25.11.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 337/1

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1252/2014

z 28. mája 2014,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES, pokiaľ ide o zásady a usmernenia vzťahujúce sa na správnu výrobnú prax pre účinné látky do liekov na humánne použitie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (1), a najmä na jej článok 47 ods. 3,

keďže:

(1)

Všetky účinné látky, ktoré sa vyrábajú v Únii, vrátane účinných látok určených na vývoz, by sa mali vyrábať v súlade so zásadami a usmerneniami vzťahujúcimi sa na správnu výrobnú prax pre účinné látky, ktoré sú v súčasnosti stanovené v technických usmerneniach na výrobu účinných látok, ktoré uverejnila Komisia. Je potrebné v právne záväznom akte stanoviť zásady a usmernenia vzťahujúce sa na správnu výrobnú prax pre účinné látky.

(2)

S cieľom podporiť využívanie harmonizovaných noriem na svetovej úrovni by sa zásady a usmernenia vzťahujúce sa na správnu výrobnú prax pre účinné látky mali stanoviť v súlade s usmerneniami pre účinné látky, ktoré stanovila Medzinárodná konferencia o zosúladení technických požiadaviek na registráciu farmaceutík na humánne použitie.

(3)

Zásady a usmernenia vzťahujúce sa na správnu výrobnú prax by mali byť stanovené v súvislosti so všetkými otázkami, činnosťami a procesmi, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní kvality účinných látok, napríklad riadenie kvality, zamestnanci, priestory a vybavenie, dokumentácia, manažment materiálu a surovín, výroba, kontroly kvality počas procesu výroby, balenie, označovanie, laboratórne kontroly, vrátenie tovaru, sťažnosti a stiahnutia, subdodávky a opätovné balenie. S cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto zásad a usmernení by sa od výrobcov účinných látok malo vyžadovať, aby stanovili a zaviedli účinný systém na riadenie kvality týchto látok.

(4)

Zamestnanci nespĺňajúci hygienické podmienky, oblečení v nevhodnom odeve alebo vykonávajúci potenciálne znečisťujúce činnosti vo výrobných priestoroch môžu ohroziť kvalitu účinnej látky. Malo by sa tomu zabrániť dodržiavaním hygienických a zdravotných návykov, ktoré sú primerané pre vykonávané výrobné činnosti. Uvedené postupy by mali byť ustanovené v systéme riadenia kvality stanovenom výrobcom účinnej látky.

(5)	S cieľom zabezpečiť primeranú kvalitu účinnej látky je potrebné minimalizovať potenciálnu kontamináciu a krížovú kontamináciu tým, že sa vyžaduje využívanie priestorov, výrobných procesov a nádob určených na tento účel, ako aj vhodných kontrol kontaminácie.

(6)

Je mimoriadne dôležité, aby sa pri výrobe účinných látok škodlivých pre ľudské zdravie zabránilo krížovej kontaminácii. Kontaminácia iných produktov veľmi senzibilizujúcimi účinnými látkami by mohla predstavovať závažné ohrozenie verejného zdravia, keďže vystavenie účinkom týchto látok má veľmi často za následok vznik hypersenzitivity a alergických reakcií. Z tohto dôvodu by sa mala výroba týchto účinných látok povoliť iba v oddelených výrobných priestoroch. Využitie oddelených výrobných priestorov môže byť dôležité aj pre výrobu účinných látok, ktoré majú potenciál pôsobiť škodlivo na ľudské zdravie z dôvodu ich potencie alebo infekčnej či toxickej povahy. V prípade týchto látok by mal výrobca uskutočniť posúdenie rizík pre zdravie ľudí a potrebu oddelených výrobných priestorov.

(7)

Na uľahčenie vysledovateľnosti, identifikácie a riešenia potenciálnych problémov kvality, ako aj na overenie dodržiavania správnej výrobnej praxe by mal výrobca viesť podrobné písomné záznamy všetkých vykonaných postupov, ktoré sa vzťahujú na výrobu účinných látok vrátane odchýlok od týchto postupov.

(8)

V záujme zabezpečenia toho, aby lieky mali primerané normy týkajúce sa kvality, bezpečnosti a účinnosti, a s cieľom ochrany verejného zdravia by výrobcovia účinnej látky mali výrobcom liekov používajúcim danú účinnú látku bezodkladne oznámiť akékoľvek zmeny, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu účinnej látky.

(9)

Je potrebné mať zavedené vhodné postupy na zaznamenávanie a prešetrovanie sťažností týkajúcich sa kvality a uskutočniť stiahnutie výrobkov od používateľov s cieľom urýchlene riešiť problémy týkajúce sa kvality a odstrániť z trhu účinné látky, ktoré nespĺňajú normy kvality alebo predstavujú závažnú hrozbu pre verejné zdravie.

(10)	Ak výrobca účinnej látky poverí ktoroukoľvek časťou výroby inú stranu, je dôležité písomne objasniť zodpovednosti uvedenej druhej strany, pokiaľ ide o súlad so správnou výrobnou praxou a opatreniami v oblasti kvality.

(11)	Uplatňovanie správnej výrobnej praxe pri procese opätovného balenia a opätovného označovania je potrebné s cieľom zabrániť tomu, aby sa účinné látky nesprávne označili alebo pri týchto procesoch došlo k ich kontaminácii,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozsah účinnosti

V tomto nariadení sa stanovujú zásady a usmernenia vzťahujúce sa na správnu výrobnú prax pre účinné látky do liekov na humánne použitie vrátane účinných látok určených na vývoz.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„výroba“ znamená akúkoľvek úplnú alebo čiastočnú činnosť príjmu materiálu, výroby, balenia, opätovného balenia, označovania, opätovného označovania, kontroly kvality alebo uvoľnenia účinných látok a súvisiace kontroly;

2.	„vstupná surovina účinnej látky“ znamená akúkoľvek látku, z ktorej sa vyrába alebo extrahuje účinná látka;

3.	„medziprodukt účinnej látky“ znamená látku, ktorá sa získava počas výroby účinnej látky a ktorá je určená na ďalšie spracovanie;

4.	„surovina“ znamená akúkoľvek látku, reaktant alebo rozpúšťadlo, ktoré sú určené na použitie pri výrobe účinnej látky a z ktorých sa účinná látka priamo nevyrába ani neextrahuje.

Článok 3

Riadenie kvality

1. Výrobcovia účinných látok (ďalej len „výrobca“) vypracujú, zdokumentujú a implementujú účinný systém riadenia kvality týchto látok počas nimi uskutočňovaných výrobných činností („výrobný postup“). Systém musí zabezpečiť aktívnu účasť vedenia a zamestnancov zúčastnených na výrobe.

Systém musí zabezpečiť, aby účinné látky spĺňali špecifikácie pre ich kvalitu a čistotu stanovené v súlade s článkom 12 ods. 1

Systém musí zahŕňať riadenie rizika kvality.

2. Výrobca zriadi oddelenie kvality nezávislé od výrobného oddelenia zodpovedné za zabezpečenie a kontrolu kvality.

3. Výrobca vykonáva pravidelné vnútorné audity a následné opatrenia na základe zistení.

Článok 4

Zamestnanci

1. Výrobca zabezpečí primeraný počet zamestnancov, ktorí majú potrebnú kvalifikáciu získanú prostredníctvom štúdia, odbornej prípravy alebo praxe na výrobu účinných látok a dohľad nad ňou.

2. Zamestnanci vo výrobných priestoroch dodržiavajú správne zdravotné a hygienické návyky. Zamestnanci nesmú vstupovať do výrobných priestorov, ak:

a)	trpia infekčnou chorobou alebo majú otvorené lézie či iné dermatologické problémy na exponovanom povrchu tela, čo by mohlo mať negatívny vplyv na kvalitu a čistotu účinnej látky;

b)	majú oblečený odev, ktorý je viditeľne špinavý alebo nechráni účinnú látku pred potenciálnou kontamináciou zo strany zamestnancov, alebo nechráni zamestnancov pred expozíciou účinným látkam s možným škodlivým účinkom na ľudské zdravie;

c)	v čase vstupu do výrobných priestorov vykonávajú činnosti, ktoré by mohli kontaminovať účinnú látku alebo inak ohroziť jej kvalitu.

Článok 5

Budovy a priestory

1. Budovy a priestory používané na výrobu účinných látok sú umiestnené, navrhnuté a konštruované tak, aby zodpovedali plánovaným operáciám a uľahčovali čistenie a údržbu so zreteľom na typ a stupeň výroby, na ktoré sa budovy a zariadenia používajú.

Zariadenia a tok materiálu a zamestnancov v zariadeniach musia byť navrhnuté tak, aby sa zabezpečilo, že jednotlivé látky a materiály sú oddelené a navzájom sa nekontaminujú.

2. Budovy musia byť riadne udržiavané a opravované a udržiavané v čistom stave.

3. Veľmi senzibilizujúce účinné látky sa vyrábajú v oddelených výrobných priestoroch.

Pri vykonávaní výrobných činností musí výrobca posúdiť potrebu oddelených výrobných priestorov pre iné účinné látky, ktoré majú potenciál pôsobiť škodlivo na ľudské zdravie z dôvodu ich potencie alebo infekčnej či toxickej povahy. Pri posudzovaní sa hodnotí riziko pre zdravie ľudí, ktoré predstavujú tieto účinné látky pri zohľadnení potencie účinnej látky, jej toxicity, infekčnosti a zavedených postupov na minimalizáciu rizika. Posúdenie sa zdokumentuje v písomnej forme.

Ak sa posúdením preukáže riziko poškodenia ľudského zdravia, účinná látka sa vyrába v oddelených výrobných priestoroch.

Článok 6

Zariadenia

1. Zariadenia, ktoré sa používajú pri výrobe účinných látok, musia byť vhodne navrhnuté, primeranej veľkosti a polohy na ich zamýšľané použitie, čistenie, údržbu a v prípade potreby sanitáciu.

Zariadenia musia byť skonštruované a prevádzkované tak, aby povrchy, ktoré prichádzajú do kontaktu so surovinami, vstupnými surovinami účinnej látky, medziproduktmi účinnej látky alebo účinnými látkami, nemali vplyv na kvalitu surovín, vstupných surovín účinnej látky, medziproduktov účinnej látky alebo účinných látok do tej miery, že by už neboli v súlade so špecifikáciami stanovenými v súlade s článkom 12 ods. 1

2. Výrobca vypracuje písomné postupy na čistenie zariadení a následné overenie ich vhodnosti na použitie vo výrobnom procese.

3. Kontrolné, vážiace, meracie, monitorovacie a skúšobné zariadenia, ktoré sú rozhodujúce pre zabezpečenie kvality účinnej látky, sa musia kalibrovať v súlade s písomnými postupmi a stanoveným harmonogramom.

Článok 7

Dokumentácia a záznamy

1. Výrobca zriaďuje a vedie dokumentačný systém a písomné postupy vzťahujúce sa na výrobný proces.

Všetky dokumenty týkajúce sa výrobného procesu musia byť pripravené, prehodnotené, schválené a distribuované v súlade s písomnými postupmi.

Pokiaľ ide o výrobný proces, výrobca vedie záznamy aspoň o týchto prvkoch:

1.	čistenie a použitie zariadení;

2.	pôvod surovín, vstupných surovín účinnej látky a medziproduktov účinnej látky;

3.	kontroly týkajúce sa surovín, vstupných surovín účinnej látky a medziproduktov účinnej látky;

4.	použitie surovín, vstupných surovín účinnej látky a medziproduktov účinnej látky;

5.	označenie účinných látok a baliacich materiálov;

6.	hlavné výrobné pokyny;

7.	výroba a kontrola šarží;

8.	laboratórne kontroly.

Vydávanie, úprava, nahradenie a zrušenie dokumentov týkajúcich sa výrobného procesu musia byť kontrolované a musia sa uchovávať záznamy o ich úprave, nahradení a zrušení.

2. Všetky činnosti súvisiace s kvalitou vykonávané počas výrobného procesu sa zaznamenávajú v čase ich vykonávania. Akákoľvek odchýlka od písomných postupov uvedených v článku 7 ods. 1 sa musí zaznamenať a vysvetliť. Odchýlky, ktoré majú vplyv na kvalitu účinnej látky alebo ktoré bránia účinnej látky splniť špecifikácie uvedené v článku 12 ods. 1, sa preskúmajú a vyšetrovanie a jeho závery sa zdokumentujú.

3. Po skončení činností výroby a kontroly si výrobca ponechá všetky výrobné a kontrolné záznamy aspoň počas obdobia jedného roka od dátumu exspirácie šarže. V prípade účinnej látky s dátumami ďalšieho skúšania si výrobca ponechá záznamy počas obdobia najmenej troch rokov po uvedení kompletnej šarže na trh.

Článok 8

Manažment materiálu a surovín

1. Výrobca musí mať zavedené písomné postupy na zabezpečenie kvality prichádzajúceho materiálu zahŕňajúce tieto prvky:

príjem;

2.	identifikácia;

3.	karanténa;

4.	uskladnenie;

5.	manipulácia;

6.	odber vzoriek;

7.	testovanie;

8.	schvaľovanie;

9.	zamietnutie.

2. Výrobca musí mať zavedený systém na hodnotenie dodávateľov rozhodujúcich materiálov.

Článok 9

Kontrola výroby a výrobného procesu

1. Výrobné činnosti podliehajú kontrolám s cieľom monitorovať a prispôsobovať výrobný proces alebo overovať, či účinná látka spĺňa špecifikácie kvality a čistoty podľa článku 12 ods. 1 Výrobné činnosti, ktoré sú rozhodujúce na to, aby účinná látka spĺňala špecifikácie kvality uvedené v článku 12 ods. 1, sa vykonávajú pod vizuálnym dozorom kvalifikovaných zamestnancov alebo pod rovnocennou kontrolou.

2. Váženie a meranie surovín a vstupných surovín účinnej látky musí byť presné a musí sa uskutočňovať spôsobom, ktorý nemá vplyv na ich vhodnosť na použitie.

3. Výrobné činnosti vrátane akejkoľvek činnosti po vyčistení medziproduktov účinnej látky alebo účinnej látky sa vykonávajú spôsobom, ktorý zabraňuje kontaminácii surovín, vstupných surovín účinnej látky, medziproduktov účinnej látky a účinných látok inými materiálmi.

Článok 10

Balenie a označovanie

1. Nádoby musia poskytovať primeranú ochranu pred zhoršením kvality alebo kontamináciou účinnej látky od okamihu zabalenia účinnej látky až do jej použitia na výrobu liekov.

2. Skladovanie, tlač a používanie označení na balení účinných látok sa kontroluje. Označenia musia obsahovať informácie potrebné na zabezpečenie kvality účinnej látky.

Článok 11

Uvádzanie na trh

Účinná látka sa uvedie na trh až potom, ako ju uvoľní na predaj oddelenie kvality.

Článok 12

Laboratórne kontroly

1. Výrobca stanoví špecifikácie kvality a čistoty pre účinné látky, ktoré vyrába, ako aj pre suroviny, vstupné suroviny účinnej látky a medziprodukty účinnej látky používané v uvedenom procese.

2. Vykonávajú sa laboratórne testy na overenie súladu so špecifikáciami uvedenými v odseku 1.

Výrobca vydáva certifikáty analýzy pre každú šaržu účinnej látky na žiadosť:

a)	príslušných orgánov členského štátu,

b)	výrobcov účinných látok dodávaných priamo alebo nepriamo s účinnou látkou na účely ďalšieho spracovania, balenia, opätovného balenia, označovania alebo zmeny v označovaní účinnej látky;

c)	distributérov a sprostredkovateľov účinných látok;

d)	výrobcov liekov dodávaných priamo alebo nepriamo s účinnou látkou.

3. Výrobca kontroluje stabilitu účinnej látky prostredníctvom štúdií stability. Dátumy exspirácie alebo ďalšieho skúšania účinných látok sa stanovujú na základe vyhodnotenia údajov vyplývajúcich zo štúdií stability. Príslušne identifikované vzorky účinnej látky sa uchovávajú v súlade s plánom odberu vzoriek stanoveným na základe času použiteľnosti účinnej látky.

Článok 13

Validácia

Výrobca stanovuje a vykonáva politiku validácie pre tie procesy a postupy, ktoré sú rozhodujúce na to, aby účinná látka spĺňala špecifikácie kvality a čistoty stanovené v súlade s článkom 12 ods. 1

Článok 14

Kontrola zmien

1. Výrobca musí vyhodnotiť možný vplyv na kvalitu účinnej látky v súvislosti s akýmikoľvek zmenami výrobného procesu, ktoré môžu ovplyvniť výrobu a kontrolu účinnej látky, a to pred vykonaním týchto zmien.

2. Zmeny výrobného procesu, ktoré negatívne ovplyvňujú kvalitu účinnej látky, sa nerealizujú.

3. Výrobca účinnej látky bezodkladne oznámi výrobcom liekov, ktorým účinnú látku dodáva, akékoľvek zmeny výrobného procesu, ktoré môžu mať vplyv na kvalitu účinnej látky.

Článok 15

Zamietnutie a vrátenie

1. Šarže účinných látok a medziproduktov účinných látok, ktoré nespĺňajú špecifikácie stanovené v súlade s článkom 12 ods. 1, sa zamietnu, takto označia a dajú do karantény.

2. Výrobca, ktorý opätovne spracúva alebo prepracúva zamietnuté šarže účinnej látky, ktoré nespĺňajú špecifikácie, alebo zhodnocuje suroviny a rozpúšťadlá na opätovné použitie vo výrobnom procese, musí dodržiavať postupy stanovené v súlade s článkom 7 ods. 1 a vykonáva primerané kontroly, aby sa zabezpečilo, že:

a)	opätovne spracovaná alebo prepracovaná účinná látka spĺňa špecifikácie kvality stanovené v súlade s článkom 12 ods. 1;

b)	zhodnotené suroviny a rozpúšťadlá sú vhodné na ich zamýšľané použitie vo výrobnom procese.

3. Vrátené účinné látky musia byť identifikované ako vrátené a držané v karanténe.

Článok 16

Sťažnosti a stiahnutia

1. Výrobca zaznamená a vyšetrí všetky sťažnosti týkajúce sa kvality.

2. Výrobca zavedie postupy na stiahnutie účinných látok z trhu.

3. V prípade stiahnutej účinnej látky predstavujúcej závažné ohrozenie verejného zdravia výrobca bezodkladne informuje príslušné orgány.

Článok 17

Zmluvná výroba

1. Výrobná činnosť alebo s ňou súvisiaca činnosť, ktorá sa má vykonávať v mene výrobcu účinnej látky inou stranou („zmluvný výrobca“), je predmetom písomnej zmluvy.

V zmluve sa jednoznačne definujú povinnosti zmluvného výrobcu, pokiaľ ide o správnu výrobnú prax.

2. Výrobca účinnej látky kontroluje, aby činnosti vykonávané zmluvným výrobcom spĺňali správnu výrobnú prax.

3. Výrobná činnosť alebo s ňou súvisiaca činnosť, ktorou bol poverený zmluvný výrobca, nesmie byť zadaná tretej strane bez písomného súhlasu výrobcu účinnej látky.

Článok 18

Opätovné zabalenie

Ak výrobca účinnú látku opätovne zabalí do nádoby, ktorá sa odlišuje od pôvodnej nádoby z hľadiska jej objemu alebo materiálu, z ktorého je vyrobená, alebo jej nepriehľadnosti, vedie o tejto účinnej látke štúdie stability a na základe týchto štúdií pridelí dátum exspirácie alebo dátum ďalšieho skúšania.

Článok 19

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 25. mája 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 28. mája 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67.

25.11.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 337/8

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1253/2014

zo 7. júla 2014,

ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o ekodizajn vetracích jednotiek

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (1), a najmä na jej článok 15 ods. 1,

keďže:

(1)

Podľa smernice 2009/125/ES sa na energeticky významné výrobky, ktoré predstavujú významný objem odbytu a ktoré majú významný vplyv na životné prostredie v rámci Únie a predstavujú významný potenciál zlepšenia svojho vplyvu na životné prostredie bez neprimerane vysokých nákladov, má vzťahovať vykonávacie opatrenie alebo samoregulačné opatrenie týkajúce sa požiadaviek na ekodizajn.

(2)

Komisia posúdila technické, environmentálne a hospodárske aspekty vetracích jednotiek. Posúdením sa preukázalo, že vetracie jednotky sú uvádzané na trh Únie vo veľkých množstvách. Spotreba energie počas fázy používania je najvýznamnejším environmentálnym aspektom vetracích jednotiek a predstavuje významný potenciál na nákladovo efektívne úspory energie a zníženie emisií skleníkových plynov.

(3)

Ventilátory sú dôležitou súčasťou vetracích jednotiek. Všeobecné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť ventilátorov boli stanovené v nariadení Komisie (EÚ) č. 327/2011 (2). Na spotrebu elektrickej energie pre vetracie funkcie ventilátorov, ktoré sú súčasťou vetracích jednotiek, sa vzťahujú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť uvedené v tomto nariadení, ale v mnohých vetracích jednotkách sa používajú ventilátory, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje. Je preto potrebné zaviesť vykonávacie opatrenia pre vetracie jednotky.

(4)	Malo by sa rozlišovať medzi opatreniami, ktoré sa vzťahujú na vetracie jednotky pre bytové priestory, a opatreniami, ktoré sa vzťahujú na vetracie jednotky pre nebytové priestory, na základe ich individuálneho prietoku vzduchu, pretože v praxi sa používajú dve rôzne skupiny noriem merania.

(5)

Malé vetracie jednotky s menovitým elektrickým príkonom nižším ako 30 W na prúd vzduchu by sa mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s výnimkou požiadaviek na informácie. Tieto jednotky sú určené na viaceré rozdielne použitia, väčšinou sa nepoužívajú neustále a majú len doplnkové funkcie, napríklad v kúpeľniach. Ich zahrnutie by predstavovalo značné administratívne zaťaženie z hľadiska dohľadu nad trhom z dôvodu veľkého objemu predaja, pričom k potenciálu úspory energie prispievajú len malou mierou. Avšak vzhľadom na to, že ponúkajú podobné funkcie ako iné vetracie jednotky, malo by sa taktiež posúdiť ich možné zahrnutie v rámci preskúmania tohto nariadenia. Ďalej by sa mali vyňať vetracie jednotky osobitne určené na prevádzku výlučne na núdzové účely alebo vo výnimočných alebo nebezpečných prostrediach, pretože sa používajú zriedkavo a na krátky čas. Prostredníctvom týchto vyňatí sa vysvetlí, prečo sú viacfunkčné jednotky, ktoré predovšetkým vykurujú alebo chladia, a sporákové odsávače vyňaté. Komisia uskutočnila prípravné štúdie na analýzu technických, environmentálnych a hospodárskych aspektov vetracích jednotiek pre bytové a nebytové priestory. Tieto štúdie, ktorých výsledky boli sprístupnené verejnosti, boli vypracované v spolupráci so zúčastnenými a zainteresovanými stranami z Únie a tretích krajín.

(6)

Environmentálnym parametrom výrobkov, ktorých sa týka toto nariadenie, ktorý sa považuje za najvýznamnejší na účely tohto nariadenia, je spotreba energie vo fáze používania. Ročná spotreba elektriny výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa v roku 2010 v Únii odhadovala na 77,6 TWh. Tieto výrobky zároveň ušetria 2 570 PJ energie na vykurovanie. Súhrnne, použitím konverzného súčiniteľa primárnej energie vo výške 2,5 pre elektrickú energiu, je energetická rovnováha 1 872 PJ ročných úspor primárnej energie v roku 2010. Odhaduje sa, že bez osobitných opatrení súhrnné úspory narastú v roku 2025 na 2 829 PJ.

(7)

Z prípravných štúdií vyplýva, že spotreba energie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa môže významne znížiť. Očakáva sa, že spoločný účinok požiadaviek na ekodizajn stanovených v tomto nariadení a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1254/2014 (3) prinesie v roku 2025 súhrnný nárast úspor o 1 300 PJ (45 %) na úroveň 4 130 PJ.

(8)	Z prípravných štúdií vyplýva, že požiadavky týkajúce sa ďalších parametrov ekodizajnu uvedených v časti 1 prílohy I k smernici 2009/125/ES nie sú v prípade vetracích jednotiek potrebné, pretože spotreba energie vo fáze používania je zďaleka najdôležitejším environmentálnym parametrom.

(9)

Požiadavky na ekodizajn by sa mali zavádzať postupne, aby sa pre výrobcov zabezpečil dostatočný časový rámec na to, aby mohli podľa potreby zmeniť konštrukčné riešenie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. V časovom rozvrhu by sa mal zohľadniť vplyv na náklady koncových používateľov a výrobcov, predovšetkým na malé a stredné podniky, a zároveň by sa bez zbytočného odkladu malo zaručiť zlepšenie environmentálnych vlastností vetracích jednotiek.

(10)

Merania a výpočty týkajúce sa parametrov výrobkov by sa mali vykonávať pomocou spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, v ktorých sú zohľadnené uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtu, a to vrátane harmonizovaných noriem prijatých európskymi normalizačnými orgánmi na žiadosť Komisie, ak sú k dispozícii, v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (4).

(11)

Referenčné hodnoty pre momentálne dostupné typy vetracích jednotiek s vysokou energetickou hospodárnosťou by sa mali určiť vo vykonávacom opatrení na základe informácií zhromaždených počas prípravy opatrenia, aby výrobcovia mohli využívať toto posúdenie na vyhodnotenie alternatívnych konštrukčných riešení a dosiahnutých environmentálnych vlastností výrobku v porovnaní s referenčnými hodnotami. Pomôže to zabezpečiť všeobecnú dostupnosť informácií a ľahký prístup k nim, najmä pre malé a stredné podniky a veľmi malé firmy, čo ešte väčšmi zjednoduší integráciu technológií s najlepším konštrukčným riešením a vývoj účinnejších výrobkov s cieľom znížiť spotrebu energie.

(12)	Uskutočnili sa konzultácie s konzultačným fórom uvedeným v článku 18 smernice 2009/125/ES.

(13)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 19 ods. 1 smernice 2009/125/ES,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. Toto nariadenie sa vzťahuje na vetracie jednotky a stanovujú sa v ňom požiadavky na ekodizajn pri ich uvádzaní na trh alebo uvádzaní do prevádzky.

2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na vetracie jednotky, ktoré sú:

a)	jednosmerné (odvod alebo prívod) s elektrickým príkonom menším ako 30 W, s výnimkou požiadaviek na informácie;

b)	obojsmerné s celkovým elektrickým príkonom ventilátorov menším ako 30 W na prúd vzduchu, s výnimkou požiadaviek na informácie;

c)	len axiálne alebo radiálne ventilátory vybavené krytom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 327/2011;

d)	výlučne určené na prevádzku v potenciálne výbušnej atmosfére, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES (5);

e)	výlučne určené na prevádzku v prípade núdzového použitia na krátke časové obdobia, ktoré vyhovujú základným požiadavkám na stavebné práce z hľadiska bezpečnosti v prípade požiaru, ako sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 (6);

výlučne určené na prevádzku:

i)	na miestach s prevádzkovou teplotou premiestňovaného vzduchu presahujúcou 100 °C;

ii)	na miestach s okolitou prevádzkovou teplotou motora, ktorý poháňa tento ventilátor a ktorý je umiestnený mimo prúdu vzduchu, presahujúcou 65 °C;

ii)	na miestach s teplotou premiestňovaného vzduchu alebo s okolitou prevádzkovou teplotou motora, ktorý poháňa tento ventilátor a ktorý je umiestnený mimo prúdu vzduchu, nižšou ako – 40 °C;

iv)	v prípade, že prívodné napätie presahuje 1 000 V striedavého prúdu alebo 1 500 V jednosmerného prúdu;

v)	v toxickom, vysoko korozívnom alebo horľavom prostredí alebo v prostredí s abrazívnymi látkami;

g)	zariadenia, ktorých súčasťou je tepelný výmenník a tepelné čerpadlo alebo zariadenia umožňujúce prenos alebo odvod tepla dodatočne k prenosu a odvodu tepla v rámci systému spätného získavania tepla, s výnimkou prenosu tepla na účely ochrany pred mrazom alebo rozmrazovania;

h)	klasifikované ako sporákové odsávače, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 66/2014 (7) o kuchynských spotrebičoch.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„vetracia jednotka“ je zariadenie na elektrický pohon vybavené minimálne jedným obežným kolesom, jedným motorom a krytom a určené na nahrádzanie spotrebovaného vzduchu v budove alebo v časti budovy vonkajším vzduchom;

„vetracia jednotka pre bytové priestory“ je vetracia jednotka, ktorej

a)	maximálny prietok nepresahuje 250 m3/h;

b)	maximálny prietok je v rozsahu 250 m3/h až 1 000 m3/h a podľa výrobcu je určená výlučne na vetranie bytových priestorov;

3.	„vetracia jednotka pre nebytové priestory“ je vetracia jednotka, ktorej maximálny prietok presahuje 250 m3/h a ak je maximálny prietok v rozsahu 250 až 1 000 m3/h, ktorá podľa výrobcu nie je určená výlučne na vetranie bytových priestorov;

„maximálny prietok“ je deklarovaný maximálny prietok vzduchu vetracej jednotky, ktorý možno dosiahnuť integrovanými alebo samostatnými spoločne dodávanými ovládacími prvkami v štandardných podmienkach vzduchu (20 °C) a 101 325 Pa, ak sa jednotka inštaluje ako úplná (napr. vrátane čistiacich filtrov) a podľa pokynov výrobcu; v prípade vetracích jednotiek pre bytové priestory s odsávaním maximálny prietok je relatívny k prietoku vzduchu pri rozdiele vonkajšieho statického tlaku 100 Pa a v prípade vetracích jednotiek pre bytové priestory bez odsávania od prietoku vzduchu pri najnižšom dosiahnuteľnom rozdiele celkového tlaku, ktorý sa vyberie zo súboru hodnôt 10 (minimum)-20-50-100-150-200-250 Pa, z ktorých sa hociktorá rovná alebo je tesne pod hodnotou nameraného rozdielu tlaku.

„jednosmerná vetracia jednotka“ je vetracia jednotka, ktorá vytvára prúdenie vzduchu len jedným smerom, buď z vnútorného do vonkajšieho prostredia (odvod) alebo z vonkajšieho do vnútorného prostredia (prívod), kde sa vytvárané nútené prúdenie vzduchu vyvažuje prirodzeným prívodom alebo odvodom vzduchu;

6.	„obojsmerná vetracia jednotka“ je vetracia jednotka, ktorá vytvára prúdenie vzduchu medzi vnútorným a vonkajším prostredím a ktorá je vybavená odvodným aj prívodným ventilátorom.

7.	„model rovnocennej vetracej jednotky“ je vetracia jednotka s rovnakými technickými vlastnosťami v súlade s platnými požiadavkami na informácie o výrobku, ale ju rovnaký výrobca, splnomocnený zástupca alebo dovozca na trh uviedol ako odlišný model vetracej jednotky.

Na účely príloh II až IX sa dodatočné vymedzenie pojmov uvádza v prílohe I.

Článok 3

Požiadavky na ekodizajn

1. Od 1. januára 2016 musia vetracie jednotky pre bytové priestory spĺňať osobitné požiadavky na ekodizajn stanovené v bode 1 prílohy II.

2. Od 1. januára 2016 musia vetracie jednotky pre nebytové priestory spĺňať osobitné požiadavky na ekodizajn stanovené v bode 1 prílohy III.

3. Od 1. januára 2018 musia vetracie jednotky pre bytové priestory spĺňať osobitné požiadavky na ekodizajn stanovené v bode 2 prílohy II.

4. Od 1. januára 2018 musia vetracie jednotky pre nebytové priestory spĺňať osobitné požiadavky na ekodizajn stanovené v bode 2 prílohy III.

Článok 4

Požiadavky na informácie

1. Od 1. januára 2016 musia výrobcovia, ich splnomocnení zástupcovia a dovozcovia vetracích jednotiek pre bytové priestory, spĺňať požiadavky na informácie stanovené v prílohe IV.

2. Od 1. januára 2016 musia výrobcovia, ich splnomocnení zástupcovia a dovozcovia vetracích jednotiek pre nebytové priestory spĺňať požiadavky na informácie stanovené v prílohe V.

Článok 5

Posudzovanie zhody

1. Výrobcovia vetracích jednotiek vykonajú posúdenie zhody stanovené v článku 8 smernice 2009/125/ES pomocou systému vnútornej kontroly návrhu stanoveného v prílohe IV k uvedenej smernici alebo systému riadenia stanoveného v prílohe V k uvedenej smernici.

Na účely posúdenia zhody vetracej jednotky pre bytové priestory sa vykoná výpočet požiadavky na špecifickú spotrebu energie v súlade s prílohou VIII k tomuto nariadeniu.

Na účely posúdenia zhody vetracej jednotky pre nebytové priestory sa vykonajú merania a výpočty na špecifické požiadavky na ekodizajn v súlade s prílohou IX k tomuto nariadeniu.

2. Technická dokumentácia zostavená v súlade s prílohou IV k smernici 2009/125/ES obsahuje kópiu informácií o výrobku stanovených v prílohách IV a V k tomuto nariadeniu.

Ak sa informácie uvedené v technickej dokumentácii konkrétneho modelu vetracej jednotky získali výpočtom vychádzajúcim z konštrukčného riešenia alebo extrapoláciou podľa iných vetracích jednotiek, alebo oboma spôsobmi, technická dokumentácia musí obsahovať tieto informácie:

a)	podrobnosti o takýchto výpočtoch alebo extrapoláciách, alebo oboch;

b)	podrobnosti o skúškach, ktoré výrobcovia vykonali na overenie presnosti výpočtov a extrapolácií;

c)	zoznam ostatných modelov vetracích jednotiek, pri ktorých sa informácie uvedené v technickej dokumentácii získali na rovnakom základe;

d)	zoznam modelov rovnocenných vetracích jednotiek.

Článok 6

Postup overovania na účely dohľadu nad trhom

Orgány členských štátov uplatňujú pri vykonávaní dohľadu nad trhom uvedených v článku 3 ods. 2 smernice 2009/125/ES postup overovania stanovený v prílohe VI na zaručenie súladu s požiadavkami stanovenými pre vetracie jednotky pre bytové priestory v prílohe II k tomuto nariadeniu a pre vetracie jednotky pre nebytové priestory v prílohe III k tomuto nariadeniu.

Článok 7

Referenčné hodnoty

Referenčné hodnoty uvedené v bode 2 časti 3 prílohy I k smernici 2009/125/ES, ktoré sa budú uplatňovať na vetracie jednotky, sú uvedené v prílohe VII k tomuto nariadeniu.

Článok 8

Preskúmanie

Komisia posúdi potrebu stanoviť požiadavky na mieru netesnosti z hľadiska technologického pokroku a výsledky tohto posúdenia predloží konzultačnému fóru najneskôr 1. januára 2017.

Komisia preskúma toto nariadenie z hľadiska technologického pokroku a výsledky tohto preskúmania predloží konzultačnému fóru najneskôr 1. januára 2020.

Pri preskúmaní sa posúdia tieto aspekty:

a)	možné rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na jednosmerné vetracie jednotky s elektrickým príkonom menším ako 30 W a na obojsmerné vetracie jednotky s celkovým elektrickým príkonom ventilátorov menším ako 30 W na prúd vzduchu;

b)	odchýlky pri overované stanovené v prílohe VI;

c)	či je primerané zohľadniť účinky filtrov s nízkou spotrebou energie na energetickú účinnosť;

d)	potreba stanoviť ďalšiu úroveň prísnejších požiadaviek na ekodizajn.

Článok 9

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 7. júla 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10.

(2) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 327/2011 z 30. marca 2011, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn ventilátorov poháňaných motorom s elektrickým príkonom 125 W až 500 kW (Ú. v. EÚ L 90, 6.4.2011, s. 8).

(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1254/2014 z 11. júla 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie vetracích jednotiek pre bytové priestory energetickými štítkami (pozri stranu 27 tohto úradného vestníka).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES z 23. marca 1994 o aproximácii vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (Ú. v. ES L 100, 19.4.1994, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

(7) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 66/2014 zo 14. januára 2014, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn rúr na pečenie, varných dosiek a odsávačov pár pre domácnosť (Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2014, s. 33).

PRÍLOHA I

Vymedzenie pojmov

Vymedzenie pojmov uplatniteľných na účely príloh II až IX k tomuto nariadeniu:

Vymedzenie pojmov

1.	„špecifická spotreba energie“ [vyjadrená v kWh/(m2.rok)] je súčiniteľ na vyjadrenie energie spotrebovanej na vetranie na m2 vykurovanej podlahovej plochy obydlia alebo budovy, vypočítaný pre vetracie jednotky pre bytové priestory v súlade s prílohou VIII;

2.	„hladina akustického výkonu (LWA)“ je A-vážená hladina akustického výkonu vyžarovaná z krytu vyjadrená v decibeloch (dB) vzhľadom na zvukový výkon jedného pikowattu (1 pW), prenášaná vzduchom pri referenčnom prietoku vzduchu;

3.	„viacrýchlostný pohon“ je motor ventilátora, ktorý možno používať s tromi alebo viacerými pevnými rýchlosťami plus nula (vypnuté);

4.	„pohon s premenlivou rýchlosťou“ je elektronický ovládač, integrovaný alebo fungujúci ako jeden systém alebo ako samostatná jednotka s motorom a ventilátorom, ktorý neustále prispôsobuje elektrickú energiu privádzanú do motora s cieľom ovládať prietokové množstvo;

5.	„systém spätného získavania tepla“ je časť obojsmernej vetracej jednotky vybavenej tepelným výmenníkom, ktorá je určená na prenos tepla obsiahnutého v (kontaminovanom) odvádzanom vzduchu do (čerstvého) privádzaného vzduchu;

„tepelná účinnosť systému spätného získavania tepla pre bytové priestory (ηt)“ je pomer medzi teplotným ziskom privádzaného vzduchu a teplotnou stratou odvádzaného vzduchu, obe relatívne k vonkajšej teplote, meraná za suchých podmienok systému spätného získavania tepla a štandardných podmienok vzduchu, pri vyváženom hmotnostnom prietoku, referenčnom prietoku, rozdiele medzi vnútornou a vonkajšou teplotou 13 K, bez korekcie pre tepelný zisk z motorov ventilátorov;

„miera vnútorného netesnenia“ je časť odvádzaného vzduchu prítomná v privádzanom vzduchu vetracích jednotiek so systémom spätného získavania tepla v dôsledku netesnenia medzi odvádzaným a privádzaným prúdom vzduchu vnútri krytu, keď sa zariadenie používa pri referenčnom prietokovom množstve vzduchu, meraná pri potrubí; skúška sa vykoná pre vetracie jednotky pre bytové priestory pri 100 Pa a pre vetracie jednotky pre nebytové priestory pri 250 Pa;

8.	„prenos“ je percentuálny podiel odvádzaného vzduchu, ktoré sa vráti do privádzaného vzduchu v príde regeneračného tepelného výmenníka v súlade s referenčným prietokom;

„miera vonkajšieho netesnenia“ je časť unikania referenčného prietokového množstva vzduchu do alebo z krytu jednotky z alebo do okolitého vzduchu pri tlakovej skúške zariadenia; skúška sa vykoná pri 250 Pa v prípade vetracích jednotiek pre bytové priestory a pri 400 Pa v prípade vetracích jednotiek pre nebytové priestory, pri podtlaku aj pretlaku;

10.	„zmiešavanie“ je okamžitá recirkulácia alebo spojenie prúdov vzduchu medzi výstupným a vstupným otvorom na vnútornom aj vonkajšom konektore, aby neprispievali k účinnému vetraniu priestoru budovy, keď sa zariadenie používa pri referenčnej prietokovej rýchlosti vzduchu;

11.

„miera zmiešavania“ je časť odsávaného vzduchu, ako časti celkového referenčného objemu vzduchu, ktorá recirkuluje medzi výstupným a vstupným otvorom na vnútornom aj vonkajšom konektore a teda neprispieva k účinnému vetraniu priestoru budovy, keď sa zariadenie používa pri referenčnom objeme vzduchu, mínus miera vnútorného unikania;

12.	„efektívny príkon“(vyjadrený vo W) je elektrický príkon pri referenčnom prietoku a príslušnom rozdiele vonkajšieho celkového tlaku a zahŕňa elektrický dopyt pre ventilátory, ovládače (vrátane diaľkových ovládačov) a tepelné čerpadlo (ak je integrované);

13.	„špecifický príkon“ [vyjadrený vo W/(m3/h)] je pomer medzi efektívnym príkonom (vo W) a referenčným prietokom (v m3/h);

14.

„diagram prietoku/tlaku“ je skupina kriviek pre prietok (vodorovná os) a rozdiel tlaku jednosmernej vetracej jednotky pre bytové priestory alebo prívodnej strany obojsmernej vetracej jednotky pre bytové priestory, kde každá krivka predstavuje jednu rýchlosť ventilátora s minimálne ôsmimi rovnako vzdialenými skúšobnými bodmi a počet kriviek je daný počtom možností samostatných rýchlostí ventilátora (jedna, dve alebo tri) alebo, v prípade pohonu ventilátora s premenlivou rýchlosťou, obsahuje prinajmenšom minimálnu, maximálnu a vhodnú strednú krivku v blízkosti referenčného objemu vzduchu a rozdielu tlaku na skúšku špecifického príkonu;

15.

„referenčný prietok“ (vyjadrený v m3/s) je hodnota úsečky po bod na krivke v diagrame prietoku/tlaku, ktorá je na referenčnom bode (alebo najbližšie k nemu) pri 70 % prinajmenšom maximálnej prietokovej rýchlosti a 50 Pa pre jednotky s potrubím a pri minimálnom tlaku pre jednotky bez potrubia. Pre obojsmerné vetracie jednotky sa referenčné prietokové množstvo vzduchu vzťahuje na vývod prívodu vzduchu;

16.	„súčiniteľ ovládania (CTRL)“ je korekčný súčiniteľ na výpočet špecifickej spotreby energie v závislosti od typu ovládača, ktorý je súčasťou vetracej jednotky, podľa opisu v tabuľke 1 prílohy VIII;

17.

„parameter ovládania“ je merateľný parameter alebo skupina merateľných parametrov, o ktorých sa predpokladá, že sú reprezentatívne pre dopyt po vetraní, napr. úroveň relatívnej vlhkosti, oxidu uhličitého (CO2), prchavých organických zlúčenín alebo iných plynov, detekcia prítomnosti, pohybu alebo výskytu z infračerveného telesného tepla alebo z odrazu ultrazvukových vĺn, elektrické signály zo spustenia svetiel alebo zariadení ľuďmi;

18.	„manuálne ovládanie“ je akýkoľvek typ ovládania, ktoré nevyužíva dopytové ovládanie;

19.	„dopytové ovládanie“ je zariadenie alebo súbor zariadení, ktoré je integrované alebo funguje ako samostatné zariadenie, ktoré meria parameter ovládania a používa výsledok na automatickú reguláciu prietoku jednotky a/alebo prietokov potrubí;

20.

„časové ovládanie“ je rozhranie s hodinami (ovládané v závislosti od času) pre ľudí na ovládanie rýchlosti/prietoku ventilátora vetracej jednotky s manuálnymi nastaveniami nastaviteľného prietoku minimálne na sedem dní v týždni pre minimálne dve obdobia nižšieho výkonu, t. j. obdobia, v ktorých sa uplatňuje nižší alebo žiadny prietok;

21.	„dopytovo ovládané vetranie“ je vetracia jednotka, ktorá využíva dopytové ovládanie;

22.	„jednotka s potrubím“ je vetracia jednotka určená na vetranie jedného alebo viacerých miestností alebo uzavretých priestorov v budove použitím vzduchových potrubí, ktoré má byť vybavené potrubnými spojeniami;

23.	„jednotka bez potrubia“ je vetracia jednotka jednej miestnosti, určená na vetranie jednej miestnosti alebo uzavretého priestoru v budove, ktorá nemá byť vybavená potrubnými spojeniami;

24.	„centrálne dopytové ovládanie“ je dopytové ovládanie vetracej jednotky s potrubím, ktoré reguluje rýchlosti ventilátora a prietok na základe jedného snímača pre celú vetranú budovu alebo časť budovy na centrálnej úrovni;

25.	„lokálne dopytové ovládanie“ je dopytové ovládanie vetracej jednotky, ktoré neustále reguluje rýchlosti alebo rýchlosti ventilátora a prietoky na základe viacerých ako jedného snímača pre vetraciu jednotku s potrubím alebo jedného snímača pre vetraciu jednotku bez potrubia;

26.	„statický tlak (psf)“ je celkový tlak mínus dynamický tlak ventilátora;

27.	„celkový tlak (pf)“ je rozdiel medzi stagnačným tlakom pri výstupe z ventilátora a pri vstupe do ventilátora;

28.	„stagnačný tlak“ je tlak meraný v bode prúdiaceho plynu, ak by sa mal dostať do stavu pokoja adiabatickým procesom;

29.	„dynamický tlak“ je tlak vypočítaný z hmotnostného prietoku a priemernej hustoty plynu na výstupe a v oblasti výstupu jednotky;

30.

„rekuperačný tepelný výmenník“ je tepelný výmenník určený na prenos tepelnej energie z jedného prúdu vzduchu do druhého bez pohyblivých častí, ako je napríklad doskový alebo rúrkový tepelný výmenník s paralelným tokom, priečnym tokom alebo protitokom, alebo ich kombináciou, alebo doskový alebo rúrkový tepelný výmenník s difúziou pár;

31.

„regeneračný tepelný výmenník“ je rotačný tepelný výmenník s rotačným kolesom na účely prenosu tepelnej energie z jedného prúdu vzduchu do druhého vrátane materiálu umožňujúceho prenos latentného tepla, pohonného mechanizmu, krytu alebo rámu a tesnení na zníženie prechádzania a unikania vzduchu z jedného prúdu vzduchu do druhého; takéto tepelné výmenníky majú rôzne úrovne spätného získavania vlhkosti v závislosti od použitých materiálov;

32.	„citlivosť prúdu vzduchu na odchýlky tlaku“ vetracej jednotky pre bytové priestory bez potrubia je pomer medzi maximálnou odchýlkou od maximálneho prietoku vetracej jednotky pre bytové priestory pri + 20 Pa a pri – 20 Pa rozdielu vonkajšieho celkového tlaku;

33.	„vnútorná/vonkajšia vzduchotesnosť“ vetracej jednotky pre bytové priestory bez potrubia je prietok (vyjadrený v m3/h) medzi vnútorným a vonkajším prostredím, keď sú ventilátory vypnuté.

34.	„jednotka na duálne použitie“ je vetracia jednotka určená na vetranie ako aj odvod ohňa alebo dymu, ktorá vyhovuje základným požiadavkám na stavebné práce z hľadiska bezpečnosti v prípade požiaru, ako sú uvedené v nariadení (EÚ) č. 305/2011;

35.

„zariadenie s možnosťou tepelného mostu“ je akékoľvek riešenie, ktoré obchádza tepelný výmenník alebo automaticky či mechanicky ovláda jeho schopnosť spätného získavania tepla bez nevyhnutnej potreby fyzického premostenia prúdenia vzduchu (napríklad: tzv. summer box, ovládač otáčok rotora, ovládač prúdenia vzduchu);

Vymedzenia pojmov v prípade vetracích jednotiek pre nebytové priestory dodatočné k vymedzeniam pojmov uvedeným v časti 1 prílohy I:

1.	„menovitý elektrický príkon (P)“ (vyjadrený v kW) je efektívny elektrický príkon pohonov ventilátorov vrátane zariadenia na ovládanie motora pri menovitom vonkajšom tlaku a menovitom prietoku vzduchu;

2.	„účinnosť ventilátora (ηfan)“ je statická účinnosť vrátane účinnosti motora a pohonu jednotlivých ventilátorov v rámci vetracej jednotky (referenčná konfigurácia) určená pri nominálnom prúdení vzduchu a nominálneho poklesu vonkajšieho tlaku;

3.	„referenčná konfigurácia obojsmernej vetracej jednotky“ je výrobok nakonfigurovaný s krytom, minimálne dvomi ventilátormi s premenlivou rýchlosťou alebo viacrýchlostným pohonom, systémom spätného získavania tepla, čistým jemným filtrom na strane prívodu a čistým stredným filtrom na strane odvodu;

4.	„referenčná konfigurácia jednosmernej vetracej jednotky“ je výrobok nakonfigurovaný s krytom a minimálne jedným ventilátorom s premenlivou rýchlosťou alebo viacrýchlostným pohonom a – ak má výrobok obsahovať filter na strane prívodu – tento filter je čistý jemný filter;

5.	„minimálna účinnosť ventilátora (ηνu)“ je požiadavka na špecifickú minimálnu účinnosť pre vetracie jednotky v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

6.	„menovitý prietok (qnom)“ (vyjadrený v m3/s) je deklarovaný konštrukčný prietok vetracej jednotky pre nebytové priestory pri štandardných podmienkach vzduchu 20 °C a 101 325 Pa, pričom zariadenie je nainštalované kompletné (napríklad vrátane filtrov) a podľa pokynov výrobcu;

7.	„menovitý vonkajší tlak (Δps,ext)“ (vyjadrený v Pa) je deklarovaný konštrukčný rozdiel vonkajšieho statického tlaku pri menovitom prietoku;

8.	„maximálna menovitá rýchlosť ventilátora (vfan_rated)“ (vyjadrená v otáčkach za minútu – rpm) je rýchlosť ventilátora pri menovitom prietoku a menovitom vonkajšom tlaku;

9.	„pokles vnútorného tlaku vetracích komponentov (Δps,int)“ (vyjadrený v Pa) je súčet poklesov statického tlaku referenčnej konfigurácie obojsmernej vetracej jednotky alebo jednosmernej vetracej jednotky pri menovitom prietoku;

10.	„pokles vnútorného tlaku ďalších komponentov iných ako komponentov vetrania (Δps,add)“ (vyjadrený v Pa) je zostatok súčtu všetkých poklesov vnútorného statického tlaku pri menovitom prietoku a menovitom vonkajšom tlaku po odpočítaní poklesu vnútorného tlaku komponentov vetrania (Δps,int);

11.

„tepelná účinnosť systému spätného získavania tepla pre nebytové priestory (ηt_ntvu)“ je pomer medzi teplotným ziskom privádzaného vzduchu a teplotnou stratou odvádzaného vzduchu, obe relatívne k vonkajšej teplote, meraný za suchých referenčných podmienok, pri vyváženom hmotnostnom prietoku, rozdiele medzi vnútornou a vonkajšou teplotou 20 K, bez tepelného zisku z motorov ventilátorov a bez vnútorného netesnenia;

12.	„vnútorný špecifický výkon ventilátora komponentov vetrania (SFPint)“ je pomer medzi poklesom vnútorného tlaku komponentov vetrania a účinnosťou ventilátora určený pre referenčnú konfiguráciu;

13.	„maximálny vnútorný špecifický výkon ventilátora komponentov vetrania (SFPint_limit)“ [vyjadrený vo W/(m3/s)] je požiadavka na špecifickú účinnosť pre SFPint pre vetracie jednotky v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

14.

„nepriamy systém spätného získavania tepla“ je systém spätného získavania tepla, v ktorom je zariadenie na spätné získavanie tepla na strane odvodu a zariadenie privádzajúce spätne získané teplo do prúdu vzduchu na strane prívodu vetraného priestoru spojené prostredníctvom systému na prenos tepla, v ktorom tieto dve strany systému spätného získavania tepla môžu byť voľne umiestnené v rôznych častiach budovy;

15.

„čelná rýchlosť“ (vyjadrená v m/s) je väčšia hodnota spomedzi rýchlosti privádzaného a rýchlosti odvádzaného vzduchu. Rýchlosti sú rýchlosti vzduchu vo vetracej jednotke na základe vnútornej plochy zariadenia pre rúd privádzaného respektíve odvádzaného vzduchu vetracej jednotky. Rýchlosť je založená na ploche sekcie filtra príslušnej jednotky, alebo ak nie je nainštalovaný žiaden filter, na základe plochy sekcie ventilátora;

16.	„bonus účinnosti (E)“ je korekčný súčiniteľ zohľadňujúci fakt, že účinnejšie spätné získavanie tepla spôsobuje vyšší pokles tlaku a vyžaduje vyšší špecifický výkon ventilátora;

17.	„korekcia filtra (F)“ (vyjadrená v Pa) je korekčná hodnota, ktorá sa použije, ak sa jednotka líši od referenčnej konfigurácie obojsmernej vetracej jednotky;

18.	„jemný filter“ je filter, ktorý spĺňa príslušné podmienky opísané v prílohe IX;

19.	„stredný filter“ je filter, ktorý spĺňa príslušné podmienky opísané v prílohe IX;

20.	„účinnosť filtra“ je priemerný pomer medzi množstvom zachyteného prachu a množstvom privedeným do filtra podľa podmienok opísaných pre jemný a stredný filter v prílohe IX.

PRÍLOHA II

Špecifické požiadavky na ekodizajn vetracích jednotiek pre bytové priestory, ako sú uvedené v článku 3 ods. 1 a článku 3 ods. 3

Od 1. januára 2016:

—	Špecifická spotreba energie vypočítaná pre priemerné klimatické podmienky nesmie prekročiť 0 kWh/(m2.a).

—	Jednotky bez potrubia vrátane vetracích jednotiek, ktoré majú byť vybavené jedným potrubným spojením na strane prívodu alebo odvodu vzduchu, majú maximálne LWA 45 dB.

—	Všetky vetracie jednotky s výnimkou jednotiek na duálne použitie sú vybavené viacrýchlostným pohonom alebo pohonom s premenlivou rýchlosťou.

—	Všetky obojsmerné vetracie jednotky musia mať zariadenie s možnosťou tepelného mostu.

Od 1. januára 2018:

—	Špecifická spotreba energie vypočítaná pre priemerné klimatické podmienky nesmie prekročiť – 20 kWh/(m2.a).

—	Jednotky bez potrubia vrátane vetracích jednotiek, ktoré majú byť vybavené jedným potrubným spojením na strane prívodu alebo odvodu vzduchu, majú maximálne LWA 40 dB.

—	Všetky vetracie jednotky s výnimkou jednotiek na duálne použitie sú vybavené viacrýchlostným pohonom alebo pohonom s premenlivou rýchlosťou.

—	Všetky obojsmerné vetracie jednotky musia mať zariadenie s možnosťou tepelného mostu.

—	Vetracie jednotky s filtrom musia byť vybavené vizuálnym signálom upozorňujúcim na výmenu filtra.

PRÍLOHA III

Špecifické požiadavky na ekodizajn vetracích jednotiek pre nebytové priestory, ako sú uvedené v článku 3 ods. 2 a článku 3 ods. 4

Od 1. januára 2016:

—	Všetky vetracie jednotky s výnimkou jednotiek na duálne použitie sú vybavené viacrýchlostným pohonom alebo pohonom s premenlivou rýchlosťou.

—	Všetky obojsmerné vetracie jednotky majú systém spätného získavania tepla.

—	Systémy spätného získavania tepla musia mať zariadenie s možnosťou tepelného mostu.

—	Minimálna tepelná účinnosť ηt_nrvu všetkých systémov spätného získavania tepla okrem nepriamych systémov spätného získavania tepla v obojsmerných vetracích jednotkách musí byť 67 % a bonus účinnosti E = (ηt_nrvu – 0,67) * 3 000, ak tepelná účinnosť ηt_nrvu je minimálne 67 %, inak E = 0.

—	Minimálna tepelná účinnosť ηt_nrvu nepriamych systémov spätného získavania tepla v obojsmerných vetracích jednotkách musí byť 63 % a bonus účinnosti E = (ηt_nrvu – 0,63) * 3 000, ak tepelná účinnosť ηt_nrvu je minimálne 63 %, inak E = 0.

—

Minimálna účinnosť ventilátora pre jednosmerné vetracie jednotky (ηνu ) je

—	6,2 % * ln(P) + 35,0 %, ak P ≤ 30 kW a

—	56,1 % ak P > 30 kW.

—

Maximálny vnútorný špecifický výkon ventilátora komponentov vetrania (SFPint_limit ) v W/(m3/s) je

—

pre obojsmerné vetracie jednotky s nepriamym systémom spätného získavania tepla:

—	1 700 + E – 300 * qnom /2 – F ak qnom < 2 m3/s a

—	1 400 + E – F ak qnom ≥ 2 m3/s;

—

pre obojsmerné vetracie jednotky s iným systémom spätného získavania tepla:

—	1 200 + E – 300 * qnom /2 – F ak qnom < 2 m3/s a

—	900 + E – F ak qnom ≥ 2 m3/s;

—	250 pre obojsmerné vetracie jednotky, ktoré sa budú používať s filtrom.

Od 1. januára 2018:

—

Všetky vetracie jednotky s výnimkou jednotiek na duálne použitie sú vybavené viacrýchlostným pohonom alebo pohonom s premenlivou rýchlosťou.

Všetky obojsmerné vetracie jednotky majú systém spätného získavania tepla.

Systémy spätného získavania tepla musia mať zariadenie s možnosťou tepelného mostu.

—	Minimálna tepelná účinnosť ηt_nrvu všetkých systémov spätného získavania tepla okrem nepriamych systémov spätného získavania tepla v obojsmerných vetracích jednotkách musí byť 73 % a bonus účinnosti E = (ηt_nrvu – 0,73) * 3 000, ak tepelná účinnosť ηt_nrvu je minimálne 73 %, inak E = 0.

—	Minimálna tepelná účinnosť ηt_nrvu nepriamych systémov spätného získavania tepla v obojsmerných vetracích jednotkách musí byť 68 % a bonus účinnosti E = (ηt_nrvu – 0,68) * 3 000, ak tepelná účinnosť ηt_nrvu je minimálne 68 %, inak E = 0.

—

Minimálna účinnosť ventilátora pre jednosmerné vetracie jednotky (ηνu ) je

—	6,2 % * ln(P) + 42,0 %, ak P ≤ 30 kW a

—	63,1 % ak P > 30 kW.

—

Maximálny vnútorný špecifický výkon ventilátora komponentov vetrania (SFPint_limit ) v W/(m3/s) je

—

pre obojsmerné vetracie jednotky s nepriamym systémom spätného získavania tepla:

—	1 600 + E – 300 * qnom /2 – F ak qnom < 2 m3/s a

—	1 300 + E – F ak qnom ≥ 2 m3/s;

—

pre obojsmerné vetracie jednotky s iným systémom spätného získavania tepla:

—	1 100 + E – 300 * qnom /2 – F ak qnom < 2 m3/s a

—	800 + E – F ak qnom ≥ 2 m3/s;

—	230 pre obojsmerné vetracie jednotky, ktoré sa budú používať s filtrom.

—	Ak je súčasťou konfigurácie jednotka filtra, výrobok musí obsahovať vizuálnu signalizáciu alebo alarm v ovládacom systéme, ktorý sa aktivuje, ak pokles tlaku vo filtri presiahne maximálny prípustný pokles konečného tlaku.

PRÍLOHA IV

Požiadavky na informácie o vetracích jednotkách pre bytové priestory, ako sú uvedené v článku 4 ods. 1

Od 1. januára 2016 sa musia uvádzať nasledujúce informácie o výrobku:

a)	meno dodávateľa alebo jeho ochranná známka;

b)	identifikačný kód modelu dodávateľa, teda kód, zvyčajne alfanumerický, ktorým sa odlišuje špecifický model vetracej jednotky pre bytové priestory od iného modelu s rovnakou obchodnou známkou alebo menom dodávateľa;

c)	špecifická spotreba energie v kWh/(m2.a) pre každé uplatniteľné klimatické pásmo; a tried špecifickej spotreby energie;

d)	deklarovaná typológia v súlade s článkom 2 tohto nariadenia (vetracie jednotky pre bytové alebo nebytové priestory, jednosmerné alebo obojsmerné);

e)	typ pohonu, ktorý je alebo má byť nainštalovaný (viacrýchlostný pohon alebo pohon s premenlivou rýchlosťou);

f)	typ systému spätného získavania tepla (rekuperačný, regeneračný, žiadny);

g)	tepelná účinnosť spätného získavania tepla (v % alebo „neuvádza sa“, ak výrobok nemá systém spätného získavania tepla);

h)	maximálny prietok v m3/h;

i)	elektrický príkon pohonu ventilátora vrátane zariadenia na ovládanie motora pri maximálnom prietoku (W);

j)	hladina akustického výkonu (LWA) zaokrúhlená na najbližšie celé číslo;

k)	referenčný prietok v m3/s;

l)	referenčný rozdiel tlaku v Pa;

m)	špecifický príkon vo W/(m3/h);

n)	súčiniteľ ovládania a typológia ovládania v súlade s príslušnými vymedzeniami pojmov a klasifikáciou v tabuľke 1 prílohy VIII;

o)	deklarované maximálne miery vnútorného a vonkajšieho netesnenia (v %) pre obojsmerné vetracie jednotky alebo prenos (len v prípade regeneračných tepelných výmenníkov) a miery vonkajšieho netesnenia (v %) pre jednosmerné vetracie jednotky s potrubím;

p)	miera zmiešavania obojsmerných vetracích jednotiek bez potrubia, ktoré nemajú byť vybavené jedným potrubným spojením buď na strane prívodu alebo vývodu vzduchu;

q)	umiestnenie a opis vizuálnej výstrahy filtra pre vetracie jednotky pre bytové priestory, ktoré sa majú používať s filtrami, vrátane textu zdôrazňujúceho dôležitosť pravidelnej výmeny filtra na výkon a energetickú hospodárnosť jednotky;

r)	pre jednosmerné vetracie systémy, pokyny na montáž mriežok na regulovaný prívod/odvod na fasádu pre prirodzený prívod/odvod vzduchu;

s)	internetová adresa s pokynmi na demontáž podľa bodu 3;

t)	pre jednotky bez potrubia citlivosť prúdu vzduchu na odchýlky tlaku pri + 20 Pa a – 20 Pa;

u)	len pre jednotky bez potrubia: vnútorná/vonkajšia vzduchotesnosť v m3/h.

Informácie uvedené v bode 1 musia byť k dispozícii:

—	v technickej dokumentácii vetracej jednotky pre bytové priestory a

—	na voľne prístupných webových stránkach výrobcov, ich autorizovaných zástupcov alebo dovozcov.

Na voľne prístupných webových stránkach výrobcu musia byť k dispozícii podrobné pokyny, v ktorých sú okrem iného identifikované požadované nástroje na manuálnu demontáž motorov s permanentným magnetom a elektronických častí (dosky s drôtovými/plošnými spojmi a displeje > 10 g alebo > 10 cm2), batérií a väčších plastových dielov (> 100 g) na účely efektívnej recyklácie materiálov, s výnimkou modelov, z ktorých sa za rok vyrobí menej ako 5 jednotiek.

PRÍLOHA V

Požiadavky na informácie o vetracích jednotkách pre nebytové priestory, ako sú uvedené v článku 4 ods. 2

Od 1. januára 2016 sa musia uvádzať nasledujúce informácie o výrobku:

a)	meno výrobcu alebo ochranná známka;

b)	identifikačný kód modelu výrobcu, teda kód, zvyčajne alfanumerický, ktorým sa odlišuje špecifický model vetracej jednotky pre nebytové priestory od iného modelu s rovnakou obchodnou známkou alebo menom dodávateľa;

c)	deklarovaná typológia v súlade s článkom 2 (vetracia jednotka pre bytové alebo nebytové priestory, jednosmerná alebo obojsmerná);

d)	typ pohonu, ktorý je alebo má byť nainštalovaný (viacrýchlostný pohon alebo pohon s premenlivou rýchlosťou);

e)	typ systému spätného získavania tepla (nepriamy, iný, žiadny); f)

f)	tepelná účinnosť spätného získavania tepla (v % alebo „neuvádza sa“, ak výrobok nemá systém spätného získavania tepla);

g)	menovitý prietok vetracej jednotky pre nebytové priestory v m3/s;

h)	efektívny elektrický príkon (kW);

i)	SFPint vo W/(m3/s);

j)	čelná rýchlosť v m/s pri konštrukčnom prietoku;

k)	menovitý vonkajší tlak (Δps,ext) v Pa;

l)	pokles vnútorného tlaku komponentov vetrania (Δps,int) v Pa;

m)	voliteľné: pokles vnútorného tlaku iných komponentov ako komponentov vetrania (Δps,add) v Pa;

n)	statická účinnosť použitých ventilátorov v súlade s nariadením (EÚ) č. 327/2011;

deklarovaná maximálna miera vonkajšieho netesnenia (v %) krytu vetracích jednotiek; a deklarovaná maximálna miera vnútorného netesnenia (v %) obojsmerných vetracích jednotiek alebo prenos (len pre regeneračné tepelné výmenníky); oba zmerané alebo vypočítané podľa metódy tlakovej skúšky alebo skúšky sfarbeným plynom pri deklarovanom systémovom tlaku;

p)	energetická hospodárnosť filtrov, prednostne energetická klasifikácia (deklarované informácie o vypočítanej ročnej spotrebe energie);

q)	opis vizuálnej výstrahy filtra pre vetracie jednotky pre nebytové priestory, ktoré sa majú používať s filtrami, vrátane textu zdôrazňujúceho dôležitosť pravidelnej výmeny filtra na výkon a energetickú hospodárnosť jednotky;

r)	v prípade vetracích jednotiek pre nebytové priestory určených na používanie vo vnútornom prostredí, hladina akustického výkonu (LWA) zaokrúhlená na najbližšie celé číslo;

s)	internetová adresa s pokynmi na demontáž podľa bodu 3.

Informácie uvedené v bode 1 písm. a) až s) musia byť sprístupnené:

—	v technickej dokumentácii vetracej jednotky pre nebytové priestory a

—	na voľne prístupných webových stránkach výrobcov, ich autorizovaných zástupcov a dovozcov.

Na voľne prístupných webových stránkach výrobcu musia byť k dispozícii podrobné pokyny, v ktorých sú okrem iného identifikované požadované nástroje na manuálnu montáž/demontáž motorov s permanentným magnetom a elektronických častí (dosky s drôtovými/plošnými spojmi a displeje > 10 g alebo > 10 cm2), batérií a väčších plastových dielov (> 100 g) na účely efektívnej recyklácie materiálov, s výnimkou modelov, z ktorých sa za rok vyrobí menej ako 5 jednotiek.

PRÍLOHA VI

Postup overovania na účely dohľadu nad trhom

Na účely kontroly súladu s požiadavkami stanovenými v prílohách II až V orgány členských štátov skúšajú jednu vetraciu jednotku. Ak sa namerané hodnoty alebo hodnoty vypočítané na základe nameraných hodnôt nezhodujú s deklarovanými hodnotami výrobcu v zmysle článku 5, podľa odchýlok v tabuľke 1:

—	pre modely, ktoré sú vyrábané v množstve menej ako 5 jednotiek za rok, model sa nepovažuje za vyhovujúci tomuto nariadeniu,

—	pre modely, ktoré sú vyrábané v množstve 5 jednotiek a viac za rok, orgán dohľadu nad trhom uskutoční náhodné skúšky dodatočných 5 jednotiek.

Ak aritmetický priemer nameraných hodnôt pre tieto jednotky nespĺňa požiadavky, podľa odchýlok v tabuľke 1, model a všetky rovnocenné modely sa považujú za nespĺňajúce požiadavky uvedené v prílohách II až V.

Orgány členských štátov predložia výsledky skúšok a iné relevantné informácie orgánom ostatných členských štátov a Komisii do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia o nesúlade tohto modelu s nariadením.

Orgány členských štátov používajú postupy merania a výpočtu stanovené v prílohe VIII a IX a aplikujú odchýlky uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Parameter	Odchýlky pri overovaní
Špecifický príkon (SPI)	Nameraná hodnota nesmie byť vyššia než 1,07-násobok maximálnej deklarovanej hodnoty.
Tepelná účinnosť vetracích jednotiek pre bytové a nebytové priestory.	Nameraná hodnota nesmie byť nižšia než 0,93-násobok minimálnej deklarovanej hodnoty.
SFPint	Nameraná hodnota nesmie byť vyššia než 1,07-násobok maximálnej deklarovanej hodnoty.
Účinnosť ventilátora jednosmernej vetracej jednotky, nebytovej	Nameraná hodnota nesmie byť nižšia než 0,93-násobok minimálnej deklarovanej hodnoty.
Hladina akustického výkonu, vetracie jednotky pre bytové priestory	Nameraná hodnota nesmie byť vyššia než maximálna deklarovaná hodnota plus 2 dB.
Hladina akustického výkonu, vetracie jednotky pre nebytové priestory	Nameraná hodnota nesmie byť vyššia než maximálna deklarovaná hodnota plus 5 dB.

Výrobca ani dovozca nesmie použiť odchýlky pri overovaní pri určovaní hodnôt v technickej dokumentácii alebo pri výklade týchto hodnôt s cieľom dosiahnuť súlad.

PRÍLOHA VII

Referenčné hodnoty

Vetracie jednotky pre bytové priestory:

a)	Špecifické vetracie jednotky: – 42 kWh/(m2.a) pre obojsmerné vetracie jednotky a – 27 kWh/(m2.a) pre jednosmerné vetracie jednotky.

b)	Spätné získavanie tepla ηt: 90 % pre obojsmerné vetracie jednotky.

Vetracie jednotky pre nebytové priestory:

a)	SFPint: 150 W/(m3/s) pod limitom úrovne 2 pre vetracie jednotky pre nebytové priestory s prietokom ≥ 2 m3/s a 250 W/(m3/s) pod limitom úrovne 2 pre vetracie jednotky pre nebytové priestory s prietokom < 2 m3/s.

b)	Spätné získavanie tepla ηt_nrvu : 85 % a v prípade nepriamych systémov spätného získavania tepla 80 %.

PRÍLOHA VIII

Požiadavka na výpočet špecifickej spotreby energie

Špecifická spotreba energie sa vypočíta pomocou tejto rovnice:

kde:

—	SEC je špecifická spotreba energie na vetranie na m2 vykurovanej podlahovej plochy obydlia alebo budovy [kWh/(m2.rok)],

—	ta je počet prevádzkových hodín ročne [h/rok],

—	pef je súčiniteľ primárnej energie pre výrobu a rozvod elektrickej energie [-],

—	qnet je čistý dopyt po miere vetrania na m2 vykurovanej podlahovej plochy [m3/h.m2],

—	MISC je súhrnný súčiniteľ všeobecnej typológie, ktorý zahŕňa súčinitele pre účinnosť vetrania, úniky v potrubí a dodatočné prenikanie [-],

—	CTRL je súčiniteľ ovládania vetrania [-],

—	x je exponent, ktorý zohľadňuje nelinearitu medzi úsporou tepelnej energie a elektriny v závislosti od vlastností motora a pohonu [-],

—	SPI je špecifický príkon [kW/(m3/h)],

—	th je celkový počet hodín vykurovacej sezóny [h],

—	ΔΤh je priemerný rozdiel medzi vnútornou (19 °C) a vonkajšou teplotou počas vykurovacej sezóny mínus korekcia 3 K pre slnečný a vnútorný zisk [K],

—	ηh je priemerná účinnosť vykurovania priestoru [-],

—	cair je špecifická tepelná kapacita vzduchu pri stálom tlaku a hustote [kWh/(m3 K)],

—	qref je referenčná miera prirodzeného vetrania na m2 vykurovanej podlahovej plochy [m3/h.m2],

—	ηt je tepelná účinnosť spätného získavania tepla [-],

—

Qdefr je ročná vykurovacia energia na m2 vykurovanej podlahovej plochy [kWh/m2.rok] na rozmrazenie, založená na vykurovaní s premenlivým elektrickým odporom.

kde:

—	tdefr je trvanie obdobia rozmrazovania, t. j. keď vonkajšia teplota je nižšia ako – 4 °C [h/rok] a

—	ΔΤdefr je priemerný rozdiel v K medzi vonkajšou teplotou a – 4 °C počas obdobia rozmrazovania.

Qdefr sa vzťahuje len na obojsmerné jednotky s rekuperačným tepelným výmenníkom; pre jednosmerné jednotky alebo jednotky s regeneračným tepelným výmenníkom Qdefr = 0.

Špecifický príkon a ηt sú hodnoty odvodené zo skúšok a metód výpočtu.

Ďalšie parametre a ich predvolené hodnoty sú uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Parametre výpočtu špecifickej spotreby energie

Všeobecná typológia					MISC
Jednotky s potrubím					1,1
Jednotky bez potrubia					1,21
Ovládanie vetrania					CTRL
Manuálne ovládanie (bez dopytovo ovládaného vetrania)					1
Časové ovládanie (bez dopytovo ovládaného vetrania)					0,95
Centrálne dopytové ovládanie					0,85
Centrálne dopytové ovládanie					0,65
Motor a pohon					Hodnota x
Zap./vyp. a jedna rýchlosť					1
2 rýchlosti					1,2
viacrýchlostný					1,5
premenlivá rýchlosť					2
Podnebie	th v h	ΔΤh v K	tdefr v h	ΔΤdefr v K	Qdefr (*1) v kWh/a.m2
Studené	6 552	14,5	1 003	5,2	5,82
Priemerné	5 112	9,5	168	2,4	0,45
Teplé	4 392	5	—	—	—
Predvolené hodnoty					Hodnota
Špecifická tepelná kapacita vzduchu, cair v kWh/(m3K)					0,000344
Čistá požiadavka na vetranie na m2 vykurovanej podlahovej plochy, qnet v m3/h.m2					1,3
Referenčná miera prirodzeného vetrania na m2 vykurovanej podlahovej plochy, qref v m3/h.m2					2,2
Počet prevádzkových hodín ročne, ta v h					8 760
Súčiniteľ primárnej energie pre výrobu a rozvod elektrickej energie, pef					2,5
účinnosť vykurovania priestoru, ηh					75 %

(*1) Rozmrazovanie sa vzťahuje len obojsmerné vetracie jednotky s rekuperačný tepelným výmenníkom a vypočíta sa ako Qdefr = tdefr * Δtdefr * cair * qnet * pef. Pre jednosmerné jednotky a jednotky s regeneračným tepelným výmenníkom Qdefr = 0

PRÍLOHA IX

Merania a výpočty pre vetracie jednotky pre nebytové priestory

Pri testovaní a výpočtoch týkajúcich sa vetracích jednotiek pre nebytové priestory sa používa „referenčná konfigurácia“ výrobku.

Jednotky na duálne použitie sa skúšajú a vypočítajú v režime vetrania.

1. TEPELNÁ ÚČINNOSŤ SYSTÉMU SPÄTNÉHO ZÍSKANIA TEPLA PRE NEBYTOVÉ PRIESTORY

Tepelná účinnosť systému spätného získania tepla pre nebytové priestory je definovaná ako

kde:

—	ηt je tepelná účinnosť systému spätného získavania tepla [-],

—	t2″ je teplota privádzaného vzduchu opúšťajúceho systém spätného získavania tepla a vstupujúceho do miestnosti [°C],

—	t2′ je teplota vonkajšieho vzduchu [°C],

—	t1′ je teplota odvádzaného vzduchu opúšťajúceho miestnosť a vstupujúceho do systému spätného získavania tepla [°C].

2. KOREKCIE FILTRA

Ak pri porovnávaní s referenčnou konfiguráciou chýbajú jeden alebo oba filtre, použije sa táto korekcia filtra:

Od 1. januára 2016:

F = 0, ak je referenčná konfigurácia úplná,

F = 160, ak chýba stredný filter,

F = 200, ak chýba jemný filter,

F = 360, ak chýba stredný aj jemný filter,

Od 1. januára 2018:

F = 150, ak chýba stredný filter,

F = 190, ak chýba jemný filter,

F = 340, ak chýba stredný aj jemný filter,

„jemný filter“ je filter, ktorý spĺňa podmienky na účinnosť filtra v nasledujúcich metódach testovania a výpočtu, ktoré deklaruje dodávateľ filtra. Jemné filtre sú testované pri prietoku vzduchu 0,944 m3/s a ploche filtra 592 × 592 mm (montážny rám 610 × 610 mm) (čelná rýchlosť 2,7 m/s). Po správnej príprave, kalibrácii a kontrole rovnomernosti prúdu vzduchu sa zmeria počiatočná účinnosť filtra a pokles tlaku čistého filtra. Filter sa postupne napĺňa vhodným prachom až do konečného poklesu tlaku filtra 450 Pa. Najskôr sa do generátora prachu vloží 30 g a následne musia byť minimálne 4 rovnomerné kroky vloženia prachu pred dosiahnutím konečného tlaku. Prach sa privádza do filtra v koncentrácii 70 mg/m3. Účinnosť filtra sa meria s kvapkami testovacieho aerosólu (DEHS dietylhexylsebakát) veľkosti 0,2 až 3 μm rýchlosťou približne 0,39 dm3/s (1,4 m3/h). Častice sa spočítajú 13-krát, postupne v smere a proti smeru filtra počas minimálne 20 sekúnd pomocou optického počítadla častíc. Stanovia sa hodnoty prírastkovej účinnosti filtra a poklesu tlaku. Vypočíta sa priemerná účinnosť filtra počas testu pre rôzne triedy veľkosti častíc. Na to, aby sa filter mohol označiť ako „jemný filter“, by priemerná účinnosť pre veľkosť častíc 0,4 μm mala byť viac než 80 % a minimálna účinnosť by mala byť viac než 35 %. Minimálna účinnosť je najnižšia účinnosť spomedzi vybíjacej účinnosti, počiatočnej účinnosti a najnižšej účinnosti počas postupu vkladania počas testu. Test vybíjacej účinnosti sa do veľkej miery zhoduje s uvedeným testom priemernej účinnosti, ale s tým rozdielom, že tenká vrstva vzorky filtračného média sa pred testom elektrostaticky vybije izopropanolom (IPA).

„stredný filter“ je filter, ktorý spĺňa príslušné podmienky na účinnosť filtra: stredný filter je vzduchový filter pre vetracie zariadenie s výkonom otestovaným a vypočítaným ako pre jemný filter, ktorý ale spĺňa podmienky, že priemerná účinnosť pre veľkosť častíc 0,4 μm by mala byť viac než 40 %, ktorú deklaruje dodávateľ filtra.

25.11.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 337/27

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1254/2014

z 11. júla 2014,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie vetracích jednotiek pre bytové priestory energetickými štítkami

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ z 19. mája 2010 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov energeticky významných výrobkov na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch (1), a najmä na jej článok 10,

keďže:

(1)

V smernici 2010/30/EÚ sa od Komisie vyžaduje, aby prijala delegované akty, pokiaľ ide o označovanie energeticky významných výrobkov. Delegované akty sa prijmú v prípade, že výrobky majú výrazný potenciál úspory energie a existujú v nich veľké rozdiely vo výkonnostných úrovniach pri podobných funkciách a neočakáva sa, že nejakým iným právnym predpisom Únie alebo samoreguláciou sa politické ciele dosiahnu rýchlejšie alebo s nižšími nákladmi ako povinnými požiadavkami.

(2)

Komisia posúdila technické, environmentálne a hospodárske aspekty vetracích jednotiek pre bytové priestory. Posúdením sa preukázalo, že spotreba energie vetracích jednotiek pre bytové priestory tvorí významnú časť z celkového dopytu domácností po energii v Únii. Hoci sa už dosiahli zlepšenia energetickej účinnosti týchto výrobkov, stále existuje značný priestor na ďalšie znižovanie spotreby energie týchto jednotiek. Posúdením sa takisto potvrdili veľké rozdiely vo výkonnostných úrovniach a nezistili sa žiadne samoregulácie ani dobrovoľné dohody, ktorými by sa mohli dosiahnuť ciele v tejto oblasti politiky.

(3)

Malé vetracie jednotky s elektrickým príkonom menším ako 30 W na prúd vzduchu by mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Tieto jednotky sú určené na viaceré rôzne použitia, väčšinou sa nepoužívajú neustále a majú len doplnkové funkcie, napríklad v kúpeľniach. Zahrnutie týchto vetracích jednotiek by predstavovalo značné administratívne zaťaženie z hľadiska dohľadu nad trhom z dôvodu veľkého objemu predaja, pričom k potenciálu úspory energie prispievajú len malou mierou. Vzhľadom na to, že ponúkajú podobné funkcie ako iné vetracie jednotky, by sa však ich možným začlenením malo podobne zaoberať v rámci preskúmania tohto nariadenia. Na vetracie jednotky pre nebytové priestory by sa označovanie nemalo vzťahovať, pretože tieto výrobky vyberajú projektanti a architekti a sú do značnej miery nezávislé od správania spotrebiteľov a trhu. Takisto by sa mali vyňať vetracie jednotky osobitne určené na prevádzku výlučne na núdzové účely alebo vo výnimočných alebo nebezpečných prostrediach, pretože sa používajú zriedkavo a na krátky čas. Vyňatia takisto objasňujú, ktoré viacfunkčné jednotky, ktoré prevažne vykurujú a chladia, a kuchynské sporákové odsávače, sú vyňaté. Mali by sa ustanoviť harmonizované ustanovenia o označovaní a štandardných informáciách o výrobkoch týkajúce sa špecifickej spotreby energie vetracích jednotiek pre bytové priestory, a to s cieľom poskytnúť výrobcom motiváciu na zlepšenie energetickej účinnosti týchto jednotiek, podporiť koncových používateľov v nakupovaní energeticky účinných výrobkov a prispieť k fungovaniu vnútorného trhu.

(4)	Keďže hladina akustického výkonu vetracej jednotky pre bytové priestory môže byť pre spotrebiteľov dôležitým faktorom, táto informácia by sa mala nachádzať na štítku.

(5)	Očakáva sa, že spoločný účinok tohto nariadenia a delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1253/2014 (2) prinesie v roku 2025 súhrnný nárast úspor o 1 300 PJ (45 %) na úroveň 4 130 PJ.

(6)

Informácie uvedené na štítku by sa mali získavať použitím spoľahlivých, presných a reprodukovateľných metód, v ktorých sú zohľadnené uznávané najmodernejšie metódy merania a výpočtu vrátane harmonizovaných noriem prijatých európskymi normalizačnými orgánmi, ak sú k dispozícii, v súlade s postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (3).

(7)

V tomto nariadení by sa mali špecifikovať požiadavky na jednotné vyhotovenie a obsah štítka, technickej dokumentácie a informačného listu. Takisto by sa mali stanoviť aj požiadavky na poskytovanie informácií v prípade akejkoľvek formy predaja na diaľku, v reklamách a technických propagačných materiáloch pre vetracie jednotky, pretože dôležitosť informácií poskytnutých koncovým používateľom cez internet rastie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. V tomto nariadení sa stanovujú požiadavky na označovanie energetickým štítkom vetracie jednotky pre bytové priestory.

2. Toto nariadenie sa nevzťahuje na bytové vetracie jednotky, ktoré sú:

a)	jednosmerné (odvod alebo prívod) s elektrickým príkonom menším ako 30 W;

b)	určené výlučne na prevádzku v potenciálne výbušnej atmosfére, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES (4);

c)	určené výlučne na prevádzku na núdzové použitie, na krátke časové obdobia a ktoré vyhovujú základným požiadavkám pre stavebné práce z hľadiska bezpečnosti v prípade požiaru, ako sú uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 (5);

určené výlučne na prevádzku:

i)	na miestach s prevádzkovou teplotou premiestňovaného vzduchu presahujúcou 100 °C;

ii)	na miestach s okolitou teplotou motora, ktorý poháňa tento ventilátor a ktorý je umiestnený mimo prúdu vzduchu, presahujúcou 65 °C;

iii)	na miestach s prevádzkovou teplotou premiestňovaného vzduchu alebo s okolitou teplotou motora, ktorý poháňa tento ventilátor a ktorý je umiestnený mimo prúdu vzduchu, nižšou ako – 40 °C;

iv)	v prípade, že prívodné napätie presahuje 1 000 V jednosmerného alebo 1 500 V striedavého prúdu;

v)	v toxickom, vysoko korozívnom alebo horľavom prostredí alebo v prostredí s abrazívnymi látkami;

e)	zariadenia, ktorých súčasťou je tepelný výmenník a tepelné čerpadlo alebo zariadenia umožňujúce prenos alebo odvod tepla dodatočne k prenosu a odvodu tepla v rámci systému spätného získavania tepla, s výnimkou prenosu tepla na účely ochrany pred mrazom alebo rozmrazovania;

f)	klasifikované ako sporákové odsávače, na ktoré sa vzťahuje delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 65/2014 (6).

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.	„vetracia jednotka“ je zariadenie na elektrický pohon vybavené minimálne jedným obežným kolesom, jedným motorom a krytom a určené na nahrádzanie spotrebovaného vzduchu v budove alebo v časti budovy vonkajším vzduchom;

„vetracia jednotka pre bytové priestory“ je vetracia jednotka, ktorej

a)	maximálny prietok nepresahuje 250 m3/h;

b)	maximálny prietok je v rozsahu 250 až 1 000 m3/h a podľa výrobcu je určené výlučne na vetranie bytových priestorov;

5.	„obojsmerná vetracia jednotka“ je vetracia jednotka, ktorá vytvára prúdenie vzduchu medzi vnútorným a vonkajším prostredím a ktorá je vybavená odvodným aj prívodným ventilátorom.

6.	„model rovnocennej vetracej jednotky“ je vetracia jednotka s rovnakými technickými vlastnosťami v súlade s platnými požiadavkami na informácie o výrobku, ale ju rovnaký výrobca, splnomocnený zástupca alebo dovozca na trh uviedol ako odlišný model vetracej jednotky.

Na účely príloh II až IX sa dodatočné vymedzenie pojmov uvádza v prílohe I.

Článok 3

Povinnosti dodávateľov

1. Dodávatelia uvádzajúci na trh vetracie jednotky pre bytové priestory zabezpečia, že od 1. januára 2016 budú splnené tieto požiadavky:

ku každej vetracej jednotke pre bytové priestory sa priloží vytlačený štítok vo formáte a s informáciami podľa prílohy III, pričom štítok sa musí nachádzať minimálne na balení jednotky. Pre každý model vetracích jednotiek pre bytové priestory sa predajcom poskytne elektronický štítok vo formáte a s informáciami podľa prílohy III;

b)	sprístupní sa informačný list výrobku podľa prílohy IV. Informačný list sa musí poskytnúť minimálne na balení zariadenia. Pre každý model vetracích jednotiek pre bytové priestory sa predajcom a na voľne prístupných webových stránkach poskytne elektronický informačný list výrobku podľa prílohy IV;

c)	orgánom členských štátov a Komisii sa na požiadanie sprístupní technická dokumentácia podľa prílohy V;

d)	poskytne sa návod na používanie;

e)	každá reklama na konkrétny model vetracej jednotky pre bytové priestory, ktorá obsahuje informácie týkajúce sa energie alebo ceny, obsahuje triedu špecifickej spotreby energie daného modelu;

f)	v každom technickom propagačnom materiáli pre konkrétny model vetracej jednotky pre bytové priestory, v ktorom sa opisujú jeho špecifické technické parametre, sa uvedie trieda špecifickej spotreby energie daného modelu.

2. Od 1. januára 2016 sú vetracie jednotky pre bytové priestory uvádzané na trh vybavené štítkom vo formáte stanovenom v bode 1 prílohy III, ak ide o jednosmerné vetracie jednotky pre bytové priestory, resp. štítkom vo formáte stanovenom v bode 2 prílohy III, ak ide o obojsmerné vetracie zariadenia.

Článok 4

Povinnosti predajcov

Predajcovia zabezpečia, aby:

a)	sa každá vetracia jednotka pre bytové priestory na predajnom mieste označila na vonkajšej prednej alebo hornej strane štítkom poskytnutým dodávateľom v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) takým spôsobom, aby bol štítok zreteľne viditeľný;

sa vetracie jednotky pre bytové priestory ponúkané na predaj, prenájom alebo predaj na splátky spôsobom, pri ktorom sa nedá predpokladať, že konečný používateľ uvidí výrobok vystavený, predávali s informáciami poskytovanými dodávateľmi v súlade s prílohou VI s výnimkou prípadov, keď sa ponuka poskytuje na internete, pričom vtedy sa uplatňujú ustanovenia prílohy VII;

c)	každá reklama na konkrétny model vetracej jednotky pre bytové priestory, ktorá obsahuje informácie týkajúce sa energie alebo ceny, obsahuje odkaz na triedu špecifickej spotreby energie jednotky;

d)	sa v každom technickom propagačnom materiáli pre konkrétny model, v ktorom sa opisujú technické parametre vetracej jednotky pre bytové priestory, uviedla trieda špecifickej spotreby energie daného modelu a návod na používanie, ktorý poskytol dodávateľ.

Článok 5

Metódy merania

Na účely informácií, ktoré sa majú poskytnúť podľa článku 3 a 4, sa trieda špecifickej spotreby energie určí v súlade s tabuľkou uvedenou v prílohe II. Špecifická spotreba energie, ročná spotreba elektriny, ročná úspora vykurovania, maximálny prietok a hladina akustického výkonu sa určia v súlade s metódami merania a výpočtu stanovenými v prílohe VIII, v ktorých sú zohľadnené uznávané najnovšie metódy merania a výpočtu.

Článok 6

Postup overovania na účely dohľadu nad trhom

Pri posudzovaní zhody vetracej jednotky členské štáty uplatňujú postup stanovený v prílohe IX.

Článok 7

Preskúmanie

Komisia preskúma toto nariadenie z hľadiska technologického pokroku a výsledky tohto preskúmania predloží konzultačnému fóru najneskôr 1. januára 2020.

V preskúmaní sa posúdi predovšetkým možné zahrnutie iných vetracích jednotiek, najmä vetracích jednotiek pre nebytové priestory s celkovým príkonom menším ako 30 W, a výpočet a triedy špecifickej spotreby energie pre dopytovo ovládané jednosmerné a obojsmerné vetracie jednotky.

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. júla 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 1.

(2) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1253/2014 zo 7. júla 2014, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES so zreteľom na ekodizajnové požiadavky vetracích jednotiek (pozri stranu 8 tohto úradného vestníka).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES z 23. marca 1994 o aproximácii vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa zariadení a ochranných systémov určených na použitie v potenciálne výbušnej atmosfére (Ú. v. ES L 100, 19.4.1994, s. 1).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5).

(6) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 65/2014 z 1. októbra 2013, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie rúr na pečenie a odsávačov pár pre domácnosť energetickými štítkami (Ú. v. EÚ L 29, 31.1.2014, s. 1).

PRÍLOHA I

Vymedzenia pojmov, ktoré sa uplatňujú na prílohy II až IX

1.	„špecifická spotreba energie“ [vyjadrená v kWh/(m2.rok)] je súčiniteľ na vyjadrenie energie spotrebovanej na vetranie na m2 vykurovanej podlahovej plochy obydlia alebo budovy, vypočítaný pre vetracie jednotky pre bytové priestory v súlade s prílohou VIII;

2.	„hladina akustického výkonu (LWA)“ je A-vážená hladina akustického výkonu vyžarovaná z krytu vyjadrená v decibeloch (dB) vzhľadom na zvukový výkon jedného pikowattu (1 pW), prenášaná vzduchom pri referenčnom prietoku vzduchu;

3.	„viacrýchlostný pohon“ je motor ventilátora, ktorý možno používať s tromi alebo viacerými pevnými rýchlosťami plus nula (vypnuté);

4.	„pohon s premenlivou rýchlosťou“ je elektronický ovládač, integrovaný alebo fungujúci ako jeden systém alebo ako samostatná jednotka s motorom a ventilátorom, ktorý neustále prispôsobuje elektrickú energiu privádzanú do motora s cieľom ovládať prietokové množstvo;

5.	„systém spätného získavania tepla“ je časť obojsmernej vetracej jednotky vybavenej tepelným výmenníkom, ktorá je určená na prenos tepla obsiahnutého v (kontaminovanom) odvádzanom vzduchu do (čerstvého) privádzaného vzduchu;

8.	„prenos“ je percentuálny podiel odvádzaného vzduchu, ktoré sa vráti do privádzaného vzduchu v príde regeneračného tepelného výmenníka v súlade s referenčným prietokom;

9.	„miera vonkajšieho netesnenia“ je časť referenčného prietokového množstva vzduchu unikajúca z krytu vetracej jednotky pri tlakovej skúške, skúška sa uskutočňuje pri 250 Pa pri podtlaku aj pretlaku;

10.	„zmiešavanie“ je okamžitá recirkulácia alebo spojenie prúdov vzduchu medzi výstupným a vstupným otvorom na vnútornom aj vonkajšom konektore, aby neprispievali k účinnému vetraniu priestoru budovy, keď sa zariadenie používa pri referenčnej prietokovej rýchlosti vzduchu;

11.

„miera zmiešavania“ je časť odsávaného vzduchu, ako časti celkového referenčného objemu vzduchu, ktorá recirkuluje vzduchu medzi výstupným a vstupným otvorom na vnútornom aj vonkajšom konektore a teda neprispieva k účinnému vetraniu priestoru budovy, keď sa zariadenie používa pri referenčnom objeme vzduchu, mínus miera vnútorného unikania;

12.	„efektívny príkon“ (vyjadrený vo W) je elektrický príkon pri referenčnom prietoku a príslušnom rozdiele vonkajšieho celkového tlaku a zahŕňa elektrický dopyt pre ventilátory, ovládače (vrátane diaľkových ovládačov) a tepelné čerpadlo (ak je integrované);

13.	„špecifický príkon“ [vyjadrený vo W/(m3/h)] je pomer medzi efektívnym príkonom (vo W) a referenčným prietokom (v m3/h);

14.

15.

16.	„súčiniteľ ovládania (CTRL)“ je korekčný súčiniteľ na výpočet špecifickej spotreby energie v závislosti od typu ovládača, ktorý je súčasťou vetracej jednotky, podľa opisu v tabuľke 1 prílohy VIII;

17.

18.	„manuálne ovládanie“ je akýkoľvek typ ovládania, ktoré nevyužíva dopytové ovládanie;

19.	„dopytové ovládanie“ je zariadenie alebo súbor zariadení, ktoré je integrované alebo funguje ako samostatné zariadenie, ktoré meria parameter ovládania a používa výsledok na automatickú reguláciu prietoku jednotky a/alebo prietokov potrubí;

20.

21.	„dopytovo ovládané vetranie“ je vetracia jednotka, ktorá využíva dopytové ovládanie;

22.	„jednotka s potrubím“ je vetracia jednotka určená na vetranie jedného alebo viacerých miestností alebo uzavretých priestorov v budove použitím vzduchových potrubí, ktoré má byť vybavené potrubnými spojeniami;

23.	„jednotka bez potrubia“ je vetracia jednotka jednej miestnosti, určená na vetranie jednej miestnosti alebo uzavretého priestoru v budove, ktorá nemá byť vybavená potrubnými spojeniami;

24.	„centrálne dopytové ovládanie“ je dopytové ovládanie vetracej jednotky s potrubím, ktoré reguluje rýchlosti ventilátora a prietok na základe jedného snímača pre celú vetranú budovu alebo časť budovy na centrálnej úrovni;

25.	„lokálne dopytové ovládanie“ je dopytové ovládanie vetracej jednotky, ktoré neustále reguluje rýchlosti alebo rýchlosti ventilátora a prietoky na základe viacerých ako jedného snímača pre vetraciu jednotku s potrubím alebo jedného snímača pre vetraciu jednotku bez potrubia;

26.	„statický tlak (psf)“ je celkový tlak mínus dynamický tlak ventilátora;

27.	„celkový tlak (pf)“ je rozdiel medzi stagnačným tlakom pri výstupe z ventilátora a pri vstupe do ventilátora;

28.	„stagnačný tlak“ je tlak meraný v bode prúdiaceho plynu, ak by sa mal dostať do stavu pokoja adiabatickým procesom;

29.	„dynamický tlak“ je tlak vypočítaný z hmotnostného prietoku a priemernej hustoty plynu na výstupe a v oblasti výstupu jednotky;

30.

31.

32.	„citlivosť prúdu vzduchu na odchýlky tlaku“ vetracej jednotky pre bytové priestory bez potrubia je pomer medzi maximálnou odchýlkou od maximálneho prietoku vetracej jednotky pre bytové priestory pri + 20 Pa a pri – 20 Pa rozdielu vonkajšieho celkového tlaku;

33.	„vnútorná/vonkajšia vzduchotesnosť“ vetracej jednotky pre bytové priestory bez potrubia je prietok (vyjadrený v m3/h) medzi vnútorným a vonkajším prostredím, keď sú ventilátory vypnuté.

PRÍLOHA II

Triedy špecifickej spotreby energie

Triedy špecifickej spotreby energie (SEC) vetracích jednotiek pre bytové priestory vypočítaných pre priemerné klimatické podmienky:

Tabuľka 1

Klasifikácia od 1. januára 2016

Trieda ŠSE	SEC v kWh/rok.m2
A+ (najvyššia účinnosť)	SEC < – 42
A	– 42 ≤ SEC < – 34
B	– 34 ≤ SEC < – 26
C	– 26 ≤ SEC < – 23
D	– 23 ≤ SEC < – 20
E	– 20 ≤ SEC < – 10
F	– 10 ≤ SEC < 0
G (najnižšia účinnosť)	0 ≤ SEC

PRÍLOHA III

Štítok

Štítok pre jednosmerné vetracie jednotky uvádzané na trh po 1. januári 2016:

Štítok musí obsahovať tieto informácie:

I.	meno dodávateľa alebo jeho ochrannú známku;

II.	identifikačný znak modelu dodávateľa,

III.	energetickú účinnosť; vrchol šípky obsahujúcej triedu energetickej účinnosti zariadenia sa nachádza v rovnakej výške ako vrchol šípky príslušnej triedy energetickej účinnosti. Energetická účinnosť sa uvádza pre „priemerné“ podnebie;

IV.	hladinu akustického výkonu (LWA) v dB zaokrúhlenú na najbližšie celé číslo;

V.	maximálny prietok v m3/h zaokrúhlený na najbližšie celé číslo s jednou šípkou predstavujúcou jednosmerné vetracie jednotky.

Štítok pre obojsmerné vetracie jednotky uvádzané na trh po 1. januári 2016:

Štítok musí obsahovať tieto informácie:

I.	meno dodávateľa alebo jeho ochrannú známku;

II.	identifikačný znak modelu dodávateľa,

III.	energetickú účinnosť; vrchol šípky obsahujúcej triedu energetickej účinnosti zariadenia sa nachádza v rovnakej výške ako vrchol šípky príslušnej triedy energetickej účinnosti. Energetická účinnosť sa uvádza pre „priemerné“ podnebie;

IV.	hladinu akustického výkonu (LWA) v dB zaokrúhlenú na najbližšie celé číslo;

V.	maximálny prietok v m3/h zaokrúhlený na najbližšie celé číslo s dvoma šípkami v opačnom smere predstavujúcimi obojsmerné vetracie jednotky.

Grafický návrh štítkov vetracích jednotiek pre bytové priestory uvedených v bodoch 1 až 2 je takýto:

Pričom:

Štítok je minimálne 75 mm široký a 150 mm vysoký. Ak sa štítok vytlačí vo väčšom formáte, jeho obsah napriek tomu zostáva úmerný uvedenej špecifikácii.

Pozadie je biele.

Farby sú CMYK — modrá kyánová, červená magenta, žltá a čierna podľa tohto príkladu: 00-70-X-00: 0 % modrá kyánová, 70 % červená magenta, 100 % žltá, 0 % čierna.

Štítok spĺňa všetky tieto požiadavky (čísla sa vzťahujú na uvedený obrázok):

Čiara ohraničujúca štítok EÚ: 3,5 pt – farba: 100 % modrá kyánová – zaoblenie rohov: 2,5 mm.

Logo EÚ: Farby: X-80-00-00 a 00-00-X-00.

Logo Energia: Farba: X-00-00-00.

Piktogram podľa vyobrazenia: logo EÚ + logo energia, šírka: 62 mm, výška: 12 mm.

Ohraničenie pod logami: 1 pt – farba:100 % modrá kyánová – dĺžka: 62 mm.

Stupnice A+–G:

—

šípka: výška: 6 mm, medzera: 1 mm – farby:

—	najvyššia trieda: X-00-X-00,

—	druhá trieda: 70-00-X-00,

—	tretia trieda: 30-00-X-00,

—	štvrtá trieda: 00-00-X-00,

—	piata trieda: 00-30-X-00,

—	šiesta trieda: 00-70-X-00,

—	siedma trieda: 00-X-X-00,

—	posledná trieda: 00-X-X-00.

—	Text: Calibri bold 13 pt, veľké písmená, biela.

Triedy špecifickej spotreby energie

—	Šípka: šírka: 17 mm, výška: 9 mm, 100 % čierna.

—	Text: Calibri bold 18,5 pt, veľké písmená, biela. znamienka „+“: Calibri bold 11 pt, biele písmená v jednom riadku.

Hladina akustického výkonu v dB:

—	Ohraničenie: 1,5 pt – farba: 100 % modrá kyánová – zaoblenie rohov: 2,5 mm.

—	Hodnota: Calibri bold 16 pt, 100 % čierna.

—	„dB“: Calibri regular 10 pt, 100 % čierna.

Maximálny prietok v m3/h:

—	Ohraničenie: 1,5 pt – farba: 100 % modrá kyánová – zaoblenie rohov: 2,5 mm.

—	Hodnota: Calibri bold 16 pt, 100 % čierna.

—	„m3/h“: Calibri bold 16 pt, 100 % čierna.

—

jedna alebo dve šípky

—	šírka každej 10 mm, výška každej: 10 mm.

—	Farba: modrá kyánová 100 %.

Energia:

—	Text: Calibri regular 6 pt, veľké písmená, čierna.

Referenčné obdobie:

—	Text: Calibri bold 8 pt.

Meno dodávateľa alebo jeho ochranná známka

Identifikačný kód modelu dodávateľa

Meno dodávateľa alebo jeho ochranná známka a identifikačný kód modelu sa zmestia do priestoru 62 × 10 mm.

PRÍLOHA IV

Informačný list výrobku

Informácie uvedené v informačnom liste vetracej jednotky pre bytové priestory uvedenom v článku 3 ods. 1 písm. b) sa uvádzajú v tomto poradí a sú obsiahnuté v brožúre o výrobku alebo v iných dokumentoch pripojených k výrobku:

a)	meno dodávateľa alebo jeho ochranná známka;

b)	identifikačný kód modelu dodávateľa, teda kód, zvyčajne alfanumerický, ktorým sa odlišuje špecifický model vetracej jednotky pre bytové priestory od iného modelu s rovnakou obchodnou známkou alebo menom dodávateľa;

c)	špecifická spotreba energie v kWh/(m2.a) pre každé uplatniteľné klimatické pásmo a triedu špecifickej spotreby energie;

d)	deklarovaná typológia v súlade s článkom 2 tohto nariadenia (jednosmerná alebo obojsmerná);

e)	typ pohonu, ktorý je alebo má byť nainštalovaný (viacrýchlostný pohon alebo pohon s premenlivou rýchlosťou);

f)	typ systému spätného získavania tepla (rekuperačný, regeneračný, žiadny);

g)	tepelná účinnosť spätného získavania tepla (v % alebo „neuvádza sa“, ak výrobok nemá systém spätného získavania tepla);

h)	maximálny prietok v m3/h;

i)	elektrický príkon pohonu ventilátora vrátane zariadenia na ovládanie motora pri maximálnom prietoku (W);

j)	hladina akustického výkonu (LWA) zaokrúhlená na najbližšie celé číslo;

k)	referenčný prietok v m3/s;

l)	referenčný rozdiel tlaku v Pa;

m)	špecifický príkon vo W/(m3/h);

n)	súčiniteľ ovládania a typológia ovládania v súlade s príslušnými vymedzeniami pojmov a klasifikáciou v tabuľke 1 prílohy VIII;

o)	deklarované maximálne miery vnútorného a vonkajšieho netesnenia (v %) pre obojsmerné vetracie jednotky alebo prenos (len v prípade regeneračných tepelných výmenníkov) a miery vonkajšieho netesnenia (v %) pre jednosmerné vetracie jednotky s potrubím;

p)	miera zmiešavania obojsmerných vetracích jednotiek bez potrubia, ktoré nemajú byť vybavené jedným potrubným spojením buď na strane prívodu alebo vývodu vzduchu;

q)	umiestnenie a opis vizuálnej výstrahy filtra pre vetracie jednotky pre bytové priestory, ktoré sa majú používať s filtrami, vrátane textu zdôrazňujúceho dôležitosť pravidelnej výmeny filtra na výkon a energetickú hospodárnosť jednotky;

r)	pre jednosmerné vetracie systémy, pokyny na montáž mriežok na regulovaný prívod/odvod na fasádu pre prirodzený prívod/odvod vzduchu;

s)	internetová adresa s pokynmi na montáž/demontáž;

t)	pre jednotky bez potrubia citlivosť prúdenia vzduchu na odchýlky tlaku pri + 20 Pa a – 20 Pa;

u)	len pre jednotky bez potrubia: vnútorná/vonkajšia vzduchotesnosť v m3/h;

v)	ročná spotreba elektriny (v kWh elektriny za rok);

w)	ročná úspora vykurovania (v kWh primárnej energie za rok) pre každý typ podnebia („priemerné“, „teplé“, „studené“);

PRÍLOHA V

Technická dokumentácia

Technická dokumentácia uvedená v článku 3 ods. 1 písm. c) zahŕňa minimálne tieto položky:

a)	meno a adresa dodávateľa;

b)	identifikačný kód modelu dodávateľa, teda kód, zvyčajne alfanumerický, ktorým sa odlišuje špecifický model vetracej jednotky pre bytové priestory od iného modelu s rovnakou obchodnou známkou alebo menom dodávateľa;

c)	podľa potreby odkazy na použité harmonizované normy;

d)	podľa potreby iné použité metódy výpočtov, normy v oblasti merania a špecifikácie;

e)	údaje o osobe, ktorá je splnomocnená zaviazať dodávateľa, a jej podpis;

f)	podľa potreby technické parametre meraní v súlade s prílohou VIII;

g)	celkové rozmery;

h)	špecifikácia typu vetracej jednotky pre bytové priestory;

i)	trieda špecifickej spotreby energie modelu v súlade s prílohou II;

j)	špecifická spotreba energie (SEC) pre každé uplatniteľné klimatické pásmo;

k)	hladina akustického výkonu LWA;

l)	výsledky výpočtov vykonaných v súlade s prílohou VIII.

Dodávatelia môžu na konci uvedeného zoznamu doplniť ďalšie informácie.

PRÍLOHA VI

Informácie poskytované v prípadoch, keď nemožno očakávať, že koncový používateľ uvidí výrobok vystavený, s výnimkou internetu

Ak nemožno očakávať, že koncový používateľ uvidí výrobok vystavený, s výnimkou internetu, informácie musia byť uvedené v tomto poradí:

a)	trieda špecifickej spotreby energie modelu v súlade s prílohou II;

b)	špecifická spotreba energie v kWh/(m2.a) pre každé uplatniteľné klimatické pásmo;

c)	maximálny prietok (v m3/h);

d)	hladina akustického výkonu (LWA) v dB zaokrúhlená na najbližšie celé číslo.

Ak sa poskytujú aj iné informácie obsiahnuté v informačnom liste výrobku, uvádzajú sa vo forme a v poradí stanovenom v prílohe IV.

Veľkosť a druh písma, ktorým sú vytlačené alebo zobrazené informácie uvedené v tejto prílohe, musia byť čitateľné.

PRÍLOHA VII

Informácie poskytované v prípade predaja, prenájmu alebo predaja na splátky cez internet

Na účely bodov 2 až 5 tejto prílohy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a)	„mechanizmus zobrazovania“ je akákoľvek obrazovka vrátane dotykovej obrazovky alebo iná vizuálna technológia používaná na zobrazovanie internetového obsahu používateľom;

b)	„vnorené zobrazenie“ je vizuálne rozhranie, v ktorom sa obrázok alebo súbor údajov sprístupní po kliknutí myšou, ukázaní kurzorom myši alebo roztvorení iného obrázka alebo súboru údajov ťuknutím na dotykovej obrazovke;

c)	„dotyková obrazovka“ je obrazovka reagujúca na dotyk, napríklad obrazovka tabletového počítača, počítača typu slate alebo smartfónu;

d)	„alternatívny text“ je text uvedený ako alternatíva k obrázku, ktorá umožňuje zobrazenie informácií v inej ako grafickej forme v prípade, že zobrazovacie zariadenia nedokážu zobraziť obrázok, alebo ako pomôcka pre dostupnosť, napríklad ako vstupná informácia pre aplikácie hlasovej syntézy.

Príslušný štítok poskytnutý dodávateľmi v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) sa zobrazuje na zobrazovacom mechanizme v blízkosti ceny výrobku v súlade s časovým plánom stanoveným v článku 3 ods. 2 a 3. Štítok musí byť taký veľký, aby bol zreteľne viditeľný a čitateľný, pričom jeho veľkosť musí byť primeraná veľkosti uvedenej v prílohe III. Štítok sa môže zobrazovať použitím vnoreného zobrazenia a v takom prípade musí byť obrázok použitý na prístup k štítku v súlade so špecifikáciami stanovenými v bode 3 tejto prílohy. Ak sa použije vnorené zobrazenie, štítok sa musí zobraziť po prvom kliknutí myšou, ukázaní kurzorom myši alebo roztvorení obrázka ťuknutím na dotykovej obrazovke.

Obrázok použitý na prístup k štítku v prípade vnoreného zobrazenia musí:

a)	byť šípka vo farbe zodpovedajúcej triede energetickej účinnosti výrobku na štítku;

b)	označovať triedu energetickej účinnosti výrobku bielou farbou v rovnakej veľkosti písma, ako je veľkosť písma, ktorou je uvedená cena, ako aj

c)	mať jeden z týchto dvoch formátov:

V prípade vnoreného zobrazenia je postupnosť zobrazenia štítka na obrazovke takáto:

a)	obrázok uvedený v bode 3 tejto prílohy sa zobrazí na mechanizme zobrazovania v blízkosti ceny výrobku;

b)	obrázok má formu prepojenia na štítok;

c)	štítok sa zobrazí po kliknutí myšou, ukázaní kurzorom myši alebo roztvorení obrázka ťuknutím na dotykovej obrazovke;

d)	štítok sa zobrazí ako kontextové okno, nová karta, nová stránka alebo vložená obrazovka;

e)	na zväčšenie štítka na dotykovej obrazovke platia pravidlá daného zariadenia pre zväčšovanie na dotykovej obrazovke;

f)	zobrazenie štítka sa ukončí prostredníctvom možnosti „zatvoriť“ alebo iného štandardného mechanizmu zatvorenia;

g)	alternatívny text pre obrázok, ktorý sa zobrazí pri neúspešnom zobrazení štítka, obsahuje triedu energetickej účinnosti výrobku v rovnakej veľkosti písma, ktorou je uvedená cena.

Príslušný informačný list výrobku, ktorý dodávatelia sprístupňujú v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b), sa zobrazuje na mechanizme zobrazovania v blízkosti ceny výrobku. Informačný list výrobku musí byť taký veľký, aby bol zreteľne viditeľný a čitateľný. Informačný list výrobku sa môže zobrazovať použitím vnoreného zobrazenia a v takom prípade musí byť na odkaze použitom na prístup k informačnému listu výrobku zreteľne a čitateľne uvedené „Informačný list výrobku“. Ak sa použije vnorené zobrazenie, informačný list sa musí zobraziť po prvom kliknutí myšou, ukázaní kurzorom myši alebo roztvorení odkazu ťuknutím na dotykovej obrazovke.

PRÍLOHA VIII

Merania a výpočty

Špecifická spotreba energie (SEC) sa vypočíta pomocou tejto rovnice:

kde:

—	SEC je špecifická spotreba energie na vetranie na m2 vykurovanej podlahovej plochy obydlia alebo budovy [kWh/(m2.rok)],

—	ta je počet prevádzkových hodín ročne [h/rok],

—	pef je súčiniteľ primárnej energie pre výrobu a rozvod elektrickej energie [-],

—	qnet je čistý dopyt po miere vetrania na m2 vykurovanej podlahovej plochy [m3/h.m2],

—	MISC je súhrnný súčiniteľ všeobecnej typológie, ktorý zahŕňa súčinitele pre účinnosť vetrania, úniky v potrubí a dodatočné prenikanie [-],

—	CTRL je súčiniteľ ovládania vetrania [-],

—	x je exponent, ktorý zohľadňuje nelinearitu medzi úsporou tepelnej energie a elektriny v závislosti od vlastností motora a pohonu [-],

—	SPI je špecifický príkon [kW/(m3/h)],

—	th je celkový počet hodín vykurovacej sezóny [h],

—	ΔΤh je priemerný rozdiel medzi vnútornou (19 °C) a vonkajšou teplotou počas vykurovacej sezóny mínus korekcia 3 K pre slnečný a vnútorný zisk [K],

—	ηh je priemerná účinnosť vykurovania priestoru [-],

—	cair je špecifická tepelná kapacita vzduchu pri stálom tlaku a hustote [kWh/(m3 K)],

—	qref je referenčná miera prirodzeného vetrania na m2 vykurovanej podlahovej plochy [m3/h.m2],

—	ηt je tepelná účinnosť spätného získavania tepla [-],

—

Qdefr je ročná vykurovacia energia na m2 vykurovanej podlahovej plochy [kWh/m2.rok] na rozmrazenie, založená na vykurovaní s premenlivým elektrickým odporom.

kde:

—	tdefr je trvanie obdobia rozmrazovania, t. j. keď vonkajšia teplota je nižšia ako – 4 °C [h/rok] a

—	ΔΤdefr je priemerný rozdiel v K medzi vonkajšou teplotou a – 4 °C počas obdobia rozmrazovania.

Qdefr sa vzťahuje len na obojsmerné jednotky s rekuperačným tepelným výmenníkom; pre jednosmerné jednotky alebo jednotky s regeneračnými tepelnými výmenníkmi Qdefr = 0.

Špecifický príkon a ηt sú hodnoty odvodené zo skúšok a metód výpočtu.

Ďalšie parametre a ich predvolené hodnoty sú uvedené v tabuľke 1. Špecifická spotreba energie pre klasifikáciu štítka je založená na priemernom podnebí.

Ročná spotreba elektriny na 100 m2 podlahovej plochy (v kWh/rok elektriny ročne) a ročná úspora vykurovania, čo je ročná úspora spotreby energie na vykurovanie (v kWh spalného tepla paliva ročne) sa vypočítajú nasledujúcim spôsobom, pomocou definícií v bode 1 a predvolených hodnôt uvedených v tabuľke 1, pre každý typ podnebia (priemerné, teplé a studené):

;

Tabuľka 1

Parametre výpočtu špecifickej spotreby energie

Všeobecná typológia					MISC
Vetracie jednotky s potrubím					1,1
Vetracie jednotky bez potrubia					1,21
Ovládanie vetrania					CTRL
Manuálne ovládanie (bez dopytovo ovládaného vetrania)					1
Časové ovládanie (bez dopytovo ovládaného vetrania)					0,95
Centrálne dopytové ovládanie					0,85
Lokálne dopytové ovládanie					0,65
Motor a pohon					Hodnota x
Zap./vyp. a jedna rýchlosť					1
2 rýchlosti					1,2
3 rýchlosti					1,5
Premenlivá rýchlosť					2
Podnebie	th v h	ΔΤh v K	tdefr v h	ΔΤdefr v K	Qdefr (*1) v kWh/a.m2
Studené	6 552	14,5	1 003	5,2	5,82
Priemerné	5 112	9,5	168	2,4	0,45
Teplé	4 392	5	—	—	—
Predvolené hodnoty					Hodnota
Špecifická tepelná kapacita vzduchu, cair v kWh/(m3K)					0, 000344
Čistá požiadavka na vetranie na m2 vykurovanej podlahovej plochy, qnet v m3/h.m2					1,3
Referenčná miera prirodzeného vetrania na m2 vykurovanej podlahovej plochy, qref v m3/h.m2					2,2
Počet prevádzkových hodín ročne, ta v h					8 760
Súčiniteľ primárnej energie pre výrobu a rozvod elektrickej energie, pef					2,5
účinnosť vykurovania priestoru, ηh					75 %

(*1) Rozmrazovanie sa vzťahuje len obojsmerné vetracie jednotky s rekuperačným tepelným výmenníkom a vypočíta sa ako Qdefr = tdefr * Δtdefr * cair * qnet * pef. Pre jednosmerné zariadenia a zariadenia s regeneračným tepelným výmenníkom Qdefr = 0

PRÍLOHA IX

Postup overovania na účely dohľadu nad trhom

Na účely kontroly zhody s požiadavkami ustanovenými v prílohe II vykonajú orgány členských štátov skúšku jednej vetracej jednotky pre bytové priestory. Ak sa namerané hodnoty alebo hodnoty vypočítané na základe nameraných hodnôt nezhodujú s deklarovanými hodnotami výrobcu v zmysle článku 3, podľa odchýlok v tabuľke 1, merania sa uskutočnia na troch ďalších jednotkách.

Orgány členských štátov poskytnú výsledky skúšok a iné relevantné informácie orgánom iných členských štátov a Komisii do jedného mesiaca od prijatia rozhodnutia o nesúlade modelu.

Orgány členského štátu používajú metódy merania a výpočtov uvedené v prílohe VIII.

Tabuľka 1

Parameter	Odchýlky pri overovaní
Špecifický príkon (SPI)	Nameraná hodnota nesmie byť vyššia než 1,07-násobok maximálnej deklarovanej hodnoty.
Tepelná účinnosť vetracej jednotky pre bytové priestory	Nameraná hodnota nesmie byť nižšia než 0,93-násobok minimálnej deklarovanej hodnoty.
Hladina akustického výkonu	Nameraná hodnota nesmie byť vyššia než maximálna deklarovaná hodnota plus 2 dB.

Odchýlky pri overovaní stanovené v tejto prílohe sa vzťahujú iba na overovanie meraných parametrov zo strany orgánov členských štátov a dodávatelia ich nesmú využívať ako povolenú odchýlku na stanovenie hodnôt v technickej dokumentácii. Hodnoty a triedy na štítku alebo v (elektronickom) informačnom liste výrobku nesmú byť pre dodávateľa výhodnejšie než hodnoty uvedené v technickej dokumentácii.

25.11.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 337/46

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1255/2014

zo 17. júla 2014,

ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby prostredníctvom stanovenia obsahu ročných a záverečných správ o realizácii programov vrátane zoznamu spoločných ukazovateľov

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (1), a najmä na jeho článok 13 ods. 6,

keďže:

(1)	V nariadení (EÚ) č. 223/2014 sa vyžaduje, aby Komisia prijala delegované akty, ktorými sa dopĺňajú nepodstatné prvky s ohľadom na Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD).

(2)	V nariadení (EÚ) č. 223/2014 sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii predkladali ročné a záverečné správy obsahujúce informácie týkajúce sa realizácie operačných programov (OP) vrátane údajov týkajúcich sa spoločných a prípadne špecifických ukazovateľov programu.

(3)	S cieľom zabezpečiť primerané monitorovanie realizácie OP a ich príspevku k plneniu špecifických cieľov fondu FEAD by sa mali stanoviť ustanovenia týkajúce sa obsahu ročných a záverečných správ o realizácii, ako aj zoznam spoločných ukazovateľov, ktoré sa musia oznamovať.

(4)

Požiadavky stanovené v tomto nariadení by sa mali obmedziť na požiadavky, ktoré sú nevyhnutné, so zohľadnením ustanovení uvedených v nariadení (EÚ) č. 223/2014, ako aj so zohľadnením uplatniteľných právnych predpisov Únie o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (2).

(5)

S cieľom zohľadniť odlišnú povahu operácií podporovaných OP I a OP II a v súlade s rôznymi ustanoveniami, ktoré sa vzťahujú na každý OP, ako je stanovené v nariadení (EÚ) č. 223/2014, by sa mali v súvislosti s obsahom ročných a záverečných správ o realizácii, ako aj so zoznamom spoločných ukazovateľov, ktoré by mali byť uvedené pre každý OP, uplatňovať iné požiadavky. S cieľom zohľadniť osobitnú potrebu chrániť dôstojnosť jednotlivcov podporovanú FEAD a s cieľom znížiť administratívnu záťaž pre príjemcov na nevyhnutné minimum v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 223/2014 sa hodnoty určitých ukazovateľov určia skôr na základe odhadu vychádzajúceho z informácií, ktoré majú partnerské organizácie k dispozícii ako na základe informácií poskytnutých konečnými príjemcami.

S cieľom umožniť čo najrýchlejšie uplatňovanie opatrení stanovených v tomto nariadení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú ustanovenia, ktorými sa dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 223/2014 so zreteľom na obsah ročných a záverečných správ o realizácii vrátane zoznamu spoločných ukazovateľov.

Článok 2

Obsah ročných a záverečných správ o realizácii a zoznam ukazovateľov

[článok 13 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 223/2014]

1. V ročných a záverečných správach o realizácii sa uvádzajú tieto prvky:

a)	Informácie o realizácii programu na základe spoločných ukazovateľov pre čiastočne alebo úplne dokončené operácie.

b)	Informácie o opatreniach, ktoré zohľadňujú zásady stanovené v článku 5 ods. 6, článku 5 ods. 11, a kde je to vhodné, článku 5 ods. 13 nariadenia (EÚ) č. 223/2014, a posúdenie týchto opatrení.

Okrem informácií uvedených v prvom pododseku, ročné a záverečné správy o realizácii OP II poskytujú informácie o údajoch týkajúcich sa ukazovateľov špecifických pre jednotlivé programy a kvantifikovaných cieľových hodnôt a o zmenách ukazovateľov výsledkov, ako aj informácie o hodnotení pokroku pri dosahovaní špecifických cieľov operačného programu.

2. Ukazovatele uvedené v odseku 1 písm. a) sú vymenované v prílohe.

3. Okrem informácií uvedených v odseku 1 sa v záverečnej správe o realizácii a v roku 2017 a 2022 v ročnej správe o realizácii musia uviesť informácie o príspevku k dosiahnutiu osobitných a celkových cieľov FEAD uvedených v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 223/2014 a ich posúdenie.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 17. júla 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014, s. 1.

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

PRÍLOHA

SPOLOČNÉ UKAZOVATELE PRE OP I A OP II

Ukazovatele vstupov

1.	Celková suma oprávnených verejných výdavkov schválených v dokumentoch, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory operácií

Celková suma oprávnených verejných výdavkov, ktoré príjemcovia vynaložili a vyplatili pri vykonávaní operácií

Z ktorých, ak je to relevantné:

a)	Celková suma oprávnených verejných výdavkov, ktoré príjemcovia vynaložili a vyplatili pri vykonávaní operácií, ktoré sa týkajú poskytovania potravinovej pomoci

b)	Celková suma oprávnených verejných výdavkov, ktoré príjemcovia vynaložili a vyplatili pri vykonávaní operácií, ktoré sa týkajú poskytovania základnej materiálnej pomoci

3.	Celková suma oprávnených verejných výdavkov nahlásených Komisii

Tieto údaje sa vyjadrujú v eurách.

SPOLOČNÉ UKAZOVATELE PRE OP I

Ukazovatele výstupov pre distribuovanú potravinovú pomoc (1)

4.	Množstvo ovocia a zeleniny

5.	Množstvo mäsa, vajec, rýb, morských živočíchov

6.	Množstvo múky, chleba, zemiakov, ryže a iných škrobových výrobkov

7.	Množstvo cukru

8.	Množstvo mliečnych výrobkov

9.	Množstvo tukov, olejov

10.	Množstvo predpripravených potravín, iných potravín (ktoré nepatria do kategórií uvedených vyššie)

11.

Celkové množstvo distribuovanej potravinovej pomoci

Z toho:

a)	Podiel potravín, pri ktorých sa z OP zaplatila len preprava, distribúcia a skladovanie (v %)

b)	Podiel potravinových výrobkov spolufinancovaných FEAD na celkovom objeme potravín distribuovaných partnerskými organizáciami (v %) (2)

12.	Celkový počet distribuovaných jedál čiastočne alebo úplne financovaných z OP (3)

13.	Celkový počet distribuovaných potravinových balíčkov čiastočne alebo úplne financovaných z OP (4)

Ukazovatele výsledkov pre distribuovanú potravinovú pomoc (5)

14.

Celkový počet osôb prijímajúcich potravinovú pomoc

Z toho:

a)	Počet detí vo veku 15 rokov alebo menej

b)	Počet osôb vo veku 65 rokov alebo viac

c)	Počet žien

d)	Počet migrantov, účastníkov s cudzím pôvodom, príslušníkov menšín (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia)

e)	Počet osôb so zdravotným postihnutím

f)	Počet bezdomovcov

Ukazovatele výstupov pre distribuovanú základnú materiálnu pomoc

15.

Celková peňažná hodnota distribuovaného tovaru

Z toho:

a)	Celková peňažná hodnota tovaru pre deti

b)	Celková peňažná hodnota tovaru pre bezdomovcov

c)	Celková peňažná hodnota tovaru pre iné cieľové skupiny

16.

Zoznam najdôležitejších kategórií výrobkov distribuovaných deťom (6)

a)	Výbava pre novorodencov

b)	Školské tašky

c)	Písacie potreby, zošity, perá, výtvarné potreby a ostatné vybavenie potrebné v škole (okrem oblečenia)

d)	Športové vybavenie (športová obuv, trikot, plavky …)

e)	Oblečenie (zimný kabát, obuv, školská uniforma …)

f)	Iná kategória – upresniť

17.

Zoznam najdôležitejších kategórií výrobkov distribuovaných pre bezdomovcov (6)

a)	Spacie vaky/prikrývky

b)	Kuchynské vybavenie (hrnce, panvice, príbory …)

c)	Oblečenie (zimný kabát, obuv …)

d)	Domáca bielizeň (osušky, posteľná bielizeň)

e)	Hygienické výrobky (lekárnička, mydlo, zubná kefka, jednorazový holiaci strojček …)

f)	Iná kategória – upresniť

18.

Zoznam najdôležitejších kategórií tovaru distribuovaného pre iné cieľové skupiny (6)

a)	Kategórie, ktoré sa majú upresniť

Ukazovatele výsledkov pre distribuovanú základnú materiálnu pomoc (5)

19.

Celkový počet osôb prijímajúcich základnú materiálnu pomoc

Z toho:

a)	Počet detí vo veku 15 rokov alebo menej

b)	Počet osôb vo veku 65 rokov alebo viac

c)	Počet žien

d)	Počet migrantov, účastníkov s cudzím pôvodom, príslušníkov menšín (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia)

e)	Počet osôb so zdravotným postihnutím

f)	Počet bezdomovcov

SPOLOČNÉ UKAZOVATELE PRE OP II

Ukazovatele výstupov pre pomoc pri sociálnom začleňovaní

20.

Celkový počet osôb prijímajúcich pomoc pri sociálnom začleňovaní

Z toho:

a)	Počet detí vo veku 15 rokov alebo menej

b)	Počet osôb vo veku 65 rokov alebo viac

c)	Počet žien

d)	Počet migrantov, účastníkov s cudzím pôvodom, príslušníkov menšín (vrátane marginalizovaných komunít, ako sú napríklad Rómovia)

e)	Počet osôb so zdravotným postihnutím

f)	Počet bezdomovcov

Tieto údaje pre OP II sú osobnými údajmi podľa článku 7 smernice 95/46/ES. Ich spracovanie je potrebné kvôli súladu s právnymi záväzkami, ktorým podlieha kontrolór [článok 7 písm. c) smernice 95/46/ES]. Definíciu kontrolóra možno nájsť v článku 2 smernice 95/46/ES.

(1) Ukazovatele 4 až 11 zahŕňajú akúkoľvek formu týchto produktov, napr. čerstvé, konzervované a mrazené potraviny, a mali by byť vyjadrené v tonách.

(2) Hodnoty pre tento ukazovateľ sa stanovia na základe odhadu vychádzajúceho z informácií, ktoré majú partnerské organizácie k dispozícii.

(3) Definícia toho, čo sa má chápať ako jedlo, sa môže poskytnúť na úrovni partnerskej organizácie/prevádzky/riadiaceho orgánu. Hodnoty pre tento ukazovateľ sa stanovia posúdením zo strany partnerských organizácií.

(4) Definícia toho, čo sa má chápať ako potravinový balíček, sa môže poskytnúť na úrovni partnerskej organizácie/prevádzky/riadiaceho orgánu. Balíčky nemusia byť štandardizované, pokiaľ ide o veľkosť alebo obsah. Hodnoty pre tento ukazovateľ sa stanovia posúdením zo strany partnerských organizácií.

(5) Hodnoty pre tieto ukazovatele sa stanovia na základe odhadu vychádzajúceho z informácií, ktoré majú partnerské organizácie k dispozícii. Neočakáva sa a ani sa nevyžaduje, aby boli založené na informáciách od konečných príjemcov.

(6) Tento zoznam musí zahŕňať všetky príslušné kategórie, ktoré sa vzťahujú najmenej na 75 % distribuovaných výrobkov.

25.11.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 337/53

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1257/2014

z 24. novembra 2014,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 o hnojivách na účely prispôsobenia príloh I a IV

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (1), a najmä na jeho článok 31 ods. 1 a 3,

keďže:

(1)

Surové draselné soli sú materiály získavané z prírodných zdrojov prostredníctvom ťažby. Pre takéto prírodné produkty boli minimálne požiadavky na obsah živín uvedené v položke 1 tabuľky A.3 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 stanovené v súlade so všeobecne uznávanými priemyselnými postupmi. Keď však obsah draslíka v rude prirodzene klesá, výrobcovia čelia väčším ťažkostiam pri dodržiavaní súčasných limitov, čo ohrozuje plynulú dodávku hnojív získavaných zo surových draselných solí profesionálnymi poľnohospodármi. Preto by sa tieto limity mali mierne znížiť zmenou položky 1 v tabuľke A.3 uvedenej prílohy, aby mohli výrobcovia pokračovať v uvádzaní svojho výrobku na trh ako „hnojivo ES“. Táto zmena zohľadňuje skutočnosť, že tieto revidované, mierne nižšie limitné hodnoty tiež umožňujú účinné hnojenie, a preto sa to môže v súlade s článkom 31 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2003/2003 považovať za technický pokrok.

(2)	3,4–dimetyl-1H-pyrazol fosfát (ďalej len „DMPP“) je inhibítorovej nitrifikácie, ktorý je vhodný na použitie s bežnými dusíkatými hnojivami (tuhými alebo kvapalnými). DMPP znižuje riziko úniku dusíka do pôdy a do ovzdušia, a preto zvyšuje účinnosť využitia dusíka.

(3)	Reakčná zmes medzi N-butyl-fosfortriamidotioátom a N-propyl-fosfortriamidotioátom (ďalej len „NBPT/NPPT“) je inhibítorom ureázy. NBPT/NPPT znižuje riziko úniku dusíka vo forme emisií amoniaku po aplikácií hnojív s obsahom močoviny a teda zvyšuje účinnosť využitia dusíka.

(4)	S cieľom viac ich sprístupniť poľnohospodárom v Únii, by sa mali DMPP a NBPT/NPPT pridať do zoznamu povolených inhibítorov nitrifikácie a ureázy do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 v súlade s článkom 31 ods. 1 nariadenia (ES) č. 2003/2003.

(5)

Tuhé alebo kvapalné jednozložkové hnojivá s močovinovým formaldehydom spolu s hnojivami NPK, NP a NK s obsahom močovinového formaldehydu sú uvedené ako typy hnojiva v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003. Napriek tomu, že kondenzát močovinového formaldehydu sú stabilné v roztoku aj v suspenzii, kvapalné hnojivá NPK, NP a NK s obsahom močovinového formaldehydu ešte nie sú uvedené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 ako samostatný typ výrobku. Keďže záujem o uvádzanie kvapalných hnojív NPK, NP a NK s obsahom určitého množstva močovinového formaldehydu ako zdroja dusíka na trh stúpa, močovinový formaldehyd by mal byť pri príprave kvapalných hnojív NPK, NP a NK povolený. Do tabuľky C.2 prílohy I k príslušnému nariadeniu by sa teda malo zaradiť šesť nových označení typov.

(6)	Po zaradení DMPP a NBPT/NPPT do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 by sa mali do prílohy IV k uvedenému nariadeniu doplniť analytické metódy, ktoré sa majú používať na účely oficiálnej kontroly príslušných hnojív.

(7)	Nariadenie (ES) č. 2003/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

S cieľom zaistiť, aby Európsky výbor pre normalizáciu zverejnil analytickú metódu pre NBPT/NPPT, ktorá sa v súčasnosti overuje, pred zaradením NBPT/NPPT do prílohy I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 a nové analytické metódy pre uvedený typ hnojiva do prílohy IV k uvedenému nariadeniu, uplatňovanie týchto zmien by sa malo odložiť.

(9)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 32 nariadenia (ES) č. 2003/2003,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny

Nariadenie (ES) č. 2003/2003 sa mení takto:

1.	Príloha I sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

2.	Príloha IV sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Príloha I bod 4 a príloha II bod 2 sa uplatňujú od 1. januára 2016.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 24. novembra 2014

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 304, 21.11.2003, s. 1.

PRÍLOHA I

Príloha I k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 sa mení takto:

V tabuľke A.3 sa položka 1 v tabuľke nahrádza takto:

„1

Surová draselná soľ

Výrobok získavaný zo surových draselných solí

9 % K2O

Draslík vyjadrený ako vo vode rozpustný K2O

2 % MgO

Horčík vo forme vo vode rozpustných solí, vyjadrený ako oxid horečnatý

Môžu sa doplniť bežné obchodné názvy

Vo vode rozpustný oxid draselný

Vo vode rozpustný oxid horečnatý

Celkový oxid sodný

Obsah chloridu sa musí uviesť“

Tabuľka C.2 sa mení takto:

Položky C.2.2 až C.2.8 sa nahrádzajú takto:

„C.2.2

Označenie typu:

Hnojivo NPK – roztok s obsahom močovinového formaldehydu

Údaje o metóde výroby:

Výrobok získaný chemickou cestou alebo rozpustením vo vode, v stabilnej forme pri atmosferickom tlaku bez pridania organických živín živočíšneho alebo rastlinného pôvodu a s obsahom močovinového formaldehydu

Minimálny obsah živín (v hmotnostných percentách) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový 15 % (N + P2O5 + K2O)

—

Pre jednotlivé živiny:

—	5 % N, minimálne 25 % deklarovaného obsahu celkového obsahu dusíka musí byť vyprodukovaného z dusíkovej formy (5)

—

3 % P2O5

—

3 % K2O

Maximálny obsah biuretu: (močovinový N + močovinový formaldehyd N) × 0,026

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Celkový dusík

2.	Dusičnanový dusík

3.	Amoniakálny dusík

4.	Močovinový dusík

5.	Dusík z močovinového formaldehydu

Vo vode rozpustný P2O5

Vo vode rozpustný K2O

1.	Celkový dusík

2.	Ak akákoľvek forma dusíka 2, 3 a 4 predstavuje minimálne 1 % hmotnosti, musí sa tento údaj uviesť

3.	Dusík z močovinového formaldehydu

4.	Ak je obsah biuretu menej ako 0,2 %, môže byť doplnený údaj ‚nízky obsah biuretu‘:

Vo vode rozpustný P2O5

1.	Vo vode rozpustný oxid draselný

2.	Údaj ‚nízky obsah chloridu‘ sa môže použiť len vtedy, ak obsah Cl nepresahuje 2 %

3.	Obsah chloridu sa môže uviesť

C.2.3

Označenie typu:

NPK hnojivo – suspenzia

Údaje o metóde výroby:

Výrobok v tekutej forme, v ktorom sú živiny vyprodukované z látok vo vodnej suspenzii aj z látok v roztoku, bez pridania organických živín živočíšneho alebo rastlinného pôvodu

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový: 20 %, (N + P2O5 + K2O)

—	Pre jednotlivé živiny: 3 % N, 4 % P2O5, 4 % K2O

—	Maximálny obsah biuretu: močovinový N × 0,026

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Iné požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Celkový dusík

2.	Dusičnanový dusík

3.	Amoniakálny dusík

4.	Močovinový dusík

1.	Vo vode rozpustný P2O5

2.	P2O5 rozpustný v neutrálnom citrane amónnom

3.	P2O5 rozpustný v neutrálnom citrane amónnom a vode

Vo vode rozpustný K2O

1.	Celkový dusík

2.	Ak akákoľvek forma dusíka 2, 3 a 4 predstavuje minimálne 1 % hmotnosti, musí sa tento údaj uviesť

3.	Ak je obsah biuretu menej ako 0,2 %, môže byť doplnený údaj ‚nízky obsah biuretu‘

Hnojivá nesmú obsahovať: Thomasovu múčku. fosforečňan hlinito-vápenatý, vápenaté fosfáty, čiastočne rozpustené fosfáty alebo skalné fosfáty.

1.	Ak je obsah vo vode rozpustného P2O5 menej ako 2 %, uvádza sa iba rozpustnosť 2

2.	Ak je obsah vo vode rozpustného P2O5 aspoň 2 %, uvádza sa rozpustnosť 3 a obsah vo vode rozpustného P2O5

1.	Vo vode rozpustný oxid draselný

2.	Údaj ‚nízky obsah chloridu‘ môže byť doplnený, iba ak obsah Cl nepresahuje 2 %

3.	Obsah chloridu sa môže uviesť

C.2.4

Označenie typu:

NPK hnojivo – suspenzia s obsahom močovinového formaldehydu

Údaje o metóde výroby:

Výrobok v tekutej forme, v ktorom sú živiny vyprodukované z látok vo vodnej suspenzii aj z látok v roztoku bez pridania organických živín živočíšneho alebo rastlinného pôvodu s obsahom močovinového formaldehydu

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový 20 % (N + P2O5 + K2O)

—

Pre jednotlivé živiny:

—	5 % N, minimálne 25 % deklarovaného obsahu celkového obsahu dusíka musí byť vyprodukovaného z dusíkovej formy (5) Minimálne 3/5 deklarovaného obsahu dusíka (5) musia byť rozpustné v teplej vode

—

4 % P2O5

—

4 % K2O

Maximálny obsah biuretu: (močovinový N + močovinový formaldehyd N) × 0,026

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Celkový dusík

2.	Dusičnanový dusík

3.	Amoniakálny dusík

4.	Močovinový dusík

5.	Dusík z močovinového formaldehydu

1.	Vo vode rozpustný P2O5

2.	P2O5 rozpustný v neutrálnom citrane amónnom

3.	P2O5 rozpustný v neutrálnom citrane amónnom a vode

Vo vode rozpustný K2O

1.	Celkový dusík

2.	Ak akákoľvek forma dusíka 2, 3 a 4 predstavuje minimálne 1 % hmotnosti, musí sa tento údaj uviesť

3.	Dusík z močovinového formaldehydu

4.	Ak je obsah biuretu menej ako 0,2 %, môže byť doplnený údaj ‚nízky obsah biuretu‘

Hnojivá nesmú obsahovať: Thomasovu múčku. fosforečňan hlinito-vápenatý, vápenaté fosfáty, čiastočne rozpustené fosfáty alebo kamenné fosfáty

1.	Ak je obsah vo vode rozpustného P2O5 menej ako 2 %, uvádza sa iba rozpustnosť 2

2.	Ak je obsah vo vode rozpustného P2O5 aspoň 2 %, uvádza sa rozpustnosť 3 a obsah vo vode rozpustného P2O5

1.	Vo vode rozpustný oxid draselný

2.	Údaj ‚nízky obsah chloridu‘ sa môže použiť len vtedy, ak obsah Cl nepresahuje 2 %

3.	Obsah chloridu sa môže uviesť

C.2.5

Označenie typu:

Hnojivo NP – roztok

Údaje o metóde výroby:

Výrobok získaný chemickou cestou a rozpustením vo vode, v stabilnej forme pri atmosferickom tlaku bez pridania organických živín živočíšneho alebo rastlinného pôvodu

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový: 18 %, (N + P2O5)

—	Pre jednotlivé živiny: 3 % N, 5 % P2O5

—	Maximálny obsah biuretu: močovinový N × 0,026

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Celkový dusík

2.	Dusičnanový dusík

3.	Amoniakálny dusík

4.	Močovinový dusík

Vo vode rozpustný P2O5

1.	Celkový dusík

2.	Ak akákoľvek forma dusíka 2, 3 a 4 predstavuje minimálne 1 % hmotnosti, musí sa tento údaj uviesť

3.	Ak je obsah biuretu menej ako 0,2 %, môže byť doplnený údaj ‚nízky obsah biuretu‘

Vo vode rozpustný P2O5

C.2.6

Označenie typu:

Hnojiva NP – roztok s obsahom močovinového formaldehydu

Údaje o metóde výroby:

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový 18 % (N + P2O5)

—

Pre jednotlivé živiny:

—	5 % N, minimálne 25 % deklarovaného obsahu celkového obsahu dusíka musí byť vyprodukovaného z dusíkovej formy (5)

—

5 % P2O5

Maximálny obsah biuretu: (močovinový N + močovinový formaldehyd N) × 0,026

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Celkový dusík

2.	Dusičnanový dusík

3.	Amoniakálny dusík

4.	Močovinový dusík

5.	Dusík z močovinového formaldehydu

Vo vode rozpustný P2O5

1.	Celkový dusík

2.	Ak akákoľvek forma dusíka 2, 3 a 4 predstavuje minimálne 1 % hmotnosti, musí sa tento údaj uviesť

3.	Dusík z močovinového formaldehydu

4.	Ak je obsah biuretu menej ako 0,2 %, môže byť doplnený údaj ‚nízky obsah biuretu‘

Vo vode rozpustný P2O5

C.2.7

Označenie typu:

Hnojivo NP – suspenzia

Údaje o metóde výroby:

Výrobok v tekutej forme, v ktorom sú živiny vyprodukované z látok vo vodnej suspenzii aj z látok v roztoku bez pridania organických živín živočíšneho alebo rastlinného pôvodu

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový: 18 %, (N + P2O5)

—	Pre jednotlivé živiny: 3 % N, 5 % P2O5

—	Maximálny obsah biuretu: močovinový N × 0,026

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Celkový dusík

2.	Dusičnanový dusík

3.	Amoniakálny dusík

4.	Močovinový dusík

1.	Vo vode rozpustný P2O5

2.	P2O5 rozpustný v neutrálnom citrane amónnom

3.	P2O5 rozpustný v neutrálnom citrane amónnom a vode

1.	Celkový dusík

2.	Ak akákoľvek forma dusíka 2., 3. a 4. predstavuje minimálne 1 % hmotnosti, musí sa tento údaj uviesť

3.	Ak je obsah biuretu menej ako 0,2 %, môže byť doplnený údaj ‚nízky obsah biuretu‘

Hnojivá nemôžu obsahovať: Thomasovu múčku. fosforečňan hlinito-vápenatý, vápenaté fosfáty, čiastočne rozpustený fosfát alebo kamenné fosfáty

1.	Ak je obsah vo vode rozpustného P2O5 menej ako 2 %, uvádza sa iba rozpustnosť 2

2.	Ak je obsah vo vode rozpustného P2O5 aspoň 2 %, uvádza sa rozpustnosť 3 a musí sa uviesť obsah vo vode rozpustného P2O5

C.2.8

Označenie typu:

Hnojivo NP – suspenzia s obsahom močovinového formaldehydu

Údaje o metóde výroby:

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový 18 % (N + P2O5)

—

Pre jednotlivé živiny:

—	5 % N, minimálne 25 % deklarovaného obsahu celkového obsahu dusíka musí byť vyprodukovaného z dusíkovej formy 5. Minimálne 3/5 deklarovaného obsahu dusíka (5) musia byť rozpustné v teplej vode

—

5 % P2O5

Maximálny obsah biuretu: (močovinový N + močovinový formaldehyd N) × 0,026

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Celkový dusík

2.	Dusičnanový dusík

3.	Amoniakálny dusík

4.	Močovinový dusík

5.	Dusík z močovinového formaldehydu

1.	Vo vode rozpustný P2O5

2.	P2O5 rozpustný v neutrálnom citrane amónnom

3.	P2O5 rozpustný v neutrálnom citrane amónnom a vode

1.	Celkový dusík

2.	Ak akákoľvek forma dusíka 2., 3., 4. predstavuje minimálne 1 % hmotnosti, musí sa tento údaj uviesť

3.	Dusík z močovinového formaldehydu

4.	Ak je obsah biuretu menej ako 0,2 %, môže byť doplnený údaj ‚nízky obsah biuretu‘

Hnojivá nesmú obsahovať: Thomasovu múčku. fosforečňan hlinito-vápenatý, vápenaté fosfáty, čiastočne rozpustené fosfáty alebo kamenné fosfáty

1.	Ak je obsah vo vode rozpustného P2O5 menej ako 2 %, uvádza sa iba rozpustnosť 2.

2.	Ak je obsah vo vode rozpustného P2O5 aspoň 2 %, uvádza sa rozpustnosť 3 a obsah vo vode rozpustného P2O5“

Dopĺňajú sa tieto položky C.2.9 až C.2.14:

„C.2.9

Označenie typu:

Hnojivo NK – roztok

Údaje o metóde výroby:

Výrobok získaný chemickou cestou a rozpustením vo vode, v stabilnej forme pri atmosferickom tlaku bez pridania organických živín živočíšneho alebo rastlinného pôvodu

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový: 15 % (N + K2O)

—	Jednotlivé živiny: 3 % N, 5 % K2O

—	Maximálny obsah biuretu: močovinový N × 0,026

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Celkový dusík

2.	Dusičnanový dusík

3.	Amoniakálny dusík

4.	Močovinový dusík

Vo vode rozpustný K2O

1.	Celkový dusík

2.	Ak akákoľvek forma dusíka 2., 3. a 4. predstavuje minimálne 1 % hmotnosti, musí sa tento údaj uviesť

3.	Ak je obsah biuretu menej ako 0,2 %, môže byť doplnený údaj ‚nízky obsah biuretu‘

1.	Vo vode rozpustný oxid draselný

2.	Údaj ‚nízky obsah chloridu‘ sa môže použiť len vtedy, ak obsah Cl nepresahuje 2 %

3.	Obsah chloridu sa môže uviesť

C.2.10

Označenie typu:

Hnojivo NK – roztok s obsahom močovinového formaldehydu

Údaje o metóde výroby:

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový 15 % (N + K2O)

—

Pre jednotlivé živiny:

—	5 % N, minimálne 25 % deklarovaného obsahu celkového obsahu dusíka musí byť vyprodukovaného z dusíkovej formy 5.

—

5 % K2O

Maximálny obsah biuretu: (močovinový N + močovinový formaldehyd N) × 0,026

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Celkový dusík

2.	Dusičnanový dusík

3.	Amoniakálny dusík

4.	Močovinový dusík

5.	Dusík z močovinového formaldehydu

Vo vode rozpustný K2O

1.	Celkový dusík

2.	Ak akákoľvek forma dusíka 2, 3 a 4 predstavuje minimálne 1 % hmotnosti, musí sa tento údaj uviesť

3.	Dusík z močovinového formaldehydu

4.	Ak je obsah biuretu menej ako 0,2 %, môže byť doplnený údaj ‚nízky obsah biuretu‘

1.	Vo vode rozpustný oxid draselný

2.	Údaj ‚nízky obsah chloridu‘ môže byť doplnený, iba ak obsah Cl nepresahuje 2 %

3.	Obsah chloridu sa môže uviesť

C.2.11

Označenie typu:

Hnojivo NK – suspenzia

Údaje o metóde výroby:

Výrobok v tekutej forme, v ktorom sú živiny vyprodukované z látok vo vodnej suspenzii aj z látok v roztoku bez pridania organických živín živočíšneho alebo rastlinného pôvodu

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový: 18 % (N + K2O)

—	Pre jednotlivé živiny: 3 % N, 5 % K2O

—	Maximálny obsah biuretu: močovinový N × 0,026

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Celkový dusík

2.	Dusičnanový dusík

3.	Amoniakálny dusík

4.	Močovinový dusík

Vo vode rozpustný K2O

1.	Celkový dusík

2.	Ak akákoľvek forma dusíka 2, 3 a 4 predstavuje minimálne 1 % hmotnosti, musí sa tento údaj uviesť

3.	Ak je obsah biuretu menej ako 0,2 %, môže byť doplnený údaj ‚nízky obsah biuretu‘

1.	Vo vode rozpustný oxid draselný

2.	Údaj ‚nízky obsah chloridu‘ môže byť doplnený, iba ak obsah Cl nepresahuje 2 %

3.	Obsah chloridu sa môže uviesť

C.2.12

Označenie typu:

Suspenzia hnojiva NK s obsahom močovinového formaldehydu

Údaje o metóde výroby:

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový 18 %(N + K2O)

—

Pre jednotlivé živiny:

—	5 % N, minimálne 25 % deklarovaného obsahu celkového obsahu dusíka musí byť vyprodukovaného z dusíkovej formy 5. Minimálne 3/5 deklarovaného obsahu dusíka (5) musia byť rozpustné v teplej vode

—

5 % K2O

Maximálny obsah biuretu: (močovinový N + močovinový formaldehyd N) × 0,026

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Celkový dusík

2.	Dusičnanový dusík

3.	Amoniakálny dusík

4.	Močovinový dusík

5.	Dusík z močovinového formaldehydu

Vo vode rozpustný K2O

1.	Celkový dusík

2.	Ak akákoľvek forma dusíka 2, 3 a 4 predstavuje minimálne 1 % hmotnosti, musí sa tento údaj uviesť

3.	Dusík z močovinového formaldehydu

4.	Ak je obsah biuretu menej ako 0,2 %, môže byť doplnený údaj ‚nízky obsah biuretu‘

1.	Vo vode rozpustný oxid draselný

2.	Údaj ‚nízky obsah chloridu‘ môže byť doplnený, iba ak obsah Cl nepresahuje 2 %

3.	Obsah chloridu sa môže uviesť

C.2.13

Označenie typu:

Roztok hnojiva PK

Údaje o metóde výroby:

Výrobok získaný chemickou cestou alebo rozpustením vo vode bez pridania organických živín živočíšneho alebo rastlinného pôvodu

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový: 18 % (P2O5 + K2O)

—	Pre jednotlivé živiny: 5 % P2O5, 5 % K2O

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

Vo vode rozpustný P2O5

Vo vode rozpustný K2O

Vo vode rozpustný P2O5

1.	Vo vode rozpustný oxid draselný

2.	Údaj ‚nízky obsah chloridu‘ môže byť doplnený, iba ak obsah Cl nepresahuje 2 %

3.	Obsah chloridu sa môže uviesť

C.2.14

Označenie typu:

Suspenzia hnojiva PK

Údaje o metóde výroby:

Výrobok v tekutej forme, v ktorom sú živiny vyprodukované z látok vo vodnej suspenzii aj z látok v roztoku bez pridania organických živín živočíšneho alebo rastlinného pôvodu

Minimálny obsah živín (hmotnostná koncentrácia) a ďalšie požiadavky:

—	Celkový: 18 % (P2O5 + K2O)

—	Pre jednotlivé živiny: 5 % P2O5, 5 % K2O

Formy, rozpustnosť a obsah živín sa majú uvádzať podľa stĺpcov 4, 5 a 6 – Veľkosť častíc

Údaje pre identifikáciu hnojív – Ďalšie požiadavky

P2O5

K2O

P2O5

K2O

1.	Vo vode rozpustný P2O5

2.	P2O5 rozpustný v neutrálnom citrane amónnom

3.	P2O5 rozpustný v neutrálnom citrane amónnom a vode

Vo vode rozpustný K2O

Hnojivá nesmú obsahovať: Thomasovu múčku. fosforečňan hlinito-vápenatý, vápenaté fosfáty, čiastočne rozpustené fosfáty alebo kamenné fosfáty

1.	Ak je obsah vo vode rozpustného P2O5 menej ako 2 %, musí sa uviesť iba rozpustnosť 2

2.	Ak je obsah vo vode rozpustného P2O5 aspoň 2 %, uvádza sa rozpustnosť 3 a obsah vo vode rozpustného P2O5

1.	Vo vode rozpustný oxid draselný

2.	Údaj ‚nízky obsah chloridu‘ sa môže použiť len vtedy, ak obsah Cl nepresahuje 2 %

3.	Obsah chloridu sa môže uviesť“

V tabuľke F.1 sa dopĺňa táto položka 4:

„4

3,4-dimetyl-1H-pyrazol fosfát (DMPP)

č. EC 424-640-9

Minimálne: 0,8

Maximálne: 1,6“

V tabuľke F.2 sa dopĺňa táto položka 3:

„3

Reakčná zmes N-butyl-fosfortriamidotioátu (NBPT) a N-propyl-fosfortriamidotioátu (NPPT) [pomer 3: 1 (1)]

č. EC 700-457-2

Minimálne: 0,02

Maximálne: 0,3“

(1) Tolerancia dávky N-propyl-fosfortriamidotioátu (NPPT): 20 %.

PRÍLOHA II

V prílohe IV oddiel B k nariadeniu (ES) č. 2003/2003 sa dopĺňajú tieto metódy:

„Metóda 12.6

Stanovenie DMPP

EN 16328: Priemyselné hnojivá – Stanovenie 3,4-dimetyl-1H-pyrazol fosfátu (DMPP) – Metóda vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie (HPLC)

Táto analytická metóda bola podrobená kruhovému testu.

Metóda 12.7

Stanovenie NBPT/NPPT

EN 16651: Priemyselné hnojivá – Stanovenie N-(n-butyl)triamid kyseliny tiofosforečnej (NBPT) a N-(n-propyl)triamid kyseliny tiofosforečnej (NPPT) – Metóda vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie (HPLC)

Táto analytická metóda bola podrobená kruhovému testu.“

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 337

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 57 25. novembra 2014

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1252/2014 z 28. mája 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES, pokiaľ ide o zásady a usmernenia vzťahujúce sa na správnu výrobnú prax pre účinné látky do liekov na humánne použitie ( 1 )	1
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1253/2014 zo 7. júla 2014, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o ekodizajn vetracích jednotiek ( 1 )	8
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1254/2014 z 11. júla 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ, pokiaľ ide o označovanie vetracích jednotiek pre bytové priestory energetickými štítkami ( 1 )	27
	*	Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1255/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby prostredníctvom stanovenia obsahu ročných a záverečných správ o realizácii programov vrátane zoznamu spoločných ukazovateľov	46
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1256/2014 z 21. novembra 2014, ktorým sa plavidlám plaviacim sa pod vlajkou Holandska zakazuje lov rajovitých vo vodách Únie zón IIa a IV	51
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1257/2014 z 24. novembra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 o hnojivách na účely prispôsobenia príloh I a IV ( 1 )	53
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1258/2014 z 24. novembra 2014, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	66

Číslo	74/TQ43
Členský štát	Holandsko
Populácia	SRX/2AC4-C
Druh	rajovité (Rajiformes)
Zóna	vody Únie zón IIa a IV
Zákaz platný od	10.11.2014

(EUR/100 kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	AL	66,6
	IL	45,2
	MA	77,1
	ZZ	63,0
0707 00 05	AL	91,9
	JO	203,0
	TR	135,5
	ZZ	143,5
0709 93 10	MA	35,1
	TR	125,7
	ZZ	80,4
0805 20 10	MA	76,2
0805 20 10	ZZ	76,2
0805 20 30 , 0805 20 50 , 0805 20 70 , 0805 20 90	CN	59,1
	PE	74,4
	TR	72,6
	ZZ	68,7
0805 50 10	TR	77,9
0805 50 10	ZZ	77,9
0808 10 80	AU	203,7
	BR	51,7
	CA	133,4
	CL	82,8
	NZ	96,9
	US	93,2
	ZA	147,3
	ZZ	115,6
0808 30 90	CN	82,7
	US	201,1
	ZZ	141,9