(1)

Oznámením SANI č. 6332 z 18. októbra 2011 zaregistrovaným 20. októbra 2011 Lotyšsko predbežne oznámilo Komisii úver vo výške 16 miliónov LVL (22,65 milióna EUR) (2) v prospech spoločnosti A/S Air Baltic Corporation (ďalej len „airBaltic“ alebo „spoločnosť“). Lotyšské orgány zastávali názor, že úver nepredstavuje štátnu pomoc, napriek tomu ho však predbežne oznámili z dôvodu právnej istoty a transparentnosti. Toto predbežné oznámenie bolo zaregistrované pod referenčným číslom SA.33799 (2011/PN).

(2)

Dňa 27. októbra 2011 sa uskutočnilo stretnutie s lotyšskými orgánmi a ich poradcami, po ktorom lotyšské orgány listom zo 7. novembra 2011 predložili doplňujúce informácie. Komisia požiadala o dodatočné informácie e-mailami zo 16. novembra 2011, 17. novembra 2011, z 1. decembra 2011 a 9. decembra 2011, na ktoré lotyšské orgány odpovedali e-mailami zo 16. novembra 2011, z 22. novembra 2011, zo 7. decembra 2011 a z 13. decembra 2011.

(3)

Lotyšsko predložilo 4. januára 2012 dodatočné informácie a vysvetlilo, že úver vo výške 16 miliónov LVL – uvedený v bode 1.1 – sa spoločnosti poskytol už 21. októbra 2011, bez predchádzajúceho schválenia Komisiou. Okrem toho 13. decembra 2011 lotyšský štát rozhodol o navýšení kapitálu spoločnosti a 14. decembra 2011 poskytol spoločnosti airBaltic druhý úver.

(4)

Vzhľadom na skutočnosť, že opatrenie bolo poskytnuté spoločnosti, a vzhľadom na sťažnosť prijatú 9. januára 2012 (pozri oddiel 1.2) lotyšské orgány e-mailom z 21. februára 2012 svoje predbežné oznámenie stiahli. Vec štátnej pomoci SA.33799 (2011/PN) bola administratívne uzavretá 27. februára 2012.

(5)

Komisii bola 9. januára 2012 doručená sťažnosť, ktorú podala súkromná spoločnosť SIA Baltijas aviācijas sistēmas (ďalej len „BAS“ alebo „sťažovateľ“), bývalý akcionár spoločnosti airBaltic, v súvislosti s niekoľkými opatreniami, ktoré spoločnosti airBaltic údajne poskytol lotyšský štát.

(6)

Listom z 23. januára 2012 Komisia zaslala sťažnosť na pripomienkovanie Lotyšsku, ktoré odpovedalo 13. marca 2012. Listom zo 14. mája 2012 Komisia požiadala Lotyšsko o dodatočné informácie, ktoré Lotyšsko poskytlo 16. júla 2012.

(7)

Listom z 18. júla 2012 zaregistrovanom 20. júla 2012 bola Komisii doručená nová sťažnosť od Ingy Piternieceovej, bývalej členky predstavenstva spoločnosti BAS, v súvislosti s dodatočným opatrením, ktoré spoločnosti airBaltic údajne poskytol lotyšský štát. E-mailom z 24. júla 2012 Komisia zaslala túto novú sťažnosť na pripomienkovanie Lotyšsku, ktoré odpovedalo 22. augusta a 4. septembra 2012.

(8)

Stretnutia s lotyšskými orgánmi, ich poradcami a so zástupcami spoločnosti airBaltic sa uskutočnili 5. júla a 17. augusta 2012.

(9)

Listom z 20. novembra 2012 Komisia informovala Lotyšsko, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súvislosti s pomocou (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Lotyšsko predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listom z 23. januára 2013. Komisia požiadala Lotyšsko o informácie listom zo 6. marca 2013, na ktorý Lotyšsko odpovedalo 8. apríla 2013. Okrem toho sa 25. júna 2013 konalo stretnutie s lotyšskými orgánmi, po ktorom Lotyšsko predložilo dodatočné informácie 14. augusta, 18. septembra, 9. a 25. októbra 2013. Ďalšie stretnutia s lotyšskými orgánmi a ich zákonnými zástupcami sa uskutočnili 22. októbra a 22. novembra 2013, ako aj 10. januára 2014. Lotyšsko poskytlo dodatočné informácie 7. a 8. novembra, 2., 13. a 20. decembra 2013, 28. a 31. januára, 28. februára, 24. a 26. marca, 9. apríla a 16. mája 2014.

(10)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (3)8. marca 2013. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniam.

(11)

Komisia dostala pripomienky od spoločností Ryanair a airBaltic, ako aj od troch jednotlivcov vystupujúcich v mene veriteľov spoločnosti airBaltic (FLS, AB Jet a Eurobalt Junipro). Komisia postúpila tieto pripomienky Lotyšsku, ktoré dostalo možnosť sa k nim vyjadriť. Lotyšsko zaslalo pripomienky listom z 27. mája 2013.

(12)

Listom zo 4. júla 2014 Lotyšsko súhlasilo, že sa vzdá svojich práv vyplývajúcich z článku 342 ZFEÚ v spojení s článkom 3 nariadenia (ES) č. 1/1958 a že toto rozhodnutie bude prijaté a oznámené v angličtine.

(13)

Trh leteckej dopravy v Lotyšsku po vstupe Lotyšska do EÚ sa rýchlo rozširoval. Medzi rokmi 2003 a 2007 predstavoval priemerný ročný nárast počtu cestujúcich na medzinárodnom letisku v Rige – vrátane cestujúcich z bodu do bodu a transferových cestujúcich – 47 %, pričom počet cestujúcich vzrástol približne zo 700 000 v roku 2003 na 3,2 milióna v roku 2007. Vstup nízkonákladových dopravcov, najmä spoločnosti Ryanair, prispel k rastu trhu, pretože otvorením nových liniek vznikol významný nový dopyt.

(14)

Celosvetová hospodárska kríza v rokoch 2008 a 2009 vážne zasiahla hospodársky rast Lotyšska a následne aj jeho trh leteckej dopravy. V dôsledku krízy sa počet cestujúcich z bodu do bodu v Lotyšsku znížil z 3,2 milióna v roku 2008 na 2,7 milióna v roku 2009, hoci celkový počet cestujúcich sa vďaka transferovým cestujúcim stále zvyšoval.

(15)

Od roku 2010 bol opäť obnovený rast celkového trhu, pričom priemerný ročný rast dosiahol úroveň 12 %. Kým trh s z bodu do bodu sa v priemere ročne zvýšil o 9 %, trh s transferovými cestujúcimi ročne vzrástol o 18 %. Pokiaľ ide o budúcnosť, očakáva sa, že lotyšský trh leteckej dopravy bude medzi rokmi 2012 a 2015 aj naďalej rásť ročným tempom rastu na úrovni 7 %.

(16)

Medzinárodné letisko v Rige má v pobaltskom regióne vedúce postavenie. V roku 2011 sa cez Rigu prepravilo približne 5,1 milióna cestujúcich, pričom na porovnanie cez Tallin sa prepravilo 1,9 milióna cestujúcich a cez Vilnius 1,7 milióna cestujúcich. V roku 2011 prepravila spoločnosť airBaltic 66 % cestujúcich letiacich cez Rigu, zatiaľ čo spoločnosť Ryanair, druhý najväčší prevádzkovateľ a hlavný konkurent spoločnosti airBaltic, ich prepravil 20 %. Ostatných 15 spoločností, ktoré prevádzkujú lety z/do Rigy (poskytovatelia kompletných služieb a nízkonákladoví dopravcovia), prepravilo 14 % všetkých cestujúcich (4).

(17)

Spoločnosť airBaltic bola založená v roku 1995 ako spoločný podnik spoločnosti Scandinavian Airlines SAS a lotyšského štátu. V januári 2009 spoločnosť SAS predala celý svoj podiel v spoločnosti (47,2 %) spoločnosti BAS.

(18)

Z informácií uverejnených v tlači vyplýva, že spoločnosť BAS bola zriadená ako súkromná spoločnosť v plnom vlastníctve Bertolta Flicka až do decembra 2010, keď bolo 50 % jej akcií prevedených na spoločnosť Taurus Asset Management Fund Ltd (ďalej len „Taurus“) registrovanú na Bahamách (5).

(19)

K októbru 2011 boli akcionármi spoločnosti airBaltic lotyšský štát – prostredníctvom ministerstva dopravy – s podielom 52,6 % akcií a spoločnosť BAS s podielom 47,2 % akcií, pričom zvyšok akcií (0,2 %) mal vo vlastníctve ruský letecký dopravca Transaero. V tom čase bol prezidentom a generálnym riaditeľom spoločnosti airBaltic Bertolt Flick. Od 1. novembra 2011 je generálnym riaditeľom spoločnosti airBaltic Martin Gauss, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Malév.

(20)

Z informácií, ktoré poskytli lotyšské orgány, vyplýva, že spoločnosť BAS založila svoj 47,2 % podiel v spoločnosti airBaltic ako kolaterál spoločnosti Latvijas Krājbanka, lotyšskej dcérskej spoločnosti litovskej banky Snoras (6). Dňa 16. novembra 2011 došlo ku kolapsu banky Snoras, ktorá bola následne znárodnená (7). Lotyšská Komisia pre finančné a kapitálové trhy nariadila 17. novembra 2011 obmedzenie bankových operácií spoločnosti Latvijas Krājbanka presahujúcich 100 000 EUR (8). Uznesením Komisie pre finančné a kapitálové trhy z 21. novembra 2011 boli operácie spoločnosti Latvijas Krājbanka pozastavené a bola vymenovaná správcovská rada (9).

(21)

Podľa poskytnutých informácií sa zdá, že spoločnosť BAS nesplácala niektoré svoje finančné záväzky voči spoločnosti Latvijas Krājbanka. V dôsledku toho spoločnosť Latvijas Krājbanka 30. novembra 2011 predala všetky svoje akcie v spoločnosti airBaltic, okrem jednej, ktoré predtým vlastnila spoločnosť BAS, ministerstvu dopravy za ich nominálnu hodnotu v celkovej výške 224 453 LVL (317 787 EUR) (10). Podiel Lotyšska v spoločnosti airBaltic sa následne zvýšil na 99,8 %, zatiaľ čo spoločnosť BAS si ponechala len jednu akciu.

(22)

Z informácií v tlači takisto vyplýva, že akcionári spoločnosti BAS založili aj svoje akcie v spoločnosti BAS ako záruku spoločnosti Latvijas Krājbanka (11). Dňa 6. februára 2012 v súvislosti s konkurzným konaním týkajúcim sa spoločnosti BAS (12) prevzala dcérska spoločnosť spoločnosti Latvijas Krājbanka od predchádzajúcich akcionárov akcie spoločnosti BAS a vymenovala nové vedenie.

(23)

Napokon, lotyšský štát podľa všetkého 8. júna 2012 kúpil od spoločnosti BAS jej jedinú akciu v spoločnosti airBaltic za sumu 1 LVL. K tomuto dátumu preto už spoločnosť BAS nebola akcionárom spoločnosti airBaltic (13).

(24)

V súvislosti s finančnou situáciou spoločnosti airBaltic lotyšské orgány vysvetlili, že ťažkosti spoločnosti sa začali v roku 2008 ako dôsledok celosvetovej hospodárskej recesie a prudkého zvýšenia cien ropy. V dôsledku toho vykázala spoločnosť airBaltic v roku 2008 stratu vo výške 28 miliónov LVL (39,64 milióna EUR). V roku 2009 však spoločnosť opäť dosiahla zisk 14 miliónov LVL (19,82 milióna EUR) (14) V roku 2010 zaznamenala spoločnosť airBaltic znovu straty vo výške 34,2 milióna LVL (48,42 milióna EUR). V júni 2011 lotyšský minister hospodárstva uviedol, že spoločnosť airBaltic v prvých piatich mesiacoch roku 2011 vykázala stratu 18 miliónov LVL (25,48 milióna EUR) a bola na pokraji konkurzu (15). Spoločnosť airBaltic požiadala o právnu ochranu pred veriteľmi 21. septembra 2011 (16). Z auditovaných výsledkov za rok 2011 vyplýva strata 83,5 milióna LVL (118,22 milióna EUR).

(25)

Lotyšsko uverejnilo 27. augusta 2012 výzvu pre potenciálnych investorov na vyjadrenie záujmu o nadobudnutie 50 % kapitálu mínus jeden hlas v spoločnosti airBaltic (*1), hoci neboli vylúčené ani transakcie inej povahy. Hlavným kritériom výberu investora bude schopnosť podporovať rozvoj spoločnosti airBaltic, povesť a skúsenosti investora, ako aj jeho finančné zdroje. Tento proces mal byť uzavretý v priebehu roka 2014.

(26)

Na základe dohody z 3. októbra 2011 (ďalej len „dohoda“) Lotyšsko súhlasilo, že spoločnosti airBaltic poskytne úver vo výške 16 miliónov LVL (22,65 milióna EUR) (ďalej len „prvý štátny úver“, opatrenie 1) súčasne s ďalším úverom vo výške 14 miliónov LVL (19,82 milióna EUR), ktorý poskytne spoločnosť BAS (ďalej len „úver BAS“). Podmienky oboch úverov boli prepojené a totožné, pričom počiatočná úroková sadzba bola stanovená na úrovni [11 – 13] (17) %. V čase poskytnutia úveru spoločnosti airBaltic sa však spoločnosť BAS vzdala práva na zabezpečenie svojho úveru kolaterálom.

(27)

V dohode sa tiež stanovilo, že najneskôr do 15. decembra 2011 štát poskytne spoločnosti airBaltic dodatočný úver v neurčenej sume v pomere k svojim hlasovacím právam, a to za rovnakých podmienok ako prvý štátny úver. Oba štátne úvery sa mali kapitalizovať v prípade, že by boli splnené určité podmienky, medzi ktoré patrilo schválenie obchodného/reštrukturalizačného plánu predstavenstvom spoločnosti airBaltic.

(28)

V článku 7 dohody sa stanovili podmienky budúceho navýšenia kapitálu spoločnosti airBaltic. V článku 7.3 sa konkrétne uvádza, že „štátny úver a úver BAS […] sa môžu pripočítať k sume, ktorá sa má kapitalizovať“. Podľa článku 7.4 sa spoločnosť BAS zaviazala, že bude hlasovať za kapitalizáciu úveru a navýšenie kapitálu. V prípade, že by si spoločnosť BAS svoje záväzky neplnila, sa v článku 7.4 stanovuje právo štátu odkúpiť od spoločnosti BAS jej akcie v spoločnosti airBaltic za sumu 1 LVL (18).

(29)

Lotyšsko poskytlo spoločnosti airBaltic prvý štátny úver 21. októbra 2011 (pozri odôvodnenie 3). Spoločnosť BAS poskytla úver 1. novembra 2011.

(30)

Dňa 13. decembra 2011, potom, ako sa podiel Lotyšska v spoločnosti airBaltic zvýšil na 99,8 % (pozri odôvodnenie 21), lotyšská vláda rozhodla, že schváli zníženie úrokovej sadzby v prípade prvého štátneho úveru z [11 – 13] % na [2 – 4] %. Keďže prvý štátny úver bol prepojený s úverom BAS (pozri odôvodnenie 26), to isté zníženie úrokovej sadzby sa uplatnilo aj na úver BAS.

(31)

Dňa 13. decembra 2011, v tom istom čase, ako sa znížila úroková sadzba v prípade prvého štátneho úveru (pozri odôvodnenie 30), lotyšská vláda rozhodla, že spoločnosti airBaltic poskytne konvertibilný úver vo výške 67 miliónov LVL (94,86 milióna EUR) s úrokovou sadzbou [9 – 11] % rozdelený do dvoch tranží (ďalej len „druhý štátny úver“, opatrenie 2) (19).

(32)

Prvá tranža druhého štátneho úveru vo výške 41,6 milióna LVL (58,89 milióna EUR) bola spoločnosti airBaltic poskytnutá okamžite na základe dohody zo 14. decembra 2011. Druhá tranža vo výške 25,4 milióna LVL (35,96 milióna EUR) bola tejto spoločnosti poskytnutá 14. decembra 2012, teda po tom, ako Komisia prijala rozhodnutie o začatí konania.

(33)

Počas valného zhromaždenia akcionárov spoločnosti airBaltic 22. decembra 2011 sa lotyšský štát a spoločnosť BAS – hoci v tom čase v spoločnosti airBaltic vlastnila len jednu akciu – dohodli na navýšení kapitálu o 110 miliónov LVL (155,74 milióna EUR) (ďalej len „navýšenie kapitálu“, opatrenie 3). Kapitál sa mal navýšiť konverziou prvého štátneho úveru, prvej tranže druhého štátneho úveru a úveru BAS na kapitál, spolu s peňažným príspevkom od spoločnosti BAS vo výške 37,7 milióna LVL (53,38 milióna EUR).

(34)

Lotyšský štát realizoval svoje rozhodnutie zúčastniť sa na navýšení kapitálu spoločnosti airBaltic 29. decembra 2011 a konvertoval prvý štátny úver a prvú tranžu druhého štátneho úveru na kapitál.

(35)

Listom zo 4. januára 2012 lotyšské ministerstvo dopravy požiadalo spoločnosť BAS, aby sa podieľala na navýšení kapitálu prostredníctvom konverzie úveru BAS a vložením hotovosti. Napriek žiadostiam lotyšských orgánov spoločnosť BAS zjavne neprejavila ochotu dodržať dohodu, ku ktorej sa dospelo na valnom zhromaždení akcionárov. Listami zo 6. až z 26. januára 2012 spoločnosť BAS napadla nadobudnutie akcií spoločnosti airBaltic štátom prostredníctvom spoločnosti Latvijas Krājbanka, ktoré spoločnosť BAS vlastnila predtým (pozri odôvodnenie 21), a požadovala, aby sa štát zdržal prijímania rozhodnutí týkajúcich sa zmien kapitálu spoločnosti airBaltic. Komisia pre finančné a kapitálové trhy 19. januára 2012 vydala spoločnostiam BAS a airBaltic formálny zákaz zahrnúť úver BAS ako časť navýšenia kapitálu.

(36)

K 30. januáru 2012, teda ku koncu prvej etapy obdobia upisovania navýšenia kapitálu, spoločnosť BAS neuskutočnila konverziu svojho úveru, ani nevložila hotovosť.

(37)

Sťažnosť podaná Komisii 9. januára 2012 sa týkala prvého a druhého štátneho úveru, ako aj navýšenia kapitálu. Spoločnosť BAS sa navyše sťažovala v súvislosti s dvoma ďalšími opatreniami, ktoré potenciálne zahŕňajú pomoc spoločnosti airBaltic; konkrétne išlo o nadobudnutie dlhopisov s nulovým kupónom spoločnosti airBaltic štátom v apríli 2010 (opatrenie 4) a platbu vo výške 2,8 milióna EUR od spoločnosti Latvijas Krājbanka spoločnosti airBaltic 21. a 22. novembra 2011 (opatrenie 5).

(38)

Lotyšsko vysvetlilo, že opatrenie 4 zahŕňalo nadobudnutie dlhopisov s nulovým kupónom v hodnote 30 miliónov LVL (42,47 milióna EUR) spoločnosti airBaltic vtedajšími väčšinovými akcionármi spoločnosti airBaltic, t. j. lotyšským štátom a spoločnosťou BAS. Časť pripadajúcu Lotyšsku neupísalo priamo ministerstvo dopravy (skutočný vlastník akcií spoločnosti airBaltic), ale Lotyšské štátne rozhlasové a televízne centrum (ďalej len „LVRTC“), podnik v 100-percentnom vlastníctve štátu. Dlhopisy boli nadobudnuté za nominálnu hodnotu 1 LVL za jeden dlhopis pri nulovej úrokovej sadzbe a Lotyšsko a spoločnosť BAS ich nakúpili v pomere k svojmu podielu. V dôsledku toho nadobudol lotyšský štát dlhopisy spoločnosti airBaltic s úročením 0 % v hodnote približne 15,78 milióna LVL (22,34 milióna EUR) a spoločnosť BAS nadobudla dlhopisy v hodnote približne 14,22 milióna LVL (20,13 milióna EUR). Dlhopisy majú byť konvertované na kapitál 1. júla 2015, pričom jeden dlhopis zodpovedá jednej akcii.

(39)

Pokiaľ ide o opatrenie 5, lotyšské orgány uviedli, že v prospech spoločnosti airBaltic neboli 21. a 22. novembra 2011 vykonané žiadne platby, ako tvrdí sťažovateľ. Spoločnosť airBaltic však predložila spoločnosti Latvijas Krājbanka tri platobné príkazy ešte pred vydaním rozhodnutí Komisie pre finančné a kapitálové trhy zo 17. novembra 2011 o obmedzení bankových operácií presahujúcich 100 000 EUR a z 21. novembra 2011 o pozastavení všetkých operácií spoločnosti Latvijas Krājbanka (pozri odôvodnenie 20). Spoločnosť Latvijas Krājbanka tieto príkazy realizovala o niekoľko dní neskôr. Príslušnými operáciami boli najmä dve platby vo výške […] miliónov USD zúčtovaciemu ústavu združenia IATA a vo výške […] miliónov EUR medzinárodnému letisku v Rige realizované 25. novembra 2011 a prevod vo výške […] miliónov EUR na iný bankový účet spoločnosti airBaltic v banke Swedbank 30. novembra 2011.

(40)

V marci 2012 prijala spoločnosť airBaltic akčný plán prebudovania s názvom „reShape“. Stanovuje sa v ňom niekoľko opatrení vrátane nákupu efektívnejších lietadiel (20) a uzavretia niektorých liniek, čo by spoločnosti umožnilo hospodáriť v roku 2014 bez strát v prípade realistického a optimistického scenára. V prípade pesimistického scenára by však spoločnosť airBaltic mala záporný zisk pred odpočítaním úrokov a zdanením najmenej do roku 2016.

(41)

V pláne prebudovania sa predpokladá, že okrem 83 miliónov LVL (117,51 milióna EUR), ktoré už boli spoločnosti pridelené (21), budú v prípade realistického scenára potrebné ďalšie finančné prostriedky vo výške [45 – 55] miliónov LVL ([64 – 78] miliónov EUR) […]. Táto suma by sa v prípade optimistického scenára znížila na [5 – 15] miliónov LVL ([7 – 21] miliónov EUR), ale v prípade pesimistického scenára by sa zvýšila na [135 – 145] miliónov LVL ([192 – 206] miliónov EUR).

(42)

Okrem Lotyšska a spoločnosti BAS bolo zmluvnými stranami dohody aj niekoľko ďalších investorov. Títo investori súhlasili s pridelením dvoch syndikovaných úverov spoločnosti airBaltic, každý vo výške 35 miliónov EUR, pri počiatočnej úrokovej sadzbe na úrovni [5 – 7] %. Syndikovaný úver 1 mala poskytnúť spoločnosť Latvijas Krājbanka a litovská banka Snoras. Syndikovaný úver 2 malo poskytnúť niekoľko spoločností, medzi nimi aj spoločnosť Taurus. Cieľom poskytnutia týchto syndikovaných úverov bola novácia niekoľkých pohľadávok, ktoré títo súkromní investori mali voči spoločnosti airBaltic. Pre prípad, že by si spoločnosť BAS svoje záväzky podľa tejto dohody neplnila, investori, ktorí mali poskytnúť spoločnosti airBaltic syndikovaný úver 2 (vrátane spoločnosti Taurus, ktorá je akcionárom spoločnosti BAS) sa dohodli, že v súlade s článkom 7.4 dohody „pridelia a postúpia štátu alebo ním určenej spoločnosti za sumu 1 LVL všetky pohľadávky, ktoré vyplývajú z […] nesplateného [syndikovaného] úveru 2“.

(43)

Komisii bola 18. júla 2012 doručená ďalšia sťažnosť (pozri odôvodnenie 7) v súvislosti s povinnosťou investorov podľa článku 7.4 dohody prideliť a postúpiť štátu alebo ním určenej spoločnosti všetky pohľadávky vyplývajúce zo syndikovaného úveru 2 iba za 1 LVL (pozri odôvodnenie 28). Sťažovateľ tvrdí, že lotyšský štát listami z 9. februára 2012 a 12. júna 2012 rozhodol, že pohľadávka vo výške 5 miliónov EUR voči spoločnosti airBaltic v súvislosti so syndikovaným úverom 2 (časť, ktorú poskytla spoločnosť Taurus, z celkovej sumy 35 miliónov EUR) sa má prideliť spoločnosti airBaltic za cenu 1 LVL (opatrenie 6).

(44)

Dňa 20. novembra 2012 sa Komisia rozhodla začať formálne vyšetrovacie konanie. Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k predbežnému stanovisku, že spoločnosť airBaltic bolo možné v čase poskytnutia uvedených opatrení považovať za firmu v ťažkostiach. Zároveň vyjadrila pochybnosti, pokiaľ ide o šesť posudzovaných opatrení, a dospela k predbežnému záveru, že všetky tieto opatrenia zahŕňali štátnu pomoc.

(45)

Komisia v prvom rade poznamenala, že prvý štátny úver (opatrenie 1) poskytol štát v tom istom čase, keď úver poskytla spoločnosť BAS – úmerne k ich podielom – a za rovnakých podmienok, na základe čoho sa na prvý pohľad zdá, že úvery sa poskytli za podmienok pari passu. Komisia však poznamenala, že nemôže posudzovať prvý štátny úver a úver BAS izolovane, ale v celkovom kontexte ustanovení dohody. Komisia preto uviedla, že z dohody nevyplýva, že okrem úveru BAS musela spoločnosť BAS spoločnosti airBaltic poskytnúť aj konvertibilný úver súčasne s druhým štátnym úverom, a že štát prijal záväzky, ktoré boli odlišné a ekonomicky významnejšie ako záväzky, ktoré poskytla spoločnosť BAS. Komisia tiež uviedla, že rozhodnutie spoločnosti BAS investovať do spoločnosti airBaltic bolo prijaté v situácii, keď orgány verejnej moci už preukázali ochotu spoločnosť finančne podporiť.

(46)

Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu v prípade prvého štátneho úveru a zníženie úrokovej sadzby o [5 – 15] percentuálnych bodov v decembri 2011 (pozri odôvodnenie 30), Komisia sa domnieva, že je nepravdepodobné, že by uplatňované sadzby boli na trhovej úrovni vzhľadom na podstatné ťažkosti, ktorým spoločnosť airBaltic v tom čase čelila.

(47)

Pokiaľ ide o druhý štátny úver (opatrenie 2), Komisia v prvom rade poznamenala, že úver sa stanovil už v dohode, hoci v neurčenej výške, a jeho poskytnutie bolo podmienené niekoľkými faktormi. Podľa Komisie nemožno druhý štátny úver považovať za úver poskytnutý za podmienok pari passu, pretože z dohody nevyplývalo (na rozdiel od toho, čo tvrdilo Lotyšsko), že okrem úveru BAS musela spoločnosť BAS poskytnúť spoločnosti airBaltic aj konvertibilný úver. Komisia navyše zdôraznila, že v čase, keď sa Lotyšsko rozhodlo poskytnúť spoločnosti airBaltic druhý štátny úver, neexistoval súbežný záväzok zo strany spoločnosti BAS, pretože táto spoločnosť nebola povinná poskytnúť spoločnosti airBaltic žiadny ďalší úver.

(48)

Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu v prípade druhého štátneho úveru ([9 – 11] %), Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, že súkromný investor by spoločnosti poskytol úver s takou úrokovou sadzbou vzhľadom na ťažkosti, ktorým spoločnosť airBaltic čelila, a na skutočnosť, že sa použil rovnaký kolaterál, ako aj v súvislosti s prvým štátnym úverom.

(49)

Pokiaľ ide o navýšenie kapitálu schválené 22. decembra 2011 (opatrenie 3), Komisia konštatovala, že v čase, keď bolo prijaté rozhodnutie o rekapitalizácii, spoločnosť BAS prišla o všetky akcie spoločnosti airBaltic okrem jednej (keďže ich nadobudol štát od spoločnosti Latvijas Krājbanka). V dôsledku toho sa podiel štátu v spoločnosti zvýšil na 99,8 % (pozri odôvodnenie 21). Konverzia mala preto len malý hospodársky význam pre spoločnosť BAS, ktorá by – v záujme opätovného získania svojho bývalého podielu – bola musela nielen konvertovať úver BAS na kapitál, ale aj vložiť 37,7 milióna LVL (53,38 milióna EUR) v hotovosti, a to všetko pri malej pravdepodobnosti, že vlastný kapitál by priniesol výnosy – vzhľadom na ťažkosti spoločnosti v krátkodobom až strednodobom horizonte. Okrem toho Komisia vyjadrila pochybnosti o dátume, ku ktorému bolo opatrenie 3 skutočne poskytnuté.

(50)

Komisia tiež uviedla, že spoločnosť BAS a štát mali na vloženie kapitálu do spoločnosti airBaltic určité obdobie – pravdepodobne až do 30. januára 2012, teda do konca prvej etapy obdobia upisovania navýšenia kapitálu. Štát však kapitál vložil 29. alebo 30. decembra 2011, zatiaľ čo spoločnosť BAS nakoniec nikdy neuskutočnila konverziu svojho úveru, ani nevložila hotovosť. Podľa Komisie malo Lotyšsko pred konverziou úverov počkať, kým by nebolo primerane uistené, že konverziu úveru uskutoční aj spoločnosť BAS. Na tomto základe dospela Komisia k názoru, že opatrenie 3 podľa všetkého nebolo v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(51)

Pokiaľ ide o nadobudnutie dlhopisov s nulovým kupónom v hodnote 30 miliónov LVL (42,47 milióna EUR) od spoločnosti airBaltic v apríli 2010 (opatrenie 4), Komisia zdôraznila, že tieto dlhopisy boli vzhľadom na svoju povahu porovnateľné s kapitálovou injekciou. Keďže ziskovosť bola vylúčená od začiatku, pretože s dlhopismi nebol spojený žiadny úrok, a keďže budúca ziskovosť po konverzii sa javila ako nepravdepodobná vzhľadom na ťažkosti spoločnosti, situáciu v leteckom odvetví a absenciu plánu na obnovu ziskovosti spoločnosti v tom čase, Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia 4 s trhom. Komisia navyše nebola schopná vylúčiť, že spoločnosť BAS získala dlhopisy z toho dôvodu, že Lotyšsko pred emisiou dlhopisov prejavovalo veľký záujem o spoločnosť airBaltic.

(52)

Pokiaľ ide o platby vo výške 2,8 milióna EUR, ktoré uskutočnila spoločnosť Latvijas Krājbanka (opatrenie 5), Komisia nemohla s istotou konštatovať, či – v čase uskutočnenia týchto platieb – boli opatrenia spoločnosti Latvijas Krājbanka, ktorá bola bankou v úplnom vlastníctve štátu, nezávislé od opatrení štátu. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že Lotyšsko neposkytlo žiadne dôkazy o tom, že spoločnosť airBaltic predložila platobné a prevodné príkazy pred vydaním rozhodnutia Komisie pre finančné a kapitálové trhy zo 17. novembra 2011 s cieľom obmedziť bankové operácie presahujúce 100 000 EUR na klienta.

(53)

Pokiaľ ide o pohľadávku vo výške 5 miliónov EUR pripísanú spoločnosti airBaltic (opatrenie 6), Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vysvetlila, že podľa článku 7.4 dohody Lotyšsko rozhodlo, že pohľadávka vo výške 5 miliónov EUR voči spoločnosti airBaltic v súvislosti so syndikovaným úverom 2 (časť, ktorú poskytla spoločnosť Taurus, z celkovej sumy 35 miliónov EUR) sa má postúpiť spoločnosti airBaltic za cenu 1 LVL. Komisia zdôraznila, že z hospodárskeho hľadiska bola táto operácia veľmi podobná odpusteniu dlhu, prostredníctvom ktorého Lotyšsko zbavilo spoločnosť airBaltic povinnosti platiť úroky a uhradiť časť syndikovaného úveru 2 vlastníkovi pohľadávky. Komisia navyše dospela k záveru, že opatrenie 6 nie je v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, pretože spoločnosť airBaltic nemala podľa tejto dohody nárok na získanie úveru výmenou za 1 LVL.

(54)

Pokiaľ ide o ostatné pohľadávky v rámci syndikovaného úveru 2 v celkovej výške 30 miliónov LVL (42,47 milióna EUR) (pozri odôvodnenie 42), Komisia uviedla, že už uvedené odôvodnenie sa mutatis mutandis vzťahuje aj na tieto pohľadávky.

(55)

Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že šesť posudzovaných opatrení zahŕňalo neoprávnenú štátnu pomoc, pretože boli poskytnuté v rozpore s notifikačnou povinnosťou a povinnosťou zdržať sa konania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(56)

Komisia takisto vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti šiestich posudzovaných opatrení s vnútorným trhom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že lotyšské orgány neposkytli žiadne odôvodnenie zlučiteľnosti. Pokiaľ ide o možné dôvody zlučiteľnosti, Komisia predbežne dospela k záveru – so zreteľom na ťažkosti spoločnosti airBaltic –, že jedinými relevantnými kritériami sú kritériá týkajúce sa pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ na základe usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (22) (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“). V tejto súvislosti zastávala Komisia na základe informácií dostupných v tom čase názor, že podmienky pre pomoc na záchranu neboli splnené a že plán prebudovania neobsahoval žiadne prvky potrebné na to, aby ho bolo možné považovať za plán na reštrukturalizáciu v zmysle bodu 3.2 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(57)

Lotyšsko vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu Komisie o začatí konania uviedlo, že opatrenia 1, 2, 3 a 6 boli vzájomne prepojené a že vyplývajú z dohody, a teda v podstate predstavujú jednu a tú istú finančnú transakciu, ktorú je potrebné posudzovať v čase, keď táto dohoda nadobudla účinnosť, t. j. 3. októbra 2011. Na tomto základe Lotyšsko dospelo k záveru, že tieto opatrenia sú súbežné a v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, a že teda nezahŕňajú štátnu pomoc.

(58)

Lotyšsko tvrdí, že iniciátorom dohody bola spoločnosť BAS, ktorá v skutočnosti požiadala štát o účasť na navýšení kapitálu. Štát nakoniec s investíciou súhlasil za predpokladu, že budú splnené prísne podmienky stanovené v dohode. Jedným z kľúčových prvkov dohody bola injekcia zo strany štátu a spoločnosti BAS vo výške približne 100 miliónov LVL (141,58 milióna EUR) v dvoch etapách: i) 30 miliónov LVL (42,47 milióna EUR) vo forme prvého štátneho úveru a úveru BAS a ii) približne 70 miliónov LVL (99,1 milióna EUR), ktoré mali štát a spoločnosť BAS poskytnúť v pomere k svojmu podielu. Podľa Lotyšska bola teda spoločnosť BAS zmluvne zaviazaná k poskytnutiu ďalšej kapitálovej injekcie do spoločnosti airBaltic v pomere k svojmu podielu. Lotyšsko tento záver vyvodzuje z článku 7.2 dohody, v ktorom sa stanovuje, že štát poskytne spoločnosti airBaltic druhý úver „v pomere k svojim hlasovacím právam“, čo podľa názoru Lotyšska znamená, že hotovosť v pomere k svojmu podielu musela vložiť aj spoločnosť BAS.

(59)

Lotyšsko zároveň uviedlo, že v dohode sa stanovuje niekoľko pohotovostných opatrení zameraných na ochranu finančných záujmov štátu v prípade, že by si spoločnosť BAS nesplnila svoje povinnosti: i) právo štátu nadobudnúť akcie od spoločnosti BAS výmenou za 1 LVL, ii) povinnosť súkromných investorov, ktorí spoločnosti airBaltic poskytli syndikovaný úver 2, pripísať za určitých okolností svoje pohľadávky voči spoločnosti airBaltic štátu a iii) povinnosť investorov kompenzovať spoločnosti airBaltic niektoré podsúvahové záväzky v celkovej výške približne […] miliónov EUR (23). Skutočnosť, že spoločnosť BAS a investori tieto pohotovostné opatrenia akceptovali, je podľa názoru Lotyšska dôkazom toho, že investori boli presvedčení, že spoločnosť BAS si svoje povinnosti splní. Na tomto základe sa Lotyšsko domnieva, že opatrenia 1, 2 a 3 sú súbežné a sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Okrem toho, keďže opatrenie 6 vyplývalo z pohotovostných opatrení, Lotyšsko tvrdí, že ani toto opatrenie nezahŕňa pomoc.

(60)

Okrem toho, pokiaľ ide o opatrenie 1, Lotyšsko dodalo, že úroková sadzba je v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve a s oznámením o referenčných sadzbách (24), a uviedlo, že zníženie úrokovej sadzby z [11 – 13] % na [2 – 4] % bolo pre štát hospodársky opodstatnené v záujme zníženia nákladov na financovanie spoločnosti airBaltic (v ktorej už štát v tom čase vlastnil 99,8 % akcií). Pokiaľ ide o opatrenie 2, Lotyšsko sa domnieva, že úroková sadzba bola v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(61)

Pokiaľ ide o opatrenie 3, lotyšské orgány tvrdia, že konverzia prvého štátneho úveru a prvej tranže druhého štátneho úveru na kapitál sa vykonala na základe súbežného rozhodnutia spoločnosti BAS konvertovať úver BAS a vložiť 37,7 milióna LVL (53,38 milióna EUR) v hotovosti, ktoré bolo prijaté na valnom zhromaždení akcionárov spoločnosti airBaltic 22. decembra 2011. Lotyšské orgány zopakovali, že opatrenia 1, 2 a 3 by sa nemali posudzovať izolovane, ale iba v spojení so širšou transakciou, ktorej sú neoddeliteľnou súčasťou. Keďže transakciu súbežne schválila spoločnosť BAS a štát, Lotyšsko vylučuje existenciu pomoci. Lotyšsko ďalej tvrdí, že skutočnosť, že spoločnosť BAS si nesplnila svoju povinnosť v maximálnej lehote (t. j. do 30. januára 2012), je irelevantná, a že štát nemal inú možnosť ako konvertovať prvý štátny úver a prvú tranžu druhého štátneho úveru na kapitál – urobil tak 29. decembra 2011. Lotyšsko okrem toho vysvetlilo, že štát podnikol všetky možné kroky, aby spoločnosť BAS prinútil splniť si záväzok.

(62)

V súvislosti s opatrením 6 Lotyšsko dodáva, že postúpenie pohľadávok spoločnosti airBaltic bolo dôsledkom opatrení stanovených v článku 7.4 dohody. Podľa Lotyšska sa tak zabezpečí, že celá dohoda je pari passu, keďže postúpením pohľadávky na spoločnosť airBaltic sa zaručí, že súkromní investori primerane prispejú k finančnej injekcii do spoločnosti airBaltic.

(63)

Pokiaľ ide o opatrenie 4, Lotyšsko sa domnieva, že emitovanie dlhopisov s nulovým kupónom uskutočnil štát súčasne so spoločnosťou BAS za rovnakých podmienok, čím je vylúčená existencia štátnej pomoci. Lotyšsko zároveň vysvetlilo, že rozhodnutie o emisii dlhopisov bolo prijaté na podnet spoločnosti BAS. Pokiaľ ide o skutočnosť, že tieto dlhopisy neboli ziskové, Lotyšsko tvrdí, že Komisia by mala zohľadniť tzv „vlastnícky efekt“, a domnieva sa, že štát mal ako akcionár spoločnosti airBaltic inú motiváciu ako externý investor.

(64)

A napokon, pokiaľ ide o opatrenie 5, Lotyšsko zastáva názor, že nezahŕňalo štátne prostriedky a že opatrenia Komisie pre finančné a kapitálové trhy by v žiadnom prípade nemali byť pripísateľné štátu.

(65)

Pokiaľ ide o názor, že štátna pomoc nebola poskytnutá, Lotyšsko pôvodne neuviedlo argumenty na podloženie zlučiteľnosti opatrení s vnútorným trhom. V priebehu formálneho vyšetrovacieho konania však Lotyšsko v tejto súvislosti predložilo argumenty a konštatovalo, že ak by štátna pomoc existovala, išlo by o zlučiteľnú pomoc na reštrukturalizáciu v súlade s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu.

(66)

Na tomto základe predložilo Lotyšsko v decembri 2013 plán reštrukturalizácie, podľa ktorého sa reštrukturalizácia spoločnosti airBaltic začala v apríli 2011, keď bola vedeniu spoločnosti predložená prvá verzia plánu. V tomto dokumente sa uvádzali niektoré nedostatky spoločnosti airBaltic a stanovila sa v ňom potreba kapitálu vo výške [175 – 185] miliónov EUR. Z tejto prvej verzie plánu vznikol plán prebudovania z marca 2012, ktorý bol podľa Lotyšska prípravným krokom k plánu reštrukturalizácie predloženému v decembri 2013.

(67)

V pláne reštrukturalizácie sa predpokladá reštrukturalizačné obdobie v trvaní 5 rokov, a to od apríla 2011 do apríla 2016, a celkové náklady na reštrukturalizáciu vo výške [150 – 170] miliónov LVL ([214 – 242] miliónov EUR). V pláne reštrukturalizácie sa stanovujú tri druhy reštrukturalizačných opatrení: i) optimalizácia výnosov a nákladov existujúcich operácií; ii) rekonfigurácia siete, ktorá povedie k úprave destinácií, frekvencií a načasovania letov; a iii) optimalizácia siete a flotily. Plán reštrukturalizácie obsahuje celkovo 26 iniciatív zameraných na výnosy a náklady spolu s ďalšími iniciatívami v oblasti rekonfigurácie siete a obnovy flotily. Pokiaľ ide o obnovenie životaschopnosti spoločnosti airBaltic, v pláne sa predpokladá, že spoločnosť vďaka týmto iniciatívam nebude v roku 2014 stratová a neskôr bude zisková, pričom v roku 2014 dosiahne zisk pred odpočítaním úrokov a zdanením vo výške [1 – 3] miliónov LVL ([1,4 – 4,2] milióna EUR) a v roku 2016 vo výške [9 – 12] miliónov LVL ([12,8 – 17] miliónov EUR). Plán reštrukturalizácie obsahuje aj revidované finančné prognózy na základe realistického, pesimistického a optimistického scenára, ktoré sú predmetom analýzy citlivosti na účel posúdenia rizík a ich možného vplyvu.

(68)

V pláne sa tiež stanovuje niekoľko kompenzačných opatrení: i) zníženie flotily o 27 %; ii) zrušenie 14 ziskových trás; a iii) zrušenie […] prevádzkových intervalov na koordinovaných letiskách. V rokoch 2011 až 2016 spoločnosť airBaltic zníži svoju kapacitu o [17 – 20] %, pokiaľ ide o počet dostupných miest na kilometer (ďalej len „ASK“) (25) ([7 – 10] % v prípade, že sa berú do úvahy len ziskové trasy). Podľa Lotyšska by takéto zníženie kapacity bolo v súlade s predchádzajúcimi prípadmi. Súčasťou plánu reštrukturalizácie je navyše uvoľnenie […] prevádzkových intervalov v dôsledku zrušenia niekoľkých trás.

(69)

V pláne reštrukturalizácie sa náklady na reštrukturalizáciu odhadujú na [150 – 170] miliónov LVL ([214 – 242] miliónov EUR), ktoré sa použijú na splatenie úverov od tretích strán, kompenzáciu strát vyplývajúcich z vyradenia a likvidácie niektorých lietadiel, platby odstupného, nákup nových lietadiel atď.

(70)

Pokiaľ ide o celkové náklady na reštrukturalizáciu, navrhovaný vlastný príspevok spoločnosti airBaltic podľa plánu reštrukturalizácie predstavuje [100 – 110] miliónov LVL ([141 – 155] miliónov EUR), t. j. [60 – 70] % celkových nákladov na reštrukturalizáciu. Podľa plánu reštrukturalizácie by vlastný príspevok pochádzal z niekoľkých vkladov súkromných strán (vrátane facility likvidity a zálohových platieb), súkromných úverov, zmluvy o prenájme nových lietadiel a čiastočného odpisu dlhu u dvoch bánk.

(71)

V priebehu formálneho vyšetrovacieho konania dostala Komisia pripomienky od spoločností Ryanair a airBaltic, ako aj od troch jednotlivcov vystupujúcich v mene veriteľov spoločnosti airBaltic.

(72)

Spoločnosť Ryanair súhlasí s predbežnými zisteniami Komisie, že posudzované opatrenia sú v rozpore so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve a nie sú zlučiteľné s vnútorným trhom. Spoločnosť Ryanair však tvrdí, že posúdenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve Komisiou nebolo v rozhodnutí o začatí konania úplné, pretože Komisia mala zvážiť, či by sa súkromný investor vopred rozhodol pre likvidáciu spoločnosti airBaltic namiesto toho, aby do nej vložil dodatočný kapitál (26). Spoločnosť Ryanair tiež tvrdí, že Komisia mala vo svojich rozhodnutiach o začatí konania posúdiť, či je likvidácia spoločnosti airBaltic pre štát výhodnejšia ako poskytnutie ďalších finančných prostriedkov. Hoci spoločnosť Ryanair usudzuje, že nemá dostatok informácií, aby sa mohla vyjadriť k plánu prebudovania, vyjadrila pochybnosti o tom, že by sa spoločnosť airBaltic opäť stala ziskovou, a domnieva sa, že spoločnosť mala ísť do likvidácie.

(73)

Spoločnosť Ryanair zároveň tvrdí, že akákoľvek pomoc spoločnosti airBaltic by poškodila jej pozíciu na trhu, pretože spoločnosť Ryanair prevádzkuje 13 liniek z Rigy, z ktorých viac ako polovica priamo konkuruje spoločnosti airBaltic.

(74)

Spoločnosť airBaltic vo svojich pripomienkach zdôraznila, že ťažkosti spoločnosti boli spôsobené konaním predchádzajúceho vedenia a nešťastnými rozhodnutiami pána Flicka pred októbrom 2011, ktorý sa – podľa spoločnosti airBaltic – zameral na obchodnú stratégiu založenú výhradne na expanzii a nie na ziskovosti. Spoločnosť airBaltic vysvetlila, že predchádzajúce vedenie spoločnosti uzatvorilo mnoho nevýhodných zmlúv, uzatvorilo transakciu bez obchodných dôvodov a navyše zaviedlo neprehľadnú firemnú a organizačnú štruktúru.

(75)

Spoločnosť airBaltic ďalej uviedla, že keď sa Lotyšsko rozhodlo podieľať na dohode a vykonávať ju, konalo ako racionálny súkromný investor. Spoločnosť airBaltic poznamenala, že investíciu Lotyšska sprevádzala investícia spoločnosti BAS a že si vyžiadala značné ústupky zo strany BAS a ďalších súkromných investorov. Dohoda navyše obsahovala dostatočné záruky s cieľom zabezpečiť, aby bol záujem Lotyšska v plnej miere chránený pred spoločnosťou BAS; Použitie týchto záruk bolo – podľa spoločnosti airBaltic – pre Lotyšsko racionálnejšie než porušenie jeho investičných záväzkov, ktoré by spôsobili konkurz spoločnosti, znehodnotenie hodnoty existujúcich akcionárov a vystavenie sa nárokom súkromných investorov na náhradu škody. Na tomto základe dospela spoločnosť airBaltic k záveru, že rozhodnutie Lotyšska uzavrieť dohodu neobsahuje prvky štátnej pomoci.

(76)

Pokiaľ ide o nadobudnutie dlhopisov s nulovým kupónom od spoločnosti airBaltic štátom v apríli 2010 (opatrenie 4), spoločnosť airBaltic zastáva názor, že išlo o hospodársky opodstatnenú a úplne súbežnú investíciu štátu a spoločnosti BAS, a dospela preto k záveru, že toto nadobudnutie nepredstavovalo štátnu pomoc. Pokiaľ ide o platbu vo výške 2,8 milióna EUR, ktorú spoločnosť Latvijas Krājbanka vykonala v prospech spoločnosti airBaltic 21. a 22. novembra 2011 (opatrenie 5), spoločnosť airBaltic sa domnieva, že išlo o rozhodnutia prijaté v rámci obchodnej činnosti spoločnosti airBaltic a že sa týkali súkromných finančných prostriedkov, čím sa vylučuje prítomnosť štátnych zdrojov.

(77)

Spoločnosť airBaltic takisto zdôraznila svoju úlohu pri zabezpečovaní spojenia Lotyšska so zvyškom EÚ a poskytla určité informácie o vykonávaní plánu prebudovania novým vedením spoločnosti.

(78)

Pokiaľ ide o pripomienky, ktoré poskytli traja jednotlivci vystupujúci v mene veriteľov spoločnosti airBaltic, boli štruktúrované podobne. Veritelia si vo všeobecnosti sťažujú na opatrenia, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o začatí konania, najmä na opatrenie 6. Okrem toho poukázali na niektoré nezaplatené dlhy spoločnosti airBaltic, ktoré zjavne súviseli s dohodou a ktoré údajne zapríčinili platobnú neschopnosť niektorých veriteľov.

(79)

Lotyšsko vo svojom vyjadrení k pripomienkam tretích strán súhlasilo s stanoviskami spoločnosti airBaltic, že posudzované opatrenia nezahŕňajú štátnu pomoc.

(80)

Pokiaľ ide o pripomienky spoločnosti Ryanair, Lotyšsko uviedlo, že judikatúru, na ktorú poukázala spoločnosť Ryanair a z ktorej vyplýva, že štát mal spoločnosť airBaltic zlikvidovať namiesto toho, aby jej poskytol finančné prostriedky, nemožno v tomto prípade uplatniť, pretože v tom čase štát nebol hlavným veriteľom spoločnosti airBaltic, ale iba akcionárom. Podľa Lotyšska kritérium súkromného veriteľa v tomto prípade nie je primerané na posúdenie racionality investičných rozhodnutí štátu. Lotyšsko navyše tvrdí, že keď sa rozhodlo uzatvoriť dohodu, rátalo s tým, že bude musieť v krátkodobom horizonte znášať straty, s cieľom obnoviť ziskovosť v dlhodobom horizonte, a že tieto investičné rozhodnutia boli prijaté na podnet spoločnosti BAS. Lotyšsko ďalej poznamenáva, že straty spoločnosti airBaltic sa znížili, a odmieta argumenty spoločnosti Ryanair ako nepodložené.

(81)

Pokiaľ ide o pripomienky jednotlivcov vystupujúcich v mene veriteľov spoločnosti airBaltic, Lotyšsko sa domnieva, že nesúvisia s opatreniami stanovenými v rozhodnutí o začatí konania a podľa všetkého sú zamerané na zlepšenie postavenia veriteľov v ich obchodných sporoch so spoločnosťou airBaltic.

(82)

Toto rozhodnutie sa najprv zaoberá otázkou, či je spoločnosť airBaltic firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu (oddiel 7.1). Následne sa v ňom analyzuje, či posudzované opatrenia zahŕňajú štátnu pomoc spoločnosti airBaltic v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (oddiel 7.2) a či je táto pomoc zákonná (oddiel 7.3) a zlučiteľná s vnútorným trhom (oddiel 7.4).

(83)

Ako už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania, samotné lotyšské orgány vysvetlili, že ťažkosti spoločnosti airBaltic sa začali v roku 2008 ako dôsledok celosvetovej hospodárskej recesie a prudkého zvýšenia cien ropy. V dôsledku toho vykázala spoločnosť airBaltic v roku 2008 stratu vo výške 28 miliónov LVL (39,64 milióna EUR). V roku 2009 vykázala spoločnosť airBaltic zisk vo výške 6 miliónov LVL (8,49 milióna EUR). V roku 2010 však zaznamenala spoločnosť airBaltic znovu straty vo výške 34,2 milióna LVL (48,42 milióna EUR), ktoré sa v roku 2011 zvýšili na 84,7 milióna LVL (119,2 milióna EUR). Komisia pripomína, že lotyšský minister hospodárstva v júni 2011 uviedol, že spoločnosť airBaltic bola na pokraji konkurzu (27), zatiaľ čo tlač informovala, že spoločnosť 21. septembra 2011 požiadala o právnu ochranu pred veriteľmi (28).

(84)

Z auditovanej ročnej účtovnej závierky spoločnosti airBaltic vyplýva, že spoločnosť mala v období rokov 2009 – 2012 záporné vlastné imanie, ktoré sa navyše každý rok zvyšovalo. Spoločnosť airBaltic mala naozaj v roku 2009 záporné vlastné imanie vo výške 19,2 milióna LVL (27,18 milióna EUR), ktoré sa zvýšilo na 23,3 milióna LVL (32,99 milióna EUR) v roku 2010, 105,6 milióna LVL (149,51 milióna EUR) v roku 2011 a 125,1 milióna LVL (177,12 milióna EUR) v roku 2012.

Tabuľka

Základné finančné údaje spoločnosti airBaltic za obdobie 2007 – jún 2011 (tis. LVL)

(85)

V bode 10 písm. c) usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu sa stanovuje, že spoločnosť sa považuje za firmu v ťažkostiach, keď „spĺňa kritériá v súlade s vnútroštátnym zákonodarstvom na to, aby sa stala predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti“. To bol podľa všetkého prípad spoločnosti airBaltic, prinajmenšom k 21. septembru 2011 (ak nie skôr), keď požiadala o právnu ochranu pred veriteľmi. Komisia však uvádza, že súd údajne o niekoľko dní neskôr právnu ochranu zamietol, zrejme z dôvodu rokovaní medzi Lotyšskom a spoločnosťou BAS, ktoré viedli k dohode. Bez ohľadu na túto skutočnosť sa Komisia domnieva, že spoločnosť airBaltic je zrejme v každom prípade firmou v ťažkostiach v zmysle bodu 11 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(86)

V súlade s daným ustanovením možno firmu považovať za firmu v ťažkostiach v prípadoch, „keď sa prejavuje obvyklými príznakmi firmy v ťažkostiach, ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku, rastúce dlhy, stúpajúce úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová čistá hodnota aktív“. Z vyššie uvedenej tabuľky jednoznačne vyplýva, že spoločnosť airBaltic bola od roku 2008 stratová (s výnimkou roku 2009). Spoločnosť airBaltic však podľa všetkého bola schopná dosiahnuť zisk v roku 2009 len vďaka mimoriadnemu poklesu cien paliva. Zdá sa preto, že obnovenie ziskovosti v roku 2009, ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, bolo jednorazovou záležitosťou vyplývajúcou z mimoriadnych okolností, a nie štrukturálnym trendom. Dlhy a finančné výdavky spoločnosti sa výrazne zvýšili v rokoch 2008 a 2009, ale najmä v rokoch 2009 a 2010, keď sa náklady na financovanie zvýšili z 3,8 milióna LVL (5,38 milióna EUR) na 17,4 milióna LVL (24,64 milióna EUR) (29). Z toho zároveň vyplýva, že premenné súvisiace s nákladmi spoločnosti airBaltic rástli o [5 – 10] % ročne, teda rýchlejšie než premenné súvisiace s príjmami, ktoré rástli o [2 – 7] % ročne. Komisia na záver pripomína zistenie uvedené v rozhodnutí o začatí konania, že straty spoločnosti airBaltic boli takého rozsahu, že v roku 2010 predstavovalo jej záporné vlastné imanie približne 23,3 milióna LVL (32,99 milióna EUR) a v dôsledku ďalších strát zaznamenaných v roku 2011 sa zvýšilo približne na 105,6 milióna LVL (149,51 milióna EUR). Vzhľadom na všetky už uvedené faktory sa javí, že kritériá stanovené v bode 11 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu sú splnené.

(87)

Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť airBaltic bola prinajmenšom od roku 2011 firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(88)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(89)

Na to, aby bolo možné vyvodiť záver o existencii štátnej pomoci, musí Komisia posúdiť, či sú kumulatívne kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ (t. j. prevod štátnych zdrojov, selektívna výhoda, možné narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod v rámci EÚ) splnené v prípade všetkých šiestich posudzovaných opatrení.

(90)

Lotyšsko tvrdí, že opatrenie 1 sa musí posudzovať spoločne s opatreniami 2, 3 a 6, pretože boli schválené v rovnaký deň, teda 3. októbra 2011, v období, keď Lotyšsko a spoločnosť BAS boli hlavnými akcionármi spoločnosti airBaltic.

(91)

Komisia súhlasí s lotyšskými orgánmi, že prvý štátny úver (opatrenie 1) a úver BAS nemožno posudzovať izolovane, a musia sa teda posudzovať v rámci celkového kontextu dohody, na základe ktorej sa oba úvery poskytli. Komisia však nesúhlasí s argumentom Lotyšska, že ostatné opatrenia sa musia posudzovať spoločne ako jedna transakcia.

(92)

Komisia zastáva názor, že 3. októbra 2011, keď bola dohoda uzavretá, sa spoločnosť BAS a štát s úplnou istotou zaviazali k poskytnutiu prvého štátneho úveru (opatrenie 1) a úveru BAS. Preto možno konštatovať, že tieto opatrenia boli poskytnuté k tomuto dátumu. Presnú výšku druhého štátneho úveru (opatrenie 2) a navýšenia kapitálu (opatrenie 3) však na základe informácií uvedených v dohode nie je možné s istotou určiť. Najmä v súvislosti s opatrením 2 sa v dohode uvádza len informácia, že Lotyšsko poskytne úver v pomere k svojmu podielu, nie však výška úveru. V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že v článku 7.1 dohody sa stanovuje, že očakávané navýšenie vlastného kapitálu (v dôsledku kapitalizácie prvého a druhého štátneho úveru a úveru BAS a ďalšieho hotovostného príspevku od spoločnosti BAS) nepresiahne 100 miliónov LVL (141,58 milióna EUR). Treba však uviesť nasledovné skutočnosti. Po prvé, v dohode bol vyčíslený len prvý štátny úver a úver BAS, a to vo výške 16 miliónov LVL a 14 miliónov LVL. Údaj 100 miliónov LVL bol len prognózou, teda odhadom sumy, ktorá by sa mohla vyžadovať alebo očakávať v súvislosti s navýšením kapitálu do konca roka. Suma navýšenia vlastného kapitálu nebola v dohode jasne stanovená. V skutočnosti reálna suma navýšenia vlastného kapitálu schválená v decembri 2011 predstavovala 110 miliónov LVL (pozri odôvodnenie 33), t. j. bola vyššia ako suma predpokladaná v dohode. Komisia sa domnieva, že sumy týkajúce sa opatrení 2 a 3 neboli k 3. októbru 2011 stanovené ani zistiteľné.

(93)

Rovnako v súvislosti s opatrením 6 Komisia poznamenáva, že v čase uzatvorenia dohody, teda 3. októbra 2011, štát nevedel, či bude musieť využiť článok 7.4 dohody a prepísať na seba pohľadávky súkromných investorov. Okrem toho štát nebol povinný postúpiť na spoločnosť airBaltic pohľadávky vyplývajúce zo syndikovaného úveru 2. Postúpenie pohľadávok súkromných investorov štátu predstavovalo len možnosť, ku ktorej by došlo v prípade, že by si spoločnosť BAS nesplnila povinnosti podľa tejto dohody; vopred to nebolo známe a 3. októbra 2011 ani nebol dôvod domnievať sa, že takáto situácia nastane. Z tohto dôvodu sa opatrenie 6 nemôže považovať za poskytnuté v čase podpisu dohody, a preto sa nemôže považovať za pari passu s prvým štátnym úverom a úverom BAS.

(94)

Lotyšsko navyše tvrdí, že väčšina pohľadávok súkromných investorov, ktoré mali byť predmetom novácie prostredníctvom dvoch syndikovaných úverov, bola nezabezpečená, a že ak by štát dopustil, aby sa spoločnosť dostala do konkurzu, súkromní investori by žalovali štát o náhradu škody, čo by bolo pre štát oveľa nákladnejšie ako uplatnenie zvyšných opatrení v prospech spoločnosti airBaltic.

(95)

Podľa názoru Komisie je tvrdenie, že súkromní investori by žalovali štát so žiadosťou o náhradu škody, čisto hypotetické, a nie je podložené žiadnymi dôkazmi. Okrem toho nič nenasvedčuje tomu, že Lotyšsko pri poskytovaní pomoci spoločnosti airBaltic v skutočnosti tieto aspekty zohľadnilo.

(96)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyvodila Komisia záver, že argument o súbežnosti, ktorý predložili lotyšské orgány, neobstojí. Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že opatrenia 1, 2, 3 a 6 nemožno považovať za jednu transakciu schválenú 3. októbra 2011, a bude preto tieto opatrenia posudzovať samostatne.

(97)

Komisia konštatuje, že prvý štátny úver poskytlo priamo Lotyšsko prostredníctvom ministerstva financií na žiadosť ministerstva dopravy. Táto skutočnosť je výslovne uvedená v dohode. Je teda zrejmé, že opatrenie 1 zahŕňa štátne zdroje a je pripísateľné štátu. Lotyšsko tento bod nespochybňuje.

(98)

Na posúdenie, či opatrenie 1 predstavovalo neprimeranú selektívnu výhodu pre spoločnosť airBaltic, Komisia v prvom rade konštatuje, že prvý štátny úver a úver BAS boli schválené 3. októbra 2011, t. j. ku dňu podpisu dohody. V tom čase boli Lotyšsko a spoločnosť BAS hlavnými akcionármi spoločnosti a úvery poskytli v pomere k svojmu podielu (52,6 % a 47,2 %) a za rovnakých a prepojených podmienok.

(99)

Ako sa uvádza v odôvodnení 45, Komisia v rozhodnutí o začatí konania uviedla, že rozhodnutie spoločnosti BAS investovať do spoločnosti airBaltic mohlo byť ovplyvnené ochotou orgánov verejnej moci finančne spoločnosť podporovať. Hoci je pravda, že lotyšská vláda vyjadrila svoj záujem zachovať spoločnosť airBaltic ako národného dopravcu (30), Komisia konštatuje, že podpora lotyšského štátu bola predmetom rokovaní, nebola zatiaľ určená a podliehala určitým podmienkam. Na tomto základe Komisia nemôže vylúčiť, že prvý štátny úver a úver BAS sa poskytli súčasne, čo by existenciu pomoci vylučovalo. Ako vysvetlil Všeobecný súd, „súbežnosť sama osebe – ani v prípade značných súkromných investícií – nemôže byť postačujúca na konštatovanie o neexistencii pomoci v zmysle článku [107 ods. 1 ZFEÚ] bez zohľadnenia ostatných relevantných skutkových alebo právnych okolností (31)“.

(100)

Komisia musela preto zároveň posúdila, či schválenú úrokovú sadzbu [11 – 13] % v prípade prvého štátneho úveru (a úveru BAS) možno považovať za sadzbu na trhovej úrovni.

(101)

V priebehu formálneho vyšetrovacieho konania predložilo Lotyšsko dôkazy týkajúce sa hodnoty kolaterálu (ochranné známky a pohľadávky), ktorú posúdil nezávislý audítor […] v rámci auditu spoločnosti, ktorý sa začal v lete 2011. Keďže pohľadávky (k 30. septembru 2011) boli súčasťou príslušných finančných informácií, boli zároveň predmetom posúdenia zo strany […]. Pokiaľ ide o ochranné známky, ich hodnota bola založená na cene, za ktorú spoločnosť airBaltic spätne odkúpila ochranné známky od spoločnosti BAS. Na určenie likvidačnej hodnoty kolaterálu Lotyšsko použilo diskontnú sadzbu na úrovni […] % v súlade s internou metodikou oceňovania kolaterálu lotyšského ministerstva financií, ktorú Komisia vzhľadom na povahu kolaterálu považuje za vhodnú. Na tomto základe predstavovala likvidačná hodnota kolaterálu [15 – 25] miliónov LVL ([21,3 – 35,5] milióna EUR), čo bolo o [15 – 25] % viac ako výška prvého štátneho úveru.

(102)

Komisia navyše konštatuje, že vzhľadom na značný kolaterál v prípade prvého štátneho úveru by uplatnenie úrokovej sadzby na úrovni [11 – 13] % bolo v súlade s oznámením o referenčných sadzbách (32). Tvrdenie, že úroková sadzba na úrovni [11 – 13] % bola zlučiteľná s trhom, je navyše podložené skutočnosťou, že spoločnosť BAS (súkromný investor) sa vzdala svojho práva na zabezpečenie úveru BAS (pozri odôvodnenie 26): úver BAS bol teda riskantnejší ako štátny úver, ale bol poskytnutý pri rovnakej úrokovej sadzbe.

(103)

So zreteľom na úroveň zabezpečenia a použitú úrokovú sadzbu Komisia dospela k záveru, že opatrenie 1 nepredstavovalo selektívnu výhodu pre spoločnosť airBaltic a že existenciu štátnej pomoci možno vylúčiť bez toho, aby bolo nutné ďalej posudzovať, či boli splnené ostatné kumulatívne podmienky článku 107 ods. 1 ZFEÚ (33).

(104)

Dňa 13. decembra 2011, t. j. potom, ako sa podiel Lotyšska v spoločnosti airBaltic zvýšil na 99,8 % (pozri bod 21), lotyšská vláda rozhodla, že schváli zníženie úrokovej sadzby v prípade prvého štátneho úveru – a teda aj úveru BAS – o [9 – 11] percentuálnych bodov zodpovedajúcich rizikovej prirážke, a to z [11 – 13] % na [2 – 4] %.

(105)

Lotyšsko sa domnieva, že zníženie úrokovej sadzby bolo odôvodnené tým, že úver nebol rizikový, keďže likvidačná hodnota kolaterálu bola odhadnutá na [15 – 25] miliónov LVL ([21,3 – 35,5] milióna EUR), čo bolo o [15 – 25] % viac ako výška prvého štátneho úveru (pozri odôvodnenie 101).

(106)

Komisiu nepresvedčili argumenty Lotyšska, keď tvrdilo, že znížením úrokovej sadzby štát znížil náklady na financovanie spoločnosti airBaltic (keďže sa znížila aj úroková sadzba v prípade úveru BAS), ktorá bola v tom čase takmer výlučne vo vlastníctve štátu (99,8 %). Podľa Lotyšska išlo o racionálne rozhodnutie pre štát, keďže ušlé príjmy štátu vo forme úrokov kompenzovala výhoda, ktorá pre štát, ako majoritného akcionára spoločnosti airBaltic, vyplynula zo skutočnosti, že spoločnosť mala platiť nižšie úroky.

(107)

Na druhej strane Komisia pripomína, že v čase udelenia prvého štátneho úveru a úveru BAS sa v dohode stanovovalo, že podmienky oboch úverov sú rovnaké a prepojené, a preto by akákoľvek zmena jedného z úverov viedla k rovnakej zmene druhého úveru. Zníženie úrokovej sadzby sa preto premietlo do oboch úverov, pričom značná úroveň zabezpečenia úveru a skutočnosť, že úver BAS nebol zabezpečený, zostávajú bezo zmeny. Keďže spoločnosť BAS vopred súhlasila s prepojením podmienok úveru BAS s podmienkami prvého štátneho úveru, Komisia nemá dôvody sa domnievať, že rozhodnutie nebolo zlučiteľné s trhom.

(108)

Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že ani po zohľadnení zníženia úrokovej sadzby nepredstavovalo opatrenie 1 selektívnu výhodu pre spoločnosť airBaltic a existenciu štátnej pomoci možno vylúčiť.

(109)

Druhý štátny úver poskytlo priamo Lotyšsko zo štátnej pokladnice, a to na základe rozhodnutia lotyšskej vlády z 13. decembra 2011, ktorým povolila ministerstvu financií, aby zo štátneho rozpočtu poskytlo spoločnosti airBaltic konvertibilný úver vo výške 67 miliónov LVL (94,86 milióna EUR). Opatrenie 2 teda zahŕňa štátne zdroje a je pripísateľné štátu.

(110)

Komisia konštatuje, že v čase poskytnutia druhého štátneho úveru, t. j. k 13. decembru 2011, stratila spoločnosť BAS celý svoj podiel v spoločnosti airBaltic s výnimkou jednej akcie a štát vlastnil 99,8 % spoločnosti. Štát a spoločnosť BAS už preto nemali porovnateľné postavenie ako akcionári.

(111)

Lotyšsko tvrdí, že podľa článku 7.2 dohody, v ktorom sa stanovuje, že Lotyšsko poskytne spoločnosti airBaltic úver „v pomere k svojmu podielu“, bola spoločnosť BAS povinná poskytnúť finančné prostriedky spoločnosti airBaltic vo výške, ktorá zodpovedala počtu jej akcií. Tie mala spoločnosť BAS poskytnúť v čase kapitálovej injekcie v decembri 2011 vo forme hotovosti. Komisia však konštatuje, že k 13. decembru 2011 vlastnila spoločnosť BAS v spoločnosti airBaltic iba jednu akciu. Z toho vyplýva, že štát mal zaujať pozíciu obozretného investora v trhovom hospodárstve a posúdiť, či, vzhľadom na zmenu okolností týkajúcich sa podielov, mala spoločnosť BAS motiváciu vložiť do spoločnosti v čase zvyšovania kapitálu hotovosť. Štát v skutočnosti s touto možnosťou počítal a do dohody zahrnul niekoľko pohotovostných opatrení – najmä do článku 7.4 – pre prípad, že by si spoločnosť BAS svoje záväzky nesplnila. Okrem toho, ako Lotyšsko uznáva, v prípade, že by spoločnosť BAS neposkytla ďalšie finančné prostriedky, sa mala poskytnúť druhá tranža druhého štátneho úveru.

(112)

Článkom 7.4 dohody sa štátu poskytlo právo odkúpiť od spoločnosti BAS všetky jej akcie v spoločnosti airBaltic za sumu 1 LVL. V čase podpisu dohody to znamenalo pre štát záruku, že spoločnosť BAS si splní záväzky, inak by stratila všetky svoje akcie v spoločnosti airBaltic. Situácia sa však radikálne zmenila 30. novembra 2011, keď spoločnosť Latvijas Krājbanka predala všetky akcie v spoločnosti airBaltic, ktoré vlastnila spoločnosť BAS, okrem jednej, lotyšskému štátu (pozri odôvodnenie 21). V tomto novom kontexte stratil článok 7.4 svoj význam. Spoločnosť BAS s jednou akciou mala naozaj malú motiváciu, aby si splnila povinnosti: jediným dôsledkom neplnenia by bolo, že by o túto jednu akciu v spoločnosti airBaltic prišla. Obozretný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by za týchto nových podmienok dôkladne zvážil poskytnutie ďalších finančných prostriedkov spoločnosti airBaltic a prinajmenšom by požiadal druhú zmluvnú stranu (t. j. spoločnosť BAS) o zábezpeku, že prostriedky do spoločnosti skutočne vloží. Komisia ďalej konštatuje, že je nepravdepodobné, že by takúto zábezpeku dostal, keďže spoločnosť BAS by musela vložiť veľmi vysokú peňažnú sumu – oveľa viac, než bolo možné pôvodne predpokladať –, aby v spoločnosti airBaltic získala svoj pôvodný podiel 47,2 % alebo akýkoľvek iný významný podiel akcií.

(113)

Lotyšsko zároveň uviedlo, že druhý štátny úver sa poskytol za trhových podmienok, čím je vylúčená neoprávnená výhoda pre spoločnosť airBaltic.

(114)

Pokiaľ ide o kolaterál, Lotyšsko poznamenalo, že kolaterál v prípade druhého štátneho úveru bol rovnaký ako v prípade prvého štátneho úveru, t. j. pohľadávky a ochranné známky spoločnosti airBaltic. Ako sa uvádza v odôvodnení 101, likvidačná hodnota kolaterálu bola odhadnutá na [15 – 25] miliónov LVL ([21,3 – 35,5] milióna EUR). Zdá sa preto, že úroveň zabezpečenia, ktorá bola k dispozícii v prípade druhého štátneho úveru, by bola nízka. Okrem toho nie je žiadny dôvod sa domnievať, že súkromný subjekt by akceptoval, aby sa záruka poskytnutá v prípade prvého štátneho úveru znížila pod 100 %.

(115)

S cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť sadzby použitej v prípade prvej tranže druhého štátneho úveru s trhom Komisia ako najlepšiu dostupnú referenčnú hodnotu použije sadzbu vyplývajúcu z uplatňovania oznámenia o referenčných sadzbách. Základná sadzba v Lotyšsku k 13. decembru 2011 bola 2,2 %. K tomuto údaju je potrebné pripočítať maržu v závislosti od ratingu príjemcu a zabezpečenia úveru. Ako sa uvádza v predchádzajúcom bode, úroveň zabezpečenia je nízka. Vzhľadom na ťažkosti spoločnosti airBaltic v tom čase z oznámenia o referenčných sadzbách vyplýva, že k základnej sadzbe by sa mala pripočítať marža 1 000 bázických bodov, čo by znamenalo sadzbu na úrovni 12,2 %. Úrokovú sadzbu na úrovni [9 – 11] % v prípade prvej tranže druhého štátneho úveru teda nemožno považovať za zlučiteľnú s trhom.

(116)

Druhá tranža druhého štátneho úveru bola spoločnosti poskytnutá 14. decembra 2012 pri úrokovej sadzbe na úrovni [6 – 8] %. Lotyšsko tvrdí, že táto úroková sadzba je vyššia ako úroková sadzba vyplývajúca z oznámenia o referenčných sadzbách, a je preto v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(117)

Podľa oznámenia o referenčných sadzbách základná sadzba v Lotyšsku platná k 14. decembru 2012 predstavovala 1,91 %. Marža, ktorú je potrebné k tejto základnej sadzbe pripočítať, závisí od ratingu príjemcu a úrovne zabezpečenia. Ako je vysvetlené v oddiele 7.1, Komisia sa domnieva, že spoločnosť airBaltic bola firmou v ťažkostiach prinajmenšom od roku 2011. Okrem toho kolaterálom v prípade druhej tranže boli pohľadávky a ochranné známky spoločnosti airBaltic. Argumenty týkajúce sa nedostatočného kolaterálu by sa uplatnili mutatis mutandis, a preto by sa mala pripočítať marža 1 000 bázických bodov. Výsledná referenčná sadzba by preto predstavovala 11,91 %, čo je výrazne nad úrovňou [6 – 8] %, ktorá sa v skutočnosti uplatnila.

(118)

Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že obozretný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by druhý štátny úver spoločnosti airBaltic neposkytol.

(119)

Na tomto základe dospela Komisia k záveru, že opatrením 2 sa poskytla spoločnosti airBaltic neoprávnená výhoda. Táto výhoda bola selektívnej povahy, pretože jej jediným príjemcom bola spoločnosť airBaltic.

(120)

Komisia musí tiež posúdiť, či opatrenie 2 mohlo narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi tým, že spoločnosti airBaltic sa poskytla výhoda v porovnaní s konkurentmi, ktorí verejnú podporu nedostali. Je zrejmé, že opatrenie 2 mohlo ovplyvniť obchod a hospodársku súťaž v rámci EÚ, keďže spoločnosť airBaltic konkuruje ostatným leteckým dopravcom v EÚ, a to najmä od nadobudnutia účinnosti tretej etapy liberalizácie leteckej dopravy (ďalej len „tretí balík“) k 1. januáru 1993. Okrem toho v prípade cestovania na relatívne kratšie vzdialenosti v rámci EÚ konkuruje letecké cestovanie cestnej a železničnej doprave, a dotknutí preto mohli byť aj cestní a železniční dopravcovia.

(121)

Opatrením 2 sa teda umožnilo spoločnosti airBaltic pokračovať v činnosti, pričom nemusela čeliť následkom, ktoré by za zvyčajných okolností vyplývali z jej zložitej finančnej situácie. Na základe vyššie uvedených úvah Komisia dospela k záveru, že opatrenie 2 zahŕňalo štátnu pomoc v prospech spoločnosti airBaltic v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(122)

Ako už bolo uvedené vyššie, prvý štátny úver a prvá tranža druhého štátneho úveru zahŕňajú štátne zdroje a sú pripísateľné štátu. O ich konverzii na kapitál rozhodlo ministerstvo dopravy Lotyšska, t. j. 99,8-percentný akcionár spoločnosti airBaltic od 30. novembra 2011. Opatrenie 3 preto zahŕňa aj štátne zdroje a je pripísateľné štátu.

(123)

Komisia nesúhlasí so stanoviskami lotyšských orgánov, že opatrenie 3 nepredstavuje pomoc. Po prvé, Komisia pripomína, že závery uvedené v oddiele 7.2.1 sú uplatniteľné na opatrenie 3. Komisia sa navyše domnieva, že opatrenie 3 nebolo poskytnuté 22. decembra 2011 (t. j. k dátumu konania valného zhromaždenia akcionárov spoločnosti airBaltic), ale 29. decembra 2011, čo je dátum, ku ktorému štát konvertoval svoje úvery. Podľa informácií, ktoré v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania poskytli lotyšské orgány, v skutočnosti spoločnosť BAS a štát mali v súlade s platnými pravidlami do 30. januára 2012 realizovať konverziu, o ktorej sa rozhodlo na valnom zhromaždení akcionárov spoločnosti airBaltic.

(124)

Komisia zároveň konštatuje, že 29. decembra 2011 mohlo mať Lotyšsko dôvodné pochybnosti o ochote spoločnosti BAS splniť si záväzky. Spoločnosť BAS už poskytla dôvody domnievať sa, že svoj úver nekonvertuje: samotné Lotyšsko pripúšťa, že druhá tranža druhého štátneho úveru schválená 13. decembra 2011 bola naplánovaná práve pre prípad, že spoločnosť BAS by si svoje záväzky nesplnila. Okrem toho od 30. novembra 2011 už štát a spoločnosť BAS neboli v porovnateľnej situácii ako akcionári, pretože spoločnosť BAS stratila celý svoj podiel v spoločnosti airBaltic s výnimkou jednej akcie a štát vlastnil 99,8 % spoločnosti.

(125)

Vzhľadom na tento vývoj mal štát na základe konania spoločnosti BAS pred konverziou štátnych úverov vyvodiť záver (alebo aspoň mal dôvody sa domnievať), že spoločnosť nemala v úmysle splniť si svoje povinnosti (pozri odôvodnenie 35). Okrem toho, keďže spoločnosť BAS prišla o všetky svoje akcie v spoločnosti airBaltic s výnimkou jednej, opatrenie na nápravu stanovené v článku 7.4 dohody – teda právo štátu na odkúpenie všetkých akcií spoločnosti BAS v spoločnosti airBaltic za 1 LVL – stratilo význam: štát prišiel o prostriedky, ktorými by mohol donútiť spoločnosť BAS, aby dodržala záväzky, na ktorých sa dohodli.

(126)

S prihliadnutím na vyššie uvedené aspekty Komisia dospela k záveru, že obozretný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by svoje úvery nekonvertoval na kapitál skôr, než by si bol istý, že druhá strana konvertuje svoj úver a vloží hotovosť, a v tejto súvislosti by dôkladne posúdil motiváciu druhej strany k splneniu jej záväzkov.

(127)

Komisia navyše konštatuje, že aj keby spoločnosť BAS dodržala dohodu, ku ktorej sa dospelo na valnom zhromaždení akcionárov, nezískala by svoj bývalý podiel v spoločnosti airBaltic. Na to, aby spoločnosť BAS získala 47,2 % akcií, by musela investovať oveľa vyššie sumy, než aké sa schválili na uvedenom valnom zhromaždení. Z tohto dôvodu Komisia zastáva názor, že keby bol štát konal v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, mal dôkladne zvážiť, či by spoločnosť BAS investovala značné sumy peňažných prostriedkov – úver BAS a hotovosť vo výške 37,7 milióna LVL (53,38 milióna EUR) – s cieľom získať v spoločnosti airBaltic menšinový podiel.

(128)

Podľa ďalšieho argumentu Lotyšska povinnosť spoločnosti BAS vložiť hotovosť a konvertovať úver BAS bola potvrdená zárukou ruského podnikateľa Vladimira Antonova, ktorý súhlasil s realizáciou všetkých potrebných platieb v mene spoločnosti BAS. (34) Z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, však vyplýva, že takáto záruka sa v skutočnosti nikdy neposkytla.

(129)

Lotyšsko zároveň poukázalo na skutočnosť, že podmienky kapitalizácie štátnych úverov požadované článkom 7.2 dohody boli splnené 13. decembra 2011, keď bol štátu predložený obchodný plán s prognózou obnovy ziskovosti spoločnosti airBaltic v roku 2015, a uviedlo, že rozhodnutie konvertovať štátne úvery na kapitál teda bolo v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Komisia však nie je presvedčená argumentmi Lotyšska, pretože plán nebol úplný a racionálny súkromný subjekt by sa naň nespoliehal natoľko, aby vložil značné množstvo kapitálu do firmy v ťažkostiach.

(130)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že Lotyšsko pri konverzii svojich úverov, a teda navýšení kapitálu spoločnosti airBaltic, nekonalo za podmienok pari passu. Správanie štátu navyše nebolo v súlade s kritériom súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Spoločnosť airBaltic preto získala neoprávnenú výhodu z opatrenia 3, ktoré je selektívne, keďže spoločnosť bola jeho jediným príjemcom.

(131)

Komisia musí tiež posúdiť, či sa opatrením 3 mohla narušiť hospodárska súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi tým, že spoločnosti airBaltic poskytla výhoda v porovnaní s konkurentmi, ktorí verejnú podporu nedostali. Závery vyvodené v odôvodnení 120 sa uplatňujú mutatis mutandis.

(132)

Komisia preto dospela k záveru, že konverzia prvého štátneho úveru a prvej tranže druhého štátneho úveru na kapitál predstavovala štátnu pomoc spoločnosti airBaltic v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(133)

Ako už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania, z dohody z 30. apríla 2010, ktorou sa formalizoval nákup dlhopisov s nulovým kupónom, vyplýva, že nákupca LVRTC (pozri odôvodnenie 38) konal v mene lotyšského štátu. Okrem toho Lotyšsko tvrdí, že dlhopisy LVRTC kúpilo z rozpočtových dôvodov. Je teda zrejmé, že opatrenie 4 zahŕňa štátne zdroje a že je pripísateľné štátu, čo sú body, ktoré Lotyšsko nespochybňuje.

(134)

V priebehu formálneho vyšetrovacieho konania Lotyšsko poskytlo dôkazy, podľa ktorých štát aj spoločnosť BAS získali dlhopisy v pomere k svojmu podielu v spoločnosti airBaltic a za rovnakých podmienok. Okrem toho štát podľa všetkého neposkytol finančné prostriedky spoločnosti airBaltic pred aprílom 2010, zatiaľ čo spoločnosť BAS v skutočnosti pred týmto dátumom investovala do spoločnosti značné sumy. Z vyšetrovania napokon vyplynulo, že dohoda o emisii dlhopisov bola uzatvorená na podnet vedenia spoločností BAS a airBaltic, ktoré štátu už v apríli a júni 2009 navrhlo navýšenie kapitálu v spoločnosti v pomere k ich podielom.

(135)

Ako bolo zdôraznené v rozhodnutí o začatí konania, Komisia sa domnieva, že nákup dlhopisov s nulovým kupónom nebol zvyčajnou investíciou obozretného súkromného subjektu v trhovom hospodárstve. Komisia však poznamenáva, že Lotyšsko a spoločnosť BAS boli v tom čase hlavnými akcionármi spoločnosti airBaltic a ich investičné rozhodnutie by sa malo posudzovať z tohto hľadiska a nie z hľadiska čisto externého investora. Je naozaj racionálne vyvodiť záver, že vlastníkom spoločnosti airBaltic v tom čase nešlo o krátkodobý zisk, ale mali záujem udržať firmu pri živote.

(136)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že Lotyšsko pri nákupe dlhopisov s nulovým kupónom spolu so súkromným investorom BAS konalo ako obozretný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve. Komisia preto vylučuje existenciu neoprávnenej výhody v súvislosti s opatrením 4 a posudzovanie ostatných kumulatívnych podmienok stanovených v článku 107 ods. 1 ZFEÚ týkajúcich sa existencie štátnej pomoci je zbytočné.

(137)

Opatrenie 5 sa týka platby vo výške 2,8 milióna EUR od spoločnosti Latvijas Krājbanka spoločnosti airBaltic, ktorá sa uskutočnila 21. a 22. novembra 2011. Ako sa uvádza v odôvodnení 39, spoločnosť airBaltic predložila tri platobné príkazy spoločnosti Latvijas Krājbanka ešte pred vydaním rozhodnutí Komisie pre finančné a kapitálové trhy zo 17. novembra 2011 o obmedzení bankových operácií presahujúcich 100 000 EUR a z 21. novembra 2011 o pozastavení všetkých operácií spoločnosti Latvijas Krājbanka. Lotyšsko sa domnieva, že neboli použité štátne zdroje, pretože operácie sa týkali troch platobných príkazov spoločnosti airBaltic v prospech zúčtovacieho ústavu združenia IATA, medzinárodného letisko v Rige a alternatívneho bankového účtu spoločnosti airBaltic v inej banke (pozri odôvodnenie 39). Podľa Lotyšska išlo len o bežné bankové operácie týkajúce sa súkromných prostriedkov spoločnosti airBaltic. Lotyšsko tiež tvrdí, že rozhodnutia Komisie pre finančné a kapitálové trhy nemožno pripísať štátu.

(138)

Lotyšsko vysvetlilo, že prevod finančných prostriedkov súvisel s platobnými príkazmi, ktoré spoločnosť airBaltic vydala predtým, ako Komisia pre finančné a kapitálové trhy 21. novembra 2011 nariadila pozastavenie činnosti spoločnosti Latvijas Krājbanka. Spoločnosť Latvijas Krājbanka transakcie vykonala 25. a 30. novembra 2011.

(139)

Okrem toho podľa zákona o Komisii pre finančné a kapitálové trhy z 1. júna 2000 Komisia pre finančné a kapitálové trhy prijíma rozhodnutia bez toho, aby musela brať do úvahy požiadavky alebo pokyny iného orgánu verejnej moci. Financovanie Komisie pre finančné a kapitálové trhy navyše nie je závislé od štátu, pretože činnosti Komisie pre finančné a kapitálové trhy sú financované prostredníctvom platieb strán, ktoré pôsobia na lotyšských finančných a kapitálových trhoch. Z platných právnych predpisov takisto vyplýva, že štát sa nezapája do výkonu donucovacích právomocí a práv Komisie pre finančné a kapitálové trhy týkajúcich sa jej dohľadu nad úverovými inštitúciami.

(140)

Na základe dostupných dôkazov Komisia zastáva názor, že členovia správnej rady menovaní Komisiou pre finančné a kapitálové trhy konali nezávisle od štátu, čo vylučuje pripísanie ich konania Lotyšsku.

(141)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že opatrenie 5 nepredstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(142)

Nadväzujúca sťažnosť prijatá 18. júla 2012 sa týka povinnosti investorov podľa článku 7.4 dohody postúpiť štátu alebo ním určenej spoločnosti – za určitých okolností – nesplatené pohľadávky vyplývajúce zo syndikovaného úveru 2 za 1 LVL (pozri odôvodnenie 42).

(143)

V súlade s článkom 7.4 dohody spoločnosť Taurus postúpila Lotyšsku pohľadávku vo výške 5 miliónov EUR, ktorú mala voči spoločnosti airBaltic za 1 LVL. Lotyšsko následne pohľadávku postúpilo spoločnosti airBaltic.

(144)

Pokiaľ ide o ostatné pohľadávky vo výške 30 miliónov LVL (42,47 milióna EUR), ktoré mali byť predmetom novácie v rámci syndikovaného úveru 2, lotyšské orgány listom z 9. februára 2012 investorov požiadali, aby príslušné pohľadávky postúpili štátu za 1 LVL za každú pohľadávku. Okrem toho Lotyšsko s cieľom presadiť článok 7.4 dohody podalo na troch investorov žalobu na krajskom súde v Rige. Lotyšsko oznámilo svoj zámer postúpiť aj tieto pohľadávky spoločnosti airBaltic.

(145)

Lotyšsko tvrdí, že postúpenie pohľadávky vo výške 5 miliónov EUR spoločnosti airBaltic bolo pohotovostným opatrením zameraným na ochranu finančných záujmov štátu a malo by sa považovať za opatrenie poskytnuté za podmienok pari passu podľa tejto dohody, čím sa teda vylučuje existencia štátnej pomoci.

(146)

Komisia konštatuje, že z článku 7.4 dohody jednoznačne vyplýva, že tieto pohľadávky mali byť pridelené alebo postúpené „štátu alebo ním určenej spoločnosti za sumu 1 LVL“. Keďže rozhodnutie o pridelení pohľadávky vo výške 5 miliónov EUR spoločnosti airBaltic prijal štát, toto rozhodnutie je pripísateľné štátu a zahŕňa štátne zdroje.

(147)

Počas formálneho vyšetrovacieho konania sa zistilo, že dohody týkajúce sa syndikovaných úverov neboli nikdy podpísané. Z dôkazov, ktoré Lotyšsko predložilo, však vyplýva, že súdy uznali platnosť dohody, pokiaľ ide o povinnosť súkromných investorov postúpiť štátu alebo ním určenej spoločnosti pohľadávky vyplývajúce zo syndikovaného ú2veru 2.

(148)

V tejto súvislosti Lotyšsko uviedlo, že podľa viacerých rozsudkov lotyšských súdov nie je majiteľ pohľadávky vo výške 5 miliónov EUR oprávnený požadovať vrátenie tejto sumy, ale iba akcie spoločnosti airBaltic zodpovedajúce zálohovej platbe vo výške 5 miliónov EUR do vlastného kapitálu spoločnosti. Keďže štát už vlastnil 99,8 % akcií spoločnosti airBaltic, Lotyšsko tvrdí, že nárok na ďalšie akcie nepredstavuje pre štát žiadnu významnú hospodársku hodnotu.

(149)

Komisia, na rozdiel od toho, čo tvrdí Lotyšsko, konštatuje, že súdy síce mohli uznať právo štátu prevziať pohľadávky vyplývajúce zo syndikovaného úveru 2 v súlade s článkom 7.4 dohody, to však neznamená, že Lotyšsko bolo povinné postúpiť túto pohľadávku spoločnosti airBaltic. Komisia konštatuje, že obozretný súkromný subjekt v trhovom hospodárstve by spoločnosti airBaltic nepostúpil pohľadávku za 1 LVL. Lotyšsko nepredložilo dôkazy o tom, prečo bolo pre štát výhodnejšie postúpiť pohľadávku spoločnosti airBaltic, než si ju ponechať alebo ju použiť na iný účel. V dôsledku postúpenia Lotyšsko postavilo spoločnosť do výhodnejšej pozície v porovnaní s jej konkurentmi.

(150)

Komisia ďalej nesúhlasí s argumentmi lotyšských orgánov a zdôrazňuje, že ďalší podiel v spoločnosti airBaltic by pre štát predstavoval pridanú hodnotu, a to aj v prípade, že by bol malý, takže existenciu pomoci nemožno vylúčiť (35). Navyše priznaním pohľadávky spoločnosti airBaltic sa štát vzdal nielen pohľadávky, ale aj akéhokoľvek nároku na úrok na úrovni [5 – 7] % z tejto pohľadávky.

(151)

Lotyšsko napokon tvrdí, že by opatrenie 6 sa na účely právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci malo považovať za poskytnuté ku 3. októbru 2011, teda ku dňu podpisu dohody, spolu s opatreniami 1, 2 a 3.

(152)

Komisia opakuje závery vyvodené v bode 7.2.1, t. j. že v čase uzatvorenia dohody, teda 3. októbra 2011, štát nevedel, či bude musieť použiť článok 7.4 dohody. Okrem toho štát nebol povinný prepísať na spoločnosť airBaltic pohľadávky, ktorých sa týka uplatňovanie tohto ustanovenia.

(153)

Komisia na záver konštatuje, že Lotyšsko neobhájilo svoje tvrdenie, že účelom článku 7.4 dohody bolo zabezpečiť investície štátu do spoločnosti airBaltic tým, že mal zabrániť vzniku ujmy štátu v prípade, že by si spoločnosť BAS nesplnila povinnosti.

(154)

Komisia preto dospela k záveru, že poskytnutím opatrenia 6 štát nekonal ako súkromný investor v trhovom hospodárstve a operácia sa nevykonala za podmienok pari passu s opatreniami 1, 2 a 3. Z tohto dôvodu Komisia zastáva názor, že opatrením 6 sa poskytla spoločnosti airBaltic neoprávnená výhoda. Táto výhoda bola selektívnej povahy, pretože jej jediným príjemcom bola spoločnosť airBaltic.

(155)

Z dôvodov uvedených v odôvodnení 120 mohlo opatrenie 6 narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(156)

Na základe uvedených argumentov Komisia dospela k záveru, že opatrenie 6 zahŕňalo štátnu pomoc v prospech spoločnosti airBaltic v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(157)

Komisia dospela k záveru, že opatrenia 1, 4 a 5 nepredstavovali štátnu pomoc z už uvedených dôvodov.

(158)

Komisia sa však domnieva, že opatrenia 2, 3 a 6 predstavovali štátnu pomoc spoločnosti airBaltic. S cieľom stanoviť výšku pomoci, ktorá už bola spoločnosti airBaltic vyplatená, Komisia konštatuje, že opatrenie 3 spočívalo v kapitalizácii prvého štátneho úveru vo výške 16 miliónov LVL (22,65 milióna EUR) a prvej tranže druhého štátneho úveru vo výške 41,6 milióna LVL (58,89 milióna EUR). Druhá tranža druhého štátneho úveru vo výške 25,4 milióna LVL (35,96 milióna EUR), ktorá bola spoločnosti airBaltic poskytnutá 14. decembra 2012 (teda zvyšná časť opatrenia 2, ktorá nebola kapitalizovaná), by sa mala k tejto sume pripočítať spolu so sumou 5 miliónov EUR, ktorá bola spoločnosti airBaltic poskytnutá ako opatrenie 6. Celková výška štátnej pomoci poskytnutá spoločnosti airBaltic teda predstavuje približne 86,53 milióna LVL (122,51 milióna EUR).

(159)

V článku 108 ods. 3 ZFEÚ sa stanovuje, že členský štát nemôže vykonať opatrenie pomoci skôr, než Komisia prijme rozhodnutie o schválení tohto opatrenia.

(160)

Komisia konštatuje, že Lotyšsko poskytlo spoločnosti airBaltic opatrenia 2, 3 a 6 bez toho, aby ich oznámilo Komisii na účel schválenia. Komisia vyjadruje poľutovanie nad tým, že Lotyšsko si nesplnilo povinnosť zdržať sa konania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(161)

Pokiaľ ide o zámer lotyšských orgánov poskytnúť spoločnosti airBaltic 30 miliónov EUR vyplývajúci zo syndikovaného úveru 2 a súvisiaci s opatrením 6, Komisia pripomína povinnosť lotyšských orgánov podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ upovedomiť Komisiu v dostatočnom čase o zámeroch poskytnúť pomoc, aby mohla predložiť pripomienky.

(162)

Keďže opatrenia 2, 3 a 6 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ich zlučiteľnosť sa musí posudzovať s prihliadnutím na výnimky stanovené v odseku 2 a 3 uvedeného článku. Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania, vzhľadom na povahu opatrení a ťažkostí spoločnosti airBaltic jedinými relevantnými kritériami zlučiteľnosti sú podľa všetkého kritériá týkajúce sa pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ na základe usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, a najmä ustanovenia týkajúce sa pomoci na reštrukturalizáciu.

(163)

Lotyšské úrady spočiatku zastávali názor, že žiadne z týchto opatrení nepredstavovalo štátnu pomoc. Na základe pochybností, ktoré Komisia vyjadrila vo svojom rozhodnutí o začatí konania, však Lotyšsko predložilo argumenty týkajúce sa zlučiteľnosti a uviedlo, že tieto opatrenia predstavujú zlučiteľnú pomoc na reštrukturalizáciu.

(164)

Lotyšsko predovšetkým predložilo v decembri 2013 aktualizovaný plán reštrukturalizácie doplnený o vyjadrenia z 28. januára, 28. februára a 24. marca 2014. Lotyšsko konštatuje, že reštrukturalizácia spoločnosti airBaltic sa začala 18. apríla 2011, keď bol vedeniu spoločnosti predložený prvý plán. V tomto prvom pláne, ktorý bol predložený Komisii, sa uvádzali niektoré nedostatky spoločnosti airBaltic a stanovovalo sa, že spoločnosť potrebuje vlastné imanie vo výške približne [175 – 185] miliónov EUR, aby mohla obnoviť svoju flotilu a účinne konkurovať nízkonákladovým dopravcom. Lotyšsko tvrdí, že v apríli 2011 bolo prijatých niekoľko opatrení vrátane zatvorenia základne spoločnosti airBaltic vo Vilniuse a zrušenia trás, čím sa začal proces reštrukturalizácie spoločnosti airBaltic. V záujme zabezpečenia návratu spoločnosti airBaltic k ziskovosti sa v neskoršej fáze realizoval komplexný súbor iniciatív týkajúcich sa príjmov, operácií, siete, flotily a celkovej organizácie (plán prebudovania).

(165)

Prvý plán bol vypracovaný v roku 2011 a zahŕňal hlavné finančné aspekty reštrukturalizácie. Podľa Lotyšska to viedlo k uzatvoreniu dohody a nakoniec k vypracovaniu plánu prebudovania z marca 2012.

(166)

Tieto argumenty Lotyšska sa posudzujú v nasledujúcich oddieloch.

(167)

Podľa bodu 33 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu sú na pomoc na reštrukturalizáciu oprávnené iba firmy v ťažkostiach v zmysle bodov 9 až 13 týchto usmernení. Komisia už vyvodila záver, že spoločnosť airBaltic bola firmou v ťažkostiach prinajmenšom od roku 2011 (pozri odôvodnenie 87).

(168)

V bode 12 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu sa stanovuje, že novovytvorená firma nie je oprávnená na pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu, dokonca ani vtedy, ak je jej východisková finančná pozícia neistá. Vo všeobecnosti sa firma považuje za novovytvorenú do troch rokov od začiatku jej činnosti v príslušnej oblasti. Spoločnosť airBaltic bola založená v roku 1995 a nemožno ju považovať za novovytvorenú firmu. Spoločnosť airBaltic nepatrí ani do obchodnej skupiny v zmysle bodu 13 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(169)

Komisia preto dospela k záveru, že spoločnosť airBaltic je oprávnená na pomoc na reštrukturalizáciu.

(170)

Komisia konštatuje, že reštrukturalizácia spoločnosti airBaltic sa začala v apríli 2011, keď vedenie spoločnosti vypracovalo prvý plán reštrukturalizácie. Tento plán bol zameraný predovšetkým na optimalizáciu flotily a potrebu nahradiť lietadlá spoločnosti efektívnejšími lietadlami, čo bolo základným pilierom aj neskoršieho plánu prebudovania. V rovnakom čase bola zatvorená základňa vo Vilniuse. O niekoľko týždňov neskôr na základe preskúmania […] zahrnulo vedenie spoločnosti airBaltic do plánu zníženie počtu zamestnancov o [8 – 12] %.

(171)

Plán z roku 2011 bol aktualizovaný v podobe už uvedeného plánu prebudovania a formálne prijatý počas prvého štvrťroka 2012. Ako sa uvádza v odôvodnení 164, lotyšské orgány predložili Komisii v decembri 2013 plán reštrukturalizácie, ktorým sa aktualizoval plán prebudovania.

(172)

Komisia konštatuje, že v pláne reštrukturalizácie z apríla 2011 sa stanovujú hlavné potreby spoločnosti airBaltic. Hoci plán nebol úplne vypracovaný, predstavoval prvý základ určenia reštrukturalizačných potrieb spoločnosti airBaltic a zabezpečenie obnovy jej životaschopnosti. Okrem toho predstavoval základ plánu prebudovania, ktorý sa v čase podpisu dohody (t. j. 3. októbra 2011) vypracúval a bol finalizovaný v júni 2012.

(173)

Komisia v minulosti uznala, že plány reštrukturalizácie sa vymedzujú priebežne a považujú sa za prvotné plány, ktoré predstavujú východiskový bod obdobia reštrukturalizácie. Napríklad v rozhodnutí Varvaressos (36) Komisia dospela k záveru, že opatrenia v prospech tejto firmy poskytnuté v rokoch 2006 až 2009 bolo potrebné posudzovať ako súčasť súvislého procesu reštrukturalizácie na základe plánu reštrukturalizácie z roku 2009 (vzťahujúcom sa na obdobie rokov 2006 – 2011). Podobne ako v prípade spoločnosti airBaltic predstavoval plán reštrukturalizácie spoločnosti Varvaressos z roku 2009 aktualizáciu „strategického a obchodného plánu“ z roku 2006.

(174)

Podľa bodu 34 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu musí byť udelenie pomoci na reštrukturalizáciu podmienené realizáciou plánu na reštrukturalizáciu, ktorý musí Komisia schváliť vo všetkých prípadoch individuálnej pomoci. V bode 35 sa uvádza, že plán na reštrukturalizáciu, ktorého obdobie realizácie musí byť čo najkratšie, musí obnoviť dlhodobú životaschopnosť firmy v prijateľnej lehote a na základe realistických predpokladov týkajúcich sa budúcich podmienok fungovania podniku.

(175)

Podľa bodu 36 musia byť v pláne opísané okolnosti, ktoré viedli k vzniku ťažkostí v spoločnosti, a musí v ňom byť zohľadnený súčasný stav a budúce perspektívy v prípade optimistického, pesimistického a základného scenára.

(176)

Plán musí zabezpečiť obrat v situácii firmy, ktorý jej umožní po ukončení reštrukturalizácie uhrádzať všetky náklady vrátane odpisov a finančných poplatkov. Očakávaná návratnosť kapitálu musí byť dostačujúca na to, aby umožnila reštrukturalizovanej firme súťažiť na trhu na základe jej vlastných zásluh (bod 37).

(177)

Komisia konštatuje, že v pláne reštrukturalizácie sú opísané okolnosti vedúce k ťažkostiam spoločnosti airBaltic, ktoré boli spôsobené predovšetkým celosvetovou hospodárskou krízou v rokoch 2008 – 2009, ktorá mala v Pobaltí značný vplyv a zasiahla aj odvetvie leteckej dopravy.

(178)

Okrem toho sa v pláne reštrukturalizácie uvádza, že k ťažkostiam spoločnosti prispela aj obchodná stratégia presadzovaná v minulosti, ako aj viaceré rozhodnutia bývalého vedenia spoločnosti airBaltic. Konkrétne v súvislosti s obchodnou stratégiou spoločnosti airBaltic sa v pláne reštrukturalizácie zdôrazňuje, že v minulosti bola zameraná iba na expanziu a nie na ziskovosť, v dôsledku čoho bola spoločnosť vystavená neudržateľne vysokým výdavkom. Tieto náklady sa navyše značne zvýšili z dôvodu flotily, ktorú tvorili štyri rôzne typy lietadiel, ako aj z dôvodu vysokých nákladov na prenájom lietadiel. Linky boli otvorené bez primeraného posúdenia ich ziskovosti a mnohé z nich boli stratové.

(179)

Plán reštrukturalizácie sa týkal 5-ročného obdobia reštrukturalizácie od apríla 2011 a predpokladalo sa v ňom, že spoločnosť airBaltic obnoví svoju dlhodobú životaschopnosť najneskôr do apríla 2016, hoci v základnom scenári sa počíta s obnovou ziskovosti spoločnosti airBaltic v roku 2014. Obdobie reštrukturalizácie teda trvá maximálne 5 rokov, čo je v súlade s predchádzajúcou praxou v odvetví osobnej leteckej dopravy (37). Komisia vždy zastávala názor, že v súčasnej hospodárskej situácii je dôležité nesústrediť sa len na krátkodobý obrat a namiesto toho vytvoriť pevný základ pre budúci rast. V tomto kontexte bude potrebná stabilizácia úrovne prevádzky a poskytovania služieb trvať niekoľko rokov.

(180)

V pláne reštrukturalizácie sa zdôrazňuje zmena obchodnej stratégie spoločnosti airBaltic, ktorá si kladie za cieľ stať sa hybridným leteckým dopravcom so zameraním na zákazníkov s vyšším výnosom prostredníctvom väčšiny služieb, ktoré bežne ponúkajú sieťoví dopravcovia, pričom by sa zároveň usilovala o nákladovú efektívnosť typickú pre nízkonákladových dopravcov. Túto stratégiu už od októbra 2011 do značnej miery realizuje nové vedenie spoločnosti. V pláne reštrukturalizácie sa navyše stanovujú tri hlavné druhy reštrukturalizačných opatrení: i) optimalizácia výnosov a nákladov existujúcich operácií; ii) rekonfigurácia siete, ktorá povedie k úprave destinácií, frekvencií a načasovania s cieľom optimalizácie RASK a CASK (38) na úrovni trás; a iii) optimalizácia siete a flotily s cieľom vyhodnotiť a určiť optimálnu sieť a veľkosť flotily. Celkovo bolo vypracovaných 13 iniciatív zameraných na príjmy a 13 iniciatív zameraných na náklady, zatiaľ čo v oblasti rekonfigurácie siete a obnovy flotily boli vypracované ďalšie dve iniciatívy.

(181)

Pokiaľ ide o optimalizáciu flotily, Komisia konštatuje, že rôznorodá a starnúca flotila spoločnosti airBaltic je z hľadiska paliva menej efektívna a náročnejšia na údržbu ako flotila konkurencie, čo sa premieta do rastúcich nákladov. V priebehu rokov 2012 a 2013 sa spoločnosť airBaltic rozhodla, že bude prevádzkovať iba časť svojich disponibilných lietadiel s cieľom znížiť náklady. V roku 2013 pridala spoločnosť airBaltic do svojej flotily dve lietadlá typu Q400 Bombardier, aby čiastočne kompenzovala stratu kapacity v dôsledku vyradenia flotíl lietadiel Fokker a Boeing 757. Okrem toho boli s cieľom výmeny flotily opätovne prerokované existujúce zmluvy o prenájme za priaznivejších podmienok, a to až kým nebude k dispozícii nové lietadlo typu Bombardier CS300 v […] alebo […]. Do konca roka 2014 bude spoločnosť airBaltic prevádzkovať 25 lietadiel a na tejto úrovni bude pokračovať až do konca obdobia reštrukturalizácie v roku 2016. Vo všeobecnosti sa lietadlová flotila počas obdobia reštrukturalizácie zredukuje o 27 %.

(182)

Pokiaľ ide o rekonfiguráciu siete, Komisia uviedla, že v roku 2013 priniesla nová sieť o [16 – 21] miliónov LVL ([22,7 – 29,8] milióna EUR) viac na úrovni C1 (39) v porovnaní s predchádzajúcim rokom, okrem iného v dôsledku zrušenia nerentabilných trás (napr. […]) a zníženia frekvencií letov ([…] […], […] a […]).

(183)

Medzi iniciatívy zamerané na príjmy patrí zavedenie nových tarifných systémov alebo optimalizácia systému poplatkov za batožinu. Okrem toho sa bude podporovať odbavenie on-line (on-line check-in), zatiaľ čo palubní sprievodcovia a predajcovia budú odmeňovaní flexibilne. Pokiaľ ide o iniciatívy zamerané na náklady, patria medzi ne opätovné rokovania o cenách palív so súčasnými dodávateľmi a o zmluvách o kontrole motorov a generálnych opravách, optimalizácia prenájmu a zníženie nákladov hangáru a nákladov týkajúcich sa ubytovania posádky v hoteloch. Takisto sa prerokujú aj existujúce zmluvy s poskytovateľmi pozemnej obsluhy.

(184)

Väčšina reštrukturalizačných opatrení opísaných v predchádzajúcich bodoch sa už vykonala. V dôsledku iniciatív zameraných na optimalizáciu príjmov a zníženie nákladov, ako aj obnovu flotily a rekonfiguráciu siete vykázala spoločnosť airBaltic v roku 2012 záporný zisk pred odpočítaním úrokov a zdanením vo výške 30 miliónov LVL (42,47 milióna EUR), pričom v rozpočte bol naplánovaný záporný zisk pred odpočítaním úrokov a zdanením vo výške 38 miliónov LVL (53,8 milióna EUR). V roku 2013 sa záporný zisk pred odpočítaním úrokov a zdanením znížil na 7,7 milióna LVL (10,9 milióna EUR), čo bolo výraznejšie zníženie, ako sa pôvodne plánovalo. Očakáva sa, že spoločnosť nebude v roku 2014 stratová a neskôr bude zisková, pričom v roku 2014 dosiahne zisk pred odpočítaním úrokov a zdanením vo výške [1 – 3] miliónov LVL ([1,4 – 4,2] milióna EUR) a v roku 2016 vo výške [9 – 12] miliónov LVL ([12,8 – 17] miliónov EUR). Predpokladá sa, že návratnosť vlastného kapitálu bude v roku 2014 na úrovni [3 – 6] % a v roku 2016 na úrovni [18 – 21] %.

(185)

Plán reštrukturalizácie obsahuje revidované finančné prognózy na základe realistického, pesimistického a optimistického scenára, ktoré vychádzajú zo spoľahlivých predpokladov. Napríklad v realistickom scenári sa predpokladá rast trhu na úrovni [6 – 8] %, zatiaľ čo rast spoločnosti airBaltic je obmedzený na [1 – 3] % v roku 2014 a na [2 – 4] % v rokoch 2015 a 2016 pri ročnej miere inflácie [1 – 3] % a nákladoch na palivo, ktoré porastú z [950 – 1 000] USD/t v roku 2014 na [1 000 – 1 050] USD/t v roku 2016. Koeficient zaťaženia sa pohybuje v rozmedzí od [69 – 71] % v roku 2014 do [71 – 75] % v roku 2016. V prípade tohto scenára umožní realizácia iniciatív spoločnosti airBaltic zvrat ešte v roku 2014 (so ziskom pred odpočítaním úrokov a zdanením vo výške [1 – 3] milióny LVL ([1,4 – 4,2] milióna EUR)), pričom spoločnosť bude v ďalšom období ziskovou a jej zisk pred odpočítaním úrokov a zdanením bude predstavovať [6 – 9] miliónov LVL ([8,5 – 12,8] milióna EUR) v roku 2015 a [9 – 12] miliónov LVL ([12,8 – 17] miliónov EUR) v roku 2016.

(186)

V prípade všetkých scenárov by spoločnosť airBaltic dosiahla v roku 2016 pozitívny zisk pred odpočítaním úrokov a zdanením, a to vo výške [10 – 15] miliónov LVL ([14,2 – 21,3] milióna EUR) v prípade optimistického scenára až [5 – 10] miliónov LVL ([7,1 – 14,2] milióna EUR) v prípade pesimistického scenára. Uvedené scenáre boli podrobené aj analýze citlivosti na účely posúdenia rizík a ich možného vplyvu do roku 2016, a to najmä v súvislosti s menovými rizikami (zhodnotenie/znehodnotenie USD voči LVL a EUR) a so zmenami koeficientov zaťaženia, trhovej ceny paliva, výnosov a počtu cestujúcich.

(187)

Komisia posúdila plán reštrukturalizácie a zastáva názor, že by mal spoločnosti airBaltic umožniť najneskôr do apríla 2016 dosiahnuť očakávaný návrat k dlhodobej životaschopnosti. V pláne reštrukturalizácie sa uvádza podrobné posúdenie okolností vedúcich k ťažkostiam spoločnosti airBaltic, ktoré sa náležite riešia prostredníctvom reštrukturalizačných opatrení v podobe iniciatív zameraných na príjmy a náklady, ako aj iniciatív v oblasti rekonfigurácie siete a obnovy flotily.

(188)

Komisia sa navyše domnieva, že v pláne reštrukturalizácie, ktorý Lotyšsko predložilo, sa náležite kvantifikuje vplyv rôznych reštrukturalizačných opatrení, že predpoklady sú primerané a zodpovedajúce situácii odvetvia osobnej leteckej dopravy a že všetky scenáre predpokladajú životaschopnosť na primeranej úrovni v priebehu celého obdobia reštrukturalizácie. Analýza citlivosti je primeraná a vyplýva z nej, že vplyv zohľadnených faktorov na zisk pred odpočítaním úrokov a zdanením by bol obmedzený.

(189)

Vzhľadom na významné reštrukturalizačné opatrenia, ktoré boli prijaté, a na dosiahnutý pokrok sa preto Komisia domnieva, že plán reštrukturalizácie umožní spoločnosti airBaltic v primeranej lehote obnoviť jej dlhodobú životaschopnosť.

(190)

Okrem toho z dôkazov, ktoré Lotyšsko predložilo, vyplýva, že spoločnosť airBaltic je v súčasnosti na dobrej ceste k splneniu väčšiny cieľov stanovených v pláne reštrukturalizácie, čo je ďalší ukazovateľ spoľahlivosti plánu.

(191)

Podľa bodu 38 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu je potrebné prijať kompenzačné opatrenia s cieľom zabezpečiť zníženie nepriaznivých účinkov na podmienky obchodovania na prijateľnú úroveň. Tieto opatrenia môžu zahŕňať rozdelenie aktív, zníženie kapacity alebo obmedzenie prítomnosti na trhu, prípadne zníženie vstupných prekážok na dotknutých trhoch (bod 39).

(192)

V tejto súvislosti sa ukončenie stratových činností, ktoré by bolo v každom prípade nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku, nebude považovať za zníženie kapacity alebo obmedzenie prítomnosti na trhu na účely posúdenia kompenzačných opatrení (bod 40).

(193)

Lotyšsko ako kompenzačné opatrenie spoločnosti airBaltic navrhuje zrušenie ziskových trás, čo povedie k zníženiu kapacity a zrušeniu prevádzkových intervalov na koordinovaných letiskách.

(194)

Okrem zrušenia nerentabilných trás, ako sa požaduje v záujme obnovenia životaschopnosti, sa v pláne reštrukturalizácie počíta so zrušením 14 ziskových trás (40) z hľadiska príspevkovej marže C1. Je bežnou praxou, že Komisia posúdi trasy ako ziskové v prípade, že mali pozitívnu príspevkovú maržu C1 v roku predchádzajúcom ich zrušeniu (41). V príspevku C1 sú zohľadnené náklady na let, cestujúcich a distribúciu (t. j. variabilné náklady) pripadajúce na jednotlivé trasy. Príspevok C1 je vhodný údaj, pretože sú v ňom zohľadnené všetky náklady, ktoré sú priamo spojené s príslušnou trasou. Trasy s pozitívnym príspevkom C1 pokrývajú nielen variabilné náklady na trasu, ale prispievajú aj na fixné náklady spoločnosti.

(195)

Pokiaľ ide o kapacitu, v pláne reštrukturalizácie sa uvádza, že celková kapacita spoločnosti v apríli 2011 predstavovala [5 – 5,5] miliárd ASK, pričom sa očakáva, že na konci obdobia reštrukturalizácie v apríli 2016 bude kapacita spoločnosti airBaltic predstavovať [4 – 4,5] miliárd ASK, čo znamená zníženie o [17 – 20] %. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že najmä v kontexte obnovenia dlhodobej životaschopnosti sa flotila zredukuje z 34 lietadiel v apríli 2011 na 25 lietadiel do konca roka 2014 a zostane na tejto úrovni až do konca obdobia reštrukturalizácie v apríli 2016 (pozri odôvodnenie 181). Keď sa zohľadnia len ziskové trasy, kapacita sa zníži o [7 – 10] %.

(196)

Komisia navyše poznamenáva, že spoločnosť airBaltic zrušila niekoľko trás prevádzkovaných z plne koordinovaných (42) letísk […]. V dôsledku toho sa v rokoch 2011 a 2012 uvoľnilo […] prevádzkových intervalov na plne koordinovaných letiskách, čím sa pre konkurenčných leteckých dopravcov vytvorili nové obchodné príležitosti, aby mohli na týchto letiskách prevádzkovať trasy a posilniť na nich svoju prítomnosť.

(197)

Pri posudzovaní vhodnosti kompenzačných opatrení bude Komisia zohľadňovať štruktúru trhu a podmienky hospodárskej súťaže, aby sa zaistilo, že žiadne takéto opatrenie nepovedie k zhoršeniu štruktúry trhu (bod 39 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu). Kompenzačné opatrenia musia proporcionálne zodpovedať deformačným účinkom pomoci, a najmä veľkosti a relatívnej dôležitosti firmy na trhu alebo trhoch. Výška redukcie sa musí stanoviť podľa konkrétnych prípadov (bod 40 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu).

(198)

Komisia konštatuje, že spoločnosť airBaltic je veľmi malým aktérom na európskom leteckom trhu a jej podiel na produkcii celého európskeho leteckého priemyslu predstavuje 0,5 %.

(199)

Komisia navyše dospela k názoru, že zníženie kapacity spoločnosti airBaltic o [7 – 10] % nie je zanedbateľné vzhľadom na relatívnu malú veľkosť spoločnosti v porovnaní s produkčnou kapacitou európskeho leteckého priemyslu a z hľadiska objemu cestujúcich. V prípade relatívne malého dopravcu, akým je spoločnosť airBaltic, by ďalšia redukcia flotily a znižovanie kapacity mohli ohroziť jeho návrat k dlhodobej životaschopnosti bez toho, aby sa tým poskytli významné trhové príležitosti pre konkurentov. Navyše, hoci je spoločnosť airBaltic najväčším leteckým dopravcom v Lotyšsku, jej podiel na trhu v Rige sa zníži z [65 – 70] % v roku 2011 na [55 – 60] % v roku 2016.

(200)

Komisia ďalej konštatuje, že Lotyšsko je dotovanou oblasťou na účely regionálnej investičnej pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (43). Podľa bodu 56 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu „môžu byť však podmienky na schvaľovanie pomoci [v dotovaných oblastiach] menej prísne, pokiaľ ide o uplatňovanie kompenzačných opatrení a veľkosť príjemcovho príspevku. Ak regionálny rozvoj potrebuje odôvodnenie v prípadoch, keď sa zníženie kapacity alebo výskytu na trhu javí ako najvhodnejšie opatrenie na zabránenie neželanej deformácie hospodárskej súťaže, požadované zníženie bude menšie v dotovaných oblastiach ako nedotovaných“.

(201)

Komisia pri posudzovaní vhodnosti navrhovaných kompenzačných opatrení vzala do úvahy aj špecifickosti tejto veci so zreteľom na periférnu zemepisnú polohu Lotyšska a jeho prístup k zvyšným častiam Európskej únie. V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že na prevažnej časti železničnej siete Lotyšska sa využíva ruský rozchod koľají, ktorý je širší ako štandardný rozchod používaný vo väčšine oblastí EÚ, čo vedie k problémom interoperability so susednými krajinami EÚ. Námorná doprava podľa všetkého tiež ponúka iba obmedzenú mieru nahraditeľnosti leteckej dopravy, najmä pokiaľ ide o osobnú dopravu. Komisia na záver poznamenáva, že najbližšími medzinárodnými letiskami prístupnými pozemnou dopravou sú letiská vo Vilniuse a Talline, ktoré sú od Rigy vzdialené približne 300 km, a preto nepredstavujú pohodlné alternatívne dopravné uzly, najmä nie pre obchodných cestujúcich.

(202)

Z tohto dôvodu Komisia zastáva názor, že kompenzačné opatrenia, ktoré spoločnosť airBaltic prijala, t. j. zníženie kapacity o [7 – 10] % a zrušenie prevádzkových intervalov na koordinovaných letiskách, sú za daných okolností prijateľné. Kompenzačné opatrenia navrhované Lotyšskom sú teda podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu dostatočné na to, aby sa zabezpečilo, že nepriaznivé vplyvy na podmienky obchodovania súvisiace s poskytnutím pomoci spoločnosti airBaltic na reštrukturalizáciu sa znížia na prijateľnú úroveň.

(203)

Podľa bodu 43 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu v záujme obmedzenia rozsahu pomoci na striktné minimum musí príjemca značnou čiastkou prispieť na náklady na reštrukturalizáciu z vlastných zdrojov. Tento príspevok môže pochádzať z predaja aktív, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné na prežitie firmy, alebo z externého financovania v rámci trhových podmienok.

(204)

Vlastný príspevok musí byť reálny, t. j. skutočný, vylučujúci všetky budúce očakávané zisky, ako je tok hotovosti (bod 43 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu). Samotný vlastný príspevok nesmie zahŕňať žiadnu ďalšiu štátnu pomoc. V prípade veľkých firiem Komisia zvyčajne považuje za primeraný príspevok vo výške najmenej 50 % nákladov na reštrukturalizáciu. Za výnimočných okolností a v prípadoch s osobitnými ťažkosťami môže Komisia akceptovať nižší príspevok (bod 44 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu).

(205)

V pláne reštrukturalizácie sa náklady na reštrukturalizáciu odhadujú na [150 – 170] miliónov LVL ([214 – 242] miliónov EUR), a to na základe finančných prostriedkov potrebných na splatenie úverov od tretích strán ([5 – 15] miliónov LVL ([7,1 – 21,3] milióna EUR), kompenzáciu strát súvisiacich s vyradením a likvidáciou niektorých lietadiel ([15 – 25] miliónov LVL ([21,3 – 35,5] milióna EUR)), opravné položky k nedobytným pohľadávkam, ktoré spoločnosť nebude môcť vymôcť ([5 – 10] miliónov LVL ([7,1 – 15,3] milióna EUR)), odstupného ([1 – 4] milióny LVL ([1,4 – 5,6] milióna EUR)), nákup nových lietadiel, a to najmä […] lietadiel typu Bombardier Q400NG a […] lietadiel typu Boeing 737-500 (spolu za [50 – 60] miliónov LVL ([71,1 – 85,3] milióna EUR)), spätné odkúpenie ochranných známok od spoločnosti BAS ([5 – 15] miliónov LVL ([7,1 – 21,3] milióna EUR)), nepredvídané podsúvahové záväzky súvisiace s pohľadávkou od […] ([5 – 15] miliónov LVL ([7,1 – 21,3] milióna EUR)) a [45 – 55] miliónov LVL ([64 – 78,2] milióna EUR) na pokrytie očakávaných strát dovtedy, kým spoločnosť airBaltic neobnoví svoju ziskovosť.

(206)

Pokiaľ ide o celkové náklady na reštrukturalizáciu vo výške [150 – 170] miliónov LVL ([214 – 242] miliónov EUR), navrhovaný vlastný príspevok spoločnosti airBaltic podľa plánu reštrukturalizácie predstavuje [100 – 110] miliónov LVL ([141 – 155] miliónov EUR), t. j. [60 – 70] % celkových nákladov na reštrukturalizáciu. Vlastný príspevok tvoria:

(207)

Pokiaľ ide o súkromné finančné injekcie uvedené v bode i), Lotyšsko preukázalo, že spoločnosť BAS od júna do júla 2011 realizovala zálohové platby do vlastného kapitálu spoločnosti vo výške [7 – 9] miliónov LVL ([10 – 13] miliónov EUR). Komisia usudzuje, že tieto platby predstavujú vlastný príspevok v zmysle bodu 43 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, pretože spoločnosť BAS bola súkromným trhovým subjektom a Komisia nemá dôvody domnievať sa, že nekonala v súlade s logikou trhu. Rovnaký záver platí aj pre [6 – 8] miliónov LVL ([8,5 – 12,3] milióna EUR), ktoré poskytla spoločnosť Transatlantic Holdings výmenou za […] nesplatených akcií spoločnosti airBaltic v septembri 2011.

(208)

Pokiaľ ide o bod ii), Komisia sa domnieva, že úver vo výške 14 miliónov LVL (19,82 milióna EUR), ktorý poskytla spoločnosť BAS, teda úver BAS, predstavuje externé financovanie v rámci trhových podmienok, ktorý možno akceptovať ako vlastný príspevok od súkromného investora, ktorý bol v tom čase akcionárom spoločnosti.

(209)

Pokiaľ ide o zmluvy o prenájme nových lietadiel v hodnote [45 – 55] miliónov LVL ([64 – 78] miliónov EUR) (bod iii)), v pláne reštrukturalizácie sa uvádza, že v marci 2013 uzatvorila spoločnosť airBaltic nové zmluvy o prenájme lietadiel so súkromnými protistranami v rámci programu redukcie flotily a optimalizácie. Zmluvy sa vzťahujú na čistý prenájom […] lietadiel typu Bombardier Dash 8 Q400NG na obdobie 10 rokov v celkovej výške približne […] miliónov USD ([…] miliónov EUR), t. j. za mesačné nájomné vo výške približne […] USD ([…] EUR).

(210)

Podľa plánu reštrukturalizácie prenájom poskytla za trhových podmienok spoločnosť […]. Mesačné nájomné je určené na pokrytie nákladov na splácanie kúpnej ceny po odpočítaní zostatkovej hodnoty na konci roka 10 v prípade príslušného lietadla (plus prirážka na pokrytie […], náklady na financovanie a prevádzku, ako aj ziskové rozpätie), čím sa účinne vyrovná kúpna cena nových lietadiel.

(211)

Komisia konštatuje, že zmluvy o prenájme ako také predstavujú v leteckom priemysle štandardnú formu financovania a možno ich prirovnať k úverom poskytovaným spoločnosti, ktorá prechádza reštrukturalizáciou. Skutočnosť, že existuje kolaterál pokrývajúci významnú časť úveru, nevylučuje, aby sa úver mohol považovať za „vlastný príspevok“. Lotyšsko navyše potvrdilo, že na zmluvy o prenájme sa vzťahuje štandardné zabezpečenie (t. j. možnosť zabaviť lietadlo v prípade neplnenia povinností a bezpečnostná záloha v hotovosti). Prenajímateľ teda podstupuje určitú mieru rizika veriteľa, pretože v prípade neplnenia povinností zo strany spoločnosti airBaltic by zaznamenal značné straty, t. j. okamžitú stratu príjmov z prenájmu, ktorá by pretrvávala dovtedy, kým by lietadlo znovu neprenajal novému zákazníkovi, ako aj náklady vynaložené na úpravu lietadla pre ďalšieho prevádzkovateľa (44).

(212)

Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že zo zmlúv o prenájme vyplýva, že spoločnosť airBaltic bola schopná získať externé financovanie v rámci trhových podmienok. Zmluvy o prenájme preto možno považovať za dôkaz toho, že trh verí v dlhodobú životaschopnosť spoločnosti airBaltic, pretože tieto zmluvy sú zabezpečené iba štandardným typom kolaterálu a poskytovateľ finančných prostriedkov stále podstupuje určitý stupeň rizika. Táto skutočnosť je v súlade s bodom 43 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, v ktorom sa uvádza, že vlastný príspevok by mal pochádzať z externého financovania v rámci trhových podmienok, a je známkou toho, že trh verí v uskutočniteľnosť plánovanej obnovy životaschopnosti. Komisia preto považuje nájomné vo výške [45 – 55] miliónov LVL ([64 – 78] miliónov EUR) za súčasť vlastného príspevku. Navyše je to v súlade s predchádzajúcou praxou Komisie, napríklad v prípade spoločnosti Czech Airlines. (45)

(213)

Komisia však má pochybnosti, pokiaľ ide o určité typy vlastného príspevku navrhované v pláne reštrukturalizácie, ako je vysvetlené ďalej.

(214)

Pokiaľ ide o zálohovú platbu do vlastného kapitálu spoločnosti airBaltic vo výške […] miliónov LVL ([…] miliónov EUR) zo strany […] v júli 2011, z informácií, ktoré predložilo Lotyšsko, vyplýva, že platba priamo súvisí s opatrením 6, ktoré podľa záverov Komisie zahŕňa štátnu pomoc. Z tohto dôvodu nemožno zálohovú platbu do vlastného kapitálu spoločnosti airBaltic zo strany […] považovať za vlastný príspevok, ktorý nesmie zahŕňať pomoc.

(215)

Pokiaľ ide o facilitu likvidity vo výške […] miliónov LVL ([…] miliónov EUR), ktorú poskytla […] v období od apríla do júna 2011 na nákup náhradných dielov, lotyšské orgány neposkytli dôkazy, na základe ktorých by Komisia mohla jednoznačne pochopiť toto opatrenie a jeho význam, z hľadiska dôvery v obnovu životaschopnosti príjemcu. Komisia preto nemôže s istotou vyvodiť záver, že túto facilitu možno akceptovať ako vlastný príspevok.

(216)

Pokiaľ ide o úver predajcu vo výške [5 – 15] miliónov LVL ([7,1 – 21,3] milióna EUR) od spoločnosti BAS spoločnosti airBaltic na spätné odkúpenie ochranných známok, Lotyšsko nepredložilo žiadne dôkazy o tom, že úver sa skutočne poskytol.

(217)

Na základe uvedených skutočností Komisia nepovažuje za prijateľnú ako vlastný príspevok zálohovú platbu do vlastného kapitálu spoločnosti airBaltic vo výške […] miliónov LVL ([…] miliónov EUR) zo strany […] v júli 2011, facilitu likvidity vo výške […] miliónov LVL ([…] miliónov EUR) poskytovanú […] v období od apríla do júna 2011 na nákup náhradných dielov a úver predajcu vo výške [5 – 15] miliónov LVL (EUR [7,1 – 21,3] miliónov EUR) od spoločnosti BAS spoločnosti airBaltic na spätné odkúpenie ochranných známok a čiastočný odpis dlhu vo výške […] miliónov LVL ([…] miliónov EUR). Komisia takisto vyjadrila pochybnosti, a to najmä na základe nejednoznačných informácií poskytnutých v tomto ohľade (nejasná povaha dotknutých dlhov vrátane niekoľkých pohľadávok a ochranných známok spoločnosti airBaltic), či čiastočný odpis dlhu vo výške […] miliónov LVL ([…] miliónov EUR) u dvoch bánk možno považovať za vlastný príspevok.

(218)

Komisia však v každom prípade konštatuje, že ďalšie opatrenia navrhované ako vlastný príspevok sú v súlade s bodom 43 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu a že úroveň vlastného príspevku je teda prijateľná. Ich výška je [75 – 85] miliónov LVL ([107 – 120] miliónov EUR), čo zodpovedá približne [48 – 50] % nákladov na reštrukturalizáciu. V prípade veľkých firiem, ako je spoločnosť airBaltic, by za normálnych okolností úroveň vlastného príspevku mala byť 50 %. Podľa bodu 56 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu však Komisia môže byť menej prísna, pokiaľ ide o výšku vlastného príspevku v dotovaných oblastiach, akou bolo Lotyšsko v období, keď sa opatrenia poskytli (pozri odôvodnenie 200).

(219)

Komisia sa preto domnieva, že boli splnené požiadavky bodu 43 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(220)

Je potrebné rešpektovať bod 72 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, v ktorom sa stanovuje, že spoločnosť, ktorá dostala pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu v posledných desiatich rokoch, nie je oprávnená na pomoc na záchranu alebo reštrukturalizáciu (zásada „jedenkrát a naposledy“).

(221)

Keďže opatrenia 1, 4 a 5 nezahŕňajú štátnu pomoc, na účely zásady „jedenkrát a naposledy“ sa neberú do úvahy. Lotyšské orgány navyše potvrdili, že spoločnosť airBaltic nedostala za posledných 10 rokov žiadnu pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu. Komisia sa preto domnieva, že zásada „jedenkrát a naposledy“ bola dodržaná.

(222)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia konštatuje, že Lotyšsko neoprávnene realizovalo opatrenia 2, 3 a 6 v prospech spoločnosti airBaltic, a to v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Komisia sa však domnieva, že opatrenia a plán reštrukturalizácie spĺňajú podmienky stanovené v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu. Komisia preto dospela k záveru, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom.

(223)

Komisia na záver konštatuje, že Lotyšsko súhlasilo s tým, aby bolo toto rozhodnutie prijaté a oznámené v angličtine.

(1)

Komisia na základe rozhodnutia z 19. novembra 2008 schválila plán s názvom „Opatrenia na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ („Support Measures for the Credit Institutions in Greece“, ďalej len „plán podpory gréckych bánk“) určený na zabezpečenie stability gréckeho finančného systému. Plán podpory gréckych bánk umožňuje poskytnúť pomoc prostredníctvom troch opatrení: rekapitalizačného opatrenia, opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov (2).

(2)

V odôvodnení 14 rozhodnutia z 19. novembra 2008 sa uvádza, že reštrukturalizačný plán týkajúci sa príjemcov rekapitalizačného opatrenia bude oznámený Komisii.

(3)

V máji 2009 bola banka rekapitalizovaná prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia v rámci plánu podpory gréckych bánk.

(4)

Grécke orgány 2. augusta 2010 Komisii predložili plán reštrukturalizácie týkajúci sa banky. Komisia tento plán, nasledujúce aktualizácie, ako aj dodatočné informácie predložené gréckymi orgánmi zaregistrovala ako vec SA.30342 (PN 26/2010) a potom ako vec SA.32788 (2011/PN).

(5)

V decembri 2011 Grécko opäť rekapitalizovalo banku prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia. Druhú rekapitalizáciu banky Komisia schválila 22. decembra 2011 (3).

(6)

Banka opakovane využila štátne záruky na dlhové nástroje a štátne dlhopisy prostredníctvom plánu podpory gréckych bánk (4). Využila aj štátom zaručenú núdzovú likviditu.

(7)

Banka Bank of Greece 18. marca 2012 ďalej odobrala licencie trom družstevným bankám (ďalej len „tri družstevné banky“), konkrétne banke Cooperative Bank of Lesvos-Limnos (ďalej len „banka Lesvos-Limnos“), banke Cooperative Bank of Achaia (ďalej len „banka Achaia“) a banke Cooperative Bank of Lamia (ďalej len „banka Lamia“), a dala ich do likvidácie.

(8)

Komisia informácie o riešení krízovej situácie družstevných bánk, ktoré od Grécka získala neformálne, zaregistrovala ako vec SA.34534 (2012/NN).

(9)

Banka Bank of Greece 23. marca 2012 pokračovala v prevádzaní vybraných pasív troch družstevných bánk na banku a určila výšku likvidných medzier (5), ktoré podľa zákona 4051/2012 (6) pokryje Helénsky fond finančnej stability (ďalej len „HFSF“). Keďže nedošlo k žiadnemu prevodu aktív troch družstevných bánk, likvidné medzery sa rovnali hodnote prevedených pasív.

(10)

HFSF poskytol 20. apríla 2012 banke záväzný prísľub podieľať sa na plánovanom zvýšení jej základného imania. Dňa 28. mája 2012 poskytol HFSF banke preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 7 430 miliónov EUR (ďalej len „prvá preklenovacia rekapitalizácia“).

(11)

V máji 2012 grécke orgány Komisiu informovali o záväznom prísľube, ktorý HFSF poskytol banke. Komisia ho zaregistrovala ako neoznámenú pomoc [vec SA.34824 (2012/NN)], pretože opatrenie už bolo vykonané.

(12)

Komisia začala 27. júla 2012 formálne vyšetrovacie konanie v súvislosti s prvou preklenovacou rekapitalizáciou (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania v prípade banky National Bank of Greece“) (7).

(13)

V decembri 2012 poskytol HFSF banke druhú preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 2 326 miliónov EUR (ďalej len „druhá preklenovacia rekapitalizácia“) (8). Grécke orgány uvedené opatrenie oznámili Komisii 27. decembra 2012. Komisia tieto opatrenia zaregistrovala ako vec SA.36007 (2013/NN).

(14)

V júni 2013 banka oznámila úspešné dokončenie emisie s predkupným právom vo výške 1 079 miliónov EUR (9), zatiaľ čo HSFS čiastočne previedol prvú a druhú preklenovaciu rekapitalizáciu na vlastné imanie (ďalej len „rekapitalizácia na jar 2013“, ktorá zahŕňa emisiu s predkupným právom vo výške 1 079 miliónov EUR a prevod prvej a druhej preklenovacej rekapitalizácie). Celková výška rekapitalizácie na jar 2013 bola 9 756 miliónov EUR, z čoho 8 677 miliónov EUR vložil HSFS (ďalej len „účasť HSFS na rekapitalizácii na jar 2013“).

(15)

Grécke orgány 19. decembra 2013 informovali Komisiu o podmienkach rekapitalizácie na jar 2013.

(16)

Grécke orgány 25. júna 2014 predložili Komisii konečný plán reštrukturalizácie pre banku (ďalej len „plán reštrukturalizácie“). V rovnaký deň informovali o štátom zaručenej núdzovej likvidite. Vyjadrili vôľu naďalej banke poskytovať podporu likvidity, ako aj štátne záruky na dlhové nástroje a štátne dlhopisy prostredníctvom plánu podpory gréckych bánk. Komisia oznámenie zaregistrovala ako vec SA.34824 (2012/C).

(17)

Medzi Komisiou, predstaviteľmi gréckych orgánov a bankou sa uskutočnilo niekoľko stretnutí, telekonferencií a výmena elektronickej pošty.

(18)

Grécko akceptuje, že toto rozhodnutie je výnimočne prijaté iba v anglickom jazyku.

(19)

Grécko v júli 2009 rekapitalizovalo banku First Business Bank S.A. (ďalej len „banka FB Bank“) prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia v rámci plánu podpory gréckych bánk (10), a to vo výške 50 miliónov EUR.

(20)

Banka Bank of Greece sa na jar 2013 rozhodla pristúpiť k riešeniu krízovej situácie banky FB Bank prostredníctvom postupu kúpy a prevzatia dlhu (11).

(21)

Banka Bank of Greece 1. mája 2013 vyzvala štyri najväčšie banky v Grécku, aby predložili nezáväzné ponuky na portfólio aktív a pasív banky FB Bank. Banka Bank of Greece vo svojom liste uchádzačom uviedla, že HSFS pokryje okrem likvidnej medzery aj kapitálové potreby nadobúdateľa súvisiace s aktívami prevedenými z banky FB Bank.

(22)

Banka spolu s ďalšou bankou predložili 8. mája 2013 svoje predbežné ponuky.

(23)

Banka 10. mája 2013 revidovala svoju ponuku.

(24)

V ten istý deň banka Bank of Greece pristúpila k riešeniu krízovej situácie banky FB Bank a prevodu vybraných aktív a pasív na banku.

(25)

Grécke orgány 11. mája 2013 informovali Komisiu o riešení krízovej situácie banky FB Bank. Komisia toto oznámenie a následné informácie predložené gréckymi orgánmi zaregistrovala ako vec SA.36658 (2014/NN).

(26)

HSFS 28. júna 2013 vyplatil dve tretiny likvidnej medzery tak, ako sa pôvodne odhadovalo.

(27)

Grécke orgány 29. júla 2013 oznámili Komisii financovanie likvidnej medzery v celkovej výške približne 524 miliónov EUR, ako sa odhadovalo v čase riešenia krízovej situácie na základe údajov z 31. marca 2013.

(28)

Banka Bank of Greece 7. novembra 2013 stanovila konečný výpočet celkovej likvidnej medzery na úroveň 457 miliónov EUR (12).

(29)

HSFS 13. novembra 2013 vyplatil banke zostatok likvidnej medzery.

(30)

Grécke orgány 25. júna 2014 oznámili Komisii, že banka nemá v úmysle požiadať HSFS o vloženie sumy kapitálových potrieb, ktoré vznikli, keď banka nadobudla aktíva banky FB Bank.

(31)

Banka Bank of Greece 10. mája 2013 vymenovala komisára pre banku Probank S.A. (ďalej len „banka Probank“).

(32)

Banka Bank of Greece sa v júli 2013 rozhodla pristúpiť k riešeniu krízovej situácie banky Probank prostredníctvom postupu kúpy a prevzatia dlhu.

(33)

Banka Bank of Greece 22. júla 2013 vyzvala štyri najväčšie banky v Grécku, aby predložili ponuky na portfólio aktív a pasív banky Probank. Banka Bank of Greece vo svojom liste potenciálnym uchádzačom uviedla, že HSFS pokryje okrem likvidnej medzery aj kapitálové potreby nadobúdateľa súvisiace s aktívami prevedenými z banky Probank.

(34)

Banka predložila svoju záväznú ponuku 25. júla 2013, pričom už 24. júla 2013 predložila návrh ponuky iná banka.

(35)

Banka Bank of Greece 26. júla 2013 pristúpila k riešeniu krízovej situácie banky Probank a k prevodu vybraných aktív a pasív na banku.

(36)

Grécke orgány 29. júla 2013 oznámili Komisiu financovanie likvidnej medzery v celkovej výške približne 238 miliónov EUR podľa odhadu banky Bank of Greece na základe údajov z 31. marca 2013. Komisia toto oznámenie a nasledujúce informácie predložené gréckymi orgánmi zaregistrovala ako vec SA.37156 (2014/NN).

(37)

HSFS 9. augusta 2013 vyplatil dve tretiny likvidnej medzery tak, ako sa pôvodne odhadovalo.

(38)

Banka Bank of Greece 30. decembra 2013 stanovila konečný výpočet celkovej likvidnej medzery na úroveň 563 miliónov EUR.

(39)

HSFS 31. decembra 2013 vyplatil banke zostatok likvidnej medzery.

(40)

V ten istý deň banka Bank of Greece poskytla Komisii ďalšie informácie o splatení likvidnej medzery.

(41)

Grécke orgány 25. júna 2014 oznámili Komisii, že banka nemá v úmysle požiadať HSFS o vloženie sumy kapitálových potrieb, ktoré vznikli, keď banka nadobudla aktíva banky Probank.

(42)

Reálny hrubý domáci produkt (HDP) Grécka klesol v rokoch 2008 až 2012 o 20 %, ako sa uvádza v tabuľke 1. Z tohto dôvodu banky čelili rýchlo narastajúcej miere zlyhania úverov gréckych domácností a spoločností (13). Takýto vývoj mal nepriaznivý vplyv na výkonnosť aktív gréckych bánk a viedol k veľkým úverovým stratám.

Tabuľka 1

Reálny rast HDP v Grécku, 2008 – 2013

(43)

Okrem toho vo februári 2012 Grécko uskutočnilo výmenu dlhopisov súkromného sektora známu ako program zapojenia súkromného sektora. Grécke banky sa zapojili do programu zapojenia súkromného sektora, počas ktorého grécka vláda ponúkla vtedajším držiteľom súkromných dlhopisov nové cenné papiere (vrátane nových gréckych štátnych dlhopisov, cenných papierov viazaných na HDP a platobných zmeniek programu zapojenia súkromného sektora, ktoré vydal Európsky fond finančnej stability (ďalej len „EFSF“) výmenou za existujúce grécke štátne dlhopisy s nominálnou diskontnou sadzbou 53,5 % a dlhšou splatnosťou (14). Grécke orgány oznámili výsledky výmeny dlhopisov 9. marca 2012 (15). Výmena spôsobila držiteľom dlhopisov výrazné straty (Bank of Greece odhadla straty gréckych bánk v priemere na 78 % nominálnej sumy starých gréckych štátnych dlhopisov) a viedla k vzniku kapitálových potrieb, ktoré boli spätne zaúčtované vo finančných výkazoch gréckych bánk za rok 2011.

Tabuľka 2

Celkové straty najväčších gréckych bánk (v miliónoch EUR) v rámci programu zapojenia súkromného sektora

(44)

Vzhľadom na nedostatok kapitálu a pretrvávajúcu recesiu, ktorej grécke banky čelili v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora, boli na základe memoranda o hospodárskej a finančnej politike druhého programu ekonomických úprav pre Grécko z 11. marca 2012 medzi gréckou vládou, Európskou úniou, Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou centrálnou bankou (ECB) uvoľnené finančné prostriedky určené na rekapitalizáciu týchto bánk. Celkovú odhadovanú výšku rekapitalizačných potrieb bánk spolu s nákladmi na riešenie krízovej situácie stanovili grécke orgány na 50 miliárd EUR (17), ktoré sa mali financovať z uvedeného programu. Suma bola vyčíslená na základe výsledkov stresového testu, ktorý vykonala Bank of Greece pre obdobie od decembra 2011 do decembra 2014 (ďalej len „stresový test z roku 2012“) a ktorý sa opieral o prognózu úverových strát vypracovanú spoločnosťou Blackrock (18). Finančné prostriedky na rekapitalizáciu gréckych bánk sú dostupné prostredníctvom fondu HFSF. V tabuľke 3 sa uvádza stručný prehľad kapitálových potrieb najväčších gréckych bánk, ktoré vyplývajú z výsledkov stresového testu z roku 2012.

Tabuľka 3

Stresový test z roku 2012: kapitálové potreby najväčších gréckych bánk (v miliónoch EUR)

(45)

V memorande o hospodárskej a finančnej politike sa stanovuje, že „banky, ktoré predložia životaschopný plán zvýšenia kapitálu, budú mať možnosť požiadať a získať verejnú finančnú podporu vo forme, ktorá zachová stimuly verejného sektora na vkladanie kapitálu, a tým minimalizuje bremeno daňových poplatníkov“ (19). Banka Bank of Greece ako životaschopné vyhodnotila iba štyri najväčšie banky (Eurobank, National Bank of Greece, Piraeus Bank a Alpha Bank) (20). Prvú rekapitalizáciu prijali od HFSF v máji 2012.

(46)

Od konca roka 2009 do júna 2012 klesli v Grécku v dôsledku recesie a politickej neistoty domáce vklady do bánk celkovo o 37 %. Tieto banky museli platiť vyššie úrokové sadzby, aby si vklady udržali. Náklady na vklady sa zvýšili, čo viedlo k zníženiu čistej úrokovej marže bánk. Keďže sa pred gréckymi bankami uzavreli veľkoobchodné finančné trhy, grécke banky zostali úplne závislé od financovania z Eurosystému (21), ktoré v čoraz väčšej miere tvorila štátom zaručená núdzová likvidita poskytovaná bankou Bank of Greece.

(47)

Grécko 3. decembra 2012 spustilo program spätného odkúpenia nových gréckych štátnych dlhopisov získaných v rámci programu zapojenia súkromného sektora za ceny v rozpätí od 30,2 % do 40,1 % ich nominálnej hodnoty (22). Grécke banky sa na tomto programe spätného odkúpenia zúčastnili, v dôsledku čoho sa vykryštalizovali straty na ich súvahách, pretože väčšina účtovných strát (t. j. rozdiel medzi trhovou a nominálnou hodnotou) zaúčtovaných nových gréckych štátnych dlhopisov v čase prebiehajúceho programu zapojenia súkromného sektora sa stala konečnými a nevratnými (23).

(48)

V decembri 2012 dostali štyri najväčšie grécke banky od HFSF druhú preklenovaciu rekapitalizáciu.

(49)

Preklenovacie rekapitalizácie štyroch bánk sa na jar 2013 zmenili na trvalé rekapitalizácie vo forme kmeňových akcií, pričom HSFS vlastní viac ako 80 % podielu každej zo štyroch bánk. V prípade bánk, ktorým sa podarilo prilákať súkromný kapitál vo vopred stanovenej výške, dostal HSFS akcie bez hlasovacieho práva a súkromným investorom, ktorí popri HSFS vložili nové finančné prostriedky, boli udelené warranty na akcie, ktoré nadobudol HSFS.

(50)

V júli 2013 banka Bank of Greece poverila poradcu vykonaním diagnostickej štúdie na úverovom portfóliu všetkých gréckych bánk. Tento poradca vyčíslil odhadované úverové straty na všetkých domácich úverových portfóliách gréckych bánk, ako aj na úveroch nesúcich grécke riziko v zahraničných pobočkách a dcérskych spoločnostiach za obdobie tri a pol roka a v horizonte splatnosti úveru. Z analýzy vyplynuli odhadované úverové straty v prípade dvoch makroekonomických scenárov – základného a nepriaznivého scenára. Banka Bank of Greece urobila odhad úverových strát za zahraničné úverové portfóliá s použitím niektorých údajov od poradcu.

(51)

Na základe vyhodnotenia odhadovaných úverových strát poradcom banka Bank of Greece na jeseň 2013 začala uplatňovať nový stresový test (ďalej len „stresový test z roku 2013“) s cieľom vyhodnotiť odolnosť kapitálovej pozície gréckych bánk v prípade základného, ako aj nepriaznivého scenára. Banka Bank of Greece vypracovala s technickou podporou druhého poradcu vyhodnotenie kapitálových potrieb.

(52)

Pre vyhodnotenie kapitálových potrieb na základe stresového testu z roku 2013 boli kľúčové predovšetkým i) odhadované úverové straty (24) na úverových portfóliách bánk na konsolidovanom základe pre grécke riziko a zahraničné riziko, bez započítania existujúcich úverových rezerv, a ii) prevádzková ziskovosť bánk v období od júna 2013 do decembra 2016 založená na konzervatívnej úprave reštrukturalizačných plánov, ktoré boli banke Bank of Greece predložené v štvrtom štvrťroku 2013. V tabuľke 4 sa uvádza stručný prehľad výpočtov kapitálových potrieb najväčších gréckych bánk na konsolidovanom základe podľa základného scenára stresového testu z roku 2013.

Tabuľka 4

Stresový test z roku 2013: kapitálové potreby gréckych bánk na konsolidovanom základe v prípade základného scenára (v miliónoch EUR)

(53)

Banka Bank of Greece 6. marca 2014 oznámila výsledky stresového testu z roku 2013 a vyzvala banky, aby do polovice apríla 2014 predložili svoje plány zvýšenia kapitálu s cieľom pokryť kapitálové potreby v prípade základného scenára.

(54)

Štyri banky v období od konca marca 2013 do začiatku mája 2014 pristúpili k zvýšeniu svojho kapitálu.

(55)

Banka poskytuje univerzálne bankové služby najmä v Grécku, Turecku a ďalších krajinách strednej, východnej a juhovýchodnej Európy (Cyprus, Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Albánsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko). Ponúka celú škálu bankových a finančných produktov a služieb pre domácnosti a podniky. Je aktívna v oblasti retailového, firemného a súkromného bankovníctva, správy majetku, poistenia, finančnej správy, kapitálových trhov a ďalšie služby. Banka je registrovaná v Grécku a jej akcie sú kótované na aténskej burze cenných papierov. K 30. septembru 2012 mala banka celkom 37 831 zamestnancov (28), z ktorých približne jedna tretina bola zamestnaná v Grécku, ďalšia tretina v Turecku a zvyšná tretina v ďalších krajinách, najmä v juhovýchodnej Európe.

(56)

Banka sa zúčastnila na programe zapojenia súkromného sektora a vymenila grécke štátne dlhopisy a štátne pôžičky v nominálnej hodnote 14 749 miliónov EUR. Celková záťaž banky v súvislosti s programom zapojenia súkromného sektora dosiahla výšku približne 11 735 miliónov EUR pred zdanením a bola v celom rozsahu zaznamenaná do účtovníctva banky za rok 2011 (29). Počas programu spätného odkupovania v decembri 2012 banka odpredala nové grécke štátne dlhopisy získané v rámci programu zapojenia súkromného sektora za výrazne nižšiu cenu v porovnaní s nominálnou hodnotou. Týmto odpredajom sa vykryštalizovala výška jej strát na nových gréckych štátnych dlhopisoch.

(57)

V tabuľke 5 sú uvedené základné údaje o banke k decembru 2010, decembru 2011, decembru 2012 a decembru 2013 (konsolidované údaje podľa ročných účtovných závierok).

Tabuľka 5

Základné údaje o banke National Bank of Greece z rokov 2010, 2011, 2012 a 2013  (30)

(58)

Z tabuľky 5 vyplýva, že okrem veľkých strát zaúčtovaných v roku 2011 v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora (11 735 miliónov EUR (32)) banka zaznamenala pokles príjmov (okrem iného z dôvodu vyšších nákladov na vklady), ako aj vysoké a narastajúce straty zo zníženia hodnoty jej úverových portfólií v Grécku aj v zahraničí. Na pozíciu likvidity banky mal vplyv odlev vkladov, pričom však jej čistý pomer úverov k vkladom ostal pomerne nízky v porovnaní s ostatnými gréckymi bankami (118 % k 31. decembru 2012 (33)).

(59)

Na základe stresového testu z roku 2013, podľa ktorého sa kapitálové potreby banky v prípade základného scenára odhadli na 2 183 miliónov EUR, sa banka snažila získať na trhu kapitál vo výške 2,5 miliardy EUR.

(60)

Banka 6. mája 2014 oznámila začiatok procesu predaja nových emisií akcií (tzv. proces bookbuilding) (34) na sumu 2,5 miliardy EUR (35).

(61)

Banka 9. mája 2014 oznámila emisiu a umiestnenie 1 136,4 milióna nových kmeňových akcií za cenu 2,20 EUR za akciu, s celkovým hrubým výnosom 2,5 miliardy EUR (36). Základné imanie sa zvýšilo zrušením predkupných práv existujúcich akcionárov podľa rozhodnutia valného zhromaždenia akcionárov, ktoré sa uskutočnilo 10. mája 2014 v Aténach (37). HSFS schválil zvýšenie základného imania na základe dvoch hodnotiacich správ, ktoré vypracovali nezávislí experti v súlade so zákonom č. 3864 (38).

(62)

Banka Bank of Greece 18. marca 2012 konštatovala, že tri družstevné banky nesplnili požiadavky kapitálovej primeranosti, a dospela k záveru, že nebudú schopné zvýšiť svoj kapitál. Banka Bank of Greece sa preto rozhodla odobrať im licencie a dať ich do likvidácie.

(63)

Banka Bank of Greece sa domnievala, že prijatie opatrení na riešenie krízových situácií bánk, a to najmä dražba vkladov v kontexte rámca na riešenie krízových situácií (článok 63 ods. D zákona č. 3601/2007), a financovanie príslušnej likvidnej medzery je kľúčové na udržanie nárastu dôvery vkladateľov, ku ktorému došlo v dôsledku úspešného dokončenia programu zapojenia súkromného sektora a druhého programu makroekonomických úprav, a že napriek nedávnej zmene nálad na trhoch je táto zmena stále krehká. Banka Bank of Greece odhadla, že k 19. marcu 2012 bola celková výška vkladov zákazníkov (na základe neoverených údajov z 30. septembra 2013) v týchto troch družstevných bankách na úrovni približne 325 miliónov EUR.

(64)

Banka Bank of Greece začala postup kúpy a prevzatia dlhu, v rámci ktorého sa všetky vklady vrátane medzibankových vkladov a pohľadávky a záväzky voči Helénskemu fondu ochrany vkladov a investícií (ďalej len „HDIFG“), nie však úvery, mali previesť na nadobúdateľa. Banka Bank of Greece 20. marca 2012 vyzvala päť vtedajších najväčších úverových inštitúcií v Grécku, aby predložili ponuky. Záväzné ponuky predložila banka a tri ďalšie banky. Z hľadiska protihodnoty a času potrebného na dokončenie prevodu sa uprednostnila ponuka banky. Banka sa ponúkla, že ako protihodnotu zaplatí sumu vo výške […] (*1) % prevádzaných vkladov, a odhadla, že prevod by sa mohol vykonať za jeden pracovný deň.

(65)

Banka Bank of Greece 23. marca 2012 rozhodla, že vklady, pohľadávky a záväzky banky Lesvos-Limnos voči HDIFG sa majú previesť na banku (39). Podľa banky Bank of Greece (40) sa reálna hodnota prevedených pasív vyšplhala do výšky […] miliónov EUR, pričom neboli prevedené žiadne aktíva. Protihodnota sa vypočítala (41) na […] miliónov EUR, teda na […] % prevedených vkladov. Likvidnú medzeru pokryl HSFS podľa článku 63 ods. D bodu 13 zákona č. 3601/2007. HSFS 10. apríla 2012 vyplatil dve tretiny celkovej likvidnej medzery formou obligácií ENFS, pričom sa zaviazal, že zvyšnú sumu zaplatí po konečnom stanovení výšky likvidnej medzery. Banka Bank of Greece 22. júna 2012 stanovila, že konečná výška likvidnej medzery banky Lesvos-Limnos je 56,6 milióna EUR. HSFS vyplatil nezaplatenú časť likvidnej medzery 20. júla 2012.

(66)

V čase riešenia svojej krízovej situácie mala banka Lesvos-Limnos 37 zamestnancov a 3 pobočky. Banka neprevzala žiadnu pobočku banky Lesvos-Limnos a prepustila jej zamestnancov.

(67)

Banka Bank of Greece 23. marca 2012 rozhodla, že vklady, pohľadávky a záväzky banky Achaia voči HDIFG sa majú previesť na banku (42). Podľa banky Bank of Greece (43) sa reálna hodnota prevedených pasív vyšplhala do výšky […] miliónov EUR, pričom neboli prevedené žiadne aktíva. Protihodnota sa vypočítala (44) na […] miliónov EUR, teda […] % kapitálu prevedených vkladov. Likvidnú medzeru pokryl HSFS podľa článku 63 ods. D bodu 13 zákona č. 3601/2007. HSFS 10. apríla 2012 vyplatil dve tretiny celkovej likvidnej medzery formou obligácií ENFS, pričom sa zaviazal, že zvyšnú sumu zaplatí po konečnom stanovení výšky likvidnej medzery. Banka Bank of Greece 22. júna 2012 stanovila, že konečná výška likvidnej medzery banky Achaia je 212,9 milióna EUR. HSFS vyplatil nezaplatenú časť likvidnej medzery 20. júla 2012.

(68)

V čase riešenia svojej krízovej situácie mala banka Achaia 103 zamestnancov a 13 pobočiek. Banka neprevzala žiadnu pobočku banky Achaia a prepustila jej zamestnancov.

(69)

Banka Bank of Greece 23. marca 2012 rozhodla, že vklady, pohľadávky a záväzky banky Lamia voči HDIFG sa prevedú na banku (45). Podľa banky Bank of Greece sa reálna hodnota prevedených pasív vyšplhala do výšky […] miliónov EUR, pričom neboli prevedené žiadne aktíva. Protihodnota sa vypočítala (46) na […] miliónov EUR, teda […] % kapitálu prevedených vkladov. Likvidnú medzeru pokryl HSFS podľa článku 63 ods. D bodu 13 zákona č. 3601/2007. HSFS 10. apríla 2012 vyplatil dve tretiny celkovej likvidnej medzery formou obligácií ENFS, pričom sa zaviazal, že zvyšnú sumu zaplatí po konečnom stanovení výšky likvidnej medzery. Banka Bank of Greece 22. júna 2012 stanovila, že konečná výška likvidnej medzery banky Lamia je 56,3 milióna EUR. HSFS vyplatil nezaplatenú časť likvidnej medzery 20. júla 2012.

(70)

V čase riešenia svojej krízovej situácie mala banka Lamia 47 zamestnancov a 5 pobočiek. Banka neprevzala žiadnu pobočku banky Lamia a prepustila jej zamestnancov.

(71)

V tabuľke 6 sú uvedené výšky likvidných medzier troch družstevných bánk.

Tabuľka 6

Konečné výšky likvidných medzier troch družstevných bánk

(72)

Banka FB Bank bola malá banka s celkovou súvahou 1,4 miliardy EUR v čase riešenia jej krízovej situácie a s trhovým podielom menej ako 1 %, pokiaľ ide o úvery a vklady. Banka FB Bank mala k 31. decembru 2012 v celom Grécku 19 pobočiek a 260 zamestnancov.

(73)

V rámci plánu podpory gréckych bánk dostala banka FB Bank i) v júli 2009 kapitálovú injekciu vo výške 50 miliónov EUR od gréckeho štátu; ii) v máji 2012 grécke štátne cenné papiere vo výške 60 miliónov EUR (47) a iii) v marci 2011 štátnu záruku na emitované dlhopisy v nominálnej hodnote 50 miliónov EUR.

(74)

Banka FB Bank sa zúčastnila na programe zapojenia súkromného sektora a vymenila grécke štátne dlhopisy s nominálnou hodnotou 70 miliónov EUR. Ako možno vidieť v tabuľke 2, jej celková záťaž v súvislosti s programom zapojenia súkromného sektora dosiahla výšku približne 49 miliónov EUR pred zdanením. Ako možno vidieť v tabuľke 3, kapitálové potreby banky FB Bank sa v stresovom teste z roku 2012 odhadovali na 168 miliónov EUR.

(75)

Banka Bank of Greece požiadala 8. novembra 2012 banku FB Bank, aby do 30. apríla 2013 zvýšila kapitál s cieľom obnoviť svoj podiel vlastného kapitálu Tier 1.

(76)

Keďže sa banke FB Bank nepodarilo požadovaný kapitál zvýšiť do 30. apríla 2013, banka Bank of Greece sa rozhodla odobrať banke FB Bank licenciu a dať ju do likvidácie.

(77)

Banka Bank of Greece sa domnievala, že prijatie opatrení na riešenie krízovej situácie prostredníctvom postupu kúpy a prevzatia dlhu, a najmä financovanie príslušnej likvidnej medzery a súvisiace pokrytie kapitálových potrieb týkajúce sa prevedených aktív, je kľúčové na udržanie dôvery vkladateľov v grécky bankový systém, a tým na ochranu finančnej stability. Banka Bank of Greece odhadla, že celková výška vkladov zákazníkov v banke FB Bank dosiahla k 31. decembru 2012 približne 1 278 miliónov EUR, z čoho HDIFG ručil len za 830 miliónov EUR. Ak by teda banka FB Bank vstúpila do likvidácie bez uplatnenia opatrení na riešenie krízovej situácie, vklady v hodnote približne 448 miliónov EUR by neboli pokryté.

(78)

Z tohto dôvodu finančnej stability banka Bank of Greece pristúpila k dražbe vybraných aktív a pasív banky FB Bank vrátane vkladov. Akvizíciou aktív banky FB Bank však mohli nadobúdateľovi vzniknúť ďalšie kapitálové potreby, a preto by žiadna banka nesúhlasila s akvizíciou vybraných aktív a pasív. Banka Bank of Greece vo svojom liste HSFS z 8. mája 2013 uviedla, že sa domnieva, že je vhodné, aby tieto kapitálové potreby pokryl HSFS ako súčasť nákladov na riešenie krízovej situácie. Banka vo svojej konečnej záväznej ponuke z 10. mája 2013 požadovala, aby kapitálové potreby, ktoré vznikli pri akvizícií aktív prevedených z banky FB Bank, pokryl HFSF. Výšku týchto kapitálových potrieb v čase riešenia krízovej situácie odhadla banka Bank of Greece na 100 miliónov EUR (48).

(79)

Nezáväzné ponuky predložili 8. mája 2013 len banka a ešte jedna ďalšia banka. Ponuky oboch bánk sa zakladali na predpoklade, že HFSF pokryje likvidnú medzeru, ako aj kapitálové potreby súvisiace s prevedenými aktívami. Banka 10. mája 2013 predložila svoju konečnú ponuku. Banka Bank of Greece rozhodla o prevedení aktív a pasív banky FB Bank na banku, ktorej ponuka sa uprednostnila pred druhou ponukou.

(80)

Zákaznícke úvery (tie, ktoré nie sú permanentne nesplácané) a väčšina hotovostných zostatkov, ako aj nehmotný majetok a goodwill, vlastnícke práva, zmluvy týkajúce sa prenájmu a kúpy nehnuteľností, medzibankové záväzky a vklady zákazníkov boli prevedené na banku.

(81)

Podľa prvého posúdenia banky Bank of Greece v čase riešenia krízovej situácie (49) bola hodnota pasív prevedených z banky FB Bank na banku odhadovaná na 1 402 miliónov EUR, pričom hodnota prevedených aktív sa odhadovala na 878 miliónov EUR a rozdiel tvoril likvidnú medzeru vo výške 524 miliónov EUR. Likvidnú medzeru pokryl v súlade s článkom 63 ods. D bodom 13 zákona č. 3601/2007 HFSF, ktorý 28. júna 2013 vyplatil dve tretiny odhadovanej likvidnej medzery, teda 349,6 milióna EUR. Po konečnom výpočte, ktorým banka Bank of Greece 7. novembra 2013 (50) stanovila výšku likvidnej medzery na 457 miliónov EUR, vyplatil HFSF banke 13. novembra 2013 (51) zostatok vo výške 107,4 milióna EUR.

(82)

K 31. marcu 2013 mala banka Probank po celom Grécku sieť 112 pobočiek a 1 087 zamestnancov (52).

(83)

Súvaha banky Probanka dosiahla k 30. júnu 2013 výšku 3,2 miliardy EUR (53). Trhový podiel banky Probank k 31. marcu 2013 predstavoval 1,1 % v prípade úverov a 1,7 % v prípade vkladov.

(84)

Banka Probank sa zúčastnila na programe zapojenia súkromného sektora a vymenila grécke štátne dlhopisy v nominálnej hodnote 415 miliónov EUR. Ako možno vidieť v tabuľke 2, jej celková záťaž v súvislosti s programom zapojenia súkromného sektora dosiahla výšku približne 295 miliónov EUR pred zdanením. Ako možno vidieť v tabuľke 3, kapitálové potreby banky Probank sa v stresovom teste z roku 2012 odhadovali na 282 miliónov EUR.

(85)

Banka Bank of Greece 26. októbra 2012 požiadala banku Probank, aby zvýšila svoj kapitál o 282 miliónov EUR.

(86)

Keďže sa banke Probank nepodarilo kapitál zvýšiť, banka Bank of Greece sa v júli 2013 rozhodla odobrať jej licenciu a dať ju do likvidácie (54). Konkrétnejšie, finančné prostriedky banky Probank sa pohybovali v mínuse a na konsolidovanom základe údajov z 31. marca 2013 sa odhadovali na približne –16 miliónov EUR. Banka Probank preto nesplnila minimálne kapitálové požiadavky a jej vlastné zdroje boli nižšie než minimálne základné imanie požadované od akejkoľvek banky, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 4 písm. a) zákona č. 3601/2007.

(87)

Bank of Greece považovala opatrenia na riešenie krízovej situácie za kľúčové na udržanie dôvery vkladateľov v grécky bankový systém, a teda na zachovanie finančnej stability. Banka Bank of Greece odhadla, že k 31. marcu 2013 dosahovala celková výška vkladov zákazníkov v banke Probank približne 3 123 miliónov EUR, z čoho za 1 998 miliónov EUR ručil HDIGF. Ak by preto banka Probank vstúpila do likvidácie bez uplatnenia opatrení na riešenie krízovej situácie, nebolo by pokrytých približne 1 125 miliónov EUR vo forme vkladov.

(88)

Z tohto dôvodu finančnej stability banka Bank of Greece pristúpila k dražbe vybraných aktív a pasív banky Probank vrátane vkladov. Akvizíciou aktív banky Probank však mohli nadobúdateľovi vzniknúť ďalšie kapitálové potreby, a preto by žiadna banka nesúhlasila s akvizíciou vybraných aktív a pasív. Banka vo svojej konečnej záväznej ponuke z 25. júla 2013 preto požadovala, aby kapitálové potreby, ktoré vznikli pri akvizícii aktív prevedených z banky Probank, pokryl HFSF. HFSF pri posudzovaní prijatých ponúk zohľadnil požadovaný záväzok pokryť tieto kapitálové potreby. Výška týchto kapitálových potrieb bola odhadnutá na [180 až 280] miliónov EUR (55).

(89)

Dňa 24. júla 2013 predložila ponuku ďalšia veľká grécka banka a 25. júla 2013 predložila svoju ponuku banka. Ponuky oboch bánk sa zakladali na predpoklade, že HFSF pokryje likvidnú medzeru, ako aj kapitálové potreby vytvorené prevedenými aktívami. Banka Bank of Greece rozhodla o prevedení aktív a pasív banky Probank na banku, ktorej ponuka sa uprednostnila pred druhou ponukou.

(90)

Zákaznícke úvery (tie, ktoré nie sú permanentne nesplácané) a väčšina hotovostných zostatkov, ako aj nehmotný majetok a goodwill, vlastnícke práva, zmluvy týkajúce sa prenájmu a kúpy nehnuteľností, medzibankové záväzky a vklady zákazníkov boli prevedené na banku.

(91)

Podľa prvého posúdenia banky Bank of Greece v čase riešenia krízovej situácie (56) bola hodnota pasív prevedených z banky Probank na banku odhadovaná na 3 198,9 milióna EUR, pričom hodnota prevedených aktív sa odhadovala na 2 961,4 milióna EUR a rozdiel tvoril likvidnú medzeru vo výške 237,6 milióna EUR. Likvidnú medzeru pokryl HFSF v súlade s článkom 63 ods. D bodom 13 zákona č. 3601/2007, ktorý 9. augusta 2013 vyplatil dve tretiny odhadovanej likvidnej medzery, teda 158,4 milióna EUR. Likvidná medzera, ktorej konečnú výšku vypočítala banka Bank of Greece 30. decembra 2013, dosiahla 562,7 milióna EUR (57). HFSF 31. decembra 2013 vyplatil banke v hotovosti zostatok vo výške 404,4 milióna EUR (58).

(92)

Banka prijala viacero druhov pomoci prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia, opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov v rámci plánu podpory gréckych bánk.

(93)

Banka využila a naďalej využíva pomoc prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov. Uvedená podpora bude v tomto rozhodnutí opísaná ako „opatrenie L1“. Výška záruk poskytnutých banke dosiahla k 30. novembru 2013 (59) približne 14,8 miliardy EUR. K tomuto dátumu dosiahla výška zvyšných úverov zo štátnych dlhopisov poskytnutých banke 847 miliónov EUR. Banka k 15. aprílu 2011 dostala úvery zo štátnych dlhopisov vo výške 787 miliónov EUR a štátne záruky vo výške 12,9 miliardy EUR.

(94)

V pláne reštrukturalizácie banky, ktorý predložili grécke orgány Komisii 25. júna 2014, grécke orgány oznámili svoj zámer naďalej počas obdobia reštrukturalizácie poskytovať záruky a pôžičky štátnych dlhopisov banke v rámci plánu podpory gréckych bánk.

(95)

V máji 2009 a decembri 2011 dostala banka od Grécka v rámci rekapitalizačného opatrenia kapitálovú injekciu vo výške 350 miliónov EUR a následne 1 000 miliónov EUR, teda celkovo 1 350 miliónov EUR (opatrenie A), čo sa rovná približne vtedajším 2 % rizikovo vážených aktív banky.

(96)

Rekapitalizácia sa uskutočnila v podobe prioritných akcií upísaných Gréckom, ktoré mali kupón vo výške 10 % a splatnosť päť rokov. V roku 2010 bol čas platnosti prioritných akcií predĺžený a ich úročenie sa zvýšilo. Od konca prvého päťročného obdobia bude grécky minister financií zvyšovať kupón o 2 % ročne na kumulatívnom základe (t. j. kupón vo výške 12 % v šiestom roku, 14 % v siedmom roku atď.), ak tieto prioritné akcie nebudú splatené a ak v súvislosti s ich umorením nebude na valnom zhromaždení akcionárov prijaté žiadne rozhodnutie.

(97)

Štátom zaručená núdzová likvidita je mimoriadne opatrenie umožňujúce solventnej finančnej inštitúcii, ktorá čelí dočasným problémom s likviditou, získať finančné prostriedky z Eurosystému bez toho, aby táto operácia bola súčasťou jednotnej menovej politiky. Úroková sadzba, ktorú takáto finančná inštitúcia za núdzovú likviditu platí, je o […] bázických bodov vyššia ako úroky pri bežnom refinancovaní od ECB.

(98)

Za program núdzovej likvidity zodpovedá banka Bank of Greece, čo znamená, že všetky náklady aj riziká vyplývajúce z poskytovania núdzovej likvidity znáša banka Bank of Greece (60). Grécko udelilo banke Bank of Greece štátnu záruku vzťahujúcu sa na celkovú výšku prostriedkov núdzovej likvidity, ktoré banka Bank of Greece poskytuje. Na základe prijatia článku 50 ods. 7 zákona č. 3943/2011, ktorým sa zmenil článok 65 ods. 1 zákona č. 2362/1995, môže minister financií poskytovať banke Bank of Greece záruky v mene štátu s cieľom zabezpečiť jej pohľadávky voči úverovým inštitúciám. Banky, ktoré využívajú núdzovú likviditu, musia štátu zaplatiť poplatok za záruku vo výške […] bázických bodov.

(99)

K 31. decembru 2012 dostala banka 8,6 miliardy EUR z prostriedkov štátom zaručenej núdzovej likvidity (61) a k 31. decembru 2012 banka dostala 30,9 miliárd EUR z prostriedkov štátom zaručenej núdzovej likvidity (62).

(100)

Od roku 2012 využila banka viaceré opatrenia kapitálovej podpory, ktoré poskytuje HFSF. V tabuľke 7 sa uvádza prehľad týchto opatrení pomoci.

Tabuľka 7

Opatrenia pomoci poskytnutej banke prostredníctvom HFSF

(101)

V odôvodneniach 14 až 33 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky NBG je podrobne opísaná prvá preklenovacia rekapitalizácia v máji (63) 2012 (opatrenie B1). Základné informácie a hlavné prvky tohto opatrenia sa uvádzajú v tejto časti.

(102)

HFSF sa 20. apríla 2012 banke listom zaviazal, že sa zúčastní na plánovanom zvýšení jej základného imania o sumu do 6,9 miliardy EUR.

(103)

HFSF previedol 28. mája 2012 v rámci opatrenia B1 banke 7,4 miliardy EUR obligácií ENFS v súlade s ustanoveniami o preklenovacích rekapitalizáciách stanovených v zákone č. 3864/2010, ktorým sa ustanovuje HFSF (ďalej len „zákon o HFSF“). Komisia už v odôvodnení 50 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky NBG stanovila, že „preklenovacia rekapitalizácia ukončená 28. mája 2012 je realizovaním záväzku prijatého v záväznom prísľube, a preto pokračovaním rovnakej pomoci“ . Obe sumy uvedené v liste so záväzným prísľubom a v prvej preklenovacej rekapitalizácii vypočítala banka Bank of Greece tak, aby banka dosiahla celkový podiel kapitálu na úrovni 8 % k 31. decembru 2011, čo je dátum spätného zaúčtovania preklenovacej rekapitalizácie v účtovných záznamoch banky. Ako vyplýva z tabuľky 3, opatrenie B1 úplne nepokrylo kapitálové potreby identifikované na základe stresového testu z roku 2012. Banka mala zvýšiť svoj kapitál prostredníctvom budúceho kapitálového zvýšenia a preklenovacia rekapitalizácia mala slúžiť výhradne na to, aby bola banka naďalej oprávnená čerpať finančné prostriedky ECB, až kým sa neuskutoční uvedené zvýšenie kapitálu.

(104)

Na obdobie medzi dátumom prvej preklenovacej rekapitalizácie a dátumom konverzie prvej preklenovacej rekapitalizácie na kmeňové akcie a iné konvertibilné finančné nástroje bolo v predbežnej zmluve o upísaní medzi bankou a fondom HFSF stanovené, že banka bude platiť fondu HFSF ročný poplatok vo výške 1 % nominálnej hodnoty obligácií ENFS a všetky kupónové platby a vzniknuté úroky k obligáciám ENFS v uvedenom období sa budú počítať ako dodatočný kapitálový príspevok HFSF banke (64).

(105)

Na jeseň roku 2012 zaznamenala banka v účtovníctve ďalšie straty. Jej kapitál preto opäť klesol pod hranicu minimálnych kapitálových požiadaviek, na základe ktorých vzniká oprávnenie na refinancovanie z ECB.

(106)

Z tohto dôvodu bola potrebná druhá preklenovacia rekapitalizácia. HFSF uskutočnil 21. decembra 2012 druhú preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 2 326 miliónov EUR (opatrenie B2), ktorá bola banke opäť vyplatená prevodom obligácií ENFS.

(107)

Spoločne obidve preklenovacie rekapitalizácie (opatrenia B1 a B2) znamenali, že celkovú sumu kapitálových potrieb určenú stresovým testom z roku 2012 (9,76 miliardy EUR (65)) už k 21. decembru 2012 vyplatil HFSF.

(108)

Predstavenstvo banky 22. mája 2013 oznámilo emisiu 2 274,1 milióna nových akcií s nominálnou hodnotou 0,30 EUR za cenu 4,29 EUR za akciu (66).

(109)

Banka 21. júna 2013 (67) oznámila plné vyplatenia celkového zvýšenia akcií v celkovej výške 9 756 miliónov EUR vrátane emisného ážia. Celková súkromná účasť pri zvýšení základného imania banky dosiahla 1 079 miliónov EUR (68). Účasť HFSF pri zvýšení základného imania banky tak dosiahla 8 677 miliónov EUR (opatrenie B3).

(110)

Táto suma sa rovná súčtu opatrení B1 a B2 po odpočítaní výšky súkromnej účasti. Prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia (opatrenia B1 a B2) sa prostredníctvom zvýšenia základného imania banky čiastočne zmenili na trvalú rekapitalizáciu.

(111)

Cena nových akcií bola stanovená na 50 % objemom váženej priemernej ceny akcií počas 50 obchodných dní predchádzajúcich stanoveniu ponukovej ceny. V dôsledku spájania rozdelených akcií a zníženia základného imania banky, o ktorých rozhodlo mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov 29. apríla 2012 (69), bola cena nových akcií stanovená na 4,29 EUR za akciu.

(112)

Bezprostredne po rekapitalizácii na jar 2013 sa HFSF stal väčšinovým akcionárom banky s podielom 84,39 % (70). HFSF emitoval 245 779,6 milióna warrantov a súkromným investorom poskytol za každú upísanú akciu jeden warrant, pričom nepožadoval protihodnotu (71). Každý warrant zahŕňa právo na nákup 8,23 akcie HFSF v určených intervaloch a za realizačné ceny. Prvý dátum realizácie je 26. decembra 2013 a warranty následne možno uplatniť každých šesť mesiacov do 26. decembra 2017. Realizačná cena zodpovedá upisovacej cene 4,29 EUR, ktorá sa zvyšuje v rámci ročnej úrokovej sadzby (4 % za prvý rok, 5 % za druhý rok, 6 % za tretí rok, 7 % za štvrtý rok a potom 8 % ročného priemeru za posledných šesť mesiacov) (72).

(113)

V zákone o HFSF v znení zmien z roku 2014 sa stanovuje, že v prípade predkupných práv pri emisii možno upraviť len realizačné ceny warrantov. Úprava sa navyše musí vykonať ex post a len do výšky výnosov z predaja predkupných práv HFSF. V prípade zvýšenia základného imania bez predkupných práv nie je stanovená žiadna úprava.

(114)

Ako už bolo uvedené v časti 2.2.1, HFSF pokryl likvidné medzery banky Lesvos-Limnos vo výške 56,6 milióna EUR, banky Achaia vo výške 212,9 milióna EUR a banky Lamia vo výške 56,3 milióna EUR. Celková výška likvidných medzier tak predstavovala 325,8 milióna EUR.

(115)

Banka FB Bank využila od roku 2009 viacero opatrení pomoci. V tabuľke 8 sa uvádza prehľad týchto opatrení pomoci.

Tabuľka 8

Prehľad opatrení pomoci poskytnutej banke FB Bank

(116)

V júli 2009 vložilo Grécko do banky FB Bank kapitál vo výške 50 miliónov EUR zodpovedajúci približne 3 % rizikovo vážených aktív, ktoré banka v tom čase vlastnila. Uvedená kapitálová injekcia sa uskutočnila v rámci rekapitalizačného opatrenia, ktoré tvorí súčasť plánu podpory gréckych bánk. Rekapitalizácia mala formu prioritných akcií.

(117)

Banka FB Bank využila aj podporu likvidity prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov, ktoré sú súčasťou plánu podpory gréckych bánk. V januári 2009 dostala banka FB Bank grécke štátne cenné papiere vo výške 60 miliónov EUR, ktoré nadobudli splatnosť v decembri 2011 (opatrenie FB2). V máji 2012 dostala banka FB grécke štátne cenné papiere vo výške 60 miliónov EUR, ktoré mali nadobudnúť splatnosť v apríli 2015, ale 23. mája 2013 boli zrušené (opatrenie FB3) (73). V marci 2011 bola banke FB Bank poskytnutá tiež štátna záruka za emitované dlhopisy s nominálnou hodnotou 50 miliónov EUR.

(118)

HFSF pokryl likvidnú medzeru (74) aktív prevedených z banky FB Bank na banku. V súlade s rozhodnutiami banky Bank of Greece z 10. mája a 7. novembra 2013 vyplatil HFSF celkovú sumu 456,97 milióna EUR v dvoch splátkach, a to 26. júla a 13. novembra 2013 (75).

(119)

V rámci postupu riešenia krízovej situácie sa HFSF zaviazal pokryť kapitálové potreby vyplývajúce z akvizície aktív prevedených z banky FB Bank. Od HFSF sa preto malo požadovať, aby do banky vložil kapitál vo výške zodpovedajúcej 9 % prevedených rizikovo vážených aktív. V čase riešenia krízovej situácie sa kapitálové potreby súvisiace s prevedenými aktívami odhadovali na približne 100 miliónov EUR.

(120)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 30, HFSF do banky nevloží žiaden ďalší kapitál, keďže sa banka vo svojom pláne reštrukturalizácie vzdáva svojho práva požadovať od HFSF pokrytie potenciálnych kapitálových potrieb súvisiacich s prevedenými aktívami.

(121)

Banka Probank nevyužila žiadne opatrenie pomoci v rámci plánu podpory gréckych bánk. V tabuľke 9 sa uvádza prehľad iných opatrení pomoci, ktoré banka Probank využila.

Tabuľka 9

Prehľad opatrení pomoci poskytnutej banke Probank

(122)

HFSF financoval likvidnú medzeru aktív prevedených z banky Probank na banku. V súlade s rozhodnutiami banky Bank of Greece z 26. júla a 30. decembra 2013 vyplatil HFSF celkovú sumu 562,73 milióna EUR v dvoch splátkach, a to 9. augusta a 31. decembra 2013

(123)

V rámci postupu riešenia krízovej situácie sa HFSF zaviazal pokryť kapitálové potreby kupujúceho vyplývajúce z akvizície aktív banky Probank. Od HFSF sa preto malo požadovať, aby do banky vložil kapitál vo výške zodpovedajúcej 9 % prevedených rizikovo vážených aktív. V čase riešenia krízovej situácie sa kapitálové potreby súvisiace s prevedenými aktívami odhadovali približne na [180 až 280] miliónov EUR.

(124)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 41, HFSF do banky nevloží žiaden ďalší kapitál, keďže sa banka vo svojom pláne reštrukturalizácie vzdáva svojho práva požadovať od HFSF pokrytie potenciálnych kapitálových potrieb súvisiacich s prevedenými aktívami.

(125)

Dňa 25. júna 2014 predložilo Grécko plán reštrukturalizácie banky, v ktorom vysvetľuje, akým spôsobom plánuje banka, ako zlúčený subjekt, ktorý je výsledkom akvizície banky FB Bank, banky Probank a troch družstevných bánk, obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť.

(126)

Prostredníctvom plánu reštrukturalizácie sa banka zameria na svoje hlavné bankové činnosti v Grécku a Turecku.

(127)

Pokiaľ ide o Grécko, kľúčovou prioritou banky je zabezpečiť, aby jej grécke bankové operácie boli do konca obdobia reštrukturalizácie, teda do 31. decembra 2018, opäť výrazne ziskové a životaschopné. Na tento účel zahŕňa plán reštrukturalizácie viacero opatrení zameraných na zlepšenie prevádzkovej efektivity a čistej úrokovej marže banky, ako aj opatrenia na posilnenie jej kapitálovej pozície a súvahovej štruktúry.

(128)

Pokiaľ ide o prevádzkovú efektivitu, banka už začala rozsiahly program racionalizácie. V období od 31. decembra 2009 do 31. decembra 2012 obmedzila banka svoju fyzickú prítomnosť v Grécku. Znížila počet svojich pobočiek z 575 v roku 2009 (76) na 511 v roku 2012 (77) a tiež znížila počet pracovníkov v oblasti bankových aktivít v Grécku (z 12 534 v decembri 2009 (78) na 11 230 v decembri 2012 (79)).

(129)

V období od decembra 2012 do konca roku 2017 banka plánuje ďalej znižovať počet zamestnancov v Grécku (z 13 675 na […]) (80), napriek účinkom akvizície banky FB Bank a banky Probank, ktoré zamestnávali 260 a 1087 zamestnancov (81). Rozdiel medzi počtom pracovníkov v oblasti bankových aktivít v Grécku k 31. decembru 2012 (11 230) a celkovým počtom pracovníkov v Grécku ku koncu roku 2012 (13 675) vyplýva zo započítania zamestnancov v oblasti nebankových aktivít, ako napríklad poisťovníctva (Ethniki Hellenic General Insurance S.A.), cestovného ruchu (Astir Palace Vouliagmenis S.A.) alebo nehnuteľností (NBG Pangaea Reic).

(130)

Banka bude v období od decembra 2012 do konca roku 2017 presadzovať racionalizáciu domácej siete. Počet pobočiek sa do […] zvýši z 511 na […]. Treba pripomenúť, že v roku 2013 banka získala siete banky FB Bank s 19 pobočkami a banky Probank so 112 pobočkami.

(131)

Zvýšená efektivita z hľadiska pobočiek a personálu pomôže znížiť celkové náklady je bankových činností v Grécku o […] % na predbežnom základe z 1 301 miliónov EUR v roku 2012 na […] miliónov EUR v roku 2017 (82). V dôsledku toho sa očakáva, že pomer nákladov a výnosov bankových činností banky v Grécku klesne pod úroveň […] % na konci obdobia reštrukturalizácie.

(132)

V pláne reštrukturalizácie sa zároveň uvádza, ako banka zníži svoje náklady na financovanie, čo je kľúčové pre obnovenie životaschopnosti. Banka očakáva, že bude schopná platiť nižšie úrokové sadzby na svoje vklady v stabilnejšom prostredí, a najmä pri očakávanej stabilizácii a oživení gréckeho hospodárstva, ktoré by podľa predpokladov od roku 2014 malo opäť rásť. Očakáva sa, že spready z vkladov (priemer termínovaných vkladov, vklady na požiadanie a miery úspor) v Grécku poklesnú. Podobne sa počas obdobia reštrukturalizácie zníži závislosť banky od štátom zaručenej núdzovej likvidity a širšieho financovania z prostriedkov Eurosystému.

(133)

V pláne reštrukturalizácie sa predpokladá, že banka zároveň posilní svoju súvahu. Jej čistý pomer úverov k vkladom sa bude v Grécku naďalej znižovať, pričom jej kapitálová primeranosť sa zlepší (z podielu vlastného kapitálu Tier 1 vo výške 8,4 % na úrovni skupiny k 31. decembru 2013).

(134)

Ďalšou prioritou banky je riadenie nesplácaných úverov. Banka zlepší svoje úverové procesy, či už ide o vznik úverov (lepšie krytie zárukami, znížené limity) alebo riadenie nesplácaných úverov. Miera nesplácaných úverov bude […] s očakávanou mierou […] % na konci obdobia reštrukturalizácie (83). Náklady na riziko (zníženie hodnoty v dôsledku úverových strát) sa znížia z 2 miliárd EUR v roku 2012 na […] miliárd EUR v roku 2018 (84).

(135)

Zlepšenie prevádzkovej efektívnosti, zvýšenie čistej úrokovej marže a zníženie nákladov na riziko banke umožní, aby zvýšila svoju ziskovosť. Banka očakáva, že jej zisky v Grécku dosiahnu v roku 2014 […] miliónov EUR a v roku 2018 […] miliónov EUR. Rentabilita kapitálu dosiahne v roku 2017 za činnosti v Grécku […] % (85), čo je so zreteľom na rizikový profil banky v tomto období dostatočná výška (86).

(136)

Banka už začala znižovať zadlženosť a reštrukturalizovať svoju medzinárodnú sieť. Počet pobočiek v juhovýchodnej Európe sa od roku 2009 znížil o 170 pobočiek (87).

(137)

Banka bude pokračovať v reštrukturalizácii a znižovaní zadlženosti svojej medzinárodnej siete. Banka konkrétne predá svoje zahraničné dcérske spoločnosti v […] a zbaví sa svojich pobočiek v […]. Tieto odpredaje predstavovali […] % aktív banky mimo Grécka a Turecka, to znamená […] miliónov EUR z 12,101 milióna EUR na konci roka 2012.

(138)

Pobočky v […] a […], ako aj dcérska spoločnosť v […], budú […].

(139)

V dôsledku týchto odpredajov sa do konca obdobia reštrukturalizácie odstráni čistý objem financovania zo strany materskej spoločnosti.

(140)

Banka má v pláne obmedziť svoje vlastníctvo v banke Finansbank o 60 %[…].

(141)

[…] poskytne banke Finansbank […] a zvýši záväzok banky poskytovať banke Finansbank […] počas obdobia reštrukturalizácie.

(142)

Banka plánuje, že počas obdobia reštrukturalizácie dôjde značnému rastu banky Finansbank. Tiež vykoná plán kontroly nákladov. Finansbank má v roku 2014 v pláne […] a […]. V ďalších rokoch to bude […] s následným poklesom pomeru nákladov a výnosov z […] na […] na konci obdobia reštrukturalizácie (88).

(143)

V pláne reštrukturalizácie sa predpokladá dôkladná kontrola rizík, ktoré podstupuje banka Finansbank. Očakáva sa, že znehodnotenie zasiahne v rokoch 2014 až 2018 menej než […] % účtov zákazníkov a očakávaná miera rentability aktív v roku 2018 predstavuje […] %. Rentabilita vlastného kapitálu banky Finansbank zostane počas celého obdobia vysoká.

(144)

Banka v roku 2012 predala svoje turecké poisťovne (životné a neživotné poistenie) s kapitálových ziskom […] miliónov EUR (89).

(145)

Banka znížila svoje vlastníctvo v dcérskej spoločnosti Pangea pôsobiacej v oblasti nehnuteľností pod úroveň 35 %, čo malo priaznivý vplyv na podiel vlastného kapitálu Tier 1 banky (90). Banka má tiež v pláne predať […] do […] a súkromnú kapitálovú dcérsku spoločnosť do […].

(146)

Banka bola úspešná pri získaní značných súm kapitálu na trhu a znížila tak svoju potrebu štátnej pomoci.

(147)

Banka najprv získala súkromný kapitál v roku 2009 s predkupnými právami pri emisii vo výške 1 247 miliónov EUR. V roku 2010 banka opäť získala na trhu súkromný kapitál vo výške 1 815 miliónov EUR (91). Ako sa uvádza v odôvodnení 109, banke sa tiež podarilo získať prostredníctvom rekapitalizácie na jar 2013 kapitál od súkromných investorov vo výške 1 079 miliónov EUR. Rekapitalizáciou na jar 2013 sa významne znížil počet akcionárov vrátane tých, ktorí sa v rokoch 2009 a 2010 podieľali na zvýšení kapitálu: HFSF získal 84,4 % akcií banky a noví investori získali 10,5 % podielov, pričom pôvodným akcionárom ostalo len 5,1 % podielov. Dividendy sa nevyplácajú riadnym akcionárom od roku 2007 a prioritným akcionárom z USA od roku 2009 (92).

(148)

V máji 2014 získala banka na trhu kapitál vo výške 2,5 miliardy EUR. Banka má v pláne […].

(149)

V súvislosti s príspevkom držiteľov hybridných a podriadených dlhov sa banka 3. januára 2012 ponúkla, že spätne odkúpi prioritné cenné papiere za ceny v rozmedzí od 45 % do 70 % ich nominálnej hodnoty. Banka pri tejto príležitosti tiež spätne odkúpila kryté dlhopisy. Cena za jednotlivé spätné odkúpenie bola stanovená na základe trhovej hodnoty nástrojov a zahŕňala prémiu vo výške nie viac ako desiatich percentuálnych bodov, ktorá bola pridaná s cieľom motivovať investorov k účasti na spätnom odkúpení. Miera akceptácie bola 44 % a kapitál sa celkovo zvýšil na približne 302 miliónov EUR (93).

(150)

Neskôr v roku 2012 a 2013 banka začala ďalšie analýzy riadenia pasív týkajúce sa cenných papierov emitovaných investorom vrátane krytých dlhopisov, hybridných nástrojov, nástrojov Tier 2 a prioritných akcií emitovaných v Spojených štátoch. Výsledkom týchto spätných odkúpení bol ďalší kapitál vo výške […] miliónov EUR. Banka uvádza, že celková výška kapitálu, ktorý vznikol v dôsledku analýz riadenia pasív v minulých rokoch, dosahuje približne […] miliónov EUR (94). V dôsledku týchto spätných odkúpení sa nezaplatená suma podriadeného a hybridného dlhu k 31. decembru 2013 znížila na 293 miliónov EUR.

(151)

Grécko sa 25. júna 2014 zaviazalo, že banka a jej pobočky budú realizovať plán reštrukturalizácie predložený 25. júna 2014, a poskytlo aj ďalšie záväzky týkajúce sa realizácie plánu reštrukturalizácie (ďalej len „záväzky“). Záväzky uvedené v prílohe I sú zhrnuté v tomto oddiele.

(152)

V prvom rade sa Grécko zaviazalo, že banka bude reštrukturalizovať svoje obchodné operácie v Grécku, pričom stanovilo maximálny počet pobočiek a zamestnancov, ako aj maximálnu výšku celkových nákladov, ktorú je potrebné dosiahnuť k 31. decembru 2017 (95).

(153)

Grécko sa zároveň zaviazalo, že banka zníži náklady na vklady zhromaždené v Grécku a dodrží maximálny pomer čistých úverov a vkladov (96) k 31. decembru 2017 (97).

(154)

Pokiaľ ide o zahraničné dcérske spoločnosti banky, Grécko sa zaviazalo, že banka nebude poskytovať […] a že odpredá menšinový podiel v tejto dcérskej spoločnosti. Grécko sa tiež zaviazalo, že banka do 30. júna 2018 zníži počet zahraničných dcérskych spoločností (98).

(155)

Grécko sa zaviazalo, že banka odpredá […] a svoju súkromnú akciovú dcérsku spoločnosť, ako aj určitý počet cenných papierov. Okrem toho banka až na malé množstvo výnimiek nebude nakupovať cenné papiere neinvestičného stupňa (99).

(156)

Grécko poskytlo niekoľko záväzkov týkajúcich sa správy a riadenia banky. Zaviazalo sa, že obmedzí odmeny zamestnancov a členov vedenia banky, […] (100).

(157)

Grécko sa tiež zaviazalo, že banka zlepší svoju úverovú politiku s cieľom zabezpečiť, že rozhodnutia o udeľovaní a reštrukturalizácii úverov sú zamerané na maximalizáciu životaschopnosti a ziskovosti banky. Grécko poskytlo záväzok, že banka bude dodržiavať vysoké štandardy týkajúce sa monitorovania úverového rizika, ako aj reštrukturalizácie úverov (101).

(158)

Mnohé záväzky sa týkajú operácií medzi bankou a príslušnými dlžníkmi. Cieľom týchto záväzkov je zabezpečiť, aby sa banka neodchýlila od obozretnej bankovej praxe pri poskytovaní alebo reštrukturalizácii úverov svojim zamestnancom, manažérom a akcionárom, ako aj verejným subjektom, politickým stranám a mediálnym spoločnostiam (102).

(159)

A napokon sa Grécko zaviazalo, že banka bude dodržiavať určité behaviorálne obmedzenia, ako napríklad zákaz vyplácania kupónov a dividend, zákaz akvizície a zákaz reklamy uvádzajúcej štátnu pomoc (103).

(160)

Tieto záväzky bude do 31. decembra 2018 monitorovať monitorovací správca.

(161)

Grécko samostatne uviedlo, že sa pred akýmkoľvek spätným odkúpením warrantov zo strany banky alebo štátneho subjektu vrátane HFSF bude usilovať získať súhlas Komisie (104).

(162)

Komisia začala 27. júla 2012 formálne vyšetrovacie konanie s cieľom overiť, či boli splnené podmienky oznámenia o bankovníctve z roku 2008 (105) týkajúce sa vhodnosti, nevyhnutnosti a primeranosti prvej preklenovacej rekapitalizácie, ktoré HFSF uskutočnil v prospech banky (opatrenie B1).

(163)

Pokiaľ ide o primeranosť opatrenia, vzhľadom na to, že pomoc bola poskytnutá po predchádzajúcich rekapitalizáciách a podpore likvidity, a vzhľadom na dlhé obdobie záchrany Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či banka podnikla všetky kroky, aby zabránila potrebe pomoci v budúcnosti (106). Okrem toho nebolo Komisii jasné, kto bude kontrolovať banku po tom, ako sa prvá preklenovacia rekapitalizácia nahradí trvalou rekapitalizáciou (107), keďže banka sa môže dostať pod kontrolu štátu alebo minoritných súkromných vlastníkov. Komisia uviedla, že by chcela zabezpečiť, aby sa ani v jednom prípade nezhoršila kvalita spôsobov riadenia banky a najmä jej postupu pri poskytovaní úverov.

(164)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, v odôvodnení 67 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky NBG Komisia spochybnila, či boli prijaté všetky možné opatrenia, aby sa zabránilo, že banka bude v budúcnosti opäť potrebovať pomoc. Okrem toho, keďže obdobie preklenovacej rekapitalizácie nebolo isté, Komisia nemohla dospieť k záveru, či boli odmeny postačujúce a či boli v súlade so zásadami odmeňovania a rozdelenia bremena podľa pravidiel štátnej pomoci. Navyše, keďže podmienky konverzie prvej preklenovacej rekapitalizácie na trvalú rekapitalizáciu v čase, keď bolo prijaté rozhodnutie o začatí konania v prípade banky NBG, neboli známe, Komisia ich nemohla posúdiť.

(165)

Pokiaľ ide o primeranosť opatrení, Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či boli ochranné opatrenia (zákaz reklamy uvádzajúcej štátnu podporu, zákaz vyplácania kupónov a dividend, zákaz kúpnych opcií a zákaz spätného odkúpenia, ktoré sa uvádzajú v odôvodnení 71 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky NGB) v súvislosti s prvou preklenovacou rekapitalizáciou dostačujúce. Okrem toho v odôvodnení 72 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky NGB Komisia uviedla, že narušenie hospodárskej súťaže môže byť dôsledkom absencie pravidiel, čo znemožňovalo fondu HFSF koordinovať štyri najväčšie grécke banky (konkrétne banku a banky Alpha Bank, Eurobank a Piraeus), a neexistencie primeraných ochranných opatrení, ktoré by zabránili sprístupneniu citlivých obchodných informácií. Komisia preto navrhla, aby sa určil monitorovací správca, ktorý by bol v banke fyzicky prítomný.

(166)

Komisia prijala 3. januára 2013 od jednej gréckej banky pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o začatí konania v prípade banky NBG. Táto grécka banka uviedla, že rekapitalizácia gréckych bánk z fondu HFSF je v zásade vítaným krokom smerom k zdravšiemu a životaschopnejšiemu bankovému systému, a nevyjadrila žiadne námietky k rekapitalizácii banky.

(167)

Hoci však grécka banka vyjadrila svoju plnú podporu princípu rekapitalizácie gréckych bánk z fondu HFSF, vysvetlila, že s cieľom minimalizovať narušenie hospodárskej súťaže a predísť diskriminácii očakáva, že rekapitalizácia z fondu HFSF bude k dispozícii pre všetky banky pôsobiace v Grécku za podobných podmienok.

(168)

Grécko predložilo 5. septembra 2012 pripomienky, ktoré pripravila banka Bank of Greece a HFSF.

(169)

Pokiaľ ide o primeranosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, banka Bank of Greece poznamenala, že suma 18 miliárd EUR kapitálu, s ktorou HFSF v máji 2012 rekapitalizoval štyri najväčšie grécke banky, bola nižšia ako konečná suma, ktorá bola potrebná na to, aby tieto banky postupne dosiahli a udržali si podiel vlastného kapitálu Tier 1 stanovený na úrovni 10 % a podiel vlastného kapitálu Tier 1 stanovený na úrovni 7 % v rámci trojročného nepriaznivého stresového scenára. Takisto poznamenala, že prvá preklenovacia rekapitalizácia je dočasná, keďže proces rekapitalizácie bude dokončený, keď tieto štyri banky zvýšia svoje základné imanie.

(170)

Banka Bank of Greece zároveň konštatovala, že rekapitalizácia najväčších gréckych bánk je súčasťou dlhšieho obdobia reštrukturalizácie gréckeho bankového sektora. Poznamenala, že ak banka ostane v súkromných rukách, riadenie zostane s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaké, zatiaľ čo v prípade, že banka prejde do vlastníctva štátu (t. j. do vlastníctva fondu HFSF), HFSF môže vymenovať nové vedenie, ktoré v každom prípade posúdi banka Bank of Greece. Banka Bank of Greece poznamenala, že posudzuje rámec správy a riadenia, primeranosť vedenia a rizikový profil každej banky priebežne s cieľom zabezpečiť, aby banky nepodstupovali nadmerné riziko. Ďalej poukázala na to, že HFSF už vymenoval zástupcov v predstavenstve rekapitalizovaných bánk.

(171)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, banka Bank of Greece poznamenala, že rekapitalizácia banky sa obmedzila na zabezpečenie splnenia vtedy platných minimálnych kapitálových požiadaviek (8 %). Uviedla tiež, že dôvodom dlhého obdobia pred rekapitalizáciami bolo prudké zhoršenie prevádzkového prostredia v Grécku a vplyv programu zapojenia súkromného sektora, zložitosť celého projektu a potreba maximalizovať účasť súkromných investorov na zvýšení základného imania.

(172)

Pokiaľ ide o primeranosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, banka Bank of Greece poukázala na to, že úplná realizácia plánu reštrukturalizácie, ktorý sa má predložiť Komisii, je zabezpečená tým, že v prípade okrem iného významného porušenia plánu reštrukturalizácie sa zruší pozastavenie hlasovacích práv fondu HFSF. Banka Bank of Greece zároveň poznamenala, že problémy banky neboli spôsobené podcenením rizík zo strany vedenia banky ani obchodne agresívnymi opatreniami.

(173)

Pokiaľ ide o vhodnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, v záujme riešenia otázky prípadného zásahu zo strany štátu v prípade, že štát poskytuje vysoké sumy štátnej pomoci prostredníctvom fondu HFSF a že HFSF má plné hlasovacie právo, HFSF uviedol, že banky financované z fondu HFSF nie sú považované za verejné subjekty alebo za subjekty pod kontrolou štátu a že po ich trvalej rekapitalizácii z fondu HFSF nebudú podliehať kontrole štátu. HFSF poukázal na to, že je úplne nezávislým súkromnoprávnym právnickým subjektom s rozhodovacou samostatnosťou. Nepodlieha štátnej kontrole v súlade s článkom 16c ods. 2 zákona o HFSF, podľa ktorého úverové inštitúcie, ktorým HFSF poskytol kapitálovú podporu, nie sú súčasťou širšieho verejného sektora. Takisto sa odvolal na riadiacu štruktúru fondu HFSF.

(174)

Pokiaľ ide o intervenciu fondu HFSF do vedenia banky, HFSF poznamenal, že bude rešpektovať autonómiu banky a nebude zasahovať do každodenného riadenia, pretože jeho úloha sa obmedzuje na činnosti stanovené v zákone o HFSF. Uviedol, že nebude dochádzať k žiadnym zásahom alebo koordinácii zo strany štátu a že rozhodnutia banky týkajúce sa úverového procesu (okrem iného o kolaterále, oceňovaní a platobnej schopnosti dlžníkov) sa budú prijímať na základe obchodných kritérií.

(175)

HFSF poukázal na skutočnosť, že v zákone o HFSF a predbežnej zmluve o upísaní sa stanovili primerané záruky, ktoré zabránia existujúcim súkromným akcionárom prijímať nadmerné riziko. Poukázal na prvky ako napr. i) vymenovanie zástupcov HFSF ako nezávislých nevýkonných členov predstavenstva banky a ich prítomnosť vo výboroch; ii) vykonávanie hĺbkovej analýzy fondom HFSF v banke a iii) skutočnosť, že po konečnej rekapitalizácii budú jeho hlasovacie práva obmedzené len dovtedy, kým banka nesplní podmienky reštrukturalizačného plánu.

(176)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie a najmä pokiaľ ide o výšku odmeny za opatrenia pomoci, HFSF uviedol, že odmenu schválili zástupcovia Komisie, ECB a MMF. V prípade tejto schválenej úrovne sa počítalo s tým, že prvá preklenovacia rekapitalizácia sa zmení na trvalú rekapitalizáciu pred 30. septembrom 2012, čo je lehota, ktorú v marci 2012 Komisia, ECB, MMF a Grécko stanovili v memorande o hospodárskej a finančnej politike.

(177)

Pokiaľ ide o primeranosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, HFSF poznamenal, že opatrenia, ktoré prijal, ako sú napríklad opatrenia opísané v odôvodnení 175, predstavujú dostatočné záruky, aby sa predišlo neprimeranej výške prijatej pomoci a dlhému obdobiu záchrany. HFSF okrem toho uviedol, že boli zavedené vhodné opatrenia, ktoré zabezpečia, že banky, v ktorých má HFSF účasť, si navzájom nebudú sprístupňovať citlivé obchodné informácie. Medzi takéto opatrenia patrí vymenovanie rôznych zástupcov HFSF v týchto bankách, mandáty pre týchto zástupcov, ktoré špecificky bránia toku informácií od jedného zástupcu k druhému, a jednoznačné interné pokyny pre týchto úradníkov, aby neposkytovali citlivé obchodné informácie bánk. HFSF navyše uviedol, že nevykonáva svoje práva vo vzťahu k bankám spôsobom, ktorý by mohol brániť účinnej hospodárskej súťaži, obmedzovať, narúšať ju alebo ju výrazne znižovať alebo sťažovať. HFSF tiež poukázal na skutočnosť, že členovia jeho predstavenstva a jeho zamestnanci podliehajú prísnym pravidlám zachovania dôvernosti a fiduciárnym povinnostiam a v súvislosti s jeho záležitosťami sú viazaní ustanoveniami o služobnom tajomstve.

(178)

Komisia musí najprv posúdiť, či štátna podpora v súvislosti s riešením krízovej situácie troch družstevných bánk (teda financovanie likvidných medzier, ktoré umožnilo prevod vkladov) predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Štátna pomoc je podľa uvedeného odseku pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(179)

Komisia začne posúdením, či vznikla alebo nevznikla výhoda pre týchto potenciálnych príjemcov: i) družstevné banky a „činnosti“ potenciálne prevedené na banku a ii) banku.

(180)

V súvislosti s tromi družstevnými bankami Komisia poznamenáva, že banky Lesvos-Limnos Bank, Achaia Bank a Lamia Bank boli uvedené do likvidácie a boli im odobrané bankové licencie. Preto už nebudú vykonávať hospodárske činnosti na bankovom trhu.

(181)

Štátna podpora, čiže financovanie likvidných medzier, by predstavovala štátnu pomoc prevedeným pohľadávkam a pasívam v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, iba pokiaľ by spoločne predstavovali podnik. Pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od svojho právneho postavenia a spôsobu svojho financovania. Akákoľvek činnosť, ktorá pozostáva z ponuky tovaru alebo služieb na danom trhu, sa považuje za hospodársku činnosť. Preto, aby bolo možné vyvodiť záver, či bola podniku poskytnutá pomoc, malo by sa posúdiť, či prevod pohľadávok a záväzkov zahŕňa prevod hospodárskej činnosti.

(182)

Ako už bolo uvedené v oddiele 2.2.1, po riešení krízovej situácie troch družstevných bánk boli na banku prevedené len vklady, pohľadávky a záväzky voči HDIGF. Tri družstevné banky mali spolu celkom 187 zamestnancov a 21 pobočiek. Treba poznamenať, že medzi tromi družstevnými bankami a bankou nedošlo k nijakému automatickému prevodu pobočiek alebo pracovných zmlúv. Skutočnosť, že úvery nie sú prevedené na banku, ale zostávajú v troch družstevných bankách v likvidácii, a skutočnosť, že neboli prevedené žiadne pobočky a nedošlo k automatickému prevodu pracovných zmlúv, preto vedú (108) k záveru, že nedošlo k prevodu hospodárskej činnosti. Prevedené pasíva (teda vklady) nemožno považovať za príjemcu štátnej podpory, pretože nepredstavujú podnik.

(183)

V krátkosti možno zhrnúť, že tri právnické subjekty vstúpili do likvidácie a už nevykonávajú žiadne bankové činnosti. Prevedené pasíva zároveň nepredstavujú hospodársku činnosť.

(184)

Preto sa dospelo k záveru, že poskytnutie obligácií ENFS banke zo strany HFSF na pokrytie likvidnej medzery nadobudnutých aktív a pasív troch družstevných bánk neumožňuje ďalšie vykonávanie ich hospodárskych činností. Podpora zo strany HFSF preto nepredstavuje ani pomoc subjektom v likvidácii, ani pomoc prevedeným aktívam a pasívam.

(185)

Pokiaľ ide o to, či predaj aktív a pasív troch družstevných bánk zahŕňa štátnu pomoc banke, Komisia musí posúdiť, či sú splnené určité požiadavky a konkrétne či i) proces predaja prebiehal otvorene, bezpodmienečne a nediskriminačne; ii) sa predaj uskutočnil za trhových podmienok a iii) štát maximalizoval predajnú cenu dotknutých aktív a pasív (109).

(186)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 64, banka Bank of Greece sa obrátila len na päť najväčších gréckych úverových inštitúcií, ktoré v tom čase v Grécku pôsobili. Ani obmedzený počet oslovených kupujúcich neznamená, že výberové konanie nebolo otvorené, keďže to pravdepodobne boli jediné úverové inštitúcie, ktoré mohli mať záujem o predloženie ponuky. Balík určený na predaj skutočne obsahoval iba vklady. Aby tak bolo možné využiť synergie v rámci týchto vkladov, je potrebné pôsobiť v danej geografickej oblasti. Banka, ktorá nie je v týchto oblastiach prítomná, nemôže poskytovať služby vkladateľom, a výnosy z vkladov by tak boli minimálne, pričom nadobúdateľ by z pokrytia nákladov za akvizíciu vkladov nemal žiadny prospech. Banka Bank of Greece by preto nemohla v rámci krátkeho času, ktorý mala k dispozícii na riešenie krízovej situácie troch družstevných bánk, odôvodnene predpokladať, že záujem o akvizíciu daných aktív by mali len úverové inštitúcie, ktorým ich obchodný model umožňuje poskytovať služby dotknutým vkladateľom. Záväzné ponuky predložila banka a tri ďalšie banky. Vzhľadom na protihodnotu a čas potrebný na vykonanie prevodu sa uprednostnila ponuka banky. Banka sa ponúkla, že ako protihodnotu zaplatí sumu vo výške […] % prevádzaných vkladov a odhadla, že prevod by sa mohol vykonať za jeden pracovný deň.

(187)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že štátnu pomoc banke možno vylúčiť v súlade s bodom 20 oznámenia o reštrukturalizácii a rozhodovacou praxou Komisie (110).

(188)

Štátna podpora poskytnutá v rámci predaja troch družstevných bánk nepredstavuje štátnu pomoc trom družstevným bankám, prevedeným aktívam alebo banke. Toto opatrenie preto nepredstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(189)

Komisia musí posúdiť, či opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(190)

Kapitál vo výške 50 miliónov EUR, ktorý Grécko vložilo do banky FB Bank v júli 2009 (opatrenie FB1), grécke štátne cenné papiere vo výške 60 miliónov EUR v máji 2012 (opatrenie FB2), a štátna záruka poskytnutá banke FB Bank na emitované dlhopisy s nominálnou hodnotou 50 milióna EUR v marci 2011 (opatrenie FB3) sa poskytli v rámci plánu podpory gréckych bánk (111). V rozhodnutí o schválení tohto plánu Komisia dospela k záveru, že opatrenia poskytnuté v rámci tohto plánu predstavujú štátnu pomoc.

(191)

Komisia preto poznamenáva, že prevedené činnosti by bez týchto opatrení ďalej neexistovali. Tieto opatrenia prispeli k stabilizácii a kontinuite hospodárskych činností, ktoré boli neskôr prevedené na banku, a Komisia sa preto domnieva, že priniesli prospech hospodárskym činnostiam banky FB Bank, ktoré boli neskôr prevedené na banku, a predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(192)

Komisia poznamenáva, že fond HFSF je subjekt zriadený a financovaný Gréckom na účely podpory bánk a opatrenia FB4 a FB5 preto zahŕňajú štátne prostriedky. Komisia takisto poznamenáva, že opatrenia FB4 a FB5 majú selektívny charakter, keďže prinášajú prospech len činnostiam banky FB Bank.

(193)

Komisia sa ďalej domnieva, že opatrenia FB4 a FB5 poskytujú činnostiam banky FB Bank jasnú výhodu tým, že ich pomáhajú zachovávať. Prevodný príkaz v tomto prípade naozaj predstavuje predaj vcelku. Hoci sa nebude prevádzať kapitál a podriadený dlh, prevedú sa kľúčové produktívne bankové aktíva (pobočky, vklady a úvery). Opatrením FB4 sa tak prevedeným činnostiam poskytuje výhoda, keďže sa ním poskytujú dostatočné aktíva na pokrytie vkladov, a prevedené činnosti ďalej existujú vďaka predaju aktív banky FB Bank vcelku.

(194)

Bez opatrenia FB5 by predaj navyše nebol možný, pretože prevod by mohol mať nepriaznivý vplyv na koeficient kapitálovej primeranosti nadobúdateľa. Prevedené činnosti by tak ďalej neexistovali a opatrenia FB4 a FB5 im preto poskytujú jasnú výhodu.

(195)

Komisia sa domnieva, že opatrenia FB4 a FB5 nie sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. HFSF v skutočnosti nemôže očakávať, že na svojom príspevku zarobí. Za svoj príspevok nedostal žiadne pohľadávky voči banke, ale len pohľadávku voči subjektu v likvidácii, teda banke FB Bank (112). HFSF tak pravdepodobne nezíska späť finančné prostriedky, ktorými prispel, v plnej hodnote.

(196)

Selektívna výhoda, ktorá sa poskytuje opatreniami FB4 a FB5, narúša hospodársku súťaž tým, že pomáha zachovávať jednu bankovú činnosť a zároveň jej umožňuje pôsobiť na trhu a konkurovať iným bankám vrátane dcérskych spoločností zahraničných bánk, ktoré sú v Grécku aktívne alebo majú potenciálny záujem vstúpiť na grécky trh. Opatrenia FB4 a FB5 majú preto vplyv na obchod medzi členskými štátmi a potenciálne narúšajú hospodársku súťaž.

(197)

Komisia preto dospela k záveru, že pokrytie likvidnej medzery vo výške 456,97 milióna EUR zo strany HFSF v súvislosti s aktívami prevedenými z banky FB Bank na banku a záväzok HFSF pokryť kapitálové potreby súvisiace s týmito aktívami, ktoré môžu dosiahnuť až 100 miliónov EUR, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(198)

Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 193, Komisia považuje činnosti banky FB Bank za príjemcu opatrení FB4 a FB5, keďže pomoc umožnila pokračovať v týchto hospodárskych činnostiach v rámci banky.

(199)

Pokiaľ ide o otázku, či predaj činností banky FB Bank predstavuje štátnu pomoc banke, Komisia musí v súlade s bodom 49 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 posúdiť, či sú splnené určité požiadavky. Konkrétne musí preskúmať, či i) proces predaja prebiehal otvorene a nediskriminačne; ii) sa predaj uskutočnil za trhových podmienok a iii) finančná inštitúcia alebo vláda maximalizovali predajnú cenu dotknutých aktív a pasív.

(200)

Banka nadobudla súbor aktív a pasív banky FB Bank, pretože v rámci nediskriminačného postupu verejného obstarávania otvoreného ostatným bankám predložila ponuku, ktorá sa uprednostnila. Banka Bank of Greece sa rozhodla osloviť len štyri najväčšie banky pôsobiace v Grécku, z ktorých nezáväzné ponuky predložila len banka a jedna ďalšia banka. Banka Bank of Greece vyzvala dvoch uchádzačov, aby predložili vylepšené ponuky. Banka Bank od Greece vybrala banku NBG, pretože jej ponuka zahŕňala menšie náklady na krízové riešenie situácie banky (113).

(201)

Komisia berie na vedomie, že banka Bank of Greece oslovila len štyri banky (114). Ani pri obmedzenom počte oslovených kupujúcich nemožno povedať, že nešlo o otvorené výberové konanie, vzhľadom na nízky počet bánk pôsobiacich v Grécku, ktoré by boli dostatočne veľké na to, aby mohli prijať ponúkané aktíva a mali v čase riešenia krízovej situácie banky dostatočný kapitál, a vzhľadom na nízky záujem vyjadrený zo strany zahraničných úverových a finančných inštitúcií v čase riešenia krízovej situácie banky podieľať sa na bankových činnostiach v Grécku. Banka Bank of Greece navyše vopred určila portfólio aktív a pasív, ktoré sa bude prevádzať, a rozvrh, ktorý sa musí v ponukách dodržať, aby boli platné. Komisia sa domnieva, že proces predaja bol otvorený a nediskriminačný.

(202)

Záporná cena (t. j. s prihliadnutím na likvidnú medzeru a pokrytie uvedených kapitálových potrieb) za aktíva a pasíva banky FB Bank neznamená, že v predajnej cene sa premieta trhová hodnota podniku (115). Komisia nemá žiadny dôvod domnievať sa, že v predloženej ponuke a zaplatenej cene sa nepremieta trhová cena podniku. Treba pripomenúť, že podľa gréckeho práva reálnu hodnotu prevedených aktív na začiatku odhadne banka Bank of Greece a potom ju v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov overia a upravia externí odborníci. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že predaj sa uskutočnil za trhových podmienok. Na základe uvedeného a v súlade s bodom 49 oznámenia o bankovníctve z roku 2008, bodom 20 oznámenia o reštrukturalizácii a vlastnou rozhodovacou praxou (116) dospela Komisia k záveru, že štátnu pomoc možno v prípade banky vylúčiť.

(203)

Na základe odôvodnení 190 až 197 sa Komisia domnieva, že opatrenia FB1, FB2, FB3, FB4 a FB5 spĺňajú podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy a predstavujú štátnu pomoc.

(204)

Komisia preto dospela k záveru, že činnosti banky FB Bank dostali štátnu pomoc vo forme kapitálovej podpory vo výške 606,97 milióna EUR (opatrenia FB1, FB4 a FB5) spolu s úvermi gréckych štátnych cenných papierov v hodnote 60 miliónov EUR (opatrenie FB2) a štátnymi zárukami vo výške 50 miliónov EUR (opatrenie FB3), ako je zhrnuté v tabuľke 10.

Tabuľka 10

Prehľad celkovej pomoci činnostiam banky FB Bank

(205)

Na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy môže Komisia štátnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je poskytnutá „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“.

(206)

Komisia uznala, že globálna finančná kríza môže spôsobiť vážnu poruchu v hospodárstve členského štátu a že opatreniami na podporu bánk sa môže táto porucha odstrániť. Túto skutočnosť sa potvrdila v oznámení o bankovníctve z roku 2008, oznámení o rekapitalizácii a oznámení o reštrukturalizácii. Komisia sa naďalej domnieva, že požiadavky na schválenie štátnej pomoci v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) zmluvy sú splnené vzhľadom na opätovné napätie na finančných trhoch. Komisia tento názor potvrdila prijatím oznámenia o predĺžení v roku 2011 (117) a oznámenia o bankovníctve v roku 2013 (118).

(207)

Pokiaľ ide o grécke hospodárstvo, Komisia vo svojom rozhodnutí o schválení a predĺžení plánu podpory gréckych bánk, rovnako ako vo svojom schválení opatrení štátnej pomoci poskytnutej Gréckom jednotlivým bankám uznala, že existuje hrozba vážnej poruchy fungovania gréckeho hospodárstva a že štátna podpora bankám je na odstránenie tejto poruchy vhodná. Právnym základom na posúdenie opatrení pomoci by preto mal byť článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy.

(208)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008, na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti:

a)   Vhodnosť: Pomoc musí byť dobre cielená, aby mohla účinne dosiahnuť cieľ odstránenia vážnej poruchy fungovania hospodárstva. K tomu by nedošlo v prípade, ak by tieto opatrenia neboli vhodné na odstránenie poruchy.

b)   Nevyhnutnosť: Výška aj forma opatrenia pomoci musí byť nevyhnutná na dosiahnutie cieľa. Musí mať teda minimálnu výšku nevyhnutnú na dosiahnutie cieľa a formu, ktorá je najvhodnejšia na odstránenie poruchy.

c)   Primeranosť: Pozitívne účinky opatrenia musia primerane vyvážiť narušenie hospodárskej súťaže tak, aby bolo narušenie obmedzené na minimum nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tohto opatrenia.

(209)

Počas finančnej krízy vypracovala Komisia kritériá zlučiteľnosti pre rôzne typy opatrení pomoci. Zásady posudzovania opatrení pomoci boli prvýkrát stanovené v oznámení o bankovníctve z roku 2008.

(210)

V oznámení o rekapitalizácii sa stanovujú ďalšie usmernenia o úrovni odmien požadovaných za kapitálové injekcie štátu.

(211)

Komisia v oznámení o reštrukturalizácii vysvetlila, ako bude posudzovať reštrukturalizačné plány. Vo svojom hodnotení reštrukturalizačného plánu banky v rámci oznámenia o reštrukturalizácii zohľadní Komisia všetky opatrenia uvedené v tabuľke 10.

(212)

Opatrenia FB1, FB2 a FB3 boli poskytnuté v rámci plánu podpory gréckych bánk. Opatrenia uvedené v rámci tohto plánu už boli posúdené ako zlučiteľné s vnútorným trhom v rozhodnutí Komisie z 19. novembra 2008.

(213)

Pokiaľ ide o vhodnosť opatrení FB4 a FB5, Komisia sa domnieva, že tieto opatrenia sú vhodné, pretože ochránili vkladateľov banky FB Bank, a preto sa nimi zaručila finančná stabilita. Tieto činnosti by nemohli pokračovať bez pomoci z HFSF, keďže banka FB Bank mala v čase riešenia svojej krízovej situácie záporné vlastné imanie a vo vtedy prevládajúcich ťažkých trhových podmienkach by žiadna banka neprikročila k akvizícii portfólia aktív a pasív so zápornou hodnotou, ktoré by zhoršilo jej postavenie z hľadiska kapitálovej primeranosti. Opatreniami sa tak zabezpečilo zachovanie finančnej stability v Grécku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že opatrenia sú vhodné ako pomoc na záchranu.

(214)

Podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 musí byť výška aj forma opatrenia pomoci nevyhnutná na dosiahnutie cieľa opatrenia. To znamená, že kapitálová injekcia musí mať minimálnu výšku potrebnú na dosiahnutie tohto cieľa.

(215)

Ako banka Bank of Greece uviedla vo svojom liste z 8. mája 2013, odobratie licencie banke FB Bank bez uplatnenia opatrení na riešenie krízovej situácie by napriek jej malej veľkosti mohlo poškodiť dôveru vkladateľov v grécky bankový systém a ovplyvniť tak finančnú stabilitu. Banka Bank of Greece ďalej uviedla, že spomedzi rôznych možností riešenia krízovej situácie uprednostnila riešenie krízovej situácie banky FB Bank uplatnením postupu nákupu a prevzatia dlhu v súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike z decembra 2012. Domnievala sa, že tento postup ponúkal okamžité a konečné riešenie problémov, ktorým banka FB Bank čelila. Komisia sa domnieva, že tieto prvky finančnej stability svedčia o nevyhnutnosti opatrení FB4 a FB5.

(216)

Pokiaľ ide o výšku intervencie, banka Bank of Greece vo svojom rozhodnutí 10/1/10.5.2013 uviedla, že prevodný príkaz na vybrané aktíva a pasíva bol uprednostňovanou možnosťou, pretože minimalizoval náklady na riešenie krízovej situácie. Toto rozhodnutie bolo v súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike z marca 2012. Komisia navyše berie na vedomie, že konečnú výšku likvidnej medzery dôkladne posúdili grécke orgány, ktoré zohľadnili hodnotiacu správu vypracovanú štatutárnym audítorom. Príspevok presne pokryl rozdiel medzi reálnou hodnotou prevedených aktív a hodnotou pasív. HFSF sa navyše zaviazal, že pokryje kapitálové potreby len do výšky 9 % prevedených aktív podľa odhadu banky Bank of Greece, Skutočnosť, že z dvoch uchádzačov súhlasila s revíziou svojej ponuky iba banka, podporuje záver, že príspevok nebol nadmerný.

(217)

Vlastné imanie banky FB Bank sa navyše neprevádzalo a ostalo preto v subjekte v likvidácii, teda v banke FB Bank. Akcionári preto utrpia plné straty a príspevok HFSF tak nezvyšujú náklady na ich záchranu.

(218)

Pokiaľ ide o odmenu za pomoc, ako už bolo uvedené v odôvodnení 195, HFSF sa s vysokou pravdepodobnosťou nepodarí získať späť plnú výšku finančného príspevku (119). Preto je jasné, že nedostane žiadnu odmenu, a jeho príspevok sa podobá na grant. Ako sa uvádza v bode 44 oznámenia o rekapitalizácii, nedostatočné odmeňovanie za rekapitalizáciu možno akceptovať len v prípade bánk, ktoré majú problémy a ktoré si nemôžu dovoliť vyplácať žiadnu odmenu. Komisia sa domnieva, že banka FB Bank je takýmto prípadom. Absencia odmeny vyvoláva potrebu dôkladnej reštrukturalizácie v súlade s oznámením o rekapitalizácii.

(219)

Na záver možno uviesť, že opatrenia FB4 a FB5 sú, pokiaľ ide o ich výšku aj formu, ako pomoc na záchranu nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, ktorými sú obmedzenie poruchy fungovania gréckeho bankového systému a hospodárstva ako celku.

(220)

Komisia konštatuje, že banka FB Bank už neexistuje v stave, v akom existovala v minulosti. Skutočnosť, že pomoc predstavuje záchranu prevádzaných aktivít by teoreticky mohla narušiť hospodársku súťaž. Komisia však pozitívne hodnotí malú veľkosť banky FB Bank a proces predaja, v rámci ktorého mali konkurenti možnosť predložiť ponuku na získanie vybraných aktív a pasív banky FB Bank. Navyše hneď po prevode sa hospodárske činnosti banky FB Bank plne integrovali do banky a prestali existovať ako samostatné hospodárske činnosti alebo konkurencia. Komisia preto dospela k záveru, že pomoc nespôsobuje neprimerané narušenie hospodárskej súťaže.

(221)

Dospelo sa k záveru, že opatrenia FB4 a FB5 sú vhodné a nevyhnutné a vzhľadom na malú veľkosť banky FB Bank a na skutočnosť, že po svojej plnej integrácii do banky prestala existovať ako samostatný konkurent, sú primerané sledovanému cieľu v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2008 a oznámením o rekapitalizácii.

(222)

Pokiaľ ide o odmenu v prípade opatrenia FB4, Komisia v odôvodnení 218 konštatovala, že HFSF pravdepodobne nezíska späť plnú sumu 456,97 milióna EUR, ktorá bola vložená v rámci krízového riešenia banky FB Bank (opatrenie FB4). Absencia odmeny vedie k potrebe hĺbkovej reštrukturalizácie, a to tak z hľadiska životaschopnosti opatrení, ako aj z hľadiska opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže.

(223)

V bode 21 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že ak sa úverová inštitúcia, ktorá čelí problémom, nemôže opäť vierohodne stať dlhodobo životaschopnou, mala by sa zvážiť jej riadená likvidácia alebo dražba. Členské štáty preto môžu podporiť odchod účastníkov, ktorí nie sú životaschopní, a zároveň umožniť, aby odchod prebiehal v primeranom časovom rámci, ktorý zachováva finančnú stabilitu.

(224)

Banka FB Bank však nebola samostatne životaschopná a vstúpila do likvidácie. V tejto súvislosti sa v bode 17 oznámenia o reštrukturalizácii objasňuje, že „ak kupujúci je životaschopný a schopný zniesť prevzatie banky v ťažkostiach, potom predaj banky v ťažkostiach inej finančnej inštitúcii môže prispieť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti a môže pomôcť obnoviť dôveru trhu“.

(225)

Ako sa uvádza v oddiele 7.5.2, na základe jej reštrukturalizačného plánu možno banku považovať za životaschopný subjekt. Skutočnosť, že činnosti banky FB Bank boli prevedené na banku, teda umožňuje obnovenie ich dlhodobej životaschopnosti. Skutočnosť, že činnosti banky FB Bank sa plne integrovali do banky (120) a prestali fungovať ako samostatná konkurencia, okrem toho svedčí o dôkladnej reštrukturalizácii, ktorá je potrebná vzhľadom na nedostatočné odmeňovanie za štátnu pomoc.

(226)

Ako bolo uvedené v odôvodnení 216, zvolený spôsob riešenia krízovej situácie banky FB Bank zabezpečuje obmedzenie nákladov na reštrukturalizáciu na minimum. Likvidnú medzeru v prvom rade dôkladne posúdili grécke orgány, pričom zohľadnili správu nezávislých audítorov. HFSF sa navyše zaviazal pokryť kapitálové potreby kupujúceho vyplývajúce z prevedených činností len do minimálnej výšky požadovanej v právnych predpisoch. Integrácia hospodárskych činností banky FB Bank do väčšieho subjektu a súčasná realizácia synergií prostredníctvom racionalizácie siete pobočiek banky FB Bank, konsolidácia infraštruktúry IT a zníženie nákladov na financovanie pomohli obmedziť náklady na reštrukturalizáciu na minimum v porovnaní so scenárom, v rámci ktorého by sa štát pokúsil obnoviť životaschopnosť banky FB Bank na samostatnom základe.

(227)

Vlastné imanie a podriadený dlh sa na banku nepreviedli, ale zostali v banke FB Bank, teda v subjekte v likvidácii. Komisia sa preto domnieva, že bremeno sa dostatočne rozdelilo medzi akcionárov, keďže akcionári majú právo na výnosy z likvidácie len v prípade, že výnosy sú dostatočne veľké, aby sa z nich vyplatil najprv HFSF, ktorý má oproti ďalším veriteľom prednostnú pohľadávku. Vzhľadom na nedostatok likvidovaných aktív je preto nepravdepodobné, že by akcionári dostali svoje investície späť.

(228)

Pokiaľ ide o opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, v bode 30 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že „pre Komisiu je východiskovým bodom posúdenie potreby takýchto opatrení, veľkosť, rozsah a dosah aktivít, ktoré by predmetná banka mala v prípade uskutočnenia hodnoverného reštrukturalizačného plánu […]. Charakter a forma týchto opatrení bude závisieť od dvoch kritérií: po prvé, od sumy pomoci a podmienok a okolností, za ktorých bola poskytnutá, a po druhé od charakteristík trhu alebo trhov, kde bude banka prijímajúca pomoc pôsobiť.“

(229)

Celková pomoc poskytnutá v podobe kapitálu dosiahla výšku 606,97 milióna EUR (opatrenia FB1, FB4 a FB5) spolu s gréckymi štátnymi cennými papiermi v hodnote 60 miliónov EUR (opatrenie FB2) a štátnymi zárukami vo výške 50 miliónov EUR (opatrenie FB3). Opatrenie FB1 zodpovedalo 3,25 % rizikovo vážených aktív banky FB Bank k 31. decembru 2008. Opatrenie FB4, financovanie likvidnej medzery z banky FB Bank na banku, zodpovedalo k 31. marcu 2013 približne 33,44 % rizikovo vážených aktív banky FB Bank. Opatrenie FB5 podľa svojho vymedzenia zodpovedalo 9 % rizikovo vážených aktív banky FB Bank prevedených na banku. Tieto sumy pomoci si v kombinácii s absenciou odmeňovania vyžadujú značné obmedzenie prítomnosti príjemcu pomoci na trhu.

(230)

Pokiaľ ide o trh, na ktorom banka FB Bank pôsobila, Komisia konštatuje, že banka FB Bank bola veľmi malou bankou (s podielom celkových aktív gréckych bánk menším než 0,5 % a podielom na trhu menším než 1 % v prípade úverov a vkladov v Grécku), a preto bola výška aktív a pasív banky FB Bank, ktoré boli prevedené na banku, nízka v pomere k veľkosti gréckeho bankového systému.

(231)

Okrem toho činnosti banky FB Bank boli ponúknuté konkurentom prostredníctvom otvorenej aukcie. Po predaji prestala banka FB Bank existovať ako samostatný konkurent, pretože bola plne integrovaná do banky.

(232)

Dospelo sa k záveru, že vzhľadom na malú veľkosť prevedených činností, otvorený proces predaja a plnú integráciu aktivít banky FB Bank do banky nedošlo k neprimeraným narušeniam hospodárskej súťaže, a to napriek veľmi vysokej pomoci a absencii odmeny.

(233)

Na základe tejto analýzy sa dospelo k záveru, že predajom vybraných aktív a pasív banky FB Bank a ich integráciou do banky sa zabezpečilo, že činnosti banky FB Bank budú znovu dlhodobo životaschopné, že pomoc je obmedzená na nevyhnutné minimum a že nedošlo k žiadnym neprimeraným narušeniam hospodárskej súťaže v súlade s oznámením o reštrukturalizácii.

(234)

Všetky opatrenia pomoci uvedené v tabuľke 10 sa teda považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(235)

Komisia musí najprv posúdiť, či opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(236)

HFSF je subjekt zriadený a financovaný Gréckom na účely podpory bánk. Opatrenia PB1 a PB2 preto zahŕňajú štátne zdroje. Opatrenia PB1 a PB2 majú navyše selektívny charakter, keďže zvýhodňujú len činnosti banky Probank.

(237)

Opatrenia PB1 a PB2 poskytujú činnostiam banky Probank jasnú výhodu tým, že ich pomáhajú zachovávať. Prevodný príkaz sa v tomto prípade predstavuje predaj v celku, keďže sa prevedú kľúčové bankové aktíva (pobočky, vklady a úvery), pričom vlastné imanie sa prevádzať nebude.

(238)

Opatrenia PB1 a PB2 nie sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. HFSF v skutočnosti nemôže očakávať, že mu jeho príspevok prinesie zisk. Za svoj príspevok nedostal žiadnu pohľadávku voči banke, ale len pohľadávku voči subjektu v likvidácii, teda banke Probank (121). HFSF sa preto pravdepodobne nepodarí získať späť plnú výšku finančného príspevku.

(239)

Selektívna výhoda, ktorá sa poskytuje opatrenia PB1 a PB2, narúša hospodársku súťaž tým, že pomáha zachovávať jednu bankovú činnosť, čím jej umožňuje pôsobiť na trhu a konkurovať iným bankám, ktoré v Grécku pôsobia alebo majú potenciálny záujem vstúpiť na grécky trh. Opatrenia PB1 a PB2 majú preto vplyv na obchod medzi členskými štátmi a potenciálne narúšajú hospodársku súťaž.

(240)

Preto sa dospelo k záveru, že pokrytie likvidnej medzery z banky Probank na banku zo strany HFSF vo výške 562,73 milióna EUR a záväzok HFSF pokryť kapitálové potreby súvisiace s prevedenými aktívami, ktoré mohli dosiahnuť výšku [180 až 280] miliónov EUR, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(241)

Činnosti banky Probank predstavujú príjemcu opatrení PB1 a PB2, keďže opatrenie PB2 umožnilo pokračovať v týchto činnostiach v rámci banky.

(242)

Pokiaľ ide o otázku, či predaj činnosti banky Probank predstavuje štátnu pomoc banke, Komisia musí v súlade s bodom 49 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 posúdiť, či sú splnené určité požiadavky. Konkrétne musí preskúmať, či i) proces predaja prebiehal otvorene a nediskriminačne; ii) sa predaj uskutočnil za trhových podmienok a iii) finančná inštitúcia alebo vláda maximalizovali predajnú cenu dotknutých aktív a pasív.

(243)

Banka nadobudla aktíva a pasíva banky Probank, pretože v rámci nediskriminačného postupu verejného obstarávania otvoreného ostatným bankám predložila ponuku, ktorá sa uprednostnila. Banka Bank of Greece sa rozhodla osloviť iba štyri najväčšie banky pôsobiace v Grécku, z ktorých len banka a jedna ďalšia banka predložili ponuky. Vzhľadom na cenu a očakávané synergie bola banka uprednostneným uchádzačom.

(244)

Banka Bank of Greece oslovila len štyri banky. Napriek obmedzenému počtu oslovených kupujúcich nemožno tvrdiť, že by verejné obstarávanie nebolo otvorené, a to vzhľadom na nízky počet bánk pôsobiacich v Grécku, ktoré by boli dostatočne veľké, aby mohli prijať ponúkané činnosti, a mali v čase riešenia krízovej situácie dostatočný kapitál. Do riešenia krízovej situácie banky Probank navyše žiadna zahraničná úverová alebo finančná inštitúcia nepredložila platný záväzný návrh na akvizíciu banky Probank, a to napriek opakovanému predĺženiu termínu. V čase riešenia krízovej situácie prejavili zahraničné úverové a finančné inštitúcie len malý záujem zapojiť sa do bankových činností v Grécku. Banka Bank of Greece navyše vopred vymedzila portfólio aktív a pasív, ktoré sa mali prevádzať, a rozvrh, ktorý sa mal v ponukách dodržať, aby boli platné. Komisia preto dospela k záveru, že proces predaja bol otvorený a nediskriminačný.

(245)

Záporná cena (t. j. s prihliadnutím na likvidnú medzeru a pokrytie uvedených kapitálových potrieb) za aktíva a pasíva banky Probank neznamená, že v predajnej cene sa premietala trhová hodnota podniku (122). Komisia nemá žiadny dôvod domnievať sa, že v predloženej ponuke a zaplatenej cene sa nepremieta trhová cena podniku. Reálnu hodnotu aktív v skutočnosti odhadla banka Bank of Greece a overili ju externí audítori. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že predaj sa uskutočnil za trhových podmienok. Na základe uvedeného a v súlade s bodom 49 oznámenia o bankovníctve z roku 2008, bodom 20 oznámenia o reštrukturalizácii a s rozhodovacou praxou Komisie (123) sa dospelo k záveru, že štátnu pomoc banke možno vylúčiť.

(246)

Na základe odôvodnení 236 až 240 sa Komisia domnieva, že opatrenia PB1 a PB2 spĺňajú podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy a predstavujú štátnu pomoc.

(247)

Preto sa dospelo k záveru, že činnostiam banky Probank bola poskytnutá štátna pomoc v podobe kapitálovej podpory vo výške [742,7 až 842,7] milióna EUR (opatrenia PB1 a PB2), ako je zhrnuté v tabuľke 11.

Tabuľka 11

Prehľad celkovej pomoci poskytnutej činnostiam banky Probank

(248)

Na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy môže Komisia štátnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je poskytnutá „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“.

(249)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 206 a 207, právnym základom na posúdenie opatrení pomoci gréckym bankám by mal byť článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy.

(250)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 208 a v súlade s bodom 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008, na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti: vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť.

(251)

V oznámení o rekapitalizácii sa stanovujú ďalšie usmernenia o úrovni odmien požadovaných za kapitálové injekcie štátu.

(252)

Komisia v oznámení o reštrukturalizácii vysvetlila, ako bude posudzovať reštrukturalizačné plány. Vo svojom hodnotení reštrukturalizačného plánu v rámci oznámenia o reštrukturalizácii zohľadní Komisia všetky opatrenia uvedené v tabuľke 11.

(253)

Pokiaľ ide o vhodnosť opatrení PB1 a PB2, Komisia sa domnieva, že pokrytie likvidnej medzery a záväzok pokryť kapitálové potreby kupujúceho súvisiace s prevedenými aktívami, sú vhodné, pretože umožnili predaj, poskytli záruku vkladateľom banky Probank, a tak zabezpečili finančnú stabilitu. Tieto činnosti by bez pomoci z HFSF nemohli pokračovať, pretože banka Probank mala v čase riešenia krízovej situácie záporný vlastný kapitál. V ťažkých trhových podmienkach, ktoré vtedy vládli, by žiadna banka nekúpila portfólio aktív a pasív so zápornou hodnotou, ktoré by zhoršili pozíciu banky, pokiaľ ide o kapitálovú primeranosť. Banka Bank of Greece 10. mája 2013 vymenovala v banke Probank komisára, ktorého úlohou bolo tiež zabezpečiť, aby sa pri dokončení zvýšenia kapitálu banky Probank prijali všetky nevyhnutné opatrenia. Skutočnosť, že v čase riešenia krízovej situácie nepredložiť žiaden súkromný investor záväzný návrh na akvizíciu banky Probank, a to napriek úsiliu komisára vymenovaného v banke Probank a opakovanému predĺženiu termínu na zvýšenie základného imania banky Probank, podporuje záver, že v týchto činnostiach by bez pomoci od HFSF nebolo možné pokračovať. Opatrenia preto zabezpečili zachovanie finančnej stability v Grécku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že opatrenia sú vhodné ako pomoc na záchranu.

(254)

Podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 musí byť výška aj forma opatrenia pomoci nevyhnutná na dosiahnutie cieľa opatrenia. To znamená, že kapitálová injekcia musí mať minimálnu výšku potrebnú na dosiahnutie tohto cieľa.

(255)

V memorande o hospodárskej a finančnej politike z mája 2013 sa stanovilo, že banka Bank of Greece v spolupráci s HFSF posúdi pre vedľajšie banky (124), ktoré nesplnili svoju kapitálovú požiadavku, možnosti minimalizovať náklady pre daňových poplatníkov vrátane postupu nákupu a prevzatia dlhu, pričom zabezpečia bezpečnosť pre vkladateľov.

(256)

Ako banka Bank of Greece uviedla vo svojom rozhodnutí z 26. júla 2013 (125), odobratie licencie banke Probank bez uplatnenia opatrení na riešenie krízovej situácie by malo vplyv na finančnú stabilitu.

(257)

Komisia sa domnieva, že tieto prvky finančnej stability svedčia o nevyhnutnosti opatrení PB1 a PB2.

(258)

Pokiaľ ide o výšku opatrenia, likvidnú medzeru dôkladne posúdili grécke orgány, pričom zohľadnili hodnotiacu správu vypracovanú štatutárnym audítorom. Príspevok presne pokryl rozdiel medzi reálnou hodnotou prevedených aktív a hodnotou pasív. Banka Bank of Greece vo svojom rozhodnutí 12/1/26.7.2013 uviedla, že príkaz na prevod vybraných aktív a pasív bol uprednostňovaným riešením, pretože minimalizoval náklady na krízové riešenie. Rozhodnutie je tiež v súlade s druhým programom ekonomických úprav pre Grécko z júla 2013. HFSF sa navyše zaviazalo pokryť kapitálové potreby len do výšky 9 % prevedených aktív, ako ich odhadla Bank of Greece.

(259)

Vlastné imanie sa navyše na banku neprevádzalo, a preto zostane v subjekte určenom na likvidáciu. Akcionári banky Probank tak utrpia plnú stratu a príspevok HFSF nie je zvýšený o náklady na ich záchranu.

(260)

Pokiaľ ide o odmenu za pomoc, ako bolo uvedené v odôvodnení 238, HFSF pravdepodobne nezíska späť plnú výšku svojho finančného príspevku. Preto je jasné, že nedostane žiadnu odmenu, a jeho príspevok sa podobá na grant. Ako sa uvádza v bode 44 oznámenia o rekapitalizácii, nedostatočné odmeňovanie za rekapitalizáciu možno akceptovať len v prípade bánk, ktoré majú problémy a ktoré si nemôžu dovoliť vyplácať žiadnu odmenu. Komisia sa domnieva, že to prípad banky Probank. Absencia odmeny vyvoláva potrebu dôkladnej reštrukturalizácie v súlade s oznámením o rekapitalizácii.

(261)

Na záver možno uviesť, že tieto opatrenia sú, pokiaľ ide o ich výšku aj formu, ako pomoc na záchranu nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, ktorými sú obmedzenie poruchy fungovania gréckeho bankového systému a hospodárstva ako celku.

(262)

Banka Probank už neexistuje v stave, v akom existovala v minulosti Skutočnosť, že pomoc predstavuje záchranu činností prevedených na banku by teoreticky mohla narušiť hospodársku súťaž. Komisia však poukazuje na malú veľkosť banky Probank a proces predaja, v ktorom mali uchádzači možnosť predložiť ponuku na získanie vybraných aktív a pasív banky Probank. Navyše hneď po prevode boli hospodárske činnosti banky Probank plne integrované do banky a prestali existovať ako samostatné hospodárske činnosti alebo konkurencia. Komisia preto dospela k záveru, že pomoc nespôsobuje neprimerané narušenie hospodárskej súťaže.

(263)

Dospelo sa k záveru, že opatrenia PB1 a PB2 sú vhodné a nevyhnutné a že vzhľadom na predpokladanú hĺbkovú reštrukturalizáciu banky, do ktorej boli prevedené činnosti banky Probank, sú primerané sledovanému cieľu v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2008 a oznámení o reštrukturalizácii.

(264)

V odôvodnení 260 Komisia v súvislosti s odmenou v prípade opatrenia PB1 konštatuje, že HFSF pravdepodobne nezíska späť celkovú sumu 562,73 milióna EUR vloženú na riešenie krízovej situácie banky Probank (opatrenie PB1). Absencia odmeny vedie k potrebe hĺbkovej reštrukturalizácie, a to tak z hľadiska životaschopnosti opatrení, ako aj z hľadiska opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže.

(265)

V bode 21 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že ak sa úverová inštitúcia, ktorá čelí problémom, nemôže opäť vierohodne stať dlhodobo životaschopnou, mala by sa zvážiť jej riadená likvidácia alebo dražba. Členské štáty preto môžu podporiť odchod účastníkov, ktorí nie sú životaschopní, a zároveň umožniť, aby odchod prebiehal v primeranom časovom rámci, ktorý zachováva finančnú stabilitu.

(266)

Banka Probank nebola ako samostatný subjekt životaschopná a vstúpila do likvidácie. V tejto súvislosti sa v bode 17 oznámenia o reštrukturalizácii objasňuje, že „ak kupujúci je životaschopný a schopný zniesť prevzatie banky v ťažkostiach, potom predaj banky v ťažkostiach inej finančnej inštitúcii môže prispieť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti a môže pomôcť obnoviť dôveru trhu.“

(267)

Ako sa uvádza v oddiele 7.5.2, na základe jej reštrukturalizačného plánu možno banku považovať za životaschopný subjekt. Skutočnosť, že činnosti banky Probank boli prevedené na banku, teda umožňuje obnovenie ich dlhodobej životaschopnosti. Okrem toho fakt, že činnosti banky Probank boli plne integrované (126) do banky a prestali fungovať ako samostatný subjekt, svedčí o dôkladnej reštrukturalizácii, ktorá je potrebná vzhľadom na nedostatočné odmeňovanie za štátnu pomoc.

(268)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 258, zvolený spôsob riešenia krízovej situácie banky Probank zabezpečuje obmedzenie nákladov na reštrukturalizáciu na minimum. Likvidnú medzeru v prvom rade dôkladne posúdili grécke orgány, pričom zohľadnili správu nezávislých audítorov. HFSF sa navyše zaviazal pokryť kapitálové potreby kupujúceho vyplývajúce z prevedených aktív len v minimálnej výške, ktorá sa požaduje v právnych predpisoch. Integrácia hospodárskych činností banky Probank do väčšieho subjektu a súčasná realizácia synergií, a to najmä prostredníctvom racionalizácie siete pobočiek banky Probank, konsolidácia infraštruktúry IT a zníženie nákladov na financovanie prispievajú k obmedzeniu nákladov na reštrukturalizáciu na minimum v porovnaní so scenárom, v rámci ktorého by sa štát pokúsil obnoviť životaschopnosť banky Probank na samostatnom základe.

(269)

Vlastné imanie a podriadený dlh sa na banku nepreviedli, ale zostali v subjekte v likvidácii. Komisia sa preto domnieva, že bremeno sa dostatočne rozdelilo medzi akcionárov, keďže akcionári majú právo na výnosy z likvidácie len v prípade, že výnosy sú dostatočne veľké, aby sa z nich vyplatil najprv HFSF, ktorý má oproti ďalším veriteľom prednostnú pohľadávku. Vzhľadom na nedostatok likvidovaných aktív je preto nepravdepodobné, že by akcionári dostali svoje investície späť.

(270)

Pokiaľ ide o opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, v bode 30 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že „pre Komisiu je východiskovým bodom posúdenie potreby takýchto opatrení, veľkosť, rozsah a dosah aktivít, ktoré by predmetná banka mala v prípade uskutočnenia hodnoverného reštrukturalizačného plánu […]. Charakter a forma týchto opatrení bude závisieť od dvoch kritérií: po prvé, od sumy pomoci a podmienok a okolností, za ktorých bola poskytnutá, a po druhé od charakteristík trhu alebo trhov, kde bude banka prijímajúca pomoc pôsobiť.“

(271)

Pokiaľ ide o výšku prijatej pomoci, celková pomoc poskytnutá v podobe kapitálu dosiahla [742,7 až 842,7] milióna EUR (opatrenia PB1 a PB2). Opatrenie PB1 zodpovedalo k 30. júnu 2013 približne 21,15 % rizikovo vážených aktív banky Probank. Opatrenie PB2 zodpovedalo […] % aktív prevedených z banky Probank. Tieto sumy pomoci si v kombinácii s absenciou odmeňovania vyžadujú značné obmedzenie prítomnosti príjemcu pomoci na trhu.

(272)

Pokiaľ ide o trh, na ktorom banka Probank pôsobila, Komisia konštatuje, že banka Probank bola veľmi malou bankou (približne 1 % celkových aktív gréckych bánk a s trhovým podielom 1 % pri úveroch a menej ako 2 % pri vkladoch) a aktív a pasív banky Probank, ktoré boli prevedené na banku, tak bolo v pomere k veľkosti gréckeho bankového systému málo.

(273)

Okrem toho boli činnosti banky Probank ponúknuté konkurentom prostredníctvom otvorenej aukcie. Po predaji prestala banka Probank existovať ako samostatný konkurent, pretože prevedené činnosti boli plne integrované do banky.

(274)

Dospelo sa k záveru, že vzhľadom na malú veľkosť prevedených aktivít, otvorený proces predaja a plnú integráciu činností banky Probank do banky nedošlo k neprimeraným narušeniam hospodárskej súťaže, a to napriek veľmi vysokej pomoci a absencii odmeny.

(275)

Na základe tejto analýzy Komisia dospela k záveru, že predaj vybraných aktív a pasív banky Probank a ich integráciou do banky zabezpečuje činnostiam banky Probank opätovné nadobudnutie dlhodobej životaschopnosti, ďalej že pomoc je obmedzená na nevyhnutné minimum a že nedochádza k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže v súlade s oznámením o reštrukturalizácii.

(276)

Všetky opatrenia pomoci uvedené v tabuľke 11 sa teda považujú za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(277)

Komisia musí zistiť existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(278)

Komisia už v rozhodnutí o schválení a predĺžení plánu podpory gréckych bánk (127) rozhodla, že podpora likvidity poskytovaná v rámci plánu predstavuje pomoc. Celková výška záruk k 15. aprílu 2011 bola 12 873 miliónov EUR a k 30. novembru 2013 dosiahla úroveň 14 798 miliónov EUR. K týmto dňom dosiahla výška nesplatených úverov zo štátnych dlhopisov banke 787 miliónov EUR a 847 miliónov EUR. Budúca podpora likvidity poskytnutá v rámci tohto plánu by tiež predstavovala pomoc.

(279)

Komisia už v rozhodnutí z 19. novembra 2008 o pláne podpory gréckych bánk rozhodla, že rekapitalizácie, ktoré sa majú poskytnúť v rámci rekapitalizačného opatrenia, zahrnuté v tomto pláne budú predstavovať pomoc. Banka dostala 1 350 miliónov EUR vo forme prioritných akcií, čo predstavuje 2,1 % rizikovo vážených aktív banky (128).

(280)

V roku 2010 zaviedlo Grécko viacero zmien technických parametrov týchto prioritných akcií, pričom pokiaľ prioritné akcie nebudú splatené do piatich rokov, kupón sa každý rok zvýši o 2 %. Keďže zmeny zvyšujú odmenu štátu v prípade, že prioritné akcie nebudú po piatich rokoch splatené alebo prevedené, Komisia dospela k záveru, že zmeny technických parametrov neposkytujú banke žiadnu výhodu a nepredstavujú preto dodatočnú štátnu pomoc.

(281)

Komisia v bode 51 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 objasnila, že poskytnutie finančných prostriedkov centrálnych bánk finančným inštitúciám nepredstavuje pomoc, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky týkajúce sa platobnej schopnosti finančnej inštitúcie, kolateralizácie nástroja, úrokovej sadzby stanovenej pre finančnú inštitúciu a absencie protizáruky zo strany štátu. Keďže štátom zaručená núdzová likvidita poskytnutá banke nespĺňa tieto štyri kumulatívne podmienky, najmä preto, že je štátom zaručená a poskytuje sa v spojení s inými podpornými opatreniami, nemožno dospieť k záveru, že štátom zaručená núdzová likvidita nepredstavuje štátnu pomoc.

(282)

Štátom zaručená núdzová likvidita spĺňa podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy. Po prvé preto, že dané opatrenie zahŕňa štátnu záruku v prospech banky Bank of Greece a akékoľvek straty bude znášať štát. Opatrenie teda zahŕňa štátne zdroje. Štátom zaručená núdzová likvidita umožňuje bankám získať finančné prostriedky v čase, keď nemajú prístup k trhu s veľkoobchodným financovaním a k štandardným refinančným operáciám Eurosystému. Štátom zaručená núdzová likvidita preto poskytuje banke výhodu. Keďže štátom zaručená núdzová likvidita je obmedzená na bankový sektor, opatrenie je selektívne. Pretože štátom zaručená núdzová likvidita umožňuje banke ďalej pôsobiť na trhu a vyhnúť sa platobnej neschopnosti a nutnosti opustiť trh, narúša hospodársku súťaž. Vzhľadom na to, že banka pôsobí v iných členských štátoch a že finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia alebo by mohli mať potenciálny záujem pôsobiť v Grécku, výhoda poskytnutá banke ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(283)

Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že štátom zaručená likvidita (opatrenie L2) predstavuje štátnu pomoc. Výška štátom zaručenej núdzovej likvidity sa priebežne menila. K 31. decembru 2012 predstavovala približne 30,9 miliárd EUR.

(284)

V oddiele 5.1 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky NBG už Komisia dospela k záveru, že prvá preklenovacia rekapitalizácia predstavuje štátnu pomoc. Prijatý kapitál dosiahol výšku 7 430 miliónov EUR.

(285)

Opatrenie B2 bolo realizované s využitím prostriedkov fondu HFSF, ktoré, ako je vysvetlené v odôvodnení 49 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky NBG, zahŕňajú štátne zdroje.

(286)

Pokiaľ ide o existenciu výhody, opatrenie B2 zvyšuje podiel kapitálu banky na úroveň, ktorá jej umožnila naďalej pôsobiť na trhu a využívať prístup k financovaniu z Eurosystému. Navyše odmenu za opatrenie B2 tvoria vzniknuté úroky z obligácií ENFS a dodatočný poplatok na úrovni 1 %. Vzhľadom na to, že odmena je zjavne nižšia ako odmena v prípade podobných investičných nástrojov na trhu, banka by určite nebola schopná za takýchto podmienok získať tento kapitál na trhu. Opatrenie B2 preto poskytlo banke výhodu zo štátnych zdrojov. Keďže opatrenie bolo poskytnuté len banke, malo selektívny charakter.

(287)

Výsledkom opatrenia B2 bolo posilnenie pozície banky, keďže jej boli poskytnuté finančné zdroje potrebné na to, aby mohla naďalej dodržiavať kapitálové požiadavky, čo viedlo k narušeniam hospodárskej súťaže. Keďže banka pôsobí na bankových trhoch v iných členských štátoch a keďže finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia v Grécku, najmä na poistnom trhu, opatrenie B2 takisto ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(288)

Komisia rozhodla, že opatrenie B2 predstavuje štátnu pomoc. Vnútroštátne orgány ho oznámili ako pomoc. Prijatý kapitál dosiahol výšku 2 326 miliónov EUR.

(289)

Účasť HFSF na rekapitalizácii na jar 2013 (opatrenie B3) predstavuje čiastočnú konverziu prvej a druhej preklenovacej rekapitalizácie (opatrenia B1 a B2) na trvalú rekapitalizáciu vo výške 8 677 miliónov EUR vo forme kmeňových akcií. Keďže opatrenie B3 predstavuje konverziu už poskytnutej pomoci, stále zahŕňa štátne zdroje, ale nezvyšuje sa ním nominálna výška pomoci. Pre danú nominálnu výšku pomoci však zvyšuje výhodu banky (a teda aj narušenie hospodárskej súťaže), pretože ide o trvalú rekapitalizáciu a nie dočasnú rekapitalizáciu ako v prípade opatrení B1 a B2.

(290)

Táto podpora nebola poskytnutá všetkým bankám, ktoré pôsobia v Grécku. Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod, Komisia konštatuje, že pomoc napríklad umožnila banke vykonávať svoje operácie v iných členských štátoch, ako je Rumunsko alebo Bulharsko. Likvidácia banky by viedla k ukončeniu jej aktivít v zahraničí, a to prostredníctvom likvidácie týchto aktivít alebo predaja týchto podnikov. Okrem toho poisťovacie činnosti banky v Grécku konkurujú činnostiam dcérskych spoločností poisťovní z iných členských štátov. Opatrenie teda narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Komisia sa domnieva, že opatrenie B3 preto predstavuje štátnu pomoc.

(291)

Opatrenia B1, B2 a B3 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Výška štátnej pomoci zahrnutej v opatreniach B1, B2 a B3 dosahuje 9 756 miliónov EUR. Ako bolo uvedené v oddiele 7.1.3.3, len časť prvej a druhej preklenovacej rekapitalizácie (opatrenia B1 a B2) bola konvertovaná na trvalú rekapitalizáciu vo výške 8 677 miliónov EUR (opatrenie B3) a zostatok bol HFSF vyplatený šesť mesiacov po jeho poskytnutí (129).

(292)

V bode 31 oznámenia o reštrukturalizácii sa uvádza, že okrem absolútnej výšky pomoci musí Komisia zohľadniť pomoc „vo vzťahu k rizikovo váženým aktívam banky“ . Opatrenia B1, B2 a B3 sa poskytovali počas obdobia jedného roka, a to od apríla 2012 (130) do mája 2013. Počas tohto obdobia sa rizikovo vážené aktíva banky zmenili. Otázkou teda je, aká úroveň rizikovo vážených aktív by sa mala použiť, a najmä či by sa štátna pomoc mala posudzovať so zreteľom na rizikovo vážené aktíva existujúce na začiatku obdobia alebo na jeho konci. Cieľom opatrení B1, B2 a B3 je pokryť kapitálovú potrebu, ktorú banka Bank of Greece zistila v marci 2012 (stresový test z roku 2012). Inak povedané, kapitálové potreby, na ktorých riešenie boli tieto opatrenia štátnej podpory zmerané, existovali už v marci 2012. Komisia sa preto domnieva, že výška pomoci poskytnutá formou opatrení B1, B2 a B3 by sa mala porovnať s rizikovo váženými aktívami banky k 31. marcu 2012. Takisto je potrebné pripomenúť, že Bank of Greece za obdobie od marca 2012 až do rekapitalizácie na jar 2013 nezohľadnila akvizície, ktoré grécke banky vykonali s cieľom upraviť svoje kapitálové potreby smerom nahor alebo nadol. Tento faktor takisto preukazuje, že opatrenia B1, B2 a B3 predstavovali opatrenia pomoci súvisiace s pôsobnosťou banky, ktorá existovala k 31. marcu 2012.

(293)

Prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia spolu predstavovali 9 756 miliónov EUR. Táto suma predstavuje 15,3 % rizikovo vážených aktív banky k 31. marcu 2012.

(294)

Keďže sa banke podarilo prilákať súkromný kapitál, skutočná suma, ktorú do banky vložil HFSF, dosiahla len 8 677 miliónov EUR, čo predstavuje 13,6 % rizikovo vážených aktív banky k 31. marcu 2012.

(295)

Opatrenia A, B1, B2, B3, L1 a L2 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Tieto opatrenia sú zhrnuté v tabuľke 12.

Tabuľka 12

Prehľad celkovej pomoci prijatej bankou

(296)

Ako sa uvádza v odôvodnení (207), právnym základom na posúdenie opatrení pomoci by mal byť článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy (131).

(297)

Počas finančnej krízy vypracovala Komisia kritériá zlučiteľnosti pre rôzne typy opatrení pomoci. Zásady posudzovania opatrení pomoci boli prvýkrát stanovené v oznámení o bankovníctve z roku 2008.

(298)

Usmernenia týkajúce sa rekapitalizačných opatrení sa uvádzajú v oznámení o rekapitalizácii a v oznámení o predĺžení z roku 2011.

(299)

V oznámení o reštrukturalizácii sa vymedzuje prístup, ktorý Komisia prijala v súvislosti s hodnotením plánov reštrukturalizácie, najmä potreba obnovenia životaschopnosti s cieľom zabezpečiť riadny príspevok príjemcu a obmedziť narušenie hospodárskej súťaže.

(300)

Tento rámec dopĺňa oznámenie o bankovníctve z roku 2013, ktoré sa vzťahuje na opatrenia pomoci oznámené alebo poskytnuté bez predchádzajúceho schválenia po 31. júli 2013.

(301)

Podpora likvidity, ktorú už banka prijala, bola s konečnou platnosťou schválená v nadväzujúcich rozhodnutiach povoľujúcich tieto opatrenia v rámci plánu podpory gréckych bánk a zmien a predĺžení tohto plánu (132). Akákoľvek budúca podpora likvidity pre banku sa bude musieť poskytnúť v rámci plánu, ktorý riadne schváli Komisia. Podmienky takejto pomoci budú musieť byť schválené Komisiou skôr, než bude pomoc poskytnutá, a preto ich v tomto rozhodnutí nie je potrebné ďalej posudzovať.

(302)

Rekapitalizácia poskytnutá v roku 2009 vo forme prioritných akcií (opatrenie A) sa poskytla v rámci rekapitalizačného opatrenia v rámci plánu podpory gréckych bánk schváleného v roku 2008 v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2008. Nie je preto potrebné znova ju posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008 a musí sa posúdiť iba na základe oznámenia o reštrukturalizácii.

(303)

Zlučiteľnosť štátom zaručenej núdzovej likvidity (opatrenie L2) by sa mala najskôr posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008 a oznámenia o predĺžení z roku 2011. Na akúkoľvek štátom zaručenú núdzovú likviditu poskytnutú po 31. júli 2013 sa vzťahuje oznámenie o bankovníctve z roku 2013.

(304)

Zlučiteľnosť rekapitalizácií z HFSF (opatrenia B1, B2 a B3), najmä pokiaľ ide o odmeňovanie, by sa mali najskôr posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011. V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky NBG vyjadrila Komisia pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia B1 s týmito oznámeniami. Keďže tieto opatrenia boli realizované pred 1. augustom 2013, nevzťahuje sa na ne oznámenie o bankovníctve z roku 2013. Zlučiteľnosť rekapitalizácií z HFSF (opatrenia B1, B2 a B3) by sa mala posudzovať aj na základe oznámenia o reštrukturalizácii.

(305)

Na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti: vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť.

(306)

Keďže grécke banky nemali prístup na veľkoobchodné trhy a boli úplne závislé od financovania z centrálnej banky, ako sa uvádza v odôvodnení 46, a keďže banka si nemohla požičať dostatočné množstvo finančných prostriedkov prostredníctvom štandardných refinančných operácií, spoľahla sa na štátom zaručenú núdzovú likviditu, aby získala dostatočnú likviditu a vyhla sa platobnej neschopnosti. Komisia považuje opatrenie L2 za vhodný mechanizmus na nápravu vážnej poruchy, ku ktorej by došlo v prípade platobnej neschopnosti banky.

(307)

Keďže štátom zaručená núdzová likvidita predstavuje pre banku pomerne vysoké náklady na financovanie, banka má dostatočnú motiváciu, aby sa pri rozvoji svojich aktivít na tento zdroj finančných prostriedkov nespoliehala. Banka musela zaplatiť úrok o […] bázických bodov vyšší ako v prípade štandardných refinančných operácií v Eurosystéme. Okrem toho musela banka štátu zaplatiť poplatok za záruku vo výške […] bázických bodov. V dôsledku toho sú celkové náklady na štátom zaručenú núdzovú likviditu pre banku oveľa vyššie ako bežné náklady na refinancovanie z ECB. Rozdiel medzi nákladmi na štátom zaručenú núdzovú likviditu a bežnými nákladmi na refinancovanie z ECB je vyšší ako poplatok za záruku, ktorý sa požaduje v oznámení o predĺžení z roku 2011. V dôsledku toho možno celkovú odmenu, ktorú si štát účtuje, považovať za dostatočnú. Pokiaľ ide o výšku štátom zaručenej núdzovej likvidity, pravidelne ju posudzuje banka Bank of Greece a ECB na základe skutočných potrieb banky. Pozorne monitorujú jej použitie a zabezpečujú, aby bola obmedzená na nevyhnutné minimum. Opatrenie L2 teda neposkytuje banke prebytočnú likviditu, ktorú by mohla použiť na financovanie aktivít, ktoré narúšajú hospodársku súťaž. Jeho výška je obmedzená na nevyhnutné minimum.

(308)

Takáto dôkladná kontrola použitia štátom zaručenej núdzovej likvidity a pravidelné overovanie, či je jej použitie obmedzené na minimum, zároveň zabezpečujú, že táto likvidita je primeraná a nevedie k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže. Komisia zároveň poznamenáva, že Grécko sa zaviazalo, že banka vykoná plán reštrukturalizácie, v rámci ktorého zníži svoju závislosť na financovaní z centrálnej banky, a že banka dodrží behaviorálne obmedzenia preskúmané v oddiele 7.6. Tým sa zaručí, že spoliehanie sa na podporu likvidity sa čo najskôr skončí a že takáto pomoc je primeraná.

(309)

Opatrenie L2 je preto v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2008 a oznámením o predĺžení z roku 2011. Keďže oznámením o bankovníctve z roku 2013 sa nezaviedli ďalšie požiadavky týkajúce sa záruk, opatrenie L2 je v súlade aj s oznámením o bankovníctve z roku 2013.

(310)

Ako sa uvádza v odôvodnení 305, na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti (133): vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť.

(311)

V oznámení o rekapitalizácii a oznámení o predĺžení z roku 2011 sa stanovujú ďalšie usmernenia o úrovni odmien požadovaných za kapitálové injekcie štátu.

(312)

Komisia považuje rekapitalizácie z HFSF (opatrenia B1, B2 a B3) za vhodné, pretože sa nimi zabránilo konkurzu banky. Bez nich by banka nemohla pokračovať vo svojich činnostiach, pretože na konci roka 2012 mala záporné vlastné imanie (134).

(313)

V tejto súvislosti Komisia v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky NBG uviedla, že banka je jednou z najväčších bankových inštitúcií v Grécku, a to tak z hľadiska poskytovania úverov, ako aj z hľadiska prijímania vkladov. Ide teda o banku, ktorá má pre Grécko systémový význam. Platobná neschopnosť banky by preto viedla k vážnej poruche fungovania gréckeho hospodárstva. V situácii, ktorá v tom čase existovala, mali finančné inštitúcie v Grécku problémy s prístupom k financovaniu. Tento nedostatok finančných prostriedkov obmedzoval ich schopnosť poskytovať úvery gréckemu hospodárstvu. V tomto kontexte by platobná neschopnosť banky zhoršila poruchu fungovania hospodárstva. Navyše opatrenia B1, B2 a B3 boli prijaté najmä v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora, ktorý predstavoval mimoriadnu a nepredvídateľnú situáciu, a nie primárne v dôsledku zlého riadenia alebo nadmerného prijímania rizika zo strany banky. Opatrenia sú teda zamerané hlavne na výsledky programu zapojenia súkromného sektora a prispievajú k udržaniu finančnej stability v Grécku.

(314)

V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky NBG vyjadrila Komisia pochybnosti o tom, či sa bezodkladne podnikli všetky možné kroky, aby sa zabránilo situácii, v ktorej by banka v budúcnosti znova potrebovala pomoc. Ako sa uvádza v odôvodneniach 156, 157 a 158 tohto rozhodnutia, Grécko sa zaviazalo realizovať niekoľko opatrení týkajúcich sa správy a riadenia a obchodných operácií banky. Ako je opísané v oddiele 2.4., banka takisto začala s reštrukturalizáciou svojich činnosti, pričom už vykonala zníženia nákladov. Komisia preto už tieto pochybnosti nemá.

(315)

V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky NBG Komisia tiež vyjadrila pochybnosti o tom, či existujú dostatočné záruky v prípade, že by sa banka dostala pod kontrolu štátu, alebo v prípade, že by si súkromní akcionári ponechali kontrolu, zatiaľ čo väčšinovým vlastníkom by bol štát. Záväzkami uvedenými v odôvodneniach 156, 157 a 158 sa zabezpečuje, aby úverové operácie banky prebiehali na komerčnom základe a každodenné operácie boli chránené pred zásahmi štátu. Dohodnutý rámec vzťahu medzi HFSF a bankou tiež zaisťuje, že záujmy štátu ako hlavného akcionára sú chránené proti nadmernému prijímania rizika zo strany vedenia banky.

(316)

Opatrenia B1, B2 a B3 preto zabezpečujú zachovanie finančnej stability v Grécku. Podnikli sa významné kroky na minimalizáciu budúcich strát a s cieľom zabezpečiť, aby činnosti banky neboli ohrozené nevhodnou správou a riadením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že opatrenia B1, B2 a B3 sú vhodné.

(317)

Podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 musí byť výška aj forma opatrenia pomoci nevyhnutná na dosiahnutie cieľa. To znamená, že kapitálová injekcia musí mať minimálnu výšku potrebnú na dosiahnutie tohto cieľa.

(318)

Výšku kapitálovej podpory vypočítala Bank of Greece v rámci stresového testu z roku 2012 s cieľom zabezpečiť, že podiel vlastného kapitálu Tier 1 banky zostane v období rokov 2012 – 2014 nad určitou úrovňou, ako sa uvádza v tabuľke 3. Opatreniami B1, B2 a B3 sa preto banke neposkytuje žiadny prebytok kapitálu. Ako je vysvetlené v odôvodnení 314, boli prijaté opatrenia na zníženie rizika, že banka by potrebovala ďalšiu pomoc v budúcnosti.

(319)

Pokiaľ ide o odmenu za prvú a druhú preklenovaciu rekapitalizáciu (opatrenia B1 a B2), Komisia pripomína, že boli poskytované v máji a decembri 2012 a boli vyplatené nepeňažným vkladom v podobe obligácií ENFS. Odmenu pre HFSF odo dňa vyplatenia týchto obligácií ENFS do dátumu rekapitalizácie na jar 2013 predstavovali vzniknuté úroky z obligácií ENFS a poplatok na úrovni 1 % (135). Ako sa zdôrazňuje v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky NBG, táto odmena je nižšia ako rozpätie 7 % až 9 %, ktoré je vymedzené v oznámení o rekapitalizácii. Obdobie nízkeho odmeňovania však bolo obmedzené na jeden rok v prípade opatrenia B1 a na päť mesiacov v prípade opatrenia B2 (to znamená až do konverzie preklenovacej rekapitalizácie na štandardnú rekapitalizáciu v kmeňových akciách, konkrétne opatrenia B3). Zatiaľ čo prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia neviedli k redukcii počtu existujúcich akcionárov, rekapitalizácia na jar 2013, ktorá predstavovala čiastočnú konverziu prvej a druhej preklenovacej rekapitalizácie, počet pôvodných akcionárov významne zredukovala, keďže ich podiel na vlastnom kapitále banky klesol na 5,1 %. Mimoriadna situácia, ktorá pretrvávala od dátumu prvej preklenovacej rekapitalizácie, sa následne skončila. Pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky NBG sa preto odstránili.

(320)

Okrem toho vzhľadom na atypický pôvod problémov banky, kde straty vyplývajú najmä z odpustenia dlhu v prospech štátu (program zapojenia súkromného sektora a spätné odkúpenie dlhu, ktoré poskytujú významnú výhodu štátu, teda zníženie dlhu), a na následky dlhej recesie v domácom hospodárstve banky môže Komisia akceptovať toto dočasné odchýlenie sa od štandardných požiadaviek na odmeňovanie stanovených v oznámení o rekapitalizácii (136).

(321)

Pokiaľ ide o opatrenie B3, v súlade s bodom 8 oznámenia o predĺžení z roku 2011 by sa kapitálové injekcie mali upísať s dostatočným diskontom z ceny akcií upravenej o účinok redukcie s cieľom náležite zaručiť primeranú odmenu pre štát. Zatiaľ čo opatrenie B3 neposkytlo výrazný diskont z ceny akcií upravenej o účinok redukcie, v skutočnosti nebolo možné dosiahnuť výrazný diskont z teoretickej ceny bez upisovacieho práva (137). Pred rekapitalizáciou na jar 2013 bol kapitál banky záporný a jej trhová kapitalizácia predstavovala len malú časť sumy kapitálu, ktorý sa mal zvýšiť. Za týchto okolností vzniká otázka, či by sa existujúci akcionári nemali zredukovať úplne. Komisia konštatuje, že emisná cena bola stanovená na úrovni 50 % diskontu z priemernej trhovej ceny počas 50 dní predchádzajúcich stanoveniu emisnej ceny. Komisia zároveň poznamenáva, že redukcia existujúcich akcionárov bola rozsiahla, pretože po tejto rekapitalizácii im vo vlastníctve zostalo iba 5,1 % z podielu na imaní banky. Použitie ďalšieho diskontu z trhovej ceny by preto malo len obmedzený vplyv na odmenu HFSF. Vzhľadom na osobitnú situáciu gréckych bánk vysvetlenú v odôvodnení 320 a vzhľadom na skutočnosť, že potreba pomoci vyplýva z odpustenia dlhu v prospech štátu, sa Komisia domnieva, že emisná cena akcií upísaných štátom bola dostatočne nízka.

(322)

HFSF tiež emitoval warranty a za každú novú akciu upísanú súkromným investorom, ktorý sa zúčastnil na rekapitalizácii na jar 2013, poskytol jeden warrant. HFSF za poskytnutie týchto warrantov nepožadoval žiadnu protihodnotu. Ako je vysvetlené v odôvodnení 112, každý warrant zahŕňa právo na nákup 8,23 akcie HFSF v určených intervaloch a za realizačné ceny. Realizačná cena zodpovedá upisovacej cene HFSF zvýšenej o ročné a kumulatívne rozpätie (4 % za prvý rok, 5 % za druhý rok, 6 % za tretí rok, 7 % za štvrtý rok a potom 8 % za posledných šesť mesiacov). Odmena, ktorú HFSF dostal za akcie, ktoré vlastní, je de facto limitovaná týmito úrovňami. Táto odmena je nižšia ako rozpätie 7 % až 9 %, ktoré je vymedzené v oznámení o rekapitalizácii. Keďže však tieto warranty boli kľúčovým faktorom úspechu predkupných práv pri emisii a účasti súkromného umiestňovania, s ktorými banka začala pred rekapitalizáciou na jar 2013, Komisia sa domnieva, že tieto warranty umožnili banke znížiť výšku pomoci o 1 079 miliónov EUR. Z dôvodu nízkeho podielu kapitálu banky pred rekapitalizáciou a vysokej neistoty, ktorá v tom čase prevládala, tak z dostupných simulácií z tohto obdobia vyplynulo, že súkromní investori bez warrantov nedosiahnu dostatočnú rentabilitu a nebudú mať o účasť záujem. Z dôvodov vysvetlených v odôvodneniach 313 a 320 a keďže HFSF by dostal minimálnu kladnú odmenu, pokiaľ by došlo k realizácii warrantov, a keďže cieľom memoranda o hospodárskej a finančnej politike bolo pritiahnuť niekoľko súkromných investorov, aby boli banky aj naďalej riadené súkromne a aby sa vyhlo situáciám, v ktorých by celý bankový sektor kontroloval HFSF, môže Komisia akceptovať túto odchýlku od štandardných požiadaviek na odmeňovanie stanovených v oznámení o rekapitalizácii. Tento súhlas sa tiež zakladá na skutočnosti, že v zákone o HFSF v znení zmien z marca 2014 sa nestanovujú žiadne úpravy warrantov v prípade zvýšenia základného imania bez predkupného práva a že v prípade vydania práv možno upraviť len realizačnú cenu warrantov a tieto úpravy možno vykonať len ex post a len do výšky výnosov z predaja predkupných práv HFSF. Záväzok Grécka, že sa pred akýmkoľvek spätným odkúpením warrantov emitovaných HFSF bude snažiť získať súhlas Komisie, navyše Komisii umožní zabezpečiť, že potenciálne spätné odkúpenia v budúcnosti nebudú ďalej znižovať odmenu HFSF a zvýšia odmenu pre vlastníkov warrantov.

(323)

Pokiaľ ide o skutočnosť, že akcie HFSF sú bez hlasovacieho práva, Komisia pripomína, že potreba pomoci nevyplýva najmä z nadmerného prijímania rizika. Okrem toho cieľom programu gréckej vlády, Únie, MMF a ECB bolo zachovať v niektorých bankách súkromné riadenie. Rámec vzťahov a automatické opätovné zavedenie hlasovacích práv v prípade nevykonávania plánu reštrukturalizácie navyše poskytuje záruku proti nadmernému prijímaniu rizika zo strany súkromného riadenia v budúcnosti. A napokon program zapojenia súkromného sektora a spätné odkúpenie v decembri 2012 predstavujú určitý druh odmeny štátu, ktorého dlh voči banke sa znížil o niekoľko miliárd EUR. So zreteľom na všetky tieto dôvody môže Komisia súhlasiť, že HFSF dostane akcie bez hlasovacieho práva. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie B3 bolo nevyhnutné.

(324)

Na záver možno uviesť, že opatrenia B1, B2 a B3 sú, pokiaľ ide o ich výšku aj formu, nevyhnutné ako pomoc na záchranu.

(325)

Banka prijala veľmi vysokú štátnu pomoc. Táto situácia môže preto viesť k vážnemu narušeniu hospodárskej súťaže. Grécko sa však zaviazalo realizovať viacero opatrení zameraných na zníženie negatívnych účinkov presahovania. Záväzky konkrétne zabezpečujú, že operácie banky budú aj naďalej prebiehať na komerčnom základe, ako je vysvetlené v odôvodneniach 157 a 158. Grécko sa takisto zaviazalo k zákazu akvizície, ako aj k niekoľkým odpredajom v zahraničí a v oblasti nebankových aktivít v Grécku, ako sa uvádza v odôvodnení 159. Obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže sa ďalej posudzuje v oddiele 7.6.

(326)

V banke bol vymenovaný monitorovací správca, ktorý má sledovať správne vykonávanie záväzkov týkajúcich sa správy a riadenia a obchodných operácií. Zabráni sa tým negatívnym zmenám v obchodnej praxi banky, a zároveň sa tým znížia možné negatívne externé vplyvy.

(327)

Nový komplexný plán reštrukturalizácie bol Komisii predložený 25. júna 2014. Plán reštrukturalizácie sa posudzuje v oddiele 7.6.

(328)

Na záver možno uviesť, že pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky NBG sa odstránili. Opatrenia B1, B2 a B3 sú z hľadiska bodu 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 primerané.

(329)

Dospelo sa teda k záveru, že rekapitalizácie z HFSF (opatrenia B1, B2 a B3) sú z hľadiska bodu 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011 vhodné, nevyhnutné a primerané. Opatrenia B1, B2 a B3 sú tak v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2008, oznámením o rekapitalizácii a oznámením o predĺžení z roku 2011.

(330)

V bode 23 oznámenia o reštrukturalizácii sa vysvetľuje, že nadobudnutie podnikov bankami, ktorým bola poskytnutá pomoc, nemožno financovať prostredníctvom štátnej pomoci, iba ak by to bolo nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku. V bodoch 40 a 41 oznámenia o reštrukturalizácii sa navyše uvádza, že banky nesmú štátnu pomoc využívať na nadobudnutie konkurenčných podnikov, iba ak by nadobudnutie bolo súčasťou konsolidačného procesu nevyhnutného na obnovenie finančnej stability alebo na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže. Akvizície môžu okrem toho ohroziť alebo skomplikovať obnovenie životaschopnosti. Komisia musí preto posúdiť, či sú akvizície, ktoré banka vykonala, v súlade s oznámením o reštrukturalizácii.

(331)

Akvizícia vybraných aktív a pasív troch družstevných bánk zvyšuje dlhodobú životaschopnosť banky.

(332)

Presnejšie povedané, v čase akvizície už grécke banky zaznamenali značné odlevy vkladov v období od roku 2010 do polovice roku 2012 a boli vylúčené z medzinárodných finančných trhov. Z tohto dôvodu predložili ponuku na akvizíciu vkladov troch družstevných bánk štyri z piatich najväčších gréckych bánk. Začlenenie vkladov z troch družstevných bánk do súvahy banky malo priaznivý účinok na jej profil likvidity. Ak by banka nezískala vklady z troch družstevných bánk, jej čistý pomer úverov k vkladom by bol vyšší.

(333)

Banka navyše rýchlo integrovala nadobudnuté vklady, pričom nemusela preberať nákladnú infraštruktúru alebo nákladnú sieť pobočiek. Banka okrem toho neprebrala žiadne úvery, a preto sa akvizíciou nezvýšili riziká ani jej kapitálové požiadavky.

(334)

V súlade s bodom 23 oznámenia o reštrukturalizácii by sa pomoc na reštrukturalizáciu nemala použiť na akvizíciu iných spoločností, ale iba na pokrytie nákladov na reštrukturalizáciu nevyhnutných na obnovenie životaschopnosti banky. Hoci akvizícia mala priaznivý vplyv na životaschopnosť banky, nie je v tomto prípade pre jej životaschopnosť nevyhnutná v zmysle bodu 23 oznámenia o reštrukturalizácii.

(335)

Nákupná cena však bola veľmi nízka. Protihodnota vyplatená bankou za akvizíciu prevedených pasív všetkých troch družstevných bánk bola určená na […] % hodnoty prevedených vkladov a dosiahla menej než […] miliónov EUR, čo zodpovedá približne [0 až 0,02] % celkových aktív banky k decembru 2011. Protihodnotu preto možno považovať za veľmi nízku.

(336)

Dospelo sa k záveru, že akvizícia troch družstevných bánk nenarušila obmedzenie nákladov na reštrukturalizáciu na nevyhnutné minimum.

(337)

V súlade s bodmi 39 a 40 oznámenia o reštrukturalizácii by sa štátna pomoc nemala použiť na akvizíciu konkurenčných podnikov na úkor spoločností, ktoré pomoc nedostali. V bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii sa zároveň uvádza, že nadobudnutia sa môžu povoliť, ak sú súčasťou konsolidačného procesu nevyhnutného na obnovenie finančnej stability alebo na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže, že proces akvizície by mal byť spravodlivý a že akvizícia by na relevantnom trhu mala zabezpečiť podmienky účinnej hospodárskej súťaže.

(338)

Banka Bank of Greece sa domnievala, že tri družstevné banky neboli životaschopné a že prijatie opatrení na riešenie krízovej situácie je nevyhnutné na zachovanie finančnej stability. Akvizíciu troch družstevných bánk možno považovať za súčasť konsolidačného procesu nevyhnutného na obnovenie finančnej stability, ako sa uvádza v bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii.

(339)

Nákupná cena bola navyše veľmi nízka. Platnú ponuku na akvizíciu aktív a pasív troch družstevných bánk nepredložil žiaden uchádzač, ktorý pomoc nedostal, a proces predaja bol otvorený a nediskriminačný. Akvizíciu vybraných aktív a pasív banky Achaia bankou schválil (138) aj Helénsky orgán pre hospodársku súťaž (139). Preto možno predpokladať, že výsledok procesu predaja neohrozí účinnú hospodársku súťaž v Grécku.

(340)

Akvizícia preto nepatrí pod výnimku uvedenú v bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii.

(341)

Dospelo sa k záveru, že vzhľadom na osobitnú situáciu gréckych bánk (140) a špecifiká akvizície troch družstevných bánk je táto akvizícia v súlade s požiadavkami stanovenými v oznámení o reštrukturalizácii.