25.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/1

(1)

Komisia 19. novembra 2009 schválila dve rekapitalizačné opatrenia v prospech „Hypotekárnej a zemskej banky Lotyšska“ (2) (ďalej len „MLB“ alebo „banka“ v celkovej výške 72,79 milióna LVL ([102,5 – 103,6] miliónov EUR), ktoré boli poskytnuté banke v januári a v novembri 2009 (3) (ďalej len „rozhodnutie z novembra 2009“).

(2)

Dňa 1. apríla 2010 lotyšské orgány oznámili ďalšiu rekapitalizáciu vo výške 70,2 milióna LVL (100 miliónov EUR), ktorá bola prijatá 23. marca 2010. Oznámenie bolo zaregistrované 6. apríla 2010. Lotyšské orgány poskytli Komisii ďalšie informácie v období od mája 2010 do januára 2012 (4).

(3)

Dňa 26. januára 2012 sa Komisia rozhodla (5) dočasne schváliť rekapitalizačné opatrenie vo výške 70,2 milióna LVL poskytnuté 23. marca 2010, rekapitalizačné opatrenie vo výške 50 miliónov LVL poskytnuté banke na konci roka 2011 (poskytnuté ako opatrenie na podporu likvidity, ktoré bude konvertované na kapitál), pohotovostnú facilitu likvidity vo výške do 250 miliónov LVL pre banku, záruky pre medzinárodných veriteľov komerčného segmentu banky MLB do výšky 32 miliónov LVL a podporu likvidity do výšky 60 miliónov LVL na solventnú likvidáciu zlých aktív v rámci spoločnosti HipoNIA, správcovskej spoločnosti, ktorú vlastní a financuje banka MLB, a začať proces stanovený v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“, pokiaľ ide o uvedené opatrenia a ich potrebu na reštrukturalizáciu komerčného segmentu MLB („reštrukturalizačné opatrenia“) a ich prínos pre rozvojový segment a pokiaľ ide o plán transformácie banky MLB (6) („rozhodnutie o začatí konania“). Komisia má pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť reštrukturalizačných opatrení s vnútorným trhom na základe oznámenia Komisie s názvom Návrat k životaschopnosti a hodnotenie reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej finančnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci  (7) („oznámenie o reštrukturalizácii“).

(4)

Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby predložili svoje pripomienky k reštrukturalizačným opatreniam. Komisia nedostala od zúčastnených strán žiadne pripomienky.

(5)

Dňa 22. marca 2012 sa uskutočnilo stretnutie lotyšských orgánov a Komisie.

(6)

Lotyšsko predložilo 5. apríla 2012 svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania.

(7)

V období od mája 2012 do júna 2013 si Lotyšsko a Komisia pravidelne vymieňali informácie. Lotyšsko informovalo Komisiu o pokroku dosiahnutom v privatizačnom procese komerčnej časti banky prostredníctvom viacerých predložení informácií.

(8)

Dňa 23. mája 2013 Komisia požiadala o doplňujúce informácie. Listom z 3. júna 2013 Lotyšsko odpovedalo na žiadosť o informácie okrem otázok týkajúcich sa rozvojového segmentu banky. Lotyšsko zároveň poskytlo rôzne podporné dokumenty vrátane aktuálnych informácií o predaji komerčnej časti banky MLB.

(9)

Dňa 21. júna 2013 lotyšské orgány informovali Komisiu, že výnimočne akceptujú prijatie tohto rozhodnutia v anglickom jazyku.

(10)

Dňa 28. júna 2013 Lotyšsko informovalo Komisiu, že požičalo spoločnosti HipoNIA 70,98 milióna LVL, čím prekročilo sumu opatrenia dočasne schváleného v rozhodnutí o začatí konania približne o 11 miliónov LVL.

(11)

Banka MLB bola 19. marca 1993 zriadená lotyšskou vládou ako banka vo vlastníctve štátu. Ministerstvo financií Lotyšskej republiky je držiteľom 100 % akcií banky.

(12)

MLB je bankou strednej veľkosti v Lotyšsku, ktorá poskytuje retailové bankové služby. Banka má dvojitú úlohu, čo znamená, že pôsobí ako rozvojová banka a univerzálna komerčná banka (8).

(13)

Banka MLB a jej dcérske spoločnosti tvoria skupinu MLB. Všetky dcérske spoločnosti banky sa zapájajú do činností komerčného charakteru. Najdôležitejšie z nich sú:

(14)

V súlade s plánom transformácie uvedeným v odôvodneniach 45 až 95 rozhodnutia o začatí konania je banka MLB transformovaná na plne rozvojovú banku (t. j. banku podporujúcu štrukturálnu, hospodársku a sociálnu politiku v mene štátu, v súlade s jeho verejným poslaním). Na tento účel je banka zbavená svojich komerčných činností.

(15)

Lotyšsko menovalo nezávislého externého poradcu určeného na prípravu koncepcie pre rozvojové inštitúcie v Lotyšsku. Dňa 11. februára 2011 bol Komisii a Medzinárodnému menovému fondu (ďalej len MMF) predložený prvý návrh „správy o optimalizácii systému rozvoja finančných inštitúcií v Lotyšsku“.

(16)

V návrhu správy sa okrem iného odporúča zriadenie jedinej rozvojovej inštitúcie, pričom sa uznáva, že je potrebné zaručiť jej nezávislosť tak, že sa zriadi na základe osobitného zákona a vytvoria sa nezávislé orgány s rozhodovacími právomocami. V tomto kontexte sa v návrhu správy identifikuje potreba navrhnúť funkčnú štruktúru jedinej rozvojovej inštitúcie od úplného začiatku, a to na základe úplnej revízie existujúcich programov a ich funkčných a personálnych potrieb, najmä pokiaľ ide o hodnotenie rizika a riadiace funkcie.

(17)

Okrem toho sa v ňom zdôrazňuje potreba štátnych intervencií prostredníctvom nepriamych nástrojov (ako sú individuálne a portfóliové záruky, rizikový kapitál, mezanínové fondy atď.), pričom by sa postupne ustúpilo od veľkých priamych úverov a priame intervencie by sa ponechali iba ako možnosť v niekoľkých veľmi špecifických a odôvodnených prípadoch (mikropôžičky, poľnohospodári atď.).

(18)

Podľa návrhu správy by sa nepriamym presunom štátom podporovaných úverov rozšíril prístup k potenciálnym príjemcom takýchto programov a zlepšila by sa nákladová efektívnosť distribúcie, ako aj spolupráca s komerčným bankovým sektorom.

(19)

V súlade s doplňujúcim memorandom o porozumení z júla 2010 mal nezávislý poradca vypracovať plán transformácie pre banku MLB. Poradca dostal pokyn pripraviť scenáre transformácie banky s cieľom umožniť, aby sa buď aktíva a záväzky týkajúce sa financovania rozvojového segmentu oddelili a aby sa banka so svojimi komerčnými činnosťami privatizovala, alebo aby sa banka transformovala tak, že by sa komerčné činnosti predali a rozvojový segment by sa ponechal.

(20)

Po analýze finančnej situácie banky nezávislý poradca dospel v pláne transformácie z apríla 2011 (ďalej len „plán transformácie z apríla 2011“) k záveru, že najlepší scenár by predstavoval včasný predaj komerčných aktív banky MLB v balíkoch.

(21)

Dňa 1. novembra 2011 lotyšská vláda schválila stratégiu predaja odporúčanú v pláne transformácie z apríla 2011, a to konkrétne predaj komerčného segmentu banky MLB v šiestich balíkoch.

(22)

Subjekty patriace do skupiny MLB, ktoré sa predali prostredníctvom prevodu obchodného podielu (share deal) ako právne subjekty, sú znázornené v grafe 1.

Graf 1

Prehľad právnych subjektov patriacich do skupiny MLB  (11)

Zdroj: Lotyšské orgány

(23)

K 31. augustu 2011 aktíva a pasíva komerčného segmentu MLB určeného na predaj zahŕňali:

(24)

Proces predaja sa uskutočnil s pomocou renomovaného externého poradcu. Pôvodne bolo oslovených 121 potenciálnych kupujúcich. Krátky informačný list o firme (teaser) bol zaslaný 98 potenciálnym kupujúcim, z ktorých 18 podpísalo dohodu o zachovaní mlčanlivosti, 51 neprejavilo záujem a 29 neodpovedalo. Na konci prvej fázy procesu predaja bolo k 16. decembru 2011 prijatých deväť počiatočných ponúk. Počas druhej fázy procesu predaja k 11. januáru 2012 predložili traja potenciálni kupujúci vylepšenú ponuku, v šiestich prípadoch bola zachovaná pôvodná ponuka a doručená bola jedna nová ponuka. Všetci potenciálni investori získali prístup do dátovej miestnosti. V tomto štádiu procesu traja potenciálni kupujúci odstúpili z predajného procesu a jeden kupujúci vyjadril záujem o časti v dvoch balíkoch (balíky 2 a 3), konkrétnu ponuku však nepredložil. Do 16. marca 2012 boli teda banke doručené konečné ponuky od štyroch potenciálnych investorov, pričom väčšina z nich sa týkala jedného z balíkov, hoci jeden potenciálny kupujúci predložil ponuku na tri balíky.

(25)

V rámci predajnej stratégie, ktorú lotyšské orgány schválili 1. novembra 2011 sa aktíva a pasíva banky MLB mali pôvodne rozdeliť do šiestich samostatných balíkov na základe overeného záujmu trhu. Počas procesu predaja sa balík 3 ďalej rozdelil do dvoch samostatných balíkov 3A a 3B. Balíky sa predali samostatným kupujúcim a zostávajúce aktíva a pasíva banky MLB sa previedli do rozvojového segmentu. Proces sa ukončil a všetky balíky sa k 30. júnu 2013 predali. Balíky pozostávajú z týchto častí:

(26)

Pokiaľ ide o rôzne možnosti predaja balíkov 3B a 4, lotyšské orgány zastávali názor, že ponuky, ktoré investori predložili, boli pre tieto orgány nevhodné a nevyjadrovali skutočnú hodnotu aktív, ktoré balíky obsahovali (ako ocenil nezávislý uznávaný znalec). S cieľom minimalizovať straty sa štát rozhodol predať balíky 3B a 4 Lotyšskej privatizačnej agentúre.

(27)

Pokiaľ ide o spoločnosť Hipo Fondi, vzhľadom na ponuky prijaté od investorov sa spoločnosť mohla predať buď prostredníctvom predaja právneho subjektu pri neprežitom pokračovaní činnosti so všetkými aktívami, ktoré spravuje, alebo prostredníctvom predaja aktív. Podľa lotyšských orgánov bola zvolená druhá možnosť, pretože okrem iných dôvodov bola za predaj aktív ponúknutá vyššia cena. V dôsledku toho boli predané takmer všetky hospodárske činnosti spoločnosti Hipo Fondi, a to tri dôchodkové plány „Rivjera“, „Safari“ a „Jurmala“. Okrem týchto dôchodkových plánov spravovala spoločnosť Hipo Fondi aj niekoľko súkromných portfólií a uzavretých fondov. Niektoré z nich už boli zatvorené a zostávajúce fondy sú v procese uzatvárania. Spoločnosť Hipo Fondi zostane výlučne ako krycia spoločnosť bez aktívneho spravovania aktuálnej podnikateľskej činnosti. Zostávajúca krycia spoločnosť mohla byť zlikvidovaná alebo predaná. Pre tento právny subjekt sa uskutočnil proces predaja, v ktorom menšinový akcionár spoločnosti Hipo Fondi (16) vyjadril záujem o nadobudnutie akcií […]. Lotyšské orgány sa rozhodli pokračovať v predaji spoločnosti menšinovému akcionárovi vzhľadom na lepšie finančné výsledky a rýchlejšie riešenie v porovnaní s likvidáciou. Predaj spoločnosti Hipo Fondi je takmer dokončený. Zmluva o predaji bola podpísaná, nebola však ešte uzavretá, pretože akvizíciu skúma lotyšský orgán dohľadu – Komisia pre finančný a kapitálový trh (ďalej len „FCMC“). Spoločnosť Hipo Fondi nemá registrované práva duševného vlastníctva, registrovanú ochrannú známku „hipo“a súvisiace práva má banka MLB. Banka MLB, ako súčasť zmluvy s kupujúcim, nemá námietky proti používaniu pojmu „hipo“ v názve HipoFondi.

(28)

Pokiaľ ide o predaj spoločnosti HipoNIA, 20. júna 2013 previedla banka MLB do tejto spoločnosti kapitál vo výške […] LVL. Rekapitalizácia bola potrebná, pretože prevod spoločnosti HipoNIA z banky MLB na Lotyšskú privatizačnú agentúru sa uskutočnil v […] účtovnej hodnoty, pričom rozdiel dosahoval výšku […] LVL. Tento rozdiel bol […] v prípade banky MLB, keďže to bolo predpokladom na to, aby štátna pokladnica poskytla úver spoločnosti HipoNIA a aby Lotyšská privatizačná agentúra nadobudla akcie spoločnosti HipoNIA. Celková čistá […] banke MLB z transakcie predstavuje […] (t. j. […]čistej účtovnej hodnoty v čase začatia transakcie po odpočítaní rezerv).

Tabuľka 1

Prehľad balíkov a podmienky ich predaja

(29)

Celková suma dosiahnutá v procese predaja bola mierne vyššia, než sa predpokladalo v základnom scenári pri predajnej stratégii so základnými diskontmi, pokiaľ sa na hrubé účtovné hodnoty uplatnia hrubé diskonty danej predajnej stratégie. Došlo k strate vo výške 53,1 milióna LVL v porovnaní očakávanou stratou vo výške 56,8 milióna LVL.

(30)

Banka MLB ukončuje so svojimi klientmi zmluvy o službe úschovy. Odstráni súvisiacu infraštruktúru informačných technológií a zamestnancov prerozdelí, alebo ich prepustí.

(31)

Banka MLB takisto prakticky úplne ukončí svoje obchody s cennými papiermi. Ponechá si len účty približne 100 klientov, ktorí sú nedostupní (najmä preto že väčšinou ide o mŕtvych klientov). Keďže banka nemôže legálne odpredať okamžite cenné papiere týchto neaktívnych klientov, plánuje 1) získať povolenie na spravovanie účtov cenných papierov týchto klientov a 2) v plnom rozsahu zrušiť bankové povolenie, ktoré sa vzťahovalo aj na služby úschovy.

(32)

Očakáva sa, že komerčné činnosti ktoré banke zostali po predaji, sa prevedú do rozvojového segmentu: okrem iného zahŕňajú likvidné aktíva vo výške 20,3 milióna LVL, ostatné aktíva vo výške 7,6 milióna LVL, vklady splatné na požiadanie vo výške 5,9 milióna LVL a terminované vklady vo výške 1 milióna LVL; ďalšie záväzky vo výške 1,7 milióna LVL a akciového majetku v obehu vo výške 19,2 milióna LVL.

(33)

Očakáva sa, že po predaji komerčných činností k 30. júnu 2013 budú činnosti banky predstavovať výlučne rozvojové činnosti. Banka bude držať aktíva vo výške približne 222,3 milióna LVL.

(34)

V memorande o porozumení poskytlo Lotyšsko Európskej únii a MMF tieto záväzky:

(35)

Pokiaľ ide o rozvojové činnosti banky MLB, Komisia poznamenáva, že Lotyšsko má v úmysle optimalizovať systém finančných inštitúcií zameraných na rozvojové činnosti tým, že ich konsoliduje v jedinej rozvojovej inštitúcii. V rozhodnutí o začatí konania sa predpokladalo, že banka bude vykonávať rozvojové činnosti len do zriadenia jedinej rozvojovej inštitúcie, čo sa malo uskutočniť do 31. decembra 2012. Tento proces sa však oneskoril a stále prebieha. Keďže lotyšské orgány neukončili projekt jedinej rozvojovej inštitúcie, toto rozhodnutie sa vzťahuje len na komerčnú časť banky MLB. V dôsledku toho bude rozvojová časť banky posúdená v samostatnom konečnom rozhodnutí.

(36)

V rozhodnutí o začatí konania boli ako pomoc na záchranu dočasne schválené tieto opatrenia, ktoré Lotyšsko poskytlo komerčnej časti banky MLB:

(37)

Lotyšsko poskytlo informácie o používaní danej štátnej pomoci na likvidáciu komerčného segmentu banky MLB zmenené tak, aby zohľadňovali vykonávanie stratégie predaja.

(38)

Celková suma potrebného kapitálu z opatrenia uvedeného v písmene b) odôvodnenia 36 bola nižšia, než sa pôvodne plánovalo, a to vo výške 25 miliónov LVL namiesto 50 miliónov LVL, pretože lotyšské orgány rozhodli, že banka MLB bude fungovať bez bankového povolenia, čím sa znížila výška požadovaného kapitálu. K zvýšeniu kapitálu o 25 miliónov EUR došlo v júni 2012 (18).

(39)

Pohotovostná facilita likvidity vo výške do 250 miliónov LVL uvedená v písmene c) odôvodnenia 36 bola dočasne schválená a sprístupnená banke MLB od 1. januára 2012 do dokončenia procesu predaja a mala byť k dispozícii v prípade naliehavého nedostatku likvidity. K 30. máju 2013 bola podpora likvidity výrazne nižšia než najvyššia plánovaná suma (50 miliónov LVL), pretože nedošlo k masovému výberu vkladov a proces transformácie prebehol hladko. Neuhradený zostatok v súčasnosti dosahuje výšku 25 miliónov LVL a jeho splatenie sa očakáva do 31. decembra 2013.

(40)

Záruky do výšky 32 miliónov LVL uvedené v písmene d) odôvodnenia 36 mali byť poskytnuté medzinárodným veriteľom banky MLB vo vzťahu k jej komerčnému segmentu. Keďže predaj komerčného segmentu a transformácia banky MLB na rozvojovú banku sa na základe zmlúv mohli považovať za prípad zlyhania, uvedené opatrenie bolo potrebné na zabezpečenie záväzkov v prípade, ak by uvedení medzinárodní veritelia požadovali predčasné splatenie úverov banke MLB. Výška záruky požadovaná na komerčnú časť však bola nižšia, než plánovaných 32 miliónov LVL, pretože len niektorí medzinárodní veritelia vyžadovali dodatočné bezpečnostné opatrenia. K 30. máju 2013 bola výška odhadovaných potrebných záruk 12,4 milióna LVL.

(41)

Podpora likvidity pre spoločnosť HipoNIA uvedená v písmene e) odôvodnenia 36 bola v skutočnosti vyššia (71 miliónov LVL) než suma, ktorú dočasne schválila Komisia (60 miliónov LVL). Zvýšenie bolo potrebné, pretože časť balíka 3 sa na trhu nepredala, ale namiesto toho bola prevedená na spoločnosť HipoNIA, čím sa zvýšila potrebná suma financovania. Očakáva sa, že podpora likvidity bude splatená k 31. decembru 2018.

(42)

Lotyšsko preto požiadalo Komisiu o schválenie zvýšenia podpory likvidity o 11 miliónov LVL. V tejto súvislosti Lotyšsko tvrdilo, že celková výška pomoci potrebnej na postupné ukončenie komerčného segmentu banky MLB je nižšia než suma pomoci, ktorá bola dočasne schválená.

Tabuľka 2

Prehľad schválenej štátnej pomoci a poskytnutej štátnej pomoci

(stav v máji 2013)

(43)

V oznámení o reštrukturalizácii (19) sa stanovujú pravidlá štátnej pomoci týkajúce sa reštrukturalizácie finančných inštitúcií počas súčasnej krízy. Podľa oznámenia o reštrukturalizácii a s cieľom dosiahnuť, aby reštrukturalizácia finančnej inštitúcie v kontexte súčasnej finančnej krízy bola zlučiteľná s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, reštrukturalizácia finančnej inštitúcie musí:

(44)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia dočasne schválila pomoc na záchranu berúc do úvahy, že opatrenia opísané v odôvodnení 36 boli vhodné, pretože boli zamerané na odvrátenie ohrozenia lotyšského hospodárstva vyplývajúceho z problémov banky MLB. Komisia sa takisto domnievala, že tieto opatrenia boli potrebné a v procese postupného ukončenia komerčných činností banky predstavovali pre lotyšskú vládu najhodnotnejšiu možnosť. Komisia však mala pochybnosti, či pomoc bola primeraná, a požiadala v tejto súvislosti o ďalšie informácie.

(45)

Podľa predajnej stratégie väčšina hospodárskych činností komerčného segmentu banky MLB bola ukončená a predaná v balíkoch a dcérske spoločnosti Hipolizings a Hipo Fondi boli predané oddelene od banky, čo Komisia vnímala pozitívne.

(46)

Pokiaľ ide o likvidáciu riadnym spôsobom, Komisia dospela k záveru, že na ukončenie komerčných činností MLB je potrebných viac informácií o zlučiteľnosti pomoci. Komisia najmä vyzvala lotyšské orgány, aby jej poskytli presné medzníky plánované pri predaji činností, ako aj ďalšie informácie týkajúce sa činností, ktoré nebolo možné predať.

(47)

Pokiaľ ide o hospodárske činnosti, v ktorých sa malo pokračovať, len dva subjekty, a to spoločnosť Hipolizings a Hipo Fondi sa mali predať ako samostatné právne subjekty. Vzhľadom na ich obmedzené zastúpenie na trhu (20) a ich včasný predaj zo strany banky Komisia napriek tomu dospela k predbežnému záveru, že opatrenia pomoci boli primerané.

(48)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyzvala lotyšské orgány, aby poskytli dodatočné informácie s cieľom zabezpečiť, že subjekty, ktoré zostanú na samostatnom základe (spoločnosti Hipolizings a Hipo Fondi), budú po predaji životaschopné. Komisia konkrétne požadovala informácie o tom, kto poskytne infraštruktúry alebo financovanie potrebné pre tieto subjekty namiesto banky MLB po jej predaji.

(49)

Hoci sa v predajnej stratégii uvádzajú informácie o podmienkach riadnej likvidácie komerčných činností, v rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, či sa zaviedli dostatočné záruky voči neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže.

(50)

Komisia konkrétne vyzvala lotyšské orgány, aby včas ukončili proces predaja a aby navrhli ďalšie opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že banka ocení svoje komerčné produkty nepopulárnym spôsobom a obmedzí zálohy na existujúce úvery.

(51)

Komisia nedostala od zúčastnených strán žiadne pripomienky.

(52)

Dňa 5. apríla 2012 Lotyšsko predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania a neskôr doplnilo svoju pozíciu prostredníctvom pravidelne predkladaných návrhov do júna 2013 (21).

(53)

Lotyšsko vo všeobecnosti zastáva názor, že všetky kritériá týkajúce sa zlučiteľnej štátnej pomoci sa splnili, pokiaľ ide o banku MLB, pretože: i) komerčný segment bol zlikvidovaný, ii) zostávajúci rozvojový segment funguje v rámci striktne vymedzeného sortimentu produktov oblasť pôsobnosti) a iii) zostávajúcej inštitúcii sa odoberie povolenie a táto inštitúcia teda nebude môcť s komerčnými bankami súťažiť v oblasti financovania.

(54)

V súvislosti s rozvojovým segmentom banky MLB Lotyšsko predložilo podrobné informácie (22). Lotyšsko však objasnilo, že sa zatiaľ nedosiahla konečná dohoda o zriadení jedinej rozvojovej inštitúcie, ktorá má prevziať rozvojový segment banky MLB. Lotyšsko uviedlo, že spoločný akčný plán zriadenia jedinej rozvojovej inštitúcie príslušnými ministerstvami a externými odborníkmi mal byť realizovaný k 2. augustu 2013 a že táto práca bude pokračovať v roku 2013. Konečný dátum zriadenia jedinej rozvojovej inštitúcie je však stále nejasný.

(55)

Z toho dôvodu Lotyšsko požiadalo, aby sa posúdenie štátnej pomoci s ohľadom na zriadenie jedinej rozvojovej inštitúcie riešilo v rámci samostatného postupu, a nie v rámci postupu komerčného segmentu banky MLB.

(56)

Pokiaľ ide o záruky voči neprimeraným narušeniam hospodárskej súťaže, je Lotyšsko presvedčené, že zavedené opatrenia zabezpečujú neexistenciu priamej hospodárskej súťaže medzi komerčným segmentom banky MLB a inými komerčnými bankami. Banka MLB zastavila poskytovanie nových úverov od novembra 2009. Pokiaľ ide o vklady, pôvodne bolo potrebné aktívne riadenie vkladovej základne na to, aby sa zamedzilo dodatočnej štátnej pomoci vo forme podpory likvidity až do uskutočnenia predaja. Vklady súvisiace s komerčným segmentom banky MLB boli nakoniec predané ako súčasť balíkov 1 a 2, zatiaľ čo operácie súvisiace s platbami kartou a sieť bankomatov (ATM) boli zrušené.

(57)

Spoločnosť HipoNIA, ktorá získala od banky MLB úverové portfóliá, neposkytuje dodatočné financovanie žiadnemu zo svojich klientov. Najmä vzhľadom na stav týchto úverov (takmer u všetkých úverov splatnosť uplynula pred viac než 90 dňami a došlo k pokusom o reštrukturalizáciu) takmer všetky prípady viedli k odňatiu majetku spoločnosťou HipoNIA.

(58)

Pokiaľ ide o komerčný segment, Lotyšsko predložilo úplný harmonogram predaja alebo likvidácie majetku, stanovilo hlavné míľniky tohto procesu a informovalo Komisiu o dosiahnutom pokroku, ako aj skutočných termínoch predajných zmlúv. Lotyšsko uviedlo, že všetky súvahové pozície súvisiace s komerčným segmentom budú odstránené do januára 2014.

(59)

Lotyšsko poskytlo podrobný prehľad súm štátnej pomoci, ktoré sa skutočne poskytli pre komerčný segment banky MLB (menovite podpora likvidity pre banku MLB vo výške 50 miliónov LVL, štátne záruky vo výške 12,4 milióna LVL, kapitálové opatrenia vo výške 95,2 milióna LVL a podpora likvidity vo výške 71 miliónov LVL pre spoločnosť HipoNIA). Lotyšsko zdôraznilo, že celková pomoc potrebná pre komerčnú časť banky MLB je nižšia, než sa pôvodne predpokladalo (a dočasne schválilo v rozhodnutí o začatí konania).

(60)

Podľa Lotyšska žiadne z opatrení pomoci priamo neprospieva komerčným činnostiam, v ktorých budú spoločnosti Hipolizings a Hipo Fondi pokračovať po ich predaji. Hlavné činnosti banky MLB boli rozdelené do troch balíkov a predané formou predaja majetku. Žiaden balík nepredstavuje podnik v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto sa Lotyšsko domnieva, že v hospodárskych činnostiach sa po predaji nebude pokračovať a balíky nebudú čerpať štátnu pomoc získanú pred predajom.

(61)

Lotyšsko zastáva názor, že v hospodárskych činnostiach bude možné pokračovať len v prípade predaja balíka 4 (spoločnosť Hipolizings). Spoločnosť Hipolizings však bude tvoriť len veľmi malú časť skupiny, do ktorej patrí jej kupujúci (menej než 0,1 %) a […]. […]. Predajom sa zabezpečí dlhodobá životaschopnosť subjektu a neohrozí sa tým životaschopnosť kupujúceho. Okrem toho má spoločnosť Hipolizings iba veľmi malý podiel na trhu vo výške 5 %. Úžitok z pomoci poskytnutej banke MLB mala navyše táto spoločnosť len nepriamo a v malom rozsahu: jestvujúce zmluvné dojednania nebolo potrebné ukončiť nečakane a spoločnosť nebolo potrebné predať zo strany vlastníka vo finančnej tiesni ako v prípade iných spoločností, ktoré vlastnila banka. Vzhľadom na veľmi obmedzenú výšku pomoci pre spoločnosť Hipolizings je Lotyšsko presvedčené, že po predaji a plnej integrácii s jej kupujúcim spoločnosť Hipolizings nebude čerpať pomoc.

(62)

Pokiaľ ide o kryciu spoločnosť Hipo Fondi predanú súkromnému investorovi, Lotyšsko sa zaväzuje, že […].

(63)

Vo vzťahu k prevodu aktív z banky MLB na spoločnosť HipoNIA a jej následný predaj Lotyšsko súhlasí s predbežnými zisteniami Komisie stanovenými v rozhodnutí o začatí konania, že prevod nezahŕňa pomoc.

(64)

Pokiaľ ide o zvýšenie kapitálu pre komerčný segment v roku 2012, Lotyšsko objasnilo, že kapitál sa zvýšil v dvoch častiach: prvá časť súvisela s predajom balíkov 1, 2, 3, 5 a 6 a druhá časť súvisela s predajom balíka 4. Výška kapitálu bola obmedzená na minimum a vypočítaná tak, aby sa zabezpečila regulačná kapitálová primeranosť komerčného segmentu na základe strát z predaja.

(65)

Pokiaľ ide o pohotovostnú facilitu likvidity udelenú v súvislosti s reštrukturalizáciou, Lotyšsko uviedlo, že podpora komerčného segmentu mala dočasný charakter, aby sa zabezpečil riadny predaj. Podľa Lotyšska jej malý rozsah a dočasnú povahu znížili potenciálne narušenia hospodárskej súťaže na minimum.

(66)

Lotyšsko sa napokon zaviazalo predložiť monitorovacie správy týkajúce sa reštrukturalizácie banky MLB vrátane likvidácie nepredaných komerčných činností a ohodnotenia likvidácie ex post.

(67)

Ako sa stanovuje v článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, ak nie je stanovené inak.

(68)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 145 rozhodnutia o začatí konania, pri posudzovaní opatrení s cieľom určiť, či predstavujú štátnu pomoc, je potrebné rozlišovať medzi súčasnými a budúcimi rozvojovými činnosťami banky MLB na jednej strane a zostávajúcimi komerčnými činnosťami banky MLB v období prechodu (postupného ukončenia činností) na strane druhej. Lotyšské orgány predložili údaje, ktoré preukazujú, do akej miery boli opatrenia prínosom pre jeden či druhý segment.

(69)

Rozsah pôsobnosti tohto rozhodnutia sa vzťahuje iba na opatrenia poskytnuté komerčnej časti banky MLB. Podmienky prevádzky rozvojovej časti banky MLB, od ktorej sa očakáva, že bude pokračovať v rámci rozvojovej inštitúcie, ktorá sa má zriadiť, budú posúdené v samostatnom konečnom rozhodnutí.

(70)

V dôsledku toho sa v tomto rozhodnutí budú posudzovať iba opatrenia, ktoré Lotyšsko poskytlo v prospech komerčnej časti banky MLB, pokiaľ sú potrebné na reštrukturalizáciu komerčného segmentu banky.

(71)

Je potrebné pripomenúť, že na posúdenie opatrení v prospech komerčného segmentu banky je dôležité zistiť, či a do akej miery sa bude v hospodárskych činnostiach pokračovať, alebo či budú tieto činnosti ukončené po predaji komerčných aktív a pasív (23). Z tohto hľadiska Komisia konštatuje, že predajom balíkov 3A (súkromnému investorovi), 3B a 4 (Lotyšskej privatizačnej agentúre na postupné vyriešenie situácie) do 30. júna 2013 sa tieto hospodárske činnosti pôvodnej komerčnej časti banky MLB ukončili. Je takisto potrebné poznamenať, že veľký podiel aktív, ktoré pôvodne spravovala spoločnosť Hipo Fondi bol predaný oddelene od tejto spoločnosti, a to prostredníctvom predaja aktív. Komisia zastáva názor, že predaj v balíkoch, ktorý rôznym kupujúcim umožnil predložiť ponuku na samostatné časti komerčných aktív a pasív banky MLB, účinne prispieva k likvidácii komerčných činností banky. Je pozoruhodné, že sa banka viackrát pokúšala predať nepredané aktíva, ktoré sa nakoniec majú previesť na Lotyšskú privatizačnú agentúru tým, že balíky opätovne pripravovala a ponuky opätovne prerokovala s potenciálnymi investormi. Teda sa zdá, že banka MLB vyčerpala všetky dostupné možnosti predaja týchto aktív najhoršej kvality na trhu za primeranú cenu, čiže za cenu vyššiu, ako je ich dlhodobá hospodárska hodnota podľa odhadu vonkajšieho renomovaného externého poradcu.

(72)

Pokiaľ ide doplnkové činnosti banky MLB komerčnej povahy, Lotyšsko takisto poskytlo dostatočné informácie o tom, že tieto činnosti už boli ukončené alebo sa ukončia v blízkej budúcnosti. Krycia spoločnosť Hipo Fondi, ktorá bude aj naďalej fungovať po predaji aktív, ktoré spravovala, bude predaná v najbližších mesiacoch, obchod s cennými papiermi sa ukončí a subjekt RIS, výlučne holdingová spoločnosť, ktorá má v súčasnosti v držbe akcie v spoločnosti Hipo Fondi a v dvoch spoločnostiach v konkurznom konaní, bude zlikvidovaná. Plánuje sa, že bankové povolenie pre MLB sa zruší do 31. decembra 2013.

(73)

Pokiaľ ide o spoločnosť Hipolizings, bola predaná ako právny subjekt prostredníctvom prevodu obchodného podielu (share deal). Lotyšsko uviedlo, že spoločnosť Hipolizings priamo nečerpá z podpory, ktorá bola poskytnutá materskej spoločnosti banke MLB (24). Pokiaľ ide o možné opatrenie na riešenie problematických aktív uvedené v odôvodneniach 165 až 170 rozhodnutia o začatí konania, je potrebné pripomenúť, že pred predajom spoločnosti Hipolizings boli najhoršie aktíva banky MLB interne prevedené na spoločnosť HipoNIA. V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že takýto interný prevod aktív by mohol predstavovať iba opatrenie na riešenie problematických aktív v prospech spoločností Hipolizings a Hipo Fondi, ak uvedené spoločnosti takéto prevody využívali a v rozsahu, v akom ich využívali. Vzhľadom na tvrdenie lotyšských orgánov, že zo spoločnosti Hipolizings neboli prevedené žiadne aktíva na spoločnosť HipoNIA, je možné konštatovať, že spoločnosť Hipolizings nedostala žiadnu pomoc na riešenie problematických aktív, z ktorej by mali jej činnosti priamy prospech. Ako však uviedli lotyšské orgány, nemožno vylúčiť, že spoločnosť Hipolizings mala v obmedzenom rozsahu úžitok z pomoci poskytnutej banke MLB pokiaľ existujúce zmluvné dohody so subjektmi Hipolizings nemuseli byť ukončené neočakávane a spoločnosť nebolo potrebné predať zo strany vlastníka vo finančnej tiesni. Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť Hipolizings mala úžitok z pomoci poskytnutej banke MLB, hoci nepriamo, a teda vo veľmi malom rozsahu.

(74)

Pokiaľ ide spoločnosť Hipo Fondi, Komisia poznamenáva, že keď bola predaná jej menšinovému akcionárovi, bola iba krycou spoločnosťou. Lotyšsko potvrdilo, že zostávajúce súkromné portfóliá a uzavreté fondy spravované spoločnosťou Hipo Fondi už boli ukončené, nachádzajú sa v procese ukončenia alebo budú zlikvidované. Okrem toho sa Lotyšsko zaviazalo, že […].

(75)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru, že spoločnosť Hipo Fondi zostane výlučne krycou spoločnosťou bez skutočných aktív, ktoré treba spravovať, a to aspoň určitý čas. Vzhľadom na to, že krycia spoločnosť ukončí činnosti, ktoré predtým vykonávala spoločnosť Hipo Fondi ako dcérska spoločnosť banky MLB a nebude hneď vykonávať žiadne nové hospodárske činnosti, možno konštatovať, že neexistuje nadväznosť medzi spoločnosťou Hipo Fondi ktorá bola súčasťou skupiny MLB, a novým subjektom, t. j. spoločnosťou Hipo Fondi vo vlastníctve nového vlastníka/nových vlastníkov a prípadným vykonávaním nových hospodárskych činností. Nemožno preto tvrdiť, že krycia spoločnosť Hipo Fondi čerpá pomoc, ktorá bola pôvodne poskytnutá banke MLB.

(76)

Pokiaľ ide spoločnosť HipoNIA, bude v režime ukončovania obsahovať aktíva bývalého komerčného segmentu banky MLB a bude fungovať len obmedzený čas. Vzhľadom na ustálenú rozhodovaciu prax však opatrenia zamerané na likvidáciu komerčných činností môžu napriek tomu predstavovať pomoc (25).

(77)

Pokiaľ ide o podniky, ktoré kupujú jednotlivé balíky banky, Komisia poznamenáva, že na základe informácií, ktoré predložilo Lotyšsko, sa proces predaja uskutočnil otvoreným a nediskriminačným spôsobom, za trhových podmienok a s cieľom maximalizovať cenu za konkrétne balíky.

(78)

Pokiaľ ide prevod spoločnosti HipoNIA za nižšiu cenu, ako je trhová hodnota, Komisia potvrdzuje svoj predbežný záver z rozhodnutia o začatí konania, že Lotyšskú privatizačnú agentúru, ktorá je kupujúcim tejto spoločnosti, nemožno považovať za príjemcu pomoci, pretože nevykonáva hospodárske činnosti a je výlučne lotyšskou štátnou agentúrou (26).

(79)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že podnikom, ktoré kupujú komerčné aktíva a pasíva banky MLB, nebola poskytnutá žiadna pomoc.

(80)

Na záver možno konštatovať, že po predaji všetkých balíkov pozostávajúcich z bývalých komerčných činností banky MLB, ktorý sa v súčasnosti ukončil, sú opatrenia pomoci určené len pre tie komerčné činnosti banky MLB, v ktorých budú spoločnosti HipoNIA a Hipolizings pokračovať po predaji.

(81)

Ako sa uvádza v odôvodnení 73, spoločnosť Hipolizings čerpala (aj keď len v obmedzenej miere) z pomoci poskytnutej banke MLB. Ako sa uvádza vyššie, uvedená spoločnosť nemusela nečakane ukončiť zmluvné podmienky, ani ju nebolo potrebné predať zo strany vlastníka vo finančnej tiesni, čo by pravdepodobne viedlo k rýchlemu predaju za akúkoľvek cenu. Obmedzenosť tohto zvýhodnenia ani skutočnosť, že výšku pomoci nemožno vyčísliť, v tejto súvislosti nemení posúdenie Komisie.

(82)

Vzhľadom na to, že spoločnosť Hipolizings pôsobí vo finančnom sektore, akákoľvek výhoda zo štátnych zdrojov v prospech jej činností by mohla ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž. Preto sa opatrenia v prospech jej činností musia považovať za schopné narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi. Výhoda sa poskytla zo štátnych zdrojov a je selektívna, keďže zvýhodňuje iba jednu finančnú skupinu.

(83)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že nepriama výhoda priznaná spoločnosti Hipolizings z opatrení pomoci poskytnutých banke MLB predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(84)

So zreteľom na opatrenie na podporu likvidity poskytnuté spoločnosti HipoNIA, ktoré sa vo fáze reštrukturalizácie zachováva, ale so zvýšenou sumou, v rozhodnutí o začatí konania už bolo stanovené, že uvedené opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Komisia nemá žiadny dôvod zmeniť svoje predchádzajúce posúdenie vzhľadom na zvýšenú sumu na podporu likvidity. Zmenená suma týkajúca sa uvedeného opatrenia nemá vplyv na jeho kvalifikáciu ako pomoc. Komisia preto dospela k záveru, že podpora likvidity vo výške 71 miliónov LVL pre spoločnosť HipoNIA predstavuje štátnu pomoc.

(85)

Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia pomoci poskytnuté banke MLB ako materskej spoločnosti spoločnosti HipoNIA, nemá spoločnosť HipoNIA z výhody, ktorá z nich vyplýva, žiaden prospech. Všetky tieto ďalšie opatrenia pomoci poskytnuté banke MLB mali za cieľ a účinok udržať činnosti MLB počas dlhšieho obdobia, než by bolo možné v prípade bezprostrednej platobnej neschopnosti a likvidácie. Keď boli tieto opatrenia poskytnuté banke MLB, spoločnosť HipoNIA fungovala v rámci skupiny MLB ako správcovská spoločnosť so zlými aktívami. Vzhľadom na to, že činnosti spoločnosti HipoNIA boli obmedzené na bezodkladnú likvidáciu aktív, a to bez akýchkoľvek záloh poskytnutých klientom, tvorili integrálnu súčasť procesu likvidácie. Z tohto dôvodu nepriamu pomoc z iných opatrení pomoci poskytnutých komerčnému segmentu banky MLB možno v prípade spoločnosti HipoNIA vylúčiť.

(86)

Keďže sa v oddiele 5.1 konštatovalo, že opatrenie na podporu likvidity pre spoločnosť HipoNIA a nepriama výhoda udelená spoločnosti Hipolizings z opatrení pomoci poskytnutých banke MLB predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné posúdiť ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom.

(87)

V odôvodneniach 177 až 180 rozhodnutia o začatí konania už bolo preukázané, že opatrenia pomoci v prospech komerčných činností banky MLB treba posudzovať podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, a najmä podľa oznámenia Komisie o reštrukturalizácii.

(88)

V bode 17 oznámenia o reštrukturalizácii sa potvrdzuje, že predaj (časti) finančnej inštitúcie tretej strane môže pomôcť obnoviť jej dlhodobú životaschopnosť.

(89)

Spoločnosť Hipolizings bola predaná spoločnosti Swedbank Lizings, ktorá je najväčšou lízingovou spoločnosťou v Lotyšsku (22 % podielu na trhu). Je úzko spojená so všeobecnými bankovými operáciami spoločnosti Swedbank. K 31. máju 2013 ratingová agentúra Moody's zvýšila rating spoločnosti Swedbank na A1. Operácie skupiny vykazujú primeranú ziskovosť (návratnosť vlastného kapitálu vo výške 16,9 % v roku 2012 a 13,8 % v prvom štvrťroku 2013 (27)), s podielom vlastného kapitálu Tier 1 presahujúcim 15 %. Činnosti spoločnosti Hipolizings tvoria veľmi malý podiel aktív skupiny Swedbank (asi 0,05 %).

(90)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že hospodárske činnosti banky MLB, v ktorých spoločnosť Hipolizings pokračovala po jej predaji spoločnosti Swedbank Lizings, čím sa integrovala do skupiny Swedbank, sú životaschopné.

(91)

Lotyšsko potvrdilo, že spoločnosť HipoNIA, ktorá získala od banky MLB úverové portfóliá, neposkytuje dodatočné financovanie žiadnym svojim klientom. Lotyšsko sa ďalej zaviazalo predložiť monitorovacie správy týkajúce sa likvidácie nepredaných komerčných činností a ohodnotenia likvidácie ex post.

(92)

Komisia pozitívne hodnotí úsilie, ktoré Lotyšsko a banka MLB vynaložili na predaj všetkých predajných komerčných činností, pokiaľ to nebolo ekonomicky menej výhodné, než ich postupná likvidácia, ako ohodnotil renomovaný externý poradca.

(93)

Vzhľadom na uvedené Komisia dospela k záveru, že pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania, boli rozptýlené a požiadavky oznámenia o reštrukturalizácii v súvislosti riadnou likvidáciou podniku sú v prejednávanej veci splnené.

(94)

V rozhodnutí o začatí konania sa už konštatovalo, že základný scenár obsiahnutý v stratégii predaja zabezpečuje obmedzenie pomoci potrebné na postupné ukončenie komerčných činností banky MLB na minimum (28). Skutočným vykonávaním uvedeného plánu sa toto posúdenie nemení.

(95)

V rozhodnutí o začatí konania sa takisto konštatuje, že prostredníctvom predaja sú komerčné činnosti banky MLB ukončené, čím sa zaisťuje, že banka prispieva na reštrukturalizáciu v čo najväčšej miere vlastnými zdrojmi (29).

(96)

Ako už bolo stanovené v rozhodnutí o začatí konania, včasné odčlenenie dcérskych spoločností od banky MLB, ako aj rozdelenie banky do viacerých balíkov pred ich predajom zmierňuje nenáležité narušenie hospodárskej súťaže spôsobené poskytnutím pomoci. Preto sú vnímané pozitívne (30).

(97)

Keďže bol predaj ukončený, pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania, pokiaľ ide o tempo predaja, boli rozptýlené.

(98)

Keďže Lotyšsko potvrdilo, že zálohy na existujúce úvery spoločnosti HipoNIA nebudú poskytnuté, pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania v tomto ohľade boli takisto rozptýlené.

(99)

V súvislosti so spoločnosťou Hipolizings Komisia v rozhodnutí o začatí konania predbežne posúdila, že opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže spôsobené pomocou, ktorá bola spoločnosti poskytnutá, boli primerané. Vzhľadom na potvrdenie Lotyšska, že spoločnosť Hipolizings nečerpala žiadnu priamu pomoc, toto predbežné zistenie Komisie je teraz možné potvrdiť. Okrem toho spoločnosť Hipolizings […]. […]. Vzhľadom na obmedzené zastúpenie spoločnosti Hipolizings na trhu (podiel na trhu 5 %) a obmedzenú výšku poskytnutej pomoci, ktorá je len nepriama, opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, predstavujúce najmä včasný predaj banky MLB, sú naozaj primerané.

(100)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k názoru, že plán transformácie banky MLB a jeho súčasné vykonávanie, pokiaľ ide o komerčné činnosti banky MLB, spĺňajú všetky podmienky stanovené v oznámení o reštrukturalizácii.

(101)

Komisia konštatuje, že podpora likvidity vo výške 71 miliónov LVL schválená Lotyšskom v júni 2013 pre banku MLB (v právnom subjekte spoločnosti HipoNIA) a nepriama výhoda udelená spoločnosti Hipolizings z reštrukturalizačných opatrení poskytnutých banke MLB predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(102)

Komisia konštatuje, že Lotyšsko neoprávnene vykonalo dodatočnú podporu likvidity vo výške 11 miliónov LVL, čím porušilo článok 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia však zistila, že uvedené opatrenie spolu s pôvodnou podporou likvidity vo výške 60 miliónov LVL pre spoločnosť HipoNIA sú zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

(103)

Komisia takisto zistila, že nepriama výhoda udelená spoločnosti Hipolizings z reštrukturalizačných opatrení poskytnutých banke MLB je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ,

25.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/18

(1)

Spojené kráľovstvo listom z 5. januára 2004, zaevidovaným 9. januára 2004, oznámilo Komisii svoj úmysel zaviesť v Severnom Írsku daňové úľavy na daň z kameniva, zavedenú v Spojenom kráľovstve („opatrenie“), ktoré by sa uplatňovali na čisté kamenivo vyťažené a komerčne využité v Severnom Írsku, ako aj na spracované výrobky z čistého kameniva vyťaženého a komerčne využitého v Severnom Írsku.

(2)

Opatrenie bolo oznámené ako úprava pôvodného oslobodenia od dane z kameniva v Severnom Írsku (2), ktoré Komisia schválila vo svojom rozhodnutí z 24. apríla 2002 v prípade N863/01 (3) (Rozhodnutie N863/01).

(3)

Pokiaľ ide o opatrenie (4), Komisia 7. mája 2004 prijala rozhodnutie bez námietok (Rozhodnutie zo 7. mája 2004).

(4)

Dňa 30. augusta 2004 podalo odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo 7. mája 2004 britské združenie výrobcov kameniva (British Aggregates Association) a spoločnosti Healy Bros. Ltd a David K. Trotter & Sons Ltd (odvolanie bolo zaevidované pod číslom T-359/04).

(5)

Dňa 9. septembra 2010 Všeobecný súd zrušil rozhodnutie zo 7. mája 2004 (5). Podľa rozsudku Komisia nebola oprávnená zákonným spôsobom prijať rozhodnutie o nevznesení námietok, pretože neskúmala otázku možnej daňovej diskriminácie medzi predmetnými domácimi výrobkami a dovážanými výrobkami pochádzajúcimi z Írska. Komisia sa proti tomuto rozsudku neodvolala.

(6)

V dňoch 15. decembra 2010 a 21. decembra 2011 Spojené kráľovstvo poskytlo doplňujúce informácie o opatrení, vrátane dokumentov o pozastavení vykonávania opatrenia od 1. decembra 2010 zrušením predpisov o dani z kameniva (daňové úľavy v Severnom Írsku) z roku 2004 (S.I. 2004/1959).

(7)

Listom z 2. februára 2011 Komisia požiadala o dodatočné informácie. Spojené kráľovstvo poskytlo ďalšie informácie listami zo 7. marca 2011 a z 10. júna 2011.

(8)

Listom z 13. júla 2011 Komisia informovala Spojené kráľovstvo, že sa rozhodla v súvislosti s pomocou začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy.

(9)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (6) („rozhodnutie o začatí konania“). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k tejto pomoci.

(10)

Komisii boli 23. septembra 2011 od zainteresovaných strán doručené dve pripomienky. Dňa 10. novembra 2011 ich postúpila Spojenému kráľovstvu, ktoré dostalo príležitosť, aby sa k nim vyjadrilo. Spojené kráľovstvo poslalo svoje pripomienky v liste z 25. novembra 2011.

(11)

Spojené kráľovstvo poskytlo ďalšie informácie 17. septembra 2012 a 10. októbra 2012. Komisia 23. januára 2014 a 7. februára 2014 požiadala o ďalšie informácie, ktoré Spojené kráľovstvo poskytlo 1. apríla 2014 a 4. júna 2014.

(12)

Daň z kameniva je environmentálna daň na komerčné využívanie kameniva a uplatňuje sa na kameň, piesok alebo štrk. Spojené kráľovstvo ju zaviedlo s účinnosťou od 1. apríla 2002 na environmentálne účely s cieľom maximalizovať využívanie recyklovaného kameniva a iných alternatív čistého kameniva a podporiť efektívnu ťažbu a využívanie čistého kameniva, ktoré je neobnoviteľným prírodným zdrojom. Enviromentálne náklady, ktoré súvisia s ťažbou kameniva, a ktoré sa Spojené kráľovstvo snaží riešiť pomocou dane z kameniva, zahŕňajú hluk, prach, poškodenie biodiverzity a zhoršenie vzhľadu krajiny.

(13)

Daň z kameniva sa uplatňuje na čisté kamenivo vyťažené v Spojenom kráľovstve a dovážané čisté kamenivo pri jeho prvom použití alebo prvom predaji v Spojenom kráľovstve (7). Sadzba dane bola v čase pôvodného oznámenia stanovená vo výške 1,60 GBP za tonu (8). Daň z kameniva sa uplatňuje aj na komerčné využitie čistého kameniva používaného pri výrobe spracovaných výrobkov. Nevzťahuje sa na spracované a recyklované ani na čisté kamenivo vyvážané zo Spojeného kráľovstva.

(14)

Komisia v rozhodnutí N863/01 usúdila, že postupné zavedenie dane z kameniva v Severnom Írsku bolo zlučiteľné s ustanoveniami v oddiele E.3.2 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (9) („usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001“). Schválená pomoc stanovila päťročný systém postupného oslobodenia od dane z kameniva, ktorý sa začal v roku 2002 a skončil v roku 2007. Pôvodné oslobodenie od dane z kameniva v Severnom Írsku sa uplatňovalo iba na komerčné využitie kameniva používaného pri výrobe spracovaných výrobkov.

(15)

Toto rozhodnutie sa vzťahuje výlučne na upravené ODK v Severnom Írsku, ktoré sa uplatňovalo na čisté kamenivo vyťažené a komerčne využité v Severnom Írsku, ako aj na spracované výrobky z čistého kameniva vyťaženého v Severnom Írsku, ktoré tam boli aj komerčne využité.

(16)

Spojené kráľovstvo sa domnieva, ako sa uvádza v odôvodneniach 12 až 14 rozhodnutia o začatí konania, že osobitné okolnosti v Severnom Írsku si vyžadujú rozšírenie pôsobnosti oslobodenia od dane z kameniva.

(17)

Pôvodný systém oslobodenia (postupného zavedenia dane z kameniva) bol upravený. Oslobodenie sa vzťahovalo na všetky druhy čistého kameniva, t. j. nielen na kamenivo používané pri výrobe spracovaných výrobkov ako v prípade pôvodného opatrenia v rozhodnutí N863/01, ale aj na čisté kamenivo používané v surovom stave (10).

(18)

Výška ODK bola stanovená na 80 % z inak splatnej výšky dane z kameniva, pričom toto opatrenie malo byť len prechodné. Nový systém nadobudol účinnosť 1. apríla 2004 a mal pokračovať do 31. marca 2011 (teda deväť rokov od začiatku zavedenia dane z kameniva 1. apríla 2002).

(19)

Systém ODK bol pozastavený 1. decembra 2010.

(20)

S cieľom účinnejšie dosiahnuť zamýšľané ciele v oblasti životného prostredia Spojené kráľovstvo podmienilo oslobodenie od dane tým, že nárokovatelia musia s orgánmi Spojeného kráľovstva formálne uzavrieť a dodržiavať dohody, ktoré ich zaväzujú k tomu, aby počas trvania oslobodenia od dane uskutočňovali program na zlepšenie životného prostredia.

(21)

Medzi kľúčové kritériá pre vstup do systému patrilo:

(22)

Každá dohoda bola individuálne prispôsobená podmienkam kameňolomu, zohľadňujúc napríklad súčasné normy a priestor na zlepšenie. Medzi hodnotené oblasti patrili: kvalita vzduchu, archeológia a geodiverzita, biodiverzita, odstreľovacie práce, zodpovednosť obce, prach, energetická účinnosť, podzemné vody, krajina a vizuálny vplyv, hluk, ropa a chemické skladovanie a manipulácia, obnova a následná starostlivosť, používanie alternatív primárneho kameniva, povrchová voda, vplyv dopravy mimo lomu a odpadové hospodárstvo.

(23)

Za monitorovanie týchto dohôd bolo zodpovedné Ministerstvo životného prostredia Severného Írska, pričom pre firmy, u ktorých došlo k závažným nedostatkom, bolo oslobodenie od dane zrušené.

(24)

Pokiaľ ide o náklady na výrobu kameniva, Spojené kráľovstvo uviedlo, že tie sa v rámci každého kameňolomu výrazne líšia a to isté platí pre ceny (11). Priemerná predajná cena z kameňolomu pre rôzne triedy kameniva je zhrnutá v tabuľke 1 (12). Ziskové rozpätia boli opäť rôzne no v odvetví sa odhaduje, že typická úroveň bola vo výške 2 % až 5 %.

Tabuľka 1

Predajná cena

(25)

Spojené kráľovstvo v nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania poskytlo ďalšie informácie, pokiaľ ide o výrobné náklady kameniva v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii. V Severnom Írsku sú porovnaní s Veľkou Britániou vyššie náklady na elektrickú energiu a stavebné povolenia. Náklady na elektrickú energiu pre malý alebo stredný podnik v Severnom Írsku predstavujú v priemere približne 14 pencí/kWh, pričom pre rovnako veľký podnik v Spojenom kráľovstve ako celku je to 11 pencí/kWh. Veľkí a veľmi veľkí spotrebitelia elektrickej energie v Severnom Írsku platia v priemere 10 p/kWh v porovnaní s približne 8 p/kWh, ktoré by platili v Spojenom kráľovstve ako celku. Odhady odvetvia naznačujú, že elektrická energia a náklady na palivo by sa mohli vyrovnať sume 30 – 46 pencí za každú tonu vyprodukovaného kameniva. Kameňolomy v Severnom Írsku okrem toho čelia výrazne vyšším nákladom na stavebné povolenia ako ich náprotivky vo Veľkej Británii a Írskej republike. Spojené kráľovstvo poskytlo na podporu tohto tvrdenia porovnania nákladov.

(26)

Pokiaľ ide vo všeobecnosti o rozdiel v cenových úrovniach medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou, Spojené kráľovstvo uviedlo, že dodávatelia v Severnom Írsku si nikdy nemohli dovoliť účtovať rovnakú cenu ako vo Veľkej Británii. Spojené kráľovstvo to preukazuje výškou priemernej ceny kameniva v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii v rokoch 2001 až 2008. Plná sadzba dane by preto predstavovala oveľa vyšší podiel z predajnej ceny na trhu, v rámci ktorého sú ceny už aj tak stlačené. Táto neschopnosť preniesť náklady na spotrebiteľa, ktorá sa vysvetľuje ekonomickými (fragmentácia trhu) a geologickými faktormi, je významným historickým činiteľom v súvislosti s nedostatkom investícií v rámci zlepšovania životného prostredia.

(27)

V nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania poskytlo Spojené kráľovstvo podrobné informácie o priemernej cene kameniva. Zdá sa, že s výnimkou vysoko hodnotných, špecializovaných materiálov z kameniva nie je jeho preprava zo Severného Írska do Veľkej Británie prípadne aj v rámci Veľkej Británie, napríklad zo Škótska na použitie v Londýne, nákladovo efektívna. V tabuľke 2 sa uvádzajú priemerné ceny z kameňolomu v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii v rokoch 2006 až 2011 a v prípade Veľkej Británie aj v roku 2012.

Tabuľka 2  (13)

Priemerné ceny z kameňolomu

(28)

Podrobnejšie informácie týkajúce sa cien smerujú k rovnakému záveru, ktorý Spojené kráľovstvo už uviedlo (odôvodnenie 26), t. j., že plná sadzba dane z kameniva by predstavovala oveľa vyšší podiel predajnej ceny na trhu, v rámci ktorého sú ceny už aj tak stlačené. Z údajov vyplýva, že materiály z kameniva ako piesok, štrk a drvené kamenivo zo Severného Írska by po zohľadnení nákladov námornej dopravy […] (14) GBP za tonu neboli schopné súťažiť s priemernými cenami vo Veľkej Británii. Nízka cena kameniva vo všeobecnosti bráni jeho predaju na vzdialených trhoch, pretože aj pri cene […] GBP za tonu by prepravná vzdialenosť v dĺžke […] míľ zvýšila cenu z kameňolomu o takmer […] %. Vo väčšine prípadov je pravdepodobné, že bližšie sa nachádzajúci kameňolom by mohol ponúknuť konkurenčnejšiu cenu.

(29)

Pokiaľ ide o cenovú elasticitu dopytu, Spojené kráľovstvo uviedlo, že cenová elasticita dopytu po kamenive sa pohybuje vo výške od 0,2 do 0,5. Z prieskumu množstva kameniva a jeho cenových údajov vo Veľkej Británii a v Severnom Írsku, ktorý vykonalo Spojené kráľovstvo, vyplýva, že cenová elasticita sa pre väčšinu typov kameniva pohybovala takmer od nuly do približne 0,52. V nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania Spojené kráľovstvo preukázalo, že odhady cenovej elasticity dopytu na pevninskom území Spojeného kráľovstva nie je možné vzhľadom na rozdiely medzi týmito dvoma trhmi uplatniť na Severné Írsko. Preto pôvodne poskytnuté číselné údaje nie sú relevantné pre trh Severného Írska. Spojené kráľovstvo uviedlo, že existovala snaha určiť elasticitu, ktorá by sa vzťahovala výhradne na Severné Írsko, ale príslušné údaje na jej výpočet chýbali.

(30)

V nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania poskytlo Spojené kráľovstvo informácie o tom, ako cenové rozdiely ovplyvňujú dopyt na trhu v Severnom Írsku. Tieto informácie pochádzajú zo štyroch z piatich najväčších spoločností ťažobného priemyslu v Severnom Írsku. Keďže dopravné náklady spravidla obmedzujú trh, na ktorom môžu kameňolomy predávať svoje výrobky za konkurenčné ceny, stanoviť priamu súvislosť medzi cenami a podielom na trhu bolo ťažké. Je pravdepodobnejšie, že dopyt a podiel na trhu reagujú skôr na začatie alebo ukončenie veľkých stavebných projektov na miestnej úrovni ako na cenové rozdiely na celoštátnej úrovni. Spoločnosti, ktoré majú najväčší podiel na trhu v Severnom Írsku navyše takisto niekedy predávajú špecializované výrobky vyššej kvality, a preto by porovnanie výrobcov s cieľom určiť vývoj trhu nebolo presné. Spojené kráľovstvo však uvádza, že cenové rozdiely majú vplyv na dopyt, ale skôr na miestnej úrovni. Spoločnosti, ktoré pôsobia blízko hraníc s Írskou republikou, t. j. približne do 23 míľ od hranice, uviedli, že po zvýšení cien zaznamenali výrazný pokles predaja. V súvislosti s […] a […] boli poskytnuté osobitné údaje. Tabuľka 3 ukazuje vplyv zmeny cien na kameňolomy […] spoločností […] a […] v období rokov 2009 až 2013, počas ktorých došlo v roku 2010 po zrušení pozastavenia oslobodenia od dane k značnému poklesu objemu predaja a ziskov. Počas uplatnenia oslobodenia v plnom rozsahu zaznamenali kameňolomy […] spoločností […] a […] stratu vo výške […] % svojho odbytu, čo je výrazný pokles.

Tabuľka 3

Vplyv cenových zmien na kameňolomy […] spoločností […] a […] v rokoch 2009 až 2013

(31)

Po tom, čo sa kameňolomy v blízkosti hraníc s Írskou republikou, v ktorých sa výrobky spracovávajú, pokúsili zaviesť plnú sadzbu dane z kameniva, takisto zaznamenali výrazný pokles predaja. Napríklad kameňolom spoločnosti […] v […], ktorý sa nachádza len míľu od hranice, zaznamenal po zvýšení ceny materiálov pokles výroby z […] m3 v roku 2005 na […] m3 v roku 2013.

(32)

Spojené kráľovstvo navyše poskytlo informácie o vývoji infraštruktúry a ďalšej práci vo verejnom sektore v rokoch 2000 až 2012. Vývoj ukazuje v rokoch 2007 až 2009 rast produkcie verejných prác, ktorý v roku 2012 vystriedal pokles a mierny rast. Komisia však poznamenáva, že stavebné práce boli vo všeobecnosti ovplyvnené hospodárskym poklesom, preto sa tieto trendy samostatne nemôžu brať do úvahy, keďže môžu byť spôsobené hospodárskym prostredím a trendmi na trhu v odvetví stavebníctva.

(33)

Spojené kráľovstvo predložilo takisto ponukové ceny z rokov 2007 až 2013 za kamenivo, ktoré kúpilo oddelenie Northern Ireland Roads Procurement Department (tabuľka 4) vrátane nákladov na prepravu do miestnych skladov oddelenia správy ciest (Roads Department). Údaje jasne ukazujú, že po roku 2010, keď bolo ODK pozastavené, sa ceny buď znížili, niekedy až dramaticky, alebo sa mierne zvýšili, no v podstatne menšom rozsahu, ako je plná sadzba dane z kameniva, ktorá predstavuje sumu 1,95 GBP. Z toho vyplýva, že aj pokiaľ ide o verejný predaj, výrobcovia kameniva v Severnom Írsku si nemohli dovoliť preniesť daň z kameniva na svojich spotrebiteľov. Je to zrejmé najmä vzhľadom na to, že vplyv hospodárskeho poklesu na verejný sektor je menej pravdepodobný a stavebné práce verejného sektora, medzi ktoré patrí aj činnosť oddelenia správy ciest, zvýšili svoj podiel na celkovom dopyte po kamenive.

Tabuľka 4

Ponukové ceny kameniva, ktoré v rokoch 2007 až 2013 kupovalo oddelenie Northern Ireland Roads Procurement Department

(34)

Keďže od dane z kameniva boli oslobodené len kameňolomy v Severnom Írsku, a nie aj zvyšok Spojeného kráľovstva, Spojené kráľovstvo poskytlo informácie o tom, prečo sa trh s kamenivom v Severnom Írsku považuje za iný geografický trh ako všeobecný trh Spojeného kráľovstva a aké sú medzi nimi rozdiely.

(35)

Spojené kráľovstvo uvádza, že trhy s kamenivom v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii sa od seba navzájom líšia, sú rozdielne, pričom medzi nimi existuje len veľmi slabá interakcia. Trh s kamenivom má vzhľadom na relatívne vysoké náklady na prepravu materiálu v pomere k predajnej cene spravidla miestny charakter. Spojené kráľovstvo na základe dostupných údajov z ministerstva dopravy vypočítalo, že priemerné náklady na prepravu za tonu kameniva cestnou dopravou dosahujú sumu 0,855 GBP za tonu na jednu míľu. Nízka cena výrobkov z kameniva značí, že dlhé prepravné vzdialenosti spôsobujú nižšiu konkurencieschopnosť výrobkov v porovnaní s materiálom, ktorý pochádza z kameňolomov, ktoré sú k spotrebiteľom bližšie. Vývozcovia materiálov z kameniva okrem toho odhadli, že celkové náklady na prepravu po mori medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou by boli približne vo výške […] GBP za tonu. Námorná preprava by teda bola doplnená o potrebnú cestnú dopravu z lomu do prístavu a z prístaviska na miesto použitia. Spojené kráľovstvo ďalej uvádza, že preprava kameniva medzi oboma regiónmi je neekonomická, s výnimkou prepravy špeciálneho farbeného kameňa alebo drahších materiálov z kameniva. Odhaduje sa, že aj v prípade týchto materiálov je pravdepodobné, že vzniknú ďalšie náklady na cestnú prepravu vo výške […] – […] GBP za tonu na cestnú prepravu z prístaviska vo Veľkej Británii do najbližších závodov na výrobu asfaltu.

(36)

Ponuka kameniva medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou sa vzhľadom na dostupnosť surovín a počet rôznych spoločností, ktoré prevádzkujú kameňolomy, výrazne líši. V porovnaní s akýmkoľvek porovnateľne veľkým regiónom Spojeného kráľovstva sa Severné Írsko vzhľadom na svoj geologický charakter môže pýšiť najširšou škálou typov hornín. Kameňolomy sú v Severnom Írsku relatívne rovnomerne rozložené. Zatiaľ čo iné krajiny majú väčšie zásoby určitých druhov hornín, drvené kamenivo je do veľkej miery zameniteľné, pričom zabezpečuje dostatok kameňa vhodného na rovnaké použitie ako kamenivo na celom území. Britské pevninské územie naopak takto geologicky rôznorodé nie je. Severné Írsko má vzhľadom na rôznorodé a bohaté zásoby hornín, rovnomerne rozložených po celej krajine a v blízkosti všetkých hlavných trhov oveľa väčšiu ponuku zameniteľných výrobkov než trh vo Veľkej Británii. To vedie k vyššej úrovni hospodárskej súťaže v Severnom Írsku, čím sa znižuje rozpätie, ktoré majú severoírski výrobcovia kameniva na zvyšovanie cien.

(37)

Spojené kráľovstvo uvádza, že oveľa väčší podiel nezávislých kameňolomov a vyšší počet kameňolomov na kilometer štvorcový v Severnom Írsku taktiež umožňuje väčšiu hospodársku súťaž medzi dodávateľmi kameniva. Vo Veľkej Británii poskytuje viac ako 75 % všetkého kameniva päť veľkých podnikov (15). Päť najväčších spoločností v Severnom Írsku naopak predstavuje približne len 39 % všetkej výroby kameniva.

(38)

Spojené kráľovstvo uvádza, že keďže pokles dopytu po kamenive od hospodárskeho poklesu a počas neho bol oveľa väčší v Severnom Írsku ako vo Veľkej Británii, tieto dva trhy charakterizujú rôzne trendy dopytu. Pri poklese stavebnej produkcie a dopytu po kamenive, sa okrem toho hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi kameňolomov zameraná na zostávajúci dopyt zintenzívňuje.

(39)

Severné Írsko má vďaka vertikálnej integrácii medzi výrobou kameniva, cementu a betónu, ktorá je v porovnaní s Veľkou Britániou na trhu v Severnom Írsku ďaleko menej bežná, oveľa väčšie predpoklady na samostatné operácie. Vo Veľkej Británii, ako sa uvádza v odôvodnení 37, ovláda päť najväčších spoločností 75 % výroby kameniva. Rovnaké spoločnosti ovládajú aj 70 % všetkej výroby čerstvého betónu a veľkú časť všetkých závodov na výrobu asfaltu, ako kľúčových trhov na predaj kameniva. Ak teda stavebná výroba a dopyt po betóne a asfalte klesá, päť najväčších spoločností vo Veľkej Británii ovláda pokles výrobnej kapacity kameniva. V dôsledku toho sa dodávky kameniva ľahšie prispôsobia dopytu vo Veľkej Británii, pričom obmedzia tlak na znižovanie cien. Keďže sa stavebná výroba a dopyt po kamenive znižuje a hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi kameňolomov na zostávajúci dopyt je intenzívnejšia, situácia v Severnom Írsku je vzhľadom na nedostatok vertikálnej integrácie trhu odlišná. To znamená, že trh Severného Írska je oveľa konkurencieschopnejší než trh vo Veľkej Británii, s vyšším počtom kameňolomov na štvorcovú míľu a na obyvateľa, ako aj s väčším podielom nezávislých kameňolomov, ktoré sa pokúšajú predávať svoje výrobky nezávislým a samostatným závodom na spracované výrobky.

(40)

Spojené kráľovstvo navyše uviedlo, že trhy kameniva v Severnom Írsku a v Írskej republike sú veľmi podobné.

(41)

Po rozhodnutí o začatí konania Spojené kráľovstvo poskytlo informácie o obchodnej expozícii odvetvia kameniva v Severnom Írsku v rokoch 2002 až 2013. Oficiálne štatistiky mohli vzhľadom na pravidlá zverejňovania Úradu Jej Veličenstva pre príjmy a clo (Her Majesty's Revenue and Customs, HMRC) poskytnúť iba zlúčené dvojročné číselné údaje. Tieto pravidlá neumožňujú rozpis obchodnej expozície podľa typu kameniva, pričom pre niektoré roky nie sú obchodné štatistiky vôbec k dispozícii. Ďalšie problémy sa vyskytli z dôvodu chýbajúcich oficiálnych údajov o výrobe spracovaných výrobkov z betónu a z asfaltu. V takýchto prípadoch Spojené kráľovstvo využilo odhady (16) trhu, ktoré mu poskytlo Združenie výrobkov z kameňolomov v Severnom Írsku (Quarry Products Association Northern Ireland, QPANI). Spojené kráľovstvo vzhľadom na neexistenciu národných štatistík pre iné kategórie výrobkov poskytlo najlepšie odhady obchodných expozícií pre drvené kamenivo, spracované výrobky z betónu, piesok a asfalt. Aj napriek týmto obmedzeniam je však Spojené kráľovstvo presvedčené, že údaje o obchodnej expozícii poukazujú na mieru obchodovania medzi Írskou republikou a Severným Írskom. Obchodné expozície sú podrobne uvedené v tabuľke 5. Údaje sa zakladajú na ročných alebo dvojročných údajoch o dovoze a vývoze a ročných výsledkoch, ktoré boli Komisii taktiež poskytnuté.

Tabuľka 5

Obchodná expozícia

(42)

Čísla v tabuľke 5 ukazujú, že odvetvie kameniva v Severnom Írsku podlieha v rámci predaja drveného kameniva do určitej miery obchodnej expozícii. Spojené kráľovstvo uvádza, že nelegálny dovoz kameniva do Severného Írska po zavedení dane z kameniva v roku 2002 výrazne vzrástol. Je pravdepodobné, že nelegálny dovoz sa po pozastavení ODK v roku 2010 opäť zintenzívnil. University of Ulster uskutočnila v roku 2002 prieskum v rámci ktorého počítala počet nákladných vozidiel, ktoré na ôsmich najdôležitejších hraničných prechodoch dovážali kamenivo do Severného Írska. Z výsledkov tohto prieskumu vyplynulo, že denne prepravovalo kamenivo až 89 nákladných vozidiel. Na celkový ročný oficiálne deklarovaný dovoz by bolo počas celého roka potrebných iba 243 nákladných vozidiel. Táto skutočnosť naznačuje, že skutočná výška celkového dovozu kameniva mohla byť až 133-krát vyššia, než zaznamenali oficiálne štatistiky v roku 2002, čo znamená, že odhady obchodných expozícií pravdepodobne výrazne podhodnocujú skutočnú mieru obchodnej expozície.

(43)

Spojené kráľovstvo poskytlo informácie, ktoré v súvislosti s presunom zvýšených výrobných nákladov na konečného spotrebiteľa a potenciálnym poklesom predaja naznačujú, že po zavedení dane v roku 2002 stúpla priemerná cena kameniva v Severnom Írsku oveľa menej, než by sa očakávalo, ak by sa zaviedla plná sadzba dane z kameniva, čo súviselo s poklesom legálneho predaja, ktorý bol proporcionálne oveľa väčší než pokles zaznamenaný vo Veľkej Británii.

(44)

Spojené kráľovstvo takisto vysvetlilo, že v porovnaní s úrovňou počas dvoch rokov pred zavedením dane z kameniva predaj kameniva nízkej kvality a sypaniny v roku, ktorý sa ukončil dňa 31. marca 2003, klesol. Výroba v predpisom vyhovujúcich kameňolomoch bola počas kalendárneho roka 2002 výrazne pod úrovňou uvedeného trendu predaja kameniva (vo všeobecnosti došlo za posledných 30 rokov predaja kameniva v Severnom Írsku k rastúcemu trendu). Celková výroba kameniva vo Veľkej Británii v roku 2002 v porovnaní s predchádzajúcim rokom, počas ktorého sa zaznamenal mierny nárast o 5,7 %, klesla (z analýzy trendov však vyplynulo, že vo všeobecnosti došlo v rámci výroby vo Veľkej Británii za posledných 10 rokov ku klesajúcemu trendu).

(45)

Spojené kráľovstvo takisto uviedlo, že po zavedení dane vo výške 1,60 GBP za tonu, stúpla v roku 2002 v porovnaní s rokom 2001 v Severnom Írsku priemerná cena kameniva o približne 0,25 – 0,30 GBP za tonu, zatiaľ čo vo Veľkej Británii cena stúpla o 1 – 1,40 GBP za tonu. Hoci aj pri zohľadnení toho, že do priemeru bolo zahrnuté aj kamenivo používané v spracovaných výrobkoch, na ktoré sa podľa pôvodného systému oslobodenia od dane v Severnom Írsku z roku 2002 vzťahovalo 80 % oslobodenie od dane, to znamená, že prevádzkovatelia kameňolomov v Severnom Írsku boli nútení absorbovať značný podiel dane. Za predpokladu, že polovica výroby kameniva v Severnom Írsku sa použila na spracované výrobky, pričom ich cena nebola ovplyvnená daňou z roku 2002 sa na každú tonu kameniva predanú na použitie v surovom stave podľa Spojeného kráľovstva musela absorbovať v priemere 1 GBP za tonu.

(46)

V nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania Spojené kráľovstvo predložilo ďalšie vysvetlenia pre svoje tvrdenia v odôvodnení 45, že po zavedení dane z kameniva vzrástla priemerná cena v Severnom Írsku oveľa menej než výška sadzby dane, zatiaľ čo vo Veľkej Británii stúpla o 1 – 1,40 GBP za tonu vzhľadom na to, že výrobcovia spracovaných výrobkov z kameniva nikdy neplatili plnú sadzbu dane. Spojené kráľovstvo uvádza odhady, že na výrobu spracovaných výrobkov sa používa jedna tretina až polovica všetkého kameniva vyrobeného v Severnom Írsku. Avšak aj za predpokladu, že by sa brala do úvahy vyššia hodnota a uplatnilo by sa 100 % oslobodenie od dane, ktoré sa vzťahovalo na spracované výrobky počas prvého roka platnosti dane, a následne by sa predpokladalo, že v dôsledku zavedenia dane na 50 % kameniva nedošlo k nárastu výrobných nákladov, v prípade zvyšných 50 % sa rast cien zdvojnásobí. Takéto zdvojnásobenie by naznačovalo, že nárast získanej ceny by sa pohyboval vo výške 0,50 – 0,60 GBP za tonu, čo je ešte stále výrazne menej než vo Veľkej Británii, pričom uvedená suma sa zďaleka nepribližuje cene prenesených úplných dodatočných nákladov vo výške 1,60 GBP za tonu, ktoré boli spôsobené zavedením dane počas prvého roka jej uplatňovania.

(47)

Spojené kráľovstvo okrem toho, pokiaľ ide o trendy v oblasti výroby kameniva, tržby a ziskov, poskytlo údaje zozbierané z reprezentatívnych vzoriek odvetvia kameniva v Severnom Írsku. Trendy sú však prepojené a nemožno ich oddeliť od trendov trhu v odvetví stavebníctva a hospodárskej recesie, ktorá sa začala v roku 2008.

(48)

Údaje ukázali, že ziskovosť a ceny boli už pred zavedením systému oslobodenia od dane z kameniva také nízke, že úplná absorpcia dane by nebola finančne funkčná. Spoločnosti namiesto toho preukázali, že zaviedli daň a na druhej strane museli okrem strát spôsobených ťažkou hospodárskou situáciou prijať ďalšie straty objemu predaja. S cieľom naďalej prevádzkovať svoje podniky sa v odvetví odkladali dôležité investície rizikového kapitálu a prepúšťali zamestnanci. Výsledky prieskumu naznačujú, že presun dane vo výške 1,95 GBP za tonu na spotrebiteľa bol náročný, keďže ceny pre spotrebiteľov by sa zvýšili v rozpätí od 50 % do 66 %. Aj vzhľadom na hospodárske prostredie spotrebitelia nie sú ochotní platiť vyššie ceny a investície buď odkladajú, alebo vyhľadávajú alternatívne materiály či konkurenčnejšie ceny u konkurentov. Odvetvie výroby kameniva v Severnom Írsku je tým poškodzované a v dôsledku toho dochádza k strate spotrebiteľov, poklesu objemu predaja a tlaku na ďalší pokles ziskového rozpätia.

(49)

Preto, hoci sú údaje zozbierané z reprezentatívnych vzoriek odvetvia kameniva v Severnom Írsku dobrým ukazovateľom vývoja obratu a ziskov odvetvia kameniva v danej krajine, nie je možné ich oddeliť od hospodárskeho kontextu a samy o sebe nie sú dostatočne presvedčivé na posúdenie vplyvu plnej sadzby dane z kameniva.

(50)

Odhadovaný ročný rozpočet systému oslobodenia od dane (ušlé štátne prostriedky) boli v čase pôvodného oznámenia v rozpätí 15 mil. GBP (2004 – 2005) a 35 mil. GBP (2010 – 2011).

(51)

Pokiaľ ide o počet príjemcov, odhaduje sa, že oslobodenie by sa malo vzťahovať približne na 170 prevádzkovateľov lomov.

(52)

Orgánom poskytujúcim pomoc v rámci ODK v Severnom Írsku bol úrad HMRC.

(53)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 47 až 54 rozhodnutia o začatí konania, Komisia vyjadrila svoje pochybnosti o tom, či sa upraveným ODK platným v Severnom Írsku zabezpečil súlad so zmluvou, najmä s jej článkom 110. Tieto pochybnosti neumožnili Komisii, aby v tejto fáze konštatovala zlučiteľnosť opatrenia s vnútorným trhom.

(54)

Komisia sa domnieva, že daň z kameniva možno považovať za vnútroštátne zdanenie v zmysle článku 110 zmluvy. Pokračovala zistením, že medzi výrobcami v Severnom Írsku a výrobcami v iných členských štátoch existoval rozdiel v uplatňovaní dane z kameniva, ktorý nie je možné odôvodniť.

(55)

Ako sa uvádza v odôvodnení 56 rozhodnutia o začatí konania, Komisia na základe príslušnej judikatúry v dôsledku zrušenia rozhodnutia zo 7. mája 2004 uznala, že takto uplatnená pomoc od tohto dátumu (a do jeho pozastavenia 1. decembra 2010) sa musí považovať za neoprávnenú. Komisia okrem toho uviedla, že bude vždy posudzovať zlučiteľnosť neoprávnenej štátnej pomoci s vnútorným trhom v súlade s hmotnoprávnymi kritériami stanovenými v každom nástroji platnom v čase, keď bola pomoc poskytnutá (18). Keďže pomoc sa má považovať za neoprávnenú a bola poskytnutá počas obdobia na uplatnenie usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001, ako aj po uverejnení usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008 (19), Komisia posúdila zlučiteľnosť systému ODK na základe nástroja platného v čase, keď bola pomoc poskytnutá, nasledovne:

(56)

Komisia v rámci posúdenia opatrenia podľa usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 dospela k záveru, že podmienky zlučiteľnosti, ktoré sú v nich stanovené, možno považovať za splnené. Pripomína však, že pochybnosti vyjadrené v súvislosti s článkom 110 zmluvy neumožnili Komisii na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001, aby v tomto štádiu konštatovala zlučiteľnosť opatrenia s vnútorným trhom.

(57)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008, Komisia dospela k záveru, že:

(58)

Hoci informácie, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo, poukazovali na veľmi výrazný nárast nákladov na výrobu v dôsledku zavedenia dane z kameniva, pričom za bežných okolností by bolo pravdepodobné, že takýto rast by nebolo možné presunúť na spotrebiteľa bez značného poklesu predaja, Komisia na základe poskytnutých informácií v tomto štádiu, najmä pokiaľ ide o nedostatočne podrobné informácie o tom, či bola podmienka zlučiteľnosti podľa bodu 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008 splnená, nemôže dospieť k záveru.

(59)

Podľa bodu 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008 a v súlade s požiadavkami nevyhnutných kritérií výrazný nárast výrobných nákladov uvedených v odôvodnení 58 nemôže byť presunutý na spotrebiteľa bez toho, aby neviedol k vážnemu poklesu predaja. Vzhľadom na to môžu členské štáty poskytnúť okrem iného odhady o cenovej elasticite výrobku príslušného odvetvia na danom geografickom trhu, ako aj odhady zníženia predaja a/alebo ziskov pre spoločnosti v príslušnom odvetví alebo kategórii.

(60)

Komisia v tejto súvislosti konštatovala, že argumenty Spojeného kráľovstva o tom, že nárast výrobných nákladov nemožno preniesť bez zapríčinenia podstatného poklesu predaja, boli založené na porovnaní medzi nárastmi cien v dôsledku zavedenia dane z kameniva (približne 0,25 – 0,30 GBP za tonu v roku 2002 v porovnaní s rokom 2001 v Severnom Írsku, pričom vo Veľkej Británii sa ceny zvýšili o 1 – 1,40 GBP za tonu). Pokiaľ ide o pokles (legálneho) predaja v Severnom Írsku, Komisia konštatovala, že bol odlišný pre všetky typy kameniva a dosahoval hodnoty medzi – 17,6 % (2001 – 2003) a – 22,8 % (2002 – 2003), pričom bol oveľa väčší ako pokles, ktorý sa zaznamenal vo Veľkej Británii. Komisia sa domnieva, že tieto tvrdenia by sa mohli považovať za preukázanie ťažkostí, ktoré sa vyskytli pri presune zvýšených výrobných nákladov v Severnom Írsku.

(61)

Komisia však poukázala na to, že Spojené kráľovstvo nepredložilo dostatočne podrobné údaje, ktoré by preukazovali či kvantifikovali vplyv skutočnosti, že výrobcovia spracovaných výrobkov z kameniva nikdy neplatili plnú sadzbu dane z kameniva, keďže jej zavedenie v Severnom Írsku bolo postupné, na tieto argumenty.

(62)

Okrem toho, pokiaľ ide o preukázanie poklesu predaja, Spojené kráľovstvo neposkytlo vysvetlenie týkajúce sa vývoja trhov s kamenivom v Severnom Írsku po roku 2002. Na obrázku 2 Správy Združenia výrobkov z kameňolomov v Severnom Írsku na účely trhovej štúdie Úradu pre spravodlivý obchod, ktorá sa zameriava na odvetvie výroby kameniva v Spojenom Kráľovstve (20), ktorú predložilo Spojené kráľovstvo, vidieť od roku 2004 do roku 2007 nárast výroby.

(63)

Spojené kráľovstvo pri predložení tohto dokumentu uviedlo, že „nárast nákladov sa dotkol tržieb prevádzkovateľov a znížil ich zisk“. Napriek tomu však neboli poskytnuté žiadne údaje na podporu tohto tvrdenia.

(64)

Na to, aby Spojené kráľovstvo preukázalo, že dodržiava podmienku zlučiteľnosti podľa bodu 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008, predložilo iba údaje o celkovej úrovni odvetvia bez reprezentatívnych vzoriek jednotlivých príjemcov, ktoré by boli založené napríklad na ich veľkosti.

(65)

Komisia nakoniec uviedla, že Spojené kráľovstvo vo svojich pripomienkach uvádza, že pre väčšinu typov kameniva sa cenová elasticita rôznila takmer od nuly na približne 0,52, čo sa javí ako relatívne slabá elasticita. V zásade by to znamenalo, že nárast výrobných nákladov by sa mohol preniesť na konečného spotrebiteľa. Spojené kráľovstvo neposkytlo žiadne ďalšie vysvetlenia ani výpočty týkajúce sa najmä vplyvu relatívne slabej elasticity, ako zhrnulo v poskytnutých argumentoch, pokiaľ ide o (neschopnosť) preniesť nárast výrobných nákladov na konečného spotrebiteľa.

(66)

Združenie QPANI uviedlo, že výrobcovia kameniva v Severnom Írsku vstúpili do systému oslobodenia od dane v dobrej viere na základe skutočnosti, že Spojené kráľovstvo požiadalo Komisiu o súhlas a Komisia vydala v tejto veci kladné rozhodnutie. Výrobcovia kameniva okrem toho vstúpili do environmentálnych dohôd, čo z ich strany predstavovalo značné investície.

(67)

Žiadatelia, ktorí napadli rozhodnutie Komisie, ktorým sa schvaľuje systém oslobodenia od dane z kameniva, nikdy nepreukázali na konkrétnych príkladoch, že existovala diskriminácia dovážaného kameniva.

(68)

Združenie QPANI tvrdí, že prípadné vrátenie štátnej pomoci by porušilo oprávnené očakávania prevádzkovateľov kameňolomov v Severnom Írsku o tom, že pomoc bola legitímna. Keďže prevádzkovatelia kameňolomov už investovali do zlepšenia životného prostredia, príkaz na vrátenie pomoci by znamenal, že by tieto podniky znášali náklady dvakrát. Vrátenie by okrem toho bolo v rozpore s princípom právnej istoty.

(69)

Združenie QPANI ďalej uvádza, že množstvo kameniva dovážaného do Severného Írska bolo vždy minimálne. Ďalej tvrdí, že po zavedení dane z kameniva dovoz skutočne stúpal vzhľadom na to, že narastal rozvoj súkromnej bytovej výstavby a narastali aj výdavky na výstavbu vo verejnom sektore.

(70)

Pokiaľ ide o to, že daň z kameniva nebolo možné preniesť na spotrebiteľa, združenie QPANI ďalej tvrdí, že značný nárast výrobných nákladov, ktorý už uznala aj Komisia, nebolo možné presunúť kvôli nadmernej kapacite v odvetví kameniva a oveľa konkurenčnejšiemu trhu v Severnom Írsku. V Severnom Írsku je okrem toho značný objem materiálov oslobodených od dane z kameniva, napríklad bridlica, ktorá sa používa vo verejných i súkromných stavebných projektoch a ktorú používajú aj poľnohospodári. Prieskum združenia QPANI týkajúci sa mesačného súkromného predaja kameňa (od septembra 2001 do septembra 2002) ukázal v porovnaní s predchádzajúcim rokom od apríla roku 2002 výrazný pokles činnosti. Štatistická pobočka oddelenia pre podnikanie, obchod a investície (NI) v ročnom prieskume nerastov z roku 2002 uviedla v celkovej výrobe kameniva v Severnom Írsku pokles o približne 2,7 mil. ton, čo prestavuje približne 11 % výroby.

(71)

Združenie QPANI tvrdí, že prieskum výboru Northern Ireland Affairs Committee s názvom „Introduction of the Aggregates Levy – One Year On, third report of session 2003 – 2004“ prináša jasné dôkazy o vplyve na objem predaja kameniva a úrovne zamestnanosti po zavedení dane z kameniva.

(72)

QPANI namieta, že dôvodom nárastu celkovej výroby kameniva v Severnom Írsku v rokoch 2004 až 2007 bol nárast stavebnej činnosti v oblasti.

(73)

QPANI ďalej tvrdí, že nárast nákladov sa dotkol ziskového rozpätia prevádzkovateľov, čo dokazuje skutočnosť, že ceny vzrástli len o 0,25 až 0,30 GBP, ako sa uvádza v odôvodnení 81 rozhodnutia o začatí konania. Z toho vyplýva, že prevádzkovatelia absorbovali objem zvýšených výrobných nákladov spôsobených zavedením dane z kameniva a vzhľadom na kapitálovo náročný a vysoko režijný charakter odvetvia je zrejmé, že úzke ziskové rozpätie prevádzkovateľov sa naďalej zužovalo.

(74)

QPANI namieta, že údaje o elasticite cien sa vzťahujú na trh kameniva vo Veľkej Británii a neodrážajú situáciu v Severnom Írsku.

(75)

Združenie BAA tvrdí, že nie je možné, aby Spojené kráľovstvo so spätnou platnosťou odstránilo daňovú diskrimináciu výrobkov dovážaných z iných členských štátov. Tvrdí, že aj keby malo Spojené kráľovstvo vrátiť zaplatenú daň z kameniva za výrobky dovážané do Severného Írska z iných členských štátov, nemôže odstrániť závažne odrádzajúci účinok daňovej diskriminácie. Z tohto dôvodu by schválenie systému oslobodenia od dane so spätnou platnosťou nebolo možné.

(76)

Združenie BAA uvádza, že systém oslobodenia od dane z kameniva nie je v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001. Daň z kameniva údajne nemá významný vplyv na životné prostredie, ako sa to požaduje v bode 51 ods. 2) písm. a) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 a systém oslobodenia od dane z kameniva z roku 2004 nebol po zavedení dane z kameniva schválený, ako sa vyžaduje v bode 51 ods. 2) písm. b) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001, pričom 20 % nepredstavuje podstatnú časť dane do takej miery, ako sa to požaduje v bode 51 ods. 1 písm. b) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001.

(77)

Združenie BAA ďalej uvádza, že systém oslobodenia od dane z kameniva nie je v súlade ani s usmerneniami o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. ODK ohrozuje cieľ ochrany životného prostredia, ktorý sleduje daň z kameniva a keďže od roku 2004 viedlo ODK k značnému „dovozu“ kameniva zo Severného Írska do Veľkej Británie, je v rozpore s bodom 151 usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. To by nasvedčovalo tomu, že sa obchádzali pravidlá, podľa ktorých kamenivo vyťažené v Severnom Írsku no použité vo Veľkej Británii podlieha plnej sadzbe dane.

(78)

Združenie BAA okrem toho uvádza, že keďže nebola preukázaná nemožnosť presunu podstatného nárastu výrobných nákladov, pomoc ODK nie je v súlade s bodom 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. Konkrétne, hospodárske údaje, ktoré predložilo Spojené kráľovstvo, ako sa uvádza v odôvodneniach 21 až 23 rozhodnutia o začatí konania, sú neprijateľné a môžu byť zavádzajúce. Priemerné ceny predložené Spojeným kráľovstvom údajne nemajú význam, keďže existuje mnoho rôznych druhov kameniva, a teda aj veľký počet cien. Cena z kameňolomu okrem toho závisí aj od polohy kameňolomu a jeho vzdialenosti od stavenísk. Z tohto dôvodu by porovnanie priemernej ceny pre Severné Írsko (relatívne malá a vidiecka oblasť) s priemernou cenou celej Veľkej Británie nebolo relevantné. Ak boli totiž ceny z kameňolomu v Severnom Írsku údajne o 50 % nižšie ako ceny vo Veľkej Británii, nastal by vo Veľkej Británii obrovský dopyt po kamenive zo Severného Írska. Združenie BAA tvrdí, že náklady na dopravu zo Severného Írska do Londýna nie sú vyššie ako náklady na dopravu zo Škótska do Londýna.

(79)

Spojené kráľovstvo tvrdí, že pomoc by sa nemala považovať za neoprávnenú a že na posúdenie zlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom možno uplatňovať iba usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001.

(80)

Spojené kráľovstvo namieta, že Komisia by mala zohľadniť skutočnosť, že jej rozhodnutie zo 7. mája 2004, ktorým pomoc odsúhlasila, bolo vyhlásené za neplatné z dôvodu, že Komisia neoprávnene nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania. Opatrenie bolo oznámené Komisii a schválené pred udelením akýchkoľvek daňových úľav. V prípade, že bola pomoc poskytnutá, nešlo o neoprávnenú pomoc.

(81)

Spojené kráľovstvo tvrdí, že keďže bolo rozhodnutie zo 7. mája 2004 neplatné, Komisia v lehote dvoch mesiacov skutočne neprijala rozhodnutie v súlade s článkom 4 nariadenia Rady č. 659/1999 (21) („procesné nariadenie“). To znamená, že opatrenie by sa malo považovať za schválené. Ak sa na pôvodné oznámenie uplatňuje článok 4 ods. 6 procesného nariadenia, pomoc sa považuje za schválenú v roku 2004 a Komisia nie je oprávnená prijať nové rozhodnutie v súlade s článkom 4. Opatrenie sa má namiesto toho považovať za existujúcu pomoc, ktorá je predmetom preskúmania iba pokiaľ ide o jej budúce účinky a ktorá nemôže byť predmetom spätného príkazu na vymáhanie. Rozhodnutie v súlade s článkom 4 ods. 3 však bolo prijaté, aj keď neoprávnene a napriek tomu bolo následne vyhlásené za neplatné, v dôsledku čoho už nie je uplatniteľný článok 4 ods. 6 procesného nariadenia. Spojené kráľovstvo tvrdí, že musí byť takisto oprávnené odvolávať sa na skutočnosť, že rozhodnutie o schválení podľa článku 4 ods. 3 procesného nariadenia bolo prijaté pred udelením daňovej úľavy, aby poskytovanie pomoci nebolo neoprávnené v tom zmysle, že by bola poskytnutá bez súhlasu Komisie.

(82)

Spojené kráľovstvo uvádza, že v tomto prípade je možné považovať pomoc za neoprávnenú len preto, že rozhodnutie zo 7. mája 2004 bolo vyhlásené za neplatné, keďže v roku 2004 nezačalo konanie vo veci formálneho zisťovania. Nie je však pravda, že v čase, keď bolo opatrenie zavedené, Spojené kráľovstvo porušilo článok 108 ods. 3 zmluvy. Pri posudzovaní zlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom by sa mali uplatňovať iba usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001. Komisia by na základe oznámenia z roku 2004 mala uskutočniť hodnotenie pomoci a uplatniť pravidlá platné v danom čase.

(83)

Keďže Spojené kráľovstvo tvrdí, že pomoc nie je neoprávnená, uvádza, že Komisia nie je oprávnená rozdeliť pomoc poskytnutú v období počas ktorého boli platné usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 a usmernenia o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. Z toho vyplýva, že keďže Komisia zistila, že opatrenie bolo v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001, všetka pomoc, ktorá bola poskytnutá v rámci systému, by mala byť vyhlásená za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(84)

Spojené kráľovstvo odmieta tvrdenia britského združenia výrobcov kameniva vo svojej odpovedi na rozhodnutie o začatí konania, v ktorom združenie BAA uvádza, že toto opatrenie, tak ako bolo oznámené v roku 2004, nebolo v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001. Spojené kráľovstvo zdôrazňuje skutočnosť, že ako sa uvádza v odôvodnení 63 rozhodnutia o začatí konania, Komisia už zistila, že daň z kameniva mala značný vplyv na životné prostredie a že združenie BAA nespochybňuje záver Komisie o tom, že environmentálne dohody uzatvorené so spoločnosťami zaoberajúcimi sa ťažbou kameniva v Severnom Írsku, ktoré využívajú 80 % ODK majú pozitívny vplyv na životné prostredie a neohrozujú ciele dane z kameniva. Spojené kráľovstvo okrem toho dokazuje, že opatrenie schválené Komisiou v roku 2004 bolo predĺžením systému oslobodenia od dane z kameniva, ktorý sa pôvodne zaviedol v rovnakom čase ako dane. Bod 51 ods. 2 písm. b) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 nevyžaduje, aby každý jeden aspekt tejto výnimky bol stanovený alebo vykonávaný v čase zavedenia dane. V takom prípade by nikdy nebolo možné zaviesť upravené výnimky a bod 51 ods. 2 by bol nadbytočný. Spojené kráľovstvo navyše tvrdí, že keďže Komisia už v odôvodnení 67 rozhodnutia o začatí konania uznala povinnosť zaplatiť 20 % dane z kameniva, čo predstavuje požiadavku zaplatiť podstatnú časť dane, bod 51 ods. 1) písm. b) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 je splnený. Otázka týkajúca sa toho, či je táto časť podstatná, musí takisto zohľadniť, že prevádzkovatelia lomov, ktorí majú nárok na oslobodenie od dane, musia znášať náklady na zlepšenie výkonnosti v oblasti životného prostredia a že celkové ceny kameniva sú vo všeobecnosti nižšie v Severnom Írsku než v ostatných častiach Spojeného kráľovstva. V absolútnom vyjadrení je teda peňažná hodnota splatnej 20 % vnútroštátnej dane vyššia než vo zvyšku Spojeného kráľovstva.

(85)

Spojené kráľovstvo tvrdí, že názor podľa ktorého by systém oslobodenia od dane mohol predstavovať diskriminačné zdaňovanie, ktoré je v rozpore s článkom 110 zmluvy, je nesprávny. V prípade nesplnenia podmienok týkajúcich sa oslobodenia od dane je dovoz z Írska do Spojeného kráľovstva zdanený rovnako ako výroba v Spojenom kráľovstve, vrátane výroby v Severnom Írsku. Medzi výrobkami dovážanými z Írska do Spojeného kráľovstva a výrobkami vyrobenými v Spojenom kráľovstve preto neexistuje žiadna diskriminácia. Severné Írsko nie je členským štátom, takže nie je vhodné uplatňovať článok 110 zmluvy, aby sa stanovilo, že osobitný daňový režim určitých výrobcov v tejto oblasti predstavuje diskrimináciu voči výrobkom dovážaným z ostatných členských štátov a predávaných v tejto oblasti. Spojené kráľovstvo tvrdí, že diskriminácia by sa mala posudzovať so zreteľom na národné výrobky, no keďže vnútroštátne výrobky v Spojenom kráľovstve podliehajú dani z kameniva v plnej výške, nemôže dochádzať k diskriminácii. Okrem toho skutočnosť, že určitým výrobcom v danej oblasti členského štátu sa poskytuje daňová úľava, je záležitosťou kontroly štátnej pomoci podľa článku 107 zmluvy, a nie podľa článku 110. Na daňové úľavy poskytnuté výrobcom by sa mal vzťahovať iba článok 107 ods. 3 zmluvy, a nie článok 110 Inak by sa všetka pomoc vo forme daňových úľav pre výrobcov mala vzťahovať aj na výrobky z iných členských štátov. Okrem toho, žiadne pravidlo právnych predpisov Únie nevyžaduje, aby bolo poskytovanie pomoci formou daňových úľav výrobcom v časti členského štátu sprístupnené aj pre dovozcov podobných výrobkov pochádzajúcich z iných členských štátov.

(86)

Spojené kráľovstvo nesúhlasí s tým, že pomoc je neoprávnená, no v prípade, že by tak Komisia usúdila, Spojené kráľovstvo sa domnieva, že príkaz na vymáhanie nie je vhodný. Narušil by totiž oprávnené očakávania príjemcov a bol by neprimeraný.

(87)

Štátna pomoc je podľa článku 107 ods. 1 zmluvy definovaná ako akákoľvek pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(88)

ODK sa poskytuje prostredníctvom štátnych zdrojov vo forme zníženia daňovej sadzby pre spoločnosti, ktoré sa nachádzajú v určitej časti územia Spojeného kráľovstva (Severné Írsko), pričom sa podporujú znížením nákladov, ktoré by obvykle museli znášať. Príjemcovia pomoci pôsobia v oblasti ťažby kameniva alebo vo výrobe spracovaných výrobkov, čo sú hospodárske činnosti, ktoré sa týkajú obchodu medzi členskými štátmi.

(89)

Komisia preto v odôvodnení 39 rozhodnutia o začatí konania dospela k záveru, že oznámené opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (predtým článok 87 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva).

(90)

Ako sa uvádza v odôvodnení 55, Komisia dospela k záveru, že keďže sa vzhľadom na environmentálny cieľ opatrenia má pomoc považovať za neoprávnenú, Komisia by mala posúdiť zlučiteľnosť opatrenia podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy na základe právneho základu platného v čase poskytnutia pomoci, a to nasledovným spôsobom:

(91)

Spojené kráľovstvo sa na základe príčin opísaných v odôvodneniach 79 až 83 domnieva, že pomoc by sa nemala považovať za neoprávnenú, a že by mala byť posudzovaná iba na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001.

(92)

Komisia okrem príslušných zistení uvedených v rozhodnutí o začatí konania vzhľadom na stanovisko vyjadrené Spojeným kráľovstvom poukazuje na to, že Súdny dvor opakovane rozhodol, že ak sa proti kladnému rozhodnutiu Komisie v riadnom termíne podá žaloba a ak ho Súdny dvor vyhlási za neplatné, všeobecné právne zásady Únie, najmä zásada právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní, nevylučujú, aby Komisia vyhlásila, že dané opatrenie predstavuje neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc a nariadila jej vrátenie. V rozsudku CELF I (22) Súdny dvor uviedol, že „pomoc poskytnutá po tom, ako Komisia prijala kladné rozhodnutie, sa považuje za zákonnú až do zrušenia rozhodnutia súdom Spoločenstva. Následne v čase prijatia posledného uvedeného rozhodnutia je dotknutá pomoc v súlade s článkom 231 prvým odsekom ES považovaná za pomoc, ktorá nebola zrušeným rozhodnutím vyhlásená za zlučiteľnú, a preto je potrebné považovať jej poskytnutie za nezákonné.“ Súdny dvor však v rozsudku CELF II (23) vzápätí potvrdzuje svoje zistenia, že „legitímna dôvera príjemcu pomoci sa nemôže zakladať na kladnom rozhodnutí Komisie, keď proti tomuto rozhodnutiu bola v lehote podaná žaloba a následne bolo toto rozhodnutie súdom Spoločenstva zrušené, ani vtedy, keď ešte neuplynula lehota na podanie odvolania proti tomuto rozhodnutiu, alebo v prípade podania takéhoto odvolania, dokiaľ súd Spoločenstva neprijme konečné rozhodnutie“.

(93)

Komisia preto trvá na svojom stanovisku, že ODK by sa malo považovať za neoprávnenú pomoc. Z tohto dôvodu pomoc poskytnutá po 2. apríli 2008 podlieha usmerneniam o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. Napriek tomu, ak by sa však ODK, ako tvrdí Spojené kráľovstvo považovalo za existujúcu pomoc, muselo by sa podľa bodu 200 prispôsobiť usmerneniam o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008.

(94)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 53 a 54, Komisia konštatovala, že keďže ODK nebolo poskytnuté na výrobky dovážané do Severného Írska z iných členských štátov, mohlo by predstavovať porušenie článku 110 zmluvy.

(95)

Prvý odsek článku 110 zmluvy zrejme bráni takému vnútroštátnemu systému, akým je ODK platný v Severnom Írsku, ktorý stanovuje zníženie sadzby dane z kameniva, pokiaľ ide o čisté kamenivo vyťažené v Severnom Írsku výrobcami, ktorí vstúpili do environmentálnych dohôd, zatiaľ čo identické výrobky dovážané z iných členských štátov sú z režimu zníženej sadzby vylúčené a sú teda zdanené plnou sadzbou dane (24). Na rozdiel od tvrdenia Spojeného kráľovstva uvedeného v odôvodnení(85) skutočnosť, že sa znížená sadzba uplatňuje len na vymedzenú oblasť, tento výklad nemení. Ak by ustanovenia, ako napríklad systém úľav v Spojenom kráľovstve boli povolené, členské štáty by mohli ľahko obchádzať zásadu nediskriminácie stanovenú v článku 110 zmluvy.

(96)

Súdny dvor usúdil (25), ako tvrdí samotné Spojené kráľovstvo, že „právo Spoločenstva neobmedzuje slobodu žiadneho členského štátu zaviesť diferencovaný daňový systém pre určité výrobky, a to aj pre výrobky podobné v zmysle článku 90 prvého odseku ES“. Takéto rozlišovanie je však v súlade s právom Únie, „len ak sleduje ciele, ktoré sú zlučiteľné s požiadavkami Zmluvy ako aj sekundárneho práva, a pokiaľ spôsob ich vykonávania je spôsobilý zabrániť akejkoľvek forme priamej alebo nepriamej diskriminácie, pokiaľ ide o dovoz z iného členského štátu alebo akejkoľvek forme ochrany konkurenčnej domácej výroby“. Pokiaľ ide o ODK, rozdielne zaobchádzanie s dovážaným kamenivom zjavne nie je v súlade s požiadavkami na diferenciáciu ako ich stanovil Súdny dvor.

(97)

Hlavnou zásadou v súvislosti s právom Únie je dodržiavanie zásad zmluvy, ktoré by sa mali vykladať a uplatňovať spôsobom, ktorý zohľadňuje ich ciele. Článok 110 zmluvy obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa medzinárodného zdaňovania, ktoré členským štátom zakazujú vnútroštátne zdaňovanie diskriminačnej povahy. Na to, aby bolo daňové opatrenie, ktoré predstavuje pomoc, platné, musí byť Komisia presvedčená o tom, že predmetné opatrenie, po prvé nie je v rozpore s článkom 110 zmluvy, a po druhé spĺňa všetky príslušné podmienky stanovené v článkoch 107 a 108 (26). Nie je dôvod domnievať sa, že opatrenie pomoci vo forme oslobodenia od dane, ktoré sa uplatňuje len na časť členského štátu, by malo predstavovať výnimku z tohto výkladu.

(98)

Napriek tomu Komisia berie na vedomie, že Spojené kráľovstvo sa svojím listom z 1. apríla 2014 v súlade s kritériami uvedenými v odôvodneniach 99 až 103 pokúsilo o nápravu nezlučiteľnosti ODK s článkom 110 zmluvy vrátením súm, ktoré sú nezlučiteľné s vnútorným trhom. Rozsah nápravného opatrenia má umožniť subjektom v Severnom Írsku kupovať kamenivo z iných členských štátov a tým, ktorí v období od roku 2004 do roku 2010, keď sa uplatňoval systém ODK, platili plnú sadzbu dane z kameniva, má poskytnúť úľavu na daň z kameniva vo výške 80 %, ktorá sa predtým vzťahovala na prevádzkovateľov kameňolomov v Severnom Írsku, ktorí sa zúčastnili na ODK. Cieľom zavedenia navrhovaného systému, by bolo odstránenie akýchkoľvek rozdielov, ktoré sa môžu vyskytnúť.

(99)

Komisia berie na vedomie, že nie je možné, ako poukazuje Spojené kráľovstvo vo svojom liste zo 17. septembra 2012, identifikovať zahraničné kameňolomy, ktoré predali kamenivo podliehajúce dani z kameniva, ktoré bolo dovážané a používané v Severnom Írsku. Komisia ďalej poznamenáva, že medzi príslušné subjekty, ktoré platili daň z kameniva, nepatrili zahraničné kameňolomy, ale dovozcovia registrovaní na zaplatenie dane. Preto sa zdá vhodné a v súlade s rozhodovacou praxou Komisie (27), aby mali na vrátanie dane nárok práve tie subjekty, ktoré daň skutočne platili a zaistili, aby bolo kamenivo zdanené. Navrhovaný systém so spätnou platnosťou zabezpečuje, aby ktokoľvek, kto poskytne dôkazy o tom, že pri nákupe kameniva, ktoré bolo v období od 1. apríla 2004 do 30. novembra 2010 (ďalej len „príslušné obdobie“) dovážané do Severného Írska z iných členských štátov a spĺňalo konkrétne enviromentálne kritériá a stanovené podmienky, uhradil úradu HMRC daň z kameniva v plnom rozsahu, mal nárok požiadať o 80 % zľavu na zaplatenú daň.

(100)

Vzhľadom na to, že systém so spätnou platnosťou má zabezpečiť, aby sa mechanizmus náhrad vzťahoval výlučne na dovoz kameniva z kameňolomov, ktoré spĺňajú rovnaké environmentálne normy ako kameňolomy Severného Írska, ktoré boli na oslobodenie od dane oprávnené, muselo Spojené kráľovstvo zabezpečiť mechanizmus overovania. Komisia uznáva, že na to, aby bol systém so spätnou platnosťou skutočne uplatniteľný, a nie zbytočne zaťažujúci, Spojené kráľovstvo nebude overovať, či zahraničné kameňolomy splnili presne stanovené normy pre kameňolomy Severného Írska, keďže v skutočnosti nemali na takéto konanie žiadnu motiváciu, ale či splnili aspoň environmentálne normy, ktoré boli stanovené v čase relevantných právnych predpisov Únie transponované v príslušných vnútroštátnych právnych predpisoch. Ministerstvo životného prostredia (DOE) Severného Írska zabezpečí environmentálne normy pre akéhokoľvek potenciálneho žiadateľa a zaistí ročné obdobie registrácie počnúc uverejnením návrhu právnych predpisov o oslobodení so spätnou platnosťou v Spojenom kráľovstve.

(101)

Na to, aby získal žiadateľ nárok na pomoc, bude musieť preukázať, z ktorého kameňolomu mimo Spojeného kráľovstva kamenivo pochádza a požiadať ministerstvo životného prostredia v Severnom Írsku o osvedčenie, že v danom čase kameňolom spĺňal environmentálne normy v súlade s právnymi predpismi Únie. Ministerstvo bude následne s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch konzultovať platnosť noriem a ich dodržiavanie. V prípade splnenia podmienok vydá ministerstvo životného prostredia osvedčenie o zhode s predpismi, ktoré bude sprístupnené pre úrad HMRC (28), aby mal potrebné informácie na spracovanie žiadostí o vrátenie dane. V prípade žiadostí, ktoré sa týkajú rovnakého kameňolomu, sa uplatňuje rovnaké osvedčenie.

(102)

Žiadosti o náhradu musia obsahovať zdokumentované dôkazy o: kamenive, ktoré bolo počas príslušného obdobia nadobudnuté z kameňolomu z iného členského štátu; kameňolome a jeho osvedčení ministerstvom životného prostredia; zaplatení plnej sadzby dane z kameniva a o tom, že subjekt nepožiadal o oslobodenie na iné účely. Za dôkaz o nadobudnutí sa môže považovať príslušná obchodná dokumentácia, v ktorej sa uvádza dátum transakcie a pôvod kameniva. Účet registrovaných daňovníkov o zaplatení dane z kameniva by mohol slúžiť ako dôkaz o úhrade plnej sadzby dane a o tom, že subjekt nepožiadal o iný druh oslobodenia. Keďže orgánom je poskytnutá iba celková výška dane z komerčne využívaného kameniva, ktoré jej podlieha, tieto dokumenty sú súčasťou vlastných záznamov daňovníka. Komisia vzhľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od zavedenia ODK (29), berie na vedomie ťažkosti, ktoré môžu mať prípadní žiadatelia pri poskytovaní týchto dokumentov. Priznáva však, že vzhľadom na skutočnosť, že neexistujú žiadne verejné záznamy s týmito informáciami, Spojené kráľovstvo vyžaduje na účely priznania oslobodenia so spätnou platnosťou iba primerané dôkazy.

(103)

Nápravné opatrenie so spätnou platnosťou navrhované Spojeným kráľovstvom má tieto hlavné charakteristiky:

(104)

Komisia preto berie do úvahy skutočnosť, že Spojené kráľovstvo sa zaviazalo zaviesť primeraný nástroj, ktorého cieľom bude odstrániť akúkoľvek diskrimináciu, ktorá sa v minulosti mohla vyskytnúť.

(105)

Ako sa uvádza v odôvodnení(56), Komisia nemohla v rámci posúdenia ODK podľa usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 vzhľadom na pochybnosti, ktoré mala v súvislosti s článkom 110 zmluvy, dospieť k pozitívnemu záveru. Keďže Spojené kráľovstvo zavedie primeraný nástroj, ktorého cieľom bude odstrániť akúkoľvek diskrimináciu spôsobenú týmto opatrením, Komisia môže teraz konštatovať, že na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 je opatrenie zlučiteľné s vnútorným trhom.

(106)

Pokiaľ ide o posúdenie opatrenia v rozhodnutí o začatí konania, Komisia berie na vedomie pripomienky, ktoré predložilo združenie BAA a súvisiace pripomienky Spojeného kráľovstva. Komisia sa domnieva, že neboli predložené žiadne nové argumenty, ktoré by už neboli zohľadnené a že neexistuje dôvod, aby sa posúdenie v rozhodnutí o začatí konania zmenilo.

(107)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia posúdila zlučiteľnosť opatrenia s vnútorným trhom na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008. Posúdenie Komisie bolo pozitívne vo všetkých ohľadoch okrem súladu s bodom 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008, t. j. s kritériami potreby, ktoré si vyžadujú, aby sa výrazný nárast výrobných nákladov, ktorý bol spôsobený daňou z kameniva, nemohol preniesť na spotrebiteľa bez toho, aby nedošlo k významnému poklesu predaja zo strany príjemcov ODK v Severnom Írsku.

(108)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia poukázala na to, že Spojené kráľovstvo náležite nevzalo do úvahy vplyv skutočnosti, že výrobcovia spracovaných výrobkov z kameniva nikdy neplatili plnú sadzbu dane z kameniva z priemerných zvýšení cien v Severnom Írsku v porovnaní s nárastom cien vo Veľkej Británii v roku 2001 a 2002 po zavedení dane z kameniva. Spojené kráľovstvo nedávno poskytlo odhad vplyvu takto spracovaných výrobkov na tieto údaje, ktorý svedčí o tom, že úroveň zvýšenia cien poukazuje na nemožnosť presunu dane z kameniva na spotrebiteľa (pozri odôvodnenie 46).

(109)

Okrem toho, pokiaľ ide o preukázanie poklesu predaja, Komisia zaznamenala, že Spojené kráľovstvo neposkytlo vysvetlenie týkajúce sa vývoja trhov s kamenivom v Severnom Írsku po roku 2002. Údaje, ktoré Spojené kráľovstvo poskytlo, ukazujú od roku 2004 do roku 2007 nárast výroby. Ako sa uvádza v odôvodneniach 47 až 49, Spojené kráľovstvo poskytlo údaje z reprezentatívnej vzorky výrobcov kameniva v Severnom Írsku, vrátane výrobných trendov. Zdá sa však, že výrobné trendy dôkladne nasledujú stavebné trendy, pričom boli značne zasiahnuté hospodárskou recesiou, ktorá sa začala v roku 2008, a preto nie sú na preukázanie poklesu predaja v dôsledku zavedenia dane z kameniva úplne relevantné.

(110)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania ďalej poznamenala, že na podporu tvrdenia o tom, že nárast nákladov ovplyvnil tržby prevádzkovateľov a znížil ich zisky, neboli predložené žiadne údaje. Napriek veľkým ťažkostiam pri zbere príslušných informácií poskytlo Spojené kráľovstvo informácie na podporu tohto tvrdenia, ktoré sú opísané v oddieloch 2.3.4 až 2.3.7. Spojené kráľovstvo okrem toho poskytlo informácie preukazujúce vysokú konkurenciu, ktorej čelia výrobcovia kameniva v Severnom Írsku, ako aj ich nízke cenové marže na zvýšenie cien v dôsledku väčšej ponuky zameniteľných výrobkov, nedostatočnej vertikálnej integrácie trhu, veľkého počtu výrobcov s malým podielom na trhu (pozri odôvodnenia 34 až 40).

(111)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania takisto poznamenala, že cenová elasticita dopytu údajov poukázala na skutočnosť, že dopyt je nepružný. Spojené kráľovstvo teraz preukázalo, že príslušné údaje sa vzťahovali na celé Spojené kráľovstvo a nemohli byť relevantné samostatne pre Severné Írsko. Komisia uznáva tvrdenie Spojeného kráľovstva, že špecifickú elasticitu pre trh Severného Írska nemožno vypočítať.

(112)

Komisia konštatuje, že po tom, ako združenie BAA vyjadrilo svoju pripomienku, že hospodárske údaje, ktoré predložilo Spojené kráľovstvo a ktoré sa uvádzajú v odôvodneniach 21 až 23 rozhodnutia o začatí konania, sú neprijateľné a pravdepodobne zavádzajúce, Spojené kráľovstvo poskytlo ďalšie, podrobnejšie údaje (odôvodnenie 27), pokiaľ ide o ceny kameniva v Severnom Írsku a vo Veľkej Británii. Údaje poukazujú na to, že daň z kameniva v plnom rozsahu by predstavovala oveľa vyšší podiel predajnej ceny trhu, v rámci ktorého sú ceny už aj tak stlačené.

(113)

Komisia ďalej uviedla, prečo by sa mohla daň z kameniva preniesť na spotrebiteľov vo Veľkej Británii, no nie v Severnom Írsku. Komisia v tejto súvislosti potvrdzuje hodnotenie Spojeného kráľovstva, ako sa uvádza v odôvodneniach 34 až 40, potvrdené Úradom pre spravodlivý obchod v správe o kamenive (31), ktoré uvádza, že trh kameniva v Severnom Írsku predstavuje iný geografický trh ako trh Veľkej Británie a že výrobcovia kameniva v Severnom Írsku môžu mať na presun dane z kameniva na spotrebiteľa menej priestoru.

(114)

Komisia takisto konštatuje, že priestor na zvyšovanie cien v Severnom Írsku je takisto zjavne do veľkej miery obmedzený vysokými výrobnými nákladmi, ktorým subjekty čelia v mnohých oblastiach. Spojené kráľovstvo uviedlo, že údaje, ktoré poskytli štyri z piatich najlepších spoločností v odvetví, odhalili, že ziskové rozpätie je už veľmi obmedzené, pričom mnohé kameňolomy boli aj z dôvodu vyšších nákladov na elektrickú energiu a stavebné povolenia počas niekoľkých rokov stratové (pozri odôvodnenie 25).

(115)

Komisia poznamenáva, že hoci údaje, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo a ktoré sú opísané v oddiele 2.3.6, nie sú rozdelené podľa rokov a podľa typu kameniva, vyplýva z nich, že odvetvie kameniva v Severnom Írsku čelí vysokej obchodnej expozícii, ktorá vo všeobecnosti presahuje 10 % a dosahuje dokonca 24,25 %. Ako uvádza Spojené kráľovstvo, obchodná expozícia by vzhľadom na nepreclené dovozy z Írskej republiky mohla byť dokonca ešte vyššia. Komisia počas predchádzajúcej praxe (32) usúdila, že už v prípade, že je obchodná expozícia nad 10 %, predstavuje riziko pre konkurencieschopnosť príslušného priemyselného odvetvia. Komisia navyše uznáva, že z dôvodu vysokej obchodnej expozície v kombinácii s malým podielom na trhu je bez straty na objeme predaja nemožné premietnuť značné dodatočné náklady na spotrebiteľov (33).

(116)

Komisia však poznamenáva, že údaje pre asfalt a piesok sa tomuto trendu vymykajú a ich obchodná expozícia je oveľa nižšia. Piesok a asfalt však nesledujú rovnaké trendy ako zvyšok čistého alebo spracovaného kameniva. Číselné údaje vo všeobecnosti ukazujú pokles dovozu a vývozu. Dovoz piesku a asfaltu sa však v posledných rokoch zdvojnásobil. To samozrejme vplýva na výpočet obchodnej expozície. Treba spomenúť, že dovážané spracované kamenivo nikdy nepodliehalo dani z kameniva, čo znamená, že po pozastavení ODK, keď sa na asfalt zo Severného Írska vzťahovala plná sadzba dane z kameniva, bol dovážaný asfalt automaticky oveľa lacnejší. Z tohto dôvodu mohol byť trend dovozu ovplyvnený cenovým rozdielom.

(117)

Komisia navyše poznamenáva, že trh kameniva pre všetky druhy čistého kameniva predstavuje jeden tovarový trh. Príčinou je zameniteľnosť rôznych typov surového kameniva, ktorú potvrdil Úrad pre spravodlivý obchod v správe za rok 2012 (34) v rámci posudzovania trhov s kamenivom (čistým kamenivom), cementom a čerstvým betónom, pričom trh s kamenivom pri posúdení nerozdelil. Komisia preto dospela k záveru, že rôzne úrovne obchodnej expozície pre piesok a asfalt v porovnaní s ostatnými typmi kameniva nie sú relevantné pre jej posúdenie, keďže po prvé, piesok a asfalt sa posudzujú spoločne, aj keď patria na rôzne trhy s výrobkami (piesok patrí do prvej kategórie drveného kameniva a asfalt sa považuje za spracované kamenivo) a po druhé, číselné údaje sú ovplyvnené trendmi dovozu, pravdepodobne v súvislosti s asfaltom.

(118)

Na záver sa Komisia domnieva, že Spojené kráľovstvo teraz preukázalo, že značný nárast výrobných nákladov v dôsledku dane z kameniva nebolo možné preniesť bez výrazného poklesu predaja a splnenia podmienky zlučiteľnosti uvedenej v bode 158 písm. c) usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008.

(119)

Komisia môže teda pozitívne zhrnúť posúdenie zlučiteľnosti opatrenia s článkom107 ods. 3 písm. c) zmluvy na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008.

(120)

Ako sa uvádza v odôvodnení 40 rozhodnutia o začatí konania, Komisia dospela k záveru, že Spojené kráľovstvo neoprávnene zaviedlo upravené oslobodenie od dane z kameniva v Severnom Írsku v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Komisia však vzhľadom na zodpovednosť za nápravné opatrenie so spätnou platnosťou prijaté Spojeným kráľovstvom zistila, že upravené ODK je zlučiteľné s článkom 107 ods. 3 písm. c) zmluvy na základe usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2001 a usmernení o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia z roku 2008,

25.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 250/38

(1)

Komisia dostala 22. decembra 2003 sťažnosť od talianskeho leteckého dopravcu Air One S.p.A. (ďalej len „Air One“), v ktorej tvrdí, že prevádzkovatelia viacerých talianskych letísk poskytli spoločnosti Ryanair Ltd. (ďalej len „Ryanair“) neoprávnenú pomoc prostredníctvom viacerých dohôd stanovujúcich prevádzkové podmienky na letiskách. Išlo o tieto letiská: Alghero, Pescara a Rím, ktoré prevádzkujú spoločnosti Società di Gestione dell'Aeroporto di Alghero So.Ge.A.AL S.p.A. (ďalej len „So.Ge.A.AL“), SAGA S.p.A., resp. Aeroporti di Roma S.p.A., ako aj o letiská: Pisa, Treviso a Bergamo (ďalej len „Orio al Serio“).

(2)

Spoločnosť Air One vyzvala listom z 11. júna 2004 Komisiu, aby zaujala stanovisko k tejto sťažnosti v súlade s článkom 265 zmluvy, a podala žalobu pre nečinnosť na Všeobecný súd. Súd uvedenú žalobu zamietol (2).

(3)

Komisia listom z 9. júla 2004 poslala Taliansku nedôvernú verziu sťažnosti. Po tom, čo Komisia súhlasila s predĺžením lehoty, poslalo Taliansko svoje pripomienky k sťažnosti listami z 5. októbra 2004 a 5. novembra 2004.

(4)

Komisia listom zo 14. marca 2005 požiadala o doplňujúce informácie. Po tom, čo Komisia súhlasila s predĺžením lehoty, poslalo Taliansko požadované informácie listom zo 17. júna 2005. Taliansko predložilo Komisii ďalšie informácie listom z 30. júna 2005.

(5)

Spoločnosť Air One požiadala Komisiu listom z 21. novembra 2005 o rozšírenie vyšetrovania na letiská Bari a Brindisi. Spoločnosť Air One listom z 18. mája 2006 oficiálne vyzvala Komisiu, aby vyjadrila svoje stanovisko na základe článku 265 zmluvy. Komisia odpovedala listom zo 14. júla 2006.

(6)

Spoločnosť Air One listami z 26. októbra 2006 a 10. januára 2007 obmedzila svoje námietky na údajnú pomoc poskytnutú na základe dohôd podpísaných medzi prevádzkovateľom letiska Alghero, spoločnosťou So.Ge.A.AL a spoločnosťou Ryanair. Spoločnosť Air One listom z 12. februára 2007 vyzvala Komisiu na dodržanie článku 265 zmluvy.

(7)

V listoch z 27. júna 2006 a 30. novembra 2006 si Komisia od Talianska vyžiadala ďalšie informácie. Taliansko túto žiadosť čiastočne splnilo listom zo 17. januára 2007. V liste z 19. februára 2007 si Komisia vyžiadala od Talianska ďalšie informácie. Taliansko odpovedalo na túto žiadosť listami zo 16. marca 2007 a z 26. marca 2007.

(8)

Komisia sa po preskúmaní informácií, ktoré predložilo Taliansko, rozhodla 12. septembra 2007 začať vyšetrovacie konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy (ďalej len „rozhodnutie z roku 2007“). Rozhodnutie z roku 2007 o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k vyšetrovaným opatreniam.

(9)

Taliansko listami z 15. októbra 2007 a 22. októbra 2007 požiadalo Komisiu o predĺženie lehoty na predloženie svojich pripomienok k posúdeniu uvedenému v rozhodnutí z roku 2007. Komisia súhlasila s predĺžením lehoty listom z 23. októbra 2007. Taliansko predložilo 14. novembra 2007 svoje pripomienky k rozhodnutiu z roku 2007.

(10)

Komisia uverejnila 12. februára 2008 korigendum k rozhodnutiu z roku 2007 (4).

(11)

Spoločnosť Ryanair predložila 18. februára 2008 svoje pripomienky k posúdeniu uvedenému v rozhodnutí z roku 2007. V rovnaký deň predložila svoje pripomienky spoločnosť So.Ge.A.AL. Spoločnosť So.Ge.A.AL poslala ďalšie informácie listom zo 16. júna 2008. Taliansko poslalo 20. februára 2008 Komisii pripomienky regiónu Sardínie (ďalej len „RAS“).

(12)

Pripomienky spoločností Ryanair a So.Ge.A.AL boli poslané Taliansku listom z 28. februára 2008.

(13)

Spoločnosť Air One listom z 20. júna 2008 doplnila svoju pôvodnú sťažnosť. Komisia poslala 10. decembra 2008 Taliansku tento list na vyjadrenie pripomienok. Talianske orgány listom z 15. januára 2009 požiadali o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok k listu spoločnosti Air One. Predĺžená lehota bola Komisiou odsúhlasená listom z 20. januára 2009. Taliansko poslalo Komisii svoje pripomienky 13. februára 2009.

(14)

Komisia sa 1. septembra 2008 obrátila na spoločnosť Ecorys Netherlands BV (ďalej len „Ecorys“) s cieľom vykonať hospodárske vyhodnotenie viacerých prebiehajúcich vyšetrovaní štátnej pomoci vrátane vyšetrovania týkajúceho sa letiska Alghero. Analýza bola okrem iného zameraná na správanie prevádzkovateľa letiska So.Ge.A.AL a miestnych orgánov v súvislosti s dohodami uzatvorenými medzi spoločnosťou So.Ge.A.AL a leteckými dopravcami a v súvislosti s rozsahom, v akom boli dohody s leteckými dopravcami pôsobiacimi na letisku Alghero v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Spoločnosť Ecorys predložila svoju záverečnú správu 30. marca 2011 (ďalej len „správa spoločnosti Ecorys“).

(15)

Spoločnosť Ryanair predložila Komisii v liste z 5. marca 2010 ďalšie informácie týkajúce sa všetkých prebiehajúcich vyšetrovaní štátnej pomoci, ktoré sa týkali spoločnosti Ryanair a medzi ktorými bolo aj vyšetrovanie letiska Alghero.

(16)

Komisia 30. marca 2011 poslala Taliansku žiadosť o doplňujúce informácie. Komisia poslala Taliansku v tomto istom liste anglickú verziu správy spoločnosti Ecorys.

(17)

Komisia poslala 8. apríla 2011 spoločnosti Ryanair žiadosť o informácie. Spoločnosť Ryanair odpovedala na túto žiadosť listom z 22. júla 2011.

(18)

Taliansko listami z 23. mája 2011 a 30. mája 2011 požiadalo o predĺženie lehoty na poskytnutie informácií, o ktoré Komisia požiadala 30. marca 2011. Taliansko v tomto istom liste požiadalo o preloženie anglickej verzie správy spoločnosti Ecorys do taliančiny. Taliansko potvrdilo žiadosť o preklad 1. júna 2011. Komisia poslala Taliansku preklad správy spoločnosti Ecorys do taliančiny 1. augusta 2011.

(19)

Taliansko listami z 31. augusta 2011 a 9. septembra 2011 (RAS a talianske ministerstvo dopravy) odpovedalo na žiadosť Komisie o informácie z 30. marca 2011.

(20)

Komisia v liste z 19. októbra 2011 poslala Taliansku odpoveď spoločnosti Ryanair z 22. júla 2011. Taliansko listom zo 16. novembra 2011 požiadalo o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok. Taliansko v tomto istom liste požiadalo o preklad do taliančiny správy o posúdení zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve (ďalej len „správa o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z roku 2011“), ktorá bola priložená k odpovedi spoločnosti Ryanair. Komisia listom zo 17. novembra 2011 súhlasila s predĺžením lehoty. Komisia poslala 23. januára 2012 Taliansku taliansku verziu správy o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z roku 2011. Taliansko 15. februára 2012 predložilo svoje pripomienky k pripomienkam spoločnosti Ryanair, najmä k správe o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z roku 2011.

(21)

Komisia poslala spoločnosti Ryanair 17. februára 2012 žiadosť o informácie týkajúce sa prebiehajúceho súboru vyšetrovaní štátnej pomoci vrátane vyšetrovania v súvislosti s letiskom Alghero. Spoločnosť Ryanair odpovedala na túto žiadosť listom zo 16. apríla 2012.

(22)

Komisia 27. júna 2012 rozšírila formálne vyšetrovacie konanie a zahrnula ďalšie opatrenia prijaté Talianskom, ktoré neboli predmetom sťažnosti spoločnosti Air One (ďalej len „rozhodnutie z roku 2012“) (5). Rozhodnutie z roku 2012 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k vyšetrovaným opatreniam.

(23)

Taliansko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu z roku 2012 v dňoch 31. augusta 2012, 3. októbra 2012, 19. októbra 2012, 22. októbra 2012 a 20. februára 2013. Komisia dostala pripomienky od štyroch zainteresovaných strán: So.Ge.A.AL, Ryanair, Airport Marketing Services Ltd. (ďalej len „AMS“) a Unioncamere. Vyjadrenie spoločnosti Ryanair obsahovalo aktualizovanú správu o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve (ďalej len „správa o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z roku 2013“). Komisia postúpila pripomienky doručené od zainteresovaných strán Taliansku, ktoré dostalo príležitosť vyjadriť sa k nim. Vyjadrenia Talianska k pripomienkam, ktoré predložili zainteresované strany, boli prijaté 6. septembra 2013 a 13. novembra 2013.

(24)

Od spoločnosti Ryanair boli prijaté viaceré vyjadrenia 20. decembra 2013, 17., 24. a 31. januára 2014. Komisia postúpila všetky pripomienky týkajúce sa letiska Alghero Taliansku 9. januára 2014 a 5. februára 2014. Taliansko požiadalo 24. februára 2014 o preklad vyjadrení spoločnosti Ryanair, ktoré mu Komisia zaslala listom z 5. februára 2014, do taliančiny. Komisia poslala Taliansku listom z 8. apríla 2014 taliansku verziu vyjadrení spoločnosti Ryanair, ako požadovalo.

(25)

Komisia listom z 23. decembra 2013 požiadala Taliansko o doplňujúce informácie o opatreniach, ktoré boli predmetom vyšetrovania. Taliansko po predĺžení počiatočnej stanovenej lehoty predložilo 18. februára 2014 čiastočnú odpoveď na žiadosť Komisie. Taliansku bola 4. marca 2014 pripomenutá jeho povinnosť poskytnúť vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky, ktoré mu boli položené v liste Komisie z 23. decembra 2013. Taliansko predložilo požadované informácie listom z 25. marca 2014.

(26)

Komisia 14. marca 2014 informovala Taliansko a strany zainteresované na postupe, že 20. februára 2014 boli prijaté usmernenia Komisie o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (ďalej len „usmernenia o leteckej doprave z roku 2014“) (6), a vyzvala Taliansko, aby predložilo svoje pripomienky do 20 pracovných dní od uverejnenia usmernení o leteckej doprave z roku 2014. Taliansko neodpovedalo na list Komisie zo 14. marca 2014.

(27)

V liste z 21. marca 2014 si Komisia vyžiadala od Talianska ďalšie informácie. Taliansko po predĺžení počiatočnej stanovenej lehoty predložilo požadované informácie 25. apríla 2014 a 8. mája 2014.

(28)

Usmernenia o leteckej doprave z roku 2014 boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie4. apríla 2014. Týmito usmerneniami boli nahradené usmernenia z roku 2005 týkajúce sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len „usmernenia o leteckej doprave z roku 2005“). (7)

(29)

Dňa 15. apríla 2014 bolo v Úradnom vestníku Európskej únie uverejnené oznámenie, v ktorom sa členské štáty a zainteresované strany vyzývali, aby do jedného mesiaca od dátumu uverejnenia predložili pripomienky k uplatňovaniu usmernení o leteckej doprave z roku 2014 v tomto prípade. Spoločnosť So.Ge.A.AL predložila svoje pripomienky 8. mája 2014. Pripomienky spoločnosti So.Ge.A.AL boli poslané Taliansku 22. mája 2014.

(30)

V liste z 26. mája 2014 si Komisia vyžiadala od Talianska ďalšie informácie. Taliansko poskytlo požadované informácie 10. júna 2014, 28. júla 2014, 20. a 27. augusta 2014, 1. a 19. septembra 2014.

(31)

Taliansko listom z 11. septembra 2014 informovalo Komisiu, že výnimočne akceptuje prijatie tohto rozhodnutia len v angličtine.

(32)

Letisko Alghero sa nachádza na severozápade talianskeho ostrova Sardínia. Letisko Alghero bolo pôvodne vybudované ako vojenské letisko a pre civilnú dopravu bolo otvorené v roku 1974. Infraštruktúra a zariadenie letiska sú vo vlastníctve štátu prostredníctvom orgánu Ente Nazionale Aviazione Civile (ďalej len „ENAC“), čo je taliansky vnútroštátny úrad pre civilné letectvo.

(33)

Pokiaľ ide o vzdialenosť letiska Alghero od ostatných sardínskych letísk, letisko Alghero sa nachádza 128 km od letiska Olbia, 133 km od letiska Oristano, 225 km od letiska Tortoli – Arbatax a 235 km od letiska Cagliari. (8) Podľa Talianska nemožno letisko Alghero pre jeho zemepisnú polohu a špecifické prvky dopravnej siete (cestná a železničná doprava) nahradiť žiadnym z týchto susedných letísk.

(34)

Tok cestujúcich sa na letisku zvýšil zo 663 570 v roku 2000 na vyše 1 milión v roku 2005 a takmer 1,6 milióna v roku 2013.

Tabuľka 1

Tok cestujúcich na letisku Alghero

(35)

Spoločnosť Ryanair bola hlavný letecký dopravca využívajúci letisko od roku 2000. Na letisku však od roku 2000 pôsobili aj iní leteckí dopravcovia vrátane nízkonákladových dopravcov (Germanwings, Air Italy, Air Dolomiti, Air Vallée, Meridiana, Alpi Eagles, bmibaby, easyJet, Air One, Volare, Alitalia). (9).

(36)

Poplatky účtované leteckým dopravcom na letisku Alghero sa zvyčajne stanovujú na základe zverejneného rozpisu letiskových poplatkov, ktoré zahŕňajú tieto položky: poplatok za odlet a poplatok za pristátie, poplatok za cestujúceho, bezpečnostný poplatok, poplatok za kontrolu batožiny a poplatok za pozemnú obsluhu.

(37)

Spoločnosť So.Ge.A.AL bola založená v roku 1994 ako prevádzkovateľ letiska Alghero. Spoločnosť mala počiatočné imanie 200 miliónov ITL (103 291,40 EUR), v plnom rozsahu upísané miestnymi verejnými orgánmi. Väčšinu kapitálu držal [priamo alebo nepriamo prostredníctvom spoločnosti Società Finanziaria Industriale Regione Sardegna – SFIRS S.p.A (ďalej len „SFIRS“)] región Sardínie RAS. Spoločnosť SFIRS bola zriadená ako investičná spoločnosť regiónu Sardínie RAS (10).

(38)

Hoci sa zloženie kapitálu spoločnosti So.Ge.A.AL v priebehu rokov menilo, od roku 1994 je spoločnosť v plnom rozsahu vlastnená verejnými orgánmi: Obchodná komora Sassari, Provincia Sassari, Obec Sassari, Obec Alghero, región Sardínie RAS a spoločnosť SFIRS S.p.A.

(39)

Akcie spoločnosti So.Ge.A.AL vlastnil v roku 2010 región Sardínie RAS vo výške 80,2 % a spoločnosť SFIRS vo výške 19,8 %.

(40)

Spoločnosť So.Ge.A.AL podpísala 28. mája 2007 s orgánom ENAC dohodu na koncesiu na úplné prevádzkovanie letiska Alghero na obdobie štyridsať rokov (11) (ďalej len „dohoda“) (12). Spoločnosť So.Ge.A.AL prevádzkovala do roku 2007 letisko Alghero na základe „dočasnej“ koncesie na prevádzkovanie, ktorá jej bola udelená 11. februára 1999.

(41)

V Taliansku koncesiu na prevádzkovanie letiska udeľuje orgán ENAC na základe posúdenia udržateľnosti obchodného plánu, ktorý zahŕňa akčný plán, investičný plán a hospodársko-finančný plán. Prevádzkovateľ letiska v akčnom pláne opisuje svoje hospodárske plánovacie stratégie, ako aj organizačnú štruktúru. Investičný plán tvorí stručná správa o plánovaných opatreniach a ich technickej, hospodárskej a administratívnej uskutočniteľnosti. V hospodársko-finančnom pláne je znázornená finančná vyváženosť prevádzkovania letiska.

(42)

Podľa článku 8 dohody výnosy spoločnosti So.Ge.A.AL tvoria:

(43)

Prevádzkovatelia letísk musia orgánu ENAC platiť ročný koncesný poplatok za právo prevádzkovať letisko vo výške a podľa postupov vymedzených v príslušných platných právnych predpisoch (podrobné informácie o určovaní koncesných poplatkov sú uvedené v odôvodneniach 155 až 157).

(44)

Na základe článku 12 dohody musí prevádzkovateľ letiska na začiatku každého roku udelenia koncesie predložiť orgánu ENAC správu o stave vykonávania akčného plánu. Okrem toho musí prevádzkovateľ letiska predložiť orgánu ENAC na schválenie vždy najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím štvorročného obdobia koncesie obchodný plán (vrátane investičného plánu a akčného plánu) na nasledujúce štvorročné obdobie. V prípade, že prevádzkovateľ letiska nedodrží tieto povinnosti, uplatňujú sa sankcie.

(45)

Podľa článku 14bis dohody bude koncesia zrušená a dohoda môže byť zákonne ukončená v prípade: i) nevykonania opatrení opísaných v odôvodnení 44 v stanovených lehotách; ii) omeškania s platbou koncesného poplatku zo strany prevádzkovateľa letiska o viac ako dvanásť mesiacov; iii) konkurzu alebo iv) nedosiahnutia hospodársko-finančnej rovnováhy na konci prvého štvorročného obdobia.

(46)

Taliansko v liste z 18. februára 2014 tvrdilo, že spoločnosť So.Ge.A.AL nevykonáva činnosti, ktoré patria do pôsobnosti verejného poriadku (13).

(47)

Spoločnosť So.Ge.A.AL však poskytovala k dispozícii letiskové priestory na účely poskytovania určitých služieb štátom pri výkone verejnej právomoci a znášala náklady na údržbu a správu predmetných priestorov.

(48)

Taliansko v liste z 10. júna 2014 (14) prehodnotilo svoju pozíciu a uviedlo, že náklady na správu týchto letiskových priestorov patria do pôsobnosti verejného poriadku. Pokiaľ ide o právny rámec, Taliansko uviedlo, že na základe právnych predpisov znášajú tieto náklady prevádzkovatelia letísk. Prevádzkovateľ letiska je konkrétne povinný poskytnúť k dispozícii orgánu ENAC a ďalším verejným subjektom (vzdušná hraničná polícia, colný úrad, finančná polícia, úrad pre námorné, vzdušné a pohraničné zdravie, taliansky Červený kríž, požiarna služba, polícia) určité letiskové priestory a znášať príslušné náklady na správu a údržbu. (15) Povinnosť prevádzkovateľov letísk poskytnúť k dispozícii verejným subjektom letiskové priestory a znášať príslušné náklady bola stanovená rámcovou dohodou o udelení koncesie na prevádzkovanie talianskych letísk uvedenou v talianskom nariadení ministerstva dopravy a navigácie č. 12479 z 20. októbra 1999, prijatou na základe ministerskej vyhlášky č. 521 z roku 1997. Príslušné ustanovenia boli transponované do dohody, v ktorej je v článku 4 ods. 1 písm. c) stanovená povinnosť prevádzkovateľa letiska „vykonávať činnosti potrebné na podporu činností v zodpovednosti štátu, pohotovostných a zdravotníckych služieb v priestoroch letiska“. Podľa Talianska predstavovali prevádzkové náklady pre spoločnosť So.Ge.A.AL na údržbu týchto priestorov v období rokov 2000 – 2010 spolu 2 776 073 EUR (16).

(49)

Taliansko ďalej uviedlo, že celkové náklady vo výške 1 284 133 EUR na investície do nového terminálu predstavujú náklady na výstavbu priestorov, ktoré je spoločnosť So.Ge.A.AL povinná poskytnúť k dispozícii verejným subjektom, takže predstavujú náklady na poskytovanie činností v pôsobnosti verejného poriadku (pozri tiež odôvodnenie 86).

(50)

Koncesné poplatky (za prevádzkovanie a bezpečnosť) zaplatené spoločnosťou So.Ge.A.AL v období rokov 2000 – 2010 sú uvedené v tabuľke 2 (17).

Tabuľka 2

Koncesné poplatky zaplatené spoločnosťou So.Ge.A.AL v období rokov 1998 – 2010 (EUR)

(51)

Finančné výsledky spoločnosti So.Ge.A.AL boli v období rokov 2000 – 2010 negatívne. Podľa Talianska boli slabé výsledky spoločnosti výsledkom oneskorenia udelenia úplnej koncesie na prevádzkovanie letiska. Po udelení koncesie viedla hospodárska kríza k prudkému poklesu počtu cestujúcich, čo negatívne ovplyvnilo činnosť letiska.

(52)

Taliansko predložilo v auguste 2011 Komisii správu o vyhodnotení finančnej situácie letiska Alghero v období rokov 2000 – 2010 (ďalej len „správa spoločnosti Accuracy“) (18). Na základe správy spoločnosti Accuracy boli ročné finančné výsledky spoločnosti So.Ge.A.AL takéto:

Tabuľka 3

Finančné výsledky spoločnosti So.Ge.A.AL v období rokov 2000 – 2010 (v tis. EUR)

(53)

V priebehu vyšetrovania predložilo Taliansko Komisii výročné správy (Relazione sulla gestione del bilancio) za obdobie rokov 2000 – 2010 (19).

(54)

Spoločnosť So.Ge.A.AL vykázala v roku 2001 stratu vo výške 1 530 960 048 ITL. Spoločnosť So.Ge.A.AL vykázala aj v rokoch 2002 a 2003 negatívne čísla.

(55)

Spoločnosť So.Ge.A.AL uzavrela rok 2004 so stratou vo výške 2 981 688 EUR. V rokoch 2005 a 2006 zaznamenávala ďalšie straty. Stratu vo výške 1 801 000 EUR zaznamenala aj v roku 2007 napriek udeleniu úplnej koncesie na prevádzkovanie letiska 3. augusta 2007. Na základe výročnej správy za rok 2007 neočakávané udalosti zhoršili finančné výsledky spoločnosti So.Ge.A.AL v roku 2007.

(56)

Spoločnosť So.Ge.A.AL vykázala v roku 2008 stratu vo výške 4 577 000 EUR a v roku 2009 stratu vo výške 12 404 126 EUR.

(57)

Spoločnosť So.Ge.A.AL vo svojej výročnej správe za rok 2009 poznamenala, že na základe dohody z roku 2007 má prah ziskovosti dosiahnuť do štyroch rokov od udelenia koncesie. Spoločnosť So.Ge.A.AL so zreteľom na svoju zlú finančnú situáciu v roku 2009 navrhla vypracovanie a prijatie aktualizovaného obchodného plánu, ktorý opísala ako potrebný na priblíženie predpovedí vývoju na trhu. V tomto zmysle bol obchodný plán vypracovaný spoločnosťou Roland Berger (pozri odôvodnenia 64 – 70) považovaný za dostatočne spoľahlivý.

(58)

Za rok 2010 bola vykázaná ďalšia strata 1 847 165 EUR. Údaje o doprave sa údajne naďalej vyvíjali pozitívne, a to aj v ťažkom hospodárskom prostredí ovplyvnenom krízou sopečného popola, ktorá viedla k dočasnému zatvoreniu európskeho vzdušného priestoru.

(59)

Spoločnosť So.Ge.A.AL vypracovala od roku 1999 viacero obchodných plánov, ktoré sú stručne zhrnuté v odôvodneniach 60 až 75.

(60)

Obchodný plán z roku 1999 sa vzťahuje na obdobie rokov 1999 – 2007 v dvoch za sebou nasledujúcich fázach:

(61)

V obchodnom pláne sa predpokladalo udelenie úplnej koncesie v roku 1999 po zvýšení kapitálu spoločnosti So.Ge.A.AL na 6 miliárd ITL.

(62)

V obchodnom pláne sa predpokladala diverzifikácia leteckých spojení prilákaním dvoch rýchlo rastúcich nízkonákladových leteckých dopravcov ako dôležitých hnacích síl rastu. Jeden letecký dopravca začal pôsobiť na letisku Alghero na trase Alghero – Miláno v roku 1999 a druhý dopravca začal fungovať na trase Alghero – Londýn v roku 2000 s tromi letmi za týždeň za zľavnené akčné poplatky v prvý rok.

(63)

Z predpovedí dopravy vyplynulo, že letisko Alghero dosiahne 1 milión cestujúcich v roku 2004, 1,1 milióna cestujúcich v roku 2007 v dôsledku otvorenia nových trás dvoma leteckými dopravcami uvedenými v odôvodnení 62, ktorí v čase vypracovania obchodného plánu rokovali so spoločnosťou So.Ge.A.AL o dohodách o letiskových službách.

(64)

V pláne z roku 2004, ktorý pre spoločnosť So.Ge.A.AL vypracovala spoločnosť Roland Berger (ďalej len „plán spoločnosti Roland Berger“) boli uvedené podrobné predpovede na obdobie rokov 2004 – 2008. Hlavné prvky tohto obchodného plánu boli:

(65)

V záujem pochopenia, ako letisko Alghero fungovalo v porovnaní s trhom, bola jeho výkonnosť porovnaná s porovnateľnými letiskami:

(66)

V projekciách, ktoré boli vypracované v pláne spoločnosti Rolanda Bergera, boli budúce prevádzkové príjmy a výdavky prevádzkovateľa letiska založené na dvoch scenároch: scenár rozvoja letiska pri dočasnej koncesii a scenár „úplnej“ koncesie. V prvom scenári malo letisko do roku 2008 naďalej zaznamenávať straty, pričom v druhom scenári úplnej koncesie malo letisko dosiahnuť prah ziskovosti už v roku 2005 na základe ročných príjmov vyšších priemerne o 7 % v porovnaní s dočasným scenárom (zapríčinené vo veľkej miere vyššími príjmami z iných ako leteckých činností – efektívnejšia reklamná činnosť, prevádzka parkoviska a úspory palív mali spôsobiť zvýšenie obchodného príjmu). Finančné výsledky pre činnosť leteckej dopravy mali byť podľa predpokladov negatívne dokonca aj v scenári úplnej koncesie.

(67)

Z plánu spoločnosti Rolanda Bergera vyplynul nízky príjem z obsluhy, najmä z dôvodu nízkonákladovej prepravy. Očakávalo sa, že obsluha bude v strednodobom meradle naďalej prinášať straty, dokonca aj v optimistickom scenári. Odhadovalo sa, že straty príjmov vyplývajúce z obsluhy nízkonákladovej prepravy budú v roku 2008 predstavovať 3,2 milióna EUR.

(68)

Na základe plánu spoločnosti Rolanda Bergera malo letisko s cieľom zvrátiť predchádzajúci pokles a dosiahnuť prah ziskovosti predovšetkým stimulovať obchodné príjmy do bodu, kým výdavky na cestujúceho nebudú zodpovedať porovnateľným letiskám (od 2,2 EUR do 5 EUR na cestujúceho). Podľa predpokladov mala byť nízkonákladová preprava v období rokov 2004 – 2008 hlavným zdrojom príjmov z iných ako leteckých činností a mala zmierniť straty v činnosti leteckej dopravy. Z projekcie vyplynulo 620 000 nízkonákladových cestujúcich v roku 2008.

(69)

V pláne spoločnosti Rolanda Bergera bolo poznamenané, že ďalšie prevádzkovanie letiska na základe dočasnej koncesie by si mohlo vyžadovať rekapitalizáciu spoločnosti So.Ge.A.AL na pokrytie prevádzkových strát.

(70)

Plán spoločnosti Rolanda Bergera bol dvakrát aktualizovaný, v rokoch 2007 a 2008, na zohľadnenie vývoja v odvetví. V aktualizáciách boli navrhnuté konkrétne opatrenia na rozvoj letiska v období rokov 2008 – 2011, zvýšenie príjmov z leteckej činnosti – najmä z činnosti obsluhy a príjmov z iných ako leteckých činností.

(71)

Obchodný plán spoločnosti So.Ge.A.AL vypracovaný na účely udelenia úplnej koncesie bol schválený v septembri 2005 a boli v ňom uvedené predpokladané príjmy a náklady na obdobie trvania koncesie na prevádzkovanie letiska 40 rokov za predpokladu, že koncesia bude spoločnosti So.Ge.A.AL udelená v roku 2006.

(72)

Z predpokladov ročného objemu dopravy vyplynul plynulý každoročný nárast vo výške 4,5 % do roku 2010, 2,6 % v období rokov 2011 – 2025 a 3,78 % v období rokov 2006 – 2025 približne na 2 800 000 miliónov cestujúcich do roku 2045. Príjmy z iných ako leteckých činností sa mali zvýšiť z ročných 2 929 000 EUR v roku 2006 na 8 814 000 EUR v roku 2045. Tržby z leteckej činnosti sa mali takisto zvýšiť z 9 288 000 EUR v roku 2006 na 29 587 000 EUR na konci obdobia 40 rokov. V predpovediach sa počítalo so znížením príjmov z leteckej činnosti o 20 %, keď letisko dosiahne strop 2 milióny cestujúcich a následne na trh vstúpi ďalší poskytovateľ služieb pozemnej obsluhy v súlade s pravidlami EÚ o pozemnej obsluhe na európskych letiskách (21).

(73)

V období rokov 2006 – 2045 sa predpokladali kapitálové výdavky vo výške 143,3 milióna EUR. Plán zahŕňal podrobný program kapitálových investícií na rok v období rokov 2006 – 2045 a boli v ňom uvedené zdroje financovania (súkromné alebo verejné) týchto investícií.

(74)

Región Sardínie RAS schválil plán reorganizácie a reštrukturalizácie z roku 2010 v septembri 2010. V pláne bola uvedená komplexná analýza hospodárskej situácie spoločnosti So.Ge.A.AL na obdobie rokov 2000 – 2010 a návrat k životaschopnosti spoločnosti bol naplánovaný v roku 2012, pričom bola zohľadnená aj rekapitalizácia spoločnosti naplánovaná na rok 2010.

(75)

Podľa plánu reorganizácie a reštrukturalizácie z roku 2010 boli slabé výsledky spoločnosti So.Ge.A.AL výsledkom nevhodného riadenia, neefektívnej činnosti pozemnej obsluhy, nedostatkov infraštruktúry a nedostatočných príjmov z leteckej činnosti a z iných ako leteckých činností.

(76)

Tieto opatrenia sú predmetom vyšetrovania, ktoré sa začalo na základe rozhodnutia z roku 2007 a rozšírilo na základe rozhodnutia z roku 2012:

(77)

V talianskych právnych predpisoch sa od prevádzkovateľov letísk vyžaduje, že musia udržiavať minimálnu úroveň kapitálu v závislosti od objemu dopravy (22): pre letiská s objemom dopravy od 300 000 do 1 milióna cestujúcich sa požaduje minimálny kapitál vo výške 3 milióny EUR, pričom pre dopravu v objeme od 1 milióna do 2 miliónov cestujúcich bol prah stanovený na 7,5 milióna EUR. Taliansko v priebehu vyšetrovania tvrdilo, že kapitálové injekcie od verejných akcionárov spoločnosti So.Ge.A.AL boli zamerané predovšetkým na obnovenie kapitálu spoločnosti, ktorý bol narušený stratami, na úroveň stanovenú vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

(78)

Na základe informácii, ktoré poskytlo Taliansko, verejní akcionári spoločnosti So.Ge.A.AL vložili v období rokov 2000 – 2010 viackrát nový kapitál do spoločnosti takto (23):

Tabuľka 4

Operácie v súvislosti s kapitálom spoločnosti So.Ge.A.AL

(79)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Taliansko, spoločnosť So.Ge.A.AL prijala v období rokov 1998 – 2009 príspevky od regiónu Sardínie RAS na zariadenie a práce v celkovej výške 6 540 269 EUR.

(80)

Taliansko vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu z roku 2012 vyjasnilo, že hlavný cieľ opatrení na zariadenie a práce bolo zmodernizovať infraštruktúru letiska. Taliansko odkazovalo na všeobecné vymedzenie verejných prác (lavoro pubblico) uvedené v článku 2 ods. 1 talianskeho zákona č. 109 z 11. februára 1994 (Legge quadro in materia di lavori pubblici) (24), konkrétne „činnosti výstavby, demolácie, rekonštrukcie, renovácie a údržby prác a inštalácií vrátane ochrany životného prostredia a bioinžinierstva“ (25). Taliansko vysvetlilo, že predmetné financovanie sa nakoniec použilo na financovanie prác na termináli pre cestujúcich, modernizáciu externých cestných spojení, modernizáciu priestorov na parkovanie lietadiel, ako aj na vybavenie potrebné na fungovanie letiska.

(81)

Komisia na základe týchto vyjasnení v posúdení vykonanom v tomto rozhodnutí analyzovala financovanie zariadenia a prác (opatrenie 2) a dotácie na investície do infraštruktúry (opatrenie 3) spoločne ako súbor opatrení na financovanie vytvorenia a modernizácie infraštruktúry a vybavenia.

(82)

V tabuľke 5 sú opísané investície do infraštruktúry vykonané v období rokov 2000 – 2010, ktoré boli čiastočne financované z verejných prostriedkov (26).

Tabuľka 5

Investície do infraštruktúry v období rokov 2000 – 2010

(83)

Okrem toho poskytol región Sardínie RAS spoločnosti So.Ge.A.AL v období rokov 2000 – 2010 priame granty na nákup vybavenia (prístroje na internú komunikáciu, softvér, vozidlá atď.) v celkovej výške 4 680 281,44 EUR.

(84)

Podľa Talianska (27) bola suma 25 431 706,16 EUR verejných financií právne zaviazaná pred rokom 2000, t. j. pred dátumom rozsudku vo veci Aéroports de Paris  (28). Konkrétne:

(85)

Podľa Talianska si štát pred udelením úplnej koncesie v roku 2007 ponechal zodpovednosť za investície do infraštruktúry a prevádzkovateľ letiska bol len vykonávateľom prác na infraštruktúre schválených štátom.

(86)

Taliansko v liste z 10. júna 2014 (30) tiež uviedlo, že z celkových investičných nákladov na nový terminál predstavuje 1 284 133 EUR náklady vzniknuté pri plnení činností v pôsobnosti verejného poriadku, čo zodpovedá nákladom na výstavbu priestorov terminálu, ktoré spoločnosť So.Ge.A.AL musí poskytnúť k dispozícii verejným subjektom (pozri tiež odôvodnenie 49).

(87)

Vyšetrovanie pokrýva viaceré dohody, ktoré spoločnosť So.Ge.A.AL uzatvorila s rôznymi leteckými dopravcami lietajúcimi z letiska Alghero, ktoré Komisia v rozhodnutiach z rokov 2007 a 2012 posúdila ako možnú štátnu pomoc pre príslušných leteckých dopravcov.

(88)

Podľa Talianska o dohodách s leteckými dopravcami rokoval generálny riaditeľ spoločnosti So.Ge.A.AL, ktorý predstavenstvu podával správy o stave rokovaní a obsahu dohôd. Predstavenstvo spoločnosti So.Ge.A.AL schvaľovalo podmienky dohôd pred ich podpísaním (31).

(89)

Spoločnosť Ryanair bola od roku 2000 hlavným leteckým dopravcom pôsobiacim na letisku Alghero. Medzi spoločnosťou Ryanair a jej dcérskou spoločnosťou AMS na jednej strane a spoločnosťou So.Ge.A.AL na druhej strane boli podpísané dva typy dohôd.

(90)

V dohodách o letiskových službách uzatváraných od roku 2000 medzi spoločnosťou Ryanair a spoločnosťou So.Ge.A.AL boli stanovené prevádzkové podmienky spoločnosti Ryanair na letisku Alghero a výška letiskových poplatkov, ktoré mal tento letecký dopravca platiť. Spoločnosť Ryanair sa zaviazala splniť vopred stanovené cieľové hodnoty pre lety/cestujúcich za poplatok za úspech, ktorý mala zaplatiť spoločnosť So.Ge.A.AL. Pre prípad neúplného splnenia týchto cieľových hodnôt boli stanovené sankcie.

(91)

Dohody o marketingových službách sa týkajú propagácie destinácie Alghero na oficiálnom webovom sídle spoločnosti Ryanair. Od roku 2006 boli uzatvárané s dcérskou spoločnosťou AMS v 100 % vlastníctve spoločnosti Ryanair a boli uzatvorené v rovnaký deň ako dohody o letiskových službách uzatvorené spoločnosťou Ryanair.

(92)

Komisia v odôvodneniach 93 až 109 zhŕňa hlavné ustanovenia dohôd (dohôd o letiskových službách a dohôd o marketingových službách), ktoré podpísali spoločnosti So.Ge.A.AL a Ryanair/AMS.

(93)

Prvá dohoda o letiskových službách medzi spoločnosťou Ryanair a spoločnosťou So.Ge.A.AL bola dohodnutá 22. júna 2000 na obdobie desiatich rokov.

(94)

Na základe dohody o letiskových službách z roku 2000 mala spoločnosť Ryanair prevádzkovať najmenej jeden spiatočný let za deň medzi Londýnom a letiskom Alghero a mala spoločnosti So.Ge.A.AL platiť sumu […] ITL (32) za spiatočný let. Spoločnosť Ryanair mala tiež ročne predkladať plán predaja a marketingový plán a mala uviesť výsledky dosiahnuté pri prevádzkovaní trasy, ako aj vyhliadky na rozvoj.

(95)

Spoločnosť So.Ge.A.AL sa zaviazala poskytovať spoločnosti Ryanair služby terminálu a obsluhy. Prevádzkovateľ letiska mal platiť alebo dobropisovať mesačnú sumu zodpovedajúcu sume, ktorú mala spoločnosť Ryanair zaplatiť za poplatky za obsluhu, s obmedzením pre prvý rok dohody. Spoločnosť So.Ge.A.AL sa tiež zaviazala platiť spoločnosti Ryanair ročne pevnú sumu a ďalšiu sumu, ak by spoločnosť Ryanair medzi svoje pravidelné lety pridala druhý spiatočný let.

(96)

Spoločnosť Ryanair podpísala 25. januára 2002 so spoločnosťou So.Ge.A.AL druhú dohodu o letiskových službách, ktorá nahradila dohodu o letiskových službách z roku 2000 a vzťahovala sa na obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2012. Spoločnosť Ryanair mala na základe tejto dohody platiť spoločnosti So.Ge.A.AL […] EUR za spiatočný let za služby obsluhy. Spoločnosť Ryanair mala platiť letiskové poplatky a bezpečnostné poplatky podľa zverejneného rozpisu poplatkov.

(97)

V rovnaký deň bola podpísaná marketingová dohoda medzi spoločnosťou So.Ge.A.AL a spoločnosťou Ryanair, ktorá sa vzťahovala na rovnaké obdobie ako dohoda o letiskových službách z roku 2002. Spoločnosť Ryanair sa zaviazala vykonávať reklamné a propagačné činnosti na svojom webovom sídle a v ďalších médiách podľa vlastného uváženia na propagáciu spojenia Alghero – Londýn po porade so spoločnosťou So.Ge.A.AL. Spoločnosť So.Ge.A.AL mala na základe tejto dohody platiť marketingové príspevky vo výške […] EUR za prvú každodennú, celoročnú rotáciu na každej trase a […] EUR za druhú každodennú, letnú rotáciu na každej trase.

(98)

Spoločnosť So.Ge.A.AL podpísala 1. septembra 2003 so spoločnosťou Ryanair novú dohodu o letiskových službách na obdobie 11 rokov (s možnosťou predĺženia o ďalšie obdobie desiatich rokov), ktorá nahradila dohodu o letiskových službách z roku 2002.

(99)

Spoločnosť Ryanair mala na základe dohody o letiskových službách z roku 2003 naďalej lietať do Londýna a v závislosti od úspechu predchádzajúcich dohôd, pokiaľ ide o tok dopravy, mala spoločnosť Ryanair zriadiť nový každodenný let na letisko Frankfurt-Hahn alebo do iných miest v sieti spoločnosti Ryanair. Spoločnosť Ryanair mala platiť spoločnosti So.Ge.A.AL […] EUR za spiatočný let za služby obsluhy. Letecký dopravca zas mal platiť letiskové poplatky a bezpečnostné poplatky podľa zverejneného rozpisu poplatkov.

(100)

Dňa 1. septembra 2003 bola podpísaná aj dohoda o marketingových službách, ktorá sa vzťahovala na rovnaké obdobie ako dohoda o letiskových službách z roku 2003. Spoločnosť So.Ge.A.AL mala na základe tejto dohody platiť marketingové príspevky i) […] EUR ročne za prvú každodennú, celoročnú rotáciu na každej medzinárodnej trase; ii) […] EUR za druhú každodennú, letnú rotáciu na každej trase, a iii) jednorazový úvodný marketingový príspevok vo výške […] EUR v súvislosti s prvým rokom prevádzkovania každej medzinárodnej trasy inej ako trasa do Londýna a ďalších […] EUR za každý druhý a tretí rok prevádzkovania takejto novej trasy.

(101)

Spoločnosť Ryanair mala pokračovať v poskytovaní služieb každodennej plánovanej osobnej leteckej dopravy medzi letiskom Alghero a Londýnom a mala začať poskytovať ďalšie služby každodennej osobnej leteckej dopravy medzi letiskom Alghero a letiskom Frankfurt-Hahn a/alebo iným miestom v sieti spoločnosti Ryanair (ďalej len „služby“). Spoločnosť Ryanair mala po porade so spoločnosťou So.Ge.A.AL vykonávať aj všetky služby a činnosti, ktoré obvykle poskytujú reklamné, spoločnosti, spoločnosti na podporu predaja a pre vzťahy s verejnosťou, ktoré pôsobia v rovnakej oblasti, ako napríklad (ale nielen):

(102)

Dňa 3. apríla 2006 bola medzi spoločnosťou So.Ge.A.AL a spoločnosťou Ryanair dohodnutá nová dohoda o letiskových službách, ktorá nahradila dohodu o letiskových službách z roku 2003 a bola účinná od 1. januára 2006 do 31. decembra 2010 s možnosťou predĺženia o päť rokov.

(103)

S touto dohodou bola spojená dodatková dohoda podpísaná 3. apríla 2006 na obdobie 1. januára 2006 – 31. decembra 2010, v ktorej boli stanovené cieľové hodnoty na celkový počet cestujúcich, ktoré mala dosiahnuť spoločnosť Ryanair, a poplatok za úspech, ktorý mala zaplatiť spoločnosť So.Ge.A.AL. Boli v nej stanovené aj sankcie pre spoločnosť Ryanair pre prípad nesplnenia cieľových hodnôt týkajúcich sa cestujúcich.

(104)

Marketingová dohoda z roku 2006 bola so spoločnosťou AMS (a nie Ryanair) podpísaná 3. apríla 2006 a pokrývala rovnaké obdobie ako dohoda o letiskových službách. Dohoda bola založená na záväzku spoločnosti Ryanair prevádzkovať určité trasy EÚ a splniť určité cieľové hodnoty týkajúce sa úrovne cestujúcich. Spoločnosť AMS poskytovala spoločnosti So.Ge.A.AL online reklamné služby za […] EUR ročne.

(105)

Spoločnosti So.Ge.A.AL a Ryanair vyjadrili na začiatku roka 2010 svoj úmysel obnoviť podmienky existujúceho vzťahu rokovaním o novej dohode a 10. marca 2010 podpísali memorandum o porozumení. V memorande o porozumení je uvedené, že „spoločnosti Ryanair a So.Ge.A.AL budú od marca 2010 v dobrej viere rokovať o opätovnom vymedzení podmienok a ustanovení svojho partnerstva“.

(106)

Na tomto základe bola následne 20. októbra 2010 medzi spoločnosťou So.Ge.A.AL a spoločnosťou Ryanair podpísaná nová dohoda o letiskových službách, ktorá nahradila dohodu o letiskových službách z roku 2006. V tejto dohode bola stanovená nová štruktúra poplatkov a stimulov na obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013 s možnosťou predĺženia o päť rokov po uplynutí počiatočnej platnosti dohody.

(107)

Spoločnosť So.Ge.A.AL sa zaviazala platiť poplatky za úspech za určený počet letov a určitú úroveň prepravených cestujúcich a spoločnosť Ryanair sa zaviazala platiť poplatky za obsluhu a letiskové poplatky a vykonávať činnosti podpory predaja a vzťahov s verejnosťou.

(108)

V rovnaký deň bola podpísaná marketingová dohoda na obdobie štyroch rokov s možnosťou jej predĺženia o ďalšie štyri roky. Spoločnosť AMS poskytovala spoločnosti So.Ge.A.AL balík online reklamných služieb za tieto ročné sadzby: […] EUR za rok 2010; […] EUR za rok 2011; […] EUR za rok 2012; […] EUR za rok 2013. Marketingová dohoda bola v roku 2006 založená na záväzku spoločnosti Ryanair prevádzkovať určité trasy EÚ a splniť určité cieľové hodnoty týkajúce sa cestujúcich.

(109)

Taliansko na žiadosť Komisie rekonštruovalo analýzu ziskovosti ex ante dohôd so spoločnosťou Ryanair na základe prírastkových nákladov a príjmov, ktoré mohol súkromný subjekt v trhovom hospodárstve konajúci namiesto spoločnosti So.Ge.A.AL odôvodnene očakávať v čase uzatvorenia každej z týchto dohôd v priebehu vyšetrovaného obdobia, t. j. obdobie rokov 2000 – 2010 (ďalej len „správa o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z roku 2014“) (33). Podľa Talianska spoločnosť So.Ge.A.AL v čase uzatvorenia dohôd očakávala, že dohody so spoločnosťou Ryanair budú pre letisko ziskové.

(110)

Komisia v čase prijatia rozhodnutia z roku 2012 poznamenala, že spoločnosť So.Ge.A.AL poskytovala zrejme zľavy z letiskových poplatkov aj iným dopravcom ako len spoločnosti Ryanair. Hoci Komisia vedela o tom, že spoločnosť So.Ge.A.AL uzavrela marketingové dohody aj s inými dopravcami, v danej fáze neboli Komisii poskytnuté dostatočné informácie o týchto dohodách.

(111)

Taliansko listom z 18. februára 2014 poskytlo Komisii analýzu ziskovosti na základe ex post údajov dohôd so spoločnosťami Alitalia, Meridiana a Volare s cieľom preukázať, že z hľadiska letiska existovali hospodárske dôvody na uzatvorenie dohôd s týmito leteckými dopravcami. K tomuto dátumu nebola predložená analýza dohody so spoločnosťou Germanwings.

(112)

Taliansko potom v liste z 25. marca 2014 poskytlo Komisii analýzu ziskovosti dohôd uzatvorených spoločnosťou So.Ge.A.AL so spoločnosťami Air One/Alitalia, Meridiana, Volare a Germanwings, ktorá mala preukázať, že o týchto dohodách sa na základe ex ante očakávalo, že budú pre spoločnosť So.Ge.A.AL ziskové.

(113)

Napokon Taliansko poskytlo Komisii 10. júna 2014 analýzu očakávanej ziskovosti dohôd o obsluhe, ktoré spoločnosť So.Ge.A.AL uzatvorila so spoločnosťami bmibaby, Air Vallée a Air Italy.

(114)

Dohody, ktoré spoločnosť So.Ge.A.AL uzatvorila s inými dopravcami než spoločnosťou Ryanair a ktoré sú predmetom vyšetrovania v tejto veci, sú predstavené v odôvodneniach 115 až 132.

(115)

Spoločnosť So.Ge.A.AL uzatvorila dohody o obsluhe a marketingové dohody so spoločnosťami Germanwings, Volare, Meridiana a Alitalia.

(116)

Dohoda o obsluhe medzi spoločnosťou Germanwings a spoločnosťou So.Ge.A.AL bola podpísaná 19. marca 2007 a mala platiť od 25. marca 2007. Spoločnosť Germanwings mala na základe tejto dohody platiť spoločnosti So.Ge.A.AL […] EUR za spiatočný let za služby obsluhy.

(117)

Dňa 25. marca 2007 bola medzi spoločnosťou Germanwings a spoločnosťou So.Ge.A.AL podpísaná marketingová dohoda, na základe ktorej sa dopravca zaviazal prevádzkovať určité trasy EÚ a splniť určité cieľové hodnoty týkajúce sa cestujúcich a frekvencie. Dohoda mala platiť od 25. marca 2007 do 31. októbra 2009. Spoločnosť Germanwings však na letisku Alghero pôsobila len v roku 2007. Podľa Talianska sa dopravca rozhodol prestať pôsobiť na letisku Alghero, lebo nevedel dosiahnuť dostatočný objem dopravy na dosiahnutie prahu ziskovosti z finančného hľadiska.

(118)

V marketingovej dohode bol stanovený tzv. štartovací príspevok vo výške […] EUR, ktorý mala spoločnosť So.Ge.A.AL zaplatiť spoločnosti Germanwings „na propagáciu letiska Alghero s cieľom zvýšiť objem odlietajúcich cestujúcich otvorením novej trasy“.

(119)

V marketingovej dohode bol stanovený aj poplatok za úspech, ktorý mala spoločnosť So.Ge.A.AL platiť spoločnosti Germanwings, ak letecký dopravca splní stanovené cieľové hodnoty týkajúce objemu prepravy. V dohode boli stanovené aj sankcie, ktoré mala spoločnosť Germanwings platiť spoločnosti So.Ge.A.AL v prípade, že letecký dopravca zruší 10 % svojich letov alebo nesplní stanovené cieľové hodnoty týkajúce sa objemu prepravy.

(120)

Spoločnosť Volare podpísala 29. novembra 2007 dohodu o obsluhe a marketingovú dohodu so spoločnosťou So.Ge.A.AL.

(121)

V dohode o obsluhe boli stanovené ciele, ktoré mal dopravca splniť z hľadiska počtu cestujúcich a letov za rok, a príslušné poplatky za úspech, ktoré mala zaplatiť spoločnosť So.Ge.A.AL.

(122)

V marketingovej dohode bol stanovený ročný marketingový poplatok vo výške […] EUR, ktorý mal prevádzkovateľ letiska platiť za „reklamnú podporu za prvý rok činnosti“. Marketingová dohoda platila od 28. októbra 2007 do 31. októbra 2010.

(123)

Spoločnosť Meridiana pôsobila na letisku Alghero v rokoch 2000, 2001 a 2010.

(124)

V rokoch 2000 a 2001 neposkytovala spoločnosť Meridiana pravidelné služby z letiska Alghero, ale poskytovala len letové služby na základe požiadaviek na prenájom letov. Preto neboli medzi spoločnosťou So.Ge.A.AL a spoločnosťou Meridiana podpísané žiadne formálne dohody o obsluhe. Dopravca platil spoločnosti So.Ge.A.AL zverejnené letiskové poplatky za všetky letiskové služby.

(125)

Spoločnosť Meridiana na letisku nepôsobila v rokoch 2002 – 2010. V roku 2010 začala spoločnosť Meridiana vykonávať činnosť na letisku a podpísala so spoločnosťou So.Ge.A.AL marketingovú dohodu aj dohodu o obsluhe.

(126)

Dohoda o obsluhe bola podpísaná 28. apríla 2010 a vzťahovala sa na obdobie od apríla 2010 do apríla 2011. Spoločnosť Meridiana mala na základe tejto dohody platiť spoločnosti So.Ge.A.AL […] EUR za spiatočný let za služby obsluhy.

(127)

Marketingová dohoda bola podpísaná 20. októbra 2010 a vzťahovala sa na obdobie od júna 2010 do októbra 2010. V dohode bola stanovená jednorazová platba vo výške […] EUR (bez DPH), ktorú mala spoločnosť So.Ge.A.AL zaplatiť spoločnosti Meridiana v súvislosti so začatím letov na trasách z/do Milána, Verony a Bari v lete 2010. Platba bola podmienená tým, že spoločnosť Meridiana musí splniť určité cieľové hodnoty týkajúce sa objemu dopravy. Podľa Talianska spoločnosť So.Ge.A.AL počas obdobia, keď dohoda so spoločnosťou Meridiana platila so spätnou účinnosťou, dohodla s dopravcom podobné podmienky, ktoré boli nakoniec zahrnuté do podpísanej dohody. Taliansko predložilo v tomto zmysle Komisii návrh dohody, o ktorej vtedy spoločnosti Meridiana a So.Ge.A.AL rokovali, zo 7. júna 2010.

(128)

Spoločnosť Air One/Alitalia do roku 2010 nepodpísala žiadnu formálnu dohodu so spoločnosťou So.Ge.A.AL a platila spoločnosti So.Ge.A.AL zverejnené letecké poplatky za všetky letiskové služby. Spoločnosť So.Ge.A.AL neposkytovala spoločnosti Air One/Alitalia do roku 2010 služby pozemnej obsluhy.

(129)

V roku 2010 začala spoločnosť So.Ge.A.AL poskytovať spoločnosti Air One/Alitalia služby pozemnej obsluhy. Výsledkom bolo, že spoločnosť Air One/Alitalia podpísala so spoločnosťou So.Ge.A.AL dohodu o obsluhe. Tieto dve strany uzatvorili aj marketingovú dohodu, ktorá súvisela so spustením medzinárodných letov z letiska Alghero spoločnosťou Air One/Alitalia.

(130)

Marketingová dohoda bola podpísaná 20. októbra 2010 a vzťahovala sa na obdobie od 7. júna 2010 do 30. septembra 2010. Taliansko predložilo Komisii návrh dohody, o ktorej vtedy spoločnosti Alitalia a So.Ge.A.AL rokovali, v máji 2010. V podpísanej dohode bola stanovená jednorazová marketingová platba vo výške […] EUR, ktorú mala spoločnosť Air One/Alitalia dostať za poskytovanie marketingových služieb spoločnosti So.Ge.A.AL v tomto období, s možnosťou predĺženia dohody na roky 2011 a 2012.

(131)

Dohoda o obsluhe bola medzi spoločnosťami Air One/Alitalia a So.Ge.A.AL podpísaná 30. novembra 2010 na obdobie šiestich rokov a boli v nej stanovené poplatky za obsluhu, ktorú mala spoločnosť Air One/Alitalia platiť spoločnosti So.Ge.A.AL za domáce a medzinárodné trasy.

(132)

Komisia vyšetrovala aj dohody o pozemnej obsluhe, ktoré spoločnosť So.Ge.A.AL uzatvorila so spoločnosťami Air Italy, Bmibaby a Air Vallée. Dohody boli uzatvorené na obdobie od jedného mesiaca (Air Vallée) až viac ako dva roky (Air Italy) a boli v nich stanovené poplatky, ktoré mali dopravcovia platiť.

Tabuľka 6

Dohody o obsluhe so spoločnosťami Air Italy, Bmibaby a Air Vallée

(133)

Komisia v priebehu vyšetrovania požiadala spoločnosť Ecorys, aby vypracovala správu o finančných výsledkoch spoločnosti So.Ge.A.AL a zistila, či sa prevádzkovateľ letiska pri uzatváraní dohôd s leteckými dopravcami správal ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve. Správa spoločnosti Ecorys bola predložená 30. marca 2011.

(134)

V správe spoločnosti Ecorys sa konštatovalo, že správanie spoločnosti So.Ge.A.AL bolo v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Spoločnosť Ecorys usúdila, že obchodná stratégia, ktorú realizovala spoločnosť So.Ge.A.AL, prinášala výsledky. Táto stratégia zahŕňala, že prevádzkovateľ letiska podal žiadosť o úplnú koncesiu na prevádzkovanie letiska, že bola rozšírená kapacita terminálu a že boli podpísané dohody s nízkonákladovými dopravcami zamerané na stimulovanie medzinárodných tokov prepravy. Spoločnosť Ecorys konštatovala, že z hľadiska zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve bolo uzatvorenie dohôd so spoločnosťou Ryanair racionálnym rozhodnutím, lebo tieto dohody zabezpečovali značný nárast dopravy, ktorý mal zvýšiť príjem z leteckej a inej činnosti. Podľa spoločnosti Ecorys mohla spoločnosť So.Ge.A.AL odôvodnene očakávať, že prínosy vyplývajúce z týchto dohôd v dlhodobom meradle prevážia prírastkové náklady.

(135)

Pokiaľ ide o možnú pomoc v prospech prevádzkovateľa letiska, Komisia poznamenáva, že pred rozsudkom vo veci Aéroports de Paris sa vybudovanie a prevádzkovanie infraštruktúry letiska nepovažovali za hospodársku činnosť v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (34). Keďže o časti posudzovaných opatrení bolo rozhodnuté pred rokom 2001, Komisia poznamenáva, že musí posúdiť, či vyplývajú z právne záväzných záväzkov prijatých pred vydaním rozsudku vo veci Aéroports de Paris, t. j. 12. decembra 2000 (35), takže patria mimo pôsobnosť pravidiel o štátnej pomoci.

(136)

Komisia tiež pripomenula, že pokiaľ financovanie činností, ktoré normálne patria do zodpovednosti štátu pri výkone verejných právomocí, bolo obmedzené na úhradu nákladov a nepoužilo sa na financovanie iných hospodárskych činností (36), na toto financovanie sa nevzťahujú pravidlá štátnej pomoci. Komisia nemala v čase prijatia rozhodnutia z roku 2012 dostatočné informácie o povahe (hospodárskych alebo iných) činností, ktoré vykonávala spoločnosť So.Ge.A.AL, o nákladoch súvisiacich s infraštruktúrou financovaných z vyšetrovaných opatrení, ani či boli určité náklady v podstate spojené s činnosťami v pôsobnosti verejného poriadku. Komisia vyzvala Taliansko, aby vysvetlilo, ktoré činnosti sa musia považovať za iné ako hospodárske činnosti a ktoré náklady spojené s týmito činnosťami, ak vôbec, boli financované z opatrení, ktoré sú predmetom vyšetrovania Komisie.

(137)

Komisia vyjadrila vážne obavy, či sú kapitálové injekcie v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Poznamenala, že spoločnosť So.Ge.A.AL fungovala od roku 2000 stále so stratou a že jej finančné výsledky sa zjavne zhoršili po udelení úplnej koncesie. Zdá sa, že to je v rozpore s tvrdením Talianska, že slabé výsledky spoločnosti sú zapríčinené najmä nemožnosťou plne využiť činnosti spojené s letiskom pre čiastočnú/dočasnú koncesiu.

(138)

Komisia ďalej poznamenala, že Taliansko v tom čase poskytlo len úvahy ex post na podporenie svojich tvrdení, že opatrenia vychádzali z vyhliadok ziskovosti. Navyše sa zdá, že táto analýza sa týkala celkového prínosu, ktorý región Sardínie RAS získal zo zvýšenia úrovne prepravy, a teda príjmov, ktoré by súkromný investor nebral do úvahy v analýze ziskovosti svojej investície. Komisia na tomto základe predbežne usúdila, že kapitálové injekcie poskytli prevádzkovateľovi letiska výhodu a predstavovali prevádzkovú pomoc v jeho prospech.

(139)

Komisia na záver poznamenala, že aj keby sa spoločnosť So.Ge.A.AL kvalifikovala ako podnik v ťažkostiach na základe usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (37), Taliansko nepredložilo Komisii nič na podporenie záveru, že táto pomoc spĺňa požiadavky na súlad s týmito usmerneniami.

(140)

Komisii neboli predložené dostatočné informácie o príspevkoch na zariadenie a práce v hodnote 6 540 269 EUR, ktoré spoločnosti So.Ge.A.AL poskytol región Sardínie RAS v období rokov 1998 – 2009. Taliansko bolo vyzvané, aby bližšie vymedzilo presnú povahu nákladov, na ktoré prispel región Sardínie RAS.

(141)

Komisia poznamenala, že spoločnosť So.Ge.A.AL v období rokov 2001 – 2010 zaplatila štátu 3 042 887 EUR na poplatkoch za používanie infraštruktúry letiska, pričom štát financoval v období rokov 2004 – 2010 investície do infraštruktúry vo výške 46 940 534 EUR a vybavenie v hodnote 284 782 EUR.

(142)

Komisia ďalej poznamenala, že udelenie úplnej koncesie spoločnosti So.Ge.A.AL v roku 2007 zrejme neviedlo k zvýšeniu úrovne koncesných poplatkov. Komisia na tomto základe zaujala predbežné stanovisko, že koncesný poplatok bol zjavne neúmerný verejnému financovaniu, ktoré poskytol štát v súvislosti s investíciami do infraštruktúry. Komisia preto predbežne usúdila, že spoločnosť So.Ge.A.AL mohla získať výhodu, keď platila koncesný poplatok v nižšej výške, ako bola trhová cena.

(143)

Taliansko bolo vyzvané, aby predložilo obchodný plán ex ante, v ktorom budú preukázané vyhliadky na ziskovosť investícií do infraštruktúry, ktoré vykonali verejné subjekty na letisku Alghero, na podporenie tvrdení, že tieto investície boli v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(144)

Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci v prospech spoločnosti So.Ge.A.AL podľa článku 107 ods. 3 zmluvy na základe usmernení o leteckej doprave z roku 2005.

(145)

Hoci sa zdá, že cieľom opatrení bolo splnenie cieľa všeobecného záujmu, ktorý bol jasne vymedzený, Komisia nemala dostatočné informácie na posúdenie, či bola infraštruktúra na letisku Alghero potrebná a primeraná stanovenému cieľu. Komisia nemala ani dostatočné podklady na posúdenie vyhliadok na využitie tejto infraštruktúry v strednodobom meradle. Komisia mala pochybnosti aj o tom, či bola infraštruktúra letiska poskytnutá leteckým dopravcom k dispozícii za nediskriminačných podmienok.

(146)

Napokon, Komisia mala so zreteľom na to, že určité investície do infraštruktúry sa v danej fáze zdali byť výsledkom zmluvných povinností spoločnosti So.Ge.A.AL voči spoločnosti Ryanair, pochybnosti o potrebe pomoci na financovanie týchto investícií.

(147)

Komisia zaujala predbežné stanovisko, že rozhodnutia týkajúce sa prevádzkových podmienok leteckých dopravcov na letisku Alghero pravdepodobne zahŕňali štátne zdroje a možno ich pripísať štátu.

(148)

Komisia ako prvé poznamenala, že spoločnosť AMS je dcérska spoločnosť spoločnosti Ryanair v jej 100 % vlastníctve, ktorá bola zriadená s osobitným cieľom poskytovať marketingové služby prostredníctvom webového sídla spoločnosti Ryanair a ktorá neposkytuje žiadne iné služby. Komisia na tomto základe zaujala predbežné stanovisko, že na posúdenie prítomnosti selektívnej výhody sa spoločnosti Ryanair a AMS musia posudzovať ako jeden subjekt. Komisia zaujala tiež stanovisko, že pri posúdení, či sú opatrenia týkajúce sa spoločnosti Ryanair/AMS v súlade s trhom, musí sa správanie spoločnosti So.Ge.A.AL posúdiť spoločne so správaním regiónu Sardínie RAS a/alebo ďalších verejných akcionárov spoločnosti So.Ge.A.AL v priebehu vyšetrovaného obdobia. Komisia usúdila, že na účely posúdenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nemožno oddeľovať dohody o letiskových službách a marketingové dohody a ich finančné dôsledky, takže musia byť predmetom spoločného posúdenia.

(149)

Komisia pripomenula, že na uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nemožno brať do úvahy faktory regionálneho rozvoja. Poznamenala tiež, že podľa informácií, ktoré mala k dispozícii v danej fáze, nebol vypracovaný žiadny obchodný plán alebo analýza ex ante dohôd podpísaných so spoločnosťami Ryanair/AMS ako základ rozhodnutia spoločnosti So.Ge.A.AL uzatvoriť takéto dohody.

(150)

Komisia na tomto základe vyjadrila pochybnosti, či sa spoločnosť So.Ge.A.AL a región Sardínie RAS vo vzťahu k spoločnostiam Ryanair/AMS správali ako investor v trhovom hospodárstve.

(151)

Komisia poznamenala, že spoločnosť So.Ge.A.AL uplatňovala značné zľavy z letiskových poplatkov pre iných leteckých dopravcov ako spoločnosť Ryanair, napríklad v závislosti od otvorenia nových trás a zvýšenia objemu prepravy. Komisia vyzvala Taliansko, aby predložilo všetky obchodné plány, štúdie alebo dokumenty ex ante, v ktorých sa posudzuje ziskovosť pre prevádzkovateľa letiska každej z dohôd s leteckými dopravcami pôsobiacimi na letisku, alebo ak takéto dokumenty nie sú k dispozícii, posledný predpokladaný rozpočet spoločnosti So.Ge.A.AL vypracovaný pred uzatvorením týchto dohôd. Komisia na tomto základe vyjadrila pochybnosti, či sa spoločnosť So.Ge.A.AL a región Sardínie RAS vo vzťahu k dopravcom pôsobiacim na letisku správali ako súkromný subjekt v trhovom hospodárstve.

(152)

Komisia poznamenáva, že okrem odpovedí na žiadosti Komisie o informácie predložilo Taliansko v priebehu vyšetrovania rôzne vyjadrenia. Hoci Komisia akceptovala predĺženie lehoty stanovenej v článku 6 ods. 1 procesného nariadenia (38) na predloženie pripomienok členských štátov k rozhodnutiu o začatí formálneho vyšetrovacieho konania Komisiou o jeden mesiac, v tejto predĺženej lehote poslalo Taliansko len jeden list, konkrétne list z 31. augusta 2012. Listy Talianska z 3. októbra 2012, 19. októbra 2012, 22. októbra 2012 a 20. februára 2013 boli predložené po uplynutí lehoty.

(153)

Tento oddiel je teda zameraný len na pripomienky, ktoré Taliansko vyjadrilo vo svojom liste z 31. augusta 2012. Argumenty, ktoré Taliansko uviedlo v ďalších listoch a ktoré sú významné na posúdenie tejto veci, sú predstavené v oddieloch 3 až 5.

(154)

Taliansko pripomína, že prevádzkovatelia letiska sú zo zákona povinní dodržiavať určité kapitálové prahy. Podľa Talianska mali kapitálové injekcie posudzované v tejto veci obnoviť kapitál spoločnosti So.Ge.A.AL na požadovanú úroveň.

(155)

Taliansko vysvetlilo, že do roku 2003 boli koncesné poplatky, ktoré mali platiť prevádzkovatelia letísk s úplnou koncesiou, stanovené na úrovni 10 % používateľských poplatkov podľa talianskeho zákona č. 324 z 5. mája 1976 v znení jeho zmien a poplatok za nakladanie a vykladanie tovaru prepravovaného letecky podľa talianskeho zákona č. 117 zo 16. apríla 1974.

(156)

Od roku 2003 boli ročné koncesné poplatky určené podľa jednotiek pracovného zaťaženia letiska (alebo jednotiek nákladu zodpovedajúceho jednému cestujúcemu alebo sto kilogramom tovaru či pošty), ktoré boli zas určené na základe údajov o objeme prepravy, ktoré ročne zverejňuje ministerstvo infraštruktúry a dopravy – orgán ENAC.

(157)

Ročný koncesný poplatok pre prevádzkovateľov letísk bol na základe talianskeho zákona 296 z 27. decembra 2006 zvýšený tak, aby boli zaručené príjmy pre taliansku pokladnicu vo výške 3 milióny EUR v roku 2007, 9,5 milióna EUR v roku 2008 a 10 miliónov EUR v roku 2009.

(158)

Taliansko nevyjadrilo pripomienky k možnej pomoci pre leteckých dopravcov pôsobiacich na letisku Alghero v lehote stanovenej v článku 6 ods. 1 procesného nariadenia na predkladanie pripomienok členských štátov k rozhodnutiu o začatí formálneho vyšetrovania Komisiou.

(159)

Komisia poznamenáva, že pripomienky zainteresovaných strán sa týkajú širokého súboru argumentov. Spoločnosť Ryanair napríklad vo svojich mnohých pripomienkach pre Komisiu opísala základné zásady a predpoklady, ktoré by podľa jej úvahy mali slúžiť ako základ pre analýzu zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, pokiaľ ide o dohody s leteckými dopravcami, ktorú vykonáva Komisia. Spoločnosť So.Ge.A.AL tvrdila, že existujú mnohé dôvody, na základe ktorých by posudzované opatrenia vykonané v jej prospech mohli byť vyhlásené za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(160)

Spoločnosť So.Ge.A.AL zdôrazňuje, že verejné financovanie poskytnuté v jej prospech na pokrytie nákladov na poskytovanie služieb v pôsobnosti verejného poriadku nepredstavuje štátnu pomoc. Spoločnosť So.Ge.A.AL bližšie neurčila povahu alebo výšku týchto nákladov.

(161)

Spoločnosť So.Ge.A.AL sa domnieva, že všetky opatrenia posudzované v tejto veci týkajúce sa financovania infraštruktúry, vybavenia a zariadenia a prác boli právne viazané pred rozsudkom vo veci Aéroports de Paris, a preto by mali byť vylúčené zo skúmania štátnej pomoci. Pokiaľ ide o obdobie po 12. decembri 2000, spoločnosť So.Ge.A.AL pripomína, že Taliansko už predložilo dôkazy o nehospodárskej povahe určitých činností vykonávaných prevádzkovateľom letiska. Komisia by na tomto základe mala časť predmetného verejného financovania pripísať nákladom vzniknutým pri vykonávaní nehospodárskych činností.

(162)

Spoločnosť So.Ge.A.AL ďalej poznamenáva, že rozhodnutie z roku 2012 nie je jasné, pokiaľ ide o povahu a rozsah domnelej pomoci v prospech prevádzkovateľa letiska. Konkrétne nie je jasné, či bolo zámerom Komisie kvalifikovať celé financovanie prác na infraštruktúre ako štátnu pomoc, alebo či sa má ako štátna pomoc posúdiť len rozdiel medzi koncesným poplatkom založeným na trhu, ktorý by spoločnosť So.Ge.A.AL mala platiť štátu za zlepšenú infraštruktúru, a koncesným poplatkom, ktorý prevádzkovateľ letiska skutočne platil. Argumentovala, že prvá možnosť nie je zlučiteľná so skutočnosťou, že štát si vo všetkých rozhodujúcich obdobiach ponechal vlastníctvo infraštruktúry letiska. Spoločnosť So.Ge.A.AL sa preto nemôže považovať za príjemcu investičnej pomoci. Spoločnosť So.Ge.A.AL v každom prípade tvrdí, že nemala prospech zo žiadnej neprípustnej hospodárskej výhody, ani keby sa uprednostnila druhá možnosť.

(163)

Spoločnosť So.Ge.A.AL zdôrazňuje, že v dôsledku verejného financovania, ktoré jej bolo poskytnuté, nemôže vzniknúť žiadne narušenie hospodárskej súťaže. So zreteľom na vzdialenú polohu letiska Alghero (39) sa jeho spádová oblasť neprelína so žiadnym iným letiskom v Taliansku alebo v iných členských štátoch. Letisko s ohľadom na vzdialenosť medzi nimi a neexistenciu spoľahlivých pozemných spojení ani nekonkuruje iným letiskám na ostrove. Spoločnosť So.Ge.A.AL dodáva, že tri letiská na Sardínii obsluhujú rôzne typy dopravy. Letecká doprava navyše nemôže súťažiť s inými spôsobmi dopravy na prepravu na ostrov a z neho.

(164)

Spoločnosť So.Ge.A.AL neprijíma argument, ktorý uviedla Komisia v rozhodnutí z roku 2012, že viacerí prevádzkovatelia letísk súťažia o prevádzkovanie infraštruktúry letiska. Spoločnosti So.Ge.A.AL bola udelená prvá čiastočná koncesia (40) na prevádzkovanie letiska v roku 1995, takže dlho pred rozsudkom vo veci Aéroports de Paris. Od roku 1995 pôsobila spoločnosť So.Ge.A.AL len ako prevádzkovateľ infraštruktúry na letisku Alghero, jeho činnosť preto nesúťažila s činnosťou iných prevádzkovateľov letísk.

(165)

Spoločnosť So.Ge.A.AL uvádza, že kapitálové injekcie sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Podľa spoločnosti So.Ge.A.AL hospodárske odôvodnenie opatrení by malo byť posudzované samostatne a odlišne pre dve obdobia: pred udelením úplnej koncesie spoločnosti So.Ge.A.AL v roku 2007 a po udelení tejto koncesie.

(166)

Spoločnosť So.Ge.A.AL tvrdí, že rekapitalizácie vykonané pred rokom 2007 vychádzali z potreby zabezpečiť jej činnosť, najmä so zreteľom na udelenie úplnej koncesie, ktorú už mala 18. januára 1999. Na základe informácií dostupných v čase prijatia rozhodnutí o vložení kapitálu do spoločnosti mala perspektíva udelenia úplnej koncesie pre akcionárov spoločnosti So.Ge.A.AL rozhodujúci význam, lebo by prevádzkovateľovi letiska umožnila plne zužitkovať činnosti letiska, a tým zvýšiť príjmy z leteckej a inej činnosti. Verejní akcionári nemali žiadnu inú životaschopnú možnosť ako rekapitalizovať spoločnosť a mali na to dôvod so zreteľom na to, že oneskorené udelenie koncesie bolo spôsobené externými udalosťami, ktoré nebolo možné pripísať spoločnosti. Spoločnosť So.Ge.A.AL tvrdí, že Komisia to musí zobrať do úvahy vo svojom posúdení zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Spoločnosť So.Ge.A.AL dodáva, že opatrenia by boli opodstatnené aj na základe predpokladaného zvýšenia objemu cestujúcich v dôsledku nízkonákladovej stratégie realizovanej od roku 1999.

(167)

Kapitálové injekcie vykonané v rokoch 2009 a 2010 boli hnané potrebou zabezpečiť prevádzkyschopnosť prevádzkovateľa letiska, najmä so zreteľom na lepšie vyhliadky životaschopnosti vyplývajúce z udelenia úplnej koncesie. Skutočnosť, že spoločnosť So.Ge.A.AL neobnovila svoju ziskovosť po udelení koncesie, je zapríčinená trhovým scenárom, ktorý sa výrazne odlišoval od predpokladaného scenára, ktorý značne ovplyvnil vývoj leteckej dopravy v tomto období, konkrétne hospodársky pokles a následné hospodárske problémy, ktorým čelili medzinárodní leteckí dopravcovia. Spoločnosť So.Ge.A.AL utrpela v tomto zmysle pokles objemu dopravy vo výške 1,8 %. Spoločnosť So.Ge.A.AL navyše tvrdí, že doprava sa nemohla vyvíjať podľa predpokladov, čo bolo spôsobené oneskorením realizácie prác na infraštruktúre (ktoré sa mali začať v roku 2004, no začali sa až v roku 2009). Napokon treba zohľadniť to, že orgán ENAC nerevidoval letiskové poplatky smerom nahor bez ohľadu na formálnu žiadosť, ktorú v tomto zmysle predložila spoločnosť So.Ge.A.AL.

(168)

Spoločnosť So.Ge.A.AL vypracovala na tomto základe nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť hospodársku vyváženosť, ako boli napríklad reorganizácia jej činností, zníženie prevádzkových nákladov a investície do infraštruktúry. Tieto činnosti boli podrobne posúdené v pláne reorganizácie a reštrukturalizácie z roku 2010.

(169)

Spoločnosť So.Ge.A.AL odmieta argument Komisie, že pred realizovaním opatrení nebola vykonaná analýza ex ante. Verejní akcionári spoločnosti So.Ge.A.AL pravdepodobne vykonali predmetné opatrenia na základe obchodných plánov vypracovaných vopred. Dôkazy na to by mali byť obsiahnuté v dokumentoch, ktoré boli Komisii predložené v priebehu vyšetrovania, najmä:

(170)

Spoločnosť So.Ge.A.AL ďalej pripomína, že súlad kapitálových injekcií so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve už bol určený v správe spoločnosti Ecorys, správe spoločnosti Accuracy a v pláne spoločnosti Rolanda Bergera.

(171)

Komisia riadne nezohľadnila špecifický charakter odvetvia leteckej dopravy v Taliansku so zreteľom na uplatniteľné talianske právne predpisy. Komisia mala pri posúdení situácie pred udelením úplnej koncesie spoločnosti So.Ge.A.AL a po ňom zohľadniť skutočnosť, že rekapitalizácie vyplývali z právneho záväzku, ktorého nedodržanie mohlo zapríčiniť zrušenie koncesie. Akcionári spoločnosti So.Ge.A.AL preto rozhodnutím o rekapitalizácii spoločnosti uprednostnili nákladovo najefektívnejšiu možnosť.

(172)

Spoločnosť So.Ge.A.AL sa domnieva, že jej verejní akcionári sa pri vykonaní kapitálových injekcií správali takisto, ako by sa správal súkromný subjekt v trhovom hospodárstve v podobných okolnostiach, keďže injekcie zaručovali verejným investorom v strednodobom až dlhodobom meradle pozitívnu návratnosť. Podľa spoločnosti So.Ge.A.AL vytvárali činnosti letiska príjem z daní, ktorý bol vyšší ako suma verejného financovania, ktorá mu bola pridelená.

(173)

Spoločnosť So.Ge.A.AL tiež tvrdí, že kapitálové injekcie neposkytli prevádzkovateľovi letiska hospodársku výhodu v zmysle judikátu vo veci Altmark (41). Celkové prevádzkovanie letiska sa so zreteľom na potrebu zaručiť prístupnosť ostrova posudzuje ako služba všeobecného hospodárskeho záujmu, takže predmetné kapitálové injekcie predstavujú náhradu za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu zo strany letiska.

(174)

Spoločnosť So.Ge.A.AL bola na základe dohody poverená poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Čiastočné koncesie udelené spoločnosti So.Ge.A.AL pred rokom 2007 možno tiež považovať za poverovacie akty. Spoločnosť So.Ge.A.AL ďalej poznamenáva, že z čisto právneho hľadiska sú prevádzkovatelia letiska povinní dodržiavať určité záväzky týkajúce sa prevádzkovania letísk, v čom je nutne zohľadnený verejný záujem. Tieto záväzky sa týkajú zaručenia dostatočnej kvality služieb, dodržiavania bezpečnostných noriem, kontinuity a pravidelnosti služieb.

(175)

Druhá a tretia podmienka, ktoré vyplývajú z rozsudku vo veci Altmark, sú dodržané, lebo spoločnosť So.Ge.A.AL dostala náhradu len do úrovne potrebnej na vyrovnanie strát, konkrétne do úrovne potrebnej na opätovné uvedenie kapitálu do súladu s právnymi požiadavkami po pokrytí strát. Spoločnosť So.Ge.A.AL ďalej dodáva, že prevádzkovatelia letísk sú zo zákona povinní viesť samostatné účtovníctvo pre hlavné činnosti a pre vedľajšie činnosti.

(176)

Na záver spoločnosť So.Ge.A.AL tvrdí, že dodržané je aj štvrté kritérium Altmark, ale v tejto súvislosti nepredložila žiadne dôkazy.

(177)

Podľa spoločnosti So.Ge.A.AL by Komisia zlučiteľnosť možnej pomoci v prospech letiska mala hodnotiť podľa:

(178)

Po prvé spoločnosť So.Ge.A.AL uvádza, že predmetné opatrenia boli letisku Alghero poskytnuté na kompenzáciu nevýhody vyplývajúcej z ostrovnej povahy regiónu Sardínie. Komisia by na tomto základe mala vyhlásiť pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy.

(179)

Po druhé spoločnosť So.Ge.A.AL tvrdí, že všetky posudzované opatrenia boli poskytnuté na to, aby sa spoločnosť So.Ge.A.AL mohla reštrukturalizovať s cieľom zabezpečiť obnovenie životaschopnosti. Spoločnosť So.Ge.A.AL v tomto zmysle uviedla, že pokiaľ ide o kapitálové injekcie z rokov 2009 a 2010, spoločnosť So.Ge.A.AL vypracovala plán reštrukturalizácie, konkrétne plán reorganizácie a reštrukturalizácie z roku 2010, v ktorom boli určené faktory, ktoré majú negatívny vplyv na spoločnosť, a v ktorom boli navrhnuté nápravné opatrenia zamerané na zníženie nákladov a revíziu obchodnej politiky. V pláne bol naplánovaný značný vlastný príspevok spoločnosti So.Ge.A.AL na reštrukturalizáciu.

(180)

Po tretie pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci podľa článku 106 ods. 2 zmluvy, spoločnosť So.Ge.A.AL argumentuje, že náhrada, ktorá jej bola poskytnutá za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, bola vždy nižšia ako hranica stanovená v článku 2 ods. 1 písm. a) rozhodnutia o službách všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2005 (42), konkrétne 30 miliónov EUR ročne, a jej obrat bol nižší ako 100 miliónov EUR. Spoločnosť So.Ge.A.AL dodáva, že pred rokom 2004 bola dodržaná aj hranica 1 milión cestujúcich uvedená v článku 2 ods. 1 písm. d) rozhodnutia o službách všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2005. Dodržané boli aj ustanovenia článkov 4, 5, 6 rozhodnutia o službách všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2005, keďže náhrada bola spoločnosti poskytnutá v súvislosti so správne vymedzenými službami všeobecného hospodárskeho záujmu a spoločnosť So.Ge.A.AL bola poverená jedným alebo viacerými poverovacími aktmi, a táto náhrada nepresiahla úroveň potrebnú na poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

(181)

Po štvrté, spoločnosť So.Ge.A.AL uvádza, že pomoc v prospech letiska na investície do infraštruktúry, vybavenia, zariadenia a prác by mala byť posúdená ako zlučiteľná na základe usmernení o leteckej doprave z roku 2005. Predmetná infraštruktúra je primeraná sledovanému cieľu a má strednodobé vyhliadky na využívanie v zmysle usmernení o leteckej doprave z roku 2004. Infraštruktúra bola tiež poskytnutá leteckým dopravcom za nediskriminačných podmienok. Okrem toho nebol ovplyvnený obchod v miere, ktorá by bola v rozpore so spoločným záujmom a verejné financovanie bolo potrebné a proporcionálne.

(182)

Komisia správne posudzuje spoločnosť So.Ge.A.AL a región Sardínie RAS spoločne na účely uplatňovania zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Región Sardínie RAS a spoločnosť So.Ge.A.AL sa prijatím predmetných opatrení správali takisto, ako by sa súkromný subjekt v trhovom hospodárstve správal za podobných okolností. Spoločnosť So.Ge.A.AL nemala hospodársku výhodu z marketingových príspevkov poskytnutých regiónom Sardínie RAS v prospech leteckých dopravcov využívajúcich letisko Alghero. Predmetné príspevky len prechádzali cez prevádzkovateľa letiska, aby boli nakoniec poskytnuté leteckým dopravcom.

(183)

Spoločnosť So.Ge.A.AL uvádza, že akákoľvek pomoc v prospech leteckých dopravcov pôsobiacich na letisku Alghero vo forme nižších letiskových poplatkov alebo marketingových príspevkov by sa mala považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. a) alebo c) zmluvy a podľa usmernení o leteckej doprave z roku 2005.

(184)

Spoločnosť So.Ge.A.AL na podporenie tohto záveru uvádza, že možná pomoc bola poskytnutá spoločnostiam licencovaným členským štátom na poskytovanie služieb leteckej dopravy pre trasy medzi regionálnym letiskom, ktoré patrí do kategórie C alebo D vymedzenej v usmerneniach o leteckej doprave z roku 2005, a iným letiskom Únie. Financovanie sa netýkalo trás, na ktoré sa vzťahovali záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (43), a v dohodách uzatvorených s leteckými dopravcami boli stanovené sankcie, ktoré sa mali uplatňovať v prípade nedodržania záväzkov zo strany leteckých dopravcov.

(185)

Spoločnosť So.Ge.A.AL síce pripúšťa, že predmetné granty boli leteckým dopravcom poskytnuté na dlhšie obdobie a vo vyššej intenzite, ako je povolené v usmerneniach o leteckej doprave z roku 2005, zdôrazňuje však, že dohody s leteckými dopravcami nemali dlhšie trvanie ako tri roky a že v usmerneniach o leteckej doprave z roku 2005 boli povolené odchýlky, pokiaľ ide o úroveň intenzity v prípade znevýhodnených regiónov.

(186)

Spoločnosť So.Ge.A.AL vo svojich pripomienkach o uplatniteľnosť usmernení o leteckej doprave z roku 2014 pripomína, že žiadne z posudzovaných opatrení v prospech letiska nepredstavuje štátnu pomoc. Ak by však Komisia konštatovala, že niektoré z týchto opatrení predstavuje prevádzkovú pomoc v prospech So.Ge.A.AL, uvádza, že boli dodržané všetky podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach o leteckej doprave z roku 2014.

(187)

Spoločnosti Ryanair, AMS a únia Unioncamere predložili svoje pripomienky v priebehu vyšetrovania.

(188)

Spoločnosť Ryanair predložila svoje pripomienky k rozhodnutiu z roku 2012 dňa 12. marca 2013. Spoločnosť Ryanair sa odvolala na svoje predchádzajúce pripomienky v tejto veci pred prijatím rozhodnutia z roku 2012, ako aj na viaceré ďalšie pripomienky týkajúce sa viacerých vyšetrovaní možnej štátnej pomoci v prospech spoločnosti Ryanair.

(189)

Hlavné pripomienky spoločnosti Ryanair, ako vyplývajú z týchto vyjadrení, sú zhrnuté v odôvodneniach 190 až 226.

(190)

Spoločnosť Ryanair odmieta predbežný záver Komisie, že spoločnosti Ryanair a AMS musia byť posudzované ako jeden subjekt a že dohody o letiskových službách a dohody o marketingových službách, ako aj ich finančné dôsledky by sa na účely posúdenia hospodárskej výhody mali posudzovať spoločne.

(191)

Tento postoj nepotvrdzuje vlastnícka štruktúra spoločnosti AMS ani jej účel. Dohody o letiskových službách uzatvorené so spoločnosťou Ryanair a dohody o marketingových službách uzatvorené so spoločnosťou AMS sú samostatné a nezávislé a týkajú sa rôznych služieb a nevzťahuje sa na ne žiadna zmluvná či iná väzba medzi nimi, ktorá by odôvodňovala posúdenie ako jeden súbor opatrení.

(192)

Dohody o marketingových službách priniesli úžitok spoločnosti So.Ge.A.AL ako kupujúcemu reklamných služieb. Tieto dohody predstavovali investíciu na zlepšenie značky letiska a mali viesť k zvýšeniu počtu prichádzajúcich cestujúcich, a tým aj k zvýšeniu príjmu z inej ako leteckej činnosti. Nemali zvýšiť koeficient zaťaženia či výnos na trasách spoločnosti Ryanair, ani neboli podmienené nejakým predpokladaným prínosom, ktoré takáto reklama letiska na webovom sídle Ryanair.com poskytuje spoločnosti Ryanair.

(193)

Okrem toho nie je uzatvorenie dohody o marketingových službách so spoločnosťou AMS podmienkou na prevádzkovanie trás spoločnosťou Ryanair na letisko a z letiska. V skutočnosti mnohé letiská, na ktorých spoločnosť Ryanair pôsobí, neuzatvárajú dohody so spoločnosťou AMS. Všeobecne je špecifický marketing zameraný na vybudovanie značky letiska a ovplyvnenie pomeru prichádzajúcich cestujúcich potrebný na menej známych letiskách, kde značka letiska nie je viditeľná a je potrebné stimulovať objem prichádzajúcej dopravy.

(194)

Je teda úplne rozumné, že takéto letisko minie prostriedky na tento účel, a skutočnosť, že spoločnosť Ryanair mohla a nemusela mať prospech z takejto reklamy je pre letisko z obchodného hľadiska nevýznamné. Súkromný investor neupustí od investície len preto, že iné strany môžu z rastu jeho podnikateľskej činnosti takisto získať.

(195)

Dohody spoločnosti Ryanair so spoločnosťou So.Ge.A.AL boli normálne obchodné dohody v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve a to isté platí so zreteľom na dohody spoločnosti AMS so spoločnosťou So.Ge.A.AL, lebo spoločnosť AMS uzatvára za rovnaké sadzby a v súvislosti s porovnateľným objemom marketingové dohody s verejnými aj súkromný letiskami, orgánmi cestovného ruchu, skupinami požičovní automobilov, webovými sídlami pre rezervácie hotelov, poisťovňami, poskytovateľmi telekomunikačných služieb (44).

(196)

Tento prístup je v súlade s postojom, ktorý spoločnosť Ryanair vyjadrila v ostatných vyjadreniach zaslaných Komisii v priebehu vyšetrovania. Spoločnosť Ryanair v týchto ostatných vyjadreniach nesúhlasí s posúdením Komisie, pokiaľ ide o platby spoločnosti AMS ako nákladov letiska. Podľa spoločnosti Ryanair je v tomto postoji prehliadaná hodnota služieb spoločnosti AMS pre letisko (45). Letiská môžu kupovaním reklamného priestoru zvýšiť pomer prichádzajúcich cestujúcich na letoch spoločnosti Ryanair, ktorí na neletecký tovar a služby zvyčajne minú viac prostriedkov ako odchádzajúci cestujúci. Takáto činnosť má pre letiská obchodný význam (46). Spoločnosť Ryanair sa domnieva, že kupovanie marketingových služieb za trhové sadzby by na účely posúdenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve malo byť oddelené od akýchkoľvek iných zmluvných dohôd medzi letiskom a leteckým dopravcom. Ak by Komisia trvala na zaradení dohôd so spoločnosťou AMS a dohôd o letiskových službách so spoločnosťou Ryanair do jedného kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, nemala by byť prehliadaná hodnota služieb spoločnosti AMS pre letisko.

(197)

Spoločnosť Ryanair sa domnieva, že názor Komisie, že verejné orgány sú zapojené do prijímania skúmaných opatrení týkajúcich sa spoločností Ryanair a AMS, nie je podporený dôkazmi. Nemožno predpokladať – a ešte musí byť dokázané –, že verejné orgány boli naozaj zapojené do prijímania opatrení.

(198)

Argument, že „spoločnosť So.Ge.A.AL je spoločnosť v plnom rozsahu vlastnená verejnými orgánmi“, čo „ovplyvňovalo proces prijímania rozhodnutí spoločnosti So.Ge.A.AL“, nie je dostatočne dokázaný, lebo je založený výlučne na ustanovujúcom kritériu vymenúvania členov predstavenstva spoločnosti So.Ge.A.AL jej verejnými akcionármi. Dohoda z roku 2002, v ktorej sa Sardínia zaviazala spolupracovať so spoločnosťou Ryanair na rozvoji cestovného ruchu a miery zamestnanosti v regióne, nedokazuje, že verejné orgány boli akýmkoľvek spôsobom zapojené do prijímania opatrení, ktoré spoločnosť So.Ge.A.AL prijala vo vzťahu k spoločnosti Ryanair alebo spoločnosti AMS po podpise dohody. Ďalej okolnosť, že spoločnosť So.Ge.A.AL a Sardínia podpísali v rokoch 2004, 2005, 2006 a 2007 ďalšie dohody o príspevkoch na spoločný marketing, len podporuje stanovisko, že Sardínia financovala spoločnosť So.Ge.A.AL, ale nie že riadila činnosť spoločnosti So.Ge.A.AL vo vzťahu k spoločnostiam Ryanair či AMS.

(199)

Spoločnosť Ryanair nevie o žiadnych dohodách medzi spoločnosťou So.Ge.A.AL a regiónom Sardínie RAS, ani nie je zodpovedná za takéto dohody, nevynucovala si ani nepožadovala takéto dohody, takže dohody spoločností Ryanair a AMS so spoločnosťou So.Ge.A.AL by nemali byť ovplyvnené dohodami medzi spoločnosťou So.Ge.A.AL a regiónom Sardínie RAS.

(200)

Spoločnosť Ryanair ani nespĺňa podmienky na nepriameho príjemcu štátnej pomoci. Komisia nemôže jednoducho predpokladať, že štátna pomoc bola udelená v prospech leteckých dopravcov pôsobiacich na letisku bez dôkazov, ktoré by preukázali skutočnú existenciu výhody zo štátnej pomoci. Pokiaľ možno podmienky obchodného vzťahu medzi spoločnosťou Ryanair a letiskom odôvodniť na základe zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, nemôže sa na spoločnosť Ryanair vzťahovať spätné vymáhanie pomoci. Spoločnosť Ryanair kritizuje úvahu Komisie, že akýkoľvek stimul poskytnutý verejným letiskom v prospech leteckého dopravcu sa automaticky posudzuje ako štátna pomoc, aj keď bola len časť financovaná z verejných prostriedkov. Spoločnosť Ryanair tvrdí, že zdráhanie Komisie vyšetriť otázku pripísateľnosti opatrení štátu neodráža usmernenia o leteckej doprave z roku 2005, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie o prerozdelení verejných prostriedkov leteckému dopravcovi by malo byť pripísateľné verejným orgánom, aby predstavovalo štátnu pomoc (47).

(201)

Spoločnosť Ryanair argumentuje, že podľa judikatúry (48) by referenčná analýza mala byť hlavným testom použitým na overenie prítomnosti pomoci v prospech leteckých dopravcov a test vychádzajúci z nákladov by mal byť použitý, len ak nebolo možné porovnať situáciu údajného poskytovateľa pomoci so situáciou súkromnej skupiny podnikov. Spoločnosť Ryanair ďalej uvádza, že pri posudzovaní dohôd, ktoré prevádzkovatelia letísk uzatvorili s leteckými dopravcami, treba zohľadniť aj vonkajšie vplyvy siete vyplývajúce z dohôd. Spoločnosť Ryanair v inom vyjadrení súhlasila s tým, že štandardným obchodným postupom sú referenčná metóda aj metóda vychádzajúca z nákladov (49).

(202)

Spoločnosť Ryanair v zásade argumentuje, že celé odôvodnenie Komisie v rozhodnutí z roku 2012 bolo narušené chybným uplatnením kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktorý vychádzal z nesprávneho predpokladu, že na konštatovanie, či bola dodržaná zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, bol potrebný obchodný plán ex ante. Obchodné plány nie sú sine qua non pre obchodné činnosti súkromných investorov (50). Hoci takéto plány môžu nepochybne dokázať, že verejný orgán konal ako súkromný investor, neexistencia takéhoto plánu nepostačuje na vyvodenie záveru, že verejný orgán nekonal ako súkromný investor.

(203)

V každom prípade Komisia už v rozhodnutí z roku 2012 pripustila, že letisko Alghero predložilo základnú analýzu ex ante, ktorá by sa mala považovať za dostatočnú. Komisia nie je v stave posúdiť, čo predstavuje „prijateľný“ obchodný plán a nemala by sa o to pokúšať.

(204)

Spoločnosť Ryanair ďalej poznamenáva, že Komisia získala analýzu zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve od spoločnosti Ecorys, ktorá vyvodila záver, že dohody spoločnosti Ryanair boli v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve a že straty spoločnosti So.Ge.A.AL vznikli z dôvodu značných a nepredvídateľných oneskorení štátu pri udelení úplnej koncesie. Nepredvídateľné neefektívnosti a oneskorenia by v analýze zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nemali byť neutralizované, keďže sa s nimi súkromné letiská môžu stretnúť v bežnej obchodnej činnosti, či už na základe zlyhaní štátu, alebo aktov iných súkromných podnikov, na ktoré sa letisko spolieha.

(205)

Spoločnosť Ryanair ešte predložila súbor poznámok, ktoré vypracovala spoločnosť Oxera, a analýzu, ktorú vypracoval profesor Damien P. McLoughlin.

(206)

Spoločnosť Oxera si myslí, že metóda Komisie spočívajúca v akceptovaní iba referenčných letísk nachádzajúcich sa v tej istej spádovej oblasti ako letisko, ktoré je predmetom vyšetrovania, je chybná.

(207)

Spoločnosť Oxera tvrdí, že referenčné trhové ceny získané na referenčných letiskách nie sú ovplyvnené štátnou pomocou poskytnutou okolitým letiskám. Preto možno pre kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve spoľahlivo odhadnúť referenčnú trhovú hodnotu.

(208)

Je to tak preto, že:

(209)

Spoločnosť Oxera argumentovala, že analýza ziskovosti, ktorú spoločnosť Oxera vykonala vo svojich správach predložených Komisii, je v súlade so zásadami, ktoré by prijal rozumný investor súkromného sektora a ktoré odrážajú postoj zjavný z precedensov Komisie.

(210)

Zásady analýzy ziskovosti sú:

(211)

Cieľom správy bolo opísať obchodnú logiku rozhodnutí regionálneho letiska kupovať reklamu na stránke Ryanair.com od spoločnosti AMS.

(212)

V správe sa argumentuje, že existuje veľký počet veľmi silných, známych a zvyčajne využívaných letísk. Slabší konkurenti musia na nárast svojej činnosti prekonať statické nákupné správanie spotrebiteľov. Menšie regionálne letiská musia nájsť spôsob na konzistentnú komunikáciu posolstva svojej značky čo najväčšiemu možnému publiku. Tradičné formy marketingovej komunikácie si vyžadujú výdavky, ktoré presahujú ich zdroje.

(213)

Spoločnosť Ryanair predložila ďalšie správy svojej poradenskej spoločnosti Oxera. Spoločnosť Oxera v týchto správach analyzuje zásady, ktoré by sa podľa leteckého dopravcu mali zohľadniť v analýze ziskovosti dohôd o letiskových službách medzi spoločnosťou Ryanair a letiskami na jednej strane a marketingových dohôd medzi spoločnosťou AMS a tými istými letiskami na druhej strane ako súčasť kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve (51). Spoločnosť Ryanair zdôraznila, že týmito správami sa nijak nemení jej skôr uvedené stanovisko, že dohody o letiskových službách a marketingové dohody by sa mali analyzovať v rámci samostatných testov kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

(214)

Zo správ vyplynulo, že zisky vytvárané spoločnosťou AMS by mali byť do spoločnej analýzy týkajúcej sa ziskovosti zahrnuté ako príjmy a výdavky spoločnosti AMS by mali byť zahrnuté do nákladov. V správe bolo na tento účel navrhnuté uplatnenie metodiky založenej na peňažnom toku na spoločnú analýzu ziskovosti, čo znamená, že výdavky letísk pre spoločnosť AMS by sa mali posudzovať ako prírastkové prevádzkové náklady.

(215)

V správach bolo zdôraznené, že marketingové činnosti prispievajú k vytvoreniu a podpore hodnoty značky, čo môže vytvoriť účinky a prínosy nielen počas trvania dohôd s leteckým dopravcom, ale aj po ich ukončení. Tak by to bolo, ak by sa na základe skutočnosti, že spoločnosť Ryanair uzatvorila dohodu s letiskom, na letisku etablovali ďalší leteckí dopravcovia, čo by zas prilákalo zriadenie väčšieho počtu obchodov, čím by sa zvýšili príjmy pre letisko z iných ako leteckých činností. Podľa spoločnosti Ryanair, ak bude Komisia pokračovať v spoločnej analýze ziskovosti, musia sa tieto prínosy zohľadniť posudzovaním výdavkov spoločnosti AMS ako prírastkových prevádzkových nákladov po odpočítaní platieb spoločnosti AMS.

(216)

Spoločnosť Ryanair ďalej vyjadrila názor, že do projektovaných prírastkových ziskov treba zahrnúť konečnú hodnotu na konci dohody o letiskových službách, aby bola zohľadnená hodnota vytvorená po ukončení dohody. Konečná hodnota by mala byť upravená na základe možnosti predĺženia, pričom by malo byť vyjadrené očakávanie, že zisky budú pokračovať po ukončení dohody so spoločnosťou Ryanair, alebo ak by boli podobné podmienky dohodnuté s inými leteckými dopravcami. Spoločnosť Ryanair usúdila, že potom by bolo možné vypočítať nižšiu hranicu pre prínosy, ktoré vyplývajú spoločne z dohody so spoločnosťou AMS a dohody o letiskových službách, pričom treba zohľadniť neistoty prírastkového zisku po ukončení dohody o letiskových službách.

(217)

V správach bola na podporenie tohto prístupu predložená syntéza výsledkov štúdií o účinkoch marketingu na hodnotu značky. V týchto štúdiách je uznané, že marketing môže podporiť hodnotu značky a môže pomôcť vybudovať zákaznícku základňu. Podľa správ marketing letiska na webovom sídle Ryanair.com osobitne zvyšuje viditeľnosť značky letiska. V správach je tiež uvedené, že najmä menšie regionálne letiská, ktoré chcú zvýšiť svoj objem dopravy, by moli zvýšiť hodnotu svojej značky uzatvorením marketingových dohôd so spoločnosťou AMS.

(218)

V správe je na záver uvedené, že postup založený na peňažnom toku treba uprednostniť pred postupom kapitalizácie, v ktorom sa výdavky spoločnosti AMS posudzujú ako kapitálové výdavky na nehnuteľný majetok (t. j. hodnota značky). (52) V prístupe kapitalizácie sa zohľadňuje len časť marketingových výdavkov, ktorá je pripísateľná nehnuteľnému majetku letiska. K marketingovým výdavkom sa pristupuje ako k nehnuteľnému majetku a potom sa odpisujú počas obdobia trvania dohody, pričom sa zohľadní zvyšková hodnota pri plánovanom ukončení dohody o letiskových službách. V tomto prístupe nie sú zohľadnené prírastkové zisky dosiahnuté uzatvorením dohody o letiskových službách so spoločnosťou Ryanair. Ťažké je tiež vypočítať hodnotu nehmotného majetku aj z dôvodu výdavkov značky a časového obdobia používania aktíva. Metóda peňažného toku je vhodnejšia ako prístup kapitalizácie, lebo v prístupe kapitalizácie nie sú zachytené pozitívne prínosy pre letisko, ktoré by podľa predpokladov mali vzniknúť v dôsledku podpísania dohody o letiskových službách so spoločnosťou Ryanair.

(219)

Spoločnosť Ryanair požiadala spoločnosť Oxera, aby vykonala test založený na zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ktorý bol v mene spoločnosti Ryanair predložený Komisii v júli 2011 (ďalej len „správa o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z roku 2011“ (53). V správe o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z roku 2011 boli predstavené výsledky analýzy ziskovosti dohôd o letiskových službách z rokov 2000 a 2010 medzi spoločnosťami So.Ge.A.AL a Ryanair na základe informácií, ktoré podľa spoločnosti Ryanair boli dostupné spoločnosti So.Ge.A.AL v čase uzatvorenia týchto dohôd. Správa o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z roku 2011 neobsahovala analýzu očakávanej ziskovosti dohôd o letiskových službách z rokov 2002, 2003 a 2006.

(220)

Na základe správy o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z roku 2011 bola Komisii v marci 2013 predložená aktualizovaná správa (ďalej len „správa o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z roku 2013“) (54), v ktorej bola odhadnutá očakávaná ziskovosť dohôd o letiskových službách, ktoré neboli posúdené v správe o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z roku 2011 (konkrétne dohody o letiskových službách z rokov 2002, 2003 a 2006).

(221)

Podľa spoločnosti Ryanair z posúdenia ziskovosti ex ante dohôd o letiskových službách z rokov 2000, 2002, 2003, 2006 a 2010 vyplýva, že všetky tieto dohody mali byť podľa predpokladov v čase ich podpísania pre letisko ziskové. Očakávaná ziskovosť každej dohody medzi spoločnosťou So.Ge.A.AL a spoločnosťou Ryanair bola posúdená po zohľadnení očakávaných prírastkových nákladov a očakávaných prírastkových príjmov vrátane príjmov z leteckej činnosti aj z inej ako leteckej činnosti a nákladov na finančné stimuly poskytnuté spoločnosti Ryanair. Skutočnosťou, že vyplývajúce čisté súčasné hodnoty sú všetky pozitívne, by podľa všetkého malo byť potvrdené, že bolo rozumné uzatvoriť dohody so spoločnosťou Ryanair.

(222)

V správach o zásade súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z rokov 2011 a 2013 neboli v kritériu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve v súvislosti s dohodami o letiskových službách zohľadnené dohody medzi spoločnosťami So.Ge.A.AL a AMS o poskytovaní marketingových služieb. Podľa spoločnosti Ryanair sú dohody so spoločnosťou AMS nezávislé od dohôd o letiskových službách spoločnosti Ryanair s letiskom, lebo dohody so spoločnosťou AMS sa týkajú poskytovania marketingových služieb letiskám (a nie letov/cestujúcich) za trhovú cenu, a preto by sa nemali posudzovať.

(223)

Spoločnosť Ryanair nesúhlasí s názorom Komisie, že akákoľvek zľava poskytnutá zo strany letiska Alghero by sa mala posudzovať ako štátna pomoc, aj keď mohli zľavy využiť všetci leteckí dopravcovia. Po prvé, podľa spoločnosti Ryanair, ak všetci leteckí dopravcovia dostanú zľavy, najnižšou úrovňou zľavy môže byť príslušná kontrafaktuálna cena a nie zverejnené poplatky. Po druhé, v tomto prístupe nie je zohľadnený faktor diferenčných nákladov a prínosov obsluhovania rôznych leteckých dopravcov. Posúdenie zohľadnenia nákladov je krok potrebný na posúdenie, či zľava pre konkrétneho leteckého dopravcu predstavuje štátnu pomoc. Pomerne nízke poplatky samé osebe nemusia predstavovať štátnu pomoc a nižšie poplatky odrážajú v súlade so zisteniami spoločnosti Ecorys nižšiu úroveň služieb, ktoré spoločnosť Ryanair požadovala.

(224)

V tomto prípade boli zľavy, ktoré dostávala spoločnosť Ryanair, poskytnuté uznávajúc značné obchodné riziko, ktoré spoločnosť Ryanair podstupovala pri zriadení pravidelnej celoročnej činnosti na letisku, ktoré bolo v tom čase neznáme. (55)

(225)

Zdá sa, že Komisia nevylúčila hospodársku súťaž medzi letiskami Alghero a Cagliari alebo Olbia napriek tomu, že tieto letiská oddeľuje hornatý terén v príslušnej dĺžke 235 km a 128 km a že na Sardínii nie sú diaľnice. Podľa spoločnosti Ryanair je neisté, či by akákoľvek štátna pomoc na letisku Alghero mohla viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a čo Komisia považuje za rozsah takéhoto narušenia.

(226)

Spoločnosť Ryanair sa domnieva, že dohody medzi spoločnosťou Ryanair a letiskom nezahŕňali štátnu pomoc. Spoločnosť Ryanair sa v tomto zmysle domnieva, že možná uplatniteľnosť usmernení o leteckej doprave z roku 2005 je nevýznamná.

(227)

Spoločnosť AMS podporuje pripomienky, ktoré predložila spoločnosť Ryanair v súvislosti so spoločnosťou AMS. Domnienky Komisie, že marketingové poplatky platené spoločnosti AMS za marketingové služby predstavujú štátnu pomoc (v prospech spoločnosti Ryanair) a pristupovanie k spoločnosti AMS a k spoločnosti Ryanair ako k jednému príjemcovi štátnej pomoci, sú nesprávne. Spoločnosť AMS poskytuje marketingové služby, ktoré sú opodstatnené na základe ich samostatného účelu a ocenené na ich trhovú hodnotu.

(228)

Okrem toho rozhodnutie spoločnosti Ryanair využiť sprostredkovateľa na predaj reklamného priestoru na jej webovom sídle nie je nezvyčajné. Spoločnosť AMS úspešne propagovala a predávala reklamný priestor mnohým spoločnostiam v celej Európe, a to súkromným aj verejným.

(229)

Webové sídlo spoločnosti Ryanair predstavuje osobitne žiadané charakteristiky pre marketing: je to jedno z najobľúbenejších webových sídel o cestovaní na svete; priemerné trvanie každej návštevy na webovom sídle spoločnosti Ryanair je mimoriadne dlhé; reklama na letisko na webovom sídle spoločnosti Ryanair je jedinečne zameraná na možných cestujúcich na toto letisko, pričom je zabezpečené, že sa premárni len veľmi málo reklamy alebo žiadna, čo je v protiklade s reklamou v novinách, rádiu, televízii alebo iných menej zacielených médiách zameraných na širokú verejnosť.

(230)

Spoločnosť AMS uzatvára marketingové dohody s verejnými aj so súkromnými letiskami, orgánmi cestovného ruchu, skupinami požičovní automobilov, webovými sídlami na rezerváciu hotelov, poisťovňami, poskytovateľmi telekomunikačných služieb.

(231)

V sadzbách, za ktoré spoločnosť AMS poskytuje reklamný priestor, ani v objeme, v akom je nakupovaný, sa nerozlišuje medzi verejnými a súkromnými zadávateľmi reklamy. Spoločnosť Ryanair ani spoločnosť AMS nenútia letiská, aby si kupovali marketingové služby a mnohé letiská sa v skutočnosti rozhodnú nemať reklamu na webovom sídle spoločnosti Ryanair. Z dohôd spoločnosti AMS s verejnými letiskami alebo ich prevádzkovateľmi, ako je spoločnosť So.Ge.A.AL, nemôže vyplývať štátna pomoc, keď spoločnosť AMS môže takisto jednoducho predať priestor na webovom sídle súkromnej spoločnosti za porovnateľnú cenu.

(232)

Spoločnosť AMS predstavila viaceré dôvody na odôvodnenie, že spoločnosť So.Ge.A.AL kupovala marketingové služby od spoločnosti AMS na reklamu na webovom sídle Ryanair.com, ktoré sú zhrnuté ďalej v texte.

(233)

Po prvé reklama na webovom sídle spoločnosti Ryanair je investícia do znalosti značky. Prevádzkovatelia periférnych letísk sa stretávajú so značnými problémami pri dosiahnutí znalosti značky cestujúcimi, leteckými dopravcami a obchodnými manažérmi iných ako leteckých činností, ktorí všetci predstavujú možné zdroje príjmu pre letiská. Väčšia znalosť značky môže letiskám prospieť viacerými vzájomne inkluzívnymi a doplňujúcimi spôsobmi, predovšetkým môže prilákať i) prichádzajúcich cestujúcich leteckého dopravcu, na ktorého stránke je reklama na letisko; ii) možných zákazníkov, ktorí si prehliadajú webové sídlo leteckého dopravcu, na ktorom má letisko reklamu, aby leteli na toto letisko s iným leteckým dopravcom, ktorý lieta na trasách na toto letisko; iii) iného leteckého dopravcu, aby lietal na toto letisko; a iv) obchodných manažérov (ako napríklad predajne maloobchodného reťazca na letisku).

(234)

Po druhé reklamou na webovom sídle spoločnosti Ryanair sa zvyšuje pomer prichádzajúcich cestujúcich. Na letiskách je trend, že takmer polovicu ich príjmu tvoria iné ako letecké činnosti. Z hľadiska regionálneho letiska, keď cestujúci prichádzajú na letisko a odlietajú z neho, má letisko omnoho väčšiu pravdepodobnosť tvorby príjmov z iných ako leteckých činností, ako keď letisko využívajú miestni cestujúci na lety do zahraničných destinácií.

(235)

Po tretie marketing a reklama na webovom sídle všetkých leteckých dopravcov sa stala bežným postupom. Webové sídlo spoločnosti Ryanair má výnimočnú hodnotu ako marketingové miesto pre široký okruh produktov a služieb spojených s cestovaním. Stalo sa bežným postupom, že letisko realizuje časť propagácie svojej značky na webových sídlach leteckých dopravcov. Zdá sa, že letisko Alghero v tomto prípade nakupovalo reklamné služby nielen od spoločnosti AMS, ale aj od spoločností Meridiana a Alitalia.

(236)

Po štvrté služby spoločnosti AMS sú ocenené na ich trhovej hodnote. Viacerí súkromní zákazníci, ktorí nie sú letiskom, z rôznych odvetví nakupujú marketingové služby od spoločnosti AMS. Týmto zákazníkom nie sú ponúkané trasy Ryanair, aj tak však radi poskytnú protiplnenie za služby spoločnosti AMS. Títo zákazníci, ktorí konajú ako súkromní investori v trhovom hospodárstve, jednoznačne pripisujú samostatným službám spoločnosti AMS obchodnú hodnotu, ako aj verejné a súkromné letiská v celej Únii. Tieto prvky súkromných referenčných subjektov už samotné preukazujú, že ceny spoločnosti AMS sú reálne trhové ceny.

(237)

Komisia považuje spoločnosť So.Ge.A.AL len za prostredníka, cez ktorého idú regionálne finančné prostriedky spoločnostiam Ryanair/AMS, aby sa zdanlivo použili na marketingové účely. Podľa spoločnosti AMS však Komisia neuviedla dôkazy, že spoločnosť So.Ge.A.AL nie je samostatná, pokiaľ ide o využívanie prostriedkov od regiónu Sardínie RAS, a preto ich nemohla použiť na iné účely.

(238)

Zdá sa, že spoločnosť So.Ge.A.AL platila pevný koncesný poplatok štátu a nedelila si svoje príjmy so štátom. Vlastník spoločnosti So.Ge.A.AL, región Sardínie RAS, má priamy záujem na zvýšení dlhodobej ziskovosti spoločnosti So.Ge.A.AL, napríklad finančným podporovaním jej marketingového úsilia o zlepšenie dobrého mena značky. Takéto správanie je v súlade s kritériom súkromného subjektu v trhovom hospodárstve a prináša úžitok regiónu Sardínie RAS.

(239)

Spoločnosť AMS dodáva, že je možné považovať časť financovania pre spoločnosť So.Ge.A.AL ako náhradu za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Letisko Alghero pomáha poskytovať letecké služby v regióne, ktorý je izolovaný a inak ťažko dostupný.

(240)

Spoločnosť AMS vyvodila záver, že nebola príjemcom štátnej pomoci a že spoločnosť So.Ge.A.AL a región Sardínie RAS konali vo vzťahu k spoločnosti AMS v súlade so zásadou súkromného subjektu v trhovom hospodárstve.

(241)

Únia Unioncamere (Únia obchodných komôr) zdôrazňuje, že bez spochybňovania koncepcie hospodárskej činnosti v judikatúre Súdneho dvora sa činnosť, ktorá je per se hospodárskou, nemôže vždy považovať za poskytovanú na trhu v tom zmysle, že táto činnosť sa poskytuje alebo by sa mohla realisticky poskytovať v hospodárskej súťaži s inými prevádzkovateľmi.

(242)

Únia Unioncamere pripúšťa, že súkromný investor by za podobných okolností pravdepodobne neprijal vyšetrované opatrenia v prospech letiska. Komisia by predsa len mala zobrať do úvahy skutočnosť, že verejná investícia do letiska je často motivovaná úvahami, ktoré sú odlišné od úvah súkromného investora. Verejný investor má iné očakávania týkajúce sa ziskovosti investície, a zároveň sleduje všeobecnejšie ciele, ako napríklad zabezpečenie hospodárskeho a regionálneho rozvoja. Únia Unioncamere síce pripúšťa, že na základe judikatúry Súdneho dvora sa tieto úvahy nemôžu zohľadniť na účely analýzy zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, uvádza však, že cieľom verejného financovania pre letisko Alghero nebolo udržať podnik, ktorý by inak nebol konkurencieschopný, ale skôr podporiť regionálny rozvoj. So zreteľom na osobitnú geografiu Sardínie je pre verejné orgány prítomnosť vyhradeného letiska prioritou.

(243)

Únia Unioncamere na záver uvádza, že Komisia by mala uplatniť zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve so zohľadnením cieľa opatrenia podporiť regionálny a hospodársky rozvoj, „inými slovami, mala by zohľadniť opatrenia ako opatrenia prijaté pri výkone verejných právomocí“.

(244)

Únia Unioncamere sa domnieva, že zlučiteľnosť posudzovaných opatrení v prospech spoločnosti So.Ge.A.AL by sa mala posudzovať na základe článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.