20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/1

(1)

Žiadosť Cypru o zápis názvu „Παφίτικο Λουκάνικο“ (Pafitiko Loukaniko) do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Παφίτικο Λουκάνικο“ (Pafitiko Loukaniko) sa musí zapísať do registra,

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/3

(1)

Žiadosť Talianska o zápis názvu „Cipolla bianca di Margherita“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Cipolla bianca di Margherita“ sa musí zapísať do registra,

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/4

(1)

V nariadení (EÚ) č. 511/2014 sa stanovujú pravidlá upravujúce dodržiavanie podmienok prístupu a spoločného využívania prínosov, pokiaľ ide o genetické zdroje a tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi, v súlade s ustanoveniami Nagojského protokolu o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite (ďalej len „Nagojský protokol“). Efektívnym vykonávaním uvedeného nariadenia sa prispeje aj k ochrane biologickej diverzity a udržateľnému využívaniu jej zložiek v súlade s ustanoveniami Dohovoru o biologickej diverzite.

(2)

V článkoch 5 a 8 nariadenia (EÚ) č. 511/2014 sa stanovujú dobrovoľné nástroje, konkrétne registrované zbierky a osvedčené postupy s cieľom pomôcť používateľom pri plnení ich povinnosti náležitej starostlivosti. Očakáva sa, že používateľom bude pri plnení tejto povinnosti pomáhať identifikácia a registrácia zbierok, pri ktorej sa účinne uplatňujú opatrenia, v dôsledku ktorých sa genetické zdroje a súvisiace informácie dodávajú len s dokumentáciou poskytujúcou dôkaz o zákonnom prístupe a ktoré podľa potreby zabezpečujú existenciu vzájomne dohodnutých podmienok. Používatelia, ktorí získajú genetické zdroje zo zbierky zahrnutej do registra, by sa mali považovať za používateľov, ktorí uplatňujú náležitú starostlivosť, pokiaľ ide o vyhľadávanie informácií. Očakáva sa, že identifikácia opatrení, ktoré sú osobitne vhodné na dosiahnutie súladu so systémom vykonávania Nagojského protokolu za dostupnú cenu a s právnou istotou, a ich uznanie za osvedčené postupy budú takisto pomáhať používateľom pri plnení povinnosti náležitej starostlivosti. Pri svojich kontrolách používateľov z hľadiska dodržiavania predpisov by mali príslušné orgány zohľadňovať účinné vykonávanie uznaných osvedčených postupov z ich strany. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania uvedených ustanovení sú potrebné podrobné pravidlá týkajúce sa postupov, ktoré sa majú dodržiavať v prípade žiadosti o registráciu zbierky alebo jej časti a pri uznávaní osvedčených postupov.

(3)

Ak žiadateľ, ktorý chce byť zaradený do registra, je členom siete zbierok, je užitočné, ak takýto žiadateľ poskytuje informácie o všetkých ostatných zbierkach alebo ich častiach z tej istej siete, ktoré boli alebo sú predmetom žiadosti v iných členských štátoch. S cieľom uľahčiť spravodlivé a jednotné zaobchádzanie so žiadateľmi v rôznych členských štátoch by pri overovaní zbierok alebo ich častí príslušné orgány členských štátov, ktoré boli informované o takýchto žiadostiach v súvislosti s rôznymi zbierkami alebo ich časťami v rámci siete, mali zvážiť výmenu informácií s orgánmi tých členských štátov, v ktorých boli žiadosti predložené inými členmi siete.

(4)

Nariadenie (EÚ) č. 511/2014 sa vzťahuje na genetické zdroje a tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi. Medzi materiály, pri používaní ktorých sa požaduje vyhlásenie o náležitej starostlivosti, patria: genetické zdroje, tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi, alebo kombinácia oboch.

(5)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania ustanovení týkajúcich sa monitorovania dodržiavania predpisov zo strany používateľov sú potrebné podrobné pravidlá týkajúce sa vyhlásení, ktoré majú predložiť príjemcovia finančných prostriedkov na výskum zahŕňajúci používanie genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetických zdrojmi, ako aj vyhlásení, ktoré používatelia majú predložiť v záverečnom štádiu vývoja produktu vyvinutého s použitím genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi.

(6)

Pri monitorovaní dodržiavania predpisov zo strany používateľov v etape financovania výskumu je dôležité zabezpečiť, aby prijímatelia financovania pochopili svoje povinnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 511/2014 a aby uplatňovali náležitú starostlivosť. Rovnako dôležité je poskytovať informácie klíringovému stredisku pre prístup a spoločné využívanie prínosov (ďalej len „klíringové stredisko“) a zabezpečiť, že tieto informácie budú užitočné pre fungovanie a vykonávanie Nagojského protokolu. Ak nie je k dispozícii medzinárodne uznané osvedčenie o zhode, mali by sa predložiť iné relevantné informácie. Na zabezpečenie rovnováhy medzi cieľmi poskytovať klíringovému stredisku užitočné informácie a nezaťažovať príliš príjemcov financovania výskumu by sa v tomto stredisku mali vymieňať len informácie, ktoré sú nevyhnutné na identifikáciu genetických zdrojov.

(7)

Monitorovanie dodržiavania predpisov zo strany používateľov je účinné, keď sa vykonáva v členskom štáte, v ktorom sa uskutočňuje používanie. Je preto vhodné, aby sa vyhlásenie o náležitej starostlivosti predložilo príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo príjemca financovania, pretože v ňom k výskumu zahŕňajúcemu používanie genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi typicky dochádza.

(8)

Žiadatelia by sa mali vyhýbať zbytočnému viacnásobnému predkladaniu vyhlásení o náležitej starostlivosti. Vyhlásenie, ktoré predkladajú príjemcovia financovania výskumu, sa preto môže týkať viacerých genetických zdrojov alebo akýchkoľvek tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi. Jedno vyhlásenie môžu predložiť aj viacerí používatelia vykonávajúci spoločne výskum zahŕňajúci používanie genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi, ktorý je financovaný prostredníctvom jedného grantu. V tejto súvislosti treba vyhradiť osobitnú úlohu pre projektového koordinátora, ktorý by mal byť zodpovedný za predkladanie vyhlásení v mene príslušných používateľov. V zmysle článku 12 nariadenia (EÚ) č. 511/2014 by si príslušný orgán prijímajúci vyhlásenia predložené koordinátorom projektu mal vymieňať informácie s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch.

(9)

Na účely monitorovania dodržiavania predpisov zo strany používateľov podľa článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 511/2014 by sa malo stanoviť záverečné štádium používania, teda záverečné štádium vývoja produktu. Záverečné štádium vývoja produktu možno s právnou istotou identifikovať ako ukončené v okamihu, keď sa buď žiada o trhové schválenie alebo povolenie, alebo sa zasiela oznámenie, ktoré sa vyžaduje pred prvým uvedením na trh Únie, alebo, ak sa nevyžaduje ani trhové schválenie alebo povolenie, ani oznámenie, v okamihu prvého uvedenia produktu vyvinutého s použitím genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi na trh Únie. V niektorých prípadoch nemusí byť tým, kto žiada o trhové schválenie alebo povolenie, zasiela oznámenie alebo prvýkrát uvádza výrobok na trhu Únie, používateľ. Aby sa účinne riešili všetky činnosti, ktoré používajú genetické zdroje a tradičné poznatky súvisiace s genetickými zdrojmi v rámci Únie, používateľ predávajúci alebo iným spôsobom prevádzajúci výsledok použitia by v uvedených prípadoch mal predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti. Účinným monitorovaním dodržiavania predpisov zo strany používateľov v Únii by sa mali riešiť aj prípady, keď sa používanie v Únii skončilo a jeho výsledok sa predal alebo iným spôsobom previedol mimo Únie bez uvedenia výrobku na trh Únie.

(10)

Uvedené rôzne okolnosti vedúce k tomu, že používateľ predkladá v záverečnom štádiu vývoja produktu vyhlásenie o náležitej starostlivosti, sa navzájom vylučujú, a teda aj toto vyhlásenie by sa malo predložiť len jeden raz. Keďže sa vývoj produktu dostane do záverečného štádia predtým, ako nastanú tieto udalosti, vyhlásenie o náležitej starostlivosti by sa malo predložiť predtým, ako nastane prvá z uvedených udalostí.

(11)

Informácie poskytnuté vo vyhlásení o náležitej starostlivosti príslušné orgány podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 511/2014 zašlú klíringovému stredisku. Ak nie je dostupné medzinárodne uznané osvedčenie o zhode, mali by sa predložiť iné relevantné informácie poskytované v súlade s článkom 17 ods. 4 Nagojského protokolu, ako sa uvádza v článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 511/2014. S cieľom zabezpečiť efektívne fungovanie Nagojského protokolu a najmä klíringového strediska, mali by sa vymieňať len informácie, ktoré uľahčia monitorovanie príslušným vnútroštátnym orgánom uvedeným v článku 13 ods. 2 Nagojského protokolu.

(12)

Vyhlásenie o náležitej starostlivosti sa vyžaduje len v prípade genetických zdrojov alebo tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi získaných od zmluvnej strany Nagojského protokolu, ktorá prijala príslušné právne alebo správne predpisy o prístupe a spoločnom využívaní prínosov podľa článku 6 ods. 1 a článku 7 Nagojského protokolu.

(13)

Vzhľadom na novosť zavedených opatrení je vhodné preskúmať toto nariadenie. V tejto súvislosti sa môžu ukázať ako užitočné správy uvedené v článku 16 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 511/2014, a preto by sa mali zohľadniť, pokiaľ budú k dispozícii.

(14)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre prístup a spoločné využívanie prínosov,

a)

registračný kód pridelený Komisiou;

b)

názov daný zbierke alebo jej časti a jej kontaktné údaje;

c)

názov/meno vlastníka a jeho kontaktné údaje;

d)

kategória zbierky alebo jej časti;

e)

stručný opis zbierky alebo jej časti;

f)

odkaz na databázu, ak je k dispozícii;

g)

inštitúcia v rámci príslušného orgánu členského štátu, ktorá overila súlad zbierky s článkom 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 511/2014;

h)

dátum zápisu do registra;

i)

iný existujúci identifikátor, ak je k dispozícii;

j)

prípadný dátum výmazu z registra.

a)

kontroly na mieste;

b)

preskúmanie vybranej dokumentácie a záznamov o zbierke alebo jej časti, ktoré sú relevantné na preukázanie súladu s článkom 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 511/2014;

c)

preskúmanie, či vybrané vzorky genetických zdrojov a súvisiace informácie o príslušnej zbierke boli zdokumentované v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 511/2014;

d)

preskúmanie, či je vlastník zbierky schopný konzistentne poskytovať genetické zdroje na použitie tretím osobám v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 511/2014;

e)

rozhovory s príslušnými osobami, napríklad vlastníkom zbierky, zamestnancami, externými overovateľmi a používateľmi, ktorí získavajú vzorky z tejto zbierky.

a)

kontroly na mieste;

b)

preskúmanie vybranej dokumentácie a záznamov o zbierke alebo jej časti, ktoré sú relevantné na preukázanie súladu s článkom 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 511/2014;

c)

preskúmanie, či vybrané vzorky genetických zdrojov a súvisiace informácie boli zdokumentované a poskytnuté na použitie tretím osobám v súlade s článkom 5 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 511/2014;

d)

rozhovory s príslušnými osobami, napríklad vlastníkom zbierky, zamestnancami, externými overovateľmi a používateľmi, ktorí získavajú vzorky z tejto zbierky.

a)

predloženie žiadosti o trhové schválenie alebo povolenie produktu vyvinutého s použitím genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi;

b)

zaslanie oznámenia, ktoré sa vyžaduje pred prvým uvedením na trh Únie, týkajúceho sa produktu vyvinutého s použitím genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi;

c)

prvé uvedenie produktu vyvinutého s použitím genetických zdrojov a tradičných poznatkov súvisiacich s genetickými zdrojmi na trh Únie, pri ktorom sa nevyžaduje trhové schválenie, povolenie ani zaslanie oznámenia;

d)

výsledok použitia sa predajom alebo iným spôsobom previedol na fyzickú alebo právnickú osobu v Únii, aby táto osoba mohla vykonávať jednu z činností uvedených v písmenách a), b) a c);

e)

použitie v Únii sa skončilo a jeho výsledné závery sa predajom alebo iným spôsobom previedli na fyzickú alebo právnickú osobu mimo Únie.

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/20

(1)

Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (2) je jedným z cieľov spoločnej rybárskej politiky postupne odstrániť odhadzovanie úlovkov a na tento účel zaviesť povinnosť vylodiť úlovky druhov, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia výlovu.

(2)

Podľa článku 15 ods. 1 písm. c) nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 sa má povinnosť vylodiť úlovky uplatňovať od 1. januára 2016 na merlúzu európsku pri lovoch vymedzených pre tento druh.

(3)

Určité ustanovenia nariadenia Komisie (ES) č. 494/2002 (3) sú v rozpore s povinnosťou vylodiť úlovky, pretože rybárom predpisujú, aby úlovky merlúzy európskej, ktoré presiahnu obmedzenia týkajúce sa určitého zloženia úlovkov, odhadzovali.

(4)

Tieto ustanovenia v nariadení (ES) č. 494/2002 by sa preto mala zmeniť tak, aby sa všetky neželané úlovky merlúzy európskej museli vyloďovať a započítať do kvóty.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,

1.

Vkladá sa tento článok 1 a:

„Článok 1a

Na účely tohto nariadenia sú ‚nezamýšľané úlovky‘ náhodnými úlovkami morských organizmov, ktoré musia byť podľa článku 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (4) vylodené a započítané do kvót buď z dôvodu veľkosti, ktorá nedosahuje minimálnu ochrannú referenčnú veľkosť, alebo preto, že boli ulovené nad rámec množstiev povolených podľa pravidiel upravujúcich zloženie úlovkov alebo vedľajšie úlovky.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).“"

2.

Do článku 2 sa vkladá tento odsek 3:

„3.   Odsek 1 sa nevzťahuje na nezamýšľané úlovky merlúzy európskej, ktoré podliehajú povinnosti vylodiť úlovky v zmysle článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Tieto nezamýšľané úlovky sa musia vylodiť a započítať do kvót.“

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/22

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/24

(1)

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom poskytovať podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení, a samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré ukončili činnosť z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie, z dôvodu pokračovania celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy či z dôvodu novej svetovej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce.

(2)

EGF nemá prekročiť maximálnu ročnú sumu 150 miliónov EUR (v cenách roku 2011), ako je stanovené v článku 12 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3).

(3)

Belgické orgány predložili 24. marca 2015 žiadosť EGF/2015/003 BE/Ford Genk o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania a ukončenia činností (ďalej len „prepúšťanie“) v závode Ford Genk a u 11 dodávateľov a nadväzujúcich výrobcov. Žiadosť bola doplnená o dodatočné informácie v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013. Žiadosť spĺňa požiadavky na stanovenie finančného príspevku z fondu EGF stanovené v článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013.

(4)

Preto by sa mal v súvislosti so žiadosťou, ktorú predložilo Belgicko, EGF mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok vo výške 6 268 564 EUR.

(5)

S cieľom skrátiť čas potrebný na mobilizáciu EGF na minimum by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia,

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/26

(1)

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom poskytovať podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení, a samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré ukončili činnosť z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie, z dôvodu pokračovania celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy či z dôvodu novej svetovej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce.

(2)

EGF nemá prekročiť maximálnu ročnú sumu 150 miliónov EUR (v cenách roku 2011), ako je stanovené v článku 12 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3).

(3)

Taliansko predložilo 24. marca 2015 žiadosť EGF/2015/004 IT/Alitalia o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v spoločnosti Gruppo Alitalia (4) v Taliansku. Žiadosť bola doplnená o dodatočné informácie v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013. Táto žiadosť spĺňa požiadavky na stanovenie finančného príspevku z fondu EGF stanovené v článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013.

(4)

Preto by sa v súvislosti so žiadosťou predloženou Talianskom mal mobilizovať EGF s cieľom poskytnúť finančný príspevok vo výške 1 414 848 EUR.

(5)

S cieľom skrátiť čas potrebný na mobilizáciu EGF na minimum by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia,

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/28

(1)

Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom poskytovať podporu pracovníkom, ktorí boli prepustení, a samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré ukončili činnosť z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie, z dôvodu pokračovania celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy či z dôvodu novej svetovej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť im pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce.

(2)

EGF nemá prekročiť maximálnu ročnú sumu 150 miliónov EUR (v cenách roku 2011), ako je stanovené v článku 12 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3).

(3)

Nemecko predložilo 26. februára 2015 žiadosť EGF/2015/002 DE/Adam Opel o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v podniku Adam Opel AG a jednom dodávateľskom podniku v Nemecku. Žiadosť bola doplnená o dodatočné informácie v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013. Žiadosť spĺňa požiadavky na stanovenie finančného príspevku z fondu EGF stanovené v článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013.

(4)

Preto by sa v súvislosti so žiadosťou, ktorú predložilo Nemecko, mal mobilizovať EGF s cieľom poskytnúť finančný príspevok vo výške 6 958 623 EUR.

(5)

S cieľom skrátiť čas potrebný na mobilizáciu EGF na minimum by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia,

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/30

(1)

Cieľom Fondu solidarity Európskej únie (ďalej len „fond“) je umožniť Únii reagovať rýchlym, účinným a pružným spôsobom na núdzové situácie a prejaviť solidaritu s obyvateľstvom oblastí postihnutých katastrofami.

(2)

Fond nemá prekročiť maximálnu ročnú sumu 500 miliónov EUR (v cenách roku 2011), ako je stanovené v článku 10 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3).

(3)

Bulharsko predložilo žiadosť o mobilizáciu fondu v súvislosti s nepriaznivými zimnými podmienkami.

(4)

Grécko predložilo dve žiadosti o mobilizáciu fondu v súvislosti so záplavami.

(5)

Komisia po posúdení žiadostí dospela k záveru, že spĺňajú podmienky na udelenie pomoci z fondu stanovené v nariadení (ES) č. 2012/2002.

(6)

Fond by sa preto mal mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok v plnej výške 16 274 765 EUR v súvislosti so žiadosťami, ktoré predložili Bulharsko a Grécko.

(7)

Existuje možnosť presunutia rozpočtových prostriedkov v súlade s druhou vetou bodu 11 medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013. Rozpočtové prostriedky na zálohy na rozpočtový rok 2015 boli zatiaľ využité vo veľmi obmedzenom rozsahu, a to v súvislosti s tromi žiadosťami, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia a v prípade ktorých je zostatok k úhrade vo výške 14 647 288 EUR. Celá suma, ktorá sa má mobilizovať, sa preto bude financovať presunutím disponibilných rozpočtových prostriedkov na zálohové platby vo všeobecnom rozpočte Európskej únie na rozpočtový rok 2015. Nie sú potrebné žiadne dodatočné rozpočtové prostriedky.

(8)

S cieľom minimalizovať čas potrebný na mobilizáciu fondu by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať odo dňa jeho prijatia,

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/32

(1)

Správa o hodnotení rizika novej psychoaktívnej látky 4-metyl-5-(4-metylfenyl)-4,5-dihydrooxazol-2-amínu (4,4′-DMAR) bola vypracovaná v súlade s článkom 6 rozhodnutia 2005/387/SVV na mimoriadnom zasadnutí rozšíreného vedeckého výboru Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) a následne bola 19. septembra 2014 predložená Komisii a Rade.

(2)

4,4′-DMAR je syntetický substituovaný derivát oxazolínu. Ide o derivát aminorexu a 4-metylaminorexu (4-MAR), dvoch syntetických stimulujúcich látok kontrolovaných podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971.

(3)

Látka 4,4′-DMAR je dostupná na trhu s drogami v Únii najmenej od decembra 2012 a v systéme včasného varovania bola oznámená v decembri 2012. Deväť členských štátov oznámilo odhalenie tejto látky na základe jej zachytenia, najmä vo forme bieleho alebo farebného prášku a tabliet, ako aj v biologických a odobraných vzorkách.

(4)

Látka 4,4′-DMAR sa na trhu nových psychoaktívnych látok objavila ako „chemikália na výskumné účely“, ktorú predávali internetoví maloobchodní predajcovia, a v súčasnosti je dostupná na ulici. 4,4′-DMAR sa predáva a užíva ako samostatná látka, na čiernom trhu sa však predávala aj ako extáza a amfetamíny.

(5)

V období medzi júnom 2013 a júnom 2014 sa v troch členských štátoch zaznamenalo 31 úmrtí spojených s látkou 4,4′-DMAR. Vo väčšine prípadov bola látka 4,4′-DMAR buď príčinou smrti, alebo mohla spôsobiť smrť spolu s inými látkami. Jeden členský štát oznámil prípad intoxikácie bez smrteľných následkov.

(6)

Neexistujú žiadne štúdie o toxicite látky 4,4′-DMAR.

(7)

Pokiaľ ide o užívanie látky 4,4′-DMAR, neexistujú žiadne údaje o prevalencii. Dostupné informácie však naznačujú, že látka nie je veľmi rozšírená. Z informácií získaných z prípadov, v ktorých došlo k úmrtiu, takisto vyplýva, že užívatelia užili 4,4′-DMAR nevedome, keď hľadali iné stimulačné látky.

(8)

Organizovaná trestná činnosť zohráva pri výrobe, distribúcii, obchodovaní s 4,4′-DMAR a jej dodávaní v rámci Únie len obmedzenú úlohu. Chemické prekurzory a syntetické postupy používané na výrobu látky 4,4′-DMAR nie sú známe.

(9)

Látka 4,4′-DMAR nie je uvedená v zozname látok podliehajúcich kontrole podľa Jednotného dohovoru Organizácie Spojených národov o omamných látkach z roku 1961, ani v zozname Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971. V súčasnosti nie je a ani nebola predmetom hodnotenia v rámci systému OSN a žiadne takéto hodnotenie sa neplánuje.

(10)

Látka 4,4′-DMAR nemá v Únii žiadne preukázané alebo uznávané využitie na účely humánnej alebo veterinárnej medicíny. Odhliadnuc od jej používania v analytických referenčných materiáloch a vo vedeckom výskume zameranom na zisťovanie jej chemických, farmakologických a toxikologických vlastností nič nenasvedčuje tomu, že sa používa na iné účely.

(11)

Zo správy o hodnotení rizika vyplýva, že o látke 4,4′-DMAR je k dispozícii obmedzené množstvo vedeckých dôkazov a že na určenie zdravotných a sociálnych rizík, ktoré predstavuje, by bol potrebný ďalší výskum. V súčasnosti dostupné dôkazy a informácie však poskytujú dostatočný dôvod na to, aby sa látka 4,4′-DMAR podrobovala kontrolným opatreniam v rámci celej Únie. V dôsledku zdravotných rizík, ktoré predstavuje užívanie látky 4,4′-DMAR vzhľadom na skutočnosť, že užívatelia ju môžu užiť nevedome, ako nasvedčuje jej odhalenie pri niekoľkých prípadoch úmrtia, a vzhľadom na to, že nemá liečebnú hodnotu, by látka 4,4′-DMAR mala byť podrobená kontrolným opatreniam.

(12)

Vzhľadom na to, že tri členské štáty kontrolujú látku 4,4′-DMAR podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so záväzkami podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971 a päť členských štátov používa na jej kontrolu iné legislatívne opatrenia, podrobenie tejto látky kontrolným opatreniam v rámci celej Únie by pomohlo predísť vzniku prekážok pri cezhraničnom presadzovaní práva a justičnej spolupráci a prispelo by k ochrane pred rizikami, ktoré jej dostupnosť a užívanie môžu predstavovať.

(13)

Správa o hodnotení rizika novej psychoaktívnej látky 1-cyklohexyl-4-(1,2-difenyletyl)piperazín (MT-45) bola vypracovaná v súlade s článkom 6 ods. 2, 3 a 4 rozhodnutia 2005/387/SVV na mimoriadnom zasadnutí rozšíreného vedeckého výboru EMCDDA a následne bola 6. októbra 2014 predložená Komisii a Rade.

(14)

MT-45 je N,N′-disubstituovaný piperazín, ktorý má cyklohexánový kruh pripojený k jednému z atómov dusíka v piperazínovom kruhu a jednu 1,2-difenyletylovú zložku pripojenú k druhému atómu dusíka. Látka MT-45 je jedným zo série 1-(1,2-difenyletyl)piperazínových analgetík vynájdených začiatkom 70. rokov minulého storočia.

(15)

Látka MT-45 je od októbra 2013 prítomná na trhu s drogami v Únii, kde sa predáva ako „chemikália na výskumné účely“, najmä na internete. Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) identifikovalo 12 webových sídiel internetových dodávateľov a maloobchodných predajcov, ktorí ponúkajú MT-45 na predaj, pričom niektorí zjavne sídlia v Únii.

(16)

Jeden členský štát oznámil celkovo 28 úmrtí, ku ktorým došlo medzi novembrom 2013 a júlom 2014. Vo väčšine prípadov bola v biologických vzorkách analyticky potvrdená prítomnosť látky MT-45. Ten istý členský štát oznámil aj približne 18 prípadov intoxikácie bez smrteľných následkov, pri ktorých boli klinické príznaky podobné príznakom intoxikácie opiátmi a v niektorých prípadoch na ne zaberal antagonista opiátov naloxon pôsobiaci na opioidné receptory.

(17)

Existuje niekoľko štúdií na zvieratách, ktoré naznačujú, že akútna toxicita látky MT-45 je niekoľkonásobne vyššia než toxicita morfínu.

(18)

V súčasnosti dostupné informácie naznačujú, že látka MT-45 nie je veľmi rozšírená. Zdá sa, že táto látka sa užíva najmä v domácom prostredí, a to buď užívateľmi, ktorí chcú vyskúšať novú látku, alebo užívateľmi závislými od opiátov, ktorí nemajú prístup k heroínu alebo iným opiátom. Užívatelia môžu kombinovať MT-45 aj s ďalšími psychoaktívnymi látkami. Nie sú k dispozícii žiadne informácie o sociálnych rizikách, ktoré môžu súvisieť s látkou MT-45.

(19)

Neexistuje dôkaz o tom, že by pri výrobe a distribúcii látky MT-45, obchodovaní s ňou a pri jej dodávaní v rámci Únie zohrávala úlohu organizovaná trestná činnosť. Chemické prekurzory a syntetické postupy používané na výrobu látky MT-45 zistenej v členských štátoch nie sú známe.

(20)

MT-45 nie je uvedená v zozname látok podliehajúcich kontrole podľa Jednotného dohovoru Organizácie Spojených národov o omamných látkach z roku 1961, ani v zozname Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971. V súčasnosti nie je a ani nebola predmetom hodnotenia v rámci systému OSN a žiadne takéto hodnotenie sa neplánuje.

(21)

Látka MT-45 nemá v Únii žiadne preukázané alebo uznávané využitie na účely humánnej alebo veterinárnej medicíny. Odhliadnuc od jej používania v analytických referenčných materiáloch a vo vedeckom výskume zameranom na zisťovanie jej chemických, farmakologických a toxikologických vlastností nič nenasvedčuje tomu, že sa používa na iné účely.

(22)

Zo správy o hodnotení rizika vyplýva, že o látke MT-45 je k dispozícii obmedzené množstvo vedeckých dôkazov a že na určenie zdravotných a sociálnych rizík, ktoré predstavuje, by bol potrebný ďalší výskum. V súčasnosti dostupné dôkazy a informácie však poskytujú dostatočný dôvod na to, aby sa látka MT-45 podrobovala kontrolným opatreniam v rámci celej Únie. V dôsledku zdravotných rizík, ktoré predstavuje, ako nasvedčuje jej odhalenie pri viacerých prípadoch úmrtia, ako aj v dôsledku toho, že nemá liečebnú hodnotu, by látka MT-45 mala byť podrobená kontrolným opatreniam.

(23)

Vzhľadom na to, že jeden členský štát kontroluje látku MT-45 podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so záväzkami podľa Jednotného dohovoru Organizácie Spojených národov o omamných látkach z roku 1961 a Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971 a sedem členských štátov používa na jej kontrolu iné legislatívne opatrenia, podrobenie tejto látky kontrolným opatreniam v rámci celej Únie by pomohlo predísť vzniku prekážok pri cezhraničnom presadzovaní práva a justičnej spolupráci a prispelo by k ochrane pred rizikami, ktoré jej dostupnosť a užívanie môžu predstavovať.

(24)

V rozhodnutí 2005/387/SVV sa Rade udeľujú vykonávacie právomoci pre prípad výskytu nových psychoaktívnych látok, ktoré zistia a oznámia členské štáty, s cieľom umožniť rýchlu a odbornú reakciu na úrovni Únie vo forme podrobenia týchto látok kontrolným opatreniam v rámci celej Únie. Keďže boli splnené podmienky a postup na uplatnenie takýchto vykonávacích právomocí, malo by sa prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa látky 4,4′-DMAR a MT-45 podrobia kontrole v rámci celej Únie.

(25)

Dánsko je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV.

(26)

Írsko je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV.

(27)

Spojené kráľovstvo nie je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV a preto sa nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV, nie je ním viazané a ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

a)

4-metyl-5-(4-metylfenyl)-4,5-dihydrooxazol-2-amín (4,4′-DMAR);

b)

1-cyklohexyl-4-(1,2-difenyletyl)piperazín (MT-45).

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/35

(1)

V súlade s článkom 6 rozhodnutia 2005/387/SVV bola na mimoriadnom zasadnutí rozšíreného vedeckého výboru Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) vypracovaná správa o hodnotení rizika 4-metylamfetamínu, ktorá bola následne predložená Komisii 29. novembra 2012.

(2)

Látka 4-metylamfetamín je syntetický derivát amfetamínu s metylovou skupinou naviazanou v polohe 4 na benzénové jadro, ktorý bol zachytený hlavne vo forme prášku a pasty vo vzorkách obsahujúcich amfetamín a kofeín, ale objavil sa už aj v tabletovej a v tekutej podobe. Objavil sa na nezákonnom trhu s amfetamínom, kde sa predáva a používa ako kontrolovaná droga amfetamín. Bol nahlásený jeden prípad, keď sa látka našla v komerčnom výrobku predávanom na internete. Hlavný chemický prekurzor na syntézu 4-metylamfetamínu je 4-metylbenzyl metyl ketón (4-metyl BMK), ktorý je podľa všetkého komerčne dostupný na internete a nie je kontrolovaný podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami z roku 1988.

(3)

Špecifické fyzické účinky 4-metylamfetamínu používatelia hlásia len zriedka, pretože zvyčajne nevedia o tom, že túto látku užili. Z tých niekoľko hlásení, ktoré sú k dispozícii, však vyplýva, že má stimulačné účinky. Obmedzené dostupné údaje týkajúce sa človeka naznačujú, že medzi nepriaznivé účinky 4-metylamfetanímu patrí hypertermia, vysoký krvný tlak, anorexia, nevoľnosť, potenie, žalúdočné problémy, kašeľ, vracanie, bolesti hlavy, búšenie srdca, nespavosť, paranoja, úzkosť a depresia. Aktuálne údaje nie sú dostatočné na to, aby sa dal určiť relatívny potenciál návykovosti tejto látky.

(4)

Podľa dostupných obmedzených zdrojov údajov je akútna toxicita 4-metylamfetamínu podobná ako pri iných stimulačných látkach. Niektoré dôkazy naznačujú, že kombinácia 4-metylamfetamínu s inými látkami vrátane amfetamínu a kofeínu môže viesť k vyššiemu riziku celkovej zvýšenej toxicity.

(5)

V štyroch členských štátoch bolo zaznamenaných spolu 21 úmrtí, pri ktorých sa vo vzorkách odobratých post mortem zistil 4-metylamfetamín samotný alebo v kombinácii s inou látkou či látkami, najmä amfetamínom. Z dostupných informácií sa nedá s istotou určiť, akú úlohu v týchto úmrtiach zohral 4-metylamfetamín, v niektorých prípadoch však bola táto látka hlavnou zistenou drogou a jej úrovne sa dajú porovnať s úrovňami, ktoré sa zistili v určitých prípadoch smrti spôsobenej užívaním amfetamínu.

(6)

Látka 4-metylamfetamín sa našla v 15 členských štátoch a jeden členský štát oznámil, že na jeho území sa táto látka vyrába. Konkrétna prevalencia 4-metylamfetamínu sa nedá veľmi odhadnúť. Neexistujú žiadne informácie o konkrétnom dopyte po tejto látke zo strany skupín používateľov a komerčne sa nepredáva v internetových obchodoch.

(7)

Z dostupných informácií vyplýva, že 4-metylamfetamín vyrábajú a distribuujú tie isté organizované zločinecké skupiny, ktoré sú zapojené do výroby amfetamínu a obchodovania s ním.

(8)

Látka 4-metylamfetamín nemá v Únii žiadnu známu, stanovenú či uznanú hodnotu ani využitie na účely medicíny a pre túto látku v Únii neexistuje žiadne povolenie na jej uvádzanie na trh. Okrem jej používania ako analytickej referenčnej normy a vo vedeckom výskume nič nenaznačuje tomu, že by sa mohla používať na iné legitímne účely.

(9)

Látka 4-metylafmetamín v súčasnosti nie je a ani nebola predmetom hodnotenia v rámci systému OSN. Osem členských štátov kontroluje túto látku v súlade s ich príslušnými právnymi predpismi na základe ich záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971. Dva ďalšie členské štáty na túto látku vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch uplatňujú všeobecnú definíciu fenetylamínu a jeden členský štát ju podrobuje kontrolným opatreniam na základe svojich právnych predpisov o liekoch.

(10)

Správa o hodnotení rizika poukazuje na skutočnosť, že existuje len obmedzené množstvo dostupných vedeckých dôkazov o vlastnostiach a rizikách 4-metylamfetamínu, ako aj na potrebu uskutočniť ďalšie štúdie o celkových zdravotných a sociálnych rizikách spojených s touto látkou. Dostupné dôkazy však poskytujú dostatočné dôvody na to, aby bol 4-metylamfetamín podrobený kontrolným opatreniam v celej Únii. V dôsledku zdravotných rizík, ktoré 4-metylamfetamín predstavuje, ako sa preukázalo, keď sa zistil vo viacerých prípadoch úmrtia, a to hlavne keď sa používa v kombinácii s inými látkami, ďalej v dôsledku veľkej podobnosti jeho vzhľadu a účinkov s amfetamínom, skutočnosti, že užívatelia ho môžu užiť nevedome, a jeho obmedzenej liečebnej hodnoty alebo využitia, 4-metylamfetamín by mal byť podrobený kontrolným opatreniam v celej Únii.

(11)

Vzhľadom na to, že už 10 členských štátov kontroluje 4-metylamfetamín, jeho podrobenie kontrolným opatreniam v rámci celej Únie môže napomôcť pri predchádzaní problémom v rámci cezhraničného presadzovania práva a justičnej spolupráce.

(12)

Kontrolné opatrenia v celej Únii môžu tiež pomôcť zabrániť tomu, aby sa z 4-metylamfetamínu stala alternatíva amfetamínu na trhoch s nelegálnymi drogami.

(13)

V rozhodnutí 2005/387/SVV sa Rade udeľujú vykonávacie právomoci pre prípad výskytu nových psychoaktívnych látok, ktoré zistia a oznámia členské štáty, a to s cieľom umožniť rýchlu a odbornú reakciu na úrovni Únie vo forme podrobenia týchto látok kontrolným opatreniam v rámci celej Únie. Keďže boli splnené podmienky a postup na uplatnenie takýchto vykonávacích právomocí, malo by sa prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa 4-metylamfetamín podrobí kontrole v celej Únii.

(14)

Týmto rozhodnutím sa nahrádza rozhodnutie Rady 2013/129/EÚ (2), ktoré zrušil Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) svojim rozsudkom zo 16. apríla 2015 vo veci C-317/13 (3). V uvedenom rozsudku Súdny dvor zachoval účinky rozhodnutia 2013/129/EÚ až do nadobudnutia účinnosti nových aktov, ktoré ho majú nahradiť. Účinky rozhodnutia 2013/129/EÚ preto zanikajú dňom, keď nadobudne účinnosť toto rozhodnutie.

(15)

Pokiaľ ide o látku 4-metylamfetamín, malo by sa v záujme zabezpečenia kontinuity kontrolných opatrení v rámci celej Únie toto rozhodnutie uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na podrobenie tejto novej psychoaktívnej látky kontrolným opatreniam a trestnoprávnym sankciám v súlade s ich vnútroštátnym právom, ako sa uvádza v článku 2 rozhodnutia 2013/129/EÚ.

(16)

Dánsko je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV.

(17)

Írsko je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV.

(18)

Spojené kráľovstvo nie je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV, a preto sa nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/38

(1)

Správy o hodnotení rizika nových psychoaktívnych látok 4-jód-2,5-dimetoxy-N-(2-metoxybenzyl)fenetylamínu (25I-NBOMe), 3,4-dichlór-N-[[1-(dimetylamino)cyklohexyl]metyl]benzamidu (AH-7921), 3,4-metyléndioxypyrovalerónu (MDPV) a 2-(3-metoxyfenyl)2-(etylamino)cyklohexanónu (metoxetamínu) boli vypracované v súlade s rozhodnutím 2005/387/SVV na mimoriadnom zasadnutí rozšíreného vedeckého výboru Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) a následne boli 23. apríla 2014 predložené Komisii a Rade.

(2)

Látky 25I-NBOMe, AH-7921, MDPV a metoxetamín neboli predmetom posúdenia na úrovni Organizácie Spojených národov v čase, keď sa hodnotenie rizika požadovalo na úrovni Únie, ale boli hodnotené výborom expertov na drogovú závislosť Svetovej zdravotníckej organizácie v júni 2014.

(3)

Látky 25I-NBOMe, AH-7921, MDPV a metoxetamín nemajú žiadne preukázané alebo uznávané využitie na účely humánnej alebo veterinárnej medicíny. Odhliadnuc od ich používania v analytických referenčných materiáloch, vo vedeckom výskume zameranom na zisťovanie ich chemických, farmakologických a toxikologických vlastností v dôsledku ich objavenia sa na trhu s drogami, a v prípade látky 25I-NBOMe aj v oblasti neurochémie, nič nenasvedčuje tomu, že sa používajú na iné účely.

(4)

Látka 25I-NBOMe je silný syntetický derivát látky 2,5-dimetoxy-4-jódofenetylamín (2C-I), klasického serotonergického halucinogénu, ktorý bol podrobený hodnoteniu rizika a kontrolným opatreniam a bol predmetom trestných sankcií na úrovni Únie od roku 2003 na základe rozhodnutia Rady 2003/847/SVV (2).

(5)

Je ťažké určiť konkrétne fyzické účinky látky 25I-NBOMe, pretože neexistujú žiadne zverejnené štúdie hodnotiace jej akútnu a chronickú toxicitu, účinky na psychické zdravie a správanie, ako aj návykový potenciál, a pretože sú k dispozícii len obmedzené informácie a údaje. Klinické pozorovania osôb, ktoré túto látku užili, naznačujú, že má halucinogénne účinky a potenciál vyvolať silný nepokoj, zmätok, intenzívne zvukové a vizuálne halucinácie, agresivitu, násilné incidenty a sebapoškodzovanie.

(6)

V súvislosti s látkou 25I-NBOMe boli zaznamenané štyri úmrtia v troch členských štátoch. Ťažká toxicita súvisiaca s jej použitím bola zaznamenaná v štyroch členských štátoch, ktoré oznámili 32 prípadov intoxikácie bez smrteľných následkov. Ak by sa táto nová psychoaktívna látka stala dostupnejšou a viac užívanou, mohli by byť dôsledky pre zdravie jednotlivcov a verejnosti značné. Pokiaľ ide o sociálne riziká spojené s látkou 25I-NBOMe, nie sú k dispozícii žiadne informácie.

(7)

Zistenie výskytu látky 25I-NBOMe nahlásilo EMCDDA a Európskemu policajnému úradu (Europol) dvadsaťdva členských štátov a Nórsko. Pokiaľ ide o užívanie 25I-NBOMe, nie sú k dispozícii žiadne údaje o prevalencii, ale z obmedzených dostupných informácií vyplýva, že látka môže byť užívaná v rôznom prostredí, a to napríklad doma, v baroch, nočných kluboch a na hudobných festivaloch.

(8)

Látka 25I-NBOMe sa na trh uvádza otvorene a predáva sa na internete ako „chemikália na výskumné účely“ a informácie získané z jej záchytu, odobraných vzoriek, webových sídiel užívateľov a internetových maloobchodných predajcov naznačujú, že sa predáva ako samostatná droga a takisto ako „legálna“ náhrada LSD. EMCDDA identifikovalo viac ako pätnásť internetových maloobchodných predajcov, ktorí túto látku predávajú a zrejme sídlia v rámci Únie a v Číne.

(9)

Zo správy o hodnotení rizika vyplýva, že dostupné vedecké dôkazy o látke 25I-NBOMe sú obmedzené a že na určenie zdravotných a sociálnych rizík, ktoré predstavuje, by bol potrebný ďalší výskum. Dostupné dôkazy a informácie však poskytujú dostatočný dôvod na podrobenie látky 25I-NBOMe kontrolným opatreniam v celej Únii. Látka 25I-NBOMe by mala byť v dôsledku zdravotných rizík, ktoré predstavuje vzhľadom na skutočnosť, že užívatelia ju môžu užiť bez svojho vedomia, ako nasvedčuje jej prítomnosť v niekoľkých oznámených prípadoch úmrtia, ako aj v dôsledku toho, že nemá hodnotu či využitie na lekárske účely, podrobená kontrolným opatreniam v celej Únii.

(10)

Vzhľadom na to, že šesť členských štátov kontroluje látku 25I-NBOMe podľa vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so záväzkami podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971, a že sedem členských štátov používa na jej kontrolu iné legislatívne opatrenia, by podrobenie tejto látky kontrolným opatreniam v celej Únii pomohlo predísť vzniku prekážok pri cezhraničnom presadzovaní práva a justičnej spolupráci a prispelo by k ochrane pred rizikami, ktoré jej dostupnosť a užívanie môžu predstavovať.

(11)

Látka AH-7921 je štrukturálne atypické syntetické opioidné analgetikum, ktoré internetoví dodávatelia, užívateľské webové sídla a média bežne nazývajú „doxylam“. Možno si ho ľahko pomýliť s „doxylamínom“, antihistaminickým liekom so sedatívno-hypnotickými vlastnosťami, čo by mohlo viesť k neúmyselnému predávkovaniu.

(12)

Je ťažké určiť konkrétne fyzické účinky látky AH-7921, pretože neexistujú žiadne zverejnené štúdie hodnotiace jeho akútnu a chronickú toxicitu, účinky na psychické zdravie, správanie a návykový potenciál, ako aj preto, že sú k dispozícii len obmedzené informácie a údaje. Zo správ od užívateľov vyplýva, že účinky látky AH-7921 sa zrejme podobajú účinkom klasických opioidov – vyvoláva pocity miernej eufórie, svrbenie a uvoľnenie. Typickým nežiaducim účinkom môže byť aj nevoľnosť. Okrem experimentovania s látkou AH-7921 na sebe a jej „rekreačného užívania“ niektorí užívatelia tvrdia, že túto novú drogu používajú na zmiernenie bolesti, iní na zmiernenie abstinenčných príznakov, pretože prestali užívať iné opioidy. To môže naznačovať potenciál látky AH-7921 rozšíriť sa medzi užívateľov, ktorí opioidy užívajú injekčne.

(13)

Pokiaľ ide o užívanie látky AH-7921, nie sú k dispozícii žiadne údaje o prevalencii, ale z dostupných informácií vyplýva, že táto látka nie je veľmi rozšírená, a že sa užíva prevažne v domácom prostredí.

(14)

V období od decembra 2012 do septembra 2013 bolo zaznamenaných 15 prípadov úmrtí v troch členských štátoch, pričom vo vzorkách odobraných post mortem bola zistená prítomnosť látky AH-7921 samostatne alebo v kombinácii s inými látkami. Hoci nie je možné s istotou určiť, akú úlohu zohrala látka AH-7921 vo všetkých týchto prípadoch úmrtí, v niektorých z nich bola výslovne uvedená medzi príčinami smrti. Jeden členský štát informoval o 6 prípadoch intoxikácie bez smrteľných následkov spojených s látkou AH-7921. Ak by sa táto nová psychoaktívna látka stala dostupnejšou a viac užívanou, mohli by byť dôsledky pre zdravie jednotlivcov a verejnosti značné. Pokiaľ ide o sociálne riziká spojené s látkou AH-7921, nie sú k dispozícii žiadne informácie.

(15)

Zo správy o hodnotení rizika vyplýva, že dostupné vedecké dôkazy o látke AH-7921 sú obmedzené a že na určenie zdravotných a sociálnych rizík, ktoré predstavuje, by bol potrebný ďalší výskum. Dostupné dôkazy a informácie však poskytujú dostatočný dôvod na podrobenie látky AH-7921 kontrolným opatreniam v celej Únii. Látka AH-7921 by mala byť v dôsledku zdravotných rizík, ktoré predstavuje vzhľadom na skutočnosť, že užívatelia ju môžu užiť bez svojho vedomia, ako nasvedčuje jej prítomnosť v niekoľkých oznámených prípadoch úmrtia, ako aj v dôsledku toho, že nemá hodnotu či využitie na účely medicíny, podrobená kontrolným opatreniam v celej Únii.

(16)

Vzhľadom na to, že jeden členský štát kontroluje látku AH-7921 podľa vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so záväzkami podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971, a že päť členských štátov používa na jej kontrolu iné legislatívne opatrenia, by podrobenie tejto látky kontrolným opatreniam v celej Únii pomohlo predísť vzniku prekážok pri cezhraničnom presadzovaní práva a justičnej spolupráci a prispelo by k ochrane pred rizikami, ktoré jej dostupnosť a užívanie môžu predstavovať.

(17)

Látka MDPV je kruhovo substituovaný syntetický derivát katinónu, chemicky príbuzný pyrovalerónu, pričom obidve tieto látky podliehajú kontrole podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971.

(18)

Informácie o chronickej a akútnej toxicite spojenej s MDPV, účinkoch na psychické zdravie a správanie a o návykovom potenciáli nie sú zhromažďované jednotne v celej Únii. Informácie zo zverejnených štúdií, potvrdené klinickými prípadmi, naznačujú, že psychofarmakologický profil pozorovaný v prípade látky MDPV sa podobá profilu kokaínu a metamfetamínu, aj keď účinok látky MDPV je silnejší a dlhodobejší. Okrem toho sa zistilo, že látka MDPV je desaťkrát silnejšia, pokiaľ ide o jej schopnosť vyvolávať pohybovú aktiváciu, tachykardiu a hypertenziu.

(19)

Na webových sídlach užívateľov sa uvádza, že jej akútna toxicita môže mať u človeka za následok nežiaduce účinky podobné tým, ktoré sú spojené s inými stimulantmi. Patria medzi ne paranoidná psychóza, tachykardia, hypertenzia, diaforéza, dýchacie ťažkosti, silný nepokoj, zvukové a vizuálne halucinácie, silné pocity úzkosti, hypertermia, záchvaty násilia a viacnásobné zlyhanie orgánov.

(20)

Od septembra 2009 do augusta 2013 bolo zaznamenaných 108 prípadov úmrtia v ôsmich členských štátoch a Nórsku, pričom látka MDPV sa našla v biologických vzorkách odobraných post mortem alebo súvisela s príčinou smrti. Osem členských štátov nahlásilo v súvislosti s MDPV celkom 525 prípadov intoxikácie bez smrteľných následkov. Ak by sa táto nová psychoaktívna látka stala dostupnejšou a viac užívanou, mohli by byť dôsledky pre zdravie jednotlivcov a verejnosti značné.

(21)

V štyroch členských štátoch sa výskyt látky MDPV od roku 2009 zaznamenal aj v biologických vzorkách spojených so smrteľnými cestnými dopravnými nehodami, ako aj s cestnými dopravnými nehodami bez smrteľných následkov, alebo s riadením vozidla pod vplyvom omamných látok.

(22)

Látka MDPV je na trhu s drogami v Únii od novembra 2008 a 27 členských štátov, Nórsko a Turecko nahlásilo zachytenie tejto látky v objeme niekoľkých kilogramov. MDPV sa predáva ako samostatná látka, bola však zistená aj v kombinácii s inými látkami. Je široko dostupná od internetových dodávateľov a maloobchodníkov, v tzv. „head shopoch“ a od dílerov na ulici. Existujú určité náznaky, že výroba tabletiek a distribúcia tejto látky v Únii sú do určitej miery organizované.

(23)

Zo správy o hodnotení rizík vyplýva, že na určenie zdravotných a spoločenských rizík, ktoré predstavuje látka MDPV, by bol potrebný ďalší výskum. Dostupné dôkazy a informácie poskytujú dostatočný dôvod na podrobenie látky MDPV kontrolným opatreniam v celej Únii. Látka MDPV by mala byť v dôsledku zdravotných rizík, ktoré predstavuje vzhľadom na skutočnosť, že užívatelia ju môžu užiť bez svojho vedomia, ako nasvedčuje jej prítomnosť v niekoľkých oznámených prípadoch úmrtia, ako aj v dôsledku toho, že nemá hodnotu či využitie na účely medicíny, podrobená kontrolným opatreniam v celej Únii.

(24)

Vzhľadom na to, že 21 členských štátov kontroluje látku MDPV podľa vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so záväzkami Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971, a že štyri členské štáty používajú na jej kontrolu iné legislatívne opatrenia, by podrobenie tejto látky kontrolným opatreniam v celej Únii pomohlo predísť vzniku prekážok pri cezhraničnom presadzovaní práva a justičnej spolupráci a prispelo by k ochrane pred rizikami, ktoré jej dostupnosť a užívanie môžu predstavovať.

(25)

Metoxetamín je arylcyklohexylamínová látka, ktorá je chemicky podobná ketamínu a medzinárodne kontrolovanej látke fencyklidín (PCP). Rovnako ako ketamín a PCP má aj metoxetamín disociačné vlastnosti.

(26)

Neexistujú žiadne štúdie hodnotiace chronickú a akútnu toxicitu spojenú s metoxetamínom, jeho účinky na psychické zdravie a správanie a návykový potenciál. Subjektívne skúsenosti uvedené na webových sídlach užívateľov naznačujú nežiaduce účinky podobné intoxikácii ketamínom. Ide o nevoľnosť a silné zvracanie, dýchacie ťažkosti, záchvaty, dezorientáciu, pocity úzkosti, katatóniu, agresivitu, halucinácie, paranoju a psychózu. Okrem toho môžu akútne intoxikácie metoxetamínom zahŕňať stimulačné účinky (nepokoj, tachykardiu a hypertenziu) a vplyv na mozgovú činnosť, ktoré sa v prípade akútnej intoxikácie ketamínom neočakávajú.

(27)

V súvislosti s metoxetamínom nahlásilo šesť členských štátov dvadsať úmrtí, pričom táto látka bola zistená vo vzorkách odobraných post mortem. Používaný samostatne, alebo v kombinácii s inými látkami sa metoxetamín zistil aj v prípade dvadsiatich intoxikácií bez smrteľných následkov, ktoré nahlásilo päť členských štátov. Ak by sa táto nová psychoaktívna látka stala dostupnejšou a viac užívanou, mohli by byť dôsledky pre zdravie jednotlivcov a verejnosti značné.

(28)

Od novembra 2010 nahlásilo zistenie výskytu metoxetamínu 23 členských štátov, Turecko a Nórsko. Informácie naznačujú, že metoxetamín sa predáva a užíva ako samostatná látka, a že sa predáva aj ako „legálna“ náhrada ketamínu prostredníctvom internetových maloobchodných predajcov, v tzv. „head shopoch“ a prostredníctvom dílerov na ulici.

(29)

V rámci Únie bola táto látka vo forme prášku zachytená v objeme niekoľkých kilogramov, ale neexistujú žiadne informácie o možnom zapojení organizovanej trestnej činnosti. Výroba metoxetamínu nevyžaduje zložité vybavenie.

(30)

Údaje o prevalencii sú obmedzené na nereprezentatívne štúdie v dvoch členských štátoch. Tieto štúdie naznačujú, že prevalencia užívania metoxetamínu je nižšia než ketamínu. Z dostupných informácií vyplýva, že je zrejme užívaná v širokom spektre rôznych prostredí, okrem iného doma, v baroch, nočných kluboch a na hudobných festivaloch.

(31)

Zo správy o hodnotení rizík vyplýva, že na určenie zdravotných a spoločenských rizík, ktoré predstavuje metoxetamín, by bol potrebný ďalší výskum. Dostupné dôkazy a informácie však poskytujú dostatočné dôvody na podrobenie metoxetamínu kontrolným opatreniam v celej Únii. Látka metoxetamín by mala byť v dôsledku zdravotných rizík, ktoré predstavuje vzhľadom na skutočnosť, že užívatelia ju môžu užiť bez svojho vedomia, ako nasvedčuje jej prítomnosť v niekoľkých oznámených prípadoch úmrtia, ako aj v dôsledku toho, že nemá hodnotu či využitie na účely medicíny, podrobená kontrolným opatreniam v celej Únii.

(32)

Vzhľadom na to, že deväť členských štátov kontroluje látku metoxetamín podľa vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so záväzkami podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971 a deväť členských štátov používa na jej kontrolu iné legislatívne opatrenia, by podrobenie tejto látky kontrolným opatreniam v celej Únii pomohlo predísť vzniku prekážok pri cezhraničnom presadzovaní práva a justičnej spolupráci a prispelo by k ochrane pred rizikami, ktoré môžu jej dostupnosť a užívanie predstavovať.

(33)

V rozhodnutí 2005/387/SVV sa Rade udeľujú vykonávacie právomoci pre prípad výskytu nových psychoaktívnych látok, ktoré zistia a oznámia členské štáty, s cieľom umožniť rýchlu a odbornú reakciu na úrovni Únie vo forme podrobenia týchto látok kontrolným opatreniam v rámci celej Únie. Keďže boli splnené podmienky a postupy na začatie uplatňovania takýchto vykonávacích právomocí, malo by sa prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa látky 25I-NBOMe, AH-7921, MDPV a metoxetamín podrobia kontrole v celej Únii.

(34)

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku zo 16. apríla 2015 v spojených veciach C-317/13 a C-679/13 (3) rozhodol, že Rada by pred prijatím vykonávacieho rozhodnutia na základe článku 8 ods. 3 rozhodnutia 2005/387/SVV mala konzultovať s Európskym parlamentom. Vykonávacie rozhodnutie Rady 2014/688/EÚ (4) bolo prijaté bez takejto predchádzajúcej konzultácie a v dôsledku toho je na základe procesnej chyby neplatné. Rozhodnutie 2014/688/EÚ by sa malo preto nahradiť týmto rozhodnutím.

(35)

V záujme zabezpečenia kontinuity kontrolných opatrení v rámci celej Únie, ako aj súladu so záväzkami členských štátov, ktoré im vyplývajú z Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971 a Jednotného dohovoru Organizácie Spojených národov o omamných látkach z roku 1961 pokiaľ ide o látky 4-jód-2,5-dimetoxy-N-(2-metoxybenzyl)fenetylamín (25I-NBOMe), 3,4-dichlór-N-[[1-(dimetylamino)cyklohexyl]metyl]benzamid (AH-7921), 3,4-metyléndioxypyrovalerón (MDPV) a 2-(3-metoxyfenyl)-2-(etylamino)cyklohexanón (metoxetamín), by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na podrobenie týchto nových psychoaktívnych látok kontrolným opatreniam a trestnoprávnym sankciám v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako sa uvádza v článku 2 rozhodnutia 2014/688/EÚ.

(36)

Dánsko je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV.

(37)

Írsko je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV.

(38)

Spojené kráľovstvo nie je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV, a preto sa nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

a)

4-jód-2,5-dimetoxy-N-(2-metoxybenzyl)fenetylamín (25I-NBOMe);

b)

3,4-dichlór-N-[[1-(dimetylamino)cyklohexyl]metyl]benzamid (AH-7921);

c)

3,4-metyléndioxypyrovalerón (MDPV);

d)

2-(3-metoxyfenyl)-2-(etylamino)cyklohexanón (metoxetamín).

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/43

(1)

Správa o hodnotení rizika novej psychoaktívnej látky 5-(2-aminopropyl)indolu bola vypracovaná v súlade s článkom 6 rozhodnutia 2005/387/SVV rozšíreným vedeckým výborom Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) počas mimoriadneho zasadnutia a následne bola 16. apríla 2013 predložená Komisii a Rade.

(2)

Látka 5-(2-aminopropyl)indol je syntetický derivát indolu substituovaný na fenylovej strane indolového kruhového systému. Zdá sa, že ide o stimulačnú látku, ktorá môže mať tiež halucinogénne účinky. Látka 5-(2-aminopropyl)indol sa vyskytuje väčšinou vo forme prášku, ale takisto aj vo forme tabliet a kapsúl. Je komerčne dostupná na internete a v tzv. „head shopoch“, kde sa uvádza na trh ako „chemikália na výskumné účely“. Látka bola zistená aj vo vzorkách výrobku predávaného ako „legal high“ pod názvom „benzo fury“ a v tabletách podobajúcich sa extáze.

(3)

Dostupné informácie a údaje naznačujú, že akútna toxicita 5-(2-aminopropyl)indolu môže u ľudí vyvolať nepriaznivé účinky, ako je napríklad tachykardia a prehriatie organizmu a môže tiež spôsobiť aj rozšírenie zrenice (mydriázu), rozrušenie a triašku. Látka 5-(2-aminopropyl)indol môže reagovať s inými látkami vrátane liekov a stimulantov, ktoré pôsobia na monoamínový systém. Je ťažké určiť konkrétne fyzické účinky 5-(2-aminopropyl)indolu na ľudí, pretože neexistujú žiadne zverejnené štúdie hodnotiace jeho akútnu a chronickú toxicitu, účinky na psychické zdravie, správanie alebo možnú závislosť, a keďže k dispozícii sú len obmedzené informácie a údaje.

(4)

V období od apríla do augusta 2012 bolo zaznamenaných 24 úmrtí v štyroch členských štátoch, vo vzťahu ku ktorým bola vo vzorkách odobraných post mortem zistená prítomnosť 5-(2-aminopropyl)indolu samostatne alebo v kombinácii s inými látkami. Nie je možné s istotou určiť, akú úlohu zohral 5-(2-aminopropyl)indol vo všetkých prípadoch týchto úmrtí, v niektorých z nich bol však výslovne uvedený ako možná príčina smrti. Ak by sa táto nová psychoaktívna látka stala dostupnejšou a viac užívanou, mohli by byť dôsledky na zdravie jednotlivcov a verejnosti značné. Nie sú k dispozícii žiadne informácie o sociálnych rizikách spojených s 5-(2-aminopropyl)indolom.

(5)

Deväť európskych krajín oznámilo Európskemu monitorovaciemu centru pre drogy a drogovú závislosť a Európskemu policajnému úradu (Europol), že zistili výskyt 5-(2-aminopropyl)indolu. Pokiaľ ide o užívanie 5-(2-aminopropyl)indolu, nie sú k dispozícii žiadne údaje o prevalencii, ale z obmedzených dostupných informácií vyplýva, že látka môže byť užívaná v podobnom prostredí ako iné stimulačné látky, teda napríklad doma, v baroch a nočných kluboch alebo na hudobných festivaloch.

(6)

Neexistujú žiadne informácie, ktoré by naznačovali, že 5-(2-aminopropyl)indol sa vyrába v Únii a neexistujú ani žiadne dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že pri výrobe, distribúcii alebo dodávkach tejto novej psychoaktívnej látky zohráva úlohu organizovaná trestná činnosť.

(7)

Látka 5-(2-aminopropyl)indol nemá v Únii žiadnu známu, preukázanú alebo uznávanú hodnotu alebo využitie na účely medicíny a pre túto novú psychoaktívnu látku neexistuje v Únii žiadne povolenie na uvedenie na trh. Odhliadnuc od jej používania ako analytickej referenčnej normy a vo vedeckom výskume nič nenasvedčuje tomu, že sa používa na iné účely.

(8)

Látka 5-(2-aminopropyl)indol nebola a ani v súčasnosti nie je predmetom hodnotenia v rámci systému Organizácie Spojených národov, ako sa uvádza v rozhodnutí 2005/387/SVV. Dva členské štáty kontrolujú túto novú psychoaktívnu látku podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Dohovoru Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971. Päť európskych krajín uplatňuje na kontrolu 5-(2-aminopropyl)indolu vnútroštátne právne predpisy o nových psychoaktívnych látkach, nebezpečnom tovare alebo liekoch.

(9)

Zo správy o hodnotení rizika vyplýva, že o látke 5-(2-aminopropyl)indol je k dispozícii obmedzené množstvo vedeckých dôkazov a že na určenie zdravotných a sociálnych rizík, ktoré predstavuje, by bol potrebný ďalší výskum. Dostupné dôkazy a informácie však poskytujú dostatočný dôvod na podrobenie 5-(2-aminopropyl)indolu kontrolným opatreniam v celej Únii. V dôsledku zdravotných rizík, ktoré predstavuje vzhľadom na skutočnosť, že užívatelia ju môžu užiť nevedome, ako nasvedčuje jej odhalenie v niekoľkých oznámených prípadoch úmrtia, a vzhľadom na to, že nemá žiadnu liečebnú hodnotu či použitie, by látka 5-(2-aminopropyl)indol mala byť podrobená kontrolným opatreniam v celej Únii.

(10)

Vzhľadom na to, že šesť členských štátov už v rámci rôznych právnych predpisov 5-(2-aminopropyl)indol kontroluje, podrobenie tejto látky kontrolným opatreniam v celej Únii by prispelo k zamedzeniu vzniku prekážok pri cezhraničnom presadzovaní práva a justičnej spolupráci a k ochrane užívateľov pred rizikami, ktoré môže užívanie tejto látky predstavovať.

(11)

V rozhodnutí 2005/387/SVV sa Rade udeľujú vykonávacie právomoci pre prípad výskytu nových psychoaktívnych látok, ktoré zistia a oznámia členské štáty, s cieľom umožniť rýchlu a odbornú reakciu na úrovni Únie vo forme podrobenia týchto látok kontrolným opatreniam v rámci celej Únie. Keďže boli splnené podmienky a postup na uplatnenie takýchto vykonávacích právomocí, malo by sa prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa 5-(2-aminopropyl)indol podrobí kontrole v celej Únii.

(12)

Týmto rozhodnutím sa nahrádza vykonávacie rozhodnutie Rady 2013/496/EÚ (2), ktoré zrušil Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) svojim rozsudkom zo 16. apríla 2015 vo veci C-679/13 (3). V uvedenom rozsudku Súdny dvor zachoval účinky rozhodnutia 2013/496/EÚ až do nadobudnutia účinnosti nových aktov, ktoré ho majú nahradiť. Účinky rozhodnutia 2013/496/EÚ preto zanikajú dňom, keď nadobudne účinnosť toto rozhodnutie.

(13)

V záujme zabezpečenia kontinuity kontrolných opatrení v rámci celej Únie pokiaľ ide o látku 5-(2-aminopropyl)indol, by sa toto rozhodnutie malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehoty na podrobenie tejto novej psychoaktívnej látky kontrolným opatreniam a trestnoprávnym sankciám v súlade s ich vnútroštátnym právom, ako sa uvádza v článku 2 rozhodnutia 2013/496/EÚ.

(14)

Dánsko je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV.

(15)

Írsko je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV, a preto sa zúčastňuje na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV.

(16)

Spojené kráľovstvo nie je viazané rozhodnutím 2005/387/SVV, a preto sa nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2005/387/SVV, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/46

(1)

Komisii bola 2. augusta 2011 doručená sťažnosť od investičného fondu S.C. Fondul Proprietatea S.A. (ďalej len „navrhovateľ“) v súvislosti s nákupom elektriny spoločnosťou S.C. Hidroelectrica S.A. (ďalej len „Hidroelectrica“) od dodávateľov elektriny za ceny, ktoré boli údajne stanovené vyššie, ako je trhová úroveň.

(2)

Komisia 25. apríla 2012 informovala Rumunsko o svojom rozhodnutí začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy v súvislosti so zmluvami, na základe ktorých spoločnosť Termoelectrica S.A. (ďalej len „Termoelectrica“) a spoločnosť S.C. Electrocentrale Deva S.A. (ďalej len „Electrocentrale Deva“) dodávali elektrinu na veľkoobchodnej úrovni spoločnosti Hidroelectrica (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala rumunské orgány a zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(4)

Rumunské orgány 23. júla 2012 predložili Komisii svoje predbežné pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(5)

Komisia dostala predbežné pripomienky iba od spoločnosti Termoelectrica z 11. júna 2012 a od spoločnosti Electrocentrale Deva z 12. júna 2012, ktoré rumunské orgány zaslali Komisii 26. júla 2012. Rumunské orgány znovu zaslali tie isté predbežné pripomienky Komisii 2. augusta 2012.

(6)

Komisia 12. februára 2013 informovala rumunské orgány, že jej neboli doručené žiadne pripomienky od zainteresovaných strán.

(7)

Rumunské orgány 24. marca 2013 zopakovali svoje predbežné stanovisko v tejto veci.

(8)

Komisia požiadala rumunské orgány o ďalšie informácie listami z 29. júla a 11. septembra 2013, 3. marca, 6. augusta a 25. septembra 2014 a 19. januára 2015. Rumunské orgány poskytli ďalšie informácie 11. septembra 2013, 24. marca, 14. mája, 3. septembra, 22. septembra, 10. októbra a 21. októbra 2014 a 20. februára 2015.

(9)

Rumunsko sa 16. apríla 2015 vzdalo svojich práv podľa článku 342 zmluvy v spojení s článkom 3 nariadenia č. 1 (3), aby bolo rozhodnutie prijaté v rumunčine, a súhlasilo s tým, že bude prijaté v angličtine.

(10)

Táto časť opisuje zmluvné strany (t. j.: spoločnosti Hidroelectrica, Termoelectrica a Electrocentrale Deva), ďalších výrobcov elektriny, zmluvy o nákupe elektriny v kontexte rumunského trhu s elektrinou a rôzne okolnosti a prepojenia medzi údajnými príjemcami pomoci.

(11)

Spoločnosť Hidroelectrica bola založená v roku 2000. Spoločnosť Hidroelectrica sa riadi všeobecným právom obchodných spoločností. Jej základné imanie vlastní rumunský štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva a obchodu (80,06 %) a navrhovateľ (19,94 %). Rumunský štát je zastúpený vo valnom zhromaždení akcionárov spoločnosti Hidroelectrica. Podľa stanov spoločnosti Hidroelectrica generálny riaditeľ prevádzkuje a zastupuje každodenné podnikateľské činnosti spoločnosti a samostatne rozhoduje o otázkach s výnimkou otázok, ktoré sú vyhradené pre valné zhromaždenie akcionárov a predstavenstvo. Riaditelia spoločnosti Hidroelectrica v praxi kumulovali funkcie s pozíciami vo vláde (4).

(12)

Spoločnosť Hidroelectrica je hlavným výrobcom elektriny v Rumunsku s ročnou výrobnou kapacitou približne 17,5 TWh v bežnom hydrologickom roku. Spoločnosť Hidroelectrica vyrába elektrinu pomocou priehrad a prietokových elektrární. Táto výroba však do veľkej miery kolíše v závislosti od hydrologických podmienok: v roku 2009 dosiahla produkcia spoločnosti Hidroelectrica 16,4 TWh, v roku 2010 21,3 TWh a v roku 2011 14,7 TWh. V roku 2013 mala spoločnosť Hidroelectrica trhový podiel 28,24 % a predbehla spoločnosť Complexul Energetic Oltenia (výrobca elektriny využívajúci uhoľné tepelné elektrárne) s trhovým podielom 20,83 % a spoločnosť Nuclearelectrica s trhovým podielom 20,65 %; obe spoločnosti sú vo vlastníctve štátu.

(13)

Spoločnosť Hidroelectrica vstúpila do konkurzného konania 26. júna 2012 (5) a vystúpila z neho 26. júna 2013 (6). Dňa 25. februára 2014 spoločnosť Hidroelectrica opäť vstúpila do konkurzného konania.

(14)

Dodávatelia, s ktorými spoločnosť Hidroelectrica uzatvorila zmluvy, ktoré sú predmetom vyšetrovania, sú spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva, dvaja výrobcovia elektriny využívajúci uhoľné elektrárne, ktorí sú priamo alebo nepriamo v úplnom vlastníctve štátu a ktorých ročná výrobná kapacita ku dňu podpisu zmlúv predstavovala 1,7 TW a 1,3 TW a trhový podiel dosahoval 3 % a 5 % v roku 2009 (7) a 1,9 % a 4,1 % v roku 2011 (8). Spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva predávali elektrinu vyrábanú z domáceho uhlia, ktoré bolo nákladné a neschopné konkurencie (9).

(15)

Spoločnosť Electrocentrale Deva bola divíziou spoločnosti Termoelectrica do konca decembra 2001, keď bola spolu s ďalšími divíziami vo vlastníctve štátu (CE Craiova, Electrocentrale Bucuresti, CE Rovinari atď.) zapísaná v registri ako samostatná spoločnosť. Jediným akcionárom spoločnosti Electrocentrale Deva bola do 27. marca 2012 spoločnosť Termoelectrica.

(16)

V oblasti výroby elektriny dominujú v Rumunsku štátom riadené spoločnosti, ktorých celkový trhový podiel predstavuje približne 90 %. (10) Celková čistá výroba elektriny v Rumunsku v roku 2011 predstavovala 60,38 TWh. Na výrobe sa podieľajú prevažne vodné elektrárne (približne 28 % z celkovej výroby), jadrové elektrárne (približne 18 %) a elektrárne vyrábajúce elektrinu z fosílnych palív (približne 51 %). (11)

(17)

Rumunský trh je prepojený najmä s trhom v Bulharsku s čistou prenosovou kapacitou 400 MW v rokoch 2009 – 2010 a v Maďarsku s čistou prenosovou kapacitou 500 – 800 MW v rokoch 2009 – 2010. V danom období nebola čistá kapacita prepojenia s týmito členskými štátmi plne využívaná z dôvodu preťaženia. V rokoch 2009 – 2011 dosahoval tok dovozu a vývozu elektriny do Rumunska a z Rumunska tieto hodnoty: i) v roku 2009 predstavoval dovoz elektriny 676 GWh a vývoz 3 154 GWh (približne 4,8 % z celkového množstva elektriny vyrobenej v Rumunsku); ii) v roku 2010 predstavoval dovoz elektriny 943 GWh a vývoz 3 854 GWh (približne 3,4 % z celkového množstva elektriny vyrobenej v Rumunsku); iii) v roku 2011 predstavoval dovoz elektriny 1 036 GWh a vývoz 2 942 GWh (približne 2,8 % z celkového množstva energie vyrobenej v Rumunsku).

(18)

Zmluva so spoločnosťou Termoelectrica bola uzatvorená 30. júla 2008 (12) a zmluva so spoločnosťou Electrocentrale Deva bola uzatvorená 9. júna 2009 (v tomto rozhodnutí ďalej spoločne označované ako „skúmané zmluvy“) na obdobie desiatich rokov. Skúmané zmluvy ukončila spoločnosť Euro-Insol, súdny správca spoločnosti Hidroelectrica počas konkurzného konania, koncom augusta 2012 (13).

(19)

Spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva oznámeniami požiadali rumunské ministerstvo hospodárstva a obchodu o súhlas s podpisom skúmaných zmlúv, ako sa uvádza v odôvodneniach 20 až 22:

(20)

Oznámením č. 7323 z 15. júla 2008 spoločnosť Termoelectrica uviedla: „[…] spoločnosť Termoelectrica SA analyzovala viaceré spôsoby riešenia tohto naliehavého problému a jediným variantom s vyhliadkou na dosiahnutie rýchleho úspechu bez potreby schválenia EÚ je: podpis dlhodobej (10 ročnej) zmluvy medzi spoločnosťami Termoelectrica SA a Hidroelectrica SA o nákupe elektriny vyrobenej výrobnou jednotkou č. 4 spoločnosti CET Paroșeni. Zmluvná cena bude cena pre spoločnosť CET Paroșeni stanovená orgánom ANRE na regulovanom trhu podľa oprávnených nákladov spoločnosti Termoelectrica SA; a podpis dlhodobej (približne 10 ročnej) zmluvy so spoločnosťou Compania Națională a Huilei Petrosani o nákupe uhlia. Pre spoločnosť Termoelectrica SA (SE Paroșeni) a aj pre spoločnosť Compania Națională a Huilei (14) by sa tak […] mohla zabezpečiť dlhodobá budúcnosť týchto dvoch spoločností v údolí rieky Jiu“.

(21)

Oznámením č. 10855 z 27. mája 2009 spoločnosť Electrocentrale Deva žiadala: „[…] S cieľom predísť konkurzu spoločnosti a vytvoriť podmienky potrebné na financovanie a realizáciu investícií potrebných na pokračovanie prevádzky žiadame o váš súhlas s rokovaním a uzatvorením zmluvy na 10 rokov medzi spoločnosťou Electrocentrale Deva a spoločnosťou Hidroelectrica București, na základe ktorej bude spoločnosti Hidroelectrica predávaná elektrina v množstve zodpovedajúcom priemernému výkonu 150 MW, a to navyše k množstvu dodávanému na regulovanom trhu a za cenu schválenú orgánom ANRE, ktorá pokryje oprávnené výrobné náklady“.

(22)

Tieto dve oznámenia schválili zástupcovia rumunského ministerstva hospodárstva a obchodu na úrovni ministra a/alebo štátneho tajomníka. V skúmaných zmluvách sa uvádza, že boli uzatvorené na základe týchto oznámení.

(23)

Podľa zmluvy so spoločnosťou Termoelectrica nemala spoločnosť Hidroelectrica ani spoločnosť Termoelectrica možnosť zmluvu ukončiť. Podľa zmluvy so spoločnosťou Electrocentrale Deva mala spoločnosť Hidroelectrica aj spoločnosť Electrocentrale Deva možnosť zmluvu ukončiť v nasledujúcich prípadoch: i) ak druhá strana stratí kvalitu výrobcu, a to do 5 pracovných dní odo dňa straty tejto kvality; ii) ak jedna zo strán odmietne uzatvoriť novú zmluvu alebo zmeniť existujúcu zmluvu v prípade zmeny hospodárskych a technických podmienok existujúcich ku dňu uzatvorenia zmluvy; iii) v ďalších prípadoch stanovených akýmikoľvek príslušnými zákonmi alebo právnymi predpismi (15).

(24)

V zmluve so spoločnosťou Termoelectrica sa uvádzajú tieto podrobnosti: i) zmluvnú cenu bude každoročne stanovovať rumunský regulačný orgán v oblasti energetiky (ďalej len „ANRE“) podľa výrobných nákladov odôvodnených spoločnosťou Termoelectrica; ii) spoločnosť Hidroelectrica každý mesiac odkúpi všetku elektrinu, ktorú vyrobí elektráreň Paroseni. (16) Zmluva bola odo dňa podpisu do jej ukončenia súdnym správcom v konkurznom konaní upravená osemkrát (sedem dodatkov sa týkalo úpravy cien). (17)

(25)

V zmluve so spoločnosťou Electrocentrale Deva sa uvádzajú tieto podrobnosti: i) zmluvnú cenu bude stanovovať orgán ANRE podľa výrobných nákladov odôvodnených spoločnosťou Electrocentrale Deva.; ii) pokiaľ by orgán ANRE už nereguloval ceny elektriny, cena sa má určiť na základe rokovaní medzi stranami a nesmie byť nižšia ako zmluvná cena v predchádzajúcom roku; iii) zmluvné strany si nebudú účtovať žiadne sankcie alebo akýkoľvek iný poplatok v prípade, že predávajúci nedodá zmluvné množstvo elektriny alebo odberateľ nezaplatí zmluvnú cenu. (18) Zmluva bola odo dňa podpisu do jej ukončenia súdnym správcom v konkurznom konaní upravená päťkrát (19) (všetky zmeny sa týkali úpravy cien).

(26)

Napriek jednoznačným ustanoveniam v oboch zmluvách, podľa ktorých mal zmluvnú cenu stanovovať zvyčajne orgán ANRE, sa úpravy cien v praxi vykonávali na základe predchádzajúceho súhlasu ministerstva hospodárstva a obchodu, až na tri výnimky (20).

(27)

Spoločnosť Hidroelectrica napríklad v oznámení (dátum nečitateľný) žiadala o súhlas ministerstva hospodárstva a obchodu s úpravou cien na obdobie od 1. augusta 2009 do 31. decembra 2009 vzhľadom na „zvyšujúce sa výrobné náklady“. V rovnakom liste je jasne uvedené, že „účelom uzatvorenia a plnenia týchto dvoch zmlúv je predávať na konkurenčnom trhu množstvo elektriny vyrobenej uhoľnými a vodnými elektrárňami, a tiež poskytnúť týmto dvom výrobcom elektriny využívajúcim tepelné elektrárne zmluvu, ktorú finančné inštitúcie prijmú ako hypotéku, s cieľom získať dlhodobé úvery nevyhnutné na vykonanie investícií potrebných na udržanie licencií na výrobu elektriny“.

(28)

Spoločnosť Hidroelectrica podobne v inom oznámení žiadala o súhlas ministerstva hospodárstva a obchodu, aby mohla byť zachovaná cena 230 RON/MWh z roku 2009 aj na obdobie od 1. januára 2010 do 31. marca 2010, s cieľom „získať príjmy potrebné na pokračovanie prebiehajúcej reštrukturalizácie producenta čierneho uhlia na výrobu elektrickej energie a výrobcu tepelnej energie […]“.

(29)

Po uzavretí skúmaných zmlúv spoločnosť Hidroelectrica navyše v oznámení č. 6547 z roku 2011 žiadala o súhlas ministra hospodárstva a obchodu s úpravou cien na rok 2011 s cieľom umožniť spoločnosti Termoelectrica a spoločnosti Electrocentrale Deva: „získať dlhodobé úvery nevyhnutné na vykonanie investícií potrebných na udržanie licencií na výrobu elektriny a tiež získať príjmy potrebné na reštrukturalizáciu výrobcu Compania Nationala a Huilei“.

(30)

Vo všetkých uvedených oznámeniach sa tiež jasne uvádza, že spoločnosť Hidroelectrica žiadala o súhlas ministerstva hospodárstva a obchodu s tým, „aby bolo výkonné vedenie troch výrobcov elektriny splnomocnené na podpis dodatkov týkajúcich sa nových cien“.

(31)

Všetky dodatky k skúmaným zmluvám týkajúce sa úprav cien okrem toho odkazujú na interné oznámenia vydané spoločnosťou Hidroelectrica a schválené ministrom hospodárstva a obchodu alebo štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva a obchodu s troma výnimkami uvedenými v odôvodnení 26, na základe ktorých boli tieto úpravy cien schválené (21).

(32)

Množstvo nakúpenej elektriny a priemerné ceny zaplatené podľa skúmaných zmlúv v rokoch 2009 až 2011 boli takéto (22):

(33)

Obchod s elektrinou prebieha v Rumunsku predovšetkým na dvoch trhoch: i) regulovaný trh s elektrinou, na ktorom sa s elektrinou obchoduje na základe regulovaných taríf a podmienok, a ii) konkurenčný trh s elektrinou, na ktorom sa s elektrinou obchoduje voľne, a to najmä prostredníctvom dvoch hlavných typov zmlúv: relatívne štandardné bilaterálne zmluvy, na základe ktorých sa obchoduje na centralizovanom trhu, a voľne dojednané bilaterálne zmluvy, tzv. trh priamo dojednaných zmlúv.

(34)

Transakcie na regulovanom trhu s elektrinou sa realizujú prostredníctvom rámcových dohôd o predaji a kúpe uzatvorených medzi výrobcami elektriny pôsobiacimi na regulovanom trhu, medzi ktorých patrí spoločnosť Hidroelectrica, a „dodávateľmi poslednej inštancie“, ktorí zabezpečujú distribúciu elektriny koncovým používateľom. Oprávnení zákazníci kupujú elektrinu za regulované tarify. Na regulovanom trhu stanovuje orgán ANRE každý rok ex ante ceny a objemy, ktoré majú dodať výrobcovia elektriny. Až do obdobia rokov 2009 – 2010, keď sa skúmané zmluvy začali realizovať, sa na regulovanom trhu obchodovalo so 56 až 61 % elektriny spotrebovanej v Rumunsku.

(35)

Od roku 2005 sa konkurenčný trh s elektrinou v Rumunsku delí na päť špecifických trhov: i) centralizované trhy spravované spoločnosťou OPCOM; ii) trh priamo dojednaných zmlúv; iii) trh doplnkových služieb; iv) vyrovnávací trh a v) vývozný trh.

(36)

Centralizované trhy spravuje spoločnosť OPCOM. Spoločnosť OPCOM bola zriadená v roku 2001 na základe rozhodnutia vlády č. 627/2000 ako akciová spoločnosť a dcérska spoločnosť v 100 % vlastníctve spoločnosti Transelectrica, prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Na základe licencie udelenej orgánom ANRE bola spoločnosť OPCOM určená ako platforma pre obchod s elektrinou v Rumunsku na veľkoobchodnej úrovni. OPCOM je jediná energetická burza v Rumunsku, ktorá poskytuje priestor pre obchod s elektrinou a plní úlohu sprostredkovateľa.

(37)

V rámci platformy OPCOM existuje päť druhov segmentov trhu: i) denný trh; ii) vnútrodenný trh (23), iii) centralizované bilaterálne trhy, t. j. centralizovaný trh bilaterálnych zmlúv prostredníctvom verejnej dražby „OPCOM-PCCB“ a centralizovaný trh bilaterálnych zmlúv prostredníctvom nepretržitého vyjednávania – CMBC-KN; iv) centralizovaný trh zelených certifikátov a v) obchodná platforma pre certifikáty emisií skleníkových plynov. Transakcie na platforme OPCOM sa začali až v roku 2005, a to iba v segmente denného trhu a OPCOM-PCCB.

(38)

Skúmané zmluvy boli uzatvorené na trhu priamo dojednaných zmlúv v Rumunsku, čo je segment trhu relevantný pre posúdenie v tejto veci.

(39)

V trhovom segmente OPCOM-PCCB organizuje platforma OPCOM verejné dražby na predaj a nákup elektriny. Ponuky každého výrobcu/dodávateľa/spotrebiteľa na predaj/nákup sa predkladajú subjektu v trhovom hospodárstve. V každej ponuke sa musí uviesť: i) minimálna cena, za ktorú strana predá elektrinu, alebo maximálna cena, za ktorú elektrinu kúpi, a ii) rámcová dohoda, podľa ktorej ponúkajúca strana plánuje elektrinu dodávať/kupovať. V ponukách na predaj a nákup sú stanovené podmienky dodávok vrátane množstva elektriny, obdobia platnosti (minimálne jeden mesiac a až do jedného roka) a tiež predpokladanej rámcovej dohody. Cena vychádza zo zásady najlepšie reagujúcej cenovej ponuky. Do rokov 2009 a 2010, keď sa začali skúmané zmluvy realizovať, predstavoval predaj na trhu OPCOM-PCCB menej ako 7 % elektriny vyrobenej v Rumunsku.

(40)

Po uverejnení rozhodnutia o začatí konania prijala Komisia v súlade s článkom 102 zmluvy rozhodnutie, ktorým sa stanovuje, že energetická burza, ktorú riadi OPCOM, predstavuje relevantný trh so službami, na ktorom je OPCOM dominantným aktérom, oddelený od trhu priamo dojednaných zmlúv (24).

(41)

Trh priamo dojednaných zmlúv je voľný trh, ktorý nereguluje orgán ANRE. Zmluvné strany dojednávajú množstvo, ceny a ďalšie zmluvné ustanovenia bilaterálne. Poskytuje to stranám vysokú mieru flexibility pri dojednávaní podmienok kúpnych zmlúv. Podmienky zmlúv sú dôverné.

(42)

Listom z 21. februára 2014 Komisia požiadala rumunské orgány o poskytnutie informácií o bilaterálne dojednaných zmluvách uzavretých na rumunskom trhu s porovnateľným obdobím platnosti a množstvom dodanej elektriny, s výnimkou skúmaných zmlúv. Žiadosť Komisie sa vzťahovala na všetkých rumunských dodávateľov elektriny v štátnom alebo súkromnom vlastníctve. Rumunské orgány poskytli 14. mája 2014 požadované kľúčové časti všetkých zmlúv podpísaných odberateľmi elektriny s ročnou spotrebou elektriny vyššou ako 150 GWh v každom roku v období rokov 2009 až 2011 (25).

(43)

Rumunské orgány zdôraznili, že predmetom ad hoc zberu údajov požadovaných Komisiou boli všetky zmluvy, ktoré v príslušnom období na maloobchodnom trhu za konkurenčných podmienok uzatvorili iní spotrebitelia, ako sú domácnosti. Rumunské orgány predložili 75 súborov ročných údajov zo zmlúv z obdobia rokov 2009 – 2011 s platnosťou jeden alebo viac rokov, ktoré sú v tejto veci relevantné. Komisia uznáva, že rumunské orgány predložili príslušné údaje týkajúce sa všetkých zmlúv, ktoré spĺňajú kritériá požadované Komisiou (porovnateľné obdobie platnosti a množstvo) za príslušné obdobie rokov 2009 – 2011. Skúmané zmluvy predstavovali približne 17 % z celkového objemu elektriny, ktorá bola predmetom priamo dojednaných zmlúv uzatvorených v období rokov 2009 – 2011 a poskytnutých Rumunskom.

(44)

Z údajov predložených rumunskými orgánmi vyplýva nasledujúca úroveň najvyšších cien zaplatených na voľnom trhu za maloobchodný predaj elektriny v rokoch 2009 – 2011: v roku 2009: 266,5 RON/MWh; v roku 2010: 229,96 RON/MWH a v roku 2011: 232,33 RON/MWh. Každá z týchto zmlúv však jednotlivo predstavovala menšie množstvo ako jednotlivé skúmané zmluvy.

(45)

Z preskúmania informácií týkajúcich sa zmlúv uzatvorených inými dodávateľmi ako spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva vyplýva, že v roku 2009, keď sa skúmané zmluvy začali realizovať, žiadny iný dodávateľ neuzatvoril zmluvu o dodávkach, ktorá sa dostatočne podobá na tieto dve skúmané zmluvy, pokiaľ ide o množstvo (približne 900 GWh a 500 GWh v každej) a obdobie platnosti (10 rokov). Zmysluplné porovnanie so skúmanými zmluvami je možné vykonať len s inými zmluvami s rovnakým množstvom, obdobím platnosti a/alebo dátumom nadobudnutia platnosti. Keďže takéto úplne porovnateľné zmluvy neexistujú, na objasnenie rozdielov medzi zmluvami je potrebná ekonometrická analýza, ktorej zdôvodnenie a výsledky sú uvedené v odôvodneniach 77 – 80 a v prílohe.

(46)

V rokoch 2009 – 2011 predávala spoločnosť Hidroelectrica približne 60 % svojej elektriny aj iným súkromným odberateľom prostredníctvom dlhodobých veľkoobchodných a maloobchodných zmlúv, ktoré sú predmetom vyšetrovania Komisie. (26) Predajné ceny spoločnosti Hidroelectrica v týchto zmluvách boli o viac ako 40 % nižšie ako veľkoobchodné nákupné ceny, ktoré spoločnosť Hidroelectrica v priemere zaplatila spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva. Napríklad najvyššia predajná cena za elektrinu bola podľa týchto zmlúv 159,8 RON/MWh v roku 2009 a 168 RON/MWh v roku 2010.

(47)

Spoločnosť Hidroelectrica uzatvorila zmluvy o predaji menšieho množstva elektriny aj s ďalšími stranami (27). Najvyššia predajná cena za elektrinu podľa týchto maloobchodných zmlúv bola v príslušnom období 185 RON/MWh v roku 2009, 190 RON/MWh v roku 2010 a 160 RON/MWh v roku 2011, t. j. v priemere približne o 13 % nižšia cena ako veľkoobchodné nákupné ceny, ktoré spoločnosť Hidroelectrica zaplatila spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva.

(48)

Elektráreň Paroseni spoločnosti Termoelectrica, ktorá v praxi dodávala zakúpené množstvo elektriny podľa skúmanej zmluvy so spoločnosťou Termoelectrica, sa stala samostatným subjektom a 11. júla 2011 bola zapísaná do rumunského obchodného registra pod názvom Electrocentrale Paroseni (28). Spoločnosť Electrocentrale Paroseni prevzala 22. septembra 2011 všetky práva a povinnosti spoločnosti Termoelectrica vyplývajúce zo skúmanej zmluvy so spoločnosťou Hidroelectrica. Spoločnosť Electrocentrale Paroseni dodávala elektrinu spoločnosti Hidroelectrica v septembri a októbri 2011, hoci množstvo bolo zanedbateľné.

(49)

K dátumu ukončenia dodávok podľa skúmaných zmlúv bola spoločnosť Termoelectrica stále jediným akcionárom spoločnosti Electrocentrale Deva aj spoločnosti Electrocentrale Paroseni.

(50)

Na základe mimoriadneho nariadenia č. 84/2011 (29) sa medzi spoločnosťou Termoelectrica a štátom uskutočnila konverzia dlhu na kapitál. Spoločnosť Termoelectrica tak štátu previedla svoje akcie v rôznych spoločnostiach (Electrocentrale Deva, Electrocentrale Paroseni a Electrocentrale Bucuresti) ako úhradu svojich dlhov voči štátu. Tento prevod akcií sa uskutočnil na základe hodnotiacich správ vypracovaných nezávislým hodnotiteľom.

(51)

Spoločnosti Electrocentrale Paroșeni a Electrocentrale Deva sa zlúčili do jedného právneho subjektu s názvom Complexul Energetic Hunedoara (ďalej len „CEH“), spoločnosti v úplnom vlastníctve štátu, ktorá bola zapísaná do rumunského obchodného registra 1. novembra 2012. Spoločnosť CEH prevzala všetky práva a povinnosti spoločností Electrocentrale Paroseni a Electrocentrale Deva. K 1. augustu 2013 spoločnosť CEH prevzala aj spoločnosť Societatea Națională a Huilei, spoločnosť vyčlenenú z baní štátom vlastnenej spoločnosti Compania Națională a Huilei, ktorá dodávala uhlie spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva. V súčasnosti sa všetky tri spoločnosti považujú za pobočky spoločnosti CEH bez právnej subjektivity.

(52)

Spoločnosť Termoelectrica je v likvidácii (30) a podľa správy z 1. októbra 2013 majú jej aktíva trhovú hodnotu vo výške približne 80 miliónov EUR a likvidačnú hodnotu vo výške približne 60,5 milióna EUR. Spoločnosti Termoelectrica však zostali dlhy spoločností Electrocentrale Deva, Electrocentrale Paroseni a Electrocentrale Bucuresti.

(53)

Vývoj po roku 2011 v súvislosti so spoločnosťami Termoelectrica a Electrocentrale Deva, ako aj rôzne prepojenia vysvetlené v odôvodneniach 48 až 52 sú prehľadnejšie znázornené v tomto grafe:

(54)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, či boli ceny za nákup elektriny podľa skúmaných zmlúv v súlade s trhovými cenami a či predstavovali štátnu pomoc. Ak by išlo o štátnu pomoc, Komisia vyjadrila pochybnosti, či by táto pomoc bola zlučiteľná so zmluvou.

(55)

Komisia porovnala ceny stanovené v skúmaných zmluvách s cenami, za ktoré sa s elektrinou obchodovalo na trhu OPCOM-PCCB, a konštatovala, že ceny, za ktoré spoločnosť Hidroelectrica kupovala elektrinu od údajných príjemcov pomoci, boli o 40 až 55 % vyššie ako prevládajúca cena elektriny na otvorenom trhu s elektrinou OPCOM-PCCB. Spoločnosti Hidroelectrica preto podľa všetkého vznikli vyššie náklady, ako bolo nevyhnutné, zatiaľ čo údajným príjemcom pomoci bola poskytnutá pomoc, ktorá zvýšila ich príjmy a nebola určená na dosiahnutie žiadneho konkrétneho cieľa spoločného záujmu. Komisia preto prijala predbežné stanovisko, že údajní príjemcovia pomoci získali neoprávnenú výhodu v podobe umelo zvýšených cien elektriny stanovených v skúmaných zmluvách a ich neskorších zmenách.

(56)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že posudzované tarify za elektrinu mali selektívnu povahu, pretože sa vzťahovali len na určité podniky.

(57)

Komisia ďalej dospela k predbežnému záveru, že zvýhodnené tarify za elektrinu môžu predstavovať presun štátnych zdrojov pripísateľných štátu, pretože spoločnosť Hidroelectrica bola riadená rumunským štátom (80,06 % jej akciového kapitálu vlastnilo Rumunsko). Komisia ďalej odkázala na ministerský výnos č. 445/2009, podľa ktorého boli zástupcovia ministerstva hospodárstva, obchodu a podnikateľského prostredia a členovia správnych rád štátom vlastnených elektroenergetických spoločností povinní zabezpečiť, aby sa s elektrinou určenou pre veľkoobchodný trh od 31. marca 2010 obchodovalo výlučne na platforme OPCOM.

(58)

Zástupcovia ministerstva hospodárstva a obchodu teda ovládali alebo aspoň ovplyvňovali postupy štátom vlastnených spoločností pri uzatváraní zmlúv vrátane postupov spoločnosti Hidroelectrica pri uzatváraní zmlúv. To mohlo mať vplyv na obchod v rámci Únie v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(59)

Podľa predbežného záveru Komisie, ak skúmané zmluvy poskytovali štátnu pomoc, boli by považované za pomoc poskytnutú v rozpore s oznamovacou povinnosťou a povinnosťou zdržať sa konania stanovenou v článku 108 ods. 3 zmluvy.

(60)

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že zvýhodnené tarify za elektrinu mohli predstavovať štátnu pomoc, a vyzvala Rumunsko, aby poskytlo dostatočné informácie na vyvrátenie jej pochybností.

(61)

Rumunské orgány sa nevyjadrili k otázke, či skúmané zmluvy predstavovali štátnu pomoc, alebo nie. Dňa 24. marca 2013 poskytlo Rumunsko vyjadrenie k pripomienkam tretích strán týkajúcim sa iných prípadov súvisiacich so spoločnosťou Hidroelectrica, ktoré boli tiež predmetom vyšetrovania Komisie (31). Rumunské orgány opäť neposkytli žiadne stanovisko.

(62)

V rámci formálneho vyšetrovacieho konania boli rumunské orgány požiadané o vysvetlenie hospodárskych dôvodov na uzatvorenie skúmaných zmlúv. Rumunsko v tejto súvislosti neposkytlo žiadne odôvodnenie. Rumunsko iba uviedlo, že skúmané zmluvy umožnili spoločnosti Hidroelectrica lepšie stanoviť maximálnu hodnotu nákladov, ktoré vznikli pri nákupe elektriny a chránili ju pred volatilitou cien na spotovom trhu.

(63)

Rumunské orgány ďalej tiež vysvetlili, že skúmané zmluvy neboli dohodami o pomoci, ako sa uvádza aj v správe súdneho správcu spoločnosti Hidroelectrica v konkurznom konaní v súvislosti s príčinami platobnej neschopnosti spoločnosti Hidroelectrica (32). Podľa tejto správy predstavujú dohody o pomoci zmluvy uzatvorené spoločnosťou Hidroelectrica s cieľom pokryť výpadky vo vlastnej výrobe. Účelom tohto typu zmluvy je predísť úhrade akýchkoľvek škôd spôsobených nedodržaním zmluvného záväzku k dodávke.

(64)

Rumunské orgány objasnili (33), prečo orgán ANRE s výnimkou troch prípadov uvedených v odôvodnení 28 v praxi nestanovil zmluvné ceny v zmysle skúmaných zmlúv. Vysvetlili, že skúmané zmluvy neboli uzatvorené na regulovanom trhu, a preto cenu neupravoval orgán ANRE. Rumunské orgány tiež vysvetlili, že: i) orgán ANRE pôdne poskytoval ministerstvu hospodárstva a obchodu minimálnu a maximálnu prahovú hodnotu, na základe ktorej sa stanovovali ceny; ii) tieto prahové hodnoty boli stanovené na základe jasných technických parametrov špecifických pre výrobcov elektriny využívajúcich tepelné elektrárne; iii) orgán ANRE potom prestal túto činnosť vykonávať a ministerstvo hospodárstva a obchodu ju začalo vykonávať podľa podobných zásad ako orgán ANRE.

(65)

Pokiaľ ide o skúmanú zmluvu so spoločnosťou Termoelectrica, rumunské orgány potvrdili, že spoločnosť Hidroelectrica bola jediným spotrebiteľom elektriny z elektrárne Paroseni spoločnosti Termoelectrica. Ďalej vysvetlili, že spoločnosť Hidroelectrica nekupovala celé množstvo elektriny, ako sa v skúmanej zmluve pôvodne odhadovalo, ale kupovala iba množstvo potrebné na pokrytie kolísania vo výrobe vzhľadom na nepredvídateľný vývoj hydrologických podmienok.

(66)

Pokiaľ ide o skúmanú zmluvu so spoločnosťou Electrocentrale Deva, rumunské orgány uviedli, že spoločnosť Electrocentrale Deva v príslušnom období rokov 2009 – 2011 predávala elektrinu aj iným klientom ako spoločnosti Hidroelectrica. Bolo teda preukázané, že v rokoch 2010 a 2011 predala spoločnosť Electrocentrale Deva veľké množstvo elektriny (porovnateľné alebo dokonca vyššie množstvo) za porovnateľné ceny iným zákazníkom ako spoločnosti Hidroelectrica (34).

(67)

V úvodných poznámkach k rozhodnutiu o začatí konania uviedli spoločnosti Termoelectrica a aj Electrocentrale Deva, že pôvodné zmluvné ceny ani ich následné zmeny im neposkytli žiadnu výhodu, a tvrdili, že tieto ceny boli stanovené orgánom ANRE a vypočítané na základe ich výrobných nákladov.

(68)

Rumunsko okrem toho uviedlo, že neskoršie zmeny zmluvných cien boli dané zvýšením ceny ropy (35) alebo uhlia (36). Spoločnosť Electrocentrale Deva tiež tvrdila, že cena elektriny bola približne zo 70 % ovplyvňovaná cenou uhlia.

(69)

V tomto rozhodnutí Komisia posudzuje, či spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva prijali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (pozri odôvodnenie 101), a ak áno, či je táto pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom (pozri odôvodnenia 102 až 105).

(70)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(71)

Podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sú kumulatívne, preto musia byť splnené všetky podmienky súčasne, aby sa opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc.

(72)

Na účely článku 107 ods. 1 zmluvy je na stanovenie toho, či bola spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva v dôsledku uzatvorenia a vykonávania skúmaných zmlúv poskytnutá hospodárska výhoda, ktorá by inak za trhových podmienok nebola dostupná, potrebné zistiť, aké ceny boli účtované v Rumunsku za trhových podmienok v rokoch 2009 až 2011 pri podobných transakciách.

(73)

Z vyšetrovania v tejto súvislosti v rozpore s predbežným stanoviskom uvedeným v rozhodnutí o začatí konania vyplynulo, že podmienky a obdobie platnosti zmlúv o dodávkach elektriny uzatvorených na trhu OPCOM-PCCB nie sú dostatočne porovnateľné so skúmanými zmluvami, najmä pokiaľ ide o obdobie platnosti a individualizované bilaterálne dojednané podmienky (odôvodnenia 18, 23 – 25, 39 a 40). Na riadne fungujúcich trhoch s elektrinou, ktoré majú primeranú likviditu a forwardové nástroje umožňujúce predvídať ceny budúcich dodávok, sú spotové ceny dobrým ukazovateľom alebo proxy trhových cien, ktorý sa môže použiť ako referenčná hodnota na posúdenie cenovej úrovne v konkrétnych zmluvách. V tomto prípade však vzhľadom na stále pomerne vysoký podiel dopytu, ktorý bol v Rumunsku v roku 2009 pokrývaný za regulované tarify, obmedzenú likviditu obchodných platforiem OPCOM v rokoch 2009 – 2011 a skutočnosť, že energetické burzy spravované spoločnosťou OPCOM boli určené ako relevantný protimonopolný trh podliehajúci zneužitiu dominantného postavenia (odôvodnenia 34 až 40), je pri posudzovaní možnej prítomnosti hospodárskej výhody oproti trhovým cenám primerané opierať sa o vhodné referenčné hodnoty, ktoré sú iné ako ceny na trhu OPCOM PCCB.

(74)

V tejto súvislosti však podobnosť s cenami, ktoré zaplatili iní kupujúci ako spoločnosť Hidroelectrica, alebo zdôvodnenie založené na nákladoch, ktoré predložilo Rumunsko a príjemcovia (odôvodnenia 66 až 68), nie sú opodstatneným ukazovateľom súladu zmluvných podmienok a sporných cien s trhovými podmienkami.

(75)

Ceny, ktoré platila spoločnosť Hidroelectrica spoločnosti Electrocentrale Deva v rokoch 2009 až 2011, boli v skutočnosti podobné cenám, ktoré platili iní distribútori elektriny v štátnom alebo súkromnom vlastníctve, ktorí kupovali elektrinu od spoločnosti Electrocentrale Deva. Tieto nákupy však prebiehali medzi spoločnosťou Electrocentrale Deva a distribútormi elektriny, ktorí predávali elektrinu do domácností a malých podnikov na maloobchodnom trhu za regulované ceny a za regulovaných podmienok (odôvodnenie 34). Spoločnosť Hidroelectrica nakupovala elektrinu na veľkoobchodnom trhu na účely opätovného predaja priemyselným odberateľom a/alebo obchodníkom na konkurenčnom trhu, na ktorom neboli ceny ani objem regulované, a odberatelia nemuseli kupovať od drahých predajcov, napríklad spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva, a mohli si vybrať najlacnejšieho dodávateľa nezávisle od jeho výrobných nákladov. Preto, hoci boli ceny podobné, a za predpokladu, že predaj spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva na regulovanom trhu umožnil pokrytie nákladov, ceny, ktoré platili distribútori elektriny spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva, nie sú porovnateľné a nemôžu predstavovať opodstatnenú referenčnú hodnotu pre ceny, ktoré platila spoločnosť Hidroelectrica na konkurenčnom voľnom trhu.

(76)

To isté platí aj o zdôvodnení nákladov predloženým spoločnosťami Termoelectrica a Electrocentrale Deva a rumunskými orgánmi, ktoré iba vysvetľuje, prečo boli ceny, za ktoré boli spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva schopné predávať bez straty, vysoké. Toto zdôvodnenie nedokazuje, že tieto ceny boli v súlade s trhovými cenami stanovenými za konkurenčných podmienok, ako sú tie, na základe ktorých mala spoločnosť Hidroelectrica uzatvoriť a vykonávať skúmané zmluvy, pokiaľ sa mali považovať za zmluvy, ktoré nepredstavujú štátnu pomoc.

(77)

Na účely zistenia, či boli zmluvné ceny v súlade s trhovými podmienkami v Rumunsku, je vhodné ich porovnať s cenovými podmienkami, ktoré prevládali pri iných bilaterálne dojednaných zmluvách existujúcich na voľnom trhu súčasne so skúmanými zmluvami. Komisia použila súbor údajov, ktorý poskytli rumunské orgány, pretože ho považuje za najlepší dostupný zdroj dôkazov odrážajúci trhové podmienky v Rumunsku (odôvodnenia 42 až 45). Ako sa uvádza v odôvodnení 45, charakteristikám skúmaných zmlúv nezodpovedá žiadna dlhodobá zmluva uzavretá alebo platná v roku 2009. Komisia preto vykonala ekonometrickú analýzu s cieľom odhadnúť referenčnú cenu na základe zmlúv o dodávke elektriny platných súčasne so skúmanými zmluvami počas príslušného obdobia. Podrobný technický popis ekonometrickej analýzy a jej výsledky sú uvedené v prílohe I.

(78)

Vzhľadom na chýbajúcu konkrétnu referenciu na preukázanie „trhových podmienok“ bola s cieľom overiť, či boli v skúmaných zmluvách stanovené ceny vyššie ako trhová cena, referenčná hodnota odhadnutá ako proxy so zohľadnením konzervatívnych predpokladov, a to započítaním významných odchýlok smerom nahor od odhadovanej trhovej ceny. Na základe uvedeného konzervatívneho prístupu Komisia porovnala ceny skúmaných zmlúv s referenčnou trhovou cenou v každom roku v rokoch 2009 až 2011. Porovnanie bolo vykonané na ročnom základe, pretože predajné ceny v skúmaných zmluvách sa zvyšovali každý rok.

(79)

Z analýzy vyplýva, že na základe referenčných cien a konzervatívnych predpokladov boli ceny účtované spoločnosťou Termoelectrica spoločnosti Hidroelectrica vyššie ako trhové ceny. Ak sa náležite zohľadní skutočnosť, že transakcie na veľkoobchodnej úrovni v prípade skúmaných zmlúv sa porovnávajú so zmluvami na maloobchodnej úrovni, po pripočítaní 5 % maloobchodnej marže, ktorú si v priemere účtujú obchodníci na rumunskom trhu, predstavuje rozdiel v porovnaní s trhovými cenami: 18,8 RON/MWh v roku 2010 a 19,8 RON/MWh v roku 2011 v prípade spoločnosti Termoelectrica a 17,5 RON/MWh v roku 2010 a 13,9 RON/MWh v roku 2011.

(80)

Ekonometrická analýza preto poskytuje prvý náznak, že skúmané zmluvy poskytli spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva hospodársku výhodu oproti trhovým podmienkam. Samotná skutočnosť, že ceny v skúmaných zmluvách boli vyhodnotené ako vyššie než referenčné ceny podobných zmlúv, však nestačí na preukázanie, že subjekt v trhovom hospodárstve konajúci namiesto spoločnosti Hidroelectrica by tieto zmluvy neuzatvoril a nezachoval v platnosti. Na základe objektívnych dôvodov môže stále platiť, že samotné vysoké cenové úrovne nemusia znamenať, že predajcom elektriny je poskytovaná hospodárska výhoda vyššia ako trhové podmienky. Preto je nevyhnutné, aby spoľahlivosť výsledkov ekonometrickej analýzy potvrdili ďalšie dôkazy, že tieto ceny boli vyššie ako ceny za trhových podmienok.

(81)

V tejto súvislosti je potrebné určiť, či spoločnosť Hidroelectrica postupovala porovnateľným spôsobom ako súkromný hospodársky subjekt v podobnej situácii (ďalej len „kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve“) (37). Komisia preto posudzovala, či by sa súkromný subjekt nachádzajúci sa v podobnej situácii správal pri uzatváraní a zachovávaní skúmaných zmlúv rovnako ako spoločnosť Hidroelectrica. V tejto súvislosti sú relevantné tieto okolnosti opísané v odôvodneniach 82 až 85 týkajúce sa uzatvorenia a vykonávania skúmaných zmlúv.

(82)

Po prvé, k dátumu uzatvorenia skúmaných zmlúv boli pre spoločnosť Hidroelectrica na trhu dostupné iné lacnejšie zdroje elektriny; napríklad: v rokoch 2008 – 2009 ponúkala spoločnosť Nuclearelectrica elektrinu za 153 RON/MWh v porovnaní s cenou 227 RON/MWh spoločnosti Termoelectrica a 230 RON/MWh spoločnosti Electrocentrale Deva (38).

(83)

Po druhé, spoločnosť Hidroelectrica mohla predávať elektrinu kúpenú od spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva tretím stranám iba so stratou. Ako sa uvádza v odôvodneniach 46 a 47, maloobchodné predajné ceny spoločnosti Hidroelectrica na voľnom trhu boli výrazne nižšie ako tieto veľkoobchodné nákupné ceny a najvyššia cena, za ktorú spoločnosť Hidroelectrica znovu predala elektrinu na trhu priamo dojednaných zmlúv predstavovala 190 RON/MWh v roku 2010, v porovnaní s nákupnou cenou 230 RON/MWh spoločnosti Termoelectrica a nákupnou cenou 234 RON/MWh spoločnosti Electrocentrale Deva. Z toho vyplýva, že na základe týchto cien predala spoločnosť Hidroelectrica každú megawatthodinu kúpenú od spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva so stratou.

(84)

V tejto súvislosti z vyšetrovania nevyplynulo žiadne vysvetlenie, prečo spoločnosť Hidroelectrica súhlasila s kúpou celej produkcie elektrárne Paroseni spoločnosti Termoelectrica (odôvodnenie 24). Záväzok odkupovať na dlhodobom 10-ročnom základe akékoľvek množstvo elektriny, ktoré elektráreň vyrobí, výrazne svedčí o tom, že spoločnosť Hidroelectrica nepotrebovala zmluvy, aby splnila vlastné záväzky vyplývajúce zo zmluvy o dodávkach. Túto skutočnosť potvrdilo aj Rumunsko (odôvodnenie 63). Naopak potrebu podporovať nákladnú a nedostatočne konkurencieschopnú prevádzku dvoch spoločností a uhoľných baní, ktoré im dodávali uhlie, predložilo vedenie spoločnosti Termoelectrica (odôvodnenie 20) a spoločnosti Electrocentrale Deva (odôvodnenie 21) zodpovednému ministrovi ako dôvod, prečo mala spoločnosť Hidroelectrica uzatvoriť skúmané zmluvy.

(85)

Ak však verejné podniky pri uzatváraní obchodných transakcií zohľadnia podporu poskytnutú spoločnostiam alebo sektorom v ťažkostiach z dôvodov sociálnej alebo hospodárskej politiky, ktoré nesúvisia s ich obchodnými záujmami, a uzatvoria tieto transakcie za podmienok, ktoré by bežný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve neakceptoval, prijaté podmienky, pokiaľ ide o nákupné ceny spoločnosti Hidroelectrica v tomto prípade, by mohli predstavovať neprimeranú hospodársku výhodu pre druhú stranu alebo strany a spĺňať tak jednu z podmienok uplatnenia článku 107 ods. 1 zmluvy.

(86)

Z toho vyplýva, že pri uzatváraní a zachovávaní skúmaných zmlúv spoločnosť Hidroelectrica nepostupovala ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve. V súlade s uvedenými skutočnosťami toto kritérium kvalitatívne potvrdzuje aj výsledok ekonometrickej analýzy, z ktorej vyplýva, že skúmanými zmluvami sa poskytla spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva hospodárska výhoda, ktorá by za trhových podmienok inak nebola dostupná.

(87)

Údaje poskytnuté rumunskými orgánmi sa nevzťahovali na dlhodobé zmluvy s presne rovnakými podmienkami, pokiaľ ide o množstvo a obdobie platnosti skúmaných zmlúv. Vzhľadom na chýbajúcu konkrétnu referenciu na preukázanie „trhových podmienok“ preto Komisia na ročnom základe porovnala zmluvné ceny, ktoré zaplatila spoločnosť Hidroelectrica, s najvyššími cenami uplatnenými v Rumunsku v rokoch 2009 až 2011 v dlhodobých maloobchodných zmluvách, ktoré poskytlo Rumunsko (pozri odôvodnenia 42 až 45).

(88)

Toto porovnanie je založené na konzervatívnom predpoklade, že spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva mohli nahradiť skúmané zmluvy so spoločnosťou Hidroelectrica viacerými zmluvami s inými odberateľmi na trhu, ktorí ponúkali najvyššie ceny, a je veľmi konzervatívne: za trhovú cenu sa nepovažuje priemer, medián alebo modus v porovnateľných transakciách, ale najvyššia cena zistená na základe viacerých nie úplne porovnateľných transakcií. Vzhľadom na nedostatočnú homogenitu transakcií a existenciu potenciálnych faktorov alebo anomálií, ktoré môžu prispieť k zdôvodneniu úrovne ceny dojednanej v transakciách s najvyššími cenami, ktoré sa považujú za referenčné, je tento prístup pre príjemcu pomoci priaznivý, pretože môže viesť k podhodnoteniu získanej výhody. Vážený priemer cien za množstvo elektriny, ktoré spoločnosti Electrocentrale Deva a Termoelectrica reálne dodali spoločnosti Hidroelectrica v rokoch 2009 až 2011 (odôvodnenie 32), bol takýto:

(89)

Z porovnania priemerných cien, ktoré spoločnosť Hidroelectrica platila spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva, po zohľadnení týchto konzervatívnych predpokladov vyplýva, že sú stále vyššie ako najvyššie ceny v rokoch 2010 a 2011, čo potvrdzuje zistenia ekonometrickej analýzy. Ceny účtované spoločnosťou Termoelectrica spoločnosti Hidroelectrica prevyšovali najvyššie ceny v roku 2010 o 16,6 RON/MWh a o 14,3 RON/MWh v roku 2011, zatiaľ čo ceny účtované spoločnosťou Electrocentrale Deva spoločnosti Hidroelectrica prevyšovali najvyššie ceny v roku 2010 o 9,8 RON/MWh a o 4,4 RON/MWh v roku 2011.

(90)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno vyvodiť záver, že skúmanými zmluvami sa zvýhodňovali spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva tak, že im poskytovali hospodársku výhodu, ktorá za trhových podmienok nebola dostupná.

(91)

Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť Hidroelectrica za daných okolností nekonala ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve a poskytla spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva neprimeranú hospodársku výhodu.

(92)

Na to, aby bolo možné považovať opatrenie za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, musí byť poskytnuté priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov a musí byť pripísateľné štátu.

(93)

Ako sa uvádza v odôvodnení 11, spoločnosť Hidroelectrica je priamo riadená rumunským štátom. To znamená, že ušlé zdroje spoločnosti Hidroelectrica predstavujú ušlé zdroje Rumunska. Rumunský štát tiež vymenúva riaditeľov do správnej rady spoločnosti. Títo riaditelia okrem toho súčasne vykonávali politické úlohy na ministerstve, ktoré riadi podiel štátu v spoločnosti Hidroelectrica.

(94)

Podľa ustálenej judikatúry schopnosť štátu riadiť subjekty podieľajúce sa na poskytovaní opatrení automaticky neoprávňuje k predpokladu, že konanie subjektov je pripísateľné štátu. Súdny dvor Európskej únie vysvetľuje pojem pripísateľnosti rozhodnutí týkajúcich sa finančných prostriedkov verejných podnikov štátu v rozsudku vo veci Stardust Marine. Zdroje verejného podniku sa majú považovať za štátne zdroje a činnosti, ktoré sa ich týkajú, sa považujú za pripísateľné štátu, ak je štát schopný pri výkone svojho dominantného vplyvu na takýto podnik používanie svojich zdrojov priamo usmerňovať (39).

(95)

Súdny dvor určil tieto ukazovatele na stanovenie pripísateľnosti štátu: integrácia verejného podniku do štruktúr verejnej správy; povaha jeho činností; právny štatút podniku; intenzita dohľadu vykonávaného verejnými orgánmi nad vedením podniku alebo akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý svedčí o zapojení verejných orgánov do prijatia opatrenia alebo nepravdepodobnosti, že by orgány verejnej správy neboli do prijatia opatrenia zapojené. V tejto veci je potrebné zohľadniť aj rámec skúmaných zmlúv, ich obsah alebo podmienky, ktoré obsahujú.

(96)

Je preto nevyhnutné skúmať, či sa o rumunských orgánoch musí uvažovať, že sa nejakým spôsobom podieľali na uzatvorení a zachovaní platnosti skúmaných zmlúv a na úpravách zmluvných cien.

(97)

Ministerstvo hospodárstva a obchodu bolo v tejto súvislosti aktívne zapojené do procesu prijímania rozhodnutí o uzatvorení skúmaných zmlúv a neskorších úpravách zmluvných cien. Spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva dostali súhlas ministerstva hospodárstva a obchodu s podpisom skúmaných zmlúv so spoločnosťou Hidroelectrica, čo de facto znamená, že v konečnom dôsledku mal na spoločnosť rozhodujúci vplyv rumunský štát (odôvodnenia 19 až 22). Potvrdzuje to aj skutočnosť, že spoločnosť Hidroelectrica priamo žiadala o súhlas rumunského ministerstva hospodárstva a obchodu s úpravami cien (odôvodnenia 26 až 31).

(98)

Tento priamy dôkaz podporuje stratová povaha nákupov spoločnosti Hidroelectrica a chýbajúce hospodárske dôvody na prijatie záväzku odkúpiť celú produkciu elektrárne Paroseni (odôvodnenia 84 až 85). Uzatvorenie skúmaných zmlúv podľa všetkého podnietila nestabilná finančná situácia dvoch ďalších štátnych výrobcov a spoločenské úvahy o produkcii uhlia (odôvodnenia 20 až 21). Traja štátni výrobcovia elektriny a tiež štátne uhoľné bane boli vo vlastníctve a pod zodpovednosťou štátu, od ktorého spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva žiadali prostriedky na financovanie svojich súčasných operácií.

(99)

Uvedená skutočnosť potvrdzuje predbežné stanovisko Komisie vyjadrené v rozhodnutí o začatí konania, že skúmané zmluvy a ich realizácia neboli racionálne a nezávislé obchodné rozhodnutia spoločnosti Hidroelectrica, ale dôsledkom dominantného vplyvu rumunského štátu.

(100)

Komisia preto dospela k záveru, že existujú priame dôkazy o tom, že uzatvorenie skúmaných zmlúv a ich vykonávanie sú pripísateľné rumunskému štátu. S ohľadom na skutočnosť, že uzatvorenie a vykonávanie skúmaných zmlúv znamená pre spoločnosť Hidroelectrica, ktorá je verejným podnikom, stratu zdrojov, Komisia navyše dospela k záveru, že tieto opatrenia boli vykonané zo štátnych zdrojov.

(101)

Na to, aby bolo možné považovať opatrenie za štátnu pomoc, musí byť konkrétne alebo selektívne, teda zvýhodňovať iba určité podniky alebo výrobu určitého tovaru.

(102)

Skúmané zmluvy boli uzatvorené s dvoma konkrétnymi dodávateľmi, spoločnosťou Termoelectrica a spoločnosťou Electrocentrale Deva, a jednotlivo im poskytli neprimerané hospodárske výhody. Žiadny iný dodávateľ elektriny spoločnosti Hidroelectrica nemal podobné výhodné podmienky, ako sú podmienky stanovené v skúmaných zmluvách. Hospodárske výhody vyplývajúce z neprimerane vysokých zmluvných cien sú preto selektívne.

(103)

Ak sa prostredníctvom pomoci poskytnutej zo strany členského štátu posilní postavenie firmy v porovnaní s inými firmami, s ktorými súťaží pri obchodovaní v rámci Únie, tieto iné firmy sa musia považovať za firmy ovplyvnené touto pomocou. Za narušenie hospodárskej súťaže v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy sa považuje najmä situácia, kedy štát poskytne finančnú výhodu podniku v liberalizovanom sektore, v ktorom prebieha alebo môže prebiehať hospodárska súťaž. (40)

(104)

Spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva pôsobia na trhu predaja elektriny, ktorý je otvorený hospodárskej súťaži (odôvodnenia 35 až 38). Akákoľvek hospodárska výhoda poskytnutá týmto podnikom by ich mohla zvýhodniť v porovnaní s ostatnými konkurentmi, ktorí tieto ceny za trhových podmienok nedostávajú. V danom prípade bola pomoc určená na zvýhodnenie výroby elektriny z uhlia, čo mohlo narušiť hospodársku súťaž medzi výrobcami elektriny. Rumunský trh je okrem toho v súčasnosti (a bol aj v čase skúmaných skutočností) prepojený s inými členskými štátmi a vyváža do nich elektrinu (odôvodnenie 17).

(105)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že skúmané zmluvy by mohli narušiť hospodársku súťaž a mohli by mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(106)

Vzhľadom na argumenty uvedené v odôvodneniach 72 až 105 dospela Komisia k záveru, že obe skúmané zmluvy predstavujú poskytnutie štátnej pomoci spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Rumunsko nedodržalo povinnosť zdržať sa konania podľa článku 108 ods. 3 zmluvy. Štátna pomoc je preto neoprávnená.

(107)

Keďže opatrenie, ktoré poskytlo Rumunsko spoločnostiam Termoelectrica a Electrocentrale Deva, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, jeho zlučiteľnosť sa musí posúdiť so zreteľom na výnimky stanovené v odsekoch 2 a 3 uvedeného článku.

(108)

V tomto prípade poskytla pomoc príjemcom bežné prevádzkové výnosy, ktoré nie sú presne vyčlenené na žiadnu konkrétnu investíciu, ktorá by mohla zlepšiť výrobu alebo distribúciu elektriny. Zlučiteľnosť prevádzkovej pomoci tohto druhu s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 2 alebo 3 zmluvy musí byť posudzovaná reštriktívne za prísnych podmienok. Opakujúca sa dlhodobá prevádzková pomoc poskytovaná počas dvoch rokov podľa všetkého nie je nevyhnutná ani neprispieva k akémukoľvek jasnému cieľu spoločného záujmu Únie. Nie je potvrdená ani primeranosť pomoci. Okrem toho je podľa judikatúry Súdneho dvora v každom prípade úlohou členských štátov uviesť možné dôvody zlučiteľnosti s vnútorným trhom a ukázať, že podmienky takejto zlučiteľnosti sú splnené (41).

(109)

Rumunské orgány neuviedli žiadne možné dôvody, na základe ktorých by sa štátna pomoc mohla považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom štátnej pomoci, a Komisia nezistila žiadne možné dôvody zlučiteľnosti.

(110)

Komisia so zreteľom na uvedené skutočnosti považuje štátnu pomoc poskytnutú prostredníctvom skúmaných zmlúv za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

(111)

Podľa zmluvy a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc, keď sa zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom (42). Súdny dvor takisto dôsledne trvá na tom, že povinnosť členského štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je určená na obnovenie predtým existujúcej situácie (43). V tejto súvislosti Súdny dvor potvrdil, že cieľ je dosiahnutý vtedy, keď príjemca vráti sumy poskytnuté v podobe neoprávnenej pomoci, a tým stratí výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a obnoví sa situácia spred vyplatenia pomoci (44).

(112)

V súlade s touto judikatúrou sa v článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (45) uvádza, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu […]“.

(113)

Keďže predmetná štátna pomoc nebola v rozpore s článkom 108 zmluvy oznámená Komisii, a tak sa považuje za neoprávnenú, a keďže je táto pomoc tiež nezlučiteľná s vnútorným trhom, musí sa vymôcť s cieľom obnoviť situáciu, ktorá na trhu existovala pred jej poskytnutím. Vymáhanie pomoci by sa malo vzťahovať na obdobie od poskytnutia výhody príjemcom, čiže odkedy príjemcovia dostali pomoc k dispozícii, až do ukončenia dodávok na konci roka 2011 (46) a splácané sumy by sa mali úročiť až do reálneho vrátenia pomoci.

(114)

Vymáhaná suma bude predstavovať rozdiel medzi ročným priemerom ceny, za ktorú spoločnosť Hidroelectrica kupovala elektrinu od spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva, ako sa uvádza v odôvodnení 32, a najvyššími cenami každoročne uplatňovanými na trhu, a to za celkový objem dodávok týchto spoločností. Rozdiel je uvedený v odôvodnení 89. Na základe cenových rozdielov platných 1. januára 2010 a 1. januára 2011 počas ročného obdobia predstavujú na účely zjednodušenia výsledné vymáhané sumy 3 656 675 RON v prípade spoločnosti Electrocentrale Deva a 22 619 821 RON v prípade spoločnosti Termoelectrica. Rumunské orgány môžu prípadne odhadnúť sumy na základe cien v rámci roka (napr. mesačné, dvojmesačné), ktoré boli spoločnosti Hidroelectrica skutočne účtované.

(115)

K sumám sa pripočítajú úroky bez ohľadu na to, ktorý z dvoch spôsobov výpočtu sa použije, a to na základe rozpisu skutočných mesačných dodávok elektriny spoločnosti Hidroelectrica v rokoch 2009 až 2011 s prihliadnutím na rozdiel v porovnaní s trhovými cenami uvedený v odôvodnení 89.

(116)

Vzhľadom na skutkový stav tohto prípadu je ďalej vhodné preskúmať, či sa má povinnosť týkajúca sa vymáhania pomoci rozšíriť alebo uplatniť na jeden alebo viaceré právne subjekty okrem spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva, a to na základe právneho nástupníctva alebo hospodárskej kontinuity s iným podnikom, ako sú spoločnosti Termoelectrica a Electrocentrale Deva, s ktorým by existovala hospodárska kontinuita v prípade ich neschopnosti plniť povinnosti týkajúce sa vymáhania pomoci. V tejto súvislosti sa v judikatúre súdov EÚ stanovuje niekoľko kritérií, ktoré môže Komisia spoločne alebo jednotlivo zohľadniť s cieľom určiť hospodársku kontinuitu medzi dvoma rôznymi podnikmi (47).

(117)

Ako sa uvádza v odôvodnení 52, spoločnosť Termoelectrica je v likvidácii. Podľa ustálenej judikatúry nie je skutočnosť, že spoločnosť je platobne neschopná a nemôže vrátiť pomoc, dôvodom na to, aby bola od vymáhania oslobodená. V takých prípadoch možno obnovenie predchádzajúceho stavu a odstránenie narušenia hospodárskej súťaže v zásade dosiahnuť zápisom pohľadávky vymáhanej spornej pomoci do zoznamu pohľadávok (48). Ak štátne orgány nedokážu vymôcť pomoc v plnej výške, zápisom záväzku sa môže splniť povinnosť týkajúca sa vymáhania pomoci len v prípade, že konkurzné konanie vedie k definitívnemu skončeniu činnosti podniku (49). Ak je však podnik, ktorý získal neoprávnenú pomoc, platobne neschopný a bola založená spoločnosť, ktorá má pokračovať v niektorých činnostiach platobne neschopného podniku, vykonávanie týchto činností môže v prípade, že predmetná pomoc nebola vrátená v plnom rozsahu, predĺžiť narušenie hospodárskej súťaže spôsobené konkurenčnou výhodou, ktorú táto spoločnosť na trhu mala v porovnaní s konkurenčnými subjektmi. Takáto novozaložená spoločnosť môže, ak má naďalej prospech z tejto výhody, byť povinná vrátiť predmetnú pomoc (50). Týkalo by sa to napríklad dcérskej spoločnosti, ktorá by bola založená s cieľom pokračovať v činnostiach príjemcu pomoci (hospodárske nástupníctvo), ktorý by pred likvidáciou previedol aktíva vyplývajúce z poskytnutia pomoci na dcérsku spoločnosť v rámci kontinuity podniku. Okrem toho, ak sa podnik, ktorý je príjemcom pomoci, zlúči s iným podnikom a všetky jeho práva a povinnosti sa prevedú na zlúčený subjekt, na tento subjekt sa prevedie aj povinnosť vrátiť pomoc (právne nástupníctvo).

(118)

V tomto prípade vzhľadom na skutočnosť, že pomoc, ktorá zvýhodňovala činnosti spoločnosti Termoelectrica, nie je vymáhaním vrátená v plnej výške, je potrebné preskúmať, či bude existovať hospodárska kontinuita a/alebo právna kontinuita medzi spoločnosťou Termoelectrica a inými spoločnosťami.

(119)

Pokiaľ ide o hospodársku kontinuitu, ako sa uvádza v odôvodneniach 48 a 51, v septembri 2011 založila spoločnosť Termoelectrica dcérsku spoločnosť Electrocentrale Paroseni, na ktorú previedla (v rámci tej istej skupiny vo vlastníctve štátu) elektráreň, ktorá v skutočnosti dodávala kupované množstvo elektriny podľa skúmanej zmluvy so spoločnosťou Termoelectrica (odôvodnenia 48 až 65), vrátane všetkých práv a povinností spoločnosti Termoelectrica vyplývajúcich zo skúmanej zmluvy, a ktorá naďalej predávala elektrinu spoločnosti Hidroelectrica podľa skúmanej zmluvy do októbra 2011 (keď sa zlúčila so spoločnosťou CEH). Spoločnosť Electrocentrale Paroseni preto prevzala činnosti na ktoré čerpala pomoc, od svojej materskej spoločnosti Termoelectrica, a v týchto činnostiach pokračovala. Mala by sa teda považovať za hospodárskeho nástupcu spoločnosti Termoelectrica.

(120)

V novembri 2012 sa spoločnosť Electrocentrale Paroseni zlúčila so spoločnosťami Electrocentrale Deva a Electrocentrale Paroseni a vznikla spoločnosť CEH. Na základe tohto zlúčenia prevzala spoločnosť CEH všetky práva a povinnosti spoločnosti Electrocentrale Paroseni, ktorá ako samostatný právny subjekt prestala existovať. Z toho vyplýva, že medzi spoločnosťou Electrocentrale Paroseni, ktorá prevzala činnosti zvýhodňované pomocou, a spoločnosťou CEH, do ktorej bola zlúčená 1. novembra 2012 a ktorá prevzala všetky jej práva a povinnosti, existuje právna kontinuita.

(121)

Povinnosť týkajúca sa vymáhania pomoci poskytnutej spoločnosti Termoelectrica by sa preto mala rozšíriť na spoločnosť CEH.

(122)

Ako sa uvádza v odôvodnení 51, spoločnosť Electrocentrale Deva, ktorá plne využívala pomoc ako samostatný právny subjekt, hoci bola riadená spoločnosťou Termoelectrica, už ako samostatný subjekt neexistuje. Existuje však právna kontinuita medzi spoločnosťou Electrocentrale Deva ako právnym subjektom, ktorý využíval pomoc, a spoločnosťou CEH, do ktorej bola zlúčená 1. novembra 2012 a ktorá prevzala všetky jej práva a povinnosti.

(123)

Na hospodársku kontinuitu medzi spoločnosťami Electrocentrale Deva a CEH navyše poukazuje niekoľko faktorov, napríklad: i) v nadväznosti na zlúčenie spoločností Electrocentrale Deva a Electrocentrale Paroseni prevzala novo založená spoločnosť CEH obe spoločnosti od augusta 2012 spolu s ich prevádzkovými aktívami a zamestnancami; ii) novo založená spoločnosť CEH mala v roku 2012 výrobu elektriny ako svoju hlavnú hospodársku činnosť, rovnako ako spoločnosť Electrocentrale Deva; iii) obe spoločnosti sú v úplnom vlastníctve štátu: ako sa uvádza v odôvodnení 50, v čase ukončenia dodávok elektriny na základe skúmaných zmlúv zase spoločnosť Termoelectrica, podnik v úplnom vlastníctve štátu, vlastnila 100 % spoločností Electrocentrale Deva a Electrocentrale Paroseni; iv) novo založená spoločnosť CEH je tiež v 100 % vlastníctve štátu.

(124)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potvrdila právna a hospodárska kontinuita medzi spoločnosťami Electrocentrale Deva, Termoelectrica, prostredníctvom spoločnosti Electrocentrale Paroseni na jednej strane, a spoločnosťou CEH na strane druhej. V tejto súvislosti konverzia dlhu na kapitál na základe nezávislého ocenenia prevodu akcií, ktorý predchádzal zlúčeniu spoločností Electrocentrale Deva a Electrocentrale Paroseni do spoločnosti CEH (odôvodnenie 50), nenarušuje kontinuitu medzi týmito tromi podnikmi. Share deal (teda prevod celého podniku) neovplyvňuje totožnosť príjemcu, resp. príjemcov pomoci ani výhody, ktoré z pomoci vyplývajú a prevádzajú sa bez ohľadu na totožnosť akcionára, ktorým navyše v tomto prípade do roku 2011 a po zlúčení so spoločnosťou CEH bol v konečnom dôsledku rumunský štát. Z toho vyplýva, že povinnosti týkajúce sa vymáhania pomoci od spoločností Electrocentrale Deva a Termoelectrica by sa mali rozšíriť na spoločnosť CEH.

(125)

Výška pomoci (bez úrokov), ktorá má byť vrátená, by v zásade mala byť 3 656 675 RON od spoločnosti Electrocentrale Deva a 22 619 821 RON od spoločnosti Termoelectrica. Po zohľadnení právnej a hospodárskej kontinuity, ktorá existuje medzi spoločnosťami Electrocentrale Deva, Termoelectrica a CEH, by sa povinnosť týkajúca sa vymáhania od oboch príjemcov mala rozšíriť na spoločnosť CEH.

(126)

Skúmané zmluvy, ktoré uzatvorila spoločnosť Hidroelectrica so spoločnosťami Termoelectrica a Electrocentrale Deva, zahŕňali v rokoch 2010 a 2011 zvýhodnené tarify za elektrinu v prospech spoločností Termoelectrica a Electrocentrale Deva. Predstavovali štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Rumunsko túto pomoc vykonalo neoprávnene v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom,

—

celková suma (istina a úroky z vymáhanej sumy), ktorá sa má vymôcť od každého príjemcu,

—

podrobný opis opatrení, ktoré sa už prijali alebo ktoré sa plánujú prijať s cieľom splniť toto rozhodnutie vrátane dôkazu, že bol vykonaný zápis príkazu na vymáhanie v príslušnom poradí v likvidačnom konaní spoločnosti Termoelectrica,

—

ak nie je možné, aby spoločnosť Termoelectrica vykonala príkaz na vymáhanie, príkaz na zánik spoločnosti Termoelectrica a dôkaz, že spoločnosť Termoelectrica definitívne opúšťa trh,

—

dokumenty dokazujúce, že príjemcom bolo nariadené vrátenie pomoci.

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/68

20.10.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 275/68