11.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 354/17

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1313/2014

z 10. decembra 2014,

ktorým sa na základe preskúmanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (základné nariadenie), a najmä na jeho článok 11 ods. 2,

keďže:

1. POSTUP

1.1. Platné opatrenia

(1)

Rada nariadením (ES) č. 1355/2008 (2) uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Čína). Opatrenia mali formu osobitného cla pre jednotlivé spoločnosti v rozpätí od 361,4 EUR za tonu do 531,2 EUR za tonu čistej hmotnosti výrobku.

(2)	Tieto opatrenia zrušil Súdny dvor EÚ 22. marca 2012 (3), ale 18. februára 2013 boli opätovne uložené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 158/2013 (4).

1.2. Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (5) platných konečných antidumpingových opatrení Komisia prijala 12. augusta 2013 žiadosť o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia. Žiadosť predložila Federación Nacional de Asociaciones de Transformados Vegetales y Alimentos Procesados (FENAVAL) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 75 % celkovej výroby určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov v Únii.

(4)	Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti konečných antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu dumpingu a opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

1.3. Začatie preskúmania pred uplynutím platnosti

(5)

Komisia po porade s poradným výborom dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, a 25. októbra 2013 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (6) (oznámenie o začatí preskúmania) oznámila začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

1.4. Prešetrovanie

1.4.1. Obdobie revízneho prešetrovania a posudzované obdobie

(6)

Prešetrovanie pokračovania dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 (obdobie revízneho prešetrovania). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2009 do konca obdobia revízneho prešetrovania (posudzované obdobie).

1.4.2. Strany, ktorých sa prešetrovanie týka

(7)

Komisia o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti informovala tieto strany: žiadateľa, výrobcov v Únii a ich príslušné združenia, známych vyvážajúcich výrobcov v Číne a v potenciálnych analogických krajinách, neprepojených dovozcov v Únii a ich príslušné združenia, dodávateľov pre výrobcov v Únii a ich príslušné združenia, jedno združenie spotrebiteľov v Únii, o ktorom bolo známe, že sa ho konanie týka, a zástupcov vyvážajúcej krajiny. Tieto strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požadovať vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí preskúmania.

(8)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov v Číne a neprepojených dovozcov v Únii sa považovalo za vhodné preskúmať, či by sa nemal použiť výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v kladnom prípade k nemu pristúpiť, boli uvedené strany požiadané, aby sa prihlásili do 15 dní od začatia preskúmania a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí preskúmania.

(9)	Keďže požadované informácie predložila len jedna skupina vyvážajúcich výrobcov z Číny, vybrať vzorku vyvážajúcich výrobcov sa nepovažovalo za potrebné.

(10)

Pokiaľ ide o neprepojených dovozcov, bolo identifikovaných 32, ktorí boli zároveň vyzvaní, aby poskytli informácie potrebné na výber vzorky. Tieto informácie poskytlo sedem z nich, z ktorých boli do vzorky vybraní traja. Z nich však v stanovenej lehote len dvaja potvrdili, že chcú byť zaradení do vzorky.

(11)

Na základe uvedených súvislostí Komisia zaslala dotazníky zainteresovaným stranám a stranám, ktoré sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí preskúmania. Odpovede poslalo päť výrobcov z Únie, jeden spolupracujúci vyvážajúci výrobca z Číny, dvaja neprepojení dovozcovia, osem dodávateľov pre výrobcov z Únie, jedno združenie dodávateľov pre výrobcov z Únie a jeden výrobca v analogickej krajine.

(12)	Dve združenia dovozcov sa prihlásili ako zainteresované strany. Svoje pripomienky predložili aj piati neprepojení dovozcovia.

(13)	Pokiaľ ide o výrobcov z analogickej krajiny, boli identifikované štyri spoločnosti, ktoré boli zároveň vyzvané, aby poskytli potrebné informácie. To urobila len jedna z nich, ktorá súhlasila aj s overovacou návštevou.

(14)

Komisia overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie pravdepodobnosti pokračovania dumpingu a opätovného výskytu ujmy a na určenie záujmu Únie. Overovacie návštevy sa uskutočnili v priestoroch týchto zainteresovaných strán:

výrobcovia z Únie:

—	Halcon Foods S.A.U., Murcia, Španielsko,

—	Conservas y Frutas S.A., Murcia, Španielsko,

—	Agricultura y Conservas S.A., Algemesí (Valencia), Španielsko,

—	Industrias Videca S.A., Villanueva de Castellón (Valencia), Španielsko;

vyvážajúci výrobca z Číny:

—	Zhejiang Taizhou Yiguan Food Co., Ltd., Čína, a jeho prepojená spoločnosť Zhejiang Merry Life Food Co., Ltd.;

neprepojení dovozcovia z Únie:

—	Wünsche Handelsgesellschaft International mbH & Co KG, Hamburg, Nemecko,

—	I. Schroeder KG (GmbH & Co), Hamburg, Nemecko;

výrobca z analogickej krajiny:

—	Frigo-Pak Gida Maddeleri Sanayi Ve Ticaret A.S., Turecko.

1.5. Zverejnenie základných skutočností a vypočutia

(15)

Komisia zverejnila 13. októbra 2014 základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých mala v úmysle uložené antidumpingové clá (konečné zverejnenie). V nadväznosti na konečné zverejnenie viaceré zainteresované strany predložili písomné pripomienky vrátane svojho stanoviska ku konečným zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, dostali možnosť byť vypočuté. Traja dovozcovia, ktorí o to požiadali, dostali možnosť byť spoločne vypočutí v prítomnosti úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach. Jedno európske združenie obchodníkov, ktoré o to požiadalo, dostalo možnosť byť vypočuté v prítomnosti zástupcov útvarov Komisie.

2. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

2.1. Príslušný výrobok

(16)

Príslušným výrobkom, ktorý je predmetom tohto preskúmania, je ten istý výrobok ako v prípade pôvodného prešetrovania, t. j. upravené alebo konzervované mandarínky (vrátane tangerínok a satsumov), klementínky, wilkingy a iné podobné citrusové hybridy neobsahujúce pridaný alkohol, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, tak ako sú vymedzené v rámci položky KN 2008, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušný výrobok“), v súčasnosti zatriedené pod číselné znaky KN 2008 30 55, 2008 30 75 a ex 2008 30 90.

(17)	Príslušný výrobok sa získava olúpaním a rozdelením určitých odrôd malého citrusového ovocia (najmä satsumov), ktoré sa potom balia v náleve z cukrového sirupu, šťavy alebo vody v rôznych veľkostiach, aby uspokojili špecifické požiadavky rôznych trhov.

(18)

Satsumy, klementínky a iné malé citrusové ovocie sú všeobecne známe pod spoločným názvom „mandarínky“. Väčšina týchto rôznych odrôd ovocia je vhodná na použitie ako čerstvý výrobok alebo na spracovanie. Sú si podobné a výrobky získané ich úpravou alebo konzervovaním sa preto považujú za jeden výrobok.

2.2. Podobný výrobok

(19)

Výrobcovia z Únie argumentovali, že dovezený výrobok a výrobok z Únie sú si podobné z týchto dôvodov:

—	obidva výrobky majú rovnaké alebo veľmi podobné fyzické vlastnosti, ako napríklad chuť, tvar, veľkosť a štruktúru,

—	predávajú sa prostredníctvom rovnakých alebo podobných kanálov a konkurujú si najmä cenou,

—	obidva majú rovnaké alebo podobné konečné použitia,

—	sú ľahko zameniteľné,

—	na colné účely sú zatriedené pod tie isté číselné znaky kombinovanej nomenklatúry.

(20)	Určití dovozcovia na druhej strane tvrdili, že dovezený výrobok má vyššiu kvalitu, keďže obsahuje menej rozpadnutých častí (maximálne 5 %), a má aj lepšiu chuť, vzhľad a štruktúru než výrobok Únie. Takisto tvrdili, že dovezený výrobok sa od výrobku Únie líši vôňou.

(21)	Komisia tieto tvrdenia preskúmala a vzhľadom na dostupné údaje dospela k záveru, že tvrdenia výrobného odvetvia Únie uvedené v odôvodnení 19 sú správne.

(22)

Pokiaľ ide o tvrdenia dovozcov, museli sa zamietnuť z týchto dôvodov:

Niektoré kvalitatívne rozdiely týkajúce sa obsahu rozpadnutých častí, chuti, vzhľadu, vône a štruktúry nemali vplyv na základné vlastnosti výrobku. Dovezený výrobok je stále zameniteľný s výrobkom Únie a má aj rovnaké alebo podobné konečné použitia ako výrobok Únie. Výrobcovia z Únie predávali svoj výrobok aj s vyšším podielom rozpadnutých častí počas posudzovaného obdobia dovozcom aj rovnakým kategóriám používateľov/spotrebiteľov (napríklad veľkoobchodným reťazcom a dodávateľom pre pekárske odvetvie), ktorým výrobok dodávali aj dovozcovia. Okrem toho jeden veľkoobchodný reťazec v Európskej únii takisto potvrdil, že výrobok s pôvodom v Európe aj v Číne predával pod tou istou značkou a ochrannou známkou.

Maximálny obsah 5 % rozpadnutých častí nie je len výlučnou vlastnosťou dovezeného výrobku. Prešetrovanie v skutočnosti odhalilo, že výrobcovia z Únie ponúkajú širokú škálu výrobkov rôznej kvality s rôznymi percentuálnymi podielmi rozpadnutých častí vrátane výrobkov s maximálnym obsahom 5 % týchto častí. Niektorí dovozcovia si výrobok s maximálnym obsahom 5 % rozpadnutých častí kúpili od výrobcov z Únie.

(23)	Podobne ako v prípade pôvodného prešetrovania sa preto dovezený výrobok a výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie považujú za podobný výrobok v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

3. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA DUMPINGU

3.1. Úvodné poznámky

(24)	V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení povedie k pokračovaniu dumpingu.

(25)

Ako sa uvádza v odôvodnení 9, vzhľadom na skutočnosť, že spolupracovala len jedna skupina spoločností, nebolo potrebné vybrať vzorku vyvážajúcich výrobcov v Číne. Objem dovozu príslušného výrobku z Číny do Únie zo strany tejto spoločnosti počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval približne 12 % až 20 % (rozpätie sa uvádza z dôvodu zachovania dôvernosti).

3.2. Dumpingový dovoz počas obdobia revízneho prešetrovania

3.2.1. Analogická krajina

(26)

V súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota musela určiť na základe cien alebo vytvorenej hodnoty získanej vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (analogická krajina) alebo ceny, za akú sa predáva výrobok z tejto tretej krajiny do iných krajín vrátane Únie, alebo ak to nie je možné, na inom odôvodnenom základe vrátane ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej v Únii za podobný výrobok, ktorá by sa v prípade potreby riadne upravila takým spôsobom, aby zahŕňala primerané ziskové rozpätie.

(27)	V oznámení o začatí preskúmania Komisia oznámila svoj zámer použiť Turecko ako vhodnú analogickú krajinu na určenie normálnej hodnoty pre Čínu a vyzvala zainteresované strany, aby v tejto súvislosti poskytli svoje stanovisko.

(28)	Komisia v súvislosti s návrhom určiť Turecko ako analogickú krajinu nedostala žiadne pripomienky. Žiadna zo zainteresovaných strán nenavrhla alternatívnych výrobcov podobného výrobku z analogickej krajiny.

(29)	Kompletne vyplnený dotazník predložil včas len jeden z oslovených tureckých vyvážajúcich výrobcov, Frigo-Pak, ktorý súhlasil aj s overovaním na mieste vo svojich priestoroch.

3.2.2. Normálna hodnota

(30)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia bola normálna hodnota určená na základe overených informácií získaných od výrobcu v Turecku. Táto spoločnosť nepredávala podobný výrobok na domácom trhu, a preto bola normálna hodnota určená v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia s použitím výrobných nákladov a v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. b) s pripočítaním primeraného percentuálneho podielu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a v súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) primeraného ziskového rozpätia. Použitou mierou predajných, všeobecných a administratívnych nákladov je miera predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vynaložených týmto výrobcom v súvislosti s objemom jeho predaja iných konzervovaných výrobkov na domácom trhu, pričom táto miera dosahovala 10 % až 20 % (rozpätie sa uvádza z dôvodu zachovania dôvernosti). Použitou mierou zisku je tá istá miera ako miera použitá pri pôvodnom prešetrovaní, t. j. 6,8 %, čo predstavuje zisk dosiahnutý výrobným odvetvím EÚ pred tým, než utrpelo ujmu v dôsledku dumpingového dovozu z Číny.

3.2.3. Vývozná cena

(31)	Vývozný predaj spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu do Únie sa uskutočnil priamo nezávislým zákazníkom usadeným v Únii. V súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia sa vývozná cena určila na základe ceny skutočne zaplatenej alebo splatnej za výrobok pri jeho predaji na vývoz z Číny do Únie.

3.2.4. Porovnanie

(32)	Porovnanie normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa uskutočnilo na základe cien zo závodu.

(33)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny spolupracujúceho vyvážajúceho vývozcu sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vykonali náležité úpravy na základe rozdielov v nákladoch na prepravu, nákladoch na poistenie, províziách a bankových poplatkoch, ktoré mali vplyv na ceny a porovnateľnosť cien.

3.2.5. Dumpingové rozpätie

(34)	Ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, dumpingové rozpätie bolo určené na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou.

(35)	V prípade spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu z uvedeného porovnania vyplynula existencia dumpingu. Dumpingové rozpätie dosahovalo viac než 60 %.

(36)

V prípade Číny ako celku z porovnania váženej priemernej vývoznej ceny čínskeho dovozu príslušného výrobku podľa údajov nahlásených Eurostatom a váženej priemernej normálnej hodnoty určenej pre analogickú krajinu (náležite upravenej s cieľom zohľadniť pravdepodobné zloženie výrobkov v rámci čínskeho dovozu vzhľadom na zloženie výrobkov v rámci predaja spolupracujúceho výrobcu vyvážajúceho do EÚ v prípade porovnateľných druhov výrobku) takisto vyplynula existencia značného dumpingu, dokonca ešte na vyššej úrovni.

(37)

V nadväznosti na konečné zverejnenie európske obchodné združenie tvrdilo, že na rozdiel od čínskych vyvážajúcich výrobcov a španielskych výrobcov nemalo možnosť overiť presné výpočty (dumpingu a ujmy), a preto požiadalo Komisiu, aby mu poskytla podrobnosti o výpočte dumpingu. Počas vypočutia v prítomnosti úradníka pre vypočutie sa traja dovozcovia takisto vyjadrili, že by boli uprednostnili, keby mali k dispozícii podrobnosti o výpočte dumpingu.

(38)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že údaje, z ktorých Komisia vychádza pri svojich výpočtoch, obsahujú obchodné tajomstvo a dôverné informácie. Spolupracujúcemu vyvážajúcemu výrobcovi, ktorý takéto údaje poskytol, sa náležite sprístupnili osobitné podrobné informácie o výpočte dumpingu a ujmy, ku ktorým nemal žiadne pripomienky ani nepožadoval ďalšie objasnenie. Komisia tieto údaje nemôže sprístupniť na účely preskúmania inými zainteresovanými stranami bez toho, aby porušila ich dôverný charakter. Všetkým zainteresovaným stranám však boli sprístupnené informácie o metodike použitej Komisiou, ako sa uvádza v odôvodneniach 30 až 36. Úradník pre vypočutie počas uvedeného vypočutia informoval dovozcov o tom, že ho môžu požiadať o overenie výpočtu Komisie v prípade, že by mali pochybnosti o jeho presnosti. Traja dovozcovia však v tejto súvislosti úradníka pre vypočutie nepožiadali o to, aby zasiahol.

(39)

V každom prípade dumpingové rozpätie vypočítalo aj samotné európske obchodné združenie, ktoré porovnalo priemerné dovozné ceny z Číny podľa Eurostatu s priemernými dovoznými cenami z Turecka podľa Eurostatu. Podľa uvedeného obchodného združenia by z takéhoto porovnania vyplynula nižšia úroveň dumpingu – približne 30 %. V tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenať, že pri preskúmaní pred uplynutím platnosti má presná úroveň dumpingu menší význam než pri prešetrovaní, v rámci ktorého sa stanovuje úroveň cla. V druhom rade, tak ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 30 až 33, výpočet Komisie vychádza z „reálnych“ údajov o normálnej hodnote, ktoré poskytol spolupracujúci a overený turecký výrobca a porovnanie s čínskymi vývoznými cenami sa uskutočnilo na podrobnej úrovni. Z tohto dôvodu sa údaje, z ktorých Komisia vychádzala pri svojom výpočte, považujú za oveľa spoľahlivejšie a presnejšie než odhad, ktorý vo svojich pripomienkach k zverejneniu navrhlo združenie.

(40)

Počas vypočutia v prítomnosti úradníka pre vypočutie traja dovozcovia ďalej tvrdili, že k žiadnemu dumpingu nedošlo. Svoje tvrdenie založili na skutočnosti, že Komisia zistila, že priemerné predajné ceny spolupracujúceho čínskeho vyvážajúceho výrobcu na viacerých významných trhoch mimo EÚ boli nižšie než priemerná predajná cena na trhu Únie. Toto tvrdenie sa musí zamietnuť vzhľadom na to, že dumping je predaj na danom trhu za ceny nižšie než normálna hodnota, a nie za ceny nižšie, než sú ceny ponúkané na trhoch iných tretích krajín.

3.3. Vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení

3.3.1. Úvodná poznámka

(41)

V nadväznosti na zistenie o existencii dumpingu počas obdobia revízneho prešetrovania sa prešetrila pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade zrušenia opatrení a analyzovali sa tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne, objem a ceny dumpingového dovozu z Číny, atraktívnosť trhu Únie vo vzťahu k dovozu z Číny.

(42)

Počas veľkej časti RIP neboli v EÚ platné žiadne opatrenia, keďže boli zrušené (pozri odôvodnenie 2). Počas uvedeného obdobia bez opatrení dovoz počas sezóny 2011/2012 dosiahol najvyššiu úroveň a po zvyšok obdobia revízneho prešetrovania následne klesal. To v skutočnosti odzrkadľuje skôr efekt hromadenia zásob než skutočný nárast či pokles spotreby a pripisuje sa to vysokej úrovni čínskeho dovozu v období od marca do júla 2012, keď opatrenia neboli v platnosti.

3.3.2. Výrobná kapacita, domáca spotreba a vývozná kapacita čínskych výrobcov

(43)	Pokiaľ ide o celkovú čínsku výrobnú a voľnú kapacitu, Komisia nezískala informácie od žiadneho z čínskych výrobcov ani od iných zainteresovaných strán. Komisia v súlade s článkom 18 základného nariadenia vychádzala pri svojich zisteniach z dostupných skutočností.

(44)

Podľa správy uverejnenej Útvarom pre zahraničné poľnohospodárske výrobky pôsobiacim v rámci Ministerstva poľnohospodárstva USA (FSA/USDA), ktorá bola zahrnutá do žiadosti o preskúmanie a ktorá je dostupná aj verejnosti (7), sa množstvo čerstvých mandarínok určených na spracovanie, t. j. na výrobu konzervovaných mandarínok, zvýšilo v Číne o 27 % v období od rokov 2009/2010 (520 000 ton) do obdobia revízneho prešetrovania (660 000 ton). Výroba čínskych konzervovaných mandarínok sa vyvíjala podobne. Podľa uvedenej správy Čína zvýšila objem výroby konzervovaných mandarínok z 347 000 ton počas sezóny 2009/2010 na 440 000 ton v období revízneho prešetrovania. Okrem toho podľa odhadov uvedených v správe čínska domáca spotreba konzervovaných mandarínok dosiahla počas sezóny 2013/2014 približne 100 000 až 150 000 ton. Vzhľadom na to, že v inom verejne dostupnom zdroji sa objem uvedenej domácej spotreby odhadoval na 50 000 až 100 000 ton (8), odhad domácej spotreby vo výške 100 000 ton sa zdá primeraný. S prihliadnutím na uvedené informácie množstvo čínskych konzervovaných mandarínok dostupných na vývoz možno v období revízneho prešetrovania odhadnúť približne na 340 000 ton.

(45)

V iných dostupných zdrojoch sa uvádzajú mierne odlišné odhady množstva čínskych konzervovaných mandarínok dostupných na vývoz v období rokov 2009 až 2014 (9). Napriek týmto rozdielom sa však vo všetkých zdrojoch uvádza, že množstvo čínskych konzervovaných mandarínok dostupných na vývoz bolo za každú nahlásenú sezónu v období rokov 2009 až 2013 aspoň 300 000 ton. V žiadnom zo zdrojov sa neuvádza, že množstvo čínskych konzervovaných mandarínok dostupných na vývoz by sa mohlo v budúcnosti výrazne znížiť.

3.3.3. Atraktívnosť trhu Únie

(46)

Hoci objem dovozu z Číny počas obdobia revízneho prešetrovania dosahoval 19 253 ton, z údajov o dovoze získaných pri pôvodnom prešetrovaní, ktoré sa týkalo obdobia rokov 2002 až 2007, vyplýva, že čínski výrobcovia môžu za jednu sezónu doviezť na trh Únie viac než 60 000 ton. Potvrdili to aj údaje Eurostatu o dovoze týkajúce sa sezóny 2011/2012. Vysoký objem dovozu počas sezóny 2011/2012, teda v období, počas ktorého opatrenia väčšinu času neboli v platnosti (konkrétne od 22. marca 2012), navyše dokazuje, že Únia je pre čínskych výrobcov atraktívnym trhom z hľadiska cien a že v prípade zrušenia antidumpingových opatrení by sa na trh Únie dostal značný objem čínskych dumpingových dovozov.

(47)

Na základe skutočnosti, že Čína v období rokov 2002 až 2007 (keď neboli uložené žiadne antidumpingové opatrenia) vyviezla do Únie v priemere za každú sezónu oveľa viac konzervovaných mandarínok (o 36 %) než v období rokov 2009 až 2013 (keď boli uložené clá, okrem obdobia od 22. marca 2012 do 23. februára 2013), hoci celkový objem dostupný pre čínsky vývoz do celého sveta bol nižší v prvom období než v druhom, sa ešte viac potvrdzuje pravdepodobnosť, že v prípade zrušenia opatrení dôjde k nárastu objemu vývozu čínskych výrobcov do Únie na úroveň pozorovanú počas pôvodného prešetrovania.

3.3.4. Vývozné ceny do tretích krajín

(48)

Pokiaľ ide o vývoz do tretích krajín, z prešetrovania vyplynulo, že v období revízneho prešetrovania boli priemerné predajné ceny vývozu spolupracujúcich spoločností na niekoľko významných trhov (ako napríklad Japonsko, Malajzia, Filipíny, Thajsko) nižšie než priemerné predajné ceny vývozu do Únie. Možno preto očakávať, že pri absencii opatrení by spolupracujúci vyvážajúci výrobca presunul aspoň časť tohto vývozu do Únie.

(49)

Aj čínske vývozné štatistiky týkajúce sa upravených a/alebo konzervovaných citrusových plodov v hermeticky uzavretých nádobách poukazujú na to, že pravdepodobne dôjde k presmerovaniu čínskeho vývozu do Únie. Na základe uvedených štatistík sa odhaduje, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa do vývozných destinácií predalo približne 20 000 ton príslušného výrobku za nižšie priemerné ceny než ceny v EÚ, hoci na týchto trhoch sa na dovoz z Číny neuplatňovali žiadne antidumpingové clá. Počas obdobia revízneho prešetrovania uvedený objem zodpovedal objemu domáceho predaja výrobného odvetvia Únie a 71 % celkového objemu výroby výrobného odvetvia Únie. Inými slovami – vzhľadom na súčasnú veľkosť európskeho trhu s konzervovanými mandarínkami (s celkovou spotrebou EÚ vo výške 44 523 ton) a podľa informácií z čínskych vývozných štatistík by súčasný objem čínskeho vývozu do EÚ spolu s potenciálnym objemom, v prípade ktorého by z ekonomického hľadiska bolo zmysluplné presmerovať ho do Únie, uspokojil takmer celý dopyt EÚ po konzervovaných mandarínkach.

3.3.5. Záver o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

(50)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že čínsky dovoz sa počas obdobia revízneho prešetrovania na trhu Únie naďalej uskutočňoval za dumpingové ceny. Vzhľadom na pokračovanie dumpingu, na skutočnosť, že trh Únie je významným trhom, ktorý bol v minulosti zaujímavý pre čínskych vývozcov, na výrobné kapacity dostupné v Číne, ktoré presahujú celkovú spotrebu Únie, ako aj na preukázanú ochotu a schopnosť čínskych výrobcov zvýšiť rýchlo objem vývozu do Únie v prípade, že by to bolo výhodné, sa dospelo k záveru, že pokračovanie dumpingu v prípade zrušenia opatrení je pravdepodobné.

4. UJMA

4.1. Všeobecné poznámky

(51)

Zber mandarínok sa uskutočňuje na jeseň a v zime, pričom obdobie zberu a spracovania sa začína na začiatku októbra a končí sa približne na konci januára (v prípade určitých odrôd vo februári alebo v marci) nasledujúceho roka. O väčšine zmlúv o kúpe (napríklad zo strany neprepojených dovozcov) a predaji sa rokuje v prvých mesiacoch každej sezóny. Odvetvie konzervovaných mandarínok sa riadi pravidlom, že sezóna (čiže obdobie od 1. októbra jedného roku do 30. septembra nasledujúceho roku) sa používa ako základ na porovnanie. Rovnako ako v prípade pôvodného prešetrovania Komisia toto pravidlo uplatnila aj pri svojej analýze.

4.2. Výroba v Únii a výrobné odvetvie Únie

(52)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábali v Únii podobný výrobok piati výrobcovia z Únie. Celkový objem výroby podobného výrobku v Únii počas obdobia revízneho prešetrovania bol určený na základe vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli štyria jednotliví výrobcovia a ktoré boli overené počas overenia na mieste. Výroba posledného výrobcu, ktorý riadne nespolupracoval a u ktorého sa nekonalo overovanie na mieste, vychádzala z dotazníka vyplneného týmto výrobcom, ktorý bol krížovo skontrolovaný s údajmi uvedenými v podnete. Na tomto základe sa celkový objem výroby Únie počas obdobia revízneho prešetrovania odhadol približne na 28 500 ton.

(53)	Dospelo sa k záveru, že uvedení výrobcovia z Únie predstavujúci celkovú výrobu v Únii sa považujú za výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

4.3. Skutočná spotreba na trhu Únie

(54)	Spotreba Únie bola určená na základe údajov o dovoze nahlásených Eurostatom na úrovni TARIC-u (integrovaný sadzobník Európskych spoločenstiev), čiže presne zodpovedajúcich definícii príslušného výrobku, ako aj na základe objemu predaja výrobného odvetvia Únie v EÚ.

(55)

Treba poznamenať, že hoci analýza vychádza zo sezón, a nie z kalendárnych rokov, v uvedenej metodike sa nevyhnutne neodzrkadľuje spotreba na úrovni priemyselného používateľa/spotrebiteľa. Vzhľadom na sezónnosť hlavnej suroviny (čerstvé ovocie) je bežnou praxou odvetvia, že dovozcovia aj výrobcovia z Únie vytvárajú zásoby konzerváciou čerstvého ovocia a spracované výrobky potom predávajú distribútorom alebo priemyselným používateľom počas celého roka. Na spotrebu tak niekedy môže mať vplyv efekt hromadenia zásob.

(56)

Na tomto základe sa spotreba Únie v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 1

	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Spotreba Únie (v tonách)	66 487	72 618	90 207	44 523
Index (2009/2010 = 100)	100	109	136	67

(57)

Počas posudzovaného obdobia spotreba citrusových plodov v Únii zostala v priemere trochu nižšia než 70 000 ton. Dovoz počas sezóny 2011/2012 však dosiahol najvyššiu úroveň a počas obdobia revízneho prešetrovania následne klesal. Tento vývoj v skutočnosti odzrkadľuje skôr efekt hromadenia zásob než skutočný nárast či pokles spotreby a pripisuje sa to vysokej úrovni čínskeho dovozu v období od marca do júla 2012, keď opatrenia dočasne neboli v platnosti (pozri odôvodnenie 2). Najvyššiu úroveň dovozu počas sezóny 2011/2012 vykompenzovala nižšia úroveň dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania, a teda nižšia spotreba Únie.

(58)

Niektorí dovozcovia popreli, že by hromadili zásoby. Zároveň tvrdili, že už od 6. októbra 2011, keď generálny advokát predložil svoje stanovisko vo veci C-338/10, boli presvedčení o tom, že Súdny dvor opatrenia zruší. Colné konanie v súvislosti s príslušným výrobkom preto odložili až do prijatia konečného rozsudku Súdneho dvora.

(59)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hromadenie zásob možno definovať ako akumuláciu a skladovanie rezervných zásob. Z údajov, ktoré mala Komisia k dispozícii, vyplýva, že od zrušenia opatrení 22. marca 2012 v období do júla 2012 bol objem dovozu príslušného výrobku obrovský: v priemere takmer 9 000 ton mesačne. Potom a až do konca RIP priemerná úroveň dovozu poklesla len približne na 1 650 ton mesačne, čo bolo približne o 2 000 ton mesačne menej v porovnaní s priemernou úrovňou dovozu v období pred zrušením opatrení. Komisia dospela k záveru, že na to, aby boli dovozcovia schopní dosiahnuť takúto vysokú úroveň mesačného dovozu v relatívne krátkom čase, museli akumulovať veľké množstvá príslušného výrobku. To skutočne potvrdili aj niektorí dovozcovia, ktorí pripustili, že colné konanie odkladali z dôvodu, lebo boli presvedčení, že sa antidumpingové clá zrušia. Tvrdenie, že dovozcovia zásoby nehromadili, sa preto muselo zamietnuť.

4.4. Dovoz do Únie z Číny

(60)

So zreteľom na to, že pri prešetrovaní spolupracovala len jedna skupina čínskych vývozcov a že táto skupina predstavovala približne 12 % až 20 % (rozpätie sa uvádza z dôvodu zachovania dôvernosti) celkového dovozu z Číny počas obdobia revízneho prešetrovania, sa dospelo k záveru, že údaje Eurostatu [v prípade potreby na úrovni kódov TARIC (integrovaný sadzobník Európskych spoločenstiev)] boli najpresnejšie a v súvislosti s objemom dovozu a dovoznými cenami predstavovali najlepší zdroj informácií. Preskúmaniu však boli podrobené aj jednotlivé ceny spolupracujúceho čínskeho vývozcu.

4.4.1. Objem a trhový podiel

(61)

Objem čínskeho dovozu a zodpovedajúce trhové podiely sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 2

Dovoz z Číny	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem dovozu (v tonách)	47 235	41 915	59 613	19 294
Index (2009/2010 = 100)	100	89	126	41
Trhový podiel	71 %	57,7 %	66,1 %	43,3 %

(62)	Po uložení antidumpingových opatrení v roku 2008 objem čínskeho dovozu vo všeobecnosti klesal. Treba pripomenúť, že objem dovozu počas pôvodného obdobia prešetrovania (2006/2007) predstavoval 56 108 ton.

(63)

Ako už však bolo vysvetlené, dovoz dosiahol najvyššiu úroveň počas sezóny 2011/2012, čo bolo jednoznačne výsledkom zrušenia antidumpingových opatrení v marci 2012. Pri pohľade na mesačný vývoj čínskeho dovozu na základe údajov Eurostatu možno skutočne konštatovať, že zatiaľ čo sa objem čínskeho dovozu vo všeobecnosti pohyboval v rozpätí 2 000 až 6 000 ton za mesiac, v období od marca 2012 do júla 2012 dosiahol úroveň 6 000 až 12 000 ton (čiže v priemere takmer 9 000 ton za mesiac). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že opatrenia boli zrušené v marci 2012 a opätovne uložené vo februári 2013, ale 29. júna 2012 bola zavedená povinnosť registrácie dovozu (10), čo malo na dovoz zmrazujúce účinky.

(64)

Podobne ako objem dovozu klesal počas posudzovaného obdobia, aj čínsky trhový podiel klesal (zo 71 % na 43 %). Dokonca aj s prihliadnutím na vplyv nezvyčajne vysokej úrovne čínskeho dovozu počas sezóny 2011/2012 a počas obdobia revízneho prešetrovania sa trhové podiely znížili približne zo 70 % počas sezóny 2009/2010 na priemerných 55 % v nasledujúcich rokoch.

4.4.2. Ceny a cenové podhodnotenie

Tabuľka 3

Dovoz z Číny	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Priemerná dovozná cena (EUR za tonu)	677	744	1 068	925
Index (2009/2010 = 100)	100	110	158	137

(65)	Ako sa uvádza v tabuľke, ceny čínskeho dovozu sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 37 %. Treba však poznamenať, že ceny sa značne zvyšovali až do sezóny 2011/2012 a počas obdobia revízneho prešetrovania následne klesali.

(66)

Keďže objem dovozu jediného spolupracujúceho vývozcu predstavoval približne len 12 % až 20 % (rozpätie sa uvádza z dôvodu zachovania dôvernosti) čínskeho dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania, existencia cenového podhodnotenia bola na základe dovozných štatistík preskúmaná aj v prípade celkového čínskeho vývozu.

(67)

Na tieto účely sa vážený priemer predajných cien spolupracujúcich výrobcov z Únie v rámci predaja neprepojeným zákazníkom na trhu Únie porovnal so zodpovedajúcim váženým priemerom dovozných cien CIF (náklady, poistenie a prepravné) z Číny, ako ich nahlásil Eurostat. Tieto ceny CIF boli upravené tak, aby zahŕňali náklady na colné konanie, konkrétne clo a náklady po dovoze.

(68)

Na tomto základe z porovnania vyplynulo, že počas obdobia revízneho prešetrovania sa príslušný výrobok dovážal za ceny, ktoré boli voči cenám výrobného odvetvia Únie podhodnotené o 4,8 % v prípade, že sa pri výpočte zohľadnil vplyv platných antidumpingových ciel. Rozpätie podhodnotenia však dosahuje 28 % v prípade, že sa dovozné ceny posudzujú bez antidumpingových ciel.

(69)

Pri posudzovaní náležite upravených dovozných cien, ktoré nahlásil čínsky spolupracujúci vývozca, by sa s prihliadnutím na platné antidumpingové clá mohlo rozpätie podhodnotenia počas obdobia revízneho prešetrovania stanoviť na 14 %. V prípade očistenia od účinku antidumpingových ciel rozpätie podhodnotenia dosiahlo 20 %. Treba poznamenať, že väčšina tohto vývozu počas obdobia revízneho prešetrovania sa uskutočnila po zrušení opatrení.

4.5. Dovoz do Únie z iných tretích krajín

(70)

Objem dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia nikdy nedosiahol väčší trhový podiel než 11,2 %. Väčšina tohto dovozu (počas posudzovaného obdobia to bolo najmenej 89 %) sa uskutočnila z Turecka.

Tabuľka 4

	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem dovozu z iných tretích krajín (v tonách)	4 033	8 078	10 090	4 717
Index (2009/2010 = 100)	100	200	250	117
Trhový podiel	6,1 %	11,1 %	11,2 %	10,6 %

4.6. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie

(71)	Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia preskúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych faktorov a ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(72)	Hoci dotazník vyplnili všetci piati výrobcovia z Únie, odpoveď jedného z nich sa nemohla zohľadniť v plnom rozsahu, keďže nebola podrobená overeniu na mieste. Analýza preto vychádzala z nasledujúcej metodiky.

(73)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, miera využitia kapacity, objem predaja, trhový podiel, zamestnanosť, produktivita, rast, rozsah dumpingových rozpätí a zotavenie z vplyvu minulého dumpingu) sa posúdili na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Základom posúdenia boli informácie, ktoré poskytli štyria plne spolupracujúci výrobcovia z Únie. V prípade výrobcu, ktorého vyplnený dotazník nebol overený, vychádzalo posúdenie z údajov, ktoré tento výrobca poskytol a ktoré boli pokiaľ možno krížovo skontrolované s údajmi uvedenými v podnete a s jeho auditovanými účtovnými výkazmi.

(74)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (zásoby, predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál, mzdy) sa vykonala na úrovni štyroch plne spolupracujúcich výrobcov z Únie. Základom posúdenia boli ich informácie, ktoré boli riadne overené počas overovania na mieste.

4.6.1. Makroekonomické ukazovatele

4.6.1.1. Výroba, výrobná kapacita a miera využitia kapacity

Tabuľka 5

	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Výroba (v tonách)	11 815	33 318	29 672	28 763
Index (2009/2010 = 100)	100	282	251	243
Výrobná kapacita (v tonách)	77 380	77 380	77 380	77 380
Index (2009/2010 = 100)	100	100	100	100
Miera využitia kapacity	15 %	43 %	38 %	37 %

(75)

Objem výroby sa značne zvýšil približne z 12 000 ton počas posudzovaného obdobia na takmer 29 000 ton počas obdobia revízneho prešetrovania. Počas sezóny 2009/2010 bol objem výroby malý, keďže výrobné odvetvie Únie bolo stále nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom čínskych konzervovaných mandarínok, ktoré boli dovezené počas predošlej sezóny, ako aj skutočnosťou, že odvetvie si udržiavalo zásoby z predošlej sezóny, keď antidumpingové opatrenia neboli v platnosti. Objem výroby sa zvýšil počas sezóny 2010/2011 po tom, keď antidumpingové opatrenia začali platiť pre nový čínsky dovoz.

(76)	Keďže sa výrobná kapacita Únie počas uvedeného obdobia nezmenila, miera využitia kapacity sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšila, systematicky však nepresiahla 50 %.

(77)

Jedno európske združenie obchodníkov tvrdilo, že jeden výrobca z Únie zastavil výrobu počas sezóny 2012/2013 a že tento výrobca spolu s dvoma ďalšími bol v ťažkej finančnej situácii. Z týchto dôvodov sa argumentovalo, že číselné hodnoty týkajúce sa výroby a výrobnej kapacity/miery využitia boli umelo zveličené.

(78)

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že z informácií získaných v priebehu prešetrovania vyplynulo, že počas všetkých sezón v rámci posudzovaného obdobia sa výrobe venovali všetci výrobcovia z Únie tvoriaci súčasť výrobného odvetvia Únie. Prvé tvrdenie, že jeden výrobca zastavil výrobu počas RIP, by sa preto malo zamietnuť.

(79)

Pokiaľ ide o údajnú ťažkú finančnú situáciu výrobcov z Únie, jeden z nich bol počas posudzovaného obdobia skutočne predmetom konkurzného konania. Z prešetrovania však vyplynulo, že úroveň výroby tohto výrobcu počas posudzovaného obdobia výrazne vzrástla, zatiaľ čo jeho kapacita zostala nezmenená. Dospelo sa preto k záveru, že konkurzné konanie nemalo na produkciu výrobcu negatívny vplyv. Pokiaľ ide o ďalších dvoch výrobcov z Únie, je pravda, že vstúpili do konkurzného konania, ale až po uplynutí posudzovaného obdobia. Tým sa skutočne potvrdzuje záver (pozri odôvodnenia 96 až 98), že k opätovnému výskytu ujmy naozaj došlo a že výrobné odvetvie Únie je stále vo veľmi neistej finančnej situácii.

4.6.1.2. Objem predaja a trhový podiel v Únii

Tabuľka 6

	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Objem predaja (v tonách)	15 219	22 625	20 504	20 512
Index (2009/2010 = 100)	100	149	135	135
Trhový podiel (spotreby v Únii)	22,9 %	31,2 %	22,7 %	46,1 %

(80)	Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie neprepojeným zákazníkom sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 35 %.

(81)

Trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zvyšoval tiež. Aj pri zohľadnení efektu hromadenia zásob na úroveň spotreby Únie počas sezóny 2011/2012 a obdobia revízneho prešetrovania sa trhový podiel zvýšil približne z 23 % na začiatku uvedeného obdobia na priemerných 35 % v posledných dvoch rokoch posudzovaného obdobia.

4.6.1.3. Zamestnanosť a produktivita

Tabuľka 7

	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Zamestnanosť	350	481	484	428
Index (2009/2010 = 100)	100	137	138	122
Produktivita (v tonách na zamestnanca)	34	69	61	67
Index (2009/2010 = 100)	100	205	182	199

(82)

Zamestnanosť aj produktivita sa počas posudzovaného obdobia zlepšili, pričom odzrkadľujú celkový nárast objemu výroby a predaja. Zvýšenie produktivity počas sezóny 2010/2011 súviselo s vyšším objemom výroby, ktorý bol dôsledkom toho, že v uvedenom období sa naplno prejavil účinok antidumpingových opatrení.

(83)

Uvedené číselné údaje pre zamestnanosť sú ekvivalentom plného pracovného času, a preto sa v nich nezohľadňuje absolútny počet príslušných sezónnych pracovných miest. S cieľom získať lepšiu predstavu o rozsahu príslušných pracovných miest treba poznamenať, že číselný údaj za obdobie revízneho prešetrovania je vyjadrením ekvivalentu plného pracovného času zodpovedajúcemu približne 2 400 sezónnym pracovným miestam.

4.6.1.4. Rast

(84)

Výrobné odvetvie Únie využívalo výhody plynúce z rastu na trhu Únie až do roku 2011. Po zrušení opatrení proti Číne (pozri odôvodnenie 2) a zaplavení trhu Únie výrobkami dovezenými z Číny však výrobné odvetvie Únie prišlo o značnú časť svojho trhového podielu. Po opätovnom uložení ciel výrobné odvetvie Únie dokázalo obnoviť svoj stratený trhový podiel, hoci za cenu zhoršenej finančnej situácie.

4.6.1.5. Rozsah dumpingu a zotavenie z minulého dumpingu

(85)	Počas obdobia revízneho prešetrovania dumping pokračoval v značnom rozsahu, ako bolo vysvetlené v bode 3.2.5 (pozri odôvodnenia 34 a 35).

(86)

Vplyv rozsahu skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie nemožno vzhľadom na objem dumpingového dovozu z Číny považovať za zanedbateľný. Treba poznamenať, že výrobné odvetvie Únie sa stále zotavuje z minulého dumpingu najmä z hľadiska miery využitia kapacity a ziskovosti (v porovnaní s pôvodným prešetrovaním).

4.6.2. Mikroekonomické ukazovatele

4.6.2.1. Zásoby

Tabuľka 8

	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Zásoby (v tonách)	2 020	2 942	7 257	9 729
Index (2009/2010 = 100)	100	146	359	482

(87)	Výrobcovia z Únie zvýšili svoje zásoby výrazne v posledných dvoch sezónach, čo odzrkadľuje skutočnosť, že počas posudzovaného obdobia sa výroba zvýšila viac než predaj.

4.6.2.2. Predajné ceny v Únii

Tabuľka 9

	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Priemerná jednotková predajná cena (EUR za tonu)	1 260	1 322	1 577	1 397
Index (2009/2010 = 100)	100	105	125	111

(88)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa výrobnému odvetviu Únie podarilo zvýšiť svoju predajnú cenu v EÚ o 11 %. Toto zvýšenie bolo obzvlášť výrazné až do sezóny 2011/2012, avšak ceny následne počas obdobia revízneho prešetrovania klesali. Pripisuje sa to vysokej úrovni čínskeho dovozu v období od marca do júla 2012, keď opatrenia neboli v platnosti, a cenovému podhodnoteniu v prípade cien výrobného odvetvia Únie v porovnaní s cenami príslušného výrobku z Číny.

4.6.2.3. Ziskovosť a peňažný tok

Tabuľka 10

	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Ziskovosť	– 29,8 %	5,9 %	6,4 %	– 2,9 %

(89)	Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie najprv výrazne zlepšila. Išlo o sezóny 2010/2011 a 2011/2012. V období revízneho prešetrovania však výrobné odvetvie Únie začalo opäť vykazovať stratu.

(90)

Zlepšenie ziskovosti jednoznačne súviselo s tým, že výrobné odvetvie Únie dokázalo v rokoch nasledujúcich po uložení antidumpingových opatrení zvýšiť svoj objem predaja aj výroby, ako aj predajné ceny. Návrat k stratovosti počas obdobia revízneho prešetrovania je dôsledkom nižších predajných cien vzhľadom na náhly prílev čínskeho dovozu po tom, ako Súdny dvor EÚ zrušil clá.

(91)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v období od marca do júla 2012 bol dovezený značný objem čínskych výrobkov bez akýchkoľvek antidumpingových ciel. Okrem toho sa zistilo, že čínsky dovoz sa počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za ceny, ktoré boli voči cenám Únie výrazne podhodnotené, a to najmä v prípade očistenia od účinku antidumpingových ciel. To viedlo k všeobecnému poklesu cien a následne k stratovosti výrobného odvetvia Únie.

Tabuľka 11

	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Peňažný tok (EUR)	1 211 342	3 078 496	– 1 402 390	– 2 023 691
Index (2009/2010 = 100)	100	254	– 116	– 167

(92)	Počas posudzovaného obdobia vývoj peňažného toku prevažne zodpovedal vývoju celkovej ziskovosti výrobného odvetvia Únie v spojení s efektom zvyšovania zásob, a to najmä za posledné dva analyzované roky.

4.6.2.4. Investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál a rast

Tabuľka 12

	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Investície (EUR)	318 695	416 714	2 387 341	238 473
Index (2009/2010 = 100)	100	131	749	75
Návratnosť investícií (čisté aktíva)	– 60 %	29 %	19 %	– 1 %

(93)

Časť výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia investovala do údržby a optimalizácie existujúceho výrobného strojového vybavenia. Úroveň investícií vzrástla najmä počas sezóny 2011/2012, pričom dôvodom bola s najväčšou pravdepodobnosťou úroveň ziskovosti počas uvedenej sezóny a tesne pred ňou. Tieto investície uskutočnil hlavne jeden výrobca z Únie, aby zabezpečil zdroj dodávky surovín ako doplnok k existujúcim zdrojom a aby zlepšil dodržiavanie environmentálnych právnych predpisov. Návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia nasledovala veľmi podobný trend ako ziskovosť.

(94)	Časť výrobného odvetvia Únie čelila počas posudzovaného obdobia ťažkostiam pri získavaní kapitálu, ale v konečnom dôsledku bola svoj dlh schopná reštrukturalizovať.

4.6.2.5. Mzdy

Tabuľka 13

	2009/2010	2010/2011	2011/2012	Obdobie revízneho prešetrovania
Náklady práce na zamestnanca (EUR)	23 578	21 864	21 371	23 025
Index (2009/2010 = 100)	100	93	91	98

(95)	Úroveň priemernej mzdy zostala počas posudzovaného obdobia pomerne stabilná, zatiaľ čo jednotkové výrobné náklady poklesli.

4.7. Záver

(96)

Z analýzy ujmy vyplýva, že situácia výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia zlepšila. Uloženie antidumpingových opatrení na konci roka 2008 umožnilo výrobnému odvetviu Únie, aby sa pomaly, ale nepretržite zotavovalo z poškodzujúceho účinku dumpingu a aby sa jeho potenciál ďalej využíval na trhu Únie. Skutočnosť, že opatrenia výrobnému odvetviu Únie priniesli prospech, dokazujú najmä zvýšené úrovne výroby a predaja a hlavne úroveň ziskovosti.

(97)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa však situácia zmenila. Opatrenia boli zrušené v marci 2012 a objem dovozu z Číny sa prudko zvyšoval až do júna 2012, keď bola zavedená povinnosť registrácie dovozu. Dovozcovia zrušenie antidumpingových ciel využili na to, aby si vytvorili zásoby počas sezóny 2011/2012 a aby potom tieto výrobky uviedli na trh EÚ za nízke ceny počas obdobia revízneho prešetrovania. To viedlo k značnému celkovému cenovému tlaku na trhu EÚ a následne k opätovnému zhoršeniu finančnej situácie odvetvia, ktoré skutočne nemalo žiadnu inú možnosť než znížiť svoje ceny, aby si udržalo úroveň predaja. To však malo závažné dôsledky na jeho finančnú situáciu.

(98)

Na pretrvávajúcu situáciu, ktorá výrobnému odvetviu Únie spôsobuje ujmu, najlepšie poukazuje súbor negatívnych finančných ukazovateľov, konkrétne ziskovosť a peňažný tok v kombinácii s vysokou úrovňou zásob a nízkou mierou využitia kapacity. Tieto podmienky odrádzajú od nových investícií a bránia rastu.

(99)	Jedno európske združenie obchodníkov spochybnilo zistenia týkajúce sa ujmy, pričom argumentovalo, že objem predaja, zamestnanosť a predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ako aj úroveň investícií jedného výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali pozitívne.

(100)

Toto tvrdenie by sa však malo zamietnuť. Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia zoznam relevantných hospodárskych ukazovateľov, ktoré by sa mali preskúmať, nie je vyčerpávajúci a jeden alebo viaceré z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne rozhodujúcim vodidlom, pokiaľ ide o preskúmanie vplyvu dumpingových dovozov na výrobné odvetvie Únie. Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 98, ukazovatele, ktoré navrhol navrhovateľ, neboli rozhodujúce na to, aby Komisia dospela k záveru, pokiaľ ide o situáciu spôsobujúcu ujmu výrobnému odvetviu Únie. Záver o pokračovaní ujmy vychádzal skôr z negatívnych finančných ukazovateľov týkajúcich sa ziskovosti a peňažného toku v kombinácii s vysokou úrovňou zásob a nízkou mierou využitia kapacity.

5. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA UJMY

5.1. Vplyv predpokladaného objemu dovozu a cenové dôsledky v prípade zrušenia opatrení

(101)

V prípade zrušenia opatrení sa očakáva zvýšenie objemu dovozu a spôsobenie ďalšej ujmy výrobnému odvetviu Únie. Tieto očakávania vychádzajú z nasledujúcich prvkov.

(102)

Z uvedenej analýzy (pozri odôvodnenie 44) vyplýva, že hoci objem čínskeho vývozu do Únie po uložení opatrení na konci roka 2008 značne poklesol, čínski výrobcovia stále vyrábajú značné množstvo príslušného výrobku, pričom väčšina je určená na vývoz.

(103)

Pokiaľ ide o predpokladaný objem a ceny, je jasné, že trh Únie je pre čínskych vyvážajúcich výrobcov naďalej veľmi atraktívny. V prvom rade je trh Únie pre čínske konzervované mandarínky z hľadiska objemu tretím najväčším trhom na svete. Okrem toho vývoj v období po zrušení opatrení poukazuje na to, že čínski vývozcovia sú schopní rýchlo vyviezť značné množstvo príslušného výrobku na trh Únie dokonca bez toho, aby svoj predaj museli presmerovať z iných trhov. V poslednom rade v tejto súvislosti z údajov o dovoze získaných pri pôvodnom prešetrovaní vyplýva, že Čína dokáže na trh Únie ľahko vyviezť viac než 60 000 ton za sezónu, čo zodpovedá takmer 90 % priemernej spotreby Únie počas posudzovaného obdobia.

(104)

Keby Čína v dôsledku zrušenia opatrení skutočne zvýšila svoj objem vývozu do EÚ, je viac než pravdepodobné, že v strednodobom horizonte by na trhu EÚ došlo k všeobecnému poklesu cien. Výrobcovia z EÚ by sa tak dostali do ešte zložitejšej situácie, ako sa vysvetľuje ďalej.

(105)

V druhom rade, pokiaľ ide o ceny, podľa údajov v čínskej databáze (11) Čína v minulosti vyviezla do krajín mimo EÚ značné množstvá za nižšie ceny, než sú vývozné ceny do EÚ. Počas obdobia revízneho prešetrovania objem vývozu do týchto krajín mimo EÚ dosahoval približne 20 000 ton, čo predstavovalo 71 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na atraktívnosť trhu EÚ z hľadiska cien sa dospelo k záveru, že v prípade ukončenia platnosti opatrení čínski vývozcovia pravdepodobne presmerujú tento objem na výhodnejší trh Únie.

(106)

Okrem toho z prv uvedenej analýzy (pozri odôvodnenia 68 a 69) vyplýva, že čínsky dovoz na trh Únie sa počas RIP uskutočňoval pri výrazne nižších cenách, než sú ceny výrobcov z Únie, a to najmä v prípade očistenia od účinku antidumpingových ciel. Dokonca aj keď počas sezóny 2011/2012 došlo k nárastu čínskych dovozných cien, keď opatrenia neboli v platnosti, ich úroveň bola podľa údajov Eurostatu aj tak výrazne nižšia než úroveň cien EÚ. Na tomto základe bol rozsah tohto cenového rozdielu počas sezóny 2011/2012 v skutočnosti porovnateľný s rozsahom počas RIP.

(107)

Na trhu s upravenými alebo konzervovanými citrusovými plodmi existuje veľká cenová konkurencia vzhľadom na to, že hospodárska súťaž sa uskutočňuje najmä na základe cien. To ešte posilňuje skutočnosť, že predaj sa zvyčajne uskutočňuje v pomerne veľkom množstve. Ak by boli lacné výrobky dovezené za dumpingové ceny sprístupnené na trhu Únie v značnom množstve, malo by to priamy dosah na všeobecnú úroveň cien na trhu Únie a viedlo by to k celkovému poklesu cien.

(108)

Zrušenie antidumpingových ciel na konci posudzovaného obdobia je dokonalým príkladom toho, čo by sa stalo v prípade zrušenia opatrení.

(109)

Odvtedy, čo Súdny dvor EÚ zrušil opatrenia, až do zavedenia povinnosti registrácie dovozu sa objem čínskeho dovozu rýchlo a výrazne zvýšil. Obrovský objem týchto lacných dovezených výrobkov na trhu Únie donútil výrobcov z Únie znížiť svoje ceny, aby si dokázali udržať pozíciu z hľadiska objemu predaja a výroby, čo viedlo k ich stratovosti.

(110)

Toto bolo dôsledkom dovozu bez antidumpingových ciel uskutočňovaného počas obdobia len piatich mesiacov. Dôsledky pre výrobné odvetvie Únie by boli zjavne ešte závažnejšie v prípade uplynutia platnosti opatrení. Keby k dovozu vo veľkom objeme a za nízke ceny došlo znovu, výrobné odvetvie Únie by s najväčšou pravdepodobnosťou utrpelo ešte väčšiu ujmu. Výrobcovia z Únie by čelili poklesu objemu výroby a predaja a zníženiu cien, čo by viedlo k väčším stratám. Podľa výpočtu cenového podhodnotenia na základe údajov uvedených v bode 4.4.2 (pozri odôvodnenia 68 a 69) po odčítaní antidumpingových ciel úroveň podhodnotenia presahuje 20 %.

(111)

Jedno európske združenie obchodníkov tvrdilo, že výrobnému odvetviu Únie by v prípade zrušenia opatrení nebola spôsobená ujma, pretože v budúcnosti sa dá očakávať nižší objem dovozu príslušného výrobku. Toto tvrdenie vychádzalo z nasledujúcich dôvodov. Prvým bolo, že domáca spotreba čerstvého ovocia v Číne sa v budúcnosti zvýši, rovnako ako objem čínskeho vývozu čerstvého ovocia do Ruska. Druhým bolo, že čínska domáca spotreba konzervovaných mandarínok sa podľa očakávaní má takisto zvýšiť. Tretím bolo, že prvé dva uvedené dôvody potvrdzujú aj štatistiky Eurostatu, ktoré poukazujú na nižší objem dovozu príslušného výrobku počnúc sezónou 2012/2013.

(112)

Tieto tvrdenia by sa však mali zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:

Po prvé, hoci by sa čínska domáca spotreba a objem vývozu čerstvého ovocia mali podľa očakávaní zvýšiť, na základe dostupných údajov (12) by sa podľa odhadov zvýšila v porovnateľnom rozsahu aj čínska výroba. Dospelo sa preto k záveru, že dostupnosť čerstvého ovocia pre čínsky konzervárenský priemysel počas sezóny 2013/2014 nebude výrazne ovplyvnená.

b)	Po druhé v odôvodnení 44 sa dospelo k záveru, že čínska domáca spotreba konzervovaných mandarínok dosiahne približne 100 000 ton za sezónu a že nič nenaznačuje, že by sa táto hodnota mala v budúcnosti zvýšiť. Navrhovatelia o zvýšení spotreby neposkytli žiadne dôkazy.

V súvislosti s tretím dôvodom treba pripomenúť, že nižší objem dovozu príslušného výrobku počas sezóny 2012/2013 (RIP) by sa dal logicky vysvetliť efektom hromadenia zásob vyplývajúcim z obrovského objemu dovozu, ku ktorému došlo počas sezóny 2011/2012 v priebehu prvých piatich mesiacov po zrušení opatrení (pozri odôvodnenie 59).

(113)

To isté európske združenie obchodníkov takisto tvrdilo, že v dôsledku väčšieho objemu čerstvého ovocia dostupného na trhu Únie (údajne vzhľadom na ruské embargo) dôjde k poklesu cien tohto ovocia, čo výrobnému odvetviu Únie umožní ďalej zvýšiť svoju konkurencieschopnosť.

(114)

Toto tvrdenie je však čistou špekuláciou a nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Keby sa aj ceny surovín v budúcnosti znížili, nepovažuje sa to za dostatočný dôvod na odstránenie negatívnych účinkov dumpingového dovozu na situáciu výrobného odvetvia Únie. V skutočnosti sa predpokladá, že bez zachovania opatrení by došlo k obnoveniu dumpingového dovozu v značnom objeme a k ďalšej ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. To by prípadne mohlo výrobnému odvetviu Únie zabrániť v tom, aby v plnej miere využívalo pozitívne účinky akéhokoľvek budúceho zníženia cien surovín. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

5.2. Záver

(115)

Na tomto základe sa dospelo k záveru, že zrušenie opatrení uložených na dovoz z Číny by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k pokračovaniu ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

6. ZÁUJEM ÚNIE

6.1. Úvod

(116)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa preskúmalo, či by zachovanie existujúcich antidumpingových opatrení nebolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na zhodnotení rôznych príslušných záujmov, t. j. záujmov výrobného odvetvia Únie na jednej strane a záujmov dovozcov a iných zainteresovaných strán na strane druhej.

(117)

Treba pripomenúť, že pri pôvodnom prešetrovaní sa usúdilo, že prijatie opatrení nie je v rozpore so záujmom Únie. Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je preskúmaním, čiže sa ním analyzuje situácia, v ktorej už antidumpingové opatrenia platia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu súčasných antidumpingových opatrení na dotknuté strany.

(118)

Na tomto základe sa skúmalo, či napriek záverom o pravdepodobnosti pokračovania poškodzujúceho dumpingu možno vyvodiť záver, že zachovanie opatrení v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie.

6.2. Záujem výrobného odvetvia Únie

(119)

Výrobné odvetvie Únie, ktoré tvoria piati výrobcovia vo vidieckych oblastiach Španielska, zvýšilo svoj trhový podiel a bolo schopné zvýšiť cenu príslušného výrobku na takú úroveň, ktorá mu počas posudzovaného obdobia v čase, keď boli opatrenia v platnosti, umožnila znovu obchodovať tak, aby dosiahlo vyrovnanosť ziskov a strát alebo ziskovosť. Objem výroby a údaje týkajúce sa zamestnanosti sa zlepšili rovnakým spôsobom. V prípade zrušenia opatrení by sa výrobné odvetvie Únie ocitlo v oveľa horšej situácii, ako už bolo opísané (pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy), z hľadiska nižších predajných cien a ešte väčších strát (pozri odôvodnenie 110). Zároveň by došlo k obmedzeniu nových investícií zameraných na konsolidáciu spoločností a zvýšenie ich konkurencieschopnosti na trhu s príslušným výrobkom. Pokračovanie opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie a malo by mu pomôcť ďalej využívať jeho potenciál na trhu Únie v rámci obnovenej hospodárskej súťaže.

6.3. Záujem dovozcov, obchodníkov a maloobchodníkov

(120)

Ako sa uvádza v odôvodnení 10, vzhľadom na zjavne vysoký počet neprepojených dovozcov bol vykonaný výber vzorky. Dovozcovia sa nachádzajú hlavne v Nemecku, ale aj v iných krajinách, okrem iného napríklad v Spojenom kráľovstve, Holandsku alebo Českej republike.

(121)

Pri prešetrovaní spolupracovali dve spoločnosti, ktoré príslušný výrobok dovážali počas posudzovaného obdobia. Súhrnný podiel týchto zainteresovaných strán v oblasti konzervovaných citrusových plodov predstavoval 3,8 % na ich celkovom obrate. Hoci táto oblasť podnikania nie je pre týchto dovozcov najziskovejšia, je prirodzenou súčasťou ich obchodnej stratégie, ktorá pozostáva z ponuky veľmi širokej škály výrobkov pre určitých zákazníkov (napríklad veľkoobchodné reťazce) a ktorej cieľom je zabezpečiť si veľké zmluvy, v rámci ktorých sa menej ziskové výrobky vyrovnajú predajom iných výrobkov a úsporami z rozsahu.

(122)

Nič nenaznačovalo tomu, že pokračovanie opatrení by malo akýkoľvek významný negatívny vplyv na činnosti týchto dvoch dovozcov, ktorí od tohto výrobku nie sú závislí, zatiaľ čo dodávateľský reťazec sa prispôsobil nákladom spojeným s antidumpingovým clom. Z prešetrovania navyše vyplýva, že v dôsledku opatrení sa trh Únie pre čínskych vývozcov nezatvoril, keďže príslušný výrobok sa dovážal v značnom množstve počas posudzovaného obdobia napriek existencii opatrení.

(123)

Ďalší dovozca tvrdil, že antidumpingové clá majú na jeho podnikanie s konzervovanými citrusovými plodmi negatívny vplyv. Vzhľadom na to, že tento dovozca neposkytol overiteľné údaje, sa predpokladá, že negatívny účinok, ktorý by pokračovanie antidumpingových opatrení mohlo mať na tieto strany, by nebol väčší než pozitívny účinok opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(124)

Niektoré zainteresované strany poukázali na nedostatok výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie. Treba poznamenať, že zrušenie ciel by mohlo viesť k situácii, keď by svoju činnosť musel ukončiť alternatívny zdroj dodávok a dovozcovia by mali k dispozícii len jeden zdroj dodávok (dovoz z Číny). Treba však pripomenúť, že veľkoobchodné reťazce a maloobchodníci oceňujú zachovanie bezpečnosti dodávok pre svoje podnikanie. Jeden z nich v skutočnosti podporil pokračovanie opatrení s cieľom zabezpečiť hospodársku súťaž a aspoň dva zdroje dodávok. Okrem toho výrobné odvetvie Únie, ktoré ešte zďaleka nedosiahlo uspokojivú mieru využitia kapacity, je schopné naďalej uspokojovať potreby trhu Únie v rámci obnovenej hospodárskej súťaže. Skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie v súčasnosti neuspokojuje potreby Únie na 100 %, nemôže byť v tomto prípade dôvodom na nekalé obchodné praktiky čínskych vývozcov ani na zrušenie opatrení.

(125)

Jedno európske združenie obchodníkov tvrdilo, že pokračovaním opatrení by sa neprimerane obmedzil bežný výkon činnosti jeho členov, keďže jej podstatná časť sa týka obchodu s príslušným výrobkom. V tejto súvislosti treba poznamenať, že účelom antidumpingových ciel je napraviť nekalé obchodné praktiky, t. j. dumping, a nie obmedziť činnosť. Pripomína sa, že Komisia dospela k záveru, že náprava je v tomto prípade stále potrebná.

6.4. Záujem používateľov

(126)

Na účely analýzy boli používatelia rozdelení do dvoch kategórií: domácnosti na jednej strane a profesionálni/priemyselní používatelia pôsobiaci v odvetviach ako výroba nápojov, džemov alebo jogurtov, pečenie alebo katering na strane druhej.

(127)

Pri prešetrovaní nespolupracovala ani sa neprihlásila žiadna zo zainteresovaných strán zahrnutých do ktorejkoľvek z týchto kategórií alebo zastupujúcich ich záujmy.

(128)

Jeden dovozca tvrdil, že antidumpingové clá uložené na príslušný výrobok sú protisúťažné, a teda nie sú v záujme spotrebiteľov v Únii. Na podloženie tohto tvrdenia však neboli predložené žiadne dôkazy.

(129)

Vzhľadom na obmedzený vplyv, ktorý príslušný výrobok môže mať na rozpočet priemernej domácnosti v Únii, neexistuje žiadny dôkaz, že prípadné zvýšenie ceny pre spotrebiteľov vyplývajúce zo zachovania opatrení môže prevážiť nad pozitívnym účinkom opatrení na výrobné odvetvie Únie.

(130)

Aj keď nemožno spochybniť, že pokračovanie ciel by teoreticky mohlo mať negatívny vplyv na niektorých profesionálnych/priemyselných používateľov z hľadiska nižšej marže, neexistuje žiadny dôkaz, že náklady spojené s príslušným výrobkom (v porovnaní s celkovými nákladmi) by boli značné. Akýkoľvek negatívny vplyv pokračovania opatrení na túto kategóriu používateľov by preto nebol neúmerný.

6.5. Záujem dodávateľov

(131)

Jednotliví dodávatelia čerstvého ovocia pre výrobné odvetvie Únie aj jedno združenie takýchto dodávateľov uviedli, že opatrenia sú v ich záujme a boli by prínosom aj z hľadiska nových investícií a pracovných miest. Ovocie predávané výrobcom v Únii je dôležitým doplnkovým zdrojom príjmov dodávateľov, ktorého absencia by mohla výrazne narušiť odvetvie poľnohospodárstva v dotknutých španielskych regiónoch. Podľa odhadov by len v samotnom regióne Valencia počet zasiahnutých členov družstiev presahoval 2 000. V súvislosti so sezónnymi pracovnými miestami okrem iného v oblasti zberu, prepravy a skladovania ovocia sa odhaduje, že v regióne Valencia a Murcia by bolo spoločne negatívne zasiahnutých aspoň 2 500 miest.

(132)

Z údajov predložených Združením španielskych dodávateľov vyplýva, že ak objem čínskeho dovozu presiahne 60 000 ton, k čomu počas pôvodného prešetrovania došlo už dvakrát, dodávatelia sa pravdepodobne ocitnú v situácii, keď nebudú schopní predať celý objem satsumov určených pre konzervárenský priemysel v Únii.

(133)

Jedno európske združenie obchodníkov tvrdilo, že dodávatelia by sa mohli spoľahnúť na to, že ovocia, ktoré nebolo možné vyviezť vzhľadom na ruské embargo, by sa mohli zbaviť pomocou subvencií. Navrhovateľ však na podloženie tvrdenia o subvenciách neposkytol žiadne dôkazy. Prípadné subvencie by boli navyše k dispozícii len na nepredané ovocie určené na vývoz do Ruska, ale nie na ovocie, ktoré sa nepredalo výrobnému odvetviu Únie v dôsledku ujmy, ktorú spôsobil príslušný výrobok po uplynutí opatrení. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

6.6. Záver

(134)

Z prešetrovania vyplýva, že v dôsledku existujúcich antidumpingových opatrení sa trh Únie pre čínsky dovoz nezatvoril a tieto opatrenia prispeli k zotaveniu výrobného odvetvia Únie. Keďže tento proces zotavovania stále prebieha, pokračovanie opatrení je v záujme výrobného odvetvia Únie. Keby platnosť opatrení uplynula, tento proces zotavovania by sa zastavil, nedosiahla by sa úroveň ziskových cien a výrobné odvetvie Únie by vykazovalo vysoké straty. Okrem toho by bol ohrozený doplnkový zdroj príjmov členov mnohých družstiev a sezónnych pracovníkov vo viacerých vidieckych oblastiach, v ktorých existuje len málo pracovných alternatív.

(135)

Podľa dostupných údajov sa zdá, že existujúce opatrenia nemali významný negatívny vplyv na ekonomickú situáciu dovozcov v Únii, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní. Vzhľadom na dostupné údaje nemožno za významný považovať ani vplyv opatrení na iné zainteresované strany, ktoré sa prihlásili, ani na dovozcov, obchodníkov, používateľov a maloobchodníkov. Prípadné zvýšenie cien vyplývajúce z pokračovania antidumpingových opatrení sa nezdá neúmerné v porovnaní s prínosom pre výrobné odvetvie Únie, ktorý sa dosiahne odstránením narušenia obchodu spôsobeného dumpingovým dovozom.

(136)

Po zohľadnení všetkých faktorov uvedených v odôvodneniach sa dospelo k záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody proti zachovaniu súčasných antidumpingových opatrení.

7. ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

(137)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa považovalo za vhodné zachovať existujúce opatrenia. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené zverejnenie. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zobrali do úvahy v prípade, keď to bolo opodstatnené.

(138)

Z uvedených súvislostí vyplýva, že antidumpingové opatrenia uplatniteľné na dovoz určitých konzervovaných citrusových plodov s pôvodom v Číne by sa v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia mali zachovať na ďalšie obdobie piatich rokov.

(139)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že opatrenia s určitým kvantitatívnym prvkom (systém kvót) sú v porovnaní s antidumpingovými opatreniami výhodnejšie. Toto tvrdenie je neprípustné vzhľadom na to, že podľa základného nariadenia formu opatrení pri preskúmaní pred uplynutím platnosti nemožno meniť. Týmto tvrdením nemožno spochybniť ani zistenia v rámci tohto prešetrovania, konkrétne to, že požiadavky na zachovanie antidumpingových opatrení sú splnené.

(140)

Spoločnosť môže požiadať o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb, ak sa zmení názov jej subjektu. Táto žiadosť musí byť adresovaná Komisii (13) a musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté jej právo využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvu sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(141)

Výbor zriadený podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia nepredložil žiadne stanovisko,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

1. Konečné antidumpingové clo sa ukladá na dovoz upravených alebo konzervovaných mandarínok (vrátane tangerínok a satsumov), klementínok, wilkingov a iných podobných citrusových hybridov neobsahujúcich pridaný alkohol, tiež obsahujúcich pridaný cukor alebo ostatné sladidlá, tak ako sú vymedzené v rámci položky KN 2008, v súčasnosti zatriedených pod číselné znaky KN 2008 30 55, 2008 30 75 a ex 2008 30 90 (kódy TARIC 2008309061, 2008309063, 2008309065, 2008309067 a 2008309069), s pôvodom v Čínskej ľudovej republike.

2. Výška konečného antidumpingového cla uplatniteľného na výrobky opísané v odseku 1 a vyrábané ďalej uvedenými spoločnosťami je takáto:

Spoločnosť	EUR za tonu čistej hmotnosti výrobku	Doplnkový kód TARIC
Yichang Rosen Foods Co., Ltd., Yichang, Zhejiang	531,2	A886
Zhejiang Taizhou Yiguan Food Co. Ltd (14), Huangyan, Zhejiang	361,4	A887
Zhejiang Xinshiji Foods Co., Ltd, Sanmen, Zhejiang, a jej prepojený výrobca Hubei Xinshiji Foods Co., Ltd, Dangyang City, provincia Hubei	490,7	A888
Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky, ktorí sú uvedení v prílohe	499,6	A889
Všetky ostatné spoločnosti	531,2	A999

Článok 2

1. V prípadoch, keď sa tovar poškodí pred prepustením do voľného obehu a cena skutočne zaplatená alebo splatná sa preto na účely stanovenia colnej hodnoty podľa článku 145 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (15) pomerne rozdelí, výška antidumpingového cla vypočítaná na základe článku 1 sa zníži o percentuálny podiel, ktorý zodpovedá pomernému rozdeleniu skutočne zaplatenej alebo splatnej ceny.

2. Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla.

Článok 3

Článok 1 ods. 2 možno zmeniť doplnením nového vyvážajúceho výrobcu do zoznamu spolupracujúcich spoločností nezaradených do vzorky, na ktoré sa teda vzťahuje vážená priemerná colná sadzba 499,6 EUR za tonu čistej hmotnosti výrobku, v prípade, keď akýkoľvek nový vyvážajúci výrobca v Čínskej ľudovej republike poskytne Komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

a)	nevyvážal do Únie výrobok opísaný v článku 1 ods. 1 počas obdobia revízneho prešetrovania (od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013) a počas obdobia pôvodného prešetrovania (od 1. októbra 2006 do 30. septembra 2007);

b)	nie je prepojený so žiadnym z vyvážajúcich vývozcov v Čínskej ľudovej republike, na ktorých sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením, a

c)	buď skutočne vyvážal do Únie príslušný výrobok, alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok vyvážať do Únie značné množstvo tohto výrobku po skončení obdobia revízneho prešetrovania.

Článok 4

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 10. decembra 2014

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1355/2008 z 18. decembra 2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 35).

(3) Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. marca 2012 vo veci C-338/10, Grünwald Logistik Service GmbH (GLS)/Hauptzollamt Hamburg-Stadt.

(4) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 158/2013 z 18. februára 2013, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 49, 22.2.2013, s. 29).

(5) Ú. v. EÚ C 94, 3.4.2013, s. 9.

(6) Ú. v. EÚ C 310, 25.10.2013, s. 9.

(7) United States Department of Agriculture Foreign Agricultural Service Citrus: World Markets and Trade, január 2013. Dostupné na: http://usda.mannlib.cornell.edu/usda/fas/citruswm//2010s/2013/citruswm-01-24-2013.pdf.

(8) „Will plastic cups boost Chinese mandarin consumption“, Foodnews, 26. júla 2013. https://www.agra-net.net/agra/foodnews/canned/canned-fruit/mandarins/will-plastic-cups-boost-chinese-mandarin-consumption--1.htm.

(9) Tamže, FSA/USDA Gain Reports on citrus for 2008 – 2013 (dostupné na stránke: http://gain.fas.usda.gov/Pages/Default.aspx), databáza čínskych colných štatistík, ktorú poskytla spoločnosť Goodwill China Business Information Limited.

(10) Ú. v. EÚ L 169, 29.6.2012, s. 50.

(11) Pozri poznámku pod čiarou č. 9.

(12) FSA/USDA Gain Reports on citrus z 13. decembra 2013 (dostupné na stránke: http://gain.fas.usda.gov/Pages/Default.aspx).

(13) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, rue de la Loi 170, 1040 Bruxelles/Brussel, BELGIQUE/BELGIË.

(14) Ú. v. EÚ C 264, 13.9.2013, s. 20 (zmena názvu).

(15) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1).

PRÍLOHA

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia nezaradení do vzorky

Hunan Pointer Foods Co., Ltd, Yongzhou, Hunan

Ningbo Pointer Canned Foods Co., Ltd, Xiangshan, Ningbo

Yichang Jiayuan Foodstuffs Co., Ltd, Yichang, Hubei

Ninghai Dongda Foodstuff Co., Ltd, Ningbo, Zhejiang

Huangyan No 2 Canned Food Factory, Huangyan, Zhejiang

Zhejiang Xinchang Best Foods Co., Ltd, Xinchang, Zhejiang

Toyoshima Share Yidu Foods Co., Ltd, Yidu, Hubei

Guangxi Guiguo Food Co., Ltd, Guilin, Guangxi

Zhejiang Juda Industry Co., Ltd, Quzhou, Zhejiang

Zhejiang Iceman Group Co., Ltd, Jinhua, Zhejiang

Ningbo Guosheng Foods Co., Ltd, Ninghai

Yi Chang Yin He Food Co., Ltd, Yidu, Hubei

Yongzhou Quanhui Canned Food Co., Ltd, Yongzhou, Hunan

Ningbo Orient Jiuzhou Food Trade & Industry Co., Ltd, Yinzhou, Ningbo

Guangxi Guilin Huangguan Food Co., Ltd, Guilin, Guangxi

Ningbo Wuzhouxing Group Co., Ltd, Mingzhou, Ningbo.

11.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 354/47

ROZHODNUTIE KOMISIE

z 9. decembra 2014,

ktorým sa stanovujú ekologické kritériá udeľovania environmentálnej značky EÚ zmývateľným kozmetickým výrobkom

[oznámené pod číslom C(2014) 9302]

(Text s významom pre EHP)

(2014/893/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (1), a najmä na jeho článok 8 ods. 2,

po porade s Výborom Európskej únie pre environmentálne označovanie,

keďže:

(1)	Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 sa environmentálna značka EÚ môže udeľovať produktom, ktoré majú znížený vplyv na životné prostredie počas celého svojho životného cyklu.

(2)	V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 sa uvádza potreba stanoviť špecifické kritériá environmentálnej značky EÚ podľa jednotlivých skupín produktov.

(3)

Chemickým látkam používaným v zmývateľných kozmetických výrobkoch a ich obaloch sú pripisované vplyvy na životné prostredie, najmä pokiaľ ide o ekotoxicitu a spotrebu zdrojov, a preto je vhodné stanoviť kritériá environmentálnej značky EÚ pre túto skupinu produktov. Kritériá by mali predovšetkým zvýhodňovať produkty, ktoré majú znížený vplyv na vodné ekosystémy, obsahujú obmedzené množstvo nebezpečných látok a minimalizujú produkciu odpadov znižovaním množstva obalov.

(4)

Rozhodnutím Komisie 2007/506/ES (2) sa stanovili ekologické kritériá a s nimi súvisiace požiadavky na posudzovanie a overovanie mydiel, šampónov a vlasových kondicionérov. Tieto kritériá prešli revíziou z hľadiska aktuálnych technologických trendov. Z danej revízie vyplýva, že je potrebné upraviť názov a definíciu skupiny produktov tak, aby zahŕňala novú podskupinu produktov, a zároveň stanoviť nové kritériá.

(5)	Rozhodnutie 2007/506/ES by sa malo v záujme prehľadnosti nahradiť.

(6)

Výrobcom, ktorých produktom bola na základe kritérií stanovených v rozhodnutí 2007/506/ES udelená environmentálna značka na mydlá, šampóny a vlasové kondicionéry, by sa malo povoliť prechodné obdobie, aby mali dostatok času prispôsobiť svoje produkty tak, aby spĺňali zrevidované kritériá a požiadavky. Výrobcom by sa malo tiež povoliť, aby žiadosti na základe kritérií stanovených v rozhodnutí 2007/506/ES alebo kritérií uvedených v tomto rozhodnutí mohli predkladať až do vypršania platnosti uvedeného rozhodnutia.

(7)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Do skupiny produktov „zmývateľné kozmetické výrobky“ patrí akákoľvek zmývateľná látka alebo zmes, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 (3), určená na kontakt s pokožkou a/alebo vlasovým systémom výlučne alebo najmä na ich čistenie (toaletné mydlá, prípravky na sprchovanie, šampóny), zlepšenie stavu vlasov (vlasové kondicionéry) alebo na ochranu pokožky a zvlhčenie vlasov pred holením (výrobky na holenie).

Do skupiny produktov „zmývateľné kozmetické výrobky“ patria výrobky tak na domáce, ako aj profesionálne použitie.

Do tejto skupiny produktov nepatria výrobky, ktoré sa predávajú výlučne na účely dezinfekcie alebo na antibakteriálne použitie. Do skupiny produktov patria šampóny proti lupinám.

Článok 2

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„použité látky“ sú konzervačné látky, vonné látky a farbivá bez ohľadu na koncentráciu, ako aj iné zámerne pridané látky, vedľajšie produkty a nečistoty zo surovín, ktorých koncentrácia sa rovná alebo je vyššia ako 0,010 % hmotnostných z konečného zloženia;

2.	„aktívny obsah“ (AC) je celkové množstvo použitých organických látok vo výrobku (vyjadrené v gramoch), ktoré sa vypočíta z úplného zloženia výrobku vrátane hnacích plynov (propelantov) v aerosólových výrobkoch. Peelingové/abrazívne zložky sa do výpočtu aktívneho obsahu nezahŕňajú;

3.	„primárny obal“ je obal, ktorý je v priamom styku s obsahom a ktorý predstavuje najmenšiu predajnú jednotku určenú na distribúciu konečnému používateľovi alebo spotrebiteľovi v mieste nákupu;

„sekundárny obal“ je obal, ktorý je možné z výrobku odstrániť bez ovplyvnenia jeho vlastností a ktorý je navrhnutý tak, aby v mieste nákupu tvoril skupinu zloženú z určitého počtu predajných jednotiek, bez ohľadu na to, či sa predáva konečnému používateľovi alebo spotrebiteľovi, alebo len slúži ako pomôcka pri dopĺňaní regálov v mieste predaja.

Článok 3

Kritériá udeľovania environmentálnej značky EÚ podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 pre produkt patriaci do skupiny produktov „zmývateľné kozmetické výrobky“ vymedzenej v článku 1 tohto rozhodnutia, ako aj súvisiace požiadavky na posudzovanie a overovanie sa stanovujú v prílohe.

Článok 4

Kritériá a súvisiace požiadavky na posudzovanie a overovanie stanovené v prílohe platia štyri roky od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 5

Na administratívne účely sa skupine produktov „zmývateľné kozmetické výrobky“ prideľuje číselný kód „30“.

Článok 6

Rozhodnutie 2007/506/ES sa zrušuje.

Článok 7

1. Odchylne od článku 6 sa žiadosti o udelenie environmentálnej značky EÚ produktom, ktoré patria do skupiny produktov „mydlá, šampóny a vlasové kondicionéry“, predložené pred dátumom prijatia tohto rozhodnutia, hodnotia v súlade s podmienkami stanovenými v rozhodnutí 2007/506/ES.

2. Žiadosti o udelenie environmentálnej značky EÚ produktom, ktoré patria do skupiny produktov „mydlá, šampóny a vlasové kondicionéry“, predložené do dvoch mesiacov od prijatia tohto rozhodnutia môžu vychádzať buď z kritérií stanovených v rozhodnutí 2007/506/ES, alebo kritérií stanovených v tomto rozhodnutí.

Takéto žiadosti sa hodnotia v súlade s kritériami, z ktorých vychádzajú.

3. Environmentálna značka EÚ udelená v súlade s kritériami stanovenými v rozhodnutí 2007/506/ES sa môže používať počas 12 mesiacov od dátumu prijatia tohto rozhodnutia.

Článok 8

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

V Bruseli 9. decembra 2014

Za Komisiu

Karmenu VELLA

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1.

(2) Rozhodnutie Komisie z 21. júna 2007, ktorým sa stanovujú ekologické kritériá na udelenie environmentálnej značky Spoločenstva mydlám, šampónom a vlasovým kondicionérom (Ú. v. EÚ L 186, 18.7.2007, s. 36).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).

PRÍLOHA

KRITÉRIÁ UDEĽOVANIA ENVIRONMENTÁLNEJ ZNAČKY EÚ A POŽIADAVKY NA POSUDZOVANIE A OVEROVANIE

RÁMEC

KRITÉRIÁ

Kritériá udeľovania environmentálnej značky EÚ „zmývateľným kozmetickým výrobkom“:

1.	Toxicita pre vodné organizmy: kritický objem zriedenia (CDV)

2.	Biologická odbúrateľnosť

3.	Látky a zmesi, ktorých použitie je vylúčené alebo obmedzené

Balenie

5.	Udržateľné využívanie zdrojov palmového oleja, oleja z palmových jadier a ich derivátov

6.	Funkčná spôsobilosť

7.	Informácie uvádzané na environmentálnej značke EÚ

POSUDZOVANIE A OVEROVANIE

a) Požiadavky

Špecifické požiadavky na posudzovanie a overovanie sa uvádzajú pre každé kritérium zvlášť.

Ak sa od žiadateľa vyžaduje, aby predložil vyhlásenia, dokumentáciu, analýzy, protokoly zo skúšok alebo iný dôkazový materiál potvrdzujúci súlad s kritériami, tieto dokumenty môžu pochádzať od žiadateľa alebo jeho dodávateľa(-ov), prípadne od oboch.

Pokiaľ je to možné, skúšky sa vykonávajú v laboratóriách, ktoré spĺňajú všeobecné požiadavky európskej normy EN ISO 17025 alebo rovnocennej normy.

V prípade potreby sa môžu použiť iné skúšobné metódy, ako sú metódy uvedené pre každé kritérium, ak príslušný orgán posudzujúci žiadosť uzná ich rovnocennosť.

Príslušné orgány môžu v prípade potreby vyžadovať sprievodnú dokumentáciu a vykonať nezávislé overenia.

V dodatku sa odkazuje na „databázu zložiek detergentov“ (zoznam DID), ktorá obsahuje najčastejšie používané zložky v detergentoch a kozmetických výrobkoch. Používa sa na odvodenie údajov pre výpočty kritického objemu zriedenia (CDV) a na posúdenie biologickej odbúrateľnosti použitých látok. V prípade látok, ktoré sa nenachádzajú na zozname DID, sú uvedené pokyny, ako sa majú príslušné údaje vypočítať alebo odvodiť. Aktuálna verzia zoznamu DID je k dispozícii vo webovom sídle environmentálnej značky EÚ (1) alebo vo webových sídlach jednotlivých príslušných orgánov.

Príslušnému orgánu je potrebné predložiť tieto informácie:

i)	úplné zloženie výrobku s uvedením obchodného názvu, chemického názvu, čísla CAS a názvu podľa INCI, čísla DID (2), množstva použitých látok s vodou aj bez vody, funkcie a formy všetkých zložiek bez ohľadu na koncentráciu;

ii)	karty bezpečnostných údajov pre každú použitú látku alebo zmes v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (3).

b) Prahové hodnoty meraní

Všetky použité látky musia spĺňať vyššie uvedené ekologické kritériá, okrem kritéria 3 písm. b) a 3 písm. c), ktoré musia konzervačné látky, farbivá a vonné látky spĺňať v prípade, že je ich koncentrácia ≥ 0,010 % hmotnostných v konečnom zložení.

KRITÉRIÁ UDEĽOVANIA ENVIRONMENTÁLNEJ ZNAČKY EÚ

Kritérium 1 – Toxicita pre vodné organizmy: kritický objem zriedenia (CDV)

Celková toxicita CDV produktu nesmie prekročiť limity uvedené v tabuľke 1:

Tabuľka 1

Limity CDV

Produkt	CDV (l/g AC)
Šampóny, výrobky na sprchovanie a tekuté mydlá	18 000
Tuhé mydlá	3 300
Vlasové kondicionéry	25 000
Peny, gély a krémy na holenie	20 000
Tuhé mydlá na holenie	3 300

CDV sa vypočíta na základe tejto rovnice:

Formula

kde:

hmotnosť i)	–	je hmotnosť použitej látky (v gramoch) na 1 gram AC (t. j. normalizovaný hmotnostný prírastok použitej látky vo vzťahu k AC),
DF i)	–	je faktor odbúrateľnosti použitej látky,
TF chronic i)	–	je faktor toxicity použitej látky (v miligramoch na liter).

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť výpočet CDV výrobku. Tabuľka na výpočet hodnoty CDV je k dispozícii vo webovom sídle environmentálnej značky EÚ. Hodnoty DF a TF chronic sa udávajú tak, ako je uvedené v časti A zoznamu DID. Ak použitá látka nie je uvedená v časti A zoznamu DID, žiadateľ určí hodnoty podľa usmernení uvedených v časti B zoznamu DID a priloží zodpovedajúcu dokumentáciu (pre viac informácií pozri dodatok I).

Kritérium 2 – Biologická odbúrateľnosť

a) Biologická odbúrateľnosť povrchovo aktívnych látok

Všetky povrchovo aktívne látky musia byť ľahko biologicky odbúrateľné v aeróbnych podmienkach a biologicky odbúrateľné v anaeróbnych podmienkach.

b) Biologická odbúrateľnosť použitých organických látok

Obsah všetkých použitých organických látok vo výrobku, ktoré sú biologicky neodbúrateľné v aeróbnych podmienkach (nie sú ľahko biologicky odbúrateľné) (aNBO) a biologicky neodbúrateľné v anaeróbnych podmienkach (anNBO), nesmie prekročiť tieto limity:

Tabuľka 2

Limity aNBO a anNBO

Produkt	aNBO (mg/g AC)	anNBO (mg/g AC)
Šampóny, výrobky na sprchovanie a tekuté mydlá	25	25
Tuhé mydlá	10	10
Vlasové kondicionéry	45	45
Peny, gély a krémy na holenie	70	40
Tuhé mydlá na holenie	10	10

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť dokumentáciu týkajúcu sa odbúrateľnosti povrchovo aktívnych látok, ako aj výpočet aNBO a anNBO pre daný výrobok. Tabuľka na výpočet hodnôt aNBO a anNBO je k dispozícii vo webovom sídle environmentálnej značky EÚ.

Tak v prípade povrchovo aktívnych látok, ako aj hodnôt aNBO a anNBO sa uvedie odkaz na zoznam DID. V prípade použitých látok, ktoré nie sú uvedené na zozname DID, sa predložia zodpovedajúce informácie z odbornej literatúry alebo iných zdrojov, prípadne výsledky zodpovedajúcich skúšok, ktoré preukazujú, že ide o aeróbne a anaeróbne biologicky odbúrateľné látky v súlade s opisom v dodatku I.

Ak nie je k dispozícii dokumentácia, ktorá je v súlade s uvedenými požiadavkami, môže sa v prípade použitej látky inej ako povrchovo aktívna látka udeliť výnimka z uplatňovania požiadavky na anaeróbnu odbúrateľnosť, ak je splnená jedna z týchto troch možností:

1.	ľahko odbúrateľná a s nízkou adsorpciou (A < 25 %);

2.	ľahko odbúrateľná a s vysokou desorpciou (D > 75 %);

3.	ľahko odbúrateľná a nebioakumulatívna.

Skúšky na adsorpciu/desorpciu je možné vykonať v súlade s usmerneniami OECD č. 106.

Kritérium 3 – Látky a zmesi, ktorých použitie je vylúčené alebo obmedzené

a) Konkrétne vylúčené použité látky a zmesi

Výrobok nesmie obsahovať tieto použité látky a zmesi, a to ani ako súčasť jeho zloženia, ani ako súčasť akejkoľvek zmesi obsiahnutej v jeho zložení:

i)	etoxylované alkylfenoly (APEOs) a iné alkylfenolové deriváty;

ii)	kyselinu nitrilotrioctovú (NTA);

iii)	kyselinu bórovú, boráty a perboráty;

iv)	nitrované pižmá a polycyklické pižmá;

v)	oktametylcyklotetrasiloxán (D4);

vi)	butylovaný hydroxytoluén (BHT);

vii)	kyselinu etyléndiaminotetraoctovú (EDTA) a jej soli a ťažko biologicky odbúrateľné fosfonáty;

viii)

tieto konzervačné látky: triklozán, parabény, formaldehyd a zlúčeniny, ktoré ho uvoľňujú;

ix)	tieto vonné látky a zložky vonných zmesí: 4-(4-hydroxy-4-metylpentyl)cyklohex-3-énkarbaldehyd (HICC), atranol a chlóratranol;

x)	mikroplasty;

xi)	nanostriebro.

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť podpísané vyhlásenie o zhode, podľa potreby podložené vyhláseniami od výrobcov zmesí, v ktorom potvrdí, že uvedené látky a/alebo zmesi sa vo výrobku nenachádzajú.

b) Nebezpečné látky a zmesi

V zmysle článku 6 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 sa environmentálnou značkou EÚ nesmie označiť produkt, ktorý obsahuje látky spĺňajúce kritériá klasifikácie na označenie nižšie uvedenými výstražnými upozorneniami alebo označeniami špecifického rizika podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (4) alebo smernice Rady 67/548/EHS (5) alebo látky uvedené v článku 57 nariadenia (ES) č. 1907/2006. Ak je hraničná hodnota na klasifikáciu látky alebo zmesi, na ktorú sa majú vzťahovať výstražné upozornenia, iná ako v prípade označenia špecifického rizika, prvoradé sú výstražné upozornenia. Označenia špecifického rizika uvedené v tabuľke 3 sa väčšinou vzťahujú na látky. Ak sa však informácie o látkach nedajú získať, uplatnia sa pravidlá klasifikácie pre zmesi.

Z kritéria 3 písm. b) sú vyňaté látky alebo zmesi, ktoré pri spracovaní menia svoje vlastnosti, a v dôsledku toho prestanú byť biologicky dostupné alebo sa chemicky zmenia takým spôsobom, že pôvodne identifikované riziko už viac neexistuje.

Tabuľka 3

Výstražné upozornenia a označenia špecifického rizika

Výstražné upozornenie	Označenie špecifického rizika
H300 Smrteľný po požití.	R28
H301 Toxický po požití.	R25
H304 Môže byť smrteľný po požití a vniknutí do dýchacích ciest.	R65
H310 Smrteľný pri kontakte s pokožkou.	R27
H311 Toxický pri kontakte s pokožkou.	R24
H330 Smrteľný pri vdýchnutí.	R23/26
H331 Toxický pri vdýchnutí.	R23
H340 Môže spôsobovať genetické poškodenie.	R46
H341 Podozrivý, že spôsobuje genetické poškodenie.	R68
H350 Môže spôsobiť rakovinu.	R45
H350i Vdychovanie môže spôsobiť rakovinu.	R49
H351 Podozrenie, že spôsobuje rakovinu.	R40
H360F Môže poškodiť plodnosť.	R60
H360D Môže poškodiť nenarodené dieťa.	R61
H360FD Môže poškodiť plodnosť. Môže poškodiť nenarodené dieťa.	R60/61/60-61
H360Fd Môže poškodiť plodnosť. Podozrenie z poškodzovania nenarodeného dieťaťa.	R60/63
H360Df Môže poškodiť nenarodené dieťa. Podozrenie z poškodzovania plodnosti.	R61/62
H361f Podozrenie z poškodzovania plodnosti.	R62
H361d Podozrenie z poškodzovania nenarodeného dieťaťa.	R63
H361fd Podozrenie z poškodzovania plodnosti. Podozrenie z poškodzovania nenarodeného dieťaťa.	R62-63
H362 Môže spôsobiť poškodenie u dojčených detí.	R64
H370 Spôsobuje poškodenie orgánov.	R39/23/24/25/26/27/28
H371 Môže spôsobiť poškodenie orgánov.	R68/20/21/22
H372 Spôsobuje poškodenie orgánov pri dlhšej alebo opakovanej expozícii.	R48/25/24/23
H373 Môže spôsobiť poškodenie orgánov pri dlhšej alebo opakovanej expozícii.	R48/20/21/22
H400 Veľmi toxický pre vodné organizmy.	R50
H410 Veľmi toxický pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami.	R50-53
H411 Toxický pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami.	R51-53
H412 Škodlivý pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami.	R52-53
H413 Môže mať dlhodobé škodlivé účinky na vodné organizmy.	R53
EUH059 Nebezpečný pre ozónovú vrstvu.	R59
EUH029 Pri kontakte s vodou uvoľňuje toxický plyn.	R29
EUH031 Pri kontakte s kyselinami uvoľňuje toxický plyn.	R31
EUH032 Pri kontakte s kyselinami uvoľňuje veľmi toxický plyn.	R32
EUH070 Toxický pri kontakte s očami.	R39-41

Senzibilizujúce látky

H334: Pri vdýchnutí môže vyvolať alergiu alebo príznaky astmy, alebo dýchacie ťažkosti.	R42
H317: Môže vyvolať alergickú kožnú reakciu.	R43

V prípade zmývateľných kozmetických výrobkov sa na látky uvedené v tabuľke 4 nevzťahuje povinnosť uvedená v článku 6 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 na základe uplatnenia článku 6 ods. 7 toho istého nariadenia.

Tabuľka 4

Látky, na ktoré sa vzťahujú výnimky

Látky	Výstražné upozornenia	Označenia špecifického rizika
Povrchovo aktívne látky (v celkových koncentráciách < 20 % v konečnom výrobku)	H412: Škodlivý pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami. H413: Môže mať dlhodobé škodlivé účinky na vodné organizmy.	R52-53 R53
Vonné látky (6)	H412: Škodlivý pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami. H413: Môže mať dlhodobé škodlivé účinky na vodné organizmy.	R52-53 R53
Konzervačné látky (7)	H411: Toxický pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami. H412: Škodlivý pre vodné organizmy, s dlhodobými účinkami. H413: Môže mať dlhodobé škodlivé účinky na vodné organizmy.	R51-53, R52-53 R53
Zinkium-pyritión (ZPT) používaný v šampónoch proti lupinám	H400 Veľmi toxický pre vodné organizmy.	R50

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí preukázať splnenie kritéria 3 písm. b) v prípade každej použitej látky alebo zmesi, ktorej koncentrácia vo výrobku prekračuje 0,010 %.

Predloží vyhlásenie o zhode, ktoré podľa potreby podloží vyhláseniami výrobcu(-ov) surovín o tom, že žiadna z daných použitých látok a/alebo zmesí nespĺňa kritériá klasifikácie na označenie jedným alebo viacerými výstražnými upozorneniami alebo označeniami špecifického rizika uvedenými v tabuľke 3 vo forme (formách) alebo fyzikálnom stave, resp. fyzikálnych stavoch, v ktorých sú prítomné vo výrobku.

Ako dôkaz o ich neklasifikovaní je potrebné predložiť tieto technické informácie týkajúce sa formy (foriem) a fyzikálneho stavu, resp. fyzikálnych stavov použitých látok a/alebo zmesí, ktoré sú prítomné vo výrobku:

i)	pre látky, ktoré neboli registrované podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 a/alebo ktoré zatiaľ nemajú harmonizovanú klasifikáciu CLP: informácie, ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v prílohe VII k uvedenému nariadeniu;

ii)	pre látky, ktoré boli registrované podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 a ktoré nespĺňajú požiadavky na klasifikáciu CLP: informácie založené na dokumentácii k registrácii podľa nariadenia REACH, ktoré potvrdzujú látku ako neklasifikovanú;

iii)

pre látky, ktoré majú harmonizovanú klasifikáciu alebo sa klasifikovali samostatne: karty bezpečnostných údajov, ak sú k dispozícii. Pokiaľ karty bezpečnostných údajov nie sú k dispozícii alebo pokiaľ ide o látku, ktorá sa klasifikovala samostatne, musia sa predložiť relevantné informácie o klasifikácii nebezpečnosti látky podľa prílohy II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006;

iv)

v prípade zmesí: karty bezpečnostných údajov, ak sú k dispozícii. Pokiaľ karty bezpečnostných údajov nie sú k dispozícii, musí sa predložiť výpočet na klasifikáciu zmesi v súlade s pravidlami v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008, spolu s relevantnými informáciami o klasifikácii nebezpečnosti zmesí podľa prílohy II k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006.

Pri látkach uvedených v prílohách IV a V k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006, na ktoré sa na základe článku 2 ods. 7 písm. a) a b) uvedeného nariadenia nevzťahuje povinnosť registrácie, stačí na splnenie kritéria 3 písm. b) vyhlásenie žiadateľa vystavené na tento účel.

Žiadateľ musí predložiť vyhlásenie o prítomnosti použitých látok, ktoré spĺňajú podmienky na udelenie výnimky, a podľa potreby ho podloží vyhláseniami od výrobcu(-ov) surovín. Pokiaľ je to nevyhnutné na uplatnenie výnimky, žiadateľ musí potvrdiť koncentrácie daných použitých látok v konečnom výrobku.

c) Použité látky uvedené v súlade s článkom 59 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006

Výnimka z vylúčenia uvedená v článku 6 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 sa neudeľuje použitým látkam, ktoré boli identifikované ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy a zaradené do zoznamu stanoveného článkom 59 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (8) v prípade, že ich koncentrácia vo výrobku prekračuje 0,010 % (hmotnostných).

Posudzovanie a overovanie: v deň podania žiadosti sa uvedie odkaz na zoznam látok identifikovaných ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy. Žiadateľ musí príslušnému orgánu predložiť úplné zloženie výrobku. Žiadateľ musí poskytnúť aj vyhlásenie o splnení kritéria 3 písm. c) spolu s príslušnou dokumentáciou, ako napr. s vyhláseniami o zhode podpísanými dodávateľmi materiálov a s kópiami kariet bezpečnostných údajov príslušných látok alebo zmesí.

d) Vonné látky

i)	Výrobky, ktoré sa predávajú ako výrobky navrhnuté a určené pre deti nesmú obsahovať vonné látky.

ii)

Akákoľvek použitá látka alebo zmes pridaná do výrobku ako vonná látka musí byť vyrobená podľa kódexu postupov Medzinárodnej asociácie pre vonné látky (IFRA) a podľa tohto kódexu sa s ňou aj musí zaobchádzať. Kódex je k dispozícii vo webovom sídle IFRA: http://www.ifraorg.org. Výrobca sa musí riadiť odporúčaniami noriem IFRA, ktoré sa týkajú zákazu, obmedzenia používania a špecifických kritérií čistoty materiálov.

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť podpísané vyhlásenie o zhode, ktoré podľa potreby podloží vyhlásením od výrobcu vonných látok.

e) Konzervačné látky

i)	Konzervačné látky vo výrobku nesmú uvoľňovať látky, ktoré sú klasifikované v súlade s požiadavkami kritéria 3 písm. b), ani sa na ne nesmú rozkladať.

ii)	Výrobok môže obsahovať konzervačné látky iba v prípade, že nie sú bioakumulatívne. Biocíd sa nepovažuje za bioakumulatívny, ak je jeho BCF < 100 alebo logPow < 3,0. Ak sú k dispozícii hodnoty BCF i logPow, použije sa najvyššia nameraná hodnota BCF.

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť podpísané vyhlásenie o zhode spolu s kópiami kariet bezpečnostných údajov v prípade každej pridanej konzervačnej látky a takisto informácie o hodnotách jej BCF a/alebo logPow.

f) Farbivá

Farbivá vo výrobku nesmú byť bioakumulatívne. Farbivo sa nepovažuje za bioakumulatívne, ak je jeho BCF < 100 alebo logPow < 3,0. Ak sú k dispozícii hodnoty BCF i logPow, použije sa najvyššia nameraná hodnota BCF. V prípade farbív schválených na použitie v potravinách nie je potrebné doložiť dokumentáciu o bioakumulatívnom potenciáli.

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť kópie kariet bezpečnostných údajov v prípade každého pridaného farbiva spolu s informáciami o hodnotách jeho BCF a/alebo logKow, prípadne dokumentáciu, ktorá potvrdí, že farbivo bolo schválené na použitie v potravinách.

Kritérium 4 – Balenie

a) Primárny obal

Primárny obal musí byť v priamom kontakte s obsahom.

Žiaden ďalší obal na výrobok pri predaji, napr. kartónový obal na fľašu, nie je povolený, s výnimkou sekundárnych obalov, ktoré obsahujú dva alebo viac výrobkov (napr. výrobok a náhradná náplň).

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť podpísané vyhlásenie o zhode.

b) Koeficient vplyvu obalov (PIR)

Koeficient vplyvu obalov (packaging impact ratio – PIR) musí byť menší ako 0,28 g obalu na gram výrobku pre každý obal, v ktorom sa výrobok predáva. Táto požiadavka sa nevzťahuje na výrobky používané na holenie, ktorých obal tvoria kovové aerosólové nádoby.

PIR sa (samostatne pre každý obal) vypočíta takto:

PIR = [W + (Wrefill × F) + N + (Nrefill × F)]/[D + (Drefill × F)]

kde:

–

je hmotnosť balenia (primárny obal + pomerná časť sekundárneho (9) vrátane etikiet)

Wrefill

–

je hmotnosť balenia náhradnej náplne (primárny obal + pomerná časť sekundárneho (9) vrátane etikiet)

–

je hmotnosť jednorazového + nerecyklovateľného balenia (primárny obal + pomerná časť sekundárneho (9) vrátane etikiet)

Nrefill

–

je hmotnosť jednorazového a nerecyklovateľného balenia náhradnej náplne (primárny obal + pomerná časť sekundárneho (9) vrátane etikiet)

–

je hmotnosť výrobku v originálnom balení

Drefill

–

je hmotnosť výrobku dodávaného ako náhradná náplň

–

počet náhradných náplní potrebných na dosiahnutie celkového naplniteľného množstva, ktorý sa vypočíta takto:

F = V × R/Vrefill

kde:

V	–	kapacita objemu originálneho balenia
Vrefill	–	kapacita objemu náhradného balenia
R	–	naplniteľné množstvo. Vyjadruje, koľkokrát je možné naplniť originálne balenie. Ak F nie je celé číslo, malo by sa zaokrúhliť na najbližšie celé číslo.

V prípade, že v ponuke nie je náhradná náplň, PIR sa vypočíta takto:

PIR = (W + N)/D

Výrobca uvedie predpokladaný počet opätovných naplnení alebo použije štandardné hodnoty R = 5 pre plasty a R = 2 pre kartón.

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť výpočet PIR výrobku. Tabuľka na tento výpočet je k dispozícii vo webovom sídle environmentálnej značky EÚ. V prípade, že sa výrobok predáva v rôznych obaloch (t. j. v rozdielnych objemoch), výpočet je potrebné predložiť v prípade každej veľkosti balenia, ktorému sa má udeliť environmentálna značka EÚ. Žiadateľ musí poskytnúť podpísané vyhlásenie o obsahu recyklovaného materiálu alebo materiálu z obnoviteľných zdrojov po spotrebovaní výrobku v balení, a prípadne opis ponúkaného spôsobu opätovného plnenia (druhy náhradných náplní, objem). Na účely schválenia balenia náhradnej náplne žiadateľ alebo maloobchodný predajca zdokumentuje, že náhradné náplne sú k dispozícii na zakúpenie na trhu.

c) Návrh primárneho obalu

Primárny obal musí byť navrhnutý tak, aby uľahčoval správne dávkovanie (napr. tým, že otvor na vrchu nebude príliš široký) a zabezpečil, aby bolo z obalu možné ľahko získať aspoň 90 % výrobku. Zvyškové množstvo výrobku v obale (R), ktoré musí byť menšie ako 10 %, sa vypočíta takto:

R = [(m2 – m3)/(m1 – m3)] × 100 (%)

kde:

m1	–	primárny obal a výrobok (v gramoch)
m2	–	primárny obal a zvyšok výrobku pri bežnom používaní (v gramoch)
m3	–	primárny obal prázdny a čistý (v gramoch)

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť opis dávkovacieho zariadenia a správu zo skúšky spolu s výsledkami merania zvyškového množstva zmývateľného kozmetického výrobku v balení. Skúšobný postup na meranie zvyškového množstva je opísaný v príručke používateľa, ktorá je k dispozícii vo webovom sídle environmentálnej značky EÚ.

d) Riešenie recyklácie plastových obalov

Plastové obaly musia byť navrhnuté tak, aby umožňovali účinnú recykláciu bez potenciálnych kontaminantov a nekompatibilných materiálov, ktoré sú známe tým, že bránia separovaniu alebo opätovnému spracovaniu, prípadne znižujú kvalitu recyklátu. Etiketa či obal v tvare manžety, uzáver, prípadne izolačné vrstvy nesmú samostatne, ani v kombinácii obsahovať materiály a zložky uvedené v tabuľke 5.

Tabuľka 5

Materiály a zložky vylúčené z obalových prvkov

Obalový prvok

Vylúčené materiály a zložky (10)

Etiketa alebo obal v tvare manžety

—	PS etiketa alebo manžeta v kombinácii s PET, PP alebo HDPE fľašou

—	PVC etiketa alebo manžeta v kombinácii s PET, PP alebo HDPE fľašou

—	PETG etiketa alebo manžeta v kombinácii s PET fľašou

—	Manžety z iných polymérov ako je fľaša

—	Etikety alebo manžety, ktoré sú pokovované alebo sú privarené k obalu (technológiou IML – in mould labelling)

Uzáver

—	PS uzáver v kombinácii s PET, HDPE alebo PP fľašou

—	PVC uzáver v kombinácii s PET, PP alebo HDPE fľašou

—	PETG uzávery a/alebo uzavieracie materiály s hustotou nad 1 g/cm3 v kombinácii s PET fľašou

—	Uzávery vyrobené z kovu, zo skla, z EVA

—	Uzávery zo silikónu. Výnimku tvoria silikónové uzávery s hustotou < 1 g/cm3 v kombinácii s PET fľašou a silikónové uzávery s hustotou > 1 g/cm3 v kombinácii s PEHD alebo PP fľašou

—	Kovové fólie alebo plomby, ktoré zostávajú na fľaši alebo na jej uzávere po otvorení výrobku

Izolačné vrstvy

—	Polyamid, EVOH, funkčné polyolefíny, pokovovanie a ochrana proti účinkom svetla

Táto požiadavka sa nevzťahuje na aerosólové nádoby a nádoby s pumpičkami.

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí predložiť podpísané vyhlásenie o zhode, v ktorom špecifikuje materiály použité v obale aj v prípade nádob, etikiet alebo manžiet, nálepiek, uzáverov a izolačných vrstiev spolu so vzorkou primárneho obalu.

Kritérium 5 – Udržateľné využívanie zdrojov palmového oleja, oleja z palmových jadier a ich derivátov

Palmový olej a olej z palmových jadier a ich deriváty použité vo výrobku musia pochádzať z plantáží, ktoré spĺňajú kritériá pre trvalo udržateľné hospodárenie vypracované zástupcami organizácií viacerých zainteresovaných strán so širokou členskou základňou vrátane mimovládnych organizácií (MVO), predstaviteľov priemyselného odvetvia a verejnej správy.

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť certifikáty vydané treťou stranou potvrdzujúce, že palmový olej a olej z palmových jadier použité vo výrobku pochádzajú z plantáži s trvalo udržateľným hospodárením. Uznané certifikácie zahŕňajú systém „Roundtable on Sustainable Palm Oil“ (RSPO, okrúhly stôl týkajúci sa palmového oleja, ktorým sa zaručuje totožnosť, segregácia alebo materiálová bilancia) alebo akýkoľvek rovnocenný systém založený na kritériách trvalo udržateľného hospodárenia vypracovaných zástupcami viacerých zainteresovaných strán. Pre chemické deriváty palmového oleja a oleja z palmových jadier (11) stačia na preukázanie udržateľnosti systémy typu „book and claim“, ako je napr. systém GreenPalm alebo rovnocenné systémy.

Kritérium 6 – Funkčná spôsobilosť

Schopnosť výrobku plniť svoju primárnu funkciu (napr. čistenie, úprava), ako aj všetky sekundárne funkcie uvedené v tvrdeniach o výrobku (napr. ochrana proti lupinám, ochrana farby) musia byť preukázané laboratórnou skúškou, resp. skúškami alebo spotrebiteľskou skúškou. Skúšky sa musia vykonať tak, ako to uvádzajú „Usmernenia pre hodnotenie účinnosti kozmetických výrobkov“ (12) a pokyny uvedené v príručke pre používateľov, ktorá je k dispozícii vo webovom sídle environmentálnej značky EÚ.

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť protokol o skúške, ktorý slúžil na vykonanie skúšky účinnosti výrobku. Žiadatelia predložia výsledky získané na základe tohto protokolu, ktoré preukazujú, že výrobok spĺňa primárne i sekundárne funkcie uvádzané v tvrdeniach na etikete alebo obale výrobku.

Kritérium 7 – Informácie uvádzané na environmentálnej značke EÚ

Nepovinná značka s textovým poľom musí obsahovať tento text:

—	Nižšia záťaž pre vodné ekosystémy.

—	Spĺňa prísne požiadavky na biologickú odbúrateľnosť.

—	Znižuje odpad z obalov.

Usmernenia o používaní nepovinnej značky s textovým poľom nájdete v „Usmerneniach pre používanie loga environmentálnej značky“ (Guidelines for use of the Ecolabel logo) vo webovom sídle:

http://ec.europa.eu/environment/ecolabel/documents/logo_guidelines.pdf.

Posudzovanie a overovanie: žiadateľ musí poskytnúť vzorku etikety výrobku alebo grafický návrh obalu, na ktorom má byť umiestnená environmentálna značka EÚ, spolu s podpísaným vyhlásením o zhode.

(1) http://ec.europa.eu/environment/ecolabel/documents/did_list/didlist_part_a_sk.pdf.

http://ec.europa.eu/environment/ecolabel/documents/did_list/didlist_part_b_sk.pdf.

(2) Číslo DID je číslo použitej látky v zozname DID.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 z 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).

(5) Smernica Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (Ú. v. ES 196, 16.8.1967, s. 1).

(6) Výnimka platí len pre kritérium 3 písm. b). Vonné látky musia spĺňať kritérium 3 písm. d).

(7) Výnimka platí len pre kritérium 3 písm. b). Konzervačné látky musia spĺňať kritérium 3 písm. e).

(8) http://echa.europa.eu/sk/candidate-list-table.

(9) Pomerná hmotnosť v prípade hromadného obalu (napr. 50 % celkovej hmotnosti hromadného obalu v prípade, že obsahuje dva výrobky).

(10) EVA – etylénvinylacetát, EVOH – etylénvinylalkohol, HDPE – polyetylén s vysokou hustotou, PET – polyetyléntereftalát, PETG – polyetyléntereftalát-glykol, PP – polypropylén, PS – polystyrén, PVC – polyvinylchlorid.

(11) Ako ich vymedzil RSPO v dokumente „Pravidlá RSPO týkajúce sa derivátov na starostlivosť o domácnosť a osobnú starostlivosť“, k dispozícii na adrese: http://www.greenpalm.org/upload/files/45/RSPO_Guiding_Rules_for_HPC_derivativesV9.pdf.

(12) K dispozícii na adrese: https://www.cosmeticseurope.eu/publications-cosmetics-europe-association/guidelines.html?view=item&id=23 a vo webovom sídle environmentálnej značky EÚ.

Dodatok

Zoznam databázy zložiek detergentov (DID)

Zoznam DID (časť A) je zoznam obsahujúci informácie o toxicite pre vodné prostredie a biologickej odbúrateľnosti zložiek, ktoré sa obvykle používajú v zloženiach detergentov. Tento zoznam obsahuje informácie o toxicite a biologickej odbúrateľnosti spektra látok používaných vo výrobkoch určených na umývanie a čistenie. Tento zoznam nie je úplný, ale v časti B zoznamu DID sa uvádza usmernenie týkajúce sa stanovenia príslušných parametrov výpočtu pre látky, ktoré sa nenachádzajú v zozname DID [napríklad faktor toxicity (TF) a faktor odbúrateľnosti (DF), ktoré sa používajú na výpočet kritického objemu zriedenia]. Zoznam je všeobecným zdrojom informácií a látky uvedené na zozname DID nie sú automaticky schválené na použitie v produktoch označených environmentálnou značkou EÚ.

Časť A a časť B zoznamu DID možno nájsť vo webovom sídle environmentálnej značky EÚ:

http://ec.europa.eu/environment/ecolabel/documents/did_list/didlist_part_a_sk.pdf,

http://ec.europa.eu/environment/ecolabel/documents/did_list/didlist_part_b_sk.pdf.

V prípade látok, ku ktorým chýbajú údaje o toxicite pre vodné prostredie a o odbúrateľnosti, sa na posúdenie TF a DF môžu použiť štrukturálne analógie s podobnými látkami. Takéto štrukturálne analógie musí schváliť príslušný orgán, ktorý udeľuje licenciu na environmentálnu značku EÚ. Alternatívne sa uplatní scenár najhoršieho prípadu, pričom sa použijú tieto parametre:

Scenár najhoršieho prípadu:

	Akútna toxicita			Chronická toxicita			Odbúrateľnosť
Použitá látka	LC50/EC50	SF(akútny)	TF(akútny)	NOEC (1)	SF(chronický) (1)	TF(chronický)	DF	Aeróbne	Anaeróbne
„Názov“	1 mg/l	10 000	0,0001			0,0001	1	P	N

Dokumentácia k ľahkej biologickej odbúrateľnosti

Používajú sa tieto skúšobné metódy ľahkej biologickej odbúrateľnosti:

Do 1. decembra 2015:

Skúšobné metódy ľahkej biologickej odbúrateľnosti stanovené v smernici 67/548/EHS, najmä metódy uvedené v prílohe V.C4 k danej smernici, alebo rovnocenné skúšobné metódy OECD 301 A-F, prípadne rovnocenné ISO skúšky.

V prípade povrchovo aktívnych látok sa neuplatňuje zásada „10-dňového okna“. Hranica úspešnosti je 70 % pre skúšky uvedené v častiach C.4-A a C.4-B prílohy V k smernici 67/548/EHS (a im rovnocenné skúšky OECD 301 A a E a rovnocenné ISO skúšky) a 60 % pre skúšky C.4-C, D, E a F (a im rovnocenné skúšky OECD 301 B, C, D a F a rovnocenné ISO skúšky),

alebo

skúšobné metódy stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008.

2.	Od 1. decembra 2015: skúšobné metódy stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008.

Dokumentácia k anaeróbnej biologickej odbúrateľnosti

Referenčnou skúškou pre anaeróbnu odbúrateľnosť je skúška podľa EN ISO 11734, ECETOC č. 28 (jún 1988), OECD 311 alebo rovnocenná skúšobná metóda s požiadavkou 60 % konečnej odbúrateľnosti v anaeróbnych podmienkach. Na doloženie skutočnosti, že sa v anaeróbnych podmienkach dosiahlo 60 % konečnej odbúrateľnosti, je možné použiť aj skúšobné metódy simulujúce podmienky v príslušnom anaeróbnom prostredí.

Extrapolácia v prípade látok, ktoré nie sú uvedené na zozname DID

Na potrebné doloženie anaeróbnej biologickej odbúrateľnosti použitých látok, ktoré nie sú uvedené v zozname DID, sa môže použiť tento postup:

Použite primeranú extrapoláciu. Na extrapoláciu konečnej anaeróbnej odbúrateľnosti štrukturálne príbuzných povrchovo aktívnych látok použite výsledky skúšok získané s jednou surovinou. Ak sa potvrdila anaeróbna biologická odbúrateľnosť povrchovo aktívnej látky (alebo skupiny homológov) podľa zoznamu DID, možno predpokladať, že povrchovo aktívna látka podobného typu je tiež anaeróbne biologicky odbúrateľná [napr. C12-15 A 1-3 EO sulfát (DID č. 8) je anaeróbne biologicky odbúrateľný a podobnú anaeróbnu biologickú odbúrateľnosť možno predpokladať aj pri C12-15 A 6 EO sulfáte]. Ak sa pri povrchovo aktívnej látke potvrdila anaeróbna biologická odbúrateľnosť pomocou vhodnej skúšobnej metódy, možno predpokladať, že povrchovo aktívna látka podobného typu je tiež anaeróbne biologicky odbúrateľná [napr. údaje z literatúry potvrdzujúce anaeróbnu biologickú odbúrateľnosť povrchovo aktívnych látok patriacich do skupiny alkylesteramónnych solí sa môžu využiť na doloženie podobnej anaeróbnej biologickej odbúrateľnosti iných kvartérnych amónnych solí obsahujúcich esterovú väzbu v alkylovom reťazci(-och)].

2.	Vykonajte skríningovú skúšku anaeróbnej biologickej odbúrateľnosti. Ak sú potrebné nové skúšky, vykonajte skríningovú skúšku podľa EN ISO 11734, ECETOC č. 28 (jún 1988), OECD 311 alebo podľa rovnocennej metódy.

Vykonajte skúšku odbúrateľnosti s malou dávkou. Ak sú potrebné nové skúšky, ako aj v prípade experimentálnych problémov pri skríningovej skúške (napr. inhibícia v dôsledku toxicity skúšobnej látky), zopakujte skúšku použitím malej dávky povrchovo aktívnej látky a sledujte priebeh rozkladu meraním izotopu 14C alebo chemickými analytickými metódami. Skúšku s malou dávkou možno vykonať pomocou OECD 308 (august 2000) alebo rovnocennej metódy.

(1) Ak sa nezistia prijateľné údaje o chronickej toxicite, tieto stĺpce sú prázdne. V takom prípade sa TF(chronický) rovná TF(akútny).

11.12.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 354/62

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 117/14/COL

z 12. marca 2014,

ktorým sa deväťdesiaty štvrtýkrát menia procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci prijatím nových usmernení na podporu rizikových finančných investícií a predĺžením platnosti usmernení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (ďalej len „dozorný úrad“),

SO ZRETEĽOM na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej články 61 až 63 a na jej protokol 26,

SO ZRETEĽOM na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“), najmä na jej článok 5 ods. 2 písm. b) a článok 24, ako aj článok 1 časti I jej protokolu 3,

keďže:

Podľa článku 24 Dohody o dozore a súde uvedie dozorný úrad do platnosti ustanovenia Dohody o EHP týkajúce sa štátnej pomoci.

Podľa článku 5 ods. 2 písm. b) Dohody o dozore a súde vydáva dozorný úrad oznámenia alebo usmernenia o otázkach, ktorými sa zaoberá Dohoda o EHP, pokiaľ to táto dohoda alebo Dohoda o dozore a súde výslovne stanovuje alebo pokiaľ to dozorný úrad považuje za nevyhnutné.

Európska komisia prijala 15. januára 2014 usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií (1), ktoré majú nadobudnúť účinnosť 1. júla 2014. Nové pravidlá stanovujú podmienky, za ktorých členské štáty EÚ môžu poskytovať pomoc na uľahčenie prístupu k financovaniu malým a stredným podnikom a podnikom so strednou kapitalizáciou. Týmito novými usmerneniami sa od 1. júla 2014 majú nahradiť usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky (2).

V usmerneniach Európskej komisie o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií sa takisto stanovuje, že platnosť usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky sa má predĺžiť do 30. júna 2014.

Tieto usmernenia majú význam aj pre Európsky hospodársky priestor.

V rámci celého Európskeho hospodárskeho priestoru sa má v súlade s cieľom vytvorenia homogénneho Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý ustanovuje článok 1 Dohody o EHP, zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci EHP.

Podľa bodu II pod nadpisom „VŠEOBECNÉ“ v prílohe XV k Dohode o EHP má dozorný úrad po konzultácii s Komisiou prijať nové usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií, ktoré zodpovedajú usmerneniam prijatým Európskou komisiou.

Týmito novými usmerneniami sa nahradia v súčasnosti platné usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky (3). Platnosť usmernení na podporu rizikových kapitálových investícií do malých a stredných podnikov sa má predĺžiť do 30. júna 2014, teda až do nadobudnutia účinnosti nových usmernení.

PO KONZULTÁCII s Európskou komisiou,

PO KONZULTÁCII so štátmi EZVO listom z 12. januára 2014 o tejto veci,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Prvá veta bodu 80 usmernení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky má znieť takto:

„(80)

Platnosť týchto usmernení skončí 30. júna 2014.“

Článok 2

Usmernenia o štátnej pomoci sa menia zavedením nových usmernení o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií. Nové usmernenia sú uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu a tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť.

Článok 3

Iba anglické znenie je autentické.

V Bruseli 12. marca 2014

Za Dozorný úrad EZVO

Oda Helen SLETNES

predsedníčka

Frank BÜCHEL

člen kolégia

(1) Ú. v. EÚ C 19, 22.1.2014, s. 4.

(2) Ú. v. EÚ C 194, 18.8.2006, s. 2.

(3) Ú. v. EÚ C 126, 7.6.2007, s. 19. Dodatok EHP č. 27, 7.6.2007, s. 1. Zmenené 15.12.2010 rozhodnutím č. 484/10/COL.

PRÍLOHA

ČASŤ III: HORIZONTÁLNE PRAVIDLÁ

Štátna pomoc na podporu rizikových finančných investícií (1)

1. ÚVOD

Na základe článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“) môže Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) považovať štátnu pomoc určenú na uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností za zlučiteľnú s Dohodou o EHP, a to za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodovania tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Dozorný úrad sa z dôvodov uvedených v týchto usmerneniach domnieva, že rozvoj trhu rizikového financovania a zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), malých podnikov so strednou kapitalizáciou a inovačných podnikov so strednou kapitalizáciou k rizikovému financovaniu sú z hľadiska hospodárstva štátov EZVO ako celku veľmi dôležité.

Podpora rozvoja a rozširovania nových podnikov, najmä inovačných podnikov a podnikov s vysokým potenciálom rastu, môže mať veľký dosah na tvorbu pracovných miest. Na to, aby boli MSP schopné získať prístup k potrebnému financovaniu v každom štádiu svojho rozvoja, je pre ne preto veľmi dôležitý efektívny trh rizikového financovania MSP.

MSP môžu napriek perspektíve svojho rastu čeliť ťažkostiam pri získavaní prístupu k financovaniu, najmä vo včasných fázach svojho rozvoja. Hlavnou príčinou týchto ťažkostí je problém asymetrických informácií: MSP, najmä ak ešte len začínajú, často nie sú schopné investorom preukázať svoju úverovú bonitu alebo kvalitu svojich obchodných plánov. Za týchto okolností sa investorom nemusí oplatiť, aby v prípade transakcií týkajúcich sa MSP vykonávali typ aktívneho preskúmania, ktorý vykonávajú v prípade poskytovania financovania veľkým podnikom, pretože náklady na takéto preskúmanie sú vzhľadom na objem investície príliš vysoké. Preto je pravdepodobné, že tieto MSP nebudú schopné, a to bez ohľadu na kvalitu svojich projektov a potenciál rastu, získať prístup k potrebnému financovaniu, pokým nepreukážu výsledky svojej minulej činnosti a neposkytnú dostatočný kolaterál. V dôsledku týchto asymetrických informácií trhy financovania podnikov pravdepodobne neposkytujú potrebné kapitálové alebo dlhové financovanie novozaloženým MSP s vysokým potenciálom rastu, čo má za následok pretrvávanie zlyhania kapitálového trhu, ktoré zabraňuje tomu, aby ponuka pokryla dopyt za cenu akceptovateľnú pre obidve strany, čo má negatívny vplyv na perspektívy rastu MSP. Malé podniky so strednou kapitalizáciou a inovačné podniky so strednou kapitalizáciou môžu za určitých okolností čeliť tomu istému zlyhaniu trhu.

Ak podnik nezíska prístup k financovaniu, nemusí to mať následky iba pre tento jednotlivý subjekt, ale vzhľadom na existenciu externých vplyvov na rast môžu byť tieto následky oveľa ďalekosiahlejšie. V mnohých úspešných odvetviach dochádza k rastu produktivity nie preto, že by podniky pôsobiace na trhu dosahovali vyššiu produktivitu, ale preto, že efektívnejšie a technologicky vyspelejšie podniky rastú na úkor menej efektívnych podnikov (alebo podnikov so zastaranými výrobkami). Pokiaľ je tento proces narušovaný neschopnosťou potenciálne úspešných podnikov získať financovanie, širšie dôsledky pre rast produktivity budú pravdepodobne negatívne. Pokiaľ sa vstup na trh umožní širšej základni podnikov, môže sa tým povzbudiť rast.

Nedostatok financovania, ktorý postihuje MSP, malé podniky so strednou kapitalizáciou a inovačné podniky so strednou kapitalizáciou, môže byť preto dôvodom na poskytnutie podpory z verejných zdrojov a za určitých osobitných okolností aj na poskytnutie štátnej pomoci. V prípade, že je štátna pomoc, ktorá má slúžiť na podporu poskytovania rizikového financovania pre tieto podniky, správne zacielená, môže byť účinným nástrojom na zmiernenie zistených zlyhaní trhu a mobilizáciu súkromného kapitálu.

Prístup MSP k financovaniu je cieľom spoločného záujmu EHP. Na úrovni EÚ a EHP bolo prijatých niekoľko iniciatív na podporu rozvoja MSP. Jedným z hlavných cieľov je uľahčenie prístupu MSP k financovaniu.

V rámci tohto politického kontextu sa v Akčnom pláne Komisie z roku 2011 na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (2) a v rámci diskusie, ktorá sa začala v roku 2013 na základe zelenej knihy o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (3), uznáva, že úspešnosť Únie do veľkej miery závisí od rastu MSP, ktoré však často čelia vážnym ťažkostiam pri získavaní financovania. Dozorný úrad berie tieto závery na vedomie. Cieľom je preto dosiahnuť, aby sa MSP viac zviditeľnili, ako aj zvýšiť atraktivitu finančných trhov a ich dostupnosť pre MSP.

Nedávno boli prijaté dve iniciatívy týkajúce sa investičných fondov (4): nariadenie o fondoch rizikového kapitálu v Európe (5), ktoré bolo prijaté v roku 2013 a v ktorom sa fondom rizikového kapitálu umožňuje predávať svoje fondy a získavať kapitál na vnútornom trhu, a návrh nariadenia o európskych dlhodobých investičných fondoch (6), ktoré má za cieľ zaviesť rámcové podmienky na uľahčenie prevádzky súkromných investičných fondov s dlhodobým záväzkom investorov.

Nad rámec týchto konkrétnych nariadení poskytuje smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov (smernica AIFMD) (7) aj regulačný rámec pre riadenie a prevádzkovanie investičných fondov pôsobiacich v oblasti rizikového financovania (akými sú napríklad fondy súkromného kapitálu)

10.

Komisia v roku 2012 začala verejné konzultácie (8) s cieľom zhromaždiť informácie o rozsahu zlyhania trhu, ktoré ovplyvňuje prístup MSP k dlhovému a kapitálovému financovaniu, a o primeranosti usmernení z roku 2006 o rizikovom kapitáli (9). Z výsledkov verejných konzultácií vyplynulo, že základné zásady uvedené v týchto usmerneniach poskytli solídny základ pre nasmerovanie verejných zdrojov do zamýšľaných cieľových MSP za súčasného obmedzenia rizika vytlačenia. Z verejných konzultácií však vyplynulo aj to, že usmernenia o rizikovom kapitáli sa často považujú za príliš reštriktívne, pokiaľ ide o oprávnené MSP, formy financovania, nástroje pomoci a štruktúry financovania.

11.

Dozorný úrad sa v plnej miere stotožňuje s týmito závermi, ktoré sa môžu obdobne uplatniť aj v prípade usmernení dozorného úradu o štátnej pomoci na podporu rizikových kapitálových investícií do malých a stredných podnikov (10).

12.

V oznámení o modernizácii štátnej pomoci (11) Komisia uvádza ambiciózny program modernizácie štátnej pomoci založený na troch hlavných cieľoch:

a)	podporovať udržateľný, inteligentný a inkluzívny rast na konkurenčnom vnútornom trhu;

b)	zameriavať kontroly ex ante uskutočnené Komisiou na prípady s najväčším vplyvom na vnútorný trh a súčasne posilňovať spoluprácu s členskými štátmi pri presadzovaní pravidiel štátnej pomoci; ako aj

c)	racionalizovať pravidlá s cieľom zabezpečiť rýchlejšie prijímanie rozhodnutí.

13.

Dozorný úrad sa riadil modernizačnou iniciatívou Komisie. Podmienky zlučiteľnosti stanovené v týchto usmerneniach sú preto založené na uvedených spoločných cieľoch.

14.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa uznalo za vhodné, aby sa vykonala dôkladná revízia režimu štátnej pomoci uplatňovaného na opatrenia rizikového kapitálu vrátane opatrení, na ktoré sa vzťahuje všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách (12), s cieľom podporiť efektívnejšie a účinnejšie poskytovanie rozličných foriem rizikového financovania väčšej kategórii oprávnených podnikov. Opatrenia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o skupinových výnimkách, nie je potrebné notifikovať dozornému úradu, pretože sa predpokladá, že reagujú na zlyhanie trhu prostredníctvom primeraných a proporcionálnych prostriedkov a zároveň majú stimulačný účinok a obmedzujú akékoľvek narušenie hospodárskej súťaže na minimum.

2. ROZSAH PÔSOBNOSTI TÝCHTO USMERNENÍ A VYMEDZENIE POJMOV

15.

Dozorný úrad bude uplatňovať zásady stanovené v týchto usmerneniach na opatrenia rizikového financovania, ktoré nespĺňajú všetky podmienky stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách. Dotknuté štáty EZVO musia tieto opatrenia notifikovať v súlade s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, pričom dozorný úrad vykoná podrobné posúdenie zlučiteľnosti stanovené v oddiele 3 týchto usmernení.

16.

Štáty EZVO sa však môžu rozhodnúť, že opatrenia rizikového financovania navrhnú tak, aby nepredstavovali štátnu pomoc podľa článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, a to napríklad preto, že sú v súlade s testom subjektu v trhovom hospodárstve alebo preto, že spĺňajú podmienky uplatniteľného nariadenia o pomoci de minimis (13). V takýchto prípadoch netreba notifikovať dozorný úrad.

17.

Tieto usmernenia sa v žiadnom prípade nesmú vykladať tak, aby spochybňovali zlučiteľnosť opatrení štátnej pomoci, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v ostatných usmerneniach, rámcoch alebo nariadeniach. Dozorný úrad bude venovať osobitnú pozornosť tomu, aby sa zabránilo zneužívaniu týchto usmernení na sledovanie politických cieľov, ktoré sa riešia hlavne v iných rámcoch, usmerneniach a nariadeniach.

18.

Týmito usmerneniami nie sú dotknuté iné typy finančných nástrojov než typy, na ktoré sa vzťahujú tieto usmernenia. Iné typy zahŕňajú napríklad nástroje umožňujúce sekuritizáciu existujúcich úverov, ktorých posúdenie sa vykoná v medziach príslušného právneho základu štátnej pomoci.

19.

Dozorný úrad bude zásady stanovené v týchto usmerneniach uplatňovať len na schémy rizikového financovania. Tieto zásady sa nebudú uplatňovať v súvislosti s ad hoc opatreniami, v rámci ktorých sa pomoc vo forme rizikového financovania poskytuje individuálnym podnikom. Výnimkou sú opatrenia, ktorých cieľom je podporiť konkrétnu alternatívnu obchodnú platformu.

20.

Je potrebné pripomenúť, že opatrenia pomoci vo forme rizikového financovania sa musia zavádzať prostredníctvom finančných sprostredkovateľov alebo alternatívnych obchodných platforiem, s výnimkou fiškálnych stimulov na priame investície do oprávnených podnikov. Preto opatrenie, v rámci ktorého štát EZVO alebo verejný subjekt poskytne priame investície do podnikov bez účasti takýchto sprostredkovateľských subjektov, nepatrí do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci vo forme rizikového financovania uvedených vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách a v týchto usmerneniach.

21.

Vzhľadom na to, že veľké podniky môžu preukázať solídnejšie výsledky z minulosti a vyššiu mieru kolateralizácie, dozorný úrad sa nedomnieva, že v ich prípade existuje všeobecné zlyhanie trhu, pokiaľ ide o ich prístup k financovaniu. Opatrenie rizikového financovania môže byť v súlade s oddielom 3.3.1 písm. a) výnimočne zacielené na malé podniky so strednou kapitalizáciou alebo na inovačné podniky so strednou kapitalizáciou vykonávajúce projekty v oblasti výskumu a vývoja a inovácií v súlade s oddielom 3.3.1 písm. b).

22.

Pomoc vo forme rizikového financovania sa nemôže poskytnúť podnikom kótovaným na oficiálnych zoznamoch burzy cenných papierov alebo na regulovanom trhu, pretože samotná skutočnosť, že sú kótované, preukazuje ich schopnosť prilákať súkromné financovanie.

23.

V prípade úplnej absencie súkromných investorov nebudú opatrenia pomoci vo forme rizikového financovania vyhlásené za zlučiteľné. V takých prípadoch musí štát EZVO zvážiť alternatívne možnosti politiky, ktoré môžu byť na dosiahnutie týchto istých cieľov a výsledkov vhodnejšie, ako napríklad regionálna investičná pomoc alebo pomoc pre začínajúci podnik stanovená vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách.

24.

Opatrenia pomoci vo forme rizikového financovania, pri ktorých súkromní investori nepodstupujú žiadne značné riziko a/alebo pri ktorých všetky výhody plynú súkromným investorom, nebudú vyhlásené za zlučiteľné. Rozdelenie rizík a odmien je nevyhnutnou podmienkou na obmedzenie finančnej expozície štátu a na zabezpečenie spravodlivého výnosu pre štát.

25.

Bez toho, aby bola dotknutá pomoc vo forme rizikového financovania poskytovaná v podobe náhradného kapitálu v zmysle vymedzenia vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách, pomoc vo forme rizikového financovania sa nesmie použiť na odkúpenie.

26.

Pomoc vo forme rizikového financovania sa nebude pokladať za zlučiteľnú s Dohodou o EHP, ak sa poskytuje:

podnikom v ťažkostiach v zmysle vymedzenia v usmerneniach dozorného úradu o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (14), v zmenenom alebo nahradenom znení. Na účely týchto usmernení sa však do siedmich rokov od ich prvého komerčného predaja MSP, ktoré spĺňajú podmienky na rizikové finančné investície na základe hĺbkovej analýzy vykonanej vybraným finančným sprostredkovateľom, nebudú považovať za podniky v ťažkostiach, okrem prípadu, keď sú predmetom konkurzného konania alebo keď spĺňajú kritériá podľa svojho vnútroštátneho práva, na základe ktorých sa na žiadosť svojich veriteľov dostanú do kolektívneho konkurzného konania;

b)	podnikom, ktoré dostali neoprávnenú štátnu pomoc, ktorá nebola v plnej miere vrátená.

27.

Dozorný úrad nebude uplatňovať tieto usmernenia na pomoc činnostiam súvisiacim s vývozom do tretích krajín alebo štátov EZVO, konkrétne na pomoc, ktorá priamo súvisí s vyvážanými množstvami, so zriadením a prevádzkou distribučnej siete alebo s inými bežnými nákladmi spojenými s vývoznou činnosťou, ani na pomoc podmienenú uprednostnením používania domáceho tovaru pred dovezeným tovarom.

28.

Dozorný úrad nebude uplatňovať tieto usmernenia na opatrenia, ktorých samotný obsah alebo podmienky s nimi spojené alebo ich metódy financovania vedú neoddeliteľným spôsobom k porušeniu právnych predpisov platných v EHP (15), a to najmä na:

a)	opatrenia pomoci, pri ktorých je poskytnutie pomoci podmienené povinnosťou používať domáce výrobky alebo služby;

opatrenia, ktoré porušujú článok 31 Dohody o EHP o práve usadiť sa, pri ktorých je pomoc podmienená povinnosťou pre finančných sprostredkovateľov, ich správcov alebo konečných príjemcov, aby mali svoje ústredia na území dotknutého štátu EZVO alebo ich tam premiestnili. Nie je tým dotknutá požiadavka na finančných sprostredkovateľov alebo ich správcov, aby mali licenciu potrebnú na realizáciu investícií a riadiacich činností v dotknutom štáte EZVO, ani požiadavka na konečných príjemcov, aby boli usadení a vykonávali svoje hospodárske činnosti na jeho území;

c)	opatrenia, ktoré porušujú článok 40 Dohody o EHP o voľnom pohybe kapitálu.

2.1. Test súkromného investora v trhovom hospodárstve

29.

Opatrenia rizikového financovania často zahŕňajú komplexné konštrukcie vytvárajúce stimuly pre niektorú skupinu hospodárskych subjektov (investorov), aby poskytli rizikové financovanie inej skupine subjektov (oprávneným podnikom). Hoci zámerom verejných orgánov môže byť poskytnutie výhod len druhej skupine, v závislosti od štruktúry opatrenia môžu byť príjemcami štátnej pomoci podniky na jednej z týchto úrovní alebo na obidvoch úrovniach. Opatrenia rizikového financovania sa okrem toho vždy vzťahujú na jedného alebo viacerých finančných sprostredkovateľov, ktorí môžu mať odlišný status než investori a koneční príjemcovia, do ktorých investujú. V takých prípadoch je takisto potrebné zvážiť, či možno finančného sprostredkovateľa pokladať za príjemcu štátnej pomoci.

30.

Vo všeobecnosti možno predpokladať, že intervencia z verejných zdrojov nepredstavuje štátnu pomoc napríklad preto, lebo spĺňa test súkromného investora v trhovom hospodárstve. Podľa tohto testu ekonomické transakcie, ktoré vykonávajú verejné orgány alebo podniky v súlade s bežnými trhovými podmienkami a ktoré neposkytujú výhody ich partnerom, nepredstavujú štátnu pomoc. Bez toho, aby bolo dotknuté konečné právo Súdneho dvora EZVO rozhodnúť o existencii pomoci, sa v tomto oddiele stanovujú dodatočné usmernenia o uplatnení testu súkromného investora v trhovom hospodárstve na oblasť rizikového financovania.

2.1.1. Pomoc investorom

31.

Dozorný úrad bude vo všeobecnosti pokladať investíciu za investíciu, ktorá je v súlade s testom súkromného investora v trhovom hospodárstve, a teda nepredstavuje štátnu pomoc, ak sa uskutoční za podmienok pari passu medzi verejným a súkromným investorom (16). Investícia sa pokladá za pari passu, ak ju uskutoční za tých istých podmienok verejný aj súkromný investor, pričom obidve kategórie subjektov intervenujú súčasne a intervencia zo súkromného sektora je skutočne ekonomicky významná.

32.

Transakcia sa pokladá za vykonanú za tých istých podmienok, ak verejný a súkromný investor znášajú tie isté riziká a získavajú tie isté odmeny a majú v súvislosti s tou istou rizikovou triedou tú istú úroveň podriadenosti. Ak je verejný investor v lepšej pozícii než súkromný, pretože napríklad v porovnaní so súkromným investorom získava prioritný výnos skôr, opatrenie sa takisto môže pokladať za opatrenie, ktoré je v súlade s bežnými trhovými podmienkami, pokiaľ súkromní investori nie sú žiadnym spôsobom zvýhodnení.

33.

V oblasti rizikového financovania sa transakcie vykonávané verejným a súkromným investorom budú pokladať za transakcie vykonávané súčasne, ak súkromný a verejný investor budú spoločne investovať do konečných príjemcov prostredníctvom tej istej investičnej transakcie. V prípade investícií realizovaných prostredníctvom verejno-súkromných finančných sprostredkovateľov sa investície vykonávané verejným a súkromným investorom budú pokladať za investície realizované súčasne.

34.

Ďalšou podmienkou je, aby financovanie poskytované súkromnými investormi nezávislými od podnikov, do ktorých investujú, bolo ekonomicky významné (17) vzhľadom na celkový objem investície. Dozorný úrad sa domnieva, že v prípade opatrení rizikového financovania možno za ekonomicky významný pokladať 30 % podiel nezávislej súkromnej investície.

35.

Keď je investícia v súlade s testom súkromného investora v trhovom hospodárstve, dozorný úrad sa domnieva, že podniky, do ktorých sa investuje, nie sú príjemcami štátnej pomoci, pretože investície, ktoré prijímajú, sa považujú za investície vykonané za trhových podmienok.

36.

Ak opatrenie umožňuje súkromným investorom vykonávať rizikové finančné investície do podniku alebo skupiny podnikov za podmienok, ktoré sú výhodnejšie než pre verejných investorov investujúcich do tých istých podnikov, potom títo súkromní investori môžu byť zvýhodnení (nejde o investície pari passu). Takáto výhoda môže mať rôzne formy, ako sú preferenčné výnosy (stimuly na zvýšenie výnosov – upside incentives) alebo menšie vystavenie riziku strát v prípade nedostatočnej výkonnosti predmetnej transakcie v porovnaní s verejnými investormi (ochrana pred znížením hodnoty – downside protection).

2.1.2. Pomoc pre finančného sprostredkovateľa a/alebo jeho správcu

37.

Dozorný úrad sa vo všeobecnosti domnieva, že finančný sprostredkovateľ nie je priamo príjemcom pomoci, ale skôr subjektom, ktorý slúži na presun pomoci investorom a/alebo podnikom, do ktorých sa investuje, bez ohľadu na to, či finančný sprostredkovateľ má právnu subjektivitu alebo či predstavuje len súbor aktív spravovaných nezávislou riadiacou spoločnosťou.

38.

Opatrenia zahŕňajúce priame presuny v prospech finančných sprostredkovateľov alebo spoluinvestovanie zo strany finančných sprostredkovateľov však môžu predstavovať pomoc, ak sa takéto presuny alebo spoločné investície nerealizujú za podmienok, ktoré by boli akceptovateľné pre bežný hospodársky subjekt v trhovom hospodárstve.

39.

Keď opatrenie rizikového financovania riadi poverený subjekt bez toho, aby tento subjekt investoval spolu so štátom EZVO, poverený subjekt sa považuje za subjekt, ktorý nasmeruje financovanie, a nie za príjemcu pomoci, ak jeho odmena nie je príliš vysoká. Keď však poverený subjekt poskytuje financovanie opatrenia alebo investuje spolu so štátom EZVO podobným spôsobom ako finanční sprostredkovatelia, dozorný úrad bude musieť posúdiť, či je daný poverený subjekt príjemcom štátnej pomoci.

40.

Ak sa správca finančného sprostredkovateľa alebo riadiaca spoločnosť (ďalej len „správca“) vyberie na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania, alebo ak odmena pre správcu v plnej miere odráža súčasné trhové úrovne v porovnateľných situáciách, bude sa vychádzať z predpokladu, že správca nie je príjemcom štátnej pomoci.

41.

Ak finančný sprostredkovateľ a jeho správca sú verejnými subjektmi a ak neboli vybraní na základe otvoreného, transparentného, nediskriminačného a objektívneho výberového konania, nebudú sa pokladať za príjemcov pomoci, ak výška ich poplatku za riadenie je obmedzená a ich odmena zodpovedá bežným trhovým podmienkam a odvíja sa od ich výkonnosti. Okrem toho verejní finanční sprostredkovatelia musia byť riadení komerčne a ich správcovia musia prijímať investičné rozhodnutia s cieľom dosahovať zisk pri dodržaní zásady trhového odstupu od štátu. Súkromní investori navyše musia byť vybraní na základe otvoreného, transparentného, nediskriminačného a objektívneho výberového konania v závislosti od konkrétneho prípadu. Musia sa zaviesť primerané mechanizmy na vylúčenie prípadných zásahov štátu do každodenného riadenia verejného fondu.

42.

Ak sa investícia štátu prostredníctvom finančného sprostredkovateľa realizuje vo forme úverov alebo záruk vrátane protizáruk a podmienky stanovené v pravidlách dozorného úradu o referenčnej sadzbe (18) alebo štátnej pomoci poskytnutej vo forme záruk (19) sú splnené, finančný sprostredkovateľ sa nebude považovať za príjemcu štátnej pomoci.

43.

Skutočnosť, že finanční sprostredkovatelia môžu zvýšiť svoje aktíva a ich správcovia môžu dosiahnuť väčší obrat prostredníctvom svojich provízií, sa pokladá iba za vedľajší hospodársky účinok opatrenia pomoci a nie za pomoc pre finančných sprostredkovateľov a/alebo ich správcov. Ak je však opatrenie rizikového financovania navrhnuté tak, aby tieto vedľajšie účinky presmerovalo k vopred určeným individuálnym finančným sprostredkovateľom, títo finanční sprostredkovatelia sa budú pokladať za sprostredkovateľov, ktorí dostali nepriamu pomoc.

2.1.3. Pomoc pre podniky, do ktorých sa investuje

44.

Ak je pomoc prítomná na úrovni investorov, finančného sprostredkovateľa alebo jeho správcov, dozorný úrad bude vo všeobecnosti vychádzať z toho, že sa aspoň sčasti postupuje cieľovému podniku. To platí aj v prípade, ak investičné rozhodnutia prijímajú správcovia finančného sprostredkovateľa na základe čisto obchodnej logiky.

45.

Ak investície vo forme úverov alebo záruk poskytované cieľovým podnikom v rámci opatrenia rizikového financovania spĺňajú podmienky stanovené v pravidlách dozorného úradu o referenčnej sadzbe alebo štátnej pomoci poskytnutej vo forme záruk, tieto podniky sa nebudú považovať za príjemcov štátnej pomoci.

2.2. Pomoc vo forme rizikového financovania podliehajúca notifikačnej povinnosti

46.

Štáty EZVO musia podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde notifikovať opatrenia rizikového financovania, ktoré predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP (najmä ak nie sú v súlade s testom súkromného investora v trhovom hospodárstve), nepatria do rozsahu pôsobnosti nariadenia o pomoci de minimis a nespĺňajú všetky podmienky pre pomoc vo forme rizikového financovania stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách. Dozorný úrad posúdi zlučiteľnosť týchto opatrení s Dohodou o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. c) tejto dohody. Tieto usmernenia sa zameriavajú na tie opatrenia rizikového financovania, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú pokladať za zlučiteľné s článkom 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, s výhradou splnenia viacerých podmienok, ktoré budú podrobnejšie vysvetlené v oddiele 3 týchto usmernení. Takéto opatrenia patria do troch kategórií.

47.

Do prvej kategórie patria opatrenia rizikového financovania zamerané na podniky, ktoré nespĺňajú všetky požiadavky oprávnenosti stanovené pre pomoc vo forme rizikového financovania vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách. V prípade týchto opatrení bude dozorný úrad od štátov EZVO vyžadovať, aby vykonali dôkladné posúdenie ex ante, keďže už viac nemožno vychádzať z predpokladu, že tu existuje zlyhanie trhu s dosahom na oprávnené podniky, na ktoré sa vzťahuje všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách. Táto kategória zahŕňa najmä opatrenia zamerané na tieto podniky:

a)	malé podniky so strednou kapitalizáciou, ktoré presahujú limity stanovené v definícii MSP uvedenej vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách (20);

b)	inovačné podniky so strednou kapitalizáciou zaoberajúce sa výskumom a vývojom a inovačnou činnosťou;

c)	podniky, ktoré dostanú počiatočnú rizikovú finančnú investíciu po uplynutí viac ako siedmich rokov od svojho prvého komerčného predaja;

d)	podniky, ktoré si vyžadujú celkovú rizikovú finančnú investíciu vo výške, ktorá presahuje limit stanovený vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách;

e)	alternatívne obchodné platformy, ktoré nespĺňajú podmienky všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách.

48.

Druhú kategóriu tvoria opatrenia, ktorých koncepčné parametre sa odlišujú od parametrov stanovených vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách, pričom sú zamerané na tie isté oprávnené podniky ako v prípade uvedeného nariadenia. V prípade týchto opatrení sa existencia zlyhania trhu musí preukázať, len pokiaľ je to potrebné na zdôvodnenie použitia parametrov, ktoré presahujú limity stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách. Táto kategória zahŕňa najmä tieto prípady:

a)	finančné nástroje, pri ktorých účasť súkromných investorov nepresahuje podiely stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách;

b)	finančné nástroje, ktorých koncepčné parametre prekračujú stropy stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách;

c)	iné finančné nástroje než záruky, pri ktorých sa výber finančných sprostredkovateľov, investorov alebo správcov fondov uskutočňuje prostredníctvom uprednostnenia ochrany proti potenciálnym stratám (ochrana pred znížením hodnoty) pred prioritizovanými výnosmi zo ziskov (stimuly na zvýšenie výnosov);

d)	fiškálne stimuly pre podnikových investorov vrátane finančných sprostredkovateľov alebo ich správcov, ktorí pôsobia ako spoluinvestori.

49.

Tretia kategória sa týka veľkých schém, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách z dôvodu veľkosti ich rozpočtu vymedzeného v uvedenom nariadení. Dozorný úrad pri vykonávaní tohto posúdenia overí, či sú splnené podmienky uvedené v ustanoveniach všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách týkajúcich sa pomoci vo forme rizikového financovania, a v prípade, že sú splnené, zhodnotí, či je štruktúra opatrenia vhodná vzhľadom na posúdenie ex ante, o ktoré sa opiera notifikácia. Ak veľká schéma nespĺňa všetky podmienky oprávnenosti a zlučiteľnosti stanovené v uvedených ustanoveniach, dozorný úrad náležite zváži dôkazy poskytnuté v rámci posúdenia ex ante, a to pokiaľ ide o existenciu zlyhania trhu, ako aj vhodnosť štruktúry opatrenia. Okrem toho vykoná dôkladné posúdenie potenciálnych negatívnych vplyvov, ktoré by takéto schémy mohli mať na dotknuté trhy.

50.

Rôzne črty opísané v bodoch 47 až 49 možno kombinovať v rámci jedného opatrenia rizikového financovania, ak sa to náležite zdôvodní na základe úplnej analýzy zlyhania trhu.

51.

Okrem výnimiek výslovne povolených na základe týchto usmernení sa posúdenie už uvedených kategórií opatrení podliehajúcich notifikačnej povinnosti riadi všetkými ostatnými podmienkami zlučiteľnosti stanovenými pre pomoc vo forme rizikového financovania vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách.

2.3. Vymedzenie pojmov

52.

Na účely týchto usmernení:

i)	„alternatívna obchodná platforma“ je multilaterálny obchodný systém v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 15 smernice 2004/39/ES (21) v ktorom väčšinu finančných nástrojov prijatých na obchodovanie emitujú MSP;

ii)	„trhový odstup“ je situácia, keď sa podmienky investičnej transakcie medzi zmluvnými stranami nelíšia od tých, ktoré by boli stanovené medzi nezávislými podnikmi, a neobsahujú žiadny prvok vplyvu štátu;

iii)	„odkúpenie“ je nákup aspoň kontrolného podielu na vlastnom kapitáli podniku od súčasných akcionárov s cieľom prevziať jeho aktíva a operácie;

iv)	„oprávnené podniky“ sú MSP, malé podniky so strednou kapitalizáciou a inovačné podniky so strednou kapitalizáciou;

„poverený subjekt“ je Európska investičná banka, Európsky investičný fond, medzinárodná finančná inštitúcia, v ktorej má štát EZVO podiel, alebo finančná inštitúcia usadená v štáte EZVO, ktorej cieľom je dosiahnuť verejný záujem pod kontrolou verejného orgánu, verejnoprávny subjekt alebo súkromnoprávny subjekt poverený vykonávaním verejnej služby. Poverený subjekt možno vybrať alebo priamo vymenovať v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (22) alebo akýchkoľvek následných právnych predpisov, ktorými sa uvedená smernica nahrádza čiastočne alebo úplne;

vi)	„kapitálová investícia“ je poskytnutie kapitálu podniku, ktorý sa investuje priamo alebo nepriamo výmenou za vlastníctvo zodpovedajúceho podielu tohto podniku;

vii)

„vystúpenie“ je likvidácia podielu finančného sprostredkovateľa alebo investora vrátane obchodného predaja, odpísania, splatenia podielov/úverov, predaja inému finančnému sprostredkovateľovi alebo inému investorovi, predaja finančnej inštitúcii a predaja formou verejnej ponuky vrátane prvej verejnej ponuky;

viii)

„spravodlivá miera návratnosti“ je očakávaná miera vnútornej návratnosti zodpovedajúca rizikovo upravenej diskontnej sadzbe, ktorá odzrkadľuje úroveň rizika investície a charakter a objem kapitálu, ktorý majú investovať súkromní investori;

ix)	„konečný príjemca“ je oprávnený podnik, ktorý získal investíciu v rámci opatrenia štátnej pomoci vo forme rizikového financovania;

x)	„finančný sprostredkovateľ“ je akákoľvek finančná inštitúcia bez ohľadu na jej formu a vlastníctvo, a to vrátane fondu fondov, fondov súkromného kapitálu, verejných investičných fondov, bánk, inštitúcií poskytujúcich mikrofinancovanie a záručných spoločností;

xi)	„prvý komerčný predaj“ je prvý predaj, ktorý uskutoční podnik na trhu výrobkov alebo služieb, s výnimkou obmedzeného predaja na účely testovania trhu;

xii)	„tranža prvej straty“ je najrizikovejšia podriadená tranža, ktorá prináša najvyššie riziko straty a zahŕňa očakávané straty cieľového portfólia;

xiii)

„pokračovanie investície“ je ďalšia investícia do podniku nasledujúca po jednom alebo viacerých predchádzajúcich kolách rizikových finančných investícií;

xiv)	„záruka“ je písomný záväzok o prevzatí zodpovednosti za všetky treťou stranou realizované nové úverové transakcie rizikového financovania alebo za ich časť, ako sú dlhové alebo lízingové nástroje, ako aj kvázi kapitálové nástroje;

xv)	„limit záruky“ je maximálna expozícia verejného investora vyjadrená ako percentuálny podiel na celkovom objeme investícií realizovaných v rámci portfólia krytého zárukou;

xvi)	„miera záruky“ je percentuálna miera pokrytia straty verejným investorom pri každej jednej transakcii oprávnenej v rámci opatrenia štátnej pomoci vo forme rizikového financovania;

xvii)

„nezávislý súkromný investor“ je súkromný investor, ktorý nie je akcionárom oprávneného podniku, do ktorého investuje, a to vrátane podnikateľských anjelov a finančných inštitúcií bez ohľadu na ich vlastníctvo, pokiaľ v plnom rozsahu znášajú riziko súvisiace s ich investíciou; pri zakladaní nového podniku sa všetci súkromní investori vrátane zakladateľov pokladajú za nezávislých od podniku;

xviii)

„inovačný podnik so strednou kapitalizáciou“ je podnik so strednou kapitalizáciou, ktorého náklady na výskum a vývoj a inovácie v zmysle vymedzenia vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách tvoria a) aspoň 15 % jeho celkových prevádzkových nákladov aspoň počas jedného z troch rokov predchádzajúcich prvej investícii v rámci opatrenia štátnej pomoci vo forme rizikového financovania alebo b) aspoň 10 % jeho celkových prevádzkových nákladov počas troch rokov predchádzajúcich prvej investícii v rámci opatrenia štátnej pomoci vo forme rizikového financovania;

xix)

„úverový nástroj“ je dohoda, na základe ktorej sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažnú sumu v dohodnutej výške a na dohodnutý čas a podľa ktorej je dlžník povinný splatiť uvedenú sumu v dohodnutom čase. Môže mať formu úveru alebo iného nástroja financovania (vrátane prenájmu), ktorého hlavnou vlastnosťou je, že poskytuje veriteľovi minimálny výnos;

xx)

„podnik so strednou kapitalizáciou“ je na účely týchto usmernení podnik, ktorého počet zamestnancov nepresahuje 1 500, pričom tento počet sa vypočítava v súlade s článkami 3, 4 a 5 prílohy I k všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách; Na účely uplatňovania týchto usmernení sa niekoľko subjektov pokladá za jeden podnik, ak je splnená ktorákoľvek z podmienok uvedených v článku 3 ods. 3 prílohy I k všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách. touto definíciou nie sú dotknuté ďalšie definície uplatňované na používanie finančných nástrojov v rámci programov EÚ/EHP, ktoré nezahŕňajú štátnu pomoc;

xxi)	„fyzická osoba“ je iná osoba než právnická osoba, ktorá nie je podnikom v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP;

xxii)

„nový úver“ je novozačatý úverový nástroj určený na financovanie nových investícií alebo prevádzkového kapitálu s výnimkou refinancovania existujúcich úverov;

xxiii)

„náhradný kapitál“ je nákup existujúcich akcií v podniku od predchádzajúceho investora alebo akcionára;

xxiv)

„rizikové finančné investície“ sú kapitálové a kvázi kapitálové investície, úvery vrátane prenájmov, záruk alebo ich kombinácií v prospech oprávnených podnikov;

xxv)

„kvázi kapitálová investícia“ je typ financovania, ktorý sa zaraďuje medzi kapitál a dlh, pričom má vyššie riziko ako dlh v prvom rade a nižšie riziko ako vlastný kapitál, a ktorého návratnosť pre držiteľa je daná predovšetkým ziskami alebo stratami príslušného cieľového podniku a ktorý je nezabezpečený pre prípad zlyhania. Kvázi-kapitálové investície môžu mať štruktúru ako dlh, nezabezpečený a podriadený, vrátane mezanínového dlhu, a v niektorých prípadoch konvertibilný na akcie, alebo ako prioritná akcia;

xxvi)

„malé a stredné podniky (MSP)“ sú podniky v zmysle vymedzenia v prílohe I k všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách;

xxvii)

„malý podnik so strednou kapitalizáciou“ je podnik, ktorého počet zamestnancov nepresahuje 499, pričom tento počet sa vypočítava v súlade s článkami 3 až 5 prílohy I k všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách, a ktorého ročný obrat nepresahuje 100 miliónov EUR alebo ktorého ročná súvaha nepresahuje 86 miliónov EUR; Na účely uplatňovania týchto usmernení sa niekoľko subjektov pokladá za jeden podnik, ak je splnená ktorákoľvek z podmienok uvedených v článku 3 ods. 3 prílohy I k všeobecnému nariadeniu o skupinových výnimkách. touto definíciou nie sú dotknuté ďalšie definície uplatňované na používanie finančných nástrojov v rámci programov EÚ/EHP, ktoré nezahŕňajú štátnu pomoc;

xxviii)

„celkové financovanie“ je maximálna celková výška investície do oprávneného podniku prostredníctvom jednej alebo viacerých rizikových finančných investícií vrátane pokračovania investície v rámci akéhokoľvek opatrenia štátnej pomoci vo forme rizikového financovania, s výnimkou čisto súkromných investícií poskytovaných za trhových podmienok a mimo rozsahu pôsobnosti opatrenia štátnej pomoci vo forme rizikového financovania;

xxix)

„nekótovaný podnik“ je podnik, ktorý nie je kótovaný na oficiálnom zozname burzy cenných papierov s výnimkou alternatívnych obchodných platforiem.

3. POSÚDENIE ZLUČITEĽNOSTI POMOCI VO FORME RIZIKOVÉHO FINANCOVANIA

3.1. Spoločné zásady posudzovania

53.

Pri posudzovaní, či notifikované opatrenie pomoci možno považovať za zlučiteľné s Dohodou o EHP, dozorný úrad vo všeobecnosti analyzuje, či štruktúra opatrenia pomoci zabezpečuje, aby pozitívny vplyv opatrenia pomoci na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu prevažoval nad jeho možnými negatívnymi účinkami na obchod medzi zmluvnými stranami Dohody o EHP (ďalej len „zmluvné strany“) a na hospodársku súťaž.

54.

V oznámení o modernizácii štátnej pomoci z 8. mája 2012 sa vyzýva k identifikácii a vymedzeniu spoločných zásad platných pre posudzovanie zlučiteľnosti všetkých opatrení pomoci. Na tento účel bude dozorný úrad považovať opatrenie pomoci za zlučiteľné s Dohodou o EHP iba vtedy, ak spĺňa každé z uvedených kritérií:

a)	príspevok k jasne vymedzenému cieľu spoločného záujmu: opatrenie štátnej pomoci musí byť zamerané na cieľ spoločného záujmu v súlade s článkom 61 ods. 3 Dohody o EHP (oddiel 3.2);

b)	potreba intervencie zo štátnych prostriedkov: opatrenie štátnej pomoci musí byť zamerané na situácie, keď pomoc môže priniesť významné zlepšenie, ktoré nemôže priniesť samotný trh nápravou zlyhania trhu (oddiel 3.3);

c)	primeranosť opatrenia pomoci: opatrenie štátnej pomoci musí byť primeraným nástrojom politiky na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu (oddiel 3.4);

d)	stimulačný účinok: opatrenie štátnej pomoci musí zmeniť správanie dotknutého podniku alebo dotknutých podnikov takým spôsobom, že sa zapoja do vykonávania doplnkovej činnosti, ktorú by bez pomoci nevykonávali alebo by ju vykonávali v obmedzenej miere či iným spôsobom (oddiel 3.5);

e)	proporcionalita pomoci (pomoc obmedzená na minimum): opatrenie štátnej pomoci musí byť obmedzené na minimum, ktoré je nevyhnutné na stimuláciu dodatočnej investície alebo činnosti dotknutého podniku či dotknutých podnikov (oddiel 3.6);

f)	zabránenie neprimeraným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchodovanie medzi zmluvnými stranami: negatívne účinky opatrenia štátnej pomoci musia byť dostatočne obmedzené, aby celková vyváženosť opatrenia bola pozitívna (oddiel 3.7);

g)	transparentnosť pomoci: štáty EZVO, dozorný úrad, hospodárske subjekty a verejnosť musia mať jednoduchý prístup k všetkým relevantným právnym predpisom a príslušným informáciám o poskytnutej pomoci (oddiel 3.8).

55.

Na celkovú vyváženosť určitých kategórií schém sa môže vzťahovať aj požiadavka vykonania hodnotenia ex post uvedená ďalej v oddiele 4. V takýchto prípadoch môže dozorný úrad obmedziť trvanie týchto schém s možnosťou notifikovať ich predĺženie.

56.

Pri posudzovaní zlučiteľnosti akejkoľvek pomoci s Dohodou o EHP dozorný úrad zohľadní všetky konania týkajúce sa porušenia článkov 53 alebo 54 Dohody o EHP, ktoré sa môžu týkať príjemcu pomoci a ktoré môžu byť relevantné pre jeho hodnotenie podľa článku 61 ods. 3 Dohody o EHP (23).

3.2. Príspevok k spoločnému cieľu

57.

Štátna pomoc musí prispievať k dosiahnutiu jedného alebo viacerých cieľov spoločného záujmu v zmysle článku 61 ods. 3 Dohody o EHP. V prípade pomoci vo forme rizikového financovania je cieľom všeobecnej politiky zlepšiť poskytovanie financovania životaschopným MSP od včasnej fázy ich vzniku až po fázy rastu a za určitých okolností malým podnikom so strednou kapitalizáciou a inovačným podnikom so strednou kapitalizáciou s cieľom z dlhodobejšieho hľadiska vytvoriť konkurencieschopný trh financovania podnikov na území EHP, čo by malo prispieť k celkovému hospodárskemu rastu.

3.2.1. Špecifické ciele politiky, ktoré sa majú dosiahnuť opatrením

58.

Opatrenie musí definovať špecifické ciele politiky vzhľadom na všeobecné ciele politiky stanovené v bode 57. Na tento účel musí štát EZVO vykonať posúdenie ex ante s cieľom identifikovať ciele politiky a definovať relevantné ukazovatele výkonnosti. Veľkosť a trvanie opatrenia by mali byť primerané cieľom politiky. V zásade ukazovatele výkonnosti môžu zahŕňať:

a)	požadovanú alebo plánovanú investíciu zo súkromného sektora;

b)	očakávaný počet konečných príjemcov, do ktorých sa investovalo, vrátane počtu začínajúcich MSP;

c)	odhadovaný počet nových podnikov založených počas implementácie opatrenia rizikového financovania a ako dôsledok rizikových finančných investícií;

d)	počet pracovných miest vytvorených podnikmi, ktoré sú konečnými príjemcami, od dátumu prvej rizikovej finančnej investície v rámci opatrenia rizikového financovania až do vystúpenia;

e)	prípadne podiel investícií vykonaných v súlade s testom súkromného investora v trhovom hospodárstve;

f)	míľniky a lehoty, v rámci ktorých sa investujú určité vopred stanovené sumy alebo percento rozpočtu;

g)	očakávaný výnos/zisk z investícií;

h)	prípadne patentové žiadosti podané konečnými príjemcami počas implementácie opatrenia rizikového financovania.

59.

Ukazovatele uvedené v bode 58 sú dôležité na účely hodnotenia účinnosti opatrenia, ako aj posúdenia platnosti investičných stratégií, ktoré vypracoval finančný sprostredkovateľ v rámci výberového konania.

3.2.2. Finanční sprostredkovatelia plniaci ciele politiky

60.

Aby sa zabezpečilo, že finanční sprostredkovatelia zapojení do opatrenia rizikového financovania budú plniť príslušné ciele politiky, musia spĺňať podmienky stanovené najmä v bodoch 61 a 62.

61.

Investičná stratégia finančného sprostredkovateľa musí byť v súlade s cieľmi politiky opatrenia. Finanční sprostredkovatelia musia v rámci výberového konania preukázať, ako nimi navrhovaná investičná stratégia môže prispieť k dosiahnutiu cieľov politiky.

62.

Štát EZVO musí zabezpečiť, aby investičná stratégia sprostredkovateľov bola vždy v súlade s dohodnutými cieľmi politiky, a to napríklad prostredníctvom vhodných mechanizmov monitorovania a podávania správ a účasti zástupcov verejných investorov v zastupiteľských orgánoch finančného sprostredkovateľa, ako je dozorná rada alebo poradný výbor. Vhodná riadiaca štruktúra musí zabezpečiť, aby si zásadné zmeny investičnej stratégie vyžadovali predošlý súhlas štátu EZVO. Aby sa predišlo pochybnostiam, štát EZVO sa nesmie priamo zúčastňovať na jednotlivých rozhodnutiach o investíciách a o odbúravaní investícií.

3.3. Potreba zásahu štátu

63.

Štátna pomoc môže byť odôvodnená iba vtedy, ak je zameraná na riešenie špecifických zlyhaní trhu, ktoré ovplyvňujú plnenie spoločného cieľa. Dozorný úrad sa domnieva, že neexistuje žiadne všeobecné zlyhanie trhu, pokiaľ ide o prístup MSP k financovaniu, ale iba zlyhanie týkajúce sa určitých skupín MSP, a to v závislosti od konkrétnych hospodárskych podmienok v dotknutom štáte EZVO. To sa vzťahuje najmä, ale nie výlučne na MSP, ktoré napriek svojej perspektíve rastu neboli vo svojich počiatočných fázach schopné investorom preukázať svoju úverovú bonitu alebo kvalitu svojich obchodných plánov. Rozsah takýchto zlyhaní trhu, pokiaľ ide o dotknuté podniky a ich kapitálové požiadavky, sa môže líšiť v závislosti od odvetvia, v ktorom pôsobia. V dôsledku informačných asymetrií je pre trh zložité posúdiť profil rizika/návratnosti takéhoto MSP a jeho schopnosť dosiahnuť rizikovo upravenú návratnosti. Ťažkosti, ktorým MSP čelia pri výmene informácií o kvalite svojich projektov, ako aj skutočnosť, že sú vnímané ako rizikové podniky so slabou úverovou bonitou, majú za následok vysoké náklady na transakcie a sprostredkovanie a môžu na strane investora zvýšiť neochotu znášať riziko. Malé podniky so strednou kapitalizáciou a inovačné podniky so strednou kapitalizáciou môžu čeliť podobným ťažkostiam, a môžu tak byť vystavené tomu istému zlyhaniu trhu.

64.

Opatrenie rizikového financovania preto musí byť stanovené na základe posúdenia ex ante, ktoré preukazuje existenciu nedostatku financovania postihujúceho oprávnené podniky v cieľovej fáze rozvoja, zemepisnej oblasti a prípadne v cieľovom odvetví hospodárstva. Opatrenie rizikového financovania musí byť navrhnuté tak, aby riešilo zlyhanie trhu preukázané v rámci posúdenia ex ante.

65.

Musia sa analyzovať štrukturálne aj cyklické (t. j. s krízou súvisiace) problémy vedúce k nižšej než optimálnej úrovni súkromného financovania. Posúdenie musí poskytnúť najmä komplexnú analýzu zdrojov financovania, ktoré sú dostupné pre oprávnené podniky, a to pri zohľadnení počtu existujúcich finančných sprostredkovateľov v cieľovej zemepisnej oblasti, ich verejnej alebo súkromnej povahy, objemu investície do príslušného segmentu trhu, počtu potenciálne oprávnených podnikov a priemerných hodnôt jednotlivých transakcií. Táto analýza by sa mala opierať o údaje za posledných 5 rokov pred notifikáciou opatrenia rizikového financovania a na základe týchto údajov by sa v nej mala odhadnúť povaha a veľkosť nedostatku financovania, čiže úroveň dopytu po financovaní zo strany oprávnených podnikov, ktorý nie je pokrytý.

66.

Posúdenie ex ante by mal, pokiaľ možno, realizovať nezávislý subjekt na základe objektívnych a aktuálnych dôkazov. Štáty EZVO môžu predložiť existujúce posúdenia za predpokladu, že tieto posúdenia boli vypracované najviac tri roky pred notifikáciou opatrenia rizikového financovania. Pri skúmaní zistení uvedených v posúdení ex ante si dozorný úrad vyhradzuje právo spochybniť platnosť údajov vzhľadom na dostupné dôkazy.

67.

Aby sa finanční sprostredkovatelia zapojení do opatrenia mohli zamerať na identifikované zlyhania trhu, musí sa vykonať hĺbková analýza s cieľom zabezpečiť investičnú stratégiu, ktorá je kvalitná po obchodnej stránke, ktorá je zameraná na určený cieľ politiky a ktorá spĺňa definované požiadavky oprávnenosti a obmedzenia financovania. Štáty EZVO musia najmä vybrať finančných sprostredkovateľov, ktorí môžu preukázať, že nimi navrhovaná investičná stratégia je po obchodnej stránke kvalitná a zahŕňa vhodnú politiku rozdelenia rizika zameranú na dosiahnutie ekonomickej životaschopnosti a efektívneho rozsahu, pokiaľ ide o veľkosť a územný rozsah investícií.

68.

Okrem toho musí posúdenie ex ante zohľadňovať špecifické zlyhania trhu, ktorým čelia oprávnené cieľové podniky, a to na základe dodatočného usmernenia stanoveného v bodoch 69 až 88.

3.3.1. Opatrenia zamerané na kategórie podnikov mimo rozsahu pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách

a) Malé podniky so strednou kapitalizáciou

69.

Rozsah pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách je obmedzený na oprávnené MSP. Niektoré podniky, ktoré však nespĺňajú limit pre počet zamestnancov a/alebo finančné limity vymedzujúce pojem MSP, môžu čeliť podobným obmedzeniam financovania.

70.

Rozšírenie rozsahu pôsobnosti oprávnených podnikov v rámci opatrenia rizikového financovania tak, že bude zahŕňať malé podniky so strednou kapitalizáciou, možno zdôvodniť, pokiaľ stimuluje investorov, aby investovali do diverzifikovanejšieho portfólia s posilnenými možnosťami vstupu a vystúpenia. Zahrnutím malých podnikov so strednou kapitalizáciou do portfólia sa pravdepodobne zníži rizikovosť na úrovni portfólia a zároveň zvýši výnos z investícií. Tento spôsob môže byť preto obzvlášť účinný, pokiaľ ide o prilákanie inštitucionálnych investorov do podnikov v riskantnejších, počiatočných fázach.

71.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a za predpokladu, že posúdenie ex ante poskytuje primerané ekonomické dôkazy na tento účel, podpora malých podnikov so strednou kapitalizáciou môže byť oprávnená. Dozorný úrad vo svojom posúdení zohľadní pracovnú a kapitálovú intenzitu cieľových podnikov, ako aj iné kritériá odrážajúce špecifické obmedzenia financovania, ktoré ovplyvňujú malé podniky so strednou kapitalizáciou (napríklad dostatočný kolaterál na veľký úver).

b) Inovačné podniky so strednou kapitalizáciou

72.

Podniky so strednou kapitalizáciou by za určitých okolností mohli čeliť obmedzeniam financovania porovnateľným s tými, ktoré sa dotýkajú MSP. Takým prípadom môžu byť podniky so strednou kapitalizáciou zaoberajúce sa výskumom a vývojom a inovačnými činnosťami spolu s počiatočnými investíciami do výrobných zariadení vrátane uplatnenia na trhu, ktorých výsledky minulej činnosti neumožňujú potenciálnym investorom, aby náležite predpovedali budúcu perspektívu výsledkov takýchto činností na trhu. V takom prípade môžu inovačné podniky so strednou kapitalizáciou potrebovať štátnu pomoc vo forme rizikového financovania s cieľom zvýšiť výrobné kapacity na udržateľnú úroveň, ak sú samy schopné prilákať súkromné financovanie. Ako bolo uvedené v oddiele 3.3.1 písm. a), zahrnutie takýchto inovačných podnikov so strednou kapitalizáciou do investičného portfólia finančného sprostredkovateľa môže byť pre neho účinným spôsobom, ako ponúknuť diverzifikovanejší súbor investičných príležitostí, ktoré by prilákali širšiu škálu potenciálnych investorov.

c) Podniky, ktoré dostanú počiatočnú rizikovú finančnú investíciu po uplynutí viac ako siedmich rokov od svojho prvého komerčného predaja

73.

Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách sa vzťahuje na MSP, ktoré dostávajú počiatočnú investíciu v rámci opatrenia rizikového financovania pred uskutočnením svojho prvého komerčného predaja alebo do siedmich rokov od svojho prvého komerčného predaja. Po tomto sedemročnom období sa nariadenie o skupinových výnimkách vzťahuje už len na pokračovanie investície. Určité typy podnikov však môžu byť pokladané za podniky, ktoré sa nachádzajú ešte stále vo fáze rozširovania/počiatočného rastu, pokiaľ po skončení tohto sedemročného obdobia ešte dostatočne nepreukázali svoj potenciál dosahovať výnosy a/alebo nemajú dostatočne presvedčivé výsledky z minulej činnosti a kolaterál. Môže sa to týkať najmä vysoko rizikových odvetví, ako je biotechnológia, kultúrny a kreatívny priemysel a všeobecnejšie inovačných MSP (24). Podniky, ktoré majú dostatok interného kapitálu na financovanie svojich počiatočných činností, môžu navyše potrebovať externé financovanie až v neskoršej fáze, napríklad pri zvyšovaní kapacít z malého podniku na väčší. Môže si to vyžadovať väčšie investície, než aké majú k dispozícii z vlastných zdrojov.

74.

Preto je možné povoliť opatrenia, pri ktorých sa počiatočná investícia realizuje po uplynutí dlhšieho než sedemročného obdobia od prvého komerčného predaja cieľového podniku. Dozorný úrad za takýchto okolností môže požadovať, aby boli v opatrení jasne definované oprávnené podniky vzhľadom na dôkazy, ktoré boli poskytnuté v posúdení ex ante v súvislosti s existenciou špecifického zlyhania trhu postihujúceho takéto podniky.

d) Podniky, ktoré si vyžadujú rizikovú finančnú investíciu vo výške, ktorá presahuje limit stanovený vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách

75.

Vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách sa stanovuje maximálna celková výška rizikového financovania na oprávnený podnik vrátane pokračovania investície. V určitých odvetviach, v ktorých sú náklady na predbežný výskum alebo investičné náklady relatívne vysoké (ako napríklad vedy o živej prírode alebo ekologická technológia alebo energia), táto výška nemusí stačiť na dosiahnutie všetkých potrebných investičných kôl a na nasmerovanie podniku na cestu udržateľného rastu. Preto môže byť za určitých podmienok odôvodnené povoliť vyššiu výšku celkovej investície do oprávnených podnikov.

76.

Opatrenia rizikového financovania teda môžu poskytnúť podporu presahujúcu takúto maximálnu celkovú výšku za predpokladu, že plánovaná výška financovania odráža veľkosť a povahu nedostatku financovania zisteného v posúdení ex ante v súvislosti s cieľovými odvetviami a/alebo územiami. Dozorný úrad v takýchto prípadoch zohľadní kapitálovo intenzívnu povahu cieľových odvetví a/alebo vyššie náklady na investície v určitých zemepisných oblastiach.

e) Alternatívne obchodné platformy, ktoré nespĺňajú podmienky všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách.

77.

Dozorný úrad uznáva, že alternatívne obchodné platformy sú dôležitou súčasťou trhu financovania MSP, pretože priťahujú nový kapitál do MSP a zároveň uľahčujú vystúpenie predchádzajúcich investorov (25). Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách uznáva ich význam tak, že uľahčuje ich činnosť pomocou fiškálnych stimulov, ktoré sú zamerané na fyzické osoby investujúce do podnikov kótovaných na týchto platformách, alebo tak, že povoľuje, aby pomoc určenú začínajúcemu podniku mohol dostať prevádzkovateľ platformy, ak je splnená podmienka, že prevádzkovateľ platformy spĺňa kritériá na vymedzenie ako malého podniku a že pomoc neprekračuje určité limity.

78.

Prevádzkovatelia alternatívnych obchodných platforiem nemusia byť pri založení nevyhnutne malými podnikmi. Rovnako maximálna povolená výška pomoci pre začínajúci podnik podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách nemusí byť dostatočná na podporu založenia platformy. Na prilákanie dostatočných zdrojov na založenie a zavádzanie nových platforiem môže byť navyše potrebné poskytovať fiškálne stimuly pre podnikových investorov. Platforma nemusí kótovať len MSP, ale aj podniky, ktoré prekračujú limity vo vymedzení MSP.

79.

Preto môže byť za určitých podmienok odôvodnené povoliť fiškálne stimuly pre podnikových investorov, podporiť prevádzkovateľov platforiem, ktorí nie sú malými podnikmi, alebo povoliť investície na založenie alternatívnych obchodných platforiem, ktorých výška presahuje limity stanovené pre pomoc určenú začínajúcemu podniku vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách, alebo povoliť poskytnutie pomoci alternatívnym obchodným platformám, v rámci ktorých väčšinu finančných nástrojov prijatých na obchodovanie emitujú MSP. Tento postup je v súlade s cieľom politiky, ktorým je podpora prístupu MSP k financovaniu prostredníctvom plynulého reťazca financovania. Posúdenie ex ante preto musí preukázať existenciu špecifického zlyhania trhu, ktoré sa dotýka takýchto platforiem na príslušnom geografickom trhu.

3.3.2. Opatrenia s koncepčnými parametrami, ktoré nie sú v súlade so všeobecným nariadením o skupinových výnimkách

a) Finančné nástroje, pri ktorých účasť súkromných investorov nepresahuje podiely stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách

80.

Zlyhanie trhu dotýkajúce sa podnikov v konkrétnych regiónoch alebo štátoch EZVO môže byť výraznejšie v dôsledku relatívne nedostatočného rozvoja trhu financovania MSP v takýchto oblastiach v porovnaní s inými regiónmi toho istého štátu EZVO alebo iných štátov EZVO. To sa môže týkať najmä štátov EZVO, v ktorých nie sú dostatočné zastúpení formálni investori v oblasti rizikového kapitálu alebo podnikateľskí anjeli. Preto cieľ, ktorým je podpora rozvoja efektívneho trhu financovania MSP v týchto regiónoch a prekonanie štrukturálnych prekážok, ktoré môžu MSP brániť v efektívnom prístupe k rizikovému financovaniu, môže opodstatňovať priaznivejší postoj dozorného úradu voči týmto opatreniam, ktoré súkromným investorom umožňujú nižšiu účasť, než aká je stanovená vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách.

81.

Dozorný úrad navyše v prípade opatrení rizikového financovania s účasťou súkromných investorov nižšou, než sú podiely stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách, môže zaujať kladný postoj, a to najmä v prípade, ak sú tieto opatrenia špecificky zamerané na MSP pred ich prvým komerčným predajom alebo vo fáze overovania koncepcie, t. j. na podniky, ktoré sú vystavené závažnejšiemu zlyhaniu trhu, za predpokladu, že časť rizík spojených s investíciou účinne znášajú zúčastnení súkromní investori.

b) Finančné nástroje, ktorých koncepčné parametre prekračujú strop stanovený vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách

82.

Výhoda vyplývajúca zo všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách je vyhradená pre opatrenia, pri ktorých je nerovnocenné rozdelenie strát medzi verejného a súkromného investora navrhnuté tak, aby bola obmedzená prvá strata, ktorú na seba prevezme verejný investor. Podobne v prípade záruk sa v nariadení o skupinových výnimkách stanovujú limity miery záruk a celkové straty, ktoré na seba prevezme verejný investor.

83.

Pri zaujatí rizikovejšej pozície financovania však verejné financovanie môže za určitých okolností umožniť súkromným investorom alebo veriteľom poskytnúť dodatočné financovanie. Dozorný úrad bude pri posudzovaní opatrení s finančnými koncepčnými parametrami, ktoré presahujú stropy uvedené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách, zohľadňovať niekoľko faktorov uvedených v oddiele 3.4.2 týchto usmernení.

c) Finančné nástroje iné než záruky, pri ktorých sa výber investorov, finančných sprostredkovateľov a ich správcov uskutočňuje prostredníctvom uprednostnenia ochrany pred znížením hodnoty pred nerovnomerným rozdelením zisku

84.

V súlade so všeobecným nariadením o skupinových výnimkách sa výber finančných sprostredkovateľov, ako aj investorov alebo správcov fondov musí realizovať na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania, v ktorom sú jasne stanovené ciele politiky, ktoré má opatrenie dosiahnuť, a typ finančných parametrov určených na dosiahnutie týchto cieľov. To znamená, že výber finančných sprostredkovateľov alebo ich správcov sa musí realizovať prostredníctvom konania, ktoré je v súlade so smernicou 2004/18/ES (26) alebo s akýmikoľvek následnými právnymi predpismi, ktorými sa uvedená smernica nahrádza. Ak uvedená smernica nie je uplatniteľná, výberové konanie musí zabezpečiť čo najširší možný výber spomedzi kvalifikovaných finančných sprostredkovateľov alebo správcov fondov. Takéto konanie umožňuje dotknutému štátu EZVO porovnať najmä podmienky dohodnuté finančnými sprostredkovateľmi alebo správcami fondov a potenciálnymi súkromnými investormi, aby sa zabezpečilo, že opatrenie rizikového financovania priláka vzhľadom na realistickú investičnú stratégiu investorov s čo najnižšou výškou štátnej pomoci alebo s minimálnym odklonom od zásady pari passu.

85.

Podľa všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách kritériá uplatniteľné na výber správcov musia zahŕňať požiadavku, podľa ktorej v prípade nástrojov iných než záruky má „rozdelenie zisku prednosť pred ochranou pred znížením hodnoty“, aby sa obmedzil sklon správcu k nadmernému riskovaniu pri výbere podnikov, do ktorých sa bude investovať. Takýto postup má zabezpečiť, aby bez ohľadu na formu finančného nástroja plánovaného v rámci opatrenia muselo byť akékoľvek preferenčné zaobchádzanie poskytnuté súkromným investorom alebo veriteľom vyvážené verejným záujmom, ktorý spočíva v zabezpečení revolvingového charakteru viazaného verejného kapitálu a dlhodobej finančnej udržateľnosti opatrenia.

86.

V určitých prípadoch však môže byť potrebné uprednostniť ochranu pred znížením hodnoty, najmä ak je opatrenie zamerané na určité odvetvia, v ktorých je miera zlyhania MSP vysoká. Takto to môže byť napríklad v prípade opatrení zameraných na MSP pred ich prvým komerčným predajom alebo vo fáze overovania koncepcie, odvetvia s významnými technologickými prekážkami alebo odvetvia s podnikmi, ktoré sú vysoko závislé od jednotlivých projektov, ktoré si vyžadujú veľkú počiatočnú investíciu a sú vystavené vysokému riziku, ako je oblasť kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Uprednostnenie mechanizmov ochrany pred znížením hodnoty môže byť odôvodnené aj v prípade opatrení, ktoré sa realizujú prostredníctvom fondu fondov a sú zamerané na prilákanie súkromných investorov na tejto úrovni.

d) Fiškálne stimuly pre podnikových investorov vrátane finančných sprostredkovateľov alebo ich správcov, ktorí pôsobia ako spoluinvestori.

87.

Hoci sa všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách vzťahuje na fiškálne stimuly poskytované nezávislým súkromným investorom, ktorí sú fyzickými osobami poskytujúcimi priamo alebo nepriamo rizikové financovanie oprávneným MSP, štáty EZVO môžu pokladať za vhodné prijať opatrenia uplatňujúce podobné stimuly na podnikových investorov. Rozdiel je v tom, že podnikoví investori sú podnikateľmi v zmysle článku 61 Dohody o EHP. Opatrenie preto musí podliehať špecifickým obmedzeniam, aby sa zabezpečilo, že pomoc na úrovni podnikových investorov zostane proporcionálna a bude mať reálny stimulačný účinok.

88.

Finanční sprostredkovatelia a ich správcovia môžu využiť fiškálny stimul, iba ak pôsobia ako spoluinvestori alebo spoluveritelia. V súvislosti so službami poskytovanými finančným sprostredkovateľom alebo jeho správcami na účely vykonávania tohto opatrenia sa nemôže poskytnúť žiadny fiškálny stimul.

3.4. Primeranosť opatrenia pomoci

3.4.1. Primeranosť v porovnaní s inými nástrojmi politiky a ostatnými nástrojmi pomoci

89.

Na účely riešenia zistených zlyhaní trhu a s cieľom prispieť k splneniu cieľov politiky, ktoré má opatrenie dosiahnuť, musí byť navrhované opatrenie rizikového financovania primeraným nástrojom a súčasne môže iba minimálne narúšať hospodársku súťaž. Výber špecifickej formy opatrenia rizikového financovania musí byť riadne odôvodnený v posúdení ex ante.

90.

Dozorný úrad ako prvý krok zváži, či a v akom rozsahu možno opatrenie rizikového financovania pokladať za primeraný nástroj v porovnaní s inými nástrojmi politiky zameranými na povzbudenie rizikových finančných investícií do oprávnených podnikov. Štátna pomoc nie je jediným nástrojom politiky, ktorý majú štáty EZVO k dispozícii na uľahčenie poskytovania rizikového financovania oprávneným podnikom. Môžu využiť iné doplňujúce nástroje politiky na strane dopytu i ponuky, ako sú regulačné opatrenia na uľahčenie fungovania finančných trhov, opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, poradenské služby pre investičnú pripravenosť alebo verejné investície v súlade s testom súkromného investora v trhovom hospodárstve.

91.

V posúdení ex ante sa musia analyzovať existujúce, a pokiaľ možno aj plánované, vnútroštátne politické akcie a politické akcie EHP zamerané na tie isté zistené zlyhania trhu, pri zohľadnení účinnosti a efektívnosti iných nástrojov politiky. Zistenia uvedené v posúdení ex ante musia preukazovať, že zistené zlyhania trhu nemožno primerane vyriešiť s použitím iných nástrojov politiky, ktoré nepredstavujú štátnu pomoc. Navrhované opatrenie rizikového financovania musí byť navyše v súlade s celkovou politikou dotknutého štátu EZVO týkajúcou sa prístupu MSP k financovaniu a musí dopĺňať iné nástroje politiky, ktoré riešia tie isté potreby trhu.

92.

V druhom kroku dozorný úrad zváži, či je navrhované opatrenie primeranejšie než alternatívne nástroje štátnej pomoci, ktoré riešia to isté zlyhanie trhu. V tejto súvislosti existuje všeobecný predpoklad, že finančné nástroje menej narúšajú hospodársku súťaž než priame granty, a preto sú primeranejším nástrojom. Štátna pomoc uľahčujúca poskytovanie rizikového financovania sa však môže poskytnúť v rôznych formách, ako sú selektívne fiškálne nástroje alebo subkomerčné finančné nástroje vrátane celého radu kapitálových alebo dlhových nástrojov alebo záruk s rôznymi charakteristikami rizika a výnosov, ako aj rôzne modely dodania a štruktúry financovania, ktorých vhodnosť závisí od povahy cieľových podnikov a nedostatku financovania. Dozorný úrad preto posúdi, či štruktúra opatrenia poskytuje efektívnu štruktúru financovania pri zohľadnení investičnej stratégie fondu, aby sa zabezpečili udržateľné operácie.

93.

Dozorný úrad bude v tejto súvislosti pozitívne hodnotiť opatrenia, ktoré zahŕňajú dostatočne veľké fondy z hľadiska veľkosti portfólia, zemepisného pokrytia (najmä ak pôsobia v rámci viacerých štátov EZVO) a diverzifikácie portfólia, keďže takéto fondy môžu byť v porovnaní s menšími fondmi efektívnejšie, a tým aj atraktívnejšie pre súkromných investorov. Určité štruktúry fondu fondov môžu spĺňať tieto podmienky za predpokladu, že celkové náklady na riadenie vyplývajúce z rôznych úrovní sprostredkovania sú vykompenzované značným zvýšením efektivity.

3.4.2. Podmienky pre finančné nástroje

94.

V prípade finančných nástrojov mimo rozsahu pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách dozorný úrad zváži prvky uvedené v bodoch 95 až 119.

95.

Po prvé, opatrenie musí mobilizovať dodatočné financovanie od účastníkov trhu. Minimálne pomery súkromných investícií, ktoré neprekračujú pomery stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách, môžu byť odôvodnené iba vtedy, ak sú zlyhania trhu zistené v posúdení ex ante závažnejšie. V tejto súvislosti musí byť v posúdení ex ante primerane odhadnutá úroveň súkromných investícií požadovaná vzhľadom na zlyhanie trhu, ktorým je dotknutý špecifický súbor oprávnených podnikov, na ktoré je opatrenie zamerané, čo znamená, že sa tu odhadne potenciál získania dodatočných súkromných investícií v závislosti od portfólia alebo konkrétneho prípadu. Okrem toho sa musí preukázať, že opatrenie mobilizuje dodatočné súkromné financovanie, ktoré by inak poskytnuté nebolo alebo by bolo poskytnuté v iných formách alebo výškach alebo za iných podmienok.

96.

V prípade opatrení rizikového financovania zameraných osobitne na MSP pred ich prvým komerčným predajom môže dozorný úrad akceptovať, že úroveň súkromnej účasti je nižšia než požadovaný podiel. Alternatívne môže dozorný úrad v prípade takýchto investičných cieľov akceptovať, že súkromná účasť nie je nezávislej povahy, t. j. keď ju poskytuje napríklad vlastník prijímajúceho podniku. V riadne odôvodnených prípadoch môže dozorný úrad akceptovať úrovne súkromnej účasti, ktoré sú nižšie než úrovne stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách, aj v súvislosti s oprávnenými podnikmi, ktoré pôsobia na trhu kratšie než sedem rokov od svojho prvého komerčného predaja, a to na základe ekonomických dôkazov poskytnutých v posúdení ex ante v súvislosti s existenciou príslušného zlyhania trhu.

97.

Opatrenie rizikového financovania zamerané na oprávnené podniky, ktoré pôsobia na trhu dlhšie než sedem rokov od svojho prvého komerčného predaja v čase prvej rizikovej finančnej investície, musí obsahovať primerané obmedzenia, či už z časového hľadiska (napríklad desať rokov namiesto siedmich), alebo iné objektívne kritériá kvalitatívnej povahy týkajúce sa fázy rozvoja cieľových podnikov. V prípade takýchto investičných cieľov by dozorný úrad bežne vyžadoval minimálny podiel súkromnej účasti vo výške 60 %.

98.

Po druhé, dozorný úrad okrem navrhovanej úrovne súkromnej účasti zohľadní aj vyváženosť rizík a odmien medzi verejnými a súkromnými investormi. Dozorný úrad bude v tejto súvislosti pozitívne hodnotiť opatrenia, na základe ktorých sa straty rovnocenne rozdelia medzi investorov a súkromní investori získajú len stimuly na zvýšenie výnosov. V zásade platí, že čím je rozdelenie rizika a odmien bližšie skutočným obchodným praktikám, tým sa zvýši pravdepodobnosť, že dozorný úrad akceptuje nižšiu úroveň súkromnej účasti.

99.

Po tretie, veľmi dôležitá je úroveň štruktúry financovania, pri akej sa opatrenie zameriava na mobilizáciu súkromných investícií. Na úrovni fondu fondov môže schopnosť prilákať súkromné financovanie závisieť od rozsiahlejšieho využívania mechanizmov ochrany pred znížením hodnoty. Nadmerné spoliehanie sa na takéto mechanizmy však môže narušiť výber oprávnených podnikov a viesť k neefektívnym výsledkom, ak súkromní investori intervenujú na úrovni investície do podnikov a v závislosti od jednotlivých transakcií.

100.

Pri posudzovaní potreby osobitnej štruktúry opatrenia môže dozorný úrad zohľadniť význam zostatkového rizika, ktoré budú znášať vybraní súkromní investori, v porovnaní s očakávanými a neočakávanými stratami, ktoré na seba preberá verejný investor, ako aj rozdiel medzi výnosmi očakávanými verejnými a súkromnými investormi. Odlišný pomer medzi rizikom a odmenou by sa teda mohol akceptovať, ak maximalizuje výšku súkromných investícií a pritom negatívne neovplyvní skutočný charakter investičných rozhodnutí, ktorý spočíva v dosahovaní zisku.

101.

Po štvrté, presná povaha stimulov musí byť určená v otvorenom a nediskriminačnom konaní, v ktorom sa vyberajú finanční sprostredkovatelia, ako aj správcovia fondov a investori. Rovnako by sa od správcov fondu fondov malo vyžadovať, aby sa v rámci svojho investičného mandátu právne zaviazali prostredníctvom súťažného konania na výber oprávnených finančných sprostredkovateľov, správcov fondov alebo investorov určiť preferenčné podmienky, ktoré by sa mohli uplatňovať na úrovni podfondov.

102.

Aby štáty EZVO preukázali potrebu osobitných finančných podmienok podporujúcich štruktúru opatrenia, môže sa od nich požadovať, aby poskytli dôkazy preukazujúce, že v procese výberu súkromných investorov všetci účastníci procesu požadovali podmienky, na ktoré by sa nevzťahovalo všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách, alebo že výberové konanie bolo bezvýsledné.

103.

Po piate, finančný sprostredkovateľ alebo správca fondu môžu investovať spolu so štátom EZVO, pokiaľ je vylúčený akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov. Finančný sprostredkovateľ musí prevziať aspoň 10 % tranže prvej straty. Takéto spoločné investovanie by mohlo pomôcť zabezpečiť, aby investičné rozhodnutia boli v súlade s príslušnými cieľmi politiky. Schopnosť správcu poskytovať investície z vlastných zdrojov môže byť jednou z podmienok účasti.

104.

V poslednom rade, opatrenia rizikového financovania využívajúce dlhové nástroje musia zabezpečiť mechanizmus, ktorý zaisťuje, že finančný sprostredkovateľ postúpi výhodu, ktorá mu plynie zo štátnej pomoci, konečným prijímajúcim podnikom, napríklad vo forme nižšej úrokovej sadzby, obmedzených požiadaviek na kolaterál alebo kombinácie oboch. Finančný sprostredkovateľ môže postúpiť výhodu aj investovaním do podnikov, ktoré, hoci sú potenciálne životaschopné, by podľa interných ratingových kritérií boli v rizikovej triede, keby sprostredkovateľ nezrealizoval investíciu v prípade absencie opatrenia rizikového financovania. Mechanizmus postúpenia musí zahŕňať primerané opatrenia na monitorovanie, ako aj mechanizmus spätného vymáhania.

105.

Štáty EZVO môžu ako súčasť opatrenia rizikového financovania používať celý rad finančných nástrojov, akými sú napríklad investičné nástroje na financovanie vlastného kapitálu a kvázi vlastného kapitálu, úverové nástroje alebo záruky na nerovnocennom základe. V bodoch 106 až 119 sa stanovujú prvky, ktoré dozorný úrad zohľadní vo svojom posúdení takýchto špecifických finančných nástrojov.

a) Kapitálové investície

106.

Investičné nástroje na financovanie vlastného kapitálu môžu mať formu kapitálových alebo kvázi kapitálových investícií do podniku, ktorými si investor kupuje vlastníctvo tohto podniku (alebo jeho časť).

107.

Kapitálové nástroje môžu mať rozličné asymetrické črty, ktoré zaisťujú rozdielne zaobchádzanie s investormi, keďže niektorí sa môžu na rizikách a odmenách podieľať viac než iní. Na zmiernenie rizika znášaného súkromnými investormi môže opatrenie ponúkať ochranu v súvislosti so zvýšením výnosu (pri ktorej sa verejný investor vzdáva časti výnosu) alebo ochranu pred časťou strát (ktorá obmedzuje straty súkromného investora) alebo kombináciu oboch.

108.

Dozorný úrad sa domnieva, že stimulmi na zvýšenie výnosov sa lepšie zosúladia záujmy medzi verejnými a súkromnými investormi. Naopak ochrana pred znížením hodnoty, pri ktorej môže byť verejný investor vystavený riziku slabej výkonnosti, môže viesť k nesúladu záujmov a nevhodnému výberu zo strany finančných sprostredkovateľov alebo investorov.

109.

Dozorný úrad zastáva názor, že kapitálové nástroje s obmedzenou návratnosťou (27), kúpnou opciou (28) a nerovnomerným rozdelením hotovostných príjmov (29) ponúkajú dobré stimuly, a to najmä v situáciách charakterizovaných menej závažným zlyhaním trhu.

110.

Kapitálové nástroje, v prípade ktorých sa predpokladá nerovnomerné rozdelenie strát presahujúcich limity stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách, môžu byť opodstatnené iba v prípade opatrení, ktoré majú riešiť závažné zlyhania trhu zistené v posúdení ex ante, ako sú opatrenia zamerané najmä na MSP pred ich prvým komerčným predajom alebo vo fáze overovania koncepcie. Aby sa predišlo nadmernej ochrane pred rizikom zníženia hodnoty, musí byť tranža prvej straty, ktorú znáša verejný investor, obmedzená.

b) Financované dlhové nástroje: úvery

111.

Opatrenie rizikového financovania sa môže vzťahovať na poskytovanie úverov na úrovni finančných sprostredkovateľov alebo konečných príjemcov.

112.

Financované dlhové nástroje môžu mať rôznu formu vrátane podriadených úverov a úverov s rozdelením rizika portfólia. Podriadené úvery sa môžu poskytovať finančným sprostredkovateľom na posilnenie ich kapitálovej štruktúry s cieľom poskytnúť dodatočné financovanie oprávneným podnikom. Úvery s rozdelením rizika portfólia sú určené na poskytovanie úverov finančným sprostredkovateľom, ktorí sa zaviazali spolufinancovať portfólio nových úverov alebo prenájmov oprávneným podnikom až do určitej miery spolufinancovania v kombinácii s rozdelením úverového rizika portfólia pre jednotlivé úvery (alebo jednotlivé prenájmy). V obidvoch prípadoch pôsobí finančný sprostredkovateľ ako spoluinvestor investujúci do oprávnených podnikov, avšak v porovnaní s verejným investorom/veriteľom sa na neho uplatňuje preferenčné zaobchádzanie, keďže nástroj zmierňuje jeho vlastné vystavenie úverovému riziku vyplývajúcemu z predmetného úverového portfólia.

113.

Vo všeobecnosti platí, že keď táto vlastnosť nástroja zmierňovať riziko radí verejného investora/veriteľa na pozíciu, na ktorej v súvislosti s podkladovým úverovým portfóliom znáša prvú stratu, ktorá prekračuje limit stanovený vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách, opatrenie môže byť opodstatnené iba v prípade závažného zlyhania trhu, ktoré musí byť jasne určené v posúdení ex ante. Dozorný úrad bude pozitívne hodnotiť opatrenia, v ktorých sa stanovuje výslovný limit pre prvé straty, ktoré znáša verejný investor, najmä ak takýto limit neprekračuje 35 %.

114.

Úverové nástroje s rozdelením portfóliového rizika by mali zabezpečiť značnú mieru spoluinvestovania zo strany vybraného finančného sprostredkovateľa. Predpokladá sa, že táto podmienka je splnená, ak takáto miera nie je nižšia než 30 % hodnoty podkladového úverového portfólia.

115.

Ak sa financované dlhové nástroje využívajú na refinancovanie existujúcich úverov, nepokladajú sa za nástroje so stimulačným účinkom a akýkoľvek prvok pomoci v takomto nástroji nemôže byť pokladaný za zlučiteľný s Dohodou o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

c) Nefinancované dlhové nástroje: záruky

116.

Opatrenie rizikového financovania sa môže vzťahovať na poskytovanie záruk alebo protizáruk finančným sprostredkovateľom a/alebo záruk konečným príjemcom. Oprávnené transakcie kryté zárukou musia byť novými oprávnenými úverovými transakciami rizikového financovania vrátane lízingových nástrojov, ako aj investičných nástrojov na financovanie kvázi vlastného kapitálu, okrem kapitálových nástrojov.

117.

Záruky by sa mali poskytovať na základe portfólia. Finanční sprostredkovatelia môžu vybrať transakcie, ktoré chcú zahrnúť do portfólia krytého zárukou, pokiaľ zahrnuté transakcie spĺňajú kritériá oprávnenosti, ako sú definované v opatrení rizikového financovania. Záruky by sa mali ponúkať pri sadzbe, ktorá zabezpečuje primeranú úroveň rozdelenia rizika a odmien s finančnými sprostredkovateľmi. V riadne odôvodnených prípadoch a s výhradou výsledkov posúdenia ex ante môže byť miera záruky vyššia než maximálna miera stanovená vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách, ale nesmie presiahnuť 90 %. Môže to tak byť v prípade záruk na úvery alebo kvázi kapitálové investície do MSP pred ich prvým komerčným predajom.

118.

V prípade obmedzených záruk by maximálna sadzba mala v zásade kryť iba očakávané straty. Ak by kryla aj neočakávané straty, ich cena by sa mala stanoviť na úrovni, ktorá odráža krytie dodatočného rizika. Maximálna sadzba by vo všeobecnosti nemala presahovať 35 %. Neobmedzené záruky (záruky s mierou záruky, ale bez maximálnej sadzby) sa môžu poskytovať v riadne odôvodnených prípadoch a ich cena odráža krytie dodatočného rizika, ktoré záruka poskytuje.

119.

Trvanie záruky by malo byť časovo obmedzené, bežne až na maximálne desať rokov bez toho, aby bola dotknutá splatnosť jednotlivých dlhových nástrojov krytých touto zárukou, ktorá môže byť dlhšia. Záruka sa zníži, ak finančný sprostredkovateľ v určitom konkrétnom období nezahrnie do portfólia minimálnu výšku investícií. Za nepoužité sumy sa požadujú poplatky za viazanie zdrojov. Metódy, ako je používanie poplatkov za viazanie zdrojov, rozhodné udalosti alebo míľniky sa môžu používať s cieľom podnietiť sprostredkovateľov k tomu, aby dosahovali dohodnuté objemy.

3.4.3. Podmienky pre fiškálne nástroje

120.

Ako bolo uvedené v oddiele 3.3.2 písm. d), rozsah pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách je obmedzený na fiškálne stimuly zamerané na investorov, ktorí sú fyzickými osobami. Preto opatrenia využívajúce daňové stimuly na povzbudenie podnikových investorov, aby poskytli financovanie oprávneným podnikom, a to buď priamo alebo nepriamo prostredníctvom nákupu akcií v účelovom fonde alebo v iných druhoch investičných nástrojov, ktoré investujú do takýchto podnikov, je potrebné notifikovať dozornému úradu.

121.

Všeobecným pravidlom je, že štáty EZVO musia svoje fiškálne opatrenia založiť na zisteniach o existencii zlyhania trhu uvedených v posúdení ex ante, a zamerať preto svoj nástroj na riadne vymedzenú kategóriu oprávnených podnikov.

122.

Daňové stimuly pre podnikových investorov môžu mať formu úľav na dani z príjmu a/alebo úľav na dani z kapitálových výnosov a dividend vrátane daňových dobropisov a odkladov dane. Dozorný úrad v rámci svojej praxe v oblasti presadzovania pravidiel vo všeobecnosti označil za zlučiteľné úľavy na dani z príjmu, ktoré boli navrhnuté tak, že obsahovali osobitné limity, pokiaľ ide o maximálne percento investovanej sumy, ktorú si investor môže uplatniť na účely získania daňovej úľavy, ako aj pokiaľ ide o maximálnu výšku daňového zvýhodnenia, ktorú je možné odčítať od daňovej povinnosti investora. Okrem toho daňové povinnosti z kapitálových výnosov v súvislosti s predajom akcií môžu byť odložené, ak v rámci určitého obdobia dôjde k reinvestovaniu do oprávnených investícií, zatiaľ čo straty plynúce z predaja týchto akcií môžu byť odpočítané zo ziskov generovaných z iných akcií podliehajúcich tej istej dani.

123.

Dozorný úrad vo všeobecnosti zastáva názor, že takéto druhy fiškálnych opatrení sú primerané, a preto majú stimulačný účinok, ak štát EZVO môže predložiť dôkazy preukazujúce, že výber oprávnených podnikov je založený na dobre štruktúrovanom súbore investičných požiadaviek, ktoré sú vhodným spôsobom zverejnené a v ktorých sú stanovené charakteristiky oprávnených podnikov, ktoré čelia preukázanému zlyhaniu trhu.

124.

Bez toho, aby bola dotknutá možnosť predĺženia trvania opatrenia, trvanie fiškálnych schém musí byť maximálne desať rokov. Ak je po uplynutí desiatich rokov schéma predĺžená, štát EZVO musí vykonať nové posúdenie ex ante spolu s hodnotením účinnosti schémy počas obdobia jej implementácie.

125.

Dozorný úrad vo svojej analýze zohľadní špecifické vlastnosti príslušného vnútroštátneho daňového systému a fiškálne stimuly, ktoré už v štáte EZVO existujú, ako aj vzájomné pôsobenie týchto stimulov zameraných na boj proti daňovým podvodom a únikom. Takisto by sa malo zabezpečiť riadne dodržiavanie pravidiel výmeny informácií medzi daňovými orgánmi na účely predchádzania daňovým podvodom a únikom.

126.

Fiškálna výhoda musí byť dostupná pre všetkých investorov spĺňajúcich požadované kritériá bez toho, aby boli diskriminovaní z dôvodu svojho sídla, za predpokladu, že dotknutý štát EZVO dodržiava minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach. Štáty EZVO by preto mali zabezpečiť primeranú propagáciu, pokiaľ ide o rozsah a technické parametre opatrenia. Tieto parametre by mali zahŕňať potrebné stropy a obmedzenia vymedzujúce maximálnu výhodu, ktorú každý investor môže z opatrenia získať, ako aj maximálnu výšku investície, ktorú je možné investovať do jednotlivých oprávnených podnikov.

3.4.4. Podmienky pre opatrenia podporujúce alternatívne obchodné platformy

127.

Pokiaľ ide o opatrenia pomoci podporujúce alternatívne obchodné platformy presahujúce limity stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách, prevádzkovateľ platformy musí predložiť podnikateľský plán preukazujúci, že podporovaná platforma môže do desiatich rokov začať pôsobiť samostatne a udržateľne. V notifikácii musia byť predložené vierohodné protichodné scenáre, v ktorých sa porovnávajú situácie, s ktorými by obchodovateľné podniky boli konfrontované z hľadiska prístupu k potrebnému financovaniu, ak by platforma neexistovala.

128.

Dozorný úrad bude mať priaznivý postoj k alternatívnym obchodným platformám založeným viacerými štátmi EZVO a pôsobiacim v rámci viacerých štátov EZVO, pretože môžu byť obzvlášť účinné a atraktívne pre súkromných investorov, a najmä pre inštitucionálnych investorov.

129.

V prípade existujúcich platforiem navrhovaná podnikateľská stratégia platformy musí preukázať, že v dôsledku pretrvávajúceho nedostatku kótovania, a teda nedostatku likvidity, potrebuje dotknutá platforma napriek svojej dlhodobej životaschopnosti krátkodobú podporu. Dozorný úrad bude pozitívne hodnotiť pomoc na zriadenie alternatívnej obchodnej platformy v štátoch EZVO, v ktorých takáto platforma neexistuje. Ak je alternatívna obchodná platforma, ktorá má získať podporu, podplatformou alebo dcérskou spoločnosťou existujúcej burzy cenných papierov, dozorný úrad bude osobitnú pozornosť venovať posúdeniu nedostatku financovania, ktorému by takáto platforma čelila.

3.5. Stimulačný účinok pomoci

130.

Štátna pomoc môže byť označená za zlučiteľnú s Dohodou o EHP iba vtedy, ak má stimulačný účinok, ktorý príjemcu pomoci podnecuje zmeniť jeho správanie vykonávaním činností, ktoré by bez poskytnutia pomoci nevykonával alebo by ich vykonával v obmedzenejšej miere z dôvodu existencie zlyhania trhu. Na úrovni oprávnených podnikov sa stimulačný účinok prejavuje vtedy, ak je konečný príjemca pomoci schopný získať finančné prostriedky, ktoré by, pokiaľ ide o formu, výšku alebo časový horizont, inak získať nemohol.

131.

Opatrenia rizikového financovania musia stimulovať trhových investorov, aby poskytovali potenciálne životaschopným oprávneným podnikom financovanie nad rámec súčasných úrovní a/alebo na seba prevzali mimoriadne riziko. Predpokladá sa, že opatrenie rizikového financovania má stimulačný účinok, ak mobilizuje investície z trhových zdrojov tak, že celkové financovanie poskytnuté oprávneným podnikom prevyšuje rozpočet opatrenia. Kľúčovým prvkom pre výber finančných sprostredkovateľov a správcov fondov by teda mala byť ich schopnosť mobilizovať dodatočné súkromné investície.

132.

Posúdenie stimulačného účinku je úzko spojené s posúdením zlyhania trhu, ktorému sa venuje oddiel 3.3. Primeranosť opatrenia na dosiahnutie mobilizačného účinku závisí hlavne od štruktúry opatrenia, pokiaľ ide o vyváženosť rizík a odmien medzi verejným a súkromným poskytovateľom financovania, čo takisto úzko súvisí s otázkou, či je štruktúra opatrenia štátnej pomoci vo forme rizikového financovania primeraná (pozri oddiel 3.4). Ak sa teda riadne zistila prítomnosť zlyhania trhu a opatrenie má primeranú štruktúru, možno predpokladať, že stimulačný účinok je prítomný.

3.6. Proporcionalita pomoci

133.

Štátna pomoc musí byť proporcionálna k zlyhaniu trhu, ktorý rieši, aby sa dosiahli príslušné ciele politiky. Musí byť navrhnutá nákladovo efektívne a v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia. Aby sa opatrenie pomoci mohlo pokladať za proporcionálne, pomoc musí byť obmedzená na striktne nevyhnutné minimum, aby prilákala financovanie z trhu s cieľom odstrániť zistený nedostatok financovania, a to bez vytvorenia neprimeraných výhod.

134.

Na úrovni konečných príjemcov sa pomoc vo forme rizikového financovania spravidla pokladá za proporcionálnu, ak celková výška syndikovaného financovania (verejného a súkromného) poskytnutá v rámci opatrenia rizikového financovania je obmedzená na objem chýbajúceho financovania zisteného v posúdení ex ante. Na úrovni investorov musí byť pomoc obmedzená na minimum nevyhnutné na prilákanie súkromného kapitálu, aby sa dosiahol minimálny mobilizačný účinok a vyriešil nedostatok financovania.

3.6.1. Podmienky pre finančné nástroje

135.

Opatrenie musí zabezpečiť vyváženosť medzi preferenčnými podmienkami ponúkanými finančným nástrojom na maximalizáciu mobilizačného účinku a zároveň riešiť zistené zlyhanie trhu a potrebu, aby nástroj generoval dostatočné finančné výnosy, a zostal tak operačne životaschopný.

136.

Presná povaha a hodnota stimulov sa musia určiť v otvorenom a nediskriminačnom výberovom konaní, v rámci ktorého sú finanční sprostredkovatelia, ako aj správcovia fondov alebo investori vyzvaní, aby predložili konkurenčné ponuky. Dozorný úrad zastáva názor, že ak sa nerovnomerná rizikovo upravená návratnosť alebo rozdelenie strát stanovuje na základe takéhoto konania, finančný nástroj sa má pokladať za proporcionálny a odrážajúci spravodlivú mieru návratnosti (fair rate of return, FRR). Keď sa správcovia fondov vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného konania, v ktorom sa od uchádzačov vyžaduje, aby v rámci výberového konania prezentovali svoju investorskú základňu, súkromní investori sa považujú za riadne vybraných.

137.

V prípade spoluinvestovania verejného fondu s účasťou súkromných investorov v závislosti od konkrétneho prípadu by sa súkromní investori mali vybrať na základe samostatného súťažného konania v súvislosti s každou transakciou, ktoré je uprednostňovaným spôsobom stanovenia FRR.

138.

Ak súkromní investori nie sú vybraní na základe takéhoto konania (napríklad preto, lebo výberové konanie sa ukázalo ako neúčinné alebo bezvýsledné), FRR musí byť stanovená nezávislým odborníkom na základe analýzy trhových ukazovateľov a trhového rizika s využitím metodiky oceňovania diskontovaného peňažného toku, aby sa predišlo nadmernej kompenzácii investorov. Nezávislý odborník musí na tomto základe vypočítať minimálnu úroveň FRR a k výsledku pripočítať primeranú maržu odrážajúcu riziká.

139.

V takom prípade musia existovať vhodné pravidlá na vymenovanie nezávislého odborníka. Odborník musí mať minimálne licenciu na poskytovanie takéhoto poradenstva, byť registrovaný v príslušných profesijných združeniach, dodržiavať etické a profesijné pravidlá vydané týmito združeniami, byť nezávislý a zodpovedať za správnosť svojej odbornej práce. Nezávislí odborníci sa v zásade vyberajú na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania. Služby toho istého nezávislého odborníka sa v rámci obdobia troch rokov nemôžu využiť dvakrát.

140.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti môže štruktúra opatrenia obsahovať rôzne nerovnomerné rozdelenie zisku alebo asymetricky načasované verejné a súkromné investície, pokiaľ je očakávaná rizikovo upravená návratnosť pre súkromných investorov obmedzená na FRR.

141.

Dozorný úrad sa vo všeobecnosti domnieva, že hospodárske zosúladenie záujmov medzi štátom EZVO a finančnými sprostredkovateľmi alebo ich správcami môže minimalizovať pomoc. Záujmy musia byť zosúladené, pokiaľ ide o dosahovanie špecifických cieľov politiky, ako aj o finančnú výkonnosť verejnej investície do nástroja.

142.

Finančný sprostredkovateľ alebo správca fondu môžu investovať spolu so štátom EZVO, pokiaľ podmienky takéhoto spoluinvestovania vylučujú akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov. Takéto spoluinvestovanie by mohlo byť stimulom pre správcu, aby zosúladil svoje investičné rozhodnutia so stanovenými cieľmi politiky. Schopnosť správcu poskytovať investície z vlastných zdrojov môže byť jednou z podmienok účasti.

143.

Odmena pre finančných sprostredkovateľov alebo správcov fondov musí v závislosti od druhu opatrenia rizikového financovania obsahovať ročný poplatok za riadenie, ako aj stimuly založené na výkonnosti, akým je napríklad podiel na zisku.

144.

Výkonnostná zložka odmeny musí byť značná a má odmeňovať finančnú výkonnosť, ako aj dosahovanie vopred stanovených špecifických cieľov politiky. Stimuly súvisiace s politikou musia byť vyvážené so stimulmi finančnej výkonnosti, ktoré sa požadujú na zabezpečenie efektívneho výberu oprávnených podnikov, do ktorých sa bude investovať. Dozorný úrad okrem toho zohľadní možné sankcie, ktoré sú stanovené v dohode o financovaní medzi štátom EZVO a finančným sprostredkovateľom a ktoré sa uplatňujú, ak nie sú splnené vymedzené ciele politiky.

145.

Úroveň odmien založených na výkonnosti by mala byť odôvodnená na základe príslušnej praxe na trhu. Správcovia musia byť odmeňovaní nielen za úspešné vyplatenie a výšku získaného súkromného kapitálu, ale aj za úspešné dosiahnutie návratnosti investícií, ako sú dosiahnuté príjmy a kapitálové výnosy nad úroveň určitej minimálnej miery návratnosti alebo miery návratnosti.

146.

V súlade s bežnou praxou na trhu celkové poplatky za riadenie nesmú prekračovať operačné náklady a náklady na riadenie potrebné na vykonávanie dotknutého finančného nástroja, ku ktorým je pripočítaný primeraný zisk. V poplatkoch nesmú byť zahrnuté investičné náklady.

147.

Keďže sa výber finančných sprostredkovateľov alebo ich správcov musí uskutočniť na základe otvoreného, transparentného a nediskriminačného výberového konania, celková štruktúra poplatkov môže byť posúdená v rámci tohto výberového konania ako súčasť hodnotiacich kritérií a maximálna výška odmeny sa určí ako výsledok tohto výberu.

148.

V prípade priameho vymenovania povereného subjektu sa dozorný úrad domnieva, že výška ročného poplatku za riadenie by v zásade nemala presahovať 3 % kapitálu, ktorým sa má prispieť do subjektu, okrem stimulov založených na výkonnosti.

3.6.2. Podmienky pre fiškálne nástroje

149.

Celková investícia pre každý prijímajúci podnik nesmie presiahnuť maximálnu výšku určenú v ustanovení všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách týkajúcom sa rizikového financovania.

150.

Bez ohľadu na druh daňovej úľavy musia byť oprávnené akcie plne rizikovými kmeňovými akciami novo vydanými oprávneným podnikom v zmysle vymedzenia v posúdení ex ante a musia byť v držbe aspoň tri roky. Úľava nemôže byť poskytnutá investorom, ktorí nie sú nezávislí od podniku, do ktorého investujú.

151.

V prípade úľavy na dani z príjmu môžu dostať investori poskytujúci financovanie oprávneným podnikom úľavu až do výšky primeraného percentuálneho podielu sumy investovanej do oprávnených podnikov za predpokladu, že nie je presiahnutá maximálna výška daňovej povinnosti investora stanovená pred fiškálnym opatrením. Dozorný úrad považuje obmedzenie daňovej úľavy na 30 % investovanej sumy za primerané. Straty vznikajúce pri predaji akcií sa môžu odpočítať od dane z príjmu.

152.

V prípade úľavy na dani z dividend môže byť každá dividenda získaná v súvislosti s oprávnenými akciami v plnej miere oslobodená od dane z príjmu. Podobne v prípade daňovej úľavy na dani z kapitálových výnosov môže byť každý zisk z predaja oprávnených akcií v plnej miere oslobodený od dane z kapitálových výnosov. Okrem toho môže byť daňová povinnosť z kapitálových výnosov v súvislosti s predajom oprávnených akcií odložená, ak do jedného roka dôjde k reinvestovaniu do nových oprávnených akcií.

3.6.3. Podmienky pre alternatívne obchodné platformy

153.

S cieľom umožniť riadnu analýzu proporcionality pomoci pre prevádzkovateľa alternatívnej obchodnej platformy možno štátnu pomoc poskytnúť na pokrytie až 50 % investičných nákladov, ktoré vznikli pri založení takejto platformy.

154.

V prípade fiškálnych stimulov pre podnikových investorov dozorný úrad posúdi opatrenie vzhľadom na podmienky, ktoré sú v týchto usmerneniach stanovené pre fiškálne nástroje.

3.7. Zabránenie neprípustným negatívnym účinkom na hospodársku súťaž a obchod

155.

Opatrenie štátnej pomoci musí byť navrhnuté tak, aby obmedzovalo narušenie hospodárskej súťaže v rámci EHP. Negatívne účinky musia byť vyvážené celkovým pozitívnym účinkom opatrenia. V prípade opatrení rizikového financovania musí byť potenciálny negatívny účinok posúdený na každej úrovni, na ktorej sa môže vyskytovať pomoc: na úrovni investorov, finančných sprostredkovateľov a ich správcov a konečných príjemcov.

156.

Aby mohol dozorný úrad posúdiť možné negatívne účinky, štáty EZVO môžu ako súčasť posúdenia ex ante predložiť štúdiu, ktorú majú k dispozícii, ako aj hodnotenia ex post vykonané pre podobné schémy, pokiaľ ide o oprávnené podniky, štruktúry financovania, koncepčné parametre a zemepisnú oblasť.

157.

Po prvé, na úrovni trhu poskytovania rizikového financovania môže štátna pomoc spôsobiť vytlačenie súkromných investorov. To by mohlo oslabiť stimuly pre súkromných investorov na poskytovanie financovania oprávneným MSP a nabádať ich k tomu, aby čakali, až kým štát neposkytne pomoc na takéto investície. Čím je výška celkového financovania poskytovaného konečným príjemcom vyššia, čím je väčšia veľkosť tohto prijímajúceho podniku a čím pokročilejšia je jeho fáza rozvoja, tým sa riziko stáva relevantnejším, pretože súkromné financovanie sa za takýchto okolností stáva postupne dostupnejším. Štátna pomoc by okrem toho nemala nahrádzať bežné obchodné riziko investícií, ktoré by investori realizovali aj v prípade absencie pomoci. Pokiaľ bolo zlyhanie trhu riadne definované, je menej pravdepodobné, že opatrenie rizikového financovania bude mať za následok takéto vytlačenie.

158.

Po druhé, na úrovni finančných sprostredkovateľov môže mať pomoc narúšajúci účinok v súvislosti so zvýšením alebo udržaním si trhovej sily sprostredkovateľa, napríklad na trhu v konkrétnom regióne. Aj keď pomoc neposilňuje trhovú silu finančného sprostredkovateľa priamo, môže ju posilňovať nepriamo tým, že existujúcich konkurentov odrádza od expanzie alebo ich núti k odchodu z trhu alebo odrádza nových konkurentov od vstupu na trh.

159.

Opatrenia rizikového financovania musia byť zamerané na podniky orientované na rast, ktoré nie sú schopné prilákať primeranú úroveň financovania zo súkromných zdrojov, ale ktoré sa môžu stať životaschopnými vďaka štátnej pomoci vo forme rizikového financovania. Opatrenie, ktoré umožňuje založenie verejného fondu, ktorého investičná stratégia nepreukazuje v dostatočnej miere potenciálnu životaschopnosť oprávnených podnikov, však pravdepodobne nevyhovie testu vyváženosti, keďže v takom prípade je možné, že by riziková finančná investícia predstavovala grant.

160.

Keďže podmienky obchodného riadenia a rozhodovania s cieľom dosahovať zisk stanovené v ustanoveniach všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách týkajúcich sa rizikového financovania zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní, aby bol výber konečných prijímajúcich podnikov založený ma obchodnej logike, v rámci týchto usmernení sa od uvedených podmienok nemožno odchýliť, a to ani v prípade, keď opatrenie zahŕňa verejných finančných sprostredkovateľov.

161.

Malé investičné fondy s obmedzeným regionálnym zameraním a bez primeraných mechanizmov riadenia sa budú analyzovať, aby sa predišlo riziku udržiavania neefektívnych trhových štruktúr. Je možné, že regionálne schémy rizikového financovania nemajú dostatočnú veľkosť a pôsobnosť v dôsledku nedostatočnej diverzifikácie súvisiacej s nedostatočným počtom oprávnených podnikov, na ktoré by sa investície mohli zamerať, čo by mohlo znížiť efektívnosť takýchto fondov a vyústiť do poskytnutia pomoci menej životaschopným podnikom. Tieto investície by mohli narušiť hospodársku súťaž a určitým podnikom poskytnúť neprimerané výhody. Takéto fondy môžu byť navyše menej atraktívne pre súkromných investorov, a najmä pre inštitucionálnych investorov, keďže sa môžu vnímať skôr ako nástroj na dosahovanie cieľov regionálnej politiky než ako životaschopná obchodná príležitosť ponúkajúca primerané výnosy z investície.

162.

Po tretie, na úrovni konečných príjemcov bude dozorný úrad posudzovať, či opatrenie má narúšajúci účinok na tovarové trhy, na ktorých si tieto podniky konkurujú. Napríklad bude skúmať, či opatrenie môže narušiť hospodársku súťaž, ak je zamerané na podniky z nedostatočne výkonných odvetví. Významné rozšírenie kapacity v dôsledku poskytnutia štátnej pomoci na nedostatočne výkonnom trhu by mohlo najmä neprimerane narušiť hospodársku súťaž, pretože vytvorenie alebo udržiavanie nadmernej kapacity by mohlo viesť k stlačeniu ziskovej marže, zníženiu investícií konkurentov alebo dokonca k ich odchodu z trhu. Takisto to môže podnikom zabrániť vo vstupe na trh. Výsledkom sú neefektívne trhové štruktúry, ktoré z dlhodobého hľadiska poškodzujú aj spotrebiteľov. Ak trh, na ktorom sa nachádzajú cieľové odvetvia, rastie, spravidla býva menší dôvod na obavy, že pomoc negatívne ovplyvní dynamické stimuly alebo bude neprimerane brániť v odchode z trhu alebo vo vstupe na trh. Dozorný úrad preto podrobí analýze úroveň výrobných kapacít v danom odvetví vzhľadom na potenciálny dopyt. Na to, aby dozorný úrad mohol vykonať takéto posúdenie, musia štáty EZVO uviesť, či sa opatrenie rizikového financovania týka konkrétneho odvetvia alebo či určité odvetvia uprednostňuje pred ostatnými.

163.

Štátna pomoc môže brániť trhovým mechanizmom, aby prinášali efektívne výsledky tak, že odmeňujú efektívnych výrobcov a vyvíjajú tlak na najmenej efektívnych, aby sa zlepšili, reštrukturalizovali sa alebo odišli z trhu. Ak pomoc dostanú neefektívne podniky, môže to ostatným podnikom zabrániť vo vstupe na trh alebo v expanzii a môže to oslabiť stimuly pre konkurentov, aby inovovali.

164.

Dozorný úrad takisto posúdi akékoľvek potenciálne negatívne delokalizačné účinky. V tejto súvislosti bude dozorný úrad analyzovať, či regionálne fondy môžu stimulovať delokalizácie v rámci EHP. Ak sú činnosti finančného sprostredkovateľa zamerané na nepodporovaný región, ktorý hraničí s podporovanými regiónmi alebo s regiónom s vyššou intenzitou regionálnej pomoci ako cieľový región, riziko takéhoto narušenia je väčšie. Regionálne opatrenie rizikového financovania zamerané iba na určité odvetvia môže mať takisto negatívne delokalizačné účinky.

165.

Ak má opatrenie negatívne účinky, štát EZVO musí nájsť spôsob, ako ich minimalizovať. Štáty EZVO môžu napríklad preukázať, že negatívne účinky budú obmedzené na minimum, ak sa zohľadní celková výška investície, druh a počet príjemcov a vlastnosti cieľových odvetví. Dozorný úrad bude pri vyvažovaní pozitívnych a negatívnych účinkov zohľadňovať aj rozsah takýchto účinkov.

3.8. Transparentnosť

166.

Štáty EZVO musia na komplexnej webovej lokalite na celoštátnej alebo regionálnej úrovni uverejniť tieto informácie:

i)	znenie schémy pomoci a jej vykonávacích opatrení;

ii)	totožnosť orgánu poskytujúceho pomoc;

iii)	celkovú výšku účasti štátu EZVO na opatrení;

iv)	prípadne totožnosť povereného subjektu a názvy vybraných finančných sprostredkovateľov;

totožnosť podniku, ktorému sa poskytuje pomoc v rámci opatrenia, vrátane informácií o druhu podniku (MSP, malý podnik so strednou kapitalizáciou, inovačný podnik so strednou kapitalizáciou); región [na úrovni NUTS II (30)], v ktorom sa podnik nachádza, hlavnom odvetví hospodárstva, v ktorom podnik vykonáva činnosti na úrovni skupiny NACE, forme a výške investície. Od tejto požiadavky možno upustiť v súvislosti s MSP, ktoré nevykonali žiadny komerčný predaj na žiadnom trhu, a v prípade investícií do konečného prijímajúceho podniku, ktoré nepresahujú 200 000 EUR;

vi)

v prípade fiškálnych schém pomoci vo forme rizikového financovania totožnosť prijímajúcich podnikových investorov (31) a výšku získanej fiškálnej výhody, ak presahuje 200 000 EUR. Túto sumu možno poskytnúť v rozpätiach 2 miliónov EUR. Tieto informácie sa musia uverejniť po prijatí rozhodnutia o poskytnutí pomoci, musia sa uchovávať najmenej desať rokov a širokej verejnosti musia byť dostupné bez obmedzení (32).

3.9. Kumulácia

167.

Pomoc vo forme rizikového financovania sa môže kumulovať s ktorýmkoľvek iným opatrením štátnej pomoci s identifikovateľnými oprávnenými nákladmi.

168.

Pomoc vo forme rizikového financovania sa môže kumulovať s inými opatreniami štátnej pomoci bez identifikovateľných oprávnených nákladov alebo s pomocou de minimis až do najvyššieho príslušného stropu celkového financovania určeného za špecifických okolností každého prípadu v nariadení o skupinovej výnimke alebo v rozhodnutí prijatom dozorným úradom.

169.

Financovanie z prostriedkov EZVO centrálne spravované inštitúciami, agentúrami, spoločnými podnikmi alebo inými orgánmi EHP, ktoré nie je priamo alebo nepriamo kontrolované štátmi EZVO, nepredstavuje štátnu pomoc. Ak sa takéto financovanie z prostriedkov EHP kombinuje so štátnou pomocou, pri určovaní, či je dodržaný strop vymedzujúci notifikačnú povinnosť a maximálna výška pomoci, sa zohľadňuje len štátna pomoc, a to za predpokladu, že celková výška financovania z verejných prostriedkov poskytnutých v súvislosti s tými istými oprávnenými nákladmi nepresahuje najpriaznivejšiu mieru financovania stanovenú v uplatniteľných pravidlách práva EHP.

4. HODNOTENIE

170.

S cieľom zaistiť obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže a obchodu môže dozorný úrad požadovať, aby určité schémy mali obmedzené trvanie a aby podliehali hodnoteniu, v ktorom sa musia riešiť tieto otázky:

a)	účinnosť opatrenia pomoci vzhľadom na vopred vymedzené všeobecné a konkrétne ciele a ukazovatele, ako aj

b)	vplyv opatrenia rizikového financovania na trhy a hospodársku súťaž.

171.

Hodnotenie sa môže vyžadovať pri týchto schémach pomoci:

a)	veľké schémy;

b)	schémy s regionálnym zameraním;

c)	schémy s úzkym odvetvovým zameraním;

d)	modifikované schémy, pri ktorých modifikácia ovplyvňuje kritériá oprávnenosti, výšku investície alebo finančné koncepčné parametre; hodnotenie možno predložiť ako súčasť notifikácie;

e)	schémy obsahujúce nové charakteristiky;

f)	schémy, pri ktorých dozorný úrad v rozhodnutí o schválení opatrenia vyžaduje vykonanie hodnotenia vzhľadom na potenciálne negatívne účinky.

172.

Hodnotenie uskutoční odborník nezávislý od orgánu poskytujúceho štátnu pomoc na základe spoločnej metodiky (33), pričom sa toto hodnotenie zverejní. Hodnotenie sa musí včas predložiť dozornému úradu, aby mohol posúdiť prípadné predĺženie schémy pomoci, a v každom prípade po skončení platnosti schémy. Presný rozsah a metodika hodnotenia, ktoré sa má vykonať, budú vymedzené v rozhodnutí o schválení schémy pomoci. Pri každom ďalšom opatrení pomoci s podobným cieľom sa musia zohľadniť výsledky tohto hodnotenia.

5. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

5.1. Predĺženie platnosti usmernení o rizikovom kapitáli

173.

Usmernenia dozorného úradu na podporu rizikových kapitálových investícií do malých a stredných podnikov sa budú uplatňovať do 30. júna 2014.

5.2. Uplatniteľnosť pravidiel

174.

Dozorný úrad uplatní zásady stanovené v týchto usmerneniach pri posudzovaní zlučiteľností všetkých opatrení rizikového financovania, ktoré sa majú poskytnúť v období od 1. júla 2014 do 31. decembra 2020.

175.

Pomoc vo forme rizikového kapitálu, ktorá bola poskytnutá neoprávnene pred 1. júlom 2014, sa bude posudzovať v súlade s pravidlami platnými v deň poskytnutia pomoci.

176.

S cieľom zachovať oprávnené očakávania súkromných investorov sa v prípade schém rizikového financovania, ktoré poskytujú verejné financovanie investičným fondom súkromného kapitálu, uplatniteľnosť pravidiel na opatrenie rizikového financovania určuje podľa dátumu viazania verejného financovania v investičných fondoch súkromného kapitálu, ktorý je dátumom podpisu dohody o financovaní.

5.3. Primerané opatrenia

177.

Dozorný úrad sa domnieva, že vykonávanie týchto usmernení povedie k zásadným zmenám zásad posudzovania, pokiaľ ide o pomoc vo forme rizikového kapitálu v štátoch EZVO. Vzhľadom na zmenené hospodárske a sociálne podmienky sa okrem toho zdá potrebné preskúmať, či sú všetky schémy pomoci vo forme rizikového kapitálu naďalej odôvodnené a účinné. Z týchto dôvodov dozorný úrad štátom EZVO navrhne tieto primerané opatrenia podľa článku 1 ods. 1 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde:

a)	štáty EZVO by mali v prípade potreby zmeniť svoje existujúce schémy pomoci vo forme rizikového kapitálu, aby ich uviedli do súladu s týmito usmerneniami do šiestich mesiacov odo dňa uverejnenia týchto usmernení;

b)	štáty EZVO sú vyzvané, aby vyjadrili výslovný a bezpodmienečný súhlas s navrhovanými primeranými opatreniami do dvoch mesiacov odo dňa uverejnenia týchto usmernení. Ak dozorný úrad odpoveď nedostane, bude predpokladať, že daný štát EZVO s navrhovanými opatreniami nesúhlasí.

178.

S cieľom zachovať oprávnené očakávania súkromných investorov štáty EZVO nemusia prijať primerané opatrenia v súvislosti so schémami pomoci vo forme rizikového kapitálu v prospech MSP, ak dátum viazania verejného financovania v investičných fondoch súkromného kapitálu, ktorý je dátumom podpisu dohody o financovaní, predchádza dátumu uverejnenia týchto usmernení a všetky podmienky stanovené v dohode o financovaní ostávajú nezmenené. Títo finanční sprostredkovatelia môžu potom pokračovať vo svojej činnosti a investovaní v súlade so svojou pôvodnou investičnou stratégiou až do konca obdobia uvedeného v dohode o financovaní.

5.4. Podávanie správ a monitorovanie

179.

V súlade s článkom 21 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde v spojení s článkami 5 a 6 rozhodnutia č. 195/04/COL musia štáty EZVO predkladať dozornému úradu výročné správy.

180.

Štáty EZVO musia uchovávať podrobné záznamy o všetkých opatreniach pomoci. Takéto záznamy musia obsahovať všetky informácie potrebné na zistenie toho, či boli splnené podmienky týkajúce sa oprávnenosti a maximálnej výšky investícií. Tieto záznamy sa musia uchovávať desať rokov od dátumu poskytnutia pomoci a na požiadanie sa musia predložiť dozornému úradu.

5.5. Revízia

181.

Dozorný úrad sa môže rozhodnúť kedykoľvek preskúmať alebo zmeniť tieto usmernenia, ak by to bolo nevyhnutné z dôvodov súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže alebo s cieľom zohľadniť iné politiky EHP a medzinárodné záväzky, vývoj na trhoch alebo z akéhokoľvek iného opodstatneného dôvodu.

(1) Tieto usmernenia zodpovedajú usmerneniam Komisie o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií (Ú. v. EÚ C 19, 22.1.2014, s. 4).

(2) Oznámenie Komisie, Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, KOM(2011) 870 v konečnom znení, 7.12.2011.

(3) COM(2013) 150 final, 25.3.2013.

(4) Nariadenia s významom pre EHP.

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 345/2013 zo 17. apríla 2013 o európskych fondoch rizikového kapitálu (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 1). Nariadenie, ktoré sa má začleniť do Dohody o EHP.

(6) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskych dlhodobých investičných fondoch, COM(2013) 462 final, 2013/0214 (COD).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1). Smernica sa má začleniť do Dohody o EHP.

(8) Dotazník bol uverejnený na adrese: (http://ec.europa.eu/competition/consultations/2012_risk_capital/questionnaire_en.pdf).

(9) Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ C 194, 18.8.2006, s. 2).

(10) Štátna pomoc a rizikový kapitál pre malé a stredné podniky (Ú. v. EÚ C 126, 7.6.2007, s. 19, a dodatok EHP č. 27, 7.6.2007, s. 1), zmenené rozhodnutím č. 484/10/COL z 15.12.2010.

(11) Oznámenie o modernizácii štátnej pomoci (MŠP), COM(2012) 209 final, 8.5.2012.

(12) Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3), ktoré je v súčasnosti predmetom revízie, v znení zmenenom nariadením Komisie (EÚ) č. 1224/2013 z 29. novembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 800/2008, pokiaľ ide o obdobie jeho uplatňovania (Ú. v. EÚ L 320, 30.11.2013, s. 22), začlenené ako bod 1j do prílohy XV k Dohode o EHP rozhodnutím spoločného výboru č. 29/2014 zo 14.2.2014 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku ani v dodatku EHP), ktoré nadobudlo účinnosť 15.2.2014.

(13) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 352, 24.12.2013, s. 1). Nariadenie sa začlení do Dohody o EHP.

(14) Ú. v. EÚ L 97, 15.4.2005 a dodatok EHP č. 18, 14.4.2005, s. 1. Tieto usmernenia boli predĺžené rozhodnutím č. 438/12/COL z 28.11.2012 (Ú. v. EÚ L 190, 11.7.2013, s. 91, a dodatok EHP č. 40, 11.7.2013, s. 15).

(15) Pozri napríklad vec C-156/98, Nemecko/Komisia, Zb. 2000, s. I-6857, bod 78, a vec C-333/07, Régie Networks/Rhone Alpes Bourgogne, Zb. 2008, s. I-10807, body 94 – 116.

(16) Súkromní investori budú bežne zahŕňať EIF a EIB, ktoré investujú na vlastné riziko a z vlastných zdrojov, banky, ktoré investujú na vlastné riziko a z vlastných zdrojov, súkromné nadačné fondy a nadácie, rodinné investičné podniky a podnikateľských anjelov, podnikových investorov, poisťovne, dôchodkové fondy, súkromných jednotlivcov a akademické inštitúcie.

(17) Napríklad vo veci Citynet Amsterdam Komisia usúdila, že tretinový podiel dvoch súkromných subjektov na celkových kapitálových investíciách do podniku (aj vzhľadom na celkovú akcionársku štruktúru podielov a skutočnosť, že ich podiely sú dostatočné na sformovanie blokujúcej menšiny v prípade prijímania strategických rozhodnutí o podniku), možno pokladať za ekonomicky významný [pozri rozhodnutie Komisie vo veci C 53/2006, Citynet Amsterdam, Holandsko, (Ú. v. EÚ L 247, 16.9.2008, s. 27, body 96 – 100)]. Naopak vo veci N 429/10 Agricultural Bank of Greece (ATE) (Ú. v. EÚ C 317, 29.10.2011, s. 5) súkromná účasť predstavovala iba 10 % investície, zatiaľ čo účasť štátu predstavovala 90 %. Na základe toho dospela Komisia k záveru, že podmienky pari passu neboli dodržané, keďže popri kapitáli investovanom štátom nebola poskytnutá porovnateľná účasť zo strany súkromného akcionára a kapitál poskytnutý štátom nebol proporcionálny k počtu akcií v držbe štátu.

(18) Referenčné a diskontné sadzby (Ú. v. EÚ L 105, 21.4.2011, s. 32, a dodatok EHP č. 23, 21.4.2011, s. 1).

(19) Štátna pomoc poskytnutá vo forme záruk (Ú. v. EÚ L 105, 21.4.2011, s. 32, a dodatok EHP č. 23, 21. 4. 2011, s. 1).

(20) Príloha I k nariadeniu (ES) č. 800/2008, pozri poznámku pod čiarou č. 12.

(21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.). Smernica začlenená ako bod 31ba do prílohy IX (Finančné služby) k Dohode o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 65/2005 z 29.4.2005 (Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2005, s. 50, a dodatok EHP č. 46, 15.9.2005, s. 31).

(22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114), opravená korigendom k smernici (Ú. v. EÚ L 351, 26.11.2004, s. 44). Smernica začlenená ako bod 2 do prílohy XVI (Verejné obstarávanie) k Dohode o EHP rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 68/2006 z 2.6.2006 (Ú. v. EÚ L 245, 7.9.2006, s. 22, a dodatok EHP č. 44, 7.9.2006, s. 18).

(23) Pozri vec C-225/91, Matra/Komisia, Zb. 1993, s. I-3203, bod 42.

(24) Inovačný charakter MSP sa má posúdiť vzhľadom na vymedzenie pojmu stanovené vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách.

(25) Dozorný úrad uznáva rastúci význam platforiem kolektívneho financovania (crowdfunding platforms) pri získavaní financovania pre začínajúce podniky. Preto ak je zistené zlyhanie trhu a platforma kolektívneho financovania má prevádzkovateľa, ktorý je samostatnou právnickou osobou, dozorný úrad môže analogicky uplatniť pravidlá vzťahujúce sa na alternatívne obchodné platformy. Tento postup sa uplatňuje rovnako aj pri fiškálnych stimuloch na investovanie prostredníctvom takýchto platforiem kolektívneho financovania. Vzhľadom na nedávny vznik kolektívneho financovania v Únii/EHP je pravdepodobné, že opatrenia rizikového financovania zahŕňajúce kolektívne financovanie budú podliehať posúdeniu uvedenému v oddiele 4 týchto usmernení.

(26) Pozri poznámku pod čiarou č. 22.

(27) Obmedzená návratnosť pre verejného investora pri určitej vopred stanovenej minimálnej miere návratnosti: Ak je prekročená vopred stanovená miera návratnosti, všetky výnosy nad túto mieru sa distribuujú iba súkromným investorom.

(28) Kúpne opcie na verejné akcie: Súkromní investori majú právo uplatniť kúpnu opciu na vykúpenie verejného investičného podielu za vopred dohodnutú realizačnú cenu.

(29) Nerovnomerné rozdelenie hotovostných príjmov: Hotovosť sa čerpá od verejného aj súkromného investora za podmienok pari passu, ale výnosy sa rozdeľujú bez ohľadu na čas ich vzniku nerovnomerne. Súkromní investori dostávajú väčší podiel, než by mali dostať proporcionálne k ich príslušným podielom, až do výšky vopred definovanej miery návratnosti.

(30) V príslušných usmerneniach Komisie sa namiesto skratky „NUTS“ používa pojem „štatistický región“. Skratka NUTS je odvodená z anglického názvu „Nomenclature of Territorial Units for Statistics“ (nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 z 26.5.2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) (Ú. v. EÚ L 154, 21.6.2003, s. 1). Toto nariadenie zatiaľ nebolo začlenené do Dohody o EHP. S cieľom dosiahnuť spoločné vymedzenie pojmov pri stále rastúcej požiadavke na štatistické informácie na regionálnej úrovni sa však Štatistický úrad Európskej únie – Eurostat, národné štatistické úrady kandidátskych krajín a štátov EZVO dohodli na vytvorení štatistických regiónov, ktoré zodpovedajú klasifikácii NUTS.

(31) Nevzťahuje sa to na súkromných investorov, ktorí sú fyzickými osobami.

(32) Tieto informácie by mali byť pravidelne aktualizované (napríklad každých šesť mesiacov) a mali by byť dostupné vo voľne použiteľných formátoch.

(33) Takúto spoločnú metodiku môže poskytnúť dozorný úrad.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 354

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 57 11. decembra 2014

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1310/2014 z 8. októbra 2014 o dočasnom systéme splátok príspevkov na pokrytie administratívnych výdavkov Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií počas prechodného obdobia ( 1 )	1
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1311/2014 z 10. decembra 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 976/2009, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu INSPIRE prvok metaúdajov	6
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1312/2014 z 10. decembra 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1089/2010, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o interoperabilitu súborov a služieb priestorových údajov	8
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1313/2014 z 10. decembra 2014, ktorým sa na základe preskúmanie pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých upravených alebo konzervovaných citrusových plodov (najmä mandarínok atď.) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike	17
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1314/2014 z 10. decembra 2014, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	38
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1315/2014 z 10. decembra 2014, ktorým sa stanovuje prideľovací koeficient, ktorý sa má uplatňovať na množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné povolenia podané od 20. novembra do 30. novembra 2014, a ktorým sa určujú množstvá, ktoré sa majú pridať k množstvu stanovenému na čiastkové obdobie od 1. júla do 31. decembra 2015 v rámci colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 2535/2001 v odvetví mlieka a mliečnych výrobkov	41
		ROZHODNUTIA
		2014/892/EÚ
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2014, ktorým sa mení príloha II k rozhodnutiu 93/52/EHS, pokiaľ ide o úradné uznanie určitých regiónov Francúzska za územia bez výskytu brucelózy (B. melitensis) [oznámené pod číslom C(2014) 9218] ( 1 )	45
		2014/893/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2014, ktorým sa stanovujú ekologické kritériá udeľovania environmentálnej značky EÚ zmývateľným kozmetickým výrobkom [oznámené pod číslom C(2014) 9302] ( 1 )	47

	III Iné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR
*	Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 117/14/COL z 12. marca 2014, ktorým sa deväťdesiaty štvrtýkrát menia procesnoprávne a hmotnoprávne pravidlá v oblasti štátnej pomoci prijatím nových usmernení na podporu rizikových finančných investícií a predĺžením platnosti usmernení o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli pre malé a stredné podniky	62

	Korigendá
*	Korigendum k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2014/844/EÚ, Euratom z 26. novembra 2014, ktorým sa Malte povoľuje používať určité približné odhady na výpočet základu vlastných zdrojov založených na DPH ( Ú. v. EÚ L 343, 28.11.2014 )	89
*	Korigendum k vykonávaciemu rozhodnutiu Komisie 2014/847/EÚ, Euratom z 26. novembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 90/176/Euratom, EHS, ktorým sa Francúzsku povoľuje nezohľadňovať niektoré kategórie transakcií a používať určité približné odhady na výpočet základu vlastných zdrojov založených na DPH ( Ú. v. EÚ L 343, 28.11.2014 )	89

Odkaz	Nové prvky metaúdajov	Početnosť	Podmienky
1	kategória	0..1	povinné pri volateľnej službe priestorových údajov

Operácia	Rola
Získať metaúdaje o harmonizovanéj službe priestorových údajov	Poskytuje všetky potrebné informácie o službe a opisuje možnosti služby

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	AL	72,7
	IL	107,2
	MA	82,2
	TN	139,2
	TR	112,1
	ZZ	102,7
0707 00 05	AL	63,5
	EG	191,6
	JO	258,6
	MA	164,1
	TR	133,8
	ZZ	162,3
0709 93 10	MA	63,5
	TR	121,1
	ZZ	92,3
0805 10 20	AR	35,3
	MA	68,6
	SZ	37,7
	TR	61,9
	UY	32,9
	ZA	46,2
	ZW	33,9
	ZZ	45,2
0805 20 10	MA	57,1
0805 20 10	ZZ	57,1
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	IL	106,3
	TR	79,3
	ZZ	92,8
0805 50 10	TR	72,0
0805 50 10	ZZ	72,0
0808 10 80	BA	32,4
	BR	54,7
	CA	135,6
	CL	79,6
	NZ	156,7
	US	124,5
	ZA	144,5
	ZZ	104,0
0808 30 90	CN	82,9
	TR	174,9
	US	173,2
	ZZ	143,7

Poradové číslo	Prideľovací koeficient – žiadosti podané na čiastkové obdobie od 1.1. do 30.6.2015 (v %)	Množstvá, na ktoré neboli podané žiadosti a ktoré sa majú pridať k množstvám, ktoré sú dostupné na čiastkové obdobie od 1.7. do 31.12.2015 (v kg)
09.4590	—	—
09.4599	—	—
09.4591	—	—
09.4592	—	—
09.4593	—	—
09.4594	—	—
09.4595	—	—
09.4596	—	—