4.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/1

(1)

Rada stanovuje platy, príspevky a dôchodky vysokopostavených verejných činiteľov EÚ (ďalej len „verejní činitelia“) vrátane predsedu Európskej rady (1), predsedu a členov Komisie (2), vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (3), predsedov, sudcov, generálnych advokátov a tajomníkov Súdneho dvora Európskej únie (4), predsedu a členov Dvora audítorov (5) a generálneho tajomníka Rady (6) spoločne so všetkými platbami poskytovanými namiesto odmien.

(2)

Je vhodné, aby sa vo funkčných požitkoch a iných dávkach verejných činiteľov odrážala ich veľká zodpovednosť, a preto sa takéto funkčné požitky a iné dávky môžu líšiť od funkčných požitkov a dávok uvedených v Služobnom poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).

(3)

Niektoré úpravy súčasných funkčných požitkov a iných dávok verejných činiteľov sú však potrebné z dôvodu, aby sa zohľadnil inštitucionálny vývoj v Únii a zmodernizovala štruktúra funkčných požitkov, a to podľa potreby najmä so zreteľom na zmeny zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 (7) (ďalej len „služobný poriadok“). Vzhľadom na reformy služobného poriadku je potrebné vykonať niekoľko zmien v nariadení č. 422/67/EHS, č. 5/67/Euratom. So zreteľom na reformy služobného poriadku je zároveň potrebné aktualizovať nariadenie (EHS, Euratom, ESUO) č. 2290/77 (8). Vzhľadom na niekoľko podstatných úprav nariadenia (EHS, Euratom, ESUO) č. 2290/77 a nariadenia č. 422/67/EHS, č. 5/67/Euratom, ktorými sa upravujú funkčné požitky rôznych verejných činiteľov, je v záujme jasnosti, transparentnosti a dobrej legislatívnej praxe vhodné zlúčiť obe nariadenia.

(4)

S cieľom zachovať rovnováhu medzi zamestnancami EÚ a verejnými činiteľmi v súvislosti s funkčnými požitkami je vhodné zahrnúť opatrenia zamerané na zosúladenie zaobchádzania s verejných činiteľmi a so zamestnancami EÚ v situáciách, keď zamestnanci EÚ majú prospech z modernizovanej štruktúry funkčných požitkov, napríklad v prípade automatickej aktualizácie príspevkov a možnosti podieľať sa na spoločnom systéme zdravotného poistenia aj po ukončení mandátu.

(5)

Okrem toho je vhodné upraviť ročnú akruálnu dôchodkovú sadzbu a zosúladiť vek odchodu do dôchodku so zmenami služobného poriadku, pričom sa uplatniteľná akruálna sadzba určí na základe služobného poriadku, aby sa v prípade budúcich zmien služobného poriadku zabezpečila automatická úprava.

(6)

Prostredníctvom ďalších zmien by sa malo zabezpečiť, aby trvanie nárokov bývalých verejných činiteľov na prechodný mesačný príspevok priamo zodpovedalo funkčnému obdobiu. Toto obdobie však nesmie byť kratšie ako šesť mesiacov a dlhšie ako dva roky, a to za predpokladu, že účelom prechodného príspevku pre verejných činiteľov je zabezpečiť – na obmedzené obdobie, ktoré priamo nadväzuje na ich funkčné obdobie – určitú úroveň finančného zabezpečenia, kým si nenájdu ďalšie platené zamestnanie s podobnou úrovňou odmeny alebo iný zdroj príjmu, napríklad dôchodok.

(7)

Je taktiež vhodné zosúladiť príspevky a úhradu nákladov spojených s nástupom do funkcie a s ukončením funkčného obdobia s príspevkami a nákladmi, ktoré sa vyplácajú úradníkom a ostatným zamestnancom v zmysle služobného poriadku, pričom sa podľa potreby zabezpečí istý stupeň flexibility, a to najmä v prípade úhrady nákladov na sťahovanie, keď sa zohľadňujú reprezentatívne funkcie verejných činiteľov.

(8)

Je nevyhnutné zosúladiť podmienky nemocenského poistenia súčasných a bývalých verejných činiteľov s podmienkami nemocenského poistenia, ktoré sa uplatňujú v prípade úradníkov a ostatných zamestnancov v zmysle článkov 72 a 73 služobného poriadku.

(9)

Z rovnakých dôvodov, keďže pravidlá stanovené v tomto nariadení by mali nahradiť pravidlá stanovené v nariadení č. 422/67/EHS, č. 5/67/Euratom, v nariadení (EHS, Euratom, ESUO) č. 2290/77, ako aj v rozhodnutiach 2009/909/EÚ, 2009/910/EÚ a 2009/912/EÚ s výnimkou jeho článku 5, by sa tieto akty mali zrušiť, a to bez toho, aby bolo dotknuté ich ďalšie uplatňovanie v prípade všetkých verejných činiteľov, na ktorých sa uplatňuje jeden alebo viac týchto aktov a ktorých mandáty práve plynú alebo sa končia pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia,

a)

predseda Európskej rady;

b)

predseda a členovia Európskej komisie vrátane vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku;

c)

predseda, členovia a tajomník Súdneho dvora Európskej únie vrátane predsedu, členov a tajomníka Všeobecného súdu a špecializovaných súdov;

d)

generálny tajomník Rady;

e)

predseda a členovia Dvora audítorov.

a)

príspevok na usídlenie po nástupe do funkcie podľa článku 5 prílohy VII k služobnému poriadku, ktorý sa uplatňuje mutatis mutandis;

b)

príspevok na presídlenie po uplynutí funkčného obdobia podľa článku 24 ods. 2 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie, ktorý sa uplatňuje mutatis mutandis;

c)

úhradu cestovných výdavkov pre seba a členov svojej rodiny

a

d)

úhradu nákladov na sťahovanie predmetov osobnej potreby a nábytku vrátane poistenia proti bežným rizikám, ako sú krádež, vlámanie a požiar, až do výšky stropu stanoveného pre úradníkov inštitúcie, pre ktorú bol verejný činiteľ vymenovaný, podľa článku 9 prílohy VII k služobnému poriadku. Po predložení faktúr môžu inštitúcie stanoviť výnimky pre úhradu skutočných nákladov na sťahovanie, ktoré v žiadnom prípade nesmú prekročiť o viac než 50 % strop stanovený príslušnými inštitúciami pre ich zamestnancov.

a)

úhradu cestovných výdavkov;

b)

úhradu hotelových výdavkov (len izba, služby a dane);

c)

diéty za každý plný deň neprítomnosti počas služobnej cesty vo výške 105 % diét, ako sa stanovuje v služobnom poriadku.

—

40 % v prípade, že funkčné obdobie je kratšie ako dva roky alebo sa rovná dvom rokom,

—

45 % v prípade, že toto obdobie je dlhšie ako dva roky, ale kratšie ako tri roky alebo sa rovná trom rokom,

—

50 % v prípade, že toto obdobie je dlhšie ako tri roky, ale kratšie ako päť rokov alebo sa rovná piatim rokom,

—

55 % v prípade, že toto obdobie je dlhšie ako päť rokov, ale kratšie ako desať rokov alebo sa rovná desiatim rokom,

—

60 % v prípade, že toto obdobie je dlhšie ako desať rokov, ale kratšie ako pätnásť rokov alebo sa rovná pätnástim rokom,

—

65 % v prípade, že toto obdobie je dlhšie ako pätnásť rokov.

a)

ak je invalidita uznaná za trvalú, majú nárok na doživotný dôchodok vypočítaný v súlade s článkom 12, ktorý predstavuje najmenej 30 % naposledy poberaného základného platu. Na plný dôchodok majú nárok v prípade, že ich pracovná neschopnosť je dôsledkom invalidity, ktorá ich postihla, alebo choroby, ktorou sa nakazili pri výkone ich funkcie;

b)

ak je invalidita dočasná, počas trvania invalidity majú nárok na dôchodok vo výške 60 % naposledy poberaného základného platu, ak je ich invalidita alebo choroba dôsledkom výkonu ich funkcie, a 30 % v ostatných prípadoch. Ak príjemca takéhoto invalidného dôchodku dosiahne vek odchodu do dôchodku stanovený v článku 11 alebo ak invalidný dôchodok poberá sedem rokov, nahradí sa invalidný dôchodok doživotným dôchodkom vypočítaným v súlade s článkom 12.

—

pozostalostný dôchodok pre pozostalého manžela sa rovná 36 % základného platu v čase úmrtia,

—

pozostalostný dôchodok pre prvú pozostalú sirotu po oboch rodičoch nesmie byť nižší ako 12 % základného platu v čase úmrtia. Ak po oboch rodičoch zostalo viac sirôt, celková suma pozostalostného dôchodku pre tieto siroty sa delí rovnakým dielom.

a)

nariadenie č. 422/67/EHS, č. 5/67/Euratom;

b)

nariadenie (EHS, Euratom, ESUO) č. 2290/77;

c)

rozhodnutie 2009/909/EÚ;

d)

rozhodnutie 2009/910/EÚ;

e)

rozhodnutie 2009/912/EÚ s výnimkou jeho článku 5.

4.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/13

(1)

Smernicou 2003/71/ES sa harmonizovali požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie a uverejňovanie prospektov. S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu a zohľadniť technický vývoj na finančných trhoch je nevyhnutné spresniť tieto požiadavky, a to okrem požiadaviek na prospekt vrátane inzerátov najmä tie, ktoré sa týkajú schvaľovacieho postupu, uverejňovania a šírených informácií o ponuke alebo prijatí na obchodovanie.

(2)

Proces preskúmania a schválenia prospektu je opakujúci sa postup, v ktorom rozhodnutie príslušného vnútroštátneho orgánu schváliť prospekt zahŕňa opakované kolá analyzovania a vypracovávania návrhu prospektu zo strany emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu s cieľom zabezpečiť, aby prospekt spĺňal požiadavku úplnosti vrátane zhody uvedených údajov a ich zrozumiteľnosti. S cieľom poskytnúť emitentom, ponúkajúcim alebo osobám žiadajúcim o prijatie na obchodovanie väčšiu istotu v súvislosti so schvaľovacím procesom je potrebné spresniť, ktoré dokumenty by sa mali predkladať príslušným vnútroštátnym orgánom v rôznych obdobiach schvaľovacieho cyklu prospektu.

(3)

Príslušnému vnútroštátnemu orgánu by sa mal vždy predkladať návrh prospektu v elektronickom formáte umožňujúcom vyhľadávanie a prostredníctvom elektronických prostriedkov prijateľných pre daný orgán. Elektronický formát umožňujúci vyhľadávanie umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom vyhľadávať v prospekte konkrétne pojmy alebo slová, urýchľuje kontroly a prispieva k efektívnemu a včasnému procesu preskúmania.

(4)

S výnimkou prvého návrhu prospektu je nevyhnutné, aby v každom návrhu prospektu predloženom vnútroštátnemu príslušnému orgánu boli jasne uvedené zmeny vykonané v už predloženom návrhu a vysvetlenie, ako sa týmito zmenami odstraňuje neúplnosť, o ktorej informoval príslušný vnútroštátny orgán. Každé predloženie návrhu prospektu príslušnému vnútroštátnemu orgánu by malo zahŕňať označenú verziu so zvýraznenými zmenami v predtým predloženom návrhu a neoznačenú verziu, v ktorej tieto zmeny nie sú zvýraznené.

(5)

V prípade, keď sa neuplatňujú informačné položky uvedené v príslušných prílohách k nariadeniu Komisie (ES) č. 809/2004 (2), alebo keď nie sú v osobitnom prospekte dôležité vzhľadom na charakter emisie alebo emitenta, tieto informačné položky by mali byť identifikované pre príslušný vnútroštátny orgán, aby sa minimalizovalo akékoľvek oneskorenie procesu preskúmania.

(6)

Ak príslušný vnútroštátny orgán zistí, že emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie nie je schopná splniť požiadavky režimu prospektov, vnútroštátny príslušný orgán by mal mať právo ukončiť proces preskúmania bez schválenia prospektu s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie zdrojov.

(7)

Elektronickým uverejňovaním prospektov vrátane konečných podmienok sa investorom zabezpečuje rýchly a jednoduchý prístup k informáciám, ktoré obsahujú. Požiadavka, aby na získanie prístupu k prospektu museli investori odsúhlasiť vyhlásenie o obmedzení právnej zodpovednosti, zaplatiť poplatok alebo podstúpiť proces registrácie, je prekážkou ľahkej dostupnosti a nemala by byť povolená. Filtre upozorňujúce na to, v ktorých jurisdikciách sa ponuka realizuje, a vyžadujúce od investorov, aby zverejnili svoju krajinu pobytu alebo uviedli, že nemajú pobyt v určitej krajine alebo jurisdikcii, by sa nemali považovať za vyhlásenie o obmedzení právnej zodpovednosti.

(8)

Inzeráty týkajúce sa verejnej ponuky alebo prijatia na obchodovanie sa môžu stať nepresné alebo zavádzajúce, ak vznikne alebo sa zistí významný nový faktor, vecná chyba alebo nepresnosť týkajúca sa informácií v príslušnom prospekte. Mali by sa stanoviť požiadavky, ktorými sa zabezpečí, že ak sa inzerát stane nepresným alebo zavádzajúcim z dôvodu takéhoto nového faktora, vecnej chyby alebo nepresnosti, daný inzerát bude zmenený.

(9)

Vzhľadom na to, že prospekt je smerodajný zdroj informácií o verejnej ponuke alebo prijatí na obchodovanie, všetky šírené informácie o takýchto ponukách a prijatiach na obchodovanie, či už na reklamné alebo iné účely, v ústnej alebo písomnej forme, by mali byť zhodné s informáciami obsiahnutými v prospekte. To by sa malo zabezpečiť požiadavkou, aby žiadne šírené informácie neodporovali obsahu prospektu ani neodkazovali na informácie, ktoré odporujú obsahu prospektu. Okrem toho by sa malo zakázať, aby šírené informácie predstavovali podstatne nevyvážený pohľad na informácie uvedené v prospekte. Keďže alternatívne ukazovatele výkonnosti môžu neprimerane ovplyvniť investičné rozhodnutie, nemalo by byť povolené, aby informácie o verejnej ponuke alebo prijatí na obchodovanie, šírené mimo prospektu, obsahovali takéto ukazovatele, ak nie sú uvedené v prospekte.

(10)

Nariadenie (ES) č. 809/2004 obsahuje ustanovenia týkajúce sa uverejňovania prospektu a šírenia reklamy. S cieľom vyhnúť sa zdvojeniu požiadaviek by sa určité ustanovenia nariadenia (ES) č. 809/2004 mali vypustiť.

(11)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA).

(12)

V súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (3) orgán ESMA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu vykonávacích technických predpisov, zanalyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú v súlade s článkom 37 uvedeného nariadenia,

1.

opatrenia na schvaľovanie prospektu uvedené v článku 13 smernice 2003/71/ES;

2.

opatrenia na zverejňovanie prospektu uvedené v článku 14 ods. 1 až 4 smernice 2003/71/ES;

3.

šírenie inzerátov uvedené v článku 15 smernice 2003/71/ES;

4.

zhoda medzi informáciami uverejnenými o verejnej ponuke alebo prijatí na obchodovanie na regulovanom trhu na jednej strane a informáciami uvedenými v prospekte na druhej strane, ako sa stanovuje v článku 15 ods. 4 smernice 2003/71/ES.

a)

ak to vyžaduje príslušný orgán domovského členského štátu v súlade s článkom 25 ods. 4 nariadenia (ES) č. 809/2004 alebo z vlastnej iniciatívy, zoznam krížových odkazov, v ktorom sa uvedú aj všetky položky z príloh I až XXX k nariadeniu (ES) č. 809/2004, ktoré neboli zahrnuté v prospekte, pretože sa neuplatňovali vzhľadom na charakter emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie, alebo cenných papierov ponúkaných pre verejnosť či prijatých na obchodovanie.

Ak zoznam krížových odkazov nie je predložený a ak sa poradie položiek v návrhu prospektu nezhoduje s poradím informácií stanoveným v prílohách k nariadeniu (ES) č. 809/2004, v návrhu prospektu sa uvedú anotácie na okraji na identifikáciu častí prospektu, ktoré zodpovedajú príslušným požiadavkám na zverejňovanie. K prospektu s anotáciami na okraji musí byť pripojený dokument, v ktorom sa uvádzajú položky obsiahnuté v príslušných prílohách k nariadeniu (ES) č. 809/2004, ktoré neboli zahrnuté v prospekte, pretože neboli uplatniteľné vzhľadom na charakter emitenta, ponúkajúceho alebo osoby žiadajúcej o prijatie na obchodovanie alebo cenných papierov ponúkaných pre verejnosť alebo prijatých na obchodovanie;

b)

odôvodnenú žiadosť, ak emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu žiada, aby príslušný orgán domovského členského štátu povolil vynechanie údajov z prospektu podľa článku 8 ods. 2 smernice 2003/71/ES;

c)

žiadosť, ak emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prijatie na obchodovanie na regulovanom trhu žiada, aby príslušný orgán domovského členského štátu poskytol príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu po schválení prospektu osvedčenie o schválení podľa článku 18 ods. 1 smernice 2003/71/ES;

d)

akékoľvek informácie, ktoré sú zaradené do prospektu vo forme odkazu, ak tieto informácie už neboli schválené tým istým príslušným orgánom alebo predložené tomu istému príslušnému orgánu v súlade s článkom 11 smernice 2003/71/ES;

e)

všetky ďalšie informácie, ktoré príslušný orgán domovského členského štátu považuje na základe primeraných dôvodov za nevyhnutné na preskúmanie a ktoré tento orgán výslovne vyžaduje na tento účel.

a)

musí byť ľahko dostupný pri vstupe na webové sídlo;

b)

musí byť v elektronickom formáte umožňujúcom vyhľadávanie, ktorý nemožno zmeniť;

c)

nesmie obsahovať hypertextové odkazy s výnimkou odkazov na elektronické adresy, kde sú k dispozícii informácie zaradené vo forme odkazu;

d)

musí sa dať stiahnuť a vytlačiť.

a)

vykonanie procesu registrácie;

b)

odsúhlasenie vyhlásenia o obmedzení právnej zodpovednosti;

c)

úhrada poplatku.

a)

totožnosť emitenta;

b)

typ, trieda a počet cenných papierov, ktoré budú ponúknuté alebo pri ktorých sa žiada prijatie na obchodovanie, ak sú tieto prvky známe v čase uverejnenia oznamu;

c)

plánovaný harmonogram ponuky/prijatia na obchodovanie;

d)

vyhlásenie o uverejnení prospektu a mieste, kde ho možno získať;

e)

adresy, na ktorých má verejnosť prístup k tlačenej verzii, a obdobie, počas ktorého bude tlačená verzia k dispozícii;

f)

dátum oznamu.

a)

byť v rozpore s informáciami uvedenými v prospekte;

b)

odkazovať na informácie, ktoré sú v rozpore s informáciami uvedenými v prospekte;

c)

predstavovať podstatne nevyvážený pohľad na informácie uvedené v prospekte, napríklad opomenutím alebo predstavením negatívnych stránok týchto informácií s menším dôrazom, než bol venovaný pozitívnym stránkam;

d)

obsahovať alternatívne ukazovatele výkonnosti týkajúce sa emitenta, ak nie sú uvedené v prospekte.

1.

V článku 1 sa vypúšťajú odseky 5 a 6.

2.

Články 29 až 34 sa vypúšťajú.

4.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/21

(1)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie kombinovanej nomenklatúry, ktorá tvorí prílohu k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, je potrebné prijať opatrenia týkajúce sa zatriedenia tovaru uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu.

(2)

V nariadení (EHS) č. 2658/87 sa stanovili všeobecné pravidlá na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry. Tieto pravidlá sa takisto uplatňujú na akúkoľvek inú nomenklatúru, ktorá sa na kombinovanej nomenklatúre celkovo alebo čiastočne zakladá, alebo ktorá k nej pridáva akékoľvek ďalšie rozdelenie a ktorá je stanovená v osobitných ustanoveniach Únie s ohľadom na uplatňovanie colných a iných opatrení vzťahujúcich sa na obchod s tovarom.

(3)

Podľa uvedených všeobecných pravidiel by sa tovar opísaný v stĺpci 1 tabuľky uvedenej v prílohe mal zatriediť pod číselný znak KN uvedený v stĺpci 2 na základe dôvodov uvedených v stĺpci 3 danej tabuľky.

(4)

Je potrebné umožniť, aby sa držiteľ záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení vydaných v súvislosti s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, mohol na tieto informácie aj naďalej odvolávať počas určitého obdobia v súlade s článkom 12 ods. 6 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (2). Toto obdobie by malo byť stanovené na tri mesiace.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

4.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/24

(1)

Žiadosť Talianska o zápis názvu „Pane Toscano“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Spojené kráľovstvo oznámením o námietke z 12. novembra 2013 a odôvodnenou námietkou z 10. decembra 2013 vznieslo námietku proti zápisu do registra podľa článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Belgicko oznámením o námietke z 12. novembra 2013, ktoré bolo zaevidované v registri pošty Komisie 19. novembra 2013, vznieslo námietku proti zápisu do registra podľa článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Oznámenie o námietke, ktoré zaslalo Belgicko, už obsahovalo všetky prvky odôvodnenej námietky. Belgicko listom z 15. januára 2014 zaslalo širšiu odôvodnenú námietku podľa článku 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Obidve námietky boli uznané za prípustné.

(3)

Komisia listami z 24. januára 2014 a 13. februára 2014 vyzvala Taliansko a Spojené kráľovstvo na jednej strane a Taliansko a Belgicko na druhej strane, aby pristúpili k príslušným konzultáciám s cieľom dosiahnuť vzájomnú dohodu v súlade so svojimi vnútornými postupmi.

(4)

Medzi stranami nebola dosiahnutá dohoda.

(5)

Komisia by vzhľadom na to, že nedošlo k uzavretiu dohody, mala prijať rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(6)

Namietateľ v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 tvrdí, že zápis názvu „Pane Toscano“ do registra ako chráneného označenia pôvodu je v rozpore s článkami 5 a 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a že názov „Pane Toscano“ je druhový.

(7)

Namietatelia tvrdia, že mäkká pšenica zo zberu v Toskánsku pozostáva z odrôd bežne pestovaných vo väčšine častí krajiny. Tieto odrody nemožno považovať za pôvodné odrody ani za špecifické toskánske odrody. Spracovanie zrna na získavanie celozrnnej múky typu „0“, ktoré sa uskutočňuje vo vymedzenej zemepisnej oblasti, je zvyčajne podobné spracovaniu zrna, ktoré sa uskutočňuje kdekoľvek v Taliansku a všeobecne v Európe. Keďže na dosiahnutie správnej zmesi vhodnej na účel použitia požadovanej múky je nevyhnutné zmiešať odrody mäkkej pšenice rozličnej akosti, výrobok je charakterizovaný skôr technickými vlastnosťami múky, než pôvodom mäkkej pšenice. Technické vlastnosti celozrnnej múky typu „0“ z mäkkej pšenice, ktorej použitie sa vyžaduje pri výrobe „Pane Toscano“, sú druhové, a nie špecifické pre Toskánsko. Žiadosť obsahuje protirečenie v bode 5.2, v ktorom sa tvrdí, že vysoká výživová hodnota a stráviteľnosť výrobku je dôsledkom používania zmesi múk, kým v bode 3.3 sa uvádza použitie len jedného špecifického druhu celozrnnej múky z mäkkej pšenice typu „0“. V žiadosti sa nepreukázala príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku. Potvrdzuje to okolnosť, že v jednotnom dokumente sa musí odkazovať na „hĺbkové znalosti“„remeselné majstrovstvo pekárov“ považované za „rozhodujúce“„vzhľadom na vzájomné pôsobenie rôznych prvkov“. Skladovanie múky v mlyne na určitý čas s cieľom zabezpečiť dozrievanie, tzv. „maturazione“, nie je špecifické. Je to bežná prax používaná v celej Európskej únii. Názov „Pane Toscano“ navrhovaný na zápis do registra sa bežne používa v celom Toskánsku na označenie viacerých druhov chleba, ktoré pravdepodobne nie sú vyrábané podľa postupu vymedzeného v žiadosti. Okrem toho sa v Taliansku názov „Pane Toscano“ považuje za synonymum neslaného chleba.

(8)

V nadväznosti na námietkové konanie namietatelia tvrdia aj to, že špecifikácia výrobku by mala obsahovať pravidlá pôvodu osiva a že vplyv teploty na vlastnosti múky uvádzaný žiadateľom nie je preukázaný žiadnymi vedeckými dôkazmi.

(9)

Napriek uvedeným tvrdeniam, ktoré predložili namietatelia, je vhodné zapísať do registra názov „Pane Toscano“ ako chránené označenie pôvodu, a to z ďalej uvedených dôvodov.

(10)

Názov, ktorý sa má zapísať do registra, sa vzťahuje na výrobok „chlieb“, a nie na múku ani pšenicu. Preto je pri overovaní toho, či sa výrobok vyznačuje akosťou alebo vlastnosťami podstatne alebo výlučne danými konkrétnym zemepisným prostredím vrátane prírodných a ľudských faktorov, potrebné zamerať sa na výrobok „chlieb“.

(11)

V jednotnom dokumente a špecifikácii výrobku sú podrobne opísané akosť a vlastnosti výrobku s názvom „Pane Toscano“, ktorými sa vyznačuje v zásade vďaka konkrétnemu zemepisnému prostrediu: trvanlivosť, aróma pražených lieskových orieškov, neutrálna chuť striedky bez prítomnosti soli, chrumkavá kôrka, nepravidelná pórovitosť striedky bielej až slonovinovej farby, vysoká výživová hodnota a stráviteľnosť v dôsledku používania zmesi múk rozličných odrôd pšenice s nízkym obsahom lepku a výživový prínos múky, ktorá prirodzene obsahuje pôvodné pšeničné klíčky (na rozdiel od súčasnej bežnej praxe, keď sa pšeničné klíčky pridávajú až počas výroby), ako aj historicky daná neprítomnosť soli.

(12)

Táto špecifická akosť a vlastnosti sú v zásade dôsledkom prírodných a ľudských faktorov, ktoré prevládajú v zemepisnom prostredí vymedzenej zemepisnej oblasti.

(13)

Ako uvádza žiadateľ, súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou a vlastnosťami výrobku s CHOP „Pane Toscano“ spočíva v dlhom procese výroby chleba, pri ktorom sa v materskom kvásku získanom z pšeničných klíčkov a múky bez použitia soli tvoria zložky, ktoré pri pečení dávajú chlebu jeho typickú chuť, vzhľad a trvanlivosť. Pšeničné klíčky, ktoré sa prirodzene vyskytujú v múke po zomletí, ktoré je podrobne opísané v špecifikácii výrobku, majú vplyv aj na výživovú hodnotu chleba „Pane Toscano“ a proces kysnutia, pretože sú bohaté na enzýmy, ktoré sa podieľajú na procese rozkladu zložených cukrov. Šikovné využívanie materského kvásku vytvára podmienky pre mliečne kvasenie a následné vytvorenie zložiek, ktoré počas pečenia dodávajú chlebu jeho typickú arómu a chuť. Obzvlášť dôležitým faktorom je vzájomné pôsobenie materského kvásku a múky, ktorá má presne tie vlastnosti, ktoré sú stanovené v špecifikácii výrobku (nízka tvrdosť, nízka hodnota W a stredne vysoká hodnota P/L). Vzhľadom na významný vplyv klimatických podmienok sa tieto vlastnosti nachádzajú skôr v múke z odrôd pšenice pestovaných v Toskánsku, než v múke z odrôd pestovaných v susedných oblastiach. Nepoužívanie soli má vplyv na procesy kvasenia a jednoznačne charakterizuje aj súvisiacu chuť. V tomto kontexte rozličných vzájomne pôsobiacich prvkov majú pekárske remeselné zručnosti a znalosti, najmä pokiaľ ide o kvalitatívne parametre, prípravu materského kvásku a fázy kysnutia a pečenia, mimoriadny význam. Ľudské a prírodné faktory spolu úzko súvisia a spájajú sa v dynamickej štruktúre, ktorá celkovo predstavuje súvislosť medzi oblasťou a vlastnosťami výrobku.

(14)

Vzhľadom na tieto skutočnosti predložené žiadateľom nie je argumentácia namietateľov dosť presvedčivá na to, aby spochybnila opodstatnenosť žiadosti.

(15)

Skutočnosť, že odrody mäkkej pšenice používané na výrobu výrobku s názvom „Pane Toscano“ nie sú špecifické pre Toskánsko a nachádzajú sa v iných talianskych a európskych regiónoch, nie je relevantná. Odrody pšenice prípustné na výrobu chleba „Pane Toscano“ nie sú v špecifikácii výrobku uvedené ako prvok špecifickosti. Niekoľko odrôd mäkkej pšenice, ktoré možno používať na výrobu múky na chlieb „Pane Toscano“, má skutočne pôvod v Toskánsku, no nejde o zásadnú otázku. V špecifikácii výrobku a jednotnom dokumente sa vysvetľuje, že najdôležitejším prvkom je vplyv prostredia na pšenicu. V odrodách pšenice s rovnakým genofondom sa vplyvom klimatických podmienok vyvinuli špecifické vlastnosti. Tie isté odrody pestované v iných oblastiach, hoci susediacich s Toskánskom, nemajú obchodné a technické parametre, ktoré sú potrebné na výrobu chleba „Pane Toscano“. V tomto konkrétnom prípade sa z toskánskych fenotypov odrôd mäkkej pšenice v dôsledku pôsobenia klimatických podmienok, najmä minimálnych teplôt, získava múka so špecifickými parametrami (tvrdosť, hodnota W a hodnota P/L) vhodnými na výrobu chleba „Pane Toscano“.

(16)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je bezpredmetná aj poznámka, že technické vlastnosti múky z mäkkej pšenice potrebnej na výrobu chleba „Pane Toscano“, v prípade ktorej nejde o celozrnnú múku – ako uvádzajú namietatelia –, ale len o múku, ktorá obsahuje pšeničné klíčky, sú bežné.

(17)

Vo vymedzení chráneného označenia pôvodu sa nevyžaduje, aby bol výrobok vyrobený spôsobom, ktorý je špecifický pre vymedzenú zemepisnú oblasť. V tejto súvislosti preto nemožno spochybniť proces mletia zrna na múku a skladovanie múky v mlyne. Sú opísané v špecifikácii výrobku, pretože je potrebné upozorniť výrobcov na konkrétne podrobnosti týkajúce sa týchto procesov. Tak či onak, v tomto konkrétnom prípade má proces mletia špecifický profil, pretože prispieva k jednej z hlavných vlastností konečného výrobku, ktorá umožňuje zachovať v múke pôvodné pšeničné klíčky.

(18)

Pravidlom o zmiešavaní odrôd pšenice na dosiahnutie vhodnej zmesi potrebnej na výrobu chleba „Pane Toscano“ sa nespochybňuje význam pôvodu pšenice. Naopak, možno ho považovať za potvrdenie, že odrody samy osebe nie sú relevantné. Znalosti o zmiešavaní odrôd treba navyše posudzovať ako vklad ľudského faktora, ktorý je súčasťou zemepisného prostredia.

(19)

Bod 5.2 jednotného dokumentu neobsahuje protirečenie – text „v dôsledku používania zmesi múk, ktoré sa vyznačujú nízkym obsahom lepku,“ je potrebné chápať ako „v dôsledku používania zmesi odrôd pšenice“, ako možno jasne vyvodiť z celkového prečítania jednotného dokumentu a špecifikácie výrobku, najmä z bodu 5.1 špecifikácie výrobku.

(20)

Tvrdenie, že pekárske remeselné zručnosti a znalosti sú vymedzené ako „najvýznamnejší“ prvok súvislosti, nie je presné. Ide totiž o chybu v anglickom znení jednotného dokumentu. V jednotnom dokumente sa uvádza, že v kontexte rozličných vzájomne pôsobiacich prvkov majú pekárske remeselné zručnosti rozhodujúci význam. Nemožno spochybniť, že vysoký význam ľudského faktora ako súčasti súvislosti medzi vlastnosťami výrobku, na ktorý sa vzťahuje chránené označenie pôvodu, a jeho vymedzenou zemepisnou oblasťou, je v súlade s článkom 5 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(21)

Tvrdenie, že navrhovaný názov „Pane Toscano“ sa bežne používa v celom Toskánsku na označenie viacerých druhov chleba, ktoré pravdepodobne nie sú vyrábané podľa postupu vymedzeného v žiadosti, je nepodložené. Skutočnosť, že sa zistilo, že názov, v súvislosti s ktorým bola podaná žiadosť o zápis do registra, sa používa s odkazom na výrobky, na ktoré sa nevzťahujú pravidlá zahrnuté v navrhovanej špecifikácii výrobku, nebráni zápisu tohto názvu do registra. Legitímnym cieľom zápisu do registra môže byť zosúladenie spôsobov výroby výrobku uvádzaného na trh pod určitým názvom. Tvrdenie, že v Taliansku sa názov „Pane Toscano“ považuje za synonymum neslaného chleba, nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Okrem toho treba uviesť, že v priebehu vnútroštátneho námietkového konania nebola proti zápisu názvu „Pane Toscano“ do registra ako chráneného označenia pôvodu podaná žiadna námietka.

(22)

Potreba pravidiel týkajúcich sa pôvodu osiva nie je dostatočne odôvodnená. Závery týkajúce sa vplyvu teploty na vlastnosti pšenice pestovanej v Toskánsku sú výsledkom štúdie vplyvov klímy založenej na štatistických údajoch zozbieraných za obdobie 29 rokov. Namietatelia nepredložili nesporné dôkazy, ktorými možno túto štúdiu vyvrátiť.

(23)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa mal názov „Pane Toscano“ zapísať do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

(24)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov,

4.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/28

(1)

Žiadosť Rakúska o zápis názvov „Heumilch“/„Haymilk“/„Latte fieno“/„Lait de foin“/„Leche de heno“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Dňa 17. decembra 2014 boli Komisii doručené tri oznámenia o námietke podané Nemeckom (od Naturland – Verband für ökologischen Landbau e.V., Gläserne Molkerei GmbH a Bauernverband Mecklenburg-Vorpommern e.V.), ktoré obsahovali aj príslušné odôvodnené námietky. Dňa 30. decembra 2014 bolo Komisii priamo doručené oznámenie o námietke podané nemeckým združením VHM (Verband für handwerkliche Milchverarbeitung im ökologischen Landbau e.V.). Dňa 5. januára 2015 Nemecko zaslalo Komisii ďalšie oznámenie o námietke (podané spoločnosťou Deutsche Heumilchgesellschaft mbH).

(3)

Námietkové konanie na základe oznámenia, ktoré združenie VHM priamo zaslalo Komisii, sa nezačalo. Podľa článku 51 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má oprávnený záujem a má sídlo alebo bydlisko v inom členskom štáte ako v tom, z ktorého bola žiadosť podaná, môže podať oznámenie o námietke členskému štátu, v ktorom je usadená. VHM preto nemohlo podať oznámenie o námietke alebo odôvodnenú námietku priamo Komisii.

(4)

Námietkové konanie na základe oznámenia, ktoré Nemecko zaslalo 5. januára 2015 Komisii, sa nezačalo. Podľa článku 51 ods. 1 prvého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 by sa oznámenie o námietke malo podať do troch mesiacov od dátumu uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Oznámenie o námietke doručené 5. januára 2015 prekročilo túto lehotu.

(5)

Komisia preskúmala tri námietky, ktoré Nemecko zaslalo 17. decembra 2014, a uznala ich za prípustné. Komisia v liste z 19. februára 2015 preto vyzvala zainteresované strany, aby pristúpili k príslušným konzultáciám v snahe dosiahnuť vzájomnú dohodu v zmysle svojich vnútroštátnych postupov.

(6)

Námietka na základe oznámenia zaslaného Nemeckom 17. decembra 2014 s odkazom na námietku, ktorú podal Naturland – Verband für ökologischen Landbau e.V., bola stiahnutá.

(7)

Lehota na konzultácie bola predĺžená o ďalšie tri mesiace.

(8)

Rakúsko a Nemecko dospeli k dohode, ktorú oznámili Komisii 10. augusta 2015.

(9)

Obsah dohody uzatvorenej medzi Rakúskom a Nemeckom by sa mal brať do úvahy, keďže je v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 a právnymi predpismi Únie.

(10)

Niektoré údaje v špecifikácii výrobku boli upravené. Týkajú sa možnosti rozdeliť výrobcov do samostatných jednotiek, zahrnutia doplnkového krmiva do povinného 75 % podielu objemového krmiva vypočítaného ako ročný priemer, povolenia používať zelený kompost na hnojenie a zmiernenia podmienok týkajúcich sa výroby vlhkého a fermentovaného sena, ako aj výroby a skladovania siláže.

(11)

Tieto skutočnosti nepredstavujú podstatné zmeny podľa článku 51 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Preto by sa upravená špecifikácia výrobku nemala uverejniť na vznesenie námietky. Mala by sa však ako náležitá informácia pripojiť k tomuto nariadeniu.

(12)

V dohode, ku ktorej dospeli zainteresované strany, sa takisto konštatuje, že dvojročné prechodné obdobie by malo byť poskytnuté súčasným výrobcom výrobkov označených názvami „Heumilch“/„Haymilk“/„Latte fieno“/„Lait de foin“/„Leche de heno“, aby sa mohli postupne prispôsobiť špecifikácii výrobku. Okrem toho by malo byť povolené, aby sa výrobky, ktoré ešte neboli uvedené na trh k uvedenému dátumu, mohli uvádzať na trh až do vyčerpania zásob.

(13)

Komisia sa domnieva, že ochrana zaručených tradičných špecialít by sa mala upraviť, aby zohľadňovala záujem výrobcov a prevádzkovateľov, ktorí doteraz zákonne používali tieto názvy. Preto berúc do úvahy vyššie uvedené závery dohodnuté stranami a ciele nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 na základe článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, uplatniteľného analogicky aj na zaručené tradičné špeciality, by sa výrobcom malo poskytnúť dvojročné prechodné obdobie na používanie názvov „Heumilch“/„Haymilk“/„Latte fieno“/„Lait de foin“/„Leche de heno“ bez dodržania špecifikácie výrobku spolu s povolením pokračovať (po ukončení dvojročného obdobia) v uvádzaní výrobkov na trh, ktoré nespĺňajú špecifikáciu výrobku, až do vyčerpania zásob, aby sa títo výrobcovia mohli postupne prispôsobiť špecifikácii výrobku. Takéto výrobky by však nemali byť uvádzané na trh sprevádzané označením „zaručená tradičná špecialita“, skratkou „ZTŠ“ ani príslušným symbolom Únie.

(14)

Na základe uvedeného by sa názvy „Heumilch“/„Haymilk“/„Latte fieno“/„Lait de foin“/„Leche de heno“ mali zapísať do „Registra zaručených tradičných špecialít“.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov,

4.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/35

(1)

V článku 17 nariadenia (ES) č. 470/2009 sa vyžaduje, aby sa nariadením stanovil maximálny limit rezíduí (MRL) farmakologicky účinných látok určených na použitie vo veterinárnych liekoch pre zvieratá určené na výrobu potravín alebo v biocídnych výrobkoch používaných pri chove zvierat v Únii.

(2)

V tabuľke 1 prílohy k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 37/2010 (2) sa uvádzajú farmakologicky účinné látky a ich klasifikácia, pokiaľ ide o MRL v potravinách živočíšneho pôvodu.

(3)

Gentamicín je už v tejto tabuľke uvedený ako povolená látka, pokiaľ ide o svalovinu, tuk, pečeň a obličky získané z hovädzieho dobytka a ošípaných, ako aj kravské mlieko.

(4)

V súlade s článkom 27 ods. 2 nariadenia (ES) č. 470/2009 Komisia predložila Európskej agentúre pre lieky (ďalej len „EMA“) žiadosť o extrapoláciu existujúcich MRL gentamicínu na iné druhy alebo tkanivá.

(5)

EMA na základe stanoviska Výboru pre lieky na veterinárne použitie odporučila extrapoláciu MRL gentamicínu na všetky druhy cicavcov určené na výrobu potravín a ryby.

(6)

Nariadenie (EÚ) č. 37/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre veterinárne lieky,

4.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/38

(1)

Platné antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek okrem iného s pôvodom v Kórejskej republike, ktoré boli uložené nariadením Rady (ES) č. 1514/2002 (2) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“ a „pôvodné opatrenia“).

(2)

V októbri 2008 boli tieto opatrenia rozšírené nariadením Rady (ES) č. 1001/2008 (3) po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(3)

V decembri 2014 boli opatrenia rozšírené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1283/2014 (4) po druhom preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „platné opatrenia“).

(4)

Antidumpingové clo, ktoré je v súčasnosti uplatniteľné na vývozy všetkých spoločností v Kórejskej republike, je 44 % na základe rozpätia ujmy stanoveného v pôvodnom prešetrovaní.

(5)

Komisia v januári 2015 prijala žiadosť o čiastočné priebežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Rozsah žiadosti sa obmedzuje len na preskúmanie dumpingu, pokiaľ ide o spoločnosť TK Corporation, kórejského vyvážajúceho výrobcu, a bola podaná týmto vyvážajúcim výrobcom. Vyvážajúci výrobca vo svojej žiadosti tvrdil, že okolnosti, na základe ktorých boli uložené opatrenia, sa zmenili a že tieto zmeny sú trvalého charakteru. Vyvážajúci výrobca poskytol dôkazy prima facie, že zachovanie uloženého opatrenia na jeho súčasnej úrovni už nie je na vyrovnanie dumpingu potrebné.

(6)

Keďže Komisia po informovaní členských štátov zistila, že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia čiastočného priebežného preskúmania obmedzeného na preskúmanie dumpingu, pokiaľ ide o vyvážajúceho výrobcu, informovala oznámením uverejneným 18. februára 2015 v Úradnom vestníku Európskej únie  (5) (ďalej len „oznámenie o začatí preskúmania“) o začatí čiastočného priebežného preskúmania v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia obmedzeného rozsahom na preskúmanie dumpingu, pokiaľ ide o vyvážajúceho výrobcu.

(7)

Komisia oficiálne informovala vyvážajúceho výrobcu, orgány vyvážajúcej krajiny a výrobné odvetvie Únie o začatí čiastočného priebežného revízneho prešetrovania. Zainteresované strany dostali príležitosť predložiť písomné stanoviská a byť vypočuté.

(8)

S cieľom získať informácie potrebné na prešetrovanie Komisia poslala vyvážajúcemu výrobcovi dotazník, ktorý jej bol po vyplnení v lehote stanovenej na tento účel doručený.

(9)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie dumpingu. Overovanie na mieste prebehlo v priestoroch vyvážajúceho výrobcu.

(10)

Prešetrovanie úrovne dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“).

(11)

Vyvážajúci výrobca okrem týchto údajov takisto poskytol údaje o predaji a nákladoch za rok 2013 a navrhol predĺženie obdobia revízneho prešetrovania pridaním roku 2013 na zvýšenie reprezentatívnosti jeho objemov predaja do Únie. Komisia však zistila, že pridanie predaja do Únie za rok 2013 by nezvýšilo reprezentatívnosť v zmysle objemu (v porovnaní s celkovým predajom alebo objemom výroby) alebo typov predaja [pozri odôvodnenie (29)]. Komisia preto nemala dostatočný dôvod na odchýlenie sa od bežného obdobia 12 mesiacov, ktoré poslúžilo ako obdobie revízneho prešetrovania pre reprezentatívne zistenie dumpingu.

(12)

Po konečnom zverejnení vyvážajúci výrobca zopakoval svoje tvrdenie, že rok 2013 by sa mal doplniť do obdobia revízneho prešetrovania na zvýšenie jeho reprezentatívnosti. Tvrdil, že porovnania s faktormi ako celkový objem výroby neboli relevantné a že zahrnutím roka 2013 do obdobia revízneho prešetrovania sa zvýši jeho reprezentatívnosť z hľadiska dodatočných typov výrobku, objemu predaja a tržieb.

(13)

Základné nariadenie konkrétne neuvádza, ako by sa mala merať reprezentatívnosť obdobia revízneho prešetrovania. V tomto prípade boli objemy údajne predané vyvážajúcim výrobcom na trhu Únie v roku 2013 nižšie ako polovica objemu údajne predaného na trhu Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, zatiaľ čo celkové objemy predaja a výroby boli za oba roky približne rovnaké. V tomto prípade je teda zrejmé, že v relatívnych číslach by pridanie roku 2013 znížilo reprezentatívnosť predaja vyvážajúceho výrobcu do Únie, zatiaľ čo v absolútnom vyjadrení by sa jednalo iba o malé zlepšenie.

(14)

Komisia preto potvrdzuje, že neexistuje žiadny presvedčivý dôvod na predĺženie obdobia revízneho prešetrovania na viac ako jeden rok, ktoré Komisia zvyčajne uplatňuje.

(15)

Výrobkom, ktorý je predmetom revízneho prešetrovania, sú rúrové a potrubné tvarovky (okrem tvaroviek z nekujnej liatiny, prírub a závitových tvaroviek) zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm druhu používaného na zváranie na tupo alebo na iné účely, s pôvodom v Kórejskej republike, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN 7307 93 11, ex 7307 93 19 a ex 7307 99 80 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(16)

Revíznym prešetrovaním sa potvrdilo, že výrobky vyrobené vyvážajúcim výrobcom, predávané na domácom trhu a vyvážané do Únie a na iné vývozné trhy, majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a použitie ako výrobky predávané v Únii výrobným odvetvím Únie.

(17)

Komisia rozhodla, že tieto výrobky sú preto podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(18)

Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu pripadajúci na vyvážajúceho výrobcu predstavoval aspoň 5 % celkového objemu predaja na vývoz príslušného výrobku do Únie v priebehu obdobia prešetrovania. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(19)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie.

(20)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja identického alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie. Komisia zistila, že väčšina druhov výrobku je reprezentatívna.

(21)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu za každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(22)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene na domácom trhu pre druh výrobku bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(23)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu domáceho predaja daného druhu výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania.

(24)

Normálna hodnota je skutočnou domácou cenou jednotlivých druhov výrobkov len v prípade ziskového domáceho predaja druhov výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

(25)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že v prevažnej väčšine bol predaj na domácom trhu ziskový a že vážená priemerná predajná cena bola vyššia ako výrobné náklady. V súlade s tým bola normálna hodnota vypočítaná len ako vážený priemer ziskového predaja.

(26)

Ak sa typ podobného výrobku v rámci bežného obchodovania nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme alebo ak sa typ výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia.

(27)

Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia revízneho prešetrovania:

(28)

V prípade všetkých druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredali v reprezentatívnom množstve, sa pripočítali priemerné PVA výdavky a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade všetkých druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec, sa pripočítali vážené priemerné PVA výdavky a zisk zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu.

(29)

V období revízneho prešetrovania vyvážajúci výrobca predával do Únie len zanedbateľné objemy príslušného výrobku, čo predstavovalo 0,1 % až 0,3 % jeho objemu výroby (rozpätie sa uvádza z dôvodu dôvernosti údajov). Okrem toho v prípade viacerých transakcií vyvážajúci výrobca nebol schopný presvedčivo preukázať, že antidumpingové clo bolo skutočne zaplatené, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či boli tovary prepustené do voľného obehu na colnom území Únie. Okrem toho boli tieto predaje určené trom zákazníkom na špecifické projekty s ich vlastnými špecifikáciami tvaroviek. Tieto predaje sa navyše uskutočnili v rámci „balíka“ s inými tvarovkami a výrobkami, ktoré neboli príslušným výrobkom. V tejto súvislosti sa riziko krížovej kompenzácie považovalo za podstatné. Z uvedených dôvodov nebolo možné vykonať zmysluplnú analýzu dumpingu na základe predaja príslušného výrobku vyvážajúceho výrobcu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(30)

Vzhľadom na chýbajúce dostatočné objemy vývozu do Únie boli pri určovaní vývoznej ceny posudzované vývozy do iných tretích krajín. Zistilo sa, že vyvážajúci výrobca má štyri hlavné vývozné trhy, ktoré spolu pokrývajú viac ako 50 % predaja na vývoz vyvážajúceho výrobcu do tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania. Zvyšok pozostáva z 39 ostatných vývozných destinácií, z ktorých každá predstavuje 0,1 % až 5 % predaja na vývoz vyvážajúceho výrobcu. Vývozné ceny do týchto krajín sa do značnej miery líšia vzhľadom na rôznorodý charakter každého trhu. Mnohé z týchto rôznorodých faktorov (napríklad podmienky hospodárskej súťaže na každom trhu) nie sú známe. Preto sa ďalej analyzovalo, či by jedna z hlavných vývozných destinácií vyvážajúceho výrobcu mohla byť použitá ako ukazovateľ pre trh Únie.

(31)

Spojené arabské emiráty (ďalej len „SAE“) sú najväčším vývozným trhom pre vyvážajúceho výrobcu, kde počas obdobia revízneho prešetrovania predával 15 % až 18 % svojho predaja na vývoz z hľadiska hmotnosti a 15 % až 18 % z hľadiska hodnoty. V SAE sa však nevyskytujú domáci výrobcovia príslušného výrobku. V porovnaní s trhom Únie sa teda tento trh považuje za mierne odlišný z hľadiska ekonomickej štruktúry.

(32)

Rovnako ako pri preskúmaní pred uplynutím platnosti, z ktorého vyplynulo prijatie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1283/2014, sa považovalo za vhodné analyzovať predaj vyvážajúceho výrobcu do Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“), čo bola pre vyvážajúceho výrobcu druhá najväčšia vývozná destinácia počas obdobia revízneho prešetrovania. Vyšetrovanie potvrdilo, že trh USA sa svojou veľkosťou podobá trhu Únie, pôsobí na ňom mnoho domácich výrobcov, ale tiež má na ňom veľký podiel dovoz. Bolo tiež potvrdené, že na trhu USA platili počas obdobia revízneho prešetrovania nízke dovozné colné sadzby a že na dovoz z Kórey neplatilo žiadne antidumpingové clo, čo na tomto trhu preukazovalo veľmi konkurenčné prostredie. Okrem toho je USA skutočne hlavnou destináciou vývozu z Kórey všeobecne aj pokiaľ ide o príslušného vyvážajúceho výrobcu, a počas obdobia revízneho prešetrovania pna tento trh smerovalo 7 % až 12 % jeho objemu výroby a 11 % až 14 % jeho predaja na vývoz.

(33)

Vzhľadom na nedostatočný objem vývozu do Únie bol preto na základe charakteristík a špecifík tohto prípadu zastávaný názor, že pri tomto konkrétnom vyšetrovaní bude USA predstavovať primeraný základ pre stanovenie vývoznej ceny. Na stanovenie vývoznej ceny sa preto použila overená vývozná cena vyvážajúceho výrobcu do USA v prípade potreby upravená na úroveň cien zo závodu a so zohľadnením okrem iného nákladov na dopravu, ciel a daní.

(34)

Po konečnom zverejnení vyvážajúci výrobca poprel, že by sa jeho predajné transakcie do Únie nedali použiť na stanovenie reprezentatívnej vývoznej ceny, a to ako na základe právnych, tak vecných dôvodov.

(35)

Vyvážajúci výrobca po prvé tvrdil, že Komisia môže považovať vývoznú cenu za nespoľahlivú iba vtedy, ak sa v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia zistilo spojenie alebo kompenzačná dohoda medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou. Vo všetkých ostatných prípadoch by Komisia musela pri výpočte dumpingu vychádzať z vývoznej ceny (do Únie), a ak by tak neurobila, znamenalo by to porušenie podľa článku 2 ods. 3 antidumpingovej dohody WTO.

(36)

V tejto súvislosti Komisia nesúhlasí so zúženým výkladom článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ktorý nemá oporu ani v judikatúre. Ustanovenia článku 2 ods. 9 základného nariadenia skutočne nepredpisujú, aby sa vyšetrovací orgán spoliehal na nereprezentatívne objemy predaja na vývoz, ktorých cenová úroveň nemohla byť v žiadnom prípade považovaná za relevantnú vzhľadom na okolnosti, ktoré boli vysvetlené v odôvodnení 29 a ktorými sa ďalej podrobne zaoberá tento oddiel. Preto by tvrdenia vyvážajúceho výrobcu mali byť zamietnuté.

(37)

Po druhé vyvážajúci výrobca z vecného hľadiska tvrdil, že jeho predaj v Únii nebol zanedbateľný, pričom poukazoval na celý rad transakcií, typov výrobkov a členských štátov, ktoré sa podieľali na jeho údajnom predaji do Únie v rokoch 2013 a 2014. V období revízneho vyšetrovania však vyvážajúci výrobca vystavil iba 14 faktúr za predaj do Únie. Veľmi nízky objem tohto údajného predaja v Únii, ako je uvedené v odôvodnení 29, vyvážajúci výrobca nenapadol.

(38)

Po tretie vyvážajúci výrobca z vecného hľadiska tvrdil, že jeho predaj na vývoz do Únie bol síce určený pre konkrétne projekty s vlastnou špecifikáciou, ale táto skutočnosť nie je relevantná, a je nesporným dôkazom toho, že nedochádzalo ku krížovej kompenzácii. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v informáciách pre zúčastnené strany bolo uvedené, že povaha predaja na trhu Únie znamenala, že existuje riziko krížovej kompenzácie inými výrobkami, hoci sa pripúšťa, že neboli zistené dôkazy, ktoré by preukazovali či vyvracali, že počas obdobia revízneho prešetrovania skutočne došlo ku krížovej kompenzácii. So zreteľom na fakt, že otázka krížovej kompenzácie bola v zverejnení nastolená len ako riziko, predstavovala iba jeden z faktorov, ktoré Komisia vzala do úvahy pri určovaní reprezentatívnosti predaja do Únie (pozri odôvodnenie 29).

(39)

Po štvrté vyvážajúci výrobca z vecného hľadiska tvrdil, že Komisia dostala dôkazy o tom, že všetok tovar bol prepustený do voľného obehu na trhu Únie a antidumpingové clo bolo zaplatené alebo bolo splatné.

(40)

Po zverejnení vyvážajúci výrobca odpovedal na žiadosť Komisie, aby objasnil svoj postoj k tejto záležitosti s ohľadom na zdrojové dokumenty, ktoré má Komisia k dispozícii. Predložené dokumenty potvrdili, že v prípade transakcií, ktoré sa týkali približne polovice objemu predaja do Únie, existujú nevysvetlené nezrovnalosti týkajúce sa platenia ciel. Najmä pri transakciách, ku ktorým nebol predložený žiadny dôkaz o úhrade antidumpingového cla vo výške 44 %, sú predajné ceny Únie zjavne nespoľahlivé, keďže tieto predaje boli so všetkou pravdepodobnosťou realizované s chybným predpokladom, že antidumpingové clo sa neplatí.

(41)

Po piate spoločnosť TK Corporation tvrdila, že predbežné preskúmanie sa začalo na základe priamych dôkazov o predaji na vývoz do Únie, z ktorých vyplývalo nižšie dumpingové rozpätie, a v tom prípade musí byť možné (v rámci konečného stanovenia dumpingu) vypočítať dumpingové rozpätie na základe predaja do Únie. Toto tvrdenie bolo zamietnuté. Po prvé dôkazy potrebné na začatie predbežného preskúmania sa svojou povahou podstatne líšia od dôkazov, o ktoré vyšetrovací orgán oprel svoje konečné závery. Po druhé sa pri prešetrovaní zistilo, že tento predaj sa nemohol v skutočnosti použiť pre všetky dôvody, o ktorých sa hovorí v tomto oddiele. Rovnako treba poznamenať, že samotná možnosť vypočítať dumpingové rozpätie neznamená, že toto dumpingové rozpätie je v súlade s príslušnými ustanoveniami základného nariadenia.

(42)

Preto keďže k predaju do Únie došlo v tak nízkom absolútnom množstve a za porovnateľných podmienok a okrem toho existujú opodstatnené dôvody na pochybnosti o spoľahlivosti významného podielu týchto predajných transakcií, ktoré nesúvisia s objemom, sa zamieta tvrdenie, že Komisia chybne nezohľadnila predaj na vývoz do Únie na účely stanovenia vývoznej ceny.

(43)

A konečne analýza a závery v odôvodnení 32 a 33, ktoré vyvážajúci výrobca nenapadol, jasne ukazujú, že pri výpočte vývoznej ceny sa postupovalo s náležitou starostlivosťou a že USA možno brať ako vhodný základ pre stanovenie vývoznej ceny v prípade, že nie sú k dispozícii spoľahlivé ceny v Únii.

(44)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúceho výrobcu zo závodu.

(45)

V prípade, že to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Uskutočnili sa úpravy na zohľadnenie nákladov na vnútroštátnu a námornú dopravu, náklady na poistenie, náklady na manipuláciu, náklady na nakládku a na pomocné činnosti.

(46)

Komisia pre vyvážajúceho výrobcu porovnala v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia váženú priemernú normálnu hodnotu každého typu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho typu príslušného výrobku.

(47)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, je 32,4 %.

(48)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia Komisia taktiež preskúmala, či sa možno odôvodnene domnievať, že zmenené okolnosti majú trvalý charakter.

(49)

V tejto súvislosti prešetrovanie ukázalo, že TK Corporation skutočne uskutočnila štrukturálne zmeny, ktoré viedli k zníženiu nákladov a zvýšeniu efektivity. Spoločnosť sa predovšetkým rozšírila o druhý závod v roku 2010 a o tretí v roku 2012. V dôsledku výrazného zvýšenia kapacity bolo možné efektívnejšie reorganizovať výrobné linky a priestory pre sklady, a tým podstatne znížiť náklady. Toto zníženie nákladov má priamy vplyv na dumpingové rozpätie. Tu popísané okolnosti sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nezmenia tak, aby mali vplyv na tieto zistenia.

(50)

Túto zmenu okolností možno teda považovať za trvalú a uplatňovanie opatrení v ich súčasnej výške už nemá opodstatnenie.

(51)

Výbor na obranu odvetvia Európskej únie vyrábajúceho oceľové tvarovky na zváranie na tupo poznamenal, že napriek štrukturálnym zmenám, ktorými spoločnosť TK Corporation údajne znížila náklady a zvýšila efektivitu, sa jej ziskovosť (za celú spoločnosť) v období rokov 2012 až 2014 nezlepšila. Výbor na obranu odvetvia Európskej únie vyrábajúceho oceľové tvarovky na zváranie na tupo preto vyjadril pochybnosti o trvalom charaktere zmenených okolností a ich vplyve na dumpingové rozpätie.

(52)

Komisia tento argument analyzovala. Po prvé je potrebné poznamenať, že trvalý charakter zmeny okolností je posudzovaný s ohľadom na pôvodné vyšetrovanie v roku 2002. Po druhé ziskovosť spoločnosti a jej trend sa určujú na základe mnohých faktorov, a efektivita je len jedným z nich. Po tretie zníženie nákladov, ako je uvedené v odôvodnení 49, sa týka len nákladov, ktoré možno dať do súvislosti so štrukturálnymi zmenami uvedenými v tom istom odôvodnení. Napríklad vývoj priemerných nákladov na suroviny, nákladov práce a nákladov na energie nemožno priamo spájať s vyššou efektivitou, ktorá bola dosiahnutá otvorením dvoch nových závodov. A nakoniec Výbor na obranu odvetvia Európskej únie vyrábajúceho oceľové tvarovky na zváranie na tupo zdôvodnil svoje tvrdenie odkazom na údaje o celkovej ziskovosti TK Corporation, nie na údaje, ktoré by sa týkali konkrétne príslušného výrobku. Komisia preto toto tvrdenie odmietla.

(53)

Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo navrhnutie úpravy colnej sadzby uplatniteľnej na vyvážajúceho výrobcu, a dostali príležitosť predložiť pripomienky.

(54)

V nadväznosti na revízne prešetrovanie navrhované revidované dumpingové rozpätie a sadzba antidumpingového cla, ktoré by boli použiteľné na dovoz príslušného výrobku vyrábaného spoločnosťou TK Corporation predstavuje 32,4 %.

(55)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009,

4.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/45

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa uvádza zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Dňa 29. februára 2016 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN (ďalej len „BR OSN“) rozhodol o pridaní jedenástich fyzických osôb a jedného subjektu do zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov. Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať.

(3)

S cieľom zabezpečiť, aby boli opatrenia stanovené v tomto nariadení účinné, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť okamžite,

4.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/48

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

4.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/50

(1)

Smernicou 2009/138/ES sa pre poisťovne a zaisťovne v Únii zavádza prudenciálny režim založený na rizikách. Smernica 2009/138/ES sa na poisťovateľov a zaisťovateľov v Únii začne v plnej miere uplatňovať od 1. januára 2016.

(2)

V súlade s článkom 311 smernice 2009/138/ES môže Komisia prijímať delegované akty stanovené v uvedenej smernici aj pred dátumom začiatku jej uplatňovania.

(3)

Článok 172 smernice 2009/138/ES sa týka rovnocennosti režimu solventnosti tretej krajiny, ktorý sa uplatňuje na zaisťovacie činnosti podnikov s ústredím v uvedenej tretej krajine. Pozitívne určenie rovnocennosti umožňuje, aby sa zaistné zmluvy uzavreté s podnikmi, ktoré majú svoje ústredie v uvedenej tretej krajine, posudzovali rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté s podnikmi schválenými v súlade s uvedenou smernicou.

(4)

Článok 227 smernice 2009/138/ES sa týka rovnocennosti poisťovateľov z tretích krajín, ktorí sú súčasťou skupín s ústredím v Únii. Pozitívne určenie rovnocennosti umožňuje, aby v prípade použitia odpočítania a agregácie ako metódy konsolidácie pri predkladaní informácií za skupinu takéto skupiny zohľadnili výpočet kapitálových požiadaviek a dostupného kapitálu (vlastné zdroje) podľa pravidiel jurisdikcie mimo Únie namiesto ich výpočtu na základe smernice 2009/138/ES na účely výpočtu požiadavky na solventnosť skupiny a oprávnených vlastných zdrojov.

(5)

Článok 260 smernice 2009/138/ES sa týka rovnocennosti poisťovní a zaisťovní, ktorých materský podnik má svoje ústredie mimo Únie. V súlade s článkom 261 ods. 1 smernice 2009/138/ES v prípade pozitívneho určenia rovnocennosti členské štáty využívajú rovnocenný dohľad nad skupinou, ktorý vykonávajú orgány dohľadu nad skupinou z tretích krajín.

(6)

Právny režim tretej krajiny sa má považovať za plne rovnocenný s režimom stanoveným smernicou 2009/138/ES, ak spĺňa požiadavky, ktoré poskytujú porovnateľnú úroveň ochrany poistníkov a oprávnených osôb.

(7)

Dňa 11. marca 2015 Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (orgán EIOPA) poskytol podľa článku 33 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (2) Komisii odporúčanie k systému regulácie a dohľadu pre poisťovne a zaisťovne, ako aj pre skupiny, platnému na Bermudách. Po prijatí zmenených právnych predpisov týkajúcich sa poistenia Bermudami v júli 2015 prijal orgán EIOPA 31. júla 2015 aktualizovanú verziu svojho odporúčania. Odporúčanie orgánu EIOPA vychádza z relevantného bermudského legislatívneho rámca vrátane pozmeňujúceho zákona (č. 2) o poisťovníctve z roku 2015 (ďalej len „zákon“), ktorý bol prijatý v júli 2015 a nadobudne účinnosť 1. januára 2016, z kódexu správania týkajúceho sa poistenia, ktorý bol zmenený s účinnosťou od júla 2015, a z revidovaných prudenciálnych pravidiel poistenia, ktorý prijal Bermudský menový úrad (ďalej len „BMA“) a ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2016. Komisia vo svojom posúdení vychádza z informácií, ktoré poskytol orgán EIOPA.

(8)

Berúc do úvahy ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/35 (3), a najmä články 378, 379 a 380, ako aj odporúčanie orgánu EIOPA, pri posudzovaní rovnocennosti podľa článku 172 ods. 2, článku 227 ods. 4 a článku 260 ods. 3 smernice 2009/138/ES by sa malo uplatňovať niekoľko kritérií.

(9)

Uvedené kritériá zahŕňajú niektoré požiadavky, ktoré sú spoločné pre dva alebo viaceré články 378, 379 a 380 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, ktoré sú platné na úrovni jednotlivých poisťovní alebo zaisťovní a na úrovni skupiny poisťovní alebo zaisťovní. V súčasnom akte skutočne špecifikujeme, či sa zaoberáme poisťovňami na individuálnej alebo skupinovej úrovni, pretože individuálne poisťovne môžu, ale nemusia byť súčasťou skupiny. Kritériá sa týkajú oblasti právomocí, solventnosti, správy a riadenia, transparentnosti, spolupráce medzi orgánmi a zaobchádzania s dôvernými informáciami, ako aj vplyvu rozhodnutia na finančnú stabilitu.

(10)

Pokiaľ ide o prostriedky, právomoci a zodpovednosť, miestny orgán dohľadu BMA má právomoc vykonávať účinný dohľad nad činnosťami poistenia alebo zaistenia a ukladať sankcie alebo podľa potreby prijímať donucovacie opatrenia, ako napríklad odobratie povolenia vykonávať činnosť poisťovni alebo zaisťovni či nahradenie celého vedenia poisťovne alebo zaisťovne alebo jeho časti. BMA má potrebné finančné a ľudské zdroje, odbornosť, kapacity a mandát na účinnú ochranu všetkých poistníkov a oprávnených osôb.

(11)

Pokiaľ ide o solventnosť, posúdenie finančnej situácie poisťovní alebo zaisťovní alebo skupín v rámci bermudskej kapitálovej požiadavky na solventnosť (BSCR) vychádza zo spoľahlivých hospodárskych zásad, pričom požiadavky na solventnosť sú založené na hospodárskom oceňovaní všetkých aktív a záväzkov pod názvom hospodárska súvaha. Tým sa zabezpečuje porovnateľnosť medzi poisťovateľmi. V rámci bermudskej kapitálovej požiadavky na solventnosť sa vyžaduje, aby poisťovne alebo zaisťovne držali primerané finančné zdroje, a stanovujú sa v nej kritériá týkajúce sa technických rezerv, investícií, kapitálových požiadaviek (vrátane minimálnej úrovne kapitálu) a vlastných zdrojov, pričom sa vyžaduje včasný zásah zo strany BMA, ak nie sú splnené kapitálové požiadavky alebo ak sú ohrozené záujmy poistníkov. Kapitálové požiadavky sú založené na rizikách, pričom ich cieľom je zachytiť kvantifikovateľné riziká. Hlavná kapitálová požiadavka známa ako prísnejšia kapitálová požiadavka (ECR) sa vypočítava na pokrytie neočakávaných strát vyplývajúcich z existujúcich činností. Absolútna minimálna kapitálová požiadavka pod názvom minimálna miera solventnosti nie je okrem toho v súčasnosti založená na riziku, ale BMA ju upraví a uplatní minimálnu hranicu 25 % prísnejšej kapitálovej požiadavky na poisťovateľov poskytujúcich životné poistenie s účinnosťou od 1. januára 2017. BMA zavedie tieto zákonné požiadavky týkajúce sa kapitálu a prebytku od konca roku 2015 na všetky triedy poisťovateľov s výnimkou kaptívnych poisťovní a špeciálnych poisťovateľov. Pokiaľ ide o modely, poisťovne môžu použiť štandardný vzorec alebo vnútorný model.

(12)

Pokiaľ ide o správu a riadenie, v rámci bermudského režimu solventnosti sa vyžaduje, aby poisťovne alebo zaisťovne zaviedli účinný systém správy a riadenia, ktorý im ukladá najmä jasnú organizačnú štruktúru, požiadavky na vhodnosť a odbornosť všetkých osôb, ktoré skutočne riadia podnik, ako aj účinný postup zasielania informácií v rámci podnikov a BMA. BMA okrem toho účinne dohliada na externe vykonávané funkcie a činnosti.

(13)

V rámci bermudskej kapitálovej požiadavky na solventnosť sa takisto vyžaduje, aby poisťovne alebo zaisťovne, ako aj skupiny dodržiavali riadenie rizík, súlad s predpismi, vnútorný audit a poistno-matematické funkcie. Prostredníctvom bermudskej kapitálovej požiadavky na solventnosť sa zavádza systém riadenia rizík, ktorý je schopný identifikovať, merať, monitorovať, riadiť a oznamovať riziká, ako aj účinný systém vnútornej kontroly.

(14)

V rámci režimu platného na Bermudách sa vyžaduje, aby zmeny obchodnej politiky alebo vedenia poisťovne, zaisťovne, skupín alebo kvalifikovaných účastí v takýchto podnikoch alebo skupinách boli v súlade so spoľahlivým a s obozretným riadením. BMA sa oznamujú najmä nadobudnutia, zmeny v obchodnom pláne alebo kvalifikovaných účastiach poisťovní alebo zaisťovní alebo skupín poisťovní, pričom BMA môže v odôvodnenom prípade prijať primerané sankcie, napríklad zákaz nadobúdania majetku. Zákon obsahuje najmä pravidlá rozšírenia požiadaviek na akcionárov oznamovať prevod podielov vo verejných a súkromných podnikoch.

(15)

Pokiaľ ide o transparentnosť, poisťovne alebo zaisťovne ako aj skupiny sú povinné poskytnúť BMA všetky informácie potrebné pre dohľad a aspoň raz ročne zverejniť správu o svojej solventnosti a finančnom stave. Typy kvalitatívnych a kvantitatívnych informácií, ktoré sa majú zverejniť, sú v súlade so smernicou 2009/138/ES. V požiadavkách na poisťovateľov a skupiny, aby uverejnili správu, sa do značnej miery odzrkadľujú ustanovenia smernice 2009/138/ES. Výnimky možno udeliť v prípade, ak by zverejnenie správy spôsobilo podnikom konkurenčnú nevýhodu. Aj v tomto prípade však podľa bermudských pravidiel treba uverejniť základné informácie o solventnosti a finančnom stave.

(16)

Pokiaľ ide o služobné tajomstvo, spoluprácu a výmenu informácií, v rámci režimu platného na Bermudách sa ukladajú povinnosti služobného tajomstva všetkým osobám, ktoré pracujú alebo pracovali pre BMA vrátane audítorov a expertov konajúcich v mene BMA. V uvedených povinnostiach sa takisto stanovuje, že sa nesmú zverejňovať dôverné informácie, a to s výnimkou celkovej alebo súhrnnej podoby, bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné právo. BMA bude okrem toho pri vykonávaní svojich povinností a na účely stanovené zákonom používať iba dôverné informácie získané od iných orgánov dohľadu. V režime platnom na Bermudách sa takisto požaduje, aby sa v prípade vyhlásenia konkurzu alebo nútenej likvidácie poisťovne alebo zaisťovne mohli dôverné informácie sprístupniť len vtedy, ak sa netýkajú tretích strán zapojených do pokusov zachrániť takýto podnik. BMA si môže dôverné informácie získané od iného orgánu dohľadu vymieňať s orgánmi, subjektmi alebo osobami, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovávať služobné tajomstvo na Bermudách len s výslovným súhlasom uvedeného orgánu dohľadu. Na koordináciu medzinárodnej spolupráce, a najmä na výmenu dôverných informácií, podpísal BMA memorandá o porozumení s Medzinárodným združením orgánov dohľadu nad poistením a so všetkými členskými štátmi Únie.

(17)

Pokiaľ ide o vplyv jeho rozhodnutí, BMA a ostatné bermudské orgány, ktoré majú mandát na zabezpečovanie riadneho fungovania finančných trhov, sú vybavené na to, aby zhodnotili, ako rozhodnutia ovplyvnia stabilitu finančných systémov na celosvetovej úrovni, najmä počas núdzových situácií, a aby zohľadnili ich možné procyklické účinky v prípade výskytu výnimočných pohybov na finančných trhoch. V rámci režimu platného na Bermudách sa konajú pravidelné stretnutia uvedených orgánov s cieľom vymieňať si informácie týkajúce sa rizík finančnej stability a koordinovať činnosti. To isté sa uskutočňuje na medzinárodnej úrovni, kde si bermudské orgány vymieňajú informácie o otázkach finančnej stability napríklad s kolégiami orgánov dohľadu členských štátov Únie a orgánom EIOPA.

(18)

V článkoch 378 a 380 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35 sa takisto stanovujú osobitné kritériá týkajúce sa rovnocennosti zaisťovacích činností a dohľadu nad skupinou.

(19)

Pokiaľ ide o osobitné kritériá týkajúce sa zaisťovacích činností podľa článku 378 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, začatie podnikateľskej činnosti v oblasti zaistenia podlieha predchádzajúcemu povoleniu zo strany BMA.

(20)

Pokiaľ ide o osobitné kritériá týkajúce sa dohľadu nad skupinou podľa článku 380 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35, má BMA právomoc určovať, ktoré podniky spadajú do rozsahu pôsobnosti dohľadu na úrovni skupiny a vykonávať dohľad nad poisťovňami alebo zaisťovňami, ktoré sú súčasťou skupiny. BMA dohliada na všetky poisťovne alebo zaisťovne, na ktoré má podnik s účasťou vymedzený v článku 212 ods. 1 písm. a) smernice 2009/138/ES dominantný alebo významný vplyv.

(21)

BMA je schopný posúdiť rizikový profil, finančnú situáciu a solventnosť poisťovne alebo zaisťovne, ktorá je súčasťou skupiny, ako aj obchodnú stratégiu uvedenej skupiny.

(22)

Predkladanie správ a účtovné pravidlá umožňujú monitorovať transakcie a koncentrácie rizík v rámci skupiny, o ktorých musia skupiny poisťovní alebo zaisťovní predkladať správy najmenej raz ročne.

(23)

BMA obmedzuje používanie vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne, ak nemôžu byť účinne k dispozícii na krytie kapitálovej požiadavky podniku s účasťou, pre ktorú je vypočítaná skupinová solventnosť. Výpočet skupinovej solventnosti vedie k výsledkom, ktoré sú aspoň rovnocenné výsledkom metód uvedených v článkoch 230 a 233 smernice 2009/138/ES, bez dvojitého započítania vlastných zdrojov a po vylúčení tvorby kapitálu v rámci skupiny prostredníctvom recipročného financovania.

(24)

Preto by sa režim regulácie a dohľadu platný na Bermudách pre poisťovne alebo zaisťovne a pre skupiny mal považovať za režim, ktorý spĺňa kritériá pre úplnú rovnocennosť stanovené v článku 172 ods. 2, článku 227 ods. 4 a článku 260 ods. 3 smernice 2009/138/ES s výnimkou pravidiel pre kaptívne poisťovne a špeciálnych poisťovateľov, ktorí podliehajú inému regulačnému režimu, keďže spĺňa všetky kritériá stanovené v článkoch 378, 379 a 380 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/35/ES.

(25)

Smernica 2009/138/ES sa uplatňuje od 1. januára 2016. Od uvedeného dátumu by sa preto týmto rozhodnutím mala takisto udeliť rovnocennosť v súvislosti s režimom solventnosti a prudenciálnym režimom na Bermudách.

(26)

Delegovaným rozhodnutím Komisie (EÚ) 2015/2290 (4) sa udelila dočasná rovnocennosť v súvislosti s režimami solventnosti platnými v Austrálii, na Bermudách, v Brazílii, Kanade, Mexiku a Spojených štátoch. Z dôvodu právnej istoty a vzhľadom na to, že režim solventnosti platný pre poisťovne alebo zaisťovne a skupiny na Bermudách spĺňa kritériá pre plnú rovnocennosť, s výnimkou pravidiel pre kaptívne poisťovne a špeciálnych poisťovateľov, treba uvedené rozhodnutie zmeniť,

1.

Názov sa nahrádza takto:

„Delegované rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/2290 z 5. júna 2015 o dočasnej rovnocennosti režimov solventnosti platných v Austrálii, na Bermudách, v Brazílii, Kanade, Mexiku a Spojených štátoch a uplatniteľných na poisťovne a zaisťovne s ústredím v uvedených krajinách“;

2.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Režimy solventnosti platné v Austrálii, na Bermudách, v Brazílii, Kanade, Mexiku a Spojených štátoch a uplatniteľné na poisťovne a zaisťovne s ústredím v uvedených krajinách sa považujú za dočasne rovnocenné s režimom stanoveným v hlave I kapitole VI smernice 2009/138/ES.“

4.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 58/55

(1)

Smernicou 2009/138/ES sa pre poisťovne a zaisťovne v Únii zavádza režim solventnosti založený na rizikách. Smernica 2009/138/ES sa na poisťovateľov a zaisťovateľov v Únii začne v plnej miere uplatňovať od 1. januára 2016.

(2)

V súlade s článkom 311 smernice 2009/138/ES môže Komisia prijať delegované akty stanovené v uvedenej smernici aj pred prvým dňom jej uplatňovania.

(3)

Článok 172 smernice 2009/138/ES sa týka rovnocennosti režimu solventnosti tretej krajiny alebo jurisdikcie, ktorý sa uplatňuje na zaisťovacie činnosti podnikov s ústredím v uvedenej tretej krajine. Pozitívne stanovenie rovnocennosti umožňuje, aby sa zaistné zmluvy uzavreté s podnikmi, ktoré majú svoje ústredie v uvedenej jurisdikcii, posudzovali rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté s podnikmi schválenými v súlade s uvedenou smernicou.

(4)

V článku 172 ods. 4 smernice 2009/138/ES sa upravuje stanovenie prechodnej rovnocennosti na pevne stanovené obdobie pre tretie krajiny alebo jurisdikcie, ktorých režimy solventnosti v oblasti zaistenia spĺňajú určité kritériá. Stanovenie prechodnej rovnocennosti je platné do 31. decembra 2020 s možnosťou predĺženia najviac o jeden rok, ako je stanovené v článku 172 ods. 5.

(5)

Článok 227 smernice 2009/138/ES sa týka rovnocennosti poisťovateľov z tretích krajín, ktorí sú súčasťou skupín s ústredím v Únii. Pozitívne stanovenie rovnocennosti umožňuje týmto skupinám, aby v prípade oprávnenosti odpočítavania a agregácie ako metódy konsolidácie pri predkladaní informácií za svoju skupinu zohľadňovali výpočet kapitálových požiadaviek a dostupného kapitálu (vlastné zdroje) podľa pravidiel jurisdikcií mimo Únie namiesto ich výpočtu na základe smernice 2009/138/ES na účely výpočtu požiadavky na solventnosť skupiny a použiteľných vlastných zdrojov.

(6)

V článku 227 ods. 5 smernice 2009/138/ES sa upravuje stanovenie dočasnej rovnocennosti na pevne stanovené obdobie pre tretie krajiny alebo jurisdikcie, ktorých režimy solventnosti v oblasti poistenia spĺňajú určité kritériá. Stanovenie dočasnej rovnocennosti je platné na obdobie desiatich rokov a toto obdobie možno predĺžiť.

(7)

Pri posudzovaní prechodnej rovnocennosti podľa článku 172 ods. 4 smernice 2009/138/ES a dočasnej rovnocennosti podľa článku 227 ods. 5 smernice 2009/138/ES je potrebné brať do úvahy viaceré kritériá. Tieto kritériá zahŕňajú určité spoločné požiadavky týkajúce sa najmä zavedeného režimu solventnosti a zdrojov právomoci a povinností orgánov dohľadu. Ďalšie kritériá sú rozdielne pre dva typy rovnocennosti, predovšetkým kritériá týkajúce sa konvergencie k úplne rovnocennému režimu, výmeny informácií s orgánmi dohľadu a služobného tajomstva.

(8)

Japonský režim solventnosti je stanovený v zákone o poisťovníctve a vo výnose o poisťovníctve, v znení zmien z roku 2010. Na udeľovanie povolenia poisťovateľom existuje komplexný licenčný režim. Na vykonávanie činnosti zaisťovania v Japonsku je potrebné povolenie na vykonávanie činnosti v oblasti neživotného poisťovania. Normy pre správu a riadenie, riadenie rizík a zverejňovanie sú čiastočne stanovené v usmerneniach pre dohľad Agentúry pre finančné služby Japonska (JFSA). Usmernenia pre dohľad nemajú silu zákona, ale pozorne ich sleduje agentúra JFSA, ktorá má právomoc zaviesť nápravné opatrenia, ak ich považuje za vhodné.

(9)

V marci 2015 Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) poskytol podľa článku 33 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (2) Komisii poradenstvo k systému regulácie a dohľadu pre zaisťovne a poisťovne platnému v Japonsku. Následne orgán EIOPA takisto pomáhal Komisii a poskytoval jej údaje, pokiaľ ide o posúdenie japonského sektora poistenia podľa článku 227 ods. 5 smernice 2009/138/ES. Komisia vo svojom posúdení vychádza z informácií, ktoré poskytol orgán EIOPA.

(10)

Japonsko má nezávislý orgán dohľadu nad poisťovníctvom, agentúru JFSA, s potrebnými právomocami a zdrojmi na vykonávanie jej úloh. V roku 2013 mala agentúra JFSA približne 100 pracovníkov vyčlenených na plný pracovný čas na dohľad nad poisťovníctvom, pričom k dispozícii boli aj ďalší pracovníci z iných pracovísk organizácie. Vyšetrovacie právomoci zahŕňajú kontroly na mieste a sankcie zahŕňajú administratívne príkazy siahajúce až po odobratie licencie a individuálne sankcie. Agentúra JFSA môže predkladať prípady aj generálnemu prokurátorovi.

(11)

Poisťovatelia a zaisťovatelia musia agentúre JFSA predkladať rozsiahle správy a agentúra má široké právomoci na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu poisťovateľov a zaisťovateľov v ťažkostiach, ktoré v uplynulých desaťročiach efektívne využívala na vysporiadanie sa s poisťovateľmi poskytujúcimi životné poistenie vo vážnych ťažkostiach.

(12)

Agentúra JFSA má uzavretých mnoho zmlúv o spolupráci s inými orgánmi dohľadu na celom svete. Od roku 2011 je zmluvnou stranou multilaterálneho memoranda o porozumení týkajúceho sa výmeny informácií medzi orgánmi dohľadu nad poisťovníctvom Medzinárodnej asociácie orgánov dohľadu nad poisťovníctvom (International Association of Insurance Supervisors). Agentúra má uzavreté viaceré dvojstranné alebo mnohostranné dohody s inými orgánmi dohľadu vrátane viacerých orgánov dohľadu v Únii.

(13)

Pre pracovníkov agentúry JFSA platia prísne požiadavky týkajúce sa služobného tajomstva. Pravidlá a postupy agentúry JFSA primerane chránia dôverné informácie, ktoré jej poskytujú zahraničné orgány dohľadu. Od všetkých súčasných alebo bývalých pracovníkov agentúry JFSA sa vyžaduje, aby zachovávali dôverný charakter všetkých informácií, ktoré dostali pri vykonávaní svojich povinností. Neoprávnené zverejnenie môže viesť k disciplinárnym sankciám, vyšetrovaniam trestného činu a potrestaniu. Rovnako sa zaobchádza s informáciami získanými od zahraničných orgánov dohľadu a označenými ako dôverné. Tieto informácie sa použijú iba na účely dohodnuté so zahraničným orgánom dohľadu.

(14)

Oceňovanie aktív životných aj neživotných poisťovní sa vykonáva v súlade s japonskými všeobecne prijatými účtovnými zásadami. Väčšina, ale nie všetky aktíva sa oceňujú reálnou hodnotou. Za určitých okolností sa niektoré triedy aktív (ako sú dlhopisy a úvery) oceňujú účtovnou hodnotou. Keď sa aktíva oceňujú historickou cenou, na určenie dostupných vlastných zdrojov sa berie do úvahy väčšina nerealizovaných ziskov a strát. Technické rezervy životného a dlhodobého neživotného poistenia sú diskontované. Diskontnú sadzbu, ktorá sa používa na diskontovanie technických rezerv, pravidelne stanovuje agentúra JFSA. Počínajúc dňom uzavretia zmluvy sa technické rezervy môžu prehodnocovať iba smerom hore (ich hodnota nikdy neklesne pod hodnotu stanovenú pri uzavretí zmluvy). Trhové a iné vývojové trendy, ktoré by viedli k poklesu technických rezerv (ako je napríklad zvýšenie úrokových sadzieb), sa prehliadajú. Od poisťovní sa takisto vyžaduje, aby každý fiškálny rok vykonávali analýzy budúceho peňažného toku z hľadiska primeranosti technických rezerv, a ak to považujú za potrebné, akumulovali dodatočné rezervy.

(15)

V prípade životných aj neživotných poisťovní môže orgán dohľadu zasiahnuť na základe troch rôznych prahových hodnôt, definovaných ako rozličné pomery miery solventnosti „Solvency Margin Ratios (SRM)“ a vyjadrených ako pomer dvojnásobku vlastných zdrojov a kapitálovej požiadavky nazývanej „celkové riziko“. „Celkové riziko“ metricky zahŕňa upisovacie riziká, riziká úrokovej sadzby a trhové riziká, operačné riziká a katastrofické riziká. Vnútorné modely sa akceptujú pre katastrofické a minimálne garančné riziká. Agentúra JFSA má právomoc zaviesť určité nápravné opatrenia aj v prípade, že nebol prekročený najvyšší prah pre zásah orgánu dohľadu (SRM nad 200 %), napríklad požiadavkou, aby poisťovatelia prijali opatrenia na zlepšenie svojej ziskovosti, úverového rizika, rizika stability alebo likvidity. Ak je hodnota SRM nižšia ako 0 %, agentúra JFSA môže nariadiť úplné alebo čiastočné pozastavenie činnosti.

(16)

Prostredníctvom plánu riadenia podnikateľského rizika sa od japonských poisťovateľov požaduje, aby riadili riziká individuálne a komplexne. Od poisťovateľov sa požaduje, aby primerané riadenie rizík vykonávali systematicky a komplexne. To zahŕňa sledovanie, či sa venuje pozornosť náležitým rizikám, overovanie objektivity a primeranosti noriem na kvantifikáciu a analyzovanie budúcej kapitálovej primeranosti z hľadiska okolností týkajúcich sa strednodobých a dlhodobých obchodných stratégií a podnikateľského prostredia. Agentúra JFSA od poisťovateľov požaduje aj to, aby vykonávali vlastné posúdenie rizika a solventnosti a aby výsledky hlásili správnej rade.

(17)

Od japonských poisťovateľov sa zákonom požaduje, aby agentúre JFSA predkladali polročné a ročné obchodné správy. Okrem toho sa od poisťovateľa požaduje, aby každoročne vypracoval vysvetľujúce dokumenty a sprístupnil ich verejnosti vo svojom ústredí.

(18)

Japonský režim solventnosti sa vyvíja. Požiadavky solventnosti na úrovni skupiny boli zavedené v roku 2010. Od začiatku posudzovania rovnocennosti japonského systému dohľadu vo vzťahu k článku 172 smernice 2009/138/ES orgánom EIOPA v roku 2011 vykonáva Japonsko reformy, ktoré zlepšia jeho režim solventnosti. V rokoch 2011, 2012 a 2014 boli vypracované viaceré správy a vykonané viaceré praktické skúšky týkajúce sa účtovnej súvahy na základe hospodárskych ocenení. Posudzované zmeny odôvodňujú domnienku, že budúci vývoj japonského režimu solventnosti posilní konvergenciu so smernicou 2009/138/ES.

(19)

Na základe tohto posudzovania by sa mal režim solventnosti pre poisťovne a zaisťovne v Japonsku považovať za spĺňajúci kritériá prechodnej rovnocennosti stanovené v článku 172 ods. 4 smernice 2009/138/ES a dočasnej rovnocennosti stanovené v článku 227 ods. 5 smernice 2009/138/ES.

(20)

Obdobie prechodnej rovnocennosti stanovenej v tomto rozhodnutí sa v súlade s článkom 172 ods. 5 smernice 2009/138/ES skončí 31. decembra 2020.

(21)

Obdobie dočasnej rovnocennosti stanovenej v tomto rozhodnutí by v súlade s článkom 227 ods. 6 smernice 2009/138/ES malo trvať desať rokov,