14.5.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/1

---

NARIADENIE RADY (EÚ) 2015/768

z 11. mája 2015

o rozšírení uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 331/2014 o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program „Pericles 2020“) na nezúčastnené členské štáty

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 352,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

konajúc v súlade s osobitným legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 331/2014 (1), ktorým sa vytvára program Pericles 2020 a nahrádza program Pericles vytvorený rozhodnutím Rady 2001/923/ES (2), stanovuje, že sa uplatňuje v členských štátoch v súlade so zmluvami. V článku 139 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že opatrenia vzťahujúce sa na používanie eura uvedené v jej článku 133 nie sú uplatniteľné na členské štáty, pre ktoré platí výnimka.

(2)

Výmena informácií a pracovníkov a opatrenia v oblasti pomoci a odbornej prípravy vykonávané v rámci programu Pericles 2020 by však mali byť jednotné v celej Únii, a preto by sa mali prijať nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany eura v členských štátoch, pre ktoré platí výnimka.

(3)	Uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 331/2014 by sa preto malo rozšíriť na členské štáty, ktoré nie sú účastníckymi členskými štátmi, ako sa vymedzuje v nariadení Rady (ES) č. 974/98 (3) (ďalej len „nezúčastnené členské štáty“).

(4)	Je vhodné zabezpečiť plynulý neprerušený prechod medzi programom Pericles a programom Pericles 2020 a je vhodné zosúladiť dĺžku trvania platnosti tohto nariadenia s nariadením Rady (EÚ) č. 1311/2013 (4). Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1.   Uplatňovanie nariadenia (EÚ) č. 331/2014 sa rozširuje na členské štáty, ktoré nie sú účastníckymi členskými štátmi, ako sa vymedzuje v článku 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 974/98.

2.   Príslušné vnútroštátne orgány členských štátov uvedených v odseku 1 tohto článku sa považujú za orgány spôsobilé na financovanie v zmysle článku 5 nariadenia (EÚ) č. 331/2014.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2014.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 331/2014 z 11. marca 2014 o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program „Pericles 2020“) a o zrušení rozhodnutí Rady 2001/923/ES, 2001/924/ES, 2006/75/ES, 2006/76/ES, 2006/849/ES a 2006/850/ES (Ú. v. EÚ L 103, 5.4.2014, s. 1).

(2)  Rozhodnutie Rady 2001/923/ES zo 17. decembra 2001 o vytvorení výmenného, pomocného a školiaceho programu na ochranu eura proti falšovaniu (program „Pericles“) (Ú. v. ES L 339, 21.12.2001, s. 50).

(3)  Nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, 11.5.1998, s. 1).

(4)  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

---

14.5.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/3

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/769

z 12. mája 2015,

ktorým sa dvestotridsiaty prvýkrát mení nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným so sieťou al-Káida

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 881/2002 z 27. mája 2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám a subjektom spojeným so sieťou al-Káida (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 1 písm. a) a článok 7a ods. 5,

keďže:

(1)	V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa uvádza zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)	Dňa 30. apríla 2015 sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN rozhodol o vymazaní šiestich osôb zo zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(3)	Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa týmto mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 9.

---

---

14.5.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/5

---

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/770

z 13. mája 2015,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)	Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2)  Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.

---

---

14.5.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/7

---

ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/771

zo 7. mája 2015

o pozícii, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb, pokiaľ ide o zmenu prílohy III (Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií) k uvedenej dohode

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 46, 53 a 62 v spojení s článkom 218 ods. 9,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)	Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (1) (ďalej len „dohoda“) bola podpísaná 21. júna 1999 a nadobudla platnosť 1. júna 2002.

(2)	Podľa článku 18 dohody sa zmeny prílohy III (Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií) k dohode majú prijímať rozhodnutím spoločného výboru zriadeného podľa článku 14 dohody (ďalej len „spoločný výbor“).

(3)	S cieľom zachovať jednotné a správne uplatňovanie právnych aktov Únie a predchádzať administratívnym a možným právnym ťažkostiam by sa mala zmeniť príloha III (Vzájomné uznávanie odborných kvlaifikácií) k dohode, aby sa zohľadnili nové právne akty Únie, na ktoré sa v dohode ešte neodkazuje.

(4)	Je vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie v spoločnom výbore, pokiaľ ide o zmenu prílohy III (Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií) k dohode.

(5)	Pozícia Únie v spoločnom výbore by preto mala vychádzať z pripojeného návrhu rozhodnutia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pozícia, ktorá sa má prijať v mene Európskej únie v spoločnom výbore zriadenom podľa článku 14 Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (ďalej len „spoločný výbor“), pokiaľ ide o zmenu prílohy III (Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií) k dohode, vychádza z návrhu rozhodnutia spoločného výboru pripojeného k tomuto rozhodnutiu.

Zástupcovia Únie v spoločnom výbore môžu odsúhlasiť menšie technické zmeny v návrhu rozhodnutia bez ďalšieho rozhodnutia Rady.

Článok 2

Rozhodnutie spoločného výboru sa po jeho prijatí uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

---

(1)  Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 6.

---

---

---

14.5.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/12

---

ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/772

z 11. mája 2015,

ktorým sa zriaďuje Výbor pre zamestnanosť a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2000/98/ES

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 150,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)	V článku 5 zmluvy sa stanovuje, že Únia prijíma opatrenia na zabezpečenie koordinácie politík zamestnanosti členských štátov s cieľom posilniť ich účinnosť prostredníctvom rozvoja koordinovanej stratégie zamestnanosti.

(2)

V hlave IX tretej časti zmluvy sú stanovené postupy, prostredníctvom ktorých by členské štáty a Únia mali pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien.

(3)

Pri plnení svojich povinností, medzi ktoré patrí poskytovanie poradenstva a prispievanie k práci Rady a Komisie, by mal Výbor pre zamestnanosť (ďalej len „výbor“) prispievať k zabezpečeniu toho, aby Európska stratégia zamestnanosti, koordinácia makroekonomickej politiky a proces ekonomickej reformy boli formulované a vykonávané dôsledne a navzájom sa podporovali.

(4)	Výbor by mal úzko spolupracovať so sociálnymi partnermi, najmä s tými, ktorí sú zastúpení v tripartitnom sociálnom summite pre rast a zamestnanosť, zriadenom rozhodnutím Rady 2003/174/ES (1).

(5)

Európska rada vo svojich záveroch z 27. a 28. júna 2013 uviedla, že sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie by sa mal posilniť. V prvom rade je dôležité lepšie monitorovať a zohľadňovať sociálnu situáciu a situáciu na trhu práce v rámci hospodárskej a menovej únie, a to najmä prostredníctvom vhodných ukazovateľov pre sociálnu oblasť a zamestnanosť v rámci európskeho semestra. Tiež je dôležité zabezpečiť lepšiu koordináciu politík zamestnanosti a sociálnych politík pri plnom rešpektovaní právomocí členských štátov.

(6)

Európska rada vo svojich záveroch z 24. a 25. októbra 2013 uviedla, že koordinácia hospodárskych a sociálnych politík, ako aj politík zamestnanosti sa bude naďalej posilňovať v súlade s existujúcimi postupmi pri súčasnom úplnom rešpektovaní právomocí členských štátov. Európska rada uviedla, že sa domnieva, že si to vyžaduje ďalšie úsilie s cieľom posilniť spoluprácu medzi rôznymi zloženiami Rady, aby sa zabezpečil súlad týchto politík so spoločnými cieľmi.

(7)

Toto rozhodnutie by malo zohľadniť vývoj európskeho semestra a úlohu výboru v tomto procese. Najmä v nariadení Rady (ES) č. 1466/97 (2) sa stanovuje, že ak je to vhodné, v rámci európskeho semestra sa má konzultovať s Hospodárskym a finančným výborom, Výborom pre hospodársku politiku, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. Okrem toho sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (3) stanovuje, že v hĺbkových preskúmaniach sa v prípade potreby majú zohľadniť odporúčania alebo výzvy Rady adresované členským štátom. Ďalej sa v ňom stanovuje, že plán nápravných opatrení pre všetky členské štáty, v prípade ktorých sa začal postup pri nadmernej nerovnováhe, má zohľadňovať hospodársky a sociálny vplyv politických opatrení a má byť v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti.

(8)

Výbor a orgány Únie zapojené do koordinácie hospodárskych a sociálnych politík, najmä Hospodársky a finančný výbor, Výbor pre hospodársku politiku a Výbor pre sociálnu ochranu, by mali úzko spolupracovať. Ak je to vhodné a vzájomne dohodnuté medzi zapojenými výbormi, spolupráca výboru s Výborom pre sociálnu ochranu, Hospodárskym a finančným výborom a Výborom pre hospodársku politiku môže zahŕňať organizovanie spoločných zasadnutí, najmä v súvislosti s príslušnými úlohami výborov v rámci európskeho semestra.

(9)

Ustanovenia v oblasti riadenia týkajúce sa fungovania výboru by sa mali revidovať s cieľom zabezpečiť účinnosť a kontinuitu, aby výbor mohol účinne plniť svoj mandát vyplývajúci zo zmluvy a aby sa umožnila potrebná flexibilita na účely prispôsobenia sa harmonogramu činností výboru, najmä v rámci cyklu európskeho semestra.

(10)	Rozhodnutie Rady 2000/98/ES (4) by sa malo zrušiť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zriadenie

Týmto sa zriaďuje Výbor pre zamestnanosť (ďalej len „výbor“) s poradnou funkciou na podporu koordinácie politík zamestnanosti a trhu práce medzi členskými štátmi, plne v súlade so zmluvou a s náležitým ohľadom na právomoci inštitúcií a orgánov Únie.

Článok 2

Úlohy

1.   Úlohou výboru je:

a)	monitorovať situáciu v oblasti zamestnanosti a politiky zamestnanosti v členských štátoch a Únii;

b)	bez toho, aby bol dotknutý článok 240 zmluvy, formulovať na žiadosť Rady, Komisie alebo z vlastného podnetu stanoviská a prispievať k príprave postupu Rady podľa článku 148 zmluvy.

2.   Na účely odseku 1 sa výbor predovšetkým usiluje:

a)	presadzovať zohľadňovanie cieľa dosiahnuť vysokú úroveň zamestnanosti pri formulovaní a vykonávaní politík a činností Únie;

b)

prispievať k postupu vedúcemu k prijatiu hlavných smerov hospodárskych politík s cieľom zabezpečiť ich súlad s usmerneniami politík zamestnanosti a prispievať k synergii medzi Európskou stratégiou zamestnanosti, koordináciou makroekonomickej politiky a procesom ekonomickej reformy tak, aby sa navzájom dopĺňali a podporovali;

c)	aktívne sa zúčastňovať na makroekonomickom dialógu na úrovni Únie;

d)	prispievať – v rámci svojho mandátu – ku všetkým aspektom európskeho semestra a podávať o nich správu Rade;

e)	podporovať výmenu informácií a skúseností medzi členskými štátmi a Komisiou.

3.   Výbor každoročne prijíma pracovný program, pričom zohľadňuje politické priority Rady a Komisie. Pracovný program sa zasiela Rade.

4.   Na rokovanie si výbor môže v prípade potreby prizvať externých expertov.

Článok 3

Členstvo

1.   Každý členský štát a Komisia vymenujú dvoch členov výboru. Môžu taktiež vymenovať dvoch náhradníkov.

2.   Členovia výboru a náhradníci sa vyberajú spomedzi vyšších štátnych úradníkov alebo expertov, ktorí majú vynikajúce schopnosti v oblasti politiky zamestnanosti a pracovného trhu v členských štátoch.

3.   Členské štáty a Komisia vynaložia maximálne úsilie na dosiahnutie rodovej rovnováhy v zložení výboru.

Článok 4

Fungovanie

1.   Výbor si zvolí predsedu spomedzi členov vymenovaných členskými štátmi na dvojročné obdobie. Predsedu možno jedenkrát opätovne zvoliť na ďalšie dvojročné obdobie. Výbor môže na účely zabezpečenia účinnosti a kontinuity svojej práce v náležite odôvodnených prípadoch rozhodnúť o predĺžení funkčného obdobia predsedu až o osem mesiacov. Predseda môže byť vo funkcii najviac štyri roky a osem mesiacov.

2.   Predsedovi pomáhajú štyria podpredsedovia, z ktorých dvoch volí výbor spomedzi svojich členov na funkčné obdobie dvoch rokov, ktoré sa môže raz obnoviť. Tretí podpredseda je zástupcom členského štátu, ktorý predsedá Rade. Štvrtý podpredseda je zástupcom členského štátu, ktorý bude predsedať v nasledujúcom období.

3.   Predseda deleguje svoje hlasovacie právo na svojho náhradníka.

4.   Zasadnutia výboru zvoláva predseda buď z vlastného podnetu, alebo na žiadosť väčšiny členov výboru.

5.   Výbor príjme svoj vlastný rokovací poriadok.

6.   Výdavky sa uhradia v súlade s platnými správnymi predpismi.

7.   Komisia poskytuje výboru primeranú analytickú a organizačnú podporu. Komisia určí jedného zo svojich zamestnancov za tajomníka. Keď tajomník a zamestnanci, ktorí mu pomáhajú, výboru pomáhajú pri vykonávaní jeho úloh, konajú podľa jeho pokynov. Tajomník je v súvislosti s konaním zasadnutí v kontakte s Generálnym sekretariátom Rady.

8.   Výbor podľa potreby spolupracuje s ostatnými príslušnými orgánmi a výbormi, ktoré sa zaoberajú otázkami sociálnej a hospodárskej politiky, ako je napríklad Výbor pre sociálnu ochranu, Hospodársky a finančný výbor, Výbor pre hospodársku politiku, Výbor pre vzdelávanie a riadiaca rada Európskej siete verejných služieb zamestnanosti.

Článok 5

Pracovné skupiny

1.   Výbor môže poveriť náhradníkov štúdiom špecifických otázok alebo môže na tento účel zriadiť pracovné skupiny. Predsedom takej pracovnej skupiny je buď podpredseda výboru, člen alebo náhradník člena výboru, úradník Komisie alebo člen pracovnej skupiny, ktorého vymenuje výbor.

2.   Komisia poskytuje pracovným skupinám primeranú analytickú a organizačnú podporu.

3.   Pracovné skupiny môžu požiadať o pomoc expertov.

4.   Výbor môže tiež vytvoriť s inými výbormi alebo orgánmi spoločné pracovné skupiny, ktorých pravidlá riadenia sa určia spoločne.

Článok 6

Konzultácie so sociálnymi partnermi

Výbor sa pri plnení svojho mandátu radí so sociálnymi partnermi. V tejto súvislosti nadviaže kontakt so sociálnymi partnermi, ktorí sú zastúpení v tripartitnom sociálnom summite pre rast a zamestnanosť

Článok 7

Prechodné ustanovenia

Funkčné obdobie každého člena zvoleného v súlade s článkom 3 rozhodnutia 2000/98/ES trvá do konca tohto funkčného obdobia, ako sa stanovuje v súlade s článkom 4 tohto rozhodnutia. Za dátum začiatku takého funkčného obdobia sa považuje dátum volieb, ktoré sa uskutočnili v súlade s článkom 3 rozhodnutia 2000/98/ES.

Článok 8

Zrušenie

Rozhodnutie 2000/98/ES sa zrušuje ku dňu konania prvého zasadnutia výboru po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia. Uvedené zasadnutie sa uskutoční najneskôr štyri mesiace po dni prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Rozhodnutie Rady 2003/174/ES zo 6. marca 2003, ktorým sa ustanovuje Tripartitný sociálny summit pre rast a zamestnanosť (Ú. v. EÚ L 70, 14.3.2003, s. 31).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavom rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).

(4)  Rozhodnutie Rady 2000/98/ES z 24. januára 2000, ktorým sa ustanovuje Výbor pre zamestnanosť (Ú. v. ES L 29, 4.2.2000, s. 21).

---

14.5.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/16

---

ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/773

z 11. mája 2015,

ktorým sa zriaďuje Výbor pre sociálnu ochranu a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2004/689/ES

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 160,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)	Komisia vo svojom oznámení „Dohodnutá stratégia modernizácie sociálnej ochrany“ zo 14. júla 1999 navrhla posilnenie spolupráce v oblasti sociálnej ochrany okrem iného vytvorením skupiny úradníkov na vysokej úrovni.

(2)	Európsky parlament vo svojom uznesení zo 16. februára 2000 privítal oznámenie Komisie a vytvorenie takejto skupiny.

(3)

Rada vo svojich záveroch zo 17. decembra 1999 o posilnení spolupráce pri modernizácii a zlepšovaní sociálnej ochrany (1) podporila návrh Komisie vytvoriť mechanizmus pre posilnenú spoluprácu, pripravený skupinou úradníkov na vysokej úrovni pri realizovaní tejto činnosti. Rada zdôraznila, že tento druh spolupráce by mal zahŕňať všetky formy sociálnej ochrany a tam, kde je to potrebné, mal by pomôcť členským štátom zlepšiť a posilniť ich systémy sociálnej ochrany v súlade s ich národnými prioritami. Tiež pripomenula právomoc členských štátov organizovať a financovať sociálnu ochranu a schválila štyri všeobecné ciele v rámci celkovej výzvy modernizácie systémov sociálnej ochrany tak, ako ich určila Komisia: najmä mať platenú prácu a zabezpečený stály príjem, mať zaručené dôchodky a udržateľné dôchodkové systémy, podporovať sociálne začlenenie a zabezpečiť vysokokvalitnú a udržateľnú zdravotnú starostlivosť. Tiež zdôraznila, že rovnosť medzi ženami a mužmi sa musí stať súčasťou všetkých aktivít zameraných na tieto štyri ciele. Na záver Rada uznala, že aspekty súvisiace s financovaním sú spoločné pre všetky tieto ciele.

(4)

Závery zo zasadnutia Európskej rady v Lisabone 23. a 24. marca 2000 uznali dôležitosť sociálnej ochrany v ďalšom vývoji a modernizácii aktívneho a dynamického štátu blahobytu v Európe a vyzývajú Radu posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi výmenou skúseností a najlepšej praxe pomocou zdokonalených informačných sietí.

(5)	Na zasadnutí v Nice a na svojich nasledujúcich zasadnutiach Európska rada pravidelne schvaľovala prácu vykonanú Výborom pre sociálnu ochranu pri podpore a posilňovaní výmeny skúseností a koordinácie v oblasti politík sociálnej ochrany na úrovni Únie.

(6)

Výbor pre sociálnu ochranu, ktorý bol zriadený rozhodnutím Rady 2000/436/ES (2), ktoré bolo zrušené a nahradené rozhodnutím Rady 2004/689/ES (3), jasne preukázal svoju užitočnosť ako poradný orgán pre Radu a Komisiu a aktívne prispel k rozvoju otvorených metód koordinácie (OMK), ktoré stanovila Európska rada 23. a 24. marca 2000 v Lisabone. V stanovisku Výboru pre sociálnu ochranu nazvanom „Opätovné posilnenie OMK v sociálnej oblasti v kontexte stratégie Európa 2020“, ktoré Rada schválila 17. júna 2011, sa potvrdzuje platnosť cieľov a nástrojov otvorenej metódy koordinácie v sociálnej oblasti. Úloha výboru v rámci OMK by sa mala zohľadniť v tomto rozhodnutí.

(7)

Európska rada vo svojich záveroch z 27. a 28. júna 2013 uviedla, že sociálny rozmer hospodárskej a menovej únie by sa mal posilniť. V prvom rade je dôležité lepšie monitorovať a zohľadňovať sociálnu situáciu a situáciu na trhu práce v rámci hospodárskej a menovej únie, a to najmä prostredníctvom vhodných ukazovateľov pre sociálnu oblasť a zamestnanosť v rámci európskeho semestra. Tiež je dôležité zabezpečiť lepšiu koordináciu politík zamestnanosti a sociálnych politík pri plnom rešpektovaní právomocí členských štátov.

(8)

Európska rada vo svojich záveroch z 24. a 25. októbra 2013 uviedla, že koordinácia hospodárskych a sociálnych politík, ako aj politík zamestnanosti sa bude naďalej posilňovať v súlade s existujúcimi postupmi pri súčasnom úplnom rešpektovaní právomocí členských štátov. Európska rada uviedla, že sa domnieva, že si to vyžaduje ďalšie úsilie s cieľom posilniť spoluprácu medzi rôznymi zloženiami Rady, aby sa zabezpečil súlad týchto politík so spoločnými cieľmi.

(9)

Toto rozhodnutie by malo zohľadniť vývoj európskeho semestra a úlohu výboru v tomto procese. Najmä v nariadení Rady (ES) č. 1466/97 (4) sa stanovuje, že ak je to vhodné, v rámci európskeho semestra sa má konzultovať s Hospodárskym a finančným výborom, Výborom pre hospodársku politiku, Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre sociálnu ochranu. Okrem toho sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (5) stanovuje, že v hĺbkových preskúmaniach sa v prípade potreby majú zohľadniť odporúčania alebo výzvy Rady adresované členským štátom. Ďalej sa v ňom stanovuje, že plán nápravných opatrení pre všetky členské štáty, v prípade ktorých sa začal postup pri nadmernej nerovnováhe, má zohľadňovať hospodársky a sociálny vplyv politických opatrení a má byť v súlade s hlavnými smermi hospodárskych politík a usmerneniami politík zamestnanosti.

(10)

Výbor a orgány Únie zapojené do koordinácie hospodárskych a sociálnych politík, najmä Výbor pre zamestnanosť, Hospodársky a finančný výbor a Výbor pre hospodársku politiku, by mali úzko spolupracovať. Ak je to vhodné a vzájomne dohodnuté medzi zapojenými výbormi, spolupráca výboru s Výborom pre zamestnanosť, Hospodárskym a finančným výborom a Výborom pre hospodársku politiku môže zahŕňať organizovanie spoločných zasadnutí, najmä v súvislosti s príslušnými úlohami výborov v rámci európskeho semestra.

(11)

Ustanovenia v oblasti riadenia týkajúce sa fungovania výboru by sa mali revidovať s cieľom zabezpečiť účinnosť a kontinuitu, aby výbor mohol účinne plniť svoj mandát vyplývajúci zo zmluvy a aby sa umožnila potrebná flexibilita na účely prispôsobenia sa harmonogramu činností výboru, najmä v rámci cyklu európskeho semestra.

(12)	Rozhodnutie 2004/689/ES by sa malo zrušiť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zriadenie

Týmto sa zriaďuje Výbor pre sociálnu ochranu (ďalej len „výbor“) s poradnou funkciou na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti politík sociálnej ochrany, plne v súlade so zmluvou a s náležitým ohľadom na právomoci inštitúcií a orgánov Únie.

Článok 2

Úlohy

1.   Úlohou výboru je:

a)	monitorovať sociálnu situáciu a rozvoj politík sociálnej ochrany v členských štátoch a v Únii;

b)	podporovať výmeny informácií, skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi a s Komisiou;

c)	pripravovať na žiadosť Rady alebo Komisie, alebo z vlastného podnetu správy, formulovať stanoviská alebo vykonávať inú prácu v rámci svojej právomoci bez toho, aby bol dotknutý článok 240 zmluvy.

2.   Na účely odseku 1 sa výbor predovšetkým usiluje:

a)	využívať otvorenú metódu koordinácie, a to aj uplatňovaním spoločne dohodnutých nástrojov monitorovania a vykonávaním vzájomne dohodnutých hodnotiacich mechanizmov pri dosahovaní spoločných cieľov schválených Radou;

b)	prispievať ku všetkým aspektom európskeho semestra v oblasti svojej právomoci a podávať o nich správu Rade;

c)

podľa potreby spolupracovať s ostatnými príslušnými orgánmi a výbormi, ktoré sa zaoberajú otázkami sociálnej a hospodárskej politiky, ako je napríklad Výbor pre zamestnanosť, Hospodársky a finančný výbor, Výbor pre hospodársku politiku a pracovná skupina pre verejné zdravie na úrovni vysokých úradníkov.

3.   Výbor každoročne prijíma pracovný program, pričom zohľadňuje politické priority Rady a Komisie. Pracovný program sa zasiela Rade.

4.   Výbor pri plnení svojho mandátu spolupracuje so sociálnymi partnermi. V tejto súvislosti nadviaže kontakt so sociálnymi partnermi, ktorí sú zastúpení na tripartitnom sociálnom summite pre rast a zamestnanosť zriadenom rozhodnutím Rady 2003/174/ES (6). Výbor nadviaže vhodné kontakty s mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v sociálnej oblasti, pričom zohľadní ich príslušné úlohy a zodpovednosť v oblasti sociálnej ochrany. Európsky parlament je tiež informovaný o činnostiach výboru.

5.   Výbor môže osloviť externých odborníkov, ak to vyžaduje jeho program.

6.   Výbor nadviaže kontakty so zástupcami kandidátskych krajín.

Článok 3

Členstvo

1.   Každý členský štát a Komisia vymenujú dvoch členov výboru. Môžu taktiež vymenovať dvoch náhradníkov.

2.   Členské štáty a Komisia vynaložia maximálne úsilie na dosiahnutie rodovej rovnováhy v zložení výboru.

Článok 4

Fungovanie

1.   Výbor si volí predsedu spomedzi členov vymenovaných členskými štátmi na funkčné obdobie dvoch rokov. Predsedu možno jedenkrát opätovne zvoliť na ďalšie dvojročné obdobie. Výbor môže na účely zabezpečenia účinnosti a kontinuity svojej práce v náležite odôvodnených prípadoch rozhodnúť o predĺžení funkčného obdobia predsedu až o osem mesiacov. Predseda môže byť vo funkcii najviac štyri roky a osem mesiacov.

2.   Predsedovi pomáhajú štyria podpredsedovia, z ktorých dvoch volí výbor spomedzi svojich členov na funkčné obdobie dvoch rokov, ktoré sa môže raz obnoviť. Tretí podpredseda je zástupca členského štátu, ktorý vykonáva predsedníctvo Rady. Štvrtý podpredseda je zástupca z členského štátu, ktorý bude predsedníctvo vykonávať v nasledujúcom období.

3.   Predseda deleguje svoje hlasovacie právo na svojho náhradníka.

4.   Zasadnutia výboru zvoláva predseda buď zo svojho vlastného podnetu, alebo na žiadosť najmenej polovice členov výboru.

5.   Výbor príjme svoj vlastný rokovací poriadok.

6.   Výdavky sa uhradia v súlade s platnými správnymi predpismi.

7.   Komisia poskytuje výboru primeranú analytickú a organizačnú podporu. Komisia určí jedného zo svojich zamestnancov za tajomníka. Keď tajomník a zamestnanci, ktorí mu pomáhajú, výboru pomáhajú pri vykonávaní jeho úloh, konajú podľa jeho pokynov. Tajomník je v súvislosti s konaním zasadnutí v kontakte s Generálnym sekretariátom Rady.

Článok 5

Pracovné skupiny

1.   Výbor môže poveriť náhradníkov štúdiom špecifických otázok alebo môže na tento účel vytvoriť pracovné skupiny. Predsedom takej pracovnej skupiny je buď podpredseda výboru, člen alebo náhradník člena výboru, úradník Komisie alebo člen pracovnej skupiny, ktorého vymenuje výbor.

2.   Komisia poskytne pracovnej skupine primeranú analytickú a organizačnú podporu.

3.   Pracovné skupiny môžu požiadať o pomoc expertov.

4.   Výbor môže tiež vytvoriť s inými výbormi alebo orgánmi spoločné pracovné skupiny, ktorých pravidlá vytvorenia a riadenia sa určia spoločne.

Článok 6

Prechodné ustanovenia

Funkčné obdobie každého člena zvoleného v súlade s článkom 3 rozhodnutia 2004/689/ES trvá do konca tohto funkčného obdobia, ako sa stanovuje v súlade s článkom 4 tohto rozhodnutia. Za dátum začiatku takého funkčného obdobia sa považuje dátum volieb, ktoré sa uskutočnili v súlade s článkom 3 rozhodnutia 2004/689/ES.

Článok 7

Zrušenie

Rozhodnutie 2004/689/ES sa zrušuje ku dňu konania prvého zasadnutia výboru po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia. Uvedené zasadnutie výboru sa uskutoční najneskôr štyri mesiace po dni prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. ES C 8, 12.1.2000, s. 7.

(2)  Rozhodnutie Rady 2000/436/ES z 29. júna 2000 o založení Výboru pre sociálnu ochranu (Ú. v. ES L 172, 12.7.2000, s. 26).

(3)  Rozhodnutie Rady 2004/689/ES zo 4. októbra 2004, ktorým sa zriaďuje Výbor pre sociálnu ochranu a zrušuje rozhodnutie 2000/436/ES (Ú. v. EÚ L 314, 13.10.2004, s. 8).

(4)  Nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1).

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25).

(6)  Rozhodnutie Rady 2003/174/ES zo 6. marca 2003, ktorým sa ustanovuje Tripartitný sociálny summit pre rast a zamestnanosť (Ú. v. EÚ L 70, 14.3.2003, s. 31).

---

14.5.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/20

---

ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY (EÚ) 2015/774

zo 4. marca 2015

o programe nákupu aktív verejného sektora na sekundárnom trhu (ECB/2015/10)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 127 ods. 2 prvú zarážku,

so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho článok 12.1 druhý pododsek v spojení s článkom 3.1 prvou zarážkou a článkom 18.1,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 18.1 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), v záujme dosahovania cieľov ESCB, Európska centrálna banka (ECB) spolu s národnými centrálnymi bankami členských štátov, ktorých menou je euro (ďalej len „národné centrálne banky“) môžu obchodovať na finančných trhoch okrem iného s obchodovateľnými nástrojmi v rámci priamych nákupov a predajov.

(2)

4. septembra 2014 Rada guvernérov rozhodla o začatí tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (third covered bond purchase programme – CBPP3) a programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP). Cieľom týchto programov nákupu aktív, spolu s cielenými dlhodobejšími refinančnými operáciami zavedenými v septembri 2014, je ešte viac zlepšiť transmisiu menovej politiky, umožniť poskytovanie úverov ekonomike eurozóny, uvoľniť úverové podmienky pre domácnosti a firmy a pomôcť vrátiť miery inflácie na úroveň bližšiu 2 %, v súlade s primárnym cieľom ECB udržiavať cenovú stabilitu.

(3)

22. januára 2015 rozhodla Rada guvernérov, že nakupovanie aktív by sa malo rozšíriť o program nákupu aktív verejného sektora na sekundárnych trhoch (public sector asset purchase programme – PSPP). V rámci PSPP môžu národné centrálne banky, v závislosti od pomeru ich príslušných podielov v kľúči základného imania ECB, a ECB priamo nakupovať akceptovateľné obchodovateľné dlhové cenné papiere od akceptovateľných zmluvných strán na sekundárnych trhoch. Toto rozhodnutie bolo prijaté ako súčasť jednotnej menovej politiky z dôvodu existencie viacerých faktorov, ktoré podstatne zvýšili riziko zhoršenia strednodobého výhľadu cenového vývoja, čím sa ohrozilo dosiahnutie primárneho cieľa ECB udržiavať menovú stabilitu. Tieto faktory zahŕňajú slabšie menové stimuly vyplývajúce z prijatých opatrení menovej politiky v porovnaní s očakávaniami, pokles väčšiny ukazovateľov skutočnej a očakávanej inflácie v eurozóne – tak celkových ukazovateľov, ako aj ukazovateľov bez vplyvu pohyblivých zložiek, akými sú energia a potraviny – smerom k historickému minimu, a zvýšenú pravdepodobnosť sekundárnych účinkov na mzdy a cenotvorbu spôsobených výrazným poklesom cien ropy.

(4)

PSPP je primeraným opatrením na zmiernenie rizík výhľadu cenového vývoja, pretože ešte viac uvoľní menové a finančné podmienky vrátane podmienok poskytovania úverov nefinančným korporáciám a domácnostiam v eurozóne, a tým podporí súhrnnú spotrebu a investičné výdavky v eurozóne a v konečnom dôsledku podporí návrat miery inflácie na úroveň tesne pod 2 % v strednodobom horizonte. V situácii, keď sú kľúčové úrokové sadzby ECB na úrovni ich spodných hraníc a má sa za to, že programy zamerané na nákup aktív súkromného sektora poskytli merateľný, ale nedostatočný priestor na riešenie prevažujúcich rizík zhoršenia cenovej stability, je potrebné pridať k opatreniam menovej politiky Eurosystému PSPP ako nástroj, ktorého potenciál transmisie do reálnej ekonomiky je vysoký. Veľký objem nákupov v rámci PSPP prispeje vďaka svojmu účinku opätovného vyváženia portfólií k dosiahnutiu s ním spojeného cieľa menovej politiky, ktorým je motivovanie finančných sprostredkovateľov, aby poskytovali viac likvidity medzibankovému trhu a viac úverov ekonomike eurozóny.

(5)

PSPP obsahuje niekoľko záruk, aby boli predpokladané nákupy primerané svojim cieľom a aby boli súvisiace finančné riziká zohľadnené v plnej miere pri jeho nastavení a obmedzené prostredníctvom riadenia rizík. V záujme umožniť plynulé fungovanie trhov s akceptovateľnými obchodovateľnými dlhovými cennými papiermi a predísť obmedzeniam usporiadaných reštrukturalizácií dlhov, na nákupy týchto cenných papierov zo strany centrálnych bánk Eurosystému sa budú uplatňovať limity.

(6)	PSPP je v plnom rozsahu v súlade s povinnosťami centrálnych bánk podľa zmlúv, vrátane zákazu menového financovania, a nenarúša fungovanie Eurosystému v súlade so zásadou otvoreného trhového hospodárstva s voľnou súťažou.

(7)

Pokiaľ ide o objem PSPP, ABSPP a CBPP3, na základe kombinovaných mesačných nákupov sa trhu dodá likvidita v objeme 60 miliárd EUR. Zámerom je uskutočňovať nákupy do konca septembra 2016 a v každom prípade až kým Rada guvernérov nespozoruje, že sa vývoj inflácie udržateľne upravil, čo je v súlade s cieľom dosiahnuť mieru inflácie na úrovni tesne pod 2 % v strednodobom horizonte.

(8)	S cieľom zabezpečiť efektívnosť PSPP, Eurosystém týmto objasňuje, že akceptuje rovnaké (pari passu) zaobchádzanie ako súkromný sektor, pokiaľ ide o obchodovateľné dlhové cenné papiere, ktoré môže Eurosystém nakúpiť v rámci PSPP, v súlade s podmienkami týchto nástrojov.

(9)	Nákupy akceptovateľných obchodovateľných dlhových nástrojov v rámci PSPP by mal Eurosystém vykonávať decentralizovaným spôsobom koordinovaným zo strany ECB a s ohľadom na tvorbu trhových cien a fungovanie trhu, chrániac tak jednotnosť menovej politiky Eurosystému,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zavedenie a rozsah PSPP

Eurosystém týmto zavádza PSPP, v súlade s ktorým centrálne banky Eurosystému nakupujú za osobitných podmienok akceptovateľné obchodovateľné dlhové cenné papiere vymedzené v článku 3 od akceptovateľných zmluvných strán vymedzených v článku 7 na sekundárnych trhoch.

Článok 2

Vymedzenia pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1)	„centrálnymi bankami Eurosystému“ sa rozumejú ECB a národné centrálne banky členských štátov, ktoré prijali euro (ďalej len „národné centrálne banky“),

(2)	„uznanou agentúrou“ sa rozumie subjekt, ktorý Eurosystém takto označil na účely PSPP,

(3)	„medzinárodnou organizáciou“ sa rozumie subjekt podľa článku 118 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (1), a ktorý Eurosystém takto označil na účely PSPP,

(4)	„multilaterálnou rozvojovou bankou“ sa rozumie subjekt podľa článku 117 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a ktorý Eurosystém takto označil na účely PSPP,

(5)

„pozitívnym výsledkom hodnotenia“ sa rozumie jedno z týchto dvoch rozhodnutí, podľa toho, ktoré bude prijaté neskôr: rozhodnutie správnej rady Európskeho mechanizmu pre stabilitu a v prípade, že program finančnej pomoci spolufinancuje Medzinárodný menový fond, rozhodnutie výkonnej rady Medzinárodného menového fondu, o schválení vyplatenia ďalšej časti finančnej pomoci v rámci daného programu, pričom obe rozhodnutia sú nevyhnutné na pokračovanie nákupov na základe PSPP.

Zoznam subjektov uvedených v bodoch 2 až 4 sa uverejňuje na internetovej stránke ECB.

Článok 3

Kritériá akceptovateľnosti pre obchodovateľné dlhové cenné papiere

1.   Obchodovateľné dlhové cenné papiere denominované v eurách, ktoré vydali vlády členských štátov, ktorých menou je euro, uznané agentúry umiestnené v eurozóne, medzinárodné organizácie umiestnené v eurozóne a multilaterálne rozvojové organizácie umiestnené v eurozóne, sú akceptovateľné pre nákup zo strany centrálnych bánk Eurosystému v rámci PSPP v súlade s požiadavkami uvedenými v tomto článku. Vo výnimočných prípadoch, keď nemožno nakúpiť predpokladaný objem, Rada guvernérov môže rozhodnúť o nákupe obchodovateľných dlhových cenných papierov vydaných inými subjektmi umiestnenými v eurozóne, v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 4.

2.   Obchodovateľné dlhové cenné papiere sú akceptovateľné pre nákupy v rámci PSPP, ak spĺňajú kritériá akceptovateľnosti obchodovateľných aktív v úverových operáciách Eurosystému podľa prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14 (2) a v súlade s týmito požiadavkami:

a)

hodnotenie kreditnej kvality emitenta alebo ručiteľa obchodovateľných dlhových cenných papierov je minimálne na úrovni stupňa kreditnej kvality 3 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému vyjadrené vo forme najmenej jedného verejného úverového ratingu vydaného externou inštitúciou hodnotiacou kreditné riziko (external credit assessment institution – ECAI) akceptovanou podľa rámca Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika,

b)

ak je dispozícii viacero ratingov emitenta alebo ručiteľa od ECAI pre rovnakú emisiu, platí pravidlo prvého najlepšieho, t. j. prihliada sa na najlepší dostupný rating emitenta alebo ručiteľa od ECAI. Ak splnenie požiadaviek na kreditnú kvalitu závisí od ratingu ručiteľa od ECAI, záruka musí spĺňať charakteristiky akceptovateľnej záruky uvedené v oddiele 6.3.2 písm. c) bodoch i) až iv) prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14,

c)

ak hodnotenie kreditného rizika emitenta alebo ručiteľa vydané akceptovateľnou ECAI nespĺňa prinajmenšom stupeň kreditnej kvality 3 v rámci harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému, obchodovateľné dlhové cenné papiere sú akceptovateľné, len ak ich vydali alebo za ne v plnom rozsahu ručia vlády členských štátov eurozóny, na ktoré sa uplatňuje program finančnej pomoci, a vo vzťahu ku ktorým Rada guvernérov pozastavila uplatňovanie minimálnych limitov kreditnej kvality Eurosystému podľa článku 8 usmernenia ECB/2014/31 (3),

d)	Počas hodnotenia pokračujúceho programu finančnej pomoci sa akceptovateľnosť pre nákupy v rámci PSPP pozastaví a obnoví sa len v prípade pozitívneho výsledku hodnotenia.

3.   Dlhové cenné papiere podľa odsekov 1 a 2 sú akceptovateľné pre nákupy v rámci PSPP, len ak v čase ich nákupu príslušnou centrálnou bankou Eurosystému zostávajú do ich splatnosti najmenej 2 roky a najviac 30 rokov. V záujme plynulej implementácie PSPP sú v jeho rámci akceptovateľné obchodovateľné dlhové nástroje, ktorých zostatková splatnosť je 30 rokov a 364 dní. Ak nie je možné nakúpiť predpokladaný objem obchodovateľných dlhových cenných papierov vydaných vládami a uznanými agentúrami, národné centrálne banky nakúpia náhradné obchodovateľné dlhové cenné papiere vydané medzinárodnými organizáciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami.

4.   Ak nie je možné dosiahnuť predpokladaný objem obchodovateľných dlhových nástrojov vydaných vládami a uznanými agentúrami umiestnenými v jurisdikcii centrálnej banky Eurosystému, táto môže vo výnimočných prípadoch navrhnúť Rade guvernérov náhradný nákup obchodovateľných dlhových nástrojov vydaných verejnými nefinančnými korporáciami umiestnenými v ich jurisdikcii. Navrhované verejné nefinančné korporácie musia spĺňať prinajmenšom obe tieto kritériá:

—	sú nefinančnými korporáciami v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 (4);

—	sú subjektom verejného sektora, t. j. subjektom v zmysle článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 (5).

Obchodovateľné dlhové nástroje denominované v eurách a vydané takýmito verejnými nefinančnými korporáciami umiestnenými v eurozóne, ktoré spĺňajú i) kritériá akceptovateľnosti obchodovateľných aktív ako zábezpeky v úverových operáciách Eurosystému, ako sa uvádza v oddiele 6.2.1 prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14 a ii) požiadavky odsekov 2 a 3, sú so súhlasom Rady guvernérov akceptovateľné pre nákupy v rámci PSPP ako náhrady.

5.   V zásade je dovolené nakupovať nominálne obchodovateľné dlhové nástroje s negatívnym výnosom do splatnosti (alebo najnižším možným výnosom) prevyšujúcim sadzbu jednodňovej sterilizačnej operácie.

Článok 4

Obmedzenia výkonu nákupov

1.   V záujme umožniť stanovenie trhovej ceny akceptovateľných cenných papierov nie sú dovolené nákupy vydaných nových dlhopisov alebo dlhopisov navýšenej emisie a obchodovateľných dlhových nástrojov, ktorých zostávajúca splatnosť bezprostredne predchádza alebo nasleduje po splatnosti obchodovateľných dlhových nástrojov, ktoré sa majú vydať počas obdobia zákazu nákupov (black-out period) stanoveného Radou guvernérov. V prípade syndikácií sa má dané obdobie zákazu nákupov rešpektovať v najväčšom možnom rozsahu pre emisiou.

2.   Pokiaľ ide o dlhové cenné papiere, ktoré vydali alebo za ktoré v plnom rozsahu ručia vlády členských štátov eurozóny, na ktoré sa uplatňuje program finančnej pomoci, obdobie ich nákupov v rámci PSPP je v zásade obmedzené na dva mesiace nasledujúce po každom pozitívnom hodnotení programu, pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti odôvodňujúce pozastavenie nákupov bez uplynutím tohto obdobia alebo pokračovanie v nákupoch po jeho uplynutí, až do začiatku ďalšieho hodnotenia.

Článok 5

Nákupné limity

1.   V súlade s článkom 3 sa na nákupy obchodovateľných dlhových cenných papierov, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 3, v rámci PSPP uplatňuje limit podielu emisie s rovnakým medzinárodným kódom cenných papierov, a to po konsolidovaní vo všetkých portfóliách v držbe centrálnych bánk Eurosystému. Limit sa najprv stanoví na 25 % pre obdobie prvých šiestich mesiacov nákupov a potom ho Rada guvernérov prehodnotí.

2.   V prípade dlhových cenných papierov uvedených v článku 3 ods. 2 písm. c) sa uplatňuje iný limit podielu emisie.

3.   V rámci PSPP sa na všetky akceptovateľné obchodovateľné dlhové cenné papiere, pokiaľ ide o splatnosti vymedzené v článku 3, uplatňuje súhrnný limit 33 % zostatku cenných papierov emitenta, a to po konsolidovaní vo všetkých portfóliách v držbe centrálnych bánk Eurosystému.

Článok 6

Rozdelenie portfólií

1.   Z celkovej hodnoty nakúpených obchodovateľných dlhových cenných papierov akceptovateľných v rámci PSPP predstavujú 12 % cenné papiere vydané akceptovateľnými medzinárodnými organizáciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami a 88 % cenné papiere vydané akceptovateľnými vládami a uznanými agentúrami. Toto rozdelenie prehodnotí Rada guvernérov. Dlhové cenné papiere vydané akceptovateľnými medzinárodnými organizáciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami nakupujú len národné centrálne banky.

2.   Národné centrálne banky nakúpia 92 % z celkovej trhovej hodnoty obchodovateľných dlhových cenných papierov akceptovateľných v rámci PSPP, pričom zvyšných 8 % nakúpi ECB. Podiely nákupov jednotlivých centrálnych bánk sa riadia kľúčom na upisovanie základného imania, ako sa uvádza v článku 29 štatútu ESCB.

3.   Na prideľovanie obchodovateľných dlhových cenných papierov, ktoré sa majú nakúpiť v rámci PSPP, používajú centrálne banky Eurosystému špecializačnú schému. Rada guvernérov umožní ad hoc odchýlky od špecializačnej schémy, ak by objektívne okolnosti prekážali realizácii danej schémy alebo inak podporovali odchýlky v záujme dosiahnutia celkových menovopolitických cieľov PSPP. Každá národná centrálna banka nakúpi najmä akceptovateľné cenné papiere emitentov z jurisdikcie svojho členského štátu. Cenné papiere vydané akceptovateľnými medzinárodnými organizáciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami môžu nakupovať všetky národné centrálne banky. ECB nakupuje cenné papiere, ktoré vydali vlády a uznané agentúry všetkých členských štátov.

Článok 7

Akceptovateľné zmluvné strany

V rámci PSPP sú akceptovateľnými zmluvnými stranami:

a)	subjekty, ktoré spĺňajú kritériá akceptovateľnosti pre účasť na operáciách menovej politiky Eurosystému podľa oddielu 2.1 prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14 a

b)	všetky ostatné zmluvné strany, ktoré centrálne banky Eurosystému používajú na investovanie svojich investičných portfólií denominovaných v eurách.

Článok 8

Transparentnosť

1.   Eurosystém uverejňuje každý týždeň v komentári ku svojej konsolidovanej týždennej účtovnej závierke súhrnnú účtovnú hodnotu cenných papierov, ktoré má v držbe v rámci PSPP.

2.   Eurosystém uverejňuje každý mesiac váženú priemernú zostatkovú splatnosť cenných papierov v držbe v rámci PSPP podľa rezidentskej príslušnosti emitenta, pričom uvedie medzinárodné organizácie a multilaterálne rozvojové banky oddelene od ostatných emitentov.

3.   Účtovná hodnota cenných papierov v držbe v rámci PSPP sa uverejňuje každý týždeň na internetovej stránke ECB v časti o operáciách na voľnom trhu.

Článok 9

Požičiavanie cenných papierov

S cieľom zabezpečiť efektívnosť PSPP, Eurosystém umožní požičiavanie cenných papierov nakúpených v rámci PSPP, okrem iného v rámci dohôd o spätnom odkúpení.

Článok 10

Záverečné ustanovenie

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení na internetovej stránke ECB. Uplatňuje sa od 9. marca 2015.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(2)  Usmernenie ECB/2011/14 z 20. septembra 2011 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (Ú. v. EÚ L 331, 14.12.2011, s. 1).

(3)  Usmernenie ECB/2014/31 z 9. júla 2014 o dodatočných dočasných opatreniach týkajúcich sa refinančných operácií Eurosystému a akceptovateľnosti zábezpeky, ktorým s mení usmernenie ECB/2007/9 (Ú. v. EÚ L 240, 13.8.2014, s. 28).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26.6.2013, s. 1).

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy (Ú. v. ES L 332, 31.12.1993, s. 1).

---

14.5.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 121/25

---

Korigendum k dodatkovému protokolu k Dohode o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii

( Úradný vestník Európskej únie L 117 z 8. mája 2015 )

Na strane 10:

namiesto:

má byť:

---