7.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 3/1

(1)

Priemerná hodnota hmotnosti použitá na výpočet špecifických emisií CO2 pre každý nový osobný automobil sa má upraviť každé tri roky, aby sa zohľadnili všetky zmeny v priemernej hmotnosti nových vozidiel registrovaných v Únii.

(2)

Z monitorovania hmotnosti v prevádzkovom stave nových osobných automobilov registrovaných v kalendárnych rokoch 2011, 2012 a 2013 vyplýva, že priemerná hmotnosť sa zvýšila a že hodnota M0, uvedená v bode 1 písm. b) prílohy I k nariadeniu (ES) č. 443/2009, by sa preto mala upraviť.

(3)

Výnimočne pri tejto prvej úprave je primerané brať do úvahy, že kvalita monitorovaných údajov v rokoch 2011, 2012 a 2013 sa líši. Nová hodnota by sa preto mala určiť tak, že sa vezmú do úvahy iba tie hodnoty hmotnosti, ktoré mohli príslušní výrobcovia overiť, pričom z výpočtu sú vylúčené hodnoty, ktoré boli zjavne nesprávne, t. j. hodnoty presahujúce 2 840 kg alebo nižšie ako 500 kg, ako aj hodnoty týkajúce sa vozidiel, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 443/2009. Nová hodnota je okrem toho založená na váženom priemere, pričom sa zohľadnil počet nových registrácií v jednotlivých referenčných rokoch.

(4)

Na základe uvedených skutočností by sa hodnota M0, ktorá sa má uplatňovať od 1. januára 2016, mala zvýšiť o 20,4 kg z 1 372,0 na 1 392,4,

7.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 3/3

(1)

V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa stanovuje, že zdravotné tvrdenia o potravinách sú zakázané za predpokladu, že neboli povolené Komisiou v súlade s uvedeným nariadením a zaradené na zoznam povolených tvrdení.

(2)

V zmysle článku 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1924/2006 bolo prijaté nariadenie Komisie (EÚ) č. 432/2012 (2), ktorým sa stanovil zoznam povolených zdravotných tvrdení o potravinách iných, ako sú tvrdenia, ktoré odkazujú na zníženie rizika ochorenia a na vývoj a zdravie detí.

(3)

V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa ďalej stanovuje, že žiadosti o povolenie zdravotných tvrdení majú predkladať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov príslušnému vnútroštátnemu orgánu v členskom štáte. Príslušný vnútroštátny orgán má zaslať platné žiadosti Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ďalej len „úrad“, na vedecké posúdenie, ako aj Komisii a členským štátom s cieľom informovať ich.

(4)

Komisia má s prihliadnutím na stanovisko úradu rozhodnúť o povolení zdravotných tvrdení.

(5)

V záujme stimulovať inováciu sa na zdravotné tvrdenia, ktoré sú založené na nových vedeckých dôkazoch a/alebo zahŕňajú žiadosť o ochranu údajov, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva, vzťahuje zrýchlená forma povoľovania.

(6)

Na základe žiadosti spoločnosti Aptonia predloženej v súlade s článkom 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006 bol úrad požiadaný vypracovať stanovisko k zdravotnému tvrdeniu, ktoré sa týkalo glykemických sacharidov a obnovy normálnej funkcie svalov (kontrakcie) po namáhavom cvičení (otázka č. EFSA-Q-2013-00234) (3). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Glykemické sacharidy zvyšujú po namáhavom cvičení zásobovanie svalov glykogénmi“.

(7)

Komisii a členským štátom bolo 25. októbra 2013 doručené vedecké stanovisko úradu, z ktorého vyplynulo, že na základe predložených údajov bola zistená príčinná súvislosť medzi konzumáciou glykemických sacharidov a uvádzaným účinkom. Preto by sa zdravotné tvrdenie na základe tohto záveru malo považovať za tvrdenie, ktoré spĺňa požiadavky nariadenia (ES) č. 1924/2006 a malo by sa zaradiť na zoznam povolených tvrdení Únie zriadený nariadením (EÚ) č. 432/2012.

(8)

Jedným z cieľov nariadenia (ES) č. 1924/2006 je zabezpečiť, aby boli zdravotné tvrdenia pravdivé, jasné, spoľahlivé a pre spotrebiteľa užitočné a aby sa aj ich formulácia a prezentácia niesli v tomto duchu. Preto, ak má formulácia tvrdení použitých žiadateľom rovnaký význam pre spotrebiteľov ako formulácia povoleného tvrdenia, keďže dokazujú rovnaký vzťah, ktorý existuje medzi kategóriou potravín, potravinou alebo jednou z jej zložiek a zdravím, mali by sa na tieto tvrdenia vzťahovať rovnaké podmienky použitia ako na tvrdenia uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu.

(9)

V súlade s článkom 20 nariadenia (ES) č. 1924/2006 by sa mal Register výživových a zdravotných tvrdení obsahujúci všetky povolené zdravotné tvrdenia aktualizovať tak, aby sa zohľadnilo toto nariadenie.

(10)

Pri stanovovaní opatrení uvedených v tomto nariadení boli zvážené pripomienky žiadateľa a zástupcov verejnosti, ktoré boli doručené Komisii podľa článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

(11)

Nariadenie (EÚ) č. 432/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Po konzultáciách s členskými štátmi,

7.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 3/6

(1)

V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa stanovuje, že zdravotné tvrdenia o potravinách sú zakázané za predpokladu, že neboli povolené Komisiou v súlade s uvedeným nariadením a zaradené na zoznam povolených tvrdení.

(2)

V nariadení (ES) č. 1924/2006 sa ďalej stanovuje, že žiadosti o povolenie zdravotných tvrdení majú predkladať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov príslušnému vnútroštátnemu orgánu v členskom štáte. Príslušný vnútroštátny orgán má zaslať platné žiadosti Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ďalej len „úrad“, na vedecké posúdenie, ako aj Komisii a členským štátom s cieľom informovať ich.

(3)

Komisia má s prihliadnutím na stanovisko úradu rozhodnúť o povolení zdravotných tvrdení. V niektorých prípadoch nemôže iba samotné vedecké zhodnotenie rizík poskytnúť všetky informácie, z ktorých by malo vychádzať rozhodnutie o riadení rizík. Preto by sa mali zohľadniť aj ďalšie legitímne faktory, ktoré sa týkajú posudzovanej záležitosti.

(4)

Na základe žiadosti spoločnosti Dextro Energy GmbH & Co. KG predloženej v súlade s článkom 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006 bol úrad požiadaný vypracovať stanovisko k zdravotnému tvrdeniu, ktoré sa týkalo glukózy a jej pozitívneho vplyvu na energetický metabolizmus (otázka č. EFSA-Q-2012-00266) (2). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Glukóza je metabolizovaná v rámci normálneho energetického metabolizmu ľudského tela“.

(5)

Komisii a členským štátom bolo 11. mája 2012 doručené vedecké stanovisko úradu, z ktorého vyplynulo, že na základe predložených údajov bola zistená príčinná súvislosť medzi konzumáciou glukózy a jej pozitívnym vplyvom na energetický metabolizmus. Cieľovú populáciu tvorí široká verejnosť.

(6)

Na základe žiadosti spoločnosti Dextro Energy GmbH & Co. KG predloženej v súlade s článkom 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006 bol úrad požiadaný vypracovať stanovisko k zdravotnému tvrdeniu, ktoré sa týkalo glukózy a jej pozitívneho vplyvu na energetický metabolizmus (otázka č. EFSA-Q-2012-00267) (3). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Glukóza pomáha pri bežnej fyzickej aktivite“.

(7)

Komisii a členským štátom bolo 11. mája 2012 doručené vedecké stanovisko úradu, z ktorého vyplynulo, že tvrdenie o glukóze a jej pozitívnom vplyve na energetický metabolizmus už raz bolo kladne posúdené. Úrad odkázal na svoje stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa glukózy a jej pozitívneho vplyvu na energetický metabolizmus (otázka č. EFSA-Q-2012-00266).

(8)

Na základe žiadosti spoločnosti Dextro Energy GmbH & Co. KG, predloženej v súlade s článkom 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006, bol úrad požiadaný vypracovať stanovisko k zdravotnému tvrdeniu, ktoré sa týkalo glukózy a jej pozitívneho vplyvu na energetický metabolizmus (otázka č. EFSA-Q-2012-00268) (4). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Glukóza pozitívne vplýva na normálny energetický metabolizmus“.

(9)

Komisii a členským štátom bolo 11. mája 2012 doručené vedecké stanovisko úradu, z ktorého vyplynulo, že tvrdenie o glukóze a jej pozitívnom vplyve na energetický metabolizmus už raz bolo kladne posúdené. Úrad odkázal na svoje stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa glukózy a jej pozitívneho vplyvu na energetický metabolizmus (otázka č. EFSA-Q-2012-00266).

(10)

Na základe žiadosti spoločnosti Dextro Energy GmbH & Co. KG, predloženej v súlade s článkom 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006, bol úrad požiadaný vypracovať stanovisko k zdravotnému tvrdeniu, ktoré sa týkalo glukózy a jej pozitívneho vplyvu na energetický metabolizmus (otázka č. EFSA-Q-2012-00269) (5). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Glukóza pozitívne vplýva na normálny energetický metabolizmus počas cvičenia“.

(11)

Komisii a členským štátom bolo 11. mája 2012 doručené vedecké stanovisko úradu, z ktorého vyplynulo, že tvrdenie o glukóze a jej pozitívnom vplyve na energetický metabolizmus už raz bolo kladne posúdené. Úrad odkázal na svoje stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa glukózy a jej pozitívneho vplyvu na energetický metabolizmus (otázka č. EFSA-Q-2012-00266).

(12)

Na základe žiadosti spoločnosti Dextro Energy GmbH & Co. KG, predloženej v súlade s článkom 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006, bol úrad požiadaný vypracovať stanovisko k zdravotnému tvrdeniu, ktoré sa týkalo glukózy a jej pozitívneho vplyvu na energetický metabolizmus (otázka č. EFSA-Q-2012-00270) (6). Tvrdenie navrhované žiadateľom bolo formulované takto: „Glukóza pozitívne vplýva na normálnu činnosť svalov“.

(13)

Komisii a členským štátom bolo 11. mája 2012 doručené vedecké stanovisko úradu, z ktorého vyplynulo, že tvrdenie o glukóze a jej pozitívnom vplyve na energetický metabolizmus už raz bolo kladne posúdené. Úrad odkázal na svoje stanovisko k zdravotnému tvrdeniu týkajúcemu sa glukózy a jej pozitívneho vplyvu na energetický metabolizmus (otázka č. EFSA-Q-2012-00266).

(14)

Podľa článku 6 ods. 1 a článku 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa zdravotné tvrdenia musia zakladať na všeobecne uznávaných vedeckých dôkazoch. Povolenie je tiež možné legitímne zamietnuť, ak zdravotné tvrdenia nie sú v súlade s inými všeobecnými alebo špecifickými požiadavkami nariadenia (ES) č. 1924/2006, a to dokonca aj v prípade kladného vedeckého posúdenia úradu. Zdravotné tvrdenia, ktoré nie sú v súlade so všeobecne prijatými zásadami výživy a zdravia, by sa nemali uvádzať. Úrad dospel k záveru, že bola zistená príčinná súvislosť medzi konzumáciou glukózy a jej pozitívnym vplyvom na energetický metabolizmus. Používanie takéhoto zdravotného tvrdenia by však spotrebiteľom poskytlo protichodné a zmätočné informácie, pretože by ich nabádalo k spotrebe cukrov napriek tomu, že vnútroštátne i medzinárodné úrady na základe všeobecne uznávaných vedeckých odporúčaní spotrebiteľov informujú, že ich príjem by sa mal obmedziť. Preto uvedené zdravotné tvrdenie nie je v súlade s písmenom a) v druhom odseku článku 3 nariadenia (ES) č. 1924/2006, kde sa uvádza, že používanie tvrdení nesmie byť nejednoznačné alebo zavádzajúce. Dokonca ani skutočnosť, že by sa príslušné zdravotné tvrdenie povolilo za určitých podmienok použitia a/alebo na základe uvedenia ďalších informácií či upozornení, by nedokázala zamedziť zavádzaniu spotrebiteľa, a preto by sa uvedené tvrdenie nemalo povoliť.

(15)

Zdravotné tvrdenia, ktoré sú predmetom tohto nariadenia, sú zdravotnými tvrdeniami podľa článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1924/2006, na ktoré sa vzťahuje prechodné obdobie stanovené v článku 28 ods. 5 uvedeného nariadenia až do prijatia zoznamu povolených zdravotných tvrdení za predpokladu, že sú v súlade s uvedeným nariadením.

(16)

Zoznam povolených zdravotných tvrdení bol vytvorený nariadením Komisie (EÚ) č. 432/2012 (7) a uplatňuje sa od 14. decembra 2012. Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v článku 13 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006, v prípade ktorých nebolo hodnotenie úradom ani posudzovanie Komisiou ukončené do 14. decembra 2012 a ktoré na základe tohto nariadenia nie sú zahrnuté do zoznamu povolených zdravotných tvrdení, je vhodné stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého sa môžu naďalej používať, aby sa prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ako aj príslušným vnútroštátnym orgánom, umožnilo prispôsobiť sa zákazu takýchto tvrdení.

(17)

Pri stanovovaní opatrení uvedených v tomto nariadení boli zvážené pripomienky žiadateľa a zástupcov verejnosti, ktoré boli doručené Komisii podľa článku 16 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1924/2006.

(18)

Po konzultáciách s členskými štátmi,

7.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 3/10

(1)

V nariadení (ES) č. 1069/2009 sa stanovujú predpisy týkajúce sa verejného zdravia a zdravia zvierat, pokiaľ ide o vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty, s cieľom zabrániť rizikám, ktoré z nich vyplývajú pre verejné zdravie a zdravie zvierat, a minimalizovať jeho rozsah. Okrem iného sa v ňom stanovuje koncový bod výrobného reťazca pre určité odvodené produkty, za ktorým už nepodliehajú požiadavkám uvedeného nariadenia.

(2)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 142/2011 (2) sa stanovujú vykonávacie predpisy pre nariadenie (ES) č. 1069/2009 vrátane predpisov o zavádzaní alternatívnych spôsobov používania alebo odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov a požiadavky na uvádzanie na trh v prípade organických hnojív a niektorých iných vedľajších živočíšnych produktov.

(3)

V súlade s článkom 19 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 1069/2009 smú členské štáty povoliť zber, prepravu a odstraňovanie materiálov kategórie 3 uvedených v článku 10 písm. f) uvedeného nariadenia inými prostriedkami stanovenými v kapitole IV prílohy VI k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011. V súlade s článkom 36 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 142/2011 bola táto možnosť obmedzená na prechodné obdobie do 31. decembra 2014. Niektoré členské štáty povoľujú zber, prepravu a odstraňovanie inými spôsobmi stanovenými v kapitole IV prílohy VI k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 v prípade malých množstiev bývalých potravín do 20 kg za týždeň.

(4)

Ak sa neukáže negatívny vplyv na zdravie zvierat a vzhľadom na to, že v niektorých prípadoch by odstraňovanie v súlade s článkom 14 nariadenia (ES) č. 1069/2009 bolo v porovnaní s likvidáciou na mieste neprimerane zložité, zdá sa odôvodnené z prechodnej výnimky urobiť trvalé riešenie, a to za predpokladu, že takéto odstraňovanie nespôsobí neprijateľné zdravotné riziká. Článok 15 nariadenia (EÚ) č. 142/2011, v ktorom sa uvádzajú špeciálne predpisy týkajúce sa uplatňovania článku 19 ods. 1 písm. a), b), c), e) a f) nariadenia (ES) č. 1069/2009, by sa preto mal doplniť o odkaz na opatrenia stanovené v kapitole IV prílohy VI k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011, ktorá by sa takisto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. Z konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými organizáciami vyplynulo, že pravidlo, ktoré členským štátom umožňuje rozhodnúť sa zvýšiť objem maximálne na 50 kg za týždeň, sa zruší, keď sa z prechodnej výnimky stane trvalé riešenie. Okrem toho by sa mal vypustiť článok 36 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 142/2011.

(5)

Vzhľadom na nízke riziko možného kontaktu hospodárskych zvierat s organickými hnojivami a zúrodňujúcimi látkami, s ktorými manipulujú niektorí prevádzkovatelia a používatelia, najmä ak pôsobia mimo potravinového a krmivového reťazca, by príslušné orgány mali mať možnosť oslobodiť týchto prevádzkovateľov a používateľov od povinnosti registrácie podľa článku 23 nariadenia (ES) č. 1069/2009. Títo prevádzkovatelia a používatelia by sa mali pridať do zoznamu prevádzkovateľov oslobodených od oznamovacej povinnosti voči príslušným orgánom v súlade s článkom 20 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 142/2011. Článok 20 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 142/2011 by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Pri rastových médiách vrátane záhradníckeho substrátu s malým obsahom vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov balených na použitie konečným spotrebiteľom nehrozí, že sa budú používať ako krmivo pre hospodárske zvieratá. Obmedzenie obsahu v celkovom objeme na menej než 5 % odvodených produktov získaných z materiálov kategórie 2 alebo 3 v rastových médiách vrátane záhradníckeho substrátu zmierňuje riziko jeho používania ako krmiva pre hospodárske zvieratá, keďže vysoký obsah pôdy a ostatných materiálov týmto produktom dodáva chuť, ktorá je hospodárskym zvieratám nepríjemná. Na produkciu rastových médií sa smie používať spracovaný hnoj. Spracovaný hnoj však nesmie byť jedinou zložkou rastových médií. Nemalo by ho v nich byť viac než 50 % objemu. Spracovaný hnoj sa nesmie používať na produkciu rastových médií, ak je miesto pôvodu predmetom zákazu z dôvodu podozrenia na ohnisko alebo potvrdenia ohniska vážnej prenosnej choroby u hospodárskych zvierat. Preto tieto produkty možno oslobodiť od veterinárnych kontrol pri uvádzaní na trh s výnimkou dovozu. Článok 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 142/2011 by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Vymedzenia pojmov „medziprodukty“ a „obchodné vzorky“ v bodoch 35 a 39 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa mali objasniť, aby sa zamedzilo vzniku neopodstatnených obchodných prekážok. Vymedzenie pojmu „medziprodukty“ zahŕňa aj účel týchto medziproduktov. Je odôvodnené rozšíriť súčasné vymedzenie o možné ďalšie použitie v kozmetickom priemysle. Odvodené produkty, ktoré spĺňajú požiadavky smernice Rady 76/768/EHS (3), možno v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1069/2009 vyhlásiť za koncový bod výrobného reťazca. Okrem toho je potrebné objasniť, že potrava pre domáce zvieratá sa smie dovážať do EÚ ako obchodná vzorka na účely štúdií kŕmenia a testovania strojov či zariadení. Vymedzenie pojmov „medziprodukty“ a „obchodné vzorky“ v bodoch 35 a 39 prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Hoci koňovité sa v súlade s článkom 3 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1069/2009 považujú za hospodárske zvieratá, určité jedince majú mimoriadne úzky vzťah s chovateľmi. Preto je odôvodnené, aby sa umožnilo spaľovať uhynuté jedince v spaľovacích zariadeniach, ktoré na tento účel schválil príslušný orgán, ak tieto zvieratá pochádzajú z chovov, ktoré nie sú predmetom zákazov v súvislosti s ochoreniami podliehajúcimi oznamovacej povinnosti. V smernici Rady 2009/156/ES (4) sa stanovujú podmienky zdravia zvierat, ktorými sa riadi okrem iného premiestňovanie koňovitých vrátane podmienok ich identifikácie. V nízkokapacitných spaľovacích zariadeniach sa smú individuálne spaľovať len uhynuté koňovité, ktoré spĺňajú požiadavky uvedenej smernice. Kapitola III prílohy III k nariadeniu (ES) č. 142/2011 by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

V článku 13 písm. g) nariadenia (ES) č. 1069/2009 sa stanovuje, že vedľajšie živočíšne produkty z vodných živočíchov získané z materiálov kategórie 2 sa môžu silážovať, kompostovať alebo transformovať na bioplyn. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA“) uverejnil vedecké stanovisko k hodnoteniu novej spracovateľskej metódy vedľajších živočíšnych produktov získaných z materiálov kategórie 2 rybieho pôvodu (5). Podľa stanoviska úradu EFSA sa riziká spojené s materiálmi kategórie 2 rybieho pôvodu predmetnou spracovateľskou metódou primerane znižujú a odvodené produkty preto možno používať na výrobu organických hnojív, kompostovať, transformovať na bioplyn alebo používať na výrobu krmiva pre kožušinové zvieratá alebo iné zvieratá, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu. Úrad EFSA vo svojom stanovisku dospel k záveru, že riziko sa nezvyšuje, ak sa spracovateľská metóda používa aj pri spracovaní vedľajších produktov z vodných živočíchov získaných z materiálov kategórie 3. Materiál kategórie 3 získaný z vodných živočíchov preto smie byť určený na účely uvedené v článku 14 nariadenia (ES) č. 1069/2009.

(10)

Vzhľadom na úspešný výsledok posúdenia rizík zo strany EFSA by sa silážovanie rýb malo pridať do zoznamu alternatívnych spracovateľských metód v kapitole IV prílohy IV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011. Príloha IV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Rezíduá digescie a kompost živočíšneho pôvodu môžu byť v praxi zmiešané s materiálmi neživočíšneho pôvodu. Prevádzkovatelia by mali vedieť, aké pravidlá sa uplatňujú na odstraňovanie takýchto rezíduí digescie a kompostu. Okrem toho je potrebné objasniť, v ktorých prípadoch sa kompost a rezíduá digescie pochádzajúce z kuchynského odpadu môžu odstrániť umiestnením na povolenú skládku. Kapitola III prílohy V k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Chorvátsko oznámilo zoznam druhov voľne žijúcich vtákov živiacich sa uhynutými telami, ktoré by mali byť predmetom výnimky týkajúcej sa osobitných kŕmnych účelov stanovenej v článku 18 nariadenia (ES) č. 1069/2009. Zoznam vtákov živiacich sa uhynutými telami v prílohe VI k nariadeniu (ES) č. 142/2011 by sa mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Úrad EFSA posúdil riziko, ktoré predstavuje preventívne kompostovanie a následné spaľovanie ošípaných uhynutých v chove (6), a dospel k záveru, že preventívne kompostovanie nie je dostatočný prístup na bezpečnú likvidáciu materiálu kategórie 2 z hľadiska alternatívnych parametrov stanovených v kapitole III oddiele 2 prílohy V k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011, a preto sa nemôže kvalifikovať ako alternatívna spracovateľská metóda v kapitole IV prílohy IV k uvedenému nariadeniu. Na základe uvedeného posúdenia úradu EFSA by sa „aeróbne zrenie a skladovanie ošípaných uhynutých v chove s následným spaľovaním alebo spoluspaľovaním“ malo chápať ako špecifická preventívna metóda na použitie v prípade skladovania vedľajších živočíšnych produktov až do ich následného odstránenia v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009. V záujme odlíšenia tejto metódy od schválených metód kompostovania a s cieľom vyhnúť sa schvaľovaciemu postupu potrebnému v prípade kompostovacích zariadení stanovenému v prílohe V k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011 je vhodné uviesť túto metódu v novej kapitole prílohy IX k uvedenému nariadeniu spolu s metódou „hydrolýza s následným odstránením“ založenou na rovnakých princípoch, ktorá sa v súčasnosti uvádza v kapitole IV oddiele II časti H prílohy IV. Okrem toho by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť odkaz na prílohu IV v prílohe XVI kapitole II oddiele 11. Preto by sa mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť prílohy IV, IX a XVI k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011.

(14)

Na kafilerické tuky získané z materiálu kategórie 3 sa vzťahujú osobitné požiadavky podľa kapitoly II oddielu 3 prílohy X k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011. Neexistujú však nijaké dôvody súvisiace so zdravím zvierat, ktoré by opodstatňovali zákaz spracovania materiálu kategórie 3 získaného z vodných živočíchov a zákaz spracovania vedľajších živočíšnych produktov z vodných živočíchov v zmysle článku 10 písm. i) a j) nariadenia (ES) č. 1069/2009 a ich používania spolu s vedľajšími živočíšnymi produktmi kategórie 3 získanými zo suchozemských zvierat na účely výroby zmiešaných kafilerických tukov. Preto by sa malo umožniť používanie materiálov kategórie 3 získaných z vodných živočíchov a vedľajších živočíšnych produktov získaných z vodných živočíchov v zmysle článku 10 písm. i) a j) nariadenia (ES) č. 1069/2009 na výrobu kafilerického tuku. Preto by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť kapitola II oddiel 3 časť A ods. 1 prílohy X k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011.

(15)

Požiadavky na tepelné ošetrenie kalu z odstrediviek alebo separátorov, ktorý možno neskôr použiť ako organické hnojivo alebo ako zložku pri výrobe organických hnojív a uviesť na trh, sú stanovené v kapitole II oddiele 4 časti III prílohy X k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011. Je vhodné zaviesť výnimku, podľa ktorej príslušný orgán môže povoliť alternatívne parametre na tepelné spracovanie kalu z odstrediviek alebo separátorov určeného na použitie v členských štátoch, a to za predpokladu, že prevádzkovatelia dokážu preukázať, že tepelné ošetrenie vykonané v súlade s alternatívnymi parametrami zaručuje prinajmenšom rovnaké zníženie rizík ako spracovanie vykonané v súlade s dosiaľ stanovenými parametrami uplatniteľnými na uvádzanie na trh. Preto by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť kapitola II oddiel 4 časť III prílohy X k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011.

(16)

Medziprodukty sa okrem iného v prípade zvierat smú používať na výrobu laboratórnych činidiel alebo na diagnostiku in vitro. Po kontrole na hraničnej inšpekčnej stanici v súlade s článkom 4 smernice Rady 97/78/ES (7) sa produkt musí prepraviť priamo do registrovanej prevádzky alebo podniku určenia. S cieľom objasniť požiadavky na dovoz medziproduktov by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť príloha XII k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011.

(17)

Krvné produkty určené na výrobu krmiva pre hospodárske zvieratá vrátane krvi a krvnej plazmy ošípaných sušených rozprašovaním musia byť vyrobené v súlade s kapitolou II oddielom 2 prílohy X k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011. Pokiaľ ide o časť B uvedeného oddielu, krvné produkty musia byť podrobené ktorejkoľvek zo spracovateľských metód 1 až 5 alebo spracovateľskej metóde 7 podľa kapitoly III prílohy IV k uvedenému nariadeniu, alebo inej metóde, ktorou sa zabezpečí, aby krvný produkt spĺňal mikrobiologické normy týkajúce sa odvodených produktov stanovené v kapitole I prílohy X k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011. V nariadení (EÚ) č. 142/2011, konkrétne v kapitole I oddiele 1 tabuľke 1 riadku 2 stĺpci 6 prílohy XIV, sa takisto stanovuje, že krvné produkty neurčené na ľudskú spotrebu, ktoré by sa mohli použiť ako krmivo, musí sprevádzať zdravotné osvedčenie v súlade so vzorovým zdravotným osvedčením uvedeným v prílohe XV kapitole 4(B), ak sú určené na odoslanie do Únie alebo na tranzit cez ňu.

(18)

V Ázii, Severnej Amerike, karibskej oblasti, Strednej a Južnej Amerike bola nahlásená epidemická hnačka ošípaných vrátane infekcie ošípaných vírusom epidemickej hnačky ošípaných (PEDv) a delta-koronavírusom ošípaných (SDCv). V Únii výskyt SDCv nebol ešte nikdy zistený. Za dôvod šírenia vírusu sa považuje nevhodné tepelné ošetrenie krvi a krvnej plazmy ošípaných sušených rozprašovaním, ktoré sú tradičnými prísadami do krmív pre prasiatka, alebo ich kontaminácia po tepelnom spracovaní.

(19)

Komisia z vlastnej iniciatívy prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 483/2014 (8) ako dočasné ochranné opatrenie v záujme bezpečnosti krvi a krvnej plazmy ošípaných sušených rozprašovaním, určených na výrobu krmiva pre ošípané. Keďže riziko pre zdravie zvierat bude existovať aj v budúcnosti, treba preskúmať požiadavky na dovoz krvi a krvnej plazmy ošípaných sušených rozprašovaním, určených na výrobu krmiva pre ošípané, a urobiť z dočasných opatrení trvalú požiadavku.

(20)

Z vedeckého pozorovania vyplýva, že koronavírusy ošípaných sa inaktivujú v truse ošípaných pri zahriatí na teplotu 71 °C a vystavení tejto teplote počas 10 minút alebo pri vystavení izbovej teplote 20 °C počas 7 dní. V pokusne infikovanom sušenom krmive skladovanom pri teplote 24 °C aspoň 2 týždne vírus neprežil. V Únii a tretích krajinách sa bežne používa teplota sušenia krvi a krvnej plazmy rozprašovaním na úrovni 80 °C v celej hmote.

(21)

Na základe dostupných informácií sa javí vhodné požadovať, aby krv a krvná plazma ošípaných sušené rozprašovaním, dovezené z tretích krajín a určené na kŕmenie ošípaných, boli podrobené ošetreniu vysokou teplotou, po ktorom má nasledovať po určitý čas skladovanie pri izbovej teplote, aby sa zmiernilo riziko kontaminácie po ošetrení.

(22)

Dovoz kostí a kostných produktov (okrem kostnej múčky), rohov a výrobkov z rohov (okrem rohovej múčky) a kopýt a produktov z kopýt (okrem kopytnej múčky) určených na iné použitie ako kŕmne suroviny, organické hnojivá alebo zúrodňujúce látky by sa mal povoliť aj v tých prípadoch, ak sa tieto materiály prepravujú letecky, a to za predpokladu, že sú v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 41 nariadenia (ES) č. 1069/2009. Zodpovedajúcim spôsobom by sa mala zmeniť príloha XIV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011.

(23)

Vzhľadom na zmenu vymedzenia pojmu „medziprodukty“ a zmeny dodatočných požiadaviek na dovoz krvných produktov by sa mal zodpovedajúcim spôsobom upraviť aj vzor vyhlásenia, ktoré sa má používať pri dovoze medziproduktov z tretích krajín, ako aj vzor zdravotného osvedčenia používaný pri dovoze krvných produktov určených na použitie ako kŕmna surovina. Preto by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť kapitola 4 časť B a kapitola 20 prílohy XV k nariadeniu (EÚ) č. 142/2011.

(24)

S cieľom zabrániť narušeniu obchodu by sa malo stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého by dovoz medziproduktov, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 142/2011 zmeneného týmto nariadením, mali členské štáty akceptovať v súlade s pravidlami platnými pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(25)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.

V článku 15 sa dopĺňa tento odsek:

„Odchylne od článku 14 nariadenia (ES) č. 1069/2009 môžu členské štáty povoliť zber, prepravu a odstraňovanie malých množstiev materiálu kategórie 3 podľa článku 10 písm. f) uvedeného nariadenia prostriedkami, ktoré sa uvádzajú v článku 19 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia, a to pod podmienkou splnenia požiadaviek týkajúcich sa odstraňovania inými prostriedkami stanovených v kapitole IV prílohy VI k tomuto nariadeniu.“

2.

V článku 19 sa písmeno c) nahrádza takto:

3.

V článku 20 sa odsek 4 mení takto:

4.

V článku 22 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Uvádzanie na trh nepodlieha žiadnym podmienkam zdravia zvierat v prípade týchto produktov:

5.

V článku 23 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Prevádzkovateľ alebo majiteľ prevádzky alebo podniku určenia medziproduktov alebo jeho zástupca používajú a/alebo odosielajú medziprodukty len na použitie pri výrobe podľa vymedzenia medziproduktov v zmysle bodu 35 prílohy I.“

6.

V článku 36 sa odsek 3 vypúšťa.

7.

Prílohy I, III, IV, V, VI, IX, X, XI, XII, XIV, XV a XVI sa menia v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

7.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 3/34

(1)

V článku 41 ods. 2 smernice 2012/34/EÚ sa uvádza, že manažéri infraštruktúry môžu stanoviť požiadavky pre žiadateľov, aby zabezpečili, že ich oprávnené očakávania budúcich výnosov a využitia infraštruktúry budú splnené.

(2)

Uvedené požiadavky by mali byť primerané, transparentné a nediskriminačné. Môžu zahŕňať stanovenie len takej finančnej záruky, ktorá neprekračuje primeranú výšku a ktorá je proporcionálna k rozsahu predpokladanej úrovne činnosti žiadateľa, ako aj ubezpečenie o schopnosti žiadateľa vypracovať vhodné ponuky týkajúce sa pridelenia kapacity.

(3)

Finančné záruky môžu mať podobu zálohových platieb alebo záruk poskytnutých finančnými inštitúciami.

(4)

V súvislosti s primeranosťou požiadaviek uvedených v článku 41 ods. 2 smernice 2012/34/EÚ by sa mala zohľadniť skutočnosť, že infraštruktúra konkurenčných druhov dopravy, napríklad cestnej, leteckej, námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy, často nie je spoplatnená používateľskými poplatkami, a teda sa na ňu nevzťahujú ani finančné záruky. V záujme zaistenia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi jednotlivými druhmi dopravy by sa finančné záruky mali obmedziť na prísne minimum z hľadiska ich výšky a trvania.

(5)

Uvedené finančné záruky sú primerané len vtedy, keď sú nevyhnutne potrebné na účely opätovného uistenia manažéra infraštruktúry o budúcich výnosoch a využití infraštruktúry. Potreba finančných záruk sa ďalej znižuje vzhľadom na skutočnosť, že manažéri infraštruktúry sa môžu spoľahnúť na kontroly finančnej kapacity železničných podnikov a dohľad nad ňou v rámci postupu udeľovania licencií v súlade s kapitolou III smernice 2012/34/EÚ, a najmä jej článkom 20.

(6)

Na uvedené záruky sa vzťahuje zásada nediskriminácie, preto by sa nemalo pri požiadavkách na záruky rozlišovať medzi žiadateľmi v súkromnom a verejnom vlastníctve.

(7)

Záruky by mali zodpovedať miere rizika, ktoré predstavuje žiadateľ pre manažéra infraštruktúry v rôznych etapách prideľovania kapacity. Riziko sa považuje vo všeobecnosti za nízke, pokým je možné opätovne prideliť kapacitu iným železničným podnikom.

(8)

Záruku, ktorá sa požaduje v súvislosti s vypracovaním vhodných ponúk, možno považovať za primeranú, transparentnú a nediskriminačnú vtedy, keď manažér infraštruktúry stanoví jasné a transparentné pravidlá prípravy žiadosti o pridelenie kapacity v rámci podmienok používania siete a poskytne žiadateľom nevyhnutne potrebné podporné nástroje. Keďže schopnosť vypracovať vhodné ponuky nie je možné objektívne určiť pred podaním žiadosti, prípadnú nedostatočnú schopnosť žiadateľa vypracovať vhodné ponuky je možné konštatovať až po podaní žiadosti, a to na základe opakovaného nepredloženia daných ponúk alebo neposkytnutia nevyhnutne potrebných informácií manažérovi infraštruktúry. Žiadateľ by mal byť zodpovedný za uvedené nepredloženie, z ktorého vyplýva postih vrátane vylúčenia žiadateľa z podania žiadosti o osobitnú vlakovú trasu.

(9)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 870/2014 (2) bolo omylom prijaté v inej verzii, ako bola verzia, ktorá dostala kladné stanovisko výboru. Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 870/2014 by sa preto malo zrušiť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 62 ods. 1 smernice 2012/34/EÚ,

„finančná záruka“ znamená a) zálohové platby na zníženie a predvídanie budúcich povinností zaplatenia poplatkov za infraštruktúru alebo b) zmluvné dojednanie, ktorým sa finančná inštitúcia (napríklad banka) zaviaže k uskutočneniu takýchto platieb pri ich splatnosti.

a)

od určeného železničného podniku v prípade, že žiadateľ, ktorý nie je železničným podnikom, už poskytol alebo zaplatil finančnú záruku na účely úhrady budúcich platieb za tie isté predpokladané činnosti;

b)

ak má poplatok za infraštruktúru zaplatiť priamo manažérovi infraštruktúry príslušný orgán podľa nariadenia Európskeho nariadenia a Rady (ES) č. 1370/2007 (3).

a)

žiadateľ neodpovedal na dve po sebe nasledujúce žiadosti o poskytnutie chýbajúcich informácií alebo opakovane odpovedal takým spôsobom, ktorý nespĺňa podmienky používania siete podľa článku 27 smernice 2012/34/EÚ a podľa prílohy IV k uvedenej smernici, pokiaľ ide o postupy podávania žiadostí o vlakové trasy, a

b)

manažér infraštruktúry je schopný preukázať na žiadosť regulačného orgánu a k jeho spokojnosti, že podnikol všetky primerané kroky, aby podporil správne a včasné podanie žiadostí.

7.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 3/37

(1)

Nariadenie (EÚ) č. 1151/2012 nadobudlo účinnosť 3. januára 2013. Zrušilo a nahradilo sa ním nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 (2).

(2)

Žiadosť Slovinska o zápis názvu „Kranjska klobasa“ do registra bola v súlade s článkom 6 ods. 2 prvým pododsekom uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (3).

(3)

Nemecko 3. júla 2012, Chorvátsko 16. augusta 2012 a Rakúsko 17. augusta 2012 podali proti tomuto zápisu do registra námietky v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 510/2006 (4). Tieto námietky boli uznané za oprávnené.

(4)

Listami z 24. októbra 2012 Komisia vyzvala zainteresované strany, aby pristúpili k príslušným vzájomným konzultáciám v snahe dosiahnuť do šiestich mesiacov v zmysle ich vnútroštátnych postupov vzájomnú dohodu.

(5)

Slovinsko a Nemecko na jednej strane a Slovinsko a Rakúsko na strane druhej dospeli k dohode. Naproti tomu v prípade Slovinska s Chorvátskom k dohode nedošlo.

(6)

Vzhľadom na to, že sa nepodarilo uzavrieť dohodu medzi Slovinskom a Chorvátskom, by Komisia mala prijať rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným v článku 52 ods. 3 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(7)

Pokiaľ ide o údajné nedodržanie ustanovení článku 2 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 510/2006, ktorý bol nahradený článkom 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, v prípade vymedzenia zemepisnej oblasti, t. j. že výrobok nepochádza z konkrétneho miesta, regiónu ani krajiny, prípadne že ide o zavádzanie spotrebiteľa, nebolo zistené žiadne evidentné pochybenie. Pokiaľ ide o údajné nesprávne používanie názvu krajiny povolené vo výnimočných prípadoch, „Kranjska“ nie je názov krajiny, ale (bývalého) regiónu. Okrem toho sa v nariadení (EÚ) č. 1151/2012 v prípade chránených zemepisných označení nepredpokladá používanie názvu krajiny iba vo výnimočných prípadoch. Pokiaľ ide o údajné tvrdenie, že zemepisná oblasť nemá žiadne prírodné špecifiká, ktoré by ju odlišovali od susedných oblastí, nemá význam ho posudzovať, keďže táto povinnosť nevyplýva z nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(8)

Zistilo sa, že výrazy „Krainer“, „Käsekrainer“, „Schweinskrainer“, „Osterkrainer“ a „Bauernkrainer“ na jednej strane a výrazy „Kranjska“ a „Kranjska kobasica“ na strane druhej sú názvami podobných klobás v nemeckom, resp. chorvátskom jazyku a že majú spoločný historický pôvod súvisiaci s predchádzajúcim správnym územím „Kranjska“, ktoré už dnes neexistuje. Pretože uvedené názvy majú spoločný pôvod, ako aj preto, že jednotlivé výrobky sa navzájom na pohľad podobajú, by uplatňovanie ochrany tak, ako sa predpokladá v článku 13 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, a najmä v jeho odseku 1 písm. b), mohlo mať za následok, že ak sa „Kranjska klobasa“ zapíše do registra, nebudú môcť výrobcovia, ktorí nedodržia špecifikácie výrobku „Kranjska klobasa“, používať výrazy „Krainer“, „Käsekrainer“, „Schweinskrainer“, „Osterkrainer“, „Bauernkrainer“, „Kranjska“ či „Kranjska kobasica“.

(9)

Z dôkazov vyplýva, že používaním výrazov „Krainer“, „Käsekrainer“, „Schweinskrainer“, „Osterkrainer“, „Bauernkrainer“, „Kranjska“ či „Kranjska kobasica“ v prípade výrobkov, ktoré majú spoločný pôvod s údeninou „Kranjska klobasa“, nejde o využívanie dobrého mena tejto údeniny, a preto spotrebiteľ nie je ani nemôže byť zavádzaný, pokiaľ ide o skutočný pôvod týchto výrobkov. Navyše sa ukázalo, že tieto názvy sa v súlade s právnymi predpismi nepretržite a správne používajú už minimálne 25 rokov, teda dávno pred tým, ako bola Komisii doručená žiadosť o registráciu názvu „Kranjska klobasa“.

(10)

Je však potrebné poznamenať, že používanie názvu „Krainer“ a odvodených názvov v nemeckom jazyku v priebehu dvoch storočí úplne stratilo zemepisnú súvislosť s regiónom Kranjska. To potvrdzuje aj skutočnosť, že Slovinsko v dohodách uzavretých tak s Nemeckom, ako aj s Rakúskom uznalo, že používanie výrazov „Krainer“, „Käsekrainer“, „Schweinskrainer“, „Osterkrainer“ a „Bauernkrainer“ by sa nemalo chápať ako zneužitie názvu „Kranjska klobasa“.

(11)

Na základe všetkých uvedených dôvodov a v záujme správneho a tradičného používania či už výrazov „Krainer“, „Käsekrainer“, „Schweinskrainer“, „Osterkrainer“, „Bauernkrainer“, „Kranjska“, alebo „Kranjska kobasica“ ich možno považovať za druhové výrazy v zmysle článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. Za predpokladu, že sa dodržia zásady a pravidlá platné v právnom poriadku Únie, malo by sa používanie výrazov „Krainer“, „Käsekrainer“, „Schweinskrainer“, „Osterkrainer“ a „Bauernkrainer“ zachovať bez časového obmedzenia a používanie výrazov „Kranjska“ a „Kranjska kobasica“ počas maximálneho prechodného obdobia, tak ako to umožňuje článok 15 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012.

(12)

Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 sa do registra nesmú zapísať názvy, ktoré sa stali druhovými. V námietkach sa uvádzalo, že spotrebitelia v Rakúsku, Chorvátsku a Nemecku si výrazy ako „Krainer“, „Krainer Wurst“, „Kranjska“ a „Kranjska kobasica“, ktoré sa na ich trhoch používajú, nespájajú s konkrétnym pôvodom. Kým názov, ktorý bol navrhnutý na zápis do registra, znie „Kranjska klobasa“, dôkazy uvedené v námietkach sa týkajú údajného všeobecného používania výrazov „Krainer“, „Krainer Wurst“, „Kranjska“ a „Kranjska kobasica“ v Rakúsku, Chorvátsku a Nemecku, teda nie názvu „Kranjska klobasa“. V námietkach nebola zohľadnená situácia v Slovinsku. V námietkach neboli predložené žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo všeobecné používanie skladajúce sa z názvu navrhnutého na zápis do registra alebo zahŕňajúce tento názov. Na základe predložených informácií nemožno názov „Kranjska klobasa“ považovať za druhový, a preto boli dodržané ustanovenia článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1151/2012.

(13)

Keďže chránený je celý výraz „Kranjska klobasa“, negeografickú zložku tohto výrazu možno používať a prekladať do iných jazykov v celej Únii za predpokladu, že sa dodržia zásady a pravidlá platné v právnom poriadku Únie.

(14)

Na základe uvedených skutočností by sa mal názov „Kranjska klobasa“ zapísať do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

(15)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre politiku kvality poľnohospodárskych výrobkov,

7.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 3/40

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

7.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 3/42

(1)

V smernici 2014/32/EÚ sa stanovujú požiadavky, ktoré musia spĺňať určité meradlá, aby mohli byť uvedené na trh a/alebo do používania na účely osobitných meraní predpísaných členskými štátmi.

(2)

Prvá z týchto osobitných požiadaviek pre vodomery (požiadavka v bode 1) obsiahnutých v prílohe III k smernici 2014/32/EÚ sa týka predpísaných pracovných podmienok pre rozsah prietoku Q3/Q1 ≥ 10.

(3)

Dňa 31. októbra 2011 nadobudla účinnosť aktualizovaná norma EN 14154, ktorá zahŕňa rozsah prietoku Q3/Q1 ≥ 40. Revidovaná norma EN 14154 odzrkadľuje medzinárodné normy. Je prísnejšia vzhľadom na rozsah prietoku než osobitné požiadavky stanovené v prílohe III k smernici 2014/32/EÚ, čoho výsledkom sú presnejšie merania.

(4)

Pred zavedením rozsahu prietoku Q3/Q1 ≥ 10 prostredníctvom smernice Európskeho parlamenu a Rady 2004/22/ES (2) o meradlách sa vo všetkých členských štátoch uplatňovala medzinárodná norma organizácie OIML, ktorá už obsahovala požiadavku na rozsah prietoku v hodnote Q3/Q1 ≥ 40. V dôsledku prechodných ustanovení stanovených v článku 50 ods. 2 smernice 2014/32/EÚ väčšina vodomerov, ktoré sú v súčasnosti uvedené na trhu, už spĺňa požiadavku na rozsah prietoku Q3/Q1 ≥ 40.

(5)

Vodomery s rozsahom prietoku Q3/Q1 ≥ 10 môžu byť výrazne lacnejšie než vodomery, ktoré spĺňajú požiadavky normy EN 14154 (Q3/Q1 ≥ 40). V smernici 2014/32/EÚ sa v bode 10 prílohy III poskytuje distribučnej spoločnosti alebo osobe zákonom poverenej inštaláciou vodomeru možnosť, aby definovala okrem iného to, aký rozsah prietoku je vhodný na presné meranie predpokladanej alebo predpokladateľnej spotreby (3). Preto možno inštalovať vodomery, ktoré síce nie v súlade s normou EN 14154 z hľadiska rozsahu prietoku, ale ktoré sú v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe III k smernici 2014/32/EÚ. Tým sa však môže zvýšiť pravdepodobnosť chýb v účtoch zákazníkov vzniknutých v dôsledku menej presných meraní vodomeru.

(6)

Rozsah prietoku Q3/Q1 ≥ 40 predstavuje súčasný stav techniky, ktorý je zakotvený v aktuálnej medzinárodnej norme a výrobnej praxi, ako aj minimálnu kvalitu, ktorá je v súčasnosti dostupná na trhu v Únii. Zabezpečuje presnejšie merania, čím sa zaisťuje vyššia úroveň ochrany spotrebiteľov. Vzhľadom na to, že rozsah prietoku Q3/Q1 ≥ 40 je už po dlhé roky minimom, ktoré sa na trhu inštaluje, zabezpečením súladu s touto požiadavkou nevznikajú používateľom dodatočné náklady.

(7)

Smernica 2014/32/EÚ by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

7.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 3/44

(1)

Komisia v rozhodnutí K(2010) 2576 (2) poverila Európsku železničnú agentúru (ďalej len „agentúra“) vypracovaním a preskúmaním technických špecifikácií interoperability (ďalej len „TSI“) s cieľom rozšíriť ich rozsah pôsobnosti na celý železničný systém v Únii v súlade s článkom 1 ods. 4 smernice 2008/57/ES. Agentúra 10. januára 2013 predložila svoje odporúčanie, ktorým sa menia technické špecifikácie interoperability týkajúce sa subsystémov riadenia zabezpečenia a návestenia transeurópskeho železničného systému.

(2)

Podľa článku 8 ods. 4 smernice 2008/57/ES o rozšírení rozsahu pôsobnosti TSI by členský štát nemal uplatniť revidovanú TSI v prípade projektov, ktoré sú v pokročilom štádiu vývoja, alebo sú predmetom zmluvy, ktorá sa plní a ktorá bola mimo v rozsahu pôsobnosti predchádzajúcej TSI.

(3)

Revidovaná TSI týkajúca sa riadenia-zabezpečenia a návestenia (ďalej len „CCS TSI“) by sa mala vzťahovať na siete s menovitým rozchodom koľaje 1 435 mm, 1 520 mm, 1 524 mm, 1 600 mm a 1 668 mm. Tým sa zabezpečí interoperabilita v systémoch s jednotným rozchodom koľaje a umožní sa vývoj a prevádzka vozidiel pre viacero metrických rozchodov. Umožní sa tým aj rozvoj a používanie subsystémov riadenia-zabezpečenia a návestenia a komponentov interoperability nezávisle od rozchodu koľaje. Vysoký percentuálny podiel vozidiel jazdí aj v rámci transeurópskej železničnej siete, aj mimo nej. Parametre subsystémov vozidlového a traťového riadenia-zabezpečenia a návestenia by preto mali byť rovnaké pre celú sieť.

(4)

Určité otvorené body súvisiace s kompatibilitou systémov detekcie vlakov možno zatvorené vzhľadom na požiadavky týkajúce sa rozdielnych rozchodov koľají (špecifikácia uvedená ako číslo 77 v prílohe A). Otvorený bod súvisiaci s bezpečnostnými požiadavkami na funkciu ETCS rozhrania rušňovodič-stroj (ďalej len „DMI“) možno uzavrieť a dosiahol sa pokrok v súvislosti s objasnením otvoreného bodu týkajúceho sa „bezporuchovosti/pohotovosti“.

(5)

Je potrebné vysvetliť ustanovenia o posudzovaní komponentov a subsystémov interoperability v prípade čiastočného splnenia požiadaviek.

(6)

Agentúra v rámci svojej úlohy orgánu zodpovedného za Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ďalej len „ERTMS“) vypracovala aktualizáciu povinných špecifikácií ERTMS uvedených v prílohe A k CCS TSI. Dovtedy, kým špecifikácie súvisiace s vlakovým rozhraním (FFFIS – logická a fyzikálna funkčná špecifikácia rozhrania) nedosiahnu na oboch stranách rozhrania takú úroveň konsenzu medzi všetkými zainteresovanými stranami, ktorú možno považovať za záväznú, agentúra by tieto špecifikácie mala uvádzať v príručke uplatňovania, aby sa mohli využívať v rámci výziev na predkladanie ponúk.

(7)

Agentúra by mala čo najskôr uverejniť špecifikácie skúšok súvisiace so základnou špecifikáciou 3.

(8)

V texte rozhodnutia Komisie 2012/88/EÚ (3) boli odhalené chyby a musia sa opraviť.

(9)

Dostupnosť a kvalita signálu GSM-R je dôležitá pre železničnú prevádzku.

(10)

Roamingový prístup systému GSM-R do verejných sietí je voliteľnou funkciou. V prípade jeho využitia v členskom štáte by sa jeho realizácia mala uviesť v riadku číslo 1.1.1.3.3.3. registra železničnej infraštruktúry v súlade s vykonávacím rozhodnutím Komisie 2014/880/EÚ (4).

(11)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného na základe článku 29 ods. 1 smernice 2008/57/ES,

1.

Názov sa nahrádza takto: „Rozhodnutie Komisie 2012/88/EÚ z 25. januára 2012 o technickej špecifikácii interoperability týkajúcej sa subsystémov riadenia-zabezpečenia a návestenia“.

2.

Príloha III sa mení takto:

7.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 3/59

(1)

V júni 2014 fínske orgány oznámili Komisii opatrenie týkajúce sa zákazu uvádzania chráničov hlavy vyrábaných spoločnosťou Ribcap AG, Berbegraben 4, CH-3110 Münsingen (Švajčiarsko) na trh. Výrobky s názvom Ribcap mali označenie CE podľa smernice 89/686/EHS o osobných ochranných prostriedkoch.

(2)

Výrobky sa predávajú ako chrániče hlavy OOP kategórie I na korčuľovanie, lyžovanie a iné aktivity.

(3)

Podľa článku 8 ods. 3 smernice 89/686/EHS sa typová skúška ES nevyžaduje v prípade, že OOP má jednoduchú konštrukciu (kategória I) a tam, kde jeho navrhovateľ predpokladá, že používateľ je schopný odhadnúť stupeň ochrany poskytovanej OOP pred minimálnym rizikom, ktorého účinky, ak sa stupňujú, používateľ dokáže dostatočne rýchlo a bezpečne rozpoznať.

(4)

Výrobok dováža a distribuuje spoločnosť Brandsense Oy/Classic Bike Finland, Mechelininkatu 15, FI-00100 Helsinki (Fínsko). Podľa webovej lokality spoločnosť dováža a predáva bicykle.

(5)

Webová stránka dovozcu obsahuje odkaz na brožúru Ribcap vypracovanú výrobcom a na certifikát Ribcap na základe testov výrobku, ktoré vykonala univerzita v Štrasburgu, z ktorých vyplýva, že chrániče Ribcap predchádzajú zraneniam hlavy. Slová „certifikovaná bezpečnosť“ sa uvádzajú na obale a v marketingových materiáloch. Slová „certifikovaná bezpečnosť“ môžu vzbudzovať dojem, že notifikovaný orgán podrobil výrobok typovej skúške ES, pričom univerzita v Štrasburgu nie je notifikovaným orgánom.

(6)

Podľa tvrdení v reklamnej brožúre chrániče Ribcap chránia hlavu pri náraze. Podľa brožúry môže spotrebiteľ nadobudnúť dojem, že výrobky sú vhodné na použitie ako ochrana hlavy pri rôznych športoch – napríklad sa uvádza: „Ribcap je moja pohodlná, ľahká a účinná ochrana hlavy pri športe.“ Hoci sa na obale výrobku nachádzajú slová „Nemá ochranný účinok ako prilba“, z tvrdení vyplýva zavádzajúci obraz o bezpečnostných vlastnostiach výrobku a spotrebiteľ môže mať dojem, že výrobky chránia pred nezanedbateľnými rizikami.

(7)

Podľa usmernení týkajúcich sa kategorizácie zahrnutých do príručky o uplatňovaní smernice 89/686/EHS patria všetky prilby vrátane športových prílb medzi OOP kategórie II, a preto sú predmetom typovej skúšky ES notifikovaným orgánom.

(8)

K výrobkom nie je priložený návod na použitie vo fínskom ani vo švédskom jazyku, ktoré sú vo Fínsku úradnými jazykmi.

(9)

Podľa názoru fínskych orgánov, keďže k výrobkom nie je priložený návod na použitie s opisom situácií, pre ktoré sú výrobky určené na použitie, ani obmedzenia používania výrobkov, výrobky môžu vyvolať falošný pocit bezpečnosti a zavádzať spotrebiteľa k domnienke, že tieto výrobky majú rovnaké ochranné vlastnosti ako prilby (OOP kategórie II).

(10)

Distribútor zaslal fínskym orgánom vyhlásenie o zhode vystavené výrobcom, takéto vyhlásenie však nie je v súlade so vzorom uvedeným v prílohe VI k smernici 89/686/EHS.

(11)

Komisia zaslala listy výrobcovi a distribútorovi vo Fínsku a vyzvala ich, aby oznámili svoje pripomienky k opatreniu, ktoré prijali fínske orgány. Výrobca vo svojej odpovedi potvrdil svoj názor, že Ribcap nie je prilbou, ale skôr vlneným klobúkom s chráničmi, ktorý by sa mal kategorizovať ako OOP kategórie I podľa smernice 89/686/EHS. Výrobca pripustil, že použitie slov „certifikovaná bezpečnosť“ je možno mätúce a nešťastne zvolené.

(12)

Výrobca k svojej odpovedi pripojil správu, ktorú vydali švajčiarske orgány. V správe sa uvádza list od švajčiarskych orgánov adresovaný spoločnosti Ribcap, v ktorom okrem iného požadujú, že „výrobok ďalej nemožno propagovať takým spôsobom, ktorým sa vytvára dojem, že chráni hlavu pre úrazom pri páde v prípade pohybu s použitím vybavenia (lyže, snoubord, bicykel, atď.)“. Na základe aktualizovaného opisu výrobku spolu s rozsiahlym varovaním sa povolilo spoločnosti Ribcap uvádzať výrobky na trh ako „klobúky so všitými chráničmi“, OOP kategórie I.

(13)

Ani opis výrobku, ani varovanie pre predaj výrobkov vo Fínsku sa nezdajú byť v súlade s požiadavkami potrebnými pre uvádzanie výrobkov na trh ako OOP kategórie I, keďže podľa opisu výrobkov sa vo Fínsku výrobky predávajú ako chrániče hlavy na korčuľovanie, lyžovanie a iné vonkajšie aktivity.

(14)

Vzhľadom na dostupnú dokumentáciu a pripomienky vyjadrené dotknutými stranami Komisia zastáva názor, že chrániče hlavy Ribcap nespĺňajú základné zdravotné a bezpečnostné požiadavky 1.1.2. Úrovne a triedy ochrany, 1.4. Informácie poskytované výrobcom a 3.1.1. Náraz spôsobený padajúcim alebo vymršteným objektom a kolízie častí tela s prekážkami,

7.1.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 3/61

(1)

Ak sa vnútroštátna norma transponujúca harmonizovanú normu, na ktorú bol uverejnený odkaz v Úradnom vestníku Európskej únie, vzťahuje na jednu alebo viac základných zdravotných a bezpečnostných požiadaviek stanovených v prílohe I k smernici 2006/42/ES, predpokladá sa, že stroje vyrobené v súlade s touto normou spĺňajú základné zdravotné a bezpečnostné požiadavky.

(2)

V máji 2013 Francúzsko podalo formálnu námietku v súlade s článkom 10 smernice 2006/42/ES, pokiaľ ide o normu EN 1870-2012:17 „Bezpečnosť drevárskych strojov – Kotúčové píly – Časť 17: Ručné horizontálne kotúčové píly na priečne rezanie s jednou strojovou jednotkou (ručné radiálne ramenové píly)“, ktorú navrhol Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) na zosúladenie v zmysle smernice 2006/42/ES.

(3)

Uvedená oficiálna námietka sa zakladá na skutočnosti, že v ustanoveniach uvedených v odseku 3 bodu 5.3.6.1 normy o ochranných krytoch pílového listu sa uvádza, že ochranný kryt môže byť upevnený alebo pohyblivý, bez toho, aby bolo uvedené, kedy sa používa kryt upevnený a kedy kryt pohyblivý, pričom tieto dve kategórie zariadení sú odlišné a ponúkajú rôzne úrovne bezpečnosti, ktoré zodpovedajú rôznym analýzam rizika.

(4)

Po preskúmaní normy EN 1870-17:2012 spolu so zástupcami výboru zriadeného podľa článku 22 smernice 2006/42/ES Komisia dospela k záveru, že táto norma nespĺňa základné zdravotné a bezpečnostné požiadavky stanovené v bode 1.4.2 „Špeciálne požiadavky na ochranné kryty“ prílohy I k smernici 2006/42/ES, pretože umožňuje konštruktérovi, aby si vybral spomedzi ochranných krytov ponúkajúcich rôzne úrovne bezpečnosti bez toho, aby odkázal na analýzu rizík.

(5)

Tým, že sa do harmonizovanej normy možností zaradí taká, ktorá nespĺňa príslušné základné zdravotné a bezpečnostné požiadavky stanovené v smernici 2006/42/ES, sa môže vyvolať zmätok, pokiaľ ide o predpoklad zhody vyplývajúci z uplatňovania normy.

(6)

Berúc do úvahy potrebu zlepšiť bezpečnostné aspekty normy EN 1870-17: 2012 a až do momentu, keď dôjde k vhodnej revízii predmetnej normy, by uverejnenie odkazu na normu EN 1870-17: 2012 v Úradnom vestníku Európskej únie malo byť sprevádzané príslušným upozornením,