ISSN 1977-0790

Úradný vestník

Európskej únie

L 34

European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Ročník 59
10. februára 2016


Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

ROZHODNUTIA

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/151 z 1. októbra 2014 o štátnej pomoci Nemecka SA.31550 (2012/C) (ex 2012/NN) v prospech Nürburgringu [oznámené pod číslom C(2014) 3634]  ( 1 )

1

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/152 z 1. októbra 2014 o štátnej pomoci SA 27339 (12/C) (ex 11/NN) poskytnutej Nemeckom letisku Zweibrücken a leteckým spoločnostiam využívajúcim letisko [oznámené pod číslom C(2014) 5063]  ( 1 )

68

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/153 z 2. júla 2015 o opatreniach SA.31883 – 2015/N, 2011/C, ktoré Rakúsko vykonalo a plánuje ďalej vykonávať v prospech spoločnosti Österreichische Volksbanken-AG a záručného združenia bánk typu Volksbank a ktorým sa mení rozhodnutie 2013/298/EÚ [oznámené pod číslom C(2015) 4635]  ( 1 )

132

 

*

Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/154 z 22. júla 2015 o štátnej pomoci SA.13869 (C 68/2002) (ex NN 80/2002) – Preradenie účtovných rezerv oslobodených od dane určených na obnovu hlavnej prenosovej siete na kapitál poskytnutej Francúzskom v prospech EDF [oznámené pod číslom C(2015) 4959]  ( 1 )

152

 


 

(1)   Text s významom pre EHP

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.


II Nelegislatívne akty

ROZHODNUTIA

10.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/1


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/151

z 1. októbra 2014

o štátnej pomoci Nemecka SA.31550 (2012/C) (ex 2012/NN) v prospech Nürburgringu

[oznámené pod číslom C(2014) 3634]

(Iba nemecké znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1.   POSTUP

1.1.   FORMÁLNE VYŠETROVACIE KONANIE

(1)

Od roku 2002 do 2012 vykonalo Nemecko rad podporných opatrení v prospech nemeckého pretekárskeho okruhu Nürburgring, vrátane opatrení na podporu vybudovania zábavného parku, hotelov a reštaurácií, ako aj na prípravu pretekov Formuly 1. Majiteľmi komplexu Nürburgring boli štátom vlastnené podniky Nürburgring GmbH (ďalej len „NG“), Motorsport Resort Nürburgring GmbH (ďalej len „MSR“) a Congress- und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH (ďalej len „CMHN“).

(2)

V júli 2010 oznámila spoločnosť Eifelpark GmbH (ďalej len „Eifelpark“), ktorá je majiteľom zábavného parku v nemeckom regióne Eifel, Komisii informácie o údajnej štátnej pomoci na financovanie zariadení určených na šport, rekreáciu a voľný čas na pretekárskom okruhu Nürburgring v rámci projektu „Nürburgring 2009“. V apríli 2011 doručil Komisii nemecký spolok motorových športov „Ja zum Nürburgring e.V.“ druhú sťažnosť týkajúcu sa štátnej pomoci. Spolok vyjadril obavu, že projekt „Nürburgring 2009“, ktorý je údajne stratový, ohrozí vlastnú prevádzku pretekárskeho okruhu.

(3)

Listom z 21. marca 2012 (ďalej len „rozhodnutie z 21. marca 2012“) Komisia informovala Nemecko o svojom rozhodnutí začať vo veci opatrení pomoci 1-17 uvádzaných v oddiele 2 predloženého rozhodnutia konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (ďalej len „formálne vyšetrovacie konanie“) (2). Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k týmto opatreniam.

(4)

Dňa 15. mája 2012 poskytlo Nemecko ďalšie opatrenia pomoci (opatrenia 18 a 19), ako sú popísané v oddiele 2, a 25. mája 2012 ich oznámilo Komisii. Listom zo 7. augusta 2012 (ďalej len „rozhodnutie zo 7. augusta 2012“) Komisia informovala Nemecko o svojom rozhodnutí rozšíriť formálne zisťovanie tak, aby zahŕňalo aj nové opatrenia pomoci. (4) Rozhodnutie Komisie o rozšírení konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (5). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k ďalším opatreniam.

(5)

Komisia dostala pripomienky Nemecka 23. apríla 2012, 15. júna 2012, 18. júla 2012, 20. júla 2012, 17. augusta 2012, 7. septembra 2012 a 18. januára 2013. K rozhodnutiu z 21. marca 2012 poskytlo Komisii svoje stanoviská v období medzi 9. augustom 2012 a 18. októbrom 2012 deväť zainteresovaných strán. Dňa 18. októbra 2012 a 23. októbra 2012 poskytla Komisia Nemecku stanoviská zainteresovaných strán. Nemecko odpovedalo 15. novembra 2012. K rozhodnutiu zo 7. augusta 2012 zaslali Komisii v období medzi 5. novembrom 2012 a 30. novembrom 2012 stanoviská tri zainteresované strany. 3. decembra 2012 poskytla Komisia Nemecku stanoviská zainteresovaných strán. Nemecko odpovedalo 2. januára 2013.

(6)

Komisia požiadala Nemecko 29. januára 2013, 4. júna 2014 a 5. júna 2014 o ďalšie informácie; Nemecko odpovedalo 15. apríla 2013, 4. júna 2014 a 6. júna 2014.

1.2.   KONKURZNÉ KONANIE A PREDAJ MAJETKU

(7)

Dňa 24. júla 2012 nariadil okresný súd Bad Neuenahr-Ahrweiler predbežnú vlastnú správu majetku spoločností vlastníkov pretekárskeho okruhu Nürburgring (NR, MSR a CMHN). Konkurzné konanie vo forme vlastnej správy majetku okresný súd nakoniec začal 1. novembra 2012. Odvtedy sleduje riadenie spoločností NG, MSR a CMHN vlastný správca alebo vedúci plánu ozdravenia a právny zástupca (ďalej obaja len „správcovia konkurznej podstaty“). Žiadny z nich nie je viazaný pokynmi spoločníkov. Spoločnosti NG, MSR a CMHN si ponechali audítorskú spoločnosť KPMG AG (ďalej len „KPMG“) v konkurznom konaní ako jediného finančného poradcu, ktorý v ich poverení organizoval predaj majetku a bol zodpovedný za kontakty so zainteresovanými uchádzačmi.

(8)

Od októbra 2012 diskutuje Komisia s Nemeckom a so správcami konkurznej podstaty o problémoch opatrení pomoci, ktoré by mohli vyplynúť z predaja majetku spoločností NG, MSR a CMHN.

(9)

Od 1. novembra 2012 prevádzkuje celý komplex spoločnosť Nürburgring Betriebsgesellschaft mbH („NBG“), 100 % dcérska spoločnosť spoločnosti NG, ktorá bola založená správcami konkurznej podstaty ako nová spoločnosť. Spoločnosť NBG nahrádza predchádzajúcu prevádzkovú spoločnosť Nürburgring Automotive GmbH (ďalej len „NAG“) (6).

(10)

V súvislosti s platobnou neschopnosťou spoločností NG, MSR a CMHN začali správcovia konkurzného konania od mája 2013 predaj ich majetku. 15. mája 2013 sa začalo výberové konanie na predaj majetku. Dvoma listami z 23. mája 2013 zaslali útvary Komisie Nemecku a správcom konkurznej podstaty stanovisko k rôznym možnostiam predaja majetku, ktoré by boli v súlade s pravidlami o štátnej pomoci (7).

(11)

K predaju majetku spoločností NG, MSR a CMHN poskytlo Nemecko informácie 10. apríla 2013, 15. apríla 2013, 30. apríla 2013, 9. októbra 2013, 27. februára 2014 a, po predložení žiadostí Komisie o informácie z 13. marca 2014, 23. mája 2014, 4. júla 2014 a 7. júla 2014, poskytlo informácie 23. apríla 2014, 26. mája 2014 a 10. júla 2014. Dňa 18. októbra 2012, 7. marca 2013, 11. októbra 2013 a 26. februára 2014 sa v Bruseli konali rozhovory medzi Komisiou, Nemeckom a správcami konkurznej podstaty. Okrem toho Komisia dostala ďalšie stanoviská od zainteresovaných strán.

(12)

Dňa 23. decembra zaslal spolok „Ja zum Nürburgring e.V.“ (ďalej len „sťažovateľ 1“) (8) a 2. januára 2014 nemecký automobilový klub ADAC e.V., ktorý sa zúčastnil výberového konania (ďalej len „sťažovateľ 2“), listy, v ktorých uviedli, že prebiehajúci predaj majetku pretekárskej dráhy Nürburgring prostredníctvom správcov konkurzného konania je v rozpore s pravidlami štátnej pomoci. Dňa 4. februára 2014 vyzval sťažovateľ 1 Komisiu k pozastaveniu procesu predaja a predložil nové informácie. V dôsledku listu Komisie z 13. januára 2014 zaslalo Nemecko svoje pripomienky k požiadavkám oboch sťažovateľov uvedeným v liste z 10. februára 2014. Sťažovateľ 1 poskytol svoje ďalšie vysvetlenia 8. júla 2014, ku ktorým zaujalo Nemecko stanovisko 14. júla 2014.

(13)

10. apríla 2014 podala spoločnosť [uchádzač 3], Inc. (ďalej len „sťažovateľ 3“ alebo „[uchádzač 3]“), ktorá sa zúčastnila na výberovom konaní, Komisii sťažnosť na proces predaja. 17. apríla 2014 podal pán Meyrick Cox (ďalej len „sťažovateľ 4“), patriaci do konzorcia uchádzačov [uchádzač 2] (ďalej len „[uchádzač 2]“, ktoré tvoria [uchádzač 2], spoločnosť European Capital Partners LLP, pán Meyrick Cox, pán Marcus Graf von Oeynhausen-Sierstorpff a spoločnosť Wadell & Reed, Inc.), Komisii sťažnosť na proces predaja. Tieto sťažnosti boli 16. apríla 2014 resp. 17. apríla 2014 postúpené Nemecku. 25. apríla 2014 oznámilo Nemecko svoje stanovisko k sťažnosti podanej sťažovateľom 4. Dňa 5. mája 2014 oznámilo Nemecko svoje stanovisko k sťažnosti podanej sťažovateľom 3. Dňa 19. mája 2014 oznámil sťažovateľ 3 ďalšie argumenty. Dňa 22. mája 2014 oznámilo Nemecko svoje pripomienky k týmto ďalším argumentom. Sťažovateľ 3 oznámil 23. mája 2014 ďalšie informácie, ku ktorým vydalo Nemecko stanovisko 10. júla 2014; k jeho ďalším vyjadreniam zo 16. júna 2014 a 7. júla 2014 vydalo Nemecko stanovisko 11. júla 2014. V dňoch 29. júla, 20. augusta, 8. septembra a 12. septembra 2014 oznámilo Nemecko ďalšie informácie, ktoré sa vzťahovali aj na pripomienky sťažovateľov 3 a 4 z 21. augusta, 3. septembra a 12. septembra 2014. Ďalej sa 22. júla resp. 5. septembra 2014 konali dve stretnutia útvarov Komisie so zástupcami Nemecka, správcami konkurznej podstaty a KPMG v Bruseli.

(14)

Keďže formálne vyšetrovacie konanie by mohlo byť uzatvorené so zamietavým rozhodnutím Komisie o vrátení pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, Nemecko požiadalo Komisiu o potvrdenie toho, že povinnosť vrátenia pomoci uložená spoločnostiam NG, MSR a CMHN sa nebude uplatňovať voči nadobúdateľovi aktív alebo jeho dcérskej spoločnosti pôsobiacej ako prevádzková spoločnosť a že povinnosť vrátenia pomoci neznemožní prevádzku pretekárskeho okruhu Nürburgring prostredníctvom spoločnosti NBG počas sezóny 2014, po ktorej je plánovaná likvidácia tejto spoločnosti.

2.   OPIS OPATRENÍ POMOCI

2.1.   POSKYTOVATELIA POMOCI

(15)

Podporné prostriedky poskytlo päť subjektov: 1. spolková krajina Porýnie-Falcko (9) (ďalej len „spolková krajina“), 2. spoločnosť Investitions- und Strukturbank Rheinland-Pfalz GmbH, ktorá je vo vlastníctve spolkovej krajiny (ďalej len „ISB“), 3. spoločnosť Rheinland-Pfälzische Gesellschaft für Immobilien und Projektmanagement GmbH (ďalej len „RIM“), 100 % dcérska spoločnosť spoločnosti ISB, 4. okres Ahrweiler a 5) spoločnosť NG (10).

2.2.   ÚDAJNÍ PRÍJEMCOVIA POMOCI

(16)

Do 30. apríla 2010 bola spoločnosť NG vlastníkom a prevádzkovateľom komplexu Nürburgring (11).

(17)

Dňa 1. mája 2010 sa uskutočnila reštrukturalizácia vlastníckych vzťahov a prevádzky komplexu Nürburgring. Spoločnosť NG zostala vlastníkom pretekárskeho okruhu a zábavného parku a majetkovou účasťou 93,3 % na spoločnosti MSR (12) nadobudla nepriame vlastníctvo na ubytovacích a stravovacích zariadeniach a stala sa nepriamym 93,3 % vlastníkom spoločnosti CMHN (13) (spoločnosti MSR a CMHN zostali priamymi vlastníkmi ubytovacích a stravovacích zariadení). Prevádzka pretekárskeho okruhu, zábavného parku, ako aj ubytovacích a stravovacích zariadení bola prostredníctvom dohody o prenájme podnikateľskej jednotky prevedená na spoločnosť NAG (14), pozri opatrenie 10 (15).

(18)

Ako už bolo uvedené, príjemcovia pomoci, spoločnosti NG, MSR a CMHN, sú v konkurznom konaní. Ďalšími príjemcami pomoci, voči ktorým bolo vyhlásené konkurzné konanie, sú spoločnosti IPC Gesellschaft für internationale Projektcoordination mbH (ďalej len „IPC“) (16), Weber Projektierungs- und Realisierungs GmbH (ďalej len „Weber“) (17) a Cash Settlement and Ticketing GmbH (ďalej len „CST“) (18).

(19)

Príjemcami pomoci, ktorí so svojou prevádzkovou činnosťou pokračujú a nie sú predmetom konkurzného konania, sú spoločnosti Mediinvest GmbH, medzičasom premenovaná na spoločnosť Return Projektmanagement GmbH („Mediinvest“) (19), Geisler & Trimmel General Contractor GmbH („Geisler & Trimmel“) (20), NAG a Fahrsicherheitszentrum am Nürburgring GmbH & Co. KG („FSZ“) (21). Už neexistujúcimi príjemcami pomoci sú spoločnosti Erlebnispark Nürburgring GmbH & Co. KG („EWN“) (22), Motorsport Akademie Nürburgring GmbH & Co. KG („MAN“) (23), Test & Training International GmbH („TTI“) (24), Bike World Nürburgring GmbH („BWN1“) (25), BikeWorld Nürburgring Besitz („BWNB“), BikeWorld Nürburgring GmbH („BWN2“), Camp 4 Fun GmbH & Co. KG („Camp4Fun“) (26) a MI-Beteiligungs- und Verwaltungs GmbH („MIB“) (27).

2.3.   OPIS OPATRENÍ

(20)

Predmetom postupu preskúmania je financovanie vybudovania a prevádzky pretekárskeho okruhu a turistických zariadení pred projektom „Nürburgring 2009“, vybudovanie všetkých týchto zariadení v rámci projektu „Nürburgring 2009“ a organizácie podujatí pretekov Formuly 1. Projektom „Nürburgring 2009“ sa mal obohatiť pretekársky okruh o rôzne atrakcie, aby sa posilnila jeho celoročná atraktívnosť. Projekt „Nürburgring 2009“ zahŕňal čiastkovú oblasť I (najmä tribúny a zábavné zariadenia) a čiastkovú oblasť II (najmä ubytovacie zariadenia) (28).

a)   Opatrenia, na ktoré sa odkazuje v rozhodnutí z 21. marca 2012

(21)

Opatrenie 1 (poskytnutie kapitálu zo strany spolkovej krajiny a okresu Ahrweiler pre spoločnosť NG vo forme presunov do kapitálovej rezervy a zvýšenia základného imania): Kapitál vo forme presunov do kapitálovej rezervy (29) bol spoločnosti NG poskytnutý spolkovou krajinou 1. mája 2002 vo výške 2 179 000 EUR (30) a 21. decembra 2004 vo výške 22 839 241 EUR (31). Ďalej spolková krajina a okres Ahrweiler zvýšili základné imanie spoločnosti NG 31. augusta 2004 o 4 887 000 EUR (32) a 4. septembra 2007 o 10 000 000 EUR. Celkovo vložili spolková krajina a okres Ahrweiler do spoločnosti NG v období rokov 2002 až 2007 kapitál vo výške 39 905 241 EUR.

(22)

Opatrenie 2 (akcionárske úvery spoločnosti NG pre jej dcérsku spoločnosť pred začiatkom projektu „Nürburgring 2009“): Nezávisle od projektu „Nürburgring 2009“ poskytla spoločnosť NG svojim dcérskym spoločnostiam akcionárske úvery uvedené v tabuľkách 1-4 v celkovej výške 11 176 953,14 EUR. Bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 6 %, záruky poskytnuté neboli.

Tabuľka 1

Akcionárske úvery spoločnosti NG v prospech spoločností EWN, FSZ, MAN, TTI a Camp4Fun

Príjemca

Uzavretie zmluvy

Suma (v EUR)

Úroková sadzba (v %)

EWN (*1)

1.1.2006

4 853 553,04

6

EWN

30.6.2006

350 000

6

EWN

22.12.2006

350 000

6

EWN

4.7.2007

450 000

6

EWN

17.3.2009

182 313,24

6

EWN

29.4.2009

9 303,74

6

FSZ (*2)

12.4.2002

[…] (*5)

6

FSZ

21.3.2003

[…]

6

FSZ

4.3.2008

[…]

6

MAN (*3)

10.12.2002

100 000

6

TTI

15.8.2002

25 000

6

Camp4Fun (*4)

26.5.2009

100 000

6

Camp4Fun

22.7.2009

100 000

6

Camp4Fun

2.11.2009

50 000

6

Camp4Fun

2.11.2009

50 000

6

Camp4Fun

18.12.2009

150 000

6

SPOLU

 

[…]

 

Tabuľka 2

Úvery, ktoré poskytla spoločnosť NG spoločnosti BWNB pred jej premenovaním

Uzavretie zmluvy

Suma (v EUR)

Úroková sadzba (v %)

17.10.2003

300 000,00

6

4.2.2004

100 000,00

6

27.10.2004

100 000,00

6

Spolu

500 000,00

 

Tabuľka 3

Úvery, ktoré poskytla spoločnosť NG spoločnosti BWN1 pred jej zlúčením so spoločnosťou BWNB

Uzavretie zmluvy

Suma (v EUR)

Úroková sadzba (v %)

4.2.2004

100 000,00

6

12.3.2004

200 000,00

6

27.4.2004

200 000,00

6

24.11.2004

110 000,00

6

5.1.2005

200 000,00

6

7.1.2005

150 000,00

6

19.1.2005

100 000,00

6

22.2.2005

75 000,00

6

28.2.2005

75 000,00

6

21.4.2005

150 000,00

6

13.6.2005

100 000,00

6

30.6.2005

50 000,00

6

18.7.2005

50 000,00

6

22.7.2005

100 000,00

6

Spolu

1 660 000,00

 

Tabuľka 4

Úvery, ktoré poskytla spoločnosť NG spoločnosti BWN2 pred jej zlúčením so spoločnosťou BWNB a premenovaním spoločnosti BWNB

Uzavretie zmluvy

Suma (v EUR)

Úroková sadzba (v %)

20.9.2005

200 000,00

6

4.10.2005

50 000,00

6

2.11.2005

100 000,00

6

1.12.2005

50 000,00

6

2.1.2006

200 000,00

6

20.1.2006

200 000,00

6

28.2.2006

50 000,00

6

30.6.2006

20 000,00

6

15.8.2006

100 000,00

6

6.9.2006

130 000,00

6

15.1.2007

150 000,00

6

27.2.2007

100 000,00

6

4.4.2007

250 000,00

6

Spolu

1 600 000,00

6

(23)

Opatrenie 3 (úvery, ktoré vyhradila spolková krajina spoločnosti NG nad rámec zoskupenia likvidity): Toto opatrenie zahŕňa úvery, ktoré spolková krajina poskytla spoločnosti NG z jej takzvaného zoskupenia likvidity (33). V súvislosti s podujatiami pretekov Formuly 1 a projektom „Nürburgring 2009“ (34) je spoločnosť NG od roku 2003 resp. 2008 súčasťou zoskupenia likvidity (35). Spoločnosť ISB je tiež súčasťou zoskupenia likvidity. Zoskupenie likvidity slúži na optimalizáciu likvidity v rámci rôznych holdingových spoločností, nadačných fondov a verejných podnikov spolkovej krajiny. Základom pre účasť rôznych podnikov a nadačných fondov na zoskupení likvidity je dohoda medzi príslušným podnikom/príslušným nadačným fondom a ministerstvom financií spolkovej krajiny. Pre prípad, že v rámci zoskupenia prekročí dopyt likvidácie výšku disponibilných prostriedkov, nedostatok likvidity je krátkodobo financovaný na kapitálovom trhu. V období od 30. júna 2003 do 11. mája 2010 poskytla spolková krajina spoločnosti NG úver v celkovej výške 399 805 370 EUR (vrátane úverov vo výške 53 443 493 EUR, ktoré poskytla spolková krajina spoločnosti NG v období od 30. júna 2003 do 30. júna 2009 na podujatia pretekov Formuly 1 a úverov vo výške 170 miliónov EUR, ktoré poskytla spolková krajina spoločnosti NG v období od 23. júna 2008 do 30. júna 2010 na projekt „Nürburgring 2009“ (36). Príjemcom pomoci je spoločnosť NG. Podrobnosti sú uvedené v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Úvery, ktoré boli vyplatené zo zoskupenia likvidity spolkovej krajiny spoločnosti NG  (*6)

Dátum

Zaplatená suma (v EUR)

Účel

Splatenie úverov (EUR)

Priemerná úroková sadzba/rok (v %)

30.6.2003

7 000 000

Poplatok za Formulu 1

 

2,40

4.8.2003

 

 

– 1 000 000

19.9.2003

 

 

– 1 000 000

28.10.2003

 

 

– 1 000 000

1.1.2004

1 361 877

Úroky spojené s akcionárskymi úvermi

 

2,06

30.6.2004

6 016 931

Poplatok za Formulu 1

 

18.2.2005

 

 

– 1 400 000

2,10

27.5.2005

2 000 000

Poplatok za Formulu 1

 

8.5.2006

10 000 000

Poplatok za Formulu 1

 

2,88

9.5.2006

 

 

– 8 000 000

23.6.2006

 

 

– 2 000 000

23.7.2007

13 000 000

Poplatok za Formulu 1

 

23.6.2008

4 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

3,87

21.7.2008

6 500 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

22.8.2008

2 500 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

26.8.2008

6 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

23.9.2008

80 000 000

Zriadenie hotovostnej bankovej schránky

 

25.9.2008

6 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

13.10.2008

10 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

19.11.2008

10 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

8.12.2008

 

 

– 80 000 000

19.1.2009

10 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

0,68

5.3.2009

95 000 000

Zriadenie hotovostnej bankovej schránky

 

26.3.2009

15 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

16.4.2009

10 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

5.5.2009

15 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

22.5.2009

15 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

29.6.2009

10 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

30.6.2009

15 426 562

Poplatok za Formulu 1

 

13.7.2009

 

 

– 95 000 000

24.7.2009

20 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

2.10.2009

15 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

24.3.2010

6 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

0,38

11.5.2010

9 000 000

Projekt „Nürburgring 2009“

 

30.6.2010

 

 

– 170 000 000

11.1.2011

 

 

– 40 405 000

 

13.1.2011

 

 

– 370

 

(24)

Opatrenie 4 (úver spoločnosti NG pre spoločnosť MSR): V súvislosti s projektom „Nürburgring 2009“ poskytla spoločnosť NG spoločnosti MSR dňa 27. decembra 2007 úver vo výške 300 000 EUR s úrokovou sadzbou 7 %. Záruky poskytnuté neboli.

(25)

Opatrenie 5 (úver, odporúčajúci list a podriadenie pohľadávok spoločnosti NG v prospech spoločnosti CST): V období od 27. augusta 2008 do 18. apríla 2011 poskytla spoločnosť NG spoločnosti CST úver v celkovej výške 11 032 060 EUR s úrokovou sadzbou 6 % (37).

Tabuľka 6

Úvery, ktoré poskytla spoločnosť NG spoločnosti CST

Príjemca

Dátum úveru

Suma (v EUR)

Úroková sadzba (v %)

CST

27.8.2008

50 000

6

CST

9.10.2008

100 000

6

CST

30.1.2009

1 000 000

6

CST

18.3.2009

1 000 000

6

CST

17.4.2009

1 476 830,88

6

CST

22.6.2009

1 000 000

6

CST

20.7.2009

1 000 000

6

CST

28.10.2009

2 250 000

6

CST

10.2.2010

1 723 169,12

6

CST

12.10.2010

250 000

6

CST

13.10.2010

150 000

6

CST

5.11.2010

150 000

6

CST

30.10.2010

250 000

6

CST

9.2.2011

500 000

6

CST

18.4.2011

132 060

6

Spolu

11 032 060

 

(26)

Za účelom predísť platobnej neschopnosti spoločnosti CST vystavila spoločnosť NG dňa 23. decembra 2009 odporúčajúci list v prospech spoločnosti CST s časovým obmedzením do 31. decembra 2011. V ňom sa spoločnosť NG voči spoločnosti CST zaväzuje, že prijme opatrenia, ktoré sú potrebné na odvrátenie platobnej neschopnosti spoločnosti CST. Odporúčajúci list bol uplatnený. 13. decembra 2010 vyhlásila spoločnosť NG podriadenie pohľadávok voči spoločnosti CST vo vzťahu k jej pohľadávkam vo výške 10,4 miliónov EUR.

(27)

Opatrenie 6 (Vyplatenie odmeny spoločnosti NG pre spoločnosť IPC a úver pre spoločnosť MSR prostredníctvom spoločnosti PNG): V období rokov 2006 – 2008 dostala spoločnosť IPC od spoločnosti NG spolu 640 000 EUR ako odplatu za jej služby pri hľadaní súkromných investorov. Okrem toho poskytla spoločnosť NG spoločnosti Pinebeck Nürburgring GmbH (ďalej len „PNG“) 15. októbra 2008 úver vo výške 3 milióny EUR s úrokovou sadzbou 6 %. 15. októbra 2008 použila spoločnosť PNG tento úver na to, aby spoločnosti MSR poskytla úver vo výške 3 milióny EUR s úrokovou sadzbou 6 %, pričom spoločnosť PNG vyplatila úver iba vo výške 2 941 000 EUR (38). Oba úvery boli zaistené zárukami v prospech spoločnosti NG v hodnote 3 miliónov EUR.

(28)

Opatrenie 7 (postúpenie pohľadávok spoločnosti MIB na spoločnosť NG): Dňa 17. apríla 2009 postúpila spoločnosť MIB svoje úverové pohľadávky voči spoločnosti CST vo výške 1 476 830,88 EUR (39) na spoločnosť NG. Za tieto úvery zaplatila spoločnosť NG spoločnosti MIB sumu vo výške 1 476 830,88 EUR. Prostredníctvom toho mohli byť pohľadávky spoločnosti MIB v plnej výške splatené spoločnosťou NG, ktorá sa stala veriteľom spoločnosti CST (40).

(29)

Opatrenie 8 (úver od spoločnosti ISB pre spoločnosti NG, MSR a CMHN): Za účelom šetrenia nákladov na financovanie a zaistenia dlhodobého financovania sa 28. júla 2010 uskutočnila kompletná reštrukturalizácia dohôd o financovaní. Záväzky voči zoskupeniu likvidity spolkovej krajiny (opatrenie 3), úver vo výške […] EUR spoločnosti Bank für Tirol und Vorarlberg AG pre spoločnosť CMHN, (41) úver vo výške […] EUR spoločnosti Kreissparkasse Ahrweiler pre spoločnosť MSR (42) a úvery vo výške viac 85 512 000 EUR, ktoré poskytla spoločnosť RIM spoločnosti MSR formou účasti spoločnosti RIM ako tichého spoločníka v spoločnosti Mediinvest, ako aj následné úvery spoločnosti Mediinvest pre spoločnosť MSR (opatrenie 11) boli reštrukturalizované na jeden jediný úver vo výške 325 265 000 EUR, ktorý poskytla spoločnosť ISB spoločnostiam NG, MSR und CMHN v rámci úverového príkazu, ktorý jej udelila spolková krajina (43). Reštrukturalizácia príslušných dohôd o financovaní predstavuje popri úveroch, na ktorých sa zakladá, vlastné opatrenie. Výsledkom je nový úver v prospech spoločností NG, MSR a CMHN. Úver je rozdelený do štyroch tranží: tranža 1 vo výške 96 574 200 EUR v prospech spoločnosti NG na infraštruktúru, tranža 2 vo výške 113 590 800 EUR v prospech spoločnosti NG na ostatné investície (44), tranža 3 vo výške 92 000 000 EUR v prospech spoločnosti MSR na ostatné investície a tranža 4 vo výške 23 100 000 EUR pre spoločnosť CMHN na ostatné investície. Tranža 1 na zariadenia na Nürburgringu bola poskytnutá bezúročne. Tranže 2 až 4 sa týkajú opatrení na podporu turizmu (pozri tabuľku 7). Zabezpečenie úveru spoločnosti ISB vo forme záložných práv zodpovedá výške 93 658 000 EUR, pričom zabezpečenie tranží 2 až 4 má prednosť pred zabezpečením tranže1. V tabuľke 7 sú uvedené podmienky úveru spoločnosti ISB spolu so základnou úrokovou sadzbou platnou v tom čase.

Tabuľka 7

Podmienky financovania úveru spoločnosti ISB

Tranža

Príjemca

Vyplatená suma (EUR)

Uzavretie zmluvy

Úroková sadzba (45)

1

NG

96 574 200

28.7.2010

0 %

2

NG

113 590 800

28.7.2010

do 31.12.2012: EONIA plus 0,64 % = 1,121 %

od 1.1.2013 referenčná sadzba Komisie

3

MSR

92 000 000

28.7.2010

do 31.12.2012: EONIA plus 0,64 % = 1,121 %

od 1.1.2013 referenčná sadzba Komisie

4

CMHN

23 100 000

28.7.2010

do 31.12.2012: EONIA plus 0,64 % = 1,121 %

od 1.1.2013 referenčná sadzba Komisie

(30)

Opatrenie 9 (poskytnutie záruky spolkovej krajiny voči spoločnosti ISB týkajúcej sa opatrenia 8: úver od spoločnosti ISB pre spoločnosti NG, MSR a CMHN): 28. júla 2010 vydala spolková krajina voči spoločnosti ISB bezpodmienečné a neodvolateľné poskytnutie záruky a oslobodenie (100 % krytie záväzkov) vo vzťahu k plneniu všetkých záväzkov vyplývajúcich z úveru od spoločnosti ISB prostredníctvom spoločností NG, MSR a CMHN. Spoločnosť NG ani spoločnosť MSR alebo spoločnosť CMHN neplatili za záruku poplatok. Rovnako ako úver od ISB (opatrenie 8) sa poskytnutie záruky vzťahuje na zariadenia Nürburgringu, ako aj na opatrenia na podporu turizmu.

(31)

Opatrenie 10 (prenájom komplexu Nürburgring spoločnosti NAG): V rámci reštrukturalizácie vykonanej v roku 2010 prenajali spoločnosti NG, EWN, Nürburgring Adventure GmbH (46), Camp4Fun, MSR a CMHN od 1. mája 2010 pretekársku dráhu, zábavný park a iné zariadenia na dobu 20 rokov (47) spoločnosti NAG (48). Výzva na predkladanie ponúk (postup obstarávania) absentovala. Prenájom sa vzťahoval na zariadenia a prevádzku Nürburgringu a opatrenia na podporu turizmu. Usporiadanie pretekov Formuly 1 bolo však predmetom osobitnej koncesnej zmluvy (opatrenie 17), a preto bolo z prenájmu vyňaté. Minimálne ročné nájomné bolo stanovené nasledovne: za obdobie od 1. mája 2010 do 30. apríla 2011 na 0 EUR, za obdobie od 1. mája 2011 do 30. apríla 2012 na 5 miliónov EUR, za obdobie od 1. mája 2012 do 30. apríla 2012: pokiaľ budú do 30. apríla 2012 odstránené stavebné nedostatky, na 11,5 miliónov EUR, v opačnom prípade na 10 miliónov EUR, a za obdobie od 1. mája 2013 na 15 miliónov EUR (49). V období od 1. mája 2010 do 31. októbra 2012 zaplatila spoločnosť NAG nájomné vo výške […] EUR (50). Nájomná zmluva bola ukončená so spätnou platnosťou k 31. októbru 2012 zmluvou o vyrovnaní uzatvorenou 27. novembra 2012 medzi spoločnosťami NG, MSR, CMHN, CST a NBG, ako aj správcom na jednej strane a spoločnosťami NAG, Mediinvest a inými podnikmi na strane druhej.

(32)

Opatrenie 11 (úvery spoločnosti RIM pre spoločnosť MSR prostredníctvom spoločnosti Mediinvest ako sprostredkovateľa resp. v prípade jedného z úverov prostredníctvom spoločnosti PNG): V období medzi 29. májom 2008 a 7. júlom 2009 poskytla spoločnosť RIM spoločnosti Mediinvest jedenásť úverov v celkovej výške 85 512 000 EUR formou účasti tichého spoločníka na financovanie čiastkovej oblasti II (hotely) projektu „Nürburgring 2009“ (51). V rovnakom časovom období použila spoločnosť Mediinvest, ktorá vystupovala ako sprostredkovateľ medzi spoločnosťou RIM (orgán poskytujúci pomoc) a spoločnosťou MSR (príjemca pomoci), tieto prostriedky na to, aby poskytla spoločnosti MSR úver s vyššou úrokovou sadzbou (pozri ďalej) (52). Za účasť tichého spoločníka bola okrem pevnej úrokovej sadzby dohodnutá premenlivá úroková sadzba vo výške 2 %, ktorá v zásade závisela buď od výnosu z odpredaja podielu spoločnosti Mediinvest v spoločnosti MSR alebo od ročného zisku spoločnosti Mediinvest v roku 2009. Ďalej boli poskytnuté záruky. V tabuľke 8 sú v prehľade zhrnuté účasti tichého spoločníka:

Tabuľka 8

Účasť spoločnosti RIM ako tichého spoločníka v spoločnosti Mediinvest

 

Uzavretie zmluvy

Suma (v EUR)

Úroková sadzba (v %)

1

29.5.2008

[…]

[…]

2

29.9.2008

[…]

[…]

3

12.11.2008

[…]

[…]

4

22.12.2008

[…]

[…]

5

30.4.2009

[…]

[…]

6

14.5.2009

[…]

[…]

7

26.5.2009

[…]

[…]

8

9.6.2009

[…]

[…]

9

23.6.2009

[…]

[…]

10

30.6.2009

[…]

[…]

11

7.7.2009

[…]

[…]

SPOLU

[…]

 

(33)

V období od 27. mája 2008 do 7. júla 2009 poskytla spoločnosť Mediinvest spoločnosti MSR deväť úverov v celkovej hodnote 75 484 000 EUR s úrokovou sadzbou 7 % (resp. 5,1 % od 1. novembra 2009); neboli poskytnuté žiadne záruky. V tabuľke 9 sú v prehľade zhrnuté účasti tichého spoločníka:

Tabuľka 9

Úver spoločnosti Mediinvest pre spoločnosť MSR

 

Uzavretie zmluvy

Suma (v EUR)

Úroková sadzba

1

27.5.2008

[…]

[…] % p. a.; od 1.11.2009:[…] % p. a.

2

22.12.2008

[…]

[…] % p. a.; od 1.11.2009:[…] % p. a.

3

30.4.2009

[…]

[…] % p. a.; od 1.11.2009:[…] % p. a.

4

15.5.2009

[…]

[…] % p. a.; od 1.11.2009:[…] % p. a.

5

26.5.2009

[…]

[…] % p. a.; od 1.11.2009:[…] % p. a.

6

9.6.2009

[…]

[…] % p. a.; od 1.11.2009:[…] % p. a.

7

23.6.2009

[…]

[…] % p. a.; od 1.11.2009:[…] % p. a.

8

30.6.2009

[…]

[…] % p. a.; od 1.11.2009:[…] % p. a.

9

7.7.2009

[…]

[…] % p. a.; od 1.11.2009:[…] % p. a.

SPOLU

75 484 000

 

(34)

Okrem toho poskytla spoločnosť Mediinvest spoločnosti PNG dňa 12. novembra 2008 úver vo výške 10 miliónov EUR s úrokovou sadzbou 6 % (do 31. decembra 2009) a tá poskytla spoločnosti MSR v ten istý deň úver na tú istú sumu a s rovnakou úrokovou sadzbou.

(35)

Opatrenie 12 (poskytnutie záruky spolkovej krajiny voči spoločnosti ISB týkajúcej sa opatrenia 11: účasť spoločnosti RIM ako tichého spoločníka v spoločnosti Mediinvest): V súvislosti s úvermi spoločnosti ISB pre spoločnosť RIM, ktoré spoločnosť RIM použila na úver pre spoločnosť Mediinvest (opatrenie 11), poskytla spolková krajina voči spoločnosti ISB záruku na plnenie platobných záväzkov do výšky 140 miliónov EUR (100 % krytie záväzkov) (53). Poplatok za záruku nebol uhrádzaný. Podľa názoru Komisie je príjemcom predmetného opatrenia spoločnosť MSR, keďže tento podnik je tiež príjemcom opatrenia 11.

(36)

Opatrenie 13 (príjmy z odvodov kasína, ktoré spolková krajina poskytla spoločnosti NG): Vo februári 2009 sa zmenil zákon o kasínach spolkovej krajiny Porýnie-Falcko tak, že bolo možné poskytnúť časti príjmov z odvodov kasína spoločnosti NG. Prevedené daňové príjmy boli určené na účel podpory turizmu. Poskytnutých bolo 1,6 milióna EUR dňa 29. decembra 2009, 3,2 milióna EUR dňa 29. októbra 2010 a znova 3,2 milióna EUR dňa 29. marca 2011, t. j. spolu 8 miliónov EUR.

(37)

Opatrenie 14 (akcionárske úvery spolkovej krajiny pre spoločnosť NG a podriadenie pohľadávok v prospech projektu „Nürburgring 2009“): Na prípravu a realizáciu projektu „Nürburgring 2009“ dostala spoločnosť NG od spolkovej krajiny nasledujúce bezúročné úvery bez pevne stanovenej dĺžky trvania: 20 miliónov EUR dňa 21. augusta 2007, 10 miliónov EUR dňa 22. decembra 2009, 4,65 milióna EUR dňa 28. decembra 2010 a 3,2 milióna EUR dňa 26. apríla 2011 (54). Okrem toho poskytla spolková krajina spoločnosti NG 9. decembra 2011 ďalší úver vo výške 4,95 milióna EUR. Ďalej vydala spolková krajina, aby zabránila platobnej neschopnosti spoločnosti NG, 29. augusta 2007 vyhlásenie o podriadení pohľadávok na celkovú sumu vyššie uvádzaného úveru vo výške 20 miliónov EUR.

(38)

Opatrenie 15 (prevod obchodných podielov v spoločnosti MSR zo spoločností Mediinvest a Geisler & Trimmel na spoločnosť NG a zo spoločnosti Weber na spoločnosť RIM): Zmluvou o kúpe podielov z 25. marca 2010 boli podiely spoločností Mediinvest (49,5 %) a Geisler & Trimmel (33,8 %) v spoločnosti MSR prevedené na spoločnosť NG, ktorá už 10 % podielov vlastnila. Podiely v spoločnosti MSR patriace spoločnosti Weber (6,7 %) boli rovnakou listinou prevedené na spoločnosť RIM. Kúpna cena bola v prepočte na jednej obchodný podiel 1 EUR (t. j. spolu 3 EUR) (55).

(39)

Opatrenie 16 (akcionárske úvery a príspevok spolkovej krajiny pre spoločnosť NG na usporiadanie pretekov Formuly 1): Ďalej poskytla spolková krajina spoločnosti NG 11. januára 2011 bezúročný úver bez pevne stanovenej dĺžky trvania vo výške 40 405 000 EUR na vyrovnanie strát z pretekov Formuly 1, ktorý bol najskôr priebežne financovaný prostredníctvom zoskupenia likvidity. Okrem toho poskytla spolková krajina v júli 2011 k dispozícii na organizáciu podujatí pretekov Formuly 1 v roku 2011 príspevok vo výške13,5 milióna EUR.

(40)

Opatrenie 17 (koncesná zmluva na Formulu 1): 13. decembra 2010 bola medzi spoločnosťami NG a NAG uzatvorená koncesná zmluva o organizácii podujatí pretekov Formuly 1 (56). V tejto koncesnej zmluve preberá spoločnosť NG od spoločnosti NAG organizáciu podujatí pretekov formuly 1 a zaväzuje sa k vyplateniu vyrovnania (57). Podľa údajov Nemecka mala spoločnosť NAG na základe tejto zmluvy dostať finančné prostriedky, ktoré by pri výpočte nájomného v rámci zmluvy o prenájme podnikateľskej jednotky uzatvorenej medzi spoločnosťami NG a NAG neboli zohľadnené, žiadne prevody prostriedkov medzi spoločnosťami NG a NAG sa však neuskutočnili. Na základe zmluvy o vyrovnaní uzatvorenej 27. novembra 2012 medzi spoločnosťami NG, MSR, CMHN, CST a NBG, ako aj správcom konkurzného konania na jednej strane a spoločnosťami NAG, Mediinvest a inými podnikmi na strane druhej, bola koncesia ukončená.

b)   Opatrenia, na ktoré sa odkazuje v rozhodnutí zo 7. augusta 2012

(41)

Opatrenie 18 (odklad výplaty úrokov z úveru spoločnosti ISB v prospech spoločností NG, MSR und CMHN): Dňa 15. mája 2012 vykonala spoločnosť ISB odklad úrokov vo výške 2,98 milióna EUR, ktoré by boli splatné 30. apríla 2012, do 15. novembra 2012 (vrátane odkladu odškodnenia vo výške 48 913,78 EUR za neakceptovanie nespotrebovanej časti úveru). Za odložené sumy bola zaúčtovaná ročná úroková sadzba vo výške 8,17 %. Odklad úrokov je nasledovne rozdelený na jednotlivé transakcie: 1,473 milióna EUR pripadá na spoločnosť NG, 1,205 milióna EUR na spoločnosť MSR a 303 000 EUR na spoločnosť CMHN.

(42)

Opatrenie 19 (podriadenie pohľadávok a vyhlásenie o oslobodení): Dňa 15. mája 2012 vyhlásila spolková krajina podriadenie pohľadávok za úvery vo výške do 254 miliónov EUR, ktoré poskytla spoločnosť ISB ako časť úveru vo výške 325 265 000 EUR spoločnostiam NG, MSR & CMHN (opatrenie 8). Čo sa týka splatenia týchto úverov od roku 2014, spolková krajina okrem toho 15. mája 2012 vyhlásila, že ak si spoločnosti NG, MSR a CMHN nedokážu splniť svoje platobné záväzky, budú od ich platobných záväzkov oslobodené a spolková krajina vyplatí svoju záruku v prospech spoločnosti ISB (opatrenie 9).

2.4.   DÔVODY PRE ZAČATIE A ROZŠÍRENIE FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(43)

Komisia dospela vo svojich rozhodnutiach z 21. marca 2012 a 7. augusta 2012 k predbežným záverom, že sa pri všetkých 19 opatreniach jednalo o štátnu pomoc a vyjadrila pochybnosti o ich zlučiteľnosťou so ZFEÚ.

2.5.   VÝBEROVÉ KONANIE A PREVOD AKTÍV

(44)

Dňa 14. mája 2013 bolo oznámené začatie výberového konania tlačovým oznámením správcu konkurznej podstaty. Dňa 15. mája 2013 zverejnila spoločnosť KPMG v denníkoch Financial Times, Handelsblatt a na webovej lokalite Nürburgringu výzvu na predloženie vyjadrenia záujmu. V rámci výberového konania bola spoločnosť KPMG v mene prevádzateľov v spojení s asi 300 investormi. Záujemcovia boli požiadaní o doručenie vyjadrenia záujmu (záujem vyjadrilo asi 70 podnikov); po tom, čo im bol poskytnutý celý rad podkladov týkajúci sa Nürburgringu, boli požiadaní, aby predložili indikatívnu ponuku do 26. septembra 2013. Listom z 19. júla 2013 oznámili prevádzatelia všetkým záujemcom o investovanie nasledovné: „All parties that intend to participate in next stage of the process are invited to submit an Indicative Offer by 5:00 pm (CET) on 12 September 2013 . Offer handed in after the deadline will also be considered“ (58). Uvedená lehota12. septembra 2013 na predloženie indikatívnej ponuky bola listom z 12. septembra 2013 predĺžená do 26. septembra 2013: „The Vendors have decided to extend the deadline for Indicative Offers, in order to enable potential investors to complete their analysis of the provided material. The updated deadline now ends at 5 p.m. CET on 26 September 2013 . Offers handed in after the deadline will also be considered“ (59). Listom zo 17. decembra 2013 bola lehota na predkladanie potvrdzujúcich ponúk prevádzateľmi predĺžená z 11. decembra 2013 do 17. februára 2014. „In order to enable potential investors to complete their analysis of the provided information material and to provide a final offer that fully reflects the value potential of the Nürburgring, the timeline which used to end at 5 p.m. CET on 11 December 2013 now ends at 5 p.m. CET on 17 February 2014 . For the sake of clarity, offers handed in after that timeline will, in principle, also be considered provided that the terms of the offer qualify for the further process. Any disadvantage caused by the delay will not be compensated for and will have to be fully borne by the investor. Please note that the Vendors may choose the parties which will qualify for the further process shortly after the updated timeline ends“ (60).

(45)

Správcovia konkurznej podstaty prijali a implementovali pre predaj aktív spoločností NG, MSR a CMHN nasledujúcu štruktúru.

(46)

Pre výberové konanie boli aktíva spoločností NG, MSR a CMHN rozdelené do 11 jednotiek zhodnocovania (61). Vo zverejnenej výzve na predloženie vyjadrenia záujmu sa uvádza: „The Vendors intend to sell the assets to one or more investors (‚Project RING‘). Investors will have the opportunity to acquire all assets, defined asset clusters (‚Proposed Asset Clusters‘) or individual assets. The Proposed Asset Clusters have been defined based on the separability of assets and related costs. It is intended that the transaction will be structured as an asset deal. All third party and financing liabilities will remain with the insolvent legal entities allowing a new start on a clean balance sheet.“ [„Predávajúci majú v úmysle predať majetok Nürburgringu jednému alebo viacerým investorom (‚projekt RING‘). Investori majú možnosť nadobudnúť všetok majetok, definované jednotky (‚jednotky zhodnocovania‘) alebo jednotlivé aktíva. Jednotky zhodnocovania boli zadefinované na základe možnosti rozdelenia aktív a s nimi súvisiacimi nákladmi. Transakcia má byť štruktúrovaná ako asset deal. Všetky záväzky financovania a voči tretím osobám majú zostať záväzkami platobne neschopných spoločností. Transakcia tým umožňuje nový štart na základe očistenej súvahy“] (62). Ďalej bolo v procesnom liste z 19. júla 2013 uvedené pre záujemcov o investovanie nasledovné: „Investors will have the opportunity to acquire the assets of the Vendors in either their entirety, or in defined asset clusters (‚Proposed Asset Clusters‘), or in individual assets. Proposed Asset Clusters have been defined based on the severability of assets of the Nürburgring and related costs.“ [„Investori majú možnosť nadobudnúť celý majetok prevádzajúceho, definované jednotky (‚ponúkané jednotky zhodnocovania‘) alebo jednotlivé aktíva.“] Ponúkané jednotky zhodnocovania boli zadefinované na základe možnosti rozdelenia Nürburgringu a s ním spojených nákladov (63).

(47)

Správcovia konkurznej podstaty nekládli žiadne podmienky pre budúce využívanie aktív. Prípadné obmedzenia využívania vznikajú na základe ustanovení stavebného alebo emisného práva ako aj prístupu k Nürburgringu garantovaného krajinským zákonom.

(48)

Podľa procesných listov z 19. júla 2013 a 17. októbra 2013 adresovaných záujemcom o investovanie mali byť investori vyberaní na základe nasledovných kritérií: a) maximalizácia hodnoty všetkých aktív a b) očakávaná bezpečnosť transakcie (64). Tieto výberové kritériá boli nasledovne podrobne vysvetlené: „Value for the assets in scope of the respective offer; Potential value implications for those assets that are not included in the respective offer, if any; Costs for further separation of the assets in scope of the respective offer, if any; Costs to fulfil key assumptions and conditions of the respective offer; Closing probability“. [„Cena ponuky za aktíva zahrnuté v ponuke; možné implikácie hodnoty všetkých tých aktív, ktoré nie sú predmetom ponuky, ak je to relevantné; náklady na ďalšiu separáciu aktív vybraných v príslušnej ponuke, ak je to relevantné; náklady na splnenie kľúčových predpokladov a podmienok príslušnej ponuky, ako aj pravdepodobnosť uzavretia“]. Ďalej bolo objasnené nasledovné: „the closing probability will be assessed by taking into consideration the i) outstanding due diligence requirements, ii) secured financing for the transaction, supported by confirmation of financing partners, iii) required steps for the regulatory clearance, iv) required internal approval steps until the transaction could be consummated and v) strategic rationale for the acquisition or future plans for the assets of the NG, MSR and CMHN and the likelihood of their realisation“ . [„Posúdenie pravdepodobnosti uzavretia sa uskutočňuje na základe i) nedoriešených požiadaviek hĺbkovej analýzy, ii) finančnej stability, podporenej potvrdením financovania zo strany finančných partnerov, iii) krokov potrebných na regulačné uvoľnenie, iv) potrebných interných schválení do realizácie transakcie a v) strategického odôvodnenia akvizície alebo budúcich plánov s aktívami vlastníckych spoločností NG, MSR a CMHN a pravdepodobnosť ich uskutočnenia.“] Konštatujeme, že úvahy o ochrane životného prostredia neboli súčasťou kritérií pre výber konečnej ponuky.

(49)

Procesnými listami zo 17. októbra 2013 a 17. decembra 2013 boli uchádzači, ktorí predložili kvalifikovanú ponuku, informovaní o tom, že a) indikatívne resp. konečné ponuky by boli zohľadnené aj vtedy, ak by prišli po uplynutí príslušnej lehoty na predkladanie ponúk, pokiaľ by spĺňali predpoklady pre ďalšie kolo; b) že nevýhody z omeškania nesie plne príslušný uchádzač a že c) prevádzatelia rozhodnú o výbere podľa možnosti už v krátkej lehote po termíne predkladania ponúk. Podľa správcov konkurznej podstaty boli všetci uchádzači informovaní o to, že medzi lehotou na predloženie ponúk a uzavretím kúpnej zmluvy môžu ich ponuku vylepšiť alebo preložiť novú ponuku.

(50)

Do začiatku februára 2014 odovzdali indikatívnu ponuku 24 záujemcovia (65). Z nich sa 18 záujemcov kvalifikovalo pre hĺbkovú analýzu (66) a 13 uchádzači odovzdali potvrdzujúce ponuky pre všetky alebo jednotlivé jednotky zhodnocovania, pričom nasledujúci štyria uchádzači predložili ponuky pre všetky aktíva: 1) spoločnosti Capricorn Automotive GmbH a Capricorn Holding GmbH (ďalej len „Capricorn“), 2) [uchádzač 2] 3) [uchádzač 3] a 4) [uchádzač 4]. Základom pre výberové kritériá boli a) cieľ maximalizácie hodnoty všetkých aktív a b) cieľ bezpečnosti transakcie (67). Ponuky, ktoré tieto kritériá splnili, boli zohľadnené v poslednej fáze procesu predaja. Jednalo sa o celkové ponuky pre všetky jednotky zhodnocovania. Z týchto uchádzačov predložili doklad o finančnej udržateľnosti spoločnosť Capricorn a [uchádzač 2]: 7. marca 2014 predložil [uchádzač 2] záväzný potvrdzujúci list z 24. februára 2014, ktorým bola spoločnosť KPMG informovaná o jeho finančnej schopnosti; 11. marca 2014 predložila spoločnosť Capricorn prevádzateľom záväzný list smerovaný na spoločnosť Capricorn od spoločnosti […] z 10. marca 2014, v ktorom spoločnosť […] prisľubuje spoločnosti Capricorn, že bude kryť kúpu predmetných aktív úverom vo výške [41-49] miliónov EUR. Na základe potvrdzujúcich ponúk boli s oboma vyššie uvádzanými uchádzačmi vyjednávané zmluvy paralelne. Zmluvy boli notársky osvedčené, a síce 7. marca 2014 v prípade [uchádzača 2] a 10. marca 2014 v prípade spoločnosti Capricorn.

(51)

Dňa 11. marca 2014 schválil výbor veriteľov platobne neschopných spoločností predaj spoločnosti Capricorn (najmä spoločnosti capricorn NÜRBURGRING Besitzgesellschaft GmbH), keďže spoločnosť Capricorn predložila jednoznačne najlepšiu ponuku vrátane dokladu o financovaní. Ponuka spoločnosti Capricorn stanovovala prevzatie všetkých jednotiek zhodnocovania za cenu 77 miliónov EUR, ponuka [uchádzača 2] bola [47-52] miliónov EUR. Zmluva o kúpe so spoločnosťou Capricorn bola 11. marca 2014 podpísaná spoločnosťami NG, MSR a CMHN a správcom konkurznej podstaty 13. marca 2014 (68).

(52)

Po popísanom výberovom konaní boli nadobudnuté aktíva spoločností NG, MSR a CMHN (všetky hmotné a nehmotné aktíva vrátane vlastníctva pozemkov a nehnuteľností, ochranných známok, obchodných názvov a práv k internetovým doménam), ale žiadne záväzky a finančné aktíva spoločnosti Capricorn. Spoločníkmi spoločnosti Capricorn sú spoločnosť Capricorn HOLDING GmbH (69) s obchodným podielom vo výške 67 % a spoločnosť GetSpeed GmbH & Co KG (70) s obchodným podielom vo výške 33 %.

(53)

Podľa nemeckého práva (71) a podľa judikatúry nemeckých pracovných súdov (72) prechádzajú existujúce pracovnoprávne vzťahy spojené s jednotkami zhodnotenia automaticky na nadobúdateľa aktív, t. j. na novú vlastnícku spoločnosť; v prípade platobnej neschopnosti však môže nadobúdateľ požiadať správcu konkurznej podstaty, aby pracovné zmluvy vypovedal. V predloženom prípade je v kúpnej zmluve stanovené, že spoločnosť NBG (súčasná prevádzková spoločnosť komplexu Nürburgring) pracovné zmluvy na žiadosť spoločnosti Capricorn v roku 2014 ukončí. Spoločnosť Capricorn totiž dospela k záveru, že podnik by potreboval z hľadiska hospodársky rentabilnej prevádzky nadobudnutých aktív (od začiatku roka 2014) iba 253 zamestnancov z ich celkového počtu 297; spoločnosť Capricorn preto požiadala spoločnosť NBG, aby ukončila pracovnoprávne pomery so 44 zamestnancami. Následne bude od 1. januára 2015 (začiatok prevádzky nadobudnutých aktív prostredníctvom spoločnosti Capricorn) 85 % zamestnancov platobne neschopných spoločností pracovať v spoločnosti Capricorn.

(54)

Strany kúpnej zmluvy sú viazané výkonom zmluvy až vtedy, keď Komisia vydá rozhodnutie, v ktorom stanoví, že ani nadobúdateľ ani jeho prevádzková spoločnosť nie sú považovaní za príjemcov pomoci, ktorá je predmetom postupu preskúmania, a preto ani neručia za vrátenie pomoci a ak a) buď uplynula lehota pre súdne prejednanie rozhodnutia Komisie bez podania odvolania alebo b) v prípade podania odvolania bol vynesený konečný rozsudok súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie Komisie. Táto podmienka by mala kryť nesúlad medzi kúpnou cenou za aktíva vo výške 77 miliónov EUR a s tým spojeným rizikom, že na základe rozhodnutí Komisie z 21. mája 2012 a 7. augusta 2012 o začatí a rozšírení formálneho vyšetrovacieho konania by mohla byť vymáhaná štátna pomoc vo výške 456 miliónov EUR.

(55)

Sezónu 2014 bude ešte realizovať spoločnosť NBG. Následne prejde spoločnosť NBG do likvidácie. Peňažný tok 2014 spoločnosti NBG (6 miliónov EUR) zostáva u prevádzateľov a v záujme jednoduchšieho vykonania zmluvy bude paušálne započítaný do kúpnej ceny. Čo sa týka dlžníkov úveru, spoločností NG, MSR a CMHN, v rámci konkurzného konania s konečnou platnosťou ukončili všetky svoje činnosti a nedisponujú žiadnym personálom. Zároveň sú správcovia konkurznej podstaty poverení tým, aby súdnym konaním podľa nemeckého konkurzného práva upravili všetky pohľadávky a záväzky podnikov v konkurznom konaní. Hneď ako budú všetky tieto pohľadávky a záväzky vyrovnané a konkurzný súd rozhodne o konečnej likvidácii, môžu byť podniky vymazané z obchodného registra.

(56)

Aby bolo možné zrealizovať sezónu 2015, založí nadobúdateľ (Capricorn) prevádzkovú spoločnosť, ktorú nazve Capricorn NÜRBURGRING GmbH (ďalej len „OpCo“) a ktorá bude uzatvárať zmluvy pre sezónu 2015. Komisii bolo sľúbené, že pomocou následne uvádzaných opatrení sa zabezpečí, aby príjemcovia pomoci definitívne opustili trh: Ak ešte nebude začiatkom roka 2015 konečné rozhodnutie Komisie prijaté, budú nadobudnuté aktíva prevedené pred 1. januárom 2015 na nový podnik (ďalej len „NewCo“), na ktorom bude mať nadobúdateľ podiel vo výške 95,1 % a nezávislý správca podiel vo výške 4,9 %. Správca bude konať v záujme veriteľov a nie v záujme platobne neschopného príjemcu pomoci, nie je však viazaný pokynmi veriteľov. Ďalej bude medzi spoločnosťami NewCo a OpCo uzatvorená dohoda o prenájme podnikateľskej jednotky, ktorá bude ukončená s účinnosťou ku dňu výkonu kúpnej zmluvy. Činnosť spoločnosti OpCo bude vedená v jej mene, na základe jej podnikateľského plánu a so zamestnancami podľa jej výberu (pozri odôvodnenie 53). Nájomné vyplácané spoločnosti NewCo v celkovej výške [4,6-5,1] milióna EUR ročne vstupuje do konkurznej podstaty podnikov Nürburgringu (všetky platby v prospech konkurznej podstaty sa prevádzajú výlučne za účelom vyplatenia veriteľom na zverenecké účty správcov konkurznej podstaty). Hneď ako nadobudne rozhodnutie Komisie účinnosť, prevedie zverenecký správca všetky svoje podiely spoločnosti NewCo na nadobúdateľa. Ak by si však nadobúdateľ svoje zmluvné platobné záväzky nesplnil, môže zverenecký správca aktíva predať. Pokiaľ by bolo rozhodnutie Komisie zrušené, aktíva by znovu prešli na správcov konkurznej podstaty, ktorí by ich potom museli bezodkladne predať, pretože podľa nemeckého konkurzného práva aj v takom prípade naďalej platí povinnosť likvidácie. Možnosť pokračovania v činnosti podnikov Nürburgu prostredníctvom spoločnosti NewCo neexistuje. Komisia konštatuje, že úprava nič nemení na základných podmienkach predaja (vrátane kúpnej ceny a platobných podmienok) (73).

3.   PRIPOMIENKY NEMECKA

3.1.   PODNIKY V ŤAŽKOSTIACH

(57)

V pripomienkach k formálnemu vyšetrovaciemu konaniu poukazuje Nemecko na to, že spoločnosť NG dňa 1. júla 2008 (74) resp. 28. júla 2010, t. j. v čase poskytnutia úveru spoločnosťou ISB vo výške 325 265 miliónov EUR, nebola považovaná za podnik v ťažkostiach (75). Čo sa týka situácie spoločností NG, MSR a CMHN v čase od mája 2012 do júla 2012 a rozšírenia formálneho vyšetrovacieho konania, Nemecko tvrdí, že Komisia nezohľadnila, že platobná neschopnosť spoločností NG, MSR a CMHN bola nezvratným následkom jej rozhodnutia o neschválení pomoci na záchranu vydaného na základe predbežného preskúmania (76) a že tým Komisia porušila zásadu proporcionality (77). Nemecko ďalej argumentuje, že spoločnosť NG vykonávala výstavbu infraštruktúry a najmä usporadúvala preteky Formuly 1 a Superbike na objednávku verejných orgánov (78), a to teda nesmelo byť pri analyzovaní hospodárskej situácie, klasifikovaní podniku ako podniku v ťažkostiach a uplatnení zásady „jednorazovej pomoci“ zohľadnené (79).

3.2.   ŠTÁTNE ZDROJE A PRIPÍSATEĽNOSŤ ŠTÁTU

(58)

Pokiaľ ide o opatrenia spoločnosti NG, Nemecko uznáva, že prostriedky sú pripísateľné štátu (80).

3.3.   HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ

(59)

Nemecko zastáva názor, že výstavba tribúny a multifunkčných hál, opatrení infraštruktúry, ako aj výstavba atrakcií na vzdelávanie a zábavu (čiastková oblasť I (81) projektu „Nürburgring 2009“) nepredstavuje hospodársku činnosť, keďže sa rozsudok Všeobecného súdu vo veci letiska Lipsko/Halle (82) nedá preniesť na budovanie všeobecnej (regionálnej a športovej) infraštruktúry (83). Výstavba sa týka zariadení, ktoré spĺňajú kritériá Bielej knihy Komisie o športe z roku 2007 (multifunkčné využitie, nediskriminačný prístup atď.). Nemecko ďalej uvádza, že žiadny súkromný investor by takýto projekt nerealizoval a pretekárske dráhy spravidla nie sú z dôvodu neziskovosti zriaďované súkromníkmi (84).

(60)

Keďže podujatia pretekov Formuly 1 sú z nemeckého pohľadu v zásade štrukturálne stratové, nemôžu byť považované za bežnú podnikateľskú činnosť spoločnosti NG; keďže ich konanie by aj po započítaní štátnej podpory viedlo k negatívnemu výsledku pre spoločnosť NG, podnik by tieto podujatia bez prísľubu verejného financovania nebol vykonával. Nemecko sa bolo z dôvodov regionálnej politiky rozhodlo financovať podujatia pretekov Formuly 1 prostredníctvom spoločnosti NG za podmienok nezávislého vzťahu (85). Nemecko preto tvrdí, že organizáciu týchto podujatí nie je možné považovať za hospodársku činnosť spoločnosti NG. Pokiaľ by však malo byť financovanie týchto opatrení klasifikované ako pomoc, Nemecko uvádza, že sú splnené kritériá služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ).

3.4.   SELEKTÍVNOSŤ

(61)

Nemecko uvádza, že financovanie opatrení, aj v prípade, že by mali byť považované na hospodársku činnosť, nemá selektívnu povahu, pretože sú splnené kritériá Bielej knihy o športe z roku 2007 (viacerí užívatelia, nediskriminačný prístup, multifunkčné využitie a prenájom za primerané trhové ceny; trh by infraštruktúru neposkytol, pretože nie je rentabilná; zodpovednosť verejných orgánov).

3.5.   VÝHODA

a)   Opatrenia, na ktoré sa odkazuje v rozhodnutí z 21. marca 2012

(62)

Nemecko pripúšťa, že sa nenašiel žiadny dlhodobý súkromný investor, ktorý by bol ochotný investovať do projektu „Nürburgring 2009“.

(63)

K opatreniu 1 (vklady do kapitálovej rezervy a zvýšenie kapitálu v auguste 2004, decembri 2004 a septembri 2007) Nemecko uvádza, že otázka prípadnej výhody je irelevantná, keďže opatrenie nie je zamerané na hospodársku činnosť.

(64)

opatreniu 2 Nemecko uvádza, že výška úrokovej sadzby úverov, ktoré poskytla spoločnosť NG jej dcérskym spoločnostiam (6 %), neposkytla dcérskym spoločnostiam žiadnu výhodu, pretože sa jedná o trhovú úrokovú sadzbu.

(65)

V rámci opatrenia 3 boli podľa vyjadrenia Nemecka opatrenia financované prostredníctvom 170 miliónov EUR (86) zo zoskupenia likvidity zrealizované za bežných trhových podmienok, keďže a) zoskupenie použila spolková krajina ako pri holdingovej spoločnosti trhového hospodárstva (87), b) spoločnosť NG riadne zaplatila vyplývajúce úroky a c) financovanie v rámci opatrenia 8 bolo kompletne zrušené. Nemecko ďalej uviedlo, že úvery poskytnuté spoločnosti ISB zo zoskupenia likvidity spolkovej krajiny slúžili výlučne refinancovaniu spoločnosti ISB z hľadiska jej vlastných úverov pre spoločnosť NG (pozri aj odôvodnenie 70) a že trhové podmienky spolkovej krajiny z transakcií zoskupenia likvidity neboli postúpené na spoločnosť NG ako vypožičiavateľa.

(66)

opatreniu 4 (úver spoločnosti NG pre spoločnosť MSR) Nemecko konštatuje, že úroková sadzba vo výške 7 % sa zdá byť v súlade s podmienkami trhu.

(67)

Opatrenie 5 (podpora spoločnosti CST prostredníctvom spoločnosti NG) je podľa Nemecka v súlade s podmienkami trhu: Po počiatočnom paritnom financovaní projektu prostredníctvom spoločností NG a MIB nebola spoločnosť MIB neskôr schopná zaobstarať potrebné akcionárske úvery v rovnakej výške ako spoločnosť NG. Keďže stiahnutie sa spoločnosti NG z projektu by bolo narušilo včasné pripravenie vstupenkového systému a s najväčšou pravdepodobnosťou znehodnotilo predchádzajúcu investíciu spoločnosti NG, bolo pre spoločnosť NG výhodnejšie pokračovať v plánovanom projekte za zmenených podmienok, keďže podľa podnikateľského plánu sa očakávala primeraná miera výnosu a spoločnosť NG získala od spoločnosti NG záruky.

(68)

Vo vzťahu k opatreniu 6 (platby pre spoločnosť IPC, ako aj úver poskytnutý spoločnosti MSR prostredníctvom spoločnosti PNG) argumentuje Nemecko tým, že príjemcovia dostali príslušné platby ako odmenu za služby a ako úver v súlade s trhovými podmienkami.

(69)

Vo vzťahu k opatreniu 7 (postúpenie pohľadávok spoločnosti MIB voči spoločnosti CST na spoločnosť NG) sa Nemecko nezaoberá prípadnou výhodou.

(70)

opatreniu 8 (úver od spoločnosti ISB pre spoločnosti NG, MSR a CMHN) poukazuje Nemecko na to, že spoločnosť ISB nekoná nezávisle (podľa princípu nezávislého vzťahu) ako (samostatný) podnik, ale vo svojej funkcii ako podporná banka z poverenia a ako súčasť správy spolkovej krajiny Porýnie-Falcko (88). Nemecko zastáva názor, že zásady dohody II sú uplatniteľné na refinancovanie úveru spoločnosti ISB (89) účasťou spoločnosti ISB na zoskupení likvidity. Preto táto účasť nepredstavuje pomoc v prospech spoločnosti ISB (90).

(71)

opatreniu 9 (záruka spolkovej krajiny voči spoločnosti ISB vo vzťahu k opatreniu 8) Nemecko tvrdí, že predmetné poskytnutie záruky a oslobodenia upravuje iba rozdelenie rizika vo vnútornom vzťahu spolkovej krajiny a spoločnosti ISB a nepredstavuje žiadne zvýhodnenie príjemcu úveru (spoločnosti NG, MSR a CMHN), pretože preň neviedlo k lepším úverovým podmienkam (91).

(72)

opatreniu 10 (dohoda o prenájme podnikateľskej jednotky z 25. marca 2010) predložilo Nemecko spolkovou krajinou zadaný posudok z 29. septembra 2011 o prevádzkovom nájomnom za Nürburgring, v ktorom bol určený celý rad minimálnych a maximálnych hodnôt ročného nájmu bežného na trhu. Nemecko uvádza, že podľa posudku boli príjmy z prenájmu o 20 % vyššie ako maximálna trhová cena, a tým umožnili amortizáciu stavebných nákladov prenajímateľa vo výške 330 miliónov EUR a adekvátny zisk (92).

(73)

Čo sa týka úverov v rámci opatrenia 11 (úver spoločnosti RIM pre spoločnosť MSR prostredníctvom spoločností Mediinvest a PNG), ktorými bola financovaná čiastková oblasť II projektu „Nürburgring 2009“, Nemecko argumentuje, že tieto zodpovedali zásade investora v trhovom hospodárstve a nepredstavovali žiadnu výhodu, keďže uplatnené úrokové sadzby boli vyššie ako platná referenčná sadzba (s výnimkou dvoch úverov z 12. novembra 2008 resp. 22. decembra 2008).

(74)

opatreniu 12 (úver spoločnosti RIM pre spoločnosť MSR prostredníctvom spoločnosti Mediinvest podľa opatrenia 11) Nemecko tvrdí, že záruka spolkovej krajiny viedla iba k výhode pre príjemcov úverov, ale neposkytuje žiadnu výhodu spoločnosti ISB alebo spoločnosti RIM, keďže táto záruka bola predpokladom pre poskytnutie úverov.

(75)

Pre opatrenia 13 a 14 (príjmy z odvodov kasína na účely podpory turizmu (93) a akcionárske úvery spolkovej krajiny) neuplatňuje Nemecko zhodu so zásadou investora v trhovom hospodárstve. V súvislosti s odvodom z kasína označuje Nemecko opatrenie ako vyrovnanie za náklady na infraštruktúru v súvislosti s podporou turizmu. K podriadeniu pohľadávok Nemecko objasňuje, že má v prípade akcionárskych úverov čisto deklaratórny účinok, keďže v konkurznom konaní sa každý akcionársky úver beztak podriadi, že podriadenie má tým za následok iba potenciálne zaťaženie verejného rozpočtu, a teda nepredstavuje žiadnu výhodu (94).

(76)

opatreniu 15 (prebranie obchodných podielov spoločnosti MSR prostredníctvom spoločností NG a RIM) Nemecko tvrdí, že to spoločnostiam Mediinvest, Geisler & Trimmel a Weber neposkytlo žiadnu hospodársku výhodu z nasledujúcich dôvodov: a) prebranie sa uskutočnilo za symbolickú cenu vo výške 1 EUR na jeden obchodný podiel; b) nebolo spojené s inými výhodami ako vypovedanie akcionárskych úverov alebo záruk spoločníkov; c) spoločnosti NG a RIM prebrali podiely spoločnosti MSR, aby spojili vlastníctvo v čiastkovej oblasti II s vlastníctvom v čiastkovej oblasti I projektu „Nürburgring 2009“, a tým umožnili jednotnú prevádzkovú koncepciu a d) otázka, či možno bola spoločnosť MSR v čase prevodu podnikom v ťažkostiach, nemá na toto posúdenie žiadny vplyv, pretože v prípade spoločnosti MSR sa jednalo o spol. s. r. o., t. j., ručenie spoločníkov sa aj tak obmedzovalo iba na kapitál spoločnosti.

(77)

Vo vzťahu k opatreniu 16 (financovanie strát spoločnosti NG v súvislosti s pretekmi Formuly 1 prostredníctvom spolkovej krajiny) Nemecko tvrdí, že sa nejedná o hospodársku činnosť a financovanie podujatí pretekov Formuly 1 je spravidla stratové.

(78)

opatreniu 17 (koncesná zmluva na Formulu 1) Nemecko uvádza, že má súvislosť s podmienkami dohody o prenájme podnikateľskej jednotky. Keďže nájomné je oveľa vyššie (t. j. […] %) ako trhové nájomné, obe zmluvy by sa podľa vyjadrenia Nemecka ako celok vyvažovali (vrátane výhod, ktoré vyplývajú spoločnosti NAG z koncesnej zmluvy) (95).

b)   Opatrenia, na ktoré sa odkazuje v rozhodnutí zo 7. augusta 2012  (96)

(79)

Opatrenie 18 (reštrukturalizácia dlhu) bolo podľa vyjadrenia Nemecka potrebné na to, aby sa predišlo priamej platobnej neschopnosti; súkromný spoločník by taktiež prijal toto opatrenie.

(80)

Opatrenie 19 (podriadenie pohľadávok a vyhlásenie o oslobodení) nepredstavuje podľa Nemecka ani len potenciálne zaťaženie verejného rozpočtu a súkromný spoločník by sa bol zachoval rovnako. Okrem toho nemá podriadenie žiadne následky pre spoločníkov, keďže žiadne podstatné pohľadávky iných veriteľov neexistujú.

3.6.   NARUŠENIE HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE A OVPLYVNENIE OBCHODU

(81)

Nemecko uvádza, že pri opatreniach v prospech ubytovacích a gastronomických zariadení neexistuje nebezpečenstvo ovplyvnenia obchodu medzi členskými krajinami (97).

3.7.   ZLUČITEĽNOSŤ S VNÚTORNÝM TRHOM

a)   Zariadenia pretekárskeho okruhu

(82)

Nemecko uvádza, že Nürburgring má z hľadiska hospodárstva a zamestnanosti v regióne Eifel rozhodujúci význam, že sa jedná o dôležitú infraštruktúru pre amatérsky/neprofesionálny šport, že je súčasťou nemeckých dejín a kultúry motorového športu, a tým súčasť kultúrneho dedičstva Únie, že Nürburgringu prináleží veľký význam z hľadiska bezpečnosti cestnej dopravy na celom svete, pretože vozidlá, ktoré sú tu testované, sú vyvážané do celého sveta, že centrum bezpečného jazdenia ponúka školenie bezpečnosti a že kontrolované opatrenia sa týkajú menej pretekárskeho okruhu ako takého, ale oveľa viac infraštruktúry v oblasti športu a mimo neho, ktorá nemá žiadnu priamu súvislosť s pretekárskym okruhom a organizáciou pretekov Formuly 1.

b)   Zlučiteľnosť pomoci s článkom 107 ods. 3 c) ZFEÚ

Cieľ spoločného záujmu

(83)

Nemecko uvádza, že zriadenie športových zariadení je možné považovať za spoločný cieľ v zmysle článku 165 ZFEÚ (98) a že opatrenia, ktoré umožňujú prístup k športovým možnostiam, sú oprávnené (99). Nürburgring sa nebude využívať iba na malý počet profesionálnych podujatí, ale aj na amatérske preteky a trénovanie mladých motoristických športovcov. Okrem toho sa budú na Nürburgringu usporadúvať aj iné športové podujatia ako cyklistické (Rad&Run) a bežecké podujatia (Fisherman's Friend StrongmanRun) a tiež triatlon (Green Hell Triathlon).

Nevyhnutnosť a proporcionalita opatrení

(84)

Z pohľadu Nemecka sú opatrenia nevyhnutné z nasledujúcich dôvodov: Z celkového počtu […] dní podujatí sa Nürburgring využíva iba počas […] dní výlučne na účely profesionálneho športu, počas […] dní výlučne na účely amatérskeho/neprofesionálneho športu a počas […] dní súčasne na účely amatérskeho/neprofesionálneho a profesionálneho športu. Čo sa týka športovcov, ktorí sa zúčastňujú podujatí, vo viac ako […] % sa jedná o amatérskych/neprofesionálnych športovcov ([…] profesionálnych športovcov voči […] amatérskym športovcom). V prípade profesionálnych športových podujatí sa jedná o preteky Formuly 1, majstrovstvá Nemecka v pretekoch sériových automobilov, majstrovstvá sveta Superbike, hudobné podujatie Rock am Ring a testovacie jazdy výrobcov automobilov. Neprofesionálni športovci môžu jazdiť na dráhe so svojim vlastným vozidlom. Počas víkendov usporadúvajú veľké nemecké zväzy motorového športu (ako ADAC) série amatérskych pretekov. Počas týždňa využívajú dráhu jednotlivé kluby na účely tréningu resp. na amatérske súťaže. V motorovom športe neexistujú rozdielne infraštruktúry pre profesionálny resp. amatérsky/neprofesionálny šport. Okrem toho slúžili skúmané opatrenia na riešenie zlyhania trhu. Návratnosť investícií (return on investment) nie je pri takýchto opatreniach možné očakávať. Na rozdiel od multifunkčných arén sa tu konajú iba jedna alebo dve série pretekov ročne. Preto by nebol žiadny súkromný investor ochotný takú infraštruktúru vybudovať resp. financovať. Účasť súkromných podnikov na financovaní čiastkovej oblasti I projektu „Nürburgring 2009“ zlyhala. Verejná angažovanosť mala následne aj stimulačný účinok. Bez výslovnej politickej vôle krajinskej vlády by nebola mohla spoločnosť NG zrealizovať modernizáciu a rozšírenie športovej infraštruktúry v rovnakom rozsahu. Okrem toho Nemecko tvrdí, že financovanie opatrení je primerané. Dosiahnutie cieľov by s nižšou podporou prostredníctvom verejných orgánov nebolo bývalo možné. Zariadenia boli zastarané a vyžadovali si modernizáciu. K duplicite infraštruktúry pritom nedošlo. V protiklade voči postupom Komisie ohľadom multifunkčných arén (100) sa skúmané opatrenia nevzťahujú na novú výstavbu športovej infraštruktúry ani neviedli k výraznému rozvoju kapacít.

Vplyv na obchod a hospodársku súťaž sa obmedzuje na nevyhnutnú mieru

(85)

Nemecko zastáva názor, že vplyv na obchod a hospodársku súťaž je minimálny a nie je v rozpore so všeobecným záujmom. Ako skonštatoval vyšší krajinský súd v Koblenzi (Oberlandesgericht Koblenz) (101), Nürburgring disponuje prostredníctvom Severnej slučky osobitným charakteristickým znakom. Rozdelenie rôznych národných a medzinárodných podujatí na rôzne pretekárske dráhy vznikalo počas dlhého obdobia, takže podpora športovej infraštruktúry Nürburgringu nevedie k odlivu podujatí smerom k Nürburgringu. Okrem toho sa na Nürburgringu koná iba malý počet medzinárodných podujatí.

c)   Zlučiteľnosť pomoci s článkom 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ

(86)

Nemecko uvádza, že Nürburgring ako najdlhšia trvalá pretekárska dráha na svete s najstaršou ešte zachovanou boxovou štvrťou je súčasťou kultúrneho dedičstva Únie (102). Časti ringowerk (kombinácia múzea a vedeckého centra) majú muzeálny charakter. Opatrenia na podporu kultúry motorového športu boli potrebné, pretože vytvára spoločnú kultúrnu identitu v Nemecku a v Únii a súkromné financovanie čiastkovej oblasti I projektu „Nürburgring 2009“ zlyhalo. Opatrenie je tiež primerané, pretože sa pre toto opatrenie neuskutočnila nadmerná náhrada. Podmienky obchodu a hospodárskej súťaže v oblasti kultúrnych zariadení nie sú prostredníctvom podporných opatrení ovplyvnené v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom. Kultúrne zariadenia Nürburgringu si konkurujú s inými regionálnymi a nadregionálnymi kultúrnymi zariadeniami, takže ich podiel na trhu je nepatrný.

d)   Zlučiteľnosť pomoci s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ

(87)

Nemecko ďalej tvrdí, že využitie úverov zo zoskupenia likvidity prostredníctvom spoločnosti NG a účasť spoločnosti ISB na zoskupení likvidity (opatrenie 3) sú zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, keďže na základe kolapsu medzibankového trhu bolo získanie úveru prakticky nemožné.

e)   Zlučiteľnosť pomoci s článkom 106 ods. 2 ZFEÚ

(88)

Nemecko tvrdí, že časť investičných opatrení na podporu turizmu svojho času spĺňala platné požiadavky služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (103) a že táto klasifikácia nie je založená na žiadnej zrejmej chybe. Konkrétne poukazuje Nemecko na to, že časti ringowerk (najmä výstava motorového športu, multimediálne divadlo Grüne Hölle (Zelené peklo), ringomeister a testocentre) majú muzeálny charakter a slúžia verejnému záujmu (kultúrneho) vzdelávania. Objekt Warsteiner Event Centre slúži ako rôznorodo využiteľné kongresové, výstavné a konferenčné zariadenie a parkovací dom nie je počas dní bez veľkých podujatí vyťažený. Nemecko tvrdí, že bez verejného financovania by žiadny podnik obchodujúci za normálnych trhových podmienok neuskutočnil investície do týchto troch zariadení. Neúspešné súkromné financovanie čiastkovej oblasti I projektu „Nürburgring 2009“ ukázalo, že na zabezpečenie takýchto opatrení neexistuje trh.

(89)

Nemecko uvádza, že organizácia podujatí Formuly 1 je považovaná za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, keďže sa na ňu aj v iných krajinách platia verejné príspevky. Okrem toho sa s tým spája enormný účinok prestíže ako aj hospodárske účinky a účinok posilnenia identity pre príslušný členský štát a Úniu celkovo.

f)   Dočasný rámec Únie

(90)

Nemecko uvádza, že tranže 2 až 4 úveru spoločnosti ISB (opatrenie 8) sú podľa oznámenia Komisie o dočasnom rámci Únie pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (104) (dočasný rámec Únie) zlučiteľné s vnútorným trhom. Aj ak by Komisia dospela k záveru, že spoločnosť NG je k 1. júlu 2008 považovaná za podnik v ťažkostiach a dočasný rámec Únie sa nemôže uplatniť pre tranže 2 až 4 úveru spoločnosti ISB, štátnu pomoc v prospech spoločností NG, MSR a CMHN by predstavoval iba rozdiel medzi úrokovou sadzbou platenou na trhu a skutočne platenou úrokovou sadzbou, nie však celá nominálna hodnota úveru (105).

3.8.   PREDAJ AKTÍV

(91)

Vo svojich objasneniach zostáva pozícia Nemecka tá, že štruktúra predaja nezahŕňa žiadnu štátnu pomoc v prospech nadobúdateľa majetku. Nemecko okrem toho tvrdí, že postup predaja predstavuje zlom hospodárskej kontinuity spoločností NG, MSR a CMHN. Pokiaľ by formálne vyšetrovacie konanie viedlo k negatívnemu rozhodnutiu Komisie a k vráteniu štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, s tým spojená povinnosť vrátenia štátnej pomoci spoločností NG, MSR a CMHN by sa netýkala nadobúdateľa spomínaných aktív. Pokiaľ ide o podmienku, že predaj aktív Nürburgringu sa uskutoční až vtedy, keď bude prijaté konečné rozhodnutie Komisie, v ktorom bude stanovené, že od nadobúdateľa aktív nebude vymáhaná žiadna štátna pomoc, Nemecko tvrdí, že táto podmienka nie je žiadnou prekážkou pre likvidáciu príjemcov pomoci a nepredstavuje pokračovanie v obchodnej činnosti ani výhodu v prospech nadobúdateľa.

(92)

Čo sa týka zlomu hospodárskej kontinuity, Nemecko poukazuje na nasledovné skutočnosti:

a)

Predaj sa uskutočňuje v rámci otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného výberového konania. Zmluvu získal uchádzač, ktorý predložil najvyššiu ponuku a preukázal financovateľnosť.

b)

Ekonomická konzistentnosť predaja je určená konkurzným konaním, ktoré slúži na spoločné uspokojenie veriteľov tým, že sa zhodnotí majetok Nürburgringu a výnos sa medzi nich rozdelí.

c)

Začatie konkurzného konania a prebratie podniku od spoločnosti NAG prostredníctvom spoločnosti NBG ako aj predaj aktív spoločnosti Capricorn s následným presunutím aktív osobitnému zvereneckému správcovi predstavujú hospodárske zlomy, keďže využitie nadobudnutých aktív stanovené v podnikateľských koncepciách spoločností NAG, NBG a Capricorn sa zásadne odlišuje.

d)

Ani Capricorn ani nový vlastník aktív nebudú od januára 2015 hospodársky alebo podľa práva obchodných spoločností prepojené so spoločnosťami NG, MSR alebo CMHN.

e)

Nadobúdateľ nadobudol od prevádzateľov iba aktíva a žiadne obchodné podiely alebo záväzky. Obchodné podiely na spoločnosti NBG taktiež nie sú na nadobúdateľa prevádzané.

f)

Zmluvy charakterizujúce bežnú obchodnú činnosť sa ukončia prevažne po sezóne 2014. Nové zmluvy pre obdobie od 1. januára 2015 bude vyjednávať a uzatvárať prevádzková spoločnosť založená nadobúdateľom. Prechod pracovnoprávnych vzťahov v spojení s ponúkanými aktívami upravuje príslušné nemecké právo, t. j., nadobúdateľ insolventných aktív môže slobodne rozhodnúť o zamestnávaní zamestnancov.

g)

Čo sa týka časového priebehu, aktíva boli predané už pred prípadným negatívnym rozhodnutím Komisie.

h)

Čas prevodu vyplýva z požiadaviek, ktoré musia byť zohľadnené v rámci najlepšieho možného zhodnotenia aktív ponúkaných v rámci konkurzného konania. S ohľadom na osobitné znaky obchodovania v oblasti motoristického športu a ponúkaných aktív vychádza Nemecko z toho, že úspešný uchádzač/úspešní uchádzači by mohol/mohli pôsobiť v podobných obchodných oblastiach ako spoločnosti NG, MSR a CMHN. Každý nový vlastník však môže svoju činnosť usporiadať podľa iných podnikateľských hľadísk než spoločnosti NG, MSR a CMHN a uplatní svoj vlastný obchodný model. Pre pretekársku dráhu má spoločnosť Capricorn inú koncepciu využitia, ktorá sa opiera o nový obchodný plán. Okrem toho sa bude nadobúdateľ v budúcnosti sám intenzívnejšie podieľať na organizácii podujatí. Podľa plánov nadobúdateľa má byť Nürburgring transformovaný z turistickej atrakcie na technologickú lokalitu.

(93)

Vo vzťahu k podmienke, že predaj aktív Nürburgringu sa uskutoční až keď bude prijaté konečné rozhodnutie Komisie, v ktorom bude stanovené, že od nadobúdateľa aktív nebude vymáhaná žiadna štátna pomoc, Nemecko tvrdí, že:

a)

Žiadny potenciálny investor alebo finančný partner by neakceptoval nadobudnutie aktív bez takejto odkladnej podmienky.

b)

Podľa nemeckého konkurzného poriadku (106) je povinnosťou správcov konkurznej podstaty zhodnotiť aktíva dlžníka čo najlepšie alebo dosiahnuť v pláne proti platobnej neschopnosti dohodu, čo by však v tomto prípade znamenalo ďalšiu štátnu pomoc v prospech podnikov Nürburgringu.

c)

Nájomca bude hospodáriť/prevádzkovať prenajaté aktíva pod vlastným obchodným názvom, na základe jeho vlastného obchodného plánu a so spolupracovníkmi podľa jeho výberu.

d)

Ponuka od [uchádzača 2] obsahovala podobnú podmienku, podľa ktorej by boli ponúkané ceny vyplatené až po prijatí konečného rozhodnutia Komisie, v ktorom bude stanovené, že štátna pomoc nebude vymáhaná od nadobúdateľa aktív. Ponuka od [uchádzača 3] obsahovala podmienku, že podnik môže od kúpy odstúpiť, ak nebude do 31. decembra 2014 prijaté pozitívne rozhodnutie Komisie.

e)

Ak nebude začiatkom roka 2015 prijaté záverečné rozhodnutie Komisie, bude štruktúra, ktorou budú predané aktíva pred 1. januárom 2015 prevedené na nový podnik, v ktorom budú podiely vo výške 95,1 % vo vlastníctve vlastníkov a vo výške 4,9 % nezávislého zvereneckého správcu (pozri odôvodnenie 56), viesť k hospodárskemu pokračovaniu činností príjemcov pomoci, ale zabezpečí ich definitívne opustenie trhu.

(94)

Podľa názoru Nemecka je týmto postupom zaručené, že medzi spoločnosťami NG, MSR a CMHN a aktívami ponúkanými v rámci výberového konania neexistuje žiadna hospodárska kontinuita. Preto by musela byť prípadná s vnútorným trhom potenciálne nezlučiteľná štátna pomoc v prospech spoločností NG, MSR a CMHN po príslušnom rozhodnutí Komisie vymáhaná od týchto spoločností a netýkala by sa nadobúdateľa predávaných aktív. Nemecko ďalej tvrdí, že odkladná podmienka v kúpnej zmluve medzi prevádzateľmi a nadobúdateľom nie je prekážkou pre likvidáciu podnikov Nürburgringu, ani pre vymáhanie predchádzajúcej štátnej pomoci od týchto podnikov. Príjemcovia pomoci definitívne opustia trh. Pokiaľ by mal byť predaj spoločnosti Capricorn anulovaný, aktíva sa predajú aj tak a prevádzatelia zlikvidujú.

(95)

Nemecko informovalo Komisiu o štruktúre predaja, aby dosiahlo právnu istotu, že predaj aktív neobsahuje žiadne prvky štátnej pomoci a úspešný uchádzač/úspešní uchádzači neručí/neručia za vymáhanie štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom.

(96)

Nemecko ďalej prisľúbilo, že o priebehu procesu predaja podá Komisii správu. Správy boli posielané v pravidelných odstupoch. Bolo v nich potvrdené, že proces predaja bol zrealizovaný podľa zásad prerokovaných s Komisiou. Ďalej obsahovali údaje k uchádzačom, ich ponukám, konečnej kúpnej cene a iným relevantným bodom.

4.   SŤAŽNOSTI K PREDAJU AKTÍV

4.1.   SŤAŽNOSŤ OD SPOLKU JA ZUM NÜRBURGRING e.V. (SŤAŽOVATEĽ 1)

a)   Sťažnosť

(97)

Sťažovateľ 1 tvrdí, že forma výberového konania na predaj aktív spoločností NG, MSR a CMHN (t. j. predaj pretekárskej dráhy s ubytovacími zariadeniami a zábavným parkom ako celku) nebola vhodná na odstránenie narušenia hospodárskej súťaže na relevantných trhoch, keďže cieľom konania bola nezmenená prevádzka komplexu a prechod prevažného počtu spolupracovníkov spoločností NG, MSR a CMHN na nadobúdateľa aktív. Ďalej sťažovateľ 1 vo svojej sťažnosti tvrdí, že nesolventné podniky v konkurznom konaní v rámci vlastnej správy uskutočňujú predaj samotné iba za dozoru právneho zástupcu (107), že uchádzači nemusia predložiť samostatné ponuky za jednotlivé jednotky zhodnocovania a že sú možné ponuky za celok všetkých aktív.

(98)

Sťažovateľ 1 ďalej tvrdí, že štátna pomoc bude prevedená na nadobúdateľa aktív, pretože všetky aktíva, asi 300 zamestnancov a operačná činnosť spoločnosti NBG, budú predaní jednému uchádzačovi, a tým je daná hospodárska kontinuita medzi starým a novým vlastníkom/prevádzkovateľom. Sťažovateľ 1 okrem tohto tvrdí, že prevádzatelia na základe kritéria maximalizácie hodnoty všetkých aktív uprednostnili ponuky pre celok aktív, a tým boli znevýhodnené ponuky pre jednotlivé aktíva.

(99)

Ďalej sťažovateľ 1 kritizuje skutočnosť, že výberové konanie sa vyznačuje nedostatočnou transparentnosťou ohľadom kritérií pre zadanie zákazky a finančných ukazovateľov týkajúcich sa ziskov spoločnosti NG a voči uchádzačom nie je zachovaný rovnocenný prístup; prístup k virtuálnemu dátovému priestoru je tak obmedzený pre piatich uchádzačov. Sťažovateľ 1 ďalej tvrdí, že oznámenie o predĺžení lehoty do polovice februára 2014 na predloženie záväzných ponúk zaslali prevádzatelia iba uchádzačom o celok, ktorí získali prístup k virtuálnemu dátovému priestoru. Uchádzači, ktorí ako sťažovateľ 2 predložili iba ponuky na jednotlivé jednotky zhodnocovania, však o predĺžení lehoty informovaní neboli. Ďalej poukazuje sťažovateľ 1 na to, že spolková krajina a spoločnosť Capricorn sú zastupované tou istou právnickou kanceláriou.

(100)

Sťažovateľ 1 žiada, aby bolo súčasné výberové konanie zastavené a otvorené nové s jasnými kritériami pre zadanie zákazky, ktoré budú pretekársku dráhu klasifikovať ako službu všeobecného hospodárskeho záujmu a predávať ju oddelene od ubytovacích zariadení a zábavného parku.

(101)

Okrem toho sťažovateľ 1 tvrdí, že spoločnosť NBG získala novú nenotifikovanú štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, pretože získala od nesolventnej spoločnosti NG na prevádzku Nürburgringu kapitál vo forme presunu 2 239 243 EUR do voľnej kapitálovej rezervy, že prevádzka sa uskutočňuje na základe novej nájomnej zmluvy medzi spoločnosťami NG, MSR, CMHN a NBG, ktorá nebola predmetom obstarávania, že spoločnosť NBG neplatí žiadne nájomné a že spoločnosť NBG sa nesnaží dosahovať vyššie obraty resp. šetriť náklady, pretože si ponechala všetok personál a znášala náklady na konanie pretekov Formuly 1. Sťažovateľ 1 ďalej tvrdí, že prebratie pracovnoprávnych vzťahov so zamestnancami spoločnosti NAG prostredníctvom spoločnosti NBG je stanovené na základe kolektívnej zmluvy uzatvorenej 26. júla 2013 s odbormi všeobecných služieb (ver.di), že zamestnancom a zamestnankyniam nesmú vzniknúť na základe prechodu žiadne hospodárske, sociálne alebo právne nevýhody a že na základe toho je zjavné, že ide o zachovanie obchodného modelu vytvoreného pomocou neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci.

b)   Nemeckom predložené stanovisko správcov konkurznej podstaty

(102)

Správcovia konkurznej podstaty zastávajú názor, že sťažnosť by mala byť zamietnutá, pretože nepoukazuje na to, že dotknutý proces predaja sa odchyľuje od procesu predaja v bežných trhových podmienkach.

(103)

V otvorenom, nepodmienečnom a transparentnom výberovom konaní nemôžu byť ponuky na celok aktív od počiatku vylúčené. Ak by bola takáto celková ponuka vyššia ako súčet všetkých predložených ponúk na jednotlivé aktíva, vlastník v trhovom hospodárstve by zmluvu udelil celkovej ponuke. Za týchto podmienok by mohla platiť iba cena celkovej ponuky ako trhová cena (108). Okrem toho je potrebné pripomenúť, že vylúčenie celkových ponúk požadované sťažovateľmi by pri predaji v rámci konkurzného konania znamenalo zásah do vlastníckeho práva konkurzných veriteľov a do slobody podnikania chránenej Chartou základných práv Európskej únie.

(104)

Uprednostňovanie celkovej ponuky sa neuplatňovalo. Sťažovateľ 2 nezískal prístup k dátovému priestoru iba z dôvodu, že jeho ponuka kúpnej ceny pre predmet transakcie nebola dosť vysoká.

(105)

Výberové konanie bolo zrealizované ako viacstupňové konanie. Uchádzači sa kvalifikovali pre ďalšiu fázu konania iba vtedy, ak bolo uzavretie zmluvy dostatočne pravdepodobné. To má tú výhodu, že citlivé podnikové údaje už nemuseli byť uchádzačom sprístupňované vo vyššej ako nevyhnutnej miere a že náklady na hĺbkovú analýzu (due diligence) mohli byť pre prevádzateľov ako aj uchádzačov s nedostačujúcimi ponukami kúpnej ceny zredukované. Uchádzačom boli v každej fáze výberového konania poskytnuté k dispozícii dostatočné informácie.

(106)

Kritériá hodnotenia boli zadefinované jednoznačne a zrozumiteľne. Kritériom na udelenie zmluvy je pravdepodobný vážený celkový príjem, ktorý je podložený čiastkovými kritériami.

(107)

Dátový priestor nebol z technických dôvodov obmedzený na piatich uchádzačov. Počet zriadených prístupov bol výsledkom hodnotenia ponúk.

(108)

Podľa správcov konkurznej podstaty bola spoločnosť NBG založená a vybavená ako prostriedok na dočasnú prevádzku operatívnej činnosti Nürburgringu vzhľadom na očakávaný predaj. Operatívna činnosť bola predtým v rukách spoločnosti NAG. Spoločnosti NG, MSR a CMHN boli od prenájmu Nürburgringu spoločnosti NAG iba čisté vlastnícke spoločnosti bez operatívnej činnosti. Podľa správcov konkurznej podstaty neprichádzali spoločnosti NG, MSR a CMHN z hľadiska prebratia operatívnej činnosti do úvahy, pretože jednak by si rozdelenie operatívnej činnosti medzi tri spoločnosti vyžadovalo osobitné koncepcie a ďalej by sa nezhodovali s jednotkami zhodnocovania, ktorých cieľom bolo hospodársky účelné využívanie nehnuteľností. Okrem toho v prípade mnohých podnikov nie je uzatváranie zmlúv s platobne neschopnými spoločnosťami v súlade s vnútornými predpismi, takže s operatívnou činnosťou by sa muselo pokračovať v dcérskej spoločnosti, ktorá nie je platobne neschopná, aby bol zákazníkom Nürburgringu k dispozícii akceptovateľný zmluvný partner. Okrem toho sa od spolupracovníkov nemôže očakávať prechod zo spoločnosti NAG do platobne neschopnej spoločnosti. Spoločnosť NBG nebola založená a vybavená ako dlhodobé záchranné riešenie. Preto aj nie je v protiklade s aktívami Nürburgringu, s ktorými hospodári, na predaj. Správcovia konkurznej podstaty okrem toho tvrdia, že kapitalizácia spoločnosti NBG pokiaľ ide o predaj (zabránenie straty príjmov odstavených zariadení), sa uskutočňovala po výhradne ekonomických úvahách, že aktíva spoločnosti NG sa prostredníctvom spoločnosti NBG zvýšili a nie znížili (109), že spoločnosti NGB zo spomínanej kapitalizácie nevznikla žiadna výhoda a že pôvodcom založenia a vybavenia spoločnosti NBG nie je štát, ale sú ním správcovia konkurznej podstaty.

(109)

Aj kolektívna zmluva medzi spoločnosťami NBG a Ver.di bola uzatvorená, aby bolo možné pokračovať v operatívnej činnosti v spoločnosti NBG do predaja a nie preto, aby bol Nürburgring mimo toho zachovaný ako hospodárska jednotka. Táto zmluva bola uzatvorená so spoločnosťou NBG, nie s prevádzateľmi. Pracovné zmluvy prešli zo spoločnosti NAG na spoločnosť NGB v súlade s § 613 a občianskym zákonníkom a nie na základe kolektívnej zmluvy. Podľa článkov 7 a 9 ZFEÚ a smernice Rady 2001/23/ES (110) nesmú viesť konkurenčné úvahy k obchádzaniu alebo znižovaniu sociálnych štandardov. Pre spoločnosť NBG ako dočasné riešenie je dôležité, že spolupracovníci potrební na operatívnu činnosť, ktorí boli zamestnaní hlavne v spoločnosti NAG, ale aj v spoločnosti NG (20 zamestnancov), súhlasia s prechodom k spoločnosti NBG. Spoločnosť NBG musela zabrániť nutnosti nahradiť zostávajúcich kvalifikovaných spolupracovníkov počas prechodnej fázy. Medzi začiatkom roka 2011 a koncom roka 2012 bola úroveň pracovníkov znížená o 114 ekvivalentov plného pracovného času (zo 402 na 288 ekvivalentov plného pracovného času). Na začiatku sezóny 2013 bolo znovu zamestnaných 290 ekvivalentov plného pracovného času. Uchádzači boli upozornení na to, že majú možnosť prispôsobiť rozsah transakcie ich neskoršej obchodnej koncepcii. Prebratie zamestnancov neznamená nutnosť držať sa jedného obchodného modelu.

(110)

Nemecko zastáva názor, že to nie je stanovené z hľadiska pravidiel štátnej pomoci ani akceptovateľné z hľadiska európskeho sociálneho modelu, že nadobúdateľ aktív podniku, ktorý sa nachádza v stave platobnej neschopnosti, má byť pod hrozbou ručenia za vrátenie štátnej pomoci, ktorá bola predtým tomuto podniku vyplatená, podnecovaný k tomu, aby sa vyhol prebratiu pracovných zmlúv platobne neschopného podniku a uzavrel nové pracovné zmluvy.

4.2.   SŤAŽNOSŤ ZVÄZU ADAC e.V. (SŤAŽOVATEĽ 2)

a)   Sťažnosť

(111)

Sťažovateľ 2 vyhlasuje, že bol prevádzateľmi informovaný o tom, že nemôže byť v ďalšom kole predaja zohľadnený, pretože ním ponúknutá kúpna cena je výrazne nižšia než kúpna cena iných ponúk a okrem toho sa ponuka vzťahovala iba na jednu časť aktív, pričom cieľom konania je maximalizácia hodnoty všetkých aktív.

(112)

Sťažovateľ 2 tvrdí, že cieľom procesu predaja je hospodárska kontinuita aktivít a trhovej pozície Nürburgringu v jej súčasnej podobe, a preto je nevhodné zabraňovať prechodu výhody už poskytnutej štátnej pomoci na nadobúdateľa. Sťažovateľ 2 tvrdí, že na prelomenie hospodárskej kontinuity je vhodný iba predaj rôznych aktív a aktivít Nürburgringu viacerým čiastkovým uchádzačom, že prevádzateľ uprednostňuje predaj všetkých aktív ako kompletný balík jednému investorovi namiesto predaja jednotlivých aktív, že nadobudnutie jednotlivých aktív fakticky nebolo možné, neexistovali žiadne kritériá hodnotenia pre ponuky pre časti aktív v porovnaní s celkovými ponukami a že v druhom stupni konania boli zohľadnené iba celkové ponuky.

(113)

Sťažovateľ 2 okrem toho tvrdí, že predaj uskutočnený správcami konkurznej podstaty nezodpovedá pravidlám štátnej pomoci, najmä na základe chýbajúcej transparentnosti a diskriminačnej slobody, a preto nie je vhodný na dosiahnutie skutočnej trhovej ceny. Sťažovateľ 2 tvrdí, že v súťažných podkladoch chýbali údaje relevantné z hľadiska navrhovaných cien vo vzťahu k finančnej situácii spoločnosti NG, čo viedlo k neprimerane vysokým indikatívnym ponukám, takže je pravdepodobné, že musia byť po fáze dátového priestoru korigované smerom nadol. Sťažovateľ 2 uvádza, že očakávaný zisk za rok 2013 bol oproti informáciám, ktoré boli sprostredkované uchádzačom, podstatne korigovaný smerom nadol bez toho, aby o tom boli uchádzači informovaní a aby im bola daná možnosť prehodnotenia. Sťažovateľ 2 ďalej tvrdí, že údaje o finančnej situácii spoločnosti NBG a o potrebných strednodobých a dlhodobých investíciách neboli dostatočne zverejnené a v dokumentácii o predaji bola vsugerovaná trvalosť zmluvných vzťahov, hoci zmluvy boli so sťažovateľom 2 predĺžené iba o jeden rok (2014). Okrem toho nebolo dostatočne zohľadnené kritérium bezpečnosti transakcie, inak by záujemca o kúpu, spoločnosť La Tene Capital Limited, s nereálne vysokou ponukou a bez potvrdenia financovania nebol získal prístup k dátovému priestoru.

b)   Nemeckom predložené stanovisko správcov konkurznej podstaty

(114)

Odpovede správcov konkurznej podstaty v odôvodneniach 102 až 106 na tvrdenia sťažovateľa 1 sa vzťahujú aj na námietky sťažovateľa 2.

4.3.   SŤAŽNOSŤ [UCHÁDZAČA 3] (SŤAŽOVATEĽ 3)

a)   Sťažnosť

(115)

Sťažovateľ 3 tvrdí, že zákazku nezískala najvyššia ponuka na kúpu, ale uprednostnený miestny uchádzač. Podľa sťažovateľa 3 nesmú byť pri nižšej cene zohľadnené neekonomické úvahy ako regionálne ciele alebo dôvody priemyselnej politiky, ktoré by investor v trhovom hospodárstve neakceptoval, ale skôr naznačujú štátnu pomoc. (111) Sťažovateľ 3 tvrdí, že zákazku získala spoločnosť Capricorn, hoci jeho vlastná ponuka kúpnej ceny vo výške 150 miliónov EUR (112) bola výrazne vyššia. Sťažovateľ 3 ďalej uvádza, že nižšej ponuke môže byť výnimočne pridelená zákazka iba vtedy, ak je zrejmé, že predaj uchádzačovi s najvyššou ponukou nie je možný (bezpečnosť transakcie), t. j., keď kupujúci nie je schopný kúpnu cenu zaplatiť (113). Podľa sťažovateľa sa o tento prípad nejednalo z nasledujúcich dôvodov: 1) Sťažovateľ 3 predložil záväzný finančný prísľub súkromného kapitálového fondu vo výške 30 miliónov EUR a 2) nebolo možné získať záväzné finančné prísľuby pre ďalšie tranže kúpnej ceny, pretože prevádzatelia informácie poskytli neskoro alebo ich neposkytli vôbec. Sťažovateľ 3 prevádzateľom oznámil, že chýbajúce finančné prísľuby môže odovzdať do 31. marca 2014. Sťažovateľ 3 uvádza, že ku dňu sťažnosti (10. apríl 2014) dokázal zaobstarať finančný prísľub vo výške 110 miliónov EUR; Komisii však sťažovateľ 3 predložil zámerové vyhlásenie spoločnosti Jupiter Financing Group, Inc. („Jupiter Financial Group“) s dátumom 26. marca 2014 smerované voči sťažovateľovi 3, v ktorom spoločnosť Jupiter Financial Group informuje sťažovateľa o svojom záväznom návrhu na financovanie nadobudnutia aktív Nürburgringu (pozri poznámku pod čiarou č. 105 k finančným zložkám tohto návrhu). Tento návrh na financovanie sa uskutočnil okrem iného s výhradou uzatvorenia hĺbkovej analýzy, ktorá by spoločnosť Jupiter Financial Group uspokojila.

(116)

Sťažovateľ 3 okrem toho tvrdí, že 6 miliónov EUR ponuky kúpnej ceny spoločnosti Capricorn pre Nürburgring z celkovej výšky 77 miliónov EUR je financovaných zo sezóny 2014 a ďalších 11 miliónov EUR bude zaplatených až v rokoch 2015 až 2018, takže skutočná kúpna cena v hotovosti predstavuje 60 miliónov EUR; to je o 50 miliónov EUR menej ako ním ponúknutá kúpna cena v hotovosti vo výške 110 miliónov EUR. Ak by sa okrem toho zohľadnili budúce hotovostné platby, vznikol by rozdiel vo výške 73 miliónov EUR medzi ponukou spoločnosti Capricorn a ponukou sťažovateľa 3. Na záver sťažovateľ 3 tvrdí, že spoločnosť Capricorn dostala štátnu pomoc vo výške minimálne 73 miliónov EUR; ide o rozdiel medzi kúpnou cenou predloženou ním ako uchádzačom s najvyššou ponukou a kúpnou cenou uchádzača, ktorému bola zákazka pridelená. Ak by sa navyše zohľadnila podpora v prospech susedných obcí, štátna pomoc by vzrástla o 200 miliónov EUR a predstavovala by celkovo 273 miliónov EUR.

(117)

Sťažovateľ 3 ďalej tvrdí, že ponuka spoločnosti Capricorn nebola nepodmienená, pretože obsahuje podmienku, že bude prijaté konečné rozhodnutie Komisie, ktoré vylúči rozšírenie vymáhania vrátenia štátnej pomoci. To predstavuje odchýlku voči zverejneným zásadám procesu predaja, a tým porušenie obstarávacieho konania, pretože ostatné strany (ako sťažovateľ 3) neboli o týchto úpravách informovaní.

(118)

Sťažovateľ 3 ďalej tvrdí, že predaj aktív sa neuskutočnil prostredníctvom otvoreného, transparentného a nepodmieneného výberového konania. Sťažovateľ 3 tvrdí najmä, že:

a)

Záznamy o faktoch poskytnuté prevádzateľmi boli obsahovo nesprávne a zavádzajúce; nepoužiteľná bola najmä navrhovaná štruktúra transakcie „čistej súvahy“. Sťažovateľ 3 bezprostredne po začatí hĺbkovej analýzy skonštatoval, že štruktúra transakcie navrhovaná prevádzateľmi nezohľadňuje situáciu vyplývajúcu z prevádzky Nürburgringu, a preto nie je použiteľná (114).

b)

Prevádzatelia počas procesu predaja finalizáciu kúpnej zmluvy oddialili.

c)

Prevádzatelia neoznámili jednoznačnú lehotu ukončenia výberového konania a miesto toho vyhlásili, že konanie trvá do konca marca 2014. Z komunikácie medzi sťažovateľom 3 a prevádzateľmi vyplynulo, že sťažovateľ 3 môže svoju ponuku odovzdať do konca marca. Ďalej sa so spoločnosťou Capricorn prednostne zaobchádzalo, pretože podnik smel predložiť záväzný finančný prísľub ešte aj po 17. februári 2014 (115).

d)

Príslušné zmluvy ako napr. zmluvy spoločnosti NBG s tretími stranami o operatívnej činnosti, neboli predložené vôbec alebo až veľmi neskoro. Ďalej vraj uchádzači dostali rozhodujúce finančné ukazovatele spoločnosti NBG až jeden pracovný deň pred uplynutím lehoty na odovzdanie konečnej ponuky alebo dokonca až v samotný deň v dátovom priestore iba v nemeckom jazyku. Tak boli dôležité informácie ako auditovaná ročná závierka spoločnosti NGB k 31. decembru 2012 údajne poskytnuté k dispozícii až večer v posledný pracovný deň pred uplynutím lehoty na odovzdanie konečnej ponuky.

e)

Prevádzatelia mali iných uchádzačov znevýhodniť tým, že údajne poskytli spoločnosti Capricorn prednostný prístup k dôležitým externým dodávateľom. Sťažovateľ 3 predovšetkým tvrdí, že už týždne pred oznámením úspešného uchádzača dňa 11. marca 2014 museli prebiehať rokovania medzi spoločnosťou Capricorn, prevádzateľmi a spoločnosťou Braugruppe Bitburger (116).

f)

Notárske osvedčenie kúpnej zmluvy medzi prevádzateľmi a spoločnosťou Capricorn sa muselo uskutočniť pred 11. marcom 2014. Spoločnosť Capricorn sa dozvedela o udelení zmluvy už pred rozhodnutím výboru veriteľov. Existuje tlačová správa spoločnosti Capricorn z 9. marca 2014, to znamená, že vyšla dva dni pred rozhodnutím výboru veriteľov z 11. marca 2014.

g)

Prevádzatelia sa bez informovania iných uchádzačov odchýlili od procesného listu zo 17. októbra 2013 tým, že sa výlučne v prospech spoločnosti Capricorn vzdali predloženia finančnej záruky na celú ponuku kúpnej ceny (117).

h)

Prevádzatelia porušili podmienky v procesnom liste tým, že pred termínom odovzdania konečnej ponuky neposkytli jednotlivým uchádzačom dohovorené a interne schválené navýšenie hodnoty kúpnej zmluvy, čo finalizáciu financovania výrazne sťažilo.

i)

Prevádzatelia zakladali pridelenie zmluvy o predaji aktív aj na environmentálnych kritériách a bez ďalšej konzultácie s uchádzačom 3 vychádzali z toho, že podnik nebude schopný takéto kritériá splniť, hoci prevádzatelia žiadne explicitné environmentálne podmienky neuviedli (118).

j)

So spoločnosťou Capricorn sa zaobchádzalo prednostne, pretože podniku poskytovala poradenstvo v otázkach štátnej pomoci advokátska kancelária McDermot; táto kancelária predtým poskytovala poradenstvo v rovnakej oblasti aj prevádzateľom a spolkovej krajine Porýnie-Falcko.

(119)

Sťažovateľ 3 tvrdí, že predaj sprevádzajú zdroje pripísateľné štátu (119), že existuje nová štátna pomoc v prospech spoločnosti Capricorn a prípadné vymáhanie vrátenia štátnej pomoci, ktorá bola poskytnutá prevádzateľovi na aktíva, by sa malo rozšíriť na spoločnosť Capricorn (120). Na záver sťažovateľ 3 uvádza, že kúpna zmluva je na základe porušenia povinnosti pozastaviť výkon podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ neplatná.

(120)

Na záver sťažovateľ 3 tvrdí, že spoločnosť Capricorn nezaplatila druhú splátku kúpnej ceny splatnú na konci júla, čo poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť Capricorn nepredložila prefinancovanú ponuku. Z tohto hľadiska sú podmienky financovania nadobudnutia aktív Nürburgringu jasným porušením pravidiel, ktoré boli stanovené prevádzateľmi a v procesnom liste zaslanom uchádzačom, zmenené v prospech spoločnosti Capricorn, čo by mohlo predstavovať ďalšiu štátnu pomoc v prospech spoločnosti Capricorn.

b)   Nemeckom predložené stanovisko správcov konkurznej podstaty

(121)

Podľa údajov správcov konkurznej podstaty sťažovateľ 3 nepredložil žiadny záväzný finančný prísľub vo výške 30 miliónov EUR, a to ani spolu so svojou potvrdzujúcou ponukou zo 17. februára 2014 (v ktorej sa odkazuje na záväzný finančný prísľub spoločnosti […] vo výške 30 miliónov EUR), ani so sťažnosťou. Oznámenie sťažovateľa 3, že doklad o financovaní poskytne k neskoršiemu dátumu, nebolo podložené ani len nezáväzným vyhlásením tretej strany. V protiklade voči potvrdzujúcim ponukám spoločnosti a [uchádzača 2] potvrdzujúca ponuka sťažovateľa 3 nesplnila požiadavky na financovanie stanovené v procesnom liste zo 17. októbra 2013. Dňa 11. marca 2014 preto prevádzatelia nemali žiadny dôvod udeliť zmluvu sťažovateľovi 3. Pre prevádzateľov nebolo akceptovateľné riziko, že čakaním na doklad o financovaní sťažovateľa 3 sa počet uchádzačov zníži na jedného alebo žiadneho, pretože: a) [uchádzač 2] trval na tom, aby sa prevod vlastníctva uskutočnil 3. apríla 2014 a b) pri odôvodňovaní ponuky sťažovateľa 3 nebol dosiahnutý žiadny pokrok, hoci vyjadrenie záujmu predložil 17. mája 2013 a svoju indikatívnu ponuku už 30. septembra 2013, takže pravdepodobnosť uzatvorenia zmluvy so sťažovateľom 3 sa znížila. Údajný finančný prísľub spoločnosti Jupiter Financial Group z 26. marca 2014 nebol prevádzateľom daný k dispozícii, bol im však poskytnutý list investičného bankového a poradenského podniku […] z 31. marca 2014 s výhradou uspokojivého ukončenia hĺbkovej analýzy, ktorý však nebol podpísaný. Rozvojový fond pre susedné obce Nürburgringu vo výške 200 miliónov EUR nevedeli prevádzatelia využiť.

(122)

Podľa údajov správcov konkurznej podstaty bolo všetkým uchádzačom oznámené, že výber úspešného uchádzača sa uskutoční podľa možnosti už krátko po uplynutí lehoty na predloženie ponuky dňa 17. februára 2014. Informácie sprostredkované prevádzateľmi neviedli k vzbudeniu očakávania, že konanie sa predĺži. V tlačovej správe citovanej sťažovateľom 3 sa uvádzalo, že správcovia konkurznej podstaty majú v úmysle uzavrieť zmluvu v prvom štvrťroku 2014. Správcovia konkurznej podstaty vyhlasujú, že nie je pravda, že sa právny zástupca verejne vyjadril, že sa plánuje rozhodnúť koncom marca, že spoločnosť Capricorn bola už pred ukončením porady výboru veriteľov informovaná o tom, že jej bola udelená zmluva a že 9. marca 2014 bola zverejnená tlačová správa spoločnosti Capricorn.

(123)

Správcovia konkurznej podstaty vyhlasujú, že štruktúra transakcie (predaj aktív jednotlivo, agregovane alebo ako celok, bez prevodu obchodných podielov alebo záväzkov) sa v priebehu výberového konania nezmenila. Výraz „clean balance sheet“ neznamená nič iné ako to, že prevod záväzkov bol v rámci predaja vylúčený. Skutočnosť, že prevádzatelia sú vlastnícke spoločnosti a operatívnu činnosť vedie spoločnosť NBG, bola všetkým záujemcom oznámená už v základnom popise, ktorý bol sťažovateľovi 3 zaslaný 17. mája 2013. Pokiaľ vzal sťažovateľ 3, ako to tvrdí, skutočne na vedomie činnosť spoločnosti NBG až počas hĺbkovej analýzy, potom podľa správcov konkurznej podstaty možno z toho vyvodiť iba ten záver, že sťažovateľ 3 sa nedostatočne zaoberal rozsiahlymi podkladmi, ktoré boli na predloženie indikatívnej ponuky poskytnuté k dispozícii. Prevádzatelia nikdy nepožadovali, aby nadobúdateľ prevzal zmluvy spoločnosti NBG. Prevzatie nájomnej zmluvy medzi prevádzateľmi a spoločnosťou NBG prostredníctvom nadobúdateľa aj tak neprichádzala pre správcov konkurznej podstaty do úvahy z dôvodu osobitnej situácie spoločnosti NBG vzhľadom na od začiatku plánovaný predaj aktív. Správcovia konkurzného konania tvrdia, že sťažovateľ 3 veľmi neskoro poznal, že pri prebratí aktív k 1. januáru 2014 by mal úplne „prázdny“ Nürburgring a že zmluvy so zákazníkmi a sponzormi, o ktoré sa usiloval, by na základe doby rozbehu pri (pretekárskych) podujatiach viedli k (zvýšeným) príjmom prevažne až počas sezóny 2015. Okrem toho prevádzatelia opakovane zdôrazňovali, že uchádzači môžu predmet kúpy sami voľne definovať.

(124)

Čo sa týka žiadostí o náhradu škody, prevádzatelia upozornili sťažovateľa 3 na to, že bude sotva možné uzavrieť so zákazníkmi spoločnosti NBG nové zmluvy za podmienok, ktoré by boli z pohľadu zákazníka horšie v porovnaní so súčasnými zmluvami, kým nie je vyjasnená otázka náhrady škody z dôvodu nedodržania zmlúv so spoločnosťou NBG. Je potrebné mať na zreteli riziko, že nadobúdateľ a zmluvný partner uzatvoria novú zmluvu pod podmienkou, že zmluvný partner zaplatí vysoký poplatok, rozdiel voči starej výške poplatku si uplatní ako náhradu škodu za neplnenie zmluvy a v neskorších rokoch, v ktorých žiadna zmluva so spoločnosťou NBG neexistuje, platí výrazne nižšie poplatky. Požiadavka prevádzateľov o oslobodenie nie je v prípade transakcií asset deal, ktoré vedú k ukončeniu činnosti podniku, v žiadnom prípade nezvyčajná a je vhodná na zaistenie najlepšieho možného zhodnotenia v záujme veriteľov.

(125)

Lehota na predloženie potvrdzujúcich ponúk bola podľa údajov správcov konkurznej podstaty predĺžená listom zo 17. decembra 2013, pretože ani iní uchádzači nepredložili žiadnu uspokojivú ponuku. Uchádzačom bolo opakovane zdôraznené, že spoločnosť NBG prevzala operatívnu činnosť až po sezóne 2012, a preto musela v princípe spracovať staré zmluvy spoločnosti NAG, a preto (ešte) neexistuje žiadne spoľahlivé finančné výkazníctvo za operatívnu činnosť. Podľa správcov konkurznej podstaty je úlohou potenciálnych nadobúdateľov zohľadniť s tým spojené riziká.

(126)

Správcovia konkurznej podstaty upozorňujú na to, že sťažovateľ 3 dňa 6. marca 2014 podal k svojej potvrdzujúcej ponuke navýšenie hodnoty kúpnej zmluvy. Návrh kúpnej zmluvy vyjednávanej 13. februára pochádzal od prevádzateľov. Preto bolo jasné, že ďalší návrh vypracuje sťažovateľ 3.

(127)

Podľa údajov správcov konkurznej podstaty mali všetci uchádzači, ktorí sa kvalifikovali pre príslušnú fázu výberového konania, v dátovom priestore k dispozícii rovnaké podklady. Podklady uvádzané v sťažnosti neboli v skoršom čase k dispozícii ani prevádzateľom a už vôbec nie iným uchádzačom, všetci uchádzači mali rovnaké šance nahliadnuť do podkladov v dátovom priestore a iní uchádzači kompletne ukončili hĺbkovú analýzu s rovnakými podkladmi. Všetci uchádzači boli v dostatočnom časovom predstihu upozornení na to, že finančné výkazníctvo spoločností vykazuje výrazné nedostatky. Takmer všetky podklady prevádzateľov a spoločnosti NBG boli v dátovom priestore umiestené v nemeckom jazyku a prevádzatelia neboli povinní poskytnúť všetky podklady v anglickom jazyku.

(128)

Okrem toho správcovia konkurznej podstaty uvádzajú, že časové obdobie pre predloženie ponúk a dokladov o financovaní bolo dostatočne dlhé. Sťažovateľ 3 mal k dispozícii desať mesiacov (od 8. apríla 2013 ako dátum prvého kontaktu medzi [uchádzačom 3] a prevádzateľmi do 17. februára 2014) na predloženie dokladu o financovaní a takmer štyri mesiace (od 23. októbra 2013 do 17. februára 2014) na hĺbkovú analýzu. Správcovia konkurznej podstaty tým konali nad rámec požiadaviek, ktoré sa dajú určiť z rozhodovacej praxe Komisie (121).

(129)

Rokovania o novej dodávateľskej zmluve na pivo a so spoločnosťou „Rock am Ring“ neviedla spoločnosť Capricorn, ale spoločnosť NBG a príslušné podklady boli umiestnené v dátovom priestore. Súvislosť so spoločnosťou Capricorn, o ktorej tvrdí sťažovateľ 3, neexistuje.

(130)

Predávajúci nezaviedli do výberového konania pre výber konečnej ponuky žiadne environmentálne kritériá. Jediné kritériá vo výberovom konaní pre výber konečnej ponuky boli nasledovné: a) maximalizácia celkového príjmu za všetky aktíva a b) očakávaná bezpečnosť transakcie. Ponuka sťažovateľa 3 nemohla byť vybraná z dôvodu chýbajúcej bezpečnosti transakcie, keďže sťažovateľ 3 neposkytol pri predložení svojej potvrdzujúcej ponuky žiadne potvrdenie financovania. Súčasne viedli prevádzatelia rozhovory s [uchádzačom 2] a v záverečnej fáze rokovaní o predaji s [uchádzačom 2] a spoločnosťou Capricorn, keďže [uchádzač 2] predložil ponuku vo výške [32-39] miliónov EUR (pozri tabuľku 10 nižšie) a prebiehali rokovania medzi spoločnosťou Capricorn a spoločnosťou […], ktorých výsledkom bol finančný prísľub banky z 10. marca 2014. Z dôvodu chýbajúceho potvrdenia financovania pre potvrdzujúcu ponuku existovalo v prípade sťažovateľa 3 vysoké riziko ukončenia. Ďalej sa správcovia konkurznej podstaty pokúsili na základe ďalších indícií v obchodnom modeli sťažovateľa 3, ktoré by mohli preukazovať transakcie, odhadnúť jeho šance predsa len financovanie uskutočniť. Obchodný model sťažovateľa 3 sa zakladal na […] a na […]. Keďže platné požiadavky protihlukovej ochrany na Nürburgringu boli v rozpore s […] a […] neexistoval, nedala sa očakávať realizácia koncepcie v krátkom čase. Koncepcia sťažovateľa 3 bola preto vyhodnotená ako indícia vysokého rizika ukončenia alebo minimálne značnej potreby času a rokovaní. Zlučiteľnosť koncepcie s požiadavkami protihlukovej ochrany na Nürburgringu nebola kritériom výberu.

(131)

K tvrdeniu sťažovateľa 3, že ponuka spoločnosti Capricorn nebola nepodmienená, pretože závisela od konečného rozhodnutia Komisie, ktoré vylúči rozšírenie vymáhania vrátenia štátnej pomoci, správcovia konkurznej podstaty a Nemecko vyhlasujú, že zmluva s navýšením hodnoty sťažovateľa 3 obsahuje podobné podmienky. Podľa príslušných ustanovení zmlúv s navýšením hodnoty predložených správcami konkurznej podstaty a Nemeckom mali prevádzateľ a/alebo nadobúdateľ právo odstúpiť od zmluvy, ak Komisia do 15. júla 2014 (po návrhu zmluvy zo 14. januára 2014) resp. do 31. decembra 2014 (po návrhu navýšenia hodnoty zo 14. februára 2014) nevydá žiadne pozitívne rozhodnutie.

(132)

Správca konkurznej podstaty zastáva názor, že skutočnosť, že žiadny z oboch uchádzačov, ktorí predložili kvalifikovanú ponuku, nesplnil v plnom rozsahu požiadavku bezpečného financovania (záruka zaplatenia kúpnej ceny alebo platby kúpnej ceny na zverenecký účet) a že prevádzatelia sa preto tejto podmienky fakticky vzdali bez toho, aby to sťažovateľovi 3 oznámili, nie je dôkazom netransparentného konania. Sťažovateľa 3 sa to z dôvodu nepredloženia potvrdzujúcej ponuky s dokladom o financovaní netýkalo. Oznámenie údajného zrieknutia sa všetkým uchádzačom by výberové konanie neovplyvnilo. Zrieknutie sa okrem toho nebolo v príčinnom vzťahu voči skutočnosti, že sťažovateľ 3 nepredložil potvrdenie financovania a zodpovedá správaniu hypotetického súkromného prevádzateľa.

(133)

Správcovia konkurznej podstaty tvrdia, že opatrenia správcov konkurznej podstaty a výboru veriteľov nemôžu byť pripisované štátu a že nemožno identifikovať zvýhodnenie spoločnosti Capricorn, keďže prevádzatelia uskutočnili výberové konanie podľa štandardov hospodárskych subjektov v trhovom hospodárstve.

(134)

Čo sa týka tvrdenia, že spoločnosť Capricorn nepredložila prefinancovanú ponuku, pretože nezaplatila druhú splátku kúpnej ceny a pravdepodobne získala zmenou podmienok financovania nadobudnutia aktív Nürburgringu v prospech spoločnosti Capricorn ďalšiu štátnu pomoc, Nemecko predkladá nasledujúce argumenty: a) spoločnosť Capricorn tým nezískala žiadnu výhodu, pretože druhá tranža bola prefinancovaná s úrokovou sadzbou 8 % a proti vecnej záruke (pozri poznámku pod čiarou 72); b) prefinancovanie druhej tranže nezahŕňa žiadnu štátnu pomoc, pretože rozhodnutie o prefinancovaní nie je pripísateľné štátu, ale prijali ho samotní správcovia konkurznej podstaty bez zapojenia spolkovej krajiny; c) nedošlo k žiadnej odchýlke voči pravidlám, ktoré boli stanovené prevádzateľmi a v procesnom liste zaslanom uchádzačom, pretože prevádzatelia vo výberovom konaní nevzniesli žiadne požiadavky ohľadom tranží kúpnej ceny pred uzavretím, takže možné želanie niektorého uchádza nahradiť hotovostné záruky na kúpnu cenu inými oceniteľnými zárukami by nemalo z hľadiska hodnotenia ponúk žiadny vplyv.

(135)

Správcovia konkurznej podstaty zastávajú názor, že žaloba by mala byť zamietnutá ako neodôvodnená. Nepodložené podozrenia sťažovateľa 3 ohľadom financovania nie sú zlučiteľné so správaním rozvážneho účastníka trhu alebo správcu konkurznej podstaty.

4.4.   SŤAŽNOSŤ PÁNA MEYRICKA COXA (SŤAŽOVATEĽ 4)

a)   Sťažnosť

(136)

Sťažovateľ 4 uvádza, že spoločnosti Capricorn nebola zmluva udelená na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ale pretože ide o nemecký podnik a prevádzajúci nechceli uskutočniť predaj konzorciu, ktoré vedie jedna z holdingových spoločností. Ďalej tvrdí, že spoločnosť Capricorn predložila ponuku, ktorá bola z hľadiska viacerých kritérií nižšia ako ponuka [uchádzača 2]. Sťažovateľ 4 tvrdí najmä nasledovné,

a)

financovanie ponuky spoločnosti Capricorn je menej bezpečné ako v prípade [uchádzača 2] (122);

b)

v ponuke [uchádzača 2] boli stanovené vyššie zálohové platby (123);

c)

riziko vyplývajúce z realizácie je v prípade spoločnosti Capricorn vyššie ako v prípade prijatia ponuky [uchádzača 2] (124);

d)

[uchádzač 2] disponuje väčšími skúsenosťami a lepšími schopnosťami ako spoločnosť Capricorn (125);

e)

pravdepodobnosť ďalšej investície vo výške 25 miliónov EUR do Nürburgringu je v prípade [uchádzača 2] vyššia ako v prípade spoločnosti Capricorn;

f)

k uchádzačom sa v rámci výberového konania rozdielne pristupovalo, so spoločnosťou Capricorn bolo zaobchádzané prednostne (126).

(137)

Sťažovateľ 4 ďalej tvrdí, že spoločnosť Capricorn nezaplatila druhú splátku kúpnej ceny splatnú koncom júla; zrieknutím sa zmluvnej pokuty za neuhradené platby vo výške 25 miliónov EUR ako aj úrokov z omeškania o výške 8 % bola spoločnosti Capricorn poskytnutá ďalšia štátna pomoc. To nastoľuje tiež otázku ohľadom informácií, ktoré boli výboru veriteľov sprostredkované spoločnosťou KPMG a správcami konkurznej podstaty v rámci výberového konania, a dokazuje to, že finančná spôsobilosť spoločnosti Capricorn nebola správne objasnená.

(138)

Ďalej zastáva sťažovateľ 4 názor, že podpísaná dohoda o financovaní medzi spoločnosťou […] a spoločnosťou Capricorn nikdy neexistovala, ale iba vyhlásenie o zámeroch (term sheet), preto spoločnosť Capricorn, keď sa stretol výbor veriteľov, žiadnu dohodu o financovaní nemala.

(139)

Záverom sťažovateľ 4 konštatuje, že z informácií, ktoré sprostredkoval, jasne vyplýva, že spoločnosť Capricorn získala pri predaji aktív Nürburgringu výhodu, že táto výhoda vyplýva z rozhodnutia, ktoré nie je zlučiteľné so spôsobom, akým by postupoval profesionálny prevádzateľ a akým by vyhodnotil ponuky na základe kritérií obstarávania, že takýto profesionálny prevádzateľ by nedospel k výsledku, že ponuka spoločnosti Capricorn je celkovo ekonomicky výhodnejšia než ponuka [uchádzača 2] a že musí byť začaté nové konanie, v ktorom sa vzhľadom na otvorené, spravodlivé a nepodmienené výberové konanie použije séria jednotných kritérií, zostaví a dodrží jasný časový plán a bude chrániť identitu uchádzačov voči výboru veriteľov.

b)   Nemeckom predložené stanovisko správcov konkurznej podstaty

(140)

Správcovia konkurznej podstaty vyhlasujú, že sťažovateľ 4 je ako člen [uchádzača 2] dotknutý iba nepriamo. Navrhujú sťažnosť zamietnuť, pretože výberové konanie bolo otvorené, transparentné a nepodmienené a aktíva boli z hľadiska maximalizácie celkového príjmu predané najlepšiemu uchádzačovi.

(141)

Správcovia konkurznej podstaty nesúhlasia s tvrdením, že členovia výboru veriteľov súhlasili s predajom spoločnosti Capricorn, pretože ide o nemecký podnik a nie o konzorcium, ktoré je vedené jednou z holdingových spoločností.

(142)

Podľa údajov správcov konkurznej podstaty vedie ponuka spoločnosti Capricorn v porovnaní s ponukou [uchádzača 2] k výrazne vyššiemu výnosu z predaja; z hľadiska bezpečnosti transakcie nevykazovali obe ponuky žiadne rozhodujúce rozdiely, ktoré by odôvodňovali pridelenie zmluvy podstatne nižšej ponuke (v prípade oboch ponúk bola bezpečnosť transakcie uspokojivá, nie však na najvyššej úrovni). [Uchádzač 2] však nebol ochotný vystaviť bankovú záruku na kúpnu cenu alebo ju zaplatiť na zverenecký účet, hoci to bolo v procesnom liste zo 17. októbra 2013 výslovne požadované. Napriek viacerým výzvam nedoručil ani [uchádzač 2], ktorý mal získať externé financovanie, ani iný člen [uchádzača 2] právne záväzné vyhlásenie, ktorým by sa zaväzoval poskytnúť potrebné prostriedky k dispozícii. Avšak pán Robertino Wild, spoločník spoločnosti Capricorn, poskytol rozsiahle záruky a externé financovanie spoločnosti Capricorn bolo kryté primeraným potvrdením financovania spoločnosti […]. Správcovia konkurznej podstaty toto potvrdenie financovania preverili a výboru veriteľov podali správu o výsledku ich kontroly, a síce že potvrdenie financovania nezahŕňa žiadne neobvyklé výhrady alebo podmienky. Nielen vlastný vklad vo výške [14-17] miliónov EUR, ale aj cudzí vklad vo výške [41-49] miliónov EUR bol zabezpečený zmluvnou pokutou vo výške [22-27] miliónov EUR, ktoré má nadobúdateľ zaplatiť, pokiaľ prevádzatelia odstúpia od zmluvy z dôvodu neuhradených platieb. Aj zmluvná pokuta je krytá zárukami. Výbor veriteľov sa stotožnil s hodnotením správcov konkurznej podstaty.

(143)

K zálohovým platbám správcovia konkurznej podstaty vyhlasujú, že ponuka [uchádzača 2] mala výhody (do 31. marca 2014 platba vo výške [30-33] miliónov EUR v prípade [uchádzača 2], platba vo výške [4,6-5,1] miliónov EUR v prípade spoločnosti Capricorn) a nevýhody: Finančné prostriedky poskytnuté [uchádzačom 2] mali zostať s výnimkou tranže vo výške [7,1-7,6] miliónov EUR až do prijatia konečného rozhodnutia Komisie na blokovanom účte a prevádzateľom mali byť prevedené buď pri prijatí konečného rozhodnutia Komisie alebo ak by nadobúdateľ ani v prípade neprijatia konečného rozhodnutia Komisie neodstúpil od zmluvy (pričom nebolo vylúčené predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy), tak do 31. marca 2015. V prípade prijatia konečného rozhodnutia Komisie v roku 2014 by mali prevádzatelia v prípade [uchádzača 2] prístup k [30-33] miliónom EUR a v prípade spoločnosti Capricorn k [58-63] miliónom EUR (plus približne 6 miliónov EUR z peňažného toku spoločnosti NBG).

(144)

Z porovnania ponúk spoločnosti Capricorn a [uchádzača 2] vyplýva, že ponuka spoločnosti Capricorn vykazuje najvyššiu nominálnu kúpnu cenu a vedie k najlepšiemu ekonomickému výsledku:

Tabuľka 10

Porovnanie ponúk spoločnosti Capricorn a [uchádzača 2]

Ponuka spoločnosti Capricorn

Ponuka [uchádzača 2]

Sumy v miliónoch EUR

 

 

 

1.

Splátka kúpnej ceny k 31.3.2014

[4,6-5,1]

1.

Splátka kúpnej ceny k 31.3.2014

[7,1-7,6]

2.

Splátka kúpnej ceny k 31.7.2014

[4,6-5,1]

2.

Splátka kúpnej ceny k 31.3.2014

[22-27]

3.

Splátka kúpnej ceny k 20.12.2014

[4,6-5,1]

3.

Splátka kúpnej ceny 2016

[2,3-2,6]

Peňažný tok spoločnosti NBG 2014 (*7)

6,0

Výsledkami podmienená platba za rok 2015 v roku 2016 (*7)

[2,3-2,6]

4.

Splátka kúpnej ceny pri uzatvorení

[41-49]

Výsledkami podmienená platba za rok 2016 v roku 2017 (*7)

[4,6-5,1]

Zvyšok kúpnej ceny

[10,5-11,5]

Výsledkami podmienená platba za rok 2017 v roku 2018 (*7)

[7,1-7,6]

Celková kúpna cena

77,0

 

[47-52]

Zníženie počtu zamestnancov/reštrukturalizácia

– 2,5

 

– 3,0

Vypovedanie zmluvy so spoločnosťou Lindner

– 1,0

 

– 1,0

 

 

Negatívny peňažný tok spoločnosti NBG v 1. štvrťroku 2014

– 1,6

 

 

Zvyšné platby

– 1,3

Hospodársky výsledok

[70-77]

 

[41-45]

(145)

Uspokojivá bilancia členov [uchádzača 2] a ich väčšie skúsenosti s transakciami v oblasti fúzií a akvizícií neboli dostatočným odôvodnením k prideleniu zmluvy ponuke s výrazne nižšou kúpnou cenou. Kompetentnosť partnerov konzorcia nie je prevádzateľmi spochybňovaná, nebola však kritériom udelenia zmluvy. Kritériom pridelenia zmluvy nebola ani výška investícií po kúpe.

(146)

Správcovia konkurznej podstaty žiadneho uchádzača nediskriminovali a zo sťažnosti nie je možné vyvodiť, ktoré z ich činností mali viesť k tomu, že [uchádzač 2] predložil nižšiu ponuku ako spoločnosť Capricorn. Správcovia konkurznej podstaty odmietajú argumenty sťažovateľa 4, že zúčastnené osoby neboli dostupné a proces predaja bol predlžovaný, aby bolo spoločnosti Capricorn umožnené predložiť ponuku. [Uchádzač 2] bol výslovne upozornený na skutočnosť, že do zasadnutia výboru veriteľov 11. marca 2014 sa budú konať ďalšie rokovania s inými uchádzačmi.

(147)

Ďalej poukazujú správcovia konkurznej podstaty na to, že ich opatrenia a súhlas výboru veriteľov nemožno pripisovať štátu a že v procese predaja nebola vytvorená žiadna výhoda, keďže zodpovedal bežnému trhovému správaniu.

(148)

Ohľadom tvrdenia sťažovateľa 4, že nikdy neexistovala dohoda o financovaní medzi spoločnosťou […] a spoločnosťou Capricorn, Nemecko uviedlo, že spoločnosť […] potvrdila svoju ponuku financovania po rozsiahlej právnej a finančnej hĺbkovej analýze a svoje potvrdenie financovania nikdy nezrušila.

(149)

Čo sa týka tvrdenia sťažovateľa 4, že spoločnosť Capricorn nezaplatila druhú splátku kúpnej ceny, Nemecko uvádza argumenty objasnené odôvodnení 134.

5.   PRÁVNE POSÚDENIE OPATRENÍ ŠTÁTNEJ POMOCI

(150)

Toto rozhodnutie sa týka otázky, či spoločnosť NG a jej dcérske spoločnosti MSR a CMHN boli v čase poskytnutia opatrení 1 až 19 podnikmi v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (127) (ďalej len „usmernenia“). Komisia potom zváži, či príslušné opatrenia predstavujú pre príjemcov štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a nakoniec, či táto pomoc by mohla byť zlučiteľná so ZFEÚ.

5.1.   ŤAŽKOSTI SPOLOČNOSTÍ NG, MSR A CMHN

(151)

Ak by opatrenia 1 až 19 predstavovali štátnu pomoc a ak by spoločnosti NG, MSR a CMHN boli v čase poskytnutia pomoci podnikmi v ťažkostiach, museli by byť tieto opatrenia na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a najmä usmernení preskúmané z hľadiska zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Preto je najdôležitejšou otázkou, či boli spoločnosti NG, MSR a CMHN podnikmi v ťažkostiach. Komisia dospela k záveru, že sa v čase poskytnutia pomoci v ťažkostiach nachádzali, a preto nemohli získať žiadne prostriedky na súkromnom úverovom trhu.

(152)

Nasledujúce posúdenie sa opiera o body 9 až 11 usmernení. Komisia poukazuje na svoje posúdenie v odôvodneniach 202 až 206 rozhodnutia z 21. marca 2012, v ktorom predbežne nebolo vylúčené, že spoločnosť NG bola dňa 1. júla 2008 považovaná za podnik v ťažkostiach v zmysle usmernení (pozri tiež odôvodnenia 46 a 47 rozhodnutia zo 7. augusta 2012). Okrem toho Komisia v odôvodneniach 6 až 13 rozhodnutia zo 7. augusta 2012 konštatuje, že spoločnosti NG, MSR a CMHN boli podnikmi v ťažkostiach.

(153)

Komisia zastáva názor, že musí každý podnik posúdiť ako celok, teda zohľadniť všetky organizačné útvary. Je neprijateľné, aby Nemecko z hodnotenia finančných ukazovateľov vynechalo organizačné útvary, ktoré pracujú so stratou, t. j. podujatia pretekov Formuly 1 a projekt „Nürburgring 2009“. Ďalej je jasné, že podniky nemali prístup k externým zdrojom financovania.

(154)

Najdôležitejšie finančné ukazovatele spoločnosti NG pre obdobie rokov 2001-2011 sú takéto:

Tabuľka 11

Najdôležitejšie finančné ukazovatele spoločnosti NG za obdobie rokov 2001-2011 (v miliónoch EUR)

 

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

Obrat

34,3

38,3

34,2

28,7

27,1

27,8

29,9

22,0

33,3

5,1

7,0

EBT (*8)

0,6

– 0,5

0,6

– 9,9

– 9,6

– 40,1 (*9)

– 2,4

– 0,8

– 9,9

4,6

– 16,2

Upísané základné imanie

5,1

5,1

5,1

10,0

10,0

10,0

13,3

16,7

20,0

20,0

20,0

Vlastné imanie

15,2

18,6

19,1

37,3

27,6

– 12,6

– 10,2

– 9,9

– 15,8

– 10,9

– 27,4

Záväzky spolu

45,6

43,4

19,7

19,5

27,8

46,8

99,1

234,2

263,2

290,4

Záväzky/vlastné imanie (v %)

250

230

50

70

– 270

– 460

– 1 000

– 1 480

– 2 410

– 1 060

Záväzky/obrat (v %)

119

127

69

72

100

156

450

703

5 160

4 150

(155)

Podľa bodu 10 písm. a) usmernení musí podnik, aby sa považoval za podnik v ťažkostiach, „v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným stratiť viac ako polovicu upísaného základného imania a z toho aspoň štvrtinu v priebehu posledných 12 mesiacov“. Toto ustanovenie odzrkadľuje predpoklad, že podnik, ktorý utrpí masívnu stranu svojho upísaného základného imania, nie je schopný pokryť tieto straty, ktoré ho v krátkodobom alebo strednodobom horizonte takmer s určitosťou odsúdia na vylúčenie z obchodnej činnosti (ako sa uvádza v bode 9 usmernení).

(156)

Komisia ďalej konštatuje, že podľa bodu 11 usmernení je možné podnik považovať za podnik v ťažkostiach, „keď sa prejavuje obvyklými príznakmi podniku v ťažkostiach, ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku, rastúce dlhy, stúpajúce úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová čistá hodnota aktív.“ V tejto súvislosti sa súd odvoláva na to, že záporné vlastné imanie „sa môže považovať za významný ukazovateľ toho, že podnik sa nachádza v ťažkej finančnej situácii“ (128).

(157)

Podľa finančných výkazov spoločnosti NG za roky 2001-2011 nestratila spoločnosť viac ako polovicu upísaného základného imania. Avšak vlastné imanie podniku bolo v období rokov 2006-2011 záporné. V predchádzajúcich prípadoch sa Komisia domnievala, že zo skutočnosti, že podnik má záporné vlastné imanie, fakticky vyplýva, že podnik stratil celkové upísané základné imanie a má sa a priori predpokladať, že kritériá uvádzané v bode 10 písm. a) usmernení sú splnené (129).

(158)

V prípade spoločnosti NG Komisia konštatuje, že podnik stratil nie viac ako polovicu upísaného vlastného imania iba preto, lebo neprijal žiadne primerané opatrenia. Hlavným cieľom takýchto primeraných opatrení by bolo previesť vlastné imanie podniku zo zápornej do kladnej oblasti a súčasne ho zvýšiť na primeranú úroveň. Pre daný účel by prichádzali do úvahy buď aktivácia prevodu strát alebo zvýšenie kapitálu alebo oboje.

(159)

V tejto súvislosti Komisia predpokladá, že aktivácia prevodu strát by viedla k strate celkového upísaného vlastného imania podniku, keďže kumulované straty boli vyššie ako upísané vlastné imanie. Z tohto dôvodu pokladá Komisia kritériá uvádzané v bode 10 písm. a) v prejednávanej veci za splnené od roka 2006.

(160)

So zreteľom na bod 11 usmernení okrem toho Komisia zastáva názor, že spoločnosť NG sa nachádzala v ťažkostiach už od roka 2002, pretože: a) ročný obrat spoločnosti NG klesol v tomto období o 80 % na celkovo 89,4 milióna EUR a podnik zaznamenal počas tohto obdobia takmer vo všetkých rokoch straty; b) počas celého posudzovaného obdobia vykazovala spoločnosť NG nadmerné zadĺženie, ktoré vzrástlo zo 119 % obratu v roku 2002 na 4 150 % obratu v roku 2011; c) v samotných rokoch 2004 a 2005, keď zadĺženie podniku kleslo pod 100 % obratu, zostala úroveň zadĺženia s približne 70 % obratu ešte stále veľmi vysoká a aj v týchto rokoch zaznamenal podnik pokles obratu a v každom roku straty; d) spoločnosť NG vykazovala počas väčšiny tohto obdobia (2006-2011) záporné vlastné imanie.

(161)

Najdôležitejšie finančné ukazovatele spoločnosti MSR za obdobie rokov 2007-2011 sú takéto:

Tabuľka 12

Najdôležitejšie finančné ukazovatele spoločnosti MSR za obdobie rokov 2007-2011 (v miliónoch EUR)

 

2007

2008

2009

2010

2011

Obrat

0,0

4,4

3,4

2,2

0,9

EBT

– 0,1

– 0,5

– 4,0

– 4,8

– 8,6

Upísané základné imanie

0,05

0,05

0,05

0,05

0,05

Vlastné imanie

0,08

0,6

4,6

3,3

11,9

Záväzky spolu

2,5

28,3

95,6

96,5

103,8

Záväzky/vlastné imanie (v %)

3 130

4 720

2 080

2 920

870

Záväzky/obrat (v %)

643

2 810

4 380

11 500

(162)

Najdôležitejšie finančné ukazovatele spoločnosti CMHN za obdobie rokov 2008-2011 sú takéto:

Tabuľka 13

Najdôležitejšie finančné ukazovatele spoločnosti CMHN za obdobie rokov 2008-2011 (v miliónoch EUR)

 

2008

2009

2010

2011

Obrat

0,0

2,6

1,2

0,2

EBT

– 0,8

– 2,5

– 3,6

0,0

Upísané základné imanie

0,03

0,03

0,03

0,03

Vlastné imanie

0,8

3,3

6,9

6,9

Záväzky spolu

6,5

13,3

36,9

35,3

Záväzky/vlastné imanie (v %)

810

400

530

510

Záväzky/obrat (v %)

510

3 070

17 650

(163)

Komisia konštatuje, že jej spoločnosti MSR a CMHN nepostúpili žiadne podklady, z ktorých by bola zrejmá perspektíva ziskovosti týchto podnikov.

(164)

So zreteľom na bod 11 Komisia predpokladá, že spoločnosti MSR a CMHN sa nachádzali v ťažkostiach už od roku 2007 resp. 2008, pretože vykazovali minimálne výnosy, významné ročné straty a narastajúce zadĺženie, ktoré ďaleko prevyšovali jej ročné obraty.

(165)

Komisia nemôže súhlasiť s argumentom Nemecka, že spoločnosti NG, MSR a CMHN neboli podnikmi v ťažkostiach, pretože výstavbu infraštruktúry a organizáciu podujatí pretekov Formuly 1 a Superbike vykonávali na objednávku verejných orgánov, a preto nemohli byť zohľadnené pri analyzovaní ich finančnej situácie.

(166)

Po prvé, Komisia poznamenáva, že výstavbu infraštruktúry pre motorový šport, voľnočasové aktivity, ubytovanie a gastronómiu, ako aj organizáciu podujatí motorového športu nie je možné považovať za osobitné efekty mimo bežnej obchodnej činnosti spoločností NG, MSR a CMHN. Skôr sa jednalo o kľúčové obchodné odvetvia týchto podnikov. Aj keby boli ako spoločníci, tak aj vedenie spoločností NG, MSR a CMHN vnímané ako prostriedok na udržanie športovej infraštruktúry „Nürburgring“ vo verejnom vlastníctve na vykonávanie športových podujatí, ktoré sú samé o sebe nerentabilné a ktoré by neboli bývali bez verejného ručenia vzhľadom na dané straty ponúknuté, aj tak nesmú spoločníci a vedenie pripustiť, aby sa záväzky vyvinuli takým neefektívnym a stratovým spôsobom, ako to vyplýva z finančných ukazovateľov týchto podnikov, bez toho, aby bol k tomu vypracovaný spoľahlivý a realistický obchodný plán. Preto musia byť spomínané obchodné odvetvia zahrnuté do hodnotenia finančnej situácie.

(167)

Po druhé, Komisia zastáva názor, že skutočnosť, že výstavba spomínanej infraštruktúry a organizácia podujatí motorového športu mohli prispieť k ťažkostiam spoločností NG, MSR a CMHN, sama o sebe neodporuje poznatku, že spoločnosť NG už pred začiatkom projektu „Nürburgring 2009“ vykazovala obvyklé príznaky podnikov v ťažkostiach. Zdravý podnik by si musel svoje náklady na takéto aktivity upraviť, aby dokázal prežiť. V rokoch 2008 a 2009 vykazovali spoločnosti NG, MSR a CMHN straty a narastajúce zadĺženie (nárast o 537 % v období rokov 2002-2011, o 4 052 % v období rokov 2007-2011 resp. o 443 % v období rokov 2008-2011). Hoci bol projekt „Nürburgring 2009“ v roku 2010 uzatvorený, nasledujúce finančné výsledky spoločností NG, MSR a CMHN poukazujú na to, že ich ťažkosti pretrvávali.

(168)

Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosti NG, MSR a CMHN boli v čase poskytnutia opatrení 1 až 19 podnikmi v ťažkostiach v zmysle usmernení a ich ťažkosti boli také závažné, že by na trhu žiadne financovanie neboli získali.

5.2.   EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI

(169)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ štátna alebo zo štátnych zdrojov poskytnutá finančná pomoc v akejkoľvek forme, ktorá narúša alebo vedie k narušeniu hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobné odvetvia, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

a)   Štátne zdroje a pripísateľnosť

(170)

Časť opatrenia 1 (navýšenie vlastného imania), ktoré vykonali spolková krajina a okres Ahrweiler, ako aj iná časť opatrenia 1 (presuny do kapitálovej rezervy) a opatrenia 3, 9, 16 a 19, ktoré vykonala spolková krajina sama, pochádzajú jednoznačne zo štátnych zdrojov a sú pripísateľné štátu.

(171)

Vo vzťahu k opatreniam spoločnosti NG (opatrenia 2, 4, 5, 6, 7, 10, 12, 13, 14, 15 – v súvislosti s prevodom obchodných podielov na spoločnosti MSR spoločnosti NG – a 17) Komisia výslovne uznáva, že prostriedky sú pripísateľné štátu. Okrem toho treba poznamenať, že dozorná rada spoločnosti NG zastupovala spolkovú krajinu a okres Ahrweiler ako spoločníkov spoločnosti NG. V tejto súvislosti vyhlásil zastupujúci predseda dozornej rady na zasadnutí 28. augusta 2005, že zadanie súkromným investorom sa môže uskutočniť iba vtedy, ak bude riziko pre spolkovú krajinu malé (130). Ďalej na seminári dozornej rady 20. decembra 2005 zdôraznil, že rozhodnutie o investícii spoločnosti NG musí byť prijaté novou vládou po komunálnych voľbách (131). Okrem toho oznámila krajinská vláda realizáciu investície Zážitkový región Nürburgring vo vyhlásení vlády z 30. mája 2006 a ministerská rada vzala 19. septembra na vedomie, že dozorná rada spoločnosti NG zamýšľa implementáciu projektu za významnej účasti súkromnej tretej strany (132). Okrem toho vypracovávalo ministerstvo hospodárstva, dopravy, poľnohospodárstva a vinohradníctva ako aj ministerstvo financií spolkovej krajiny nepretržite posudky, stanoviská a pokyny pre projekt „Nürburgring 2009“ (133), ktorý bol verejnosti predstavený 2. decembra 2009. Komisia sa domnieva, že aj úver, ktorý poskytla spoločnosť NG spoločnosti MSR prostredníctvom spoločnosti PNG ako sprostredkovateľa (opatrenie 6), je opatrením spoločnosti NG, a teda pripísateľné štátu.

(172)

Čo sa týka úveru od spoločnosti ISB (opatrenie 8) a odkladu výplaty úrokov (opatrenie 18), Nemecko pripustilo, že spoločnosť ISB poskytla úver na pokyn spolkovej krajiny. V súvislosti s úvermi od spoločnosti RIM pre spoločnosť MSR prostredníctvom spoločností Mediinvest a PNG ako sprostredkovateľov (opatrenie 11) a s prevodom obchodných podielov v spoločnosti MSR na spoločnosť RIM (časť opatrenia 15) Komisia konštatuje, že v prípade spoločnosti RIM ide o verejný orgán, ktorého úloha spočíva v podpore hospodárskej a štrukturálnej politiky spolkovej krajiny (134). Preto spolupôsobili spoločnosti ISB a RIM pre účely uvádzaných opatrení z poverenia štátu na implementácii politiky spolkovej krajiny, čo dokazuje, že činnosti spoločností ISB a RIM, čo sa týka týchto opatrení, sú pripísateľné štátu. Preto pri všetkých týchto opatreniach zohrávajú úlohy prostriedky, ktoré sú pripísateľné štátu.

b)   Hospodárska činnosť

(173)

Ako je uvedené v rozsudku vo veci letisko Lipsko/Halle (135), výstavbu infraštruktúry je možné považovať za hospodársku činnosť, ak je s ňou spojené komerčné využitie, ako je to v tomto prípade.

(174)

Prevádzka športových zariadení (vrátane pretekárskych okruhov na offroadových parkoch), zábavných parkov (136), ubytovacích a gastronomických zariadení, centier bezpečnosti jazdenia, autoškôl, multifunkčných hál a bezhotovostných platobných systémov ako aj ich prenájom na profesionálne a neprofesionálne účely (137) predstavuje pre vlastníka ako aj pre prevádzkovateľa hospodársku činnosť. Hospodársku činnosť ďalej predstavujú aj výstavba alebo renovácia infraštruktúry, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou týchto činností. Za nehospodársku činnosť sa však medzi iným považuje využívanie športových zariadení neprofesionálnymi užívateľmi (138) a trénovanie mládeže profesionálnymi športovými klubmi, pokiaľ sa vedie účtovníctvo pre tieto činnosti oddelene voči účtovníctvu za hospodárske činnosti (139). Vzhľadom na neoddeliteľné prepojenie medzi infraštruktúrou a hospodárskou činnosťou, na ktorú sa využíva, sú výstavba, rozvoj a prevádzka športovej a turistickej infraštruktúry na Nürburgringu hospodárskymi činnosťami ako pre investorov tak aj pre prevádzkovateľov, a to aj vtedy, ak výnosy z prevádzky infraštruktúry kryjú náklady na ich zriadenie a viac ako 90 % športových aktivít na Nürburgring je kvalifikovaných ako amatérsky šport. Táto skutočnosť zohráva úlohu iba na úrovni užívateľov: neprofesionálni užívatelia nie sú podnikmi. Športová a turistická infraštruktúra na Nürburgringu nie je všeobecnou infraštruktúrou ako napríklad verejná komunikácia, ktorá je daná k dispozícii pre verejné využívanie. Pre financovanie zriadenia predmetnej infraštruktúry (úvery zo zoskupenia likvidity a akcionárske úvery resp. neskôr úver od spoločnosti ISB) platia teda pravidlá pre štátnu pomoc.

(175)

Pri organizácii Formuly 1 alebo iných podujatí pretekov motorového športu ide o poskytovanie služieb na profesionálnom športovom trhu, ktorý má zisk najmä z vysielacích práv. Okolnosť, že podujatia Formuly 1 a iných motorových športov sú štrukturálne stratové alebo slúžia regionálnym politickým cieľom, nepostačuje ako dôvod na to, aby bolo ich financovanie vyňaté z rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci. Komisia preto konštatuje, že podujatia pretekov Formuly 1 a iných motorových športov predstavujú hospodársku činnosť.

(176)

Podpora turizmu, rozvoj projektov, výstavba nehnuteľností, vedenie podnikov a obchod s automobilmi a motocyklami sú taktiež hospodárskou činnosťou.

c)   Selektívnosť

(177)

Komisia zastáva názor, že opatrenia na úrovni prevádzkovateľov (spoločnosť NG v prípade opatrení 1, 3, 8, 9, 13, 14, 16, 18 a 19; spoločnosti EWN, FSZ, MAN, TTI, BWN, BWNB a Camp4Fun v prípade opatrenia 2; spoločnosť MSR v prípade opatrení 4, 5, 8, 9, 11, 12, 18 a 19; spoločnosť CST v prípade opatrenia 5; spoločnosť MIB v prípade opatrenia 7; spoločnosť CMHN v prípade opatrení 8, 9, 18 a 19; spoločnosť NAG v prípade opatrení 10 a 17; spoločnosti Mediinvest, Geisler & Trimmel a Weber v prípade opatrenia 15) majú selektívnu povahu, pretože týmto prevádzkovateľom poskytujú zvýhodnenie. Ďalej nebolo poverenie výstavbou a prevádzkou infraštruktúry obstarané transparentne, nediskriminačne a v súlade s pravidlami verejného obstarávania. Na úrovni užívateľov nie sú však opatrenia selektívne, pretože prístup pre amatérske športové kluby a širokú verejnosť je zabezpečený transparentným a nediskriminačným spôsobom.

d)   Narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvnenie obchodu

(178)

Prostredníctvom opatrení 1 až 19 vzniká narušenie hospodárskej súťaže na trhoch pre prevádzku pretekárskych okruhov, offroadových parkov, zábavných parkov, ubytovacích a stravovacích zariadení, centier bezpečnosti jazdenia, autoškôl, multifunkčných hál a bezhotovostných platobných systémov ako aj na trhoch na podporu turizmu, rozvoj projektov, výstavbu nehnuteľností, vedenie podnikov a obchod s automobilmi a motocyklami, pretože štátna pomoc v prospech infraštruktúry na Nürburgringu a podujatí Formuly 1 podporuje využívanie tejto infraštruktúry. Organizácia podujatí Formuly 1 a iných motorových športov podporuje prílev zákazníkov na tieto podujatia.

(179)

Predmetné opatrenia vytvárajú spoločnostiam NG, MSR a CMHN možnosť zachovania ich činnosti, takže v protiklade s inými konkurentmi, ktorí sa nachádzali vo finančných ťažkostiach, nemuseli znášať dôsledky, ktoré by inak vyplynuli z ich slabých finančných výsledkov. Predstavuje to teda narušenie hospodárskej súťaže, keďže iné podniky pôsobiace na rovnakom trhu musia zabezpečovať svoju prevádzku bez štátnej podpory.

(180)

Pokiaľ ide o vplyv na obchod medzi členskými štátmi, Nürburgring so svojimi podujatiami Formuly 1 a nemeckých majstrovstiev pretekov cestovných vozidiel DTM konkuruje iným pretekárskym okruhom v Únii, ktoré sú zamerané na špičkové preteky v motorovom športe a nie je možné vylúčiť to, že zábavný park v Nürburgringu priláka aj návštevníkov z Belgicka (ktorého hranica s Nemeckom je vzdialená asi 50 km od Nürburgringu). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bola podaná sťažnosť zo strany konkurenčného prevádzkovateľa zábavného parku Eifelpark (pozri odôvodnenie 2). Okrem toho nemožno vylúčiť, že vo vzťahu k prevádzke offroadových parkov, ubytovacích a stravovacích zariadení, centier bezpečnosti jazdenia, autoškôl, multifunkčných hál a bezhotovostných platobných systémov ako aj v oblasti podpory turizmu, rozvoja projektov, výstavby nehnuteľností, vedenia podnikov a obchodu s automobilmi a motocyklami dôjde k vplyvu na obchod medzi členskými štátmi.

e)   Výhoda

(181)

Na preverenie skutočnosti, či transakcia medzi štátnym úradom a podnikom predstavuje štátnu pomoc, sa podľa zaužívanej praxe Komisie, ktorá bola potvrdená judikatúrou, používa zásada investora v trhovom hospodárstve (140). Podľa tejto zásady musí štát, pokiaľ pôsobí na trhu ako komerčný subjekt, konať ako súkromný hospodársky subjekt. Inak by mohlo ísť o štátnu pomoc. Ak sa uplatní zásada investora v trhovom hospodárstve, je pre existenciu pomoci smerodajné, či by sa súkromný hospodársky subjekt správal v podobnej situácii rovnako. Pri uplatnení tejto zásady je možné ako dôvody poskytnutia podporných opatrení zohľadniť výlučne ekonomické úvahy. Ako sa konštatuje v príslušnej judikatúre, nemožno štátne opatrenia posudzovať oddelene, ale musia byť preskúmané v súvislosti s inými opatreniami pomoci (141).

(182)

Pri posudzovaní otázky, či bola vlastníkom resp. prevádzkovateľom (spoločnostiam NG, MSR a CMHN do 30. apríla 2010 a tiež spoločnosti NAG od 1. mája 2010 do 31. októbra 2012) poskytnutá výhoda, sa musí uplatniť zásada investora v trhovom hospodárstve. Najskôr je potrebné uviesť, že opatrenia 1 až 19 nie sú rovnocennými transakciami (pari passu(142), keďže Nemecko nenašlo žiadneho súkromného investora ochotného investovať za porovnateľných podmienok (napríklad do čiastkovej oblasti I projektu „Nürburgring 2009“). Dva úvery síce poskytli súkromní poskytovatelia, predmetné sumy však boli v porovnaní s verejnými investíciami malé, úvery sa týkali iba čiastkovej oblasti II projektu „Nürburgring 2009“ (t. j. najmä hotelov) (143) a neboli poskytnuté spoločnosti NG alebo inému príjemcovi pomoci, ale iba spoločnosti CMHN a spoločnosti MSR.

Tabuľka 14

Úvery súkromných finančných inštitúcií pre spoločnosti CMHN/MSR

Finančná inštitúcia

Rok

Príjemca

Suma (v miliónoch EUR)

Úroková sadzba

Zabezpečenie

(v miliónoch EUR)

Bank für Tirol und Vorarlberg

2008

CMHN

[…]

[…] %

+ […] % poplatok

[…] (hypotéka)

záložné práva na podiely spoločnosti MSR

Kreissparkasse Ahrweiler

2010

MSR

[…]

[…] %

 

(183)

Nemecko v každom prípade pripúšťa, že ani pre čiastkovú oblasť II projektu sa nenašiel žiadny dlhodobý súkromný investor.

(184)

Okrem toho boli Komisii predložené obchodné plány pre projekt „Nürburgring 2009“ a pre spoločnosť NG na obdobie rokov 2006 až 2010:

Tabuľka 15

Obchodné plány pre projekt „Nürburgring 2009“ (v miliónoch EUR)

Príslušný podnik/činnosť

Dátum

Náklady

Obrat (2009-2020)

Hospodársky výsledok pred zdanením (2009-2020)

Projekt „Nürburgring 2009“

12/2005

113 (*10)

281

22

Projekt „Nürburgring 2009“

3/2006

113 (*10)

181

– 59

Projekt „Nürburgring 2009“

3/2006

113 (*10)

281

22

Projekt „Nürburgring 2009“

8/2006

113 (*10)

281

22

Projekt „Nürburgring 2009“

11/2007

135

279

45

Projekt „Nürburgring 2009“

12/2008

140

283

40

Projekt „Nürburgring 2009“

3/2009

159

287

28

Projekt „Nürburgring 2009“

8/2009

195

331 (*11)

67 (*11)

Projekt „Nürburgring 2009“

10/2009

200

260 (*11)

– 17 (*11)

Projekt „Nürburgring 2009“

12/2009

200

254 (*11)

– 35 (*11)

Spoločnosti NG, MSR, CMHN konsolidované (*12)

7/2010

283

– 769 (*13)

Spoločnosti NG, MSR, CMHN konsolidované (*12)

9/2010

283

– 269 (*13)

Spoločnosti NG, MSR, CMHN konsolidované (*12)

9/2010

59 (*13)

(185)

Z tabuľky 15 jasne vyplýva, že odhadované náklady v prípravnej fáze projektu „Nürburgring 2009“ sa neustále zvyšovali, kým jeho zisky (hospodársky výsledok pred zdanením) výrazne klesali, zo zisku vo výške 22 miliónov EUR v pláne z decembra 2005 na stratu vo výške 35 miliónov EUR v pláne z decembra 2009. Súkromný investor by takýto drastický nárast nákladov a výrazný pokles ziskov vo fáze prípravy projektu medzi decembrom 2005 a decembrom 2009 (podľa predložených informácií bolo hlavné financovanie poskytnuté pre stavebný zámer v období od mája 2008 do júna 2010) neakceptoval.

(186)

V každom prípade Komisia pri analýze príslušných obchodných plánov, ktoré zohľadnila v rámci uplatnenia zásady investora v trhovom hospodárstve, zistila nasledovné:

a)

Časti opatrení 1, 2 a 3 boli vykonané už pred prvým obchodným plánom z decembra 2005. Preto nie je možné vychádzať z toho, že tieto opatrenia boli prijaté na základe príslušného obchodného plánu.

b)

Ďalej boli časti opatrení 2 a 3 poskytnuté súčasne s prvým obchodným plánom (december 2005). V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že dané opatrenia boli poskytnuté v kontexte plynulej podpory z verejných prostriedkov, ktorá sa začala už predtým (v roku 2002 alebo skôr), a síce bez akejkoľvek súkromnej podpory a v prospech podniku, ktorého finančná situácia sa zhoršovala. Preto nie je možné posudzovať príslušné časti opatrení 2 a 3 izolovane voči predchádzajúcim opatreniam (časti opatrení 1, 2 a 3); príslušné časti opatrení 2 a 3 skôr predstavujú ich pokračovanie a preto musia byť považované za poskytnutie ďalšej výhody.

c)

Časti opatrení 2 a 3 boli vykonané, keď už existovali prvé tri obchodné plány z decembra 2005, marca 2006 a augusta 2006. Komisia však konštatuje, že hodnoty budúcich obratov a ziskov spoločnosti NG odhadované v týchto plánoch zostávali nezmenené napriek výraznému zhoršeniu skutočných výsledkov obchodnej činnosti spoločnosti NG počas rovnakého časového obdobia (záporné vlastné imanie, výrazné zvýšenie finančných záväzkov, pokles obratu, ročné straty). Za daných okolností nie je možné považovať príslušné obchodné plány za realistické a prijateľné, pretože bez ohľadu na zlé výsledky hospodárenia vykazujú rovnaké prognózy ako predtým.

d)

Prvých šesť obchodných plánov (december 2005, marec 2006, august 2006, november 2007 a december 2008) sa nevzťahovalo na celkovú podnikateľskú činnosť spoločnosti NG, ale iba na jednu časť, pretože prevádzkový segment Formula 1 zostal nezohľadnený. Za daných okolností nie je možné príslušné obchodné plány považovať za spoľahlivý základ pre rozhodnutie o finančnej podpore spoločnosti NG.

e)

Obchodné plány pre obdobie od marca 2009 do decembra 2009 obsahovali aj prognózy k prevádzkovému segmentu Formula 1. Avšak pre tento prevádzkový segment boli pre celé obdobie rokov 2009-2020 odhadované straty, s obratmi, ktoré boli stále vykazované na rovnakej úrovni ako pred rokom 2009; preto sa zdá, že reštrukturalizácia prevádzkového segmentu Formula 1 nebola plánovaná. Komisia ďalej konštatuje, že v týchto plánoch boli odhadované výnosy, ktoré boli výrazne nižšie ako výnosy stanovené v predchádzajúcich obchodných plánoch (7-9 miliónov EUR v porovnaní s 22-40 miliónmi EUR). Tieto skutočnosti znižujú dôslednosť obchodného modelu predstaveného v obchodných plánoch od marca 2009 do decembra 2009.

f)

Oba obchodné plány z júla 2010 a zo septembra 2010 predvídali v najhorších scenároch do roku 2030 straty, t. j. nevychádzalo sa z rentabilnej podnikateľskej činnosti.

g)

V pláne zo septembra 2010 boli konečne pre obdobie rokov 2016 až 2030 odhadované zisky, avšak pre tento plán nebola vykonaná analýza citlivosti (t. j. výsledky najhoršieho scenára). V každom prípade sa v tomto pláne ignoruje výrazné zhoršenie skutočných hospodárskych výsledkov obchodnej činnosti spoločnosti NG počas rovnakého časového obdobia (záporné vlastné imanie, výrazné zvýšenie finančných záväzkov, pokles obratu, ročné straty). Na tomto základe nemôže byť príslušný obchodný plán považovaný za realistický a prijateľný, pretože nezohľadňuje zlé výsledky, ktoré podnik dovtedy dosiahol.

(187)

Z týchto dôvodov nemôže Komisia vychádzať z tohto, že je možné považovať za v súlade s trhovými podmienkami poskytnutie podporných prostriedkov z verejných zdrojov spoločnosti NG ako podniku v ťažkostiach (pozri odsek 51) so zameraním na financovanie jej vtedajších (prevádzka pretekárskeho okruhu) alebo budúcich prevádzkových činností (prevádzka pretekárskeho okruhu ako aj nových hotelov) na základe príslušných obchodných plánov.

(188)

V súvislosti so zásadou investora v trhovom hospodárstve je možné k jednotlivým opatreniam uviesť nasledovné:

Opatrenia, ktoré boli predmetom rozhodnutia z 21. marca 2012

(189)

opatreniu 1 (poskytnutie kapitálu zo strany spolkovej krajiny a okresu Ahrweiler pre spoločnosť NG vo forme presunov do kapitálovej rezervy a zvýšenia základného imania) Komisia konštatuje, že uvedená analýza predložených obchodných plánov je relevantná. Žiadny súkromný investor by nebol poskytol spoločnosti NG v roku 2004 a v nasledujúcich rokoch k dispozícii kapitál. Kapitál poskytnutý spoločnosti NG dňa 1. mája 2002 (2 179 000 EUR) a 21. decembra 2004 (22 839 241 EUR) spolkovou krajinou ako aj kapitál, ktorý jej bol poskytnutý 31. augusta 2004 (4 887 000 EUR) a 4. septembra 2007 (10 000 000 EUR) spolkovou krajinou a okresom Ahrweiler, teda predstavujú pomoc vo výške plnej sumy poskytnutého kapitálu.

(190)

opatreniu 2 (akcionárske úvery spoločnosti NG pre jej dcérsku spoločnosť pre začiatkom projektu „Nürburgring 2009“) Komisia na základe finančných ukazovateľov predložených Nemeckom konštatuje, že spoločnosti EWN, Camp4Fun a TTI zaznamenávali ročné straty a vykazovali záporné vlastné imanie v čase, keď získali ich príslušnú časť opatrenia 2 (pozri tabuľky 1 až 4). Súčasne zaznamenávali spoločnosti BWN1, BWNB a BWN2, ktoré získali v období rokov 2004-2007 úver, počas celého obdobia ročné straty a tiež vykazovali za roky 2005, 2006 a 2007 záporné vlastné imanie. A nakoniec spoločnosť MAN zaznamenávala ako kumulované tak aj ročné straty, keď získala svoju časť opatrenia 2. So zreteľom na bod 11 usmernení preto Komisia zastáva názor, že tieto podniky sa v čase opatrenia 2 nachádzali v ťažkostiach. Komisia však na základe finančných ukazovateľov predložených Nemeckom konštatuje, že spoločnosť FSZ sa v ťažkostiach nenachádzala, keď získala svoju časť opatrenia 2, pretože podľa jej finančných ukazovateľov nie je možné dokázať žiaden z údajov uvádzaných v bode 11 usmernení. Poskytnutím úverov podnikom, ktoré sa nachádzali v takýchto ťažkostiach, vzhľadom na ktoré by sa nenašiel žiadny súkromný investor, ktorý by ich financoval s akoukoľvek úrokovou sadzbou, predovšetkým keďže tieto podniky patrili k podniku, ktorý sa svojho času nachádzal vo výrazných finančných ťažkostiach (NG), bola týmto podnikom vytvorená výhoda vo výške sumy úveru. Úvery spoločnosti NG pre jej dcérske spoločnosti EWN (6 195 170,02 EUR), BWN/BWNB (3 760 000 EUR), Camp4Fun (450 000 EUR), MAN (100 000 EUR) a TTI (25 000 EUR) preto nie sú zlučiteľné so zásadou investora v trhovom hospodárstve. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že sumy úverov poskytnutých podnikom MAN a TTI neprekračujú prah pomoci de minimis, Nemecko však netvrdilo ani nepreukázalo, že boli splnené všetky predpoklady nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 (144). Toto nariadenie by však mohlo byť uplatnené vo fáze vymáhania vrátenia štátnej pomoci, pokiaľ Nemecko preukáže, že sú splnené všetky platné požiadavky. Komisia ďalej konštatuje, že úvery poskytnuté spoločnosti FSZ (646 738,12 EUR) jej neposkytli žiadnu výhodu, keďže uplatnená úroková sadzba vo výške 6 % je trhová, pretože zodpovedá nemeckej základnej sadzbe v čase jej poskytnutia (5,06 % v apríli 2002, 4,8 % v marci 2003 a 5,19 % v marci 2008) (145) vrátane (100) základných bodov pripočítaných za finančnú situáciu spoločnosti FSZ, pričom sa zohľadňuje, že spoločnosť FSZ pri získaní úveru nevykazovala žiaden z príznakov uvádzaných v bode 11 usmernení (146). Úvery poskytnuté spoločnosti FSZ preto nepredstavujú štátnu pomoc.

(191)

Vo vzťahu k opatreniu 3 (úvery zo zoskupenia likvidity spolkovej krajiny pre spoločnosť NG) Nemecko žiadnym spôsobom nepreukázalo, že spoločnosť NG nepožívala výhody z úrokových sadzieb, ktoré boli v porovnaní s podmienkami jej konkurentov výhodnejšie. Okrem toho je ťažké si predstaviť, že podnik, ktorý sa nachádza v porovnateľných finančných ťažkostiach ako spoločnosť NG, by vôbec na trhu poskytol finančné prostriedky, a to bez ohľadu na výšku úrokovej sadzby. Okrem toho sa uskutočňuje konečné splatenie prostriedkov a príslušných úrokov až dodatočne a v čase poskytnutia opatrení nie je známe; preto nie je možné tento aspekt pri posudzovaní zásady investora v trhovom hospodárstve zohľadniť. Preto neboli opatrenia financované zo zoskupenia likvidity vykonané za trhových podmienok. Poskytnutím úverov podnikom, ktoré sa nachádzali v takýchto ťažkostiach, vzhľadom na ktoré by sa nenašiel žiadny súkromný investor, ktorý by ich financoval s akoukoľvek úrokovou sadzbou, bola týmto podnikom vytvorená výhoda vo výške sumy úverov. Celkov zahŕňali úvery, ktoré spoločnosti NG v období medzi 30. júnom 2003 a 11. májom 2010 poskytla spolková krajina (pozri zoznam úverov v tabuľke 5), pomoc vo výške 399 805 370 EUR.

(192)

Po posúdení uvádzanej zásady dospela Komisia vo vzťahu k opatreniu 4 (úver spoločnosti NG pre spoločnosť MSR) k rovnakému záveru. Pretože nie je prestaviteľné, že by boli v čase opatrenia (december 2007) podniku, ktorý sa nachádza v porovnateľných finančných ťažkostiach ako spoločnosť MSR (pozri tabuľku 12 a odôvodnenie 155), vôbec na trhu poskytnuté finančné prostriedky, a to bez ohľadu na výšku úrokovej sadzby. Poskytnutím úverov podniku, ktorý sa nachádzal v takýchto ťažkostiach, vzhľadom na ktoré by sa nenašiel žiadny súkromný investor, ktorý by ich financoval s akoukoľvek úrokovou sadzbou, bola tomuto podniku vytvorená výhoda vo výške sumy úveru. Výhoda, ktorú spoločnosť NG vytvorila spoločnosti MSR prostredníctvom úveru vo výške 300 000 EUR, ktorý jej poskytla 27. decembra 2007, preto predstavuje 300 000 EUR.

(193)

Podpora spoločnosti CST prostredníctvom spoločnosti NG (opatrenie 5) nezodpovedá zásade investora v trhovom hospodárstve. Pretože Komisia na základe finančných ukazovateľov, ktoré jej predložilo Nemecko, konštatuje, že spoločnosť CST v období rokov 2008-2011 zaznamenávala ročné straty a vykazovala záporné vlastné imanie a okrem toho vstúpila v roku 2009 do likvidácie. So zreteľom na bod 11 usmernení preto Komisia zastáva názor, že spoločnosť CST sa nachádzala v ťažkostiach, keď (v rokoch 2008 až 2011, pozri tabuľku 6) získala úvery prináležiace k opatreniu 5. Poskytnutím úverov podniku, ktorý sa nachádzal v takýchto ťažkostiach, vzhľadom na ktoré by sa nenašiel žiadny súkromný investor, ktorý by ich financoval s akoukoľvek úrokovou sadzbou, predovšetkým keďže spoločnosť CST patrila k podniku, ktorý sa svojho času nachádzal vo výrazných finančných ťažkostiach (NG), bola tomuto podniku vytvorená výhoda vo výške sumy úverov. Výhoda, ktorú spoločnosť NG vytvorila spoločnosti CST prostredníctvom úverov v celkovej výške 11 032 060 EUR, ktoré jej poskytla v období medzi 27. augustom 2008 a 18. aprílom 2011, preto zodpovedá sume úverov.

(194)

V odporúčacom liste, ktorý vydala spoločnosť NG dňa 23. decembra 2009 v prospech spoločnosti CST, spoločnosť NG prisľúbila financovať plnenie finančných záväzkov, ktoré si spoločnosť CST nemohla sama dovoliť. Na financovanie týchto finančných záväzkov by spoločnosť NG poskytla spoločnosti CST úver s úrokovou sadzbou 6 %. Tento prísľub zahŕňal aj podriadenie pohľadávok spoločnosti NG z úverov, ktoré ňou boli financované na základe odporúčajúceho listu z 23. decembra 2009, ktorým sa stanovilo, že príslušné pohľadávky spoločnosti NG voči spoločnosti CST zaujmú posledné miesto za pohľadávkami všetkých ostatných veriteľov. V tejto súvislosti zastáva Komisia názor, že veriteľ v trhovom hospodárstve by neprisľúbil financovať nesplatené pôžičky podniku v závažných ťažkostiach a nevyhlásil by podriadenie existujúcich pohľadávok voči podniku v závažných ťažkostiach, pretože takéto opatrenie by fakticky viedlo k strate pohľadávok. Komisia preto zastáva názor, že odporúčajúci list, ktorý zahŕňa spomínaný prísľub financovania nesplatených úverov a podriadenie z toho vyplývajúcich pohľadávok, predstavuje výhodu. Komisia ďalej zastáva názor, že odporúčajúci list predstavuje opatrenie, ktoré bolo poskytnuté popri úveroch rokov 2008 až 2011 (pozri odôvodnenie 182), pretože: a) nebol poskytnutý v rovnakom čase ako tieto úvery; b) nebol v zmluvách o úveroch, z ktorých vychádza, plánovaný ani predpísaný; c) spoločnosť NG o ňom rozhodla podľa vlastného uváženia, aby odvrátila platobnú neschopnosť spoločnosti CST. Rozsah opatrenia zodpovedá celkovej sume úverov financovaných spoločnosťou NG na základe odporúčajúceho listu z 23. decembra 2009, ktorý však Komisii nie je k dispozícii.

(195)

Podriadenie pohľadávok bolo s konečnou platnosťou dohovorené spoločnosťou NG a spoločnosťou CST dňa 13. decembra 2010 a podľa zmluvy sa vzťahovalo na úvery poskytnuté do 30. novembra 2010 v celkovej výške 10,4 milióna EUR (t. j. prvých 13 úverov z celkového počtu 15 uvádzaných v tabuľke 6). Toto podriadenie viedlo k tomu, že pohľadávky spoločnosti NG voči spoločnosti CST zaujmú posledné miesto za pohľadávkami všetkých ostatných veriteľov voči spoločnosti CST. V tejto súvislosti zastáva Komisia názor, že veriteľ v trhovom hospodárstve by neprijal takéto podriadenie existujúcich pohľadávok voči podniku v závažných ťažkostiach, pretože dané opatrenie by fakticky viedlo k strate pohľadávok. Preto Komisia zastáva názor, že podriadenie predstavuje výhodu. Komisia ďalej zastáva názor, že podriadenie z roku 2010 predstavuje opatrenie, ktoré bolo poskytnuté popri úveroch, z ktorých vychádza, pretože: a) nebolo prijaté v rovnakom čase ako tieto úvery; b) nebolo v zmluvách o úveroch, z ktorých vychádzajú, plánované ani predpísané; c) spoločnosť NG o ňom rozhodla podľa vlastného uváženia, aby odvrátila platobnú neschopnosť spoločnosti CST. Rozsah opatrenia zodpovedá celkovej sume podriadených úverov, t. j. 10,4 milióna EUR.

(196)

Vo vzťahu k platbám od spoločnosti NG pre spoločnosť IPC (opatrenie 6) Komisia berie na vedomie zistenie Dvora audítorov spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, že starostlivo konajúci obchodník by si príslušné podniky nevybral na výkon služieb a že spoločnosť NG neskúmala predchádzajúce činnosti týchto podnikov s náležitou starostlivosťou, aby zistila, či disponujú potrebnou spôsobilosťou a či boli nimi ponúknuté podmienky financovania projektu „Nürburgring 2009“ realistické (147). V tejto súvislosti zastáva Komisia názor, že podnikom s výberom spoločnosti IPC na poskytovanie týchto osobitných služieb bola vytvorená výhoda. Opatrenie preto predstavuje štátnu pomoc vo výške platieb uhradených týmto podnikom v celkovej výške 640 000 EUR.

(197)

Komisia okrem toho zastáva názor, že úver spoločnosti NG pre spoločnosť PNG vo výške 3 miliónov EUR a úver spoločnosti PNG pre spoločnosť MSR vo výške 2 941 000 EUR predstavujú spolu opatrenie, pri ktorom vystupovala spoločnosť PNG iba ako sprostredkovateľ a získala za to poplatok vo výške […] EUR. Príjemcom opatrenia bola spoločnosť MSR, ktorá v konečnom dôsledku získala úver v čase, v ktorom sa nachádzala v takých finančných ťažkostiach, že by na trhu žiadne financovanie nezískala. Poskytnutím úverov podniku, ktorý sa nachádzal v takýchto ťažkostiach, vzhľadom na ktoré by sa nenašiel žiadny súkromný investor, ktorý by ich financoval s akoukoľvek úrokovou sadzbou, bola tomuto podniku vytvorená výhoda vo výške sumy úveru. Výhoda, ktorú spoločnosť NG vytvorila spoločnosti MSR prostredníctvom úveru z 15. októbra 2008, preto predstavuje 2 941 000 EUR.

(198)

V rámci opatrenia 7 odstúpila spoločnosť MIB svoje pohľadávky voči spoločnosti CST, príjemcovi príslušných úverov, na spoločnosť NG, ktorá za to spoločnosti MIB zaplatila nominálnu cenu plus úroky. Keďže spoločnosť CST bola v ťažkostiach (pozri odôvodnenie 184), Komisia konštatuje, že nebolo pravdepodobné, že by spoločnosť MIB mohla svoje pohľadávky voči CST realizovať. Toto opatrenie teda prospelo spoločnosti MIB, ktorá mohla realizovať svoje pohľadávky a bola nahradená spoločnosťou NG ako veriteľom podniku v ťažkostiach. V prípade neexistencie plánu obnovenia životaschopnosti spoločnosti CST, ktorý by vedel preukázať návrat podniku k ziskovosti a tým aj výhľady na splatenie jej dlhov, nie je toto opatrenie zlučiteľné so zásadou investora v trhovom hospodárstve. Odstúpenie pohľadávok spoločnosti MIB vo výške 1 476 830,88 EUR na spoločnosť NG preto predstavuje pomoc vo výške kúpnej ceny 1 476 830,88 EUR.

(199)

V súvislosti s opatrením 8 (úver spoločnosti ISB vo výške 325 265 000 EUR pre spoločnosti NG, MSR a CMHN) je treba poznamenať, že poskytnutím úveru bez príslušnej záruky (opatrenie 9) podnikom, ktoré sa nachádzali v takých ťažkostiach, že by ich nefinancoval žiadny súkromný investor so žiadnou úrokovou sadzbou, mohla byť podnikom vytvorená výhoda vo výške sumy úverov. V tomto osobitnom prípade však pomoc nespočíva v úvere (opatrenie 8), ale iba v záruke (opatrenie 9), keďže Komisia nemôže vylúčiť, že nejaký súkromný veriteľ mohol poskytnúť spoločnostiam NG, MSR a CMHN kvôli záruke spolkovej krajiny (opatrenie 9) úver za porovnateľných podmienok.

(200)

Opatrenie 9, záruka pre úver od spoločnosti ISB vo výške 325 265 000 EUR (opatrenie 8), nebolo zlučiteľné so zásadou investora v trhovom hospodárstve. V tomto prípade ide o opatrenie politiky regionálneho rozvoja verejných orgánov; investor v trhovom hospodárstve by neprijal žiadne takéto opatrenie v prospech podnikov v ťažkostiach, ktoré by výrazne poškodzovalo jeho vlastné finančné záujmy. Komisia ďalej konštatuje, že cieľom politiky regionálneho rozvoja nie je privádzať podniky v ťažkostiach k návratu k ziskovosti. Okrem toho zastáva Komisia názor, že nie sú splnené podmienky uvedené v oznámení Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (148) (ďalej len „oznámenie o zárukách“), ktoré by vylučovali existenciu štátnej pomoci. Pretože príjemcami boli podniky v ťažkostiach, záruka kryla úver na 100 % a nebol zaplatený poplatok za záruku prevzatia rizika nesplatenia zaručeného úveru prostredníctvom spolkovej krajiny. S ohľadom na výrazné finančné ťažkosti príjemcov (spoločnosti NG, MSR a CMHN) v čase poskytnutia príslušnej záruky (pozri tabuľky 11 až 13), vychádza Komisia z toho, že žiadny veriteľ v trhovom hospodárstve by neposkytol príjemcom záruku za týchto podmienok. Komisia nemá informácie o tom, že bolo požadované plnenie zo záruky. Preto Komisia zastáva názor, že opatrenie 9 predstavuje štátnu pomoc. Výška pomoci, ktorá bola poskytnutá spoločnostiam NG, MSR a CMHN prostredníctvom záruky spolkovej krajiny, zodpovedá sumám príslušných úverov (opatrenie 8), t. j. 96 574 200 EUR a 113 590 800 EUR v prípade spoločnosti NG, 92 000 000 EUR v prípade spoločnosti MSR a 23 100 000 EUR v prípade spoločnosti CMHN.

(201)

opatreniu 10 (prenájom komplexu Nürburgring spoločnosti NAG) Komisia konštatuje, že v prípade výberového konania možno vo všeobecnosti vylúčiť poskytnutie výhody nájomcovi. V predloženom prípade však nebolo pre výber prevádzkovateľa modernizovaného komplexu Nürburgring uskutočnené žiadne obstarávacie konanie. Avšak minimálne nájomné stanovené v nájomnej zmluve bolo okrem prvých troch rokov nájmu (t. j. od 1. mája 2010 do 30. apríla 2013) v rozpätí minimálnych a maximálnych hodnôt ročného nájomného bežného na trhu, ktoré boli stanovené v znaleckom posudku z 29. septembra 2011. Nájomné EBITDA bolo s výnimkou druhého roka nájmu dokonca vyššie ako v znaleckom posudku uvádzané maximálne trhové ročné nájomné. Komisia preto konštatuje, že minimálne nájomné vo výške 15 miliónov EUR od 1. mája 2013 by mohlo byť podľa znaleckého posudku z 29. septembra 2011 považované za zodpovedajúce trhovým cenám, pretože bolo v rozpätí nájomného bežného na trhu, a preto neposkytlo spoločnosti NG žiadnu selektívnu výhodu. Nájomná zmluva však v skutočnosti trvala iba od 1. mája 2010 do 31. októbra 2012. Minimálne nájomné stanovené v posudku a v nájomnej zmluve na prvé tri roky nájmu je uvedené v tabuľke 16.

Tabuľka 16

Minimálne nájomné za komplex Nürburgring

 

1.5.2010 – 30.4.2011

1.5.2011 – 30.4.2012

1.5.2012 – 30.4.2013

Posudok

1,6 milióna EUR

12 miliónov EUR

12,3 milióna EUR

Nájomná zmluva

0 EUR

5 miliónov EUR

11,5 milióna EUR

Z týchto dôvodov zastáva Komisia názor, že nájomné vybrané v období od 1. mája 2010 do 31. októbra 2012 poskytlo spoločnosti NAG výhodu, ktorá zodpovedá rozdielu medzi a) nájomným, ktoré malo byť uhradené podľa znaleckého posudku a b) nájomným stanoveným v nájomnej zmluve. Komisia dospela k záveru, že existuje pomoc vo výške 9 miliónov EUR, t. j. rozdielu medzi uvádzanými sumami a) a b) (za tretí rok sa započítava iba polovica rozdielu, pretože 31. októbra 2012, t. j. v polovici tretieho roka sa platnosť nájomnej zmluvy skončila) (149).

(202)

opatreniu 11 (úvery spoločnosti RIM pre spoločnosť MSR prostredníctvom spoločnosti Mediinvest ako sprostredkovateľa a v prípade jedného z úverov prostredníctvom spoločnosti PNG ako sprostredkovateľa) Nemecko samotné uvádza, že na financovanie čiastkovej oblasti II projektu „Nürburgring 2009“ nebolo možné nájsť žiadnych súkromných investorov. Okrem toho z posudku Dvora audítorov spolkovej krajiny Porýnie-Falcko vyplýva, že potenciálni investori označujú projekt v rámci trhových podmienok za neziskový. Viacerí súkromní prevádzkovatelia zábavných parkov odmietli účasť na projekte. Bez príslušnej záruky (opatrenie 12) by mohla byť poskytnutím úveru podnikom, ktoré sa nachádzajú v takých ťažkostiach, vzhľadom na ktoré by ich nefinancoval žiadny súkromný investor s akoukoľvek úrokovou sadzbou, týmto podnikom vytvorená výhoda vo výške sumy úverov. V tomto osobitnom prípade však pomoc nespočíva v úveroch (opatrenie 11), ale iba v záruke (opatrenie 12), keďže Komisia nemôže vylúčiť, že nejaký súkromný veriteľ mohol poskytnúť spoločnosti MSR kvôli záruke spolkovej krajiny (opatrenie 12) úver za porovnateľných podmienok. Komisia konštatuje, že spoločnosť Mediinvest a spoločnosť PNG neboli skutočnými príjemcami pomoci, ale vystupovali iba ako sprostredkovatelia, aby úvery spoločnosti RIM dostala spoločnosť MSR. Okrem toho dosiahla touto službou zisk iba spoločnosť Mediinvest, ktorý zodpovedal rozdielu úrokových sadzieb maximálne 4,3 % (medzi úverom získaným od spoločnosti RIM a úverom poskytnutým spoločnosti MSR), pričom spoločnosť PNG z rozdielnych úrokových sadzieb výhody nepožívala (pre úver získaný od spoločnosti Mediinvest platila rovnaká úroková sadzba ako pre úver poskytnutý spoločnosti MSR). Okrem toho nemôže Komisia na základe údajov vyplývajúcich z odôvodnení 32 až 34 a tabuľky vyvodiť záver, že spoločnosť Mediinvest a spoločnosť PNG neúčtovali za svoje služby trhové úrokové sadzby alebo že rozdiely úrokových sadzieb (maximálne 4,3 % v prípade spoločnosti Mediinvest, 0 % v prípade spoločnosti PNG) boli vyššie ako trhová úroveň. Komisia preto zastáva názor, že spoločnosť Mediinvest a spoločnosť PNG nie je možné považovať za príjemcov opatrenia 11.

(203)

Vo vzťahu k opatreniu 12, t. j. záruke poskytnutej spolkovou krajinou spoločnosti ISB za účasť spoločnosti RIM ako tichého spoločníka v spoločnosti Mediinvest (opatrenie 11), zastáva Komisia názor, že touto konštrukciou malo byť spoločnosti MSR umožnené získať úvery popísané ako opatrenie 11. Spoločnosť MSR sa v čase úverov nachádzala vo veľmi zlej finančnej situácii. Žiadny súkromný investor by neposkytol záruku podniku v takej zlej finančnej situácii. Komisia nemá informácie o tom, že bolo požadované plnenie zo záruky. Preto Komisia zastáva názor, že opatrenie 12 predstavuje štátnu pomoc. Výška pomoci, ktorá bola poskytnutá prostredníctvom záruky spolkovej krajiny pre spoločnosť MSR, zodpovedá sume príslušných úverov (opatrenie 11), t. j. 85 484 000 EUR.

(204)

Čo sa týka opatrenia 13 (poskytnutie príjmov z odvodov kasína na podporu turizmu v prospech spoločnosti NGB prostredníctvom spolkovej krajiny), Komisia zastáva názor, že v tomto prípade ide o politické opatrenie turistického ruchu verejných orgánov; investor v trhovom hospodárstve by neprijal žiadne takéto opatrenie v prospech podnikov v ťažkostiach, ktoré by výrazne poškodzovalo jeho vlastné finančné záujmy. Komisia ďalej konštatuje, že cieľom politiky turistického ruchu nie je privádzať podniky v ťažkostiach späť k ziskovosti. Vzhľadom na zlú finančnú situáciu spoločnosti NG zastáva Komisia názor, že spoločnosti NG bola poskytnutá výhoda vo výške celkovej sumy predmetných opatrení. Celkovo predstavujú príjmy z odvodov kasína poskytnuté spolkovou krajinou spoločnosti NG vo výške 1,6 milióna EUR v roku 2009 a po 3,2 milióna EUR v každom z rokov 2010 a 2011 pomoc v prospech spoločnosti NG.

(205)

Objasnenia k opatreniu 13 vo vzťahu k politike turistického ruchu platia aj pre opatrenie 14 (úvery spolkovej krajiny a podriadenie). Okrem toho bola poskytnutím úveru podniku, ktorý sa nachádzal v takýchto ťažkostiach, vzhľadom na ktoré by sa nenašiel žiadny súkromný investor, ktorý by ich financoval s akoukoľvek úrokovou sadzbou, tomuto podniku vytvorená výhoda vo výške sumy úveru. Úvery vo výške 20 miliónov EUR z 21. augusta 2007, 10 miliónov EUR z 22. decembra 2009, 4,65 milióna EUR z 28. decembra 2010 a 3,2 milióna EUR z 26. apríla 2011 ako aj ďalší úver vo výške 4,95 milióna EUR z 9. decembra 2011, ktorý poskytla spoločnosti NG spolková krajina, preto predstavujú pomoc, ktorej výška zodpovedá sume úverov.

(206)

Následkom podriadenia, ktoré spolková krajina vyhlásila 29. augusta 2007 vo vzťahu k uvádzanému úveru vo výške 20 miliónov EUR, aby odvrátila platobnú neschopnosť spoločnosti NG, zaujmú pohľadávky spolkovej krajiny voči spoločnosti NG posledné miesto za pohľadávkami všetkých ostatných veriteľov voči spoločnosti NG. Za daných okolností predstavuje podriadenie (časť opatrenia 14) podľa názoru Komisie osobitnú výhodu v prospech úveru vo výške 20 miliónov EUR v rámci opatrenia 14, pretože výrazne znížil možnosti spolkovej krajiny vymáhať jej pohľadávky voči spoločnosti NG. Rozsah opatrenia zodpovedá sume podriadeného úveru, pretože spoločnosti NG umožnilo vyhnúť sa splateniu podriadeného úveru vo výške 20 miliónov EUR.

(207)

opatreniu 15 (prebranie obchodných podielov spoločnosti MSR prostredníctvom spoločností NG a RIM) treba poznamenať, že spoločnosť MSR bola v čase opatrenia v ťažkostiach, t. j. pracovala so stratou. To opätovne znamená, že suma, ktorá bola vytvorená v rámci jej obchodnej činnosti a poskytnutá spoločníkom k dispozícii, bola záporná. V tomto zmysle sa odrazili záporné prevádzkové výsledky spoločnosti MSR v zápornej hodnote jednotlivých obchodných podielov. Inými slovami, potenciálny investor by mal vlastne nárok na sumu vo výške strát spoločnosti MSR z jej obchodnej činnosti, ktoré sa odzrkadľujú v obchodných podieloch. Kúpou spoločnosti MSR chcela spoločnosť NG a spoločnosť RIM podnik jednoznačne podporiť. Zmena vlastníctva ako taká však nezahŕňa žiadnu pomoc pre MSR. V skutočnosti by mohli znamenať pre MSR pomoc tomu nasledujúce opatrenia (napr. úver spoločnosti NG pre spoločnosť MSR). Z dôvodu právnej formy spoločnosti MSR neručia spoločníci za záväzky podniku a pri predaji spoločnosti MSR prostredníctvom jej predchádzajúcich vlastníkov spoločnosti NG a spoločnosti RIM bola prevádzateľom zaplatená iba kúpna cena, ktorá zodpovedala symbolickej cene vo výške 3 EUR. Komisia preto zastáva názor, že cena vo výške 1 EUR za podiel nepredstavuje pre prevádzateľov podielov spoločnosti MSR, t. j. spoločnosti Mediinvest, Geisler & Trimmel a Weber, žiadnu hospodársku výhodu.

(208)

Opatrenie 16 zahŕňa akcionársky úver a príspevok spolkovej krajiny pre spoločnosť NG na usporiadanie pretekov Formuly 1. Zo zoskupenia likvidácie poskytla spolková krajina spoločnosti NG k dispozícii v období medzi rokmi 2003 a 2007 sumu vo výške 24 978 808 EUR a v roku 2009 sumu vo výške 15 426 562 EUR (opatrenie 3). Na refinancovanie týchto súm poskytla spolková krajina spoločnosti NG v roku 2011 bezúročný úver vo výške 40 405 000 EUR. Ďalej získala spoločnosť NG v júli 2011 príspevok vo výške 13,5 milióna EUR z krajinského rozpočtu. Výhoda, ktorú tieto verejné príspevky pre spoločnosť NG predstavujú, je zrejmá, keďže spoločnosť NG bola oslobodená od zaťaženia, ktoré by za normálnych podmienok musela znášať. Úver nie je zlučiteľný so zásadou investora v trhovom hospodárstve. Poskytnutím úveru podniku, ktorý sa nachádzal v takýchto ťažkostiach, vzhľadom na ktoré by sa nenašiel žiadny súkromný investor, ktorý by ich financoval s akoukoľvek úrokovou sadzbou, bola tomuto podniku vytvorená výhoda vo výške sumy úveru. Výhoda, ktorú spolková krajina vytvorila spoločnosti NG prostredníctvom úveru vo výške 40 405 000 EUR, ktorý jej poskytla 11. januára 2011, preto predstavuje 40 405 000 EUR. Výhoda, ktorú spolková krajina vytvorila spoločnosti NG prostredníctvom príspevku vo výške13,5 milióna EUR, ktorý jej poskytla v júli 2011, predstavuje 13,5 milióna EUR.

(209)

Ku koncesnej zmluve na Formulu 1 (opatrenie 17) Nemecko uviedlo, že organizácia podujatí pretekov Formuly 1 predstavuje opatrenie pomoci podľa predpisov týkajúcich sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu zlučiteľné s vnútorným trhom. Nemecko však netvrdí, že opatrenie je vyrovnaním bez štátnej pomoci, ktoré spĺňa všetky kritériá stanovené v rozsudku vo veci Altmark. Nemecko v konečnom dôsledku nepreukázalo, že koncesný poplatok mal podľa znaleckého posudku alebo trhovej štúdie trhovú výšku alebo že bola koncesia predmetom verejnej súťaže. V prípade nedostatku dôkazov o tom, že opatrenie bolo zlučiteľné s trhom, zastáva Komisia názor, že koncesná zmluva poskytla spoločnosti NAG výhodu. Pri tomto opatrení by suma pomoci v princípe zodpovedala rozdielu medzi koncesným poplatkom a trhovou hodnotou koncesie. Keďže však podľa údajov Nemecka neboli na základe zmluvy poskytnuté žiadne platby, s tým súvisiaca štátna pomoc nebola zrealizovaná a nemôže byť stanovená žiadna suma pomoci.

Opatrenia, ktoré boli predmetom rozhodnutia z 7. augusta 2012

(210)

V protiklade voči Nemecku zastáva Komisia názor, že odklad výplaty úrokov (opatrenie 18) nie je zlučiteľný so zásadou investora v trhovom hospodárstve, a preto predstavuje najmä vzhľadom na finančnú situáciu spoločností NG, MSR a CMHN hospodársku výhodu, pretože spoločnosti NG, MSR a CMHN, sa nachádzali, ako je vyššie objasnené, v čase opatrenia vo veľmi zlej finančnej situácii. Poskytnutím odkladu výplaty úrokov za úver podniku, ktorý sa nachádzal v takýchto ťažkostiach, vzhľadom na ktoré by sa nenašiel žiadny súkromný investor, ktorý by ich financoval s akoukoľvek úrokovou sadzbou, bola tomuto podniku vytvorená výhoda v nesplatenej sume reštrukturalizovaného úveru. Odklad výplaty vo výške 1,473 milióna EUR v prípade spoločnosti NG, 1,205 milióna EUR v prípade spoločnosti MSR a 303 000 EUR v prípade spoločnosti CMHN, ktoré 15. mája 2012 poskytla spoločnosť ISB, teda predstavuje pomoc, ktorej výška zodpovedá nesplatenej sume reštrukturalizovaného úveru.

(211)

Vo vzťahu k vyhláseniu spolkovej krajiny o oslobodení a k podriadeniu pohľadávok (opatrenie 19) konštatuje Komisia nasledovné: a) Štátna záruka z roku 2012 na pohľadávky do výšky 254 miliónov EUR (za úver vo výške 325 265 000 EUR) bola poskytnutá vyhlásením spolkovej krajiny, aby odvrátila platobnú neschopnosť spoločností NG, MSR a CMHN, ktoré sa v tom čase nachádzali vo výrazných ťažkostiach. Za daných okolností zastáva Komisia názor, že opatrenie nesplnilo podmienky oznámenia o zárukách, príjemcom teda poskytlo výhodu, a preto predstavuje štátnu pomoc. b) Podriadenie pohľadávok spolkovej krajiny z roku 2012 za jej pohľadávky z uvádzaného vyhlásenia o oslobodení viedlo k tomu, že pohľadávky spolkovej krajiny zaujímajú posledné miesto za pohľadávkami všetkých ostatných veriteľov voči spoločnostiam NG, MSR a CMHN. V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že veriteľ v trhovom hospodárstve by neprijal takéto podriadenie existujúcich pohľadávok voči podniku v závažných ťažkostiach, pretože dané opatrenie by fakticky viedlo k strate pohľadávok. Preto Komisia zastáva názor, že podriadenie predstavuje výhodu. Komisia ďalej zastáva názor, že vyhlásenie o oslobodení a podriadenie pohľadávok z roku 2012 predstavujú opatrenie, ktoré bolo poskytnuté popri záruke z roku 2010. Pretože vyhlásenie o oslobodení a podriadenie pohľadávok z roku 2012 neboli v záruke z roku 2010 plánované ani predpísané, ale orgány o nich rozhodli podľa vlastného uváženia, aby v roku 2012 odvrátili platobnú neschopnosť spoločností NG, MSR a CMHN. Rozsah opatrenia zodpovedá sume dlhov pokrytých vyhlásením o oslobodení a podriadením pohľadávok z roka 2012, t. j. 254 miliónom EUR.

(212)

Komisia zastáva názor, že uvedené opatrenia sa týkajú prevádzky komplexu, ktorá nie je súčasťou všeobecnej infraštruktúry a neboli prijaté v očakávaní, že príspevok spolkovej krajiny prinesie bežnú trhovú návratnosť. Preto existuje štátna pomoc pre výstavbu a prevádzku uvádzaných zariadení, ktorá je na prospech ich prevádzkovateľom, t. j. najmä spoločnosti NG.

(213)

Komisia ďalej zastáva názor, že štátna pomoc spočíva v rozdiele medzi primeranou trhovou cenou úveru príp. záruky a cenou skutočne zaplatenou za opatrenie; keďže sa príjemcovia nachádzali v takých závažných ťažkostiach, že by na trhu žiadne financovanie neboli získali, výhoda zodpovedá plnému rozsahu predmetných opatrení.

f)   Záver k existencii štátnej pomoci

(214)

Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že časť opatrenia 2 (úver spoločnosti NG pre spoločnosť FSZ) ako aj opatrenia 8, 11 a 15 nepredstavujú štátnu pomoc, kým opatrenie 1, časť opatrenia 2 (úvery spoločnosti NG pre spoločnosti EWN, MAN, TTI, Camp4Fun, BWN1, BWNB a BWN2) ako aj opatrenia 3 až 7, 9, 10, 12 až 14 a 16 až 19 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

5.3.   NEOPRÁVNENÁ POMOC

(215)

Opatrenie 1, časť opatrenia 2 (úvery spoločnosti NG pre spoločnosti EWN, MAN, TTI, Camp4Fun, BWN1, BWNB a BWN2) ako aj opatrenia 3 až 7, 9, 10, 12 až 14 a 16 až 19 boli poskytnuté pri porušení oznamovacej povinnosti a povinnosti pozastaviť výkon podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia preto tieto opatrenia pokladá za protiprávnu štátnu pomoc.

5.4.   ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI S VNÚTORNÝM TRHOM

(216)

Pokiaľ určité opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, treba posúdiť ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom na základe výnimiek ustanovených v ods. 2 a 3 tohto článku.

(217)

Podľa judikatúry Súdneho dvora prináleží členskému štátu uplatniť možné dôvody zlučiteľnosti s vnútorným trhom a preukázať, že sú splnené s tým spojené podmienky (150).

(218)

Keďže opatrenia predstavujú štátnu pomoc a keďže spoločnosti NG, MSR a CMHN boli od roku 2002, 2007 resp. 2008 podnikmi v ťažkostiach, Komisia konštatuje, že predmetné opatrenia mali byť preskúmané iba na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a najmä usmernení z hľadiska ich zlučiteľnosti s vnútorným trhom. Podľa bodu 20 usmernení sa „podnik v ťažkostiach nemôže považovať za vhodný prostriedok na presadzovanie iných cieľov verejnej politiky, až kým nie je zaistená jeho životaschopnosť. Komisia zastáva názor, že pomoc podnikom v ťažkostiach môže prispieť k rozvoju odvetví ekonomickej činnosti bez negatívneho dosahu na obchod v rozsahu, ktorý by odporoval záujmu spoločenstva, len v prípade, ak sú splnené podmienky stanovené v týchto usmerneniach.“ V rozpore s tvrdením Nemecka výnimka podľa článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa na tento prípad nevzťahuje, pretože podporované služby nie sú služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ale ekonomické činnosti v odvetviach otvorených hospodárskej súťaži. Pri tejto pomoci nie je uplatniteľná ani výnimka podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, keďže zámer a podniky, ktoré boli skúmaným opatrením podporené, nie je možné považovať za dôležitý projekt spoločného európskeho významu a hospodárstvo Nemecka nebolo vážne narušené. Výnimka podľa článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ nie je taktiež uplatniteľná, pretože podporované činnosti zjavne neslúžia podpore kultúry ani zachovaniu kultúrneho dedičstva.

(219)

V prejednávanom prípade nie sú splnené príslušné podmienky uvedené v oddieloch 3.1 a 3.2, pretože opatrenia sa po 6 mesiacoch neukončili a Nemecko nenahlásilo plán reštrukturalizácie v zmysle usmernení. Okrem toho nebolo doložené, že pomoc bola obmedzená na nevyhnutné minimum, najmä prostredníctvom významného vlastného príspevku príjemcov pomoci. Orgány nepredložili ani plán likvidácie.

(220)

Komisia nevidí žiadne iné možné dôvody zlučiteľnosti opatrení s vnútorným trhom (151). V predmetnom prípade sa príjemcovia pomoci v čase poskytnutia opatrení nachádzali v ťažkostiach, a preto neprichádzajú pre posúdenie zlučiteľnosti do úvahy iné podklady ako usmernenia.

(221)

Z týchto dôvodov považuje Komisia opatrenie 1, časť opatrenia 2 (úvery spoločnosti NG pre spoločnosti EWN, MAN, TTI, Camp4Fun, BWN1, BWNB a BWN2) ako aj opatrenia 3 až 7, 9, 10, 12 až 14 a 16 až 19 za nezlučiteľné so ZFEÚ.

5.5.   VRÁTENIE POMOCI

(222)

Podľa ZFEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc, keď zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom. (152) Rovnako podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora slúži povinnosť členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, na obnovenie predtým existujúcej situácie (153). V tejto súvislosti Súdny dvor stanovil, že tento cieľ je dosiahnutý, keď príjemca vráti sumy, ktoré mu boli udelené ako protiprávna pomoc. Vrátením prichádza príjemca o výhodu, ktorú mal oproti svojim konkurentom na trhu, a je obnovená situácia spred vyplatenia pomoci (154).

(223)

V súlade s judikatúrou platí podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (155), že: „Komisia musí v prípade prijatia negatívnych rozhodnutí v prípadoch neoprávnene poskytnutej pomoci rozhodnúť, že príslušný členský štát má prijať všetky nutné opatrenia na vymáhanie pomoci od príjemcu […].“

(224)

Keďže predložené opatrenia neboli pri porušení článku 108 ZFEÚ oznámené Komisii a následne predstavujú protiprávnu a s vnútorným trhom nezlučiteľnú pomoc, musia byť vymáhané za účelom obnovenia situácie, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci. Vrátenie pomoci by sa malo vzťahovať na obdobie od dátumu, ku ktorému príjemca výhodu získal, t. j. ku ktorému mu bola pomoc poskytnutá k dispozícii, až do skutočného vrátenia; sumy pomoci, ktoré sa majú vrátiť, by mali zahŕňať úroky vzniknuté až do skutočného vrátenia.

(225)

Komisia konštatuje, že určití príjemcovia (NG, MSR, CMHN, CST (156), IPC) sú v konkurznom konaní (157). Podľa ustálenej judikatúry skutočnosť, že je niektorý príjemca platobne neschopný alebo je v konkurznom konaní, nevplýva na jeho povinnosť vrátiť neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc (158). Súčasne vo väčšine prípadov, v ktorých je príjemca platobne neschopný, nie je možné získať späť protiprávnu a s vnútorným trhom nezlučiteľnú pomoc v plnej výške (vrátane úrokov), pretože majetok príjemcu nepostačuje na uspokojenie všetkých pohľadávok veriteľa. Preto nie je možné obnoviť situáciu pred poskytnutím pomoci v plnej miere tradičným spôsobom. Keďže konečným cieľom vymáhania je odstrániť narušenie hospodárskej súťaže, Súdny dvor rozhodol, že likvidáciu príjemcu možno v takých prípadoch považovať za prijateľnú možnosť vymáhania (159). Komisia sa preto domnieva, že rozhodnutie nariaďujúce členskému štátu vymôcť neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc od platobne neschopného príjemcu sa môže považovať za riadne vykonané buď po dokončení úplného vymáhania alebo, v prípade čiastočného vymáhania, keď je pohľadávka zameraná na vymáhanie pomoci zapísaná do tabuľky pohľadávok, podnik sa zlikviduje a jeho aktíva sa predajú za podmienok trhu, čo znamená definitívne ukončenie jeho činností. Vo všeobecnosti by malo byť zabezpečené, aby po strate príjemcu pomoci žiadny hospodársky subjekt neťažil z neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci.

(226)

Vymáhanie sa vzťahuje aj na príjemcov, ktorí nie sú v konkurznom konaní: spoločnosť NAG a spoločnosť BikeWorld GmbH za spoločnosti BWN1, BWNB a BWN2 (po prebratí spoločnosti BWN1 spoločnosťou BWNB bol novovytvorený podnik premenovaný na spoločnosť BWNB2; tento podnik následne pôsobil pod názvom BikeWorld GmbH).

(227)

Komisia konštatuje, že určití príjemcovia – spoločnosti EWN, MAN, TTI, Camp4Fun, MIB – v čase prijatia tohto rozhodnutia už neexistujú.

(228)

Spoločnosti EWN, MAN a Camp4Fun boli zrušené 6. septembra 2011, 29. augusta 2013 resp. 1. marca 2010. K formálnej likvidácii nedošlo. Medzi týmito troma príjemcami a ich zostávajúcim spoločníkom, spoločnosťou NG, existuje hospodárska kontinuita. Ako zostávajúci spoločník týchto príjemcov ručí spoločnosť NG za ich dlhy vrátane dlhov vyplývajúcich zo štátnej pomoci. Keďže spoločnosť NG je v likvidačnom konaní, je potrebné postarať sa o to, aby bola pohľadávka riadne zapísaná do tabuľky pohľadávok a aby spoločnosť NG definitívne ukončila svoju obchodnú činnosť. Ďalej by malo byť zabezpečené, aby po strate spoločnosti NG žiadny hospodársky subjekt neťažil z neoprávnene poskytnutej a nezlučiteľnej pomoci. Preto Komisia dospela k záveru, že pomoc poskytnutá príjemcom má byť vymáhaná od spoločnosti NG ako ich hospodárskeho nástupcu. Keďže spoločnosť NG poskytla pomoc a súčasne je hospodárskym nástupcom príjemcov, vymáhanie musí realizovať štát.

(229)

Spoločnosť MIB nebola zlikvidovaná, ale bola 6. septembra 2013 zlúčená so spoločnosťou NAG, takže už neexistuje vo forme právnickej osoby. Spoločnosť NAG je preto, ako to uvádza obchodný register, podľa § 2 ods. 1 konverzného zákona hospodárskym nástupcom spoločnosti MIB. Spoločnosť NAG musí vrátiť pomoc ako hospodársky nástupca spoločnosti MIB.

(230)

Spoločnosť TTI bola zlikvidovaná podľa nemeckého zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným 4. decembra 2007. Spoločnosť TTI bola spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorá bola zrušená rozhodnutím spoločníkov o likvidácii. Následne spočíval jediný účel spoločnosti TTI vo výkone likvidácie. Podľa § 70 zákona o spoločnostiach s ručením obmedzeným mal likvidátor „ukončiť bežnú činnosť, splniť záväzky zrušenej spoločnosti, vymôcť jej pohľadávky a premeniť majetok spoločnosti na peniaze …“. Potom boli zostávajúce likvidné prostriedky rozdelené medzi spoločníkov. V tomto čase už bola spoločnosť zrušená. Podľa údajov Nemecka nevzniklo právne nástupníctvo podľa kritéria hospodárskej kontinuity, pretože väčšina likvidných prostriedkov pripadla spoločníkom, nebola viac vykonávaná obchodná činnosť a nedošlo k presunu aktivít alebo prevzatiu záväzkov spoločníkmi. Nemecko ďalej uviedlo, že aktíva spoločnosti TTI neboli predané v rámci výberového konania, pretože pri začatí likvidačného konania spoločnosti TTI 12. marca 2004 predstavovali iba konečný zostatok vo výške 19 777,39 EUR, vymáhateľné dane vo výške 1 222,01 EUR a úroky z bankového účtu vo výške 30,69 EUR. Keďže spoločnosť TTI bola zlikvidovaná tak, ako je vyššie popísané, nemala hospodárskeho nástupcu, zároveň nevykonávala po likvidácii žiadnu hospodársku činnosť a spoločníci nezískali žiadne aktíva alebo operatívne elementy spoločnosti TTI, ale iba veľmi nízke likvidné prostriedky. Za daných okolností a pretože aktivity spoločnosti TTI neboli na nikoho prevedené, zastáva Komisia názor, že pomoc podmienená prejednávaným opatrením nebola na nikoho prevedená. Podnik už bol kompletne zlikvidovaný a vymáhanie je bezpredmetné, pretože príjemca pomoci už neexistuje a nemá hospodárskeho nástupcu.

6.   HODNOTENIE HOSPODÁRSKEJ KONTINUITY MEDZI PLATOBNE NESCHOPNÝMI PODNIKMI A NADOBÚDATEĽMI AKTÍV

6.1.   EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI V PROSPECH NADOBÚDATEĽA AKTÍV

(231)

Ak Komisia prijme na základe článkov 107 a 108 ZFEÚ zamietavé rozhodnutie, ktorým nariadi vymáhanie pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, musí príslušný členský štát nezlučiteľnú pomoc vymáhať. Povinnosť vymáhať pomoc môže byť potom rozšírená o nový podnik, ktorému príslušný podnik previedol alebo predal časť svojich aktív, ak zo štruktúry prevodu resp. predaja vyplynie hospodárska kontinuita medzi oboma podnikmi. Štátnou pomocou pre nadobúdateľa by mohol byť aj výsledok predaja aktív pod ich trhovú cenu (aj pokiaľ neexistuje hospodárska kontinuita).

(232)

Aby bolo možné rozhodnúť, či bola nadobúdateľovi aktív poskytnutá výhoda prostredníctvom štátnej pomoci, musí Komisia preskúmať, či boli aktíva predané za ich trhovú hodnotu a analyzovať ďalšie nižšie uvádzané kritériá.

(233)

Podľa rozsudku Súdu prvého stupňa vo veci Taliansko und SIM 2/Komisia (160), na ktorom boli založené rozhodnutia Komisie v prípadoch Olympic Airlines, Alitalia a SERNAM (161), sa posudzovanie hospodárskej kontinuity medzi „starým“ podnikom a novými štruktúrami uskutočňuje na základe súboru ukazovateľov. V rámci toho môžu byť zohľadnené nasledujúce faktory: predmet predaja (aktíva a pasíva, pokračujúci stav zamestnancov, viazané aktíva), kúpna cena, identita nadobúdateľa/nadobúdateľov, dátum predaja (po začatí predbežného preskúmania, formálneho vyšetrovacieho konania alebo po konečnom rozhodnutí) a ekonomická konzistentnosť transakcie. Tieto ukazovatele prevzal Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z 28. marca 2012 vo veci Ryanair/Komisia (162), čo teda potvrdzuje rozhodnutie vo veci Alitalia.

6.1.1.   Predmet predaja

(234)

Komisia konštatuje, že aktíva prebrané spoločnosťou Capricorn zahŕňajú všetky aktíva platobne neschopných spoločností NG, MSR a CMHN a súvisia s najdôležitejšími činnosťami týchto spoločností. Aktíva spoločností NG, MSR a CMHN však boli v rámci výberového konania rozdelené do 11 jednotiek zhodnocovania a všetci uchádzači mohli predložiť ponuku na jednotlivé aktíva ako aj na jednu, viaceré alebo všetky jednotky zhodnocovania (pozri odsek 25). Rozdelenie jednotiek zhodnocovania sa uskutočnilo pri zohľadnení očakávanej ekonomickej využiteľnosti aktív, záujmu investorov a nákladov na separáciu. Správcovia konkurznej podstaty nekládli žiadne podmienky pre budúce využívanie aktív. Komisia poznamenáva, že rozhodnutie predať všetky aktíva jednému podniku neprijali správcovia konkurznej podstaty, ale trhové sily (t. j. hospodárske subjekty, ktoré predložili ponuku pre aktíva). Všetci uchádzači mali možnosť predložiť ponuku na niektorú z 11 jednotiek zhodnocovania, všetky alebo určité aktíva. Z dôvodov, ktoré odrážajú pomery na trhu, bola hodnota ponúk pre jednotlivé aktíva alebo jednotky zhodnocovania nižšia ako hodnota najvyššej ponuky na celok aktív. Môže ísť o dôsledok vzájomnej hospodárskej závislosti jednotiek zhodnocovania: Bez pretekárskeho okruhu by neboli ziskové hotely a bez hotelov by bola zložitejšia prevádzka pretekárskeho okruhu s profesionálnymi pretekármi, rockovými koncertmi a inými aktivitami s veľkou spádovou oblasťou.

(235)

Čo sa týka zamestnancov, neobsahujú podklady k výberovému konaniu ani kúpna zmluva záväzky prechodu pracovných zmlúv na nového vlastníka, ktorý by boli nad rámec príslušných nemeckých právnych predpisov (napr. záruka zachovania pracovných miest). Podľa nemeckého práva prechádzajú pracovnoprávne vzťahy automaticky na nadobúdateľa aktív. Podľa judikatúry nemeckého Spolkového pracovného súdu (163) môže nadobúdateľ požadovať od správcu konkurznej podstaty ukončenie pracovných zmlúv. Ďalej sa mohol nadobúdateľ v zásade sám rozhodnúť, ktorým zamestnancom chcel ponúknuť nové zmluvy. V predmetnom prípade preverovala spoločnosť Capricorn svoju potrebu vzhľadom na ziskovú prevádzku nadobudnutých aktív a rozhodla, že neprevezme všetkých zamestnancov prevádzateľov, ale 85 % z nich (t. j. 253 z celkového počtu 297 zamestnancov) 1. januára 2015 (termín začatia prevádzkovania nadobudnutých aktív). Keďže spoločnosť Capricorn sa mohla nezávisle rozhodnúť o prebratí zamestnancov, nevedie potvrdené prijatie existujúceho personálu k zabezpečeniu kontinuity podnikateľskej činnosti. Okrem toho majú byť vedenie a zamestnanci v roku 2014 kompletne reštrukturalizovaní.

(236)

Ďalej Komisia konštatuje, že zmluvy o podujatiach, ktoré formujú bežnú podnikateľskú činnosť, budú v prevažnej väčšine ukončené po sezóne 2014. Nové zmluvy pre obdobie od 1. januára 2015 bude so zákazníkmi a dodávateľmi vyjednávať a uzatvárať prevádzková spoločnosť založená nadobúdateľom. Budú pritom oslovení aj noví zmluvní partneri. Spoločnosť Capricorn má zámer sama organizovať celé množstvo podujatí namiesto prenájmu pretekárskeho okruhu externým usporiadateľom.

(237)

Komisia poznamenáva, že predmet budúcich činností spoločnosti Capricorn sa bude výrazne odlišovať od predmetu činnosti skupiny Nürburgring (pozri nižšie, najmä odsek 61.5.).

6.1.2.   Kúpna cena

(238)

Za účelom zabránenia hospodárskej kontinuity musia byť aktíva predané v rámci výberového konania za ich trhovú hodnotu.

(239)

Trhová hodnota je cena, ktorú by stanovil súkromný investor v trhových podmienkach (164).

(240)

Nemecko predalo aktíva formou otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného výberového konania uchádzačovi, ktorý predložil najvyššiu ponuku so zabezpečeným financovaním.

(241)

Po prvé, výzva na vyjadrenie záujmu o aktíva Nürburgringu neobsahovala žiadne obmedzenie čo sa týka uchádzačov, takže ponuku do výberového konania mohol predložiť každý.

(242)

Po druhé, je nutné z hľadiska zásady transparentnosti skonštatovať, že prevádzatelia dali všetkých uchádzačom dostatok času na vecné hodnotenie aktív a poskytli im k dispozícii všetky potrebné a podrobné informácie. Po procesnom liste „Project RING – procedures for the submission of a final offer“, ktorý poslala spoločnosť KPMG potenciálnym investorom 17. októbra 2013, získali uchádzači, ktorí vedeli doložiť bezpečné financovanie ceny uvedenej v ich indikatívnej ponuke, rozsiahly prístup k elektronickému dátovému priestoru a mohli sa zúčastniť stretnutia s vedením spoločnosti NBG a štruktúrovaného procesu otázok a odpovedí. Naproti tomu uchádzači, ktorí nedokázali odovzdať menované poistenie a predložiť doklad o dostupnosti potrebného financovania, získali iba obmedzený prístup k elektronickému dátovému priestoru a k záznamom o finančných faktoch (financial fact book) prevádzateľov; mohli stretnúť členov tímu, ktorý zostavil záznamy o finančných faktoch, vykonať obchôdzku miesta a zúčastniť sa stretnutia za účelom predbežného prediskutovania návrhu kúpnej zmluvy.

(243)

Okrem toho boli prevádzatelia (spoločnosť KPMG) a všetci uchádzači, ktorí sa kvalifikovali pre príslušnú fázu výberového konania, prostredníctvom listov a elektronickej pošty od júla 2013 do apríla 2014 neustále vo vzájomnom kontakte, aby bolo možné týmto uchádzačom sprostredkovať všetky relevantné informácie a objasnenia. V rámci toho boli zodpovedané otázky uchádzačov alebo zaslané reakcie na ich tvrdenia a boli im sprostredkované všetky informácie k ďalším krokom výberového konania. Spoločnosť KPMG tak napríklad zaslala uchádzačom nasledujúce listy a elektronickú poštu: a) list z 19. júla 2013, ktorým boli uchádzači informovaní o konaní na predkladanie indikatívnych ponúk; b) list z 12. septembra 2013, ktorým bolo uchádzačom oznámené predĺženie lehoty na predkladanie indikatívnych ponúk; c) elektronická pošta z 19. septembra 2013, ktorou boli jednému z uchádzačov ([uchádzačovi 5]) podané novšie informácie o finančnej spôsobilosti Nürburgringu; d) list zo 17. októbra 2013, ktorým bol jeden uchádzač ([uchádzač 3]) informovaný o konaní na predkladanie konečnej ponuky; e) elektronická pošta z 28. októbra 2013, ktorou boli jednému z uchádzačov ([uchádzač 2]) oznámené predbežné termíny stretnutí so zainteresovanými subjektmi; f) list z 3. decembra 2013, ktorým bol jeden z uchádzačov ([uchádzač 6]) informovaný o tom, že jeho indikatívna ponuka už nebola zohľadnená, pretože jeho finanční partneri sa stiahli a žiadni iní menovaní neboli, vzhľadom k čomu nie je financovanie ponuky považované za bezpečné a pravdepodobnosť uzatvorenia je vyhodnotená ako nedostatočná; g) list z 11. decembra 2013 s obšírnymi a jasnými vysvetleniami problémov a tvrdení, ktoré jeden z uchádzačov ([uchádzač 3]) uviedol v liste z 9. decembra 2013 (dva dni predtým); h) list z 18. decembra 2013 s obšírnymi a jasnými vysvetleniami problémov a tvrdení, ktoré jeden z uchádzačov ([uchádzač 3]) uviedol v liste z 11. decembra 2013 (sedem dní predtým); i) elektronická pošta z 18. februára 2014, ktorou bol jeden uchádzač ([uchádzač 3]) žiadaný a vyzývaný predložiť určité upresnenia a potvrdenia k jeho konečnej ponuke zaslanej elektronickou poštou zo 17. februára 2014 (jeden deň predtým), medzi iným doložiť jeho prísľub financovania napr. vo forme záväzného potvrdzujúceho listu a bližšie uviesť kedy počíta s chýbajúcim prísľubom financovania a kedy predbežne s konečnou platnosťou určí obchodné podmienky ponuky; j) elektronická pošta z 9. apríla 2014, ktorou bolo jednému uchádzačovi ([uchádzač 3]) ako odpoveď na jeho (sedem dní predtým zaslanú) elektronickú poštu z 2. apríla 2014 oznámené, že spoločnosť KPMG ešte neobdržala bližšie údaje k finančnej štruktúre plánovanej týmto uchádzačom alebo písomné potvrdenie tretích strán o podpore jeho ponuky.

(244)

Po tretie, z podkladov zaslaných Nemeckom vyplýva, že v žiadnej fáze výberového konania neboli uchádzači diskriminovaní. Ako je to vysvetlené v odôvodnení 235, všetci uchádzači dostali informácie a upresnenia o výberových kritériách, pravidlách a konaniach, ktoré boli základom pre výberové konanie, lehotách pre predkladanie indikatívnych a konečných ponúk, predĺžení týchto lehôt, finančnej situácii Nürburgringu, údajoch chýbajúcich v indikatívnych alebo konečných ponukách uchádzačov a možných otázkach uchádzačov. Súčasne neboli uchádzači, ktorí splnili výberové kritériá výberového konania (najmä predloženie potvrdenia od partnerov na financovanie ponúk), vylúčení z rokovaní. Komisia okrem toho konštatuje, že so žiadnym z uchádzačov neboli vedené exkluzívne rokovania a aj s uchádzačmi, ktorých konečné ponuky neobsahovali menované potvrdenie o financovaní, bolo rokované v primeranom časovom rámci, pretože takéto potvrdenie sa ešte mohlo zrealizovať.

(245)

Ako je to popísané v odôvodnení 54, kúpna zmluva obsahuje doložku, podľa ktorej sú strany viazané k vykonaniu zmluvy až vtedy, keď: 1) Komisia vydá konečné rozhodnutie, z ktorého vyplynie, že ani nadobúdateľ ani jeho prevádzková spoločnosť nie sú považovaní za príjemcu preverovanej pomoci a že v súlade s tým sa eventuálne vrátenie pomoci nevzťahuje na nadobúdateľa ani na prevádzkovú spoločnosť a 2a) uplynula lehota na súdne preskúmanie rozhodnutia Komisie bez podania opravného prostriedku alebo 2b) po podaní opravného prostriedku bol vydaný konečný rozsudok Všeobecného súdu, ktorý potvrdzuje rozhodnutie Komisie. Nemecko objasnilo, že táto doložka vychádza z chýbajúcej ochoty uchádzačov prevziať riziko ručenia za vymáhanie štátnej pomoci, že prevádzatelia túto doložku akceptovali, aby mohli aktíva predať a že prevádzatelia, ako to bolo vysvetlené už v prvom návrhu kúpnej zmluvy, upozorňovali uchádzačov už od začiatku výberového konania na to, že sú ochotní jednať s uchádzačmi o dosahu konania o štátnej pomoci (165). Nemecko ďalej objasnilo, že rozhodnutie Komisie o štátnej pomoci pre Nürburgring bolo v zmluve o navýšení hodnoty spoločnosti Capricorn, [uchádzača 2] a [uchádzača 3] stanovené ako podmienka kúpnej zmluvy.

(246)

Po štvrté, pre uchádzačov neboli okrem obmedzení podmienených právnym rámcom stanovené žiadne podmienky, ako je to zreteľne vyjadrené vo výzve na vyjadrenie záujmu a v listoch spoločnosti KPMG uchádzačom.

(247)

Z toho vyplýva, že samotné výberové konanie dostatočne zaručuje, že cena aktív predaných nadobúdateľovi zodpovedá trhovej hodnote. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že predaj aktív sa uskutočnil za trhovú cenu, keďže aktíva boli predané cestou otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného výberového konania uchádzačovi, ktorý predložil najvyššiu ponuku so zabezpečeným financovaním.

6.1.3.   Identita nadobúdateľa

(248)

Komisia musí konštatovať, že medzi novým vlastníkom aktív a spoločnosťami NG, MSR a CMHN neexistuje prepojenie, preto je možné vylúčiť ručenie nového vlastníka v prípade eventuálneho vymáhania štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom.

(249)

Medzi spoločnosťou Capricorn a spoločnosťami NG, MSR, CMHN alebo vlastníkmi ich podielov alebo doterajšími nájomcami Nürburgringu neexistuje prepojenie podľa práva obchodných spoločností ani osobné priame či nepriame prepojenie. Neexistuje teda prepojenie medzi skupinou Nürburgring a vlastníkmi jej podielov na jednej strane a novým vlastníkom a vlastníkmi jeho podielov na strane druhej.

(250)

Komisia preto dospela k záveru, že kupujúci je podnik, ktorý je nezávislý voči spoločnostiam NG, MSR a CMHN.

6.1.4.   Čas predaja

(251)

Komisia musí preveriť, či môže čas výberového konania viesť k obchádzaniu rozhodnutia Komisie o vymáhaní pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom.

(252)

Komisia v danom prípade konštatuje, že po rozšírení hlavného postupu preskúmavania o opatrenia, ktoré boli Komisii nahlásené ako pomoc na záchranu, začal v roku 2012 príslušný nemecký okresný súd konkurzné konanie a menoval správcov konkurznej podstaty. Predaj aktív začali v máji 2013 správcovia konkurznej podstaty pred prijatím rozhodnutia Komisii o ukončení formálneho vyšetrovacieho konania. Keďže nadobúdateľ trvá na tom, aby sa prevod uskutočnil až vtedy, keď už nebude možné súdne napadnúť konečné rozhodnutie Komisie, kúpna zmluva vstupuje do platnosti až po vydaní rozhodnutia o vymáhaní a aj konkurzné konanie bude ukončené až potom. Platba prvej splátky kúpnej ceny sa uskutočnila pred vydaním tohto rozhodnutia. Podľa kúpnej zmluvy sa aktív stane účinným v deň, v ktorý toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

(253)

Komisia zastáva názor, že v predmetnom prípade skutočnosť, že predaj začali správcovia konkurznej podstaty menovaní príslušným okresným súdom a rozhodnutie o prevode aktív sa uskutočnilo pred vydaním tohto rozhodnutia Komisie, nepoukazuje tak jednoznačne na hospodársku kontinuitu, ako by to bolo v prípade, ak by rozhodnutie o predaji prijali samotní príjemcovia pomoci alebo ak by sa proces predaja začal až po vydaní tohto rozhodnutia.

6.1.5.   Ekonomická konzistentnosť transakcie

(254)

Kritérium ekonomickej konzistentnosti slúži na posúdenie toho, či bude nadobúdateľ aktív tieto aktíva využívať rovnakým spôsobom ako predchádzajúci vlastník alebo na inú činnosť alebo stratégiu.

(255)

Komisia zastáva názor, že nový vlastník bude mať možnosť vykonávať svoje činnosti za iných podmienok ako spoločnosti NG, MSR a CMHN a implementovať svoj vlastný obchodný model.

(256)

Nadobúdateľ nepreberá obchodnú koncepciu prevádzateľov. Oba existujúce pretekárske okruhy (okruh Grand Prix a Severná slučka) budú v budúcnosti využívané na […], čo umožňuje […]. Za týmto účelom plánuje spoločnosť Capricorn výstavbu ďalších zariadení a výbavu […]. Časť zariadení, ktoré boli vystavané v rámci čiastkovej oblasti II „projektu Nürburgring 2009“, bude zatvorená (napr. […]). Objekt ringoracer bude predaný a ringocard bude ako platobný systém zrušený. V objekte ringoboulevard budú […].

(257)

Okrem toho sa Nürburgring podľa plánov nadobúdateľa zmení z turistickej atrakcie na technologický klaster a priemyselné konzorcium. Využitie pretekárskych okruhov na […] a […] majú predstavovať ťažisko aktivít Nürburgringu. Okrem toho majú byť pozdvihnuté prostredníctvom […]. Nadobúdateľ okrem toho plánuje […] na Nürburgringu, pričom […].

(258)

Nadobúdateľ teda nebude aktíva využívať rovnakým spôsobom ako platobne neschopné spoločnosti. Spoločnosť Capricorn chce naopak nadobudnuté aktíva integrovať do vlastného obchodného konceptu a vytvoriť synergiu, čo odôvodňuje jeho záujem na kúpe aktív. V porovnaní so súčasným obchodným modelom vyvinula spoločnosť Capricorn novú koncepciu na využívanie aktív. Okrem toho bola prevádzka niektorých aktív štrukturálne stratová, čo by si mohlo vyžadovať ďalšie opatrenia reštrukturalizácie a optimalizácie.

(259)

Menované aspekty poukazujú na to, že ekonomická konzistentnosť ponuky spoločnosti Capricorn nepozostáva v pokračovaní hospodárskej činnosti skupiny Nürburgring, ale v integrácii určitých aktív a časti pracovných síl skupiny Nürburgring do jedného koncernu, ktorý nasleduje svoju vlastnú hospodársku logiku.

(260)

Komisia preto dospela k záveru, že ekonomická konzistentnosť podniku spočíva v tom, že novému vlastníkovi sa umožní využívanie aktív spoločností NG, MSR a CMHN za iných podmienok a nie v pokračovaní stratégie týchto podnikov.

6.1.6.   Závery k hospodárskej kontinuite spoločností NG, MSR a CMHN predajom aktív

(261)

Aktíva boli predané formou otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného výberového konania za ich zistenú trhovú hodnotu uchádzačovi, ktorý predložil najvyššiu ponuku so zabezpečeným financovaním. Nemecko oznámilo Komisii, že nadobúdateľ nemá so spoločnosťami NG, MSR alebo CMHN hospodárske prepojenie ani prepojenie podľa práva obchodných spoločností. Rozhodnutie o predaji bolo prijaté pred prípadným zamietavým rozhodnutím Komisie v súvislosti s formálnym vyšetrovacím konaním. Nový vlastník bude aktíva využívať za iných podmienok a podľa iného obchodného modelu než spoločnosti NG, MSR a CMHN; predmet jeho činností sa bude výrazne odlišovať od predmetu činností skupiny Nürburgring.

(262)

Komisia dospela vzhľadom na uvedené skutočnosti k záveru, že medzi spoločnosťami NG, MSR a CMHN a nadobúdateľom aktív, spoločnosťou Capricorn alebo jej prevádzkovými spoločnosťami neexistuje hospodárska kontinuita, takže neručia za prípadnú štátnu pomoc, ktorá musí byť vymáhaná od príjemcov.

6.1.7.   Závislosť výkonu zmluvy od rozhodnutia Komisie

(263)

Kúpna zmluva uzatvorená medzi prevádzateľmi a spoločnosťou Capricorn obsahuje doložku, podľa ktorej je predaj aktív Nürburgringu vykonaný až vtedy, keď je konečným rozhodnutím Komisie stanovené, že pomoc nebude vymáhaná od nadobúdateľa aktív. Ako sa uvádza už v odôvodnení 56, ak nebude začiatkom roka 2015 existovať ešte žiadne konečné rozhodnutie Komisie, budú predávané aktíva predané pred 1. januárom 2015 spoločnosti NewCo, v ktorej bude mať nadobúdateľ podiel vo výške 95,1 % a nezávislý zverenecký správca podiel vo výške 4,9 %. Zverenecký správca koná v záujme veriteľov a nie v záujme platobne neschopných príjemcov pomoci, nie je však viazaný pokynmi veriteľov. Ďalej bude uzatvorená zmluva medzi spoločnosťami NewCo a OpCo, ktorá končí s účinnosťou ku dňu vykonania. Činnosť spoločnosti OpCo bude vedená v jej mene, na základe jej podnikateľského plánu a zo zamestnancami podľa jej výberu. Spoločnosť NewCo dostane od spoločnosti OpCo ročné nájomné v celkovej výške [4,6-5,1] milióna EUR, ktoré vstupuje do konkurznej podstaty podnikov Nürburgringu (všetky platby v prospech konkurznej podstaty sa prevádzajú výlučne za účelom vyplatenia veriteľom na zverenecké účty správcov konkurznej podstaty). Hneď ako sa stane rozhodnutie Komisie konečným, prevedie zverenecký správca všetky svoje podiely v spoločnosti NewCo na nadobúdateľa. Ak by si však nadobúdateľ svoje zmluvné platobné záväzky nesplnil, môže zverenecký správca aktíva predať. Pokiaľ by bolo rozhodnutie Komisie zrušené, aktíva by znovu prešli na správcov konkurznej podstaty, ktorí by ich potom museli bezodkladne predať, pretože povinnosť likvidácie podľa nemeckého konkurzného práva aj v takom prípade naďalej platí. Možnosť pokračovania v činnosti podnikov Nürburgringu prostredníctvom spoločnosti NewCo neexistuje.

(264)

Komisia konštatuje, že týmto spôsobom postupu:

a)

sa skutočný predaj aktív príjemcov uskutoční do štyroch mesiacov po prijatí predloženého rozhodnutia;

b)

aj pokiaľ sa ukončenie transakcie uskutoční k neskoršiemu dátumu, kupujúci už medzičasom vykoná kontrolu spoločnosti, v ktorej vlastní prevažnú väčšinu aktív a v ktorej zostávajúci podiel aktív patrí zvereneckému správcovi, ktorý je nezávislý voči príjemcom úveru a nepodlieha pokynom ich veriteľov;

c)

nie je vymáhanie pozastavené; a

d)

príjemcovia sa neodvolateľne stiahnu z trhu a nebudú vykonávať žiadnu obchodnú činnosť alebo prijímať finančné toky. Budú zlikvidovaní hneď ako budú upravené ich pohľadávky a záväzky a vybavené potrebné formality (pozri odôvodnenie 55).

(265)

Komisia ďalej konštatuje, že ponuky iných uchádzačov, ktorí dosiahli alebo takmer dosiahli konečnú fázu výberového konania, dostali podobné podmienky (166). Komisia preto dospela k záveru, že v predmetnom prípade nie je cieľom ani nehrozí obídenie vymáhania a že prejednávaný postup sleduje iba účel riadnej likvidácie.

6.2.   SŤAŽNOSTI K PREDAJU AKTÍV

6.2.1.   Sťažnosti sťažovateľov 1 a 2

(266)

Na základe informácií správcov konkurznej podstaty a sťažovateľov 1 až 4 nepovažuje Komisia námietky vznesené sťažovateľom 1 a sťažovateľom 2 za oprávnené. Aktíva Nürburgringu boli rozdelené do 11 jednotiek zhodnotenia. Na základe dôkazov, ktoré predložili správcovia konkurznej podstaty a sťažovatelia 1 až 4, dospela Komisia k názoru, že uchádzači mohli v otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom výberovom kovaní predložiť ponuky na jedno aktívum, viaceré alebo všetky aktíva. Aj keď bola zmluva na všetky aktíva nakoniec pridelená spoločnosti Capricorn ako uchádzačovi s najvyššou ponukou so zabezpečeným financovaním, nie je to dôkaz hospodárskej kontinuity (pozri aj odsek 62.7). Komisia v tejto súvislosti predpokladá, že sťažovateľom 1 a 2 išlo skôr o to, aby zabránili prevodu pretekárskeho okruhu na súkromného investora.

(267)

Uchádzači, ktorí ako sťažovateľ 2 predložili ponuku iba na jednotlivé jednotky zhodnocovania, neboli informovaní o predĺžení lehoty na predkladanie záväzných ponúk do 17. februára 2014, pretože ich indikatívne ponuky neprichádzali na základe nízkej hodnoty ponúk do úvahy pre druhú fázu výberového konania. Komisia zastáva názor, že nedošlo k porušeniu zásady transparentnosti, pretože týmto uchádzačom bolo oznámené, že môžu svoju indikatívnu ponuku zvýšiť kedykoľvek pred udelením zmluvy, a predpokladá sa, že správcovia konkurznej podstaty by uchádzačov v tomto prípade informovali podľa zásady rovnosti zaobchádzania o predĺžení lehoty.

(268)

Komisia považuje za rozumné a efektívne, že iba uchádzači, ktorých hodnota ponuky bola dosť vysoká, dostali prístup k podrobným informáciám o aktívach (na základe ktorých mohli posúdiť okrem iného budúcu potrebu investícií). Na základe informácií udelených v rôznych fázach konania zastáva Komisia názor, že uchádzačom bol poskytnutý dostatok informácií na zostavenie ich ponúk. Okrem toho neuviedli sťažovatelia 1 a 2 žiadnu konkrétnu informáciu, ktorá by im bránila predloženiu ponuky.

(269)

Čo sa týka dlhodobých zmluvných vzťahov údajne vyplývajúcich z podkladov k výberovému konaniu, Komisia konštatuje, že v predmetnom prípade prevodu aktív sa prevádzajú pracovnoprávne a nájomné zmluvy iba v zákonom predpísaných prípadoch, že zmluvy o podujatiach môžu v zásade ďalej bežať iba vtedy, ak s tým obe zmluvné strany súhlasia a že zmluvy o podujatiach nemajú z hľadiska prevodu aktív nevyhnutne veľký hospodársky význam. K otázke, či bola prevádzkou spoločnosti NGB poskytnutá nová pomoc, Komisia konštatuje, že spoločnosť NGB bola správcami konkurznej podstaty založená iba ako prostriedok do konca roka 2014 na dočasnú prevádzku aktív počas konkurzného a výberového konania. Výkon prevádzkových činností prostredníctvom dočasne existujúcej dcérskej spoločnosti platobne neschopného podniku počas konkurzného konania je podľa nemeckého práva prístupný a nie je ho možné správcom konkurznej podstaty zakázať. V predmetnom prípade poskytli správcovia konkurznej podstaty aj hospodárske zdôvodnenie existencie spoločností NBG za spoločnosti NG, MSR a CMHN, keďže založenie spoločnosti NBG zvýšilo podľa názoru správcov hodnotu aktív spoločností NG, MSR a CMHN, a tým predmet likvidácie. Komisia však berie okolnosti založenia spoločnosti NBG na vedomie, t. j., že spoločnosť NBG je dcérskou spoločnosťou príjemcu pomoci, spoločností NG, MSR a CMHN a že keďže získala všetky ich aktíva a pasíva, je ich právnym nástupcom, že spoločnosť NBG tieto aktíva a pasíva získala bezodplatne a nie na základe výberového konania alebo posudku hodnoty, zamestnáva presne rovnakých spolupracovníkov a pokračuje v ich činnosti. Komisia z toho vyvodzuje, že medzi spoločnosťou NBG a príjemcami pomoci, spoločnosťami NG, MSR a CMHN existuje nová hospodárska kontinuita, na základe čoho musí byť štátna pomoc nezlučiteľná s vnútorným trhom poskytnutá v prospech spoločností NG, MSR a CMHN vymáhaná rovnako aj od spoločnosti NGB.

(270)

Komisia sa ďalej domnieva, že zmluva medzi spoločnosťou NBG a odbormi ver.di bola uzatvorená preto, aby pokračovala operatívna činnosť spoločnosti NBG až do predaja aktív, nie však aby sa zachovala hospodárska kontinuita Nürburgringu po predaji. Pracovnoprávne zmluvy prechádzajú na spoločnosť Capricorn na základe nemeckého pracovného práva a nie na základe kolektívnej zmluvy spoločnosti NBG. Keďže medzi prevádzateľmi a spoločnosťou Capricorn neexistuje hospodárska kontinuita, komisia zastáva názor, že relevantné je iba to, že spoločnosť Capricorn môže podľa vlastného uváženia rozhodnúť, aké pracovnoprávne zmluvy budú od spoločnosti NBG prevzaté a že spoločnosť Capricorn má v úmysle približne 20 % týchto zmlúv neprebrať.

(271)

Komisia preto sťažnosti sťažovateľov 1 a 2 zamieta ako neopodstatnené, pretože predmetné aktíva boli predané uchádzačovi, ktorý v rámci otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného výberového konania predložil najvyššiu ponuku vrátane dokladu o financovaní.

6.2.2.   Sťažnosť sťažovateľa 3

(272)

Komisia konštatuje, že indikatívna a konečná ponuka sťažovateľa 3 nezahŕňali preukaz financovateľnosti. Túto skutočnosť oznámili prevádzatelia sťažovateľovi 3 listami zo 17. októbra 2013, z 11., 17. a 18. decembra 2013 a elektronickou poštou z 18. februára 2014 a 9. apríla 2014. Sťažovateľ 3 nezaobstaral až do udelenia zmluvy prostredníctvom výboru veriteľov 11. marca 2014 a ani potom preukazy financovania jeho ponuky, ktoré by odôvodňovali to, aby prevádzatelia neudelili zmluvu žiadnej z oboch ponúk s doloženým financovaním, ale čakali na predloženie dokladu o financovaní pre ponuku sťažovateľa 3. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nasledovné: a) vo svojej elektronickej pošte z 21. februára 2014 sťažovateľ 3 vyhlásil, že je presvedčený, že všetky záväzné finančné prísľuby získa počas nasledujúcich dvoch až piatich týždňov; b) vo svojom liste z 11. marca 2014 sťažovateľ 3 uviedol, že bude môcť predložiť všetky záväzné finančné prísľuby do 31. marca 2014; c) v nepodpísanom liste z 31. marca 2014 spoločnosti […] (investičná banka a konzultačná spoločnosť), ktorý sťažovateľ 3 predložil 2. apríla 2014 spoločnosti KPMG, sa uvádza, že istý potenciálny investor poskytne pre sťažovateľa 3 […] miliónov EUR na financovanie nadobudnutia Nürburgringu. Toto údajné financovanie však bolo medzi iným podmienené výhradou ukončenia hĺbkovej analýzy s uspokojivým výsledkom pre všetky strany ako aj zostavením a zaslaním konečných podkladov; potenciálny nadobúdateľ nebol menovaný. Komisia sa preto domnieva, že sťažovateľ 3 ani po udelení zmluvy o predaji aktív spoločnosti nepredložil prevádzateľom finančný prísľub špecifického finančného partnera na nadobudnutie Nürburgringu z prvej ruky. Namiesto toho zaslal sťažovateľ 3 prevádzateľom iba: a) konečnú ponuku, ktorá sa vzťahovala na finančný prísľub na 30 miliónov EUR, ale neobsahoval dôkaz pre tento prísľub (napr. vo forme záväzného potvrdzujúceho listu príslušného finančného partnera) a žiadne bližšie údaje o tom, kedy sťažovateľ 3 počíta so zostávajúcimi finančnými prísľubmi a kedy definitívne stanoví obchodné podmienky ponuky; b) nepodpísaný list, v ktorom sa odvoláva na financovanie nemenovaného investora, ktoré však záviselo od ukončenia hĺbkovej analýzy s uspokojivým výsledkom ako aj zaslania konečných podkladov (list spoločnosti […] z 31. marca 2014). Komisia sa domnieva, že nie je preukázané, že údajný finančný prísľub spoločnosti Jupiter Financial Group z 26. marca 2014 bol prevádzateľom vôbec niekedy zaslaný. Komisia ďalej konštatuje, že prevádzatelia nepredĺžili lehotu na predkladanie dokladu o financovaní sťažovateľa 3, pretože existovalo veľa náznakov, že [uchádzač 2] v prípade predĺženia lehoty svoju ponuku stiahne. [UCHÁDZAČ 2] napr. elektronickou poštou zástupcu [uchádzača 2] pre spoločnosť KPMG z 13. januára 2014 oznámil, že všetky predpoklady predaja musia byť predložené pred 3. aprílom 2014, pretože inak [uchádzač 2] svoju ponuku stiahne. Okrem toho prevádzatelia zohľadnili, že hodnota aktív môže neskôr aj klesnúť, pretože vplyv nadobúdateľa na činnosť v sezóne 2014 poklesne a musí začať uzatváranie zmlúv na rok 2015. Komisia poukazuje na to, že sťažovateľovi 3 nebolo zabránené predložiť doklad o financovaní pre svoju potvrdzujúcu ponuku v záverečnej fáze procesu predaja, kým nebola podpísaná konečná zmluva o kúpe. Preto Komisia zastáva názor, že správanie prevádzateľov zodpovedá správaniu prevádzateľa v trhovom hospodárstve. Hodnotenie ponuky sťažovateľom 3 je teda zlučiteľné s trhom.

(273)

Súčasne Komisia konštatuje, že prevádzatelia viedli rozhovory s [uchádzačom 2] a v záverečnej fáze rokovaní o predaji s [uchádzačom 2] a spoločnosťou Capricorn, keďže [uchádzač 2] predložil ponuku vo výške 35 miliónov EUR (pozri tabuľku 10 nižšie) a výsledkom potvrdených rokovaní medzi spoločnosťou Capricorn a spoločnosťou […] bol finančný prísľub banky z 10. marca 2014. Čo sa týka hodnotenia ponuky spoločnosti Capricorn, Komisia konštatuje, že spoločnosť Capricorn predložila finančný prísľub jej finančného partnera […] pre úver vo výške 45 miliónov EUR. Tento prísľub z 10. marca 2014 bol prevádzateľom predložený 11. marca 2014, t. j. v deň zasadnutia výboru veriteľov, na ktorom chcel tento výbor rozhodnúť o udelení zmluvy pre Nürburgring. Spoločnosť Capricorn predložila sľub na vyššie financovanie ako [uchádzač 2], pretože finančný prísľub pre [uchádzača 2] bol na sumu vo výške [32-39] miliónov EUR. Ďalej berie Komisia na vedomie, že celková ponuka spoločnosti Capricorn vo výške 77 miliónov EUR bola vyššia ako ponuka [uchádzača 2] vo výške [47-52] miliónov EUR. Za celkovú ponuku [uchádzača 2] malo byť zaplatených [30-33] miliónov EUR v roku 2014, z čoho však [22-27] miliónov EUR malo zostať do marca 2015 na blokovanom účte; zostávajúcich [16,5-18] miliónov EUR malo byť zaplatených v rokoch 2016, 2017 a 2018.

(274)

Čo sa týka podmienky plnenia zmluvy o kúpe uzatvorenej medzi prevádzateľmi a spoločnosťou Capricorn, podľa ktorej sa predaj aktív Nürburgringu uskutoční až pri predložení konečného rozhodnutia Komisie, v ktorom sa stanoví, že pomoc nebude vymáhaná od nadobúdateľa aktív, Komisia konštatuje, že podľa ustanovení relevantných častí správcami konkurznej podstaty a Nemeckom predložených navýšených častí zmluvy sťažovateľa 3 mohli nadobúdateľ a prevádzateľ odstúpiť od zmluvy, ak by nebolo do 15. júla 2014 (podľa návrhu zmluvy zo 14. januára 2014) resp. do 31. decembra 2014 (po návrhu zmluvy zo 14. februára 2014) prijaté kladné rozhodnutie Komisie. Toto právo na odstúpenie nebolo časovo obmedzené.

(275)

K ďalším tvrdeniam sťažovateľa 3 konštatuje Komisia nasledovné:

a)

Komisia nezastáva názor, že sťažovateľ 3 musel prebrať existujúce zmluvy alebo záväzky spoločnosti NBG (okrem zmlúv, ktoré musia byť ako určité pracovnoprávne zmluvy alebo zmluvy o prenájme prebrané zo zákona). Túto skutočnosť aj prevádzatelia voči sťažovateľovi 3 jasne vyjadrili listom od spoločnosti KPMG z 11. decembra 2013. Ďalej Komisia zastáva názor, že bolo na vlastnom uvážení sťažovateľa 3, v akom rozsahu chcel zmluvy prevziať a záviselo to od jeho koncepcie prevádzky a využitia Nürburgringu. Okrem toho nenašla Komisia žiadne dôkazy o tom, že by bola koncepcia predaja v priebehu výberového konania zmenená alebo že by sa boli iní uchádzači než sťažovateľ 3 sťažovali na údajnú zmenu štruktúry transakcie. Listom spoločnosti KPMG z 11. decembra 2013 bolo sťažovateľovi 3 oznámené, že žiadni ďalší uchádzači sa nesťažovali.

b)

Výberové konanie nebolo neprimerane dlhé.

c)

Listom zo 17. decembra 2013 bol sťažovateľ 3 informovaný prevádzateľmi o lehote na predkladanie potvrdzujúcich ponúk trvajúcej do17. februára 2014. Ďalej mu bolo oznámené, že prevádzatelia vyberú kvalifikovaných uchádzačov podľa možnosti krátko po uplynutí predĺženej lehoty. Kvalifikovaným uchádzačom nebolo zabránené zmeniť ich potvrdzujúce ponuky alebo predložiť doklad o financovaní po uplynutí tejto lehoty, pokiaľ nebola podpísaná konečná zmluva o kúpe (167). Lehota do 17. februára 2014 bola teda skutočne predĺžená, aby bola všetkým uchádzačom poskytnutá možnosť zmeniť ich ponuky, predložiť doklady o financovaní alebo dať nové ponuky. Keďže táto zmena konania bola známa každému kvalifikovanému uchádzačovi, neboli porušené princípy transparentnosti a rovnocenného zaobchádzania.

d)

Keďže prevádzatelia dali k dispozícii všetkým uchádzačom všetky dostupné informácie súčasne a minimálne tri týždne pred konečným rozhodnutím výboru veriteľov o tom, že zmluva na aktíva bude udelená spoločnosti Capricorn, bolo dostatok času na prípravu a finalizáciu ponúk. Tým bola zachovaná zásada transparentnosti. Komisia ďalej konštatuje, že sťažovateľ 3 bol listami prevádzateľov z 19. júla 2013, 17. októbra 2013 a 17. decembra 2013 dostatočne vopred informovaný o pravidlách výberového konania. Aj z hľadiska prístupu k informáciám bola zachovaná zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, keďže uchádzačom, ktorí sa kvalifikovali pre príslušnú fázu konania, bolo poskytnuté rovnaké množstvo informácií.

e)

Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by spoločnosť Capricorn rokovala s dodávateľom piva alebo so spoločnosťou „Rock am Ring“ pred uzavretím kúpnej zmluvy. Podľa správcov konkurznej podstaty viedla všetky príslušné rokovania spoločnosť NBG.

f)

Notárske osvedčenie kúpnej zmluvy oboch najlepších uchádzačov (spoločnosť Capricorn a [uchádzač 2]), ktoré bolo vykonané pred zasadnutím výboru veriteľov 11. marca 2014, nie je dôkazom porušenia zásad transparentnosti a rovnosti zaobchádzania. Neexistuje dôkaz o tom, že by bola spoločnosť Capricorn pred zasadnutím výboru veriteľov 11. marca 2014 informovaná o výsledku výberového konania.

g)

Žiadny z uchádzačov nepredložil záruku financovania na celú kúpnu cenu. Prevádzatelia teda neporušili zásadu rovnosti zaobchádzania, keď uplatnili požiadavku vo vzťahu k bezpečnosti financovania v priebehu výberového konania menej prísne.

h)

Podanie navýšenia hodnoty kúpnej zmluvy bolo súčasťou obchodných rokovaní a je z hľadiska štátnej pomoci irelevantné.

i)

Prevádzatelia viedli úvahy o ochrane životného prostredia v súvislosti s ponukou sťažovateľa 3 iba preto, lebo svoju ponuku nepodložil financovaním. Takéto úvahy neboli súčasťou kritérií pre výber úspešného uchádzača a preto nemali žiadny vplyv na výsledok výberového konania.

j)

Čo sa týka tvrdenia sťažovateľa 3, že spoločnosti Capricorn a prevádzateľom poskytovala poradenstvo v otázkach štátnej pomoci v súvislosti s predmetným výberovým konaním tá istá advokátska kancelária ([…]) a najmä určitý advokát tejto kancelárie, Komisia konštatuje, že táto kancelária a jej advokáti podľa údajov Nemecka a) neposkytli prevádzateľom v príslušnom výberovom konaní (vrátane správcov konkurznej podstaty a výboru veriteľov) žiadne poradenstvo, b) nemali prístup k informáciám o ponukách iných záujemcov o investovanie, c) mali iba prístup k informáciám o výberovom konaní v dátovom priestore a informáciám dostupným v tlači a d) nedávali prevádzateľom ani výboru veriteľov žiadne odporúčanie. Čo sa týka advokáta kancelárie, na ktorého sa sťažovateľ 3 odvolával vo svojej sťažnosti, Nemecko vyhlásilo, že a) tento advokát pracoval od mája 2012 do apríla 2013 pre spolkovú krajinu Porýnie-Falcko, t. j. pred začiatkom výberového konania v júni 2013; b) tento advokát nebol počas celého výberového konania v kontakte so spolkovou krajinou Porýnie-Falcko ani so Spolkovou republikou Nemecko; c) tento advokát nikdy neposkytoval poradenstvo ohľadom výberového konania spolkovej krajine Porýnie-Falcko a prevádzateľom; d) ten istý advokát sa iba zúčastnil ako nezávislý znalec konzultácie krajinského parlamentu spolkovej krajiny Porýnie-Falcko 20. júna 2013 ohľadom zákona o verejnom prístupe k pretekárskemu okruhu Nürburgring. Okrem toho upozornilo Nemecko na to, že aspekty štátnej pomoci výberového konania, t. j. skutočnosť, že výberové konanie muselo byť otvorené, transparentné, nepodmienené a nediskriminačné, aby nadobúdateľ neručil pri prípadnom vymáhaní štátnej pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom za nadobúdateľov Nürburgringu, boli všetkým uchádzačom dané na vedomie nasledujúcim spôsobom: a) prostredníctvom rozhodnutí Komisie z 21. marca 2012 (začatie formálneho vyšetrovacieho konania) a 7. augusta 2012 (rozšírenie konania), b) prostredníctvom prevádzateľov vo všetkých relevantných podkladoch, ktoré boli poskytnuté v dátovom priestore zriadenom pre výberové konanie, medzi ktorými sa nachádzala aj korešpondencia medzi Komisiou a Nemeckom vo vzťahu k tejto záležitosti a c) na základe praxe rozhodovania Komisie.

(276)

Komisia preto sťažnosť sťažovateľa 3 zamieta ako neopodstatnenú, keďže predmetné aktíva boli predané uchádzačovi, ktorý v rámci otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného výberového konania predložil najvyššiu ponuku vrátane dokladu o financovaní.

6.2.3.   Sťažnosť sťažovateľa 4

(277)

Podľa porovnania v tabuľke 10 sú prostredníctvom ponuky spoločnosti Capricorn pri predaji dosiahnuté vyššie príjmy ako prostredníctvom ponuky [uchádzača 2].

(278)

K tvrdeniam sťažovateľa 4 konštatuje Komisia nasledovné:

a)

Komisia berie na vedomie oznámenie správcu konkurznej podstaty, že obe ponuky, [uchádzača 2] a spoločnosti Capricorn, ponúkajú pre prevádzateľov dostatočné finančné zabezpečenie, hoci žiadnou z oboch ponúk nie je dosiahnutá najvyššia miera bezpečnosti. Listom z 24. februára 2014 informoval [uchádzač 2] prevádzateľov o finančných kapacitách skupiny [uchádzača 2] a uviedol, že pre investície je k dispozícii približne [930-1 030] miliónov EUR. Komisia ďalej berie na vedomie, že spoločnosť […] svojím potvrdením financovania z 10. marca 2014 odôvodnila úverový nástroj, pomocou ktorého bolo spoločnosti Capricorn poskytnuté externé financovanie v celkovej výške maximálne [41-49] miliónov EUR.

b)

Čo sa týka „zálohových“ platieb, tak prevádzatelia by mali pri predložení konečného rozhodnutia Komisie v roku 2014 podľa ponuky [uchádzača 2] prístup k [30-33] miliónom EUR resp. podľa ponuky spoločnosti Capricorn k [58-63] miliónom EUR (plus približne 6 miliónov EUR z peňažného toku spoločnosti NBG).

c)

Vzhľadom na skutočnosti uvádzané sťažovateľom 4 a správcami konkurzného konania, nie je možné celkovo rozpoznať, že riziko realizácie bolo v prípade ponuky spoločnosti Capricorn vyššie ako v prípade ponuky [uchádzača 2].

d)

Podľa výberových kritérií uvádzaných v odôvodnení 48 nebola výkonnosť uchádzačov výberovým kritériom.

e)

Podľa výberových kritérií uvádzaných v odôvodnení 48 nebola výška investície po predaji výberovým kritériom.

f)

Komunikácia prevádzateľov s [uchádzačom 2] počas výberového konania bola prijateľná. [Uchádzačovi 2] nič nebránilo, aby svoju ponuku do rokovania výboru veriteľov 11. marca 2014 vylepšil alebo zmenil.

(279)

Komisia teda nenašla dôkaz diskriminácie [uchádzača 2] vo výberovom konaní. Výčitka, že s [uchádzačom 2] bolo zaobchádzané horším spôsobom ako s inými uchádzačmi vrátane spoločnosti Capricorn, preto nie je oprávnená. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že [uchádzač 2] odovzdal potvrdzujúcu ponuku, dohodol zmluvu a ako druhý najlepší uchádzač so zabezpečeným financovaním smel podpísať konečný návrh zmluvy. Čo sa týka kritéria konečného rozhodnutia Komisie, je potrebné poukázať na skutočnosť, že prostriedky poskytnuté [uchádzačom 2] s výnimkou jednej tranže vo výške [7,1-7,6] milióna EUR mali zostať na blokovanom účte a mali byť prevedené prevádzateľom buď pri prijatí konečného rozhodnutia Komisie alebo ak by nadobúdateľ ani v prípade neprijatia konečného rozhodnutia Komisie neodstúpil od zmluvy (pričom nebolo vylúčené predĺženie lehoty na odstúpenie od zmluvy), tak do 31. marca 2015.

(280)

Komisia preto sťažnosť sťažovateľa 4 zamieta ako neopodstatnenú, pretože predmetné aktíva boli predané uchádzačovi, ktorý v rámci otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného výberového konania predložil najvyššiu ponuku vrátane dokladu o financovaní.

6.2.4.   Záver

(281)

Z uvedených dôvodov a na základe dostupných informácií nenašla Komisia žiadny dôkaz o porušení zásady otvoreného, transparentného, nediskriminačného a nepodmieneného výberového konania na predaj aktív spoločností NG, MSR a CMHN alebo o ponuke s bezpečným financovaním, ktorá by bola vyššia ako cenová ponuka spoločnosti Capricorn.

7.   ZÁVER

(282)

Komisia konštatuje, že časť opatrenia 2 (úver pre spoločnosť FSZ) ako aj opatrenia 8, 11 a 15 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1

(283)

Komisia konštatuje, že Nemecko realizovalo neoprávnene opatrenie 1, časť opatrenia 2 (úver od spoločnosti NG pre spoločnosti EWN, MAN, TTI, Camp4Fun, BWN1, BWNB a BWN2) ako aj opatrenia 3 až 7, 9 a 10, 12 až 14 a 16 až 19, a tým porušilo článok 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(284)

Komisia dospela k záveru, že opatrenie 1, časť opatrenia 2 (úver od spoločnosti NG pre spoločnosti EWN, MAN, TTI, Camp4Fun, BWN1, BWNB a BWN2) ako aj opatrenia 3 až 7, 9 a 10, 12 až 14 a 16 až 19 v prospech spoločností Nürburgring GmbH, Motorsport Resort Nürburgring GmbH, Congress- und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH, Cash Settlement and Ticketing GmbH, Nürburgring Automotive GmbH, Erlebnispark Nürburgring GmbH & Co. KG, Motorsport Akademie Nürburgring GmbH & Co. KG, Test & Training International GmbH, Bike World Nürburgring GmbH, BikeWorld Nürburgring Besitz GmbH, BikeWorld Nürburgring GmbH, Camp 4 Fun GmbH & Co. KG, IPC Gesellschaft für internationale Projektcoordination mbH resp. MI-Beteiligungs- und Verwaltungs GmbH predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 a nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom, keďže nie sú splnené príslušné podmienky usmernení o pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu a žiadny iný základ pre ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom zistený nebol.

(285)

Komisia ďalej dospela k nasledujúcemu záveru:

Predaj aktív spoločností Nürburgring GmbH, Motorsport Resort Nürburgring GmbH a Congress- und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH nepredstavuje štátnu pomoc.

Predaj aktív spoločností Nürburgring GmbH, Motorsport Resort Nürburgring GmbH a Congress- und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH nevedie k hospodárskej kontinuite medzi spoločnosťami Nürburgring GmbH, Motorsport Resort Nürburgring GmbH a Congress- und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH a novým vlastníkom aktív, spoločnosťou Capricorn NÜRBURGRING Besitzgesellschaft GmbH alebo jej dcérskymi spoločnosťami. Preto sa eventuálne vymáhanie pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom nevzťahuje na spoločnosť Capricorn NÜRBURGRING Besitzgesellschaft GmbH, ktorá prostredníctvom výberového konania nadobudla predané aktíva, alebo jej dcérskych spoločností –

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Nasledujúce Nemeckom realizované opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ:

 

Časť opatrenia 2

Úvery v celkovej výške 646 738,12 EUR, ktoré boli poskytnuté spoločnosti Fahrsicherheitszentrum am Nürburgring GmbH & Co. KG v období medzi 12. aprílom 2002 a marcom 2008 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

 

Opatrenie 8

Úvery od spoločnosti Investitions- und Strukturbank Rheinland-Pfalz GmbH pre spoločnosť Nürburgring GmbH z 28. júla 2010 vo výške 96 574 200 a 113 590 800 EUR, pre spoločnosť Motorsport Resort Nürburgring GmbH vo výške 92 000 000 EUR a pre spoločnosť Congress- und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH vo výške 23 100 000 EUR;

 

Opatrenie 11

Úvery v celkovej výške 85 484 000 EUR, ktoré pre spoločnosť Motorsport Resort Nürburgring GmbH v období medzi 27. májom 2008 a 7. júlom 2009 poskytla spoločnosť Rheinland-Pfälzische Gesellschaft für Immobilien und Projektmanagement GmbH;

 

Opatrenie 15

Prevod 49,5 % podielov v spoločnosti Motorsport Resort Nürburgring GmbH zo spoločnosti Mediinvest GmbH na spoločnosť Nürburgring GmbH za cenu 1 EUR 25. marca 2010;

Prevod 33,8 % podielov v spoločnosti Motorsport Resort Nürburgring GmbH zo spoločnosti Geisler & Trimmel General Contractor GmbH na spoločnosť Nürburgring GmbH za cenu 1 EUR 25. marca 2010;

Prevod 6,7 % podielov v spoločnosti Motorsport Resort Nürburgring GmbH zo spoločnosti Weber Projektierungs- und Realisierungs GmbH na spoločnosť Rheinland-Pfälzische Gesellschaft für Immobilien und Projektmanagement GmbH za cenu 1 EUR 25. marca 2010.

Predaj aktív spoločností Nürburgring GmbH, Motorsport Resort Nürburgring GmbH a Congress- und der Motorsport Hotel Nürburgring GmbH.

Článok 2

Nasledujúca štátna pomoc, ktorá bola Nemeckom neoprávnene realizovaná vo forme nižšie uvádzaných opatrení pri porušení článku 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, je nezlučiteľná s vnútorným trhom:

 

Opatrenie 1

Kapitál vo forme presunov do kapitálovej rezervy, ktorý bol poskytnutý spoločnosti Nürburgring GmbH 1. mája 2002 vo výške 2 179 000 EUR a 21. decembra 2004 vo výške 22 839 241 EUR spolkovou krajinou Porýnie-Falcko;

Kapitál vo forme navýšenia vlastného imania, ktorý bol poskytnutý spoločnosti Nürburgring GmbH 31. augusta 2004 vo výške 4 398 300 EUR a 4. septembra 2007 vo výške 9 000 000 EUR spolkovou krajinou Porýnie-Falcko a 31. augusta 2004 vo výške 488 700 EUR a 4. septembra 2007 vo výške 1 000 000 EUR okresom Ahrweiler;

 

Časť opatrenia 2

Úvery v celkovej výške 6 195 170,02 EUR, ktoré boli poskytnuté spoločnosti Erlebnispark Nürburgring GmbH & Co. KG v období medzi 1. januárom 2006 a 29. aprílom 2009 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

Úvery vo výške 100 000 EUR, ktoré boli poskytnuté spoločnosti Motorsport Akademie Nürburgring GmbH & Co. KG 10. decembra 2002 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

Úvery vo výške 25 000 EUR, ktoré boli poskytnuté spoločnosti Test & Training International GmbH 15. augusta 2002 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

Úvery v celkovej výške 450 000 EUR, ktoré boli poskytnuté spoločnosti Camp 4 Fun GmbH & Co. KG v období medzi 26. májom 2009 a 18. decembrom 2009 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

Úvery v celkovej výške 500 000 EUR, ktoré boli poskytnuté spoločnosti BikeWorld Nürburgring Besitz GmbH v období medzi 17. októbrom 2003 a 27. októbrom 2004 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

Úvery v celkovej výške 1 660 000 EUR, ktoré boli poskytnuté spoločnosti BikeWorld Nürburgring Besitz GmbH v období medzi 4. februárom 2004 a 22. júlom 2005 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

Úvery v celkovej výške 1 600 000 EUR, ktoré boli poskytnuté spoločnosti BikeWorld Nürburgring Besitz GmbH v období medzi 20. septembrom 2005 a 4. aprílom 2007 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

 

Opatrenie 3

Úvery v celkovej výške 399 805 370 EUR, ktoré boli poskytnuté spoločnosti Nürburgring GmbH v období od 30. júna 2003 do 11. mája 2010 spolkovou krajinou Porýnie-Falcko;

 

Opatrenie 4

Úver vo výške 300 000 EUR, ktorý bol poskytnutý spoločnosti Motorsport Resort Nürburgring GmbH 27. decembra 2007 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

 

Časť opatrenia 5

Úvery v celkovej výške 11 032 060 EUR, ktoré boli poskytnuté spoločnosti Cash Settlement and Ticketing GmbH v období od 27. augusta 2008 do 18. apríla 2011 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

Odporúčajúci list spoločnosti NG pre spoločnosť CST z 23. decembra 2009, v ktorom sa spoločnosť NG do 31. decembra 2011 zaviazala, že prijme opatrenia, ktoré sú potrebné na odvrátenie platobnej neschopnosti spoločnosti CST;

Podriadenie, ktoré spoločnosť NG vyhlásila 13. decembra 2010 vo vzťahu k jej pohľadávkam voči spoločnosti CST vo výške 10,4 milióna EUR;

 

Opatrenie 6

Odmena v celkovej výške 640 000 EUR, ktorú zaplatila spoločnosť Nürburgring GmbH spoločnosti IPC Gesellschaft für internationale Projektcoordination mbH za služby pri hľadaní súkromných investorov;

Úver vo výške 2 941 000 EUR, ktorý bol poskytnutý spoločnosti Motorsport Resort Nürburgring GmbH 15. októbra 2008 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

 

Opatrenie 7

Odplata vo výške 1 476 830,88 EUR, ktorú spoločnosti MI-Beteiligungs- und Verwaltungs GmbH zaplatila spoločnosť Nürburgring GmbH za postúpenie pohľadávok spoločnosti MI-Beteiligungs- und Verwaltungs GmbH z úverov prijatých spoločnosťou Cash Settlement and Ticketing GmbH ako príjemcom úveru na spoločnosť Nürburgring GmbH uskutočnené 17. apríla 2009;

 

Opatrenie 9

Záruka poskytnutá 28. júla 2010 spolkovou krajinou Porýnie-Falcko na krytie záväzkov spoločností Nürburgring GmbH (96 574 200 EUR a 113 590 800 EUR), Motorsport Resort Nürburgring GmbH (92 000 000 EUR) a Congress- und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH (23 100 000 EUR) z úverov poskytnutých v rámci opatrenia 8;

 

Opatrenie 10

Stanovenie nižšieho nájomného ako je trhové nájomné prostredníctvom spoločnosti Nürburgring GmbH, čo spoločnosti Nürburgring Automotive GmbH poskytlo v období od 1. mája 2010 do 31. októbra 2012 výhodu vo výške 9 miliónov EUR;

 

Opatrenie 12

Záruka, ktorú poskytla spoločnosti Investitions- und Strukturbank Rheinland-Pfalz GmbH spolková krajina Porýnie-Falcko, na základe čoho mohla spoločnosť Motorsport Resort Nürburgring GmbH získať úver vo výške 85 484 000 EUR;

 

Opatrenie 13

Príspevky, ktoré poskytla spolková krajina Porýnie-Falcko spoločnosti Nürburgring GmbH z svojich príjmov z odvodov kasína 29. decembra 2009 (1,6 milióna EUR), 29. októbra 2010 (3,2 milióna EUR) a 29. marca 2011 (3,2 milióna EUR);

 

Opatrenie 14

Úvery, ktoré poskytla spolková krajina Porýnie-Falcko spoločnosti Nürburgring GmbH 21. augusta 2007 (20 miliónov EUR), 22. decembra 2009 (10 miliónov EUR), 28. decembra 2010 (4,65 milióna EUR), 26. apríla 2011 (3,2 milióna EUR) a 9. decembra 2011 (4,95 milióna EUR);

Podriadenie spolkovej krajiny Porýnie-Falcko z 29. augusta 2007 voči spoločnosti Nürburgring GmbH vo vzťahu k jej pohľadávkam vo výške 20 miliónov EUR;

 

Opatrenie 16

Úver vo výške 40 405 000 EUR, ktorý bol poskytnutý spoločnosti Nürburgring GmbH 11. januára 2011 spolkovou krajinou Porýnie-Falcko;

Príspevok vo výške 13,5 milióna EUR, ktorý spoločnosti Nürburgring GmbH poskytla v júli 2011 spolková krajina Porýnie-Falcko;

 

Opatrenie 17

Vyrovnanie poskytnuté spoločnosti Nürburgring Automotive GmbH na základe koncesnej zmluvy na Formulu 1 na obdobie z 13. decembra 2010 do 27. novembra 2012 spoločnosťou Nürburgring GmbH;

 

Opatrenie 18

Odklad výplaty úrokov vo výške 1,473 milióna EUR, ktorý spoločnosti Nürburgring GmbH 15. mája 2012 poskytla spoločnosť Investitions- und Strukturbank Rheinland-Pfalz GmbH;

Odklad výplaty úrokov vo výške 1,205 milióna EUR, ktorý spoločnosti Motorsport Resort Nürburgring GmbH 15. mája 2012 poskytla spoločnosť Investitions- und Strukturbank Rheinland-Pfalz GmbH;

Odklad výplaty úrokov vo výške 303 000 EUR, ktorý spoločnosti Congress- und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH 15. mája 2012 poskytla spoločnosť Investitions- und Strukturbank Rheinland-Pfalz GmbH;

 

Opatrenie 19

Vyhlásenie o oslobodení vydané spolkovou krajinou Porýnie-Falcko 15. mája 2012 vo vzťahu k záväzkom spoločností Nürburgring GmbH, Motorsport Resort Nürburgring GmbH a Congress- und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH z úverov poskytnutých v rámci opatrenia 8 vo výške 254 miliónov EUR.

Podriadenie spolkovej krajiny Porýnie-Falcko z 15. mája 2012 voči spoločnostiam Nürburgring GmbH, Motorsport Resort Nürburgring GmbH a Congress- und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH vo vzťahu k jej pohľadávkam vyplývajúcim z opatrenia 8 v súvislosti so sumou podriadenej pohľadávky nesplatenou v čase rozhodnutia o podriadení do výšky 254 miliónov EUR.

Článok 3

1.   Nemecko je povinné vymôcť od príjemcov s vnútorným trhom nezlučiteľnú pomoc poskytnutú v rámci opatrení uvedených v článku 2, vrátane spoločnosti Nürburgring Betriebsgesellschaft mbH ako ekonomického nástupcu spoločností Nürburgring GmbH, Motorsport Resort Nürburgring GmbH a Congress- und Motorsport Hotel Nürburgring GmbH.

2.   Na nadobúdateľa aktív predaných na základe výberového konania, spoločnosť capricorn NÜRBURGRING Besitzgesellschaft GmbH, a jej dcérske spoločnosti sa prípadné vymáhanie nezlučiteľnej štátnej pomoci nevzťahuje.

3.   Sumy, ktoré sa majú vymôcť, zahŕňajú úroky odo dňa, keď boli poskytnuté príjemcom, až do ich skutočného vymoženia. Nemecko oznámi v tomto rozhodnutí neuvedené presné dátumy, ku ktorým bola pomoc spolkovou krajinou poskytnutá.

4.   Úroky sa vypočítajú v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (168) a nariadením Komisie č. 271/2008 (169), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004 na základe zloženého úročenia.

5.   Nemecko zruší všetky nevykonané platby pomoci uvedenej v článku 2, a to s účinnosťou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 4

1.   Požadovanie vrátenia pomoci uvedenej v článku 2 je bezodkladné a účinné.

2.   Nemecko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov po dátume oznámenia tohto rozhodnutia.

Článok 5

1.   Nemecko predloží Komisii v priebehu dvoch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia tieto informácie:

a)

celkovú sumu (istinu a úroky), ktorú má každý príjemca vrátiť;

b)

podrobný opis už prijatých resp. plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

c)

dokumenty, ktoré preukazujú, že príjemcovia dostali príkaz na vrátenie pomoci.

2.   Nemecko bude informovať Komisiu o pokroku jeho opatrení prijatých na vykonanie tohto rozhodnutia až do úplného vrátenia pomoci uvedenej v článku 2. Ak Komisia o to požiada, Nemecko bezodkladne poskytne informácie o už prijatých resp. plánovaných opatreniach na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Nemecko poskytne aj podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch, ktoré už príjemca vrátil.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

V Bruseli 1. októbra 2014

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

podpredseda


(1)  Štátna pomoc SA.31550 (2012/C) (Ú. v. EÚ C 216, 21.7.2012, s. 14) a štátna pomoc SA.34890 (2012/C) (Ú. v. EÚ C 333, 30.10.2012, s. 1.)

(2)  Rozhodnutím z 20. júna 2012 predložila Komisia Nemecku korigendum k rozhodnutiu z 21. marca 2012.

(3)   Ú. v. EÚ C 216, 21.7.2012, s. 14.

(4)   22. augusta 2012 bola vec SA.34890 (2012/C), ktorá sa začala rozhodnutím zo 7. augusta 2012 o rozšírení formálneho vyšetrovacieho konania, administratívne zlúčená s vecou SA.31550 (2012/C).

(5)   Ú. v. EÚ C 333, 30.10.2012, s. 1.

(6)  Základom toho bola zmluva o vyrovnaní medzi spoločnosťami NG, NAG a NBG z 27. novembra 2012.

(7)  Útvary Komisie poukázali najmä na to, že 1) v prípade vylúčenia pretekárskej dráhy z výberového konania, by nebolo možné vylúčiť existenciu ďalšej štátnej pomoci v prospech nadobúdateľa a prevod „starej“ štátnej pomoci; 2) prístupnosť pretekárskej dráhy pre verejnosť, s výnimkou využívania pretekárskej dráhy Nürburgring na komerčné účely ako testovacie jazdy automobilového priemyslu, by bolo možné za určitých podmienok považovať za neutrálny prvok v prebiehajúcom konaní vo veci štátnej pomoci; 3) čo sa týka zachovania pracovných miest pre zamestnancov do konca roka 2016, malo by byť zohľadnené rozhodnutie Komisie v prípade štátnej pomoci SERNAM (rozhodnutie Komisie zo 4. apríla 2012, SA.34547 – Francúzsko – Reprise des actifs du groupe SERNAM dans le cadre de son redressement judiciaire); 4) predaj by nemal viesť a priori k prevodu štátnej pomoci z vlastníkov majetku na eventuálneho nadobúdateľa majetku, ktorú by mohlo byť potrebné spätne vymáhať.

(8)  Po vypovedaní nájomnej zmluvy medzi spoločnosťami NG a NAG vo februári 2012 zrušil sťažovateľ 1, jeden z oboch prvých sťažovateľov, svoj negatívny postoj k štátnej pomoci pre pretekársku dráhu a vyhlásil, že opatrenia notifikované v roku 2012 ako pomoc na záchranu mali byť schválené, že pretekárska dráha sama o sebe nedostala žiadnu pomoc, a preto mala byť z formálneho zisťovania vynechaná a že v prípade prevádzky pretekárskej dráhy Nürburgring sa jedná o služby vo všeobecnom hospodárskom záujme (SVHZ).

(9)   „Spolková krajina Porýnie-Falcko“.

(10)  Účelom podnikania spoločnosti NG je podpora automobilového odvetvia a motorového športu ako aj podpora turizmu v regióne Eifel. Spoločnosť NG je v 90 % vlastníctve spolkovej krajiny a 10 % vlastníctve okresu Ahrweiler. Spolková krajina a okres Ahrweiler sú ako spoločníci spoločnosti NG zastúpení v jej dozornej rade.

(11)  Popis komplexu Nürburgring sa nachádza v oddiele 2.1 rozhodnutia z 21. marca 2012.

(12)  Účelom podnikania spoločnosti MSR je vypracovávanie projektov a výstavba nehnuteľností, turistických komplexov, hotelov a rezortov, ako aj účasť v podnikoch, ktoré sa spájajú s vypracovávaním projektov na Nürburgringu. Od 25. marca 2010 je spoločnosť MSR v 93,3 % vlastníctve spoločnosti NG a v 6,7 % vlastníctve spoločnosti RIM. Počas obdobia pred 25. marcom 2010 boli spoločníkmi MSR spoločnosti Mediinvest GmbH (49,5 %), Geisler & Trimmel General Contractor GmbH (33,8 %), NG (10 %) a Weber Projektierungs- und Realisierungs GmbH (6,7 %).

(13)  Účelom podnikania spoločnosti CMHN je vybudovanie a prevádzka hotelov, rekreačných nehnuteľností a rezortov. Spoločnosť CMHN je dcérska spoločnosť v 100 % vlastníctve spoločnosti MSR.

(14)  Účelom podnikania spoločnosti NAG je prevádzka pretekárskych okruhov Nürburgringu, hotelov, centra bezpečnosti jazdenia, školy automobilového pretekania, multifunkčných hál, budovy ringowerk, ako aj všetkých ďalších destinácií Nürburgringu. Spoločníkmi NAG sú spoločnosti Mediinvest GmbH a Lindner Unternehmensgruppe GmbH & Co Hotel KG, každá s majetkovou účasťou vo výške 50 %.

(15)  Ubytovacie a stravovacie zariadenia prevádzkovala spoločnosť Lindner Hotels AG na základe zmluvy so spoločnosťou NAG.

(16)  Likvidácia spoločnosti IPC bola 4. decembra 2008 zapísaná do obchodného registra. Ukončenie likvidácie nebolo obchodnému registru doposiaľ oznámené.

(17)  Spoločnosť Weber realizovala výstavbu ubytovacích a stravovacích zariadení. Dňa 23. novembra 2010 sa začala likvidácia spoločnosti Weber.

(18)  Účelom podnikania spoločnosti CST bolo prevádzkovanie bezhotovostného platobného systému, prostredníctvom ktorého platia zákazníci za svoju návštevu všetkých atrakcií komplexu Nürburgring kartou (ringocard). Spoločníkmi CST boli do 1. novembra 2012 spoločnosti NG a MIB, každá s majetkovou účasťou 50 %. 19. decembra 2012 začala spoločnosť NG ako 100 % vlastník s likvidáciou. Majetkové hodnoty boli prevedené na spoločnosť NG. Podľa údajov Nemecka bol podnik 22. mája 2014 vymazaný z obchodného registra.

(19)  Účelom podnikania spoločnosti Mediinvest je sprostredkovanie uzatvorenia zmlúv o pozemkoch a budovách, vypracovávanie projektov, ako aj výstavba nehnuteľností, turistických komplexov a rezortov. Spoločnosť Mediinvest je v 100 % vlastníctve pána Kaia Richtera. 18. júna 2013 bola spoločnosť Mediinvest premenovaná na spoločnosť Return Projektmanagement GmbH.

(20)  Spoločnosť Geisler & Trimmel realizovala výstavbu ubytovacích a stravovacích zariadení.

(21)  Účelom podnikania spoločnosti FSZ je zriadenie, vlastníctvo a prevádzka centra bezpečného jazdenia. Bola v 41 % vlastníctve spoločnosti NG. V októbri 2013 ukončili väčšinoví vlastníci účasť v spoločnosti NG.

(22)  Účelom podnikania spoločnosti EWN bola prevádzka „zážitkového sveta“ s atrakciami zameranými na motorové športy v Nürburgringu. 31. marca 2011 bola spoločnosť premenovaná na ringowerk GmbH & Co. KG; jediným spoločníkom bola do 24. augusta 2011 spoločnosť NG – k tomuto dátumu prešiel majetok spoločnosti EWN na spoločnosť NG, následkom čoho bol v obchodnom registri zapísaný výmaz spoločnosti bez formálnej likvidácie.

(23)  Účelom podnikania spoločnosti MAN bola podpora nemeckého motorového športu prevádzkou školiaceho zariadenia. Jediným vlastníkom bola spoločnosť NG. Podnik bol zlikvidovaný a11. decembra 2013 vymazaný z obchodného registra. Celý majetok bol prevedený na spoločnosť NG.

(24)  Účelom podnikania spoločnosti TTI bola podpora, rozbiehanie, vybudovanie a prevádzka centier bezpečnosti jazdenia. Spoločnosť NG vlastnila 26 % podniku, kým zostávajúcich 74 % bolo vo vlastníctve spoločností Brands Hatch Leisure Group Limited, Fawkham Longfield, Kent/Spojené kráľovstvo (26 %), Test & Training Gesellschaft mbH, Teesdorf/Rakúsko (26 %) a Tilke GmbH, Aachen (22 %). Podnik bol zlikvidovaný. 4. decembra 2007 bol podnik vymazaný z obchodného registra.

(25)  Účelom podnikania spoločnosti BWN bolo obchodovanie s novými a jazdenými motocyklami, ako aj podpora motocyklového turizmu v lokalite Eifel. S účinnosťou od 6. septembra 2005 sa spoločnosť Bike World Nürburgring GmbH („BWN“) zlúčila so spoločnosťou BikeWorld Nürburgring Besitz GmbH („BWNB“). Podnik kupujúceho BWNB bol následne premenovaný na spoločnosť BikeWorld Nürburgring GmbH („BWN2“). 15. mája 2007 predala spoločnosť NG svoj 49 % podiel v posledne menovanom podniku pánovi Norbertovi Brücknerovi a pánovi Jörgovi Jovymu a vzdala sa splatenia ich úverov. Spoločnosť BWN2 ukončila svoju podnikateľskú činnosť na Nürburgringu v roku 2008. Podľa údajov Nemecka bola spoločnosť BWN2 premenovaná na spoločnosť BikeWorld GmbH a sídlo podniku bolo preložené do St. Ingbert v Sársku.

(26)  Účelom podnikania spoločnosti Camp4Fun bola prevádzka offroadového parku. Do 18. októbra 2010 bola jediným komanditistom spoločnosti spoločnosť NG, potom prešiel na spoločnosť NG jej majetok a do nemeckého obchodného registra bol zapísaný výmaz spoločnosti bez formálnej likvidácie.

(27)  Účelom podnikania spoločnosti MIB bola účasť v iných podnikoch a preberanie ich vedenia. Spoločnosť MIB bola v 80 % vlastníctve pána Kaia Richtera a v 20 % vlastníctve pána Klausa Königa. 18. júna 2013 došlo k zlúčeniu spoločností MIB a NAG.

(28)  Podrobný popis čiastkových oblastí I a II projektu Nürburgring sa nachádza v oddiele 2.2 rozhodnutia z 21. marca 2012.

(29)  Kapitálové rezervy sú doplatky spoločníkov do vlastného imania, ktoré nie sú upísaným základným imaním. Tento pojem sa v súvahách často vedie ako časť vlastného imania akciovej spoločnosti. Kapitálová rezerva slúži na zohľadnenie časti vlastného imania, ktorá v prípade zvýšenia kapitálu presiahne nominálnu hodnotu akcií (kmeňových akcií). Súhrn emitovaných a splatených kmeňových akcií a kapitálovej rezervy tvorí celkovú čiastku, ktorá bola investormi zaplatená pri vydaní akcií.

(30)  Presun 2 179 000 EUR do kapitálovej rezervy vzdaním sa úrokov splatných v roku 1999 za úver Spolkovej republiky Nemecka („starý úver spolku“) prebraný spolkovou krajinou v roku 1981.

(31)  Presun 22 839 241 EUR do kapitálovej rezervy vzdaním sa pohľadávky v súvislosti s úverom Spolkovej republiky Nemecka („starý úver spolku“) prebraný spolkovou krajinou v roku 1981.

(32)  Čiastka vo výške 4 887 000 EUR sa skladá z príspevku spolkovej krajiny vzdaním sa pohľadávky v súvislosti s úverom Spolkovej republiky Nemecka („starý úver spolku“) prebraný spolkovou krajinou v roku 1981 vo výške 4 398 300 EUR a príspevku okresu Ahrweiler injekciami do likvidity vo výške 488 700 EUR.

(*1)  Od roku 2002 boli úvery pre spoločnosť EWN vo výške 722 264,49 EUR splatené.

(*2)  Od roku 2002 boli úvery pre spoločnosti FSZ splatené, okrem čiastky vo výške […] EUR, ktorá bola vyrovnaná v rámci náhrady vo výške […] EUR súvisiacej s vylúčením spoločnosti NG zo spoločnosti Fahrsicherheitszentrum am Nürburgring Verwaltungs GmbH a ukončením účasti spoločnosti NG v spoločnosti FSZ.

(*3)  Spoločnosť MAN splatila úver v plnej výške 28. novembra 2005.

(*4)  Spoločnosť Camp4Fun splatila úver v plnej výške 18. decembra 2003.

(*5)  […] Na informácie v zátvorkách sa vzťahuje povinnosť zachovávať profesionálne tajomstvo.

(33)  V rámci projektu „Nürburgring 2009“ poskytla spolková krajina spoločnosti ISB nasledujúce sumy: 285 265 000 EUR dňa 30. júla 2010, 5 miliónov EUR dňa 30. septembra 2010, 5 miliónov EUR dňa 31. decembra 2010, 5 miliónov EUR dňa 31. marca 2011, 5 miliónov EUR dňa 31. mája 2011 a 10 miliónov EUR dňa 31. júla 2011. Spolu použila spoločnosť ISB v období od 31. júla 2010 do 31. októbra 2011 sumu vo výške 315 265 000 EUR zo zoskupenia likvidity spolkovej krajiny na refinancovanie jej úverov poskytnutých spoločnostiam NG, MSR a CMHN vo výške 325 265 000 EUR (opatrenie 8). Až do úplného splatenia úveru v novembri 2011 bola úroková sadzba stanovovaná denne. Úroky predstavovali celkovo 2 326 680 EUR a boli vyplácané vždy na konci nasledujúceho mesiaca v stanovenej lehote.

(34)  Projekt „Nürburgring 2009“ sa skladá z čiastkových oblastí I a II: Čiastková oblasť I zahŕňa tribúnu, welcomeocenter, ringoarena (s počtom do 5 100 návštevníkov) a opatrenia infraštruktúry, ringoboulevard (nákupné stredisko s najväčšou interaktívnou dotykovou stenou na svete), WARSTEINER Eventcenter (s počtom do 1 500 návštevníkov), automobilové svety (výstavné a predajné plochy pre výrobcov automobilov), ringowerk (vnútorné atrakcie ako multimediálne divadlo, historická výstava, interaktívne aplikácie a ringoracer, najrýchlejšia horská dráha na svete), ako aj ringokartbahn (vnútorná motokárová dráha). Čiastková oblasť II pozostáva z dvoch hotelov (vrátane kasína), 100 prázdninových domov, piatich reštaurácií, jednej diskotéky a jednej predajne.

(35)  Informácie o problémoch pri správe a financovaní zoskupenia likvidity sa nachádzajú vo výročnej správe 2011 Dvora audítorov spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, časť II, s. 7-15, k dispozícii na webovej stránke http://www.rechnungshof-rlp.de/Jahresberichte/

(36)  Úvery zo zoskupenia likvidity boli splatené v plnej výške (pozri tabuľku 6). Úroky v celkovej výške 5 059 174,46 EUR boli zaplatené.

(*6)  Platby sa zakladali na zmluvnej dohode k zoskupeniu likvidity uzatvorenej 20. februára 2003 medzi spolkovou krajinou a spoločnosťou NG. Úroky z príslušného úveru sa zakladali na dennej úrokovej sadzbe, ktorú dostávala spolková krajina na trhu. Úroky boli vypočítavané jednotlivo za každý deň (príslušná úroková sadzba/360).

(37)  Dňa 31. decembra 2010 bola splatená suma vo výške 3 589 297,04 EUR. Informácie o problémoch pri vedení a financovaní spoločnosti CST sa nachádzajú vo výročnej správe 2011 Dvora audítorov spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, časť II, s. 16-21, k dispozícii na webovej stránke http://www.rechnungshof-rlp.de/Jahresberichte/

(38)  Úver bol 22. januára 2009 splatený v plnej výške; úroky vo výške 48 500 EUR boli zaplatené. Nemecko však vyhlásilo, že spoločnosť Geisler & Trimmel splatila úver spoločnosti NG, nie spoločnosť MSR spoločnosti PNG a spoločnosť PNG spoločnosti NG.

(39)   1 450 000 EUR plus úroky 26 830,88 EUR.

(40)  V roku 2010 započítala spoločnosť NG úver so svoji záväzkami voči spoločnosti CST vo výške 1 439 297,04 EUR. Zostávajúce záväzky spoločnosti CST voči spoločnosti NG vo výške 37 533,84 EUR boli znížené v rámci likvidácie spoločnosti CST a prevodu jej majetku na spoločnosť NG.

(41)   25. mája 2008 poskytla spoločnosť Bank für Tirol und Vorarlberg AG spoločnosti CMHN úver vo výške […] EUR.

(42)   18. januára 2010 poskytla spoločnosť Kreissparkasse Ahrweiler spoločnosti MSR úver vo výške […] EUR.

(43)  Podľa úverového príkazu udeleného spolkovou krajinou, nevykonávala spoločnosť ISB bežnú úverovú kontrolu.

(44)  Vo vzťahu k tranži 2 nevyužila spoločnosť NG sumu vo výške 4 735 000 miliónov EUR prijatého úveru vo výške 118 325 800 EUR, takže spolková krajina zaplatila spoločnosti NG sumu vo výške 113 590 800 EUR; v tejto súvislosti zaplatila spoločnosť NG odmenu vo výške 141 835,54 EUR spoločnosti ISB.

(45)  Informácie o priemernej sadzbe EONIA k 28. júlu 2010 sú k dispozícii na webovej stránke www.global-rates.com/interest-rates/eonia/2010.aspx.

(46)  V čase podpisu príslušnej dohody o prenájme podnikateľskej jednotky bola spoločnosť Nürburgring GmbH jediným akcionárom spoločnosti Nürburgring Adventure GmbH. Dňa 25. októbra 2010 sa spoločnosť Nürburgring Adventure GmbH zlúčila so spoločnosťou NG.

(47)  S jednostrannou možnosťou pre spoločnosť NAG predĺžiť nájomnú zmluvu dvakrát o 5 rokov.

(48)  V čase keď bola dohoda o prenájme podnikateľskej jednotky podpísaná 25. marca 2010, obchodný názov spoločnosti NAG bol ešte GrundKapital Management GmbH.

(49)  Nájomná zmluva ustanovuje nasledovné: a) minimálne nájomné a b) nájomné v závislosti od výsledku pred úrokmi, daňami, odpismi a amortizáciou (EBITDA) nájomcu (nájomné EBITDA): od 1. mája 2010 do 30. apríla 2011 90 % EBITDA nájomcu, od 1. mája 2011 do 30. apríla 2012 90 % EBITDA nájomcu, minimálne však 5 miliónov EUR, od 1. mája 2012 do 30. apríla 2013: pokiaľ budú do 30. apríla 2012 odstránené stavebné nedostatky: 85 % EBITDA nájomcu, minimálne však 11,5 miliónov EUR, inak 90 % EBITDA nájomcu, minimálne však 10 miliónov EUR a od 1. mája 2013 ročne 85 % EBITDA nájomcu, minimálne však 15 miliónov EUR. Kritické hodnotenie výšky nájomného sa uvádza vo výročnej správe 2012 Dvora audítorov spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, s. 98-102, k dispozícii na webovej stránke www.rechnungshof-rlp.de/Jahresberichte.

(50)  Nájomné od […] EUR plus […] EUR na základe zmluvy o vyrovnaní.

(51)  Úvery vo forme účasti tichého spoločníka boli splatené 30. júla 2010 v plnej výške spoločnosti RIM. Spolu zaplatila spoločnosť Mediinvest spoločnosti RIM úroky vo výške […] EUR. Nemecko nešpecifikovalo, či spoločnosť MSR splatila úvery, ktoré jej poskytla spoločnosť Mediinvest.

(52)  Podľa údajov Dvora audítorov spolkovej krajiny predstavuje úroková výhoda spoločnosti Mediinvest prostredníctvom zvýšených úrokových sadzieb celkovú sumu […] EUR (odborné vyjadrenie Dvora audítorov spolkovej krajiny Porýnie-Falcko z 15. júna 2010, časť II, s. 20).

(53)  Záruka do výšky 50 miliónov EUR z 28. augusta 2008 bola 17. decembra 2008 zvýšená na 80 miliónov EUR a následne 26. mája 2009 na 140 miliónov EUR.

(54)  Objasnený účel úverov z 28. decembra 2010 a 26. apríla 2011 bol, ako to vyplýva zo správy spoločnosti Ernst & Young z 9. septembra 2010, vyrovnanie negatívneho peňažného toku zo strednodobého plánovania spoločnosti NG na obdobie rokov 2010-2030.

(55)  Spoločnosť NG teda v súčasnosti vlastní 93,3 % a spoločnosť RIM 6,7 % podielov v spoločnosti MSR. Predajcovia neboli na základe zmluvy o predaji zbavení ručenia a spoločnosť NG ani spoločnosť RIM finančné záväzky neprebrala.

(56)  Kritické hodnotenie výšky vyrovnania sa uvádza vo výročnej správe 2012 Dvora audítorov spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, s. 103-107, k dispozícii na webovej stránke www.rechnungshof-rlp.de/Jahresberichte.

(57)  Zmluvne dohodnuté vyrovnanie, ktoré spoločnosť NAG dostala, zahŕňalo paušálnu sumu náhrady vo výške […] EUR za predané vstupenky, […] % výnosov z predaja tých vstupeniek, ktoré boli predané po prvých […] vstupenkách, ako aj výnos z […] predaných vstupeniek v roku 2011 a z […] predaných vstupeniek v nasledujúcich rokoch. Za realizáciu podujatí pretekov Formuly 1 v roku 2011 predstavovala minimálna odmena principiálne […] EUR; keďže výnos z predaja vstupeniek bol menej ako […] EUR, výška vyrovnania sa znížila o […] EUR na každých […] EUR, o ktoré výnos zaostával pod […] EUR (príklad: pri výnose z predaja vstupeniek vo výške […] EUR predstavovalo vyrovnanie […] EUR). Bola však dohovorená minimálna výška vyrovnania […] EUR. Poplatky zaplatené za organizáciu a jazdcov na pretekoch Formuly 1 ako aj za služby spojené s údržbou dráhy na poskytnutie licencie Grade 1 federácie Féderation Internationale de l'Automobile („FIA“) znášala v plnej výške spoločnosť NG a boli z povinnosti plnenia spoločnosti NAG vyňaté.

(58)  Procesný list z 19. júla 2013, „Project RING – information and procedures for the submission of an indicative offer“, s. 3, odsek „Indicative Offer“.

(59)  Procesný list z 12. septembra 2013, „Project RING – Project RING – Extension of the timeline for the submission of indicative offers“, s. 1, odsek „Extension of the Deadline for the Indicative Offers“.

(60)  Procesný list zo 17. decembra 2013, „Project RING – Extension of the timeline for the submission of final offers“, s. 1, odsek „Extension of the timeline for the final offers“.

(61)  1A. trasa Grand Prix, 1B. Severná slučka, 2. 4-hviezdičkový hotel, 3. Eifeldorf „Zelené peklo“ s 3-hviezdičkovým hotelom, 4. prázdninový park Drees, 5. dedičný stavebný pozemok Dorint, 6. offroadový park, 7. dom pre zamestnancov Adenau, 8. bytová budova Balkhausen, 9. dom Licht, 10. ostatné zelené plochy.

(62)  Odsek „prevod aktív Nürburgringu“ výzvy na preloženie vyjadrenia záujmu.

(63)  Procesný list z 19. júla 2013, „Project RING – information and procedures for the submission of an indicative offer“, s. 1, odsek „Indicative Offer“.

(64)  Výberové kritériá sú objasnené na strane 4 procesného listu z 19. júla 2013, „Project RING – information and procedures for the submission of an indicative offer“ a na strane 6 procesného listu zo 17. októbra 2013, „Project RING – procedures for the submission of a final offer“.

(65)  9 ponúk sa vzťahovalo na všetky jednotky zhodnocovania, 3 ponuky sa týkali pretekárskej dráhy a 11 ponúk iných jednotiek zhodnocovania alebo jednotlivých aktív.

(66)  Celková ponuka s najvyššou cenou bola ohodnotená 100 %. Spolu bolo odovzdaných 6 indikatívnych celkových ponúk, ktoré ponúkali viac ako 25 % najlepšej ponúknutej ceny. Celkové ponuky, ktoré nedosiahli 25 % najlepšej ponuky, predbežne neboli z dôvodu výšky kúpnej ceny ďalej zohľadňované. To isté platilo pre ponuky pre pretekársku dráhu, ktoré spolu s jednotlivými ponukami pre ostatné aktíva celkovo nedosiahli 25 % najlepšej ponuky. Keďže päť zo šiestich kvalifikovaných celkových ponúk v čase predkladania indikatívnych ponúk ešte vykazovalo nejasné financovanie, boli vyzvaní, aby objasnili financovateľnosť transakcie.

(67)  Pozri poznámku pod čiarou č. 60.

(68)  Podľa údajov Nemecka sa rozdelenie kúpnej ceny vo výške 77 miliónov EUR trom platobne neschopným spoločnostiam realizuje v súlade s nemeckým konkurzným a daňovým právom.

(69)  Spoločnosť Capricorn Group je nemecká podnikateľská skupina, ktorá pôsobí medzinárodne v oblastiach výroby konštrukčných komponentov pre pretekárske športy, testovania pretekárskych vozidiel a údržby historických pretekárskych vozidiel. Všetky obchodné podiely spoločnosti capricorn HOLDING GmbH vlastní pán Robertino Wild.

(70)  Spoločnosť GetSpeed GmbH & Co KG je nemeckým podnikom motorového športu. Podnik vykonáva služby autodielní, sprevádzanie na pretekárskych podujatiach a coaching jazdcov. 99 % obchodných podielov vlastní pán Axel Heinemann a 1 % pán Adam Osieka.

(71)  § 613 a) nemeckého občianskeho zákonníka.

(72)  Rozsudok nemeckého Spolkového pracovného súdu z 19. decembra 2013 – 6 AZR 790/12; rozsudok nemeckého Spolkového pracovného súdu z 20. marca 2003 – 8 AZR 97/02.

(73)  Správcovia konkurznej podstaty a nadobúdateľ sa 13. augusta 2014 dohodli, že druhá tranža kúpnej ceny je splatná 31. októbra 2014 namiesto 31. júla 2014 a budú za to vybrané úroky vo výške 8 % a bude zriadená vecná záruka (ktorá nastúpi na miesto záruky vo forme zloženia hotovosti vo výške [3-9] miliónov EUR) prostredníctvom nasledujúcich záruk: a) podiely spoločnosti Capricorn pána Robertina Wilda, majiteľa podielov spoločnosti Capricorn; b) všetky pohľadávky medzi podnikmi skupiny Capricorn; c) nároky na základe kúpnej zmluvy (ktorá má byť ešte uzatvorená) v súvislosti s projektom „Campus“ a d) umelecká zbierka pána Robertina Wilda. Spolková krajina sa rokovaní o vyššie uvádzanej zmluve nezúčastnila.

(74)  Spolková rámcová úprava pre nízkoúrokové úvery („predbežná spolková rámcová úprava“) schválená Komisiou 19. februára 2009 vo veci C 38/2009 platí pre podniky, ktoré sa 1. júla 2008 nenachádzali v ťažkostiach. Podniky, ktoré v tom čase neboli v ťažkostiach, ale dostali sa do ťažkostí následne na základe celosvetovej finančnej a hospodárskej kríze, sa môžu zúčastňovať na programe pomoci.

(75)  Nemecko tvrdí, že spoločnosť NG nesplnila vysoké kritériá uvedené v bode 10 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, že pri nízkych kritériách v bode 11 usmernení nie je poskytnutý jednoznačný obraz a že všeobecné ustanovenie bodu 9 usmernení sa taktiež nezhoduje.

(76)  Nemecko uviedlo, že rozšírenie formálneho vyšetrovacieho konania bolo v protiklade s účelom pomoci na záchranu; pomocou sa malo zabrániť bezprostrednej platobnej neschopnosti spoločností NG, MSR a CMHN a vytvoriť spoločníkom časový priestor šesť mesiacov na zostavenie plánu reštrukturalizácie. Okrem toho boli spoločníci pripravení súhlasiť s určitými cieľmi plánu reštrukturalizácie, ktoré medzi iným zahŕňali aj predaj aktív a následnú likvidáciu spoločností NG, MSR a CMHN. Keďže voči spoločnosti NG doteraz nebolo vydané rozhodnutie o vrátení pomoci, neboli splnené kritériá judikatúry Deggendorf a jednalo sa o ojedinelú situáciu, nevytvoril by sa schválením pomoci na záchranu žiadny precedens.

(77)  Nemecko v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Súdu prvého stupňa z 8. decembra 2000, BP Nederland u. a./Komisia, T-237/99, Zb. 2000, II-3849, bod. 37 -; rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle GmbH, T-111/01, Zb. 2001, II-2335, bod. 26, rozsudok Súdneho dvora z 13. júna 1989, Publishers Association/Kommission, C-56/89, Zb. 1989, 1693, bod. 39 -; uznesenie Súdu prvého stupňa z 12. januára 1993, SPO u. a./Komisia, T-29/92 (R), Zb. 1992, II-2161, bod. 38 a nasl.

(78)  Nemecko v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. septembra 2008, Kahla/Thüringen Porzellan GmbH/Komisia, T-20/03, Zb. 2008, II-2305, bod. 124 ff. Nemecko uvádza, že tieto opatrenia by mali byť z hľadiska práva štátnej pomoci považované za mimoriadne efekty a nie za súčasť bežnej hospodárskej činnosti spoločnosti NG a že ako spoločníci, tak aj konatelia vnímali spoločnosť ako prostriedok na udržanie športovej infraštruktúry „Nürburgring“ vo verejnom vlastníctve a na vykonávanie športových podujatí, ktoré sú samé o sebe nerentabilné a ktoré by neboli bývali bez verejného ručenia vzhľadom na dané straty ponúknuté. Bez tohto základného chápania súvislostí by spoločníci ani vedenie spoločnosti NG nepripustili vývoj záväzkov týmto spôsobom. Preto nesmú byť náklady na mimoriadne efekty súčasťou hodnotenia finančnej situácie.

(79)  K pojmu „jednorazová pomoc“ pozri odsek 33 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(80)  Príslušné opatrenia musela schváliť dozorná rada spoločnosti NG, ktorej členovia sú menovaní zo spolkovej krajiny a okresu.

(81)  Objem investícií čiastkovej oblasti I predstavuje 215 miliónov EUR (185 miliónov EUR zo zoskupenia likvidity a 30 miliónov EUR z akcionárskeho úveru spolkovej krajiny).

(82)  Rozsudok Všeobecného súdu z 24. marca 2011, Slobodný štát Sasko a Spolková krajina Sasko-Anhaltsko (T-443/08) a Mitteldeutsche Flughafen AG a Flughafen Leipzig-Halle GmbH (T-455/08) proti Európskej Komisii, Zb. 2011, II-1311, potvrdené v konaní o odvolaní, pozri rizsudok Súdneho dvora z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen AG a Flughafen Leipzig-Halle GmbH/Európska Komisia, C-288/11, Zb. 2012, I-0000.

(83)  Nemecko uvádza, že takáto zmena rozhodovacej praxe Komisie je v rozpore s Bielou knihou o športe a so zásadou právnej istoty. Takáto zmena by mohla byť uplatnená iba na budúce prípady, nie však v prípade výstavby športovej infraštruktúry Nürburgringu, ktorá už bola ukončená v roku 2011. Zákaz pomoci na financovanie výstavy a prevádzky športovej infraštruktúry by znamenal presun rozdelenia právomocí medzi orgánmi EÚ a členskými štátmi, a tým porušenie zásady subsidiarity.

(84)  Nemecko poukazuje na to, že v období rokov 1999 a 2011 bolo po celom svete 8 z 11 stavaných pretekárskych dráh zriadených pomocou štátnych zdrojov. V tejto súvislosti sa uvádza odkaz na štúdiu Formula Money von Communication & Network Consulting z roku 2011, s. 145.

(85)  Nemecko uvádza, že preteky Formuly 1 sa spájajú s významnými hospodárskymi účinkami v usporiadateľských krajinách (pomer medzi príspevkami a ich účinkom má byť 1:5).

(86)  Nemecko tvrdí, že čerpanie prostriedkov zo zoskupenia likvidity pre projekt predstavuje výnimočný prípad, ktorý nezodpovedá bežnému využívaniu zoskupenia likvidity. Financovanie nad rámec zoskupenia likvidity sa dočasne uskutočnilo za účelom predbežného financovanie prebiehajúcich projektových opatrení až do nahradenia dlhodobým investorom.

(87)  Nemecko uvádza, že účelom zoskupenia likvidity je ekonomicky výhodným spôsobom optimalizovať finančný tok medzi spolkovou krajinou a jej rôznymi dcérskymi spoločnosťami, najmä znižovať náklady na financovanie holdingových spoločností, čo kryje spolková krajina v prípade krátkodobej potreby prostredníctvom kapitálového trhu a že úročenie za čerpanie prostriedkov zo zoskupenia likvidity sa uskutočnilo za denné sadzby dosiahnuteľné pre spolkovú krajinu na voľnom trhu, že spolkovej krajine nevznikajú žiadne náklady na úrokové výdavky, trhové podmienky spolkovej krajiny sú postúpené účastníkom zoskupenia likvidity v pomere 1:1 a ministerstvo financií spolkovej republiky vystupuje len ako likvidačná platforma.

(88)  V nadväznosti na odôvodnenie 137 rozhodnutia z 21. marca 2012 Nemecko vyhlasuje, že v prípade podporných bánk (špeciálne úverové inštitúcie) môžu existovať príjemcovia na dvoch úrovniach, jednak špeciálne úverové inštitúcie a potom podniky, ktoré získavajú financovanie od špeciálnych úverových inštitúcií. Výhody ručenia pre špeciálne úverové inštitúcie sú zakotvené v dohode II z roku 2002. V rozhodnutí z 21. marca 2012 sa vychádza z toho, že úverová činnosť špeciálnych úverových inštitúcií je obmedzená na situácie, v ktorých by príjemca úveru na trhu žiadny úver za tých istých podmienok nedostal. Nemecko naopak tvrdí, že podporné banky môžu poskytovať úvery za podmienok trhu (činnosť špeciálnych úverových inštitúcií nie je obmedzená na poskytovanie štátnej pomoci) a že sa teda v terajšom individuálnom prípade musí uskutočniť posúdenie štátnej pomoci.

(89)  Vo vzťahu k úveru ISB (opatrenie 8) Nemecko uvádza, že výhoda zodpovedá nanajvýš rozdielu medzi trhovou úrokovou sadzbou a skutočne zaplatenou úrokovou sadzbou, v žiadnom prípade však nie celkovej sume úveru. Pokiaľ má o tom Komisia pochybnosti, má byť zadané vypracovanie odborného posudku.

(90)  Nemecko tvrdí, že Komisia dohodou II odsúhlasila zachovanie výhod ručenia v prospech právne samostatných špeciálnych úverových inštitúcií, keďže ich činnosť sa obmedzuje sa presne definovanú verejnú úlohu podpory. Za týchto podmienok je napr. použitie záruk ako ručenie zriaďovateľa, inštitucionálna zodpovednosť a záruka refinancovania zlučiteľné s pravidlami o štátnej pomoci. Nemecko ďalej poukazuje na to, že Komisia vo svojom rozhodnutí zo 16. júna 2004 vo veci N179/04 – záruky fínskych miest a obcí – uznala, že špeciálne úverové inštitúcie nepredstavujú podniky, pokiaľ majú zisk iba vo vzťahu k ich verejnej úlohe štátnej podpory.

(91)  Nemecko uvádza, že úverové podmienky boli v úverovom príkaze spolkovej krajiny stanovené podrobne a nezávisle; pre spoločnosť ISB preto nezostal priestor na rozhodovanie. Rozhodnutie o poskytnutí úveru a s tým spojené riziká zostali na spolkovej krajine, ktorá okrem toho ručí ako ručiteľ za úver v plnom rozsahu na základe úverového príkazu podľa nemeckého občianskeho zákonníka.

(92)  Nemecko ďalej uvádza, že nie je dôležité, či je možné náklady na zriadenie amortizovať následným prenájmom alebo nie, pretože investičné náklady predstavujú utopené náklady, ktoré nemajú pre prezieravo jednajúceho investora žiadny vplyv na budúce rozhodnutia. Aj pokiaľ by museli byť investičné náklady amortizované prostredníctvom prenájmu, museli by byť plánované investície zohľadnené bez nepredvídaného nárastu nákladov. Náklady odhadované pri plánovaní projektu pôvodne predstavovali 215 miliónov EUR (135 miliónov EUR pre čiastkovú oblasť projektu „Nürburgring 2009“ a 80 miliónov pre čiastkovú oblasť II projektu „Nürburgring 2009“), pričom skutočné náklady boli 330 miliónov EUR (215 miliónov EUR pre čiastkovú oblasť I projektu „Nürburgring 2009“ a 115 miliónov EUR pre čiastkovú oblasť II projektu „Nürburgring 2009“). Preto by plánované investície amortizoval už minimálny nájom vo výške približne 280 miliónov EUR.

(93)  Nemecko poukazuje na to, že prostriedky na vyrovnanie strát spoločnosti NG v súvislosti s investíciami mali slúžiť na zvýšenie turistickej atraktívnosti Nürburgringu v rámci projektu „Nürburgring 2009“, ktorého cieľ spočíval v tom, aby sa zvýšila atraktívnosť Nürburgringu počas celého roka, a tým sa hospodársky podporil štrukturálne slabý región Eifel posilnením turizmu.

(94)  Nemecko sa v tomto prípade odvoláva na vec C-72/91 Sloman Neptun.

(95)  Ďalej Nemecko uvádza, že tento systém smeruje k tomu, aby pritiahol čo možno veľa návštevníkov, aby dopomohol spolkovej krajine k maximalizácii pozitívnych hospodárskych účinkov a aby pokryl výrazné náklady pre spoločnosť NG (poplatky za jazdcov, udelenie licencie Grade 1 pre pretekársku dráhu federáciou FIA).

(96)  Nemecko uvádza, že posúdenie Komisie, že sa v prípade spoločnosti NG jednalo k 1. júlu 2008 o podnik v ťažkostiach, je nepresné, že uplatnenie zásady jednorazovej pomoci na notifikovanú pomoc na záchranu je nesprávne, že rozšírenie formálneho vyšetrovacieho konania nie je primerané a opatrenia sú bez štátnej pomoci.

(97)  Nemecko argumentuje, že medzinárodní hostia neprichádzajú kvôli ubytovacím a gastronomickým zariadeniam, ale kvôli pretekárskej dráhe. Preto Komisia dospela k záveru, že príslušné opatrenia nemajú žiadny vplyv na prílev turistov.

(98)  Nemecko tu poukazuje na rozhodnutie Komisie vo veci SA.33728 – financovanie novej multifunkčnej arény v Kodani, odôvodnenie 33.

(99)  Nemecko tu poukazuje na rozhodnutie Komisie vo veci SA.31722 – daňové zvýhodnenia na podporu maďarského odvetvia športu, odôvodnenie 86 a nasl. a SA.33952 – lezecké zariadenia Nemeckého alpského zväzu, odôvodnenie 68.

(100)  Nemecko tu poukazuje na rozhodnutie Komisie vo veci SA.33168 – Uppsala Arena a SA.33728 – financovanie novej multifunkčnej arény v Kodani.

(101)  Rozsudok vyššieho krajinského súdu v Koblenzi (Oberlandesgericht Koblenz) z 13.12.2012 vo veci U 73/12 Kart.

(102)  Nemecko tu poukazuje na prípady štátnej pomoci N 158/2010 – futbalové múzeum Dortmund a N 164/2010 – Lipský jazdecký a pretekársky zväz Scheibenholz. Avšak Nemecko nepreukázalo, že pretekárska dráha je podľa nemeckého práva chránená ako kultúrna pamiatka.

(103)  Nemecko tvrdí, že: verejný záujem spočíva v účinkoch národného príp. regionálneho hospodárstva a v podpore športu a kultúry; dochádza k zlyhaniu trhu, pretože opatrenia by bez štátnej podpory neboli možné; obrat spoločnosti NG bol počas troch rokov pred opatreniami menej ako 100 miliónov EUR a štátna pomoc nižšia ako 30 miliónov EUR ročne; stanovy spoločnosti NG a príslušným rozhodnutím vlády kryté schválenie prostredníctvom dozornej rady spoločnosti NG predstavovali poverovací akt; parametre pre výpočet vyrovnania bolo možné vyvodiť z aktualizovaných podnikateľských plánov. Nemecko ďalej poukazuje na to, že balík o službách všeobecného hospodárskeho záujmu nadobudol platnosť až koncom roka 2006, že počas predchádzajúceho obdobie neexistovali žiadne doplňujúce predpisy ohľadom formy poverovacieho aktu a že pre nasledujúce obdobie je klasifikácia ako existujúca štátna pomoc vhodná.

(104)   Ú. v. EÚ C 6, 11.1.2011, s. 6.

(105)  Nemecko v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia Komisie vo veci C 38/2005 Biria Gruppe, odôvodnenie 93, C-51/06 Arcelor Huta Warszawa, odôvodnenie 111 a nasl., C 43/2001 Chemischen Werke Piesteritz, odôvodnenie 107 a nasl. a rozsudok Všeobecného súdu z 3. marca 2010, Slobodný štát Sasko/Komisia, T-102/07 a T-120/07 Zb. 2010, II-585, bod. 218.

(106)  Prvá časť nemeckého konkurzného poriadku.

(107)  Sťažovateľ 1 predložil list príslušného okresného súdu z 29. januára 2014, v ktorom súd vyhlásil, že v prípade vlastnej správy neuskutočňujú predaj aktív konkurzný súd a správca konkurznej podstaty, ale konanie iba dohliadajú, takže podľa názoru súdu neexistuje základ pre činnosť konkurzného súdu v rámci predaja aktív.

(108)  Správcovia konkurznej podstaty tu odkazujú na rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2010, Seydaland, C-239/09, Zb. 2010, I-13083, bod. 34.

(109)  Spoločnosť NBG úspešne uzavrela hospodársky rok 2013 s EBITDA (pred nájmom) vo výške 2 920 000 EUR. V roku 2013 zaplatila spoločnosť NBG nájom vo výške 2 661 000 EUR.

(110)  Smernica Rady 2003/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16).

(111)  Sťažovateľ 3 poukazuje na rozhodnutie Komisie z 30. apríla 2008 o štátnej pomoci Rakúska na privatizáciu spoločnosti Bank Burgenland a na rozsudok Súdneho dvora z 24. októbra 2013, C-214/12P, C-215/12, C-223/12 P, (zatiaľ neuverejnený v zbierke)

(112)  Podľa sťažovateľa bolo zloženie predmetnej ponuky nasledovné: 1) 90 miliónov EUR v hotovosti pri uzatvorení, 2) 20 miliónov EUR k 31. marcu 2014 a 3) suma vo výške maximálne 40 miliónov EUR ako výsledkami podmienená platba vo výške 20 % príslušného ročného EBITDA komplexu Nürburgring po nadobudnutí sťažovateľom 3. Okrem toho sa sťažovateľ 3 zaviazal, že zriadi rozvojový fond vo výške 200 miliónov EUR pre susedné obce Nürburgringu.

(113)  Sťažovateľ 3 sa odvoláva na rozhodnutie Komisie z 30. apríla 2008 o spoločnosti Bank Burgenland.

(114)  Sťažovateľ 3 tak na základe podkladov poskytnutých prevádzateľmi vychádzal z toho, že nadobudnutie aktív a začatie prevádzky sú možné na základe vyrovnanej súvahy („clean balance sheet“), t. j. bez starých alebo súčasných záväzkov a povinností na základe existujúcich zmluvných vzťahov, že má so zákazníkmi a sponzormi uzatvoriť nové zmluvy za nových podmienok, aby týmto spôsobom čiastočne refinancovala svoju investíciu, že sa však potom ukázalo, že všetky prípadné dohody pre prevádzku Nürburgringu boli uzatvorené s treťou stranou (so spoločnosťou NGB) na základe novej nájomnej zmluvy s prevádzateľmi a že to v konečnom dôsledku znamenalo, že by bol sťažovateľ po získaní aktív donútený prevziať ako nájomnú zmluvu, tak aj niektoré iné dohody medzi spoločnosťou NBG a tretími stranami, že iné dohody prijaté spoločnosťou NGB by naň neboli automaticky prešli, ale ním by museli byť dodržané, najmä vzhľadom k tomu, že prevádzatelia od neho vraj požadovali úplnú finančnú zodpovednosť v prípade žalôb o náhradu škody (na základe neposkytnutia zariadení Nürburgringu prostredníctvom spoločnosti NBG) a že preto by sťažovateľ 3 musel zmeniť svoj obchodný model: Kým sťažovateľ 3 pôvodne plánoval zabezpečiť dočasné financovanie nadobudnutia Nürburgringu čiastočne uzatvorením upravených dohôd so zákazníkmi a sponzormi Nürburgringu, bol donútený zohľadniť existujúce zmluvy príp. minimálne ich ekonomicky dodržať.

(115)  Sťažovateľ 3 na jednej strane tvrdí, že existujú oprávnené pochybnosti o tom, že spoločnosť Capricorn mohla 17. februára 2014, v lehote na predloženie ponuky, zaobstarať záväzný finančný prísľub na celú kúpnu cenu a že preto sa čakalo s rozhodnutím o pridelení zákazky najlepšej ponuke dovtedy, kým spoločnosť Capricorn nesplnila všetky formálne kritériá; na druhej strane bol sťažovateľ 3 schopný, ako je to objasnené vo finálnej ponuke, predložiť záväzný finančný prísľub na 90 miliónov EUR.

(116)  Sťažovateľ 3 ďalej uvádza, že nie iba on, ale aj iní uchádzači dostali nesprávne informácie, že sťažovateľ 3 plánoval začať rokovania na jar 2014 so svojimi vlastnými prednostnými dodávateľmi, aby ešte lepšie zosúladil jednotlivé podrobnosti vo svojej ponuke na kúpu aktív Nürburgringu, ale že mu prevádzatelia povedali, že zmluva o dodávke piva na rok 2014 už nemôže byť zmenená, keďže inak by musel sťažovateľ 3 niesť voči aktuálnym dodávateľom piva zodpovednosť pre prípad žiadostí o odškodnenie na základe nesplnenia zmluvných záväzkov spoločnosti NGB. Podľa sťažovateľa 3 dokazuje prechod od spoločnosti Warsteiner k spoločnosti Bitburger, že informácie, ktoré dostal, boli nepravdivé a že bol ako uchádzač cielene klamaný.

(117)  Sťažovateľ 3 tvrdí, že v procesnom liste zo 17. júna 2013 sa vyžadovalo poskytnutie záruky na platbu kúpnej ceny, splatnej na prvé požiadanie a vystavenej serióznou európskou bankou, že spoločnosť Capricorn žiadnu záruku na celú kúpnu cenu nepredložila a že prevádzatelia museli zmeniť svoje vlastné platobné podmienky, aby zaistili zhodu udelenej zmluvy so zverejnenými kritériami pre udelenie zmluvy.

(118)  Sťažovateľ 3 tvrdí, že ponuku predložil s úplnou znalosťou a pri dodržaní zákonných ustanovení o protihlukovej ochrane.

(119)  Sťažovateľ 3 sa odvoláva na rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Stardust Marine, C-482/99, Zb. 2002, I-4397, body 54-55 a na rozhodnutia Komisie v prípadoch štátnej pomoci Georgsmarienhütte (Ú. v. ES C 199, 14.7.2001, s. 4) odôvodnenie 27, letisko Dortmund (Ú. v. EÚ C 217, 15.9.2007, s. 25) odôvodnenia 54-55 a N 510/2008 Alitalia.

(120)  Sťažovateľ 3 sa odvoláva na rozhodnutia Komisie v prípadoch štátnej pomoci CDA zo 16. decembra 2000, odôvodnenie 117 a Biria Group zo 14. decembra 2010, odôvodnenia 79-80, ako aj rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2010, Olympic Airways, T-415/05, Zb. 2010, II-4749, bod 157 a rozsudok Všeobecného súdu z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, T-123/09, bod 135 (zatiaľ neuverejnené v zbierke).

(121)  Správcovia konkurznej podstaty sa odvolávajú na rozhodnutie Komisie z 30. apríla 2008 vo veci C-56/06 – Privatizácia spoločnosti Bank Burgenland a na rozhodnutie Komisie z 19. júna 2013 vo veci SA.36197 – Privatizácia spoločnosti ANA – Aeroportos de Portugal ako aj na oznámenie Komisie o predaji pozemkov.

(122)  Sťažovateľ 4 uvádza, že spoločnosť Capricorn kontaktovala počas konania údajne viaceré podniky s ohľadom na pomoc pri financovaní jej ponuky, spoločnosť Capricorn predstavila podporu financovania prevádzateľom v rannej fáze konania nesprávne, štruktúra spoločníkov, pri ktorej spoločnosť GetSpeed vlastí jednu tretinu konzorcia Capricorn, nie je úplne jasná, výbor veriteľov nebol v plnom rozsahu informovaný o financovaní ponuky spoločnosťou Capricorn prostredníctvom spoločnosti […] a spoločnosť Capricorn verejne uznala, že nedisponuje financovaním svojej ohlásenej investície vo výške 25 miliónov EUR do aktív Nürburgringu. Okrem toho nemal výbor veriteľov dostatok času, aby preveril podmienky potvrdenia financovania spoločnosti […] pre ponuku spoločnosti Capricorn.

(123)  Sťažovateľ 4 uvádza, že ponuka [uchádzača 2] zahŕňala zálohovú platbu vo výške 32,5 miliónov EUR začiatkom apríla 2014, kým ponuka spoločnosti Capricorn iba zálohové platby vo výške 5 miliónov EUR v marci 2014, 5 miliónov EUR v júli 2014 a 5 miliónov EUR v decembri 2014.

(124)  Sťažovateľ 4 tvrdí, že v jeho ponuke bolo ukončenie stanovené už na apríl 2014, platby [uchádzača 2] sú garantované alebo závislé od ziskovosti podniku, členmi [uchádzača 2] sú významné, solídne financované podniky s uspokojivou bilanciou v oblasti fúzií a akvizícií, kým ponuka spoločnosti Capricorn bude účinná najskôr 1. januára 2015, ďalšie platby spoločnosti Capricorn sú splatné až po ukončení preskúmania existujúcej štátnej pomoci Komisiou a eventuálnych konaniach na súdoch EÚ, prevádzatelia vytvorili pre prípad, že Komisia neuzatvorí preskúmavanie do 1. januára 2015, pre spoločnosť Capricorn možnosť, prenajať si aktíva Nürburgringu od tohto dátumu až po ukončenie preskúmavania, spoločnosť Capricorn je malý podnik s nízkym kapitálom, málo skúsenosťami v oblastí fúzií a akvizícií a v nedávnej minulosti radom neukončených projektov.

(125)  Sťažovateľ 4 uvádza, že [uchádzač 2] disponuje skúsenosťami ako vlastník a prevádzkovateľ viacerých veľkých pretekárskych dráh, prevádzkovateľ hotelov a zariadení určených na šport, rekreáciu a voľný čas a usporiadateľ festivalov a že [uchádzač 2] je najväčším investorom Formuly 1 a investuje do veľkých výrobcov automobilov a spoločností poskytujúcich rekreačné služby, kým spoločnosť Capricorn nenazbierala ešte žiadne skúsenosti s prevádzkou pretekárskych okruhov alebo hotelov, usporadúvaním festivalov alebo marketingovým zavádzaním produktov.

(126)  Sťažovateľ 4 poukazuje na to, že [uchádzačovi 2] bolo poskytnutých menej príležitostí na kontakt s prevádzateľmi než spoločnosti Capricorn, že lehota pre záverečnú ponuku bola najskôr predĺžená z 11. decembra 2013 na 17. februára 2014 a potom 11. marca 2014, niekoľko málo hodín po doručení ponuky spoločnosti Capricorn bola prerušená a že [uchádzačovi 2] nebola daná možnosť svoju ponuku navýšiť alebo zmeniť.

(*7)  Peňažný tok spoločnosti NBG za rok 2014 v prípade spoločnosti Capricorn (6 miliónov EUR) a výsledkami podmienená platba [uchádzača 2] platby za roky 2015 – 2017 (15 miliónov EUR) závisia od úspechu ich podnikateľskej činnosti. Odlišne od prípadu spoločnosti Capricorn, nemôžu prevádzatelia v prípade [uchádzača 2] túto činnosť ovplyvniť.

(127)   Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.

(*8)  Hospodársky výsledok pred zdanením (Earnings before taxes – EBT)

(*9)  Zvýšenie strát najmä v dôsledku výrazného zvýšenia výdavkov na podujatia z 21,2 milióna EUR v roku 2005 na 44,0 miliónov EUR v roku 2006.

(128)  Rozsudok Všeobecného súdu z 3. marca 2010, Slobodný štát Sasko/Komisia, T-102/07, a MB Immobilien a MB System/Komisia, T-120/07, Zb. 2010, II-585, bod. 106.

(129)  Rozhodnutie Komisie vo veci C 38/2007 Arbel Fauvet Rail (Ú. v. EÚ L 238, 5.9.2008, s. 27), potvrdené Súdom prvého stupňa, rozsudok Všeobecného súdu z 12. mája 2011, T-267/08 a T-279/08, Zb. 2011, II-1999, bod. 141; rozhodnutie Komisie vo veci C 27/2010 United Textiles (Ú. v. EÚ L 279, 12.10.2012, s. 30).

(130)  Posudok Dvora audítorov spolkovej krajiny Porýnie-Falcko z 15. júna 2010, časť I, s. 14.

(131)  Pozri poznámku pod čiarou č. 129.

(132)  Posudok Dvora audítorov spolkovej krajiny Porýnie-Falcko z 15. júna 2010, časť I, s. 15.

(133)  Posudok Dvora audítorov spolkovej krajiny Porýnie-Falcko z 15. júna 2010, časti I a II.

(134)  Pozri popis spoločnosti RIM na internetovej stránke http://test.isb.rlp.de/de/die-isb/beteiligungen/rheinland-pfaelzische-gesellschaft-fuer-immobilien-und-projektmanagement/

(135)  Rozsudok Všeobecného súdu z 24. marca 2011, Slobodný štát Sasko, letisko Lipsko/Halle a. i./Komisia, T-443/08 a T-455/08, Zb. 2011, II-1311, potvrdené v konaní o odvolaní rozsudkom Všeobecného súdu z 19. decembra 2012, Mitteldeutsche Flughafen AG a Flughafen Leipzig/Halle GmbH/Komisia, C-288/11 P (zatiaľ neuverejnené v zbierke).

(136)  C 53/2002 Space Park Development.

(137)  SA.35440 Arena Jena. S ohľadom na infraštruktúru profesionálneho športu pozri SA.31722 Hungarian tax benefit scheme. K prevádzke športových centier určených pre širokú verejnosť, ktoré vyžadujú cenu vstupenky, pozri SA.33952 lezecké zariadenia Nemeckého alpského zväzu.

(138)  SA.33618 aréna Uppsala; SA.35135 aréna Erfurt; SA.35440 aréna Jena.

(139)  N 118/2000 Support to professional sport clubs.

(140)  Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia („ALFA Romeo“), C-305/89, Zb. 1991, I-1603, body 18 a 19; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998, Cityflyer Express/Komisia, T-16/96, Zb. 1998, II-757, bod 51; rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. januára 1999, Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, T-129/95, T-2/96 a T-97/96, Zb. 1999, II-17, bod 104; rozsudok Všeobecného súdu z 28. februára 2012, spolková krajina Burgenland a Rakúsko/Komisia,T-268/08 a T-281/08, Zb. 2012, II-0000, bod. 48.

(141)  Rozsudok Súdneho dvora z 19. marca 2013, Bouygues SA ua Bouygues Télécom SA/Komisia, C-399/10 P a C-401/10 P (zatiaľ neuverejnené v zbierke); Rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, T-11/95, Zb. 1998, II-3235, bod 171.

(142)  Rovnocenná transakcia (pari passu) je transakcia, ktorú uskutočnia subjekty verejného sektora a súkromné hospodárske subjekty, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, za rovnakých podmienok (a preto s rovnako vysokými rizikami a výnosmi).

(143)  Úvery, ktoré spoločnosti MSR poskytli obaja jej menšinoví akcionári (Geisler & Trimmel: […] miliónov EUR; Weber: […] miliónov EUR; oba bez zabezpečenia s úrokovou sadzbou vo výške […] %), nie sú relevantné, keďže tieto podniky realizovali výstavbu infraštruktúry a ako účastníci s vlastnými záujmami na projekte nemôžu byť zohľadnení.

(*10)  Projekt niesol názov „Zážitkový región“ a zahŕňal aj jeden hotel.

(*11)  Základný scenár (ani najhorší ani najlepší scenár).

(*12)  Výsledky za obdobie rokov 2010 – 2030.

(*13)  Najhorší scenár.

(144)  Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, 28.12.2006, s. 5).

(145)  Pozri http://ec.europa.eu/competition/state_aid/legislation/reference_rates.html.

(146)  Pozri oznámenie Komisie o revidovaní metódy výpočtu referenčných a diskontných sadzieb (Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6).

(147)  Pozri výročnú správu 2009 Dvora audítorov spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, s. 3 a 4, k dispozícii na webovej stránke http://www.landtag.rlp.de/landtag/drucksachen/4741-15.pdf.

(148)   Ú. v. EÚ C 155, 20.6.2008, s. 10.

(149)  Pomoc má túto hodnotu (v miliónoch EUR): 1,6 + 12 + (12,3/2) – [0 + 5 + (11,5/2)] = 9.

(150)  Rozsudok Súdneho dvora z 28. apríla 1993, Taliansko/Komisia, C-364/90, Zb. 1993, I-2097, bod 20.

(151)  V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že okres Ahrweiler ani nie je na mape regionálnej pomoci 2007-2013 určený ako podporovaný región.

(152)  Pozri rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko, C-70/72, Zb. 1973, 813, bod. 13.

(153)  Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Španielsko/Komisia, C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Zb. 1994, I-4103, bod 75.

(154)  Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. 1999, I-30671, body 64-65.

(155)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(156)  Podľa údajov Nemecka bol podnik 22. mája 2014 vymazaný v obchodnom registri.

(157)  Spoločnosti NG, MSR a CMHN sú od 1. novembra 2012 v likvidačnom resp. konkurznom konaní. Podľa nemeckého práva sa účel podnikania podniku začatím likvidačného resp. konkurzného konania mení: Podnik už nie je aktívny plnom rozsahu, ale je iba čisto likvidačnou spoločnosťou, ktorá sa podľa nemeckého práva vymazáva; až do ukončenia konkurzného resp. likvidačného konania však musí podnik ako likvidačná spoločnosť využívať imanie podľa zásady riadneho finančného hospodárenia.

(158)  Rozsudok Súdneho dvora z 14. septembra 1994, Španielsko/Komisia („Merco“), C-42/93, Zb. 1994, I-4175.

(159)  Rozsudok Súdneho dvora z 15. januára 1986, Komisia/Belgicko, C-52/84, Zb. 1986, 89.

(160)  Rozsudok Súdneho dvora z 8. mája 2003, Talianska republika a SIM 2 Multimedia SpA/Komisia Európskych spoločenstiev, C-328/99 a C-399/00, Zb. 2003 I-4035.

(161)  Rozhodnutie Komisie zo 17. septembra 2008, štátna pomoc N 321/2008, N 322/2008 a N 323/2008 – Grécko – Vente de certains actifs d'Olympic Airlines/Olympic Airways Services; Rozhodnutie Komisie z 12. novembra 2008, štátna pomoc N 510/2008 – Taliansko – Sale of assets of Alitalia; Rozhodnutie Komisie zo 4. apríla 2012, SA.34547 – Francúzsko – Reprise des actifs du groupe SERNAM dans le cadre de son redressement judiciaire.

(162)  Rozsudok Všeobecného súdu z 28. marca 2012, Ryanair Ltd./Komisia, T-123/09, ECLI:EU:T:2012:164.

(163)  Rozsudok nemeckého Spolkového pracovného súdu z 19. decembra 2013 (6 AZR 790/12); Rozsudok nemeckého Spolkového pracovného súdu z 20. marca 2003 (8 AZR 97/02).

(164)  Rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 2010, Seydaland, C-239/09, Zb. 2010, I-13083, bod 34.

(165)  Príslušná časť prvého návrhu kúpnej zmluvy znie: „Uchádzačovi je známe, že v súčasnosti prebieha postup preskúmavania pri Európskej komisii, ktorej predmetom je prípustnosť pomoci poskytnutej Nürburgringu a jej možné vymáhanie. Predávajúci sú v pravidelnom kontakte s príslušnými útvarmi Európskej Komisie a usilujú sa o formálne rozhodnutie, z ktorého vyplynie, že nenariaďuje vymáhanie pomoci od kupujúceho. Sú otvorení konštruktívnej diskusii s uchádzačom o tom, ako naložiť s touto okolnosťou v rámci predaja jednotlivých alebo všetkých aktív Nürburgringu a príp. s prechodným obdobím až do rozhodnutia.“

(166)  Ponuka [uchádzača 2] najmä stanovovala, že ponúknutá kúpna cena by bola splatná až pri predložení konečného rozhodnutia Komisie, ktoré by vylučovalo vymáhanie pomoci od nadobúdateľa aktív. Ponuka [uchádzača 3] obsahovala doložku, nadobúdateľ by mohol odstúpiť od kúpy podľa vlastného uváženia aj v prípade predloženia rozhodnutia Komisie.

(167)  Príslušná časť listu zo 17. decembra 2013 je nasledovná: „For the sake of clarity, offers handed in after that timeline will, in principle, also be considered provided that the terms of the offer qualify for the further process. Any disadvantage caused by the delay will not be compensated for and will have to be fully borne by the investor. Please note that the Vendors may choose the parties which will qualify for the further process shortly after the updated timeline ends.“

(168)  Nariadenie Rady (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1).

(169)  Nariadenie Rady (ES) č. 271/2008 z 30. januára 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 82, 25.3.2008, s. 1).


10.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/68


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/152

z 1. októbra 2014

o štátnej pomoci SA 27339 (12/C) (ex 11/NN) poskytnutej Nemeckom letisku Zweibrücken a leteckým spoločnostiam využívajúcim letisko

[oznámené pod číslom C(2014) 5063]

(Iba anglické znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek (1),

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili svoje pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (2), a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1.   POSTUP

(1)

V parlamentnej otázke z decembra 2008 poslankyňa Európskeho parlamentu Hiltrud Breyerová vzniesla otázku verejného financovania letiska Zweibrücken. (3) Tvrdila, že v období 2005 – 2006 spolková krajina Porýnie-Falcko (ďalej len „spolková krajina“) financovala spoločnosť Flugplatz GmbH Aeroville Zweibrücken (ďalej len „FGAZ“) sumou 2,4 milióna EUR, ktorú spoločnosť FGAZ následne použila na financovanie svojej stopercentnej dcérskej spoločnosti Flughafen Zweibrücken GmbH (ďalej len „FZG“). Ďalej tvrdila, že v tom istom období spolková krajina plne zaplatila stavebné práce na letisku, ktoré stáli 6,96 milióna EUR.

(2)

Parlamentnú otázku zodpovedal komisár Tajani 6. januára 2009. Okrem toho bola zaregistrovaná ako sťažnosť pod číslom CP 5/2009. Dňa 22. januára 2009, 24. septembra 2010 a 15. marca 2011 požiadala Komisia Nemecko o ďalšie informácie, ktoré Nemecko poskytlo listami z 23. marca 2009, 27. januára 2011 a 19. mája 2011.

(3)

Dňa 8. apríla 2008 požiadala Komisia o ďalšie informácie aj leteckú spoločnosť Ryanair, ktorá informácie poskytla 15. júla 2011. Nemecký preklad vyjadrenia spoločnosti Ryanair bol postúpený Nemecku 18. augusta 2011 a Nemecko 26. septembra 2011 vyhlásilo, že zatiaľ nemá v úmysle vzniesť k vyjadreniu spoločnosti Ryanair pripomienky.

(4)

Listom z 22. februára 2012 Komisia informovala Nemecko o svojom rozhodnutí začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy (ďalej len„rozhodnutie o začatí konania“) v súvislosti s verejným financovaním prevádzkovateľa letiska Zweibrücken a stimulmi v prospech leteckých spoločností využívajúcich letisko.

(5)

Listom z 24. februára 2012 požiadala Komisia o ďalšie informácie po rozhodnutí o začatí konania. Nemecko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania a 4. mája 2012 a na žiadosť Komisie o ďalšie informácie odpovedalo 16. apríla 2012.

(6)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (4). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k údajnej pomoci.

(7)

Komisia dostala pripomienky od štyroch zainteresovaných strán, konkrétne od spoločností Ryanair, Airport Marketing Services (ďalej len „AMS“), Germanwings a TUIFly. Postúpila ich Nemecku, ktoré dostalo možnosť reagovať do jedného mesiaca a ktorého pripomienky dostala Komisia listom z 26. októbra 2012.

(8)

Okrem toho dostala Komisia ďalšie pripomienky od spoločnosti Ryanair 20. decembra 2013, 17. januára 2014 a 31. januára 2014. Tieto vyjadrenia boli postúpené Nemecku, ktoré si neprialo vyjadriť sa k nim.

(9)

Listami zo 6. novembra 2013, 14. marca 2014 a z 2. apríla 2014 požiadala Komisia o ďalšie informácie. Nemecko odpovedalo na žiadosti Komisie o ďalšie informácie 16. decembra 2013, 15. januára 2014, 5. apríla 2014, 15. apríla 2014, 24. apríla 2014, 11. júna 2014 a 27. júna 2014.

(10)

Listom z 25. februára 2014 informovala Komisia Nemecko o tom, že 20. februára 2014 boli prijaté usmernenia v oblasti letectva z roku 2014 (5), a o tom, že tieto usmernenia sa stanú uplatniteľnými na predmetnú vec od okamihu ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, a dala Nemecku príležitosť predložiť k usmerneniam a ich uplatňovaniu do 20 pracovných dní od ich uverejnenia v Úradnom vestníku pripomienky.

(11)

Listami z 24. februára 2014 informovala Komisia tretie strany o tom, že 20. februára 2014 boli prijaté usmernenia v oblasti letectva z roku 2014, a o tom, že tieto usmernenia sa stanú uplatniteľnými na predmetnú vec od okamihu ich uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, a dala týmto tretím stranám príležitosť predložiť k týmto usmerneniam a ich uplatňovaniu do 20 pracovných dní od ich uverejnenia v Úradnom vestníku pripomienky.

(12)

Usmernenia v oblasti letectva z roku 2014 boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie4. apríla 2014. Nahradili usmernenia v oblasti letectva z roku 1994 (6), ako aj usmernenia v oblasti letectva z roku 2005 (7).

(13)

Dňa 15. apríla 2014 bolo uverejnené oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie, ktorým sa členské štáty a zainteresované strany vyzývali, aby do jedného mesiaca od ich uverejnenia predložili pripomienky k uplatňovaniu usmernení v oblasti letectva z roku 2014 v tejto veci (8).

(14)

Pripomienky k uplatňovaniu usmernení z roku 2014, ktoré zaslalo Nemecko, boli doručené 8. mája 2014. Nemecko súhlasilo s uplatňovaním usmernení v oblasti letectva z roku 2014 v tejto veci. Tretie strany nepredložili žiadne pripomienky.

(15)

Listom zo 17. júla 2014 Nemecko súhlasilo, že sa výnimočne vzdá svojich práv vyplývajúcich z článku 342 zmluvy v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1/1958 (9) a že sa toto rozhodnutie prijme a oznámi sa mu podľa článku 297 zmluvy v angličtine.

2.   OKOLNOSTI PREDCHÁDZAJÚCE VYŠETROVANIU A KONTEXT OPATRENÍ

2.1.   HISTÓRIA A VÝVOJ LETISKA ZWEIBRÜCKEN

(16)

Letisko Zweibrücken bolo do roku 1991, keď z neho odišli vojenské sily USA, vojenským letiskom. Od roku 1992 do roku 1999 bolo letisko predmetom projektu prestavby, ktorý spolufinancovala Únia (10). Finančné prostriedky Únie sa použili na sprístupnenie letiska pre civilné letectvo, pričom potrebné opatrenia zahrňovali odstránenie prekážok, modernizáciu a inštaláciu veže a odvodnenie vzletovej a pristávacej dráhy. Súkromní investori projektu tiež počítali s následným vytvorením obchodného parku, multimediálneho parku a rekreačných zariadení.

(17)

Od roku 2000 do roku 2006 sa letisko vo všeobecnosti nevyužívalo na komerčnú leteckú dopravu. Využívali ho vojenské lietadlá, súkromné lietadlá a tiež sa využívalo na rekreačné lety a iba príležitostne na komerčné lety. Väčšina cestujúcich letiacich z letiska Zweibrücken a naspäť sa prepravovala vojenskými letmi, pričom zvyšok používal lietadlá vlastnené spoločnosťami alebo taxi lety. Pokusy pritiahnuť komerčných prevádzkovateľov zlyhali. Čiastočným dôvodom bola existencia leteckého bojového vojenského výcvikového priestoru NATO (POLYGONE), ktoré závažným spôsobom obmedzovalo schopnosť civilných prevádzkovateľov dosiahnuť alebo opustiť Zweibrücken počas prevádzkových hodín výcvikového priestoru.

(18)

Až po zriadení riadeného okrsku (CTR Zweibrücken), v rámci ktorého sa regulovalo používanie vzdušného priestoru civilnými a vojenskými lietadlami, bolo možné pritiahnuť komerčných prevádzkovateľov. Komerčnú dopravu s pravidelnými a charterovými letmi začala spoločnosť Germanwings úvodným letom do Berlína 15. septembra 2006. Charterový prevádzkovateľ TUIfly začal svoju činnosť 30. marca 2007. Spoločnosť Ryanair prevádzkovala svoju jedinú trať z Zweibrückenu (Londýn – Stansted) v období od 28. októbra 2008 do 22. septembra 2009 a potom svoju činnosť na letisku Zweibrücken ukončila.

(19)

Ročná kapacita letiska Zweibrücken je v súčasnosti približne 700 000 cestujúcich, ale vzhľadom na kapacitu vzletovej a pristávacej dráhy a manipulačné priestory by mohla dosiahnuť až 1 milión cestujúcich.

(20)

V tabuľke 1 sa uvádza vývoj letiska Zweibrücken z hľadiska počtov cestujúcich a pohybov lietadiel od roku 2006 do roku 2012.

Tabuľka 1

Počty cestujúcich v rokoch 2006 – 2012  (11)

Rok

Cestujúci

Pohyby lietadiel

2006

78 000

23 160

2007

288 000

26 474

2008

327 000

27 000

2009

338 000

21 000

2010

265 000

16 000

2011

224 000

14 500

2012

242 880

13 230

2.2.   ZEMEPISNÁ POLOHA LETISKA ZWEIBRÜCKEN

(21)

Letisko Zweibrücken leží 4 km juhovýchodne od mesta Zweibrücken v nemeckej spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Najbližšie (12) iné letiská sú:

a)

letisko v Saarbrückene (približne 39 km alebo približne 29 minút autom);

b)

letisko Frankfurt-Hahn (približne 128 km alebo približne 84 minút autom);

c)

letisko Frankfurt (hlavné) (približne 163 km alebo približne 91 minút autom);

d)

letisko v Luxemburgu (približne 145 km alebo približne 86 minút autom);

e)

letisko Karlsruhe/Baden-Baden (približne 105 km alebo približne 88 minút autom);

f)

letisko Metz-Nancy (približne 129 km alebo približne 78 minút autom);

g)

letisko v Štrasburgu (približne 113 km alebo približne 87 minút autom).

(22)

Podľa štúdie poskytnutej spoločnosťami „Desel Consulting“ a „Airport Research GmbH“ v roku 2009 (13) v priemere približne 15 % cestujúcich ročne pochádza z iných členských štátov (Luxembursko a Francúzsko). Zostávajúci cestujúci pochádzajú z Nemecka, väčšinou z juhozápadného regiónu okresu Saarpfalz, mesta Saarbrücken, mesta Saarlouis a regiónu okresu Saarpfalz.

2.3.   PRÁVNA A HOSPODÁRSKA ŠTRUKTÚRA LETISKA ZWEIBRÜCKEN

(23)

Letisko Zweibrücken vlastní a prevádzkuje spoločnosť FZG. Spoločnosť FZG je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti FGAZ, s ktorou uzatvorila dohodu o prevode ziskov a strát (ďalej len „dohoda o ziskoch a stratách“). Dohodou o ziskoch a stratách sa zabezpečuje, že všetky straty budú kryté spoločnosťou FGAZ a prevedú sa do nej všetky zisky.

(24)

Spoločnosť FGAZ je zase v spoločnom vlastníctve. Spolková krajina Porýnie-Falcko vlastní 50 % akcií a zvyšných 50 % vlastní Zweckverband Entwicklungsgebiet Flugplatz Zweibrücken (ďalej len „ZEF“), združenie verejných územných subjektov v Porýní-Falcku. Verejní vlastníci spoločnosti FGAZ kryjú jej finančné potreby poskytovaním ročných kapitálových injekcií. Podľa Nemecka samotná spoločnosť FGAZ nevykonáva žiadne činnosti súvisiace s leteckou dopravou. Pokiaľ ide o leteckú dopravu, spoločnosť FGAZ jednoducho posúva verejné finančné prostriedky spoločnosti FZG. Spoločnosť FGAZ však vykonáva určité činnosti týkajúce sa obchodovania s pozemkami v blízkosti letiska.

3.   OPIS OPATRENÍ A DÔVODY NA ZAČATIE KONANIA

(25)

Komisia prešetrila niekoľko opatrení, ktoré sa týkali letiska Zweibrücken. Komisia posúdila, či tieto opatrenia predstavovali štátnu pomoc a či by sa mohla prípadná štátna pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(26)

Nasledujúce opatrenia boli prešetrené ako tie, ktoré potenciálne predstavujú štátnu pomoc pre spoločnosti FGAZ a FZG:

a)

priame verejné financovanie nákladov letiska Zweibrücken spolkovou krajinou Porýnie-Falcko a združením ZEF, pokiaľ ide o:

investície do infraštruktúry (2000 – 2009),

prevádzkové náklady (2000 – 2009);

b)

bankový úver a účasť v internom cash poole spolkovej krajiny Porýnie-Falcko.

(27)

Nasledujúce opatrenia boli prešetrené ako tie, ktoré potenciálne predstavujú štátnu pomoc pre letecké spoločnosti lietajúce z letiska Zweibrücken:

a)

zľavy letiskových poplatkov pre rôzne letecké spoločnosti (Germanwings, TUIFly a Ryanair);

b)

zmluvy o marketingu so spoločnosťou Ryanair.

3.1.   VEREJNÉ FINANCOVANIE LETISKA ZWEIBRÜCKEN SPOLKOVOU KRAJINOU PORÝNIE-FALCKO A ZDRUŽENÍM ZEF

3.1.1.   PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

(28)

Verejné financovanie letiska Zweibrücken sa uskutočnilo dvomi rôznymi formami. Po prvé, spolková krajina Porýnie-Falcko a združenie ZEF podporovali konkrétne investície do infraštruktúry spoločnosti FZG priamymi grantmi. Po druhé, majitelia spoločnosti FGAZ každoročne poskytovali spoločnosti FGAZ kapitálovú injekciu. Účelom týchto kapitálových injekcií, ktoré pokrývajú vlastné straty spoločnosti FGAZ, je umožniť spoločnosti FGAZ plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z dohody o ziskoch a stratách, podľa ktorej musí spoločnosť FGAZ kryť straty spoločnosti FZG.

(29)

Priame granty na podporu konkrétnych investícií do infraštruktúry v rokoch 2000 až 2005 a v rokoch 2006 až 2009 sú uvedené v tabuľkách 2 a 3.

Tabuľka 2

Investície do infraštruktúry v rokoch 2000 – 2005

Zuwendungsbescheid vom

Maßnahmen

Gesamtkosten der Investitionsmaßnahmen

Landesmittel

Mittel des Trägers

Ausgezahlte Mittel insgesamt

Davon Landesmittel für Baumaßnahmen

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2000

 

 

 

 

 

 

5.6.2000

Wendehämmer, Bodengeräte, usw.

[…] (*1)

[…]

[…]

[…]

[…]

30.11.2000

Flugzeughalle 25 × 25

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

30.11.2000

Flugzeughalle 56 × 18

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

24.11.2000

Renovierung Halle 360

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

1.12.2000

Renovierung Halle 370

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Gesamt 2000

 

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2001

 

 

 

 

 

 

23.7.2001

TODA 1. Phase

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

22.11.2001

Umorg. Sicherheitsbereich

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Gesamt 2001

 

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2002

 

 

 

 

 

 

16.7.2002

außerord. Rep. Start- u. Landebahn

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Gesamt 2002

 

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2003

 

 

 

 

 

 

14.4.2003

Überarb. Markierungen Flugbetr. fläche

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

15.9.2003

2. Phase TODA

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Gesamt 2003

 

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2004

 

 

 

 

 

 

26.1.2004

Gebäude 320

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

1.11.2004

Luftsicherheitsmaßn.

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Gesamt 2004

 

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2005

 

 

 

 

 

 

4.8.2005

Feuerlöschfahrzeug

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

13.12.2005

Feuerlöschfahrzeug

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Gesamt 2005

 

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]


Tabuľka 3

Investície do infraštruktúry v rokoch 2006 – 2009

Zuwendungs bescheid vom

Maßnahme

Gesamtkosten der Investitions- maßnahme

Landesmittel

Mittel des ZEF

Mittel des Trägers

ausgezahlte Mittel des Landes

ausgezahlte Mittel des ZEF

Davon Landesmittel für Baumaß-nahme

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2006

 

 

 

 

 

 

 

 

22.11.2006

Trinkwasseranlage

[…]

[…]

 

[…]

[…]

 

 

21.11.2006

Verbesserung Verkehrssicherheit

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

13.12.2006

Erweiterung des Terminals

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Gesamt 2006

 

[…]

[…]

 

[…]

[…]

 

[…]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2007

 

 

 

 

 

 

 

 

23.11.2007

Erweiterung Terminal, Mehrkosten

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

30.01.2007

Ausrüstung Abfertigung von Luftfahrz.

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

30.09.2007

Sicherheitsmaßnahmen

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

27.09.2007

Verbesserung der Verkehrssicherheit

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

31.10.2007

LFZ-Enteisungsfahrzeug

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

09.12.2007

Luftsicherheitsgeräte

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Gesamt 2007

 

[…]

[…]

 

[…]

[…]

 

[…]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2008

 

 

 

 

 

 

 

 

23.11.2007

Erweiterung Terminal, Mehrkosten

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

28.03.2008

Erweiterung Terminal, Mehrkosten

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

17.06.2008

Sicherheit Vorfeld 1

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

09.08.2008

Schlepper, Funk

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

21.10.2008

Vorfeldbeleuchtung

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

27.10.2008

Heizgerät

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

09.11.2008

Sanierung Landebahn

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

31.10.2008

Umbau Terminal

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

24.11.2008

Wetterbeobachtungssystem

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

24.11.2008

Geräte, Fahrzeuge

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Gesamt 2008

 

[…]

[…]

 

[…]

[…]

 

[…]

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2009

 

 

 

 

 

 

 

 

12.08.2009

Landebahnsanierung

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

02.09.2009

Erstellung DES

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

16.10.2009

Guard Lights

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

19.10.2009

Flugzeugschlepper, Förderband

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Gesamt 2009

 

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

(30)

Výška celkovej investície medzi rokmi 2000 a 2009 dosiahla 27 987 281 EUR, kým celková výška grantov zo spolkovej krajiny dosiahla 21 588 534 EUR. Najväčšími samostatnými investíciami boli predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy v rokoch 2001/2003 ([…] EUR), modernizácia terminálu v roku 2006 ([…] EUR) a modernizácia vzletovej a pristávacej dráhy v rokoch 2008/2009 ([…] EUR).

(31)

Pokiaľ ide o kapitálové injekcie spolkovej krajiny Porýnie-Falcko/združenia ZEF do spoločnosti FGAZ a pokrytie strát spoločnosti FZG spoločnosťou FGAZ, v tabuľke 4 sú poskytnuté príslušné údaje.

(32)

Okrem toho treba poznamenať, že hoci spolková krajina aj združenie ZEF vlastnili v rokoch 2000 až 2009 50 % akcií v spoločnosti FGAZ a v zásade poskytovali rovnaké časti kapitálových injekcií, spolková krajina v skutočnosti subvencovala podiel združenia ZEF. Do konca roka 2005 kryla spolková krajina okrem vlastného 50 % podielu požadovaných kapitálových injekcií aj 90 % podielu združenia ZEF. Spolková krajina následne znížila tento percentuálny podiel na 80 % v roku 2006 a potom na 60 % od roku 2007. To znamená, že spolková krajina kryla 95 % (do roku 2005) až 80 % (od roku 2007) ročných strát spoločnosti FGAZ.

Tabuľka 4

Kapitálové injekcie a výsledky podnikateľských činností

Rok

Kapitálové injekcie spolkovej krajiny Porýnie-Falcko/združenia ZEF do spoločnosti FGAZ

Ročný výsledok spoločnosti FGAZ

Ročné výsledky FZG

EBITDA FZG

2000

[…]

[…]

[…]

[…]

2001

[…]

[…]

[…]

[…]

2002

[…]

[…]

[…]

[…]

2003

[…]

[…]

[…]

[…]

2004

[…]

[…]

[…]

[…]

2005

[…]

[…]

[…]

[…]

2006

[…]

[…]

[…]

[…]

2007

[…]

[…]

[…]

[…]

2008

[…]

[…]

[…]

[…]

2009

[…]

[…]

[…]

[…]

Spolu

[…]

[…]

[…]

[…]

3.1.2.   DÔVODY ZAČATIA FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(33)

V rozhodnutí o začatí konania sa rozlišuje medzi verejným financovaním investícií do infraštruktúry letiska Zweibrücken a verejným financovaním jeho prevádzkových nákladov.

3.1.2.1.    Investície do infraštruktúry

Existencia pomoci

(34)

V rozhodnutí o začatí konania sa najprv konštatovalo, že pokiaľ ide o investície do letiskovej infraštruktúry, spoločnosť FZG je podnikom na účely článku 107 ods. 1 zmluvy. Pripomenulo sa v ňom, že v rozsudku vo veci Lipsko/Halle (14) Všeobecný súd potvrdil, že subjekt, ktorý buduje a prevádzkuje letiskovú infraštruktúru a zároveň vyberá poplatky od používateľov, vykonáva hospodársku činnosť. Jedinou výnimkou by mohli byť určité činnosti, ktoré by sa dali kvalifikovať ako výkon verejnej moci, pričom takéto činnosti by sa kvalifikovali ako činnosti nehospodárskej povahy, a preto by sa na ne nevzťahovali pravidlá štátnej pomoci. V rozhodnutí o začatí konania bolo Nemecko tiež požiadané o predloženie ďalších informácií o tom, ktoré činnosti by sa mohli považovať za činnosti nehospodárskej povahy.

(35)

V rozhodnutí o začatí konania sa takisto konštatovalo, že samotná spoločnosť FGAZ nevykonávala žiadne činnosti súvisiace s letiskom, ale iba posúvala verejné finančné prostriedky, ktoré dostávala, spoločnosti FZG. Poznamenalo sa v ňom však, že spoločnosť FGAZ vykonávala určité hospodárske činnosti týkajúce sa pozemkov nachádzajúcich sa v blízkosti letiska. Vzhľadom na tieto činnosti sa v rozhodnutí o začatí konania konštatovalo, že aj spoločnosť FGAZ predstavuje podnik na účely článku 107 ods. 1 zmluvy.

(36)

Vzhľadom na to, že priame granty na investičné projekty boli financované z rozpočtu spolkovej krajiny, a na to že kapitálové injekcie v prospech spoločnosti FGAZ (a v konečnom dôsledku spoločnosti FZG) pochádzali z verejného rozpočtu spolkovej krajiny a združenia ZEF, v rozhodnutí o začatí konania sa dospelo k záveru, že opatrenia sa financovali z verejných prostriedkov.

(37)

Pokiaľ ide o otázku, či sa spoločnostiam FGAZ a FZG poskytovala výhoda, v rozhodnutí o začatí konania sa konštatovalo, že verejné financovanie nepredstavuje výhodu, ak verejný orgán poskytujúci financovanie konal ako subjekt v trhovom hospodárstve. V rozhodnutí o začatí konania sa konštatovalo, že Nemecko nepredložilo žiadne dôkazy, že pri poskytovaní verejných prostriedkov konalo ako subjekt v trhovom hospodárstve. Naopak, bolo zrejmé, že na rozdiel od súkromného investora mali verejné orgány pri poskytovaní financovania na zreteli aspekty regionálnej a sociálnej politiky. Keďže z tohto dôvodu sa nemohlo dospieť k záveru, že verejné orgány konali ako subjekt v trhovom hospodárstve, v rozhodnutí o začatí konania sa dospelo k predbežnému záveru, že verejným financovaním sa spoločnostiam FGAZ a FZG poskytla výhoda.

(38)

V rozhodnutí o začatí konania sa ďalej poznamenalo, že verejné financovanie sa poskytovalo len spoločnostiam FGAZ a FZG, čo znamená, že bolo svojou povahou selektívne.

(39)

V rozhodnutí o začatí konania sa napokon vysvetľuje, že keďže medzi regionálnymi letiskami prebiehala stále silnejšia hospodárska súťaž, akákoľvek výhoda poskytnutá letisku Zweibrücken mohla narušiť hospodársku súťaž. Osobitne sa v ňom poukázalo na letisko Saarbrücken, ktoré sa nachádza len 39 kilometrov po ceste od letiska Zweibrücken. Ďalej sa vzhľadom na prognózy vývoja dopravy na letisku Zweibrücken v rozhodnutí o začatí konania takisto konštatovalo, že výhoda bude mať pravdepodobne vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(40)

Na záver sa v rozhodnutí o začatí konania konštatovalo, že keďže boli splnené všetky požadované prvky, verejné financovanie investícií do infraštruktúry na letisku Zweibrücken predstavovalo štátnu pomoc.

Zlučiteľnosť

(41)

V rozhodnutí o začatí konania sa konštatovalo, že usmernenia v oblasti letectva z roku 2005 poskytujú rámec, na základe ktorého sa posudzuje zlučiteľnosť verejného financovania investícií do infraštruktúry. Stanovuje sa v nich niekoľko kritérií, ktoré musí Komisia zohľadniť pri posudzovaní zlučiteľnosti podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy. Podľa bodu 61 usmernení v oblasti letectva z roku 2005 je takéto financovanie z verejných prostriedkov zlučiteľné, ak:

a)

výstavba a prevádzkovanie infraštruktúry zodpovedajú jasne určenému cieľu spoločného záujmu (regionálny rozvoj, dostupnosť atď.);

b)

infraštruktúra je potrebná a zodpovedá stanovenému cieľu;

c)

infraštruktúra ponúka zo strednodobého hľadiska dostatočné perspektívy používania, najmä pokiaľ ide o používanie existujúcej infraštruktúry;

d)

je prístup k infraštruktúre otvorený pre všetkých potenciálnych užívateľov rovnako a nediskriminačne a

e)

pomoc neovplyvňuje rozvoj obchodu tak, že protirečí záujmu Únie.

(42)

Okrem toho, aby bola štátna pomoc letiskám – ako ktorékoľvek iné opatrenie štátnej pomoci – zlučiteľná, mala by mať stimulačný účinok a mala by byť nevyhnutná a primeraná vzhľadom na plánovaný legitímny cieľ.

(43)

Pokiaľ ide o otázku, či výstavba a prevádzkovanie infraštruktúry zodpovedajú jasne určenému cieľu spoločného záujmu, v rozhodnutí o začatí konania sa poznamenáva, že letisko Zweibrücken slúži na zlepšenie prístupnosti časti spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, v ktorej sa nachádza. Ďalej sa v ňom pripomenulo vyjadrenie Nemecka, že letisko podporuje hospodársky rozvoj regiónu. V rozhodnutí o začatí konania sa však tiež pripomenulo, že komerčné letecké služby sa na letisku začali poskytovať až v roku 2006 a že ostatné letiská, predovšetkým letisko Saarbrücken, sa nachádzajú v jeho blízkosti a zabezpečujú prepojenosť v regióne. Na základe tohto zistenia sa v rozhodnutí o začatí konania vyjadrili pochybnosti o tom, či verejné financovanie infraštruktúry letiska Zweibrücken poslúžilo cieľu spoločného záujmu alebo sa ním len zdvojuje už existujúca infraštruktúra v regióne.

(44)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť a primeranosť infraštruktúry, Nemecko uviedlo, že sa uskutočnili iba tie investície, ktoré boli potrebné na zaistenie toho, aby letisko spĺňalo všetky príslušné bezpečnostné normy. V rozhodnutí o začatí konania sa však poznamenalo, že letisko Zweibrücken sa nachádza v takejto tesnej blízkosti letiska Saarbrücken, že sa muselo predpokladať, že si budú navzájom konkurovať. Aj iné letiská môžu priamo konkurovať letisku Zweibrücken, najmä pokiaľ ide o nákladnú dopravu alebo rekreačné cestovanie. Za týchto okolností sa v rozhodnutí o začatí konania vyjadrili pochybnosti o tom, či infraštruktúra na letisku Zweibrücken bola nevyhnutná a primeraná z hľadiska stanoveného cieľa.

(45)

Pokiaľ ide o vyhliadky infraštruktúry, v rozhodnutí o začatí konania sa pripomenulo vyjadrenie Nemecka, že sa počíta so zvýšením počtu cestujúcich na približne 335 000 v roku 2015 a možno na viac ako 1 000 000 do roku 2025. Nemecko takisto uviedlo, že očakáva, že letisko Zweibrücken dosiahne ziskovosť do roku 2015. V rozhodnutí o začatí konania sa však konštatovalo, že letisko Zweibrücken od začiatku komerčnej leteckej dopravy v roku 2006 vytvára stále väčšie straty, čo vyvoláva pochybnosti o schopnosti letiska vytvárať zisk v budúcnosti. Tieto pochybnosti posilňuje blízkosť letiska Saarbrücken, ktoré by mohlo s letiskom Zweibrücken súťažiť o tých istých cestujúcich. V tejto súvislosti sa v rozhodnutí o začatí konania vyjadrili pochybnosti, pokiaľ ide o strednodobé vyhliadky využívania letiskovej infraštruktúry.

(46)

V rozhodnutí o začatí konania sa napokon vyjadrili pochybnosti o tom, či mali všetci potenciálni používatelia rovnaký a nediskriminačný prístup k infraštruktúre. Takisto sa v ňom nastolila otázka, či bude rozvoj obchodu ovplyvnený v takom rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmom Únie, najmä z hľadiska jeho blízkosti k letisku Saarbrücken.

3.1.2.2.    Prevádzková pomoc

Existencia pomoci

(47)

V rozhodnutí o začatí konania sa najprv pripomenul jeho predchádzajúci záver, že spoločnosti FGAZ aj FZG sú podnikmi na účely článku 107 ods. 1 zmluvy. Tiež sa v ňom pripomenulo, že keďže kapitálové injekcie pochádzali priamo od verejných orgánov, predstavujú presun štátnych prostriedkov a možno ich pripísať štátu. Ďalej vzhľadom na to, že prevádzková pomoc odbremeňuje príjemcu od niektorých výdavkov spojených s jeho podnikateľskou činnosťou, kapitálovými injekciami sa spoločnostiam FGAZ a FZG poskytla hospodárska výhoda, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískali. Napokon sa v ňom pripomenulo, že prevádzková pomoc môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi takým istým spôsobom ako verejné financovanie investícií do infraštruktúry. Dospelo sa v ňom k záveru, že prevádzková pomoc vo forme kapitálových injekcií v prospech spoločností FGAZ a FZG predstavovala štátnu pomoc.

Zlučiteľnosť – rozhodnutie o SVHZ

(48)

Nemecko argumentovalo, že letisko Zweibrücken bolo poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len „SVHZ“) a že prevádzková pomoc bola oslobodená od notifikačnej povinnosti a zlučiteľná s vnútorným trhom na základe rozhodnutia o SVHZ z roku 2005 (15). Po konštatovaní, že letisko Zweibrücken využíva menej ako 1 000 000 cestujúcich ročne, a preto spĺňa podmienku článku 2 ods. 1 písm. d) rozhodnutia o SVHZ z roku 2005, v rozhodnutí o začatí konania sa vyjadrili pochybnosti o tom, či prevádzka letiska predstavuje SVHZ.

(49)

Konkrétnejšie sa v rozhodnutí o začatí konania odmietol argument Nemecka, že prínos k regionálnemu a hospodárskemu rozvoju regiónu stačí na klasifikáciu celkovej prevádzky letiska ako SVHZ. V rozhodnutí o začatí konania sa zdôraznilo, že región už dostatočne obsluhujú iné letiská a že preto nie je zrejmé, prečo by bolo potrebné poveriť letisko Zweibrücken poskytovaním SVHZ v oblasti letiskových služieb.

(50)

V rozhodnutí o začatí konania sa takisto objasnilo, že na základe dostupných informácií nebolo jasné, či boli splnené podmienky článku 4 rozhodnutia o SVHZ z roku 2005. Všeobecná povinnosť prevádzkovať letisko obsiahnutá v § 45 pravidiel Luftverkehrs-Zulassungs-Ordnung (licenčné pravidlá leteckej prevádzky, ďalej len „pravidlá LuftVZO“) nespĺňala podmienky uvedené v článku 4 rozhodnutia o SVHZ z roku 2005, pričom táto povinnosť by v každom prípade zanikla, ak by sa rozhodlo zatvoriť letisko. Ďalej sa konštatovalo, že v dôsledku chýbajúcich údajov nemohla Komisia posúdiť súlad s článkom 5 rozhodnutia o SVHZ z roku 2005.

(51)

V rozhodnutí o začatí konania sa nakoniec konštatovalo, že keďže rozhodnutím o SVHZ z roku 2012 (16) sa oslobodili od notifikačnej povinnosti len letiská s menej ako 200 000 cestujúcimi, akákoľvek pomoc letisku Zweibrücken za obdobie od 31. januára 2014 by sa musela nahlásiť Komisii, aj keď by ju bolo možné považovať za spĺňajúcu podmienky rozhodnutia o SVHZ z roku 2005.

Zlučiteľnosť – usmernenia v oblasti letectva z roku 2005

(52)

V rozhodnutí o začatí konania sa pripomenulo, že prevádzková pomoc všeobecne nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, a že za zlučiteľnú ju možno vyhlásiť len výnimočne za prísnych podmienok. Podľa bodu 27 usmernení v oblasti letectva z roku 2005 sa prevádzková pomoc môže vyhlásiť za zlučiteľnú len pre letiská nachádzajúce sa v najviac znevýhodnených regiónoch Únie, t. j. v tých, ktoré patria pod článok 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, ako aj v mimoriadne odľahlých regiónoch a regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva. Konštatovalo sa v ňom, že letisko Zweibrücken sa nenachádza v žiadnej z týchto oblastí, preto pomoc nemožno považovať za zlučiteľnú podľa bodu 27 usmernení.

(53)

Pokiaľ ide o možnosť vyhlásiť uvedenú prevádzkovú pomoc za zlučiteľnú podľa oddielu 4.2. usmernení v oblasti letectva z roku 2005, v rozhodnutí o začatí konania sa zdôraznilo, že kritériá zlučiteľnosti v tomto oddiele sú podobné kritériám uvedeným v rozhodnutí o SVHZ z roku 2005. Keďže Komisia dospela k predbežnému záveru, že podmienky rozhodnutia o SVHZ z roku 2005 neboli splnené, dospela k rovnakému záveru, pokiaľ ide o podmienky usmernení v oblasti letectva z roku 2005.

(54)

V rozhodnutí o začatí konania sa takisto konštatovalo, že od 31. januára 2012 sa pravidlá obsiahnuté v oddiele 4.2. usmernení v oblasti letectva z roku 2005 dopĺňajú ustanoveniami rámca pre SVHZ z roku 2012 (17). To znamená, že akékoľvek verejné financovanie, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o SVHZ z roku 2005, nie však rozhodnutie o SVHZ z roku 2012, by od 31. januára 2014 muselo spĺňať požiadavky stanovené v oddiele 4.2. usmernení v oblasti letectva z roku 2005, ako aj ustanovenia rámca pre SVHZ z roku 2012.

Zlučiteľnosť – usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu

(55)

V rozhodnutí o začatí konania sa napokon vyjadrili pripomienky k možnej zlučiteľnosti kapitálových injekcií podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu (18). Konštatovalo sa v ňom, že keďže letisko začalo svoju komerčnú činnosť až v roku 2006, mohlo by sa považovať za „nový podnik“ v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, čím by sa vylúčilo ich uplatňovanie. Tiež sa v ňom poznamenalo, že nebol predložený žiadny plán reštrukturalizácie, na základe ktorého by sa mohla poskytnúť pomoc.

(56)

Preto sa na základe dostupných informácií dospelo k záveru, že prevádzkovú pomoc pre spoločnosti FZG/FGAZ nemožno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

3.2.   PRÍPADNÁ POMOC V SPOJENÍ S BANKOVÝM ÚVEROM A ÚČASŤOU V INTERNOM CASH POOLE SPOLKOVEJ KRAJINY PORÝNIE-FALCKO

3.2.1.   PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

(57)

Dňa 20. októbra 2009 získala spoločnosť FZG úver vo výške […] miliónov EUR od banky Sparkasse Südwestpfalz. Úroková sadzba bola stanovená na 2,05 % ročne do 15. októbra 2012, po ktorom mohli strany nanovo prerokovať podmienky. Spolková krajina Porýnie-Falcko poskytla spoločnosti FZG 100 % záruku na úver bez toho, aby za to požadovala akúkoľvek odmenu alebo zábezpeku.

(58)

Od 26. februára 2003 má spoločnosť FGAZ tiež právo sa zúčastňovať na „cash-poole“ (teda na poole financovania) zriadenom ministerstvom financií spolkovej krajiny Porýnie-Falcko. Cash-pool je mechanizmus refinancovania otvorený pre podniky, v ktorých spolková krajina vlastní najmenej 50 % akcií.

(59)

Maximálna výška úveru, ktorú mohla spoločnosť FGAZ čerpať z cash-poolu, bola stanovená na 3,5 milióna EUR od 16. januára 2009 a zvýšená na 6 miliónov EUR od 1. októbra 2009. Spoločnosť FGAZ nemusí poskytnúť zábezpeku, úrokové sadzby sú stanovené na koeficient peňazí v hotovosti a úveru sa splácajú vždy, keď má spoločnosť FGAZ k dispozícii likviditu.

(60)

Nemecko vysvetlilo, že cash-pool funguje nasledovne: spoločnosť FGAZ požiada o finančné prostriedky z cash-poolu na zabezpečenie svojej likvidity a spolková krajina poskytne finančné prostriedky z cash-poolu. Účtované úrokové sadzby sú trhové koeficienty peňazí v hotovosti. Ak je zostatok samotného cash-poolu záporný, spolková krajina ho doplní tak, že si vezme úver na trhu vo vlastnom mene. Nemecko ďalej vysvetlilo, že spolková krajina v podstate prevádza podmienky, ktoré získa na kapitálovom trhu, na účastníkov cash-poolu, čím sa umožní účastníkom – podnikom, v ktorých vlastní spolková krajina väčšinu akcií – refinancovať sa za rovnakých podmienok ako samotná spolková krajina.

(61)

Nemecko uviedlo, že do mája 2006 bol zostatok spoločnosti FGAZ v cash-poole vždy kladný a až potom začal byť záporným. Nemecko poskytlo údaje o zostatku spoločnosti FGAZ v cash-poole v rokoch 2006 až 2009 uvedené v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Zostatok spoločnosti FGAZ v cash-poole v rokoch 2006 až 2009

Rok

Vklady

Výbery

Zostatok k 31. 12.

2006

[…]

[…]

[…]

2007

[…]

[…]

[…]

2008

[…]

[…]

[…]

2009

[…]

[…]

[…]

3.2.2.   DÔVODY ZAČATIA FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

3.2.2.1.    Existencia pomoci

(62)

V rozhodnutí o začatí konania sa najprv uviedlo, že spoločnosti FGAZ a FZG predstavujú podniky na účely článku 107 ods. 1 zmluvy. Ďalej sa v ňom konštatovalo, že bolo jasné, že záruka a cash-pool boli pripísateľné štátu a poskytnuté z verejných prostriedkov. Pokiaľ však ide o samotný úver, v rozhodnutí o začatí konania sa žiadali od Nemecka ďalšie informácie týkajúce sa otázky, či poskytnutie úveru verejnou bankou Sparkasse Südwestpfalz bolo pripísateľné štátu.

(63)

V rozhodnutí o začatí konania sa použilo kritérium subjektu v trhovom hospodárstve na stanovenie toho, či úver, záruka alebo cash-pool poskytli spoločnostiam FZG/FGAZ výhodu. Konštatovalo sa v ňom, že pokiaľ ide o úver a cash-pool, muselo sa posúdiť, či obidve spĺňajú podmienky stanovené v oznámení o referenčnej sadzbe z roku 2008 (19). Keďže sa neposkytli žiadne informácie o príslušnej referenčnej úrokovej sadzbe, Komisia požiadala Nemecko, aby poskytlo všetky informácie potrebné na posúdenie toho, či úver a cash-pool spĺňajú podmienky stanovené v oznámení o referenčnej sadzbe z roku 2008.

(64)

Pokiaľ ide o záruku poskytnutú spolkovou krajinou Porýnie-Falcko, v rozhodnutí o začatí konania sa konštatovalo, že to, či záruka predstavovala štátnu pomoc, alebo nie, sa musí posúdiť podľa oznámenia o zárukách (20). Vzhľadom na to, že neboli k dispozícii dostatočné informácie, v rozhodnutí o začatí konania sa od Nemecka požadovalo, aby poskytlo všetky informácie potrebné na posúdenie záruky podľa oznámenia o zárukách.

(65)

Ďalej vzhľadom na to, že úver, záruka a cash-pool boli dostupné len pre spoločnosti FGAZ/FZG, v rozhodnutí o začatí konania sa konštatovalo, že sú selektívne. Takisto sa v ňom konštatovalo, že – tak ako to bolo v prípade verejného financovania infraštruktúry a prevádzkovej pomoci – nebolo možné vylúčiť, že úver, záruka a cash-pool narúšajú hospodársku súťaž.

(66)

Na základe dostupných informácií sa v rozhodnutí o začatí konania preto dospelo k záveru, že úver, záruka a cash-pool predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Možná zlučiteľnosť týchto opatrení sa neposudzovala.

3.3.   ZĽAVY NA LETISKOVÉ POPLATKY PRE SPOLOČNOSTI RYANAIR, GERMANWINGS A TUIFly

3.3.1.   PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

(67)

Sadzobník poplatkov, ktorý predložilo Nemecko, nadobudol účinnosť 1. októbra 2005. Podľa tohto cenníka sa pristávacie poplatky určia na základe maximálnej vzletovej hmotnosti (ďalej len „MTOW“) lietadla a počtu cestujúcich na palube. Pri pravidelných letoch s viac ako 50 cestujúcimi sa však stanovuje jednorazová platba 6 EUR na cestujúceho. Táto jednorazová platba pokrýva všetky letiskové poplatky vrátane bezpečnostného poplatku 3,58 EUR.

(68)

V prípade, že sú splnené určité podmienky, je k dispozícii súbor zliav:

a)

Nové pravidelné spojenia: Letisko poskytuje 100 % zľavu na pristávacie a manipulačné poplatky a poplatky za cestujúcich na obdobie dvanástich mesiacov pre ktorúkoľvek leteckú spoločnosť, ktorá prevádzkuje novú trať z Zweibrückenu, pokiaľ sa nové miesto určenia poskytuje denne počas letného harmonogramu a najmenej trikrát za týždeň počas zimného harmonogramu. Ak letecká spoločnosť umiestni lietadlo na letisku, 100 % zľava sa môže predĺžiť na ďalších šesť mesiacov.

b)

Nové charterové spojenia: letisko poskytuje 100 % zľavu na pristávacie a manipulačné poplatky a na poplatky za cestujúcich pre každú leteckú spoločnosť, ktorá začne lietať z Zweibrückenu, až do dosiahnutia hraničnej hodnoty 100 000 cestujúcich; to znamená, že za týchto prvých 100 000 nie je potrebné platiť žiadne pristávacie alebo manipulačné poplatky alebo poplatky za cestujúcich. Letecká spoločnosť musí poskytovať nové miesto určenia denne počas letného harmonogramu a najmenej trikrát za týždeň počas zimného harmonogramu. Leteckým spoločnostiam spĺňajúcim určité ďalšie podmienky – ako napríklad zvýšenie frekvencie ich služieb o 50 % – 100 % v rámci dvoch po sebe nasledujúcich letných harmonogramov a dosiahnutie určitej hranice počtu cestujúcich – sa poskytuje ďalšia 100 % zľava na ďalších 50 000 – 100 000 cestujúcich.

3.3.1.1.    Poplatky, ktoré platila spoločnosť Germanwings

(69)

V auguste/septembri 2006 uzatvorili spoločnosti FZG a Germanwings zmluvu o zriadení trate Zweibrücken – Berlín Schönefeld od septembra 2006. V uvedenej zmluve sa stanovili poplatky vo výške […] EUR na cestujúceho, čo pokrývalo poplatky za pristátie, parkovanie, cestujúcich a bezpečnosť. Na prvý rok prevádzky boli poplatky znížené o […]. Od 16. septembra 2007 platila spoločnosť Germanwings […] EUR na cestujúceho, zatiaľ čo od 1. januára 2008 sa táto platba znížila na sumu […] EUR na cestujúceho. Dňa 9. januára 2011 spoločnosť Germanwings prerušila poskytovanie letov na letisko Zweibrücken a z neho.

3.3.1.2.    Poplatky, ktoré platila spoločnosť TUIFly

(70)

Nemecko poskytlo zmluvu medzi spoločnosťami FZG a TUIFly, podľa ktorej musela spoločnosť TUIFly zaplatiť jednorazovú platbu vo výške […] EUR na jedného cestujúceho, čo zahŕňalo všetky príslušné poplatky. Napriek tomu však ďalej uviedlo, že spoločnosť TUIFly bola oslobodená od všetkých poplatkov za prvých […] cestujúcich. Po dosiahnutí tohto počtu cestujúcich 1. augusta 2010 platila spoločnosť TUIFly jednorazovú platbu vo výške […] EUR na cestujúceho.

3.3.1.3.    Poplatky, ktoré platila spoločnosť Ryanair

(71)

Spoločnosť Ryanair poskytovala od 28. októbra 2008 do 22. septembra 2009 trať Zweibrücken – Londýn Stansted. V prípade prvého roku prevádzky sa spoločnosti FZG a Ryanair dohodli na […]. Za to sa spoločnosť Ryanair zaviazala dosiahnuť aspoň […] cestujúcich ročne. Podľa Nemecka zaplatila spoločnosť Ryanair […].

3.3.1.4.    Služby poskytované spoločnostiam Germanwings, TUIFly a Ryanair

(72)

Všetky zmluvy medzi spoločnosťou FZG a rôznymi leteckými spoločnosťami obsahujú časť o dodatočných službách a poplatkoch. Tabuľka 6 obsahuje porovnanie najdôležitejších dodatočných služieb a cien účtovaných daným leteckým spoločnostiam.

Tabuľka 6

Dodatočné služby a poplatky

Služba

Cena TUIFly

Cena Germanwings

Cena Ryanair

Letecká štartovacia jednotka

[…]

[…]

[…]

Pozemná napájacia jednotka

[…]

[…]

[…]

Čistenie lietadla (štandardné)

[…]

[…]

[…]

Čistenie lietadla (zastávka cez noc)

[…]

[…]

[…]

Odmrazovanie lietadla

[…]

[…]

[…]

Kvapalina na odmrazovanie a voda

[…]

[…]

[…]

Prázdny stenový priestor pre reklamu

[…]

[…]

[…]

Prenájom áut

[…]

[…]

[…]

Prístup do hangáru pre ad hoc technickú údržbu

[…]

[…]

[…]

Aspoň 4 tlačové konferencie za rok

[…]

[…]

[…]

Dve cesty pre novinárov ročne, organizované letiskom

[…]

[…]

[…]

Osobné počítače, tlačiarne, telefóny, fax a vybavenie SITA

[…]

[…]

[…]

3.3.2.   DÔVODY ZAČATIA FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

3.3.2.1.    Existencia pomoci

(73)

V rozhodnutí o začatí konania sa najprv konštatovalo, že keďže spoločnosť FZG, ktorá poskytla jednotlivým leteckým spoločnostiam zľavy na letiskové poplatky, je úplne vo vlastníctve a pod kontrolou štátu, tieto zľavy treba považovať za poskytnuté prevodom štátnych prostriedkov. Ďalej sa konštatovalo, že štát bol veľmi pravdepodobne zapojený do vlastného uzavretia zmlúv s jednotlivými leteckými spoločnosťami, a že príslušný verejný dozorný orgán musel schváliť sadzobník poplatkov letiska, čo znamená, že poskytnutie zliav na letiskové poplatky jednotlivým leteckým spoločnostiam možno pripísať štátu.

(74)

S cieľom odpovedať na otázku, či zľavy poskytli príslušným leteckým spoločnostiam výhodu, sa v rozhodnutí o začatí konania pripomenulo, že treba posúdiť, či spoločnosť FZG pri poskytovaní zliav konala ako subjekt v trhovom hospodárstve. S cieľom splniť kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, bolo potrebné preukázať, že rozhodnutie poskytnúť zľavy bolo založené na zdravej hospodárskej logike a zlepšila sa ním ziskovosť letiska. Okrem toho príjem vytvorený z letiska v spojení so zmluvou s konkrétnou leteckou spoločnosťou nemohol byť nižší ako náklady na poskytovanie letiskových služieb danou leteckou spoločnosťou.

(75)

V rozhodnutí o začatí konania sa konštatovalo, že nič nenasvedčovalo tomu, že Nemecko počas trvania príslušných zmlúv porovnávalo očakávané náklady a príjmy. Nemecko predložilo len strednodobý obchodný plán vzťahujúci sa na obdobie rokov 2011 – 2015. Na základe týchto skutočností sa v rozhodnutí o začatí konania konštatovalo, že je pochybné, či boli príjmy pochádzajúce zo zmlúv s leteckými spoločnosťami postačujúce na to, aby pokryli náklady súvisiace s poskytovaním letiskových služieb týmto spoločnostiam. Konštatovalo sa v ňom, že od začatia svojej obchodnej činnosti produkovala spoločnosť FZG rastúce straty, a že zmluvy neobsahovali doložku, bežnú v iných zmluvách, ktorá by umožňovala spoločnosti FZG vymáhať zľavy v prípade, že by sa letecké spoločnosti rozhodli svoju činnosť na letisku Zweibrücken ukončiť.

(76)

V rozhodnutí o začatí konania sa tiež konštatovalo, že keby letisko Zweibrücken konalo ako subjekt v trhovom hospodárstve, muselo by zvážiť, či by nebolo zatvorenie letiska menej nákladné ako pokračovanie jeho prevádzky. Žiadalo sa v ňom od Nemecka, aby poskytlo informácie týkajúce sa nákladov na zatvorenie letiska v porovnaní s nákladmi na pokračovanie jeho prevádzky. V rozhodnutí o začatí konania sa nakoniec konštatovalo, že zľavy, zjavne zahŕňali bezpečnostné poplatky, ktoré musela spoločnosť FZG zaplatiť bezpečnostnej službe. Konštatovalo sa v ňom, že všetky ceny účtované leteckým spoločnostiam, ktoré neumožňovali spoločnosti FZG vymáhanie týchto nákladov, predstavovali pre letecké spoločnosti výhodu. Na záver sa v rozhodnutí o začatí konania vyjadrili vážne pochybnosti o súlade zliav poskytnutých rôznym leteckým spoločnostiam so zásadou subjektu v trhovom hospodárstve.

(77)

Nakoniec, vzhľadom na to, že letecké spoločnosti pôsobili na konkurenčnom trhu a že akákoľvek im poskytnutá výhoda by im umožnila posilniť ich postavenie na tomto trhu, sa v rozhodnutí o začatí konania konštatovalo, že zľavy poskytnuté na poplatky mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením.

(78)

V rozhodnutí o začatí konania sa dospelo k predbežnému záveru, že zľavnené poplatky predstavujú štátnu pomoc pre príslušné letecké spoločnosti (Germanwings, TUIFly a Ryanair).

3.3.2.2.    Zlučiteľnosť

(79)

V rozhodnutí o začatí konania sa posúdilo, či by sa zľavnené poplatky mohli považovať za zlučiteľnú pomoc na začatie podnikateľskej činnosti podľa oddielu 5 usmernení v oblasti letectva z roku 2005. Vo svojom posúdení vyjadrila Komisia pochybnosti o tom, či boli splnené jednotlivé podmienky zlučiteľnosti pomoci na začatie podnikateľskej činnosti.

(80)

V rozhodnutí o začatí konania sa konkrétne konštatovalo, že:

a)

je pochybné, či zľavnené poplatky spĺňajú podmienky bodu 79 písm. c) usmernení v oblasti letectva z roku 2005, keďže nie je jasné, či a ako zľavy súviseli so zvýšením počtu cestujúcich;

b)

je pochybné, či zľavnené poplatky spĺňajú podmienky bodu 79 písm. d) usmernení v oblasti letectva z roku 2005, keďže nie je jasné, či boli zľavy zostupné a časovo obmedzené;

c)

je pochybné, či zľavnené poplatky spĺňajú podmienky bodu 79 písm. e) usmernení v oblasti letectva z roku 2005, keďže nie je jasné, ktoré náklady boli kryté zľavnenými poplatkami;

d)

je pochybné, či zľavnené poplatky spĺňajú podmienky bodu 79 písm. f) usmernení v oblasti letectva z roku 2005, keďže opatrenie zjavne nebolo naviazané na oprávnené náklady;

e)

je pochybné, či zľavnené poplatky spĺňajú podmienky bodu 79 písm. h) usmernení v oblasti letectva z roku 2005, keďže nič nenasvedčuje tomu, že spoločnosť FZG zverejnila svoj zámer udeliť zľavy a ponúkla ich aj ďalším leteckým spoločnostiam;

f)

je pochybné, či zľavnené poplatky spĺňajú podmienky bodu 79 písm. i) usmernení v oblasti letectva z roku 2005, keďže sa neposkytli žiadne obchodné plány o ziskovosti zvýhodnených tratí a nie je jasné, či to nejako ovplyvnilo konkurenčné trate;

g)

je pochybné, či zľavnené poplatky spĺňajú podmienky bodu 79 písm. j) usmernení v oblasti letectva z roku 2005, keďže nič nenasvedčuje tomu, že sa poskytol požadovaný zoznam;

h)

je pochybné, či zľavnené poplatky spĺňajú podmienky bodov 79 písm. k) a 79 písm. l) usmernení v oblasti letectva z roku 2005; a

i)

je pochybné, či zľavnené poplatky spĺňajú podmienky bodu 80 usmernení v oblasti letectva z roku 2005, keďže nie je jasné, či sa zľavnené poplatky kumulovali s inými druhmi pomoci.

(81)

Komisia nakoniec dospela k predbežnému záveru, že zľavnené poplatky nie je možné považovať za zlučiteľnú pomoc na začatie podnikateľskej činnosti, pretože nespĺňajú všetky podmienky uvedené v oddiele 5 usmernení v oblasti letectva z roku 2005.

3.4.   ZMLUVY O MARKETINGU SO SPOLOČNOSŤAMI RYANAIR A AMS

3.4.1.   PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

(82)

Uzatvorili sa dve zmluvy o marketingových službách so spoločnosťou Ryanair a jej dcérskou spoločnosťou AMS. Na základe prvej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťami Ryanair a FZG zaplatila spoločnosť FZG spoločnosti Ryanair […] EUR za rôzne marketingové činnosti vykonávané spoločnosťou Ryanair.

(83)

Druhá zmluva bola uzatvorená 6. októbra 2008 medzi spolkovou krajinou Porýnie-Falcko, zastupovanou ministerstvom hospodárstva, dopravy, poľnohospodárstva a vinohradníctva, a spoločnosťou AMS. Ani spoločnosť FGAZ ani spoločnosť FZG nie sú stranami tejto zmluvy. Na základe tejto zmluvy poskytovala spoločnosť AMS rôzne marketingové činnosti, napríklad umiestňovanie odkazov na webové sídla určené spolkovou krajinou na webovom sídle spoločnosti Ryanair a umiestňovanie krátkych textov o spolkovej krajine Porýnie-Falcko na webovom sídle spoločnosti Ryanair. Počas prvého roka zaplatila spolková krajina spoločnosti AMS celkovo […] EUR, zatiaľ čo v druhom roku sa služby mali znížiť a spolková krajina mala zaplatiť […] EUR.

(84)

Keďže spoločnosť Ryanair ukončila poskytovanie služieb na letisku Zweibrücken a z neho po menej ako jednom roku, zmluva o marketingových službách na druhý rok bola nakoniec zrušená a cena za prvý rok sa znížila na […] dohodnutej ceny. V praxi potom spolková krajina Porýnie-Falcko zaplatila spoločnosti AMS za marketingové služby celkovo 320 833 EUR. Zdá sa, že spoločnosť AMS vykonala všetky dohodnuté činnosti.

3.4.2.   DÔVODY ZAČATIA FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

3.4.2.1.    Existencia pomoci

(85)

V rozhodnutí o začatí konania sa najprv konštatovalo, že platby zo strany spolkovej krajiny Porýnie-Falcko spoločnostiam AMS/Ryanair pochádzajú zo štátnych prostriedkov a sú pripísateľné štátu. Do tej miery, do akej cena, ktorú zaplatilo Porýnie-Falcko, presiahla hospodársku hodnotu služieb poskytovaných spoločnosťami AMS/Ryanair, predstavujú stratu štátnych prostriedkov.

(86)

Na posúdenie toho, či sa zmluvami o marketingových službách poskytla spoločnostiam AMS/Ryanair výhoda, musela Komisia opäť uplatniť zásadu subjektu v trhovom hospodárstve. Konštatovalo sa v ňom, že na letisku Zweibrücken bola poskytovaná marketingová podpora len spoločnosti Ryanair do takej miery, že platby zjavne neboli podmienené tým, že marketingové opatrenia budú mať merateľný vplyv (napr. zvýšenie počtu cestujúcich), a že nie je známe, či spolková krajina Porýnie-Falcko mala akúkoľvek kontrolu nad poskytovaním služieb spoločnosťami AMS/Ryanair. V rozhodnutí o začatí konania sa ďalej konštatovalo, že zmluva o marketingových službách bola jasne naviazaná na trať Zweibrücken – Londýn Stansted, takže by sa mohla považovať za stimul pre túto novú trať zriadenú spoločnosťou Ryanair v októbri 2008. Vzhľadom na to, že spoločnosti Ryanair plynuli z marketingových činností priame zisky, sa dospelo k záveru, že spoločnosť Ryanair mala pokryť aspoň časť súvisiacich nákladov. Na záver Komisia vyjadrila pochybnosť, či spolková krajina Porýnie-Falcko konala ako subjekt v trhovom hospodárstve, čo by znamenalo poskytnutie výhody spoločnostiam AMS/Ryanair.

(87)

Keďže marketingová podpora bola poskytnutá iba spoločnostiam AMS/Ryanair, je jasné, že opatrenie bolo selektívne. Z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v prípade zľavnených letiskových poplatkov, sa v rozhodnutí o začatí konania tiež konštatovalo, že opatrenie malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi a narúšalo hospodársku súťaž alebo hrozilo jej narušením. Na základe toho sa v ňom dospelo k záveru, že marketingová podpora predstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

3.4.2.2.    Zlučiteľnosť

(88)

V rozhodnutí o začatí konania sa posudzovalo, či by sa marketingová podpora poskytnutá spoločnostiam AMS/Ryanair mohla považovať za zlučiteľnú pomoc na začatie podnikateľskej činnosti podľa oddielu 5 usmernení v oblasti letectva z roku 2005. Vo svojom posúdení vyjadrila Komisia pochybnosti o tom, či boli splnené jednotlivé podmienky zlučiteľnosti pomoci na začatie podnikateľskej činnosti. Dôvody boli v podstate rovnaké ako dôvody uvedené v odôvodnení 80 tohto rozhodnutia v súvislosti so zlučiteľnosťou znížených poplatkov. V súlade s tým dospela k záveru, že marketingová podpora nepredstavuje zlučiteľnú pomoc na začatie podnikateľskej činnosti.

4.   PRIPOMIENKY NEMECKA

4.1.   VEREJNÉ FINANCOVANIE LETISKA ZWEIBRÜCKEN SPOLKOVOU KRAJINOU PORÝNIE-FALCKO/ZDRUŽENÍM ZEF

4.1.1.   INFRAŠTRUKTÚRA

4.1.1.1.    Existencia pomoci

Hospodárska činnosť a výhoda

(89)

Nemecké orgány najprv pripomenuli, že nesúhlasia so stanoviskom Komisie, že výstavba letiskovej infraštruktúry predstavuje hospodársku činnosť. Nemecko poukázalo na to, že Komisia odkazuje najmä na rozsudok Všeobecného súdu vo veci Lipsko/Halle, a poznamenalo, že keďže odvolanie proti tomuto rozsudku stále prebieha pred Súdnym dvorom, vyhradzuje si svoje stanovisko, až kým Súdny dvor nerozhodne.

(90)

Po druhé, nemecké orgány argumentovali, že na žiadnu z investícií do infraštruktúry uskutočnených pred rokom 2006, keď letisko Zweibrücken začalo svoju komerčnú prevádzku, sa nevzťahovali pravidlá o štátnej pomoci. Do roku 2006 sa letisko využívalo len na účely všeobecného a vojenského letectva, pričom nemecké orgány tvrdili, že poskytovanie letiskových služieb na tieto účely nepredstavuje hospodársku činnosť. V každom prípade sa argumentovalo, že vzhľadom na malý rozsah prevádzky na letisku Zweibrücken do roku 2006 (do roku 2006 nebolo nikdy viac ako 30 000 cestujúcich ročne) akékoľvek verejné financovanie nenarúšalo hospodársku súťaž alebo nehrozilo narušením hospodárskej súťaže a nemalo žiadny vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(91)

Po tretie, nemecké orgány uviedli, že väčšina investícií podporovaných pomocou verejných grantov patrila do pôsobnosti verejnej politiky. Zdôraznilo sa, že väčšina investícií bola nevyhnutná na zaručenie bezpečnosti prevádzky na letisku (najmä v nadväznosti na príkaz príslušného bezpečnostného dozorného orgánu a sťažnosti združenia pilotov „Cockpit“). Všetky opatrenia spojené so zabezpečením bezpečnosti prevádzky na letisku sa preto považovali za patriace do pôsobnosti verejnej politiky.

(92)

Nemecko dôrazne namietalo proti názoru, že akékoľvek opatrenia, ktoré patria do pôsobnosti verejnej politiky, by mohli, čo i len čiastočne, poskytovať predmetnému letisku výhodu v prípade, že by sa dané financovanie neposkytovalo na nediskriminačnom základe všetkým ostatným letiskám nachádzajúcim sa v členskom štáte. Nemecko argumentovalo, že financovanie opatrení patriacich do pôsobnosti verejnej politiky nepredstavuje štátnu pomoc nezávisle od otázky, či jedno alebo všetky letiská musia znášať náklady na takéto opatrenia. V tejto súvislosti by mal existovať jednotný výklad pojmu „pôsobnosť verejnej politiky“, najmä so zreteľom na rôzne spôsoby, akými členské štáty tento pojem vymedzujú.

(93)

Nemecko predložilo zoznam investícií, ktoré sa uskutočnili vo vzťahu k pôsobnosti verejnej politiky v rokoch 2006 až 2009 (na porovnanie, celkové investície počas uvedeného obdobia predstavovali 22 476 812 EUR).

Tabuľka 7

Prehľad nákladov patriacich do pôsobnosti verejnej politiky predložený Nemeckom  (21)

 

Opatrenia

Náklady

Náklady spolu

2006

[…]

[…]

[…]

2007

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

2008

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

2009

[…]

[…]

[…]

[…]

[…]

Celkový súčet

19 707 315  EUR

(94)

Nemecko uviedlo, že sa domnieva, že poskytovanie bezpečnostných opatrení na letisku podľa § 8 Luftsicherheitsgesetz (zákona o leteckej bezpečnosti), opatrení zabezpečujúcich prevádzkovú bezpečnosť, opatrení riadenia letovej prevádzky a opatrení leteckej bezpečnosti podľa § 27 písm. c) ods. 2) Luftverkehrsgesetz (zákona o leteckej prevádzke), meteorologických služieb a hasičských služieb patrí do pôsobnosti verejnej politiky, či už ide o investície, alebo o prevádzkové výdavky.

(95)

Nemecko argumentovalo, že, pokiaľ ide o opatrenia riadenia letovej prevádzky a opatrenia leteckej bezpečnosti, financovanie týchto činností sa musí vnímať v kontexte § 27 písm. c) ods. 2) Luftverkehrsgesetz (zákona o leteckej doprave). Na základe tohto ustanovenia sa rozlišuje medzi určitými letiskami, kde sa financovanie týchto bezpečnostných opatrení na federálnej úrovni považuje za nevyhnutné z dôvodov bezpečnosti a dopravnej politiky, a inými, regionálnymi letiskami, kde sa takéto opatrenia nepovažujú za bezpodmienečne nutné z federálneho hľadiska. Preto je odôvodnené, aby spolková krajina verejne financovala opatrenia riadenia letovej prevádzky a opatrenia leteckej bezpečnosti na regionálnych letiskách, ako napríklad Zweibrücken, pretože inak by muselo tieto náklady znášať samotné letisko. Nemecko preto považuje financovanie opatrení riadenia letovej prevádzky a opatrení leteckej bezpečnosti, či už priamo štátom na federálnej úrovni, alebo spolkovými krajinami, za súčasť verejnej politiky vo všetkých prípadoch.

(96)

Okrem toho sa podľa Nemecka náklady na hasičský zbor neregulujú na federálnej úrovni, ale patria do právomoci spolkových krajín, čo je dôvod, prečo sa hasičský zbor nefinancuje štátom na všetkých letiskách. Nemecko argumentovalo, že rozdiel v zaobchádzaní má svoj pôvod v historických, ako aj objektívnych dôvodoch. Predovšetkým však spočíva v povahe činnosti letísk, že menšie regionálne letiská nemôžu znášať vysoké fixné náklady, ktoré vytvára hasičský zbor, a preto ich bude znášať príslušná spolková krajina.

(97)

Pokiaľ ide o renováciu vzletovej a pristávacej dráhy, Nemecko uviedlo, že súvisiace opatrenia patria do pôsobnosti verejnej politiky, keďže boli naliehavo potrebné na zaručenie bezpečného využívania letiska Zweibrücken. Nemecko v tejto súvislosti argumentovalo, že ani používanie na vojenské účely by nebolo bez týchto opatrení možné. Renovácia bola preto potrebná na zabezpečenie toho, aby bolo vojenské využívanie a všeobecné letectvo vôbec možné. Nemecko preto tvrdí, že náklady na renováciu nie sú spojené výlučne s komerčným letectvom.

(98)

V tejto súvislosti Nemecko uviedlo, že typ renovácie a náklady s ňou súvisiace si vynútila vojenská história letiska. Podľa Nemecka práce prinášali so sebou určité riziká, pretože nebolo možné vylúčiť prítomnosť nevybuchnutých bômb z vojny. V skutočnosti boli počas renovácie zjavne odstránené dve nevybuchnuté bomby.

(99)

Inak renovačné práce zahŕňali okrem iného prispôsobenie vzletovej a pristávacej dráhy moderným normám, pokiaľ ide o šírku, obnovu kanalizácie, navigačné svetlá, ochranné svetlá, označenia, núdzové napájanie so sieťovou paralelnosťou a rozšírenie oplotenia a rolovacej dráhy. Renovácia týkajúca sa svetiel, označení a zdvihnutie rolovacej dráhy sa požadovali v rámci sťažností, ktoré podalo združenie pilotov „Cockpit“. Ďalšou podstatnou časťou renovácie bola reorganizácia bezpečnosti letiska vrátane nového oplotenia, dvier, video dohľadu a internej komunikácie, inštalácie posuvných dverí, káblových kanálov atď.

(100)

Nemecko nakoniec argumentovalo, že zatvorenie letiska Zweibrücken sa nikdy nepovažovalo za prijateľné riešenie, keďže plynulú prevádzku si vyžadovali účely vojenského a všeobecného letectva, ktorým slúži. V tejto súvislosti Nemecko ďalej argumentovalo, že zatvorenie a demontáž letiska by sa spájali so neopodstatnenými nákladmi zďaleka prevyšujúcimi investované náklady. Nemecko však nepredložilo žiadny odhad nákladov na uzatvorenie alebo porovnanie týchto nákladov s pokračujúcou prevádzkou.

(101)

V tejto súvislosti Nemecko uviedlo, že poskytnutie letiskových služieb komerčnej leteckej doprave má hospodársky zmysel. Nemecko argumentovalo, že veľká väčšina nákladov by musela byť vynaložená v každom prípade s cieľom poskytovať letiskové služby vojenským a všeobecným leteckým používateľom (infraštruktúra atď.), preto poskytovanie aj komerčnej leteckej dopravy spôsobuje len obmedzené dodatočné náklady a pritom vytvára dodatočný príjem.

Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod

(102)

Nemecko argumentovalo, že verejné financovanie infraštruktúry letiska Zweibrücken nenarúša hospodársku súťaž a nemá vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Nemecko ďalej uviedlo, že ani narušenie hospodárskej súťaže, ani ovplyvnenie obchodu nemožno vyvodiť zo samotnej skutočnosti, že sa v blízkosti letiska Zweibrücken nachádzajú iné letiská. Nemecko argumentovalo, že letisko Zweibrücken nekonkuruje letiskám uvedeným v rozhodnutí o začatí konania, najmä nie letisku Saarbrücken.

(103)

V súvislosti so vzťahom medzi letiskami Zweibrücken a Saarbrücken Nemecko uviedlo, že sa tieto dve letiská skôr navzájom dopĺňajú, ako si konkurujú. Nemecko vysvetlilo, že tieto dve letiská majú rôzne profily vyplývajúce z ich odlišnej infraštruktúry: Letisko Saarbrücken má infraštruktúru pre cestujúcich vyššej kvality (napríklad modernú budovu terminálu) a zameriava sa na pravidelné lety a obchodných cestujúcich, na druhej strane má letisko Zweibrücken má dlhšiu vzletovú a pristávaciu dráhu s vyššou nosnosťou, vďaka čomu je vhodnejšie pre ťažšie lietadlá lietajúce na dlhú vzdialenosť alebo prepravujúce náklad. Podľa Nemecka sa preto letisko Zweibrücken zameriava na charterové lety a nákladnú dopravu.

(104)

Na základe zjavného vzájomného dopĺňania sa letísk Zweibrücken a Saarbrücken Nemecko vyhlásilo, že sa počíta s užšou spoluprácou medzi oboma letiskami. Nemecko ďalej uviedlo, že príslušné regionálne štátne správy sa už rozhodli v budúcnosti užšie spolupracovať, pričom sa predpokladá vytvorenie spoločného letiska (ďalej len „sársko-falcké letisko“) umiestneného na dvoch miestach (Saarbrücken a Zweibrücken). Podľa Nemecka by mala spolupráca viesť k synergiám a mali by sa ňou ušetriť finančné prostriedky. Nemecko nakoniec zdôraznilo dopyt po službách leteckej dopravy v regióne (tieto dve letiská už majú spolu 750 000 cestujúcich), pričom tvrdilo, že len Saarbrücken a Zweibrücken spolu môžu náležite uspokojiť tento dopyt, a to najmä preto, lebo ostatné susedné letiská nemôžu slúžiť ako náhrada. Podľa Nemecka by preto nové „sársko-falcké letisko“ nekonkurovalo susedným letiskám, ako sú Luxemburg Metz-Nancy-Lorraine a Frankfurt Hahn.

4.1.1.2.    Zlučiteľnosť

(105)

Nemecko vysvetlilo, že aj keby sa verejné financovanie opatrení infraštruktúry malo považovať za štátnu pomoc, bola by zlučiteľná s vnútorným trhom, pretože spĺňa podmienky stanovené v bode 61 usmernení v oblasti letectva z roku 2005. Pred preskúmaním každého požadovaného prvku Nemecko zdôraznilo, že investície do infraštruktúry uskutočnené v Zweibrückene boli relatívne malé v porovnaní s tými, ktoré sa považovali za zlučiteľné s vnútorným trhom na iných verejne financovaných regionálnych letiskách, a slúžili len na prestavbu existujúcej vojenskej infraštruktúry na infraštruktúru na civilné použitie.

Výstavba a prevádzkovanie infraštruktúry zodpovedajú jasne určenému cieľu spoločného záujmu

(106)

Nemecko v prvom rade uviedlo, že verejná podpora investícií do infraštruktúry zodpovedá jasne určenému cieľu spoločného záujmu: investície do infraštruktúry sa uskutočnili v podporovanom regióne kategórie C s cieľom vylepšenia regionálnych hospodárskych štruktúr. Nemecko zdôraznilo, že finančné prostriedky Únie (ktoré sa poskytovali od roku 1991 prostredníctvom programov Konver I, Konver II a PERIFRA) sa použili na prestavbu vojenskej infraštruktúry na infraštruktúru na civilné použitie, napríklad financovaním modernizácie a inštalácie veže a odčerpávania vzletovej a pristávacej dráhy. Nemecko tvrdilo, že nerozumie, prečo má Komisia pochybnosti, pokiaľ ide o cieľ spoločného záujmu, potom, ako sa zúčastnila na financovaní prestavby bývalého vojenského letiska.

(107)

S použitím historických súvislostí Nemecko vysvetlilo, že stiahnutie amerických ozbrojených síl z letiska Zweibrücken v roku 1991 spôsobilo značné štrukturálne problémy v regióne Zweibrücken, ako napríklad 20 % mieru nezamestnanosti v meste Zweibrücken. Nemecko uviedlo, že prestavba vojenského letiska na civilné preto slúžila účelu vytvorenia pracovných miest a zlepšenia regionálnej hospodárskej infraštruktúry. Nemecko ďalej uviedlo, že služby poskytované letiskom sú nevyhnutné pre región a že regionálne hospodárstvo veľmi závisí od ľahko dostupnej leteckej infraštruktúry.

(108)

Nemecko tvrdilo, že jediným dôvodom, prečo Komisia pochybovala o splnení tohto kritéria, je zrejme opäť blízkosť a vnímaná hospodárska súťaž s letiskom Saarbrücken. Vo svojej odpovedi Nemecko opäť poukázalo na vzájomné dopĺňanie sa týchto dvoch letísk, pričom vylúčilo akúkoľvek hospodársku súťaž medzi nimi. Okrem toho ďalej argumentovalo, že blízkosť ďalších regionálnych letísk nie je dôležitá, pokiaľ ide o otázku, či dotovaná infraštruktúra spĺňa cieľ spoločného záujmu. Nemecko ďalej uviedlo, že jediným relevantným faktorom je záujem spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, pretože tej išlo o slúženie spoločným záujmom na svojom vlastnom území bez nutnosti spoliehať sa na infraštruktúru, ktorá sa nachádza v iných regiónoch.

Infraštruktúra je potrebná a zodpovedá cieľu

(109)

Nemecko vysvetlilo, že infraštruktúra je potrebná a zodpovedá stanovenému cieľu. Podľa Nemecka sa investície do infraštruktúry vždy obmedzovali na doplnenie a rozšírenie existujúcej infraštruktúry bez toho, aby sa budovali zbytočne zložité alebo drahé ďalšie zariadenia. Zdôraznilo, že v Zweibrückene sa nepostavilo nové letisko, ale že sa jednoducho bývalé vojenské letisko prestavalo na civilné. Nemecko tiež zdôraznilo, že infraštruktúra je potrebná na tvorbu pracovných miest. Podľa Nemecka sa v celej spolkovej krajine Porýnie-Falcko v súvislosti s existenciou letiska Zweibrücken priamo alebo nepriamo vytvorilo okolo 5 000 pracovných miest. Z týchto 5 000 pracovných miest sa priamo a nepriamo na letisku alebo v okolitej oblasti, kde prebiehala prestavba, do roku 2011 vytvorilo 2 708 pracovných miest. Tieto pracovné miesta tiež pomohli ušetriť sociálne náklady (25 miliónov EUR ročne) a vytvárať daňové príjmy. Nemecko ďalej uviedlo, že pracovné miesta sú zvlášť dôležité v tejto oblasti s mierou nezamestnanosti, ktorá je v súčasnosti 2 % nad priemerom spolkovej krajiny. Nemecko uviedlo, že význam letiska pre regionálne hospodárstvo sa zdôrazňuje v dvoch znaleckých posudkoch (22).

(110)

Nemecko opäť zdôraznilo, že blízkosť letiska Saarbrücken neznižuje potrebu a primeranosť infraštruktúry v Zweibrückene. Podľa názoru Nemecka je infraštruktúra v Zweibrückene potrebná pre veľké a ťažké lietadlá, pretože tie môžu pristávať len v Zweibrückene, keďže vzletová a pristávacia dráha v Saarbrückene neposkytuje potrebnú dĺžku. Nemecko ďalej uvádza, že Zweibrücken tiež ponúka možnosť nočných letov, čo je dôležité pre nákladné lety.

Infraštruktúra ponúka zo strednodobého hľadiska dostatočné perspektívy používania

(111)

Nemecko uviedlo, že infraštruktúra ponúka zo strednodobého hľadiska dostatočné perspektívy používania. Nemecko zdôraznilo, že počet cestujúcich na letisku Zweibrücken sa zvýšil z len 17 732 cestujúcich v roku 2005 na 223 165 cestujúcich v roku 2011. Vysvetlilo, že na základe tohto kritéria je relevantný len prognózovaný počet cestujúcich a že z príslušných prognóz vyplýva rastúci dopyt v regióne. S odvolaním sa na prognostickú štúdiu poskytnutú spoločnosťami „Desel Consulting“ a „Airport Research GmbH“ v roku 2009 Nemecko argumentovalo, že do roku 2025 možno očakávať zvýšenie na aspoň 1 350 000 cestujúcich na letisku Zweibrücken.

(112)

Nemecko znova tvrdilo, že blízkosť letiska Saarbrücken neznižuje strednodobé vyhliadky letiska Zweibrücken na využívanie. Predložilo prognózy, z ktorých vyplýva, že aj letisko Saarbrücken by mohlo očakávať rastúci počet cestujúcich a že plánovaná spolupráca medzi týmito dvoma letiskami by zabezpečila, že nebudú v budúcnosti súperiť o tých istých cestujúcich.

Spravodlivý a nediskriminačný prístup k infraštruktúre

(113)

Nemecko uviedlo, že všetci potenciálni používatelia danej infraštruktúry majú k nej prístup rovnakým a nediskriminačným spôsobom. Sadzobník poplatkov od roku 2005 platí v zásade jednotne pre všetkých používateľov letiska za rovnakých podmienok. Hoci Nemecko uviedlo, že sa v praxi dohodli určité odchýlky od úradného sadzobníka poplatkov pre pravidelné a charterové lety, tvrdilo, že znížené poplatky za prvý rok a zľavy sa nediskriminačne s porovnateľnými kvótami ponúkli všetkým leteckým spoločnostiam.

Pomoc neovplyvňuje rozvoj obchodu tak, že to protirečí záujmu Únie; všeobecné zásady potrebnosti a proporcionality

(114)

Nemecko vysvetlilo, že na základe už vznesených argumentov pomoc neovplyvňuje rozvoj obchodu tak, že to protirečí spoločnému záujmu. Podľa Nemecka boli tieto opatrenia potrebné, pretože letisko Zweibrücken nemôže byť nahradené letiskom Saarbrücken. Nemecko ďalej uviedlo, že investície do infraštruktúry boli obmedzené na opatrenia potrebné na zaistenie prevádzkovej bezpečnosti letiska. V tejto súvislosti zdôraznilo, že modernizácia vzletovej a pristávacej dráhy by bola nevyhnutná aj v prípade, ak by letisko nebolo sprístupnené na komerčnú leteckú dopravu.

4.1.2.   PREVÁDZKOVÁ POMOC

4.1.2.1.    Existencia pomoci

(115)

Pokiaľ ide o otázku, či je prevádzkovanie letiska hospodárskou činnosťou, Nemecko zopakovalo, že predtým, ako letisko v roku 2006 začalo poskytovať služby pre komerčné letectvo, slúžilo iba na účely všeobecného letectva a vojenského letectva. V tejto súvislosti Nemecko uviedlo, že financovanie prevádzky letiska s ohľadom na tieto činnosti nepredstavovalo hospodársku činnosť.

(116)

Nemecko ďalej argumentovalo, že väčšina strát spoločnosti FZG, ktoré kryje spoločnosť FGAZ prostredníctvom dohody o ziskoch a stratách, vyplýva z vykonávania úloh patriacich do pôsobnosti verejnej politiky spoločnosťou FZG. Podľa Nemecka pokrývanie nákladov súvisiacich s výkonom verejnej moci nemôže predstavovať štátnu pomoc.

(117)

Pokiaľ ide o zostávajúce prvky vymedzenia štátnej pomoci v článku 107 ods. 1 zmluvy, Nemecko sa odvolalo na argumenty, ktoré vznieslo v tejto súvislosti, pokiaľ ide o opatrenia investovania do infraštruktúry, pretože dospelo k názoru, že platia rovnako aj tu.

4.1.2.2.    Zlučiteľnosť

Rozhodnutie o SVHZ z roku 2005

(118)

Nemecko argumentovalo, že ročné platby na krytie strát spoločnosti FZG spĺňajú zásady rozhodnutia o SVHZ z roku 2005. Nemecko tvrdilo, že prevádzková licencia letiska, ktorou sa ukladá povinnosť prevádzky, predstavuje poverovací akt. Nemecko okrem toho uviedlo, že letisko bolo aspoň „v podstate“ poverené poskytovaním SVHZ. Nemecko sa však domnieva, že aj keby Komisia skonštatovala, že žiadny poverovací akt neexistoval, prevádzková pomoc letisku by aj tak bola v súlade so zásadami pravidiel SVHZ, a preto by sa musela považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(119)

Nemecko okrem toho odmietlo tvrdenie Komisie, že povinnosť prevádzky podľa prevádzkovej licencie letiska by sa automaticky skončila, ak by letisko ukončilo svoju činnosť. Tvrdilo, že účelom finančnej podpory poskytnutej letisku je umožniť letisku pokračovať v prevádzke, a tým si plniť svoju povinnosť prevádzky, t. j. poskytovať SVHZ, ktorými bolo poverené. Nemecko ďalej argumentovalo, že predchádzanie zatvoreniu zariadenia je základom povinnosti prevádzky.

(120)

S odvolaním na širokú mieru voľného uváženia členských štátov pri vymedzovaní toho, čo predstavuje SVHZ, Nemecko poukázalo na to, že disponovalo právom voľného uváženia pri určovaní potreby a rozsahu poverenia letiska poskytovaním SVHZ. Pokiaľ ide o odvolávanie sa Komisie na blízkosť letiska Saarbrücken, Nemecko opakovane zdôraznilo, že bez týchto dvoch letísk by región trpel závažnou nedostatočnou ponukou letiskových služieb, čo si vyžaduje poverenie obidvoch letísk poskytovaním SVHZ.

Oddiely 4.2. a 4.3. usmernení v oblasti letectva z roku 2005

(121)

Nemecko tvrdilo, že aj keby sa usúdilo, že prevádzková pomoc nebola oslobodená od notifikačnej povinnosti v zmysle rozhodnutia o SVHZ z roku 2005, bola by zlučiteľná podľa usmernení v oblasti letectva z roku 2005.

(122)

Nemecko v prvom rade zdôraznilo, že veľká časť krytých strát vyplýva z vykonávania činností letiskom, ktoré patria do pôsobnosti verejnej politiky. Ďalej zdôraznilo, že dohoda o ziskoch a stratách sa nevťahuje na náklady, ktoré by prevádzkovateľ letiska „bežne“ musel znášať. V tejto súvislosti argumentovalo, že veľká časť nákladov, ktoré nesúvisia s výkonom činností patriacich do pôsobnosti verejnej politiky, vyplýva z osobitnej histórie letiska Zweibrücken a že v tomto zmysle nejde o „bežné náklady“. Nemecko uviedlo, že letisko má povinnosť uspokojiť potreby všeobecného letectva a muselo znášať náklady na prestavbu existujúcej vojenskej infraštruktúry.

(123)

Nemecko v každom prípade tvrdilo, že podmienky oddielov 4.2. a 4.3. usmernení v oblasti letectva z roku 2005 boli „v podstate“ splnené. Nemecko konkrétne uviedlo, že vzhľadom na to, že sa pokrývajú len skutočné straty, prítomnosť nadmernej kompenzácie možno vylúčiť.

4.2.   PRÍPADNÁ POMOC V SPOJENÍ S BANKOVÝM ÚVEROM A ÚČASŤOU V INTERNOM CASH POOLE SPOLKOVEJ KRAJINY PORÝNIE-FALCKO

(124)

Pokiaľ ide o bankový úver, Nemecko uviedlo, že banka Sparkasse Südwestpfalz, ktorá úver poskytla, pôsobí ako bežná komerčná banka a konala ako taká aj pri poskytnutí úveru, takže rozhodnutie o poskytnutí uvedeného úveru nie je pripísateľné štátu. Nemecko ďalej uviedlo, že keď si spoločnosť FZG brala úver, porovnala ponuky od rôznych bánk a ponuka úveru Sparkasse spĺňala trhové podmienky.

(125)

Pokiaľ ide o 100 % záruku na úver, ktorú poskytla spolková krajina, Nemecko uviedlo, že je bežnou obchodnou praxou, že akcionár ručí za úvery, ktoré si berú jeho dcérske spoločnosti. Nemecko v každom prípade argumentovalo, že úver sa použil výlučne na modernizáciu vzletovej a pristávacej dráhy, ktorú si vynútili obavy o bezpečnosť, a preto patrí do pôsobnosti verejnej politiky. Keďže sa teda na opatrenie financované úverom nevzťahovali pravidlá štátnej pomoci, argumentovalo, že záruka poskytnutá spolkovou krajinou nepredstavuje pomoc. Nemecko napokon tvrdilo, že aj keby sa usúdilo, že záruka podlieha pravidlám štátnej pomoci, spoločnosti FZG sa neposkytla žiadna výhoda, pretože úroková sadzba na zaručený úver bola stále vyššia ako pri porovnateľných úveroch, ktoré boli poskytnuté spoločnosti FGAZ a ktoré neboli zabezpečené zárukou.

(126)

Pokiaľ ide o vnútorný cash pool, Nemecko tvrdilo, že vnútorný cash pool spolkovej krajiny je normálny mechanizmus financovania používaný vo vzťahu medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami. Nemecko uviedlo, že cash pool je finančný nástroj, ktorý spolková krajina vytvorila v roku 2002. Na cash poole sa môžu zúčastniť inštitúcie a nadácie spolkovej krajiny a všetky podniky, ktoré sa riadia súkromným právom a v ktorých vlastní spolková krajina viac než 50 %. Nemecko vysvetlilo, že denný zostatok na účte cash poolu spravuje „Landeshauptkasse“ spolkovej krajiny.

(127)

Podľa Nemecka sa cash pool nefinancuje priamo z rozpočtu spolkovej krajiny, ale z prebytkových peňažných prostriedkov účastníkov. Nemecko ďalej vysvetľuje, že akýkoľvek prebytok peňažných prostriedkov v cash poole sa investuje na kapitálových trhoch; rovnako sa deficit vyrovnáva úvermi získanými na kapitálovom trhu. Nemecko teda zastávalo názor, že akákoľvek finančná pomoc z cash-poolu sa neposkytuje prostredníctvom štátnych prostriedkov a tiež nie je pripísateľná štátu.

(128)

Nemecko uviedlo, že hoci sa od podnikov, ktoré využívajú cash pool, nevyžaduje žiadna zábezpeka, sú pod dohľadom spolkovej krajiny a ako väčšinový akcionár spoločnosti FGAZ by mohla spolková krajina vždy požiadať o zábezpeku.

(129)

Podľa názoru Nemecka je z hospodárskeho hľadiska logické, že materská spoločnosť umožňuje svojim dcérskym spoločnostiam financovať sa so sadzbami porovnateľnými so sadzbami, ktoré má k dispozícii samotná materská spoločnosť – v tomto prípade spolková krajina Porýnie-Falcko. Podľa Nemecka nemožno preto financovanie získavané z cash poolu prirovnať ku klasickému úveru. Nemecko napokon tvrdilo, že spolková krajina nikdy nevložila do cash poolu prostriedky zo svojho bežného rozpočtu, ale skôr kapitál v prípade potreby získavala na trhu.

(130)

Keďže Nemecko tvrdilo, že úver, záruka a cash pool nepredstavujú štátnu pomoc, nepredložilo žiadne argumenty týkajúce sa ich zlučiteľnosti.

4.3.   ZĽAVY NA LETISKOVÉ POPLATKY PRE SPOLOČNOSTI RYANAIR, GERMANWINGS A TUIFly

(131)

Nemecko uviedlo, že zmluvy medzi letiskom Zweibrücken a jednotlivými leteckými spoločnosťami nezahŕňali žiadnu štátnu pomoc, keďže v prvom rade neboli vôbec pripísateľné štátu. Tvrdilo, že dojednanie a uzavretie týchto zmlúv bolo v zodpovednosti spoločnosti FZG a patrilo do rozsahu jej čisto komerčných úloh. Nemecko uviedlo, že zatiaľ čo zmluvy boli prerokované s dozornou radou spoločnosti FZG, spolková krajina Porýnie-Falcko bola zúčastnená len nepriamo prostredníctvom svojich zástupcov v dozornej rade spoločnosti FGAZ. Nemecko ďalej uviedlo, že spolková krajina sa priamo nezúčastnila žiadnych rokovaní o zľavách s leteckými spoločnosťami. Nemecko uviedlo, že pripísateľnosť nakoniec nemohla vyplývať zo skutočnosti, že sadzobník poplatkov musel schvaľovať verejný dozorný orgán podľa § 43 písm. a) pravidiel LuftVZO, čo je všeobecná zákonná požiadavka vzťahujúca sa rovnako na verejné, ako aj na súkromné letiská.

(132)

Nemecko ďalej vyjadrilo názor, že zľavami udelenými rôznym leteckým spoločnostiam sa im neposkytla žiadna selektívna výhoda, pretože tieto zľavy boli rovnako dostupné pre všetky zainteresované letecké spoločnosti. Uviedlo, že zľavami by sa poskytla selektívna výhoda i ba v tom prípade, ak by neboli dostupné na nediskriminačnom základe a ak by jedna letecká spoločnosť platila vyššie alebo nižšie poplatky ako ostatné bez toho, aby existoval pre túto diferenciáciu akýkoľvek objektívny dôvod.

(133)

Zároveň podľa Nemecka malo poskytnutie zľavy pre spoločnosť FZG údajne zmysel z hospodárskeho hľadiska, keďže umožnilo leteckým spoločnostiam etablovať sa na letisku, ktoré bolo pre komerčnú leteckú dopravu nové. Nemecko uviedlo, že poskytnutím zliav letisko rozdelilo riziko súvisiace s vytvorením novej trate medzi sebou a leteckými spoločnosťami a zároveň umožnilo obidvom stranám mať prospech z rastúceho počtu cestujúcich. Nemecko tvrdilo, že bez zliav by letecké spoločnosti neboli ochotné etablovať sa v Zweibrückene.

(134)

Nemecko uviedlo, že zľavy poskytnuté leteckým spoločnostiam treba vnímať ako možnosť vytvárať dodatočné príjmy pre spoločnosť FZG, keďže fixné náklady na prevádzku letiska museli byť vynaložené v každom prípade (na zabezpečovanie všeobecného a vojenského letectva), kým etablovaním nových leteckých spoločností sa vytvárajú iba veľmi malé dodatočné variabilné náklady. Keďže podľa Nemecka zabezpečovanie obsluhy pre nové letecké spoločnosti neviedlo k výrazným prírastkovým nákladom, nebolo potrebné pripraviť obchodné plány ex ante na určenie toho, či zmluva s leteckou spoločnosťou bude prírastkovo zisková.

(135)

Podľa Nemecka nie sú znížené letiskové poplatky selektívne, pretože boli udelené na nediskriminačnom základe. Nemecko preto vyjadrilo názor, že nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže. Nemecko tvrdilo, že tieto poplatky leteckým spoločnostiam neumožnili vytvoriť si silnejšie postavenie na trhu.

(136)

Keďže Nemecko tvrdilo, že zľavy pre jednotlivé letecké spoločnosti nepredstavujú štátnu pomoc, nepredložilo žiadne argumenty týkajúce sa ich zlučiteľnosti.

4.4.   ZMLUVY O MARKETINGU SO SPOLOČNOSŤAMI RYANAIR A AMS

(137)

Nemecko zdôraznilo, že marketingové zmluvy uzatvorené medzi spolkovou krajinou a spoločnosťou AMS sú nezávislé od spoločnosti FZG. Nemecko tvrdilo, že cieľom marketingových zmlúv bolo kupovať za trhovú cenu marketingové služby, ktorými by sa predovšetkým propagovala spolková krajina Porýnie-Falcko ako miesto určenia pre cestovný ruch a hospodárske činnosti. Keďže podľa Nemecka nebola zmluva o marketingových službách zameraná konkrétne na propagáciu letiska, neexistoval žiadny vzťah medzi trhovými opatreniami a počtami cestujúcich. Nemecko uviedlo, že marketingové opatrenia boli zhodou okolností zamerané aj na propagáciu letiska Zweibrücken.

(138)

Nemecko zdôraznilo, že uzavretím zmluvy o marketingových službách spolková krajina jednoducho iba kúpila marketingové služby za trhovú cenu, a uviedlo, že marketingová zmluva v sebe nezahŕňala štátnu pomoc a nemala sa posudzovať ako opatrenie pomoci v prospech leteckej spoločnosti podľa usmernení v oblasti letectva z roku 2005.

5.   PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

5.1.   RYANAIR

5.1.1.   ZĽAVNENÉ LETISKOVÉ POPLATKY

(139)

Spoločnosť Ryanair tvrdila, že zľavy poskytnuté rôznym leteckým spoločnostiam spoločnosťou FZG v sebe nezahŕňali štátnu pomoc, pretože boli v súlade so zásadou subjektu v trhovom hospodárstve. Spoločnosť Ryanair v prvom rade argumentovala, že pri uplatňovaní zásady subjektu v trhovom hospodárstve na vzťah medzi letiskom a leteckými spoločnosťami by sa mala položiť len otázka, či bola zmluva pre letisko prírastkovo zisková. Spoločnosť Ryanair sa domnievala, že všetky náklady na infraštruktúru a fixné prevádzkové náklady by sa mali považovať za utopené náklady. Podľa spoločnosti Ryanair by mala preto Komisia pri posudzovaní toho, či bola zmluva v súlade so zásadou subjektu v trhovom hospodárstve, brať do úvahy len prírastkové náklady letiska, ktoré priamo súvisia s poskytovaním letiskových služieb predmetnej leteckej spoločnosti, a preskúmať, či celkové príjmy získané zo zmluvy presahujú tieto prírastkové náklady. V tejto súvislosti spoločnosť Ryanair zdôraznila, že žiadne z nákladov na infraštruktúru nevznikli v súvislosti so zmluvou medzi spoločnosťami Ryanair a FZG, a preto ich nebolo možné považovať za prírastkové náklady súvisiace s touto zmluvou.

(140)

Na druhej strane spoločnosť Ryanair tvrdila, že pri posudzovaní príjmov musí Komisia tiež zohľadniť sieťové externality, ktorých vznik sa mal očakávať, keď spoločnosti FZG a Ryanair v roku 2008 uzatvorili túto zmluvu o poskytovaní služieb. Spoločnosť Ryanair uviedla, že skutočnosť, že tieto sieťové externality nakoniec nevznikli, nebolo možné predvídať, a je to preto bezpredmetné.

(141)

Spoločnosť Ryanair ďalej vysvetlila, že zľava selektívne nezvýhodňovala spoločnosť Ryanair. Spoločnosť Ryanair tvrdila, že zľava poskytnutá na prvý rok prevádzky bola ponúknutá vzhľadom na značné obchodné riziko spojené so stanovovaním plánovanej celoročnej prevádzky letiska, ktoré bolo v tom čase neznáme. Podľa spoločnosti Ryanair by v prípade letiska Zweibrücken nemalo pre spoločnosť Ryanair zmysel, aby prijala takéto obchodné riziko bez stimulačného režimu.

(142)

Spoločnosť Ryanair ďalej uviedla, že podobný režim bol otvorený pre akúkoľvek inú leteckú spoločnosť, t. j. zľava na poplatky za letiskové služby na prvý rok prevádzky bola dostupná pre všetky letecké spoločnosti začínajúce prevádzkovať nové trate z letiska Zweibrücken. Spoločnosť Ryanair osobitne zdôraznila, že jej zmluva so spoločnosťou FZG obsahovala ustanovenie, že „[t]áto zmluva sa uzatvára na nevýlučnom základe. Zmluvné strany súhlasia, že podmienky udelené spoločnosti Ryanair podľa zmluvy sú dostupné, na transparentnom a nediskriminačnom základe, aj každej inej leteckej spoločnosti, ktorá by sa zaviazala k rovnocennému objemu činnosti leteckej spoločnosti na letisku“ (23).

(143)

Spoločnosť Ryanair v každom prípade uviedla, že zmluvy medzi ňou a spoločnosťou FZG nemôžu v sebe zahŕňať štátnu pomoc, pretože nie sú pripísateľné štátu. Spoločnosť Ryanair tvrdila, že dôkazy, ktoré Komisia použila na preukázanie pripísateľnosti štátu, nie sú dostatočné, pretože môžu odrážať záujem verejných orgánov o obchodné vzťahy a budúcnosť letiska, no nepreukazujú žiadne skutočné zapojenie verejných orgánov do rokovaní spoločnosti FZG a zmlúv so spoločnosťou Ryanair.

(144)

Spoločnosť Ryanair okrem toho predložila súbor poznámok, ktoré vypracovala spoločnosť Oxera, a analýzu, ktorú vypracoval profesor Damien P. McLoughlin.

Poznámka spoločnosti Oxera 1 – Určenie trhovej referenčnej hodnoty v porovnávacej analýze pre kritériá súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Veci poskytnutia štátnej pomoci spoločnosti Ryanair, vypracované pre spoločnosť Ryanair spoločnosťou Oxera, 9. apríla 2013

(145)

Spoločnosť Oxera vyjadrila názor, že prístup Komisie spočívajúci v akceptovaní výlučne porovnávacích letísk v tej istej spádovej oblasti, ako je letisko, ktoré je predmetom vyšetrovania, je chybný.

(146)

Spoločnosť Oxera argumentovala, že trhové referenčné ceny získané z porovnávacích letísk nie sú poznačené štátnou pomocou poskytnutou okolitým letiskám. Preto je možné spoľahlivo odhadnúť trhovú referenčnú hodnotu pre kritériá súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

(147)

Dôvody:

a)

porovnávacie analýzy sa bežne používajú na kritériá súkromného subjektu v trhovom hospodárstve mimo oblasti štátnej pomoci;

b)

spoločnosti navzájom ovplyvňujú svoje cenové rozhodnutia len do tej miery, do akej sú ich výrobky náhradami alebo doplnkami;

c)

letiská v tej istej spádovej oblasti si nemusia nutne navzájom konkurovať a porovnávacie letiská použité v predložených správach čelia v rámci svojich príslušných spádových oblastí zo strany štátnych letísk len obmedzenej hospodárskej súťaži [menej ako 1/3 komerčných letísk v rámci spádovej oblasti porovnávacích letísk je plne vo vlastníctve štátu a žiadne z nich nebolo predmetom vyšetrovania vo veci štátnej pomoci (k aprílu 2013)];

d)

aj tam, kde porovnávacie letiská čelia hospodárskej súťaži zo strany štátnych letísk v tej istej spádovej oblasti, môžu existovať dôvody domnievať sa, že je ich správanie v súlade so zásadou subjektu v trhovom hospodárstve (napríklad tam, kde je veľký podiel vlastnený súkromne alebo kde je letisko súkromne spravované);

e)

Letiská spĺňajúce zásadu subjektu v trhovom hospodárstve nestanovia nižšie ceny ako prírastkové náklady.

Poznámka spoločnosti Oxera 2 – základné zásady analýzy ziskovosti pre kritériá súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Veci poskytnutia štátnej pomoci spoločnosti Ryanair, vypracované pre spoločnosť Ryanair spoločnosťou Oxera, 9. apríla 2013

(148)

Spoločnosť Oxera argumentovala, že analýza ziskovosti vypracovaná v jej správach predložených Komisii sa riadi zásadami, ktoré by prijal racionálny investor v súkromnom sektore, a odráža prístup vyplývajúci z predchádzajúcich rozhodnutí Komisie.

(149)

Základné zásady analýzy ziskovosti sú:

a)

posúdenie sa vykonáva na prírastkovom základe;

b)

obchodný plán ex ante sa nevyhnutne nevyžaduje;

c)

vhodná metóda na stanovenie cien v prípade menej využívaného letiska je prístup založený na jednotnej pokladnici;

d)

mali by sa brať do úvahy iba príjmy súvisiace s hospodárskou činnosťou prevádzkujúceho letiska;

e)

malo by sa brať do úvahy celkové trvanie zmluvy vrátane akýchkoľvek predĺžení;

f)

pri posudzovaní ziskovosti zmlúv by sa nemali brať do úvahy budúce finančné toky;

g)

prírastková ziskovosť zo zmlúv so spoločnosťou Ryanair pre letiská by sa mala posudzovať na základe odhadov opatrení v oblasti miery vnútornej návratnosti alebo čistej súčasnej hodnoty (ČSH).

Analýza Profesora Damiena P. McLoughlina – Budovanie značky: prečo a ako by mali malé značky investovať do marketingu, vypracovaná pre spoločnosť Ryanair, 10. apríla 2013

(150)

Cieľom uvedeného dokumentu bolo stanovenie obchodnej logiky, z ktorej vychádzali rozhodnutia regionálnych letísk kúpiť od spoločnosti AMS reklamu na Ryanair.com.

(151)

V dokumente sa argumentovalo, že existuje veľký počet veľmi silných, dobre známych a bežne používaných letísk. Slabší konkurenti musia prekonať statické nákupné správanie spotrebiteľov, aby mohli rozšíriť svoju podnikateľskú činnosť. Menšie regionálne letiská musia nájsť spôsob, ako dôsledne odovzdávať posolstvo svojej značky čo najširšiemu publiku. Tradičné formy marketingovej komunikácie si vyžadujú výdavky nad rámec ich prostriedkov.

Poznámky spoločnosti Oxera 3 a 4 – Ako by sa malo pristupovať k zmluvám s AMS pri analýze ziskovosti v rámci kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve?, 17. a 31. januára 2014

(152)

Spoločnosť Ryanair predložila ďalšie správy svojho konzultanta, spoločnosti Oxera. V týchto správach spoločnosť Oxera prediskutovala zásady, ktoré by sa podľa leteckej spoločnosti mali zohľadňovať v rámci kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve pri analýze ziskovosti jednak zmlúv o letiskových službách medzi spoločnosťou Ryanair a letiskami a jednak zmlúv o marketingových službách medzi spoločnosťou AMS a tými istými letiskami (24). Spoločnosť Ryanair zdôraznila, že tieto správy žiadnym spôsobom nemenia jej stanovisko predložené už skôr, že zmluvy o letiskových službách a zmluvy o marketingových službách by sa mali analyzovať na základe samostatných kritérií subjektu v trhovom hospodárstve.

(153)

Zo správ vyplynulo, že zisky vytvárané spoločnosťou AMS by sa mali začleniť ako príjmy do spoločnej analýzy ziskovosti, kým výdavky spoločnosti AMS by sa mali začleniť do nákladov. Na tento účel sa v správach navrhlo uplatniť pri spoločnej analýze ziskovosti metodiku založenú na peňažných tokoch, čo znamená, že výdavky letísk na AMS by sa mohli považovať za prírastkové prevádzkové náklady.

(154)

V správach sa zdôraznilo, že obchodné činnosti prispievajú k vytváraniu a podpore hodnoty značky, čo pomáha vytvárať účinky a prínosy nielen počas trvania zmluvy, ale aj po jej ukončení. Bolo by to tak najmä v prípade, ak vďaka tomu, že spoločnosť Ryanair uzavrela sa týmto letiskom zmluvu, začnú na letisku pôsobiť aj iné letecké spoločnosti, čo zase pritiahne viac obchodov, ktoré tam začnú pôsobiť, čo prinesie pre letisko viac príjmov nesúvisiacich s letectvom. Spoločnosť Ryanair sa domnieva, že ak Komisia pristúpi k uskutočneniu spoločnej analýzy ziskovosti, tieto prínosy sa musia zohľadniť tým, že sa bude k výdavkom AMS pristupovať ako k prírastkovým prevádzkovým nákladom bez platieb AMS.

(155)

Okrem toho spoločnosť Ryanair zastáva názor, že pri ukončení zmluvy o letiskových službách by sa musela do prognózovaných prírastkových ziskov začleniť konečná hodnota, aby sa zohľadnila hodnota vytvorená po ukončení zmluvy. Konečná hodnota by sa mohla prispôsobiť na základe pravdepodobnosti „obnovy“, čím by sa meralo očakávanie, že zisky budú pretrvávať aj po ukončení zmluvy so spoločnosťou Ryanair alebo ak sa dohodnú podobné podmienky s inými leteckými spoločnosťami. Spoločnosť Ryanair sa domnievala, že by potom bolo možné vypočítať nižší limit pre prínosy získané spoločne zmluvou s AMS a zmluvou o letiskových službách, čo by odrážalo neistoty prírastkových ziskov po ukončení zmluvy o letiskových službách.

(156)

Na doplnenie tohto prístupu sa v správach uviedol súhrn výsledkov štúdií o účinkoch marketingu na hodnotu značky. V uvedených štúdiách sa uznáva, že marketing môže podporiť hodnotu značky a môže pomôcť budovať zákaznícku základňu. Podľa správ sa v prípade letiska marketingom na Ryanair.com osobitne zvyšuje viditeľnosť značky. V správach sa okrem toho uviedlo, že menšie regionálne letiská, ktoré chcú zvýšiť svoju leteckú prevádzku, môžu preto zvýšiť hodnotu svojej značky najmä uzatváraním zmlúv o marketingových službách so spoločnosťou AMS.

(157)

V správach sa nakoniec uviedlo, že prístup založený na peňažných tokoch je potrebné uprednostniť pred prístupom založeným na kapitalizácii nákladov, pri ktorom by sa k nákladom na marketingové služby poskytované spoločnosťou AMS pristupovalo ako ku kapitálovým výdavkom na nehmotný majetok (teda na hodnotu obchodnej značky). (25) Pri prístupe založenom na kapitalizácii by sa zohľadňoval iba podiel marketingových výdavkov, ktorý sa dá priradiť k nehmotnému majetku letiska. Marketingové náklady by sa považovali za kapitálové výdavky na nehmotný majetok a potom by sa odpisovali počas trvania zmluvy, pričom by sa brala do úvahy zostatková hodnota pri predpokladanom ukončení zmluvy o letiskových službách. Pri tomto prístupe by sa nezohľadňovali prírastkové zisky, ktoré by prinieslo uzatvorenie zmluvy o letiskových službách a so spoločnosťou Ryanair, pričom je takisto zložité vypočítať hodnotu nehmotného majetku z dôvodu nákladov značky a časového obdobia používania majetku. Metóda založená na peňažnom toku je vhodnejšia ako prístup založený na kapitalizácii, pretože ten by nezachytil pozitívne prínosy pre letisko, ktorých vznik sa očakáva v dôsledku uzatvorenia zmluvy o letiskových službách so spoločnosťou Ryanair.

5.1.2.   ZMLUVY O MARKETINGOVÝCH SLUŽBÁCH

(158)

Spoločnosť Ryanair zdôraznila, že zmluvy o marketingových službách spoločnosti AMS sú oddelené od zmlúv spoločnosti Ryanair s letiskami a mali by sa posudzovať osobitne, pretože ich nemožno považovať za toho istého príjemcu. Zmluvy boli prerokované nezávisle, vzťahovali sa na odlišné služby a neboli predmetom žiadneho prepojenia, ktoré by odôvodňovalo ich považovanie za jedno údajné opatrenie štátnej pomoci. Uzatvorenie zmluvy o marketingových službách so spoločnosťou AMS nie je podmienkou pre prevádzkovanie tratí spoločnosťou Ryanair na letisko a z neho. Spoločnosť Ryanair zdôraznila, že zmluva spoločnosti AMS o marketingových službách bola uzatvorená s ministerstvom, spoluvlastníkom letiska, a letisko z nej malo prospech, ale nebola určená na zlepšenie záťažového faktoru alebo výnosu na tratiach spoločnosti Ryanair.

(159)

Pokiaľ ide o hodnotu marketingu, spoločnosť Ryanair tvrdila, že marketingový priestor na webovom sídle spoločnosti Ryanair je cenným zdrojom a po tomto priestore je vysoký dopyt, a to aj od podnikov iných ako letiská. Podľa spoločnosti Ryanair si už aj tradičné letecké spoločnosti uvedomujú hodnotu svojich webových sídiel z hľadiska marketingu a reklamy. Spoločnosť Ryanair uviedla, že letiská si často budujú značku reklamou na Ryanair.com alebo na webových sídlach iných leteckých spoločností. Spoločnosť Ryanair ďalej uviedla, že z tohto zvýšeného povedomia o značke môžu mať letiská prospech viacerými vzájomne sa posilňujúcimi a doplňujúcimi spôsobmi. Letisko Zweibrücken je medzinárodne oveľa menej známe ako buď Aéroport de Paris, alebo Heathrow Airport, a preto musí investovať do reklamy s cieľom zlepšiť povedomie o jeho značke a maximalizovať počet prichádzajúcich cestujúcich. Spoločnosť Ryanair dospela k záveru, že spolková krajina mala dvojitú motiváciu uzatvoriť so spoločnosťou AMS zmluvu o marketingových službách: po prvé, čisto komerčnú ako 50 % spoluvlastník prevádzkovateľa letiska Zweibrücken; po druhé, v rámci svojej povinnosti podporovať cestovný ruch a podnikateľské príležitosti v spolkovej krajine. Spoločnosť Ryanair preto zastáva názor, že spolková krajina kúpila cenné marketingové služby za trhovú cenu.

5.2.   AIRPORT MARKETING SERVICES (AMS)

(160)

Spoločnosť AMS uviedla, že Komisia by nemala, na rozdiel od toho, čo sa navrhuje v rozhodnutí o začatí konania, vnímať zmluvu spoločnosti FZG so spoločnosťou Ryanair a zmluvu spolkovej krajiny so spoločnosťou AMS o marketingových službách ako spojené, ale skôr ako dve samostatné obchodné transakcie. Spoločnosť AMS uviedla, že je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Ryanair so skutočným vlastným obchodným účelom vytvorenou s cieľom vyvíjať činnosť, ktorá nepatrí do hlavnej obchodnej činnosti spoločnosti Ryanair. Spoločnosť AMS objasnila, že ju spoločnosť Ryanair používa ako sprostredkovateľa na predaj reklamného priestoru na svojom webovom sídle. Spoločnosť AMS ďalej uviedla, že zmluvy spoločnosti AMS o marketingových službách s letiskami sa v zásade dojednávajú a uzatvárajú oddelene od zmlúv spoločnosti Ryanair s tými istými letiskami. Spoločnosť AMS tvrdila, že zmluvou medzi spoločnosťou AMS a spolkovou krajinou sa spoločnosti Ryanair neposkytuje žiadna výhoda; spoločnosť Ryanair nevyvíja na svojich partnerov žiadny tlak, aby uzatvárali so spoločnosťou AMS zmluvy o marketingových službách, a spoločnosť Ryanair všeobecne prevádzkuje svoje lety do letísk so zmluvami o marketingových službách so spoločnosťou AMS rovnako ako lety do letísk bez takejto zmluvy.

(161)

Spoločnosť AMS ďalej uviedla, že pri nákupe marketingových služieb konala spoločnosť FZG v súlade so zásadou subjektu v trhovom hospodárstve, keďže reklama na Ryanair.com má pre spolkovú krajinu údajne vysokú reálnu hodnotu, a že cena, ktorú si účtovala spoločnosť AMS, bola trhovou cenou za tieto služby. Spoločnosť AMS argumentovala, že pri cenách, za ktoré poskytuje reklamný priestor, a objemoch, v ktorých sa získava, sa nerobia rozdiely medzi verejnými a súkromnými inzerentmi. Spoločnosť AMS ďalej uviedla, že verejné a súkromné subjekty údajne súťažia o prístup k obmedzenému reklamnému priestoru na Ryanair.com. To podľa spoločnosti AMS znamená, že v dohodách spoločnosti AMS s verejnými letiskami nemôže byť obsiahnutá žiadna štátna pomoc, keďže spoločnosť AMS by mohla rovnako ľahko predať priestor na webovom sídle za porovnateľnú cenu súkromnej spoločnosti.

(162)

Spoločnosť AMS tiež zdôraznila, že je samo osebe logické, aby malé regionálne letisko kupovalo od spoločnosti AMS marketingové služby. Spoločnosť AMS tvrdila, že tieto letiská typicky potrebujú zvýšiť povedomie o svojej značke a že reklamou na webovom sídle leteckej spoločnosti sa môže zvýšiť počet ziskovejších zahraničných cestujúcich (zahraniční cestujúcich vytvárajú viac neleteckých príjmov ako odchádzajúci cestujúci pochádzajúci z regiónu, v ktorom sa letisko nachádza). Spoločnosť AMS tiež zdôraznila, že spolková krajina konala nielen ako spoluvlastník prevádzkovateľa letiska s priamym záujmom na posilnení imidžu svojej značky a príjmov, ale aj ako orgán poverený úlohou podporovať cestovný ruch a podnikateľské príležitosti v spolkovej krajine Porýnie-Falcko rôznymi prostriedkami, a to aj osobitne prostredníctvom reklamy.

5.3.   GERMANWINGS

(163)

Na účely celkového kontextu spoločnosť Germanwings stručne vysvetlia, prečo sa najprv rozhodla začať prevádzkovať lety z letiska Zweibrücken. Uviedla, že sa rozhodla pre Zweibrücken namiesto Saarbrückenu z dôvodu lepšej vzletovej a pristávacej dráhy v Zweibrückene, pričom poukázala na to, že povrch vzletovej a pristávacej dráhy v Saarbrückene bol náročný. Tiež vysvetľuje, že v roku 2006, keď sa spoločnosť Germanwings rozhodla lietať z Zweibrückenu, bol Zweibrücken lepšie vybavený z hľadiska systému na presné priblíženie a pristátie (systém CAT) a čas letu do Berlína bol o trochu kratší. Spoločnosť Germanwings tvrdila, že z dôvodu nerentabilnosti berlínskej trate sa v roku 2011 rozhodla ukončiť poskytovanie letov z Zweibrückenu.

(164)

Spoločnosť Germanwings najprv tvrdila, že jej zmluvy so spoločnosťou FZG neobsahujú štátnu pomoc, pretože nie je pripísateľná štátu. Tvrdila, že rôzne tlačové správy zo strany politikov nemôžu preukázať, že bol štát zapojený do rokovaní alebo uzatvárania týchto zmlúv, a že povinnosť nechať si schváliť sadzobník poplatkov dozorným orgánom podľa § 43 písm. a) pravidiel LuftVZO neplatila pre jednotlivé zmluvy.

(165)

Po druhé, spoločnosť Germanwings tvrdila, že pri uzatváraní jednotlivých zmlúv konala spoločnosť FZG ako subjekt v trhovom hospodárstve. Zdôraznila, že zásada subjektu v trhovom hospodárstve nevyžaduje, aby investorovi v krátkodobom horizonte nevznikli žiadne straty, ale že to môže predstavovať bežnú obchodnú stratégiu na dosiahnutie ziskovosti v strednodobom až dlhodobom horizonte. Myšlienka, že letisko nemôže uložiť poplatky, ktoré nepokrývajú jeho náklady, ktorú našla spoločnosť Germanwings vyjadrenú v rozhodnutí o začatí konania, údajne vychádza z článku 102 zmluvy a uplatňuje sa iba v antitrustovom kontexte, takže by sa nemala uplatňovať v prípadoch štátnej pomoci.

5.4.   TUIFly

(166)

Na účely celkového kontextu spoločnosť Germanwings stručne vysvetlia, prečo najprv presunula svoje činnosti z letiska Saarbrücken na letisko Zweibrücken. Spoločnosť TUIFly uviedla, že prešla na letisko Zweibrücken z dôvodu bezpečnostných obáv na letisku Saarbrücken. Spoločnosť TUIFly tvrdila, že počas zlého počasia infraštruktúra a topografické vlastnosti letiska Saarbrücken spôsobili, že plne naložené lietadlo spoločnosti TUIFly typu B 737-800 nemohlo na letisku riadne pristáť, v dôsledku čoho sa museli tieto lietadlá často presmerovať na letisko Zweibrücken ešte skôr, ako začalo svoju komerčnú činnosť. Podľa spoločnosti TUIFly boli tieto presmerovania, okrem toho, že spôsobovali meškania a komplikácie pre cestujúcich, spojené s dodatočnými nákladmi a organizačnými problémami pre leteckú spoločnosť. Spoločnosť TUIFly tvrdila, že v dôsledku vážnych bezpečnostných obáv na letisku Saarbrücken sa stala jej činnosť na tomto letisku neudržateľnou a prechod na letisko Zweibrücken sa stal nevyhnutným. Okrem toho poznamenala, že v dôsledku krátkej vzletovej a pristávacej dráhy na letisku Saarbrücken nemohli niektoré plne naložené lietadlá vzlietnuť, v dôsledku čoho museli niektoré lety na stredné vzdialenosti (ako napríklad na Kanárske ostrovy) začať s poloprázdnymi nádržami a v Španielsku alebo Portugalsku sa museli zastaviť na doplnenie paliva.

(167)

Spoločnosť TUIFly tvrdila, že jej zmluva so spoločnosťou FZG neobsahovala žiadnu štátnu pomoc, a že poplatky platené spoločnosťou TUIFly zodpovedali trhovým sadzbám. Tvrdila, že podmienky na letisku Zweibrücken a v okolitom regióne sú také, že aby mohla letecká spoločnosť prevádzkovať lety z Zweibrückenu ziskovo, sú nízke letiskové poplatky nevyhnutné. Spoločnosť TUIFly konkrétne poukázala na stav infraštruktúry pre cestujúcich na letisku Zweibrücken, nedostatok vhodných prostriedkov verejnej dopravy (železnica) na letisko a z letiska, polohu letiska v regióne s nízkou kúpnou silou, pôvodne zlý stav vzletovej a pristávacej dráhy, neexistenciu ubytovania pre posádku atď. Spoločnosť TUIFly tiež tvrdila, že na rozdiel od letiska Saarbrücken (alebo akéhokoľvek iného letiska, kde spoločnosť TUIFly pôsobí), nemá letisko Zweibrücken štatút „colného letiska“, v dôsledku čoho musí spoločnosť TUIFly platiť „colný poplatok“ vo výške od […] EUR do […] EUR za let. Podľa spoločnosti TUIFly to predstavuje dodatočné náklady vo výške približne […] EUR na cestujúceho a zvýšenie celkových prevádzkových nákladov spoločnosti TUIFly o viac ako […] EUR ročne.

6.   PRIPOMIENKY NEMECKA K PRIPOMIENKAM TRETÍCH STRÁN

6.1.   PRIPOMIENKY K PRIPOMIENKAM SPOLOČNOSTI RYANAIR

(168)

Nemecko uvítalo skutočnosť, že vyjadrenia spoločnosti Ryanair potvrdzujú stanovisko Nemecka, že ani letisko Zweibrücken, ani letecké spoločnosti lietajúce z Zweibrückenu nezískali štátnu pomoc. Tiež súhlasilo s tým, že zmluva medzi spolkovou krajinou Porýnie–Falcko a spoločnosťou AMS sa musí posudzovať oddelene od zmluvy medzi spoločnosťami FZG a Ryanair, že prvá z nich mala skutočnú hodnotu pre spolkovú krajinu a že bola uzavretá za trhovú cenu. Nemecko predovšetkým zdôraznilo význam cestovného ruchu pre daný región, pričom tvrdilo, že zmluva so spoločnosťou AMS slúžila na podporu cestovného ruchu.

6.2.   PRIPOMIENKY K PRIPOMIENKAM SPOLOČNOSTI AMS

(169)

Keďže spoločnosť AMS potvrdila stanovisko Nemecka, že zmluva medzi spoločnosťou AMS a spolkovou krajinou Porýnie-Falcko neobsahovala žiadne prvky štátnej pomoci, Nemecko ustúpilo od podrobných pripomienok k jednotlivým vyjadreniam.

6.3.   PRIPOMIENKY K PRIPOMIENKAM SPOLOČNOSTI GERMANWINGS

(170)

Nemecko obmedzilo svoju reakciu na vyjadrenie spoločnosti Germanwings na pripomienky k niekoľkým vecným návrhom predloženým spoločnosťou Germanwings. Predovšetkým zdôraznilo, že na rozdiel od toho, čo zrejme naznačuje spoločnosť Germanwings, neexistovala medzi Zweibrückenom a Saarbrückenom hospodárska súťaž, ale že obidve letiská to vždy chápali tak, že sa vzájomne dopĺňajú. Nemecko tvrdilo, že voľba leteckej spoločnosti, či bude lietať z jedného letiska alebo druhého, je výsledkom strategického rozhodnutia danej leteckej spoločnosti, k čomu sa Nemecko nemôže vyjadriť.

7.   POSÚDENIE

(171)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy „…pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(172)

Kritériá uvedené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne. Preto aby bolo možné určiť, či predmetné opatrenie predstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musia byť splnené všetky nasledujúce podmienky. Konkrétne, finančná podpora musí:

a)

byť poskytovaná štátom alebo zo štátnych prostriedkov;

b)

zvýhodňovať určité podniky alebo výrobu určitých tovarov;

c)

narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a

d)

ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

7.1.   VEREJNÉ FINANCOVANIE LETISKA ZWEIBRÜCKEN SPOLKOVOU KRAJINOU PORÝNIE-FALCKO/ZDRUŽENÍM ZEF

7.1.1.   EXISTENCIA POMOCI

7.1.1.1.    Hospodárska činnosť a pojem podnik

(173)

Podľa ustálenej judikatúry musí Komisia najprv určiť, či sú spoločnosti FGAZ a FZG podnikmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od jeho právneho statusu a spôsobu financovania. (26) Hospodárska činnosť je akákoľvek činnosť spočívajúca v ponúkaní tovaru alebo služieb na danom trhu (27).

(174)

Vo svojom rozsudku vo veci Letisko Lipsko/Halle Súdny dvor potvrdil, že prevádzkovanie letiska na komerčné účely a výstavba letiskovej infraštruktúry predstavujú hospodársku činnosť. (28) Keď sa prevádzkovateľ letiska zapojí do hospodárskych činností ponúkaním letiskových služieb za odplatu, stáva sa podnikateľom v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy bez ohľadu na svoje právne postavenie alebo spôsob financovania a pravidlá o štátnej pomoci stanovené v zmluve sa teda môžu uplatňovať na výhody poskytnuté štátom alebo zo štátnych prostriedkov pre tohto prevádzkovateľa letiska (29).

(175)

Pokiaľ ide o okamih, od ktorého sa výstavba a prevádzka letiska stala hospodárskou činnosťou, Komisia pripomína, že postupný vývoj trhových síl v odvetví letísk neumožňuje určiť presný dátum. Súdny dvor Európskej únie však uznal vývoj charakteru letiskových činností a vo svojom rozsudku vo veci Letisko Lipsko/Halle Všeobecný súd rozhodol, že od roku 2000 už nebolo možné vylúčiť uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na financovanie letiskovej infraštruktúry. O dátumu rozsudku vo veci Aéroports de Paris (12. decembra 2000) (30) sa preto prevádzka a výstavba letiskovej infraštruktúry musí považovať za hospodársku činnosť patriacu do oblasti štátnej pomoci.

Jedna hospodárska jednotka

(176)

Pred skúmaním povahy činností vykonávaných spoločnosťami FGAZ a FZG však Komisia pripomína, že dva samostatné právne subjekty možno pokladať za jednu hospodársku jednotku na účely uplatňovania pravidiel štátnej pomoci. Táto hospodárska jednotka sa potom pokladá za relevantný podnik.

(177)

Ako rozhodol Súdny dvor, „[v] práve hospodárskej súťaže treba pod pojmom ‚podnik‘ rozumieť hospodársku jednotku …, aj keď je táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska zložená z viacerých fyzických alebo právnických osôb.“ (31) V tomto zmysle Súdny dvor rozhodol, že niekoľko subjektov sa môže považovať za spoločne vykonávajúce hospodársku činnosť, čím za osobitných podmienok predstavujú hospodársku jednotku (32).

(178)

S cieľom určiť, či niekoľko subjektov tvorí hospodársku jednotku, skúma Súdny dvor kontrolný podiel alebo funkčné, hospodárske alebo organizačné prepojenia (33).

(179)

V tomto prípade sa Komisia domnieva, že spoločnosti FGAZ a FZG sú tak úzko prepojené, že ich treba považovať za jednu hospodársku jednotku na účely pravidiel štátnej pomoci. Na úvod treba pripomenúť, že spoločnosť FZG je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti FGAZ, čo dáva spoločnosti FGAZ právomoc kontrolovať spoločnosť FZG prostredníctvom zhromaždeniu akcionárov. Okrem toho sú spoločnosti FGAZ a FZG prepojené prostredníctvom dohody o ziskoch a stratách, čo podľa Nemecka znamená, že oba subjekty sa podľa nemeckého daňového práva považujú za jednu hospodársku jednotku. Členovia dozornej rady spoločnosti FZG sú, podľa jej stanov, vždy rovnakí ako členovia dozornej rady spoločnosti FGAZ. V obidvoch podnikoch, FGAZ aj FZG, vymenuje vedenie príslušná dozorná rada (ktorá, ako bolo uvedené, je rovnaká pre oba subjekty). V praxi bol […] v každom rozhodujúcom období výkonným riaditeľom pre spoločnosť FGAZ aj spoločnosť FZG (okrem toho bol vymenovaný druhý výkonný riaditeľ len pre spoločnosť FZG, ale nie pre spoločnosť FGAZ). Ako jediný výkonný riaditeľ spoločnosti FGAZ […] preto zastupoval spoločnosť FGAZ na zhromaždení akcionárov spoločnosti FZG, pričom jediným akcionárom bola spoločnosť FGAZ.

(180)

V praxi dostupné informácie preukazujú, že dôležité rozhodnutia týkajúce sa letiska Zweibrücken sa pravidelne prijímajú na úrovni spoločnosti FGAZ a pokyny sa potom odovzdávajú spoločnosti FZG. Z tohto hľadiska sú veľmi prínosné informácie, ktoré poskytlo Nemecko, pokiaľ ide o rozhodovací proces v súvislosti s modernizáciou vzletovej a pristávacej dráhy v rokoch 2008/2009. Dozorná rada spoločnosti FGAZ najprv prijala rozhodnutie modernizovať vzletovú a pristávaciu dráhu. Zhromaždenie akcionárov spoločnosti FGAZ potom nariadilo vedeniu spoločnosti FGAZ, aby zvolalo zhromaždenia akcionárov spoločnosti FZG. Vedenie spoločnosti FGAZ potom zastupovalo spoločnosť FGAZ ako jediný akcionár v zhromaždení akcionárov spoločnosti FZG a nariadilo vedeniu spoločnosti FZG, aby vykonalo rozhodnutie spoločnosti FGAZ modernizovať vzletovú a pristávaciu dráhu.

(181)

Na záver sa Komisia domnieva, že prepojenia medzi spoločnosťami FGAZ a FZG sú dostatočne úzke na to, aby sa mohli tieto dva subjekty považovať za jednu hospodársku jednotku. Najmä spoločnosť FZG je ekonomicky a právne úplne závislá od spoločnosti FGAZ a nemá svoju vlastnú obchodnú vôľu. Na účely uplatňovania práva štátnej pomoci Únie preto tvoria spoločnosti FGAZ/FZG jeden podnik.

Hospodárska činnosť

(182)

Spoločnosti FGAZ/FZG vykonávajú výstavbu, údržbu a prevádzku letiska Zweibrücken. Spoločnosti FGAZ/FZG ponúkajú letiskové služby a účtujú si od používateľov – komerčných prevádzkovateľov leteckej dopravy, ako aj používateľov nekomerčného všeobecného letectva – poplatky za používanie letiskovej infraštruktúry, čím infraštruktúru komerčne využívajú. Na základe judikatúry citovanej v odôvodneniach 174 až 175 sa preto musí konštatovať, že spoločnosti FGAZ/FZG vykonávali hospodársku činnosť od dátumu rozsudku vo veci Aéroports de Paris (teda od 12. decembra 2000).

(183)

V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že hospodárska činnosť spoločností FGAZ/FZG sa nezačala až so začatím komerčnej leteckej dopravy v Zweibrückene v roku 2006.

(184)

Po prvé, z vyjadrenia Nemecka je jasné, že Zweibrücken sa už predtým – neúspešne – pokúsil pritiahnuť na letisko komerčnú leteckú dopravu, čím preukázalo úmysel vstúpiť na tento trh.

(185)

Po druhé, tvrdenie, že budovanie a prevádzkovanie letiska predstavuje hospodársku činnosť až po úspešnom pritiahnutí komerčnej leteckej dopravy by viedlo k neprijateľným záverom: neexistuje dôvod oddeľovať prípravnú činnosť budovania alebo rozširovania infraštruktúry od následného komerčného využívania, na ktoré sa poskytne; povaha rozvojovej činnosti musí byť v skutočnosti určená podľa toho, či následné využívanie vybudovanej infraštruktúry predstavuje hospodársku činnosť, alebo nie (34). Vo svojom rozsudku vo veci Letisko Lipsko/Halle Všeobecný súd objasnil, že prevádzkovanie letiska je hospodárskou činnosťou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je budovanie letiskovej infraštruktúry.

(186)

Napokon treba zdôrazniť, že ponúkanie letiskových služieb na účely všeobecného letectva tiež predstavuje hospodársku činnosť. To isté platí, pokiaľ ide o poskytovanie letiskových služieb vojenským používateľom za odplatu (35). To znamená, že spoločnosti FGAZ/FZG vykonávali hospodársku činnosť už pred rokom 2006.

(187)

Z toho teda vyplýva záver, že od 12. decembra 2000 vykonávali spoločnosti FGAZ/FZG hospodársku činnosť a predstavujú, ako jedna hospodárska jednotka, podnik na účely článku 107 ods. 1 zmluvy.

Pôsobnosť verejnej politiky

(188)

Preto, hoci sa spoločnosti FGAZ/FZG musia na účely článku 107 ods. 1 zmluvy považovať za podnik, treba pripomenúť, že nie všetky činnosti vlastníka a prevádzkovateľa letiska sú nevyhnutne hospodárskej povahy (36).

(189)

Podľa Súdneho dvora (37) činnosti, za ktoré spravidla zodpovedá štát v rámci výkonu svojich výsadných práv verejnej moci, nie sú hospodárskeho charakteru a nevzťahujú sa na ne pravidlá o štátnej pomoci. Medzi takéto činnosti môžu patriť zaisťovanie bezpečnosti, kontrola letovej prevádzky, činnosti polície, colných úradov atď. Financovanie sa musí striktne obmedziť na kompenzáciu nákladov vyplývajúcich z týchto činností a nesmie sa použiť na financovanie iných činností hospodárskeho charakteru (38).

(190)

Preto financovanie činností patriacich do pôsobnosti verejnej politiky alebo infraštruktúry priamo súvisiacej s týmito činnosťami vo všeobecnosti nepredstavuje štátnu pomoc (39). Na letisku sa činnosti ako kontrola letovej prevádzky, práca policajných, colných a protipožiarnych orgánov a činnosti potrebné na zabezpečenie civilného letectva proti protiprávnemu zasahovaniu a investície týkajúce sa infraštruktúry a zariadení potrebných na vykonávanie týchto činností vo všeobecnosti považujú za činnosti nehospodárskej povahy (40).

(191)

Verejné financovanie nehospodárskych činností nevyhnutne spojených s vykonávaním hospodárskej činnosti však nesmie viesť k neodôvodnenej diskriminácii medzi leteckými spoločnosťami a prevádzkovateľmi letísk. Podľa ustálenej judikatúry v skutočnosti dochádza k zvýhodňovaniu, ak verejné orgány odbremenia podniky od nákladov priamo súvisiacich s ich hospodárskymi činnosťami. (41) Preto, ak je v danom právnom systéme bežné, že letecké spoločnosti alebo prevádzkovatelia letísk musia znášať náklady na niektoré služby, zatiaľ čo iné letecké spoločnosti alebo prevádzkovatelia letísk poskytujúci tie isté služby tieto náklady znášať nemusia, títo druhí môžu byť zvýhodnení, aj keď sa dané služby samy osebe považujú za nehospodárske. Preto je potrebná analýza právneho rámca uplatniteľného na prevádzkovateľa letiska, aby bolo možné posúdiť, či sú podľa uvedeného právneho rámca prevádzkovatelia letísk alebo letecké spoločnosti povinní znášať náklady na poskytovanie niektorých činností, ktoré môžu byť samy osebe nehospodárske, ale sú neoddeliteľnou súčasťou vykonávania ich hospodárskych činností.

(192)

Nemecko uviedlo, že náklady vyplývajúce z nasledujúcich činností (či už ako investičné náklady alebo prevádzkové náklady) treba považovať za patriace do pôsobnosti verejnej politiky: bezpečnostné opatrenia na letiskách podľa § 8 Luftsicherheitsgesetz (zákon o leteckej bezpečnosti, ďalej len: „LuftSiG“), opatrenia na zaistenie prevádzkovej bezpečnosti, opatrenia riadenia letovej prevádzky a opatrenia leteckej bezpečnosti podľa § 27 písm. c) ods. 2 Luftverkehrsgesetz (zákona o leteckej prevádzke, ďalej len: „LuftVG“), meteorologické služby a požiarny zbor.

(193)

Podľa Komisie možno opatrenia podľa § 8 LuftSiG, opatrenia podľa § 27 písm. c) ods. 2 LuftVG (vrátane meteorologických služieb) a služby požiarneho zboru v zásade a na základe analýzy v odôvodneniach 195 a nasl. nižšie považovať za činnosti patriace do pôsobnosti verejnej politiky.

(194)

V súvislosti s opatreniami týkajúcimi čisto prevádzkovej bezpečnosti sa však Komisia domnieva, že na zaručenie bezpečnej prevádzky letiska je bežnou súčasťou hospodárskej činnosti prevádzkovania letiska (42). Na základe podrobnejšieho preskúmania jednotlivých činností a nákladov Komisia konštatuje, že opatrenia zamerané na zaistenie bezpečnosti prevádzky na letisku nepredstavujú činnosti patriace do pôsobnosti verejnej politiky. Každý podnik, ktorý chce prevádzkovať letisko, musí zaistiť bezpečnosť inštalácií, ako sú vzletové a pristávacie dráhy a odbavovacie plochy.

(195)

Pokiaľ ide o právny rámec, Nemecko uviedlo, že pre hasičský zbor neexistujú žiadne právne predpisy ukladajúce hradenie týchto nákladov výhradne prevádzkovateľovi letiska. Komisia ďalej konštatuje, že náhrada nákladov na hasičský zbor patrí do právnej zodpovednosti spolkových krajín a tieto náklady spravidla hradia príslušné regionálne orgány. Hradenie sa obmedzuje na rozsah potrebný na pokrytie týchto nákladov.

(196)

Pokiaľ ide o riadenie letovej prevádzky a meteorologické služby, Komisia poznamenáva, že v § 27 písm. d) a § 27 písm. f) LuftVG sa stanovuje, že náklady súvisiace s § 27 písm. c) LuftVG pokrýva štát na niekoľkých konkrétnych letiskách. Hoci Komisia v tejto veci nemusí rozhodnúť, či ustanovenie môže poskytovať výhodu v prospech týchto letísk, ktoré využívajú štátne financovanie podľa § 27 písm. d) a 27 písm. f) LuftVG, je jasné, že zákon predpokladá, že všetky ostatné letiská musia znášať príslušné náklady. Na základe týchto skutočností sa náklady týkajúce sa riadenia letovej prevádzky a meteorologických služieb musia považovať za bežné prevádzkové náklady aspoň na letiskách, ktoré nie sú zahrnuté v § 27 písm. d) a 27 písm. f) LuftVG.

(197)

Pokiaľ ide o opatrenia podľa § 8 LuftSiG, zdá sa, že Nemecko sa domnieva, že všetky náklady súvisiace s opatreniami predpísanými v tomto ustanovení môžu znášať príslušné verejné orgány. Komisia však konštatuje, že podľa § 8 ods. 3 LuftSiG možno uhradiť iba náklady spojené s poskytovaním a údržbou plôch a priestorov potrebných na vykonávanie činností uvedených v § 8 ods. 1, ods. 2 LuftSiG. Všetky ostatné náklady musí znášať prevádzkovateľ letiska. Preto v rozsahu, v ktorom verejné financovanie poskytnuté spoločnosťami FGAZ/FZG oslobodilo tento podnik od nákladov, ktoré musel znášať podľa § 8 ods. 3 LuftSiG, nie je toto verejné financovanie vyňaté z kontroly podľa pravidiel štátnej pomoci Únie.

Závery v súvislosti s pôsobnosťou verejnej politiky

(198)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje Komisia za vhodné dospieť ku konkrétnejším záverom, pokiaľ ide o investičné náklady a prevádzkové náklady, ktoré údajne patria do pôsobnosti verejnej politiky.

(199)

Pokiaľ ide o prevádzkové náklady, ktoré vznikli v rokoch 2000 až 2009, Komisia uznáva, že prevádzkové náklady súvisiace s požiarnym zborom sa považujú za náklady patriace do pôsobnosti verejnej politiky, pokiaľ sa hradenie týchto nákladov prísne obmedzuje na to, čo je potrebné na výkon týchto činností. Pokiaľ ide o prevádzkové náklady spojené s opatreniami prijatými podľa § 8 LuftSiG, Komisia sa domnieva, že za náklady patriace do pôsobnosti verejnej politiky možno považovať len tie náklady, na náhradu ktorých má prevádzkovateľ letiska nárok podľa § 8 ods. 3 LuftSiG. Pokiaľ ide o opatrenia riadenia letovej prevádzky a opatrenia leteckej bezpečnosti, ako aj o meteorologické služby podľa § 27 písm. c) ods. 2 LuftVG a vzhľadom na to, že Zweibrücken nie je jedno z letísk, pre ktoré bola zodpovedajúca potreba uznaná spolkovou vládou podľa § 27 písm. d) ods. 1 a § 27 písm. f) ods. 1 LuftVG, Komisia konštatuje, že prevádzkové náklady súvisiace s opatreniami riadenia letovej prevádzky a opatreniami leteckej bezpečnosti, ako aj s meteorologickými službami nemožno považovať za náklady patriace do pôsobnosti verejnej politiky. Ani prevádzkové náklady spojené so zabezpečením prevádzkovej bezpečnosti sa nepovažujú za náklady patriace do pôsobnosti verejnej politiky.

(200)

V súvislosti s investíciami uskutočnenými v rokoch 2000 až 2009 Komisia uznáva, že investície priamo súvisiace s hasičským zborom sa považujú za náklady patriace do pôsobnosti verejnej politiky. Odmeňovanie príslušnými verejnými orgánmi sa okrem toho obmedzovalo na rozsah potrebný na pokrytie týchto nákladov. Pokiaľ ide o investície spojené s opatreniami prijatými podľa § 8 LuftSiG, Komisia sa domnieva, že za náklady patriace do pôsobnosti verejnej politiky možno považovať len tie náklady, na náhradu ktorých má prevádzkovateľ letiska nárok podľa § 8 ods. 3 LuftSiG. Pokiaľ ide o investície súvisiace opatreniami riadenia letovej prevádzky a opatreniami leteckej bezpečnosti, ako aj s meteorologickými službami podľa § 27 písm. c) ods. 2 LuftVG a vzhľadom na to, že Zweibrücken nie je jedno z letísk, pre ktoré bola zodpovedajúca potreba uznaná spolkovou vládou podľa § 27 písm. d) a § 27 písm. f) LuftVG, Komisia konštatuje, že investície súvisiace s opatreniami riadenia letovej prevádzky a opatreniami leteckej bezpečnosti, ako aj s meteorologickými službami nemožno považovať za náklady patriace do pôsobnosti verejnej politiky. Ani investície spojené so zabezpečením prevádzkovej bezpečnosti letiska sa nepovažujú za náklady patriace do pôsobnosti verejnej politiky. To predovšetkým znamená, že investície do modernizácie a rozšírenia vzletovej a pristávacej dráhy, ako aj do inštalácie ochranných svetiel atď. sa nemôžu považovať za investície patriace do právomoci verejnej politiky.

(201)

V každom prípade, bez ohľadu na právnu klasifikáciu toho, či tieto náklady patria do pôsobnosti verejnej politiky, alebo nie, sa preukázalo, že ich na základe uplatniteľného právneho rámca musí znášať prevádzkovateľ letiska. Ak by teda štát uhradil tieto náklady, prevádzkovateľ letiska by bol oslobodený od nákladov, ktoré by mu za normálnych okolností vznikli.

Hospodárska činnosť a vojenské použitie

(202)

Komisia poznamenáva, že letisko Zweibrücken používajú aj nemecké a iné vojenské sily, a to aj na výcvikové účely. Je to tak aj napriek tomu, že Zweibrücken nie je vojenské, ale civilné letisko (43).

(203)

Komisia sa domnieva, že poskytovanie letiskových služieb vojenským silám, vrátane civilných letísk, môže predstavovať činnosť, ktorá patrí do pôsobnosti verejnej politiky. Nie je však jasné, do akej miery Nemecko zastáva názor, že verejné financovanie letiska len pokrýva náklady vyplývajúce z uspokojovania potrieb vojenských síl v oblasti letiskových služieb. Komisia konštatuje, že najmä pokiaľ ide o prevádzkové náklady, Nemecko nezahŕňa náklady vyplývajúce z prítomnosti vojenských síl do nákladov patriacich do pôsobnosti verejnej politiky. To isté v zásade platí pre investície, kde Nemecko nepoukazuje na investície, ktoré sa bezprostredne týkajú vojenských používateľov letiska.

(204)

Nemecko však tvrdí, že pokračujúce využívanie letiska vojenskými silami je jedným z dôvodov, prečo investície do bezpečnosti letiska (vzletová a pristávacia dráha atď.) boli absolútne nevyhnutné a prečo by zatvorenie letiska nebolo riešením.

(205)

Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že letisko Zweibrücken zjavne ponúka letiskové služby vojenským silám za odplatu. Zápisnica dozornej rady spoločnosti FGAZ z 2. októbra 2006 zachytáva rozpravu o vojenských cvičeniach v Zweibrückene. Vedenie zdôrazňuje, že jedným z dôvodov v prospech umožnenia konania takýchto cvičení sú príjmy, ktoré sa tým vytvárajú, čo svedčí o tom, že z hľadiska spoločností FGAZ/FZG predstavuje ponúkanie letiskových služieb vojenským silám hospodársku činnosť. Rozprava sa ďalej dotýka aj toho, či by spoločnosť FZG mala umožniť vojenské cvičenia v Zweibrückene v budúcnosti, čo naznačuje, že je v právomoci spoločností FGAZ/FZG rozhodnúť o tom, či poskytovať služby vojenským silám, alebo nie.

(206)

Komisia sa ďalej domnieva, že zo skutočnosti, že Nemecko neidentifikovalo žiadne konkrétne náklady, ktoré sa osobitne týkajú vojenských používateľov letiska, či už z hľadiska investícií alebo prevádzkových nákladov, možno vyvodiť, že vojenské sily sú v skutočnosti len ďalším zákazníkom letiska Zweibrücken.

(207)

Na záver Komisia konštatuje, že považuje poskytovanie letiskových služieb vojenským silám za hospodársku činnosť na letisku Zweibrücken, pričom poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že sa neidentifikovali žiadne náklady osobitne súvisiace s prítomnosťou vojenských síl na letisku Zweibrücken, a (čiastočne) na hospodárske odôvodnenie ponúkania služieb vojenským silám poskytnuté spoločnosťami FGAZ/FZG.

(208)

Dokonca aj prípade alternatívneho scenára – konkrétne, ak by Komisia dospela k záveru, že by náklady vznikajúce v dôsledku prítomnosti vojenských síl mohol kryť štát ako náklady patriace do pôsobnosti verejnej politiky –, aj vtedy by sa muselo konštatovať, že by sa nemalo dopustiť, aby verejné financovanie nehospodárskej činnosti letiska v oblasti poskytovania služieb vojenským silám viedlo ku krížovému dotovaniu hospodárskych činností letiska. Predovšetkým by nebolo možné považovať celú investíciu do majetku používaného aj vojenskými silami (vzletová a pristávacia dráha atď.) alebo fixné prevádzkové náklady za výdavky patriace do pôsobnosti verejnej politiky.

7.1.1.2.    Štátne prostriedky a pripísateľnosť štátu

(209)

Na to, aby išlo o štátnu pomoc, musia byť predmetné opatrenia financované zo štátnych prostriedkov a rozhodnutie o udelení opatrenia musí byť pripísateľné štátu.

(210)

Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na akúkoľvek výhodu poskytnutú prostredníctvom štátnych zdrojov samotným štátom alebo sprostredkovateľským orgánom konajúcim na základe právomocí, ktoré mu boli zverené (44). Prostriedky miestnych orgánov sa na účely uplatňovania článku 107 zmluvy považujú za štátne prostriedky (45).

(211)

V tomto prípade sa príslušné opatrenia – konkrétne priame investičné granty pre spoločnosť FZG a ročné kapitálové injekcie v prospech spoločností FGAZ/FZG – poskytovali priamo z rozpočtu miestnych orgánov. Investičné granty pochádzali priamo od spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, zatiaľ čo kapitálové injekcie boli spolufinancované spolkovou krajinou a združením ZEF, združením miestnych verejných územných subjektov.

(212)

Komisia sa preto domnieva, že sú financované zo štátnych prostriedkov a sú pripísateľné štátu.

7.1.1.3.    Hospodárska výhoda

(213)

Výhodou v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy je každý hospodársky prospech, ktorý by podnik nezískal za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu štátu. (46) Smerodajný je len účinok opatrenia na podnik, nie príčina alebo cieľ zásahu štátu. (47) O výhodu ide vždy, keď sa v dôsledku zásahu štátu zlepší finančná situácia podniku.

(214)

Komisia ďalej pripomína, že „kapitál, ktorý štát priamo alebo nepriamo poskytne podniku za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým podmienkam trhu, nemôže byť kvalifikovaný ako štátna pomoc“ (48). Aby sa v tomto prípade mohlo určiť, či sa verejným financovaním letiska Zweibrücken poskytuje spoločnostiam FGAZ/FZG výhoda, ktorú by nezískali za bežných trhových podmienok, musí Komisia porovnať správanie verejných orgánov poskytujúcich priame investičné granty a kapitálové injekcie so správaním subjektu v trhovom hospodárstve, ktorý sa riadi výhľadom ziskovosti v dlhodobom horizonte (49).

(215)

Posúdenie by nemal brať do úvahy žiadny pozitívny vplyv na hospodárstvo regiónu, v ktorom sa letisko nachádza, pretože Súdny dvor objasnil, že smerodajnou otázkou na uplatnenie zásady subjektu v trhovom hospodárstve je, či „by za podobných okolností súkromný investor, ktorý sa opiera o možnosti predvídateľnej rentability, bez ohľadu na akékoľvek motívy sociálneho charakteru alebo regionálnej či sektorovej politiky, uskutočnil danú investíciu“ (50).

(216)

V rozsudku vo veci Stardust Marine Súdny dvor konštatoval, že „[…] na účely zistenia, či sa štát správal, alebo nesprával ako obozretný investor v trhovom hospodárstve, treba vychádzať z kontextu času, keď boli opatrenia finančnej pomoci prijaté, aby bolo možné posúdiť, či správanie štátu bolo hospodársky rozumné, a teda zdržať sa akéhokoľvek hodnotenia založeného na neskoršej situácii“ (51).

(217)

Súdny dvor ďalej vo veci EDF uviedol, že „[…] ekonomické posúdenia vykonané po poskytnutí uvedenej výhody, retrospektívne konštatovanie efektívnej rentability investície vykonanej dotknutým členským štátom alebo neskoršie odôvodnenia výberu naozaj prijatého postupu nemôžu postačovať na preukázanie, že tento členský štát prijal predtým alebo súbežne s poskytnutím ekonomickej výhody takéto rozhodnutie ako akcionár“ (52).

(218)

Aby bolo možné uplatniť zásadu subjektu v trhovom hospodárstve, musí Komisia vychádzať z času, keď bolo prijaté každé jedno rozhodnutie poskytnúť finančné prostriedky spoločnostiam FGAZ/FZG. Komisia musí svoje posúdenie založiť aj na informáciách a predpokladoch, ktoré mali k dispozícii príslušné miestne orgány v čase prijatia rozhodnutia o finančných mechanizmoch predmetných opatrení infraštruktúry.

Priame investičné granty

(219)

Komisia poznamenáva, že priame investičné granty kryli časť investičných nákladov vynaložených spoločnosťami FGAZ/FZG v rámci ich hospodárskej činnosti. Prevádzkovateľ letiska musí spravidla niesť všetky náklady týkajúce sa budovania a prevádzky letiska (s výnimkou nákladov, ktoré patria do pôsobnosti verejnej politiky a podľa uplatniteľného právneho rámca ich vo všeobecnosti nenesie prevádzkovateľ letiska) vrátane investičných nákladov, a preto krytie časti týchto nákladov oslobodzuje spoločnosti FGAZ/FZG od zaťaženia, ktoré by za normálnych okolností museli znášať.

(220)

Nemecko výslovne netvrdilo, že priame investičné granty spĺňali zásadu subjektu v trhovom hospodárstve. Skôr uviedlo, že zatvorenie letiska nikdy nebolo reálnou možnosťou pre miestne orgány a že vzhľadom na potrebu prevádzkovať letisko bolo z hospodárskeho hľadiska rozumné sprístupniť ho aj komerčnej leteckej doprave. Na iných miestach Nemecko argumentovalo, že investície do letiska boli motivované vôľou hospodársky oživiť región a že verejné dotácie boli potrebné, pretože príjmy pochádzajúce z komerčného využívania letiska by nepostačovali na pokrytie príslušných nákladov.

(221)

Nemecko tiež zdôraznilo, že infraštruktúra je potrebná na vytváranie pracovných miest (približne 5 000 v celej spolkovej krajine Porýnie-Falcko, z ktorých 2 708 závisí priamo a nepriamo od letiska), ušetrenie sociálnych nákladov (25 miliónov EUR ročne) a vytváranie daňových príjmov. Nemecko ďalej uviedlo, že pracovné miesta sú zvlášť dôležité v tejto oblasti s mierou nezamestnanosti, ktorá je v súčasnosti 2 % nad priemerom spolkovej krajiny. Nemecko tiež uviedlo, že význam letiska pre regionálne hospodárstvo sa zdôrazňuje v dvoch znaleckých posudkoch (53).

(222)

Sociálne a regionálne aspekty sa však pri vykonávaní kritéria subjektu v trhovom hospodárstve nemôžu zohľadňovať. Okrem toho, aj keby Komisia tieto sociálne a regionálne aspekty brala do úvahy, zo štúdií predložených Nemeckom vyplýva, že v júni 2012 poskytovala spoločnosť FZG na samotnom letisku Zweibrücken len 115 pracovných miest. V týchto štúdiách sa potvrdzuje, že obchodná zóna okolo prestavaného letiska poskytuje celkovo 2 708 priamych a nepriamych pracovných miest. Z nich sa však len 7,8 %, teda 210 týka prepravy a skladovania, teda činností, ktoré priamo súvisia s prítomnosťou letiska.

(223)

Hoci by sa mohlo v zásade akceptovať, že aj nenávratné dotácie spoločnosti, ktorá je plne vo vlastníctve štátu, možno považovať za investície zlučiteľné s trhom, Nemecko nepredložilo obchodný plán ani výpočty ex ante týkajúce sa očakávanej ziskovosti investičných grantov. Jedinými predloženými prognózami sú štúdia z roku 2003 načrtávajúca, aké počty cestujúcich komerčnej leteckej dopravy by mohli viesť k ziskovosti, a prognóza očakávaných ročných výsledkov v rokoch 2011 až 2015 pochádzajúca z roku 2010. V prognóze sa predpokladalo, že spoločnosť FZG dosiahne ziskovosť až v roku 2015, a to za predpokladu, že sa počet cestujúcich zvýši na viac ako 500 000 ročne.

(224)

Investície do infraštruktúry na letisku Zweibrücken so sebou prinášajú značné náklady (pozri investičné náklady podrobne uvedené v tabuľkách 2 3, bez akýchkoľvek investícií patriacich do pôsobnosti verejnej politiky identifikovaných v odôvodneniach 198 až 200 a investícií uskutočnených pred 12. decembrom 2000) a dlhé obdobie negatívnych výsledkov (podľa predpokladov prinajmenšom do roku 2015).

(225)

Napriek neoddeliteľným a významným neistotám spojeným s projektom, ako je napríklad jeho dlhodobá povaha, neexistoval žiadny obchodný plán ex ante ani analýza citlivosti východiskových predpokladov ziskovosti. To nezodpovedá typu analýzy, ktorú by vykonal obozretný investor pri takomto projekte.

(226)

Komisia napokon poznamenáva, že od roku 2000 spoločnosti FGAZ/FZG každý rok každý rok vytvárali straty, a to so vzrastajúcou tendenciou od roku 2005.

(227)

Po prvé, priame investičné granty boli nenávratnej povahy a nepriniesli návratnosť investícií. Po druhé, Nemecko nepredložilo žiadne dôkazy o tom, že boli investičné granty spoločnosti FZG poskytnuté za trhových podmienok. Po tretie, Nemecko sa neopiera o zásadu subjektu v trhovom hospodárstve. Komisia preto konštatuje, že priamymi investičnými grantmi poskytnutými spolkovou krajinou v prospech spoločnosti FZG po 12. decembri 2000 sa spoločnosti FZG poskytla hospodárska výhoda (do tej miery, do akej sa investičné granty netýkali výlučne činností patriacich do pôsobnosti verejnej politiky, ako sa konštatuje v odôvodneniach 198 až 200).

Ročné kapitálové injekcie

(228)

Ročné kapitálové injekcie zo strany spolkovej krajiny Porýnie-Falcko a združenia ZEF slúžili na pokrytie ročných strát spoločnosti FGAZ, ktoré boli zase takmer v celom rozsahu spôsobené ročnými stratami spoločnosti FZG (pozri tabuľku 4). Ročné kapitálové injekcie teda napokon slúžili na pokrytie časti bežných investičných a prevádzkových nákladov spoločností FGAZ/FZG, čím oslobodili podnik od hospodárskeho zaťaženia, ktoré by musel za bežných okolností znášať.

(229)

Z rovnakého dôvodu, aký je uvedený v odôvodneniach 222 až 228 v súvislosti s priamymi investičnými grantmi pre spoločnosť FZG, Komisia tiež konštatuje, že ročné kapitálové injekcie v prospech spoločností FGAZ/FZG sa neposkytovali za bežných trhových podmienok. Nemecko predovšetkým neuviedlo, že kapitálové injekcie boli bežnými trhovými investíciami. Nemecko nepredložilo žiadne dôkazy preukazujúce ex ante faktory ziskovosti, ani nevysvetlilo, prečo by subjekt v trhovom hospodárstve pokračoval vo vlievaní kapitálu do podniku, ktorý neustále vytvára straty. Z tohto pohľadu sa ročné kapitálové injekcie musia kvalifikovať ako opatrenia poskytujúce spoločnostiam FGAZ/FZG hospodársku výhodu.

Záver

(230)

Vzhľadom na vyššie uvedené sa Komisia domnieva, že pri neexistencii obchodného plánu ex ante alebo iných zmysluplných štúdií ziskovosti by sa subjekt v trhovom hospodárstve nerozhodol podujať na predmetný investičný projekt a neustále každoročne kryť zvyšujúce sa straty spoločností FGAZ/FZG. Rozhodnutím spolkovej krajiny Porýnie-Falcko a združenia ZEF poskytnúť dané opatrenia sa preto spoločnostiam FGAZ/FZG poskytuje hospodárska výhoda, ktorú by za bežných trhových podmienok nezískali.

7.1.1.4.    Selektívnosť

(231)

Na to, aby sa na opatrenie štátu vzťahoval článok 107 ods. 1 zmluvy, musí toto opatrenie zvýhodňovať „určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“. Preto sa pojem štátnej pomoci vzťahuje len na tie opatrenia zvýhodňujúce podniky, ktoré selektívnym spôsobom poskytujú určitú výhodu.

(232)

V predmetnej veci majú z priamych investičných grantov a ročných kapitálových injekcií prospech len spoločnosti FGAZ/FZG. Obe opatrenia sú teda selektívne podľa vymedzenia v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

7.1.1.5.    Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod

(233)

Ak štátna pomoc poskytovaná členským štátom posilní postavenie jedného podniku voči iným konkurenčným podnikom na vnútornom trhu, treba ich považovať za podniky ovplyvnené touto pomocou (54). Hospodárske zvýhodnenie poskytnuté prostredníctvom priamych investičných grantov a ročných kapitálových injekcií prevádzkovateľovi letiska v tejto veci posilňuje jeho hospodárske postavenie, keďže prevádzkovateľ letiska mohol začať svoju hospodársku činnosť bez znášania všetkých investičných a prevádzkových nákladov, ktoré sa s tým spájajú.

(234)

Podľa posúdenia v odôvodnení 173 a nasl. je prevádzkovanie letiska hospodárskou činnosťou. Hospodárska súťaž prebieha na jednej strane medzi letiskami, ktoré chcú pritiahnuť letecké spoločnosti a príslušnú leteckú prevádzku (osobnú a nákladnú), a na druhej strane medzi prevádzkovateľmi letísk, ktorí môžu medzi sebou súťažiť o to, komu bude zverená prevádzka daného letiska. Okrem toho najmä pokiaľ ide o nízkonákladových dopravcov a prevádzkovateľov charterových letov, letiská, ktoré sa nenachádzajú v tých istých spádových oblastiach a ani v tých istých členských štátoch si takisto môžu navzájom konkurovať s cieľom prilákať tieto letecké spoločnosti.

(235)

Ako sa uvádza v bode 40 usmernení v oblasti letectva z roku 2005 a znova potvrdzuje v bode 45 usmernení v oblasti letectva z roku 2014, z rozsahu uplatňovania článku 107 ods. 1 zmluvy nemožno vylúčiť ani malé letiská. V bode 45 usmernení v oblasti letectva z roku 2014 sa navyše jasne uvádza, že „relatívne malá veľkosť podniku, ktorý prijíma verejné financovanie, ako taká nevylučuje možnosť ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi“.

(236)

Letisko Zweibrücken v súčasnosti obsluhuje približne 242 000 cestujúcich ročne a v minulosti obslúžilo asi 340 000 cestujúcich ročne. Podľa prognózy, ktorú poskytlo Nemecko, by sa mohol počet cestujúcich do roku 2025 zvýšiť na viac ako 1 milión ročne. Ako sa konštatuje v odôvodnení 21, letisko Zweibrücken sa nachádza v bezprostrednej blízkosti letiska Saarbrücken (39 kilometrov) a do dvoch hodín jazdy od ďalších šiestich letísk. Podľa prognostickej štúdie leteckej prevádzky, ktorú poskytlo Nemecko, v priemere približne 15 % cestujúcich, ktorí používajú letisko Zweibrücken, pochádza z iných členských štátov (Luxembursko a Francúzsko). Z letiska Zweibrücken sa uskutočňujú medzinárodné lety na miesta určenia ako napríklad Mallorca alebo Antalya. Vzletová a pristávacia dráha v Zweibrückene má dostatočnú dĺžku (3 000 m) a umožňuje leteckým spoločnostiam obsluhovať miesta určenia v stredných vzdialenostiach. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa musí konštatovať, že verejné financovanie spoločností FGAZ/FZG narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a má prinajmenšom potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(237)

Odhliadnuc od týchto všeobecných úvah sa Komisia tiež domnieva, že medzi letiskami Zweibrücken a Saarbrücken prebieha alebo prebiehala priama hospodárska súťaž. Po prvé, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že spoločnosť TUIFly, predtým najväčší klient letiska Saarbrücken, v roku 2007 z tohto letiska odišla a prešla do Zweibrückenu. Po druhé, pomerne dlhý čas sa lety do Berlína ponúkali súbežne z Zweibrückenu (Germanwings) aj zo Saarbrückenu (Air Berlin a Luxair), čo poukazuje na hospodársku súťaž medzi letiskami aj medzi leteckými spoločnosťami. V zmluve o letiskových službách medzi spoločnosťami FZG a Germanwings sa dokonca počítalo s tým, že sa spoločnosti FZG budú platiť vyššie poplatky za služby v prípade, že spoločnosť Air Berlin prestane poskytovať služby do Berlína zo Saarbrückenu.

(238)

Okrem týchto indícií hospodárskej súťaže medzi letiskami Zweibrücken a Saarbrücken existujú dôkazy aj o tom, že napriek oficiálnemu vyjadreniu Nemecka, že tieto dve letiská sa nikdy nepovažovali za priamych konkurentov, úradníci spolkovej krajiny Porýnie-Falcko existenciu hospodárskej súťaže jednoznačne vnímali. V dvoch interných správach vlády Porýnia-Falcka z roku 2003 autori zastávali stanovisko, že spolupráca medzi letiskami Zweibrücken a Saarbrücken nebola v tom čase možná/vhodná. V jednej správe sa práve naopak vysvetľuje, že prinajmenšom pokiaľ na letisku Saarbrücken pôsobí spoločnosť FRAPORT AG, vzťah medzi obidvoma letiskami bude konkurenčný (55). V správach sa ďalej uvádza, že „z hľadiska Porýnia-Falcka sa dá očakávať, že letisko Zweibrücken v tejto súťaži v dlhodobom horizonte zvíťazí“ (56). Z týchto vyhlásení vyplýva, že aspoň v roku 2003 sa vzťah medzi týmito dvoma letiskami skutočne vnímal ako konkurenčný.

(239)

Vzhľadom na tieto súvislosti sa verejné finančné prostriedky poskytnuté spoločnostiam FGAZ/FZG musia považovať za schopné narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

7.1.1.6.    Záver

(240)

Vzhľadom na úvahy uvedené v odôvodneniach 173 až 239 sa Komisia domnieva, že verejné financie poskytnuté spoločnostiam FGAZ/FZG vo forme priamych investičných grantov a ročných kapitálových injekcií v rokoch 2000 až 2009 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

7.1.2.   ZÁKONNOSŤ POMOCI

(241)

Podľa článku 108 ods. 3 zmluvy musia členské štáty oznámiť všetky plány v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci a nesmú vykonať navrhované opatrenia, kým sa v rámci oznamovacieho postupu nedosiahne konečné rozhodnutie.

(242)

Keďže finančné prostriedky už boli spoločnostiam FGAZ/FZG poskytnuté, Komisia sa domnieva, že Nemecko nedodržalo zákaz článku 108 ods. 3 zmluvy (57).

7.1.3.   ZLUČITEĽNOSŤ

7.1.3.1.    Uplatniteľnosť usmernení v oblasti letectva z rokov 2014 a 2005

(243)

V článku 107 ods. 3 zmluvy sa stanovujú určité výnimky zo všeobecného pravidla stanoveného v článku 107 ods. 1 zmluvy, že štátna pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom. Predmetnú pomoc možno posudzovať na základe článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, v ktorom sa stanovuje, že: „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“, sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(244)

V tejto súvislosti tvoria usmernenia v oblasti letectva z roku 2014 rámec na posúdenie toho, či možno pomoc pre letiská podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy vyhlásiť za zlučiteľnú.

(245)

Podľa usmernení v oblasti letectva z roku 2014 sa Komisia domnieva, že oznámenie Komisie o určení príslušných pravidiel na posudzovanie nezákonnej štátnej pomoci (58) sa vzťahuje na neoprávnenú investičnú pomoc letiskám. V tejto súvislosti, ak sa neoprávnená investičná pomoc poskytla pred 4. aprílom 2014, uplatní Komisia tie pravidlá zlučiteľnosti, ktoré platili v okamihu, keď sa neoprávnená investičná pomoc poskytla. Preto Komisia v prípade neoprávnenej investičnej pomoci poskytnutej letiskám pred 4. aprílom 2014 uplatní zásady stanovené v usmerneniach v oblasti letectva z roku 2005 (59).

(246)

V súlade s usmerneniami v oblasti letectva z roku 2014 sa Komisia domnieva, že ustanovenia oznámenia o určení pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnenej štátnej pomoci by sa nemali vzťahovať na nerozhodnuté veci nezákonnej prevádzkovej pomoci letiskám poskytnutej pred 4. aprílom 2014. Komisia však uplatní zásady stanovené v usmerneniach v oblasti letectva z roku 2014 na všetky veci týkajúce sa prevádzkovej pomoci (nevybavené oznámenia a neoprávnená neoznámená pomoc) letiskám, a to aj v prípade, že pomoc bola poskytnutá pred 4. aprílom 2014 a pred začatím prechodného obdobia (60).

(247)

Komisia už v odôvodnení 242 dospela k záveru, že priame a ročné kapitálové injekcie predstavujú neoprávnenú štátnu pomoc poskytnutú pred 4. aprílom 2014.

7.1.3.2.    Rozdiel medzi investičnou a prevádzkovou pomocou

(248)

So zreteľom na ustanovenia usmernení v oblasti letectva z roku 2014, na ktoré sa odkazuje v odôvodneniach 245 až 246, musí Komisia určiť, či predmetné opatrenie predstavuje neoprávnenú investičnú alebo prevádzkovú pomoc.

(249)

Podľa bodu 25 písm. r) usmernení v oblasti letectva z roku 2014 je investičná pomoc vymedzená ako „pomoc na financovanie hmotného kapitálového majetku, najmä na pokrytie schodku financovania kapitálových nákladov“. Ďalej podľa bodu 25 písm. r) usmernení sa investičná pomoc môže týkať počiatočnej platby (t. j. na pokrytie počiatočných investičných nákladov) a pomoci vyplácanej vo forme pravidelných splátok (na pokrytie kapitálových nákladov v súvislosti s ročnými odpismi a nákladmi na financovanie).

(250)

Prevádzková pomoc, na druhej strane, znamená pomoc pokrývajúcu všetky alebo časť prevádzkových nákladov letiska vymedzených ako „základné náklady letiska na poskytovanie leteckých služieb, ktoré zahŕňajú kategórie nákladov ako sú náklady na zamestnancov, zmluvné služby, komunikácie, odpad, energie, údržbu, nájom a správu atď., ale ktoré nezahŕňajú kapitálové náklady, marketingovú podporu alebo iné stimuly, ktoré letisko poskytuje leteckým spoločnostiam, ani náklady spadajúce do pôsobnosti verejnej politiky“ (61).

(251)

Na základe týchto vymedzení možno usudzovať, že priame kapitálové injekcie, ktoré sa všetky týkali konkrétnych investičných projektov, predstavujú investičnú pomoc v prospech spoločností FGAZ/FZG.

(252)

Naopak, časť ročných kapitálových injekcií, ktorá sa použila na pokrytie ročných prevádzkových strát (62) spoločností FGAZ/FZG, bez nákladov zahrnutých do ukazovateľa EBITDA, ktoré patria do pôsobnosti verejnej politiky, ako sa uvádza v odôvodneniach 198 až 200, a nákladov vzniknutých pred 12. decembrom 2000, predstavuje prevádzkovú pomoc v prospech spoločností FGAZ/FZG.

(253)

A napokon, časť ročných kapitálových injekcií pokrývajúcich straty spoločností FGAZ/FZG, ktoré nie sú už zahrnuté v ukazovateli EBITDA (teda ročné odpisy majetku, náklady financovania a ďalšie), po odpočítaní nákladov patriacich do pôsobnosti verejnej politiky vymedzených v odôvodneniach 198 až 200 a nákladov vzniknutých pred 12. decembrom 2000, predstavuje investičnú pomoc.

7.1.3.3.    Zlučiteľnosť investičnej pomoci

(254)

Podľa bodu 61 usmernení v oblasti letectva z roku 2005 musí Komisia preskúmať, či sú splnené nasledujúce kumulatívne podmienky:

a)

výstavba a prevádzkovanie infraštruktúry zodpovedajú jasne určenému cieľu spoločného záujmu (regionálny rozvoj, dostupnosť atď.);

b)

infraštruktúra je potrebná a zodpovedá stanovenému cieľu;

c)

infraštruktúra ponúka zo strednodobého hľadiska dostatočné perspektívy používania, najmä pokiaľ ide o používanie existujúcej infraštruktúry;

d)

je prístup k infraštruktúre otvorený pre všetkých potenciálnych užívateľov rovnako a nediskriminačne a

e)

pomoc neovplyvňuje rozvoj obchodu tak, že protirečí záujmu Únie.

(255)

Okrem toho, aby bola štátna pomoc letiskám – ako ktorékoľvek iné opatrenie štátnej pomoci – zlučiteľná, musí mať stimulačný účinok a byť nevyhnutná a primeraná vzhľadom na plánovaný legitímny cieľ.

(256)

Nemecko tvrdilo, že investičná pomoc v prospech spoločností FGAZ/FZG spĺňa všetky kritériá zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach v oblasti letectva z roku 2005.

a)   Príspevok k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu

(257)

Komisia pripomína, že v usmerneniach v oblasti letectva z roku 2005 nie sú stanovené presné kritériá, podľa ktorých sa má posúdiť, či investičná pomoc letisku prispieva k jasne určenému cieľu spoločného záujmu. O niečom, čo len duplikuje existujúcu letiskovú infraštruktúru, však nemožno povedať, že to slúži cieľu spoločného záujmu.

(258)

V tejto súvislosti musí preto Komisia v prvom rade posúdiť, či letisko Zweibrücken duplikuje existujúcu letiskovú infraštruktúru v regióne.

Duplicita: Prekrývanie letísk Zweibrücken a Saarbrücken

(259)

Komisia pripomína, že letisko Zweibrücken sa nachádza v bezprostrednej blízkosti letiska Saarbrücken. Lineárna vzdialenosť medzi týmito dvoma letiskami je približne 20 kilometrov, čo sa premieta do približne 39 cestných kilometrov. Cesta autom medzi týmito dvoma letiskami trvá približne 30 minút. Okrem toho sa od letiska Zweibrücken vo vzdialenosti menej ako 2 hodiny cesty nachádza najmenej 6 ďalších letísk.

(260)

Tesná blízkosť medzi týmito dvoma letiskami, znamená, že obidve obsluhujú v podstate totožnú spádovú oblasť. Rôzne štúdie, ktoré v tejto veci predložilo Nemecko (63), ako aj štúdie vypracované v rámci súbežného formálneho vyšetrovacieho konania týkajúceho sa letiska Saarbrücken (64) potvrdzujú, že väčšina cestujúcich využívajúcich tieto dve letiská pochádza zo západného Porýnia-Falcka a Sárska.

(261)

Profily letísk Saarbrücken a Zweibrücken sú takisto pomerne podobné. Keď sa v roku 2006 začalo v Zweibrückene s komerčnou leteckou dopravou, prvým klientom bola spoločnosť Germanwings, ktorá ponúkala trať do Berlína. Tá istá trať sa poskytovala aj zo Saarbrückenu prostredníctvom spoločnosti Luxair a, od roku 2007, prostredníctvom spoločnosti Air Berlin. Druhým najväčším klientom letiska Zweibrücken bola spoločnosť TUIFly, ktorá ponúkala lety na rôzne dovolenkové miesta určenia, najmä v Stredozemí. Pred pôsobením v Zweibrückene bola spoločnosť TUIFly jedným z najväčších klientov letiska Saarbrücken.

(262)

Letisko Zweibrücken sa takisto pokúsilo širšie sa presadiť na nízkonákladovom trhu uzatvorením zmluvy so spoločnosťou Ryanair, ktorá však len menej ako jeden rok prevádzkovala trať na letisko Londýn – Stansted. Nakoniec odišla z letiska aj spoločnosť Germanwings, v dôsledku čoho sa od konca roka 2011 letisko Zweibrücken zameriava takmer výlučne na dovolenkové charterové lety a určitú nákladnú dopravu.

(263)

Dovolenkové charterové lety sa však ponúkajú a ponúkali aj zo Saarbrückenu. Dôležitým aspektom je, že na hlavné miesta určenia, na ktoré sa lieta z Zweibrückenu, sa zjavne často lieta aj zo Saarbrückenu. Napríklad z letného letového poriadku na rok 2014 vyplýva, že dve najčastejšie miesta určenia, na ktoré sa lieta z Zweibrückenu, sú Antalya a Palma de Mallorca, ktoré tvoria viac ako 70 % letov týždenne. Zároveň sa na obidve miesta určenia s podobnou frekvenciou lieta takisto zo Saarbrückenu: v týždni od 16. júna 2014 do 23. júna 2014 odišlo z Zweibrückenu 16 letov do Antalye a Palma de Mallorca, kým zo Saarbrückenu odišlo na tie isté miesta určenia 18 letov.

Duplicita: kapacita, počty cestujúcich a ročné výsledky

(264)

Po tom, ako letisko Zweibrücken vstúpilo na trh komerčnej leteckej dopravy, počet cestujúcich sa rýchlo zvýšil zo 78 000 cestujúcich v roku 2006 na 338 000 cestujúcich v roku 2009. Po tomto období rýchleho rastu začal počet klesať, pričom v roku 2012 klesol až na 242 000 cestujúcich. Vzhľadom na to, že kapacita letiska Zweibrücken je 700 000 cestujúcich, znamená to, že letisko nikdy nevyužívalo svoju dostupnú kapacitu na viac ako 50 % a v súčasnosti využíva svoju dostupnú kapacitu približne na 35 %.

(265)

Na porovnanie, počet cestujúcich v Saarbrückene bol v podstate stabilný na úrovni približne 450 000 cestujúcich ročne, kým na trh komerčnej leteckej dopravy nevstúpil Zweibrücken, keď počet cestujúcich klesol z 487 000 cestujúcich v roku 2005 na 350 000 cestujúcich v roku 2007. Po úprave letiskových poplatkov sa letisku Saarbrücken v roku 2007 podarilo pritiahnuť spoločnosť Air Berlin, čo viedlo k obratu a rastu počtu cestujúcich, ktorý dosiahol maximum 518 000 cestujúcich v roku 2008. V roku 2012 použilo letisko Saarbrücken 425 000 cestujúcich. Vzhľadom na to, že kapacita Saarbrückenu je aj v súčasnosti 700 000 cestujúcich ročne, jeho dostupná kapacita sa využíva len asi na 50 až 75 %. V tejto súvislosti treba poznamenať, že kapacita letiska Saarbrücken by mohla byť vyššia (konkrétne 750 000 – 800 000 cestujúcich ročne), ak by nebolo obmedzené, pokiaľ ide o počet bezpečnostných kontrol cestujúcich, ktoré dokáže letisko zvládnuť za hodinu. Toto obmedzenie vyplýva zo skutočnosti, že letisko Saarbrücken momentálne disponuje iba dvoma skenermi tela.

(266)

Komisia takisto konštatuje, že aj letisko Zweibrücken aj letisko Saarbrücken boli počas obdobia, ktoré je predmetom vyšetrovania (2000 – 2009), stratové. Na oboch letiskách sa ročné straty prudko zvýšili predovšetkým od roku 2006, keď na trh komerčnej leteckej dopravy vstúpil Zweibrücken.

Duplicita: dôkaz o priamej hospodárskej súťaži medzi dvoma predmetnými letiskami

(267)

Komisia už konštatovala v odôvodneniach 237 a 238, že existujú dôvody domnievať sa, že medzi letiskami Zweibrücken a Saarbrücken prebiehala priama hospodárska súťaž. Po prvé, je potrebné opäť pripomenúť, že spoločnosť TUIFly, predtým najväčší klient letiska Saarbrücken, z tohto letiska v roku 2007 odišla a prešla na letisko Zweibrücken. (65) Po druhé, pomerne dlhý čas sa lety do Berlína ponúkali súbežne z Zweibrückenu (Germanwings) aj zo Saarbrückenu (Air Berlin a Luxair), čo poukazuje na hospodársku súťaž medzi letiskami aj medzi traťami prevádzkovanými leteckými spoločnosťami. V zmluve o letiskových službách medzi spoločnosťami FZG a Germanwings sa dokonca počítalo s tým, že sa spoločnosti FZG budú platiť vyššie poplatky za služby v prípade, že spoločnosť Air Berlin prestane poskytovať lety do Berlína zo Saarbrückenu.

(268)

Okrem ďalších, už uvedených indícií (pozri odôvodnenie 238) poukazuje Komisia aj na zápisnicu zasadnutia dozornej rady spoločnosti FGAZ z 26. júna 2009. V zhrnutí správy správnej rady sa v zápisnici opisuje stretnutie medzi vedením spoločnosti FGAZ, spoločnosťou Ryanair a ministerstvom hospodárstva spolkovej krajiny Porýnie-Falcko. Počas tohto stretnutia, na ktorom sa diskutovalo o budúcnosti vzťahov spoločnosti Ryanair s letiskom Zweibrücken, zástupca ministerstva „zdôraznil [spoločnosti Ryanair], že vláda spolkovej krajiny Porýnie-Falcko by považovala za veľmi nepríjemný krok, keby spoločnosť Ryanair začala pôsobiť na letisku Saarbrücken“. Skôr ako o vzájomnom doplňovaní sa medzi týmito dvoma letiskami poukazuje táto poznámka na to, že tieto dve letiská si obchodne konkurujú.

Duplicita: nákladná doprava

(269)

Komisia ďalej poukazuje na to, že letisko Zweibrücken sa zaoberá aj leteckou dopravou. Zatiaľ čo na letisku Saarbrücken nie je nákladná doprava významným aspektom prevádzky, je ústredným prvkom obchodného modelu letiska Frankfurt-Hahn. Ako sa uvádza v odôvodnení 21, letisko Frankfurt-Hahn sa nachádza len približne 128 kilometrov alebo zhruba 84 minút autom od Zweibrückenu. Nákladná doprava sa okrem toho realizuje aj na luxemburskom letisku, ktoré sa nachádza približne 145 km alebo približne 86 minút autom (pozri odôvodnenie 21) od letiska Zweibrücken.

(270)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že nákladná doprava je spravidla mobilnejšia než osobná doprava (66). Za spádovú oblasť nákladného letiska sa vo všeobecnosti pokladá okruh 200 kilometrov a 2 hodiny cesty autom. Do určitej miery sa zdá, že sa v odvetví za prijateľný parameter považuje pol dňa času jazdy nákladným autom (teda do 12 hodín času jazdy nákladným autom) (67).

(271)

Vzhľadom na to, že spádová oblasť pre nákladnú dopravu je zvyčajne oveľa väčšia ako pre cestujúcich, poskytujú letiská Frankfurt-Hahn a Luxemburg v regióne dostatočné kapacity pre nákladnú dopravu.

Duplicita: diskusia o zisteniach

(272)

Na základe úvah uvedených v odôvodneniach 259 až 270 Komisia konštatuje, že letisko Zweibrücken duplikuje letiskovú infraštruktúru letiska Saarbrücken. Konkrétnejšie sa Komisia domnieva, že aj pred vstupom Zweibrückenu na trh komerčnej leteckej dopravy bol región dobre prepojený prostredníctvom existujúcich letísk, predovšetkým prostredníctvom letiska Saarbrücken, a že letisko Zweibrücken nezvyšuje prepojenie regiónu.

(273)

Navyše akýkoľvek dopyt po službách leteckej dopravy, ktoré nie sú uspokojené zo strany letiska Saarbrücken, môže jednoducho uspokojiť ďalších 6 letísk, ktoré sa dajú dosiahnuť za menej ako 2 hodiny cesty. Najmä v súvislosti s rekreačnými letmi sa čas prepravy na letisko do 2 hodín považuje za všeobecne prijateľný. To isté platí, pokiaľ ide o dopyt po službách leteckej nákladnej dopravy.

(274)

Nemecko nepredložilo žiadne dôkazy, že si prognózované počty cestujúcich vyžadovali vstup letiska Zweibrücken na trh. Osobitne treba poukázať na to, že hoci k vstupu na trh leteckej dopravy došlo v roku 2006, prvá odhadová štúdia o počtoch cestujúcich pochádza zo septembra 2009 (68). Nemožno preto tvrdiť, že verejné financovanie od roku 2000 bolo zamerané na uspokojenie dopytu po službách leteckej dopravy, ktoré by inak neboli uspokojené.

(275)

Komisia takisto poznamenáva, že v roku 1997 letisko Saarbrücken prognózovalo nárast počtu svojich vlastných cestujúcich na 676 000 do roku 2010 (69). Keďže letisko Zweibrücken v tom čase, ešte nebolo činné na trhu komerčnej leteckej dopravy, možno predpokladať, že tento odhad bol najspoľahlivejšou prognózou o počtoch cestujúcich pre región. Keďže letisko Saarbrücken má kapacitu 700 000 až 800 000 cestujúcich ročne, je jasné, že počty cestujúcich odhadnuté v roku 1997 pomerne dlhý čas mohlo uspokojovať samotné letisko Saarbrücken.

(276)

Komisia naďalej zastáva názor, že ani skutočné počty cestujúcich na letiskách Zweibrücken a Saarbrücken nepreukazujú, že kapacita Saarbrückenu nepostačuje na uspokojenie dopytu v regióne. Je pravda, že kombinovaný počet cestujúcich v Saarbrückene a Zweibrückene dosiahol približne 850 000 cestujúcich v roku 2008 a 810 000 v roku 2009, čo je viac než maximálna kapacita letiska Saarbrücken. Komisia sa zároveň domnieva, že tieto čísla poskytujú mierne skreslený obraz o skutočnom dopyte v regióne: po prvé, zdá sa, že vysoké počty cestujúcich vyplývajú z priamej konkurencie medzi berlínskymi traťami ponúkanými z Zweibrückenu a Saarbrückenu (spoločnosťou Germanwings v Zweibrückene a spoločnosťami Air Berlin/Luxair v Saarbrückene), ktoré dočasne pritiahli dodatočných cestujúcich. Keď však spoločnosť Germanwings ukončila svoju neziskovú trať do Berlína, dopyt po tejto trati sa znížil. Po druhé, Komisia konštatuje (pozri oddiel 7.3), že spoločnosti Germanwings, TUIFly a Ryanair boli všetky zvýhodňované štátnou pomocou, ktorú im poskytovali spoločnosti FGAZ/FZG. Keďže to sa mohlo premietnuť do nižších cien leteniek, je otázne, či takto dotované počty cestujúcich v Zweibrückene predstavovali skutočný dopyt v regióne. Nakoniec treba poznamenať, že kombinované počty cestujúcich od roku 2009 klesli: kombinované počty cestujúcich v Zweibrückene a Saarbrückene predstavovali v roku 2012 približne 670 000, teda menej, ako je maximálna kapacita letiska Saarbrücken.

(277)

Komisia okrem toho nemôže akceptovať argument Nemecka, že obe letiská si navzájom nekonkurujú, ale skôr sa len navzájom dopĺňajú. Po prvé, napriek skutočnosti, že obchodné modely týchto dvoch letísk sa do určitej miery zjavne líšia, je jasné, že hlavnú činnosť letiska Zweibrücken (dovolenkové lety, najmä do Antalye/Palma de Mallorca) zabezpečuje aj Saarbrücken. Je pravda, že Saarbrücken sa inak zameriava na pravidelné lety do veľkých miest, ako je Luxemburg, Berlín a Hamburg. To však nič nemení na skutočnosti, že Zweibrücken poskytuje zrejme len obmedzený rozsah služieb, ktoré neposkytuje alebo by nemohol poskytovať Saarbrücken.

(278)

Komisia ďalej konštatuje, že rozdiely v infraštruktúre, ktoré medzi týmito dvoma letiskami skutočne existujú, nemôžu spochybniť jej konštatovanie, že letisko Zweibrücken duplikuje letiskovú infraštruktúru, ktorá už predtým existovala v Saarbrückene. Opäť, hoci je pravda, že letisko Zweibrücken má dlhšiu vzletovú a pristávaciu dráhu, a preto je vhodnejšie pre diaľkové lety a ťažké nákladné lietadlá, tieto rozdiely nepostačujú na odôvodnenie dvoch letísk v takejto tesnej blízkosti. Po prvé, ako sa uvádza v odôvodneniach 269 a 270, dopyt po službách nákladnej leteckej dopravy dostatočne uspokojujú letiská Frankfurt-Hahn a Luxemburg, kde sa – podľa informácií Komisie – neuplatňujú žiadne príslušné obmedzenia, pokiaľ ide o hmotnosť lietadiel. Po druhé, Nemecko nepreukázalo, že značný počet komerčných letov osobnej prepravy s odletom z Zweibrückenu by nemohol odlietať zo Saarbrückenu.

(279)

Napokon, vzhľadom na to, že letisko v Saarbrückene bolo zjavne schopné vyhovieť dopytu po službách leteckej dopravy, ktoré teraz čiastočne prevzalo letisko Zweibrücken, už pred vstupom letiska Zweibrücken na trh, rozdiel v infraštruktúre neodôvodňuje duplikovanie infraštruktúry, ktorá už existovala v Saarbrückene.

Záver

(280)

Na základe skutočností a úvah uvedených a prediskutovaných v odôvodneniach 255 až 279 Komisia konštatuje, že investičná pomoc v prospech spoločností FGAZ/FZG slúžila na vytvorenie infraštruktúry, ktorá len duplikuje (neziskové) letisko v Saarbrückene. Nemožno preto konštatovať, že investičná pomoc prispieva k dosahovaniu cieľu spoločného záujmu.

(281)

Keďže vymenované podmienky zlučiteľnosti (v odôvodnení 254) sú kumulatívne, Komisia nemusí posudzovať zostávajúce podmienky zlučiteľnosti. Preto v rozsahu, v akom predstavuje investičná pomoc štátnu pomoc, by sa mala považovať za nezlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(282)

Keďže Nemecko neuviedlo a Komisia neidentifikovala žiadne alternatívne dôvody zlučiteľnosti, dospelo sa k záveru, že v rozsahu, v akom investičná pomoc predstavuje štátnu pomoc, nie je investičná pomoc v prospech spoločností FGAZ/FZG zlučiteľná s vnútorným trhom.

7.1.3.4.    Zlučiteľnosť prevádzkovej pomoci na základe pravidiel SVHZ

(283)

Nemecko argumentuje, že verejné financovanie týkajúce sa prevádzkovej pomoci v prospech spoločností FGAZ/FZG sa musí považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom ako náhrada za poskytovanie SVHZ v zmysle článku 106 ods. 2 zmluvy.

(284)

V článku 106 ods. 2 zmluvy sa uvádza, že „podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.“

(285)

Tento článok obsahuje (čiastočnú) výnimku zo zákazu štátnej pomoci obsiahnutého v článku 107 ods. 1 zmluvy v rozsahu, v akom je pomoc nevyhnutná a primeraná na zabezpečenie výkonu SVHZ za prijateľných hospodárskych podmienok.

(286)

Pred 31. januárom 2012 sa v rámci pre SVHZ z roku 2005 (70) a v rozhodnutí predstavila o SVHZ z roku 2005 politika Komisie pri uplatňovaní výnimky podľa článku 106 ods. 2 zmluvy.

(287)

Komisia poznamenáva, že pri obidvoch týchto nástrojoch sa vyžaduje, aby bol predmetný podnik poverený skutočnou SVHZ. Poverenie prevádzkovateľa letiska úlohami služby vo verejnom záujme sa tiež musí zaznamenať v „jednom alebo viacerých oficiálnych aktov“ obsahujúcich, okrem iného, „presný charakter záväzku služby vo verejnom záujme“ (71).

Skutočná SVHZ

(288)

Po prvé, pokiaľ ide o otázku, či prevádzka letiska Zweibrücken predstavuje skutočnú SVHZ, Komisia pripomína, že aby sa činnosť mohla označiť za SVHZ, musí vykazovať špecifické črty v porovnaní s bežnými hospodárskymi činnosťami, a že cieľom všeobecného záujmu, ktorý sa sleduje, nemôže byť len rozvoj určitých hospodárskych činností alebo hospodárskych oblastí, ako sa stanovuje v článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy (72). Na základe toho sa Komisia domnieva, že to tak môže byť len v prípade, ak časť oblasti obsluhovanej letiskom bola bez letiska izolovaná od zvyšku EÚ v rozsahu, ktorý by bránil jej sociálnemu a hospodárskemu rozvoju. (73)

(289)

Komisia sa ďalej domnieva, že existuje určité prekrývanie medzi riadnym vymedzením SVHZ a otázkou, či verejné financovanie letiska (investičných aj prevádzkových nákladov) prispieva k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu. Komisia v odôvodneniach 257 a nasl. pripomenula, že verejné financovanie, ktoré vedie k duplicite letiskovej infraštruktúry v danom regióne sa nemôže považovať za financovanie prispievajúce k cieľu spoločného záujmu (pozri tiež odôvodnenia 294 a nasl.). Komisia taktiež pripomína, že celkové prevádzkovanie letiska možno považovať za SVHZ len v tom prípade „ak by časť oblasti potencionálne obsluhovanej letiskom bola bez letiska izolovaná od zvyšku Únie v rozsahu, ktorý by bránil jej sociálnemu a hospodárskemu rozvoju“ (74). Aj na základe týchto skutočností sa Komisia domnieva, že prevádzkovanie letiska, ktoré duplikuje iné letisko v tom istom regióne, sa nemôže považovať za skutočnú SVHZ (75).

(290)

Komisia dospela k záveru, že v rozsahu, v akom predstavuje štátnu pomoc, je verejné financovanie infraštruktúry letiska Zweibrücken nezlučiteľné s vnútorným trhom, pretože duplikuje existujúcu infraštruktúru. Podobne sa Komisia domnieva, že prevádzka letiska Zweibrücken nepredstavuje skutočnú službu všeobecného hospodárskeho záujmu. V rozsahu, v akom sa Nemecko domnieva, že prevádzkovanie letiska Zweibrücken predstavuje SVHZ, si preto zjavne nesprávne vyložilo vymedzenie SVHZ (76).

Poverovací akt

(291)

Po druhé, Komisia konštatuje, že spoločnosti FGAZ/FZG v žiadnom prípade neboli riadne poverené prevádzkovaním letiska Zweibrücken ako SVHZ. Ako príslušné poverovacie akty Nemecko uviedlo len všeobecnú prevádzkovú licenciu letiska a jeho „povinnosť prevádzky“ podľa § 45 LuftVZO. Komisia poznamenáva, že podľa Nemecka bolo uloženie povinnosti prevádzky výsledkom povýšenia letiska Zweibrücken z „letiskovej plochy“ na „letisko“ v zmysle § 49 a § 38 LuftVZO (77). K tomuto povýšeniu však došlo až na začiatku roku 2010, čo znamená, že pre obdobie, ktoré je predmetom vyšetrovania (2000 – 2009), nemožno z § 45 LuftVZO vyvodiť žiadne poverenie.

(292)

Nemecko ďalej uvádza, že „[k] všeobecnému oficiálnemu povereniu spoločnosti FZG SVHZ nedošlo, ak nepočítame prevádzkovú licenciu a začlenenie do projektu prestavby spolkovej krajiny Porýnie-Falcko“. Vzhľadom na to, že Nemecko nevysvetlilo, ako môže prevádzková licencia sama osebe predstavovať riadny poverovací akt spĺňajúci požiadavky uvedené v odôvodnení 287 alebo ako predstavuje riadne poverenie začlenenie do projektu prestavby, Komisia konštatuje, že spoločnosti FGAZ/FZG neboli riadne poverené skutočnou SVHZ.

(293)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 288 a nasl. sa preto dospelo k záveru, že finančné prostriedky poskytnuté spoločnostiam FGAZ/FZG predstavujúce prevádzkovú pomoc nemožno považovať za náhradu za SVHZ zlučiteľnú s vnútorným trhom.

7.1.3.5.    Zlučiteľnosť prevádzkovej pomoci podľa usmernení v oblasti letectva z roku 2014

(294)

V oddiele 5.1. usmernení v oblasti letectva z roku 2014 sa stanovujú kritériá, ktoré bude Komisia uplatňovať pri posudzovaní zlučiteľnosti prevádzkovej pomoci s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy. Podľa bodu 172 usmernení v oblasti letectva z roku 2014 bude Komisia uplatňovať tieto kritériá na všetky prípady týkajúce sa prevádzkovej pomoci vrátane nevybavených oznámení a prípadov neoprávnenej neoznámenej pomoci.

(295)

Neopravená prevádzková pomoc poskytnutá pred dňom uverejnenia usmernení v oblasti letectva z roku 2014 sa môže vyhlásiť za zlučiteľnú do plnej výšky nepokrytých prevádzkových nákladov za predpokladu, že sú splnené nasledujúce podmienky (78):

a)

príspevok k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu: táto podmienka je splnená okrem iného vtedy, ak pomoc zvyšuje mobilitu občanov Únie a prepojenosť regiónov alebo napomáha regionálnemu rozvoju (79);

b)

potreba zásahu štátu: pomoc by sa mala zameriavať na situácie, v ktorých môže priniesť podstatné zlepšenie, ktoré trh nie je schopný poskytnúť sám (80);

c)

existencia stimulačného účinku: táto podmienka je splnená, ak je pravdepodobné, že v prípade neposkytnutia prevádzkovej pomoci a vzhľadom na možnú prítomnosť investičnej pomoci a úrovne dopravy by sa úroveň hospodárskej činnosti daného letiska podstatne znížila (81);

d)

primeranosť výšky pomoci (pomoc obmedzená na potrebné minimum): v záujme primeranosti sa prevádzková pomoc letiskám musí obmedziť na minimum, ktoré je nevyhnutné na uskutočnenie podporovanej činnosti (82);

e)

zabránenie neprípustným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod (83).

a)   Príspevok k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu

(296)

V bode 114 usmernení v oblasti letectva z roku 2014 sa uvádza, že „duplicita neziskových letísk neprispieva k cieľu spoločného záujmu“. Komisia sa domnieva, že argumenty predložené v odôvodneniach 259 a nasl. v súvislosti so zlučiteľnosťou investičnej pomoci v prospech spoločností FGAZ/FZG podľa usmernení v oblasti letectva z roku 2005 sú rovnako uplatniteľné na zlučiteľnosť prevádzkovej pomoci podľa usmernení v oblasti letectva z roku 2014. Z tohto dôvodu sa Komisia domnieva, že prevádzkovou pomocou poskytnutou spoločnostiam FGAZ/FZG sa len duplikuje neziskové letisko, a teda sa ňou neprispieva k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu. Prevádzkovú pomoc poskytnutú spoločnostiam FGAZ/FZG v rozsahu, v akom predstavuje štátnu pomoc, preto nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

Záver

(297)

Komisia dospela k záveru, že prevádzková pomoc poskytnutá spoločnostiam FGAZ/FZG nie je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 zmluvy alebo podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy. Keďže Nemecko neuviedlo a Komisia neidentifikovala žiadne alternatívne dôvody zlučiteľnosti, dospelo sa k záveru, že v rozsahu, v akom predstavuje štátnu pomoc, je prevádzková pomoc poskytnutá spoločnostiam FGAZ/FZG nezlučiteľná s vnútorným trhom.

7.2.   PRÍPADNÁ POMOC V SPOJENÍ S BANKOVÝM ÚVEROM A ÚČASŤOU V INTERNOM CASH POOLE SPOLKOVEJ KRAJINY PORÝNIE-FALCKO.

7.2.1.   EXISTENCIA POMOCI

7.2.1.1.    Hospodárska činnosť a pojem podnik

(298)

Z dôvodov uvedených v odôvodnení 173 a nasl. sa spoločnosti FGAZ/FZG musia na účely článku 107 ods. 1 zmluvy považovať za podnik.

7.2.1.2.    Štátne prostriedky a pripísateľnosť štátu

(299)

Na to, aby predmetné opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí byť financované zo štátnych prostriedkov a rozhodnutie o udelení opatrenia musí byť pripísateľné štátu.

(300)

Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na akúkoľvek výhodu poskytnutú prostredníctvom štátnych zdrojov samotným štátom alebo sprostredkovateľským orgánom konajúcim na základe právomocí, ktoré mu boli zverené (84). Prostriedky miestnych orgánov sa na účely uplatňovania článku 107 zmluvy považujú za štátne prostriedky (85).

100 % štátna záruka

(301)

Každá verejná záruka so sebou nesie riziko straty prostriedkov štátom. Keďže 100 %- štátnu záruku vydala priamo spolková krajina Porýnie-Falcko, bola poskytnutá zo štátnych prostriedkov a je takisto pripísateľná štátu.

Cash-pool spolkovej krajiny

(302)

Nemecko uviedlo, že cash-pool spolkovej krajiny Porýnie-Falcko sa nefinancuje priamo z verejného rozpočtu spolkovej krajiny. Tvrdí, že všetky finančné prostriedky v cash-poole pochádzajú buď od zúčastnených podnikov, alebo sa získavajú formou úverov na kapitálovom trhu.

(303)

Komisia sa domnieva, že v predmetnej veci vykonával štát v každom rozhodujúcom období priamu alebo nepriamu kontrolu nad prostriedkami v cash-poole, čo znamená, že predstavujú štátne prostriedky. Po prvé, na cash-poole sa môžu zúčastňovať len podniky, ktorých väčšinovým vlastníkom je spolková krajina Porýnie-Falcko (vlastníctvo najmenej 50 %). Vzhľadom na väčšinové verejné vlastníctvo sú zúčastnené podniky jednoznačne verejnými podnikmi v zmysle článku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES (86). Keďže všetky zúčastnené podniky sú takto verejnými podnikmi, ich prostriedky predstavujú štátne prostriedky. Samotná táto skutočnosť znamená, že finančné prostriedky v cash-poole v rozsahu, v akom sú tvorené vkladmi uskutočnenými zúčastnenými podnikmi, predstavujú štátne prostriedky.

(304)

Po druhé, v prípade, že vklady zúčastnených podnikov v cash-poole nestačia na uspokojenie potrieb likvidity účastníka, získa spolková krajina Porýnie-Falcko krátkodobé financovanie na finančnom trhu na svoje vlastné meno a posunie tieto finančné prostriedky podnikom zúčastneným na cash-poole. Keďže spolková krajina si potrebné úvery berie vo vlastnom mene, aj takto získané finančné prostriedky sa musia považovať za štátne prostriedky.

(305)

Komisia sa preto domnieva, že finančné prostriedky poskytnuté z cash-poolu sa financujú štátnymi prostriedkami, pretože aj vklady zúčastnených podnikov aj úvery, ktoré si berie spolková krajina na prekonanie výpadkov likvidity v cash-poole, predstavujú štátne prostriedky.

(306)

Ďalej je jasné, že spolková krajina mala ďalekosiahlu kontrolu nad fungovaním cash-poolu, čo znamená, že financovanie poskytované zúčastneným podnikom je pripísateľné štátu. Komisia v prvom rade poznamenáva, že zmluva o účasti v cash-poole sa uzatvára medzi spolkovou krajinou a zúčastnenými podnikmi. Rozhodnutie umožniť podniku zúčastniť sa na cash-poole teda prijíma priamo spolková krajina. Spolková krajina takisto rozhoduje o maximálnej sume, ktorú môže zúčastnený podnik vybrať z cash-poolu vo forme úverovej linky. Spolková krajina Porýnie-Falcko okrem toho priamo riadi každodenné operácie cash-poolu prostredníctvom „Landeshauptkasse“, čo je inštitúcia ministerstva financií spolkovej krajiny Porýnie-Falcko. „Landeshauptkasse“ tiež oficiálne zastupuje spolkovú krajinu pri získavaní finančných prostriedkov na preklenutie výpadkov likvidity v cash-poole.

(307)

Na základe týchto prvkov sa zdá, že štát je schopný priamo kontrolovať činnosti cash-poolu, predovšetkým môže rozhodovať o tom, ktorý podnik sa môže zúčastniť, a o konkrétnej úverovej linke poskytnutej každému zúčastnenému podniku. Preto sú rozhodnutia týkajúce sa účasti na cash-poole a rozsahu tejto účasti pripísateľné štátu.

Úver poskytnutý bankou Sparkasse Südwestpfalz

(308)

Pokiaľ ide o samotný úver, Komisia súhlasí s tým, že Sparkasse Südwestpfalz je nezávislou bankou, ktorá prijíma rozhodnutia o poskytovaní úverov na svoju vlastnú zodpovednosť. Nič jednoznačne nenasvedčuje tomu, že rozhodnutie o poskytnutí úveru spoločnostiam FGAZ/FZG je pripísateľné štátu. Komisia sa preto domnieva, že opatrenie nie je pripísateľné štátu.

7.2.1.3.    Hospodárska výhoda

100 % štátna záruka

(309)

Podľa bodu 3.2 oznámenia o zárukách, individuálna štátna záruka nepredstavuje pomoc, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky: „a) Dlžník nemá finančné problémy […], b) Rozsah záruky možno správne stanoviť, keď sa poskytuje. […] c) Záruka nekryje viac ako 80 % nesplateného úveru alebo iného finančného záväzku […], d) Za záruku sa platí trhovo orientovaná cena […]“.

(310)

V tomto prípade poskytla spolková krajina Porýnie-Falcko 100 % záruku na zabezpečenie úveru poskytnutého v prospech spoločností FGAZ/FZG, čo znamená, že záruka presahuje prahovú hodnotu vo výške 80 % nesplateného úveru. Okrem toho, ako je vysvetlené ďalej, za záruku sa neplatí trhová cena. To znamená, že záruka zjavne predstavuje výhodu.

(311)

Podľa bodu 4.2 druhého pododseku oznámenia o zárukách sa táto výhoda môže vypočítať ako rozdiel medzi špecifickou trhovou úrokovou mierou, ktorú by spoločnosti FGAZ/FZG znášali bez záruky, a úrokovou mierou, ktorú získala prostredníctvom štátnej záruky po zohľadnení všetkých zaplatených poplatkov.

(312)

V súvislosti so zárukou vydanou spolkovou krajinou Komisia pripomína, že spoločnosti FGAZ/FZG získali túto 100 % záruku bezplatne a bez poskytnutia zábezpeky. Je jasné, že za bežných trhových podmienok by museli spoločnosti FGAZ/FZG platiť poplatok, aby od tretej strany získali záruku na svoje úvery.

(313)

Keďže spoločnosti FGAZ/FZG nemuseli platiť poplatok, získali hospodársku výhodu, ktorá na trhu inak nie je dostupná. Výška tejto výhody zodpovedá poplatku, ktorý by spoločnosti FGAZ/FZG museli platiť za bežných trhových podmienok.

Cash-pool spolkovej krajiny

(314)

V súvislosti s účasťou spoločností FGAZ/FZG v cash-poole Nemecko vysvetlilo, že cash-pool funguje nasledovne: spoločnosť FGAZ požiada o finančné prostriedky z cash-poolu na zabezpečenie svojej likvidity a spolková krajina poskytne tieto finančné prostriedky z cash-poolu. Účtované úrokové miery sú trhové koeficienty peňazí v hotovosti na úrovni dostupnej pre samotnú spolkovú krajinu. Ak vklady zúčastnených podnikov nepostačujú na pokrytie požiadavky, doplní spolková krajina cash-pool tak, že si zoberie úvery na vlastné meno. Nemecko ďalej vysvetľuje, že spolková krajina v podstate prevádza podmienky, ktoré získa na kapitálovom trhu, na účastníkov cash-poolu, čím sa umožňuje účastníkom – dcérskym podnikom spolkovej krajiny – refinancovať sa za rovnakých podmienok ako samotná spolková krajina bez akýchkoľvek ohľadov na ich úverovú bonitu. Komisia okrem toho konštatuje, že toto financovanie je dostupné všetkým podnikom na neobmedzené časové obdobie.

(315)

Na základe tohto mechanizmu sa spoločnosti FGAZ poskytne výhoda, ak podmienky, za ktorých spolková krajina poskytuje úvery z cash-poolu, sú priaznivejšie ako podmienky, ktoré by inak boli pre spoločnosť FGAZ dostupné na trhu. Podmienky pre branie si úverov z cash-poolu sú rovnaké ako podmienky dostupné pre spolkovú krajinu na refinancovanie. Vzhľadom na to, že spolková krajina si ako verejný orgán dokáže brať úvery za veľmi výhodné sadzby (keďže v podstate neexistuje úverové riziko), sa Komisia domnieva, že sadzba, za ktorú môže spoločnosť FGAZ získať úver z cash-poolu, je výhodnejšia ako sadzba, ktorá by inak bola pre ňu dostupná. Spoločnosť FGAZ okrem toho nemusí na tieto úvery poskytovať zábezpeku a jej finančná situácia/úverová bonita sa nezohľadňuje. Preto tým, že sa spoločnosti FGAZ umožnilo zúčastňovať sa na cash-poole, poskytla spolková krajina podniku FGAZ/FZG hospodársku výhodu (87).

7.2.1.4.    Selektívnosť

(316)

Keďže 100 % záruka a právo zúčastňovať sa na cash-poole boli poskytnuté len spoločnostiam FGAZ/FZG (a, v prípade cash-poolu, ostatným podnikom, v ktorých spolková krajina vlastní väčšinu akcií), musia sa obidve opatrenia považovať za opatrenia selektívnej povahy.

7.2.1.5.    Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod

(317)

Z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v odôvodneniach 233 a nasl. sa Komisia domnieva, že akákoľvek selektívna hospodárska výhoda poskytnutá spoločnostiam FGAZ/FZG môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

7.2.1.6.    Záver

(318)

Na záver Komisia konštatuje, že poskytnutím 100 % bezplatnej záruky na úver spoločnostiam FGAZ/FZG a umožnením spoločnosti FGAZ zúčastňovať sa na cash-poole spolkovej krajiny poskytla spolková krajina spoločnostiam FGAZ/FZG štátnu pomoc.

(319)

Komisia okrem toho dospela k záveru, že samotný úver poskytnutý bankou Sparkasse Südwestpfalz nepredstavoval štátnu pomoc.

7.2.2.   ZLUČITEĽNOSŤ

(320)

Komisia sa domnieva, že úvahy o zlučiteľnosti uvedené v odôvodneniach 248 a nasl. a (283) a nasl. v súvislosti so štátnou pomocou v podobe priamych investičných grantov a ročných kapitálových injekcií sú rovnako uplatniteľné na štátnu pomoc v podobe záruky a účasti v cash-poole. Komisia preto konštatuje, že štátna pomoc udelená poskytnutím 100 % bezplatnej záruky spoločnostiam FGAZ/FZG a umožnením spoločnosti FGAZ zúčastňovať sa na cash-poole spolkovej krajiny je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

7.3.   ZĽAVY LETISKOVÝCH POPLATKOV A ZMLUVA O MARKETINGOVÝCH SLUŽBÁCH SO SPOLOČNOSŤOU RYANAIR

7.3.1.   EXISTENCIA POMOCI

7.3.1.1.    Hospodárska činnosť a pojem podnik

(321)

Poskytovaním služieb leteckej dopravy vykonávajú letecké spoločnosti hospodársku činnosť, a preto sú podnikmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Preto je potrebné analyzovať, či predmetné zmluvy medzi leteckými spoločnosťami a letiskom, ak sú pripísateľné štátu a dochádza nimi k prevodu štátnych prostriedkov, poskytovali leteckým spoločnosťami hospodársku výhodu.

7.3.1.2.    Štátne prostriedky a pripísateľnosť štátu

(322)

Opatrenie musí byť pripísateľné štátu a poskytnuté zo štátnych prostriedkov. Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Stardust Marine (88) konštatoval, že prostriedky verejného podniku, ktorý má štatút podľa súkromného práva a ktorého väčšina akcií je vo verejnom vlastníctve, predstavujú štátne prostriedky. V tejto súvislosti je ustálenou praxou Komisie konštatovať, že bez ohľadu na to, či je verejný podnik stratový alebo ziskový, všetky jeho prostriedky sa musia považovať za štátne prostriedky (89).

(323)

Pokiaľ ide o pripísateľnosť, Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Stardust Marine ďalej konštatoval, že skutočnosť, že je štát alebo štátny subjekt jediným alebo väčšinovým akcionárom podniku, nie je postačujúca na konštatovanie, že presun prostriedkov týmto podnikom je pripísateľný jeho verejným akcionárom (90). Podľa Súdneho dvora, aj keby bol štát schopný kontrolovať verejný podnik a uplatňovať dominantný vplyv na jeho operácie, skutočné uplatnenie tejto kontroly v konkrétnom prípade by sa nedalo automaticky predpokladať, pretože štátny podnik môže konať s väčšou alebo menšou mierou nezávislosti, a to v závislosti od stupňa autonómie, ktorú mu štát ponechal.

(324)

Podľa Súdneho dvora možno pripísateľnosť vyvodiť z nasledujúcich indícií (91):

a)

zo skutočnosti, že predmetný podnik nemohol prijať napadnuté rozhodnutie bez zohľadnenia požiadaviek orgánov verejnej moci;

b)

zo skutočnosti, že podnik musel zohľadniť smernice vydané orgánmi verejnej moci;

c)

z integrácie verejného podniku do štruktúr verejnej správy;

d)

z povahy činností verejného podniku a ich vykonávania na trhu za bežných podmienok hospodárskej súťaže so súkromnými subjektmi;

e)

z právneho postavenia podniku;

f)

z intenzity dohľadu orgánov verejnej moci nad riadením podniku;

g)

z akýkoľvek iného ukazovateľa, ktorý v konkrétnom prípade preukáže zapojenie orgánov verejnej moci do prijatia opatrenia alebo nepravdepodobnosť, že takéto zapojenie neexistuje, pričom je potrebné zohľadniť aj vplyv opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré zahŕňa.

Štátne prostriedky

(325)

Komisia poznamenáva, že spoločnosti FGAZ/FZG sú vlastnené na 100 % štátom, konkrétne 50 % spolkovou krajinou Porýnie-Falcko a 50 % združením ZEF. Spoločnosti FGAZ/FZG je preto potrebné považovať za verejné podniky v zmysle článku 2 písm. b) smernice 2006/111/ES. O štáte ako jedinom akcionárovi spoločností FGAZ/FZG, ktorý okrem toho vymenuje (totožné) dozorné rady spoločností FGAZ/FZG (ktoré následne vymenujú vedenie), možno predpokladať, že má dominantný vplyv na spoločnosti FGAZ/FZG a môže kontrolovať ich prostriedky. To znamená, že akákoľvek výhoda poskytnutá z prostriedkov spoločností FGAZ/FZG by znamenala stratu štátnych prostriedkov, čo by predstavovalo prevod štátnych prostriedkov.

Pripísateľnosť

(326)

Hoci Nemecko uviedlo, že uzavretie zmlúv medzi leteckými spoločnosťami a spoločnosťou FZG nie je pripísateľné štátu, uznalo, že štát – zastúpený spolkovou krajinou Porýnie-Falcko a združením ZEF – je nepriamo zapojený, konkrétne prostredníctvom svojich zástupcov v dozornej rade materskej spoločnosti FGZ, FGAZ. Podľa stanov spoločností FGAZ a FZG sú dozorné rady obidvoch subjektov zložené zo zástupcov, ktorí sú všetci vymenovaní verejnými orgánmi, konkrétne spolkovou krajinou a združením ZEF. Zástupca vymenovaný spolkovou krajinou sa automaticky stáva predsedom obidvoch dozorných rád. Dozorné rady vymenujú manažment spoločností FGAZ a FZG. Pre oba subjekty musia dozorné rady schváliť všetky transakcie vo výške viac ako […] EUR, čo im poskytuje širokú kontrolu nad hospodárskymi činnosťami spoločností FGAZ/FZG.

(327)

Po druhé, zo zápisnice dozornej rady spoločnosti FGAZ vyplýva, že dozorná rada bola informovaná o rokovaniach a uzatváraní zmlúv s leteckými spoločnosťami a tieto veci sa s ňou konzultovali. Zo zápisníc tiež vyplýva, že pri uzatváraní zmlúv muselo vedenie spoločností FGAZ/FZG vziať do úvahy požiadavky verejných orgánov. Napríklad zo zápisnice zo zasadnutia Rady z 13. júla 2006 vyplýva, že po tom, ako vedenie informovalo o úspešnom uzatvorení zmluvy so spoločnosťou Germanwings, predseda dozornej rady uviedol, že spolková krajina je veľmi spokojná s vývojom a poznamenal, že by to mohlo viesť k vytvoreniu pracovných miest a pomôcť hospodársky odôvodniť opodstatnenosť letiska. Predseda najmä tiež poznamenal, že tieto pozitívne účinky – vytvorenie pracovných miest a hospodárske opodstatnenie letiska – by mohli viesť k predĺženiu dohody o ziskoch a stratách medzi spoločnosťami FGAZ a FZG. Vzhľadom na to, že od dohody o ziskoch a stratách záviselo, či bude spoločnosť FZG schopná kryť svoje prevádzkové straty, a na to, že spolková krajina a združenie ZEF mali právomoc nepredĺžiť platnosť dohody o prevode ziskov a strát alebo ukončiť poskytovanie kapitálových injekcií, ktoré umožňovali jej fungovanie, je jasné, že vedenie spoločností FGAZ/FZG muselo zohľadniť požiadavky verejných orgánov, ak chcelo zabezpečiť svoje vlastné hospodárske prežitie.

(328)

Zo zápisnice dozornej rady z 13. júla 2006 tiež vyplýva, že vojenské cvičenie, ktoré sa konalo na letisku Zweibrücken, viedlo k sťažnostiam obyvateľstva na hluk. Vedenie poukázalo na to, že vojenským cvičením holandských vzdušných síl sa dosiahli významné príjmy. Predseda napriek tomu navrhol, aby vedenie v budúcnosti dôkladne zvážilo, či by sa vojenské cvičenia mali konať, a aby sa obyvateľstvo včas informovalo. Zo všetkých uvedených skutočností vyplýva, že verejné orgány boli zapojené do každodenných rozhodnutí vedenia spoločností FGAZ/FZG a súhlasili s nimi.

(329)

Zo zápisnice zo zasadnutia dozornej rady z 26. júna 2009 ďalej vyplýva, že štát, zastúpený spolkovou krajinou Porýnie-Falcko, bol priamo zapojený do rokovaní s leteckými spoločnosťami. V zápisnici sa opisuje správa vedenia dozornej rade, v ktorej sa hovorí o stretnutí medzi vedením, zástupcom ministerstva hospodárstva spolkovej krajiny Porýnie-Falcko a spoločnosťou Ryanair v Londýne. Počas tohto zasadnutia sa diskutovalo o vzťahu medzi spoločnosťou Ryanair a letiskom Zweibrücken. Aktívnu účasť ministerstva je možné vyvodiť, okrem samotnej prítomnosti jeho zástupcu na týchto obchodných rokovaniach, z toho, že zástupca ministerstva spoločnosti Ryanair pripomenul, že pôsobenie na letisku v Saarbrückene by vláda spolkovej krajiny Porýnie-Falcko mohla považovať za „nepríjemný krok“.

(330)

O budúcnosti pôsobenia spoločnosti Ryanair v Zweibrückene sa potom diskutovalo v dozornej rade, ktorá konštatovala, že bez výrazného zlepšenia harmonogramu spoločnosti Ryanair a vzhľadom na peňažný príspevok požadovaný spoločnosťou Ryanair (92) podporuje návrh manažmentu vzťah ukončiť. Vzhľadom na peňažný príspevok, ktorý požadovala spoločnosť Ryanair a ktorý by správnu radu zaväzoval k schváleniu novej zmluvy, a na skoré zapojenie verejných orgánov do rokovaní je jasné, že dozorná rada mala ďalekosiahlu kontrolu nad obchodným rozhodnutím vedenia. To sa môže vnímať ako ďalšia indícia toho, že vedenie muselo pri rozhodovaní brať do úvahy požiadavky verejných orgánov, a preukazuje to stupeň kontroly a vplyvu uplatňovaného dozornou radou nad obchodnými rozhodnutiami spoločností FGAZ/FZG.

(331)

Vzhľadom na tieto úvahy sa Komisia domnieva, že je dosť indícií na to, aby sa konštatovalo, že uzatvorenie zmlúv o letiskových službách medzi spoločnosťami FGAZ/FZG a rôznymi leteckými spoločnosťami je pripísateľné štátu.

7.3.1.3.    Hospodárska výhoda

(332)

S cieľom posúdiť, či zmluva medzi letiskom vo verejnom vlastníctve a leteckou spoločnosťou poskytuje leteckej spoločnosti hospodársku výhodu, je potrebné analyzovať, či bola pri tejto zmluve dodržaná zásada subjektu v trhovom hospodárstve. Pri použití kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na zmluvu medzi letiskom a leteckou spoločnosťou sa musí posúdiť, či by v čase, keď sa zmluva uzatvorila, obozretný subjekt v trhovom hospodárstve očakával, že zmluva povedie k vyššiemu zisku, než by bol dosiahnutý iným spôsobom. Tento vyšší zisk sa určí na základe rozdielu medzi prírastkovými príjmami, ktoré má zmluva priniesť (t. j. rozdiel medzi príjmami dosiahnutými po uzavretí zmluvy a príjmami dosiahnutými bez uzavretia zmluvy), a prírastkovými nákladmi, ktoré by mali zo zmluvy vyplynúť (t. j. rozdiel medzi nákladmi vyplývajúcimi z uzavretia zmluvy a nákladmi, ktoré vzniknú bez uzavretia zmluvy), pričom sa výsledné peňažné toky znížia o primeranú diskontnú sadzbu.

(333)

V tejto analýze sa musia zohľadniť všetky príslušné prírastkové príjmy a náklady spojené so zmluvou. Rôzne faktory (zľavy z letiskových poplatkov, marketingové granty, iné finančné stimuly) sa nesmú posudzovať samostatne. Ako sa uvádza v rozsudku vo veci Charleroi: „V rámci uplatnenia kritéria súkromného investora je […] nevyhnutné posudzovať obchodnú transakciu ako celok s cieľom overiť, či sa štátny subjekt a ním ovládaný subjekt zohľadňované spoločne správali ako rozumné hospodárske subjekty v trhovom hospodárstve. Komisia je totiž povinná zohľadniť pri posudzovaní sporných opatrení všetky relevantné skutočnosti a ich kontext […].“ (93)

(334)

Očakávané prírastkové príjmy musia zahŕňať predovšetkým príjmy z letiskových poplatkov so zohľadnením zliav, ako aj očakávaný objem dopravy vyplývajúci zo zmluvy a očakávané neletecké príjmy z ostatnej dopravy. Očakávané prírastkové náklady musia zahŕňať najmä všetky prírastkové prevádzkové a investičné náklady, ktoré by nevznikli, ak by zmluva neexistovala, ako aj náklady marketingových grantov a iných finančných stimulov.

(335)

Komisia v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že diferenciácia ceny (vrátane marketingovej podpory a iných stimulov) je štandardnou obchodnou praxou. Politiky rozličných cien by však mali mať obchodné odôvodnenie (94).

Uplatnenie zásady subjektu v trhovom hospodárstve na predmetné zmluvy, najmä so spoločnosťou Ryanair

(336)

Komisia sa domnieva, že aby bolo možné uplatniť túto zásadu, pri zohľadnení skutočností týkajúcich sa tejto veci, prvým krokom by malo byť zodpovedanie nasledujúcich otázok:

a)

Mali by sa zmluva o marketingových službách a zmluva o letiskových službách, ktoré boli podpísané po sebe v rozpätí dvoch týždňov, analyzovať osobitne alebo spoločne?

b)

Aký úžitok by mohol hypotetický subjekt v trhovom hospodárstve konajúci namiesto spoločností FGAZ/FZG a spolkovej krajiny očakávať, že získa zo zmlúv o marketingových službách?

c)

Aký má, na účely uplatnenia zásady subjektu v trhovom hospodárstve, význam porovnanie podmienok zmlúv o letiskových službách uvedených vo formálnom vyšetrovacom konaní s letiskovými poplatkami účtovanými na iných letiskách?

(337)

Ďalším krokom po zodpovedaní týchto otázok bude to, že Komisia uplatní zásadu subjektu v trhovom hospodárstve na rôzne z uvádzaných opatrení.

a)   Pokiaľ ide o spoločnú analýzu zmluvy o marketingových službách a zmluvy o letiskových službách

(338)

Komisia sa domnieva, že dva druhy opatrení, ktoré sú predmetom formálneho vyšetrovania v tejto veci, teda zmluva o letiskových službách a zmluvy o marketingových službách, sa musia posudzovať spoločne ako jedno opatrenie. Tento prístup sa týka zmluvy o letiskových službách uzatvorenej medzi spoločnosťami Ryanair a FZG na jednej strane a zmlúv o marketingových službách uzavretých medzi spoločnosťami FZG a Ryanair, ako aj spoločnosťou AMS a spolkovou krajinou Porýnie-Falcko, na strane druhej. Spoločnosť Ryanair nespochybňuje, že zmluva o marketingových službách uzatvorená priamo medzi spoločnosťami Ryanair a FZG sa má posudzovať spolu so zmluvou o letiskových službách. Podľa názoru Komisie to isté platí pre zmluvu o marketingových službách so spoločnosťou AMS.

(339)

Je niekoľko náznakov, ktoré poukazujú na skutočnosť, že tieto zmluvy by sa mali hodnotiť ako jedno opatrenie, pretože boli uzavreté v rámci jednej transakcie.

(340)

Predovšetkým boli zmluvy uzatvorené v podstate tými istými stranami v takmer rovnakom čase:

a)

spoločnosť AMS je 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti Ryanair. Zmluvu o marketingových službách podpísal v mene spoločnosti AMS pán Edward Wilson, ktorý bol v tom čase riaditeľom spoločnosti AMS a súčasne riaditeľom spoločnosti Ryanair. (95) Na účely uplatňovania pravidiel štátnej pomoci sa spoločnosti Ryanair a AMS považujú za jeden podnik v tom zmysle, že spoločnosť AMS koná ako sprostredkovateľ v záujme a pod kontrolou spoločnosti Ryanair. Pri zmluvách v tejto veci sa to dá vyvodiť aj zo skutočnosti, že v preambule zmluvy o marketingových službách sa uvádza, že „AMS má výlučnú licenciu na ponuku marketingových služieb na cestovnom webovom sídle www.ryanair.com, webovom sídle írskej nízkonákladovej leteckej spoločnosti Ryanair“.

V odôvodneniach 326 a nasl. sa ďalej konštatovalo, že rozhodnutie spoločností FGAZ/FZG uzatvoriť zmluvy o letiskových službách s leteckými spoločnosťami ako Ryanair bolo pripísateľné štátu. Kontrolný vplyv na spoločnosti FGAZ/FZG v tomto ohľade uplatňovali spolková krajina Porýnie-Falcko a združenie ZEF. Vzhľadom na skutočnosť, že to bola vždy spolková krajina, kto vymenoval predsedu dozornej rady spoločností FGAZ/FZG, a na skutočnosť, že spolková krajina účinne financovala 95 % až 80 % strát spoločností FGAZ/FZG (v dôsledku čoho mala významný vplyv na združenie ZEF a väčší finančný záujem na podniku), však možno bezpečne predpokladať, že spolková krajina mala skutočnú kontrolu nad spoločnosťami FGAZ/FZG. Pokiaľ ide o obchodný vzťah medzi spoločnosťami Ryanair a FGAZ/FZG na jednej strane a spolkovou krajinou Porýnie-Falcko na strane druhej, Komisia konštatuje, že záujem spoločností FGAZ/FZG a spolkovej krajiny na uzatvorení príslušných zmlúv sa do veľkej miery zbiehal: obidva subjekty mali záujem na zvýšení premávky na letisku a z hľadiska spolkovej krajiny nebol veľký rozdiel, či zmluvu (náklady na ktorú by neskôr musela uhradiť prostredníctvom dohody o ziskoch a stratách) uzatvorili spoločnosti FGAZ/FZG alebo či zmluvu uzatvorila sama. V tejto súvislosti nemôže byť skutočnosť, že jedna zo zmlúv o marketingových službách bola uzatvorená priamo so spolkovou krajinou, kým zmluva o letiskových službách bola uzatvorená s jej závislou dcérskou spoločnosťou, argumentom proti posudzovaniu zmlúv ako jednej obchodnej transakcie.

b)

Zmluvy boli takisto uzatvorené v takmer rovnakom čase, keďže zmluva o letiskových službách (22. septembra 2008) bola uzatvorená presne dva týždne pred zmluvou o marketingových službách so spoločnosťou AMS (6. októbra 2008).

(341)

Po druhé, v prvej časti zmluvy o marketingových službách so spoločnosťou AMS nazvanej „Účel zmluvy“ sa uvádza, že zmluva je „postavená na záväzku spoločnosti Ryanair prevádzkovať trať medzi Zweibrückenom a Londýnom“. Touto formuláciou sa zavádza jednoznačné prepojenie medzi zmluvou o službách a zmluvou o marketingových službách v tom zmysle, že jedna by sa bez tej druhej neuzatvorila. Zmluva o marketingových službách je založená na uzatvorení zmluvy o letiskových službách a službách poskytovaných spoločnosťou Ryanair. V preambule zmluvy o marketingových službách sa v skutočnosti uvádza, že spolková krajina Porýnie-Falcko sa plánuje zamerať na cestujúcich spoločnosti Ryanair s cieľom propagovať cestovný ruch a podnikateľské príležitosti v regióne a najmä letisko Zweibrücken ako miesto určenia.

(342)

Po tretie, v zmluve o marketingových službách sa uvádza, že spolková krajina Porýnie-Falcko sa rozhodla „aktívne propagovať letisko Zweibrücken ako dovolenkové miesto určenia pre medzinárodných cestujúcich leteckou dopravou a tiež ako atraktívne obchodné centrum“. To svedčí o tom, že hlavným a konkrétnym cieľom uzatvorenia zmluvy o marketingových službách je konkrétne propagácia letiska Zweibrücken (a okolitého regiónu).

(343)

Po štvrté, v zmluve o marketingových službách sa osobitne stanovuje, že na pravej lište stránky miesta určenia Zweibrücken na Ryanair.com sa majú umiestniť dve prepojenia a do časti Päť vecí, ktoré treba určite urobiť (Top Five Things To Do) stránky miesta určenia Zweibrücken na Ryanair.com sa má umiestniť päť odsekov. Z týchto ustanovení možno vyvodiť, že účelom tejto zmluvy je podporiť osobitne letisko Zweibrücken, a nie spolkovú krajinu Porýnie-Falcko ako celok.

(344)

Po piate, zmluvu môže Porýnie-Falcko okamžite vypovedať v prípade, že spoločnosť Ryanair prestane prevádzkovať trať medzi Zweibrückenom a Londýnom. To znova dokazuje, že zmluva o marketingových službách a zmluva o letiskových službách sú neoddeliteľne prepojené.

(345)

Možno teda dospieť k záveru, že zmluva o marketingových službách uzatvorená medzi spolkovou krajinou Porýnie-Falcko a spoločnosťou AMS je neoddeliteľne prepojená so zmluvou o letiskových službách podpísanou spoločnosťami Ryanair a FZG. Z uvedených úvah vyplýva, že zmluva o marketingových službách by nebola uzatvorená bez zmluvy o letiskových službách. V zmluve o marketingových službách sa výslovne uvádza, že je založená na trati Zweibrücken – Londýn spoločnosti Ryanair a v podstate počíta s marketingovými službami zameranými na propagáciu tejto trate. Zároveň sa zdá, že aj uzatvorenie zmluvy o letiskových službách záviselo od zmluvy o marketingových službách: hoci bola zmluva o letiskových službách uzatvorená skôr, nezaväzovala spoločnosť Ryanair k tomu, aby začala prevádzkovať lety z Zweibrückenu. Naopak, výslovne sa v nej stanovovalo, že „ak sa služby nezačnú poskytovať do 28. októbra 2008, táto zmluva zanikne bez vyvodenia zodpovednosti pre ktorúkoľvek stranu“. Spoločnosť Ryanair v skutočnosti začala svoju činnosť na letisku Zweibrücken až po uzatvorení zmluvy so spoločnosťou AMS.

(346)

Z týchto dôvodov považuje Komisia za vhodné vykonať spoločnú analýzu zmluvy o letiskových službách z 22. septembra 2008 a zmluvy o marketingových službách zo 6. októbra 2008 s cieľom určiť, či predstavujú štátnu pomoc, alebo nie.

b)   Pokiaľ ide o úžitok, ktorý by mohol očakávať subjekt v trhovom hospodárstve na základe zmluvy o marketingových službách, a cenu, ktorú by bol ochotný zaplatiť za tieto služby

(347)

Aby bolo možné uplatniť zásadu subjektu v trhovom hospodárstve na predmetnú vec, musí sa správanie spoločností FGAZ/FZG a spolkovej krajiny ako zmluvných strán zmluvy o letiskových službách so spoločnosťou Ryanair a zmluvy o marketingových službách so spoločnosťou AMS porovnať so správaním hypotetického subjektu v trhovom hospodárstve zodpovedného za prevádzku letiska Zweibrücken.

(348)

Pri analyzovaní predmetnej transakcie by bolo vhodné posúdiť úžitok, ktorý by tento hypotetický subjekt v trhovom hospodárstve, motivovaný vyhliadkou zisku, mohol získať z nákupu marketingových služieb. V tejto analýze by sa nemal zohľadňovať všeobecný vplyv takýchto služieb na cestovný ruch a hospodársku výkonnosť regiónu. Do úvahy by sa mal brať len vplyv týchto služieb na ziskovosť letiska, pretože to by bolo jediným záujmom hypotetického subjektu.

(349)

Marketingové služby by mali preto stimulovať tok cestujúcich na leteckých tratiach, ktoré sú predmetom zmlúv o marketingových službách a zodpovedajúcich zmlúv o letiskových službách, pretože účelom marketingových služieb je propagácia týchto leteckých tratí. Keďže z účinku týchto marketingových služieb bude mať úžitok najmä dotknutá letecká spoločnosť, môže mať z toho úžitok takisto prevádzkovateľ letiska. Zvýšenie toku cestujúcich môže viesť k nárastu príjmov pre prevádzkovateľa letiska vytvorených určitými letiskovými poplatkami, ako aj k nárastu príjmov nevyplývajúcich z leteckej dopravy, predovšetkým z parkovísk, reštaurácií a iných podnikov.

(350)

Preto nemožno pochybovať o tom, že subjekt v trhovom hospodárstve prevádzkujúci letisko Zweibrücken namiesto spoločností FGAZ/FZG a spolkovej krajiny by bral tento pozitívny účinok do úvahy pri zvažovaní uzatvorenia zmluvy o marketingových službách a zodpovedajúcej zmluvy o letiskových službách. Subjekt v trhovom hospodárstve by v tomto prípade zohľadnil vplyv predmetnej leteckej trate na budúce príjmy a náklady odhadom počtu cestujúcich využívajúcich tieto trate, čo by odrážalo pozitívny účinok marketingových služieb. Tento účinok by sa okrem toho hodnotil s prihliadnutím na celé prevádzkové obdobie predmetných leteckých tratí, ako by bolo stanovené v zmluve o letiskových službách a zmluve o marketingových službách.

(351)

Keď prevádzkovateľ letiska uzatvára zmluvu o propagácii niektorých leteckých tratí, je bežnou praxou odhadnúť mieru zaťaženia (alebo faktor zaťaženia) (96) pre predmetné letecké trate a zohľadniť to pri posudzovaní budúcich príjmov. Komisia v tejto otázke súhlasí so spoločnosťou Ryanair, t. j. že zmluvy o marketingových službách nielen vytvárajú náklady pre prevádzkovateľa letiska, ale prinášajú so sebou aj zisky.

(352)

Okrem toho by bolo vhodné určiť, či by bolo možné primerane očakávať a vyčísliť iný úžitok pre hypotetický subjekt v trhovom hospodárstve prevádzkujúci letisko Zweibrücken namiesto spoločností FGAZ/FZG a spolkovej krajiny, t. j. iný ako úžitok z pozitívneho účinku na tok cestujúcich na leteckých tratiach, ktoré sú predmetom zmluvy o marketingových službách, počas obdobia prevádzkovania týchto tratí, ako sa stanovuje v zmluve o marketingových službách alebo zmluve o letiskových službách.

(353)

Niektoré zainteresované tretie strany podporujú tento argument, najmä spoločnosť Ryanair vo svojej štúdii zo 17. januára 2014. Štúdia zo 17. januára 2014 vychádza z teórie, že marketingové služby získané prevádzkovateľom letiska, ako sú spoločnosti FGAZ/FZG a spolková krajina, pomôžu zlepšiť imidž značky letiska a, v dôsledku toho, udržateľne zvýšiť počet cestujúcich využívajúcich letisko, a to nielen počet v rámci leteckých tratí, ktoré sú predmetom zmluvy o marketingových službách a zmluvy o letiskových službách, počas obdobia prevádzkovania týchto tratí, ako sa stanovuje v týchto zmluvách. Spoločnosť Ryanair vo svojej štúdii predovšetkým konštatovala, že marketingové služby budú mať udržateľne pozitívne účinky na tok cestujúcich na letisku aj po uplynutí platnosti zmluvy o marketingových službách.

(354)

V prvom rade treba poznamenať, že nič nenasvedčuje tomu, že keď sa uzatvárala zmluva o marketingových službách, prevádzkovateľ letiska alebo spolková krajina posudzovali alebo dokonca vyčísľovali možné priaznivé účinky zmluvy o marketingových službách na iné letecké trate, ako sú tie, ktoré sú predmetom zmluvy, alebo možnosť pretrvania takýchto účinkov aj po uplynutí platnosti zmluvy. Nemecko okrem toho nenavrhlo žiadnu metódu na odhadnutie prípadnej hodnoty, ktorú by hypotetický subjekt v trhovom hospodárstve prevádzkujúci letisko Zweibrücken namiesto spoločností FGAZ/FZG a spolkovej krajiny mohol pripisovať takýmto účinkom pri posudzovaní, či má alebo nemá uzatvárať zmluvy v roku 2008.

(355)

Na základe dostupných informácií sa navyše nedá posúdiť udržateľná povaha týchto účinkov. Je možné, že propagovanie Zweibrückenu a regiónu na webovom sídle spoločnosti Ryanair mohlo podnietiť ľudí navštevujúcich túto lokalitu, aby si kúpili lístky spoločnosti Ryanair do Zweibrückenu, keď bola reklama zverejnená po prvýkrát, alebo tesne potom. Je však veľmi nepravdepodobné, že účinok reklamy na návštevníkov trval alebo mal vplyv na nákup leteniek dlhšie ako niekoľko týždňov po tom, ako bola zverejnená na webovom sídle spoločnosti Ryanair. Je väčšia pravdepodobnosť, že reklama bude mať udržateľný účinok, ak sa propagačné aktivity uskutočňujú na jednom alebo viacerých reklamných médiách, ktorým sú spotrebitelia počas daného obdobia pravidelne vystavení. Napríklad reklamná kampaň uskutočňovaná na všeobecne prístupných televíznych a rozhlasových staniciach, populárnych webových sídlach a/alebo rôznych reklamných plagátoch umiestnených v blízkosti alebo vo vnútri verejných priestorov by mohla mať udržateľný účinok, ak sú spotrebitelia týmto médiám pravidelne vystavení. Je však veľmi nepravdepodobné, že propagačné činnosti, ktoré sa obmedzujú len na webové sídlo spoločnosti Ryanair, budú mať účinok, ktorý pretrvá veľmi dlho po ukončení reklamnej kampane.

(356)

V skutočnosti je veľmi pravdepodobné, že väčšina ľudí nenavštevuje webové sídlo spoločnosti Ryanair dostatočne často na to, aby im vďaka reklame umiestnenej na danom sídle jasne utkvel v pamäti daný región. Toto tvrdenie je dostatočne podopreté dvoma faktormi. Po prvé, podľa podmienok zmluvy o marketingových službách sa propagácia regiónu mesta Zweibrücken na domovskej stránke webového sídla spoločnosti Ryanair obmedzovala na päť 150-slovných odsekov v časti Päť vecí, ktoré treba určite urobiť (Top Five Things To Do) stránky týkajúcej sa miesta určenia Zweibrücken, veľmi krátku (16 dní) prítomnosť jednoduchého prepojenia na domovskej stránke www.ryanair.com vedúceho na lokalitu poskytnutú spolkovou krajinou a prítomnosť dvoch jednoduchých prepojení na stránke týkajúcej sa miesta určenia Zweibrücken vedúcich znova na lokalitu poskytnutú spolkovou krajinou. Z typu propagačných aktivít (jednoduché prepojenie s obmedzenou marketingovou hodnotou), ako aj z ich krátkeho trvania vyplýva, že účinok týchto aktivít by sa po skončení propagácie výrazne znížil, a to najmä preto, lebo tieto aktivity boli obmedzené na webové sídlo spoločnosti Ryanair a neboli podporené žiadnym iným médiom. Po druhé, prevažná väčšina marketingových aktivít stanovených v zmluve uzatvorenej so spoločnosťou AMS sa týkala len webového sídla miesta určenia Zweibrücken. Je veľmi pravdepodobné, že ľudia túto stránku nenavštevujú často; ak ju navštevujú, je to pravdepodobne len preto, lebo sa už o miesto určenia zaujímajú.

(357)

Preto, ak sa marketingovými službami aj zvýšil tok cestujúcich na leteckých tratiach, ktoré sú predmetom zmlúv o marketingových službách, počas obdobia ich uplatňovania, je veľmi pravdepodobné, že tento účinok bol nulový alebo zanedbateľný po tomto období a že účinok na ostatné letecké trate bol podobne bezvýznamný.

(358)

Zo štúdií spoločnosti Ryanair zo 17. a 31. januára 2014 ďalej vyplýva, že vytváranie prínosov nad rámec leteckých tratí, ktoré sú predmetom zmlúv o marketingových službách, alebo aj po skončení ich uplatňovania pre tieto trate podľa zmluvy o marketingových službách a zmluvy o letiskových službách, bolo mimoriadne neisté a nebolo ho možné vyčísliť so stupňom spoľahlivosti, ktorý by obozretný subjekt v trhovom hospodárstve považoval za dostatočný.

(359)

Napríklad podľa štúdie zo 17. januára 2014„budúce prírastkové zisky nad rámec plánovaného uplynutia platnosti zmluvy o letiskových službách sú už svojou povahou neisté“. V tejto štúdii sa ďalej navrhujú dve metódy a priori hodnotenia pozitívnych účinkov zmlúv o marketingových službách: prístup založený na peňažnom toku a prístup založený na kapitalizácii.

(360)

Prístup založený na peňažnom toku zahŕňa vyhodnotenie prínosov zmlúv o marketingových službách a zmlúv o letiskových službách prostredníctvom posúdenia budúcich príjmov, ktoré môžu byť vytvorené prevádzkovateľom letiska prostredníctvom zmluvy o marketingových službách a zmluvy o letiskových službách mínus zodpovedajúce náklady. Pri prístupe založenom na kapitalizácii sa k zlepšeniu imidžu značky letiska vďaka marketingovým službám pristupuje ako k nehmotnému majetku nadobudnutému za cenu stanovenú v zmluve o marketingových službách.

(361)

V štúdii sa však poukazuje na závažné ťažkosti, ktoré sa spájajú s prístupom založenom na kapitalizácii, a na to, že výsledky získané touto metódou môžu byť nespoľahlivé; naznačuje sa v nej, že prístup založený na peňažnom toku by bol vhodnejší. V štúdii sa predovšetkým konštatuje, že:

„Pri prístupe založenom na kapitalizácii by sa mal zohľadňovať iba podiel marketingových výdavkov, ktorý sa dá priradiť k základu nehmotného majetku letiska. Môže byť však ťažké identifikovať podiel marketingových výdavkov, ktorý je zameraný na vytváranie očakávaných budúcich príjmov pre letisko (t. j. investície do základu nehmotného majetku letiska), a nie na vytváranie súčasných príjmov pre letisko.“

Takisto sa v nej zdôrazňuje, že:

„Uplatnenie prístupu založeného na kapitalizácii si vyžaduje odhad priemernej dĺžky času, počas ktorého by si letisko dokázalo udržať zákazníka vďaka marketingovej kampani spoločnosti AMS. V praxi by bolo veľmi ťažké odhadnúť priemerné obdobie udržania si zákazníka po kampani AMS z dôvodu nedostatku údajov.“

(362)

V štúdii z 31. januára 2014 sa navrhuje praktické uplatňovanie prístupu založeného na peňažnom toku. Pri tomto prístupe sú prínosy zmlúv o marketingových službách a zmlúv o letiskových službách, ktoré trvajú aj po uplynutí platnosti zmluvy o marketingových službách, vyjadrené ako „konečná hodnota“, ktorá sa vypočíta v deň uplynutia platnosti zmluvy. Táto konečná hodnota sa vypočíta na základe prírastkových ziskov očakávaných zo zmluvy o letiskových službách a zmluvy o marketingových službách počas posledného roku uplatňovania zmluvy o letiskových službách. Tieto zisky sa predĺžia do nasledujúceho obdobia, trvanie ktorého je rovnaké ako trvanie zmluvy o letiskových službách a upravia sa tak, aby zohľadňovali mieru rastu na trhu leteckej dopravy v Európe a faktor pravdepodobnosti, ktorý má odrážať schopnosť zmluvy o letiskových službách a zmluvy marketingových službách prispieť k ziskovosti letiska po tom, ako uplynula ich platnosť. Podľa štúdie z 31. januára 2014 závisí schopnosť vytvárať trvalý prínos od viacerých faktorov „vrátane lepšej povesti a silnejšej značky, ako aj vonkajších vplyvov siete a pravidelných cestujúcich“, pričom sa však v tejto súvislosti neuvádzajú ďalšie spresnenia. Pri tejto metóde sa okrem toho prihliada na diskontnú sadzbu, do ktorej sa premietajú náklady na kapitál.

(363)

Pokiaľ ide o faktor pravdepodobnosti, v štúdii sa navrhuje sadzba 30 %, ktorá sa považuje za rozumnú. V tejto štúdii, ktorá má veľmi teoretickú povahu, sa však neposkytuje žiadne závažné odôvodnenie tohto faktora, či už z kvantitatívneho alebo kvalitatívneho pohľadu. Neopiera sa o žiadnu faktickú skutočnosť vyplývajúcu z činnosti spoločnosti Ryanair alebo z trhu leteckej dopravy alebo letiskových služieb, ktorou by sa podložila sadzba 30 %. Nestanovuje žiadnu súvislosť medzi touto sadzbou a faktormi, ktoré uvádza veľmi stručne (povesť, silná značka, vonkajšie vplyvy siete a pravidelní cestujúci) a ktoré majú predĺžiť zisky plynúce zo zmlúv o letiskových službách a zmlúv o marketingových službách po skončení ich platnosti. A napokon, nijako sa neodvoláva na konkrétny obsah marketingových služieb stanovených v rôznych zmluvách so spoločnosťou AMS, keď analyzuje, do akej miery by tieto služby mohli ovplyvniť uvedené faktory.

(364)

Navyše nepreukazuje, že je akákoľvek pravdepodobnosť, že po skončení platnosti zmluvy o letiskových službách a zmluvy o marketingových službách zisky vytvorené z týchto zmlúv pre prevádzkovateľa letiska počas posledného roka ich platnosti budú pokračovať aj v budúcnosti. Neodôvodňuje ani relevantnosť miery rastu trhu leteckej dopravy v Európe pri hodnotení vplyvu zmluvy o letiskových službách a zmluvy o marketingových službách na konkrétne letisko.

(365)

Obozretný subjekt v trhovom hospodárstve, ktorý by posudzoval, či je v jeho záujme uzatvoriť zmluvu, by preto s veľmi malou pravdepodobnosťou prihliadal na tzv. „konečnú hodnotu“ vypočítanú podľa metódy, ktorú navrhla spoločnosť Ryanair.

(366)

Zo štúdie z 31. januára 2014 teda vyplýva, že prístup založený na peňažných tokoch by priniesol len veľmi neisté a málo spoľahlivé výsledky takisto ako metóda založená na kapitalizácii.

(367)

Okrem toho ani Nemecko, ani žiadna iná zainteresovaná tretia strana neposkytli žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že prevádzkovatelia regionálnych letísk porovnateľných s prevádzkovateľom letiska Zweibrücken úspešne uplatnili metódu navrhovanú spoločnosťou Ryanair v štúdii z 31. januára 2014 alebo akúkoľvek inú metódu zameranú na vyčíslenie ziskov, ktoré by zachádzali za rámec skončenia platnosti zmlúv o letiskových službách a zmlúv o marketingových službách. Nemecko nepredložilo žiadne pripomienky týkajúce sa štúdií zo 17. a 31. januára 2014.

(368)

Okrem toho konečná hodnota vypočítaná pomocou metódy navrhovanej spoločnosťou Ryanair je výlučne kladná (a má preto tendenciu len zvyšovať ziskovosť zmluvy o letiskových službách a zmluvy o marketingových službách), ak je prírastkový zisk očakávaný z týchto zmlúv počas posledného roka uplatňovania zmluvy o letiskových službách kladný. Ak je záporný, zohľadnením konečnej hodnoty sa spravidla zníži ziskovosť zmlúv. Nižšie sa preukáže (pozri odôvodnenia (378) a nasl.), že zmluvy uzatvorené v roku 2008 viedli k záporným prírastkovým peňažným tokom.

(369)

Navyše, ako bolo už bolo uvedené (pozri odôvodnenia 341 a nasl.), marketingové služby sú jasne zamerané na osoby, u ktorých je pravdepodobnosť, že použijú trať, ktorá je predmetom zmluvy o marketingových službách. Ak sa táto trať neobnoví po skončení platnosti zmluvy o letiskových službách, nie je pravdepodobné, že marketingové služby budú mať aj naďalej pozitívny vplyv na tok cestujúcich na letisku aj po dátume skončenia platnosti. Pre prevádzkovateľa letiska je veľmi ťažké posúdiť pravdepodobnosť, či bude letecká spoločnosť naďalej prevádzkovať trať aj po skončení obdobia, ku ktorému sa zaviazala v zmluve o letiskových službách. Nízkonákladové letecké spoločnosti ukázali najmä to, že pokiaľ ide o otváranie a zatváranie tratí, veľmi pohotovo reagujú na trhové podmienky, ktoré sa zvyknú veľmi často meniť. Obozretný subjekt v trhovom hospodárstve by sa preto pri uzatváraní transakcie, ako je tá, ktorá je predmetom skúmania v tejto veci, nespoliehal na to, že letecká spoločnosť predĺži prevádzkovanie predmetnej trate aj po skončení platnosti zmluvy.

(370)

Na záver možno konštatovať, že z už uvedených skutočností vyplýva, že jediným prínosom, ktorý by obozretný subjekt v trhovom hospodárstve očakával od zmluvy o marketingových službách a ktorý by vyčíslil pri rozhodovaní o tom, či uzatvorí takúto zmluvu, ako aj zmluvu o letiskových službách, by bolo to, že marketingové služby budú mať pozitívny účinok na počet cestujúcich používajúcich trate, na ktoré sa vzťahujú predmetné zmluvy, počas obdobia prevádzkovania týchto tratí, ako je stanovené v zmluvách. Komisia sa domnieva, že akékoľvek iné možné prínosy sú príliš neisté na to, aby sa dali vyčísliť a zohľadniť.

c)   Uskutočniteľnosť porovnávania letiska Zweibrücken s inými európskymi letiskami

(371)

Podľa nových usmernení na uplatňovanie zásady subjektu v trhovom hospodárstve možno existenciu pomoci v prospech určitej leteckej spoločnosti využívajúcej konkrétne letisko v zásade vylúčiť, ak cena účtovaná za letiskové služby zodpovedá trhovej cene, alebo ak možno pomocou analýzy ex ante – t. j. analýzy založenej na informáciách dostupných v čase, keď sa pomoc poskytuje, a na vývoji, ktorý sa dá v tom čase predvídať –, preukázať, že režim letiska/leteckej spoločnosti prispeje k vytváraniu kladného prírastkového zisku pre letisko (97). Pokiaľ však ide o prvý prístup (porovnanie s „trhovou cenou“), Komisia má pochybnosti o tom, že v súčasnosti možno určiť zodpovedajúce referenčné hodnoty na stanovenie skutočnej trhovej ceny za služby poskytované na letiskách. Za najrelevantnejšie kritérium na posúdenie dohôd, ktoré uzavreli letiská s jednotlivými leteckými spoločnosťami, považuje preto analýzu prírastkovej ziskovosti ex ante (98).

(372)

Je potrebné poznamenať, že vo všeobecnosti sa uplatnenie zásady subjektu v trhovom hospodárstve vychádzajúcej z priemernej ceny na iných podobných trhoch môže ukázať ako užitočné, ak túto cenu možno dostatočne určiť alebo odvodiť na základe iných trhových ukazovateľov. V prípade letiskových služieb však táto metóda nie je až taká relevantná, pretože štruktúra nákladov a príjmov medzi jednotlivými letiskami sa zvyčajne veľmi líši. Dôvodom je, že náklady a príjmy závisia od toho, ako je letisko rozvinuté, koľko leteckých spoločností ho využíva, akú má kapacitu z hľadiska toku cestujúcich, v akom stave je jeho infraštruktúra a súvisiace investície, a tiež od regulačného rámca, ktorý sa môže medzi členskými štátmi líšiť, a dlhov alebo záväzkov, ktoré letisko v minulosti vytvorilo (99).

(373)

Navyše liberalizácia trhu leteckej dopravy komplikuje akúkoľvek čisto porovnávaciu analýzu. Ako možno pozorovať v tejto veci, obchodné praktiky medzi letiskami a leteckými spoločnosťami nie sú vždy založené výlučne na zverejnenom sadzobníku poplatkov. Naopak, tieto obchodné vzťahy sú veľmi rôznorodé. Zahŕňajú rozdelenie rizík, pokiaľ ide tok cestujúcich a akúkoľvek súvisiacu obchodnú a finančnú zodpovednosť, štandardné systémy stimulov a zmeny rozloženia rizika počas trvania zmlúv. Preto nie je možné transakcie medzi sebou skutočne porovnať na základe obratovej ceny alebo ceny za cestujúceho.

(374)

Ak by na základe platnej porovnávacej analýzy bolo možné určiť, že „ceny“ uplatňované v rôznych transakciách, ktoré sú predmetom tohto posúdenia, sú rovnaké alebo vyššie ako „trhové ceny“ stanovené porovnaním vzorky transakcií, Komisia by napriek tomu nemohla dospieť k záveru, že sú tieto transakcie v súlade s kritériom subjektu v trhovom hospodárstve, ak sa ukáže, že prevádzkovateľ letiska pri ich stanovení očakával vyššie prírastkové náklady než prírastkové príjmy. Subjekt v trhovom hospodárstve teda nie je motivovaný ponúkať tovar alebo služby za „trhovú cenu“, ak by to viedlo k prírastkovým stratám.

(375)

Za takýchto podmienok sa Komisia domnieva, že vzhľadom na všetky informácie, ktoré má k dispozícii, neexistujú dôvody odchýliť sa od prístupu odporúčaného v usmerneniach v oblasti letectva z roku 2014, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady subjektu v trhovom hospodárstve na vzťahy medzi letiskami a leteckými spoločnosťami, t. j. o analýzu ex ante prírastkovej ziskovosti.

7.3.1.4.    Posúdenie prírastkových nákladov a príjmov

Časový rámec

(376)

Pri rozhodovaní o tom, či uzavrieť zmluvu o letiskových službách a/alebo zmluvu o marketingových službách, si subjekt v trhovom hospodárstve na svoje posúdenie vyberie časový rámec na základe obdobia platnosti predmetných zmlúv alebo obdobia platnosti stanoveného v každej samostatnej zmluve. Inými slovami, posúdi prírastkové náklady a príjmy pre obdobie uplatňovania zmlúv.

(377)

Nezdá sa byť opodstatnené zameriavať sa na dlhšie obdobie. V deň podpísania zmlúv sa obozretný subjekt v trhovom hospodárstve nemôže spoliehať na to, že sa zmluvy po skončení ich platnosti obnovia, či už za rovnakých alebo nových podmienok. Všeobecne obozretný subjekt v trhovom hospodárstve by si bol okrem toho vedomý toho, že nízkonákladové letecké spoločnosti ako spoločnosť Ryanair vždy boli a sú známe tým, že veľmi pohotovo reagujú na vývoj na trhu, pokiaľ ide o zriaďovanie aj zatváranie tratí, aj pokiaľ ide o zvyšovanie alebo znižovanie počtu letov.

Posúdenie

(378)

Nemecko tvrdí, že spoločnosti FGAZ/FZG nepripravili pred uzatvorením jednotlivých zmlúv o letiskových službách s rôznymi leteckými spoločnosťami obchodné plány ex ante. Vysvetlilo, že vzhľadom na to, že väčšinu nákladov letiska možno považovať za fixné, a na to, že rozšírenie obchodných činností by neviedlo k značným dodatočným nákladom, žiadne takéto obchodné plány ex ante neboli potrebné.

(379)

Na požiadanie Komisie však Nemecko vypracovalo prehľad prírastkových nákladov a príjmov, ktoré by sa dali očakávať v čase uzatvorenia príslušných zmlúv. Nemecko tieto údaje vypracovalo pre každú zo zmlúv uzavretú s leteckými spoločnosťami počas obdobia, ktoré je predmetom vyšetrovania, t. j. 2000 – 2009, ako je zhrnuté v tabuľke 8.

Tabuľka 8

Prírastková ziskovosť zmlúv so spoločnosťami Germanwings, TUIFly a Ryanair

 

Germanwings

(Zmluva 15. sept. 2006 – 15. sept. 2009)

Germanwings

(Zmluva 30. jún 2008 – 31. dec. 2011) (100)

TUIFly

(Zmluva 1. apr. 2008 – 31. mar. 2011) (101)

Ryanair

(Zmluva 22. sept. 2008 – 21. sept. 2009) (102)

Očakávaní cestujúci

[…]

[…]

[…]

[…]

Očakávané dodatočné príjmy leteckej dopravy

[…]

[…]

[…]

[…]

Očakávané dodatočné príjmy z neleteckých činností

[…]

[…]

[…]

[…]

Očakávané dodatočné náklady

[…]

[…]

[…]

[…]

Náklady na marketingovú podporu

[…]

[…]

[…]

[…]

Očakávaný nominálny výsledok

[…]

[…]

[…]

[…]

Diskontná sadzba

[…]

[…]

[…]

[…]

Očakávaný diskontovaný výsledok

[…]

[…]

[…]

[…]

(380)

Pri zostavovaní tabuľky 8 zohľadnilo Nemecko nasledujúce aspekty:

a)

Očakávané počty cestujúcich boli vyvodené z predpokladaného počtu letov za týždeň a extrapolované na obdobie trvania zmluvy.

b)

Očakávané príjmy leteckej dopravy (manipulačné a pristávacie poplatky, upratovanie a odmrazovanie atď.) boli vypočítané na obdobie trvania zmluvy na základe podmienok dohodnutých s každou leteckou spoločnosťou pri zohľadnení príslušných zliav a stimulov.

c)

Očakávané príjmy z neleteckých činností (poplatky za parkovanie, výdavky v termináli atď.) boli tiež vypočítané na obdobie trvania zmluvy.

d)

Očakávané prírastkové náklady sa vypočítali na obdobie trvania zmluvy pri zohľadnení odpisov investícií potrebných na odbavovanie komerčného letectva (nový terminál, nové odbavovacie priehradky, parkoviská atď.), ako aj dodatočných personálnych a materiálových nákladov. Zohľadnené boli len náklady spôsobené každou jednotlivou leteckou spoločnosťou. Na základe toho Nemecko tvrdilo, že náklady na nový terminál a prípadné najímanie nových pracovníkov boli pôvodne zapríčinené tým, že spoločnosť Germanwings začala pôsobiť v Zweibrückene, a preto tieto náklady boli väčšinou priradené k prvej zmluve so spoločnosťou Germanwings.

e)

Na žiadosť Komisie sa marketingové podporné platby v prospech spoločnosti Ryanair na základe zmluvy medzi spolkovou krajinou a spoločnosťou AMS brali do úvahy ako prírastkové náklady zmluvy so spoločnosťou Ryanair.

f)

Diskontná sadzba bola založená na diskontných sadzbách nemeckej Bundesbanky od roku 2008.

(381)

Komisia sa domnieva, že postup, ktorý Nemecko uplatnilo pri odhadovaní počtu cestujúcich a výpočte očakávaných prírastkových leteckých a neleteckých príjmov na tomto základe, je správny. To isté platí, aj pokiaľ ide o diskontné sadzby.

(382)

Komisia ďalej berie na vedomie nesúhlas Nemecka s tým, že pri výpočte prírastkových príjmov len počas obdobia trvania zmluvy sa nezohľadňujú dlhodobé zisky. V reakcii na to odkazuje Komisia na svoju argumentáciu vypracovanú v odôvodneniach 376 a 377, že je skutočne vhodné brať do úvahy len prírastkové náklady a príjmy vytvorené počas trvania zmluvy.

(383)

Komisia tiež berie na vedomie tvrdenie Nemecka, že zmluvu o marketingových službách nemožno považovať len za niečo, čo vytvára náklady, ale mala by sa tiež chápať ako niečo, čo vytvára príjem. Nemecko nenavrhlo žiadnu metodiku hodnotenia špecifických prírastkových príjmov vytvorených zmluvou o marketingových službách mimo zvýšenia objemu dopravy (a tým aj príjmov z neleteckých služieb) na letisku. Komisia už v každom prípade uviedla v odôvodneniach 347 a nasl., že subjekt v trhovom hospodárstve by pri posudzovaní pozitívnych účinkov zmluvy o marketingových službách bral do úvahy len prírastkové príjmy letiska.

(384)

Pokiaľ ide konkrétne o prírastkové prevádzkové náklady, musí Komisia vychádzať z údajov, ktoré poskytlo Nemecko a spoločnosti FGAZ/FZG, pokiaľ tieto údaje vyzerajú ako primerané, keďže nie je sama schopná nezávisle odhadnúť tieto náklady. To isté sa v zásade vzťahuje na prírastkové investičné náklady, keďže Nemecko a spoločnosti FGAZ/FZG sú schopné lepšie odhadnúť, ktorú investíciu možno priamo pripísať konkrétnej zmluve o letiskových službách. Po analýze informácií poskytnutých Nemeckom akceptuje Komisia všeobecný výpočet prírastkových nákladov ako primeraný.

(385)

Okrem toho sa zdá primerané, že najatie ďalších pracovníkov na odbavovanie spoločnosti Germanwings a počiatočné investície na renováciu terminálu sa dajú pripísať prvej zmluve so spoločnosťou Germanwings, keďže touto zmluvou sa spustil dynamický rozvoj komerčného letectva v Zweibrückene.

Záver

(386)

Keďže očakávaný diskontovaný výsledok je záporný pri prvej zmluve so spoločnosťou Germanwings, ako aj pri zmluvách so spoločnosťami TUIFly a Ryanair, Komisia konštatuje, že spoločnosti FGAZ/FZG pri uzatváraní týchto zmlúv nekonali ako subjekt v trhovom hospodárstve. Letisko nemohlo očakávať, že pokryje aspoň prírastkové náklady vzniknuté v súvislosti s ktoroukoľvek z uvedených zmlúv. Keďže sa teda spoločnosti FGAZ/FZG nesprávali ako subjekt v trhovom hospodárstve, ich rozhodnutie uzatvoriť zmluvy za týchto podmienok poskytlo spoločnostiam Germanwings, TUIFly a Ryanair hospodársku výhodu.

(387)

Naproti tomu, pri druhej zmluve so spoločnosťou Germanwings sa dalo očakávať, že povedie ku kladnému diskontovanému výsledku. Pri uzatváraní tejto zmluvy preto spoločnosti FGAZ/FZG neposkytli spoločnosti Germanwings hospodársku výhodu.

7.3.1.5.    Selektívnosť

(388)

Hospodárska výhoda identifikovaná v odôvodneniach (376) a nasl. bola poskytnutá selektívnym spôsobom, keďže z nej mali prospech len letecké spoločnosti lietajúce z letiska Zweibrücken.

(389)

V tomto kontexte sa argument Nemecka, že zľavy na letiskové poplatky poskytnuté leteckým spoločnostiam lietajúcim z Zweibrückenu neboli selektívne, musí odmietnuť. Nemecko argumentovalo, že zľavy boli dostupné pre všetky letecké spoločnosti, ktoré chceli lietať z Zweibrückenu, vďaka čomu boli údajne neselektívne.

(390)

V reakcii na to Komisia najprv konštatuje, že jednotlivé zmluvy uzatvorené s leteckými spoločnosťami sa odkláňajú od sadzobníka poplatkov a líšia sa aj navzájom (pozri odôvodnenia 67 až 72), čo znamená, že obsahujú individuálne dojednané podmienky. Presná poskytnutá výhoda by sa následne zdala selektívnou vo vzťahu ku každej jednotlivej leteckej spoločnosti.

(391)

Po druhé však Komisia konštatuje, že aj keby sa sadzobník poplatkov uplatnil rovnakým spôsobom na každú leteckú spoločnosť, ktorá chcela lietať z Zweibrückenu, akákoľvek výhoda poskytnutá na jeho základe by sa musela považovať za selektívnu. Ako uviedol generálny advokát Mengozzi vo veci Deutsche Lufthansa AG/Flughafen Frankfurt-Hahn GmbH, akceptovanie argumentácie Nemecka by znamenalo „úplné popretie možnosti označiť za štátnu pomoc podmienky, za ktorých verejný podnik ponúka svoje služby, ak sa tieto podmienky vzťahujú na všetkých zmluvných partnerov tohto podniku bez rozdielu“ (103). Generálny advokát Mengozzi ďalej poznamenal, že

„Podľa môjho názoru správne Komisia uviedla, toto vylúčenie zrejme nie je v súlade ani s judikatúrou Súdneho dvora, podľa ktorej aj verejné zásahy týkajúce sa bez rozdielu všetkých subjektov určitého hospodárskeho odvetvia môžu mať selektívny charakter, ani s rôznymi judikátmi, v rámci ktorých sa považovali za selektívne tie výhody, ktoré vyplývali z dodania tovarov alebo z poskytnutia služieb verejnými (alebo súkromnými) podnikmi za rovnaké ceny alebo za rovnakých podmienok pre všetky hospodárske subjekty vykonávajúce určitú činnosť.“  (104)

7.3.1.6.    Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod

(392)

Opatrenie poskytované štátom sa pokladá za opatrenie, ktoré narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, pokiaľ môže zlepšiť konkurenčné postavenie príjemcu v porovnaní s inými podnikmi, s ktorými súťaží (105). Z praktického hľadiska sa teda narušenie hospodárskej súťaže predpokladá ihneď, ako štát poskytne finančnú výhodu podniku v liberalizovanom odvetví, v ktorom prebieha alebo by mohla prebiehať hospodárska súťaž. Z ustálenej judikatúry európskych súdov vyplýva, že každé poskytnutie pomoci v prospech podniku pôsobiaceho na vnútornom trhu môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi (106).

(393)

Od nadobudnutia účinnosti tretieho balíka o liberalizácii leteckej dopravy 1. januára 1993 (107) môžu leteckí dopravcovia voľne prevádzkovať lety v rámci vnútroeurópskych trás. Ako konštatoval Súdny dvor,

„ak podnik pôsobí v sektore, v ktorom … súťažia výrobcovia z rôznych členských štátov, akákoľvek pomoc, ktorú môže prijať od verejných orgánov, môže mať negatívny vplyv na obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž vzhľadom na to, že jej trvalá prítomnosť na trhu bráni konkurentom zväčšovať svoj podiel na trhu a znižuje ich možnosti zvýšiť svoj vývoz“  (108).

(394)

Komisia zistila, že spoločnosti FGAZ/FZG a spolková krajina Porýnie-Falcko poskytli selektívnu výhodu spoločnostiam Germanwings, TUIFly a Ryanair. Tieto letecké spoločnosti pôsobia na konkurenčnom trhu v rámci celej Únie a výhoda, ktorá im bola poskytnutá, mohla zlepšiť ich konkurenčné postavenie na trhu. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že výhoda poskytnutá spoločnostiam Germanwings, TUIFly a Ryanair môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

7.3.1.7.    Záver

(395)

Z vyššie uvedených dôvodov sa Komisia domnieva, že spoločnostiam Germanwings, TUIFly a Ryanair bola poskytnutá štátna pomoc vo výške približne 1 054 985 EUR, 232 781 EUR a 464 879 EUR v uvedenom poradí.

7.3.2.   ZLUČITEĽNOSŤ

(396)

Komisia konštatuje, že Nemecko nepredložilo žiadne argumenty, z ktorých by vyplývalo, že pomoc poskytnutá spoločnostiam Germanwings, TUIFly a Ryanair je zlučiteľná s vnútorným trhom.

(397)

S odvolaním sa na judikatúru Súdneho dvora (109) Komisia pripomína, že je povinnosťou Nemecka uviesť, na akom právnom základe by sa opatrenia štátnej pomoci mohli považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, a preukázať, že všetky požadované podmienky sú splnené. V rozhodnutí o začatí konania Komisia požiadala Nemecko, aby poskytlo informácie o tom, či by sa mohla konštatovať zlučiteľnosť na základe usmernení v oblasti letectva z roku 2005. Nemecko však nepredložilo nič s cieľom preukázať, že príslušné podmienky zlučiteľnosti pomoci na začatie podnikateľskej činnosti podľa usmernení v oblasti letectva z roku 2005 boli splnené. Zainteresované strany, ktoré predložili pripomienky, takisto neposkytli žiadne argumenty preukazujúce zlučiteľnosť opatrení štátnej pomoci s vnútorným trhom.

(398)

Komisia však považuje za užitočné stručne preskúmať, či by sa predmetná štátna pomoc mohla považovať za zlučiteľnú pomoc na začatie podnikateľskej činnosti.

7.3.2.1.    Platný právny rámec

(399)

Pokiaľ ide o pomoc na začatie podnikateľskej činnosti, v usmerneniach v oblasti letectva z roku 2014 sa uvádza, že:

„Komisia bude zásady uvedené v týchto usmerneniach uplatňovať na všetky oznámené opatrenia na začatie pomoci, pre ktoré musí urobiť rozhodnutie po 4. apríli 2014, a to aj v prípadoch opatrení oznámených pred týmto dátumom. V súlade s oznámením Komisie o určení príslušných pravidiel na posudzovanie nezákonnej štátnej pomoci bude Komisia uplatňovať na nezákonnú pomoc letiskám na začatie činnosti pravidlá, ktoré boli platné v čase poskytnutia pomoci. Preto nebude zásady uvedené v týchto usmerneniach uplatňovať v prípade nezákonnej pomoci letiskám na začatie činnosti poskytnutej pred 4. aprílom 2014.“  (110)

(400)

V usmerneniach v oblasti letectva z roku 2005 sa zase stanovuje, že:

„Komisia preskúma zlučiteľnosť pomoci …, ktoré boli udelené bez povolenia, a teda s porušením článku 88 ods. 3 zmluvy [teraz článok 108 ods. 3 zmluvy], na základe týchto usmernení, ak pomoc bola udelená po ich uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.“

(401)

Keďže zmluvy so spoločnosťami Germanwings, TUIFly a Ryanair boli uzatvorené po uverejnení usmernení v oblasti letectva z roku 2005 v Úradnom vestníku 9. decembra 2005, tieto usmernenia predstavujú platný právny základ pre posúdenie ich zlučiteľnosti s vnútorným trhom.

7.3.2.2.    Posúdenie zlučiteľnosti podľa usmernení v oblasti letectva z roku 2005

(402)

Vzhľadom na to, že podmienky zlučiteľnosti pomoci na začatie podnikateľskej činnosti stanovené v bode 79 usmernení v oblasti letectva z roku 2005 sú kumulatívne, Komisia sa domnieva, že stačí preukázať, že jedna z týchto podmienok nie je splnená, aby sa mohlo konštatovať, že pomoc poskytnutá leteckým spoločnostiam nie je zlučiteľná. Komisia začína svoju analýzu podmienkou stanovenou v bode 79 písm. d) usmernení v oblasti letectva z roku 2005.

(403)

V bode 79 písm. d) usmernení v oblasti letectva z roku 2005 sa okrem iného vyžaduje, aby výška pomoci poskytnutej v ktoromkoľvek jednom roku nepresiahla 50 % celkových oprávnených nákladov v danom roku a aby celková pomoc nepresiahla v priemere 30 % oprávnených nákladov. Oprávnené náklady sú vymedzené ako „dodatočné náklady začatia činnosti súvisiace s otvorením novej dopravnej cesty alebo nového termínu odletu …, ktoré by prevádzkovateľ po rozbehnutí prevádzky nemusel znášať“ (111).

(404)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia konštatovala, že v zmluvách so spoločnosťami Germanwings, TUIFly a Ryanair sa nestanovovala žiadna spojitosť medzi poskytnutou pomocou a oprávnenými nákladmi. Nemecko bolo preto požiadané, aby poskytlo podrobnosti o vzťahu medzi pomocou a oprávnenými nákladmi. Ani Nemecko ani tretie strany predkladajúce pripomienky k rozhodnutí o začatí konania neposkytli takéto informácie. Vzhľadom na túto skutočnosť a na to, že v zmluvách s predmetnými leteckými spoločnosťami sa nehovorí o nákladoch leteckých spoločností, a už vôbec nie o oprávnených nákladoch, Komisia konštatuje, že podmienka zlučiteľnosti stanovená v bode 79 písm. d) usmernení v oblasti letectva z roku 2005 nie je splnená.

(405)

Na záver možno konštatovať, že pomoc poskytnutú leteckým spoločnostiam nemožno považovať za zlučiteľnú pomoc na začatie podnikateľskej činnosti, pretože aspoň jedna z podmienok zlučiteľnosti nie je splnená. Štátna pomoc poskytnutá spoločnostiam Germanwings, TUIFly a Ryanair preto predstavuje neoprávnenú a nezlučiteľnú štátnu pomoc, ktorú je potrebné vrátiť.

8.   VRÁTENIE

(406)

V súlade so zmluvou a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc (112), keď zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Súd takisto dôsledne trvá na tom, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, má viesť k obnoveniu predtým existujúcej situácie (113). V tejto súvislosti Súdny dvor stanovil, že cieľ sa dosiahne, keď príjemca splatí sumy, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom neoprávnene poskytnutej pomoci, takže stratí výhodu, ktorú mal nad svojimi konkurentmi na trhu, a situácia pred poskytnutím pomoci sa obnoví (114).

(407)

V súlade s uvedenou judikatúrou sa v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/99 (115) stanovilo, že „keď sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(408)

Vyššie uvedená štátna pomoc (pozri odôvodnenia 282, 297, 318, 320, 395 a 405, s prihliadnutím na odôvodnenia 198 až 200) musí byť vrátená Nemecku v takom objeme, v akom bola vyplatená.

(409)

V tabuľke 9 sa uvádzajú približné sumy, ktoré je potrebné vrátiť.

Tabuľka 9

Informácie o približných sumách prijatej pomoci, ktoré sa majú vrátiť a ktoré už boli vrátené

Totožnosť príjemcu

Približná celková suma prijatej pomoci (v EUR)

Približná celková suma pomoci, ktorú je potrebné vrátiť (116) (v EUR)

(Istina)

Celková suma, ktorá už bola vrátená (v EUR)

Istina

Úrok z vymáhania (117)

FGAZ/FZG: Priame investičné granty

 

 

 

 

FGAZ/FZG: Kapitálové injekcie

 

 

 

 

FGAZ/FZG: 100 % záruka

 

 

 

 

FGAZ/FZG: Účasť na cash-poole

 

 

 

 

Germanwings

1 115 971

1 115 971

 

 

TUIFly

233 002

233 002

 

 

Ryanair/AMS

469 132

469 132

 

 

(410)

Aby bolo možné zohľadniť výhodu, ktorá bola leteckej spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam na základe zmlúv skutočne poskytnutá, sumy uvedené v tabuľke 9 sa môžu upraviť podľa podporných dôkazov, ktoré poskytlo Nemecko, na základe i) rozdielu medzi, na jednej strane, skutočnými platbami predloženými ex post, ktoré uskutočnila letecká spoločnosť v súvislosti s letiskovými poplatkami (vrátane pristávacieho poplatku, poplatku za cestujúcich a za služby pozemnej obsluhy podľa zmluvy o letiskových službách) a, na druhej strane, predpokladanými peňažnými tokmi (ex ante) súvisiacimi s týmito príjmovými položkami, ako sú uvedené v tabuľke 8, a ii) rozdielu medzi, na jednej strane, skutočnými marketingovými platbami predloženými ex post, ktoré sa vyplácali leteckej spoločnosti alebo jej dcérskym spoločnostiam na základe zmlúv o marketingových službách, a, na druhej strane, marketingovými nákladmi stanovenými ex ante zodpovedajúcimi sumám uvedeným v tabuľke 8,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Štátna pomoc, ktorú Nemecko neoprávnene poskytlo v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy v prospech spoločností Flugplatz GmbH Aeroville Zweibrücken („FGAZ“)/Flughafen Zweibrücken GmbH („FZG“) v rokoch 2000 a 2009 prostredníctvom priamych investičných grantov, ročných kapitálových injekcií, poskytnutia bezplatnej 100 % záruky na bankový úver a umožnením spoločnosti FGAZ zúčastniť sa na cash-poole spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

2.   Štátna pomoc, ktorú Nemecko neoprávnene poskytlo v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy v prospech spoločností Germanwings, TUIFly a Ryanair/AMS prostredníctvom zmlúv o letiskových službách a zmlúv o marketingových službách uzatvorených 15. septembra 2006 (Germanwings), 1. apríla 2008 (TUIFly) a 22. septembra 2008/6. októbra 2008 [Ryanair/Airport Marketing Services („AMS“)] je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 2

1.   Úver poskytnutý spoločnosti FZG bankou Sparkasse Südwestpfalz nepredstavuje štátnu pomoc.

2.   Zmluva o letiskových službách, ktorú uzatvorila spoločnosť FZG so spoločnosťou Germanwings 30. júna 2008, nepredstavuje štátnu pomoc.

Článok 3

1.   Nemecko vymôže od príjemcov pomoci nezlučiteľnú pomoc uvedenú v článku 1.

2.   Spoločnosti FGAZ a FZG sú spoločne zodpovedné za vrátenie štátnej pomoci, ktorú dostala niektorá z nich.

3.   Spoločnosti Ryanair a AMS sú spoločne zodpovedné za vrátenie štátnej pomoci, ktorú dostala niektorá z nich.

4.   Sumy, ktoré sa majú vrátiť, sú:

a)

pokiaľ ide o priame investičné granty poskytnuté spolkovou krajinou Porýnie-Falcko a združením ZEF v prospech spoločnosti FZG: 20 564 170 EUR poskytnutých od 12. decembra 2000 do 31. decembra 2009 mínus náklady na hasičské služby a náklady, na náhradu ktorých má prevádzkovateľ letiska nárok podľa § 8 ods. 3 zákona o leteckej bezpečnosti, v rozsahu, v akom boli kryté priamymi investičnými grantmi;

b)

pokiaľ ide o ročné kapitálové injekcie poskytnuté spolkovou krajinou Porýnie-Falcko a združením ZEF v prospech spoločnosti FGAZ: 26 629 000 EUR poskytnutých od roku 2000 do roku 2009 mínus náklady na hasičské služby a náklady, na náhradu ktorých má prevádzkovateľ letiska nárok podľa § 8 ods. 3 zákona o leteckej bezpečnosti, v rozsahu, v akom boli kryté ročnými kapitálovými injekciami, a mínus sumy poskytnuté pred 12 decembrom 2000;

c)

pokiaľ ide o 100 % záruku na úver poskytnutý spolkovou krajinou Porýnie-Falcko v prospech spoločnosti FZG: peňažný ekvivalent hodnoty záruky, ktorý sa určí podľa oznámenia Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk;

d)

pokiaľ ide o účasť spoločnosti FGAZ na cash-poole spolkovej krajiny Porýnie-Falcko: peňažný ekvivalent výhodných úverových podmienok, ktorý sa určí v súlade s oznámením Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb z 12. decembra 2007, mínus akákoľvek výhoda získaná pri úveroch, ktoré boli použité na pokrytie nákladov na hasičské služby a nákladov, na náhradu ktorých má prevádzkovateľ letiska nárok podľa § 8 ods. 3 zákona o leteckej bezpečnosti;

e)

pokiaľ ide o zmluvu o letiskových službách uzatvorenú medzi spoločnosťami Germanwings a FZG 15. septembra 2006: suma nezlučiteľnej pomoci;

f)

pokiaľ ide o zmluvu o letiskových službách uzatvorenú medzi spoločnosťami TUIFly a FZG 1. apríla 2008: sumu nezlučiteľnej pomoci;

g)

pokiaľ ide o zmluvu o letiskových službách a zmluvu o marketingových službách uzatvorené medzi spoločnosťami Ryanair a FZG 22. septembra 2008 a medzi spoločnosťou AMS a spolkovou krajinou Porýnie-Falcko 6. októbra 2008: sumu nezlučiteľnej pomoci.

5.   Sumy, ktoré sa majú vrátiť, sú úročené odo dňa, keď boli dané k dispozícii príjemcom, až do ich skutočného vrátenia.

6.   Nemecko poskytne presné dátumy, kedy bola pomoc poskytnutá štátom daná k dispozícii príslušným príjemcom.

7.   Úrok sa vypočíta ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (118).

8.   Nemecko zruší všetky nevyplatené platby pomoci uvedenej v článku 1 s účinnosťou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 4

1.   Vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 je bezodkladné a účinné.

2.   Nemecko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov od dátumu jeho oznámenia.

Článok 5

1.   Do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predloží Nemecko nasledujúce informácie:

a)

celkovú výšku pomoci, ktorá bola poskytnutá príjemcom, a najmä:

i)

sumu priamych investičných grantov, kapitálových injekcií a peňažného ekvivalentu výhodných úverov, ktoré pokrývali náklady na hasičské služby a náklady, na náhradu ktorých má prevádzkovateľ letiska nárok podľa § 8 ods. 3 LuftSiG;

ii)

informácie o úverovej bonite spoločností FGAZ/FZG pri vydaní 100 % záruky a pri každom poskytnutí úveru z cash-poolu s cieľom umožniť Komisii určiť peňažný ekvivalent záruky a výhodných podmienok úverov poskytnutých z cash-poolu v súlade s oznámením Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk a oznámením Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb z 12. decembra 2007, v príslušnom poradí;

b)

celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhania), ktorú má vrátiť každý príjemca;

c)

podrobný opis opatrení, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

d)

dokumenty preukazujúce, že príjemcom bolo nariadené pomoc vrátiť.

2.   Nemecko bude Komisiu priebežne informovať o vývoji prijímania vnútroštátnych opatrení na vykonanie tohto rozhodnutia dovtedy, kým nebude pomoc uvedená v článku 1 v plnej výške vrátená. Na jednoduché požiadanie Komisie bezodkladne poskytne informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch z vymáhania, ktoré príjemcovia už vrátili.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

V Bruseli 1. októbra 2014

Za Komisiu

Joaqíun ALMUNIA

podpredseda


(1)  S účinkom od 1. decembra 2009 sa články 87 a 88 Zmluvy o ES stali článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Uvedené dva súbory článkov sú vo svojej podstate totožné. Na účely tohto rozhodnutia sa prípadnými odkazmi na články 107 a 108 ZFEÚ rozumejú odkazy na články 87 a 88 Zmluvy o ES. ZFEÚ priniesla aj niektoré zmeny terminológie, napríklad nahradenie termínu „Spoločenstvo“ termínom „Únia“ a termínu „spoločný trh“ termínom „vnútorný trh“. V tomto rozhodnutí sa bude používať terminológia ZFEÚ.

(2)   Ú. v. EÚ C 216, 21.7.2012, s. 56.

(3)  Otázka na písomné zodpovedanie E-6470/08 z 2. decembra 2008, ktorú predložila Komisii Hiltrud Breyerová (Verts/ALE) a ktorá sa týka subvencovania letiska Zweibrücken spolkovou krajinou Porýnie-Falcko.

(4)   Ú. v. EÚ C 216, 21.7.2012, s. 56.

(5)  Oznámenie Komisie – Usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (Ú. v. EÚ C 99, 4.4.2014, s. 3).

(6)  Uplatňovanie článkov 92 a 93 Zmluvy o ES a článku 61 Dohody o EHP na štátnu pomoc v odvetví leteckej dopravy (Ú. v. ES C 350, 10.12.1994, s. 5).

(7)  Usmernenia Spoločenstva týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1).

(8)   Ú. v. EÚ C 113, 15.4.2014, s. 30.

(9)  Nariadenie č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 6.10.1958, s. 385/58).

(10)  Rozhodnutie Komisie z 22. decembra 1993 – K (93) 3964/6 – Konver I- a rozhodnutie Komisie z 21. decembra 1995 – K (95) 3208 – Konver II. Pre Porýnie-Falcko projekty prestavby zahŕňali projekt „vojenské letisko Zweibrücken“. Financovanie Úniou dosiahlo výšku 9 miliónov EUR.

(11)  http://www.flughafen-zweibruecken.de/de/wir-ueber-uns-de/daten-und-fakten-de.

(12)  Všetky vzdialenosti v cestných kilometroch na základe najrýchlejšej trasy. Zdroj: maps.google.com, z 25. júna 2014.

(13)  Desel Consulting und Airport Research Center GmbH, „Fluggast- und Flugbewegungsprognose für den Flughafen Zweibrücken bis zum Jahr 2025“, Gutachten im Auftrag der Flughafen Zweibrücken GmbH, september 2009, s. 56.

(*1)  Predmetom povinnosti služobného tajomstva

(14)  Spojené veci T-443/08 a T-455/08 Mitteldeutsche Flughafen AG a Flughafen Leipzig Halle GmbH/Komisia (ďalej len: „rozsudok vo veci Lipsko/Halle“), Zb. 2011, s. II-1311, najmä body 93 – 94; potvrdené rozsudkom vo veci C-288/11 P Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig-Halle/Komisia, 2012, ECLI:EU:C:2012:821.

(15)  Rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 67).

(16)  Rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3).

(17)  Oznámenie Komisie o rámci Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 15).

(18)  Oznámenie Komisie: Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (2004) (Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2).

(19)  Oznámenie Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb z 12. decembra 2007 (Ú. v. EÚ C 14, 19.1.2008, s. 6).

(20)  Oznámenie Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk (Ú. v. EÚ C 155, 20.6.2008, s. 10).

(21)  Predložené ako príloha 8 k vyjadreniu Nemecka z 27. januára 2011.

(22)  Prof. Dr. Heuer und Prof. Dr. Klophaus, unter Mitarbeit von Dr. Berster a Wilken, Deutsches Zentrum für Luft – und Raumfahrt, január 2006, „Regionalökonomische Bedeutung und Perspektiven des Flugplatzes Zweibrücken“, S. 146; Desel Consulting und Airport Research Center GmbH, „Fluggast- und Flugbewegungsprognose für den Flughafen Zweibrücken bis zum Jahr 2025“, Gutachten im Auftrag der Flughafen Zweibrücken GmbH, september 2009, s. 85.

(23)  Zmluva o letiskových službách medzi spoločnosťami Ryanair a FZG z 22. septembra 2008, oddiel 3.

(24)  Spoločnosť Oxera, „ Ako by sa malo pristupovať k zmluvám so spoločnosťou AMS pri analýze ziskovosti v rámci kritéria subjektu v trhovom hospodárstve? “ vypracované pre spoločnosť Ryanair, 17. januára 2014.

(25)  Spoločnosť Oxera, „Ako by sa malo pristupovať k zmluvám so spoločnosťou AMS pri analýze ziskovosti v rámci kritéria subjektu v trhovom hospodárstve? – praktické uplatňovanie“vypracované pre spoločnosť Ryanair, 31. januára 2014.

(26)  Vec C-35/96, Komisia/Taliansko, Zb. 1998, s. I-3851; vec C-41/90, Höfner a Elser, Zb. 1991, s. I-1979; vec C-244/94, Fédération Française des Sociétés d'Assurances/Ministère de l'Agriculture et de la Pêche, Zb. 1995, s. I-4013; vec C-55/96, Job Centre, Zb. 1997, s. I-7119.

(27)  Vec 118/85, Komisia/Taliansko, Zb. 1987, s. 2599; vec 35/96, Komisia/Taliansko, Zb. 1998, s. I-3851.

(28)  Rozsudok vo veci Lipsko/Halle, zvlášť body 93 – 94; potvrdené rozsudkom vo veci C-288/11 P Mitteldeutsche Flughafen a Flughafen Leipzig-Halle/Komisia, Zb. 2012, ECLI:EU:C:2012:821; pozri tiež vec T-128/89 Aéroports de Paris/Komisia, Zb. 2000, s II-3929, potvrdené rozsudkom vo veci C-82/01P Aéroports de Paris/Komisia, Zb. 2002, s I-9297 a vo veci T-196/04 Ryanair/Komisia („rozsudok vo veci Charleroi“) Zb. 2008, s II-3643.

(29)  Veci C-159/91 a C-160/91, Poucet/AGV a Pistre/Cancave, Zb. 1993, s. I- 637.

(30)  Rozsudok vo veci Lipsko – Halle, body 42 – 43.

(31)  Vec C-170/83, Hydrotherm, Zb. 1984, s I- 2999, bod 11. Pozri aj vec T-137/02, Pollmeier Malchow/Komisia, Zb. 2004, s. II- 3541, bod 50.

(32)  Spoločné vykonávanie hospodárskej činnosti sa zvyčajne posudzuje analyzovaním existencie funkčných, hospodárskych a organických prepojení medzi subjektmi. Pozri napríklad vec C-480/09 P, AceaElectrabel Produzione SpA/Komisia, Zb. 2010, s I-13355, body 47 – 55; vec C-222/04 Ministero dell'Economia e delle Finanze/Cassa di Risparmio di Firenze SpA a iní, Zb. 2006, s I-289, bod 112.

(33)  Vec C-480/09 P, Acea Electrabel Produzione SpA/Komisia, Zb. 2010, s I-13355, body 47 – 55; vec C-222/04, Cassa di Risparmio di Firenze SpA a iní, Zb. 2006, s I-289, bod 112.

(34)  Rozsudok vo veci Lipsko/Halle, bod 95. Pozri tiež, analogicky, vec C-205/03, FENIN/Komisia, Zb. 2006, s. I-6295, bod 26.

(35)  Pozri zápisnicu z dozornej rady spoločnosti FGAZ z 2. októbra 2006, z ktorej vyplýva, že letisko prijíma odplatu za poskytovanie služieb vojenským používateľom.

(36)  Vec C-364/92 SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, Zb. 1994, s. I- 43.

(37)  Vec C-118/85 Komisia/Taliansko, Zb. 1987, s. 2599, body 7 a 8 a vec C-30/87 Bodson/Pompes funèbres des régions libérées, Zb. 1988, s 2479, bod 18.

(38)  Vec C-343/95, Cali & Figli/Servizi ecologici porto di Genova, Zb. 1997, s. I-1547; rozhodnutie Komisie N 309/02 z 19. marca 2003; rozhodnutie Komisie N 438/02 zo 16. októbra 2002, Pomoc na podporu vykonávania funkcií orgánov verejnej správy v belgickom sektore prístavov (Ú. v. ES C 284, 21.11.2002).

(39)  Rozhodnutie Komisie N 309/02 z 19. marca 2003.

(40)  Pozri najmä vec C-364/92, SAT Fluggesellschaft/Eurocontrol, Zb. 1994, s. I- 43, bod 30 a vec C-113/07 P, Selex Sistemi Integrati/Komisia, Zb. 2009, s. I- 2207, bod 71.

(41)  Pozri okrem iného vec C-172/03 Wolfgang Heiser/Finanzamt Innsbruck, Zb. 2005, s. I- 1627, bod 36 a citovanú judikatúru.

(42)  Rozhodnutie Komisie z 20. februára 2014 vo veci štátnej pomoci SA. 35847 (2012/N) – Česká republika – Ostravské letisko, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku, odôvodnenie 16.

(43)  Zweibrücken nie je uvedený v zozname vojenskej leteckej informačnej príručky Nemecka (MIL AIP Nemecko), ktorá obsahuje zoznam všetkých vojenských letísk v Nemecku.

(44)  Vec C-482/99 Francúzsko/Komisia („Stardust Marine“), Zb. 2002, s. I-4397.

(45)  Spojené veci T-267/08 a T-279/08, Nord-Pas-de-Calais, 2011, ECLI:EU:T:2011:209, bod 108.

(46)  Vec C-39/94, Syndicat français de l'Express international (SFEI) a iní/La Poste a iní, Zb. 1996, s. I- 3547, bod 60 a vec C-342/96, Španielske kráľovstvo/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 1999, s. I- 2459, bod 41.

(47)  Vec 173/73, Talianska republika/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 1974, s. 709, bod 13.

(48)  Vec C-482/99, Francúzsko/Komisia („Stardust Marine“), Zb. 2002, s. I-4397, bod 69.

(49)  Vec C-305/89, Taliansko/Komisia („ALFA Romeo“) Zb. 1991, s. I–1603, bod 23; Vec T-296/97, Alitalia/Komisia, Zb. 2000, s. II-03871, bod 84.

(50)  Vec C-0/85, Belgicko/Komisia, Zb. 1986, s. I-2321.

(51)  Stardust Marine, bod 71.

(52)  Vec C-124/10P Európska komisia/Électricité de France („EDF“), 2012, ECLI:EU:C:2012:318, bod 85.

(53)  Pozri poznámku pod čiarou č. 22.

(54)  Vec T-214/95, Het Vlaamse Gewest/Komisia, Zb. 1998, s. II-717.

(55)  Vorlage für den Ministerrat, Gemeinsame kabinettssitzung der Regierung des Saarlandes und der Landesregierung von Rheinland-Pfalz PDN 27. Mai 2003, Ministerium für Wirtschaft, Verkehr, Landwirtschaft und Weinbau, 15. mája 2003.

(56)  Einschätzung der rheinland-pfälzischen Innenministeriums, 15. mája 2003.

(57)  Vec T-109/01, Fleuren Compost/Komisia, Zb. 2004, s. II-127.

(58)   Ú. v. EÚ C 119, 22.5.2002, s. 22.

(59)  Bod 173 usmernení v oblasti letectva z roku 2014.

(60)  Bod 172 usmernení v oblasti letectva z roku 2014.

(61)  Bod 25 písm v) usmernení v oblasti letectva z roku 2014.

(62)  Vyjadrené v zisku pred odpočítaním úrokov, daní, odpisov a amortizácie (ďalej len „EBITDA“).

(63)  Desel Consulting und Airport Research Center GmbH, „Fluggast- und Flugbewegungsprognose für den Flughafen Zweibrücken bis zum Jahr 2025“, Gutachten im Auftrag der Flughafen Zweibrücken GmbH, september 2009; Intraplan Consult GmbH, „Luftverkehrsprognose Flughafen Saarbrücken – Vorgehensweise und Ergebnisse“, október 2010.

(64)  Rozhodnutie Komisie z 1. októbra 2014 vo veci štátnej pomoci SA. 26190 – Nemecko – Letisko Saarbrücken, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(65)  Komisia poznamenáva, že spoločnosť TUIFly uviedla, že jej rozhodnutie odísť zo Saarbrückenu a prejsť do Zweibrückenu bolo motivované bezpečnostnými obavami súvisiacimi so vzletovou a pristávacou dráhou v Saarbrückene. Na druhej strane Nemecko v rámci formálneho vyšetrovacieho konania vo veci SA. 26190 tvrdilo, že rozhodnutia leteckých spoločností odísť zo Saarbrückenu sa nikdy neodôvodňovali odkazom na infraštruktúru v Saarbrückene. Komisia nemôže špekulovať o skutočných motívoch prechodu spoločnosti TUIFly zo Saarbrückenu do Zweibrückenu.

(66)  Napríklad letisko Lipsko/Halle súperilo s letiskom Vatry (Francúzsko) o zriadenie európskeho strediska spoločnosti DHL. Pozri Rozsudok vo veci Lipsko/Halle, bod 93.

(67)  Reakcia letiska Liege na verejnú konzultáciu o usmerneniach v oblasti letectva z roku 2014.

(68)  Desel Consulting und Airport Research Center GmbH, „Fluggast- und Flugbewegungsprognose für den Flughafen Zweibrücken bis zum Jahr 2025“, Gutachten im Auftrag der Flughafen Zweibrücken GmbH, september 2009.

(69)  Rozhodnutie Komisie z 1. októbra 2014 vo veci štátnej pomoci SA. 26190 – Nemecko – Letisko Saarbrücken, zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

(70)   Ú. v. EÚ C 297, 29.11.2005.

(71)  Usmernenia v oblasti letectva z roku 2005, bod 66. Pozri tiež článok 4 rozhodnutia o SVHZ z roku 2005.

(72)  Pozri rozhodnutie N 381/04 – Francúzsko – projekt vysokokapacitnej telekomunikačnej siete v departmente Pyrénées-Atlantiques (DORSAL), Ú. v. EÚ C 162, 2.7.2005, s. 5.

(73)  Pozri usmernenia v oblasti letectva z roku 2014, bod 72.

(74)  Bod 72 usmernení v oblasti letectva z roku 2014. Pozri tiež bod 34 usmernení v oblasti letectva z roku 2005.

(75)  Pozri tiež vec T-79/10 Colt Télécommunications France/Komisia, 2013, ECLI:EU:T:2013:463, body 150 – 151, 154, 158 a 166.

(76)  Tamtiež, body 92, 119.

(77)  Vyjadrenie Nemecka z 27. januára 2011, s. 17: „Aus der Aufstufung des Flughafens [vom Verkehrslandeplatz zum Verkehrsflughafen] folgt des Weiteren eine Betriebspflicht des Flughafens“.

(78)  Podľa bodu 137 usmernení v oblasti letectva z roku 2014 sa nie všetky podmienky stanovené v oddiele 5.1 usmernení vzťahujú na prevádzkovú pomoc poskytnutú v minulosti.

(79)  Bod 137, 113 a 114 usmernení v oblasti letectva z roku 2014.

(80)  Body 137 a 116 usmernení v oblasti letectva z roku 2014.

(81)  Body 137 a 124 usmernení v oblasti letectva z roku 2014.

(82)  Body 137 a 125 usmernení v oblasti letectva z roku 2014.

(83)  Body 137 a 131 usmernení v oblasti letectva z roku 2014.

(84)  Vec C-482/99 Francúzsko/Komisia („Stardust Marine“), Zb. 2002, s. I-4397.

(85)  Spojené veci T-267/08 a T-279/08, Nord-Pas-de-Calais, 2011, ECLI:EU:T:2011:209, bod 108.

(86)  Smernica Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006, s. 17).

(87)  Účinok cash-poolu je dosť podobný 100 % záruke poskytnutej spoločnostiam FGAZ/FZG bez účtovania poplatku alebo požadovania zábezpeky. Spolková krajina nesie riziko neuhradenia záväzku spoločností FGAZ/FZG bez toho, aby za to získala kompenzačnú platbu.

(88)  Stardust Marine, body 51 a nasl.

(89)  Pozri napríklad rozhodnutie Komisie vo veci C 41/2005, Maďarské uviaznuté náklady (Ú. v. EÚ C 324, 21.12.2005, s. 12), s ďalšími odkazmi.

(90)  Stardust Marine, body 51 a nasl.

(91)  Tamtiež.

(92)  V priebehu tohto stretnutia spoločnosť Ryanair navrhla zachovať trať medzi Londýnom a Zweibrückenom otvorenú počas zimy „za […] EUR“ a bola ochotná začať prevádzkovať dve nové trate (Barcelona a Alicante) z Zweibrückenu „za […] EUR“.

(93)  Vec T-196/04, Ryanair/Komisia, Zb. 2008, s. II-3643, bod 59.

(94)  Pozri rozhodnutie Komisie 2011/60/EÚ z 27. januára 2010 o štátnej pomoci C12/08 (ex NN 74/07) – Slovensko – Zmluva medzi Letiskom Bratislava a spoločnosťou Ryanair (Ú. v. EÚ L 27, 1.2.2011, s. 24).

(95)  Pozri http://corporate.ryanair.com/investors/biographies/, navštívené 23. júna 2014.

(96)  Pomer zaťaženia alebo faktor zaťaženia sa definuje ako pomer obsadených miest v lietadle prevádzkovanom na leteckej trati.

(97)  Pozri bod 53 usmernení v oblasti letectva z roku 2014.

(98)  Pozri body 59 a 61 usmernení v oblasti letectva z roku 2014.

(99)  Pozri poznámku pod čiarou č. 94.

(100)  […]

(101)  […]

(102)  […]

(103)  Stanovisko generálneho advokáta vo veci C-284/12 Lufthansa/Flughafen Frankfurt-Hahn, 2013, ešte neuverejnené, ods. 50

(104)  Tamtiež (interné poznámky pod čiarou vynechané). Pozri tamtiež, odseky 51 – 52.

(105)  Vec 730/79, Philip Morris Holland BV/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 1980, s. 267, bod 11 a spojené veci T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 až 607/97, T-1/98, T-3/98 až T-6/98 a T-23/98, Alzetta Mauro a iní/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 2000, s. II- 2325, bod 80.

(106)  Vec 730/79, Philip Morris Holland BV/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 1980, s. 2671, body 11 a 12 a vec T-214/95, Het Vlaamse Gewest (Flámsky región)/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 1998, s. II- 717, body 48 – 50.

(107)  Nariadenie Rady (EHS) č. 2407/92 z 23. júla 1992 o licenciách leteckých dopravcov (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 1), nariadenie Rady (EHS) č. 2408/92 z 23. júla 1992 o prístupe leteckých dopravcov Spoločenstva k letovým trasám v rámci Spoločenstva (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 8) a nariadenie Rady (EHS) č. 2409/92 z 23. júla 1992 o cestovnom a sadzbách v leteckých dopravných službách (Ú. v. ES L 240, 24.8.1992, s. 15).

(108)  Vec C-305/89, Taliansko/Komisia, Zb. 1991, s I-1603, bod 26.

(109)  Pozri najmä vec C-364/90, Taliansko/Komisia, Zb. 1993, s I-2097, bod 20.

(110)  Usmernenia v oblasti letectva z roku 2014, bod 174.

(111)  Usmernenia v oblasti letectva z roku 2005, bod 79 písm. e).

(112)  Vec C-70/72, Komisia/Nemecko, Zb. 1973, s. 813, bod 13.

(113)  Spojené veci C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Španielsko/Komisia, Zb. 1994, s. I-4103, bod 75.

(114)  Vec C-75/97 Belgicko/Komisia, Zb. 1999, s. I-3671, body 64 – 65.

(115)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(116)  Sumy, ktoré sa majú vymôcť od spoločností FGAZ/FZG, sa musia vypočítať na základe vzorca uvedeného v článku 3 a nie je ich možné v tejto fáze určiť približne.

(117)  Vzhľadom na to, že pomoc sa poskytuje leteckým spoločnostiam nepretržite počas predmetného obdobia, Komisia považuje za prijateľné stanoviť ako dátum, od ktorého sa má počítať úrok z vymáhania, posledný deň obdobia, pre ktoré bola vypočítaná výška pomoci (napríklad 31. december, ak je dané obdobie kalendárny rok, alebo 31. október, ak sa toto obdobie začína 1. januára a končí sa 31. októbra). V tejto súvislosti Komisia výberom posledného dňa predmetného obdobia uplatňuje prístup, ktorý je pre príjemcov najpriaznivejší.

(118)  Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1).


10.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/132


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/153

z 2. júla 2015

o opatreniach SA.31883 – 2015/N, 2011/C, ktoré Rakúsko vykonalo a plánuje ďalej vykonávať v prospech spoločnosti Österreichische Volksbanken-AG a záručného združenia bánk typu Volksbank a ktorým sa mení rozhodnutie 2013/298/EÚ

[oznámené pod číslom C(2015) 4635]

(Iba nemecké znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

vyzvala v súlade s uvedenými článkami zúčastnené strany, aby predložili svoje stanoviská (1),

keďže:

1.   POSTUP

(1)

Dňa 9. decembra 2008 (2) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2008“) Komisia schválila rakúsku schému podpory bánk, ktorá bola následne štyrikrát predĺžená (3) a napokon sa 30. júna 2011 skončila jej platnosť.

(2)

V apríli 2009 dostala spoločnosť Österreichische Volksbanken-AG (ďalej len „ÖVAG“) v rámci rakúskej schémy podpory bánk kapitálovú injekciu vo výške 1 mld. EUR. Okrem toho vydala v rámci schémy v dňoch 9. februára, 18. marca a 14. septembra 2009 tri emisie so zárukou štátu vždy vo výške 1 mld. EUR. Rakúsko poskytlo tieto opatrenia štátnej pomoci s predpokladom, že spoločnosť ÖVAG je zdravá finančná inštitúcia, a 29. septembra 2009 predložilo plán na obnovenie životaschopnosti.

(3)

Komisia pri kontrole oprávnenosti poskytnutia štátnej pomoci dospela k záveru, že podľa kritérií uvedených v prílohe oznámenia Komisie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (4) (ďalej len „oznámenie o rekapitalizácii“) – sa banka v čase poskytnutia kapitálovej injekcie nemohla považovať za zdravú banku v zmysle oznámenia o rekapitalizácii. Rakúsko síce naďalej trvalo na tom, že v prípade spoločnosti ÖVAG ide o zdravú banku, ale 2. novembra 2010 predložilo plán reštrukturalizácie pre spoločnosť ÖVAG.

(4)

Listom z 9. decembra 2011 (5) Komisia informovala Rakúsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vzhľadom na skutočnosť, že Rakúsko poskytlo spoločnosti ÖVAG kapitálovú injekciu vo výške 1 mld. EUR a záruky vo výške 3 mld. EUR, a požiadala Rakúsko o zaslanie zmeneného plánu reštrukturalizácie, ktorého konečné znenie bolo predložené 4. septembra 2012 (ďalej len „nový plán reštrukturalizácie“).

(5)

Dňa 19. septembra 2012 uzatvorila Komisia formálne vyšetrovacie konanie rozhodnutím (2013/298/EÚ), ktorým vyhlásila reštrukturalizačnú pomoc pre spoločnosť ÖVAG vrátane opatrení uvádzaných v odôvodnení 2 k tomuto rozhodnutiu, kapitálovej injekcie vo výške 250 mil. EUR vo forme kmeňových akcií a záruky na aktíva, ktorá sa prejavila zvýšením kapitálu o 100 mil. EUR, za zlučiteľnú s vnútorným trhom (ďalej len „rozhodnutie z roku 2012“) (6). Základom tohto rozhodnutia bol plán reštrukturalizácie z roku 2012 a zoznam záväzkov v prílohe k rozhodnutiu z roku 2012 (ďalej len „zoznam záväzkov z roku 2012“).

(6)

Rozhodnutie z roku 2012 sa zakladalo na reorganizácii záručného združenia bánk typu Volksbank v Rakúsku (ďalej len „združenie“) ako spoločenstva ručiteľov. Toto spoločenstvo ručiteľov zahŕňalo 51 nezávislých hlavných bánk a spoločnosť ÖVAG. Kým pre hlavné banky existovalo voči spoločnosti ÖVAG iba obmedzené ručenie, spoločnosť ÖVAG ručila vo svojej funkcii ako centrálna inštitúcia v rámci modelu združenia za všetky záväzky združenia (7).

(7)

Z vykonaného podrobného preskúmania Európskej centrálnej banky a Európskeho orgánu pre bankovníctvo (ďalej len „komplexné hodnotenie ECB a EBA“), ktorého výsledky boli zverejnené 26. októbra 2014, vyplýva, že v základnom, ako aj stresovom scenári na úrovni združenia (ktorá zahŕňa spoločnosť ÖVAG) existuje nedostatok kapitálu v základnom kapitále Tier 1 (ďalej len „CET1“).

(8)

Rakúsko verejne vyhlásilo, že združeniu neposkytne žiadne ďalšie prostriedky. Vtedy združením navrhované opatrenia na účely doplnenia nedostatku kapitálu, najmä predaj všetkých dcérskych spoločností, ktoré nepatria do hlavnej činnosti podnikania, a ďalšia redukcia rizikovo vážených aktív (ďalej len „RVA“) by samy nestačili na doplnenie nedostatku kapitálu v lehote požadovanej jednotným mechanizmom dohľadu (single supervisory mechanism, ďalej len „SSM“).

(9)

Dňa 23. decembra 2014 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti ÖVAG, na ktorom sa rozhodlo, že budú zavedené potrebné kroky na likvidáciu spoločnosti ÖVAG ako zrušovanej spoločnosti pod podmienkou schválenia zo strany národných regulačných orgánov, SSM a Komisie. Kľúčové funkcie spoločnosti ÖVAG ako ústredného orgánu združenia by boli podľa plánu reštrukturalizácie (ďalej len „nový plán reštrukturalizácie“) pre združenie, ktoré zahŕňa záručné združenie, prevedené na jednu z hlavných bánk.

(10)

Nový plán reštrukturalizácie predstavuje zásadnú zmenu voči plánu reštrukturalizácie z roka 2012 a vyžaduje si rozhodnutie Komisie o zmene.

(11)

Rakúsko, Komisia, SSM a združenie si v období od októbra 2014 do júna 2015 vyjasňovali nový plán reštrukturalizácie v rámci viacerých videokonferencií a formou písomnej výmeny informácií. Komisia sa 18. decembra 2014 stretla so zástupcami spoločnosti ÖVAG a Rakúska a 7. mája 2015 so zástupcami združenia.

(12)

Dňa 28. mája 2015 schválilo zhromaždenie akcionárov spoločnosti ÖVAG prevod kľúčových funkcií na spoločnosť Volksbank Wien-Baden (ďalej len „VBWB“) a pre zostávajúce funkcie založenie zrušovanej spoločnosti podľa § 162 spolkového zákona o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (ďalej len „BaSAG“).

(13)

Dňa 29. mája 2015 zhromaždenie akcionárov spoločnosti VBWB schválilo prevod kľúčových funkcií spoločnosti ÖVAG a zvýšenie kapitálu vo výške 113 mil. EUR.

(14)

Dňa 29. mája 2015 už mali regionálne banky typu Volksbank, ktoré predstavujú 97,83 % RVA združenia, podpísanú zmluvu o združení a zmluvu o spolupráci.

(15)

Združenie poskytlo konečné znenie nového plánu reštrukturalizácie 23. júna 2015.

(16)

Dňa 25. júna 2015 predložilo Rakúsko zoznam záväzkov, ktorý je súčasťou prílohy k tomuto rozhodnutiu.

(17)

Keďže toto rozhodnutie sa vydáva na základe kompetencií Komisie v oblasti štátnej pomoci, žiadnym spôsobom sa nedotýka prípadných povinností v priebehu kontroly fúzie, ktoré môžu platiť pre strany zúčastnené na transakcii.

2.   PODROBNÝ OPIS UŽ USKUTOČNENÝCH A BUDÚCICH OPATRENÍ

2.1.   PRÍJEMCA POMOCI A JEHO ŤAŽKOSTI

(18)

V súčasnosti združenie tvorí: i) 51 právne samostatných hlavných bánk (41 regionálnych družstevných bánk, päť špecializovaných bánk, štyri záručné družstvá a jedna stavebná sporiteľňa); ii) ústredný orgán ÖVAG, ako aj iii) zákonný orgán ochrany vkladov Volksbank Haftungsgenossenschaft eG. Spoločnosť ÖVAG je ústredným orgánom a ako taká poskytuje služby pre hlavné banky vo forme centralizovaných činností správy a riadenia likvidity. Hlavné banky sú malé banky (bilančná suma medzi 65 mil. EUR a 3 600 mil. EUR), ktoré v podstate poskytujú bankové služby pre súkromných a firemných klientov na miestnej a regionálnej úrovni.

(19)

Združenie má podiel na trhu vo výške približne 6 % v Rakúsku a asi 900 000 súkromných klientov a 80 000 firemných klientov. Hlavné banky disponujú viac ako 500 pobočkami s 4 900 zamestnancami. Celkový objem pohľadávok voči klientom je približne 30 mld. EUR, celkový objem záväzkov voči klientom približne 27 mld. EUR.

(20)

Členovia združenia sú zlúčení do záručného združenia a združenia likvidity (kontrolovaný prevod likvidity) na základe zmluvy o združení. V rámci súčasného systému ústredný orgán (ÖVAG) ručí za hlavné banky neobmedzene, kým ručenie hlavných bánk za ústredný orgán je obmedzené tak, že kvóta vlastných prostriedkov hlavnej banky tým nesmie klesnúť pod minimálne regulačné požiadavky.

(21)

Spoločnosť ÖVAG v súčasnosti vlastnia v rozsahu 51,6 % hlavné banky, a to prostredníctvom ich holdingovej spoločnosti Volksbanken Holding. Rakúsky štát vlastní 43,3 % spoločnosti ÖVAG. Ďalšími dôležitými akcionármi sú spoločnosti DZ Bank AG (3,8 %) a Raiffeisen Zentralbank (0,9 %); 0,4 % vlastnia iní akcionári.

(22)

Najdôležitejším geografickým trhom združenia je Rakúsko. Okrem toho sa banka angažovala vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy, kde však mala, okrem Rumunska, len veľmi malý podiel na trhu.

(23)

Problémy spoločnosti ÖVAG vznikli v dôsledku mnohých skutočností: angažovanosť v krajinách strednej a východnej Európy prostredníctvom retailových dcérskych spoločností, združených vo VB International AG (ďalej len „VBI“), činnosť v oblasti komunálneho financovania a financovania infraštruktúry, činnosť v obchode s nehnuteľnosťami, skutočnosť, že investičné portfólio obsahovalo okrem iného nástroje emitované Lehman Brothers a islandskými bankami, ako jej závislosť od refinancovania na medzibankovom trhu (8). Uvedené faktory viedli k tomu, že spoločnosť ÖVAG utrpela od roku 2008 značné straty, až jej Rakúsko v roku 2009 poskytlo podporné opatrenia (9). Na základe vysokých strát v roku 2011 boli prijaté ďalšie štátne opatrenia (10). Napriek snahám o reštrukturalizáciu v roku 2014 existoval podľa komplexného posúdenia ECB a EBA z roku 2014 ďalší nedostatok kapitálu na úrovni združenia (vrátane spoločnosti ÖVAG), ktorý bol spôsobený predovšetkým rizikami a slabinami spoločnosti ÖVAG (11).

2.2.   OPATRENIA ŠTÁTNEJ POMOCI V ROKU 2009 A NÁSLEDNÁ REŠTRUKTURALIZÁCIA

Opatrenia pomoci

(24)

V apríli 2009 upísalo Rakúsko podielové listy spoločnosti ÖVAG vo výške 1 mld. EUR (ďalej len „kapitálová injekcia z roku 2009“). Upísanými podielovými listami nezískal štát hlasovacie právo, ale prednostný kupón a právo výmeny za akcie. Podielové listy nemali ohraničenú časovú platnosť a boli zaknihované ako kapitál Tier 1 (základný kapitál). Podielové listy sa naďalej podieľajú na prípadnej strate priamo úmerne k vloženému kapitálu. Spoločnosť ÖVAG mala právo kedykoľvek splatiť podielové listy buď vcelku, alebo v tranžiach. Štát mal právo zameniť podielové listy za kmeňové akcie spoločnosti ÖVAG; takáto výmena sa však neuskutočnila.

(25)

Spoločnosť ÖVAG dostala v rámci rakúskej schémy podpory bánk štátne záruky a v roku 2009 vydala štátom garantované dlhopisy vo výške 3 mld. EUR s ukončením lehoty splatnosti v rokoch 2012 a 2013.

Reštrukturalizácia

(26)

Už v roku 2009 pristúpila spoločnosť ÖVAG k procesu reštrukturalizácie, ktorého cieľom bolo okrem iného zbaviť sa činností, ktoré boli hlavnými príčinami problémov úverovej inštitúcie. Určité riziká vyplývajúce zo starého portfólia však banke spôsobili problémy aj v roku 2011. Išlo pritom najmä o nasledujúce riziká:

a)

straty dcérskych spoločností VBI a opravné položky k ich účtovnej hodnote v obchodných knihách spoločnosti ÖVAG v celkovej výške 380 mil. EUR;

b)

opravné položky vo výške 300 mil. EUR k investíciám spoločnosti ÖVAG, ktoré súviseli s dlhovou krízou najviac postihnutých krajín;

c)

odpis zostávajúceho podielového kapitálu, ktorý držala spoločnosti ÖVAG v spoločnosti Kommunalkredit, vo výške 142 mil. EUR;

d)

oprava účtovnej hodnoty spoločnosti Investkredit (ďalej len „IK“) o mínus 323 mil. EUR v rámci fúzie so spoločnosťou ÖVAG.

2.3.   OPATRENIA ŠTÁTNEJ POMOCI Z ROKU 2012 A NÁSLEDNÁ REŠTRUKTURALIZÁCIA

Opatrenia pomoci

(27)

Výška strát spoločnosti ÖVAG v roku 2011 mala za následok potrebu ďalších opatrení štátnej pomoci, a to kapitálovú injekciu zo strany štátu vo výške 250 mil. EUR vo forme kmeňových akcií (ďalej len „kapitálová injekcia z roku 2012“) a záruku na aktíva.

(28)

Kapitálová injekcia z roku 2012 sa uskutočnila v dvoch stupňoch. Najprv sa kapitál banky znížil o výšku zaznamenanej straty 70 %. Týmto znížením kapitálu sa pomerne znížili aj podielové listy, ktoré Rakúsko vložilo v roku 2009, takže v spoločnosti ÖVAG sa zvýšil štátny participačný kapitál iba vo výške 300 mil. EUR. V druhom kroku dostala spoločnosť ÖVAG nový kapitál v celkovej výške 484 mil. EUR. Z toho 250 mil. EUR poskytlo Rakúsko, zvyšok upísala spoločnosť Volksbanken Holding. Cena za akciu bola 2 181 EUR.

(29)

Následne stúpol štátny akciový podiel v spoločnosti ÖVAG na 43,4 %. Štát je tým po spoločnosti Volksbanken Holding (vtedy 50,2 %) druhým najväčším akcionárom. Podiely ostatných akcionárov, ktorí sa nepodieľali na kapitálovej injekcii, sa zmenšili na nasledujúce hodnoty v tom čase: DZ-Bank: 3,8 %, ERGO: 1,5 %, RZB: 0,9 %, drobní akcionári: 0,1 %.

(30)

Prostredníctvom záruky za aktíva, ktorou boli pokryté straty s poisteného portfólia ohrozených úverov, bol kapitál spoločnosti ÖVAG zvýšený o 100 mil. EUR. Spoločnosť ÖVAG si môže záruku uplatniť iba za presne stanovených podmienok, ktoré sa preverí 31. decembra 2015 (12). Záruka za aktíva sa spoplatňuje sadzbou 10 % p. a. (t. j. ako kapitálová injekcia) a zaniká 1. januára 2016.

Reštrukturalizácia

(31)

V priebehu opatrení štátnej pomoci z roku 2012 spoločnosť ÖVAG prepracovala svoj pôvodný plán reštrukturalizácie a rozhodla sa pre zásadnú reštrukturalizáciu. Opatrenia boli schválené rozhodnutím z roku 2012. Plán reštrukturalizácie z roku 2012, na ktorom sa zakladalo rozhodnutie z roku 2012, stanovoval medziiným nasledujúce body:

a)

Spoločnosť ÖVAG zriadila interný redukčný segment, v ktorom mali ísť do likvidácie určité aktíva, takzvaný vedľajší segment.

b)

Bilančná suma a rizikovo vážené aktíva (RVA) spoločnosti ÖVAG sa mali k 31. decembru 2017 znížiť na 18,4 mld. EUR, resp. na 10,1 mld. EUR. Najväčšia časť poklesu sa mala dosiahnuť vo vedľajšom segmente, kým bilančná suma a RVA kľúčového segmentu mali klesnúť iba mierne (cieľové hodnoty 5,4 mld. EUR, resp. 4,5 mld. EUR k 31. decembru 2017).

c)

Spoločnosť ÖVAG mala v rámci kľúčového segmentu uskutočniť už iba svoje úlohy ako ústredný orgán združenia a ponúknuť produkty a služby hlavným bankám a ich klientom. Úverové obchody s tretími stranami na vlastný účet už neboli spoločnosti ÖVAG povolené.

d)

Spoločnosť ÖVAG sa mala z určitých obchodných oblastí stiahnuť, najmä z oblastí „obnoviteľné zdroje energie“ a „modelové financovanie“.

e)

Spoločnosť ÖVAG mala svoje podiely v podnikoch VBLI, Malta/IK Malta Volksbank, Volksbank Romania a RZB predať stranám nezávislým voči združeniu a Rakúskej republike.

f)

Spoločníci DZ Bank, Ergo Gruppe a RZB mali vykonať určité opatrenia na posilnenie vlastného kapitálu spoločnosti ÖVAG.

g)

Spoločnosť ÖVAG nesmela do konca obdobia reštrukturalizácie dňa 31. decembra 2017 vykonávať akvizície, vyplácať dividendy, byť cenovým lídrom v oblasti internetového bankovníctva (Live Bank), využívať štátnu pomoc na reklamu a musela odmeňovanie manažmentu stanoviť podľa určitých pravidiel.

h)

Spoločnosť ÖVAG sa zaviazala, že zvyšný participačný kapitál štátu vo výške 300 mil. EUR splatí v plnej výške do 31. decembra 2017, pričom minimálne 150 mil. EUR by bolo splatných do polovice roka 2017. Hlavné banky sa mali na danom splatení podieľať, pokiaľ to dovoľovali minimálne regulačné požiadavky na vlastné zdroje.

(32)

V rokoch 2012 až 2014 sa spoločnosti ÖVAG podarilo zredukovať jej bilančnú sumu a jej RVA vo vedľajšom segmente, ako aj kľúčovom segmente rýchlejšie, než bolo stanovené v rozhodnutí z roku 2012. K dátumu 31. december 2014 predstavovala bilančná suma spoločnosti ÖVAG 15,1 mld. EUR, RVA boli v objeme 8,7 mld. EUR. Podiel základného kapitálu spoločnosti ÖVAG k 31. decembru 2014 predstavoval 6,21 %.

2.4.   KOMPLEXNÉ HODNOTENIE ECB A EBA

(33)

V roku 2014 Európska centrálna banka (ECB) a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) uskutočnili komplexné hodnotenie, v rámci ktorého sa posudzovalo 130 najväčších bánk eurozóny z hľadiska kvality ich bilancií a finančnej odolnosti. Výsledky komplexného posúdenia boli zverejnené 26. októbra 2014. Združenie sa pritom posudzovalo na konsolidovanom základe (vrátane spoločnosti ÖVAG) v súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (13) a článkom 30 rakúskeho zákona o bankách (14). Združenie bolo jednou z 25 bánk, ktoré nesplnili požadovaný minimálny podiel vlastných zdrojov podľa skúmaných scenárov. Takže vypočítaný podiel CET1 združenia pre rok 2016 bol podľa základného scenára 7,2 % (prahová hodnota: 8 %) a podľa stresového scenára 2,1 % (prahová hodnota: 5,5 %). Maximálny rozdiel medzi výsledkom testu a prahovou hodnotou zodpovedá dodatočnej kapitálovej potrebe vo výške 865 mil. EUR kapitálu CET1.

(34)

ECB dala združeniu čas do 26. júla 2015, aby túto kapitálovú potrebu pokrylo a dosiahlo podiel CET1 vo výške 14,63 %.

2.5.   NOVÝ NOTIFIKOVANÝ PLÁN REŠTRUKTURALIZÁCIE 2015

(35)

Na základe uvedených ťažkostí začalo združenie so súhlasom Rakúskej republiky významnú transformáciu. Tento plán reštrukturalizácie spočíva v nasledujúcich základných princípoch:

a)

Funkcia ústredného orgánu (ÚO) prechádza zo spoločnosti ÖVAG na spoločnosť Volksbank Wien-Baden.

b)

Po vyčlenení ÚO sa spoločnosť ÖVAG zo združenia dekonsoliduje.

c)

Dekonsolidovaná spoločnosť ÖVAG sa zlikviduje a odovzdá svoju bankovú licenciu, na základe čoho už viac nemusí spĺňať požiadavky na vlastné zdroje bánk.

d)

51 hlavných bánk združenia sa zlúči do desiatich väčších inštitúcií a budú kooperovať intenzívnejšie ako dosiaľ.

e)

Hlavné banky ručia do budúcnosti za záväzky združenia, resp. ústredného orgánu neobmedzene, a nie ako dosiaľ, keď ručili len za podmienky schopnosti plniť minimálne regulačné požiadavky na vlastné zdroje.

(36)

Opatrenia plánu transformácie, predovšetkým likvidácia spoločnosti ÖVAG za zrieknutie sa svojej bankovej licencie a jej dekonsolidácia zo združenia, umožnia združeniu okamžite dosiahnuť podiel CET1 vo výške [9 – 11] (*1) %. Združenie ďalej zaviedlo doplňujúce opatrenia, ktoré majú uvoľniť vlastný kapitál. Medziiným sem spadá rušenie rizikových pozícií v oblasti korporácií a nehnuteľností (kumulovaný účinok CET1 od januára 2014 do decembra 2017 vo výške [100 – 200] mil. EUR), predaj produktových spoločností ([100 – 200] mil. EUR) a predaj cenných papierov ([50 – 100] mil. EUR). Týmito opatreniami je však možné dosiahnuť do konca roka 2017 odbremenenie vlastného kapitálu iba vo výške [450 – 550] mil. EUR, čo na pokrytie nedostatku kapitálu vo výške 865 mil. EUR nestačí.

Prevod funkcie ústredného orgánu

(37)

Spoločnosť VBWB preberá funkciu ústredného orgánu (ÚO) združenia, ktorú doteraz zastávala spoločnosť ÖVAG. Aktíva potrebné pre túto funkciu budú spolu s príslušnými pasívami prevedené zo spoločnosti ÖVAG 30. júna 2015 so spätnou účinnosťou k 1. januáru 2015 na spoločnosť VBWB. Celkovo budú prevedené aktíva a pasíva vo výške takmer 8,6 mld. EUR. Táto suma zahŕňa všetky aktivity pripočítané ku kľúčovému segmentu v rozhodnutí z roku 2012 s výnimkou troch menších podielov (VB Factoring, VB Mobilienleasing a VB Investments), ktoré v spoločnosti ÖVAG zostávajú a predstavujú menej ako 10 % celkovej čiastky.

Dekonsolidácia a likvidácia spoločnosti ÖVAG

(38)

Po prevode funkcie ústredného orgánu a príslušných aktív a pasív prejde spoločnosť ÖVAG dňa 4. júla 2015 do likvidácie a pretransformuje sa na zrušovanú spoločnosť podľa § 162 BaSAG. Názov inštitúcie sa zmení na immigon portfolioabbau ag (ďalej len „Immigon“). Likvidácia zvyšných aktív vo výške 7,4 mld. EUR sa uskutoční do 31. decembra 2017. Zahŕňajú všetky aktivity pripočítané k vedľajšiemu segmentu v rozhodnutí z roku 2012, ako aj podiely spomínané v odôvodnení 37 v spoločnostiach VB Factoring, VB Mobilienleasing a VB Investments.

(39)

Príjmy z likvidácie stačia na základe doterajšieho plánovania na úplné splatenie zostávajúcich pohľadávok. Vlastné zdroje spoločnosti ÖVAG, ako aj podielový kapitál budú v priebehu likvidácie znížené o 96,65 %. Zníženie sa týka aj zostávajúceho štátneho participačného kapitálu vo výške 300 mil. EUR.

(40)

Existujúca záruka za aktíva zostáva v spoločnosti ÖVAG/Immigon, avšak pozmenená. V súčasnej schéme musia byť všetky oprávnené aktíva oznámené do 31. decembra 2015. Suma z toho vyplývajúcich nárokov sa potom vyrovná k 31. júlu 2016. V rámci zmenenej dohody zostáva 31. december príslušným dňom na oznámenie nárokov. Vyrovnanie nárokov však možno požadovať kedykoľvek v rámci časového intervalu medzi 31. decembrom 2015 a ukončením likvidačného obdobia v roku 2017. Súčasne sa zníži prah, pod ktorým môže spoločnosť ÖVAG/Immigon požadovať vyrovnanie nárokov, a to z podielu základného kapitálu (CET) vo výške 10 % na podiel vlastného kapitálu vo výške 0, t. j. nároky zo záruky môžu byť vyrovnané iba vtedy, ak by bola spoločnosť ÖVAG/Immigon v likvidnom procese inak platobne neschopná. Poplatok za záruku je aj počas rozšíreného kompenzačného obdobia 10 % za rok.

(41)

Aby bolo možné realizovať pozitívne vplyvy tejto transformácie na kapitál, musí združenie prijať dve dôležité opatrenia:

a)

vrátenie bankovej licencie prostredníctvom spoločnosti ÖVAG/Immigon, aby sa podnik oslobodil od platných kapitálových požiadaviek pre nezávislé banky;

b)

dekonsolidáciu spoločnosti ÖVAG/Immigon zo združenia, aby združenie nemuselo na konsolidovanom základe plniť kapitálové požiadavky pre spoločnosť ÖVAG/Immigon.

(42)

Dňa 10. decembra 2014 podpísala spoločnosť ÖVAG s rumunskou bankou Banca Transilvania zmluvu o predaji jej 51 % podielu v spoločnosti Volksbank Romania SA; tým bola odstránená podstatná prekážka, ktorá bránila vráteniu bankovej licencie. Uzavretie predaja sa uskutočnilo 7. apríla 2015. Tým spoločnosť ÖVAG súčasne splnila požiadavku plánu reštrukturalizácie z roku 2012. Okrem toho spoločnosť ÖVAG ukončila v septembri 2014 predaj spoločnosti VB Malta a rozhodla sa pre likvidáciu spoločnosti IK Malta. Tým splnila podmienky rozhodnutia z roku 2012.

(43)

Aby bolo možné spoločnosť Immigon dekonsolidovať, musí združenie zredukovať svoj podiel v spoločnosti Immigon na minoritný podiel. Preto prevedie 8,5 % zo základného imania vlastneného spoločnosťou Volksbanken Holding vo výške 51,6 % na tretiu stranu nezávislú voči združeniu, účelovo vytvorenému subjektu GPVAUBEOE Beteiligungen GmbH.

(44)

V rámci prevodu funkcie ústredného orgánu prechádza veľká časť záväzkov spoločnosti ÖVAG voči združeniu na spoločnosť VBWB. Napriek tomu bude mať združenie po rozdelení rizikovú pozíciu vo výške [700 – 800] mil. EUR voči spoločnosti Immigon vo forme rôznych finančných nástrojov, ktoré sa použili na financovanie spoločnosti ÖVAG.

(45)

Na účely neutralizácie rizika vyplývajúceho zo zostávajúcich položiek voči spoločnosti Immigon združenie prijíma nasledujúce opatrenia:

a)

Pozície v hodnote [200 – 300] mil. EUR sa okamžite predajú na trhu. Hodnota zostávajúcich pozícií je [400 – 600] mil. EUR. Predaj spôsobí združeniu straty vo výške [0 – 100] mil. EUR.

b)

Zostávajúce pozície v hodnote [400 – 600] mil. EUR sa pokryjú zárukou získanou na trhu s ročnými nákladmi vo výške [0 – 5] % zaručenej čiastky. Záruka sa stane pádnou, až keď samotné združenie ponesie straty vo výške [0 – 200] mil. EUR z garantovaných pozícií.

c)

Pre túto tranžu prvej straty vo výške [0 – 200] mil. EUR vytvorí združenie rezervy v rovnakej výške. Výsledok obchodnej činnosti roka 2015 sa tým zredukuje o ďalších [0 – 200] mil. EUR.

Transformácia združenia

(46)

Združenie v súčasnosti zahŕňa 51 hlavných bánk. V rámci plánu transformácie sa týchto 51 inštitúcií zlúči do desiatich väčších bánk. Ide pritom o osem regionálnych bánk s bilančnými sumami od 1,9 mld. EUR do 5,3 mld. EUR, ktoré budú pôsobiť v rôznych častiach spolkového územia Rakúskej republiky, ako aj o dve špecializované banky, Sparda Bank Austria (0,8 mld. EUR) a Ärzte-/Apothekerbank (1,1 mld. EUR). Potrebné zlúčenia sa uskutočnia do konca roka 2017. Stavebné sporiteľne združenia, ktoré sú zlúčené v spoločnosti start:bausparkasse, sa pravdepodobne predajú.

(47)

Vzťahy medzi hlavnými bankami v rámci združenia budú upravovať dve zmluvy, zmluva o združení podľa § 30 a) BWG a zmluva o spolupráci.

(48)

Zmluva o združení sa uzatvára medzi ústredným orgánom vo forme spoločnosti VBWB, hlavnými bankami združenia a spoločnosťou Volksbank Haftungsgenossenschaft eG, a zahŕňa predovšetkým nasledujúce skutočnosti:

a)

Ústredný orgán zabezpečuje likviditu hlavných bánk, ako aj dodržiavanie regulačných požiadaviek na vlastné zdroje. Členovia sa zaväzujú, že uzavrú dohody o internom oceňovaní likvidity (Fund Transfer Pricing) pre rozdelenie vlastných zdrojov.

b)

Ústredný orgán ručí ako dosiaľ neobmedzene v prípade príspevku členom. V novej zmluve o združení ručia neobmedzene už aj hlavné banky.

c)

Ústredný orgán získava silnejšie príkazné práva a už môže vydávať aj príkazy, ktoré poškodzujú záujmy jednotlivých bánk združenia. V prípade porušení môže uvaliť sankcie. Tieto silnejšie príkazné práva sa týkajú najmä administratívneho, finančného a technického dohľadu, plánovania a –controllingu združenia, dodržiavania ustanovení právneho dohľadu, interných kontrolných mechanizmov pre členov, posudzovania rizika, merania rizika a postupov kontroly rizika, ako aj kritérií pre bežnú obchodnú činnosť členov.

d)

Čerpanie a znižovanie kapitálu je ako dosiaľ prípustné iba so súhlasom ústredného orgánu.

(49)

Zmluva o spolupráci upravuje tie oblasti, ktoré nepokrýva zmluva o združení. Zmluvnými partnermi sú hlavné banky združenia a spoločnosť Volksbank Haftungsgenossenschaft eG. Cieľom zmluvy o spolupráci je zvyšovanie synergií v združení vykonávaním plánovaných zlúčení, ako aj posilnenie spolupráce členov. Kompetencie rozhodovania pre tematické oblasti zahrnuté zmluvou o spolupráci budú prevedené na spoločnosť Volksbank Haftungsgenossenschaft. Rozhodnutia predstavenstva spoločnosti Volksbank Haftungsgenossenschaft sú pre zmluvných partnerov záväzné. Zmluva o spolupráci upravuje predovšetkým oblasti marketingu, jednotnej stratégie odbytu, produktovej politiky, vrátane rámcových zmlúv s neautorizovanými poskytovateľmi, controllingu odbytu, optimalizácie a štandardizácie prevádzkových procesov, obstarávania IT a právneho zastupovania.

(50)

V prípade sporu rozhoduje ústredný orgán, či je opatrením podľa zmluvy o spolupráci neprípustne zasiahnuté do oblastí jej úloh podľa zmluvy o združení. Pre prípad požiadaviek zmien regulátora vo vzťahu k zmluve o združení obsahuje zmluva o spolupráci doložku o výhrade, ktorá umožňuje aj príslušné prispôsobenie zmluvy o spolupráci.

(51)

Cieľová štruktúra plánu transformácie je kombináciou ôsmich silných regionálnych bánk spolu s ústredným orgánom a dvoma špecializovanými bankami. Miestne organizačné jednotky sa budú sústreďovať na odbyt a starostlivosť o klientov na mieste, kým správa je sústredená v regionálnych bankách a v ústrednom orgáne.

(52)

Združenie sa zameria na klientov v Rakúsku, pričom stredobodom záujmu majú byť obchodné aktivity s malými a strednými podnikmi a živnostníkmi, so súkromnými klientmi, financovanie bývania a starostlivosť o majetnejších klientov.

Finančné plánovanie

(53)

Na základe nového plánu reštrukturalizácie zaslalo združenie Komisii výpočty plánovania k predbežnému vývoju podstatných finančných ukazovateľov v nadchádzajúcich piatich rokoch. Tieto výpočty boli uskutočnené pre dva scenáre, základný a stresový scenár.

(54)

Zaslané finančné plánovanie zahŕňa vplyvy neutralizácie rizika pozícií spoločnosti Immigon (15) a predpokladané platby na pôžitkové právo Rakúskej republiky v rámci zoznamu záväzkov.

(55)

Základný scenár sa zakladá na predpoklade mierneho hospodárskeho rastu na hlavnom trhu Rakúsko, ktorý nominálne predstavuje 0,8 % (2015), 1,5 % (2016) a v nasledujúcich rokoch do roku 2019 1,7 %. Ročné miery inflácie sú medzi 1,1 % a 2,2 %, trojmesačný Euribor stúpa z 0,1 % v roku 2015 na 1,9 % v roku 2019. Za týchto predpokladov predpovedá združenie stratu za účtovné obdobie 2015, ale pozitívnu návratnosť vlastného kapitálu (Return on Equity – RoE) vo výške [8 – 9] % za účtovné obdobie 2019. Podiel CET1 má vzrásť z [9 – 11] % v roku 2015 na [11 – 13] % v roku 2019. Vývoj ďalších ukazovateľov je znázornený v nasledujúcich tabuľkách.

Tabuľka 1

Finančné údaje v základnom scenári

[…]

(56)

Stresový scenár sa zakladá na predpoklade úverovej krízy vyvolanej slabými stránkami v európskom bankovom sektore, ktorú aktivity zahraničných darcov a ECB nedokážu odstrániť. Reálny hospodársky rast je mierne negatívny s pomalým zotavovaním od roku 2017. V rokoch 2015 a 2016 je miera inflácie negatívna, v nasledujúcich rokoch v nízkej oblasti pozitívna. Úrokové sadzby zostanú mimoriadne nízke a švajčiarsky frank sa bude voči euru ďalej zhodnocovať. Za týchto predpokladov predpovedá združenie negatívnu návratnosť vlastného kapitálu (Return on Equity – RoE) na účtovné obdobia 2015 a 2016, ktorá ale stúpne na [5 – 8] % v roku 2019. Podiel CET1 by vzrástol z [8 – 10] % v roku 2015 na [10 – 12] % v roku 2019. Vývoj ďalších ukazovateľov je znázornený v nasledujúcich tabuľkách.

Tabuľka 2

Finančné údaje v stresovom scenári

[…]

Nové záväzky a opatrenia ku kompenzácii Rakúska

(57)

Rakúsko predložilo mnohé záväzky k realizácii nového plánu reštrukturalizácie. Sú uvedené v osobitnom dokumente, ktorý je priložený vo forme prílohy k tomuto rozhodnutiu.

(58)

Podľa oddielu 5 oznámenia o reštrukturalizácii je potrebné pravidelne predkladať správy o pokroku, aby Komisia mohla preskúmať, či sa plán reštrukturalizácie správne realizuje. Rakúsko vymenuje monitorujúceho správcu, ktorý bude Komisiu podporovať pri plnení jej úloh v záujme správnej realizácie rozhodnutia. Monitorujúci správca každých šesť mesiacov predloží monitorovaciu správu. Prvá správa musí byť predložená najneskôr šesť mesiacov po schválení plánu reštrukturalizácie. Podľa názoru Komisie je teda dôsledné sledovanie realizácie plánu reštrukturalizácie týmto zabezpečené.

Regulačný súhlas s plánom reštrukturalizácie

(59)

Nový plán reštrukturalizácie, ktorý bol oznámený Komisii, zodpovedá plánu zvýšenia kapitálu, ktorý bol doručený ECB resp. SSM a má za cieľ nové usporiadanie združenia tak, aby dokázal vyriešiť nedostatok kapitálu identifikovaný v komplexnom hodnotení ECB a EBA.

(60)

SSM predpísal regulatórnu požiadavku na vlastné zdroje vo výške 14,63 %, ktorá musí byť plnená od 26. júla 2015. K danému dátumu SSM znovu preverí regulatórnu požiadavku na vlastné zdroje a zohľadní pritom aj implementáciu nového plánu reštrukturalizácie. Proces implementácie začína zápisom opatrení uvádzaných v odôvodnení 35 písm. a), b) a c) do rakúskeho obchodného registra. Aby mohol rakúsky súd obchodného registra zápis uskutočniť, dal SSM ako príslušný orgán dohľadu svoj súhlas k zmenám.

3.   FORMÁLNE VYŠETROVACIE KONANIE

(61)

Komisia upozorňuje na skutočnosť, že začala formálne vyšetrovacie konanie, v dôsledku ktorého bolo prijaté rozhodnutie z roku 2012 (2013/298/EÚ). V súlade s článkom 7 ods. 3 nariadenia Rady č. 659/99 sa stalo nevyhnutným uvedené rozhodnutie zmeniť (16).

4.   STANOVISKO RAKÚSKA

(62)

Rakúsko vo verejných vyhláseniach vylúčilo akúkoľvek novú štátnu pomoc pre združenie. Rakúsko sa teda tiež domnieva, že sa v prípade predloženého plánu reštrukturalizácie nejedná o novú štátnu pomoc.

(63)

Rakúsko však uznáva, že sa v prípade nového plánu reštrukturalizácie jedná o podstatnú zmenu plánu reštrukturalizácie z roku 2012, takže pre implementáciu je potrebné rozhodnutie Komisie o zmene. Preto Rakúsko oznámilo Komisii nový plán reštrukturalizácie.

(64)

Rakúsko tiež uznáva, že združenie musí byť z hľadiska právnych predpisov o štátnej pomoci považované za právneho nástupcu spoločnosti ÖVAG a preto je aj adresátom tohto rozhodnutia o zmene.

(65)

Zároveň Rakúsko tvrdí, že nový plán reštrukturalizácie s príslušným zoznamom záväzkov zachováva rovnováhu rozhodnutia z roku 2012, a tým zachováva pôvodnú zlučiteľnosť štátnej pomoci.

5.   PRÁVNE HODNOTENIE OPATRENÍ ŠTÁTNEJ POMOCI

5.1.   ŠTÁTNA POMOC

Existencia štátnej pomoci a hospodárska sukcesia

(66)

Vo vzťahu k opatreniam, ktoré Komisia schválila v rokoch 2009 a 2012 ako pomoc na reštrukturalizáciu pre spoločnosť ÖVAG, už Komisia dospela k záveru, že tieto opatrenia predstavujú štátnu pomoc. Ďalej je potrebné v tomto rozhodnutí uskutočniť nové preskúmanie daných opatrení z hľadiska existencie štátnej pomoci.

(67)

Ústredný prvok plánu reštrukturalizácie z roku 2012, na ktorý sa vzťahovalo rozhodnutie z roku 2012, spočíval v opätovnom zameraní sa spoločnosti ÖVAG na jej funkciu ako ústredného orgánu ako časti záručného združenia s hlavnými bankami. V rámci tohto systému ručila ÖVAG ako ústredný orgán za hlavné banky neobmedzene, kým ručenie hlavných bánk za ústredný orgán bolo obmedzené tak, že kvóta vlastných prostriedkov hlavnej banky tým nesmela klesnúť pod minimálne regulačné požiadavky.

(68)

Niektoré zo záväzkov Rakúska z roku 2012 sa týkajú aj hlavných bánk; boli zabezpečené určité toky príjmov spoločnosti ÖVAG ako centrálnej inštitúcie (záväzok 9) a hlavné banky zaväzuje, „pokiaľ to minimálne regulačné požiadavky dovoľujú“, spolupracovať na splácaní participačného kapitálu v spoločnosti ÖVAG (záväzok 11.2). Tieto záväzky boli potrebné na základe osobitných záručných dohôd v združení, aby bolo možné štátnu pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom. V spojení s osobitnými záručnými dohodami tieto záväzky umožnili Komisii riešiť spoločnosť ÖVAG a združenie samostatne.

(69)

Podľa nového plánu reštrukturalizácie bude ďalej viesť kľúčové obchody spoločnosti ÖVAG spoločnosť VBWB, jedna z hlavných bánk. Spoločnosť VBWB tak prevezme úlohu ÖVAG ako ústredného orgánu združenia za súčasného prevodu funkcií a aktív zo spoločnosti ÖVAG na spoločnosť VBWB. Celkovo budú prevedené aktíva a pasíva vo výške 8,6 mld. EUR. Táto suma zahŕňa všetky aktivity zaradené ku kľúčovému segmentu v rozhodnutí z roku 2012, s výnimkou troch malých podielov – VB Factoring (s bilančnou sumou vo výške 86 mil. EUR), VB Mobilienleasing (700 mil. EUR) a VB Investments (30 mil. EUR), ktoré zostávajú v zrušovanej spoločnosti Immigon.

(70)

V protiklade voči predchádzajúcej asymetrickej štruktúre ručenia medzi hlavnými bankami a ústredným orgánom bude združenie podľa nového plánu reštrukturalizácie integrované do systému spoločného a nerozdielneho ručenia. V spojení s ďalšími štrukturálnymi zmenami v združení (pozri odôvodnenie 49) už nie je možné považovať nový ústredný orgán, spoločnosť VBWB, za oddelený voči hlavným bankám. Tento názor je potvrdený aj konsolidovaným prístupom SSM v komplexnom posúdení, ako aj skutočnosťou, že požiadavka na vlastný kapitál bola formulovaná na agregovanej úrovni (združenie).

(71)

Z týchto dôvodov zastáva Komisia názor, že združenie musí byť považované za hospodárskeho nástupcu spoločnosti ÖVAG, ktorá bola podporená rozhodnutím z roku 2012. Združenie je teda príjemcom existujúcej štátnej pomoci.

Žiadna nová štátna pomoc pre spoločnosti ÖVAG, Immigon, VBWB alebo združenie

(72)

Komisia musí okrem prevodu existujúcej štátnej pomoci na hospodárskeho nástupcu preskúmať, či je s novým plánom reštrukturalizácie spojená nová štátna pomoc.

(73)

Komisia poznamenáva, že podľa Rakúska nebude v priebehu implementácie nového plánu reštrukturalizácie poskytnutá žiadna nová štátna pomoc.

(74)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ je „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá zvýhodnením určitých podnikov alebo výrobných odvetví narúša hospodársku súťaž alebo hrozí jej narúšaním, nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. Aby sa opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1, musí spĺňať nasledujúce kumulatívne predpoklady: a) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a financované zo štátnych prostriedkov; b) musí pre príjemcu pomoci predstavovať výhodu; c) táto výhoda musí byť selektívna a d) opatrenie musí narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narúšaním a musí byť schopné ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(75)

Nový plán reštrukturalizácie nepredstavuje novú výhodu pre spoločnosť ÖVAG ani spoločnosť Immigon. Spoločnosť ÖVAG bude zlikvidovaná, jej kľúčový segment a príslušné pasíva budú prevedené na spoločnosť VBWB a zostávajúce aktíva budú zlikvidované prostredníctvom zrušovanej spoločnosti Immigon. Podľa súčasného plánu reštrukturalizácie bude na likvidáciu spoločnosti Immigon takmer v plnej miere spotrebovaný vlastný kapitál bez toho, aby sa musela použiť záruka za aktíva. Preto sa usudzuje, že nastúpia riziká spojené s nástrojmi CET1 spoločnosti ÖVAG, u. a. strata podielu Rakúskej republiky v spoločnosti ÖVAG vo výške 250 mil. EUR a ešte zostávajúceho participačného kapitálu v nominálnom vyjadrení vo výške 300 mil. EUR.

(76)

Záruka za aktíva zostane naďalej v spoločnosti ÖVAG/Immigon. Podľa aktuálnych zmluvných dohôd môže byť záruka uplatnená iba 31. decembra 2015, a to na nároky, ktoré boli do tohto dátumu oznámené a iba do výšky čiastky, ktorá je potrebná na dosiahnutie podielu CET1 vo výške 10 %. Podľa informácií Rakúska cenné papiere, na ktoré bol oznámený nárok na kompenzáciu, už celkovo presahujú záruku na aktíva obmedzenú na 100 mil. EUR. Kým o oprávnení oznámených nárokov sa rozhodne až 31. decembra 2015, manažment spoločnosti Immigon nemá podľa svojich zákonných záväzkov o ochrane záujmov vlastníkov inú možnosť ako oznámiť do konca roka 2015 všetky možné nároky.

(77)

K dátumu 31. december 2015 nebude musieť spoločnosť Immigon ako zrušovaná spoločnosť viac plniť žiadne kapitálové požiadavky, v dôsledku čoho je problematické posúdiť podmienku vyplatenia viazanú na splnenie podielu CET1 pod zárukou. Keďže toto posúdenie je len záležitosťou vnútroštátneho práva, Komisia stanovisko Rakúska akceptuje, podľa ktorého Rakúsko zastáva názor, že prevedenie spoločnosti ÖVAG na zrušujúcu spoločnosť podľa § 162 BaSAG nemá žiadny vplyv na pokračujúce trvanie záruky spolku pre prípad neplnenia. Podľa stanoviska Rakúska a vzhľadom na skutočnosť, že kapitál spoločnosti Immigon už bol k dátumu 31. december 2015 znížený na 96,65 %, musí sa podmienka viazaná na podiel CET1 vo výške 10 % považovať za splnenú. Preto by bolo potrebné úplné vyplatenie všetkých nárokov oprávnene kvalifikovaných k 31. decembru 2015.

(78)

Za týchto podmienok zmeny v záručnej zmluve redukujú: a) predĺženie udržiavacieho obdobia pre platby zo záruky bez povolenia oznamovať ďalšie nároky po 31. decembri 2015 a b) obmedzenie pre platby zo záruky na prípad, že by inak kapitál spoločnosti Immigon klesol na hodnotu nižšiu ako nula – riziko pre ručiteľa, že dôjde k platbám zo záruky. Okrem toho sa predĺži odmena za záruku platbou vo výške 10 % za rok o dva roky. Predĺženia teda posilňujú iba pozíciu ručiteľa a pre spoločnosť ÖVAG/Immigon nepredstavujú žiadnu dodatočnú výhodu.

(79)

Ani pre združenie vrátane nového ústredného orgánu VBWB nepredstavuje nový plán reštrukturalizácie žiadnu novú výhodu. Ako už bolo uvedené vyššie (17), združenie je príjemcom existujúcej štátnej pomoci. Podľa rozhodnutia z roku 2012 sa museli hlavné banky podieľať na splatení zostávajúceho participačného kapitálu vo výške 300 mil. EUR realizovaného do konca decembra 2017, pokiaľ to minimálne regulačné požiadavky na vlastné zdroje dovoľovali. Treba pripomenúť, že nedostatok kapitálu v komplexnom posúdení nebol vypočítaný iba na úrovni spoločnosti ÖVAG, ale na úrovni združenia ako celku.

(80)

Kým participačný kapitál zaťažený rizikom je spotrebovaný na likvidáciu spoločnosti ÖVAG/Immigon, v nových záväzkoch Rakúska je vyčlenená platba zo strany združenia pre Rakúsko vo výške 300 mil. EUR (a síce poskytnutím pôžitkového práva pre Rakúsko). Združenie sa zaviazalo, že do konca rokov [2020 – 2025] vyplatí celkovo 300 mil. EUR, pričom pre […], […] a […] sú naplánované pevné kumulatívne prahové hodnoty platieb.

(81)

Novým záväzným záväzkom týkajúcim sa platby vo výške 300 mil. EUR Rakúsku rekonštruuje združenie nárok na výšku pôvodnej sumy, ktorá sa má vyplatiť. Tento pôvodný nárok likvidáciou spoločnosti ÖVAG zaniká, pretože nastupujú riziká spojené s participačným kapitálom. Aj keď v porovnaní s pôvodným záväzkom je nový platobný plán spojený s výraznými nedoplatkami, treba brať do úvahy, že ako v prípade jednoduchej likvidácie spoločnosti ÖVAG, tak aj v prípade protichodnej situácie likvidácie celého združenia zanikli všetky pohľadávky štátu, vlastný kapitál a participačný kapitál.

(82)

Okrem toho je tento nový záväzok zo strany združenia odteraz preň záväzný, pričom rozdelenie výnosov na pôžitkové právo zostáva závislé od zisku. Súčasne je v záväzkoch zaistené, že tieto platby sa uskutočnia v nadradenom postavení voči všetkým ostatným rozdeleniam dividend. Rakúsko ďalej dostane – popri dividendách z pôžitkového práva – za eventuálne rozdelenie dividend stranám mimo konsolidovaného združenia kompenzačnú platbu vo výške rozdelenia.

(83)

Okrem toho dostane Rakúsko podiel v spoločnosti VBWB vo výške 25 % + 1 akciu ako záruku pre platby pôžitkového práva. Pokiaľ by niektorá z prahových hodnôt platieb nebola dodržaná, akcionári spoločnosti VBWB prevedú bezodplatne na Rakúsko ďalšie akcie, ktoré zvýšia podiel Rakúska v spoločnosti VBWB na [26 – 40] %. Okrem toho môže Rakúsko v tom čase zhodnotiť zábezpeku.

(84)

Aj keď sa nový záväzok v niektorých ohľadoch od pôvodného záväzku odlišuje, je voči pôvodnému záväzku rovnocenný; preto pre spoločnosti ÖVAG, Immigon, VBWB ani združenie nepredstavuje výhodu.

(85)

Okrem nového záväzku poslúžiť novoposkytnutým pôžitkovým právom na spoločnosti VBWG s čiastkou vo výške pôvodnej hodnoty participačného kapitálu v spoločnosti ÖVAG, nie sú v novom pláne reštrukturalizácie žiadne iné podstatné zmeny vo vzťahu k Rakúskej republike, ktoré by mohli byť považované za poskytnutie výhody v prospech spoločnosti VBWB alebo združenia.

(86)

Keďže tým nový plán reštrukturalizácie neposkytuje spoločnostiam ÖVAG, Immigon, VBWB ani združeniu žiadnu výhodu, nie je potrebné posúdenie ostatných kumulatívnych kritérií pre štátnu pomoc. Na základe týchto skutočností Komisia zastáva názor, že opatrenia stanovené v novom pláne reštrukturalizácie nespĺňajú podmienky článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto pre spoločnosti ÖVAG, Immigon, VBWB ani združenie nepredstavujú novú štátnu pomoc v zmysle toho článku.

5.2.   POSÚDENIE PRÁVNEJ ZLUČITEĽNOSTI OPATRENÍ

(87)

Ako sa uvádza v odseku 5.1, nový plán reštrukturalizácie neobsahuje žiadnu novú štátnu pomoc. Štátna pomoc schválená v rozhodnutí z roku 2012 v prospech spoločnosti ÖVAG však prechádza na združenie ako ekonomického nástupcu spoločnosti ÖVAG.

(88)

Z hľadiska rozhodnutia z roku 2012 preto musí Komisia preskúmať, či sú opatrenia štátnej pomoci z roku 2012 zlučiteľné s vnútorným trhom aj podľa nového plánu reštrukturalizácie a zoznamu záväzkov. Toto preskúmanie sa musí uskutočniť na právnom základe platnom pre rozhodnutie z roku 2012, t. j. na základe oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011 (18), ako aj oznámenia o reštrukturalizácii (19).

(89)

Odôvodnenia 83 až 92 rozhodnutia z roku 2012, v ktorých bola preskúmavaná zlučiteľnosť štátnej pomoci z roku 2012 na základe oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011, zostávajú v platnosti nezmenené. Kapitálová injekcia poskytnutá spoločnosti ÖVAG vo výške 250 mil. EUR a zostávajúci participačný kapitál vo výške 300 mil. EUR zostávajú v spoločnosti Immigon a podľa plánovania budú v likvidácii do roka 2017 úplne spotrebované.

(90)

Ako je uvedené v odôvodnení 93 rozhodnutia z roku 2012, podľa oznámenia o reštrukturalizácii sa reštrukturalizácia finančnej inštitúcie v súčasnej finančnej kríze môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ len vtedy, keď vedie k obnoveniu rentability banky, je spojená s dostatočným vlastným vkladom a primeraným rozdelením záťaže a obsahuje dostatočné opatrenia na obmedzenia narušenia hospodárskej súťaže. Ohľadom týchto troch prvkov musí Komisia preskúmať, do akej miery zachovávajú predložené zmeny v pláne reštrukturalizácie a v zozname záväzkov zlučiteľnosť opatrení zistenú v rozhodnutí z roku 2012.

Ziskovosť v základom scenári

(91)

Ako je uvedené v odôvodnení 71, štátna pomoc z roku 2012 prechádza na združenie, na ktoré sa nový plán reštrukturalizácie vcelku vzťahuje. Je potrebné preskúmať, či bude obnovená dlhodobá ziskovosť združenia vo svojej novej forme podľa nového plánu reštrukturalizácie do roka 2019.

(92)

Na tento účel predložilo Rakúsko finančný plán do roka 2019, ktorý zahŕňa základný scenár ako aj stresový scenár pre celé združenie a na základe ktorého vykonala Komisia svoju analýzu.

(93)

Transformácia združenia zlúčením miestnych hlavných bánk do regionálne zostavených inštitúcií je hodnotená ako výhodná, pokiaľ sa upravia rozdiely existujúce v združení vo vzťahu ku kapitalizácii a výnosnosti a budú môcť byť dosahované úspory z rozsahu a zlepšený potenciál synergie. Nasledujúci diagram na základe porovnania jasne znázorňuje znížený rozptyl kapitalizácie (CET1) a výnosnosti (RoE) v „starom“ a „novom“ združení.

Image 1

(94)

Komisia víta skutočnosť, že potenciálne synergie vstúpili do finančného plánovania iba na strane nákladov, ktorá je v porovnaní k príjmom ľahšie kvantifikovateľná, a boli nasadené iba na [70 – 80] % už identifikovaného potenciálu. Komisia zastáva názor, že s menej ako [10 – 20] % ročne na strane zamestnancov a menej ako [5 – 10] % ročne na strane nákladov bol zvolený skôr opatrný prístup a okrem synergií už zakalkulovaných do finančného plánovania by mohol existovať ďalší potenciál.

(95)

Obchodná stratégia združenia v jeho novej forme zostáva v podstate nezmenená. Zameranie je jasne nasmerované na miestnych a regionálnych klientov, ako aj na obchod so súkromnými a firemnými klientmi a obchod s malými a strednými podnikmi. Tieto oblasti pôsobnosti predstavujú už dnes podstatnú časť portfólia, sú rentabilné a ani v rozhodnutí z roku 2012 sa nepovažovali za problematické. V základnom scenári rastie úročený stav aktív v týchto oblastiach do roka 2019 o približne [5 – 7] %, a tým o menej ako polovicu predpokladaného rastu v reálnych hodnotách vo výške približne 15 % v rovnakom období (20). Iba v osobitných oblastiach pôsobnosti ako napríklad pri službách portfóliových investícií je vyvíjané úsilie o vyššie miery rastu. Vzhľadom na veľmi obmedzený rozsah týchto oblastí sa javia predpoklady vyššieho rastu oprávnené.

(96)

Na strane pasív je potrebné vyzdvihnúť osobitnú relevantnosť obchodu s vkladmi súkromných klientov (približne 80 % všetkých pasív). Tento druh financovania sa v rámci Basel III považuje za mimoriadne spoľahlivý, a preto je z hľadiska ukazovateľov financovania ako pomer krytia likvidity a pomer čistého stabilného financovania vysoko oceňovaný. Združenie tiež poskytlo dôkazy o osobitnej stabilite vkladových operácií aj počas krízy, takže Komisia hodnotí finančnú situáciu združenia ako mimoriadne silnú stránku. Aj pri vkladových operáciách je rast do roka 2019 približne s [5 – 7] % o viac ako 50 % nižší ako predpokladaný rast v reálnych hodnotách.

(97)

Aj predpoklady rizika vo vzťahu k rôznym úverovým portfóliám sa javia byť hodnoverné. V základnom scenári zodpovedajú plánované hodnoty na prevenciu rizika a znehodnotenie nákladových položiek štandardného rizika približne [7 – 15] bázickým bodom pre obchod so súkromnými klientmi a [30 – 45] bázickým bodom pre obchod s firemnými klientmi. Tieto predpoklady sa javia ako primerané voči hospodárskej situácii rakúskeho úverového obchodu, hoci nie konzervatívne.

(98)

Plán v základnom scenári vedie združenie od negatívnej RoE pri podiele CET1 vo výške [9 – 11] % v roku 2015 k dodatočnej dani RoE vo výške [8 – 9] % pri podiele CET1 vo výške [11 – 13] % v roku 2019. Vzhľadom na mierny rizikový profil obchodného modelu združenia je možné hodnotiť plánovanú dodatočnú daň RoE ako primerané protiplnenie za poskytnutý kapitál.

(99)

Na základe úvah v odôvodneniach 94 až 98 o finančnom plánovaní vo vzťahu k rastu, likvidite, nákladom, riadeniu rizika a rentabilite dospela Komisia k záveru, že plánovanie je solídne a vykalkulované na základe v zásade opatrných predpokladov a vhodné na zabezpečenie dlhodobej ziskovosti združenia, a tým jeho schopnosti operovať na kapitálovom trhu.

Ziskovosť v stresovom scenári

(100)

Toto hodnotenie dlhodobej ziskovosti a životaschopnosti je potvrdené aj stresovým scenárom. V ňom sa vychádza zo simultánneho stresu prostredníctvom: a) dlhšie trvajúceho prostredia nízkeho úroku než v momente plánovania, ako aj b) úverovej krízy. Kým dlhšie trvajúce nízke úroky vytvárajú tlak na úrokovú maržu, musí byť úverová kríza súčasne financovaná prostredníctvom vyššej prevencie rizík a znižovaní hodnoty, ako aj prostredníctvom všeobecne vyššej rizikovej váhy v úverových portfóliách, čo vedie k vyšším kapitálovým požiadavkám.

(101)

Vplyvom narušenej výnosovej situácie a dodatočne vzniknutej potrebe prevencie rizík znižovaní hodnoty by združeniu vznikli v roku 2015 výrazné a v roku 2016 ďalšie ľahké straty. Je však zjavné, že tieto straty môžu byť prebrané aj bez protiopatrení ako program šetrenia nákladov alebo úprava cenových marží prostredníctvom momentálneho podielu základného kapitálu a dlhodobú pozíciu výnosu združenia narušia iba podmienene. Podiel základného kapitálu v tomto scenári neklesne pod [8 – 10] % a združenie dosiahne napriek tomu ziskovosť dodatočnej dane vo výške [5 – 8] % v roku 2019.

Požiadavky dohľadu

(102)

V dôsledku nedostatku kapitálu vykázaného v komplexnom posúdení orgánu dohľadu z roku 2014 má združenie v súčasnosti za cieľ dosiahnuť do 26. júla 2015 podiel základného kapitálu CET1 vo výške 14,63 %. Vo finančnom plánovaní v jeho aktuálnej forme nie je tento podiel dosiahnutý.

(103)

Komisia ďalej uvádza, že opatrenia združenia na neutralizáciu rizika z pozícií voči spoločnosti Immigon (21) budú mať negatívny vplyv na podiel CET1 vo výške približne [0 – 2] %. Okrem toho sa zaslané finančné plánovanie zakladá na predpoklade, že tieto pozície […] a […] môžu byť redukované ďalšími predajmi. Tieto predaje by viedli k očakávaným stratám vo výške [0 – 200] mil. EUR, s dodatočným rizikom straty vo výške [0 – 100] mil. EUR, keď nebudú môcť byť plánované predaje realizované a tranža straty vo výške [0 – 200] mil. EUR bude plne splatná. Dodatočné straty vo výške [0 – 100] mil. EUR by podiel CET1 znížili o ďalšie [0 – 2] percentuálne body.

(104)

Na druhej strane identifikovalo združenie ako doplnok k novému plánu reštrukturalizácie ďalšie opatrenia, aby redukovalo rizikovo vážené aktíva nad rámec stanovený výpočtom plánovania. Ďalšie možné opatrenia zahŕňajú sekurizačnú štruktúru pre úverové portfólio malých a stredných podnikov a predaj spoločností start:bausparkasse a IMMO-Bank, ktorých vykonanie by zvýšilo podiel základného kapitálu až na [10 – 15] %, so zahrnutím plánovaných prahových hodnôt pre platby pôžitkového práva Rakúska. Komisia poznamenáva, že súčasná implementácia všetkých týchto opatrení – v prípade potreby – bude mať negatívny vplyv na budúcu ziskovosť banky.

(105)

Komisia však vzhľadom na obmedzenú výšku rizík a miery spomínaných opatrení RVA uznáva, že finančné plánovanie predvída dostatok priestoru na obmedzenie negatívnych vplyvov na ziskovosť. Tento názor podporuje kladné posúdenie SSM ohľadom opatrení v odôvodnení 35 písm. a), b) a c) v súvislosti s ich zápisom do rakúskeho obchodného registra. Toto kladné posúdenie SSM sa opiera o rovnaké finančné plánovanie, ktoré je tiež základom predloženého rozhodnutia. Komisia preto vychádza z toho, že aj SSM chce vidieť združenie – aj za zapojenia eventuálnych rizík v pláne – schopné plniť regulačné kapitálové požiadavky platné po preskúmaní z 26. júla 2015.

Vlastný príspevok a rozdelenie bremena

(106)

Komisia musí zabezpečiť to, aby bol nový zoznam záväzkov vhodný nahradiť zoznam záväzkov z roku 2012 a poskytnúť zlučiteľnosť existujúcej štátnej pomoci pre združenie, ekonomického nástupcu spoločnosti ÖVAG. V tomto rámci musí byť preskúmané, či sú vlastný príspevok a rozdelenie záťaže primerané.

(107)

Vo vzťahu k vlastnému príspevku a rozdeleniu záťaže obsahoval zoznam záväzkov, ktorý tvoril prílohu k rozhodnutiu z roku 2012, ustanovenia o protiplnení a splatení: a) záruky za aktíva a b) participačného kapitálu, ako aj zákaz výplaty dividend.

(108)

Čo sa týka zmien záruky za aktíva, aktuálny plán riešenia krízovej situácie sa nezakladá na platbách v hotovosti zo záruky pre solventnú likvidáciu. Ak by sa všetky predpoklady zrealizovali a zrušovaná spoločnosť by zostala solventná bez uplatnenia záruky, potom by v júli 2016 nastupujúce vyplatenie celkovej sumy všetkých oprávnených nárokov pod zárukou v hotovosti viedlo iba k zvýšeniu likvidačnej podstaty spoločnosti Immigon, ktorá by potom bola na konci likvidácie k dispozícii všetkým vlastníkom participačného a vlastného kapitálu. Aktuálny plán ustanoviť vyplatenie záruky iba v prípade hroziacej platobnej neschopnosti spoločnosti Immigon redukuje na minimálnu mieru riziko, že štátna pomoc bude použitá na odškodnenie vlastníkov nástrojov vlastného kapitálu.

(109)

Podľa zoznamu záväzkov z roku 2012 musí spoločnosť ÖVAG do konca roka 2017 splatiť 300 mil. EUR participačného kapitálu, pričom združenie sa, pokiaľ to minimálne regulačné požiadavky dovoľujú, musí podieľať na splácaní (22). Z formulácie je jasné, že v prípade tohto záväzku skôr ide o vyhlásenie úmyslu ako o právne záväznú povinnosť.

(110)

V novom katalógu záväzkov je obsiahnutá nová právne záväzná povinnosť pre združenie. Konkrétne sa združenie zaviazalo, že Rakúsko poskytne k dispozícii nový finančný nástroj (pôžitkové právo) s nominálne zanedbateľnou hodnotou s nárokom mať z tohto nástroja vyplácané dividendy v závislosti od zisku, ktoré majú nadradené postavenie voči všetkým iným hybridným rozdeleniam alebo rozdeleniam dividend a celkovo budú do roku [2020 – 2025] predstavovať 300 miliónov, mínus eventuálne platby získané z likvidačnej podstaty spoločnosti ÖVAG.

(111)

Platobné toky zodpovedajúce pôžitkovému právu budú ďalej zabezpečené takto: Rakúsko dostane podiel v spoločnosti VBWB vo výške 25 % + 1 akciu (blokujúcu menšinu) ako zábezpeku, ako aj právo delegovať polovicu členov dozornej rady spoločnosti VBWB.

(112)

K tomu bude priznané pôžitkové právo s nasledujúcimi kumulatívnymi prahovými hodnotami platieb: [0 – 50] mil. EUR v roku […], [0 – 100] mil. EUR v roku […], [0 – 200] mil. EUR v roku […] a 300 mil. EUR v rokoch [2020 – 2025]. Pokiaľ by nebol jeden z týchto prahov dodržaný, získa Rakúsko právo využitia svojho podielu akcií držaného ako zábezpeka, ktorý inak po získaní sumy v plnej výške 300 mil. EUR bezodplatne prechádza späť do vlastníctva združenia. V prípade nedodržania jedného z prahov pre platby dostane Rakúsko ďalších [1 – 15] % akcií spoločností VBWB a právo tieto zábezpeky zhodnotiť. Okrem toho musí združenie predložiť nový plán reštrukturalizácie, ktorý by muselo Rakúsko následne oznámiť Komisii.

(113)

Komisia preskúmala vplyv takejto novej úpravy splácania na plán reštrukturalizácie a dospela k záveru, že plán reštrukturalizácie je dostatočne solídny na to, aby dokázal plniť splácanie tak, ako je to naplánované bez toho, aby poplatkom zaťažil podiel základného kapitálu. Prahová hodnota vo výške [0 – 50] mil. EUR pre […] zostáva dostupná aj v predloženom stresovom scenári. Komisia však konštatuje, že súčasné vykonanie všetkých identifikovaných opatrení redukujúcich RVA (23) by malo negatívny vplyv na ziskovosť banky, čo by zase mohlo ohroziť plán splácania.

(114)

Komisia zastáva názor, že nový záväzok týkajúci sa splatenia štátnej pomoci zaručuje z nasledujúcich dôvodov ďalšiu zlučiteľnosť existujúcej pomoci:

a)

Týmto záväzkom bude vygenerovaný nový nárok pre Rakúsko, ktorý adekvátnym spôsobom nahrádza nesplnený nárok voči spoločnosti ÖVAG. Od spoločnosti ÖVAG ako zrušujúcej spoločnosti sa neočakáva, že z participačného kapitálu splatí viac, než môže v konečnom dôsledku dosiahnuť z likvidácie prebytku.

b)

Kombinácia kumulatívnych prahových hodnôt a následne opísaných dobrovoľných rozdelení zisku (24) na pôžitkové právo sú primeraným kompromisom medzi zabezpečením splatenia štátnej pomoci a obnovenia životaschopnosti združenia.

c)

Na tomto základe možno akceptovať aj oddialenie povinnosti splatenia.

d)

Rakúsko môže, pokiaľ je to potrebné, využiť svoju blokujúcu menšinu na zmenu nového plánu reštrukturalizácie.

(115)

Príslušný záväzok o zákaze dividend, ktorý tvorí prílohu k rozhodnutiu z roka 2012 (25), platí ďalej v nezmenenej forme. Podľa nového záväzku je možné dividendy vyplácať externým darcom, pokiaľ:

a)

je suma všetkých rozdelení menšia ako [5 – 8] mil. EUR;

b)

pôžitkové právo bolo prednostne poskytnuté v súlade s dohovorenými prahovými hodnotami a v rovnakom roku minimálne v rovnakej hodnote;

c)

Rakúsko dostane doplnkovú vyrovnávaciu platbu v rovnakej výške ako navrhované dividendy a

d)

bol vygenerovaný nový externý základný kapitál minimálne v rovnakej výške ako dividendy vrátane vyrovnávacej platby.

(116)

Komisia konštatuje, že kombinácia prednosti povinnosti splatenia, vyrovnávacej platby a generovania nového externého základného kapitálu postačuje na zabezpečenie toho, že štátna pomoc neslúži na protiplnenie kapitálu a že prípadné dividendy sú vyplácané výlučne z prebytkového zisku.

(117)

Celkovo Komisia konštatuje, že nový zoznam záväzkov zabezpečuje zlučiteľnosť existujúcej pomoci vo vzťahu k vlastnému príspevku a rozdeleniu záťaže.

Opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže

(118)

Komisia musí preskúmať, či nový zoznam záväzkov primerane nahrádza katalóg záväzkov z roku 2012 a či môže zabezpečiť ďalšiu zlučiteľnosť existujúcej pomoci pre združenie. Ďalej musí byť preskúmané, či je na minimum obmedzené prípadné narušenie hospodárskej súťaže podmienené štátnou pomocou.

(119)

Zoznam záväzkov z roku 2012 obsahoval množstvo opatrení v priamom vzťahu voči spoločnosti ÖVAG zameraných na minimalizáciu narušenia hospodárskej súťaže: i) zníženie bilančnej sumy a RVA; ii) obmedzenie obchodnej činnosti spoločnosti ÖVAG na obchod vo vzťahu k združeniu v zmysle činnosti ako ústredný orgán združenia; iii) zákaz akvizícií; iv) zákaz vedúceho postavenia dcérskej spoločnosti ÖVAG, Live Bank, pri stanovovaní cien (oblasť internetového bankovníctva); v) zákaz využiť poskytnutú štátnu pomoc ako reklamný argument v hospodárskej súťaži a vi) etické záväzky protiplnenia a riadenia rizika.

(120)

Nový zoznam záväzkov, ktorý tvorí prílohu k tomuto rozhodnutiu, zachováva pôvodnú rovnováhu z hľadiska obmedzenia narušenia hospodárskej súťaže podmieneného štátnou pomocou. Tým dochádza v priebehu likvidácie spoločnosti ÖVAG k redukcii bilančných súm a RVA, pričom sa vyjasňuje zameranie na funkcie ústredného orgánu združenia prostredníctvom prevodu týchto funkcií na spoločnosť VBWB. Nový zoznam sa tiež pridŕža zákazov týkajúcich sa vedúceho postavenia pri stanovovaní cien, akvizície a reklamy využitím poskytnutej štátnej pomoci a prebral aj iné etické záväzky.

(121)

Počas zákazu vedúceho postavenia pri stanovovaní cien nesmie Live Bank poskytovať klientom lepšie úrokové podmienky (pre všetky lehoty viazanosti) ako konkurencia s tretími najlepšími podmienkami na rakúskom trhu v oblasti priameho internetového bankovníctva.

(122)

Pre združenie platí zákaz akvizície, t. j. združenie nesmie nadobúdať kontrolné, menšinové podiely ani balíky aktív. Jedinými výnimkami sú: a) akvizície, ktoré musia byť uskutočňované na účely zachovania finančnej stability a/alebo stability združenia alebo v záujme fungujúcej hospodárskej súťaži, pokiaľ tieto akvizície vopred schválila Komisia, a b) akvizície, ktoré spadajú z hľadiska riadenia existujúcich záväzkov klientov v platobných ťažkostiach do bežnej prebiehajúcej obchodnej činnosti banky.

(123)

Pre združenie ďalej platí zákaz reklamy, t. j. združenie nesmie ako reklamný argument využiť poskytnuté opatrenia štátnej pomoci alebo výhody, ktoré z toho vyplývajú.

(124)

Ostatné etické záväzky stanovujú, že združenie sa musí postarať o primerané systémy odmeňovania a riadenia rizika. Systémy odmeňovania združenia teda musia byť transparentné, zakladať sa na podnetoch, ktoré zabraňujú neprimeranému riskovaniu a sú zamerané na udržateľné a dlhodobé ciele podniku. Združenie bude ďalej rozvíjať systém riadenia rizika a realizovať obozretnú a solídnu obchodnú politiku zameranú na udržateľný rozvoj.

(125)

Komisia preto zastáva názor, že nový zoznam záväzkov primerane zamedzuje narúšanie hospodárskej súťaže, ktoré vzniká prostredníctvom existujúcej štátnej pomoci v prospech spoločnosti ÖVAG,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Opatrenia, ktoré zahŕňa plán reštrukturalizácie z 23. júna 2015 a s ním spojený zoznam záväzkov, nepredstavujú novú štátnu pomoc.

2.   Opatrenia, ktoré zahŕňa plán reštrukturalizácie z 23. júna 2015 a s ním spojený zoznam záväzkov, majú takú formu, že opatrenia, na ktoré odkazuje článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2013/298/EÚ, zostávajú v súlade s vnútorným trhom.

Článok 2

1.   Článok 2 rozhodnutia 2013/298/EÚ sa mení takto:

„Článok 2

Rakúsko zabezpečí, aby sa plán reštrukturalizácie predložený 23. júna 2015 vrátane záväzkov uvedených v prílohe tohto rozhodnutia, realizoval v plnom rozsahu.“

2.   Príloha k rozhodnutiu 2013/298/EÚ sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Rakúskej republike.

V Bruseli 2. júla 2015

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie


(1)   Ú. v. EÚ C 46, 17.2.2012, s. 3.

(2)  Rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2008 o štátnej pomoci vo veci N 557/2008 – opatrenia podľa zákona o posilnení stability finančného trhu a posilnení medzibankového trhu pre úverové inštitúcie a poisťovne v Rakúsku (Ú. v. EÚ C 3, 8.1.2009, s. 2).

(3)  Prvé predĺženie schémy štátnej pomoci vrátane určitých zmien bolo schválené 30. júna 2009 (Ú. v. EÚ C 172, 24.7.2009, s. 4), druhé predĺženie 17. decembra 2009 (Ú. v. EÚ C 28, 4.2.2010, s. 6), tretie predĺženie bolo schválené 25. júna 2010 (Ú. v. EÚ C 250, 17.9.2010, s. 4) a štvrté predĺženie 16. decembra 2010 (Ú. v. EÚ C 20, 21.1.2011, s. 3).

(4)  Porovnaj bod 13 a prílohu k oznámeniu Komisie (Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009, s. 2).

(5)  Rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2011 o štátnej pomoci vo veci SA.31883 (2011/C) (ex N 516/2010) – Reštrukturalizácia spoločnosti Österreichische Volksbanken-AG (Ú. v. EÚ C 46, 17.2.2012, s. 3).

(6)  Rozhodnutie Komisie 2013/298/EÚ z 19. septembra 2012 o štátnej pomoci SA.31883 (2011/C) (ex N 516/2010), ktorú Rakúsko poskytlo a plánuje poskytnúť v prospech spoločnosti Österreichische Volksbanken-AG (Ú. v. EÚ L 168, 20.6.2013, s. 30).

(7)  Združenie je podrobne opísané v odôvodnení 18 a nasl.

(8)  Pozri odôvodnenia 13 a 14 rozhodnutia z roku 2012.

(9)  Pozri odôvodnenia 24 a 25.

(10)  Ďalšie podrobnosti sú obsiahnuté v odôvodneniach 27 až 30 a v rozhodnutí z roku 2012.

(11)  Tento nedostatok kapitálu je bližšie objasnený v odôvodnení 33.

(12)  Ďalšie podrobnosti sa uvádzajú v odôvodneniach 24 až 29 rozhodnutia z roku 2012.

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(14)  Zákon o bankách (ďalej len „BWG“).

(*1)  Dôverné informácie.

(15)  Porovnaj odôvodnenie 45.

(16)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 s vykonávacími predpismi pre článok 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(17)  Pozri odôvodnenia 66 až 71.

(18)  Pozri odôvodnenie 82 rozhodnutia z roku 2012.

(19)  Pozri odôvodnenie 93 rozhodnutia z roku 2012.

(20)  Všetky predpoklady hospodárskeho rastu a inflácie pochádzajú z jarnej správy Komisie za rok 2015.

(21)  Pozri odôvodnenie 45.

(22)  Bod 11.2 katalógu záväzkov v prílohe k rozhodnutiu z roku 2012.

(23)  Tieto opatrenia sú bližšie opísané v odôvodnení 100.

(24)  Pozri odôvodnenie 115.

(25)  Pozri bod 9.3 zoznamu záväzkov, ktorý tvorí prílohu k rozhodnutiu z roku 2012.


PRÍLOHA

„PRÍLOHA

ZOZNAM ZÁVÄZKOV VO VECI ŠTÁTNEJ POMOCI SA.31883 ÖSTERREICHISCHE VOLKSBANKEN AG

PREAMBULA

Rozhodnutím Komisie z 19. septembra 2012 bola štátna pomoc SA.31883 (2011/C), ktorú Rakúsko poskytlo v prospech spoločnosti Österreichische Volksbanken AG (ÖVAG), považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

Nová nevyhnutná reštrukturalizácia bánk typu Volksbank si vyžiadala zostavenie predloženého plánu záväzkov pri zohľadnení doterajšieho plánu záväzkov a plánu reštrukturalizácie a likvidácie spoločnosti ÖVAG, z ktorého vychádzala (‚plán reštrukturalizácie‘). Ustanovenia doterajšieho zoznamu záväzkov ako príloha k rozhodnutiu Komisie z 19. septembra 2012 tým strácajú účinnosť.

Modifikovaný plán reštrukturalizácie neustanovuje žiadne dodatočné opatrenia štátnej podpory pre spoločnosť ÖVAG. Zníženie základného kapitálu spoločnosti ÖVAG vrátane podielu Rakúskej republiky vo výške 43,3 % (zodpovedá približne 250 mil. EUR) ako aj súčasné zníženie participačného kapitálu Rakúskej republiky vo výške 300 mil. EUR o 96,65 % nepredstavujú novú štátnu pomoc podľa článku 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (1).

Rakúska republika poskytne nasledujúce záväzky vo vzťahu k spoločnosti Österreichische Volksbanken-Aktiengesellschaft (‚ÖVAG‘) a k združeniu bánk typu Volksbank, zastúpených spoločnosťou Volksbank Wien-Baden AG (‚VBWB‘) ako novým ústredným orgánom združenia, aby mohla Európska Komisia rozhodnutím podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ZFEÚ) konštatovať, že štátna pomoc poskytnutá spoločnosti ÖVAG je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Tento text sa má vykladať vo všeobecnom rámci právnych predpisov Únie a so zreteľom na nariadenie (ES) č. 659/1999, ako aj so zreteľom na rozhodnutie, ku ktorému sú záväzky a/alebo podmienky a požiadavky priložené.

1.   Všeobecné poznámky

1.1.   Rakúska republika zabezpečí, aby sa plán reštrukturalizácie pre spoločnosť ÖVAG predložený koncom júna 2015 realizoval správne a v plnom rozsahu.

1.2.   Rakúska republika zabezpečí, aby sa pri realizácii plánu reštrukturalizácie v plnom rozsahu dodržali záväzky uvedené v ďalšej časti tohto textu (‚záväzky‘).

1.3.   Fáza reštrukturalizácie sa končí dátumom valného zhromaždenia spoločnosti VBWB, ktoré posudzuje ročnú účtovnú závierku za rok 2019, najneskôr však 30. júna 2020. Následné záväzky budú splnené vo fáze reštrukturalizácie okrem prípadov, ak by z nich vyplynulo niečo iné.

2.   Plán reštrukturalizácie a riešenia krízovej situácie

2.1.   Základný kapitál spoločnosti ÖVAG vo výške 577 328 623,46 EUR (vrátane podielu Rakúskej republiky vo výške 43,3 %) sa zníži na 19 335 951,23 EUR. Štátny participačný kapitál vo výške 300 mil. EUR sa zníži v rovnakom pomere o 96,65 %.

2.2.   Funkcia ústredného orgánu a centrálnej inštitúcie spoločnosti ÖVAG bude so spätnou účinnosťou k stanovenému termínu 31. decembra 2014 ňou ako prevádzajúcou spoločnosťou prevedená na spoločnosť VBWB ako preberajúcu spoločnosť za zachovania prevádzajúcej spoločnosti výmenou za poskytnutie akcií.

2.3.   Spoločnosť ÖVAG bude so súhlasom príslušného orgánu dohľadu (ECB) k dátumu 4. júla 2015 vylúčená zo združenia, prevádzkovaná podľa dozornoprávneho schválenia ako zrušovaná spoločnosť podľa § 162 spolkového zákona o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BaSAG) a ako taká už nedisponuje žiadnymi bankovými koncesiami podľa § 1 zákona o bankách (BWG). Obchodné meno zrušovanej spoločnosti sa zmení na ‚immigon portfolioabbau ag‘.

2.4.   Uplatnenie záruky na aktíva vo výške 100 mil. EUR zo strany štátu je podľa dohody o ručení v prípade zlyhania z 15. marca 2013 v znení návrhu dodatkovej zmluvy z 25. júna 2015 prípustné od 31. decembra 2015 do dňa zostavenia ročnej účtovnej závierky spoločnosti ÖVAG za účtovné obdobie 2017 vrátane.

2.5.   Predpokladmi pre uplatnenie záruky za aktíva sú čiastočná alebo úplná nevymožiteľnosť pohľadávok spoločnosti ÖVAG alebo formálna platobná neschopnosť dlžníka, ako aj potreba zabrániť existujúcemu alebo hroziacemu nadmernému zadĺženiu platobnej neschopnosti spoločnosti ÖVAG s výhradou zachovania ostatných predpokladov podľa vyššie uvádzanej dodatkovej zmluvy. Termínom stanoveným pre ocenenie zabezpečených pohľadávok zo skupiny expozícií podľa prílohy./1 dohody o ručení v prípade zlyhania z 15. marca 2013 v znení vyššie uvádzanej dodatkovej zmluvy je 31. decembra 2015. Po tomto termíne nie sú žiadne ďalšie pohľadávky akceptované.

2.6.   Plán rušenia spoločnosti ÖVAG má za cieľ zrušiť aktíva do 31. decembra 2017. Z plánu rušenia spoločnosti ÖVAG okrem toho vyplýva, že zostane k dispozícii kladný výnos z likvidácie. Ako čiastočnú kompenzáciu zníženia akciového kapitálu v spoločnosti ÖVAG, ktorý sa nachádza vo vlastníctve Rakúskej republiky, odstúpia združenie a spoločnosť Volksbanken Holding eGen republike svoje nároky na výnos z likvidácie spoločnosti ÖVAG. Ďalej združenie prijalo záväzok snahy, že aj ostatní akcionári spoločnosti ÖVAG odstúpia svoje nároky Rakúskej republike.

3.   Predaj podielov spoločnosti ÖVAG

Spoločnosť ÖVAG kompletne predá v rámci vykonávania predloženého návrhu dohody o reštrukturalizácii s Rakúskou republikou z 23. júna 2015 (‚dohoda o reštrukturalizácii‘) všetky podiely na spoločnosti RZB do 31. decembra 2017 (‚signing‘).

4.   Opatrenia spoločnosti RZB

Rakúsko zabezpečí, že plánované opatrenia budú vykonané spoločnosťou Raiffeisen Zentralbank Österreich AG (RZB) na odbremenenie vlastných zdrojov spoločnosti ÖVAG, ako je to stanovené v dohode o reštrukturalizácii z 26. apríla 2012, do […] v zostávajúcej výške EUR [0 – 20] mil.

5.   Rozdelenie zisku z nového združenia

5.1.   Rozdelenie zisku z rozsahu konsolidácie združenia úverových inštitúcií bánk typu Volksbank podľa § 30a ods. 1 BWG tretím (fyzickým a právnickým) osobám je v zásade prípustné iba vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v bodoch 5.2 až 5.6 tejto dohody.

5.2.   Použitie podielnického práva Rakúskej republiky sa uskutočňuje v súlade s dohodou o reštrukturalizácii; predovšetkým nedodržanie v nej definovaných prahových hodnôt oprávňuje Rakúsku republiku disponovať akciami spoločnosti VBWB, ktoré na ňu boli prevedené, v súlade s dohodou o reštrukturalizácii.

5.3.   Použitie podielnického práva Rakúskej republiky v súlade s dohodou o reštrukturalizácii sa prednostne uskutočňuje minimálne vo výške rozdelenia výnosov.

5.4.   Celková výška všetkých rozdelení výnosov je obmedzená na [5 – 8] mil. EUR p.a.

5.5.   Rakúska republika dostane kompenzačnú platbu vo výške rozdelenia výnosov nezávislú voči bodu 5.3. Rozdeľovanie zisku na položky vlastných zdrojov, ktoré boli upísané po 29. júni 2015 na posilnenie a ozdravenie združenia, nespúšťa kompenzačnú platbu pre Rakúsku republiku.

5.6.   Združenie prinesie nový externý základný kapitál (netto, po odrátaní splatenia) minimálne vo výške, ktorá zodpovedá súčtu ročných rozdelení a kompenzačných platieb (náhrada za tezaurovanie).

6.   Zákaz výplaty dividend spoločnosti ÖVAG

Spoločnosť ÖVAG nevypláca do konca zrušenia žiadne dividendy. Pokiaľ je to právne oddeliteľné, nebudú tým dotknuté platby za protiplnenie za štátnu pomoc.

7.   Zákaz vedúceho postavenia pri stanovovaní cien

Bez predchádzajúceho schválenia Komisiou nesmie Live Bank do ukončenia likvidácie poskytovať v segmente vkladov lepšie úrokové podmienky (pre všetky lehoty viazanosti) ako konkurencia s tretími najlepšími podmienkami na rakúskom trhu v oblasti priameho internetového bankovníctva.

8.   Zastúpenie Rakúskej republiky v spoločnosti Volksbank Wien-Baden AG ako ústredného orgánu združenia

8.1.   Rakúska republika dostane s účinnosťou rozdelenia spoločnosti ÖVAG a prevodom funkcie ako ústredného orgánu združenia na spoločnosť VBWB bezodplatne prevedený podiel vo výške 25 % plus jednu akciu (‚25 % + 1‘).

8.2.   V prípade nesplnenia splatenia podľa bodu 9.3 tejto dohody dostane Rakúska republika združením bezodplatne prevedené ďalšie akcie v spoločnosti VBWB do výšky podielu celkovo [26 – 40] %. Rakúskej republike okrem toho pripadne užívacie právo voči ňou vlastným akciám podľa ustanovení dohody o reštrukturalizácii.

8.3.   Rakúskej republike je združením zaistené právo vyslať polovicu členov dozornej rady spoločnosti VBWB určovaných vlastníkmi.

9.   Protiplnenie za štátnu pomoc

9.1.   Záruka za aktíva vo výške 100 mil. EUR, ktorú poskytlo Rakúsko spoločnosti ÖVAG, bude naďalej plnená pomocou prémie nezávislej voči zisku vo výške 10 % p. a.

9.2.   Spoločnosť VBWB udelí Rakúskej republike podielnické právo ako kompenzáciu štátneho participačného kapitálu zníženého v spoločnosti ÖVAG v priebehu rozdelenia vo výške 300 mil. EUR v súlade s dohodou o reštrukturalizácii. Z použitia podielnického práva sa odpočíta ten štátny participačný kapitál, ktorý zostane v priebehu rozdelenia zachovaný a náležite vyrovnaný.

9.3.   Platba na podielnické právo sa musí uskutočniť s ročnou účtovnou závierkou spoločnosti VBWB […] vo výške minimálne [0 – 50] mil. EUR a s ročnou účtovnou závierkou spoločnosti VBWB […] vo výške minimálne [0 – 100] mil. EUR. V prípade nedosiahnutia jednej z týchto dvoch prahových hodnôt musí byť oznámený nový plán reštrukturalizácie. Je potrebné poznamenať, že dohoda o reštrukturalizácii stanovuje s ročnou účtovnou závierkou spoločnosti VBWB […] odstupné vo výške minimálne [0 – 200] mil. EUR a s ročnou účtovnou závierkou spoločnosti VBWB [2020 – 2025] kompletné odstupné.

10.   Ostatné etické záväzky

10.1.   Spoločnosť ÖVAG a združenie sa zaväzujú k zákazu akvizícií. Týka sa to tak nadobudnutia podnikov s právnou subjektivitou a podielov v podnikoch ako aj balíkov aktív, ktoré predstavujú komerčnú aktivitu alebo odvetvie činnosti. Výnimku tvoria akvizície slúžiace na zachovanie finančnej stability a/alebo stability samotného združenia alebo ktoré sú nevyhnutné v záujme fungujúcej hospodárskej súťaže za predpokladu, že Komisia tieto akvizície predtým schválila. Výnimkou sú ďalej akvizície týkajúce sa správy existujúcich záväzkov klientov v platobných ťažkostiach, zahrnuté do normálnej bežnej činnosti banky.

10.2.   Spoločnosť ÖVAG a združenie nebudú využívať poskytnutie štátnej pomoci a z toho plynúce výhody na reklamu.

10.3.   Spoločnosť ÖVAG a združenie prehodnotia svoje systémy odmeňovania z hľadiska motivácie a primeranosti a v rámci právnych možností zabezpečia, aby nezvádzali pracovníkov k neprimeranému riziku, boli zamerané na udržateľné a dlhodobé ciele podniku a zároveň transparentné.

10.4.   Združenie bude ďalej rozvíjať monitoring a kontrolu rizika a realizovať obozretnú a solídnu obchodnú politiku zameranú na udržateľný rozvoj.

11.   Monitorujúci správca

11.1.   Rakúska republika zabezpečí, aby úplnosť a správnosť realizácie plánu reštrukturalizácie spoločnosti ÖVAG a združenia, ako aj úplnosť a správnosť realizácie všetkých záväzkov tohto zoznamu záväzkov priebežne kontroloval nezávislý, dostatočne kvalifikovaný monitorujúci správca, viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť.

11.2.   Ustanovenie, úlohy, povinnosti a odbremenenie monitorovacieho správcu sa riadia podľa postupu uvedeného v prílohe Správca.

11.3.   Rakúska republika zabezpečí, aby Komisia, resp. správca, mali počas realizácie rozhodnutia neobmedzený prístup ku všetkým informáciám potrebným na kontrolu vykonania tohto rozhodnutia. Komisia, resp. správca, majú právo požadovať od spoločnosti ÖVAG a združenia vysvetlenia a spresnenia. Rakúska republika, ÖVAG a združenie budú s Komisiou a monitorujúcim správcom čo najužšie spolupracovať pri všetkých záležitostiach v súvislosti s vykonávaním tohto rozhodnutia.“


(1)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ L 83, 27.3.1999, s. 1).


10.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 34/152


ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2016/154

z 22. júla 2015

o štátnej pomoci SA.13869 (C 68/2002) (ex NN 80/2002) – Preradenie účtovných rezerv oslobodených od dane určených na obnovu hlavnej prenosovej siete na kapitál poskytnutej Francúzskom v prospech EDF

[oznámené pod číslom C(2015) 4959]

(Iba francúzske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek (1),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedeným článkom (2),

a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

(1)

Rozhodnutím zo 16. októbra 2002 Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) týkajúce sa výhody vyplývajúcej z nezaplatenia dane z príjmov právnických osôb, ktorú mala zaplatiť verejná inštitúcia priemyselnej a obchodnej povahy Electricité de France (E.D.F.), Service National (ďalej len „EDF“), ktorá sa ku koncu roka 2004 stala akciovou spoločnosťou Electricité de France SA, pri reštrukturalizácii svojej súvahy v roku 1997 z časti účtovných rezerv oslobodených od dane, určených na obnovu hlavnej prenosovej siete (ďalej len „RAG“), ktoré boli preradené na kapitál.

(2)

Vo svojich pripomienkach predložených Komisii listom z 11. decembra 2002 francúzske orgány popreli, že EDF získala daňovú výhodu, a najmä tvrdili, že dodatočná kapitálová dotácia vyrovnáva nedostatok kapitálu, a preto je odôvodnená.

(3)

Listom z 21. januára 2003 Komisia doručila Francúzsku pripomienky prijaté od jedinej zainteresovanej strany a požiadala ho, aby predložilo svoje pripomienky. Francúzsko nepredložilo pripomienky k uvedeným pripomienkam.

(4)

Dňa 12. februára 2003 sa konalo technické stretnutie medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi, po ktorom nasledovala 4. júla 2003 žiadosť Komisie o informácie.

(5)

Dňa 11. novembra 2003 Francúzsko poskytlo ďalšie informácie. Dňa 17. novembra 2003 sa zorganizovalo ďalšie technické stretnutie medzi Komisiou, francúzskymi orgánmi a zástupcami spoločnosti EDF. Francúzske orgány poskytli dodatočné informácie 20. novembra 2003.

(6)

Rozhodnutím zo 16. decembra 2003 (3) Komisia vyhlásila opatrenie pomoci pre EDF za nezlučiteľné s vnútorným trhom a požiadala o vrátenie tejto pomoci aj s úrokmi. Pomoc bola vrátená vo februári 2004.

(7)

Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie rozsudkom z 15. decembra 2009 (4). Francúzsko znova zaplatilo spoločnosti EDF sumu pomoci, ktorú vrátila v roku 2004.

(8)

Vo svojom rozsudku z 5. júna 2012 Súdny dvor zamietol odvolanie podané Komisiou proti rozsudku Všeobecného súdu (5).

(9)

Rozhodnutím z 2. mája 2013 Komisia rozšírila formálne vyšetrovacie konanie (ďalej len „rozhodnutie o rozšírení“) (6).

(10)

Francúzske orgány predložili svoje pripomienky Komisii 1. júla 2013.

(11)

Listom z 13. augusta 2013 Komisia zaslala Francúzsku pripomienky z 29. júla 2013 od jedinej zainteresovanej strany, t. j. EDF, a požiadala ho, aby predložilo svoje pripomienky. Dňa 11. októbra 2013 Francúzsko predložilo svoje pripomienky k pripomienkam spoločnosti EDF.

(12)

Dňa 18. októbra 2013 EDF predložila Komisii štúdiu z 15. októbra 2013 vypracovanú poradcom (Oxera). Dňa 22. októbra 2013 Komisia predložila uvedenú štúdiu Francúzsku a vyzvala ho, aby predložilo svoje pripomienky. Táto výzva však obsahovala výhradu, že štúdia bola predložená viac ako dva a pol mesiaca po termíne stanovenom v rozhodnutí o rozšírení, a na druhej strane, že bola vypracovaná po rozhodnutí investovať do spoločnosti EDF, na ktoré sa odvoláva Francúzsko. Dňa 6. novembra 2013 Francúzsko predložilo svoje pripomienky k štúdii.

(13)

Dňa 14. novembra 2013 sa konalo stretnutie medzi Komisiou a francúzskymi orgánmi. Dňa 15. novembra 2013 Komisia požiadala o ďalšie informácie a spresnenie k pripomienkam Francúzska, ktoré boli zaslané 23. decembra 2013.

(14)

Dňa 22. novembra 2013 EDF predložila Komisii právne stanovisko k žiadosti spoločnosti EDF na doplnenie a podporu svojich pripomienok z 29. júla 2013.

(15)

Na žiadosť spoločnosti EDF sa 12. marca 2014 uskutočnilo stretnutie s Komisiou s prítomnosťou francúzskych orgánov.

(16)

Dňa 13. mája 2014 Komisia požiadala Francúzsko o prípadné pripomienky k právnemu stanovisku predloženému spoločnosťou EDF, ako aj o spresnenie a ďalšie informácie, ktoré Francúzsko poskytlo 19. júna 2014.

1.   PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

1.1.   PRÍJEMCA: EDF, VÝVOJ ŠTATÚTU A KAPITÁLU

(17)

Spoločnosť EDF vznikla zákonom č. 46-628 z 8. apríla 1946 o znárodnení elektrickej energie a plynu („zákon č. 46-628“), ktorým sa podľa jeho článku 1 znárodnila výroba, prenos, distribúcia, dovoz a vývoz elektrickej energie vo Francúzsku. Týmto zákonom sa správa znárodnených elektrárenských spoločností previedla na vnútroštátnu verejnú inštitúciu priemyselnej a obchodnej povahy s názvom Electricité de France (E.D.F.), Service National.

(18)

Podľa článku 16 zákona č. 46-628 čistý zostatok majetku, práv a záväzkov prevedených na spoločnosť EDF predstavuje jej kapitál, patrí národu, je neodňateľný a v prípade prevádzkových strát sa musí obnoviť z výsledkov budúcich rokov. Podľa článku 1 dekrétu č. 56-493 zo 14. mája 1956 o kapitálových dotáciách do spoločnosti EDF tieto dotácie podliehajú pravidlám stanoveným v článku 16 uvedeného zákona. Podľa článku 2 toho istého dekrétu z uvedených dotácií plynú štátu úroky a dividendy.

(19)

Podľa zákona č. 46-628 bola spoločnosť EDF od svojho založenia a ešte stále aj v roku 1997 vnútroštátna verejná inštitúcia priemyselnej a obchodnej povahy, ktorá sa neriadila ustanoveniami platnými pre akciové spoločnosti. Verejná inštitúcia priemyselnej a obchodnej povahy nemá základné imanie na rozdiel od verejnej akciovej spoločnosti, ktorú vlastnia jej akcionári (7). Napriek používaniu pojmov „kapitál“ a „kapitálová dotácia“ v príslušných dokumentoch EDF nedisponovala základným imaním pre svoj štatút právnickej osoby podľa verejného práva. V zákone č. 2004-803 z 9. augusta 2004 o verejnej službe v oblasti elektrickej energie a plynu a o elektrárenských a plynárenských podnikoch („zákon č. 2004-803“) sa ustanovila budúca zmena tohto štatútu. V článku 24 zákona č. 2004-803 sa uvádza, že EDF, ktorej 70 % kapitálu musí vlastniť štát, sa bude riadiť zákonmi platnými pre akciové spoločnosti, ak nie je právnymi predpismi ustanovené inak. Článok 47 tohto zákona tiež upravuje neskoršiu transformáciu verejnej inštitúcie EDF na akciovú spoločnosť pod podmienkou uverejnenia dekrétu o jej novom štatúte. V článku 46 sa uvádza, že súvaha spoločnosti EDF k 31. decembru 2004 sa vypracuje na základe súvahy k 31. decembru 2003 a výkazu ziskov a strát verejnej inštitúcie EDF za rok 2004.

(20)

Transformácia spoločnosti EDF na akciovú spoločnosť sa stala účinnou na základe dekrétu č. 2004-1224 zo 17. novembra 2004 o stanovách akciovej spoločnosti Electricité de France. V stanovách pripojených k dekrétu sa uvádza, že spoločnosť EDF bude akciovou spoločnosťou, ktorá sa riadi zákonmi a predpismi platnými pre obchodné spoločnosti, najmä obchodným zákonníkom, pokiaľ sa v osobitných ustanoveniach vrátane samotných stanov nestanovuje inak.

(21)

V článku 6 stanov EDF sa uvádza, že základné imanie spoločnosti, pôvodne úplne vo vlastníctve štátu, sa stanovuje na 8,129 miliardy EUR a je rozdelené na 1 625 800 000 akcií v cene 5 EUR za akciu. Základné imanie novej akciovej spoločnosti EDF bolo stanovené v novembri 2004 v rovnakej výške ako dovtedy nahromadený kapitál a kapitálové dotácie verejnej inštitúcie priemyselnej a obchodnej povahy EDF, t. j. 8,1 miliardy EUR. Uvedená výška kapitálu a kapitálových dotácií sa dosiahla na základe zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997 o rôznych opatreniach hospodárskej a obchodnej povahy („zákon č. 97-1026“) a od roku 1997 sa nezmenila.

(22)

Ako sa uvádza v zákone č. 2004-803 a v stanovách spoločnosti EDF, štát vždy musel a naďalej musí vlastniť viac ako 70 % kapitálu spoločnosti. V novembri 2005 sa nové akcie EDF prijaté na kótovanie na burze Euronext ponúkali za otváracie ceny (ďalej len „OPO“), čím sa kapitál EDF skutočne otvoril iným akcionárom ako štát.

1.2.   VYTVÁRANIE ÚČTOVNÝCH REZERV URČENÝCH NA OBNOVU HLAVNEJ PRENOSOVEJ SIETE

(23)

Podľa článku 36 zákona č. 46-628 sa všetky znárodnené koncesie týkajúce sa elektrickej energie previedli na spoločnosť EDF. Podľa článku 37 zákona je koncesionár v prípade týchto koncesií povinný dodržiavať modelové zmluvné podmienky. Jednotlivé koncesie na prenos elektrickej energie prevedené štátom na EDF sa v roku 1958 zjednotili do jednej koncesie nazvanej hlavná prenosová sieť (RAG).

(24)

Keďže neexistovali osobitné účtovné pravidlá pre koncesie, EDF považovala od roku 1946 majetok, ktorý bol súčasťou RAG, za vlastný majetok EDF a zaznamenala ho na stranu aktív svojej súvahy. Na základe článku 8 zmluvných podmienok schválených dekrétom č. 56-1225 z 28. novembra 1956 je EDF povinná vykonávať na svoje náklady akúkoľvek údržbu a obnovovacie práce nevyhnutné na zachovanie objektov užívaných v rámci koncesie v dobrom funkčnom stave.

(25)

V roku 1987, po zmene všeobecného účtového plánu z roku 1982, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá pre majetok, ktorý sa po skončení koncesie musí vrátiť do vlastníctva štátu, EDF zmenila účtovný postup pre aktíva RAG, dovtedy považované za vlastný majetok, a zaradila tieto aktíva pod položku súvahy „Majetok užívaný v rámci koncesie“. EDF uplatnila na tieto aktíva osobitné účtovné pravidlá platné vo Francúzsku pre majetok užívaný v rámci koncesie, ktorý sa po skončení koncesie musí vrátiť do vlastníctva štátu, a vytvorila rezervy oslobodené od dane určené na obnovu RAG.

(26)

Dvor audítorov v správe z roku 1994 (8) uviedol, že v prípade jediného a trvalého koncesionára štátu, ktorý bol určený zákonom, ako v prípade EDF, je ťažké považovať majetok, ktorý je súčasťou RAG, za majetok, ktorý sa má po skončení koncesie vrátiť do vlastníctva štátu, ale skôr za vlastný majetok RAG patriaci spoločnosti EDF. Inými slovami, účtovná zmena, ktorú EDF zaviedla v roku 1987 a ktorá viedla k vytvoreniu rezerv oslobodených od dane, sa podľa Dvora audítorov javila ako neodôvodnená. Spoločnosť EDF a orgány pre dohľad urýchlene začali pracovať na náprave situácie EDF.

(27)

V roku 1997 sa v účtoch spoločnosti EDF nachádzali dva druhy rezerv oslobodených od dane, určených na obnovu RAG: ešte nevyužité rezervy v hodnote 38,5 miliardy FRF a záväzky z koncesie, ktoré zodpovedajú už uskutočneným operáciám v rámci obnovy RAG vo výške 18,345 miliardy FRF.

1.3.   PRERADENIE ÚČTOVNÝCH REZERV

(28)

Zákonom č. 97-1026 sa objasnil štatút majetku predstavujúci RAG. V článku 4 tohto zákona sa stanovuje:

„I.

Objekty hlavnej prenosovej siete elektrickej energie sa považujú za vlastníctvo Electricité de France od okamihu, keď jej bola udelená koncesia na túto sieť.

II.

Na účely uplatnenia ustanovení odseku I sa k 1. januáru 1997 protihodnota nepeňažného majetku hlavnej prenosovej siete užívaného v rámci koncesie zaradená na strane pasív súvahy spoločnosti Electricité de France zapíše bez príslušných odchýlok ocenenia do položky ‚Kapitálové dotácie‘ […].“

(29)

Zákon sa vzťahuje na každú operáciu týkajúcu sa kapitálu spoločnosti EDF. V znení platnom v roku 1997 sa v článku 16 zákona č. 46-628 totiž uvádza, že kapitál EDF je neodňateľný a patrí národu. Napríklad kapitálové dotácie spoločnosti EDF, ktoré sú výsledkom preradenia rezerv určených na obnovu RAG, upravoval zákon podľa francúzskeho práva.

(30)

Zákonom č. 97-1026 sa ustanovuje vlastníctvo aktív RAG. Súvaha EDF bola teda reorganizovaná zákonom č. 97-1026. Použité alebo nepoužité rezervy vytvorené v rokoch 1987 – 1996 spoločnosťou EDF na obnovu RAG s výhľadom navrátenia týchto aktív štátu sa stali bezpredmetné, pokiaľ sa vlastníctvo majetku RAG považuje za vlastníctvo spoločnosti EDF.

(31)

V liste ministra hospodárstva, financií a priemyslu, štátneho tajomníka pre rozpočet a štátneho tajomníka pre priemysel, adresovanom spoločnosti EDF 22. decembra 1997 (ďalej len „list ministra hospodárstva“), je v prílohe 1 vysvetlená reštrukturalizáciu súvahy spoločnosti EDF podľa článku 4 zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997:

„—

Preradenie ‚záväzkov z koncesie‘ (18 345 563 605 FRF):

Konsolidácia protihodnoty koncesovaného nepeňažného majetku RAG v hodnote 14 119 065 335 FRF kapitálovými dotáciami.

Zlúčenie odchýlok vyplývajúcich z ocenenia RAG v roku 1959 (2 425 miliónov FRF) a v roku 1976 (neodpísateľný majetok: 97 miliónov FRF) s položkou ‚odchýlky vyplývajúce z ocenenia RAG‘, ktorej suma sa takto zvýšila z 1 720 miliónov FRF na 4 145 miliónov FRF.

Zlúčenie predpísaných rezerv týkajúcich sa ocenenia neodpísateľného majetku z roku 1976 (1 704 miliónov FRF), položka sa zvýšila z 877 miliónov FRF na 2 581 miliónov FRF.

Preradenie rezerv na obnovu, ktoré sa stali neodôvodnené (38 520 943 408 FRF), do položky prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov uplatnením stanoviska Conseil national de la comptabilité (Národná účtovná rada) č. 97-06 z 18. júna 1997 o účtovných zmenách.“

(32)

V rámci reorganizácie súvahy spoločnosti EDF sa francúzske orgány riadili stanoviskom Conseil national de la comptabilité č. 97-06 z 18. júna 1997, ktoré sa týka zmien účtovných metód, zmien oceňovania, zmien daňových možností a opráv chýb (ďalej len „stanovisko Conseil national de la comptabilité“), v ktorom sa stanovuje, že opravy účtovných chýb, ktoré sa zo svojej podstaty týkajú účtovania predošlých transakcií, „sú účtované vo výsledku účtovného roka, počas ktorého sa zistili“.

(33)

V súlade so zákonom č. 97-1026 z 10. novembra 1997 a listom ministra hospodárstva boli odchýlky vyplývajúce z ocenenia zaradené pod položku „vlastný kapitál“ bez daňových dôsledkov, lebo zodpovedajú nadhodnotám vyplývajúcim z ocenenia uskutočneného v rámci oslobodenia od dane alebo v rámci režimu daňovej neutrality na základe zákonov o precenení z rokov 1959 a 1976.

1.4.   DAŇOVÉ DÔSLEDKY PRERADENIA ÚČTOVNÝCH REZERV

(34)

V prílohe 3 k listu ministra hospodárstva sa tiež určujú daňové dôsledky reorganizácie súvahy spoločnosti EDF. Zistená odchýlka čistých aktív po preradení nepoužitých rezerv na obnovu vo výške 38,5 miliardy FRF do položky prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov podlieha dani z príjmov právnických osôb so sadzbou 41,66 % platnou v roku 1997. Nevyužité rezervy vo výške 38,5 miliardy FRF teda francúzske orgány zdanili podľa zákona. Naopak, časť rezerv zodpovedajúca záväzkom z koncesie, takisto oslobodená od dane a konsolidovaná ako kapitálová dotácia, zdanená nebola.

(35)

V správe daňového riaditeľstva Direction générale des impôts z 9. apríla 2002, ktorú francúzske orgány adresovali Komisii, sa uvádza, že „záväzky z koncesie vzťahujúce sa na RAG predstavujú neuhradený záväzok, ktorý bol v dôsledku inkorporácie do základného imania neoprávnene oslobodený od dane“ a že „tento rezervný fond mal byť pred svojou inkorporáciou do základného imania prevedený z pasív spoločnosti, kde sa neoprávnene nachádzal, na účet čistého obchodného imania, zakladajúc tak kladnú odchýlku čistých aktív zdaniteľnú na základe článku 38-2“ všeobecného daňového zákonníka. Francúzske orgány skonštatovali, že „takto získaná daňová výhoda [spoločnosťou EDF v roku 1997] sa môže odhadovať na 5,88 miliardy francúzskych frankov (14,119 × 41,66 %)“.

2.   ROZHODNUTIE O ZAČATÍ KONANIA

(36)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že nezákonné vytváranie dodatočných rezerv na obnovu RAG v období rokov 1987 – 1996 zvýhodnilo spoločnosť EDF v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Táto transakcia jej poskytla selektívnu hospodársku výhodu, ktorá zodpovedá rozdielu medzi kapitalizovanou hodnotou nezaplatenej dane z príjmov právnických osôb z rezerv počas toho istého obdobia a výškou dane z príjmov právnických osôb zaplatenej spoločnosťou EDF v roku 1997 po nadobudnutí účinnosti článku 4 zákona č. 97-1026.

(37)

Napriek skutočnosti, že EDF pred nadobudnutím účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES (9), ktorou sa liberalizovalo odvetvie elektriny, pôsobila vo Francúzsku na trhoch podliehajúcich monopolnému právu, predmetné opatrenia pomoci v prospech EDF podľa Komisie narušili alebo hrozili narušením hospodárskej súťaže a ovplyvnili obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Vyplývalo to najmä zo skutočnosti, že napriek výhradným právam, ktoré mala spoločnosť EDF pri výkone niektorých činností vo Francúzsku, existovala na týchto trhoch určitá miera obchodu medzi členskými štátmi. Okrem toho voľná súťaž existovala na súvisiacich trhoch, kde spoločnosť EDF už diverzifikovala svoje činnosti mimo rozsahu svojich výhradných práv, či už zo zemepisného hľadiska, alebo z hľadiska odvetvia. Tento vplyv na obchod existoval už dávno pred liberalizáciou odvetvia elektriny.

(38)

Komisia tiež dospela k záveru, že išlo o novú pomoc, v prípade ktorej zatiaľ nie je možné preukázať splnenie podmienok stanovených v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Francúzske orgány sa navyše neodvolávali na uplatnenie ustanovení článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

3.   PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANEJ TRETEJ STRANY

(39)

Listom zo 6. januára 2003 Syndicat National des Producteurs Indépendants d'Electricité Thermique (SNPIET) adresoval Komisii pripomienky v rámci formálneho vyšetrovacieho konania. Podľa týchto pripomienok, pokiaľ ide o nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb v roku 1997 z časti rezerv oslobodených od dane vytvorených na obnovu RAG, sa spoločnosť EDF v rozpore so zákonom č. 46-628 z 8. apríla 1946 neriadila v rámci svojej činnosti pravidlami platnými pre priemyselné a obchodné spoločnosti.

4.   PRIPOMIENKY FRANCÚZSKA K ROZHODNUTIU O ZAČATÍ FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(40)

Francúzske orgány oznámili Komisii svoje pripomienky listom z 11. decembra 2002. Spochybňujú, že nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb v roku 1997 z časti účtovných rezerv oslobodených od dane vytvorených na obnovu RAG malo charakter štátnej pomoci.

(41)

Francúzske orgány predbežne spochybňujú výšku rezerv na obnovu RAG predloženú Komisiou. Francúzske orgány ďalej tvrdia, že aj pri neexistencii rezerv na obnovu RAG by spoločnosť EDF nebola schopná uhradiť daň z príjmov právnických osôb v období rokov 1987 – 1996 so zreteľom na prenesené vysoké daňové straty z minulých rokov. Okrem toho, keďže štát je súčasne vlastníkom spoločnosti EDF a zadávateľom koncesie RAG, sa francúzske orgány domnievali, že záväzky z koncesie pre neho nepredstavujú reálne vymáhateľný dlh. Francúzske orgány preto pri reštrukturalizácii súvahy v roku 1997 priradili tieto záväzky z koncesie k vlastnému kapitálu spoločnosti EDF, aby vyrovnali nedostatok kapitálu spoločnosti, ale bez ich zdanenia daňou z príjmov právnických osôb.

(42)

Podľa francúzskych orgánov sa účtovná reštrukturalizácia uskutočnená v roku 1997 môže považovať za dodatočnú kapitálovú dotáciu spoločnosti o sumu rovnajúcu sa čiastočnému oslobodeniu od dane, čoho cieľom bolo tiež vyrovnať nedostatok kapitálu. EDF a štát chceli priradiť kvázivlastný kapitál bez odvedenia dane z príjmov právnických osôb. Za účinnejšie a neutrálnejšie by sa považovalo priame priradenie záväzkov z koncesie k vlastnému kapitálu v plnej výške než vykonanie rovnocennej transakcie, ktorá by spočívala v priradení čistej sumy po zdanení daňou z príjmov právnických osôb ku kapitálu, v požadovaní od EDF, aby zaplatila daň z príjmov právnických osôb zodpovedajúcu odchýlke čistých aktív, a napokon vo vykonaní dodatočnej kapitálovej dotácie vo výške zodpovedajúcej zaplatenej dani.

(43)

Francúzske orgány sa domnievajú, že takúto dodatočnú dotáciu odôvodňoval predpoklad ziskovosti, ktorý EDF ponúkala v roku 1997 a ktorý sa napokon potvrdil v priebehu nasledujúcich rokov. Podľa francúzskych orgánov by obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve za porovnateľných okolností takýto kapitálový vklad vykonal.

(44)

Francúzske orgány takisto spochybňujú skutočnosť, že odmena štátu bola po vytvorení spomínaných rezerv v období rokov 1987 – 1996 nesprávne znížená. Uvádzajú, že aj keby bol čistý výsledok spoločnosti vyšší, odmena štátu by nebola vyššia, lebo úroveň odmien v tomto období nezodpovedala vopred určenému percentu čistého výsledku spoločnosti. Táto úroveň bola voľne určená štátom v absolútnej hodnote a mohlo sa stať, že nebola stanovená v závislosti od finančnej situácie podniku. Odmena navyše nebola povinne vyplácaná z čistého zisku každého účtovného obdobia. Z tohto pohľadu a so zreteľom na deficitné výsledky hospodárenia spoločnosti EDF francúzske orgány zdôrazňujú, že štát si nakoniec vybral v období rokov 1987 – 1996 dividendu, ktorej úroveň výrazne prekročila limity stanovené v zmysle práva obchodných spoločností.

(45)

Francúzske orgány sa navyše domnievajú, že ak sa aj vytvorenie rezerv na obnovu RAG prejavilo ako výhoda, táto výhoda by sa mala považovať za kompenzovanú zvýšením dane z príjmov právnických osôb zaplatenej v roku 1997. Domnievajú sa tiež, že v období rokov 1987 – 1996 zaplatila spoločnosť EDF štátu celkovo vyššiu sumu ako daň z príjmu právnických osôb, ktorú by zaplatila obchodná spoločnosť, ktorá by nevytvárala rezervy na obnovu RAG a ktorá by svojmu akcionárovi vyplatila dividendu rovnajúcu sa 37,5 % čistého zisku po zdanení.

(46)

Okrem toho si francúzske orgány myslia, že ak by sa aj zistila nenáležitá výhoda, podľa desaťročnej premlčacej lehoty, ktorá je stanovená článkom 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (10) a ktorá sa počíta odo dňa poskytnutia prvých prvkov pomoci, by išlo o už existujúcu štátnu pomoc a nie o novú štátnu pomoc. Keďže prvá žiadosť Komisie o informácie je z 10. júla 2001, prípadné prvky štátnej pomoci poskytnuté pred rokom 1991 by boli premlčané. Francúzske orgány sa domnievajú, že intervencia zákonodarcu v roku 1997 nemala za následok prerušenie premlčacej lehoty, keďže takýto účinok môžu mať iba opatrenia Komisie. Francúzske orgány si napokon myslia, že by v každom prípade išlo o už existujúcu štátnu pomoc, keďže bola poskytnutá pred liberalizáciou trhu s elektrickou energiou.

(47)

V liste z 20. novembra 2003 francúzske orgány pripomínajú svoje argumenty, pokiaľ ide o odchýlky vyplývajúce z ocenenia zahrnuté do sumy záväzkov z koncesie nachádzajúcej sa v účtovnej uzávierke spoločnosti a pokiaľ ide o uplatnenie pravidla o premlčaní. Okrem toho tvrdia, že sadzba dane z príjmov právnických osôb, ktorá mala byť uplatnená pri reštrukturalizácii súvahy spoločnosti EDF, je sadzba z roku 1996 (sadzba 36,67 %), a nie sadzba z roku 1997 (sadzba 41,66 %). Francúzske orgány sa totiž domnievajú, že táto reštrukturalizácia sa vykonala na základe daňového priznania podaného 23. decembra 1997, t. j. po uzavretí účtovného roku 1996, ale pred uzavretím účtovného roku 1997.

(48)

Francúzske orgány preto popierajú tvrdenie Komisie, podľa ktorého mala spoločnosť EDF v roku 1997 výhodu vyplývajúcu z nezaplatenia dane z príjmov právnických osôb z časti rezerv oslobodených od dane vytvorených na obnovu RAG.

5.   ROZSUDKY SÚDOV EURÓPSKEJ ÚNIE

(49)

Vo svojom rozsudku z 15. decembra 2009 Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie zo 16. decembra 2003 z toho dôvodu, že Komisii prináležalo overiť, či by obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve za podobných okolností vykonal porovnateľnú investíciu, pokiaľ ide o jej výšku. Všeobecný súd sa domnieva, že Komisia mala overiť, či transakcia spĺňa kritérium súkromného investora. Všeobecný súd preto dospel k záveru, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a porušila článok 107 ZFEÚ.

(50)

Vo svojom rozsudku z 5. júna 2012 Súdny dvor zamietol odvolanie Komisie proti rozsudku Všeobecného súdu. Súdny dvor najmä uviedol, že konštatovanie Všeobecného súdu, podľa ktorého povinnosť Komisie overiť, či štát poskytol kapitálový vklad za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým podmienkam trhu, existuje nezávisle od formy, akou štát uskutočnil vklad do základného imania, nie je postihnuté nijakým nesprávnym právnym posúdením. Súdny dvor tiež dospel k názoru, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia ani v prípade posúdenia, podľa ktorého kritérium súkromného investora možno uplatniť aj v prípade, keď sú použité prostriedky daňovej povahy.

6.   ROZHODNUTIE O ROZŠÍRENÍ FORMÁLNEHO VYŠETROVACIEHO KONANIA

(51)

Pre zrušenie rozhodnutia zo 16. decembra 2003 musí Komisia prijať nové rozhodnutie podľa článku 266 ZFEÚ a článku 13 nariadenia (ES) č. 659/1999, aby uzavrela konanie v súlade s právnym názorom stanoveným s konečnou platnosťou rozsudkom Súdneho dvora. Keďže rozhodnutie zo 16. decembra 2003 bolo zrušené, Komisia musí opätovne preskúmať otázky týkajúce sa článkov 3 a 4 tohto rozhodnutia.

(52)

Na jednej strane ani Súdny dvor, ani Všeobecný súd neskonštatovali, že rozhodnutie o začatí konania bolo chybné. Môže teda predstavovať základ nového konečného rozhodnutia. Na druhej strane Súdny dvor jasne stanovil kritériá uplatniteľnosti a uplatnenie kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve. Tieto kritériá sa opierajú najmä o existenciu objektívnych a overiteľných dôkazov, z ktorých je zrejmé, že rozhodnutie členského štátu vykonať investíciu do kontrolovaného verejného podniku vychádza z hospodárskeho hodnotenia porovnateľného s tým, ktoré by vykonal obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, aby určil jej budúcu ziskovosť (11).

(53)

V rozhodnutí o rozšírení formálneho vyšetrovacieho konania Komisia uviedla, že v tomto štádiu správneho konania žiadny dôkaz ani dokument nepodporuje tvrdenie francúzskych orgánov, podľa ktorého sa účtovná reforma z roku 1997 rovná dodatočnej kapitálovej dotácii v sume rovnajúcej sa čiastočnému oslobodeniu od dane. Na rozdiel od pripomienok francúzskych orgánov sa takisto nezdá, že by takáto dodatočná kapitálová dotácia bola nie pomocou, ale investíciou, ktorú by za porovnateľných okolností vykonal obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve, odôvodnenou predpokladom ziskovosti, ktorý EDF ponúkala v roku 1997 a ktorý sa napokon potvrdil v priebehu nasledujúcich rokov.

(54)

Komisia preto v rozhodnutí o rozšírení uviedla, so zreteľom na dostupné informácie a dokumenty, svoju predbežnú analýzu možnej hospodárskej výhody vyplývajúcej z nezaplatenia dane z príjmu právnických osôb spoločnosťou EDF v roku 1997 z časti rezerv zodpovedajúcich záväzkom z koncesie preradeným do kapitálových dotácií vo výške 14,119 miliardy FRF.

(55)

V tejto súvislosti celkové posúdenie skutkových okolností v prerokúvanej veci naznačuje, že toto opatrenie bolo uskutočnené v rámci verejnej moci, čím sa popiera uplatniteľnosť zásady súkromného investora. Francúzske orgány totiž na podporu svojich tvrdení nepredložili žiadnu informáciu ani podnikateľský zámer vypracovaný pred alebo súčasne s rozhodnutím o nezdanení spoločnosti EDF, ktoré by preukázali ziskovosť takejto transakcie. Z vecného hľadiska Komisia so zreteľom na kritériá stanovené Súdnym dvorom uviedla, že je potrebné, aby Francúzsko riadne preukázalo dátum predložených dokumentov, ako aj skutočnosť, že tieto dokumenty boli pred prijatím sporného rozhodnutia preskúmané príslušnými ministrami a úradníkmi, ako aj na schôdzach parlamentu.

(56)

Naopak, pri neexistencii týchto dôkazov sa zdá, že Francúzsko uplatnilo pri výkone daňovej právomoci osobitný daňový režim na reštrukturalizáciu súvahy spoločnosti EDF, pokiaľ ide o preradenie rezerv záväzkov z koncesie podľa článku 4 zákona č. 97-1026. Žiadne osobitné rozpočtové opatrenie vopred nevyčlenilo tento daňový zdroj v prospech EDF a takisto neboli zavedené pravidlá ani kontroly týkajúce sa investícií, ktoré by poskytovali právny základ pre údajnú investíciu.

(57)

Komisia zároveň vo svojom rozhodnutí o rozšírení uviedla, že aj keby bolo možné uplatniť zásadu investora v trhovom hospodárstve, v danom štádiu možno pri jej uplatnení skonštatovať, že súkromný investor by v roku 1997 neinvestoval 5,88 miliardy FRF do kapitálového vkladu v prospech EDF. Pri neexistencii údajov od francúzskych orgánov sa zdá vylúčené, aby súkromný akcionár v bežných trhových podmienkach vykonal údajnú investíciu bez toho, aby vopred preskúmal objektívne a spoľahlivé štúdie vypracované najlepšie nestranným investičným poradcom, a nie napríklad podnikom prijímajúcim pomoc, ktoré preukazujú najmä výnosnosť investovaného kapitálu, návratnosť investícií a vlastné riziká v absolútnych hodnotách a so zreteľom na podmienky odmeňovania spojené s takouto investíciou.

(58)

Komisia v tejto súvislosti doplnila k faktorom, ktoré by preskúmal obozretný súkromný investor pred investovaním svojich prostriedkov, neistotu týkajúcu sa sumy a vývoja nákladov na financovanie dôchodkov, ktorým spoločnosť EDF musela čeliť v roku 1997 na základe jej osobitného režimu, a vyhodnotenie tejto skutočnosti investorom v danom období.

(59)

Za týchto okolností sa čiastočné oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb v roku 1997 nejaví ako produktívna investícia zo strany štátu ako akcionára, ale skôr ako osobitný daňový režim, ktorý mohol poskytovať spoločnosti EDF hospodársku výhodu.

(60)

Ukazuje sa tiež, že nezdanením spoločnosti EDF daňou z príjmov právnických osôb došlo k použitiu štátnych zdrojov a mohla byť ovplyvnená hospodárska súťaž a obchod medzi členskými štátmi, čím sa naplnili ostatné podmienky na uplatnenie článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(61)

So zreteľom na chýbajúci právny základ, ktorý by umožňoval odôvodniť zlučiteľnosť prevádzkovej pomoci, ktorá posilňuje postavenie spoločnosti EDF voči jej konkurencii, s vnútorným trhom, Komisia vo svojom rozhodnutí z 2. mája 2013 spochybnila zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom. Podobné pochybnosti už boli uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

7.   PRIPOMIENKY TRETÍCH ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(62)

Listom z 29. júla 2013 spoločnosť EDF predložila pripomienky k rozhodnutiu o rozšírení. EDF vyjadruje tri hlavné výhrady k uvažovaniu v tomto rozhodnutí: i) rozhodnutie nezohľadňuje ponaučenia z rozsudku Všeobecného súdu a ignoruje skutočnú povahu štátom uskutočnenej rekapitalizácie EDF; ii) rozhodnutie je príliš formalistické tým, že neprávom požaduje podnikateľský plán spojený s investíciou, zatiaľ čo rekapitalizácia je výsledkom starostlivo naplánovaných úvah, ako to vyplýva z mnohých dobových dokumentov, a iii) v rozhodnutí sa bez preukázania predpokladá, že žiadny investor v porovnateľnej situácii ako štát by neuskutočnil porovnateľnú investíciu, čo je v rozpore so skutkovými okolnosťami, ktoré uviedla EDF na podporu svojich pripomienok.

(63)

Podľa EDF bude Komisia takto naďalej analyzovať opatrenie prijaté francúzskym štátom v roku 1997 len cez optiku jeho údajných daňových dôsledkov, pričom Všeobecný súd takýto prístup jednoznačne zamietol. Ako potvrdil Všeobecný súd, opatrenie uskutočnené štátom pri preradení záväzkov z koncesie ku kapitálovým dotáciám predstavuje rekapitalizáciu EDF určenú na opravu asymetrie súvahy spoločnosti EDF s výhľadom na otvorenie energetických trhov konkurencii. List ministra hospodárstva z 22. decembra 1997 neobsahuje daňové rozhodnutie v rozpore so zákonom z roku 1997, ale slúži na konštatovanie daňových dôsledkov. Treba preskúmať práve toto jediné a nedeliteľné rekapitalizačné opatrenie, a nie údajné daňové dôsledky, ktoré sú od neho v rozhodnutí o rozšírení konania vo veci formálneho vyšetrovacieho konania umelo oddelené.

(64)

Podľa EDF judikatúra nevyžadovala osobitný podnikateľský plán pre investíciu, lebo žiadny formalizmus v tejto veci nestanovuje, ale vyžaduje objektívne a overiteľné dôkazy z obdobia pred opatrením alebo počas neho. Takýto podnikateľský plán napokon nebol pre štát v roku 1997 nevyhnutný. Štát mal piatich zástupcov v správnej rade EDF, od roku 1946 a v čase skutkových okolností vlastnil celý kapitál spoločnosti EDF, podnik dokonale poznal a podieľal sa na jeho riadení a na určovaní jeho strategického smerovania z dlhodobého hľadiska. Podľa EDF je takéto dlhodobé hľadisko v jej prípade zvlášť dôležité pre kapitálovú náročnosť jej činnosti a pre životnosť jej zariadení počítanú na desiatky rokov, v niektorých prípadoch na 30 až 75 rokov.

(65)

Podľa EDF štát realizoval investíciu na základe analýz a presného posúdenia vývoja nie ako orgán verejnej moci, ale ako akcionár, o čom svedčí množstvo dokumentov z daného obdobia. Napríklad od roku 1995 sa začala spolupráca EDF a jej rezortných ministerstiev s cieľom vyvodiť závery zo stanoviska Dvora audítorov uvedeného v odôvodnení 26. Tieto práce sa týkali najmä reorganizácie súvahy spoločnosti a návratnosti kapitálu. Boli zavŕšené 8. apríla 1997 podpisom dodávateľskej zmluvy medzi štátom a spoločnosťou EDF na obdobie rokov 1997 – 2000 a 2. apríla 1997 súčasne s predložením návrhu zákona obsahujúceho rôzne ustanovenia hospodárskeho a finančného charakteru, ktorého článok 45 doslovne preberá ustanovenia článku 4 zákona č. 97-1026. Prípravné práce Národného zhromaždenia a Senátu alebo samotný zákon podľa EDF ukazujú, že štát zasahoval ako akcionár: kapitálová dotácia vedúca k rekapitalizácii EDF.

(66)

Ako vyplýva približne zo štyridsiatich dobových dokumentov, ktoré EDF pripojila k záznamom vo svojich analýzach a úvahách, štát sa riadil štyrmi hlavnými záujmami:

zohľadniť nový konkurenčný kontext postupného otvárania trhov na základe smernice 96/92/ES,

normalizovať finančné vzťahy so spoločnosťou EDF podľa spoločných právnych základov odstránením nejasností, ktoré mohli existovať v minulosti,

riešiť výraznú nerovnováhu ovplyvňujúcu štruktúru súvahy spoločnosti EDF posilnením jej vlastného kapitálu,

uľahčiť medzinárodné porovnanie s cieľom posilniť dôveryhodnosť podniku v očiach finančného spoločenstva.

(67)

Napokon v prípade EDF je kritérium obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve podľa vyššie uvedených úvah nielen uplatniteľné, ale v danom prípade aj splnené, lebo štát konal ako súkromný investor. V prípade EDF je podľa Súdneho dvora (body 78 a 89 rozsudku) potrebné určiť, či by spoločnosť EDF mohla získať tú istú výhodu, ako je tá, ktorá jej bola poskytnutá prostredníctvom štátnych prostriedkov, v bežných trhových podmienkach a či táto výhoda mohla pre svoje účinky narušiť alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže.

(68)

Z množstva dobových dokumentov opäť vyplýva, že štát skutočne preskúmal a vyčíslil ziskovosť svojej investície, ako by to urobil investor a jediný akcionár podniku budujúci dlhodobú perspektívu podniku. Práve na tomto základe bola stanovená odmena štátu v dodávateľskej zmluve s EDF na roky 1997 – 2000, ktorá v tom čase zodpovedala odmenám akcionárov porovnateľných spoločností. Odhady súm, ktoré mala EDF vyplatiť štátu v období rokov 1997 – 2000, teda štát analyzoval ešte pred uzavretím zmluvy.

(69)

Okrem toho EDF vo svojich pripomienkach z júla 2013 očakávala štúdiu, ktorú si objednala u poradcu Oxera a ktorá v čase predloženia pripomienok EDF ešte nebola dokončená. EDF uviedla, že štúdia Oxera porovná očakávanú vnútornú mieru návratnosti investície štátu v roku 1997 s mierou návratnosti požadovanou kapitálovými trhmi pre podobné investície a ukáže, že súkromný investor by uskutočnil investíciu za podmienok stanovených v dodávateľskej zmluve na roky 1997 – 2000.

(70)

EDF predložila 18. októbra 2013 Komisii túto štúdiu Oxera s dátumom 15. október 2013 (12) bez ďalších pripomienok. Ako uviedla EDF vo svojich pripomienkach z júla 2013, zo štúdie Oxera vyplynulo, že obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve by investoval do zvýšenia sumy kapitálových dotácií v prospech EDF. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že návratnosť (vnútorná miera návratnosti), akú by investor mohol očakávať v roku 1997, sa nachádzala v rozmedzí 35 % – 15 % a v priemere 27 % v horizonte piatich rokov, čo je v každom prípade viac ako 12,7 %, ktoré by požadoval takýto investor. Výnos sa počíta s prihliadnutím na hodnotu z predaja práv v EDF vo vlastníctve štátu na začiatku a na konci obdobia.

(71)

EDF sa domnieva, že okrem nízkej úrovne vlastného kapitálu boli hospodárske základy EDF v roku 1997 zdravé, ako konštatovali analytici v danom období, ktorí nevyjadrili žiadne pochybnosti týkajúce sa jej finančnej životaschopnosti alebo jej obchodných príležitostí v čase, keď štát vykonal svoju investíciu. Finančný rating spoločnosti EDF bol vynikajúci (AAA v agentúre Moody's v období rokov 1992 – 1997, AAA v Standard & Poor's v období rokov 1996 – 1997) a bol by taký zostal, aj keby bolo potrebné jeho zníženie o jeden alebo dva stupne, aby prihliadal na štátnu záruku, ktorú spoločnosť EDF využívala ako verejná inštitúcia priemyselnej alebo obchodnej povahy. Z viacerých dobových dokumentov vyplýva, že úroveň odmeňovania francúzskeho štátu zo strany EDF bola porovnateľná s výnosmi z dividend spoločností zahrnutých vo francúzskom akciovom indexe CAC 40 (4,5 % – 5 % kapitálu), ako aj podnikov pôsobiacich v európskom odvetví energetiky (4,7 % a 5,27 % odhadovaných na roky 1996 a 1997). Poukazuje to okrem iného na skutočnosť, že spoločnosť EDF mohla získať rovnakú výšku kapitálu na kapitálovom trhu, keďže opatrenie svojimi účinkami nenarúšalo hospodársku súťaž.

(72)

EDF sa osobitne domnieva, že súkromný investor vlastniaci celé základné imanie dcérskej spoločnosti by mohol za porovnateľných podmienok vykonať podobnú investíciu do uvedenej dcérskej spoločnosti prevedením akejkoľvek pohľadávky vedenej voči nej na kapitál. Táto analýza sa opierala o právne stanovisko vypracované na žiadosť spoločnosti EDF. V snahe o nápravu neprimeranej finančnej štruktúry pre nízku výšku vlastného kapitálu v porovnaní s finančným dlhom by štát tiež umožnil podniku súťažiť s inými významnými subjektmi tohto odvetvia v Únii. Ten istý akcionár by teda vedome nenechal pretrvávať značnú nerovnováhu v súvahe svojej dcérskej spoločnosti so zdravými hospodárskymi základmi, zatiaľ čo mal k dispozícii jednoduchý spôsob na vyriešenie uvedenej nerovnováhy prostredníctvom prevedenia pohľadávky na kapitál.

(73)

Podľa EDF je teda rozumné domnievať sa, že súkromný investor v porovnateľnej situácii ako štát, t. j. 100 % akcionár podniku rozvíjajúci dlhodobú perspektívu na kapitálovo veľmi náročnom trhu a v situácii pred otvorením sa hospodárskej súťaži, by uskutočnil rovnakú investíciu.

8.   PRIPOMIENKY FRANCÚZSKA K ROZHODNUTIU O ROZŠÍRENÍ KONANIA

(74)

Francúzske orgány sa domnievajú, že štát konal ako obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve, keď preradil záväzky z koncesie oslobodené od dane z príjmov právnických osôb do kapitálových dotácií EDF. Domnievajú sa, na rozdiel od tvrdenia v rozhodnutí o začatí konania zo 16. októbra 2002 a v rozhodnutí o rozšírení konania z 2. mája 2013, že jediné opatrenie, ktoré má Komisia analyzovať, je opatrenie týkajúce sa rekapitalizácie spoločnosti EDF prijatím článku 4 zákona č. 9-1026, a nie opatrenie týkajúce sa oslobodenia od dane súvisiaceho s preradením záväzkov z koncesie do kapitálových dotácií, ktoré je oddeliteľné od ustanovení uvedeného zákona. Opierajú sa o informácie z radu dokumentov z rokov 1996 a 1997 pripojených k ich pripomienkam, ktoré, podľa nich, toto tvrdenie podporujú a potvrdzujú. Tieto dokumenty sú uvedené v odôvodneniach 87 až 108. Podľa francúzskych orgánov iné dokumenty predložené spoločnosťou EDF posilňujú pripomienky Francúzska.

(75)

Francúzske orgány podporne pripomínajú, že spochybňujú výšku pomoci a opakujú svoje pripomienky z 20. novembra 2003, podľa ktorých by sa na túto daň mala uplatniť sadzba z roku 1996, a nie z roku 1997, ako sa uvádza v odôvodnení 47.

K uplatniteľnosti zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve

(76)

Francúzske orgány spochybňujú, že sporné oslobodenie od dane vychádza z postavenia Francúzska ako orgánu verejnej moci, čo znemožňuje uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. Domnievajú sa, že Súdny dvor nevyžaduje, aby členský štát predložil skutočný podnikateľský plán týkajúci sa sporného opatrenia.

(77)

Po prvé v tejto súvislosti pripomínajú, že EDF bola v roku 1997 verejnou priemyselnou a obchodnou inštitúciou pod dohľadom štátu, ktorý mal preto detailné vedomosti o podniku, ako aj o jeho priemyselnej stratégii a finančných výhľadoch. Domnievajú sa preto, že informácie a hodnotenia, ktoré mal štát k dispozícii pred prijatím sporného opatrenia a ktoré preukazujú ziskovosť investície, sú prípustné. Komisia musí vykonať celkové posúdenie zahŕňajúce najmä tieto dôkazy, ale tiež akékoľvek iné relevantné dôkazy.

(78)

Po druhé so zreteľom na povahu a zámer článku 4 zákona č. 97-1026 sa francúzske orgány domnievajú, že štát pri oslobodení od dane pri preradení rezerv zodpovedajúcich záväzkom z koncesie konal ako akcionár. Tomuto zákonu predchádzalo 8. apríla 1997 podpísanie dodávateľskej zmluvy medzi štátom a spoločnosťou EDF na obdobie rokov 1997 – 2000, ktorej plnenie predpokladalo prijatie legislatívnych opatrení na reštrukturalizáciu jej súvahy. Ešte predtým v liste z 12. júla 1996 dozorné orgány informovali spoločnosť EDF, že touto zmluvou sa mal pre EDF stanoviť ambiciózny cieľ odmeny pre štát. V hlave III zmluvy sa stanovila odmena pre štát zložená z dvoch častí: i) odmena z kapitálových dotácií s pevnou sadzbou 3 % a ii) dodatočná odmena vo výške 40 % z čistého účtovného výsledku EDF, pričom suma kombinovaná z obidvoch zložiek nesmie byť vyššia ako 6 % sumy kapitálových dotácií.

(79)

Štát preskúmal odmeňovanie v podobe výhľadov dividend a v prípade dodatočnej odmeny ho vyčíslil na 3,5 až 6 miliárd FRF za dané obdobie, čoho dôkazom je list dozorných orgánov spoločnosti EDF z 22. apríla 1997. Tento odhad sa zakladal na hospodárskom a finančnom výhľade, ktorý spoločnosť EDF predložila útvarom ministerstva financií 19. februára 1997, a na predpokladoch z dodávateľskej zmluvy. Správa spravodajcu Senátu zo septembra 1997 k zákonu č. 97-1026 zahŕňala aj analýzy útvarov ministerstva týkajúce sa očakávaného vplyvu odmeny štátu ako akcionára za rok 1998 vo výške 2,6 miliardy FRF, z toho 1,5 miliardy FRF ako fixné úroky a 1,1 miliardy FRF ako dodatočná odmena. Štát teda odhadoval prognózy odmeňovania ešte pred prijatím dotknutého opatrenia ako ktorýkoľvek akcionár, ktorý sa chce podieľať na zvýšení kapitálu svojho podniku.

(80)

Po tretie francúzske orgány sa domnievajú, že preradenie rezerv zodpovedajúcich záväzkom z koncesie a v širšom zmysle reštrukturalizácia súvahy spoločnosti EDF a posilnenie vlastného kapitálu zmiernilo slabosť kapitálovej štruktúry podniku. Ak by uvedená slabosť pretrvávala, EDF by pravdepodobne musela čeliť zvýšeniu úrokovej sadzby pre svoj dlh a ťažkostiam vo vzťahu k svojim obchodným partnerom pre negatívne vnímanie rizika protistrany. Takáto obava štátu ako akcionára vyplýva z dôvodovej správy článku 4 návrhu zákona, ktorý sa neskôr stal zákonom č. 97-1026, ako aj z príhovoru príslušného ministra, ktorý 2. októbra 1997 predstavil návrh zákona Senátu.

(81)

V správach poslanca a senátora ako spravodajcov k návrhu zákona v Národnom zhromaždení a v Senáte sa nástojí na pozitívnom vplyve reštrukturalizácie súvahy spoločnosti EDF na pomer zadlženia vo vzťahu k vlastnému kapitálu: v prvej správe sa vlastný kapitál (24,2 miliardy FRF) považoval za nedostatočný vo vzťahu k úverovým pohľadávkam (131,9 miliardy FRF) a čistým aktívam (696,4 milióna FRF). Posilnením vlastného kapitálu by štruktúra súvahy spoločnosti EDF bola viac v súlade s jej majetkovou realitou a zároveň by umožňovala relevantnejšie porovnanie s európskou konkurenciou. V druhej správe sa poukazovalo navyše na pozitívny účinok pre EDF v súvislosti s väčšou dôveryhodnosťou v očiach finančného spoločenstva a jej potenciálnych partnerov. Podľa francúzskych orgánov však posilnenie kapitálovej štruktúry podniku zodpovedá snahe obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve nachádzajúceho sa v porovnateľnej situácii.

(82)

Z toho podľa francúzskych orgánov vyplýva, že test súkromného investora v trhovom hospodárstve sa mohol použiť, lebo štát pri preradení rezerv zodpovedajúcich záväzkom z koncesie do kapitálu spoločnosti EDF bez ich zdanenia konal ako akcionár.

Uplatnenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve

(83)

Po prvé francúzske orgány pripomínajú, že v dodávateľskej zmluve medzi štátom a EDF bola stanovená odmena pre štát zložená z dvoch častí: i) odmena z kapitálových dotácií s pevnou sadzbou 3 % a ii) dodatočná odmena vo výške 40 % z čistého účtovného výsledku EDF, čo poukazuje na skutočnosť, že štát mal informácie o predpokladanej návratnosti investovaného kapitálu. Ako sa potvrdzuje v správe spravodajcu Národného zhromaždenia, so zreteľom na existenciu pevnej sadzby z kapitálových dotácií malo preradenie rezerv zodpovedajúcich záväzkom z koncesie vplyv na zvýšenie absolútnej hodnoty odmeny štátu z dôvodu rozšírenia základu.

(84)

Po druhé francúzske orgány sa domnievajú, že návratnosť investície do EDF v roku 1997 sa mala posudzovať v dlhodobom horizonte so zreteľom na budúce splátky štátu a podľa zvýšenia hodnoty podniku. Ku kladným čistým výsledkom po zdanení a odmene štátu (1,4 miliardy FRF okrem 2,5 miliardy FRF v roku 1998 ako odmena štátu) treba pripočítať vytvorenie významných zdrojov za obdobie rokov 1997 – 2000 v hodnote takmer 70 miliárd FRF, ako sa predpokladalo v dodávateľskej zmluve. Ako sa zdôrazňuje v liste spoločnosti EDF z 19. februára 1997, štát skutočne stanovil cieľ zvýšiť majetkovú hodnotu podniku v tejto výške ako výsledok znižovania zadlženosti, budovania majetku a investícií do rozvoja, ktoré poskytujú vyhliadky na rast hodnoty kapitálu EDF.

(85)

Napokon pri posudzovaní investičných rizík by štát ako akcionár prihliadal na povahu hlavnej činnosti EDF, ktorá sa rozvíjala prevažne vo Francúzsku a ktorá spočívala na zásade regulovaných cien, ktoré majú pokryť náklady podniku. Táto povaha zmenšuje riziko spojené s investíciou a v dôsledku toho aj požiadavku na návratnosť. Oznámenie EDF z 27. júla 1996 predložené Senátu 15. septembra 1997 okrem iného poukazuje na skutočnosť, že odmeňovanie akcionárov v zahraničných podnikoch sa výrazne líšilo v závislosti od regulačného a inštitucionálneho prostredia odvetvia v každej krajine.

(86)

Z toho podľa francúzskych orgánov vyplýva, že štát sa pri preradení rezerv zodpovedajúcich záväzkom z koncesie do kapitálu bez ich zdanenia daňou z príjmov právnických osôb správal ako obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve. Tento záver je navyše potvrdený v pripomienkach spoločnosti EDF vrátane štúdií a analýz, o ktoré sa opierajú, uvedených v odôvodneniach 62 až 73. Osobitne v prípade hospodárskej štúdie spoločnosti Oxera predloženej spoločnosťou EDF sa francúzske orgány domnievajú, že Komisia musí vykonať rovnakú analýzu s cieľom určiť, či rekapitalizácia spoločnosti EDF štátom v roku 1997 má, alebo nemá povahu obozretnej investície.

Dokumenty, ktoré Francúzsko predložilo na podporu svojich pripomienok

(87)

Na podporu svojej odpovede na rozhodnutie o rozšírení francúzske orgány predložili Komisii deväť dokumentov pripojených k pripomienkam z 1. júla 2013. Týchto deväť dokumentov predložili na podporu svojho tvrdenia uvedeného už v pripomienkach z 11. decembra 2002, podľa ktorého dodatočná kapitálová dotácia v sume rovnajúcej sa nevybratej dani bola odôvodnená predpokladanou návratnosťou, ktorú EDF ponúkala v roku 1997 a ktorá sa napokon potvrdila v priebehu nasledujúcich rokov. Bez toho, aby boli dotknuté dôkazy predložené Francúzskom v jeho pripomienkach, je potrebná systematická analýza hlavných dôkazov obsiahnutých v týchto dokumentoch.

(88)

Dokumenty sa vzťahujú buď na prípravu, alebo plnenie dodávateľskej zmluvy uzavretej medzi štátom a spoločnosťou EDF na obdobie rokov 1997 – 2000, alebo na diskusiu k návrhu zákona, ktorý sa neskôr stal zákonom č. 97-1026. Dokumenty pochádzajú z rokov 1996 až 1997, t. j. z obdobia údajného investičného rozhodnutia. Konkrétnejšie, týmito dokumentmi sú dodávateľská zmluva na obdobie rokov 1997 – 2000 (13), listy dohliadajúcich ministrov adresované podniku (14), listy podniku adresované orgánom ministerstva alebo Senátu (15) a dokumenty a dve správy Národného zhromaždenia a Senátu z prípravy diskusie k návrhu zákona (16). Obsah dokumentov je ďalej uvedený podrobnejšie.

(89)

Listom z 12. júla 1996 prezidentovi spoločnosti EDF dohliadajúci ministri vítajú výsledky zmluvy o pláne na obdobie rokov 1993 – 1996 medzi štátom a spoločnosťou EDF a s približujúcim sa koncom platnosti zmluvy k 31. decembru 1996 začínajú prípravu zmluvy o pláne na obdobie rokov 1997 – 2000. V liste sa okrem toho uvádza, že vymedzenie finančnej rovnováhy zmluvy o pláne na obdobie rokov 1997 – 2000 by malo byť v súlade s novým rámcom na normalizovanie účtovnej a daňovej situácie spoločnosti EDF v nadväznosti na práce vykonané od roku 1995. Ministri v liste žiadali začatie prác a rozhovorov medzi príslušnými útvarmi a spoločnosťou EDF, pričom oznámili podniku tri hlavné ciele, na ktoré sa má prihliadať v budúcej zmluve:

po prvé ministri požadovali, aby „zvýšenie produktivity podniku umožňovalo pokračovať v znižovaní cien, ktoré prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti francúzskeho priemyslu a k zvyšovaniu kúpnej sily domácich spotrebiteľov“,

EDF mala zároveň pokračovať vo svojom úsilí znižovať dlh a stanoviť si ambiciózny cieľ odmeny pre štát s mechanizmom na motivovanie EDF zlepšovať svoje výsledky,

napokon zmluva o pláne mala zároveň stanoviť strategické smerovanie rozvoja spoločnosti EDF na medzinárodnej úrovni prostredníctvom stanovenia priorít.

(90)

V nadväznosti na prípravu zmluvy finančný riaditeľ spoločnosti EDF odoslal 19. februára 1997 finančnému riaditeľovi Štátnej pokladnice správu spoločnosti EDF z 18. februára 1997. Správa obsahovala hlavné predpoklady pre finančný scenár k dodávateľskej zmluve medzi spoločnosťou EDF a štátom na obdobie rokov 1997 – 2000 vrátane ročných výkazov ziskov a tabuliek predpokladaného financovania na dané obdobie.

(91)

V správe sa počítalo s každoročným poklesom cien (– […] (*1) %, – […] %, – […] %, – […] %), s priemyselnými rozvojovými investíciami vo výške […] FRF, z toho […] FRF na medzinárodnej úrovni a s investíciami vo výške […] FRF do hlavnej činnosti na obdobie rokov 1997 – 2000. Daňovo odpočítateľná odmena z kapitálových dotácií na úrovni 3 % z odhadovaného základu 50 miliárd FRF po reštrukturalizácii súvahy a 40 % zo zisku po pevnej zložke odmeny a dani z príjmov právnických osôb sa takisto spomenula. Dlh na konci roka sa mal znížiť z […] FRF na konci roka 1996 na […] FRF na konci roka 2000. Podobne zostatok dlhu mínus aktíva sa mal znížiť z […] FRF na konci roka 1996 na […] FRF na konci roka 2000.

(92)

Z dokumentov odovzdaných francúzskymi orgánmi v prílohe k ich pripomienkam iba správa EDF z 18. februára 1997 odoslaná orgánom pre dohľad nasledujúci deň obsahovala systematické a vyčíslené predpovede a prognózy prevádzkových hospodárskych a finančných výsledkov spoločnosti EDF. Na základe týchto prognóz z februára 1997 mohol štát ako akcionár očakávať návratnosť investovaného kapitálu vo výške 2,1 miliardy FRF v roku 1997, 2,5 miliardy FRF v roku 1998, 2,4 miliardy FRF v roku 1999 a 2,4 miliardy FRF v roku 2000, t. j. priemer 2,35 miliardy FRF za rok. Predpokladaný výkaz ziskov a strát spoločnosti EDF v rokoch 1997 – 2000 zahrnutý v správe obsahoval tieto údaje:

Tabuľka 1

Predpokladaný výkaz ziskov a strát EDF 1997 – 2000 (v miliardách bežných FRF)

 

1997

1998

1999

2000

Príjmy

186,3

184,2

185,7

187,5

Výdavky

177,0

177,2

179,1

180,9

z toho palivo a nákup energií

36,9

36,8

37,8

38,5

z toho výdavky na prevádzku

88,3

91,2

93,6

95,7

Výsledok hlavnej činnosti

9,3

7,0

6,6

6,6

Výsledok pred odmenou štátu

6,8

6,5

6,1

6,1

Odmena z kapitálových dotácií

1,5

1,5

1,5

1,5

Dodatočná odmena

0,6

1,0

0,9

0,9

Daň z príjmov právnických osôb

3,9

2,6

2,4

2,3

Čistý zisk

0,9

1,4

1,3

1,4

Zdroj: Správa EDF z 18. februára 1997: Contrat d'Entreprise – Perspectives Economico-Financières (Podniková zmluva – hospodársko-finančné výhľady).

(93)

Ako sa uvádza v správe spoločnosti EDF, odmena vyplatená štátu bola daňovo odpočítateľná. Ide o výnimku zo zásady, podľa ktorej sa daň z príjmov právnických osôb odvádza z výsledku podniku po započítaní odpisov a úrokov, čo znižuje čistý zisk a následne sumu prípadne určenú na vyplatenie dividend. Táto výnimka ad hoc potenciálne zvýšila odmenu vyplatenú štátu ako akcionárovi, ale zároveň rovnako znížila daň na vyplatenie štátu ako výbercovi daní. Vo svojej odpovedi z 23. decembra 2013 francúzske orgány uviedli, že odmena z kapitálových dotácií sa od roku 2001 stotožnila s dividendou podľa všeobecného práva, čím sa zrušila daňová odpočítateľnosť tejto odmeny. Pravidlo o stotožnení sa uplatnilo aj v prípade skupinovej zmluvy medzi EDF a štátom uzatvorenej na obdobie rokov 2001 – 2003, ktorou sa nahradila zmluva uzatvorená na obdobie rokov 1997 – 2000.

(94)

Dňa 8. apríla 1997 dohliadajúci ministri, prezident a generálny riaditeľ EDF uzatvorili a podpísali dodávateľskú zmluvu na obdobie rokov 1997 – 2000. V zmluve sa uvádzali hlavné usmernenia pre činnosť EDF zo strednodobého hľadiska a vzájomné záväzky signatárov a súčasne sa pripomínalo, že tieto záväzky boli prijaté na základe širokých východiskových predpokladoch a možno ich spochybniť len v prípade významných zmien podnikateľského prostredia. Zmluva obsahovala tri rôzne záväzky rozdelené do troch hláv: opätovné potvrdenie hlavných úloh verejnoprávneho podniku (hlava I), príprava budúcnosti podniku už dnes (hlava II) a zaradenie podniku do obnoveného finančného a inštitucionálneho rámca (hlava III). Dve prílohy k zmluve obsahujú ukazovatele výkonnosti sledované v rámci plnenia (príloha I) a predpokladaný pohyb cien v rokoch 1997 – 2000 (príloha II).

(95)

Hlavné záväzky a usmernenia uvedené v zmluve, ktoré sa týkajú predmetu tohto rozhodnutia, sú tieto:

štát opätovne potvrdzuje vôľu zachovať štatút podniku, ktorý okrem iného preukázal svoju účinnosť a má zostať stabilnou referenciou pre budúci vývoj, ako to umožňuje európska smernica o organizácii vnútorného trhu s elektrickou energiou (17). Na druhej strane EDF sa má podieľať na územnom plánovaní a na národnej solidarite predovšetkým realizáciou ambicióznej politiky na podporu hospodárskej činnosti a zamestnanosti, pomocou samosprávam pri vytváraní pracovných miest a zlepšovaním situácie svojich najchudobnejších zákazníkov (hlava I),

rozvoj spoločnosti EDF má podporovať „zvyšovanie konkurencieschopnosti francúzskych podnikov“. Nárast produktivity, ku ktorému sa podnik zaviazal, sa má preto v prvom rade využiť na zníženie priemernej úrovne jeho cien. Úpravy cien majú viesť k priemernému zníženiu v stálych frankoch o […] % v apríli 1997, […] % v apríli 1998 a následne […] % v apríli 1999 a […] % v apríli 2000. Súčasne s tým sa má EDF v rámci svojho rozvoja zamerať na získavanie nových trhov, predovšetkým v Európe (hlava II),

súvaha EDF sa má reštrukturalizovať s dvojakým cieľom, a to posilniť kapitál podniku a stabilizovať finančný vzťah so štátom podľa základov bližších všeobecnému právu. Vláda sa zaväzuje, že predloží parlamentu legislatívne opatrenie na reštrukturalizáciu súvahy EDF v roku 1997, s dátumom účinnosti reštrukturalizácie 1. január 1997. V zmluve sa stanovuje odmena pre štát ako akcionára zložená z dvoch častí: odmena z kapitálových dotácií s úrokovou sadzbou 3 % a dodatočná odmena vo výške 40 % čistého účtovného výsledku, so stropom súčtu obidvoch zložiek stanoveným na 6 % sumy kapitálových dotácií a bez zahrnutia odhadovaného vyčíslenia predpokladaných súm v absolútnych hodnotách. Okrem toho v období rokov 1997 – 2000 sa spoločnosť EDF zaväzuje vyčleniť […] FRF na priemyselné investície na medzinárodnej úrovni a znížiť svoj hrubý dlh do konca roka 2000 na […] FRF jeho znížením o […] FRF s cieľom dosiahnuť nulový dlh do obnovy výrobného parku. V zmluve sa napokon stanovuje, že prípadné presiahnutie cieľov zodpovedajúce prebytku zdrojov má byť určené „prednostne na ďalšie zníženie cien“ a až následne na odmenu štátu ako akcionára alebo vyplatenie podielu na zisku pre zamestnancov podniku (hlava III).

(96)

Ministri, ktorí podpísali dodávateľskú zmluvu, vo svojom liste prezidentovi EDF z 22. apríla 1997 potvrdzujú konsenzuálnu a definitívnu povahu východiskových predpokladov a finančných prognóz uvedených v správe spoločnosti EDF z 18. februára 1997, z ktorých vychádzala dodávateľská zmluva na obdobie rokov 1997 – 2000. V liste totiž výslovne odkazujú na predchádzajúcu dohodu medzi EDF a verejnými orgánmi pri príprave finančného scenára. V liste sa znovu spomína cieľ priemerného poklesu cien EDF za štyri roky o […] %.

(97)

V liste z 22. apríla 1997 sú spomenuté ustanovenia zmeneného dekrétu zo 14. mája 1956 a podmienky odmeňovania štátu uvedené v hlave III dodávateľskej zmluvy. V súlade s týmito ustanoveniami sa v liste hovorí, že „z referenčného scenára vychádzala suma dodatočnej odmeny 3,5 miliardy FRF za obdobie rokov“ 1997 – 2000 a že tieto podmienky umožňovali dosiahnuť celkovú sumu platby štátu vo výške 5,1 miliardy FRF v roku 1997 vrátane pevnej úrokovej sadzby a preddavku na daň z príjmov právnických osôb. Tieto sumy zodpovedajú sumám uvedeným v správe spoločnosti EDF z 18. februára 1997. Zhoda súm dodatočnej odmeny vypočítanej na základe výsledkov podniku potvrdzuje, že sumy akéhokoľvek druhu (výnosy, náklady, čistý výsledok atď.) stanovené v rámci predbežného odhadu prevádzky spoločnosti EDF na obdobie rokov 1997 – 2000 boli orgánmi pre dohľad preskúmané, overené a schválené.

(98)

Dohliadajúci ministri vo svojom liste z 22. apríla 1997 tiež zdôrazňujú, že vyváženosť zmluvy je v súlade s účtovným a daňovým rámcom reštrukturalizácie súvahy EDF, ktorá mala nadobudnúť účinnosť, s výhradou potrebných legislatívnych ustanovení, od 1. januára 1997. V tejto súvislosti sa v liste uvádza, že „podrobné pravidlá vykonania tejto reštrukturalizácie z účtovného aj daňového hľadiska budú na základe už stanovenej schémy predmetom dodatočného rokovania medzi orgánmi pre dohľad a podnikom“.

(99)

Krátko pred týmto listom totiž vláda predložila Národnému zhromaždeniu návrh zákona prijatý v Rade ministrov 5. apríla 1997, ktorý obsahoval rôzne ustanovenia hospodárskeho a finančného charakteru a v ktorého článku 45 sa stanovovalo preradenie účtovných rezerv EDF. Dôvodová správa k tomuto návrhu objasňuje, že plánované účtovné úpravy majú spoločnosti EDF priniesť súvahu, ktorá bude viac zodpovedať jej skutočnej hospodárskej situácii, s úrovňou vlastného kapitálu zodpovedajúcou objemu jej činnosti. Návrh zákona nebol preskúmaný so zreteľom na rozpustenie Národného zhromaždenia 21. apríla 1997.

(100)

Potom ako bol parlamentu predložený návrh zákona o naliehavých opatreniach daňovej a finančnej povahy, ktorý bol neskôr prijatý ako zákon č. 97-1026, Národné zhromaždenie a Senát vymenovali svojich spravodajcov. V správe Národného zhromaždenia č. 204 je opísané pozadie stojace za potrebou objasniť majetkový stav zariadení na prenos elektrickej energie spoločnosti EDF, vďaka čomu prestanú byť aktuálne účtovné postupy spochybnené Dvorom audítorov v jeho osobitnej správe o koncesiách EDF č. 1993 z 10. októbra 1994. V správe sa ďalej vysvetľujú účtovné zmeny, ktoré budú potrebné, a uvádzajú sa číselné odhady ich vplyvu na jednotlivé súvahové položky:

Tabuľka 2

Účinky reorganizácie vlastného kapitálu EDF podľa článku 4 zákona o naliehavých opatreniach daňovej a finančnej povahy na účty v roku 1996 (v miliardách FRF)

 

Koniec roka 1996

Účinok článku

Vlastný kapitál

24,2

79,8

z toho (pasíva):

 

 

kapitál

2,6

2,6

kapitálové dotácie

36,6

50,7

odchýlky vyplývajúce z ocenenia

2,1

6,2

predpísané rezervy

0,15

0,15

prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov (18)

– 20,2

18,3

Výsledok rozpočtového roka po odmene štátu

1,9

1,9

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva a financií.

(101)

V správe Národného zhromaždenia sa zdôrazňujú účinky návrhu zákona, aby sa porovnania s pomermi zadlženia iných európskych konkurentov (Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, Španielsko, Nemecko) stali relevantnejšie: po reštrukturalizácii súvahy sa pomer čistý dlh/vlastný kapitál spoločnosti EDF znížil zo 480 % na 148 %.

(102)

V správe Národného zhromaždenia sa navyše poukazuje na zmeny finančných vzťahov medzi štátom a EDF. Vysvetľuje sa právny režim a odmena z kapitálových dotácií do EDF, ktoré upravuje dekrét č. 56-493 zo 14. mája 1956 zmenený dekrétom č. 86-1360 z 30. decembra 1986. Tento právny režim stanovoval odmenu s pevnou sadzbou v maximálnej výške 8 % a dodatočnú odmenu zo zisku EDF po zdanení a pevnej sadzbe. Platby vykonané spoločnosťou EDF v období rokov 1991 – 1996, uvedené v správe, dosahovali v tomto období v priemere 3,41 miliardy FRF ročne. Tieto platby zaznamenané vo vlastnom kapitále na konci roka 1996 produkovali pre štát ako akcionára priemernú bežnú návratnosť 14,1 % (19). Tieto platby sú zhrnuté v tabuľke:

Tabuľka 3

Finančné vzťahy medzi štátom a EDF (v miliónoch bežných FRF)

 

1991

1992

1993

1994

1995

1996

Úroky z kapitálových dotácií (všeobecný rozpočet – riadok 407)

1 816

1 816

1 816

1 816

1 816

1 816

Dodatočná odmena z kapitálových dotácií (všeobecný rozpočet – riadok 116)

500

665

965

1 938

1 500

4 002

Spolu

2 316

2 481

2 781

3 754

3 316

5 818

Zdroj: Správa Národného zhromaždenia, s. 77, výpočty Komisie pre položku „spolu“.

(103)

V správe Národného zhromaždenia sa v súvislosti s plánovanými zmenami v súvahe spoločnosti EDF uvádza, že „… keďže kapitálové dotácie predstavujú základ pre pevnú úrokovú sadzbu, po ich zvýšení spôsobenom týmto článkom hrozí zvýšenie čerpania z EDF. Zmena podmienok odmeňovania je stanovená v zmluve medzi štátom a EDF na obdobie rokov 1997 – 2000 podpísanej 8. apríla 1997. Pevná úroková sadzba sa znížila na 3 %, aby sa vykompenzoval vplyv na základ“. V správe sa ďalej poukazuje na skutočnosť, že napriek ziskom od roku 1990 spoločnosť EDF neplatila daň z príjmov právnických osôb a že zvýšenie rezerv súvisiacich s koncesiou RAG by umožnilo naraz vyrovnať nahromadený schodkový účtovný a daňový výsledok hospodárenia minulých rokov. V správe sa preto konštatuje, že podľa dohliadajúceho ministerstva mala verejná inštitúcia EDF zaplatiť v rokoch 1997 a 1998 daň z príjmov právnických osôb vo výške 3 miliardy FRF, resp. 2,5 miliardy FRF.

(104)

V správe Národného zhromaždenia sa spomína skúmanie pozmeňujúceho návrhu parlamentu k zneniu zákona, ktorý bol predložený a zamietnutý vo výbore. Pozmeňujúcim návrhom sa malo spresniť, že preradené účtovné rezervy mali byť transformované na vlastný kapitál prostredníctvom účtovného zápisu mimo výkazu ziskov a strát spoločnosti EDF, aby sa predišlo vykázaniu veľmi vysokého zisku, ktorý by sa štát mohol pokúsiť čiastočne vyčerpať. Na tento účel sa mal pozmeňujúcim návrhom zapracovať do zákona účtovný proces a malo sa spresniť, že štát nemôže čerpať ďalšie prostriedky z EDF pri príležitosti prevodu vlastníctva majetku RAG. V správe sa uvádza, že „zapracovanie účtovného procesu na transformáciu rezerv na vlastný kapitál do zákona sa vypustilo na žiadosť Conseil d'Etat, lebo nemalo legislatívnu povahu“. V rámci diskusie sa v správe uvádza niekoľko názorov poslancov, podľa ktorých by štát mal mať možnosť ďalšieho čerpania prostriedkov z EDF, podnik by mal zaplatiť daň zo svojich ziskov a že skutočnou otázkou je, „v akej výške vláda EDF zdaní a akým spôsobom“.

(105)

Na druhej strane sa v správe Senátu vypracovanej s cieľom prerokovať návrh zákona poukazuje na neodôvodnenosť tvorby účtovných rezerv na obnovu majetku RAG od roku 1987. Zodpovedný minister počas svojho vystúpenia pred Senátom 2. októbra 1997 pri predkladaní návrhu zákona poukázal na skutočnosť, že straty spoločnosti EDF a nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb spojené s týmito rezervami sú z daňového hľadiska „fiktívne“. Minister vo svojom prejave ubezpečil Senát v súvislosti so skutočnosťou, že týmto nástrojom sa nijako nespochybnilo monopolné postavenie spoločnosti EDF. V správe Senátu sa uvádzajú dôsledky skúmaného článku na položky súvahy EDF pred preradením a po preradení rezerv vyčíslené podobne ako v správe Národného zhromaždenia podľa uvedenej tabuľky 2. V správe sa uvádza, že úprava súvahy by umožnila jednoduchšie porovnanie so súvahami konkurentov EDF. Zvýšila by sa tým dôveryhodnosť spoločnosti EDF v očiach finančného spoločenstva, ktorá je o to dôležitejšia, že náklady na opätovné prerokovanie jej dlhu záviseli najmä od pomeru čistého dlhu a vlastného kapitálu.

(106)

V súvislosti s „objasnením“ finančných vzťahov spoločnosti EDF so štátom sa v správe Senátu uvádza, že „ako protihodnota daňových príjmov, ktoré verejná inštitúcia odteraz bude poskytovať štátu, sa v dodávateľskej zmluve podpísanej 8. apríla 1997 na roky 1997 – 2000 stanovuje mierne zníženie platieb EDF štátu“. V súvislosti s kladným započítaním rezervy na obnovu vo výške 38,5 miliardy FRF, na základe ktorého bola EDF povinná zaplatiť daň z príjmov právnických osôb, sa v správe Senátu spresňuje, že „finančné vzťahy medzi štátom a EDF sa obmedzili“.

(107)

Ďalšie dokumenty predložené Francúzskom zahŕňajú sprievodný list finančného riaditeľstva EDF adresovaný administratíve Senátu 15. septembra 1997. List spoločnosti EDF obsahoval tabuľku s vyčíslením účinkov článku 4 návrhu zákona a vplyv na súvahu, kópiu pokynu z 27. júla 1993 o koncesiách na distribúciu elektrickej energie a internú úvahu spoločnosti EDF z 27. júla 1996 o zahraničných skúsenostiach, pokiaľ ide o odmeňovanie akcionárov v odvetví elektrickej energie. V poslednom uvedenom dokumente sú vysvetlené základné zásady platné pri odmeňovaní akcionára, rozdiely a údaje o návratnosti v prípade niektorých podnikov z odvetvia: 60 % – 80 % ziskov v USA, 40 % v prípade National Power a Power Gen, 78 % v prípade Union Fenosa a 30 % v prípade spoločnosti Endesa, ktorá s prihliadnutím na dividendy a zhodnotenie akciového kurzu poskytla španielskemu štátu návratnosť vo výške 28 % v období rokov 1991 – 1996.

(108)

Napriek ďalším dvom dokumentom, ktoré EDF predložila Senátu vo svojom liste z 15. septembra 1997, zásady, vyčíslenie a ich uplatnenie na odmeňovanie akcionára spoločnosťou EDF uvedené v správe z 27. júla 1996 neboli v správe Senátu analyzované ani do nej zahrnuté. Naopak, v správe Senátu sa takisto ako v správe Národného zhromaždenia uvádza, že plánované zníženie odmeny pre štát vyplácanej spoločnosťou EDF v súvislosti s kapitálovými dotáciami uskutočnenými štátom ako akcionárom sa vykonalo „s cieľom zohľadniť zvýšenie kapitálových dotácií, ktoré mal tento článok za cieľ zaviesť“.

9.   POSÚDENIE OPATRENÍ: EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI

(109)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že „ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. Uplatnenie týchto kumulatívnych podmienok na oslobodenie od dane, ktoré Francúzsko poskytlo spoločnosti EDF, sa skúma nižšie.

9.1.   SELEKTÍVNA VÝHODA PRE PODNIK

(110)

Keďže podľa zákona č. 97-1026 sa spoločnosť EDF považuje za vlastníka RAG, ktorej koncesia jej bola udelená, je potrebné overiť, či tento zákon neobsahuje prevod vlastníctva RAG.

(111)

Podľa informácií poskytnutých francúzskymi orgánmi sa môže spoločnosť EDF odôvodnene považovať za vlastníka RAG pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Tento záver sa zakladá na týchto skutočnostiach: povaha rôznych druhov koncesných zmlúv existujúcich vo francúzskom práve, osobitná povaha pôvodnej koncesie EDF, ktorá neobsahovala presné ustanovenia upravujúce navrátenie koncesovaného majetku, postup nadobudnutia dotknutých aktív, za ktoré musela spoločnosť EDF zaplatiť poplatok, ktorý je porovnateľný s náhradou za vyvlastnenie, a podmienky financovania údržby a rozvoja RAG na náklady spoločnosti EDF. Z uvedeného sa možno domnievať, že samotné „objasnenie“ vlastníctva RAG zákonom č. 97-1026 v sebe neobsahuje prvky hospodárskej výhody v prospech spoločnosti EDF.

(112)

Následne treba preskúmať, či boli zákonom č. 97-1026 vyvodené všetky daňové dôsledky „objasnenia“, ktoré prináša v súvislosti s vlastníctvom RAG, a ak to tak nebolo, či nedošlo k poskytnutiu daňovej hospodárskej výhody v prospech spoločnosti EDF.

9.1.1.   Vzdanie sa výberu dane od spoločnosti EDF predstavuje na prvý pohľad selektívnu výhodu

(113)

V období rokov 1987 – 1996 spoločnosť EDF vytvorila rezervy oslobodené od dane na obnovu RAG, v prípade ktorých Dvor audítorov poukázal na nezrovnalosti. Článkom 4 zákona č. 97-1026, podľa ktorého sa spoločnosť EDF považuje za vlastníka RAG, sa tieto rezervy stali bezpredmetné, a preto sa mali preradiť pod iné položky súvahy.

(114)

List ministra hospodárstva, v ktorom sú identifikované daňové dôsledky reštrukturalizácie súvahy EDF, ukazuje, že nevyužité rezervy na obnovu RAG boli francúzskymi orgánmi zdanené sadzbou dane z príjmov právnických osôb platnou v roku 1997 vo výške 41,66 %.

(115)

Na druhej strane časť týchto rezerv zodpovedajúca už uskutočneným operáciám v rámci obnovy, ktorá sa nazýva aj záväzky z koncesie, bola preradená ku kapitálovým dotáciám vo výške 14,119 miliardy FRF. Preradenie nebolo predmetom dane z príjmov právnických osôb. Daňový orgán uznáva nezákonnú povahu tejto transakcie, ako to vyplýva zo správy daňového riaditeľstva Direction générale des impôts z 9. apríla 2002 adresovanej Komisii a uvedenej v odôvodnení 35.

(116)

Podľa stanoviska Conseil national de la comptabilité sa opravy musia zaúčtovať do výsledku účtovného roka, počas ktorého boli zistené. Na druhej strane, ak nevyužité rezervy oslobodené od dane vo výške 38,5 miliardy FRF boli v roku 1997 zdanené sadzbou dane z príjmov právnických osôb vo výške 41,66 %, neexistuje nijaký objektívny dôvod, prečo by sa rovnakou sadzbou nemala zdaniť aj ďalšia časť rezerv oslobodených od dane.

(117)

Záväzky z koncesie sa mali zdaniť v rovnakom čase a rovnakou sadzbou ako ostatné účtovné rezervy oslobodené od dane. To znamená, že 14,119 miliardy FRF záväzkov z koncesie sa malo pripočítať k 38,5 miliardy FRF nevyužitých rezerv a celok sa mal zdaniť sadzbou 41,66 % uplatnenou na reštrukturalizáciu súvahy spoločnosti EDF. Tým, že spoločnosť EDF nezaplatila celú daň z príjmov právnických osôb splatnú pri reštrukturalizácii svojej súvahy, ušetrila 5 882 849 762 FRF.

(118)

Daňové opatrenie malo v roku 1997 vplyv zvýhodňujúci spoločnosť EDF, lebo suma 5,88 miliardy FRF z oslobodenia od dane zahrnutá v sume 14,119 miliardy FRF bola zapísaná do súvahy spoločnosti EDF ako záväzky z koncesie preradené štátom pri uplatnení zákona č. 97-1026 so spätnou účinnosťou k 1. januáru 1997. Daňové dôsledky zákona sú uvedené v liste ministra hospodárstva s účinnosťou k rovnakému dátumu 1. január 1997.

(119)

Francúzske orgány tvrdia, že aj pri neexistencii dotácií v rezervách na obnovu RAG by spoločnosť EDF nebola schopná uhradiť daň z príjmov právnických osôb v období rokov 1987 – 1996 so zreteľom na prenesené daňové straty z minulých rokov. Toto tvrdenie nie je správne. Daňová výhoda bola poskytnutá v roku 1997, a nie počas predošlých rokov. Okrem toho nepravidelné dotácie v rezervách čiastočne vyvolali prenesené daňové straty z minulých rokov. Prenesené daňové straty z minulých rokov by postupne v priebehu rokov 1987 – 1996 vymizli a v roku 1997 by suma vymáhateľná od EDF bola podstatne vyššia, a to aj vtedy, ak by sa neprihliadalo na nezaplatenie dane pri preradení záväzkov z koncesie.

(120)

Francúzske orgány sa rovnako domnievajú, že ak sa vytvorenie rezerv na obnovu RAG prejavilo ako výhoda, táto výhoda by sa mala považovať za kompenzovanú zvýšením dane z príjmov právnických osôb zaplatenej v roku 1997. Ako však samotné francúzske orgány uvádzajú vo svojej správe z 9. apríla 2002 uvedenej v odôvodnení 35, kým nevyužité rezervy na obnovu boli riadne zdanené, záväzky z koncesie boli preradené ku kapitálovým dotáciám bez toho, aby boli zdanené daňou z príjmov právnických osôb. Daň, ktorú EDF zaplatila v roku 1997, je teda nižšia ako daň, ktorú mala zaplatiť podľa platných zákonov.

(121)

Francúzske orgány tiež tvrdia, že v období rokov 1987 – 1996 zaplatila spoločnosť EDF štátu celkovo vyššiu sumu ako daň z príjmov právnických osôb, ktorú by zaplatila obchodná spoločnosť, ktorá by nevytvárala rezervy na obnovu RAG a ktorá by svojmu akcionárovi vyplatila dividendu rovnajúcu sa 37,5 % čistého zisku po zdanení. Okrem toho je sadzbou dane z príjmov právnických osôb, ktorá sa mala uplatniť pri reštrukturalizácii súvahy spoločnosti EDF, sadzba z roku 1996, a nie sadzba z roku 1997.

(122)

Na jednej strane, ako sa uvádza v odôvodneniach 32 a 116, Conseil national de la comptabilité sa domnieva, že účtovné chyby sa musia opraviť počas účtovného roka, v ktorom sa zistili. Keďže rezervy na obnovu RAG sa stali bezpredmetnými po prijatí zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997, mali sa preradiť počas účtovného roka 1997 a zdaniť sadzbou dane z príjmov právnických osôb platnou v tomto účtovnom roku. Na druhej strane samotné francúzske orgány uplatnili sadzbu dane z príjmov právnických osôb platnú v roku 1997 na časť rezerv, ktorá bola zdanená, ako je uvedené v odôvodnení 34.

(123)

Nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb vo výške 5 882 849 762 FRF spoločnosťou EDF v roku 1997 predstavuje hospodársku výhodu pre tento podnik. Spoločnosť EDF mohla použiť túto sumu na posilnenie svojho vlastného kapitálu bez toho, aby musela využiť vonkajšie zdroje financovania. Ak by splatná daň bola skutočne zaplatená a zvýšenie vlastného kapitálu financované z prevádzkového zisku podniku, podnik by bol nútený znížiť svoje náklady, zvýšiť svoje príjmy alebo upustiť od investičných výdavkov. Tým, že EDF disponovala sumami, ktoré mali byť vyplatené francúzskemu štátu ako daň z príjmov právnických osôb, bola príjemcom opatrenia, ktoré sa uplatňovalo iba na ňu a ktoré ju zvýhodňovalo oproti francúzskym podnikom v podobnej situácii, ktoré museli zaplatiť daň z príjmov právnických osôb pri preradení nežiaducich rezerv podľa článku 38-2 všeobecného daňového zákonníka platného v roku 1997, ako je vysvetlené v odôvodnení 35.

(124)

Francúzsko sa však vo svojich pripomienkach z 11. decembra 2002 odvolávalo na uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. Ako potvrdzujú súdy Európskej únie, najmä v rozsudkoch uvedených v odôvodneniach 7 a 8, v predmetnom prípade ďalšia kapitálová dotácia v prospech spoločnosti EDF zodpovedajúca splatnej dani nezvýhodní podnik, ktorý ju prijíma, tým, že mu poskytne hospodársku výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sa preukáže, že hypotetický súkromný investor by za podobných podmienok a v podobnej situácii investoval do spoločnosti EDF rovnakú sumu v súlade s kritériom obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(125)

Súdny dvor v bode 99 svojho už citovaného rozsudku z 5. júna 2012 uviedol, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku neprejudikoval ani to, či sa má v predmetnom prípade uplatniť kritérium obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, ani výsledok prípadného uplatnenia tohto kritéria. Je preto vhodné postupne preskúmať uplatniteľnosť a uplatnenie tejto zásady na skutkový stav veci, najmä so zreteľom na kritériá stanovené Súdnym dvorom.

9.1.2.   O uplatniteľnosti zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve

(126)

Na zistenie prípadnej uplatniteľnosti zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve je potrebné v rámci celkového posúdenia stanoviť, či bolo oslobodenie od dane Francúzskou republikou odsúhlasené z pozície akcionára alebo orgánu verejnej moci. Súdny dvor vo svojom rozsudku z 5. júna 2012 uviedol viacero dôkazov, ktoré sa majú zohľadniť v rámci tohto celkového posúdenia. Uvedené dôkazy podrobnejšie preskúmané nižšie vo vzťahu k okolnostiam daného prípadu sú:

členskému štátu v prípade pochybností prináleží preukázať jednoznačným spôsobom a na základe objektívnych a overiteľných dôkazov, že vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára (20). Z týchto dôkazov musí jasne vyplývať, že dotknutý členský štát prijal predtým alebo súbežne s poskytnutím hospodárskej výhody rozhodnutie uskutočniť prostredníctvom naozaj vykonaného opatrenia investíciu do ovládaného verejného podniku (21),

v tejto súvislosti možno zohľadniť najmä dôkazy, z ktorých vyplýva, že toto rozhodnutie sa zakladá na hospodárskom posúdení porovnateľnom s tým, ktoré by za okolností daného prípadu vykonal obozretný súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je čo najbližšia situácii dotknutého členského štátu, pred tým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, aby stanovil jej budúcu návratnosť (22). Komisia môže odmietnuť preskúmať dôkazy stanovené po prijatí rozhodnutia vykonať predmetnú investíciu (23),

v tejto súvislosti môže byť relevantná povaha a predmet tohto opatrenia, kontext, do ktorého patrí, ako aj cieľ a pravidlá, ktorým uvedené opatrenie podlieha (24),

podľa uplatnenia kritéria obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve musí byť možné určiť, či by súkromný akcionár za podobných podmienok vložil sumu rovnajúcu sa dlžnej dani do podniku nachádzajúceho sa v situácii porovnateľnej so situáciou EDF (25).

(127)

Vo svojich pripomienkach z 11. decembra 2002, ktoré sú uvedené v odôvodnení 42, francúzske orgány uviedli, že pre EDF by bolo účinnejšie a neutrálnejšie priradiť priamo záväzky z koncesie k vlastnému kapitálu v plnej výške, bez zaplatenia dane z príjmov právnických osôb. V žiadnom z dokumentov predchádzajúcich rozhodnutiu neodviesť daň alebo dokumentov súbežných s týmto rozhodnutím, ktoré poskytlo Francúzsko alebo spoločnosť EDF na podporu svojich pripomienok k rozhodnutiu o rozšírení konania, sa však priamo ani nepriamo nespomína údajné investičné rozhodnutie, jeho dôsledky, výhody a nevýhody alebo podobné rozhodnutie zvýšiť sumu kapitálových dotácií neodvedením dane. V dokumentoch predložených francúzskymi orgánmi a uvedených v odôvodneniach 87 až 108 sa neuvádzajú a a fortiori neanalyzujú výhody a nevýhody pre štát v súvislosti s rozhodnutím neodviesť daň z príjmov právnických osôb z časti rezerv zodpovedajúcich záväzkom z koncesie preradenej na kapitálovú dotáciu do EDF podľa zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997.

(128)

Francúzsku prináleží v prípade pochybností o uplatniteľnosti zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve ako v prípade pochybností vznesených Komisiou preukázať jednoznačným spôsobom a na základe objektívnych a overiteľných dôkazov, že vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára. Na základe uvedených dôkazov sa však zdá, že rozhodnutie vykonať investíciu neodvedením dane, ktorú EDF v zásade má odviesť, sa musí považovať za rozhodnutie, ktoré bolo prijaté mlčky, bez odôvodneného právneho aktu, ktorý umožňuje zistiť alebo overiť presný obsah tohto rozhodnutia, dôvody, právny základ, o ktorý sa opiera, ktorým oprávneným orgánom bolo prijaté a kedy bolo prijaté. So zreteľom na skutočnosti, ktoré uviedol Súdny dvor v súvislosti s overením uplatniteľnosti zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, t. j. najmä nutnosť objektívnych a overiteľných dôkazov, skutočne vykonané opatrenie či predchádzajúce hospodárske posúdenie, je potrebné neexistenciu odkazov alebo vecných dôkazov považovať za prvý náznak neuplatniteľnosti tejto zásady.

(129)

Pre chýbajúce dokumenty s podrobnejšími informáciami o tomto rozhodnutí je potrebné opísať investičné rozhodnutie, ktoré by vykonal francúzsky štát. Súdny dvor v predmetnej veci uviedol, že podľa kritéria obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve musí byť možné určiť, či by súkromný akcionár za podobných podmienok vložil sumu 5,88 miliardy FRF do podniku nachádzajúceho sa v situácii porovnateľnej so situáciou EDF. Investícia francúzskym štátom znamená vzdanie sa výberu tejto sumy s cieľom dosiahnuť zisk, ktorý prevýši pôvodne použité zdroje. Preto sa analýza musí vykonať vo vzťahu k dlžnej sume dani z príjmov právnických osôb.

(130)

V tejto súvislosti je pre chýbajúce štúdie, odkazy alebo konkrétne analýzy ziskovosti investície v prípade sumy neodvedenej dane ťažké identifikovať účinky uvádzanej investície v informáciách poskytnutých Francúzskom alebo spoločnosťou EDF. Tento problém nie je neprekonateľný, ak sa na účely analýzy vo väčšine relevantných faktorov s cieľom overiť uplatniteľnosť a uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve zoberie do úvahy, že na zvýšenie vkladu do základného imania EDF o sumu neodvedenej dane sa vzťahujú záväzky ako na všetky ostatné dotácie. Ak boli dotácie odmeňované určitou sadzbou, táto sadzba by sa mala uplatniť a v skutočnosti sa uplatnila na výšku neodvedenej dane. Naproti tomu v prípadoch, keď ide o okrajový alebo prírastkový účinok, informácie predložené Francúzskom alebo spoločnosťou EDF neumožňujú na prvý pohľad preukázať účinok zvýšenia sumy dotácií primerane k výške neodvedenej dane.

(131)

Neodvedenie dane malo za následok zvýšenie kapitálovej dotácie do EDF, a tým aj vlastného kapitálu EDF o dodatočnú sumu 5,88 miliardy FRF v rámci celkovej sumy 14,119 miliardy FRF preradených rezerv. Tieto rezervy, ktoré nezodpovedali predchádzajúcemu hotovostnému vkladu štátu ako akcionára, boli presunom do zodpovedajúcej položky v súvahe EDF preradené do kapitálových dotácií medzi ostatný vlastný kapitál (základné imanie, dotácie atď.– tabuľka 2). Podľa dokumentov preskúmaných v danom období by vlastný kapitál spoločnosti EDF, ktorý mal v roku 1997 dosiahnuť 79,8 miliardy FRF, bez oslobodenia od dane dosahoval výšku 72,1 miliardy FRF (odôvodnenie 100, tabuľka 2). Namiesto 50,7 miliardy FRF by dotácie štátu do základného imania EDF predstavovali sumu 44,8 miliardy FRF.

Údajné investičné rozhodnutie: prvky analýzy

(132)

Po prvé, ako to zdôrazňujú francúzske orgány, keďže začlenením sumy neodvedenej dane sa zvýšil základ dotácií a keďže dotácie sa odmeňovali pevnou sadzbou (3 %), absolútna hodnota odmeny štátu sa oslobodením alebo neodvedením dane zvýšila (odôvodnenie 83). Zvýšenie kapitálovej dotácie zodpovedajúce oslobodeniu od dane sa však neprejavilo relatívnym zvýšením odmeny štátu. V tejto súvislosti je nesporné, že odmena z dotácií štátu do kapitálu spoločnosti EDF je stanovená už od dekrétu č. 56-1360 z 30. decembra 1956 (odôvodnenia 18 a 103). Odmeny, inak odlišné, boli stanovené v dodávateľských zmluvách, ktoré predchádzali zmluve na obdobie rokov 1997 – 2000, prípadne v zmluvách, ktoré ju nahradili, ako sa uvádza v odôvodneniach 93 a 102. Zásada odmeňovania existovala pred údajným rozhodnutím a bola zachovaná aj po ňom.

(133)

Z preskúmania skutkových okolností navyše vyplýva, že predmetné oslobodenie od dane mohlo mať za následok zníženie odmeny štátu z investície. Zo správy vypracovanej Národným zhromaždením v septembri 1997 jednoznačne vyplýva, že zvýšenie celkovej sumy dotácie stojí za znížením odmeny z nej, aby sa „nezvýšilo čerpanie prostriedkov z EDF“ (odôvodnenie 103). Správa Senátu potvrdzuje toto zníženie požadované verejnými orgánmi (odôvodnenie 108).

(134)

V rokoch 1991 – 1996 EDF platila štátu vyššiu odmenu pri nižšom základe kapitálových dotácií v porovnaní s odmenou stanovenou na roky 1997 – 2000 pri vyššom základe. Priemerná ročná odmena v absolútnej hodnote 3,41 miliardy FRF za obdobie 1991 – 1996, keď dotácie dosahovali výšku 36,6 miliardy FRF, bola oveľa vyššia ako odmena vo výške 2,35 miliardy FRF stanovená pre rozšírený základ 50,7 miliardy FRF počas obdobia rokov 1997 – 2000 (odôvodnenia 92 a 102 až 103, tabuľka 3). Z toho vyplýva, že bežné marginálne výnosy zo zvýšenia sumy kapitálovej dotácie vo výške 5,88 miliardy FRF očakávané štátom ako akcionárom na obdobie rokov 1997 – 2000 sa mohli posúdiť ako záporné v porovnaní s obdobím rokov 1991 – 1996.

(135)

Francúzske orgány totiž zabezpečili, že absolútna a relatívna odmena vyplatená francúzskemu štátu z dotácie do kapitálu bola v absolútnom a relatívnom vyjadrení tým nižšia, čím väčší bol základ dotácie, ako to jednoznačne preukazujú správy vypracované Národným zhromaždením a Senátom. Z toho vyplýva, že v prípade zvýšenia sumy celkovej dotácie, ktorá je menej odmeňovaná ako dotácia, ktorá existovala pred zákonom č. 97-1026, nemusí rozhodnutie o oslobodení od dane nevyhnutne predstavovať investíciu.

(136)

Po druhé spôsob posúdenia a stanovenia odmeny zo zvýšenia kapitálových dotácií nezodpovedá postupu obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(137)

Ako totiž vyplýva z odkazov v listoch dohliadajúcich ministrov a v parlamentných správach uvedených v odôvodneniach 97, 103 a 106, francúzske orgány v roku 1997 pri skúmaní odmeny francúzskeho štátu po reštrukturalizácii súvahy spoločnosti EDF zobrali do úvahy súčasne odmeňovanie z kapitálových dotácií splatné štátu ako akcionárovi v presnom slova zmysle a očakávanú výšku dane, ktorú mal štát získať po roku 1997 po niekoľkých rokoch prenesených daňových strát z minulých rokov, splatnej štátu, ktorý pri výbere dane koná ako orgán verejnej moci. Ako sa uvádza v odôvodnení 93, odmeňovanie z dotácií bolo, odchylne od všeobecného práva, odpočítateľné z dane z príjmov právnických osôb.

(138)

Koncepcia, ktorú francúzske orgány skúmali a schválili v roku 1997, teda spočívala v celkovom výbere od spoločnosti EDF ako súčtu hodnoty dane a odmeny pre akcionára. Celková výška dane vybratej od EDF, aj nad rámec sporného oslobodenia od dane, ktoré patrí do právomoci v oblasti zdaňovania a odmena vyplatená štátu ako akcionárovi sa v dokumentoch predložených francúzskymi orgánmi prelínajú. Podľa francúzskych orgánov však tieto dokumenty preukazujú existenciu investičného rozhodnutia. Naopak, zohľadňovanie platby daní spoločnosti EDF štátu ako výbercovi daní vrátane úpravy a vyrovnania dane neodvedenej pred zákonom č. 97-1026 pri skúmaní a určovaní odmeny štátu ako akcionárovi naznačuje, že sporné oslobodenie od dane bolo odsúhlasené z pozície štátu ako orgánu verejnej moci a nie ako investora.

(139)

Takéto uvažovanie navyše posilňuje povaha cieľov spoločnosti EDF, ktoré štát stanovil v roku 1997 a ktoré prihliadajú na záujmy a ciele orgánu verejnej moci a nie akcionára. Takéto záujmy sú viditeľné pri stanovovaní cien spoločnosti EDF dohodnutom v dodávateľskej zmluve na obdobie rokov 1997 – 2000, od ktorých závisela odmena štátu ako akcionára. Štát totiž od EDF požadoval, aby prispela k posilneniu konkurencieschopnosti francúzskeho priemyslu a kúpnej sily francúzskych domácností. Uvedené uvažovanie nielenže nemá nič spoločné s uvažovaním obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, ale navyše je v rozpore s finančnými záujmami takéhoto hypotetického investora. To isté platí pre cieľ stanovený pre EDF v dodávateľskej zmluve na obdobie rokov 1997 – 2000, t. j. vykonávať ambicióznu politiku na podporu hospodárskej činnosti a zamestnanosti prostredníctvom pomoci miestnym samosprávam (odôvodnenia 89 a 95).

Hospodárske posudzovanie pri určovaní návratnosti údajnej investície

(140)

Dodávateľská zmluva medzi štátom a spoločnosťou EDF podpísaná 8. apríla 1997 obsahovala predbežné posúdenia finančného scenára, ktorých súčasťou boli odhady návratnosti investície do kapitálových dotácií v prospech EDF pre štát ako akcionára (odôvodnenie 92). Tieto dokumenty a analýzy predložené francúzskymi orgánmi odkazujú na očakávané účinky preradenia všetkých zdanených alebo nezdanených rezerv vytvorených spoločnosťou EDF, ktoré boli alebo neboli výsledkom uplatnenia zákona č. 97-1026. Jediné systematické posudzovanie predložené francúzskymi orgánmi a uvedené v správe spoločnosti EDF z 18. februára 1997 (odôvodnenie 92) je všeobecné a obmedzuje sa iba na odmeňovanie uplatnené na kapitálové dotácie vrátane dotácií pred reštrukturalizáciou súvahy spoločnosti EDF, bez začlenenia napríklad odmeny za kapitál mimo dotácií alebo odmeny za vlastný kapitál.

(141)

Zo žiadneho z dokumentov predložených Francúzskom alebo spoločnosťou EDF nevyplýva, že údajne prijaté investičné rozhodnutie poskytnúť väčšiu kapitálovú dotáciu spoločnosti EDF neodvedením dane z preradených rezerv bolo predmetom preskúmania, štúdií alebo osobitných analýz. Obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve by si však so zreteľom na predmetné sumy pravdepodobne nechal vypracovať finančnú a hospodársku analýzu investície pred tým, ako by sa rozhodol, či je suma 5,88 miliardy FRF neodvedenej dane so zreteľom na regulované výnosy kapitálových dotácií nevyhnutná na to, aby podnik zabezpečil dlhodobú návratnosť svojej celkovej investície a aby bol akcionár na tento účel dostatočné odmenený. Takýto druh predbežných hospodárskych štúdií, ktoré Súdny dvor zaradil v bode 84 svojho rozsudku medzi dôkazy umožňujúce kladne skonštatovať uplatniteľnosť zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, chýba.

(142)

Je osobitne pozoruhodné konštatovať, že s výnimkou odmeny poskytnutej štátu v období rokov 1997 – 2000 nebola vypracovaná žiadna štúdia o odmeňovaní alebo dlhodobých výnosoch, aj keď Francúzsko konkrétne tvrdí, že uskutočnilo dlhodobú investíciu. Obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve by však nevynechal analýzu návratnosti investície pre obdobie po roku 2000.

(143)

Ak je odôvodnené predpokladať, že obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve by zohľadnil účinky zníženia pomeru dlhu spoločnosti EDF, je potrebné skonštatovať, že výhoda pre spoločnosť EDF požičiavať si lacnejšie so zreteľom na lepší pomer dlhu a vlastného kapitálu je vo všeobecnosti uvedená v niektorých dokumentoch predložených Francúzskom (odôvodnenia 101 a 105) a spoločnosťou EDF. V žiadnom z dôkazov sa však nespomínajú výhody a ziskovosť pre štát ako akcionára v súvislosti so znížením nákladov na pôžičky pre EDF alebo nižším pomerom dlhu. Podľa vyčíslenia z daného obdobia uvedeného v odôvodnení 101 mal pomer čistého dlhu k vlastnému kapitálu spoločnosti EDF dosiahnuť 148 % s novou kapitálovou dotáciou vcelku, ktorá predstavovala sumu 50,7 miliardy FRF vrátane 5,88 miliardy FRF zo sporného oslobodenia od dane. Bez oslobodenia od dane by bol tento pomer približne 163 %, t. j. približne trikrát menší ako pomer 480 % pred zákonom č. 97-1026. Príspevok oslobodenia od dane k zlepšeniu tohto pomeru posudzovaný oddelene od ostatných účinkov preradenia jednotlivých rezerv je málo významný a jeho konkrétny vplyv na zníženie nákladov na pôžičky pre EDF je veľmi pochybný (odôvodnenia 170 až 172). V každom prípade sa odmena pre akcionára vychádzajúca z pomeru 148 % a a fortiori ani odmena vychádzajúca z pomeru 163 % v dokumentoch predložených francúzskymi orgánmi nespomína ani neanalyzuje ako investícia. V tejto súvislosti neexistuje žiadne predbežné hospodárske posúdenie porovnateľné s tým, ktoré by nechal vypracovať obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve, ako sa uvádza v bode 84 rozsudku Súdneho dvora.

(144)

V tejto súvislosti hospodárska štúdia predložená spoločnosťou EDF na podporu jej pripomienok (odôvodnenia 69 a 70) nepreukazuje, že Francúzsko konalo ako investor a nie ako orgán verejnej moci. Štúdia bola vypracovaná neskôr ako údajné investičné rozhodnutie prijaté v roku 1997 a nebola preskúmaná orgánmi oprávnenými na prijímanie takéhoto rozhodnutia. Už len z tohto dôvodu štúdia nie je prípustná ako dôkaz v súlade s pokynmi Súdneho dvora (odôvodnenie 126, bod 104 rozsudku z 5. júna). Na takomto konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, či štúdia bola alebo nebola vypracovaná na základe autentických a v tom čase dostupných základných údajoch. Štúdia bola zadaná pre potreby tohto prípadu po rozšírení konania v máji 2013 a závery, ku ktorým mala dospieť, boli spoločnosti EDF zjavne známe už v júli 2013, hoci štúdia bola vypracovaná v októbri 2013. Dodatočné dôvody navyše zneplatňujú číselné údaje skonštatované v štúdii a tým zbavujú opodstatnenosti závery, ktoré z nich vyvodzuje EDF na podporu svojich pripomienok, t. j.:

V štúdii sú použité základné údaje, ktoré takmer všetky pochádzajú z daného obdobia a uplatňujú sa metodologické prístupy všeobecne uznávané pri posudzovaní hodnoty podnikov, ale s veľkými výhradami uvedenými ďalej. Štúdia napriek tomu predstavuje mimoriadne komplexné hospodárske hodnotenie, ktorému predchádzal pomerne podrobný výskum dát a na ktorého realizáciu a schválenie boli potrebné približne tri mesiace. Spracovanie zahŕňa postupné, zložité a niekedy diskutabilné metodologické postupy. Bez uvedeného spracovania je však úplne nemožné získať z rozptýlených a z rôznych zdrojov pochádzajúcich základných údajov hrubú predstavu alebo možnú prognózu kvantifikovaných výsledkov, pokiaľ ide o návratnosť, ktorú francúzsky štát údajne mohol v roku 1997 očakávať a ktorá je uvedená v tejto štúdii. Súdny dvor však vyžaduje, aby uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve vychádzalo z posúdenia predvídateľného v čase, keď bolo prijaté rozhodnutie (bod 105 rozsudku z 5. júna 2012). Na rozdiel od tvrdení spoločnosti EDF samotná skutočnosť, že na základe údajov dostupných v rokoch 1996 – 1997 príslušné útvary francúzskeho štátu nevypracovali ani si neobjednali takú rozsiahlu a komplexnú štúdiu, naznačuje, že samotná návratnosť údajnej investície pre akcionára nebola pre francúzske orgány relevantným aspektom pred prijatím rozhodnutia.

V štúdii sa analyzuje správanie francúzskeho štátu podľa zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve s informáciami a predpokladmi veľmi odlišnými od tých, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 87 až 108 a ktoré podľa francúzskych orgánov motivovali a odôvodnili údajne prijaté rozhodnutie. Investičné rozhodnutie však neurobila spoločnosť EDF a podľa Súdneho dvora (body 82 a 83 rozsudku z 5. júna 2012) zodpovednosť predložiť dôkazy preukazujúce povahu a kontext prijatého rozhodnutia prináleží Francúzsku. Keďže Francúzsko tvrdí, že svoje rozhodnutie prijalo na základe informácií a údajov, ktoré predložilo, štúdia, a tým aj EDF, sa de facto vydávajú za údajného investora a tvrdia, že poznajú lepšie ako francúzsky štát aspekty a informácie, ktoré skutočne motivovali už prijaté rozhodnutie a predpoklady, ktoré použil. Štúdia preto vychádza zo špekulácií a dohadov o údajoch, informáciách a predpokladoch, na ktoré by francúzske orgány mohli prihliadať v roku 1997 – okrem iných, ktoré nemožno vylúčiť –, a preto v roku 2015 nemá dôkaznú silu (alebo v októbri 2013, keď bola vypracovaná), aby vysvetlila a objasnila rozhodnutie skutočne prijaté francúzskymi orgánmi v roku 1997, ktoré tieto orgány vysvetľujú inými údajmi a predpokladmi.

Dôkazná hodnota chýba o to viac, že štúdia pri konštatovaní záverov uvedených v odôvodnení 70 vychádza zo svojvoľných alebo pochybných predpokladov, prípadne z predpokladov nepodporených skutočnosťami alebo v rozpore s informáciami, ktoré vyplývajú z dokumentov predložených francúzskymi orgánmi a ktoré, podľa názoru francúzskych orgánov, v predmetnej veci dokazujú uplatniteľnosť a uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. Po prvé, v štúdii sa odhaduje, že odmenu vyplácanú štátom ako akcionárom nebude po roku 2000 upravovať dekrét a následne dodávateľská zmluva medzi štátom a EDF, ale bude stanovená so zreteľom na dividendy, ktoré iné podniky v odvetví vyplácali v rokoch 1996 – 1997 (26). Odmeny z kapitálových dotácií do spoločnosti EDF však boli upravované dekrétom od roku 1956 (odôvodnenie 102), stanovované predpismi a zapracovávané do viacročných dodávateľských zmlúv pred aj po roku 1997 na základe úvah nesúvisiacich s dividendami, ktoré vyplácali podniky z odvetvia pôsobiace na iných trhoch ako Francúzsko (odôvodnenia 94 a 95). Po druhé, v štúdii sa bezdôvodne opätovne začleňuje do výkazu ziskov a strát EDF rezervy z účtovnej uzávierky EDF vo výške 11,6 miliardy FRF (bez dane) a 7,3 miliardy FRF (po zdanení) (27) tým, že sa umelo zvýšila hodnota spoločnosti EDF bez ohľadu na dostupné informácie a vývoj predvídateľný v roku 1997, pokiaľ ide o vplyv záväzkov spoločnosti EDF na dôchodkový systém jej zamestnancov (odôvodnenia 168 a 169).

Po tretie rast hodnoty EDF vyplývajúci z rastu výnosov a výsledkov sa v štúdii vypočítava na základe „trhových očakávaní“ v roku 1997 (28). Francúzske orgány však disponovali odhadmi príjmov a konkrétnych a kvantifikovaných výsledkov pre EDF na roky 1997 – 2000 potvrdenými v rámci prípravy dodávateľskej zmluvy na rovnaké obdobie a tvrdia, že pri prijímaní rozhodnutia vychádzali z týchto odhadov a informácií (odôvodnenia 78 až 79, 90, 94, 96), pričom v roku 1997 mali podrobné vedomosti o podniku a jeho finančných výhľadoch (odôvodnenie 77). Využitie „trhových očakávaní“ od tretích strán na stanovenie konečného odhadu hodnoty spoločnosti EDF nie je za týchto podmienok preukázané ani v súlade s argumentmi, ktoré uviedlo Francúzsko na vysvetlenie a odôvodnenie rozhodnutia, ktoré údajne prijali jeho orgány. Platí to o to menej, že francúzske orgány zdôrazňujú, že hlavná činnosť EDF sa v roku 1997 vykonávala vo Francúzsku s regulovanými cenami (odôvodnenie 85). Tieto ceny boli navyše stanovené na nízkej úrovni s cieľom posilniť konkurencieschopnosť francúzskeho priemyslu a kúpnej sily francúzskych domácností (odôvodnenia 89 a 95). V štúdii sa nevysvetlilo ani presvedčivo neodôvodnilo, prečo mali odmeny, dividendy a výsledky spoločností vo forme kótovaných akciových spoločností bez významnej prítomnosti vo Francúzsku a pôsobiacich na trhoch s rôznymi konkurenčnými a regulačnými opatreniami (napr. Gas Natural a Union Fenosa v Španielsku, RWE, EON a Verbund v Nemecku, Fluxys v Belgicku atď.) určovať výsledky, odmeny a dividendy spoločnosti EDF, čo je jeden z predpokladov, na ktorom sú postavené výsledky uvedené v odôvodnení 70 (29).

Napokon po štvrté sa v štúdii bez akéhokoľvek odôvodnenia predpokladá, že zvýšenie kapitálovej dotácie do EDF v roku 1997 aspoň potenciálne zodpovedalo nadobudnutiu finančného aktíva hotovosti (30). Spoločnosť EDF však bola v roku 1997 verejná inštitúcia priemyselnej a obchodnej povahy bez základného imania (odôvodnenie 19), o ktorej francúzske orgány a spoločnosť v tom čase tvrdili, že rovnaký štatút si má zachovať aj v budúcnosti (odôvodnenia 95 a 105). Pochybná povaha tohto predpokladu, od ktorého však kľúčovo závisia výsledky štúdie, je preukázaná podrobnejšie v odôvodneniach 179 až 181.

Povaha a predmet opatrenia, kontext, v ktorom sa uplatňuje, a pravidlá, ktorým podlieha

(145)

Súdny dvor zdôrazňuje, že povaha prijatého opatrenia patrí medzi relevantné dôkazy, na ktoré treba prihliadať pri kladnom konštatovaní, pokiaľ ide o uplatniteľnosť zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve (bod 86 rozsudku). Rozhodnutie dodatočne zvýšiť sumu kapitálovej dotácie do spoločnosti EDF neodvedením dane z preradenia nepravidelných rezerv vzťahujúcich sa na RAG je rozhodnutím účtovnej povahy o prerozdelení medzi položkami súvahy spoločnosti EDF (odôvodnenia 100 a 105) a súčasne rozhodnutím daňovej povahy, keďže príslušné orgány sa domnievajú, že daň z príjmov právnických osôb mala byť odvedená pred preradením (odôvodnenie 35), aj keď daň z iných preradených účtovných rezerv bola zaplatená. Nie je teda preukázané, na rozdiel od tvrdení francúzskych orgánov, že tieto dve oblasti, účtovná a daňová, sú neoddeliteľne spojené do jedného opatrenia zavedeného zákonom č. 97-1026 z 10. novembra 1997.

(146)

V článku 4 ods. 2 zákona sa stanovuje, že protihodnota koncesovaného nepeňažného majetku RAG zaradená na strane pasív súvahy spoločnosti EDF mala byť zapísaná bez príslušných odchýlok ocenenia do položky „Kapitálové dotácie“ (odôvodnenie 28). Z toho možno vyvodiť záver, že podľa zákona by sa s výnimkou prípadných odchýlok ocenenia žiadnym opätovným účtovným a daňovým spracovaním nemala znížiť suma protihodnoty, ktorá sa má zapísať ako kapitálová dotácia do EDF. Rozhodnutie o zdanení alebo nezdanení spoločnosti EDF však podľa článku 34 francúzskej ústavy nepatrí do pôsobnosti zákona, a preto zákon č. 97-1026 nemôže v tejto otázke platne rozhodnúť. Týmto článkom sa obmedzujú zákonodarné právomoci parlamentu v daňovej oblasti na určovanie daňového základu, sadzby a spôsobov výberu daní akéhokoľvek druhu. EDF tak zaplatila daň z príjmov právnických osôb v prípade niektorých účtovných rezerv, ale už nie v prípade iných rezerv po rovnakom preradení uskutočnenom na základe zákona.

(147)

Z prípravných dokumentov, ktoré poskytli francúzske orgány a ktoré sú uvedené v odôvodnení 104, okrem iného vyplýva, že Conseil d'Etat v roku 1997 zastávala názor, podľa ktorého by nelegislatívne opatrenia mali byť vylúčené z návrhu zákona. Okrem toho vládny pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorého cieľom bolo obmedziť výšku prostriedkov, ktoré štát mohol podľa zákona čerpať z EDF, bol tiež zamietnutý. Napokon zodpovední ministri sa v apríli 1997 domnievali, že podrobné pravidlá na realizáciu reštrukturalizácie spoločnosti EDF z účtovného a daňového hľadiska mali byť predmetom ďalších rokovaní medzi orgánmi dohľadu a podnikom (odôvodnenie 98).

(148)

Z týchto skutočností spresnených a kvantifikovaných vo vykonávacom liste, ktorý zaslali po prijatí zákona dohliadajúci ministri 22. decembra 1997 spoločnosti EDF (odôvodnenie 31), vyplýva, že daňové aspekty sú oddeliteľné od ustanovení zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997. Títo ministri vo svojom liste adresovanom spoločnosti EDF vysvetľujú reštrukturalizáciu súvahy spoločnosti EDF na základe článku 4 zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997 a zdá sa, že automaticky rozhodli o daňových dôsledkoch tejto reštrukturalizácie bez toho, aby spomínali akúkoľvek výhodnú investíciu alebo záväzné ustanovenia v zákone.

(149)

Pokiaľ ide o kontext opatrenia, ktorý je podľa Súdneho dvora jedným z relevantných dôkazov pri posudzovaní prípadnej uplatniteľnosti zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve, z prípravných stretnutí a podporných dokumentov pre dané obdobie, ktoré viedli k dodávateľskej zmluve medzi štátom a spoločnosťou EDF podpísanej 8. apríla 1997, vyplýva, že preradenie rezerv patrí do kontextu vyhliadky na čiastočnú liberalizáciu trhov s elektrickou energiou v EÚ, o ktorej sa rozhodlo v roku 1996. Takisto vôľa ďalej internacionalizovať činnosť spoločnosti EDF je prítomná v dodávateľskej zmluve na roky 1997 – 2000, v prípravných dokumentoch, ako aj v dokumentoch parlamentu. V samotnej dodávateľskej zmluve sa predpokladá, že na jej plnenie je potrebné legislatívne legalizačné opatrenie podľa vzoru opatrenia stanoveného zákonom č. 97-1026, čím sa vytvorí de facto kontinuita medzi cieľmi zmluvy a cieľmi zákonodarcu. Ani v zmluve, ktorá bola uzavretá v apríli 1997, ani v prípravných dokumentoch a komunikácii s dozornými orgánmi spoločnosti EDF však nie je zaujaté žiadne stanovisko, pokiaľ ide o presnú výšku dane.

(150)

Uvedený kontext priblížený dôkazmi, ktoré predložilo Francúzsko vo svojich pripomienkach, však neumožňuje s istotou preukázať, že predmetné opatrenie je v súlade so správaním akcionára, ktorý uskutočňuje investíciu. Potreba odstrániť nedostatky zistené Dvorom audítorov v októbri 1994 je tiež súčasťou tohto kontextu. Kým na jednej strane išlo o nápravu účtovnej nezrovnalosti, ktorá spoločnosti EDF umožnila neplatiť daň z príjmov právnických osôb počas niekoľkých rokov, francúzske orgány zdôraznili, že týmto nástrojom sa nespochybní monopolné postavenie spoločnosti EDF (odôvodnenie 105) a že stabilný rámec umožnený liberalizáciou trhu by sa mal zachovať (odôvodnenie 95). Je pravda, že liberalizáciou sa otvorili možnosti expanzie na vnútroštátne trhy iných členských štátov a že niektoré opatrenia na ďalšiu internacionalizáciu EDF boli stanovené v dodávateľskej zmluve na roky 1997 – 2000. Faktom ostáva, že snaha orgánov verejnej moci zvýhodňovať vnútroštátne podniky prostredníctvom opatrení finančnej podpory na prahu liberalizácie sa neobmedzuje iba na štátne podniky a nie je charakteristická ani pre správanie obozretného akcionára štátneho podniku.

(151)

Súdny dvor napokon uvádza, že skúmanie pravidiel, ktorým podlieha sporné opatrenie, je relevantné na určenie povahy buď investície štátu ako akcionára, alebo právomoci orgánu verejnej moci. Pri zaraďovaní opatrenia do jednej alebo druhej kategórie sa preto môže prihliadať na dodržiavanie platných pravidiel, ktorými sa riadi. Je teda potrebné preskúmať pravidlá upravujúce investovanie daňových zdrojov v podnikoch ako EDF. Bez predmetného opatrenia by bol príjem z dane z príjmov právnických osôb pričlenený k všeobecným príjmom rozpočtu francúzskeho štátu v roku 1997. Ako sa stanovuje v článku 18 vyhlášky č. 59-2 z 2. januára 1959 týkajúcej sa základného zákona o zákonoch o štátnom rozpočte platnej v čase skutkových okolností, všetky príjmy zabezpečujúce plnenie všetkých výdavkov, všetky príjmy a všetky výdavky štátu sú pripisované na jediný účet nazvaný všeobecný rozpočet. Príjmy z dane sú teda platené do rozpočtu a v prospech štátu, a nie v prospech verejných podnikov.

(152)

Tento rozpočet podlieha ústavnej zásade univerzality, podľa ktorej sa všetky príjmy a všetky rozpočtové prostriedky zapisujú do dvoch samostatných blokov bez vytvárania akéhokoľvek zvláštneho prepojenia, napr. medzi príjmom dane z príjmov právnických osôb a určitým použitím, ako napríklad kapitálová dotácia v prospech verejného podniku, ako je EDF. Je pravda, že francúzske právo umožňuje predbežné vyčlenenie daňových prostriedkov inej právnickej osobe ako štát v podobe grantu alebo investície, ak je takéto vyčlenenie predmetom explicitných ustanovení. V článku 18 vyhlášky č. 59-2 sa stanovuje, že s výnimkou pôžičiek, a najmä preddavkov je vyčlenenie príjmov štátu výnimočné a môže vyplynúť len z ustanovenia zákona o štátnom rozpočte na podnet vlády.

(153)

Zákon č. 97-1026 z 10. novembra 1997 však nie je zákon o rozpočte, a preto sa jeho prostredníctvom nemohli vyčleniť prostriedky z dane v prospech kapitálu EDF. Navyše sa nezdá, že by boli z vládnej iniciatívy prijaté osobitné ustanovenia v rámci zákona o štátnom rozpočte vzťahujúce sa na rozpočet na rok 1997 s cieľom predbežne vyčleniť príjem z dane od spoločnosti EDF medzi výdavky francúzskeho štátu v súvislosti s akoukoľvek investíciou do kapitálu EDF v rámci toho istého rozpočtu. Zdá sa, že toto pravidlo, ktoré umožňuje investovanie daňových prostriedkov určených v prospech štátu inej právnickej osobe ako štát, napr. EDF, nebolo uplatnené.

(154)

Z drvivej väčšiny predchádzajúcich dôkazov jasne vyplýva, že Francúzsko pred poskytnutím hospodárskej výhody vyplývajúcej z nezaplatenia dane z príjmov právnických osôb alebo súbežne s ním neprijalo rozhodnutie vykonať investíciu do EDF prostredníctvom oslobodenia od dane. Ukazuje sa teda, že zásada obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve nie je uplatniteľná na toto opatrenie. Nasledujúce úvahy týkajúce sa uplatnenia zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve majú teda subsidiárnu povahu.

9.1.3.   O uplatňovaní zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve

(155)

Súdny dvor vo svojom rozsudku z 5. júna 2012 v predmetnej veci konštatoval, že podľa uplatnenia zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve musí byť možné určiť, či by súkromný akcionár za podobných podmienok vložil sumu rovnajúcu sa dlžnej dani do podniku nachádzajúceho sa v situácii porovnateľnej so situáciou EDF (bod 95 rozsudku). Na prípadný rozdiel medzi investičnými nákladmi súkromného investora a investičnými nákladmi, ktoré znáša štát ako akcionár, sa tiež môže prihliadať pri zisťovaní, či boli splnené podmienky stanovené zásadou (bod 96 rozsudku).

(156)

Posúdenie sa vykonáva vo vzťahu k objektívnym a overiteľným dôkazom a hodnoteniam predvídateľným v čase prijatia rozhodnutia o investícii (body 102 a 105 rozsudku). Pri tomto posudzovaní sa prihliada iba na výhody a povinnosti spojené so situáciou štátu v postavení akcionára s výnimkou tých, ktoré sú spojené s jeho postavením ako orgánu verejnej moci (bod 79 rozsudku).

(157)

So zreteľom na situáciu a vlastnosti spoločnosti EDF, ktorá existovala ako verejná inštitúcia v plnej miere pod kontrolou francúzskeho štátu viac ako 50 rokov, je vhodné zamerať sa na odkaz na investora sledujúceho cieľ dlhodobej výnosnosti a podrobnejšie preskúmať informácie, ktoré poskytlo Francúzsko a ktoré sú uvedené v odôvodneniach 87 až 108. Práve na tieto dôkazy sa francúzske orgány odvolávajú ako na základ ich vlastného rozhodnutia z roku 1997.

(158)

V prvom rade je potrebné preskúmať návratnosť, ktorú EDF ponúkala svojmu akcionárovi v roku 1997. Táto návratnosť sa musí porovnať s referenčnými hodnotami. V roku 1997 dosahovala priemerná sadzba výnosov z dlhodobých dlhopisov (30 rokov) vo Francúzsku úroveň 6,35 %. Aj pri kratších lehotách splatnosti (10 rokov), ako je životnosť zariadení spoločnosti EDF dosahovala priemerná úroková sadzba použitá na dlhopisy francúzskeho štátu úroveň 5,58 % (31). Tieto hodnoty predstavujú výnosy finančných aktív, ktoré sa považujú za menej rizikové, a súčasne náklady francúzskeho štátu na dlhodobé financovanie v danom období. Investícia do podniku ako EDF v roku 1997 predstavovala rizikovejšiu investíciu než držba štátnych dlhopisov v tom istom období. Obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve by preto požadoval väčšiu návratnosť ako v prípade štátnych dlhopisov.

(159)

Na základe skúmania bežnej návratnosti, ktorú mohol francúzsky štát očakávať v rokoch 1996 – 1997 a ktorá vyplýva z dokumentov predložených francúzskymi orgánmi, však nie je možné dospieť k záveru, že táto investícia spĺňa kritérium obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(160)

Francúzske orgány poskytli predpokladaný výkaz ziskov a strát spoločnosti EDF na obdobie po reštrukturalizácii súvahy, ktorý v roku 1997 preskúmali príslušné orgány (odôvodnenie 92, tabuľka 1). Odhady z tabuľky sú podporené ďalšími dokumentmi z daného obdobia (odôvodnenia 96, 97 a 103). Tieto odhady referenčného scenára EDF na nasledujúce obdobie schválili príslušné orgány štátu (odôvodnenie 97). Na základe uvedeného výkazu ziskov a strát a očakávaných súm z prostriedkov investovaných štátom do EDF (odôvodnenie 100, tabuľka 2) je možné vypočítať návratnosť, ktorú štát mohol očakávať so zreteľom na kapitálové dotácie, celkový kapitál (pôvodný kapitál a dotácie) a vlastný kapitál EDF (celkový kapitál, odchýlky vyplývajúce z ocenenia, predpísané rezervy a prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov) (32) podľa tabuľky 4.

Tabuľka 4

Predpokladaná odmena z kapitálu v súvahe EDF 1997 – 2000 (mld. FRF)

 

1997

1998

1999

2000

1997 – 2000

Pevná zložka so sadzbou 3 %

1,5

1,5

1,5

1,5

6,0

Pohyblivá zložka

0,6

1,0

0,9

0,9

3,4

Pevná a pohyblivá zložka

2,1

2,5

2,4

2,4

9,4

Návratnosť vlastného kapitálu (79,8 miliardy FRF) (%)

2,63

3,13

3,01

3,01

2,94

Návratnosť kapitálu a dotácií (53,3 miliardy FRF) (%)

3,94

4,69

4,50

4,50

4,41

Návratnosť kapitálových dotácií (50,7 miliardy FRF) (%)

4,14

4,93

4,73

4,73

4,64

Zdroj: Výpočty Komisie na základe tabuliek 1 a 2.

(161)

Z dokumentov citovaných a predložených francúzskymi orgánmi v roku 1997 vyplýva, že odmena z EDF očakávaná zo strany štátu ako akcionára za celkové obdobie rokov 1997 – 2000 predstavovala sumu 9,4 miliardy FRF, z toho 6 miliárd FRF zo zložky v rámci pevnej sadzby 3 % a 3,4 miliardy FRF za celé obdobie v rámci dodatočnej odmeny po preradení na základe zákona č. 97-1026. Podľa odhadov potvrdených v tom čase štát ako akcionár mohol v priemere očakávať budúcu bežnú návratnosť na úrovni 2,94 % z celkového vlastného kapitálu spoločnosti EDF, 4,41 % z celkového kapitálu investovaného štátom do EDF a 4,64 % zo sumy kapitálových dotácií. Táto odmena uplatniteľná na sumu neodvedenej dane preradenú na kapitálovú dotáciu bola značne pod sadzbou 6,35 % použitou na dlhopisy, ktoré francúzsky štát vydal v roku 1997 s cieľom svojho vlastného dlhodobého financovania. Obozretný súkromný investor v trhovom hospodárstve by konštatoval, že bežná návratnosť očakávaná zo sumy 5,88 miliardy FRF zodpovedajúcej neodvedenej dani je nedostatočná na odôvodnenie investície.

(162)

Okrem toho Súdny dvor v bode 96 svojho rozsudku z 5. júna 2012 uviedol, že v rámci uplatnenia zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve je možné prihliadať na rozdiel medzi investičnými nákladmi súkromného investora a investičnými nákladmi, ktoré znáša štát. Znamená to, že treba porovnať návratnosť, ktorá podľa francúzskych orgánov odôvodnila transakciu preradenia rezerv zodpovedajúcich záväzkom z koncesie vo výške neodvedenej dane, s návratnosťou, ktorú by dosiahol súkromný akcionár vykonávajúci tú istú transakciu rekapitalizácie v podniku v každom ohľade podobnom s EDF s výnimkou právomoci oslobodenia kapitálovej dotácie od dane z príjmov právnických osôb, ktorá je pre súkromného investora neprístupná.

(163)

Takýto podnik, ktorého akcionár by disponoval sumou 5,88 miliardy FRF na jeho rekapitalizáciu za rovnakých podmienok ako v prípade EDF, by mal predpokladaný výnos 4,64 % za rok z dodatočného kapitálu investovaného akcionárom, t. j. 272 miliónov FRF za rok bez ohľadu na daň z príjmov právnických osôb. Uplatnením sadzby dane z príjmov právnických osôb platnej v roku 1997 vo výške 41,66 % by sa predpokladaný výnos znížil na 159 miliónov FRF za rok pri takom istom kapitálovom vklade, čo predstavuje nominálny ročný výnos 2,7 %. Takáto sadzba za vlastnícky podiel v podniku s rizikami vyplývajúcimi z takejto investície sa musí porovnať so sadzbou 6,35 % použitou na dlhopisy Francúzska v tom istom čase. Nízky výnos by mal odradiť súkromného investora, ktorý nedisponuje daňovými právomocami štátu. S takým neistým predpokladaným výnosom z investovaného kapitálu sa zdá vylúčené, aby sa obozretný súkromný investor, ktorého podnik by mal povinnosť zaplatiť daň z príjmov právnických osôb z kapitálových dotácií, na mieste Francúzska podieľal v roku 1997 na zvýšení kapitálu EDF.

(164)

Treba preto preskúmať, či dôkazy a informácie súbežné s rozhodnutím o preradení rezerv bez odvedenia dane predložené Francúzskom obsahujú dodatočné údaje, ktoré by presvedčili obozretného súkromného investora, aby vykonal údajnú investíciu bez ohľadu na zjavne veľmi nízku návratnosť. Tieto údaje sa môžu týkať najmä schopnosti EDF: i) zvýšiť svoje príjmy z dlhodobej činnosti; ii) zlepšiť svoje prevádzkové výsledky väčšou efektivitou; iii) zvýšiť čistú hodnotu produktívnych aktív podniku alebo iv) poskytnúť svojmu akcionárovi primeranú a konštantnú odmenu. Pri pozitívnych výhľadoch ide o faktory s potenciálnym vplyvom na tvorbu dlhodobých hodnôt pre akcionára, ale pri negatívnych výhľadoch môžu túto hodnotu znížiť.

(165)

V tejto súvislosti žiadny z dokumentov predložených francúzskymi orgánmi neobsahuje vyčíslenie ani kvalitatívne posúdenie prípadnej vytvorenej hodnoty pre akcionára, ktorú francúzske orgány mali preskúmať a zohľadniť na obdobie rokov 1997 – 2000 a neskôr. Prítomné sú iba všeobecné odkazy na lepšie zohľadnenie záujmov štátu ako akcionára. To naznačuje, že na zvýšenie hodnoty podniku ako investície pre štát ako akcionára sa pri rozhodovaní o údajnej investícii neprihliadalo. V každom prípade preskúmanie štyroch faktorov s potenciálnym vplyvom na tvorbu hodnôt pre akcionára neumožňuje konštatovať predpokladaný rast na základe údajov dostupných v roku 1997, predovšetkým na základe predbežného odhadu prevádzky spoločnosti EDF na roky 1997 – 2000 a výhľadov finančného scenára použitých orgánmi pre dohľad (odôvodnenie 92, tabuľka 1, odôvodnenie 96).

(166)

Pokiaľ ide o celkové príjmy spoločnosti EDF, štát ako akcionár mohol očakávať veľmi nízky rast, t. j. 0,64 %. Túto takmer stagnáciu možno vysvetliť cieľom štátu prispieť „k zvyšovaniu konkurencieschopnosti francúzskeho priemyslu a k zvyšovaniu kúpnej sily domácich spotrebiteľov“, ktorý sa prejavil znížením cien EDF v priemere o […] % za štyri roky (odôvodnenia 89, 95 až 96), t. j. ročným poklesom o […] %. EDF vykonávala podstatnú časť svojej činnosti vo Francúzsku, lebo pre obdobie rokov 1997 – 2000 sa predpokladalo, že viac ako 89 % príjmov spoločnosti EDF pochádzalo z francúzskeho trhu. Podstatná časť jej príjmov preto závisela od rozhodnutia štátu v oblasti určovania cien elektrickej energie. Obozretný súkromný investor by nezabudol poukázať na škodlivosť pre jeho majetkové záujmy v súvislosti so stanovením cieľov verejnej politiky v rozpore s jeho akcionárskymi záujmami. Žiadny obozretný súkromný investor by nesúhlasil so znížením odmeny za svoju investíciu, aby podporil konkurencieschopnosť francúzskych podnikov.

(167)

Položka v predbežnom odhade prevádzky na roky 1997 – 2000, ktorá opisuje výsledky hlavnej činnosti EDF, sa mala tiež v tomto období znížiť o 29 %, t. j. z 9,3 miliardy FRF v roku 1997 na 6,6 miliardy FRF v roku 2000. Prevádzkové náklady sa mali, naopak, zvýšiť o 2,2 % najmä pre nárast bežných prevádzkových výdavkov, keďže finančné náklady, odpisy a úroky, s výnimkou odmeny z kapitálu, sa mali znížiť. Po pripočítaní odpisov a finančných nákladov k výsledkom hlavnej činnosti bol očakávaný vývoj na obdobie rokov 1997 – 2000 takisto záporný, lebo tento súhrnný ukazovateľ sa mal znížiť zo 62,6 miliardy FRF na 53,9 miliárd FRF, čo predstavuje pokles o 13,9 %. Práve vývoj výsledku z bežnej činnosti pred odpismi a úrokmi však v konečnom dôsledku určuje schopnosť činnosti podniku vytvárať hodnotu a kladné peňažné toky. Okrem očakávaného zhoršenia štát v snahe o dosiahnutie cieľov hospodárskej alebo regulačnej politiky stanovil pre EDF cieľ vyčleniť prípadné zisky z efektivity a produktivity podniku na ďalšie zníženie cien prednostne pred lepšou odmenou pre akcionára (odôvodnenie 95). Z toho vyplýva, že bežná činnosť spoločnosti EDF zaťažovaná cieľmi hospodárskej politiky štátu neponúkala uspokojivý výhľad budúcej odmeny.

(168)

Ako Komisia uviedla v rozhodnutí o rozšírení konania, obozretný súkromný investor by prihliadal na neistotu výšky a vývoja nákladov na financovanie dôchodkov, ktorým EDF musela čeliť v roku 1997 na základe osobitného režimu platného pre podniky v odvetví výroby elektrickej energie a plynárenstva. V prípade EDF v roku 1997 náklady na dôchodky a a fortiori súvisiace podsúvahové záväzky predstavovali hypotéku s plánovaným ďalším čerpaním znižujúcim už aj tak slabý čistý výsledok podniku.

(169)

Zatiaľ čo v roku 1997 pri nezmenených právnych predpisoch predstavovali dôchodky EDF sumu 12,2 miliardy FRF, v nasledujúcich rokoch sa mali v rámci celého režimu (vrátane GDF a neznárodnených podnikov) výrazne zvýšiť na 20 miliárd FRF v roku 2010 a 25 miliárd FRF v roku 2020 (33). Po uplatnení rozdeľovacieho pomeru na spoločnosť EDF na úrovni 78,4 %, ktorá odráža podiel jej mzdových nákladov v odvetví, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim, bude podiel EDF predstavovať sumu 15,7 miliardy FRF v roku 2010 a 19,6 miliardy FRF v roku 2020, a to bez zohľadnenia prípadného financovania budúcich záväzkov pri nezmenených právnych predpisoch (34). Predpokladaný nárast výdavkov na dôchodky je preto vyšší ako čistý zisk po odmene štátu a zdanení očakávaný na obdobie rokov 1997 – 2000, ktorý je uvedený v tabuľke 1. Závery, ktoré by z uvedeného vyplynuli pre obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve v roku 1997, ktorý by mal, takisto ako francúzsky štát, dôkladné znalosti o situácii v podniku, by takého investora prinútili k zvýšeniu budúcich nákladov podniku a k primeranému zníženiu výhľadov na návratnosť investície.

(170)

Okrem toho obozretný súkromný investor mohol očakávať významné zníženie dlhu spoločnosti EDF, ktorý sa mal za štyri roky znížiť z […] FRF na […] FRF (odôvodnenia 91 a 95). Je však preukázané, že EDF si udržala finančný rating AAA od ratingovej agentúry Moody's v rokoch 1992 – 1996 s pomerom dlhu na úrovni 480 %. Francúzske orgány sa tiež dosť nejasne zmieňujú o vytvorení zdrojov vo výške 70 miliárd FRF spoločnosťou EDF v období rokov 1997 – 2000 (odôvodnenie 84). Zníženie dlhu spoločnosti EDF a jeho mechanického vplyvu na hodnotu čistých aktív podniku sa však neprejavilo zlepšením odmeny francúzskeho štátu počas rovnakého obdobia, ale naopak, jasným zhoršením v porovnaní s obdobím rokov 1991 – 1996 (odôvodnenie 134).

(171)

Ako uvádza EDF, prípadné zníženiu ratingu spoločnosti EDF agentúrami ako Moody's a Standard & Poor's by aj tak umožňovali spoločnosti EDF zachovať si vynikajúci rating (odôvodnenie 71). Okrem toho ciele stanovené v rokoch 1997 – 2000 zahŕňali zníženie dlhu spoločnosti EDF vo výške […] FRF. Nasledovať mal preto výrazný pokles celkových úrokových nákladov spoločnosti EDF. Ani zníženie celkového dlhu spoločnosti EDF či náklady naň alebo prípadné výhody pre štát ako akcionára by teda nemali byť ohrozené menšou kapitálovou dotáciou na úrovni 44,8 miliardy FRF namiesto 50,7 miliardy FRF. Pomer dlhu k vlastnému kapitálu na úrovni 163 % namiesto 148 % plánovaných v prípade oslobodenia od dane by nemal byť na úkor záujmov akcionárov. V tejto oblasti neexistuje optimálna finančná štruktúra a v správe Národného zhromaždenia (odôvodnenie 100) sa uvádzajú pomery v odvetví od 250 % (Verbund, Rakúsko) po 10 % – 15 % (Veba, Nemecko, a Powergen, Spojené kráľovstvo).

(172)

Zadlženie umožnilo spoločnosti EDF financovať rast a výsledky bez dodatočných prostriedkov akcionára, čím sa prostredníctvom „pákového efektu“ dlhu zvýšila návratnosť finančných prostriedkov, ktoré už boli investované zo strany štátu. Prioritou však bolo znižovanie dlhu, hoci EDF mala pred jeho plánovaným znižovaním vynikajúci rating (odôvodnenie 71). Okrem toho vynikajúci rating odrážajúci platobnú schopnosť spoločnosti EDF vo vzťahu k jej veriteľom pred rokom 1996 nie je nezlučiteľný s nízkou odmenou akcionára. Naopak, rating dlhopisov, ktoré vydávala EDF, mal byť o to lepší, čím nižšia bola odmena akcionára. V časovom horizonte zdôraznenom v prognózach predložených francúzskymi orgánmi by predpokladané znižovanie pákového efektu a v každom prípade malý vplyv sumy dane na pomer dlhu prinútili obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve znížiť predpokladanú návratnosť svojej investície alebo nepovažovať investíciu do vlastného kapitálu vo výške dane za odôvodnenú potrebou zlepšiť situáciu zadlženia spoločnosti EDF v roku 1997.

(173)

Napokon obozretný súkromný investor by mohol zakladať svoje investičné rozhodnutie na posúdení schopnosti podniku zaručiť mu stabilný a dostatočný výnos. V tejto súvislosti sa očakávaná odmena pre štát ako akcionára na obdobie rokov 1997 – 2000 vysvetlená francúzskymi orgánmi zdá byť výrazne nižšia ako sadzba 6,35 % použitá na dlhopisy Francúzska v tom istom čase. Okrem toho táto odmena mohla byť de facto znížená, aby sa zohľadnila daň zaplatená štátu ako výbercovi daní (odôvodnenia 103 a 106). Odmeňovanie akcionára bolo významne znížené aj v čase, keď štát pristúpil k údajnej investícii. Každý akcionár by negatívne vnímal náhle a veľmi výrazné zníženie odmeny z kapitálových dotácií. Táto odmena sa mala znížiť z priemerných 9,32 % v období rokov 1991 – 1996 na 4,64 % plánovaných v období rokov 1997 – 2000, čo predstavuje pokles o viac ako polovicu. Po zaznamenaní vo vlastnom kapitále sa návratnosť znížila z priemerných 14,1 % na konci roka 1996 na 2,94 % plánovaných v rovnakom období (odôvodnenia 92 a 102, tabuľky 1 a 3).

(174)

Je pravda, že obozretný súkromný investor môže akceptovať zníženie svojej bežnej odmeny s očakávaním rastu podniku, ktorého výsledkom môže byť lepšia odmena v budúcnosti alebo zvýšenie hodnoty podniku znamenajúce vyšší kapitálový zisk pri predaji aktív, ktoré predstavujú vlastnícke práva voči podniku. V tejto súvislosti by na jednej strane bežná návratnosť, ktorú bolo možné očakávať v roku 1997, neumožňovala vykompenzovanie náhleho zníženia predchádzajúcej návratnosti. Na druhej strane preskúmanie štyroch faktorov s potenciálnym vplyvom na tvorbu hodnôt pre akcionára uvedených v odôvodneniach 164 až 173 neumožňuje konštatovať predpokladaný rast hodnoty podniku pre akcionára na základe údajov dostupných v dokumentoch, ktoré predložili francúzske orgány.

(175)

Okrem toho dostupné dôkazy neumožňujú dospieť k záveru, že obozretný súkromný investor konajúci v roku 1997 namiesto francúzskeho štátu by sa na základe dostupných informácií mohol zamerať na kapitálový zisk kompenzujúci slabú bežnú odmenu štátu. Francúzske orgány nevypracovali žiadnu štúdiu hodnoty EDF pred preradením rezerv v roku 1997 a po tomto preradení.

(176)

Navyše EDF bola v roku 1997 už viac ako päťdesiat rokov verejná inštitúcia priemyselnej a obchodnej povahy a nie akciová spoločnosť. Podľa článku 16 zákona č. 46-628 jej kapitál patril francúzskemu národu a nemohol byť predaný (odôvodnenie 18). Okrem toho je nutné konštatovať, že aj po reštrukturalizácii súvahy spoločnosti EDF na základe zákona č. 97-1026 v roku 1997 celkový čistý dlh spoločnosti EDF vo výške približne 118 miliárd FRF ďaleko presahoval hodnoty jej vlastného kapitálu, ktorý dosahoval výšku 79,8 miliardy FRF (odôvodnenie 101, tabuľka 2).

(177)

Žiadny z dokumentov, ktoré objasňovali údajné investičné rozhodnutie francúzskych orgánov, nepoukazuje na návrh na prípadnú privatizáciu spoločnosti EDF predajom celého kapitálu vo vlastníctve štátu alebo jeho časti. Na to by bolo potrebné vopred schváliť štatút akciovej spoločnosti a ukončiť štatút verejnej inštitúcie priemyselnej a obchodnej povahy. Naopak, samotný odkaz na štatút spoločnosti EDF v týchto dokumentoch bol potvrdením vôle štátu zachovať osobitný štatút spoločnosti EDF, ktorá „má zostať stabilnou referenciou pre budúci vývoj“ na vnútornom trhu s elektrickou energiou (odôvodnenie 95). Práve na základe týchto informácií Francúzsko tvrdí, že rozhodnutie o investícii bolo prijaté. Tieto skutočnosti preto musia zostať referenčným rámcom pre analýzu údajného rozhodnutia.

(178)

Za týchto podmienok by nebolo rozumné a obozretné zo strany investora očakávať kapitálový zisk, ktorý by závisel od zásahu zákonodarnej moci na jednej strane voči ustanoveniam zákona prijatým francúzskymi orgánmi v roku 1946 a uplatňovaným bez zaváhania a na druhej strane voči výslovnej vôli štátu, ktorú potvrdil minister zodpovedný za podiely štátu v čase skutkových okolností v roku 1997, zachovať osobitný právny štatút spoločnosti EDF na liberalizovanom vnútornom trhu s energiou na úrovni EÚ. Predpoklady, o ktoré sa opierajú závery EDF, pokiaľ ide o návratnosť investície, ktorú by očakával obozretný súkromný investor, založené na počiatočnej a budúcej hodnote akcií spoločnosti EDF v roku 1997 (odôvodnenia 69 a 70), nezohľadňujú štatút spoločnosti EDF v roku 1997 a sú vyvrátené v dokumentoch predložených francúzskymi orgánmi, ktoré na ne odkazujú.

(179)

Ako zdôrazňujú francúzske orgány, EDF ako verejná inštitúcia priemyselnej a obchodnej povahy v roku 1997 nemala základné imanie na rozdiel od verejnej akciovej spoločnosti, ktorú vlastnia jej akcionári (odôvodnenie 19), ktorí môžu kedykoľvek svoje akcie predať. Ako referenčný investor mala v roku 1997 v predmetnej veci určiť niektoré faktory alebo predpoklady, t. j. i) v akej výške štát stanovuje základné imanie budúcej akciovej spoločnosti so zaradením alebo nezaradením kvázivlastného kapitálu, čo určuje schopnosť spoločnosti zabezpečiť stabilnú dividendu; ii) na aký počet akcií bude rozdelený tento kapitál, pričom výška sumy čiastočne určuje ich príťažlivosť na trhu; iii) aká bude prípadná forma otvorenia kapitálu prostredníctvom emisie nových akcií a v akej výške, čo určuje stupeň možného zníženia podielu, a napokon iv) kedy sa bude transakcia realizovať, čo so zreteľom na slabé výhľady zhodnocovania podľa očakávaných výsledkov spoločnosti EDF do roku 2000 (odôvodnenie 167) možno očakávať až v ďalekej budúcnosti. Nič v informáciách poskytnutých francúzskymi orgánmi za obdobie predchádzajúce údajnej investícii neumožňuje domnievať sa, že tieto neznáme by mohli byť v roku 1997 objasnené.

(180)

Za týchto okolností prípadné zvýšenie hodnoty nároku základného imania EDF v držbe štátu ako výsledok spornej kapitálovej dotácie, za predpokladu, že bude preukázaná, čo zjavne neplatí v tomto prípade, by pre obozretného investora znamenalo prognózovať najmenej štyri základné faktory, na ktoré by na rozdiel od zákonodarcu a regulačného orgánu nemal dosah a o ktorých by v každom prípade nemal dostatočné informácie dostupné v roku 1997. Obozretný súkromný investor by neignoroval kvázi chýbajúcu likviditu svojej investície. Z toho vyplýva, že obozretný súkromný investor by prihliadal na túto skutočnosť pri rozhodovaní, či má alebo nemá uskutočniť investíciu. Táto chýbajúca likvidita môže znížiť záujem o prípadné zvýšenie hodnoty podniku.

(181)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 144, test obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve musí byť založený najmä na informáciách a dôkazoch predložených členským štátom v situácii, keď rozhodnutie už bolo prijaté, lebo je to členský štát, ktorý tvrdí, že práve tieto dôkazy a nie iné, viac hypotetické, či dokonca v rozpore s predloženými dôkazmi, bral do úvahy. Súdny dvor však vyžaduje, aby uplatnenie zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve vychádzalo z posúdenia predvídateľného v čase, keď bolo rozhodnutie prijaté (bod 105 rozsudku z 5. júna 2012). Francúzske orgány v roku 1997 tvrdili, že štatút spoločnosti EDF, ktorý neumožňoval vytvorenie a predaj akcií spoločnosti EDF, bude zachovaný ako stabilná referencia, a to aj na liberalizovanom európskom trhu (odôvodnenie 95). Použitie predpokladov v rozpore s tvrdením francúzskych orgánov znamená vykonať test v situácii, ktorá nie je čo najbližšie situácii členského štátu, čo je v rozpore s tým, čo požaduje judikatúra (odôvodnenie 126).

(182)

Aj keby sa však na účely analýzy predpokladalo, že obozretný súkromný investor by pri rozhodovaní o údajnej investícii okrem pravidelnej návratnosti mohol brať do úvahy budúce, z časového hľadiska neurčité zhodnotenie svojej investície, zameral by sa na schopnosť podniku vyplácať dividendy z dlhodobého hľadiska, s analýzou situácie francúzskeho štátu, ktorý kontroloval EDF od roku 1946. Pri odhadovaní hodnoty svojho podielu v EDF by obozretný súkromný investor vylúčil účtovnú hodnotu čistých aktív podniku, a to aj pri zameraní sa na znižovanie dlhu a vytváranie zdrojov, ktoré zdôrazňujú francúzske orgány (odôvodnenie 84). Hodnota aktív, investičné sumy alebo znižovanie dlhu sa nemusia pri stanovovaní ceny transakcie nutne kryť so skutočnou hospodárskou hodnotou. Preto nie je vhodné sústrediť sa na skutočnosť, že celkové splatenie dlhov spoločnosti EDF v roku 1997 by vyžadovalo sumy ďaleko prevyšujúce vlastný kapitál spoločnosti EDF (odôvodnenie 177). Z dlhodobého hľadiska hodnota podniku závisí od jeho schopnosti vytvárať hodnotu pre akcionárov vo forme dividend alebo zhodnocovania kapitálu skôr než od účtovnej hodnoty jeho aktív alebo majetku.

(183)

Z rôznych metód používaných v oblasti financií na odhad príležitostných nákladov alebo požadovanej návratnosti vlastníckeho práva prevoditeľného za protihodnotu do kapitálu podniku je najpoužívanejším model oceňovania kapitálových aktív (CAPM) (z anglického Capital Asset Pricing Model(35). Ako sa uvádza v tabuľke 5, použitie modelu CAPM na investíciu do kapitálu EDF v roku 1997 stanovuje cieľovú hodnotu požadovanej návratnosti približne na 12 %, prípadne až na 13,4 % v prípade likvidných aktív, ako sú akcie EDF. Túto cieľovú hodnotu však treba vnímať ako spodnú hodnotu. Predpokladá nielen to, že vlastnícke právo k EDF ako akcie bolo možné a prevoditeľné, ale že by okrem toho mohol existovať likvidný trh, zatiaľ čo 100 % kapitálu vlastnil štát a EDF nemohla vydávať akcie. K požadovanej ziskovosti pre likvidné aktívum je potrebné pripočítať prémiu vo výške 0,5 % – 1,5 % (36), ktorá bude odrážať veľkú neistotu vyplývajúcu z faktorov preskúmaných v odôvodneniach 179 a 180, pokiaľ ide o likviditu akcií EDF, ktorú by mohol vnímať obozretný súkromný investor v roku 1997.

(184)

V každom prípade platnosť hodnoty 12 % mimo likviditnej prémie sa približuje, hoci je nižšia, bežnej návratnosti z vlastného kapitálu vo výške 14 %, ktorou spoločnosť EDF odmeňovala francúzsky štát v rokoch 1991 – 1996 (odôvodnenie 102, tabuľka 3). To je zvyčajne skutočná návratnosť získaná iba odhadom budúcej návratnosti. Platnosť hodnoty 12 % je takisto podporená použitím ďalších parametrov z číselných údajov dostupných v tom čase vrátane tých, ktoré boli použité v štúdii vypracovanej pre EDF a uvedenej v odôvodnení 70, ktorá stanovuje cieľovú hodnotu v rozsahu 11,9 % – 13,5 %, s priemerom 12,7 %. Ak sa výsledky analýzy nemenia s likviditnou prémiou navyše k cieľovej návratnosti približne 12 % alebo uplatnením skutočnej návratnosti vo výške 14 % od roku 1997 na nedávnu minulosť, nie je potrebné túto prémiu a skutočnú návratnosť brať do úvahy.

Tabuľka 5

Cieľová návratnosť pre investíciu do akcií spoločnosti EDF v roku 1997: hodnoty výpočtu

Parameter

Hodnota

Zdroj

Bezriziková sadzba

6,35 – 5,58

Ročná priemerná denná sadzba francúzskych benchmarkových dlhopisov so splatnosťou na 30 a 10 rokov v roku 1997, Banque de France: Referenčné miery pri štátnych dlhopisoch a OAT, http://www.banque-france.fr/economie-et-statistiques/changes-et-taux.

Beta EDF (zadlžená)

0,45 – 0,54 – 0,62

1. Bêta EDF – Vernimmen a kol., op.cit., graf s. 427. 2. a 3. Štúdia Oxera, tabuľka 3.8, Beta spoločností EÚ v sektore.

Dlh (%)

60

Štruktúra základného imania EDF po reštrukturalizácii 1997.

Beta EDF (oddlžená)

0,84 – 0,89 – 1,36

1. a 2. Výpočet Komisie. 3. Štúdia Oxera, tabuľka 3.8.

Riziková prémia trhu

6,3 – 7,3

1. Vernimmen op. cit., s. 423, citácia z Mehra Prescott 2/2003 T.2 FR 1973-98. 2. Očakávaná riziková prémia vo Francúzsku v priemere za obdobie rokov 1988 – 1996 (táto prémia bola 10,1 % v roku 1996). An Examination of equity risk premium Forecasts in the G- 6 countries, Khorana, Moyer & Pattel, I/B/E/S Working Paper, august 1997, s. 25.

Rozpätie cieľovej návratnosti

11,7 – 12,1 – 13,4

Výpočet Komisie.

Stredná návratnosť

12

Výpočet Komisie.

(185)

Obozretný súkromný investor v situácii, ktorá je čo najbližšie k situácii francúzskych orgánov, by pri prijímaní svojho investičného rozhodnutia v roku 1997 použil systematické odhady budúcich výsledkov spoločnosti EDF schválené príslušnými orgánmi a použité ako finančný scenár, tak ako sú uvedené v predbežnom odhade prevádzky spoločnosti EDF na obdobie rokov 1997 – 2000 (odôvodnenia 90 – 92, tabuľka 1, odôvodnenie 97). Oslobodenie od dane predstavovalo 11 % z 53,3 miliardy FRF kapitálu a kapitálových dotácií spoločnosti EDF v roku 1997 po reštrukturalizácii súvahy. Možno teda predpokladať, že investícia zakladá nárok na vyplatenie 11 % dividend (odmena z kapitálových dotácií podľa odhadu z tabuliek 1 a 4) a hodnoty spoločnosti EDF. Na určenie tejto hodnoty je potrebné uplatniť model na výpočet dlhodobej hodnoty podniku, t. j. dividendový diskontný model (DDM) (z anglického dividend discount model(37).

(186)

Výsledky analýzy investície vo výške 5,88 miliardy FRF s modelom DDM z dividend očakávaných v predpokladanom výkaze ziskov a strát spoločnosti EDF na roky 1997 – 2000 (odmena z kapitálových dotácií a dodatočná odmena v tabuľke 1) sú uvedené v tabuľke 6, s uvedením vnútornej miery návratnosti (ďalej len „IRR“) peňažných tokov a čistej súčasnej hodnoty (ďalej len „NPV“) pre cieľové miery návratnosti 12 %, 6,35 % a 5,58 % (38). Tieto výsledky sú vypočítané pre referenčný scenár založený na obvyklej praxi pre analýzu (tabuľka 6.1), s tromi menej vierohodnými analýzami citlivosti, ktoré zmierňujú predpoklady referenčného scenára, a teda simulujú väčšiu ziskovosť pre akcionára ako referenčný scenár (tabuľky 6.2, 6.3 a 6.4).

Tabuľka 6

Odhad návratnosti (NPV) investície vo výške 5,88 miliardy FRF podľa modelu DDM na základe predpokladaného výkazu ziskov a strát spoločnosti EDF v rokoch 1997 – 2000 (tabuľka 1) (mld. FRF)

6.1.   Ústredný scenár (Predpokladaný rast dividend na konci obdobia rokov 1999 – 2000)

 

 

1.1.1997

31.12.1997

31.12.1998

31.12.1999

31.12.2000

31.12.2000

 

 

Investície

Dividendy

Dividendy

Dividendy

Dividendy

Hodnota DDM

 

 

– 5,88

0,23

0,28

0,26

0,26

2,21

NPV s 12 %

– 3,43

 

 

 

 

 

 

NPV s 6,35 %

– 3,17

 

 

 

 

 

 

NPV s 5,58 %

– 3,12

 

 

 

 

 

 

IRR

– 13 %

 

 

 

 

 

 

Pozn.: Tabuľka sa číta takto: pre peňažné toky očakávané medzi 1. januárom 1997 a 31. decembrom 2000, NPV s diskontnou sadzbou 12 % je – 3,43 miliardy FRF […] a IRR je – 13 %.


6.2.   Citlivosť 1 (ɗ dividendy = ročná miera 4,51 % v období 1997 – 2000)

 

 

1.1.1997

31.12.1997

31.12.1998

31.12.1999

31.12.2000

31.12.2000

 

 

Investície

Dividendy

Dividendy

Dividendy

Dividendy

Hodnota DDM

 

 

– 5,88

0,23

0,28

0,26

0,26

3,69

NPV s 12 %

– 2,68

 

 

 

 

 

 

NPV s 6,35 %

– 2,14

 

 

 

 

 

 

NPV s 5,58 %

– 2,05

 

 

 

 

 

 

IRR

– 4,7 %

 

 

 

 

 

 


6.3.   Citlivosť 2 (Ústredný scenár + doplnenie 11 % kvázivlastného kapitálu)

 

 

1.1.1997

31.12.1997

31.12.1998

31.12.1999

31.12.2000

31.12.2000

 

 

Investície

Dividendy

Dividendy

Dividendy

Dividendy

Hodnota DDM

 

 

– 5,88

0,23

0,28

0,26

0,26

4,93

NPV s 12 %

– 2,06

 

 

 

 

 

 

NPV s 6,35 %

– 1,29

 

 

 

 

 

 

NPV s 5,58 %

– 1,16

 

 

 

 

 

 

IRR

0,3 %

 

 

 

 

 

 


6.4.   Citlivosť 3 (Citlivosť 1 + doplnenie 11 % kvázivlastného kapitálu)

 

 

1.1.1997

31.12.1997

31.12.1998

31.12.1999

31.12.2000

31.12.2000

 

 

Investície

Dividendy

Dividendy

Dividendy

Dividendy

Hodnota DDM

 

 

– 5,88

0,23

0,28

0,26

0,26

6,41

NPV 12 %

– 1,30

 

 

 

 

 

 

NPV s 6,35 %

– 0,26

 

 

 

 

 

 

NPV s 5,58 %

– 0,08

 

 

 

 

 

 

IRR

5,2 %

 

 

 

 

 

 

(187)

Z odhadov tabuľky 6 vyplýva, že ak údajne investovaná suma 5,88 miliardy FRF zakladá nárok na disponovanie pomerným percentuálnym podielom dividend a hodnoty spoločnosti EDF, transakcia by mala veľmi negatívnu čistú súčasnú hodnotu (FRF – 3,43 miliardy EUR). Na to, aby bola investícia pre súkromného investora v trhovom hospodárstve finančne zaujímavá, v prípade najčastejšie používaného predpokladu (tabuľka 6.1) by bolo potrebné, aby sa obozretný súkromný investor uspokojil s oveľa nižšou odmenou ako príležitostné náklady na kapitál vo výške 12 % pri investícii do likvidných akcií spoločnosti EDF či dokonca s oveľa nižšou odmenou ako odmena použitá na dlhopisy francúzskeho štátu so splatnosťou na 30 rokov (6,35 %) a 10 rokov (5,58 %) v roku 1997. Pritom je zrejmé, že obozretný súkromný investor by neuskutočnil investície za týchto podmienok.

(188)

Tieto zistenia sa kvalitatívne nemenia, ak sa ako test citlivosti použijú iné predpoklady, ktoré, aj keď sú menej hodnoverné, viac zhodnocujú údajnú investíciu (tabuľky 6.2 až 6.4) (39). Vo všetkých prípadoch je ponúkaná návratnosť nižšia ako 12 % a ako návratnosť použitá na dlhopisy francúzskeho štátu so splatnosťou na 30 a 10 rokov v roku 1997. Napokon ani posúdenie ďalších premenných v rámci predpokladaných prevádzkových výsledkov spoločnosti EDF, ako sú odhadované príjmy, výsledky hlavnej činnosti alebo čistý výsledok (odôvodnenia 166 až 168), by obozretnému súkromnému investorovi neumožňovalo očakávať celkový zvrat a následné lepšie odmeňovanie či vytváranie hodnoty pre štát ako akcionára. Tento predvídateľný a v roku 1997 predpokladaný vývoj potvrdzuje závery a ich rozšírenie na obdobie po roku 2000, tak ako ho obozretný súkromný investor mohol predpokladať v roku 1997 na základe informácií predložených francúzskymi orgánmi.

(189)

Aj za predpokladu, že by obozretný súkromný investor okrem pravidelných výnosov spoločnosti EDF očakával kapitálový zisk, čomu nijako nenasvedčujú informácie a údaje poskytnuté francúzskymi orgánmi, a bol v prebytku, čo je veľmi odvážne očakávanie so zreteľom na štatút EDF v roku 1997, je vylúčené, aby uskutočnil údajnú investíciu. Za týchto podmienok použitie testu obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve ukazuje, že aj keby oslobodenie od dane vo výške 5,88 miliardy FRF v skutočnosti bolo investičné rozhodnutie zo strany štátu ako akcionára, takúto transakciu by nevykonal obozretný súkromný investor disponujúci informáciami, na ktoré poukazujú francúzske orgány.

(190)

V tejto súvislosti pripomienky EDF uvedené v odôvodnení 71, podľa ktorých oslobodenie od dane nebude mať žiadny negatívny vplyv na hospodársku súťaž ani neposkytne žiadnu výhodu, lebo spoločnosť EDF by si v každom prípade mohla nájsť rovnocenné financovanie na kapitálových trhoch, sú v rozpore so skutkovým stavom. Je nesporné, že spoločnosť EDF nemohla emitovať akcie na trhoch, aby si zaobstarala uvedenú sumu. Hoci by EDF nepochybne mohla nájsť veriteľa, pôžička alebo zodpovedajúca emisia dlhopisov by museli byť so všetkou pravdepodobnosťou úročené vyššou sadzbou, ako francúzsky štát očakával pre kapitálové dotácie do spoločnosti EDF na obdobie rokov 1997 – 2000 a ako náklady na refinancovanie vo výške štátnych dlhopisov v roku 1997. Ak by aj EDF mohla mať k dispozícii sumu rovnajúcu sa istine, náklady na financovanie by boli vyššie ako náklady na údajnú investíciu. Aj preto, ak sa nezohľadní splácanie istiny, ktoré pre spoločnosť EDF nebolo povinné pre sumu zodpovedajúcu neodvedenej dani alebo sumu rovnajúcu sa kapitálovým dotáciám v roku 1997, opatrenie poskytovalo spoločnosti EDF hospodársku výhodu znížením jej nákladov na financovanie.

(191)

Aj keby zásada obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve bola uplatniteľná, podľa dôkazov predložených francúzskymi orgánmi, ktoré podľa ich názoru objasnili výhľad návratnosti a riziká spojené s údajnou investíciou vo forme oslobodenia od dane, uplatnenie testu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve umožňuje konštatovať, že obozretný súkromný investor by v roku 1997 neinvestoval sumu rovnajúcu sa dlžnej dani do zvýšenia kapitálu spoločnosti EDF.

(192)

To, že spoločnosť EDF neodviedla daň z príjmov právnických osôb vo výške 5,88 miliardy FRF, sa po uplatnení zásady obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve nejaví zo strany štátu ako akcionára ako produktívna investícia. Zdá sa skôr, že ide o ad hoc výnimku z daňovej povinnosti, ktorá poskytla spoločnosti EDF hospodársku výhodu rovnajúcu sa sume nezaplatenej dane. Takáto výhoda nutne posilňuje postavenie spoločnosti EDF vo vzťahu k jej konkurentom, lebo výška vlastného kapitálu určuje, okrem iných faktorov, kapacitu a podmienky externého financovania podniku, hoci by sa, okrem iného, ušetrené prostriedky mohli použiť na iné účely, napríklad investíciu vo Francúzsku alebo v iných členských štátoch, kde konkurenti vykonávali svoju činnosť v roku 1997.

(193)

Hospodárska výhoda teda narúša hospodársku súťaž v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Výhoda je selektívna, keďže nezaplatenie dane z príjmov právnických osôb z časti účtovných rezerv predstavuje výnimku z daňových postupov zvyčajne uplatniteľných na podobné transakcie a v danom prípade sa táto výnimka uplatňovala iba na spoločnosť EDF.

9.2.   ŠTÁTNE PROSTRIEDKY

(194)

Pojem pomoc zahŕňa nielen pozitívne plnenia, ako sú napríklad dotácie, ale aj všetky zásahy štátu, ktoré znižujú náklady obvykle zaťažujúce rozpočet podniku a ktoré majú rovnaké účinky ako dotácie (40). Podľa ustálenej judikatúry (41) sa skutočnosť, že štát nevyberie daň, ktorá by normálne mala byť odvedená, rovná spotrebe štátnych prostriedkov.

(195)

Toto nevybratie celej dane z príjmu právnických osôb za účtovné obdobie 1997 priamo vyplýva z daňových opatrení prijatých francúzskymi orgánmi na vykonanie štátneho aktu, t. j. zákona č. 97-1026 z 10. novembra 1997.

9.3.   NARUŠENIE HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE A OVPLYVNENIE OBCHODU MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

(196)

Od svojho založenia v roku 1946 až do nadobudnutia účinnosti smernice 96/92/ES mala spoločnosť EDF na francúzskom trhu monopolné postavenie s výhradnými právami na prenos, distribúciu, ako aj dovoz a vývoz elektrickej energie. Spoločnosť EDF však bola v konkurencii s výrobcami z ostatných členských štátov už pred nadobudnutím účinnosti smernice 96/92/ES. Voľná konkurencia existovala na súvisiacich trhoch nepodliehajúcich výhradným právam, na ktorých spoločnosť EDF diverzifikovala svoje činnosti mimo svojich výhradných práv, či už zo zemepisného hľadiska, alebo z hľadiska odvetvia. Vplyv na konkurenciu a obchod teda existoval už dávno pred liberalizáciou stanovenou v smernici 96/92/ES.

(197)

Elektrická energia bola predmetom dôležitého a rastúceho obchodu medzi členskými štátmi, na ktorom sa spoločnosť EDF aktívne podieľala. Tento obchod posilnený prijatím smernice Rady 90/547/EHS (42) sa uskutočňoval na základe obchodných dohôd medzi jednotlivými prevádzkovateľmi vysokonapäťových elektrických sietí v členských štátoch. V európskych krajinách OECD zaznamenal dovoz elektrickej energie v období rokov 1980 – 1990 priemerný medziročný rast na úrovni viac ako 7 %. V období rokov 1981 – 1989 sa prebytok bilancie obchodu s elektrickou energiou spoločnosti EDF zvýšil deväťnásobne, čím EDF dosiahla čistý vývoz na úrovni 42 TWh, čo predstavuje 10 % celkovej produkcie spoločnosti. Už v roku 1985 spoločnosť EDF vyvážala do ostatných členských štátov 19 TWh.

(198)

Ešte pred nadobudnutím účinnosti smernice 96/92/ES vo februári 1999 niektoré členské štáty jednostranne prijali opatrenia smerujúce k otvoreniu svojho trhu s elektrickou energiou. Najmä Spojené kráľovstvo otvorilo svoj trh na 100 % pre veľkých priemyselných zákazníkov už v roku 1990. Švédsko otvorilo svoj trh na 100 % v roku 1996, Fínsko začalo otvárať svoj trh v roku 1995 a otvorilo ho na 100 % v roku 1997, Nemecko otvorilo svoj trh na 100 % v roku 1998 a Holandsko svoj trh pre priemyselných zákazníkov otvorilo úplne v roku 1998. Za týchto podmienok, ešte skôr než sa smernicou určil presný dátumu otvorenia sa konkurencii, štátne pomoci pridelené spoločnostiam v monopolnom postavení v rámci niektorého členského štátu, ktoré sa aktívne zúčastňovali obchodu v rámci Únie, ako v prípade spoločnosti EDF, mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(199)

Vo svojej výročnej správe z roku 1997 spoločnosť EDF uviedla, že patrí „medzi najväčších medzinárodných prevádzkovateľov v odvetví elektrickej energie s investíciami mimo Francúzska v hodnote viac ako 13 miliárd FRF, s produkciou, ktorej inštalovaný výkon predstavuje takmer 11 % francúzskeho výkonu spoločnosti, a s viac ako ôsmimi miliónmi zákazníkov“. V správe sa tiež zdôrazňuje, že v roku 1997 spoločnosť EDF „znásobila a posilnila svoje investície v Európe tým, že vstúpila na trhy v Rakúsku a v Poľsku“ a že „vyviezla v rámci Európy viac ako 70 TWh elektrickej energie“. Tieto vývozy boli realizované v konkurencii s alternatívnymi dodávateľmi na dotknutých trhoch.

(200)

V dodávateľskej zmluve na obdobie rokov 1997 – 2000 podpísanej 8. apríla 1997 medzi štátom a spoločnosťou EDF sa predpokladá, že EDF vyčlení približne 12 – 13 miliárd FRF na svoje medzinárodné investície, pričom prioritou spoločnosti budú európske regióny. V rokoch 2000 – 2002 spoločnosť EDF získala tretinu kapitálu nemeckej spoločnosti EnBW, zvýšila výrobnú a distribučnú kapacitu svojej britskej pobočky London Electricity, prevzala priamu kontrolu nad talianskou spoločnosťou Fenice a uzavrela partnerstvo so spoločnosťou Fiat na kúpu Montedison (dnes Edison).

(201)

V roku 1997 spoločnosť SDS, 100 % dcérska spoločnosť spoločnosti EDF, vykonávala svoje aktivity spojené so službami pre individuálnych zákazníkov, firmy a miestne orgány. SDS vykonávala svoju činnosť v odvetví spracovania odpadu, pouličného osvetlenia a iných služieb spojených s energetikou a prispela k odbytu EDF sumou 685 miliónov EUR v roku 1998 oproti 650 miliónom EUR v roku 1997. V roku 2000 spoločnosť EDF uzavrela partnerstvo s Veolia Environnement prostredníctvom spoločnosti Dalkia, európskym lídrom na trhu energetických služieb pre firmy a verejné inštitúcie. Dalkia ponúka služby energetického inžinierstva a údržby, spravuje tepelné zariadenia a technické služby spojené s prevádzkou budov a zabezpečuje prevádzkovanie tepelných sietí, spoločnej výroby elektrickej energie a tepla a sústav na výrobu energie a priemyselných kvapalín.

(202)

EDF tiež rozvinula svoje aktivity na trhu s obnoviteľnou energiou. V roku 1997 holdingová spoločnosť CHART, 100 %dcérska spoločnosť spoločnosti EDF, vykonávala svoje aktivity v oblasti obnoviteľných energií, ako sú geotermálna a veterná energia. Jej príspevok ku konsolidovanému obratu EDF bol 70 miliónov EUR.

(203)

Napokon EDF ako výrobca a distribútor elektrickej energie bola a stále je v konkurenčnom vzťahu s dodávateľmi iných alternatívnych zdrojov energie, ako je uhlie, ropa a plyn, a to na vnútroštátnom trhu, ako aj na medzinárodných trhoch. Napríklad vo Francúzsku spoločnosť EDF s úspechom spustila kampaň na podporu používania elektrickej energie pri vykurovaní. Zvýšila tak svoj podiel na trhu voči svojim konkurentom dodávajúcim alternatívne zdroje energie, ako je ropa alebo plyn. V oceliarskom odvetví sú elektrické pece v konkurencii s plynovými pecami a pecami spaľujúcimi ropné produkty. Z uvedeného vyplýva, že opatrenie, o aké ide v prerokúvanej veci, môže narúšať hospodársku súťaž s alternatívnymi dodávateľmi, ako napríklad Gaz de France.

(204)

Spoločnosť EDF zaujímala v roku 1997 dôležité miesto v obchode s elektrickou energiou medzi členskými štátmi, zatiaľ čo v súčasnosti je trh s elektrickou energiou vo Francúzsku plne otvorený a pôsobia na ňom mnohí európski dodávatelia. Je teda zjavné, že v roku 1997 bola spoločnosť EDF už v podstatnej miere prítomná na určitých trhoch ostatných členských štátov, a teda pomoc vyplývajúca z toho, že spoločnosť EDF nezaplatila daň z príjmov právnických osôb z časti účtovných rezerv oslobodených od dane určených na obnovu RAG, nemohla neovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(205)

Predchádzajúce úvahy boli uvedené v rozhodnutí o rozšírení. EDF ani Francúzsko vo svojich pripomienkach nespochybnili, že pomoc mohla ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(206)

Keďže štyri kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú splnené, skutočnosť, že spoločnosť EDF nezaplatila daň z príjmov právnických osôb z časti účtovných rezerv oslobodených od dane určených na obnovu RAG, predstavuje štátnu pomoc. Teraz je potrebné preskúmať zlučiteľnosť tejto pomoci s vnútorným trhom.

10.   POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI POMOCI S VNÚTORNÝM TRHOM

(207)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc spĺňajúca kritériá, ktoré uvádza, je v zásade nezlučiteľná s vnútorným trhom. Podľa ustálenej judikatúry je povinnosťou členského štátu uviesť dôvody a dôkazy akéhokoľvek druhu, v prípade ktorých je štátna pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom (43). V prejednávanej veci Francúzska republika neuviedla nijaký dôvod ani nepredložila žiadny dôkaz v tomto smere.

(208)

Výnimky stanovené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ nie sú v danom prípade uplatniteľné pre povahu pomoci, keďže nesleduje ciele vymenované v uvedenom odseku.

(209)

Predmetná pomoc nespĺňa ani podmienky pre výnimky z článku 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ týkajúce sa pomoci určenej na podporu hospodárskeho rozvoja niektorých regiónov, a to tým skôr, že predstavuje prevádzkovú pomoc. V skutočnosti nie je podmienená investíciami ani vytváraním pracovných miest, ako sa stanovuje v usmerneniach o regionálnej štátnej pomoci (44).

(210)

V článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sa tiež stanovuje výnimka pre pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, žeby to bolo v rozpore so spoločným záujmom. V danom prípade skúmaná štátna pomoc nepatrí do rámca vymedzeného touto výnimkou. Táto výnimka z platného daňového práva, ktorá je určená v prospech jedinej spoločnosti, nemôže byť interpretovaná ako pomoc na rozvoj určitej hospodárskej činnosti. Jej jediným cieľom je pomoc jedinému podniku znížiť prevádzkové náklady.

(211)

Pokiaľ ide o výnimky stanovené v článku 107 ods. 3 písm. b) a d) ZFEÚ, predmetná štátna pomoc nemá za cieľ podporiť uskutočnenie projektu verejného záujmu ani napraviť vážne narušenie francúzskeho hospodárstva či podporiť kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva.

(212)

Kritériá zlučiteľnosti uvedené v článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ teda nie sú splnené. Okrem toho, čo sa týka kompenzácie nákladov na službu vo verejnom záujme, francúzske orgány sa v prípade daňovej výhody neodvolávali na uplatnenie článku 106 ods. 2 ZFEÚ, ale podčiarkli fakt, že spoločnosť EDF zabezpečuje úlohy verejnej služby. Francúzske orgány však neuviedli žiadny odhad nákladov, ktoré spoločnosti EDF vznikli v súvislosti s plnením týchto úloh. Komisia teda nemôže stanoviť, či uvedená daňová výhoda kompenzuje, alebo nekompenzuje prípadné dodatočné náklady spojené s týmito úlohami verejnej služby, ktoré jej boli uložené. V každom prípade, ak by nezaplatenie dane malo byť kvalifikované ako kompenzácia za poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, nie je preukázané, že takáto kompenzácia bola stanovená vopred na základe transparentných a objektívnych kritérií a vypočítaná vo vzťahu k nákladom efektívneho podniku.

(213)

Preskúmanie splnenia podmienok stanovených v rozsudku Altmark (45), ktoré umožňujú vyhnúť sa uplatneniu článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj preskúmanie kritérií uplatnenia článku 106 ods. 2 ZFEÚ, na ktoré sa francúzske orgány mimochodom neodvolávajú, nie je teda v prerokúvanej veci možné.

(214)

Na základe predchádzajúcich úvah sa zdá, že preskúmaná pomoc predstavuje prevádzkovú pomoc, ktorá mala za následok posilnenie konkurenčného postavenia spoločnosti EDF vo vzťahu ku konkurencii. Za týchto podmienok je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(215)

Komisia sa tiež domnieva, v rozpore s tvrdením francúzskych orgánov, že pravidlo premlčacej lehoty sa v danom prípade neuplatňuje. Je isté, že spoločnosť EDF vytvorila v období rokov 1987 – 1996 účtovné rezervy oslobodené od dane. Je však potrebné poznamenať, že na jednej strane podľa Conseil national de la comptabilité sa opravy chýb, ktoré sa svojou povahou vzťahujú na účtovanie minulých transakcií, musia účtovať do výsledku účtovného roka, počas ktorého boli zistené, a na druhej strane že zákon, na základe ktorého boli záväzky z koncesie preradené ku kapitálovým dotáciám bez toho, aby boli zdanené daňou z príjmov právnických osôb, je z 10. novembra 1997. Daňová výhoda je teda z roku 1997 a pravidlo premlčania sa neuplatňuje na novú pomoc vyplatenú k tomuto dátumu, lebo prvý akt Komisie týkajúci sa tohto opatrenia pochádza z 10. júla 2001. Okrem toho podľa článku 15 nariadenia (ES) č. 659/1999 sa začatím súdneho konania premlčacia lehota preruší.

11.   ZÁVERY

(216)

Komisia konštatuje, že Francúzsko protiprávne poskytlo uvedenú pomoc porušením článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia zastáva názor, že oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb vo výške 5 882 849 762 FRF súvisiace s preradením účtovných rezerv zodpovedajúcich už uskutočneným operáciám v rámci obnovy hlavnej prenosovej siete vo výške 14 119 065 335 FRF medzi kapitálové dotácie podľa zákona č. 97-1026 predstavuje pomoc, ktorá je neoprávnená a nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(217)

Podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, ak Komisia skonštatuje, že pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom, má právomoc od príslušného členského štátu vyžadovať, aby uvedenú pomoc zrušil alebo zmenil. Podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 659/1999 „… kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (ďalej sa označuje len ako,rozhodnutie o vymáhaní'). Komisia nebude vyžadovať vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Spoločenstva.“

(218)

Cieľ, ktorý sleduje Komisia tým, že od príslušného členského štátu žiada vrátenie pomoci nezlučiteľnej s vnútorným trhom, je obnovenie pôvodnej situácie (46). Súdny dvor sa v tejto súvislosti domnieva, že cieľ je dosiahnutý, keď príjemcovia vrátia prostriedky, ktoré im boli neoprávnene poskytnuté v rámci pomoci, čím stratia výhodu, ktorú mali vo vzťahu k svojim konkurentom. Týmto spôsobom sa obnoví situácia pred vyplatením pomoci (47).

(219)

V tomto prípade sa zdá, že vymáhanie takejto zistenej neoprávnenej pomoci nebude v rozpore so žiadnou všeobecnou zásadou práva Únie. Francúzsko ani žiadna tretia zainteresovaná strana neposkytli žiadne tvrdenia v tomto zmysle.

(220)

Z toho vyplýva, že Francúzsko musí prijať všetky potrebné opatrenia, aby od spoločnosti EDF vymohlo späť pomoc nezákonne vyplatenú formou oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb vo výške 5 882 849 762 FRF súvisiaceho s preradením časti rezerv vo výške 14 119 065 335 FRF na kapitál.

(221)

Francúzske orgány musia k vymáhanej sume pomoci pripočítať aj úroky súvisiace so spätným vymáhaním odo dňa, keď sa daná pomoc poskytla podniku, t. j. od dátumu splatnosti dane z príjmov právnických osôb za účtovný rok 1997 až do skutočného vrátenia pomoci (48), a to v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (49).

(222)

V rámci povinnosti lojálnej spolupráce Francúzska v rámci postupu vymáhania táto suma bude musieť byť presnejšie stanovená počas konania na základe dôkazov, ktoré predložia francúzske orgány a ktoré budú okrem iného prihliadať na výmenný kurz medzi ECU/EUR a francúzskym frankom (FRF), prípadne uplatniteľný na splátky dane z príjmov právnických osôb spoločnosti EDF v roku 1997 a na vyplatenie pomoci spoločnosti EDF po zrušení prvého zamietavého rozhodnutia v roku 2009. V predmetnom prípade úroky nie sú splatné za obdobie, počas ktorého už podnik nedisponoval pomocou, t. j. obdobie od skutočného vymoženia pomoci Francúzskom a jej vrátením spoločnosti EDF. Úroky, ktoré Francúzsko prípadne vyplatilo spoločnosti EDF, však budú musieť byť zohľadnené.

(223)

Francúzske orgány sú povinné vymôcť uvedenú sumu do štyroch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia.

(224)

Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ sa niektorý členský štát stretne s nepredvídateľnými alebo nepredvídanými ťažkosťami alebo následkami, ktoré Komisia nezohľadnila, môže sa s týmito problémami obrátiť na Komisiu a navrhnúť zodpovedajúce zmeny. V tomto prípade Komisia a členský štát v dobrej viere spolupracujú s cieľom vyriešiť tieto ťažkosti v plnom súlade s ustanoveniami (50) ZFEÚ.

(225)

Komisia preto požiadala Francúzsko, aby jej bezodkladne predložilo každý problém, ktorému bude čeliť pri vykonávaní tohto rozhodnutia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb v prospech spoločnosti Electricité de France vo výške 5 882 849 762 francúzskych frankov súvisiace s preradením rezerv zodpovedajúcich protihodnote koncesovaného nepeňažného majetku hlavnej prenosovej siete na kapitál predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.   Pomoc uvedená v odseku 1, neoprávnene poskytnutá Francúzskou republikou, nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Článok 2

1.   Francúzska republika je povinná vymôcť od príjemcu ekvivalent pomoci uvedenej v článku 1 v eurách.

2.   Zo súm, ktoré sa majú vrátiť, plynú úroky odo dňa, keď boli poskytnuté príjemcovi, až do ich skutočného vrátenia.

3.   Úrok sa vypočíta ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia (ES) č. 794/2004.

Článok 3

1.   Vrátenie pomoci uvedenej v článku 1 sa musí uskutočniť bezodkladne a účinne.

2.   Francúzska republika zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov od dátumu jeho oznámenia.

Článok 4

1.   Francúzska republika predloží Komisii do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia tieto informácie:

a)

celkovú sumu (základnú sumu a úroky), ktorú má príjemca vrátiť;

b)

podrobný opis prijatých a plánovaných opatrení na splnenie tohto rozhodnutia a

c)

dokumenty dokazujúce, že príjemcovi bolo nariadené vrátenie pomoci.

2.   Francúzska republika bude Komisiu informovať o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, až do úplného vrátenia pomoci uvedenej v článku 1. Francúzska republika na požiadanie Komisie bezodkladne poskytne všetky informácie o opatreniach, ktoré sa už prijali a ktoré sa plánujú prijať na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o sumách pomoci a úrokoch, ktoré už príjemca vrátil.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.

V Bruseli 22. júla 2015

Za Komisiu

Margrethe VESTAGER

členka Komisie


(1)  S účinnosťou od 1. decembra 2009 sa články 87 a 88 Zmluvy o ES stali článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Obidva súbory ustanovení sú v podstate totožné. Na účely tohto rozhodnutia sa prípadnými odkazmi na články 107 a 108 ZFEÚ rozumejú odkazy na články 87 a 88 Zmluvy o ES. Zmluvou o fungovaní Európskej únie sa takisto zaviedli niektoré zmeny v terminológii, ako napríklad nahradenie slova „Spoločenstvo“ slovom „Únia“, spojenia „spoločný trh“ spojením „vnútorný trh“ a spojenia „Súd prvého stupňa“ spojením „Všeobecný súd“. V tomto rozhodnutí sa používa terminológia ZFEÚ.

(2)   Ú. v. ES C 280, 16.11.2002, s. 8.

(3)   Ú. v. EÚ L 49, 22.2.2005, s. 9.

(4)  Rozsudok Všeobecného súdu z 15. decembra 2009, vec T-156/04, EDF/Komisia, Zb. 2009, s. II-04503.

(5)  Rozsudok Komisia/EDF, C-124/10P, EU:C:2012:318.

(6)   Ú. v. EÚ C 186, 28.6.2013, s. 73.

(7)  Odpoveď francúzskych orgánov z 23. decembra 2013, body 71 a 72.

(8)  Osobitná správa o koncesiách EDF č. 1993 z 10. októbra 1994.

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES z 19. decembra 1996 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou (Ú. v. ES L 27, 30.1.1997, s. 20).

(10)  Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1).

(11)  Rozsudok Komisia/EDF, C-124/10P, EU:C:2012:318, bod 84.

(12)   Does the 1997 recapitalisation of EDF by the French State meet the private investor test? Záverečná správa z 15. októbra 2013.

(13)  Dodávateľská zmluva medzi štátom a EDF na obdobie rokov 1997 – 2000 podpísaná 8. apríla 1997.

(14)  List ministra hospodárstva a financií a ministra priemyslu, pôšt a telekomunikácií z 12. júla 1996 adresovaný prezidentovi EDF, list ministra hospodárstva a financií, ministra pre rozpočet a ministra priemyslu, pôšt a telekomunikácií z 22. apríla 1997 adresovaný prezidentovi EDF.

(15)  List finančného riaditeľa spoločnosti EDF adresovaný vedúcemu útvaru financovania a podielov Štátnej pokladnice z 19. februára 1997, analytická správa spoločnosti EDF z 27. júla 1996 o odmeňovaní akcionára predložená Senátu 15. septembra 1997.

(16)  Dôvodová správa k článku 45 návrhu zákona obsahujúceho rôzne ustanovenia hospodárskeho a finančného charakteru a prijatého v Rade ministrov 5. apríla 1997, správa parlamentného výboru Národného zhromaždenia pre financie, všeobecné hospodárstvo a plánovanie o návrhu zákona č. 201 o naliehavých opatreniach daňovej a finančnej povahy, ktorú predložil poslanec Didier MIGAUD 10. septembra 1997, správa senátora Alaina Lamberta k návrhu zákona o naliehavých opatreniach daňovej a finančnej povahy predložená 24. septembra 1997, príhovor ministra hospodárstva, financií a priemyslu v Senáte z 2. októbra 1997 k predloženiu návrhu zákona o naliehavých opatreniach daňovej a finančnej povahy.

(*1)  Tento údaj podlieha služobnému tajomstvu.

(17)  Zmluva odkazuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/92/ES. Táto smernica, ako aj tie, ktoré ju nahradili, neobsahuje pravidlá týkajúce sa postavenia spoločností na výrobu, prenos alebo distribúciu elektriny v rámci vnútorného trhu.

(18)  Zmeny týkajúce sa preneseného výsledku hospodárenia minulých rokov nie sú súčasťou účinkov článku 4 v presnom slova zmysle, ale sú ich logickým dôsledkom.

(19)  Návratnosť pre štát ako akcionára možno vysvetliť slabým základom kapitálových dotácií vo výške 36 miliárd FRF (menovateľ pomeru) a významnými účtovnými rezervami. Po ich zaúčtovaní do roku 1996 bol čistý ročný výsledok EDF záporný. Záporný prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov z výkazu ziskov a strát sa do súvahy premietol ako spotreba vlastného kapitálu stanoveného na 24,2 miliardy FRF (pozri tabuľku 2, stĺpec „koniec roka 1996“, ktorý znázorňuje, ako sa pred zmenou, ktorá bola zavedená článkom 4 zákona č. 97-1026, vlastný kapitál znížil o záporný prenesený výsledok hospodárenia minulých rokov vo výške 20,2 miliardy FRF). Keďže daň nebola odvedená zo záporných výsledkov, veľmi kladná návratnosť pre štát ako akcionára bola na úkor štátu ako výbercu daní.

(20)  Rozsudok Komisia/EDF, C-124/10P, EU:C:2012:318, bod 82.

(21)  Rozsudok Komisia/EDF, C-124/10P, EU:C:2012:318, bod 83.

(22)  Rozsudok Komisia/EDF, C-124/10P, EU:C:2012:318, bod 84.

(23)  Rozsudok Komisia/EDF, C-124/10P, EU:C:2012:318, bod 104.

(24)  Rozsudok Komisia/EDF, C-124/10P, EU:C:2012:318, bod 86.

(25)  Rozsudok Komisia/EDF, C-124/10P, EU:C:2012:318, bod 95.

(26)  Štúdia Oxera, body 3.3, 3.24, 3.25.

(27)  Štúdia Oxera, tabuľka A2.2.

(28)  Štúdia Oxera, bod 3.3.

(29)  Štúdia Oxera, body 3.3, 3.15, tabuľka 3.2, tabuľka 3.8 pre koeficient beta a príloha 5.

(30)  Štúdia Oxera, body 3.5, 3.13, 3.20 až 3.23.

(31)  Ročná priemerná denná sadzba francúzskych benchmarkových dlhopisov so splatnosťou na 30 a 10 rokov, zdroj Banque de France: Taux de référence des bons du Trésor et OAT, http://www.banque-france.fr/economie-et-statistiques/changes-et-taux.

(32)  Relevantnosť výpočtu návratnosti z celkového vlastného kapitálu viazaného v spoločnosti oproti výpočtu zo samotného investovaného kapitálu v podobe kapitálových dotácií potvrdzuje skutočnosť, že v zmluve medzi štátom a spoločnosťou EDF na obdobie rokov 2001 – 2003 bola odmena štátu vyjadrená ako percento (37,5 %) čistého zisku vymedzená minimálnym (1,5 %) a maximálnym (4,5 %) rozsahom základu vlastného kapitálu. Odpoveď francúzskych orgánov z 23. decembra 2013, bod 53.

(33)  Výročná správa EDF 1997, s. 103.

(34)  Prostredníctvom článku 2 rozhodnutia zo 16. decembra 2003 [C(2003) 4637 final] (Ú. v. EÚ L 49, 22.2.2005, s. 9) sa Komisia rozhodla nevzniesť námietky proti reforme režimu dôchodkov platnému pre podniky v odvetví výroby elektrickej energie a plynárenstva, ktorému EDF podliehala. Táto reforma mala za následok presun nákladov a záväzkov z osobitného dôchodkového režimu pre zamestnancov spoločnosti EDF a ostatných zúčastnených podnikov do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia.

(35)  Tento model hodnotí cieľovú návratnosť, ktorú požaduje investor pri investovaní do kapitálu podniku k) ako výsledok súčtu návratnosti finančného aktíva považovaného za bezrizikové alebo málo rizikové, t. j. štátny dlhopis na referenčnom finančnom trhu (rf) a rizikovej prémie trhu odrážajúcej rizikovejší charakter investície do akcií (Km – rf), vynásobenej rizikovým koeficientom špecifickým pre akciu dotknutého podniku (β), ktorý sa môže vzťahovať na samotný podnik, prípadne na porovnateľné podniky použité ako referencia. Parameter β musí byť odhadnutý pre nezadlžený podnik (gearing) s cieľom posúdiť vnútorné riziko (akciu) podniku vo vzťahu k trhu. Model zodpovedá vzorcu k = rf + β × (Km – rf). Komisia použila model CAPM na odhadnutie požadovanej návratnosti kapitálovej investície do podniku, ktorú potvrdil Všeobecný súd Európskej únie: T-319/12 – Španielsko/Komisia, „Ciudad de la Luz“, EU:T:2014:604, body 48 – 66. Podrobnejší opis pozri v Vernimmen a kol., Corporate Finance, John Wiley & Sons ed., 2. vydanie, 2009, kapitola 22, výsledky prieskumu o frekvencii používania hodnotiacich metód pozri na s. 460. Teoretický základ a číselná aplikácia modelu CAPM v prerokúvanej veci sú tiež súčasťou štúdie, ktorú vypracovala spoločnosť Oxera pre EDF (odôvodnenie 70), najmä v jej prílohe I.

(36)  Vernimmen a kol., Corporate Finance, John Wiley & Sons ed., 2. vydanie, 2009, s. 433 – 434.

(37)  Model DDM predstavuje hodnotu podniku podľa (poslednej) vyplatenej dividendy (DT), miery rastu dividend (ɗD) a cieľovej odmeny alebo príležitostných nákladov na kapitál (K) podľa vzorca Vr = Dt (1 + ɗD)/(K – ɗD). Model DDM je použitý aj v štúdii od spoločnosti Oxera pre EDF (body 3.27 – 3.31, tabuľka 3.4), ale s inými, v niektorých prípadoch veľmi nereálnymi hodnotami. V štúdii Oxera sa uvádza miera rastu dividend na úrovni 9,3 % ročne. Miery rastu dividend sú vo výpočte do nekonečna, ako aj vo výpočte modelu DDM spojené s rastom podniku. Miery rastu 9,3 % oveľa vyššie ako inflácia a rast hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) z dlhodobého hľadiska znamenajú, že spoločnosť EDF nakoniec monopolizuje celkové HDP Francúzska.

(38)  Záporná čistá súčasná hodnota pre danú úrokovú sadzbu (diskontovanie – financovanie) znamená, že investícia nie je pri takejto úrokovej sadzbe návratná. Vnútorná miera návratnosti (kladná „IRR“) znamená efektívnu úrokovú sadzbu, ktorou očakávané peňažné toky odmeňujú investíciu.

(39)  Predpoklad, že dividenda EDF bude rásť o 4,51 % (citlivosť 1, tabuľka 6.2), sa zdá byť optimistický. Vychádza z odhadovanej miery rastu na nasledujúce štyri roky predpovede na roky 1997 – 2000. Inak ako v bežnej praxi sa použil rast dividend na konci obdobia (ústredný scenár), čoho výsledkom je, že dividendy na vyplácanie spoločnosti EDF mali klesať v rokoch 1997 – 2000 v porovnaní s rokmi 1991 – 1996 a v rokoch 1999 a 2000 v porovnaní s rokom 1998. V každom prípade trvalá sadzba 4,51 % je v absolútnej hodnote vysoká. Predpoklad (citlivosť 2, tabuľka 6.3), že by akcionár pridal alebo kupujúci zaplatil (podiel) kvázivlastné prostriedky spoločnosti EDF podľa odhadu z roku 1997 k vypočítanej objektívnej hodnote spoločnosti EDF, neprihliada na regulovanú povahu niektorého vlastného kapitálu (rezervy). Tento predpoklad v kombinácii s modelom DDM je tiež optimistický, lebo zodpovedá prideleniu (podiel 11 %) kvázivlastného kapitálu (s výnimkou upísaného kapitálu) akcionárovi, ktorý podniku umožňuje, aby absorboval prípadné straty a dlhodobo aby slúžil na vyplácanie dividend a pravidelnej odmeny pre akcionára. Predpokladá, že kvázivlastný kapitál spoločnosti EDF stanovený v rokoch 1997 – 2000 zostane donekonečna k dispozícii, zatiaľ čo model DDM neprihliada na iné zdroje odmeňovania ako dividendu. Tento predpoklad je preto ťažko odôvodniteľný. Spojenie obidvoch predpokladov (citlivosť 3, tabuľka 6.4) zmierňuje ich nevýhody alebo nedostatky a ešte viac zvyšuje nepravdepodobnosť a náhodnú povahu výsledkov výpočtu.

(40)  Rozsudky Gezamenlijke Steenkolenmijnen/Haute Autorité, 30/59, EU:C:1961:2; rozsudok Banco de Crédito Industrial, C-387/92, EU:C:1994:100; rozsudok SFEI, C-39/94, EU:C:1996:285; rozsudok Francúzsko/Komisia, C-241/94, EU:C:1996:353; rozsudok FFSA/Komisia, T-106/95, EU:T:1997:23.

(41)  Pozri najmä rozsudok Ladbroke/Komisia, T-67/94, EU:T:1998:7, bod 109.

(42)  Smernica Rady 90/547/EHS z 29. októbra 1990 o tranzite elektrickej energie prenosovými sieťami (Ú. v. ES L 313, 13.11.1990, s. 30).

(43)  Vec C-364/90, Taliansko/Komisia, EU:C:1993:157, bod 20.

(44)  Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 209, 23.7.2013, s. 1).

(45)  Vec C-280/00, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, EU:C:2003:415.

(46)  Rozsudok Španielsko/Komisia, C-280/92, EU:C:1994:325, bod 75.

(47)  Rozsudok Belgicko/Komisia, C-75/97, EU:C:1999:311, body 64 a 65.

(48)  Pozri článok 14 ods. 2 nariadenia č. 659/99 (už citovaný).

(49)  Nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1).

(50)  Rozsudok Komisia/Nemecko, C-94/87, EU:C:1989:46, bod 9, a rozsudok Komisia/Taliansko, C-348/93, EU:C:1995:95, bod 17.