19.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 214/12

NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 788/2014

z 18. júla 2014,

ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na ukladanie pokút a pravidelných sankcií a odnímanie uznania organizáciám vykonávajúcim inšpekcie a prehliadky lodí podľa článkov 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23.apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (1), a najmä na jeho článok 14 ods. 2,

keďže:

(1)

V článku 6 a 7 nariadenia (ES) č. 391/2009 sa Komisia splnomocňuje ukladať pokuty a pravidelné sankcie uznaným organizáciám v zmysle definície v článku 2 uvedeného nariadenia, alebo odňať ich uznanie na zabezpečenie presadzovania kritérií a povinností stanovených na základe uvedeného nariadenia s jasným cieľom odstrániť akékoľvek možné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia.

(2)

V záujme transparentnosti je potrebné v súlade s článkom 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 391/2009 stanoviť podrobné procesné pravidlá rozhodovania, ako aj metodiku výpočtu pokút a pravidelných sankcií zo strany Komisie vrátane osobitných kritérií, na základe ktorých Komisia posudzuje závažnosť jednotlivých prípadov a rozsah ohrozenia bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia, a pritom s nimi vopred oboznámiť dotknuté organizácie.

(3)	Zavedenie pokút a pravidelných sankcií by Komisii malo poskytnúť doplnkový nástroj, prostredníctvom ktorého bude môcť reagovať na porušenia pravidiel stanovených v nariadení (ES) č. 391/2009 uznanou organizáciou citlivejšie, pružnejšie a diferencovanejšie než len pomocou odňatia jej uznania.

(4)

Pravidelnými sankciami by sa mala účinne zabezpečiť rýchla a primeraná náprava všetkých porušení povinností a požiadaviek stanovených v nariadení (ES) č. 391/2009. Nariadením (ES) č. 391/2009 sa preto Komisia splnomocňuje uplatňovať pravidelné sankcie, ak uznaná organizácia neprijala preventívne a nápravné opatrenia, ktoré Komisia vyžadovala, a to po primeranej lehote a pokým príslušná uznaná organizácia vyžadované opatrenia nepodnikne. Ak si to vyžadujú okolnosti prípadu, môže sa denná výška pravidelných sankcií postupne zvyšovať vzhľadom na naliehavosť vyžadovaných opatrení.

(5)

Výpočet pokút a pravidelných sankcií ako časti obratu organizácie so zohľadnením maximálnej výšky stanovenej v súlade s nariadením (ES) č. 391/2009 predstavuje jednoduchú metódu na zabezpečenie odrádzajúceho účinku pokút a pravidelných sankcií, ktoré sú zároveň primerané závažnosti prípadu, ako aj hospodárskej situácii príslušnej organizácie vzhľadom na rozdiely vo veľkosti uznaných organizácií.

(6)

V záujme transparentnosti a právnej istoty by sa malo jasne stanoviť uplatňovanie maximálnej celkovej výšky pokút a pravidelných sankcií, a to pri zohľadnení rôznych okolností ich uplatňovania. Z rovnakých dôvodov by sa mal stanoviť aj spôsob výpočtu celkového priemerného obratu v predchádzajúcich troch obchodných rokoch v súvislosti s činnosťami patriacimi do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 391/2009.

(7)

Je vhodné, aby sa v rámci rozhodnutia o odňatí uznania organizácii na základe podmienok stanovených v článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 391/2009 zohľadnili všetky faktory spojené so všeobecným cieľom monitorovať činnosti a celkový výkon uznaných organizácií vrátane účinnosti akýchkoľvek pokút a pravidelných sankcií, ktoré už boli uložené za opakované a závažné porušenia uvedeného nariadenia.

(8)

Mal by sa stanoviť osobitný postup, ktorý Komisii umožní z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu (členských štátov) odňať uznanie organizácie podľa nariadenia (ES) č. 391/2009 vzhľadom na právomoc Komisie posudzovať uznané organizácie a ukladať pokuty a pravidelné sankcie prostredníctvom súvisiacich postupov stanovených v tomto nariadení.

(9)	Je dôležité, aby rozhodnutie o uložení pokút, pravidelných sankcií alebo o odňatí uznania v súlade s týmto nariadením bolo založené výhradne na dôvodoch, ku ktorým sa príslušná uznaná organizácia mohla vyjadriť.

(10)	V tomto nariadení sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na obhajobu, zásada dôvernosti a zásada ne bis in idem v súlade so všeobecnými právnymi zásadami a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(11)	Rozhodnutia, na základe ktorých sa ukladajú pokuty a pravidelné sankcie v súlade s týmto nariadením, by mali byť vykonateľné v súlade s článkom 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a môžu podliehať preskúmaniu Súdnym dvorom Európskej únie.

(12)

Na účely zabezpečenia spravodlivosti a právnej istoty pri vedení konania je potrebné stanoviť podrobné pravidlá na výpočet lehôt stanovovaných Komisiou v priebehu konania a premlčacích lehôt, v rámci ktorých môže Komisia uložiť a vymáhať pokuty a pravidelné sankcie, pričom sa zohľadní aj dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 391/2009.

(13)

Presadzovanie tohto nariadenia si vyžaduje účinnú spoluprácu medzi príslušnými členskými štátmi, Komisiou a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou. Preto je potrebné objasniť práva a povinnosti každej z týchto strán v rámci postupov podľa tohto nariadenia, aby sa zabezpečil účinný postup skúmania, rozhodovania a prijímania následných opatrení v zmysle článkov 6 a 7 nariadenia (ES) č. 391/2009.

(14)	Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 2099/2002 (2),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá na vykonávanie článkov 6 a 7 nariadenia (ES) č. 391/2009 Komisiou.

Stanovujú sa v ňom kritériá na určenie výšky pokút a pravidelných sankcií, postup rozhodovania o uložení pokuty a pravidelnej sankcie alebo o odňatí uznania uznanej organizácii z vlastnej iniciatívy Komisie alebo na žiadosť členského štátu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov stanovené v článku 2 nariadenia (ES) č. 391/2009.

Okrem toho sa uplatňuje toto vymedzenie pojmu:

„príslušný členský štát“ znamená členský štát, ktorý uznanú organizáciu poveril vykonávaním inšpekcií, prehliadok a osvedčovaní lodí, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou, v záujme plnenia medzinárodných dohovorov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2009/15/ES z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (3), a to vrátane členského štátu, ktorý Komisii predložil žiadosť o uznanie príslušnej organizácie v súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 391/2009.

KAPITOLA II

POKUTY A PRAVIDELNÉ SANKCIE

Článok 3

Zistenie porušenia predpisov

1. Komisia konštatuje zistenie porušenia podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 391/2009, keď:

závažné alebo opakované zlyhanie uznanej organizácie pri plnení niektorého z minimálnych kritérií stanovených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 391/2009 alebo povinností podľa článku 8 ods. 4 a článkov 9, 10 a 11 nariadenia (ES) č. 391/2009 svedčí o vážnych nedostatkoch v štruktúre, systémoch, postupoch alebo vnútorných kontrolách uznanej organizácie;

b)	zhoršujúci sa výkon uznanej organizácie s prihliadnutím na rozhodnutie Komisie (ES) č. 2009/491/ES (4) svedčí o vážnych nedostatkoch v štruktúre, systémoch, postupoch alebo vnútorných kontrolách danej organizácie;

c)	v priebehu posudzovania uznaná organizácia úmyselne poskytla Komisii nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie alebo iným spôsobom bránila tomuto posudzovaniu.

2. Pri všetkých konaniach vo veci porušenia podľa tohto nariadenia spočíva dôkazné bremeno na Komisii.

Článok 4

Výpočet pokút

1. Každému porušeniu zistenému podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 391/2009 sa najprv priradí základná pokuta vo výške 0,6 % celkového priemerného obratu uznanej organizácie určeného podľa článku 9.

2. Na výpočet jednotlivých pokút za každé porušenie sa základná pokuta uvedená v odseku 1 zvýši alebo zníži podľa závažnosti a účinkov porušenia predpisov, a to najmä podľa toho, do akej miery bola ohrozená bezpečnosť alebo ochrana životného prostredia v súlade s článkami 5 a 6.

3. Maximálna výška každej jednotlivej pokuty nesmie presiahnuť 1,8 % celkového priemerného obratu uznanej organizácie.

4. Ak je jedno konanie alebo opomenutie konania zo strany uznanej organizácie jediným základom dvoch alebo viacerých porušení podľa článku 6 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 391/2009 zistených v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, spoločnou jednotlivou pokutou je najvyššia z jednotlivých pokút vypočítaných za príslušné porušenia.

5. Celková pokuta uložená uznanej organizácii v jednom rozhodnutí je súčtom všetkých jednotlivých pokút vyplývajúcich z uplatňovania odsekov 1 až 4 tohto článku bez toho, aby bola dotknutá maximálna výška stanovená v článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 391/2009, ako sa vymedzuje v článku 8 tohto nariadenia.

Článok 5

Posúdenie závažnosti porušenia

Komisia pri posudzovaní závažnosti každého porušenia vezme do úvahy všetky relevantné priťažujúce a zmierňujúce okolnosti, a to najmä:

a)	skutočnosť, či organizácia konala nedbanlivo alebo úmyselne;

b)	počet konaní alebo opomenutí konania zo strany uznanej organizácie, v dôsledku ktorých došlo k danému porušeniu;

c)	skutočnosť, či porušenie ovplyvňuje samostatné pracoviská, zemepisné oblasti alebo celú organizáciu;

d)	opakovaný výskyt konaní alebo opomenutí konania zo strany uznanej organizácie, v dôsledku ktorých došlo k danému porušeniu;

e)	dĺžku trvania porušenia;

f)	nesprávny opis skutočného stavu lodí v osvedčeniach a dokumentoch o súlade s predpismi predložených uznanou organizáciou alebo uvedenie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií v týchto dokumentoch;

g)	predchádzajúce sankcie vrátane pokút uložených tej istej uznanej organizácií;

h)	skutočnosť, či porušenie vyplýva z dohody medzi uznanými organizáciami alebo zo zosúladeného postupu, ktorých cieľom alebo účinkom je porušenie kritérií a povinností stanovených v nariadení (ES) č. 391/2009;

i)	stupeň starostlivosti a spolupráce uznanej organizácie pri zisťovaní náležitých konaní alebo opomenutí konania a tiež pri zisťovaní porušení Komisiou.

Článok 6

Posúdenie účinkov porušenia

Komisia pri posudzovaní účinkov jednotlivých porušení, a to predovšetkým rozsahu ohrozenia bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia, vezme do úvahy všetky relevantné priťažujúce a zmierňujúce okolnosti, a najmä:

povahu a rozsah nedostatkov, ktoré skutočne ovplyvňujú alebo potenciálne môžu ovplyvniť flotilu osvedčenú organizáciou, a ktoré uvedená organizácia v dôsledku porušenia nezistila alebo nemusí byť schopná zistiť, alebo ktorých včasnú nápravu nepožadovala alebo nemusí byť schopná požadovať, pričom sa zohľadnia najmä kritériá na zadržanie lode stanovené v prílohe X k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES o štátnej prístavnej kontrole (5);

b)	časť flotily osvedčenej organizáciou, ktorú porušenie skutočne ovplyvňuje alebo ktorú porušenie môže potenciálne ovplyvniť;

c)	akékoľvek iné okolnosti, ktoré predstavujú osobitné zistiteľné riziká, ako napríklad typ skutočne alebo potenciálne dotknutých lodí.

Článok 7

Pravidelné sankcie

1. Pravidelné sankcie uvedené v článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 391/2009 môže Komisia uložiť príslušnej organizácií bez toho, aby boli dotknuté pokuty uložené podľa článku 3, s cieľom zabezpečiť prijatie preventívneho a nápravného opatrenia požadovaného Komisiou pri posudzovaní uznanej organizácie.

2. Komisia môže v rozhodnutí o uložení pokút podľa článku 3 stanoviť aj uloženie pravidelných sankcií uznanej organizácii, ak a pokým neprijme nápravné opatrenia alebo neodôvodnene odďaľuje ukončenie porušovania.

3. V rozhodnutí o uložení pravidelných sankcií sa určí lehota, dokedy uznaná organizácia musí vykonať požadované opatrenie.

4. Pravidelné sankcie sa uplatňujú odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej podľa odseku 3 do dňa, kedy organizácia prijala príslušné nápravné opatrenia, a to za predpokladu, že Komisia toto nápravné opatrenie považuje za dostatočné.

5. Základná denná výška pravidelných sankcií za každé porušenie je 0,0033 % celkového priemerného obratu uznanej organizácie vypočítaného podľa článku 9. Pri výpočte individuálnej sumy pravidelných sankcií za každé porušenie sa základná výška upraví podľa závažnosti porušenia, pričom sa zohľadní, do akej miery bola ohrozená bezpečnosť alebo ochrana životného prostredia vzhľadom na články 5 a 6 tohto nariadenia.

6. Komisia môže so zreteľom na okolnosti prípadu a najmä so zreteľom na naliehavosť nápravného opatrenia, ktoré má príslušná organizácia prijať, rozhodnúť o zvýšení dennej výšky pravidelných sankcií až do tejto maximálnej výšky:

a)	keď uznaná organizácia prekročí lehotu stanovenú podľa odseku 3 o viac ako 120 dní, od stodvadsiateho prvého po tristý deň od uplynutia lehoty 0,005 % za deň celkového priemerného obratu organizácie vypočítaného podľa článku 9;

b)	keď uznaná organizácia prekročí lehotu stanovenú podľa odseku 3 o viac ako 300 dní, od tristého prvého dňa od uplynutia lehoty 0,01 % za deň celkového priemerného obratu organizácie vypočítaného podľa článku 9.

7. Celková suma pravidelných sankcií uložených podľa tohto článku jednotlivo alebo popri pokutách nepresiahne maximálnu výšku stanovenú v článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 391/2009, ako je vymedzené v článku 8 tohto nariadenia.

Článok 8

Určenie maximálnej celkovej výšky pokút a pravidelných sankcií

Maximálna celková výška pokút a pravidelných sankcií uložených uznanej organizácii v zmysle ustanovenia článku 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 391/2009 sa určuje takto:

celková výška pokút uložených uznanej organizácií v súlade s článkom 4 v rámci jedného obchodného roka pre túto organizáciu, pričom sa do úvahy berie dátum rozhodnutia o uložení pokút a v prípade viac ako jedného rozhodnutia o uložení pokút danej organizácii dátum prvého rozhodnutia o uložení pokuty tejto organizácii, nepresiahne 5 % celkového priemerného obratu tejto organizácie vypočítaného podľa článku 9;

celková výška pokút uložených uznanej organizácii v súlade s článkom 4 v rámci jedného obchodného roka pre túto organizáciu určená v súlade s odsekom 1 a pravidelných sankcií uložených v tých istých rozhodnutiach v súlade s článkom 7 ods. 2 a narastajúcich až dovtedy, kým organizácia neprijme nápravné opatrenie, nepresiahne 5 % celkového priemerného obratu tejto organizácie vypočítaného v súlade s článkom 9. Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, pravidelné sankcie vymožené Komisiou nepresiahnu maximálnu výšku 5 %;

celková výška pravidelných sankcií uložených uznanej organizácii podľa článku 7 ods. 1 a narastajúcich až dovtedy, kým organizácia neprijme príslušné preventívne alebo nápravné opatrenie, nepresiahne 5 % celkového priemerného obratu tejto organizácie vypočítaného podľa článku 9. Bez toho, aby bol dotknutý článok 21, pravidelné sankcie vymožené Komisiou nepresiahnu maximálnu výšku 5 %.

Článok 9

Výpočet obratu

1. Na účely tohto nariadenia je celkový priemerný obrat príslušnej uznanej organizácie jedna tretina sumy vypočítanej sčítaním súhrnného obratu materského subjektu, ktorý je držiteľom uznania, a všetkých právnych subjektov, ktoré sú zahrnuté v tomto uznaní na konci každého roka, za tri obchodné roky predchádzajúce rozhodnutiu Komisie.

2. V prípade skupiny s osvedčeným konsolidovaným účtovníctvom je obrat uvedený v odseku 1, pokiaľ ide o materský subjekt a všetky právne subjekty v tejto skupine, ktoré sú zahrnuté v uznaní na konci každého obchodného roka, konsolidovaný príjem týchto subjektov.

3. Pri uplatňovaní odsekov 1 a 2 sa do úvahy berú len činnosti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 391/2009.

KAPITOLA III

ODŇATIE UZNANIA

Článok 10

Odňatie uznania

1. Komisia môže z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu prijať rozhodnutie o odňatí uznania organizácie v prípadoch uvedených v článku 7 ods. 1 písmenách a) až e) nariadenia (ES) č. 391/2009.

2. Na určenie toho, či opakovaný a závažný nedostatok predstavuje neprijateľné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 391/2009, sa zohľadnia tieto prvky:

a)	informácie a okolnosti uvedené v článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 391/2009, najmä so zreteľom na okolnosti uvedené v článkoch 5 a 6 tohto nariadenia;

b)	kritériá a prípadne maximálne hranice vymedzené v rozhodnutí Komisie 2009/491/ES.

3. V prípade, že pokuty a pravidelné sankcie uložené uznanej organizácii dosiahnu maximálnu výšku stanovenú v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 391/2009 a uznaná organizácia neprijme príslušné nápravné opatrenie, Komisia môže usúdiť, že tieto opatrenia nedosiahli cieľ odstrániť možné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia.

Článok 11

Postup odňatia uznania na žiadosť členského štátu

1. Ak členský štát žiada Komisiu, aby odňala uznanie organizácie podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 391/2009, svoju žiadosť zašle Komisii písomne.

2. Žiadajúci členský štát podrobne vysvetlí dôvody svojej žiadosti a v prípade potreby uvedie odkazy na kritériá uvedené v článku 7 ods. 1 a okolnosti uvedené v článku 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 391/2009, ako aj okolnosti uvedené v odsekoch 2 a 3 článku 10 tohto nariadenia.

3. Žiadajúci členský štát poskytne Komisii všetky potrebné listinné dôkazy podporujúce jeho žiadosť, riadne označené a očíslované.

4. Komisia písomne potvrdí prijatie žiadosti členského štátu.

5. Keď Komisia usúdi, že na prijatie rozhodnutia sú potrebné ďalšie informácie, vyjasnenie alebo dôkazy, informuje žiadajúci členský štát a vyzve ho, aby príslušne doplnil svoju žiadosť v určenej lehote, ktorá trvá najmenej štyri týždne. Žiadosť členského štátu sa nepovažuje za úplnú, pokiaľ neobsahuje všetky potrebné informácie.

6. Ak Komisia dospeje k záveru, že žiadosť členského štátu je opodstatnená, do jedného roka od prijatia úplnej žiadosti zašle príslušnej organizácii oznámenie námietok podľa článku 12 s cieľom odňať jej uznanie v súlade s týmto nariadením. Žiadajúcemu členskému štátu sa v tomto prípade udelí ohľad a práva príslušného členského štátu podľa kapitoly IV tohto nariadenia.

Ak Komisia v rovnakej lehote dospeje k záveru, že žiadosť členského štátu je neopodstatnená, informuje žiadajúci členský štát, pričom uvedie dôvody a vyzve ho, aby predložil svoje pripomienky v určenej lehote, ktorá trvá najmenej tri mesiace. Komisia do šiestich mesiacov od prijatia týchto pripomienok potvrdí, že žiadosť je neoprávnená, alebo vydá oznámenie námietok v súlade s prvým pododsekom.

7. Ak Komisia dospeje k záveru, že žiadosť členského štátu je neoprávnená alebo neúplná aj po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 5, môže rozhodnúť o zahrnutí celej žiadosti alebo jej časti, ako aj priložených podkladov do posúdenia uznanej organizácie vykonaného v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 391/2009.

8. Komisia podáva ročne správy výboru COSS o žiadostiach o odňatie uznania predložených členskými štátmi, ako aj o prebiehajúcich postupoch odňatia iniciovaných Komisiou.

KAPITOLA IV

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 12

Oznámenie námietok

1. Keď Komisia dospeje k záveru, že existujú dôvody na uloženie pokuty a pravidelných sankcií uznanej organizácii v súlade s článkom 6 nariadenia (ES) č. 391/2009 alebo na odňatie uznania organizácie v súlade s článkom 7 daného nariadenia, zašle organizácii oznámenie námietok a informuje príslušný členský štát.

2. Oznámenie námietok obsahuje:

a)	podrobný opis konaní a opomenutí konania zo strany uznanej organizácie vrátane opisu relevantných skutočností a uvedenia ustanovení nariadenia (ES) č. 391/2009, o ktorých sa Komisia domnieva, že ich uznaná organizácia porušila;

b)	identifikáciu dôkazov, z ktorých vychádzajú príslušné zistenia vrátane uvedenia odkazov na správy z inšpekcií, správy z posúdení alebo na iné náležité dokumenty, o ktorých už Komisia alebo Európska námorná bezpečnostná agentúra konajúca v mene Komisie informovala príslušnú organizáciu;

c)	oznámenie, že Komisia môže v súlade s článkami 6 alebo 7 nariadenia (ES) č. 391/2009 uložiť pokuty alebo pravidelné sankcie alebo odňať uznanie.

3. Komisia v rámci oznámenia námietok vyzve uznanú organizáciu a príslušné členské štáty, aby zaslali písomné pripomienky v určenej lehote, ktorá v žiadnom prípade netrvá kratšie ako šesť týždňov odo dňa prijatia oznámenia o námietkach. Komisia nie je povinná zohľadniť pripomienky doručené po uplynutí stanovenej lehoty, a to bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 24 ods. 4 tohto nariadenia.

4. Oznámením námietok sa nepozastavuje posúdenie príslušnej organizácie. Komisia sa môže kedykoľvek pred prijatím rozhodnutia o uložení pokuty a pravidelných sankcií alebo o odňatí uznania v súlade s týmto nariadením rozhodnúť vykonať doplňujúce inšpekcie kancelárií a priestorov organizácií, navštíviť lode osvedčované organizáciou alebo písomne požiadať uznanú organizáciu o poskytnutie dodatočných informácií týkajúcich sa jej dodržiavania súladu s kritériami a povinnosťami podľa nariadenia (ES) č. 391/2009.

5. Komisia môže kedykoľvek pred prijatím rozhodnutia o uložení pokuty a pravidelných sankcií alebo o odňatí uznania v súlade s týmto rozhodnutím zmeniť svoje posúdenie príslušnej uznanej organizácie. Ak sa nové posúdenie líši od posúdenia, ktoré bolo dôvodom oznámenia námietok, pretože sa zistili nové skutočnosti alebo sa určili nové porušenia alebo nové okolnosti týkajúce sa závažnosti porušenia alebo jeho účinkov na bezpečnosť a životné prostredie, Komisia vydá nové oznámenie námietok.

Článok 13

Žiadosti o informácie

Komisia môže na vyjasnenie skutočností na účely článku 12 písomne požiadať uznanú organizáciu o poskytnutie písomných alebo ústnych vysvetlení, podrobných údajov alebo dokumentov v rámci určenej lehoty, ktorá však v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako štyri týždne. Komisia v tomto prípade informuje uznanú organizáciu o pravidelných sankciách a pokutách, ktoré jej môžu byť uložené z dôvodu nedodržania súladu so žiadosťou alebo v prípade oneskoreného poskytnutia informácií alebo poskytnutia úmyselne nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií Komisii.

Článok 14

Ústne vypočutie

1. Komisia na žiadosť uznanej organizácie, ktorej je určené oznámenie námietok, poskytne tejto organizácii možnosť vyjadriť svoje argumenty v ústnom vypočutí.

2. Komisia vyzve príslušné orgány predmetných členských štátov a z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť príslušných členských štátov môže vyzvať prípadné iné osoby s odôvodneným záujmom o dané porušenia, aby sa zúčastnili na ústnom vypočutí. Komisia sa môže rozhodnúť, že jej bude pomáhať Európska námorná bezpečnostná agentúra.

3. Fyzické alebo súkromné právnické osoby pozvané na vypočutie sa dostavia osobne alebo ich zastupujú právni alebo oprávnení zástupcovia. Členské štáty zastupujú úradníci daného členského štátu.

4. Ústne vypočutia nie sú prístupné verejnosti. Každá osoba prizvaná k účasti môže byť vypočutá osobitne alebo v prítomnosti iných osôb prizvaných k účasti so zreteľom na oprávnený záujem uznaných organizácií alebo iných osôb týkajúci sa ochrany ich obchodného tajomstva a iných dôverných informácií.

5. Výpovede vypočutých osôb sa zaznamenávajú. Na požiadanie sa záznam z vypočutia sprístupní osobám, ktoré sa na vypočutí zúčastnili, ako aj príslušným členským štátom.

Článok 15

Pravidelné sankcie za nespoluprácu

1. V prípade, že Komisia zamýšľa prijať rozhodnutie o uložení pravidelných sankcií uvedených v článku 7 ods. 1 uznanej organizácii, ktorá neprijala preventívne a nápravné opatrenia požadované Komisiou alebo ktorá spôsobila neodôvodnené oneskorenia pri ich prijímaní, najprv písomne informuje uznanú organizáciu.

2. V oznámení Komisie podľa odseku 1 sa uvedie konkrétne preventívne a nápravné opatrenie, ktoré uznaná organizácia neprijala, ako aj podporné dôkazy, ďalej sa uznaná organizácia informuje o pravidelných sankciách, ktoré Komisia zvažuje v súvislosti s touto organizáciou.

3. Komisia stanoví lehotu, dokedy môže uznaná organizácia predložiť Komisii písomné pripomienky. Komisia nie je povinná zohľadniť písomné pripomienky doručené po uplynutí uvedenej lehoty.

Článok 16

Prístup k spisu

1. Komisia na žiadosť uznanej organizácie, ktorej bolo zaslané oznámenie námietok, poskytne prístup k spisu, ktorý obsahuje dokumenty a iné dôkazy zhromaždené Komisiou v súvislosti s údajným porušením.

2. Komisia stanoví dátum a prijme náležité praktické opatrenia, aby mala uznaná organizácia prístup k spisu, ktorý môže poskytnúť výhradne v elektronickej forme.

3. Komisia príslušnej uznanej organizácii na žiadosť sprístupní zoznam všetkých dokumentov v spise.

4. Príslušná uznaná organizácia má právo na prístup k dokumentom a informáciám v spise. Komisia pri poskytnutí tohto prístupu riadne zohľadní obchodné tajomstvá, dôverné informácie alebo interný charakter dokumentov vydaných Komisiou alebo Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou.

5. Na účely odseku 4 môžu interné dokumenty Komisie a Európskej námornej bezpečnostnej agentúry zahŕňať:

a)	dokumenty alebo časti dokumentov, ktoré sa týkajú interných rokovaní Komisie a jej útvarov a Európskej námornej bezpečnostnej agentúry vrátane stanovísk a odporúčaní Európskej námornej bezpečnostnej agentúry určených Komisii;

b)	dokumenty alebo časti dokumentov, ktoré sú súčasťou korešpondencie medzi Komisiou a Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou alebo medzi Komisiou a členskými štátmi.

Článok 17

Právne zastúpenie

Uznaná organizácia má právo na právne zastúpenie vo všetkých fázach postupov v zmysle tohto nariadenia.

Článok 18

Dôvernosť informácií, služobné tajomstvo a právo odoprieť výpoveď

1. Konania na základe tohto nariadenia sa vykonávajú v súlade so zásadami zachovania dôvernosti informácií a služobného tajomstva.

2. Komisia, Európska námorná bezpečnostná agentúra a orgány príslušných členských štátov a ich úradníci, zamestnanci a iné osoby pracujúce pod ich dohľadom nezverejnia informácie, ktoré získali alebo si vzájomne vymenili podľa tohto nariadenia a na ktoré sa vzťahuje povinnosť zachovať služobné tajomstvo a dôvernosť informácií.

3. Každá uznaná organizácia alebo iná osoba, ktorá predkladá informácie alebo pripomienky podľa tohto nariadenia, jasne identifikuje každý materiál, ktorý sa má považovať za dôverný, pričom uvedie dôvody a do dátumu stanoveného Komisiou poskytne osobitnú verziu, ktorá neobsahuje dôverné informácie.

4. Komisia môže od uznanej organizácie alebo iných zainteresovaných strán takisto požadovať, aby identifikovali akúkoľvek časť správy, oznámenia námietok alebo rozhodnutia Komisie, ktorá podľa ich názoru obsahuje obchodné tajomstvá.

5. V prípade nevykonania identifikovania uvedeného v odsekoch 3 a 4 môže Komisia predpokladať, že príslušné dokumenty alebo námietky neobsahujú dôverné informácie.

6. Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 nariadenia (ES) č. 391/2009, majú uznané organizácie právo odoprieť výpoveď v prípadoch, keby boli nútené poskytnúť odpovede, z ktorých by mohlo vyplývať, že sa podieľali na porušení predpisov.

Článok 19

Rozhodnutie

1. Rozhodnutie o uložení pokút, pravidelných sankcií alebo o odňatí uznania v súlade s týmto nariadením je založené výhradne na dôvodoch, ku ktorým príslušná uznaná organizácia mohla predložiť svoje pripomienky.

2. Pri rozhodovaní o uložení pokuty alebo pravidelných sankcií a pri určení príslušnej výšky sa zohľadnia zásady efektívnosti, primeranosti a odradzujúceho účinku.

3. Komisia pri prijímaní opatrení v súlade s týmto nariadením a rozhodovaní o závažnosti a účinku príslušného konania, resp. opomenutia konania na bezpečnosť a životné prostredie zohľadňuje vnútroštátne opatrenia, ktoré sa už voči príslušnej uznanej organizácii prijali na základe tých istých skutočností, najmä v prípadoch, keď je organizácia predmetom súdnych alebo vykonávacích konaní.

4. Konania alebo opomenutia konania zo strany uznanej organizácie, na základe ktorých sa prijali opatrenia v súlade s týmto nariadením, nepodliehajú ďalším opatreniam. Tieto konania alebo opomenutia sa však môžu zohľadniť v ďalších rozhodnutiach prijatých v súlade s týmto nariadením na účely posúdenia ich opakovaného výskytu.

5. Rozhodnutie o uložení pravidelných sankcií alebo rozhodnutie o uložení pokút a pravidelných sankcií Komisia prijíma v súlade s postupom uplatniteľným podľa článku 12 ods. 2 nariadenia (ES) č. 391/2009.

6. Rozhodnutie o odňatí uznania uznanej organizácie Komisia prijíma v súlade s postupom uplatniteľným podľa článku 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 391/2009.

Článok 20

Opravné prostriedky, oznamovanie a zverejňovanie

1. Komisia informuje príslušnú uznanú organizáciu o opravných prostriedkoch, ktoré má k dispozícii.

2. Na účely informovania Komisia svoje rozhodnutie oznámi Európskej námornej bezpečnostnej agentúre a členským štátom.

3. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodov bezpečnosti alebo ochrany životného prostredia môže Komisia svoje rozhodnutie zverejniť. Pri zverejňovaní podrobných údajov svojho rozhodnutia alebo pri informovaní členských štátov Komisia zohľadní opodstatnené záujmy príslušnej uznanej organizácie a iných zainteresovaných osôb.

Článok 21

Vymáhanie pokút a sankcií

Komisia pristúpi k vymáhaniu pokút a sankcií vystavením príkazu na vymáhanie a vydaním oznámenia o dlhu určeným príslušnej uznanej organizácii v súlade s článkami 78 až 80 a článkom 83 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES, Euratom) č. 966/2012 (6) a článkami 80 až 92 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (7).

Článok 22

Premlčacie lehoty na uloženie pokút a pravidelných sankcií

1. Právo Komisie na uloženie pokút a/alebo pravidelných sankcií uznanej organizácii v súlade s týmto nariadením uplynie po piatich rokoch od dátumu, kedy sa uznaná organizácia dopustila konania alebo opomenutia konania, ktoré spôsobilo porušenie zistené v súlade s článkom 3 tohto nariadenia. V prípade pretrvávajúcich alebo opakovaných konaní alebo opomenutí, ktoré spôsobujú porušenie, však čas začína plynúť dňom ukončenia konania alebo opomenutia.

Právo Komisie na uloženie pravidelných sankcií uznanej organizácií v súlade s článkom 15 tohto nariadenia uplynie po troch rokoch od dátumu, kedy sa uznaná organizácia dopustila konania alebo opomenutia, v prípade ktorých Komisia požadovala príslušné preventívne alebo nápravné opatrenie.

2. Každým opatrením, ktoré Komisia alebo Európska námorná bezpečnostná agentúra podnikne na účely posúdenia alebo na účely konania vo veci porušenia v súvislosti s konaním alebo opomenutím konania zo strany uznanej organizácie, sa prerušuje náležitá premlčacia lehotu stanovená v odseku 1. Premlčacia lehota sa prerušuje s účinnosťou odo dňa, kedy bolo uznanej organizácii oznámené opatrenie Komisie alebo agentúry.

3. Po každom prerušení začne premlčacia lehota plynúť odznovu. Premlčacia lehota však nepresiahne lehotu rovnú dvojnásobku počiatočnej premlčacej lehoty s výnimkou, keď sa premlčanie pozastavuje podľa odseku 4.

4. Premlčacia lehota na uloženie pravidelných sankcií sa pozastavuje na obdobie, počas ktorého je rozhodnutie Komisie predmetom konania na Súdnom dvore Európskej Únie.

Článok 23

Premlčacie lehoty na výber pokút a pravidelných sankcií

1. Právo začať konanie vo veci vymáhania pokút a/alebo pravidelných sankcií zaniká jeden rok po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia podľa článku 19.

2. Premlčacia lehota uvedená v odseku 1 sa prerušuje, ak Komisia alebo členský štát, ktorý koná na žiadosť Komisie, urobí akýkoľvek úkon, ktorého cieľom je vymôcť platbu pokút a/alebo pravidelných sankcií.

3. Po každom prerušení začne premlčacia lehota plynúť odznovu.

4. Premlčacie lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa pozastavia v prípade:

a)	povolenia lehoty na platbu;

b)	pozastavenia vymáhania platby podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej Únie.

Článok 24

Uplatňovanie lehôt

1. Lehoty stanovené v tomto nariadení začínajú plynúť odo dňa nasledujúceho po prijatí oznámenia Komisie alebo po jeho osobnom doručení.

2. V prípade oznámenia určeného Komisii sa náležité lehoty považujú za splnené, keď bolo oznámenie odoslané doporučene pred uplynutím príslušnej lehoty.

3. Komisia pri stanovovaní lehôt zohľadňuje náležité procesné práva a osobitné okolnosti jednotlivých postupov rozhodovania na základe tohto nariadenia.

4. V prípade potreby a na základe odôvodnenej žiadosti predloženej pred uplynutím pôvodnej lehoty sa lehoty môžu predĺžiť.

Článok 25

Spolupráca s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi

Komisia použije informácie, ktoré príslušné vnútroštátne orgány poskytli v odpovedi na žiadosť Komisie, len na tieto účely:

a)	na vykonanie úloh, ktoré jej boli zverené na účely uznania uznaných organizácií a dohľadu nad nimi na základe nariadenia (ES) č. 391/2009;

b)	ako dôkaz na účely rozhodovania na základe tohto nariadenia bez toho, aby boli dotknuté články 16 a 18 tohto rozhodnutia.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 26

Uplatňovanie

Udalosti, ktoré sa stali pred dátumom nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 391/2009, nevedú k žiadnym opatreniam podľa tohto nariadenia.

Článok 27

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. júla 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO

(1) Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 11.

(2) Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 1.

(3) Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 47.

(4) Ú. v. EÚ L 162, 25.6.2009, s. 6.

(5) Ú. v. EÚ L 131, 28.5.2009, s. 57.

(6) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(7) Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1.

PRÍLOHA

Prvý stĺpec tejto tabuľky sa vzťahuje na príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 391/2009 a jeho prílohy I, na základe ktorých sa na účely tohto nariadenia vytvorili skupiny kritérií a povinností, z ktorých každá predstavuje jedno porušenie. Pokiaľ ide o povinnosti stanovené v hlavnom texte nariadenia (ES) č. 391/2009, prvý stĺpec sa vzťahuje na náležitý článok a odsek. V prípade kritérií uvedených v prílohe I daného nariadenia sa prvý stĺpec vzťahuje na príslušnú časť, kritérium, podkritérium a klauzulu.

Druhý stĺpec obsahuje všeobecný opis každej skupiny výhradne na lepšiu orientáciu.

Ustanovenia nariadenia (ES) č. 391/2009	Predmet úpravy príslušných skupín
článok 8 ods. 4	Zverejnenie výsledkov preskúmania svojho systému riadenia kvality
článok 9 ods. 1 a kritérium B.4	Prístup k informáciám a dokumentácii o lodiach
článok 9 ods. 2	Prístup k lodiam
článok 10 ods. 1 prvá časť	Konzultácie na účely harmonizovania a zosúladenia pravidiel a postupov a na spoločný výklad medzinárodných dohovorov
článok 10 ods. 1 druhá časť	Vzájomné uznávanie
článok 10 ods. 3	Spolupráca s úradmi štátneho prístavného dozoru
článok 10 ods. 4	Informácie Komisii, členským štátom a iným zúčastneným stranám, medzi iným o klasifikovaných flotilách, transferoch, zmenách, pozastavení platnosti a odňatí tried
článok 10 ods. 5	Možnosť vlajkového štátu poskytnúť poradenstvo, pokiaľ ide o potrebu úplnej inšpekcie lode, ktorej bola znížená trieda alebo ktorá mení triedu, pred vydaním štatutárnych osvedčení organizáciou
článok 10 ods. 6	Požiadavky v prípadoch transferu triedy
článok 11 ods. 1, 2, 3 a 5	Prijímanie všetkých opatrení potrebných na zriadenie, udržanie a zabezpečenie účinného fungovania nezávislého subjektu posudzovania a certifikácie kvality v súlade s požiadavkami nariadenia
kritérium A.1	Právna subjektivita a požiadavky na audit
kritérium A.2	Preukázateľné primerané skúseností pri posudzovaní projektov a stavby obchodných lodí
kritériá A.3, B.1 a B.7 písm. g)	Dostatočný a vhodný personál, celosvetová pôsobnosť služieb, výhradní inšpektori
kritériá A.4 a B.7 písm. a)	Stanovenie a udržiavanie súboru komplexných pravidiel a postupov na určovanie tried
kritérium A.5	Register lodí
kritérium A.6	Nezávislosť, nestrannosť a konflikt záujmov
kritériá A.7, B.7 písm. c) prvá časť a B.7 písm. k)	Požiadavky týkajúce sa štatutárnej úlohy okrem ISM (organizácia bezpečnej prevádzky lodí)
kritérium B.2	Etický kódex
kritérium B.3	Dôvernosť náležitých informácií vyžadovaných úradom
kritérium B.5	Práva duševného vlastníctva lodeníc, dodávateľov vybavenia a vlastníkov lodí
kritériá B.6, B.7 písm. b) druhá časť, B.7 písm. c) druhá časť, B.7 písm. i) a B.8	Systém riadenia kvality vrátane záznamov
kritérium B.7 písm. b) prvá časť	Vykonávanie pravidiel a postupov na určovanie tried
kritérium B.7 písm. d)	Línie zodpovednosti, právomoci a vzájomné vzťahy personálu
kritérium B.7 písm. e)	Fungovanie v kontrolovaných podmienkach
kritérium B.7 písm. f)	Dohľad nad prácou vykonávanou inšpektormi a ďalším personálom
kritérium B.7 písm. h)	Systém odbornej prípravy a spôsobilosti inšpektorov
kritérium B.7 písm. j)	Komplexný systém vnútorného auditu na všetkých pracoviskách
kritérium B.7 písm. l)	Zodpovednosť a kontrola nad regionálnymi kanceláriami a inšpektormi
kritérium B.9	Priame poznatky a vlastný úsudok
kritérium B.10	Kódex ISM (organizácie bezpečnej prevádzky lodí)
kritérium B.11	Účasť zúčastnených strán na vypracúvaní pravidiel a postupov

19.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 214/29

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 17. júla 2014

o povoľovaní metód na určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných vo Švédsku a o zrušení rozhodnutia Komisie 97/370/ES

[oznámené pod číslom C(2014) 4946]

(Iba švédske znenie je autentické)

(2014/476/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), a najmä na jeho článok 20 písm. p),

keďže:

(1)

V bode 1 oddielu B.IV prílohy IV k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 sa stanovuje, že obsah chudého mäsa sa na klasifikáciu jatočných tiel ošípaných musí odhadovať metódami na určovanie tried kvality povolenými Komisiou, pričom povoliť sa môžu len štatisticky overené metódy odhadu, ktoré sa zakladajú na fyzickom meraní jednej alebo viacerých anatomických častí jatočného tela ošípanej. Metódy na určovanie tried kvality sa smú povoliť, len ak neprekračujú maximálnu toleranciu štatistickej chyby odhadu. Táto tolerancia sa vymedzuje v článku 23 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1249/2008 (2).

(2)	Rozhodnutím Komisie 97/370/ES (3) sa povolilo používanie troch metód na určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných vo Švédsku.

(3)

Keďže povolené metódy na určovanie tried kvality je potrebné technicky prispôsobiť, Švédsko požiadalo Komisiu o povolenie nahradiť vzorec používaný v metódach „Intra-scope (Optical Probe)“, „Hennessy Grading Probe (HGP II)“ a AutoFom, ako aj o povolenie dvoch nových metód „Fat-O-Meat'er II (FOM II)“ a „Hennessy Grading Probe 7 (HGP 7)“ na určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných na svojom území. Švédsko v protokole stanovenom v článku 23 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1249/2008 predložilo podrobný opis skúšobnej rozrábky s uvedením zásad, z ktorých nový vzorec vychádza, výsledok svojej skúšobnej rozrábky a rovnice použité na posúdenie percentuálneho obsahu chudého mäsa.

(4)	Z preskúmania uvedenej žiadosti vyplynulo, že podmienky povolenia uvedených nových vzorcov a metód sú splnené. Používanie uvedených vzorcov a metód by sa preto malo vo Švédsku povoliť.

(5)	Úpravy prístrojov ani metód na určovanie tried kvality by sa nemali umožniť, kým ich Komisia vykonávacím rozhodnutím výslovne nepovolí.

(6)	Z dôvodov jednoznačnosti a právnej istoty by sa malo prijať nové rozhodnutie. Rozhodnutie 97/370/ES by sa preto malo zrušiť.

(7)	Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Podľa bodu 1 oddielu B.IV prílohy IV k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 sa na určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných vo Švédsku povoľuje používanie týchto metód:

a)	prístroj „Intra-scope (Optical Probe)“ a súvisiace metódy posudzovania podrobne opísané v časti I prílohy;

b)	prístroj „Hennessy Grading Probe 2 (HGP 2)“ a s ním súvisiace metódy posudzovania podrobne opísané v časti II prílohy;

c)	prístroj „AutoFom III“ a s ním súvisiace metódy posudzovania podrobne opísané v časti III prílohy;

d)	prístroj „Fat-O-Meat'er II (FOM II)“ a s ním súvisiace metódy posudzovania podrobne opísané v časti IV prílohy;

e)	prístroj „Hennessy Grading Probe 7 (HGP 7)“ a s ním súvisiace metódy posudzovania podrobne opísané v časti V prílohy;

Článok 2

Úpravy povoleného prístroja ani metód na určovanie tried kvality sa neumožnia, kým ich Komisia výslovne nepovolí vykonávacím rozhodnutím.

Článok 3

Rozhodnutie 97/370/ES sa zrušuje.

Článok 4

Toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. júla 2014.

Článok 5

Toto rozhodnutie je určené Švédskemu kráľovstvu.

V Bruseli 17. júla 2014

Za Komisiu

Dacian CIOLOȘ

člen Komisie

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671.

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 1249/2008 z 10. decembra 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania stupníc Spoločenstva pri klasifikácii jatočných tiel hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec a nahlasovaní ich cien (Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 3).

(3) Rozhodnutie Komisie 97/370/ES z 30. mája 1997, ktorým sa schvaľujú metódy klasifikácie jatočných tiel ošípaných vo Švédsku (Ú. v. ES L 157, 14.6.1997, s. 19).

PRÍLOHA

METÓDY NA URČOVANIE TRIED KVALITY JATOČNÝCH TIEL OŠÍPANÝCH VO ŠVÉDSKU

ČASŤ I

Prístroj Intrascope (Optical Probe)

Pravidlá stanovené v tejto časti sa uplatňujú v prípade, ak sa na určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných vykonáva pomocou prístroja nazvaného "Intrascope" (Optical Probe).

Intrascope musí byť vybavený šesťhrannou sondou s maximálnou šírkou 12 mm (19 mm pri čepeli v hornej časti sondy), ktorá pozostáva z priezoru, svetelného zdroja a posuvného valcového puzdra.

Obsah chudého mäsa v jatočne opracovanom tele sa vypočíta podľa tohto vzorca:

kde:

SP_F1

hrúbka chrbtového tuku vrátane kože v mm, meraná 8 cm od stredovej čiary priamo za posledným rebrom

Vzorec platí pre jatočne opracované telá s hmotnosťou od 50 do 120 kg.

ČASŤ II

Hennessy Grading Probe 2 (HGP 2)

Pravidlá stanovené v tejto časti sa uplatňujú, ak sa určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných vykonáva pomocou prístroja nazvaného "Hennessy Grading Probe 2" (HGP 2).

Reflektačná spektroskopia pomocou prístroja Hennessy zaznamenáva profily meraní získané zo záznamov vzdialeností preniknutia spolu so signálmi spätne rozptýleného svetla v zlomkoch milimetrov.

Vybrané sú špecifické šírky dostupné optickými vláknami, aby bolo možné získať optimálne informácie medzi rôznymi tkanivami objektívne analyzovaných druhov a v rámci nich.

Prístroj Hennessy Grading Probe je vybavený sondou s priemerom 5,95 mm s priľahlou čepeľou so šírkou 6,3 mm, ktorá obsahuje fotodiódu (Siemens LED typu LYU 260-EO a fotodetektor typu 58 MR) a má operačnú vzdialenosť medzi 0 a 120 mm.

Výsledky meraní sa premenia v súvislosti s odhadovaným obsahom chudého mäsa prostredníctvom samotného HGP2 a pomocou počítača, ktorý je k prístroju pripojený.

Obsah chudého mäsa v jatočne opracovanom tele sa vypočíta podľa tohto vzorca:

kde:

GP2_F	:	hrúbka chrbtového tuku vrátane kože v mm, meraná 8 cm od stredovej čiary tesne za posledným rebrom;
GP2_F2	:	hrúbka chrbtového tuku vrátane kože v mm, meraná 6 cm od stredovej čiary 12 cm smerom k hlave v porovnaní s F1;
GP2_M	:	hrúbka svalu v mm meraná súčasne a v rovnakom bode ako F2.

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 50 do 120 kg.

ČASŤ III

Autofom III

Pravidlá stanovené v tejto časti sa uplatňujú v prípade, ak sa určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných vykonáva pomocou prístroja nazvaného "AutoFOM III".

Autofom III je založený na ultrazvukovej technológii a poskytuje digitalizovaný 3-D sken jatočného tela. Ultrazvuková snímka je generovaná 16 snímačmi zabudovanými v zostave z nerezovej ocele.

Obsah chudého mäsa v jatočných telách ošípaných podľa referenčnej metódy Únie je indikovaný podľa vzorca na základe online premenných zo snímky získanej ultrazvukom. Z obrazovej analýzy sa získava viac ako 50 online premenných. Štatistická analýza obmedzuje informácie na dve zložky, z ktorých každá je lineárnou kombináciou tých istých 6 online premenných. Konečný vzorec je vyjadrený v online premenných:

kde:

R2P4	:	p2_selected_fat_mm. Nameraná hrúbka tuku na zvolenom mieste P2 v mm.
R2P11	:	minpair_value. Filtračná maska, ktorá vyberie dva regióny 14 cm od seba, sa aplikuje prierezom vektora. Ide o minimálny vektor výsledku filtra.
R2P12	:	P2_skew. Vzťah medzi vybranými P2 a nevybranými P2. Skutočný použitý bod sa nachádza o trochu bližšie k stredu, aby hodnota vyjadrovala väčšiu toleranciu pre veľmi naklonené jatočné telá. Hodnota je vždy vyššia ako 1,0 alebo rovná 1,0.
R2P15	:	minpair_value v2. Druhá verzia hodnoty minpair.

Rozhranie mäso/rebrá

R3P5

max_meat_mm. Nameraná maximálna hrúbka mäsa. Maximálna vzdialenosť k rebrám mínus minimálna hrúbka tuku, prepočítané na mm.

Rozhranie tuk 1 a medzituk

Vrstva tuku 1 sa meria v oblasti šunky a na 5. – 6. rebre. Ide o tzv. body B.

R4P3

fat1_p2_selected. Merania tuku 1 vo vybranom bode P2.

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 50 do 120 kg.

ČASŤ IV

Fat-O-Meat'er II (FOM II)

Pravidlá stanovené v tejto časti sa uplatňujú, ak sa určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných vykonáva pomocou prístroja nazvaného "Fat-O-Meater II' (FOM II)".

Prístroj je novou verziou meracieho systému Fat-O-Meat'er. Prístroj FOM II sa skladá z optickej sondy s nožom, z hĺbkového merača s operačnou vzdialenosťou v rozmedzí od 0 do 125 mm a panelu na zber a analýzu získaných údajov – počítač Carometec Touch Panel i15 (Ingress Protection IP69K). Výsledky meraní sa prepočítajú na odhadovaný obsah chudého mäsa prostredníctvom samotného prístroja FOM II.

Obsah chudého mäsa v jatočne opracovanom tele sa vypočíta podľa tohto vzorca:

kde:

FOM_F1	:	hrúbka chrbtového tuku v mm, meraná 8 cm od stredovej čiary jatočného tela medzi 3. a 4. posledným bedrovým stavcom;
FOM_F2	:	hrúbka chrbtového tuku v mm, meraná 6 cm od stredovej čiary jatočného tela medzi 3. a 4. posledným rebrom.
FOM_M	:	hrúbka svalu v mm, pričom meranie sa vykoná v rovnakom čase a na rovnakom mieste ako meranie F2.

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 50 do 120 kg.

ČASŤ V

Hennessy Grading Probe 7 (HGP 7)

Pravidlá stanovené v tejto časti sa uplatňujú, ak sa určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných vykonáva pomocou prístroja nazvaného "Hennessy Grading Probe 7" (HGP 7).

Vybrané sú špecifické šírky dostupné optickými vláknami, aby bolo možné získať optimálne informácie medzi rôznymi tkanivami objektívne analyzovaných druhov a v rámci nich.

Výsledky meraní sa premenia v súvislosti s odhadovaným obsahom chudého mäsa prostredníctvom samotného HGP7 a pomocou počítača, ktorý je k prístroju pripojený.

Hodnotenie krivky merania medzi HGP 2 a HGP 7 sa mierne líši.

Obsah chudého mäsa v jatočne opracovanom tele sa vypočíta podľa tohto vzorca:

kde:

GP7_F1	:	hrúbka chrbtového tuku vrátane kože v mm, meraná 8 cm od stredovej čiary tesne za posledným rebrom;
GP7_F2	:	hrúbka chrbtového tuku vrátane kože v mm, meraná 6 cm od stredovej čiary, 12 cm smerom k hlave v porovnaní s F1;
GP7_M	:	hrúbka svalu v mm meraná súčasne a v rovnakom bode ako F2.

Vzorec platí pre jatočné telá s hmotnosťou od 50 do 120 kg.

19.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 214/34

ROZHODNUTIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY

z 2. júla 2014

o poskytovaní údajov z oblasti dohľadu, ktoré dohliadané subjekty vykazujú príslušným vnútroštátnym orgánom podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014, Európskej centrálnej banke

(ECB/2014/29)

(2014/477/EÚ)

RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY,

so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (1), a najmä na jeho článok 6 ods. 2,

so zreteľom na nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) (2), a najmä na jeho článok 21 a článok 140 ods. 4,

so zreteľom na návrh Rady pre dohľad,

keďže:

(1)	Na úverové inštitúcie sa vzťahujú pravidelné spravodajské požiadavky v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (3) a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 680/2014 (4).

(2)

V medziach článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 je Európska centrálna banka (ECB) výlučne príslušná vykonávať úlohy uvedené článku 4 tohto nariadenia na účely prudenciálneho dohľadu. Pri výkone týchto úloh zabezpečí ECB dodržiavanie ustanovení práva Únie, ktorými sa na úverové inštitúcie kladú prudenciálne požiadavky týkajúce sa vykazovania.

(3)

V súlade s článkom 6 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a článkom 21 nariadenia o rámci JMD sú ECB a príslušné vnútroštátne orgány povinné vymieňať si informácie. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc ECB dostávať vykazované informácie priamo od úverových inštitúcií, alebo mať priamy priebežný prístup k daným informáciám, príslušné vnútroštátne orgány osobitne poskytnú ECB všetky informácie potrebné na účely výkonu úloh, ktoré boli zverené ECB nariadením (EÚ) č. 1024/2013.

(4)

V súlade s článkom 140 ods. 3 nariadenia o rámci JMD majú dohliadané subjekty povinnosť oznamovať svojim príslušným vnútroštátnym orgánom všetky informácie, ktoré sa majú pravidelne vykazovať v súlade s príslušným právom Únie. Pokiaľ sa osobitne neuvádza niečo iné, všetky informácie vykazované dohliadanými subjektmi sa predkladajú príslušným vnútroštátnym orgánom. Tieto orgány uskutočnia prvotnú kontrolu údajov a sprístupnia ECB informácie vykázané dohliadaným subjektmi.

(5)

Na účely výkonu úloh ECB vo vzťahu k vykazovaniu na účely dohľadu je potrebné bližšie určiť spôsob, akým príslušné vnútroštátne orgány predkladajú ECB informácie, ktoré dostali od dohliadaných subjektov. Bližšie by sa mal vymedziť najmä formát, periodicita a včasnosť predkladania informácií, ako aj podrobnosti o kontrolách kvality, ktoré by mali príslušné vnútroštátne orgány uskutočniť skôr, než predložia informácie ECB.

(6)

V súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 členovia Rady pre dohľad, zamestnanci ECB a zamestnanci vyslaní do ECB zo zúčastnených členských štátov, ktorí vykonávajú úlohy v oblasti dohľadu, podliehajú požiadavkám na zachovávanie služobného tajomstva ustanoveným v článku 37 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky a v príslušnom práve Únie. Na ECB a príslušné vnútroštátne orgány sa konkrétne vzťahujú ustanovenia týkajúce sa výmeny informácií a služobného tajomstva ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (5),

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Oblasť pôsobnosti

V súlade s článkom 21 nariadenia o rámci JMD sa v tomto rozhodnutí ustanovujú postupy týkajúce sa predkladania údajov, ktoré vykazujú dohliadané subjekty príslušným vnútroštátnym orgánom na základe vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 680/2014, ECB.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v nariadení o rámci JMD.

Článok 3

Dátumy predkladania údajov

Príslušné vnútroštátne orgány predkladajú ECB údaje uvedené v článku 1, ktoré im boli vykázané dohliadanými skupinami a dohliadanými subjektmi, k nasledujúcim dátumom:

Do 12.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ) (6) desiateho pracovného dňa, ktorý nasleduje po termínoch na predloženie údajov stanovených vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 680/2014 vo vzťahu k:

a)	významným dohliadaným subjektom na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov;

b)	významným dohliadaným subjektom, ktoré nie sú členmi dohliadanej skupiny;

c)	dohliadaným skupinám na subkonsolidovanej úrovni a dohliadaným subjektom, ktoré sú členmi dohliadanej skupiny, keď sa klasifikujú ako významné v súlade s kritériom troch najvýznamnejších úverových inštitúcií v ich členských štátoch;

d)	ostatným dohliadaným skupinám a dohliadaným subjektom zahrnutým do zoznamu inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje vykazovanie Európskemu orgán pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) v súlade s článkom 3 rozhodnutia EBA/DC/090 (7).

Do konca pracovného času dvadsiateho piateho pracovného dňa nasledujúceho po termínoch na predloženie údajov stanovených vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 680/2014 vo vzťahu k:

a)	významným dohliadaným skupinám na subkonsolidovanej úrovni, pokiaľ tieto údaje neboli predložené v súlade s pododsekom 1;

b)	významným dohliadaným subjektom, ktoré sú členmi dohliadanej skupiny, pokiaľ tieto údaje neboli predložené v súlade s pododsekom 1.

Do konca pracovného času dvadsiateho piateho pracovného dňa nasledujúceho po termínoch na predloženie údajov stanovených vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 680/2014 vo vzťahu k:

a)	menej významným dohliadaným skupinám na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov, pokiaľ tieto údaje neboli predložené v súlade s pododsekom 1;

b)	významným dohliadaným subjektom, ktoré nie sú členmi dohliadanej skupiny, pokiaľ tieto údaje neboli predložené v súlade s pododsekom 1.

Do konca pracovného času tridsiateho piateho pracovného dňa nasledujúceho po termínoch na predloženie údajov stanovených vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 680/2014 vo vzťahu k:

a)	menej významným dohliadaným skupinám na subkonsolidovanej úrovni, pokiaľ tieto údaje neboli predložené v súlade s pododsekom 1;

b)	menej významným dohliadaným subjektom, ktoré sú členmi dohliadanej skupiny, pokiaľ tieto údaje neboli predložené v súlade s pododsekom 1.

Článok 4

Kontrola kvality údajov

1. Príslušné vnútroštátne orgány monitorujú a zaisťujú kvalitu a spoľahlivosť údajov, ktoré sa prekladajú ECB. Príslušné vnútroštátne orgány uplatňujú pravidlá validácie uvedené v prílohe XV vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 680/2014, ktoré vytvára a aktualizuje EBA, a uplatňujú dodatočné kontroly kvality údajov vymedzené zo strany ECB v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

2. Za predpokladu, že boli dodržané pravidlá validácie a kontrola kvality, údaje sa predložia v súlade s týmito dodatočnými minimálnymi normami presnosti:

a)	ak je to relevantné, príslušné vnútroštátne orgány poskytujú informácie o vývoji vyplývajúcom z predložených údajov a

b)	informácie musia byť úplné: na existujúce medzery sa musí upozorniť, musia sa vysvetliť ECB a, ak je to relevantné, bezodkladne odstrániť.

Článok 5

Kvalitatívne informácie

1. Ak nemožno zaručiť kvalitu údajov pre príslušnú tabuľku v rámci taxonómie, príslušné vnútroštátne orgány bezodkladne poskytnú ECB zodpovedajúce vysvetlenia.

2. Príslušné vnútroštátne orgány okrem toho oznamujú ECB dôvody všetkých významných opráv, ktoré predložia.

Článok 6

Bližšie určenie formátu pre prenos údajov

1. S cieľom poskytnúť jednotný technický formát na výmenu údajov vo vzťahu k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 680/2014, príslušné vnútroštátne orgány predkladajú údaje bližšie určené v tomto rozhodnutí podľa taxonómie rozšíriteľného jazyka pre podnikové výkazníctvo.

2. Dohliadané subjekty sa pri príslušnom prenose identifikujú použitím (predbežného) identifikátora právnickej osoby.

Článok 7

Prvé referenčné dátumy vykazovania

1. Prvé referenčné dátumy vykazovania uvedené v článku 3 ods. 1 sú totožné s dátumami uvedenými v článku 8.8.1 rozhodnutia EBA/DC/090.

2. Prvým referenčným dátumom vykazovania uvedeným v článku 3 ods. 2, 3 a 4 je 31. december 2014.

Článok 8

Prechodné ustanovenie

1. Čo sa týka referenčného dátumu vykazovania v roku 2014, dátumy pre predkladanie informácií príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uvedené v článku 3 ods. 1 sú totožné s dátumami bližšie určenými v článku 8.8.2 rozhodnutia EBA/DC/090.

2. Od referenčného dátumu vykazovania, ktorým je 31. december 2014, do referenčného dátumu vykazovania, ktorým je 31. december 2015, sú dátumami predkladania údajov príslušnými vnútroštátnymi orgánmi uvedenými v článku 3 ods. 3 koniec pracovnej doby v tridsiaty pracovný deň nasledujúci po dni, v ktorom dohliadané subjekty predložili údaje príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

3. Do 4. novembra 2014 predložia príslušné vnútroštátne orgány ECB údaje uvedené v článku 1, ktoré sa týkajú:

a)	dohliadaných skupín a dohliadaných subjektov, ktoré sú predmetom komplexného hodnotenia v súlade s rozhodnutím ECB/2014/3 (8);

b)	ostatných dohliadaných skupín a dohliadaných subjektov usadených v zúčastnenom členskom štáte, pokiaľ sú zaradené do zoznamu inštitúcií podliehajúcich spravodajskej povinnosti vo vzťahu k EBA v súlade s článkom 3 rozhodnutia EBA/DC/090.

Článok 9

Adresáti

Toto rozhodnutie je určené príslušným vnútroštátnym orgánom zúčastnených členských štátov.

Vo Frankfurte nad Mohanom 2. júla 2014

Prezident ECB

Mario DRAGHI

(1) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63.

(2) Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1.

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(6) SEČ zohľadňuje aj prechod na letný stredoeurópsky čas.

(7) Rozhodnutie Európskeho orgánu pre dohľad nad bankovníctvom EBA/DC/090 z 24. januára 2014 o vykazovaní príslušnými orgánmi do EBA. Dostupné na internetovej stránke EBA: www.eba.europa.eu.

(8) Rozhodnutie Európskej centrálnej banky ECB/2014/3 zo 4. februára 2014, ktorým sa určujú úverové inštitúcie podliehajúce komplexnému hodnoteniu (Ú. v. EÚ L 69, 8.3.2014, s. 107).

19.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 214/38

ODPORÚČANIE KOMISIE

zo 14. júla 2014

o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb

(Text s významom pre EHP)

(2014/478/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

keďže:

(1)	Komisia v roku 2011 zorganizovala verejné konzultácie o svojej „Zelenej knihe o online hazardných hrách na vnútornom trhu“ (1). Stanovila spoločné ciele členských štátov v oblasti regulácie služieb online hazardných hier a pomohla identifikovať kľúčové prioritné oblasti pre opatrenia Únie.

(2)

V oznámení „Smerom ku komplexnému európskemu rámcu v oblasti online hazardných hier“ prijatom 23. októbra 2012 (2), Komisia navrhla súbor opatrení, ktorých cieľom je reagovať na regulačné, spoločenské a technické výzvy, ktoré prinášajú online hazardné hry. Komisia najmä oznámila, že predloží odporúčania týkajúce sa ochrany spotrebiteľov v oblasti služieb online hazardných hier, vrátane ochrany maloletých osôb, a zodpovedných komerčných oznámení o službách online hazardných hier. Toto odporúčanie je určené na spojenie oboch týchto otázok a na zlepšenie ochrany spotrebiteľov a hráčov, a predchádzanie tomu, aby maloleté osoby hrali online hazardné hry. Cieľom tohto odporúčania je zabezpečiť, aby hazardné hry zostali zdrojom zábavy a spotrebitelia mali k dispozícii bezpečné prostredie pre hazardné hry a aby boli zavedené opatrenia proti vzniku rizika finančnej alebo spoločenskej ujmy, ako aj stanovené opatrenia potrebné na predchádzanie tomu, aby maloleté osoby hrali online hazardné hry.

(3)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. septembra 2013 o online hazardných hrách na vnútornom trhu (3) vyzval Komisiu, aby preskúmala možnosť interoperability vnútroštátnych registrov osôb vyradených na základe vlastného rozhodnutia, aby zvyšovala informovanosť o rizikách vzniku závislosti od hazardných hier a zvážila povinné kontroly totožnosti tretích strán. Zároveň požadoval, aby prevádzkovateľom online hazardných hier bola uložená povinnosť uvádzať na webových lokalitách s hazardnými hrami varovania pre maloletých a informácie o regulačných orgánoch a o použití vlastných možností obmedzenia hrania. Európsky parlament okrem toho vyzval k uplatňovaniu spoločných zásad zodpovedných komerčných oznámení. Odporučil, aby komerčné oznámenia obsahovali výslovné varovania týkajúce sa dôsledkov patologického hráčstva a rizík vzniku závislosti od hazardných hier. Komerčné oznámenia by nemali byť prehnané ani uvádzané v rámci obsahu, ktorý je výslovne zameraný na maloletých alebo v prípadoch, ak existuje väčšie riziko zamerania na maloletých.

(4)	Európsky hospodársky a sociálny výbor takisto vyzval Komisiu, aby zakročila v záujme zlepšenia ochrany spotrebiteľov, pokiaľ ide o online hazardné hry a podnikla kroky na ochranu maloletých (4).

(5)

Keďže neexistuje harmonizácia na úrovni Únie, členské štáty môžu v zásade voľne určovať ciele svojej politiky týkajúcej sa hazardných hier a definovať úroveň požadovanej ochrany na účely ochrany zdravia spotrebiteľov. Súdny dvor Európskej únie poskytol všeobecné usmernenia k výkladu základných slobôd vnútorného trhu v oblasti (online) hazardných hier, s prihliadnutím na špecifickú povahu hazardných hier. Hoci členské štáty na základe cieľov verejného záujmu, ktorý chcú chrániť, môžu obmedziť alebo limitovať cezhraničné poskytovanie služieb hazardných hier, napriek tomu musia preukázať vhodnosť a nevyhnutnosť predmetného opatrenia. Členské štáty majú povinnosť preukázať, že ciele verejného záujmu sa dosahujú konzistentným a systematickým spôsobom. (5)

(6)

Súdny dvor Európskej únie stanovil aj základné pravidlá komerčných oznámení o službách hazardných hier, najmä tých, ktoré sa poskytujú za monopolných podmienok. Reklama držiteľa verejného monopolu musí byť primeraná a prísne obmedzená na to, čo je nevyhnutné na nasmerovanie spotrebiteľov do kontrolovaných sietí hazardných hier. Takáto reklama nemôže podnecovať prirodzený sklon spotrebiteľov k hraniu hazardných hier ich nabádaním k aktívnej účasti na týchto hrách, napríklad zľahčovaním rizika, ktoré hazardné hry predstavujú, alebo zvyšovaním príťažlivosti hazardných hier prostredníctvom lákavých reklamných oznamov s vyhliadkou značných výhier. Najmä by sa malo rozlišovať medzi stratégiami držiteľa monopolu, ktoré sú určené výlučne na informovanie potenciálnych zákazníkov o existencii produktov a slúžia na zabezpečenie pravidelného prístupu k hazardným hrám nasmerovaním hráčov do kontrolovaných systémov, a medzi stratégiami, ktoré ich vyzývajú a podnecujú k aktívnej účasti na takýchto hrách. (6)

(7)	Hlavným cieľom verejného záujmu členských štátov, stanoveným v ich vnútroštátnych rámcoch hazardných hier zameraných na prevenciu problémového hrania hazardných hier a na ochranu maloletých, je ochrana spotrebiteľov a ochrana zdravia.

(8)

Pravidlá a politiky, ktoré členské štáty v záujme realizácie cieľov všeobecného záujmu zaviedli, sa značne líšia. Opatrenia na úrovni Únie podnecujú členské štáty k tomu, aby zabezpečovali vysokú úroveň ochrany v celej Únii, predovšetkým vzhľadom na riziká súvisiace s hazardným hráčstvom, medzi ktoré patrí vznik ochorenia v dôsledku hazardného hráčstva alebo iné negatívne osobné a sociálne dôsledky.

(9)

Cieľom tohto odporúčania je zabezpečiť ochranu zdravia spotrebiteľov a hráčov a tým aj minimalizáciu prípadných hospodárskych škôd, ktoré môžu byť dôsledkom patologického alebo nadmerného hrania hazardných hier. Na tento účel obsahuje toto odporúčanie zásady pre vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých, pokiaľ ide o služby online hazardných hier. Komisia pri príprave tohto odporúčania čerpala z osvedčených postupov v členských štátoch.

(10)

Online služby hazardných hier sa bežne ponúkajú a využívajú. Online hazardné hry sú činnosti v oblasti poskytovania služieb, ktorými sa v roku 2012 v EÚ dosiahli ročné príjmy vo výške 10,54 mld. EUR. Technologický rozvoj, zvýšenie dostupnosti internetu a ľahko použiteľné mobilné technológie sú hybnými silami dostupnosti a rastúceho používania online hazardných hier. Keď však ľudia nemajú k dispozícii dostatočne jasné, respektíve transparentné informácie, môže to viesť k prijímaniu nesprávnych rozhodnutí. Navyše, hráči online hazardných hier vyhľadávajú konkurenčné príležitosti na hranie hazardných hier vždy, keď majú pocit, že nie je dostatok atraktívnych ponúk.

(11)

K tomu, že ľudia sú vystavení pôsobeniu komerčných oznámení o hazardných hrách, prispieva široká škála médií, napríklad tlačené médiá, adresné reklamné zásielky, audiovizuálne médiá a exteriérová reklama, ako aj sponzorstvo. Môže to mať za následok, že k hraniu hazardných hier sa prilákajú zraniteľné skupiny osôb, napríklad maloletí. Komerčné oznámenia o službách online hazardných hier môžu zároveň zohrávať významnú úlohu pri nasmerovaní spotrebiteľov k ponuke, ktorá bola povolená a je pod dohľadom, napríklad uvedením informácie o totožnosti prevádzkovateľa, ako aj správnych informácií o hazardných hrách vrátane rizík vzniku problémového hrania hazardných hier, vrátane primeraného varovania.

(12)

Niektorí jednotlivci, ktorí sa venujú hazardným hrám, majú v dôsledku svojho správania problémy v takej miere, že to má vplyv na ich osobnosť alebo rodinu; ďalší sú vážne poškodení patologickým hraním hazardných hier. Odhaduje sa, že 0,1 – 0,8 % bežnej populácie dospelých osôb trpí určitým typom hráčskej závislosti a ďalších 0,1 – 2,2 % vykazuje potenciálny problematický sklon k hazardnému hráčstvu. (7) Pri službách v oblasti online hazardných hier je preto potrebné zvoliť preventívny prístup, aby sa tieto služby ponúkali a propagovali spôsobom, ktorý je sociálne zodpovedný, najmä s cieľom zabezpečiť, že hazardné hry zostanú formou rekreačných a voľnočasových aktivít.

(13)

Hazardným hrám sú často vystavené maloleté osoby, keďže využívajú internet, mobilné aplikácie a médiá, v ktorých sa zobrazuje reklama na hazardné hry, a pôsobí na ne aj exteriérová reklama na takéto hry. Okrem toho bývajú divákmi alebo účastníkmi športových súťaží sponzorovaných firmami zainteresovanými na hazardných hrách alebo prinášajúcich reklamu zameranú na takéto hry. Cieľom tohto odporúčania je preto predchádzať tomu, aby boli maloletí poškodzovaní hazardnými hrami alebo zneužívaní ich organizátormi.

(14)

Prevádzkovatelia online hazardných hier so sídlom v Únii sú čoraz častejšie držiteľmi viacerých licencií vo viacerých členských štátoch, ktoré si v oblasti regulácie hazardných hier zvolili licenčný systém. Mohol by pre nich byť prospešný viac zosúladený prístup. Okrem toho, znásobovanie požiadaviek na dodržiavanie predpisov môže viesť k vytváraniu zbytočnej duplicity infraštruktúry a k zvyšovaniu nákladov, čo môže viesť k zbytočnej administratívnej záťaži regulačných orgánov.

(15)

Je vhodné vyzvať členské štáty, aby navrhli pravidlá poskytovania informácií o online hazardných hrách spotrebiteľom. Uvedené pravidlá by zároveň mali zabraňovať vzniku ochorení súvisiacich s hazardnými hrami, predchádzať prístupu maloletých k hazardným hrám a odradzovať spotrebiteľov od využívania ponúk, ktoré nie sú povolené a preto sú potenciálne škodlivé.

(16)	V prípade potreby by princípy tohto odporúčania nemali byť určené len prevádzkovateľom, ale aj tretím stranám, vrátane tzv. „pridružených spoločností“, ktoré majú povolenie na propagáciu služieb online hazardných hier v mene prevádzkovateľa.

(17)

Je vhodné lepšie informovať spotrebiteľov a hráčov o službách online hazardných hier, ktoré v súlade s právom Únie nie sú povolené podľa právnych predpisov príslušného členského štátu, v ktorom sa online hazardné hry poskytujú, a zároveň prijímať opatrenia proti takýmto službám. Členské štáty, ktoré určitú službu online hazardných hier nepovoľujú, by v tejto súvislosti nemali umožňovať ani komerčné oznámenia o takejto službe.

(18)

Proces registrácie na účel založenia účtu hráča slúži na potreby overenia totožnosti osoby a umožnenia sledovania správania hráča. Je vecou zásadného významu, aby takáto registrácia bola navrhnutá tak, aby sa zároveň spotrebiteľom zabránilo predčasne ukončiť registračný proces a navštevovať webové lokality s hazardnými hrami, ktoré nie sú regulované.

(19)

Proces registrácie sa v jednotlivých členských štátoch uskutočňuje rôznymi spôsobmi, niekedy sú súčasťou postupu overovania kroky uskutočňované offline alebo manuálne. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa identifikačné údaje dali účinne kontrolovať s cieľom uľahčiť dokončenie procesu registrácie.

(20)

Je dôležité, aby účty hráčov boli trvalé iba vtedy, keď boli identifikačné údaje poskytnuté hráčmi validované. Je žiaduce, aby predtým, než sa účet hráča stane účtom trvalým, mohli hráči používať dočasné účty. Dočasné účty by vzhľadom na svoju povahu mali byť nastavené na fixnú nominálnu hodnotu a hráči by nemali mať možnosť vyberať z nich vklady ani výhry.

(21)

S cieľom chrániť hráčov a ich finančné prostriedky, ako aj zabezpečiť transparentnosť by sa mali zaviesť postupy na overenie účtov hráča, ktoré neboli určité obdobie aktívne, a na zrušenie alebo pozastavenie účtu hráča. Navyše, účet hráča by sa mal zrušiť, keď sa zistí, že ide o účet maloletej osoby.

(22)	Pokiaľ ide o informačné upozornenia, vo vhodných prípadoch by hráč počas hazardnej hry mal mať možnosť sledovať viditeľne umiestnený časovač.

(23)	Pokiaľ ide o podporu hráčov, okrem stanovenia obmedzenia výšky vkladov by mohli byť zavedené ďalšie opatrenia na ochranu hráčov, ako je možnosť stanovenia obmedzenia výšky stávky alebo obmedzenia strát.

(24)

S cieľom predchádzať vzniku ochorenia v dôsledku hazardného hráčstva by prevádzkovateľ mal mať takisto možnosť v prípade znepokojujúcich zmien správania pri hraní hazardných hier nariadiť príslušnému hráčovi, aby hru dočasne prerušil, alebo ho z hry vylúčiť. Prevádzkovateľ by v takom prípade mal oznámiť hráčovi príslušné dôvody, a usmerniť ho, aby vyhľadal pomoc alebo liečbu.

(25)

Prevádzkovatelia hazardných hier sú významnými sponzormi športových tímov a podujatí v Európe. S cieľom zlepšiť zodpovednosť v prípade sponzorovania zo strany poskytovateľov služieb online hazardných hier by mala byť stanovená jednoznačná požiadavka, že sponzorstvo musí byť transparentné a realizované zodpovedne. Predovšetkým by mali byť stanovené jasnejšie požiadavky s cieľom zabrániť tomu, aby sponzorstvo zo strany prevádzkovateľov hazardných hier nepriaznivo ovplyvňovalo alebo postihovalo maloletých.

(26)	Je takisto potrebné vytvoriť povedomie o inherentných rizikách rozšírených webových lokalít s hazardnými hrami, ktoré sú mimo akejkoľvek formy kontroly na úrovni Únie (napríklad o riziku podvodu).

(27)	Účinný dohľad je potrebný na zabezpečenie primeranej ochrany cieľov verejného záujmu. Členské štáty by mali určiť príslušné orgány, stanoviť jasné usmernenia pre prevádzkovateľov a poskytovať ľahko dostupné informácie pre spotrebiteľov, hráčov a zraniteľné skupiny vrátane maloletých.

(28)	Pri účinnom uplatňovaní a monitorovaní zásad týkajúcich sa komerčných oznámení uvedených v tomto odporúčaní môžu zohrávať dôležitú úlohu kódexy správania.

(29)	Toto odporúčanie nezasahuje do uplatňovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES (8) ani smernice Rady 93/13/EHS (9).

(30)	Uplatňovanie zásad stanovených v tomto odporúčaní zahŕňa spracovávanie osobných údajov. Preto sa uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (10) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (11),

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

I. ÚČEL

Členským štátom sa odporúča, aby zabezpečili vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých prostredníctvom prijatia zásad pre služby online hazardných hier a pre zodpovedné komerčné oznámenia o týchto službách, a to na účel ochrany zdravia a zároveň aj minimalizácie prípadných ekonomických dôsledkov, ktoré môžu vyplývať z patologického alebo nadmerného hráčstva.

Toto odporúčanie nezasahuje do práva členských štátov regulovať služby v oblasti hazardných hier.

II. VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tohto odporúčania sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

„služby online hazardných hier“ sú všetky služby, ktoré zahŕňajú uzatvorenie stávky s peňažným vkladom v hazardných hrách vrátane tých, v ktorých sa preukazuje prvok zručnosti, ako napríklad lotérie, kasínové hry, pokrové hry a stávkové transakcie, ktoré sú poskytované akýmkoľvek prostriedkami na diaľku, elektronicky alebo prostredníctvom inej technológie umožňujúcej komunikáciu a na individuálnu žiadosť príjemcu služieb;

b)	„spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba, ktorá koná mimo rámca svojej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti;

c)	„hráč“ je každá fyzická osoba, ktorá má zriadený účet hráča u prevádzkovateľa a zúčastňuje sa na online hazardných hrách;

d)	„účet hráča“ je účet zriadený hráčom, v ktorom sú registrované všetky transakcie s prevádzkovateľom;

e)	„maloletá osoba“ je každá osoba, ktorá nedosiahla minimálny vek, ktorý bol v súlade s platným vnútroštátnym právom stanovený pre vekové obmedzenie účasti na službách online hazardných hier;

f)	„prevádzkovateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá má povolenie poskytovať služby online hazardných hier, a každý, kto koná v mene alebo v zastúpení takejto osoby;

g)	„komerčné oznámenie“ je každá forma komunikácie určená na priamu alebo nepriamu propagáciu tovarov, služieb alebo verejného obrazu prevádzkovateľa;

„sponzorstvo“ je zmluvný vzťah medzi prevádzkovateľom a sponzorovanou stranou, na základe ktorého prevádzkovateľ poskytuje finančné prostriedky alebo inú podporu športovému alebo umeleckému podujatiu, organizácii, tímu alebo jednotlivcovi s cieľom vytvoriť spojitosť medzi verejným obrazom, obchodnými značkami alebo produktmi prevádzkovateľa a predmetom sponzorovania výmenou za komerčné oznámenia alebo iné výhody.

III. POŽIADAVKY TÝKAJÚCE SA INFORMÁCIÍ

Na úvodnej stránke webovej lokality prevádzkovateľa hazardných hier by mali byť výrazne uvedené tieto informácie, ktoré by mali byť dostupné aj zo všetkých stránok predmetnej webovej lokality:

údaje o spoločnosti alebo ďalšie údaje zaručujúce, že prevádzkovateľ je identifikovateľný a možno ho kontaktovať, vrátane:

i)	názvu spoločnosti;

ii)	miesta registrácie;

iii)	e-mailovej adresy;

b)	oznam s textom „Zákaz hrania hazardných hier maloletým osobám“ s uvedením minimálneho veku, pred dosiahnutím ktorého hranie hazardných hier nie je povolené;

text „Zodpovedné hranie hazardných hier“, prostredníctvom ktorého sa jedným kliknutím dá prejsť na:

i)	informáciu, že hazardné hry môžu byť škodlivé, ak nie sú kontrolované;

ii)	informácie o opatreniach na podporu hráčov na predmetnej webovej lokalite;

iii)	sebahodnotiace testy, ktorými si hráči môžu overiť svoje správanie pri hraní hazardných hier;

d)	odkaz na aspoň jednu organizáciu poskytujúcu informácie o ochoreniach v dôsledku hazardného hráčstva a o pomoci v takýchto prípadoch.

Podmienky zmluvného vzťahu medzi prevádzkovateľom a spotrebiteľom by mali byť uvedené stručne a zrozumiteľne. Mali by:

a)	obsahovať aspoň informácie o lehotách a obmedzeniach týkajúcich sa výberu z účtu hráča, všetky poplatky týkajúce sa transakcií na účte hráča a odkaz na príslušné percentuálne podiely vyplatených súm za každú hru;

b)	byť akceptované a potvrdené spotrebiteľom počas procesu registrácie uvedeného v oddiele V;

c)	byť dostupné elektronicky, a to spôsobom, ktorý umožňuje spotrebiteľovi ich uložiť a znovu vyhľadať, a ktorý umožní oznamovať spotrebiteľovi všetky zmeny.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal spotrebiteľ k dispozícii informácie o pravidlách týkajúcich sa hier a stávok ponúkaných na webovej lokalite prevádzkovateľa hazardných hier.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby na webovej lokalite prevádzkovateľa hazardných hier boli zobrazené údaje o regulačnom orgáne pre oblasť hazardných hier na účel preukázania, že predmetný prevádzkovateľ je oprávnený.

IV. MALOLETÉ OSOBY

Žiadna maloletá osoba by nemala mať možnosť hrať na webovej lokalite s hazardnými hrami ani mať zriadený účet hráča.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovateľ zaviedol postupy, ktorých cieľom je zabrániť maloletým osobám v hraní hazardných hier, vrátane kontrol na overenie veku počas procesu registrácie uvedeného v oddiele V

10.

S cieľom zabrániť maloletým osobám v prístupe na webové lokality s hazardnými hrami by členské štáty mali podporovať uvádzanie odkazov na programy rodičovskej kontroly na webových lokalitách s hazardnými hrami.

11.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby komerčné oznámenia týkajúce sa služieb online hazardných hier nepoškodzovali maloletých ani ich nepodnecovali k tomu, aby vnímali hazardné hry ako prirodzenú súčasť svojich voľnočasových aktivít.

12.

Komerčné oznámenia by mali obsahovať jasnú informáciu „Zákaz hrania hazardných hier maloletým osobám“ s uvedením minimálneho veku, pred dosiahnutím ktorého hranie hazardných hier nie je povolené.

13.

Členské štáty by mali nabádať k tomu, aby sa komerčné oznámenia nevysielali, nezobrazovali ani nepodporovali:

a)	v médiách alebo v súvislosti s programami, kde maloletí pravdepodobne tvoria hlavné publikum;

b)	na webových lokalitách, ktoré navštevuje najmä maloleté publikum;

c)	v tesnej blízkosti miest, kde maloletí zvyčajne trávia čas a kde pravdepodobne tvoria hlavné publikum, a to prinajmenšom v blízkosti škôl.

14.

Komerčné oznámenia by nemali:

a)	zneužívať neskúsenosť alebo nedostatočné vedomosti maloletých;

b)	využívať obrazy maloletých alebo mladých ľudí alebo kampane, ktoré sú pre maloletých obzvlášť príťažlivé;

c)	lákať maloletých alebo mladých ľudí zobrazovaním hazardných hier ako činností, ktoré sú súčasťou kultúry mládeže alebo sa s touto kultúrou spájajú;

d)	naznačovať, že hranie hazardných hier znamená prechod z obdobia dospievania do dospelosti.

V. REGISTÁCIA A ÚČET HRÁČA

15.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa príslušnej osobe povolilo zúčastniť sa na užívaní služieb online hazardných hier len za podmienky, že sa zaregistruje ako hráč a zriadi si u prevádzkovateľa účet.

16.

Počas procesu registrácie na účel založenia účtu hráča by sa mali požadovať tieto informácie:

meno;

adresa;

c)	dátum narodenia;

d)	emailová adresa alebo číslo mobilného telefónu.

17.

Poskytnutá e-mailová adresa alebo číslo mobilného telefónu by mali byť potvrdené hráčom alebo overené prevádzkovateľom. Tieto údaje by mali umožniť kontakt a priamu a účinnú komunikáciu medzi prevádzkovateľom a hráčom.

18.

Údaje o totožnosti hráča by sa mali overiť. Keď nie je možné alebo nie je zavedené priame elektronické overovanie, členské štáty sa vyzývajú, aby uľahčili prístup k vnútroštátnym registrom, databázam alebo iným úradným dokumentom, na základe ktorých by prevádzkovatelia mohli údaje o totožnosti overiť.

19.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v prípade, keď totožnosť alebo vek danej osoby nemožno úspešne overiť, proces registrácie na účel otvorenia účtu hráča (a to aj dočasného účtu) zrušil.

20.

Členské štáty sa vyzývajú, aby v procese registrácie zaviedli systémy elektronickej identifikácie.

21.

Členské štáty by mali zaistiť, aby:

a)	proces registrácie umožňoval, aby sa overenie totožnosti uskutočnilo v primeranej lehote a aby nepredstavovalo zbytočnú záťaž pre spotrebiteľov ani pre prevádzkovateľov;

b)	registračné systémy umožňovali alternatívne spôsoby overenia totožnosti, najmä v prípade, keď spotrebiteľ nemá pridelené vnútroštátne identifikačné číslo v tom členskom štáte, kde sa to požaduje, alebo v prípade dočasnej nedostupnosti databázy.

22.

Členské štáty by mali zaistiť, aby hráči mali:

a)	prístup k dočasnému účtu u prevádzkovateľa, u ktorého je účet založený, a to až do úspešného zavŕšenia overovania totožnosti;

b)	jedinečné identifikačné užívateľské meno a heslo alebo iný prvok na zabezpečenie prístupu u prevádzkovateľa, u ktorého je účet založený.

23.

Členské štáty by mali mať zavedené pravidlá:

a)	zabezpečujúce, aby boli finančné prostriedky hráča chránené a mohli byť vyplatené len hráčovi, a aby boli oddelené od vlastných zdrojov prevádzkovateľa;

b)	zabraňujúce kolúzii hráčov a peňažným prevodom medzi nimi, a pre prípad zistenia kolúzie alebo podvodu pravidlá umožňujúce zrušenie prevodov z účtov hráča alebo vrátenie prostriedkov z týchto účtov.

VI. HRÁČSKE AKTIVITY A PODPORA HRÁČOV

24.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby hráč počas registrácie na webovej lokalite prevádzkovateľa hazardných hier mohol štandardne nastaviť obmedzenie výšky vkladov, ako aj časové obmedzenia.

25.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby hráč mohol mať na webovej lokalite prevádzkovateľa hazardných hier kedykoľvek ľahký prístup k informáciám o:

a)	zostatku na účte hráča;

b)	možnostiach podpory hráča týkajúcich sa zodpovedného hrania hazardných hier prostredníctvom online formulárov alebo osobného kontaktu, vrátane aspoň živého chatu a telefónu;

c)	linkách pomoci prevádzkovaných organizáciami poskytujúcimi informácie a pomoc, ako je uvedené v bode 4 písm. d).

26.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby hráč mohol na webovej lokalite prevádzkovateľa štandardne získavať v pravidelných intervaloch informačné upozornenia o výhrach a stratách počas hry alebo stávky, ako aj informácie o tom, ako dlho už hrá. Hráč by mal informačné upozornenia potvrdiť a mal by mať možnosť hazardnú hru prerušiť, alebo v nej pokračovať.

27.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby hráč na webovej lokalite prevádzkovateľa hazardných hier nemohol:

a)	vložiť vklad vo výške presahujúcej limit pre peňažný vklad na uvedené obdobie;

b)	zúčastňovať sa na hazardných hrách v prípade, keď na účte hráča nemá potrebné finančné prostriedky na pokrytie hry alebo stávky.

28.

Členské štáty by nemali umožniť, aby prevádzkovateľ poskytoval hráčovi úver.

29.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby hráč na webovej lokalite prevádzkovateľa mohol:

a)	znížiť limit pre peňažný vklad, a to s okamžitým účinkom;

b)	zvýšiť limit pre peňažný vklad. Príslušná žiadosť hráča by mala nadobudnúť účinnosť najmenej dvadsaťštyri hodín po jej podaní;

c)	dočasne prerušiť hranie a požiadať o vyradenie na základe vlastného rozhodnutia.

30.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovateľ mal zavedené stratégie a postupy na uľahčenie interakcie s hráčmi vždy, keď ich správanie pri hraní hazardných hier naznačuje riziko vzniku ochorenia v dôsledku hazardného hráčstva.

31.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovateľ počas určeného obdobia viedol záznamy aspoň o vkladoch a výhrach hráča. Tieto záznamy by mali byť hráčovi na požiadanie sprístupnené.

VII. DOČASNÉ PRERUŠENIE HRANIA A VYRADENIE NA ZÁKLADE VLASTNÉHO ROZHODNUTIA HRÁČA

32.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby hráč mohol na webovej lokalite prevádzkovateľa kedykoľvek aktivovať funkciu dočasného prerušenia hrania alebo vyradenia na základe vlastného rozhodnutia, a to buď vo vzťahu ku konkrétnej službe online hazardných hier, alebo ku všetkým druhom takýchto služieb.

33.

Členské štáty by mali stanoviť, že:

a)	dočasné prerušenie hry slúži na prerušenie hrania najmenej na dvadsať štyri hodín;

b)	vyradenie na základe vlastného rozhodnutia hráča je u prevádzkovateľa možné na obdobie najmenej šesť mesiacov.

34.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby v prípade vyradenia na základe vlastného rozhodnutia hráča bol účet hráča zrušený.

35.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby bola opätovná registrácia hráča možná len na základe žiadosti hráča zaslanej v písomnej alebo elektronickej forme, a to v každom prípade až po uplynutí obdobia vyradenia na základe vlastného rozhodnutia hráča.

36.

Členské štáty by mali mať zavedené pravidlá týkajúce sa žiadostí zainteresovaných tretích strán, aby prevádzkovateľ hráča z webovej lokality s hazardnými hrami vyradil.

37.

Členské štáty sa vyzývajú, aby vytvorili národný register hráčov vyradených na základe vlastného rozhodnutia.

38.

Keď sú už zriadené národné registre hráčov vyradených na základe vlastného rozhodnutia, členské štáty by mali prevádzkovateľom uľahčiť prístup do týchto registrov a zabezpečiť, aby prevádzkovatelia tieto registre pravidelne konzultovali s cieľom zabrániť hráčom vyradeným na základe vlastného rozhodnutia v ďalšom hraní hazardných hier.

VIII. KOMERČNÉ OZNÁMENIA

39.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovateľ, v mene ktorého bolo komerčné oznámenie vytvorené, bol jasne identifikovateľný.

40.

Keď je to vhodné, členské štáty by mali zabezpečiť, aby komerčné oznámenia o službách online hazardných hier obsahovali praktické a transparentné informácie prinajmenšom o zdravotných rizikách, ktoré prináša problémové hranie.

41.

Komerčné oznámenia by nemali:

a)	obsahovať nepodložené vyhlásenia o šanciach na výhru alebo zisk, ktoré môžu hráči od hazardných hier očakávať;

b)	naznačovať, že výsledok možno ovplyvniť zručnosťou, ak to tak nie je;

c)	vyvíjať tlak na ľudí, aby hrali hazardné hry, alebo znevažovať vyhýbanie sa hazardným hrám, napríklad prostredníctvom načasovania, miesta alebo povahy komerčných oznámení;

d)	prezentovať hazardné hry ako spoločensky príťažlivé alebo uvádzať vyjadrenia známych osobností alebo celebrít, z ktorých vyplýva, že hazardné hry prispievajú k spoločenskému úspechu;

e)	naznačovať, že hazardné hry môžu byť riešením spoločenských, profesionálnych alebo osobných problémov;

f)	naznačovať, že hazardné hry môžu byť alternatívou k zamestnanosti, riešením finančných problémov alebo formou finančnej investície.

42.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa na hry prezentované zadarmo používané v komerčných oznámeniach vzťahovali rovnaké pravidlá a technické podmienky ako na im zodpovedajúce spoplatnené hry.

43.

Komerčné oznámenia by sa nemali zameriavať na zraniteľných hráčov, najmä zasielaním nevyžiadaných komerčných oznámení hráčom, ktoré boli z hrania hazardných hier vyradení na základe vlastného rozhodnutia alebo boli z poskytovania služieb online hazardných hier vyradení z dôvodu problémového hrania.

44.

Členské štáty, ktoré povoľujú zasielanie nevyžiadaných komerčných oznámení elektronickou poštou, by mali zabezpečiť:

a)	aby takéto komerčné oznámenie bolo jasne a jednoznačne identifikovateľné;

b)	aby prevádzkovateľ rešpektoval registre osôb, v ktorých sa môžu zaregistrovať fyzické osoby, ktoré si neželajú dostávať takéto komerčné oznámenia.

45.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby komerčné oznámenia zohľadňovali rizikový potenciál propagovaných služieb online hazardných hier.

IX. SPONZORSTVO

46.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sponzorstvo zo strany prevádzkovateľov bolo transparentné a aby prevádzkovateľ bol jasne identifikovateľný ako sponzorujúca strana.

47.

Sponzorstvo by nemalo nepriaznivo ovplyvňovať ani postihovať maloletých. Členské štáty sa vyzývajú, aby zabezpečili, že:

a)	sa nepovolí sponzorstvo podujatí určených pre maloletých alebo zameraných najmä nich;

b)	propagačný materiál sponzorujúcej strany sa nebude využívať na predaj tovaru určeného pre maloletých alebo zameraného najmä nich.

48.

Členské štáty by mali podnecovať sponzorované strany k tomu, aby si overili, či je predmetné sponzorstvo povolené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi členského štátu, v ktorom by sa malo sponzorstvo realizovať.

X. VZDELÁVANIE A INFORMOVANOSŤ

49.

Členské štáty sa vyzývajú, aby (v prípade potreby v spolupráci so spotrebiteľskými organizáciami a s prevádzkovateľmi) organizovali alebo podporovali pravidelné vzdelávacie kampane a kampane na zvyšovanie informovanosti verejnosti na účel zvýšenia informovanosti spotrebiteľov a zraniteľných skupín vrátane maloletých o online hazardných hrách.

50.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia hazardných hier a regulačný orgán v tejto oblasti povinne informovali svojich zamestnancov, ktorých pracovná náplň súvisí s hazardnými hrami, o rizikách spojených s online hazardnými hrami. Zamestnanci, ktorí sú v priamom pracovnom kontakte s hráčmi, by mali byť vyškolení tak, aby chápali otázky problémového hráčstva a vedeli, ako na ne reagovať.

XI. DOHĽAD

51.

Členské štáty sa vyzývajú, aby v rámci uplatňovania zásad stanovených v tomto odporúčaní určili príslušné regulačné orgány v oblasti hazardných hier na účel zabezpečenia a nezávislého monitorovania skutočného dosiahnutia súladu s vnútroštátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na podporu zásad uvedených v tomto odporúčaní.

XII. PODÁVANIE SPRÁV

52.

Členské štáty sa vyzývajú, aby v lehote do 19. januára 2016 oznámili Komisii všetky opatrenia prijaté podľa tohto odporúčania, aby Komisia mohla vyhodnotiť vykonávanie tohto odporúčania.

53.

Členské štáty sa vyzývajú, aby na štatistické účely zhromažďovali spoľahlivé ročné údaje týkajúce sa:

a)	uplatniteľných ochranných opatrení, najmä počet účtov hráčov (založených a zrušených), počet hráčov vyradených na základe vlastného rozhodnutia, počet hráčov trpiacich ochorením v dôsledku hazardného hráčstva a počet sťažností podaných hráčmi;

b)	komerčných oznámení podľa jednotlivých kategórií a typu porušenia zásad;

Členské štáty sa vyzývajú, aby Komisii oznámili tieto informácie po prvýkrát v lehote do 19. júla 2016.

54.

Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tohto odporúčania v lehote do 19. januára 2017.

V Bruseli 14. júla 2014

Za Komisiu

Michel BARNIER

podpredseda

(1) KOM(2011) 128 v konečnom znení.

(2) COM(2012) 596 final.

(3) P7_TA(2013)0348.

(4) 2012/2322(INI).

(5) Veci C-186/11 a C-209/11 Stanleybet International, C-316/07 Stoss & Others a citovaná judikatúra.

(6) Vec C-347/09 Dickinger a Omer a citovaná judikatúra.

(7) Séria politických dokumentov ALICE-RAP: Hazardné hry: dve strany jednej mince– rekreačné aktivity a problémy v oblasti verejného zdravia (Gambling: two sides of the same coin – recreational activity and public health problem). ALICE RAP je výskumný projekt financovaný v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum a vývoj (www.alicerap.eu).

(8) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

(9) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).

(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

19.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 214/47

Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba pôvodné texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 131 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní motorových vozidiel z hľadiska zdokonalených systémov núdzového brzdenia (AEBS)

Obsahuje celý platný text až po:

doplnok 1 k sérii zmien 01 – dátum nadobudnutia účinnosti: 13. februára 2014

OBSAH

PREDPIS

Úvod (pre informáciu)

Rozsah pôsobnosti a účel

Vymedzenie pojmov

Žiadosť o typové schválenie

Typové schválenie

Špecifikácie

Skúšobný postup

Zmena typu vozidla a rozšírenie typového schválenia

Zhoda výroby

Sankcie v prípade nezhody výroby

10.

Definitívne zastavenie výroby

11.

Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie skúšok typového schválenia a názvy a adresy schvaľovacích úradov

12.

Prechodné ustanovenia

PRÍLOHY

Oznámenie

Usporiadanie značiek typového schválenia

Požiadavky na skúšku výstražných systémov a aktivácie – hodnoty splnenia/nesplnenia

Osobitné požiadavky uplatňované na bezpečnostné aspekty komplexných elektronických systémov riadenia vozidla

Úvod (pre informáciu)

Zámerom tohto predpisu je vytvoriť jednotné ustanovenia pre zdokonalené systémy núdzového brzdenia (AEBS) namontované do vozidiel kategórií M2, M3, N2 a N3 (1), ktoré sú používané predovšetkým na diaľniciach.

Kým vo všeobecnosti tieto kategórie vozidiel budú môcť byť vybavené zdokonaleným systémom núdzového brzdenia, sú podskupiny, ktoré túto výhodu mať nemusia, pretože sú používané predovšetkým na iných cestách ako sú diaľnice (napr. autobusy so stojacimi cestujúcimi, t. j. triedy I, II a A (1)). Bez ohľadu na výhodu, existujú iné podskupiny, kde montáž AEBS by bola technicky náročná (napr. poloha senzora na vozidlách kategórie G a vozidlách na špeciálne použitie atď.).

Okrem toho systémy určené pre vozidlá, ktoré nie sú vybavené pneumatickými systémami zavesenia zadnej nápravy, vyžadujú integráciu vyspelej technológie snímača, aby sa zohľadnili zmeny uhla náklonu vozidla. Zmluvné strany, ktoré chcú uplatniť tento predpis na príslušné vozidlá, by mali na tento účel poskytnúť primeraný čas.

Systém automaticky zistí možnú čelnú zrážku, dá vodičovi varovné znamenie a aktivuje brzdový systém vozidla, čím ho spomalí, aby predišlo zrážke alebo zmiernilo jej závažnosť v prípade, že vodič na varovné znamenie nezareaguje.

Systém funguje iba v jazdných situáciách, kedy sa brzdením predíde nehode alebo zmierni sa závažnosť nehody, pričom pri bežných jazdných situáciách systém nezasahuje.

V prípade zlyhania systému nesmie byť ohrozená bezpečná prevádzka vozidla.

Systém zabezpečuje minimálne akustickú alebo vibračnú výstrahu, ktorými môže byť aj prudké spomalenie, takže nepozorný vodič bude na kritickú situáciu upozornený.

Počas akejkoľvek činnosti systému (výstražný systém a fázy núdzového brzdenia), môže vodič kedykoľvek prostredníctvom vedomej činnosti, napr. otočením volantu alebo zošliapnutím plynového pedála, prevziať kontrolu a vypnúť systém.

V tomto predpise nemožno obsiahnuť všetky podmienky cestnej premávky a prvky infraštruktúry v procese typového schvaľovania. Skutočné podmienky a vlastnosti v reálnom svete by nemali mať za následok nesprávne varovné znamenia alebo nesprávne brzdenie v rozsahu, v akom nabádajú vodiča vypnúť systém.

1. ROZSAH PÔSOBNOSTI A ÚČEL

Tento predpis sa uplatňuje na typové schválenie vozidiel kategórií M2, N2, M3 a N3 (1) v súvislosti s palubným systémom s cieľom predísť zrážke nárazom zozadu alebo zmierniť závažnosť zrážky pri náraze zozadu.

2. VYMEDZENIE POJMOV

2.1. „Zdokonalený systém núdzového brzdenia (AEBS)“ je systém, ktorý môže automaticky rozpoznať núdzovú situáciu a uviesť do činnosti brzdový systém vozidla s cieľom spomaliť vozidlo a predísť zrážke alebo ju zmierniť.

2.2. „Typ vozidla, pokiaľ ide o jeho zdokonalený systém núdzového brzdenia“ je kategória vozidiel, ktoré sa navzájom nelíšia v takých podstatných aspektoch ako sú:

a)	obchodné meno alebo ochranná známka výrobcu;

b)	vlastnosti vozidla, ktoré zásadne ovplyvňujú fungovanie zdokonaleného systému núdzového brzdenia;

c)	typ a konštrukcia zdokonaleného systému núdzového brzdenia.

2.3. „Skúšané vozidlo“ je vozidlo, ktoré sa skúša.

2.4. „Cieľ“ je vo veľkých sériách vyrábané osobné auto kategórie M1 AA sedan (1) alebo, v prípade tzv. mäkkého cieľa, objekt predstavujúci vozidlo z hľadiska jeho detekčných charakteristík použiteľných pre systém snímačov AEBS, ktorý je skúšaný.

2.5. „Pohybujúci sa cieľ“ je cieľ pohybujúci sa konštantnou rýchlosťou v tom istom smere a v strede toho istého jazdného pruhu ako skúšané vozidlo.

2.6. „Nepohybujúci sa cieľ“ je cieľ nepohybujúci sa tým istým smerom a nachádzajúci sa v strede toho istého jazdného pruhu ako skúšané vozidlo.

2.7. „Mäkký cieľ“ je cieľ, ktorý pri zrážke so skúšaným vozidlom utrpí minimálne škody alebo spôsobí skúšanému vozidlu minimálne škody.

2.8. „Fáza výstrahy pred zrážkou“ je fáza, ktorá bezprostredne predchádza fáze núdzového brzdenia, počas ktorej AEBS varuje vodiča pred možnou čelnou zrážkou.

2.9. „Fáza núdzového brzdenia“ je fáza, ktorá začína v okamihu, keď AEBS vyšle prevádzkovému brzdovému systému požiadavku na brzdenie so spomalením minimálne 4 m/s2.

2.10. „Spoločný priestor“ je plocha, na ktorej môžu byť zobrazované dve alebo viac informačných funkcií (napr. symbol), ale nie súčasne.

2.11. „Samokontrola“ je integrovaná funkcia, ktorá minimálne počas činnosti systému zisťuje poruchy systému.

2.12. „Čas do zrážky (TTC)“ je čas získaný vydelením vzdialenosti medzi skúšaným vozidlom a cieľom relatívnou rýchlosťou skúšaného vozidla voči cieľu v danom časovom bode.

3. ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1. Žiadosť o typové schválenie vozidla, pokiaľ ide o zdokonalený systém núdzového brzdenia, predkladá výrobca vozidla alebo ním splnomocnený zástupca.

3.2. K žiadosti musia byť priložené ďalej uvedené dokumenty v troch vyhotoveniach:

3.2.1.

Výrobca musí poskytnúť opis typu vozidla v súvislosti s položkami uvedenými v bode 2.2, spolu s dokumentačným súborom, ktorý umožní prístup k základnému návrhu AEBS a k prostriedkom na jeho prepojenie s inými systémami vozidla alebo na priame riadenie výstupu premenných veličín. Je potrebné špecifikovať čísla a/alebo symboly identifikujúce typ vozidla.

3.3. Technickej službe zodpovednej za vykonanie skúšok typového schválenia sa predkladá vozidlo, ktoré reprezentuje typ vozidla, ktorý má byť schválený.

4. TYPOVÉ SCHVÁLENIE

4.1. Ak typ vozidla predložený na typové schválenie podľa tohto predpisu spĺňa požiadavky bodu 5, typové schválenie sa vozidlu udelí.

4.2. Každému schválenému typu sa pridelí číslo typového schválenia, ktorého prvé dve číslice (v súčasnosti 01, ktoré zodpovedá sérii zmien 01) označujú sériu zmien zahŕňajúcich najnovšie hlavné technické zmeny vykonané v predpise v čase vydania typového schválenia. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo rovnakému typu vozidla vybavenému iným typom AEBS alebo inému typu vozidla.

4.3. Oznámenie o typovom schválení alebo zamietnutí alebo odňatí podľa tohto predpisu sa postúpi stranám dohody, ktoré uplatňujú toto nariadenie, prostredníctvom formulára v súlade so vzorom uvedeným v prílohe 1 spolu s dokumentáciou, ktorú dodal žiadateľ, vo formáte nepresahujúcom A4 (210 × 297 mm) alebo zmenšenom do tohto formátu v primeranej mierke, alebo v elektronickom formáte.

4.4. Na každé vozidlo zodpovedajúce typu vozidla schválenému podľa tohto predpisu sa zreteľne a na ľahko dostupnom mieste špecifikovanom v schvaľovacom formulári upevní medzinárodná značka typového schválenia v súlade so vzorom uvedeným v prílohe 2, ktorá pozostáva z:

4.4.1.

kruhu okolo písmena „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá typové schválenie udelila (2);

4.4.2.

a čísla tohto predpisu, za ktorým nasleduje písmeno „R“, pomlčka a číslo typového schválenia vpravo od kruhu uvedenom v bode 4.4.1.

4.5. Ak je vozidlo zhodné s typom vozidla schváleným podľa jedného alebo viacerých ďalších predpisov pripojených k dohode v krajine, ktorá udelila schválenie podľa tohto predpisu, nemusí sa opakovať symbol predpísaný v bode 4.4.1; v tomto prípade sa čísla a doplnkové symboly uvedú v zvislých stĺpcoch umiestnených vpravo od symbolu predpísaného v bode 4.4.1.

4.6. Značka typového schválenia musí byť jasne čitateľná a nezmazateľná.

4.7. Značka typového schválenia sa umiestňuje v bezprostrednej blízkosti štítku s údajmi o vozidle alebo na ňom.

5. ŠPECIFIKÁCIE

5.1. Všeobecne

5.1.1. Všetky vozidlá s namontovaným systémom AEBS v súlade s vymedzením v bode 2.1, musia spĺňať požiadavky na účinnosť stanovené v bodoch 5.1 až 5.6.2 tohto predpisu a budú musieť byť vybavené protiblokovacou brzdovou funkciou v súlade s požiadavkami na účinnosť prílohy 13 k predpisu č. 13.

5.1.2. Na účinnosť AEBS nesmie nepriaznivo vplývať magnetické ani elektrické pole. To sa musí preukázať v súlade so sériou zmien 03 k predpisu č. 10.

5.1.3. Súlad s bezpečnostnými aspektmi komplexných elektronických systémov riadenia sa musí preukázať splnením požiadaviek prílohy 4.

5.2. Požiadavky na účinnosť

5.2.1. Systém musí vodičovi poskytovať príslušné výstražné znamenie, resp. znamenia, ako sa uvádza ďalej:

5.2.1.1.

Výstražné znamenie pred zrážkou, keď AEBS zistil možnosť zrážky s predchádzajúcim vozidlom kategórie M, N alebo O v tom istom jazdnom pruhu, ktoré sa pohybuje nižšou rýchlosťou, spomalilo a zastalo alebo sa nepohybuje. Výstražné znamenie musí zodpovedať bodu 5.5.1.

5.2.1.2.

Výstražné znamenie o poruche v prípade poruchy AEBS, ktorá bráni splneniu požiadaviek stanovených v tejto prílohe. Výstražné znamenie musí zodpovedať bodu 5.5.4.

5.2.1.2.1.

Medzi dvoma po sebe nasledujúcimi internými kontrolami systému AEBS nesmie byť výrazný časový odstup a nesmie nastať zjavné oneskorenie svetelného výstražného signálu v prípade elektronicky zistiteľnej poruchy.

5.2.1.3.

Keď je systém deaktivovaný, musí sa spustiť výstražné znamenie o deaktivácii v prípade, že je vozidlo vybavené prostriedkami na manuálnu deaktiváciu AEBS. Toto výstražné znamenie musí zodpovedať bodu 5.4.2.

5.2.2. Po výstražnom znamení, resp. znameniach opísaných v bode 5.2.1.1 a v závislosti od ustanovení bodov 5.3.1 až 5.3.3 musí nasledovať fáza núdzového brzdenia, účelom ktorej je podstatné zníženie rýchlosti skúšaného vozidla. Toto sa musí skúšať v súlade s bodmi 6.4 a 6.5 tohto predpisu.

5.2.3. Systém musí byť aktívny minimálne v rozsahu rýchlostí vozidla od 15 km/h do maximálnej konštrukčnej rýchlosti vozidla a pri akomkoľvek zaťažení vozidla, pokiaľ nie je manuálne deaktivovaný podľa bodu 5.4.

5.2.4. Systém musí byť konštruovaný tak, aby sa generovanie signálov výstrahy pred zrážkou minimalizovalo a aby sa tým zabránilo samovoľnému brzdeniu v situáciách, keď vodič nedokáže rozpoznať hroziacu čelnú zrážku. Toto sa musí skúšať v súlade s bodom 6.8 tohto predpisu.

5.3. Prerušenie vodičom

5.3.1. Systém AEBS môže byť vybavený funkciami, ktoré umožňujú vodičovi prerušiť fázu výstrahy pred zrážkou. Avšak v prípade, že brzdový systém vozidla umožňuje vibračné výstrahy, systém musí poskytovať vodičovi možnosť prerušiť núdzové brzdenie.

5.3.2. Systém AEBS musí byť vybavený funkciami, ktoré vodičovi umožňujú prerušiť fázu núdzového brzdenia.

5.3.3. V oboch prípadoch môže byť toto prerušenie brzdenia vyvolané akoukoľvek pozitívnou činnosťou (napríklad zošliapnutím plynového pedála, zapnutím indikátora smerových svietidiel), ktorá naznačuje, že vodič si nebezpečnú situáciu uvedomuje. Výrobca vozidla dodá zoznam činností s pozitívnym výsledkom technickej službe v čase typového schvaľovania. Tento zoznam bude prílohou k skúšobnému protokolu.

5.4. Ak je vozidlo vybavené prostriedkami na vypnutie funkcie AEBS, musia byť splnené tieto podmienky:

5.4.1.

Funkcia AEBS sa automaticky obnoví na začiatku každého nového cyklu zapaľovania.

5.4.2.

Neprerušovaný optický výstražný signál informuje vodiča, že došlo k deaktivácii funkcie AEBS. Na tento účel sa môže použiť žltý výstražný signál uvedený v bode 5.5.4.

5.5. Výstražné znamenie

5.5.1. Výstraha pred zrážkou uvedená v bode 5.2.1.1 bude zabezpečená aspoň dvomi vybranými spôsobmi z týchto spôsobov: akustický, vibračný alebo optický.

Načasovanie výstražných signálov musí byť také, aby umožnilo zareagovať vodičovi na riziko zrážky a získať kontrolu nad situáciou a aby zabránilo nevhodným reakciám vodiča, ku ktorým by mohlo dôjsť pri predčasných alebo príliš častých výstražných znameniach. Toto sa musí skúšať v súlade ustanoveniami bodov 6.4.2 a 6.5.2 tohto predpisu.

5.5.2. Popis výstražných znamení a postupnosť, v ktorej dostáva vodič výstražné signály pred zrážkou, musí zabezpečiť výrobca vozidla v čase typového schvaľovania a tento popis musí byť uvedený v skúšobnom protokole.

5.5.3. Ak sa na výstrahu pred zrážkou použijú aj optické výstražné znamenia, optickým signálom môže byť rozsvietenie výstražného signálu o poruche uvedeného v bode 5.5.4.

5.5.4. Výstražný signál o poruche uvedený v bode 5.2.1.2 je neprerušovaný žltý optický výstražný signál.

5.5.5. Všetky optické výstražné signály AEBS sa musia aktivovať buď vtedy, ak je spínač zapaľovania (štartovania) v polohe „zapnutý“ (chod) alebo ak je spínač zapaľovania (štartovania) v polohe medzi „zapnutý“ (chod) a „štart“, ktorá je výrobcom označená ako kontrolná poloha [počiatočný systém (zapnutý)]. Táto požiadavka sa nevzťahuje na výstražné signály zobrazené v spoločnom priestore.

5.5.6. Optické výstražné signály musia byť viditeľné aj pri dennom svetle; vodič musí byť zo svojho sedadla schopný bez ťažkostí overiť vyhovujúci stav týchto signálov.

5.5.7. Ak sa zobrazí optický výstražný signál indikujúci dočasnú nefunkčnosť AEBS, napríklad vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok, bude výstražný signál neprerušovaný a žltej farby. Na tento účel sa môže použiť výstražný signál poruchy uvedený v bode 5.5.4.

5.6. Ustanovenia o pravidelných technických kontrolách

5.6.1. Pri pravidelných technických kontrolách musí existovať možnosť kontroly správneho prevádzkového stavu AEBS vizuálnym overením stavu výstražného signálu o poruche, ktoré vodič vykoná po zapnutí spínača zapaľovania a bežnej kontrole žiaroviek indikátorov.

V prípade, že sa výstražný signál o poruche nachádza v spoločnom priestore, kontrola funkčnosti spoločného priestoru musí byť vykonaná skôr ako kontrola stavu výstražného signálu o poruche.

5.6.2. V čase typového schvaľovania musia byť dôverným spôsobom načrtnuté prostriedky na ochranu proti jednoduchej neoprávnenej zmene činnosti výstražných signálov o poruche zvolených výrobcom.

Iná možnosť je, že táto požiadavka týkajúca sa ochrany je splnená, ak sú k dispozícii sekundárne prostriedky kontroly správneho prevádzkového stavu AEBS.

6. SKÚŠOBNÝ POSTUP

6.1. Skúšobné podmienky

6.1.1. Skúšky sa musia vykonávať na rovnom a suchom betónovom alebo asfaltovom povrchu s dobrou priľnavosťou.

6.1.2. Teplota okolia musí byť od 0 °C do 45 °C.

6.1.3. Počas celej skúšky musí horizontálny rozsah viditeľnosti umožňovať pozorovanie cieľa.

6.1.4. Skúšky sa vykonajú len vtedy, keď výsledky nemôžu byť ovplyvnené vetrom.

6.2. Stav vozidla

6.2.1. Skúšobné zaťaženie

Vozidlo musí byť pri skúšaní zaťažené spôsobom, ktorý bude vzájomne odsúhlasený výrobcom a technickou službou. Po začatí skúšobného postupu sa už zaťaženie vozidla nesmie meniť.

6.3. Skúšobné ciele

6.3.1. Cieľmi používanými pri skúšaní budú bežné, vo veľkých sériách vyrábané osobné autá kategórie M1 AA sedan alebo tzv. mäkké ciele, t. j. objekty predstavujúce vozidlá z hľadiska ich identifikačných ukazovateľov použiteľných pre systém senzorov AEBS, ktorý je skúšaný (3).

6.3.2. Údaje, ktoré umožňujú jednoznačne identifikovať a reprodukovať skúšobné ciele, musia byť uvedené v dokumentácii typového schvaľovania vozidla.

6.4. Skúška výstražných systémov a aktivácie s nepohybujúcim sa cieľom

6.4.1. Skúšané vozidlo sa priblíži k nepohybujúcemu sa cieľu po priamke najmenej 2 sekundy pred začiatkom funkčnej časti skúšky, pričom má skúšané vozidlo zasiahnuť stredovú líniu s presnosťou minimálne 0,5 m.

Funkčná časť skúšky začne vtedy, keď sa bude skúšané vozidlo pohybovať rýchlosťou 80 ± 2 km/h a jeho vzdialenosť od cieľa bude minimálne 120 m.

Od začiatku funkčnej časti skúšky až do okamihu zrážky nesmie vodič na skúšanom vozidle vykonať žiadne nastavenia ovládania, s výnimkou jemnej korekcie riadenia na zabránenie vybočenia z jazdnej dráhy.

6.4.2. Načasovanie spôsobov výstrahy pred zrážkou uvedené v bode 5.5.1 musí spĺňať tieto podmienky:

6.4.2.1.

Aspoň jeden spôsob výstrahy sa musí prejaviť najneskôr do časového intervalu uvedeného v stĺpci B tabuľky I v prílohe 3.

V prípade vozidiel uvedených v riadku 1 tabuľky I v prílohe 3 musí byť výstraha vibračná alebo akustická.

V prípade vozidiel uvedených v riadku 2 tabuľky I v prílohe 3 musí byť výstraha vibračná, akustická alebo optická.

6.4.2.2.

Aspoň dva spôsoby výstrahy sa musia prejaviť najneskôr do časového intervalu uvedeného v stĺpci C tabuľky I v prílohe 3.

6.4.2.3.

Zníženie rýchlosti počas fázy výstrahy nesmie presiahnuť 15 km/h alebo 30 % zníženie celkovej rýchlosti skúšaného vozidla, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

6.4.3. Po fáze výstrahy pred zrážkou musí nasledovať fáza núdzového brzdenia.

6.4.4. Celkové zníženie rýchlosti skúšaného vozidla v čase nárazu do nepohybujúceho sa cieľa nesmie byť nižšie ako hodnoty uvedené v stĺpci D tabuľky I v prílohe 3:

6.4.5. Fáza núdzového brzdenia nesmie začať skôr ako 3 sekundy pred zrážkou [čas zostávajúci do zrážky (TTC) musí byť rovný alebo menší ako 3 sekundy].

Splnenie týchto podmienok sa bude overovať aktuálnymi meraniami počas skúšky alebo na základe dokumentácie dodanej výrobcom, tak ako to bude vzájomne odsúhlasené výrobcom vozidla a technickou službou.

6.5. Skúška výstražných systémov a aktivácie s pohybujúcim sa cieľom

6.5.1. Skúšané vozidlo a pohybujúci sa cieľ sa musia pohybovať po priamke rovnakým smerom najmenej 2 sekundy pred začiatkom funkčnej časti skúšky, pričom má skúšané vozidlo zasiahnuť stredovú líniu s presnosťou minimálne 0,5 m.

Funkčná časť skúšky sa začne vtedy, keď sa bude skúšané vozidlo pohybovať rýchlosťou 80 ± 2 km/h, pohybujúci sa cieľ sa bude pohybovať rýchlosťou uvedenou v stĺpci H tabuľky I v prílohe 3 a vzdialenosť medzi nimi bude minimálne 120 m.

Od začiatku funkčnej časti skúšky až do okamihu, keď skúšané vozidlo dosiahne rýchlosť rovnajúcu sa rýchlosti cieľa, vodič nesmie na skúšanom vozidle vykonávať žiadne nastavenia ovládania, s výnimkou jemnej korekcie riadenia na zabránenie vybočenia z jazdnej dráhy.

6.5.2. Načasovanie spôsobov výstrahy pred zrážkou uvedené v bode 5.5.1 musí spĺňať tieto podmienky:

6.5.2.1.

Aspoň jeden spôsob vibračnej alebo akustickej výstrahy sa musí prejaviť najneskôr do časového intervalu uvedeného v stĺpci E tabuľky I v prílohe 3.

6.5.2.2.

Aspoň dva spôsoby výstrahy sa musia prejaviť najneskôr do časového intervalu uvedeného v stĺpci F tabuľky I v prílohe 3.

6.5.2.3.

Zníženie rýchlosti počas fázy výstrahy nesmie presiahnuť 15 km/h alebo 30 % zníženie celkovej rýchlosti skúšaného vozidla, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

6.5.3. Fáza núdzového brzdenia musí mať za následok, že skúšané vozidlo do pohybujúceho sa cieľa nenarazí.

6.5.4. Fáza núdzového brzdenia nesmie začať skôr ako 3 sekundy pred zrážkou (čas zostávajúci do zrážky (TTC) musí byť rovný alebo menší ako 3 sekundy).

6.6. Skúška zisťovania porúch

6.6.1. Skúška zisťovania porúch sa vykonáva simuláciou elektrickej poruchy, napríklad odpojením niektorej súčasti AEBS od zdroja napájania alebo prerušením elektrického spojenia medzi komponentmi AEBS. Pri simulácii poruchy AEBS nesmie byť prerušené elektrické pripojenie výstražných signálov uvedených v bode 5.5.4, ani voliteľné ovládanie manuálnej deaktivácie AEBS uvedené v bode 5.4.

6.6.2. Výstražný signál o poruche uvedený v bode 5.5.4 musí byť aktivovaný a zostať v činnosti najneskôr 10 sekúnd po tom, ako vozidlo prekročilo rýchlosť 15 km/h, v prípade stojaceho vozidla musí byť znovu aktivovaný okamžite po následnom zapnutí a vypnutí zapaľovania, dokým simulovaná porucha trvá.

6.7. Skúška deaktivácie

6.7.1. Vo vozidle vybavenom prostriedkami na deaktiváciu AEBS sa spínač zapaľovania (štart) prepne do polohy „zapnutý“ (chod motora) a AEBS sa deaktivuje. Aktivuje sa výstražný signál uvedený v bode 5.4.2. Spínač zapaľovania (štart) sa prepne do polohy „vypnutý“. Spínač zapaľovania (štart) sa opätovne uvedie do polohy „zapnutý“ (chod) a overí sa, že predtým aktivovaný výstražný signál nie je opätovne aktivovaný; tým sa ukáže znamenie, že AEBS bol opätovne aktivovaný, ako sa to uvádza v bode 5.4.1. Ak sa systém zapaľovania aktivuje prostredníctvom kľúča, uvedená požiadavka musí byť splnená bez toho, aby sa vybral kľúč.

6.8. Skúška nesprávnych reakcií

6.8.1. Dve stojace vozidlá kategórie M1 AA sedan sa rozmiestnia tak, aby:

a)	boli v rovnakom smere jazdy ako skúšané vozidlo;

b)	vzdialenosť medzi nimi bola 4,5 m (4);

c)	zadné časti týchto vozidiel boli v jednej rovine.

6.8.2. Skúšané vozidlo musí prejsť vzdialenosť minimálne 60 m konštantnou rýchlosťou 50 ± 2 km/h a musí prejsť stredom medzi dvoma stojacimi vozidlami.

Počas skúšky vodič nesmie na skúšanom vozidle vykonávať žiadne nastavenia ovládania, s výnimkou jemnej korekcie riadenia na zabránenie vybočenia z jazdnej dráhy.

6.8.3. Systém AEBS nesmie signalizovať výstrahu pred zrážkou a nesmie spustiť fázu núdzového brzdenia.

7. ZMENA TYPU VOZIDLA A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

7.1. Každá zmena typu vozidla podľa bodu 2.2 tohto predpisu sa oznamuje schvaľovaciemu úradu, ktorý udelil typové schválenie vozidla. Schvaľovací úrad potom môže buď:

7.1.1. skonštatovať, že vykonané zmeny nemajú nepriaznivý účinok na podmienky udelenia typového schválenia, a udeliť rozšírenie typového schválenia, alebo

7.1.2. skonštatovať, že vykonané zmeny vplývajú na podmienky udelenia typového schválenia a požadovať ďalšie skúšky alebo dodatočné kontroly pred udelením rozšírenia typového schválenia.

7.2. Potvrdenie alebo zamietnutie typového schválenia sa s uvedením zmien oznámi zmluvným stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, postupom uvedeným v bode 4.3.

7.3. Príslušný schvaľovací úrad informuje ostatné zmluvné strany o rozšírení prostredníctvom formulára oznámenia, ktorý je uvedený v prílohe 1 k tomuto predpisu. Pridelí sériové číslo každému rozšíreniu, známe ako číslo rozšírenia.

8. ZHODA VÝROBY

8.1. Postupy týkajúce sa zhody výroby zodpovedajú všeobecným ustanoveniam uvedeným v doplnku 2 k dohode (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2) a spĺňajú tieto požiadavky:

8.2. vozidlo typovo schválené podľa tohto predpisu sa musí vyrábať v súlade so schváleným typom a musí vyhovovať požiadavkám uvedeným v bode 5;

8.3. Schvaľovací úrad, ktorý udelil typové schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody uplatniteľné na každú výrobnú jednotku. Tieto kontroly sa zvyčajne vykonávajú raz za dva roky.

9. SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY

9.1. Typové schválenie udelené vzhľadom na typ vozidla podľa tohto predpisu sa môže odňať, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v bode 8.

9.2. Ak zmluvná strana odníme typové schválenie, ktoré predtým udelila, bezodkladne to oznámi ostatným zmluvným stranám, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára oznámenia podľa vzoru uvedeného v prílohe 1 k tomuto predpisu.

10. DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ typového schválenia úplne pozastaví výrobu vozidla typovo schváleného v súlade s týmto predpisom, informuje o tom schvaľovací úrad, ktorý typové schválenie udelil a ktorý zasa o tom bezodkladne informuje ostatné zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára oznámenia podľa vzoru uvedeného v prílohe 1 k tomuto predpisu.

11. NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SKÚŠOK TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA A NÁZVY A ADRESY SCHVAĽOVACÍCH ÚRADOV

Zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie skúšok typového schvaľovania, názvy a adresy schvaľovacích úradov, ktoré udelili typové schválenie a ktorým sa majú zasielať formuláre osvedčujúce typové schválenie alebo jeho rozšírenie alebo zamietnutie alebo odňatie typového schválenia.

12. PRECHODNÉ USTANOVENIA

12.1. Od oficiálneho dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 nesmie žiadna zmluvná strana, ktorá uplatňuje série zmien 01 k tomuto predpisu, odmietnuť udeliť typové schválenia v súlade so sériou zmien 01 k tomuto predpisu.

12.2. Od dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu zmluvné strany, ktoré uplatňujú tento predpis, môžu naďalej udeľovať a rozširovať typové schválenia podľa série zmien 00 k tomuto predpisu.

V súlade s článkom 12 dohody z roku 1958 sa série zmien 00 môžu použiť ako alternatíva k sérii zmien 01. Zmluvné strany oznámia generálnemu sekretariátu, ktorú alternatívu uplatnia. V prípade, že zmluvné strany generálneho tajomníka Organizácie spojených národov neinformujú, bude sa to považovať za skutočnosť, že uplatňujú sériu zmien 01.

12.3. Od dátumu nadobudnutia účinnosti série zmien 01 k tomuto predpisu žiadna zmluvná strana, ktorá uplatňuje tento predpis, nezamietne vnútroštátne alebo regionálne typové schválenie typu vozidla schváleného podľa sérií zmien 01 k tomuto predpisu.

12.4. Až do 1. novembra 2016 nesmie žiadna zmluvná strana, ktorá uplatňuje tento predpis, odmietnuť vnútroštátne alebo regionálne typové schválenie vozidla, ktoré bolo schválené podľa série zmien 00 k tomuto predpisu.

12.5. Od 1. novembra 2016 zmluvné strany, ktoré uplatňujú série zmien 01 k tomuto predpisu, nie sú povinné prijať na účely vnútroštátneho alebo regionálneho typového schválenia vozidlo, ktoré bolo typovo schválené podľa série zmien 00 k tomuto predpisu.

(1) Podľa definície v Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3), dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.3, bod 2.

(2) Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3) (dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2/Rev.3 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html

(3) Identifikačné ukazovatele tzv. mäkkého cieľa musia byť vzájomne odsúhlasené technickou službou a výrobcom vozidla ako rovnocenné s vozidlom kategórie M1 AA sedan

(4) Referenčné body obidvoch stojacich vozidiel na stanovenie vzdialenosti medzi nimi musia byť určené v súlade s normou ISO 612-1978.

PRÍLOHA 1

Text obrazu

PRÍLOHA 2

USPORIADANIE ZNAČIEK TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

(pozri body 4.4 až 4.4.2 tohto predpisu)

a = min. 8 mm

Uvedená značka typového schválenia pripevnená k vozidlu udáva, že príslušný typ vozidla bol v súvislosti so zdokonalenými systémami núdzového brzdenia (AEBS) typovo schválený v Belgicku (E 6) podľa predpisu č. 131. Prvé dve číslice čísla typového uvádzajú, že typové schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami série zmien 01 k predpisu č. 131.

PRÍLOHA 3

POŽIADAVKY NA SKÚŠKU A AKTIVÁCIU VÝSTRAŽNÝCH SYSTÉMOV – HODNOTY SPLNENIA/NESPLNENIA

A	B	C	D	E	F	G	H	Riadok
	Nepohybujúci sa cieľ			Pohybujúci sa cieľ
	Načasovanie spôsobov výstrahy		Zníženie rýchlosti (pozri bod 6.4.4)	Načasovanie spôsobov výstrahy		Zníženie rýchlosti (pozri bod 6.5.3)	Cieľová rýchlosť (pozri bod 6.5.1)
	aspoň 1 (pozri bod 6.4.2.1)	aspoň 2 (pozri bod 6.4.2.2)	Zníženie rýchlosti (pozri bod 6.4.4)	aspoň 1 (pozri bod 6.5.2.1)	aspoň 2 (pozri bod 6.5.2.2)	Zníženie rýchlosti (pozri bod 6.5.3)	Cieľová rýchlosť (pozri bod 6.5.1)
M3 (1), N2 > 8 t ako aj N3	najneskôr do 1,4 s pred začiatkom fázy núdzového brzdenia	najneskôr do 0,8 s pred začiatkom fázy núdzového brzdenia	najmenej 20 km/h	najneskôr do 1,4 s pred začiatkom fázy núdzového brzdenia	najneskôr do 0,8 s pred začiatkom fázy núdzového brzdenia	Žiadny vplyv	12 ± 2 km/h	1
N2 ≤ 8 t (2) (4) ako aj M2 (2) (4)	najneskôr do 0,8 s pred začiatkom fázy núdzového brzdenia	pred začiatkom fázy núdzového brzdenia (3)	najmenej 10	najneskôr do 0,8 s pred začiatkom fázy núdzového brzdenia	pred začiatkom fázy núdzového brzdenia (3)	Žiadny vplyv	67 ± 2 km/h (5)	2

(1) Na vozidlá kategórie M3 s hydraulickým brzdovým systémom sa vzťahujú požiadavky uvedené v riadku 2.

(2) Na vozidlá s pneumatickým brzdovým systémom sa vzťahujú požiadavky uvedené v riadku 1.

(3) Hodnoty špecifikuje výrobca vozidla v čase typového schvaľovania (bod 15 prílohy 1).

(4) Výrobcovia vozidiel, ktorí podliehajú požiadavkám v riadku 2, môžu podľa vlastného výberu požiadať o typové schválenie vozidla podľa pravidiel uvedených v riadku 1; v tomto prípade musí byť preukázaná zhoda so všetkými hodnotami uvedenými v riadku 1.

(5) hodnoty cieľovej rýchlosti v kolónke H2 sa preskúma pred 1. novembrom 2021.

PRÍLOHA 4

OSOBITNÉ POŽIADAVKY UPLATŇOVANÉ NA BEZPEČNOSTNÉ ASPEKTY KOMPLEXNÝCH ELEKTRONICKÝCH SYSTÉMOV RIADENIA VOZIDLA

1. VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

V tejto prílohe sú zadefinované osobitné požiadavky na dokumentáciu, stratégiu v prípade chýb a overovanie z hľadiska bezpečnostných aspektov komplexných elektronických systémov riadenia vozidla (bod 2.3 tejto prílohy) v rozsahu pôsobnosti tohto predpisu.

Na túto prílohu môžu byť odkazy v osobitných bodoch tohto predpisu z hľadiska bezpečnostných funkcií, ktoré sú riadené elektronickým systémom resp. systémami.

Táto príloha nešpecifikuje kritériá účinnosti „systému“, ale zahŕňa metodológiu uplatňovanú v procese projektovania a informácie, ktoré musia byť oznámené technickej službe na účely typového schválenia.

Tieto informácie ukazujú, či „systém“ v normálnom a poruchovom stave spĺňa všetky príslušné požiadavky na účinnosť špecifikované inde v tomto predpise.

2. VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tejto prílohy:

2.1.

„Bezpečnostná koncepcia“ je opis opatrení začlenených do systému napríklad v rámci elektronickej jednotky tak, aby bola zabezpečená integrita systému a tým bezpečná prevádzka aj v prípade elektrickej poruchy.

Súčasťou bezpečnostnej koncepcie môže byť aj možnosť využitia čiastočnej funkčnosti alebo tiež záložného systému dôležitých funkcií vozidla.

2.2.

„Elektronický systém riadenia“ je kombinácia jednotiek určených na spoluprácu pri vytváraní stanovenej ovládacej funkcie vozidla pomocou elektronického spracovania údajov.

Takéto systémy, často riadené softvérom, sú zostavené zo samostatných funkčných komponentov, ako sú snímače, elektronické riadiace jednotky a členy spojené prenosovými vedeniami. Môžu zahŕňať mechanické, elektropneumatické alebo elektrohydraulické prvky.

„Systém“ tu uvedený je jedným zo systémov, ktorý má byť typovo schválený.

2.3.	„Komplexné elektronické systémy riadenia vozidla“ sú elektronické systémy riadenia podliehajúce hierarchii riadenia, v ktorej môže byť potlačená funkcia ovládania prostredníctvom elektronického systému riadenia/funkcie vyššieho stupňa. Prepísaná funkcia sa stáva časťou komplexného systému.

2.4.

Systémy/funkcie „vyššieho stupňa ovládania“ sú tie, ktoré využívajú ďalšie spracovanie a/alebo podmienky snímania s cieľom zmeniť správanie sa vozidla prostredníctvom riadenia zmien v normálnej funkcii, resp. funkciách systému ovládania vozidla.

To umožňuje, aby komplexné systémy automaticky zmenili svoje ciele podľa priority, ktorá závisí od nasnímaných okolností.

2.5.	„Jednotky“ sú najmenšími časťami komponentov systému, ktoré sa budú brať do úvahy v tejto prílohe, pretože s týmito kombináciami komponentov sa bude zaobchádzať ako s jednotlivými objektmi na účely identifikácie, analýzy alebo výmeny.

2.6.	„Prenosové vedenia“ sú prostriedky používané na prepojenie rozmiestnených jednotiek na účely prenosu signálov, prevádzkových údajov alebo energie. Tieto zariadenia sú spravidla elektrické, no v niektorých častiach môžu byť mechanické, pneumatické, hydraulické alebo optické.

2.7.	„Rozsah riadenia“ sa vzťahuje na výstup premenných veličín a určuje rozsah, v ktorom bude systém pravdepodobne vykonávať riadenie.

2.8.	„Hranica funkčnej prevádzky“ určuje hranice vonkajších fyzikálnych limitov, v rámci ktorých môže systém udržiavať riadenie.

3. DOKUMENTÁCIA

3.1. Požiadavky

Výrobca poskytne dokumentačný súbor, ktorý umožní prístup k základnej konštrukcii „systému“ alebo k prostriedkom, pomocou ktorých je prepojený s inými vozidlovými systémami alebo ktoré priamo riadia výstup premenných veličín.

Je potrebné vysvetliť funkciu, resp. funkcie „systému“ a bezpečnostnú koncepciu stanovenú výrobcom.

Dokumentácia musí byť stručná, ale musí poskytnúť dôkazy, že pri konštrukcii a vývoji boli využité odborné poznatky zo všetkých oblastí systému, ktoré sú v ňom zahrnuté.

Na účely pravidelných technických kontrol je potrebné v dokumentácii opísať, ako možno kontrolovať súčasný prevádzkový stav „systému“.

3.1.1. Dokumentácia musí byť rozdelená do 2 častí:

súbor formálnej dokumentácie na schválenie obsahujúci materiál uvedený v bode 3 tejto prílohy (s výnimkou súboru v bode 3.4.4), ktorý musí byť poskytnutý technickej službe v čase predloženia žiadosti o typové schválenie. Toto sa bude považovať za základný referenčný rámec pre overovací proces stanovený v bode 4 tejto prílohy;

b)	doplňujúci materiál a analytické údaje podľa bodu 3.4.4, ktoré si ponecháva výrobca a ktoré sprístupní na kontrolu v čase typového schvaľovania.

3.2. Opis funkcií „systému“

Musí byť poskytnutý opis, ktorý bude obsahovať jednoduché vysvetlenie všetkých riadiacich funkcií „systému“ a metódy použité na dosiahnutie cieľov vrátane popisu mechanizmu, resp. mechanizmov, ktorými sa riadenie vykonáva.

3.2.1. Musí byť poskytnutý zoznam všetkých vstupných a snímaných premenných a ich určený pracovný rozsah.

3.2.2. Musí byť poskytnutý zoznam všetkých výstupných premenných, ktoré sú „systémom“ riadené a v každom prípade uviesť údaje o tom, či je riadenie priame alebo sprostredkované cez iný systém vozidla. Musí sa určiť rozsah ovládania (bod 2.7 tejto prílohy) každej premennej.

3.2.3. Musia sa uviesť prípadné limity určujúce hranice funkčnej prevádzky (bod 2.8 tejto prílohy), ktoré sa týkajú správania sa systému.

3.3. Usporiadanie a schéma systému

3.3.1. Zoznam komponentov

Musí sa poskytnúť zoznam na overenie všetkých jednotiek „systému“, v ktorom budú uvedené ostatné systémy vozidla, ktoré sú potrebné na dosiahnutie príslušnej riadiacej funkcie.

Musí byť poskytnutá názorná schéma kombinácie týchto jednotiek s rozmiestnením prvkov a jasným znázornením prepojení.

3.3.2. Funkcie jednotiek

Musí sa vysvetliť funkcia každej jednotky „systému“ a signály prepojenia s inými jednotkami alebo s inými systémami vozidla. Môže to byť prostredníctvom označenej blokovej schémy alebo inej schémy, prípadne prostredníctvom opisu, ktorý bude pripojený k takejto schéme.

3.3.3. Vzájomné prepojenia

Prepojenia v rámci „systému“ sa zobrazujú schémou obvodu pre elektrické prenosové vedenia, schémou optického vlákna pre optické vedenia, schémou vedenia pre pneumatické alebo hydraulické prenosové zariadenie a zjednodušenou schémou pre mechanické spojenia.

3.3.4. Tok signálov a priority

Medzi týmito prenosovými vedeniami a signálmi prenášanými medzi jednotkami musí byť jednoznačný súlad.

Musia byť stanovené priority signálov na multiplexných dátových dráhach, pričom prioritou môže byť výsledok, ktorý má vplyv na účinnosť systému AEBS alebo bezpečnosť, pokiaľ ide o tento predpis.

3.3.5. Identifikácia jednotiek

Každá jednotka musí byť zreteľne a jednoznačne identifikovateľná (napr. označením hardvéru a označením softvérového výstupu pre softvérový obsah), aby sa zladil hardvér so zodpovedajúcou dokumentáciou.

Ak sú funkcie kombinované v rámci samostatnej jednotky či dokonca v samostatnom počítači, ale z hľadiska prehľadnosti a ľahšieho pochopenia sú v blokovom diagrame zobrazené vo viacerých blokoch, použije sa len jedno označenie hardvéru.

Výrobca použitím tejto identifikácie potvrdzuje, že dodané zariadenie je v súlade s príslušnou dokumentáciou.

3.3.5.1. Identifikácia určuje verziu hardvéru a softvéru a v prípade, že sa zmenou verzie softvéru zmení aj funkcia jednotky z hľadiska tohto predpisu, je potrebné zmeniť aj túto identifikáciu.

3.4. Bezpečnostná koncepcia výrobcu

3.4.1. Výrobca poskytne vyhlásenie, ktorým potvrdí, že stratégia zvolená na dosiahnutie cieľov „systému“ nebude mať, v neporuchovom stave, vplyv na bezpečnú prevádzku systémov, ktoré sú predmetom ustanovení tohto predpisu.

3.4.2. Z hľadiska softvéru používaného v „systéme“ sa musí vysvetliť rámcová architektúra a musia sa identifikovať metódy a nástroje použitej koncepcie. Výrobca musí na požiadanie predložiť dôkazy o prostriedkoch, ktorými určil realizáciu logiky systému v priebehu jeho projektovania a vývoja.

3.4.3. Výrobca musí poskytnúť technickým službám vysvetlenie konštrukčných opatrení začlenených do „systému“ tak, aby bola zaručená bezpečná prevádzka v poruchovom stave. Možné konštrukčné opatrenia v prípade poruchy „systému“ sú napríklad:

a)	prechod na prevádzku s použitím čiastkového systému;

b)	prepnutie na samostatný podporný systém;

c)	odstránenie funkcie vyššej úrovne.

V prípade poruchy musí byť vodič varovaný napríklad výstražnými signálmi alebo zobrazením správy. Ak vodič systém nevypne, napríklad otočením spínača zapaľovania (chodu motora) do polohy „vypnutý“ alebo vypnutím uvedenej konkrétnej funkcie v prípade, ak má samostatný vypínač, musí upozornenie trvať tak dlho ako poruchový stav.

3.4.3.1. Ak sa pomocou zvoleného opatrenia vyberie režim prevádzky s čiastočnou účinnosťou za určitých poruchových podmienok, potom sa tieto podmienky musia uviesť a musia sa určiť z toho vyplývajúce limity účinnosti.

3.4.3.2. Ak sa pomocou zvoleného opatrenia vyberú iné (zálohové) prostriedky na realizáciu cieľa riadiaceho systému vozidla, je potrebné vysvetliť princípy prepínacieho mechanizmu, logiky a mieru redundancie, ako aj akékoľvek zabudované kontrolné záložné funkcie a výsledné limity záložnej účinnosti.

3.4.3.3. Ak sa pomocou zvoleného opatrenia vyberie odstránenie funkcie vyššej úrovne, všetky zodpovedajúce výstupné ovládacie signály spojené s touto funkciou sa zablokujú a takým spôsobom sa obmedzí prenos poruchy.

3.4.4. K dokumentácii sa priložia analýzy, ktoré celkovo ukážu, ako sa systém bude správať v prípade výskytu ktorejkoľvek zo špecifikovaných porúch, ktoré budú mať vplyv na účinnosť riadenia vozidla alebo na bezpečnosť.

Môžu byť založené na analýze príčin a dôsledkov poruchových stavov (Failure Mode and Effect Analysis, FMEA), analýze stromu poruchových stavov (FTA) alebo inom podobnom procese vhodnom z hľadiska aspektov bezpečnosti systému.

Výrobca musí stanoviť a udržiavať zvolený analytický prístup, resp. prístupy a musí ho (ich) sprístupniť pre kontrolu vykonávanú technickou službou v čase typového schvaľovania.

3.4.4.1. V tejto dokumentácii je potrebné rozpísať monitorované parametre a pre každý typ poruchového stavu uvedený v bode 3.4.4stanoviť výstražný signál daný vodičovi a/alebo personálu služby/technickej kontroly.

4. OVEROVANIE A SKÚŠKA

4.1. Funkčná prevádzka „systému“ uvedená v dokumentácii požadovanej podľa bodu 3 sa skúša takto:

4.1.1. Overenie funkčnosti „systému“

Na stanovenie normálnych prevádzkových úrovní sa vykonáva overenie účinnosti systému vozidla v neporuchovom stave v porovnaní so základnými orientačnými špecifikáciami výrobcu, pokiaľ nepodlieha špecifikovanej skúške účinnosti v rámci postupu typového schvaľovania podľa tohto alebo iného predpisu.

4.1.2. Overenie bezpečnostnej koncepcie podľa bodu 3.4

Reakcia „systému“ sa musí podľa uváženia schvaľovacieho úradu skontrolovať s poruchou, v ktorejkoľvek samostatnej jednotke, použitím zodpovedajúcich výstupných signálov na elektrické jednotky alebo mechanické prvky, tak aby sa nasimulovali vplyvy vnútorných porúch v jednotke.

Výsledky overovania musia byť zhodné so závermi analýzy porúch uvedenými v dokumentácii z hľadiska celkových vplyvov tak, aby sa bezpečnostná koncepcia a jej uplatňovanie potvrdili ako primerané.

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 214

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Ročník 57 19. júla 2014

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	*	Oznámenie o nadobudnutí platnosti Protokolu proti nezákonnej výrobe o obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúceho Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu	1
		NARIADENIA
	*	Nariadenie Rady (EÚ) č. 783/2014 z 18. júla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny	2
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 784/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa plavidlám plaviacim sa pod vlajkou Írska zakazuje lov tresky jednoškvrnnej vo vodách Únie a v medzinárodných vodách zón VIb, XII a XIV	4
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 785/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa plavidlám plaviacim sa pod vlajkou Holandska zakazuje lov tresky škvrnitej v Skagerraku	6
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 786/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa plavidlám plaviacim sa pod vlajkou Írska zakazuje lov striebristky severnej vo vodách Únie a v medzinárodných vodách zón V, VI a VII	8
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 787/2014 zo 16. júla 2014, ktorým sa plavidlám plaviacim sa pod vlajkou Belgicka zakazuje lov stavríd a súvisiacich vedľajších úlovkov vo vodách Únie zón IVb, IVc a VIId	10
	*	Nariadenie Komisie (EÚ) č. 788/2014 z 18. júla 2014, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na ukladanie pokút a pravidelných sankcií a odnímanie uznania organizáciám vykonávajúcim inšpekcie a prehliadky lodí podľa článkov 6 a 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 ( 1 )	12
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 789/2014 z 18. júla 2014, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	25
		ROZHODNUTIA
	*	Rozhodnutie Rady 2014/475/SZBP z 18. júla 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny	28
		2014/476/EÚ
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 17. júla 2014 o povoľovaní metód na určovanie tried kvality jatočných tiel ošípaných vo Švédsku a o zrušení rozhodnutia Komisie 97/370/ES [oznámené pod číslom C(2014) 4946]	29
		2014/477/EÚ
	*	Rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 2. júla 2014 o poskytovaní údajov z oblasti dohľadu, ktoré dohliadané subjekty vykazujú príslušným vnútroštátnym orgánom podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014, Európskej centrálnej banke (ECB/2014/29)	34
		ODPORÚČANIA
		2014/478/EÚ
	*	Odporúčanie Komisie zo 14. júla 2014 o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb ( 1 )	38
		AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI
	*	Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 131 – Jednotné ustanovenia o typovom schvaľovaní motorových vozidiel z hľadiska zdokonalených systémov núdzového brzdenia (AEBS)	47

Č.	12/TQ43
Členský štát	Írsko
Populácia	HAD/6B1214
Druh	Treska jednoškvrnná (Melanogrammus aeglefinus)
Zóna	vody Únie a medzinárodné vody zón VIb, XII a XIV
Ukončenie	25.6.2014

Číslo	13/TQ43
Členský štát	Holandsko
Populácia	COD/03AN.
Druh	treska škvrnitá (Gadus morhua)
Zóna	Skagerrak
Ukončenie	26.6.2014

Číslo	11/TQ43
Členský štát	Írsko
Populácia	ARU/567.
Druh	striebristka severná (Argentina silus)
Zóna	vody Únie a medzinárodné vody zón V, VI a VII
Ukončenie	25.6.2014

Číslo	14/TQ43
Členský štát	Belgicko
Populácia	JAX/4BC7D
Druh	stavridy a súvisiace vedľajšie úlovky (Trachurus spp.)
Zóna	vody Únie zón IVb, IVc a VIId
Ukončenie	28.6.2014

(EUR/100kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	MK	59,9
	TR	65,0
	ZZ	62,5
0707 00 05	AL	74,4
	MK	27,7
	TR	76,0
	ZZ	59,4
0709 93 10	TR	90,3
0709 93 10	ZZ	90,3
0805 50 10	AR	128,4
	BO	100,6
	CL	123,3
	EG	75,0
	NZ	145,2
	TR	148,4
	UY	123,0
	ZA	126,8
	ZZ	121,3
0808 10 80	AR	202,7
	BR	109,0
	CL	104,0
	NZ	128,5
	PE	57,3
	US	145,1
	ZA	131,9
	ZZ	125,5
0808 30 90	AR	161,6
	CL	81,9
	NZ	97,5
	ZA	112,3
	ZZ	113,3
0809 10 00	BA	82,8
	TR	231,6
	XS	80,5
	ZZ	131,6
0809 29 00	TR	375,8
0809 29 00	ZZ	375,8
0809 30	MK	70,6
	TR	147,8
	XS	50,2
	ZZ	89,5
0809 40 05	BA	71,2
	MK	53,5
	ZZ	62,4