(1)

Komisia na základe rozhodnutia z 19. novembra 2008 schválila plán s názvom „Opatrenia na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (Support Measures for the Credit Institutions in Greece, ďalej len „plán podpory gréckych bánk“) určený na zabezpečenie stability gréckeho finančného systému. Plán podpory gréckych bánk umožňuje poskytnúť pomoc prostredníctvom troch opatrení: rekapitalizačného opatrenia, opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov (1). Grécko v máji 2009 rekapitalizovalo banku Alpha Bank Group (ďalej len „banka“) prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia.

(2)

V odôvodnení 14 rozhodnutia z 19. novembra 2008 sa uvádza, že plán reštrukturalizácie bude Komisii oznámený s ohľadom na príjemcov rekapitalizačného opatrenia.

(3)

Grécke orgány 2. augusta 2010 Komisii predložili plán reštrukturalizácie týkajúci sa banky. Komisia tento plán zaregistrovala, rovnako ako jeho následné aktualizácie a dodatočné informácie predložené gréckymi orgánmi ako vec SA.30342 (PN 26/2010) a následne ako vec SA.32786 (2011/PN).

(4)

Banka opakovane využila štátne záruky na dlhové nástroje a štátne dlhopisy prostredníctvom plánu podpory gréckych bánk (2). Využila aj štátom zaručenú núdzovú likviditu.

(5)

Helénsky fond finančnej stability (ďalej len „HFSF“) poskytol 20. apríla 2012 banke záväzný prísľub podieľať sa na plánovanom zvýšení jej základného imania. Dňa 28. mája 2012 poskytol HFSF banke preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 1 900 miliónov EUR (ďalej len „prvá preklenovacia rekapitalizácia“).

(6)

V máji 2012 grécke orgány Komisiu informovali o záväznom prísľube, ktorý HFSF poskytol banke. Komisia ho zaregistrovala ako neoznámenú pomoc (vec SA.34823 (2012/NN)), pretože opatrenie už bolo vykonané.

(7)

Rozhodnutím z 27. júla 2012 začala Komisia formálne vyšetrovacie konanie v súvislosti s prvou preklenovacou rekapitalizáciou (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania v prípade banky Alpha“) (3).

(8)

HFSF dal 12. októbra 2012 banke svoj súhlas s akvizíciou banky Emporiki od spoločnosti Crédit Agricole S.A. (ďalej len „Crédit Agricole“). Spoločnosť Crédit Agricole a banka podpísali 16. októbra 2012 dohodu o kúpe akcií.

(9)

Pred týmto dátumom grécke orgány informovali útvary Komisie o napredovaní tohto procesu a podmienkach prípadnej akvizície banky Emporiki.

(10)

Útvary Komisie poslali 23. novembra 2012 gréckym orgánom list vrátane svojho predbežného posúdenia akvizície.

(11)

V decembri 2012 poskytol HFSF banke druhú preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 1 042 miliónov EUR (ďalej len „druhá preklenovacia rekapitalizácia“). HFSF poskytol 21. decembra 2012 banke záväzný prísľub podieľať sa na zvýšení jej základného imania a na konvertibilných nástrojoch základného imania, ktoré mali byť emitované, v celkovej výške 1 629 miliónov EUR (4). Grécke orgány oznámili Komisii tieto opatrenia 27. decembra 2012 (5).

(12)

V máji 2013 banka informovala o úspešnom dokončení emisie s predkupným právom vo výške 457,1 milióna EUR a alokácii všetkých akcií ponúkaných pri ďalšom súkromnom umiestnení kapitálu vo výške 92,9 milióna EUR. HFSF 3. júna 2013 previedol prvú a druhú preklenovaciu rekapitalizáciu na vlastné imanie a vložil do banky ďalší kapitál vo výške 1 079 miliónov EUR (ďalej len „rekapitalizácia z jari 2013“).

(13)

Dňa 19. decembra 2013 grécke orgány informovali Komisiu o podmienkach rekapitalizácie z jari 2013.

(14)

Grécke orgány 12. júna 2014 predložili Komisii konečný plán reštrukturalizácie pre banku (ďalej len „plán reštrukturalizácie“). V rovnaký deň informovali o štátom zaručenej núdzovej likvidite. Vyjadrili zámer naďalej banke poskytovať podporu likvidity, ako aj štátne záruky na dlhové nástroje a štátne dlhopisy prostredníctvom plánu podpory gréckych bánk (6).

(15)

Medzi Komisiou, predstaviteľmi gréckych orgánov a bankou sa uskutočnilo niekoľko stretnutí, telekonferencií a výmena elektronickej pošty.

(16)

Grécko akceptuje, že toto rozhodnutie je výnimočne prijaté iba v anglickom jazyku.

(17)

Grécko 3. decembra 2013 informovalo Komisiu o predpokladanom riešení krízovej situácie troch družstevných bánk (ďalej len „tri družstevné banky“), a to družstevnej banky Cooperative Bank of Dodecanese (ďalej len „banka Dodecanese“), družstevnej banky Cooperative Bank of Evia (ďalej len „banka Evia“) a družstevnej banky Co-operative Bank of Western Macedonia (ďalej len „banka Western Macedonia“).

(18)

Útvary Komisie 4. decembra 2013 požiadali Grécko, aby predložilo informácie týkajúce sa predpokladaného riešenia krízovej situácie troch družstevných bánk.

(19)

Grécko predložilo požadované informácie útvarom Komisie 5. decembra 2013.

(20)

Bank of Greece 8. decembra 2013 pristúpila k riešeniu krízovej situácie troch družstevných bánk a prevodu vybraných pasív troch družstevných bánk banke.

(21)

Grécko 17. decembra 2013 oznámilo štátnu pomoc poskytnutú v rámci riešenia krízovej situácie troch družstevných bánk.

(22)

Reálny hrubý domáci produkt (HDP) Grécka klesol v rokoch 2008 až 2012 o 20 %, ako sa uvádza v tabuľke 1. V dôsledku toho banky čelili rýchlo narastajúcej miere zlyhania úverov gréckych domácností a spoločností (7). Takýto vývoj mal nepriaznivý vplyv na výkonnosť aktív gréckych bánk a viedol k vzniku kapitálových potrieb.

Tabuľka 1

Reálny rast HDP v Grécku, 2008 – 2013

(23)

Okrem toho vo februári 2012 Grécko uskutočnilo výmenu dlhopisov súkromného sektora známu ako program zapojenia súkromného sektora. Grécke banky sa zapojili do programu zapojenia súkromného sektora, počas ktorého grécka vláda ponúkla vtedajším držiteľom súkromných dlhopisov nové cenné papiere [vrátane nových gréckych štátnych dlhopisov, cenných papierov viazaných na HDP a platobných zmeniek programu zapojenia súkromného sektora, ktoré vydal Európsky fond finančnej stability (EFSF)] výmenou za existujúce grécke štátne dlhopisy s nominálnou diskontnou sadzbou 53,5 % a dlhšou splatnosťou (8). Grécke orgány oznámili výsledky výmeny dlhopisov 9. marca 2012 (9). Výmena spôsobila držiteľom dlhopisov výrazné straty (Bank of Greece odhadla straty gréckych bánk v priemere na 78 % nominálnej sumy starých gréckych štátnych dlhopisov) a viedla k vzniku kapitálových potrieb, ktoré boli spätne zaúčtované vo finančných výkazoch gréckych bánk za rok 2011.

Tabuľka 2

Celkové straty najväčších gréckych bánk (v miliónoch EUR) v rámci programu zapojenia súkromného sektora

(24)

Vzhľadom na nedostatok kapitálu a pretrvávajúcu recesiu, ktorej grécke banky čelili v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora, boli na základe memoranda o hospodárskej a finančnej politike druhého programu ekonomických úprav pre Grécko z 11. marca 2012 medzi gréckou vládou, Európskou úniou, Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou centrálnou bankou (ECB) uvoľnené finančné prostriedky určené na rekapitalizáciu týchto bánk. Celkovú odhadovanú výšku rekapitalizačných potrieb bánk spolu s nákladmi na riešenie krízovej situácie stanovili grécke orgány na 50 miliárd EUR, ktoré sa mali financovať z uvedeného programu (11). Suma bola vyčíslená na základe výsledkov stresového testu, ktorý vykonala Bank of Greece pre obdobie od decembra 2011 do decembra 2014 (ďalej len „stresový test z roku 2012“) a ktorý sa opieral o prognózu úverových strát vypracovanú spoločnosťou Blackrock (12). Finančné prostriedky na rekapitalizáciu gréckych bánk sú dostupné prostredníctvom fondu HFSF. V tabuľke 3 sa uvádza stručný prehľad kapitálových potrieb najväčších gréckych bánk, ktoré vyplývajú z výsledkov stresového testu z roku 2012.

Tabuľka 3

Stresový test z roku 2012: kapitálové potreby najväčších gréckych bánk (v miliónoch EUR)

(25)

V memorande o hospodárskej a finančnej politike sa uvádza, že „banky, ktoré predložia životaschopný plán zvýšenia kapitálu, budú mať možnosť požiadať a získať verejnú finančnú podporu vo forme, ktorá zachová stimuly verejného sektora na vkladanie kapitálu, a tým minimalizuje bremeno daňových poplatníkov“ (13). Bank of Greece dospela k záveru, že životaschopný plán navýšenia kapitálu predložili iba štyri najväčšie banky (Eurobank, National Bank of Greece, Piraeus Bank a Alpha Bank) (14). Prvú preklenovaciu rekapitalizáciu prijali od HFSF v máji 2012.

(26)

Od konca roka 2009 do júna 2012 klesli v Grécku v dôsledku recesie a politickej neistoty domáce vklady do bánk celkovo o 37 %. Tieto banky museli platiť vyššie úrokové sadzby, aby si vklady udržali. Náklady na vklady sa zvýšili, čo viedlo k zníženiu čistej úrokovej marže bánk. Keďže sa pred gréckymi bankami uzavreli veľkoobchodné finančné trhy, grécke banky zostali úplne závislé od financovania z Eurosystému (15), ktoré v čoraz väčšej miere tvorila štátom zaručená núdzová likvidita poskytovaná bankou Bank of Greece.

(27)

Grécko 3. decembra 2012 spustilo program spätného odkúpenia nových gréckych štátnych dlhopisov, ktoré investori v rámci programu zapojenia súkromného sektora získali za ceny v rozpätí od 30,2 % do 40,1 % ich nominálnej hodnoty (16). Grécke banky sa do tohto programe spätného odkúpenia zapojili, v dôsledku čoho sa vykryštalizovali straty na ich súvahách, pretože väčšina zaúčtovaných účtovných strát (t. j. rozdiel medzi trhovou a nominálnou hodnotou) v súvislosti s týmito novými gréckymi štátnymi dlhopismi v čase prebiehajúceho programu zapojenia súkromného sektora sa stali konečnými a nevratnými (17).

(28)

V decembri 2012 dostali štyri najväčšie grécke banky od HFSF druhú preklenovaciu rekapitalizáciu.

(29)

Na jar 2013 bola preklenovacia rekapitalizácia štyroch bánk prevedená na trvalú rekapitalizáciu vo forme kmeňových akcií, pričom HFSF si ponechal viac ako 80 % podielu v každej zo štyroch bánk. V prípade bánk, ktorým sa podarilo prilákať vopred určenú výšku súkromného kapitálu (banka, Piraeus Bank S.A. a National Bank of Greece S.A.), získal HFSF akcie bez hlasovacích práv a súkromným investorom boli udelené warranty na akcie HFSF.

(30)

V júli 2013 Bank of Greece poverila poradcu vykonaním diagnostickej štúdie na úverovom portfóliu gréckych bánk. Poradca vyčíslil odhadované úverové straty na všetkých domácich úverových portfóliách gréckych bánk, ako aj na úveroch nesúcich grécke riziko v zahraničných pobočkách a dcérskych spoločnostiach za obdobie tri a pol roka a v horizonte splatnosti úveru. Z analýzy vyplynuli odhadované úverové straty v prípade dvoch makroekonomických scenárov – základného a nepriaznivého scenára. Bank of Greece vypracovala odhad úverových strát pre zahraničné úverové portfóliá s použitím niektorých údajov od poradcu.

(31)

Na základe vyhodnotenia odhadovaných úverových strát poradcom začala Bank of Greece na jeseň 2013 nový stresový test (ďalej len „stresový test z roku 2013“) s cieľom vyhodnotiť odolnosť kapitálovej pozície gréckych bánk v prípade základného aj nepriaznivého scenára. Bank of Greece vyčíslila kapitálové potreby s technickou podporou druhého poradcu.

(32)

Pre vyhodnotenie kapitálových potrieb na základe stresového testu z roku 2013 boli kľúčové predovšetkým i) odhadované úverové straty (18) na úverových portfóliách bánk na konsolidovanom základe pre grécke riziko a zahraničné riziko, bez započítania existujúcich úverových rezerv a ii) prevádzková ziskovosť bánk v období od júna 2013 do decembra 2016 založená na konzervatívnej úprave reštrukturalizačných plánov, ktoré boli banke Bank of Greece predložené v štvrtom štvrťroku 2013. V tabuľke 4 sa uvádza stručný prehľad výpočtov kapitálových potrieb najväčších gréckych bánk na konsolidovanom základe v prípade základného scenára stresového testu z roku 2013.

Tabuľka 4

Stresový test z roku 2013: kapitálové potreby gréckych bánk na konsolidovanom základe v prípade základného scenára (v miliónoch EUR)

(33)

Bank of Greece 6. marca 2014 oznámila výsledky stresového testu z roku 2013 a vyzvala banky, aby do polovice apríla 2014 predložili svoje plány na zvýšenie kapitálu s cieľom pokryť kapitálové potreby v prípade základného scenára.

(34)

Od konca augusta 2013 do začiatku mája 2014 banky pokračovali vo zvyšovaní kapitálu.

(35)

Banka poskytuje univerzálne bankové služby hlavne v Grécku a v juhovýchodnej Európe [Cyprus, Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Albánsko a bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM)], ako aj v Spojenom kráľovstve. Ponúka celú škálu bankových a finančných produktov a služieb pre domácnosti a podniky. Ponúka služby v oblasti retailového, firemného a súkromného bankovníctva, správy majetku, finančnej správy a investičného bankovníctva. Banka je registrovaná v Grécku a jej akcie sú kótované na aténskej burze cenných papierov. K 30. septembru 2012 mala banka spolu 17 119 zamestnancov, z ktorých približne tretina bola zamestnaná v juhovýchodnej Európe a Spojenom kráľovstve, pričom zvyšné dve tretiny boli zamestnané v Grécku (22).

(36)

Banka sa zúčastnila na programe zapojenia súkromného sektora a vymenila grécke štátne dlhopisy a štátne úvery v nominálnej hodnote 6 043 miliónov EUR. Celková záťaž banky v súvislosti s programom zapojenia súkromného sektora dosiahla výšku približne 4 786 miliónov EUR pred zdanením a bola v celom rozsahu zaznamenaná do účtovníctva banky za rok 2011 (23). Pri spätnom odkupovaní v decembri 2012 banka odpredala nové grécke štátne dlhopisy získané v rámci programu zapojenia súkromného sektora za výrazne nižšiu cenu v porovnaní s nominálnou hodnotou. Týmto odpredajom sa vykryštalizovala výška jej strát na nových gréckych štátnych dlhopisoch.

(37)

V tabuľke 5 sú uvedené základné údaje o banke k decembru 2010, decembru 2011, decembru 2012 a decembru 2013 (konsolidované údaje).

Tabuľka 5

Základné údaje o banke Alpha Bank z rokov 2010, 2011, 2012 a 2013

(38)

Z tabuľky 5 vyplýva, že okrem veľkých strát zaúčtovaných v roku 2011 v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora (4 786 miliónov EUR (25)) banka zaznamenala pokles príjmov (okrem iného z dôvodu vyšších nákladov na vklady), ako aj vysoké a narastajúce straty vyplývajúce zo zníženia hodnoty jej úverových portfólií v Grécku aj v zahraničí. Na pozíciu likvidity banky mal negatívny vplyv odlev vkladov a jej pomer úverov k vkladom k 31. decembru 2011 dosiahol 152 % (26), pričom k tomuto dátumu bolo 34 % súvahy banky financovaných z Eurosystému (27).

(39)

Na základe stresového testu z roku 2013 odhadla Bank of Greece kapitálové potreby banky v prípade základného scenára na 262 miliónov EUR.

(40)

V marci 2014 banka pokračovala vo zvyšovaní kapitálu o 1,2 miliardy EUR s cieľom pokryť kapitálové potreby uvedené v odôvodnení 39 a splatiť prioritné akcie v držbe Grécka v hodnote 940 miliónov EUR (28). Na rozdiel od navýšenia kapitálu banky Eurobank v apríli 2014 sa HFSF nezaviazal k vloženiu kapitálu na účely navýšenia kapitálu banky v prípade nedostatočného súkromného dopytu. Toto druhé navýšenie sa uskutočnilo prostredníctvom ponuky kapitálu bez predkupného práva (to znamená navýšenie kapitálu so zrušením predkupného práva akcionárov) medzinárodným investorom a prostredníctvom verejnej ponuky v Grécku. Upisovacia cena bola stanovená na úrovni 0,66 EUR za akciu.

(41)

Po zvýšení kapitálu banka 17. apríla 2014 oznámila, že Grécku splatila prioritné akcie v celkovej výške 940 miliónov EUR.

(42)

Banka Emporiki Bank bola založená v roku 1882.

(43)

V roku 2000 získala spoločnosť Crédit Agricole Group v banke Emporiki pôvodne 6,7 % podiel. Banka Emporiki sa stala dcérskou spoločnosťou spoločnosti Crédit Agricole v roku 2006, keď tá získala väčšinový podiel. Spoločnosť Crédit Agricole v tom čase zvýšila svoj podiel v banke Emporiki na 94,99 %.

(44)

Banka Emporiki pôsobila v oblasti všetkých bankových aktivít (retailových, firemných), ako aj v oblasti investičného bankovníctva, správy aktív, riadenia portfólia a finančných služieb všeobecne. Ponúkala služby v Grécku prostredníctvom svojej siete 323 pobočiek a v zahraničí prostredníctvom svojej pobočky na Cypre, ako aj prostredníctvom dcérskych spoločností na Cypre, v Bulharsku, Albánsku a Rumunsku (29). K 31. decembru 2012 mala 4 230 zamestnancov.

(45)

Banka sa zúčastnila na programe zapojenia súkromného sektora a vymenila grécke štátne dlhopisy a ostatné oprávnené cenné papiere v nominálnej hodnote 766 miliónov EUR. Ako sa uvádza v tabuľke 2, celková záťaž banky v súvislosti s programom zapojenia súkromného sektora dosiahla výšku približne 590 miliónov EUR pred zdanením a bola v celom rozsahu zaznamenaná do účtovníctva banky za rok 2011. Ako sa uvádza v tabuľke 3, kapitálové potreby banky Emporiki sa odhadli na 2 475 miliónov EUR a boli vypočítané na základe stresového testu z roku 2012, ktorý uskutočnila Bank of Greece za obdobie od 31. decembra 2011 do 31. decembra 2014 a ktorý vychádzal z prognóz strát vypracovaných spoločnosťou Blackrock.

(46)

HFSF dal 12. októbra 2012 banke svoj súhlas s akvizíciou banky Emporiki od spoločnosti Crédit Agricole.

(47)

Dňa 16. októbra 2012 spoločnosť Crédit Agricole a banka podpísali „zmluvu o kúpe akcií zo 16. októbra 2012 medzi spoločnosťou Crédit Agricole S.A. a bankou Alpha Bank S.A. v súvislosti s predajom a kúpou banky Emporiki Bank of Greece S.A.“. Po dokončení finančnej hĺbkovej analýzy spoločnosť Crédit Agricole vložila celkový kapitál vo výške 2 893 miliónov EUR, pričom v plnej výške upísala konvertibilné dlhopisy emitované bankou v hodnote 150 miliónov EUR (30). Banka mala následne nadobudnúť plne rekapitalizovanú banku Emporiki za jedno euro. Na základe zmluvy o kúpe akcií nemala banka nadobudnúť zahraničné dcérske spoločnosti banky Emporiki, ktoré si ponechala spoločnosť Crédit Agricole, s výnimkou cyperskej pobočky banky Emporiki, ktorá predstavovala aktíva v hodnote 0,5 miliardy EUR a ktorá bola súčasťou okruhu, ktorý banka nadobudla.

(48)

K 31. decembru 2012 po rekapitalizácii spoločnosťou Crédit Agricole bol koeficient kapitálovej primeranosti banky Emporiki na úrovni 17,6 %, zatiaľ čo jej podiel základného kapitálu Tier 1 predstavoval 13,5 %.

(49)

Banka 1. februára 2013 informovala o dokončení prevodu celého akciového kapitálu banky Emporiki na banku (31).

(50)

V tabuľke 6 sú uvedené základné údaje o banke Emporiki k decembru 2010, decembru 2011, decembru 2012 a januáru 2013.

Tabuľka 6

Základné údaje o banke Emporiki z rokov 2010, 2011, 2012 a januára 2013

(51)

Bank of Greece sa 8. decembra 2013 rozhodla, že pristúpi k riešeniu krízovej situácie troch družstevných bánk, banky Dodecanese, banky Evia a banky Western Macedonia.

(52)

Bank of Greece začala s nákupom a prebraním (32), v rámci ktorého budú všetky vklady vrátane medzibankových vkladov, pohľadávky a záväzky voči Helénskemu fondu záruk za vklady a investície, ale žiadne úvery, prevedené na nadobúdateľa. Bank of Greece kontaktovala štyri systémové grécke banky, pretože sa domnieva, že vklady by mali byť prevedené na plne rekapitalizované inštitúcie. Záväznú ponuku predložila iba banka a banka Eurobank, a to 5. decembra 2013. Bank of Greece považuje ponuku banky za prednostnú. Banka ako protiplnenie ponúkla sumu rovnajúcu sa 2,1 % prevádzaných vkladov.

(53)

Banka Dodecanese bola založená v roku 1994.

(54)

Dňa 22. júla 2013 Bank of Greece požiadala banku Dodecanese, aby obnovila svoj podiel základného kapitálu Tier 1. Banka Dodecanese pokračovala vo zvyšovaní kapitálu prostredníctvom verejnej ponuky družstevných podielov. Podľa ponukového dokumentu bol podiel základného kapitálu Tier 1 banky Dodecanese, vypočítaný na základe finančných údajov tejto banky z 30. júna 2013, odhadnutý na 3,5 %, a bol teda nižší ako minimálne požiadavky na kapitálovú primeranosť, ktoré stanovila Bank of Greece. Zvyšovaním kapitálu sa však nepodarilo prilákať dostatočný dopyt zo strany investorov.

(55)

Z tohto dôvodu Bank of Greece 8. decembra 2013 pristúpila k riešeniu krízovej situácie banky Dodecanese. Banke Dodecanese bola odobratá licencia a banka vstúpila do likvidácie (33). Vybrané pasíva banky Dodecanese boli prevedené na banku (34). Podľa banky Bank of Greece (35) predstavovala reálna hodnota prevádzaných aktív približne 6 miliónov EUR, zatiaľ čo reálna hodnota prevádzaných pasív bola 255 miliónov EUR, pričom likvidná medzera (36) predstavovala 249 miliónov EUR. Likvidnú medzeru pokryl HFSF v súlade s článkom 63 písm. D) bodom 13 zákona č. 3601/2007. V decembri 2013 vyplatil HFSF dve tretiny celkovej likvidnej medzery, čo predstavovalo 166 miliónov EUR, v obligáciách ENFS, pričom sa zaviazal, že zostávajúcu sumu vo výške 83 miliónov EUR vyplatí po konečnom vyčíslení likvidnej medzery. Bank of Greece 16. júna 2014 dospela k záveru, že konečná likvidná medzera banky Dodecanese predstavuje 258,5 milióna EUR. HFSF neuhradenú časť likvidnej medzery pokryje.

(56)

K 30. septembru 2013 mala banka Dodecanese 132 zamestnancov a 11 pobočiek. V rámci riešenia krízovej situácie banka neprevzala žiadne pobočky banky Dodecanese, uviedla však, že zostane fyzicky prítomná v oblastiach, kde neexistuje žiadne prekrývanie sietí (konkrétne na štyroch ostrovoch, kde neexistujú žiadne bankové alternatívy), a to prostredníctvom prenájmu štyroch pobočiek spravovaných likvidátorom. Zamestnanci banky Dodecanese boli prepustení a selektívne znovu zamestnaní bankou.

(57)

Banka Evia bola založená v roku 1995.

(58)

Dňa 22. júla 2013 Bank of Greece požiadala banku Evia, aby obnovila svoj podiel základného kapitálu Tier 1. Banka Evia pokračovala v zvyšovaní kapitálu prostredníctvom verejnej ponuky družstevných podielov. Podľa ponukového dokumentu bol podiel základného kapitálu Tier 1 banky Evia, vypočítaný na základe finančných údajov tejto banky z 30. júna 2013, odhadnutý na 1,8 %, a bol teda nižší ako minimálne požiadavky na kapitálovú primeranosť, ktoré stanovila Bank of Greece. Zvyšovaním kapitálu sa však nepodarilo prilákať dostatočný dopyt zo strany investorov.

(59)

Z tohto dôvodu Bank of Greece 8. decembra 2013 pristúpila k riešeniu krízovej situácie banky Evia. Banke Evia bola odobratá licencia a banka vstúpila do likvidácie (37). Vybrané pasíva banky Evia boli prevedené na banku (38). Podľa banky Bank of Greece (39) predstavovala reálna hodnota prevádzaných aktív približne 2 milióny EUR, zatiaľ čo reálna hodnota prevedených pasív bola 98 miliónov EUR, pričom likvidná medzera predstavovala 96 miliónov EUR. Likvidnú medzeru pokryl HFSF v súlade s článkom 63 písm. D) bodom 13 zákona č. 3601/2007. V decembri 2013 vyplatil HFSF dve tretiny celkovej likvidnej medzery, čo predstavovalo 64 miliónov EUR, v obligáciách ENFS, pričom sa zaviazal, že zostávajúcu sumu vo výške 32 miliónov EUR vyplatí po konečnom vyčíslení likvidnej medzery. Bank of Greece 16. júna 2014 dospela k záveru, že konečná likvidná medzera banky Evia predstavuje 105 miliónov EUR. HFSF neuhradenú časť likvidnej medzery pokryje.

K 30. septembru 2013 mala banka Evia 59 zamestnancov a štyri pobočky. Banka neprevzala žiadne pobočky banky Evia. Zamestnanci banky Evia boli prepustení a selektívne znovu zamestnaní bankou.

(60)

V roku 1995 bola založená Rozvojová úverová družstevná spoločnosť prefektúry Kozani (Development Credit Cooperative Society of Prefecture of Kozani). V roku 2008 začala družstevná spoločnosť pôsobiť pod novým názvom „Cooperative Bank of Western Macedonia“.

(61)

Dňa 22. júla 2013 Bank of Greece požiadala banku Western Macedonia, aby obnovila svoj podiel základného kapitálu Tier 1. Banka Western Macedonia pokračovala vo zvyšovaní kapitálu prostredníctvom verejnej ponuky družstevných podielov. Podľa ponukového dokumentu bol podiel základného kapitálu Tier 1 banky Western Macedonia, vypočítaný na základe finančných údajov tejto banky z 30. septembra 2013, odhadnutý na 11 %, a bol teda nižší ako minimálne požiadavky na kapitálovú primeranosť, ktoré stanovila Bank of Greece. Zvyšovaním kapitálu sa však nepodarilo prilákať dostatočný dopyt zo strany investorov.

(62)

Z tohto dôvodu Bank of Greece 8. decembra 2013 pristúpila k riešeniu krízovej situácie banky Western Macedonia. Banke Western Macedonia bola odobratá licencia a banka vstúpila do likvidácie (40). Vybrané pasíva banky Western Macedonia boli prevedené na banku (41). Podľa banky Bank of Greece (42) predstavovala reálna hodnota prevádzaných aktív približne 2 milióny EUR, zatiaľ čo reálna hodnota prevedených pasív bola 84 miliónov EUR, pričom likvidná medzera predstavovala 82 miliónov EUR. Likvidnú medzeru pokryl HFSF v súlade s článkom 63 písm. D) bodom 13 zákona č. 3601/2007. V decembri 2013 vyplatil HFSF dve tretiny celkovej likvidnej medzery, čo predstavovalo 55 miliónov EUR, v obligáciách ENFS, pričom sa zaviazal, že zostávajúcu sumu vo výške 27 miliónov EUR vyplatí po konečnom vyčíslení likvidnej medzery.

(63)

K 30. septembru 2013 mala banka Western Macedonia 36 zamestnancov a tri pobočky. Banka neprevzala žiadne pobočky banky Western Macedonia. Zamestnanci banky Western Macedonia boli prepustení a selektívne znovu zamestnaní bankou.

(64)

V tabuľke 7 sa uvádzajú základné údaje o troch družstevných bankách.

Tabuľka 7

Základné údaje o troch družstevných bankách (v miliónoch EUR)

(65)

Banka Citibank International bola založená v roku 1812. Banka Citibank začala pôsobiť v Grécku v roku 1964, aby primárne slúžila potrebám námorného a podnikového sektora. V roku 1980 začala banka Citibank Greece expandovať do oblasti retailového bankovníctva. Banka Citibank Greece je v súčasnosti aktívna v spotrebiteľskom aj firemnom sektore a po celej krajine prevádzkuje sieť 20 pobočiek.

(66)

Fondu HFSF bola 29. mája 2014 doručená žiadosť banky o súhlas s akvizíciou banky Citibank Greece vrátane spoločnosti Diners Club Greece (ďalej len „spoločnosť Diners“) (43).

(67)

Banka vyjadrila svoj zámer odkúpiť aktivity banky Citibank Greece vrátane úverov zákazníkov (v čistej výške 442 miliónov EUR a 1 115 miliónov EUR plne odpísaných nesplácaných úverov), vkladov zákazníkov (v celkovej výške 1 067 miliónov EUR), spravovaných aktív (1 186 miliónov EUR), maloobchodných pobočiek, siete bankomatov (44) a zamestnancov (45). Banka ďalej vyjadrila svoj zámer kúpiť 100 % kmeňových akcií spoločnosti Diners.

(68)

Cena bola stanovená na 2 milióny EUR.

(69)

HFSF udelil 5. júna 2014 svoj súhlas s akvizíciou banky Citibank Greece bankou.

(70)

Banka získala niekoľko foriem podpory v rámci plánu podpory gréckych bánk, prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia, opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov.

(71)

Banka využila a naďalej využíva pomoc prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov. Uvedená podpora bude v tomto rozhodnutí opísaná ako „opatrenie L1“. Záruky poskytnuté banke dosiahli k 30. novembru 2011 výšku približne 14 miliárd EUR. K 30. septembru 2011 banka prijala úvery zo štátnych dlhopisov vo výške 1,6 miliardy EUR (46).

(72)

V pláne reštrukturalizácie banky, ktorý predložili grécke orgány Komisii 12. júna 2014, grécke orgány oznámili svoj zámer naďalej poskytovať záruky a úvery štátnych dlhopisov v rámci plánu podpory gréckych bánk počas obdobia reštrukturalizácie.

(73)

V máji 2009 bola banke poskytnutá kapitálová injekcia vo výške 940 miliónov EUR (opatrenie A) prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia v rámci plánu podpory gréckych bánk. Kapitálová injekcia sa rovnala približne 2 % rizikovo vážených aktív (47), ktoré v tom čase banka vlastnila.

(74)

Rekapitalizácia sa uskutočnila v podobe prioritných akcií upísaných Gréckom, ktoré mali kupón vo výške 10 % a splatnosť päť rokov.

(75)

Banka prioritné akcie splatila 17. apríla 2014, ako sa uvádza v odôvodnení 41.

(76)

Štátom zaručená núdzová likvidita je mimoriadne opatrenie umožňujúce solventnej finančnej inštitúcii, ktorá čelí dočasným problémom s likviditou, získať finančné prostriedky z Eurosystému bez toho, aby táto operácia bola súčasťou jednotnej menovej politiky. Úroková sadzba, ktorú finančná inštitúcia za núdzovú likviditu platí, je o […] (*1) bázických bodov vyššia ako úroky pri bežnom refinancovaní od centrálnej banky.

(77)

Za program núdzovej likvidity zodpovedá Bank of Greece, čo znamená, že všetky náklady aj riziká vyplývajúce z poskytovania núdzovej likvidity znáša Bank of Greece. Grécko udelilo banke Bank of Greece štátnu záruku vzťahujúcu sa na celkovú výšku prostriedkov núdzovej likvidity, ktoré Bank of Greece poskytuje (48). Na základe prijatia článku 50 ods. 7 zákona 3943/2011, ktorým sa zmenil článok 65 ods. 1 zákona 2362/1995, môže minister financií poskytovať banke Bank of Greece záruky v mene štátu s cieľom zabezpečiť jej pohľadávky voči úverovým inštitúciám. Banky, ktoré využívajú núdzovú likviditu, musia štátu zaplatiť poplatok za záruku vo výške […] bázických bodov.

(78)

K 31. decembru 2011 dostala banka 6,7 miliardy EUR z prostriedkov štátom zaručenej núdzovej likvidity (49) a k 31. decembru 2012 banka dostala 23,6 miliardy EUR z prostriedkov štátom zaručenej núdzovej likvidity (50).

(79)

Od roku 2012 využila banka viaceré opatrenia kapitálovej podpory, ktoré poskytuje HFSF. V tabuľke 8 sa uvádza prehľad týchto opatrení pomoci.

Tabuľka 8

Opatrenia pomoci poskytnutej banke prostredníctvom HFSF

(80)

V odôvodneniach 14 až 32 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Alpha (51) je podrobne opísaná prvá preklenovacia rekapitalizácia v máji 2012 (opatrenie B1). Základné informácie a hlavné prvky tohto opatrenia sa uvádzajú v tejto časti.

(81)

HFSF sa 20. apríla 2012 banke písomne zaviazal, že sa zúčastní na plánovanom navýšení jej základného imania o sumu 1,9 miliardy EUR.

(82)

HFSF previedol 28. mája 2012 v rámci opatrenia B1 banke 1,9 miliardy EUR obligácií Európskeho nástroja finančnej stability (ENFS) v súlade s ustanoveniami o preklenovacích rekapitalizáciách ustanovených v zákone 3864/2010, ktorým sa ustanovuje HFSF (ďalej len „zákon o HFSF“). Obligácie ENFS, ktoré boli banke prevedené, predstavovali dlhopisy ENFS s pohyblivým výnosom so splatnosťou šesť a desať rokov a boli emitované 19. apríla 2012. Komisia v odôvodnení 48 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Alpha stanovila, že „preklenovacia rekapitalizácia ukončená 28. mája 2012 je realizovaním záväzku prijatého v záväznom prísľube, a preto pokračovaním rovnakej pomoci“. Obe sumy uvedené v záväznom prísľube a v prvej preklenovacej rekapitalizácii vypočítala Bank of Greece tak, aby banka dosiahla celkovú kapitálovú primeranosť na úrovni 8 % k 31. decembru 2011, čo je dátum spätného zaúčtovania preklenovacej rekapitalizácie v účtovných záznamoch banky. Ako vyplýva z tabuľky 3, opatrenie B1 pokrylo iba určitú časť celkových kapitálových potrieb identifikovaných na základe záťažového testu z roku 2012. Banka mala zvýšiť svoj kapitál prostredníctvom budúceho kapitálového navýšenia a preklenovacia rekapitalizácia mala slúžiť na to, aby bola banka naďalej oprávnená čerpať finančné prostriedky ECB, až kým sa neuskutoční uvedené navýšenie kapitálu.

(83)

Na obdobie medzi dátumom prvej preklenovacej rekapitalizácie a dátumom konverzie prvej preklenovacej rekapitalizácie na kmeňové akcie a iné konvertibilné finančné nástroje bolo v predbežnej zmluve o upísaní medzi bankou a fondom HFSF stanovené, že banka bude platiť fondu HFSF ročný poplatok vo výške 1 % nominálnej hodnoty obligácií ENFS a všetky kupónové platby a vzniknuté úroky k obligáciám ENFS v uvedenom období sa budú počítať ako dodatočný kapitálový príspevok HFSF (52).

(84)

Na jeseň roku 2012 zaznamenala banka v účtovníctve ďalšie straty. Jej kapitál preto opäť klesol pod hranicu minimálnych kapitálových požiadaviek, na základe ktorých vzniká oprávnenie na refinancovanie z ECB.

(85)

Z tohto dôvodu bola potrebná druhá preklenovacia rekapitalizácia. HFSF uskutočnil 21. decembra 2012 druhú preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 1 042 miliónov EUR (opatrenie B2), ktorá bola banke opäť vyplatená prevodom obligácií ENFS.

(86)

Okrem druhej preklenovacej rekapitalizácie poskytol HFSF 21. decembra 2012 banke záväzný prísľub podieľať sa na zvýšení jej základného imania a na konvertibilných nástrojoch, ktoré mali byť emitované, v celkovej výške 1 629 miliónov EUR (opatrenie B3).

(87)

Súčet dvoch preklenovacích rekapitalizácií (opatrenie B1 a B2) a sumy dodatočne poskytnutej v decembri 2012 (opatrenie B3) znamená, že HFSF poskytol celkové kapitálové potreby identifikované na základe záťažového testu z roku 2012 (4 571 miliónov EUR (53)).

(88)

Dňa 16. apríla 2013 valné zhromaždenie akcionárov banky schválilo navýšenie základného imania banky. Banka 1. mája 2013 oznámila ponuku úplného upísania práv v hodnote 457 miliónov EUR a začiatok súkromného umiestňovania kapitálu vo výške 93 miliónov EUR, a to za cenu 0,44 EUR za novú akciu (54).

(89)

Banka oznámila dokončenie emisie práv, ako aj celkovú alokáciu súkromného umiestňovania 3. júna 2013 (55). Celková účasť súkromného sektora na navýšení základného imania banky teda dosiahla výšku 550 miliónov EUR.

(90)

V rovnaký deň banka tiež oznámila, že HFSF upíše 9 138 636 364 akcií za cenu 0,44 EUR za akciu. V rámci rekapitalizácie z jari 2013 teda HFSF vložil do banky kapitál vo výške 4 021 miliónov EUR vo forme kmeňových akcií (opatrenie B4). Uvedená suma predstavuje súčet opatrení B1, B2 a B3 po odpočítaní sumy účasti súkromného sektora. Akcie, ktoré vlastní HFSF, mu zabezpečujú len v obmedzené hlasovacie právo, pretože celková účasť súkromného sektora na zvyšovaní základného imania predstavovala 12 %. V zákone o HFSF sa stanovuje, že súkromní investori si ponechajú kontrolu nad bankou, ak vložia viac než 10 % kapitálu, ktorý banka potrebuje. HFSF si však v plnom rozsahu ponecháva hlasovacie práva, pokiaľ ide o kľúčové podnikové rozhodnutia.

(91)

Prostredníctvom navýšenia základného imania banky (opatrenie B4) bola prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia (opatrenie B1 a B2) prevedená na trvalú rekapitalizáciu a čiastočne sa realizoval záväzok poskytnúť dodatočnú kapitálovú pomoc (opatrenie B3).

(92)

Cena nových akcií bola stanovená na 50 % objemom váženej priemernej ceny akcií počas 50 obchodných dní predchádzajúcich stanoveniu ponukovej ceny. V dôsledku spájania rozdelených akcií (56), o ktorom rozhodlo mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov 16. apríla 2012 (57), bola cena nových akcií stanovená na 0,44 EUR za akciu.

(93)

Bezprostredne po rekapitalizácii z jari 2013 sa HFSF stal hlavným akcionárom banky s podielom 83,66 % (58). HFSF emitoval 1 233 503 482 warrantov a poskytol súkromným investorom warrant za každú upísanú akciu, a to bez akéhokoľvek protiplnenia (59). Každý warrant dáva právo kúpiť 7,40 akcie HFSF, a to vo vybraných intervaloch a za realizačné ceny. Warrant bolo možné prvýkrát uplatniť 10. decembra 2013, pričom následne ho možno uplatňovať dvakrát ročne až do 10. decembra 2017. Realizačná cena sa rovná upisovacej cene 0,44 EUR navýšenej o ročnú úrokovú sadzbu (4 % za prvý rok, 5 % za druhý rok, 6 % za tretí rok, 7 % za štvrtý rok a následne 8 % s ročnou aktualizáciou zohľadňujúcou posledných šesť mesiacov) (60).

(94)

V zákone o HFSF zmenenom v roku 2014 sa uvádza, že v prípade emisie práv možno upraviť iba realizačné ceny warrantov. Okrem toho sa každá takáto úprava vykoná ex post a iba do výšky realizovaných výnosov z predaja predkupných práv HFSF. V prípade zvyšovania základného imania bez predkupného práva sa nestanovuje žiadna úprava.

(95)

Ako sa uvádza v oddiele 2.2.2, Bank of Greece odhadla likvidnú medzeru v prípade banky Dodecanese na 249 miliónov EUR, v prípade banky Evia na 96 miliónov EUR a v prípade banky Western Macedonia na 82 miliónov EUR. Celková suma likvidných medzier bola teda odhadnutá na 427 miliónov EUR. Tieto medzery pokryl HFSF, ktorý banke poskytol zodpovedajúce množstvo obligácií ENFS.

(96)

Dňa 12. júna 2014 predložilo Grécko plán reštrukturalizácie banky, v ktorom vysvetľuje, akým spôsobom plánuje banka ako zlúčený subjekt, ktorý je výsledkom akvizície banky Emporiki Bank a vkladov troch družstevných bánk, obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť.

(97)

Prostredníctvom plánu reštrukturalizácie sa banka zameria na svoje hlavné bankové aktivity v Grécku. Zatiaľ čo jej medzinárodné operácie predstavovali viac ako 20 % celkových aktív v decembri 2009 a 15 % celkových aktív v júni 2013 (61), tento podiel by sa mal na konci roka 2018 znížiť približne na […] (62).

(98)

Kľúčovou prioritou banky je zabezpečiť, aby boli jej grécke bankové operácie opäť ziskové a životaschopné. Na tento účel zahŕňa plán reštrukturalizácie viacero opatrení zameraných na zlepšenie prevádzkovej efektivity a čistej úrokovej marže banky, ako aj opatrenia na posilnenie jej kapitálovej pozície a súvahovej štruktúry.

(99)

Pokiaľ ide o prevádzkovú efektivitu, banka už začala rozsiahly program racionalizácie dávno pred akvizíciou banky Emporiki a troch družstevných bánk. Od 31. decembra 2010 do 30. septembra 2012 banka obmedzila svoje fyzické pôsobenie v Grécku. Znížila počet svojich pobočiek z 458 v roku 2010 na 426 v roku 2012 (63) a v rovnakom období tiež znížila počet svojich pracovníkov v gréckych bankových a nebankových aktivitách, a to o niekoľko stoviek zamestnancov (64).

(100)

Od decembra 2012 do decembra 2017 banka plánuje ďalej znížiť počet pobočiek v Grécku zo 739 na […]. Počet zamestnancov v bankových a nebankových činnostiach v Grécku sa zníži z 11 435 na […] (65).

(101)

Zvýšená efektivita v súvislosti s pobočkami a personálom pomôže znížiť celkové náklady aktivít banky v Grécku o […] %, a to z 1 345 miliónov EUR na formálnom základe v roku 2012 na […] miliónov EUR v roku 2017 (66). V dôsledku toho sa očakáva, že pomer nákladov a výnosov jej gréckych bankových aktivít na konci obdobia reštrukturalizácie klesne pod úroveň […] %.

(102)

V pláne reštrukturalizácie sa zároveň uvádza, ako banka zníži svoje náklady na financovanie, čo je kľúčové pre obnovenie životaschopnosti. Banka očakáva, že bude schopná platiť nižšie úrokové sadzby zo svojich vkladov v stabilnejšom prostredí, a najmä pri očakávanej stabilizácii a oživení gréckeho hospodárstva, ktoré by podľa predpokladov malo od roku 2014 opäť rásť. Očakáva sa, že zaplatené úroky z vkladov (priemer termínovaných vkladov, vklady na požiadanie a miery úspor) sa v Grécku znížia. Toto zníženie by sa dosiahlo predovšetkým tým, že na termínovaných vkladoch by sa platili oveľa nižšie sadzby. Podobne platí, že závislosť banky od štátom zaručenej núdzovej likvidity a rozsiahlejšieho financovania z prostriedkov Eurosystému klesne z 32 % jej celkových aktív v roku 2012 na […] % v roku 2017 (67).

(103)

V pláne reštrukturalizácie sa predpokladá, že banka zároveň posilní svoju súvahu. Jej čistý pomer úverov a vkladov v Grécku sa v roku 2018 zníži na […] % (zo 131 % v roku 2012 a 115 % v roku 2013) (68), zatiaľ čo jej kapitálová primeranosť sa bude ďalej zlepšovať.

(104)

Ďalšou prioritou banky je riadenie nesplácaných úverov. Banka zlepší svoje úverové procesy v súvislosti so vznikom úverov (lepšie pokrytie kolaterálom, znížené limity), ako aj v súvislosti s riadením nesplácaných úverov. Podiel nesplácaných úverov dosiahne v roku 2014 úroveň […] % a potom začne klesať, pričom očakávaný podiel na konci obdobia reštrukturalizácie je […] % (69). Náklady rizika (zníženie hodnoty) sa v dôsledku oživenia gréckeho hospodárstva znížia z 2 799 miliónov EUR v roku 2012 na základe pro forma (teda vrátane banky Emporiki) na […] miliónov EUR v roku 2018 (70).

(105)

Zlepšenie prevádzkovej efektívnosti, zvýšenie čistej úrokovej marže a zníženie nákladov rizika banke umožní, aby bola v Grécku od roku 2015 zisková. […]. Jej rentabilita vlastného kapitálu bude v roku 2018 predstavovať […] % (71).

(106)

Banka už začala znižovať zadlženosť a reštrukturalizovať svoju medzinárodnú sieť. V auguste 2013 predala svoju ukrajinskú pobočku. Počet pobočiek v juhovýchodnej Európe sa znížil zo 622 v roku 2009 na 488 v roku 2012 (72).

(107)

Banka bude pokračovať v reštrukturalizácii a znižovaní zadlženosti svojej medzinárodnej siete. Banka má v úmysle znížiť veľkosť svojich medzinárodných aktív na […] miliárd EUR. V súlade s týmto cieľom banka zváži akúkoľvek kombináciu odpredajov alebo zníženia zadlženosti svojho portfólia. Táto plánovaná veľkosť medzinárodných aktív banky znamená zníženie jej zahraničných aktív o […] % k 31. decembru 2012 […].

(108)

V pláne reštrukturalizácie sa zdôrazňuje potreba znížiť závislosť zahraničných dcérskych spoločností od ich gréckej materskej spoločnosti, pokiaľ ide o pozíciu likvidity. Vnútroskupinové financovanie zahraničných dcérskych spoločností sa v období rokov 2013 – 2017 zníži zo 4 172 miliónov EUR na […] miliónov EUR (73).

(109)

Na zlepšenie ziskovosti svojich zahraničných aktivít banka plánuje zaviesť program významného znižovania nákladov v medzinárodnej sieti a znížiť počet pobočiek a zamestnancov. Napríklad v roku […] sa zavrie […] pobočiek z […], pričom počet zamestnancov sa od roku 2012 do roku 2018 zníži o […] (–[…]) (74).

(110)

V dôsledku toho dosiahne rentabilita vlastného kapitálu úroveň […] (75).

(111)

Banka na trhu úspešne získala významné množstvo kapitálu, v dôsledku čoho potrebovala menšiu štátnu pomoc.

(112)

Banka najprv získala určitý súkromný kapitál v roku 2009, a to prostredníctvom emisie práv v hodnote 986 miliónov EUR (76). Ako sa uvádza v odôvodnení 89, banke sa vďaka rekapitalizácii z jari 2013 zároveň podarilo zhromaždiť kapitál od súkromných investorov. Podiel pôvodných akcionárov sa počas rekapitalizácie z jari 2013 výrazne zredukoval, pretože HFSF po tejto rekapitalizácii získal 83,66 % akcií banky, takže pôvodným akcionárom zostalo iba 4,9 % akcií. Od roku 2008 neboli v hotovosti vyplatené žiadne dividendy.

(113)

Banka získala v marci 2014 na trhu kapitál vo výške 1,2 miliardy EUR, aby pokryla svoje dodatočné kapitálové potreby a splatila prioritné akcie v držbe Grécka. Tieto nové akcie boli emitované za vyššiu cenu za akciu ako akcie, ktoré zaplatil HFSF v rámci rekapitalizácie z jari 2013.

(114)

Banka sa 20. apríla 2012 ponúkla, že v hotovosti spätne odkúpi cenné papiere Tier 1, cenné papiere Tier 2 vyššej triedy (Upper Tier 1) a cenné papiere Tier 2 nižšej triedy (Lower Tier 2) za obstarávacie ceny 40 %, 60 % a 60 % ich nominálnej hodnoty. Táto cena za spätné odkúpenie bola stanovená na základe trhovej hodnoty nástrojov a zahŕňala prémiu vo výške nie viac ako desiatich percentuálnych bodov, ktorá bola pridaná s cieľom motivovať investorov k účasti na spätnom odkúpení. Banka 7. mája 2012 oznámila výsledky spätného odkúpenia (77). Celková účasť dosiahla 66 %, pričom celkový kapitálový zisk predstavoval 333 miliónov EUR. Banka 19. apríla 2013 oznámila ďalšie opatrenie riadenia pasív týkajúce sa nesplatenej nominálnej sumy 316 miliónov EUR. Banka sa ponúkla, že v hotovosti spätne odkúpi cenné papiere Tier 1, cenné papiere Tier 2 vyššej triedy (Upper Tier 1) a cenné papiere Tier 2 nižšej triedy (Lower Tier 2) za obstarávacie ceny 35 %, 55 % a 55 % ich nominálnej hodnoty. Cena za spätné odkúpenie bola stanovená na základe trhovej hodnoty nástrojov a zahŕňala prémiu vo výške nie viac ako desiatich percentuálnych bodov, ktorá bola pridaná s cieľom motivovať investorov k účasti na spätnom odkúpení. Miera akceptácie bola 58 % a kapitálový zisk predstavoval 103 miliónov EUR.

(115)

V dôsledku týchto spätných odkúpení sa nesplatená výška podriadeného a hybridného dlhu znížila z 985 miliónov EUR na 134 miliónov EUR.

(116)

Grécko sa 12. júna zaviazalo, že banka a jej pobočky budú realizovať plán reštrukturalizácie predložený k tomu istému dátumu, a poskytlo aj ďalšie záväzky týkajúce sa realizácie plánu reštrukturalizácie. Tieto ďalšie záväzky, ktoré sa uvádzajú v prílohe I, sú zhrnuté v tomto oddiele.

(117)

V prvom rade sa Grécko zaviazalo, že banka bude reštrukturalizovať svoje obchodné operácie v Grécku, pričom stanovilo maximálny počet pobočiek a zamestnancov, ako aj maximálnu výšku celkových nákladov, ktoré je potrebné k 31. decembru 2017 splniť (78).

(118)

Grécko sa zároveň zaviazalo, že banka zníži náklady na vklady zhromaždené v Grécku a dodrží maximálny pomer čistých úverov a vkladov k 31. decembru 2017 (79).

(119)

Pokiaľ ide o zahraničné dcérske spoločnosti banky, Grécko sa zaviazalo, že banka nebude poskytovať ďalšiu kapitálovú podporu, kým nebudú splnené vopred určené podmienky. Grécko sa tiež zaviazalo, že banka do 30. júna 2018 výrazne zníži zadlženosť svojich medzinárodných aktív (80).

(120)

Grécko sa zaviazalo, že banka odpredá niekoľko cenných papierov a zníži veľkosť svojho súkromného akciového portfólia. Okrem toho banka nebude nakupovať cenné papiere neinvestičného stupňa, až na malé množstvo výnimiek (81).

(121)

Grécko poskytlo niekoľko záväzkov týkajúcich sa správy a riadenia banky. Zaviazalo sa, že obmedzí odmeny zamestnancov a členov vedenia banky, aby banka dodržala grécke zákony týkajúce sa správy a riadenia, a vytvorí efektívnu a primeranú organizačnú štruktúru (82).

(122)

Grécko sa tiež zaviazalo, že banka bude presadzovať politiku vysokokvalitných úverov s cieľom zabezpečiť, že rozhodnutia o udeľovaní a reštrukturalizácii úverov sú zamerané na maximalizáciu ziskovosti banky. Grécko poskytlo záväzok, že banka splní vysoké štandardy týkajúce sa monitorovania úverového rizika, ako aj reštrukturalizácie úverov (83).

(123)

Mnohé záväzky sa týkajú operácií medzi bankou a príslušnými dlžníkmi. Cieľom týchto záväzkov je zabezpečiť, aby sa banka neodchýlila od obozretnej bankovej praxe pri poskytovaní alebo reštrukturalizácii úverov svojim zamestnancom, manažérom a akcionárom, ako aj verejným subjektom, politickým stranám a mediálnych spoločnostiam (84).

(124)

Grécko sa zároveň zaviazalo, že banka dodrží ďalšie obmedzenia činností, ako je napríklad zákaz vyplácania kupónov a dividend, zákaz akvizície a zákaz reklamy z prostriedkov štátnej pomoci (85).

(125)

Tieto záväzky bude do 31. decembra 2018 monitorovať monitorovací správca.

(126)

Grécko samostatne uviedlo, že požiada o súhlas Komisie pred každým spätným odkúpením warrantov bankou alebo akýmkoľvek štátnym subjektom vrátane HFSF (86).

(127)

Komisia začala 27. júla 2012 formálne zisťovanie s cieľom overiť, či boli splnené podmienky oznámenia o bankovníctve z roku 2008 (87) týkajúce sa vhodnosti, nevyhnutnosti a primeranosti prvej preklenovacej rekapitalizácie, ktoré HFSF uskutočnil v prospech banky (opatrenie B1).

(128)

Pokiaľ ide o vhodnosť opatrenia, vzhľadom na to, že pomoc bola poskytnutá po predchádzajúcej rekapitalizácii a podpore likvidity, a vzhľadom na dlhé obdobie záchrany Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či banka podnikla všetky kroky, aby zabránila potrebe pomoci v budúcnosti (88). Okrem toho nebolo Komisii jasné, kto bude kontrolovať banku po tom, ako sa prvá preklenovacia rekapitalizácia nahradí trvalou rekapitalizáciou (89), keďže banka sa môže dostať pod kontrolu štátu alebo minoritných súkromných vlastníkov. Komisia uviedla, že by chcela zabezpečiť, aby sa ani v jednom prípade nezhoršila kvalita spôsobov riadenia banky a najmä jej postupu pri poskytovaní úverov.

(129)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, v odôvodnení 66 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Alpha Bank Komisia spochybnila, či boli prijaté všetky možné opatrenia, aby sa zabránilo, že banka bude opäť potrebovať pomoc v budúcnosti. Okrem toho, keďže obdobie preklenovacej rekapitalizácie nebolo isté, Komisia nemohla dospieť k záveru, či je postačujúca a či je v súlade so zásadami odmeňovania a rozdelenia bremena podľa pravidiel štátnej pomoci. Navyše, keďže podmienky konverzie prvej preklenovacej rekapitalizácie na trvalú rekapitalizáciu v čase, keď bolo prijaté rozhodnutie o začatí konania v prípade banky Alpha, neboli známe, Komisia ich nemohla posúdiť.

(130)

Pokiaľ ide o primeranosť opatrení, Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či boli ochranné opatrenia (zákaz reklamy z prostriedkov štátnej pomoci, zákaz vyplácania kupónov a dividend, zákaz kúpnych opcií a zákaz spätného odkúpenia, ktoré sa uvádzajú v odôvodnení 71 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Alpha) v súvislosti s prvou preklenovacou rekapitalizáciou dostačujúce. Okrem toho v odôvodnení 72 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Alpha Komisia uviedla, že narušenie hospodárskej súťaže môže byť dôsledkom absencie pravidiel, čo znemožňovalo fondu HFSF koordinovať štyri najväčšie grécke banky (konkrétne banku, Eurobank, National Bank of Greece a Piraeus Bank), a absencie primeraných ochranných opatrení, ktoré by zabránili sprístupneniu obchodne citlivých informácií. Komisia preto navrhla, aby sa určil monitorovací správca, ktorý by bol v banke fyzicky prítomný.

(131)

Komisia prijala 30. augusta 2012 od banky pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Alpha.

(132)

Pokiaľ ide o vhodnosť opatrenia, banka poznamenala, že má systémový význam v Grécku aj na bankových trhoch, kde pôsobí. Takisto dodala, že jej obchodný model je životaschopný, čo sa preukázalo v priebehu jej dlhého uznávaného pôsobenia.

(133)

Banka tiež uviedla, že obe vlny rekapitalizácie boli vedľajším produktom prudko sa zhoršujúceho hospodárskeho prostredia a že dodatočné opatrenia pomoci boli dôsledkom prehlbujúcej sa finančnej krízy. Uviedla, že doteraz dostala v porovnaní s veľkými gréckymi bankami najnižšiu štátnu pomoc. Banka poznamenala, že pokiaľ ide o otázku, či boli okamžite prijaté všetky možné opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej potrebe pomoci banke v budúcnosti, v pláne reštrukturalizácie sa stanovujú podrobné realizované, prebiehajúce a plánované opatrenia týkajúce sa rozdelenia bremena. Banka tiež poznamenala, že týmito opatreniami sa zabezpečilo, aby sa nevynechala žiadna zainteresovaná strana. Zainteresované strany spolu s existujúcou silnou podnikovou základňou a dôkladným procesom hodnotenia kapitálu prispejú k tomu, aby bola banka dostatočne kapitalizovaná, čo povedie k obnove životaschopnosti a definitívnemu ukončeniu poberania štátnej podpory.

(134)

Banka navyše ocenila jednoznačnosť podmienok trvalej rekapitalizácie, v ktorej by podľa jej názoru mali byť plne zohľadnené dôvody, pre ktoré potrebovala štátnu pomoc. Ďalej poznamenala, že rekapitalizáciou sa rieši problém kapitálovej straty súvisiaci s jej účasťou na programe zapojenia súkromného sektora, ktorý predstavoval mimoriadnu a nepredvídateľnú udalosť. Stotožnila sa so stanoviskom, že pri získavaní štátnych dlhopisov podľa gréckych a európskych noriem nepodstupovala nadmerné riziká. Uviedla, že bez programu zapojenia súkromného sektora by v roku 2012 nepotrebovala rekapitalizáciu a bola by v dobrej pozícii, aby splatila prioritné akcie v súlade so zmluvnými podmienkami. Okrem toho uviedla, že aj po zaznamenaní značných kapitálových strát v dôsledku účasti banky na programe zapojenia súkromného sektora stále vykazovala kladnú čistú hodnotu aktív.

(135)

Banka dodala, že jej fungovanie stojí na veľmi pevnom základe a že bola mimoriadne aktívna pri vykonávaní opatrení s cieľom úspešne prekonať obdobie extrémnej záťaže. Poznamenala, že od začiatku krízy neuplatňovala žiadne agresívne obchodné politiky ani nepodstupovala neprimerané riziko, pričom sa zameriavala na riadenie úverového rizika, riešila nerovnováhy vo svojom profile financovania prostredníctvom disciplinovaného znižovania zadlženosti a aktívne spravovala svoju nákladovú základňu racionalizáciou prevádzkovej platformy a optimalizáciou výdavkov na verejné obstarávanie.

(136)

Okrem toho poukázala na značné rozdelenie bremena medzi zainteresované strany. Poukázala aj na významné záruky, ktoré má oficiálny sektor k dispozícii a ktorých cieľom je zabrániť podstupovaniu nadmerného rizika zo strany rekapitalizovaných bánk a pozorne sledovať riadne vykonávanie plánov reštrukturalizácie ako vymenovanie zástupcov ministerstva financií a HFSF v predstavenstve a príslušných výboroch banky. Ďalej zdôraznila, že HFSF bude monitorovať vykonávanie plánu reštrukturalizácie a že pozastavenie hlasovacích práv HFSF bude v prípade značného zlyhania zrušené.

(137)

Z týchto dôvodov sa banka domnieva, že architektúra a podmienky trvalej rekapitalizácie by mali existujúcim a novým akcionárom poskytnúť výrazné stimuly podieľať sa na budúcom zvyšovaní kapitálu.

(138)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrenia, banka poznamenala, že opatrenie pomoci bolo určené na riešenie kapitálového deficitu súvisiaceho s programom zapojenia súkromného sektora, aby banka splnila minimálne koeficienty kapitálovej primeranosti uložené bankou Bank of Greece, naďalej mala prístup k refinančným operáciám z ECB a bola schopná poskytovať podporu svojim zákazníkom a gréckemu hospodárstvu v kritickom období.

(139)

Pokiaľ ide o primeranosť opatrenia, banka oznámila svoj zámer nepoužívať svoju pomoc na narušovanie hospodárskej súťaže. Zdôraznila tiež, že od získania štátnej pomoci neuplatňovala žiadne agresívne obchodne politiky. Ďalej poznamenala, že keďže všetky veľké grécke banky boli príjemcami pomoci a ochota zahraničných subjektov riskovať na gréckom trhu sa znižuje, možnosť akéhokoľvek príjemcu pomoci narušiť hospodársku súťaž na úkor nepodporovaných subjektov sa minimalizovala.

(140)

Komisia prijala 3. januára 2013 od jednej gréckej banky pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Alpha. Táto grécka banka uviedla, že rekapitalizácia gréckych bánk z fondu HFSF je v zásade vítaným krokom smerom k zdravšiemu a životaschopnejšiemu bankovému systému, a nevyjadrila žiadne námietky k rekapitalizácii banky.

(141)

Hoci však táto grécka banka vyjadrila svoju plnú podporu princípu rekapitalizácie gréckych bánk z fondu HFSF, vysvetlila, že s cieľom minimalizovať narušenie hospodárskej súťaže a predísť diskriminácii očakáva, že rekapitalizácia z fondu HFSF bude k dispozícii pre všetky banky pôsobiace v Grécku za podobných podmienok.

(142)

Grécko predložilo 5. septembra 2012 pripomienky, ktoré pripravila Bank of Greece a HFSF, k rozhodnutiu o začatí konania v prípade banky Alpha.

(143)

Pokiaľ ide o vhodnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, Bank of Greece poznamenala, že prvá preklenovacia rekapitalizácia je dočasná, keďže proces rekapitalizácie bude dokončený, keď štyri dotknuté banky navýšia svoje základné imanie.

(144)

Bank of Greece zároveň konštatovala, že rekapitalizácia najväčších gréckych bánk je súčasťou dlhšieho obdobia reštrukturalizácie gréckeho bankového sektora. Poznamenala, že ak by banka zostala v súkromných rukách, riadenie by s najväčšou pravdepodobnosťou zostalo rovnaké, zatiaľ čo v prípade, že by banka prešla do vlastníctva štátu (t. j. do vlastníctva fondu HFSF), HFSF by mohla vymenovať nové vedenie, ktoré by v každom prípade musela posúdiť banka Bank of Greece. Bank of Greece poznamenala, že posudzuje rámec správy a riadenia, primeranosť vedenia a rizikový profil každej banky priebežne s cieľom zabezpečiť, aby banky nepodstupovali nadmerné riziko. Ďalej poukázala na to, že HFSF už vymenoval zástupcov v predstavenstve rekapitalizovaných bánk.

(145)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, Bank of Greece poznamenala, že rekapitalizácia banky sa obmedzila na zabezpečenie splnenia vtedy platných minimálnych kapitálových požiadaviek (8 %). Uviedla tiež, že dôvodom dlhého obdobia pred rekapitalizáciami bolo prudké zhoršenie prevádzkového prostredia v Grécku a vplyvu programu zapojenia súkromného sektora, zložitosť celého projektu a potreba maximalizovať účasť súkromných investorov na zvyšovaní základného imania.

(146)

Pokiaľ ide o primeranosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, Bank of Greece poukázala na to, že úplná realizácia plánu reštrukturalizácie, ktorý sa má predložiť Komisii, bola zabezpečená tým, že v prípade významného porušenia plánu reštrukturalizácie by sa zrušilo pozastavenie hlasovacích práv fondu HFSF. Bank of Greece zároveň poznamenala, že problémy banky neboli spôsobené podcenením rizík zo strany vedenia banky ani obchodne agresívnymi opatreniami.

(147)

Pokiaľ ide o vhodnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, v záujme riešenia otázky prípadného zásahu zo strany štátu v prípade, že štát poskytuje vysoké sumy štátnej pomoci prostredníctvom fondu HFSF a že HFSF má plné hlasovacie právo, HFSF uviedol, že banky financované z fondu HFSF nie sú považované za verejné subjekty alebo za subjekty pod kontrolou štátu a že po ich trvalej rekapitalizácii z fondu HFSF nebudú podliehať kontrole štátu. HFSF poukázal na to, že je úplne nezávislým súkromnoprávnym právnickým subjektom s rozhodovacou samostatnosťou. Nepodlieha štátnej kontrole v súlade s článkom 16 písm. C) ods. 2 zákona o HFSF, podľa ktorého úverové inštitúcie, ktorým HFSF poskytol kapitálovú podporu, nie sú súčasťou širšieho verejného sektora. Takisto poukázal na riadiacu štruktúru fondu HFSF.

(148)

Pokiaľ ide o intervenciu fondu HFSF do vedenia banky, HFSF poznamenal, že bude rešpektovať autonómiu banky a nebude zasahovať do každodenného riadenia, pretože jeho úloha sa obmedzuje na činnosti stanovené v zákone o HFSF. Uviedol, že nebude dochádzať k žiadnym zásahom alebo koordinácii zo strany štátu a že rozhodnutia banky týkajúce sa úverového procesu (okrem iného o kolateráli, oceňovaní a platobnej schopnosti dlžníkov) sa budú prijímať na základe obchodných kritérií.

(149)

HFSF poukázal na skutočnosť, že v zákone o HFSF a predbežnej zmluve o upísaní sa stanovili primerané záruky, ktoré zabránia existujúcim súkromným akcionárom podstupovať nadmerné riziko. Poukázal na prvky, ako je i) vymenovanie zástupcov HFSF ako nezávislých nevýkonných členov predstavenstva banky a ich prítomnosť vo výboroch; ii) vykonávanie hĺbkovej analýzy fondom HFSF v banke a iii) skutočnosť, že po konečnej rekapitalizácii budú jeho hlasovacie práva obmedzené len dovtedy, kým banka nesplní podmienky plánu reštrukturalizácie.

(150)

HFSF uviedol, že boli zavedené vhodné opatrenia, ktoré zabezpečia, že banky, v ktorých má HFSF účasť, si navzájom nebudú sprístupňovať obchodne citlivé informácie. Medzi takéto opatrenia patrí vymenovanie rôznych zástupcov HFSF v týchto bankách, mandáty pre týchto zástupcov, ktoré špecificky bránia toku informácií od jedného zástupcu k druhému, a jednoznačné interné pokyny pre týchto zástupcov, aby neposkytovali obchodne citlivé informácie bánk. HFSF navyše uviedol, že nevykonáva svoje práva vo vzťahu k bankám spôsobom, ktorý by mohol brániť efektívnej hospodárskej súťaži obmedzovať, narúšať ju alebo ju výrazne znižovať alebo blokovať. HFSF tiež poukázal na skutočnosť, že členovia jeho predstavenstva a jeho zamestnanci podliehajú prísnym pravidlám zachovania dôvernosti a správcovským povinnostiam a v súvislosti s jeho záležitosťami sú viazaní ustanoveniami o služobnom tajomstve.

(151)

Komisia musí najprv posúdiť, či štátna pomoc v súvislosti s riešením troch družstevných bánk (teda financovanie likvidných medzier, ktoré umožnilo prevod vkladov vrátane medzibankových pasív a pohľadávok a záväzkov voči fondu HDIGF) predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Podľa tohto ustanovenia je štátna pomoc akákoľvek pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(152)

Komisia začne posúdením, či výhodu získali títo potenciálni príjemcovia pomoci: i) družstevné banky a potenciálne prevedené „aktivity“ na banku a ii) banka.

(153)

Pokiaľ ide o družstevné banky, Komisia konštatuje, že banka Dodecanese, banka Evia a banka Western Macedonia vstúpili do likvidácie a boli im odobraté bankové licencie. Nebudú preto ďalej vykonávať hospodársku činnosť na bankovom trhu.

(154)

Štátna pomoc, teda financovanie likvidných medzier, by predstavovala pomoc postúpeným pohľadávkam a záväzkom v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy iba v prípade, že by spolu tvorili podnik. Pojem podnik zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na právny štatút a spôsob jeho financovania. Akákoľvek činnosť spočívajúca v ponúkaní tovaru alebo služieb na danom trhu sa považuje za hospodársku činnosť. Preto je pri posudzovaní otázky, či ide o pomoc podniku, potrebné posúdiť, či prevod pohľadávok a záväzkov zahŕňa prevod hospodárskej činnosti.

(155)

Ako sa uvádza v oddiele 2.2.2, po riešení krízovej situácie družstevných bánk boli do banky prevedené iba vklady, medzibankové pasíva a pohľadávky a záväzky voči HDIGF. Tri družstevné banky mali spolu 227 zamestnancov a 18 pobočiek. Je potrebné poznamenať, že medzi tromi družstevnými bankami a bankou nedošlo k žiadnemu automatickému prevodu pobočiek, pracovných zmlúv alebo úverov. Skutočnosť, že úvery nie sú prevedené na banku, ale zostávajú v držbe troch družstevných bánk, ktoré idú do likvidácie, a že nedošlo k prevodu žiadnej pobočky ani k automatickému prevodu pracovných zmlúv preto prispieva (90) k záveru, že nedošlo k prevodu hospodárskej činnosti. Prevedené pasíva (t. j. vklady) nemožno považovať za príjemcu štátnej pomoci, pretože nejde o „podnik“.

(156)

Možno zhrnúť, že tri existujúce právnické subjekty išli do likvidácie a nevykonávajú už žiadne bankové aktivity. Prevedené aktíva a pasíva zároveň nepredstavujú hospodársku činnosť.

(157)

Dospelo sa teda k záveru, že poskytnutie obligácií ENSF fondom HFSF banke na financovanie likvidnej medzery nadobudnutých aktív a pasív troch družstevných bánk neumožňuje pokračovanie hospodárskej činnosti týchto družstevných bánk. Podpora HFSF preto nepredstavuje pomoc subjektom v likvidácii ani pomoc prevedeným aktívam a pasívam.

(158)

Pokiaľ ide o otázku, či predaj aktív a pasív troch družstevných bánk predstavuje štátnu pomoc v prospech banky, Komisia musí posúdiť, či sú splnené určité podmienky, a najmä to, či i) je proces predaja otvorený, nepodmienený a nediskriminačný; ii) sa predaj uskutočňuje za trhových podmienok a iii) štát maximalizuje predajnú cenu dotknutých aktív a pasív (91).

(159)

Ako sa uvádza v odôvodnení 52, Bank of Greece kontaktovala iba štyri systémové grécke banky, aby vydražila vybrané aktíva a pasíva troch družstevných bánk, pretože sa domnievala, že vklady by mali byť prevedené na plne rekapitalizované inštitúcie. Záväznú ponuku predložila iba banka a banka Eurobank. Banka Alpha Bank bola vybraná ako najlepší uchádzač vo výberovom konaní vyhlásenom orgánom na riešenie krízových situácií, ktorý zohľadnil navrhovanú cenu a schopnosť bezproblémovo a rýchlo prevziať a integrovať nakúpené vklady.

(160)

Balík na predaj zahŕňal iba vklady bez infraštruktúry. Kupujúcim by preto mala byť len banka s infraštruktúrou a sieťou pobočiek v Grécku, aby mohla slúžiť vkladateľom.

(161)

Keďže Komisia nemá žiadny dôvod sa domnievať, že predaj sa nekonal za trhových podmienok, dospela k záveru, že pomoc banke možno vylúčiť v súlade s bodom 80 oznámenia o bankovníctve z roku 2013, bodom 20 oznámenia o reštrukturalizácii a rozhodovacou praxou Komisie (92).

(162)

Štátna pomoc týkajúca sa predaja troch družstevných bánk nezvýhodňuje žiadnu hospodársku činnosť ani žiadny podnik. Opatrenie preto nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(163)

Komisia musí zistiť existenciu štátnej pomoci banke v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(164)

Komisia už v rozhodnutí o schválení a predĺžení plánu podpory gréckych bánk (93) rozhodla, že podpora likvidity poskytovaná v rámci plánu predstavuje pomoc. Budúca podpora likvidity poskytnutá v rámci tohto plánu by tiež predstavovala pomoc.

(165)

Komisia už v rozhodnutí z 19. novembra 2008 o pláne podpory gréckych bánk rozhodla, že rekapitalizácie, ktoré sa majú poskytnúť v rámci rekapitalizačného opatrenia, by predstavovali pomoc. Banka dostala 940 miliónov EUR vo forme prioritných akcií, čo predstavovalo 2 % rizikovo vážených aktív banky v tom čase.

(166)

Komisia v bode 51 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 objasnila, že poskytnutie finančných prostriedkov centrálnych bánk finančným inštitúciám nepredstavuje pomoc, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky týkajúce sa platobnej schopnosti finančnej inštitúcie, kolateralizácie nástroja, úrokovej sadzby stanovenej pre finančnú inštitúciu a absencie protizáruky zo strany štátu. Keďže štátom zaručená núdzová likvidita poskytnutá banke nespĺňa tieto štyri kumulatívne podmienky, najmä preto, že je štátom zaručená a poskytuje sa v spojení s inými podpornými opatreniami, predstavuje pomoc.

(167)

Štátom zaručená núdzová likvidita je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 107 ods. 1 zmluvy. Po prvé preto, že toto opatrenie zahŕňa štátnu záruku v prospech Bank of Greece a akékoľvek straty bude znášať štát. Opatrenie teda zahŕňa štátne zdroje. Núdzová likvidita umožňuje bankám získať finančné prostriedky v čase, keď nemajú prístup k trhu s veľkoobchodným financovaním a k pravidelným refinančným operáciám Eurosystému. Štátom zaručená núdzová likvidita preto poskytuje banke výhodu. Keďže núdzová likvidita je obmedzená na bankový sektor, opatrenie má selektívny charakter. Keďže štátom zaručená núdzová likvidita umožňuje banke ďalej pôsobiť na trhu a vyhnúť sa platobnej neschopnosti a nutnosti opustiť trh, narúša hospodársku súťaž. Vzhľadom na to, že banka pôsobí v iných členských štátoch a že finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia alebo by mohli mať potenciálny záujem pôsobiť v Grécku, výhoda poskytnutá banke ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(168)

Štátom zaručená núdzová likvidita (opatrenie L2) predstavuje štátnu pomoc. Výška štátom zaručenej núdzovej likvidity sa priebežne menila. K 31. decembru 2012 predstavovala približne 23,6 miliardy EUR.

(169)

V oddiele 5.1 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Alpha už Komisia dospela k záveru, že prvá preklenovacia rekapitalizácia predstavuje štátnu pomoc. Prijatý kapitál dosiahol výšku 1,9 miliardy EUR.

(170)

Opatrenie B2 bolo realizované s využitím prostriedkov fondu HFSF, ktoré, ako je vysvetlené v odôvodnení 47 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Alpha, zahŕňajú štátne zdroje.

(171)

Pokiaľ ide o existenciu výhody, opatrením B2 sa navyšuje podiel kapitálu banky na úroveň, ktorá jej umožnila naďalej pôsobiť na trhu a využívať prístup k financovaniu z Eurosystému. Navyše odmenu za opatrenie B2 tvoril vzniknutý úrok z obligácií ENFS a dodatočný poplatok na úrovni 1 %. Vzhľadom na to, že odmena je zjavne nižšia ako odmena v prípade podobných investičných nástrojov na trhu, banka by určite nebola schopná za takýchto podmienok získať tento kapitál na trhu. Opatrenie B2 preto poskytlo banke výhodu zo štátnych zdrojov. Keďže opatrenie bolo poskytnuté len banke, malo selektívny charakter.

(172)

V dôsledku opatrenia B2 došlo k posilneniu pozície banky, keďže boli poskytnuté finančné zdroje na to, aby mohla banka naďalej dodržiavať kapitálové požiadavky, čo viedlo k narušeniu hospodárskej súťaže. Keďže banka pôsobí na iných bankových trhoch Európskej únie a keďže finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia v Grécku, opatrenie B2 má takisto potenciál ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(173)

Komisia rozhodla, že opatrenie B2 predstavuje štátnu pomoc. Vnútroštátne orgány ho oznámili ako pomoc. Prijatý kapitál dosiahol výšku 1 042 miliónov EUR.

(174)

Opatrením B3 sa HFSF zaväzuje poskytnúť dodatočný kapitál potrebný na dokončenie rekapitalizácie banky až do výšky, ktorú požaduje Bank of Greece v rámci záťažového testu z roku 2012. Prostriedky fondu HFSF pochádzajú od štátu. Komisia preto dospela k záveru, že tento záväzný prísľub je viazaný na štátne zdroje. Okolnosti, za ktorých môže HFSF poskytovať podporu finančným inštitúciám, sú presne vymedzené a obmedzené právnymi predpismi. Preto možno využitie týchto štátnych zdrojov pričítať štátu. HFSF sa zaviazal, že poskytne dodatočný kapitál vo výške 1 629 miliónov EUR.

(175)

Záväzný prísľub poskytol banke výhodu, pretože uistil vkladateľov, že banka bude môcť navýšiť celú výšku kapitálu, ktorú mala navýšiť, teda že HFSF by tento kapitál poskytol, ak by sa ho banke nepodarilo navýšiť na trhu. Tento záväzok takisto uľahčil získanie súkromného kapitálu z trhu, pretože investori mali istotu, že v prípade, že by banka nemohla získať časť kapitálu z trhu, poskytol by ho HFSF. Žiadny súkromný investor by nebol ochotný zaviazať sa k vloženiu kapitálu pred tým, ako boli známe podmienky rekapitalizácie, a banka v tom čase nemala prístup na kapitálový trh. Výhoda má selektívny charakter, pretože nebola poskytnutá všetkým bankám, ktoré pôsobia v Grécku.

(176)

Keďže banka pôsobí na iných bankových trhoch Európskej únie a keďže finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia v Grécku, opatrenie B3 má takisto potenciál ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi a narúšať hospodársku súťaž.

(177)

Opatrenie B3 teda predstavuje pomoc a grécke orgány ho oznámili ako štátnu pomoc 27. decembra 2012.

(178)

Účasť HFSF na rekapitalizácia z jari 2013 (opatrenie B4) je konverzia prvej a druhej preklenovacej rekapitalizácie (opatrenia B1 a B2) a čiastočná realizácia záväzného prísľubu (opatrenie B3) na trvalú rekapitalizáciu vo výške 4 021 miliónov EUR vo forme kmeňových akcií. Skutočnosť, že nebolo potrebné vložiť celú sumu kapitálu poskytnutého v rámci opatrenia B3, je dôsledkom zhromaždenia kapitálu vo výške 550 miliónov EUR od súkromných investorov. Keďže opatrenie B4 predstavuje konverziu už poskytnutej pomoci, stále zahŕňa štátne zdroje, ale nezvyšuje sa ním nominálna výška pomoci. Zvyšuje však výhodu banky (a teda aj narušenie hospodárskej súťaže), pretože ide o trvalú rekapitalizáciu a nie dočasnú rekapitalizáciu ako v prípade opatrení B1 a B2. V porovnaní s opatrením B3, ktoré je iba záväzkom a nie skutočnou rekapitalizáciou, zvýšilo opatrenie B4 kapitálovú primeranosť, a je preto výhodnejšie.

(179)

Komisia konštatuje, že táto podpora nebola poskytnutá všetkým bankám, ktoré pôsobia v Grécku. Výhoda poskytnutá banke má preto selektívny charakter. Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod, Komisia konštatuje, že pomoc napríklad umožnila banke vykonávať svoje operácie v iných členských štátoch. Likvidácia banky by viedla k ukončeniu jej aktivít v zahraničí, a to prostredníctvom likvidácie týchto aktivít alebo ich predaja. Opatrenie teda narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Opatrenie predstavuje štátnu pomoc.

(180)

Opatrenia B1, B2, B3 a B4 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Výška štátnej pomoci v rámci opatrení B1, B2, B3 a B4 predstavuje 4 571 miliónov EUR. Ako sa uvádza v oddiele 7.1.3.4, iba časť sumy pridelenej v decembri 2012 (opatrenie B3) sa skutočne previedla na kapitálovú injekciu (opatrenie B4). Výška skutočne vyplatenej štátnej pomoci teda predstavovala len 4 021 miliónov EUR.

(181)

V bode 31 oznámenia o reštrukturalizácii sa uvádza, že okrem absolútnej výšky pomoci musí Komisia zohľadniť pomoc „vo vzťahu k rizikovo váženým aktívam banky“. Opatrenia B1, B2, B3 a B4 sa poskytovali počas obdobia jedného roka, a to od apríla 2012 do mája 2013. Počas tohto obdobia sa rizikovo vážené aktíva banky zmenili, pričom po akvizícii banky Emporiki sa zvýšili. Otázkou teda je, aká úroveň rizikovo vážených aktív by sa mala použiť, a predovšetkým, či by sa štátna pomoc mala posudzovať s prihliadnutím na rizikovo vážené aktíva, ktoré existovali na začiatku obdobia alebo na konci tohto obdobia. Cieľom opatrení B1, B2, B3 a B4 je pokryť kapitálovú potrebu, ktorú Bank of Greece zistila v marci 2012 (stresový test z roku 2012). Inak povedané, kapitálové potreby, ktoré sa týmito opatreniami štátnej pomoci majú riešiť, existovali už v marci 2012. Komisia sa preto domnieva, že výška pomoci poskytnutá formou opatrení B1, B2, B3 a B4 by sa mala porovnať s rizikovo váženými aktívami banky k 31. marcu 2012. Skutočnosť, že banka nadobudla banku Emporiki až po marci 2012, by nemala mať za následok zníženie pomeru „pomoci k rizikovo váženým aktívam“. Pomoc v skutočnosti nemá menej rušivý účinok na hospodársku súťaž, pretože banka vykonala akvizíciu, ktorou zvýšila svoje rizikovo vážené aktíva. Je potrebné pripomenúť, že od marca 2012 až do rekapitalizácie jar 2013 Bank of Greece nezohľadnila akvizíciu, ktorú vykonali grécke banky s cieľom upraviť svoje kapitálové potreby smerom nahor alebo nadol. Tento prvok takisto preukazuje, že opatrenia B1, B2, B3 a B4 predstavovali opatrenia pomoci spojené s pôsobnosťou banky, ktorá existovala k 31. marcu 2012.

(182)

Prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia a záväzný prísľub spolu predstavovali 4 571 miliónov EUR. Táto suma predstavuje 10,3 % rizikovo vážených aktív banky k 31. marcu 2012 (94).

(183)

Keďže banke sa podarilo prilákať súkromný kapitál, skutočná suma, ktorú HFSF do banky vložil, bola iba 4 021 miliónov EUR, čo predstavuje 9,1 % rizikovo vážených aktív banky k 31. marcu 2012.

(184)

Opatrenia A, B1, B2, B3 a B4 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(185)

Na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy môže Komisia štátnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je poskytnutá „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“.

(186)

Komisia uznala, že globálna finančná kríza môže spôsobiť vážnu poruchu v hospodárstve členského štátu a že opatrenia na podporu bánk môžu túto poruchu odstrániť. Túto skutočnosť potvrdila v oznámení o bankovníctve z roku 2008, oznámení o rekapitalizácii a oznámení o reštrukturalizácii. Komisia sa naďalej domnieva, že požiadavky na schválenie štátnej pomoci v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) zmluvy sú splnené vzhľadom na opätovné napätie na finančných trhoch. Komisia tento názor potvrdila prijatím oznámenia o predĺžení z roku 2011 (95) a oznámenia o bankovníctve z roku 2013.

(187)

Pokiaľ ide o grécke hospodárstvo, Komisia vo svojom rozhodnutí o schválení a predĺžení plánu podpory gréckych bánk, rovnako ako vo svojom schválení opatrení štátnej pomoci poskytnutej Gréckom jednotlivým bankám (96) uznala, že existuje hrozba vážnej poruchy fungovania gréckeho hospodárstva a že štátna podpora bankám je na odstránenie tejto poruchy vhodná. Právnym základom na posúdenie opatrení pomoci by preto mal byť článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy.

(188)

Počas finančnej krízy vypracovala Komisia kritériá zlučiteľnosti pre rôzne typy opatrení pomoci. Zásady posudzovania opatrení pomoci boli prvýkrát stanovené v oznámení o bankovníctve z roku 2008.

(189)

V súlade s bodom 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti:

(190)

Usmernenia týkajúce sa rekapitalizačných opatrení sa uvádzajú v oznámení o rekapitalizácii a v oznámení o predĺžení z roku 2011.

(191)

V oznámení o reštrukturalizácii sa vymedzuje prístup, ktorý Komisia prijala v súvislosti s hodnotením plánov reštrukturalizácie, najmä potreba obnovenia životaschopnosti s cieľom zabezpečiť riadny príspevok príjemcu a obmedziť narušenie hospodárskej súťaže.

(192)

Tento rámec dopĺňa oznámenie o bankovníctve z roku 2013, ktoré sa vzťahuje na opatrenia pomoci oznámené po 31. júli 2013.

(193)

Podpora likvidity, ktorú už banka prijala, bola s konečnou platnosťou schválená v nadväzných rozhodnutiach povoľujúcich tieto opatrenia v rámci plánu podpory gréckych bánk a jeho zmien a predĺžení (97). Akákoľvek budúca podpora likvidity pre banku sa bude musieť poskytnúť v rámci plánu, ktorý riadne schváli Komisia. Podmienky takejto pomoci budú musieť byť schválené Komisiou skôr, než bude pomoc poskytnutá, a preto ich v tomto rozhodnutí nie je potrebné ďalej posudzovať.

(194)

Rekapitalizácia poskytnutá v roku 2009 vo forme prioritných akcií (opatrenie A) sa poskytla v rámci rekapitalizačného opatrenia schváleného v roku 2008 v rámci plánu podpory gréckych bánk v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2008. Nie je preto potrebné ju znova posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008 a musí sa posúdiť iba na základe oznámenia o reštrukturalizácii.

(195)

Zlučiteľnosť štátom zaručenej núdzovej likvidity (opatrenie L2) by sa mala najskôr posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008 a oznámenia o predĺžení z roku 2011. Na akúkoľvek štátom zaručenú núdzovú likviditu poskytnutú po 1. auguste 2013 sa vzťahuje oznámenie o bankovníctve z roku 2013.

(196)

Zlučiteľnosť rekapitalizácií z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4), najmä pokiaľ ide o odmeňovanie, by sa mali najskôr posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011. V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Alpha vyjadrila Komisia pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia B1 s týmito oznámeniami. Keďže tieto opatrenia boli realizované pred 31. júlom 2013, nevzťahuje sa na ne oznámenie o bankovníctve z roku 2013. Zlučiteľnosť rekapitalizácií z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4) by sa mali posudzovať aj na základe oznámenia o reštrukturalizácii.

(197)

Na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti: vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť.

(198)

Keďže grécke banky nemali prístup na veľkoobchodné trhy a boli úplne závislé od financovania z centrálnej banky, ako sa uvádza v odôvodnení 26, a keďže banka si nemohla požičať dostatočné množstvo finančných prostriedkov prostredníctvom pravidelných refinančných operácií, potrebovala štátom zaručenú núdzovú likviditu, aby získala dostatočnú likviditu a vyhla sa platobnej neschopnosti. Komisia považuje opatrenie L2 za vhodný mechanizmus na nápravu vážnej poruchy, ku ktorej by došlo v prípade platobnej neschopnosti banky.

(199)

Keďže štátom zaručená núdzová likvidita predstavuje pre banku pomerne vysoké náklady na financovanie, banka má dostatočnú motiváciu, aby sa pri rozvoji svojich aktivít na tento zdroj finančných prostriedkov nespoliehala. Banka musela zaplatiť úrok o […] bázických bodov vyšší ako v prípade pravidelných refinančných operácií v Eurosystéme. Okrem toho musela banka štátu zaplatiť poplatok za záruku vo výške […] bázických bodov. V dôsledku toho sú celkové náklady na štátom zaručenú núdzovú likviditu pre banku oveľa vyššie ako bežné náklady na refinancovanie z ECB. Rozdiel medzi nákladmi na štátom zaručenú núdzovú likviditu a bežnými nákladmi na refinancovanie z ECB je vyšší ako poplatok za záruku, ktorý sa požaduje v oznámení o predĺžení z roku 2011. V dôsledku toho možno celkovú odmenu, ktorú si štát účtuje, považovať za dostatočnú. Pokiaľ ide o výšku štátom zaručenej núdzovej likvidity, pravidelne ju posudzuje Bank of Greece a ECB na základe skutočných potrieb banky. Pozorne monitorujú jej použitie a zabezpečujú, aby bola obmedzená na nevyhnutné minimum. Opatrenie L2 teda neposkytuje banke prebytočnú likviditu, ktorú by mohla použiť na financovanie aktivít, ktoré narúšajú hospodársku súťaž. Jeho výška je obmedzená na nevyhnutné minimum.

(200)

Takáto dôkladná kontrola použitia štátom zaručenej núdzovej likvidity a pravidelné overovanie, či je jej použitie obmedzené na minimum, zároveň zabezpečujú, že táto likvidita je primeraná a nevedie k nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže. Komisia takisto konštatuje, že Grécko sa zaviazalo, že banka vykoná reštrukturalizačné opatrenia, aby znížila svoju závislosť od centrálnej banky, a že banka dodrží obmedzenia činností, ako sa uvádza v oddiele 7.6. Tieto faktory zabezpečia, že banka sa čo najskôr prestane spoliehať na podporu likvidity a že táto pomoc je primeraná.

(201)

Opatrenie L2 je preto v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2008 a oznámením o predĺžení z roku 2011. Keďže oznámením o bankovníctve z roku 2013 sa nezaviedli ďalšie požiadavky týkajúce sa záruk, opatrenie L2 je v súlade aj s oznámením o bankovníctve z roku 2013.

(202)

Ako sa uvádza v odôvodnení 189 a v súlade s bodom 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti (98): vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť.

(203)

Oznámenie o rekapitalizácii a oznámenie o predĺžení z roku 2011 sa bližšie zaoberajú úrovňou odmien požadovaných za kapitálové injekcie štátu.

(204)

Pokiaľ ide o vhodnosť rekapitalizácií z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4), Komisia ich považuje za vhodné, pretože umožnili banke splniť kapitálové požiadavky. Bez rekapitalizácií z HFSF by banka nebola schopná pokračovať vo svojej činnosti a stratila by prístup k refinančným operáciám ECB.

(205)

V tejto súvislosti Komisia v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Alpha uviedla, že banka je jednou z najväčších bankových inštitúcií v Grécku, a to z hľadiska poskytovania úverov, ako aj z hľadiska prijímania vkladov. Ide teda o banku, ktorá má pre Grécko systémový význam. Platobná neschopnosť banky by preto viedla k vážnej poruche fungovania gréckeho hospodárstva. V situácii, ktorá v tom čase existovala, mali finančné inštitúcie v Grécku problémy s prístupom k financovaniu. Tento nedostatok finančných prostriedkov obmedzoval ich schopnosť poskytovať úvery gréckemu hospodárstvu. V tomto kontexte by platobná neschopnosť banky zhoršila poruchu fungovania hospodárstva. Navyše opatrenia B1, B2, B3 a B4 boli prijaté najmä v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora, ktorý predstavoval mimoriadnu a nepredvídateľnú situáciu, a nie v dôsledku zlého riadenia alebo nadmerného riskovania zo strany banky. Opatrenia sú teda zamerané hlavne na riešenie dôsledkov programu zapojenia súkromného sektora a prispievajú k udržaniu finančnej stability v Grécku.

(206)

V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Alpha vyjadrila Komisia pochybnosti o tom, či sa bezodkladne prijali všetky možné opatrenia, aby sa zabránilo situácii, v ktorej by banka v budúcnosti znova potrebovala pomoc. Ako sa uvádza v odôvodneniach 121 a 122 tohto rozhodnutia, Grécko sa zaviazalo realizovať niekoľko opatrení týkajúcich sa správy a riadenia a obchodných operácií banky. Ako je opísané v odôvodneniach 99 a 106, banka zároveň značne reštrukturalizovala svojej aktivity a mnohokrát znižovala náklady. Komisia preto už tieto pochybnosti nemá.

(207)

V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Alpha Komisia tiež vyjadrila pochybnosti o tom, či existujú dostatočné ochranné opatrenia v prípade, že by sa banka dostala pod kontrolu štátu, alebo v prípade, že by si súkromní akcionári ponechali kontrolu, zatiaľ čo väčšinovým vlastníkom by bol štát. Záväzky uvedené v odôvodneniach 121 a 122 tohto rozhodnutia zabezpečujú, že úverové operácie banky budú prebiehať na komerčnom základe a každodenné operácie budú chránené pred zásahmi štátu. Dohodnutý rámec vzťahu medzi HFSF a bankou tiež zaisťuje, že záujmy štátu ako hlavného akcionára sú chránené proti nadmernému riskovaniu zo strany vedenia banky.

(208)

Opatrenia B1, B2, B3 a B4 preto zabezpečujú zachovanie finančnej stability v Grécku. Podnikli sa významné kroky na minimalizáciu budúcich strát a s cieľom zabezpečiť, aby aktivity banky neboli ohrozené nevhodnou správou a riadením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že opatrenia B1, B2, B3 a B4 sú vhodné.

(209)

Podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 musí byť výška aj forma opatrenia pomoci nevyhnutná na dosiahnutie cieľa. To znamená, že kapitálová injekcia musí mať minimálnu výšku potrebnú na dosiahnutie tohto cieľa.

(210)

Výšku kapitálovej podpory vypočítala Bank of Greece v rámci stresového testu s cieľom zabezpečiť, že základný kapitál Tier 1 zostane v období rokov 2012 – 2014 nad určitou úrovňou, ako sa uvádza v tabuľke 3. Z tohto dôvodu z nej banka nezíska žiadny prebytok kapitálu. Ako je vysvetlené v odôvodnení 206, boli prijaté opatrenia na zníženie rizika, že by banka potrebovala ďalšiu pomoc v budúcnosti.

(211)

Pokiaľ ide o odmenu za prvú a druhú preklenovaciu rekapitalizáciu (opatrenia B1 a B2), Komisia pripomína, že boli poskytnuté v máji 2012 a decembri 2012 a boli vyplatené nepeňažným vkladom v podobe obligácií ENFS. Odmenu pre HFSF odo dňa vyplatenia obligácií ENFS do dátumu rekapitalizácie z jari 2013 predstavoval vzniknutý úrok z obligácií ENFS a poplatok na úrovni 1 % (99). Ako sa zdôrazňuje v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Alpha, táto odmena je nižšia ako rozpätie 7 % až 9 %, ktoré je vymedzené v oznámení o rekapitalizácii. Obdobie nízkeho odmeňovania však bolo obmedzené na jeden rok v prípade opatrenia B1 a na päť mesiacov v prípade opatrenia B2 (to znamená až do konverzie preklenovacej rekapitalizácie na štandardnú rekapitalizáciu v kmeňových akciách, konkrétne opatrenia B4). Zatiaľ čo prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia neviedli k redukcii existujúcich akcionárov, rekapitalizácia z jari 2013, ktorá predstavovala konverziu prvej a druhej preklenovacej rekapitalizácie, pôvodných akcionárov významne zredukovala, keďže ich podiel na vlastnom kapitále banky klesol na 4,9 %. Mimoriadna situácia, ktorá pretrvávala od dátumu prvej preklenovacej rekapitalizácie, sa následne skončila. Pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Alpha sa preto odstránili.

(212)

Okrem toho vzhľadom na atypický pôvod problémov banky, kde straty vyplývali hlavne z odpustenia dlhu v prospech štátu (program zapojenia súkromného sektora a spätné odkúpenie dlhu, ktoré poskytujú významnú výhodu štátu, teda zníženie dlhu), a na následky dlhej recesie domáceho hospodárstva môže Komisia akceptovať toto dočasné odchýlenie sa od štandardných požiadaviek na odmeňovanie stanovených v oznámení o rekapitalizácii (100).

(213)

Pokiaľ ide o opatrenie B3, predstavovalo záväzok poskytnúť kapitál. Tento záväzok prijatý v decembri 2012 sa realizoval prostredníctvom skutočnej kapitálovej injekcie v období máj – jún 2013, t. j. iba o päť mesiacov neskôr. Z tohto dôvodu a z dôvodov uvedených v odôvodnení 212 je prijateľné, že za tento záväzok nebola vyplatená žiadna odmena.

(214)

Pokiaľ ide o opatrenie B4, v súlade s bodom 8 oznámenia o predĺžení z roku 2011 by sa kapitálové injekcie mali upísať s dostatočným diskontom z ceny akcií upravenej o účinok redukcie s cieľom náležite zaručiť primeranú odmenu pre štát. Zatiaľ čo táto rekapitalizácia neposkytla výrazný diskont z ceny akcií upravenej o účinok redukcie, v skutočnosti nebolo možné dosiahnuť výrazný diskont z teoretickej ceny bez upisovacieho práva (101). Pred rekapitalizáciou z jari 2013 predstavovala trhová kapitalizácia banky len niekoľko miliónov EUR. Za týchto okolností vzniká otázka, či by sa existujúci akcionári nemali zredukovať úplne. Komisia konštatuje, že emisná cena bola stanovená na úrovni 50 % diskontu z priemernej trhovej ceny počas 50 dní predchádzajúcich stanoveniu emisnej ceny. Komisia zároveň poznamenáva, že redukcia pôvodných akcionárov bola rozsiahla, pretože po rekapitalizácii im vo vlastníctve zostalo iba 4,9 % z podielu na imaní banky. Použitie ďalšieho diskontu z trhovej ceny by preto malo malý vplyv na odmenu HFSF. Vzhľadom na osobitnú situáciu gréckych bánk vysvetlenú v odôvodnení 212 a vzhľadom na skutočnosť, že potreba podpory vyplýva z odpustenia dlhu v prospech štátu, sa Komisia domnieva, že emisná cena akcií, ktoré štát upísal, bola dostatočne nízka.

(215)

HFSF tiež emitoval warranty a pridelil jeden warrant každej novej akcii, ktorú upísal súkromný investor podieľajúci sa na rekapitalizácii z jari 2013. HFSF tieto warranty poskytol bez protiplnenia. Ako je vysvetlené v odôvodnení 93, každý warrant dáva právo kúpiť 7,40 akcie HFSF, a to vo vybraných intervaloch a za realizačné ceny. Realizačná cena sa rovná upisovacej cene HFSF navýšenej o ročnú kumulatívnu maržu (4 % za rok jeden, 5 % za rok dva, 6 % za rok tri, 7 % za rok štyri a následne 8 % s ročnou aktualizáciou zohľadňujúcou posledných šesť mesiacov). Odmena, ktorú dostal HFSF z akcií, ktoré vlastní, je de facto obmedzená na tieto úrovne. Táto odmena je nižšia ako rozpätie 7 % až 9 %, ktoré je vymedzené v oznámení o rekapitalizácii. Keďže však warranty boli kľúčovým faktorom úspechu emisie práv a súkromného umiestňovania, s ktorými banka začala pred rekapitalizáciou z jari 2013, Komisia sa domnieva, že banke umožnili znížiť výšku pomoci o 550 miliónov EUR. V skutočnosti vzhľadom na nízky podiel kapitálu banky pred rekapitalizáciou a vysokú neistotu, ktorá v danom období prevládala, zo simulácií, ktoré vtedy boli k dispozícii, vyplynulo, že bez warrantov by súkromní investori nedosiahli dostatočný zisk a neboli by neinvestovali. Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 205 a 212, keďže HFSF by v prípade použitia warrantov dostal minimálnu kladnú odmenu a keďže účelom memoranda o hospodárskej a finančnej politike bolo prilákať súkromných investorov s cieľom ponechať niektoré banky v rukách súkromnej správy a vyhnúť sa situáciám, v ktorých by celý bankový sektor riadil HFSF, môže Komisia prijať takúto odchýlku od štandardných požiadaviek na odmeňovanie stanovených v oznámení o rekapitalizácii. Tento súhlas je tiež založený na skutočnosti, že v zákone o HFSF zmenenom v marci 2014 sa nestanovuje žiadna úprava warrantov v prípade zvýšenia základného imania bez predkupného práva a že v prípade emisie práv môže byť upravená len realizačná cena warrantov, pričom úprava sa môže uskutočniť až ex post, a to len do výšky realizovaných výnosov z predaja predkupného práva HFSF. Okrem toho záväzok Grécka, že sa pred akýmkoľvek spätným odkúpením warrantov, ktoré emitoval HFSF, bude usilovať získať súhlas Komisie, umožní Komisii zabezpečiť, že akékoľvek budúce spätné odkúpenie nebude ďalej znižovať odmenu HFSF a zvyšovať odmenu držiteľov warrantov.

(216)

Pokiaľ ide o skutočnosť, že akcie HFSF sú bez hlasovacieho práva, Komisia pripomína, že potreba pomoci vo veľkej miere nevyplýva z nadmerného riskovania. Okrem toho jedným z účelov memoranda o hospodárskej a finančnej politike bolo ponechať niektoré banky v rukách súkromnej správy. Rámec vzťahov a automatické znovuzavedenie hlasovacích práv v prípade neplnenia plánu reštrukturalizácie navyše poskytujú ochranu proti budúcemu nadmernému riskovaniu zo strany súkromných správcov. Zapojenie súkromného sektora a spätné odkúpenie v decembri 2012 predstavujú druh odmeny štátu, ktorého dlh voči banke sa znížil o niekoľko miliárd EUR. Pre všetky tieto dôvody Komisia môže akceptovať, že HFSF dostane akcie bez hlasovacích práv. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie B4 bolo potrebné.

Na záver možno uviesť, že opatrenia B1, B2, B3 a B4 sú, pokiaľ ide o ich výšku aj formu, nevyhnutné ako pomoc na záchranu.

(217)

Komisia konštatuje, že banka dostala veľmi vysokú štátnu pomoc. Táto situácia môže preto viesť k vážnemu narušeniu hospodárskej súťaže. Grécko sa však zaviazalo realizovať viacero opatrení zameraných na zníženie negatívnych externých vplyvov. Najmä záväzky zabezpečujú, že operácie banky budú aj naďalej prebiehať na komerčnom základe, ako je vysvetlené v odôvodneniach 121 a 122. Grécko sa takisto zaviazalo k zákazu akvizície a k niekoľkým odpredajom, ako sa uvádza v odôvodneniach 123 a 124. Obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže sa ďalej posudzuje v oddiele 7.6.

(218)

V banke bol vymenovaný aj monitorovací správca, ktorý má sledovať správne vykonávanie záväzkov týkajúcich sa správy a riadenia a obchodných operácií. Zabráni sa tým negatívnym zmenám v obchodnej praxi banky, a zároveň sa tým znížia možné negatívne externé vplyvy.

(219)

Nový komplexný plán reštrukturalizácie bol Komisii predložený 12. júna 2014. Plán reštrukturalizácie sa posudzuje v oddiele 7.6.

(220)

Na záver možno uviesť, že pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Alpha sa odstránili. Opatrenia B1, B2, B3 a B4 sú z hľadiska bodu 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 primerané.

(221)

Dospelo sa preto k záveru, že rekapitalizácie z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4) sú z hľadiska bodu 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011 vhodné, nevyhnutné a primerané.

(222)

V bode 23 oznámenia o reštrukturalizácii je vysvetlené, že akvizíciu podnikov bankami, ktoré dostali pomoc, nemožno financovať zo štátnej pomoci, pokiaľ to nie je nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku. Okrem toho sa v bodoch 40 a 41 oznámenia o reštrukturalizácii uvádza, že banky by nemali použiť štátnu pomoc na akvizíciu konkurenčných podnikov, pokiaľ akvizícia nie je súčasťou konsolidačného procesu nevyhnutného na obnovenie finančnej stability alebo v záujme zabezpečenia efektívnej hospodárskej súťaže. Akvizície môžu navyše ohroziť alebo skomplikovať obnovenie životaschopnosti. Komisia musí preto posúdiť, či sú akvizície, ktoré banka vykonala, v súlade s oznámením o reštrukturalizácii.

(223)

Pokiaľ ide o prevádzkovú ziskovosť, akvizícia banky Emporiki uľahčí návrat banky k dlhodobej životaschopnosti, keďže zlúčenie dvoch bánk na rovnakom geografickom trhu umožňuje banke realizovať zmysluplné synergie, napríklad v podobe zníženia počtu zamestnancov, zatvorenia pobočiek a zníženia režijných nákladov. Banka získa zákazníkov a vklady a zároveň výrazne zníži náklady na distribúciu. Okrem racionalizácie funkcií ústredia zatvára značný počet pobočiek kombinovaného subjektu.

(224)

Pokiaľ ide o likvidnú pozíciu, akvizícia má na banku pozitívny vplyv. Pomer úverov k vkladom nadobudnutého subjektu naozaj predstavoval približne 115 %, čo je výrazne nižšie ako veľmi vysoký podiel úverov ku vkladom banky (102). Prispieva teda k výraznému zlepšeniu pomeru úverov k vkladom banky.

(225)

Zo statického hľadiska má transakcia tiež pozitívny vplyv na podiel kapitálu banky, pretože banka nadobúda vysoko kapitalizovanú banku za jedno euro. K 31. marcu 2012 predstavoval pro forma koeficient kapitálovej primeranosti kombinovaného subjektu 11,8 %, zatiaľ čo koeficient kapitálovej primeranosti banky bol len 8,8 %. Podobne aj pro forma podiel základného kapitálu Tier 1 kombinovaného subjektu predstavoval 11,1 %, zatiaľ čo podiel základného kapitálu Tier 1 banky bol 7,9 %. Vysoký kapitál banky Emporiki poskytuje ochranu proti budúcim stratám, ktoré by sa mohli prejaviť v stresovom teste, ako vyplýva z tabuľky 3. Na základne statického pozorovania zvýšenia podielu kapitálu banky sa precenil pozitívny vplyv na jej dlhodobú kapitálovú pozíciu. Akvizícia je preto z hľadiska obnovenia dlhodobej životaschopnosti banky pozitívna.

(226)

Podľa bodu 23 oznámenia o reštrukturalizácii by sa pomoc na reštrukturalizáciu nemala použiť na akvizíciu iných spoločností, ale iba na pokrytie nákladov na reštrukturalizáciu, ktoré sú potrebné na obnovenie životaschopnosti banky. V tomto prípade, aj keď má akvizícia pozitívny vplyv na životaschopnosť banky, nie je nevyhnutná pre jej životaschopnosť v zmysle bodu 23 oznámenia o reštrukturalizácii.

(227)

Banka za kúpu banky Emporiki poskytla protiplnenie vo výške iba jedného eura. Kúpna cena bola preto financovaná zo štátnej pomoci. Táto skutočnosť tiež znamená, že úhrada kúpnej ceny nevytvorila pre banku žiadnu kapitálovú potrebu. Banka Emporiki bola navyše dostatočne kapitalizovaná (teda na úroveň požadovanú v rámci stresového testu 2012, ako sa uvádza v tabuľke 3). Je nepravdepodobné, že akvizícia ako taká vytvorí akúkoľvek budúcu kapitálovú potrebu banky.

(228)

Na záver možno uviesť, že vzhľadom na atypické podmienky (nákup plne kapitalizovanej banky za 1 EUR s cieľom splniť požiadavky stresového testu) akvizícia banky Emporiki výnimočne nie je v rozpore s požiadavkou na minimalizáciu pomoci.

(229)

V súlade s bodmi 39 a 40 oznámenia o reštrukturalizácii by sa štátna pomoc nemala použiť na úkor spoločností, ktoré pomoc nedostali, a najmä nie na akvizíciu konkurenčných podnikov. V bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii sa tiež uvádza, že akvizície nemožno povoliť, ak sú súčasťou konsolidačného procesu nevyhnutného na obnovenie finančnej stability alebo na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže. Za takýchto okolností by mal byť proces akvizície spravodlivý a akvizícia by mala na relevantnom trhu zabezpečiť podmienky efektívnej hospodárskej súťaže.

(230)

Bank of Greece na základe posúdenia životaschopnosti, ktoré vykonal externý poradca začiatkom roka 2012, nepovažovala banku Emporiki za životaschopnú na samostatnom základe. Vytvárala veľké straty pre spoločnosť Crédit Agricole, ktorá ju preto chcela predať. Ak by predaj nebol možný, spoločnosť Crédit Agricole mohla zvážiť, akým spôsobom ju nechá zbankrotovať. Transakciu možno považovať za súčasť konsolidačného procesu, ktorý je nevyhnutný na obnovenie finančnej stability, ako sa uvádza v bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii.

(231)

Na účely akvizície banky Emporiki nepredložil platnú ponuku žiadny záujemca, ktorý pomoc nedostal, a proces predaja bol otvorený, transparentný a nediskriminačný. Banka teda nevytlačila žiadneho záujemcu, ktorý pomoc nedostal. Keďže akvizíciu schválil Helénsky orgán pre hospodársku súťaž, výsledok procesu predaja neohrozuje podmienky efektívnej hospodárskej súťaže v Grécku.

(232)

Potreba pomoci zo strany banky navyše nie je dôsledkom zlého hospodárenia alebo neprimeraného riskovania. Ako sa uvádza v odôvodnení 227, štátna pomoc sa nepoužila na financovanie tejto akvizície (nákup banky kapitalizovanej na úroveň požadovanú na splnenie podmienok stresového testu banky Bank of Greece za 1 EUR).

(233)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že akvizícia banky Emporiki je v súlade s bodom 4 oznámenia o reštrukturalizácii.

(234)

Vzhľadom na osobitnú situáciu gréckych bánk a špecifiká akvizície banky Emporiki sa dospelo k záveru, že táto akvizícia je v súlade s požiadavkami stanovenými v oznámení o reštrukturalizácii.

(235)

Akvizíciou vybraných aktív a pasív troch družstevných bánk sa zlepší dlhodobá životaschopnosť banky.

(236)

Presnejšie povedané, integráciou vkladov troch družstevných bánk do súvahy banky sa zlepšil jej profil likvidity. Pomer čistých úverov k vkladom banky Alpha Bank S.A. klesol približne o 1,5 % a závislosť banky Alpha Bank S.A. od Eurosystému sa znížila.

(237)

Akvizície navyše poskytli banke príležitosť zlepšiť jej príjmy tým, že rozšírili jej klientsku základňu v niekoľkých geografických oblastiach. Banka neprevzala žiadnu nákladnú infraštruktúru ani nákladnú sieť pobočiek. Banka neprevzala ani žiadne úvery. Nezvýšila teda svoje riziko ani kapitálové požiadavky.

(238)

V súlade s bodom 23 oznámenia o reštrukturalizácii by sa pomoc na reštrukturalizáciu nemala použiť na akvizíciu iných spoločností, ale iba na pokrytie nákladov na reštrukturalizáciu, ktoré sú potrebné na obnovenie životaschopnosti banky. V tomto prípade, aj keď má akvizícia pozitívny vplyv na životaschopnosť banky, nie je nevyhnutná pre jej životaschopnosť v zmysle bodu 23 oznámenia o reštrukturalizácii.

(239)

Protiplnenie, ktoré banka zaplatila za akvizíciu prevádzaných aktív a pasív všetkých troch družstevných bánk, bolo stanovené na úroveň 2,1 % z hodnoty prevádzaných vkladov a predstavovalo približne 9 miliónov EUR, čo zodpovedá 0,01 % celkovej súvahy banka v čase akvizície. Toto protiplnenie teda možno považovať za veľmi nízke. Okrem toho banka už počas rekapitalizácie z jari 2013 zhromaždila súkromný kapitál vo výške 550 miliónov EUR.

(240)

Usudzuje sa, že cena za akvizíciu prevádzaných aktív a pasív (najmä vkladov) troch družstevných bánk bola taká nízka, že nebránila tomu, aby bola pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum.

(241)

Ako sa uvádza v odôvodnení 229, v súlade s bodmi 39 a 40 oznámenia o reštrukturalizácii by sa štátna pomoc nemala použiť na úkor spoločností, ktoré pomoc nedostali, a najmä nie na akvizíciu konkurenčných podnikov, s výnimkou osobitných okolností.

(242)

Podľa Bank of Greece neboli tri družstevné banky životaschopné a prijatie opatrení na riešenie krízovej situácie bolo nevyhnutné na zachovanie finančnej stability. Akvizície možno považovať za súčasť konsolidačného procesu, ktorý je nevyhnutný na obnovenie finančnej stability, ako sa uvádza v bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii.

(243)

Okrem toho platnú ponuku na nadobudnutie aktív a pasív troch družstevných bánk nepredložil žiadny uchádzač, ktorý pomoc nedostal, a jediná ďalšia ponuka prišla od banky, ktorá dostala ešte väčšiu pomoc. Výška nadobudnutých aktív a pasív navyše bola malá a nezmenila štruktúru trhu (103).

(244)

Na záver možno uviesť, že podľa Komisie je vzhľadom na mimoriadne okolnosti schválenie akvizícií opodstatnené v súlade s bodom 41 oznámenia o reštrukturalizácii.

(245)

Dospelo sa k záveru, že vzhľadom na špecifiká akvizície vybraných aktív a pasív troch družstevných bánk sú tieto akvizície v súlade s požiadavkami stanovenými v oznámení o reštrukturalizácii.

(246)

Akvizícia banky Citibank Greece vrátane spoločnosti Diners zlepší dlhodobú životaschopnosť banky. Banka nadobudla banku s vysokou mierou zabezpečených úverov. Čisté úverové portfólio je navyše oveľa menšie ako nadobudnuté vklady.

(247)

Integráciou vkladov banky Citibank Greece do súvahy banky sa zlepší strednodobý a dlhodobý profil financovania banky a zároveň sa zvýši jej ziskovosť.

(248)

Navyše prostredníctvom akvizície banka posilní svoju koncesiu a kapacitu na akumulovanie vkladov, čím dosiahne vyvážený a udržateľný obchodný model.

(249)

Očakávané významné synergie – pokiaľ ide o centrálne funkcie, IT služby a prevádzkové náklady – prispejú k dlhodobej životaschopnosti banky.

(250)

Akvizícia je preto z hľadiska obnovenia dlhodobej životaschopnosti banky pozitívna.

(251)

Podľa bodu 23 oznámenia o reštrukturalizácii by sa pomoc na reštrukturalizáciu nemala použiť na akvizíciu iných spoločností, ale iba na pokrytie nákladov na reštrukturalizáciu, ktoré sú potrebné na obnovenie životaschopnosti banky. V tomto prípade, aj keď má akvizícia pozitívny vplyv na životaschopnosť banky, nie je nevyhnutná pre jej životaschopnosť v zmysle bodu 23 oznámenia o reštrukturalizácii.

(252)

Banka za kúpu banky Citibank Greece a spoločnosti Diners poskytla protiplnenie vo výške iba 2 miliónov EUR (104).

(253)

Nadobudnuté portfólio zahŕňa veľké množstvo úverov, ktoré sú odpísané v plnej miere. V skutočnosti by oceňovanie tohto nového portfólia úverov mohlo kompenzovať obmedzenú kapitálovú potrebu vyplývajúcu z ich integrácie do súvahy banky.

(254)

Banka navyše zhromaždila súkromný kapitál vo výške 1,2 miliardy EUR za cenu za akciu vyššiu, než je cena za akciu, za ktorú ich HFSF upísal pri rekapitalizácii z jari 2013.

(255)

Za týchto osobitných okolností nemožno tvrdiť, že akvizícia bola financovaná prostredníctvom štátnej pomoci. Akvizícia nezvýši potrebu podpory ani nezníži odmenu za existujúcu pomoc.

(256)

Ako sa uvádza v odôvodnení 241, štátna pomoc by sa nemala použiť na úkor spoločností, ktoré pomoc nedostali, a najmä nie na akvizíciu konkurenčných podnikov.

(257)

Kúpna cena zaplatená za banku Citibank Greece bola mimoriadne nízka a banka získala veľké množstvo súkromného kapitálu za vysokú cenu za akciu. Preto nemožno usudzovať, že pomoc bola použitá na financovanie tejto akvizície.

(258)

Okrem toho, keďže na akvizíciu okruhu aktivít, ktoré nadobudla banka, nepredložil ponuku žiadny uchádzač, ktorý pomoc nedostal, nedošlo k vytlačeniu investorov, ktorí pomoc nedostali.

(259)

Na záver možno uviesť, že vzhľadom na prvky uvedené v odôvodnenia 257 a 258 sa na akvizíciu nevzťahuje zákaz stanovený v bodoch 39 a 40 oznámenia o reštrukturalizácii. Komisia navyše pripomína, že potreba pomoci zo strany banky nie je dôsledkom zlého hospodárenia alebo neprimeraného riskovania.

(260)

Dospelo sa k záveru, že vzhľadom na osobitnú situáciu banky (105) a špecifiká akvizície banky Citibank Greece je táto akvizícia v súlade s požiadavkami stanovenými v oznámení o reštrukturalizácii.

(261)

Ako sa uvádza v oddieloch 2.1.1 a 2.1.2, problémy, ktorým banka čelila, vyplývajú predovšetkým z gréckej krízy štátneho dlhu a hlbokej recesie v Grécku a južnej Európe. Pokiaľ ide o prvý faktor, grécka vláda stratila prístup na finančné trhy a nakoniec musela dojednať dohodu so svojimi domácimi i medzinárodnými veriteľmi, program zapojenia súkromného sektora, ktorý viedol k zrážke pohľadávok voči štátu o 53,3 %. Okrem toho sa 31,5 % pohľadávok vymenilo za nové grécke štátne dlhopisy s nižšími úrokovými sadzbami a dlhšou dobou splatnosti. Tieto nové grécke štátne dlhopisy v decembri 2012 z gréckych bánk spätne odkúpil štát za cenu v rozpätí od 30,2 % do 40,1 % ich nominálnej hodnoty, čím sa vykryštalizovala ďalšia strata pre grécke banky. Okrem vplyvu programu zapojenia súkromného sektora a spätného odkúpenia dlhu na jej kapitálovú pozíciu banka v období od roku 2010 do polovice roku 2012 zaznamenala aj obrovský odlev vkladov, a to v dôsledku hrozby, že Grécko by mohlo opustiť eurozónu vzhľadom na neudržateľný verejný dlh a hospodársku recesiu.

(262)

Opatrenia B1, B2, B3 a B4 dosiahli výšku 4 571 miliónov EUR, čo je menej ako výška straty účtovaná v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora (4 786 miliónov EUR). V takom prípade a v prípade, že problémy nie sú primárne spôsobené nadmerným riskovaním, sa v bode 14 oznámenia o predĺžení z roku 2013 stanovuje, že Komisia svoje požiadavky zmierni.

(263)

Najväčšia časť kapitálových potrieb vyplýva z pravidelného vystavenia finančnej inštitúcie riziku štátneho dlhu v jej domovskej krajine. Táto skutočnosť bola zdôraznená aj v odôvodneniach 58 a 69 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Alpha. Komisia zároveň konštatuje, že vystavenie banky riziku gréckeho štátneho dlhu bolo menšie ako v prípade niektorých iných bánk v Grécku, takže nemožno povedať, že banka sa nadmerne vystavovala riziku štátneho dlhu. V dôsledku toho banka nemusí vo svojom pláne reštrukturalizácie v takej miere riešiť problémy morálneho hazardu ako ostatné podporované finančné inštitúcie, ktoré akumulovali nadmerné riziká. Keďže opatrenia pomoci menej narúšajú hospodársku súťaž, opatrenia prijaté na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže by sa mali úmerne zmierniť. Vzhľadom na to, že program zapojenia súkromného sektora a spätné odkúpenie dlhu predstavujú odpustenie dlhu v prospech štátu, odmena štátu za rekapitalizáciu bánk môže byť nižšia.

(264)

Keďže grécke hospodárstvo od roku 2008 pokleslo o 25 % a banka nadobudla menej životaschopnú banku Emporiki, musí prispôsobiť svoju organizáciu, štruktúru nákladov a obchodnú sieť tomuto novému prostrediu s cieľom obnoviť ziskovosť. Bez ohľadu na absenciu otázky morálneho hazardu musí preto banka racionalizovať svoje aktivity v Grécku s cieľom zabezpečiť svoju dlhodobú životaschopnosť.

(265)

Druhou dôležitou príčinou strát banky boli jej úvery poskytnuté gréckym domácnostiam a podnikom. Komisia sa domnieva, že tieto straty sú spôsobené najmä mimoriadne hlbokým a dlhotrvajúcim poklesom HDP v dôsledku recesie približne o 25 % počas obdobia piatich rokov, a nie rizikovými úverovými postupmi banky. Pomoc poskytnutá na pokrytie týchto strát preto nevytvára morálny hazard, ku ktorému dochádza, keď pomoc chráni banku pred následkami rizikového správania v minulosti. Pomoc má teda menej rušivý účinok (106).

(266)

Zdrojom časti kapitálových potrieb a strát z úverov sú však niektoré medzinárodné dcérske spoločnosti. Napríklad v roku 2012 boli aktivity na Cypre, v Rumunsku, Srbsku, bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a Bulharsku stratové, zatiaľ čo aktivity v Albánsku dosiahli len prah rentability. Zo stresových testov vykonaných v roku 2012 s cieľom určiť kapitálové potreby banky vyplynulo, že prognózy úverových strát zo zahraničných úverov dosiahli výšku 921 miliónov EUR v prípade základného scenára a 1 201 miliónov EUR v prípade nepriaznivého scenára. Zahraničné aktíva znamenali odčerpanie likvidity, pretože vnútroskupinové financovanie sa pohybovalo na úrovni niekoľkých miliárd EUR.

(267)

Na záver možno uviesť, že keďže zo štyroch najväčších gréckych bánk mala banka v čase zapojenia súkromného sektora v držbe najmenej gréckych štátnych dlhopisov a keďže straty vyplývajúce zo zapojenia súkromného sektora boli väčšie ako pomoc poskytnutá prostredníctvom opatrení B1, B2, B3 a B4, možno dospieť k záveru, že na väčšinu týchto strát a potrebu pomoci sa vzťahuje bod 14 oznámenia o predĺžení z roku 2011, ktorý Komisii umožňuje, aby svoje požiadavky zmiernila. Potreba pomoci čiastočne vyplýva zo strát z gréckych úverov v dôsledku mimoriadne hlbokej a dlhej recesie, a nie z rizikových úverov. Takáto pomoc nevytvára morálny hazard, a má preto menej rušivý účinok.

(268)

Na záver je potrebné dodať, že potreba pomoci čiastočne vyplýva z riskovania banky, pokiaľ ide o jej zahraničné dcérske spoločnosti.

(269)

Plánom reštrukturalizácie sa musí zabezpečiť, aby finančná inštitúcia dokázala do konca obdobia reštrukturalizácie obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť (oddiel 2 oznámenia o reštrukturalizácii). V tomto prípade je obdobie reštrukturalizácie vymedzené ako obdobie začínajúce dátumom prijatia tohto rozhodnutia a končiace 31. decembrom 2018.

(270)

V súlade s bodmi 9, 10 a 11 oznámenia o reštrukturalizácii predložilo Grécko rozsiahly a podrobný plán reštrukturalizácie, v ktorom poskytlo úplné informácie o obchodnom modeli banky. V pláne sa zároveň uvádzajú príčiny problémov, ktoré banku postihli, ako aj opatrenia prijaté na riešenie všetkých otázok životaschopnosti banky. V pláne reštrukturalizácie sa opisuje predovšetkým zvolená stratégia na zachovanie prevádzkovej efektívnosti banky a riešenie vysokej miery nesplácaných úverov, zraniteľnosti likvidity a kapitálovej pozície, ako aj jej zahraničných podnikov, ktoré sa počas uplynulých rokov v súvislosti s financovaním a kapitálom spoliehali na materskú spoločnosť.

(271)

Pokiaľ ide o likviditu a závislosť banky od financovania z prostriedkov Eurosystému, v pláne reštrukturalizácie sa predpokladá obmedzený rast veľkosti súvahy v Grécku, pričom vkladová základňa by mala opäť narásť. Závislosť od núdzovej likvidity, ktorá je už nižšia, sa bude naďalej znižovať, čo banke tiež pomôže znížiť svoje náklady na financovanie.

(272)

Záväzok týkajúci sa pomeru úverov k vkladom uvedený v odôvodnení 118 zaručuje, že štruktúra súvahy banky bude do konca obdobia reštrukturalizácie udržateľná. Predaj cenných papierov a iných vedľajších aktivít takisto posilní likvidnú pozíciu banky. Vzhľadom na napätú likvidnú pozíciu banky môže Komisia prijať žiadosť gréckych orgánov o oprávnenie poskytovať banke likviditu prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov v rámci plánu podpory gréckych bánk a v rámci štátom zaručenej núdzovej likvidity.

(273)

S cieľom znížiť náklady na financovanie Grécko tiež poskytlo záväzok, že banka bude ďalej znižovať úrokové sadzby, ktoré vypláca na vklady v Grécku, ako sa uvádza v odôvodnení 118. Dosiahnutie takéhoto zníženia nákladov na vklady bude kľúčovým faktorom, ktorý prispeje k zlepšeniu rezervnej ziskovosti banky.

(274)

Od začiatku krízy začala banka začala racionalizovať svoju obchodnú sieť v Grécku znížením počtu pobočiek a zamestnancov (107). Do roku 2017 poklesnú celkové náklady banky o ďalších […] % v porovnaní s rokom 2013. Na dosiahnutie tohto cieľa sa Grécko zaviazalo, že k 31. decembru 2017 banka zníži počet svojich pobočiek a zamestnancov v Grécku na […] pobočiek a […] zamestnancov s maximálnymi celkovými nákladmi (108) v Grécku vo výške […] miliónov EUR. Očakáva sa, že pomer nákladov a výnosov bude na konci obdobia reštrukturalizácie pod úrovňou […] %. Komisia sa domnieva, že plán reštrukturalizácie zachováva efektívnosť banky v novom trhovom prostredí.

(275)

Ďalšou kľúčovou oblasťou je riadenie nesplácaných úverov, pretože tieto úvery k 31. decembru 2013 predstavovali 32,4 % portfólia (109). Banka plánuje zlepšiť svoju úverovú politiku (obmedzenia, krytie kolaterálom) a sústrediť sa na kľúčové aktivity s cieľom minimalizovať svoje straty. Grécko sa tiež zaviazalo, že banka bude dodržiavať prísne normy v súvislosti s úverovou politikou s cieľom riadiť riziká a maximalizovať hodnotu pre banku v každej fáze úverového procesu, ako sa uvádza v odôvodnení 122.

(276)

Keďže HFSF vlastnil 69,9 % (110) akcií banky po zvýšení základného imania v roku 2014, ale s obmedzenými hlasovacími právami, veľmi dôležitá je aj otázka správy a riadenia banky. Navyše niektorí súkromní investori, ktorí riadia banku, zároveň vlastnia warranty, a teda by získali maximálnu výhodu, keby sa cena akcií v priebehu obdobia reštrukturalizácie prudko zvýšila. Keďže táto situácia by mohla vytvoriť morálny hazard, medzi bankou a HFSF bol v roku 2013 dohodnutý špecifický rámec vzťahu. Na základe uvedenej dohody sú bežné obchodné aktivity banky chránené pred akýmikoľvek zásahmi hlavných akcionárov a zároveň sa zabezpečuje, aby HFSF mohol monitorovať realizáciu plánu reštrukturalizácie a prostredníctvom vhodných konzultačných postupov predchádzať rizikovým krokom vedenia banky. Banka sa tiež zaviazala pozorne kontrolovať svoju expozíciu prepojeným dlžníkom. Komisia pozitívne hodnotí skutočnosť, že ak banka nezrealizuje svoj plán reštrukturalizácie, HFSF automaticky opäť získa hlasovacie práva.

(277)

Ako vyplýva z odôvodnenia 266, niektoré medzinárodné aktivity banky v minulosti vyčerpali jej kapitál, likviditu a ziskovosť.

(278)

V pláne reštrukturalizácie sa predpokladá, že banka sa bude naďalej zameriavať na svoj domáci trh. Banka už odpredala svoju neziskovú dcérsku spoločnosť na Ukrajine. Začala tiež s racionalizáciou ostatných dcérskych spoločností s cieľom posilniť proces upisovania úverov a znížiť likvidnú medzeru dcérskych spoločností. Plánuje ďalšiu racionalizáciu svojej siete dcérskych spoločností, ktoré si ponechala, ako sa uvádza v odôvodnení 109.

(279)

Celkový objem zahraničných aktív sa do 31. decembra 2017 (v porovnaní do 31. decembra 2012) zníži prinajmenšom o ďalších […] %.

(280)

Celková ziskovosť medzinárodných aktivít bude obnovená od roku […].

(281)

Komisia sa preto domnieva, že banka tieto zahraničné podniky dostatočne reštrukturalizuje a obmedzí ich veľkosť s cieľom v budúcnosti zabrániť vzniku ďalších kapitálových potrieb a nedostatku likvidity. Záväzok uvedený v odôvodnení 119, podľa ktorého sa má banka vyhnúť vkladom veľkých objemov kapitálu do svojich zahraničných dcérskych spoločností, zároveň zaisťuje, že zahraničné dcérske spoločnosti nebudú predstavovať hrozbu pre kapitál alebo likviditu.

(282)

Podľa základného scenára, ktorý je opísaný v oddiele 2.4, dokáže banka na konci obdobia reštrukturalizácie dosiahnuť výnos umožňujúci pokryť všetky jej náklady a zabezpečiť primeranú návratnosť vlastného kapitálu pri zohľadnení jej rizikového profilu. Zároveň sa očakáva, že kapitálová pozícia banky sa udrží na uspokojivej úrovni.

(283)

Komisia na záver berie do úvahy nepriaznivý scenár opísaný v pláne reštrukturalizácie banky, ktorý predložili grécke orgány. Tento nepriaznivý scenár je založený na súbore predpokladov, s ktorými HFSF súhlasil. Zohľadňuje sa v ňom dlhšia a hlbšia recesia a tiež väčšia deflácia cien nehnuteľností (111). Podľa plánu reštrukturalizácie dokáže banka odolať primeranej miere záťaže, pretože, ako sa uvádza v prípade nepriaznivého scenára, na konci obdobia reštrukturalizácie bude naďalej zisková a dostatočne kapitalizovaná.

(284)

Výška dodatočného kapitálu, ktorý bol zhromaždený v roku 2014, konkrétne 1,2 miliardy EUR, je dostatočná, aby banka v období reštrukturalizácie splnila základný scenár stresového testu z roku 2013 a splatila prioritné akcie, čo sa banke podarilo v apríli 2014 (112). Banka tiež predloží banke Bank of Greece plán podmieneného kapitálu uvádzajúci opatrenia, ktoré sa majú vykonať v prípade, že sa hospodárske prostredie bude naďalej zhoršovať. Komisia pripomína, že pri vyhodnocovaní kapitálových potrieb v základnom scenári Bank of Greece už zohľadnila niekoľko úprav, ktoré viedli k zvýšeniu odhadovaných kapitálových potrieb v porovnaní s kapitálovými potrebami, ktoré odhadla banka vo vlastnom základnom scenári. Komisia sa preto domnieva, že kapitálové potreby v základnom scenári, ktoré odhadla Bank of Greece, preberajú určitú mieru záťaže. Na záver posúdenia životaschopnosti banky možno poznamenať, že Komisia nevyžaduje, aby mala banka vopred dostatok kapitálu na pokrytie kapitálových potrieb v záťažovom scenári podľa odhadu banky Bank of Greece, pretože tieto odhadované hodnoty zodpovedajú vysokej miere záťaže a z navýšenia kapitálu v marci 2014 vyplýva, že banka znovu získala prístup na kapitálové trhy.

(285)

Okrem toho sa pozitívne hodnotí skutočnosť, že banka nebude viac investovať do listín na neinvestičnom stupni, čo prispeje k zachovaniu jej kapitálovej a likvidnej pozície.

(286)

Dospelo sa preto k záveru, že banka prijala dostatočné opatrenia na obnovenie svojej dlhodobej životaschopnosti.

(287)

Ako sa uvádza v oznámení o reštrukturalizácii, banky a ich zainteresované strany sa musia na reštrukturalizácii podieľať v najväčšej možnej miere, aby sa zabezpečilo, že pomoc bude obmedzená na nevyhnutné minimum. Banky by mali na financovanie reštrukturalizácie využívať svoje vlastné zdroje, napríklad predajom aktív, zatiaľ čo zainteresované strany by podľa možnosti mali absorbovať straty banky.

(288)

Banka už odpredala niekoľko malých zahraničných podnikov (Ukrajina) a oddlžila časť svojho portfólia s cieľom zvýšiť svoju kapitálovú primeranosť aj likvidnú pozíciu. Banka napríklad od roku 2009 do roku 2013 znížila dlh zahraničných aktív o 1,9 miliardy EUR (113).

(289)

V pláne reštrukturalizácie sa počíta s odpredajom ďalších aktív v juhovýchodnej Európe, ako sa uvádza v odôvodnení 107. Vzhľadom na znižovanie zadlženosti a uskutočnené odpredaje a po realizácii týchto záväzkov banka významne zníži svoj geografický vplyv v juhovýchodnej Európe. Znížením rozsahu medzinárodných aktív banky sa tiež výrazne zníži potenciálne riziko, že pomoc bude potrebná v budúcnosti. Zabezpečí sa ním teda zníženie výšky pomoci na minimum.

(290)

Banka predala svoje poisťovacie činnosti v roku 2007. Nemá teda žiadnu významnú aktivitu na tomto trhu, ktorú by mohla predať, aby získala prostriedky.

(291)

S cieľom obmedziť svoje kapitálové potreby banka nebude využívať kapitál na podporu alebo zväčšovanie svojich zahraničných dcérskych spoločností, ako sa uvádza v odôvodnení 119. Zo záväzkov Grécka navyše vyplýva, že banka nebude vykonávať ďalšie akvizície.

(292)

Banka sa tiež zapojila do rozsiahleho programu znižovania nákladov, ako sa uvádza v bode 2.4.2. Jej náklady budú do roku 2017 ďalej klesať. Počet jej zamestnancov sa znižuje a platy sa upravujú smerom nadol. Grécko sa takisto zaviazalo obmedziť odmeny pre vedúcich pracovníkov banky, […].

(293)

Pôvodní akcionári banky sa zredukovali emisiou práv v roku 2009 (114) a potom znovu v dôsledku rekapitalizácie z HFSF (opatrenie B4) a navýšenia súkromného kapitálu v roku 2013 a v marci 2014. Napríklad majetková účasť akcionárov banky, medzi ktorých v tom čase patrili investori, ktorí v roku 2009 vložili peňažné prostriedky, sa znížila zo 100 % pred rekapitalizáciou z jari 2013 na iba 4,9 % po tejto rekapitalizácii. Banka navyše od roku 2008 nevyplatila v hotovosti žiadne dividendy. Okrem uvedeného rozdelenia bremena medzi pôvodných akcionárov banka od začiatku krízy v roku 2008 výrazne navýšila súkromný kapitál, a to konkrétne o 986 miliónov EUR v roku 2009, 550 miliónov EUR v roku 2013 a 1 200 miliónov EUR v roku 2014.

(294)

Držitelia podriadených dlhov banky prispeli k nákladom na reštrukturalizáciu banky. Banka vykonala niekoľko analýz riadenia pasív s cieľom vytvoriť kapitál. Celková výška vymenených pasív predstavovala 828 miliónov EUR s kapitálovým ziskom 436 miliónov EUR, ako sa uvádza v odôvodnení 114.

(295)

Nástroje, ktoré sú stále nesplatené, podliehajú zákazu vyplácania kupónov uvedenému v odôvodnení 124. Z tohto dôvodu sa Komisia domnieva, že je zabezpečené dostatočné rozdelenie bremena medzi súkromných hybridných investorov banky a že v tomto ohľade sú splnené požiadavky oznámenia o reštrukturalizácii.

(296)

V porovnaní s celkovou poskytnutou štátnou rekapitalizáciou je miera vlastného príspevku a rozdelenia bremena, a to najmä v podobe predaja aktív a znižovania úverového portfólia, oveľa nižšia ako miera, ktorú by Komisia zvyčajne považovala za dostatočnú. Znižovanie sa týka iba zahraničných aktivít (115), ktoré predstavujú obmedzenú zložku banky (116), a pri reštrukturalizácii sa nepočíta so žiadnym znižovaním veľkosti úverov a vkladných knižiek v Grécku. Vzhľadom na ustanovenia uvedené v oddiele 7.6.1, a najmä na skutočnosť, že banka Alpha Bank je banka, ktorá spomedzi veľkých gréckych bánk dostala najmenšiu pomoc, a že prijatá pomoc v plnom rozsahu spĺňa podmienky pre oslobodenie od dane stanovenom v bode 14 oznámenia o predĺžení z roku 2011, na základe čoho môže Komisia súhlasiť s nižšou mierou vlastného príspevku a rozdelenia bremena, však možno konštatovať, že plán reštrukturalizácie zabezpečuje dostatočné opatrenia vlastného príspevku a rozdelenia bremena.

(297)

V oznámení o reštrukturalizácii sa vyžaduje, aby boli v pláne reštrukturalizácie predložené opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže zaisťujúce konkurencieschopnosť bankového sektora. Týmito opatreniami by sa zároveň mali riešiť otázky morálneho hazardu a malo by sa zabezpečiť, aby štátna pomoc nebola využívaná na financovanie protisúťažného správania.

(298)

V bode 31 oznámenia o reštrukturalizácii sa uvádza, že pri posudzovaní výšky pomoci a výsledného narušenia hospodárskej súťaže musí Komisia vziať do úvahy absolútnu aj relatívnu výšku poskytnutej štátnej pomoci, ako aj mieru rozdelenia bremena a pozíciu finančnej inštitúcie na trhu po reštrukturalizácii. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že banka získala od štátu kapitálovú podporu vo výške 12 % jej rizikovo vážených aktív (117). Banka navyše k 30. novembru 2011 získala záruky likvidity vo výške 14 miliárd EUR a k 30. septembru 2011 štátne dlhopisy vo výške 1,6 miliardy EUR, čo spolu zodpovedá 25 % súvahy banky k tomuto dátumu. Okrem toho dostala banka štátom zaručenú núdzovú likviditu. Opatrenia na obmedzenie možného narušenia hospodárskej súťaže sú preto vzhľadom na uvedenú veľkú výšku pomoci opodstatnené. Trhové podiely banky v Grécku sú navyše vysoké; k 31. decembru 2012 dosahovali výšku 15 % v prípade úverov a 13 % v prípade vkladov. Akvizíciou banky Emporiki a, v oveľa menšej miere, troch družstevných bánk a gréckych aktivít banky Citibank sa trhové podiely banky zvýšili. Po akvizícii banky Emporiki predstavoval trhový podiel banky na trhu vkladov k 30. júnu 2013 v Grécku 21 %, zatiaľ čo jej trhový podiel na trhu hypoték na bývanie bol 23 %, na trhu spotrebiteľských úverov 20 % a na trhu úverov podnikom 21 % (118). Po akvizícii gréckych aktivít banky Citibank sa podiel banky na trhu vkladov zvýšil o necelé 1 %.

(299)

Komisia pripomína, že problémy banky boli spôsobené najmä vonkajšími šokmi, ako je grécka kríza štátneho dlhu a dlhotrvajúca recesia, ktorá narúšala grécke hospodárstvo od roku 2008, ako sa uvádza už v odôvodnení 69 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Alpha. Potreba riešiť otázky morálneho hazardu nie je taká naliehavá, pretože banka nepodstupovala neprimerané riziká. Ako sa uvádza v oddiele 7.6.1 tohto rozhodnutia, opatrenia pomoci majú vzhľadom na tieto faktory menej rušivý účinok, čo znižuje aj potrebu prijať opatrenia proti narušeniu hospodárskej súťaže. Na základe uvedených dôvodov môže Komisia výnimočne súhlasiť, že aj napriek veľkej výške pomoci a vysokému trhovému podielu sa v pláne reštrukturalizácie nepredpokladá znižovanie súvahy a úverov v Grécku.

(300)

Komisia však poznamenáva, že štátna rekapitalizácia umožnila banke pokračovať v bankových aktivitách na zahraničných trhoch.

(301)

V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že okrem znižovania zadlženosti a reštrukturalizácie, ktoré sa už realizovali, bude banka ďalej reštrukturalizovať a znižovať zadlženosť svojich zahraničných aktív do 30. júna 2018 (119) a súčasne sa zaväzuje, že nepoužije pomoc na financovanie rastu týchto aktivít. Pomoc sa teda nepoužije na narušenie hospodárskej súťaže na týchto zahraničných trhoch.

(302)

Grécko sa takisto zaviazalo k zákazu akvizície s cieľom zaistiť, že banka nebude používať štátnu pomoc na nadobudnutie nových podnikov. Tento zákaz pomáha zabezpečiť, aby sa pomoc použila výlučne na podporu obnovenia životaschopnosti gréckych bankových aktivít a nie napríklad na rast na zahraničných trhoch.

(303)

Záväzok znížiť úroky z gréckych vkladov, ktoré stúpli na neudržateľne vysokú úroveň, zároveň zaisťuje, že pomoc nebude použitá na financovanie neudržateľných stratégií prijímania vkladov, ktoré narúšajú hospodársku súťaž na gréckom trhu. Podobne záväzok realizovať prísne pravidlá, pokiaľ ide o tvorbu cien nových úverov na základe riadneho posúdenia úverového rizika, bude brániť banke narúšať hospodársku súťaž na gréckom trhu nevhodnými stratégiami cien úverov pre klientov.

(304)

Vzhľadom na osobitnú situáciu opísanú v oddiele 7.6.1 a na opatrenia plánu reštrukturalizácie sa Komisia domnieva, že existujú dostatočné záruky proti narušeniu hospodárskej súťaže.

(305)

Podľa oddielu 5 oznámenia o reštrukturalizácii je potrebné pravidelne vypracúvať správy, aby Komisia mohla overiť správne vykonávanie plánu reštrukturalizácie. Ako sa uvádza v záväzkoch, ktoré Grécko poskytlo (120), Grécko zabezpečí, aby do konca obdobia reštrukturalizácie, konkrétne do 31. decembra 2018, monitorovací správca, ktorého vymenovala banka so súhlasom Komisie, monitoroval záväzky Grécka týkajúce sa činností reštrukturalizácie v Grécku a v zahraničí, správy a riadenia a obchodných operácií. Možno teda konštatovať, že realizácia plánu reštrukturalizácie bude riadne monitorovaná.

(306)

Usudzuje sa, že Grécko neoprávnene realizovalo opatrenia pomoci B1, B2, B3 a B4, čím porušilo článok 108 ods. 3 zmluvy, pretože ich realizovalo pred ich formálnym schválením zo strany Komisie. Komisia sa však domnieva, že plán reštrukturalizácie, pokiaľ sa vykoná spoločne so záväzkami uvedenými v prílohe, zabezpečuje obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky, je postačujúci, pokiaľ ide o rozdelenie bremena a vlastného príspevku, a je vhodný a primeraný na vyváženie účinkov opatrení pomoci narúšajúcich hospodársku súťaž, ktoré sa posudzujú v tomto rozhodnutí. Plán reštrukturalizácie a predložené záväzky spĺňajú kritériá oznámenia o reštrukturalizácii, a preto sa opatrenia pomoci môžu považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom,

(1)

Komisia rozhodnutím z 19. novembra 2008 schválila program „Support Measures for the Credit Institutions in Greece“ (ďalej len „program podpory pre grécke banky“) určený na zabezpečenie stability gréckeho finančného systému. Program podpory pre grécke banky umožňuje poskytovanie pomoci v rámci troch základných opatrení, ktoré sú jeho súčasťou – opatrenie rekapitalizácie, opatrenie záruk a opatrenie štátnych dlžobných úpisov (2). V máji 2009 Grécko rekapitalizovalo banku Piraeus Bank (ďalej len „banka“ (3)) v rámci opatrenia rekapitalizácie.

(2)

V odôvodnení 14 rozhodnutia z 19. novembra 2008 sa uvádza, že Komisii sa oznámi plán reštrukturalizácie so zreteľom na príjemcov opatrenia rekapitalizácie.

(3)

Grécke orgány predložili 23. júla 2010 Komisii plán reštrukturalizácie. Komisia zaevidovala tento plán a jeho následné zmeny, ako aj doplňujúce informácie, ktoré predložili grécke orgány, ako vec SA.30342 (PN 26/2010) a potom vec SA.32787 (2011/PN).

(4)

Banka v rámci programu podpory pre grécke banky opakovane využívala štátne záruky a štátne dlžobné úpisy (4). Ťažila tiež zo štátom zaručeného poskytovania núdzovej likvidity (ďalej len „štátom zaručené poskytovanie ELA“).

(5)

Helénsky fond finančnej stability (ďalej len „HFSF“) 20. apríla 2012 poslal banke list, v ktorom sa zaviazal podieľať sa na plánovanom zvýšení jej základného imania. HFSF poskytol banke 28. mája 2012 preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 4 700 miliónov EUR (ďalej len „prvá preklenovacia rekapitalizácia“).

(6)

Grécke orgány 10. mája 2012 oficiálne informovali Komisiu o záväznom prísľube, ktorý HFSF poskytol banke. Komisia ho zaevidovala ako neoznámenú pomoc [vec SA.34826 (2012/NN)], keďže opatrenie už bolo vykonané.

(7)

Komisia rozhodnutím z 27. júla 2012 začala formálne vyšetrovacie konanie vo veci prvej preklenovacej rekapitalizácie (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania vo veci banky Piraeus“) (5).

(8)

HFSF poskytol banke v decembri 2012 druhú preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 1 553 miliónov EUR (ďalej len „druhá preklenovacia rekapitalizácia“). HFSF poskytol banke 21. decembra 2012 tiež záväzný prísľub podieľať sa na zvýšení základného imania banky a na konvertibilných kapitálových nástrojoch, ktoré sa majú vydať, v celkovej hodnote až 1 082 miliónov EUR (6). Grécke orgány oznámili tieto opatrenia Komisii 20. decembra 2012 (7).

(9)

Banka oznámila v septembri 2012 svoj úmysel nadobudnúť banku Geniki od Société Générale S.A. (ďalej len „Société Générale“). Komisia viedla v súvislosti s nadobudnutím banky Geniki v septembri a októbri viaceré telekonferencie a výmeny elektronickej pošty so zástupcami gréckych orgánov a banky.

(10)

Banka podpísala 19. októbra 2012 dohodu o kúpe akcií so spoločnosťou Société Générale na nadobudnutie celkového podielu (99,08 %) v banke Geniki.

(11)

Útvary Komisie poslali Grécku 12. decembra 2012 list spoločne so svojím predbežným posúdením nadobudnutia banky Geniki.

(12)

Banka oznámila 26. februára 2013 Komisii svoje plány nadobudnúť banku Millennium Bank Greece S.A. (ďalej len „MBG“). Komisia viedla viaceré telekonferencie a výmeny elektronickej pošty s gréckymi orgánmi a bankou týkajúce sa nadobudnutia banky MBG.

(13)

Útvary Komisie poslali Grécku 25. marca 2013 list spoločne so svojím predbežným posúdením nadobudnutia banky MBG.

(14)

Dňa 22. apríla 2013 banka oznámila, že uzavrela dohodu s bankou Millennium Banco Comercial Portugues (ďalej len „BCP“) o nadobudnutí celého základného imania banky MBG a o podieľaní sa banky BCP na pripravovanom zvýšení kapitálu banky Piraeus.

(15)

HFSF 3. júna 2013 čiastočne konvertoval prvú a druhú preklenovaciu rekapitalizáciu na vlastný kapitál v celkovej výške 5 891 miliónov EUR. HFSF vložil do banky tiež ďalšiu sumu vo výške 1 094 miliónov EUR, ako sa zaviazal v čase, keď banka nadobudla veľkú časť gréckej poľnohospodárskej banky Agricultural Bank of Greece (ďalej len „ATE“) a grécke pobočky troch cyperských bánk (pozri oddiel 1.2). Okrem toho súkromní investori vložili 1 444 miliónov EUR. Celá rekapitalizácia bola v celkovej výške 8 429 miliónov EUR a označuje sa pojmom „rekapitalizácia z jari 2013“.

(16)

Grécke orgány poskytli 19. decembra 2013 Komisii informácie o podmienkach rekapitalizácie z jari 2013.

(17)

Grécke orgány predložili Komisii 25. júna 2014 konečný plán reštrukturalizácie banky (ďalej len „plán reštrukturalizácie“). V rovnaký deň poskytli informácie o štátom zaručenom poskytovaní ELA. Uviedli, že plánujú naďalej poskytovať banke túto podporu likvidity, ako aj štátne záruky na dlhové nástroje a štátne dlžobné úpisy v rámci programu podpory pre grécke banky.

(18)

Komisia uskutočnila v priebehu administratívneho postupu mnohé stretnutia, telekonferencie a výmeny elektronickej pošty so zástupcami gréckych orgánov a banky.

(19)

Grécko akceptuje, že predmetné rozhodnutie sa výnimočne prijíma len v anglickom jazyku.

(20)

V apríli 2011 Grécko vložilo 1 445 miliónov EUR do banky ATE (táto suma zahŕňala 675 miliónov EUR, ktoré boli pôvodne poskytnuté v rámci gréckej schémy rekapitalizácie). Banka ATE dostala navyše podporu likvidity vo výške 6 103 miliónov EUR. Komisia rozhodnutím z 23. mája 2011 schválila tieto opatrenia na základe plánu reštrukturalizácie banky ATE (ďalej len „rozhodnutie o reštrukturalizácii banky ATE“) (8).

(21)

Grécko sa 29. decembra 2011 podieľalo na emisii s prednostným právom banky ATE vo výške 290 miliónov EUR.

(22)

Grécko predložilo 22. marca 2012 správu centrálnej banky Grécka, v ktorej bolo navrhnuté riešenie krízovej situácie banky ATE prostredníctvom postupu nákupu a prevzatia (9) vybraných aktív a pasív banky ATE (ďalej len „prenesené činnosti banky ATE“), pričom zvyšné aktíva a pasíva sa mali umoriť prostredníctvom konsolidačnej banky.

(23)

V júli 2012 banka oznámila nadobudnutie prevzatím veľkej časti banky ATE, ktorá bola daná do likvidácie.

(24)

HFSF sa v tom čase zaviazal pokryť kapitálové potreby banky vyplývajúce zo získaných aktív. Centrálna banka Grécka dospela 27. januára 2013 k záveru, že kapitálová potreba na regulačné účely v dôsledku nadobudnutia prenesených činností banky ATE bola vo výške 570 miliónov EUR, ktoré má uhradiť HFSF.

(25)

Komisia rozhodnutím z 3. mája 2013 (10) (ďalej len „rozhodnutie o likvidácii banky ATE“) skonštatovala, že podporné opatrenia poskytnuté v čase prevodu prenesených činností banky ATE nepredstavujú štátnu pomoc v prospech banky, ale v prospech prenesených činností banky ATE. Komisia ďalej uviedla, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom, ak plán reštrukturalizácie banky, ktorý teraz zahŕňa prenesené činnosti banky ATE, umožňuje obnovenie jej dlhodobej životnosti.

(26)

V júni 2013 HFSF vložil do banky 570 miliónov EUR v rámci rekapitalizácie z jari 2013 (11).

(27)

Cyperské orgány, Európska únia, Medzinárodný menový fond (ďalej len „MMF“) a Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) dosiahli 15. marca 2013 po mimoriadnom zasadnutí Euroskupiny (12) politickú dohodu o politike, ktorá má byť základom budúceho makroekonomického ozdravného programu. Medziiným sa najmä dohodlo, že operácie troch cyperských bánk v Grécku sa prevedú na niektorú grécku banku.

(28)

Banka a ďalšie grécke banky vyjadrili záujem o nadobudnutie operácií troch cyperských bánk v Grécku.

(29)

Dňa 22. marca 2013 HFSF povolil banke, aby urobila ponuku na nadobudnutie gréckych pobočiek, vkladov a úverov troch cyperských bánk. Ponuka banky bola podmienená tým, že HFSF poskytne banke vlastný kapitál vo výške rovnajúcej sa cene zaplatenej za vlastný kapitál získaných podnikov.

(30)

Grécke orgány a HFSF podrobne informovali útvary Komisie o vývoji procesu a aj o podmienkach nadobudnutia.

(31)

Banka podpísala 26. marca 2013 dohodu o predaji a prevode s každou z troch cyperských bánk týkajúcu sa ich gréckych činností (vklady, úvery a sieť pobočiek).

(32)

Ako sa dohodlo v marci 2013, HFSF vložil 524 miliónov EUR kapitálu do banky (13) na uspokojenie kapitálových potrieb, ktoré vyplynuli z nadobudnutia týchto aktív.

(33)

Reálny hrubý domáci produkt (ďalej len „HDP“) Grécka klesol od roku 2008 do roku 2012 o 20 %, ako je znázornené v tabuľke 1. Grécke banky v dôsledku toho čelili rýchlo rastúcej miere zlyhania úverov poskytnutých gréckym domácnostiam a spoločnostiam (14). Tento vývoj nepriaznivo ovplyvnil výkonnosť aktív gréckych bánk a spôsobil vznik kapitálových potrieb.

Tabuľka 1

Rast reálneho HDP v Grécku, obdobie rokov 2008 – 2013

(34)

Grécko okrem toho vo februári 2012 zaviedlo výmenu dlhopisov súkromného sektora známu ako zapojenie súkromného sektora (ďalej len „program PSI“). Grécke banky boli zapojené do programu PSI, v priebehu ktorého grécka vláda poskytla existujúcim súkromným držiteľom dlhopisov nové cenné papiere [vrátane nových gréckych štátnych dlhopisov (ďalej len „štátne dlhopisy“), cenných papierov spojených s HDP a platobných zmeniek PSI vydaných Európskym nástrojom finančnej stability (ďalej len „ENFS“)] výmenou za existujúce štátne dlhopisy s nominálnou diskontnou sadzbou 53,5 % a dlhšími splatnosťami (15). Grécke orgány oznámili výsledky tejto výmeny dlhopisov 9. marca 2012 (16). Výmena spôsobila držiteľom dlhopisov značné straty (ktoré centrálna banka Grécka odhaduje v priemernej výške 78 % nominálnej hodnoty starých štátnych dlhopisov pre grécke banky) a kapitálové potreby, ktoré grécke banky spätne zaúčtovali vo svojich finančných výkazoch za rok 2011. Celkové straty spôsobené programom PSI hlavným gréckym bankám sú zhrnuté v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Celkové straty hlavných gréckych bánk z programu PSI (v miliónoch EUR)

(35)

Keďže grécke banky čelili značnému nedostatku kapitálu v dôsledku programu PSI a pretrvávajúcej recesie, v memorande o hospodárskej a finančnej politike (ďalej len „MHFP“) druhého programu makroekonomických úprav pre Grécko, na ktorom sa 11. marca 2012 dohodla grécka vláda, Európska únia, MMF a ECB, sa poskytli prostriedky na rekapitalizáciu týchto bánk. Grécke orgány odhadli celkovú potrebu na rekapitalizáciu bánk a náklady na riešenie krízových situácií bánk, ktoré sa mali financovať z tohto programu, vo výške 50 miliárd EUR (17). Táto suma bola vypočítaná na základe stresového testu, ktorý vykonala Centrálna banka Grécka na obdobie od decembra 2011 do konca decembra 2014 (ďalej len „stresový test z roku 2012“) a v ktorom sa vychádzalo z úverových strát odhadnutých spoločnosťou Blackrock (18). Prostriedky na rekapitalizáciu gréckych bánk sú dostupné prostredníctvom fondu HFSF. V tabuľke 3 je zhrnutý výpočet kapitálových potrieb hlavných gréckych bánk podľa výsledkov stresového testu z roku 2012.

Tabuľka 3

Stresový test z roku 2012: kapitálové potreby hlavných gréckych bánk (v miliónoch EUR)

(36)

Podľa MHFP z marca 2012 „banky, ktoré predložia životaschopné plány na zvýšenie kapitálu, dostanú príležitosť uchádzať sa o verejnú podporu a o jej získanie tak, aby boli zachované stimuly súkromného sektora na vloženie kapitálu, čím sa minimalizuje zaťaženie daňovníkov“ (19). Centrálna banka Grécka zistila, že len štyri najväčšie banky (Eurobank, National Bank of Greece, banka a Alpha Bank) predložili realizovateľné plány na zvýšenie kapitálu (20). Prvú rekapitalizáciu od fondu HFSF dostali v máji 2012.

(37)

Domáce vklady v bankách v Grécku sa v období od konca roka 2009 do júna 2012 znížili celkovo o 37 % z dôvodu recesie a politickej neistoty. Tieto banky museli v snahe o udržanie vkladov platiť vyššie úrokové sadzby. Náklady na vklady sa zvýšili, čím sa znížila čistá úroková marža bánk. Keďže grécke banky nemali prístup k veľkoobchodným finančným trhom, stali sa úplne závislými od financovania Eurosystému (21), z čoho čoraz väčší podiel bol vo forme štátom zaručeného poskytovania ELA zabezpečovaného centrálnou bankou Grécka.

(38)

Grécko spustilo 3. decembra 2012 program odkúpenia nových štátnych dlhopisov, ktoré investori získali v rámci programu PSI, za ceny pohybujúce sa od 30,2 % do 40,1 % ich nominálnej hodnoty (22). Grécke banky sa zúčastňovali na tomto programe spätného odkúpenia, čo viedlo k ďalším stratám v ich súvahách, keďže väčšina účtovných strát (t. j. rozdiel medzi trhovou hodnotou a nominálnou hodnotou) zaúčtovaných z týchto nových štátnych dlhopisov v čase programu PSI sa stala definitívnou a nezvratnou (23).

(39)

V decembri 2012 dostali štyri najväčšie grécke banky od fondu HFSF druhú preklenovaciu rekapitalizáciu.

(40)

Na jar 2013 bola preklenovacia rekapitalizácia štyroch bánk premenená na trvalú rekapitalizáciu v kmeňových akciách, pričom HFSF držal viac ako 80 % podielu každej zo štyroch bánk. HFSF dostal pre banky, ktorým sa podarilo prilákať vopred stanovený objem súkromného kapitálu (banka, Alpha Banka a National Bank of Greece), akcie bez hlasovacieho práva a súkromní investori dostali opčné listy na akcie fondu HFSF.

(41)

Centrálna banka Grécka poverila v júli 2013 poradcu, aby vykonal diagnostickú štúdiu úverových portfólií všetkých gréckych bánk. Tento poradca vykonal prognózy strát z úverov všetkých domácich úverov gréckych bánk, ako aj úverov s gréckym rizikom v zahraničných pobočkách a dcérskych spoločnostiach na tri a pol roka a čas trvania úveru. Z analýzy vyplynuli dve prognózy strát z úverov pre dva makroekonomické scenáre – základný scenár a nepriaznivý scenár. Centrálna banka Grécka vykonala prognózy strát z úverov zahraničných úverových portfólií s použitím rovnakých vstupných údajov od poradcu.

(42)

Centrálna banka Grécka na základe posúdenia poradcu prognóz strát z úverov na jeseň 2013 urobila nový stresový test (ďalej len „stresový test z roku 2013“) na posúdenie odolnosti kapitálovej pozície gréckych bánk v základnom a aj v nepriaznivom scenári. Centrálna banka Grécka posúdila kapitálové potreby s technickou podporou druhého poradcu.

(43)

Hlavné prvky posúdenia kapitálových potrieb v rámci stresového testu v roku 2013 boli: i) prognózy strát z úverov (24) úverových portfólií bánk na konsolidovanom základe pre grécke a pre zahraničné riziko bez existujúcich úverových rezerv a ii) odhadovaná prevádzková ziskovosť bánk v období od júna 2013 do decembra 2016 na základe konzervatívnej úpravy plánov reštrukturalizácie, ktoré boli centrálnej banke Grécka predložené v priebehu štvrtého štvrťroka 2013. V tabuľke 4 je zhrnutý výpočet kapitálových potrieb hlavných gréckych bánk na konsolidovanom základe v základnom scenári pre tento stresový test z roku 2013.

Tabuľka 4

Stresový test z roku 2013: kapitálové potreby gréckych bánk na konsolidovanom základe v základnom scenári (v miliónoch EUR)

(44)

Centrálna banka Grécka oznámila 6. marca 2014 výsledky stresového testu z roku 2013 a požiadala banky, aby do polovice apríla 2014 predložili svoje plány na zvýšenie kapitálu na pokrytie kapitálových potrieb v základnom scenári.

(45)

Od marca 2014 do začiatku mája 2014 banky pokračovali vo zvyšovaní kapitálu.

(46)

Banka poskytuje všeobecné bankové služby hlavne v Grécku a v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe (Rumunsko, Bulharsko, Srbsko, Albánsko, Ukrajina a Cyprus), ako aj v Egypte. Poskytuje celý rozsah bankových a finančných produktov a služieb domácnostiam a podnikom. Pôsobí v retailovom, firemnom a súkromnom bankovníctve, správe aktív, správe pokladne a investičnom bankovníctve. Banka je založená v Grécku a jej akcie sú kótované na Aténskej burze cenných papierov. Banka zamestnávala 30. decembra 2012 celkovo 18 597 osôb (28).

(47)

Banka sa zúčastnila na programe PSI a vymenila štátne dlhopisy a úvery spojené so štátom v nominálnej hodnote 7,7 miliardy EUR. Jej celkové náklady súvisiace s programom PSI boli vo výške 5 911 miliónov EUR pred zdanením a na jej účtoch boli úplne zaevidované v roku 2011 (29). Počas programu spätného odkúpenia v decembri 2012 banka predala nové štátne dlhopisy, ktoré dostala v rámci programu PSI, s výrazným znížením nominálnej hodnoty. Týmto predajom jej vznikli straty z nových štátnych dlhopisov.

(48)

Hlavné číselné údaje banky v decembri 2010, decembri 2011, decembri 2012 a decembri 2012 (konsolidované údaje) sú uvedené v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Hlavné údaje banky Piraeus Bank za roky 2010, 2011, 2012 a 2013

(49)

V tabuľke 5 je okrem obrovských strát, ktoré banka utrpela v roku 2011 z programu PSI (5 911 miliónov EUR (31)), ukázané, že príjem banky klesal (čo je okrem iného zapríčinené vyššími nákladmi na vklady) a že banka do polovice roka 2012 zaznamenávala vysoké a rastúce straty zo zníženia hodnoty svojich úverových portfólií v Grécku a v zahraničí. Pozíciu likvidity banky nepriaznivo ovplyvnili odlevy vkladov. Táto situácia sa mierne zlepšila po tom, čo banka začala realizovať nadobudnutia v júli 2012.

(50)

Centrálna banka Grécka na základe stresového testu z roku 2013 odhadla kapitálové potreby banky v základnom scenári na 465 miliónov EUR.

(51)

Banka v marci 2014 pokračovala vo zvyšovaní kapitálu v objeme 1 752 miliónov EUR na pokrytie kapitálových potrieb uvedených v odôvodnení 50 a na splatenie 940 miliónov EUR v prioritných akciách držaných Gréckom (32). HFSF sa voči banke na rozdiel od zvýšenia kapitálu banky Eurobank v apríli 2014 nezaviazal, že v prípade nedostatočného súkromného dopytu poskytne v rámci zvýšenia kapitálu kapitálovú injekciu. Zvýšenie kapitálu banky sa dosiahlo prostredníctvom ponúknutia podielu bez predkupného práva na predaj (to znamená zvýšenie kapitálu so zrušením predkupných práv akcionárov) medzinárodným investorom a prostredníctvom verejnej ponuky v Grécku. Cena upisovania bola stanovená na 1,70 EUR za akciu.

(52)

Banka po zvýšení kapitálu 22. mája 2014 oznámila, že splatila Grécku prioritné akcie v celkovej hodnote 750 miliónov EUR (33).

(53)

Grécko založilo banku ATE v roku 1929 ako neziskovú organizáciu. Banka ATE bola do začiatku 90. rokov minulého storočia špecializovanou finančnou inštitúciou, ktorá v mene gréckeho štátu podporovala rozvoj poľnohospodárskeho odvetvia. Spoločnosť bola v decembri 2000 kótovaná na Aténskej burze cenných papierov. Grécko bolo 14. novembra 2011 hlavným akcionárom banky ATE s podielom vo výške 89,9 %.

(54)

ATE pôsobila vo všetkých bankových činnostiach, v retailovom a aj vo firemnom bankovníctve, poskytovala finančné služby, ako sú napríklad poisťovacie činnosti a lízingové činnosti, a nadobudla veľké podiely v spoločnostiach pôsobiacich v nefinančných odvetviach vrátane odvetvia výroby cukru a mliekarenského odvetvia.

(55)

V júli 2012 ATE poskytovala svoje služby prostredníctvom svojej siete 468 pobočiek a zamestnávala 5 024 ľudí. V júli 2012 boli jej celkové vklady vo výške 14,9 miliardy EUR pre celkové aktíva v hodnote 21,8 miliardy EUR (34).

(56)

ATE poskytovala od roku 2006 svoje služby aj mimo Grécka so 74 % podielom v banke ATE Bank Romania a podielom vo výške 20,3 % na základnom imaní a 25 % prioritných akcií v banke AIKBanka Serbia.

(57)

Ťažkosti banky ATE vznikli pred krízou štátneho dlhu Grécka najmä v dôsledku zlej kvality aktív a tradične nízkej ziskovosti pred znížením hodnoty. Navyše grécka kríza štátneho dlhu postihla všetky grécke banky vrátane banky ATE dvoma spôsobmi: i) strata prístupu Grécka k medzinárodným trhom s dlhovým financovaním závažne ovplyvnila pozíciu likvidity gréckych bánk a ii) kvalita aktív sa zhoršila a zvýšili sa zníženia hodnoty.

(58)

Grécko v apríli 2011 vložilo 1 445 miliónov EUR do banky ATE (táto suma zahŕňala 675 miliónov EUR, ktoré boli pôvodne poskytnuté v rámci gréckeho opatrenia rekapitalizácie). ATE dostala navyše podporu likvidity vo výške 6 103 miliónov EUR. Komisia schválila tieto opatrenia v rozhodnutí o reštrukturalizácii banky ATE.

(59)

Stav kapitálu banky ATE sa však napriek tomu v druhej polovici roku 2011 zhoršil, čo bolo zapríčinené najmä jej účasťou na programe PSI. Ako je znázornené v tabuľke 2, jej celkové náklady súvisiace s programom PSI boli vo výške približne 4 329 miliónov EUR pred zdanením a na jej účtoch boli plne zaevidované v roku 2011. Ako je znázornené v tabuľke 3, kapitálové potreby prenesených činností banky ATE boli odhadnuté vo výške 4 920 miliónov EUR.

(60)

Grécko predložilo 22. marca 2012 správu vypracovanú centrálnou bankou Grécka, v ktorej bolo navrhnuté zrušenie banky ATE prostredníctvom postupu nákupu a prevzatia prenesených činností banky ATE, pričom zvyšné aktíva a pasíva by sa umorili prostredníctvom konsolidačnej banky. Banka a iná veľká grécka banka predložili fondu HFSF nezáväzné ponuky. Predstavenstvo HFSF schválilo 26. júla 2012 ponuku banky.

(61)

Centrálna banka Grécka previedla 27. júla 2012 banke prenesené činnosti banky ATE (35).

(62)

Keďže prenesené činnosti banky ATE obsahovali menej aktív v reálnej hodnote ako pasív, HFSF musel v súlade s rozhodnutím centrálnej banky Grécka z 28. januára 2013 vyrovnať rozdiel medzi prenesenými aktívami a prenesenými pasívami, t. j. medzeru vo financovaní. Centrálna banka Grécka na základe skontrolovaných údajov určila, že medzera vo financovaní je vo výške 7 471 miliónov EUR a HFSF poskytol banke dlhopisy Európskeho nástroja finančnej stability (ďalej len „dlhopisy ENFS“) v hodnote 7 471 miliónov EUR.

(63)

HFSF sa ďalej zaviazal poskytnúť banke kapitál na kapitalizáciu prenesených činností banky ATE vo výške 9 %. Táto suma bola najprv odhadnutá na 500 miliónov EUR, ale konečná suma bola stanovená na 570 miliónov EUR. HFSF vložil v rámci rekapitalizácie z jari 2013 konečnú sumu do banky za kmeňové akcie.

(64)

Banka získala prenesené činnosti banky ATE za kúpnu cenu 95 miliónov EUR.

(65)

Banka Geniki bola založená v roku 1937. Geniki poskytovala finančné služby v odvetviach retailového bankovníctva, firemného bankovníctva a služby kapitálového trhu. Société Générale nadobudla v roku 2004 väčšinu podielov banky Geniki. K 31. decembru 2012 Geniki prevádzkovala 104 pobočiek a zamestnávala 1 391 zamestnancov (36). Celkové aktíva boli vo výške 2,6 miliardy EUR, celkové čisté úvery boli vo výške 1,9 miliardy EUR a vklady približne vo výške 2 miliardy EUR (37).

(66)

Kríza štátneho dlhu Grécka veľmi negatívne ovplyvnila výkonnosť bankového odvetvia. Navyše účasť gréckych bánk na programe PSI viedla k rýchlemu zhoršovaniu ich stavu kapitálu. Ako je znázornené v tabuľke 2, celkové náklady banky Geniki súvisiace s programom PSI boli vo výške približne 292 miliónov EUR pred zdanením a na jej účtoch boli úplne zaevidované v roku 2011. Ako je znázornené v tabuľke 3, výška kapitálových potrieb banky Geniki bola odhadnutá vo výške 281 miliónov EUR a bola vypočítaná na základe stresového testu, ktorý vykonala centrálna banka Grécka.