14.8.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 242/4

VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 884/2014

z 13. augusta 2014,

ktorým sa stanovujú osobitné podmienky dovozu určitých krmív a potravín z určitých tretích krajín v dôsledku rizika kontaminácie aflatoxínmi a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1152/2009

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (1), a najmä na jeho článok 53 ods. 1 písm. b) bod ii),

keďže:

(1)	Nariadenie Komisie (ES) č. 1152/2009 (2) treba podstatne zmeniť a rozsah pôsobnosti treba rozšíriť na krmivá.

(2)

Nariadením Komisie (ES) č. 1881/2006 (3) sa stanovujú maximálne hodnoty obsahu aflatoxínov v potravinách v záujme ochrany verejného zdravia. Je možné pozorovať, že tieto maximálne hodnoty aflatoxínov sa v prípade určitých potravín z určitých krajín často prekračujú. Takáto kontaminácia predstavuje závažne ohrozenie verejného zdravia v rámci Únie, a preto je vhodné prijať na úrovni Únie osobitné podmienky.

(3)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES (4) sa ustanovujú maximálne povolené hladiny aflatoxínu B1 v krmivách v záujme ochrany zdravia zvierat a verejného zdravia. Možno pozorovať, že tieto maximálne hodnoty aflatoxínu B1 sa v prípade určitých krmív z určitých krajín často prekračujú. Takáto kontaminácia predstavuje závažné ohrozenie zdravia zvierat a verejného zdravia v rámci Únie, a preto je vhodné prijať na úrovni Únie osobitné podmienky.

(4)

V záujme ochrany zdravia zvierat a verejného zdravia je dôležité, aby kŕmne zmesi či viaczložkové potraviny obsahujúce vo výraznom množstve krmivá a potraviny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, tiež patrili do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania kontrol spracovaných krmív a potravín a kŕmnych zmesí a viaczložkových potravín v celej EÚ je vhodné stanoviť prahovú hodnotu. Okrem toho je vhodné vyňať z uplatňovania ustanovení tohto nariadenia nekomerčné zásielky. Odber vzoriek zo zásielok a ich analýza by sa mali vykonať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie.

(5)	Ustanovenia o odbere vzoriek a analýze na kontrolu aflatoxínov v krmivách sú stanovené nariadením Komisie (ES) č. 152/2009 (5) a v potravinách nariadením Komisie (ES) č. 401/2006 (6).

(6)

Vzhľadom na to, že pri uplatňovaní osobitných podmienok, ktorými sa riadi dovoz krmív z určitých tretích krajín v dôsledku rizika kontaminácie aflatoxínmi, sa uplatňujú podobné ustanovenia ako ustanovenia týkajúce sa uplatňovania osobitných podmienok, ktorými sa riadi dovoz potravín z určitých tretích krajín v dôsledku rizika kontaminácie aflatoxínmi, je vhodné, aby boli krmivá a potraviny, pre ktoré boli stanovené osobitné podmienky z dôvodu rizika kontaminácie aflatoxínmi, zaradené do jedného nariadenia. Preto je vhodné zahrnúť do tohto nariadenia ustanovenia týkajúce arašidových orieškov z Indie a Ghany a melónových semien z Nigérie stanovené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 91/2013 (7). Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 91/2013 by sa malo súčasne nahradiť novým nariadením, ktorým sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa ibišteka jedlého a listov karí z Indie.

(7)

Na základe výsledkov kontrol a výsledkov auditov Potravinového a veterinárneho úradu (Food and Veterinary Office – FVO) sú vhodné nasledujúce zmeny výrobkov, na ktoré sa vzťahujú osobitné podmienky a/alebo frekvencia kontrol:

—	vypustenie osobitných podmienok na dovoz mandlí z USA v dôsledku priaznivých výsledkov kontrol a priaznivého výsledku auditu FVO,

—	zníženie frekvencie odberov vzoriek lieskových orechov z Turecka vzhľadom na priaznivé výsledky kontrol a priaznivý výsledok auditu FVO,

—	zníženie frekvencie odberov vzoriek para orechov z Brazílie vzhľadom na to, že sa nevyskytli žiadne prípady nedodržania právnych predpisov, a aj vzhľadom na veľmi nízke množstvá dovezené do EÚ.

(8)

Kontrolný systém pre krmivá a potraviny, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa používa už mnoho rokov a neustále sa vylepšuje na základe získaných skúseností. Úplné zosúladenie kontrol pri dovoze potravín neživočíšneho pôvodu nie je možné dosiahnuť, pretože v určenom mieste vstupu nemožno vykonať všetky požadované fyzické kontroly aflatoxínov. Kontroly na prítomnosť aflatoxínov v súlade s nariadením (ES) č. 401/2006 sú časovo náročné a vyžadujú si vykládky zásielok. Okrem toho mnoho komodít, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa prepravuje vo vákuovom balení a zničenie vákuového balenia pri odbere vzoriek by mohlo mať za následok stratu kvality v prípade, že zásielka musí byť po vykonaní fyzickej kontroly prepravená na dlhú vzdialenosť. V záujme zníženia administratívnej záťaže je však vhodné v čo najväčšej možnej miere zosúladiť administratívne dokumenty týkajúce sa kontroly krmív a potravín neživočíšneho pôvodu. Preto aj keď podmienky pre dovoz krmív a potravín, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, nie sú rovnaké ako pre krmivá a potraviny, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Komisie (ES) č. 669/2009 (8), je z pohľadu administratívneho zjednodušenia pre prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín vhodné použiť rovnaký jednotný vstupný doklad. Pre uplatňovanie tohto jednotného vstupného dokladu na účely tohto nariadenia je však potrebné poskytnúť dodatočné vysvetľujúce poznámky v pokynoch s cieľom riešiť rozdiely v systémoch kontroly.

(9)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Rozsah pôsobnosti

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 (9), sa toto nariadenie uplatňuje na dovoz týchto krmív a potravín, ktoré patria pod číselné znaky KN a klasifikáciu TARIC uvedené v prílohe I:

a)	nelúpané para orechy a zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce nelúpané para orechy (potraviny), ktoré pochádzajú alebo sa zasielajú z Brazílie;

b)	arašidové oriešky nelúpané a lúpané, arašidové maslo, arašidové oriešky inak upravené alebo konzervované (krmivá a potraviny), ktoré pochádzajú alebo sa zasielajú z Číny;

c)	arašidové oriešky nelúpané a lúpané, arašidové maslo, arašidové oriešky inak upravené alebo konzervované (krmivá a potraviny), ktoré pochádzajú alebo sa zasielajú z Egypta;

d)	pistácie nelúpané a lúpané, pistácie inak upravené alebo konzervované (potraviny), ktoré pochádzajú alebo sa zasielajú z Iránu;

nasledujúce potraviny, ktoré pochádzajú alebo sa zasielajú z Turecka:

i)	sušené figy;

ii)	lieskové orechy (Corylus sp.) nelúpané a lúpané;

iii)	pistácie nelúpané a lúpané;

iv)	zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce figy, lieskové orechy alebo pistácie;

v)	figová pasta, pasta z pistácií a pasta z lieskových orechov;

vi)	lieskové orechy, figy a pistácie, pripravené alebo konzervované, vrátane zmesí;

vii)	múka, krupica a prášok z lieskových orechov a pistácií;

viii)

sekané, krájané a drvené lieskové orechy;

ix)	olej z lieskových orechov;

f)	arašidové oriešky nelúpané a lúpané, arašidové maslo, arašidové oriešky inak upravené alebo konzervované (krmivá a potraviny), ktoré pochádzajú alebo sa zasielajú z Ghany;

g)	arašidové oriešky nelúpané a lúpané, arašidové maslo, arašidové oriešky inak upravené alebo konzervované (krmivá a potraviny), ktoré pochádzajú alebo sa zasielajú z Indie;

h)	melónové semená a odvodené produkty (potraviny), ktoré pochádzajú alebo sa zasielajú z Nigérie.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje aj na krmivá a potraviny spracované z krmív a potravín uvedených v odseku 1 a na kŕmne zmesi a viaczložkové potraviny, ktoré obsahujú ktorékoľvek z krmív alebo potravín uvedených v odseku 1, v množstve presahujúcom 20 %.

3. Toto nariadenie sa nevzťahuje na zásielky krmív a potravín uvedené v odsekoch 1 a 2, ktoré sú určené súkromnej osobe na osobnú spotrebu a použitie. V prípade pochybností nesie dôkazné bremeno príjemca zásielky.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v článkoch 2 a 3 nariadenia (ES) č. 178/2002 a v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (10).

Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)	„určené body dovozu“ znamenajú akékoľvek miesto určené príslušným orgánom, cez ktoré sa krmivá a potraviny uvedené v článku 1 môžu dovážať do Únie;

b)	„určené miesto vstupu“ znamená miesto vstupu v zmysle jeho vymedzenia v článku 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 669/2009.

Na účely tohto nariadenia zásielka zodpovedá dávke uvedenej v nariadeniach (ES) č. 401/2006 a (ES) č. 152/2009.

Článok 3

Dovoz do Únie

Zásielky krmív a potravín uvedených v článku 1 ods. 1 a 2 (ďalej ako „krmivá a potraviny“) sa môžu dovážať do Únie iba v súlade s postupmi stanovenými v tomto nariadení.

Článok 4

Výsledky odberu a analýzy vzoriek

1. Ku každej zásielke krmív a potravín sa prikladajú výsledky odberu a analýzy vzoriek vykonaných príslušnými orgánmi krajiny pôvodu alebo krajiny, z ktorej sa zásielka odosiela, a to v prípade, že uvedená krajina je iná ako krajina pôvodu, s cieľom zabezpečiť súlad s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa maximálnych hladín aflatoxínov.

2. Odber a analýza vzoriek uvedené v odseku 1 sa musia vykonávať v súlade s nariadením (ES) č. 152/2009, pokiaľ ide o aflatoxíny v krmivách, a v súlade s nariadením (ES) č. 401/2006, pokiaľ ide o aflatoxíny v potravinách.

Článok 5

Zdravotný certifikát

1. Ku každej zásielke sa prikladá aj zdravotný certifikát vyhotovený v súlade so vzorom uvedeným v prílohe II.

2. Zdravotný certifikát vyplní, podpíše a overí oprávnený zástupca príslušného orgánu krajiny pôvodu alebo príslušného orgánu krajiny, z ktorej sa zásielka odosiela, v prípade, že uvedená krajina je iná ako krajina pôvodu.

Príslušným orgánom krajiny pôvodu je:

a)	Ministério da Agricultura, Pecuária e Abastecimento (MAPA) v prípade potravín z Brazílie;

b)	Štátna správa pre inšpekciu dovozu a vývozu a karanténu Čínskej ľudovej republiky v prípade krmív a potravín z Číny;

c)	egyptské ministerstvo pôdohospodárstva v prípade krmív a potravín z Egypta;

d)	iránske ministerstvo zdravotníctva v prípade potravín z Iránu;

e)	Generálne riaditeľstvo na ochranu a kontrolu Ministerstva pôdohospodárstva a vidieckych záležitostí Tureckej republiky v prípade potravín z Turecka;

f)	Ghanský úrad pre normy v prípade krmív a potravín z Ghany;

g)	indická Rada na kontrolu vývozu ministerstva obchodu a priemyslu v prípade krmív a potravín z Indie;

h)	Národná agentúra pre kontrolu potravín a liečiv (NAFDAC) v prípade potravín z Nigérie.

3. Zdravotný certifikát sa vyhotovuje v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, na území ktorého sa nachádza určené miesto vstupu. Členský štát však môže súhlasiť so zdravotnými osvedčeniami v inom úradnom jazyku Únie.

4. Platnosť zdravotného certifikátu je obmedzená na obdobie štyroch mesiacov od dátumu jeho vydania.

Článok 6

Identifikácia

Každá zásielka potravín a krmív sa označí identifikačným kódom (zásielkovým kódom), ktorý zodpovedá identifikačnému kódu vo výsledkoch odberu a analýzy vzoriek uvedených v článku 4 a v zdravotnom certifikáte uvedenom v článku 5. Uvedeným identifikačným kódom sa označí každé jednotlivé vrece alebo iná forma balenia zásielky.

Článok 7

Oznamovanie zásielok v časovom predstihu

1. Prevádzkovatelia krmivárskych a potravinárskych podnikov alebo ich zástupcovia oznamujú v časovom predstihu predpokladaný dátum a čas fyzického príchodu krmív a potravín a povahu zásielky príslušným orgánom v určenom mieste vstupu.

2. Na účel oznamovania v časovom predstihu vyplnia časť I jednotného vstupného dokladu uvedeného v článku 3 písm. a) nariadenia (ES) č. 669/2009 a uvedený doklad odošlú príslušnému orgánu v určenom mieste vstupu, a to najmenej jeden pracovný deň pred fyzickým príchodom zásielky.

3. Pri vypĺňaní jednotného vstupného dokladu v súlade s týmto nariadením prevádzkovatelia krmivárskych a potravinárskych podnikov zohľadnia pokyny stanovené v prílohe III.

4. V prípade, že je určený bod dovozu iný než určené miesto vstupu, prevádzkovateľ krmivárskeho a potravinárskeho podniku to oznámi príslušnému orgánu v určenom bode dovozu najmenej jeden pracovný deň pred fyzickým príchodom zásielky. Toto oznámenie vykoná prevádzkovateľ krmivárskeho a potravinárskeho podniku zaslaním kópie vyplneného jednotného vstupného dokladu, pokiaľ ide o kontrolu dokladov príslušným orgánom v určenom mieste vstupu.

5. Jednotný vstupný doklad sa vyhotovuje v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, na území ktorého sa nachádza určené miesto vstupu. Členský štát však môže súhlasiť s jednotnými vstupnými dokladmi v inom úradnom jazyku Únie.

Článok 8

Určené miesta dovozu

Príslušné orgány členských štátov zabezpečia, že určené miesta dovozu budú spĺňať tieto požiadavky:

a)	prítomnosť vyškoleného personálu, ktorý vykonáva úradné kontroly zásielok krmív a potravín;

b)	dostupnosť podrobných pokynov, pokiaľ ide o odber vzoriek a zasielanie vzoriek do laboratória, a to v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 152/2009 pre krmivá a ustanoveniami v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 401/2006 pre potraviny;

možnosť vykonávať vykládku a odber vzoriek na chránenom mieste určeného miesta dovozu; musí byť možné, aby zásielka krmív a potravín bola pod úradnou kontrolou vykonávanou príslušným orgánom počnúc určeným miestom dovozu v prípadoch, keď sa po dohode s príslušným orgánom má zásielka prepraviť na miesto v bezprostrednom susedstve určeného miesta dovozu na vykonanie odberu vzoriek;

d)	dostupnosť skladovacích miestností a skladov na skladovanie zadržaných zásielok krmív a potravín za dobrých podmienok počas čakania na výsledky analýzy;

e)	dostupnosť vykladacieho zariadenia a vhodného zariadenia na odber vzoriek;

f)	dostupnosť úradného laboratória na analýzu aflatoxínov v mieste, kam sa dajú prepravovať vzorky za krátky čas, ktoré je schopné vykonať analýzu v stanovenom čase.

Členské štáty vedú a uverejňujú aktualizovaný zoznam určených miest dovozu. Členské štáty o nich upovedomujú Komisiu.

Komisia uvedie na svojej webovej stránke na informačné účely odkazy na takéto zoznamy jednotlivých štátov.

Prevádzkovatelia krmivárskych a potravinárskych podnikov zabezpečujú vykládku zásielok krmív a potravín nevyhnutnú na uskutočnenie odberu reprezentatívnych vzoriek.

V prípade osobitnej prepravy alebo osobitných foriem balení dáva prevádzkovateľ úradnému inšpektorovi k dispozícii vhodné zariadenie na odber vzoriek, ak sa odber reprezentatívnych vzoriek nemôže vykonať vhodným spôsobom s bežným zariadením na odber vzoriek.

Článok 9

Úradné kontroly

1. Všetky úradné kontroly pred vyplnením jednotného vstupného dokladu sa vykonávajú do 15 pracovných dní od okamihu, keď sa zásielka ponúkne na dovoz a je fyzicky k dispozícii na odber vzoriek v určenom mieste dovozu.

2. Zásielky krmív a potravín môžu vstupovať do Únie len cez určené miesto vstupu. Príslušný orgán v určenom mieste vstupu skontroluje dokumenty priložené ku každej zásielke krmív a potravín určenej na dovoz do Únie s cieľom zabezpečiť súlad s požiadavkami stanovenými v článkoch 4 a 5.

Na účely tohto nariadenia sa môžu určiť miesta vstupu, ktoré majú povolené vykonávať len kontroly dokladov. V takom prípade nemusia tieto určené miesta vstupu spĺňať minimálne požiadavky stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 669/2009.

3. Ak k zásielke krmív a potravín nie sú pripojené výsledky odberu vzoriek a analýzy a zdravotný certifikát alebo ak výsledky odberu vzoriek a analýzy a zdravotný certifikát nie sú v súlade s ustanoveniami nariadenia, zásielka nesmie vstúpiť do Únie ako dovoz a musí sa odoslať späť do krajiny pôvodu alebo zlikvidovať.

4. Príslušný orgán v určenom mieste vstupu povoľuje presun zásielky na určené miesto dovozu po vykonaní kontrol uvedených v odseku 2 v prípade, že ich výsledky sú uspokojivé. Originálny certifikát, výsledky odberu vzoriek a analýzy uvedené v článku 4 a jednotný vstupný doklad sa prikladajú k zásielke počas prepravy. Príslušný orgán v určenom mieste vstupu bezodkladne informuje príslušný orgán v určenom mieste dovozu o odoslaní zásielky a podnikateľský subjekt musí informovať príslušný orgán v určenom mieste dovozu o príchode zásielky najmenej jeden pracovný deň pred fyzickým príchodom zásielky. V prípade, že sa prevádzkovateľ rozhodne zmeniť určené miesto dovozu po tom, čo zásielka opustila určené miesto vstupu, tieto dokumenty sa musia opätovne predložiť príslušnému orgánu v určenom mieste vstupu na schválenie a vykonanie potrebných zmien v jednotnom vstupnom doklade a príslušný orgán v určenom mieste vstupu o týchto zmenách následne informuje príslušné určené miesta dovozu.

5. Príslušný orgán v určenom mieste dovozu vykoná kontrolu totožnosti a fyzickú kontrolu odberom vzoriek na analýzu aflatoxínu B1 v krmivách alebo aflatoxínu B1 a celkovej kontaminácie aflatoxínmi v potravinách v prípade určitých zásielok vo frekvencii stanovenej v prílohe I k tomuto nariadeniu pred súhlasom s prepustením do voľného obehu v Únii. Odber vzorky sa v prípade krmív vykonáva v súlade s prílohou I k nariadeniu (ES) č. 152/2009 a v prípade potravín v súlade s prílohou I k nariadeniu (ES) č. 401/2006.

6. Príslušné orgány po vykonaní kontrol musia:

a)	vyplniť príslušné záznamy v časti II jednotného vstupného dokladu;

b)	priložiť výsledky vykonaného odberu vzoriek a analýzy;

c)	poskytnúť a vyplniť referenčné číslo jednotného vstupného dokladu v jednotnom vstupnom doklade;

d)	opečiatkovať a podpísať originál jednotného vstupného dokladu;

e)	vyhotoviť a uchovávať kópiu jednotného vstupného dokladu opatreného podpisom a odtlačkom pečiatky.

Pri vyplnení jednotného vstupného dokladu v súlade s týmto nariadením príslušný orgán zohľadní pokyny stanovené v prílohe III.

7. Originál zdravotného certifikátu uvedeného v článku 5, výsledky odberu vzoriek a analýzy uvedené v článku 4 a jednotný vstupný doklad sa prikladajú k zásielke počas jej presunu až do momentu, kým nedôjde k jej prepusteniu do voľného obehu.

Článok 10

Rozdelenie zásielky

1. Zásielky sa nerozdeľujú, kým nie sú vykonané všetky úradné kontroly a kým príslušné orgány nevyplnia jednotný vstupný doklad, ako je stanovené v článku 9.

2. V prípade následného rozdelenia zásielky sa priloží overená kópia jednotného vstupného dokladu ku každej časti zásielky počas jej prepravy, až kým nie je zásielka prepustená do voľného obehu.

Článok 11

Prepustenie do voľného obehu

Zásielky sa môžu do voľného obehu prepúšťať iba vtedy, keď prevádzkovateľ krmivárskeho a potravinárskeho podniku alebo ich zástupca predloží colným orgánom (fyzicky alebo elektronicky) jednotný vstupný doklad, ktorý príslušný orgán riadne vyplnil, po tom, ako boli vykonané všetky úradné kontroly. Colné orgány prepustia zásielku do voľného obehu len pod podmienkou priaznivého rozhodnutia príslušného orgánu uvedeného v kolónke II.14 a podpísaného v kolónke II.21 jednotného vstupného dokladu.

Článok 12

Nedodržanie právnych predpisov

Ak sa úradnými kontrolami zistí, že neboli dodržané príslušné právne predpisy Únie, príslušný orgán vyplní časť III jednotného vstupného dokladu a prijmú sa opatrenia podľa článkov 19, 20 a 21 nariadenia (ES) č. 882/2004.

Článok 13

Správy

Členské štáty predkladajú Komisii každé tri mesiace správu o všetkých analytických výsledkoch úradných kontrol zásielok krmív a potravín v súlade s týmto nariadením. Takáto správa sa predkladá počas mesiaca nasledujúceho po každom štvrťroku.

Správa obsahuje tieto informácie:

—	počet dovezených zásielok,

—	počet zásielok, z ktorých sa odobrala vzorka na účely analýzy,

—	výsledky kontrol stanovených v článku 9 ods. 5.

Článok 14

Náklady

Všetky náklady spojené s úradnými kontrolami vrátane odberu vzoriek, analýzy, skladovania a všetkých opatrení prijatých v súvislosti s nedodržaním právnych predpisov znášajú prevádzkovatelia krmivárskych a potravinárskych podnikov.

Článok 15

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 1152/2009 sa týmto zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a mali by sa vykladať s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IV.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 13. augusta 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1152/2009 z 27. novembra 2009, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky dovozu určitých potravín z určitých tretích krajín v dôsledku rizika kontaminácie aflatoxínmi a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2006/504/ES (Ú. v. EÚ L 313, 28.11.2009, s. 40).

(3) Nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES zo 7. mája 2002 o nežiaducich látkach v krmivách pre zvieratá (Ú. v. ES L 140, 30.5.2002, s. 10).

(5) Nariadenie Komisie (ES) č. 152/2009 z 27. januára 2009, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analýzy na účely úradných kontrol krmív (Ú. v. EÚ L 54, 26.2.2009, s. 1).

(6) Nariadenie Komisie (ES) č. 401/2006 z 23. februára 2006, ktorým sa stanovujú metódy odberu vzoriek a analytické metódy na úradnú kontrolu hodnôt mykotoxínov v potravinách (Ú. v. EÚ L 70, 9.3.2006, s. 12).

(7) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 91/2013 z 31. januára 2013, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky uplatniteľné na dovoz arašidových orieškov z Ghany a Indie, ibišteka jedlého a listov karí z Indie a melónových semien z Nigérie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 669/2009 a nariadenie Komisie č. 1152/2009 (Ú. v. EÚ L 33, 2.2.2013, s. 2).

(8) Nariadenie Komisie (ES) č. 669/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004, pokiaľ ide o zvýšenú mieru úradných kontrol pri dovoze určitých krmív a potravín neživočíšneho pôvodu, a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2006/504/ES (Ú. v. EÚ L 194, 25.7.2009, s. 11).

(9) Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).

PRÍLOHA I

Krmivá a potraviny, na ktoré sa vzťahujú opatrenia uvedené v tomto nariadení:

Krmivá a potraviny

(predpokladané použitie)

Číselný znak KN (1)

Podpoložka TARIC

Krajina pôvodu alebo krajina odoslania

Frekvencia fyzických kontrol a kontrol totožnosti (%) pri dovoze

—	Para orechy nevylúpané

—	0801 21 00

Brazília (BR)

náhodné

—	Zmesi orechov alebo sušeného ovocia a obsahujúce nevylúpané para orechy.

—	ex 0813 50

(Potraviny)

—	Arašidové oriešky (arašidy), nevylúpané

—	1202 41 00

Čína (KN)

—	Arašidové oriešky (arašidy), vylúpané

—	1202 42 00

—	Arašidové maslo

—	2008 11 10

—	Arašidové oriešky (arašidy), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91; 2008 11 96; 2008 11 98

(Krmivá a potraviny)

—	Arašidové oriešky (arašidy), nevylúpané

—	1202 41 00

Egypt (EG)

—	Arašidové oriešky (arašidy), vylúpané

—	1202 42 00

—	Arašidové maslo

—	2008 11 10

—	Arašidové oriešky (arašidy), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91; 2008 11 96; 2008 11 98

(Krmivá a potraviny)

—	Pistácie, nevylúpané

—	0802 51 00

Irán (IR)

—	Pistácie, vylúpané

—	0802 52 00

—	Zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce pistácie

—	ex 0813 50

—	Pasta z pistácií

—	ex 2007 10 alebo 2007 99

—	Pistácie, upravené alebo konzervované vrátane zmesí

—	2008 19 13;

—	2008 19 93

—	ex 2008 97

—	Múka, krupica a prášok z pistácií

—	ex 1106 30 90

(Potraviny)

—	Sušené figy

—	0804 20 90

Turecko (TR)

—	Zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce figy

—	ex 0813 50

—	Figová pasta

—	ex 2007 10 alebo 2007 99

—	Figy, upravené alebo konzervované vrátane zmesí

—	ex 2008 99

—	ex 2008 97

(Potraviny)

—	Lieskové orechy (Corylus sp.), nevylúpané

—	0802 21 00

Turecko (TR)

náhodné

—	Lieskové orechy (Corylus sp.), vylúpané

—	0802 22 00

—	Zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce lieskové orechy

—	ex 0813 50

—	Pasta z lieskových orechov

—	ex 2007 10 alebo 2007 99

—	Lieskové orechy, upravené alebo konzervované vrátane zmesí

—	ex 2008 19

—	ex 2008 97

—	Múka, krupica a prášok z lieskových orechov

—	ex 1106 30 90

—	Sekané, krájané a drvené lieskové orechy

—	ex 0802 22 00; 2008 19

—	Olej z lieskových orechov

—	ex 1515 90 99

(Potraviny)

—	Pistácie, nevylúpané

—	0802 51 00

Turecko (TR)

—	Pistácie, vylúpané

—	0802 52 00

—	Zmesi orechov alebo sušeného ovocia obsahujúce pistácie

—	ex 0813 50

—	Pasta z pistácií

—	ex 2007 10 alebo 2007 99

—	Pistácie, upravené alebo konzervované vrátane zmesí

—	2008 19 13;

—	2008 19 93

—	ex 2008 97

—	Múka, krupica a prášok z pistácií

—	ex 1106 30 90

(Potraviny)

—	Arašidové oriešky (arašidy), nevylúpané

—	1202 41 00

Ghana (GH)

—	Arašidové oriešky (arašidy), vylúpané

—	1202 42 00

—	arašidové maslo

—	2008 11 10

—	arašidové oriešky (arašidy), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91; 2008 11 96; 2008 11 98

(Krmivá a potraviny)

—	Arašidové oriešky (arašidy), nevylúpané

—	1202 41 00

India (IN)

—	Arašidové oriešky (arašidy), vylúpané

—	1202 42 00

—	Arašidové maslo

—	2008 11 10

—	Arašidové oriešky (arašidy), inak upravené alebo konzervované

—	2008 11 91; 2008 11 96; 2008 11 98

(Krmivá a potraviny)

Melónové semená (egusi, Citrullus lanatus) a odvodené produkty

ex 1207 70 00;

ex 1106 30 90;

ex 2008 99 99;

Nigéria (NG)

(Potraviny)

PRÍLOHA II

PRÍLOHA III

Pokyny na vyplnenie jednotného vzorového dokladu (JVD) v súlade s týmto nariadením v prípade dovozov krmív a potravín z určitých tretích krajín vzhľadom na riziko kontaminácie týchto produktov aflatoxínmi

Všeobecné informácie	Na účely používania jednotného vzorového dokladu v súlade s týmto nariadením sa pod skratkou „UMV (určené miesto vstupu)“ rozumie „prvé miesto vstupu“ alebo „určené miesto dovozu“, ako sa stanovuje v osobitných poznámkach pre každú kolónku. Pod pojmom „kontrolné miesto“ sa rozumie „určené miesto dovozu“. Doklad vyplňte veľkými písmenami. Poznámky sa vzťahujú na príslušné číslo kolónky.
Časť I	Tento oddiel vypĺňa prevádzkovateľ krmivárskeho a potravinárskeho podniku alebo jeho zástupca, pokiaľ nie je uvedené inak.
Kolónka I.1.	Odosielateľ: meno a úplná adresa fyzickej alebo právnickej osoby (prevádzkovateľ krmivárskeho a potravinárskeho podniku), ktorá zásielku odosiela. Odporúča sa uviesť telefónne a faxové číslo alebo e-mailovú adresu.
Kolónka I.2.	Všetky tri políčka v tejto kolónke vypĺňajú orgány určeného miesta dovozu v zmysle článku 2. Do prvej kolónky vpíšte referenčné číslo JVD. Referenčné číslo JVD môžu vyplniť orgány v určenom mieste vstupu. Uveďte meno a číslo určeného miesta dovozu v druhej a tretej kolónke.
Kolónka I.3.	Príjemca: uveďte meno a úplnú adresu fyzickej alebo právnickej osoby (prevádzkovateľa krmivárskeho a potravinárskeho podniku), ktorej je zásielka určená. Odporúča sa uviesť telefónne a faxové číslo alebo e-mailovú adresu.
Kolónka I.4.	Osoba zodpovedná za zásielku: (tiež zástupca, deklarant alebo prevádzkovateľ krmivárskeho a potravinárskeho podniku) uveďte meno a úplnú adresu osoby zodpovednej za zásielku predkladanú na určenom mieste vstupu, ktorá v mene dovozcu vykonáva potrebné vyhlásenia pred príslušnými orgánmi. Odporúča sa uviesť telefónne a faxové číslo alebo e-mailovú adresu.
Kolónka I.5.	Krajina pôvodu: uveďte krajinu, z ktorej komodita pochádza, v ktorej bola dopestovaná, zozbieraná alebo vyprodukovaná.
Kolónka I.6.	Krajina odoslania: uveďte krajinu, v ktorej bola zásielka naložená na dopravný prostriedok na účely konečnej prepravy do Únie.
Kolónka I.7.	Dovozca: uveďte meno/názov a úplnú adresu. Odporúča sa uviesť telefónne a faxové číslo alebo e-mailovú adresu.
Kolónka I.8.	Miesto určenia: uveďte adresu dodania v Únii. Odporúča sa uviesť telefónne a faxové číslo alebo e-mailovú adresu.
Kolónka I.9.	Príchod na UMV (predpokladaný dátum): uveďte predpokladaný dátum príchodu zásielky na určené miesto vstupu.
Kolónka I.10.	Doklady: uveďte dátum vydania a číslo prípadných úradných dokladov priložených k zásielke.
Kolónka I.11.	Dopravný prostriedok: označte použitý dopravný prostriedok. Identifikácia: uveďte všetky údaje o dopravnom prostriedku. V prípade letu uveďte číslo letu. V prípade plavidla uveďte názov lode. V prípade vozidiel cestnej premávky uveďte štátnu poznávaciu značku a v prípade potreby aj číslo prípojného vozidla. V prípade železničnej prepravy uveďte označenie vlaku a číslo vagónu. Odkazy na doklady: číslo leteckého nákladného listu, nákladného listu alebo obchodné číslo v prípade železničnej prepravy alebo nákladného vozidla.
Kolónka I.12.	Opis komodity: podrobne opíšte komoditu za použitia terminológie v článku 1.
Kolónka I.13.	Kód komodity: použite kód na identifikáciu komodity podľa prílohy I (vrátane podpoložky TARIC, ak existuje).
Kolónka I.14.	Hrubá hmotnosť: uveďte celkovú hmotnosť v kilogramoch alebo tonách. Rozumie sa ňou súhrnná hmotnosť produktov a ich bezprostredného balenia so všetkými obalmi, nie však prepravných kontajnerov a iného prepravného zariadenia. Čistá hmotnosť: uveďte hmotnosť vlastného produktu bez obalu v kilogramoch alebo tonách. Rozumie sa ňou hmotnosť samotných produktov bez ich bezprostredného balenia alebo akýchkoľvek obalov.
Kolónka I.15.	Počet balení: uveďte počet balení v zásielke.
Kolónka I.16.	Teplota: označte vhodnú prepravnú/skladovaciu teplotu.
Kolónka I.17.	Druh balenia: uveďte druh balenia produktu.
Kolónka I.18.	Komodita určená na: označte príslušnú kolónku v závislosti od toho, či je komodita určená na ľudskú spotrebu bez predchádzajúceho triedenia alebo iného fyzického ošetrenia (v tomto prípade označte „ľudskú spotrebu“), alebo je určená na ľudskú spotrebu po takom ošetrení (v tomto prípade označte „ďalšie spracovanie“), alebo je určená na použitie ako „krmivá“ (v tomto prípade označte „krmivá“).
Kolónka I.19.	Číslo plomby a číslo kontajnera: v prípade potreby uveďte všetky identifikačné čísla plomb a kontajnerov.
Kolónka I.20.	Presun na kontrolné miesto: v prípade, že zásielka je určená na dovoz (pozri kolónku I.22) a prevádzkovateľ využije možnosť absolvovať kontrolu totožnosti a fyzickú kontrolu na konkrétnom určenom mieste dovozu, označte príslušnú kolónku a uveďte určené miesto dovozu.
Kolónka I.21.	Neuplatňuje sa.
Kolónka I.22.	Na dovoz: označte príslušnú kolónku v prípade, že zásielka je určená na dovoz.
Kolónka I.23.	Neuplatňuje sa.
Kolónka I.24.	Dopravné prostriedky použité na prepravu na kontrolné miesto: označte zodpovedajúci dopravný prostriedok použitý na presun na určené miesto dovozu.
Časť II	Tento oddiel vypĺňa príslušný orgán.
Všeobecné informácie	Kolónku II.1 musí vyplniť príslušný orgán určeného miesta dovozu. Kolónky II.2 až II.9 s výnimkou kolónky II.4 musia vyplniť colné úrady alebo orgány zodpovedné za kontrolu dokladov. Kolónky II.10 až II.21 musia vyplniť príslušné orgány určeného miesta dovozu.
Kolónka II.1.	Referenčné číslo JVD: uveďte rovnaké referenčné číslo JVD ako v kolónke I.2.
Kolónka II.2.	Odkaz na colný doklad: v prípade potreby vyplnia colné orgány.
Kolónka II.3.	Kontrola dokladov: vypĺňa sa v prípade všetkých zásielok.
Kolónka II.4.	Zásielky vybrané na fyzické kontroly: v rámci tohto nariadenia sa neuplatňuje.
Kolónka II.5.	VYHOVUJÚCA na presun: ak je zásielka po uspokojivej kontrole dokladov vyhovujúca na presun na určené miesto dovozu, príslušný orgán označí v určenom mieste vstupu príslušnú kolónku a uvedie, na ktoré určené miesto dovozu (podľa informácií uvedených v kolónke I.20) sa zásielka presúva na účely fyzickej kontroly. Ďalšia preprava tomuto nariadeniu nepodlieha.
Kolónka II.6.	NEVYHOVUJÚCA: ak zásielka nie je vyhovujúca na presun na určené miesto dovozu z dôvodu neuspokojivých výsledkov kontroly dokladov, označí príslušný orgán v určenom mieste vstupu príslušnú kolónku a jasne uvedie opatrenie, ku ktorému sa má pristúpiť v prípade zamietnutia zásielky. Adresa zariadenia určenia v prípade „spätného odoslania“, „zničenia“, „transformácie“ a „použitia na iný účel“ by mala byť uvedená v kolónke II.7.
Kolónka II.7.	Údaje o kontrolovaných miestach určenia (II.6): podľa potreby uveďte číslo schválenia a adresu (alebo názov lode a prístav) v prípade všetkých miest určenia, v ktorých sa vyžaduje ďalšia kontrola zásielky, napr. na účely kolónky II.6 v prípade „spätného odoslania“, „zničenia“, „transformácie“ alebo „použitia na iný účel“.
Kolónka II.8.	Úplná identifikácia určeného miesta vstupu a úradná pečiatka: sem uveďte úplnú identifikáciu určeného miesta vstupu a úradnú pečiatku príslušného orgánu na tomto mieste.
Kolónka II.9.	Úradný inšpektor: podpis zodpovedného úradníka príslušného orgánu v určenom mieste vstupu.
Kolónka II.10.	Neuplatňuje sa.
Kolónka II.11.	Kontrola totožnosti: označte kolónky podľa toho, či sa uskutočnili kontroly totožnosti a s akými výsledkami.
Kolónka II.12.	Fyzická kontrola: sem uveďte výsledky fyzických kontrol, ak sa uskutočnili.
Kolónka II.13.	Laboratórne skúšky: označte kolónku podľa toho, či bola zásielka vybraná na odber vzoriek a analýzu. Testované na: uveďte, na akú látku (aflatoxín B1 a/alebo celkový obsah aflatoxínov) a pomocou ktorej analytickej metódy sa laboratórna skúška vykonáva. Výsledky: uveďte výsledky laboratórnych skúšok a označte zodpovedajúcu kolónku.
Kolónka II.14.	VYHOVUJÚCA na prepustenie do voľného obehu: označte v prípade, že sa zásielka má prepustiť do voľného obehu na území Únie. Uveďte ďalšie použitie a označte jedno z okienok („ľudská spotreba“, „ďalšie spracovanie“, „krmivá“ alebo „iné“).
Kolónka II.15.	Neuplatňuje sa.
Kolónka II.16.	NEVYHOVUJÚCA: označte v prípade odmietnutia zásielky z dôvodu neuspokojivého výsledku kontrol totožnosti alebo fyzických kontrol. Označením príslušného okienka jasne uveďte opatrenie, ku ktorému sa má pristúpiť v takomto prípade („spätné odoslanie“, „zničenie“, „transformácia“ alebo „použitie na iný účel“). Adresa zariadenia určenia sa uvádza v kolónke II.18.
Kolónka II.17.	Dôvody zamietnutia: označte príslušné okienko. V prípade potreby doplňte relevantné informácie.
Kolónka II.18.	Údaje o kontrolovaných miestach určenia (II.16): podľa potreby uveďte číslo schválenia a adresu (alebo názov lode a prístav) v prípade všetkých miest určenia, v ktorých sa na základe informácie uvedenej v kolónke B II.16 vyžaduje ďalšia kontrola zásielky.
Kolónka II.19.	Zásielka opätovne zaplombovaná: vyplňte túto kolónku v prípade, že pri otvorení kontajnera dôjde k zničeniu pôvodnej plomby zásielky. Musí sa viesť súhrnný zoznam všetkých plomb, ktoré sa na tento účel použili.
Kolónka II.20.	Úplná identifikácia určeného miesta vstupu/kontrolného miesta a úradná pečiatka: sem uveďte úplnú identifikáciu určeného miesta dovozu a úradnú pečiatku príslušného orgánu v tomto určenom mieste dovozu.
Kolónka II.21.	Úradný inšpektor: uveďte meno (veľkými písmenami), dátum vyplnenia a podpis zodpovedného úradníka príslušného orgánu v určenom mieste dovozu.
Časť III	Tento oddiel vypĺňa príslušný orgán.
Kolónka III.1.	Údaje o spätnom odoslaní: príslušný orgán v určenom mieste vstupu alebo v určenom mieste dovozu uvedie použité dopravné prostriedky, ich identifikáciu, krajinu určenia a dátum spätného odoslania hneď, ako budú tieto údaje známe.
Kolónka III.2.	Ďalší postup: uveďte oddelenie príslušného miestneho orgánu zodpovedné za prípadné vykonávanie dohľadu v prípade „zničenia“, „transformácie“ zásielky alebo jej „použitia na iný účel“. Tento príslušný orgán podá v tejto kolónke správu o príchode zásielky a jej zhode.
Kolónka III.3.	Úradný inšpektor: v prípade „spätného odoslania“ podpis zodpovedného úradníka príslušného orgánu v určenom mieste dovozu. V prípade „zničenia“, „transformácie“ zásielky alebo jej „použitia na iný účel“ podpis zodpovedného úradníka príslušného miestneho orgánu.

PRÍLOHA IV

Tabuľka zhody uvedená v článku 15

Nariadenie (ES) č. 1152/2009	Toto nariadenie
článok 1	článok 1 a príloha I
článok 2	článok 2
článok 3	článok 3
článok 4 ods. 1	článok 4 ods. 1 a článok 5 ods. 1 a 2
článok 4 ods. 2	článok 5 ods. 3
článok 4 ods. 3	článok 5 ods. 4
článok 4 ods. 4	článok 4 ods. 2
článok 4 ods. 5	článok 6
článok 5	článok 7
článok 6	článok 8
článok 7 ods. 1	článok 9 ods. 1
článok 7 ods. 2	článok 9 ods. 2 a 3
článok 7 ods. 3	článok 9 ods. 4
článok 7 ods. 4	článok 9 ods. 5
článok 7 ods. 5	príloha I
článok 7 ods. 6	článok 9 ods. 6
článok 7 ods. 7	článok 9 ods. 7
článok 7 ods. 8	článok 11
článok 7 ods. 9	článok 13
článok 8	článok 10
článok 9	—
článok 10	článok 14
článok 11	článok 15
článok 12	—
článok 13	článok 16
príloha I	príloha II
príloha II	príloha III

14.8.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 242/33

ROZHODNUTIE DOZORNÉHO ÚRADU EZVO

č. 305/13/COL

z 10. júla 2013

o rekapitalizácii poisťovne Sjóvá (Island)

DOZORNÝ ÚRAD EZVO (ĎALEJ LEN „DOZORNÝ ÚRAD“),

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), najmä na jej článok 61 ods. 3 písm. b) a na jej protokol 26,

so zreteľom na Dohodu medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a súdu (ďalej len „Dohoda o dozore a súde“), a najmä na jej článok 24,

so zreteľom na protokol 3 k Dohode o dozore a súde (ďalej len „protokol 3“), a najmä na jeho článok 1 ods. 2 a 3 časti I, ako aj článok 7 ods. 3 a článok 13 časti II,

keďže:

I. SKUTOČNOSTI

1. POSTUP

(1)

Dozorný úrad sa so zásahom islandského štátu do poisťovne Sjóvá-Almennar tryggingar hf. (ďalej len „Sjóvá“) oboznámil v lete 2009 prostredníctvom islandských médií. Následne dozorný úrad zahrnul tento prípad do programu výročného stretnutia o neukončených prípadoch v oblasti štátnej pomoci medzi dozorným úradom a islandskými orgánmi, ktoré sa uskutočnilo v Reykjavíku 5. novembra 2009. Na tomto stretnutí islandské orgány poskytli základné informácie o súvislostiach a histórii prípadu. Na tom istom stretnutí dozorný úrad požiadal islandské orgány, aby mu z dôvodu zložitosti zásahu štátu a súvisiacich okolností poskytli detailné písomné informácie.

(2)	Dňa 7. júna 2010 dozorný úrad prijal sťažnosť (dokument č. 559496) proti údajnej štátnej pomoci pri zásahu štátu islandského štátu v poisťovni Sjóvá.

(3)

Dozorný úrad poslal viacero žiadostí o informácie a prijal rozhodnutie o príkaze na poskytnutie informácií, v ktorom žiadal o poskytnutie informácií o zásahu štátu v poisťovni Sjóvá. Listom z 22. septembra 2010 dozorný úrad informoval islandské orgány, že sa rozhodol začať konanie podľa článku 1 ods. 2 časti I protokolu 3 v súvislosti s rekapitalizáciou poisťovne Sjóvá.

(4)

Rozhodnutie dozorného úradu č. 373/10/COL o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) z 22. septembra 2010 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie (1). Dozorný úrad vyzval zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(5)

Islandské orgány, poisťovňa Sjóvá a banka Íslandsbanki predložili pripomienky k tomuto rozhodnutiu listom zo 14. januára 2011 (dokument č. 583507). Dozorný úrad dostal pripomienky aj od dvoch konkurentov poisťovne Sjóvá. Listom z 31. januára 2011 (dokument č. 584930) dozorný úrad postúpil tieto pripomienky islandským orgánom, ktoré dostali príležitosť, aby sa k nim vyjadrili. Odpoveď bola dozornému úradu doručená listom z 25. februára 2011 (dokument č. 588606).

(6)

Dňa 3. októbra 2011 islandské orgány predložili prvý plán reštrukturalizácie poisťovne Sjóvá (dokument č. 610472), ktorý bol aktualizovaný 13. apríla 2012 (dokument č. 631003) a 28. mája 2013 (dokument č. 673746), ako aj dodatočné informácie 6. marca 2013 (prípad č. 665021). Ďalšie návrhy záväzkov boli dozornému úradu doručené 25. júna 2012 (dokument č. 641330), 4. októbra 2012 (dokument č. 648708), 3. mája 2013 (dokument č. 671655), 28. mája 2013 (dokument č. 673746) a 2. júla 2013 (dokument č. 677440).

2. OPIS PRÍPADU

2.1. Základné informácie

(7)

V roku 2005 finančná skupina Moderna/Milestone Finance (ďalej len „Milestone“) (2) kúpila 66,6 % akcií poisťovne Sjóvá od banky Glitnir. V roku 2006 prešla celá poisťovňa do jej vlastníctva. V nasledujúcom období sa finančná skupina Milestone rozhodla zmeniť zameranie poisťovne Sjóvá a začala sa sústrediť na projekty v oblasti nehnuteľností, ktoré boli vo vysokej miere financované pomocou pákového efektu. Navyše umožňovala svojim akcionárom výmenu aktív a poskytovala im nezabezpečené pôžičky, čo malo negatívny dosah na finančnú situáciu poisťovne Sjóvá. Podľa správy (3) islandského úradu pre finančný dohľad (FME) mali tieto investície za následok značné finančné ťažkosti poisťovne Sjóvá a neboli v súlade s ustanoveniami článku 34 ods. 2 zákona č. 60/1994 o poisťovníctve.

(8)

Od októbra 2008 do septembra 2009 podliehala poisťovňa Sjóvá osobitnému dohľadu FME podľa článku 90 zákona č. 60/1994 o poisťovníctve. Následne začali riadiť spoločnosť jej veritelia. Tento proces sa zavŕšil prevzatím spoločnosti jej najväčším veriteľom, bankou Glitnir, v marci 2009. Banka Glitnir získala aj kontrolu nad spoločnosťou Askar Capital, islandskou investičnou bankou, ktorú predtým kontrolovala finančná skupina Milestone, ako aj nad jej dcérskou spoločnosťou Avant hf. (ďalej len „Avant“), ktorá pôsobila na trhu financovania kúpy automobilov.

(9)	V apríla 2009 banka Glitnir a Íslandsbanki, ktorá bolo tiež jedným z hlavných veriteľov poisťovne Sjóvá, kontaktovali islandský štát a požiadali o jeho pomoc pri refinancovaní a reštrukturalizácii poisťovne Sjóvá, pretože vyčerpali všetky alternatívne trhové riešenia na záchranu spoločnosti.

(10)

Dňa 20. júna 2009 podpísala Sjóvá na jednej strane a Glitnir, Íslandsbanki a SAT Eignarhaldsfélag hf. (holdingová spoločnosť úplne vo vlastníctve banky Glitnir, ďalej len „SAT Holding“) v mene SA tryggingar hf. na strane druhej dohodu o prevode aktív, podľa ktorej všetky aktíva a pasíva poisťovne Sjóvá týkajúce sa poisťovacích operácií spoločnosti vrátane poistného portfólia boli prevedená na SA tryggingar v súlade s článkom 86 zákona č. 60/1994 o poisťovníctve. Ostatné aktíva poisťovne Sjóvá boli prevedené na holdingovú spoločnosť SJ Eignarhaldsfélag (SJE). SJE mala následne zaniknúť po riadnom konkurznom konaní.

(11)

Po transakcii sa nová spoločnosť SA tryggingar hf. premenovala na poisťovňu Sjóvá. Podľa jej stanov z 20. júna 2009 mali akcionári novej spoločnosti (Glitnir, Íslandsbanki a SAT Holding) prispieť k novému vlastnému imaniu spoločnosti sumou približne 16 miliárd ISK, ktorá bola potrebná na pokračovanie poistných operácií, takto (4):

Spoločnosť

Suma

Forma platby

Podiel holding

Glitnir

2,8 mld. ISK

Dlhopisy vydané spoločnosťou Avant s úrokovou sadzbou REIBOR plus 3,75 % s týmito kolaterálmi:

—	4. priorita (neskôr zmenená na 3. prioritu paralelne s dlhopisom vydaným spoločnosťou Askar Capital, pozri nižšie) voči portfóliu spoločnosti Avant,

—	1. priorita v pohľadávke banky Glitnir voči finančnej skupine Milestone, ktorá predstavuje 54,9 % celkových pohľadávok voči skupine Milestone

17,67 %

Íslandsbanki

1,5 mld. ISK

Rôzne dlhopisy vydané 10 rôznymi spoločnosťami a obcami

9,30 %

SAT Holding

11,6 mld. ISK

Dlhopis vydaný spoločnosťou Askar Capital a dlhopis vydaný spoločnosťou Landsvirkjun (Národná energetická spoločnosť) získané od islandského štátu (pozri nižšie)

73,03 %

(12)

V ten istý deň akcionári poisťovne Sjóvá uzavreli dohodu, podľa ktorej predajú svoje akcie v spoločnosti v priebehu 18 mesiacov. Výnosy sa mali použiť na prevod aktív, ktoré mali tvoriť kmeňový kapitál, späť na akcionárov. Preto sa začiatkom roka 2010 uskutočnil verejný predaj poisťovne Sjóvá, ktorý sa mal zavŕšiť podpisom kúpno-predajnej zmluvy na konci marca 2010. Pokusy o predaj sa skončili v novembri 2010, keď záujemca s najvyššou ponuku svoju ponuku stiahol.

(13)	Dozorný úrad poskytol podrobnejší opis udalostí, faktov a ekonomického a politického vývoja týkajúceho sa kolapsu a reštrukturalizácie poisťovne Sjóvá v rozhodnutí o začatí konania.

3. OPIS ZÁSAHU ŠTÁTU

3.1. Príjemcovia

(14)

Poisťovňa Sjóvá bola založená v roku 1918 a odvtedy je kľúčovým hráčom na islandskom poistnom trhu. Svoje služby ponúka jednotlivcom a organizáciám všetkých veľkostí. Ponúka širokú škálu produktov prostredníctvom rozsiahlej siete služieb v krajine. Poisťovňa Sjóvá je jednou z troch vedúcich poisťovní na Islande, ktoré poskytujú svojim zákazníkom celé spektrum produktov v oblasti životného a neživotného poistenia.

(15)

Poisťovňa Sjóvá definovala šesť tried produktov: majetkové poistenie, poistenie motorových vozidiel, nehodové a nemocenské poistenie, poistenie námorných rizík, poistenie leteckých a nákladných rizík, poistenie zodpovednosti za škodu a životné poistenie. Spoločnosť sa však sústredí na poskytovanie komplexných poistných služieb a nezameriava sa len na určitý poistný produkt.

(16)

Poisťovňa Sjóvá vlastní jednu dcérsku spoločnosť, spoločnosť Sjóvá Life. Podľa článku 12 zákona č. 56/2010 o poisťovníctve nemôže činnosti v oblasti životného poistenia vykonávať tá istá spoločnosť, ktorá vykonáva neživotné primárne poisťovacie operácie. Hoci poisťovňa Sjóvá Life je samostatný právny subjekt oddelený od poisťovne Sjóvá a má oddelené účtovníctvo a súvahu, Sjóvá Life kupuje na základe dohody s poisťovňou Sjóvá všetky každodenné operácie a prístup k IT systémom a podpore od poisťovne Sjóvá. Produkty spoločnosti Sjóvá Life sú integrované do ponuky produktov poisťovne Sjóvá.

(17)

Ako sa uvádza vyššie, poisťovňa Sjóvá je aktívna na islandskom trhu neživotného a životného poistenia. V segmente neživotného poistenia má Sjóvá trhový podiel okolo 28 %, zatiaľ čo jej hlavní konkurenti majú nasledujúce približné trhové podiely: Vátryggingafélag Íslands hf. (VIS) 35 %, Tryggingamiðstöðin hf. (TM) 26 % a Vörður tryggingar hf. 11 %. V sektore životného poistenia sú približné trhové podiely takéto: Sjóvá Life 35 %, Okkar (Arion Bank) 27 %, LÍS (súčasť VIS) 24 %, LM (súčasť TM) 10 % a Vörður LIF 4 %. (5)

3.2. Rekapitalizácia poisťovne Sjóvá

(18)

Islandský štát vykonal dve opatrenia na rekapitalizáciu poisťovne Sjóvá: priamo prispel k pôvodnej rekapitalizácii poisťovne Sjóvá v roku 2009 prevodom dvoch dlhopisov na spoločnosť SAT Holding (pozri odseky 19 až 22) a prispel ďalšími 683 až 739 miliónmi ISK k stabilizácii poisťovne Sjóvá v roku 2010 (pozri odseky 24 a 29 – 31).

(19)	Štátna pomoc pri počiatočnej rekapitalizácii poisťovne Sjóvá sa realizovala na základe dohody z 8. júla 2009 o prevode dlhopisov (6) („Samningur um kröfukaup“) vo vlastníctve islandského štátu na spoločnosť SAT Holding.

(20)	V danom momente bolo vlastné imanie spoločnosti Sjóvá záporné, mínus 13,5 miliardy ISK. Podľa zákona muselo byť vlastné imanie pozitívne a nemohlo klesnúť pod 2 miliardy EUR. Na splnenie týchto minimálnych požiadaviek bola preto potrebná kapitálová injekcia vo výške aspoň 15,5 miliardy ISK.

(21)

Dohoda medzi štátom a SAT Holding sa vzťahuje na tieto dva dlhopisy, ktoré boli vo vlastníctve štátu, ocenené externým expertom 16. júna 2009:

Aktíva

Odhadovaná hodnota

Opis a cenné papiere

Pohľadávka voči Askar Capital

6 071 443 539 ISK

Indexovaná dohoda o úvere s 3-percentným úrokom. Úverovú pohľadávku nadobudol štát v roku 2008 pri prevzatí kolaterálu vo vlastníctve centrálnej banky. Zabezpečenie úveru:

—	kolaterálom 3. priority voči portfóliu spoločnosti Avant (paralelne s dlhopisom vydaným spoločnosťou Avant spoločnosti Glitnir, účtovná hodnota portfólia bola 26 miliárd ISK, a zádržným právom 1. priority spoločnosti Landsbanki Íslands v hodnote 16 miliárd ISK) a

—	kolaterálom 1. priority v indexovaných dlhopisoch vydaných spoločnosťou Landsvirkjun (národná energetická spoločnosť) v nominálnej hodnote 4,7 miliardy ISK.

Dlhopis, ktorý vydala spoločnosť Landsvirkjun (národná energetická spoločnosť)

5 558 479 575 ISK

Vydaný v roku 2005 a splatný v roku 2020, so štátnou zárukou, indexovaný a s 3-percentným úrokom. Štát nadobudol tento dlhopis ako kolaterál za pôžičku, ktorú poskytla centrálna banka spoločnosti Landsbanki Íslands.

(22)

Kúpna cena bola 11,6 miliardy ISK a spoločnosť SAT Holding mala za dlhopisy zaplatiť v priebehu 18 mesiacov, t. j. do konca roka 2010, pričom sa za toto obdobie neúčtovali žiadne úroky. Ako zábezpeka úhrady kúpnej ceny dlhopisov bol štátu poskytnutý kolaterál 1. priority voči akciám spoločnosti SAT Holding v poisťovni Sjóvá.

(23)

Táto dohoda obsahovala možnosť úhrady vo forme prevodu pôvodného 73,03-percentného podielu spoločnosti SAT Holding v poisťovni Sjóvá na štát. Prevod tohto podielu by sa považoval za úhradu kúpnej ceny dlhopisov v plnej výške. Spoločnosť SAT Holding mohla uplatniť túto možnosť bez predchádzajúceho súhlasu štátu.

(24)

Navyše pred vznikom spoločnosti SA tryggingar hf. (neskôr premenovaná na spoločnosť Sjóvá) 20. júna 2009 štát súhlasil so zvýšením priority zábezpeky poskytnutej banke Glitnir, pokiaľ ide o dlhopis vydaný spoločnosťou Avant, zo 4. priority na 3. prioritu v súlade s prioritou kolaterálu držaného štátom voči portfóliu spoločnosti Avant. Tento krok sa považoval za nevyhnutný, aby FME akceptoval vklad banky Glitnir do vlastného imania poisťovne Sjóvá. Výmenou banka Glitnir postúpila 12,5 % svojich pohľadávok voči spoločnosti SJE, na ktorú sa previedlo bývalé investičné portfólio poisťovne Sjóvá, islandskému štátu.

3.2.1. Glitnir predáva svoj podiel v poisťovni Sjóvá svojej dcérskej spoločnosti SAT Holding

(25)

FME sa domnieval, že banka Glitnir, ktorá bola v nútenej správe a v procese likvidácie, nebola oprávnená vlastniť kvalifikovaný podiel v poisťovni Sjóvá. Následne 16. septembra 2009 banka Glitnir predala svoj 17,67-percentný podiel v poisťovni Sjóvá spoločnosti SAT Holding. Na základe uvedených transakcií mala poisťovňa Sjóvá týchto akcionárov:

Spoločnosť	Majetkový podiel (%)
Íslandsbanki	9,30
SAT Holding	90,70

(26)	Dňa 22. septembra 2009 FME vydal spoločnosti Sjóvá povolenie na vykonávanie poisťovacích činností a ukončil špeciálny dohľad, ktorému poisťovňa Sjóvá podliehala od októbra 2008. Prevod portfólia sa uskutočnil 1. októbra 2009 (7).

3.2.2. Štát sa stáva najväčším akcionárom poisťovne prostredníctvom opcie realizovanej spoločnosťou SAT Holding

(27)	Ku koncu roka 2009 sa riadenie pohľadávok vo vlastníctve ministerstva financií a vo vlastníctve centrálnej banky (CBI) zlúčilo a previedlo na nový subjekt, správu aktív CBI (ESI). ESI, ktorú v plnej miere kontroluje islandský štát, následne prevzala riadenie pohľadávok voči spoločnosti SAT Holding.

(28)

Dňa 3. mája 2010 spoločnosť SAT Holding využila možnosť previesť 73,03 % akcií v poisťovni Sjóvá na štát a tak splatiť svoj dlh. Od tohto okamihu bola vlastnícka štruktúra poisťovne Sjóvá takáto:

Spoločnosť	Majetkový podiel (%)
Íslandsbanki	9,30
SAT Holding	17,67
ESI (štát)	73,03

(29)

Dňa 16. júna 2010 islandský najvyšší súd rozhodol, že pôžičky poskytnuté v ISK a naviazané na kôš cudzích mien boli nezákonné. To malo vplyv na hodnotu dlhopisov vydaných tak spoločnosťou Avant, ako aj spoločnosťou Askar Capital, ktoré sa použili na rekapitalizáciu poisťovne Sjóvá. S cieľom zachovať výšku kapitálu poisťovne Sjóvá bola 28. júla 2010 podpísaná dohoda o prevode aktív medzi poisťovňou Sjóvá na jednej strane a spoločnosťou SAT, bankou Íslandsbanki a ESI na strane druhej. Výsledkom tejto dohody bolo, že: i) SAT Holding nadobudol dlhopis spoločnosti Avant za 2,1 miliardy ISK (rozdiel v porovnaní s pôvodným ocenením vo výške 2,8 miliardy EUR pokryla poisťovňa Sjóvá) a ii) ESI previedla na poisťovňu Sjóvá dlhopis spoločnosti Landsvirkjun, ktorý sa použil na splatenie dlhopisu vydaného spoločnosťou Askar Capital z kolaterálu.

(30)

ESI následne kúpila od SAT Holding dlhopis spoločnosti Avant za 880 miliónov ISK. Tento dlhopis s nominálnou hodnotou 2,813 mld. ISK mal neistú hodnotu, pretože držitelia dlhopisov spoločnosti Avant očakávali, že po jej likvidácii získajú len 5 % – 7 % hodnoty dlhopisu. Pri takomto predpoklade by sa hodnota dlhopisu, ktorý ESI nadobudla, pohybovala v rozmedzí 141 mil. ISK – 197 mil. ISK. To znamená, že ESI prispela ďalšími 683 mil. až 739 mil. ISK na stabilizáciu poisťovne Sjóvá.

(31)

V decembri 2010 veritelia spoločnosti Avant schválili dohodu o urovnaní so spoločnosťou. V tomto štádiu bolo portfólio spoločnosti Avant ocenené približne na 13 miliárd ISK. Pohľadávka 1. priority, ktorá sa mala v prípade potreby uspokojiť z portfólia spoločnosti Avant, predstavovala približne 15 miliárd ISK. Zábezpeka 3. priority týkajúca sa rovnakého portfólia, ktorú spoločne držali Glitnir a ESI, bola preto bezcenná.

3.2.3. Predaj v prospech fondu SF1

(32)	Dňa 18. januára 2011 SF 1 slhf (SF 1), fond spravovaný spoločnosťou Stefnir hf., nadobudol 52,4 % poisťovne Sjóvá od ESI za 4,9 mld. ISK. Po schválení regulátorom sa táto transakcia uskutočnila 1. júla 2011.

(33)	Okrem toho fond SF1 získal opciu na kúpu zostávajúceho podielu (20,63 % akcií) od ESI za 2,4 mld. ISK. Táto opcia sa využila v júli 2012.

(34)

Od tohto okamihu bola vlastnícka štruktúra poisťovne Sjóvá takáto:

Spoločnosť	Majetkový podiel (%)
Íslandsbanki	9,30
SAT Holding	17,67
SF1	73,03

(35)	Islandským orgánom sa podarilo predať podiel v poisťovni celkovo za 7,3 mld. ISK. Na porovnanie: počiatočná hodnota dlhopisov, ktoré Island použil ako svoj príspevok na rekapitalizáciu poisťovne Sjóvá, bola 11,6 mld. ISK.

4. OPIS DÔVODOV NA ZAČATIE KONANIA VO VECI FORMÁLNEHO ZISŤOVANIA

(36)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania dozorný úrad dospel k predbežnému záveru, že účasť islandského štátu na rekapitalizácii poisťovne Sjóvá predstavuje pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Okrem toho dozorný úrad vyjadril pochybnosti o tom, či tieto opatrenia sú v súlade s článkom 61 ods. 3 Dohody o EHP v spojení s požiadavkami stanovenými v usmerneniach dozorného úradu týkajúcimi sa finančnej krízy.

(37)

Dozorný úrad zdôraznil, že islandské orgány nepredložili informácie, ktoré by preukázali, že systémové dosahy, ktoré by prípadne vznikli v dôsledku bankrotu poisťovne Sjóvá, by mohli dosiahnuť rozmery predstavujúce „vážnu poruchu fungovania v hospodárstve“ Islandu v zmysle článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. Dozorný úrad tiež uviedol, že boli predložené iba obmedzené informácie týkajúce sa operácií poisťovne Sjóvá, príčin problémov a samotnej reštrukturalizácie. Tieto informácie neboli postačujúce na to, aby dozorný úrad mohol posúdiť opatrenie podľa článku 61 ods. 3 písm. b), a najmä podľa kapitoly o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (usmernenia o reštrukturalizácii) usmernení o štátnej pomoci dozorného úradu (8).

5. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(38)	Dozornému úradu boli doručené pripomienky od nasledujúcich zainteresovaných strán.

5.1. Pripomienky od poisťovne Sjóvá a banky Islandsbanki

(39)	Príjemca, poisťovňa Sjóvá, ako aj Islandsbanki, jeden z jej akcionárov, predložili dozornému úradu svoje pripomienky.

(40)	Pripomienky poisťovne Sjóvá obsahujú najmä informácie o reštrukturalizačných opatreniach prijatých novým manažmentom spoločnosti, ako aj finančné údaje o jej operáciách.

(41)

Íslandsbanki vo svojich pripomienkach tvrdí, že islandský štát konal ako investor v trhovom hospodárstve, keď sa zúčastnil na rekapitalizácii poisťovne Sjóvá. Ak by však dozorný úrad dospel k názoru, že transakcia zahŕňala štátnu pomoc, Íslandsbanki tvrdí, že takáto pomoc by sa mala považovať za zlučiteľnú podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP. V pripomienkach sa zdôrazňuje najmä dôležitosť opatrení pre islandský finančný trh, podiel súkromných strán (Glitnir a Íslandsbanki) na rekapitalizácii a doterajší úspech reštrukturalizácie poisťovne Sjóvá.

5.2. Pripomienky konkurentov

(42)	Dozorný úrad dostal pripomienky aj od spoločností VIS a TM. Ide o dve islandské poisťovne, ktoré priamo konkurujú poisťovni Sjóvá.

(43)

VIS vo svojich pripomienkach tvrdí, že zásah štátu umožňujúci rekapitalizáciu poisťovne Sjóvá, by sa mal pokladať za štátnu pomoc. VIS zdôrazňuje, že zásada investora v trhovom hospodárstve sa neuplatňuje na tento zásah štátu vzhľadom na ekonomickú situáciu v poisťovni Sjóvá a všeobecnejšie na Islande, ako aj vzhľadom na podmienky zásahu. Žiadny súkromný investor by sa na rekapitalizácii nepodieľal za týchto okolností. VIS okrem toho tvrdí, že pomoc by sa nemala vyhlásiť za zlučiteľnú. VIS zdôrazňuje, že článok 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP nie je možné uplatniť, pretože pád poisťovne Sjóvá by nespôsobil vážnu poruchu fungovania islandského hospodárstva. Pomoc preto nebola nevyhnutná. IS tvrdí, že pomoc v každom prípade nie je v súlade s usmerneniami o reštrukturalizácii, a to jednak z dôvodu neexistencie plánu reštrukturalizácie a jednak z dôvodu deformačných účinkov na hospodársku súťaž vrátane možnej agresívnej cenovej politiky poisťovne Sjóvá.

(44)

TM vo svojich pripomienkach konštatuje, že intervencia islandských orgánov pri rekapitalizácii poisťovne Sjóvá neprebehla za trhových podmienok, a preto by sa mala považovať za štátnu pomoc. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia, TM tvrdí, že výnimky uvedené v článku 61 ods. 3 písm. b) a v článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP sa nevzťahujú na tento prípad. Pokiaľ ide o článok 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, TM tvrdí, že tento článok sa musí uplatňovať reštriktívne a nemožno ho aplikovať pri riešení problémov individuálnych spoločností. Okrem toho TM tvrdí, že poisťovne by sa nemali považovať za systémovo významné, a preto môžu bezpečne ukončiť svoju činnosť v súlade s existujúcim regulačným rámcom. TM sa domnieva, že v každom prípade pomoc nebola nevyhnutná, nebola vhodne cielená a nebola ani primeraná. Navyše chýba reštrukturalizačný plán, ktorý zabezpečuje dostatočné rozdelenie bremena, a opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, najmä vo vzťahu k cenovej politike poisťovne Sjóvá.

6. PRIPOMIENKY ISLANDSKÝCH ORGÁNOV

(45)

Islandské orgány nepopierajú predbežné zistenia dozorného úradu, podľa ktorých účasť islandského štátu na kapitalizácii poisťovne Sjóvá predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP. Najmä nespochybňujú predbežný záver dozorného úradu, podľa ktorého sa zásada súkromného investora nedá aplikovať na tento prípad. Island navyše nenamieta, že opätovné nadobudnutie dlhopisu spoločnosti Avant subjektom ESI – cez SAT Holding – mohlo obsahovať prvok štátnej pomoci poisťovni Sjóvá.

(46)

Islandské orgány však tvrdia, že štátna pomoc je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP na základe článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, pretože bola potrebná na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve zmluvnej strany. Islandské orgány vo svojich pripomienkach vysvetľujú ťažkú ekonomickú situáciu, ktorá vládla na Islande v čase opatrenia. Po výraznom znehodnotení islandskej koruny, ktoré sa začalo v septembri 2008, a po kolapse všetkých troch významných bánk v októbri 2008 Island čelil najhoršej hospodárskej kríze vo svojej nedávnej histórii. Islandská vláda musela prijať rázne kroky na záchranu finančného systému pred úplným kolapsom, ktorý by mal nepredvídateľné následky na islandskú spoločnosť. V čase opatrenia bol islandský finančný systém v stave krízy a trpel všeobecným nedostatkom dôvery vo finančné inštitúcie.

(47)

Poisťovňa Sjóvá je ako jedna z troch veľkých poisťovní na Islande dôležitá pre islandský finančný systém zo systémového hľadiska. Kolaps poisťovne Sjóvá by neviedol len k tomu, že by veľká časť obyvateľstva Islandu prišla o poistné krytie a úhrady poistného plnenia v situácii, keď islandská spoločnosť čelila mimoriadnym sociálnym problémom. Kolapsom poisťovne by sa ďalej oslabila dôvera v inštitúcie finančného systému a nákaza finančnej krízy by sa rozšírila aj do sektora poisťovníctva. Dôvera verejnosti v sektor poisťovníctva sa už výrazne znížila na začiatku roka 2009, pretože nielen poisťovňu Sjóvá, ale aj ďalšie dve najväčšie poisťovne prevzali veritelia ich materských spoločností. Preto by krach poisťovne Sjóvá s najväčšou pravdepodobnosťou viedol k tomu, že kríza na finančných trhoch by sa rozšírila z bankovníctva aj do sektora poisťovníctva.

(48)

S touto analýzou súhlasí aj FME, ktorý poznamenáva, že bankrot poisťovne Sjóvá by mal vážne dôsledky na hospodárstvo krajiny. Dôveryhodnosť finančného trhu a hospodárstva vo všeobecnosti bola značne oslabená počas kolapsu islandských bánk v októbri 2008. Zostávajúce inštitúcie boli krehké a dôvera vo finančné inštitúcie bola slabá. Ďalšie fungovanie poisťovne Sjóvá bolo dôležité z hľadiska fungovania islandského finančného trhu. Dôsledky konkurzu by sa mohli preniesť na trh so životným a neživotným poistením. Bankrot by mal negatívny dosah na prebiehajúce úsilie islandských orgánov zamerané na rekonštrukciu finančných trhov.

(49)

Pokiaľ ide o rozsah nevyhnutnej reštrukturalizácie, islandské orgány tvrdia, že dozorný úrad by mal zobrať do úvahy, že finančné ťažkosti poisťovne Sjóvá boli spôsobené výlučne neštandardnými investičnými aktivitami a transakciami jej bývalého vlastníka, finančnej skupiny Milestone, ktoré boli možné v dôsledku chýbajúcej riadnej kontroly rizík a riadenia a správy spoločnosti. Nemajú súvislosť s bežnými poisťovacími činnosťami, ktoré poisťovňa Sjóvá dnes naďalej vykonáva. Životaschopnosť obchodnej činnosti poisťovne Sjóvá v oblasti poisťovníctva je preukázaná nielen vo finančných prognózach plánu reštrukturalizácie, ale ju potvrdil aj FME. Navyše záujem externých súkromných investorov o nadobudnutie väčšinového podielu v spoločnosti od štátu dokazuje, že trh považuje poisťovňu za životaschopnú. Táto transakcia mala za následok aj to, že väčšina pomoci sa vrátila islandskému štátu.

(50)

Islandské orgány zdôrazňujú, že pôvodní vlastníci poisťovne Sjóvá stratili celú svoju investíciu a že obidve banky, Glitnir aj Íslandsbanki, sa podieľali na rekapitalizácii. Navyše sa poisťovňa Sjóvá podieľa na reštrukturalizácii znižovaním nákladov a posilňovaním svojho kapitálu z nerozdelených ziskov. Preto je záťaž vo výraznej miere rozdelená medzi akcionárov poisťovne Sjóvá a samotnú spoločnosť.

(51)

Pokiaľ ide o potrebu kompenzačných opatrení, islandské orgány tvrdia, že ďalšie štrukturálne opatrenia by sa nemali požadovať, keďže reštrukturalizácia už viedla k redukcii súvahy poisťovne Sjóvá približne o 70 % a akýkoľvek ďalší pokles v hlavných obchodných segmentoch by ohrozil životaschopnosť spoločnosti. Islandské orgány tiež poznamenávajú, že poisťovňa Sjóvá spadá do kategórie MSP, čím sa ešte viac znižuje potreba kompenzačných opatrení. Islandské orgány sa taktiež domnievajú, že navrhované záväzky, ktoré sa týkajú trhového správania poisťovne aj regulačných zmien, sú primerané na minimalizovanie akejkoľvek deformácie hospodárskej súťaže.

(52)	V reakcii na pripomienky konkurenčných spoločností VIS a TM islandské orgány odkázali hlavne na svoje predchádzajúce vyjadrenia a poskytli ďalšie ekonomické údaje.

7. PLÁN REŠTRUKTURALIZÁCIE

(53)	Dňa 3. októbra 2011 islandské orgány predložili prvý plán reštrukturalizácie poisťovne Sjóvá. Tento plán bol ďalej aktualizovaný 13. apríla 2012 a 28. mája 2013.

(54)

Plán reštrukturalizácie sa zameriava na zásadné problémy týkajúce sa životaschopnosti spoločnosti, rozdelenia záťaže a obmedzenia narušenia hospodárskej súťaže. Podľa plánu reštrukturalizácie poisťovňa Sjóvá zníži celkový rizikový profil svojho investičného portfólia, zlepší svoje postupy v oblasti investícií a riadenia rizík, zlepší správu a riadenie a zvýši svoju ziskovosť.

7.1. Finančné prognózy

(55)

Islandské orgány predložili podrobné finančné informácie a finančné prognózy do roka 2016 vrátane štyroch možných scenárov (základný scenár a tri záťažové scenáre). Aj keď obdobie reštrukturalizácie trvá iba do konca roka 2014, islandské orgány predložili plán aj na roky 2015 a 2016. Dozorný úrad tak môže ľahšie posúdiť záťažové scenáre, v ktorých sa zohľadňujú krízové udalosti špecifické pre islandský trh s účinkami siahajúcimi až za obdobie reštrukturalizácie.

(56)

Vo všetkých štyroch scenároch sú predpoklady na obdobie rokov 2013 – 2016 vyjadrené pomocou hrubého domáceho produktu (HDP), inflácie, vývoja trhového podielu, návratnosti indexovaných štátnych dlhopisov, výnosu, rizikovej prémie trhu a finančného umiestnenia vlastného imania a pomocou pomerov poistných plnení/poistného a nákladov/poistného.

7.1.1. Základný scenár

(57)

V prípade základného scenára finančné prognózy vychádzajú z päťročnej prognózy rastu HDP a inflácie islandského hospodárstva, ktorú uverejnil islandský štatistický úrad 30. marca 2012. Scenár bol 28. mája 2013 aktualizovaný na základe skutočných výsledkov poisťovne Sjóvá a údajov o islandskom hospodárstve za rok 2012. V základnom scenári sa počíta najmä s miernym hospodárskym rastom, znížením inflácie, nezmenenými úrokovými sadzbami a konštantným trhovým podielom poisťovne Sjóvá.

Základný scenár: predpoklady

	2012	2013	2014	2015	2016
Rast HDP	1,6 %	2,5 %	2,8 %	2,8 %	2,7 %
Inflácia	4,2 %	3,4 %	2,5 %	2,5 %	2,5 %
Trhový podiel poisťovne Sjóvá	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Indexované vládne dlhopisy	2,5 %	2,5 %	2,5 %	2,5 %	2,5 %
Reálna sadzba výnosu	1 %	1 %	1 %	1 %	1 %
Riziková prémia trhu	5 %	5 %	5 %	5 %	5 %
Finančné umiestnenie vlastného imania	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Poistné plnenia/poistné, po odpočítaní nákladov na zaistenie:	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Náklady/poistné, po odpočítaní nákladov na zaistenie:	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]

(58)

Prognóza výkazu ziskov a strát, ako aj súvahy podľa základného scenára sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Základný scenár: výkaz ziskov a strát (v mil. ISK)

	2012	2013	2014	2015	2016
Prijaté poistné	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Vzniknuté poistné plnenie	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Ostatné príjmy	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Prevádzkové výdavky	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Zisky/straty z poisťovacích činností	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Investičné príjmy	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Príjmy pred zdanením a odpismi	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Odpisy goodwillu	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Zisk pred zdanením	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Dane z príjmov	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Zisk	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]

Základný scenár: súvaha (v mil. ISK)

	2012	2013	2014	2015	2016
Aktíva:	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Prevádzkové aktíva	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Goodwill	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Ostatné nehmotné aktíva	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Daňovo odpočítateľné položky	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Cenné papiere	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Zaistenie	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Pohľadávky	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Hotovosť a peňažné ekvivalenty	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Celkové aktíva	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Vlastné imanie	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Vlastné imanie na začiatku obdobia	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Zisk za rok	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Dividendy	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Vlastné imanie spolu	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Pasíva:	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Technické rezervy	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Technické rezervy pre životné poistenie	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Záväzky	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Pasíva spolu	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Vlastné imanie a pasíva	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]

(59)

Hlavné finančné ukazovatele (podľa prognóz v základnom scenári) sú uvedené v tejto tabuľke:

Základný scenár: kľúčové finančné ukazovatele

	2012	2013	2014	2015	2016
Upravená miera solventnosti	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Návratnosť vlastného imania	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]

(60)	Podľa základného scenára dosiahne na konci obdobia reštrukturalizácie projektovaná návratnosť vlastného imania poisťovne Sjóvá približne […] %.

7.1.2. Stresový scenár „dvojité dno“

(61)

Islandské orgány predložili simulácia stresového scenára „dvojité dno“. V prognózach HDP na obdobie rokov 2013 – 2016 sa simuluje ďalšia recesia a vyššia inflácia. Ďalšiu záťaž predstavuje predpoklad, podľa ktorého ostanú úrokové sadzby nezmenené a riziková prémia trhu bude negatívna. Scenár „dvojitého dna“ teda simuluje hlbokú recesiu v kombinácii s ďalšími záťažovými prvkami.

Záťažový scenár „dvojitého dna“: predpoklady

	2012	2013	2014	2015	2016
Rast HDP	1,6 %	1,2 %	– 6,6 %	– 4,0 %	2,6 %
Inflácia	4,2 %	12,4 %	12,0 %	5,4 %	4,0 %
Trhový podiel poisťovne Sjóvá	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Indexované vládne dlhopisy	2,5 %	2,5 %	2,5 %	2,5 %	2,5 %
Reálna sadzba výnosu	1 %	1 %	1 %	1 %	1 %
Riziková prémia trhu	5 %	5 %	– 70 %	– 7,9 %	5 %
Finančné umiestnenie vlastného imania	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Poistné plnenia/poistné po odpočítaní nákladov na zaistenie:	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Náklady/poistné po odpočítaní nákladov na zaistenie:	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]

Záťažový scenár „dvojitého dna“: finančné ukazovatele (v mil. ISK, ak nie je uvedené inak)

	2012	2013	2014	2015	2016
Zisky/straty z poisťovacích činností	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Celkový zisk	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Upravená miera solventnosti	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Návratnosť vlastného imania	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]

7.1.3. Stresový scenár „kontroly kapitálu“

(62)

Islandské orgány predložili simuláciu stresového scenára „kontroly kapitálu“. V tomto stresovom teste sa predpokladá, že kontroly kapitálu budú zrušené na Islande v roku 2014. V dôsledku toho ISK devalvuje na svoju súčasnú hodnotu mimo Islandu, ktorá je asi o 30 % nižšia ako oficiálny výmenný kurz. To bude mať za následok zvýšenú mieru inflácie. V dôsledku zvýšenej inflácie sa zvýši pomer straty. Počíta sa zo zvýšením reálnych úrokových sadzieb o 6,5 %. Riziková prémia trhu dosiahne v dôsledku úniku kapitálu – 50 %.

Stresový scenár „kontroly kapitálu“: predpoklady

	2012	2013	2014	2015	2016
Rast HDP	1,6 %	2,5 %	2,8 %	2,8 %	2,7 %
Inflácia	4,2 %	3,4 %	2,5 %	10,5 %	5 %
Trhový podiel poisťovne Sjóvá	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Indexované vládne dlhopisy	2,5 %	2,5 %	6,5 %	6,5 %	6,5 %
Reálna sadzba výnosu	1 %	1 %	1 %	1 %	1 %
Riziková prémia trhu	5 %	5 %	– 50 %	5 %	5 %
Finančné umiestnenie vlastného imania	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Poistné plnenia/poistné po odpočítaní nákladov na zaistenie:	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Náklady/poistné po odpočítaní nákladov na zaistenie:	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]

Stresový scenár „kontroly kapitálu“: finančné ukazovatele (v mil. ISK, ak nie je uvedené inak)

	2012	2013	2014	2015	2016
Zisky/straty z poisťovacích činností	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Celkový zisk	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Upravená miera solventnosti	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Návratnosť vlastného imania	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]

7.1.4. Stresový scenár „studená zima II“

(63)

Islandské orgány predložili simuláciu stresového scenára „studená zima II“. V tomto stresovom scenári sa do základného scenára doplnili dve veľmi studené zimy. Výsledkom je výrazné zvýšenie počtu škôd (najmä dopravných nehôd), ktoré sú relatívne malé, a preto nie sú predmetom zaistenia. Predpokladá sa, že objem škôd sa rovná 100 % poistného.

Stresový scenár „studená zima II“: predpoklady

	2012	2013	2014	2015	2016
Rast HDP	1,6 %	2,5 %	2,8 %	2,8 %	2,7 %
Inflácia	4,2 %	3,4 %	2,5 %	2,5 %	2,5 %
Trhový podiel poisťovne Sjóvá	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Indexované vládne dlhopisy	2,5 %	2,5 %	2,5 %	2,5 %	2,5 %
Reálna sadzba výnosu	1 %	1 %	1 %	1 %	1 %
Riziková prémia trhu	5 %	5 %	5 %	5 %	5 %
Finančné umiestnenie vlastného imania	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Poistné plnenia/poistné po odpočítaní nákladov na zaistenie:	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Náklady/poistné po odpočítaní nákladov na zaistenie:	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]

Stresový scenár „studená zima II“: finančné ukazovatele (v mil. ISK, ak nie je uvedené inak)

	2012	2013	2014	2015	2016
Zisky/straty z poisťovacích činností	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Celkový zisk	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Upravená miera solventnosti	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]
Návratnosť vlastného imania	[…]	[…]	[…]	[…]	[…]

7.1.5. Stresové scenáre: záver

(64)

Vo všetkých troch záťažových scenároch ostáva miera solventnosti solídna počas celého reštrukturalizačného obdobia a poisťovňa Sjóvá by ostala ziskovou s výnimkou niektorých špecifických stresových udalostí v niektorých rokoch. Avšak podľa ďalších plánovacích údajov na roky 2015 a 2016 by sa poisťovňa Sjóvá stala aj za týchto okolností rýchlo ziskovou.

7.2. Opis reštrukturalizačných opatrení

(65)	Reštrukturalizácia poisťovne Sjóvá sa skladá z viacerých štrukturálnych opatrení a opatrení zameraných na trhové správanie poisťovne Sjóva a sú uvedené ďalej v texte.

7.2.1. Oddelenie poisťovacích činností a postupná likvidácia investičného portfólia

(66)

Ako je uvedené vyššie v texte, hlavné problémy, ktoré viedli k finančným ťažkostiam poisťovne Sjóvá, boli spôsobené investičnými rozhodnutiami a pôžičkami v rámci skupiny, ktoré spôsobil predchádzajúci vlastník, finančná skupina Milestone. V dôsledku toho mala poisťovňa Sjóvá vážne ťažkosti, pokiaľ ide o jej investičné portfólio. Kľúčovým krokom v rámci reštrukturalizácie poisťovne Sjóvá bol preto prevod poisťovacích činností na novú spoločnosť (neskôr premenovanú na Sjóvá), ku ktorému došlo v lete 2009, a postupná likvidácia predchádzajúceho investičného portfólia.

7.2.2. Zmena v oblasti riadenia a správy spoločnosti a jej kontrolných štruktúr

(67)	Nový islandský zákon o poisťovníctve nadobudol účinnosť v roku 2010. Zahŕňa prísnejšie pravidlá týkajúce sa správy a riadenia a kontrolných mechanizmov v poisťovniach.

(68)

Priniesol najmä tieto zmeny:

—	Riaditeľ poisťovne nemôže vykonávať funkciu riaditeľa žiadnej inej finančnej inštitúcie alebo poisťovne. FME môže udeliť výnimku v prípade dcérskych spoločností.

—	Každý výkonný riaditeľ alebo riaditeľ musí absolvovať skúšky vykonané FME, ktoré slúžia na posúdenie kvalifikácie a poznatkov týchto osôb. FME nemusí akceptovať osoby, ktoré neprešli týmto posúdením, ako riaditeľov alebo výkonných riaditeľov poisťovní.

—	Správna rada musí zaviesť pravidlá riadenia, vnútornej kontroly, interného auditu, finančnej činnosti a postupov, ako aj pravidlá a postupy týkajúce sa všetkých druhov poskytovania pôžičiek a obchodných transakcií s príbuznými subjektmi.

—	Správna rada musí stanoviť pravidlá týkajúce sa obchodovania s finančnými nástrojmi realizovaného spoločnosťou alebo osobne riaditeľmi, výkonným riaditeľom alebo určeným kľúčovým personálom v spoločnosti.

—	FME stanoví pravidlá, ktoré sa vzťahujú na akýkoľvek druh systému bonusov, ktoré sú súčasťou platových balíkov v rámci poisťovacích spoločností.

—	Správna rada musí stanoviť záväzné osobitné pravidlá týkajúce sa investičných postupov a realizácie investičných činností, ak má spoločnosť v úmysle investovať do finančných nástrojov, ktoré nie sú kótované na registrovanej burze cenných papierov.

—	Správna rada musí stanoviť záväzné pravidlá týkajúce sa nehnuteľností, ktoré slúžia výlučne na investičné účely, a nie na vlastné potreby spoločnosti.

—	Všetky vnútorné pravidlá, ktoré vyplývajú zo zákona, musí preskúmať a potvrdiť FME.

(69)

Poisťovňa Sjóvá implementovala príslušné zmeny právnych predpisov. V súlade s novými regulačnými požiadavkami správna rada poisťovne Sjóvá rozhodla o pravidlách týkajúcich sa investícií; akékoľvek zmeny týchto pravidiel musí schváliť FME. Správna rada poisťovne Sjóvá stanovila a podpísala pravidlá riadenia a správy spoločnosti 4. apríla 2011 a predložila ich FME. Výkonný riaditeľ stanovil a podpísal pravidlá o minimálnych kvalifikačných požiadavkách týkajúcich sa kľúčových zamestnancov.

(70)

V apríli 2010 navyše vznikla v poisťovni nová divízia Riziká a analýzy. Táto divízia podlieha priamo výkonnému riaditeľovi. Na jej čele stojí kvalifikovaný poistný matematik a pracuje v nej šesť ďalších zamestnancov. Táto divízia:

—	zodpovedá za vypracovanie a presadzovanie regulačného a obozretného riadenia rizík v segmentoch životného a neživotného poistenia poisťovne Sjóvá,

—	analyzuje uzatváranie poistných zmlúv vo všetkých triedach poistenia ponúkaných poisťovňou Sjóvá,

—	podáva správy a navrhuje zmeny ratingu poistných taríf,

—	zodpovedá za presné ratingy poistných taríf pre všetky triedy poistenia,

—	presadzuje v rámci poisťovne všetky postupy týkajúce sa riadenia rizika,

—	v pravidelných intervaloch analyzuje technické rezervy a zodpovedá za ich primerané vytváranie,

—	vykonáva záťažové testy a vlastné posúdenie rizika a solventnosti (ORSA),

—	zodpovedá za vykonávanie smernice Solventnosť II a presadzovanie jej požiadaviek v poisťovni Sjóvá,

—	poskytuje pravidelné správy o všetkých otázkach týkajúcich sa riadenia rizík výkonnému riaditeľovi a správnej rade a

—	komunikuje s úradom pre finančný dohľad, ktorému podáva správy o všetkých otázkach týkajúcich sa riadenia rizík, ako aj správy vyplývajúce zo zákona.

(71)	Správna rada navyše v súlade so zákonnými požiadavkami vytvorila výbor pre vnútorný audit.

7.2.3. Ďalšie opatrenia na obnovenie životaschopnosti

(72)

Poisťovňa Sjóvá vykonala opatrenia na zvýšenie marže v rámci svojich poisťovacích činností a na zníženie nákladov. Tieto opatrenia zahŕňajú zníženie platov, zníženie nákladov na marketing a iných prevádzkových nákladov, ako aj implementáciu prísnejších pravidiel týkajúcich sa ponúk poistenia pre klientov. Okrem toho sa v súčasnosti neuplatňujú systémy kompenzačných bonusov pre zamestnancov. Navyše poisťovňa Sjóvá prerušila svoje zaisťovacie činnosti, prostredníctvom ktorých v minulosti nadobudla medzinárodné portfólio s poistnými rizikami.

(73)

Tieto opatrenia sú zamerané najmä na zabezpečenie toho, aby bol kombinovaný ukazovateľ nižší ako 100 %, t. j., že poisťovacie činnosti sú samy osebe udržateľné a spoločnosť nie je vystavená neprimeranému riziku vyplývajúcemu z investičných činností. V dôsledku týchto opatrení dokázala poisťovňa Sjóvá zlepšiť svoj kombinovaný ukazovateľ zo 114,4 % v roku 2005 na 95,6 % v roku 2010. Podľa prognózy základného scenára ostane kombinovaný ukazovateľ pod 100 % do roku 2016.

7.3. Záväzky

(74)	Ako sa uvádza v prílohe, islandská vláda a poisťovňa Sjóvá sa zaviazali na reštrikcie, pokiaľ ide o cenovú politiku poistenia určitých firemných zákazníkov, ako aj na zákaz určitých akvizícií a reklamných činností.

(75)	Ako sa uvádza v prílohe, islandské orgány sa takisto zaviazali zaviesť určité zmeny regulačného rámca v oblasti poisťovníctva.

II. HODNOTENIE

1. PRÍTOMNOSŤ ŠTÁTNEJ POMOCI

(76)

V článku 61 ods. 1 Dohody o EHP sa uvádza:

„Ak nie je touto dohodou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členskými štátmi ES, štátmi EZVO alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s fungovaním tejto dohody, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.“

(77)

Dozorný úrad posúdi tieto opatrenia uvedené v odseku 18:

1.	Islandský štát sa na rekapitalizácii poisťovne Sjóvá podieľal prevodom dvoch dlhopisov na spoločnosť SAT Holding [hodnotu dlhopisov ocenil externý znalec na 11,6 miliardy ISK (približne 76 miliónov EUR)], ktoré sa mali použiť ako vlastné imanie spoločnosti.

Islandský štát súhlasil aj so zvýšením priority zábezpeky banky Glitnir za dlhopis vydaný spoločnosťou Avant (zo 4. priority na 3. prioritu), aby banke Glitnir umožnil kapitálový vklad do poisťovne Sjóvá. Keďže dlhopis spoločnosti Avant stratil väčšinu svojej hodnoty po rozhodnutí islandského najvyššieho súdu zo 16. júna 2010, islandský štát (prostredníctvom ESI) podpísal dohodu o prevode aktív z 28. júla 2010. Výsledkom tejto dohody bolo, že ESI prispela ďalšími 683 až 739 miliónmi ISK na stabilizáciu poisťovne Sjóvá prostredníctvom kúpy dlhopisu spoločnosti Avant od spoločnosti SAT Holding za 880 miliónov ISK.

(78)	Tieto opatrenia sa v ďalšom texte budú označovať ako „rekapitalizačné opatrenia“.

1.1. Prítomnosť štátnych prostriedkov

(79)	Ako dozorný úrad už predbežne konštatoval v rozhodnutí o začatí konania, je zrejmé, že prvé rekapitalizačné opatrenia boli financované zo štátnych zdrojov poskytnutých islandským štátom.

(80)

Pokiaľ ide o druhé rekapitalizačné opatrenie, platbu za neskoršie nadobudnutie dlhopisu spoločnosti Avant od spoločnosti SAT Holding tiež realizoval islandský štát zo štátnych zdrojov. Navyše zvýšením priority zábezpeky banky Glitnir vo vzťahu k dlhopisu vydanom spoločnosťou Avant sa znížila pravdepodobnosť uspokojenia štátu z tohto dlhopisu, čím sa znížila bonita jeho pohľadávky. Toto zníženie hodnoty pohľadávky malo preto vplyv na štátne zdroje.

(81)	Dozorný úrad dospel k záveru, že v prípade oboch rekapitalizačných opatrení v prospech poisťovne Sjóvá došlo k použitiu štátnych zdrojov.

1.2. Zvýhodnenie určitých podnikov alebo výroby určitých druhov tovaru

(82)	Na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí poskytovať selektívnu výhodu pre určité podniky alebo výrobu určitých tovarov.

(83)	Cieľom rekapitalizačných opatrení bolo zabezpečiť, aby poisťovňa Sjóvá spĺňala minimálne zákonné požiadavky na vlastné imanie a tak mohla zostať naďalej aktívna v oblasti poisťovníctva.

(84)

Islandské orgány potvrdili, že štát sa zúčastnil na rekapitalizácii poisťovacích činností poisťovne Sjóvá, pretože banky Glitnir a Íslandsbanki nemali prostriedky, aby poskytli požadovaný kapitál. Navyše sa nenašiel žiadny súkromný investor, ktorý by mal záujem potrebný kapitál poskytnúť. To potvrdzuje stanovisko dozorného úradu uvedené v rozhodnutí o začatí konania, podľa ktorého islandský štát nekonal ako trhový investor, keď sa podieľal na rekapitalizácii poisťovne Sjóvá.

(85)	Dozorný úrad preto dospel k záveru, že rekapitalizačné opatrenia predstavujú výhodu pre poisťovňu Sjóvá. Táto výhoda je jasne selektívna, pretože tieto opatrenia boli vytvorené len v prospech poisťovne Sjóvá.

(86)

Prvok štátnej pomoci zodpovedá tomu podielu vlastného imania, ktorý by poisťovňa nedokázala získať bez účasti štátu, t. j. počiatočnými 11,6 mld. ISK, ktorými prispel islandský štát, ako aj ďalšími 683 až 739 miliónmi ISK, ktoré boli poskytnuté podľa dohody o prevode aktív z 28. júla 2010. Dozorný úrad preto posúdi prvok pomoci vo výške približne 12,3 miliardy ISK.

1.3. Narušenie hospodárskej súťaže a ovplyvnenie obchodu medzi zmluvnými stranami

(87)

Rekapitalizačné opatrenia posilňujú postavenie poisťovne Sjóvá v porovnaní s konkurentmi (alebo potenciálnymi konkurentmi) na Islande a v iných štátoch EHP. Spoločnosť Sjóvá je, ako sa uvádza vyššie, aktívna v sektore poisťovníctva, ktorý je otvorený pre medzinárodnú hospodársku súťaž v EHP. Zatiaľ čo islandské finančné trhy sú v súčasnosti dosť izolované, a to najmä v dôsledku kontrol kapitálu, cezhraničný obchod v oblasti poisťovacích služieb stále existuje. Po zrušení kontrol kapitálu sa počíta s jeho nárastom. Rekapitalizačné opatrenia preto narúšajú alebo hrozia narušením hospodárskej súťaže spôsobom, ktorý ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

1.4. Záver o existencii štátnej pomoci

(88)	Na základe uvedených skutočností dozorný úrad dospel k záveru, že rekapitalizačné opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

2. PROCEDURÁLNE POŽIADAVKY

(89)

Podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 Dozorný úrad EZVO musí byť informovaný v dostatočnom predstihu, aby mohol predložiť svoje pripomienky k akýmkoľvek plánom o poskytnutí pomoci alebo jej zmene. Dotknutý štát nesmie uviesť do platnosti svoje navrhované opatrenia, kým sa toto konanie neuzavrie konečným rozhodnutím.

(90)	Islandské orgány neoznámili dozornému úradu rekapitalizačné opatrenia ešte pred ich implementáciou. Dozorný úrad preto dospel k záveru, že islandské orgány nedodržali svoje povinnosti podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3. Uplatnenie týchto opatrení pomoci bolo preto protiprávne.

3. ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI

(91)	Dozorný úrad predbežne konštatuje, že je nesporné, že poisťovňa Sjóvá by bez zásahu štátu čelila bankrotu, pretože by nebola schopná splniť zákonné kapitálové požiadavky. Poisťovňa Sjóvá bola preto v čase prvého rekapitalizačného opatrenia podnikom v ťažkostiach.

(92)	Dozorný úrad tiež poznamenáva, že podľa islandských orgánov sa na rekapitalizačné opatrenia v prospech poisťovne Sjóvá vzťahuje výnimka uvedená v článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP a rekapitalizačné opatrenia spĺňajú požiadavky usmernení dozorného úradu o reštrukturalizácií.

3.1. Právny základ posúdenia zlučiteľnosti: článok 61 ods. 3 písm. b Dohody o EHP a usmernenia dozorného úradu o reštrukturalizácii

(93)	Zatiaľ čo štátna pomoc podnikom v ťažkostiach (ako napr. poisťovňa Sjóvá) sa bežne posudzuje podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP sa povoľuje štátna pomoc „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu ES alebo štátu EZVO“.

3.1.1. Uplatniteľnosť článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP

(94)	Ako sa uvádza vyššie, islandské orgány poskytli počiatočné finančné prostriedky potrebné na rekapitalizáciu poisťovne Sjóvá na základe dohody o prevode dlhopisov z 8. júla 2009.

(95)

V tomto období bolo islandské hospodárstvo naďalej pod vplyvom finančnej krízy. Veľké komerčné banky boli v nútenej správe, vláda zaviedla kontroly kapitálu, inflácia sa prudko zvýšila a Island sa musel podrobiť programu finančných škrtov, ktorý bol súčasťou podmienok dohody s MMF o pohotovostnom úvere (stand-by arrangement) a pôžičiek od MMF. Na základe týchto osobitných okolností FME upozornil na závažné dôsledky, ktoré by pád poisťovne mal na islandské hospodárstvo a spoločnosť, vrátane rizika systémového dosahu na finančné trhy (9).

(96)

Dozorný úrad poznamenáva, že v prípade zlyhania jednej spoločnosti v sektore poisťovníctva je systémový dosah menej pravdepodobný ako v bankovom sektore. V tomto prípade sa však dosah pádu poisťovne Sjóvá musí posudzovať v kontexte vážnej finančnej a hospodárskej krízy, ktorá zasiahla Island v rokoch 2008 – 2009.

(97)	Dozorný úrad súhlasí s analýzou islandských orgánov, z ktorej vyplýva, že až do úplného obnovenia dôvery vo finančný systém nebolo možné s určitosťou tvrdiť, že by sa dosah pádu poisťovne Sjóvá obmedzil len na samotnú poisťovňu, a dokonca ani to, že by sa obmedzil len na finančný systém.

(98)	Dozorný úrad sa preto domnieva, že účasť štátu na rekapitalizácii poisťovne v júli 2009 možno vykladať ako úsilie zamerané na nápravu vážneho narušenia islandského hospodárstva.

3.1.2. Vykonávanie reštrukturalizačných opatrení

(99)	V usmerneniach dozorného úradu o reštrukturalizácii sa uvádzajú pravidlá štátnej pomoci uplatniteľné na reštrukturalizáciu finančných inštitúcií počas finančnej krízy.

(100)

Podľa usmernení o reštrukturalizácii musí v záujme zlučiteľnosti s článkom 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP reštrukturalizácia finančnej inštitúcie v kontexte finančnej krízy:

—	viesť k obnove životaschopnosti spoločnosti,

—	zahŕňať dostatočný vlastný príspevok príjemcu pomoci (spoločné znášanie nákladov reštrukturalizácie), ako aj

—	prijatie dostatočných opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže.

(101)

Dozorný úrad preto v ďalšom texte na základe predloženého reštrukturalizačného plánu poisťovne Sjóvá zhodnotí, či sú splnené tieto kritériá, a teda či opatrenia pomoci opísané v predchádzajúcom texte predstavujú zlučiteľnú reštrukturalizačnú pomoc.

3.2. Obnovenie životaschopnosti

(102)

Dozorný úrad zistil tieto príčiny problémov poisťovne Sjóvá, ktoré viedli k zásahu štátu: i) nevhodné investičné praktiky; ii) nedostatky v riadení a kontrole spoločnosti a riadení rizík; iii) nedostatočná ziskovosť poistných produktov.

(103)

Reštrukturalizačný plán sa zameriava na riešenie príčin týchto ťažkostí, ako aj na iné rizikové faktory spoločnosti.

3.2.1. Hodnotenie reštrukturalizačných opatrení – oddelenie poisťovacích a investičných činností a postupné ukončenie investičných činností

(104)

Prevod poisťovacích činností poisťovne Sjóvá do novej spoločnosti viedol k tomu, že poisťovacie činnosti už neboli vystavené rizikám vyplývajúcim z pôvodného investičného portfólia. Toto opatrenie umožnilo poisťovni Sjóvá, aby sa po rekapitalizácii mohla opäť sústrediť na svoje poisťovacie operácie.

(105)

Dozorný úrad sa domnieva, že po tomto prevode poisťovňa Sjóvá už nie je vystavená žiadnemu nadmernému riziku vyplývajúcemu z jej pôvodného investičného portfólia, ktoré sa likviduje prostredníctvom konkurzu samostatného subjektu.

3.2.2. Hodnotenie reštrukturalizačných opatrení – zlepšenie riadenia a kontroly spoločnosti a riadenia rizík

(106)

Dozorný úrad uvádza, že poisťovňa Sjóvá implementovala požiadavky podľa islandského zákona o poisťovníctve, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2010. Medzi tieto požiadavky patria prísnejšie pravidlá týkajúce sa správy a riadenia spoločností a iné kontrolné mechanizmy. Týmito zmenami sa zlepšuje riadenie a kontrola poisťovne Sjóvá a v ich rámci sa počíta s komplexným dohľadom FME vrátane dohľadu nad investičnými politikami.

(107)

Okrem toho poisťovňa Sjóvá zriadila divíziu Riziko a analýzy, ktorá disponuje výborom pre vnútorný audit a má dostatočné zdroje na zlepšenie riadenia rizík a prevádzkového prehľadu. Poisťovňa Sjóvá takisto formalizovala základné politiky týkajúce sa napr. cien poistenia a investičnej politiky. Dodržiavanie týchto politík zamestnancami sa v záujme zabezpečenia súladu pravidelne monitoruje.

(108)

Dozorný úrad poznamenáva, že výkonný riaditeľ a členovia predstavenstva, ktorých vymenoval predchádzajúci akcionár, finančná skupina Milestone, boli nahradení v roku 2009.

(109)

Dozorný úrad sa domnieva, že uvedené opatrenia sú vhodné na riešenie nedostatkov (v oblasti správy a riadenia spoločnosti a v oblasti riadenia rizík), ktoré prispeli k finančným ťažkostiam poisťovne Sjóvá.

3.2.3. Hodnotenie reštrukturalizačných opatrení – opatrenia na zvýšenie ziskovosti

(110)

Dozorný úrad upozorňuje na opatrenia, ktoré poisťovňa Sjóvá prijala na zvýšenie svojej ziskovosti jednak s ohľadom na zlepšenie marží a jednak s ohľadom na zníženie nákladov. V dôsledku týchto opatrení bola poisťovňa Sjóvá schopná podstatne zlepšiť svoj kombinovaný ukazovateľ a prevádzkovať svoje poisťovacie činnosti so ziskom. Plán reštrukturalizácie predpokladá ďalšie zlepšenie ziskovosti.

(111)

Dozorný úrad zastáva názor, že tieto opatrenia by mali zabezpečiť ziskovosť poisťovacích činností spoločnosti Sjóvá a znížiť závislosť od výnosov z investícií, vďaka čomu môže spoločnosť vykonávať obozretnejšie investičnú politiku. Zároveň by mali tieto opatrenia pomôcť poisťovni posilniť vlastné imanie, a to najmä v prípade nepriaznivých situácií vrátane tých, ktoré boli modelované v predložených stresových scenároch.

3.2.4. Hodnotenie finančných prognóz

(112)

V súlade s bodom 13 usmernení o reštrukturalizácii islandské orgány poskytli finančné prognózy zahŕňajúce základný scenár a tri stresové scenáre.

(113)

Finančné prognózy uvedené v pláne reštrukturalizácie sa v základnom prípade zakladajú na predpokladoch, ktoré sú dostatočne opatrné a konzervatívne. Podľa základného scenára by poisťovňa Sjóvá vytvárala zisk a konsolidovala svoju kapitálovú základňu počas celého plánovacieho obdobia. V prípade základného scenára je projektovaná návratnosť vlastného imania poisťovne Sjóvá na konci reštrukturalizačného obdobia približne […] %, čo je zjavne v súlade so súčasnými trhovými požiadavkami pre tento sektor. Okrem toho predpokladaný kombinovaný ukazovateľ poisťovne Sjóvá zostane pod úrovňou 100 %, čo dokazuje, že poisťovacie činnosti ostanú naďalej ziskové a poisťovňa Sjóvá sa v záujme dostatočných výnosov nemusí spoliehať na neprimerane rizikové investičné stratégie.

(114)

Dozorný úrad neuvádza námietky v súvislosti s predpokladmi stresových scenárov a úroveň projektovanej záťaže považuje za dostatočnú na posúdenie zachovania solventnosti poisťovne Sjóvá. Podľa výsledných finančných prognóz by poisťovňa ostala solventnou počas celého plánovacieho obdobia vo všetkých troch stresových scenároch. Dozorný úrad sa domnieva, že poskytnutie troch rôznych stresových scenárov, ktoré dokonca pokrývajú aj obdobie po reštrukturalizácii, prispieva k spoľahlivosti stresového testovania. Je potrebné zdôrazniť, že scenáre pokrývajú prípady pretrvávajúcej hospodárskej recesie, ako aj iné stresové faktory s konkrétnym zameraním na situáciu na Islande (napr. kontroly kapitálu). Ani v jednom z troch stresových scenárov by počas celého plánovacieho obdobia nedošlo k porušeniu zákonných požiadaviek týkajúcich sa solventnosti.

(115)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že finančné prognózy poisťovne Sjóvá preukazujú obnovenie životaschopnosti podniku, ako sa vyžaduje v usmerneniach o reštrukturalizácii. Dozorný úrad tiež poznamenáva, že súkromný investor SF1 súhlasil s kúpou kontrolného balíka akcií v poisťovni Sjóvá od islandského štátu. Ochota súkromného účastníka trhu vo významnej miere investovať do spoločnosti podopiera uvedené zistenia.

3.3. Vlastný príspevok – účasť na nákladoch reštrukturalizácie

(116)

V usmerneniach o reštrukturalizácii sa uvádza, že je potrebný primeraný príspevok od príjemcu pomoci, aby sa pomoc obmedzila na minimum a odstránilo narušenie hospodárskej súťaže a morálny hazard. Na tento účel by sa v prvom rade mali obmedziť náklady na reštrukturalizáciu a v druhom rade by sa mala obmedziť suma pomoci pomocou významného vlastného príspevku zo strany poisťovne Sjóvá.

(117)

Pokiaľ ide o obmedzenie nákladov na reštrukturalizáciu, v usmerneniach o reštrukturalizácii sa v bode 23 uvádza, že pomoc na reštrukturalizáciu by sa mala obmedziť na pokrytie nákladov, ktoré sú nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti. S cieľom obmedziť pomoc na minimum by finančné inštitúcie mali na financovanie reštrukturalizácie v prvom rade použiť vlastné zdroje. Náklady spojené s reštrukturalizáciou by preto nemal znášať iba štát, ale aj tí, ktorí investovali do spoločnosti, a to absorbovaním strát pomocou dostupného kapitálu a zaplatením primeranej odmeny za zásahy štátu.

3.3.1. Obmedzenie nákladov na reštrukturalizáciu

(118)

Rekapitalizácia poisťovne Sjóvá sa obmedzila len na splnenie zákonných minimálnych požiadaviek týkajúcich sa vlastného imania. Islandský štát prispel na ich splnenie len sumou, ktorú hlavní veritelia (Glitnir a Íslandsbanki) poisťovne Sjóvá neboli schopní poskytnúť.

(119)

Prevod poisťovacích činností na nový subjekt zabezpečil, že rekapitalizácia bola obmedzená len na to, čo si vyžadovali prevádzkové poisťovacie činnosti, a nepokrývala straty z pôvodného investičného portfólia.

(120)

Obmedzenie rekapitalizácie na nevyhnutné minimum obmedzilo konkurencieschopnosť poisťovne Sjóvá na trhu. Navyše žiadny z nákladov v reštrukturalizačnom pláne nie je určený na vstup na nové trhy alebo expanziu činností poisťovne Sjóvá.

(121)

Preto sa dozorný úrad domnieva, že boli prijaté vhodné opatrenia na obmedzenie objemu pomoci na reštrukturalizáciu.

3.3.2. Účasť na nákladoch reštrukturalizácie/vlastný príspevok

(122)

Ako sa uvádza v bode 24 usmernení o reštrukturalizácii, spoločnosti by na financovanie reštrukturalizácie mali využívať vlastné zdroje. Dozorný úrad preskúma, v akej miere sa oslabilo finančné postavenie existujúcich akcionárov v dôsledku kapitálovej injekcie.

(123)

Dozorný úrad poznamenáva, že historickí vlastníci poisťovne Sjóvá prispeli na náklady na reštrukturalizáciu. Najmä finančná skupina Milestone stratila celý svoj podiel v spoločnosti bez akejkoľvek náhrady, keď banka Glitnir prevzala poisťovňu Sjóvá. Likvidácia pôvodného investičného portfólia, ktoré bolo prevedené na spoločnosť SJE, bude pre investorov znamenať ďalšie straty. Tieto opatrenia prispievajú k rozdeleniu nákladov na reštrukturalizáciu a k zníženiu morálneho hazardu súvisiaceho s poskytnutím pomoci.

(124)

V súvislosti s príspevkom na náklady na reštrukturalizáciu prostredníctvom vlastných zdrojov vytvorených poisťovňou Sjóvá dozorný úrad konštatuje, že poisťovňa Sjóvá implementovala opatrenie zamerané na zvýšenie ziskovosti a na znižovanie nákladov. Tieto opatrenia zabezpečujú, že poisťovňa Sjóvá vytvorí dostatočný zisk na posilnenie vlastného imania. Dozorný úrad konštatuje, že v pláne reštrukturalizácie sa neuvádzajú žiadne výplaty dividend do roku 2014.

(125)

Islandský štát dokázal predať celý svoj podiel v poisťovni Sjóvá súkromnému investorovi už v priebehu troch rokov, a tak získať späť takmer dve tretiny finančných prostriedkov poskytnutých ako štátna pomoc.

(126)

Vzhľadom na uvedené opatrenia sa dozorný úrad domnieva, že plán reštrukturalizácie zabezpečuje dostatočné rozdelenie nákladov reštrukturalizácie a vyhovujúcu výšku vlastného príspevku.

3.4. Opatrenia na zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže

(127)

V bode 31 usmernení o reštrukturalizácii sa stanovuje, že pri posudzovaní výšky pomoci a výsledného narušenia hospodárskej súťaže musí dozorný úrad vziať do úvahy tak absolútnu, ako aj relatívnu výšku prijatej štátnej pomoci.

(128)

Ako sa uvádza vyššie, poisťovňa Sjóvá dostala vo forme štátnej pomoci celkovo približne 12,3 miliardy ISK (približne 77 miliónov EUR). Zodpovedalo to takmer 80 % chýbajúceho vlastného imania v čase prvotnej rekapitalizácie. Objem pomoci, ktorý dostala poisťovňa Sjóvá, bol teda relatívne vysoký. Navyše by poisťovňa Sjóvá bez zásahu štátu ukončila svoju činnosť.

(129)

Na základe týchto skutočností dozorný úrad najprv posúdil štrukturálne opatrenia na zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže. Dozorný úrad posúdil najmä možnosť toho, že by sa poisťovňa Sjóvá zbavila obchodných aktivít v oblasti životného poistenia, ktoré vykonávala jej dcérska spoločnosť Sjóvá Life.

(130)

Islandské orgány predložili podrobné informácie o význame životného poistenia pre životaschopnosť poisťovne Sjóvá. Vyzdvihli najmä začlenenie takejto podnikateľskej činnosti do ponuky produktov poisťovne Sjóvá, dopyt zákazníkov po poistných balíkoch zahŕňajúcich produkty neživotného aj životného poistenia a schopnosť hlavných konkurentov v oblasti neživotného poistenia uspokojiť takýto dopyt. Preto islandské orgány uviedli, že dozorný úrad by v súlade s bodom 32 usmernení o reštrukturalizácii mal uplatňovať zásadu, podľa ktorej opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by nemali zhoršovať vyhliadky na návrat k životaschopnosti podniku.

(131)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dozorný úrad dospel k záveru, že by nebolo vhodné požadovať od poisťovne Sjóvá, aby sa zbavila svojich obchodných činností v oblasti životného poistenia.

(132)

V prípade absencie štrukturálnych opatrení dozorný úrad musí posúdiť opatrenia týkajúce sa trhového správania.

(133)

Dozorný úrad konštatuje, že od začiatku finančnej krízy trhový podiel poisťovne Sjóvá výrazne klesol. Islandské orgány zdôraznili najmä dosah, ktorý mala „30-dňová lehota na prechod“ zo septembra 2009 na trhový podiel spoločnosti. Toto obdobie mohli konkurenti poisťovne Sjóvá využiť na prilákanie jej zákazníkov v segmente neživotného poistenia. Islandské orgány tvrdia, že toto regulačné opatrenie rieši niektoré narušenia hospodárskej súťaže.

(134)

Dozorný úrad ďalej poznamenáva, že plán reštrukturalizácie nepočíta s agresívnym rastom trhového podielu poisťovne Sjóvá a že nové cenové politiky a politiky riadenia rizika sú zamerané na zabezpečenie toho, že ponuky poistenia sú dostatočne ziskové.

(135)

Navyše sa poisťovňa Sjóvá a islandské orgány zaviazali na cenové obmedzenia, pokiaľ ide o ponuky pre určitých firemných klientov počas trvania reštrukturalizácie (pozri prílohu). Tento záväzok je ďalšou poistkou proti možnému agresívnemu trhovému správaniu poisťovne Sjóvá. Navyše z každého poklesu trhového podielu v oblasti poisťovacích činností v dôsledku tohto záväzku budú profitovať jej konkurenti.

(136)

Dozorný úrad konštatuje, že tento záväzok sa vzťahuje len na určité druhy poistenia. Avšak vzhľadom na vysoké úrovne koncentrácie na islandskom poistnom trhu sa dozorný úrad domnieva, že komplexnejšie cenové obmedzenie by mohlo viesť k zníženiu efektívnej hospodárskej súťaže, a preto nie je žiaduce.

(137)

Dozorný úrad víta záväzok islandských orgánov zaviesť určité zmeny regulačného rámca v oblasti poisťovníctva (pozri prílohu). V súlade s bodmi 44 a 45 usmernení o reštrukturalizácii by navrhované zmeny zvýšili účinnú hospodársku súťaž a napomohli otvorenie trhu a vstup nových subjektov. Uľahčil by sa najmä prechod zákazníkov medzi poisťovňami, čím by sa zvýšila hospodárska súťaž medzi existujúcimi hráčmi na trhu.

(138)

V súlade s bodom 40 usmernení o reštrukturalizácii sa poisťovňa Sjóvá zaväzuje na zákaz akvizícií počas trvania reštrukturalizácie (pozri prílohu). Zákaz akvizícií bráni poisťovni Sjóvá nadobudnúť významný podiel v inej finančnej spoločnosti. Nebráni jej však, aby v prípade potreby uskutočnila investície malého rozsahu.

(139)

Poisťovňa Sjóvá navyše nepoužije poskytnutú pomoc alebo akúkoľvek výhodu, ktorá z nej vyplýva, na účely reklamy.

(140)

Dozorný úrad dospel k záveru, že reštrukturalizácia obsahuje v súlade s bodom 39 usmernení o reštrukturalizácii dostatočné opatrenia na zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže a na zabezpečenie toho, že sa štátna pomoc nepoužije na úkor konkurentov, ktorým štátna pomoc nebola poskytnutá.

4. ZÁVER

(141)

Dozorný úrad dospel k záveru, že rekapitalizačné opatrenia v prospech poisťovne Sjóvá sú zlučiteľné s fungovaním Dohody o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

(142)

Dozorný úrad dospel k záveru, že islandské orgány poskytli predmetnú štátnu pomoc nezákonne, v rozpore s článkom 1 ods. 3 časti I protokolu 3,

PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Rekapitalizačné opatrenia poskytnuté poisťovni Sjóvá predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 61 ods. 1 Dohody o EHP.

Článok 2

Štátna pomoc poskytnutá spoločnosti Sjóvá je zlučiteľná s fungovaním Dohody o EHP podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP za predpokladu, že sa dodržia záväzky stanovené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené Islandu.

Článok 4

Iba anglické znenie tohto rozhodnutia je autentické.

V Bruseli 10. júla 2013

Za Dozorný úrad EZVO

Oda Helen SLETNES

predsedníčka

Sverrir Haukur GUNNLAUGSSON

člen kolégia

(1) Rozhodnutie č. 373/10/COL z 22. septembra 2010 o otázke štátnej pomoci týkajúcej sa rekapitalizácie poisťovne Sjóvá na Islande (Ú. v. EÚ C 341, 16.12.2010, s. 15, a dodatok EHP k úradnému vestníku č. 69, 16.12.2010, s. 2).

(2) Moderna Finance AB bola švédska holdingová spoločnosť vlastnená islandskou spoločnosťou Milestone hf. Ďalšie informácie o poisťovni Sjóvá a finančnej skupine Milestone a o ich vzťahu s bankou Glitnir sú súčasťou správy špeciálneho vyšetrovacieho výboru islandského parlamentu (SIC), ktorá je dostupná na adrese: http://rna.althingi.is/ (v islandčine) a http://sic.althingi.is/ (úryvky v angličtine).

(3) Odpoveď FME týkajúca sa zásahu štátu pri rekapitalizácii spoločnosti Sjóvá Almennar tryggingar hf. z 23. novembra 2010.

(4) Za predpokladu súhlasu FME, ktorý bol udelený 22. septembra 2009.

(5) Odhady trhových podielov sa zakladajú na podiele celkových príjmov poistného v roku 2012. Pred finančnou krízou mala poisťovňa Sjóvá v segmente neživotného poistenia trhový podiel vyšší ako 40 %.

(6) Na účely tohto rozhodnutia sa aktíva, ktoré boli prevedené na SAT Holding, budú označovať ako dlhopisy.

(7) Zároveň FME vydal verejné oznámenie podľa článkov 86 a 87 vtedy platného zákona č. 60/1994 o poisťovníctve všetkým poistencom, aby im pripomenul, že môžu zrušiť svoje poistné zmluvy bez ohľadu na dátum obnovenia počas 30-dňového obdobia.

(8) Dostupné na webovej lokalite dozorného úradu: http://www.eftasurv.int/state-aid/legal-framework/state-aid-guidelines.

(9) Pozri memorandum FME z 29. júna 2009.

PRÍLOHA

Záväzky týkajúce sa trhového správania poisťovne Sjóvá

Islandské orgány poskytli tieto záväzky týkajúce sa poisťovne Sjóvá:

Poisťovňa Sjóvá sa zaväzuje obmedziť svoje obchodné ponuky tak, že poistné riziká nebude stanovovať pod […]. Obchodné ponuky sú ponuky, ktoré sa vzťahujú na celý poistný účet daného zákazníka („obchodné ponuky“).

—	Tento záväzok sa vzťahuje na obchodné ponuky pre obchodné subjekty s ročným obratom poistného viac ako […] ISK.

—	Tento záväzok sa vzťahuje na obchodné ponuky, pri ktorých súťažné podklady alebo iné informácie týkajúce sa uzavretia poistenia zahŕňajú údaje o minulých poistných plneniach uvádzajúce uhradené a rezervované plnenia počas obdobia aspoň […] rokov.

—	V hodnotení minulých poistných plnení poisťovňa Sjóvá môže odstrániť individuálne plnenia prevyšujúce […] ponúkaného poistného zo svojho výpočtu, aby sa dosiahli vyrovnanejšie a stabilnejšie štatistické závery o poistných plneniach.

Poisťovňa Sjóvá sa zaväzuje zachovať rovnaké alebo vyššie úrovne poistného pri obnovení individuálnych poistných účtov, ak minulé poistné plnenia (vypočítaná technická škodovosť) presiahnu […] % poistného.

—	Tento záväzok sa vzťahuje na obnovenie podnikateľských účtov, ale história poistných plnení musí byt dlhšia ako […] rokov.

—	Pri hodnotení minulých poistných plnení môže poisťovňa Sjóvá limitovať individuálne plnenia na […]. Tým sa dosiahnu vyrovnanejšie a stabilnejšie štatistické závery o poistných plneniach.

Poisťovňa Sjóvá nenadobudne viac ako […] % akcií úverových inštitúcií, investičných spoločností (ako sú vymedzené v smernici 2004/39/ES z 21. apríla 2004), poisťovní a zaisťovní. Poisťovňa Sjóvá môže po získaní súhlasu dozorného úradu nadobudnúť iné spoločnosti, najmä ak je takáto akvizícia potrebná z hľadiska zabezpečenia finančnej stability alebo zaistenia účinnej hospodárskej súťaže.

4.	Poisťovňa Sjóvá nebude používať rekapitalizáciu ani žiadne iné z nej vyplývajúce konkurenčné výhody na reklamné účely.

Tieto záväzky sa musia dodržiavať do 31. decembra 2014.

Regulačný záväzok

S cieľom zlepšiť mobilitu spotrebiteľov na islandskom trhu poistenia islandské orgány prijmú tieto záväzky:

—

Islandské ministerstvo financií a hospodárstva vymenuje expertnú skupinu, ktorej úlohou bude preskúmať ustanovenia zákona č. 30/2004 o poistných zmluvách, ktoré sa týkajú mobility zákazníkov, najmä s prihliadnutím na nedávne zmeny nórskeho zákona o poistných zmluvách (na ktorom sú islandské právne predpisy založené) a dánsky zákon o finančných službách. Expertná skupina predloží svoje zistenia najneskôr do 31. decembra 2013. Preskúma možné dôsledky zmeny ustanovení týkajúcich sa zrušenia poistných zmlúv zo strany jednotlivcov, ktorí chcú svoje zmluvné poistenie uzavrieť s inou poisťovňou. Cieľom týchto zmien je pomôcť zákazníkom zmeniť poisťovňu a podporiť hospodársku súťaž na poistnom trhu.

—

Ak expertná skupina skonštatuje, že by takéto ustanovenia mali pozitívny dosah na fungovanie islandského poistného trhu, predloží ministerstvu financií a hospodárstva návrh novely zákona o poistných zmluvách. Ministerstvo je priaznivo naklonené zmene, ktorá by posilnila mobilitu zákazníkov na poistnom trhu. Po doručení zistení expertnej skupiny predloží minister (okrem prípadu, že by zo zistení vyplývalo niečo iné) na ich základe islandskému parlamentu v priebehu roka 2014 návrh novely zákona o poistných zmluvách.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 242

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 57 14. augusta 2014

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 882/2014 z 31. júla 2014, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Torrone di Bagnara (CHZO)]	1
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 883/2014 z 5. augusta 2014, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Jamón de Serón (CHZO)]	3
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 884/2014 z 13. augusta 2014, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky dovozu určitých krmív a potravín z určitých tretích krajín v dôsledku rizika kontaminácie aflatoxínmi a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1152/2009 ( 1 )	4
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 885/2014 z 13. augusta 2014, ktorým sa stanovujú osobitné podmienky uplatniteľné na dovoz ibišteka jedlého a listov karí z Indie a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 91/2013 ( 1 )	20
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 886/2014 z 13. augusta 2014, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	27
		ROZHODNUTIA
		2014/529/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 12. augusta 2014 o opatrení, ktoré prijalo Belgicko podľa článku 7 smernice Rady 89/686/EHS a ktorým sa od koncových používateľov sťahuje určitý typ zátkových chráničov sluchu [oznámené pod číslom C(2014) 5670]	29
		2014/530/EÚ
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 13. augusta 2014 o určitých prechodných ochranných opatreniach v súvislosti s africkým morom ošípaných v Lotyšsku [oznámené pod číslom C(2014) 5915] ( 1 )	31

	III Iné akty
	EURÓPSKY HOSPODÁRSKY PRIESTOR
*	Rozhodnutie Dozorného úradu EZVO č. 305/13/COL z 10. júla 2013 o rekapitalizácii poisťovne Sjóvá (Island)	33

(EUR/100kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0707 00 05	TR	81,4
0707 00 05	ZZ	81,4
0709 93 10	TR	99,6
0709 93 10	ZZ	99,6
0805 50 10	AR	158,9
	CL	209,1
	TR	74,0
	UY	129,8
	ZA	144,7
	ZZ	143,3
0806 10 10	BR	184,0
	EG	209,1
	MA	171,3
	MX	246,5
	TR	156,9
	ZZ	193,9
0808 10 80	AR	89,3
	BR	96,2
	CL	107,3
	CN	120,6
	NZ	117,6
	US	142,8
	ZA	113,5
	ZZ	112,5
0808 30 90	AR	217,5
	CL	84,2
	TR	142,5
	ZA	84,6
	ZZ	132,2
0809 30	MK	67,3
	TR	134,9
	ZZ	101,1
0809 40 05	BA	43,4
	MK	49,3
	TR	127,6
	ZA	204,6
	ZZ	106,7