16.10.2015

Úradný vestník Európskej únie

L 271/1

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/1850

z 13. októbra 2015,

ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 4,

keďže:

(1)

Nariadenie (ES) č. 1007/2009 povoľuje, za konkrétnych podmienok, uvádzanie na trh takých výrobkov z tuleňov, ktoré pochádzajú z lovov vykonávaných komunitami Inuitov a inými komunitami pôvodného obyvateľstva. Takisto povoľuje uvádzanie výrobkov z tuleňov na trh v prípade, ak má dovoz výrobkov z tuleňov príležitostný charakter a pozostáva výlučne z tovaru na osobné použitie cestujúcich alebo ich rodín.

(2)	Nariadením Komisie (EÚ) č. 737/2010 (2) sa stanovili podrobné pravidlá uvádzania výrobkov z tuleňov na trh podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 1007/2009.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1775 (3), ktorým sa mení článok 3 nariadenia (ES) č. 1007/2009 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 737/2010 s účinnosťou od dátumu uplatňovania tohto nariadenia. Je preto potrebné stanoviť opatrenia na vykonávanie článku 3 nariadenia (ES) č. 1007/2009 v znení zmien.

(4)	Je vhodné stanoviť, aby sa subjekty, ktoré spĺňajú určité požiadavky, zaradili na zoznam uznaných orgánov vydávajúcich osvedčenia potvrdzujúce dodržiavanie podmienok na uvádzanie výrobkov z tuleňov na trh.

(5)	Mali by sa vypracovať vzory osvedčenia a ich kópie s cieľom uľahčiť správu a overovanie osvedčení.

(6)	Mali by sa stanoviť postupy na kontrolu osvedčení. Tieto postupy by mali byť čo najjednoduchšie a najpraktickejšie bez toho, aby ohrozovali dôveryhodnosť a konzistentnosť kontrolného systému.

(7)	Malo by sa umožniť používanie elektronických systémov, aby sa uľahčila výmena údajov medzi príslušnými úradmi, Komisiou a uznanými orgánmi.

(8)	Spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov v osvedčeniach, by malo byť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS (4) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (5).

(9)	Keďže toto nariadenie stanovuje podobné pravidlá vykonávania článku 3 nariadenia (ES) č. 1007/2009 zmeneného nariadením (EÚ) 2015/1775, ktoré sa uplatňuje od 18. októbra 2015, malo by nadobudnúť účinnosť čo najskôr.

(10)	Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 18 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 338/97 (6),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú podrobné pravidlá pre uvádzanie výrobkov z tuleňov na trh a pre dovoz výrobkov z tuleňov na osobné použitie cestujúcich alebo ich rodín podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 1007/2009.

Článok 2

Osobné použitie cestujúcich alebo ich rodín

1. Výrobky z tuleňov na osobné účely cestujúcich alebo ich rodín sa môžu dovážať, iba ak je splnená ktorákoľvek z týchto požiadaviek:

a)	výrobky z tuleňov cestujúci nosia na sebe, prenášajú ich alebo sa tieto výrobky nachádzajú v ich osobnej batožine,

b)	výrobky z tuleňov sa nachádzajú sa v osobnom vlastníctve fyzickej osoby, ktorá prenáša miesto svojho obvyklého bydliska z tretej krajiny do Únie,

výrobky z tuleňov získali títo cestujúci v tretej krajine a doviezli ich neskôr, pričom cestujúci pri príchode na územie Únie predložia colným orgánom dotknutého členského štátu tieto dokumenty:

i)	písomné oznámenie o dovoze,

ii)	doplňujúci dokument preukazujúci, že tieto výrobky sa získali v dotknutej tretej krajine.

2. Na účely ods. 1 písm. c) písomné oznámenie a doplňujúci dokument colné úrady potvrdia a vrátia cestujúcim. Pri dovoze sa oznámenie a doplňujúci dokument predložia colným úradom spolu s colným vyhlásením týkajúcim sa príslušných výrobkov.

Článok 3

Uznané orgány

1. Subjekt sa zapíše do zoznamu uznaných orgánov, ak preukáže, že spĺňa tieto požiadavky:

a)	má právnu subjektivitu,

b)	je schopný overiť, že požiadavky podľa článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1007/2009 sú splnené,

c)	je schopný vykonávať funkcie vydávania a spravovania osvedčení uvedených v článku 4 ods. 1, ako aj spracovania a archivácie záznamov,

d)	je schopný plniť svoje funkcie tak, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov,

e)	je schopný monitorovať plnenie požiadaviek stanovených v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1007/2009,

f)	je schopný odobrať osvedčenia uvedené v článku 4 ods. 1 alebo pozastaviť ich platnosť v prípade neplnenia požiadaviek tohto nariadenia a prijať opatrenia s cieľom informovať príslušné orgány a colné orgány svojho členského štátu,

g)	podlieha nezávislým auditom tretej strany,

h)	funguje na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

2. Aby bol subjekt zapísaný do zoznamu uvedeného v odseku 1, musí Komisii predložiť žiadosť spolu s dokumentmi preukazujúcimi plnenie požiadaviek stanovených v odseku 1.

3. Na konci každého obdobia podávania správ predloží uznaný orgán Komisii správy z auditu vypracované nezávislou treťou osobou uvedenou v odseku 1 písm. g).

Článok 4

Osvedčenia

1. V prípade, že sú splnené podmienky uvádzania na trh uvedené v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1007/2009, uznaný orgán na základe žiadosti vydá osvedčenia v súlade so vzormi uvedenými v prílohe.

2. Uznaný orgán doručí osvedčenie žiadateľovi a počas troch rokov uchováva jeho kópiu na účely vedenia záznamov.

3. Bez toho, aby bol dotknutý článok 5 ods. 2, ak sa výrobok z tuleňa uvedie na trh, originál osvedčenia sa odovzdá s výrobkom z tuleňa v čase uvedenia na trh. Žiadateľ si môže ponechať kópiu osvedčenia.

4. Číslo osvedčenia sa uvedie na každej nasledujúcej faktúre.

5. Výrobok z tuleňa sprevádzaný osvedčením vydaným v súlade s odsekom 1 sa považuje za výrobok, ktorý je v súlade s článkom 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1007/2009.

6. Prijatie colného vyhlásenia na prepustenie výrobku z tuleňa do voľného obehu podľa článku 79 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (7) podlieha predloženiu osvedčenia vydaného v súlade s odsekom 1 tohto článku. Bez toho, aby bol dotknutý článok 77 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2913/92, colné orgány si vo svojej evidencii ponechajú kópiu osvedčenia.

7. V prípade pochybností o pravosti alebo správnosti osvedčenia vydaného v súlade s odsekom 1, ako aj v prípade, že je potrebná ďalšia konzultácia, colné orgány a ďalšie úradné osoby zabezpečujúce dodržiavanie predpisov sa obrátia na príslušný orgán určený príslušným členským štátom v súlade s článkom 6. Tento príslušný orgán rozhodne, aké opatrenia treba prijať.

Článok 5

Formát osvedčení

1. Osvedčenia uvedené v článku 4 ods. 1 majú papierovú alebo elektronickú podobu.

2. V prípade elektronického osvedčenia sa v čase uvedenia výrobku z tuleňa na trh k nemu pripojí tlačená verzia.

3. Osvedčenia sa používajú bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek iné formality týkajúce sa uvádzania na trh.

4. Príslušný orgán určený v súlade s článkom 6 môže požadovať, aby sa osvedčenie preložilo do úradného jazyka členského štátu, v ktorom sa výrobok má uviesť na trh.

Článok 6

Príslušné orgány

1. Každý členský štát určí jeden alebo niekoľko príslušných orgánov zodpovedných za tieto úlohy:

a)	overenie osvedčení pre dovezené výrobky z tuleňov na žiadosť colných orgánov podľa článku 4 ods. 7,

b)	kontrola vydávania osvedčení uznanými orgánmi zriadenými a pôsobiacimi v danom členskom štáte,

c)	uchovávanie kópie osvedčenia vydaného pre výrobky z tuleňov pochádzajúce z lovu na tulene v danom členskom štáte.

2. Členské štáty oznámia Komisii príslušné orgány určené v súlade s odsekom 1.

3. Komisia na svojom webovom sídle sprístupní zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekom 1. Tento zoznam sa pravidelne aktualizuje.

Článok 7

Elektronické systémy na výmenu a zaznamenávanie údajov

1. Príslušné orgány môžu na výmenu a evidenciu údajov v osvedčeniach používať elektronické systémy.

2. Členské štáty zohľadňujú komplementaritu, kompatibilitu a interoperabilitu elektronických systémov uvedených v odseku 1.

Článok 8

Ochrana pri spracúvaní osobných údajov

Týmto nariadením nie je dotknutá úroveň ochrany fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov podľa ustanovení právnych predpisov Únie a členských štátov, a najmä sa ním nemenia povinnosti a práva ustanovené v smernici 95/46/ES a nariadení (ES) č. 45/2001. Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov sa zabezpečuje predovšetkým vzhľadom na zverejnenie a sprístupnenie osobných údajov v osvedčení.

Článok 9

Prechodné ustanovenia

Osvedčenia vydané uznaným orgánom v súlade s nariadením (EÚ) č. 737/2010 pred 18. októbrom 2015 zostávajú po tomto dátume v platnosti.

Článok 10

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 18. októbra 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. októbra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 36.

(2) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 737/2010 z 10. augusta 2010, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (Ú. v. EÚ L 216, 17.8.2010, s. 1).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/1775 zo 6. októbra 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 737/2010 (Ú. v. EÚ L 262, 7.10.2015, s. 1).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

(6) Nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1).

(7) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1).

PRÍLOHA

Text obrazu

Text obrazu

Text obrazu

Text obrazu

Text obrazu

Vysvetlivky

Všeobecné:

Vyplňte veľkým písmom.

Rámček 1.	Vydávajúci orgán	Uveďte názov a adresu uznaného orgánu, ktorý vydáva osvedčenie.
Rámček 2.	Na účely vydávajúcej krajiny	Miesto na účely vydávajúcej krajiny.
Rámček 3.	Číslo osvedčenia	Uveďte číslo vydaného osvedčenia.
Rámček 4.	Krajina uvedenia na trh	Uveďte krajinu, v ktorej sa plánuje prvé uvedenie výrobku z tuleňa na trh Európskej únie.
Rámček 5.	Kód ISO	Uveďte dvojpísmenový kód krajiny uvedenej v rámčeku 4.
Rámček 6.	Obchodná charakteristika výrobku z tuleňa	Uveďte obchodnú charakteristiku výrobkov z tuleňa. Charakteristika je v súlade s údajmi v rámčeku 7.
Rámček 7.	Vedecký názov	Uveďte vedecký(-é) názov(-vy) druhu(-ov) tuleňa(-ov) použitých vo výrobku. V prípade, že výrobok pozostáva z viacerých druhov, uvedie sa každý druh v osobitnom riadku.
Rámček 8.	Položka HS	Uveďte sa štvormiestny alebo šesťmiestny číselný kód komodity podľa harmonizovaného systému opisu a kódovania.
Rámček 9.	Krajina nadobudnutia	Uveďte krajinu, v ktorej boli tulene použité vo výrobku nadobudnuté z voľnej prírody.
Rámček 10.	Kód ISO	Uveďte dvojpísmenový kód krajiny uvedenej v rámčeku 9.
Rámček 11.	Čistá hmotnosť	Uveďte celkovú hmotnosť v kg. Celková hmotnosť je vymedzená ako čistá hmotnosť výrobkov z tuleňov bez obalu alebo bezprostredného balenia, okrem podložiek, oddeľovačov, nálepiek atď.
Rámček 12.	Počet jednotiek	Uveďte počet jednotiek, ak to je vhodné.
Rámček 13.	Charakteristické znaky	V prípade potreby uveďte všetky charakteristické znaky, ako číslo dávky alebo číslo nákladného listu.
Rámček 14.	Jedinečný identifikátor	Uveďte akékoľvek identifikátory vysledovateľnosti, ktoré sú uvedené na výrobku.
Rámček 15.	Podpis a odtlačok pečiatky vydávajúceho uznaného orgánu	Do rámčeka sa podpíše oprávnená úradná osoba, uvedie miesto a dátum, a rámček sa označí úradnou pečiatkou vydávajúceho uznaného orgánu.
Rámček 16.	Potvrdenie colných orgánov	Colný orgán uvedie číslo colného vyhlásenia a pripojí podpis a odtlačok pečiatky.

16.10.2015

Úradný vestník Európskej únie

L 271/15

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/1852

z 15. októbra 2015,

ktorým sa zavádza dočasná mimoriadna schéma pomoci na súkromné skladovanie určitých syrov a ktorým sa vopred stanovuje výška pomoci

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 219 ods. 1 v spojení s jeho článkom 228,

keďže:

(1)	Počas roku 2014 a v prvej polovici roka 2015 došlo k zhoršeniu situácie celosvetového dopytu po mlieku a mliečnych výrobkoch, ktoré možno odôvodniť najmä tým, že Čína (najväčší svetový dovozca mliečnych výrobkov) znížila svoj dovoz.

(2)	Zaznamenal sa tlak na ceny mliečnych výrobkov smerom nadol v dôsledku zvýšenia ponuky v rámci Únie a v hlavných regiónoch sveta známych produkciou mlieka.

(3)	Navyše ruská vláda 25. júna 2015 oznámila predĺženie zákazu dovozu poľnohospodárskych výrobkov a potravín s pôvodom v Únii o ďalší rok do 6. augusta 2016.

(4)	Sektor mlieka a mliečnych výrobkov preto čelí situácii narušenia trhu v dôsledku citeľnej nerovnováhy medzi dopytom a ponukou.

(5)

Dôsledkom toho je ďalšie zhoršenie cien surového mlieka a mliečnych výrobkov v EU, pričom tlak smerom nadol pravdepodobne bude pokračovať a cenové hladiny dosiahnu neudržateľnú úroveň pre mnohých poľnohospodárov, ktorí už majú problémy s hotovosťou a finančnými aktívami. Priemerné ceny hlavných druhov syra v Únii v roku 2015 klesli o 17 %.

(6)	Trhové intervenčné opatrenia, dostupné podľa nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, zrejme nie sú vzhľadom na túto nedávno vzniknutú situáciu dostatočné, pretože sú zamerané na iné výrobky, napríklad maslo a odstredené sušené mlieko alebo obmedzené na syry so zemepisným označením.

(7)	Hrozbu vážnej nerovnováhy na trhu so syrom možno zmierniť alebo odstrániť prostredníctvom skladovania. Preto je vhodné poskytnúť pomoc na súkromné skladovanie syra a vopred stanoviť výšku pomoci.

(8)	Je vhodné stanoviť strop maximálneho objemu, na ktorý sa schéma má vzťahovať a rozdelenie celkového objemu medzi členské štáty na základe ich produkcie syra.

(9)

V článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa stanovuje poskytnutie pomoci na súkromné skladovanie výlučne syrov s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (2). Syry s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením však tvoria len malý podiel celkovej produkcie syra v Únii. Z dôvodu prevádzkovej a administratívnej účinnosti je vhodné stanoviť jednotnú schému pomoci na súkromné skladovanie všetkých druhov syra.

(10)	Je vhodné vylúčiť syry, ktoré nie sú vhodné na skladovanie.

(11)	S cieľom zjednodušiť riadenie a kontrolu by sa súkromné skladovanie malo riadiť všeobecným pravidlom, podľa ktorého by sa pomoc na súkromné skladovanie mala poskytovať iba prevádzkovateľom usadeným a zaregistrovaným na účely platby DPH v Únii.

(12)	Na zabezpečenie riadneho monitorovania opatrení by sa v tomto nariadení mali spresniť informácie potrebné na uzatvorenie zmluvy o skladovaní, ako aj povinnosti zmluvných strán.

(13)

S cieľom zefektívniť schému pomoci by sa zmluvy mali uzatvárať na určité minimálne množstvá a obsahovať povinnosti, ktoré musí zmluvná strana splniť a to najmä také povinnosti, ktoré umožňujú príslušnému orgánu zodpovednému za kontrolovanie skladovania vykonať efektívnu inšpekciu podmienok skladovania.

(14)	Skladovanie zmluvného množstva počas obdobia zmluvného skladovania je jednou zo základných podmienok udelenia pomoci na súkromné skladovanie. So zreteľom na obchodnú prax a z praktických dôvodov by sa mala povoliť istá miera tolerancie, pokiaľ ide o množstvo, na ktoré sa pomoc poskytuje.

(15)	V záujme zaručenia serióznosti žiadosti a žiadaného účinku opatrenia na trhu je potrebná zábezpeka. Preto by sa mali prijať ustanovenia týkajúce sa zloženia, uvoľnenia a prepadnutia zábezpeky.

(16)	Aby sa zabezpečilo náležité riadenie skladovania, je vhodné prijať ustanovenia na zníženie výšky pomoci, ktorá sa má vyplatiť v prípade, ak je množstvo skladované počas obdobia zmluvného skladovania menšie ako zmluvné množstvo.

(17)	Výška pomoci by sa mala stanoviť na základe nákladov na skladovanie a/alebo iných relevantných trhových prvkov. Je vhodné stanoviť pomoc na fixné náklady na uskladnenie a vyskladnenie dotknutých výrobkov a pomoc na denné náklady na skladovanie v chladiarenských skladoch a na financovanie.

(18)	Je dôležité stanoviť podmienky, na základe ktorých možno poskytnúť zálohovú platbu, úpravu pomoci v prípadoch, keď nie je úplne dodržané zmluvné množstvo, kontroly dodržania podmienok oprávnenosti na pomoc, možné pokuty a informácie, ktoré majú členské štáty oznamovať Komisii.

(19)

Je možné, že opatrenie nevyužijú všetky členské štáty v plnej miere, a preto je vhodné stanoviť prerozdelenie množstiev po troch mesiacoch uplatňovania opatrenia. Komisia by mala byť oprávnená v prípade potreby prijať vykonávacie akty, v ktorých stanoví prerozdelenie nevyužitých množstiev na jednotlivé členské štáty a nové obdobie na predkladanie žiadostí.

(20)	Takisto by sa mali stanoviť pravidlá týkajúce sa dokumentácie, účtovníctva a frekvencie a charakteru kontrol,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovuje dočasná mimoriadna schéma pomoci na súkromné skladovanie na syry zatriedené do číselného znaku KN 0406 s výnimkou syrov, ktoré nie sú vhodné na ďalšie skladovanie po čase zrenia, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1.

Maximálne objemy výrobku, na ktorý sa vzťahuje táto dočasná schéma, sa pre jednotlivé členské štáty stanovujú v prílohe.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia „príslušné orgány členských štátov“ sú útvary alebo orgány akreditované členskými štátmi ako platobné agentúry, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (3).

Článok 3

Oprávnenosť výrobkov

1. Aby sa na výrobky vzťahovala pomoc na súkromné skladovanie uvedená v článku 1 (ďalej len „pomoc“), syr musí byť primeranej a dobre obchodovateľnej kvality, musí mať pôvod v Únii a mať v deň, keď sa začína zmluvné skladovanie, minimálny vek zodpovedajúci času zrenia stanovenom v jednotlivých špecifikáciách syrov s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 a bežnému času zrenia v prípade ostatných syrov, ktorý stanovili členské štáty.

2. Syr musí spĺňať tieto požiadavky:

a)	každá dávka má hmotnosť najmenej 0,5 ton;

b)	je na ňom nezmazateľne uvedené označenie závodu, kde bol vyrobený, pričom toto označenie môže mať podobu kódu, spolu s dátumom výroby;

c)	je na ňom uvedený dátum uskladnenia;

d)	nebol predmetom predchádzajúcej zmluvy o pomoci na skladovanie;

e)	skladuje sa v členskom štáte, v ktorom sa syr vyrába.

3. Členské štáty môžu upustiť od povinnosti uvádzať dátum uskladnenia uvedený v odseku 2 písm. c) na syre pod podmienkou, že sa vedúci skladu zaviaže viesť evidenciu, do ktorej sa v deň uskladnenia výrobkov zaznamenajú informácie uvedené v odseku 2 písm. b).

Článok 4

Žiadosti o poskytnutie pomoci

1. Prevádzkovateľ, ktorý chce získať pomoc, predloží žiadosť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom sú výrobky uskladnené.

2. Prevádzkovatelia, ktorí žiadajú o pomoc, sú usadení a zaregistrovaní na účely platby DPH v Únii.

3. Žiadosti o pomoc možno podávať odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Posledným dňom predkladania žiadostí je 15. januára 2016.

4. Žiadosti o pomoc sa vzťahujú na výrobky, ktoré sú úplne uskladnené.

5. Žiadosti sa predkladajú spôsobom, ktorý prevádzkovateľom sprístupní príslušný členský štát.

Príslušné orgány členských štátov môžu vyžadovať, aby boli elektronické žiadosti doplnené zdokonaleným elektronickým podpisom v zmysle článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES (4) alebo elektronickým podpisom, ktorým sa poskytujú rovnaké záruky, pokiaľ ide o funkcie pripisované podpisu, uplatnením rovnakých pravidiel a podmienok, ako sú pravidlá a podmienky vymedzené v ustanoveniach Komisie o elektronických a digitalizovaných dokumentoch stanovených rozhodnutím Komisie 2004/563/ES, Euratom (5) a jeho vykonávacími predpismi.

6. Žiadosť sa považuje za prípustnú, iba ak:

a)	sa v nej uvádza odkaz na toto nariadenie;

b)	sa v nej uvádzajú identifikačné údaje žiadateľa, jeho názov/meno, adresa a identifikačné číslo pre DPH;

c)	sa v nej uvádza názov výrobku s jeho príslušným 6 miestnym číselným znakom KN;

d)	sa v nej uvádza množstvo výrobkov v čase podania žiadosti;

e)	sa v nej uvádza názov a adresa skladu, číslo skladovanej dávky a číslo schválenia, ktoré umožňuje identifikovať výrobný závod;

f)	neobsahuje žiadne dodatočné podmienky stanovené žiadateľom okrem podmienok stanovených v tomto nariadení;

g)	sa predkladá v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sa žiadosť podáva;

h)	žiadateľ zložil zábezpeku vo výške 20 EUR na tonu v prospech príslušnej platobnej agentúry v súlade s kapitolou IV oddielom 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 907/2014 (6).

7. Obsah žiadostí nemožno po ich podaní meniť.

Článok 5

Prepadnutie a uvoľnenie zábezpeky

1. Zábezpeka stanovená v článku 4 ods. 6 písm. h) prepadne, ak:

a)	sa stiahne žiadosť o uzatvorenie zmluvy;

b)	množstvo zistené pri kontrolách podľa článku 16 ods. 2 predstavuje menej než 95 % množstva uvedeného v žiadosti podľa článku 4 ods. 6 písm. d). V takom prípade sa zmluva neuzatvorí;

c)	menej než 95 % zmluvného množstva sa uskladní a skladuje počas obdobia zmluvného skladovania na riziko zmluvnej strany v zmysle článku 6 a za podmienok uvedených v článku 7 ods. 1 písm. a).

2. Zábezpeky sa uvoľňujú okamžite, keď žiadosti o uzatvorenie zmluvy nie sú prijaté.

3. Zábezpeky sa uvoľňujú vzhľadom na množstvá, pri ktorých boli splnené zmluvné podmienky.

Článok 6

Uzatváranie zmlúv

1. Zmluvy sa uzatvárajú medzi príslušným orgánom členského štátu, na území ktorého sa výrobky skladujú, a žiadateľom (ďalej len „zmluvná strana“).

2. Zmluvy sa uzatvárajú do 30 dní odo dňa prijatia informácií uvedených v článku 4 ods. 6 písm. e), pričom ich uzavretie ešte prípadne podlieha následnému potvrdeniu oprávnenosti výrobkov v zmysle článku 16 ods. 2 druhého pododseku. Ak oprávnenosť výrobkov nie je potvrdená, predmetná zmluva sa považuje za neplatnú.

Článok 7

Povinnosti zmluvnej strany

1. Zmluvy ukladajú zmluvnej strane aspoň tieto povinnosti:

uskladniť a skladovať zmluvné množstvo počas obdobia zmluvného skladovania na jej vlastné riziko a náklady za podmienok, ktorými sa zabezpečí udržiavanie vlastností výrobkov, a to bez toho, aby sa skladované výrobky zamenili alebo presunuli na iné miesto uskladnenia. V riadne odôvodnených prípadoch môže príslušný orgán na žiadosť zmluvnej strany povoliť presun skladovaných výrobkov;

b)	uschovávať potvrdenie o hmotnosti výrobkov v čase uskladnenia vystavené v tom istom čase;

c)	umožniť príslušnému orgánu kedykoľvek skontrolovať, či sú dodržiavané všetky povinnosti stanovené v zmluve;

skladovať výrobky tak, aby k nim bol dobrý prístup a boli jednotlivo identifikovateľné, na každej individuálne skladovanej jednotke musí byť uvedený dátum uskladnenia, číslo zmluvy, názov výrobku a hmotnosť. Členské štáty však môžu upustiť od povinnosti uvádzať číslo zmluvy v prípade, že sa vedúci skladu zaviaže zaznamenať číslo zmluvy do evidencie uvedenej v článku 3 ods. 3

2. Zmluvná strana sprístupní príslušnému kontrolnému orgánu všetky dokumenty, ktoré súvisia s jednotlivými zmluvami a ktoré umožňujú overenie najmä týchto informácií o súkromne skladovaných výrobkoch:

a)	číslo schválenia, ktorým sa identifikuje závod a členský štát výroby;

b)	pôvod a dátum výroby výrobkov;

c)	dátum uskladnenia;

d)	hmotnosť a počet kusov v balení;

e)	prítomnosť v sklade a adresa skladu;

f)	predpokladaný dátum skončenia obdobia zmluvného skladovania doplnený o skutočný dátum vyskladnenia výrobku.

3. Zmluvná strana alebo prípadne prevádzkovateľ skladu vedie pod jednotlivými číslami zmluvy evidenciu skladovaných výrobkov, ktorá je k dispozícii v sklade a ktorá obsahuje:

a)	identifikáciu výrobkov umiestnených na súkromné skladovanie podľa dávky;

b)	dátum uskladnenia a vyskladnenia;

c)	množstvo pripadajúce na skladovanú dávku;

d)	umiestnenie výrobkov v sklade.

Článok 8

Obdobie zmluvného skladovania

1. Obdobie zmluvného skladovania sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď príslušné orgány prijali informácie uvedené v článku 4 ods. 6 písm. e).

2. Zmluvné skladovanie končí dňom predchádzajúcim dňu vyskladnenia.

3. Pomoc sa môže poskytnúť len v prípade, ak obdobie zmluvného skladovania trvá 60 až 210 dní.

Článok 9

Vyskladnenie

1. Vyskladnenie sa môže začať v deň nasledujúci po poslednom dni obdobia zmluvného skladovania.

2. Vyskladňujú sa celé skladované dávky alebo, ak to príslušný orgán povolí, menšie množstvá. V prípade uvedenom v článku 16 ods. 5 písm. a) sa však zo skladu smie vyskladniť iba zapečatené množstvo.

3. Zmluvná strana oznámi príslušnému orgánu v predstihu svoj zámer vyskladniť výrobky v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 16 ods. 6.

4. Ak nie je dodržaná požiadavka stanovená v odseku 3, ale príslušný orgán konštatuje, že mu bol do 30 dní od vyskladnenia predložený dostatočný dôkaz o dátume vyskladnenia a vyskladnených množstvách, pomoc sa znižuje o 15 % a vypláca sa iba za obdobie, na ktoré zmluvná strana predloží príslušnému orgánu dostatočný dôkaz o tom, že výrobok bol skladovaný v zmluvnom sklade.

5. Ak nie je dodržaná požiadavka stanovená v odseku 3 a príslušný orgán sa domnieva, že mu do 30 dní od vyskladnenia nebol predložený dostatočný dôkaz o dátume vyskladnenia a vyskladnených množstvách, nevyplatí sa v súvislosti s danou zmluvou žiadna pomoc a prípadne prepadne celá zábezpeka zložená v súvislosti s príslušnou zmluvou.

Článok 10

Výška pomoci

Poskytovaná pomoc:

—	15,57 EUR na tonu skladovaného výrobku v prípade fixných nákladov na skladovanie,

—	0,40 EUR na tonu skladovaného výrobku na deň zmluvného skladovania.

Článok 11

Záloha na pomoc

1. Po uplynutí 60 dní skladovania sa na žiadosť zmluvnej strany môže vyplatiť jednorazová záloha na pomoc za predpokladu, že zmluvná strana zložila zábezpeku rovnajúcu sa výške zálohy plus 10 %.

2. Záloha neprevyšuje sumu pomoci zodpovedajúcu obdobiu skladovania v dĺžke 90 dní. Zábezpeka uvedená v odseku 1 sa uvoľní okamžite po vyplatení zostatku pomoci.

Článok 12

Vyplácanie pomoci

1. Pomoc alebo zostatok pomoci (v prípade vyplatenia zálohy na pomoc podľa článku 11) sa vyplatí na základe žiadosti o vyplatenie podanej zmluvnou stranou do troch mesiacov od konca obdobia zmluvného skladovania.

2. Ak zmluvná strana nebola schopná predložiť podporné dokumenty v časovej lehote troch mesiacov napriek jej promptnému konaniu v záujme ich včasného získania, možno jej lehotu niekoľkokrát predĺžiť, výsledná lehota však nesmie presiahnuť celkovú dĺžku troch mesiacov.

3. Pomoc alebo zostatok pomoci sa vypláca do 120 dní nasledujúcich po dni podania žiadosti o vyplatenie pomoci pod podmienkou, že boli dodržané povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a bola uskutočnená záverečná kontrola. Ak však prebieha administratívne vyšetrovanie, pomoc sa nevyplatí, kým nedôjde k uznaniu nároku na vyplatenie.

4. S výnimkou prípadov vyššej moci, ak je skutočne skladované množstvo počas obdobia zmluvného skladovania menšie než zmluvné množstvo, ale nie je menšie než 95 % tohto množstva, pomoc sa vypláca na skutočne skladované množstvo. Ak však príslušný orgán zistí, že zmluvná strana konala úmyselne alebo nedbalo, môže rozhodnúť o ďalšom znížení pomoci alebo o jej nevyplatení.

5. S výnimkou prípadov vyššej moci, ak je skutočne skladované množstvo počas obdobia zmluvného skladovania menšie než percentuálny podiel uvedený v odseku 4, ale nie menšie než 80 % zmluvného množstva, pomoc na skutočne skladované množstvo sa zníži o polovicu. Ak však príslušný orgán zistí, že zmluvná strana konala úmyselne alebo nedbalo, môže rozhodnúť o ďalšom znížení pomoci alebo o jej nevyplatení.

6. S výnimkou prípadov vyššej moci, ak je skutočne skladované množstvo počas obdobia zmluvného skladovania menšie než 80 % zmluvného množstva, nevypláca sa žiadna pomoc.

7. Ak kontroly počas skladovania alebo vyskladňovania odhalia chybné výrobky, za tieto množstvá sa nevypláca žiadna pomoc. Množstvo zvyšnej skladovanej dávky, ktorá je ešte oprávnená na poskytnutie pomoci, nesmie klesnúť pod minimálne množstvo stanovené v článku 3 ods. 2 Rovnaké pravidlo sa uplatňuje, ak sa časť skladovanej dávky vyskladní z uvedeného dôvodu pred skončením minimálneho skladovacieho obdobia.

Chybné výrobky sa nezahŕňajú do výpočtu skutočne skladovaného množstva uvedeného v odsekoch 4, 5 a 6.

Článok 13

Oznámenia

1. Vždy do utorka členské štáty oznámia Komisii za každý predchádzajúci týždeň množstvá, na ktoré boli uzatvorené zmluvy, ako aj množstvá výrobkov, na ktoré boli predložené žiadosti o pomoc.

2. Členské štáty oznámia Komisii najneskôr koncom každého mesiaca za predchádzajúci mesiac:

a)	množstvá výrobkov uskladnené a vyskladnené počas predmetného mesiaca;

b)	množstvá výrobkov v sklade na konci predmetného mesiaca;

c)	množstvá výrobkov, v prípade ktorých sa skončilo obdobie zmluvného skladovania.

3. Oznámenia členských štátov uvedené v odsekoch 1 a 2 sa predkladajú v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 792/2009 (7).

Článok 14

Opatrenia na dodržiavanie maximálneho množstva

Členské štáty zabezpečia existenciu systému založeného na objektívnych a nediskriminačných kritériách, aby sa nepresiahli maximálne množstvá na jednotlivé členské štáty uvedené v prílohe.

Článok 15

Opatrenia vzťahujúce sa na nevyužité množstvá

Prípadné nevyužité pridelené množstvá sa po 15. januári 2016 sprístupnia členským štátom, ktoré najneskôr do 31. decembra 2015 Komisii oznámia svoj záujem o využitie schémy pomoci na súkromné skladovanie vo väčšej miere. O pridelení množstiev jednotlivým členským štátom, pri ktorom sa zohľadnia množstvá, ktoré členské štáty uvedú vo svojich žiadostiach do 15. januára 2016, ako aj o období na podávanie žiadostí sa rozhodne prostredníctvom vykonávacieho aktu, ktorý sa prijme bez uplatnenia postupu preskúmania uvedeného v článku 229 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

Článok 16

Kontroly

1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s týmto nariadením. Tieto opatrenia zahŕňajú kompletnú administratívnu kontrolu žiadostí o poskytnutie pomoci, doplnenú kontrolami na mieste, ako sa stanovuje v odsekoch 2 až 9.

2. Orgán zodpovedný za kontrolu vykonáva kontroly uskladňovaných výrobkov do 30 dní odo dňa prijatia informácií uvedených v článku 4 ods. 6 písm. e).

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5 prvý pododsek písm. a) tohto článku, ako aj s cieľom zabezpečiť, aby uskladnené výrobky boli oprávnené na pomoc, sa vykonáva fyzická kontrola reprezentatívnej vzorky najmenej 5 % uskladneného množstva s cieľom zaistiť, že pokiaľ ide okrem iného o hmotnosť, identifikačné údaje a povahu výrobkov, skladované dávky zodpovedajú údajom uvedeným v žiadosti o uzatvorenie zmluvy.

Hmotnosť výrobkov určená na začiatku zmluvného obdobia sa použije na stanovenie vyplatenia pomoci. Pomoc sa však nevyplatí na množstvo, ktoré presahuje množstvo uvedené v žiadosti, ako sa špecifikuje v článku 4 ods. 6 písm. d).

3. Ak členský štát poskytne riadne podložené odôvodnenie, 30 dňovú lehotu stanovenú v odseku 2 možno predĺžiť o 15 dní.

4. Ak sa pri kontrolách zistí, že uskladnené výrobky nespĺňajú kritériá oprávnenosti stanovené v článku 3 a špecifikované v článku 4 ods. 6 písm. c), zábezpeka uvedená v článku 4 ods. 6 písm. h) prepadne.

5. Orgán zodpovedný za kontroly:

a)	v čase vykonávania kontroly uvedenej v odseku 2 zapečatí výrobky podľa zmluvy, skladovanej dávky alebo v menšom množstve, alebo

b)	vykoná neohlásenú kontrolu, aby sa uistil, že sa v sklade nachádza zmluvné množstvo výrobkov.

Kontrola uvedená v prvom pododseku písm. b) sa týka najmenej 10 % celkového množstva stanoveného v zmluve, pričom kontrola musí byť reprezentatívna. V rámci týchto kontrol sa uskutoční preskúmanie evidencie zásob podľa článku 7 ods. 3 a podporných dokumentov, ako sú potvrdenia o hmotnosti a dodacie listy, a overenie prítomnosti výrobkov na sklade, ich typu a identifikácie týkajúce sa najmenej 5 % množstva, na ktoré sa neohlásená kontrola vzťahuje.

6. Na konci obdobia zmluvného skladovania orgán zodpovedný za kontrolu overí v súvislosti s aspoň polovicou zmlúv hmotnosť a identifikáciu výrobkov v sklade, a to na základe odberu vzoriek. Na účely tejto kontroly zmluvná strana informuje príslušný orgán, pričom uvedie príslušné skladované dávky, a to najmenej päť pracovných dní pred:

a)	uplynutím maximálneho obdobia zmluvného skladovania, alebo

b)	začiatkom vyskladňovania, ak sú výrobky vyskladňované pred uplynutím maximálneho obdobia zmluvného skladovania.

Členský štát môže akceptovať aj kratšiu časovú lehotu než päť pracovných dní.

7. Pri overovaní hmotnosti výrobku počas zmluvného skladovania a pri jeho ukončení na účely overenia prítomnosti výrobkov na sklade nemá možné prirodzené zníženie hmotnosti za následok zníženie pomoci a prepadnutie zábezpeky.

8. Ak sa uplatňuje možnosť uvedená v odseku 5 písm. a), na konci obdobia zmluvného skladovania sa overuje prítomnosť a neporušenosť použitých pečatí. Náklady na pečatenie a manipuláciu znáša zmluvná strana.

9. Akékoľvek vzorky odobraté s cieľom overiť kvalitu a zloženie výrobkov odoberú buď úradníci príslušného orgánu zodpovedajúceho za kontrolu alebo odber prebieha v ich prítomnosti.

Fyzická kontrola alebo overenie hmotnosti sa uskutočňuje v prítomnosti uvedených úradníkov počas váženia.

Na účely auditovej stopy sa všetky doklady o evidencii zásob a finančné záznamy, ako aj dokumenty, ktoré títo úradníci skontrolovali počas kontrolnej návštevy, označia pečiatkou alebo parafujú. Ak sa overujú počítačové záznamy, vytlačí sa ich kópia a založí sa do inšpekčného spisu.

Článok 17

Správa z auditu

1. Orgán zodpovedný za kontrolu vypracuje po každej kontrole na mieste správu o kontrole. V správe sa presne opíšu jednotlivé kontrolované položky.

Správa obsahuje:

a)	dátum a čas začiatku kontroly;

b)	informácie o predbežnom oznámení o kontrole;

c)	trvanie kontroly;

d)	mená zúčastnených zodpovedných osôb;

e)	charakter a rozsah uskutočnených kontrol, a najmä podrobné údaje o preskúmaných dokumentoch a výrobkoch;

f)	zistenia a závery;

g)	informácie o potrebe ďalších krokov.

Správu podpisuje zodpovedný úradník a spolupodpisuje zástupca zmluvnej strany alebo prípadne prevádzkovateľ skladu a správa sa potom zaradí do platobného spisu.

2. V prípade závažných nezrovnalostí týkajúcich sa najmenej 5 % množstva výrobkov v rámci jednej zmluvy, ktorá podlieha kontrole, sa overovanie rozšíri na väčšiu vzorku, ktorú určí orgán zodpovedný za vykonávanie kontrol.

3. Orgán zodpovedný za vykonávanie kontrol zaznamená podľa kritérií závažnosti, rozsahu, trvania a opakovaného výskytu všetky prípady nesúladu, ktoré môžu viesť k vylúčeniu v súlade s článkom 18 ods. 1 a/alebo k vráteniu neoprávnene vyplatenej pomoci vrátane prípadných úrokov v súlade s odsekom 4 uvedeného článku.

Článok 18

Sankcie

1. Ak príslušný orgán členského štátu zistí, že dokument predložený žiadateľom o priznanie práv na základe tohto nariadenia obsahuje nesprávne informácie, a ak sú príslušné nesprávne informácie rozhodujúce pre priznanie takéhoto práva, príslušný orgán vylúči žiadateľa z postupu poskytovania pomoci na súkromné skladovanie toho výrobku, o ktorom boli poskytnuté nesprávne informácie, na obdobie jedného roka od prijatia konečného administratívneho rozhodnutia o zistení nezrovnalosti.

2. Vylúčenie stanovené v odseku 1 sa neuplatňuje, ak žiadateľ pred príslušným orgánom uspokojivo dokáže, že situácia uvedená v danom odseku bola spôsobená zásahom vyššej moci alebo bola zjavne neúmyselnou chybou.

3. Príslušní prevádzkovatelia neoprávnene vyplatenú pomoc vrátia spolu s úrokom. Pravidlá stanovené v článku 7 vykonávacieho nariadenia Komisie (ES) č. 809/2014 (8) sa uplatňujú mutatis mutandis.

4. Uplatnenie administratívnych pokút a vracanie neoprávnene vyplatených súm podľa tohto článku nemá vplyv na oznamovanie nezrovnalostí Komisii podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1848/2006 (9).

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 15. októbra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES z 13. decembra 1999 o rámci Spoločenstva pre elektronické podpisy (Ú. v. ES L 13, 19.1.2000, s. 12).

(5) Rozhodnutie Komisie 2004/563/ES, Euratom zo 7. júla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. EÚ L 251, 27.7.2004, s. 9).

(6) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 907/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013, pokiaľ ide o platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, zábezpeky a používanie eura (Ú. v. EÚ L 255, 28.8.2014, s. 18).

(7) Nariadenie Komisie (ES) č. 792/2009 z 31. augusta 2009, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá poskytovania informácií a predkladania dokumentov členskými štátmi Komisii v rámci spoločnej organizácie trhov, režimu priamych platieb, podpory poľnohospodárskych výrobkov a režimov uplatniteľných na najvzdialenejšie regióny a menšie ostrovy v Egejskom mori (Ú. v. EÚ L 228, 1.9.2009, s. 3).

(8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (Ú. v. EÚ L 227, 31.7.2014, s. 69)

(9) Nariadenie Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky, o organizácii informačného systému v tejto oblasti a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 595/91 (Ú. v. EÚ L 355, 15.12.2006, s. 56).

PRÍLOHA

Členský štát	Maximálne množstvá (v tonách)
Belgicko	1 243
Bulharsko	696
Česká republika	1 421
Dánsko	3 334
Nemecko	23 626
Estónsko	454
Írsko	1 835
Grécko	1 880
Španielsko	3 635
Francúzsko	20 830
Chorvátsko	348
Taliansko	12 015
Cyprus	199
Lotyšsko	348
Litva	1 163
Luxembursko	33
Maďarsko	827
Malta	30
Holandsko	8 156
Rakúsko	1 968
Poľsko	7 859
Portugalsko	704
Rumunsko	797
Slovinsko	164
Slovensko	426
Fínsko	1 210
Švédsko	945
Spojené kráľovstvo	3 854
Spolu	100 000

16.10.2015

Úradný vestník Európskej únie

L 271/35

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 321/14/COL

z 10. septembra 2014,

ktorým sa sto desiatykrát menia procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci prijatím usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach [2015/1856]

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (ďalej len „dozorný úrad“),

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej články 61 až 63 a na jej protokol 26,

so zreteľom na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“), a najmä na jej článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 24 a na článok 1 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde,

keďže:

Podľa článku 24 Dohody o dozore a súde uvedie dozorný úrad do platnosti ustanovenia Dohody o EHP týkajúce sa štátnej pomoci.

Podľa článku 5 ods. 2 písm. b) Dohody o dozore a súde vydáva dozorný úrad oznámenia alebo usmernenia o otázkach, ktorými sa zaoberá Dohoda o EHP, pokiaľ to táto dohoda alebo Dohoda o dozore a súde výslovne stanovuje alebo pokiaľ to dozorný úrad považuje za nevyhnutné.

Dňa 9. júla 2014 Európska komisia prijala Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (1). Tieto usmernenia stanovujú podmienky, za ktorých sa štátna pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach môže vyhlásiť za zlučiteľnú. Uplatňujú sa od 1. augusta 2014.

Tieto usmernenia majú význam pre Európsky hospodársky priestor.

Sa má zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci EHP v rámci celého Európskeho hospodárskeho priestoru v súlade s cieľom vytvorenia homogénneho Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý je stanovený v článku 1 Dohody o EHP.

Podľa bodu II časti „VŠEOBECNÉ“ prílohy XV k Dohode o EHP má dozorný úrad po konzultácii s Európskou komisiou prijať nové usmernenia, ktoré zodpovedajú usmerneniam prijatým Európskou komisiou.

Po konzultácii s Európskou komisiou,

po konzultácii so štátmi EZVO o tejto veci prostredníctvom listu z 1. augusta 2014,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci sa menia zavedením nových usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach. Nové usmernenia sú pripojené k tomuto rozhodnutiu a tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť.

Článok 2

Iba anglické znenie je autentické.

V Bruseli 10. septembra 2014

Za Dozorný úrad EZVO

Oda Helen SLETNES

predsedníčka

Helga JÓNSDÓTTIR

členka kolégia

(1) Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1.

PRÍLOHA

USMERNENIA O ŠTÁTNEJ POMOCI NA ZÁCHRANU A REŠTRUKTURALIZÁCIU NEFINANČNÝCH PODNIKOV V ŤAŽKOSTIACH

ČASŤ III

HORIZONTÁLNE PRAVIDLÁ

Usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach (1)

Obsah

ÚVOD

ROZSAH PÔSOBNOSTI USMERNENÍ

2.1.

Rozsah pôsobnosti v rámci odvetví

2.2.

Vecný rozsah pôsobnosti: význam pojmu ‚podnik v ťažkostiach‘

2.3.

Pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu a dočasná podpora reštrukturalizácie

2.4.

Pomoc určená na pokrytie sociálnych nákladov na reštrukturalizáciu

ZLUČITEĽNOSŤ S FUNGOVANÍM DOHODY O EHP

3.1.

Príspevok k cieľu spoločného záujmu

3.1.1.

Preukázanie sociálnych ťažkostí alebo zlyhania trhu

3.1.2.

Plán reštrukturalizácie a návrat k dlhodobej životaschopnosti

3.2.

Potreba štátnej intervencia

3.3.

Vhodnosť

3.3.1.

Pomoc na záchranu

3.3.2.

Pomoc na reštrukturalizáciu

3.4.

Stimulačný účinok:

3.5.

Primeranosť pomoci/pomoc obmedzená na minimum

3.5.1.

Pomoc na záchranu

3.5.2.

Pomoc na reštrukturalizáciu

3.6.

Negatívne účinky

3.6.1.

Zásada ‚jedenkrát a naposledy‘

3.6.2.

Opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže

3.6.3.

Príjemcovia predchádzajúcej neoprávnenej pomoci

3.6.4.

Osobitné podmienky súvisiace so schválením pomoci

3.7.

Transparentnosť

POMOC NA REŠTRUKTURALIZÁCIU V PODPOROVANÝCH OBLASTIACH

POMOC POSKYTOVATEĽOM SVHZ V ŤAŽKOSTIACH

SCHÉMY POMOCI PRE MENŠIE SUMY POMOCI A MENŠÍCH PRÍJEMCOV

6.1.

Všeobecné podmienky

6.2.

Cieľ spoločného záujmu

6.3.

Vhodnosť

6.4.

Primeranosť pomoci/pomoc obmedzená na minimum

6.5.

Negatívne účinky

6.6.

Dočasná podpora reštrukturalizácie

6.7.

Trvanie a hodnotenie

POSTUPY

7.1.

Zrýchlený postup pri pomoci na záchranu

7.2.

Postupy týkajúce sa plánov reštrukturalizácie

7.2.1.

Realizácia plánu reštrukturalizácie

7.2.2.

Realizácia plánu reštrukturalizácie

7.2.3.

Potreba notifikovať dozornému úradu akúkoľvek pomoc poskytnutú príjemcovi počas obdobia reštrukturalizácie

SPRÁVY A MONITOROVANIE

VHODNÉ OPATRENIA UVEDENÉ V ČLÁNKU 1 ODS. 1 ČASTI I PROTOKOLU 3

10.

DÁTUM UPLATŇOVANIA A TRVANIE

1. Úvod

Dozorný úrad EZVO (ďalej len ‚dozorný úrad‘) v týchto usmerneniach stanovuje podmienky, za ktorých sa štátna pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach môže považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len ‚Dohoda o EHP‘) na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

Dozorný úrad prijal svoje pôvodné usmernenia o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (2) v roku 1994. Upravená verzia usmernení bola prijatá v roku 1999 (3). V roku 2004 dozorný úrad prijal nové usmernenia (4), ktorých platnosť sa najskôr predĺžila do 30. novembra 2012 (5) a následne až do ich nahradenia novými pravidlami (6).

V oznámení z 8. mája 2012 o modernizácii štátnej pomoci EÚ (7) Európska komisia (ďalej len ‚Komisia‘) oznámila tri ciele, pokiaľ ide o modernizáciu kontroly štátnej pomoci:

a)	podporiť udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast na konkurenčnom vnútornom trhu;

b)	zamerať ex ante kontroly Komisie na prípady s najväčším vplyvom na vnútorný trh pri súčasnom posilnení spolupráce členských štátov pri presadzovaní pravidiel štátnej pomoci;

c)	racionalizovať pravidlá a urýchliť rozhodnutia.

Komisia v uvedenom oznámení predovšetkým vyzývala na spoločný prístup k revízii rôznych usmernení a rámcov, ktorý je založený na posilňovaní vnútorného trhu, podpore väčšej efektívnosti verejných výdavkov prostredníctvom lepšieho príspevku štátnej pomoci k cieľom spoločného záujmu a na hlbšom preskúmaní motivačného účinku, obmedzení pomoci na minimum a zamedzení negatívnym účinkom pomoci na hospodársku súťaž a obchod. Dozorný úrad sa pridržiava tohto prístupu.

Dozorný úrad preskúmal usmernenia týkajúce sa záchrany a reštrukturalizácie firiem v ťažkostiach na základe svojich skúseností s uplatňovaním existujúcich pravidiel a v súlade s uvedeným spoločným prístupom. V revízii sa zohľadňuje aj stratégia Európa 2020 prijatá Komisiou (8) a skutočnosť, že negatívne účinky štátnej pomoci by mohli nepriaznivo ovplyvniť nutnosť zvýšiť produktivitu a rast, zachovávať rovnaké príležitosti pre podniky a bojovať proti národnému protekcionizmu.

Pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu patrí medzi najviac narúšajúce druhy štátnej pomoci. Je známe, že úspešné odvetvia hospodárstva dosahujú rast produktivity nie preto, že všetkým podnikom pôsobiacim na trhu sa zvyšuje produktivita, ale preto, že efektívnejšie a technologicky vyspelé podniky rastú na úkor tých, ktoré sú menej efektívne alebo majú zastarané výrobky. Zánik menej efektívnych podnikov umožňuje ich efektívnejším konkurentom rásť a zároveň vracia aktíva späť na trh, kde sa môžu využiť produktívnejšie. Pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu zasahuje do tohto procesu a môže výrazne spomaliť hospodársky rast v dotknutých odvetviach.

V prípade, že niektoré časti podniku v ťažkostiach ostávajú v podstate životaschopné, podnik môže byť schopný uskutočniť reštrukturalizáciu, ktorej výsledkom bude ukončenie určitých štrukturálne stratových činností, a umožní reorganizáciu zostávajúcich činností takou formou, ktorá zabezpečí primerané vyhliadky na dlhodobú životaschopnosť. Takáto reštrukturalizácia by sa obvykle mala dať uskutočniť bez štátnej pomoci, a to prostredníctvom dohôd s veriteľmi alebo prostredníctvom konkurzného konania alebo reorganizácie podniku. Moderné konkurzné právo by malo pomôcť prežiť zdravým spoločnostiam, umožniť zachovanie pracovných miest, pomôcť dodávateľom udržať si zákazníkov a majiteľom zachovať hodnoty v životaschopných spoločnostiach (9). Môže sa stať, že konkurzným konaním sa životaschopný podnik vráti na trh prostredníctvom akvizície tretími stranami, či už formou prevzatia ako fungujúceho podniku alebo formou prevzatia jeho rôznych výrobných aktív.

Z toho vyplýva, že podniky by mali byť oprávnené na štátnu pomoc len vtedy, keď vyčerpali všetky trhové možnosti a pokiaľ je táto pomoc potrebná na dosiahnutie dobre vymedzeného cieľa spoločného záujmu. Podniky by mali mať možnosť dostať pomoc podľa týchto usmernení iba raz za desať rokov (zásada ‚jedenkrát a naposledy‘).

Ďalšou otázkou je problém morálneho hazardu, ktorý štátna pomoc vytvára. Podniky, ktoré očakávajú, že v prípade ťažkostí budú zachránené, sa môžu pustiť do príliš rizikových a neudržateľných podnikateľských stratégií. Vyhliadka na pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu daného podniku môže navyše umelo znižovať kapitálové náklady podniku, čím mu poskytuje neprimeranú konkurenčnú výhodu na trhu.

10.

Štátna pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach môže poškodiť aj vnútorný trh, pretože môže presunúť nespravodlivý podiel zaťaženia v podobe štrukturálneho prispôsobenia sa a sprievodné sociálne a ekonomické problémy na iné zmluvné strany. To je nežiaduce samo osebe a medzi zmluvnými stranami to môže spustiť zbytočné preteky v poskytovaní dotácií. Takáto pomoc môže takisto viesť k vytváraniu prekážok vstupu na trh a narušiť stimuly pre cezhraničné činnosti, čo je v rozpore s cieľmi vnútorného trhu.

11.

Je preto dôležité zabezpečiť, aby sa pomoc povolila len za podmienok, ktoré zmierňujú jej možné škodlivé účinky a podporujú efektívnosť verejných výdavkov. V súvislosti s pomocou na reštrukturalizáciu sa z hľadiska zmierňovania možných škodlivých účinkov tejto pomoci osvedčili požiadavky na návrat k životaschopnosti, vlastný príspevok a opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže. Platia aj v rámci týchto usmernení, ktoré sa v prípade potreby prispôsobia tak, aby zohľadňovali skúsenosti dozorného úradu z nedávnych prípadov. Zaviedol sa pojem rozdelenia zaťaženia, okrem iného s cieľom lepšie riešiť otázku morálneho hazardu. V prípade pomoci na záchranu a dočasnú podporu reštrukturalizácie sa možné škodlivé účinky zmierňujú prostredníctvom obmedzenia trvania a formy pomoci.

12.

Ak sa pomoc poskytuje vo forme pomoci na zabezpečenie likvidity obmedzenej z hľadiska výšky aj trvania, obavy z možných škodlivých účinkov sú oveľa menšie, čo umožňuje schváliť takúto pomoc aj za menej prísnych podmienok. Hoci táto pomoc by sa v zásade mohla použiť na podporu celého procesu reštrukturalizácie, obmedzenie obdobia pomoci na záchranu na šesť mesiacov znamená, že k tomu dôjde len zriedka, takže po pomoci na záchranu bežne nasleduje pomoc na reštrukturalizáciu.

13.

S cieľom podporiť využívanie menej narúšajúcich foriem pomoci sa v týchto usmerneniach zavádza nový pojem ‚dočasná podpora reštrukturalizácie‘. Podobne ako pomoc na záchranu, dočasná podpora reštrukturalizácie môže mať jedine podobu pomoci na zabezpečenie likvidity, ktorá je obmedzená z hľadiska výšky aj trvania. Maximálne trvanie dočasnej podpory reštrukturalizácie je však stanovené na 18 mesiacov, aby bolo možné podporiť celý proces reštrukturalizácie. Dočasná podpora reštrukturalizácie sa môže poskytnúť len malým a stredným podnikom (ďalej len ‚MSP‘) (10) a menším štátnym podnikom (11), ktoré sa stretávajú s väčšími problémami ako veľké podniky, pokiaľ ide o prístup k likvidite.

14.

V prípade, keď sa pomoc poskytovateľom služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (ďalej len ‚SVHZ‘) v ťažkostiach riadi týmito usmerneniami, posúdenie by sa malo vykonať v súlade so štandardnými zásadami usmernení. Konkrétne použitie týchto zásad však treba v prípade potreby upraviť tak, aby sa zohľadnil osobitný charakter SVHZ a najmä potreba zabezpečiť kontinuitu poskytovania služby v súlade s článkom 59 ods. 2 Dohody o EHP.

15.

V súčasných podmienkach výraznej nadmernej kapacity v Európe a vo svete je však štátna pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu oceliarskych podnikov v ťažkostiach neopodstatnená. Odvetvie oceliarstva by preto malo byť z rozsahu pôsobnosti týchto usmernení vylúčené.

16.

V rozhodnutí Rady 2010/787/EÚ (12) sa stanovujú podmienky, za ktorých možno do roku 2027 poskytnúť prevádzkovú, sociálnu a environmentálnu pomoc na produkciu neschopnú konkurencie v uhoľnom odvetví (13). Aktuálne predpisy nadväzujú na prechádzajúce predpisy týkajúce sa tohto odvetvia, ktoré sa uplatňovali v období rokov 2002 až 2010 (14), resp. rokov 1993 až 2002 (15), a ktoré uľahčili reštrukturalizáciu podnikov neschopných konkurencie pôsobiacich v odvetví uhoľného priemyslu. V dôsledku toho a vzhľadom na pretrvávajúcu potrebu podporovať štrukturálne zmeny v produkcii uhlia v Únii sú súčasné pravidlá prísnejšie ako predchádzajúce a vyžadujú trvalé ukončenie produkcie a predaja podporovanej produkcie uhlia a definitívne uzavretie výrobných jednotiek neschopných konkurencie najneskôr do 31. decembra 2018. V rámci uplatňovania uvedených pravidiel niektoré členské štáty Európskej únie prijali a uplatňujú plány vedúce k definitívnemu uzavretiu uhoľných baní v ťažkostiach, ktoré prevádzkujú podniky v tomto odvetví (16). Dozorný úrad upozorňuje, že rozhodnutie 2010/787/EÚ sa neuplatňuje na štáty EHP/EZVO. Dozorný úrad sa rozhodol vyňať uhoľné odvetvie z rozsahu pôsobnosti týchto usmernení z dôvodu jeho osobitných vlastností.

17.

Skúsenosti dozorného úradu so záchranou a reštrukturalizáciou finančných inštitúcií počas finančnej a hospodárskej krízy ukazujú, že vzhľadom na osobitné charakteristiky finančných inštitúcií a finančných trhov môžu byť prínosné osobitné pravidlá týkajúce sa finančného odvetvia. Preto podniky, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá pre finančné odvetvie, sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti týchto usmernení.

2. Rozsah pôsobnosti usmernení

2.1. Rozsah pôsobnosti v rámci odvetví

18.

Tieto usmernenia sa vzťahujú na pomoc pre všetky podniky v ťažkostiach s výnimkou tých, ktoré pôsobia v uhoľnom odvetví (17) alebo ocele (18), a podnikov, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá pre finančné inštitúcie (19), bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek osobitné pravidlá týkajúce sa podnikov v ťažkostiach v niektorom konkrétnom odvetví (20).

2.2. Vecný rozsah pôsobnosti: význam pojmu ‚podnik v ťažkostiach‘

19.

Zmluvná strana, ktorá navrhuje poskytnúť pomoc podniku v súlade s týmito usmerneniami, musí objektívne preukázať, že dotknutý podnik je v ťažkostiach v zmysle tohto oddielu, s výhradou osobitných ustanovení pre pomoc na záchranu a dočasnú podporu reštrukturalizácie podľa bodu 29.

20.

Na účely týchto usmernení sa podnik považuje za podnik v ťažkostiach, keď je bez intervencie štátu takmer s určitosťou odsúdený na vylúčenie z podnikateľskej činnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. Podnik sa preto považuje za podnik v ťažkostiach vtedy, ak nastane aspoň jedna z týchto okolností:

v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným (21), keď sa viac ako polovica jej upísaného základného imania (22) prekryla akumulovanými stratami. To je prípad, keď odpočet akumulovanej straty z rezerv (a všetkých ostatných prvkov všeobecne považovaných za súčasť vlastných zdrojov spoločnosti) vedie k zápornej súhrnnej sume, ktorá presahuje polovicu upísaného základného imania;

b)	v prípade spoločnosti, v ktorej aspoň niektorí spoločníci neobmedzene ručia za záväzky spoločnosti (23), keď sa viac ako polovica kapitálu vykazovaného v účtoch firmy prekryla akumulovanými stratami;

c)	keď je podnik predmetom kolektívneho konkurzného konania alebo spĺňa kritériá podľa vnútroštátneho práva na zaradenie do kolektívneho konkurzného konania na žiadosť veriteľov;

v prípade podniku, ktorý nie je MSP, keď za posledné dva roky:

i)	bol účtovný pomer dlhu podniku k vlastnému imaniu vyšší než 7,5 a

ii)	pomer zisku podniku pred úrokmi, zdanením a odpismi (EBITDA) k úrokovému krytiu bol nižší než 1,0.

21.

Novovytvorený podnik nie je oprávnený na pomoc v zmysle týchto usmernení, dokonca ani vtedy, ak je jeho východisková finančná pozícia neistá. Takýto prípad nastáva napríklad vtedy, keď nový podnik vznikne z likvidácie predchádzajúceho podniku alebo keď jednoducho prevezme aktíva takéhoto podniku. Podnik sa vo všeobecnosti bude považovať za novovytvorený do troch rokov od začiatku jeho činnosti v príslušnej oblasti aktivít. Až po uplynutí tohto obdobia sa stane oprávnený na pomoc v zmysle týchto usmernení, pod podmienkou, že:

a)	spĺňa všetky podmienky pre podnik v ťažkostiach v zmysle týchto usmernení a

b)	nie je súčasťou väčšej podnikateľskej skupiny (24) s výnimkou podmienok uvedených v bode 22.

22.

Spoločnosť, ktorá patrí do väčšej podnikateľskej skupiny alebo ktorú preberá väčšia podnikateľská skupina, nie je za bežných okolností oprávnená na pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu v zmysle týchto ustanovení s výnimkou prípadov, keď sa dá preukázať, že ťažkosti spoločnosti sú jej vlastné a nevznikli v dôsledku svojvoľného rozdelenia nákladov v rámci skupiny a že ťažkosti sú príliš závažné na to, aby ich mohla riešiť len samotná skupina. Keď spoločnosť v ťažkostiach vytvorí dcérsku spoločnosť, tá sa spoločne so spoločnosťou v ťažkostiach, ktorá ju kontroluje, bude považovať za skupinu a môže získať pomoc na základe podmienok uvedených v tomto bode.

23.

Vzhľadom na to, že je ohrozená samotná existencia podniku v ťažkostiach, takýto podnik sa nemôže považovať za vhodný nástroj na posilnenie iných cieľov verejnej politiky, až kým nie je zaistená jeho životaschopnosť. Na základe toho dozorný úrad usudzuje, že pomoc podnikom v ťažkostiach môže prispieť k rozvoju hospodárskych činností – bez nepriaznivého vplyvu na obchod v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom – iba vtedy, keď sú splnené podmienky stanovené v týchto usmerneniach, a to aj v prípade, že sa pomoc poskytuje v súlade so schémou, ktorá už bola schválená.

24.

Viacero nariadení a oznámení v oblasti štátnej pomoci a inde preto zakazuje, aby podniky v ťažkostiach dostávali pomoc. Na účely takýchto nariadení a oznámení, a pokiaľ v nich nie je definované inak:

a)	pod pojmami ‚podniky v ťažkostiach‘ alebo ‚firmy v ťažkostiach‘ by sa mali rozumieť podniky v ťažkostiach v zmysle bodu 20 týchto usmernení a

b)	malý a stredný podnik, ktorý existuje menej ako tri roky, sa nebude považovať za podnik v ťažkostiach, pokiaľ nespĺňa podmienky stanovené v bode 20 písm. c).

2.3. Pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu a dočasná podpora reštrukturalizácie

25.

Tieto usmernenia sa týkajú troch druhov pomoci – pomoci na záchranu, pomoci na reštrukturalizáciu a dočasnej podpory reštrukturalizácie.

26.

Pomoc na záchranu predstavuje už svojím charakterom naliehavú a dočasnú pomoc. Jej hlavným cieľom je udržať nezdravý podnik na trhu počas krátkeho obdobia, ktoré je potrebné na vypracovanie plánu reštrukturalizácie alebo likvidácie. Všeobecný princíp spočíva v tom, že pomoc na záchranu umožňuje dočasne podporiť podnik, ktorý čelí značnému zhoršeniu svojej finančnej situácie zahŕňajúcemu akútnu krízu likvidity alebo technickú platobnú neschopnosť. Takáto dočasná podpora by mala poskytnúť čas na analýzu okolností, ktoré spôsobili ťažkosti, a na vypracovanie vhodného plánu na nápravu týchto ťažkostí.

27.

Pomoc na reštrukturalizáciu je často spojená s trvalejšou výpomocou a musí viesť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti príjemcu na základe uskutočniteľného, koherentného a ďalekosiahleho plánu reštrukturalizácie, a zároveň umožniť vlastný príspevok a primerané rozdelenie zaťaženia, ako aj obmedziť možné narušenia hospodárskej súťaže.

28.

Dočasná podpora reštrukturalizácie je pomoc na zabezpečenie likvidity, ktorá má podporiť reštrukturalizáciu podniku zabezpečením podmienok, ktoré príjemca potrebuje na vypracovanie a uskutočnenie vhodných opatrení na obnovu dlhodobej životaschopnosti. Dočasná podpora reštrukturalizácie sa môže poskytnúť len malým a stredným podnikom a menším štátnym podnikom.

29.

Odchylne od bodu 19 možno pomoc na záchranu, a v prípade MSP a menších štátnych podnikov aj dočasnú podporu reštrukturalizácie, poskytnúť aj podnikom, ktoré nie sú v ťažkostiach v zmysle bodu 20, ktoré však majú akútny nedostatok likvidity z dôvodu výnimočných a nepredvídaných okolností.

2.4. Pomoc určená na pokrytie sociálnych nákladov na reštrukturalizáciu

30.

Reštrukturalizácia zvyčajne zahŕňa zníženie alebo úplné zanechanie dotknutých činností. Takéto obmedzenia sú často nevyhnutné v záujme racionalizácie a efektívnosti, ktoré sú úplne odlišné od akýchkoľvek znížení kapacity, ktoré sa môžu vyžadovať ako podmienka poskytnutia pomoci. Nech sú dôvody akékoľvek, takéto opatrenia budú vo všeobecnosti viesť k zníženiu stavu pracovníkov u príjemcu.

31.

Právne predpisy zmluvných strán v oblasti pracovného práva môžu obsahovať všeobecné schémy sociálneho zabezpečenia, na základe ktorých sa niektoré dávky vyplácajú priamo nadbytočným zamestnancom. Takéto schémy sa nesmú považovať za štátnu pomoc patriacu do rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

32.

Okrem takýchto dávok sociálneho zabezpečenia sa vo všeobecných schémach sociálnej podpory často ukladá vláde povinnosť pokryť náklady na dávky, ktoré podnik poskytuje nadbytočným pracovníkom a ktoré idú nad rámec jeho zákonných alebo zmluvných záväzkov. Ak sú takéto schémy všeobecne k dispozícii bez odvetvových obmedzení pre pracovníkov spĺňajúcich vopred definované a automaticky uplatniteľné podmienky, nebudú sa považovať za schémy zahŕňajúce pomoc pre podniky vykonávajúce reštrukturalizáciu podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Na druhej strane, ak sa takéto schémy používajú na podporu reštrukturalizácie v určitých odvetviach, môžu skutočne obsahovať pomoc vzhľadom na selektívny spôsob ich využívania (25).

33.

Záväzky poskytovať určité dávky nadbytočným pracovníkom, napríklad dávky pri výpovedi z dôvodu nadbytočnosti alebo opatrenia na zvýšenie ich zamestnateľnosti, sú súčasťou bežných prevádzkových nákladov, ktoré podnik musí na základe právnych predpisov týkajúcich sa zamestnávania alebo kolektívnych zmlúv s odbormi hradiť zo svojich vlastných zdrojov. Vzhľadom na túto skutočnosť sa akýkoľvek príspevok štátu na tieto náklady musí považovať za pomoc. Uvedené platí bez ohľadu na to, či sa takéto platby vyplácajú priamo podniku, alebo či sa poskytujú zamestnancom prostredníctvom vládnej agentúry.

34.

Dozorný úrad nemá voči takejto pomoci žiadne a priori výhrady, ak sa poskytuje podniku v ťažkostiach, pretože to prináša ekonomické výhody nad rámec záujmov dotknutého podniku, čo uľahčuje štrukturálnu zmenu a zmiernenie ťažkostí.

35.

Okrem priamej finančnej podpory sa takáto pomoc bežne poskytuje aj v súvislosti s určitými schémami reštrukturalizácie aj na preškoľovanie, poradenstvo a praktickú pomoc pri hľadaní alternatívneho zamestnania, na pomoc pri preložení a na odborné zaškolenie a pomoc pre tých zamestnancov, ktorí chcú začať podnikať. Vzhľadom na to, že takéto opatrenia zlepšujú zamestnateľnosť nadbytočných pracovníkov a sledujú cieľ znížiť sociálne ťažkosti, má dozorný úrad zásadne priaznivý názor na tento druh pomoci podnikom v ťažkostiach.

3. Zlučiteľnosť s fungovaním Dohody o EHP

36.

Okolnosti, za ktorých možno štátnu pomoc podnikom v ťažkostiach povoliť ako zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP, sú uvedené v článku 61 ods. 2 a 3 Dohody o EHP. Podľa článku 61 ods. 3 písm. c) má dozorný úrad právomoc schvaľovať ‚pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností […] za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom‘. Mohlo by to tak byť predovšetkým v prípade, keď je pomoc potrebná na nápravu deformácií spôsobených zlyhaním trhu alebo na zaistenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

37.

Opatrenia pomoci v prospech veľkých podnikov sa musia individuálne notifikovať dozornému úradu. Dozorný úrad môže za určitých podmienok schváliť schémy s nižšou sumou pomoci pre MSP a menšie štátne podniky: tieto podmienky sú stanovené v kapitole 6 (26).

38.

Pri posudzovaní, či notifikovaná pomoc môže byť vyhlásená za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP, dozorný úrad zváži, či je splnené každé z týchto kritérií:

a)	Príspevok k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu: opatrenie štátnej pomoci musí byť zamerané na cieľ spoločného záujmu v súlade s článkom 61 ods. 3 Dohody o EHP (oddiel 3.1).

b)	Potreba štátneho zásahu: opatrenie štátnej pomoci musí byť zamerané na situáciu, v ktorej môže pomoc priniesť dôležité zlepšenie, ktoré samotný trh dosiahnuť nemôže, napríklad nápravou zlyhania trhu alebo riešením obavy o spravodlivý prístup a súdržnosť (oddiel 3.2).

c)	Vhodnosť opatrenia pomoci: opatrenie pomoci sa nebude považovať za zlučiteľné, ak iné, menej narúšajúce opatrenia umožnia dosiahnuť rovnaký cieľ (oddiel 3.3).

d)	Stimulačný účinok: musí sa preukázať, že v prípade neposkytnutia pomoci by došlo k reštrukturalizácii, predaju alebo likvidácii príjemcu spôsobom, ktorý by nedosiahol cieľ spoločného záujmu (oddiel 3.4).

e)	Primeranosť pomoci (pomoc obmedzená na minimum): výška pomoci nesmie prekročiť minimum potrebné na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu (oddiel 3.5).

f)	Zabránenie neprípustným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod medzi zmluvnými stranami: musia sa dostatočne obmedziť negatívne účinky pomoci tak, aby bola celková bilancia opatrenia pozitívna (oddiel 3.6).

g)	Transparentnosť pomoci: zmluvné strany, dozorný úrad, hospodárske subjekty a verejnosť musia mať nesťažený prístup ku všetkým príslušným aktom a informáciám, ktoré sa týkajú poskytnutej pomoci (oddiel 3.7).

39.

Ak ktorékoľvek z uvedených kritérií nie je splnené, pomoc sa nebude považovať za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP.

40.

Celková bilancia určitých kategórií schém môže podliehať aj požiadavke hodnotenia ex post, ako je uvedené v bodoch 118, 119 a 120 týchto usmernení.

41.

Okrem toho, ak opatrenie pomoci alebo s ním spojené podmienky (vrátane spôsobu financovania, ak je spôsob financovania neoddeliteľnou súčasťou opatrenia pomoci) predstavujú neoddeliteľné porušenie právnych predpisov EHP, nemožno pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP (27).

42.

V tejto kapitole dozorný úrad stanovuje podmienky, za ktorých bude posudzovať jednotlivé kritériá uvedené v bode 38.

3.1. Príspevok k cieľu spoločného záujmu

43.

Vzhľadom na to, aký má odchod z trhu význam pre proces rastu produktivity, samotné zabránenie odchodu podniku z trhu nepredstavuje dostatočné odôvodnenie pomoci. Mali by sa predložiť jasné dôkazy o tom, že pomoc sleduje cieľ spoločného záujmu v tom, že má zabrániť sociálnym ťažkostiam alebo riešiť zlyhanie trhu (oddiel 3.1.1) obnovením dlhodobej životaschopnosti podniku (oddiel 3.1.2).

3.1.1. Preukázanie sociálnych ťažkostí alebo zlyhania trhu

44.

Zmluvné strany musia preukázať, že neúspech príjemcu by zrejme viedol k vážnym sociálnym ťažkostiam alebo závažnému zlyhaniu trhu, konkrétne musia preukázať, že:

miera nezamestnanosti v dotknutom regióne alebo regiónoch (na úrovni NUTS II) je buď:

i)	vyššia ako priemer EHP, pretrvávajúca a sprevádzaná ťažkosťami pri vytváraní nových pracovných miest v dotknutom regióne (dotknutých regiónoch), alebo

ii)	vyššia ako celoštátny priemer, pretrvávajúca a sprevádzaná ťažkosťami pri vytváraní nových pracovných miest v dotknutom regióne (dotknutých regiónoch);

b)	existuje riziko narušenia dôležitej služby, ktorú je ťažké nahradiť, a kde by bol ťažký vstup pre akéhokoľvek konkurenta (napríklad poskytovateľ celoštátnej infraštruktúry);

c)	odchod z trhu v prípade podniku, ktorý plnil významnú systémovú úlohu v určitom regióne alebo odvetví (napríklad ako dodávateľ dôležitého vstupu), by mal potenciálne negatívne dôsledky;

d)	existuje riziko prerušenia kontinuity poskytovania SVHZ;

e)	zlyhanie alebo nepriaznivé stimuly úverových trhov by inak životaschopný podnik priviedli do konkurzu;

f)	odchod dotknutého podniku z trhu by viedol k nenahraditeľnej strate dôležitých technických vedomostí alebo odborných znalostí, alebo

g)	vznikli by podobné zložité situácie riadne zdôvodnené dotknutou zmluvnou stranou.

3.1.2. Plán reštrukturalizácie a návrat k dlhodobej životaschopnosti

45.

Pomoc na reštrukturalizáciu v rámci rozsahu pôsobnosti týchto usmernení nemôže byť obmedzená na finančnú pomoc určenú na úhradu minulých strát bez toho, aby sa pozornosť venovala príčinám takýchto strát. V prípade pomoci na reštrukturalizáciu preto dozorný úrad bude vyžadovať, aby dotknutá zmluvná strana predložila uskutočniteľný, koherentný a ďalekosiahly plán reštrukturalizácie na obnovu dlhodobej životaschopnosti príjemcu (28). Reštrukturalizácia môže zahŕňať jeden alebo niekoľko týchto prvkov: reorganizáciu a racionalizáciu činností príjemcu na efektívnejšej báze, pre ktorú je typické zanechanie stratových činností, reštrukturalizáciu takých existujúcich činností, ktoré sa môžu opäť stať konkurencieschopnými, a prípadne diverzifikáciu orientovanú na nové a životaschopné činnosti. Obvykle zahŕňa finančnú reštrukturalizáciu vo forme kapitálových injekcií zo strany nových alebo existujúcich akcionárov a zníženie dlhu zo strany existujúcich veriteľov.

46.

Poskytnutie pomoci preto musí byť podmienené plnením plánu reštrukturalizácie, ktorý musí vo všetkých prípadoch pomoci ad hoc schváliť dozorný úrad.

47.

Plán na reštrukturalizáciu musí obnoviť dlhodobú životaschopnosť príjemcu v rámci prijateľnej časovej lehoty a na základe realistických predpokladov v súvislosti s budúcimi prevádzkovými podmienkami, ktoré by mali vylučovať akúkoľvek ďalšiu štátnu pomoc, ktorá nie je zahrnutá v pláne reštrukturalizácie. Obdobie reštrukturalizácie by malo byť čo najkratšie. Plán reštrukturalizácie sa musí predložiť dozornému úradu so všetkými príslušnými podrobnými údajmi a musí zahŕňať predovšetkým informácie uvedené v tomto oddiele 3.1.2.

48.

V pláne reštrukturalizácie musia byť určené príčiny ťažkostí príjemcu, jeho vlastné slabé stránky a opis, ako navrhované reštrukturalizačné opatrenia zabezpečia nápravu príslušných problémov príjemcu.

49.

V pláne reštrukturalizácie musia byť uvedené informácie o podnikateľskom modeli príjemcu preukazujúce, ako plán podporí jeho dlhodobú životaschopnosť. Plán by mal obsahovať najmä informácie o organizačnej štruktúre príjemcu, financovaní, správe a riadení a všetky ďalšie relevantné aspekty. V pláne reštrukturalizácie je potrebné posúdiť, či sa ťažkostiam príjemcu mohlo zabrániť vhodným a včasným manažérskym opatrením. Ak áno, je potrebné preukázať, že došlo k príslušným zmenám riadenia. Ak ťažkosti príjemcu plynú z nedostatkov jeho podnikateľského modelu alebo systému správy a riadenia, budú nutné príslušné zmeny.

50.

Očakávané výsledky plánovanej reštrukturalizácie by sa mali preukázať v podobe základného scenára, ako aj v podobe pesimistického (teda najhoršieho) scenára. Na tieto účely by sa v pláne na reštrukturalizáciu mali zohľadniť okrem iného aj aktuálny stav a budúce vyhliadky dopytu a ponuky na trhu s príslušnými výrobkami, ako aj hlavné nákladové faktory odvetvia. Plán by mal obsahovať predpokladané výsledky základného a najhoršieho scenára, ako aj špecifické silné a slabé stránky príjemcu. Predpoklady by sa mali porovnať s príslušnými referenčnými hodnotami platnými pre dané odvetvie a v prípade potreby by sa mali upraviť podľa osobitných podmienok danej krajiny a odvetvia. Príjemca by mal vykonať prieskum trhu a analýzu citlivosti, v ktorej určí hlavné parametre svojho výkonu a hlavné rizikové faktory do budúcna.

51.

Návrat príjemcu k životaschopnosti by sa mal odvodzovať predovšetkým od vnútorných opatrení, ktoré zahŕňajú najmä zanechanie činností, ktoré by zo strednodobého hľadiska zostali štrukturálne stratové. Návrat k životaschopnosti nesmie závisieť od optimistických predpokladov o externých faktoroch, ako sú napr. zmeny cien, ponuka obmedzených zdrojov a dopyt po nich, ani nesmie byť naviazaný na to, že príjemca prekoná trh a konkurenciu alebo začne či rozšíri nové činnosti, s ktorými nemá skúsenosti ani tradíciu (pokiaľ to nie je riadne odôvodnené a potrebné z dôvodu diverzifikácie a životaschopnosti).

52.

Dlhodobá životaschopnosť je dosiahnutá vtedy, keď podnik dokáže poskytovať primeranú návratnosť kapitálu a pritom pokryť všetky svoje náklady vrátane odpisov a finančných poplatkov. Reštrukturalizovaný podnik by mal byť schopný obstáť v konkurencii na trhu vlastnými silami.

3.2. Potreba štátnej intervencia

53.

Zmluvné strany, ktoré zamýšľajú poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu, musia vykonať porovnanie s dôveryhodným alternatívnym scenárom, ktorý nezahŕňa štátnu pomoc. Prostredníctvom neho preukážu, v akom zmysle by sa príslušný cieľ alebo ciele uvedené v oddiele 3.1.1 v prípade uvedeného alternatívneho scenára nedosiahli alebo dosiahli v menšej miere. Tieto scenáre môžu zahŕňať napríklad reorganizáciu dlhu, vyradenie majetku, vlastné navýšenie kapitálu, predaj konkurencii alebo rozdelenie, v každom prípade buď prostredníctvom vstupu do konkurzného konania, alebo začatím reorganizačného postupu, alebo inak.

3.3. Vhodnosť

54.

Zmluvné strany by mali zabezpečiť, aby sa pomoc poskytovala formou, ktorá umožní dosiahnuť daný cieľ najmenej rušivým spôsobom. V prípade podnikov v ťažkostiach to možno dosiahnuť tým, že sa zabezpečí, aby pomoc bola vo forme vhodnej na riešenie ťažkostí príjemcu a aby sa primerane nahradila. V tomto oddiele sú stanovené požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné preukázať vhodnosť opatrenia pomoci.

3.3.1. Pomoc na záchranu

55.

Aby mohla byť pomoc na záchranu schválená dozorným úradom, musí spĺňať tieto podmienky:

a)	pomoc musí pozostávať z dočasnej podpory likvidity vo forme úverových záruk alebo vo forme úverov;

b)	finančné náklady na úver, alebo v prípade úverových záruk celkové finančné náklady zaručeného úveru vrátane úrokovej sadzby úveru a poplatku za záruku musia byť v súlade s bodom 56;

c)	ak sa v nasledujúcom písmene d) neuvádza inak, každý úver musí byť splatený a každá záruka sa musí skončiť najneskôr do šiestich mesiacov od vyplatenia prvej splátky príjemcovi;

zmluvné strany sa musia zaviazať, že najneskôr do šiestich mesiacov od schválenia opatrenia pomoci na záchranu alebo v prípade nenotifikovanej pomoci najneskôr do šiestich mesiacov od vyplatenia prvej splátky danému príjemcovi predložia dozornému úradu:

i)	dôkaz, že úver bol v celej výške splatený a/alebo záruka sa skončila, alebo

ii)

plán reštrukturalizácie stanovený v oddiele 3.1.2 v prípade, že príjemca je kvalifikovaný ako podnik v ťažkostiach (a nemá len akútny nedostatok likvidity za okolností uvedených v bode 29). Po predložení plánu reštrukturalizácie sa schválenie pomoci na záchranu automaticky predlžuje, kým dozorný úrad nedosiahne konečné rozhodnutie o pláne reštrukturalizácie, pokiaľ dozorný úrad nerozhodne, že takéto predĺženie je neoprávnené alebo by malo byť časovo a rozsahovo obmedzené. Po zavedení a začatí plnenia plánu reštrukturalizácie, ku ktorému sa žiada pomoc, sa všetka ďalšia pomoc bude považovať za pomoc na reštrukturalizáciu, alebo

iii)	plán likvidácie, v ktorom sa uvádzajú odôvodnené kroky vedúce k likvidácii príjemcu v primeranej lehote bez ďalšej pomoci;

e)	pomoc na záchranu sa nesmie používať na financovanie štrukturálnych opatrení, ako je napríklad akvizícia alebo predaj významnej časti podniku alebo aktív, pokiaľ tieto nie sú nevyhnutné na prežitie príjemcu počas obdobia záchrany.

56.

Miera náhrady, ktorú má príjemca zaplatiť za pomoc na záchranu, by mala vyjadrovať základnú úverovú bonitu príjemcu a zároveň diskontovať dočasné vplyvy problémov s likviditou a vplyvy štátnej pomoci. Takisto by mala príjemcu motivovať, aby pomoc splatil čo najskôr. Dozorný úrad preto bude vyžadovať, aby sa náhrada určila: v sadzbe nie nižšej, ako je referenčná sadzba stanovená v usmerneniach o referenčných sadzbách (29) pre slabé podniky ponúkajúce bežnú úroveň kolateralizácie (v súčasnosti 1-ročná sadzba IBOR plus 400 bázických bodov) (30) a aby sa zvýšila o najmenej 50 bázických bodov v prípade pomoci na záchranu, ktorej schválenie sa predlžuje v súlade s bodom 55 písm. d) bodom ii.

57.

Keď existujú dôkazy, že sadzba uvedená v bode 56 nepredstavuje vhodnú referenčnú hodnotu, napríklad ak sa podstatne líši od trhovej ceny podobných nástrojov, ktoré príjemca nedávno vydal, dozorný úrad môže zodpovedajúco upraviť požadovanú úroveň náhrady.

3.3.2. Pomoc na reštrukturalizáciu

58.

Zmluvné strany si môžu zvoliť formu, v akej bude pomoc na reštrukturalizáciu poskytnutá. Pritom by však mali zabezpečiť, aby bol zvolený nástroj vhodný na problém, ktorý má riešiť. Zmluvné strany by mali najmä posúdiť, či sa problémy príjemcov týkajú likvidity alebo platobnej schopnosti, a vybrať vhodné nástroje na riešenie zistených problémov. V prípade problémov s platobnou schopnosťou môže byť napríklad vhodné zvýšiť majetok prostredníctvom rekapitalizácie, zatiaľ čo v situácii, keď sa problémy týkajú predovšetkým likvidity, môže postačovať pomoc prostredníctvom úverov alebo úverových záruk.

3.4. Stimulačný účinok

59.

Zmluvné strany, ktoré zamýšľajú poskytnúť pomoc na reštrukturalizáciu, musia preukázať, že v prípade neposkytnutia pomoci by došlo k reštrukturalizácii, predaju alebo likvidácii príjemcu spôsobom, ktorý by nedosiahol cieľ spoločného záujmu uvedený v oddiele 3.1.1. Toto preukázanie môže byť súčasťou analýzy predloženej v súlade s bodom 53.

3.5. Primeranosť pomoci/pomoc obmedzená na minimum

3.5.1. Pomoc na záchranu

60.

Pomoc na záchranu musí byť obmedzená na sumu, ktorá je potrebná na udržanie príjemcu na trhu počas obdobia šiestich mesiacov. Pri určovaní tejto sumy je potrebné zohľadniť výsledok vzorca uvedeného v prílohe I. Každá pomoc prevyšujúca výsledok tohto výpočtu bude schválená len vtedy, ak bude riadne zdôvodnená poskytnutím plánu likvidity, v ktorom sa uvádzajú príjemcove potreby likvidity na nasledujúcich šesť mesiacov.

3.5.2. Pomoc na reštrukturalizáciu

61.

Rozsah a intenzita pomoci na reštrukturalizáciu sa musí obmedziť na striktné minimum potrebné na uskutočnenie reštrukturalizácie vzhľadom na existujúce finančné zdroje príjemcu, jeho akcionárov alebo podnikateľskú skupinu, do ktorej patrí. Musí sa zabezpečiť predovšetkým dostatočná úroveň vlastného príspevku na náklady na reštrukturalizáciu a na rozdelenie zaťaženia, ako sa podrobnejšie uvádza v tomto oddiele (3.5.2). Takéto posúdenie bude zohľadňovať akúkoľvek vopred poskytnutú pomoc na záchranu.

3.5.2.1. Vlastný príspevok

62.

Od príjemcu pomoci, jeho akcionárov, veriteľov, podnikateľskej skupiny, do ktorej patrí, alebo od nových investorov sa očakáva, že na náklady reštrukturalizácie prispejú značnou sumou (31) z vlastných zdrojov. Takýto vlastný príspevok by mal byť bežne porovnateľný s pomocou poskytovanou s cieľom vylepšiť platobnú schopnosť alebo stav likvidity príjemcu. Napríklad ak pomoc, ktorá sa má poskytnúť, zlepšuje kapitálovú pozíciu príjemcu, vlastný príspevok by mal podobne zahŕňať opatrenia na zvýšenie kapitálu, napríklad získanie nového vlastného kapitálu od existujúcich akcionárov, odpis existujúceho dlhu a kapitálové zmenky alebo konverziu existujúceho dlhu na kapitál, alebo získanie nového kapitálu z externých zdrojov za trhových podmienok. Pri posudzovaní nevyhnutného rozsahu opatrení na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže podľa bodu 90 bude dozorný úrad zohľadňovať, do akej miery je účinok vlastného príspevku porovnateľný s poskytovanou pomocou.

63.

Takýto príspevok musí byť reálny, to znamená skutočný, vylučujúci budúce očakávané zisky, ako napríklad tok hotovosti, a musí byť čo najvyšší. Príspevok od štátu alebo štátneho podniku možno brať do úvahy iba vtedy, ak neobsahuje pomoc. Mohlo by tomu byť najmä v prípade, keď príspevok poskytuje subjekt nezávislý od orgánu poskytujúceho pomoc (napríklad štátna banka alebo verejná holdingová spoločnosť), a ktorý prijíma rozhodnutie investovať na základe vlastných obchodných záujmov (32).

64.

Vlastný príspevok sa bude zvyčajne považovať za primeraný, ak predstavuje najmenej 50 % nákladov na reštrukturalizáciu. Za výnimočných okolností a v prípadoch osobitných ťažkostí, ktoré musí zmluvná strana preukázať, môže dozorný úrad akceptovať príspevok, ktorý nedosahuje 50 % nákladov na reštrukturalizáciu, ak suma tohto príspevku je už aj tak značná.

3.5.2.2. Rozdelenie záťaže

65.

Ak sa štátna podpora poskytuje vo forme, ktorá vylepšuje kapitálovú pozíciu príjemcu, napríklad ak štát poskytuje granty, kapitálové injekcie alebo odpisuje dlh, takéto konanie môže mať vplyv na ochranu akcionárov a podriadených veriteľov pred dôsledkami ich voľby investovať do príjemcu. To môže vytvárať morálny hazard a oslabiť trhovú disciplínu. Pomoc na pokrytie strát by sa teda mala poskytovať len za podmienok, ktoré zahŕňajú primerané rozdelenie zaťaženia medzi existujúcich investorov.

66.

Primerané rozdelenie zaťaženia zvyčajne znamená, že existujúci akcionári, a v prípade potreby aj podriadení veritelia, musia znášať straty v plnej výške. Podriadení veritelia by mali prispievať k absorbovaniu strát buď prostredníctvom konverzie na kapitál, alebo odpísaním istiny príslušných nástrojov. Preto k štátnej intervencii by sa malo prikročiť až potom, čo boli straty v plnom rozsahu zaúčtované a pripísané existujúcim akcionárom alebo držiteľom podriadeného dlhu (33). V každom prípade sa v rozsahu prípustnom zo zákona musí počas obdobia reštrukturalizácie predísť odlivu hotovosti od príjemcu k držiteľom vlastného kapitálu alebo podriadeného dlhu, s výnimkou prípadu, keď by to neúmerne postihlo tých, ktorí vložili čerstvý kapitál.

67.

Primerané rozdelenie zaťaženia bude takisto znamenať, že akákoľvek štátna pomoc, ktorá vylepšuje kapitálovú pozíciu príjemcu, by sa mala poskytovať za podmienok, ktoré štátu umožnia, aby sa primerane podieľal na budúcich ziskoch vyplývajúcich zo zvýšenia hodnoty príjemcu s prihliadnutím na sumu štátneho kapitálu vloženého v porovnaní so zostávajúcim vlastným imaním spoločnosti po zaúčtovaní strát.

68.

Dozorný úrad môže povoliť výnimky z plného vykonávania opatrení uvedených v bode 66, ak by takéto opatrenia inak viedli k neprimeraným výsledkom. Takéto situácie by mohli zahŕňať prípady, kde je výška pomoci malá v porovnaní s vlastným príspevkom alebo kde dotknutá zmluvná strana preukáže, že podriadení veritelia by z ekonomického hľadiska dostali menej než pri bežnom konkurznom konaní, ak by nebola poskytnutá štátna pomoc.

69.

Dozorný úrad nebude systematicky vyžadovať príspevok od držiteľov nadriadeného dlhu na obnovenie kapitálovej pozície príjemcu. Každý takýto príspevok však môže považovať za dôvod na zníženie potrebnej miery opatrení na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže v súlade s bodom 90.

3.6. Negatívne účinky

3.6.1. Zásada ‚jedenkrát a naposledy‘

70.

S cieľom zabrániť morálnemu hazardu, stimulom k prijímaniu nadmerného rizika a možným narušeniam hospodárskej súťaže by sa pomoc mala poskytovať iba podnikom v ťažkostiach a len na jednu reštrukturalizačnú operáciu. Označuje sa to ako zásada ‚jedenkrát a naposledy‘. Keď podnik, ktorý už dostal pomoc v súlade s týmito usmerneniami, potrebuje ďalšiu takúto pomoc, znamená to, že ťažkosti podniku sú buď opakujúceho sa charakteru, alebo neboli primerane vyriešené pri poskytnutí predchádzajúcej podpory. Je možné, že opakované štátne intervencie povedú k problémom morálneho hazardu a narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré sú v rozpore so spoločným záujmom.

71.

Keď sa plánovaná pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu notifikuje dozornému úradu, zmluvná strana musí špecifikovať, či dotknutý podnik už dostal v minulosti pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu alebo dočasnú podporu reštrukturalizácie, vrátane takej pomoci, ktorá bola udelená pred nadobudnutím účinnosti týchto usmernení, ako aj akejkoľvek nenotifikovanej pomoci (34). Keď dotknutý podnik už takúto pomoc dostal, a v prípade, že ubehlo menej ako desať rokov od poskytnutia pomoci, prípadne od skončenia obdobia reštrukturalizácie alebo pozastavenia plnenia plánu reštrukturalizácie (podľa toho, čo nastalo neskôr), dozorný úrad ďalšiu pomoc podľa týchto usmernení neschváli.

72.

Výnimky z tohto pravidla sú povolené v týchto prípadoch:

a)	keď pomoc na reštrukturalizáciu nasleduje po poskytnutí pomoci na záchranu ako súčasť jednej reštrukturalizačnej operácie;

keď bola pomoc na záchranu alebo dočasná podpora reštrukturalizácie poskytnutá v súlade s týmito usmerneniami a po tejto pomoci nenasledovala pomoc na reštrukturalizáciu, ak:

i)	v čase poskytnutia pomoci v súlade s týmito usmerneniami sa mohlo reálne predpokladať, že príjemca by bol dlhodobo životaschopný, a

ii)	nová pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu sa minimálne po piatich rokoch stane nevyhnutnou z dôvodu nepredvídateľných okolností (35), za ktoré príjemca nie je zodpovedný;

c)	za výnimočných a nepredvídateľných okolností, za ktoré príjemca nie je zodpovedný.

73.

Uplatnenie zásady ‚jedenkrát a naposledy‘ nebude v žiadnom prípade ovplyvnené nijakými zmenami vo vlastníctve príjemcu po poskytnutí pomoci a ani žiadnym súdnym alebo správnym konaním, ktoré by malo za následok zlepšenie účtovnej súvahy príjemcu, zníženie jeho pasív alebo vymazanie jeho predchádzajúcich dlhov, pokiaľ ide o ten istý podnik, ktorý pokračuje v podnikaní.

74.

V prípadoch, keď pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu alebo dočasnú podporu reštrukturalizácie dostala podnikateľská skupina, dozorný úrad obyčajne nepovoľuje poskytnutie ďalšej pomoci na záchranu alebo reštrukturalizáciu ani samotnej skupine, ani jej jednotlivým subjektom, pokiaľ neuplynie desať rokov od poskytnutia pomoci alebo od ukončenia obdobia reštrukturalizácie alebo pozastavenia plnenia plánu reštrukturalizácie, podľa toho, čo nastalo neskôr. V prípadoch, keď subjekt patriaci do podnikateľskej skupiny dostal pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu alebo dočasnú podporu reštrukturalizácie, celá obchodná skupina, ako aj ďalšie subjekty skupiny sú naďalej oprávnené na pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu (pod podmienkou, že sú dodržané ostatné ustanovenia týchto usmernení), s výnimkou predchádzajúceho príjemcu pomoci. Zmluvné strany musia preukázať, že na predchádzajúceho príjemcu pomoci neprejde cez skupinu alebo ďalšie subjekty skupiny žiadna pomoc.

75.

Ak podnik prevezme aktíva iného podniku, a to najmä podniku, ktorý bol predmetom niektorého z konaní uvedených v bode 73 alebo kolektívneho konkurzného konania vedeného podľa vnútroštátneho práva a už dostal pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu alebo dočasnú podporu reštrukturalizácie, na nadobúdateľa sa nevzťahuje zásada ‚jedenkrát a naposledy‘ za predpokladu, že medzi starým podnikom a nadobúdateľom nie je ekonomická kontinuita (36).

3.6.2. Opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže

76.

Ak sa poskytne pomoc na reštrukturalizáciu, musia byť prijaté opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže tak, aby sa nepriaznivé účinky na obchod minimalizovali a aby pozitívne účinky prevažovali nad akýmikoľvek negatívnymi. Dozorný úrad posúdi vhodnú formu a rozsah týchto opatrení v súlade s týmto oddielom (3.6.2).

3.6.2.1. Povaha a forma opatrení na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže

77.

Bez toho, aby bol dotknutý bod 84, budú mať opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže zvyčajne formu štrukturálnych opatrení. Ak je potrebné riešiť narušenia hospodárskej súťaže v konkrétnych prípadoch, dozorný úrad môže prijať behaviorálne opatrenia, ktoré sú odlišné od opatrení uvedených v bode 84 alebo opatrení na otvorenie trhu, namiesto niektorých alebo všetkých štrukturálnych opatrení, ktoré by sa inak požadovali.

Štrukturálne opatrenia – odčlenenie aktív a obmedzenie podnikateľských činností

78.

Na základe posúdenia v súlade s kritériami kalibrovania opatrení na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže (uvedenými v oddiele 3.6.2.2) môže byť potrebné, aby podniky čerpajúce pomoc na reštrukturalizáciu odčlenili aktíva, znížili kapacitu alebo obmedzili prítomnosť na trhu. Takéto opatrenia by sa mali uskutočniť predovšetkým na trhu alebo trhoch, na ktorých bude mať podnik po reštrukturalizácii významnú trhovú pozíciu, a to najmä na trhoch, kde existuje výrazná nadmerná kapacita. Odčlenenie aktív s cieľom obmedziť narušenia hospodárskej súťaže by malo prebehnúť bez zbytočného odkladu so zohľadnením druhu odčleňovaných aktív a prípadných prekážok pri pozbavení sa daného aktíva (37) a v každom prípade po dobu trvania plánu reštrukturalizácie. Odčlenenie aktív, odpisy a ukončenie stratových činností, ktoré by boli rozhodne nevyhnutné na obnovenie dlhodobej životaschopnosti, sa z hľadiska zásad uvedených v oddiele 3.6.2.2 všeobecne nebudú považovať za dostatočné na riešenie narušení hospodárskej súťaže.

79.

Aby tieto opatrenia mohli posilniť hospodársku súťaž a prispieť k vnútornému trhu, mali by uprednostňovať vstup nových konkurentov, rozšírenie existujúcich malých konkurentov alebo cezhraničnej činnosti. Je potrebné zamedziť obmedzeniu v rámci vnútroštátnych hraníc a fragmentácii vnútorného trhu.

80.

Opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže by nemali viesť k zhoršeniu štruktúry trhu. Štrukturálne opatrenia by preto obvykle mali mať formu odčlenenia aktív na základe predpokladu trvania životaschopných samostatných podnikov, ktoré – ak budú prevádzkované vhodným nadobúdateľom – dokážu efektívne konkurovať v dlhodobom horizonte. Keď takýto subjekt nie je k dispozícii, príjemca môže oddeliť a následne odčleniť existujúcu a náležite financovanú činnosť, čím sa vytvorí nový a životaschopný subjekt, ktorý by mal byť schopný konkurovať na trhu. Štrukturálne opatrenia, ktoré majú formu iba odčlenenia aktív a nezahŕňajú vytvorenie životaschopného subjektu schopného konkurovať na trhu, sú menej účinné vo vzťahu k zachovaniu hospodárskej súťaže, a preto sa prijímajú iba vo výnimočných prípadoch, ak dotknutá zmluvná strana preukáže, že žiadna iná forma štrukturálnych opatrení nie je uskutočniteľná alebo že iné štrukturálne opatrenia by vážne ohrozili ekonomickú životaschopnosť podniku.

81.

Príjemca by mal uľahčiť odčlenenie, napríklad prostredníctvom oddelenia od iných činností (tzv. ring fencing) a súhlasom, že nebude získavať klientov odčleňovaného podnikania.

82.

Keď sa zdá, že bude ťažké nájsť kupca pre aktívum, ktoré príjemca navrhuje odčleniť, bude potrebné, aby príjemca ihneď, ako sa dozvedel o takýchto ťažkostiach, našiel alternatívne odčlenenia alebo opatrenia, ktoré sa majú prijať vo vzťahu k dotknutému trhu alebo trhom, ak sa primárne odčlenenie nepodarí.

Behaviorálne opatrenia

83.

Cieľom behaviorálnych opatrení je zabezpečiť, aby sa pomoc použila len na financovanie obnovy dlhodobej životaschopnosti a aby sa nezneužívala na predĺženie závažného a pretrvávajúceho narúšania štruktúry trhu ani na ochranu príjemcu pred zdravou konkurenciou.

84.

Tieto behaviorálne opatrenia sa musia použiť vo všetkých prípadoch, aby nedošlo k narušeniu účinkov štrukturálnych opatrení (mali by sa v zásade nastoliť po obdobie trvania plánu reštrukturalizácie):

príjemcovia musia mať povinnosť zdržať sa nadobudnutia podielov v akejkoľvek spoločnosti počas obdobia reštrukturalizácie s výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na zabezpečenie dlhodobej životaschopnosti príjemcu. Cieľom je zabezpečiť, aby sa pomoc použila na obnovenie životaschopnosti, a nie na financovanie investícií alebo rozšírenie prítomnosti príjemcu na existujúcich alebo nových trhoch. Dozorný úrad môže pri notifikácii povoliť každé takéto nadobudnutie ako súčasť plánu reštrukturalizácie;

b)	príjemcovia sa pri propagácii svojich výrobkov a služieb musia zdržať zverejňovania štátnej pomoci ako konkurenčnej výhody.

85.

Za výnimočných okolností môže byť potrebné vyžadovať, aby sa príjemcovia zdržali účasti na takom obchodnom správaní, ktoré je zamerané na rýchle rozšírenie ich podielu na trhu v súvislosti s konkrétnymi výrobkami alebo geografickými trhmi tým, že ponúknu také podmienky (napríklad ceny alebo iné obchodné podmienky), ktorým sa nemôžu vyrovnať ich konkurenti, ktorí štátnu pomoc nedostávajú. Takéto obmedzenia sa použijú len vtedy, ak sa zistené narušenia hospodárskej súťaže nedajú vhodne napraviť iným štrukturálnym alebo behaviorálnym prostriedkom a ak takéto opatrenie samo osebe neobmedzí hospodársku súťaž na dotknutom trhu. Na účely uplatňovania tejto požiadavky bude dozorný úrad porovnávať podmienky ponúkané príjemcom s podmienkami, ktoré ponúkajú dôveryhodní konkurenti s významným podielom na trhu.

Opatrenia na otvorenie trhu

86.

Dozorný úrad vo svojom celkovom posúdení zváži prípadné záväzky zmluvnej strany, týkajúce sa prijatia opatrení buď samotnou zmluvnou stranou alebo príjemcom, ktoré majú podporovať otvorenejšie, zdravšie a konkurenčnejšie trhy, napríklad tým, že zvýhodňujú vstup a výstup. Mohli by zahŕňať najmä opatrenia týkajúce sa otvorenia určitých trhov, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s činnosťami príjemcu pre iné subjekty v EHP, v súlade s právom EHP. Takéto iniciatívy môžu nahradiť iné opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže, ktoré by sa obvykle vyžadovali od príjemcu.

3.6.2.2. Kalibrácia opatrení na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže

87.

Opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže by mali riešiť otázku morálneho hazardu a možných narušení na trhoch, na ktorých príjemca pôsobí. Rozsah týchto opatrení bude závisieť od niekoľkých faktorov, ktorými sú predovšetkým: výška a charakter pomoci, ako aj podmienky a okolnosti, za ktorých sa poskytla; veľkosť (38) a relatívna dôležitosť príjemcu na trhu a znaky dotknutého trhu, a napokon do akej miery pretrvajú obavy z morálneho hazardu aj po uplatnení vlastného príspevku a opatrení na rozdelenie zaťaženia.

88.

Dozorný úrad bude predovšetkým posudzovať veľkosť, a to podľa potreby prirovnávaním, a charakter pomoci v absolútnom vyjadrení, ako aj vo vzťahu k aktívam príjemcu a veľkosti trhu ako celku.

89.

Pokiaľ ide o veľkosť a relatívnu dôležitosť príjemcu na trhu alebo trhoch, dozorný úrad ich bude skúmať s cieľom posúdiť možné účinky pomoci na tieto trhy v porovnaní s pravdepodobným výsledkom v prípade neposkytnutia štátnej pomoci. Opatrenia budú prispôsobené vlastnostiam trhu (39), aby sa zabezpečilo zachovanie účinnej hospodárskej súťaže.

90.

Pokiaľ ide o obavy týkajúce sa morálneho hazardu, dozorný úrad bude posudzovať aj stupeň vlastného príspevku a rozdelenia zaťaženia. Vyšší stupeň vlastného príspevku a rozdelenia zaťaženia, než sa vyžaduje podľa oddielu 3.5.2, ktorý sa dosiahne formou obmedzenia výšky pomoci a morálneho hazardu môže znížiť nevyhnutný rozsah opatrení na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže.

91.

Keďže pri reštrukturalizačných činnostiach môže hroziť narušenie vnútorného trhu, opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže, ktoré pomáhajú udržať otvorenosť a súťaživosť vnútroštátnych trhov, sa budú vnímať pozitívne.

92.

Opatrenia obmedzujúce narušenia hospodárskej súťaže by nemali ohrozovať vyhliadky príjemcu na návrat k životaschopnosti, k čomu by mohlo dôjsť v prípade, ak by vykonanie opatrenia bolo veľmi nákladné, alebo ak by vo výnimočných prípadoch riadne zdôvodnených dotknutou zmluvnou stranou obmedzili činnosť príjemcu do takej miery, že by bol ohrozený jeho návrat k životaschopnosti, a tieto opatrenia nesmú byť na úkor spotrebiteľov a hospodárskej súťaže.

93.

Druh pomoci na pokrytie sociálnych nákladov reštrukturalizácie opísaných v bodoch 32 až 35 musí byť v pláne reštrukturalizácie jasne uvedený, pretože pomoc na sociálne opatrenia určené výlučne na dávky pre zamestnancov prepustených z dôvodu nadbytočnosti sa neberie do úvahy na účely stanovenia rozsahu opatrení na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže. Dozorný úrad v spoločnom záujme v kontexte plánu reštrukturalizácie zabezpečí, aby sa sociálne účinky reštrukturalizácie v zmluvných stranách iných, než je zmluvná strana poskytujúca pomoc, udržali na minimálnej úrovni.

3.6.3. Príjemcovia predchádzajúcej neoprávnenej pomoci

94.

Keď bola podniku v ťažkostiach v minulosti poskytnutá neoprávnená pomoc, v súvislosti s ktorou prijal dozorný úrad negatívne rozhodnutie s príkazom na vymáhanie, a žiadna takéto vymáhanie sa neuskutočnilo v rozpore s článkom 14 časti II protokolu 3 (40), pri posudzovaní akejkoľvek pomoci v súlade s týmito usmerneniami, ktorá má byť poskytnutá tomu istému podniku, sa bude brať do úvahy, po prvé, súhrnný účinok minulej a novo poskytnutej pomoci a po druhé skutočnosť, že minulá pomoc nebola vrátená (41).

3.6.4. Osobitné podmienky súvisiace so schválením pomoci

95.

Dozorný úrad môže stanoviť akékoľvek podmienky a záväzky, ktoré považuje za nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť, že pomoc nebude narúšať hospodársku súťaž do takej miery, ktorá by odporovala spoločnému záujmu v prípade, že dotknutá zmluvná strana neprijala žiadny záväzok, že prijme takéto opatrenia. Dozorný úrad môže od zmluvnej strany napríklad požadovať, aby sama prijala určité opatrenia, aby príjemcovi uložila nejaké záväzky alebo aby upustila od poskytovania iných druhov pomoci príjemcovi počas obdobia reštrukturalizácie.

3.7. Transparentnosť

96.

Zmluvné strany zabezpečia, aby boli na komplexnej webovej lokalite venovanej štátnej pomoci na celoštátnej alebo regionálnej úrovni uverejnené tieto informácie:

—	úplný text schválenej schémy pomoci alebo rozhodnutia o poskytnutí individuálnej pomoci a jeho vykonávacích ustanovení alebo odkaz na ne,

—	názov orgánu alebo orgánov poskytujúcich pomoc,

—	mená jednotlivých príjemcov, formu a výšku pomoci poskytnutej jednotlivým príjemcom, dátum poskytnutia, druh podniku (MSP/veľký podnik), región (na úrovni NUTS II), v ktorom sa príjemca nachádza, a hlavnú hospodársku oblasť, v ktorej príjemca vykonáva svoje činnosti (na úrovni skupiny NACE) (42).

Od tejto požiadavky možno upustiť v prípade poskytnutia individuálnej pomoci do 500 000 EUR V prípade schém vo forme daňového zvýhodnenia môžu byť informácie o sumách individuálnej pomoci (43) poskytnuté v týchto rozpätiach (v miliónoch EUR): [0,5 – 1]; [1 – 2]; [2 – 5]; [5 – 10]; [10 – 30]; [30 a viac].

Tieto informácie musia byť uverejnené po prijatí rozhodnutia o poskytnutí pomoci, uchovávajú sa aspoň 10 rokov a musia byť dostupné pre širokú verejnosť bez obmedzení (44). Zmluvné strany nebudú musieť uverejniť uvedené informácie pred 1. júlom 2016 (45).

4. Pomoc na reštrukturalizáciu v podporovaných oblastiach

97.

Na základe článku 61 ods. 3 písm. a) a článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP môže dozorný úrad považovať štátnu pomoc, ktorá má za cieľ podporiť hospodársky rozvoj určitých znevýhodnených oblastí v rámci EHP za zlučiteľnú s Dohodou o EHP. Dozorný úrad preto bude pri určovaní pomoci na reštrukturalizáciu v podporovaných oblastiach brať do úvahy aj potreby regionálneho rozvoja. Skutočnosť, že nezdravý podnik sa nachádza v podporovanej oblasti, však nie je dôvodom na zhovievavý prístup k pomoci na reštrukturalizáciu: v strednodobom alebo dlhodobom horizonte totiž regiónu nepomôže, ak sa budú spoločnosti umelo podporovať. Okrem toho je vo vlastnom záujme regiónu, aby s cieľom podpory regionálneho rozvoja čo najrýchlejšie použil vlastné zdroje na rozvoj činností, ktoré sú životaschopné a udržateľné. Narušenia hospodárskej súťaže sa napokon musia minimalizovať aj v prípade, keď ide o pomoc podnikom v podporovaných oblastiach. V tejto súvislosti treba mať na zreteli aj možné škodlivé účinky presahovania, ktoré sa môžu prejaviť v dotknutej oblasti a ďalších podporovaných oblastiach.

98.

Kritériá uvedené v kapitole 3 sú takto rovnako použiteľné aj v podporovaných oblastiach, a to dokonca aj vtedy, keď sa zohľadnia potreby regionálneho rozvoja. V podporovaných oblastiach, pokiaľ nie je uvedené inak v pravidlách štátnej pomoci pre dané odvetvie, však dozorný úrad uplatní ustanovenia z oddielu 3.6.2 o opatreniach určených na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže tak, aby obmedzil negatívne systémové vplyvy pre daný región. To by mohlo zahŕňať najmä menej prísne požiadavky týkajúce sa zníženia kapacity alebo prítomnosti na trhu. V takých prípadoch sa bude rozlišovať medzi oblasťami oprávnenými na regionálnu pomoc podľa článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP a oblasťami oprávnenými podľa článku 61 ods. 3 písm. c) tak, aby sa zohľadnila vyššia závažnosť regionálnych problémov v oblastiach oprávnených na pomoc podľa článku 61 ods. 3 písm. a). Keď si to vyžadujú osobitné okolnosti podporovaných oblastí, napríklad keď príjemca čelí mimoriadnym ťažkostiam pri získavaní nového trhového financovania, pretože sa nachádza v podporovanej oblasti, dozorný úrad môže na účely bodu 64 akceptovať príspevok, ktorý je menší ako 50 % nákladov na reštrukturalizáciu.

5. Pomoc poskytovateľom SVHZ v ťažkostiach

99.

Dozorný úrad pri posudzovaní štátnej pomoci pre poskytovateľov SVHZ v ťažkostiach zohľadní osobitný charakter SVHZ a najmä potrebu zabezpečiť kontinuitu poskytovania služby v súlade s článkom 59 ods. 2 Dohody o EHP.

100.

Poskytovatelia SVHZ môžu požiadať o štátnu pomoc, aby mohli aj naďalej poskytovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu za podmienok, ktoré sú zlučiteľné s ich dlhodobou životaschopnosťou. Na účely bodu 47 môže byť teda obnovenie dlhodobej životaschopnosti založené najmä na predpoklade, že akákoľvek štátna pomoc, ktorá spĺňa požiadavky zlučiteľnosti podľa rámca SVHZ (46), rozhodnutia SVHZ (47), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (48), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (49) a usmernení pre letectvo (50) alebo nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 (51) a usmernení pre námornú dopravu (52), bude aj naďalej k dispozícii po dobu platnosti akéhokoľvek poverenia prijatého pred obdobím reštrukturalizácie alebo počas neho.

101.

V prípade, keď dozorný úrad posudzuje pomoc pre poskytovateľov SVHZ v ťažkostiach podľa týchto usmernení, vezme do úvahy všetku štátnu pomoc, ktorú daný poskytovateľ prijal, vrátane akejkoľvek náhrady za povinnosti poskytovať služby verejného záujmu. Keďže ale poskytovatelia SVHZ môžu odvodiť veľkú časť svojich bežných príjmov z náhrad za poskytovanie služieb verejného záujmu, celková výška takto určenej pomoci môže byť veľmi vysoká v porovnaní s veľkosťou príjemcu a môže nadhodnocovať zaťaženie štátu vo vzťahu k reštrukturalizácii príjemcu. Preto pri určovaní vlastného príspevku, ako sa vyžaduje v oddiele 3.5.2.1, dozorný úrad nebude prihliadať na žiadnu náhradu za poskytovanie služby verejného záujmu, ktorá spĺňa požiadavky na zlučiteľnosť podľa rámca SVHZ, rozhodnutia SVHZ, nariadenia (ES) č. 1370/2007, nariadenia (ES) č. 1008/2008 a usmernení pre letectvo alebo nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 a usmernení pre námornú dopravu.

102.

Keď sú na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu potrebné aktíva, vyžadovanie odčlenenia týchto aktív prostredníctvom opatrení na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže na účely oddielu 3.6.2 nemusí byť prakticky uskutočniteľné. Dozorný úrad môže v takých prípadoch požadovať prijatie alternatívnych opatrení, ktoré zabezpečia, že hospodárska súťaž sa nebude narúšať v miere, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom, a to najmä čo najrýchlejšie zavedenie spravodlivej hospodárskej súťaže vo vzťahu k daným SVHZ.

103.

Keď poskytovateľ SVHZ nie je schopný splniť podmienky týchto usmernení, predmetná pomoc sa nemôže považovať za zlučiteľnú. V takýchto prípadoch však dozorný úrad môže schváliť vyplatenie tejto pomoci, ak je to potrebné na zabezpečenie kontinuity SVHZ, kým bude službou poverený iný poskytovateľ. Dozorný úrad schváli pomoc iba vtedy, keď dotknutá zmluvná strana objektívne preukáže, že pomoc je prísne obmedzená na výšku a trvanie nevyhnutné na zverenie služby novému poskytovateľovi.

6. Schémy pomoci pre menšie sumy pomoci a menších príjemcov

6.1. Všeobecné podmienky

104.

Pokiaľ zmluvné strany mienia poskytovať pomoc pre MSP a menšie štátne podniky v súlade s týmito usmerneniami, takáto pomoc by sa mala za bežných podmienok poskytovať v rámci schém. Používanie schém pomáha obmedzovať narušenia hospodárskej súťaže spojené s morálnym hazardom tým, že zmluvnej strane umožňuje vydať jasné vyhlásenie ex ante o podmienkach, za ktorých môže rozhodnúť o poskytnutí pomoci podnikom v ťažkostiach.

105.

V schémach treba špecifikovať maximálnu výšku pomoci, ktorú možno poskytnúť akémukoľvek podniku ako súčasť operácie na zabezpečenie pomoci na záchranu, pomoci na reštrukturalizáciu alebo dočasnej podpory reštrukturalizácie, vrátane situácie, keď sa mení plán. Maximálna celková výška pomoci poskytnutej akémukoľvek podniku nesmie presiahnuť hodnotu 10 miliónov EUR vrátane akejkoľvek pomoci z iných zdrojov alebo v rámci iných schém.

106.

Hoci sa zlučiteľnosť týchto schém bude posudzovať na základe podmienok stanovených v kapitolách 3, 4 a 5, je vhodné stanoviť v niektorých ohľadoch zjednodušené podmienky, aby zmluvné strany mohli uplatňovať tieto podmienky bez ďalšieho odkazu na dozorný úrad a znížili tak zaťaženie pre MSP a menšie štátne podniky, pokiaľ ide o poskytovanie vyžadovaných informácií. Vzhľadom na malé sumy pomoci a veľkosť daných príjemcov dozorný úrad usudzuje, že možnosť značných narušení hospodárskej súťaže je v takýchto prípadoch menšia. Preto sa ustanovenia kapitol 3, 4 a 5 uplatňujú na tieto schémy mutatis mutandis, pokiaľ v oddieloch 6.2, 6.3, 6.4 a 6.5 nie je ustanovené inak. Táto kapitola obsahuje aj ustanovenia o dočasnej podpore reštrukturalizácie a o trvaní a hodnotení schém.

6.2. Cieľ spoločného záujmu

107.

Hoci je nepravdepodobné, aby neúspech jednotlivého malého a stredného podniku (53) priniesol so sebou mieru sociálnych ťažkostí alebo zlyhanie trhu vyžadované na účely bodu 44, v prípade MSP existuje väčšia obava zo zničenia hodnoty, keď MSP, ktoré majú potenciál reštrukturalizovať sa a obnoviť tak svoju dlhodobú životaschopnosť, nedostanú možnosť tak urobiť z dôvodu problémov s likviditou. Preto pokiaľ ide o poskytovanie pomoci v rámci schém, stačí aby zmluvná strana určila, že neúspech príjemcu by zrejme viedol k sociálnym ťažkostiam alebo zlyhaniu trhu, konkrétne, že:

a)	odchod inovačného MSP alebo MSP s vysokým potenciálom rastu by mohol mať negatívne dôsledky;

b)	odchod podniku s rozsiahlymi väzbami na ďalšie miestne alebo regionálne podniky, najmä na ďalšie MSP, by mohol mať negatívne dôsledky;

c)	zlyhanie alebo nepriaznivé stimuly úverových trhov by inak životaschopný podnik priviedli do konkurzu alebo

d)	vznikli by podobné zložité situácie riadne zdôvodnené príjemcom.

108.

Odchylne od bodu 50 sa od príjemcov pomoci v rámci schém nebude vyžadovať predloženie prieskumu trhu.

6.3. Vhodnosť

109.

Požiadavka uvedená v bode 55 písm. d) sa považuje za splnenú, ak sa pomoc na záchranu poskytuje najviac na obdobie šiestich mesiacov, počas ktorého sa musí vykonať analýza príjemcovej pozície. Do konca uvedeného obdobia:

a)	musí zmluvná strana schváliť plán reštrukturalizácie alebo plán likvidácie, alebo

b)	musí príjemca predložiť zjednodušený plán reštrukturalizácie podľa bodu 115, alebo

c)	musí byť úver splatený alebo záruka ukončená.

110.

Odchylne od bodu 57 sa od zmluvných strán nebude vyžadovať, aby posúdili, či náhrada určená v súlade s bodom 56 predstavuje vhodnú referenčnú hodnotu.

6.4. Primeranosť pomoci/pomoc obmedzená na minimum

111.

Odchylne od bodu 64 môžu zmluvné strany zvážiť, že vlastný príspevok je primeraný, ak je vo výške najmenej 40 % nákladov na reštrukturalizáciu v prípade stredných podnikov alebo 25 % nákladov na reštrukturalizáciu v prípade malých podnikov.

6.5. Negatívne účinky

112.

Zmluvná strana, ktorá zamýšľa poskytnúť pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu alebo dočasnú podporu reštrukturalizácie, musí overiť, či je dodržaná zásada ‚jedenkrát a naposledy‘, uvedená v oddiele 3.6.1. Na tento účel musí zmluvná strana určiť, či dotknutý podnik už dostal v minulosti pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu alebo dočasnú podporu reštrukturalizácie, vrátane takej pomoci, ktorá bola poskytnutá pred nadobudnutím účinnosti týchto usmernení, ako aj akejkoľvek nenotifikovanej pomoci. Keď daný podnik už takúto pomoc dostal, a v prípade, že ubehlo menej ako desať rokov od poskytnutia pomoci na záchranu alebo dočasnej podpory reštrukturalizácie, prípadne od skončenia obdobia reštrukturalizácie alebo pozastavenia plnenia plánu reštrukturalizácie (podľa toho, čo nastane neskôr), ďalšia pomoc na záchranu, pomoc na reštrukturalizáciu ani dočasná podpora reštrukturalizácie sa nesmú poskytnúť s výnimkou prípadov:

a)	keď dočasná podpora reštrukturalizácie nasleduje po poskytnutí pomoci na záchranu ako súčasť jednej reštrukturalizačnej operácie;

b)	keď pomoc na reštrukturalizáciu nasleduje po poskytnutí pomoci na záchranu alebo dočasnej podpory reštrukturalizácie ako súčasť jednej reštrukturalizačnej operácie;

keď bola pomoc na záchranu alebo dočasná podpora reštrukturalizácie poskytnutá v súlade s týmito usmerneniami a po tejto pomoci nenasledovala pomoc na reštrukturalizáciu, ak:

i)	v čase poskytnutia pomoci v súlade s týmito usmerneniami sa mohlo reálne predpokladať, že príjemca by bol dlhodobo životaschopný, a

ii)	nová pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu, alebo dočasná podpora reštrukturalizácie sa minimálne po piatich rokoch stane nevyhnutnou z dôvodu nepredvídateľných okolností, za ktoré príjemca nie je zodpovedný;

d)	za výnimočných a nepredvídateľných okolností, za ktoré príjemca nie je zodpovedný.

113.

Opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže môžu mať neprimeraný dosah na malé podniky, najmä ak sa vezme do úvahy zaťaženie vyplývajúce z vykonávania takýchto opatrení. Odchylne od bodu 76 preto zmluvné strany nie sú povinné vyžadovať takéto opatrenia od malých podnikov, pokiaľ sa v pravidlách štátnej pomoci platných pre konkrétne odvetvie nestanovuje inak. Malé podniky by však počas obdobia reštrukturalizácie nemali za bežných podmienok zvýšiť svoju kapacitu.

6.6. Dočasná podpora reštrukturalizácie

114.

V niektorých prípadoch môže byť podnik schopný dokončiť reštrukturalizáciu bez potreby pomoci na reštrukturalizáciu, ak dokáže získať podporu vo forme likvidity na dlhšie obdobie, než je takáto podpora dostupná podľa podmienok pomoci na záchranu. Zmluvné strany môžu za podmienok uvedených ďalej zaviesť schémy, ktoré umožňujú pomoc vo forme likvidity na obdobie dlhšie než šesť mesiacov (uvádza sa to ako ‚dočasná podpora reštrukturalizácie‘).

115.

Dočasná podpora reštrukturalizácie musí spĺňať tieto podmienky:

a)	podpora musí pozostávať z pomoci vo forme úverových záruk alebo úverov;

b)	finančné náklady na úver, alebo v prípade úverových záruk celkové finančné náklady zaručeného úveru vrátane úrokovej sadzby úveru a poplatku za záruku musia byť v súlade s bodom 116;

c)	dočasná podpora reštrukturalizácie musí byť v súlade s ustanoveniami kapitoly 3 týchto usmernení zmenených touto kapitolou;

dočasnú podporu reštrukturalizácie možno poskytnúť na obdobie nepresahujúce 18 mesiacov mínus akékoľvek bezprostredne predchádzajúce obdobie pomoci na záchranu. Do konca uvedeného obdobia:

i)	musí zmluvná strana schváliť plán reštrukturalizácie podľa bodu 55 písm. d) bodu ii) alebo plán likvidácie, alebo

ii)	musí byť úver splatený alebo záruka ukončená;

najneskôr šesť mesiacov od vyplatenia prvej splátky príjemcovi, mínus akékoľvek bezprostredne predchádzajúce obdobie pomoci na záchranu, musí zmluvná strana schváliť plán reštrukturalizácie. Tento plán nemusí obsahovať všetky prvky uvedené v bodoch 47 až 52, ale musí minimálne určovať opatrenia, ktoré príjemca musí prijať na obnovu svojej dlhodobej životaschopnosti bez štátnej podpory.

116.

Náhrada za dočasnú podporu reštrukturalizácie sa má stanoviť v sadzbe nie nižšej, ako je referenčná sadzba stanovená v usmerneniach o referenčných sadzbách pre slabé podniky ponúkajúce bežnú úroveň kolateralizácie (v súčasnosti 1-ročná sadzba IBOR plus 400 bázických bodov) (54). S cieľom zabezpečiť stimuly pre odchod z trhu by sa sadzba mala zvýšiť najmenej o 50 bázických bodov po uplynutí 12 mesiacov od vyplatenia prvej splátky príjemcovi (mínus akékoľvek bezprostredne predchádzajúce obdobie pomoci na záchranu).

117.

Dočasná podpora reštrukturalizácie musí byť obmedzená na sumu, ktorá je potrebná na udržanie príjemcu na trhu počas obdobia 18 mesiacov. Pri určovaní tejto sumy je potrebné zohľadniť výsledok vzorca uvedeného v prílohe I. Každá pomoc prevyšujúca výsledok tohto výpočtu bude poskytnutá len vtedy, ak bude riadne zdôvodnená poskytnutím plánu likvidity, v ktorom sa uvedú príjemcove potreby likvidity na nasledujúcich 18 mesiacov.

6.7. Trvanie a hodnotenie

118.

Dozorný úrad môže požadovať, aby zmluvné strany obmedzili trvanie určitých schém (zvyčajne na štyri roky alebo menej) a vykonali hodnotenie týchto schém.

119.

Hodnotenia budú potrebné v prípade schém, pri ktorých je možnosť narušení mimoriadne vysoká, t. j. kde je nebezpečenstvo výrazného obmedzenia hospodárskej súťaže, pokiaľ sa ich vykonávanie nepreskúma včas.

120.

Vzhľadom na ciele hodnotenia a so zámerom neuvaliť na zmluvné strany neprimerané zaťaženie v súvislosti s projektmi pomoci v nižšej sume sa toto vzťahuje len na schémy pomoci, ktoré majú k dispozícii veľké rozpočty alebo sa vyznačujú novátorskými znakmi, prípadne sa predpokladá významný trh, technológia alebo zmeny právnych predpisov. Hodnotenie musí uskutočniť odborník nezávislý od orgánu poskytujúceho štátnu pomoc na základe spoločnej metodiky (55), pričom sa toto hodnotenie musí zverejniť. Hodnotenie sa musí včas predložiť dozornému úradu, aby mohol posúdiť prípadné predĺženie schémy pomoci, a v každom prípade po skončení platnosti schémy. Presný rozsah a metodika tohto hodnotenia, ktoré sa má uskutočniť, sa vymedzia v rozhodnutí o schválení opatrenia pomoci. Pri akomkoľvek následnom opatrení pomoci s podobným cieľom sa musia zohľadniť výsledky tohto hodnotenia.

7. Postupy

7.1. Zrýchlený postup pri pomoci na záchranu

121.

Dozorný úrad sa bude v čo najväčšej možnej miere snažiť, aby do jedného mesiaca prijal rozhodnutie v súvislosti s pomocou na záchranu, ktorá spĺňa všetky podmienky uvedené v kapitole 3 a tieto kumulatívne podmienky:

a)	pomoc na záchranu sa obmedzí na sumu vyplývajúcu zo vzorca uvedeného v prílohe I a neprevyšuje sumu 10 miliónov EUR;

b)	pomoc sa neposkytuje v situáciách uvedených v bode 72 písm. b) alebo c).

7.2. Postupy týkajúce sa plánov reštrukturalizácie

7.2.1. Realizácia plánu reštrukturalizácie

122.

Príjemca musí úplne realizovať plán reštrukturalizácie a musí splniť akékoľvek ďalšie povinnosti stanovené v rozhodnutí dozorného úradu, ktorým sa pomoc schvaľuje. Dozorný úrad bude považovať chyby pri realizácii plánu alebo pri plnení iných povinností za zneužitie pomoci bez toho, aby bol dotknutý článok 23 časti II protokolu 3 alebo možnosť konania pred Súdom EZVO v zmysle článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3.

123.

Keď sa reštrukturalizačné operácie vzťahujú na viac rokov a týkajú sa značných súm pomoci, môže dozorný úrad požadovať, aby sa platba pomoci na reštrukturalizáciu rozdelila na splátky, a platbu každej splátky môže podmieniť:

a)	potvrdením toho, že každá etapa plánu reštrukturalizácie sa uspokojivo realizuje v súlade s naplánovaným časovým rozvrhom, a to pred každou platbou, alebo

b)	poskytnutím svojho súhlasu pred každou platbou po overení si, že plán sa uspokojivo realizuje.

7.2.2. Realizácia plánu reštrukturalizácie

124.

Ak bola pomoc na reštrukturalizáciu schválená, môže dotknutá zmluvná strana počas obdobia reštrukturalizácie požiadať dozorný úrad, aby dal súhlas na vykonanie zmien v pláne reštrukturalizácie a vo výške pomoci. Dozorný úrad môže tieto zmeny povoliť, pokiaľ spĺňajú tieto podmienky:

a)	revidovaný plán musí stále preukazovať návrat k životaschopnosti v rámci rozumného časového plánu;

b)	ak sa zvýšia náklady na reštrukturalizáciu, musí sa zodpovedajúco zvýšiť aj vlastný príspevok;

c)	ak sa zvýši výška pomoci, opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže musia mať väčší rozsah než pôvodne uložené opatrenia;

d)	pokiaľ navrhované opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže majú menší rozsah v porovnaní s pôvodne uloženými, výška pomoci sa musí zodpovedajúco znížiť;

e)	nový časový harmonogram vykonávania opatrení na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže sa môže oneskorovať vzhľadom na pôvodne prijatý časový harmonogram výlučne z dôvodov, na ktoré nemá dosah ani príjemca, ani zmluvná strana. Pokiaľ tomu tak nie je, výška pomoci sa musí zodpovedajúco znížiť.

125.

Ak sa podmienky uložené dozorným úradom alebo záväzky dané zmluvnými stranami uvoľnia, výška pomoci sa musí zodpovedajúco znížiť alebo sa môžu stanoviť iné podmienky.

126.

V prípade, že dotknuté zmluvné strany zavedú zmeny do odsúhlaseného plánu reštrukturalizácie bez toho, aby riadne informovali dozorný úrad, alebo sa príjemca odchýli od odsúhlaseného plánu reštrukturalizácie, dozorný úrad začne konanie na základe článku 4 ods. 4 časti II protokolu 3, ako je stanovené v článku 16 časť II protokolu 3 (zneužitie pomoci) bez toho, aby bol dotknutý článok 23 časti II protokolu 3 a možnosť konania pred Súdom EZVO podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3.

7.2.3. Potreba notifikovať dozornému úradu akúkoľvek pomoc poskytnutú príjemcovi počas obdobia reštrukturalizácie

127.

V prípade, keď sa pomoc na reštrukturalizáciu skúma na základe týchto usmernení, poskytnutie akejkoľvek inej pomoci počas obdobia reštrukturalizácie, dokonca v súlade so schémou, ktorá už bola schválená, má tendenciu ovplyvniť posúdenie dozorného úradu, pokiaľ ide o nevyhnutný rozsah opatrení na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže.

128.

Preto v notifikáciách pomoci na reštrukturalizáciu sa musia uvádzať všetky ďalšie druhy pomoci, ktoré sa plánujú poskytnúť príjemcovi počas obdobia reštrukturalizácie, pokiaľ sa na ne nevzťahuje pravidlo de minimis alebo nariadenia o výnimke. Dozorný úrad zohľadní takúto pomoc pri posudzovaní pomoci na reštrukturalizáciu.

129.

Akúkoľvek pomoc, ktorá sa poskytuje počas obdobia reštrukturalizácie, vrátane pomoci poskytnutej na základe schválenej schémy, treba samostatne notifikovať dozornému úradu v prípade, keď o tom nebola informovaný v čase jeho rozhodnutia o pomoci na reštrukturalizáciu.

130.

Dozorný úrad zabezpečí, aby pri poskytovaní pomoci na základe schválených schém nedochádzalo k obchádzaniu požiadaviek týchto usmernení.

8. Správy a monitorovanie

131.

V súlade s protokolom 3 zmluvné strany musia predkladať dozornému úradu ročné správy. Tieto ročné správy budú zverejnené na webovej lokalite dozorného úradu.

132.

Pri prijímaní rozhodnutia podľa týchto usmernení môže dozorný úrad uložiť ďalšie ohlasovacie povinnosti týkajúce sa poskytnutej pomoci, aby bolo možné overiť, či sa rozhodnutie o schválení opatrenia pomoci dodržiava. V niektorých prípadoch môže dozorný úrad vyžadovať vymenovanie správcu pre monitorovanie, správcu odpredaja alebo oboch, s cieľom zabezpečiť súlad s podmienkami a povinnosťami, s ktorými je schválenie pomoci spojené.

9. Vhodné opatrenia uvedené v článku 1 ods. 1 časti I protokolu 3

133.

Podľa článku 62 ods. 1 Dohody o EHP a článku 1 ods. 1 časti I protokolu 3 dozorný úrad v prípade potreby navrhne, aby zmluvné strany zmenili svoje existujúce schémy pomoci s cieľom zosúladiť ich s týmito usmerneniami najneskôr do 1. februára 2015. Dozorný úrad podmieni schválenie akejkoľvek budúcej schémy súladom s uvedenými ustanoveniami.

134.

Zmluvné strany sú vyzvané, aby vyjadrili svoj výslovný a bezpodmienečný súhlas s vhodnými opatreniami navrhovanými v bode 133 do dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia týchto usmernení na webovej lokalite dozorného úradu. Ak dozorný úrad od niektorej zmluvnej strany nedostane odpoveď, bude predpokladať, že príslušná zmluvná strana nesúhlasí s navrhovanými opatreniami.

10. Dátum uplatňovania a trvanie

135.

Dozorný úrad bude uplatňovať tieto usmernenia s účinnosťou od dátumu prijatia do 31. decembra 2020.

136.

Notifikácie, ktoré dozorný úrad zaregistroval pred prijatím, sa budú skúmať v zmysle platných kritérií v čase notifikácie.

137.

Dozorný úrad preskúma na základe týchto usmernení zlučiteľnosť s fungovaním Dohody o EHP v prípade každej pomoci na záchranu alebo pomoci na reštrukturalizáciu poskytnutej bez jeho schválenia, teda v rozpore s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3, pokiaľ sa nejaká alebo všetka pomoc poskytuje po uverejnení týchto usmernení na webovom sídle dozorného úradu.

138.

Vo všetkých ostatných prípadoch uskutoční preskúmanie na základe usmernení, ktoré platili v čase poskytnutia pomoci.

139.

Bez ohľadu na ustanovenia bodov 136, 137 a 138 bude dozorný úrad pri preskúmaní pomoci pre poskytovateľov SVHZ v ťažkostiach uplatňovať ustanovenia kapitoly 5 odo dňa prijatia bez ohľadu na to, kedy bola táto pomoc notifikovaná alebo poskytnutá.

140.

V prípade, že dozorný úrad so zreteľom na bod 9 rámca SVHZ bude skúmať na základe týchto usmernení akúkoľvek pomoc poskytnutú pred 31. januárom 2012 poskytovateľovi SVHZ v ťažkostiach, bude považovať takúto pomoc za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP, ak bude v súlade s ustanoveniami rámca SVZH, s výnimkou bodov 9, 14, 19, 20, 24, 39 a 60.

„PRÍLOHA I

VZOREC (56) NA VÝPOČET MAXIMÁLNEJ VÝŠKY POMOCI NA ZÁCHRANU ALEBO DOČASNEJ PODPORY REŠTRUKTURALIZÁCIE ZA ŠESŤMESAČNÉ OBDOBIE

Vzorec vychádza z prevádzkových výsledkov príjemcu (EBIT, zisk pred úrokmi a zdanením) zaznamenaných v roku pred poskytnutím/notifikovaním pomoci (označený ako t). K tejto sume sa opäť pripočítali odpisy. Od tohto súčtu sa potom musia odpočítať zmeny obežného kapitálu. Zmena obežného kapitálu sa vypočíta ako zmena rozdielu medzi obežným majetkom a krátkodobými záväzkami (57) za posledné uzatvorené účtovné obdobia. Rovnako bude potrebné jednoznačne uviesť aj prípadné oprávky na úrovni prevádzkového výsledku a výsledok by tieto oprávky nemal zahŕňať.

Vzorec je určený na odhad negatívneho prevádzkového peňažného toku príjemcu v roku, ktorý predchádza podaniu žiadosti o pomoc (alebo pred poskytnutím pomoci v prípade nenotifikovanej pomoci). Polovica tejto sumy by mala udržať príjemcu na trhu počas obdobia šiestich mesiacov. Preto výsledok vzorca treba na účely bodu 60 vydeliť dvoma. Na účely bodu 117 sa výsledok vzorca musí vynásobiť koeficientom 1,5.

Tento vzorec sa môže použiť iba v prípade, keď je výsledkom záporná suma. Ak výsledok bude kladný, je potrebné poskytnúť podrobné vysvetlenie preukazujúce, že príjemca je podnik v ťažkostiach v zmysle definície v bode 20.

Príklad:

Zisk pred úrokmi a zdanením (v mil. EUR)	(12)
Odpisy (v mil. EUR)	2
Súvaha (v mil. EUR)	k 31. decembru, t	k 31. decembru, t – 1
Obežný majetok
Hotovosť alebo ekvivalenty	10	5
Pohľadávky	30	20
Zásoby	50	45
Náklady budúcich období	20	10
Ostatný obežný majetok	20	20
Obežný majetok spolu	130	100
Krátkodobé záväzky
Záväzky	20	25
Časovo rozlíšené výdavky	15	10
Výnosy budúcich období	5	5
Krátkodobé záväzky spolu	40	40
Obežný kapitál	90	60
Zmena obežného kapitálu	30

[– 12 + 2 – 30]/2 = – 20 miliónov EUR.

Keďže výsledok vzorca je vyšší ako 10 miliónov EUR, nemožno použiť zrýchlený postup opísaný v bode 121. Navyše v tomto prípade, ak výška pomoci na záchranu je viac ako 20 miliónov EUR alebo výška dočasnej podpory reštrukturalizácie je viac ako 60 miliónov EUR, výška pomoci sa musí riadne odôvodniť poskytnutím plánu likvidity, v ktorom sú vyčíslené potreby likvidity príjemcu.

„PRÍLOHA II

Orientačný model plánu reštrukturalizácie

V tejto prílohe je uvedený orientačný obsah plánu reštrukturalizácie, ktorý má pomôcť zmluvným stranám a dozornému úradu pri čo najefektívnejšej príprave a skúmaní plánov reštrukturalizácie.

Nasledujúce informácie neovplyvňujú podrobnejšie požiadavky uvedené v usmerneniach týkajúcich sa obsahu plánu reštrukturalizácie a iných záležitostí, ktoré musí príslušná zmluvná strana preukázať.

1.	Opis príjemcu

2.	Opis trhu alebo trhov, na ktorých príjemca pôsobí

Preukázanie sociálnych ťažkostí, ktorým má pomoc predchádzať, alebo zlyhania trhu, ktoré má pomoc riešiť, porovnanie s dôveryhodným alternatívnym scenárom nezahŕňajúcim štátnu pomoc, ktoré ukáže, v akom zmysle by uvedený cieľ alebo ciele neboli dosiahnuté, alebo by boli dosiahnuté len čiastočne v prípade alternatívneho scenára

Opis zdrojov príjemcových ťažkostí (vrátane posúdenia úlohy akýchkoľvek nedostatkov v podnikateľskom modeli príjemcu alebo v jeho systéme riadenia pri vzniku týchto ťažkostí a miery, do akej by bolo možné predísť daným ťažkostiam pomocou vhodných a včasných opatrení vedenia) a analýza slabých a silných stránok, príležitostí a hrozieb (SWOT)

5.	Opis možných plánov na nápravu príjemcových problémov a porovnanie týchto plánov z hľadiska výšky požadovanej štátnej podpory a predpokladaných výsledkov týchto plánov

6.	Opis štátnej intervencie, úplné podrobnosti o každom opatrení štátu (vrátane formy, výšky a náhrady za každé opatrenie) a preukázanie, že zvolené nástroje štátnej pomoci sú vhodné pre problémy, ktoré majú riešiť

7.	Náčrt postupu realizácie uprednostneného plánu s cieľom obnoviť dlhodobú životaschopnosť príjemcu v primeranej lehote (v zásade nesmie presiahnuť tri roky), vrátane časového harmonogramu úkonov a výpočtu nákladov každého úkonu

8.	Podnikateľský plán, v ktorom sa uvádzajú finančné výhľady na nasledujúcich päť rokov a preukázanie návratu k dlhodobej životaschopnosti

9.	Preukázanie návratu k životaschopnosti v rámci základného aj pesimistického scenára, predstavenie použitých predpokladov a ich zdôvodnenie na základe prieskumu trhu a analýza citlivosti

10.	Navrhovaný vlastný príspevok a navrhované opatrenia týkajúce sa rozdelenia zaťaženia

11.	Navrhované opatrenia na obmedzenie narušení hospodárskej súťaže

“

(1) Tieto usmernenia zodpovedajú usmerneniam Európskej komisie o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach prijatých 9. júla 2014 (Ú. v. EÚ C 249, 31.7.2014, s. 1).

(2) Rozhodnutie č. 4/94/COL (Ú. v. ES L 231, 3.9.1994, s. 1 a dodatok EHP č. 32, 3.9.1994, s. 1). Platnosť týchto usmernení bola najprv predĺžená do 31. decembra 1998 a následne do 31. decembra 1999.

(3) Rozhodnutie č. 329/99/COL (Ú. v. ES L 274, 26.10.2000, s. 1 a dodatok EHP č. 48, 26.10.2000, s. 14).

(4) Rozhodnutie č. 305/04/COL (Ú. v. EÚ L 107, 28.4.2005, s. 28 a dodatok EHP č. 21, 28.4.2005, s. 1).

(5) Rozhodnutie č. 433/09/COL (Ú. v. EÚ L 48, 25.2.2010, s. 27 a dodatok EHP č. 9, 25.2.2010, s. 12).

(6) Rozhodnutie č. 438/12/COL (Ú. v. EÚ L 190, 11.7.2013, s. 91 a dodatok EHP č. 40, 11.7.2013, s. 15).

(7) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Modernizácia štátnej pomoci EÚ (MŠP), [COM(2012) 209 final].

(8) Oznámenie Komisie: EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, [KOM(2010) 2020 v konečnom znení].

(9) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru: Nový európsky prístup k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti, [COM(2012) 742 final]. Pozri aj odporúčanie Komisie z 12. marca 2014 týkajúce sa nového prístupu k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti, [C(2014) 1500 final], najmä odôvodnenie 12.

(10) Na účely týchto usmernení majú výrazy ‚MSP‘, ‚malý podnik‘ a ‚stredný podnik‘ význam podľa odporúčania Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka definície mikro-, malých a stredných podnikov (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36). Usmernenia dozorného úradu o pomoci mikro, malým a stredným podnikom (MSP) prijaté prostredníctvom rozhodnutia 94/06/COL (Ú. v. EÚ L 36, 5.2.2009, s. 62) preberajú definíciu stanovenú v tomto odporúčaní Komisie. ‚Veľký podnik‘ znamená podnik, ktorý nie je MSP.

(11) Na účely týchto usmernení a s cieľom predísť diskriminácii medzi štátnym a súkromným vlastníctvom podnikov sa pod pojmom ‚menšie štátne podniky‘ rozumejú hospodárske jednotky s nezávislou rozhodovacou právomocou, ktoré by sa mali zaradiť medzi malé alebo stredné podniky podľa odporúčania 2003/361/ES, ale ktoré sa vyznačujú tým, že 25 % alebo viac ich kapitálu alebo hlasovacích práv priamo alebo nepriamo, spoločne alebo jednotlivo ovláda jeden alebo viacero verejných orgánov.

(12) Rozhodnutie Rady 2010/787/EÚ z 10. decembra 2010 o štátnej pomoci na uľahčenie zatvorenia uhoľných baní neschopných konkurencie (Ú. v. EÚ L 336, 21.12.2010, s. 24).

(13) Ú. v. EÚ L 336, 21.12.2010, s. 24.

(14) Nariadenie Rady (ES) č. 1407/2002 z 23. júla 2002 o štátnej pomoci pre uhoľný priemysel (Ú. v. ES L 205, 2.8.2002, s. 1).

(15) Rozhodnutie Komisie č. 3632/93/ESUO z 28. decembra 1993, ktorým sa stanovujú pravidlá Spoločenstva pre štátnu pomoc uhoľnému priemyslu (Ú. v. ES L 329, 30.12.1993, s. 12).

(16) Pozri rozhodnutia Komisie vo veciach N 175/10 – Slovinsko, SA 33013 – Poľsko, N 708/07 – Nemecko, SA 33033 – Rumunsko a SA 33861 – Maďarsko.

(17) Ako je vymedzené v rozhodnutí 2010/787/EÚ.

(18) Ako je vymedzené v prílohe II k Usmerneniam o regionálnej štátnej pomoci na roky 2014 – 2020, rozhodnutie č. 407/13/COL (Ú. v. EÚ L 166, 5.6.2014, s. 44 a dodatok EHP č. 33, 5.6.2014, s. 1).

(19) Usmernenia o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. decembra 2013 (‚Oznámenie o bankovníctve 2013‘), rozhodnutie č. 464/13/COL ( Ú. v. EÚ L 264, 4.9.2014, s. 6).

(20) Osobitné pravidlá tohto druhu existujú pre odvetvie nákladnej železničnej dopravy – pozri usmernenia o štátnej pomoci železničným podnikom, rozhodnutie č. 788/08/COL (Ú. v. EÚ L 105, 21.4.2011, s. 32 a dodatok EHP č. 23, 21.4.2011, s. 1).

(21) Toto sa vzťahuje predovšetkým na druhy spoločností uvedené v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).

(22) Tam, kde je to relevantné, ‚základné imanie‘ zahŕňa aj prípadné emisné ážio.

(23) Toto sa vzťahuje predovšetkým na typy spoločností uvedené v prílohe II k smernici 2013/34/EÚ.

(24) Pri určovaní toho, či je spoločnosť nezávislá alebo je súčasťou skupiny, sa budú brať do úvahy kritériá uvedené v prílohe I k odporúčaniu 2003/361/ES.

(25) Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Francúzsko/Komisia, C-241/94, EU:C:1996:353, (Kimberly Clark Sopalin) potvrdil, že systém financovania zo strany francúzskych úradov na báze voľného úsudku, realizovaný prostredníctvom Národného fondu zamestnanosti, zapríčinil, že určité podniky sa dostali do priaznivejšej situácie v porovnaní s inými podnikmi, čo bolo kvalifikovateľné ako pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ. Rozsudok súdu nespochybnil záver Komisie, že pomoc bola zlučiteľná s vnútorným trhom.

(26) Aby sa predišlo pochybnostiam: toto nebráni zmluvným stranám notifikovať individuálnu pomoc MSP a menším štátnym podnikom. V takýchto prípadoch dozorný úrad posúdi pomoc podľa zásad stanovených v týchto usmerneniach.

(27) Pozri napríklad vec Nemecko/Komisia C-156/98, EU:C:2000:467, bod 78 a vec Régie Networks/Rhône Alpes Bourgogne, C-333/07, EU:C:2008:764, body 94 – 116.

(28) Informačný model plánu reštrukturalizácie sa uvádza v prílohe II.

(29) Pravidlá týkajúce sa uplatniteľných sadzieb: referenčné a diskontné sadzby (usmernenia o referenčných sadzbách), rozhodnutie č. 788/08/COL.

(30) Aby sa predišlo pochybnostiam: poznámka o náhrade za pomoc na záchranu odkazujúca na tabuľku úverových rozpätí v uvedenom oznámení nebude platiť na pomoc posudzovanú podľa týchto usmernení.

(31) Tento príspevok nesmie zahŕňať žiadnu pomoc. To nie je prípad situácie, keď napríklad úver zahŕňa bonifikáciu úrokov alebo je zaistený štátnymi zárukami obsahujúcimi prvky pomoci.

(32) Pozri napríklad rozhodnutie Komisie vo veci SA.32698 Air Åland.

(33) Na tento účel bude potrebné zistiť stav súvahy podniku v čase poskytnutia pomoci.

(34) V súvislosti s nenotifikovanou pomocou bude dozorný úrad vo svojom hodnotení brať do úvahy možnosť, že pomoc sa mohla vyhlásiť za zlučiteľnú s fungovaním Dohody o EHP, a to ako odlišná od pomoci na záchranu alebo pomoci na reštrukturalizáciu.

(35) Nepredvídateľná okolnosť je taká, ktorú vedenie príjemcu nemohlo za žiadnych okolností predvídať pri zostavovaní plánu reštrukturalizácie, a taká, ktorá nie je spôsobená nedbanlivosťou alebo chybami vedenia príjemcu, alebo rozhodnutiami skupiny, do ktorej patrí.

(36) Pozri spojené veci Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia, C-328/99 a C-399/00, EU:C:2003:252; spojené veci Grécko a iní/Komisia, T-415/05, T-416/05 a T-423/05, EU:T:2010:386; vec Ryanair/Komisia, T-123/09, EU:T:2012:164 (potvrdené v odvolacom konaní Európskeho súdneho dvora vo veci C-287/12 P, EU:C:2013:395).

(37) Možný je napríklad predaj portfólia alebo jednotlivých aktív, a preto by sa mali uskutočniť v podstatne kratšom čase než predaj fungujúceho podniku, a to najmä keď danú činnosť treba najskôr oddeliť zo širšieho subjektu.

(38) V tomto kontexte môže dozorný úrad zohľadniť aj to, či príjemca je stredne veľký alebo veľký podnik.

(39) Zohľadňovať sa môže najmä miera koncentrácie, kapacitné obmedzenia, miera ziskovosti a prekážky vstupu a expanzie.

(40) Protokol 3 k Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len ‚protokol 3‘).

(41) Vec Textilwerke Deggendorf/Komisia a iní, C-355/95 P, EU:C:1997:241.

(42) S výnimkou obchodného tajomstva a iných dôverných informácií v riadne odôvodnených prípadoch a so súhlasom dozorného úradu (kapitola o služobnom tajomstve v rozhodnutiach o štátnej pomoci, rozhodnutie č. 15/04//COL (Ú. v. EÚ L 154, 8.6.2006, s. 27 a dodatok EHP č. 29, 8.6.2006, s. 1).

(43) Suma, ktorá sa má zverejniť, je maximálne povolené daňové zvýhodnenie, a nie suma odpočítaná každoročne (napr. pokiaľ ide o daňovú úľavu, má sa uverejniť maximálna povolená daňová úľava a nie skutočná suma, ktorá môže závisieť od zdaniteľných príjmov a meniť každý rok).

(44) Tieto informácie sa uverejnia do šiestich mesiacov odo dňa poskytnutia pomoci (alebo v prípade pomoci vo forme daňového zvýhodnenia do jedného roka odo dňa, kedy sa musí predložiť daňové priznanie). V prípade neoprávnenej pomoci budú zmluvné strany povinné zabezpečiť uverejnenie týchto informácií následne, a to najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa rozhodnutia dozorného úradu. Tieto informácie musia byť dostupné vo formáte, ktorý umožňuje ich vyhľadávanie, extrakciu a jednoduché uverejnenie na internete, napríklad vo formáte CSV alebo XML.

(45) Uverejnenie informácií o pomoci poskytnutej pred 1. júlom 2016 a v prípade fiškálnej pomoci uverejnenie informácií o požadovanej alebo udelenej pomoci pred 1. júlom 2016 sa nebude vyžadovať.

(46) Rámec pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (rámec SVHZ), rozhodnutie č. 12/12/COL (Ú. v. EÚ L 161, 13.6.2013, s. 12 a dodatok EHP č. 34, 13.6.2013, s. 1).

(47) Uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (rozhodnutie SVHZ), rozhodnutie č. 12/12/.

(48) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1), začlenené do bodu 4a) prílohy XIII k Dohode o EHP rozhodnutím Spoločného výboru č. 85/2008 (Ú. v. EÚ L 280, 23.10.2008, s. 20 a dodatok EHP č. 64, 23.10.2008, s. 13).

(49) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 293, 31.10.2008, s. 3), články 16, 17 a 18 začlenené do bodu 64a) prílohy XIII k Dohode o EHP rozhodnutím Spoločného výboru č. 90/2011 (Ú. v. EÚ L 262, 6.10.2011, s. 62 a dodatok EHP č. 54, 6.10.2011, s. 78).

(50) Usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti, rozhodnutie 216/14/COL.

(51) Nariadenie Rady EHS č. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovania služieb na námornú dopravu v rámci členských štátov (Ú. v. ES L 364, 12.12.1992, s. 7), začlenené do bodu 53a) prílohy XIII k Dohode o EHP rozhodnutím Spoločného výboru č. 70/1997 (Ú. v. ES L 30, 5.2.1998, s. 42 a dodatok EHP č. 5, 5.2.1998, s. 175).

(52) Usmernenia pre štátnu pomoc pre námornú dopravu, rozhodnutie č. 62/04/COL (Ú. v. EÚ L 240, 13.9.2007, s. 9 a dodatok EHP č. 43, 13.9.2007, s. 1).

(53) Na účely kapitoly 6 pojem ‚MSP‘ zahŕňa aj menšie štátne podniky.

(54) Aby sa predišlo pochybnostiam: poznámka o náhrade za pomoc na záchranu odkazujúca na tabuľku úverových rozpätí v uvedenom oznámení nebude platiť na pomoc posudzovanú podľa týchto usmernení.

(55) Takúto spoločnú metodiku môže poskytnúť dozorný úrad.

(56) K hodnote EBIT (zisk pred úrokmi a zdanením) sa musia opäť pripočítať odpisy v tom istom období plus zmeny v obežnom kapitáli za dvojročné obdobie (rok pred podaním žiadosti a predchádzajúci rok), delené dvoma, čím sa určí hodnota na šesť mesiacov.

(57) Obežný majetok: likvidné prostriedky, pohľadávky (účty odberateľov a dlžníkov), ostatný obežný majetok a náklady budúcich období, zásoby. Krátkodobé záväzky: finančný dlh, záväzky z obchodných vzťahov (účty dodávateľov a veriteľov) a ostatné krátkodobé záväzky, výnosy budúcich období, ostatné časovo rozlíšené záväzky, daňové záväzky.

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1850 z 13. októbra 2015, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov ( 1 )	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1851 z 15. októbra 2015, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 948/2014, pokiaľ ide obdobie zmluvného skladovania a výšku pomoci, ktorá sa má poskytnúť na súkromné skladovanie sušeného odstredeného mlieka	12
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1852 z 15. októbra 2015, ktorým sa zavádza dočasná mimoriadna schéma pomoci na súkromné skladovanie určitých syrov a ktorým sa vopred stanovuje výška pomoci	15
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1853 z 15. októbra 2015, ktorým sa stanovuje dočasná mimoriadna pomoc pre poľnohospodárov v sektoroch chovu hospodárskych zvierat	25
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1854 z 15. októbra 2015, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	31
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1855 z 13. októbra 2015 o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v Rade pre obchodné aspekty práv duševného vlastníctva a Generálnej rade Svetovej obchodnej organizácie, pokiaľ ide o žiadosť najmenej rozvinutých členských krajín o predĺženie prechodného obdobia podľa článku 66 ods. 1 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva týkajúce sa určitých povinností súvisiacich s farmaceutickými výrobkami a oslobodenie od povinností podľa článku 70 ods. 8 a 9 uvedenej dohody	33

	III Iné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR
*	Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 321/14/COL z 10. septembra 2014, ktorým sa sto desiatykrát menia procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci prijatím usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu nefinančných podnikov v ťažkostiach [2015/1856]	35

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	AL	84,4
	MA	132,6
	MK	46,1
	TR	56,6
	ZZ	79,9
0707 00 05	AL	36,9
	TR	116,7
	ZZ	76,8
0709 93 10	TR	136,8
0709 93 10	ZZ	136,8
0805 50 10	AR	161,3
	CL	149,0
	TR	110,2
	UY	78,7
	ZA	104,7
	ZZ	120,8
0806 10 10	BR	252,3
	EG	198,3
	MA	56,6
	MK	97,5
	TR	169,2
	ZZ	154,8
0808 10 80	AR	122,1
	CL	86,3
	MK	23,1
	NZ	155,0
	US	86,4
	ZA	144,4
	ZZ	102,9
0808 30 90	CN	65,9
	TR	135,5
	XS	95,1
	ZA	218,5
	ZZ	128,8

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 271

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 58 16. októbra 2015

Členský štát	EUR
Belgicko	13 049 568
Bulharsko	6 004 009
Česká republika	11 155 561
Dánsko	11 103 077
Nemecko	69 233 789
Estónsko	7 561 692
Írsko	13 734 230
Grécko	2 258 253
Španielsko	25 526 629
Francúzsko	62 899 543
Chorvátsko	1 812 383
Taliansko	25 017 897
Cyprus	354 997
Lotyšsko	8 452 333
Litva	12 631 869
Luxembursko	669 120
Maďarsko	9 505 286
Malta	119 570
Holandsko	29 937 209
Rakúsko	7 004 590
Poľsko	28 946 973
Portugalsko	4 764 178
Rumunsko	11 145 958
Slovinsko	1 368 433
Slovensko	2 464 247
Fínsko	8 985 522
Švédsko	8 220 625
Spojené kráľovstvo	36 072 462