru.

(28)

S cieľom uľahčiť prechod na nové motorové technológie s potenciálom ďalšieho výrazného zníženia emisií v námornom odvetví by Komisia mala ďalej preskúmať možnosti, ktorými sa umožní a podnieti využívanie plynových motorov v lodiach.

(29)

Na dosiahnutie cieľov tejto smernice je potrebné riadne presadzovanie povinností vzhľadom na obsah síry v lodných palivách. Zo skúseností súvisiacich s vykonávaním smernice 1999/32/ES vyplynulo, že je potrebné zabezpečiť účinnejší systém monitorovania a presadzovania s cieľom zaistiť riadne vykonávanie tejto smernice. Na tento účel je nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili dostatočne častý a presný odber vzoriek lodného paliva uvádzaného na trh alebo používaného na palube lode a pravidelne kontrolovali lodné denníky a dodacie listy pre lodné palivo. Takisto je nevyhnutné, aby členské štáty zaviedli systém účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií za nesúlad s ustanoveniami tejto smernice. S cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť informácií je takisto vhodné zabezpečiť sprístupnenie registra miestnych dodávateľov lodných palív verejnosti.

(30)

Dodržiavanie nízkych limitných hodnôt pre obsah síry v lodných palivách, najmä v kontrolných oblastiach emisií SOx, môže viesť k výraznému zvýšeniu ceny takýchto palív, aspoň v krátkodobom horizonte, a môže mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť príbrežnej námornej dopravy v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy, ako aj na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví v krajinách susediacich s kontrolnými oblasťami emisií SOx. Pre dotknuté priemyselné odvetvia je potrebné priniesť vhodné riešenia v záujme zníženia nákladov na zabezpečenie súladu, napríklad schválenie alternatívnych, nákladovo efektívnejších spôsobov zabezpečenia súladu, než je zabezpečenie súladu podľa použitého paliva, a v prípade potreby poskytovanie pomoci. Komisia by mala, okrem iného na základe správ od členských štátov, dôkladne monitorovať vplyv dodržiavania nových noriem kvality palív na odvetvie lodnej dopravy, najmä pokiaľ ide o možný prechod z námornej dopravy na pozemnú dopravu, a v prípade potreby by navrhla vhodné opatrenia na potlačenie takéhoto trendu.

(31)

Obmedzenie prechodu z námornej dopravy na pozemnú dopravu je dôležité, pretože rastúci podiel tovaru prepravovaného cestnou dopravou by bol v mnohých prípadoch v rozpore s cieľmi Únie v oblasti zmeny klímy a viedol by k väčším dopravným zápcham.

(32)

Náklady spojené s plnením nových požiadaviek na zníženie emisií oxidu siričitého by mohli viesť k prechodu z námornej dopravy na pozemnú dopravu a mohli by mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť priemyselných odvetví. Komisia by mala na poskytovanie cielenej pomoci v záujme minimalizácie rizika zmeny spôsobu dopravy v plnej miere využívať nástroje, ako sú Marco Polo a transeurópske dopravné siete. Členské štáty môžu považovať za potrebné poskytnúť podporu prevádzkovateľom dotknutým touto smernicou v súlade s platnými pravidlami štátnej pomoci.

(33)

Členské štáty môžu v súlade s existujúcimi usmerneniami pre štátnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia a bez toho, aby bola dotknutá možnosť ich budúcej zmeny, poskytovať štátnu pomoc prevádzkovateľom dotknutým touto smernicou, a to vrátane pomoci na modernizáciu vybavenia súčasných plavidiel, pokiaľ sa takéto opatrenia pomoci považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkami 107 a 108 ZFEÚ, najmä s ohľadom na platné usmernenia pre štátnu pomoc v oblasti ochrany životného prostredia. Komisia môže v tejto súvislosti zohľadniť fakt, že používanie niektorých metód znižovania emisií presahuje rámec požiadaviek tejto smernice, pretože sa tým znižujú nielen emisie oxidu siričitého, ale aj iné druhy emisií.

(34)

Mal by sa uľahčiť prístup k metódam znižovania emisií. Tieto metódy môžu viesť k zníženiu emisií minimálne porovnateľnému či dokonca vyššiemu ako zníženie, ktoré možno dosiahnuť prostredníctvom používania palív s nízkym obsahom síry za predpokladu, že nemajú výrazne negatívny vplyv na životné prostredie, ako sú morské ekosystémy, a boli vyvinuté v súlade s primeranými mechanizmami schvaľovania a kontroly. Únia by mala uznať alternatívne metódy, ktoré sú už známe, ako je napríklad používanie palubných systémov čistenia výfukových plynov, zmesi paliva a skvapalneného zemného plynu alebo používanie biopalív. Je dôležité podporiť testovanie a vývoj nových metód znižovania emisií, okrem iného s cieľom obmedziť prechod z námornej dopravy na pozemnú dopravu.

(35)

Metódy znižovania emisií majú potenciál výrazného zníženia emisií. Komisia by preto mala podporiť testovanie a vývoj takýchto technológií okrem iného tým, že zváži zriadenie spoločného programu, na ktorého financovaní by sa podieľal priemysel, a to na základe zásad, z ktorých vychádzajú podobné programy, napr. program Čisté nebo.

(36)

Komisia by mala v spolupráci s členskými štátmi a so zúčastnenými stranami ďalej vyvíjať opatrenia určené v pracovnom dokumente útvarov Komisie zo 16. septembra 2011 s názvom Zníženie emisií znečisťujúcich látok z námornej dopravy a súbor nástrojov pre udržateľnú vodnú dopravu.

(37)

V prípade prerušenia dodávky ropy, ropných produktov alebo iných uhľovodíkov Komisia môže povoliť vyššie limitné hodnoty pre územia členských štátov.

(38)

Členské štáty by mali vytvoriť mechanizmy vhodné na monitorovanie plnenia ustanovení tejto smernice. Komisii musia byť predkladané správy o obsahu síry v kvapalných palivách.

(39)

S cieľom zabezpečiť harmonizáciu podávania správ by táto smernica mala obsahovať podrobné informácie pokiaľ ide o obsah a formát správ.

(40)

Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu ekvivalentných hodnôt emisií a kritérií pre používanie metód znižovania emisií uvedených v prílohách I a II k tejto smernici s cieľom prispôsobiť ich vedeckému a technickému pokroku takým spôsobom, ktorý zabezpečí prísny súlad s príslušnými nástrojmi IMO, a pokiaľ ide o zmenu článku 2 písm. a) až e) a p), článku 13 ods. 2 písm. b) bod i) a článku 13 ods. 3 tejto smernice s cieľom prispôsobiť tie ustanovenia vedeckému a technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(41)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(42)

Je vhodné, aby Výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí, zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 (11), spolupracoval s Komisiou pri schvaľovaní metód znižovania emisií, na ktoré sa nevzťahuje smernica Rady 96/98/ES (12).

(43)

Pre vykonávanie tejto smernice sú dôležité účinné, primerané a odrádzajúce sankcie. Členské štáty by mali medzi tieto sankcie zaviesť pokuty vypočítané tak, aby sa zabezpečilo, že pokuty prinajmenšom zbavia tých, ktorí sú zodpovední za porušenie, ekonomických výhod vyplývajúcich z porušenia a že tieto pokuty sa budú v prípade opakovaného porušenia postupne zvyšovať. Členské štáty by mali oznámiť ustanovenia o sankciách Komisii.

(44)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov týkajúcich sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva tých smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe III časti B,

a)

„ťažký vykurovací olej“ je:

b)

„plynový olej“ je:

Motorová nafta vymedzená v článku 2 bode 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES (13) je z tejto definície vylúčená. Palivá používané necestnými pojazdnými strojmi a poľnohospodárskymi traktormi sú z tejto definície tiež vylúčené;

c)

„lodné palivo“ je každé kvapalné ropné palivo určené na použitie alebo používané na palube plavidla vrátane palív uvedených v norme ISO 8217. Týka sa to aj každého kvapalného ropného paliva, ktoré používajú plavidlá vnútrozemskej vodnej dopravy alebo rekreačné plavidlá, v súlade s definíciou v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES (14), a v článku 1 odsek 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/25/ES (15), ak sa tieto plavidlá nachádzajú na mori;

d)

„lodná motorová nafta“ je každé lodné palivo vymedzené v tabuľke I normy ISO 8217 pre triedu DMB s výnimkou odkazu na obsah síry;

e)

„lodný plynový olej“ je každé lodné palivo vymedzené v tabuľke I normy ISO 8217 pre triedy DMX, DMA a DMZ s výnimkou odkazu na obsah síry;

f)

„dohovor MARPOL“ je Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania mora z lodí z roku 1973 v znení protokolu z roku 1978;

g)

„príloha VI k dohovoru MARPOL“ je príloha s názvom Pravidlá zabránenia znečisťovania ovzdušia z lodí, ktorá bola pripojená k dohovoru MARPOL protokolom z roku 1997;

h)

„kontrolné oblasti emisií SOx“ sú morské oblasti vymedzené Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO) v prílohe VI k dohovoru MARPOL;

i)

„osobné lode“ sú lode, ktoré prevážajú viac než 12 cestujúcich, pričom za cestujúceho sa považuje každá iná osoba než:

j)

„pravidelné služby“ sú série ciest osobnej lode prevádzkovaných tak, aby obstarávali dopravu medzi tými istými dvomi alebo viacerými prístavmi, alebo série ciest z toho istého prístavu a do toho istého prístavu bez medzipristátí buď:

k)

„vojnová loď“ je loď patriaca ozbrojeným silám štátu, ktorá nesie vonkajšie znaky, podľa ktorých možno rozlíšiť štátnu príslušnosť tejto lode, pod velením dôstojníka náležito povereného vládou tohto štátu, ktorého meno sa nachádza v príslušnom zozname dôstojníkov alebo v rovnocennom zápise, s posádkou podliehajúcou riadnej vojenskej disciplíne;

l)

„kotviace lode“ sú lode, ktoré sú bezpečne priviazané alebo zakotvené v prístave Únií počas nakladania, vykladania alebo kým slúžia na ubytovanie cestujúcich, vrátane času, keď neprebiehajú operácie súvisiace s nákladom;

m)

„uvedenie na trh“ je dodávanie alebo sprístupňovanie lodných palív určených na spaľovanie na palube tretím osobám, odplatne alebo bezodplatne, kdekoľvek v rámci súdnej právomoci členských štátov. Nepatrí sem dodávanie ani sprístupňovanie lodných palív na vývoz v nákladných cisternách lodí;

n)

„najvzdialenejšie regióny“ sú francúzske zámorské departementy, Azory, Madeiru a Kanárske ostrovy, ako sú uvedené v článku 349 ZFEÚ;

o)

„metóda znižovania emisií“ je akékoľvek zariadenie, materiál, prostriedok alebo prístroj, ktorý sa má umiestniť na loď, alebo iný postup, alternatívne palivo alebo metódu dodržiavania predpisov používané ako alternatíva voči lodným palivám s nízkym obsahom síry, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v tejto smernici, ktorá je overiteľná, kvantifikovateľná a vynútiteľná;

p)

„postup ASTM“ sú metódy určené Americkou spoločnosťou pre skúšanie a materiály v zbierke normovaných definícií a technických predpisoví pre ropné výrobky a mazivá z roku 1976;

q)

„spaľovacie zariadenie“ je každé technické zariadenie, v ktorom prebieha spaľovanie palív s cieľom využitia vzniknutého tepla.

a)

Komisia a ktorýkoľvek dotknutý prístavný štát sú o týchto skúškach písomne informovaní najmenej šesť mesiacov pred začatím týchto skúšok;

b)

povolenia na skúšky nepresahujú dobu 18 mesiacov;

c)

všetky zúčastnené lode majú nainštalované zariadenia znemožňujúce ich svojvoľnú manipuláciu na nepretržité monitorovanie emisií spalín a používajú ich počas trvania skúšok;

d)

všetky zúčastnené lode dosahujú zníženie emisií, ktoré sa rovná aspoň zníženiu, ktoré by sa dosiahlo uplatňovaním limitných hodnôt pre obsah síry v palivách uvedených v tejto smernici;

e)

na všetok odpad, ktorý tieto metódy znižovania emisií počas trvania skúšok vyprodukovali, sa používajú vhodné systémy odpadového hospodárstva;

f)

počas trvania skúšok sa vyhodnocuje vplyv na morské prostredie, najmä na ekosystémy v uzavretých prístavoch, prístavoch a ústiach riek a

g)

výsledky sa v plnom rozsahu poskytnú Komisii a sprístupnia verejnosti do šiestich mesiacov od skončenia skúšok.