(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Talianska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Asparago bianco di Cimadolmo“ zapísaného do registra podľa nariadenia Komisie (ES) č. 245/2002 (2).

(2)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(3)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie sa musí schváliť,

(1)

Holandsku bola 22. februára 2012 v súlade s článkom 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES (2) doručená žiadosť o začlenenie účinnej látky oxid uhličitý do prílohy I k uvedenej smernici na použitie vo výrobkoch typu 15 – avicídy – ako sú vymedzené v prílohe V k uvedenej smernici.

(2)

Holandsko 30. augusta 2013 predložilo Komisii hodnotiacu správu a odporúčania v súlade s článkom 11 ods. 2 smernice 98/8/ES.

(3)

Stanovisko Európskej chemickej agentúry sformuloval 17. júna 2014 Výbor pre biocídne výrobky, pričom prihliadol na závery hodnotiaceho zodpovedného orgánu.

(4)

Z uvedeného stanoviska vyplýva, že v prípade biocídnych výrobkov, ktoré sa používajú vo výrobkoch typu 15 a obsahujú oxid uhličitý, možno očakávať, že spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 smernice 98/8/ES, ak sú splnené určité špecifikácie a podmienky týkajúce sa jej používania.

(5)

Preto je vhodné schváliť oxid uhličitý na používanie v biocídnych výrobkoch typu 15 za predpokladu dodržania určitých špecifikácií a podmienok.

(6)

Keďže hodnotenia sa netýkali nanomateriálov, schválenie by sa v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 nemalo vzťahovať na tieto materiály.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre biocídne výrobky,

(1)

Žiadosť Litvy o zápis názvu „Liliputas“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie (2).

(2)

Voči predmetnému zápisu do registra vznieslo v súlade s článkom 51 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 námietku Poľsko, a to 13. septembra 2013 prostredníctvom oznámenia o námietke a 8. novembra 2013 formou odôvodneného stanoviska k námietke. Námietka bola uznaná za oprávnenú.

(3)

Komisia v listoch z 8. januára 2014 vyzvala zainteresované strany, aby pristúpili k príslušným konzultáciám v snahe dosiahnuť vzájomnú dohodu v zmysle svojich vnútroštátnych postupov.

(4)

Litve a Poľsku sa však žiadnu vzájomnú dohodu nepodarilo dosiahnuť.

(5)

Vzhľadom na to, že k uzavretiu žiadnej dohody nedošlo, by Komisia mala prijať rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(6)

V súlade s článkom 10 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 namietateľ tvrdil, že zaregistrovanie názvu „Liliputas“ ako chráneného zemepisného označenia by ohrozilo existenciu čiastočne identického názvu, ochranných známok a výrobkov, ktoré sa na poľskom trhu legálne vyskytujú podstatne dlhšie ako päť rokov predchádzajúcich dňu uverejnenia žiadosti o zaregistrovanie názvu „Liliputas“ ako chráneného zemepisného označenia v Úradnom vestníku Európskej únie (15. jún 2013); podľa namietateľa by registrácia predstavovala ohrozenie existencie výrobku s názvom „Liliput“ (poľský syr s podobnými vlastnosťami, ako má syr „Liliputas“), ktorého názov je z fonetického hľadiska podobný názvu „Liliputas“.

(7)

Namietateľ tvrdí, že výraz „Liliput“ sa v Poľsku všeobecne používa pri zmienke o výrobkoch, ktoré sa vyznačujú malou veľkosťou, pričom sa používa aj pri syre. Syr s názvom „Liliput“ sa v Poľsku legálne vyrába a predáva od roku 1971. Syr „Liliput“ sa vo vnútropodnikových štandardoch, technických inštrukciách či normách týkajúcich sa používania surovín uvádza popri ďalších druhoch syra, ako sú napríklad syry gouda, eidam alebo ementál. Tento výraz odkazujúci na poľský syr je u poľských spotrebiteľov zaužívaný a nijako nesúvisí s litovským syrom. Preto ho treba vnímať ako druhový názov pre v Poľsku existujúci špecifický druh syra. Pokiaľ ide o daný výrobok, poľský syr „Liliput“ svojimi vlastnosťami, vzhľadom a rozmermi pripomína litovský syr „Liliputas“. Na záver namietateľ konštatuje, že „Liliput“ a „Liliputas“ sú podobné výrobky nesúce druhové názvy. V dôsledku zaregistrovania názvu „Liliputas“ ako chráneného zemepisného označenia by teda poľskí výrobcovia nemohli na trh uvádzať svoj syr „Liliput“, ani daný syr vôbec označovať týmto názvom.

(8)

Namietateľ okrem toho konštatuje, že výrobok a názov, ktoré sa majú zapísať do registra, nie sú v súlade s požiadavkami článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Ako sa uvádza v uverejnenom jednotnom dokumente, syr bol pomenovaný „Liliputas“ vďaka svojej veľkosti. Z názvu „Liliputas“ preto nevyplýva, že výrobok pochádza z určitého miesta, ale obdobne ako v prípade poľského syra „Liliput“ len to, že má malú veľkosť. Ďalej treba uviesť, že vlastnosti výrobku nemožno pripísať jeho zemepisnému pôvodu, jednoducho súvisia s tým, že syr dozrieva v malých bochníkoch. Nie je preukázané, že na organoleptické vlastnosti syra „Liliputas“ má vplyv miestna mikroskopická pleseň Penicillium pallidum Smith. Okrem toho by zo skutočnosti, že výrobok bol vyrobený podľa vnútroštátnych noriem platných v ZSSR (Zväz sovietskych socialistických republík), vyplývalo, že by sa mohol vyrábať kdekoľvek v ZSSR a že medzi výrobkom a vymedzenou zemepisnou oblasťou neexistovala špecifická súvislosť. Napokon možno dodať, že syr „Liliputas“ by sa mal považovať za generický výrobok.

(9)

Niekoľko poľských výrobcov syra využíva ochranu v podobe ochranných známok obsahujúcich slovo „Liliput“, a to vo forme zaregistrovanej slovnej a obrazovej ochrannej známky „Cheesland Liliput“ a „Ser Liliput“, ako aj použitej slovnej ochrannej známky „Serenada Liliput“. Objem produkcie poľského syra „Liliput“ je nemalý: v roku 2013 sa v priemyselnom meradle vyrobilo 2 762 ton tohto syra, ktorý sa predával v celom Poľsku v 2 250 obchodoch, pričom sa na trh EÚ vyviezlo 4,8 % objemu jeho produkcie. Na 90 % výroby syra „Liliput“ sa vzťahuje ochranná známka. Podľa názoru namietateľa by zápis názvu „Liliputas“ ako chráneného zemepisného označenia predstavoval ohrozenie jestvovania takýchto ochranných známok.

(10)

Napriek uvedeným tvrdeniam predloženým namietateľom je vhodné zaregistrovať názov „Liliputas“ ako chránené zemepisné označenie z týchto dôvodov.

(11)

Je síce isté, že motívom názvu syra „Liliputas“ bola jeho malá veľkosť, no je zrejmé, že tento názov za polstoročie jeho používania v Litve stratil súvislosť s jeho veľkosťou, pričom vzniklo silné prepojenie medzi týmto syrom a oblasťou jeho výroby. V súčasnosti sa v Litve názov „Liliputas“ nepopierateľne spája s ručne vyrábaným polotvrdým fermentovaným syrom vysokej kvality, ktorý sa vyrába v obci Belvederis. Litovskí spotrebitelia si tento názov nespájajú s poľským syrom alebo so štandardnou priemyselnou výrobou syra. Preto názov Liliputas, aj napriek tomu, že sa v ňom neodráža zemepisná súvislosť, spĺňa vymedzenie uvedené v článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, v ktorom sa uvádza, že chránené zemepisné označenie je označenie, ktorým sa identifikuje výrobok pochádzajúci z konkrétneho miesta, regiónu alebo krajiny.

(12)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno názov „Liliputas“ pokladať za druhový názov. Druhovými názvami sú názvy, pri ktorých síce existuje istá historická súvislosť s miestom, kde sa pôvodne vyrábal alebo predával výrobok, na ktorý odkazujú, v súčasnosti však už vôbec neexistuje prepojenie s daným miestom jeho zemepisného pôvodu. V prípade syra „Liliputas“ ide o presne opačnú situáciu. Najprv síce došlo k strate súvislosti medzi názvom tohto syra a jeho zemepisným pôvodom, ale teraz existuje úzke prepojenie medzi týmto syrom a oblasťou jeho výroby.

(13)

Výrobok má vlastnosti a povesť, ktoré možno pripísať jeho zemepisnému pôvodu. V uverejnenom jednotnom dokumente sa uvádza, že syr bol pomenovaný „Liliputas“ podľa jeho veľkosti, objasňuje sa v ňom však aj to, že svoju osobitnú chuť a vôňu získava zrením v malých bochníkoch, a to vďaka pôsobeniu vnútornej mikroflóry a mikroskopickej plesne Penicillium pallidum Smith, ktorej sa darí v pivniciach v danej zemepisnej oblasti. Táto pleseň je pre pivnice v obci Belvederis špecifická a zodpovedá za tvorbu kyseliny mliečnej, ako aj čerstvú chuť a vôňu, ktoré sú charakteristické pre syr „Liliputas“. Daná oblasť disponuje osobitnými podmienkami, vďaka ktorým dokáže spomínaná pleseň existovať. K uchovaniu a rastu plesne okrem toho prispieva aj to, že syr sa vyrába ručne a bez mechanických postupov. Okrem toho má syr „Liliputas“ vynikajúce a dobre zdokumentované renomé – považuje sa za najvýznamnejší artikel v rámci litovského mliekarenského priemyslu. Uvedené skutočnosti boli podrobne opísané v uverejnenom jednotnom dokumente.

(14)

Rozdiely medzi syrmi „Liliputas“ a „Liliput“ sú teda dostatočne zrejmé. Syr „Liliputas“ nemožno považovať za generický výrobok.

(15)

Na margo tvrdenia, že syr „Liliputas“ sa mohol vyrábať kdekoľvek v ZSSR, keďže sa na jeho výrobu vzťahovali normy ZSSR, treba poznamenať, že zahrnutie výrobkov do pôsobnosti daných noriem bolo v tom čase povinné. Okrem toho z tejto okolnosti nevyplýva, že sa výrobok, ako sa uvádza v norme spomínanej v žiadosti Litvy, vyrábal inde. V každom prípade predmetný výrobok získal v rokoch 1969 až 1979 mnoho ocenení, diplomov, značiek kvality a medailí, pričom bol označovaný za litovský syr vyrábaný v obci Belvederis.

(16)

Výraz „Liliput“ je z fonetického hľadiska podobný výrazu „Liliputas“, ktorý sa má zapísať do registra. Obidva názvy sa pôvodne týkali malej veľkosti syra. Hoci je syr „Liliputas“ výrobkom s výrazne špecifickým charakterom, vlastnosťami a povesťou, syr „Liliput“ sa mu v niektorých aspektoch podobá. Vzhľadom na podobnosť názvov, ako aj vizuálnu podobnosť oboch výrobkov by v dôsledku uplatňovania ochrany v zmysle článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 mohlo dôjsť k tomu, že v prípade zápisu názvu „Liliputas“ do registra by už výrobcovia poľského syra nemohli pri svojom syre používať výraz „Liliput“.

(17)

Z dôkazov vyplýva, že používanie výrazu „Liliput“ nesúvisí s úmyslom využívať dobrú povesť syra „Liliputas“ vo svoj prospech. Spotrebitelia neboli, ani nemohli byť uvedení do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobkov. S obidvoma výrobkami sa predsa obchoduje na dvoch odlišných trhoch, kde sú dobre známe a správne označené. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodu, že sa preukázalo legálne používanie názvu „Liliput“, a to nepretržite a korektne po dobu aspoň 25 rokov pred predložením žiadosti o registráciu názvu „Liliputas“ Komisii, by sa v záujme spravodlivého prístupu a tradičného používania malo poskytnúť maximálne prechodné obdobie podľa článku 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(18)

Z tohto konštatovania však nutne nevyplýva, že používanie výrazu „Liliput“ sa stane nezákonným. V súlade s článkom 41 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, ak možno preukázať, že pri zohľadnení všetkých relevantných faktorov, a to najmä existujúcej situácie v oblastiach spotreby, ako aj príslušných vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov Únie, sa výraz „Liliput“ stal druhovým názvom, na používanie tohto názvu by nemal mať vplyv zápis názvu „Liliputas“ do registra.

(19)

Pokiaľ ide o ochranné známky obsahujúce výraz „Liliput“, ktoré sú predmetom žiadosti, registrácie alebo sa v dobrej viere tradične používali v rámci územia Únie ešte pred predložením žiadosti o registráciu názvu „Liliputas“ ako chráneného zemepisného označenia v súlade s článkom 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, uvedené ochranné známky sa môžu aj naďalej používať a v prípade daného výrobku obnoviť, a to za predpokladu, že inak došlo k splneniu všeobecných požiadaviek uvedených v právnych predpisoch týkajúcich sa ochranných známok.

(20)

Na základe uvedených skutočností by sa názov „Liliputas“ mal zapísať do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

(21)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov,

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Dodávateľ Mitsubishi Electric Corporation (MELCO), ktorého v Únii reprezentuje Mitsubishi Electric Automotive Europe B.V. (ďalej len „žiadateľ“), predložil 24. júna 2014 žiadosť o schválenie účinného alternátora MELCO GXi ako inovačnej technológie. Úplnosť žiadosti bola posúdená v súlade s článkom 4 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 725/2011 (2). Komisia identifikovala určité relevantné informácie, ktoré sa v pôvodnej žiadosti neuvádzali, a vyzvala žiadateľa na ich doplnenie. Komisia dostala úplné informácie 10. júla 2014 a žiadosť začala posudzovať v deň nasledujúci po uvedenom dátume.

(2)

Žiadosť, ktorá bola posúdená v súlade s článkom 12 nariadenia (ES) č. 443/2009, vykonávacím nariadením (EÚ) č. 725/2011 a s technickými usmerneniami k vypracovaniu žiadostí o schválenie inovačných technológií podľa nariadenia (ES) č. 443/2009 (ďalej len „technické usmernenia“) (3), sa považuje za úplnú.

(3)

Žiadosť sa týka účinného alternátora MELCO GXi pre výstupné prúdy v triede od 130 A do 250 A. Alternátor je vysokoúčinný, ako sa určilo v súlade s prístupom VDA opísaným v bode 5.1.2 prílohy I k technickým usmerneniam. Uvedený prístup obsahuje odkaz na metodiku skúšania špecifikovanú v medzinárodnej norme ISO 8854:2012 (4). Alternátor žiadateľa má v porovnaní so základným alternátorom zvýšenú účinnosť, ktorá sa dosahuje znížením týchto troch strát: strát na usmerňovači použitím novej usmerňovacej diódy s nízkymi stratami; strát v železe statora použitím tenkého a vysokokvalitného jadra z magnetickej ocele a strát v medi statora použitím statora s veľmi vysokým faktorom plnenia a aplikáciou axiálnej chladiacej štruktúry.

(4)

Komisia sa domnieva, že informácie poskytnuté v žiadosti preukazujú, že podmienky a kritériá uvedené v článku 12 nariadenia (ES) č. 443/2009 a v článkoch 2 a 4 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 725/2011 boli splnené.

(5)

Žiadateľ preukázal, že vysokoúčinný alternátor opísaný v uvedenej žiadosti sa nevyskytoval vo viac ako 3 % nových osobných automobilov zaregistrovaných v referenčnom roku 2009.

(6)

Na to, aby sa určili úspory CO2 dosiahnuté prostredníctvom uvedenej inovačnej technológie pri jej namontovaní do vozidla, je potrebné stanoviť štandardné vozidlo, ktorého účinnosť by sa mala porovnať s účinnosťou vozidla vybaveného inovačnou technológiou, ako sa stanovuje v článkoch 5 a 8 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 725/2011. Komisia sa domnieva, že je vhodné považovať alternátor so 67 % účinnosťou za vhodnú základnú technológiu v prípade, že je nový typ vozidla vybavený touto inovačnou technológiou. Ak je účinný alternátor MELCO GXi namontovaný do existujúceho typu vozidla, základnou technológiou by mal byť alternátor najnovšej verzie tohto typu vozidla uvedenej na trh.

(7)

Žiadateľ predložil metodiku na overenie zníženia emisií CO2, súčasťou ktorej sú vzorce zodpovedajúce vzorcom opísaným v technických usmerneniach k zjednodušenému postupu týkajúcemu sa účinných alternátorov. Komisia sa domnieva, že táto metodika skúšania poskytne overiteľné, opakovateľné a porovnateľné výsledky a že ňou možno reálne a štatisticky významne preukázať výhody inovačnej technológie v súvislosti so znižovaním emisií CO2 v súlade s článkom 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 725/2011.

(8)

Žiadateľ predložil metodiku na overenie zníženia emisií CO2, ktorej súčasťou sú vzorce založené na technických usmerneniach týkajúcich sa účinných alternátorov. Komisia konštatuje, že žiadateľova metodika skúšania a vzorec na výpočet úspor CO2 sú zo všetkých hľadísk rovnaké ako metodika špecifikovaná v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2013/341/EÚ (5). V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že na určenie zníženia emisií CO2 v dôsledku používania účinného alternátora MELCO GXi by sa mala použiť metodika uvedená vo vykonávacom rozhodnutí 2013/341/EÚ.

(9)

Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že žiadateľ uspokojivo preukázal, že zníženie emisií dosiahnuté prostredníctvom inovačnej technológie je najmenej 1 g CO2/km.

(10)

Komisia poznamenáva, že úspory vyplývajúce z inovačnej technológie možno čiastočne preukázať štandardným skúšobným cyklom a konečné celkové úspory, ktoré sa majú certifikovať, by sa preto mali určiť v súlade s článkom 8 ods. 2 druhým pododsekom vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 725/2011.

(11)

Komisia dospela k záveru, že osvedčenie o overení vypracovala UTAC (Groupe UTAC CERAM) a že sa v ňom potvrdzujú zistenia uvedené v žiadosti.

(12)

Na základe uvedených skutočností sa Komisia domnieva, že proti schváleniu uvedenej inovačnej technológie by nemali byť vznesené žiadne námietky.

(13)

Na účely určenia všeobecného kódu ekologickej inovácie, ktorý sa má používať v predmetnej dokumentácii typového schvaľovania v súlade s prílohami I, VIII a IX k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES (6), by sa mal špecifikovať individuálny kód, ktorý sa má používať pre uvedenú inovačnú technológiu schválenú týmto rozhodnutím.

(14)

Každý výrobca, ktorý chce znížiť svoje priemerné špecifické emisie CO2 na cieľovú hodnotu špecifických emisií prostredníctvom úspor CO2 vyplývajúcich z používania inovačnej technológie schválenej týmto rozhodnutím, by mal v súlade s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 725/2011 vo svojej žiadosti o osvedčenie typového schválenia ES pre dotknuté vozidlá uviesť odkaz na toto rozhodnutie,

(1)

Na podporu vysokej úrovne dôvery a bezpečnosti primeranej stupňu rizika v takýchto systémoch je nevyhnutná spolupráca medzi členskými štátmi v oblasti interoperability a bezpečnosti systémov elektronickej identifikácie.

(2)

V článku 7 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 910/2014 sa požaduje, aby oznamujúci členský štát poskytol ostatným členským štátom opis danej schémy aspoň šesť mesiacov vopred, aby mohli členské štáty spolupracovať spôsobom opísaným v článku 12 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(3)

Spolupráca medzi členskými štátmi si vyžaduje zjednodušené postupy. Interoperabilitu a bezpečnosť systémov elektronickej identifikácie nie je možné vytvoriť, ak sa postupy realizujú v rôznych jazykoch. Používanie anglického jazyka počas spolupráce by malo uľahčiť dosiahnutie interoperability a bezpečnosti systémov elektronickej identifikácie, no preklady už existujúcich dokumentov by nemali spôsobiť neprimerané zaťaženie.

(4)

Rôzne prvky systémov elektronickej identifikácie sú v členských štátoch riadené rôznymi orgánmi alebo inštitúciami. Na dosiahnutie účinnej spolupráce a zjednodušenia administratívnych postupov je vhodné zabezpečiť, aby mal každý členský štát jedno miesto, prostredníctvom ktorého je možné príslušné orgány a inštitúcie dosiahnuť.

(5)

Výmena informácií, skúseností a osvedčených postupov medzi členskými štátmi uľahčuje rozvoj systémov elektronickej identifikácie a slúži ako nástroj na dosiahnutie technickej interoperability. Potreba takejto spolupráce je osobitne odôvodnená v prípadoch, keď sa týka úpravy už oznámených systémov elektronickej identifikácie, zmeny systémov elektronickej identifikácie, pri ktorých boli informácie poskytnuté členským štátom pred oznámením, a ak dôjde k dôležitému vývoju alebo udalostiam, ktoré môžu ovplyvniť interoperabilitu alebo bezpečnosť systémov elektronickej identifikácie. Členské štáty by mali mať prostriedky aj na to, aby mohli takéto informácie týkajúce sa interoperability a bezpečnosti systémov elektronickej identifikácie žiadať od iných členských štátov.

(6)

Partnerské hodnotenie systémov elektronickej identifikácie by sa malo chápať ako proces vzájomného učenia, ktorý pomáha budovať dôveru medzi členskými štátmi a zabezpečuje interoperabilitu a bezpečnosť oznámených systémov elektronickej identifikácie. Od oznamujúcich členských štátov si to vyžaduje, aby poskytovali dostatočné informácie o svojich systémoch elektronickej identifikácie. Musí sa však zohľadniť aj potreba, aby členské štáty zachovali dôvernosť určitých informácií, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť.

(7)

Na zabezpečenie toho, aby bol proces partnerského hodnotenia nákladovo efektívny a poskytol jasné a presvedčivé závery a aby sa predišlo zbytočnému zaťaženiu členských štátov, by mali členské štáty spoločne zrealizovať jedno partnerské hodnotenie.

(8)

Členské štáty by mali pri spolupráci v otázkach týkajúcich sa systémov elektronickej identifikácie vrátane realizácie partnerských hodnotení zohľadniť aj posudky nezávislej tretej strany, ak sú k dispozícii.

(9)

Na uľahčenie procedurálnych opatrení na dosiahnutie cieľov v článku 12 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 910/2014 by sa mala vytvoriť sieť spolupráce. Tým sa zabezpečí existencia fóra, do ktorého môžu byť zahrnuté všetky členské štáty a ktoré ich formálnym spôsobom zapojí do spolupráce pri riešení praktických otázok týkajúcich sa zachovania rámca interoperability.

(10)

Sieť spolupráce by mala preskúmať návrhy oznamovacích formulárov, ktoré poskytnú členské štáty v súlade s článkom 7 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 910/2014, a vydávať stanoviská, ktoré poskytnú informácie týkajúce sa súladu systémov opísaných v uvedenom nariadení s požiadavkami článku 7, článku 8 ods. 1 a 2 a článku 12 ods. 1 uvedeného nariadenia a vykonávacieho aktu, ktorý sa uvádza v článku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia. V článku 9 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 910/2014 sa požaduje, aby oznamujúce členské štáty opísali, ako oznámený systém elektronickej identifikácie spĺňa požiadavky na interoperabilitu podľa článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014. Stanoviská tejto siete spolupráce by mali členské štáty zohľadniť predovšetkým pri príprave na plnenie svojej povinnosti podľa článku 9 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 910/2014 opísať Komisii, ako oznámený systém elektronickej identifikácie spĺňa požiadavky na interoperabilitu podľa článku 12 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

(11)

Všetky strany zapojené do oznamovania by mali zohľadniť stanovisko siete spolupráce ako usmernenie v procesoch plnej spolupráce, oznamovania a interoperability.

(12)

Na zabezpečenie efektívnosti procesu partnerského hodnotenia realizovaného podľa tohto rozhodnutia je vhodné, aby sieť spolupráce poskytla členským štátom usmernenie.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného na základe článku 48 nariadenia (ES) č. 910/2014,

(1)

V rozhodnutí ECB/2010/23 (1) sa ustanovuje mechanizmus združovania a rozdeľovania menových príjmov z operácií menovej politiky.

(2)

So zreteľom na rozhodnutie ECB/2014/40 (2) a rozhodnutie ECB/2014/45 (3) je potrebné upraviť aktíva vedené oddelene s ohľadom na hodnotu realizovaných ziskov a strát, ktoré sú výsledkom zaobchádzania s cennými papiermi držanými na účely menovej politiky, za obdobie od prevodu až do konca nasledujúceho štvrťroka.

(3)

So zreteľom na skutočnosť, že úroky z operácií menovej politiky, ktorých splatnosť je aspoň jeden rok, sa združujú pred ich splatnosťou na konci operácie, by sa výpočet záväzkového základu a aktív vedených oddelene podľa príloh I a II k rozhodnutiu ECB/2010/23 mal upraviť.

(4)

Rozhodnutie ECB/2010/23 by sa preto malo zmeniť zodpovedajúcim spôsobom,

(1)

Rozhodnutím ECB/2010/24 (1) sa ustanovuje spôsob, akým Európska centrálna banka (ECB) rozdeľuje v prospech národných centrálnych bánk: a) svoj príjem z eurobankoviek v obehu vznikajúci v každom finančnom roku a b) svoj príjem z nákupu cenných papierov v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (securities markets programme – SMP) dosiahnutý v každom finančnom roku.

(2)

Je potrebné zmeniť rozhodnutie ECB/2010/24 tak, aby sa zohľadnilo dočasné rozdeľovanie príjmu ECB z nákupu krytých dlhopisov a cenných papierov krytých aktívami realizovaného v súlade s rozhodnutím ECB/2014/40 (2) a rozhodnutím ECB/2014/45 (3). V záujme jasnosti by sa preto malo prepracovať.

(3)

V rozhodnutí ECB/2010/29 (4) sa ustanovuje prideľovanie eurobankoviek v obehu národným centrálnym bankám v pomere k ich splateným podielom na základnom imaní ECB. Podľa článku 4 rozhodnutia ECB/2010/29 a prílohy k tomuto rozhodnutiu sa ECB prideľuje 8 % celkovej hodnoty eurobankoviek v obehu. ECB má pohľadávky v rámci Eurosystému voči národným centrálnym bankám v hodnote rovnajúcej sa hodnote ňou vydaných eurobankoviek, a to v pomere k ich podielom v kľúči upísaného základného imania.

(4)

Podľa článku 2 ods. 2 rozhodnutia ECB/2010/23 (5) sa zostatok eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému úročí referenčnou sadzbou. Podľa článku 2 ods. 3 rozhodnutia ECB/2010/23 sa toto úročenie vyrovnáva prostredníctvom platieb v TARGET2.

(5)

V odôvodnení 7 rozhodnutia ECB/2010/23 sa uvádza, že príjem, ktorý vzniká ECB pri úročení jej pohľadávok v rámci Eurosystému voči národným centrálnym bankám v súvislosti s jej podielom na eurobankovkách v obehu by mal byť v zásade rozdelený medzi národné centrálne banky v pomere k ich podielom v kľúči upísaného základného imania v tom istom finančnom roku, v ktorom vzniká, v súlade s rozhodnutiami Rady guvernérov.

(6)

Príjem ECB z nákupu cenných papierov v rámci SMP, tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (third covered bond purchase programme – CBPP3) a programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP) by sa mal v zásade rozdeliť medzi národné centrálne banky rovnakým spôsobom v pomere k ich podielom v kľúči upísaného základného imania v tom istom finančnom roku, v ktorom vzniká.

(7)

Pri rozdeľovaní svojho príjmu z eurobankoviek v obehu a príjmu z nákupu cenných papierov v rámci SMP, CBPP3 a ABSPP by ECB mala vziať do úvahy svoj odhadovaný hospodársky výsledok v danom roku, pričom tento odhad by mal náležito zohľadniť potrebu pridelenia finančných prostriedkov do rezervy na krytie rizík súvisiacich so zmenou výmenných kurzov, úrokovej miery, úverových rizík a rizík súvisiacich so zmenou ceny zlata, ako aj dostupnosť rezerv, ktoré sa môžu použiť na vyrovnanie očakávaných výdavkov.

(8)

Pri určovaní výšky čistého zisku ECB, ktorý sa má previesť do všeobecného rezervného fondu podľa článku 33.1 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút ESCB“), by Rada guvernérov mala zohľadniť, že časť tohto zisku, ktorá zodpovedá príjmu z eurobankoviek v obehu a príjmu z nákupu cenných papierov v rámci SMP, CBPP3 a ABSPP, by sa mala v plnej výške rozdeliť medzi národné centrálne banky,

a)

„NCB“ sa rozumie národná centrálna banka členského štátu, ktorého menou je euro;

b)

„zostatkom eurobankoviek v obehu v rámci Eurosystému“ sa rozumejú pohľadávky a záväzky vznikajúce medzi NCB a ECB a medzi NCB a ostatnými národnými centrálnymi bankami v dôsledku uplatňovania článku 4 rozhodnutia ECB/2010/29;

c)

„príjmom ECB z eurobankoviek v obehu“ sa rozumie príjem ECB vznikajúci z úročenia jej pohľadávok v rámci Eurosystému voči národným centrálnym bankám v súvislosti s jej podielom na eurobankovkách v obehu v dôsledku uplatňovania článku 2 rozhodnutia ECB/2010/23;

d)

„príjmom ECB z nákupu cenných papierov“ sa rozumie čistý príjem ECB z nákupu: i) cenných papierov v rámci SMP v súlade s rozhodnutím ECB/2010/5 (6); ii) krytých dlhopisov v rámci CBPP3 v súlade s rozhodnutím ECB/2014/40 a iii) cenných papierov krytých aktívami v rámci ABSPP v súlade s rozhodnutím ECB/2014/45.

(1)

Podľa oddielu 1.6 prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14 môže Rada guvernérov nástroje, podmienky, kritériá a postupy vykonávania operácií menovej politiky Eurosystému kedykoľvek meniť.

(2)

V záujme podporiť účinnosť cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO), 22. januára 2015 Rada guvernérov rozhodla o odstránení rozdielu desiatich bázických bodov oproti sadzbe hlavných refinančných operácií na účely TLTRO plánovaných na obdobie od marca 2015 do júna 2016. Odstránenie rozdielu odráža zníženie termínovej prémie nástrojov s trhovým financovaním pre inštitúcie od oznámenia TLTRO 5. júna 2014. Rozhodnutie nemá vplyv na úrokovú sadbu uplatňovanú na prvé TLTRO uskutočnené od septembra do decembra 2014. Táto sadzba sa preto nemení, t. j. zostáva pevne stanovená počas trvania každej operácie na úrovni aktuálnej sadzby hlavných refinančných operácií v čase vyhlásenia tendra týkajúceho sa príslušnej cielenej dlhodobejšej refinančnej operácie, zvýšenej o 10 bázických bodov.

(3)

Okrem toho sa vyžadujú určité menšie opravy rozhodnutia ECB/2014/34 (2).

(4)

Rozhodnutie ECB/2014/34 by sa preto malo zmeniť zodpovedajúcim spôsobom,

1.

Článok 5 sa nahrádza takto:

2.

V prílohe I odseku 1 (Výpočet úverových limitov) sa druhá tabuľka nahrádza takto:

3.

V prílohe I odseku 2 (Výpočet povinných predčasných splatení) sa vzorec pre „povinné predčasné splatenie účastníka v septembri 2016“ nahrádza takto:

„

4.

V prílohe I sa tretia poznámka pod čiarou nahrádza takto:

„Pre TLTRO, ktoré sa majú vykonať v marci 2015 (k = 3), je obmedzenie C 3 ≤ max{0, AA 3}.“

5.

V prílohe II sa štvrtá poznámka pod čiarou nahrádza takto:

„Sektorová klasifikácia holdingových spoločností nefinančných korporácií v nariadení (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32) sa zmenila v nariadení (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33) s cieľom zohľadniť zmeny v medzinárodných štatistických štandardoch. Podľa nariadenia (EÚ) č. 1071/2013 (ECB/2013/33) sú holdingové spoločnosti nefinančných korporácii reklasifikované ako finančné korporácie. Vykazovanie TLTRO musí byť v zásade v súlade s rámcom BSI: s účinnosťou od decembra 2014 by údaje nemali zahŕňať holdingové spoločnosti a mali by sa zaslať tomu zodpovedajúce úpravy.“

6.

V prílohe II sa trinásta poznámka pod čiarou nahrádza takto:

„Účinky reklasifikácií holdingových spoločností nefinančných korporácií ako finančných korporácií, ktoré sa uskutočnia od decembra 2014, by sa mali zaznamenať pod položkou 3.2C.“

(1)

Podľa článku 18.1 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky Európska centrálna banka (ECB) a národné centrálne banky členských štátov, ktorých menou je euro (ďalej len „národné centrálne banky“), môžu uskutočňovať úverové operácie s úverovými inštitúciami a inými účastníkmi trhu, pričom sa požičiavanie zabezpečuje na základe dostatočnej zábezpeky. Štandardné kritériá určujúce akceptovateľnosť zábezpeky na účely operácií menovej politiky Eurosystému sú stanovené v prílohe I k usmerneniu ECB/2011/14.

(2)

Podľa oddielu 1.6 prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14 môže Rada guvernérov nástroje, podmienky, kritériá a postupy vykonávania operácií menovej politiky Eurosystému kedykoľvek meniť. Podľa oddielu 6.3.1 prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14 si Eurosystém vyhradzuje právo určiť, či emisia, emitent, dlžník alebo ručiteľ spĺňajú vysoké štandardy na hodnotenie kreditného rizika na základe akýchkoľvek informácií, ktoré považuje za relevantné. Minimálne požiadavky Eurosystému na limity kreditnej kvality sú ďalej uvedené v rámcových pravidlách Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika obchodovateľných aktív, ako je to ustanovené v oddiele 6.3.2 prílohy I k usmerneniu ECB/2011/14.

(3)

Pozastavenie uplatňovania minimálnych požiadaviek Eurosystému na limity kreditnej kvality vo vzťahu k obchodovateľným dlhovým nástrojom, ktoré vydala alebo za ktoré v plnom rozsahu ručí Helénska republika, o ktorom Rada guvernérov pôvodne rozhodla 6. mája 2010, bolo výnimočným a dočasným opatrením založeným na pozitívnom hodnotení Rady guvernérov týkajúceho sa plnenia programu Európskej únie/Medzinárodného menového fondu. V tom čase Rada guvernérov zohľadnila skutočnosť, že Helénska republika schválila program, ktorý Rada guvernérov považovala za primeraný, takže obchodovateľné dlhové nástroje, ktoré vydala alebo za ktoré v plnom rozsahu ručí Helénska republika, si z hľadiska riadenia kreditného rizika zachovali štandard kvality dostatočný na to, aby zostali akceptovateľnou zábezpekou pre operácie menovej politiky Eurosystému bez ohľadu na akékoľvek externé hodnotenia kreditného rizika. Okrem toho Rada guvernérov zohľadnila pevné odhodlanie gréckej vlády tento program plne implementovať (3).

(4)

Podľa článku 8 usmernenia ECB/2014/31 sa limity kreditnej kvality Eurosystému neuplatňujú na obchodovateľné dlhové nástroje, ktoré vydali alebo za ktoré v plnom rozsahu ručia vlády členských štátov eurozóny, na ktoré sa uplatňuje program Európskej únie/Medzinárodného menového fondu, pokiaľ Rada guvernérov nerozhodne, že príslušný členský štát už nespĺňa podmienky jeho finančnej podpory a/alebo makroekonomického programu. Podľa článku 1 ods. 3 toho istého usmernenia sa na účely článku 6 ods. 1 a článku 8 usmernenia Helénska republika považuje za členský štát eurozóny, ktorý plní program Európskej únie/Medzinárodného menového fondu.

(5)

Na základe dostupných informácií Rada guvernérov zhodnotila, že v súčasnosti nemožno predpokladať úspešný záver preskúmania programu Európskej únie/Medzinárodného menového fondu pre Helénsku republiku. V dôsledku toho sa už Helénska republika nepovažuje za členský štát, ktorý plní program, a teda nie sú splnené podmienky pre dočasné pozastavenie uplatňovania limitov kreditnej kvality Eurosystému vo vzťahu k týmto nástrojom, ako je to ustanovené v článku 8 ods. 2 usmernenia ECB/2014/31. V dôsledku toho Rada guvernérov rozhodla, že vo vzťahu k obchodovateľným dlhovým nástrojom, ktoré vydala alebo za ktoré v plnom rozsahu ručí Helénska republika, sa uplatňujú limity kreditnej kvality Eurosystému,