3.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 57/1

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

3.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 57/4

(1)

Rada ministrov AKT – EÚ na svojom 39. zasadnutí, ktoré sa konalo 19. a 20. júna 2014 v Nairobi, Keni, v spoločnom vyhlásení schválila, aby sa pristúpilo k riadnemu uzavretiu Centra pre rozvoj podnikania (ďalej len „CDE“) a k zmene prílohy III k Dohode o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (ďalej len „dohoda o partnerstve AKT – EÚ“) a na tieto účely delegovala právomoci Výboru veľvyslancov AKT – EÚ, aby v tejto veci ďalej konal s cieľom prijať potrebné rozhodnutia.

(2)

Výbor veľvyslancov AKT – EÚ vo svojom rozhodnutí č. 4/2014 (3) pripomína, že uzavretie CDE má rešpektovať právomoci orgánov vykonávajúcich dohľad nad činnosťou CDE, ako je to stanovené v prílohe III k dohode o partnerstve AKT – EÚ, a podrobné dojednania stanovené Radou ministrov AKT – EÚ v jej spoločnom vyhlásení.

(3)

V prílohe III k dohode o partnerstve AKT – EÚ sa od Výboru veľvyslancov AKT – EÚ vyžaduje monitorovanie celkovej stratégie CDE a dohľad nad prácou výkonnej rady.

(4)

V prílohe III k dohode o partnerstve AKT – EÚ sa vyžaduje, aby Výkonná rada CDE ustanovila finančné a služobné predpisy a pravidlá prevádzky.

(5)

Výkonná rada CDE listom z 19. októbra 2015 zaslala Výboru veľvyslancov AKT – EÚ žiadosť s vysvetlením, že v súvislosti s uzatvorením CDE chce Výkonná rada CDE stanoviť výnimky z uplatňovania článku 27 ods. 1 a 5 rozhodnutia Výboru veľvyslancov AKT – ES č. 5/2004 zo 17. decembra 2004 o rozpočtových pravidlách Centra pre rozvoj podnikania (ďalej len „rozpočtové pravidlá CDE“) a žiada, aby orgány vykonávajúce dohľad k tomu vydali predbežný súhlas.

(6)

Zmena alebo výnimky z rozpočtových pravidiel CDE a služobného poriadku CDE (4) si vzhľadom na potreby, ktoré môžu vyplynúť z procesu riadneho uzavretia CDE, vyžaduje flexibilný postup.

(7)

Požiadavky na menovanie audítorskej firmy na obdobie troch rokov, ako je stanovené v článku 27 ods. 1 rozpočtových pravidiel CDE, a požiadavka, aby táto firma každý rok zostavila štatutárnu audítorskú správu v súlade s článkom 27 ods. 5 uvedených rozpočtových pravidiel, treba upraviť, aby sa zabezpečil efektívnejší postup v kontexte uzavretia organizácie,

3.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 57/8

(1)

Dňa 20. decembra 2014 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie, pokiaľ ide o dovoz silikomangánu s pôvodom v Indii (ďalej len „dotknutá krajina“) na základe článku 5 základného nariadenia. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 10. novembra 2014 v mene troch výrobcov z Únie podala spoločnosť Comité de Liaison des Industries de Ferro-Alliages (ďalej len „Euroalliages“ alebo „navrhovateľ“). Výroba navrhovateľa predstavuje viac ako 25 % celkovej výroby silikomangánu v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa na ňu obrátili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia navyše osobitne informovala ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, dovozcov a používateľov, združenia o ktorých je známe, že sa ich táto záležitosť týka, a indické orgány o začatí prešetrovania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(4)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku vyvážajúcich výrobcov v Indii a neprepojených dovozcov.

(6)

Vzhľadom na nízky počet známych výrobcov z Únie výber vzorky nebol potrebný. Všetci známi výrobcovia z Únie boli informovaní o začatí prešetrovania a boli vyzvaní, aby sa prihlásili a zúčastnili sa prešetrovania.

(7)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci neprepojení dovozcovia požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(8)

Komisii odpovedali štyria neprepojení dovozcovia, avšak len dvaja z nich poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na ich nízky počet rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(9)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, boli všetci vyvážajúci výrobcovia v Indii požiadaní, aby sa prihlásili Komisii a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(10)

Vyplnený dotazník na výber vzorky zaslalo v rámci stanovenej lehoty pôvodne 21 vyvážajúcich výrobcov. Oznámili celkový objem vývozného predaja, ktorý podľa údajov Eurostatu počas obdobia prešetrovania predstavoval 48 % celkového dovozu z Indie.

(11)

Následne ďalších 13 spoločností vyplnilo tlačivá na zaradenie do vzorky a vyjadrilo ochotu spolupracovať. Komisia tieto spoločnosti oslovila a požiadala ich, aby poskytli viac informácií o svojom vývoze do Únie. Avšak len 11 spoločností sa prihlásilo a poskytlo požadované informácie.

(12)

Na základe odporúčania úradníka pre vypočutie sa Komisia rozhodla považovať pri prešetrovaní tieto spoločnosti za spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a tieto spoločnosti o tom boli 21. mája 2015 náležite informované. V dôsledku toho celkový objem vývozu všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval 60 % celkového dovozu z Indie (údaje Eurostatu).

(13)

Pôvodne bola vybratá vzorka pozostávajúca zo štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavovali najväčší reprezentatívny objem vývozu, ktorý sa mohol v stanovenej lehote primerane prešetriť. Táto vzorka predstavovala podľa údajov Eurostatu 31 % celkového objemu vývozu z Indie do Únie a 51 % celkového objemu spolupracujúcich vývozcov.

(14)

Následne jedna z týchto štyroch spoločností zaradených do vzorky informovala Komisiu o tom, že nie je schopná naďalej pokračovať vo svojej spolupráci ako spoločnosť zaradená do vzorky. Táto spoločnosť bola preto zo vzorky vylúčená. Zostávajúce tri spoločnosti však podľa údajov Eurostatu naďalej predstavovali približne 43 % celkového vývozu z Indie do Únie zo strany spolupracujúcich indických vyvážajúcich výrobcov a približne 26 % celkového dovozu a vzorka bola preto naďalej považovaná za reprezentatívnu.

(15)

Navrhovateľ tvrdil, že vzorka nebola reprezentatívna, pretože vyvážané druhy príslušného výrobku v prípade dvoch z troch spoločností zaradených do vzorky neboli reprezentatívne pre prevažnú väčšinu indického vývozu. Okrem toho navrhovateľ tvrdil, že vzorka zostávajúcich troch spoločností predstavuje iba 13 % celkového indického vývozu do Únie.

(16)

Navrhovateľ preto požiadal o revíziu vzorky alebo, ak by nebol dostatok času na výber novej vzorky, o uplatnenie článku 18 základného nariadenia.

(17)

Tieto tvrdenia navrhovateľa nemožno prijať. Po prvé, táto vzorka predstavuje v skutočnosti 26 % celkového indického vývozu do Únie, a nie 13 %, ako bolo zainteresovaným stranám chybne oznámené v informačnom dokumente uvedenom v odôvodnení 26. Po druhé, kritériom použitým na výber vzorky je najväčší objem vyvezený do Únie v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Skutočnosť, že dve zo spoločností zaradených do vzorky nevyrábajú a nevyvážajú všetky druhy výrobku neznamená, že vzorka nie je reprezentatívna, pretože vzorka celkovo zahŕňa všetky druhy silikomangánu. Po tretie, samotný navrhovateľ vo svojom podnete uviedol, že „silikomangán akejkoľvek kvality a veľkosti sa má považovať za jediný výrobok, pretože má rovnaké hlavné chemické a fyzikálne vlastnosti a hlavné využitie“ (3). Po štvrté, skutočnosť, že jedna spoločnosť zaradená do vzorky s relatívne malým objemom vývozu ukončila spoluprácu, nemohla podstatne ovplyvniť výsledok prešetrovania ani predstavovať významnú mieru nespolupráce vzorky.

(18)

Z toho vyplýva, že žiadosť navrhovateľa, aby bola buď vybraná nová vzorka, alebo aby sa uplatnil článok 18 základného nariadenia, by sa mala zamietnuť.

(19)

Okrem toho počas vypočutia, ktoré sa konalo 18. novembra 2015, navrhovateľ tvrdil, že z objemu vývozu vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky by mal byť vylúčený vývoz silikomangánu nízkej kvality do Únie, pretože tento výrobok nízkej kvality nemôžu európske oceliarne ako taký použiť. Komisia pripomína, že silikomangán nízkej kvality je súčasťou príslušného výrobku a že bol vyvezený do Únie v relevantnom objeme. Žiadosť o jeho vylúčenie preto nemožno prijať. V každom prípade, aj keby bola žiadosť prijatá, vplyv na reprezentatívnosť vzorky by bol zanedbateľný, keďže vzorka by stále predstavovala približne jednu štvrtinu celkového objemu indického vývozu do Únie.

(20)

Päť vyvážajúcich výrobcov z Indie predložilo vyplnené dotazníky požadujúce, aby boli stanovené ich individuálne dumpingové rozpätia.

(21)

Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na okolnosti tohto prešetrovania nie je prakticky možné týmto žiadostiam vyhovieť.

(22)

Komisia zaslala dotazníky trom vyvážajúcim výrobcom alebo skupinám výrobcov v Indii zaradeným do vzorky, všetkým známym výrobcom z Únie, dovozcom a používateľom, ktorí o to požiadali.

(23)

Vyplnené dotazníky zaslali traja vyvážajúci výrobcovia alebo skupiny výrobcov v Indii zaradení do vzorky, dvaja výrobcovia z Únie, dvaja neprepojení dovozcovia v Únii a piati používatelia v Únii.

(24)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na dočasné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností:

(25)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy prebiehalo v období od 1. októbra 2013 do 30. septembra 2014 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(26)

Komisia sa rozhodla neuložiť dočasné opatrenia. Všetky zainteresované strany dostali informačný dokument, v ktorom sa uvádzajú dôvody neuloženia dočasných opatrení. Niekoľko zainteresovaných strán predložilo písomné pripomienky k zisteniam uvedeným v informačnom dokumente. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá príležitosť na vypočutie. Dňa 8. decembra 2015 sa v prítomnosti úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach uskutočnilo vypočutie s navrhovateľom.

(27)

Komisia následne informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa rozhodla neuložiť konečné antidumpingové clo na dovoz silikomangánu s pôvodom v Indii do Únie. Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia. Dňa 20. januára 2016 sa v prítomnosti úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach uskutočnilo druhé vypočutie s navrhovateľom. Pri tomto druhom vypočutí navrhovateľa sprevádzal španielsky výrobca z Únie FerroAtlantica, ktorý nebol zastúpený navrhovateľom a počas konania nespolupracoval, ako sa uvádza ďalej v oddiele 5.

(28)

Pripomienky, ktoré predložili zúčastnené strany, sa posúdili, a prípadne zohľadnili.

(29)

Príslušným výrobkom je silikomangán (vrátane ferosilikomangánu) s pôvodom v Indii, v súčasnosti patriaci pod číselné znaky KN ex 7202 30 00 a ex 8111 00 11 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(30)

Silikomangán je ferozliatina zložená prevažne z mangánu, kremíka a železa a obvykle obsahuje menší podiel iných prvkov, napríklad uhlíka, fosforu, síry a bóru. Silikomangán sa vyrába tavením mangánovej rudy v elektrických oblúkových peciach a používa sa najmä ako zdroj mangánu a kremíka pri výrobe ocele.

(31)

V závislosti od obsahu mangánu, kremíka a uhlíka existuje niekoľko rôznych tried kvality silikomangánu, ktorý sa predáva vo forme hrúd v rôznych veľkostiach podľa požiadaviek zákazníkov. Všetky triedy kvality a veľkosti predstavujú jediný výrobok, hoci sa platí prirážka za vyšší obsah mangánu alebo kremíka a za obsah uhlíka nižší ako 0,1 %, vďaka čomu je silikomangán vhodný na výrobu určitých druhov špeciálnej nehrdzavejúcej ocele.

(32)

Vyšší alebo nižší obsah iných prvkov, ako je fosfor a bór, nemá vplyv na cenu, pokiaľ však obsah týchto prvkov presahuje určité prahové hodnoty, silikomangán sa stáva nevhodným pre určité druhy následnej výroby.

(33)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(34)

Komisia vo svojom informačnom dokumente preto dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(35)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že silikomangán s veľmi nízkym obsahom uhlíka (väčšinou medzi 0,05 % a 0,1 % a maximálne 0,2 % – „nízkouhlíkový“ silikomangán) je výrobok odlišný od „štandardného“ silikomangánu, ktorý obsahuje desaťkrát viac uhlíka (maximálne 2 %). Uvedené strany vysvetľujú, že hoci oba tieto výrobky obsahujú podobné chemické prvky, ich technické charakteristiky sú odlišné, čo má vplyv na ich použitie: nízkouhlíkový silikomangán sa používa na nehrdzavejúcu a špeciálnu oceľ, zatiaľ čo štandardný silikomangán sa používa na uhlíkovú oceľ. Uvedené strany tvrdia, že tieto dva druhy silikomangánu nie sú vzájomne zameniteľné. Zatiaľ čo nízkouhlíkový silikomangán by sa mohol použiť na výrobu štandardnej ocele, štandardný silikomangán nemožno použiť na výrobu nehrdzavejúcej a špeciálnej ocele. Okrem toho by použitie nízkouhlíkového silikomangánu na výrobu štandardnej ocele nebolo primerané, pretože nízkouhlíkový silikomangán je drahší. Tí výrobcovia ocele, ktorí nakupujú oba druhy silikomangánu, ich teda používajú na rôzne druhy výroby. Okrem toho uvedené zúčastnené strany pripomenuli, že orgány USA vylúčili nízkouhlíkový silikomangán z rozsahu ich prešetrovania a usudzujú, že skutočnosť, že Komisia nerozlišovala medzi týmito dvoma druhmi v predchádzajúcom prešetrovaní neznamená, že Komisia by sa mala tým istým zdôvodnením stotožniť aj v tomto prípade. Napokon uvedené zúčastnené strany navrhujú, aby sa v prípade podozrenia z obchádzania cla (tým, že sa štandardný silikomangán deklaruje ako nízkouhlíkový silikomangán s cieľom vyhnúť sa antidumpingovým clám) mohli ľahko vykonávať účinné colné kontroly a skúšky.

(36)

Komisia dospela k záveru, že silikomangán by sa mal účely tohto prešetrovania považovať za jediný výrobok. Silikomangán je ferozliatina používaná prevažne pri výrobe ocele. Je vždy vyrobený z rovnakých chemických zložiek, hoci ich podiel je niekedy mierne premenlivý. Preto, hoci niektoré druhy ocele vyžadujú silikomangán s obmedzeným obsahom uhlíka, ktorý nemožno nahradiť štandardným silikomangánom, to neznamená, že tieto dva druhy silikomangánu predstavujú odlišný výrobok. Odlišný obsah uhlíka, ako aj odlišný obsah mangánu v jednotlivých druhoch silikomangánu je riadne zohľadnený v štruktúre „kontrolného čísla výrobku“ (PCN), ktoré umožňuje porovnanie rôznych druhov výrobku. Orgány USA vylúčili v rámci svojich prešetrovaní nízkouhlíkový silikomangán z vymedzenia výrobku, pretože v USA neexistujú žiadni výrobcovia nízkouhlíkového silikomangánu. Komisia už pri predchádzajúcich prešetrovaniach dospela k záveru, že štandardný a nízkouhlíkový silikomangán je v podstate ten istý výrobok, a to aj preto, aby sa zabránilo možnému obchádzaniu cla prostredníctvom nesprávneho deklarovania (nízkouhlíkový silikomangán nedokážu colné orgány vizuálne odlíšiť, bolo by potrebné testovanie). Skutočnosť, že nízkouhlíkový silikomangán je drahší, nezaručuje, že colné orgány by mohli zistiť možné obchádzanie na základe fakturovanej ceny, najmä ak obe strany transakcie sú prepojené alebo sa dohodnú na krížových kompenzáciách. V dôsledku toho toto tvrdenie zamieta.

(37)

Komisia najprv preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja na domácom trhu podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania.

(38)

Komisia následne určila druhy výrobkov predávané na domácom trhu, ktoré boli totožné alebo porovnateľné s druhmi výrobkov predávanými na vývoz do Únie, a preskúmala, či bol predaj na domácom trhu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pre každý druh výrobku reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje najmenej 5 % celkového objemu predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(39)

Komisia potom definovala podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť, či má na výpočet normálnej hodnoty použiť skutočnú predajnú cenu na domácom trhu v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia.

(40)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene na domácom trhu pre druh výrobku bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(41)

Normálna hodnota je v tomto prípade vážený priemer cien všetkých predajov tohto druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(42)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene druhu výrobku na domácom trhu len pre ziskový predaj druhov výrobkov na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(43)

Ak sa určitý druh podobného výrobku v rámci bežného obchodovania nepredával alebo sa predával v nedostatočnom objeme alebo ak sa určitý druh výrobku nepredával na domácom trhu v reprezentatívnom množstve, Komisia vytvorila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a ods. 6 základného nariadenia.

(44)

Normálna hodnota bola vytvorená spočítaním týchto priemerných výrobných nákladov podobného výrobku každého jednotlivého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu počas obdobia prešetrovania:

(45)

V prípade jednej spoločnosti zaradenej do vzorky je normálna hodnota založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobkov na domácom trhu v súlade s metodikou opísanou v odôvodnení 40. V prípade ostatných dvoch spoločností zaradených do vzorky bola normálna hodnota pre niektoré druhy výrobkov vypočítaná pomocou metodiky opísanej v odôvodnení 44. V prípade ostatných druhov výrobkov, ktoré sa predávali v bežnom obchodnom styku, bola normálna hodnota založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobkov na domácom trhu v súlade s metodikou opísanou v odôvodnení 40.

(46)

Vyvážajúci výrobcovia uskutočňovali vývoz do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností so sídlom mimo Únie.

(47)

Preto bola vývozná cena stanovená na základe cien skutočne zaplatených alebo cien splatných za príslušný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie, v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(48)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(49)

V prípade, že to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(50)

V tejto súvislosti zaviedla indická vláda dve schémy na podporu vývozu, a to schému vrátenia cla (Duty Draw Back, ďalej len „DDB“) a schému orientovanú na výrobok (Focus Product Scheme, ďalej len „FPS“). V rámci schémy DDB sa poskytovala náhrada vo výške 1,7 % vývoznej hodnoty FOB (free-on-board – vyplatené na loď) za dovozné clá a dane z dovezených materiálov, ak sa tieto vstupy použili na výrobu konečného tovaru na vývoz. Schéma FPS predstavuje 4 % príspevok z hodnoty FOB udeľovaný niektorým výrobkom, ktoré sa vyvážajú bez akýchkoľvek ďalších podmienok spájajúcich vyvážaný a dovážaný tovar.

(51)

Jedna spoločnosť žiadala o úpravu týkajúcu sa DDB na základe článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia. Táto spoločnosť však nebola schopná preukázať súvislosť medzi dovezenými surovinami a vyvezeným konečným tovarom, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 10 písm. b). Komisia preto túto žiadosť neakceptovala.

(52)

Ďalšia spoločnosť žiadala o úpravu týkajúcu sa DDB, ako aj FPS na základe článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Pokiaľ ide o DDB, podľa článku 2 ods. 10 písm. k) tvrdenie nemôže uspieť, ak preň existuje konkrétny právny základ podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia a ak nie sú splnené podmienky pre tento právny základ. Keďže spoločnosť nemohla preukázať spojenie medzi dovážanými vstupmi a vyvezeným tovarom, Komisia toto tvrdenie odmietla.

(53)

Pokiaľ ide o FPS, podporné dôkazy poskytnuté dotknutou spoločnosťou nepreukázali, že zákazníci v dôsledku schémy FPS neustále platia na domácom trhu rozdielne ceny, ako sa požaduje podľa článku 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Z dôkazov vyplýva len to, že sumy poskytnuté indickými orgánmi v rámci schémy FPS spôsobujú konzistentný rozdiel v obrate medzi domácim predajom a predajom na vývoz. Komisia preto považuje toto tvrdenie za nepodložené.

(54)

Komisia pri výrobcoch zaradených do vzorky porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(55)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa stanovilo na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(56)

Úroveň spolupráce sa považovala za nízku, pretože dovoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov predstavoval počas obdobia prešetrovania iba 60 % celkového vývozu z Indie do Únie.

(57)

Komisia preto vypočítala celoštátne rozpätie na základe priemeru transakcií s najvyšším dumpingom jednej zo spoločností zaradených do vzorky.

(58)

Dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

(59)

Podobný výrobok vyrábali počas obdobia prešetrovania v Únii štyria výrobcovia. Na základe dostupných informácií uvedených v podnete nie sú v Únii žiadni iní výrobcovia z Únie, ktorí by vyrábali podobný výrobok. Spolupracovali dvaja výrobcovia z Únie, ktorí sú navrhovateľmi, a to Comilog Dunkerque a OFZ. Ďalší výrobca z Únie (Italghisa,Taliansko), ktorý podporil podnet, prestal spolupracovať krátko po začatí prešetrovania. Objem jeho výroby bol však zanedbateľný. Štvrtý výrobca z Únie, FerroAtlantica, nespolupracoval, proti prešetrovaniu však nenamietal.

(60)

Na účely ochrany dôvernosti údajov od dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie sa všetky hodnoty vyjadrujú ako rozsah hodnôt. V období prešetrovania celková výroba v Únii predstavovala [213 000/282 000] ton. Dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie vyrobili [85 000/113 000] ton, čo predstavuje približne [35 %/47 %] celkovej výroby v Únii.

(61)

Viaceré zainteresované strany predložili pripomienky k vymedzeniu výrobného odvetvia Únie. Po prvé sa domnievajú, že nezaradenie spoločnosti FerroAtlantica medzi navrhovateľov spochybňuje zistenie Komisie, že zostávajúci výrobcovia sa môžu považovať za tvoriacich podstatnú časť výrobného odvetvia Únie podľa článku 4.1 antidumpingovej dohody WTO a článku 4 ods. 1 základného nariadenia. Po druhé zastávajú názor, že ak by sa v analýze hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré ovplyvňujú stav výrobného odvetvia Únie zohľadnila aj spoločnosť FerroAtlantica, a najmä jej ziskovosť počas posudzovaného obdobia, výsledný obraz ujmy by bol veľmi odlišný. Po tretie uvedené strany tvrdili, že nezaradenie spoločnosti FerroAtlantica medzi navrhovateľov predstavovalo taktický výber, odôvodnený iba úmyslom narušiť obraz ujmy, keďže spoločnosť FerroAtlantica bola aktívnym navrhovateľom v predchádzajúcich antidumpingových prešetrovaniach iniciovaných Komisiou.

(62)

Komisia tieto tvrdenia zamietla z týchto dôvodov: i) Komisia riadne kontaktovala spoločnosť FerroAtlantica a zaslala jej dotazník. To znamená, že aj keď spoločnosť nie je navrhovateľom, mala rovnakú príležitosť prihlásiť sa, vyjadriť svoje názory a spolupracovať tak, že by Komisii poskytla požadované informácie. Táto spoločnosť však nespolupracovala a nevyjadrila sa. Komisia nemá žiadne prostriedky na to, aby spoločnosť donútila spolupracovať, ani na to, aby jej v spolupráci bránila. Preto je tvrdenie, že Komisia túto spoločnosť vylúčila, neobhájiteľné. Naopak, v podnete boli uvedené dostupné údaje týkajúce sa tejto spoločnosti, ktoré sa použili počas preskúmania ujmy, ako sa uvádza v odôvodnení 88; ii) uvedení dvaja výrobcovia z Únie spolupracovali a predložili potrebné informácie. Predstavujú približne [35 %/47 %] z celkovej výroby Únie. Komisia považuje tento percentuálny podiel za dostatočne vysoký na to, aby dospela k záveru, že títo dvaja výrobcovia predstavujú podstatnú časť domácej výroby. Podľa článku 4 ods. 1 základného nariadenia (4) podstatná časť nevyhnutne neznamená prevažnú časť, čo je v súlade s výkladom podobného pojmu podľa článku 4.1 antidumpingovej dohody WTO (5); iii) analýza mikroekonomických ukazovateľov bola založená na údajoch od dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie. Ak by boli zohľadnené aj mikroekonomické údaje spoločnosti FerroAtlantica, jednotlivé ekonomické ukazovatele by mohli a nemuseli vykazovať odlišné trendy, ale keďže dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavujú podstatnú časť výrobného odvetvia Únie, analýza založená na ich údajoch je oprávnená.

(63)

Celková spotreba v Únii bola stanovená súčtom domáceho predaja všetkých výrobcov z Únie a celkového objemu dovozu do Únie. Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii (v tonách)

(64)

Spotreba v Únii sa v priebehu rokov znížila v súlade so znížením výroby v Únii a spotreby ocele v Únii.

(65)

Objem dovozu bol stanovený na základe údajov Eurostatu a so zohľadnením všetkých dovozných režimov vrátane aktívneho zušľachťovacieho styku. Pôvod významného objemu dovozu je „nešpecifikovaný z obchodných alebo vojenských dôvodov v rámci obchodu s tretími krajinami“. Za pomoci colných orgánov jedného členského štátu sa Komisii podarilo rozdeliť časť tohto objemu podľa krajiny pôvodu. Pridelenie tohto „nešpecifikovaného“ dovozu k jednotlivým krajinám pôvodu nemení výrazne celkový trend dovozu. S cieľom zachovať dôverný charakter údajov o tomto dovoze sú číselné údaje týkajúce sa dovozu vyjadrené ako rozsah hodnôt.

(66)

Dovoz z Indie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách) a podiel na trhu

(67)

Dovoz z Indie predstavuje približne jednu štvrtinu celkového dovozu do Únie a má najväčší podiel na trhu z celkového dovozu do Únie.

(68)

Dovoz z Indie významne vzrástol v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011, ale v nasledujúcich rokoch opäť poklesol na úroveň, ktorá bola v období prešetrovania mierne vyššia ako v roku 2011. Trend dovozu z Indie bol podobný ako trendy výroby a predaja výrobného odvetvia Únie a bol opačný než trendy dovozu z ostatných tretích krajín (dovoz z Indie sa v roku 2012 zvýšil, zatiaľ čo dovoz z iných tretích krajín sa znížil, a naopak) v roku 2013 a počas obdobia prešetrovania.

(69)

Navrhovateľ tvrdil, že od roku 2008 do roku 2013 došlo k obrovskému nárastu podielu na trhu z Indie.

(70)

Ako sa však uvádza v odôvodnení 25, preskúmanie trendov týkajúcich sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia prešetrovania. Žiadne údaje z obdobia pred rokom 2011 preto neboli skúmané, a teda nemohli byť zohľadnené.

(71)

Vážená priemerná cena dovozu z Indie do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (EUR/tona)

(72)

Cena indického dovozu klesla v súlade s predajnou cenou výrobného odvetvia Únie. Z údajov Eurostatu takisto vyplýva, že indický dovoz je z hlavných vyvážajúcich krajín silikomangánu najlacnejší.

(73)

Komisia posudzovala podhodnotenie ceny počas obdobia prešetrovania porovnaním:

(74)

Ceny boli porovnané podľa jednotlivých druhov transakcií na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby náležite upravené a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu spolupracujúcich výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania.

(75)

Vykonala sa úprava týkajúca sa kvality, aby sa zohľadnil nižší obsah mangánu v silikomangáne predávanom indickými vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky (pokiaľ to bolo opodstatnené). Táto úprava sa vykonala použitím tzv. pomerného merania, („pro-rata scaling“), čo je vzorec, ktorý sa vo výrobnom odvetví v širokej miere používa na porovnávanie cien príslušného výrobku so silikomangánom štandardnej kvality (65 % mangánu a 16 % kremíka).

(76)

Jeden z indických vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predával do Únie nízkouhlíkový silikomangán. Nízkouhlíkový silikomangán vyrába výrobné odvetvie Únie, nie však dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie. S cieľom zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi indickým nízkouhlíkovým silikomangánom a štandardným silikomangánom z Únie upravila Komisia priemernú predajnú cenu smernom nahor na základe priemernej trhovej prirážky za nízkouhlíkový silikomangán. Komisia pritom zohľadnila skutočnosť, že za nízkouhlíkový silikomangán sa platí vyššia cena v porovnaní so silikomangánom štandardnej kvality.

(77)

Na tomto základe sa zistilo, že jeden indický vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky podhodnocoval ceny voči výrobnému odvetviu Únie o 6,5 % a ďalší dvaja indickí výrobcovia ceny voči výrobnému odvetviu Únie nepodhodnocovali.

(78)

V prípade nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov bolo zistené obmedzené cenové podhodnotenie na základe priemerných dovozných cien podľa údajov Eurostatu, bez úpravy týkajúcej sa rozdielov v kvalite alebo rozdielnej úrovne obchodu.

(79)

Niektoré zainteresované strany uviedli, že porovnanie cien Únie a indických cien na základe priemerných cien Eurostatu je zavádzajúce. Dve zainteresované strany navrhli, aby Komisia upravila indickú priemernú cena na základe predpokladu, že priemerný obsah mangánu v indickom silikomangáne je 58 %. Jedna strana takisto navrhla, že ukrajinská priemerná cena založená na údajoch Eurostatu by sa mala upraviť na základe predpokladu, že priemerný obsah mangánu v ukrajinskom silikomangáne je 68 %. Uvedené strany tvrdili, že po takýchto úpravách by indická priemerná cena silikomangánu nebola nižšia než ceny účtované výrobcami z Únie alebo výrobcami v tretích krajinách.

(80)

Komisia si je vedomá skutočnosti, že v údajoch z Eurostatu boli zahrnuté všetky kvalitatívne triedy príslušného výrobku, a preto neumožnili náležité porovnanie medzi jednotlivými druhmi výrobku. Keďže neexistujú presnejšie údaje pre jednotlivé druhy výrobku, najmä pokiaľ ide o nespolupracujúcich výrobcov v Indii, nemožno pri analýze ujmy nebrať do úvahy použitie priemerných cien a posúdenie bolo spolu s ostatnými ukazovateľmi ujmy v každom prípade vykonané s náležitou starostlivosťou.

(81)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že pomerná úprava založená na obsahu mangánu nezachytáva celý cenový rozdiel, pretože kupujúci výrobku s nižšou kvalitou musí znášať náklady na odstránenie dodatočných nečistôt. Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že štruktúra kontrolného čísla výrobku, ktorú použila Komisia, nerozlišuje medzi rôznymi druhmi silikomangánu s obsahom mangánu nižším než 60 %, a preto je toto porovnanie pre výpočty podhodnotenia nevhodné. Ďalšia zainteresovaná strana uviedla, že z dôvodu vytvorenia rozsahu hodnôt pre obsah mangánu sú výsledky nepresné.

(82)

Komisia tieto tvrdenia zamietla, pretože pomerná úprava je založená na všeobecne prijatých trhových postupoch, a preto je vhodná. Okrem toho zainteresovaná strana neposkytla žiadnu alternatívnu metodiku. Úprava podľa obsahu mangánu v prípade indických vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vychádzala z presného obsahu, ako bolo overené počas prešetrovania. Preto sa rozlišuje medzi rôznymi druhmi aj v prípade silikomangánu s obsahom mangánu nižším než 60 %.

(83)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že silikomangán vyrobený výrobným odvetvím Únie je drahší, pretože obsahuje menej nečistôt, ako je fosfor a bór, než silikomangán vyrobený v Indii. Táto strana poskytla informácie o žiadostiach zákazníkov, aby im bol dodaný silikomangán obsahujúci menej než určité percento fosforu a bóru, tvrdiac, že zákazníci boli ochotní za to zaplatiť prirážku.

(84)

Predložené informácie však nepreukázali, že obsah fosforu alebo bóru má vplyv na cenu. Preukázali len to, že určití používatelia by mohli vyžadovať, – s cieľom vyrábať určité osobitné výrobky z ocele – aby obsah fosforu alebo bóru v silikomangáne, ktorý kupujú, bol pod určitou hranicou. Keďže neboli k dispozícii jasné dôkazy o zaplatenej prirážke, toto tvrdenie bolo zamietnuté.

(85)

Po sprístupnení konečných informácií navrhovateľ tvrdil, že na komoditnom trhu nie je nezvyčajné nájsť drobné podhodnotenie a že existencia cenového podhodnotenia sama osebe nie je požiadavkou na preukázanie existencie ujmy. Ako sa uvádza v oddiele 5.5, Komisia založila svoje zistenia o ujme na súbore ukazovateľov a úroveň cenového podhodnotenia v tomto prípade nemala rozhodujúci vplyv na určenie ujmy.

(86)

Navrhovateľ tvrdil, že Komisia na výpočet dumpingového rozpätia a na stanovenie podhodnotenia použila odlišnú metódu, pretože na stanovenie dumpingového rozpätia použila najviac dumpingové transakcie, nie však na podhodnotenie.

(87)

Komisia nerozumie, prečo by mala na výpočet podhodnotenia a na výpočet dumpingu uplatniť rovnakú metodiku. Účel výpočtov je úplne odlišný; výpočet najviac dumpingových transakcií slúžil na výpočet dumpingového rozpätia pre nespolupracujúcich indických vyvážajúcich výrobcov, zatiaľ čo výpočty cenového podhodnotenia neboli vykonané na účely určenia nejakého presného rozpätia, ale na účely skúmania vplyvu dumpingového dovozu na ceny v súlade s požiadavkami článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(88)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie. Ukazovatele ujmy sú založené na konkrétnych údajoch, ktoré poskytli dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie, ktorí sú v tomto prípade navrhovateľmi a predstavujú podstatnú časť celkovej výroby v Únii počas obdobia prešetrovania. Takisto sa skúmali údaje týkajúce sa všetkých výrobcov z Únie, pokiaľ boli na základe podnetu k dispozícii, a to pre tieto ukazovatele: spotreba v Únii a podiel na trhu, výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, zamestnanosť a produktivita. Ako sa vysvetľuje vyššie v odôvodnení 60, na účely ochrany dôvernosti údajov od dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie sa všetky hodnoty vyjadrujú ako rozsah hodnôt.

(89)

Medzi ukazovatele ujmy patria: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, rozsah dumpingového rozpätia, zotavenie sa z dumpingu v minulosti, priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(90)

Jedna zainteresovaná strana kritizovala skutočnosť, že niektoré údaje o spoločnosti FerroAtlantica sa zohľadnili pri makroekonomických ukazovateľoch (objem predaja a podiel na trhu, výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity, zamestnanosť a produktivita), ale nie pri zvyšných mikroekonomických ukazovateľoch. Toto tvrdenie sa zamieta, pretože spoločnosť FerroAtlantica nespolupracovala, a preto Komisia nemala k dispozícii žiadne mikroekonomické údaje od tejto spoločnosti.

(91)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(92)

Objem výroby v roku 2013 a počas obdobia prešetrovania bol nižší než na začiatku posudzovaného obdobia. V roku 2012 bol objem výroby najvyšší. V dôsledku rozhodnutia časti výrobného odvetvia Únie výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie ako celku v roku 2012 vzrástla v porovnaní s rokom 2011 a potom zostala relatívne rovnaká. V dôsledku toho sa využitie kapacity výrazne znížilo.

(93)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem dovozu (v tonách) a podiel na trhu

(94)

Objem predaja sa v roku 2012 zvýšil v porovnaní s rokom 2011 a v roku 2013 sa znížil. Objem predaja počas obdobia prešetrovania bol nižší než v roku 2011. V roku 2012 bol objem predaja najvyšší. Keďže pokles predaja bol pomerne nižší než pokles spotreby, podiel na trhu sa zvyšoval a počas obdobia prešetrovania bol vyšší než v roku 2011.

(95)

Počas posudzovaného obdobia nezaznamenalo výrobné odvetvie Únie žiaden rast, ale v zložitom kontexte klesajúcej spotreby sa mu podarilo zachovať si svoj podiel na trhu.

(96)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(97)

Počet zamestnancov sa v roku 2012 zvýšil a v nasledujúcom období poklesol. Produktivita, meraná ako výstup na zamestnanca, kolísala a v období prešetrovania bola vyššia než v roku 2011.

(98)

Všetky dumpingové rozpätia sú vyššie než úroveň de minimis, a v prípade jedného vyvážajúceho výrobcovu sú výrazne nad touto úrovňou. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dovozu z Indie nezanedbateľný.

(99)

Platnosť antidumpingových opatrení proti dovozu silikomangánu s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Kazachstane uplynula v roku 2012. Žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti nebola podaná. Neexistuje žiadny náznak toho, že by sa výrobné odvetvie Únie nespamätalo z účinkov minulého dumpingu pred tým, ako sa začal dumping z Indie.

(100)

Vážená priemerná jednotková predajná cena dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie účtovaná neprepojeným zákazníkom z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 7

Predajná cena v Únii

(101)

Priemerná jednotková predajná cena dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie sa z roka na rok znižovala.

(102)

Výrobné náklady sa znížili, najmä z dôvodu zníženia cien dvoch hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú výrobné náklady: mangánová ruda a energia.

(103)

Priemerné náklady práce dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca (EUR)

(104)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa vypočítajú vydelením celkových nákladov práce dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie za dané obdobie celkovým počtom pracovných síl zamestnaných v tom istom období. Celkové náklady práce v rokoch 2012 a 2013 vzrástli, ale počas obdobia prešetrovania klesli takmer až na úroveň z roku 2011. Počet zamestnancov sa v priebehu rokov takisto znížil, a to (v relatívnom vyjadrení) výraznejšie v porovnaní so znížením nákladov práce. V dôsledku toho sa priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili.

(105)

Úroveň zásob dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(106)

Úroveň zásob sa v rokoch 2012 a 2013 zvýšila a počas obdobia prešetrovania poklesla, stále však zostala nad úrovňou roku 2011. To isté platí pre pomer medzi zásobami a výrobou.

(107)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(108)

Komisia stanovila ziskovosť dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie vyjadrením čistého zisku pred zdanením z predaja silikomangánu neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja. Počas celého posudzovaného obdobia bola ziskovosť negatívna. Najhorším rokom bol rok 2011. Situácia začala zlepšovať v roku 2012, ale v nasledujúcom roku a počas obdobia prešetrovania sa znovu zhoršila. Počas obdobia prešetrovania sa situácia v porovnaní s rokom 2011 mierne zlepšila.

(109)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku je cyklický, v roku 2012 klesol, v roku 2013 vzrástol a počas obdobia prešetrovania znovu klesol.

(110)

Úroveň investícií počas posudzovaného obdobia klesla.

(111)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Keďže úroveň investícií klesla, návratnosť investícií (vždy záporná, pretože dve spolupracujúce spoločnosti boli stratové) sa v posudzovanom období zlepšila.

(112)

Faktory, ako je vývoj objemu výroby, využitie kapacity, ako aj objem predaja a cena vykazujú za celé výrobné odvetvie Únie jasný nepriaznivý trend.

(113)

Pokiaľ ide o dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie, z ukazovateľov vyplýva, že počas celého posudzovaného obdobia boli stratoví. Ich predajná cena a objem silikomangánu neustále klesali a nebolo to dostatočne kompenzované súbežným znižovaním výrobných nákladov. Ostatné ukazovatele, ako je peňažný tok a návratnosť investícií, boli v posudzovanom období takisto záporné alebo vykazovali klesajúci trend.

(114)

Na základe uvedených zistení týkajúcich sa dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie Komisia dospela k záveru, že podstatná časť výrobného odvetvia Únie utrpela značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 1 po zhodnotení všetkých príslušných hospodárskych faktorov a indexov, ktoré ovplyvňovali stav výrobného odvetvia Spoločenstva v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(115)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že aj keby sa zohľadnili len ekonomické ukazovatele týkajúce sa dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie, ich ekonomické ukazovatele nevykazujú značnú ujmu. Napríklad zdôraznili, že hoci objem predaja spolupracujúcich výrobcov z Únie v absolútnych číslach klesol, zvýšil sa z hľadiska podielu na trhu. Domnievajú sa, že v súvislosti s klesajúcim dopytom po silikomangáne je to pozitívny vývoj. Tieto strany najmä zdôraznili, že aj v prípade, že by spolupracujúci výrobcovia z Únie boli počas posudzovaného obdobia stratoví, ich situácia sa od roku 2012 do konca obdobia prešetrovania zlepšovala. Považujú to za ďalší pozitívny vývoj.

(116)

Komisia súhlasí, že nie všetky hospodárske faktory a indexy, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia, ukazujú negatívny trend. Skutočnosťou však zostáva, že väčšina ekonomických a finančných ukazovateľov vykazuje v prípade dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie negatívnu situáciu. Z tohto dôvodu Komisia toto tvrdenie zamietla.

(117)

Navrhovateľ tvrdil, že odkazom na článok 3 ods. 5 Komisia uznala, že dumpingový dovoz skutočne spôsobil značnú ujmu.

(118)

Toto však nie je záver Komisie. Komisia najprv dospela k záveru, že podstatná časť výrobného odvetvia Únie utrpela značnú ujmu, a to bez toho, aby uviedla možné príčiny ujmy. Následne, v súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia, Komisia skúmala, či značnú ujmu spôsobil dumpingový dovoz z Indie.

(119)

Argumentácia navrhovateľa, že pokiaľ zhodnotenie všetkých príslušných hospodárskych faktorov a indexov, ktoré ovplyvňovali stav výrobného odvetvia, ako sa uvádza v článku 3 ods. 5 základného nariadenia, vedie k záveru, že existuje ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, znamená to tiež, že ujma je spôsobená dumpingovým dovozom, je nesprávnym výkladom základného nariadenia. Podľa článku 3 ods. 6 základného nariadenia jednou z podmienok, ktoré treba splniť na uloženie antidumpingového cla, je to, že sa musí preukázať, že ujmu spôsobuje dumpingový dovoz. To si vyžaduje komplexnú analýzu príčinných súvislostí a nie je len obyčajným predpokladom, ako sa sťažovateľ domnieva. Táto analýza je uvedená v oddiele 6.

(120)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z Indie spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(121)

Komisia nepozorovala časovú súvislosť medzi vývojom zložitej hospodárskej situácie dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie a zvýšením objemu dumpingového dovozu z Indie. Objem dovozu z Indie sa v roku 2012 oproti roku 2011 zvýšil, následne však klesol (pozri tabuľku 11), tak v absolútnom vyjadrení, ako aj v pomere k výrobe a spotrebe v Únii. To predstavuje opačný trend v porovnaní so situáciou dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie, ktorým vznikli najvyššie straty v roku 2011 (keď bol objem dovozu z Indie najnižší, tak v absolútnom vyjadrení, ako aj vo pomere k výrobe a spotrebe) a najnižšie straty v roku 2012 (keď bol objem dovozu z Indie najvyšší, opäť tak v absolútnom vyjadrení, ako aj v pomere k výrobe a spotrebe). Podobne sa počas obdobia prešetrovania finančná situácia dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie zhoršila, avšak objem dovozu z Indie sa v porovnaní s rokom 2013 znížil tak v absolútnom vyjadrení, ako aj v pomere k výrobe a spotrebe.

Tabuľka 11

Objem dovozu a predaja (v tonách), podiel na trhu a ziskovosť

(122)

Navrhovateľ vysvetlil tento opačný trend medzi objemom dovozu a ziskovosťou dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie takto: V dôsledku mimoriadnych nákladov na energiu v jednom členskom štáte v roku 2011 boli straty jedného výrobcu z Únie v roku 2011 vyššie než v roku 2012, keď sa náklady na energiu znížili. V prípade absencie takýchto výnimočných nákladov na energiu v roku 2011 by trendy ukazovali, že k najvyššej strate dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie došlo počas obdobia prešetrovania.

(123)

Komisia uznáva, že v roku 2011 musel jeden z dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie vynaložiť mimoriadne náklady na energiu. Dokonca aj po úprave nákladov na výrobu a ziskovosti za príslušný rok opačný trend stále zostáva rovnaký. Najvyššia strata dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie (ku ktorej došlo počas obdobia prešetrovania) sa časovo zhoduje s poklesom objemu dovozu z Indie, tak v absolútnom vyjadrení, ako aj v pomere k výrobe a spotrebe v Únii.

(124)

Okrem toho navrhovateľ tvrdil, že medziročná analýza (t. j. vývoj dumpingového dovozu oproti zhoršeniu výkonnosti na ročnom základe) nebola presná, pokiaľ ide o komoditný trh, a navrhol, aby bola analýza založená na trendoch medzi rokom 2011 a obdobím prešetrovania a aby sa použila nasledujúca metodika. Po prvé navrhovateľ vypočítal, čo považoval za skutočnú spotrebu silikomangánu v Únii vyjadrenú ako percentuálny podiel výroby ocele v Únii (za predpokladu, že konštantné množstvo silikomangánu je potrebné na výrobu tony ocele), a uviedol, že skutočná spotreba zostala relatívne stabilná počas celého obdobia od januára 2011 do apríla 2013. Po druhé navrhovateľ vypočítal zjavnú spotrebu silikomangánu v Únii ako domácu výrobu plus dovoz mínus vývoz za rovnaké obdobie a uviedol, že zjavná spotreba v dôsledku nárastu dovozu z Indie výrazne stúpla. Po tretie sa navrhovateľ domnieval, že rozdiel medzi skutočnou spotrebou a zjavnou spotrebou bol spôsobený hromadením zásob z indického dovozu od roku 2011 do apríla 2013. Napokon sa navrhovateľ domnieval, že nadbytočné zásoby boli od apríla 2013 umiestnené na trh Únie, čo viedlo k nadmernej ponuke s následným tlakom na znižovanie cien, aj keď sa súčasne dovoz z Indie znížil.

(125)

Komisia stanovila spotrebu silikomangánu v Únii ako súčet domáceho predaja a dovozu. Navrhovateľ nevysvetlil, prečo táto metóda nemôže byť považovaná za presnú. Spotreba v Únii zaznamenala počas posudzovaného obdobia klesajúci trend v súlade s celosvetovým trendom nižšieho dopytu po silikomangáne. Komisia konštatovala, že predaj dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie a dovoz z tretích krajín sa v posudzovanom období znížil. Avšak dovoz zo všetkých tretích krajín bol vo väčšej miere postihnutý znížením spotreby, zatiaľ čo dvom spolupracujúcim výrobcom z Únie sa podarilo udržať si svoj podiel na trhu. Okrem toho sa podiel indického dovozu na dovoze zo všetkých tretích krajín v roku 2012 zvýšil a následne znížil, zatiaľ čo dovoz z iných tretích krajín sa v roku 2012 znížil a následne zvýšil.

(126)

Komisia dospela k záveru, že tvrdenie navrhovateľa o účinku indického dovozu na rozsiahle hromadenie zásob nie je dostatočne odôvodnené. Neboli včas poskytnuté žiadne štatistické údaje týkajúce sa konkrétne indického dovozu silikomangánu a jeho spotreby. Preto sa nepreukázalo, že tlak vyvíjaný na objem predaja a predajné ceny Únie počas obdobia prešetrovania bol spôsobený indickým dovozom počas predchádzajúcich dvoch rokov.

(127)

Z informácií poskytnutých navrhovateľom vyplynulo len to, že skutočná spotreba silikomangánu bola v období od marca 2011 do marca 2012 nižšia ako zjavná spotreba a že tieto nahromadené zásoby by boli umiestnené na trh od marca 2012, teda v mesiaci, po ktorom skutočná spotreba možno bola mierne vyššia než zjavná spotreba. Podľa grafu, ktorý poskytol navrhovateľ v priebehu vypočutia v decembri 2015, by sa nadmerné zásoby spotrebovali v období od marca 2012 a septembra 2013, a nemali by vplyv počas obdobia prešetrovania (od októbra 2013 do septembra 2014). Okrem toho všeobecné informácie neumožnili oddeliť indický dovoz od ostatného dovozu. Nie je preto jasné, čo malo byť zdrojom údajného rozsiahleho hromadenia zásob: Zdrojom mohol byť dovoz z Indie, ale aj dovoz z tretích krajín alebo dokonca aj výrobné odvetvie Únie, v rámci ktorého bolo od roku 2011 zaznamenané výrazné zvyšovanie stavu zásob (pozri tabuľku 9). Okrem toho sa vzhľadom na vývoj trhu so silikomangánom od roku 2011 (klesajúca spotreba v spojení s klesajúcimi cenami, čas použiteľnosti kratší než jeden rok) zdá, že existuje len nepatrné obchodné odôvodnenie pre údajné rozsiahle hromadenie zásob v roku 2011 a predtým, ktoré by boli uvoľnené na trh Únie na konci roka 2013 a počas roka 2014 (počas obdobia prešetrovania). Tvrdenie, že by sa kvôli rozsiahlemu hromadeniu zásob indického dovozu mal zmeniť výklad údajov o dovoze počas obdobia prešetrovania, bolo preto zamietnuté.

(128)

Vo svojom informačnom dokumente a v samostatnej žiadosti určenej všetkým známym dovozcom Komisia vyzvala zainteresované strany, aby poskytli informácie týkajúce sa dovozu silikomangánu s nízkym obsahom mangánu (50 % a menej) ako súčasti príslušného výrobku, aby posúdila objem a priemernú cenu tohto dovozu. Okrem toho bolo cieľom objasniť technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť používania nekvalitného silikomangánu (ako takého alebo po zmiešaní) a jeho vplyv na trh Únie.

(129)

Komisia nedostala žiadne pripomienky od dovozcov, ale získala spätnú väzbu od ostatných zainteresovaných strán.

(130)

Jeden indický výrobca uviedol, že silikomangán s nízkym obsahom mangánu je výrobok nižšej kvality, ktorý sa preto predáva za nižšiu cenu. Ak by sa však jeho cena upravila tak, aby zohľadnila nižší obsah mangánu, upravená cena by bola plne v súlade s cenou štandardného silikomangánu. Táto zainteresovaná strana dodala, že objem dovozu tohto subštandardného silikomangánu do Únie je nízky, a preto nemôže spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(131)

Ďalšia skupina indických výrobcov vyhlásila, že silikomangán nízkej kvality by sa mohol priamo používať v elektrických oblúkových peciach, alebo by sa mohol kombinovať so silikomangánom vyššej kvality s cieľom získať štandardný výrobok, nielen výlučne silikomangán s obsahom Fe vo výške 72 % (zvyčajne z Ukrajiny). Uviedli, že štúdia technickej uskutočniteľnosti, ktorú predložil navrhovateľ, sama osebe nevylučuje technickú uskutočniteľnosť zmiešania. Uznali, že zmiešanie je spojené s dodatočnými nákladmi, ale nie na takej úrovni, akú opísal navrhovateľ. Súhlasili s tým, že tento druh silikomangánu sa predáva za nižšiu cenu práve kvôli nízkemu obsahu mangánu, a preto by sa cenové porovnanie so štandardným silikomangánom malo uskutočniť po pomernej úprave, čo by vykázalo podobné ceny.

(132)

Navrhovateľ tvrdil, že oceliarne v Únii nepoužívajú silikomangán nízkej kvality ako taký a ich zákazníci by neriskovali používanie zmesi rôznych tried silikomangánu z dôvodu kvality. Navrhovateľ takisto tvrdil, že tento subštandardný výrobok predstavoval len dočasný fenomén, ktorý pre nich nebol príčinou ujmy.

(133)

Pokiaľ ide o vplyv dumpingového dovozu na ceny, Komisia poznamenáva, že priemerná cena dumpingového dovozu silikomangánu z Indie a ceny dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia znižovali. Nezistilo sa však takmer žiadne cenové podhodnotenie, ako sa uvádza v odôvodnení 77 a nasledujúcich odôvodneniach.

(134)

Komisia dospela k záveru, že neexistuje časová súvislosť medzi vývojom zložitej hospodárskej situácie dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie a zvýšením objemu dumpingového dovozu z Indie. Prešetrovaním sa preukázala existencia opačných trendov medzi zvýšením objemu dumpingového dovozu a ujmou, ktorá bola spôsobená dvom spolupracujúcim výrobcom z Únie. Okrem toho sa podiel dumpingového dovozu na trhu počas posudzovaného obdobia zvýšil, avšak len z [18 %/24 %] na [23 %/30 %]. Podiel na trhu nevykazoval neustále rastúci trend, a ceny nepodhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie, alebo ich podhodnotili len vo veľmi malej miere.

(135)

Vzhľadom na to, že neexistuje časová súvislosť medzi zhoršením hospodárskej situácie spolupracujúcich výrobcov z Únie a vývojom objemu a podielu dumpingového dovozu silikomangánu z Indie na trhu, Komisia dospela k záveru, že vplyv dumpingového dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie nemožno kvalifikovať ako značný v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia. Za týchto okolností nebolo preukázané, že objem a/alebo úrovne cien indického dumpingového dovozu spôsobili nepriaznivú situáciu dvoch spolupracujúcich výrobcov.

(136)

Keďže nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a nepriaznivou situáciou výrobného odvetvia Únie, nebolo potrebné zverejniť výpočty o cenovom podhodnotení, pretože sú relevantné len na účely stanovenia úrovne opatrení. Komisia preto odmietla tvrdenie navrhovateľa, že Komisia nebola schopná vypočítať a zverejniť úroveň predaja pod cenu.

(137)

Ako sa uvádza v odôvodnení 135, Komisia nemohla preukázať príčinnú súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie a dumpingovým dovozom z Indie. Preto nie je potrebné vyvodiť závery týkajúce sa vplyvu iných faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v článku 3 ods. 7 základného nariadenia. Napriek tomu boli skúmané aj ďalšie faktory a pre úplnosť sú opísané ďalej v tomto oddiele.

(138)

Navrhovateľ tvrdil, že Komisia sa dopustila metodickej chyby pri posudzovaní toho, že možná ujma spôsobená inými faktormi by mohla určitým spôsobom odôvodniť skutočnosť, že dumpingový dovoz spôsobuje značnú ujmu. Navrhovateľ takisto tvrdil, že Komisia použila faktory, ako je dovoz z iných krajín než z Indie a situácia spoločnosti FerroAtlantica na trhu len na ukončenie konania.

(139)

Keďže neexistuje žiadna príčinná súvislosť, posúdenie potenciálneho vplyvu iných faktorov na ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, už nie je relevantné. Oddiely 7.1 až 7.4 sú obmedzené na opis iných faktorov bez vyvodenia záverov o ich možnom vplyve na ujmu. V dôsledku absencie príčinnej súvislosti, analýza „iných faktorov“ nemá nijaký vplyv na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy a príčiny. Z tohto dôvodu Komisia toto tvrdenie zamietla.

(140)

Objem dovozu z tretích krajín bol stanovený na základe údajov Eurostatu a so zohľadnením všetkých dovozných režimov vrátane aktívneho zušľachťovacieho styku. Pôvod významného objem dovozu je „nešpecifikovaný z obchodných alebo vojenských dôvodov v rámci obchodu s tretími krajinami“. Za pomoci colných orgánov jedného členského štátu Komisia mohla rozdeliť časť tohto objemu podľa krajiny pôvodu. Pridelenie tohto „nešpecifikovaného“ dovozu k jednotlivým krajinám pôvodu nemení výrazne celkový trend dovozu. S cieľom zachovať dôverný charakter údajov o tomto dovoze sú číselné údaje týkajúce sa dovozu vyjadrené ako rozsah hodnôt:

Tabuľka 12

Dovoz tretích krajín (v tonách)

(141)

Silikomangán dováža do Únie veľký počet ďalších krajín. Okrem Indie existujú tri hlavné vyvážajúce krajiny (podľa objemu): Nórsko, Južná Afrika a Ukrajina. Štyri hlavné krajiny predstavujú približne 90 % celkového dovozu do Únie a ich podiel na trhu dosahuje približne 70 %. Nórsko má podiel na trhu približne [17 %/23 %]. Jeden nórsky výrobca silikomangánu je prepojený s jedným z výrobcov z Únie (Comilog Dunkerque/Eramet).

(142)

Objem dovozu do Únie z tretích krajín iných než India vykazoval v porovnaní s dovozom z Indie opačný trend. Najmä v rokoch 2012 a 2013 sa v porovnaní s rokom 2011 znížil, ale počas obdobia prešetrovania vzrástol.

(143)

Na základe údajov Eurostatu ceny dovozu z tretích krajín boli v priemere vyššie ako ceny dovozu z Indie a počas posudzovaného obdobia vykazovali klesajúci trend. Údaje Eurostatu však neposkytujú členenie podľa kvality a triedy, a preto neumožňujú porovnanie s podobnými systémami.

(144)

Navrhovateľ uviedol, že dôvody, prečo dovoz silikomangánu z Ukrajiny, Južnej Afriky a Nórska klesol v roku 2012 nemali nijakú súvislosť so zvýšeným dovozom z Indie, ale boli spôsobené okolnosťami, ktoré sú špecifické pre jednotlivé krajiny.

(145)

Komisia vzala na vedomie vysvetlenia navrhovateľa o zvýšení alebo znížení dovozu z určitých tretích krajín. Skutočnosť, že dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie zachovali svoj podiel na trhu však dokazuje, že tretie krajiny medzi sebou súťažili o udržiavanie predaja a podielu na trhu v Únii bez toho, aby to malo vplyv na objem predaja a podiel na trhu dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie.

(146)

Objem vývozu dvoch výrobcov z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Výkonnosť spolupracujúcich výrobcov z Únie v oblasti vývozu

(147)

Dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie počas posudzovaného obdobia viac ako zdvojnásobili svoj predaj mimo Únie, hoci objemy nie sú v absolútnom vyjadrení obzvlášť významné.

(148)

Priemerná predajná cena neprepojeným stranám v tretích krajinách sa znížila v súlade so znížením ceny na trhu Únie.

(149)

Niektoré zainteresované strany vo svojich pripomienkach potvrdili, že ako jeden z dôsledkov hospodárskej krízy v Únii poklesla aj výroba ocele. Keďže sa silikomangán prevažne používa na výrobu ocele, malo to priamy a bezprostredný vplyv na jeho spotrebu.

(150)

Niektoré zainteresované strany vo svojich pripomienkach potvrdili, že sa celosvetová výroba silikomangánu neznížila v nadväznosti na zníženie spotreby. Uviedli, že trhová cena silikomangánu súvisí s rovnováhou medzi ponukou a dopytom, ako je to v prípade všetkých komodít. V dôsledku toho vyvolala nadmerná ponuka pokles cien silikomangánu. Výrobné odvetvie Únie ako celok zvýšilo od roku 2011 do roku 2012 svoju kapacitu, čím k tejto situácii prispelo.

(151)

Španielska spoločnosť FerroAtlantica pri prešetrovaní nespolupracovala. Podľa podnetu sa spoločnosť FerroAtlantica, ako hlavný výrobca z Únie, vyhla značnej ujme spôsobenej indickým dovozom a v skutočnosti dosiahla vysoký zisk. Spoločnosť FerroAtlantica je najväčší výrobca silikomangánu v Únii, ktorému sa podarilo zachovať si svoj podiel na trhu počas posudzovaného obdobia a ktorý priamo konkuruje dvom spolupracujúcim výrobcom z Únie.

(152)

Navrhovateľ tvrdil, že spoločnosť FerroAtlantica nemohla prispieť k ujme, ktorú utrpeli dvaja spolupracujúci výrobcovia v Únii, pretože sa nedopustila podhodnotenia ich cien a podiel na trhu nezískala v ich neprospech. Navrhovateľ takisto tvrdil, že spoločnosť Ferroatlantica už nebola chránená pred ujmou spôsobenou indickým dovozom, pretože sa jej situácia od začiatku roka 2015 začala zhoršovať.

(153)

Toto tvrdenie sa vzťahuje na udalosti po skončení obdobia prešetrovania, ktoré sa obvykle nezohľadňujú podľa článku 6 ods. 1 základného nariadenia. Komisia navyše nezistila žiadne zvláštne dôvody, na základe ktorých by jej rozhodnutie bolo zjavne neprimerané, ak by bola toto tvrdenie zamietla. Tvrdenie bolo najmä predložené vo veľmi neskorom štádiu prešetrovania, viac ako 11 mesiacov po začatí konania, keď ho už nebolo možné overiť. V každom prípade Komisia usudzuje, že prítomnosť najväčšieho výrobcu z Únie na trhu ovplyvnila vývoj objemu predaja, cien a podielu na trhu dvoch spolupracujúcich výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania.

(154)

Navrhovateľ a dvaja najväčší výrobcovia ocele predložili pripomienky týkajúce sa záujmu Únie. Keďže príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z Indie a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nie je preukázaná, záujem Únie nie je potrebné skúmať.

(155)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela o dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti, v súlade s článkom 9 základného nariadenia, by sa toto konanie malo ukončiť bez uloženia opatrení.

(156)

Všetky príslušné strany boli informované o konečných zisteniach a zámere ukončiť konanie a dostali príležitosť predložiť svoje pripomienky. Ich pripomienky sa vzali do úvahy, nezmenili však závery, ku ktorým sa dospelo.

(157)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009 nevydal stanovisko,