17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/1

(1)

V nariadení (EÚ) č. 1380/2013, a najmä v jeho článku 43 sa stanovuje zriadenie poradných rád, ktoré majú podporovať vyvážené zastúpenie všetkých zainteresovaných strán v oblasti rybárstva a akvakultúry a prispievať k dosahovaniu cieľov spoločnej rybárskej politiky.

(2)

Poradné rady môžu Komisii a dotknutým členským štátom predkladať odporúčania a návrhy v otázkach týkajúcich sa riadenia rybárstva a socio-ekonomických a ochranárskych aspektov rybolovu a akvakultúry. Môžu Komisiu a členské štáty informovať o problémoch týkajúcich sa riadenia a socio-ekonomických a ochranárskych aspektov rybolovu a akvakultúry v ich zemepisnej oblasti alebo ich oblasti pôsobnosti a v úzkej spolupráci s vedeckou obcou prispievať k zberu, poskytovaniu a analýze údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie ochranných opatrení.

(3)

Rozhodnutím Rady 2004/585/ES (2) sa zriaďuje sedem regionálnych poradných rád, príloha III k nariadeniu (EÚ) č. 1380/2013 však obsahuje aj informácie o štyroch nových poradných radách zriadených uvedeným nariadením.

(4)

Keďže sa nariadením (EÚ) č. 1380/2013 zriaďujú nové poradné rady, je potrebné definovať postup na začatie ich fungovania.

(5)

Vzhľadom na dôležitú úlohu, ktorú majú poradné rady zohrávať v rámci regionalizovanej spoločnej rybárskej politiky a v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných stanovenými v článku 3 písm. b) a f) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 je takisto potrebné v súlade s článkom 43 ods. 1 uvedeného nariadenia zabezpečiť, aby ich štruktúra zaručovala vyvážené zastúpenie všetkých legitímnych zainteresovaných strán v oblasti rybolovu vrátane malých flotíl a prípadne aj v oblasti akvakultúry.

(6)

Maloobjemový rybolov zohráva v mnohých pobrežných komunitách v celej Európskej únii významnú sociálnu, hospodársku, environmentálnu a kultúrnu úlohu. Preto je potrebné zabezpečiť aktívnu účasť tohto odvetvia rybolovu na práci poradných rád vrátane príspevku na náklady a stratu príjmu, ku ktorým môže vzhľadom na túto účasť dôjsť.

(7)

S cieľom zabezpečiť účinné fungovanie a spoluprácu so zainteresovanými stranami z tretích krajín musia byť poradné rady schopné prispôsobiť svoje pracovné metódy a nahradiť svoje výdavky na individuálnom základe,

1.

„príslušný členský štát“ je členský štát s priamym hospodárskym záujmom v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 22 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 v oblasti pôsobnosti poradnej rady, ako sa definuje v článku 1 prílohy III k nariadeniu (EÚ) č. 1380/2013. V prípade poradnej rady pre akvakultúru a poradnej rady pre trhy „príslušný členský štát“ znamená všetky členské štáty Únie;

2.

„sektorové organizácie“ sú organizácie zastupujúce rybárov a v prípade poradnej rady pre akvakultúru prevádzkovateľov v odvetví akvakultúry a zástupcov spracovateľského a obchodného sektoru;

3.

„iné záujmové skupiny“ sú zástupcovia skupín, ktorých sa dotýka spoločná rybárska politika, iných ako sektorové organizácie, najmä environmentálne organizácie a skupiny spotrebiteľov.

a)

stanovenie cieľov;

b)

prevádzkové zásady;

c)

rokovací poriadok;

d)

zoznam sektorových organizácií a iných záujmových skupín.

a)

prijme rokovací poriadok poradnej rady;

b)

sa stretáva aspoň raz do roka, aby schválilo výročnú správu, ročný strategický plán a ročný rozpočet poradnej rady.

a)

vedie a riadi úlohy poradnej rady v súlade s článkom 44 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

b)

vypracúva výročnú správu, ročný strategický plán a ročný rozpočet;

c)

prijíma odporúčania a návrhy, ako sa uvádza v článku 44 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/5

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 798/2008 (3) sa stanovujú podmienky veterinárneho osvedčovania vzťahujúce sa na dovoz hydiny a výrobkov z hydiny (ďalej len „komodity“) do Únie a ich prepravu cez jej územie vrátane skladovania počas prepravy. Stanovuje sa v ňom, že komodity možno do Únie dovážať a cez jej územie prevážať len z tretích krajín, území, oblastí alebo jednotiek uvedených v stĺpcoch 1 a 3 tabuľky v časti 1 prílohy I k uvedenému nariadeniu.

(2)

V nariadení (ES) č. 798/2008 sa takisto stanovujú podmienky, na základe ktorých sa môže tretia krajina, územie, oblasť alebo jednotka považovať za územie bez výskytu vysokopatogénnej vtáčej chrípky (highly pathogenic avian influenza – HPAI).

(3)

Spojené štáty americké sú uvedené v časti 1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 798/2008 ako tretia krajina, z ktorej celého územia je povolený dovoz komodít do Únie a ich preprava cez Úniu.

(4)

Dohoda medzi Úniou a Spojenými štátmi americkými (4) stanovuje rýchle vzájomné uznávanie regionalizačných opatrení v prípade prepuknutia choroby v Únii alebo v Spojených štátoch amerických (ďalej len „dohoda“).

(5)

Dňa 19. decembra 2014 Spojené štáty americké potvrdili výskyt HPAI podtypu H5N8 v chove hydiny v okrese Douglas v štáte Oregon a 3. januára 2015 výskyt HPAI podtypu H5N2 v chove hydiny v štáte Washington. Celé územie uvedenej tretej krajiny sa preto nemôže ďalej považovať za územie bez výskytu tejto choroby. Veterinárne orgány Spojených štátov okamžite pozastavili vydávanie veterinárnych osvedčení na celom svojom území pre zásielky komodít z hydiny určených na vývoz do Únie a prepravu cez jej územie. S cieľom kontrolovať HPAI a zamedziť jej šíreniu Spojené štáty takisto zaviedli politiku likvidácie zvierat.

(6)

Spojené štáty americké predložili informácie o epidemiologickej situácii na svojom území a o opatreniach prijatých na zabránenie ďalšiemu šíreniu HPAI, ktoré Komisia teraz vyhodnotila. Na základe tohto hodnotenia, ako aj záväzkov stanovených v dohode a záruk poskytnutých Spojenými štátmi je vhodné konštatovať, že ohraničenie obmedzení týkajúcich sa vstupu komodít do Únie na oblasť postihnutú HPAI v štáte Oregon a celý štát Washington, na ktoré veterinárne orgány Spojených štátov uplatňujú obmedzenia z dôvodu súčasného výskytu ohnísk, by malo stačiť na pokrytie rizík spojených so vstupom týchto komodít do Únie. Položka týkajúca sa Spojených štátov amerických v zozname v časti 1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 798/2008 by sa preto mala zmeniť v záujme zohľadnenia regionalizácie uvedenej tretej krajiny v dôsledku súčasného výskytu ohnísk HPAI.

(7)

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 798/2008 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/8

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení. V článku 10 uvedeného nariadenia sa stanovuje opätovné preskúmanie doplnkových látok povolených podľa smernice Rady 70/524/EHS (2).

(2)

Chinolínová žltá bola povolená bez časového obmedzenia v súlade so smernicou 70/524/EHS ako kŕmna doplnková látka pre zvieratá, ktoré nie sú určené na výrobu potravín, a pre zvieratá určené na výrobu potravín, pokiaľ ide o určité spracované krmivá ako súčasť skupiny „farbivá“. Táto látka bola v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1831/2003 následne zapísaná do registra kŕmnych doplnkových látok stanoveného v článku 17 nariadenia (ES) č. 1831/2003 ako jestvujúci výrobok.

(3)

V súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1831/2003 v spojení s jeho článkom 7 bola predložená žiadosť o prehodnotenie chinolínovej žltej ako kŕmnej doplnkovej látky pre zvieratá, ktoré nie sú určené na výrobu potravín, a v súlade s článkom 7 uvedeného nariadenia žiadateľ požiadal o zaradenie tejto doplnkovej látky do kategórie doplnkových látok „senzorické doplnkové látky“. K tejto žiadosti boli priložené údaje a doklady vyžadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(4)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel vo svojom stanovisku z 10. júla 2013 k záveru, že chinolínová žltá nemá za navrhovaných podmienok použitia v krmive nežiaduce účinky na zdravie zvierat, ľudské zdravie, ani na životné prostredie. Vzhľadom na dôkazy poskytnuté žiadateľom úrad takisto dospel k záveru, že účinnosť chinolínovej žltej, pokiaľ ide o dávky a druh krmív a jeho spracovanie, nie je možné posúdiť. Úrad však takisto uviedol, že v prípade tejto doplnkovej látky, ktorá je povolená v potravinách, pričom jej funkcia v krmive je rovnaká ako v prípade potravín, nemusí byť ďalšie preukázanie účinnosti potrebné. Keďže je maximálne odporúčané množstvo tejto doplnkovej látky navrhované úradom podobné množstvám povoleným pre potraviny v rôznych druhoch výrobkov, Komisia sa domnieva, že o účinnosti tejto látky existujú dostatočné dôkazy. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Úrad tiež overil správu o metóde analýzy kŕmnych doplnkových látok v krmivách, ktorú predložilo referenčné laboratórium zriadené nariadením (ES) č. 1831/2003.

(5)

Z posúdenia chinolínovej žltej vyplýva, že podmienky povolenia stanovené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedenej látky by sa preto malo povoliť tak, ako sa stanovuje v prílohe k tomuto nariadeniu.

(6)

Keďže sa z bezpečnostných dôvodov nevyžaduje okamžité uplatňovanie zmien podmienok povolenia, je vhodné umožniť zainteresovaným stranám prechodné obdobie, aby sa pripravili na plnenie nových požiadaviek vyplývajúcich z povolenia.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/11

(1)

Nariadením (ES) č. 1177/2003 sa vytvoril spoločný rámec na systematickú tvorbu európskej štatistiky o príjmoch a životných podmienkach. Jeho účelom je zabezpečiť, aby boli k dispozícii porovnateľné a aktuálne prierezové a dlhodobé údaje o príjmoch aj o úrovni a zložení chudoby a sociálneho vylúčenia na vnútroštátnej a európskej úrovni.

(2)

Podľa článku 15 ods. 2 písm. f) nariadenia (ES) č. 1177/2003 sa každý rok prijmú vykonávacie opatrenia na určenie cieľových sekundárnych oblastí a premenných, ktoré sa majú v uvedený rok zaradiť do prierezovej zložky EU-SILC. Preto je potrebné prijať vykonávacie opatrenia, ktorými sa určia cieľové sekundárne premenné a ich identifikátory pre modul 2016 o prístupe k službám.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre Európsky štatistický systém,

17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/21

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/24

(1)

Podľa článku 10 ods. 1 rozhodnutia 2010/279/SZBP Rada oprávnila Politický a bezpečnostný výbor v súlade s článkom 38 tretím odsekom zmluvy prijímať príslušné rozhodnutia na účely politickej kontroly a strategického usmerňovania misie EUPOL Afghanistan, čo zahŕňa rozhodnutie o vymenovaní veliteľa misie.

(2)

Rada 17. decembra 2014 prijala rozhodnutie 2014/922/SZBP (2) o predĺžení trvania misie EUPOL AFGHANISTAN do 31. decembra 2016.

(3)

Vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku navrhla vymenovať pani Piu STJERNVALL za veliteľku misie EUPOL AFGHANISTAN od 16. februára 2015 do 31. decembra 2015,

17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/25

(1)

Komisia dostala 2. apríla 2007 sťažnosť, ktorú listom predložil súkromný poskytovateľ zdravotného poistenia Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „poisťovňa Dôvera“ alebo „sťažovateľ“), v súvislosti s údajným opatrením štátnej pomoci poskytnutým štátnemu poskytovateľovi zdravotného poistenia Spoločnej zdravotnej poisťovni, a. s. (ďalej len „SZP“), 26. januára 2006 vo forme zvýšenia jeho základného imania o 450 mil. SKK (približne 15 mil. EUR).

(2)

Komisia poslala Slovenskej republike žiadosť o poskytnutie informácií 21. augusta 2009. Po predĺžení lehoty na odpoveď slovenské orgány poskytli požadované informácie 24. septembra 2009.

(3)

Komisia svojím listom z 26. februára 2010 požiadala Slovenskú republiku o poskytnutie ďalších informácií o tejto kapitálovej injekcii a požiadala o vysvetlenie slovenského systému vyrovnávania rizík („Risk equalisation scheme“, ďalej len „RES“) – ďalšieho opatrenia, ktoré by mohlo byť označené za štátnu pomoc. Listom z 25. marca 2010 slovenské orgány požiadali o predĺženie lehoty na odpoveď a Komisia tejto žiadosti vyhovela listom z 31. marca 2010. Komisia 16. júna 2010 pripomenula Slovenskej republike, aby predložila informácie, a slovenské orgány na žiadosť odpovedali listom z 9. júla 2010. Ako Komisia požadovala v liste zo 4. novembra 2010, Slovenská republika poskytla 3. decembra 2010 verziu tejto odpovede, ktorá nemá dôverný charakter.

(4)

Poisťovňa SZP sa 1. januára 2010 zlúčila s druhým štátnym poskytovateľom zdravotného poistenia v Slovenskej republike, so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. (ďalej len „VšZP“). Na tieto dve štátom vlastnené akciové spoločnosti boli v období od roku 1998 minimálne až do roku 2005 prevedené poistné kmene iných zdravotných poisťovní.

(5)

Počas dvoch stretnutí Komisie so zástupcami poisťovne Dôvera, ktoré sa uskutočnili 10. októbra 2010 a 15. marca 2011, sa diskutovalo o predmete sťažnosti a fungovaní sektora zdravotného poistenia na Slovensku. Poisťovňa Dôvera poskytla 15. júla 2011 doplňujúce informácie o povahe sektora zdravotného poistenia na Slovensku a rozšírila rozsah svojej sťažnosti o tri nové opatrenia údajne poskytnuté SZP a VšZP: i) splatenie dlhu SZP štátnou spoločnosťou Veriteľ a. s. v rokoch 2004 – 2005 v dvoch splátkach vo výške 52,7 mil. EUR a 28 mil. EUR; ii) dotácia poskytnutá SZP v roku 2006 ministerstvom zdravotníctva vo výške 7,6 mil. EUR a iii) štátom financované zvýšenie základného imania VšZP k 1. januáru 2010 vo výške 65,1 mil. EUR. Komisia teda vyzvala slovenské orgány, aby sa vyjadrili k sťažnosti rozšírenej o nové tvrdenia. Po predĺžení lehoty na odpoveď slovenské orgány poskytli svoje pripomienky v liste z 11. novembra 2011.

(6)

Po stretnutí s útvarmi Komisie 15. decembra 2011 poisťovňa Dôvera poskytla ďalšie informácie o povahe vnútroštátneho sektora zdravotného poistenia v liste zo 16. januára 2012.

(7)

Komisia listom z 2. júla 2013 oznámila Slovenskej republike, že začala formálne vyšetrovacie konanie stanovené v článku 108 ods. 2 zmluvy („rozhodnutie o začatí konania“). Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) a obsahovalo výzvu, aby zainteresované strany predložili svoje pripomienky.

(8)

Listom z 24. júla 2013 slovenské orgány požiadali o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok k rozhodnutiu o začatí konania a Komisia ich žiadosti vyhovela listom z 30. júla 2013. Slovenská republika predložila svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania v liste z 27. augusta 2013.

(9)

Komisia dostala pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania od piatich tretích strán: Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) listom z 15. októbra 2013, Union zdravotnej poisťovne a. s. (ďalej len „poisťovňa Union“) listom z 25. októbra 2013, Health Policy Institute (HPI) listom z 28. októbra 2013, Združenia zdravotných poisťovní SR (ZZP) listom z 28. októbra 2013 a poisťovne Dôvera listom z 11. novembra 2013

(10)

Tieto pripomienky boli poslané slovenským orgánom v listoch z 20. novembra a 20. decembra 2013. Slovenské orgány požiadali 20. decembra 2013 o predĺženie lehoty na odpoveď na tieto pripomienky do 31. januára 2014 a Komisia žiadosti v ten istý deň vyhovela. Listom z 29. januára 2014 Slovensko poskytlo odpoveď na pripomienky tretích strán k rozhodnutiu o začatí konania.

(11)

Dňa 2. apríla 2014 sa uskutočnilo stretnutie útvarov Komisie a slovenských orgánov.

(12)

Komisia poslala 11. apríla 2014 a 25. augusta 2014 dodatočné žiadosti o informácie, na ktoré Slovensko odpovedalo listom z 15. mája 2014 a listom z 27. augusta 2014.

(13)

V roku 1994 sa na Slovensku zmenil unitárny systém jednej štátnej zdravotnej poisťovne na pluralitný model, v ktorom môžu pôsobiť verejné aj súkromné subjekty. Rozsiahlou reformou tvorenou zákonmi č. 581/2004 Z. z. a č. 580/2004 Z. z., ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2005 (ďalej len „reforma z roku 2005“), sa zmenili pravidlá rozdeľovania vybraných príspevkov na zdravotné poistenie, ale aj právna forma všetkých poisťovní (štátnych alebo súkromných) z právnických osôb sui generis na akciové spoločnosti (t. j. akciové spoločnosti v rámci súkromného práva zamerané na dosahovanie zisku). Bol zriadený nezávislý regulačný orgán, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“), na účely vydávania povolení a vykonávania dohľadu nad tým, či poisťovne dodržiavajú platné právne predpisy. V podstate boli tieto reformy navrhnuté tak, aby prispeli k lepšej efektivite využívania dostupných prostriedkov a vyššej kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti (3).

(14)

Všetky zdravotné poisťovne v Slovenskej republike – verejné aj súkromné subjekty – poskytujú povinné zdravotné poistenie slovenským rezidentom (4). Možnosť poskytovať individuálne zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. ako doplnok k základnému balíku poskytovanému na základe povinného zdravotného poistenia zostalo okrajovou záležitosťou vzhľadom na široké krytie poskytované povinným systémom (5). Okrem toho v roku 2005 bol prijatý zákon, na základe ktorého sa pre všetky zdravotné poisťovne zaviedla možnosť poskytovať dobrovoľné zdravotné poistenie (6) pre osoby, na ktoré sa nevzťahuje povinné zdravotné poistenie.

(15)

V roku 2007 bol prijatý zákon č. 530/2007 Z. z., ktorým sa zmenil zákon č. 581/2004 Z. z. a na základe ktorého bolo zdravotným poisťovniam pôsobiacim v sektore povinného zdravotného poistenia s účinnosťou od 1. januára 2008 zakázané vyplácať zisk vo forme dividend, čím sa uložila povinnosť opätovne investovať dosiahnuté zisky do slovenského zdravotného systému. V dôsledku toho nemohli zdravotné poisťovne od januára 2008 rozdeliť žiadny zisk. Ústavný súd Slovenskej republiky však 26. januára 2011 vyhlásil, že zákaz rozdeľovania zisku je nezlučiteľný s niekoľkými ustanoveniami slovenskej ústavy. V nadväznosti na tento rozsudok zmenili slovenské orgány v júli 2011 zákonom č. 250/2011 Z. z. zákon č. 530/2007 Z. z. s cieľom opäť umožniť poskytovateľom zdravotného poistenia rozdeľovať (svojim akcionárom) zisk dosiahnutý v rámci činnosti povinného zdravotného poistenia za predpokladu, že budú splnené určité podmienky (7). V dôsledku týchto zmien právnych predpisov Komisia v decembri 2011 zastavila konanie o porušení právnych predpisov o vnútornom trhu v súvislosti s obmedzením rozdeľovania ziskov (8).

(16)

Slovenské orgány schválili 31. októbra 2012 projektový plán zavedenia unitárneho neziskového systému povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, ktorý by mal byť zavedený buď prostredníctvom dobrovoľného odkúpenia súkromných zdravotných poisťovní (do 1. januára 2014), alebo prostredníctvom ich vyvlastnenia (do 1. júla 2014), čím by sa mala vytvoriť jediná (štátna) zdravotná poisťovňa (9). Do prijatia tohto rozhodnutia sa však nezrealizoval ani jeden z krokov uvedeného projektového plánu (10).

(17)

Podľa slovenských predpisov sa zdravotná poisťovňa vymedzuje ako akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely poskytovania povinného verejného zdravotného poistenia, ktorá túto činnosť vykonáva na základe povolenia vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

(18)

Na účely získania balíka povinného zdravotného poistenia môžu slovenskí rezidenti uzatvoriť zmluvu s ktorýmkoľvek z týchto troch poskytovateľov poistenia:

(19)

V tabuľke 1 je uvedený prehľad trhových podielov rôznych poskytovateľov povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike v rokoch 2008 – 2013 (11):

(20)

Všetky zdravotné poisťovne sú akciovými spoločnosťami, pričom podľa predpisov upravujúcich vlastnícke práva môže byť ich akcionárom štát aj súkromný sektor. Všetky zdravotné poisťovne sú povinné splniť určité kritériá platobnej schopnosti. Keďže sa na ne vzťahujú prísne rozpočtové obmedzenia, plne zodpovedajú za akýkoľvek nedostatok finančných prostriedkov. Zdá sa, že ako súkromné akciové spoločnosti zriadené podľa všeobecnej právnej úpravy obchodných spoločností autonómne riadia svoje prevádzkové náklady a náklady na zdravotnú starostlivosť.

(21)

Zdravotné poisťovne môžu dosahovať a aj dosahujú zisk (13). Príjmy poisťovní v Slovenskej republike pochádzajú z príspevkov na poistenie, štátneho rozpočtu (príspevky za ekonomicky neaktívnych poistencov a dotácia na pokrytie zvýšenia nákladov na služby zdravotnej starostlivosti), príjmov z majetku, z darov a z iných príjmov. Zisk môžu zdravotné poisťovne dosahovať napríklad zlepšením systému riadenia a prostredníctvom rokovaní pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

(22)

Slovenský systém povinného zdravotného poistenia sleduje sociálny cieľ, t. j. umožniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a udržanie životaschopného systému zdravotného poistenia. Občania majú právo na zdravotné poistenie a slovenskí rezidenti majú povinnosť byť zdravotne poistení (14). Zabezpečiť právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia je ústavnou povinnosťou Slovenskej republiky (15). Podľa slovenských orgánov sa vykonávanie povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike zdravotnými poisťovňami považuje za plnenie ústavnej povinnosti v mene štátu, ktorou je poskytovanie zdravotného poistenia slovenským rezidentom prostredníctvom riadenia systému povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Slovenská republika zo zákona zodpovedá za financovanie systému zdravotnej starostlivosti, ako aj za krytie strát v sektore zdravotnej starostlivosti (16). Podľa § 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je vykonávanie povinného verejného zdravotného poistenia činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.

(23)

V súlade s ustanoveniami zákona č. 580/2004 Z. z. a zákona č. 581/2004 Z. z. je v Slovenskej republike účasť na programe verejného zdravotného poistenia povinná pre väčšinu obyvateľov Slovenskej republiky (17). Povinné zdravotné poistenie v Slovenskej republike sa vzťahuje aj na osoby poistené v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 1408/71 (18), a to do 30. apríla 2010, a od 1. mája 2010 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (19).

(24)

Poistenci majú právo zvoliť si zdravotnú poisťovňu podľa vlastného výberu a raz ročne môžu zdravotnú poisťovňu zmeniť. Podľa povinnosti umožniť slobodný vstup a podľa zásady spoločnej tarifikácie majú zdravotné poisťovne v Slovenskej republike právny záväzok prijať do svojho systému poistenia každého slovenského rezidenta, ktorý o to požiada, pod podmienkou, že tento občan spĺňa právne požiadavky na uzatvorenie zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Zdravotné poisťovne predovšetkým nemôžu poistenca odmietnuť pre jeho vek, zdravotný stav či riziko ochorenia (20) a sú povinné poskytovať základné zdravotné poistenie všetkým osobám za rovnaké ceny bez ohľadu na uvedené faktory.

(25)

Systém zdravotného poistenia v Slovenskej republike preto obsahuje aj právnu štruktúru pre spravodlivé rozdelenie rizika medzi zdravotné poisťovne prostredníctvom systému vyrovnávania rizík (RES). V rámci RES (21) zdravotné poisťovne poisťujúce osoby s vyšším rizikom dostávajú finančné prostriedky od zdravotných poisťovní, ktorých portfólio sa spája s nižším rizikom, a to formou mesačného a ročného rozdeľovania príspevkov a správou prevodov (22).

(26)

Povinné zdravotné poistenie v Slovenskej republike je založené na systéme povinných príspevkov. Sadzby príspevkov sú stanovené zákonom a sú úmerné k príjmu poistenca (podobne ako zdanenie príjmov) a nezakladajú sa na výške poisteného rizika (ako je vek poistenca alebo jeho zdravotný stav). Tieto príspevky, ktoré slovenské orgány považujú za súčasť verejných finančných prostriedkov, sa vyberajú od: 1. zamestnancov a zamestnávateľov; 2. samostatne zárobkovo činných osôb; 3. dobrovoľne nezamestnaných; 4. štátu (za „poistencov štátu“, t. j. skupiny väčšinou ekonomicky neaktívnych ľudí); 5. platiteľov dividend.

(27)

Všetci poistenci majú zaručenú rovnakú základnú úroveň plnení („základný balík plnení“). Medzi výškou príspevkov odvedených do systému a výškou poberaného plnenia (23) neexistuje žiadna priama súvislosť. Zdravotnícke služby kryté z povinného zdravotného poistenia sa poskytujú bez ohľadu na výšku príspevkov, ktoré poistenec odviedol.

(28)

Základný balík plnení povinného zdravotného poistenia pokrýva takmer všetky úkony zdravotnej starostlivosti poskytované na území Slovenskej republiky, čo znamená, že prostredníctvom tohto balíka sa poskytuje prakticky celá zdravotná starostlivosť. V súčasnosti základný balík plnení zaručuje každému poistencovi nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť s výnimkou len niektorých ošetrení (napr. kozmetický chirurgický zákrok), ako aj čiastočné úhrady za lieky, za kúpeľnú liečbu a za vybrané služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (napr. ošetrenie v pohotovostnej ambulancii). Základný balík plnení môže vláda svojím nariadením obmedziť alebo rozšíriť (bez parlamentných rokovaní). Keďže v Ústave Slovenskej republiky sa každému občanovi zaručuje právo na zdravotnú starostlivosť v rámci systému povinného zdravotného poistenia v súlade s podmienkami stanovenými zákonom, poisťovne pri základnom balíku plnení nemôžu ovplyvniť skupinu plnení, úroveň krytia ani poistné, pretože sú stanovené zákonom.

(29)

Slovenské zdravotné poisťovne sú oprávnené pridávať k základným balíkom plnení, a skutočne aj pridávajú, rôzne doplnkové nároky (plnenia) podľa svojho výberu, poskytujúce krytie pre služby nezahrnuté v základnom balíku, ktoré však poisťovatelia svojim klientom ponúkajú bezplatne ako súčasť toho istého balíka zdravotnej starostlivosti v rámci povinného zdravotného poistenia. Podľa dostupných informácií sa zdá, že zdravotné poisťovne môžu napríklad rozhodnúť, či budú ponúkať ďalšie krytie niektorých druhov doplnkovej a preventívnej liečby v rámci toho istého balíka povinného zdravotného poistenia. Uvedené doplnkové plnenia sa líšia od služieb individuálneho zdravotného poistenia, ktoré možno ponúkať za poplatok.

(30)

Zdravotné poisťovne si môžu vyberať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a rokovať o zmluvách s lekármi a jednotlivými nemocnicami. Zdravotné poisťovne teda uzatvárajú zmluvy s jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, tieto zmluvy sa uzatvárajú nezávisle od seba a jeden poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže uzavrieť zmluvu so všetkými alebo len s niektorými zdravotnými poisťovňami, a naopak. Zdravotné poisťovne hradia služby poskytované štátnymi aj súkromnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

(31)

S cieľom zabezpečiť geografickú dostupnosť zdravotníckych služieb vláda stanovila požiadavku minimálnej siete, aby tak ovplyvnila plánovanie kapacít. V súvislosti s poskytovaním povinného zdravotného poistenia majú zdravotné poisťovne zákonom uloženú povinnosť uzavrieť zmluvu s poskytovateľmi v rozsahu minimálnej siete nemocníc. Každá zdravotná poisťovňa vytvára vlastnú sieť a selektívnym uzatváraním zmlúv s ďalšími nemocnicami a ďalšími poskytovateľmi služieb zdravotnej starostlivosti rozširuje minimálnu sieť. Služby zdravotnej starostlivosti, ktoré tieto nemocnice a/alebo iní poskytovatelia služieb zdravotnej starostlivosti poskytujú a ktoré sú zahrnuté do krytia povinného zdravotného poistenia, sú takto zo strany poskytovateľa zdravotného poistenia kryté v prospech poistencov. Zdravotné poisťovne majú pri rokovaniach s nemocnicami o cene a kvalite služieb zdravotnej starostlivosti poskytovaných poistencom určitý priestor na voľné uváženie.

(32)

Systém povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike sa upravuje osobitnými predpismi (24). Všetky zdravotné poisťovne poskytujúce povinné zdravotné poistenie majú v zmysle zákona totožné postavenie, práva a povinnosti. Každá zdravotná poisťovňa musí byť zriadená na účel vykonávania verejného zdravotného poistenia a nesmie vykonávať iné činnosti, ako sú činnosti uvedené v § 6 zákona 581/2004 Z. z. Činnosti zdravotných poisťovní spravujúcich systém povinného zdravotného poistenia sú predmetom všeobecnej kontroly štátu, ktorá sa vykonáva predovšetkým prostredníctvom regulačného úradu – Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý má úlohu v oblasti monitorovania a dohľadu nad systémom zdravotníctva. ÚDZS dohliada nad dodržiavaním uvedeného legislatívneho rámca zo strany zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotného poistenia a zasahuje v prípade výskytu porušení.

(33)

V tomto rozhodnutí sa skúma nasledujúcich šesť opatrení (spoločne označovaných ako „sporné opatrenia“) (25):

(34)

Listom z 2. apríla 2007 súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera podala Komisii sťažnosť proti kapitálovej injekcii Slovenskej republiky do štátnej poisťovne SZP vo výške 450 mil. SKK (približne 15 mil. EUR), ktorá sa realizovala v troch tranžiach od 28. novembra 2005 do 18. januára 2006

(35)

Uvedené zvýšenie základného imania súviselo s reformou zdravotníctva a s reformou sektora zdravotného poistenia v Slovenskej republike v rokoch 2004 a 2005. V čase zriadenia SZP ako akciovej spoločnosti v roku 2005 sa v skutočnosti od SZP ako od právnej nástupkyne verejnoprávnej inštitúcie (26) v zmysle zákona požadovalo, aby na seba prevzala nielen aktíva pôvodnej poisťovne, ale aj jej záväzky, ktoré vznikli pred rokom 2005, pričom výška týchto záväzkov spôsobila vznik neprimeranej úrovne platobnej schopnosti, ako sa stanovuje v požiadavkách uvedených v § 14 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach (zákon č. 581/2004 Z. z.). Tieto záväzky dosiahli k 31. decembru 2005 výšku 467,765 mil. SKK (približne 15,5 mil. EUR).

(36)

Spoločnosť Veriteľ a. s. bola novou štátnou agentúrou založenou v roku 2003 (27) s cieľom konsolidovať dlhy v rezorte zdravotníctva a vláda Slovenskej republiky ju poverila úlohou realizovať projekt oddlženia zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní pred zmenou organizačnej formy všetkých existujúcich zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti 30. septembra 2005. Proces oddlženia sa realizoval na základe uznesení vlády Slovenskej republiky.

(37)

V období rokov 2003 až 2005 spoločnosť Veriteľ a. s. vyrovnala v sektore zdravotníctva dlh v účtovnej hodnote viac ako 1 100 mil. EUR pri nákladoch 644 mil. EUR v hotovosti. Keďže ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že ide o poslednú záchranu systému zdravotnej starostlivosti, agentúra Veriteľ a. s. bola v roku 2006 zrušená (28).

(38)

Sťažovateľ tvrdí, že splatenie dlhu SZP vo výške 52,7 mil. EUR spoločnosťou Veriteľ a. s. – čo je vyššia suma, ako je tá, ktorú dostal on sám (29) – znamená, že v rámci procesu oddlžovania došlo k bezdôvodne diskriminačnému zaobchádzaniu. Sťažovateľ hlavne uvádza, že okrem uvedených skutočností spoločnosť Veriteľ a. s. 30. novembra 2005 (teda po transformácii) splatila ďalších približne 28 mil. EUR z ďalšieho dlhu, ktorý mala SZP na osobitnom účte prerozdeľovania poistného. Toto oddlženie sa uskutočnilo prevodom poistných pohľadávok a úrokov poisťovne SZP na spoločnosť Veriteľ a. s. SZP na spoločnosť Veriteľ a. s. previedla približne 929 mil. SKK vo forme poistných pohľadávok a úrokov (z toho približne 343 mil. SKK vo forme úrokov). Spoločnosť Veriteľ a. s. zasa SZP poskytla protiplnenie vo výške 840 mil. SKK (približne 28 mil. EUR), a to vyrovnaním dlhu SZP na osobitnom účte prerozdeľovania poistného (30).

(39)

V druhej polovici roka 2006 poskytlo ministerstvo zdravotníctva SZP ďalšiu dotáciu s využitím časti likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ a. s., ktorá bola v roku 2006 zrušená. Podľa tvrdenia sťažovateľa dosahovala výška dotácie približne 7,6 mil. EUR.

(40)

Sťažovateľ tvrdí, že uvedená dotácia bola poskytnutá s cieľom vyrovnať záväzky SZP voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti spred roku 2005, hoci nebolo zrejmé, či tieto dlhy existovali ešte aj v čase poskytnutia dotácie.

(41)

Podľa slovenských orgánov však finančné prostriedky z likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ a. s. neboli poskytnuté SZP, ale zdravotníckym zariadeniam, ktoré v tom čase patrili štátu, na vyplatenie ich záväzkov (t. j. príspevkov na zdravotné poistenie ich zamestnancov) voči SZP. Podľa slovenských orgánov teda nešlo o žiadnu dotáciu, ale skôr o bežné vyplatenie existujúcich nesporných záväzkov štátu, o neodvedené poistné za zdravotné poistenie.

(42)

Slovenská republika prostredníctvom útvarov ministerstva zdravotníctva zvýšila k 1. januáru 2010 svoje upísané základné imanie vo VšZP. Toto zvýšenie základného imania predstavovalo približne 65,1 mil. EUR.

(43)

Podľa sťažovateľa sa zdá, že štát takto konal s cieľom preklenúť príjmový deficit VšZP, keďže VšZP sa nachádzala na prahu platobnej neschopnosti. Sťažovateľ takisto tvrdí, že štát nemal najmenšiu nádej, že sa mu v primeranom časovom rámci podarí dosiahnuť návratnosť svojej investície, najmä vzhľadom na skutočnosť, že Slovensko práve zaviedlo zákon, ktorým sa zdravotným poisťovniam neumožňovalo rozdeľovať zisk.

(44)

Podľa slovenských orgánov sa toto zvýšenie základného imania VšZP v roku 2010 uskutočnilo s cieľom odstrániť vplyvy finančnej krízy a podporiť VšZP v rámci odolávania tlaku zvyšovania miery zadlženosti pri zvyšujúcom sa dopyte po zdravotnej starostlivosti.

(45)

V priebehu predbežného posúdenia Komisia tiež zistila, že financovanie zdravotných poisťovní v Slovenskej republike zahŕňa aj mechanizmus sústreďovania a úpravy rizík – systém vyrovnávania rizík (RES).

(46)

Systém RES (31) sa v plnej miere uplatňuje na všetky zdravotné poisťovne, ktoré v Slovenskej republike poskytujú povinné zdravotné poistenie. Keďže príspevky na povinné zdravotné poistenie vyberajú zdravotné poisťovne priamo od zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činných osôb, samoplatcov (dobrovoľne nezamestnaných), štátu a platiteľov dividend, je rozdelenie príjmov a výdavkov medzi zdravotné poisťovne nerovnomerné, a to z dôvodu rozličnej štruktúry ich poistencov. V snahe odľahčiť finančné zaťaženie zdravotných poisťovní s rizikovejším poistným kmeňom a znížiť potenciál pre výber rizík sa príspevky rozdeľujú medzi zdravotné poisťovne s využitím systému RES, a to podľa výpočtu, ktorý stanoví ÚDZS (32). Kritériami, ktoré sa v rámci systému vyrovnávania rizík uplatňujú, sú: vek, pohlavie a od roku 2010 aj stav ekonomickej aktivity poistenca.

(47)

Slovenské orgány nepovažujú systém RES za formu štátnej pomoci, ale skôr za záležitosť vyrovnávania prostriedkov v súlade s príslušnými kritériami systému RES pre poistencov, čiže ide o prípad solidarity medzi poistencami, a preto nejde o štátnu pomoc.

(48)

Ďalším opatrením, na ktoré bola Komisia upozornená počas vykonávania predbežného posúdenia, bola existencia niekoľkých priamych prevodov poistných kmeňov iných zdravotných poisťovní, ktoré boli postupne zrušené likvidáciou, na SZP a VšZP [išlo predovšetkým o prevod poistných kmeňov Družstevnej zdravotnej poisťovne (DZP) na VšZP a Európskej zdravotnej poisťovne (EZP) na SZP], a to s intervenciou štátu.

(49)

Podľa poisťovne Dôvera boli poistné kmene EZP prevedené priamo na SZP, hoci na trhu boli ďalšie subjekty, ktoré prejavili záujem, pričom obmedzenia a podmienky prevodu neboli jasné.

(50)

Slovenská republika tvrdí, že rozhodnutie ÚDZS previesť poistný kmeň poisťovne EZP na SZP bez protiplnenia je v súlade s ustanoveniami zákona č. 581/2004 Z. z., pričom bolo zachované právo poistencov na výber zdravotnej poisťovne. Slovenské orgány tvrdia, že záujem o tento poistný kmeň prejavili ďalšie poisťovne, ale za podmienok, ktoré by neprimerane predĺžili proces likvidácie. Navyše, keďže prevod poistných kmeňov sa podľa slovenských orgánov týkal všetkých pohľadávok a všetkých záväzkov likvidovaných poisťovní, prijímajúce poisťovne VšZP a SZP nezískali žiadnu výhodu.

(51)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti o určení hospodárskej alebo nehospodárskej povahy dotknutej činnosti a uviedla, že so zreteľom na osobitosti predmetnej veci mohli SZP/VšZP, ako aj ostatné spoločnosti ponúkajúce v Slovenskej republike zdravotné poistenie v rámci povinného systému vykonávať od 1. januára 2005 hospodársku činnosť. Domnievala sa, že kombinácia hospodárskych a nehospodárskych znakov systému povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike si vyžadovala, aby bola vykonaná hĺbková analýza jednotlivých prvkov a ich príslušného významu v rámci systému s cieľom určiť, či sa činnosť povinného zdravotného poistenia pri spôsobe jej organizácie a výkonu v Slovenskej republike má považovať za činnosť hospodárskej (od 1. januára 2005) alebo nehospodárskej povahy.

(52)

Komisia tiež uviedla, že v prípade, ak bude potrebné činnosť považovať za činnosť hospodárskej povahy, nemala by k dispozícii dostatok informácií na určenie toho, či skúmané opatrenia poskytli poisťovniam SZP a VšZP selektívnu výhodu.

(53)

Komisia po tom, čo dospela k záveru, že v tomto štádiu nemôže vylúčiť existenciu štátnej pomoci – pri absencii konkrétnych argumentov alebo jasných indikácií, pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť s vnútorným trhom –, vyjadrila pochybnosti, či by sa tieto opatrenia mohli považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 alebo článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy v prípade, ak Komisia dospeje k záveru, že tieto opatrenia možno považovať za štátnu pomoc.

(54)

V tejto súvislosti Komisia uviedla, že konečný záver týkajúci sa otázky, či vykonávanie povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike skutočne je činnosťou hospodárskej alebo nehospodárskej povahy, či opatrenia štátu spĺňajú všetky ostatné podmienky na to, aby predstavovali štátnu pomoc, a ak áno, či sú zlučiteľné s vnútorným trhom, možno vyvodiť až v záverečnom rozhodnutí, ktoré Komisia prijme po dokončení formálneho vyšetrovacieho konania, po zhromaždení a dôkladnom posúdení všetkých dostupných informácií (vrátane ďalších pripomienok členského štátu a tretích strán).

(55)

Komisii boli doručené tieto pripomienky zainteresovaných tretích strán, ktorých zhrnutie je uvedené nižšie:

(56)

V odpovedi na rozhodnutie o začatí konania poisťovňa Dôvera ako sťažovateľ poskytla dodatočné informácie o systéme zdravotného poistenia a dodatočné zdôvodnenie, a to predovšetkým s cieľom podporiť svoje tvrdenie, že SZP/VšZP sú podnikmi, na ktoré sa vzťahuje právo hospodárskej súťaže, a že mali prospech z nezlučiteľnej štátnej pomoci.

(57)

Poisťovňa Dôvera upozorňuje na to, že SZP/VšZP konkurujú súkromným zdravotným poisťovniam, ponúkajú rovnaké služby a súčasne sa snažia dosahovať zisk, pričom sa odvoláva na svoje predchádzajúce listy o hospodárskej povahe činnosti a na nedávnu judikatúru Súdneho dvora (33). V tejto súvislosti poisťovňa Dôvera tvrdí, že viacero prvkov predložených Slovenskou republikou, uvedených v rozhodnutí o začatí konania a poukazujúcich na nehospodársku povahu činností SZP/VšZP, neobstojí v skúmaní. Podľa poisťovne Dôvera sa malo reformou v rokoch 2004 – 2005 vytvoriť konkurenčné trhové prostredie a táto skutočnosť bola uznaná a potvrdená slovenskou justíciou (t. j. Ústavným súdom Slovenskej republiky), ako aj samotnými slovenskými orgánmi. Poisťovňa Dôvera v tejto súvislosti upozorňuje aj na skutočnosť, že poskytovatelia poistenia súťažia o poskytovateľov zdravotnej starostlivosti prostredníctvom selektívnych zmlúv a rokovaní o cenách a kvalite služieb, a spomína aj marketingové kampane zdravotných poisťovní zamerané na udržanie a prilákanie klientov. Poisťovňa Dôvera tiež odmieta tvrdenia o výlučne sociálnej povahe systému, spomína možnosť poskytovateľov zdravotného poistenia dosahovať a rozdeľovať zisky a ochotu súkromných investorov investovať do subjektov pôsobiacich v rámci slovenského sektora povinného zdravotného poistenia.

(58)

Odvolávajúc sa na svoje predchádzajúce listy zaslané Komisii pred vydaním rozhodnutia o začatí konania poisťovňa Dôvera ďalej tvrdí, že všetky opatrenia uvedené v danom rozhodnutí by sa mali považovať za neoprávnenú pomoc, pretože boli naplnené všetky ďalšie prvky článku 107 ods. 1 zmluvy. Podľa jej názoru konanie Slovenskej republiky v súvislosti so zvýšením základného imania SZP v roku 2006 a VšZP v roku 2010 nemožno považovať za konanie investora v trhovom hospodárstve. Poisťovňa Dôvera tiež tvrdí, že Slovenská republika robila rozdiely medzi SZP/VšZP a súkromnými poisťovňami prostredníctvom priaznivejšieho zaobchádzania so SZP v rámci procesu oddlžovania v rokoch 2003 – 2005, ako aj zavedením dvoch nových kritérií do systému vyrovnávania rizík v roku 2009 a 2012. Pokiaľ ide o prevod poistných kmeňov, poisťovňa Dôvera sa vo svojich pripomienkach zameriava na prevod poistného kmeňa poisťovne EZP, keďže nemá informácie o predchádzajúcom prevode poistného kmeňa na VšZP. V tejto súvislosti tvrdí, že slovenské orgány mohli Komisii poskytnúť chybné informácie o príslušnom právnom rámci týkajúcom sa tohto prevodu poistného kmeňa.

(59)

Poisťovňa Dôvera tvrdí, že slovenské orgány nepreukázali, že poskytovanie povinného zdravotného poistenia je službou všeobecného záujmu, a teda spochybňuje samotný základ analýzy podľa judikatúry vo veci Altmark  (34) a balíka Komisie týkajúceho sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

(60)

Pripomienky poisťovne Union – ďalšieho súkromného konkurenta SZP/VšZP – k rozhodnutiu o začatí konania sú vo všeobecnosti zhodné s pripomienkami poskytnutými poisťovňou Dôvera, pričom podľa týchto pripomienok sú poisťovne SZP a VšZP podnikmi v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Poisťovňa Union tvrdí, že päť zo šiestich opatrení opísaných v oddiele 3 tohto rozhodnutia predstavuje štátnu pomoc a je nezlučiteľných s vnútorným trhom. Pokiaľ ide o šieste opatrenie, čiže systém RES, poisťovňa Union tvrdí, že by mohlo potenciálne spĺňať podmienky judikatúry vo veci Altmark, pokiaľ ide o náhradu za služby vo verejnom záujme, alebo by mohlo byť zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 zmluvy, čo si vyžaduje ďalšie skúmanie jeho možného diskriminačného prístupu v prospech čistého príjemcu systému RES, čiže v prospech SZP/VšZP.

(61)

Pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania od ďalších troch tretích strán, t. j. organizácie HPI, inštitútu INEKO a združenia ZZP, značne podporujú stanovisko sťažovateľa, poisťovne Dôvera, a poisťovne Union, že činnosť má hospodársku povahu a opatrenia sú štátnou pomocou spočívajúcou v poskytnutí selektívnej výhody poisťovni SZP/VšZP, pričom sú tieto tretie strany presvedčené, že poskytovatelia zdravotného poistenia pôsobia v konkurenčnom prostredí (a používajú rôzne spôsoby na prilákanie klientov), a tvrdia, že štát poskytol svojim štátnym zdravotným poisťovniam prednostné zaobchádzanie.

(62)

Slovenská republika predložila svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania a poskytla pripomienky k vyjadreniam tretích strán.

(63)

Slovenské orgány vo svojich pripomienkach poskytli vysvetlenie a ďalšie argumenty na posilnenie svojho stanoviska, že na systém povinného zdravotného poistenia sa nevzťahujú pravidlá hospodárskej súťaže, keďže tento systém nepredstavuje hospodársku činnosť. Tvrdia, že slovenské povinné zdravotné poistenie nemožno považovať za hospodársku činnosť v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora (35), a to najmä z týchto dôvodov:

(64)

Slovenská republika vyvracia domnienku, že z dôvodu legislatívnych zmien v roku 2005 sa slovenský systém zdravotníctva zmenil na obchodný systém, a tvrdí, že systém nikdy neprišiel o svoju verejnú, nehospodársku povahu. Upozorňuje aj na skutočnosť, že slovenský systém zdravotného poistenia je súčasťou systému sociálneho zabezpečenia, a poukazuje na právomoci členských štátov podľa článku 168 ods. 7 zmluvy týkajúce sa organizácie a poskytovania služieb zdravotnej starostlivosti.

(65)

Slovenské orgány ďalej uvádzajú, že reformou zdravotného poistenia nebolo verejné zdravotné poistenie nahradené súkromným zdravotným poistením a súkromným poskytovateľom poistenia sa neotvorilo krytie žiadneho rizika týkajúceho sa zákonného sociálneho zabezpečenia. Podľa Slovenskej republiky hlavným cieľom reformy sektora zdravotníctva bolo nastavenie presných pravidiel zaobchádzania s finančnými prostriedkami pridelenými na zdravotníctvo a reorganizácia – do 30. septembra 2005 – všetkých existujúcich zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti s jasne vymedzenými účtovnými pravidlami sa javila ako vhodný spôsob nastavenia týchto pravidiel. Slovenské orgány sa domnievajú, že všetci poskytovatelia zdravotného poistenia v Slovenskej republike sú zapojení do hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami, ktoré im boli zverené v rámci systému verejného zdravotného poistenia.

(66)

Podľa slovenských orgánov by skutočnosť, že slovenský systém povinného zdravotného poistenia umožňuje obmedzený stupeň hospodárskej súťaže v oblasti kvality, bolo možné vnímať ako prvok, ktorý podnecuje zdravotné poisťovne, aby ekonomicky fungovali v súlade so zásadami riadneho hospodárenia v záujme správneho fungovania systému, ale nie ako prvok, ktorý by mohol ovplyvniť nehospodársku povahu systému zdravotného poistenia ako celku.

(67)

Slovenské orgány tiež vysvetlili, že finančné prostriedky zhromaždené a rozdeľované v rámci štruktúry slovenského systému verejného zdravotného poistenia prostredníctvom zdravotných poisťovní predstavujú celkové množstvo príspevkov verejného zdravotného poistenia, ktoré sú podľa zákona povinné, a preto sú súčasťou verejných financií Slovenska. Všetky zdravotné poisťovne sú preto poverené úlohou hospodáriť s verejnými finančnými prostriedkami vybranými od verejnosti v súlade s príslušnými právnymi predpismi s cieľom použiť tieto prostriedky na pokrytie zdravotnej starostlivosti.

(68)

Na ďalšiu podporu svojho tvrdenia slovenské orgány pripomenuli aj to, že aj po zrušení zákazu rozdeľovania zisku v roku 2011 sa pozmeňujúcim zákonom č. 250/2011 povolilo zdravotným poisťovniam dosahovanie zisku len za presne vymedzených podmienok, t. j.:

(69)

V tejto súvislosti slovenské orgány poskytli vysvetlenie, že keď VšZP vykázala prebytok, vytvorila fond zdravotnej starostlivosti na úhradu využívania zdravotnej starostlivosti a financovanie mimoriadne nákladnej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Okrem toho v rokoch, keď poisťovňa VšZP vykázala prebytok, časť z neho bola pridelená do zákonného rezervného fondu, ktorý sa neskôr použil na zníženie akumulovaných strát. Podľa slovenských orgánov teda štátne zdravotné poisťovne akcionárom nikdy nevyplatili žiadny zisk, ktorý dosiahli.

(70)

V tejto súvislosti Slovenská republika poukazuje aj na ďalšie obmedzenia zdravotných poisťovní týkajúce sa skutočnosti, že poisťovne si môžu požičať finančné prostriedky len podľa ustanovení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a na základe predchádzajúceho súhlasu ÚDZS.

(71)

Aby ďalej podporili svoje tvrdenie, že na činnosť v oblasti povinného zdravotného poistenia sa nevzťahujú pravidlá hospodárskej súťaže, orgány upozornili aj na vyšetrovanie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky z roku 2009, pri ktorom sa zistilo, že činnosti zdravotných poisťovní sa vykonávajú v rámci systému vyznačujúceho sa vysokou mierou solidarity, kde sa zdravotná starostlivosť poskytuje bezplatne, a podstatné prvky týchto činností sú regulované štátom, a teda činnosti vykonávané zdravotnými poisťovňami pri poskytovaní verejného zdravotného poistenia nemožno považovať za hospodársku činnosť podnikov, ktorá obmedzuje hospodársku súťaž. Preto sa podľa Protimonopolného úradu Slovenskej republiky slovenský zákon o hospodárskej súťaži nevzťahuje na činnosti zdravotných poisťovní vykonávané pri poskytovaní verejného zdravotného poistenia (36).

(72)

Slovenské orgány tiež vysvetlili, že v roku 2011 ústavný súd vyhlásil, že zákaz rozdeľovania zisku z roku 2007 bol protiústavný, pretože sa ním narušovali slovenské ústavné práva v oblasti vlastníctva, nesúhlasil však s názorom, že zákonom o zdravotných poisťovniach sa obmedzujú zásady trhového hospodárstva. Poukazujú aj na skutočnosť, že ústavný súd okrem toho v tejto súvislosti poznamenal, že právne predpisy v oblasti zdravotného poistenia, ktorými sa vylučuje alebo významne obmedzuje vplyv nástrojov trhového hospodárstva, a teda sa obmedzuje hospodárska súťaž, sú z hľadiska ústavy prijateľné.

(73)

Popri ich tvrdení, že činnosť povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike nepatrí do oblasti pôsobnosti pravidiel hospodárskej súťaže, slovenské orgány tvrdia, že opatrenia nespĺňajú ďalšie kritériá štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 zmluvy. V tejto súvislosti tvrdia, že kapitálové injekcie z rokov 2006 a 2009 nepredstavovali pomoc, pretože pri nich bola dodržaná zásada investora v trhovom hospodárstve. Ďalej odmietajú tvrdenie, že došlo k neopodstatnenému diskriminačnému zaobchádzaniu v rámci procesu oddlžovania zo strany spoločnosti Veriteľ a. s., a trvajú na tom, že VšZP nebola v roku 2006 udelená žiadna dotácia a že pri tejto operácii išlo skôr o bežné uhradenie existujúcich nesporných záväzkov štátom. Slovenské orgány poskytli ďalšie podrobnosti o prevodoch poistného kmeňa DZP na VšZP a EZP na SZP a tvrdia, že ani tieto prevody neposkytli SZP/VšZP selektívnu výhodu podľa článku 107 ods. 1 zmluvy. Poskytli aj ďalšie informácie o systéme RES, vysvetlili najmä spôsob, akým sa rozdelili príspevky (mesačne a ročne) v rokoch 2006 až 2012, a tvrdili, že ani toto opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, keďže sa ním vyrovnávajú riziká, ktoré sú súčasťou systému z dôvodu existencie jednotných sadzieb príspevkov pre všetky skupiny poistencov s rôznym stupňom rizika.

(74)

Slovenské orgány venovali svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania obhajobe svojho stanoviska, že SZP/VšZP z dôvodu neexistencie hospodárskej činnosti nie sú podnikmi a že opatrenia sú v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve a SZP/VšZP neposkytli výhodu, a teda nepredstavujú pomoc. Preto nepovažovali za potrebné predložiť argumenty týkajúce sa zlučiteľnosti údajných opatrení pomoci.

(75)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje: „[…], pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(76)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa pravidlá štátnej pomoci stanovené v ZFEÚ uplatňujú, len ak je príjemcom pomoci „podnikateľ“ (teda podnik). V judikatúre Súdneho dvora Európskej únie sa podnik na účely článku 107 ods. 1 zmluvy vymedzuje ako akýkoľvek subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od jeho právneho postavenia alebo spôsobu jeho financovania (37). Označenie konkrétneho subjektu za podnik teda závisí plne od hospodárskej alebo nehospodárskej povahy jeho činnosti.

(77)

Ako bolo vysvetlené v rozhodnutí o začatí konania, otázka, či opatrenia prijaté v prospech SZP/VšZP predstavujú štátnu pomoc, teda závisí v prvom rade od toho, či a do akej miery SZP/VšZP pri pôsobení v rámci systému povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike konajú ako podniky, pretože by sa mohli považovať za subjekty vykonávajúce hospodársku činnosť, ako sa vymedzuje v judikatúre.

(78)

Podľa Súdneho dvora Európskej únie sa za hospodársku činnosť považuje činnosť spočívajúca v ponúkaní výrobkov a/alebo služieb na danom trhu (38). Otázka existencie trhu pre určité služby môže v tejto súvislosti závisieť od konkrétneho spôsobu organizácie a poskytovania týchto služieb v dotknutom členskom štáte (39). Pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú len tam, kde sa určitá činnosť vykonáva v trhovom prostredí. Hospodárska povaha služieb rovnakého druhu sa preto môže v jednotlivých členských štátoch líšiť. Vzhľadom na politickú voľbu alebo hospodársky vývoj sa okrem toho môže označenie danej služby časom zmeniť. Činnosť, ktorá dnes nepredstavuje trhovú činnosť, sa ňou v budúcnosti môže stať a naopak (40).

(79)

Pokiaľ ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, zaradenie systémov zdravotnej starostlivosti medzi systémy zahŕňajúce hospodársku činnosť závisí od politických a hospodárskych špecifík a od ich konkrétnej podoby a štruktúry v dotknutom členskom štáte. V judikatúre Súdneho dvora Európskej únie sa v podstate rozlišuje medzi systémami založenými na zásade solidarity a hospodárskymi systémami (41).

(80)

V judikatúre Súdneho dvora Európskej únie sa používa súbor kritérií na určenie toho, či je systém sociálneho zabezpečenia založený na solidarite, a preto nezahŕňa hospodársku činnosť. V tejto súvislosti môžu byť relevantné viaceré faktory: i) či je účasť v systéme povinná (42); ii) či má systém výhradne sociálny účel (43); iii) či je systém neziskový (44); iv) či sú plnenia nezávislé od odvedených príspevkov (45); v) či výška plnenia nie je nevyhnutne úmerná výške príjmov poistencov (46) a vi) či na systém dohliada štát (47).

(81)

Na rozdiel od systémov založených na solidarite sa hospodárske systémy zväčša vyznačujú: i) nepovinným členstvom (48); ii) uplatňovaním zásady kapitalizácie – t. j. závislosť nárokov od odvedených príspevkov a finančných výsledkov systému (49); iii) orientáciou na dosahovanie zisku (50) a iv) poskytovaním doplnkového plnenia v porovnaní so základným systémom (51).

(82)

Pri určitých systémoch sa spájajú prvky oboch kategórií (systému založeného na solidarite a hospodárskeho systému) (52), takže aby bolo možné určiť, či je konkrétny systém hospodárskej alebo nehospodárskej povahy, Komisia musí v rámci daného systému overiť prítomnosť a posúdiť príslušný význam každého z rozličných prvkov uvedených v dvoch predchádzajúcich odôvodneniach (53).

(83)

Konečné určenie toho, či je poskytovanie služieb povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike nehospodárskou alebo hospodárskou činnosťou, bude preto závisieť od dôkladnej analýzy konkrétneho spôsobu organizácie a výkonu tejto činnosti v danom členskom štáte, a preto bude špecifické pre systém povinného zdravotného poistenia v dotknutom členskom štáte. Komisia bude pri posudzovaní toho, či sporné opatrenia údajne poskytnuté SZP/VšZP predstavujú štátnu pomoc ako opatrenia poskytnuté „podniku“ v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, prihliadať na tieto všeobecné skutočnosti.

(84)

Niekoľko prvkov týkajúcich sa prevažne fungovania tohto systému a skutočnosť, že ústredným prvkom systému je zásada solidarity, poukazujú na nehospodársku povahu slovenského systému zdravotného poistenia, najmä pokiaľ ide o jeho sociálne znaky a ciele.

(85)

Po prvé účasť v programe verejného zdravotného poistenia je zo zákona povinná pre väčšinu obyvateľstva Slovenskej republiky a služby zdravotnej starostlivosti kryté z povinného zdravotného poistenia sa poskytujú bez ohľadu na výšku príspevkov, ktoré poistenec odvedie. Poistenec má právo slobodne si vybrať ktorúkoľvek zdravotnú poisťovňu a na základe povinnosti umožniť slobodný vstup ho zdravotná poisťovňa, ktorú si vybral, nesmie odmietnuť poistiť pre jeho vek, zdravotný stav či riziko ochorenia (54).

(86)

Po druhé povinné zdravotné poistenie na Slovensku je založené na príspevkoch, ktoré sú pevne stanovené zákonom úmerne k príjmu poistenca a nezakladajú sa na výške poisteného rizika (vek, zdravotný stav, riziká ochorenia poistenca). Okrem toho medzi výškou príspevkov odvedených jednotlivcom do systému a výškou ním poberaného plnenia zo systému neexistuje žiadna priama súvislosť. Z tohto dôvodu poisťovne nemajú možnosť ovplyvniť výšku príspevkov ani minimálnu úroveň krytia, na ktorú majú poistenci nárok, vzhľadom na to, že sa stanovujú vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(87)

Po tretie všetci poistenci majú zákonom zaručenú rovnakú základnú úroveň plnení, ktorá je v skutočnosti veľmi vysoká, pretože pokrýva takmer všetky úkony zdravotnej starostlivosti poskytované na území Slovenskej republiky, čo znamená, že prostredníctvom systému povinného zdravotného poistenia sa poskytuje prakticky celá zdravotná starostlivosť (55). Systémom RES sa v Slovenskej republike zaručuje deľba poistných rizík, a tým sa ešte viac posilňuje solidarita. Slovenský systém navyše ukladá zásadu spoločnej tarifikácie, čo znamená, že poisťovatelia nemôžu stanovovať rôznu výšku poistného v závislosti od poistného rizika, pričom prostredníctvom vyrovnávania rizík sa čiastočne kompenzujú poisťovatelia, ktorí majú v poistnom kmeni rizikovejší demografický profil, a to prerozdeľovaním prostriedkov od poisťovateľov, ktorí uhrádzajú menej, ako je priemerná výška plnenia, k tým poisťovateľom, ktorí svojim poistencom uhrádzajú viac, ako je priemerná výška plnenia (56).

(88)

Okrem uvedeného sociálneho a solidárneho charakteru Komisia pripomína, že organizácia a výkon povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike prebiehajú v súlade so silným regulačným rámcom: postavenie, práva a povinnosti všetkých zdravotných poisťovní sú určené v zákonoch, ktorými sa stanovujú podrobné podmienky, a zdravotné poisťovne pôsobia pod prísnym dohľadom štátu (57).

(89)

Na základe tejto charakteristiky Komisia dospela k záveru, že slovenský systém povinného zdravotného poistenia nemá hospodársku povahu, takže SZP/VšZP nemožno pokladať za „podnik“ v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (58).

(90)

Komisia uznáva, že určité znaky slovenského systému povinného zdravotného poistenia by mohli naznačovať hospodársku povahu činností vykonávaných v rámci tohto systému: i) prítomnosť viacerých poskytovateľov poistenia (verejných a súkromných) v sektore povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike; ii) určitý stupeň hospodárskej súťaže medzi týmito poskytovateľmi zdravotného poistenia, ktorí iii) vykonávajú činnosť orientovanú na dosahovanie zisku, a iv) skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky označil túto činnosť za otvorenú hospodárskej súťaži. Komisia sa však domnieva, že prítomnosť týchto znakov nespochybňuje jej záver, že povinné zdravotné poistenie v Slovenskej republike predstavuje nehospodársku činnosť.

(91)

Po prvé Komisia konštatuje, že existencia niekoľkých (verejných a súkromných) subjektov pôsobiacich v sektore povinného zdravotného poistenia sama osebe nepoukazuje na hospodársku povahu ich činností v systéme, kde – ako je vysvetlené v odôvodneniach 85 až 87 – prevládajú sociálne znaky a ciele systému, kde ústredným prvkom fungovania systému je zásada solidarity a kde je štátny dohľad nad týmto systémom prísny. Takýto výklad by prisúdil neprimeraný význam skôr organizačným opatreniam, ktoré si vybral členský štát pri riadení časti svojho systému sociálneho zabezpečenia, než podstate daného systému (59).

(92)

Po druhé z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ani existencia priestoru pre hospodársku súťaž v systéme zdravotného poistenia, ani skutočne fungujúca hospodárska súťaž, aj keby jej existencia bola zámerom zákonodarcu a potvrdili by ju súdy, nemusí nutne poukazovať na hospodársku povahu dotknutej činnosti. Súdny dvor Európskej únie objasnil, že na určenie toho, či povaha činností vykonávaných v rámci zákonného systému zdravotného poistenia – ktorý podobne ako slovenský systém poskytuje určitý priestor pre hospodársku súťaž – je hospodárska alebo nehospodárska, sú rozhodujúcimi prvkami: povaha a úroveň tejto hospodárskej súťaže, okolnosti, za akých sa táto hospodárska súťaž uskutočňuje, a prítomnosť a význam ďalších dôležitých faktorov (60). V tomto prípade nie je dovolený ten druh hospodárskej súťaže, ktorý je pre spotrebiteľov najzaujímavejší – cenová súťaž v oblasti výšky príspevkov –, pretože poskytovatelia zdravotného poistenia v Slovenskej republike nemôžu meniť výšku príspevkov poistencov, ktorá je pevne stanovená zákonom. Priestor pre súťaž v oblasti kvality je okrem toho pomerne obmedzený, pretože v slovenskom systéme povinného zdravotného poistenia sa počíta s veľmi širokým spektrom zákonných plnení, ktoré sú rovnaké pre všetkých poistencov, v dôsledku čoho ostáva len malý priestor pre poskytovateľov poistenia, v ktorom môžu súťažiť o klientov na základe ponuky doplnkových (bezplatných) plnení. Poskytovatelia zdravotného poistenia si navzájom nekonkurujú, keďže nemajú nijakú možnosť ovplyvňovať tieto zákonné plnenia ani poskytovanie povinných zákonných plnení v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, čo je ich hlavnou funkciou.

(93)

Po tretie Komisia sa domnieva, že nehospodárska povaha činnosti povinného zdravotného poistenia nie je ovplyvnená skutočnosťou, že zdravotné poisťovne si konkurujú v oblasti kvality a v oblasti efektívneho obstarávania nákupom kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti a súvisiacich služieb od poskytovateľov za konkurenčné ceny. Takto zdravotné poisťovne prostredníctvom činnosti, ktorú možno oddeliť od ich zmlúv s poistencami v rámci povinného zdravotného poistenia, obstarávajú vstupy potrebné na to, aby mohli plniť svoju úlohu v tomto systéme. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ak má systém povinného zdravotného poistenia z dôvodu svojich základných znakov nehospodársku povahu, obstarávanie vstupov potrebných na fungovanie tohto systému má tiež nehospodársku povahu (61).

(94)

Po štvrté skutočnosť, že podľa právnych predpisov v oblasti povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike sa poskytovateľom zdravotného poistenia umožňuje dosahovať zisky a rozdeľovať ich časť svojim akcionárom, nemení nehospodársku povahu ich činností, pretože ich vykonávajú v systéme, v ktorom je výrazná prítomnosť všetkých spomínaných znakov naznačujúcich nehospodársku povahu činností. Skutočnosť, že poskytovatelia zdravotného poistenia môžu dosahovať zisky a časť z nich rozdeľovať, nemôže sama osebe zvrátiť prevahu sociálnych znakov a cieľov systému, zmeniť jeho ústrednú úlohu, ktorou je zásada solidarity, ani sa dotknúť striktnej miery regulácie a dohľadu štátu, za ktorých funguje. Komisia v súvislosti s touto štátnou reguláciou pripomína, že možnosť dosahovať, používať a rozdeľovať zisky je ohraničená a obmedzená zákonnými povinnosťami, ktoré poisťovniam v Slovenskej republike ukladá štát a ktorých účelom je zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu povinného zdravotného poistenia so všetkými jeho prevládajúcimi sociálnymi a solidárnymi cieľmi (62). Sloboda dosahovať, používať a rozdeľovať zisky je teda v sektore povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike podstatne obmedzenejšia ako v bežných obchodných sektoroch a je podriadená dosiahnutiu sociálnych a solidárnych cieľov.

(95)

Vzhľadom na obmedzenú hospodársku súťaž, ktorá bola zavedená do systému povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike (t. j. len obmedzená hospodárska súťaž v oblasti kvality a žiadna cenová súťaž), ako aj obmedzený spôsob dosahovania a používania ziskov prvky hospodárskej súťaže a zameranie na zisk prítomné v slovenskom systéme povinného zdravotného poistenia nespochybňujú prevládajúce sociálne, solidárne a regulačné znaky svedčiace o nehospodárskej povahe činností vykonávaných zo strany zdravotných poisťovní v rámci tohto systému. Prvky hospodárskej súťaže a zameranie na zisk, ktoré sú prítomné v slovenskom systéme povinného zdravotného poistenia, by sa mali považovať skôr za prvky určené na sledovanie hlavného cieľa, ktorým je motivovať poisťovne na výkon činnosti v súlade so zásadami riadneho hospodárenia v záujme riadneho fungovania daného systému sociálneho zabezpečenia, teda za prvky takto zabezpečujúce dosiahnutie sociálnych a solidárnych cieľov systému (63).

(96)

Komisia zastáva názor, že skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky (pri posudzovaní možného porušenia práva podnikať zaručeného Ústavou Slovenskej republiky) označil slovenský systém povinného zdravotného poistenia za oblasť „zahrnutú do sféry hospodárskej súťaže“, neznamená, že sa v tomto systéme vykonávajú činnosti hospodárskej povahy v zmysle pravidiel štátnej pomoci. V skutočnosti bol v uvedenom prípade Ústavný súd Slovenskej republiky požiadaný, aby preskúmal, či legislatívny zákaz rozdeľovania zisku zdravotnými poisťovňami z roku 2007 bol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (porušenie vlastníckeho práva, práva na ochranu majetku a práva podnikať) a zlučiteľný s článkami 18, 49, 54 a 63 zmluvy – bez prihliadnutia na právne predpisy EÚ o hospodárskej súťaži a pravidlá štátnej pomoci. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že tento zákaz porušoval Ústavu Slovenskej republiky, a preto neexistoval dôvod diskutovať o podstatných prvkoch pravidiel vnútorného trhu EÚ alebo rozhodnúť, či boli porušené.

(97)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, na osobitosti aktuálneho prípadu a prítomnosť a význam dôležitých ukazovateľov nemožno činnosť povinného zdravotného poistenia organizovanú a vykonávanú v Slovenskej republike považovať za hospodársku činnosť.

(98)

So zreteľom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že SZP/VšZP, ako príjemcov sporných opatrení, nemožno považovať za podniky v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, a teda tieto opatrenia nemajú za následok poskytnutie štátnej pomoci v zmysle uvedeného ustanovenia.

(99)

Preto neexistuje potreba skúmať ďalšie podmienky týkajúce sa existencie štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ ani posudzovať zlučiteľnosť sporných opatrení.

(100)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že sporné opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy,

a)

zvýšenie základného imania SZP od 28. novembra 2005 do 18. januára 2006 vo výške 450 mil. SKK;

b)

splatenie dlhu SZP spoločnosťou Veriteľ a. s. v rokoch 2003 až 2006;

c)

dotácia poskytnutá SZP ministerstvom zdravotníctva v roku 2006;

d)

zvýšenie základného imania VšZP k 1. januáru 2010 vo výške 65,1 mil. EUR;

e)

systém vyrovnávania rizík zriadený na základe časti 3 zákona č. 580/2004 Z. z. a

f)

prevod poistných kmeňov zrušených zdravotných poisťovní, najmä Družstevnej zdravotnej poisťovne na VšZP a Európskej zdravotnej poisťovne na SZP.

17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/41

(1)

Rozhodnutím Komisie 2006/502/ES (2) sa od členských štátov vyžaduje prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby sa na trh uvádzali iba zapaľovače, ktoré sú zabezpečené proti použitiu deťmi, a zakázať uvádzanie zábavných zapaľovačov na trh.

(2)

Rozhodnutie 2006/502/ES bolo prijaté v súlade s ustanoveniami článku 13 smernice 2001/95/ES, ktorou sa obmedzuje platnosť uvedeného rozhodnutia na obdobie najviac jedného roka, ale povoľuje sa jeho predĺženie o ďalšie obdobia, pričom každé takéto obdobie nesmie trvať dlhšie ako jeden rok.

(3)

Platnosť rozhodnutia 2006/502/ES bola prvýkrát o jednoročné obdobie predĺžená rozhodnutím Komisie 2007/231/ES (3) do 11. mája 2008, druhýkrát rozhodnutím Komisie 2008/322/ES (4) do 11. mája 2009, tretíkrát rozhodnutím Komisie 2009/298/ES (5) do 11. mája 2010, štvrtýkrát rozhodnutím Komisie 2010/157/EÚ (6) do 11. mája 2011, piatykrát rozhodnutím Komisie 2011/176/EÚ (7) do 11. mája 2012, šiestykrát vykonávacím rozhodnutím Komisie 2012/53/EÚ (8) do 11. mája 2013, siedmykrát vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/113/EÚ (9) do 11. mája 2014 a ôsmykrát vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/61/EÚ (10) do 11. mája 2015.

(4)

Zapaľovače, ktoré nie sú zabezpečené proti použitiu deťmi, sa stále uvádzajú na trh. Ich výskyt by sa mal vo väčšej miere obmedziť vďaka sprísneným činnostiam dohľadu nad trhom, a to počnúc cieleným odberom vzoriek až po účinné reštriktívne opatrenia.

(5)

Vzhľadom na to, že neexistujú iné uspokojivé spôsoby riešenia otázky bezpečnosti detí v súvislosti so zapaľovačmi, je potrebné predĺžiť platnosť rozhodnutia 2006/502/ES o ďalších 12 mesiacov.

(6)

Rozhodnutie 2006/502/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru ustanoveného smernicou 2001/95/ES,

17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/43

(1)

Smernicou 64/432/EHS sa ustanovujú pravidlá obchodu s hovädzím dobytkom v rámci Únie. V článku 9 sa uvádza, že členský štát, ktorý má povinný národný program kontroly jednej z nákazlivých chorôb vymenovaných v časti II prílohy E k uvedenej smernici, môže svoj program predložiť Komisii na schválenie. Na uvedenom zozname sa nachádza aj infekčná bovinná rinotracheitída. Infekčnou bovinnou rinotracheitídou sa označujú najvýraznejšie klinické príznaky infekcie hovädzieho dobytka bovinným herpesvírusom typu 1 (BHV1). V článku 9 smernice 64/432/EHS sa zároveň vymedzujú dodatočné záruky, ktoré možno vyžadovať pri obchodovaní v rámci Únie.

(2)

V článku 10 smernice 64/432/EHS sa okrem toho stanovuje, že ak členský štát usúdi, že jeho územie alebo časť jeho územia je bez výskytu niektorej z chorôb vymenovaných v časti II prílohy E k uvedenej smernici, má na tieto účely predložiť Komisii vhodné podporné doklady. V uvedenom článku sa takisto vymedzujú dodatočné záruky, ktoré možno vyžadovať pri obchodovaní v rámci Únie.

(3)

Rozhodnutím Komisie 2004/558/ES (2) sa schvaľujú programy kontroly a eradikácie BHV1 predložené členskými štátmi vymenovanými v prílohe I k uvedenému rozhodnutiu pre regióny, ktoré sa uvádzajú v danej prílohe a na ktoré sa vzťahujú dodatočné záruky v súlade s článkom 9 smernice 64/432/EHS.

(4)

V prílohe II k rozhodnutiu 2004/558/ES sa okrem toho uvádza zoznam regiónov členských štátov, ktoré sa považujú za regióny bez výskytu BHV1 a na ktoré sa vzťahujú dodatočné záruky v súlade s článkom 10 smernice 64/432/EHS.

(5)

V zozname v prílohe I k rozhodnutiu 2004/558/ES sa v súčasnosti nachádzajú všetky regióny Nemecka s výnimkou spolkových krajín Bavorsko a Durínsko, Spolkové krajiny Bavorsko a Durínsko sú krajinami bez výskytu BHV1, a preto sa uvádzajú v zozname v prílohe II k danému rozhodnutiu.

(6)

Nemecko teraz predložilo Komisii doklady podporujúce žiadosť o dodatočné záruky v súlade s článkom 10 smernice 64/432/EHS v prípade spolkových krajín Sasko, Sasko-Anhaltsko, Brandenbursko, Berlín a Mecklenbursko-Západné Pomoransko, aby sa uvedené krajiny považovali za krajiny bez výskytu BHV1.

(7)

Z hodnotenia podporných dokladov predložených uvedeným členským štátom vyplýva, že spolkové krajiny Sasko, Sasko-Anhaltsko, Brandenbursko, Berlín a Mecklenbursko-Západné Pomoransko v Nemecku by sa už nemali uvádzať v zozname v prílohe I k rozhodnutiu 2004/558/ES. Namiesto toho by sa však mali zaradiť do zoznamu v prílohe II k uvedenému rozhodnutiu, pričom dodatočné záruky zavedené v súlade s článkom 10 smernice 64/432/EHS by sa mali vzťahovať aj na túto krajinu. Prílohy I a II k rozhodnutiu 2004/558/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Rozhodnutie 2004/558/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/46

(1)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie 2014/709/EÚ (4) sa stanovujú kontrolné opatrenia týkajúce sa zdravia zvierat v súvislosti s africkým morom ošípaných v určitých členských štátoch. V prílohe k uvedenému rozhodnutiu sa vymedzujú a uvádzajú určité oblasti daných členských štátov diferencované podľa úrovne rizika na základe epidemiologickej situácie. Tento zoznam zahŕňa určité oblasti Estónska, Talianska, Lotyšska, Litvy a Poľska.

(2)

Článok 11 vykonávacieho rozhodnutia 2014/709/EÚ, v ktorom sa stanovuje zákaz odosielania čerstvého bravčového mäsa a určitých prípravkov z bravčového mäsa a výrobkov z bravčového mäsa z oblastí uvedených v prílohe do iných členských štátov a tretích krajín, by sa mal preskúmať s cieľom zvýšiť jeho súlad s výnimkami, ktoré sa vzťahujú na vývozy do tretích krajín.

(3)

Od októbra 2014 bolo hlásených niekoľko prípadov afrického moru ošípaných u diviakov vyskytujúcich sa na hranici medzi Estónskom a Lotyšskom, v oboch členských štátoch v oblasti uvedenej v časti I prílohy k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ. Dva prípady boli hlásené v Litve z obcí Kaunas a Kupiškis.

(4)

Pri posudzovaní rizika, ktoré predstavuje situácia v zdraví zvierat v Estónsku, Lotyšsku a Litve, by sa mal zvažovať vývoj súčasnej epidemiologickej situácie. S cieľom správne zacieliť kontrolné opatrenia týkajúce sa zdravia zvierat a zabrániť šíreniu afrického moru ošípaných, ako aj zabrániť akémukoľvek zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie a vyhnúť sa neodôvodneným prekážkam obchodu zavedeným tretími krajinami by sa zoznam oblastí Únie, na ktoré sa vzťahujú kontrolné opatrenia týkajúce sa zdravia zvierat stanovené vo vykonávacom rozhodnutí 2014/709/EÚ, mal zmeniť v záujme zohľadnenia súčasnej situácie v zdraví zvierat, pokiaľ ide o situáciu s uvedenou chorobou v Estónsku, Lotyšsku a Litve.

(5)

Je preto nevyhnutné zmeniť prílohu k vykonávaciemu rozhodnutiu 2014/709/EÚ a zahrnúť do časti II uvedenej prílohy príslušné oblasti Estónska, Lotyšska a Litvy.

(6)

Vykonávacie rozhodnutie 2014/709/EÚ by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

1.

V článku 11 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   Odchylne od odseku 1 môžu dotknuté členské štáty, ktorých oblasti sú uvedené v častiach II, III alebo IV prílohy, povoliť odosielanie čerstvého bravčového mäsa uvedeného v odseku 1 a prípravkov z bravčového mäsa a výrobkov z bravčového mäsa pozostávajúcich z takéhoto mäsa alebo obsahujúcich takéto mäso do iných členských štátov a tretích krajín za predpokladu, že takéto prípravky z bravčového mäsa a výrobky z bravčového mäsa boli získané z ošípaných, ktoré boli od narodenia držané v chovoch nachádzajúcich sa mimo oblastí uvedených v častiach II, III a IV prílohy, a ak sa čerstvé bravčové mäso, prípravky z bravčového mäsa a výrobky z bravčového mäsa vyrábajú, skladujú a spracúvajú v prevádzkarňach schválených v súlade s článkom 12.

3.   Odchylne od odseku 1 môžu dotknuté členské štáty, ktorých oblasti sú uvedené v časti II prílohy, povoliť odosielanie čerstvého bravčového mäsa uvedeného v odseku 1 a prípravkov z bravčového mäsa a výrobkov z bravčového mäsa pozostávajúcich z takéhoto mäsa alebo obsahujúcich takéto mäso do iných členských štátov a tretích krajín za predpokladu, že takéto prípravky z bravčového mäsa a výrobky z bravčového mäsa boli získané z ošípaných, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 3 ods. 1 a ods. 2 alebo 3.“

2.

Príloha sa mení v súlade s prílohou k tomuto rozhodnutiu.

17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/52

(1)

Rozhodnutím Komisie 2007/777/ES (2) sa stanovujú predpisy v oblasti zdravia zvierat a verejného zdravia vzťahujúce sa na dovoz zásielok mäsových výrobkov a opracovaných žalúdkov, mechúrov a čriev (ďalej len „komodity“) do Únie, ich prepravu cez Úniu a skladovanie v Únii.

(2)

V časti 1 prílohy II k rozhodnutiu 2007/777/ES sa uvádzajú oblasti tretích krajín, v prípade ktorých je obmedzený dovoz uvedených komodít do Únie z dôvodov týkajúcich sa zdravia zvierat a v prípade ktorých sa uplatňuje regionalizácia. V časti 2 tejto prílohy sa stanovuje zoznam tretích krajín alebo ich častí, z ktorých je povolený dovoz uvedených komodít do Únie za predpokladu, že komodity boli opracované príslušným spôsobom, ako je uvedené v časti 4 uvedenej prílohy.

(3)

Spojené štáty sú uvedené v časti 2 prílohy II k rozhodnutiu 2007/777/ES ako krajina, z ktorej je povolený okrem iného vstup komodít získaných z hydiny, pernatej zveri z farmových chovov (okrem vtákov nadradu bežce), vtákov nadradu bežce z farmových chovov a voľne žijúcej pernatej zveri, ktoré boli opracované nešpecifickým spôsobom, do Únie, ako je uvedené v časti 4 uvedenej prílohy („opracovanie A“) pod podmienkou, že mäso, z ktorého výrobky boli vyrobené, je v súlade s požiadavkami na zdravie zvierat vzťahujúcimi sa na čerstvé mäso vrátane jeho pôvodu v tretej krajine alebo jej častiach, ktoré sú bez výskytu vysokopatogénnej aviárnej influenzy (ďalej len „HPAI“), ako je uvedené vo vzorovom osvedčení v prílohe III k rozhodnutiu 2007/777/ES.

(4)

V dohode medzi Úniou a Spojenými štátmi (3) sa stanovuje rýchle vzájomné uznávanie regionalizačných opatrení v prípade výskytu ohniska choroby v Únii alebo v Spojených štátoch (ďalej len „dohoda“).

(5)

Ohniská HPAI podtypu H5N8 boli potvrdené v chovoch hydiny v Douglas County v štáte Oregon a ohniská HPAI podtypu H5N2 v štáte Washington v Spojených štátoch.

(6)

Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu v súvislosti s HPAI v Spojených štátoch nie je opracovanie A dostatočné na elimináciu rizík týkajúcich sa zdravia zvierat, ktoré sú spojené s dovozom komodít získaných z hydiny, pernatej zveri z farmových chovov (okrem vtákov nadradu bežce), vtákov nadradu bežce z farmových chovov a voľne žijúcej pernatej zveri z Douglas County v štáte Oregon a z celého štátu Washington. Aby sa zabránilo zavlečeniu vírusu HPAI do Únie, uvedené výrobky by mali prejsť aspoň „opracovaním D“ podľa časti 4 prílohy II k rozhodnutiu 2007/777/ES (ďalej len „opracovanie D“).

(7)

Spojené štáty predložili informácie o epidemiologickej situácii na svojom území a o opatreniach prijatých na zabránenie ďalšieho šírenia HPAI, ktoré Komisia vyhodnotila. Na základe uvedeného hodnotenia, ako aj záväzkov stanovených v dohode a záruk, ktoré poskytli Spojené štáty, možno konštatovať, že požiadavka na opracovanie D by mala byť dostatočná na vylúčenie rizík spojených s dovozom komodít získaných z mäsa hydiny, pernatej zveri z farmových chovov (okrem vtákov nadradu bežce), vtákov nadradu bežce z farmových chovov a voľne žijúcej pernatej zveri do Únie z Douglas County v štáte Oregon a z celého štátu Washington, na ktoré veterinárne orgány Spojených štátov uložili obmedzenia v dôsledku výskytu ohnísk HPAI. Časti 1 a 2 prílohy II k rozhodnutiu 2007/777/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Rozhodnutie 2007/777/ES by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

17.2.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 41/55

(1)

Ak sa majú dosiahnuť predpokladané prínosy smernice 1999/32/ES pre zdravie a životné prostredie vyplývajúce zo zníženia emisií oxidu siričitého z lodnej dopravy, podporiť spravodlivá hospodárska súťaž a posilniť udržateľnosť námornej dopravy, musí mať jej nákladovo efektívne a jednotné vykonávanie a presadzovanie vysokú prioritu.

(2)

Na účinné vykonávanie článkov 3a, 4a a 4b smernice 1999/32/ES je nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili dostatočne častý a presný odber vzoriek lodných palív dodávaných na lode alebo používaných na palube lodí vrátane kontrol lodných denníkov a dodacích listov pre nádrž lode.

(3)

V článku 6 ods. 1 smernice 1999/32/ES sa od členských štátov vyžaduje prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby sa pomocou odberu vzoriek overil obsah síry v lodnom palive používanom na spaľovanie na palube plavidiel, kým sú v príslušných morských oblastiach a prístavoch. V tejto súvislosti by sa odber vzoriek mal vykladať extenzívne tak, aby zahŕňal všetky metódy overovania súladu uvedené v článku 6 ods. 1a písm. a), b) a c) uvedenej smernice.

(4)

Fyzický odber vzoriek lodného paliva na účely overenia súladu by sa mal vykonávať buď prostredníctvom získania a analýzy náhodnej vzorky paliva z lodného palivového systému, alebo prostredníctvom analýzy príslušných vzoriek paliva z nádrže zapečatených na palube.

(5)

Frekvencia odberu vzoriek by sa mala určiť na základe počtu jednotlivých lodí, ktoré zastavia v členskom štáte, overenia lodnej dokumentácie, používania alternatívnych technológií výberu, ktorými sa zaistí spravodlivé rozdelenie záťaže medzi členskými štátmi a nákladová efektívnosť, ako aj na základe konkrétnych upozornení na jednotlivé lode.

(6)

Odber vzoriek lodných palív počas ich dodávania na lode by mal byť zameraný na dodávateľov lodných palív, pri ktorých sa opakovane zistilo, že nedodržiavajú špecifikácie uvedené na dodacom liste pre nádrž lode, pričom by sa mal brať do úvahy objem lodných palív, ktoré dodávateľ predáva.

(7)

Aby sa smernica 1999/32/ES vykonávala nákladovo efektívnym spôsobom, členské štáty by sa mali nabádať k dodržiavaniu frekvencie odberu vzoriek prostredníctvom výberu lodí na overenie súladu paliva na základe vnútroštátnych mechanizmov výberu opierajúcich sa o posudzovanie rizík alebo využívania inovačných technológií overovania súladu a k zdieľaniu zhromaždených údajov s ostatnými členskými štátmi.

(8)

Osobitný informačný systém Únie vyvinutý a prevádzkovaný Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou, ktorý majú členské štáty k dispozícii od 1. januára 2015, má slúžiť ako platforma na zaznamenávanie a výmenu informácií o výsledkoch jednotlivých overení súladu podľa smernice 1999/32/ES. Členské štáty by sa mali podporovať v používaní systému, ktorý môže významne prispieť k racionalizácii a optimalizácii posudzovania zhody s požiadavkami uvedenej smernice.

(9)

Aby sa na členské štáty, ktoré nemajú pobrežné pásmo, na lode plaviace sa pod ich vlajkou alebo na ich dodávateľov lodných palív nekládlo neprimerané administratívne zaťaženie, niektoré ustanovenia by sa na tieto členské štáty nemali uplatňovať.

(10)

Pri predkladaní správ by sa malo zohľadniť čo najlepšie využitie všetkých dostupných a najmodernejších technológií tak, aby sa administratívne zaťaženie obmedzilo na minimum a aby sa ponechala flexibilita tým členským štátom, ktoré uprednostnia predkladanie správ tradičnejším spôsobom. Preto majú členské štáty možnosť využiť na splnenie príslušných povinností pri každoročnom podávaní správ podľa smernice 1999/32/ES informačný systém Únie.

(11)

Najskôr 1. januára 2016 a pod podmienkou dostupnosti spoločne zdieľaných údajov týkajúcich sa overovania súladu a odberu vzoriek, pokiaľ ide o obsah síry, môžu členské štáty na stanovovanie priorít pri overovaní lodného paliva nákladovo efektívnym spôsobom používať mechanizmus výberu opierajúci sa o posudzovanie rizík, ktorý je súčasťou informačného systému Únie.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 1999/32/ES,

1.

„prevádzková nádrž“ je nádrž, z ktorej je palivo privádzané do nadväzujúceho zariadenia na spaľovanie vykurovacieho oleja;

2.

„palivový systém“ je systém, ktorý podporuje rozvod, filtráciu, čistenie a dodávanie paliva z prevádzkových nádrží do zariadenia na spaľovanie vykurovacieho oleja;

3.

„zástupca plavidla“ je kapitán lode alebo veliaci dôstojník zodpovedný za používané lodné palivá, dokumentáciu a za odsúhlasenie alternatívneho miesta odberu vzoriek paliva;

4.

„kontrolór obsahu síry“ je osoba, ktorá má od príslušného orgánu členského štátu náležité úradné povolenie na overovanie súladu s ustanoveniami smernice 1999/32/ES;

5.

„informačný systém Únie“ je systém prevádzkovaný Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou, ktorý používa údaje získané z prístavných záznamov jednotlivých lodí v rámci systému SafeSeaNet, teda systému riadenia informácií zriadeného podľa článku 22a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (2) (ďalej len „SafeSeaNet“), na zaznamenávanie a výmenu informácií o výsledkoch jednotlivých overení súladu podľa smernice 1999/32/ES. Na základe týchto výsledkov jednotlivých overení súladu a súvisiacich zistení podľa smernice 1999/32/ES je vyvinutý mechanizmus výberu Únie opierajúci sa o posudzovanie rizík.

a)

40 % v členských štátoch, ktoré po celej dĺžke susedia s kontrolnými oblasťami emisií SOx (SECA);

b)

30 % v členských štátoch, ktoré čiastočne susedia so SECA;

c)

20 % v členských štátoch, ktoré nesusedia so SECA.

a)

odrátaním počtu jednotlivých lodí, pri ktorých je prípadný nesúlad overený pomocou technológií diaľkového snímania alebo analytických metód rýchleho snímania, alebo

b)

stanovením príslušného počtu, ak sa overovanie dokumentov podľa odseku 1 vykonáva na palube najmenej 40 % jednotlivých lodí, ktoré v príslušnom členskom štáte zastavia za rok.

a)

kontrola lodných denníkov a dodacích listov pre nádrž lode;

b)

podľa potreby jeden alebo obidva tieto spôsoby odberu a analýzy vzoriek:

a)

je ľahko a bezpečne prístupné;

b)

vyhovuje rôznym druhom paliva, ktoré sa používajú v prvku na spaľovanie vykurovacieho oleja spaľovacieho zariadenia;

c)

je zaradené za vývodom používaného paliva z prevádzkovej nádrže;

d)

je tak blízko k prívodu paliva do prvku na spaľovanie vykurovacieho oleja spaľovacieho zariadenia, ako je prípustné a bezpečne možné, pričom sa zohľadňuje druh paliva, prietok, teplota a tlak za vybraným miestom odberu vzorky;

e)

je navrhnuté zástupcom plavidla a schválené kontrolórom obsahu síry.

a)

vzorkovnice boli zapečatené kontrolórom obsahu síry pomocou jedinečného identifikátora umiestneného v prítomnosti zástupcu lode;

b)

sa dve vzorkovnice prepravili na pevninu na analýzu;

c)

si jednu vzorkovnicu ponechal zástupca plavidla počas obdobia najmenej 12 mesiacov odo dňa odberu.

a)

celkový počet a druh nedodržaní požiadaviek za rok, pokiaľ ide o nameraný obsah síry v overovanom palive vrátane rozsahu nesúladu jednotlivých obsahov síry a priemerného obsahu síry stanoveného na základe odberu a analýzy vzoriek;

b)

celkový počet overení dokumentov za rok vrátane dodacích listov pre nádrž lode, miesta tankovania paliva, olejových a lodných denníkov, postupov výmeny paliva a záznamov;

c)

sťažnosti na nedostupnosť lodného paliva, ako sa uvádza v článku 4a ods. 5b smernice 1999/32/ES, vrátane údajov o lodi, prístavu na tankovanie paliva a členských štátov, v ktorých sa nedostupnosť vyskytla, počtu sťažností podaných tou istou loďou a druhu nedostupného paliva;

d)

oznámenia a protestné listy proti dodávateľom lodných palív na ich území, pokiaľ ide o obsah síry v palivách;

e)

zoznam obsahujúci názvy a adresy všetkých dodávateľov lodných palív v príslušnom členskom štáte;

f)

opis použitia alternatívnych metód znižovania emisií vrátane skúšok a kontinuálneho monitorovania emisií alebo alternatívnych palív a kontrol dodržiavania nepretržitého dosahovania znižovania emisií SOx v súlade s prílohami I a II k smernici 1999/32/ES na lodiach, ktoré plávajú pod vlajkou daného členského štátu;

g)

prípadne opis vnútroštátnych mechanizmov výberu opierajúcich sa o posúdenie rizika vrátane konkrétnych upozornení a používania, ako aj výsledkov diaľkového snímania a iných dostupných technológií na určovanie priorít overovania súladu v prípade jednotlivých lodí;

h)

celkový počet a druh začatých konaní o porušení a/alebo sankcií, výška pokút, ktoré príslušný orgán uložil tak prevádzkovateľom lodí, ako aj dodávateľom lodných palív;

i)

v prípade každej jednotlivej lode na základe kontroly jej lodných denníkov a dodacích listov pre nádrž lode a/alebo odberu vzoriek: