23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/1

ROZHODNUTIE RADY č. 940/2014/EÚ

zo 17. decembra 2014

o systéme tzv. octroi de mer (námornej dane) vo francúzskych najvzdialenejších regiónoch

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 349,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

konajúc v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)

Podľa ustanovení zmluvy, ktoré sa uplatňujú na najvzdialenejšie regióny Únie, ku ktorým patria aj štyri francúzske zámorské departmány, sa v zámorských departmánoch v zásade nepovoľujú žiadne rozdiely v zdaňovaní miestnych výrobkov a výrobkov pochádzajúcich z metropolitnej časti Francúzska alebo iných členských štátov. V článku 349 zmluvy sa však predpokladá možnosť zaviesť osobitné opatrenia v prospech týchto regiónov, keďže existujú pretrvávajúce znevýhodnenia, ktoré majú vplyv na hospodársku a sociálnu situáciu v najvzdialenejších regiónoch.

(2)

Takéto opatrenia musia zohľadniť osobité charakteristiky a obmedzenia uvedených regiónov, a to bez toho, aby sa narušila integrita a súdržnosť právneho poriadku Únie vrátane vnútorného trhu a spoločných politík. Trvalosť a kombinácia znevýhodnení najvzdialenejších regiónov Únie uvedených v článku 349 zmluvy (odľahlosť, závislosť od dodávok surovín a energie, nutnosť vytvárať väčšie zásoby, malý miestny trh v kombinácii s málo rozvinutým vývozom atď.) zvyšujú výrobné náklady, a tým aj výrobnú cenu miestne vyrábaných výrobkov, ktoré by bez osobitných opatrení boli menej konkurencieschopné v porovnaní s výrobkami vyrobenými inde, a to aj po zohľadnení nákladov na dopravu do zámorských departmánov. Z týchto dôvodov by bolo ťažšie zachovať miestnu výrobu. Preto je potrebné prijať osobitné opatrenia s cieľom posilniť miestny priemysel zvýšením jeho konkurencieschopnosti. Na účely oživenia konkurencieschopnosti miestne vyrábaných výrobkov sa rozhodnutím Rady 2004/162/ES (1) Francúzsku do 31. decembra 2014 povoľuje uplatňovať oslobodenia od dane alebo úľavy na dani „octroi de mer“ v prípade určitých výrobkov vyrábaných miestne v týchto najvzdialenejších regiónoch: Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Réunion a od 1. januára 2014 Mayotte. Príloha k uvedenému rozhodnutiu obsahuje zoznam výrobkov, na ktoré sa môže vzťahovať oslobodenie od dane alebo daňová úľava. Rozdiel v zdanení miestne vyrábaných výrobkov a ostatných výrobkov nesmie v závislosti od daného výrobku prekročiť 0, 20 alebo 30 percentuálnych bodov.

(3)

Francúzsko požiadalo, aby sa po 1. januári 2015 zachovala úprava podobná úprave uvedenej v rozhodnutí 2004/162/ES. Francúzsko poukazuje na to, že znevýhodnenia uvedené vyššie majú trvalý charakter, že daňový systém stanovený v rozhodnutí 2004/162/ES umožnil udržať a v niektorých prípadoch rozvinúť miestnu výrobu a nepredstavuje pre prijímajúce podniky výhodu, pretože dovoz výrobkov, na ktoré sa vzťahuje diferencované zdaňovanie, celkovo naďalej rástol.

(4)

Francúzsko predložilo Komisii za každý z dotknutých najvzdialenejších regiónov: Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik, Mayotte a Réunion päť súborov zoznamov výrobkov, v prípade ktorých tieto regióny plánujú uplatňovať diferencované zdaňovanie s rozdielom v daňovej sadzbe vo výške 10, 20 alebo 30 percentuálnych bodov v závislosti od toho, či sa výrobky vyrábajú, alebo nevyrábajú na miestnej úrovni. Netýka sa to najvzdialenejšieho francúzskeho regiónu Saint Martin.

(5)

Týmto rozhodnutím sa uplatňujú ustanovenia článku 349 zmluvy a povoľuje sa ním Francúzsku, aby uplatňovalo diferencované zdaňovanie na výrobky, v prípade ktorých bola preukázaná po prvé existencia miestnej výroby, po druhé existencia značného dovozu tovaru (vrátane dovozu z metropolitnej časti Francúzska a iných členských štátov), ktorý môže ohroziť zachovanie miestnej výroby, a napokon existencia dodatočných nákladov, ktoré predražujú výrobnú cenu domácej výroby v porovnaní s výrobkami vyrobenými inde a ohrozujú konkurencieschopnosť miestne vyrábaných výrobkov. Povolený rozdiel v zdanení by nemal prekročiť výšku odôvodnených dodatočných nákladov. Uplatňovanie uvedených zásad by umožnilo vykonávať ustanovenia článku 349 zmluvy iba v nevyhnutnej miere a bez toho, aby vznikali neopodstatnené výhody pre miestnu výrobu a aby sa narušila integrita a súdržnosť právneho poriadku Únie vrátane zabezpečenia nenarušenej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a politík v oblasti štátnej pomoci.

(6)

S cieľom zjednodušiť povinnosti malých podnikov by sa oslobodenia od dane alebo daňové úľavy mali týkať všetkých subjektov, ktorých ročný obrat je najmenej 300 000 EUR. Subjekty, ktorých ročný obrat je nižší ako táto prahová hodnota, by nemali byť predmetom dane „octroi de mer“, ale na druhej strane si nemôžu odpočítať daň zaplatenú na vstupe.

(7)

Podobne zachovanie súladu s právnymi predpismi Únie si vyžaduje, aby sa vylúčila možnosť uplatňovať rozdielne zdaňovanie v prípade potravinárskych výrobkov, na ktoré sa poskytuje pomoc stanovená v kapitole III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 (2). Uvedeným ustanovením sa má zabrániť tomu, aby sa účinky poľnohospodárskej finančnej pomoci poskytnutej v rámci osobitného režimu zásobovania zrušili alebo znížili vyšším zdaňovaním dotovaných výrobkov daňou „octroi de mer“.

(8)

Ciele podpory sociálno-hospodárskeho rozvoja francúzskych zámorských departmánov, ktoré boli stanovené už v rozhodnutí 2004/162/ES, sú potvrdené požiadavkami týkajúcimi sa účelu dane „octroi de mer“. Zo zákona je povinné, aby príjmy z dane „octroi de mer“ boli zahrnuté do zdrojov hospodárskeho a daňového systému francúzskych zámorských departmánov a aby boli pridelené na účely stratégie hospodárskeho a sociálneho rozvoja týchto departmánov vrátane pomoci na podporu miestnych činností.

(9)	Je potrebné predĺžiť obdobie uplatňovania rozhodnutia 2004/162/ES o ďalších šesť mesiacov do 30. júna 2015. Týmto predĺžením by sa umožnilo Francúzsku transponovať toto rozhodnutie do vnútroštátnych právnych predpisov.

(10)

Daňový systém sa má uplatňovať počas obdobia piatich rokov a šiestich mesiacov, t. j. do 31. decembra 2020, keď sa súčasne skončí platnosť aktuálnych usmernení o regionálnej štátnej pomoci. Predtým však bude nevyhnutné vyhodnotiť výsledky uplatňovania uvedeného systému. Francúzsko by preto malo do 31. decembra 2017 predložiť Komisii správu o uplatňovaní zavedeného daňového systému s cieľom overiť vplyv prijatých opatrení a ich prínos k zachovaniu, podpore a rozvoju miestnych hospodárskych činností pri zohľadnení znevýhodnení, ktorými najvzdialenejšie regióny trpia. Správa by mala overiť, či daňové výhody, ktoré Francúzsko poskytuje v prospech miestne vyrábaných výrobkov, neprekračujú nevyhnutnú mieru a či sú naďalej potrebné a primerané. Správa by mala takisto zahŕňať analýzu vplyvu zavedeného systému na úroveň cien vo francúzskych najvzdialenejších regiónoch. Na základe uvedenej správy by Komisia mala predložiť Rade svoju správu a v prípade potreby aj návrh na zmenu ustanovení tohto rozhodnutia s cieľom zohľadniť nadobudnuté zistenia.

(11)	Aby sa predišlo právnemu vákuu, je potrebné uplatňovať toto rozhodnutie od 1. júla 2015.

(12)	Týmto rozhodnutím nie je dotknuté prípadné uplatňovanie článkov 107 a 108 zmluvy.

(13)

Účelom tohto rozhodnutia má byť stanovenie právneho rámca pre daň „octroi de mer“ od 1. januára 2015. Vzhľadom na naliehavosť prípadu by sa mala uplatniť výnimka z osemtýždňovej lehoty ustanovená v článku 4 Protokolu 1 o úlohe národných parlamentov v Európskej únii pripojeného k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Odchylne od článkov 28, 30 a 110 zmluvy sa Francúzsku povoľuje uplatňovať do 31. decembra 2020 oslobodenia od dane alebo úľavy na dani„octroi de mer“ v prípade výrobkov uvedených v prílohe, ktoré sa miestne vyrábajú na Guadeloupe, vo Francúzskej Guyane, na Martiniku, Mayotte a Réunione, ktoré sú najvzdialenejšími regiónmi v zmysle článku 349 zmluvy.

Uvedené oslobodenia od dane alebo daňové úľavy musia byť v súlade so stratégiou hospodárskeho a sociálneho rozvoja dotknutých najvzdialenejších regiónov – pri zohľadnení rámca Únie pre túto stratégiu – a musia prispievať k podpore miestnych činností, pričom nesmú nepriaznivo vplývať na podmienky obchodu v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

2. V porovnaní so sadzbami dane uplatňovanými na podobné výrobky, ktoré nepochádzajú z najvzdialenejších regiónov, nesmie uplatňovanie úplných alebo čiastočných oslobodení od daní ani daňových úľav uvedených v odseku 1 viesť k rozdielom vyšším ako:

a)	10 percentuálnych bodov v prípade výrobkov uvedených v časti A prílohy;

b)	20 percentuálnych bodov v prípade výrobkov uvedených v časti B prílohy;

c)	30 percentuálnych bodov v prípade výrobkov uvedených v časti C prílohy.

Francúzsko sa zaväzuje, že oslobodenia od dane alebo daňové úľavy uplatňované na výrobky uvedené v prílohe neprekročia percentuálny podiel, ktorý je nevyhnutný na zachovanie, podporu a rozvoj miestnych hospodárskych aktivít.

3. Francúzsko uplatňuje oslobodenia od daní alebo daňové úľavy uvedené v odsekoch 1 a 2 na subjekty, ktorých ročný obrat je najmenej 300 000 EUR. Všetky subjekty, ktorých ročný obrat je nižší ako táto prahová hodnota, dani „octroi de mer“ nepodliehajú.

Článok 2

Francúzske orgány uplatňujú na výrobky, na ktoré sa vzťahuje osobitný režim zásobovania uvedený v kapitole III nariadenia (EÚ) č. 228/2013, ten istý daňový systém ako na miestne vyrábané výrobky.

Článok 3

1. Francúzsko bezodkladne oznámi Komisii daňové systémy uvedené v článku 1.

2. Francúzsko predloží Komisii do 31. decembra 2017 správu o uplatňovaní daňového systému uvedeného v článku 1, pričom uvedie vplyv prijatých opatrení a ich prínos k zachovaniu, podpore a rozvoju miestnych hospodárskych činností pri zohľadnení znevýhodnení, ktorými najvzdialenejšie regióny trpia.

Na základe uvedenej správy Komisia predloží Rade svoju správu a v prípade potreby aj návrh zmeny ustanovení tohto rozhodnutia.

Článok 4

V článku 1 ods. 1 rozhodnutia 2004/162/ES sa dátum „31. decembra 2014“ nahrádza dátumom „30. júna 2015“.

Článok 5

Články 1 až 3 sa uplatňujú od 1. júla 2015.

Článok 4 sa uplatňuje od 1. januára 2015.

Článok 6

Toto rozhodnutie je určené Francúzskej republike.

V Bruseli 17. decembra 2014

Za Radu

Predseda

G. L. GALLETTI

(1) Rozhodnutie Rady 2004/162/ES z 10. februára 2004 o systéme tzv. octroi de mer (námornej dane) vo francúzskych najvzdialenejších regiónoch a predĺžení doby platnosti rozhodnutia 89/688/EHS (Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 64).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 z 13. marca 2013 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 247/2006 (Ú. v. EÚ L 78, 20.3.2013, s. 23).

PRÍLOHA

A. Zoznam výrobkov uvedených podľa zatriedenia nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka (1)

1. Najvzdialenejší región Guadeloupe

0105 11, 0201, 0203, 0207, 0208, 0305 49 80, 0702, 0705 19, 0706100010, 0707 00 05, 0709 60 10, 0709 60 99, 1106, 2103 30 90, 2103 90 30, 2209 00 91, 2505, 2712 10 90, 2804, 2806, 2811, 2814, 2853 00 10, 3808, 4407 10, 4407 21 až 4407 29, 4407 99, 7003 12 99, 7003 19 90, 7003 20, 8419 19.

2. Najvzdialenejší región Francúzska Guyana

0105 11, 0702, 0709 60, 0805, 0807, 1006 20, 1006 30, 2505 10, 2517 10, 3824 50, 3919, 3920 43, 3920 51, 6810 11, 7215, 7606 s výnimkou 7606 91, 9405 60.

3. Najvzdialenejší región Martinik

0105 11, 0105 12, 0105 15, 0201, 0203, 0207, 0208 10, 0209, 0305, 0403 s výnimkou 0403 10, 0405, 0706, 0707, 0709 60, 0709 99, 0710 s výnimkou 0710 90, 0711, 0801 11 až 0801 19, 0802 90, 0803, 0804 30, 0804 50, 0805, 0809 10, 0809 40, 0810 30, 0810 90, 0812, 0813, 0910 91, 1102, 1106 20, 1904 10, 1904 20, 2001, 2005 s výnimkou 2005 99, 2103 30, 2103 90, 2104 10, 2505, 2710, 2711, 2712, 2804, 2806, 2811 s výnimkou 2811 21, 2814, 2836, 2853 00 10, 2907, 3204, 3205, 3206, 3207, 3401, 3808, 3820, 4012 11, 4012 12, 4012 19, 4401, 4407 21 až 4407 29, 4408, 4409, 4415 20, 4421 90, 4811, 4820, 6306 12, 6306 19, 6306 30, 6902, 6904 10, 7006, 7003 12, 7003 19, 7113 až 7117, 7225, 7309, 7310 s výnimkou 7310 21, 7616 91, 7616 99, 8402 90, 8419 19, 8902, 8903 99, 9406.

4. Najvzdialenejší región Mayotte

0407, 0702, 0704 90 90, 0705 19, 0709 99 10, 0707 00 05, 0708 90, 0709 30, 0709 60, 0709 93 10, 0709 99 60, 0714, 0801 11, 0801 12, 0801 19, 0803, 0804 30, 0805 10, 0904 11, 0904 12, 0905, 1806, 2309 90 s výnimkou 2309 90 96, 3925 10 00, 3925 90 80, 3926 90 92, 3926 90 97, 6901, 6902, 9021 21 90.

5. Najvzdialenejší región Réunion

0105 11, 0105 12, 0105 13, 0105 15, 0207, 0208 10, 0208 90 30, 0208 90 98, 0209, 0301, 0302, 0303, 0304, 0305, 0403, 0405 s výnimkou 0405 10, 0406 10, 0406 90, 0407, 0408, 0601, 0602, 0710, 0711 90 10, 0801, 0803, 0804, 0805, 0806, 0807, 0808, 0809, 0810, 0811, 0812, 0813, 0904, 0909 31, 0910 99 99, 1101 00 15, 1106 20, 1108 14, 1604 14, 1604 19, 1604 20, 1701, 1702, 1903, 1904, 2001, 2002 10, 2004 10 10, 2004 10 91, 2004 90 50, 2004 90 98, 2005 10, 2005 20, 2005 40, 2006, 2007 s výnimkou 2007999710, 2103 20, 2103 90, 2104, 2201, 2309 90 s výnimkou 2309 90 35 a 2309909690, 2710 19 81 až 2710 19 99, 3211, 3214, 3402, 3403 99, 3505 20, 3506 10, 3808 92, 3808 99, 3809, 3811 90, 3814, 3820, 3824, 3921 11, 3921 13, 3921 90 90, 3925 10, 3926 90, 4009, 4010, 4016, 4407 10, 4409 10, 4409 21, 4409 29, 4415 20, 4421, 4811, 4820, 6306, 6801, 6811 89, 7007 29, 7009 s výnimkou 7009 10, 7312 90, 7314 s výnimkou 7314 20, 7314 39, 7314 41, 7314 49 a 7314 50, 7606, 8310, 8418 50, 8418 69, 8418 91, 8418 99, 8421 21 až 8421 29, 8471 30, 8471 41, 8471 49, 8537, 8706, 8707, 8708, 8902, 8903 99, 9001, 9021 21 90, 9021 29, 9405, 9406, 9506 21, 9506 29, 9619.

B. Zoznam výrobkov uvedených podľa zatriedenia nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka

1. Najvzdialenejší región Guadeloupe

0302, 0306 15, 0306 16, 0306 19, 0307 91, 0307 99, 0403, 0407, 0409, 0807 11, 0807 19 90, 1601, 1602 41 10, 1604 20 10, 1806 31, 1806 32 10, 1806 32 90, 1806 90 31, 1806 90 60, 1901 20, 1902 11, 1902 19, 1905, 2105, 2106, 2201 90, 2202 10, 2202 90, 2207 10, 2208 40, 2309 90 s výnimkou 2309903130, 2309 90 51 a 2309909690, 2523 29, 2828, 3101, 3102 90, 3103 90, 3104 20, 3105 20, 3208, 3209, 3305 10, 3401, 3402, 3406, 3917 s výnimkou 3917 10 10, 3919, 3920, 3923, 3924 10, 3925 10, 3925 30, 3925 90, 3926 90, 4418 10, 4418 20, 4418 90, 4818 10, 4818 20, 4818 30, 4818 90, 4821 10, 4821 90, 4823 40, 4823 61, 4823 69, 4823 70 10, 4910, 4911 10, 6303 12, 6303 91, 6303 92 90, 6303 99 90, 6306 12, 6306 19, 6306 30, 6810 s výnimkou 6810 11 10, 7213 10, 7213 91 10, 7214 20, 7214 99 10, 7308 30, 7308 40, 7308 90 59, 7308 90 98, 7309 00 10, 7310 10, 7310 21 11, 7310 21 19, 7310 29, 7314 s výnimkou 7314 12, 7610 10, 7610 90 90, 7616 99 90, 9001 40, 9404 10, 9404 21, 9406 00 20.

2. Najvzdialenejší región Francúzska Guyana

0201, 0203, 0204, 0206 10 95, 0206 10 98, 0206 30, 0206 80 99, 0207 11, 0207 13, 0207 41, 0207 43, 0208 10, 0208 90 10, 0208 90 30, 0209 10 90, 0209 90, 0210 11, 0210 12, 0210 19, 0210 99, 0302, 0303 89, 0304, 0305 39 90, 0305 49 80, 0305 59 80, 0305 69 80, 0306 17, 0403 10, 0406 10, 0406 40, 0406 90, 0901 s výnimkou 0901 90, 1601, 1602, 1604 11 až 1604 20, 1605 10 až 1605 29, 1605 52 až 1605 54, 1905, 2001 90 10, 2001 90 20, 2001 90 40, 2001 90 70, 2001 90 92, 2001 90 97, 2006 00 10, 2006 00 31, 2006 00 35, 2006003881, 2006003889, 2006 00 91, 2006009999, 2008 11, 2008 99 s výnimkou 2008994819, 2008994899, 2008994980, 2103, 2105, 2106 90 98, 2201, 2202, 2208 40, 2309 90 s výnimkou 2309909690, 2309909630, 2309903130, 2309 90 35, 2309 90 43, 2309904120, 2309904180 a 2309 90 51, 2828 90, 3208 90, 3209 10, 3402, 3809 91, 3923 s výnimkou 3923 10, 3923 40 a 3923 90, 3925, 3926 90, 4201, 4817, 4818, 4819 40, 4819 50, 4819 60, 4820 10, 4821 10, 4823 69, 4823 90 85, 4905 91, 4905 99, 4909, 4910, 4911, 5907, 6109, 6205, 6206, 6306 12, 6306 19, 6307 90 98, 6802 23, 6802 29, 6802 93, 6802 99, 6810 19, 6815, 7006 00 90, 7009, 7210, 7214 20, 7214 99, 7216, 7301, 7306, 7308 10, 7308 30, 7308 90, 7309, 7310 s výnimkou 7310 21 11 a 7310 21 19, 7314, 7326 90 98, 7411, 7412, 7604, 7607, 7610 10, 7610 90, 7612 10, 7612 90 30, 7612 90 80, 7616 91, 7616 99, 7907, 8211, 8421210090, 8537 10, 9404 21, 9405 20, 9405 40.

3. Najvzdialenejší región Martinik

0210 11, 0210 12, 0210 19, 0210 20, 0210 99 41, 0210 99 49, 0210 99 51, 0210 99 59, 0302, 0303, 0304, 0306, 0307, 0403 10, 0406 10, 0406 90 50, 0407, 0408 99, 0409, 0601, 0602, 0603, 0604, 0702, 0704 90, 0705, 0710 90, 0807, 0811, 1601, 1602, 1604 20, 1605 10, 1605 21, 1605 62, 1702, 1704 90 61, 1704 90 65, 1704 90 71, 1806, 1902, 2005 99, 2105, 2106, 2201, 2202 10, 2202 90, 2208 40, 2309 s výnimkou 2309909630, 2517 10, 2523 21, 2523 29, 2811 21, 2828 10, 2828 90, 3101, 3102, 3103, 3104, 3105, 3208, 3209, 3210, 3211, 3212, 3213, 3214, 3215, 3303, 3304, 3305, 3402, 3406, 3917, 3919, 3920, 3921 11, 3921 19, 3923 21, 3923 29, 3923 30, 3924, 3925, 3926 10, 3926 30, 3926 90 92, 4418 10, 4418 20, 4418 90, 4818 10, 4818 20, 4818 30, 4818 40, 4818 90, 4819, 4821, 4823, 4902, 4907 00 90, 4909, 4910, 4911 10, 6103, 6104, 6105, 6107, 6109 10, 6109 90 20, 6109 90 90, 6203, 6204, 6205, 6207, 6208, 6805, 6810 11, 6810 19, 6810 91, 6811 81, 6811 82, 7015 10, 7213, 7214, 7217, 7308, 7314, 7610, 8421 21, 8708 21 90, 8708 99 97, 8716 40, 8901 90 10, 9021 21, 9021 29, 9401 30, 9401 51, 9401 59, 9401 69, 9401 71, 9401 79, 9401 90, 9403, 9404 10, 9404 21, 9405 60.

4. Najvzdialenejší región Mayotte

0301, 0302, 0303, 0304, 0305, 4407, 4409, 4414, 4418, 4419, 4420, 4421, 4819, 4821, 4902, 4909, 4910, 4911, 7003, 7005, 7210, 7212 30, 7216 61 90, 7216 91 10, 7301, 7308 30, 7312, 7314, 7326 90 98, 7606, 7610 10, 8310, 9401 69, 9401 90 30, 9403 20 80, 9403 40, 9406 00 31, 9406 00 38.

5. Najvzdialenejší región Réunion

0306 11, 0306 16, 0306 17, 0306 21, 0306 26, 0306 27, 0307 11, 0307 19, 0307 59, 0409, 0603, 0604 20 40, 0604 90 91, 0604 90 99, 0709 60, 0901 21, 0901 22, 0910 11, 0910 12, 0910 30, 0910 91 10, 0910 91 90, 1516 20, 1601, 1602, 1605,1704, 1806, 1901, 1902, 1905, 2005 51, 2005 59, 2005 99 10, 2005 99 30, 2005 99 50, 2005 99 80, 2008 s výnimkou 2008191980, 2008305590, 2008405190, 2008405990, 2008506190, 2008605090, 2008706190, 2008805090, 2008975990 a 2008994980, 2105, 2106 90, 2208 40, 2309 10, 3208, 3209, 3210, 3212, 3301 12, 3301 13, 3301 24, 3301 29, 3301 30, 3401 11, 3917, 3920, 3921 90 60, 3923, 3925 20, 3925 30, 4012, 4418, 4818 10, 4819 10, 4819 20, 4821, 4823 70, 4823 90, 4909, 4910, 4911 10, 4911 91, 7216 61 10, 7308 s výnimkou 7308 90, 7309, 7310, 7314 20, 7314 39, 7314 41, 7314 49, 7314 50, 7326, 7608, 7610, 7616 91, 7616 99 90, 8419 19, 8528 51, 8528 71, 8528 72, 8528 73, 9401 s výnimkou 9401 10 a 9401 20, 9403, 9404 10, 9506 99 90.

C. Zoznam výrobkov uvedených podľa zatriedenia nomenklatúry Spoločného colného sadzobníka

1. Najvzdialenejší región Guadeloupe

0901 21, 0901 22, 1006 30, 1006 40, 1101, 1701, 2007, 2009 s výnimkou 2009119998, 2009499990, 2009791990, 2009896990, 2009897390, 2009899799, 2009905939 a 2009905990, 2208 70 (2), 2208 90 (2), 7009 91, 7009 92.

2. Najvzdialenejší región Francúzska Guyana

1702, 2007, 2009 s výnimkou 2009119998, 2009311999, 2009499990, 2009893690, 2009819990 a 2009909880, 2203, 2208 70 (2), 2208 90 (2), 4403 49, 4403 99 95, 4407 22, 4407 29, 4407 99 96, 4409 29 91, 4409 29 99, 4418 10 10, 4418 10 90, 4418 20 10, 4418 20 80, 4418 40, 4418 50, 4418 60, 4418 90, 4420 10, 9403 40 10, 9406 00 11, 9406 00 20, 9406 00 38.

3. Najvzdialenejší región Martinik

0901 21, 0901 22, 1006 30, 1006 40, 1101 00 11, 1101 00 15, 1701, 1901, 1905, 2006 00 10, 2006 00 35, 2006 00 91, 2007 s výnimkou 2007109915, 2007993315, a 2007993929, 2008 s výnimkou 2008 20 51, 2008506190, 2008605010, 2008805090, 2008939390, 2008975190, 2008975990, 2008994894, 2008994899, 2008994980 a 2008999990, 2009 s výnimkou 2009119996, 2009119998, 2009199899, 2009299990, 2009393919, 2009393999, 2009493091, 2009493099, 2009499190, 2009695110, 2009791191, 2009791199, 2009899799 (3), 2009899999 (3) a 2009905990 (3), 2203, 2204 29, 2205, 2208 70 (2), 2208 90 (2), 7009 91, 7009 92, 7212 30, 9001 40.

4. Najvzdialenejší región Mayotte

0401, 0403, 0406, 1601, 1602, 1901, 1905, 2105, 2201, 2202, 2203, 3301 29 11, 3301 29 31, 3401, 3402, 9404 29 90.

5. Najvzdialenejší región Réunion

0905 10, 1512 19, 1514 19 90, 1515 29, 2009 s výnimkou 2009119996, 2009199899, 2009299990, 2009393119, 2009691910, 2009695110, 2009791990, 2009799820, 2009896990 (2), 2009897390, 2009899799 (2), 2009899999 (2), 2009905180 a 2009 90 59 (2), 2202 10, 2202 90, 2203, 2204 21 79, 2204 21 80, 2204 21 83, 2204 21 84, 2204 29 83, 2204 29 84, 2206 00 59, 2206 00 89, 2208 70 (3), 2208 90 (3), 2402 20, 7113, 7114, 7115, 7117, 7308 90, 9404 21 10, 9404 21 90, 9404 29 10, 9404 29 90.

(1) Príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú. v. ES L 256, 7.9.1987, s. 1).

(2) Len výrobky na báze rumu patriace do položky 2208 40.

(3) V prípade, že výrobok má hodnotu Brix vyššiu ako 20.

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/8

ROZHODNUTIE RADY

z 27. júna 2013

o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Kanadou o spolupráci v colnej oblasti, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s bezpečnosťou dodávateľského reťazca

(2014/941/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 4 prvý pododsek v spojení s jej článkom 218 ods. 6 písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu,

keďže:

(1)	Európska únia a Kanada by mali rozšíriť svoju spoluprácu v colnej oblasti, aby sa vzťahovala na zaistenie bezpečnosti dodávateľského reťazca a súvisiace riadenie rizík s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávateľského reťazca od začiatku až do konca, a zároveň uľahčiť zákonný obchod.

(2)	V súlade s rozhodnutím Rady 2012/643/EÚ (1) sa Dohoda medzi Európskou úniou a Kanadou o spolupráci v colnej oblasti, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s bezpečnosťou dodávateľského reťazca (ďalej len „dohoda“), podpísala 4. marca 2013 s výhradou jej uzavretia.

(3)

Pozícia, ktorú Únie prijme v Spoločnom výbore pre spoluprácu v colnej oblasti EÚ – Kanada (JCCC) k prijatiu aktov s právnymi účinkami týmto výborom, by sa mala prijať v súlade s postupom podľa článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ak bude potrebné, aby Únia prijala v JCCC iné pozície, tieto ustanoví Rada v súlade s článkom 16 Zmluvy o Európskej únii.

(4)	Dohoda by sa mala v mene Únie schváliť,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa v mene Únie schvaľuje Dohoda medzi Európskou úniou a Kanadou o spolupráci v colnej oblasti, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s bezpečnosťou dodávateľského reťazca (ďalej len „dohoda“).

Text dohody je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Predseda Rady určí osobu, ktorá je v mene Únie oprávnená vykonať oznámenie stanovené v článku 9 dohody s cieľom vyjadriť súhlas Únie s tým, že bude viazaná dohodou (2).

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 27. júna 2013

Za Radu

predseda

E. GILMORE

(1) Ú. v. EÚ L 287, 18.10.2012, s. 1.

(2) Generálny sekretariát Rady uverejní dátum nadobudnutia platnosti dohody v Úradnom vestníku Európskej únie.

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/10

DOHODA

medzi Európskou úniou a Kanadou o spolupráci v colnej oblasti v záležitostiach súvisiacich s bezpečnosťou dodávateľského reťazca

EURÓPSKA ÚNIA a KANADA („zmluvné strany“),

UZNÁVAJÚC potrebu Kanady a Európskej únie zvýšiť komplexnú bezpečnosť dodávateľského reťazca, a zároveň uľahčiť zákonný obchod,

POTVRDZUJÚC dlhodobé úzke a plodné vzťahy medzi colnými orgánmi Kanady a Európskej únie,

UZNÁVAJÚC, že tieto vzťahy sa môžu zlepšiť užšou spoluprácou v oblasti bezpečnosti kontajnerovej dopravy a v iných záležitostiach spojených so zaistením bezpečnosti dodávateľského reťazca, ktorá by sa v čo možno najvyššej miere zakladala na vzájomnom uznávaní metód riadenia rizika, noriem v oblasti rizika, bezpečnostných kontrol a programov obchodného partnerstva,

ZAMERIAVAJÚC sa na poskytnutie rámca pre budúce prostriedky spolupráce s cieľom zdokonaliť praktické postupy na zaistenie bezpečnosti dodávateľského reťazca, ktorým by sa zvýšila efektívnosť v colnej oblasti, čím by sa zaistila komplexná bezpečnosť dodávateľského reťazca a uľahčil zákonný obchod v prospech ich vlastných obchodných spoločenstiev,

ZAMERIAVAJÚC sa na vypracovanie stratégie, ktorá umožní spoluprácu Kanady a Európskej únie v oblasti inšpekcie prepravovaného nákladu,

VYCHÁDZAJÚC z kľúčových prvkov rámca noriem SAFE Svetovej colnej organizácie na zabezpečenie a uľahčenie svetového obchodu,

ODKAZUJÚC na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Kanadou o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných záležitostiach, ktorá nadobudla platnosť 1. januára 1998 („CMAA“) a so želaním rozšíriť rozsah pôsobnosti danej dohody prostredníctvom dohody v konkrétnej veci v súlade s článkom 23 CMAA,

POTVRDZUJÚC, že Spoločný výbor pre colnú spoluprácu („JCCC“) bol zriadený podľa článku 20 CMAA s cieľom zaistiť riadne fungovanie CMAA a okrem iného prijať opatrenia potrebné na spoluprácu v colnej oblasti v súlade s cieľmi CMAA a opatrenia potrebné na rozšírenie CMAA s cieľom zvýšiť úroveň spolupráce v colnej oblasti a doplniť ju o konkrétne sektory alebo záležitosti,

SA DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Na účely tejto dohody „colný orgán“ znamená:

—	v Európskej únii: príslušné útvary Európskej komisie a colné orgány členských štátov Európskej únie,

—	v Kanade: orgán štátnej správy, ktorý Kanada určila za orgán zodpovedný za správu jej colných zákonov.

Článok 2

Zmluvné strany spolupracujú v oblasti bezpečnosti dodávateľského reťazca a súvisiaceho riadenia rizika.

Článok 3

Zmluvné strany riadia túto spoluprácu prostredníctvom svojich príslušných colných orgánov.

Článok 4

Zmluvné strany spolupracujú prostredníctvom:

a)	posilnenia colných aspektov zabezpečenia logistického reťazca medzinárodného obchodu pri súčasnom uľahčení zákonného obchodu;

b)	ustanovenia minimálnych noriem, v najširšom možnom rozsahu, pre metódy riadenia rizika a súvisiacich požiadaviek a programov,

c)	úsilia o, a ak je to vhodné, ustanovenia vzájomného uznávania metód riadenia rizika, noriem v oblasti rizika, bezpečnostných kontrol, bezpečnosti dodávateľského reťazca a programov obchodného partnerstva vrátane rovnocenných opatrení na uľahčenie obchodu;

výmeny informácií na účely zaistenia bezpečnosti dodávateľského reťazca a riadenia rizika; na akúkoľvek výmenu informácií na základe tejto dohody sa vzťahujú požiadavky na dôvernosť informácií a ochranu osobných údajov podľa článku 16 CMAA, ako aj požiadavky na dôvernosť a ochranu súkromia ustanovené v právnych predpisoch zmluvných strán;

e)	zriadenia kontaktných miest na výmenu informácií na zaistenie bezpečnosti dodávateľského reťazca;

f)	vytvorenia, ak je to vhodné, rozhrania na výmenu údajov, vrátane údajov pred príchodom a údajov pred odchodom;

g)	vypracovania stratégie umožňujúcej colným orgánom spolupracovať v oblasti inšpekcie prepravovaného nákladu;

h)	čo najširšej možnej spolupráce na akýchkoľvek viacstranných fórach, na ktorých môžu byť vznesené a diskutované otázky bezpečnosti dodávateľského reťazca.

Článok 5

JCCC zriadený podľa článku 20 CMAA dohliada na riadne fungovanie tejto dohody a preskúmava všetky otázky, ktoré vzniknú pri jej uplatňovaní. Je oprávnený prijímať rozhodnutia na vykonávanie tejto dohody v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi zmluvných strán, pokiaľ ide o také aspekty, ako napríklad prenos údajov a vzájomne dohodnuté prínosy, najmä: vzájomné uznávanie metód riadenia rizika, noriem v oblasti rizika, bezpečnostných kontrol a programov obchodného partnerstva.

Článok 6

JCCC zriadi primerané pracovné mechanizmy vrátane pracovných skupín na podporu svojej práce pri vykonávaní tejto dohody a na riešenie najmä týchto aspektov:

a)	určenie akýchkoľvek regulačných alebo legislatívnych zmien, ktoré sú potrebné na vykonávanie tejto dohody;

b)	určenie a zavedenie opatrení na podporu mechanizmov výmeny informácií;

c)	určenie a zavedenie osvedčených postupov vrátane osvedčených postupov na zosúladenie požiadaviek na predbežné elektronické informácie o náklade s medzinárodnými normami vzťahujúcimi sa na vstupujúce, vystupujúce a tranzitné zásielky;

d)	vymedzenie a zavedenie noriem analýzy rizika pre informácie potrebné na určenie vysoko rizikových zásielok, ktoré sa dovážajú do Kanady a Európskej únie, ktoré sa na ich území prekladajú alebo ktoré ich územím prechádzajú;

e)	vymedzenie a zavedenie opatrení na zosúladenie noriem na posudzovanie rizika;

f)	vymedzenie minimálnych noriem kontroly a metód, na základe ktorých sa tieto normy môžu splniť;

g)	zlepšenie a zavedenie noriem pre programy obchodného partnerstva, ktoré sú zamerané na zvýšenie bezpečnosti dodávateľského reťazca a na uľahčenie pohybu zákonného obchodu;

h)	vymedzenie a vykonávanie konkrétnych krokov na zavedenie vzájomného uznávania metód riadenia rizika, noriem v oblasti rizika, bezpečnostných kontrol a programov obchodného partnerstva vrátane rovnocenných opatrení na uľahčenie obchodného styku.

Článok 7

1. Ak medzi zmluvnými stranami vzniknú ťažkosti alebo spory týkajúce sa vykonávania tejto dohody, colné orgány zmluvných strán sa snažia vyriešiť ich konzultáciami a rokovaniami.

2. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť aj na iných formách riešenia sporov.

Článok 8

1. Túto dohodu je možné zmeniť a doplniť písomnou dohodou zmluvných strán.

2. Zmena a doplnenie nadobúda platnosť 90 dní odo dňa zaslania druhého oznámenia prostredníctvom výmeny nót diplomatickou cestou, pričom sa uvedie, že zmluvné strany dokončili svoje príslušné interné postupy, ktoré sú potrebné na nadobudnutie platnosti danej zmeny a doplnenia.

Článok 9

Táto dohoda nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, kedy si zmluvné strany navzájom oznámili ukončenie postupov potrebných na to, aby táto dohoda nadobudla platnosť.

Článok 10

1. Táto dohoda zostáva v platnosti na dobu neurčitú.

2. Zmluvná strana môže túto dohodu vypovedať doručením oznámenia o vypovedaní dohody druhej zmluvnej strane diplomatickou cestou.

3. Toto vypovedanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia oznámenia o vypovedaní dohody druhej zmluvnej strane.

4. V prípade vypovedania dohody zostávajú akékoľvek rozhodnutia JCCC v platnosti, pokiaľ zmluvné strany nerozhodnú inak.

NA DÔKAZ TOHO dolupodpísaní splnomocnení zástupcovia podpísali túto dohodu.

Vyhotovené v dvoch pôvodných vyhotoveniach v Bruseli 4. marca 2013 v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, lotyšskom, litovskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

За Европейския съюз

Рог la Unión Europea

Za Evropskou unii

For Den Europæiske Union

Für die Europäische Union

Euroopa Liidu nimel

Για την Ευρωπαϊκή Ένωση

For the European Union

Pour l'Union européenne

Per l'Unione europea

Eiropas Savienības vārdā –

Europos Sąjungos vardu

Az Európai Unió részéről

Għall-Unjoni Ewropea

Voor de Europese Unie

W imieniu Unii Europejskiej

Pela União Europeia

Pentru Uniunea Europeană

Za Európsku úniu

Za Evropsko unijo

Euroopan unionin puolesta

För Europeiska unionen

За Канада

Por Canadá

Za Kanadu

For Canada

Für Kanada

Kanada nimel

Για τον Καναδά

For Canada

Pour le Canada

Per il Canada

Kanādas vārdā –

Kanados vardu

Kanada részéről

Għall-Kanada

Voor Canada

W imieniu Kanady

Pelo Canadá

Pentru Canada

Za Kanadu

Za Kanado

Kanadan puolesta

För Kanada

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/14

NARIADENIE RADY (EÚ, Euratom) č. 1377/2014

z 18. decembra 2014,

ktorým sa mení nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2007/436/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 322 ods. 2,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 106a,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov (1),

keďže:

(1)

Podľa článku 10 ods. 4 až 8 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 (2) Komisia má vypočítať sumy úprav vlastných zdrojov založených na dani z pridanej hodnoty uvedených v článku 2 ods. 1 písm. b) rozhodnutia Rady 2007/436/ES, Euratom (3) (ďalej len „zdroje z DPH“) a vlastných zdrojov založených na hrubom národnom dôchodku (HND) uvedených v článku 2 ods. 1 písm. c) uvedeného rozhodnutia (ďalej len „dodatočné zdroje“) a oznámiť ich včas členským štátom, aby mohli tieto sumy úprav vložiť v prvý pracovný deň mesiaca december na účet Komisie uvedený v článku 9 ods. 1 nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000.

(2)

Za výnimočných okolností môžu tieto úpravy viesť k veľmi vysokým sumám, ktoré môžu v prípade niektorých členských štátov výrazne prekročiť dve mesačné dvanástiny, ktoré sa majú sprístupniť ako zdroje z DPH a dodatočné zdroje, a súhrnne môžu v prípade všetkých členských štátov prekročiť polovicu mesačných dvanástin.

(3)	Pre niektoré členské štáty môže povinnosť sprístupniť takéto vysoké sumy predstavovať vysoké finančné zaťaženie, ktoré môže pre tie členské štáty najmä ku koncu roka znamenať značný fiškálny tlak.

(4)	Členské štáty by preto pri splnení určitých podmienok mali mať možnosť požiadať o odloženie sprístupnenia týchto súm do prvého pracovného dňa mesiaca september nasledujúceho roka.

(5)

Bez toho, aby bola dotknutá existujúca povinnosť sprístupniť požadované sumy na účet Komisie, každý členský štát, ktorý sa rozhodne uplatniť túto možnosť, by mal v dostatočnom predstihu pred prvým pracovným dňom mesiaca december zaslať Komisii žiadosť obsahujúcu dátum alebo dátumy sprístupnenia sumy úprav, aby sa umožnila účinná správa hotovostných potrieb Únie. Akékoľvek oneskorenie, pokiaľ ide o sprístupnenie týchto súm úprav v deň alebo dni oznámené Komisii, by malo mať za následok úhradu úroku za podmienok uvedených v článku 11 nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000.

(6)	Sumy, ktoré sa majú sprístupniť v prvý pracovný deň v decembri 2014 v dôsledku úprav, majú bezprecedentný rozsah, čo je situácia, s ktorou nebolo možné počítať v čase, keď sa nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000 prijímalo.

(7)

S cieľom zabrániť tomu, aby táto mimoriadna a nepredvídaná situácia viedla k neprimerane vysokému zaťaženiu rozpočtov členských štátov tesne pre koncom roka, mala by sa uplatniť možnosť ustanovená v tomto nariadení na úpravy, ktoré podľa nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000 mali byť zapísané do účtovných záznamov Komisie v prvý pracovný deň mesiaca december 2014. V súvislosti s tým členské štáty, ktoré si želajú túto možnosť využiť, už Komisii zaslali formálnu žiadosť spolu so splátkovým kalendárom pred prvým pracovným dňom decembra 2014.

(8)	Nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V článku 10 nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000 sa vkladá tento odsek:

„7a. Bez ohľadu na pravidlá stanovené v odseku 4 až 7 tohto článku, členský štát môže na základe formálnej žiadosti Komisie vložiť na účet uvedený v článku 9 ods. 1 sumy, ktoré majú byť pripísané na účet Komisie podľa týchto odsekov, do prvého pracovného dňa mesiaca september nasledujúceho roka, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

ak by dotknutý členský štát musel na účet uvedený v článku 9 ods. 1 v prvý pracovný deň mesiaca december vložiť sumu presahujúcu dve dvanástiny celkovej sumy, ktorú má podľa rozpočtu platného 15. novembra toho istého roku daný členský štát odviesť ako zdroje z DPH a dodatočné zdroje, ako sa uvádza v prvom pododseku odseku 3 tohto článku, alebo

ak by členské štáty museli na účet uvedený v článku 9 ods. 1 v prvý pracovný deň mesiaca december spolu vložiť celkovú sumu presahujúcu polovicu dvanástiny celkovej sumy, ktorú majú podľa rozpočtu platného 15. novembra toho istého roku odviesť ako zdroje z DPH a dodatočné zdroje, ako sa uvádza v prvom pododseku odseku 3 tohto článku, a to s uplatnením výmenných kurzov definovaných v uvedenom pododseku.

Členské štáty môžu uplatniť prvý pododsek tohto odseku iba v prípade, ak pred prvým pracovným dňom mesiaca december zaslali Komisii formálnu žiadosť obsahujúcu splátkový kalendár a dátum alebo dátumy vloženia sumy úprav na účet uvedený v článku 9 ods. 1.

Komisia po doručení formálnej žiadosti potvrdí, že podmienky stanovené v prvom pododseku písm. a) alebo b) a v druhom pododseku boli splnené, a oznámi to členským štátom.

Akékoľvek oneskorenie, pokiaľ ide o vloženie sumy úprav na účet uvedený v článku 9 ods. 1 v deň alebo dni oznámené Komisii podľa druhého pododseku tohto odseku, je dôvodom na úhradu úrokov zo strany dotknutého členského štátu za podmienok stanovených v článku 11.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa na sumy, ktoré sa majú vložiť na účet uvedený v článku 9 ods. 1 nariadenia (ES, Euratom) č. 1150/2000 po 30. novembri 2014.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. decembra 2014

Za Radu

predseda

S. GOZI

(1) Stanovisko z 27. novembra 2014 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2007/436/ES o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 130, 31.5.2000, s. 1).

(3) Rozhodnutie Rady 2007/436/ES,Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17).

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/16

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1378/2014

zo 17. októbra 2014,

ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (1), a najmä na jeho článok 58 ods. 7,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 3 a článok 7 ods. 3,

keďže:

(1)

V súlade s článkom 11 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo oznámili Komisii k 1. augustu 2014 svoje rozhodnutia prijaté podľa článku 11 uvedeného nariadenia vrátane odhadovaného produktu zníženia na kalendárne roky 2015 až 2019.

(2)

V súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 má byť odhadovaný produkt zníženia platieb, ktorý členské štáty oznámili a ktorý sa uvádza v článku 11 ods. 6 uvedeného nariadenia, sprístupnený ako podpora Únie na opatrenia v rámci programov rozvoja vidieka. V dôsledku toho je potrebné upraviť prílohu I k nariadeniu (EÚ) č. 1305/2013 a prílohu III k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 vzhľadom na sumy oznámené členskými štátmi.

(3)

Okrem toho v určitých prípadoch môže byť produkt zníženia platieb nulový, a to môže byť spôsobené najmä štruktúrou poľnohospodárskych podnikov v členských štátoch a očakávaným rozdelením priamych platieb a možnosťou, že členské štáty môžu uplatňovať článok 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Preto Belgicko, Luxembursko, Malta, Rakúsko, Slovinsko a Fínsko oznámili Komisii svoj odhadovaný produkt zníženia, ktorý je nulový pre všetky kalendárne roky 2015 až 2019.

(4)	Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Chorvátsko, Litva a Rumunsko sa rozhodli využiť článok 11 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013.

(5)

V súlade s článkom 136a ods. 1 nariadenia (ES) č. 73/2009 (3) a s článkom 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Grécko, Holandsko a Rumunsko oznámili Komisii k 1. augustu 2014 svoje rozhodnutie previesť určitý percentuálny podiel svojich vnútroštátnych ročných stropov na kalendárne roky 2015 až 2019 na programy rozvoja vidieka financované z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) č. 1305/2013.

(6)

V súlade s článkom 136a ods. 2 tretím pododsekom nariadenia (ES) č. 73/2009 a s článkom 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 Maďarsko oznámilo Komisii k 1. augustu 2014 svoje rozhodnutie previesť na priame platby určitý percentuálny podiel sumy vyčlenenej na podporu opatrení v rámci programov rozvoja vidieka financovaných z EPFRV v období rokov 2016 až 2020, ako sa vymedzuje v nariadení (EÚ) č. 1305/2013.

(7)	Príloha I k nariadeniu (ES) č. 1305/2013 a prílohy II a III k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)	Keďže toto nariadenie je potrebné v záujme hladkého a včasného prijatia programov rozvoja vidieka, je vhodné, aby nadobudlo účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha I k nariadeniu (EÚ) č. 1305/2013 sa nahrádza textom uvedeným v prílohe I k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Prílohy II a III k nariadeniu (EÚ) č. 1307/2013 sa nahrádzajú textom v prílohe II k tomuto nariadeniu.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. októbra 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.

(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608.

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 (Ú. v. EÚ L 30, 31.1.2009, s. 16).

PRÍLOHA I

„PRÍLOHA I

ROZDELENIE PODPORY, KTORÚ ÚNIA POSKYTUJE NA ROZVOJ VIDIEKA (2014 Až 2020)

(bežné ceny v EUR)
	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020	SPOLU 2014 – 2020
Belgicko	78 342 401	78 499 837	91 078 375	97 175 076	97 066 202	102 912 713	102 723 155	647 797 759
Bulharsko	335 499 038	335 057 822	337 270 538	340 409 994	339 966 052	339 523 306	338 990 216	2 366 716 966
Česká republika	314 349 445	312 969 048	345 955 782	344 509 078	343 033 490	323 242 050	321 615 103	2 305 673 996
Dánsko	90 287 658	90 168 920	136 397 742	144 868 072	153 125 142	152 367 537	151 588 619	918 803 690
Nemecko	1 221 378 847	1 219 851 936	1 407 185 642	1 404 073 302	1 400 926 899	1 397 914 658	1 394 588 766	9 445 920 050
Estónsko	103 626 144	103 651 030	111 192 345	122 865 093	125 552 583	127 277 180	129 177 183	823 341 558
Írsko	313 148 955	313 059 463	313 149 965	313 007 411	312 891 690	312 764 355	312 570 314	2 190 592 153
Grécko	605 051 830	604 533 693	705 210 906	703 471 245	701 719 722	700 043 071	698 261 326	4 718 291 793
Španielsko	1 187 488 617	1 186 425 595	1 186 659 141	1 185 553 005	1 184 419 678	1 183 448 718	1 183 394 067	8 297 388 821
Francúzsko	1 404 875 907	1 635 877 165	1 663 306 545	1 665 777 592	1 668 304 328	1 671 324 729	1 675 377 983	11 384 844 249
Chorvátsko	332 167 500	282 342 500	282 342 500	282 342 500	282 342 500	282 342 500	282 342 500	2 026 222 500
Taliansko	1 480 213 402	1 483 373 476	1 491 492 990	1 493 380 162	1 495 583 530	1 498 573 799	1 501 763 408	10 444 380 767
Cyprus	18 895 839	18 893 552	18 897 207	18 894 801	18 892 389	18 889 108	18 881 481	132 244 377
Lotyšsko	138 327 376	150 968 424	153 066 059	155 139 289	157 236 528	159 374 589	161 491 517	1 075 603 782
Litva	230 392 975	230 412 316	230 431 887	230 451 686	230 472 391	230 483 599	230 443 386	1 613 088 240
Luxembursko	14 226 474	14 272 231	14 318 896	14 366 484	14 415 051	14 464 074	14 511 390	100 574 600
Maďarsko	495 668 727	495 016 871	489 265 618	488 620 684	488 027 342	487 402 356	486 662 895	3 430 664 493
Malta	13 880 143	13 965 035	13 938 619	13 914 927	13 893 023	13 876 504	13 858 647	97 326 898
Holandsko	87 118 078	87 003 509	118 496 585	118 357 256	118 225 747	118 107 797	117 976 388	765 285 360
Rakúsko	557 806 503	559 329 914	560 883 465	562 467 745	564 084 777	565 713 368	567 266 225	3 937 551 997
Poľsko	1 569 517 638	1 175 590 560	1 193 429 059	1 192 025 238	1 190 589 130	1 189 103 987	1 187 301 202	8 697 556 814
Portugalsko	577 031 070	577 895 019	578 913 888	579 806 001	580 721 241	581 637 133	582 456 022	4 058 460 374
Rumunsko	1 149 848 554	1 148 336 385	1 176 689 135	1 186 544 149	1 184 725 381	1 141 925 604	1 139 927 194	8 127 996 402
Slovinsko	118 678 072	119 006 876	119 342 187	119 684 133	120 033 142	120 384 760	120 720 633	837 849 803
Slovensko	271 154 575	213 101 979	215 603 053	215 356 644	215 106 447	214 844 203	214 524 943	1 559 691 844
Fínsko	335 440 884	336 933 734	338 456 263	340 009 057	341 593 485	343 198 337	344 776 578	2 380 408 338
Švédsko	257 858 535	258 014 757	249 223 940	249 386 135	249 552 108	249 710 989	249 818 786	1 763 565 250
Spojené kráľovstvo	667 773 873	752 322 030	755 698 156	755 518 938	755 301 511	756 236 113	756 815 870	5 199 666 491
Spolu EÚ-28	13 970 049 060	13 796 873 677	14 297 896 488	14 337 975 697	14 347 801 509	14 297 087 137	14 299 825 797	99 347 509 365

Technická pomoc	34 130 699	34 131 977	34 133 279	34 134 608	34 135 964	34 137 346	34 138 756	238 942 629
Spolu	14 004 179 759	13 831 005 654	14 332 029 767	14 372 110 305	14 381 937 473	14 331 224 483	14 333 964 553	99 586 451 994“

PRÍLOHA II

„

PRÍLOHA II

Vnútroštátne stropy uvedené v článku 6

(v tisícoch EUR)
Kalendárny rok	2015	2016	2017	2018	2019	2020
Belgicko	523 658	509 773	502 095	488 964	481 857	505 266
Bulharsko	721 251	792 449	793 226	794 759	796 292	796 292
Česká republika	844 854	844 041	843 200	861 708	861 698	872 809
Dánsko	870 751	852 682	834 791	826 774	818 757	880 384
Nemecko	4 912 772	4 880 476	4 848 079	4 820 322	4 792 567	5 018 395
Estónsko	114 378	114 562	123 704	133 935	143 966	169 366
Írsko	1 215 003	1 213 470	1 211 899	1 211 482	1 211 066	1 211 066
Grécko	1 921 966	1 899 160	1 876 329	1 855 473	1 834 618	1 931 177
Španielsko	4 842 658	4 851 682	4 866 665	4 880 049	4 893 433	4 893 433
Francúzsko	7 302 140	7 270 670	7 239 017	7 214 279	7 189 541	7 437 200
Chorvátsko (1)	183 035	202 065	240 125	278 185	316 245	304 479
Taliansko	3 902 039	3 850 805	3 799 540	3 751 937	3 704 337	3 704 337
Cyprus	50 784	50 225	49 666	49 155	48 643	48 643
Lotyšsko	181 044	205 764	230 431	255 292	280 154	302 754
Litva	417 890	442 510	467 070	492 049	517 028	517 028
Luxembursko	33 604	33 546	33 487	33 460	33 432	33 432
Maďarsko	1 345 746	1 344 461	1 343 134	1 343 010	1 342 867	1 269 158
Malta	5 241	5 241	5 242	5 243	5 244	4 690
Holandsko	749 315	736 840	724 362	712 616	700 870	732 370
Rakúsko	693 065	692 421	691 754	691 746	691 738	691 738
Poľsko	3 378 604	3 395 300	3 411 854	3 431 236	3 450 512	3 061 518
Portugalsko	565 816	573 954	582 057	590 706	599 355	599 355
Rumunsko	1 599 993	1 772 469	1 801 335	1 872 821	1 903 195	1 903 195
Slovinsko	137 987	136 997	136 003	135 141	134 278	134 278
Slovensko	438 299	441 478	444 636	448 155	451 659	394 385
Fínsko	523 333	523 422	523 493	524 062	524 631	524 631
Švédsko	696 890	697 295	697 678	698 723	699 768	699 768
Spojené kráľovstvo	3 173 324	3 179 880	3 186 319	3 195 781	3 205 243	3 591 683

PRÍLOHA III

Čisté stropy uvedené v článku 7

(v miliónoch EUR)
Kalendárny rok	2015	2016	2017	2018	2019	2020
Belgicko	523,7	509,8	502,1	489,0	481,9	505,3
Bulharsko	720,9	788,8	789,6	791,0	792,5	798,9
Česká republika	840,1	839,3	838,5	856,7	856,7	872,8
Dánsko	870,2	852,2	834,3	826,3	818,3	880,4
Nemecko	4 912,8	4 880,5	4 848,1	4 820,3	4 792,6	5 018,4
Estónsko	114,4	114,5	123,7	133,9	143,9	169,4
Írsko	1 214,8	1 213,3	1 211,8	1 211,4	1 211,0	1 211,1
Grécko	2 109,8	2 087,0	2 064,1	2 043,3	2 022,4	2 119,0
Španielsko	4 902,3	4 911,3	4 926,3	4 939,7	4 953,1	4 954,4
Francúzsko	7 302,1	7 270,7	7 239,0	7 214,3	7 189,5	7 437,2
Chorvátsko (2)	183,0	202,1	240,1	278,2	316,2	304,5
Taliansko	3 897,1	3 847,3	3 797,2	3 750,0	3 702,4	3 704,3
Cyprus	50,8	50,2	49,7	49,1	48,6	48,6
Lotyšsko	181,0	205,7	230,3	255,0	279,8	302,8
Litva	417,9	442,5	467,1	492,0	517,0	517,0
Luxembursko	33,6	33,5	33,5	33,5	33,4	33,4
Maďarsko	1 276,7	1 275,5	1 274,1	1 274,0	1 273,9	1 269,2
Malta	5,2	5,2	5,2	5,2	5,2	4,7
Holandsko	749,2	736,8	724,3	712,5	700,8	732,4
Rakúsko	693,1	692,4	691,8	691,7	691,7	691,7
Poľsko	3 359,2	3 375,7	3 392,0	3 411,2	3 430,2	3 061,5
Portugalsko	565,9	574,0	582,1	590,8	599,4	599,5
Rumunsko	1 600,0	1 772,5	1 801,3	1 872,8	1 903,2	1 903,2
Slovinsko	138,0	137,0	136,0	135,1	134,3	134,3
Slovensko	435,5	438,6	441,8	445,2	448,7	394,4
Fínsko	523,3	523,4	523,5	524,1	524,6	524,6
Švédsko	696,8	697,2	697,6	698,7	699,7	699,8
Spojené kráľovstvo	3 169,8	3 176,3	3 182,7	3 191,4	3 200,8	3 591,7

“

(1) V prípade Chorvátska vnútroštátny strop na kalendárny rok 2021 predstavuje 342 539 000 EUR a na rok 2022 predstavuje 380 599 000 EUR.

(2) V prípade Chorvátska čistý strop na kalendárny rok 2021 predstavuje 342 539 000 EUR a na rok 2022 predstavuje 380 599 000 EUR.

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/22

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1379/2014

zo 16. decembra 2014,

ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých výrobkov zo skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 248/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1), a najmä na jeho článok 15, a na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (2), a najmä na jeho článok 9 ods. 4 a článok 11 ods. 3,

keďže:

A. POSTUP

1. Platné opatrenia

(1)	Vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 248/2011 (3) Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7019 11 00, ex 7019 12 00 a 7019 31 00 a majú pôvod v Čínskej ľudovej republike.

2. Začatie antisubvenčného prešetrovania

(2)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 12. decembra 2013 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí antisubvenčného prešetrovania“) o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov zo skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Európskej únie (4).

(3)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu z 28. októbra 2013, ktorý podalo Európske združenie výrobcov sklenených vlákien (ďalej len „APFE“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby určitých výrobkov zo skleneného vlákna v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o subvencovaní určitých výrobkov zo skleneného vlákna a o značnej ujme, ktorá z toho vyplývala, čo Komisia považovala za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(4)

V súlade s článkom 10 ods. 7 nariadenia (ES) č. 597/2009 (ďalej len „základné antisubvenčné nariadenie“) Komisia pred začatím konania oznámila vláde ČĽR, že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovaný dovoz určitých výrobkov zo skleneného vlákna s pôvodom v ČĽR údajne spôsoboval výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Komisia prizvala vládu ČĽR na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom podnetu a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu.

(5)

Vláda ČĽR prijala ponuku na konzultácie, ktoré sa následne uskutočnili 5. decembra 2013. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k žiadnemu obojstranne prijateľnému riešeniu. Komisia však zohľadnila pripomienky vlády ČĽR týkajúce sa schém uvedených v podnete. Po skončení konzultácií zaslala vláda ČĽR 9. decembra 2013 svoje písomné pripomienky.

(6)	Komisia ponúkla vláde ČĽR dodatočné konzultácie vzhľadom na dodatočné schémy, ktoré boli identifikované počas prešetrenia. Vláda ČĽR však ponuku neprijala, pretože tvrdila, že ohľadom týchto schém dostala nedostatočné informácie.

3. Paralelná žiadosť o čiastočné predbežné preskúmanie platných antidumpingových opatrení

(7)

Komisia dostala žiadosť o začatie čiastočného predbežného preskúmania platných antidumpingových opatrení (5) s rozsahom obmedzeným na preskúmanie ujmy podľa článku 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „základné antidumpingové nariadenie“). Žiadosť podalo 28. októbra 2013 taktiež APFE v mene výrobcov z Únie predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby určitých výrobkov zo skleneného vlákna v Únii.

(8)

Keďže Komisia stanovila, že existujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie začatia čiastočného predbežného preskúmania, informovala 18 decembra 2013 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „oznámenie o začatí čiastočného predbežného antidumpingového preskúmania“) (6) o začatí čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia.

(9)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že existujúce opatrenia uložené vykonávacím nariadením Rady č. 248/2011 sú, pokiaľ ide o neho, neplatné a že súčasné preskúmanie týkajúce sa existujúcich opatrení uložených uvedeným nariadením by sa preto malo ukončiť. Tvrdil, že existujúce opatrenia sú v rozpore s antidumpingovou dohodou WTO, keďže sa mu zamietlo individuálne zaobchádzanie podľa ustanovení článku 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia, tak ako platili v čase prijatia tohto nariadenia. Na podporu svojho tvrdenia odkazoval na správu odvolacieho orgánu WTO z 28. júla 2011 vo veci DS397 (7).

(10)

V nadväznosti na správu odvolacieho orgánu WTO z 28. júla 2011 vo veci DS397 bol článok 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia zmenený (8). Táto zmena sa týka všetkých prešetrovaní, ktoré sa začali po tom, ako nadobudla platnosť 6. septembra 2012. Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov, na ktorých sa vzťahujú opatrenia, ktoré už boli v platnosti pred uvedeným dátumom, Komisia uverejnila 23. marca 2012 oznámenie (9), v ktorom vyzýva všetkých vyvážajúcich výrobcov v krajinách s netrhovým hospodárstvom, aby požiadali o preskúmanie, ak sa domnievajú, že opatrenia, ktoré sa na nich vzťahujú, by sa mali preskúmať vzhľadom na správu odvolacieho orgánu, ktorá je uvedená vyššie. Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 248/2011 bolo osobitne uvedené v danom oznámení. Komisia nedostala nijakú žiadosť o preskúmanie od tohto vyvážajúceho výrobcu a vyvážajúci výrobca ani nepožiadal o predbežné preskúmanie v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia.

(11)	Preto platnosť existujúcich opatrení nie je dotknutá a tvrdenie sa zamieta.

4. Obdobie prešetrovania a posudzované obdobie, ktoré sa vzťahujú na obe prešetrovania

(12)	Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2010 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

Analýzy ujmy vykonávané počas čiastočného predbežného antisubvenčného a čiastočného predbežného antidumpingového preskúmania vychádzali z rovnakého vymedzenia výrobného odvetvia Únie, rovnakých reprezentatívnych výrobcov z Únie a rovnakého obdobia prešetrovania a viedli k rovnakým záverom, ak nie je uvedené inak. Tento postup sa považoval za primeraný v záujme zracionalizovania analýzy ujmy a dosiahnutia konzistentných zistení v obidvoch konaniach. Z tohto dôvodu sa pripomienky k hľadisku ujmy predložené v ktoromkoľvek z týchto konaní zohľadnili v obidvoch konaniach.

5. Strany, ktorých sa prešetrovania týkajú

(14)

Komisia v oboch oznámeniach o začatí prešetrovania vyzvala zainteresované strany, aby ju kontaktovali s cieľom zúčastniť sa na oboch prešetrovaniach. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov a orgány ČĽR, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí oboch prešetrovaní a vyzvala ich, aby sa na nich zúčastnili.

(15)	Zainteresované strany dostali príležitosť vyjadriť svoje pripomienky ohľadom oboch prešetrovaní a požiadať o vypočutie Komisiu a/alebo úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach.

6. Výber vzorky

(16)

Komisia oznámila v oboch oznámeniach o začatí prešetrovania, že môže obmedziť počet prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, neprepojených dovozcov a výrobcov v Únii, ktorí budú prešetrovaní, na primeraný počet prostredníctvom výberu vzorky v súlade s článkom 17 základného antidumpingového nariadenia a v súlade s článkom 27 základného antisubvenčného nariadenia.

6.1. Výber vzorky výrobcov z Únie, ktorá sa vzťahuje na obe prešetrovania

(17)

Komisia uviedla v oboch oznámeniach o začatí prešetrovania, že vzorku výrobcov z Únie už predbežne vybrala. Komisia vybrala vzorku na základe výroby v Únii a objemu predaja podobných výrobkov na trhu Únie počas OP, ako aj zemepisného rozloženia. Vzorka pozostávala z výrobných závodov troch výrobcov nachádzajúcich sa v Belgicku, vo Francúzsku a na Slovensku (10), ktorí predstavujú približne 52 % celkovej výroby v Únii a 49 % celkového predaja na trhu Únie. Táto vzorka sa preto považovala za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie. Komisia vyzvala zúčastnené strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke.

(18)

Počas prešetrovaní vláda ČĽR uviedla, že v pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní sa bez uvedenia dôvodu uplatňovala odlišná metodika výberu vzorky ako v jednom z práve prebiehajúcich prešetrovaní. Vláda ČĽR uviedla, že i) Komisia vybrala vzorku ešte pred začatím prešetrovania, takže Komisia rozhodla už pred začatím prešetrovania, že vzorka bola nevyhnutná; ii) v pôvodnom prešetrovaní museli všetky strany, ktoré chceli byť zahrnuté do vzorky, poskytnúť Komisii informácie do 15 dní od začatia konania, zatiaľ čo v tomto prípade sa to od výrobcov už zaradených do vzorky nevyžaduje; iii) stranám, ktoré vyjadrili želanie, aby boli zaradené do vzorky, neboli poskytnuté ani v jednom z oboch oznámení o začatí prešetrovania nijaké informácie o tom, aké informácie sú potrebné na to, aby mohli byť zaradené do vzorky, ani informácie, pokiaľ ide o objem výroby a predaja, ktorý predstavujú výrobcovia zaradení do vzorky; iv) použité výberové kritérium „táto vzorka predstavuje najväčší reprezentatívny objem výrobcov, ktorý možno primerane prešetriť v dostupnom čase“ nebolo zahrnuté do článku 17 základného antidumpingového nariadenia a vzorka vybraná na tomto základe nebola v súlade s týmto ustanovením.

(19)

V oboch oznámeniach o začatí prešetrovania Komisia uviedla, že vzhľadom na veľký počet výrobcov z Únie a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci stanovených lehôt, sa rozhodla previesť výber vzorky a že súčasne navrhla predbežnú vzorku. Taká istá metodika, t. j. uplatnenie výberu vzorky, bola použitá aj v predchádzajúcom prešetrovaní. Použitie predbežnej vzorky nezmenilo metodiku, ale iba umožnilo, aby bolo účinnejšie, keďže umožňuje získať čas pri plnom rešpektovaní práv na obhajobu. Komisia vskutku poskytla príležitosť ostatným výrobcov z Únie, ktorí sa domnievajú, že v ich prípade jestvujú dôvody, na základe ktorých by mali byť zaradení do vzorky, aby sa obrátili na Komisiu alebo na akékoľvek iné zainteresované strany s cieľom predložiť akékoľvek ďalšie relevantné informácie ohľadom vzorky. V konečnej vzorke by sa mali zohľadniť všetky prípadne došlé pripomienky. Keďže neprišli nijaké pripomienky k navrhovanej vzorke, predbežná vzorka bola potvrdená. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, výrobcovia, ktorí boli predbežne vybraní do vzorky, vyplnili štandardný formulár, ktoré obsahuje potrebné informácie, aby Komisia mohla vybrať predbežnú vzorku. Štandardný formulár a odpovede sú k dispozícii na nahliadnutie v spise, ktorý nemá dôverný charakter. Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, strany, ktoré si želali byť zahrnuté do vzorky, boli vyzvané, aby sa obrátili na Komisiu do 15 dní odo dňa uverejnenia oboch oznámení o začatí prešetrovania a tým mali možnosť nahliadnuť do spisu, ktorý nemá dôverný charakter, v ktorom možno nájsť štandardné formuláre. Tieto štandardné formuláre obsahovali informácie o objeme výroby a predaja. Štvrté tvrdenie je tiež neodôvodnené, pretože článok 17 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia jasne odkazuje na najväčší reprezentatívny objem, ktorý sa môže primerane prešetriť v rámci dostupného času.

(20)

Po konečnom zverejnení vláda ČĽR zopakovala svoje tvrdenia týkajúce sa údajnej procesnej nezrovnalosti pri výbere vzorky výrobcov z Únie pred oboma prešetrovaniami a zdôraznila, že: i) odôvodnenie Komisie splniť lehoty prešetrovania je neudržateľné, lebo článok 17 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia a článok 27 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia jasne rátajú s výberom vzorky po začatí oboch konaní a v súlade s pripomienkami do troch týždňov od začatia oboch prešetrovaní; ii) predbežná vzorka je diskriminačná alebo neobjektívna a ďalších výrobcov z Únie by odradila od toho, aby sa prihlásili a iii) Komisia neposkytla ostatným výrobcom v Únii tri týždne na prihlásenie.

(21)

V článku 17 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia a článku 27 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia sa stanovuje že „prednosť má výber vzorky na základe porady so zainteresovanými stranami a s ich súhlasom za predpokladu, že tieto strany sa prihlásia a predložia dostatok informácií do troch týždňov od začatia prešetrovania“. Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, v základnom antidumpingovom nariadení a základnom antisubvenčnom nariadení sa Komisii nebráni, aby v čase začatia konania navrhla predbežné vzorky, pričom strany sú vyzvané, aby predložili svoje pripomienky. Navyše, vzhľadom na to, že výrobcovia z Únie (alebo aspoň veľká časť z nich) podporujú podnet a berúc do úvahy informácie získané v štandardných formulároch, Komisia mala potrebné informácie týkajúce sa výrobného odvetvia Únie, aby bola mohla vybrať predbežnú vzorku v počiatočnej fáze. Tieto informácie odlišujú výber vzorky výrobcov z Únie od postupu, ktorý sa uplatňuje na vyvážajúcich výrobcov. Pokiaľ ide o druhé a tretie tvrdenie, oznámenia o začatí konania uvádzajú, že výrobcovia z Únie, ktorí sa domnievajú, že by mohli byť zaradení do vzorky, sa musia obrátiť na Komisiu do 15 dní. Komisia nechápe, ako toto porušuje základné nariadenie alebo ako sa to môže považovať za diskriminačné, neobjektívne, nieto ešte demotivačné.

(22)	Vláda ČĽR tvrdila, že vzorka nie je reprezentatívna, lebo do nej nebola zahrnutá nijaká spoločnosť s podstatnou vlastnou výrobou, a preto časť domáceho výrobného odvetvia jednoducho nebola posúdená.

(23)	Toto tvrdenie sa zamieta, pretože vo vzorke sa vskutku nachádzajú výrobcovia z Únie s podstatným vlastným predajom. Vláda ČĽR okrem toho neuviedla, ktorý výrobca z Únie by sa do vzorky mal zahrnúť a ktorý by z nej mal byť vylúčený.

(24)	Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že vzorka výrobcov z Únie nie je reprezentatívna, lebo nijaký z výrobcov z Únie zaradených do vzorky nevyrába/nepredáva rohože zo sklenenej striže.

(25)

Ani jeden z troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky naozaj nevyrába rohože zo sklenenej striže; všetci traja výrobcovia z Únie však vyrábajú rohože zo skleneného vlákna, ako aj ďalšie hlavné druhy výrobkov. Komisia preto považovala subjekty zaradené do vzorky za reprezentatívne, a to tiež preto, že predstavovali približne 52 % celkovej výroby Únie, 49 % celkového predaja na trhu Únie a tvorili vhodné zemepisné rozloženie. Skutočnosť, že výrobcovia z Únie zaradení do vzorky nevyrábali jeden zo širokého spektra druhov výrobkov, nemení nič na tomto závere.

6.2. Výber vzorky dovozcov, ktorý sa vzťahuje na obe prešetrovania

(26)	Komisia požiadala neprepojených dovozcov, aby poskytli informácie uvedené v oboch oznámeniach o začatí prešetrovania, aby mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v prípade kladného rozhodnutia ju vybrať.

(27)	Vzhľadom na skutočnosť, že iba dvaja neprepojení dovozcovia vyplnili formulár na výber vzorky, nijaký výber vzorky nebol potrebný.

6.3. Výber vzorky vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorý sa vzťahuje na obe prešetrovania

(28)

Aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie špecifikované v oznámeniach o začatí prešetrovania. Okrem toho Komisia požiadala Stále zastúpenie ČĽR pri Únii, aby identifikovala a/alebo kontaktovala ďalších prípadných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(29)

Osem vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 27 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia a článkom 17 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia Komisia vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu, ktorý sa mohol primerane prešetriť v rámci dostupného času. V súlade s článkom 27 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia a článkom 17 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia Komisia vyzvala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov a orgány príslušnej krajiny, aby sa vyjadrili k predbežne vybranej vzorke. Neboli vznesené nijaké pripomienky. Komisia preto rozhodla zachovať navrhovanú vzorku a všetky zainteresované strany boli o konečnej vybranej vzorke informované zodpovedajúcim spôsobom.

(30)

Do vzorky vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov patria tieto spoločnosti:

—	Chongqing Polycomp International Corporation (ďalej len „CPIC“),

—	Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd (ďalej len „OCH“) a s ňou prepojené spoločnosti: Changzhou New Changhai Fiberglass Co., Ltd (ďalej len „NCH“) a Changzhou Tianma Group Co., Ltd (ďalej len „Tianma“). Tieto tri spoločnosti sa ďalej označujú ako „Jiangsu Changhai Group“,

—	Jushi Group Co., Ltd., a s ňou prepojené spoločnosti, Jushi Group Chengdu Co., Ltd a Jushi Group Jiujiang Co., Ltd. Tieto tri spoločnosti sa ďalej označujú ako „Jushi Group“.

(31)	Vzorka predstavovala 78 % celkového množstva vývozu z ČĽR do Únie počas OP na základe vyplnených dotazníkov na výber vzorky.

7. Vyplnené dotazníky a overovanie na mieste

(32)	Komisia poslala dotazníky vláde ČĽR, všetkým čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí o ne požiadali, ako aj výrobcom v Únii zaradeným do vzorky, používateľom a obchodným združeniam, ktorí sa prihlásili v lehotách stanovených v oboch oznámeniach o začatí prešetrovania.

(33)

Vyplnené dotazníky boli Komisii doručené od troch čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, od troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky, od 14 používateľov a od roku dvoch neprepojených dovozcov. Odpoveď jedného z používateľov však bola nedostatočná, čo Komisii znemožnilo vykonať zmysluplnú analýzu týchto údajov napriek tomu, že zaslala niekoľko upomienok.

(34)	Okrem toho, „Glass Alliance Europe“, združenie zastupujúce sklársky priemysel, sa v mene svojich členov prihlásilo ako zainteresovaná strana a predložilo súhrnné stanovisko.

(35)

Písomné stanoviská boli Komisii doručené aj od viacerých združení používateľov, najmä od „Danish Wind Industry Association“ („Dánske združenie pre odvetvie veternej energie“), „Danish Plastics Federation“ („Dánska federácia pre výrobu plastov“), „Groupement de la Plasturgie Industrielle et des Composites“ („Priemyselné združenie pre plasty a kompozitné materiály“ alebo „GPIC)“, ako aj od „Siemens Wind Power AG“.

(36)	Okrem toho preložila pripomienky Čínska obchodná komora pre dovoz a vývoz výrobkov ľahkého priemyslu a umeleckých remesiel (ďalej len „CCCLA“).

(37)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie subvencovania, ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného antidumpingového nariadenia a článku 26 základného antisubvenčného nariadenia sa vykonali v rámci vlády ČĽR v priestoroch týchto spoločností:

Výrobcovia z Únie:

—	3B Fibreglass SPRL, Belgicko,

—	Owens Corning Fibreglass France, Francúzsko,

—	Johns Manville Slovakia a. s., Slovensko.

Vyvážajúci výrobcovia z ČĽR:

—	Chongqing Polycomp International Corporation,

—	Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd,

—	Changzhou New Changhai Fiberglass Co., Ltd,

—	Changzhou Tianma Group Co., Ltd,

—	Jushi Group Co., Ltd,

—	Jushi Group Chengdu Co., Ltd,

—	Jushi Group Jiujiang Co., Ltd.

Obchodníci prepojení s vyvážajúcimi výrobcami so sídlom v ČĽR:

—	China National Building Materials a Equipment Import and Export Corporation („CMBIE“),

—	China National Building Materials International Corporation („CNBMIC“).

Obchodníci prepojení s vyvážajúcimi výrobcami so sídlom v Európskej únii:

—	Jushi Italia Srl,

—	Jushi Spain SA,

—	Jushi France SAS.

Neprepojení dovozcovia:

—	Helm AG, Nemecko.

Používatelia:

—	Basell Polyolefine, Nemecko,

—	DSM, Holandsko,

—	DuPont de Nemours, Belgicko,

—	Exel Composites, Belgicko,

—	Fiberline Composites, Dánsko,

—	Formax, Spojené kráľovstvo,

—	Polyone, Nemecko,

—	Vestas Wind Systems, Dánsko.

(38)

Vláda ČĽR tvrdila, stručne povedané, že jej práva na obhajobu boli porušené v súvislosti s prístupom k spisu otvorenému na nahliadnutie zainteresovaným stranám, pretože chýbali informácie zo spisu, ktorý nemal dôverný charakter, bez toho, aby boli uvedené „presvedčivé dôvody“ alebo bez toho, aby boli poskytnuté dostatočne podrobné zhrnutia, alebo vo výnimočných prípadoch neboli poskytnuté dôvody neposkytnutia zhrnutia, ktoré nemá dôverný charakter.

(39)

Komisia usúdila, že spis, ktorý nemal dôverný charakter a ktorý bol prístupný zainteresovaným stranám na nahliadnutie, obsahoval dostatočné informácie s cieľom umožniť zainteresovaným stranám, aby skontrolovali údaje, ktoré Komisia použila vo svojej analýze a toto tvrdenie preto považuje za nepodložené. Vláda bola informovaná o dôvodoch, pre ktoré Komisia usúdila, že tvrdenia boli nepodložené.

(40)	Vláda ČĽR ako aj jeden vyvážajúci výrobca zopakovali po konečnom zverejnení svoje tvrdenie, že ustanovenie o dôvernosti sa používalo príliš rozsiahlym spôsobom a žiadali sprístupniť druhy výrobkov predávaných výrobcami z Únie, ako aj ich celkové množstvá podľa kontrolného čísla výrobku.

(41)	Komisia usúdila, že nedošlo k porušeniu práva na obhajobu, lebo všetkým vyvážajúcim výrobcom osobitne sprístupnila kontrolné čísla výrobkov, ktoré vyrábali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a ktoré sa nachádzali v konkurenčnom vzťahu s ČĽR. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

1. Príslušný výrobok

(42)

Príslušný výrobok, ktorého sa týkajú obe prešetrovania, je rovnaký ako výrobok vymedzený vo vykonávacom nariadení Rady (EÚ) č. 248/2011 a opísaný v oboch oznámeniach o začatí prešetrovania; konkrétne ide o striž zo skleneného vlákna s dĺžkou nie väčšou ako 50 mm; pramene zo sklenených vlákien s výnimkou prameňov zo skleneného vlákna, ktoré sú ošetrené poťahovaním a impregnáciou a majú stratu žiarom viac ako 3 % (ako je stanovené v norme ISO 1887); a rohože vyrobené zo skleneného vlákna okrem rohoží zo sklenenej vlny (ďalej len „príslušný výrobok“ alebo „výrobky z skleneného vlákna“), v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN 7019 11 00, ex 7019 12 00 a 7019 31 00 (posledne uvedený číselný znak bol nahradený 1. januára 2014 číselným znakom 7019 31 10) a s pôvodom v ČĽR.

(43)

Príslušný výrobok je surovina, ktorá sa najčastejšie používa na spevnenie termoplastických a teplom tvrditeľných živíc v odvetví kompozitných materiálov. Výsledné kompozitné materiály (plasty vystužené skleneným vláknom) sa používajú v mnohých odvetviach: automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel, vrtule veterných mlynov, stavebný priemysel, nádrže/potrubia, spotrebný tovar, letecký/vojenský priemysel atď.

(44)

Jestvujú tri základné druhy výrobkov zo skleneného vlákna, na ktoré sa vzťahuje toto konanie, – a to sklenená striž (11), pramene (12) a rohože (13) (okrem rohoží zo sklenenej vlny). Prešetrovaním sa preukázalo, že napriek rozdielom vo vzhľade a možným rozdielom v konečnom uplatnení jednotlivých druhov majú všetky rôzne druhy príslušného výrobku rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a v zásade sa používajú na rovnaké účely.

2. Žiadosti o vylúčenie výrobku

2.1. číselný znak KN 7019 31 90

(45)

Po uverejnení oboch oznámení o začatí prešetrovania CCCLA uviedla, že v oboch oznámeniach o začatí prešetrovania sa uvádza číselný znak KN 7019 31 10, zatiaľ čo navrhovateľ odkázal na číselný znak KN 7019 31 00, pričom posledne uvedený číselný znak už neexistuje. Uviedla, že výrobky pôvodne patriace pod číselný znak KN 7019 31 00 teraz patria pod dva rôzne číselné znaky KN: 7019 31 10 (rohože zo sklenených vlákien) a 7019 31 90 (ostatné rohože zo sklenených vlákien). Vzhľadom na to, že súčasné prešetrovania sa týkajú určitých výrobkov zo skleneného vlákna, CCCLA sa domnieva, že výrobky, ktoré patria pod číselný znak KN 7019 31 90, konkrétne „ostatné rohože zo sklenených vlákien“, by mali byť vyňaté z rozsahu príslušného výrobku.

(46)	Toto tvrdenie je relevantné, pretože tento výrobok nie je príslušným výrobkom v prvom rade.

(47)	Navrhovateľ odkázal na číselný znak KN ex 7019 31 00 a výslovne uviedol, že rohože zo sklenenej vlny (t. j. iné rohože alebo rohože zo strižných vlákien) sú vylúčené. To je dôvod, prečo je „ex“ uvedené pred číselným znakom KN.

(48)

Obe oznámenia o začatí prešetrovania boli uverejnené v decembri 2013 a uvádza sa v nich: „v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN […] 7019 31 10“. Keďže od 1. januára 2012 boli výrobky, ktoré predtým patrili pod číselný znak KN 7019 31 00, rozdelené do číselných znakov KN 7019 31 10 a 7019 31 90, oznámenie o začatí prešetrovania nezahŕňa „rohože zo strižných vlákien“, lebo sa v ňom uviedlo, že: „v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN […] 7019 31 10“.

(49)

V súčasnom nariadení sa však uvádza „v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN […] 7019 31 00“, keďže tieto dva číselné znaky KN 7019 31 10 a 7019 31 90 boli opäť zlúčené od 1. januára 2014 a keďže číselný znak KN 7019 31 90 zostal v praxi prázdny (lebo ostatné rohože zo sklenených vlákien, konkrétne rohože zo sklenenej vlny, boli skôr zatriedené do číselného znaku KN 7019 39 00).

(50)	Žiadosť o vyňatie číselného znaku KN 7019 31 90 preto nie je relevantná.

2.2. Štruktúrované pramene

(51)	Jeden používateľ požiadal o vyňatie štruktúrovaných prameňov (14) z vymedzenia výrobku; opieral sa pritom o skutočnosť, že výrobcovia sklenených vlákien v Únii ich nevyrábajú.

(52)

Tri spoločnosti v Únii však boli identifikované ako výrobcovia štruktúrovaných prameňov s dostatočnou kapacitou, aby uspokojili potreby trhu. Prešetrovaním sa preukázalo, že napriek možným rozdielom v konečnom použití majú všetky rôzne druhy príslušného výrobku rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a v zásade sa používajú na rovnaké účely. Žiadosť o vyňatie štruktúrovaných prameňov z vymedzenia výrobku sa preto zamieta.

(53)

Po konečnom zverejnení vláda ČĽR tvrdila, že štruktúrované pramene by mali byť vylúčené, pretože i) iba jeden výrobca z Únie dodáva na trh štruktúrované pramene v obmedzených množstvách, a preto by akýkoľvek dovoz týchto výrobkov nemohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie; ii) štruktúrované pramene sa odlišujú od priamych prameňov, lebo posledne menované majú lepšiu krížovú smerovú silu pultrúdovaného kombinovaného profilu a iný výrobný proces a iii) na rozdiel od toho, čo sa uskutočnilo v pôvodnom antidumpingovom prešetrovaní v súvislosti s priadzou, Komisia usudzuje, že obmedzená nahraditeľnosť nie je významným faktorom na vylúčenie štruktúrovaných prameňov.

(54)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, Komisia pripomína, že existuje niekoľko výrobcov v Únii, ktorí majú kapacitu uspokojovať potreby trhu so štruktúrovanými prameňmi, ale iba jeden z nich v súčasnosti predáva tento druh výrobku. Tvrdenie vlády ČĽR, že iba jeden výrobca z Únie v súčasnosti predáva tento výrobok, je skôr ukazovateľom ujmy, lebo to znamená, že používatelia prešli na iných dodávateľov mimo Únie, najmä z ČĽR.

(55)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, výrobný proces pre štruktúrované pramene je identický s výrobným procesom pre „bežné“ pramene s výnimkou skutočnosti, že existuje jeden krok navyše: vháňanie vzduchu vo vnútri prameňa, čo si vyžaduje iba pomerne lacné dodatočné vybavenie a nemení základné technické a fyzikálne vlastnosti výrobku. Štruktúrovaný prameň sa zdá byť hustejší ako „normálny“ prameň.

(56)	Pokiaľ ide o tretí argument, Komisia uplatnila taký istý prístup ako pri predchádzajúcom prešetrovaní, keď štruktúrované pramene boli súčasťou príslušného výrobku a žiadosť o ich vylúčenie bola zamietnutá. Neboli predložené nijaké argumenty, ktoré by viedli k odlišnému záveru.

(57)	Žiadosť o vyňatie štruktúrovaných prameňov z vymedzenia výrobku sa preto zamieta.

2.3. Výrobky, pri ktorých výrobné odvetvie Únie nečelí konkurencii z ČĽR

(58)	Vláda ČĽR požiadala, aby výrobky, pri ktorých výrobné odvetvie Únie nečelí konkurencii z dovozu z Číny (ako sa uvádza vo verzii antisubvenčného podnetu, ktorá nemá dôverný charakter), boli vyňaté z vymedzenia výrobku. Uvedené výrobky boli striže pre mokré použitie (ďalej len „WUCS“) a rohože.

(59)

WUCS majú v dôsledku dodatočnej hmotnosti vody, ktorú obsahujú, obmedzenú trvanlivosť a vyššie náklady na dopravu. S WUCS sa napriek tomu globálne obchoduje. Prešetrovaním sa preukázalo, že napriek rozdielom vo vzhľade a možným rozdielom v konečnom uplatnení majú takmer všetky rôzne druhy príslušného výrobku rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a v zásade sa používajú na rovnaké účely. WUCS a rohože, podobne ako ostatné druhy príslušného výrobku, sa používajú ako spevňovací materiál. Okrem toho tvrdenie vlády ČĽR, že niektoré čínske výrobky zo skleneného vlákna sa ešte nenachádzajú vo veľkých množstvách na trhu Únie, nevylučuje, že v budúcnosti sa nezmení správanie podnikov, pokiaľ ide o vývoz týchto konkrétnych druhov. Preto sa žiadosť o vylúčenie týchto výrobkov z vymedzenia výrobku zamieta.

(60)

Po konečnom zverejnení vláda ČĽR tvrdila, že i) iba jeden výrobca z Únie vyrába WUCS, a preto (akýkoľvek) dovoz týchto výrobkov by nemohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie; ii) výrobcom z Únie nie je spôsobovaná žiadna ujma, pokiaľ ide o uvedené výrobky, pretože výrobné odvetvie Únie tvrdilo vo verejnom znení podnetu, že výrobcovia z Únie môžu z týchto výrobkov dosahovať zisk vo výške 8 % – 10 %; iii) WUCS majú vyšší obsah vody, obmedzenú trvanlivosť a odlišný výrobný proces, a preto sú fyzicky aj chemicky odlišné od bežných striží a iv) v rozpore s tým, čo sa uskutočnilo v predchádzajúcom prešetrovaní v súvislosti s priadzou, Komisia usudzuje, že obmedzená nahraditeľnosť nie je významným faktorom na vylúčenie WUCS a rohoží.

(61)	Prvé tvrdenie Komisia zamieta, lebo niekoľko výrobcov z Únie predáva WUCS, a preto toto výrobné odvetvie Únie nie je vylúčené z posudzovania ujmy spôsobenej tomuto druhu výrobku.

(62)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, skutočnosť, že niektoré druhy výrobkov sú v určitých časových momentoch ziskové, nie je dostatočným dôvodom na vylúčenie týchto druhov výrobkov. Okrem toho, WUCS sú dovážané do Únie v omnoho menších množstvách ako iné výrobky zo skleneného vlákna. Ziskové rozpätie na tento jediný druh výrobku preto nie je reprezentatívne pre príslušný výrobok.

(63)	Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, príslušný výrobok nie je vymedzený podľa jeho obsahu vody. Obsah vody WUCS preto neodôvodňuje jeho vylúčenie. Navyše, proces výroby WUCS je rovnaký ako v prípade striže pre suché použitie („DUCS“), ktorej výrobný proces má o jeden výrobný krok menej: fázu sušenia.

(64)	Pokiaľ ide o štvrté tvrdenie, Komisia uplatnila taký istý prístup ako pri predchádzajúcom antidumpingovom prešetrovaní, v ktorom WUCS boli takisto súčasťou príslušného výrobku. Neboli predložené nijaké argumenty, ktoré by viedli k odlišnému záveru.

(65)	Preto sa žiadosť o vylúčenie WUCS v z vymedzenia výrobku zamieta.

3. Podobný výrobok

(66)

Podobne ako v predchádzajúcom antidumpingovom prešetrovaní sa zistilo, že príslušný výrobok a výrobky zo skleneného vlákna vyrábané a predávané na domácom trhu v ČĽR, ako aj výrobky zo skleneného vlákna vyrábané a predávané v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a využitie. Ide preto o podobné výrobky na účely súčasných prešetrovaní v zmysle článku 1 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia a článku 2 písm. c) základného antisubvenčného nariadenia.

C. SUBVENCIA

1. Úvod

(67)

V 12. päťročnom pláne národného hospodárskeho a sociálneho rozvoja ČĽR sa zdôrazňuje strategická vízia vlády ČĽR zlepšiť situáciu a podporiť kľúčové odvetvia, kam zahŕňa okrem iného aj výrobky zo skleneného vlákna. Najmä v kapitole 9 uvedeného 12. päťročného plánu, ktorá sa týka transformácie a modernizácie výrobného odvetvia, sa uvádza:

„Budeme sa zameriavať na vývoj nových materiálov, ako sú fotovoltické sklo, ultratenké substrátové sklo, špeciálne sklenené vlákna a špeciálna keramika.“

(68)

V oddiele 3 kapitoly 9 uvedeného plánu, ktorý sa týka technologickej modernizácie podnikov, sa výslovne uvádza, že vláda ČĽR „… bude podporovať podniky, aby zlepšili schopnosť vyvíjať nové výrobky, zvýšili technologickú úroveň a pridanú hodnotu svojich výrobkov a rýchlejšie aktualizovali a modernizovali svoje výrobky“.

(69)	Kapitola 10, oddiel 1 tohto plánu okrem toho stanovuje nasledujúce: „V odvetví nových materiálov sa rozvoj bude zameriavať na nové funkčné materiály, pokročilé štrukturálne materiály, vysokovýkonné vlákna a z nich vyrobené kompozitné materiály, ako aj na univerzálne základné materiály“ .

(70)	Význam inovácií a nových materiálov vo všeobecnosti je jasne uvedený ako v „12. päťročnom programe inovácií priemyselných technológií“, tak aj v „Národnom dlhodobom pláne rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020)“.

(71)

Navyše, „Katalóg prispôsobenia priemyselnej infraštruktúry z roku 2011“ (rozhodnutie č. 9) výslovne uvádza ako podporované odvetvie „výroba sklenených vlákien z E-skla prostredníctvom ťahania z pece […], vývoj a výroba vysokovýkonných sklenených vlákien a výrobkov z nich“. Takisto „Katalóg na usmernenie odvetví v súvislosti so zahraničnými investíciami“, v ktorom sa uvádzajú odvetvia, v ktorých sa podporujú zahraničné investície (15), výslovne odkazuje na výrobu výrobkov zo skleneného vlákna a špeciálneho skleneného vlákna.

(72)	Vláda ČĽR tvrdila, že tieto plány sú len indikatívne a nezáväzné. V 12. päťročnom pláne je však jasne uvedené, že je právne záväzný: „Tento plán je po prerokovaní a schválení Národným ľudovým kongresom právoplatný.“

(73)

Vláda ČĽR po zverejnení tvrdila, že príslušný výrobok predstavuje iba štandardný výrobok zo skleneného vlákna (E-sklo) a nie technologicky vyspelejšie vysokovýkonné sklenené vlákno (sklenené vlákno na špeciálne účely čiže S-sklo). Príslušný výrobok nepatrí do rozsahu podporovaných odvetví, pretože iba odvetvia vyrábajúce osobitné sklenené vlákna alebo vysokovýkonné vlákna patria medzi odvetvia, ktoré sú podporované. Vláda ČĽR odkazuje okrem iného na 12. päťročný plán, ktorý odkazuje iba na „vysokovýkonné vlákna“ a „špeciálne sklenené vlákna“.

(74)

Po prvé, príslušný výrobok predstavuje určité výrobky zo skleneného vlákna. Vymedzenie výrobku nerozlišuje, či sú tieto výrobky vyrobené zo štandardných sklenených vlákien (ďalej len „E-sklo“) alebo zo špeciálnych sklenených vlákien (ďalej len „S-sklo“). Po druhé, žiadna zainteresovaná strana nepredložila žiadosť o vylúčenie výrobku; netvrdila, že osobitné sklenené vlákna by nemali byť súčasťou vymedzenia výrobku. Po tretie, vláda ČĽR nespochybnila skutočnosť, že vláda podporuje rozvoj „špeciálnych sklenených vlákien“. Dokonca sa odkazuje aj na výrobky zo štandardných sklenených vlákien ako na odvetvie, v ktorom sú podporované zahraničné investície (pozri odôvodnenie 71).

(75)

V každom prípade, aj keby sa pripustilo, že vláda ČĽR podporuje len rozvoj vysokovýkonných sklenených vlákien (napr. S-skla), prešetrovanie neodhalilo nijaké rozlišovanie medzi odvetvím štandardných sklenených vlákien na jednej strane a odvetvím špeciálnych sklenených vlákien na strane druhej. Naopak, výrobky zo skleneného vlákna, či už vyrobené z E-skla alebo z vysokovýkonného skleneného vlákna, ako napríklad S-sklo, vyrába to isté odvetvie sklenených vlákien. V tejto súvislosti Komisia najmä uznala, že všetci čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky používajú vo výrobnom procese ako štandardné sklenené vlákna (E-sklo), tak aj vysokovýkonné sklenené vlákna (napr. S-sklo) a že neexistuje nijaký mechanizmus s cieľom obmedziť podporu jednej časti výroby poskytovanú buď vo forme zvýhodnených úverov alebo prostredníctvom poskytovania práv na užívanie pozemkov. Z toho vyplýva, že výslovná podpora rozvoja vysokovýkonných výrobkov zo skleneného vlákna nemôže, buď zo zákona alebo na základe faktického stavu, vylúčiť základné odvetvie výroby skleneného vlákna z celkovej strategickej politiky podpory podnikov s cieľom zlepšiť ich schopnosť vyvinúť nové výrobky, zvýšiť ich technologickú úroveň a pridanú hodnotu týchto výrobkov a rýchlejšie ich modernizovať.

(76)	Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie, že príslušný výrobok nie je súčasťou podporovaného odvetvia, je nepodložené, a preto sa zamieta.

(77)

V rozhodnutí č. 40 Štátnej rady o uverejnení a vykonávaní „dočasných ustanovení o podpore prispôsobenia priemyselnej štruktúry“ (ktoré sa spolu s priloženými „dočasnými ustanoveniami o podpore prispôsobenia priemyselnej štruktúry“ ďalej označuje len ako „rozhodnutie č. 40“) sa v ďalšom uvádza, že čínska vláda bude aktívne podporovať rozvoj rôznych druhov odvetví (16).

(78)

Hoci rozhodnutie č. 40 výslovne neodkazuje na odvetvie sklenených vlákien alebo všeobecnejšie na odvetvie nových materiálov, jednako nariaďuje všetkým finančným inštitúciám, aby poskytovali úverovú podporu podporovaným projektom a predpokladá implementáciu „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“ (17). Preto možno dospieť k záveru, že ustanovenia rozhodnutia č. 40 sú platné na odvetvie sklenených vlákien.

(79)	Vláda ČĽR tvrdila, že rozhodnutie č. 40 len naznačuje, že podporované odvetvia by mali dostať úverovú podporu „podľa úverových zásad“ a že z neho nemožno vyvodiť, že táto podpora by mala byť poskytovaná na preferenčnom základe.

(80)

Z prešetrovania vyplynulo, že podniky zaradené do vzorky využívajú preferenčné úverové politiky. Niektoré stratové podniky vskutku naďalej získavali prístup k potrebným finančným prostriedkom za preferenčných podmienok. Komisia preto odmieta tvrdenie vlády ČĽR, že poskytovanie úverov odvetviu sklenených vlákien sa vykonávalo „podľa úverových zásad“. Kľúčovým bodom ostáva, že podľa rozhodnutia č. 40 všetky finančné inštitúcie poskytujú úvery podporovaným odvetviam vrátane odvetvia sklenených vlákien, a že podpora sa de facto poskytuje za preferenčných podmienok.

(81)

„V Štátnej koncepcii strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020)“ sa navyše prijíma záväzok „dať na prvé miesto financovanie politiky“, „povzbudzovať finančné inštitúcie, aby poskytovali preferenčnú úverovú podporu významným štátnym vedeckým a technickým industrializačným projektom“, „vyzývať finančné inštitúcie, aby zlepšili a posilnili finančné služby pre podniky v oblasti vyspelých technológií“ a „zaviesť preferenčné daňové politiky na podporu rozvoja podnikov pôsobiacich v oblasti vyspelých technológií“.

(82)

Výroba skleneného vlákna patrí do opisu podniku s vyspelými technológiami, čo dokazuje počet výrobcov so statusom podnikov s vyspelými a novými technológiami v ČĽR. Prešetrovaním sa vskutku ukázalo, že niektoré zo spoločností zaradených do vzorky získali certifikát podniku s vyspelými a novými technológiami, ktorý im umožňuje využívať preferenčné zaobchádzanie uvedené vo vyššie spomínanej „štátnej koncepcii strednodobého a dlhodobého rozvoja vedy a techniky (2006 – 2020)“.

2. Odmietnutie spolupráce a využitie dostupných údajov

2.1. Uplatňovanie ustanovení článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia na jedného vyvážajúceho výrobcu

(83)

Počas overovania na mieste v jednej spoločnosti v ČĽR sa zistilo, že spoločnosť nahradila auditovaný finančný výkaz, ktorý pôvodne predložila Komisii vo svojej odpovedi na antisubvenčný dotazník. Spoločnosť neposkytla tieto informácie dobrovoľne a existencia rôznych auditovaných finančných výkazov sa odhalila, až keď bola spoločnosť požiadaná, aby poskytla originál finančného výkazu. Tento nový výkaz bol okrem toho k dispozícii len v čínštine. Keďže existencia dvoch auditovaných súborov finančných výkazov porušuje medzinárodné audítorské štandardy (č. 560: pokiaľ ide o „následné udalosti“), overovacia skupina zdôraznila, že ide o závažný problém, pretože vyvoláva pochybnosti o spoľahlivosti predložených účtovných výkazov. Spoločnosť uviedla, že auditované finančné výkazy pôvodne predložené v odpovedi na dotazník obsahovali chyby a preto boli nahradené so spätnou platnosťou novou verziou vydanou tou istou audítorskou spoločnosťou a opätovne dostali rovnaké poradové číslo ako originál finančných výkazov, ktorý bol zničený.

(84)

Po overovaní na mieste a keď bol k dispozícii preklad „druhého“ súboru finančných výkazov, Komisia zaslala spoločnosti list s uvedením konkrétnych a podrobných dôvodov, prečo sa domnieva, že niektoré údaje uvedené vo vyplnenom dotazníku nie je možné považovať za overené. Spoločnosť bola informovaná o tom, že Komisia môže rozhodnúť, že svoje zistenia bude opierať o dostupné skutočnosti v súlade s článkom 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia a spoločnosti bola poskytnutá príležitosť predložiť pripomienky.

(85)

Spoločnosť poskytla svoje pripomienky ako písomne, tak aj počas vypočutia úradníkom pre vypočutie. V odpovedi uviedla, že jestvuje ďalší (tretí) auditovaný finančný výkaz (vo formáte používanom pre kótované spoločnosti). Hoci sa nezdalo, že medzi „druhým“ a „tretím“ výkazom sú podstatné rozdiely, „tretí“ bol oveľa podrobnejší a komplexnejší. Tento finančný výkaz nebol Komisii oznámený včas počas overovania na mieste (18) napriek tomu, že už bol vydaný a že spoločnosť ho mala k dispozícii. Na rozdiel od iných finančných výkazov táto „tretia“ verzia výslovne a podrobne uvádza všetky subvencie (vrátane ich právneho základu), ktoré táto spoločnosť získala počas OP. Preskúmanie tohto finančného výkazu by preto bolo bývalo veľmi užitočné počas overovania na mieste, aby sa mohli overiť všetky predložené informácie týkajúce sa individuálnych subvenčných schém, ktoré spoločnosť dostala.

(86)	Auditované finančné výkazy sú dôležitým dokumentom umožňujúcim náležité overovanie informácií, ktoré poskytla spoločnosť Komisii, v súvislosti, okrem iného, s grantmi, pôžičkami, právami na využívanie pôdy, odkladmi daní atď.

(87)

Ako je uvedené vyššie, spoločnosť nebola otvorená spolupráci a vytvárala vážne prekážky pre náležité overovanie informácií predložených Komisii, ktorá preto nemohla riadne overiť získané informácie týkajúce sa, okrem iného, výšky subvencií, ktoré spoločnosť dostala. V dôsledku toho Komisia nemohla dospieť k dostatočne správnemu záveru, najmä s prihliadnutím na výšku prijatých subvencií.

(88)

Usudzuje sa, že spoločnosť poskytla zavádzajúce informácie a primerane nespolupracovala. Komisia sa preto rozhodla uplatniť ustanovenia článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia. Keďže spoločnosť bola súčasťou skupiny, ustanovenia článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia boli uplatniteľné na celú skupinu.

(89)

S cieľom stanoviť výšku subvencovania pre skupinu však Komisia použila skutočné údaje dvoch spoločností v rámci skupiny, ktoré plne spolupracovali pri oboch prešetrovaniach a ktorých informácie považovala za spoľahlivé, pokiaľ ide o výšky ich subvencovania. Čo sa týka spoločnosti v rámci skupiny, ktorá poskytla zavádzajúce informácie, stanovenie výšky subvencovania vychádzalo z dostupných faktov. Pri stanovení úrovne subvencovania tohto právneho subjektu predstavovali dostupné skutočnosti, ktoré použila Komisia, najväčšiu výšku subvencovania pre každú subvenčnú schému pre všetky právne subjekty patriace spoločnostiam zaradeným do vzorky alebo pre skupiny spoločností uvedených v odôvodnení 30 a ktoré plne spolupracovali pri prešetrovaní.

(90)	Po zverejnení navrhovateľ tvrdil, že metodika použitá na výpočet výšky subvencovania skupiny nie je správna. Argumentoval, že keďže subvenčné rozpätie skupiny predstavuje úhrn subvenčných rozpätí pre každú subvenčnú schému pre ktorúkoľvek spolupracujúcu spoločnosť, malo by byť oveľa vyššie.

(91)	Toto tvrdenie vychádza z nesprávneho pochopenia. Metodika použitá na výpočet výšky subvencovania, ako sa opisuje v odôvodnení 89, sa uplatňovala len na spoločnosť (v rámci skupiny), ktorá poskytla zavádzajúce informácie, a nie na skupinu ako celok. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(92)

Spoločnosť, ktorá poskytla zavádzajúce informácie, nevyvážala príslušný výrobok. Príslušný výrobok vyvážala v rámci skupiny jedna z jej prepojených spoločností. Táto spoločnosť však v plnej miere spolupracovala v oboch prešetrovaniach a poskytla spoľahlivé informácie o vývoznej cene skupiny. Predložené informácie boli preto použité pre konečné zistenia Komisie v danom konaní.

(93)	Vyvážajúci výrobca po zverejnení tvrdil, že Komisia chybne uplatňovala ustanovenia článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia.

(94)

Po prvé, tvrdil, že v liste zaslanom spoločnosti, v ktorom Komisia uviedla podrobné dôvody pre navrhované uplatňovanie ustanovení článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia, sa nikde neuvádza, že nemohla overiť informácie týkajúce sa subvencií. Komisia sa preto nemôže v konečných zisteniach opierať o túto argumentáciu, pretože spoločnosti nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k tomuto tvrdeniu.

(95)

Toto tvrdenie nie je možné prijať. Komisia v liste výslovne uviedla, že „nemôže dospieť k záveru, že informácie týkajúce sa výšky subvencií poskytnutých [spoločnosti] boli overené“. Spoločnosť bola v každom prípade plne informovaná o dôvodoch, prečo Komisia v konečnom informačnom dokumente použila metódu najlepších dostupných skutočností a poskytla jej príležitosť vyjadriť svoje pripomienky, čo táto spoločnosť aj urobila.

(96)

Po druhé, vyvážajúci výrobca tvrdil, že aj keby Komisia uplatnila ustanovenia článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia, ani tak Komisia nemala brať údaje iných spoločností za základ na stanovenie výšky subvencovania. Mala skôr vychádzať z aktuálneho súboru auditovaných finančných výkazov, pretože predstavujú ešte stále „najvhodnejšie“ a „najprimeranejšie“ informácie o výške subvencovania spoločnosti.

(97)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 83 až 88, Komisia má vážne pochybnosti o spoľahlivosti predložených finančných výkazov. Preto sa o ne nemohla opierať s cieľom overiť výšku subvencovania rôznych schém a/alebo programov subvencovania, ako sú preferenčné pôžičky a práva na užívanie pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu. Spoľahlivé auditované finančné výkazy sú vskutku zásadné na overenie presnosti a úplnosti informácií poskytovaných inak. Komisia preto musela použiť najlepšie dostupné skutočnosti, aby mohla stanoviť výšku subvencovania. V tejto veci išlo o overené informácie o príslušných schémach subvencovania od ďalších spolupracujúcich subjektov. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(98)

Táto spoločnosť takisto tvrdila, že Komisia nesprávne uplatnila medzinárodné účtovné štandardy (ďalej len „IAS“) ako kritérium na zamietnutie súboru auditovaných finančných výkazov. Podľa tejto spoločnosti by sa malo rozlišovať medzi úlohou súboru auditovaných finančných výkazov a závažnosťou IAS pri posudzovaní zaobchádzania v trhovom hospodárstve v antidumpingových konaniach na jednej strane a antisubvenčných konaniach na strane druhej. Porušenie IAS nemôže predstavovať dôvod pre uplatnenie ustanovení článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia.

(99)

Komisia konštatuje, že porušenie medzinárodných účtovných štandardov, ktoré odhalila počas prešetrovania, nebolo per se dôvodom na uplatnenie ustanovení článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia. Dôvodom bola skutočnosť, že Komisii boli predložené rôzne verzie súboru auditovaných finančných výkazov, čo vyvoláva pochybnosti o ich dôveryhodnosti. To viedlo Komisiu k záveru, že nebolo možné overiť iné informácie týkajúce sa výšky subvencovania. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(100)

Táto spoločnosť takisto tvrdila, že metodika Komisie pre výpočet rozpätia subvencií, ktorá pozostávala z toho, že zobrala pre každú schému najvyššiu vyrovnávaciu sadzbu tak, ako ju zistila v prípade každého spolupracujúceho právneho subjektu (a nie v prípade každej skupiny), je neodôvodnené. Spoločnosť tvrdila, že táto metodika je chybná, lebo spoločnosti v rámci tej istej skupiny sa môžu rozhodnúť, že v prospech celej skupiny sústredia subvencie do jedného konkrétneho subjektu.

(101)

Ako bolo vysvetlené v odôvodnení 89, pri výpočte výšky subvencovania v rámci skupiny použila Komisia skutočné údaje dvoch ďalších spoločností v skupine, ktoré spolupracovali pri oboch prešetrovaniach v čase, keď vypočítala výšku subvencovania celej skupiny. Dostupné skutočnosti sa uplatňovali iba na jeden právny subjekt v rámci skupiny, ktorý poskytol zavádzajúce informácie. S cieľom určiť výšku subvencovania právneho subjektu v rámci skupiny Komisia pokladala za najvhodnejšie opierať výpočty o rovnakú výšku v rámci podnikovej štruktúry a zobrať najvyššiu výšku subvencovania zistenú pre ktorýkoľvek z právnych subjektov (prípadne v rámci skupiny) patriaci do spoločností alebo skupín spoločností zaradených do vzorky. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

2.2. Uplatňovanie ustanovení článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia na banky vo vlastníctve štátu

(102)

S Komisiou nespolupracovala ani jedna banka v štátnom vlastníctve ČĽR. Komisia ich vyzvala, aby poskytli potrebné informácie na účely antisubvenčného vyšetrenia prostredníctvom vyplnenia dotazníka. Komisia preto oznámila vláde ČĽR, že pokiaľ ide o informácie týkajúce sa príslušných bánk v štátnom vlastníctve, zvažuje opierať svoje zistenia o fakty, ktoré sú dostupné podľa článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia.

(103)

V odpovedi na list Komisie a následne po zverejnení vláda ČĽR namietala proti uplatneniu článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia, pokiaľ ide o informácie, ktoré boli požadované od bánk v štátnom vlastníctve. Tvrdila, že veľké množstvo informácií poskytla v tomto prešetrovaní vláda ČĽR. Komisia je však presvedčená, že tieto informácie nemôžu úplne nahradiť odpovede bánk v štátnom vlastníctve prostredníctvom osobitných dotazníkov. Vláda ČĽR nespochybnila skutočnosť, že banky v štátnom vlastníctve nepredložili odpoveď na dotazník, ani to, že tieto banky sú v štátnom vlastníctve. Komisia sa preto pri zisteniach týkajúcich sa bánk v štátnom vlastníctve musela opierať o dostupné zistenia.

3. Prešetrované schémy

(104)

Komisia zaslala vláde ČĽR dotazníky, ktoré obsahovali dotazníky určené pre banky v štátnom vlastníctve a pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Žiadala v nich informácie o schémach, ktoré údajne zahŕňali poskytovanie subvencií odvetviu sklenených vlákien. Prešetrili sa tieto schémy:

preferenčné úvery na politiky, záruky a poistenie odvetvia sklenených vlákien:

—	preferenčné úvery na politiky,

—	programy subvencovania vývozných úverov,

—	vývozné záruky a poistenie pre nové materiály,

—	výhody z poskytnutia prístupu k tzv. „offshore holdingovým spoločnostiam“ a splatenia úverov vládou,

grantové programy:

—	subvencie na vývoj tzv. „Famous Brands“ a tzv. „China World Top Brands“,

—	granty poskytované centrálnou vládou,

—	granty poskytované štátnymi orgánmi na nižšej úrovni,

—	fondy pre vonkajšie rozšírenie priemyslu v provincii Guangdong,

vládou poskytované zdroje za nižšiu než primeranú odplatu (ďalej len „LTAR“),

—	poskytovanie energie vládou,

—	poskytovanie vody vládou,

—	poskytovanie surovín vládou,

—	poskytovanie pozemkov vládou za nižšiu než primeranú odplatu,

programy oslobodenia od príjmov a ďalších priamych daní a programy ich zníženia,

—	program „prvé dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou,

—	zníženie dane z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou orientované na vývoz,

—	úľavy na dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou na základe zemepisnej polohy,

—	miestne programy na oslobodenie produktívnych podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou od dane z príjmov alebo jej zníženie,

—	zníženie dane pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou nakupujúce zariadenia vyrobené v Číne,

—	daňová kompenzácia za výskum a vývoj uskutočňovaný podnikmi so zahraničnou majetkovou účasťou,

—	vrátenie dane na účely opätovného investovania ziskov podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou do podnikov orientovaných na vývoz,

—	preferenčné daňové programy pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou uznané za podniky s vyspelými alebo novými technológiami,

—	zníženia daní pre podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré sú zapojené do určených projektov,

—	politika preferenčných daní z príjmov pre podniky pôsobiace v severovýchodnom regióne,

—	daňové programy v provincii Guangdong,

—	daňové výnimky z vyplácaných dividend medzi podnikmi, ktoré sú kvalifikované ako rezidenčné podniky,

—	znížené sadzby dane z príjmov právnických osôb,

programy nepriamych daní a dovozných ciel:

—	oslobodenie od DPH na používanie dovezených zariadení,

—	zníženie DPH pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrobených v Číne,

—	oslobodenie od DPH a cla na nákupy dlhodobého majetku v rámci programu rozvoja zahraničného obchodu.

4. Preferenčné úvery na politiky, iné financovanie, záruky a poistenie

4.1. Preferenčné úvery

a) Úvod

(105)

K zisteniam týkajúcich sa bánk v štátnom vlastníctve sa dospelo na základe dostupných faktov v súlade s článkom 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia, ako je vysvetlené v oddiele C.2.2.

b) Právny základ

(106)

Preferenčné úvery v ČĽR sa ustanovujú týmito právnymi predpismi: Zákon ČĽR o komerčných bankách (ďalej len „zákon o bankovníctve“) [2003], Všeobecné pravidlá úverov, ktoré schválila Čínska ľudová banka (ďalej len „ČĽB“) 28. júna 1996 a rozhodnutie č. 40 Štátnej rady.

c) Zistenia z prešetrovania

Existencia subvencovania

(107)

Zatiaľ čo čínske orgány poskytli iba obmedzené informácie týkajúce sa akciového podielu/vlastníctva bánk v ČĽR, prešetrovaním založenom na dostupných údajoch sa zistilo, že čínsky finančný trh je charakterizovaný významným vládnym vplyvom a kontrolou. Počas analýzy, či sú banky subjektmi, ktoré majú vládnu právomoc, alebo im bola zverená alebo ju vykonávajú (t. j. či sú verejné orgány), Komisia využívala všetky dostupné informácie nielen o štátnom vlastníctve bánk, ale aj o iných charakteristikách, ako napríklad o prítomnosti zástupcov vlády v správnej rade, vládnom vplyve a kontrole nad činnosťami príslušných bánk, vykonávaní vládnych politík alebo záujmov, ako aj o tom, či boli bankové subjekty vytvorené na základe právneho predpisu.

(108)

Komisia dospela na základe dostupných informácií k záveru, že banky v úplnom štátnom vlastníctve so správnom radou, v ktorej prevláda vláda ČĽR, majú najväčší podiel na trhu a sú rozhodujúcimi aktérmi na čínskom finančnom trhu. Na banky v štátnom vlastníctve sa vzťahujú právne predpisy, ktoré od nich okrem iného vyžadujú, aby poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva, poskytovali úverovú podporu podporovaným projektom (19) alebo uprednostnili rozvoj priemyselných odvetví vyspelých a nových technológií (20).

(109)

Ďalším znakom zapojenia štátu do čínskeho finančného trhu je úloha, ktorú zohráva ČĽB pri určovaní konkrétnych limitov pre spôsob stanovovania úrokových sadzieb a ich fluktuácie (21). Od finančných inštitúcií sa požaduje, aby poskytovali úverové sadzby v rámci určitého rozsahu referenčnej miery úrokovej sadzby ČĽB. V prípade preferenčných pôžičiek sa úrokové sadzby nesmú posúvať smerom nahor. Limity úrokových sadzieb úverov spoločne so stropmi stanovenými pre depozitné sadzby vytvorili situáciu, v ktorej majú banky zaručený prístup k lacnému kapitálu (z dôvodu regulácie depozitných sadzieb) a sú schopné požičiavať vybraným odvetviam za výhodné sadzby v súlade s vládnou politikou usmerňovania bánk k mimoriadne podporujúcemu konaniu pre určité podporované a/alebo špičkové priemyselné odvetvia, ako je napríklad odvetvie výroby skleneného vlákna.

(110)

Komisia sa usilovala získať od vlády ČĽR vysvetlenia týkajúce sa vymedzení a formulácií v obežníku 251, ako aj k predchádzajúcim právnym predpisom (obežník Čínskej ľudovej banky týkajúci sa rozšírenia fluktuačného pásma úrokovej sadzby úverov pre finančné inštitúcie – YinFa [2003] č. 250). Ako sa však opisuje v oddiele C. 2.2, vláda ČĽR neposkytla tieto obežníky. Vláda ČĽR však tvrdila, že obežník 250 bol zrušený obežníkom 251 a že spodná hranica úverových sadzieb je zrušená od júla 2013, a preto štát nezasahuje do bankového sektora.

(111)

K zrušeniu spodnej hranice úverových sadzieb však došlo počas obdobia prešetrovania. ČĽB preto ovplyvňovala nastavenie úrokových sadzieb bánk v štátnom vlastníctve počas veľkej časti obdobia prešetrovania. Prešetrovaním sa okrem toho nepreukázal nijaký okamžitý účinok zrušenia na pôžičky, ktoré získali výrobcovia zaradení do vzorky. Minimálna úroková sadzba, ktorá jestvovala v období prešetrovania, nie je v nijakom prípade jediným argumentom, prečo Komisia považuje banky v štátnom vlastníctve za verejné orgány.

(112)

V antisubvenčných prešetrovaniach, ktoré sa týkali solárnych panelov (22) a solárneho skla (23), sa zistilo, že banky v štátnom vlastníctve v ČĽR pôsobia ako verejné orgány (pozri odôvodnenia 158 až 168 nariadenia o solárnych paneloch a odôvodnenie 73 nariadenia o solárnom skle). Ide takisto o skutočnosti, ktoré sú dostupné v rámci tohto prešetrovania, pokiaľ ide o postavenie bánk vo vlastníctve štátu ako verejných orgánov. Tieto skutočnosti sú zhrnuté takto:

—	Banky v štátnom vlastníctve majú najväčší podiel na trhu a sú dominantnými účastníkmi trhu v ČĽR,

—	na základe dostupných faktov sú banky v štátnom vlastníctve kontrolované vládou vo forme vlastníctva a administratívnej kontroly ich obchodného správania vrátane limitov úrokových sadzieb, ktoré môžu ponúkať,

—	zákonom o bankovníctve a inými zákonmi a nariadeniami sa od bánk vyžaduje, aby poskytovali úvery podľa potrieb národného hospodárstva, poskytovali úverovú podporu podporovaným projektom a prideľovali prioritu podnikom s vyspelými a novými technológiami.

(113)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že banky v štátnom vlastníctve vykonávajú vládne funkcie v mene vlády ČĽR, konkrétne povinne podporujú určité hospodárske odvetvia v súlade so štátnym plánovacími a politickými dokumentmi. Značná majetková účasť štátu v bankách v štátnom vlastníctve potvrdzuje, že banky sú pri výkone svojich verejných funkcií kontrolované vládou. Čínska vláda vykonáva významnú kontrolu nad bankami v štátnom vlastníctve prostredníctvom svojej všadeprítomnej zaangažovanosti vo finančnom sektore a požiadavky na banky v štátnom vlastníctve, aby sa pridržiavali vládnych politík. Banky v štátnom vlastníctve sa považujú za verejné orgány, lebo majú vládnu právomoc, je im zverená a vykonávajú ju.

(114)

Po zverejnení vláda ČĽR spochybnila tento záver a uviedla, že Komisia neuviedla dôvody, prečo sa domnieva, že banky v štátnom vlastníctve sú verejnými orgánmi. Komisia je presvedčená, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcich odôvodneniach opodstatňujú záver, že banky v štátnom vlastníctve sú verejnými orgánmi.

(115)

Zatiaľ čo prevažnú väčšinu pôžičiek, ktoré boli poskytnuté vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, poskytujú banky v štátnom vlastníctve, pri prešetrovaní sa zistilo, že malý objem úverov poskytujú súkromné banky. Komisia preto analyzovala, či sú súkromné banky v ČĽR poverené vládou ČĽR a/alebo či im vláda ČĽR nariadila v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného antisubvenčného nariadenia, aby poskytovali preferenčné úvery výrobcom skleneného vlákna.

(116)

V článku 34 zákona o bankovníctve sa uvádza, že súkromným bankám sa nariaďuje, aby „poskytovali úvery na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v duchu štátnych priemyselných politík“ (24).

(117)

Prešetrovaním sa preukázalo, že v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky boli úrokové sadzby uplatňované bankami v štátnom vlastníctve a súkromnými bankami vo všeobecnosti na veľmi podobnej úrovni. To naznačuje, že banky v štátnom vlastníctve, ktoré sú rozhodujúcimi aktérmi na bankovom a úverovom trhu v ČĽR, určujú úrovne úrokovej miery a že súkromné banky jednoducho kopírujú sadzby stanovené bankami v štátnom vlastníctve (verejnými orgánmi).

(118)

Komisia dospela za týchto okolností k záveru, že súkromné banky nestanovujú svoje sadzby nezávisle od zasahovania štátu a že stratégiu poskytovania úverov súkromnými bankami riadi vláda ČĽR.

(119)

Vláda ČĽR spochybnila po zverejnení výklad článku 34 zákona o bankovníctve Komisiou. Uviedla, že „Komisia vnáša do článku 34 výklad, ktorý tam jasne nepatrí“. Vláda ČĽR upozornila Komisiu na iné články zákona o bankovníctve, konkrétne na články 4, 5 a 7, ktorými sa má zabezpečiť, aby sa úvery poskytovali bez zásahu a po posúdení kreditného rizika.

(120)

Komisia uznáva, že tieto články existujú. Domnieva sa však, že by sa mali chápať a vykladať so zreteľom na ustanovenia článku 34. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ani vláda ČĽR, ani banky alebo príslušné spoločnosti zaradené do vzorky neboli v stave preukázať, že úvery boli poskytované bez zasahovania alebo po primeranom úverovom hodnotení. Naopak, prešetrovaním sa ukázalo, že jeden z vyvážajúcich výrobcov mal straty, ale napriek tomu sa mu podarilo získať úvery od bánk za normálne úrokové sadzby bez prirážky za riziko spojené s jeho ťažkou finančnou situáciou.

(121)

Komisia preto dospela k záveru, že súkromné banky sú vládou poverené alebo ňou riadené, aby poskytovali preferenčné financovanie podobným spôsobom, ako ich poskytujú banky v štátnom vlastníctve. To teda znamená, že jestvuje finančná pomoc v zmysle článku 3 ods. 1) písm. a) bodu iv) základného antisubvenčného nariadenia.

Špecifickosť

(122)

Pokiaľ ide o banky, ktoré poskytli pôžičky spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, ide väčšinou banky v štátnom vlastníctve a v konečnom dôsledku kontrolované vládou ČĽR. Patria sem hlavné komerčné banky a banky naviazané na politiku v ČĽR, ako sú China Development Bank, EXIM Bank, Agricultural Bank of China, Bank of China, China Construction Bank a Industrial and Commercial Bank of China.

(123)

Komisia okrem toho poznamenáva, že vláda ČĽR riadi poskytovanie preferenčných úverov pre obmedzený počet odvetví. Napríklad rozhodnutie č. 40 uvádza, že vláda ČĽR bude aktívne podporovať rozvoj odvetví nových materiálov a že odvetvie sklenených vlákien sa považuje za odvetvie nových materiálov. Všetky finančné inštitúcie majú teda pokyny, aby poskytovali úverovú podporu len podporovaným projektom, kam patria projekty v oblasti skleneného vlákna. V uvedenom rozhodnutí sa takisto sľubuje vykonávanie „ďalších preferenčných politík pre podporované projekty“.

(124)

Vláda ČĽR tvrdila, že Komisia sa nesprávne opierala o rozhodnutie 40, pretože príslušný výrobok nie je klasifikovaný ako podporované odvetvie. Navyše, aj keby sa pripustilo, že výrobné odvetvie je podporované, vláda tvrdila, že opieranie sa o rozhodnutie č. 40 sa nemôže vzťahovať na odvetvie, ktoré nie je uvedené v rozhodnutí č. 9 („Katalóg prispôsobenia priemyselnej infraštruktúry z roku 2011“).

(125)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky patria do kategórií podporovaných odvetví uvedených vyššie (odôvodnenia 67 – 76), ako aj medzi priemyselné odvetvia v oblasti vyspelých a nových technológií. Okrem toho, špeciálne sklenené vlákna a výrobky z neho, ako aj pece na výrobu E-skla sú na rozdiel od tvrdenia vlády výslovne uvedené v kapitole XII bode 6 rozhodnutia č. 9 (25). Toto tvrdenie je preto neopodstatnené.

Výhoda.

(126)

Výhoda existuje v rozsahu, v ktorom sa vládne úvery alebo úvery od súkromných orgánov poverených alebo riadených vládou poskytujú za výhodnejších podmienok, než by príjemca mohol skutočne na trhu získať.

Potreba spoliehať sa na referenčnú hodnotu

(127)

Komisia zamýšľala overiť hodnotenia kreditného rizika vykonané bankami, ktoré poskytli počas obdobia prešetrovania finančné prostriedky vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky. Niektorým vyvážajúcim výrobcom vznikali straty. Napriek tomu sa im podarilo získať úvery od bánk za referenčnú sadzbu bez prirážky za riziko spojené s ich zhoršujúcou sa finančnou situáciou. Komisia má preto dôvody mať pochybnosti o tom, či úvery pre spoločnosti vyrábajúce sklenené vlákno vychádzali z dôsledného hodnotenia rizika, ako aj o výške úrokovej sadzby stanovenej na základe takého postupu.

(128)

Ako je už vysvetlené, keďže pôžičky poskytované čínskymi bankami sú výsledkom značných vládnych intervencií v bankovom sektore a neodrážajú sadzby, ktoré by existovali na fungujúcom bankovom trhu, bola pomocou metódy opísanej ďalej vytvorená vhodná referenčná hodnota. Okrem toho z dôvodu nedostatočnej spolupráce vlády ČĽR Komisia určila na základe dostupných informácií vhodnú referenčnú úrokovú sadzbu.

(129)

Pri vytvorení vhodnej referenčnej hodnoty pre úvery v RMB sa považuje za vhodné uplatniť čínske úrokové sadzby upravené tak, aby odrážali normálne trhové riziko. V súvislosti s tým, že súčasná finančná situácia vývozcov vznikla na deformovanom trhu s bankovými pôžičkami a že neexistujú nijaké spoľahlivé informácie od čínskych bánk o meraní rizika a stanovovaní úverových ratingov, Komisia považuje za potrebné neposudzovať úverovú bonitu čínskych vývozcov na základe nominálnej hodnoty, ale uplatniť prirážku odrážajúcu možný vplyv čínskeho deformovaného trhu na ich finančnú situáciu.

(130)

Rovnaká situácia platí aj pre úvery v cudzích menách. Ako referenčná hodnota boli použité podnikové dlhopisy s ratingom BB v príslušných denomináciách vydané počas obdobia prešetrovania.

(131)

Ako je už vysvetlené, Komisia požiadala čínsku vládu a spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, aby jej poskytli informácie o úverových politikách čínskych bánk a o spôsobe, akým sú pôžičky udeľované vyvážajúcim výrobcom. Takéto informácie však Komisii neboli poskytnuté. Vzhľadom na túto nedostatočnú spoluprácu, vzhľadom na všetky dostupné skutočnosti a v súlade s ustanoveniami článku 28 ods. 6 základného antisubvenčného nariadenia sa považuje za vhodné predpokladať, že všetkým firmám v Číne by bol udelený nanajvýš stupeň dlhopisov „neinvestičného stupňa“ (BB od spoločnosti Bloomberg), a na štandardnú úverovú sadzbu Čínskej ľudovej banky by sa uplatnila primeraná sadzba, ktorá sa očakáva od dlhopisov vydaných firmami s týmto ratingom.

(132)

Preto na výpočet referenčnej úrokovej sadzby pre úvery poskytnuté spoločnostiam zaradeným do vzorky počas OP, sa riziková prirážka vypočítala ako rozdiel medzi úrokovými sadzbami na dlhopisy emitované spoločnosťami s ratingom BB a dlhopismi vydanými spoločnosťami s ratingom AAA (ktorý je úverový rating dlhopisov vydaných ČĽR), ako sú zaznamenané spoločnosťou Bloomberg. Táto riziková prirážka bola potom pripočítaná k uverejneným úrokovým sadzbám ČĽB na dlhopisy s ratingom BB so zohľadnením dĺžky trvania pôžičky.

(133)

Výhoda vyvážajúcich výrobcov sa potom vypočítala ako rozdiel medzi úrokom, ktorý spoločnosti skutočne uhradili počas OP, a úrokom, ktorý by museli zaplatiť, ak by sa referenčná úroková sadzba uplatňovala na úvery. Táto výhoda sa potom vyjadrila ako percento celkového obratu každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu.

(134)

Vláda ČĽR po zverejnení tvrdila, že Komisia sa pri výpočte výhody nemala odvolávať na nijakú referenčnú hodnotu, pretože tvrdila, že úvery boli poskytnuté za trhových podmienok, a preto nebola poskytnutá žiadna výhoda.

(135)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 127 až 130, v ČĽR je narušený trh s bankovými pôžičkami, a preto Komisia považuje použitie referenčného kritéria za plne odôvodnené.

(136)

Vláda ČĽR okrem toho tvrdila, že Komisia dostatočne neodôvodnila výber tohto konkrétneho druhu referenčnej hodnoty.

(137)

Komisia usudzuje, že pri vytvorení vhodnej referenčnej hodnoty pre úvery sa považuje za vhodné uplatniť čínske úrokové sadzby upravené tak, aby odrážali normálne trhové riziko. V súvislosti s tým, že súčasná finančná situácia vývozcov vznikla na deformovanom trhu a že neexistujú žiadne spoľahlivé informácie od čínskych bánk o meraní rizika a stanovovaní úverových ratingov, považuje sa za potrebné uplatniť prirážku, ktorá bude odrážať možný vplyv čínskeho deformovaného trhu na ich finančnú situáciu.

d) Záver

(138)

Na základe zistení prešetrovania Komisia dospela k záveru, že odvetvie sklenených vlákien v ČLR malo výhodu z preferenčných úverov počas OP a to ako od bánk v štátnom vlastníctve, tak aj od súkromných bánk. Financovanie odvetvia sklenených vlákien predstavuje subvenciu v zmysle základného antisubvenčného nariadenia, pretože dochádza k

a)	štátnemu finančnému príspevku, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. a) bode i);

b)	povereniu a riadeniu vládou, ako je vymedzené v článku 3 ods. 1 písm. a) bode iv) a

c)	tým sa priznáva výhoda, ako sa vyžaduje článkom 3 ods. 2

(139)

Vzhľadom na existenciu finančného príspevku, výhodu pre vyvážajúcich výrobcov a špecifickosť je táto subvencia vyrovnateľná.

e) Výpočet výšky subvencie

(140)

V článku 6 písm. b) základného antisubvenčného nariadenia sa stanovuje, že výhoda preferenčných úverov by sa mala vypočítať ako rozdiel medzi sumou uhradeného úroku a sumou, ktorá by sa uhradila za porovnateľný komerčný úver, ktorý by firma získala na trhu. Ako sa uviedlo, Komisia stanovila trhovú referenčnú hodnotu pre porovnateľné komerčné úvery bez toho, aby mala zmysluplné hodnotenie rizika.

(141)

Výhoda sa vypočítala pre OP ako rozdiel medzi skutočne uhradenými úrokmi počas OP a úrokom, ktorý by sa uhradil s použitím referenčnej hodnoty.

(142)

Jeden z vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že Komisia použila pri výpočte výhody nesprávnu úrokovú sadzbu skutočne zaplatenú spoločnosťou za jednu pôžičku. Komisia prijala toto tvrdenie a výpočet upravila. Upravený výpočet však nemal nijaký vplyv na zistené subvenčné rozpätie.

(143)

Subvenčné rozpätia vypočítané pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa zakladali na tejto metodike:

Preferenčné úvery
Názov spoločnosti	Subvenčné rozpätie
Chongqing Polycomp International Corporation	6,3 %
Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd (26)	2,6 %
Jushi Group Co., Ltd, Jushi Group Chengdu Co., Ltd, Jushi Group Jiujiang Co., Ltd	7,4 %

4.2. Iné schémy poskytovania preferenčných úverov

(144)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nedostali počas OP nijaký finančný príspevok na základe schémy poskytovania preferenčných úverov uvedených v oddiele C. 3.

5. Grantové programy

(145)

Spoločnosti zaradené do vzorky nedostali počas OP nijaký finančný príspevok z programov „Famous Brands“, „China World Top Brands“ alebo z „fondov pre vonkajšie rozšírenie priemyslu v provincii Guangdong“.

5.1. Špecifické grantové programy a granty

a) Úvod

(146)

Spoločnosti zaradené do vzorky dostali jednorazové granty od rôznych orgánov na rozdielnych úrovniach verejnej správy, výsledkom čoho bolo, že im bola poskytnutá výhoda počas OP. Má sa za to, že tieto granty patria do grantových programov uvedených v podnete, lebo navrhovateľ tvrdil, že výrobcovia skleneného vlákna získali jednorazové granty od orgánov provinčnej a miestnej verejnej správy, čím získali výhodu, pretože dostali finančné prostriedky bez primeranej kompenzácie.

(147)

Komisia ponúkla vláde ČĽR konzultácie o týchto osobitných grantoch.

(148)

Vláda ČĽR nesúhlasila s konzultáciami. Tvrdila, že by to nebolo v súlade s Dohodou o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach (ďalej len „DSVO“), pretože takéto konzultácie by sa mali uskutočniť pred začatím prešetrovania, a že pre čínske orgány by bolo neprimeraným bremenom overiť informácie týkajúce sa každej jednej schémy.

(149)

Väčšina príslušných grantov predstavovala zanedbateľné množstvá. Komisia ich preto ďalej neprešetrovala.

(150)

Komisia však preskúmala jeden konkrétny, relatívne veľký grant na účely budovania ubytovne pre zamestnancov spoločnosti, ktorý bol poskytnutý jednej zo spoločností zaradených do vzorky a v prípade ktorého sa má za to, že je spojený s grantovými programami spomínanými v podnete.

b) Záver

(151)

Ad hoc charakter uvedeného grantu jasne ukázal, že nebol k dispozícii iným spoločnostiam, a preto bol špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia. Na základe dôkazov zhromaždených v súvislosti s prijatím tohto grantu a bez akýchkoľvek ďalších informácií Komisia považuje tento grant za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia, a tým bola poskytnutá výhoda príslušným vyvážajúcim výrobcom.

(152)

Spoločnosť, ktorá dostala grant, po zverejnení tvrdila, že grant bol spoločnosti poskytnutý na renováciu dlhodobého majetku, ktorý sa odpisuje počas 50 rokov. Preto by sa táto subvencia mala rozdeliť na obdobie 50 rokov a pri výpočte subvenčného rozpätia by sa mala vziať do úvahy iba 1/50 z celkovej sumy, ktorá zodpovedá výhode, ktorú spoločnosť získala počas OP.

(153)

Spoločnosť neposkytla žiadne dôkazy, ktoré odôvodňujú dobu odpisovania 50 rokov pre investície do dlhodobého majetku, v tomto prípade do budovy používanej ako spálňa pre zamestnancov. Skutočné obdobie odpisovania dlhodobého majetku spoločnosti je obvykle oveľa kratšie a predstavuje obdobie od 10 do 20 rokov. Vzhľadom na uvedené je výhoda z tohto grantu zanedbateľná, a preto by nemala podliehať vyrovnávacím opatreniam.

6. Programy oslobodenia od priamych daní a ich zníženia

6.1. Program „dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou

a) Úvod

(154)

Programom „dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ sa oprávňujú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou na to, aby neplatili žiadnu daň z príjmu právnickej osoby prvé dva roky a aby počas ďalších troch rokov platili len 12,5 % namiesto 25 %.

b) Právny základ

(155)

Právnym základom tohto programu je článok 8 zákona Čínskej ľudovej Republiky o dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a zahraničné podniky (ďalej len „zákon o dani pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou“) a článok 72 vykonávacích predpisov k zákonu Čínskej ľudovej republiky o dani z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a zahraničné podniky. Podľa vlády ČĽR bol tento program ukončený podľa článku 57 zákona o dani z príjmov podnikov z roku 2008 s s prechodným obdobím do konca roka 2012. Zo zákona teda jasne vyplýva, že v daňovom roku 2012 existovala výhoda podľa tejto schémy.

c) Zistenia z prešetrovania

(156)

Schémou „dva roky bez daní a potom tri roky polovičná daň“ sa priznali výhody spoločnostiam počas rozpočtového roka 2012, po ktorom bola podľa vlády ČĽR schéma zrušená. V každom prípade jedna zo spoločností zaradených do vzorky bola podnikom v zahraničnom vlastníctve, ktorý by počas OP mohol byť oprávnený využívať túto daňovú schému.

d) Záver

(157)

Spoločnosti zaradené do vzorky nedostali v rámci tohto programu počas OP nijaký finančný príspevok. Prešetrenie ďalej ukázalo, že vláda ČĽR vskutku zrušila túto schému.

6.2. Podniky s vyspelými a novými technológiami

a) Úvod

(158)

Tento program umožňuje spoločnostiam, ktoré vedia preukázať, že spĺňajú určitý súbor kritérií, aby získali status „podnik s vyspelými a novými technológiami“, aby im bolo poskytnuté zníženie ich dane z príjmu právnických osôb na 15 % v porovnaní so štandardnou sadzbou 25 %.

b) Právny základ

(159)

Právnym základom tohto programu je článok 28 ods. 2 zákona o dani z príjmov podnikov z roku 2008 spolu s „administratívnymi opatreniami na určenie podnikov s vyspelými a novými technológiami“ (Guo Ke Fa Huo [2008] č.172); a článok 93 vykonávacieho nariadenia k zákonu o dani z príjmov podnikov spolu s oznámením štátnej daňovej správy o otázkach týkajúcich sa platby dane z príjmov podnikov s vyspelými a novými technológiami (Guo Shui Han [2008] č. 985).

c) Zistenia z prešetrovania

(160)

Táto schéma sa vzťahuje na podniky s vyspelými a novými technológiami, ktoré boli ako také uznané vládou ČĽR. Na to, aby boli podniky oprávnené na túto schému, musia vlastniť základné nezávislé práva duševného vlastníctva a spĺňať nasledujúce požiadavky, ktoré sú stanovené v právnom základe a zhrnuté takto:

a)	ich výroba musí patriť medzi výrobky „odvetví vyspelých technológií s kľúčovou štátnou pomocou“;

b)	ich celkové výdavky na výskum a vývoj musia predstavovať 3 – 6 % ich celkových tržieb z predaja;

c)	ich príjmy z výrobkov vyspelých a nových technológií musia tvoriť viac ako 60 % ich celkových tržieb z predaja;

d)	počet pracovníkov v oblasti výskumu a vývoja musí tvoriť 10 % celkového počtu zamestnancov;

e)	splnenie ostatných požiadaviek stanovených v „administratívnych opatreniach pre podniky s vyspelými a novými technológiami z roku 2008“.

(161)

Komisia zistila, že niektorí vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky využívajú túto schému, a preto platia daň z príjmov právnických osôb len vo výške 15 % a nie 25 %. Tieto spoločnosti požiadali o status podnikov s vyspelými a novými technológiami a dostali oficiálne oznámenie o tom, že splnili kritériá schémy, a preto majú nárok na vyplnenie svojich daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb zodpovedajúcim spôsobom.

d) Záver

(162)

Komisia usudzuje, že táto schéma predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia, pretože existuje finančný príspevok v podobe ušlých príjmov vlády ČĽR, ktorým sa poskytuje výhoda príslušným spoločnostiam. Výhoda pre príjemcov sa rovná daňovej úspore.

(163)

Táto subvencia je špecifická podľa vymedzenia článku 4 ods. 2 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia, pretože je vyhradená len podnikom s certifikátom podnikov s vyspelými a novými technológiami, ktoré spĺňajú všetky požiadavky administratívnych opatrení z roku 2008. Príslušní vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky získali toto osvedčenie. Právnymi predpismi alebo orgánom poskytujúcim pomoc neboli stanovené nijaké objektívne kritériá oprávnenosti.

(164)

(165)

Komisia toto tvrdenie neakceptuje. Grant je k dispozícii iba spoločnostiam so špecifickými charakteristikami (podniky s vyspelými a novými technológiami), a nie všetkým priemyselným odvetviam a všetkým sektorom. Okrem toho, oprávnenosť tiež nie je automatická, ale závisí od udelenia certifikátu podniku s vyspelými a novými technológiami, ktorý udeľuje príslušný orgán na základe vlastného uváženia. Z tohto dôvodu má táto schéma špecifickú povahu.

(166)

Komisia preto považuje túto subvenciu za napadnuteľnú.

e) Výpočet výšky subvencie

(167)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie ako rozdiel medzi sumou zvyčajne uhradenou počas OP a sumou, ktorú príslušné spoločnosti skutočne počas OP uhradili.

Podniky s vyspelými a novými technológiami
Názov spoločnosti	Subvenčné rozpätie
Chongqing Polycomp International Corporation	0,0 %
Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd 27 (27)	1,3 %
Jushi Group Co., Ltd, Jushi Group Chengdu Co., Ltd, Jushi Group Jiujiang Co., Ltd	0,8 %

6.3. Zníženia dane z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré nakupujú zariadenia vyrobené v Číne

a) Úvod

(168)

Tento program umožňuje spoločnosti uplatniť si nárok na zníženie dane na nákup zariadení vyrábaných domácimi výrobcami, ak je projekt v súlade s priemyselnými politikami vlády ČĽR. Na prírastkové zvýšenie daňovej povinnosti z predchádzajúceho roka sa môže uplatniť daňová úľava až do výšky 40 % nákupnej ceny zariadení vyrábaných domácimi výrobcami.

b) Právny základ

(169)

Právnym základom tohto programu sú dočasné opatrenia týkajúce sa daňového dobropisu na daň z príjmov podnikov na účely investovania do nákupu zariadení vyrábaných domácimi výrobcami pre projekty na obnovu technológie z 1. júla 1999 a oznámenie Štátnej daňovej správy č. 52 z roku 2008 o zastavení vykonávania politiky odpočtu dane z príjmov podnikov a oslobodenia od tejto dane pri investíciách podniku do nákupu zariadení vyrábaných domácimi výrobcami, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2008.

c) Zistenia z prešetrovania

(170)

Vláda ČĽR tvrdila, že tento program bol ukončený od januára 2008 podľa spomínaného oznámenia č. 52. Prešetrovaním sa však ukázalo, že jedna zo spoločností zaradených do vzorky využívala počas OP výhody tohto programu.

d) Záver

(171)

Tento program predstavuje subvenciu, pretože sa ním poskytuje finančná pomoc vo forme ušlého príjmu vlády ČĽR podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Tento program poskytuje príjemcom výhodu vo výške rovnajúcej sa daňovej úspore v zmysle článku 3 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia. Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 4 písm. b) základného antisubvenčného nariadenia, pretože daňová úspora je podmienená prednostným používaním domáceho tovaru pred dovezeným.

e) Výpočet výšky subvencie

(172)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľnej subvencie ako rozdiel medzi sumou zvyčajne uhradenou počas OP a výškou skutočne uhradenej dane počas OP príslušnými spoločnosťami.

(173)

Sadzba subvencie stanovená vzhľadom na túto subvenciu počas OP je pre Jiangsu Changhai Group 0,2 %.

(174)

Po zverejnení jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že nie je oprávnený na nijaký finančný príspevok v rámci schémy „zníženie dane z príjmov pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou, ktoré nakupujú zariadenia vyrobené v Číne“, pretože nie je spoločnosťou so zahraničnou majetkovou účasťou. Komisia nesprávne prisudzovala tejto spoločnosti výhodu v rámci tohto systému na základe dostupných skutočností. Spoločnosť takisto tvrdila, že zistila menšie chyby vo výpočtoch. Komisia obe tvrdenia prijala a zodpovedajúcim spôsobom upravila výpočet subvenčného rozpätia.

6.4. Ostatné programy oslobodenia od priamych daní a ich zníženia

(175)

Komisia takisto preskúmala daňovú kompenzáciu za výskum a vývoj. Toto opatrenie však predstavovalo zanedbateľné množstvá. Komisia ho preto ďalej neprešetrovala.

(176)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nedostali počas OP nijaký finančný príspevok na základe zvyšných programov oslobodenia od daní uvedených v oddiele C. 3.

7. Programy týkajúce sa nepriamej dane a dovozného cla:

7.1. Oslobodenie od DPH a zníženie dovozných ciel na používanie dovezených zariadení

a) Úvod

(177)

Prostredníctvom tohto programu je možné oslobodiť podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a domáce podniky od DPH a dovozných ciel pri dovoze vybavenia, ktoré používajú vo svojej výrobe. Aby sa toto oslobodenie mohlo využiť, zariadenie nesmie byť uvedené na zozname zariadení, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, a podnik, ktorý si uplatňuje nárok na oslobodenie, musí získať certifikát projektov podporovaných štátom, vydaný čínskymi orgánmi alebo NKRR na základe príslušných právnych predpisov v oblasti investícií, daní a ciel.

b) Právny základ

(178)

Právnym základom tohto programu je obežník Štátnej rady o úprave daňovej politiky pre dovážané zariadenia, Guo Fa č. 37/1997, oznámenie ministerstva financií, všeobecnej správy ciel a štátnej správy daní o úprave určitých preferenčných dovozných ciel, oznámenie ministerstva financií, všeobecnej správy ciel a štátnej správy daní č. 43 z roku 2008, oznámenie NKRR o konkrétnych otázkach týkajúcich sa oficiálneho potvrdenia projektov podporovaných štátom a financovaných z domácich alebo zahraničných prostriedkov č. 316/2006 z 22. februára 2006 a katalóg dovozných artiklov bez výnimky z colnej povinnosti, ktorý platí pre domáce podniky i pre podniky so zahraničnou účasťou z roku 2008.

c) Zistenia z prešetrovania

(179)

Všetky spoločnosti zaradené do vzorky využívali tento systém.

d) Záver

(180)

Tento program sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) vo forme ušlého príjmu vlády ČĽR, pretože podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a iné oprávnené domáce podniky sú oslobodené od platenia DPH a/alebo ciel, ktoré by inak boli splatné. Program teda poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 3 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia. Program je v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia špecifický, pretože právnymi predpismi, ktorými sa riadi orgán poskytujúci subvenciu, sa prístup výslovne obmedzuje iba na podniky, ktoré investujú v rámci špecifických obchodných kategórií vymedzených taxatívne zákonom a ktoré patria buď do podporovanej kategórie, alebo do vymedzenej kategórie B v Katalógu na usmernenie priemyselných odvetví v súvislosti so zahraničnými investíciami a transferom technológií, alebo podniky, ktoré sú v súlade s Katalógom kľúčových odvetví, výrobkov a technológií, ktorých vývoj je podporovaný štátom.

(181)

Po zverejnení vláda ČĽR spochybnila závery Komisie. Tvrdila, že kritériá oprávnenosti boli objektívne a vzťahovali sa rovnako na všetky spoločnosti v ČĽR. Preto nespĺňajú kritérium špecifickosti. Vláda ČĽR však nepoukázala na žiadne osobitné ustanovenia v právnych predpisoch, ktoré by zdôvodňovali jej názory, a neposkytla žiadne presvedčivé dôkazy, že oprávnenosť je automatická.

(182)

Vláda ČĽR a jeden z vyvážajúcich výrobcov tvrdili, že Komisia nemôže napádať nijaké prípadné výhody v oblasti DPH, ktoré možno prijali tri spoločnosti zaradené do vzorky, lebo s účinnosťou od roku 2009 už nemožno využívať oslobodenia od DPH udelené v minulosti. Preto, za predpokladu 5 až 10-ročnej priemernej doby odpisovania príslušného dovezeného zariadenia, údajná výhoda by buď vypršala pred uložením opatrení alebo by pravdepodobne nepokračovala počas celého päťročného obdobia trvania opatrení.

(183)

Komisia poznamenáva, že obdobie odpisovania niektorých dovážaných zariadeniach je oveľa dlhšie ako 10 rokov a môže v niektorých prípadoch trvať 15 alebo 20 rokov. V každom prípade Komisia nenapadla nijakú výhodu vyplývajúcu z akýchkoľvek nákupov dovezených zariadení po roku 2009. Vláda ČĽR okrem toho uznáva, že spoločnosti by po uložení opatrení ešte stále mohli využívať výhody schémy „krátko potom“. Tento argument sa preto zamieta.

e) Výpočet výšky subvencie

(184)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta podľa výhody poskytnutej príjemcom, o ktorej sa zistilo, že existovala počas OP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považujú suma DPH a clá na dovážané zariadenia, od ktorých boli príjemcovia oslobodení. Aby sa zaistilo, že napadnuteľná suma sa vzťahuje iba na obdobie prešetrovania, získaná výhoda sa odpisovala počas celej doby životnosti zariadenia v súlade s bežnými účtovnými postupmi vyvážajúcich výrobcov.

(185)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je:

Oslobodenie od DPH a zníženie dovozných ciel na používanie dovezených zariadení
Spoločnosť/skupina	Sadzba subvencie
Chongqing Polycomp International Corporation	0,5 %
Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd (28)	0,1 %
Jushi Group Co., Ltd, Jushi Group Chengdu Co., Ltd, Jushi Group Jiujiang Co., Ltd	0,5 %

7.2. Ostatné programy oslobodenia od nepriamych daní a ich zníženia

(186)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nedostali počas OP nijaký finančný príspevok na základe zvyšných programov oslobodenia od nepriamych daní uvedených v oddiele C. 3.

8. Poskytovanie tovaru a služieb vládou za cenu nižšiu ako primeranú

8.1. Dodávka surovín, elektrickej energie, dodávka vody

(187)

Komisia nezistila nijaké subvencie súvisiace s nákupom surovín, vody alebo elektrickej energie vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky počas OP.

8.2. Poskytovanie práv na užívanie pozemkov

a) Úvod

(188)

Spoločnosti nemôžu v ČĽR nakupovať pozemky priamo, ale môžu od miestnych orgánov kúpiť len právo na užívanie pozemku.

b) Právny základ

(189)

V zákone o správe pozemkov ČĽR sa uvádza, že všetka pôda patrí ľuďom a nemôže byť kúpená alebo predaná, stanovujú sa však podmienky, na základe ktorých možno podnikom predať práva na užívanie pozemkov prostredníctvom výziev na predkladanie ponúk, dražby alebo súťažného konania.

c) Zistenia z prešetrovania

(190)

V zásade by sa systémom súťažného konania umožnilo, aby trh posúdil cenu práva na užívanie konkrétneho pozemku a tak by sa nezávisle určila cena. Vláda ČĽR však uviedla, že v každom prípade určuje minimálne ceny pre každý stupeň pôdy (pôda je odstupňovaná od 1 do 15 podľa kvality parcely pozemku), pod ktorú nesmie cena za právo na užívanie pozemku klesnúť.

(191)

Vláda ČĽR takisto kontroluje ponuku pozemkov prostredníctvom obmedzenia kvóty plochy, ku ktorej sa môžu predať práva na užívanie pozemku na priemyselné alebo rezidenčné účely, podľa provincie a roka.

(192)

V každom prípade platí, že ani pri jednom jednotlivom nákupe práva na užívanie pozemku vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky Komisia nezistila dôkaz o súťažnom konaní, v ktorom by sa nezávisle stanovila cena za právo užívania pozemku. Vyvážajúci výrobca ocenil pozemok, ktorý mu bol pridelený, východiskovou cenou, a keďže bol jediným uchádzačom, bolo mu udelené právo na užívanie pozemku. Vláda ČĽR po zverejnení uviedla, že nesúhlasí so závermi Komisie, podľa ktorých neexistuje fungujúci trh pre predaj práv na užívanie pozemkov v ČĽR. Nepredložila však žiadne nové argumenty, ktoré by podporili tento názor.

(193)

Zistenia z prešetrovania potvrdzujú, že situácia v oblasti poskytovania a nadobúdania pozemkov v Číne je nejasná a netransparentná a že orgány často stanovujú ceny podľa vlastného uváženia. Orgány stanovujú ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, ktorý okrem iných kritérií vyžaduje, aby pri stanovovaní ceny priemyselných pozemkov zohľadňovali aj priemyselnú politiku (29).

(194)

Aj nezávislé verejne dostupné informácie naznačujú, že pozemky v Číne sa poskytujú za sadzby nižšie, než sú bežné trhové sadzby (30).

(195)

V skutočnosti preto spoločnosti zaradené do vzorky uhradili cenu stanovenú vládou ČLR. Právo na užívanie pozemkov sa poskytuje za nižšiu než primeranú odplatu v porovnaní s trhovou referenčnou hodnotou, ktorá je vymedzená ďalej v oddiele e.

(196)

O situácii týkajúcej sa pozemkov v ČĽR sa hovorí aj v pracovnom dokumente MMF, ktorý potvrdzuje, že pri postupovaní práv na užívanie pozemkov čínskym priemyselným odvetviam sa nerešpektujú podmienky na trhu (31).

d) Záver

(197)

Komisia dospela k záveru, že poskytovanie práv na užívanie pozemkov čínskou vládou by sa malo považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia vo forme poskytovania tovarov, čím sú zvýhodnené spoločnosti. Keďže sa prešetrovaním nezistila existencia fungujúceho trhu na predaj práv na užívanie pozemkov v ČĽR, použitie externej referenčnej hodnoty [pozri ďalej v oddiele e)] dokazuje, že suma, ktorú zaplatili vývozcovia zaradení do vzorky za práva na užívanie pozemkov, je pod trhovou sadzbou.

(198)

Subvencia je špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 2 písm. c) základného antisubvenčného nariadenia, pretože rozhodnutím č. 40 Štátnej rady sa vyžaduje, aby verejné orgány zabezpečili, že sa pozemky poskytnú podporovaným odvetviam, ku ktorým patrí odvetvie skleneného vlákna, ako sa podrobne vysvetľuje v odôvodneniach 67 až 82. V článku 18 rozhodnutia č. 40 sa objasňuje, že odvetvia, ktoré sú „obmedzené“, nebudú mať prístup k právam na užívanie pozemkov.

e) Výpočet výšky subvenčného rozpätia

(199)

Výhodu predstavuje rozdiel medzi cenou uhradenou za právo na užívanie pozemku a vhodnou externou referenčnou hodnotou.

(200)

Komisia považuje čínsky Tchaj-pej za vhodnú externú referenčnú hodnotu z týchto dôvodov:

a)	porovnateľná úroveň hospodárskeho rozvoja, HDP a ekonomickej štruktúry v čínskom Tchaj-pej a väčšiny provincií a miest v ČĽR, v ktorých majú sídlo vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky;

b)	fyzická blízkosť ČĽR a čínskeho Tchaj-pej;

c)	vysoká miera priemyselnej infraštruktúry v čínskom Tchaj-pej, ako aj mnohých provinciách ČĽR;

d)	silné hospodárske väzby a cezhraničný obchod medzi čínskym Tchaj-pej a ČĽR;

e)	vysoká hustota zaľudnenia v mnohých z provincií ČĽR a v čínskom Tchaj-pej;

f)	podobnosť druhu pozemkov a transakcií použitých na vytvorenie príslušnej referenčnej hodnoty v čínskom Tchaj-pej s druhom pôdy a transakciami v ČĽR; ako aj

g)	spoločné demografické, jazykové a kultúrne charakteristiky čínskeho Tchaj-pej a ČĽR.

(201)

Vláda ČĽR spochybnila po zverejnení použitie čínskeho Tchaj-pej ako referenčnej hodnoty; tvrdila, že hustota obyvateľstva v čínskom Tchaj-pej je mnohonásobne vyššia než v ČĽR, čím sa pozemková situácia a ceny v ČĽR a čínskom Tchaj-pej nedajú porovnávať. Komisia však usudzuje, že pre mnohé dôvody uvedené v predchádzajúcom odôvodnení vybrala referenčnú hodnotu na primeranom základe.

(202)

Navyše, ďalšia spoločnosť zaradená do vzorky uviedla po zverejnení, že používanie čínskeho Tchaj-pej nebolo primerané so zreteľom na ekonomické podmienky v konkrétnej provincii, v ktorej sa nachádza, ale nenavrhla alternatívu. Tvrdila tiež, že fyzická blízkosť ČĽR a Tchaj-pej by sa nemala považovať za platné kritérium na výber tejto špecifickej referenčnej hodnoty; svoje tvrdenie však nepodložila. Vzhľadom na chýbajúce návrhy alternatívnej referenčnej hodnoty sa použitie čínskeho Tchaj-pej potvrdzuje.

(203)

So zohľadnením všetkých týchto faktorov Komisia dospela k záveru, že ceny práv za užívanie pozemkov v ČĽR, ak by prevládali trhové podmienky, by boli v prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky veľmi podobné s cenami pozemkov v čínskom Tchaj-pej.

(204)

Priemerné ceny za pozemky v čínskom Tchaj-pej za rok 2012 boli získané z Priemyselného úradu ministerstva hospodárstva a upravené spätne o infláciu a rast HDP, aby sa tak stanovila referenčná cena za pozemok v každom kalendárnom roku. Keďže práva na užívanie pozemku sú platné 50 rokov a na tomto základe sa odpisujú, výhoda v OP bude 1/50 rozdielu medzi referenčnou cenou a skutočnou uhradenou cenou.

(205)

Miera subvencie stanovená za poskytovanie pozemkov za cenu nižšiu ako primeranú je nasledovná:

Poskytovanie pozemkov za CNAP
Názov spoločnosti	Subvenčné rozpätie
Chongqing Polycomp International Corporation	2,9 %
Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd (32)	1,6 %
Jushi Group Co., Ltd, Jushi Group Chengdu Co., Ltd, Jushi Group Jiujiang Co., Ltd.	1,6 %

9. Záver o subvencovaní

(206)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľných dotácií v súlade s ustanoveniami základného antisubvenčného nariadenia pre prešetrované spoločnosti podľa jednotlivých schém a spočítala tieto číselné údaje, aby vypočítala celkovú výšku subvencie počas OP pre každého vyvážajúceho výrobcu.

(207)

Na výpočet celkových subvenčných rozpätí uvedených ďalej Komisia najskôr vypočítala percentuálne subvencovanie, čo je podiel výšky subvencií a celkového obratu spoločnosti. Toto percento sa potom použilo na výpočet subvencie pridelenej na vývoz príslušného výrobku do Únie počas OP.

(208)

Potom Komisia vypočítala výšku subvencie na tonu príslušného výrobku vyvezeného do Únie počas OP a ďalej uvedené rozpätia ako percento hodnoty náklady, poistenie a prepravné (ďalej len „CIF“) za rovnaký vývoz na tonu.

(209)

V súlade s článkom 15 ods. 3 základného antisubvenčného nariadenia sa celkové subvenčné rozpätie spolupracujúcich spoločností, ktoré nie sú zaradené do vzorky, vypočítava na základe celkového váženého priemeru subvenčného rozpätia stanoveného pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vzorke s výnimkou skupiny, do ktorej patrí vyvážajúci výrobca, na ktorého sa vzťahujú ustanovenia článku 28 ods. 1

Názov spoločnosti	Subvenčné rozpätie
Chongqing Polycomp International Corporation	9,7 %
Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd (33)	5,8 %
Jushi Group Co., Ltd, Jushi Group Chengdu Co., Ltd, Jushi Group Jiujiang Co., Ltd	10,3 %
Iné spolupracujúce spoločnosti	10,2 %

D. UJMA

1. Výroba v Únii a výrobné odvetvie Únie

(210)

Podobný výrobok vyrábali počas obdobia prešetrovania v Únii ôsmi výrobcovia. Títo predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a článku 9 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia.

(211)

Celková výroba Únie počas obdobia prešetrovania bola stanovená medzi 530 000 a 580 000 tonami. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako ich poskytlo APFE. Ako je uvedené v odôvodnení 17, do vzorky boli zaradené výrobné závody troch výrobcov z Únie predstavujúcich viac ako 52 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(212)

Na základe informácií obsiahnutých v podnete/žiadosti o preskúmanie, v ktorom boli zverejnené aktuálne makroekonomické ukazovatele navrhovateľov/žiadateľov, ako aj skutočnosti, že len veľmi obmedzený počet výrobcov v Únii nepatril medzi navrhovateľov/žiadateľov, sa zdá byť vhodné, že sa nezverejnia aktuálne makroekonomické ukazovatele vzťahujúce sa na všetkých výrobcov z Únie, pretože ktorákoľvek zainteresovaná strana by mohla zistiť špecifické údaje o tých výrobcoch, ktorí nie sú navrhovateľmi/žiadateľmi.

(213)

Vláda ČĽR namietala po konečnom zverejnení proti dôvernému zaobchádzaniu a poskytovaniu rozmedzí pre celkovú spotrebu v Únii, ako aj proti ďalším makroekonomickým ukazovateľom ujmy.

(214)

Komisia má na základe podnetu a po predložení závažných dôvodov povinnosť rešpektovať dôverné údaje výrobcov, ktorí nie sú navrhovateľmi. Zverejnenie detailných makroekonomických ukazovateľov by umožnilo identifikáciu dôverných údajov týchto výrobcov a poškodilo by ich záujmy. Tvrdenie sa preto zamieta.

2. Spotreba Únie

(215)

Komisia stanovila spotrebu Únie na základe i) objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie na základe údajov poskytnutých APFE a ii) dovozu z tretích krajín na základe údajov z Eurostatu (databáza Comext).

(216)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba Únie (v metrických tonách)

	2010	2011	2012	OP
Celková spotreba v Únii	700 000 – 750 000	680 000 – 730 000	710 000 – 760 000	720 000 – 770 000
Index (2010 = 100)	100	97	101	103
Zdroj: Údaje poskytnuté APFE; Eurostat (Comext)

(217)

Medzi rokom 2010 a OP sa spotreba Únie zvýšila o 3 %.

(218)

Po konečnom zverejnení jeden používateľ tvrdil, že spotreba v Únii klesla v roku 2009 o takmer 30 %. V tejto súvislosti tvrdí, že zvýšenie o 3 % od roku 2010 nie je podstatné. Komisia však nepovažuje toto zvýšenie za významné, poznamenala však, že spotreba sa počas posudzovaného obdobia zvýšila.

3. Dovoz z príslušnej krajiny

3.1. Objem a trhový podiel dumpingového a subvencovaného dovozu:

(219)

Táto analýza zahŕňa ako dumpingový tak aj subvencovaný dovoz od rovnakých výrobcov zaradených do vzorky v ČĽR a počas rovnakého OP.

(220)

Objem dovozu príslušného výrobku z ČĽR sa vyvíjal nasledovne:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v metrických tonách) a podiel na trhu

	2009	2010	2011	2012	OP
Objem dovozu (v tonách)	98 916	152 514	109 172	125 781	130 958
Index (2010 = 100)	65	100	72	82	86
Index (2009 = 100)	100	154	110	127	132
Podiel na trhu	13 % – 18 %	19 % – 24 %	13 % – 18 %	15 % – 20 %	15 % – 20 %
Index (2010 = 100)	87	100	73	81	83
Index (2009 = 100)	100	115	84	93	97
Zdroj: Eurostat (Comext)

(221)

Objem dovozu z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia znížil o 14 % a jeho podiel na trhu o 17 %. Rok 2010 však nie je vhodným referenčným rokom a dovozné trendy by sa dali presnejšie analyzovať, ak sa pozrieme aj na predchádzajúci rok 2009, ako je uvedené v tabuľke vyššie. Rok 2010 sa vyznačoval vytváraním zásob čínskych výrobkov zo skleneného vlákna významnými dovozcami Únie pred uložením dočasných ciel v septembri 2010. Prešetrovaním sa skutočne ukázalo, že počas prvých deviatich mesiacov roku 2010 sa doviezli z ČĽR omnoho väčšie množstvá ako obvykle. Dovoz z ČĽR predstavoval v roku 2009 približne 99 000 ton, zatiaľ čo v roku 2010 prekročil 152 000 ton a potom v roku 2011 klesol na približne 109 000 ton. Vývoj ukazuje jasný nárast dovozu od roku 2009. Pokiaľ ide o objem, dovoz z Číny sa od roku 2011 zvýšil o 20 %, čo viedlo k opätovnému zvýšeniu podielu na trhu o 2 percentuálne body.

(222)

Niektoré strany zopakovali svoje tvrdenia, že dovoz z ČĽR a jeho podiel na trhu klesol medzi rokom 2010 a koncom OP, a preto sa nepreukázalo nijaké významné zvýšenie dovozu, ako to vyžaduje článok 3 ods. 2 antidumpingovej dohody a článok 15 ods. 2 dohody o subvenciách. Okrem toho tvrdia, že rok 2009 nie je vhodným referenčným rokom z týchto dôvodov: i) v základnom antidumpingovom a základnom antisubvenčnom základného nariadení neexistuje právny základ a panel vo veci Mexico-Steel Pipes and Tubes Panel rozhodol, že „vyšetrujúci orgán nie je oprávnený v rámci lehoty používať dočasné podskupiny“; ii) neexistujú nijaké dôkazy pre tvrdenie, že dovoz v roku 2010 bol výsledkom vytvárania zásob a iii) údaje za rok 2009 neboli zohľadnené pri nijakom inom aspekte posúdenia spôsobenej ujmy, a preto nie sú objektívne.

(223)

Pokiaľ ide o prvé a tretie tvrdenie, v základnom antidumpingovom nariadení a základnom antisubvenčnom nariadení, ktoré predstavujú platné právne predpisy, sa podrobne neuvádza, ktoré obdobie by sa malo brať do úvahy s cieľom analyzovať trendy. Preto neexistuje žiadny dôvod, prečo by sa rok 2009 nemal brať do úvahy na analýzu trendu dovozu z ČĽR. Tým sa analýza nestáva neobjektívnou, naopak, viac dopĺňa túto analýzu vykonanú vzhľadom na situáciu výrobného odvetvia Únie. Ako je vysvetlené vyššie v odôvodnení 219, okrem posudzovaného obdobia sa zohľadnil rok 2009 so zreteľom na špecifické ukazovatele ujmy súvisiace s dovozom z Číny. Pokiaľ ide o ostatné ukazovatele ujmy, neexistoval žiadny objektívny dôvod, aby sa plne nezohľadnili všetky roky posudzovaného obdobia.

(224)

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, efekt vytvárania zásob jasne ukazujú mesačné dovozné údaje získané z databázy, ktorá bola zriadená v súlade s článkom 14 ods. 6 základného antidumpingového nariadenia (pozri graf 1) (34). Pred uložením dočasných opatrení sa dovoz príslušného výrobku z ČĽR v druhom a treťom štvrťroku 2010 výrazne zvýšil (na účel spotreby pred koncom roku 2010/začiatkom roku 2011 vzhľadom na obmedzenú dobu skladovateľnosti). To nezodpovedá podobnému nárastu spotreby, čo poukazuje na skutočnosť, že tento dovoz sa uskutočnil s cieľom vytvárať zásoby vzhľadom na očakávané opatrenia, ktoré sa majú uložiť. Vláda ČĽR neposkytla nijaké ďalšie vysvetlenie tohto nárastu, a preto Komisia sa môže odôvodnene domnievať, že vytváranie zásob sa uskutočnilo pred uložením dočasných opatrení koncom roka 2010. Dokazuje to takisto skutočnosť, že úroveň mesačného dovozu z ČĽR v období medzi dočasnými a konečnými opatreniami (štvrtý štvrťrok 2010 a prvý štvrťrok 2011) bola veľmi nízka. Keď boli opatrenia v konečnej fáze (v marci 2011) znížené, mesačné úrovne dovozu sa opäť zvýšili na stabilnú úroveň.

Graf 1

Dovoz príslušného výrobku z ČĽR (mesačné množstvo)

Zdroj: databáza podľa článku 14 ods. 6

3.2. Ceny dumpingového a subvencovaného dovozu

(225)

Čínske dovozné ceny (bez započítania platných antidumpingových ciel) sa vyvíjali nasledovne:

Tabuľka 3

Dovozné ceny

	2010	2011	2012	OP
Priemerná cena CIF (EUR/tona)	911	877	892	834
Index (2010 = 100)	100	96	98	92
Zdroj: Eurostat (Comext)

(226)

Čínske dovozné ceny CIF (bez započítania platných antidumpingových ciel) sa vyvíjali z 911 EUR/t na 834 EUR/t počas posudzovaného obdobia. To predstavuje pokles o 8 % počas posudzovaného obdobia.

(227)

Vláda ČĽR a jeden používateľ tvrdili, že porovnanie priemerných dovozných cien je v prípade absencie analýzy sortimentu výrobkov zavádzajúce. Vláda ČĽR ďalej uviedla, že väčšina dovozu z ČĽR pozostáva z najlacnejšieho druhu výrobku, t. j. prameňov sklenených vlákien.

(228)

Na rozdiel od tvrdenia sa sortiment výrobkov plne zohľadnil v rámci analýzy, keďže Komisia porovnala predajné ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov s cenami výrobcov z Únie zaradených do vzorky pre každý druh výrobku. Takýto prístup sa použil v pôvodnom preskúmaní.

(229)

Vláda ČĽR požiadala po konečnom zverejnení, aby sa používali čínske dovozné ceny pre každý druh výrobku uvedené v tabuľke 3, vzhľadom na to, že údaje podľa druhu výrobku boli použité na výpočet rozpätia cenového podhodnotenia a rozpätia ujmy.

(230)

Priemerná čínska dovozná cena z tabuľky č. 3 sa používa na preukázanie trendu počas posudzovaného obdobia. Na sledovanie trendov je vhodné používať priemerné ceny. Na stanovenie podhodnotenia a na výpočet rozpätia ujmy sa použili údaje podľa druhu výrobku.

(231)

Na účely určenia cenového podhodnotenia počas OP sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobcov v Únii zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu čínskych výrobcov zaradených do vzorky prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie podľa druhu výrobku, stanovené na základe cien CIF primerane upravených o clá, antidumpingové clá a náklady po dovoze. Porovnanie cien sa vykonalo podľa jednotlivých druhov výrobku pre transakcie na rovnakej úrovni obchodnej činnosti. Výsledok porovnania predstavovalo percento z váženej priemernej ceny zo závodu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania. Porovnanie ukázalo rozpätie cenového podhodnotenia veľkého čínskeho vývozcu do Únie vo výške 2 % napriek platným antidumpingovým opatreniam (a clám), ktoré boli pridané k dovoznej cene. Veľká väčšina iného dovozu sa uskutočnila za ceny porovnateľné s cenami Únie.

(232)

Po konečnom zverejnení jeden z vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že existovali určité nepresnosti týkajúce sa hodnôt CIF troch kontrolných čísiel výrobku.

(233)

Toto tvrdenie bolo správne a Komisia upravila príslušné hodnoty CIF, čo viedlo k malej zmene v rozpätí podhodnotenia a predaja pod cenu pre tohto vyvážajúceho výrobcu (pozri odôvodnenie 440).

(234)

Niektoré strany tvrdili, že počas OP nedošlo k nijakému výraznému cenovému podhodnoteniu. Uviedli, že rozpätie podhodnotenia vo výške 2 % v prípade jedného vývozcu je takmer de minimis a nedá sa považovať za významné. Okrem toho odkazujú na prax Komisie, podľa ktorej obmedzené cenové podhodnotenie alebo predaj pod cenu vo výške 6 % nemajú v dôsledku obmedzeného objemu vývozu vplyv na všeobecnú úroveň cien v Únii.

(235)

Napriek súčasným antidumpingovým clám stále dochádza k podhodnoteniu. Odkaz na prax Komisie je zavádzajúci. 6 % cenové podhodnotenie nemalo vo veci „koncentrovaný uhličitan sodný“ (35) prakticky nijaký dopad na všeobecnú úroveň cien vzhľadom na obmedzený objem dovozu v kombinácii s trhovým podielom 1,4 % zo strany vyvážajúcej krajiny. Na porovnanie: podiel ČĽR na trhu počas OP sa pohybuje medzi 15 % a 20 %. Vec „niektoré laserové optické snímacie systémy“ (36) odkazovala na obmedzené cenové podhodnotenie pre príslušný dovoz vzhľadom na i) významné zvýšenie spotreby v Únii (129 %) a ii) povahu príslušného výrobku: nehomogénny výrobok so širokou škálou prvkov a technických rozdielov podliehajúci rýchlemu technologickému vývoju. V súčasnom prešetrovaní je trh s príslušným výrobkom úplne odlišnej povahy, a teda aj veľkosť cenového podhodnotenia sa musí posudzovať v kontexte tohto konkrétneho trhu. Príslušný výrobok je základný homogénny vystužovací výrobok na trhu, ktorý je pomerne stabilný. Takýto trh je citlivejší na cenové rozdiely a dokonca aj menší cenový rozdiel môže mať významný vplyv na trh. Skutočnosť, že nedošlo k nijakým významným podhodnoteniam, nemení nič na záveroch Komisie. Naopak, tento prvok bol v hodnotení naplno zohľadnený. V každom prípade, každá vec sa posudzuje podľa jej skutkovej podstaty, pričom obraz ujmy pozostáva z mnohých ukazovateľov a nijaký z nich nemôže mať rozhodujúci význam.

4. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

(236)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia a článku 8 ods. 4 základného antisubvenčného nariadenia zahŕňalo preskúmanie vplyvu dumpingového a subvencovaného dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré počas posudzovaného obdobia ovplyvňovali stav výrobného odvetvia Únie.

(237)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 17 až 25, výber vzorky sa použil na stanovenie prípadnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(238)

Komisia rozlišovala pri určovaní ujmy medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele na základe údajov poskytnutých v podnete a v žiadosti o preskúmanie, ako aj v následne predložených podaniach, a kde to bolo možné, tak ich krížovo porovnávala so štatistikami. Údaje týkajúce sa všetkých výrobcov z Únie. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele na základe údajov vo vyplnených dotazníkoch od výrobcov z Únie zaradených do vzorky. O oboch súboroch údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne pre hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie.

(239)

Makroekonomické údaje sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, výška dumpingového a subvenčného rozpätia a zotavenie sa z dumpingu alebo subvencovania v minulosti.

(240)

Mikroekonomické údaje sú: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

5. Makroekonomické ukazovatele

5.1. Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(241)

Kolísanie ročnej výroby je pre výrobné odvetvie Únie normálne vzhľadom na to, že pece sa musia rekonštruovať každých 7 až 10 rokov. V roku predchádzajúcom roku obnovy vzniká vyšší objem výroby s cieľom vytvárať zásoby. Nižší objem výroby vzniká v roku, keď je pec odstavená za účelom obnovy. Vždy, keď je pec odstavená za účelom rekonštrukcie, je aj jej výrobná kapacita v danom roku nižšia.

(242)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období – majúc na pamäti tieto obmedzenia – vyvíjali nasledovne:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

	2010	2011	2012	OP
Objem výroby (v tonách)	560 000 – 610 000	580 000 – 630 000	510 000 – 560 000	530 000 – 580 000
Index	100	103	92	95
Výrobná kapacita (v tonách)	670 000 – 720 000	680 000 – 730 000	650 000 – 700 000	640 000 – 690 000
Index	100	101	97	96
Využitie kapacity	84 %	86 %	81 %	84 %
Index	100	102	95	99
Zdroj: Údaje poskytnuté APFE

(243)

V kontexte zvyšujúcej sa spotreby Únie (o 3 %) klesla výroba podobného výrobku výrobného odvetvia Únie v období medzi rokom 2010 a OP o 5 %. Výrobná kapacita sa takisto znížila medzi rokom 2010 a OP približne o 4 %. Využitie kapacity zostalo počas posudzovaného obdobia pomerne stabilné s výnimkou poklesu v roku 2012.

(244)

Pokles výroby o 11 percentuálnych bodov a výrobnej kapacity o 4 percentuálne body možno pozorovať medzi rokmi 2011 a 2012. Išlo o dôsledok reštrukturalizácie výrobného odvetvia Únie a zatvorenia niektorých prevádzok. Výrobca skleneného vlákna Ahlstrom ukončil výrobu na konci roku 2011 a Owens Corning Vado Ligure v Taliansku zavrel svoju prevádzku v roku 2012, pretože spoločnosti neboli schopné zotaviť sa z dumpingového dovozu. Výrobné odvetvie Únie sa však domnieva, že po reštrukturalizácii a znovuobnovení rovnakých podmienok môže zostať životaschopným odvetvím, čo vysvetľuje, prečo toto výrobné odvetvie Únie stále investuje do rekonštrukcie existujúcich pecí.

(245)

Vláda ČĽR tvrdila po konečnom zverejnení, že Komisia uviedla kratšiu ako priemernú životnosť pecí, a že preto investície a/alebo využívanie pecí výrobcov z Únie sú značne neefektívne.

(246)

Preukázalo sa, že prijaté rozhodnutia výrobného odvetvia Únie týkajúce sa rekonštrukcie pecí sa zakladali na posudzovaní výroby a energetickej efektívnosti. Neexistovali nijaké náznaky, že životnosť pecí, tak ako ju uplatňovali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, nebola osvedčeným postupom v odvetví a ani v súlade s požiadavkami na sortiment výrobkov.

(247)

Niektoré strany tvrdili, že obdobie od roku 2010 do OP sa musí vzhľadom na náklady na rekonštrukciu pecí, ktoré by mohli ovplyvniť všetky makro- a mikroekonomické ukazovatele, posudzovať osobitne. Vláda ČĽR sa uviedla, že nedostala nijaké údaje alebo informácie o rokoch, počas ktorých výrobcovia z Únie rekonštruovali pece.

(248)

Rekonštrukcie pecí sú neoddeliteľnou súčasťou tohto odvetvia a dochádza k nim opakovane. Sú nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovej kontinuity a na zachovanie výrobnej kapacity. Investície do výskumu a vývoja sú priamo spojené s prevádzkovou kapacitou a umožňujú vyvíjať výrobky na mieru prispôsobené potrebám klientov. Tieto investície nie sú preto počas posudzovaného obdobia výnimočné. Bez ohľadu na posudzované časové rozpätie budú mať opravy pecí alebo ich rekonštrukcia vždy dopad na objem výroby. Osobitné informácie spoločnosti o tom, kedy sa uskutočnili rekonštrukčné práce, Komisia považuje za dôverné.

(249)

Jeden používateľ takisto tvrdil, že výrobné odvetvie Únie mohlo zabrániť škodlivému účinku (subvencovaného a dumpingového dovozu), pretože využitie kapacity zostalo od roku 2010 do konca OP pomerne stabilné.

(250)

Výroba podobného výrobku je nepretržitý proces, ktorý nemožno prispôsobiť krátkodobým výkyvom v dopyte. Pomerne stabilné využitie kapacity treba vnímať v kontexte poklesu výrobnej kapacity. Z tohto dôvodu sa tvrdenie zamieta.

5.2. Objem predaja a podiel na trhu

(251)

Objem predaja voľného trhu výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, ako aj objem trhu vlastnej spotreby na trhu Únie a príslušné trhové podiely sa vyvíjali počas posudzovaného obdobia nasledovne:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

	2010	2011	2012	OP
Objem predaja na voľnom trhu na trhu Únie (v tonách)	420 000 – 470 000	390 000 – 440 000	400 000 – 450 000	420 000 – 470 000
Index	100	94	96	99
Trhový podiel predaja na voľnom trhu	58 % – 63 %	56 % – 61 %	55 % – 60 %	56 % – 61 %
Index	100	96	95	97
Objem trhu vlastnej spotreby na trhu Únie (v tonách)	20 000 – 70 000	30 000 – 80 000	30 000 – 80 000	30 000 – 80 000
Index	100	114	123	121
Trhový podiel trhu vlastnej spotreby	4 % – 9 %	5 % – 10 %	5 % – 10 %	5 % – 10 %
Index	100	117	122	118
Zdroj: Údaje poskytnuté APFE

(252)

Objem predaja na voľnom trhu výrobného odvetvia Únie výrobkov zo skleneného vlákna (t. j. neprepojeným zákazníkom) sa počas posudzovaného obdobia mierne znížil o 1 %. Vzhľadom na zvýšenie spotreby Únie o 3 % to však viedlo k zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu z 58 % – 63 % v roku 2010 na 56 % – 61 % počas OP. Nižší objem predaja v roku 2011 je výsledkom efektu vytvárania zásob čínskeho dovozu v roku 2010, ktoré postupne vstupovali na trh v roku 2011.

(253)

Počas posudzovaného obdobia predstavoval trh vlastnej spotreby tohto výrobného odvetvia Únie 11 % až 14 % celkového predaja (voľný trh a trh vlastnej spotreby) výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Trh vlastnej spotreby mal rastúci trend v rokoch 2010 až 2012, zatiaľ čo potom sa počas OP stabilizoval. Rast trhu vlastnej spotreby v rokoch 2010 a 2011 je pri pohľade na absolútne čísla limitovaný.

5.3. Zamestnanosť a produktivita

(254)

Zamestnanosť a produktivita výrobcov v Únii sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali nasledovne:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

	2010	2011	2012	OP
Počet zamestnancov	3 450 – 3 950	3 350 – 3 850	3 200 – 3 700	3 000 – 3 500
Index	100	97	95	89
Produktivita (jednotka/zamestnanec)	153	163	150	164
Index	100	106	98	107
Zdroj: Údaje poskytnuté APFE

(255)

Úroveň zamestnanosti výrobcov v Únii ukazuje, že výrobné odvetvie Únie sa počas posudzovaného obdobia usilovalo racionalizovať výrobu s cieľom znížiť výrobné náklady. Počas posudzovaného obdobia sa počet zamestnancov vskutku znížil o 11 %.

(256)

Kombinovaný účinok zmeny v počte zamestnancov a objeme výroby počas toho istého posudzovaného obdobia mal za následok zvýšenie produktivity pracovnej sily výrobcov z Únie meranej ako výkon (v tonách) na zamestnanú osobu za rok o 7 % medzi rokom 2010 a OP.

5.4. Rast

(257)

Ako sa uvádza v odôvodnení 217, spotreba Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšila o 3 %. Vzhľadom na široké využitie podobného výrobku výrobné odvetvie Únie a používatelia očakávajú, že tento rast bude pokračovať aj v blízkej budúcnosti.

5.5. Rozsah dumpingového a subvenčného rozpätia a prekonanie vplyvov dumpingu alebo subvencovania v minulosti

(258)

Výrobné odvetvie Únie trpelo ujmou v dôsledku dumpingového dovozu z ČĽR do roku 2011, keď clá boli uvedené do platnosti. Platné clá uložené na dovoz z ČĽR boli koncipované tak, aby zabezpečili rovnaké podmienky, za ktorých by výrobné odvetvie Únie mohlo spravodlivo súťažiť s týmto dovozom a zotaviť sa z ujmy, ktorú utrpelo.

(259)

K tomuto však nedošlo. Výrobné odvetvie Únie je teraz opäť stratové a naďalej stráca podiel na trhu, aj keď spotreba v Únii stúpa. Z ČĽR sa naďalej dováža za veľmi nízke ceny a čínsky dovoz získava podiel na trhu. Podiel čínskeho dovozu na trhu bol v období prešetrovania 3 percentuálne body nad úrovňou pred uložením ciel (37). Výrobné odvetvie Únie prešlo reštrukturalizáciou a zavrelo niektoré zo svojich prevádzok (pozri odôvodnenie 244). Je zrejmé, že k zotaveniu sa z minulého z dumpingu nedošlo.

(260)

Vzhľadom na veľkosť objemu, podiel na trhu a ceny dumpingového a subvencovaného dovozu z ČĽR a berúc do úvahy existujúce dumpingové rozpätia (9,6 % a 29,7 %) (38), vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie možno považovať za výrazný.

(261)

Keďže toto je prvé antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa príslušného výrobku, zotavenie po subvencovaní v minulosti nie je pre posúdenie relevantné.

6. Mikroekonomické ukazovatele

6.1. Ceny

(262)

Vážené priemerné predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali v Únii nasledovne:

Tabuľka 7

Predajné ceny na voľnom trhu a na trhu vlastnej spotreby v Únii

	2010	2011	2012	OP
Priemerná jednotková predajná cena zo závodu na voľnom trhu v Únii (EUR/tona)	1 061	1 144	1 070	1 035
Index (2010 = 100)	100	108	101	98
Priemerná jednotková predajná cena zo závodu na trhu vlastnej spotreby v Únii (EUR/tona)	1 006	1 006	1 027	989
Index (2010 = 100)	100	103	102	98
Zdroj: Údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(263)

Jednotkové predajné ceny na voľnom trhu klesli v priebehu posudzovaného obdobia o 2 %. Keď dočasné clá nadobudli účinnosť v septembri 2010, výrobné odvetvie Únie bolo schopné zvýšiť svoje ceny v roku 2011. Od roku 2011 však jednotkové predajné ceny klesli o 10 %.

(264)

Pokiaľ ide o jednotkové predajné ceny na trhu vlastnej spotreby (t. j. transferové ceny), tieto kopírovali trend jednotkových predajných cien na voľnom trhu, pričom výrobné odvetvie Únie zvýšilo v roku 2011 svoje predajné ceny na trhu vlastnej spotreby, po tom ako tieto jednotkové predajné ceny klesli o 4 %.

6.2. Priemerné jednotkové výrobné náklady

(265)

Jednotkové náklady výroby sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali nasledovne:

Tabuľka 8

Jednotkové náklady na výrobu

	2010	2011	2012	OP
Jednotkové výrobné náklady (EUR/tona)	964	990	1 032	976
Index (2010 = 100)	100	103	107	101
Zdroj: Údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(266)

Jednotkové priemerné výrobné náklady sa medzi rokmi 2010 a 2012 zvýšili. Po roku 2012 sa jednotkové priemerné výrobné náklady znížili opäť takmer na úroveň z roku 2010. Kulminácia v roku 2012 sa pripisuje osobitnej situácii v oblasti investícií jedného z výrobcov z Únie zaradeného do vzorky. Počas celého posudzovaného obdobia sa jednotkové priemerné výrobné náklady zvýšili o iba 1 %.

(267)

Viacerí používatelia tvrdili, že situácia jednej konkrétnej spoločnosti by nemala viesť k všeobecným záverom. Záver týkajúci sa jednotkových výrobných nákladov spočíval v tom, že sú pomerne stabilné. Kulminácia v roku 2012 nezmenila nič na všeobecných záveroch.

(268)

Jednotkové výrobné náklady sa zakladajú na celkovom objeme výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Jednotková predajná cena v tabuľke 7 sa zakladá na predaji v Únii neprepojeným zákazníkom. Tieto dva ukazovatele majú teda rozdielny základ a nie sú priamo porovnateľné.

(269)

CCCLA tvrdila po konečnom zverejnení, že pre Komisiu je nevyhnutné, aby poskytla dostatok porovnateľných údajov na posúdenie, či by sa kolísanie výrobných nákladov mohlo vysvetliť miernym poklesom predajných cien v Únii.

(270)

Tieto dva ukazovatele majú rozdielny základ; zatiaľ čo absolútne čísla nie sú priamo porovnateľné, ich trendy porovnateľné sú.

6.3. Náklady práce

(271)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali nasledovne:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca

	2010	2011	2012	OP
Priemerná mzda na zamestnanca (EUR)	40 518	41 590	42 310	42 917
Index (2010 = 100)	100	103	104	106
Zdroj: Údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(272)

Priemerné náklady práce na zamestnanca mali v priebehu posudzovaného obdobia postupne rastúci trend (+ 6 %). Bolo to v súlade s indexom nákladov práce v krajinách, v ktorých sa nachádzajú výrobcovia zaradení do vzorky (39).

6.4. Zásoby

(273)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala nasledovne:

Tabuľka 10

Zásoby

	2010	2011	2012	OP
Konečné zásoby (v tonách)	18 539	46 585	50 198	52 805
Index (2010 = 100)	100	251	271	285
Zdroj: Údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(274)

Konečné zásoby sa najskôr v roku 2011 výrazne zvýšili a potom pokračovali v raste počas posudzovaného obdobia.

(275)

Vláda ČĽR tvrdila, že kolísanie zásob podľa údajov, ktoré poskytla APFE, zdôrazňuje existenciu neuvedených predajov a nenaznačuje jestvovanie ujmy v porovnaní s čínskym dovozom.

(276)

Na toto tvrdenie by sa nemalo prihliadať. Komisia vykonala analýzu mikroekonomických ukazovateľov (ako sú úrovne zásob) na základe skutočných údajov poskytnutých výrobcami z Únie zaradených do vzorky. Prešetrovanie výrobcov z Únie zaradených do vzorky neodhalilo nijaké neuvedené predaje.

(277)

Jeden používateľ po konečnom zverejnení tvrdil, že rok 2010 nie je vhodným referenčným rokom, pretože úroveň zásob bola vtedy neobvykle nízka v porovnaní s obdobím od roku 2006 do októbra 2009 (obdobie prešetrovania pôvodného antidumpingového prešetrovania).

(278)

Toto tvrdenie sa zamieta, pretože vzorka subjektov v súčasných prešetrovaniach je odlišná od vzorky v predchádzajúcom prešetrovaní, a teda údaje nie sú porovnateľné. Komisia obmedzila svoje preskúmanie na posudzované obdobie, najmä pokiaľ ide o mikroekonomické údaje. Nemá k dispozícii údaje o úrovni zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky v období pred posudzovaným obdobím. Vláda ČĽR uviedla, že úroveň zásob v roku 2011 je vyššia aj vzhľadom na 3 % pokles spotreby v Únii v danom roku. Táto skutočnosť však nemá vplyv na trend počas posudzovaného obdobia.

6.5. Ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál

(279)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali nasledovne:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

	2010	2011	2012	OP
Ziskovosť predajov v Únii určených neprepojeným zákazníkom (v % z obratu z predaja)	3 %	2 %	–6 %	–4 %
Index (2010 = 100)	100	66	–200	–134
Peňažný tok (v eurách)	32 847 910	10 978 839	–1 297 704	14 660 203
Index (2010 = 100)	100	33	–4	45
Investície (v eurách)	7 729 022	9 721 478	30 738 820	32 511 238
Index (2010 = 100)	100	126	398	421
Návratnosť investícií	2 %	2 %	–4 %	–3 %
Index (2010 = 100)	100	69	–184	–137
Zdroj: Údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky

(280)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky pomocou zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii, vyjadreného ako percentuálny podiel z obratu tohto predaja. V priebehu posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky výrazne znížila z 3 % na –4 %.

(281)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Peňažný tok sa v posudzovanom období výrazne znížil (–55 %).

(282)

Úroveň investícií uskutočnených výrobcami z Únie zaradenými do vzorky kopírovala trend počas posudzovaného obdobia. Nárast bol výraznejší v roku 2012 a počas OP. Vysoké investičné náklady boli následkom rekonštrukcie pecí. V tomto kapitálovo náročnom odvetví sa musia pece rekonštruovať každých 7 až 10 rokov a náklady spojené s takouto prestavbou môžu dosiahnuť 8 až 13 miliónov – EUR (rozsah sa uvádza z dôvodu zachovania obchodného tajomstva). Investície takisto zahŕňajú značné štrukturálne investičné náklady súvisiace s odberom zliatiny z trysiek a opakovanou rekonštrukciou.

(283)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií jasne kopírovala negatívny trend ziskovosti. Zhoršenie návratnosti investícií je jasným ukazovateľom zhoršenia hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania.

(284)

Uvedená krehká finančná situácia prevládala napriek zvýšenej spotrebe počas obdobia prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 217, a úsiliu výrobného odvetvia Únie racionalizovať výrobné náklady, ako sa uvádza v odôvodneniach 244 a 337.

(285)

Prešetrovaniami sa nezistilo, že by výrobcovia z Únie zaradení do vzorky sa stretli s nejakými problémami pri získavaní kapitálu.

(286)

Niekoľko strán uviedlo po konečnom zverejnení, že úroveň investícií bola taká vysoká v období 2012 a OP, že tieto vysoké investičné náklady môžu byť dôvodom, prečo výrobné odvetvie Únie nebolo počas OP ziskové. Vláda ČĽR takisto tvrdila, že znížená ziskovosť priamo súvisí s nárastom výrobných nákladov a produkčnými stratami vyplývajúcimi z rekonštrukcie pecí.

(287)

Po prvé, 32 miliónov EUR investícií počas OP od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 sa čiastočne prekrýva so sumou 30 miliónov EUR v roku 2012. Po druhé, investície realizované v týchto obdobiach boli nevyhnutné na rekonštrukciu pecí a patria medzi opakujúce sa činnosti a považujú sa za vznikajúce v rámci bežného podnikania, ako sa uvádza v odôvodneniach 241 – 250. Po tretie, úroveň investícií mala vplyv na výsledky výrobného odvetvia Únie, pretože investície spôsobujú dodatočné náklady. Hlavné vplyvy investícií sa však odrážajú v súvahe a nie vo výkaze o finančných výsledkoch; ukazujú opakujúce sa paušálne náklady na odpisy, a preto nemôžu sami osebe vysvetliť stratovú situáciu. Pokiaľ ide o tvrdenie vlády ČĽR, rekonštrukcia pecí sa dôkladne vopred plánuje. Kontinuita dodávok zákazníkom sa zabezpečuje tvorbou rezervných zásob. Napokon, vplyv týchto investícií na náklady a výsledky spoločnosti je rozložený na niekoľko rokov.

(288)

Niekoľko strán okrem toho tvrdilo, že i) vyššie investičné náklady sú premietnuté do nižšej návratnosti investícií v roku 2012 a počas OP (lebo niektoré investície neprinášajú okamžitú návratnosť) a ii) je neopodstatnené brať do úvahy momentkové dvojročné obdobie, ktoré je preťažené vysokými investíciami, a takto dospieť k záveru, že situácia výrobného odvetvia Únie sa preto zhoršila.

(289)

Investície do pecí nie sú počas posudzovaného obdobia ničím výnimočným. Prešetrovaním sa zistilo, že od roku 2004 výrobné odvetvie Únie investovalo do pecí takmer každý rok. Opravy pecí alebo ich rekonštrukcia budú mať preto bez ohľadu na posudzované časové rozpätie vždy dopad na objem výroby. Zhoršenie ziskovosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky naznačuje, že neboli v stave účtovať také ceny za podobný výrobok, ktoré by im umožňovali nevyhnutné investície na zabezpečenie kontinuity ekonomických činností.

(290)

Vláda ČĽR tvrdila, že odvetvie uprednostňuje používanie hotovosti pred používaním požičaných prostriedkov, a preto je normálne, že peňažný tok výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa zhoršil, keď investovali značné prostriedky v roku 2012 a počas OP. Okrem toho tvrdila, že stratové odvetvie nemohlo investovať viac ako spoločnosti zaradené do vzorky.

(291)

Odvetvie sklenených vlákien je globálnym podnikaním s mechanizmom financovania, ktorý presahuje rozpočtové právomoci výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Investičná situácia nemusí mať nevyhnutne vplyv na peňažný tok. Tieto tvrdenia sa preto zamietajú.

7. Záver o situácii vo výrobnom odvetví Únie

(292)

Zistenia prešetrovania potvrdzujú, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ako sa vymedzuje v článku 3 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia a článku 8 ods. 4 základného antisubvenčného nariadenia.

(293)

Uloženie antidumpingových opatrení umožnilo výrobnému odvetviu Únie zvýšiť svoje ceny v roku 2011. Výrobné odvetvie Únie vyvinulo súčasne úsilie zvýšiť efektívnosť a produktivitu. Hoci spotreba v Únii sa zvyšovala, výrobné odvetvie Únie nemalo inú možnosť než znížiť svoje jednotkové predajné ceny opäť v roku 2012 s cieľom zachovať si svoj podiel na trhu.

(294)

Analýza cenového podhodnotenia (pozri odôvodnenie 231) a klesajúci trend predajných cien výrobcov z Únie (pozri odôvodnenie 263) jasne ukazujú, že výrobcovia z Únie sa pokúšali cenovo konkurovať čínskemu dovozu a odstránili rozdiel v cenách. To však viedlo k výraznému zhoršeniu finančných výsledkov výrobcov z Únie; výrobné odvetvie Únie vykazuje straty od roku 2012. Táto situácia nie je v krátkodobom až strednodobom horizonte udržateľná.

(295)

Takisto ďalšie ukazovatele (ako je výroba, výrobná kapacita, zamestnanosť, zásoby a peňažný tok) sa vyvíjali negatívne, a to aj po zavedení opatrení proti ČĽR.

(296)

Zistenia z oboch prešetrovaní tiež potvrdili, že zmenené okolnosti, ktoré viedli k začatiu čiastočného predbežného antidumpingového preskúmania, konkrétne reštrukturalizácia a zatvorenie niektorých prevádzok v Únii, ako je vysvetlené v odôvodnení 244, majú významný a trvalý charakter. Po zatvorení závodu bol tento úplne demontovaný. Spustenie novej pece je navyše kapitálovo a časovo vysoko náročné a nedá sa uskutočniť v krátkodobom horizonte. Čas a náklady na vybudovanie novej pece by sa preto nemali podceňovať. Reštrukturalizáciu a zatvorenie niektorých prevádzok možno preto považovať za významné a trvalého charakteru.

(297)

Niektoré strany tvrdili, že existujú jasné náznaky neexistencie ujmy. Tieto tvrdenia sú uvedené v nasledujúcich odôvodneniach.

(298)

CCCL uviedla, že jedného z výrobcov z Únie (3B Fibreglass) získala v roku 2012 skupina Binani a že celková výkonnosť výrobného odvetvia Únie musí byť priaznivá, lebo nijaký racionálny hospodársky subjekt by neinvestoval do odvetvia, ktoré neprináša výsledky. Takisto cituje výročnú správu skupiny Braj Binani za rok 2013, v ktorej sa uvádza, že „celková výkonnosť 2 výrobných jednotiek v Belgicku a Nórsku sa považuje za dobrú“. CCCL tiež uviedla, že obrat dvoch výrobcov z Únie sa od roku 2010 do OP zvýšil a že výrobné odvetvie Únie preto jasne netrpí nijakou ujmou.

(299)

Indická skupina Binani vskutku získala v roku 2012 spoločnosť 3B Fibreglass. Bez ohľadu na individuálne obchodné motivácie skupiny Binani odkazuje Komisia na svoje zistenia v prešetrovaní, že výrobné odvetvie Únie stratilo podiel na trhu a ziskovosť. Citácia by sa mala vsadiť do kontextu a znie v plnom znení nasledovne: „Celková výkonnosť 2 výrobných jednotiek v Belgicku a Nórsku sa považuje za dobrú a kapacita sa sčasti obmedzila s cieľom prispôsobiť sa nižšiemu trhovému dopytu. Efektivita výroby sa úspešne zvyšovala k normálnym hodnotám. Priemerná realizácia však bola z dôvodu lacného ázijského dovozu podpriemerná“.

(300)

Tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo ujmu, keďže dvaja výrobcovia z Únie mali od roku 2010 do OP zvýšený obrat, je zavádzajúce a nesprávne. CCCLA opierala svoju analýzu o obrat vyjadrený v kilogramoch. Vyvodzovať však závery len pohľadom na väčšie predajné množstvá nie je správne, lebo takto sa neberie do úvahy úroveň cien týchto predajov a tým ani dopad na ziskovosť spoločnosti.

(301)

Vláda ČĽR tvrdila, že členovia APFE investujú do zvyšovania kapacít v Únii a mimo nej (napr. v ČĽR, Rusku, Indii a Tunisku), čo je jasným signálom neexistencie ujmy.

(302)

Toto prešetrovanie ujmy je spojené s výkonnosťou výrobcov z Únie na trhu Únie. Ako vidno v tabuľke 4, kapacita odvetvia Únie sa v roku 2011 mierne zvýšila o 1 %, zatiaľ čo potom, ku koncu OP, klesla o 5 percentuálnych bodov. Z tohto dôvodu nedošlo v Únii k zvýšeniu kapacity. Avšak, vzhľadom na to, že mnohí výrobcovia výrobkov zo skleneného vlákna sú nadnárodné spoločnosti, nie je prekvapujúce, že aj tieto spoločnosti investujú mimo Únie, keď na to existuje podnikateľská príležitosť. K investovaniu do dodatočnej kapacity mimo Únie dochádza s cieľom napĺňať potreby rozvíjajúcich sa trhov a s perspektívou dosahovať zisk. Zakladanie prevádzok takisto zapadá do vzorca byť čo najbližšie k zákazníkom. Podnikateľské rozhodnutie založiť či nezaložiť prevádzku mimo Únie vôbec nesúvisí so skutočnosťou, že výrobcom z Únie je spôsobovaná ujma. S podobnými tvrdeniami o veľkých investíciách výrobného odvetvia Únie sa zaoberá oddiel o ujme spôsobenej vlastným zavinením.

(303)

Viaceré strany tvrdili, že ujma neexistuje vzhľadom na to, že niektorí výrobcovia z Únie uviedli, že ich ceny podobného výrobku sa zvýšili od januára 2014 s cieľom kompenzovať pokračujúci nárast nákladov na suroviny, energie a dopravu.

(304)

Po prvé, úroveň cien v roku 2014, sa vzťahuje na obdobie po OP. Po druhé, výrobné odvetvie Únie absorbovalo v posledných rokoch väčšinu takýchto zvýšení cien prostredníctvom zvýšenia produktivity. Dochádza však k momentu, že v krátkodobom horizonte je ďalšie zvýšenie produktivity omnoho náročnejšie. Vzhľadom na to, že počas OP bolo výrobné odvetvie Únie stratové a absorpcia týchto zvýšení cien už nebola možná, v určitom momente sa stáva nevyhnutným preniesť takéto zvýšenie na zákazníkov, pričom jestvuje riziko, že by mohlo dôjsť k strate podielu na trhu. Na základe uvedeného sa tvrdenia zamietli.

E. PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ

1. Úvod

(305)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia a článkom 8 ods. 6 a článkom 8 ods. 7 základného antisubvenčného nariadenia Komisia preskúmala, či dumpingový a subvencovaný dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu v takej miere, že ju možno klasifikovať ako značnú.

(306)

Taktiež sa preskúmali iné známe faktory ako dumpingový dovoz, ktoré mohli súčasne spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že možná ujma spôsobená týmito inými faktormi sa nepripíše dumpingovému a subvencovanému dovozu.

1.1. Vplyv dumpingového a subvencovaného dovozu

(307)

Vyšetrovanie ukázalo, že napriek platným antidumpingovým opatreniam sa počas posudzovaného obdobia zvýšil dumpingový a subvencovaný dovoz z ČĽR, pokiaľ ide o objem (32 %), keď sa zobral rok 2009 ako referenčný rok. Výsledkom bolo zvýšenie podielu ČĽR na trhu z 13 % – 18 % v roku 2009 na 15 % – 20 % na konci OP.

(308)

Súčasne, a napriek nárastu spotreby, výrobné odvetvie Únie zaznamenalo počas posudzovaného obdobia pokles podielu na trhu o tri percentuálne body.

(309)

V období od roku 2010 do OP sa priemerné ceny dumpingového a subvencovaného dovozu znížili o 8 % a boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie počas rovnakého obdobia.

(310)

Výrobné odvetvie Únie bolo v rokoch 2010 a 2011 ešte stále ziskové; stratovým sa stalo po týchto rokoch, čo sa časovo zhoduje so zvýšením dumpingového a subvencovaného dovozu z ČĽR. Ani po znížení predajných cien sa výrobnému odvetviu Únie nepodarilo udržať podiel na trhu. Toto zníženie cien bolo na úkor ziskovosti a viedlo k stratovej situácii.

(311)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že cenová úroveň dumpingového a subvencovaného dovozu z ČĽR spolu s nárastom objemu mala značne negatívny dopad na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie, a preto zohrala rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(312)

Viaceré strany tvrdili po konečnom zverejnení, že chýba analýza, ktorá by dokazovala, že čínsky dovoz spôsobil zníženie cien výrobného odvetvia Únie a ujmu a že Komisia vychádza vo svojej analýze z časovej súbežnosti. Tieto strany odkazujú na správu čínskeho panelu o röntgenových kontrolných zariadeniach: „Panel berie na vedomie, že všeobecná korelácia medzi dumpingovým dovozom a ujmou domácemu výrobnému odvetviu môže podporovať zistenie príčinnej súvislosti. Takáto analýza súbežnosti však nie je dispozitívnou na otázku príčinnej súvislosti; príčinná súvislosť a korelácia predstavujú dva rozdielne koncepty. V prípade tejto veci […] sa otázka príčinnej súvislosti nevyrieši prostredníctvom všeobecného zistenia súbežnosti“ (40).

(313)

Závery sa však zakladajú na analýze rozsiahleho zoznamu ukazovateľov. Ako sa uvádza v oddiele D, preskúmanie vplyvu dumpingového a subvencovaného dovozu zahŕňalo posúdenie všetkých dôležitých hospodárskych faktov a ukazovateľov, ktoré majú vplyv na stav odvetvia Únie. Mnohé ukazovatele poukazujú na situáciu spôsobujúcu ujmu. Za takejto situácie je jediným dôvodom výrobného odvetvia Únie znížiť ceny, aby si udržalo podiel na trhu alebo aspoň nestratilo ďalšie podiely na trhu, keď je vystavené hospodárskej súťaži prostredníctvom ceny. Po uložení pôvodných opatrení dokázalo výrobné odvetvie Únie zvýšiť v roku 2011 svoje ceny; v nasledujúcich rokoch ich však muselo znížiť, keďže neklesli výrobné náklady. Ako sa ďalej podrobne uvádza v odôvodneniach 320 – 335, vývoz z tretích krajín sa počas celého posudzovaného obdobia prevažne uskutočňoval za vysoké ceny, pričom podiel na trhu tretích krajín zostal pomerne stabilný; znížil sa až po roku 2011. Výrobné odvetvie Únie neznížilo preto svoje ceny z dôvodu dovozu z tretích krajín, ale z dôvodu nízkeho dumpingového a subvencovaného dovozu z ČĽR. Od roku 2011 výrazne vzrástol iba dovoz z ČĽR; iba dovoz z ČĽR odobral výrobnému odvetviu Únie podiel na trhu a iba ceny dovozu z ČĽR sa znižovali. Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že znížené ceny výrobného odvetvia Únie a ujma, ktorú utrpelo, boli spôsobené zvýšením dumpingového a subvencovaného dovozu z ČĽR. Ďalšie faktory, ktoré by mohli narušiť túto príčinnú súvislosť, sú analyzované ďalej.

(314)

CCCLA a vláda ČĽR tvrdili, že nedošlo k zníženiu cien alebo ich stlačeniu, lebo „pokles predajných cien výrobcov z Únie nie je významný, keďže počas posudzovaného obdobia kulminoval vo výške 2 %“. Niektoré strany takisto tvrdili, že 1 % pokles predaja v Únii, 2 % zvýšenie trhového podielu dovozu z ČĽR a 3 % zníženie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu neodôvodňujú navrhované drastické opatrenia.

(315)

Komisia pripomína, ako už bolo uvedené, že po uložení dočasných ciel v septembri 2010 bolo výrobné odvetvie Únie v roku 2011 v stave zvýšiť svoje ceny. Od roku 2011 však jednotkové predajné ceny klesli o 10 %. Preto je zjavné, že došlo k významnému poklesu predajných cien. Hoci existujú platné antidumpingové opatrenia, výrobné odvetvie Únie naďalej trpelo poklesom objemu predaja, cien a podielu na trhu, pričom zároveň čínsky dovoz zvyšoval objem predaja a podiel na trhu na úroveň výrazne vyššiu než bola počas obdobia prešetrovania pôvodného prešetrovania. Za normálnych okolností sa predpokladá, že keď sa uložia opatrenia, tak výrobné odvetvie Únie sa zotaví z účinkov minulého dumpingu alebo subvencovania. V tomto prípade to zjavne neplatilo. Po niektorých náznakoch oživenia okamžite po uložení opatrení sa situácia výrobného odvetvia Únie v priebehu posudzovaného obdobia ďalej zhoršovala.

(316)

Jeden neprepojený dovozca uviedol, že výrobcovia z Únie nemuseli znížiť ceny v takom rozsahu, v akom ich znížili, pretože na trhu Únie prevažuje dopyt nad ponukou. Vláda ČĽR tvrdila, že pokles predajných cien Únie, ako aj pokles cien čínskeho dovozu nemožno vnímať izolovane od globálneho vývoja cien príslušného výrobku a že oba poklesy sú v súlade s bežným fungovaním trhu. Vláda ČĽR okrem toho tvrdí, že Komisia nepreskúmala, či by sa v roku 2011 dalo vzhľadom na globálnu situáciu presadiť na trhu zvýšenie ceny (po uložení opatrení v predchádzajúcom prešetrovaní), a ak áno, do akej miery. Komisia okrem toho nesprávne odmietla poskytnutý dôkaz o zvýšení cien po OP výrobcami z Únie; odkazuje sa pritom na veci solárne sklo a osobný fax (41).

(317)

Komisia považovala tvrdenie, že dopyt presahuje ponuku, za neopodstatnené. Strata podielu na trhu a zvýšenie úrovne zásob nenaznačujú, že dopyt bol vyšší ako ponuka; skôr opak. Pokiaľ ide o tvrdenie vlády ČĽR, posudzovaný cenový vývoj sa týka predaja na trhu Únie a nie na globálnej úrovni. Na trhu Únie dochádza k hospodárskej súťaži medzi podobným výrobkom a príslušným výrobkom v cenovej oblasti. Ako sa uvádza vyššie, zníženie cien nemožno pripísať iným faktorom než tejto cenovej súťaži (prihliadnuc na pomerne stabilné výrobné náklady a spotrebu v Únii). Vláda ČĽR okrem toho neposkytla ďalšie informácie o globálnom cenovom vývoji. Toto tvrdenie sa preto považovalo za neopodstatnené. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa zvýšenia cien po OP, udalosti po OP presahujú rámec tohto prešetrovania. V každom prípade Komisii neboli poskytnuté žiadne vecné dôkazy o skutočnom zvýšení cien, ku ktorým by došlo po OP. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(318)

CCCLA okrem toho tvrdila, že v prípade zníženia priemernej ceny čínskeho dovozu o 8 %, ako sa uvádza v odôvodnení 226, sa mali zohľadniť ceny upravené o clo a manipuláciu, antidumpingové clo, ziskové rozpätie dovozcov a predajné, všeobecné a administratívne náklady podložené dovozcami. Takto upravené ceny by sa potom nachádzali na porovnateľnej úrovni s predajnými cenami Únie, ako sa uvádza v tabuľke 7, a preto nemohli zohrať rozhodujúcu úlohu ohľadom značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(319)

Ukazovateľ analýzy hodnoty CIF predaja vyvážajúcich výrobcov v tabuľke 3 je preto porovnaný s cenou zo závodu výrobcov z Únie v tabuľke 7. Táto metóda je správna na analýzu trendov. Pre výpočet rozpätia cenového podhodnotenia a ujmy sa použili upravené ceny, ako je už vysvetlené v odôvodnení 231. V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že podhodnotenie je len jedným z ukazovateľov, ktorý je potrebné preskúmať, pričom na analýzu by sa mali brať do úvahy všetky ukazovatele ujmy. Z tohto dôvodu sa tvrdenie zamieta.

1.2. Vplyv iných faktorov

1.2.1. Dovoz z iných krajín

(320)

Objem dovozu z tretích krajín, priemerné jednotkové ceny a podiel na trhu počas posudzovaného obdobia sú uvedené v tabuľke nižšie.

Tabuľka 12

Objem dovozu (v metrických tonách), priemerné jednotkové ceny (EUR/tona)

		2010	2011	2012	OP
Tretie krajiny spolu	Objem (v tonách)	128 378	182 601	183 446	174 553
	Index (2010 = 100)	100	142	143	136
	Podiel na trhu	14 % – 19 %	22 % – 27 %	21 % – 26 %	20 % – 25 %
Malajzia	Objem (v tonách)	37 919	70 847	60 931	60 841
	Priemerná cena/tona (v EUR)	980	1 029	998	958
	Podiel na trhu	2 % – 7 %	7 % – 12 %	5 % – 10 %	5 % – 10 %
Nórsko	Objem (v tonách)	25 204	30 496	33 277	30 781
	Priemerná cena/tona (v EUR)	1 167	1 044	1 006	944
	Podiel na trhu	0 % – 5 %	1 % – 6 %	1 % – 6 %	1 % – 6 %
Turecko	Objem (v tonách)	18 430	20 017	23 235	19 233
	Priemerná cena/tona (v EUR)	1 199	1 231	1 064	1 067
	Podiel na trhu	0 % – 5 %	0 % – 5 %	0 % – 5 %	0 % – 5 %
Zdroj: Eurostat (Comext)

(321)

Príslušný výrobok sa okrem z ČĽR dováža najmä z Malajzie, Nórska a Turecka. V menšom množstve sa dováža aj z Mexika, Spojených štátov amerických a Taiwanu. Celkový trhový podiel tretích krajín je charakterizovaný prudkým nárastom v rokoch 2010 a 2011. Následne klesol podiel na trhu v OP.

(322)

Väčšina dovozu z tretích krajín (s výnimkou niektorých menších množstiev z Taiwanu) mala ceny výrazne vyššie ako mal čínsky dovoz. Celkové priemerné ceny za dovoz z iných krajín boli okrem toho podobné alebo vyššie ako boli ceny výrobného odvetvia Únie.

(323)

Dovoz z Malajzie predstavoval najväčší podiel dovozu z tretích krajín do Únie (40 %). Dovoz z Malajzie bol však obmedzený na jeden druh výrobkov zo skleneného vlákna, a to na sklenenú striž. Podiel Malajzie na trhu Únie sa v posudzovanom období zvýšil. Dovozné ceny sklenenej striže z Malajzie boli v priemere takisto vyššie než ceny z ČĽR; boli takmer také vysoké ako ceny výrobného odvetvia Únie. Navyše, malajzijské ceny nebránili výrobcom z Únie, aby v rokoch 2010 a 2011, keď boli uložené dočasné clá proti ČĽR, zvýšili svoje ceny. Ak by ceny z Malajzie skutočne spôsobili výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu, výrobcovia z Únie by nemohli zvýšiť svoje ceny, keď boli uložené dočasné antidumpingové clá na dovoz z ČĽR. Dovoz z Malajzie konkuruje výrobe výrobného odvetvia Únie, ale počas posudzovaného obdobia bol stabilným faktorom, pokiaľ ide o cenu, druh výrobku a množstvá.

(324)

Dovoz z Nórska predstavoval druhý najväčší podiel dovozu z tretích krajín do Únie. Podiel Nórska na trhu Únie bol v posudzovanom období stabilný. Priemerné dovozné ceny jednotlivých druhov výrobku z Nórska boli vyššie ako ceny z ČĽR. Z Nórska sa dovážali hlavne pramene vyrábané jednou spoločnosťou patriacou do tej istej skupiny ako jeden z výrobcov z Únie. Celú nórsku produkciu okrem toho predáva výrobca z Únie. Preto nepovažujeme Nórsko za konkurenciu z tretích krajín.

(325)

Dovoz z Turecka predstavoval tretí najväčší podiel dovozu z tretích krajín do Únie. Podiel Turecka na trhu Únie bol v posudzovanom období stabilný. Priemerné dovozné ceny jednotlivých druhov podobného výrobku z Turecka boli takisto vyššie ako ceny z ČĽR.

(326)

Vláda ČĽR tiež uviedla, že zásoby Únie sa v roku 2011 zvýšili v dôsledku obrovského nárastu dovozu z tretích krajín, zatiaľ čo dovoz z ČĽR v tom istom roku klesol.

(327)

Skutočne, v rokoch 2010 a 2011 čínsky dovoz klesol a dovoz z tretích krajín vzrástol. Výrobné odvetvie Únie však bolo v rokoch 2010 a 2011 ešte stále ziskové; stratovým sa stalo po týchto rokoch, čo sa časovo zhoduje so zvýšením dumpingového a subvencovaného dovozu z ČĽR. Dovoz z tretích krajín po roku 2011 klesol, a preto nemôže byť dôvodom, prečo sa potom výrobné odvetvie Únie stalo stratovým. Z uvedených dôvodov je opodstatnené usudzovať, že aj keď časť dovozu z iných tretích krajín mohla mať negatívny dopad na výrobné odvetvie Únie, tento dopad nebol taký výrazný, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovými a subvencovanými dovozmi z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(328)

Viaceré strany tvrdili po konečnom zverejnení, že sortiment výrobkov, ktoré Komisia použila pri analýze cenového podhodnotenia (cenové porovnania medzi čínskymi výrobcami a výrobcami z Únie) nebol použitý na dovoz z tretích krajín. Vláda ČĽR výslovne žiadala údaje o sortimente výrobkov dovozu tretej krajiny, ktoré sa nedajú zistiť zo štatistík Eurostatu.

(329)

Komisia vzala plne do úvahy sortiment výrobkov pre analýzu dovozu z tretích krajín tým, že porovnala ceny jednotlivého druhu výrobku tretej krajiny so zodpovedajúcimi cenami jednotlivého druhu výrobku Únie. Vzhľadom na to, že pre tri tretie krajiny jestvuje len jeden výrobca, nemohli sa z dôvodu zachovania dôvernosti zverejniť žiadne konkrétne údaje.

(330)

Vláda ČĽR tvrdila, že záver Komisie, že časť dovozu z tretích krajín mohla mať nepriaznivý vplyv na situáciu výrobcov z Únie, ale nenarušila príčinnú súvislosť, nie je ani objektívny, ani sa nezakladá na odôvodnenej analýze.

(331)

Tri hlavné tretie krajiny, ktoré vyvážali podobný výrobok do Únie, boli Malajzia, Nórsko a Turecko. Ako už bolo uvedené vyššie, dovoz z Malajzie spočíval v jednom druhu výrobku s porovnateľnými úrovňami cien výrobného odvetvia Únie. Nórsky výrobca sa nepovažuje za konkurenciu z tretích krajín z vyššie uvedených dôvodov. Trhový podiel dovozu z Turecka zostal počas posudzovaného obdobia stabilný a relatívne nízky, čo sa týka objemu. Tvrdenie, že dovoz z tretích krajín narušil príčinnú súvislosť sa týmto zamieta.

(332)

Vláda ČĽR takisto tvrdila, že Komisia nevenovala dostatočnú pozornosť vplyvu dovozu z Taiwanu a Mexika, ktorý vykazuje výrazné kolísanie cien a objemov.

(333)

Dovoz z Taiwanu a Mexika nemohol vzhľadom na obmedzený objem narušiť príčinnú súvislosť.

(334)

Vláda ČĽR okrem toho tvrdila, že Komisia nevenovala vo svojej analýze vytvárania čínskych zásob dostatočnú pozornosť skutočnosti, že v rokoch 2010 a 2011 sa dovoz z tretích krajín zvýšil o viac ako 40 %.

(335)

Štatistické údaje (pozri odôvodnenie 224) ukazujú, že k vytváraniu čínskych zásob došlo v druhom a treťom štvrťroku 2010 (na účel spotreby pred koncom roku 2010/začiatkom roku 2011 vzhľadom na obmedzenú dobu skladovateľnosti). Zvýšenie dovozu z tretích krajín bolo zaznamenané v roku 2011, keď už nepôsobil účinok vytvárania zásob a keď vstúpili do platnosti opatrenia proti dovozu z ČĽR, ktoré sa ukázali byť prospešné pre výrobcov z tretích krajín. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

1.2.2. Výrobné náklady

(336)

Viaceré strany uviedli, že zvýšenie výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie, najmä vzhľadom na nárast cien surovín, energie, dopravy a nákladov na zamestnancov malo negatívny dopad na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Jedna strana označila za dôležitý nákladový faktor neschopnosť zákazníkov vrátiť cievky; bez toho, aby ďalej rozvinula vplyv tohto faktoru na náklady. Tieto tvrdenia podporila poskytnutím citátov od výrobcov z Únie, že skutočne čelili nárastu nákladov.

(337)

Výrobné odvetvie Únie vskutku čelilo zvýšeniu nákladov na suroviny, energiu, dopravu a osobných nákladov. Ako však vidno v tabuľke 8, priemerné výrobné náklady výrobného odvetvia Únie na tonu sa medzi rokom 2010 a OP zvýšili len o 1 %. To znamená, že výrobné odvetvie Únie bolo v stave kompenzovať väčšinu zvýšenia nákladov prostredníctvom zvyšovania efektívnosti a vyššej produktivity. Preto Komisia dospela k záveru, že nárast výrobných nákladov neprispel k ujme, a preto nemohol narušiť príčinnú súvislosť.

(338)

Viacero strán zopakovalo po konečnom zverejnení svoje tvrdenia bez predloženia nových argumentov.

1.2.3. Vývoj spotreby

(339)

Ako je už spomenuté, spotreba v Únii vzrástla medzi rokom 2010 a OP o 3 %. Vzhľadom na nové aplikácie, v ktorých sa používa podobný výrobok (ako uviedli ako výrobné odvetvie Únie, tak aj mnohí používatelia), sa očakáva ďalšie zvýšenie spotreby. Výrobné odvetvie Únie však nebolo v stave udržať svoj trhový podiel a stratilo jeho časť, zatiaľ čo dumpingový a subvencovaný dovoz z ČĽR zvyšoval od roku 2011 svoj podiel na trhu. Preto zmeny v spotrebe v Únii nemohli narušiť príčinnú súvislosť medzi ujmou a dumpingovým a subvencovaným dovozom z ČĽR.

1.2.4. Nedostatočné výrobné kapacity a zásoby v Únii

(340)

Vláda ČĽR tvrdila, že ujmu, ak nejaká vznikla, spôsobila nedostatočná výrobná kapacita výrobcov z Únie. Vláda ČĽR odkázala na niekoľko finančných výkazov výrobcov z Únie. Finančný výkaz spoločnosti 3B Fibreglass za rok 2010 uvádza, že „naše obmedzené výrobné kapacity nám neumožnili získať dodatočné podiely na trhu“ a „prinútili nás zvládať vývoj dopytu našich klientov s obmedzeným stavom zásob“. Finančný výkaz spoločnosti 3B Fibreglass za rok 2011 uvádza, že „príznaky hospodárskeho zotavenia v roku 2010 sa potvrdili v prvej polovici roku 2011, ale výkonnostná úroveň výroby našej spoločnosti, ktorá je nižšia, ako sa očakávalo v prvom štvrťroku, nám neumožnila v plnom rozsahu využívať rast ekonomickej činnosti a viedla nás k obmedzeniu zmluvných záväzkov v roku 2011“. Finančný výkaz spoločnosti Lanxess za rok 2011 uvádza, že „výroba sklenených vlákien spoločnosti Lanxess bežala v roku 2011 na maximálnu kapacitu“ a „v druhom štvrťroku 2012 bude plánované zastavenie prevádzky pece trvať takmer 10 týždňov a ročná produkcia bude preto v roku 2012 nižšia o 14 %“.

(341)

Úroveň zásob bola v roku 2010 vskutku nízka, pozri tabuľku 10. K tomu došlo následkom zníženia úrovne výroby v roku 2009, keď niekoľko výrobných liniek bolo demontovaných, dočasne zatvorených alebo obmedzených vzhľadom na cenovú eróziu a stratu podielu na trhu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR (42). Výrobné odvetvie Únie však v roku 2011 zvýšilo úroveň svojich zásob o viac ako 150 % a odvtedy ju naďalej zvyšuje. Odkaz na tvrdenia o vytváraní zásob z paniky iba na rok 2010 nie je náležitý; namiesto toho by sa mal vypozorovať trend za celé posudzované obdobie.

(342)

Niektoré z citátov navyše odkazujú na znížené výkonnostné úrovne výroby v dôsledku opráv/rekonštrukcií pece. Ako sa uvádza v odôvodnení 241, takéto opravy/rekonštrukcie sú neoddeliteľnou súčasťou tohto odvetvia a je normálne, že vzhľadom na opravu/rekonštrukciu pece sa vytvárajú zásoby umožňujúce pokračovanie dodávok kľúčovým zákazníkom.

(343)

Výrobné odvetvie Únie by okrem toho mohlo investovať do väčšej kapacity, ak by jestvovali rovnaké podmienky, ktoré by výrobnému odvetviu Únie dovoľovali dosahovať zisk a umožňovali rozšíriť kapacitu.

(344)

Výrobná kapacita a zásoby Únie sa nepovažujú za nedostatočné. Preto nemohli ani prispieť k ujme, ani narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým a subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

1.2.5. Vplyv hospodárskej krízy

(345)

Niektoré strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila hospodárska kríza, ktorej výsledkom bol prudký pokles dopytu zo strany odvetví používateľov (napríklad automobilový priemysel a trh s veternou energiou).

(346)

Vláda ČĽR citovala viacero výrobcov z Únie. Napríklad finančné výkazy za rok 2010 spoločnosti European Owens Corning Fibreglass SPRL (ďalej len „EOCF“), kde sa hovorí, že „tento pokles čiastočne vysvetľuje silná závislosť tejto ekonomickej činnosti od trhu s veternou energiou. Zhoršenie situácie na ňom pokračovalo vzhľadom na ťažkosti subjektov na tomto trhu financovať nové projekty“; vo finančných výkazoch spoločnosti Lanxess za rok 2011 sa uvádza, že „po zavedení antidumpingových opatrení voči čínskemu dovozu bola spoločnosť LANXESS v stave zvýšiť svoje predajné ceny. V druhej polovici roku 2011 sme však v porovnaní s rokom 2010 zaznamenali pokles o 16 % z dôvodu klesajúceho hospodárskeho trendu“; a vo finančných výkazoch spoločnosti EOCF za rok 2012 sa píše, že obrat v roku 2012 „je predovšetkým dôsledkom pretrvávajúcej hospodárskej krízy, ktorá neumožňuje prevádzku na plnú kapacitu“.

(347)

Pokles spotreby výrobkov zo skleneného vlákna v Únii o 3 % bol v rokoch 2010 a 2011 vskutku zaznamenaný. Ku koncu OP sa však spotreba Únie znovu zvýšila o 6 percentuálnych bodov.

(348)

Citát, že jedna zo spoločností musela v druhej polovici roku 2011 znížiť v porovnaní s rokom 2010 svoje ceny o 16 %, podáva len čiastočný pohľad na situáciu v roku 2011. Prešetrovanie ukázalo, že jednotková cena za celý rok 2011 (v porovnaní s rokom 2010) sa zvýšila o 8 %.

(349)

Navyše, výrobné odvetvie Únie bolo v rokoch 2010 a 2011 ešte stále ziskové; stratovým sa stalo po týchto rokoch, čo sa časovo zhoduje so zvýšením dumpingového a subvencovaného dovozu z ČĽR, ktorého ceny boli nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(350)

K zhoršeniu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie mohol prispieť aj hospodársky pokles v rokoch 2010 a 2011. Hospodársky pokles však nevysvetľuje stratovú situáciu výrobného odvetvia Únie v roku 2012 a počas OP. K hlavným stratám došlo až po hospodárskom poklese v období, keď sa spotreba opäť zvyšovala.

(351)

Pokiaľ ide o citát z finančných výkazov spoločnosti Owens Corning za rok 2011, je dôležité zdôrazniť, že citát pochádza od spoločnosti EOCF, ktorá je obchodným subjektom spoločnosti Owens Corning pre všetky jej podniky v Európe a na Blízkom východe. EOCF predávala počas tohto obdobia okrem podobného výrobku tiež netkané výrobky, tkaniny, strešnú krytinu (šindle) a izolačné výrobky, na ktoré sa nevzťahuje toto konanie. Tento citát preto nie je špecifický pre podobný výrobok na trhu Únie.

(352)

Pokiaľ ide o citát z finančných výkazov spoločnosti Owens Corning za rok 2012, tento výhradne poukazuje na obchodné aktivity s tkaninami, ktoré uskutočňovala spoločnosť EOCF v jednej zo svojich prevádzok. Vzhľadom na to, že tkaniny nie sú súčasťou podobného výrobku, tento citát nie je relevantný.

(353)

Hospodársky pokles mohol mať vzhľadom na uvedené okolnosti negatívny dopad na výrobné odvetvie Únie, ale nie do takej miery, aby by to narušilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovým a subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

1.2.6. Konkurencieschopnosť dumpingového a subvencovaného dovozu z ČĽR

(354)

Niektoré strany tvrdili, že ujmu spôsobila skôr zastaralá technológia výrobného odvetvia Únie v porovnaní s modernou technológiou, ktorú používajú čínski vyvážajúci výrobcovia, než dumping alebo subvencovanie príslušného výrobku.

(355)

Prešetrovanie však potvrdilo, že výrobné odvetvie Únie takisto disponuje modernými výrobnými procesmi. Tvrdenie, že stav technológie výrobného odvetvia Únie by narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým a subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa preto zamieta.

1.2.7. Ujma spôsobená vlastným zavinením

(356)

Viaceré strany tvrdili, že ujma mohla byť spôsobená vlastným pričinením, pretože i) ceny výrobcov z Únie boli v roku 2014 nižšie ako cenové ponuky, ktoré dostali od čínskych vyvážajúcich výrobcov; ii) investície žiadateľov za posledné roky sú v rozpore s ujmou, lebo veľké investície sa dajú ťažko zosúladiť s predstavou odvetvia, ktorému bola spôsobená ujma; navyše neviedli k vyššiemu podielu na trhu výrobného odvetvia Únie; iii) investície žiadateľov možno smerovali do reštrukturalizácie a zavádzania dodatočnej kapacity pre výrobu „nesprávnych“ výrobkov zo skleneného vlákna, napríklad výrobkov s viac obmedzeným dopytom, a nie napríklad sklenenej striže, o ktorej strany tvrdia, že po nej jestvuje značný dopyt a v skutočnosti eventuálne nedostatočná ponuka v Únii.

(357)

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie týkajúce sa nižších cien ponúkaných výrobcami z Únie, malo by sa poznamenať, že sa týka obdobia po OP a že cenové úrovne v roku 2014 sa nemohli zohľadňovať. Navyše, vzhľadom na to, že pece pracujú 24 hodín denne a že je veľmi nákladné obmedziť výrobu, výrobné odvetvie Únie sa usiluje udržať podiel na trhu prostredníctvom predaja za nižšie ceny stále pokrývajúc časť svojich fixných nákladov.

(358)

Čo sa týka veľkých investícií výrobného odvetvia Únie za posledné roky, tu treba pripomenúť, že ide o kapitálovo náročné odvetvie a že pece sa musia rekonštruovať každých 7 až 10 rokov a náklady spojené s takouto rekonštrukciou môžu dosiahnuť 8 – 13 miliónov EUR (rozsah sa uvádza z dôvodu zachovania dôvernosti). Pomerne veľká časť ďalších vysokých, štrukturálnejších investičných nákladov je spojená s odberom zliatiny z trysiek a s ich následnou rekonštrukciou. Tieto investície sú preto neoddeliteľnou súčasťou tohto odvetvia a sú potrebné na zachovanie súčasnej kapacity. Investície určené na výskum a vývoj sú takisto potrebné na zotrvanie na trhu, ako aj na uspokojenie potrieb zákazníkov.

(359)

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie ohľadom údajne „nesprávnych“ investícií do iných výrobkov ako do sklenenej striže, tu by sa malo poznamenať, že i) výrobné odvetvie Únie reštrukturalizovalo, aby bolo v stave ponúkať širokú škálu výrobkov. Neboli poskytnuté žiadne dôkazy, že takýto druh reštrukturalizácie bol ekonomicky neúnosný, a ii) výroba sklenenej striže, ktorá bola ukončená v dôsledku reštrukturalizácie v posledných rokoch, bola premiestnená do iného výrobného závodu, ktorý bol na to upravený.

(360)

Vláda ČĽR tvrdila, že výrobcovia z Únie si udržiavali zásoby z dovozu z tretích krajín; cituje finančné závery z roku 2011 jedného z výrobcov Únie, ktorý uviedol, že: „Tovarové zásoby (21,4 mil. EUR k 31. decembru 2011) sa zvyšujú v dôsledku globálneho spomalenia, ktoré sme v našom podnikaní pocítili v druhej polovici roka; zásoby pozostávajú až do 75 % z hotových výrobkov dovezených od spoločností […] [našej] skupiny mimo Európy; zvyšok pozostáva najmä z materiálov a výrobkov, ktoré sú potrebné pre ekonomickú činnosť v oblasti tkanín“.

(361)

Zvýšenie vykazovaných zásob tohto výrobcu z Únie v roku 2011 je vysvetlené nahromadením zásob s cieľom zásobovať jednu z jeho prevádzok mimo EÚ, keď sa v roku 2021 rekonštruovala jej pec. Nedošlo by k nijakému dovozu z iných prevádzok mimo EÚ, ak by boli tieto výrobky pre prevádzky mimo EÚ vyrobené v Únii.

(362)

Vláda ČĽR požiadala po konečnom zverejnení o objasnenie, či tento dovoz pochádzal z ČĽR alebo odinakadiaľ a o aké objemy išlo. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky však v posudzovanom období nenakupovali príslušný výrobok z ČĽR.

(363)

Vláda ČĽR takisto tvrdila, že ujmu si mohlo výrobné odvetvie Únie spôsobiť samo, pretože výrobca z Únie 3B Fibreglass sa v roku 2011 rozhodol obnoviť zásoby pre podnik BASF počas nedostatočnej výroby. Cituje z finančných výkazov spoločnosti 3B Fibreglass z roku 2011: „s cieľom obnoviť naše zásoby pre spoločnosť BASF a vyrovnať sa s opravou pece č. 2 za studena“.

(364)

Zabezpečenie zásob s cieľom splniť zmluvné záväzky s kľúčovými zákazníkmi je však bežným podnikateľským správaním. Citát okrem toho odkazuje na plánovanú opravu pece, ktorá si vyžaduje, aby sa vytvorili zaisťovacie zásoby s cieľom byť počas opravy schopný dodávať zákazníkom (a plniť zmluvné dohody spoločnosti 3B Fibreglass o dodávkach svojim zákazníkom).

(365)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tvrdenie, že ujma spôsobená vlastným zavinením by narušila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým a subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, preto zamieta.

1.2.8. Vývozný predaj výrobcov z Únie a premiestňovania s cieľom byť bližšie k trhu

(366)

Vláda ČĽR tvrdí, že údajná ujma, ak nejaká vznikla, bola spôsobená rozhodnutím premiestniť sa do miesta užívateľských odvetví. Dodáva, že k tomuto dochádza nielen na úrovni Únie, ale aj v globálnom meradle. Vláda ČĽR uvádza, že výrobca z Únie P+D, rozšíril svoje činnosti v Rusku a Indii, výrobca z Únie 3B v Tunisku, výrobca z Únie PPG v ČĽR a výrobca z Únie Ahlstrom preniesol svoju výrobu z Európy do ČĽR začiatkom roka 2011 s cieľom lepšie uspokojiť potreby rastúcich trhov s veternou energiou v Ázii, a najmä v ČĽR.

(367)

Vzhľadom na to, že mnohí výrobcovia výrobkov zo skleneného vlákna sú nadnárodné spoločnosti, nie je prekvapujúce, že aj tieto spoločnosti investujú mimo Únie, keď na to existuje podnikateľská príležitosť. K investovaniu do dodatočnej kapacity mimo Únie dochádza s cieľom napĺňať potreby rozvíjajúcich sa trhov a s perspektívou dosahovať zisk. Zakladanie prevádzok v týchto regiónoch vskutku zapadá do vzorca nachádzať sa čo najbližšie k zákazníkom. Podnikateľské rozhodnutie založiť či nezaložiť prevádzku mimo Únie však vôbec nesúvisí so skutočnosťou, že výrobcovia z Únie trpia ujmu.

(368)

Vláda ČĽR zopakovala po konečnom zverejnení tvrdenie, že veľké investície v zámorí odobrali z Únie výrobu, pracovné miesta a vývozné predaje, a teda spôsobili ujmu.

(369)

Toto tvrdenie nie je podložené. Výrobcovia výrobkov zo skleneného vlákna pôsobia podľa modelu regionálnej blízkosti, kde výrobky sú dodávané zákazníkom výrobnými závodmi v príslušnom regióne. Z ukazovateľov týkajúcich sa kapacity a zamestnanosti nevyplýva, že potenciálne veľké investície v zámorí boli realizované na úkor operácií Únie.

(370)

Vláda ČĽR takisto tvrdila, že pokles vývozného predaja výrobného odvetvia Únie mal závažné negatívne účinky, ktoré neboli analyzované Komisiou.

(371)

V súčasných prešetrovaniach sa vývoz výrobného odvetvia Únie (prepojeným a neprepojeným zákazníkom) podieľal v období od roku 2010 do konca OP medzi 11 % a 13 % na celkovom predaji výrobného odvetvia Únie (prepojeným a neprepojeným zákazníkom). Podobne, počas pôvodného antidumpingového prešetrovania, sa tento podiel od roku 2006 do septembra 2009 pohyboval medzi 10 % a 14 %. Vzhľadom na to, že výkyvy objemu vývozu nie sú významné a sú v súlade s objemom vývozu za predchádzajúceho antidumpingového prešetrovania, nemal vývoj vývozného predaja závažný negatívny vplyv, ako sa tvrdí vyššie.

(372)

Z uvedených dôvodov neprispeli výrobný predaj a premiestnenie k ujme. Preto ani nemohli narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým a subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

1.2.9. Výmenný kurz euro/USD

(373)

Vláda ČĽR tvrdila, že čínske dodávky boli spojené s rizikami týkajúcimi sa vyššej logistickej zložitosti a kolísania výmenného kurzu, a preto zákazníci nie sú ochotní priveľmi sa vystaviť takýmto rizikám. Jeden používateľ uviedol, že ceny čínskych výrobkov zo skleneného vlákna sú silne závislé od výmenného kurzu medzi EUR a USD. Vzhľadom na to, že USD sa od roku 200 voči EUR pozvoľne oslaboval, údajne to mohlo narušiť túto príčinnú súvislosť.

(374)

Na začiatku roku 2000 bolo EUR vskutku slabšie voči USD, ako je tomu v súčasnosti. Je však vhodné poznamenať, že výmenný kurz EUR/USD bol počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný. V priebehu posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky ale výrazne znížila z 3 % na – 4 %. Ak by sa aj výmenný kurz EUR/USD považoval za prispievajúci k ujme, ani tak by to v nijakom prípade nezmenšilo škodlivé vplyvy lacného dumpingového dovozu z ČĽR na trhy Únie spôsobujúce ujmu v období od roku 2011 do konca posudzovaného obdobia.

(375)

Výmenný kurz EUR/USD preto neprispel k ujme a nemohol narušiť príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

1.3. Záver týkajúci sa príčinnej súvislosti

(376)

Záverom sa dá povedať, že uvedená analýza ukázala, že došlo k zvýšeniu objemu a podielu na trhu dumpingového a subvencovaného dovozu z ČĽR. Tlak, ktorý vyvíjal nárast dumpingového a subvencovaného dovozu na trh Únie, nedovolil výrobnému odvetviu Únie stanoviť svoje predajné ceny tak, aby zodpovedali normálnym trhovým podmienkam a zaznamenanému zvýšeniu nákladov. Ani po znížení predajných cien sa výrobcom z Únie zaradeným do vzorky nepodarilo udržať podiel na trhu. Toto zníženie cien bolo na úkor ziskovosti a viedlo k neudržateľnej stratovej situácii.

(377)

Pomocou uvedenej analýzy sa jasne rozlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu. Na základe tejto analýzy Komisia dospela k záveru, že dumpingový a subvencovaný dovoz z ČĽR spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 6 základného antidumpingového nariadenia a článku 8 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia.

(378)

V súlade s článkom 3 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia a článku 8 ods. 6 základného antisubvenčného nariadenia sa posúdili aj iné známe faktory, ako je dumpingový a subvencovaný dovoz. Nezistilo sa, že by akýkoľvek z nich, analyzovaný jednotlivo a súhrnne, bol taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi antidumpingovým a subvencovaným dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(379)

Vláda ČĽR tvrdila po konečnom zverejnení, že Komisia len zamietla tvrdenia zainteresovaných strán namiesto toho, aby preskúmala všetky iné známe faktory, ako je dumpingový dovoz, ktorý spôsobuje ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(380)

Komisia preskúmala dopad týchto iných faktorov: dovoz z iných krajín, výrobné náklady, vývoj spotreby, výrobné kapacity a zásoby, hospodárska kríza, konkurencieschopnosť dovozu z ČĽR, ujma spôsobená vlastným zavinením, vývozný predaj výrobcov z Únie a premiestňovanie, ako aj výmenný kurz EUR/USD. Pri prešetrovaní sa nezistili žiadne iné faktory, ktoré by mohli narušiť príčinnú súvislosť.

F. ZÁUJEM ÚNIE

(381)

Komisia v súlade s článkom 31 základného antisubvenčného nariadenia preskúmala, či napriek záveru o subvencovaní spôsobujúcom ujmu neexistovali závažné dôvody na prijatie záveru, že v tomto konkrétnom prípade nebolo v záujme Únie prijať opatrenia. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(382)

Všetky zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje stanoviská podľa článku 31 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia. Komisia zaslala dotazníky 5 nezávislým dovozcom a 34 používateľom. Vyplnené dotazníky odovzdali v stanovenej lehote nakoniec 2 dovozcovia a 13 používatelia. Navyše, niekoľko dovozcov a združení používateľov predložilo v priebehu prešetrovania písomné pripomienky, v ktorých vyjadrilo nesúhlas s akýmikoľvek opatreniami v tejto veci. Vláda ČĽR a CCCLA predložili takisto návrhy obsahujúce tvrdenia proti akýmkoľvek možným opatreniam v tejto veci.

(383)

V pôvodnom prešetrovaní Komisia zastávala názor, že uloženie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Vzhľadom na to, že predbežné preskúmanie je obmedzené na ujmu, zistenia týkajúce sa záujmu Únie v tom čase zostávajú v platnosti. Nasledujúca analýza sa preto týka antisubvenčného prešetrovania.

1. Záujem výrobného odvetvia Únie

(384)

Existujúce antidumpingové opatrenia neviedli k zníženiu dumpingového dovozu z ČĽR a neuľahčili situáciu výrobného odvetvia Únie. Ako už bolo uvedené, výrobné odvetvie Únie naďalej trpí značnou ujmou v dôsledku erózie cien spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR. Neprijatie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu negatívneho vývoja finančnej situácie výrobného odvetvia Únie. Situácia výrobcov z Únie zaradených do vzorky bola poznačená najmä znížením ziskovosti z + 3 % v roku 2010 na – 4 % na konci OP. Akékoľvek ďalšie zníženie výkonnosti by nakoniec viedlo k znižovaniu výroby a ďalšiemu zatváraniu výrobných prevádzok, čo by ohrozilo zamestnanosť a investície v Únii.

(385)

Uložením opatrení by sa obnovila spravodlivá hospodárska súťaž na trhu. Klesajúci trend ziskovosti výrobného odvetvia Únie je výsledkom jeho ťažkostí konkurovať subvencovanému dovozu za nízke ceny s pôvodom v ČĽR. Očakáva sa, že uloženie antisubvenčných opatrení by preto zastavilo pokles cien na trhu Únie a stratu podielu na trhu a že predajné ceny výrobného odvetvia Únie sa začnú zotavovať, v dôsledku čoho sa zlepší ziskovosť výrobného odvetvia Únie na úroveň, ktorá sa považuje za potrebnú pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie.

(386)

Opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie poskytnúť príležitosť zotaviť sa z dumpingu spôsobujúceho ujmu zisteného počas tohto prešetrovania.

(387)

Preto sa dospelo k záveru, že prijatie antisubvenčných opatrení by bolo jasne v záujme výrobného odvetvia Únie.

(388)

Jedno združenie výrobcov tvrdilo po konečnom zverejnení, že prísnejšie opatrenia by nepriniesli výrobnému odvetviu Únie nijakú úľavu vzhľadom na to, že pôvodné opatrenia z roku 2011 zjavne nemali nijaký účinok.

(389)

Komisia toto tvrdenie odmieta. Odkazuje na uvedené odôvodnenia, v ktorých dospela k záveru, že neuloženie prísnejších opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu negatívneho trendu finančnej situácie výrobného odvetvia Únie.

2. Záujem dovozcov

(390)

Ako sa už uviedlo, do výberu vzorky neboli zaradení neprepojení dovozcovia a dvaja neprepojení dovozcovia sa v plnej miere zúčastnili na tomto prešetrovaní vyplnením dotazníka. Činnosti týkajúce sa príslušného výrobku predstavovali len malú časť celkového obratu týchto dvoch dovozcov (menej ako 0,5 %). Obaja dovozcovia odmietli prípadné prijatie antidumpingových opatrení, pretože by podľa nich viedlo k zastaveniu dovozu príslušného výrobku z ČĽR.

(391)

Dovoz deklarovaný týmito dvoma dovozcami predstavoval dovedna značný podiel celého dovozu z ČĽR počas OP, a preto sa považuje za reprezentatívny pre dovozcov do Únie. Žiadny iný dovozca nespolupracoval predložením vyplneného dotazníka alebo odôvodnených pripomienok. Na tomto základe Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na obmedzený podiel príslušného výrobku na celkovej činnosti dovozcov, nebude mať uloženie opatrení výrazný negatívny vplyv na záujem dovozcov v Únii.

3. Záujem používateľov

(392)

Podobný výrobok má široké využitie, napríklad v automobilovom priemysle, veternej energetike, námorníctve, doprave, letectve a infraštruktúre. Spoluprácu poskytla široká škála používateľov, ktorí boli zoskupení podľa týchto oblasti činnosti: výrobcovia zmesí, výrobcovia kompozitných materiálov, tkáči multiaxiálnych tkaninových pletív a výrobcovia veterných turbín. To umožnilo Komisii posúdiť dopad prísnejších opatrení na rôzne typy používateľov.

(393)

Spolupracujúci používatelia kúpili počas OP približne 13 % príslušného výrobku z ČĽR. Podľa toho nebola veľká väčšina podobného výrobku zakúpená z iných zdrojov, ako sú tretie krajiny a výrobné odvetvie Únie. Iba niektorí z nich kupovali príslušný výrobok výlučne z ČĽR.

(394)

Existuje široká škála nadväzujúcich výrobných odvetví, ktoré používajú podobný výrobok; jestvujú takisto odlišnosti, pokiaľ ide o veľkosť: od svetových spoločností až po MSP. Z informácií predložených počas prešetrovania sa ďalej zdá, že odvetvie používateľov v Únii má významný počet zamestnancov, ktorých počet sa odhaduje na 100 000, hoci neboli predložené nijaké komplexné a podložené údaje.

3.1. Možný vplyv opatrení na ziskovosť používateľov

(395)

Na základe vyplnených dotazníkov sa odvetvie používateľov výrobkov zo skleneného vlákna zdá byť v pomerne dobrom stave. Väčšina spolupracujúcich používateľov vskutku uviedla, že počas celého posudzovaného obdobia dosahovala zisky z predaja výrobkov s použitím príslušného výrobku. Keďže len niekoľko používateľov zaznamenalo počas OP stratu z tejto činnosti, zisk väčšiny ostatných sa pohyboval medzi 2 % a 22 %. Užívateľské odvetvia boli preto aj za súčasných opatrení stále schopné dosahovať zisk.

(396)

Na základe získaných údajov sa uskutočnila analýza dopadu na používateľa pre každú zo skupiny používateľov.

(397)

Prešetrovaním sa zistilo, že v závislosti od charakteristík rôznych užívateľských odvetví je schopnosť preniesť akékoľvek zvýšenie cla na zákazníkov odlišná, a preto sa dopad zvýšenia cla na ziskové rozpätie bude odlišovať pre každé odvetvie používateľov.

(398)

Stručne povedané, uloženie kombinovaných opatrení by viedlo k zníženiu zisku používateľov o menej ako jeden percentuálny bod pre veľkú väčšinu odvetvia používateľov, s výnimkou odvetvia tkáčov multiaxiálnych tkaninových pletív. V posledne uvedenom prípade je podiel príslušného výrobku na výrobných nákladoch vyšší ako v prípade ostatných priemyselných odvetví braných do úvahy. Títo konkrétni používatelia budú výrazne viac zasiahnutí ako iní posudzovaní používatelia.

(399)

Na základe uvedenej analýzy je veľmi pravdepodobné, že používatelia v odvetví zmesí, kompozitných materiálov a veterných turbín môžu absorbovať časť alebo celé zvýšenie nákladov. Môžu byť okrem toho schopní preniesť časť zvýšených nákladov na svojich zákazníkov. Jeden veľký používateľ pôsobiaci v oblasti výroby veterných turbín sa v tejto súvislosti vyjadril, že sa vysporiada so závermi vyšetrovania a že clá absorbuje.

(400)

Tento celkový obmedzený dopad na ziskovosť tiež znamená, že zamestnanosť na úrovni odvetvi používateľov nie je ohrozená navrhovaným zvýšením ciel do tej miery, ako to tvrdí viacero používateľov.

(401)

Akýkoľvek prípadný negatívny dopad by bol v každom prípade zmiernený zachovaním prístupu používateľov k dovozu z tretích krajín. Uloženie opatrení nezabraňuje používateľom využívať zdroje od rôznych dodávateľov.

(402)

Viacerí používatelia tvrdili po konečnom zverejnení, že tvrdenia používateľov boli zamietnuté na základe výlučne kvalitatívnych údajov. Takisto tvrdili, že pokles ich ziskového rozpätia je omnoho väčší ako jeden percentuálny bod, ako sa uvádza v odôvodnení 398, najmä keď sa berie za základ jednotlivý výrobok.

(403)

Tieto tvrdenia sa zamietajú z nasledujúcich dôvodov. Na základe údajov, ktoré poskytli používatelia, Komisia vykonala podrobné výpočty s cieľom posúdiť kvantitatívny dopad sprísnených opatrení na ziskovosť používateľa. Odvetvia používajúce príslušný výrobok sú rôznorodé a vykazujú veľké rozdiely, pokiaľ ide o veľkosť (od MSP až po nadnárodné podniky), závislosť od príslušného výrobku a využitie konečného výrobku a zákaznícku základňu (od malých po veľké spoločnosti, predaj v Únii verzus predaj na vývoz). Ako sa už vysvetlilo v odôvodnení 398, Komisia uznáva, že niektoré užívateľské segmenty budú viac ovplyvnené ako iné. Na základe údajov, ktoré poskytli spolupracujúci používatelia, bol podiel príslušného výrobku, ktorý bol zakúpený v ČĽR, pomerne nízky (menej ako 13 % – pozri odôvodnenie 393). Podiel príslušného výrobku z ČĽR na celkových výrobných nákladoch bol v priemere takisto nízky, t. j. menej ako 4 %. Ohľadom tkáčov multiaxiálnych tkaninových pletív je však podstatne vyšší. Vplyv zvýšenia cla sa vyrátal za predpokladu, že podobný objem výrobkov zo sklenených vlákien ako sa vykazuje v OP by sa nakúpil v ČĽR, a že čínske dovozné ceny by mali podliehať clám vo výške približne 30 %, aj keď na veľkú väčšinu čínskych vyvážajúcich výrobcov sa budú vzťahovať nižšie clá. Výpočty ukázali na základe týchto predpokladov, že v priemere pre všetkých spolupracujúcich používateľov bude dopad zvýšenia ceny príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR na ziskovosť menej než jeden percentuálny bod, ako sa uvádza vyššie.

3.2. Nedostatočná zameniteľnosť

(404)

Niekoľkí používatelia tvrdili, že veľké množstvo výrobkov zo sklenených vláken potrebných v odvetví používateľov nebolo možné kúpiť ako hotové výrobky priamo zo skladu. Namiesto toho by dodávatelia museli podstúpiť zdĺhavé a komplikované povoľovacie postupy, čo by mohlo trvať 6 až 12 mesiacov, bez záruky úspechu. Zmena dodávateľa s cieľom vyhnúť sa plateniu ciel by preto bola nákladná, krátkodobo nerealizovateľná a z technického hľadiska riskantná.

(405)

V tejto súvislosti sa uznáva, že v konkrétnych prípadoch použitia môže ísť na základe povahy príslušného výrobku skutočne o zdĺhavý povoľovací postup, ktorý zahŕňa testovanie. Aj vzhľadom na pripomienky od niekoľkých používateľov však v súčasnosti existuje vo väčšine prípadov viac zdrojov. Prešetrovaním sa okrem toho zistilo, že používatelia zvyčajne majú obvykle viacero možností dodávok ako núdzové riešenie a často si nechávajú schváliť výrobok viacerými dodávateľmi, aby neboli závislí iba od jedného dodávateľa. Takisto treba zopakovať, že cieľom opatrení nie je odmietnuť určitým dodávateľom prístup na trh Únie – navrhovanými opatreniami sa má iba znovunastoliť spravodlivý obchod a napraviť narušená situácia na trhu.

(406)

Preto je nepravdepodobné, že uloženie opatrení na príslušný výrobok z ČĽR bude mať za následok dočasné zastavenie dodávok surovín pre odvetvie používateľov.

3.3. Neschopnosť preniesť vplyvy zvýšenia ceny nákladov a silnejšej konkurencie zo strany výrobkov pochádzajúcich z územia mimo Únie

(407)

Niekoľko používateľov tvrdilo, že čelia tvrdej konkurencii zo strany výrobcov mimo Únie. Z tohto dôvodu by neboli schopní preniesť do ceny zákazníkom zvýšenie ceny príslušného výrobku, lebo by to malo za následok zníženie predaja. Schopnosť prenášať možné zvýšenie nákladov na zákazníkov sa vzhľadom na rôznorodosť spoločností používateľov bude líšiť podľa typu užívateľa. Na základe údajov z odpovedí vo vyplnených dotazníkoch by bol vo väčšine prípadov rozsah vplyvu na obrat a ziskovosť pre používateľov, ktorí nie sú v stave preniesť väčšinu zvýšenia nákladov, iba obmedzený.

(408)

Viacero používateľov vyjadrilo obavu, že uloženie antisubvenčných ciel by vytvorilo konkurenčnú nevýhodu pre dodávateľov mimo Únie, ktorí majú prístup k príslušnému výrobkom bez opatrení. Používatelia tvrdia, že na nadväzujúcich trhoch sa nachádzajú v hospodárskej súťaži s dovozom z ČĽR. Uloženie kombinovaných opatrení by ešte viac zhoršilo situáciu v oblasti hospodárskej súťaže. Argumentácia znela, že vzhľadom na tieto okolnosti by nebolo možné preniesť zvýšenie cien surovín na zákazníkov. Ďalej sa argumentovalo, že by to viedlo k premiestneniu výroby mimo Únie, čo by spôsobilo významné straty v oblasti zamestnanosti.

(409)

Treba poznamenať, že fakt, že uloženie antisubvenčných opatrení by mohlo podnietiť zvýšenú konkurenciu, nemôže byť v oprávnených prípadoch dôvodom na nezavedenie opatrení. Tieto prešetrovania sa týkajú konkrétneho výrobku. Každé užívateľské odvetvie má plné právo odvolať sa na obchodné právo EÚ a požiadať o antidumpingové prešetrenie jeho výrobkov. Navyše, rozhodnutia podnikov o umiestnení závisia od veľkého množstva faktorov. Je nepravdepodobné, že rozhodnutie o premiestnení závisí výlučne od ciel na jednu surovinu.

(410)

Viaceré strany tvrdili, že výrobcovia z Únie sú globálne spoločnosti vlastnené zahraničnými subjektmi a že väčšina kompozitných spoločností sú malé alebo stredné spoločnosti a v miestnom vlastníctve. Tieto MSP tvrdili, že zvýšenie ciel povedie k strate pracovných miest. Takisto CCCLA tvrdila, že dôjde k strate pracovných miest v Únii, ak používatelia budú premiestňovať v dôsledku zvýšenia ciel. Jeden používateľ takisto uviedol, že akékoľvek premiestnenie používateľov povedie aj k zníženiu predaja pre výrobné odvetvie Únie.

(411)

Komisia nerobí rozdiely medzi nijakými pracovnými miestami v Únii, bez ohľadu na vlastníctvo a veľkosť spoločnosti. V tejto súvislosti Komisia tiež odkazuje na odôvodnenia 400 a 403. Navyše, Komisia považuje tvrdenia o premiestnení, prípadnej strate pracovných miest a nižšom predaji pre výrobné odvetvie Únie za špekulatívne a nepodložené.

(412)

Niektoré strany uviedli, že výrobky sa v súčasnosti vyrábajú v Únii pre globálny trh v rámci hospodárskej súťaže s tretími krajinami. Jeden používateľ uviedol, že môže príslušný výrobok dovážať v colnom režime aktívneho zušľachťovacieho styku bez platenia antidumpingových ciel, pokiaľ sa hotový výrobok, ktorý používateľ vyrobil, vyváža mimo Únie. Výsledkom je, že tento používateľ môže ponúkať svojim zákazníkom mimo Únie konkurencieschopnejšie ceny ako zákazníkom v Únii.

(413)

Používatelia môžu príslušný výrobok dovážať v colnom režime aktívneho zušľachťovacieho styku bez platenia antidumpingových ciel, pokiaľ sa hotový výrobok, ktorý používateľ vyrobil, vyváža mimo Únie. Toto však nemení závery Komisie v tomto prešetrovaní.

3.4. Nedostatočná ponuka

(414)

Jeden používateľ uviedol, že výrobné odvetvie Únie nie je v stave úplne uspokojiť dopyt v Únii predovšetkým s ohľadom na určité druhy veľkých objednávok na mieru šitých výrobkov zo skleneného vlákna. Navyše, tento používateľ uvádza, že najpravdepodobnejšie z dôvodu obmedzenej výrobnej kapacity Únie nie je nijaký výrobca z Únie ochotný venovať veľkú časť svojej kapacity dodávkam jedinému zákazníkovi. Ďalší používateľ uviedol, že nejestvuje nijaká nadmerná ponuka sklenenej striže a že vylúčenie dovozu z ČĽR na trh Únie by viedlo, najmä vzhľadom na rast dopytu, na trhu Únie k výrazným problémom s dodávkami. Vláda ČĽR cituje výrobcu Únie 3B, že v tomto odvetví nepribudla od roku 2002 nijaká nová kapacita tavenia a že na uspokojenie potrieb trhu, najmä v Európe, je potrebná dodatočná výrobná kapacita vo výške 200 000 ton.

(415)

V tejto súvislosti treba predovšetkým uviesť, že účelom antisubvenčných opatrení nie je odstrániť dovoz, ale napraviť nespravodlivé obchodné postupy, ktoré majú vplyv spôsobujúci ujmu na výrobné odvetvie Únie, a znovuobnoviť na trhu EÚ stav efektívnej hospodárskej súťaže. Opatrenia nie sú navrhované tak, aby pre vyvážajúcich výrobcov z ČĽR uzavreli trh Únie, aj keby títo ponúkali za ceny nespôsobujúce ujmu. Preto budú naďalej môcť dovážať sklenenú striž, ako aj ďalšie výrobky zo skleneného vlákna z ČĽR na trh Únie.

(416)

Pokiaľ ide o schopnosť výrobného odvetvia Únie reagovať na prípadný nedostatok sklenenej striže, súčasná úroveň využitia kapacít výrobného odvetvia Únie poskytuje priestor pre dodatočnú výrobu výrobného odvetvia Únie.

(417)

Sklenená striž, rovnako ako všetky ostatné druhy príslušného výrobku, by tiež mohli byť dovážané do Únie z tretích krajín, napríklad z Malajzie.

(418)

Čínski výrobcova výrobkov zo skleneného vlákna zriaďujú závody v tesnejšej blízkosti Únie (v Egypte a Bahrajne) ako základ pre dodávky na trh Únie.

(419)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je možné dospieť k záveru, že prípadný nedostatok sklenenej striže možno riešiť zintenzívneným využitím kapacít výrobného odvetvia Únie, dovozom z ostatných zdrojov krajiny, ako aj pokračovaním dovozu z ČĽR za cenu nespôsobujúcu ujmu.

(420)

Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že celkový účinok uloženia kombinovaných opatrení na nadväzujúce výrobné odvetvia Únie bude obmedzený a nepreváži pozitívny účinok týchto opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(421)

Jedno priemyselné združenie uviedlo po konečnom zverejnení, že je ťažké pochopiť, že výrobcovia z Únie majú nevyužitú kapacitu, zatiaľ čo na trhu Únie jestvuje nedostatok sklenených vlákien a ich ceny sa zvyšujú. Niektoré strany zopakovali svoje tvrdenia, že uloženie ďalších opatrení povedie k nedostatku v ponuke výrobcov z Únie.

(422)

Počas posudzovaného obdobia sa prešetrovaním nezistil nijaký nedostatok v ponuke. Pokiaľ ide o prípadné budúce nedostatky v ponuke, Komisia sa domnieva, že zvýšenie ciel nebráni dovozu do Únie z ČĽR a z tretích krajín, ako sa uvádza vyššie.

4. Záver o záujme Únie

(423)

Na základe uvedených skutočností sa očakáva, že uloženie kombinovaných opatrení by poskytlo výrobnému odvetviu Únie príležitosť zlepšiť svoju situáciu prostredníctvom zvýšenia predajných cien a podielu na trhu. Zatiaľ čo sa môžu objaviť určité negatívne vplyvy v podobe nárastu nákladov pre niektorých používateľov, pravdepodobne ich vykompenzujú očakávané výhody pre odvetvie Únie a jeho dodávateľov.

(424)

Preto sa dospelo k záveru, že v konečnom dôsledku neexistujú nijaké presvedčivé dôvody proti uloženiu opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(425)

Viaceré strany tvrdili po zverejnení konečného rozhodnutia, že navrhované opatrenia sú podhodnotené. Tvrdia, že pre Komisiu je dôveryhodnejšie tvrdenie od malej skupiny výrobcov sklenených vlákien ako nesúhlas oveľa početnejšej, ale roztrieštenej skupiny najmä malých a stredných subdodávateľov, ktorí nemajú reálnu možnosť reagovať s rovnakou váhou.

(426)

Tieto tvrdenia sa zamietli, pričom užívatelia dostali rozsiahle možnosti, aby sa prihlásili počas prešetrovania. Mnohí z nich tak spravili a ich údaje boli dôkladne preskúmané a zohľadnené. Počas prešetrovania mala každá zainteresovaná strana takú istú dôležitosť.

G. DEFINITÍVNE ANTIDUMPINGOVÉ A ANTISUBVENČNÉ OPATRENIA

(427)

Na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela ohľadom dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie, mali by sa uložiť konečné opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový a subvencovaný dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

1. Úroveň odstránenia ujmy

(428)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najprv stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(429)

Ujma by bola odstránená v prípade, že výrobné odvetvie Únie by bolo v stave pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť taký zisk pred zdanením, aký možno v tomto výrobnom odvetví primerane dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez dumpingového dovozu. Podobne ako pri pôvodnom prešetrovaní sa použil cieľový zisk vo výške 5 %.

(430)

APFE žiadalo o cieľový zisk vo výške 10 % – 12 %. APFE tvrdilo, že cieľový zisk pre túto analýzu by mal zohľadniť potrebu vysoko kapitálovo náročného odvetvia dosiahnuť uspokojivú návratnosť investovaného kapitálu podľa očakávaní investorov. APFE takisto odkazuje na správu Stern Business School na New York University, v ktorej sa vypočítavajú vážené priemerné kapitálové náklady (ďalej len „WACC“) spájajúce náklady na vlastný kapitál s nákladmi zadlženia pre rôzne priemyselné odvetvia (43). Správa vypočítava priemerné WACC pre odvetvie sklenených vlákien medzi 8,3 % a 8,4 %. AFPE okrem toho odkazuje na zisk 8,3 % použitý vo veci čínskeho solárneho skla (44). Ďalej tvrdia, že vzhľadom na to, že sadzba na financovanie kapitálových a dlhových nákladov je v Únii o niečo vyššia ako v USA, rozpätie sadzby pre Úniu by bolo o niečo vyššie: od 10 % do 12 %.

(431)

Skutočný zisk dosiahnutý počas posudzovaného obdobia nemožno použiť vzhľadom na to, že ešte stále existujú napriek súčasným clám, ktoré sú v platnosti, značné objemy dumpingového dovozu pochádzajúceho z ČĽR.

(432)

Vo veci solárneho skla z ČĽR sa použila úroveň 8,3 % ako cieľový zisk, pretože išlo o priemerný zisk, ktorý dosiahli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky v roku 2010, keď bol dovoz príslušného výrobku ešte nízky, a teda nemohol narušiť normálne podmienky hospodárskej súťaže (t. j. zisk neovplyvnený dumpingovým dovozom).

(433)

Hoci je nesporné, že výrobné odvetvie Únie je veľmi kapitálovo náročné odvetvie, APFE nebolo v stave preukázať, že cieľový zisk založený na výpočte WACC správy Stern Business School obstál v príslušnej skúške. Tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(434)

APFE tvrdilo po konečnom zverejnení, že zistenia týkajúce sa cieľového zisku by sa mali prehodnotiť vzhľadom na to, že výrobné odvetvie Únie je v stave dosiahnuť úroveň zisku vyššiu ako 5 % pri druhoch výrobkov ako napríklad WUCS pre netkané textílie a WUCS pre sadru, kde výrobcovia z Únie môžu spravodlivo súťažiť s dovozom z tretích krajín a kde nie sú vystavení agresívnemu predaju pod cenu dumpingových a subvencovaných čínskych výrobkov zo skleneného vlákna.

(435)

V predchádzajúcom prešetrovaní sa použil cieľový zisk vo výške 5 %. Keďže neboli predložené žiadne podložené tvrdenia ohľadom zmenených podmienok na trhu odôvodňujúce vyšší cieľový zisk, zostal uvedený cieľový zisk.

(436)

WUCS, podobne ako všetky ostatné druhy príslušného výrobku, sa používajú ako spevňovací materiál, majú obmedzenú trvanlivosť a vyššie náklady na dopravu kvôli hmotnosti v dôsledku obsahu vody (pozri odôvodnenie 63). WUCS sa dovážajú do Únie v omnoho menších množstvách ako iné výrobky zo skleneného vlákna. Ziskové rozpätie tohto jediného druhu výrobku preto nie je reprezentatívne pre príslušný výrobok.

(437)

Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny vyvážajúcich výrobcov z ČĽR zaradených do vzorky s váženou priemernou cenou nespôsobujúcou ujmu podobného výrobku predávaného výrobcami z Únie zaradenými do vzorky na trhu Únie počas obdobia prešetrovania. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa vyjadril ako percento váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(438)

Po konečnom zverejnení jeden z vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že existovali určité nepresnosti týkajúce sa hodnôt CIF troch kontrolných čísiel výrobku.

(439)

Komisia upravila po overení príslušné hodnoty CIF, čo viedlo k malej zmene v rozpätí podhodnotenia a predaja pod cenu pre tohto vyvážajúceho výrobcu.

(440)

Výsledkom sú tieto stanovené úrovne postačujúce na odstránenie ujmy:

Spoločnosť	Úroveň odstránenia ujmy
Jushi Group	24,8 %
Jiangsu Changhai Group	4,9 %
Chongqing Polycomp International Corporation	29,6 %
Iné spolupracujúce spoločnosti	26,1 %

(441)

Jeden používateľ tvrdil, že všetky skutočnosti ostali nezmenené, a preto jediná možnosť, ako Komisia môže dospieť k záveru, že ujma, ktorú údajne spôsobil dovoz z ČĽR, sa zhoršila, spočíva v tom, že Komisia by oproti pôvodnému prešetrovaniu použila odlišnú metodiku pri výpočte rozpätia ujmy.

(442)

Fakty nezostali tie isté. Podľa metodiky pôvodného prešetrovania vedie výpočet súčasného rozpätia ujmy vzhľadom na zmeny v podkladových údajoch, ako sú náklady, ceny a straty, k inému výsledku.

(443)

Jeden vyvážajúci výrobca po konečnom zverejnení položil otázku, aká zmena okolností odôvodňovala výpočet rozpätia ujmy založený na kontrolnom čísle výrobku na rozdiel od jednoduchého priemeru vzájomným porovnaním cien, ako sa použil v pôvodnom prešetrovaní.

(444)

Komisia sa domnieva, že základná metodika súčasného prešetrovania je taká istá ako v predchádzajúcom prešetrovaní. Výber vzorky sa uplatňoval a každé porovnanie sa uskutočnilo na rovnakom základe. Výpočet rozpätia ujmy založený na kontrolnom čísle výrobku umožnil detailnejšie a presnejšie výpočty; nemožno to však považovať za zmenu metodiky.

(445)

Ten istý vyvážajúci výrobca takisto uviedol, že rohože zo sklenenej striže vyrobené zo skleneného vlákna tvoria súčasť príslušného výrobku, avšak výpočet rozpätia ujmy neodráža kontrolné číslo výrobku pre rohože zo sklenenej striže. Vyvážajúci výrobca položil otázku, či i) výrobcovia z Únie už nevyrábajú tieto rohože zo sklenenej striže a ii) prečo v minulosti Komisia nemala zrejme nijaké ťažkosti pri hľadaní náhrady za hlavný typ výrobku na účely výpočtu rozpätia ujmy, aj keď nejestvovala presná zhoda na základe kontrolného čísla výrobku.

(446)

Príslušný výrobok vskutku zahŕňa rohože zo sklenenej striže a niektorí výrobcovia v Únii (niektoré ich subjekty) vyrábajú tieto rohože. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábali počas OP druhy rohoží, ktoré neboli dovezené z ČĽR. Celkovo však spárovanie KČV bolo vysoké, a preto nebolo potrebné uchýliť sa k akýmkoľvek náhradám.

(447)

Tento vyvážajúci výrobca navyše položil otázku, i) prečo bola potrebná úprava úrovne obchodu a komu výrobcovia z Únie skutočne predávali svoje výrobky a ii) prečo neboli pre čínsky predaj vo výpočte rozpätia ujmy zohľadnené náklady EÚ na dopravu do skladu a na skladovanie.

(448)

Predaj výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa uskutočňuje prevažne priamo koncovým používateľom. U čínskych vývozcov zaradených do vzorky tomu tak nebolo. Predávali viac prostredníctvom distribútorov alebo iných sprostredkovateľských predajných kanálov. Preto sa Komisia domnievala, že ceny budú lepšie porovnateľné, keď prevedie všetky predaje na úroveň predaja konečným spotrebiteľom. Výpočet podhodnotenia berie podľa štandardnej metodiky do úvahy náklady po dovoze, zatiaľ čo rozpätie ujmy sa opiera o hodnotu CIF čínskeho predaja na vývoz.

(449)

Vyvážajúci výrobca takisto položil otázku, prečo súčasné antidumpingové clo nie je zahrnuté do rozpätia ujmy, lebo zahrnutie tohto cla v hodnote CIF by bolo v súlade s uplatňovanou metodikou cenového podhodnotenia.

(450)

Rozpätie odstránenia ujmy, ako sa uvádza v tomto nariadení, odráža celkové rozpätie potrebné na odstránenie ujmy. Ak by sa jestvujúce antidumpingové rozpätie zahrnulo do rozpätia odstránenia ujmy, potom by sa dospelo len k čiastočnému rozpätiu odstránenia ujmy.

(451)

Navrhovateľ tvrdil po konečnom zverejnení, že vzhľadom na skutočnosť, že o Jiangsu Changhai Group sa zistilo, že nespolupracuje pri prešetrovaní v plnej miere (pozri oddiel C. 2.1), informácie týkajúce sa vývoznej ceny Jiangsu Changhai Group boli nespoľahlivé, a preto by nemali byť použité pri výpočte rozpätia ujmy. Navrhovateľ tvrdil, že vývozná cena skupiny môže byť nesprávna v prípade, že sa stanoví na základe výrobných nákladov spoločnosti, ktoré nebolo možné riadne overiť, pretože spoločnosť počas prešetrovania plne nespolupracovala. Vývozná cena skupiny by mala byť skôr stanovená na základe dostupných skutočností podľa článku 18 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a článku 28 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia.

(452)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 92, príslušný výrobok nebol vyvezený v rámci skupiny spoločnosťou, ktorá poskytla zavádzajúce informácie, ale len spoločnosťou OCH. Táto však počas oboch prešetrovaní v plnej miere spolupracovala s Komisiou a poskytla jej spoľahlivé informácie o vývoznej cene skupiny (napr. poskytla faktúry a tieto boli overené Komisiou na mieste). Komisia preto nemá žiadny dôvod spochybňovať vývoznú cenu skupiny. Výpočet rozpätia ujmy sa uskutočnil na základe skutočnej overenej vývoznej ceny – vzhľadom na predajné faktúry – bez ohľadu na to, ako sa stanovila, a či bola založená na akýchkoľvek výrobných nákladoch spoločnosti. Z tohto dôvodu sa tvrdenie zamietlo.

2. Konečné opatrenia

(453)

Antisubvenčné prešetrovanie obmedzené na ujmu sa vykonalo súčasne s preskúmaním antidumpingových opatrení. Vzhľadom na používanie pravidla nižšieho cla a vzhľadom na skutočnosť, že konečné subvenčné rozpätia sú nižšie ako úroveň odstránenia ujmy, by Komisia mala v súlade s článkom 15 základného antisubvenčného nariadenia uložiť konečné vyrovnávacie clo na úrovni stanovených konečných subvenčných rozpätí a následne uložiť konečné antidumpingové clo až do relevantnej úrovne odstránenia ujmy.

(454)

Na základe tejto metodiky a skutkových okolností prejednávanej veci, najmä na základe skutočnosti, že tieto opatrenia sú obmedzené rozpätím ujmy, Komisia sa domnieva, že v tejto veci nevyvstáva otázka „dvojitého započítania“.

(455)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov bolo clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ stanovené na úrovni najvyššieho cla, ktoré sa má uložiť spoločnostiam, ktoré boli zaradené do vzorky alebo ktoré spolupracovali pri prešetrovaniach. Clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ bude platiť pre tie spoločnosti, ktoré pri prešetrovaniach nespolupracovali.

(456)

Pre ostatných spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ktorí sú uvedení v prílohe I, sa sadzba konečného cla stanovuje vo výške váženého priemeru sadzieb stanovených pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vzorke s výnimkou skupiny, do ktorej patrí vyvážajúci výrobca podľa ustanovenia článku 28 ods. 1

(457)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil po konečnom zverejnení, že spĺňa podmienky pre individuálne zaobchádzanie podľa článku 9 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia, a žiadal výpočet individuálneho dumpingového rozpätia.

(458)

Vzhľadom na to, že čiastočné predbežné preskúmanie je obmedzené na ujmu, dumpingové rozpätia, ako boli stanovené v predchádzajúcom antidumpingovom prešetrovaní, zostávajú nezmenené. Žiadosť o individuálne dumpingové rozpätie bola preto zamietnutá.

(459)

Na základe uvedených skutočností sú sadzby ciel, ktoré sa budú ukladať, stanovené takto:

Čínsky vývozca	Dumpingové rozpätie (stanovené v pôvodnom prešetrovaní)	Subvenčné rozpätie	Úroveň odstránenia ujmy	Vyrovnávacie clo	Antidumpingové clo
Jushi Group	29,7 %	10,3 %	24,8 %	10,3 %	14,5 %
Jiangsu Changhai Group	9,6 %	5,8 %	4,9 %	4,9 %	0 %
Chongqing Polycomp International Corporation	29,7 %	9,7 %	29,6 %	9,7 %	19,9 %
Iné spolupracujúce spoločnosti	29,7 %	10,2 %	26,1 %	10,2 %	15,9 %
Colné sadzby všetkých ostatných spoločností				10,3 %	19,9 %

(460)

Sadzba antidumpingového a antisubvenčného cla pre spoločnosť uvedenú v tomto nariadení sa stanovila na základe zistení súčasných prešetrovaní. Preto odráža situáciu zistenú počas týchto prešetrovaní, pokiaľ ide o dotknutú spoločnosť. Táto colná sadzba (na rozdiel od cla uplatňovaného v celej krajine vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda uplatňuje výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábaných uvedenou spoločnosťou. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nevzťahujú; tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(461)

Spoločnosť môže požiadať o uplatňovanie individuálnych antidumpingových colných sadzieb, ak sa neskôr zmení názov jej subjektu. Táto žiadosť musí byť predložená Komisii (45). Musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(462)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie antidumpingového cla by sa výška cla pre všetky ostatné spoločnosti mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

3. Podnik

(463)

Jeden čínsky vyvážajúci výrobca ponúkol cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia a článkom 13 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia. Cenový záväzok obsahoval minimálne dovozné ceny (ďalej len „MDC“) pre niekoľko hlavných druhov a poddruhov výrobku patriacich do vymedzenia príslušného výrobku.

(464)

Komisia sa domnieva, že príslušný výrobok pozostáva z mnohých poddruhov a tried, ktorých ceny sa líšia až o 700 %. Preto existuje vysoké riziko krížovej kompenzácie. V rámci jedného druhu výrobku môžu mať ceny v závislosti od poddruhu výrobku rozpätie až do 550 %. Okrem toho rôzne MDC, ako navrhuje čínsky vyvážajúci výrobca, boli výrazne pod úrovňou ceny nespôsobujúcej ujmu, a preto by neodstránili ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(465)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti by pre colné správy nebolo možné rozoznať špecifikáciu bez individuálnej analýzy každej dovoznej transakcie s cieľom určiť MDC skupiny, do ktorej by patril výrobok, čím by sa monitorovanie stalo veľmi náročné, ak nie neuskutočniteľné.

(466)

Spoločnosť okrem toho vyváža do Únie aj iné výrobky, na ktoré sa nevzťahujú opatrenia. Preto existuje riziko náhrady, ak tieto výrobky sa predávajú tým istým zákazníkom. Niektorými zo zákazníkov v Únii sú prepojené spoločnosti, ktoré obchodujú aj s inými prepojenými spoločnosťami z krajín mimo Únie. Tieto komplexné obchodné a podnikateľské vzťahy vytvárajú ďalšie potenciálne riziko krížovej kompenzácie.

(467)

Na základe uvedených skutočností bola ponuka dotknutého podniku zamietnutá.

(468)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia nepredložil nijaké stanovisko,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz striže zo skleneného vlákna s dĺžkou nie väčšou ako 50 mm; prameňov zo sklenených vlákien s výnimkou prameňov zo skleneného vlákna, ktoré sú ošetrené poťahovaním a impregnáciou a majú stratu žiarom viac ako 3 % (ako je stanovené v norme ISO 1887) a rohoží vyrobených zo skleneného vlákna okrem rohoží zo sklenenej vlny, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7019 11 00, ex 7019 12 00 (kódy TARIC 7019120021, 7019120022, 7019120023, 7019120025, 7019120039) a 7019 31 00, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2. Sadzba konečného vyrovnávacieho cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením je pre výrobok opísaný v odseku 1, ktorý vyrábajú ďalej uvedené spoločnosti, takáto:

Spoločnosť	Konečná sadzba vyrovnávacieho cla (v %)	Doplnkový kód TARIC
Jushi Group Co., Ltd, Jushi Group Chengdu Co., Ltd, Jushi Group Jiujiang Co., Ltd	10,3	B990
Changzhou New Changhai Fiberglass Co., Ltd, a Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd, Changzhou Tianma Group Co., Ltd	4,9	A983
Chongqing Polycomp International Corporation	9,7	B991
Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe I	10,2
Všetky ostatné spoločnosti	10,3	A999

3. Uplatňovanie individuálnych vyrovnávacích colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II. Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo vzťahujúce sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

4. Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa colných sadzieb.

Článok 2

Článok 1 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 248/2011 sa týmto nahrádza takto:

Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovoz striže zo skleneného vlákna s dĺžkou nie väčšou ako 50 mm; prameňov zo sklenených vlákien s výnimkou prameňov zo skleneného vlákna, ktoré sú ošetrené poťahovaním a impregnáciou a majú stratu žiarom viac ako 3 % (ako je stanovené v norme ISO 1887) a rohoží vyrobených zo skleneného vlákna okrem rohoží zo sklenenej vlny, ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN 7019 11 00, ex 7019 12 00 (kódy TARIC 7019120021, 7019120022, 7019120023, 7019120025, 7019120039) a 7019 31 00, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením je pre výrobok opísaný v odseku 1 a vyrobený ďalej uvedenými spoločnosťami takáto:

Spoločnosť	Konečná sadzba antidumpingového cla (v %)	Doplnkový kód TARIC
Jushi Group Co., Ltd; Jushi Group Chengdu Co., Ltd; Jushi Group Jiujiang Co., Ltd	14,5	B990
Changzhou New Changhai Fiberglass Co., Ltd; Jiangsu Changhai Composite Materials Holding Co., Ltd; Changzhou Tianma Group Co., Ltd	0	A983
Chongqing Polycomp International Corporation	19,9	B991
Ostatné spolupracujúce spoločnosti uvedené v prílohe I	15,9
Všetky ostatné spoločnosti	19,9	A999

Uplatňovanie individuálnych antidumpingových colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II. Ak sa takáto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo vzťahujúce sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

4.	Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa colných sadzieb.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli 16. decembra 2014

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.

(2) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(3) Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 248/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a ktorým sa s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 67, 15.3.2011, s. 1).

(4) Oznámenie o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z nekonečného skleného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Ú. v. EÚ C 362, 12.12.2013, s. 66.

(5) Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 248/2011, Ú. v. EÚ L 67, 15.3.2011.

(6) Oznámenie o začatí čiastočného predbežného preskúmania antidumpingových opatrení uplatniteľných na dovoz určitých výrobkov zo skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Ú. v. EÚ C 371, 18.12.2013, s. 19.

(7) Správa odvolacieho orgánu, Európske spoločenstvá – konečné antidumpingové opatrenia týkajúce sa určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele z Číny, WT/DS397/AB/R, s. 152.

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 765/2012 z 13. júna 2012, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, Ú. v. EÚ L 237, 3.9.2012, s. 1,2

(9) Oznámenie týkajúce sa rozhodnutia orgánu na urovnávanie sporov Svetovej obchodnej organizácie prijaté 28. júla 2011, Ú. v. EÚ C 86, 23.3.2012, s. 5.

(10) 3B Fibreglass SPRL, Owens Corning Fibreglass France a Johns Manville Slovakia a. s.

(11) Sklenená striž je nekonečné sklenené vlákno rezané do požadovanej dĺžky a používané v širokom spektre povrchových úprav na zabezpečenie kompatibility s väčšinou živíc. Môže ísť o striže pre suché alebo mokré použitie.

(12) Pramene sú dovedna spojené nekonečné sklenené vlákna bez akéhokoľvek mechanického krútenia a točenia, ktoré slúžia na formovanie trubicových valcovitých obalov.

(13) Rohože z vlákna sú rezané alebo súvisle zviazané striže.

(14) Štruktúrované pramene sú pramene, ktoré sa navíjajú z jednej cievky na inú a v tomto procese sú zväzkované/štruktúrované tvarovacím strojom, ktorý vháňa vzduch dovnútra priamych predpriadacích vlákien.

(15) Kapitola XIV, bod 6 Katalógu na usmernenie odvetví v súvislosti so zahraničnými investíciami výslovne odkazuje na výrobky zo skleneného vlákna: „Výroba výrobkov zo skleneného vlákna a špeciálneho skleneného vlákna“.

(16) Kapitola II článok 5 dočasných ustanovení o podpore prispôsobenia priemyselnej štruktúry.

(17) Kapitola III článok 17 dočasných ustanovení o podpore prispôsobenia priemyselnej štruktúry.

(18) Tento „tretí“ súbor auditovaných finančných výkazov je z 15. mája 2014, pričom overovanie na mieste v priestoroch spoločnosti prebehlo v dňoch 29. – 30. mája 2014.

(19) Rozhodnutie č. 40, článok 17

(20) Zákon ČĽR o vedeckom a technickom pokroku (výnos č. 82) (článok 18), ktorý stanovuje, že „štát podporuje finančné inštitúcie, aby vykonávali činnosť zaťažovania práv duševného vlastníctva hypotekárnym úverom, podporovali a usmerňovali tieto inštitúcie pri podpore uplatňovania vedeckého a technického pokroku a vývoja vyspelých a nových technologických priemyselných odvetví prostredníctvom poskytovania úverov atď. a podporovali poisťovne zavádzať poistné produkty vzhľadom na potrebu rozvoja odvetví s vyspelými a novými technológiami“.

(21) Obežník ČĽB o otázkach úpravy úrokových sadzieb pre vklady a pôžičky – Yinfa (2004) č. 251 (ďalej len „obežník 251“).

(22) Ú. v. EÚ L 325, 5.12.2013, s. 66.

(23) Ú. v. EÚ L 142, 14.5.2014, s. 32.

(24) Článok 34 zákona o komerčnom bankovníctve.

(25) „výroba sklenených vlákien z E-skla prostredníctvom ťahania z pece […], vývoj a výroba vysokovýkonných sklenených vlákien a výrobkov z nich“.

(26) Výpočet subvenčného rozpätia pre túto skupinu sa opieral o dostupné fakty, ako sa uvádza v odôvodnení (89).

(27) Výpočet subvenčného rozpätia pre túto skupinu sa opieral o dostupné fakty, ako sa uvádza v odôvodnení (89).

(28) Výpočet subvenčného rozpätia pre túto skupinu sa opieral o dostupné fakty, ako sa uvádza v odôvodnení (89).

(29) Nariadenie Rady (EÚ) č. 215/2013 z 11. marca 2013, odôvodnenie 116.

(30) George E. Peterson, Land leasing and land sale as an infrastructure-financing option (Lízing pozemkov a predaj pozemkov ako možnosť financovania infraštruktúry), Výskumná práca Svetovej banky 4043, 7. novembra 2006, pracovný dokument (WP/12/100), An End to China's Imbalances (Koniec nerovnováhy v Číne), apríl 2012, s. 12.

(31) Pracovný dokument MMF (WP/12/100), An End to China's Imbalances (Koniec nerovnováhy v Číne), apríl 2012, s. 12.

(32) Výpočet subvenčného rozpätia pre túto skupinu sa opieral o dostupné fakty, ako sa uvádza v odôvodnení 89.

(33) Výpočet subvenčného rozpätia pre túto skupinu sa opieral o dostupné fakty, ako sa uvádza v odôvodnení 89.

(34) Databáza podľa článku 14 ods. 6 GR pre obchod obsahuje na úrovni 10-miestnych kódov TARIC údaje o dovoze výrobkov, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové alebo antisubvenčné opatrenia alebo vyšetrovania ako z krajín, ktorých sa týka konanie, tak aj z iných tretích krajín.

(35) Rozhodnutie Komisie zo 7. septembra 1990, ktorým sa ukončuje preskúmanie antidumpingových opatrení týkajúcich sa koncentrovaného uhličitanu sodného s pôvodom v Spojených štátoch amerických, Ú. v. ES 1999, L 283, s. 38

(36) Rozhodnutie Komisie z 21. decembra 1998, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu určitých laserových optických snímacích systémov a ich základných prvkov na použitie v motorových vozidlách s pôvodom v Japonsku, Kórei, Malajzii, Čínskej ľudovej republike a na Taiwane, Ú. v ES 1999, L 18, s. 62.

(37) Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 248/2011, Ú. v. EÚ L 67, 15.3.2011, s. 6, odôvodnenie 64

(38) Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 248/2011, Ú. v. EÚ L 67, 15.3.2011, s. 6, odôvodnenie 54

(39) Ycharts.com

(40) Správa panelu – Čína – konečné antidumpingové clá na röntgenových bezpečnostných kontrolných zariadeniach z Európskej únie – WT/DS425/R, bod 7.247

(41) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 471/2014 z 13. mája 2014, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz solárneho skla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Ú. v. EÚ L 142, 14.5.2014, s. 23, odôvodnenie 319.

Nariadenie Rady (ES) č. 495/2002 z 18. marca 2002, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 904/98, pokiaľ ide o uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz do Spoločenstva osobných faxov pochádzajúcich z Čínskej ľudovej republiky, Japonska, Kórejskej republiky, Malajzie, Singapuru, Taiwanu a Thajska, Ú. v. ES L 78, 21.3.2002, s. 1, odôvodnenie 12.

(42) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 812/2010, Ú. v. EÚ L 243, 16.9.2010, s. 47, odôvodnenie 69.

(43) http://pages.stern.nyu.edu/~adamodar/New_Home_Page/datafile/wacc.htm

(44) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 470/2014 (Ú. v. EÚ L 142, 14.5.2014, s. 15, odôvodnenie 136

(45) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, Office CHAR 04/039, 1049 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË.

PRÍLOHA I

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky:

Názov	Doplnkový kód TARIC
Taishan Fiberglass Inc.; PPG Sinoma Jinjing Fiber Glass Company Ltd	B992
Xingtai Jinniu Fiberglass Co., Ltd	B993
Weiyuan Huayuan Composite Material Co., Ltd	B994
Changshu Dongyu Insulated Compound Materials Co., Ltd	B995
Glasstex Fiberglass Materials Corp.	B996

PRÍLOHA II

Platná obchodná faktúra uvedená v článku 1 ods. 3 a článku 2 ods. 3 musí obsahovať vyhlásenie podpísané zástupcom subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje, v tomto formáte:

1.	meno a funkcia zástupcu subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje.

Toto vyhlásenie: „Ja, podpísaný(-á), potvrdzujem, že (množstvo) výrobky (-ov) zo skleneného vlákna predané (-ých) na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzťahuje táto faktúra, (bolo) boli vyrobené spoločnosťou (názov a adresa spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v ČĽR. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne“.

3.	Dátum a podpis

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/82

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1380/2014

zo 17. decembra 2014,

ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 595/2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), a najmä na jeho články 81 ods. 1 a 83 ods. 4 v spojení s jeho článkom 4,

keďže:

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (2) sa zrušilo a nahradilo nariadenie (ES) č. 1234/2007 s účinnosťou od 1. januára 2014. V článku 230 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 sa však stanovuje, že pokiaľ ide o systém obmedzenia výroby mlieka, oddiel III kapitoly III hlavy I časti II nariadenia (ES) č. 1234/2007, ako aj články 55 a 85 uvedeného nariadenia a prílohy IX a X k uvedenému nariadeniu sa naďalej uplatňujú do 31. marca 2015.

(2)

S cieľom predísť akýmkoľvek pochybnostiam, pokiaľ ide o povinnosti nákupcov a výrobcov vo vzťahu k poslednému roku uplatňovania kvót na mlieko 2014/2015, ako aj o povinnosť vyberať poplatok za nadbytočné množstvo po 31. marci 2015, je vhodné objasniť článok 15 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 595/2004 (3) odvolaním sa na uplatniteľné ustanovenia nariadenia (ES) č. 1234/2007.

(3)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

V článku 15 nariadenia (ES) č. 595/2004 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Pred 1. októbrom každý rok nákupcovia a v prípade priameho predaja výrobcovia zodpovední za poplatok zaplatia kompetentnému orgánu splatnú čiastku v súlade s pravidlami stanovenými členským štátom, pričom nákupcovia sú zodpovední za výber poplatku za nadbytočné množstvo pri dodávkach, ktorý majú uhradiť výrobcovia podľa článku 79 nariadenia (ES) č 1234/2007, v súlade s článkom 81 ods. 1 uvedeného nariadenia.“

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. decembra 2014

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 595/2004 z 30. marca 2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov (Ú. v. EÚ L 94, 31.3.2004, s. 22).

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/83

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1381/2014

z 22. decembra 2014,

ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1),

so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1,

keďže:

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)	Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 22. decembra 2014

Za Komisiu

v mene predsedu

Jerzy PLEWA

generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1.

PRÍLOHA

Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	AL	76,1
	EG	176,9
	IL	69,8
	MA	90,5
	TN	241,9
	TR	107,1
	ZZ	127,1
0707 00 05	IL	241,9
	TR	147,2
	ZZ	194,6
0709 93 10	MA	80,1
	TR	142,0
	ZZ	111,1
0805 10 20	AR	35,3
	MA	68,6
	TR	57,7
	UY	32,5
	ZA	50,8
	ZW	33,9
	ZZ	46,5
0805 20 10	MA	69,1
0805 20 10	ZZ	69,1
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	IL	94,1
	JM	161,9
	MA	75,3
	TR	76,6
	ZZ	102,0
0805 50 10	TR	71,9
	US	236,5
	ZZ	154,2
0808 10 80	BR	59,0
	CA	135,6
	CL	80,3
	NZ	90,6
	US	99,6
	ZA	54,1
	ZZ	86,5
0808 30 90	CN	98,8
	US	141,4
	ZZ	120,1

(1) Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/86

SMERNICA RADY 2014/112/EÚ

z 19. decembra 2014,

ktorou sa vykonáva Európska dohoda o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave, ktorú uzatvorili Európsky zväz riečnej plavby (EBU), Európska organizácia lodných kapitánov (ESO) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF)

(Text s významom pre EHP)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 155 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)

Manažment a personál (ďalej len „sociálni partneri“) môžu v súlade s článkom 155 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) spoločne požiadať, aby sa ich vzájomné dohody uzatvorené na úrovni Únie v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje článok 153 ZFEÚ, vykonali rozhodnutím Rady na návrh Komisie.

(2)	Listom z 10. decembra 2007 Európsky zväz riečnej plavby (EBU), Európska organizácia lodných kapitánov (ESO) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF) informovali Komisiu o svojom úmysle začať rokovania podľa článku 155 ods. 1 ZFEÚ s cieľom uzatvoriť dohodu na úrovni Únie.

(3)	EBU, ESO a ETF uzatvorili 15. februára 2012 Európsku dohodu o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave (ďalej len „európska dohoda“).

(4)	Európska dohoda obsahuje spoločnú výzvu, aby sa vykonala rozhodnutím Rady na návrh Komisie v súlade s článkom 155 ods. 2 ZFEÚ.

(5)	Vhodným nástrojom na vykonanie európskej dohody je smernica.

(6)	Komisia informovala o svojom návrhu Európsky parlament.

(7)	Komisia vypracovala návrh smernice v súlade so svojím oznámením z 20. mája 1998 o prispôsobovaní a podpore sociálneho dialógu na úrovni Spoločenstva s prihliadnutím na reprezentatívne postavenie signatárskych strán a zákonnosť všetkých ustanovení európskej dohody.

(8)

V záujme jednotného právneho rámca týkajúceho sa organizácie pracovného času by sa pri vykonávaní tejto smernice mali zohľadňovať existujúce právne predpisy Únie, a vzhľadom na obsah dohody najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES (1). Uvedená smernica stanovuje minimálne požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pre organizáciu pracovného času vrátane pracovného času pracovníkov vo vnútrozemskej vodnej doprave.

(9)	Členské štáty by mali mať možnosť na základe spoločnej žiadosti poveriť vykonaním tejto smernice sociálnych partnerov za predpokladu, že členské štáty podniknú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie splnenia cieľov tejto smernice.

(10)	Na účely článku 14 smernice 2003/88/ES, táto smernica a k nej pripojená európska dohoda stanovujú podrobnejšie požiadavky týkajúce sa organizácie pracovného času mobilných pracovníkov vo vnútrozemskej vodnej doprave ako sú stanovené v uvedenej smernici.

(11)	Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby tým boli dotknuté právne predpisy Únie, ktoré sú špecifickejšie alebo ktorými sa mobilným pracovníkom vo vnútrozemskej vodnej doprave poskytuje vyššia úroveň ochrany.

(12)	Táto smernica by sa nemala použiť na odôvodnenie zníženia všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje európska dohoda.

(13)	V tejto smernici a v európskej dohode, ktorá je k nej pripojená, sa stanovujú minimálne normy. Členské štáty a sociálni partneri môžu ponechať v platnosti alebo prijať priaznivejšie ustanovenia.

(14)	Táto smernica rešpektuje základné práva a zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a najmä v jej článku 31.

(15)

Keďže ciele tejto smernice, ktorej účelom je ochrana zdravia a bezpečnosť pracovníkov v prevažne cezhraničnom odvetví, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(16)	Vykonaním európskej dohody sa prispeje k dosiahnutiu cieľov podľa článku 151 ZFEÚ.

(17)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (2) skutočnosť, že činnosť, na ktorú sa odkazuje v smernici, ešte neexistuje v členskom štáte, nemôže oslobodiť tento členský štát od jeho povinnosti prijať zákony alebo iné právne predpisy na zabezpečenie toho, aby všetky ustanovenia smernice boli riadne transponované. Zásada právnej istoty, ako aj potreba zabezpečenia úplného vykonania smerníc z právneho a nielen zo skutkového hľadiska si totiž vyžaduje, aby všetky členské štáty prebrali ustanovenia dotknutej smernice v jasnom, presnom a transparentnom rámci stanovujúcom záväzné právne ustanovenia. Túto povinnosť majú členské štáty preto, aby boli pripravené na akúkoľvek zmenu situácie, ktorá v nich v určitom okamihu existuje, a s cieľom zabezpečiť, aby všetky právne subjekty v Spoločenstve vrátane tých v členských štátoch, v ktorých určitá činnosť uvedená v smernici neexistuje, vedeli jasne a presne v každej situácii, aké sú ich práva a povinnosti. Podľa judikatúry nie je transpozícia smernice potrebná, iba ak je bezpredmetné z geografických dôvodov. Členské štáty by v takýchto prípadoch mali o týchto dôvodoch informovať Komisiu.

(18)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (3) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Touto smernicou sa vykonáva Európska dohoda o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave, ktorú 15. februára 2012 uzatvorili Európsky zväz riečnej plavby (EBU), Európska organizácia lodných kapitánov (ESO) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), ako sa uvádza v prílohe k tejto smernici.

Článok 2

1. Členské štáty môžu ponechať v platnosti alebo prijať priaznivejšie ustanovenia než ustanovenia tejto smernice.

2. Vykonávanie tejto smernice nie je za žiadnych okolností dostatočným dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov v oblastiach, na ktoré sa táto smernica vzťahuje. Toto nemá vplyv na práva členských štátov a sociálnych partnerov stanoviť so zreteľom na meniace sa okolnosti odlišné legislatívne, regulačné alebo zmluvné opatrenia v porovnaní s opatreniami platnými v čase prijatia tejto smernice, a to vždy za predpokladu, že budú splnené minimálne požiadavky ustanovené v tejto smernici.

3. Uplatňovanie a výklad tejto smernice nemá vplyv na akékoľvek ustanovenie práva Únie alebo vnútroštátne ustanovenie, zvyklosť alebo prax stanovujúce priaznivejšie podmienky pre dotknutých pracovníkov.

Článok 3

Členské štáty určia, aké sankcie sú uplatniteľné v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice. Sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Článok 4

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr 31. decembra 2016. Bezodkladne Komisii oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli 19. decembra 2014

Za Radu

predseda

S. GOZI

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9).

(2) Pozri aj rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 2010 vo veci C-343/08, Komisia/Česká republika (Zb. 2010, s. I-275).

(3) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

PRÍLOHA

Európska dohoda o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave

Keďže:

V smernici 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa stanovujú všeobecné minimálne normy, ktoré sa s výnimkou oblastí uvedených v článku 20 ods. 1 (denného odpočinku, prestávok v práci, týždenného odpočinku, trvania nočnej práce) vzťahujú aj na organizáciu pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave. Keďže však tieto ustanovenia nedostatočne zohľadňujú špecifické pracovné a životné podmienky v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy, sú potrebné osobitnejšie pravidlá podľa článku 14 smernice 2003/88/ES.

2.	Týmito osobitnejšími pravidlami by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy.

Vnútrozemská vodná doprava je medzinárodným druhom dopravy a sú pre ňu charakteristické predovšetkým cezhraničné činnosti na európskej vnútrozemskej vodnej dopravnej sieti. Odvetvie európskej vnútrozemskej vodnej dopravy by sa preto malo usilovať o vytvorenie homogénnych rámcových podmienok pre trh práce v tomto odvetví a zabránenie nekalej hospodárskej súťaži založenej na rozdieloch medzi zákonnými úpravami pracovného času.

Vzhľadom na význam odvetvia dopravy pre konkurencieschopnosť hospodárstva si Európska únia stanovila za cieľ podporovať tie druhy dopravy, ktoré spotrebúvajú menej energie, sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu alebo bezpečnejšie (1). Vnútrozemská vodná doprava je druh dopravy ohľaduplný k životnému prostrediu s voľnými kapacitami, ktorý môže trvalo prispievať k odsunu nákladnej dopravy z európskych ciest a železníc.

Organizácia práce je v tomto odvetví rôznorodá. Počet pracovníkov a ich pracovný čas na palube sa líšia v závislosti od spôsobu organizácie práce, konkrétneho podniku, geografickej oblasti prevádzky, dĺžky plavby a veľkosti plavidla. Niektoré lode sa plavia nepretržite, t. j. 24 hodín denne s posádkou pracujúcou na zmeny. Naproti tomu najmä stredné podniky zvyčajne prevádzkujú svoje lode 14 hodín denne, päť alebo šesť dní v týždni. V odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy sa pracovný čas pracovníka na palube nezhoduje s časom prevádzky plavidla.

Jednou z osobitných vlastností odvetvia vnútrozemskej vodnej dopravy je, že pracovníci mávajú na palube lode nielen miesto výkonu práce, ale aj svoje ubytovanie alebo obytné priestory. Preto je bežné, že pracovníci trávia doby odpočinku na palube. Mnohí pracovníci v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy, najmä tí, ktorí sú ďaleko od domova, pracujú niekoľko po sebe nasledujúcich dní na palube, aby ušetrili čas na cestovanie a aby potom mohli stráviť niekoľko dní doma alebo na inom mieste podľa vlastného výberu. Napríklad podľa rozvrhu 1: 1 má pracovník rovnaký počet dní odpočinku a pracovných dní. Z tohto dôvodu môže byť počet po sebe nasledujúcich pracovných dní na palube a počet dní odpočinku vyšší ako v prípade zamestnaní vykonávaných na pevnine.

Priemerný pracovný čas v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy obvykle zahŕňa značný podiel času pracovnej pohotovosti (napríklad z dôvodu neplánovaného času čakania pri plavebných komorách alebo pri nakladaní a vykladaní plavidla), ktorý môže pripadnúť aj na noc. Maximálny denný a týždenný pracovný čas môže byť preto dlhší ako pracovný čas ustanovený v smernici 2003/88/ES.

Zároveň je potrebné uznať, že pracovné zaťaženie vo vnútrozemskej vodnej doprave ovplyvňuje viacero faktorov, ako napríklad hluk, vibrácie a organizácia pracovného času. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (2), sú súčasťou dohody ustanovenia o každoročných zdravotných prehliadkach na ochranu pracovníkov, v ktorých sa zohľadňujú špecifické pracovné podmienky v tomto odvetví.

9.	Mali by sa zohľadniť dodatočné požiadavky, ktoré sú kladené na členov posádky počas nočnej práce, tým, že sa obmedzí maximálny prípustný počet nočných hodín a zabezpečí sa primeraná organizácia práce.

10.	V odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy sú zamestnaní nielen pracovníci, ale pôsobia v ňom aj samostatne zárobkovo činné osoby (3). Status samostatne zárobkovo činnej osoby sa určuje v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom.

11.

Pracovné a životné podmienky na osobných lodiach sa líšia od podmienok v ostatných druhoch vnútrozemskej vodnej dopravy, čo odôvodňuje osobitné ustanovenia. Odlišné sociálne prostredie, odlišné pracovné činnosti a sezónny charakter tejto časti odvetvia európskej vnútrozemskej vodnej dopravy sa premietajú do rozdielov v spôsobe organizácie práce.

V súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, najmä jej článkom 154 a článkom 155 ods. 2, signatári tejto dohody spoločne žiadajú, aby sa táto dohoda uzavretá na úrovni EÚ vykonala rozhodnutím Rady na návrh Komisie. Signatári sa dohodli takto:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

Táto dohoda sa vzťahuje na mobilných pracovníkov zamestnaných ako personál zodpovedný za plavbu (členovia posádky) alebo v inej funkcii (palubný personál) na palube plavidla prevádzkovaného na území členského štátu v odvetví komerčnej vnútrozemskej vodnej dopravy.

Prevádzkovatelia vnútrozemskej vodnej dopravy sa nepovažujú za pracovníkov v zmysle tejto dohody, a to ani vtedy, ak majú vo vlastnom podniku postavenie pracovníkov.

Touto dohodou nie sú dotknuté vnútroštátne ani medzinárodné ustanovenia týkajúce sa bezpečnosti plavby, ktoré sa uplatňujú na mobilných pracovníkov a osoby uvedené v článku 1 ods. 2.

Ak existujú rozdiely medzi touto dohodou a akýmikoľvek vnútroštátnymi alebo medzinárodnými ustanoveniami o bezpečnosti plavby, pokiaľ ide o doby odpočinku pre mobilných pracovníkov, prednosť majú ustanovenia, ktoré poskytujú vyššiu úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.

Na mobilných pracovníkov, ktorí sú zamestnaní na palube plavidla prevádzkovaného na území členského štátu mimo odvetvia komerčnej vnútrozemskej vodnej dopravy a ktorých pracovné podmienky sú predmetom kolektívneho vyjednávania a dohôd o mzdových podmienkach uzavretých medzi organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov, sa táto dohoda môže vzťahovať v rozsahu, v akom sú jej ustanovenia výhodnejšie pre pracovníkov, ak sa uskutočnili konzultácie s organizáciami zamestnávateľov a pracovníkov a tieto organizácie s tým súhlasili.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	„plavidlo“ je loď alebo plávajúci stroj;

b)	„osobná loď“ je výletná alebo kajutová loď skonštruovaná a vybavená na prepravu viac ako 12 cestujúcich;

c)	„pracovný čas“ je časový úsek, v ktorom má pracovník podľa rozvrhu pracovať alebo musí byť pripravený na prácu (čas pracovnej pohotovosti) na plavidle a pre jeho potreby podľa pokynov zamestnávateľa alebo jeho zástupcu;

d)	„doba odpočinku“ je čas mimo rámca pracovného času; tento pojem zahŕňa doby odpočinku na plávajúcom plavidle, na stojacom plavidle a na pevnine. Nezahŕňa krátke prestávky v práci (v trvaní do 15 minút);

e)	„deň odpočinku“ je nepretržitý odpočinok v trvaní 24 hodín, ktoré pracovník strávi na mieste podľa vlastného výberu;

f)	„prevádzkovateľ vnútrozemskej vodnej dopravy“ je každá osoba prevádzkujúca lode na komerčné účely v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy na svoj vlastný účet;

g)	„rozvrh práce“ obsahuje plánované pracovné dni a dni odpočinku, ktoré zamestnávateľ vopred oznámil pracovníkovi;

h)	„nočný čas“ je čas medzi 23.00 hod. a 6.00 hod.;

„pracovník v noci“ je:

aa)	na jednej strane každý pracovník, ktorý počas nočného času pracuje najmenej tri hodiny svojho normálneho pracovného času;

bb)

na druhej strane každý pracovník, ktorý pravdepodobne odpracuje v nočnom čase určitý podiel svojho ročného pracovného času, pri ktorom si dotknutý členský štát môže vybrať, či jeho vymedzenie bude vyplývať:

aaa)	z vnútroštátnych právnych predpisov po konzultácii so sociálnymi partnermi alebo

bbb)	z kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi na celoštátnej alebo regionálnej úrovni;

j)	„pracovník na zmeny“ je každý pracovník, ktorého rozvrh práce je súčasťou práce na zmeny;

k)	„palubný personál“ je palubný personál vymedzený v článku 1.01 bode 103 prílohy II k smernici 2006/87/ES (4);

l)	„mobilný pracovník“ je každý pracovník, ktorý je zamestnaný ako člen cestujúceho personálu v podniku poskytujúcom prepravné služby pre cestujúcich alebo tovar po vnútrozemských vodných cestách; odkazy na „pracovníkov“ v tejto dohode je potrebné chápať v tomto zmysle;

m)	„sezóna“ je obdobie najviac deviatich po sebe nasledujúcich mesiacov z dvanástich mesiacov, v ktorých sú činnosti viazané na určité obdobia roka v dôsledku vonkajších okolností, napríklad poveternostných podmienok alebo dopytu turistov.

Článok 3

Pracovný čas a referenčné obdobie

Bez toho, aby bol dotknutý článok 4, pracovný čas sa zakladá na 8-hodinovom pracovnom dni.

Pracovný čas sa môže predĺžiť v súlade s ustanoveniami článku 4 za predpokladu, že priemerný týždenný pracovný čas neprekročí 48 hodín v období 12 mesiacov (referenčné obdobie).

Maximálna dĺžka pracovného času v priebehu referenčného obdobia je 2 304 hodín (základ výpočtu: 52 týždňov mínus najmenej štyri týždne dovolenky × 48 hodín). Obdobia platenej dovolenky za kalendárny rok a obdobia voľna z dôvodu práceneschopnosti sa do výpočtu priemeru nezapočítavajú alebo sú neutrálne. Nárok na dobu odpočinku vyplývajúci zo štátnych sviatkov sa takisto odpočíta.

Ak pracovnoprávny vzťah trvá kratšie ako referenčné obdobie, maximálny povolený pracovný čas sa vypočíta na pomernom základe.

Článok 4

Denný a týždenný pracovný čas

Pracovný čas neprekročí:

a)	14 hodín v akomkoľvek 24-hodinovom období a

b)	84 hodín v akomkoľvek sedemdňovom období.

Ak je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku, priemerný týždenný pracovný čas nesmie v období štyroch mesiacov prekročiť 72 hodín.

Článok 5

Pracovné dni a dni odpočinku

Práca sa môže vykonávať najviac 31 po sebe nasledujúcich dní.

Ak nie je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku, na rad po sebe nasledujúcich pracovných dní bezprostredne nadväzuje rovnaký počet po sebe nasledujúcich dní odpočinku. Výnimky z počtu po sebe nasledujúcich dní odpočinku, ktoré sa majú bezprostredne poskytnúť, sa povoľujú pod podmienkou, že:

a)	sa neprekročí počet 31 po sebe nasledujúcich pracovných dní a

b)	minimálny počet po sebe nasledujúcich dní odpočinku uvedený v odseku 3 písm. a), b) alebo c) sa poskytne bezprostredne po rade po sebe odpracovaných pracovných dní a

c)	predĺžené alebo vymenené obdobie pracovných dní sa vyrovná v rámci referenčného obdobia.

Ak je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku, minimálny počet po sebe nasledujúcich dní odpočinku, ktoré bezprostredne nadväzujú na rad po sebe nasledujúcich pracovných dní, je:

a)	od 1. po 10. po sebe nasledujúci pracovný deň: 0,2 dňa odpočinku za každý z radu po sebe nasledujúcich pracovných dní (napr. 10 po sebe nasledujúcich pracovných dní = 2 dni odpočinku);

b)	od 11. po 20. po sebe nasledujúci pracovný deň: 0,3 dňa odpočinku za každý z radu po sebe nasledujúcich pracovných dní (napr. 20 po sebe nasledujúcich pracovných dní = 5 dní odpočinku);

c)	od 21. po 31. po sebe nasledujúci pracovný deň: 0,4 dňa odpočinku za každý z radu po sebe nasledujúcich pracovných dní (napr. 31 po sebe nasledujúcich pracovných dní = 9,4 dní odpočinku).

Časti dní odpočinku sa na účely tohto výpočtu pripočítajú k minimálnemu počtu po sebe nasledujúcich dní odpočinku a poskytnú sa len ako celé dni.

Článok 6

Sezónna práca na osobných lodiach

Bez ohľadu na ustanovenia článkov 4 a 5 tejto dohody sa tieto ustanovenia môžu uplatňovať na všetkých pracovníkov zamestnaných na palube osobnej lode počas sezóny:

Pracovný čas neprekročí:

a)	12 hodín v akomkoľvek 24-hodinovom období a

b)	72 hodín v akomkoľvek sedemdňovom období.

2.	Pracovníkom sa prizná 0,2 dňa odpočinku za každý pracovný deň. V každom 31-dňovom období sa reálne poskytnú aspoň dva dni odpočinku. Zostávajúce dni odpočinku sa poskytnú na základe dohody.

3.	Pri zohľadnení predchádzajúceho odseku a článku 3 ods. 4 sa poskytnú dni odpočinku a dodrží sa priemerný pracovný čas 48 hodín v súlade s článkom 3 na základe kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi, alebo ak takéto dohody nie sú, na základe vnútroštátnych právnych predpisov.

Článok 7

Doba odpočinku

Pracovníci majú pravidelné doby odpočinku, ktoré sú dostatočne dlhé a nepretržité a ktorých trvanie je vyjadrené v jednotkách času, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku únavy alebo nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobia úraz sebe, spolupracovníkom ani iným osobám a že si ani krátkodobo, ani dlhodobo nepoškodia zdravie.

Doba odpočinku nesmie byť kratšia ako:

a)	10 hodín v každom 24-hodinovom období, z ktorých je najmenej šesť hodín neprerušených, a

b)	84 hodín v každom sedemdňovom období.

Článok 8

Prestávky v práci

Každý pracovník, ktorého pracovný deň je dlhší ako šesť hodín, má nárok na prestávku na odpočinok, ktorej podrobnosti vrátane jej trvania a podmienok na jej priznanie sa stanovia kolektívnymi zmluvami alebo dohodami sociálnych partnerov, alebo ak takéto dohody nie sú, vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Článok 9

Maximálny pracovný čas počas nočného času

Pri sedemhodinovom nočnom čase maximálny týždenný pracovný čas počas nočného času neprekročí 42 hodín v sedemdňovom období.

Článok 10

Dovolenka za kalendárny rok

Každý pracovník má nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok v trvaní aspoň štyroch týždňov, alebo na jej pomernú časť v prípade, ak zamestnanie trvalo kratšie ako jeden rok, a to v súlade s podmienkami pre vznik nároku a poskytnutie takejto dovolenky stanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo vnútroštátnou praxou.

Namiesto minimálneho obdobia platenej dovolenky za kalendárny rok nesmie byť vyplatená peňažná náhrada, s výnimkou prípadov skončenia pracovného pomeru.

Článok 11

Ochrana mladistvých

Na pracovníkov mladších ako 18 rokov sa vzťahujú ustanovenia smernice 94/33/ES o ochrane mladých ľudí pri práci (5).

Výnimočne môžu členské štáty prostredníctvom ustanovení právnych predpisov alebo iných predpisov povoliť prácu mladistvých, ktorí dovŕšili vek 16 rokov a na ktorých sa podľa vnútroštátneho práva už nevzťahuje povinná školská dochádzka, počas obdobia, v ktorom sa nočná práca zakazuje podľa smernice 94/33/ES, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľa uznaného kurzu odbornej prípravy a za predpokladu, že sa im poskytne dostatočný náhradný odpočinok a nie sú ohrozené ciele stanovené v článku 1 smernice 94/33/ES.

Článok 12

Overovanie

Záznamy o dennom pracovnom čase a dobe odpočinku každého pracovníka sa uchovávajú, aby sa dal overiť súlad s ustanoveniami článkov 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11 a 13.

Tieto záznamy sa uchovávajú na palube aspoň do konca referenčného obdobia.

Zamestnávateľ alebo jeho zástupca a pracovník spoločne skontrolujú a potvrdia tieto záznamy vo vhodných intervaloch (najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca).

Záznamy obsahujú aspoň tieto informácie:

a)	názov lode;

b)	meno pracovníka;

c)	meno príslušného vodcu plavidla;

dátum;

e)	pracovný deň alebo deň odpočinku;

f)	začiatok a koniec denného pracovného času alebo doby odpočinku.

Pracovníkom sa odovzdá kópia potvrdených záznamov, ktoré sa ich týkajú. Uchovávajú ich jeden rok.

Článok 13

Mimoriadne situácie

Vodca plavidla alebo jeho zástupca má právo vyžadovať od pracovníka, aby odpracoval akýkoľvek počet hodín nevyhnutný na zaistenie bezprostrednej bezpečnosti plavidla, osôb na palube alebo nákladu alebo na účely pomoci ostatným plavidlám alebo osobám v tiesni.

V súlade s odsekom 1 môže vodca plavidla alebo jeho zástupca vyžadovať od pracovníka, aby odpracoval akýkoľvek nevyhnutný počet hodín až do obnovenia normálneho stavu.

Hneď, ako je to po obnovení normálneho stavu možné, vodca plavidla alebo jeho zástupca zabezpečí, aby sa všetkým pracovníkom, ktorí pracovali počas plánovanej doby odpočinku, poskytla primeraná doba odpočinku.

Článok 14

Zdravotná prehliadka

Všetci pracovníci majú nárok na každoročnú bezplatnú zdravotnú prehliadku. V priebehu tejto prehliadky je potrebné zamerať osobitnú pozornosť na zistenie symptómov alebo stavov, ktoré by mohli súvisieť s prácou na palube s minimálnymi dobami denného odpočinku a/alebo minimálnym počtom dní odpočinku podľa článkov 5 a 6.

Pracovníci v noci, ktorí trpia zdravotnými problémami, v prípade ktorých je uznaná spojitosť s ich prácou v noci, sú vždy, keď je to možné, preradení na prácu cez deň, ktorá je pre nich vhodná.

Bezplatná zdravotná prehliadka podlieha lekárskemu tajomstvu.

Bezplatná zdravotná prehliadka sa môže vykonávať v rámci vnútroštátneho systému zdravotnej starostlivosti.

Článok 15

Bezpečnosť a ochrana zdravia

Pracovníkom v noci a pracovníkom na zmeny sa poskytne bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci primeraná povahe ich práce.

Ochranné a preventívne služby alebo zariadenia, ktoré sú primerané vzhľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov v noci a pracovníkov na zmeny, sú rovnocenné tým, ktoré sa vzťahujú na iných pracovníkov, a sú kedykoľvek k dispozícii.

Článok 16

Rozvrhnutie práce

Zamestnávateľ, ktorý hodlá organizovať prácu podľa určitého rozvrhu, vezme do úvahy všeobecnú zásadu, že práca sa má prispôsobiť pracovníkovi s cieľom obmedziť najmä monotónnu prácu a prácu s vopred určeným pracovným tempom v závislosti od typu pracovnej činnosti, a požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia, najmä pokiaľ ide o prestávky v práci v priebehu pracovného času.

Článok 17

Záverečné ustanovenia

1. Priaznivejšie ustanovenia

Touto dohodou nie je dotknuté právo členských štátov:

a)	ponechať v platnosti alebo prijať právne alebo iné predpisy alebo

b)	uľahčiť alebo umožniť uplatňovanie kolektívnych zmlúv alebo dohôd medzi sociálnymi partnermi,

ktoré sú priaznivejšie pre ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov ako ustanovenia tejto dohody.

2. Doložka zákazu zníženia úrovne ochrany

Vykonávanie tejto dohody nie je za žiadnych okolností dostatočným dôvodom na zníženie všeobecnej úrovne ochrany pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto dohoda.

3. Nadväzujúce opatrenia

Sociálni partneri monitorujú vykonávanie a uplatňovanie tejto dohody v rámci výboru pre odvetvový dialóg pre odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy, najmä pokiaľ ide o otázky ochrany zdravia pri práci.

4. Preskúmanie

Zmluvné strany preskúmajú ustanovenia tejto dohody dva roky po uplynutí lehoty na ich vykonanie, ktorú stanoví Rada v rozhodnutí, ktorým sa vykonáva táto dohoda.

V Bruseli 15. februára 2012

Európsky zväz riečnej plavby (EBU)

Európska organizácia lodných kapitánov (ESO)

Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF)

(1) Pozri oznámenie Komisie o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy „NAIADES“, KOM(2006) 6 v konečnom znení, 17.1.2006.

(2) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.

(3) Pozri oznámenie Komisie KOM(2010) 373 v konečnom znení, 13.7.2010. Potvrdenie významu voľného pohybu pracovníkov: práva a významné trendy, oddiel 1.1.

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS (Ú. v. EÚ L 389, 30.12.2006, s. 1).

(5) Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12.

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/96

ROZHODNUTIE RADY

zo 17. decembra 2014,

ktorým sa vymenúva nemecký člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

(2014/942/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 302,

so zreteľom na návrh nemeckej vlády,

so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,

keďže:

(1)	Rada 13. septembra 2010 prijala rozhodnutie 2010/570/EÚ, Euratom, ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2015 (1).

(2)	V dôsledku skončenia funkčného obdobia pána Gökeho FRERICHSA sa uvoľnilo miesto člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Pán Gerhard HANDKE, Generaldirektor des Bundesverbandes Großhandel, Außenhandel, Dienstleistungen – BGA, sa vymenúva za člena Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na zvyšný čas funkčného obdobia, ktoré trvá do 20. septembra 2015.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

V Bruseli 17. decembra 2014

Za Radu

predseda

G. L. GALLETTI

(1) Ú. v. EÚ L 251, 25.9.2010, s. 8.

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/97

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE RADY

z 19. decembra 2014

o vymenovaní predsedu, podpredsedu a ostatných členov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na plný úväzok

(2014/943/EÚ)

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (1), a najmä na jeho článok 56 ods. 6,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

keďže:

(1)	Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 nadobudlo účinnosť 19. augusta 2014.

(2)	S cieľom zabezpečiť rýchly a účinný rozhodovací proces pri riešení krízových situácií má byť Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená na základe článku 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 („Jednotná rada“) osobitnou agentúrou Únie s osobitnou štruktúrou zodpovedajúcou jej úlohám.

(3)	Zložením Jednotnej rady by sa malo zabezpečiť, aby sa náležite zohľadnili všetky záujmy relevantné z pohľadu postupov riešenia krízových situácií. Vzhľadom na úlohy Jednotnej rady by sa mali vymenovať predseda, podpredseda a štyria ďalší členovia Jednotnej rady na plný úväzok.

(4)

Podľa článku 56 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je funkčné obdobie prvého predsedu Jednotnej rady vymenovaného po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia tri roky s možnosťou obnovenia raz na obdobie piatich rokov. Podľa článku 56 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je funkčné obdobie podpredsedu a štyroch ďalších členov Jednotnej rady na plný úväzok päť rokov.

(5)

Komisia 19. novembra 2014 predložila Európskemu parlamentu užší zoznam kandidátov na vymenovanie na pozície predsedu, podpredsedu a štyroch ďalších členov Jednotnej rady na plný úväzok v súlade s článkom 56 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 806/2014. Komisia 5. decembra 2014 predložila Európskemu parlamentu návrh na vymenovanie predsedu, podpredsedu a štyroch ďalších členov Jednotnej rady na plný úväzok. Európsky parlament tento návrh schválil 16. decembra 2014,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1. Táto osoba sa vymenúva za člena Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na plný úväzok na funkčné obdobie troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia:

Pani Elke KÖNIG, predsedníčka.

2. Tieto osoby sa vymenúvajú za členov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na plný úväzok na funkčné obdobie piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia:

—	Pán Timo LÖYTTYNIEMI, podpredseda,

—	Pán Mauro GRANDE, riaditeľ pre stratégiu a koordináciu,

—	Pán Antonio CARRASCOSA, riaditeľ pre plánovanie riešenia krízových situácií,

—	Pani Joanne KELLERMANN, riaditeľka pre plánovanie riešenia krízových situácií,

—	Pán Dominique LABOUREIX, riaditeľ pre plánovanie riešenia krízových situácií.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli 19. decembra 2014

Za Radu

predseda

S. GOZI

(1) Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1.

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/99

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 11. júna 2014

o štátnej pomoci SA.26818 (C 20/10) (ex N 536/08 & NN 32/10), ktorú poskytlo Taliansko spoločnosti Società per la gestione dell'aeroporto dello Stretto (SO.G.A.S.)

[oznámené pod číslom C(2014)3571]

(Iba taliansky text je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2014/944/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1) a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1. POSTUP

(1)

Talianske orgány 27. októbra 2008 Komisii oznámili úmysel regiónu Kalábria poskytnúť pomoc vo forme kapitálových injekcií na krytie prevádzkových strát spoločnosti SO.G.A.S. SpA Società per la Gestione dell'Aeroporto dello Stretto (ďalej len „SO.G.A.S.“ alebo „príjemca“): SO.G.A.S. je spoločnosť prevádzkujúca letisko Stretto alebo „Strait“, ktoré sa nachádza v provincii Reggio Calabria.

(2)	V priebehu predbežného vyšetrovania sa Komisia dozvedela o ďalších opatreniach v prospech toho istého príjemcu, o ktorých sa zdá, že predstavujú protiprávnu štátnu pomoc. Komisia preto zahrnula tieto opatrenia do vyšetrovania.

(3)	Keďže Komisia mala informácie, z ktorých vyplývalo, že štátna pomoc sa v skutočnosti poskytla predtým, ako mohla Komisia posúdiť jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom, zaregistrovala vec ako neoznámenú pomoc pod číslom NN 32/10.

(4)	Komisia požiadala o dodatočné informácie týkajúce sa oznámeného opatrenia 27. novembra 2008, 23. februára 2009 a 19. mája 2009. Taliansko odpovedalo 14. januára 2009, 26. marca 2009 a 9. októbra 2009.

(5)	Listom z 20. júla 2010 Komisia informovala Taliansko o svojom rozhodnutí začať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ vo veci pomoci spoločnosti SO.G.A.S. (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(6)	Rozhodnutie Komisie o začatí vyšetrovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia v ňom vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(7)

Listom z 19. novembra 2010 príjemca predložil svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. Komisia 20. decembra 2010 zaslala pripomienky príjemcu talianskym orgánom a požiadala ich o vyjadrenie. Komisia 8. marca 2011 zaslala upomienku a 29. apríla 2011 jej boli doručené pripomienky Talianska. Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadne pripomienky.

(8)	Talianske orgány predložili pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listami z 23. septembra 2010 a 15. decembra 2010.

(9)	Listom z 30. marca 2012 Komisia požiadala o dodatočné informácie o opatreniach, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Talianske orgány poskytli požadované informácie listom z 30. apríla 2012.

2. PODROBNÝ OPIS OPATRENÍ

2.1. Príjemca

(10)	Príjemcom opatrenia je prevádzkovateľ letiska Reggio Calabria, spoločnosť SO.G.A.S.

(11)	SO.G.A.S. je spoločnosť s ručením obmedzeným založená podľa talianskeho práva v marci 1981, ktorá je v úplnom vlastníctve verejných orgánov.

(12)	Objem dopravy na letisku sa zvýšil z 272 859 cestujúcich v roku 2004 na 571 694 cestujúcich v roku 2012 (3).

2.2. Sporné opatrenia

(13)	Opatrením, ktoré Taliansko oznámilo, je kapitálová injekcia regiónu Kalábria vo výške 1 824 964 EUR na krytie strát, ktoré spoločnosti SO.G.A.S. vznikli v rokoch 2004 a 2005.

(14)

V júni 2005 a júni 2006 sa verejní podielnici spoločnosti SO.G.A.S. rozhodli pokryť straty, ktoré spoločnosť SO.G.A.S. zaznamenala v predchádzajúcich dvoch rokoch (1 392 900 EUR v roku 2004 a 2 257 028 EUR v roku 2005), a to prostredníctvom pomerných kapitálových injekcií. V tom čase vlastnil región Kalábria 50 % podielov spoločnosti, zatiaľ čo zvyšok bol vo vlastníctve obce Reggio Calabria, provincie Reggio Calabria, provincie Messina, obce Messina, obchodnej komory Reggio Calabria a obchodnej komory Messina.

(15)	Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase rozhodnutia o začatí konania, už pomerné kapitálové injekcie realizovala provincia Reggio Calabria, obec Messina, obec Reggio Calabria a obchodná komora Messina.

(16)

V roku 2006 vykázala spoločnosť SO.G.A.S. ďalšie straty vo výške 6 018 982 EUR. V decembri 2007 sa podielnici SO.G.A.S. rozhodli previesť rezervy spoločnosti na kapitál a znížiť základný kapitál s cieľom pokryť zvyšné straty. To by však znamenalo, že základný kapitál by bol pod minimálnou úrovňou, ktorá sa v talianskych právnych predpisoch vyžaduje v prípade prevádzkovateľov letísk. S cieľom navýšiť kapitál na úroveň, ktorá by spĺňala právne požiadavky, sa podielnici spoločnosti SO.G.A.S. dohodli na navýšení kapitálu o 2 742 919 EUR. Kapitál bol navýšený konverziou dlhopisov, ktoré predtým upísali niektorí podielnici, v celkovej hodnote 2 274 919 EUR. Región Kalábria nebol medzi podielnikmi, ktorí mali v držbe konvertibilné dlhopisy, a jeho podiel na kapitáli spoločnosti sa znížil z 50 % na 6,74 %.

2.3. Orgán poskytujúci pomoc

(17)	V prípade predmetných opatrení je orgánom poskytujúcim pomoc región Kalábria.

(18)

Ako sa už uviedlo, verejné prostriedky poskytla spoločnosti SO.G.A.S. aj provincia Reggio Calabria, obec Reggio Calabria, provincia Messina, obec Messina, obchodná komora Reggio Calabria a obchodná komora Messina, a to vo forme pomerných kapitálových injekcií s cieľom pokryť straty vzniknuté v rokoch 2004, 2005 a 2006 a zabezpečiť, aby bola výška kapitálu opäť v súlade s právnymi požiadavkami.

2.4. Rozpočet

(19)

Talianske orgány oznámili injekcie vo výške 1 824 964 EUR, teda úmerne k podielu regiónu Kalábria v spoločnosti SO.G.A.S., ktoré boli schválené v júni 2005 a júni 2006. Okrem toho, ako sa už uviedlo, na krytie strát prispeli aj ostatní verejní podielnici, a to sumou 1 824 964 EUR. Ďalšia injekcia vo výške 2 742 919 EUR nasledovala v decembri 2007.

(20)	Celkový rozpočet posudzovaných opatrení teda predstavuje 6 392 847 EUR.

2.5. Konania pred vnútroštátnymi súdmi

(21)

Región Kalábria sa rozhodol, že nezrealizuje kapitálové injekcie, o ktorých rozhodli podielnici v júni 2005 a júni 2006, kým ich Komisia neschváli rozhodnutím, a spoločnosť SO.G.A.S. podala proti regiónu žalobu na všeobecný súd (Tribunale) Reggio Calabria. Súd rozhodol v prospech spoločnosti SO.G.A.S. a námietka, ktorú región proti rozsudku vzniesol, bola v máji 2009 zamietnutá.

(22)

Hoci súd uznáva právomoc Komisie rozhodnúť, či je opatrenie štátnej pomoci zlučiteľné s vnútorným trhom, domnieva sa, že vnútroštátne súdy majú právomoc rozhodovať o tom, či opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Súd rozhodol, že verejné prostriedky poskytnuté v tomto prípade nepredstavujú štátnu pomoc, pretože nemohli narušiť hospodársku súťaž ani ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Súd takisto uviedol, že bola dodržaná zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve, pretože v čase, keď bola pomoc poskytnutá, a to bez ohľadu na straty, ktoré vznikli v rokoch 2004 a 2005, bolo možné odôvodnene predpokladať ziskovosť v dlhodobom horizonte.

(23)

Región napadol rozsudok Súdneho dvora z dôvodu, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, a preto by sa nemalo realizovať, kým Komisia neprijme rozhodnutie o jeho schválení. V decembri 2009 talianske orgány informovali Komisiu, že táto námietka bola zamietnutá a že nie je možné urobiť žiadne ďalšie procesné kroky, ktorými by sa zabránilo poskytnutiu verejného príspevku spoločnosti SO.G.A.S.

3. DÔVODY NA ZAČATIE FORMÁLNEHO VYŠETROVANIA

(24)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia zaujala predbežné stanovisko, že pomerné injekcie, ktoré región a ostatní verejní podielnici realizovali s cieľom pokryť straty vzniknuté v rokoch 2004 a 2005, a kapitálová injekcia, o ktorej podielnici spoločnosti SO.G.A.S. rozhodli v decembri 2007, predstavujú štátnu pomoc, a to z nasledujúcich dôvodov:

spočívali v prevode finančných prostriedkov do spoločnosti SO.G.A.S. z niekoľkých regionálnych a miestnych orgánov, konkrétne regiónu Kalábria, provincie Reggio Calabria, obce Messina a obce Reggio Calabria, alebo z miestnych samosprávnych orgánov zriadených podľa verejného práva, konkrétne obchodnej komory Reggio Calabria a obchodnej komory Messina; zahŕňali teda štátne zdroje a bolo možné ich pripísať štátu;

b)	neboli v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, a poskytovali tak spoločnosti SO.G.A.S. selektívnu výhodu;

c)	mohli narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(25)

Komisia zaujala predbežné stanovisko, že sporné opatrenia sú nezlučiteľné s vnútorným trhom. Po prvé, Taliansko výslovne uviedlo, že spoločnosť SO.G.A.S. nebola poverená poskytovaním akejkoľvek služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Po druhé, talianske orgány potvrdili, že opatrenie sa nevzťahuje na žiadnu konkrétnu investíciu letiska; Komisia predbežne dospela k záveru, že zlučiteľnosť opatrení sa nemohla posudzovať na základe kritérií stanovených v usmerneniach týkajúcich sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len „usmernenia v oblasti letectva z roku 2005“) (4). Po tretie, bez ohľadu na tvrdenie, že spoločnosť SO.G.A.S. bola firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“) (5), talianske orgány tiež poukázali na skutočnosť, že tieto opatrenia nie sú súčasťou plánu reštrukturalizácie a že žiadny takýto plán neexistuje. Napokon, Komisia sa domnieva, že tieto opatrenia nie sú v súlade s usmerneniami pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (ďalej len „regionálne usmernenia“) (6), ktoré predstavujú rámec na posudzovanie pomoci poskytnutej na základe článku 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ.

(26)

Pokiaľ ide o žaloby podané na talianske súdy proti odmietnutiu regiónu uhradiť jeho pomerný príspevok, kým ho Komisia neschváli v súlade s pravidlami štátnej pomoci, Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na nadradenosť práva EÚ nad vnútroštátnymi právnymi predpismi a v prípade, že oznámenie nebolo formálne stiahnuté, je Taliansko povinné splniť doložku o povinnosti zdržať sa konania stanovenú v článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia sa preto domnieva, že vzhľadom na nadradenosť doložky o povinnosti zdržať sa konania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ by sa nemalo prihliadať na postoj vnútroštátnych súdov a že talianske orgány by nemali realizovať oznámené opatrenie, kým sa neuzavrie postup spojený so štátnou pomocou.

4. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(27)	Komisia dostala pripomienky len od jednej zainteresovanej strany, od príjemcu – spoločnosti SO.G.A.S., ktoré dokladajú a dopĺňajú tvrdenia, ktoré talianske orgány predložili počas formálneho vyšetrovania.

4.1. Existencia pomoci

(28)

Spoločnosť SO.G.A.S. uviedla, že posudzované opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc, pretože neboli splnené všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Spoločnosť SO.G.A.S. konkrétne tvrdila, že opatrenia: i) neovplyvnili obchod medzi členskými štátmi alebo prípadne ii) nepredstavovali selektívnu hospodársku výhodu pre spoločnosť SO.G.A.S. a iii) nenarúšali ani nemohli narušiť hospodársku súťaž.

(29)

Spoločnosť SO.G.A.S. tvrdila, že sporné opatrenia boli poskytnuté za bežných trhových podmienok, a preto boli v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Boli v súlade s článkami 2446 a 2447 talianskeho občianskeho zákonníka, podľa ktorého musia podielnici spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá stratila viac ako jednu tretinu svojho základného kapitálu, kompenzovať jej straty, aby zabránili likvidácii spoločnosti. Nepokrytie strát spoločnosti SO.G.A.S., prevádzkovateľa letiska, zo strany podielnikov by viedlo k zrušeniu (v zmysle článku 13 ministerskej vyhlášky (DM) č. 521 z 12. novembra 1997) povolenia prevádzkovať časť letiska Stretto, ktoré bolo spoločnosti SO.G.A.S. udelené podľa článku 17 zákonnej vyhlášky č. 67 z roku 1997, a v budúcnosti by znemožnilo zabezpečiť plnú koncesiu na prevádzku letiska, v súvislosti s ktorou bola podaná žiadosť na ministerstvo dopravy. Predpoklad, že súkromný investor stojaci pred podobnou voľbou by konal rovnakým spôsobom, aby mohol zvýšiť hodnotu svojich podielov, bol preto opodstatnený.

(30)	Príjemca poukázal na skutočnosť, že všeobecný súd Reggio Calabria požiadal o nezávislé hodnotenie spoločnosti v júni 2008, v rámci ktorého sa odhadlo, že hodnota spoločnosti klesla o sumu v rozmedzí od 12 miliónov EUR do 17 miliónov EUR.

(31)	S cieľom preukázať vyhliadky ziskovosti spoločnosti príjemca predložil Komisii obchodný plán, ktorý pre SO.G.A.S. v októbri 2008 vypracoval externý poradca a podľa ktorého by spoločnosť mala obnoviť svoju životaschopnosť v roku 2013.

(32)

Výzva na predkladanie ponúk na čiastočnú privatizáciu spoločnosti SO.G.A.S. bola zverejnená v júli 2007. Taliansko-argentínske konzorcium (associazione temporaneo di Impresie alebo„ATI“) predložilo ponuku na nadobudnutie 35 % kapitálu spoločnosti SO.G.A.S. Podielnici spoločnosti SO.G.A.S. považovali túto ponuku z hospodárskeho hľadiska za nevýhodnú. V marci 2010 bola zverejnená nová výzva na predkladanie ponúk na odkúpenie 35 % podielu spoločnosti SO.G.A.S. Podľa spoločnosti SO.G.A.S. dve vyjadrenia záujmu prijaté v reakcii na novú výzvu na predkladanie ponúk svedčia spolu s pôvodnou ponukou od konzorcia o tom, že bola dodržaná zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(33)

Spoločnosť SO.G.A.S. ďalej uviedla, že Komisia vyvodila nesprávny záver, že cestujúci, ktorí využívajú letisko Stretto, by mohli využívať aj letisko v Catanii, Lamezia Terme alebo Crotone, v závislosti od miesta ich bydliska, a že sporné opatrenia teda majú potenciál narušiť hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi letísk.

(34)

Po prvé, letiská Stretto, Catania, Lamezia Terme a Crotone sú regionálne letiská určené pre priame lety, ktorých spádové oblasti sa neprekrývajú. Letisko Stretto nekonkurovalo ani iným letiskám v Taliansku, alebo v Únii. Osobitné geografické a infraštruktúrne charakteristiky Kalábrie vylučovali prípadné prekrývanie spádových oblastí letiska Stretto a susedných talianskych letísk. Letisko Lamezia Terme je vzdialené viac ako 130 km, približne hodinu jazdy od letiska Stretto. Medzi letiskom Stretto a letiskom Crotone, ktoré sú od seba vzdialené viac ako tri hodiny, nepremáva žiadny rýchlostný priamy spoj. Letisko Catania sa nachádza v inej geografickej oblasti vo vzdialenosti viac ako 130 kilometrov, 1 hodinu 30 až 40 minút cesty autom.

(35)

Spoločnosť SO.G.A.S. poskytla tabuľku s korelačnými koeficientmi medzi tokom cestujúcich prilietajúcich na letisko Stretto a tokom cestujúcich prilietajúcich na letiská Lamezia Terme, Crotone a Catania. Z tabuľky podľa spoločnosti vyplýva, že cestujúci, ktorí cestujú cez letisko Stretto, predstavujú novú zložku v regionálnej doprave. Uzavretie letiska by teda spôsobilo skôr zníženie časti dopytu po službách leteckej dopravy než jeho prerozdelenie na iné letiská. Spoločnosť SO.G.A.S. predložila ďalšiu tabuľku, aby preukázala, že skúmané opatrenia skutočne vytvorili nový dopyt po službách leteckej dopravy v danej oblasti, čo prinieslo výhody tak leteckým dopravcom, ktorí majú záujem o otvorenie nových trás medzi letiskom Stretto a inými vnútroštátnymi letiskami a letiskami EÚ, ako aj ostatným letiskám, ktoré sa museli vyrovnávať so zvýšeným dopytom.

(36)

Spoločnosť SO.G.A.S. odmietla predbežný záver Komisie, že tieto opatrenia majú potenciál narušiť hospodársku súťaž medzi leteckými dopravcami. Verejné prostriedky neboli prevedené na žiadneho leteckého dopravcu prostredníctvom poskytnutia nižších pristávacích poplatkov alebo iných výhodných podmienok. Pristávacie poplatky a iné prevádzkové podmienky na letisku stanovil príslušný orgán a prevádzkovateľ letiska ich nemôže meniť podľa vlastného uváženia. Spoločnosť SO.G.A.S. nakoniec uviedla, že letisko Stretto obsluhuje predovšetkým spoločnosť Alitalia (ktorá zabezpečuje šesť z ôsmich letov denne) a že nič nenasvedčuje tomu, že by charteroví alebo nízkonákladoví dopravcovia mali záujem o otváranie nových trás s odletom z letiska Stretto.

(37)	Spoločnosť SO.G.A.S. dospela k záveru, že pri posudzovaní vplyvu opatrenia na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi mala Komisia viac zohľadniť osobitné okolnosti a vyvodiť záver, že dané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc.

4.2. Zlučiteľnosť pomoci

(38)

Pokiaľ ide o otázku, či tieto opatrenia možno považovať za zlučiteľné podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, spoločnosť SO.G.A.S. uviedla, že posudzované verejné prostriedky boli zamerané na zachovanie kontinuity prevádzky prevádzkovateľa letiska a rozvoj určitých hospodárskych činností. Tento cieľ bol odôvodnený tým, že malé letiská vo všeobecnosti negenerujú dostatočné príjmy na pokrytie nákladov nevyhnutných na dosiahnutie súladu s požiadavkami na bezpečnosť a zabezpečenie. Okrem toho letisko Stretto by vzhľadom na charakteristiky svojej letiskovej infraštruktúry a následné obmedzenia uložené národným úradom pre civilné letectvo ENAC (7) malo veľké problémy s prijímaním charterových a nízkonákladových leteckých spoločností.

(39)

Najmä podľa parametrov ENAC bolo letisko Stretto klasifikované ako letisko úrovne II. Táto klasifikácia bola založená skôr na veľkosti infraštruktúry ako na počte cestujúcich. Letiská s nízkym počtom cestujúcich by podľa tejto klasifikácie v záujme splnenia bezpečnostných noriem museli znášať rovnaké náklady ako letiská s vyše miliónom cestujúcich.

(40)	Bez verejných prostriedkov, ktoré sú predmetom vyšetrovania, by letisko bolo nútené opustiť trh, čo by malo negatívne dôsledky na mobilitu obyvateľov na regionálnej úrovni. Takisto by v dôsledku toho nebolo možné zabezpečiť pre podielnikov návratnosť ich investície.

(41)

Okrem toho spoločnosť SO.G.A.S. tvrdila, že v danej veci sa uplatňuje rozhodnutie Komisie 2005/842/ES o službách všeobecného hospodárskeho záujmu (8) a že tieto opatrenia by sa v každom prípade mohli považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom a na tomto základe by mohli byť oslobodené od notifikačnej povinnosti.

(42)

Spoločnosť SO.G.A.S. uviedla, že keďže objem dopravy na letisku neprekročil v referenčnom období milión cestujúcich ročne, prevádzka letiska predstavovala službu všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. d) rozhodnutia 2005/842/ES. Spoločnosť SO.G.A.S. poukázala na skutočnosť, že podľa zákonnej vyhlášky č. 250 z 25. júla 1997 mohli miestne orgány vlastniť podiely len v spoločnostiach, ktoré boli poverené poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Spoločnosť SO.G.A.S. bola po celý čas svojej existencie vo vlastníctve miestnych orgánov v Kalábrii a Messine, čo malo nepriamo dokazovať, že prevádzku letiska možno kvalifikovať ako službu všeobecného hospodárskeho záujmu. S cieľom preukázať tvrdenie, že prevádzka letiska bola naozaj službou všeobecného hospodárskeho záujmu, spoločnosť SO.G.A.S. predložila rozhodnutia obce Reggio Calabria z 27. júla 2010 a 19. júna 2010, ktoré poukazujú na dôležitosť letiskových služieb na regionálnej úrovni.

(43)

Náhrada za služby vo verejnom záujme bola obmedzená na straty, ktoré prevádzkovateľovi letiska vznikli pri poskytovaní služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a preto nebola v rozpore so zásadou nevyhnutnosti a zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 1 rozhodnutia 2005/842/ES. Pokiaľ ide o absenciu právneho predpisu o účinnom poverení prevádzkovateľa letiska službou všeobecného hospodárskeho záujmu, spoločnosť SO.G.A.S. navrhla vypracovanie dohody, ktorou by sa odstránili akékoľvek pochybnosti o tom, že v prípade letiska Stretto boli splnené štyri podmienky rozsudku vo veci Altmark (9).

5. PRIPOMIENKY TALIANSKYCH ORGÁNOV

(44)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia uviedla, že Taliansko potvrdilo, že spoločnosť SO.G.A.S. nebola formálne poverená poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a teda zlučiteľnosť sporných opatrení nebolo možné posudzovať podľa pravidiel týkajúcich sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

5.1. Otázka, či činnosti letiska predstavujú služby všeobecného hospodárskeho záujmu

(45)

V priebehu vyšetrovania Taliansko tvrdilo, že posudzované opatrenia predstavujú náhradu za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu spoločnosťou SO.G.A.S. Keďže neboli k dispozícii dôkazy, ktoré by preukazovali opak, talianske orgány tvrdili, že na základe posúdenia ex post možno vyvodiť záver, že v prípade spoločnosti SO.G.A.S. boli splnené požiadavky EÚ týkajúce sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

(46)

Taliansko sa domnievalo, že Komisia vo svojom stanovisku prisudzovala neprimeranú váhu skôr formálnym ako hmotnoprávnym požiadavkám na služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Na podporu tohto tvrdenia Taliansko poskytlo zbežné posúdenie štyroch kritérií rozsudku vo veci Altmark. Taliansko tvrdilo, že spoločnosť SO.G.A.S. v skutočnosti bola poverená výkonom služby vo verejnom záujme. Výkon potvrdzovalo, priamo a nepriamo, niekoľko správnych aktov vydaných orgánmi miestnej správy. Taliansko poskytlo zápisnicu zo zasadnutia výkonných orgánov obce Reggio Calabria, ktoré sa konalo 17. októbra 2007 a na ktorom výkonné orgány rozhodli o dotovaní strát prevádzkovateľa letiska, a zápisnice zo zasadnutí tých istých orgánov, ktoré sa konali 16. júna 2009 a 31. decembra 2009, ktoré podľa Talianska preukazujú, že činnosti letiska predstavujú služby všeobecného hospodárskeho záujmu. V zápisnici zo zasadnutia, ktoré sa konalo 17. októbra 2007, sa uvádza, že „región Kalábria dospel k záveru, že určité činnosti letiska Reggio Calabria boli nevyhnutné na poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu a pre spoločnosť SO.G.A.S. predstavovali niekoľko záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, aby sa zabezpečilo, že verejný záujem sa riadne zohľadnil; v takýchto prípadoch by orgány mohli prevádzkovateľovi letiska dotovať dodatočné náklady vyplývajúce z plnenia týchto záväzkov, v prípade ktorých nebolo možné vylúčiť, že celková prevádzka letiska by sa mohla považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu“.

(47)

Všeobecnejšie povedané, región Kalábria bol zmluvnou stranou protokolu pre rozvoj letísk Lamezia Terme, Crotone a Reggio Calabria, v ktorom sa jasne stanovuje, že letiskové služby sú zásadné služby vo verejnom záujme pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónu, a teda môžu byť financované zo zdrojov EÚ, vnútroštátnych alebo regionálnych zdrojov.

(48)

Taliansko takisto zdôraznilo, že 28. decembra 2008 prevádzkovateľ letiska požiadal podielnikov, aby pokryli straty, ktoré mu vznikli špecificky z dôvodu jeho záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme, a uviedlo, že žiadny súkromný subjekt by neposkytoval službu prevádzky letiska na výlučne komerčnom základe. Prvé kritérium stanovené v rozsudku vo veci Altmark bolo teda splnené.

(49)	Parametre, na základe ktorých sa náhrada počítala, bolo možné jednoducho odvodiť zo súvahy spoločnosti SO.G.A.S., v ktorej sa uvádza transparentný výkaz prevádzkových nákladov. Verejné financovanie bolo obmedzené na pokrytie strát a príjemcovi neboli poskytnuté žiadne dodatočné marže.

(50)

Pokiaľ ide o tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark, Taliansko uviedlo, že v prípade služieb vo verejnom záujme opatrenia verejného podielnika nie sú porovnateľné s opatreniami súkromného investora. Správanie verejného orgánu bolo možné odôvodniť sledovaním cieľov vo verejnom záujme, ktoré bránili uplatňovaniu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve. V tomto prípade nebolo správanie verejných podielnikov motivované komerčným hľadiskom, a nemožno ho preto porovnávať so správaním trhového investora. Taliansko dospelo k záveru, že tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark, ktoré podľa všetkého vyžaduje uplatňovanie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, nie je v danom prípade, ktorý predmetom vyšetrovania, relevantné.

(51)	Taliansko uviedlo, že keďže činnosti spoločnosti SO.G.A.S. predstavujú službu všeobecného záujmu, kapitálové injekcie sa môžu na základe posúdenia ex post považovať za náhradu za poskytovanie takýchto služieb, a preto nepredstavujú štátnu pomoc.

5.2. Zlučiteľnosť pomoci

(52)	Taliansko uviedlo, že ak by sa opatrenia považovali za štátnu pomoc, mali by byť v každom prípade považované za zlučiteľné podľa článku 2 ods. 1 rozhodnutia 2005/8442/ES.

5.3. Absencia narušenia hospodárskej súťaže

(53)	Taliansko poukázalo na odsek 39 usmernení v oblasti letectva z roku 2005, v ktorých sa uvádza, že „je málo pravdepodobné, že by financovanie poskytnuté malým regionálnym letiskám (kategória D) narušilo hospodársku súťaž alebo ovplyvňovalo obchodnú výmenu v protiklade so spoločným záujmom“.

(54)

Talianske orgány ďalej uviedli, že činnosti letiska nie sú ziskové. Svedčí o tom skutočnosť, že hoci mal pôvodný zámer čiastočne privatizovať spoločnosť rozsiahlu publicitu, konanie bolo nakoniec neúspešné. Keďže potenciálni investori sa museli zaviazať k pokrytiu možných strát v nasledujúcich rokoch, ako sa uvádza v obchodnom pláne zverejnenom počas výberového konania, a vzhľadom na skutočnosť, že jediná prijatá ponuka sa nepovažovala za ekonomicky výhodnú, bolo zrejmé, že činnosť je svojou povahou stratová. Okrem toho skutočnosť, že uchádzači neboli ochotní kryť prípadné budúce straty v neobmedzenom rozsahu, ale iba vo vopred stanovenom rozmedzí, preukázala, že nejde o trh, ktorý by bol atraktívny pre investorov, z čoho vyplýva, že opatrenia nemohli mať žiadny vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

6. VYJADRENIE TALIANSKA K PRIPOMIENKAM, KTORÉ PREDLOŽILI ZAINTERESOVANÉ STRANY

(55)	Listom z 27. apríla 2012 talianske orgány zaslali Komisii v mene regiónu Kalábria vyjadrenie k pripomienkam spoločnosti SO.G.A.S.

(56)	Taliansko podporilo argumenty spoločnosti SO.G.A.S. vrátane tvrdenia spoločnosti SO.G.A.S., že posudzované opatrenia sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, čo podľa názoru Talianska znamená, že ich nemožno považovať za štátnu pomoc.

(57)	Taliansko tiež uviedlo, že opatrenia nenarúšajú hospodársku súťaž ani neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi.

7. POSÚDENIE POMOCI

7.1. Existencia pomoci

(58)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že ak nie je v ZFEÚ stanovené inak, „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(59)

Kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 sú kumulatívne: opatrenia, ktoré sú predmetom vyšetrovania, budú predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ iba v prípade, ak sú splnené všetky už uvedené podmienky. Finančná podpora teda musí

a)	byť udelená štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov;

b)	zvýhodňovať určité podniky alebo výrobu určitých tovarov;

c)	narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a

d)	ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(60)

Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci letisko Leipzig-Hallefn (10) konštatoval, že výstavba a prevádzka civilného letiska predstavuje hospodársku činnosť. Jedinú výnimku predstavujú určité činnosti, ktoré spravidla patria do výkonu verejnej moci, a preto nemôžu byť považované za hospodárske činnosti. Na štátne financovanie týchto činností sa pravidlá štátnej pomoci nevzťahujú. Niet preto pochýb o tom, že spoločnosť SO.G.A.S. je na účel právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci podnikom, ktorý prevádzkuje letisko Stretto a ponúka letiskové služby za odplatu hospodárskym subjektom (najmä leteckým dopravcom), ktoré pôsobia na letisku.

7.1.1. Štátne zdroje

(61)

Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na akúkoľvek výhodu poskytnutú priamo alebo nepriamo, financovanú z verejných zdrojov a poskytnutú samotným štátom alebo sprostredkovateľským orgánom konajúcim na základe právomocí, ktoré mu boli zverené štátom. Vzťahuje sa teda na všetky výhody poskytované regionálnymi alebo miestnymi orgánmi členských štátov, a to bez ohľadu na ich postavenie a opis (11).

(62)

V odsekoch 27 a 28 rozhodnutia o začatí konania Komisia uviedla, že posudzované opatrenia spočívali v prevode finančných prostriedkov do spoločnosti SO.G.A.S. z niekoľkých regionálnych a miestnych orgánov, konkrétne regiónu Kalábria, provincie Reggio Calabria, obce Messina a obce Reggio Calabria. Komisia preto dospela k záveru, že sporné opatrenia zahŕňali štátne zdroje a bolo možné ich pripísať štátu. Komisia za štátne zdroje považovala aj prostriedky talianskych obchodných komôr. Týmito obchodnými komorami boli verejné orgány riadiace sa verejným právom, podľa ktorého tvorili súčasť verejnej správy a boli poverené významnými verejnými funkciami, a preto sa Komisia domnieva, že ich rozhodnutia bolo možné pripísať Taliansku. Na tomto základe predstavovali prostriedky obchodnej komory Messina štátne zdroje a ich prevod bolo možné pripísať štátu. V priebehu vyšetrovania Taliansko ani žiadna zainteresovaná strana toto predbežné zistenie nespochybnila.

(63)	Komisia preto potvrdzuje, že všetky posudzované opatrenia boli poskytnuté zo štátnych zdrojov a možno ich pripísať štátu.

7.1.2. Selektívna hospodárska výhoda

(64)	Financovanie z verejných zdrojov je selektívne, pretože zvýhodňuje jediný podnik, spoločnosť SO.G.A.S. Pokrýva straty, ktoré spoločnosti SO.G.A.S. vznikli pri vykonávaní bežných činností.

(65)

Keďže výstavba a prevádzka infraštruktúry letiska predstavuje hospodársku činnosť, Komisia zastáva názor, že financovanie z verejných zdrojov poskytnuté spoločnosti SO.G.A.S., prevádzkovateľovi takejto infraštruktúry, na pokrytie nákladov, ktoré by mal za normálnych okolností prevádzkovateľ letiska znášať sám, poskytuje spoločnosti SO.G.A.S. hospodársku výhodu, pretože posilňuje jej postavenie na trhu a bráni bežnému účinku trhových síl (12).

(66)

Hoci v predbežnej fáze Taliansko uviedlo, že letisko nebolo formálne poverené poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu, Komisia konštatuje, že v nadväznosti na prijatie rozhodnutia o začatí konania Taliansko svoj postoj prehodnotilo a tvrdilo, že sporné verejné prostriedky skutočne predstavujú verejnú náhradu za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme (13).

(67)

Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Altmark stanovil tieto kritériá na určenie, či náhrada za poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu predstavuje výhodu v zmysle článku 107 ZFEÚ (14):

1.	prijímajúci podnik musí byť skutočne poverený plnením záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byť jasne definované (ďalej len „prvé kritérium rozsudku vo veci Altmark“);

2.	parametre, na základe ktorých sa náhrada vypočíta, musia byť vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom (ďalej len „druhé kritérium rozsudku vo veci Altmark“);

výška náhrady nesmie byť vyššia, než je nevyhnutné na pokrytie všetkých alebo časti nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, pričom sa zohľadnia príslušné príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (ďalej len „tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark“);

ak podnik, ktorý má byť poverený plnením záväzkov vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme, v konkrétnom prípade nie je vybraný v rámci postupu verejného obstarávania, ktorý by umožnil výber uchádzača schopného poskytovať tieto služby s najnižšími nákladmi pre spoločenstvo, úroveň nevyhnutnej náhrady musí byť stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré priemernému podniku dobre fungujúcemu a primerane vybavenému dopravnými prostriedkami na to, aby bol schopný plniť potrebné požiadavky služby vo verejnom záujme, vzniknú pri plnení týchto záväzkov, s prihliadnutím na príslušné príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov (ďalej len „štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark“).

7.1.2.1. Prvé kritérium rozsudku vo veci Altmark

(68)	Prvé kritérium rozsudku vo veci Altmark sa zhoduje s požiadavkou stanovenou v článku 106 ods. 2 ZFEÚ, podľa ktorej musí byť služba byť jasne zverená a vymedzená (15).

(69)

Po prvé, článok 106 ods. 2 ZFEÚ sa vzťahuje len na „podniky poverené poskytovaním“ služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Súdny dvor sústavne zdôrazňuje potrebu aktu poverenia službou (16). Poverovací akt je nevyhnutný na vymedzenie záväzkov podniku a štátu. V prípade, že takýto úradný akt neexistuje, osobitná úloha podniku nie je známa a nie je možné určiť spravodlivú náhradu (17). Potreba jasného vymedzenia služby všeobecného hospodárskeho záujmu je teda inherentná a neoddeliteľná od myšlienky poverenia a priamo vyplýva z článku 106 ods. 2 ZFEÚ. Ak je služba zverená podniku, logicky je potrebné ju tiež vymedziť.

(70)

Už oznámením z roku 2001 o službách všeobecného hospodárskeho záujmu Komisia upozornila na súvislosť medzi vymedzením poverenia a nevyhnutnosťou a primeranosťou náhrady za poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ (18). V odseku 22 oznámenia sa uvádza, že „v každom prípade, aby bola uplatnená výnimka ustanovená v článku 86 ods. 2, musí byť jasne definované poslanie verejnej služby a verejná služba musí byť výslovne zverená prostredníctvom aktu orgánu verejnej moci … Táto povinnosť je nevyhnutná pre zabezpečenie právnej istoty, ako aj prehľadnosti voči občanom a je nepostrádateľná pre uskutočnenie hodnotenia proporcionality Komisiou.“ Poverenie a vymedzenie sú teda logickým predpokladom pre akékoľvek zmysluplné hodnotenie primeranej úrovne akejkoľvek náhrady. Súdy Únie neustále zdôrazňujú potrebu jasného vymedzenia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme na účely uplatnenia výnimky uvedenej v rozsudku vo veci Altmark aj článku 106 ods. 2 ZFEÚ (19).

(71)

Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme z roku 2005 (20) tento prístup potvrdzuje. V odseku 8 rámca sa uvádza, že náhradu za služby vo verejnom záujme, ktorá predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, možno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto rámci. Medzi tieto podmienky patrí najmä zverenie služby všeobecného hospodárskeho záujmu prostredníctvom jedného alebo viacerých úradných aktov, v ktorých sa okrem iného uvedie presná povaha a trvanie záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme, parametre na výpočet, kontrolu a prehodnocovanie náhrady a opatrenia na vyvarovanie sa akejkoľvek nadmernej náhrade a na jej vrátanie (odsek 12 rámca).

(72)

V oznámení Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (21) z roku 2011 sa tiež uvádza, že služby všeobecného hospodárskeho záujmu a záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme musia byť jasne vopred vymedzené. Podľa odseku 51 oznámenia na to, „aby bolo možné uplatniť článok 106 ods. 2 zmluvy, poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu musí byť poverený jeden podnik alebo viacero podnikov. Predmetné podniky teda museli byť štátom poverené vykonávaním osobitnej úlohy. Aj podľa prvého kritéria rozsudku vo veci Altmark musí mať podnik záväzok poskytovať službu vo verejnom záujme. Aby sa teda zabezpečil súlad s judikatúrou vo veci Altmark, je potrebné poverenie službou vo verejnom záujme, v ktorom sa definujú záväzky predmetných podnikov a orgánu.“ V odseku 52 sa uvádza, že služba vo verejnom záujme musí byť pridelená prostredníctvom jedného alebo viacerých aktov, v ktorých sa musí prinajmenšom stanoviť obsah a trvanie záväzkov služby vo verejnom záujme; príslušný podnik a prípadne príslušné územie; povaha akýchkoľvek výhradných alebo osobitných práv priznaných podniku príslušným orgánom; parametre na výpočet, kontrolu a prehodnocovanie náhrady a opatrenia na predchádzanie vzniku nadmernej náhrady a na vrátenie takejto nadmernej náhrady.

(73)	Talianske orgány však tvrdia, že prístup Komisie je príliš formalistický a že spoločnosť SO.G.A.S. v skutočnosti bola poverená službou všeobecného hospodárskeho záujmu; v tejto otázke sa vo veľkej miere opierajú o dokumenty pochádzajúce z obdobia po schválení predmetných opatrení.

(74)

Podľa Talianska skutočnosť, že prevádzka letiska Stretto predstavuje službu všeobecného hospodárskeho záujmu, možno vyvodiť z niekoľkých rozhodnutí na regionálnej úrovni, ktoré poukazujú na verejný záujem spojený s letiskovými službami a na ich zásadnú úlohu v hospodárskom rozvoji regiónu. V týchto rozhodnutiach na regionálnej úrovni sa však výslovne neuvádza vymedzenie údajnej služby všeobecného hospodárskeho záujmu zverenej prevádzkovateľovi letiska ani žiadne pravidlá týkajúce sa náhrady. Okrem toho predmetné akty boli prijaté v roku 2007 a neskôr, a vznikli teda neskôr, ako sa podľa všetkého začali poskytovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu, t. j. činnosti letiska v období rokov 2004 – 2006. Taliansko zároveň neposkytlo Komisii žiadny iný dokument, v ktorom by sa vymedzoval rozsah predpokladaných záväzkov príjemcu vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ktorý by pochádzal z obdobia pred rokom 2004.

(75)	Komisia sa preto domnieva, že v prejednávanej veci nebola údajná služba všeobecného hospodárskeho záujmu príjemcovi riadne zverená.

(76)

Komisia nemôže prijať argument talianskych orgánov, že služba všeobecného hospodárskeho záujmu môže byť zákonne kompenzovaná aj v prípade, že služba nebola vymedzená ex ante ako služba všeobecného hospodárskeho záujmu a zverená príjemcovi na tomto základe. Ak by tomu tak bolo, členské štáty by mali možnosť podľa vlastného uváženia ex post prehodnotiť nevyhnutnosť uloženia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Ak by podniku vznikli prevádzkové straty, členské štáty by mohli tento podnik poveriť záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme a poskytnúť mu náhradu ako prostriedok na podporu podniku, a to bez ohľadu na ex ante posúdenie skutočnej potreby poskytovania služieb vo všeobecnom záujme. Tento prístup nemožno zosúladiť s požiadavkou, že služby všeobecného hospodárskeho záujmu musia byť zverené príslušnému podniku prostredníctvom jedného alebo viacerých úradných aktov, v ktorých sa okrem iného stanoví povaha a trvanie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, parametre na výpočet, kontrolu a prehodnocovanie náhrady a potrebné opatrenia na predchádzanie vzniku nadmernej náhrady a na vrátenie takejto nadmernej náhrady. Tvrdenie talianskych orgánov, že letiskové služby sú nevyhnutné pre hospodársky rozvoj regiónu, nestačí na preukázanie skutočnosti, že príjemca bol riadne poverený službou všeobecného hospodárskeho záujmu, pretože záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme a pravidlá týkajúce sa náhrady neboli transparentne vopred vymedzené.

(77)

Okrem toho postupovať podľa talianskych orgánov a uvažovať, že členské štáty môžu zveriť služby všeobecného hospodárskeho záujmu ex post, by znamenalo zvýhodniť členské štáty, ktoré konali v rozpore s oznámením a povinnosťou zdržať sa konania. Tieto členské štáty by mohli tvrdiť, že pomoc poskytnutá podniku nezákonne bola v skutočnosti nevyhnutná na pokrytie nákladov na služby vo verejnom záujme, ktoré poskytol príjemca bez toho, aby však boli vopred vymedzené alebo zverené podniku. Členské štáty, ktoré si chcú splniť svoju oznamovaciu povinnosť, by však museli jasne zveriť a vymedziť službou všeobecného hospodárskeho záujmu ex ante, aby dodržali pravidlá týkajúce sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a judikatúry vo veci Altmark.

(78)	To by podnietilo členské štáty, aby neoznámili novú štátnu pomoc, čo by bolo v rozpore so zaužívanou zásadou, že členské štáty, ktoré neoznámia štátnu pomoc, nemôžu byť zvýhodnené v porovnaní s členskými štátmi, ktoré štátnu pomoc oznámia (22).

(79)	Komisia dospela k záveru, že prvé kritérium rozsudku vo veci Altmark nebolo splnené; Komisia sa tiež domnieva, že nie sú splnené ani ďalšie kritéria rozsudku vo veci Altmark, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené ďalej.

7.1.2.2. Druhé kritérium rozsudku vo veci Altmark

(80)

Parametre na výpočet náhrady neboli stanovené vopred. V aktoch, ktorými sa podľa talianskych orgánov služby zverujú, sa neuvádzajú podrobne služby, ktoré má príjemca poskytovať a nestanovuje sa v nich žiadny mechanizmus priznania náhrady za plnenie úloh vo verejnom záujme, ktoré mu údajne boli zverené.

7.1.2.3. Tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark

(81)

Podľa tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark nesmie byť prijatá náhrada za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme vyššia, než je nevyhnutné na pokrytie všetkých alebo časti vzniknutých nákladov, s prihliadnutím na príslušné príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov.

(82)

Komisia nemôže prijať argument Talianska, že keďže financovanie bolo obmedzené na náhradu prevádzkových strát, letisku boli poskytnuté iba verejné prostriedky nevyhnutné na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Základný princíp posudzovania primeranosti náhrady spočíva v tom, že kompenzovať možno len čisté náklady, ktoré verejnému subjektu vzniknú pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. V prípade, že záväzky príjemcu nie sú jasne vymedzené, Komisia nemôže jednoznačne určiť, aké náklady by sa mali pri výpočte náhrady zohľadniť.

(83)

Aj v prípade, že celkovú prevádzku letiska možno považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, niektoré činnosti, ktoré nie sú priamo spojené so základnými činnosťami, vrátane výstavby, financovania, využívania a prenájmu pozemkov a budov pre kancelárie, skladovanie, hotely a priemyselné podniky na letisku, a obchody, reštaurácie a parkoviská, nepatria do oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, a preto nemôžu byť dotované podľa pravidiel týkajúcich sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Talianske orgány neposkytli žiadne dôkazy o tom, že nedošlo k dotovaniu činností, ktoré nie sú priamo spojené s hlavnými činnosťami letiska, ako sa vyžaduje v ods. 34 a ods. 53 bode iv) usmernení v oblasti letectva z roku 2005.

7.1.2.4. Štvrté kritérium rozsudku vo veci Altmark

(84)

V štvrtom kritériu rozsudku vo veci Altmark sa stanovuje, že na to, aby náhrada nepredstavovala štátnu pomoc, musí byť obmedzená na nevyhnutné minimum. Toto kritérium sa považuje za splnené, ak bol príjemca náhrady vybraný na základe výberového konania, alebo pokiaľ to nie je možné, ak sa pri výpočte náhrady zohľadnili náklady efektívneho podniku.

(85)

V tomto prípade príjemca nebol vybraný na základe verejného výberového konania. Taliansko takisto neposkytlo Komisii žiadny dôkaz preukazujúci, že výška náhrady bola stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré by bežný dobre riadený podnik primerane vybavený prostriedkami potrebnými na splnenie požiadaviek služby vo verejnom záujme vynaložil na realizáciu týchto záväzkov s prihliadnutím na príslušné príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov. Komisia sa preto domnieva, že nie je možné vyvodiť záver, že posudzované verejné financovanie sa stanovilo na základe nákladov efektívneho podniku.

(86)	V dôsledku toho nemôže Komisia konštatovať, že príjemca poskytol služby s najnižšími nákladmi pre spoločenstvo.

(87)	Pre úplnosť Komisia poznamenáva, že v priebehu vyšetrovania príjemca argumentoval, že tieto opatrenia sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Hoci prevádzkovateľ letiska vykázal straty, bolo možné odôvodnene predpokladať, že táto činnosť bude zisková.

(88)

V rozpore s tvrdením príjemcu Komisia poukazuje na skutočnosť, že, po prvé, Taliansko v priebehu vyšetrovania neuviedlo, že štát investoval do prevádzkovateľa letiska v očakávaní, že bude ziskový, a v skutočnosti tvrdil, že zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve nie je možné v prejednávanej veci uplatniť (pozri odsek 49).

(89)

Po druhé, na účely posúdenia na základe zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve je potrebné určiť, či by sa súkromný investor za podobných okolností správal podobným spôsobom. Súdny dvor rozhodol, že hoci správanie súkromného investora, s ktorým je potrebné porovnať správanie verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nemusí byť správaním bežného investora, ktorý vkladá kapitál s cieľom dosiahnuť zisk v pomerne krátkodobom horizonte, musí byť prinajmenšom správaním súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromného zoskupenia podnikov sledujúceho ciele štrukturálnej politiky – či už všeobecné alebo sektorové – a musí sa riadiť perspektívou ziskovosti v dlhšom časovom horizonte (23). V prípadoch, keď sa má preskúmať, či sa štát správal alebo nesprával ako obozretný investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve, treba zohľadniť kontext obdobia, v ktorom boli opatrenia finančnej pomoci prijaté, aby bolo možné posúdiť hospodársku racionálnosť správania štátu a vyhnúť sa hodnoteniu vychádzajúcemu z neskoršej situácie (24). Podľa ustálenej judikatúry, ak sa v priebehu správneho konania členský štát opiera o zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve, musí v prípade pochybností jednoznačne a na základe objektívnych a overiteľných skutočností dokázať, že vykonané opatrenie vydal v postavení podielnika. Z týchto dôkazov musí jednoznačne vyplývať, že pred poskytnutím hospodárskej výhody alebo súčasne s jej poskytnutím dotknutý členský štát prijal rozhodnutie vykonať investíciu do verejného podniku, a to prostredníctvom skutočne realizovaného opatrenia (25).

(90)

Komisia nemôže prijať tvrdenie príjemcu, že posudzované opatrenia sa riadili perspektívou ziskovosti spoločnosti, ako sa uvádza v obchodnom pláne zameranom na obnovenie jej životaschopnosti, ktorý bol vypracovaný v roku 2008, po tom, ako sa o predmetných opatreniach rozhodlo. Komisia sa domnieva, že súkromný investor by vložil nový kapitál do spoločnosti, ktorej kapitál klesol pod zákonom stanovený limit, ako tomu bolo v prípade spoločnosti SO.G.A.S., iba vtedy, ak by v čase kapitálovej injekcie investor očakával, že spoločnosť v primeranom čase obnoví svoju životaschopnosť. Keďže talianske orgány ani spoločnosť SO.G.A.S. neposkytli žiadne konkrétne dôkazy z obdobia, keď boli opatrenia prijaté, ktoré by preukazovali, že verejné orgány chceli investovať a mohli reálne očakávať ekonomickú návratnosť svojich investícií, ktorá by bola pre súkromného investora prijateľná, a keďže Taliansko výslovne potvrdilo, že zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve sa v danom prípade neuplatňuje, Komisia dospela k záveru, že tieto opatrenia nie sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

7.1.2.5. Záver

(91)

Komisia konštatuje, že ani jedno zo štyroch kritérií stanovených v rozsudku Súdneho dvora vo veci Altmark nie je splnené a že dané opatrenia nie sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že sporné opatrenia, t. j. kapitálové injekcie na krytie strát spoločnosti SO.G.A.S. v rokoch 2004, 2005 a 2006 poskytujú spoločnosti SO.G.A.S. hospodársku výhodu.

7.1.3. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi členskými štátmi

(92)

Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, Taliansko pripomína, že v súlade s usmerneniami v oblasti letectva z roku 2005 „je málo pravdepodobné, že by financovanie poskytnuté malým regionálnym letiskám (kategória D) narušilo hospodársku súťaž alebo ovplyvňovalo obchodnú výmenu v protiklade so spoločným záujmom“. Toto ustanovenie sa však týkalo posúdenia zlučiteľnosti štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a nevyplýva z neho, že verejné financovanie malých letísk nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1

(93)

Okrem toho v odseku 40 usmernení v oblasti letectva z roku 2005 sa tiež uvádza, že „okrem týchto všeobecných usmernení však nie je možné stanoviť vhodný postup skúmania rozličných možných situácií, najmä pokiaľ ide o letiská kategórií C a D. Každé opatrenie, ktoré môže predstavovať štátnu pomoc letisku, sa musí oznámiť, najmä z dôvodu preskúmania jeho dôsledkov na hospodársku súťaž a na obchodnú výmenu medzi členskými štátmi a v prípade potreby aj jeho zlučiteľnosti“.

(94)

Letisko Stretto sa nachádza v južnej časti talianskeho polostrova a je jedným z troch letísk v regióne Kalábria. Počet cestujúcich prepravených na letisku stále zostáva pod úrovňou jedného milióna (26). V čase, keď boli vykonávané posudzované opatrenia, preto letisko patrilo na účely usmernení v oblasti letectva z roku 2005 do kategórie D, „malé regionálne letiská“. Počet cestujúcich prepravených na letisku sa však v období rokov 2004 – 2012 zdvojnásobil.

(95)

Trh riadenia a prevádzky letísk vrátane malých regionálnych letísk je trh otvorený hospodárskej súťaži, na ktorom v rámci celej Únie pôsobí niekoľko súkromných a verejných podnikov. Svedčí o tom aj skutočnosť, že Taliansko sa rozhodlo čiastočne sprivatizovať letisko Stretto a na tento účel v roku 2007 zverejnilo výzvu na predkladanie ponúk, ktorá bola otvorená pre podniky zo všetkých členských štátov EÚ (pozri odsek 32). Verejné financovanie prevádzkovateľa letiska tak môže narušiť hospodársku súťaž na trhu prevádzky a riadenia letiskovej infraštruktúry. Okrem toho si letiská môžu konkurovať navzájom s cieľom prilákať cestujúcich, hoci sú ich spádové oblasti rôzne. Do istej miery a v prípade niektorých cestujúcich sú niektoré odlišné destinácie vzájomne zameniteľné. Verejné financovanie letísk preto môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod na trhu leteckej dopravy v rámci celej Únie.

(96)

V danom čase sa premávka letiska Stretto obmedzovala najmä na vnútroštátne miesta určenia a na dve medzinárodné trasy — Paríž a Malta — a vzhľadom na získané finančné prostriedky mohlo letisko zostať na trhu a významne rozšíriť svoju činnosť; Komisia preto zastáva názor, že predmetnými opatreniami sa mohla narušiť hospodárska súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

7.1.4. Záver o existencii pomoci

(97)	Komisia dospela k záveru, že kapitálové injekcie, ktoré spoločnosti SO.G.A.S. poskytli jej verejní podielnici s cieľom pokryť straty, ktoré vznikli v rokoch 2004, 2005 a 2006, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

7.2. Zákonnosť pomoci

(98)	Opatrenia, ktoré sú predmetom vyšetrovania, sa realizovali pred formálnym schválením Komisiou; Taliansko teda nesplnilo povinnosť zdržať sa konania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

7.3. Zlučiteľnosť pomoci

7.3.1. Zlučiteľnosť podľa pravidiel o službách všeobecného hospodárskeho záujmu

(99)	Spoločnosť SO.G.A.S. tvrdí, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(100)

V článku 106 ods. 2 sa stanovuje, že „podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.“

(101)

V tomto článku sa stanovuje výnimka zo zákazu štátnej pomoci uvedeného v článku 107 ZFEÚ v takom rozsahu, v akom je pomoc nevyhnutná a primeraná na zabezpečenie výkonu služby všeobecného hospodárskeho záujmu za prijateľných hospodárskych podmienok. Podľa článku 106 ods. 3 je zodpovednosťou Komisie, aby zabezpečila uplatňovanie tohto článku okrem iného tým, že stanoví podmienky, za akých sú podľa nej splnené kritériá nevyhnutnosti a primeranosti.

(102)

Pred 31. januárom 2012 bola politika Komisie v oblasti uplatňovania výnimky článku 106 ods. 2 ZFEÚ stanovená v rámci Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (ďalej len „rámec pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2005“) (27) a rozhodnutí 2005/842/ES.

(103)

Dňa 31. januára 2012 nadobudol účinnosť nový balík služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý zahŕňal rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (ďalej len „rámec pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011“) (28) a rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ (29).

7.3.1.1. Zlučiteľnosť podľa rozhodnutia 2005/842/ES

(104)

Opatrenia boli prijaté v júni 2004, júni 2005 a decembri 2007. Príjemca tvrdí, že opatrenia boli oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa rozhodnutia 2005/842/ES.

(105)

V rozhodnutí 2005/842/ES sa stanovovalo, že štátna pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udelenej podnikom v súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu je zlučiteľná, ak je v súlade s podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí. Konkrétne sa v rozhodnutí za zlučiteľnú prehlásila štátna pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udelená letiskám, i) ktorých ročný objem prepravy nepresahuje milión cestujúcich alebo ii) ktorých ročný obrat pred zdanením je nižší ako 100 miliónov EUR v priebehu dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom bola služba všeobecného hospodárskeho záujmu pridelená, v prípade, že letisko dostane ročnú náhradu za príslušnú službu v hodnote nižšej ako 30 miliónov EUR (30).

(106)

Rozhodnutie 2005/842/ES sa vzťahuje len na pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme v súvislosti so skutočnými službami všeobecného hospodárskeho záujmu. Na účely uplatnenia výnimky musela byť náhrada za služby vo verejnom záujme na prevádzkovanie v súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu zároveň v súlade s podrobnými podmienkami ustanovenými v článkoch 4, 5 a 6 daného rozhodnutia (31).

(107)

Podľa článku 4 rozhodnutia 2005/842/ES musia byť služby všeobecného hospodárskeho záujmu zverené príslušnému podniku prostredníctvom jedného alebo viacerých úradných aktov, v ktorých sa okrem iného špecifikuje charakter a trvanie záväzkov služby vo verejnom záujme, parametre na výpočet, kontrolu a posúdenie náhrady a opatrenia na vyvarovanie sa akejkoľvek nadmernej náhrade a jej vrátenie. V článku 5 rozhodnutia sa uvádza, že výška náhrady nesmie byť vyššia, ako je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme, so zohľadnením relevantných príjmov a primeraného zisku. Napokon podľa článku 6 rozhodnutia musia členské štáty vykonávať pravidelné kontroly a zabezpečiť, aby podnikom neboli udeľované vyššie náhrady, ako je stanovené v článku 5.

(108)

Z dôvodov uvedených v oddiele 7.1.2.1 Komisia konštatuje, že príjemca ani talianske orgány nepreukázali, že spoločnosť SO.G.A.S. bola poverená jasne vymedzenými záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme. Takisto nepreukázali, že v aktoch, ktorými bola táto služba údajne zverená a o ktoré sa opierali, by boli stanovené parametre na výpočet, kontrolu a posúdenie náhrady a opatrenia na vyvarovanie sa akejkoľvek nadmernej náhrade a jej vrátenie. Požiadavky článkov 4, 5 a 6 rozhodnutia 2005/842/ES týkajúce sa obsahu poverovacích aktov teda nie sú splnené.

(109)

Komisia preto zastáva názor, že poskytnuté krytie strát prevádzkovateľa letiska Stretto nie je zlučiteľné s vnútorným trhom ani oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa rozhodnutia 2005/842/ES.

(110)

Rovnako dospela k záveru, že keďže záväzky vyplývajúce spoločnosti SO.G.A.S. zo služieb vo verejnom záujme neboli jasne vymedzené, nemožno opatrenie považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom a oslobodené od oznamovacej povinnosti ani na základe článku 10 písm. b) rozhodnutia 2012/21/EÚ. Komisia preto zvažovala, či opatrenie nemožno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe odseku 69 rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011, podľa ktorého „Komisia bude uplatňovať zásady stanovené v tomto oznámení na neoprávnenú pomoc, o ktorej prijme rozhodnutie po 31. januári 2012, a to aj vtedy, ak bola pomoc poskytnutá pred týmto dňom“.

7.3.1.2. Zlučiteľnosť podľa rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011

(111)

V odseku 16 rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011 sa stanovujú požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby mohli byť služby všeobecného hospodárskeho záujmu považované za právoplatne zverené. V odseku 16 písm. a) sa uvádza, že akt, ktorým sa služba zveruje, musí zahŕňať obsah a trvanie záväzkov služby vo verejnom záujme. Z rovnakých dôvodov uvedených už v oddiele 7.1.2.1 preto nemožno predmetné opatrenia pomoci považovať za zlučiteľné podľa rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011. Predovšetkým celková prevádzka letiska nebola príjemcovi jasne zverená ako služba všeobecného hospodárskeho záujmu Komisii nebol predložený žiadny právny dokument, v ktorom by sa jasne vopred vymedzovala služba všeobecného hospodárskeho záujmu zverená príjemcovi alebo nárok príjemcu na náhradu škody. Komisii nebolo predložené nič, čo by preukazovalo splnenie ustanovení odsekov 17 a 18 rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011.

(112)

Komisia preto zastáva názor, že opatrenie pomoci, ktoré je predmetom vyšetrovania, nemožno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(113)

Pre úplnosť Komisia poukazuje na skutočnosť, že podľa odseku 9 rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011 sa náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu poskytnuté podnikom v ťažkostiach musia posudzovať podľa usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“).

(114)

V počiatočných fázach prípadu Taliansko tvrdilo, že spoločnosť SO.G.A.S. bola firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Taliansko však zároveň tvrdilo, že posudzované opatrenia neboli súčasťou plánu reštrukturalizácie a že žiadny takýto plán neexistoval. Vo svojom rozhodnutí o začatí konania preto Komisia dospela k záveru, že opatrenia nemožno považovať za zlučiteľné s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu.

(115)

V priebehu formálneho vyšetrovania už Taliansko netvrdilo, že prevádzkovateľ letiska bol v čase prijatia opatrení pomoci v ťažkostiach a že táto pomoc by sa preto mohla považovať za zlučiteľnú na základe usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(116)

Neexistuje teda žiadny dôkaz, ktorý by Komisii umožnil posúdiť zlučiteľnosť opatrení na základe usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, a Komisia ich preto nemôže vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

7.3.2. Zlučiteľnosť podľa nových usmernení v oblasti letectva

(117)

Komisia prijala 31. marca 2014 oznámenie, ktorým sa stanovujú usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (ďalej len „nové usmernenia v oblasti letectva“) (32). Nové usmernenia v oblasti letectva sa vzťahujú na prevádzkovú pomoc poskytnutú letiskám pred 31. marcom 2014.

(118)

Prevádzková pomoc poskytnutá pred nadobudnutím účinnosti nových usmernení v oblasti letectva môže byť vyhlásená za zlučiteľnú do plnej výšky nepokrytých prevádzkových nákladov za predpokladu, že sú splnené nasledujúce podmienky:

—	príspevok k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu: táto podmienka je splnená okrem iného vtedy, ak pomoc zvyšuje mobilitu občanov EÚ a prepojenosť regiónov alebo napomáha regionálnemu rozvoju (33);

—	potreba zásahu štátu: pomoc by sa mala zameriavať na situácie, v ktorých môže priniesť podstatné zlepšenie, ktoré trh nie je schopný poskytnúť sám (34);

—	existencia stimulačného účinku: táto podmienka je splnená, ak je pravdepodobné, že v prípade neposkytnutia prevádzkovej pomoci a vzhľadom na možnú prítomnosť investičnej pomoci a úrovne dopravy by sa úroveň ekonomickej činnosti daného letiska podstatne znížila (35);

—	primeranosť výšky pomoci (pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum): v záujme primeranosti sa prevádzková pomoc letiskám musí obmedziť na minimum, ktoré je nevyhnutné na uskutočnenie podporovanej činnosti (36);

—	bránenie neprípustným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod (37).

(119)

Podľa talianskych orgánov čelí región Kalábria krízovej situácii spôsobenej jeho geografickou odľahlosťou a nedostatočne rozvinutou mobilitou nákladnej dopravy, a to predovšetkým v dôsledku absencie zodpovedajúcej infraštruktúry. Taliansko uviedlo, že opatrenia, ktoré sú predmetom vyšetrovania, sú súčasťou širšieho projektu zlepšovania dopravnej siete v Kalábrii. Tieto opatrenia by umožnili spoločnosti SO.G.A.S. zlepšiť infraštruktúru a služby ponúkané letiskom z hľadiska novej regionálnej stratégie zameranej na zlepšenie dopravnej siete a zabezpečenie lepšieho prístupu do regiónu.

(120)

Komisia sa preto domnieva, že prevádzková pomoc poskytnutá spoločnosti SO.G.A.S. prispela k dosiahnutiu cieľa spoločného záujmu zlepšením dostupnosti, prepojenosti a regionálneho rozvoja, a to prostredníctvom rozvoja bezpečnej a spoľahlivej infraštruktúry leteckej dopravy.

(121)

Podľa nových usmernení v oblasti letectva môžu mať menšie letiská ťažkosti so zaručením financovania svojej prevádzky bez verejného financovania. V odseku 118 nových usmernení v oblasti letectva sa uvádza, že letiská s ročným objemom nižším ako 700 000 cestujúcich nemusia byť schopné pokryť veľkú časť svojich prevádzkových nákladov. Počet cestujúcich prepravených na letisku Stretto stále zostáva pod úrovňou 700 000 cestujúcich. Komisia sa preto domnieva, že pomoc bola nevyhnutná, pretože umožnila zlepšiť prepojenosť regiónu Kalábria, ktorú by samotný trh nebol schopný zabezpečiť.

(122)

Bez pomoci by príjemca musel svoje činnosti podstatne obmedziť, ak nie úplne ukončiť. Pomoc zároveň nepresiahla sumu potrebnú na pokrytie prevádzkových strát, a neprekročila teda minimum nevyhnutné na uskutočnenie podporovanej činnosti.

(123)

V tej istej spádovej oblasti sa nenachádza žiadne iné letisko (38): ako už bolo uvedené, najbližšie letisko je vzdialené viac ako 130 km. Taliansko navyše potvrdilo, že infraštruktúra letiska je k dispozícii všetkým leteckým dopravcom za nediskriminačných podmienok. Z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, ani z pripomienok, ktoré zainteresované strany predložili v priebehu vyšetrovania, nevyplýva, že v súvislosti s prístupom k infraštruktúre by existovala diskriminácia.

(124)

Komisia dospela k záveru, že podmienky zlučiteľnosti stanovené v nových usmerneniach v oblasti letectva sú splnené.

7.3.3. Záver o zlučiteľnosti pomoci

(125)

Komisia dospela k záveru, že oznámené opatrenie pomoci je zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(126)

Tento záver bol vyvodený v súlade s pravidlami o štátnej pomoci a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie iných ustanovení práva EÚ, vrátane právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.

8. ZÁVERY

(127)

Komisia sa domnieva, že Taliansko vykonávalo príslušnú pomoc neoprávnene v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Na základe už uvedeného posúdenia sa však Komisia rozhodla, že voči pomoci nevznesie námietku, a to z dôvodu, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a s novými usmerneniami v oblasti letectva,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Štátna pomoc, ktorú Taliansko poskytlo prevádzkovateľovi letiska Stretto SO.G.A.S. SpA, vo výške 6 392 847 EUR je zlučiteľná s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.

V Bruseli 11. júna 2014

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

podpredseda

(1) Ú. v. EÚ C 292, 28.10.2010, s. 30.

(2) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3) Podľa verejne dostupných informácií.

(4) Ú. v. EÚ C 312, 9.12.2005, s. 1, odseky 53 – 63.

(5) Ú. v. EÚ C 244, 1.10.2004, s. 2.

(6) Ú. v. EÚ C 54, 4.3.2006, s. 13.

(7) Ente Nazionale per l'Aviazione Civile.

(8) Rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, Ú. v. EÚ L 312, 29.11.2005, s. 67.

(9) Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-280/00 Altmark, Zb. 2003, s. I-7747.

(10) Rozsudok Všeobecného súdu v spojených veciach T-443 a T-455/08 Freistaat Sachsen a ostatní/Komisia, Zb. 2011, s. II-1311.

(11) Rozsudok Súdneho dvora vo veci 248/84 Nemecko/Komisia, Zb. 1987, s. 4013. Rozsudok Všeobecného súdu v spojených veciach T-267/08 a T-279/08 Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis/Komisia, Zb. 2011, s. II-0000, bod 108.

(12) Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-301/87 Francúzsko/Komisia, Zb. 1990, s. I-307, bod 41.

(13) Pripomienky, ktoré talianske orgány predložili v priebehu formálneho vyšetrovania skúmaných opatrení sa líšia od argumentov, ktoré predložili predtým, ako Komisia rozhodla o začatí formálneho vyšetrovania. V rozhodnutí o začatí konania Komisia najmä uviedla, že Taliansko potvrdilo, že spoločnosť SO.G.A.S. nebola formálne poverená poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a z tohto dôvodu nebolo možné posudzovať zlučiteľnosť sporných opatrení podľa pravidiel týkajúcich sa služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme. V priebehu vyšetrovania Taliansko uviedlo, že spoločnosť SO.G.A.S. bola v skutočnosti poverená poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a tvrdilo, že opatrenia, ktoré Komisia analyzuje, predstavujú zákonnú náhradu za poskytovanie služby vo verejnom záujme.

(14) Vec C-280/00, Zb. 2003, s. I-7747.

(15) Oznámenie Komisie: Rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme, ods. 47 (Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 15).

(16) Vec 127/73 Belgische Radio en Televisie/SABAM a Fonior, Zb. 1974, s. 313, body 19 a 20; vec 66/86 Ahmed Saeed Flugreisen a Silver Line Reisebüro/Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs, Zb. 1989,s 803, body 55 – 57; vec 7/82 GVL/Komisia, Zb. 1983, s. 483; vec 172/80 Züchner/Bayerische Vereinsbank, Zb. 1981, s. 2021.

(17) Bod 5.1 pracovného dokumentu útvarov Komisie z 20. novembra 2007 s názvom „Najčastejšie kladené otázky v súvislosti s rozhodnutím Komisie z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme – Sprievodný dokument k oznámeniu ‚Služby všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu‘“: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:52007SC1516:EN:HTML.

(18) Oznámenie Komisie o službách všeobecného záujmu v Európe (ďalej len „oznámenie o službách všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2001“) (Ú. v. ES C 17, 19.1.2001, s. 4).

(19) Vec C-280/00 Altmark, Zb. 2003, s. I-7747, bod 87; vec T-137/10 CBI/Komisia, 7. novembra 2012, zatiaľ neuverejnené, body 97 a 98.

(20) Ú. v. EÚ C 297, 29.11.2005, s. 4.

(21) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012, s. 4.

(22) Vec 301/87 Francúzsko/Komisia, Zb. 1990, s. 307, bod 11; spojené veci T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 až 607/97, T-1/98, T-3/98 až 6/98 a T-2323/98 Alzetta Mauro o ostatní/Komisia, Zb. 2000, s. II-2319, bod 79, bez ďalších odkazov; spojené veci T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08 Regione autonoma della Sardegna a ostatní/Komisia, 20. septembra 2011, zatiaľ neuverejnené, bod 91.

(23) Pozri najmä spojené veci C-278/92, C-279/92 a C-280/92 Španielsko/Komisia, Zb. 1994, s. I-4103, body 20 – 22.

(24) Rozsudok vo veci Stardust Marine, bod 71.

(25) Pozri vec C-124/10 P Komisia/EDF, body 82 a 83, a spojené veci T-268/08 a T-281/08 Spolková krajina Burgenland (Rakúsko) a Rakúsko/Komisia, bod 155.

(26) Verejne dostupné údaje.

(27) Ú. v. EÚ C 297, 29.11.2005.

(28) Ú. v. EÚ C 8, 11.1.2012.

(29) Rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2012, s. 3).

(30) Článok 2 ods. 1 písm. a).

(31) Pozri článok 10 rozhodnutia týkajúci sa dátumu nadobudnutia účinnosti, a najmä uplatňovania článku 4 písm. c), d) a e) a článku 6.

(32) Ú. v. EÚ C 99, 4.4.2014, s. 3.

(33) Odseky 137 a 113 nových usmernení v oblasti letectva.

(34) Odseky 137 a 116 nových usmernení v oblasti letectva.

(35) Odseky 137 a 124 nových usmernení v oblasti letectva.

(36) Odseky 137 a 125 nových usmernení v oblasti letectva.

(37) Odseky 137 a 131 nových usmernení v oblasti letectva.

(38) „Spádová oblasť letiska“ je v nových usmerneniach v oblasti letectva vymedzená ako hranica geografického trhu, ktorá zvyčajne znamená vzdialenosť 100 km alebo 60 minút jazdy autom, autobusom, vlakom alebo vysokorýchlostným vlakom.

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/115

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 19. decembra 2014

o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s vysokopatogénnou aviárnou influenzou podtypu H5N8 v Nemecku

[oznámené pod číslom C(2014) 10261]

(Iba nemecké znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2014/945/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (1), a najmä na jej článok 9 ods. 4,

so zreteľom na smernicu Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúcu sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (2), a najmä na jej článok 10 ods. 4,

keďže:

(1)

Aviárna influenza je infekčná vírusová choroba vtákov vrátane hydiny. Infekcie vírusmi aviárnej influenzy u domácej hydiny spôsobujú dve hlavné formy tejto choroby, ktoré sa rozlišujú podľa ich virulencie. Nízkopatogénna forma sa prejavuje obyčajne iba miernymi príznakmi, zatiaľ čo vysokopatogénna forma spôsobuje veľmi vysokú úmrtnosť u väčšiny druhov hydiny. Uvedená choroba môže mať vážny dosah na ziskovosť chovu hydiny.

(2)	Aviárna influenza sa vyskytuje hlavne u vtákov, ale za určitých okolností sa môže infekcia vyskytnúť aj u ľudí, i keď riziko je vo všeobecnosti veľmi nízke.

(3)

V prípade výskytu ohniska aviárnej influenzy existuje riziko, že pôvodca choroby sa môže rozšíriť do iných chovov s hydinou či inými vtákmi chovanými v zajatí. Takisto sa v dôsledku uvedených skutočností môže preniesť z jedného členského štátu do iných členských štátov alebo do tretích krajín v rámci obchodu so živými vtákmi alebo produktmi z nich.

(4)

Smernicou Rady 2005/94/ES (3) sa stanovujú určité preventívne opatrenia v súvislosti s dohľadom nad aviárnou influenzou a jej včasným zistením a minimálne kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade výskytu ohniska tejto choroby u hydiny alebo iných vtákov chovaných v zajatí. Uvedenou smernicou sa stanovuje zriadenie ochranných pásiem a pásiem dohľadu v prípade výskytu ohniska vysokopatogénnej aviárnej influenzy.

(5)

Nemecko oznámilo Komisii výskyt ohniska vysokopatogénnej aviárnej influenzy podtypu H5N8 v chove na svojom území, kde je hydina chovaná v zajatí, a okamžite prijalo opatrenia požadované podľa smernice 2005/94/ES vrátane zriadenia ochranných pásiem a pásiem dohľadu, ktoré by mali byť vymedzené v častiach A a B prílohy k tomuto rozhodnutiu.

(6)	Komisia v spolupráci s Nemeckom preskúmala uvedené opatrenia a s uspokojením zistila, že hranice ochranných pásiem a pásiem dohľadu stanovené príslušným orgánom v uvedenom členskom štáte sú v dostatočnej vzdialenosti od daného miesta chovu s potvrdeným ohniskom.

(7)	S cieľom predísť akémukoľvek zbytočnému narušeniu obchodu v rámci Únie a prijatiu neodôvodnených prekážok obchodu tretími krajinami je nevyhnutné, aby sa na úrovni Únie urýchlene vymedzili ochranné pásma a pásma dohľadu zriadené v súvislosti s vysokopatogénnou aviárnou influenzou v Nemecku.

(8)	V tomto rozhodnutí by sa preto mali vymedziť ochranné pásma a pásma dohľadu v Nemecku, kde sa uplatňujú kontrolné opatrenia týkajúce sa zdravia zvierat stanovené v smernici 2005/94/ES, a stanoviť, ako dlho platí uvedená regionalizácia.

(9)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Nemecko zabezpečí, aby ochranné pásma a pásma dohľadu zriadené v súlade s článkom 16 ods. 1 smernice 2005/94/ES zahŕňali aspoň tie oblasti, ktoré sú uvedené v zozname v častiach A a B prílohy k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko.

V Bruseli 19. decembra 2014

Za Komisiu

Vytenis ANDRIUKAITIS

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13.

(2) Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29.

(3) Smernica Rady 2005/94/ES z 20. decembra 2005 o opatreniach Spoločenstva na kontrolu vtáčej chrípky a o zrušení smernice 92/40/EHS (Ú. v. EÚ L 10, 14.1.2006, s. 16).

PRÍLOHA

ČASŤ A

Ochranné pásmo uvedené v článku 1:

ISO kód krajiny	Členský štát	Kód (ak je k dispozícii)	Názov	Dátum skončenia uplatňovania v súlade s článkom 29 smernice 2005/94/ES
DE	Nemecko	PSČ	Oblasť zahŕňa:	9. január 2015
		26676 Barßel	V obci Barßel, okres Cloppenburg, Dolné Sasko: Od priesečníka železničnej trate s východnou hranicou obce Barßel pozdĺž hranice uvedenej obce južným, potom západným a severným smerom až po železničnú trať v Elisabethfehne a odtiaľ pozdĺž železničnej trate východným smerom až po východiskový bod na priesečníku železničnej trate s východnou hranicou obce.
		26689 Apen 26188 Edewecht	V obciach Apen a Edewecht, okres Ammerland, Dolné Sasko: Od priesečníka hranice okresu s Kortemoorstraße, Kortemoorstraße, Hübscher Berg, Lohorster Straße, Wittenberger Straße, Edewechter Straße, Rothenmethen, Kanalstraße, Am Voßbarg, poľnohospodárska cesta medzi „Am Voßbarg“ a „Am Jagen“, Am Jagen, Edewechter Straße, Ocholter Straße, Nordloher Straße, železničná trať smerom na Barßel až po hranicu okresu, pozdĺž tejto hranice juhovýchodným smerom až po priesečník hranice okresu a Kortenmoorstraße. Ochranné pásmo zahŕňa chovy s hydinou na oboch stranách všetkých ulíc, ktoré tvoria hranicu pásma.

ČASŤ B

Pásmo dohľadu uvedené v článku 1:

ISO kód krajiny	Členský štát	Kód (ak je k dispozícii)	Názov	Dátum skončenia uplatňovania v súlade s článkom 31 smernice 2005/94/ES
DE	Nemecko	PSČ	Oblasť zahŕňa:	18. január 2015
		26676 Barßel 26683 Saterland 26169 Friesoythe	V okrese Cloppenburg, Dolné Sasko: Od križovatky ciest B 401 a B 72 severným smerom pozdĺž cesty B 72 až po hranicu okresu a potom pozdĺž tejto hranice východným a juhovýchodným smerom až po cestu L 831 v Edewechterdamme a odtiaľ pozdĺž cesty L 831 (Altenoyther Straße) juhozápadným smerom až po Lahe-Ableiter a pozdĺž neho severozápadným smerom až po Buchweizendamm, pozdĺž neho po Ringstraße, Zum Kellerdamm, Vitusstraße, An der Mehrenkamper Schule, Mehrenkamper Straße a Lindenweg až po cestu K 297 (Schwaneburger Straße) a pozdĺž nej severozápadným smerom až po cestu B 401 a pozdĺž nej západným smerom až po východiskový bod na križovatke ciest B 401 a B 72.
		26689 Apen 26160 Bad Zwischen-ahn 26188 Edewecht 26655 Wester-stede	V obciach Apen, Bad Zwischenahn, Edewecht a v meste Westerstede, okres Ammerland, Dolné Sasko: Od priesečníka hranice okresu s Edamer Straße, Edamer Straße, Hauptstraße, Auf der Loge, Zur Loge, Lienenweg, Zur Tonkuhle, Burgfelder Straße, Wischenweg, Querensteder Straße, Langer Damm, An den Feldkämpen, Pollerweg, Ocholter Straße, Westerstede Straße, Steegenweg, Rostruper Straße, Rüschendamm, Torsholter Hauptstraße, Südholter Straße, Westersteder Straße, Westerloyer Straße, Strohen, In der Loge, Buernstreet, Am Damm, Moorweg, Plackenweg, Ihausener Straße, Eibenstraße, Eichenstraße, Klauhörner Straße, Am Kanal, Aper Straße, Stahlwerkstraße, Ginsterweg, Am Uhlenmeer, Grüner Weg, Südgeorgsfehner Straße, Schmuggelpadd, Wasserzug Bitsche, prípadne hranica okresu, Hauptstraße, pozdĺž hranice okresu juhovýchodným smerom až po priesečník hranice okresu s Edamer Straße. Pásmo dohľadu zahŕňa chovy s hydinou na oboch stranách všetkých ulíc, ktoré tvoria hranicu pásma.
		26847 Detern	V obci Jümme, časť Detern, okres Leer, Dolné Sasko: Vo východiskovom bode hranice okresu Cloppenburg-Leer na ceste B 72 na úrovni Ubbehausenu severným smerom na rohu ulíc „Borgsweg“ a „Lieneweg“, ďalej severným smerom na „Deelenweg“ a po ňom na „Handwiserweg“. Po ňom severovýchodným smerom na „Barger Straße“ a ďalej severným smerom na ulicu „Am Barger Schöpfswerkstief“. Po tejto ulici najprv východným a potom severným smerom na ulicu „Fennen“ a po tejto ulici severným smerom na ulicu „Zur Wassermühle“. Severným smerom cez Jümme po Aper Tief až po úroveň „Französischer Weg“ a tam na „Osterstraße“. Odtiaľ smerom k hranici okresu k Ammerlandu a po ňom až po východiskový bod na úrovni Ubbehausenu.

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/119

ROZHODNUTIE RADY PRE STABILIZÁCIU A PRIDRUŽENIE EÚ – SRBSKO č. 1/2014

zo 17. decembra 2014,

ktorým sa nahrádza protokol 3 k Dohode o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej o vymedzení pojmu „pôvodné výrobky“ a metódach administratívnej spolupráce

(2014/946/EÚ)

RADA PRE STABILIZÁCIU A PRIDRUŽENIE EÚ – SRBSKO,

so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej (1) podpísanú v Luxemburgu 29. apríla 2008, a najmä na jej článok 44,

so zreteľom na protokol 3 k Dohode o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej, týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce,

keďže:

(1)

Článok 44 Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej (ďalej len „dohoda“) odkazuje na protokol 3 týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce (ďalej len „protokol 3“), ktorý stanovuje pravidlá pôvodu a kumuláciu pôvodu medzi Úniou, Srbskom, Tureckom a ktoroukoľvek krajinou alebo ktorýmkoľvek územím zúčastnených na stabilizačnom a asociačnom procese Únie.

(2)	Článok 39 protokolu 3 stanovuje, že Rada pre stabilizáciu a pridruženie ustanovená podľa článku 119 dohody môže rozhodnúť o zmene ustanovení uvedeného protokolu.

(3)

Účelom Regionálneho dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (2) (ďalej len „dohovor“) je nahradiť protokoly o pravidlách pôvodu platné medzi krajinami paneuro-stredomorskej oblasti jediným právnym aktom. Srbsko a ostatní účastníci procesu stabilizácie a pridruženia zo západného Balkánu boli vyzvaní, aby sa pripojili k celoeurópskemu systému diagonálnej kumulácie pôvodu uvedenému v solúnskej agende, ktorý Európska rada schválila v júni 2003. Uvedení účastníci procesu boli k pristúpeniu k dohovoru vyzvaní rozhodnutím prijatým na Euro-stredomorskej ministerskej konferencii v októbri 2007.

(4)	Únia podpísala tento dohovor 15. júna 2011 a Srbsko dohovor podpísalo 12. novembra 2012.

(5)	Listinu o prijatí uložila Únia u depozitára dohovoru 26. marca 2012 a Srbsko uložilo listinu o prijatí 1. júla 2013. V dôsledku toho a na základe uplatnenia článku 10 ods. 3 dohovor nadobudol platnosť 1. mája 2012 vo vzťahu k Únii a 1. septembra 2013 vo vzťahu k Srbsku.

(6)	Keď k dohovoru nepristúpia všetky zmluvné strany predmetnej právnej úpravy kumulácie pôvodu súčasne, nemalo by to viesť k vzniku menej priaznivej situácie, než aká bola na základe protokolu 3 predtým.

(7)	Protokol 3 by sa preto mal nahradiť novým protokolom, aby odkazoval na dohovor,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Protokol 3 k Dohode o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce sa nahrádza znením uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.

Uplatňuje sa od 1. februára 2015.

V Bruseli 17. decembra 2014

Za Radu pre stabilizáciu a pridruženie

predsedníčka

J. JOKSIMOVIĆ

(1) Ú. v. EÚ L 278, 18.10.2013, s. 16.

(2) Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

PRÍLOHA

Protokol 3

týkajúci sa vymedzenia pojmu „pôvodné výrobky“ a metód administratívnej spolupráce

Článok 1

Uplatniteľné pravidlá pôvodu

Na účely vykonávania tejto dohody sa uplatňuje dodatok I a príslušné ustanovenia dodatku II k Regionálnemu dohovoru o paneuro-stredomorských preferenčných pravidlách pôvodu (1) („dohovor“).

Všetky odkazy na „príslušnú dohodu“ v dodatku I a v príslušných ustanoveniach dodatku II k dohovoru sa považujú za odkazy na túto dohodu.

Článok 2

Urovnávanie sporov

Keď v súvislosti s postupmi overovania podľa článku 32 dodatku I k dohovoru vzniknú spory, ktoré nie je možné urovnať medzi colnými orgánmi, ktoré žiadajú o overenie, a colnými orgánmi, ktoré sú zodpovedné za výkon tohto overenia, predkladajú sa Rade pre stabilizáciu a pridruženie.

Urovnávanie všetkých sporov medzi dovozcom a colnými orgánmi dovážajúcej krajiny sa riadi právnymi predpismi tejto krajiny.

Článok 3

Zmeny protokolu

Rada pre stabilizáciu a pridruženie môže rozhodnúť o zmenách ustanovení tohto protokolu.

Článok 4

Odstúpenie od dohovoru

1. Ak Európska únia alebo Srbsko písomne oznámi depozitárovi dohovoru svoj zámer odstúpiť od dohovoru podľa článku 9 dohovoru, Európska únia a Srbsko bezodkladne začnú rokovania o pravidlách pôvodu na účely vykonávania tejto dohody.

2. Až do nadobudnutia platnosti novo dohodnutých pravidiel pôvodu sa na túto dohodu naďalej uplatňujú pravidlá pôvodu obsiahnuté v dodatku I a v prípade potreby aj príslušné ustanovenia dodatku II k dohovoru uplatniteľné v momente odstúpenia od dohovoru. Od okamihu odstúpenia od dohovoru sa pravidlá pôvodu obsiahnuté v dodatku I a v prípade potreby aj príslušné ustanovenia dodatku II k dohovoru vykladajú tak, aby umožňovali dvojstrannú kumuláciu len medzi Európskou úniou a Srbskom.

Článok 5

Prechodné ustanovenia – kumulácia

1. Bez ohľadu na článok 3 dodatku I k dohovoru, pravidlá o kumulácii uvedené v článkoch 3 a 4 protokolu 3 k tejto dohode, ktoré Európska únia a Srbsko prijali pri uzatváraní dohody (2), sa naďalej uplatňujú medzi zmluvnými stranami tejto dohody dovtedy, kým sa dohovor začne uplatňovať na všetky zmluvné strany dohovoru uvedené v týchto článkoch 3 a 4.

2. Bez ohľadu na článok 16 ods. 5 a článok 21 ods. 3 dodatku I k dohovoru, keď sa kumulácia týka len štátov EZVO, Faerských ostrovov, Európskej únie, Turecka a účastníkov procesu stabilizácie a pridruženia, za dôkaz o pôvode možno považovať sprievodné osvedčenie EUR. 1 alebo vyhlásenie o pôvode.

(1) Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2013, s. 4.

(2) Ú. v. EÚ L 278, 18.10.2013, s. 16.

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/122

ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU ZRIADENÉHO NA ZÁKLADE DOHODY MEDZI EURÓPSKYM SPOLOČENSTVOM A JEHO ČLENSKÝMI ŠTÁTMI NA JEDNEJ STRANE A ŠVAJČIARSKOU KONFEDERÁCIOU NA STRANE DRUHEJ O VOĽNOM POHYBE OSÔB č. 1/2014

z 28. novembra 2014,

ktorým sa mení príloha II k uvedenej dohode o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

(2014/947/EÚ)

SPOLOČNÝ VÝBOR,

so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (1) (ďalej len „dohoda“), a najmä na jej články 14 a 18,

keďže:

(1)	Dohoda bola podpísaná 21. júna 1999 a nadobudla platnosť 1. júna 2002.

(2)	Príloha II k dohode o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia bola nahradená rozhodnutím spoločného výboru č. 1/2012 z 31. marca 2012 (2).

(3)

Príloha II k dohode by sa mala aktualizovať, aby zohľadňovala nové právne akty legislatívy Európskej únie, ktoré odvtedy nadobudli účinnosť, najmä zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (3) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (4), ktoré prinieslo nariadenie Komisie (EÚ) č. 1244/2010 (5), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 (6) a nariadenie Komisie (EÚ) č. 1224/2012 (7).

(4)	Mali by sa zohľadniť aj rozhodnutia a odporúčania, ktoré prijala Správna komisia pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 a nariadenia (ES) č. 987/2009 po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia spoločného výboru č. 1/2012.

(5)	Príloha II k dohode by sa mala aktualizovať v súlade so zmenami príslušných právnych aktov Európskej únie,

ROZHODOL TAKTO:

Článok 1

Príloha II k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb (ďalej len „dohoda“) sa mení tak, ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Toto rozhodnutie je vyhotovené v anglickom, bulharskom, českom, dánskom, estónskom, fínskom, francúzskom, gréckom, holandskom, chorvátskom, litovskom, lotyšskom, maďarskom, maltskom, nemeckom, poľskom, portugalskom, rumunskom, slovenskom, slovinskom, španielskom, švédskom a talianskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť prvým dňom druhého mesiaca nasledujúceho po dátume jeho prijatia spoločným výborom.

V Bruseli 28. novembra 2014

Za Spoločný výbor

predseda

Mario GATTIKER

(1) Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 6.

(2) Ú. v. EÚ L 103, 13.4.2012, s. 51.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1).

(5) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1244/2010 z 9. decembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 Text s významom pre EHP a pre Švajčiarsko (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2010, s. 35).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 Text s významom pre EHP a dohodu EÚ/Švajčiarsko (Ú. v. EÚ L 149, 8.6.2012, s. 4).

(7) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1224/2012 z 18. decembra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (Ú. v. EÚ L 349, 19.12.2012, s. 45).

PRÍLOHA

Príloha II k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb sa mení takto:

V oddiele A: Právne akty, na ktoré sa odkazuje, v bode 1 sa slová „zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh (1)“ nahrádzajú takto:

„zmenené:

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh (2),

—

nariadením Komisie (EÚ) č. 1244/2010 z 9. decembra 2010, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (3),

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (4),

—

nariadením Komisie (EÚ) č. 1224/2012 z 18. decembra 2012, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (5).

(2) Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 43."

(3) Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2010, s. 35."

(4) Ú. v. EÚ L 149, 8.6.2012, s. 4."

(5) Ú. v. EÚ L 349, 19.12.2012, s. 45.“"

V oddiele A: Právne akty, na ktoré sa odkazuje, v bode 1 pod nadpisom „Na účely tejto dohody sa nariadenie (ES) č. 883/2004 upravuje takto:“ sa záznam v písm. h) bode 1, a to slová „federálny zákon o doplnkových dávkach z 19. marca 1965“ nahrádzajú takto:

„federálny zákon o doplnkových dávkach zo 6. októbra 2006“.

V oddiele A: Právne akty, na ktoré sa odkazuje, v bode 2 sa za slová „Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (6)“ vkladá tento text:

„zmenené:

—

—	nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 (8),

—

(7) Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2010, s. 35."

(8) Ú. v. EÚ L 149, 8.6.2012, s. 4."

(9) Ú. v. EÚ L 349, 19.12.2012, s. 45.“"

V oddiele A: Právne akty, na ktoré sa odkazuje, v bode 2 sa pod nadpisom „Na účely tejto dohody sa nariadenie (ES) č. 987/2009 upravuje takto:“ vypúšťajú tieto slová:

„Dojednanie medzi Švajčiarskom a Talianskom zo 20. decembra 2005, ktorým sa stanovujú osobitné postupy na náhradu dávok zdravotnej starostlivosti“.

V oddiele B: Právne akty, ktoré musia zmluvné strany náležite zohľadniť, sa za bod 21 dopĺňa tento text:

„22.

Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. E2 z 3. marca 2010 o stanovení postupu riadenia zmien týkajúcich sa údajov subjektov vymedzených v článku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, ktoré sú uvedené v elektronickom adresári tvoriacom neoddeliteľnú súčasť EESSI (10),

23.	Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. E3 z 19. októbra 2011 o prechodnom období definovanom v článku 95 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 (11),

24.	Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H6 zo 16. decembra 2010 o uplatňovaní určitých zásad týkajúcich sa sčítania dôb podľa článku 6 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (12),

25.	Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. S8 z 15. júna 2011 o uznaní nároku na protézy, väčšie prístroje alebo iné významné vecné dávky na základe článku 33 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (13),

26.	Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. U4 z 13. decembra 2011 o postupoch náhrady podľa článku 65 ods. 6 a 7 nariadenia (ES) č. 883/2004 a článku 70 nariadenia (ES) č. 987/2009 (14).

(10) Ú. v. EÚ C 187, 10.7.2010, s. 5. (Electronic Exchange of Social Security Information – elektronická výmena informácií o sociálnom zabezpečení)."

(11) Ú. v. EÚ C 12, 14.1.2012, s. 6."

(12) Ú. v. EÚ C 45, 12.2.2011, s. 5."

(13) Ú. v. EÚ C 262, 6.9.2011, s. 6."

(14) Ú. v. EÚ C 57, 25.2.2012, s. 4.“"

V oddiele C: Právne akty, ktoré vezmú zmluvné strany na vedomie, sa za bod 2 dopĺňa tento text:

„3.	Odporúčanie Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. S1 z 15. marca 2012, týkajúce sa finančných aspektov cezhraničného darcovstva orgánov (15).

(15) Ú. v. EÚ C 240, 10.8.2012, s. 3.“"

(1) Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 43.

(6) Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1.

23.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 367/126

Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) č. 1159/2014 z 30. októbra 2014, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku

( Úradný vestník Európskej únie L 311 z 31. októbra 2014 )

Na strane 4 v prílohe v časti II v názve:

namiesto:

„II.	Záznamy o nasledujúcich osobách a subjektoch uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2012/642/SZBP sa nahrádzajú záznamami uvedenými nižšie.“

má byť:

„II.	Záznamy o nasledujúcich osobách a subjektoch uvedené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 765/2006 sa nahrádzajú záznamami uvedenými nižšie.“

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 367

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 57 23. decembra 2014

Obsah		I Legislatívne akty	Strana
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady č. 940/2014/EÚ zo 17. decembra 2014 o systéme tzv. octroi de mer (námornej dane) vo francúzskych najvzdialenejších regiónoch	1

	II Nelegislatívne akty
	MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	2014/941/EÚ
*	Rozhodnutie Rady z 27. júna 2013 o uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Kanadou o spolupráci v colnej oblasti, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s bezpečnosťou dodávateľského reťazca	8
	Dohoda medzi Európskou úniou a Kanadou o spolupráci v colnej oblasti v záležitostiach súvisiacich s bezpečnosťou dodávateľského reťazca	10
	NARIADENIA
*	Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1377/2014 z 18. decembra 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES, Euratom) č. 1150/2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2007/436/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev	14
*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1378/2014 zo 17. októbra 2014, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 a prílohy II a III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013	16
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1379/2014 zo 16. decembra 2014, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitých výrobkov zo skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa mení vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 248/2011, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z nekonečného skleneného vlákna s pôvodom v Čínskej ľudovej republike	22
*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1380/2014 zo 17. decembra 2014, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 595/2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003, ktorým sa stanovujú poplatky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov	82
	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1381/2014 z 22. decembra 2014, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	83
	SMERNICE
*	Smernica Rady 2014/112/EÚ z 19. decembra 2014, ktorou sa vykonáva Európska dohoda o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave, ktorú uzatvorili Európsky zväz riečnej plavby (EBU), Európska organizácia lodných kapitánov (ESO) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF) ( 1 )	86
	ROZHODNUTIA
	2014/942/EÚ
*	Rozhodnutie Rady zo 17. decembra 2014, ktorým sa vymenúva nemecký člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru	96
	2014/943/EÚ
*	Vykonávacie rozhodnutie Rady z 19. decembra 2014 o vymenovaní predsedu, podpredsedu a ostatných členov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií na plný úväzok	97
	2014/944/EÚ
*	Rozhodnutie Komisie z 11. júna 2014 o štátnej pomoci SA.26818 (C 20/10) (ex N 536/08 & NN 32/10), ktorú poskytlo Taliansko spoločnosti Società per la gestione dell'aeroporto dello Stretto (SO.G.A.S.) [oznámené pod číslom C(2014)3571] ( 1 )	99
	2014/945/EÚ
*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 19. decembra 2014 o určitých ochranných opatreniach v súvislosti s vysokopatogénnou aviárnou influenzou podtypu H5N8 v Nemecku [oznámené pod číslom C(2014) 10261] ( 1 )	115
	AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI
	2014/946/EÚ
*	Rozhodnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Srbsko č. 1/2014 zo 17. decembra 2014, ktorým sa nahrádza protokol 3 k Dohode o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej o vymedzení pojmu pôvodné výrobky a metódach administratívnej spolupráce	119
	2014/947/EÚ
*	Rozhodnutie spoločného výboru zriadeného na základe Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb č. 1/2014 z 28. novembra 2014, ktorým sa mení príloha II k uvedenej dohode o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia	122

		Korigendá
	*	Korigendum k vykonávaciemu nariadeniu Rady (EÚ) č. 1159/2014 z 30. októbra 2014, ktorým sa vykonáva článok 8a ods. 1 nariadenia (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku ( Ú. v. EÚ L 311, 31.10.2014 )	126