21.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 246/1

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala 29. novembra 2013 antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii (ďalej len „príslušná krajina“) do Únie. Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

V ten istý deň oznámila Komisia začatie preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „základné nariadenie“) týkajúce sa konečných antidumpingových opatrení na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“) v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie  (3).

(3)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 16. októbra 2013 podala spoločnosť Ajinomoto Foods Europe S.A.S. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorá je jediným výrobcom glutamanu sodného v Únii a predstavuje tak 100 % celkovej výroby glutamanu sodného v Únii. Podnet obsahoval dôkazy prima facie o dumpingu a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(4)

Komisia v oznámení o začatí konania vyzvala všetky zainteresované strany, aby ju kontaktovali s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Okrem toho Komisia o začatí prešetrovania oficiálne informovala navrhovateľa, známych vyvážajúcich výrobcov a indonézske orgány, známych dovozcov, dodávateľov, používateľov a obchodníkov, o ktorých je známe, že sa ich táto záležitosť týka, a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(5)

Zainteresované strany dostali možnosť vyjadriť svoje pripomienky k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie Komisiu a/alebo úradníka pre vypočutie z Generálneho riaditeľstva (ďalej len „GR“) pre obchod.

(6)

Zainteresované strany takisto dostali príležitosť písomne vyjadriť svoj názor a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody, na základe ktorých by mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(7)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine a neprepojených dovozcov zapojených do tohto prešetrovania a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci predpísaných lehôt Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že sa rozhodla obmedziť počet prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov na primeraný počet výberom vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia (tento proces sa nazýva aj „výber vzorky“).

(8)

Komisia požiadala všetkých neprepojených dovozcov, aby sa prihlásili a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania, aby sa rozhodla, či je výber vzorky potrebný, a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpila.

(9)

Štrnásť neprepojených dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorky troch, pričom kritériom bol najväčší objem dovozu do Únie a geografické umiestnenie v Únii. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia bol výber vzorky konzultovaný so všetkými známymi dovozcami. Neboli vznesené žiadne pripomienky.

(10)

Následne, iba jedna z troch spoločností vybraných do vzorky spolupracovala tak, že predložila vyplnený dotazník.

(11)

Aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov, aby sa prihlásili a poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania.

(12)

Štyria vyvážajúci výrobcovia v príslušnej krajine poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do vzorky. Komisia vzhľadom na nízky počet vyvážajúcich výrobcov rozhodla, že výber vzorky nie je potrebný.

(13)

Komisia rozoslala dotazníky zmienenému jedinému výrobcovi z Únie, štyrom vyvážajúcim výrobcom vybraným do vzorky, trom neprepojeným dovozcom vybraným do vzorky a tridsiatim trom zisteným používateľom v Únii.

(14)

Vyplnené dotazníky boli Komisii doručené od uvedeného jediného výrobcu z Únie, jedného z troch neprepojených dovozcov, ktorí boli vybraní do vzorky, jedného obchodníka, troch zo štyroch známych vyvážajúcich výrobcov a piatich používateľov.

(15)

Prešetrovaním sa zistilo, že nespolupracujúci vyvážajúci výrobca, ktorý bol vybraný do vzorky, je prepojený s iným vyvážajúcim výrobcom, ktorý bol vybraný do vzorky, ktorý spolupracoval a zaslal vyplnený dotazník.

(16)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobca uvedený v odôvodnení 15 vyhlásil, že by nemal byť považovaný za subjekt prepojený s nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, pretože žiadna zo spoločností nemá vplyv na rozhodovanie tej druhej spoločnosti. Spolupracujúci vyvážajúci výrobca okrem toho uviedol, že nespolupracujúceho výrobcu nemôže k vyplneniu dotazníka nútiť. Prešetrovaním sa zistilo, že obe spoločnosti sú vo vlastníctve tých istých akcionárov. Preto sa považovali za prepojené v zmysle článku 143 ods. 1 písm. d) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (4) o vykonávaní Colného kódexu Spoločenstva (ďalej len „colný kódex“).

(17)

Tretí spolupracujúci vyvážajúci výrobca vyhlásil, že v Indonézii je ešte jeden výrobca príslušného výrobku, ktorý je súčasťou skupiny uvedenej v odôvodnení 16 a ktorý sa však neprihlásil. Aj keď takýto výrobca nepochybne existuje, prešetrovanie neprinieslo na základe údajov Eurostatu a ďalších dostupných zdrojov žiadne dôkazy o tom, že by (tento výrobca) vyvážal počas príslušného obdobia do Únie. Táto spoločnosť preto nebola vyzvaná, aby sa prihlásila alebo poskytla informácie požadované v dotazníkoch určených vyvážajúcim výrobcom. Všetkým výrobcom v príslušnej krajine, ktorí nespolupracovali, bolo okrem toho uložené zostatkové clo, ako sa uvádza v odôvodnení 48. Toto zostatkové clo má právny základ v článku 18 základného nariadenia a je uplatniteľné na „všetky ostatné spoločnosti“.

(18)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie.

(19)

Overovacie návštevy sa podľa článku 16 základného nariadenia vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(20)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2012 do 30. septembra 2013 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2010 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“) (5).

(21)

Príslušný výrobok je glutaman sodný (ďalej len „MSG“) s pôvodom v Indonézii, v súčasnosti zaradený pod číselný znak KN ex 2922 42 00 (ďalej len „príslušný výrobok“). Glutaman sodný je prídavnou látkou, ktorá sa používa najmä ako látka na zvýraznenie chuti v polievkach, bujónoch, rybacích a mäsových jedlách, v zmesiach korenín a v hotových jedlách. Vyrába sa vo forme bielych kryštálov bez zápachu v rôznych veľkostiach. Glutaman sodný sa používa aj v chemickom priemysle v „nepotravinárskych“ výrobkoch, ako sú napríklad detergenty.

(22)

Vyrába sa najmä fermentáciou cukru z rôznych zdrojov (z kukuričného škrobu, tapiokového škrobu, cukrového sirupu, melasy z cukrovej trstiny a cukrovej repy).

(23)

Z prešetrovania vyplynulo, že príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Indonézie a výrobok vyrábaný výrobným odvetvím Únie a predávaný v Únii majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti, ako aj základné využitie.

(24)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že v kvalite glutamanu sodného vyrábaného v Indonézii a glutamanu sodného vyrábaného v Únii je významný rozdiel. Tvrdilo sa, že vzhľadom na tento rozdiel v kvalite nie je glutaman sodný vyrábaný a predávaný výrobným odvetvím Únie na trhu Únie zameniteľný s glutamanom sodným dovážaným z Indonézie, a preto by sa nemali považovať za podobné. Toto tvrdenie zostáva neopodstatnené a je v rozpore so zisteniami prešetrovania, ktoré ukázalo, že v kvalite glutamanu sodného vyrábaného v Indonézii a glutamanu sodného vyrábaného v Únii neexistuje žiadny rozdiel. Niekoľko užívateľov skutočne kupovalo glutaman sodný od výrobného odvetvia Únie aj od Indonézie a používalo ho v rovnakých alebo podobných výrobkoch. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(25)

Na základe uvedených skutočností sa preto príslušný výrobok, výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu Indonézie, a výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie v tomto štádiu považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(26)

Komisia najprv preskúmala, či bol celkový objem predaja na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu sa považuje za reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu pripadajúci na vyvážajúceho výrobcu predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja v priebehu obdobia prešetrovania do Únie. Na základe toho kritéria bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(27)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie.

(28)

Komisia potom preskúmala, či bol predaj na domácom trhu v prípade každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého druhu výrobku je reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja daného druhu výrobku nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku do Únie. Komisia konštatovala, že predaj spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Indonézii sa na indonézskom trhu realizoval v reprezentatívnych množstvách v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie tými istými vyvážajúcimi výrobcami.

(29)

Komisia následne skúmala, či by bolo možné považovať predaj jednotlivých vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu za predaj realizovaný v bežnom obchode podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Toto skúmanie sa realizovalo tak, že sa stanovil podiel ziskového predaja každého druhu výrobku nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania na domácom trhu.

(30)

Normálna hodnota je založená na skutočnej domácej cene jednotlivých druhov výrobkov, bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(31)

V tomto prípade bol predaj všetkých vyvážajúcich výrobcov na domácom trhu ziskový a vážená priemerná predajná cena bola vyššia ako výrobné náklady v prípade všetkých druhov výrobkov. V prípade všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa preto normálna hodnota vypočítala ako vážený priemer cien všetkého predaja na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(32)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností so sídlom v Únii aj mimo nej.

(33)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážali príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe vývozných cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(34)

Ak vyvážajúci výrobcovia vyvážali príslušný výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností, vývozná cena sa stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. V tomto prípade sa vykonali úpravy vzhľadom na dosiahnutý zisk (pozri odôvodnenie 35) a na všetky náklady vykázané v období medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov.

(35)

V tejto súvislosti nebolo možné použiť ziskové rozpätie dosiahnuté prepojenými spoločnosťami, pretože nebolo považované za spoľahlivé. Jeden neprepojený dovozca spolupracoval, ale informácie o jeho ziskovosti mali dôverný charakter a nebolo možné ich sprístupniť iným tretím stranám. Z tohto dôvodu a takisto z dôvodu nedostatku ďalších informácií bolo na účely stanovenia vývoznej ceny použité ziskové rozpätie 5 %. Toto rozpätie sa považovalo za primerané, keďže bolo použité aj v predchádzajúcom konaní týkajúcom sa iného chemického výrobku vyrábaného podobným výrobným odvetvím (6).

(36)

Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že vývozné ceny, ktoré účtovali svojim prvým prepojeným zákazníkom, zodpovedali trhovým cenám a že stanovenie výšky vývoznej ceny by sa preto malo zakladať skôr na predajnej cene, ktorú vyvážajúci výrobca z Indonézie účtuje prvému prepojenému zákazníkovi, ako na vytvorenej vývoznej cene. Argumentovali tým, že výška ich predajných cien účtovaných prvému prepojenému zákazníkovi bola na rovnakej úrovni ako výška cien účtovaných neprepojeným zákazníkom v Únii.

(37)

Prešetrovaním sa zistilo, že napriek podobnosti týchto cenových úrovní nedosahovali transferové ceny medzi prepojenými spoločnosťami výšku, ktorá by prepojeným dovozcom umožňovala vytvárať v Únii primeraný zisk. Takisto nemožno vylúčiť, že medzi prepojenými spoločnosťami vznikali určité náklady a že dochádzalo ku vzájomnej kompenzácii prostredníctvom iných výrobkov. Na tomto základe sa dospelo k záveru, že v porovnaní s predajom nezávislým zákazníkom vnútorná transferová cena neodráža primeranú trhovú hodnotu príslušného výrobku.

(38)

Na základe uvedeného transferové ceny medzi prepojenými spoločnosťami nie je možné považovať za ceny zodpovedajúce trhovým cenám a príslušné tvrdenia boli zamietnuté. Vývozné ceny oboch výrobcov vyvážajúcich prostredníctvom prepojených strán sa preto vytvorili v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia, ako sa uvádza v odôvodneniach 34 a 35.

(39)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(40)

Na zabezpečenie spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely ovplyvňujúce ceny a ich porovnateľnosť.

(41)

Preto sa vykonali úpravy týkajúce dovozných poplatkov, rabatov, nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, nakladanie a vedľajších nákladov, ako aj nákladov na balenie, úvery, provízie a bankové poplatky vo všetkých prípadoch, v ktorých sa preukázalo, že ovplyvňujú porovnateľnosť cien.

(42)

Jeden vyvážajúci výrobca vyvážal glutaman sodný prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti sídliacej mimo územia Únie, ktorá tento výrobok ďalej predávala prepojenému dovozcovi v Únii, ktorý ho následne predával neprepojeným zákazníkom v Únii. V prípade tohto predaja bola v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia vykonaná úprava zohľadňujúca prirážku obchodníka sídliaceho mimo Únie.

(43)

Jeden vyvážajúci výrobca požadoval, aby bola normálna hodnota upravená vzhľadom na stimuly a propagačné náklady v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. k) základného nariadenia. Prešetrovaním sa však zistilo, že tieto náklady neboli priamo spojené s jednotlivými transakciami predaja na domácom trhu, a nebolo teda možné preukázať, že tieto náklady majú vplyv na porovnateľnosť cien. Z tohto dôvodu sa uvedená požiadavka zamietla.

(44)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia požadovali úpravu normálnej hodnoty vzhľadom na prepravné náklady v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia. Do výpočtu domácich prepravných nákladov boli zahrnuté náklady spojené s presunom tovaru z výrobného zariadenia do skladu. Tieto náklady však boli vyhodnotené ako vnútorné logistické náklady, a neboli teda považované za oprávnené na úpravu normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. e) základného nariadenia.

(45)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že glutaman sodný predávaný v Únii ako prídavná látka musí spĺňať určitý stupeň čistoty (≥ 99 %), ktorý je stanovený v smernici Komisie 2008/84/ES (7). Táto zainteresovaná strana tvrdila, že zatiaľ čo glutaman sodný vyvážaný do Únie by mal spĺňať tieto požiadavky, na výrobok predávaný na domácom trhu v Indonézii sa žiadne takéto požiadavky nevzťahujú. Úprava normálnej hodnoty vzhľadom na rozdielne fyzikálne a chemické vlastnosti podľa článku 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia by preto mohla byť oprávnená.

(46)

Príslušná zainteresovaná strana však svoje tvrdenie nekvantifikovala, keďže neposkytla žiadny primeraný odhad trhovej hodnoty takéhoto údajného rozdielu v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. a) základného nariadenia. Komisia okrem toho pri svojom porovnaní dokázala zohľadniť vo vymedzení druhov výrobku všetky potenciálne rozdiely, pokiaľ ide o čistotu Preto sa navzájom porovnávali druhy výrobku s rovnakým alebo podobným stupňom čistoty ako výrobky vyvážané na trh Únie na jednej strane a výrobky predávané na domácom trhu v Indonézii na strane druhej. Žiadna úprava preto nebola opodstatnená a toto tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(47)

V prípade oboch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(48)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v Indonézii Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Malo by sa poznamenať, že, ako sa uvádza v odôvodnení 15, jeden známy vyvážajúci výrobca úmyselne nespolupracoval pri prešetrovaní. Úroveň spolupráce sa teda považovala za nízku. V súlade s článkom 18 ods. 6 sa Komisia rozhodla stanoviť zostatkové dumpingové rozpätie na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia tak, že bude zodpovedať reprezentatívnemu objemu vývozu jedného z plne spolupracujúcich a overených vyvážajúcich výrobcov s tým, že bude takisto na základe váženého priemeru zohľadňovať dumpingové rozpätie stanovené pre spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu, ktorý bol prepojený s nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom.

(49)

Dočasné dumpingové rozpätia stanovené na tomto základe, vyjadrené ako percentuálny podiel z nákladov, poistenia a prepravnej ceny CIF na hranici Únie pred preclením, sú takéto:

(50)

Podobný výrobok vyrábal počas obdobia prešetrovania jeden výrobca z Únie. Tento výrobca predstavuje „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(51)

Keďže výrobné odvetvie Únie predstavuje iba jeden výrobca, všetky číselné údaje týkajúce sa citlivých informácií sa z dôvodu dôvernosti museli indexovať alebo uviesť ako rozpätie.

(52)

Komisia stanovila spotrebu v Únii tak, že objem predaja, ktorý výrobné odvetvie Únie dosiahlo na trhu Únie, pripočítala k objemu dovozu z Indonézie a ďalších tretích krajín stanovenému na základe údajov Eurostatu a vyplnených dotazníkov.

(53)

Tvrdilo sa, že spolupracujúci výrobca z Únie by sa mal vylúčiť z výrobného odvetvia Únie, keďže je prepojený s nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v Indonézii, a že prešetrovanie by sa malo ukončiť. V tomto prípade však nie je potrebné vylúčiť spolupracujúceho výrobcu z Únie z výrobného odvetvia Únie napriek jeho prepojeniu s nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom v Indonézii, pretože tento jediný výrobca z Únie počas prešetrovania plne spolupracoval s Komisiou a bol dôkladne preverený. Okrem toho skutočnosť, že indonézsky vyvážajúci výrobca nespolupracoval, nemala žiadny vplyv na spoľahlivosť údajov zhromaždených od výrobcu z Únie. Preto by sa toto tvrdenie malo zamietnuť.

(54)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba glutamanu sodného v Únii (v tonách)

(55)

Spotreba v Únii sa v rozpočtových rokoch (ďalej len „RR“) 2010/2011 až 2011/2012 znížila a opäť mierne vzrástla v RR2012/2013 a v období prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia sa spotreba celkovo znížila o 2 %. Pokles spotreby v období RR2010/2011 až RR2011/2012 je najmä dôsledkom poklesu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, ktorý vyplýva z poklesu výroby v tom istom období (pozri odôvodnenie 68). Dovoz zostal na podobných úrovniach v obidvoch rokoch. Nárast spotreby v RR2012/2013 je takmer výlučne dôsledkom zvýšenia dovozu, keďže predaj výrobného odvetvia Únie zostal zhruba na rovnakej úrovni. Napokon zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania opäť poklesol, objemy dovozu sa značne zvýšili, a to najmä z Indonézie (pozri odôvodnenie 57).

(56)

Komisia stanovila objem dovozu na základe údajov Eurostatu a vyplnených dotazníkov. Podiel dovozu na trhu bol stanovený na základe spotreby v Únii, ako sa uvádza v odôvodnení 52.

(57)

Dovoz z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu (v tonách)

(58)

Objem dovozu z Indonézie sa počas posudzovaného obdobia takmer strojnásobil. Zvyšoval sa sústavne a výrazne, konkrétne o 182 % z 8 638 ton v RR2010/2011 na 24 385 ton v období prešetrovania.

(59)

Zodpovedajúci podiel na trhu sa počas posudzovaného obdobia takmer strojnásobil. Napriek všeobecnému poklesu spotreby (– 2 %) sa zvýšil o 187 %.

(60)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu a vyplnených dotazníkov.

(61)

Priemerná cena dovozu z Indonézie do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Dovozné ceny (EUR/tona)

(62)

Priemerná dovozná cena glutamanu sodného z Indonézie mierne vzrástla v období RR2010/2011 až RR2011/2012 a v RR2012/2013 došlo k jej poklesu, ktorý bol ešte výraznejší v období prešetrovania. Priemerná dovozná cena glutamanu sodného z Indonézie klesla počas posudzovaného obdobia celkovo o 6 %.

(63)

Komisia stanovila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(64)

Ako sa uvádza v odôvodnení 46, jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že je nutné, aby glutaman sodný predávaný v Únii ako prídavná látka spĺňal určité hodnoty čistoty požadované v právnych predpisoch Únie. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že na výrobky dovážané z Indonézie a používané mimo potravinárskeho odvetvia sa žiadne takéto požiadavky nevzťahujú, a že by tak preto v prípade ich porovnania s výrobkom predávaným na trhu Únie mohla byť odôvodnená úprava vzhľadom na chemické či fyzikálne vlastnosti. Príslušný vyvážajúci výrobca však toto tvrdenie nekvantifikoval. Komisia okrem toho pri svojom porovnaní dokázala zohľadniť vo vymedzení druhov výrobku všetky potenciálne rozdiely, pokiaľ ide o čistotu. Preto sa navzájom porovnávali druhy výrobku s rovnakým alebo podobným stupňom čistoty ako výrobky vyvezené na trh Únie na jednej strane a výrobky predávané výrobným odvetvím Únie na trhu Únie na strane druhej. Žiadna úprava preto nebola opodstatnená a toto tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(65)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že by sa pri výpočte podhodnotenia pre dovoz z Indonézie mal zohľadniť vplyv menových výkyvov. Pravdepodobný účinok dumpingového dovozu na ceny výrobného odvetvia Únie sa skutočne skúma predovšetkým prostredníctvom stanovenia (okrem iného) cenového podhodnotenia. V tomto prípade sa porovnali ceny dumpingového vývozu a predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Avšak vývozné ceny použité na výpočet ujmy sa previedli na eurá s cieľom získať porovnateľný základ. Použitím výmenných kurzov sa teda v tomto prípade zabezpečí (len) stanovenie cenového rozdielu na porovnateľnom základe. Preto sa toto tvrdenie zamietlo.

(66)

Toto cenové porovnanie sa vykonalo podľa jednotlivých druhov výrobku pre transakcie na rovnakej úrovni obchodnej činnosti, v prípade potreby s náležitou úpravou. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobného odvetvia Únie v období prešetrovania. Ukázalo sa, že výrobky dovážané z Indonézie vykazujú na trhu Únie vážené priemerné rozpätie cenového podhodnotenia v rozmedzí 0 až 5 %.

(67)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali vplyv na stav výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(68)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(69)

Výroba počas posudzovaného obdobia kolísala. Zatiaľ čo v období RR2010/2011 až RR2011/2012 klesla, v období RR2011/2012 až RR2012/2013 vzrástla a dosiahla najnižšiu úroveň počas obdobia prešetrovania. Z prešetrovania vyplynulo, že výkyvy boli spôsobené najmä odstávkami na údržbu, ktoré výrobné odvetvie Únie uskutočňovalo každých 15 mesiacov a nepriaznivými poveternostnými podmienkami počas zimy 2010/2011, v dôsledku ktorých došlo k prerušeniu dodávok jednej z hlavných surovín (amoniaku). Počas obdobia prešetrovania bola predĺžená odstávka na údržbu v snahe znížiť veľké objemy zásoby. Celkovo sa počas posudzovaného obdobia objem výroby znížil o 9 %.

(70)

Kapacita výroby bola počas posudzovaného obdobia celkovo stabilná.

(71)

V dôsledku poklesu objemu výroby a stabilnej výrobnej kapacity sa využitie kapacity vyvíjalo v súlade s objemom výroby, t. j. najprv sa v RR2011/2012 znížilo, potom v RR2012/2013 vzrástlo a v období prešetrovania znova pokleslo. Celkovo sa využitie kapacity počas posudzovaného obdobia v súlade so znížením objemu výroby znížilo o 9 %.

(72)

Objem predaja a podiel na trhu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Objem predaja a podiel na trhu

(73)

Objem predaja glutamanu sodného výrobného odvetvia Únie poklesol počas posudzovaného obdobia o 17 %. Objem predaja klesal najmä v období RR2010/2011 až RR2011/2012, zatiaľ čo v nasledujúcich rokoch zostal pomerne stabilný. Pokles objemu predaja spolu s paralelným poklesom spotreby a zvýšenie dovozu z Indonézie viedli k zníženiu podielu výrobného odvetvia Únie na trhu počas posudzovaného obdobia celkovo približne o 15 %. Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu klesol o 4 % v období RR2010/2011 až RR2011/2012, čo korešpondovalo s nárastom podielu dovozu z Indonézie na trhu v rovnakom období. Medzi RR2012/2013 a obdobím prešetrovania sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu naďalej postupne znižoval, zatiaľ čo objem dovozu z Indonézie a jeho podiel na trhu sa podstatne zvyšoval.

(74)

Zatiaľ čo spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 2 %, objem predaja výrobného odvetvia Únie sa znížil o 17 %, čo sa prejavilo 15 % stratou podielu na trhu.

(75)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Zamestnanosť a produktivita

(76)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie sa neustále zvyšovala a v posudzovanom období sa zvýšila celkovo o 8 %. Toto zvýšenie bolo spôsobené najmä začlenením bývalého pripojeného podniku v roku 2011 a rozšírením oddelenia údržby vo výrobnom odvetví Únie.

(77)

Produktivita sa znížila pre nárast zamestnanosti spojený s poklesom výroby uvedenom v tabuľke 4 v odôvodnení 68.

(78)

Všetky dumpingové rozpätia sú výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie je vzhľadom na objem a ceny dovozu z príslušnej krajiny podstatný.

(79)

Výrobné odvetvie Únie bolo stále v procese zotavovania z účinkov minulého poškodzujúceho dumpingu spôsobeného dovozom rovnakého výrobku s pôvodom v Číne. Tieto opatrenia podliehajú v súčasnosti súbežne prebiehajúcemu revíznemu prešetrovaniu podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia, ako sa uvádza v odôvodnení 2.

(80)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Priemerné predajné ceny

(81)

Priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie účtovaná neprepojených zákazníkov v Únii sa počas posudzovaného obdobia znížila o 3 %. Najprv došlo v období RR2010/2011 až RR2011/2012 k jej nárastu o 7 %, od vtedy však neustále klesala až do obdobia prešetrovania. Zvýšenie ceny v období RR2010/2011 až RR2011/2012 možno vnímať ako dôsledok zvýšenia nákladov počas rovnakého obdobia, aj keď zvýšenie nákladov bolo výraznejšie ako zvýšenie cien. Zároveň indonézske dovozy vzrástli a vyvinuli významný cenový tlak na výrobné odvetvie Únie. V dôsledku toho ceny výrobného odvetvia Únie klesli o 6 % v období RR2011/2012 až RR2012/2013 a o ďalšie 4 % medzi RR2012/2013 a obdobím prešetrovania.

(82)

Jednotkové výrobné náklady sa v priebehu posudzovaného obdobia zvýšili o 30 %. V RR2011/2012 začal trvalý nárast, ktorý bol spôsobený najmä zvýšením nákladov na suroviny a prácu. Ako už bolo uvedené, tento nárast nákladov nebolo možné vyrovnať rovnocenným zvýšením cien z dôvodu cenového tlaku dumpingového dovozu z Indonézie.

(83)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(84)

Priemerné náklady práce na zamestnanca sa zvýšili o 24 %. Možno to vysvetliť najmä rastúcim úsilím výrobného odvetvia Únie o zlepšenie výkonnosti svojich pracovníkov a zamestnancov s cieľom optimalizovať výrobný proces.

(85)

Úroveň zásob výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 9

Zásoby

(86)

Konečný stav zásob sa počas posudzovaného obdobia zvýšil celkovo o 43 %. Od RR2010/2011 do RR2011/2012 sa konečný stav zásob znížil v dôsledku poklesu objemu výroby a zvýšenia objemu vývozného predaja. Od RR2011/2012 do RR2012/2013 sa zásoby zvýšili v dôsledku zvýšenia výroby, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal takmer stabilný. Od RR2012/2013 do obdobia prešetrovania sa stav konečných zásob opäť znížil, najmä z dôvodu rozhodnutia znížiť výrobu v snahe znížiť vysoké úrovne zásob.

(87)

Konečný stav zásob ako percentuálny podiel výroby klesol v období RR2010/2011 až RR2011/2012, avšak takmer sa zdvojnásobil v období RR2011/2012 až RR2012/2013. Ďalej vzrástol medzi RR2012/2013 a obdobím prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia sa zvýšil celkovo o 56 %. Zvýšenie v RR2012/2013 a v období prešetrovania sa musí vnímať v kontexte rastúceho objemu dumpingového dovozu z Indonézie, zatiaľ čo predaj výrobného odvetvia Únie zostal počas rovnakého obdobia takmer stabilný.

(88)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(89)

Komisia ustanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie pomocou čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii, vyjadreného ako percentuálny podiel obratu tohto predaja. V RR2010/2011 a RR2011/2012 sa ziskovosť výrazne znížila, avšak ešte stále sa pohybovala v kladných hodnotách. Od RR2012/2013 sa ziskovosť zmenila na zápornú. K ešte väčšiemu zníženiu došlo v období prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť znížila celkovo o 180 %. Tento vývoj nastal najmä kvôli cenovému tlaku indonézskeho dovozu, ktorý sa dostával do Únie za dumpingové ceny a neumožnil výrobnému odvetviu Únie zosúladiť svoje ceny s nárastom nákladov.

(90)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Čistý peňažný tok vykazoval rovnaký trend ako ziskovosť, teda nepretržitý pokles počas posudzovaného obdobia a záporné výsledky od RR2012/2013. Tento trend bol ešte zdôraznený v období prešetrovania. Celkovo sa čistý peňažný tok počas posudzovaného obdobia znížil o 119 %.

(91)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 97 %. Predstavovali najmä investície potrebné na údržbu a dodržiavanie zákonných bezpečnostných požiadaviek. Hoci sa výrobné odvetvie Únie pred začiatkom posudzovaného obdobia ešte stále zotavovalo z minulého dumpingu čínskych vyvážajúcich výrobcov, jeho situácia sa začala zlepšovať a odvetvie bolo na začiatku posudzovaného obdobia až do RR 2011/2012 ziskové. Za týchto okolností došlo k realizácii niekoľkých investícií, ktoré už nebolo možné ďalej odkladať, čo vysvetľuje výrazné zvýšenie úrovne investícií v RR2011/2012 a nasledujúcich rokoch.

(92)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Rovnako ako v prípade ostatných finančných ukazovateľov, aj návratnosť investícií z výroby a predaja podobného výrobku od RR2012/2013 vykazovala záporné hodnoty a odzrkadľovala nepriaznivý vývoj ziskovosti. Celkovo sa návratnosť investícií počas posudzovaného obdobia znížila o 210 %.

(93)

Vzhľadom na klesajúcu ziskovosť a klesajúci peňažný tok bola schopnosť spoločnosti získavať kapitál takisto negatívne ovplyvnená.

(94)

Takmer všetky ukazovatele ujmy vykazovali negatívny trend. Objem výroby a využitie kapacity sa tak počas posudzovaného obdobia znížili približne o 9 % a objem predaja o 17 %. V snahe kompenzovať straty objemu predaja a podielu na trhu sa priemerné ceny výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia znížili o 3 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa súbežne zvýšili o 30 %. V dôsledku toho ziskovosť, dosahujúca na začiatku posudzovaného obdobia kladné hodnoty, klesala, až sa v RR2012/2013 dostala do záporných hodnôt, a neprestávala klesať ani v období prešetrovania. Podobné negatívne trendy bolo možné pozorovať aj v prípade čistého peňažného toku a návratnosti investícií.

(95)

Zamestnanosť v posudzovanom období vzrástla o 8 %. Tento nárast v posudzovanom období možno vysvetliť začlenením jedného pripojeného podniku, ku ktorej došlo v roku 2011, a rozšírením oddelenia údržby vo výrobnom odvetví Únie. Priaznivú tendenciu vykazovali takisto investície. Týkali sa hlavne preventívnych opatrení a bezpečnostných požiadaviek, nie však zvyšovania kapacity. Tieto priaznivé tendencie preto nevylučujú, že došlo k ujme.

(96)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(97)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z príslušnej krajiny spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súbežne s tým poškodené aj inými známymi faktormi. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory:

(98)

Komisia na účely určenia príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, analyzovala objem a cenovú hladinu dovážaného výrobku, ktorý bol predmetom prešetrovania, a mieru, do akej tieto faktory prispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(99)

Z prešetrovania vyplynulo, že počas posudzovaného obdobia sa objem dumpingového dovozu za nízke ceny z Indonézie zvýšil o 182 %, čo viedlo k zvýšeniu podielu na trhu približne o 187 % počas toho istého obdobia. Súčasne s tým klesol výrobnému odvetviu Únie objem predaja o 17 % a podiel na trhu o 15 %. V dôsledku toho utrpel stratu aj celkový dovoz z iných tretích krajín, ktorého podiel na trhu sa znížil o 71 %.

(100)

Ceny indonézskeho dovozu sa zároveň znížili o 8 %. Dovoz z Indonézie vyvinul na trhu Únie cenový tlak, v dôsledku ktorého výrobné odvetvie Únie nemohlo zvýšiť svoje ceny tak, aby zodpovedali vyšším nákladom, a naopak ich počas posudzovaného obdobia muselo znížiť. To viedlo k významnému zníženiu ziskovosti a počiatkom RR2012/2013 k stratám, ktoré sa v období prešetrovania ešte prehĺbili.

(101)

Na základe uvedených skutočností dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že zhoršujúci sa stav výrobného odvetvia Únie sa časovo zhodoval s podstatným zvýšením objemu dumpingového dovozu z Indonézie a že dovoz z Indonézie zohral rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(102)

Na dovoz z Číny sa v súčasnosti vzťahujú antidumpingové clá. V posudzovanom období objem dovozu stúpol o 65 % a zodpovedajúcim spôsobom sa zvýšil aj podiel na trhu, a to o 68 %. V posudzovanom období sa napriek tomu tak objem dovozu, ako aj podiel na trhu pohybovali na nízkej úrovni. Ceny dovozu z Číny sa počas posudzovaného obdobia výrazne znížili, a to o 20 %. Vzhľadom na to, že sa zaviedli antidumpingové clá, nepredstavovali ceny dovozu z Číny cenové podhodnotenie voči cenám výrobného odvetvia Únie.

(103)

Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že by dovoz z Číny prispieval k značnej ujme, ktorú počas posudzovaného obdobia utrpelo výrobné odvetvie Únie.

Tabuľka 11

Dovoz z Číny

(104)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 12

Dovoz z iných tretích krajín

(105)

Objem dovozu z iných tretích krajín sa celkovo znížil z 10 268 ton v RR2010/2011 na 2 894 ton v období prešetrovania, t. j. počas posudzovaného obdobia poklesol o 72 %. V tom istom období sa znížil zodpovedajúci podiel na trhu, a to o 71 %. V období prešetrovania dosahoval podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu len približne štvrtinu svojej úrovne z RR2010/2011. Počas posudzovaného obdobia sa ceny dovozu z tretích krajín celkovo zvýšili o 10 %.

(106)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že celkový objem dovozu vrátane dovozu z Indonézie sa počas posudzovaného obdobia nezmenil.

(107)

Toto tvrdenie bolo v rozpore s dostupnými štatistickými údajmi, na ktorých sa zakladajú zistenia prešetrovania a ktoré sú uvedené v tabuľke 13. Celkový objem dovozu do Únie sa počas posudzovaného obdobia skutočne zvýšil o 46 %. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

Tabuľka 13

Celkový dovoz

(108)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že dovoz z iných tretích krajín nenarušil príčinnú súvislosť medzi vplyvom dumpingového dovozu z Indonézie a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(109)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia len mierne poklesla o 2 %, čím nemožno vysvetliť 17 % pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie a 15 % pokles podielu na trhu. Preto sa predbežne dospelo k záveru, že vývoj spotreby neprispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(110)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjal takto:

Tabuľka 14

Výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu

(111)

Objem vývozu výrobného odvetvia Únie sa v RR2011/2012 zvýšil a potom sa mierne znižoval v nasledujúcich rokoch až do obdobia prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia sa takmer zdvojnásobil. Súčasne došlo k miernemu poklesu vývozných cien (o 5 %). Zvýšenie vývozného predaja čiastočne kompenzovalo pokles objemu predaja a menší podiel na trhu Únie. Ak by sa vývozný predaj v situácii, ktorá sa vyznačovala silným cenovým tlakom zo strany dumpingového dovozu, nezvýšil, boli by straty na úsporách z rozsahu výroby a vplyv na jednotkové náklady výroby výrobného odvetvia Únie ešte väčšie. Výkonnosť výrobného odvetvia Únie preto nemohla mať nepriaznivý vplyv na situáciu, v ktorej tomuto odvetviu vznikla ujma.

(112)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že pokles predaja, ktorý výrobné odvetvie Únie zaznamenalo na trhu EÚ, je dôsledkom toho, že glutaman sodný vyváža a predáva nedávno získanej potravinárskej spoločnosti v Turecku, s ktorou je prepojené. Toto tvrdenie nebolo opodstatnené. Prešetrovaním sa navyše ukázalo, že uvedenú potravinársku spoločnosť získalo výrobné odvetvie Únie až po období prešetrovania. V období prešetrovania nemohla mať táto akvizícia na situáciu výrobného odvetvia Únie žiadny vplyv. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že predaj výrobného odvetvia Únie spoločnosti v Turecku, ktorá je s ním prepojená, nenarušuje príčinnú súvislosť.

(113)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila neefektívnosť výrobného postupu výrobného odvetvia Únie. Táto zainteresovaná strana však neuviedla žiadny konkrétny prípad takejto neefektívnosti a jej tvrdenie tak zostalo nepodložené. Ani na základe prešetrovania nevyšla najavo žiadna prípadná neefektívnosť výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že údajná neefektívnosť výrobného odvetvia Únie nenarušuje príčinnú súvislosť.

(114)

Jedna strana tvrdila, že zdrojom značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je finančná kríza. Trh EÚ s glutamanom sodným však nevykazoval žiadne kolísanie a celosvetovou finančnou krízou bol zasiahnutý iba okrajovo. Ak by to tak nebolo a ak by príčinou strát výrobného odvetvia Únie bola skutočne celosvetová finančná kríza, muselo by to isté platiť aj pre všetkých ostatných účastníkov hospodárskej súťaže na trhu s glutamanom sodným. Je však zrejmé, že indonézski výrobcovia glutamanu sodného boli schopní zvýšiť objem svojho predaja na trhu EÚ napriek celosvetovej finančnej kríze. K predpokladu, že výrobné odvetvie Únie bolo celosvetovou finančnou krízou zasiahnuté citeľnejšie ako jeho ázijskí konkurenti, nie je preto žiadny dôvod. Tento argument sa preto musí zamietnuť. Z tohto dôvodu sa dospelo k záveru, že účinky finančnej krízy nenarušujú príčinnú súvislosť.

(115)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili značné investície potrebné na dosiahnutie súladu s bezpečnostnými predpismi uplatňovanými v Únii.

(116)

Prešetrovanie však ukázalo, že investície týkajúce sa požiadaviek EÚ na bezpečnosť sa počas celého posudzovaného obdobia pohybovali v porovnaní s inými investíciami na nízkej úrovni. Značnú časť investícií výrobného odvetvia Únie tvorili investície do preventívnej údržby. K výraznejšiemu zvýšeniu investícií došlo v období RR2010/2011 a RR2011/2012. Toto zvýšenie je vysvetlené skutočnosťou, že výrobné odvetvie Únie, ktoré sa stále ešte zotavovalo z minulého dumpingového dovozu z Číny, muselo svoje investície do preventívnej údržby odložiť na obdobie, keď nebude v strate. Hneď ako sa začali prejavovať účinky ciel uložených na čínsky dovoz, bolo výrobné odvetvie Únie opäť schopné vytvárať zisky a mohlo sa vrátiť k bežnej úrovni investícií. V nasledujúcich obdobiach zostali investície na podobnej úrovni a naďalej zahŕňali hlavne údržbu. Neuskutočnili sa žiadne investície na účely zvyšovania kapacity, ktorá sa počas posudzovaného obdobia nezmenila. Na základe uvedeného sa dospelo k záveru, že investície výrobného odvetvia Únie nenarušujú príčinnú súvislosť.

(117)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená výrazným zvýšením cien hlavných surovín, najmä priemyselného cukru, amoniaku, hydroxidu sodného a kyseliny sírovej.

(118)

Priemyselný cukor je pre výrobné odvetvie Únie jedným z hlavných nákladových faktorov v rámci jeho celkových výrobných nákladov. Ako sa uvádza v odôvodnení 81, jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia skutočne zvýšili, a to vrátane ceny priemyselného cukru. Podľa verejne dostupných štatistických údajov (9) sa v Únii priemerná cena priemyselného cukru aj napriek svojmu miernemu zvýšeniu v období od RR2010/2011 do polovice roku 2012 držala pod úrovňou ceny na svetovom trhu. Následne cena priemyselného cukru v Únii aj cena priemyselného cukru na svetovom trhu klesla a ustálila sa na podobnej úrovni. Argument, podľa ktorého bolo príčinou ujmy zvýšenie cien cukru, je teda neopodstatnený a mal by sa zamietnuť.

(119)

Náklady výrobného odvetvia Únie na amoniak, hydroxid sodný a kyselinu sírovú sa počas posudzovaného obdobia zvýšili v súlade s cenou týchto výrobkov na medzinárodnom trhu. Tento cenový nárast sa teda neobmedzoval len na výrobné odvetvie Únie, ale zasiahol aj prevádzkovateľov v tretích krajinách. Na základe týchto skutočností sa nemožno domnievať, že by zvýšenie cien amoniaku, hydroxidu sodného a kyseliny sírovej bolo samo osebe príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(120)

Ďalšia zainteresovaná strana tvrdila, že príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sú vyššie ceny energie, vyššie náklady práce a vyššie náklady na balenie. Prešetrovaním sa síce ukázalo, že tieto náklady sa počas posudzovaného obdobia (pozri odôvodnenia 81 a 83) skutočne zvýšili, Komisia však zároveň dospela k názoru, že príslušné výrobné odvetvie Únie nemohlo toto zvýšenie nákladov premietnuť, a to ani čiastočne, do svojej predajnej ceny, pretože bolo vystavené cenovému tlaku zo strany indonézskeho dovozu. Zvýšenie nákladov v prípade týchto faktorov nemožno preto samo osebe považovať za príčinu značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobní odvetvie Únie.

(121)

Z uvedenej analýzy vyplýva, že medzi RR2010/2011 a obdobím prešetrovania došlo k podstatnému zvýšeniu objemu dumpingového dovozu s pôvodom v Indonézii a jeho podielu na trhu a počas posudzovaného obdobia došlo ku zníženiu dovozných cien.

(122)

Toto zvýšenie podielu lacného dovozu z Indonézie na trhu sa časovo zhodovalo s významným poklesom podielu výrobného odvetvia Únie na trhu, čo spolu s tlakom na znižovanie cien viedlo k značným stratám výrobného odvetvia Únie.

(123)

Na druhej strane sa pri skúmaní ostatných faktorov, ktoré mohli výrobnému odvetviu Únie spôsobiť ujmu, zistilo, že žiadny z týchto faktorov nemohol mať významný negatívny vplyv.

(124)

Na základe uvedených skutočností dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že príčinou značnej ujmy výrobného odvetvia Únie bol dumpingový dovoz z príslušnej krajiny a že ostatné faktory túto príčinnú súvislosť nenarušujú.

(125)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu. Účinky dovozu z Číny a ďalších tretích krajín, vývoja spotreby, výkonnosti výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu, údajnej neefektívnosti výrobného odvetvia Únie, finančnej krízy, investícií a regulačných požiadaviek EÚ na bezpečnosť, cien surovín a ďalších nákladov na nepriaznivý vývoj výrobného odvetvia Únie boli obmedzené.

(126)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu, že ujmu spôsobuje dumping, môže dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijímať príslušné opatrenia. Pri zisťovaní záujmu Únie vychádzala z vyhodnotenia všetkých rôznych relevantných záujmov, vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, obchodníkov, dovozcov, používateľov a dodávateľov surovín.

(127)

Prešetrovanie ukázalo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, ktorú spôsobil dumpingový dovoz z Indonézie. Takmer všetky ukazovatele ujmy preukázali negatívny trend. Počas posudzovaného obdobia sa zhoršil najmä objem výroby, objem predaja, podiel na trhu a ziskovosť. Tento klesajúci trend sa zistil aj v prípade ďalších ukazovateľov, ktoré súvisia s finančnou výkonnosťou, ako je peňažný tok a návratnosť investícií. V tom istom období sa zvýšil objem zásob.

(128)

Očakáva sa, že potom, ako sa prijmú príslušné opatrenia, dôjde k zvýšeniu dovozných cien a výrobné odvetvie Únie tak prestane byť pod finančným tlakom, ktorý naň v súčasnosti vyvíja dumpingový dovoz. Výrobné odvetvie Únie by tak malo byť schopné zvýšiť svoje ceny natoľko, aby sa do nich premietli vyššie náklady, a postupne dosiahnuť ziskovosť. Tento vývoj bude mať takisto priaznivý vplyv na objem výroby a predaja. Ak by sa tieto opatrenia neprijali, je veľmi pravdepodobné, že stav výrobného odvetvia Únie by sa ďalej zhoršoval. Objem predaja a podiel na trhu by sa s vysokou pravdepodobnosťou ďalej zmenšovali, ak by cenový tlak vytváraný dumpingovým dovozom neustal a výrobné odvetvie Únie by bolo nútené prispôsobovať sa nízkej úrovni cien Únii. V rámci takéhoto scenára by malo výrobné odvetvie Únie aj naďalej výrazné straty. Nemožno vylúčiť, že v dôsledku klesajúceho objemu predaja a výroby a vysokým stratám by bolo výrobné odvetvie Únie v strednodobom výhľade nútené výrobu úplne ukončiť, čo by malo za následok pokles zamestnanosti v Únii. Únia by sa tým zároveň stala závislou od dovozu z tretích krajín.

(129)

Preto sa v tejto fáze dospelo k záveru, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(130)

V nadväznosti na zverejnenie oznámenia o začatí konania sa prihlásilo štrnásť spoločností. Traja neprepojený dovozcovia boli zaradení do vzorky a bol im doručený dotazník, na ktorý odpovedal iba jeden. Táto spoločnosť bola predmetom overenia na mieste.

(131)

Dovoz glutamanu sodného z Indonézie predstavoval menej ako 15 % obratu dovozcu. Komisia dospela k názoru, že aj keď činnosť tejto spoločnosti spojená s dovozom glutamanu sodného môže byť uvalením cla nepriaznivo ovplyvnená, celkovo bude spoločnosť aj naďalej zisková.

(132)

Počas prešetrovania sa prihlásil jeden obchodník v Únii predávajúci glutaman sodný ďalším zákazníkom na trhu Únie aj mimo neho. Tento obchodník nakupoval glutaman sodný hlavne od výrobného odvetvia Únie, ale okrem toho aj od dovozcov glutamanu sodného z Indonézie a iných tretích krajín. Činnosť tohto obchodníka v oblasti predaja glutamanu sodného bola v porovnaní s jej celkovou činnosťou okrajová. Na základe toho možno súdiť, že (akýkoľvek) dosah antidumpingových opatrení na jej situáciu by boli zanedbateľné.

(133)

Používatelia pôsobia hlavne v odvetví výroby potravín a nápojov, kde využívajú glutaman sodný pri výrobe zmesí korenia, polievok a hotových jedál. Glutaman sodný sa používa takisto v určitých „nepotravinárskych“ výrobkoch, napríklad pri výrobe detergentov.

(134)

Prihlásilo sa tridsaťtri spoločností, ktorým bol doručený dotazník. Na prešetrovaní spolupracovalo päť spoločností, ktoré odovzdali vyplnené dotazníky. Štyri z nich pôsobili v odvetví výroby potravín a nápojov a jedna z nich v nepotravinárskom odvetví. Dve spolupracujúce spoločnosti, z ktorých jedna pôsobila v odvetví výroby potravín a nápojov a druhá vyrábala detergenty, boli overené na mieste.

(135)

Prešetrovanie ukázalo, že v prípade spoločností, ktoré poskytli potrebné údaje, predstavuje glutaman sodný približne 5 % celkových nákladov na výrobu výrobkov obsahujúcich glutaman sodný.

(136)

Dve spolupracujúce spoločnosti kupovali glutaman sodný hlavne od výrobného odvetvia Únie a z Indonézie nedovážali žiadne alebo len veľmi malé množstvá tejto látky. V prípade týchto dvoch spoločností predstavovala činnosť týkajúca sa výrobkov obsahujúcich glutaman sodný približne jednu tretinu ich celkovej činnosti. Zistilo sa, že v období prešetrovania boli tieto spoločnosti ziskové. So zreteľom na tieto zistenia je pravdepodobné, že navrhnuté opatrenia proti Indonézii budú mať na tieto spoločnosti obmedzený dosah.

(137)

Zvyšné dve spoločnosti nakupovali väčšie množstvo glutamanu sodného z Indonézie, ale ich činnosť v oblasti predaja glutamanu sodného bola v porovnaní s ich celkovou činnosťou pomerne nevýznamná. Tieto dve spoločnosti boli navyše na základe poskytnutých informácií počas obdobia prešetrovania ziskové. Je preto nepravdepodobné, že by na tieto spoločnosti malo nejaké opatrenie proti glutamanu sodnému z Indonézie významný vplyv.

(138)

Jedna zo spolupracujúcich spoločností používala glutaman sodný na výrobu detergentov. Glutaman sodný predstavoval 15 % až 20 % nákladov na výrobu týchto výrobkov. V období prešetrovania nakupovala táto spoločnosť glutaman sodný hlavne od výrobného odvetvia Únie, dovážala ho však takisto z Indonézie a v menšej miere z Kórey. Výroba výrobkov obsahujúcich glutaman sodný predstavovala v porovnaní s celkovým rozsahom jej činnosti iba menšiu časť a ukázalo sa navyše, že v tejto činnosti dosahovala počas obdobia prešetrovania kladné ziskové rozpätie 5 % a 10 %.

(139)

Na základe uvedeného síce nemožno vylúčiť, že zavedenie opatrení proti Indonézii by na túto spoločnosť mohlo mať nepriaznivé účinky, avšak dostupnosť iných zdrojov dodávok a ziskovosť činnosti, pri ktorej sa používa glutaman sodný naznačujú, že možný dosah týchto opatrení na túto spoločnosť by bol obmedzený.

(140)

Táto zainteresovaná strana tvrdila, že vzhľadom na regulačný rámec EÚ, ktorý zakazuje používanie fosfátov a iných zlúčenín fosforu (10), je pravdepodobné, že sa glutaman sodný bude pri výrobe detergentov používať vo väčšom množstve práve ako náhrada fosfátov a iných zlúčenín fosforu. Očakáva sa preto, že dopyt po glutamane sodnom v Únii podstatne vzrastie a že akékoľvek antidumpingové clá na jeho dovoz by mali na rozvoj tohto nového trhu škodlivé účinky.

(141)

V tejto fáze však možno len ťažko predpovedať, aký dosah bude mať nový právny rámec na trh Únie a či a do akej miery podnieti prudký rozvoj výroby detergentov na základe glutamanu sodného a následne potom v Únii ovplyvní dopyt po glutamane sodnom. Zainteresovaná strana takisto nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, do akej miery by bol účinok antidumpingového cla škodlivý. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že účelom antidumpingového cla je obnoviť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže na trhu EÚ. Indonézsky dovoz by tak mal aj naďalej zásobovať trh Únie, ale za spravodlivé ceny. Prešetrovaním sa takisto ukázalo, že existuje aj niekoľko alternatívnych zdrojov dodávok, ako je Brazília, Vietnam a Kórea.

(142)

Zo zistení tohto prešetrovania v každom prípade vyplýva, že aj keby mal byť všetok dopyt uvedenej spoločnosti po glutamane sodnom saturovaný dovozom z Indonézie, činnosť tejto spoločnosti, pri ktorej glutaman sodný používa, by bola aj naďalej zisková. V tomto najhoršom scenári sa pritom nepočíta s možnosťou, že časť colných nákladov by mohla byť prinajmenšom do určitej miery prenesená na konečných zákazníkov (spoločnosti).

(143)

Prihlásili sa štyria dodávatelia surovín z Únie, ktorí vyplnili dotazníky. Objem ich predaja surovín dodávaných výrobnému odvetviu Únie predstavoval iba malú časť ich celkového obratu. Neprijatie opatrení by teda nemalo na situáciu týchto dodávateľov žiadny vplyv.

(144)

Niekoľko zúčastnených strán uviedlo, že výrobné odvetvie Únie má na trhu Únie dominantné postavenie, a tvrdilo, že antidumpingové opatrenia uplatňované na indonézsky dovoz jeho postavenie posilnia, čo podľa nich nie je v záujme Únie.

(145)

Z prešetrovania jasne vyplynulo, že uvedený jediný výrobca z Únie nebol schopný udržať na trhu Únie svoj objem predaja, pretože v dôsledku indonézskeho dovozu stratil podiel na trhu. Vzhľadom na cenový tlak zo strany dumpingového dovozu z Indonézie výrobné odvetvie Únie navyše nebolo schopné zvýšiť ceny tak, aby zodpovedali vyšším nákladom na suroviny, a počas obdobia prešetrovania utrpelo významné straty. Komisia poukázala takisto na existenciu konkurencie, ktorú predstavuje dovoz tovaru s pôvodom v niekoľkých ďalších tretích krajinách, ktoré využívajú výhody voľného prístupu na trh Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je údajné dominantné postavenie výrobného odvetvia Únie dostatočne preukázateľné, a uvedený argument sa musel zamietnuť.

(146)

Niektoré zainteresované strany takisto tvrdili, že k indonézskemu dovozu nie je iná alternatíva, pretože ceny dovozu z iných tretích krajín sú príliš vysoké.

(147)

Je potrebné pripomenúť, že v RR2010/2011 mal dovoz z iných tretích krajín na trhu významný podiel. Takisto dovoz z tretích krajín bol pod cenovým tlakom zo strany dumpingového dovozu z Indonézie a utrpel významné straty, čo sa týka objemu predaja aj podielu na trhu, v prospech indonézskeho dovozu. Uvalenie cla na dovoz glutamanu sodného z Indonézie by malo umožniť iným tretím krajinám, ako je Brazília, Kórea a Vietnam, aby znovu získali svoj stratený podiel na trhu Únie. Z hľadiska cien by účelom antidumpingových opatrení malo byť nastolenie rovnakých podmienok hospodárskej súťaže v Únii, ktoré by umožňovali dovážať do Únie tovar za spravodlivé ceny. Z prešetrovania vyplynulo, že uvalenie ciel by nemalo mať významný vplyv na situáciu nadväzujúceho výrobného odvetvia. Tvrdenie, že neexistujú alternatívne zdroje dodávok, bolo preto odmietnuté.

(148)

Na základe vyššie uvedených skutočností dospela Komisia k názoru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, ktoré by oprávňovali vyvodenie záveru, že uvalenie dočasných opatrení na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii nie je v tejto fáze prešetrovania v záujme Únie.

(149)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(150)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najprv stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(151)

Ujma by bola odstránená v prípade, že výrobné odvetvie Únie by malo možnosť pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť taký zisk pred zdanením, aký možno v tomto výrobnom odvetví primerane dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. bez dumpingového dovozu. Keďže Komisia dospela k záveru, že dumpingový dovoz sa začal prejavovať v priebehu tretieho roka posudzovaného obdobia, na stanovenie váženého priemerného ziskového rozpätia použila prvé dva roky posudzovaného obdobia, kedy nedochádzalo k dumpingovému dovozu. Komisia považovala za vhodné použiť vážené priemerné ziskové rozpätie stanovené podľa odôvodnenia 89. Ziskové rozpätie sa preto stanovilo na 5 % až 15 %. Presnejšie rozpätie nemožno zverejniť z dôvodu zachovania dôvernosti. Na základe toho potom Komisia vypočítala cenu podobného výrobku, ktorá výrobnému odvetviu Únie nespôsobí ujmu, a to tak, že k výrobným nákladom, ktoré toto výrobné odvetvie Únie vykazovalo počas obdobia prešetrovania, pripočítala ziskové rozpätie vypočítané uvedeným spôsobom. Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v Indonézii, stanovenej na účely výpočtov cenového podhodnotenia, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý počas obdobia prešetrovania predávalo výrobné odvetvie Únie na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF. Rozpätia ujmy vypočítané so ziskom 5 % a 15 % sú uvedené v tabuľke v odôvodnení 154.

(152)

Ako sa uviedlo v odôvodnení 64, jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že glutaman sodný dovážaný do Únie a glutaman sodný vyrábaný výrobným odvetvím Únie a ním predávaný na trhu Únie môžu mať odlišný stupeň čistoty, a že by sa preto mali vykonať zodpovedajúce úpravy. Z dôvodov uvedených v tom istom odôvodnení sa úprava posúdila ako neopodstatnená a toto tvrdenie sa muselo zamietnuť.

(153)

V súlade s pravidlom menšieho cla uvedeným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia by sa na dovoz glutamanu sodného s pôvodom v Indonézii mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla by mala byť stanovená na úrovni nižšieho z rozpätí dumpingu a ujmy.

(154)

Na základe uvedeného sú dočasné sadzby antidumpingového cla, vyjadrené ako cena CIF na hranici Únie pred preclením, takéto:

(155)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá sa zistila počas tohto prešetrovania v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v príslušnej krajine vyrobeného uvedenými menovanými právnickými osobami. Na dovážaný príslušný výrobok vyrábaný akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza pod svojím názvom a adresou v normatívnej časti tohto nariadenia (vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami), by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemala by sa na ne vzťahovať žiadna z uvedených individuálnych antidumpingových colných sadzieb.

(156)

Ak spoločnosť zmení názov svojho subjektu alebo založí nový výrobný či obchodný subjekt, môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb. Táto žiadosť musí byť predložená Komisii (11). Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie, medzi ktoré patria informácie: o zmene činností spoločnosti spojených s výrobou; o predaji na domácom trhu a vývoznom predaji napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných a obchodných subjektov. Komisia v odôvodnených prípadoch aktualizuje zoznam spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové colné sadzby.

(157)

S cieľom minimalizovať riziko obchádzania týchto opatrení, ktoré vzhľadom na veľký rozdiel medzi týmito colnými sadzbami hrozí, je potrebné prijať osobitné opatrenia, ktoré umožnia zabezpečiť uplatňovanie individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové colné sadzby, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v prílohe I. Na tovar, ktorý bude dovezený bez tejto faktúry, bude uvalené antidumpingové clo platné pre „všetky ostatné spoločnosti“.

(158)

Aby sa zaistilo riadne vymáhanie antidumpingového cla, antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti sa nebude vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí v období prešetrovania neuskutočnili žiadny vývoz do Únie.

(159)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v rámci stanovenej lehoty predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie z GR pre obchod.

(160)

Zistenia týkajúce sa uloženia ciel vykonané na účely tohto nariadenia sú dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,

a)

požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie;

b)

predložiť Komisii písomné pripomienky, ako aj

c)

požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie z GR pre obchod.

21.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 246/26

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

21.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 246/28

(1)

Slovinské orgány oznámili 14. januára 2011 štátnu rekapitalizáciu banky Nova Ljubljanska banka d.d. (ďalej len „NLB d.d.“) vo výške 250 miliónov EUR.

(2)

Rozhodnutím zo 7. marca 2011 (2) (ďalej len „prvé rozhodnutie o záchrane“) Európska komisia schválila prvú rekapitalizačnú pomoc pre NLB d.d. na obdobie šiestich mesiacov a po predložení plánu reštrukturalizácie.

(3)

Slovinské orgány oznámili plán reštrukturalizácie 22. júla 2011. Ďalšie aktualizácie plánu predložili 6. septembra 2011 a 26. marca 2012.

(4)

Slovinské orgány informovali 16. mája 2012 Komisiu o svojom úmysle poskytnúť NLB d.d. druhú rekapitalizačnú pomoc. Opatrenie oznámili 6. júna 2012.

(5)

Rozhodnutím z 2. júla 2012 (ďalej len „druhé rozhodnutie o záchrane a o začatí konania“) Komisia schválila druhú rekapitalizáciu NLB d.d. a zároveň začala na základe predloženého plánu reštrukturalizácie dôkladné preskúmanie vzhľadom na vzniknuté pochybnosti o schopnosti NLB d.d. obnoviť svoju životaschopnosť a o zabezpečení dostatočného rozdelenia zaťaženia a opatrení obmedzujúcich narušenie hospodárskej súťaže.

(6)

Druhé rozhodnutie o záchrane a o začatí konania bolo 22. novembra 2012 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a zainteresované strany boli požiadané, aby predložili pripomienky (3). Komisia žiadne pripomienky nedostala.

(7)

Po uverejnení druhého rozhodnutia o záchrane a o začatí konania slovinské orgány oznámili 7. januára 2013 revidovaný plán reštrukturalizácie, ktorého zmenenú verziu predložili 25. marca 2013. Slovinské orgány následne v decembri 2013 predstavili ďalšiu zmenenú verziu plánu. Verzia plánu, ktorú Komisii poskytli v decembri 2013, sa v tomto rozhodnutí označuje ako „plán reštrukturalizácie“.

(8)

Na základe žiadostí Komisie predložili slovinské orgány v období od 2. júla 2012 do 9. decembra 2013 doplňujúce informácie.

(9)

Komisia na základe postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (ďalej len „PMN“) dospela 10. apríla 2013 k záveru, že Slovinsko čelí nadmernej ekonomickej nerovnováhe. Podľa uvedeného PMN muselo Slovinsko vykonať stresový test zdola nahor a zhora nadol a posúdenie kvality aktív slovinského bankového sektora (ďalej len „posúdenie kvality aktív a stresový test“), pričom tieto operácie vykonali nezávislí konzultanti. Výsledky posúdenia kvality aktív a stresového testu sú zahrnuté v pláne reštrukturalizácie.

(10)

Z dôvodu naliehavosti Slovinská republika súhlasí s tým, že toto rozhodnutie bude výnimočne prijaté v anglickom jazyku.

(11)

NLB d.d. spolu so svojimi pobočkami (ďalej len „NLB“ alebo „banka“) je najväčšou slovinskou bankovou a finančnou skupinou. K 30. septembru 2012 pozostávala z NLB d.d. a zo 47 bánk, spoločností, pobočiek a zastúpení v zahraničí. NLB je jedným z najvýznamnejších bankových subjektov Slovinska a juhovýchodnej Európy. K 30. septembru 2012 NLB predstavovala približne 30 % slovinského bankového sektora z hľadiska celkových aktív a patrila medzi tri najväčšie banky v bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, Čiernej Hore, Kosove a Republike srbskej a bola na šiestom mieste v Bosne a Hercegovine. Bankovníctvo je najdôležitejšou oblasťou podnikania NLB, i keď poskytuje aj ďalšie finančné služby ako poistenie, správa aktív, lízing, faktoring a forfaiting.

(12)

Od ratingovej agentúry Moody's má NLB negatívne ratingové hodnotenie Caa2 a od ratingovej agentúry Fitch negatívne hodnotenie BB-. Obe ratingové hodnotenia sa v roku 2013 zhoršili. Toto zhoršenie bolo spôsobené predovšetkým koncentráciou a ďalším poklesom kvality úverového portfólia, ako aj nízkou finančnou a kapitálovou pozíciou banky v súčasnom trhovom prostredí.

(13)

V Slovinsku ponúka NLB celú škálu bankových služieb pre fyzické i právnické osoby s dôrazom na trh retailového bankovníctva. Aktívna je aj v oblasti súkromného, firemného a investičného bankovníctva.

(14)

K 30. júnu 2013 mala NLB túto kapitálovú štruktúru: Slovinská republika vlastnila 77,51 % akcií NLB, Kapitalska družba d.d. 6,23 %, Slovenska odškodninska družba d.d. 5,58 % a Poteza borzno posredniška družba d.d. (v konkurznom konaní) 2,24 %.

(15)

K 31. decembru 2012 mala NLB celkové aktíva vo výške 14,3 miliardy EUR a celkové vklady vo výške približne 9,1 miliardy EUR, ktoré pozostávali z vkladov domácností (6,5 miliardy EUR), podnikových vkladov (2 miliardy EUR) a štátnych vkladov (0,6 miliardy EUR). Okrem toho banka vydala dlhové cenné papiere v hodnote 112 miliónov EUR. K rovnakému dátumu bola hodnota celkového portfólia úverov nebankovému sektoru približne 9,5 miliardy EUR. Pomer úverov ku vkladom bol 104 % (v porovnaní so 105 % v roku 2011 a 127 % v roku 2010).

(16)

Hlavným zdrojom problémov NLB je nárast objemu nesplácaných úverov, ktorý stúpol z 0,6 miliardy EUR v roku 2008 (3,8 % celkového objemu úverov) na 3,7 miliardy EUR v decembri 2012 (28,2 % celkového objemu úverov). Tento zlý výsledok vznikol v súvislosti s výrazným tlakom na kapitálovú primeranosť NLB v dôsledku poklesu kvality portfólia aktív, vyšších podielov kapitálu vyžadovaných regulačným orgánom a očakávaných investormi, ako aj obmedzenou dostupnosťou kapitálu a úverového financovania, a predovšetkým v dôsledku medzibankového financovania (tzv. wholesale funding).

(17)

Pred začiatkom finančnej krízy v roku 2008 poháňali stratégiu rastu NLB priaznivé hospodárske podmienky. Od roku 2002 do roku 2009 rástlo úverové portfólio (čisté úvery) NLB o 15 % ročne a vklady o 8 %. Základom tohto vysokého rastu bolo predovšetkým požičiavanie podnikovému sektoru.

(18)

Okrem tohto organického rastu dosahovala NLB rast aj prostredníctvom akvizície viacerých bankových pobočiek v juhovýchodnej Európe, ako aj organického rastu a vytvárania nových subjektov v segmentoch lízingu, faktoringu/forfaitingu, životného poistenia/dôchodkových fondov a správy aktív.

(19)

V tabuľke 1 je zobrazený vývoj aktív NLB v Slovinsku a juhovýchodnej Európe v období od 31. decembra 2006 do 30. septembra 2012.

Tabuľka 1

Trhové podiely celkových aktív NLB

(20)

NLB bola v období rokov 2003 – 2008 zisková. Od roku 2009 však po zdanení vytvárala straty. Straty dosiahli v roku 2009 výšku 87 miliónov EUR, v roku 2010 202 miliónov EUR, 239 miliónov EUR v roku 2011 a 273,5 milióna EUR v roku 2012. V prvom polroku 2013 zaznamenala NLB straty po zdanení vo výške 91,2 milióna EUR. Úverové portfólio NLB sa začalo zhoršovať v roku 2009. Podiel nesplácaných úverov vzrástol z 3,8 % v roku 2008 na 28,2 % v decembri 2012.

(21)

K 30. júnu 2013 dosiahol regulatórny kapitál NLB výšku 1 074,3 milióna EUR. Jej pomer vlastného kapitálu Tier 1 podľa nariadenia o kapitálových požiadavkách EÚ (4) (ďalej len „CRR“) bol 8,5 %.

(22)

Výsledky posúdenia kvality aktív/stresového testu 4. decembra 2013 ukázali, že NLB má v prípade nepriaznivého scenára nedostatok kapitálu vo výške 1,8 miliardy EUR (5).

(23)

NLB doteraz dostala tieto opatrenia štátnej pomoci:

(24)

Okrem týchto dvoch rekapitalizácií Slovinsko zamýšľa prijať ďalšie dve opatrenia v prospech NLB:

(25)

Po viacerých rokoch ziskov zaznamenala NLB v rokoch 2009 a 2010 straty predovšetkým v dôsledku zhoršenia hospodárskej situácie. Slabý hospodársky rast a stúpajúca nezamestnanosť viedli k zníženiu dopytu po úveroch a spôsobili výrazný nárast objemu aktív so zníženou hodnotou. Pomer vlastného kapitálu Tier 1 podľa CRR klesol zo 6,9 % v roku 2009 na 6 % v roku 2010. V júli 2010 Slovinská banka požiadala, aby NLB posilnila svoju kapitálovú pozíciu. NLB sa preto rozhodla navýšiť kapitál.

(26)

NBL prostredníctvom verejnej ponuky akcií navýšila vlastný kapitál o 250 miliónov EUR, čo predstavuje 1,6 % rizikovo vážených aktív. Navýšenie kapitálu sa uskutočnilo v dvoch tranžiach. V prvej etape ponúkli akcie na upísanie existujúcim akcionárom (celkovo boli upísané akcie v hodnote 89,2 milióna EUR a štát plne uplatnil svoje predkupné právo). V druhej etape boli zostávajúce akcie ponúknuté verejnosti. V dôsledku nezáujmu verejnosti si však všetky tieto akcie upísalo Slovinsko.

(27)

Túto prvú rekapitalizáciu Komisia schválila 7. marca 2011 v prvom rozhodnutí o záchrane ako dočasnú záchrannú pomoc. Komisia uviedla, že otázku rozdelenia zaťaženia podrobnejšie preskúma pri posudzovaní plánu reštrukturalizácie, ktorý sa Slovinsko zaviazalo dodať (6).

(28)

V máji 2011 Slovinská banka požiadala o ďalšie posilnenie kapitálovej pozície NLB.

(29)

Keďže sa záležitosť nedala vyriešiť za prispenia súkromného investora, Slovinsko poskytlo NLB 382,9 milióna EUR vo forme podmienených konvertibilných nástrojov, kvalifikovaných ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 podľa platných nariadení. NLB v marci 2013 tieto nástroje konvertovala na svoje kmeňové akcie v súlade s podmienkou dohody o správe podmienených konvertibilných nástrojov.

(30)

Túto druhú rekapitalizáciu Komisia schválila druhým rozhodnutím o záchrane a o začatí konania (7).

(31)

Podľa výsledkov posúdenia kvality aktív/stresového testu a vzhľadom na obsah plánu reštrukturalizácie vrátane predaja aktív a prevodu časti aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk má NLB nedostatok kapitálu vo výške 1,8 miliardy EUR. Po zohľadnení vplyvu plánovanej záchrany podriadeného dlhu pomocou vnútorných zdrojov (bail-in) (ktorá zníži potrebu kapitálu NLB o 250 miliónov EUR), štát poskytne NLB dodatočný kapitál v objeme 1,558 miliardy EUR vo forme štátnych dlhopisov a hotovosti, aby umožnil banke obnovenie životaschopnosti.

(32)

Slovinský zákon o stabilite bánk, ktorý nadobudol účinnosť v decembri 2012, vytvára rámec pre poskytovanie záruk na financovanie prevodu zdedených aktív z bánk na spoločnosť pre správu aktív bank alebo osobitný účelový nástroj. Umožňuje aj rekapitalizáciu ako riešenie bankových strát, ktoré vyplývajú z prevodu aktív za ich dlhodobú ekonomickú hodnotu.

(33)

V máji 2013 Slovinsko vypracovalo národný program reforiem, ktorého cieľom je vykonávanie odporúčaní EÚ pre jednotlivé krajiny určených Slovinsku. Tento národný program reforiem zahŕňa prevod aktív so zníženou hodnotou troch najväčších slovinských bánk vrátane NLB na spoločnosť pre správu aktív bánk. Aktíva, ktoré sa majú previesť na spoločnosť pre správu aktív bánk, zahŕňajú: spoločnosti v konkurze, pohľadávky, ktoré je potrebné reštrukturalizovať, pohľadávky s kolaterálom vo forme nehnuteľnosti, finančné holdingy a ďalšie nesplácané úvery.

(34)

Dňa 17. mája 2013 Slovinsko poskytlo Komisii predbežný zoznam aktív v hodnote 1,9 miliardy EUR, ktoré sa majú previesť z NLB na spoločnosť pre správu aktív bánk. Tento zoznam sa odvtedy ďalej aktualizoval a objem portfólia aktív, ktoré sa majú previesť, je 2,2 miliardy EUR (nominálna hodnota), pokiaľ ide o úvery, a 94 miliónov EUR (trhová hodnota), pokiaľ ide o vlastný kapitál.

(35)

Slovinské orgány predložili plán reštrukturalizácie na obdobie od roku 2013 do 31. decembra 2017.

(36)

Základnými piliermi plánu reštrukturalizácie sú zlepšenie správy a riadenia spoločnosti a riadenia rizík, opätovné zameranie na hlavný trh banky, zníženie objemu nesplácaných úverov a program na zníženie nákladov. Plán reštrukturalizácie zahŕňa finančné prognózy NLB do 31. decembra 2017 podľa základného scenára a počíta aj s nepriaznivým scenárom vypracovaným na základe posúdenia kvality aktív a stresového testu.

(37)

Slovinsko prijalo viaceré záväzky, ktoré sú uvedené v prílohe. S cieľom zabezpečiť splnenie týchto záväzkov bude určený správca monitorovania. Ten bude vykonávať svoju činnosť počas celého obdobia reštrukturalizácie.

(38)

Pokiaľ ide o obnovenie životaschopnosti NLB, dôležité sú dve otázky: i) zavedenie moderných štruktúr a systémov správy a riadenia spoločnosti, ktoré zabezpečia, že rozhodnutia NLB budú podnikateľsky zamerané, a ii) prepracovanie politík banky v oblasti poskytovania úverov, ako aj postupov riadenia rizík, najmä riadenia úverového rizika.

(39)

Zmeny v správe a riadení spoločnosti, uvedené v prílohe, sa zrealizujú do troch mesiacov odo dňa prijatia tohto rozhodnutia, v súlade so smernicou EÚ o kapitálových požiadavkách (8) slovinskými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Cieľom súvisiacich zmien stanov a interných predpisov NLB je zabezpečiť, aby správna rada banky mala výhradnú právomoc a zodpovednosť pri nezávislom riadení bežného podnikania NLB výlučne v záujme banky. V dôsledku toho sa bude vo vzťahu medzi bankou a jej akcionármi, predovšetkým Slovinskou republikou, uplatňovať zásada trhového odstupu (arm's length principle). Slovinsko sa v tejto súvislosti zaväzuje, že nebude zasahovať do menovania členov dozornej rady a manažérov inak, než uplatňovaním svojich akcionárskych práv podľa platného slovinského práva obchodných spoločností. NLB poskytne dve tretiny miest a hlasovacích práv v dozornej rade a jej výboroch nezávislým expertom. NLB zavedie systémy, ktoré zabezpečia funkciu nezávislého a objektívneho vnútorného auditu. NLB bude uskutočňovať obozretnú a rozvážnu obchodnú politiku zameranú na zásady udržateľnosti a zároveň vykonávať plánované opatrenia. NLB ďalej preskúma svoju politiku stimulov a odmeňovania s cieľom zabezpečiť, aby nepodporovala podstupovanie neprimeraných rizík, bola zameraná na dlhodobé a udržateľné ciele, bola transparentná a v súlade s usmerneniami Európskeho orgánu pre bankovníctvo o politikách a postupoch odmeňovania z 10. decembra 2010. NLB v súlade s príslušnými pravidlami stanovenými v oznámení o bankovníctve z roku 2013 (9) obmedzí do 31. decembra 2017 celkovú výšku odmien pre každého člena rady a zamestnanca vykonávajúceho osobitnú prácu. Ročná pohyblivá zložka odmeny členov správnej rady a zamestnancov vykonávajúcich osobitnú prácu v oblasti styku s klientmi sa obmedzí na päť mesačných platov. Pohyblivá zložka odmeny zamestnancov vykonávajúcich osobitnú prácu v iných funkciách sa obmedzí na tri mesačné platy. Vyplácanie najmenej 50 % pohyblivej zložky odmeny sa navyše odloží na obdobie troch rokov. Výsledkom by malo byť, že výška takýchto odmien do 31. decembra 2017 neprekročí hranicu 15-násobku celoštátnej priemernej mzdy v Slovinsku alebo 10-násobku priemernej mzdy v NLB, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia.

(40)

NLB prepracuje svoje vnútorné postupy tvorby cien a riadenia rizík zavedením viacerých pravidiel a opatrení, ktoré sú podrobne uvedené v prílohe. Predovšetkým stanovenie cien nových úverov sa bude považovať za primerané, ak nový úver prispeje k dosiahnutiu pozitívnej návratnosti vlastného kapitálu vo výške najmenej […] (10) % v roku 2014, […] % v roku 2015, […] % v roku 2016 a […] % v roku 2017 vo vzťahu ku každému klientovi, za podmienok bližšie konkretizovaných v prílohe.

(41)

Aktíva NLB sa rozdelia na hlavné aktíva (približne 10,6 miliardy EUR) a vedľajšie aktíva (približne 2 miliardy EUR). Fond aktív so zníženou hodnotou pozostávajúcich z nesplácaných úverov (v nominálnej hodnote 2,3 miliardy EUR) a súhrnu vlastného imania (s trhovou hodnotou 94 miliónov EUR) sa prevedie na spoločnosť pre správu aktív bánk v rámci opatrenia týkajúceho sa aktív so zníženou hodnotou. NLB zníži celkovú bilančnú hodnotu skupiny z približne 17,9 miliardy EUR v roku 2010 na [10 – 20] miliárd EUR k 31. decembru 2017.

(42)

Okrem štátnej pomoci, ktorú banka dostala v marci 2011 a v júli 2012, sa v pláne reštrukturalizácie počíta s ďalšou kapitálovou injekciou zo strany štátu vo výške 1,558 miliardy EUR. Touto treťou rekapitalizáciou sa okamžite zvýši pomer vlastného kapitálu Tier 1 NLB podľa CRR na 15 % a riešiť sa budú aj očakávané straty. Tým sa preto zabezpečí, že NLB bude zohľadňovať požiadavky na regulatórny kapitál počas celého obdobia reštrukturalizácie.

(43)

Budúca obchodná stratégia NLB sa zameriava na trh retailového bankovníctva, malé a stredné podniky a vybrané obchodné činnosti pre firemných klientov. NLB plánuje výrazne zúžiť svoje portfólio činností, v súlade so stratégiou zamerania sa na hlavné obchodné činnosti v najdôležitejších regiónoch. Plán reštrukturalizácie v tomto smere zabezpečuje výrazné obmedzenie vedľajšej obchodnej činnosti NLB, čo zahŕňa predaj všetkých aktivít v oblasti lízingu a faktoringu/forfaitingu, ako aj správy nehnuteľností, a tiež dočasné prerušenie vedľajšej obchodnej činnosti týkajúcej sa poskytovania nových úverov firemným klientom v zahraničí.

(44)

NLB obmedzí svoju obchodnú činnosť v oblasti poskytovania úverov (zníženie rizikovo vážených aktív v priemere o […] % v období od 31. decembra 2013 do 31. decembra 2017) v Slovinsku v týchto sektoroch: i) firemní klienti v priemyselnom odvetví stavebníctva (rizikovo vážené aktíva z […] miliónov EUR k 31. decembru 2013 na […] miliónov EUR k 31. decembru 2017); ii) firemní klienti v priemyselnom odvetví dopravy (rizikovo vážené aktíva z […] miliónov EUR k 31. decembru 2013 na […] miliónov EUR k 31. decembru 2017); iii) finančné holdingy (rizikovo vážené aktíva z […] miliónov EUR k 31. decembru 2013 na […] miliónov EUR k 31. decembru 2017).

(45)

Výsledkom realizácie plánu reštrukturalizácie, predovšetkým prevodu aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk, celkový objem aktív NLB klesne zo 14,5 miliardy EUR k 31. decembru 2012 na [10 – 20] miliárd EUR k 31. decembru 2017 a rizikovo vážené aktíva z 11,1 miliardy EUR k 31. decembru 2012 na [5 – 10] miliárd EUR k 31. decembru 2017.

(46)

Súčasné portfólio NLB je plne financované až do uplynutia zmluvnej splatnosti. Do budúcnosti sa NLB plánuje výrazne zamerať na retailové vklady, ktoré predstavujú jej pôvodnú finančnú základňu, ale plánuje mať aj diverzifikovanú finančnú základňu medzibankového financovania. Pomer úverov ku vkladom sa zlepší zo 105 % v roku 2012 na [70 – 80] % k 31. decembru 2017.

(47)

NLB tiež plánuje ďalekosiahly program na kontrolu a znižovanie nákladov. Prevádzkové náklady NLB dosiahli v roku 2012 výšku 368 miliónov EUR na úrovni celej skupiny. NLB zníži svoje prevádzkové náklady na úrovni skupiny (s výnimkou jednorazových neopakujúcich sa mimoriadnych nákladov, a to výdavkov na reštrukturalizáciu) na [300 – 350] miliónov EUR k 31. decembru 2014, [300 – 350] miliónov EUR k 31. decembru 2015, [250 – 300] miliónov EUR k 31. decembru 2016 a [200 – 250] miliónov EUR k 31. decembru 2017.

(48)

K 31. decembru 2017 plánuje NLB dosiahnuť návratnosť vlastného kapitálu po zdanení [5 – 10] %. Plán reštrukturalizácie obsahuje finančné prognózy na obdobie rokov 2013 – 2017 s cieľom dosiahnuť k 31. decembru 2017 pomer vlastného kapitálu Tier 1 podľa CRR [10 – 20] %. Zisky NLB po zdanení dosiahnu v roku 2017 výšku [100 – 150] miliónov EUR.

(49)

Napokon, Slovinsko zníži svoj akciový podiel v NLB […] (ďalej len „[…]“) o […]. Ak Slovinsko neuzavrie záväzné dohody o predaji a kúpe týkajúce sa predaja jeho akcií v NLB okrem […], Slovinsko a NLB udelia správcovi odpredaja výlučný mandát na predaj […], […], […], […], […] a […].

(50)

V pláne reštrukturalizácie je stanovený zákaz rozdeľovania kupónov, dividend a zisku počas celého obdobia realizácie plánu reštrukturalizácie do 31. decembra 2017.

(51)

Slovinsko sa zaväzuje, že NLB sa počas obdobia reštrukturalizácie zdrží uskutočňovania akýchkoľvek platieb týkajúcich sa kapitálových nástrojov, pokiaľ tieto platby nevyplývajú zo zákonných povinností. Slovinsko sa tiež zaväzuje, že NLB nebude požadovať, ani spätne nakupovať tieto nástroje bez predchádzajúceho súhlasu Komisie. Kupóny na kapitálové nástroje vo vlastníctve štátu sa môžu vyplácať, pokiaľ takéto platby nepovedú k vyplácaniu kupónov iným investorom, ktoré by inak nebolo povinné. Tento záväzok nevyplácať kupóny počas obdobia reštrukturalizácie sa nevzťahuje na novo vydané nástroje (myslia sa tým nástroje vydané po prijatí tohto rozhodnutia Komisie) za predpokladu, že žiadne vyplatenie kupónov na takéto novo vydané nástroje nepovedie ku vzniku právneho záväzku na akékoľvek vyplácanie kupónov na cenné papiere NLB, existujúcich v čase prijatia tohto rozhodnutia.

(52)

Súčasní akcionári NLB už boli výrazne oslabení v dôsledku prvej a druhej rekapitalizácie v marci 2011 a v júli 2012. Zostávajúce podriadené cenné papiere NLB dosahujú hodnotu 250 miliónov EUR. Slovinsko sa zaväzuje, že pred poskytnutím každej štátnej pomoci (t. j. pred treťou rekapitalizáciou a prevodom aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk) NLB úplne odpíše vlastný kapitál a nesplatené podriadené dlhy svojich akcionárov. V dôsledku toho sa štát stane jediným akcionárom NLB v porovnaní s podielom 33,1 % akcií, ktorých vlastníkom bol pred prvou rekapitalizáciou v marci 2011.

(53)

Slovinsko sa zaväzuje, že predá podiely NLB v spoločnostiach, ktoré sú uvedené v odseku 3 prílohy a ktoré k 31. decembru 2012 predstavujú celkovú hodnotu aktív [100 – 150] miliónov EUR, a vo vedľajších dcérskych spoločnostiach, ktoré sú uvedené v odseku 4 prílohy a ktoré k 31. decembru 2012 predstavujú celkovú hodnotu aktív [950 – 1 000] miliónov EUR. NLB tiež predá všetky svoje podiely v spoločných podnikoch, ktoré sú uvedené v odseku 5 prílohy. NLB okrem toho do […] uzavrie […].

(54)

Akákoľvek prípadná rekapitalizácia dcérskych spoločností NLB prostredníctvom kapitálového vkladu sa upíše i) so zľavou 25 % z ceny akcie – po úprave o „efekt zriedenia“, vypočítaný pomocou všeobecne uznávaných trhových techník (11) – bezprostredne pred oznámením kapitálovej injekcie, alebo ii) s najnižšou cenou, za ktorú sa ostatní akcionári týchto dcérskych spoločností podieľajú na rekapitalizácii. Pre neuvádzané subjekty sa trhová hodnota akcií stanoví pomocou vhodnej a všeobecne uznávanej metódy oceňovania na trhovom základe. Ak má niektorá kapitálová injekcia formu hybridných nástrojov, ich súčasťou bude alternatívny mechanizmus výplaty kupónov a ustanovenie o určení prevodného kurzu hybridného nástroja na vlastný kapitál pri zľave 25 % voči TERP (určené analogickým postupom ako v prípade kapitálovej injekcie).

(55)

S cieľom obmedziť narušenie hospodárskej súťaže plánuje NLB obmedziť svoju obchodnú činnosť v Slovinsku. Banka NLB zníži svoju celkovú súvahu z približne 17,9 miliardy EUR v roku 2010 na [10 – 20] miliárd EUR k 31. decembru 2017.

(56)

Záväzky NLB zahŕňajú predaj bankových podielov na strategických trhoch. NLB do […] predá svoj […]. Tento predaj zníži vplyv NLB […]. NLB tiež do […] predá všetky svoje akcie v […].

(57)

NLB obmedzí svoje úverové aktivity v oblasti stavebníctva, dopravy a finančných holdingov v Slovinsku znížením rizikovo vážených aktív v týchto odvetviach v priemere o […] % v období od 31. decembra 2013 do 31. decembra 2017. NLB preruší svoju obchodnú stratégiu poskytovania nových úverov firemným klientom v zahraničí.

(58)

NLB odpredá svoje dcérske spoločnosti v Slovinsku a v zahraničí a preruší tak všetku obchodnú činnosť v oblasti lízingu, faktoringu a forfaitingu.

(59)

NLB dodrží zákaz rozdeľovania kupónov, dividend, akvizícií, ako aj zákaz reklamy a agresívnych obchodných praktík v súlade s podmienkami uvedenými v príslušných odsekoch prílohy.

(60)

Vytvoril sa mechanizmus splácania kapitálu, pomocou ktorého bude NLB v rokoch 2015, 2016 a 2017 vyplácať svojim akcionárom dividendy (12). Za fiškálne roky 2015 a 2016 vyplatí NLB nižšiu hodnotu z týchto: i) 50 % prebytočného kapitálu presahujúceho platnú požiadavku na regulatórny kapitál podľa európskych a slovinských právnych predpisov (vrátane piliera 1 a 2) a kapitálová rezerva vo výške 100 bázických bodov, alebo ii) čistý príjem za príslušný rok. Za fiškálny rok 2017 vyplatí NLB nižšiu hodnotu z týchto: i) 100 % prebytočného kapitálu presahujúceho platnú požiadavku na regulatórny kapitál podľa európskych a slovinských právnych predpisov (vrátane piliera 1 a 2) a kapitálová rezerva vo výške 100 bázických bodov, alebo ii) čistý príjem za príslušný rok. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Slovinskej banky ako orgánu bankového dohľadu nad NLB, vyplácanie dividend sa zruší, ak by viedlo k ohrozeniu platobnej schopnosti banky v nasledujúcich rokoch.

(61)

NLB využije toto opatrenie na prevod aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk. Cieľom opatrenia je odstrániť neistotu, pokiaľ ide o budúcu hodnotu najproblémovejšieho portfólia aktív banky, a zabezpečiť, aby sa NLB sústredila na realizáciu plánu reštrukturalizácie.

(62)

Slovinsko zriadilo spoločnosť pre správu aktív bánk na podporu stability bankového sektora.

(63)

Všeobecným cieľom spoločnosť pre správu aktív bánk je zabezpečiť správu a riadny predaj prijatých aktív pri maximalizácii ich návratnosti. Vykonávaním tejto činnosti spoločnosť pre správu aktív bánk prispieva k reštrukturalizácii finančného systému s minimálnym použitím verejných prostriedkov a zároveň v najvyššej možnej miere predchádza deformáciám trhu.

(64)

Spoločnosť pre správu aktív bánk môže preberať alebo kryť riziká, vyplývajúce predovšetkým z aktív, cenných papierov, derivátov, práv a povinností v súvislosti so schválenými úvermi a zárukami s kolaterálom. Spoločnosť pre správu aktív bánk vyplatí NLB stanovenú prevodnú hodnotu vo forme štátom garantovaných dlhových cenných papierov vydaných spoločnosťou pre správu aktív bánk. Prevodná hodnota aktív prevedených na spoločnosť pre správu aktív bánk bude rovnaká alebo nižšia ako ich skutočná ekonomická hodnota stanovená expertmi Komisie v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

(65)

Prevod sa týka týchto kategórií aktív:

(66)

Dňa 17. mája 2013 poslalo Slovinsko Komisii predbežný zoznam aktív v hodnote 1,9 miliardy EUR, ktoré sa majú previesť z NLB na spoločnosť pre správu aktív bánk. Tento zoznam sa odvtedy ďalej aktualizoval. Objem portfólia aktív, ktoré sa majú previesť, je 2,3 miliardy EUR v nominálnej hodnote, pokiaľ ide o úvery, a 94 miliónov EUR v trhovej hodnote, pokiaľ ide o vlastný kapitál.

(67)

V dôsledku prevodu aktív NLB sa rizikovo vážené aktíva banky znížia o 1,4 miliardy EUR a to povedie k celkovému poklesu kapitálových potrieb o 112 miliónov EUR. Tieto údaje boli uvedené v zozname aktív, ktoré sa majú previesť na spoločnosť pre správu aktív bánk, odoslanom Komisii 14. novembra 2013.

(68)

Prevodnú hodnotu predbežne určila Slovinská banka v súlade s metódou stanovenou v právnom predpise, ktorým sa zriadila spoločnosť pre správu aktív bánk. Metóda je založená na posúdení čistej súčasnej hodnoty budúcich peňažných tokov. V prípade veľkých expozícií sa vykonalo individuálne posúdenie budúcich peňažných tokov, kým v prípade malých expozícií sa uplatnil zjednodušený postup s posúdením založeným na pravdepodobnosti nesplatenia úverov a súvisiacej straty, s ohľadom na charakteristiky nesplácania. Pri výpočte prevodnej hodnoty sa okrem toho ako referencia používajú očakávané straty v základnom scenári stresového testu. Metódu oceňovania schválila osobitná pracovná skupina zložená zo zástupcov slovinských orgánov a zo zástupcov Komisie, Európskej centrálnej banky a Európskeho orgánu pre bankovníctvo v úlohe pozorovateľov.

(69)

V prípade spoločností v konkurze a exekvovaných úverov sa budúce peňažné toky určovali na základe trhovej hodnoty kolaterálov a záruk. Na posúdenie hodnoty takých kolaterálov sa používali správy vypracované nezávislými expertmi v priebehu uplynulých 12 mesiacov.

(70)

Čistá súčasná hodnota budúcich peňažných tokov sa potom vypočítala s použitím bezrizikovej úrokovej sadzby.

(71)

Prevodná hodnota aktív NLB, ako ju určilo Slovinsko, dosahuje výšku 617 miliónov EUR, pokiaľ ide o úvery (čo predstavuje 27 % ich hrubej účtovnej hodnoty), a 94 miliónov EUR, pokiaľ ide o vlastný kapitál. Slovinsko sa zaviazalo, že prevodná hodnota aktív prevedených na spoločnosť pre správu aktív bánk bude rovnaká alebo nižšia ako ich skutočná ekonomická hodnota stanovená expertmi Komisie v súlade s pravidlami štátnej pomoci.

(72)

Slovinské orgány poskytli analýzu Slovinskej banky, ktorá osvedčuje podrobné výsledky a finančné vplyvy prevodu aktív NLB na spoločnosť pre správu aktív bánk.

(73)

Slovinsko neposudzovalo trhovú hodnotu portfólia.

(74)

Komisia sa spoľahla na nezávislých expertov, ktorí jej pomohli pri posudzovaní navrhovanej metódy prevodu a prevodnej ceny v spojitosti so skutočnou ekonomickou hodnotou prevedených aktív a vyčíslením trhovej hodnoty týchto aktív, ako je stanovené v oznámení o znehodnotených aktívach (13), slúžiacom ako referenčný rámec daného opatrenia.

(75)

Dňa 2. júla 2012 začala Komisia konanie vo veci formálneho zisťovania o opatreniach na rekapitalizáciu a o verzii plánu reštrukturalizácie, ktorú predložilo Slovinsko, pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrení, ako pomoci na reštrukturalizáciu, s vnútorným trhom.

(76)

Komisia v tom čase vyjadrila pochybnosti, či verzia plánu reštrukturalizácie pre NLB, ktorú dostala, zabezpečí obnovenie dlhodobej životaschopnosti, primerané rozdelenie zaťaženia a opatrenia obmedzujúce narušenie hospodárskej súťaže (14). V rámci problematiky životaschopnosti vyjadrila Komisia pochybnosti, či proces rozhodovania v NLB je v súlade s trhovými normami, predovšetkým pokiaľ ide o prípadné otázky správy a riadenia spoločnosti v súvislosti so zasahovaním štátu ako hlavného akcionára banky do jej bežného podnikania (15).

(77)

V súvislosti s konaním vo veci formálneho zisťovania Komisia nedostala žiadne pripomienky zainteresovaných tretích strán.

(78)

Slovinsko súhlasí s tým, že prvá rekapitalizácia, druhá rekapitalizácia, tretia rekapitalizácia a prevod aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). Slovinsko ďalej zastáva názor, že tieto opatrenia sú zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

(79)

Slovinsko tvrdí, že plán reštrukturalizácie spĺňa všetky podmienky vopred stanovené v oznámení o reštrukturalizácii (16), doplnenom oznámením o bankovníctve z roku 2013.

(80)

Slovinsko predovšetkým zastáva stanovisko, že plán reštrukturalizácie zabezpečuje obnovu dlhodobej životaschopnosti NLB bez použitia štátnych zdrojov, zaisťuje dostatočný vlastný príspevok k nákladom reštrukturalizácie a obmedzuje narušenie hospodárskej súťaže. S cieľom zabezpečiť obozretné rozhodovacie postupy pri riadení činnosti banky prijalo Slovinsko záväzok, že posilní správu a riadenie spoločnosti.

(81)

Zoznam záväzkov, ktoré Slovinsko prijalo, je uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu. S cieľom zabezpečiť splnenie týchto záväzkov bude určený správca monitorovania. Slovinsko okrem toho prijalo časový harmonogram stanoveného predaja majetku. Ak nebude niektorý z termínov predaja dodržaný, bude určený správca predaja.

(82)

Komisia už dospela k záveru (17), že prvá a druhá rekapitalizácia NLB predstavuje štátnu pomoc, voči čomu Slovinsko nenamietalo. Preto bude Komisia v tomto oddiele posudzovať iba otázku, či dve nové opatrenia (tretia rekapitalizácia a prevod znehodnotených aktív na spoločnosť pre správu aktív bánk) predstavujú štátnu pomoc.

(83)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(84)

Keďže tretiu rekapitalizáciu vo výške 1,558 miliardy EUR bude poskytovať priamo Slovinská republika, Komisia dospela k záveru, že opatrenie vychádza zo štátnych zdrojov.

(85)

Tretia rekapitalizácia umožňuje NLB získať kapitál v situácii finančnej a hospodárskej krízy, keď vzhľadom na neistotu súvisiacu so slovinským bankovým sektorom by nebolo možné získať taký kapitál na trhu. Komisia sa preto domnieva, že tretiu rekapitalizáciu by nebol zabezpečil žiadny investor v trhovom hospodárstve. Tretia rekapitalizácia sa preto musí považovať za poskytnutie výhody NLB. Táto výhoda je navyše selektívna, keďže z nej má prospech iba jedna banka.

(86)

Keďže NLB je a bude aktívna vo finančnom sektore, ktorý je otvorený intenzívnej medzinárodnej hospodárskej súťaži, každé zvýhodnenie banky zo štátnych zdrojov môže ovplyvniť obchod v rámci Únie a narušiť hospodársku súťaž. Tretia rekapitalizácia preto predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(87)

Prvok pomoci v rámci tretej rekapitalizácie dosahuje výšku 1,558 miliardy EUR.

(88)

Pokiaľ ide o prevod aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk, Komisia sa domnieva, že toto opatrenie zahŕňa štátne zdroje. Slovinsko zriadilo spoločnosť pre správu aktív bánk na podporu stability bankového sektora, aby pomohlo bankám v ťažkostiach previesť rizikové aktíva mimo ich súvah za cenu vyššiu ako je ich súčasná trhová hodnota. Tieto prevody aktív z NLB na spoločnosť pre správu aktív bánk obmedzia straty banky, ktoré by inak musela znášať, aby vyčistila svoju súvahu a zrealizovala plán reštrukturalizácie.

(89)

Odborníci Komisie, s cieľom posúdiť existenciu pomoci v rámci prevodu aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk, nezávisle určili súčasnú trhovú hodnotu portfólia, ktoré sa má previesť, ako aj skutočnú ekonomickú hodnotu, ktorá bude zároveň predstavovať cenu, za akú sa aktíva prevedú. Keďže prevodná hodnota portfólia je vyššia ako súčasná trhová hodnota, opatrenie predstavuje výhodu pre NLB.

(90)

Táto výhoda posilňuje pozíciu NLB v porovnaní s jej konkurentmi v Slovinsku a ďalších členských štátoch, ktorí nedostávajú rovnakú štátnu pomoc. Dané opatrenie sa preto musí považovať za schopné narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, aj vzhľadom na to, že NLB je a bude aktívna vo finančnom sektore, ktorý je otvorený intenzívnej medzinárodnej hospodárskej súťaži.

(91)

Pokiaľ ide o výšku pomoci v rámci prevodu znehodnotených aktív na spoločnosť pre správu aktív bánk, je potrebné poznamenať, že v poznámke 2 k bodu 20 písm. a) oznámenia o znehodnotených aktívach je výška pomoci v rámci opatrenia na odbremenenie aktív stanovená ako rozdiel medzi prevodnou cenou aktív a trhovou cenou. Prevodná cena je 617 miliónov EUR, zatiaľ čo trhová cena sa odhaduje na 486 miliónov EUR. Pomoc poskytnutá NLB v rámci prevodu aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk dosahuje výšku 130 miliónov EUR.

(92)

Takže celková pomoc NLB v rámci prvej, druhej a tretej rekapitalizácie a prevodu aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk dosahuje výšku 2,321 miliardy EUR, čo k decembru 2012 predstavuje 20 % rizikovo vážených aktív NLB.

(93)

Článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ oprávňuje Komisiu, aby považovala pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je určená „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“. Komisia uznala, že globálna finančná kríza môže spôsobiť vážnu poruchu fungovania v hospodárstve členského štátu a že opatrenia na podporu bánk sú vhodné na nápravu tejto poruchy. To bolo následne podrobne formulované a rozvinuté v šiestich oznámeniach o kríze (18), ako aj v oznámení o bankovníctve z roku 2013.

(94)

Oznámenie o bankovníctve z roku 2013 sa týka opatrení štátnej pomoci, ktoré boli oznámené po 1. auguste. V prípade NLB Slovinsko oznámilo dodatočnú štátnu pomoc vo forme kapitálových injekcií a odbremenenia kapitálu po 1. auguste 2013. V dôsledku toho sa ustanovenia oznámenia o bankovníctve z roku 2013 vzťahujú na posudzovanie zlučiteľnosti plánu reštrukturalizácie NLB.

(95)

Viaceré prípady schválenia opatrení prijatých slovinskými orgánmi na boj s finančnou krízou (19) zo strany Komisie potvrdzujú existenciu vážnej poruchy fungovania v slovinskom hospodárstve. Právnym základom pre posudzovanie zlučiteľnosti všetkých opatrení v rámci plánu reštrukturalizácie (konkrétne prvej rekapitalizácie, druhej rekapitalizácie, tretej rekapitalizácie a prevodu znehodnotených aktív na spoločnosť pre správu aktív bánk) je preto článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

(96)

Pokiaľ ide konkrétne o zlučiteľnosť prevodu aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk, Komisia posudzuje toto opatrenie s ohľadom na oznámenie o znehodnotených aktívach, ktoré bolo upravené oznámením o bankovníctve z roku 2013.

(97)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci poskytnutej NLB na reštrukturalizáciu, Komisia posudzuje toto opatrenie na základe plánu reštrukturalizácie, s ohľadom na oznámenie o reštrukturalizácii, ktoré bolo doplnené oznámením o bankovníctve z roku 2013.

(98)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť pomoci poskytnutej NLB vo forme prevodu aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk, Komisia musí posudzovať toto opatrenie na základe oznámenia o znehodnotených aktívach, ktoré bolo upravené a doplnené oznámením o bankovníctve z roku 2013. V oznámení o znehodnotených aktívach sú ako odbremenenie znehodnotených aktív označené všetky opatrenia, ktoré „umožňujú banke, ktorá je príjemcom pomoci, nevykázať stratu alebo nevytvoriť rezervu pre možnú stratu súvisiacu s aktívami so zníženou hodnotou (alebo jej poskytujú príslušnú kompenzáciu za vykázanie straty alebo vytvorenie rezervy) a/alebo jej umožňujú uvoľniť regulatórny kapitál na iné použitie“, a sú stanovené kritériá zlučiteľnosti takých opatrení s vnútorným trhom. Tieto kritériá zahŕňajú: i) oprávnenosť aktív; ii) transparentnosť a poskytovanie informácií o znehodnotení aktív; iii) správu aktív so zníženou hodnotou; iv) správny a konzistentný prístup k oceňovaniu aktív a v) primeranosť odmeňovania a rozdelenia zaťaženia.

(99)

Pokiaľ ide o oprávnenosť aktív, v oddiele 5.4 oznámenia o aktívach so zníženou hodnotou sa uvádza, že odbremenenie aktív si vyžaduje jednoznačné určenie aktív so zníženou hodnotou a že s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť sa vo vzťahu k oprávnenosti uplatňujú určité obmedzenia.

(100)

V oznámení o znehodnotených aktívach sa však ďalej uvádza, že je potrebné zosúladiť potrebu dosiahnutia cieľa okamžitej finančnej stability s potrebou zabezpečenia návratu k bežnému fungovaniu trhu, z čoho vyplýva potreba flexibility pri určovaní tried aktív. Aj keď sa v oznámení o znehodnotených aktívach ako oprávnené označujú aktíva, ktoré spôsobili finančnú krízu (výslovne sú uvedené cenné papiere zaistené americkými hypotékami), umožňuje sa tiež rozšírenie škály oprávnených aktív na „presne vymedzené kategórie aktív zodpovedajúcich systémovej hrozbe, na základe riadneho odôvodnenia a bez kvantitatívnych obmedzení“.

(101)

Pokiaľ ide o tento prípad, opatrenie týkajúce sa aktív so zníženou hodnotou je zamerané na nesplácané aktíva, súvisiace najmä so stavebnými spoločnosťami, dopravnými spoločnosťami a finančnými holdingami, alebo na nesplácané aktíva s kolaterálom vo forme obytnej nehnuteľnosti. Tieto sektory boli základom problémov NLB s významnými portfóliami nesplácaných úverov (41 % nesplácaných úverov v prípade finančných holdingov a 74 % v prípade stavebných spoločností). Portfólio, ktoré sa má previesť, tvorí viac ako polovicu znehodnotených aktív vedených spoločnosťou NLB d.d. k 31. decembru 2012. Tieto aktíva preto spĺňajú kritériá oprávnenosti oznámenia o znehodnotených aktívach.

(102)

Pokiaľ ide o transparentnosť a poskytovanie informácií, v oddiele 5.1 oznámenia o znehodnotených aktívach sa požaduje ex ante úplná transparentnosť a poskytovanie informácií zo strany oprávnených bánk o znehodnotení aktív, ktorých sa budú týkať opatrenia na odbremenenie aktív, založené na primeranom ocenení aktív, ktoré overili uznávaní nezávislí experti a ktoré validoval príslušný orgán dohľadu. V oznámení o znehodnotených aktívach sa požaduje, aby boli informácie poskytnuté a ocenenie vykonané pred zásahom štátu.

(103)

Úvodné ocenenie aktív vykonala Slovinská banka. Slovinská banka najskôr informovala 10. mája 2013 o stresovom teste, pričom poukázala na kapitálový vplyv prevodu aktív z troch hlavných slovinských bánk na spoločnosť pre správu aktív bánk. Potom boli 4. decembra 2013 oznámené výsledky posúdenia kvality aktív a stresového testu, ktoré ukázali nedostatok kapitálu v slovinských bankách pri stresovom scenári. Jednoznačne boli určené triedy aktív, ktoré sa majú previesť, a tento prevod sa uskutoční výlučne na základe metódy oceňovania, ktorú schválila Slovinská banka. Členský štát tak zabezpečil dostatočnú celkovú úroveň transparentnosti a poskytovania informácií o aktívach so zníženou hodnotou NLB, ktoré sa majú previesť na spoločnosť pre správu aktív bánk. Posúdenie kvality aktív a stresový test, ktoré ukázali nedostatok kapitálu v banke, vykonali externí experti.

(104)

Čo sa týka správy aktív, v oddiele 5.6 oznámenia o znehodnotených aktívach sa stanovuje potreba zabezpečiť jasné funkčné a organizačné oddelenie banky, ktorá je príjemcom pomoci, od jej aktív, najmä pokiaľ ide o zástupcov manažmentu, zamestnancov a klientov. V oznámení sa v tejto súvislosti uvádza, že takéto opatrenia by mali umožniť bankám, aby sa zamerali na obnovu svojej životaschopnosti a predchádzali možným konfliktom záujmov.

(105)

Aktíva bude spravovať spoločnosť pre správu aktív bánk, ktorá je úplne nezávislá od NLB. Preto je možné dospieť k záveru, že oddelená správa aktív spĺňa požiadavky oznámenia o znehodnotených aktívach.

(106)

V oddiele 5.5 oznámenia o znehodnotených aktívach sa uvádza, že aby sa predišlo nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže, je veľmi dôležité oceňovať aktíva správne a konzistentne. Hlavným cieľom oceňovania je určiť skutočnú ekonomickú hodnotu aktív. Táto hodnota predstavuje referenčnú úroveň, keďže prevod aktív so zníženou hodnotou za túto cenu je ukazovateľom zlučiteľnosti pomoci – vzniká tým účinok odbremenenia aktív, pretože uvedená hodnota je vyššia ako súčasná trhová hodnota, ale výška pomoci sa obmedzuje na nevyhnutné minimum.

(107)

Slovinská banka posúdila portfólio a Komisia s externými expertmi preskúmala ocenenie a základnú všeobecnú metodiku s cieľom zabezpečiť konzistentný prístup na úrovni Únie.

(108)

Závery sú takéto:

(109)

Na základe týchto prvkov Komisia posúdila skutočnú ekonomickú hodnotu portfólia. Pre toto posúdenie Komisia oddelila dve kategórie úverov: na jednej strane úvery prosperujúcim podnikom a na druhej strane úvery na reštrukturalizáciu úverov a nesplácané úvery. S skutočná ekonomická hodnota vlastného kapitálu sa posudzovala oddelene.

(110)

V prípade úverov prosperujúcim podnikom Komisia uplatnila prístup založený na ratingu, podľa odporúčania externých expertov. Na základe aktuálneho ratingu NLB a aktualizovanej finančnej informácie o expozícii Komisia určila pravdepodobnosť nesplácania. Strata v dôsledku nesplácania sa potom posudzovala na základe podrobnej analýzy kolaterálu, existujúcej dokumentácie k úverom alebo prehľadov kvality predchádzajúcich úverov.

(111)

V prípade úverov na reštrukturalizáciu úverov a nesplácaných úverov sa Komisia zamerala na analýzu kolaterálu s cieľom posúdiť hodnotu, ktorá by sa vrátila v rámci likvidačného scenára, s použitím obozretných odhadov, pokiaľ ide o hodnotu kolaterálov a faktoringu vo výsledkoch posúdenia kvality aktív a stresového testu.

(112)

V prípade vlastného kapitálu Komisia preskúmala správy o ocenení, ktoré vydalo Slovinsko, aby posúdila, či trhové hodnoty uvádzané v správach boli v súlade s kótovaním príslušných spoločností na trhu a či metodika oceňovania použitá pre nekótované spoločnosti bola v súlade s trhovými normami.

(113)

Komisia dospela k záveru, že skutočná ekonomická hodnota úverového portfólia je 617 miliónov EUR pre nominálnu hodnotu vo výške 2,3 miliardy EUR a že skutočná ekonomická hodnota portfólia vlastného kapitálu je 94 miliónov EUR. Plán reštrukturalizácie počíta s prevodom aktív na spoločnosť pre správu aktív bánk za skutočnú ekonomickú hodnotu.

(114)

Pokiaľ ide o trhovú hodnotu, Komisia používa na posúdenie súčasnej trhovej hodnoty v čase prevodu metódu rozšíreného pokrytia. Na základe toho sa trhová hodnota portfólia odhaduje na 486 miliónov EUR v prípade úverov a 94 miliónov EUR v prípade vlastného kapitálu.

(115)

Výška pomoci predstavuje rozdiel medzi prevodnou hodnotou a trhovou hodnotou, čo je 130 miliónov EUR.

(116)

Pokiaľ ide o rozdelenie zaťaženia, v oddiele 5.2 oznámenia o znehodnotených aktívach sa opakuje všeobecné pravidlo, že straty súvisiace s aktívami so zníženou hodnotou majú niesť v plnom rozsahu banky, aby sa zaistilo, že rozdelenie zodpovednosti a zaťaženia je pre akcionárov rovnaké. Aktíva by sa preto mali previesť za cenu, ktorá zodpovedá ich skutočnej ekonomickej hodnote, alebo je nižšia.

(117)

Slovinsko sa zaväzuje, že prevodná cena aktív bude zodpovedať ich skutočnej ekonomickej hodnote, alebo bude nižšia, čo je v súlade s oznámením o znehodnotených aktívach.

(118)

Vzhľadom na uvedené sa Komisia domnieva, že prevod znehodnotených aktív na spoločnosť pre správu aktív bánk spĺňa všetky podmienky a požiadavky oznámenia o znehodnotených aktívach, ktoré bolo upravené a doplnené oznámením o bankovníctve z roku 2013.

(119)

Podľa bodu 31 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 každý plán reštrukturalizácie zahŕňajúci pomoc na reštrukturalizáciu, s výnimkou požiadaviek na zvýšenie kapitálu a rozdelenie zaťaženia, sa bude aj naďalej posudzovať na základe oznámenia o reštrukturalizácii.

(120)

Podľa oznámenia o reštrukturalizácii a oznámenia o bankovníctve z roku 2013, po prvé, plán reštrukturalizácie musí preukázať, že reštrukturalizačný proces umožní príjemcovi štátnej pomoci znovu nadobudnúť dlhodobú životaschopnosť. Po druhé, výška pomoci musí byť obmedzená na nevyhnutné minimum a akcionári aj podriadení veritelia musia v maximálnej miere prispieť k zníženiu nedostatku kapitálu. Po tretie, je potrebné prijať opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, ktoré vzniká umelou podporou trhovej sily príjemcu, a na zabezpečenie konkurencieschopnosti bankového sektora. Napokon, je potrebné riešiť otázky monitorovania a procedurálne otázky.

(121)

Ako je stanovené v oznámení o reštrukturalizácii, členský štát musí predložiť komplexný plán reštrukturalizácie, ktorý preukáže, akým spôsobom sa obnoví dlhodobá životaschopnosť príjemcu bez štátnej pomoci v rámci primeraného časového obdobia, ktoré by nemalo trvať dlhšie než päť rokov. Banka dosiahne dlhodobú životaschopnosť, ak je schopná obstáť v konkurencii na kapitálovom trhu vlastnými silami, a to v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných právnych predpisov. Aby to banka dokázala, musí byť schopná pokryť všetky svoje náklady a poskytovať primeranú návratnosť vlastného kapitálu pri zohľadnení rizikového profilu banky. Základom návratu banky k životaschopnosti by mali byť najmä vnútorné opatrenia a hodnoverný plán reštrukturalizácie.

(122)

Plán reštrukturalizácie pre NLB na obdobie do 31. decembra 2017 počíta s návratom banky k životaschopnosti ku koncu obdobia reštrukturalizácie. Základným prvkom je očakávané zvýšenie kvality portfólia a zníženie potreby dodatočného znehodnocovania a vytvárania rezerv. Návrat k životaschopnosti sa dosiahne aj vyčistením súvahy NLB, k čomu povedie plánovaný prevod nesplácaných aktív na spoločnosť pre správu aktív bánk. NLB získa aj na zlepšenej prevádzkovej efektívnosti vyplývajúcej z opatrení na zníženie nákladov a zo stabilizácie príjmov. Aby sa zabezpečila životaschopnosť banky po zohľadnení prevodu nesplácaných aktív na správcovskú spoločnosť, plán reštrukturalizácie je založený na predpoklade rekapitalizácie zo strany štátu vo výške 1,558 miliardy EUR v roku 2013 a na úplnom odpise podriadených dlhopisov a vlastného kapitálu akcionárov vo výške 250 miliónov EUR.

(123)

V bode 10 oznámenia o reštrukturalizácii sa požaduje, aby navrhované reštrukturalizačné opatrenia odstránili slabé stránky subjektu. V pláne reštrukturalizácie sú vysvetlené príčiny ťažkostí NLB. Úverové portfólio banky bolo počas krízy vážne poškodené a to viedlo k vysokým stratám v dôsledku znehodnotenia.

(124)

Rast úverového portfólia bol financovaný veľkoobchodným trhom, čo viedlo k prudkému rastu pomeru úverov ku vkladom (zo 74 % v roku 2002 na 137 % v roku 2009). Banka medzitým neposilnila dostatočne svoju kapitálovú základňu a pred začiatkom krízy sa do veľkej miery spoliehala na hybridný kapitál.

(125)

Pred krízou NLB akumulovala expozície do stavebného priemyslu, výstavby nehnuteľností a finančných holdingov, ale kvalita súvisiaceho riadenia rizika zaostávala. Keď sa začala kríza a hospodárstvo spomalilo, akumulácia zlých úverov sa ukázala ako katastrofálna. Slovinský program výstavby ciest sa skončil v roku 2008 a domáci dopyt po nehnuteľnostiach drasticky klesol. Väčšina slovinských spoločností bola vysoko špekulatívna a hospodársky pokles, zníženie hodnoty aktív a zásob, ako aj obmedzený prístup k úverom ich dostal do ťažkostí. Kombinácia výrazného hospodárskeho poklesu a nedostatočného rámca riadenia rizika viedli k rastu objemu nesplácaných úverov. V prípade NLB podiel nesplácaných úverov skutočne dosiahol k 30. septembru 2012 výšku 29 % hrubého objemu úverov, pričom najhorší výsledok zaznamenal stavebný priemysel (74 %). Straty po zdanení v dôsledku toho dosiahli výšku 87 miliónov EUR v roku 2009, 202 miliónov EUR v roku 2010, 240 miliónov EUR v roku 2011 a 273 miliónov EUR v roku 2012.

(126)

Jednou z ďalších príčin problémov banky boli nedostatočné pravidlá správy a riadenia spoločnosti a z toho vyplývajúci vplyv štátu na riadenie bežného podnikania banky.

(127)

Pre obnovenie dlhodobej životaschopnosti je preto potrebné vyriešiť päť základných problémov. Po prvé, musí sa zlepšiť správa a riadenie spoločnosti, aby sa zabezpečilo, že ekonomicky odôvodnené obchodné rozhodnutia bude prijímať výlučne manažment banky a že štát nebude ovplyvňovať riadenie bežného podnikania banky. Po druhé, banka musí zlepšiť svoju cenovú politiku a rámec riadenia rizika tak, aby sa marže zachovali a straty minimalizovali. Po tretie, NLB musí vyčistiť svoju súvahu a znížiť expozíciu v problémových sektoroch, či už prostredníctvom riadneho vytvárania rezerv a ústupu od dlhového financovania problémových aktív, alebo prostredníctvom prevodu problémových úverov na spoločnosť pre správu aktív bánk. Po štvrté, banka musí opraviť štruktúru svojej súvahy rekapitalizáciou a posilnením úverovej základne, alebo znížením podielu dlhového financovania. Napokon, banka musí zvýšiť svoju prevádzkovú efektívnosť, aby si zabezpečila dostatočnú úroveň ziskovosti.

(128)

Prijaté záväzky zaručia nezávislosť rady a manažmentu pri stanovovaní kritérií poskytovania úverov. Tieto záväzky zaručia, že ceny úverov budú založené na politike tvorby cien, ktorá stanoví základné pravidlá návratnosti vlastného kapitálu pre všetky úvery, a tým obmedzí možnosť, že by banka v dôsledku vonkajších vplyvov požičiavala za cenu nižšiu ako je trhová cena.

(129)

Zdá sa, že prijaté záväzky správne riešia a odstraňujú základné nedostatky NLB v oblasti správy a riadenia spoločnosti. Poskytujú primerané záruky na predchádzanie konfliktom záujmov, na zabezpečenie, že stratégia a rozhodnutia budú obchodne orientované a nebudú ovplyvnené inými cieľmi, než je maximalizácia hodnoty, a nebudú ani podliehať neprimeraným vonkajším vplyvom. Plánované zmeny v správe a riadení spoločnosti povedú k väčšej odolnosti banky voči vonkajším vplyvom a zároveň prinesú viac trhovej disciplíny prostredníctvom posilnenia kontroly a zvýšenia transparentnosti v rozhodovaní manažmentu.

(130)

NLB ďalej preskúma svoju politiku stimulov a odmeňovania s cieľom zabezpečiť, aby nepodporovala podstupovanie neprimeraných rizík a bola zameraná na dlhodobé a udržateľné ciele. Okrem toho v súlade s bodmi 37 až 39 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 obmedzí do 31. decembra 2017 celkovú výšku odmien pre každého člena rady a zamestnanca vykonávajúceho osobitnú prácu, čím sa uľahčí včasná realizácia plánu reštrukturalizácie.

(131)

Slovinsko sa navyše zaväzuje do […] znížiť svoj akciový podiel v NLB na […] % v prospech investora, ktorý bude nezávislý a nebude prepojený so Slovinskou republikou. Toto zníženie podielu výrazne obmedzí vonkajší vplyv na riadiace a obchodné činnosti banky.

(132)

NLB posilní politiku tvorby cien a rámec pre riadenie rizík najmä prostredníctvom viacerých pravidiel a opatrení zameraných na ochranu najlepších obchodných záujmov banky. Tieto opatrenia zahŕňajú odbornú prípravu zamestnancov, hodnotenie klientov, stanovenie cien nových produktov a preskúmanie postupov týkajúcich sa úverového rizika.

(133)

Predovšetkým stanovenie cien nových úverov povedie do 31. decembra 2017 k pozitívnej návratnosti vlastného kapitálu vo výške najmenej […] % vo vzťahu ku každému klientovi. Toto stanovenie cien sa bude postupne progresívne vyvíjať, keď v roku 2014 sa návratnosť vlastného kapitálu vo vzťahu ku každému klientovi začne na hodnote […] % a k 31. decembru 2017 dosiahne hodnotu […] %.

(134)

Výsledné zlepšenie politiky tvorby cien a rámca pre riadenie rizík NLB je primerané a nevyhnutné, aby bolo možné zaviesť prísnejšiu politiku poskytovania nových úverov a konzervatívnejšiu politiku vytvárania rezerv. Tieto reformy sú riešením nedostatkov v NLB, ktoré viedli k nízkej kvalite jej úverového portfólia, nadmernej úrovni nesplácaných úverov a vysokých nákladov na úvery. Odstránením príčin nízkej ziskovosti tieto opatrenia prispievajú k dlhodobej životaschopnosti NLB.

(135)

Plán reštrukturalizácie zahŕňa aj organizačné oddelenie vedľajšej obchodnej činnosti od hlavnej obchodnej činnosti NLB. Táto reorganizácia banky umožní NLB, aby zefektívnila svoje hlavné činnosti. Uvedené oddelenie umožní banke tiež zaviesť špecializovanejší prístup k vykonávaniu vedľajšej obchodnej činnosti a spravovať nesplácané úvery tak, aby sa dosiahlo ich maximálne zhodnotenie.

(136)

Výsledkom realizácie plánu reštrukturalizácie bude, že rizikovo vážené aktíva NLB sa znížia z 11,1 miliardy EUR k 31. decembru 2012 na [5 – 10] miliárd EUR k 31. decembru 2017. Zníženie rizikovo vážených aktív banky, a to najmä v najproblémovejších sektoroch finančných holdingov, dopravných a stavebných spoločností, zabezpečí, že počas obdobia reštrukturalizácie sa zníži riziko spojené s týmito expozíciami.

(137)

NLB prevedie portfólio aktív so zníženou hodnotou v objeme 2,3 miliardy EUR na spoločnosť pre správu aktív bánk, čo banke umožní, aby sa zamerala na správu splácaných úverov, pričom sa zároveň uvoľnia zdroje na vyriešenie zostávajúcich nesplácaných úverov.

(138)

Budúca stratégia NLB sa zameria na konzervatívnejšie obchodné činnosti v rámci hlavných segmentov služieb retailového bankovníctva, bankových služieb pre malé a stredné podniky a vybraných obchodných činností pre firemných klientov v Slovinsku. Tento vývoj sa dosiahne prostredníctvom výrazného predaja a obmedzovania vedľajších obchodných činností, čím sa uvoľnia zdroje pre hlavné činnosti.

(139)

NLB už dostala kapitálové injekcie od štátu v marci 2011 a v júli 2012. S pomocou tretej rekapitalizácie je NLB schopná splniť kapitálové požiadavky Slovinskej banky a dosiahnuť obnovenie životaschopnosti.

(140)

Objem tretej rekapitalizácie zohľadňuje potreby banky vyplývajúce z posúdenia kvality aktív a stresového testu. Pomer vlastného kapitálu Tier 1 podľa CRR po tejto rekapitalizácii okamžite dosiahne hodnotu 15 % a k 31. decembru 2017 úroveň [10 – 20] %, čo značne prevyšuje kapitálovú požiadavku stanovenú Slovinskou bankou na 9 % vlastného kapitálu Tier 1 podľa CRR.

(141)

NLB okrem toho vyčistí svoju súvahu prevedením významnej časti portfólia nesplácaných a aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk.

(142)

NLB zlepší svoj profil financovania znížením financovania svojich dcérskych spoločností vo vnútri skupiny, zbavením sa vedľajších činností a opätovným zameraním na svoju historickú základňu financovania v oblasti retailových úverov. Pomer úverov ku vkladom sa posilní zo 105 % v roku 2012 na [70 – 80] % k 31. decembru 2017.

(143)

Obnovenie dlhodobej ziskovosti bude výsledkom strategického posunu banky k jej hlavnej a základnej obchodnej činnosti retailového bankovníctva, bankovníctva pre malé a stredné podniky a bankovníctva pre vybrané firmy v Slovinsku, čo banke umožní, aby splnila svoje ciele, pokiaľ ide o návratnosť vlastného kapitálu.

(144)

Banka zvýši svoju čistú úrokovú maržu stanovením primeraných cien nových úverov. Tvorba cien nových úverov prispeje predovšetkým k dosiahnutiu pozitívnej návratnosti vlastného kapitálu vo výške najmenej […] % v roku 2014, […] % v roku 2015, […] % v roku 2016 a […] % v roku 2017 vo vzťahu ku každému klientovi.

(145)

NLB tiež zdokumentuje všetky svoje rozhodnutia týkajúce sa reštrukturalizácie. Do dokumentácie zahrnie porovnanie s alternatívnymi riešeniami, ako je realizácia kolaterálu a ukončenie pôsobenia. Banka preukáže, že si zvolila riešenie, ktoré pre ňu maximalizuje čistú aktuálnu hodnotu.

(146)

NLB plánuje aj ďalekosiahly program znižovania nákladov prostredníctvom konsolidácie svojich obchodných priestorov a siete pobočiek, a tiež zníženia počtu zamestnancov, ako aj zvýšením prevádzkovej efektívnosti, úsilím o získavanie klientov so zohľadnením rizika a zameraním na ziskovosť a optimalizovaním likvidity a ďalších nákladov. Ako výsledok týchto opatrení plán reštrukturalizácie predpokladá zníženie pomeru nákladov a príjmov na menej ako 60 %, čo je porovnateľné s úrovňou, ktorú banka dosahovala pred krízou. K 31. decembru 2017 NLB dosiahne návratnosť vlastného kapitálu po zdanení vo výške [5 – 10] % a pomer vlastného kapitálu Tier 1 podľa CRR vo výške [10 – 20] %. Zisky NLB po zdanení dosiahnu v roku 2017 výšku [100 – 150] miliónov EUR.

(147)

Očakáva sa, že pri postupnej realizácii plánu reštrukturalizácie bude v priebehu času klesať tok aktív so zníženou hodnotou. Banka bude mať lepší profil úverového rizika vďaka prevodu aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk, záväzkom týkajúcim sa riadenia úverového rizika a reštrukturalizácii nesplácaných úverov zostávajúcich v portfóliu banky s cieľom maximalizovať pre banku ich čistú aktuálnu hodnotu, ako aj vďaka ďalším opatreniam, ktoré zlepšujú rámec riadenia rizika banky.

(148)

Komisia sa preto domnieva, že plán reštrukturalizácie je vhodný na obnovenie dlhodobej životaschopnosti NLB.

(149)

V oznámení o reštrukturalizácii, ktoré bolo doplnené oznámením o bankovníctve z roku 2013, sa uvádza, že nevyhnutný je primeraný príspevok príjemcu, aby sa pomoc obmedzila na minimum a aby sa predchádzalo narušeniu hospodárskej súťaže a morálnemu hazardu. Z toho dôvodu sa stanovuje, že i) náklady na reštrukturalizáciu aj výška pomoci by mali byť obmedzené a ii) zaťaženie by sa malo v čo najväčšej miere rozdeliť medzi existujúcich akcionárov a podriadených veriteľov.

(150)

Po prvom absorbovaní strát do základného kapitálu si primerané rozdelenie zaťaženia spravidla vyžaduje príspevky od držiteľov hybridného kapitálu a držiteľov podriadených dlhov. Držitelia hybridného kapitálu a podriadených dlhov musia v maximálnej miere prispieť k zníženiu nedostatku kapitálu. Takéto príspevky môžu mať podobu konverzie na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 (20) alebo upísania istiny nástrojov. V každom prípade sa musí v rozsahu, aký umožňujú právne predpisy, predchádzať peňažnému toku od príjemcu k držiteľom takýchto cenných papierov.

(151)

Plán reštrukturalizácie neobsahuje žiadne prvky, ktoré by naznačovali, že pomoc ide nad rámec prostriedkov potrebných na pokrytie nákladov vyplývajúcich z obnovy životaschopnosti NLB. Nedostatok kapitálu, ktorý je treba kompenzovať treťou rekapitalizáciou, bol určený na základe posúdenia kvality aktív a stresového testu. Tento odhad kapitálovej injekcie je založený predovšetkým na ocenení aktív, ktoré ukazuje úroveň potrebnú a dostatočnú na zvládnutie stresovej situácie. Posúdenie kvality aktív a stresový test priniesli ďalšiu istotu, pokiaľ ide o potrebnú úroveň kapitálu. Objem tretej rekapitalizácie umožňuje banke, aby splnila požiadavky na regulatórny kapitál a trhové očakávania. S cieľom obmedziť hromadenie nadmerného kapitálu v NLB sa navyše vytvorí mechanizmus splácania kapitálu, na základe ktorého bude musieť banka vyplácať dividendy za fiškálne roky 2015, 2016 a 2017, ktoré sa vypočítajú s rastúcou percentuálnou sadzbou za každý nadmerný objem kapitálu. Mechanizmus splácania kapitálu zabezpečuje, že nadmerný kapitál, ktorý prekračuje minimálne požiadavky na regulatórny kapitál, neumožní banke začať nový obchod pred vyplatením štátu.

(152)

Bez ohľadu na zákaz vyplácania dividend môžu dcérske spoločnosti dividendy vyplácať, čo umožní spoločnosti NLB d.d. tieto dividendy získavať a zabráni dcérskym spoločnostiam hromadiť likviditu. Tieto spoločnosti môžu vyplácať dividendy, ak je spoločnosť NLB d.d. – priamo alebo nepriamo – ich väčšinovým akcionárom a všetci externí akcionári sú spoločne držiteľmi menej než 15 % akcií a hlasovacích práv v príslušnej spoločnosti. Komisia sa domnieva, že možnosť dcérskych spoločností takto vyplácať dividendy spoločnosti NLB d.d. prispieva k udržaniu výšky pomoci na nevyhnutnom minime, umožní primeraný stupeň flexibility na efektívne riadenie konsolidovaného kapitálu a likvidity NLB a uľahčí preplácanie pomoci. Skutočnosť, že v dôsledku uvedeného by časť dividend dostali aj menšinoví vlastníci dcérskych spoločností, predstavuje v porovnaní s výhodami primeraný vedľajší účinok, najmä ak sa zohľadní pomerne nízky objem dividend, ktoré by sa prípadne mohli vyplatiť všetkým akcionárom mimo NLB d.d., nepresahujúci jednu desatinu celkového objemu dividend, ktoré by sa prípadne mohli vyplatiť spoločnosti NLB d.d.

(153)

Po prvé, záväzky týkajúce sa rozdelenia zaťaženia medzi akcionárov a držiteľov podriadených dlhov sú v súlade s oznámením o reštrukturalizácii, ktoré bolo doplnené oznámením o bankovníctve z roku 2013.

(154)

Slovinsko sa v tejto súvislosti zaviazalo, že pred poskytnutím akejkoľvek štátnej pomoci (t. j. pred treťou rekapitalizáciou a prevodom znehodnotených aktív na spoločnosť pre správu aktív bánk) NLB úplne odpíše vlastný kapitál a nesplatené podriadené dlhy svojich akcionárov, čím zabezpečí splnenie požiadaviek v oznámení o bankovníctve z roku 2013. Komisia s uspokojením konštatuje, že príspevok držiteľov podriadených dlhov nadobudne maximálny možný rozsah, čím sa zaistí primerané rozdelenie zaťaženia. Kapitálové injekcie štátu sa budú realizovať až po úplnom vybavení držiteľov podriadených dlhov. Táto postupnosť zabezpečuje, že pred vstupom štátu musia všetci existujúci držitelia podriadených dlhov naplno prispieť k nákladom na reštrukturalizáciu banky. Štát bude takto po tretej rekapitalizácii vlastniť 100 % akcií banky v porovnaní s 33,1 % pred prvou kapitálovou injekciou zo strany štátu.

(155)

Po druhé, v bode 24 oznámenia o reštrukturalizácii sa uvádza, že prostriedkom na dosiahnutie rozdelenia zaťaženia je aj zaplatenie primeranej náhrady za kapitál štátu.

(156)

Pokiaľ ide o prvú a druhú rekapitalizáciu, Komisia poznamenáva, že boli realizované za ceny, ktoré sú zlučiteľné so zásadami rozdelenia zaťaženia (21). Čo sa týka tretej rekapitalizácie zahrnutej do plánu reštrukturalizácie, štát bude vlastníkom 100 % akcií banky po rekapitalizácii, čím sa maximalizuje rozdelenie zaťaženia. Komisia už tiež potvrdila, že prevod aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk je primerane výnosný.

(157)

Po tretie, pokiaľ ide o pokrytie nákladov na reštrukturalizáciu, vyplývajúcich z plánu reštrukturalizácie, vnútornými opatreniami NLB, banka bude realizovať opatrenia na zníženie nákladov, ktoré povedú k zníženiu prevádzkových nákladov z 368 miliónov EUR k 31. decembru 2012 na [250 – 300] miliónov EUR k 31. decembru 2017 v prípade základného scenára. Plán reštrukturalizácie tiež banke umožní, aby sa zbavila [80 – 90] % svojich nebankových činností. Navyše sa vytvorí mechanizmus splácania kapitálu, ktorý umožní vyplácať dividendy štátu za fiškálne roky 2015, 2016 a 2017 v maximálnom rozsahu bez ohrozenia požiadaviek banky na regulatórny kapitál.

(158)

Po štvrté, popri týchto štrukturálnych opatreniach sa Slovinsko tiež zaviazalo k zákazu rozdeľovania kupónov, akvizícií, ako aj k zákazu reklamy a agresívnych obchodných praktík.

(159)

Komisia poznamenáva, že záväzok nevyplácať kupóny sa nevzťahuje na novo vydané kapitálové nástroje za predpokladu, že žiadne vyplatenie kupónov na takéto novo vydané nástroje nepovedie ku vzniku zákonnej povinnosti na akékoľvek vyplácanie kupónov na cenné papiere NLB, existujúce v čase prijatia tohto rozhodnutia (22). Komisia súhlasí s týmto obmedzením zákazu vyplácania kupónov s cieľom povoliť skupine uviesť na trh čerstvý hybridný kapitál v súlade s bodom 26 oznámenia o reštrukturalizácii. Vydanie podriadených cenných papierov po dátume prijatia tohto rozhodnutia umožní banke získať dodatočné financovanie a hybridný kapitál bez vyplácania kupónov na existujúce cenné papiere, predovšetkým na existujúci podriadený dlh. V dôsledku obmedzenia zákazu vyplácania kupónov bude banka v pozícii umožňujúcej vydať dodatočný kapitál Tier 1 podľa CRR, čo môže potenciálne znížiť objem kapitálu, ktorý potrebuje vo forme vlastného kapitálu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že kupóny musia byť voliteľné a nie povinné pre označenie dlhových nástrojov za kapitál Tier 1 podľa CRR. Napokon, v tomto prípade je možné tiež poznamenať, že po úplnom odpísaní vlastného kapitálu a nesplatených podriadených dlhov akcionárov NLB v banke nezostane žiadny vlastný kapitál a podriadené dlhy. Obmedzenie zákazu vyplácania kupónov neznehodnocuje pozitívny vplyv tohto zákazu, s ktorým sa počíta v oznámení o reštrukturalizácii, pretože záväzok prijatý NLB, že vyplatenie kupónov na nové nástroje nepovedie ku vzniku zákonnej povinnosti na akékoľvek vyplácanie kupónov na existujúce cenné papiere NLB, zabráni zbytočnému odlivu kapitálu.

(160)

Takže opatrenia, ako je rozdelenie zaťaženia medzi držiteľov vlastného kapitálu, hybridného a podriadeného dlhu, znižovanie nákladov, predaj aktív a primerané odmeňovanie za pomoc, predstavujú dostatočný vlastný príspevok NLB na náklady reštrukturalizácie banky.

(161)

Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že plán reštrukturalizácie zahŕňa primeraný vlastný príspevok a rozdelenie zaťaženia.

(162)

Napokon, v oddiele 4 oznámenia o reštrukturalizácii sa požaduje, aby plán reštrukturalizácie obsahoval opatrenia obmedzujúce narušenie hospodárskej súťaže. Takéto opatrenia by mali byť vypracované špeciálne na riešenie deformácií trhov, na ktorých banka prijímajúca pomoc pôsobí po reštrukturalizácii. Charakter a forma takýchto opatrení závisí od dvoch kritérií: po prvé, výška pomoci a podmienky a okolnosti, za ktorých bola poskytnutá, a po druhé, vlastnosti trhov, na ktorých bude príjemca pomoci pôsobiť. Komisia musí okrem toho zohľadniť rozsah vlastného príspevku príjemcu a rozdelenie zaťaženia počas obdobia reštrukturalizácie.

(163)

NLB dostala štátnu pomoc vo forme kapitálových injekcií a opatrení týkajúcich sa znehodnotených aktív vo výške až 2,321 miliardy EUR, čo predstavuje 20 % rizikovo vážených aktív NLB (23). Vzhľadom na pomerne vysoký objem pomoci je nevyhnutná primeraná platba za pomoc a potreba vykonať opatrenia na obmedzenie prípadného narušenia hospodárskej súťaže.

(164)

Prvým opatrením, ktoré obmedzí narušenie hospodárskej súťaže, je predaj podielov NLB v […]. Predaj […] spôsobí pokles trhového podielu NLB […]. Predaj […] NLB tiež prispeje k obmedzeniu trhového podielu NLB a otvorí trh konkurentom.

(165)

Zníženie prítomnosti NLB na trhu s úvermi firemným sektorom výstavby, dopravy a finančných holdingov sa dosiahne vďaka každoročným obmedzeniam rizikovo vážených aktív v týchto sektoroch.

(166)

NLB navyše preruší poskytovanie lízingu, faktoringu, forfaitingu a vedľajšie obchodné činnosti v Slovinsku a v zahraničí, čo ďalej prispeje k obmedzeniu možného vedľajšieho účinku štátnej pomoci, ktorú spoločnosť dostala na iné činnosti, než je jej hlavná banková obchodná činnosť.

(167)

NLB bude pokračovať vo svojich operáciách za podmienok obmedzujúcich narušenie hospodárskej súťaže. Ako špecializovaná (monoline) banka so zlepšeným riadením rizika a zlepšenou stratégiou správy a riadenia, ako aj s efektívnejšou úverovou politikou pri lepšej tvorbe cien, ktorá k 31. decembru 2017 dosiahne návratnosť vlastného kapitálu pri nových úveroch [10 – 20] %, sa NLB bude vyhýbať poskytovaniu nadmerne výhodných podmienok svojim klientom. Tieto prvky prispievajú k životaschopnosti NLB, ale tiež obmedzujú narušenie hospodárskej súťaže.

(168)

Slovinsko sa zaviazalo k zákazu vyplácania akvizícií, čím zaistilo, že NLB nebude používať prijatú štátnu pomoc na získavanie akýchkoľvek nových obchodov. Navyše sa vytvorí mechanizmus splácania kapitálu, ktorý umožní NLB vyplácať dividendy štátu za fiškálne roky 2015, 2016 a 2017 v maximálnom rozsahu bez ohrozenia požiadaviek banky na regulatórny kapitál. Tento mechanizmus splácania kapitálu zabezpečuje, že nadmerný kapitál, ktorý prekračuje požiadavky na regulatórny kapitál alebo akékoľvek iné regulatórne požiadavky, neumožní banke začať nový obchod pred vyplatením štátu.

(169)

Okrem týchto štrukturálnych opatrení sa Slovinsko zaviazalo zaviesť súbor obmedzení správania na predchádzanie narušeniu hospodárskej súťaže. Komisia víta zákaz reklamy na štátnu pomoc a agresívnych obchodných praktík, čo bráni NLB vo využívaní pomoci na trhové správanie, ktoré by obmedzovalo hospodársku súťaž.

(170)

Vzhľadom na kombináciu opatrení a záväzkov existujú dostatočné záruky na obmedzenie potenciálneho narušenia hospodárskej súťaže z hľadiska výšky pomoci poskytnutej NLB.

(171)

Podľa oddielu 5 oznámenia o reštrukturalizácii, ktoré bolo doplnené oznámením o bankovníctve z roku 2013, na overenie toho, či sa plán reštrukturalizácie vykonáva riadne, bude Komisia žiadať pravidelné správy. Slovinsko určí správcu monitorovania, ktorý bude raz za pol roka Komisii predkladať správy o monitorovaní.

(172)

S cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie plánu reštrukturalizácie počas celého obdobia prijmú slovinské orgány všetky potrebné opatrenia, ktorými zaistia, že NLB splní záväzky uvedené v harmonograme.

(173)

Správnu realizáciu plánu reštrukturalizácie, ako aj úplné a správne plnenie všetkých záväzkov obsiahnutých v harmonograme, ktorý je súčasťou prílohy k tomuto rozhodnutiu, bude navyše priebežne monitorovať nezávislý, dostatočne kvalifikovaný správca monitorovania. Správca monitorovania bude mať neobmedzený prístup ku všetkým informáciám potrebným na monitorovanie vykonávania rozhodnutia. Komisia alebo správca monitorovania môžu požiadať NLB o vysvetlenie a objasnenie. Slovinsko a NLB musia plne spolupracovať s Komisiou a so správcom monitorovania, pokiaľ ide o všetky otázky súvisiace s monitorovaním.

(174)

Komisia konštatuje, že plán reštrukturalizácie, ktorý predstavilo Slovinsko, primerane rieši otázky životaschopnosti (vrátane správy a riadenia spoločnosti), rozdelenia zaťaženia a narušenia hospodárskej súťaže a je v súlade s požiadavkami oznámenia o reštrukturalizácii, ktoré bolo doplnené oznámením o bankovníctve z roku 2013.

(175)

Komisia preto odstraňuje pochybnosti o zlučiteľnosti plánu reštrukturalizácie uvedené v druhom rozhodnutí o záchrane a o začatí konania.

(176)

Komisia dospela k záveru, že prvá, druhá a tretia štátna rekapitalizácia NLB a prevod znehodnotených aktív na spoločnosť pre správu aktív bánk predstavujú pomoc na reštrukturalizáciu v prospech NLB.

(177)

Komisia dospela k záveru, že opatrenia reštrukturalizácie pozostávajúce z prvej, druhej a tretej štátnej rekapitalizácie a z prevodu aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk sú vhodné na to, aby umožnili NLB obnovenie dlhodobej životaschopnosti, dostatočné z hľadiska rozdelenia zaťaženia a vhodné a primerané na kompenzovanie vplyvov príslušných opatrení pomoci deformujúcich trh. Komisia sa preto domnieva, že predložený plán reštrukturalizácie spĺňa kritériá oznámenia o reštrukturalizácii, ktoré bolo doplnené oznámením o bankovníctve z roku 2013 a oznámenia o znehodnotených aktívach, ktoré bolo upravené a doplnené oznámením o bankovníctve z roku 2013. Opatrenia reštrukturalizácie sa preto môžu považovať sa zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Prvá, druhá a tretia rekapitalizácia a prevod aktív so zníženou hodnotou na spoločnosť pre správu aktív bánk môžu byť preto schválené v súlade s plánom reštrukturalizácie,