12.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 205/25

ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 4. februára 2014

o štátnej pomoci č. SA.21817 (C 3/07) (ex NN 66/06), ktorú poskytlo Španielsko

Španielske sadzby za elektrickú energiu: odberatelia

[oznámené pod číslom C(2014) 7741]

(Iba španielske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2014/456/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1) a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

1. POSTUP

(1)	Listom z 27. apríla 2006 podali spoločnosť Centrica plc a spoločnosť Centrica Energía S.L.U. (ďalej spoločne len „Centrica“) Komisii sťažnosť, ktorá sa týkala systému regulovaných sadzieb za elektrickú energiu, ktoré sa v Španielsku uplatňovali v roku 2005.

(2)	Listom z 27. júla 2006 Komisia požiadala španielske orgány o poskytnutie informácií týkajúcich sa uvedeného opatrenia. Komisii boli tieto informácie doručené listom z 22. augusta 2006.

(3)	Dňa 12. októbra 2006 bola táto vec zapísaná ako nenotifikovaná pomoc (vec NN 66/2006).

(4)	Listom z 9. novembra 2006 Komisia požiadala španielske orgány o ďalšie vysvetlenie uvedeného opatrenia. Španielske orgány odpovedali listom z 12. decembra 2006.

(5)	Listom z 24. januára 2007 Komisia informovala španielske orgány, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vo veci tohto opatrenia.

(6)	Rozhodnutie Komisie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k opatreniu.

(7)	Španielske orgány predložili svoje pripomienky listom z 26. februára 2007.

(8)

Komisii boli doručené pripomienky týchto zainteresovaných strán: vláda autonómnej oblasti Galícia (Xunta de Galicia) (list z 23. marca 2007), spoločnosť Centrica (listy z 26. marca 2007 a 3. júla 2007), ACIE – Združenie nezávislých dodávateľov energie (list z 26. marca 2007), vláda autonómnej oblasti Astúria (list z 27. marca 2007), AEGE – Združenie energeticky náročných odberateľov (list z 2. apríla 2007), Asturiana de Zinc – AZSA (list z 3. apríla 2007), Ferroatlántica – výrobca kovov (list z 3. apríla 2007), Alcoa (list z 3. apríla 2007), UNESA – Združenie španielskych podnikov v oblasti energetiky (list z 25. apríla 2007), ENEL Viesgo (list z 26. apríla 2007), Iberdrola (list z 26. apríla 2007), Union Fenosa Distribución (list z 27. apríla 2007), Hidrocantábrico Distribución Electrica (list z 27. apríla 2007), Endesa Distribución Electrica (list z 27. apríla 2007).

(9)	Komisia listami z 15. mája 2007 a 6. júla 2007 postúpila pripomienky zainteresovaných strán španielskym orgánom, ktoré mali možnosť reagovať; ich pripomienky boli doručené listom z 2. augusta 2007.

(10)	Ďalšie informácie zaslala spoločnosť Centrica listami z 1. júna 2007, 28. augusta 2007, 4. februára 2008 a 1. marca 2008, združenie AEGE listom z 21. novembra 2011 a spoločnosť Ferroatlántica listom z 5. decembra 2011.

(11)

Komisia listami z 30. júla 2009, 19. marca 2010, 6. októbra 2011, 12. apríla 2012, 31. augusta 2012, 4. februára 2013 a 17. júla 2013 požiadala španielske orgány, aby podrobnejšie vysvetlili uvedené opatrenie. Španielske orgány odpovedali listami z 5. októbra 2009, 26. apríla 2010, 7. decembra 2011, 12. júna 2012, 18. októbra 2012, 11. februára 2013 a 4. októbra 2013.

(12)

Dňa 19. apríla 2013 bol tento spis rozdelený na dve časti: na tento prípad, konkrétne vec SA.21817 (C3/07, ex NN 66/06), ktorá sa týka pomoci poskytnutej koncovým odberateľom elektrickej energie, a na vec SA.36559 (C3a/07, ex NN 66/06), ktorá sa týka pomoci poskytnutej distribútorom elektrickej energie. Toto rozhodnutie sa zaoberá len možnou pomocou pre koncových odberateľov elektrickej energie, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti tohto konania, t. j. s výnimkou domácností a malých podnikov.

2. PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

ŠPANIELSKA ELEKTRIZAČNÁ SÚSTAVA V ROKU 2005

(13)

V legislatívnom rámci stanovenom zákonom č. 54/1997 z 27. novembra 1997 (Ley del Sector Eléctrico, ďalej len „LSE“), ktorý bol účinný v roku 2005, bola dodávka elektrickej energie koncovým odberateľom za regulované sadzby zaradená do kategórie regulovanej činnosti. Touto úlohou boli zo zákona poverení distribútori.

(14)

V roku 2005 sa všetci koncoví odberatelia elektrickej energie na španielskom trhu mohli rozhodnúť, či budú rokovať o zmluvách o dodávke s nezávislými dodávateľmi, alebo či budú odberateľmi za regulované sadzby stanovené štátom. Na regulovanom trhu má každý koncový odberateľ, ktorý o to požiadal, právo na dodávky od miestneho distribútora za integrovanú regulovanú sadzbu (kompletná cena) podľa jeho profilu spotreby a objemu spotreby. Na voľnom trhu platili odberatelia poplatok za prístup k sieti, ktorý bol tiež regulovaný, ako aj náklady na dodávku energie. Od dokončenia reformy odvetvia elektrickej energie v roku 2009 už distribútori nedodávajú elektrickú energiu za integrované regulované sadzby.

(15)

O integrovaných regulovaných sadzbách a regulovaných poplatkoch za prístup k sieti sa rozhodlo ex ante za celý rok, spravidla pred koncom roka N – 1, ale mohli sa upraviť aj v priebehu roka (3). Každoročné zvyšovanie sadzieb však podliehalo maximálnemu stropu (4). Sadzby a poplatky boli v zásade stanovené na základe prognóz, aby sa zabezpečilo, že regulované príjmy vyplývajúce z ich uplatňovania budú postačovať na pokrytie celkových regulovaných nákladov elektrizačnej sústavy. Medzi tieto regulované náklady na systém patrili v roku 2005 náklady na dodávku energie za integrované sadzby, náklady na nákup energie z osobitných režimov (obnoviteľné zdroje, kogenerácia atď.), náklady na prepravu a distribúciu, opatrenia na riadenie dopytu, dodatočné náklady na výrobu elektrickej energie na španielskych ostrovoch, podpora pre uhlie, deficity z predchádzajúcich rokov atď. Neexistovali žiadne pravidlá na vyčlenenie určitej kategórie príjmov alebo ich časti, určitej kategórie nákladov alebo ich časti. V dôsledku toho neboli napríklad všetky príjmy z poplatkov za prístup k sieti alebo ich časť vyčlenené napríklad na financovanie dotácií na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov alebo elektrickej energie vyrábanej na španielskych ostrovoch.

(16)

V roku 2005 existovalo pre koncových odberateľov nie menej ako 25 regulovaných sadzieb v závislosti od miery spotreby, profilu spotreby, cieľového odberateľa a napätia pripojenia k sieti. Na koncových odberateľov sa na voľnom trhu zároveň uplatňovalo deväť ďalších regulovaných poplatkov za prístup k sieti, ktoré boli takisto založené na prípojnom napätí a iných vlastnostiach.

(17)

Dňa 30. decembra 2004 stanovili španielske orgány sadzby za elektrickú energiu platné pre rok 2005 (5), ktoré zodpovedajú týmto kategóriám odberateľov:

INTEGROVANÉ SADZBY

Nízke napätie

1.0.

Výkon max. 770 kW

2.0.

Všeobecné, výkon max. 15 kW

3.0.

Všeobecné

4.0.

Všeobecné, dlhodobý odber

B.0

Verejné osvetlenie

R.0

Poľnohospodárske zavlažovanie

Vysoké napätie

Všeobecné sadzby

Krátkodobý odber

1.1.

Všeobecné, max. 36 kV

1.2.

Všeobecné, od 36 do 72,5 kV

1.3.

Všeobecné, od 72,5 do 145 kV

1.4.

Všeobecné, nad 145 kV

Strednodobý odber

2.1.

Max. 36 kV

2.2.

Od 36 do 72,5 kV

2.3.

Od 72,5 do 145 kV

2.4.

Nad 145 kV

Dlhodobý odber

3.1.

Max. 36 kV

3.2.

Od 36 do 72,5 kV

3.3.

Od 72,5 do 145 kV

3.4.

Nad 145 kV

Trakčné sadzby (Tarifas de tracción)

T.1

Max. 36 kV

T.2

Od 36 do 72,5 kV

T.3

Od 72,5 kV do 145 kV

Poľnohospodárske zavlažovanie

R.1

Max. 36 kV

R.2

Od 36 do 72,5 kV

R.3

Od 72,5 do 145 kV

G. Sadzba pre veľkoodberateľov (G4)

Sadzby pre predaj distribútorom

D.1

Max. 36 kV

D.2

Od 36 do 72,5 kV

D.3

Od 72,5 do 145 kV

D.4

Nad 145 kV

PRÍSTUPOVÉ SADZBY

Nízke napätie

2.0 A

Bežná sadzba pre prístup k sieti nízkeho napätia

2,0 NA

Jednoduché sadzby pre prístup k sieti nízkeho napätia s rozlišovaním dňa/noci

3.0 A

Všeobecná sadzba pre prístup k sieti nízkeho napätia

Vysoké napätie

3.1.A

Prístupová sadzba pre napätie max. 36 kV (výkon max. 450 kW)

6.1

Prístupová sadzba pre napätie max. 36 kV (výkon nad 450 kW)

6.2

Prístupová sadzba pre napätie od 36 kV do 72,5 kV (výkon nad 450 kW)

6.3

Prístupová sadzba pre napätie od 72 kV do 145 kV (výkon nad 450 kW)

6.4

Prístupová sadzba pre napätie nad 145 kV (výkon nad 450 kW)

6.5

Prístupová sadzba pre medzinárodné výmeny

(18)

Integrované regulované sadzby sa mohli rozdeliť do zložky určenej na úhradu nákladov na dopravu, distribúciu a systém vo všeobecnosti (poplatok za prístup k sieti) a zložku odrážajúcu náklady na výrobu elektrickej energie na veľkoobchodnom trhu (zložka energie). Okrem toho sa na služby v oblasti riadenia dopytu uplatňoval systém zliav z integrovaných sadzieb (napr. schválené prerušenia dodávky energie na základe oznámenia alebo spotreba sústredená v obdobiach mimo špičky). Od roku 2005 Španielsko zaviedlo zmenu v systéme regulovaných sadzieb. Posledná zmena sa uskutočnila v roku 2013, keď Španielsko prijalo nový legislatívny rámec pre odvetvie elektrickej energie (zákon 24/13), ktorý okrem iných opatrení zahŕňal reformu nariadenia o maloobchodných trhových cenách. Španielsko oznámilo, že tento nový zákon a jeho vykonávacie ustanovenia budú vypracované v roku 2014. Ďalej sú uvedené niektoré základné integrované sadzby pre najnižšiu úroveň kategórií sadzieb uvedených v predchádzajúcom texte (t. j. max. 145 kV), ktoré sa uplatňujú od 1. januára 2005:

Tabuľka 1

Základná výška integrovaných regulovaných sadzieb za rok 2005

A/Zložka výkonu

B/Zložka energie

Integrovaná sadzba (A+B)

EUR/kW za mesiac

EUR/kWh

EUR/MWh

Nízke napätie

1.0	Výkon < 770 W

0,277110

0,062287

62,67

3.0

Všeobecné

1,430269

0,083728

85,71

4.0	Všeobecné, dlhodobý odber

2,284634

0,076513

79,69

vysoké napätie

1.4	Krátkodobý odber, všeobecné > 145 kV

1,759358

0,058412

60,86

2.4	Strednodobý odber, všeobecné > 145 kV

3,632629

0,053224

58,27

3.4	Dlhodobý odber, všeobecné > 145 kV

9,511921

0,042908

56,12

G.	Veľkoodberatelia G4

10,208070

0,011265

25,44

Zdroj: príloha I ku kráľovskému dekrétu 2392/2004, výpočty Komisie.

(19)

Španielsky národný výbor pre energiu (Comisión Nacional de Energía – CNE), španielsky regulačný orgán, uviedol, že integrované sadzby v roku 2005 v priemere neodrážali všetky náklady na dodávku, najmä náklady na obstaranie energie na veľkoobchodnom trhu. Ako je uvedené v nasledujúcom grafe, len päť mesiacov od januára do februára 2005 a znovu od apríla do júna 2005 boli ceny zahrnuté do priemerných integrovaných regulovaných sadzieb nižšie ako priemerné ceny na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou. A naopak, v októbri 2006 až decembri 2007 nastal opačný prípad: počas tohto 14-mesačného obdobia došlo k prudkému poklesu veľkoobchodných cien pod ceny energií zahrnuté do priemerných integrovaných regulovaných sadzieb, a to o výrazne viac, než bol rozdiel zistený za sedem mesiacov v roku 2005, keď boli veľkoobchodné ceny vyššie ako ceny zahrnuté do integrovaných sadzieb.

Graf 1

Vážená priemerná veľkoobchodná cena v porovnaní s cenou energie zahrnutou do integrovanej sadzby

Zdroj: CNE – Správa o vývoji hospodárskej súťaže na trhoch s plynom a elektrickou energiou. Obdobie 2005/2007, s. 84.

DEFICIT SADZIEB Z ROKU 2005

(20)

Účty za elektrizačnú sústavu, založené na skutočných regulovaných príjmoch a nákladoch, sa vyrovnávali raz ročne. V roku 2005 však úroveň, na ktorú boli stanovené regulované sadzby a poplatky za prístup k sieti, nepriniesla dostatočné príjmy na to, aby bola sústave poskytnutá náhrada za všetky regulované náklady zdokumentované ex post za celý rok. Na základe postupu konečného vyrovnania za rok 2005, ktoré CNE vypracoval na konci roka, sa zistil deficit vo výške 3 811 miliónov EUR. Nebolo to prvýkrát, čo bol na základe postupu vyrovnania stanovený deficit, aj keď výška deficitu z roku 2005 bola nebývalá. V rokoch 2000, 2001 a 2002 bol zaznamenaný nižší deficit.

(21)

Vláda podcenila najmä skutočné náklady na obstaranie elektrickej energie. Zatiaľ čo spotreba elektrickej energie koncovými odberateľmi na regulovanom aj voľnom trhu sa v roku 2005 pohybovala približne podľa predpokladov z decembra 2004, počas tohto roka došlo k neočakávanému nárastu cien, ktoré v roku 2005 viedlo k zvýšeniu veľkoobchodných cien na 62,4 EUR/MWh v porovnaní s 35,61 EUR/MWh v roku 2004, čo v roku 2005 spôsobilo, že priemerná veľkoobchodná cena dosiahla 59,47 EUR/MWh. Dôvodmi tohto nárastu bol nezvyčajne suchý rok, v dôsledku ktorého sa výroba energie vodnými elektrárňami znížila o 55 %, nárast cien ropy, vplyv trhovej ceny emisných kvót CO2, ktoré boli bezplatne poskytnuté v rámci systému obchodovania s emisiami, a zvýšenie dopytu po elektrickej energii, ktoré bolo vyššie ako rast HDP.

(22)

Ďalším dôležitým faktorom, ktorý prispel k zvýšeniu všeobecných nákladov na systém, bola vysoká úroveň podpory na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Konkrétne sa výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov mohli rozhodnúť pre priamu účasť na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou alebo tzv. burze. V roku 2005 bola táto možnosť mimoriadne lákavá, v dôsledku čoho sa na burze zúčastnilo viac výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, než sa očakávalo, čo viedlo k vyšším nákladom na systém. Okrem toho priama pomoc na náklady na elektrickú energiu v rámci osobitného režimu (obnoviteľné zdroje, kogenerácia), ktoré boli zaúčtované ako regulované náklady, dosiahla v roku 2005 výšku 2 701 miliónov EUR. Pre znázornenie, náklady na prepravu a distribúciu v rámci sústavy v roku 2005 predstavovali 4 410 miliónov EUR.

Mechanizmus prijatý na predbežné financovanie deficitu

(23)

Vývoj deficitu nezostal bez povšimnutia. Už v marci 2005, keď bolo zrejmé, že dochádza k deficitu sadzieb, španielske orgány v súlade s článkom 24 kráľovského legislatívneho dekrétu 5/2005 (6) stanovili, že finančné prostriedky potrebné na odstránenie medzery medzi nákladmi a výnosmi elektrizačnej sústavy poskytne päť najväčších španielskych „oprávnených elektrárenských zariadení“, teda spoločnosti, ktoré mali nárok na získanie náhrady za uviaznuté náklady (7), na základe týchto percentuálnych podielov:

—	Iberdrola, S.A.: 35,01 %,

—	Unión Eléctrica Fenosa, S.A.: 12,84 %,

—	Hidroeléctrica del Cantábrico; S.A: 6,08 %,

—	Endesa, S.A.: 44,16 %,

—	Elcogas, S.A.: 1,91 %.

(24)

V legislatívnom dekréte 5/2005 sa uvádza, že budúci deficit sa pripíše uvedeným piatim spoločnostiam ako záporné saldo na existujúcom vkladovom účte, ktorý používa CNE na úhradu uviaznutých nákladov týmto spoločnostiam. V praxi to znamená, že zariadenia boli povinné poskytnúť finančné prostriedky ako zálohu. Záporný zostatok na účte uviaznutých nákladov by viedol k inkasným právam, ktoré pozostávajú z práva zariadení inkasovať v budúcnosti príjmy od odberateľov elektrickej energie. Zariadenia by tieto práva mohli sekuritizovať a predať na trhu. Inkasné práva pridelené týmto zariadeniam mali výnos na úrovni minimálnej úrokovej sadzby (3-mesačný EURIBOR, vypočítaný ako priemer sadzieb EURIBOR za november predchádzajúceho roka bez akejkoľvek marže).

Mechanizmus prijatý na vyrovnanie deficitu od koncových odberateľov

(25)

V júni 2006 prijali španielske orgány rozhodnutie týkajúce sa opatrení na vyrovnanie deficitu za rok 2005 od odberateľov elektrickej energie prostredníctvom regulovaných sadzieb. Španielske orgány v kráľovskom dekréte 809/2006 (8) stanovili, že deficit z roku 2005 (alebo presnejšie, inkasné práva pridelené zariadeniam) splatia odberatelia v priebehu štrnásť a pol roka prostredníctvom osobitného príplatku uplatňovaného na integrované aj prístupové sadzby. Tento príplatok, vypočítaný ako ročná suma potrebná na lineárne kompenzovanie čistej súčasnej hodnoty deficitu z roku 2005 v priebehu 14,5 roka, bol stanovený na 1,378 % integrovanej sadzby a na 3,975 % prístupovej sadzby za rok 2006. Príslušnou úrokovou sadzbou bol 3-mesačný EURIBOR.

(26)

Tento príplatok sa považoval za „osobitne vyčlenený príspevok“ (cuota con destino específico). Španielske orgány stanovili, že príjmy pochádzajúce z príspevku na financovanie deficitu z roku 2005 sa budú kumulovať na vkladovom účte spravovanom CNE. CNE by tieto prostriedky následne previedol na vlastníkov inkasných práv, t. j. výrobcov, ktorí financovali deficit, alebo subjekty, ktoré od nich následne kúpili inkasné práva v závislosti od podielu deficitu, ktorý každý z nich financoval.

Vplyv deficitu sadzieb na španielsky trh

(27)

V roku 2005 sa 37,49 % dopytu po elektrickej energii v Španielsku obstarávalo na voľnom trhu. Toto množstvo zodpovedá relatívne malému počtu odberateľov; iba 8,5 % odberateľov nakupovalo elektrickú energiu na voľnom trhu, pričom 91,5 % zostalo pri regulovaných sadzbách (pokles z 97 % v roku 2004). Hlavnou kategóriou zastúpenou na voľnom trhu boli odberatelia vysokonapäťovej elektrickej energie (najmä odberatelia z priemyselného odvetvia); 38,9 % z nich využilo svoje možnosti a ich nákupy predstavovali 29 % celkovej spotreby elektrickej energie na španielskej pevnine za rok 2005. Prevažná väčšina domácností a malých nízkonapäťových odberateľov, ktorí sa pre voľný trh mohli rozhodnúť od roku 2003 (9), ďalej využívala regulované sadzby; veľká časť z nich sa však v roku 2005 takisto rozhodla pre voľný trh. Dňa 31. decembra 2005 boli na voľnom trhu viac ako 2 milióny odberateľov (v porovnaní s 1,3 milióna v roku 2004).

(28)

Cenové zvýhodnenie, ktoré v roku 2005 v priemere umožňovali regulované sadzby, by sa však malo posudzovať súbežne s návratom odberateľov na regulovaný trh, aj keď s určitým časovým oneskorením. Ako sa znázorňuje v nasledujúcej tabuľke 2, počet odberateľov zásobovaných na voľnom trhu sa v priebehu roku 2005 zvýšil, ale v roku 2006 sa znížil, čím sa daný percentuálny podiel (8,15 %) priblížil percentuálnemu podielu v prvej polovici roka 2005. Podobne pokles množstva elektrickej energie dodávanej koncovým odberateľov na voľnom trhu, ktorý bol v decembri 2004 zjavný, pokračoval aj v prvom štvrťroku 2005. Aj keď sa v období od júna do septembra 2005 výrazne pozastavil, v decembri 2005 a po celý rok 2006 pokračoval.

Tabuľka 2

Podiel miest dodávky a energie na voľnom trhu (v percentách celkového trhu) 2004 – 2006

Elektrická energia	2004				2005				2006
	mar.	jún	sept.	dec.	mar.	jún	sept.	dec.	mar.	jún	sept.	dec.
Ako % miest dodávky	1,53	2,82	4,21	5,73	7,42	9,42	10,37	10,66	10,20	9,28	8,86	8,15
Ako % energie	29,30	33,60	36,19	33,57	33,15	35,34	41,39	37,41	29,38	27,10	25,74	24,87
Zdroj: Správa CNE „Nota Informativa sobre los suministros de electricidad y gas natural en los mercados liberalizados, actualización 31 de diciembre de 2006“.

(29)

Aj keď vplyv strát, ktoré znášali dodávatelia, začal byť citeľný v polovici roka 2005, keď začali výrazne rásť veľkoobchodné ceny, zmluvy o dodávke nebolo možné okamžite ukončiť. Dodávatelia na voľnom trhu, najmä tí, ktorí nemali výrobnú kapacitu, ale museli obstarávať elektrickú energiu na veľkoobchodnom trhu, boli preto nútení predkladať ponuky za podmienok voľného trhu, ktoré zodpovedali regulovanej sadzbe aj napriek možnosti vzniku strát, alebo účtovať vyššie ceny odrážajúce skutočné obstarávacie náklady a stratiť tak podiel na trhu.

3. ROZHODNUTIE O ZAČATÍ KONANIA PODĽA ČLÁNKU 108 ODS. 2 ZFEÚ

(30)

V rozhodnutí Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania sa porovnávali regulované sadzby platené rôznymi kategóriami koncových odberateľov s odhadovanými cenami, ktoré by v prípade neexistencie týchto sadzieb museli platiť na voľnom trhu. Odhady trhových cien boli vypočítané na základe ceny elektrickej energie na veľkoobchodnom trhu, poplatkov za prístup k sieti a priemernej predajnej marže odhadovanej na 10 EUR/MWh, ako uviedla spoločnosť Centrica.

Tabuľka 3

Porovnávanie cien podľa kategórie odberateľov

Kategória odberateľov

Regulovaná sadzba

(EUR/MWh)

Odhadovaná trhová cena (len veľkoobchodná cena plus prístupová sadzba)

(EUR/MWh)

Odhadovaná trhová cena (+ predajná marža 10 EUR)

1.	Priemyselní veľkoodberatelia pripojení na sieť vysokého napätia (tarifa G4)

23,9

61,17

71,17

2.	Priemyselní veľkoodberatelia s prerušiteľnou dodávkou

27,0

73,87 – 76,47

83,87 – 86,47

3.	Odberatelia pripojení na sieť vysokého napätia

76,2

81,57

91,57

4.	Domácnosti

101,2

107,75

117,75

5.	Priemyselní maloodberatelia alebo spoločnosti poskytujúce služby, pripojené na sieť nízkeho napätia

103,9

101,07

111,07

Zdroj: Centrica.

(31)	Z tejto tabuľky vyplýva značná výhoda pre prvé dve kategórie (priemyselní veľkoodberatelia). V prípade ostatných kategórií koncových odberateľov je porovnanie menej presvedčivé, aj keď možno zistiť malú výhodu.

(32)

V rozhodnutí sa stanovilo, že táto výhoda bola udelená selektívne, keďže umelo nízkymi regulovanými cenami sa poskytla výhoda podnikom využívajúcim ako zdroj energie elektrickú energiu, než napríklad plyn. Okrem toho bola zaznamenaná existencia selektívnosti de facto a de jure, keďže priemyselným koncovým veľkoodberateľom bola poskytnutá neprimerane väčšia výhoda a v niektorých prípadoch profitovali z kompletných cien, ktoré boli nižšie ako polovica zložky energie odhadovaných cien na voľnom trhu.

(33)	V rozhodnutí o začatí konania sa uviedlo, že podnecovaním koncových odberateľov, aby sa vrátili na regulovaný trh, mohol tento systém poskytnúť výhodu aj distribútorom, ktorí zrejme využívali zaručené ziskové rozpätie vzťahujúce sa na ich regulované činnosti.

(34)

V tomto rozhodnutí sa takisto usúdilo, že tento systém zahŕňal prenos štátnych zdrojov, keďže cenový príplatok používaný na splatenie deficitu predstavuje parafiškálny poplatok, výnosy z ktorého prechádzajú cez španielsky regulačný orgán CNE (verejný orgán) predtým, ako sa presmerujú ku konečným príjemcom. V rozhodnutí sa dospelo k záveru, že vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora v tejto veci by sa tieto prostriedky mali považovať za štátne zdroje.

(35)

Vzhľadom na to, že koncoví odberatelia pôsobia na trhoch, ktoré sú spravidla otvorené hospodárskej súťaži a obchodu v rámci EÚ, Komisia v rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 boli splnené a že dané opatrenie predstavovalo štátnu pomoc v prospech koncových odberateľov.

(36)

Po zistení, že sa zrejme neuplatňovala žiadna z výnimiek uvedených v článku 107 ZFEÚ, sa v rozhodnutí o začatí konania posudzovalo, či možno poskytovanie elektrickej energie za regulované sadzby považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu a či môže ako taká využívať výnimku uvedenú v článku 106 ods. 2 ZFEÚ. V rozhodnutí sa uvádza, že v odvetví elektrickej energie je priestor členských štátov na voľnú úvahu pri stanovovaní povinností služby vo verejnom záujme obmedzený ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (10) („smernica o elektrickej energii“). V tejto smernici sa stanovuje, že členské štáty sú povinné stanoviť povinnosť univerzálnej služby (najmä vrátane práva na dodávku za primerané ceny) len pre odberateľov z domácností a malé podniky (11). V rozhodnutí sa dospelo k záveru, že vzhľadom na smernicu o elektrickej energii sa dodávka elektrickej energie stredným alebo veľkým podnikom za regulované sadzby nemôže považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu v užšom slova zmysle.

(37)	Komisia preto vyjadrila vážne pochybnosti, či prvky pomoci v regulovaných sadzbách, ktoré sa uplatňovali na iné ako malé podniky, bolo možné považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(38)	V rozhodnutí o začatí konania sa takisto dospelo k záveru, že je možné, že distribútorom elektrickej energie bola poskytnutá štátna pomoc. Táto časť veci je predmetom samostatného rozhodnutia (vec C 3a/07).

4. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(39)

Výzva Komisie na predloženie pripomienok k rozhodnutiu o začatí dôkladného preskúmania viedla k mnohým reakciám priemyselných veľkoodberateľov, distribútorov, nezávislých dodávateľov a vlád španielskych autonómnych spoločenstiev. V tomto dokumente sú ďalej zhrnuté iba pripomienky, ktoré sú relevantné pre údajnú štátnu pomoc v prospech koncových odberateľov elektrickej energie.

PRIPOMIENKY OD NEZÁVISLÝCH DODÁVATEĽOV

(40)	Od spoločnosti Centrica a ACIE, Združenia nezávislých dodávateľov energie, boli doručené pripomienky. Tvrdenia a závery sú do značnej miery rovnaké.

Pripomienky od spoločnosti Centrica a združenia ACIE

(41)	Hlavným účelom predloženia pripomienok spoločnosti Centrica je údajné zvýhodnenie distribútorov elektrickej energie. Údaje a tvrdenia, ktoré predložila táto spoločnosť, však takisto poukazujú na existenciu štátnej pomoci pre koncových odberateľov elektrickej energie.

(42)

Podľa spoločnosti Centrica koexistencia voľného a regulovaného trhu, a najmä možnosť pre koncových odberateľov voľne prechádzať medzi týmito trhmi, znamená, že regulované sadzby pôsobili ako cenová referencia alebo de facto strop pre ceny na voľnom trhu. Dodávatelia nemohli účtovať vyššie ceny, než bola regulovaná sadzba, v opačnom prípade by nepritiahli nových zákazníkov a stratili by tých doterajších.

(43)

Za bežných okolností sa cena, ktorú platia koncoví odberatelia elektrickej energie na voľnom trhu, skladá z dvoch zložiek: poplatku za prístup k sieti a zložky týkajúcej sa dodávky energie, ktorá je výsledkom trhových mechanizmov a prechádza na maloobchodného dodávateľa. Pri maloobchodnej dodávke závisí ziskovosť od toho, či zložka týkajúca sa dodávky energie, ktorú hradia odberatelia, zahŕňa náklady dodávateľa (t. j. náklady na obstaranie elektrickej energie na veľkoobchodnom trhu alebo náklady na vlastnú výrobu v prípade vertikálne integrovanej spoločnosti) a „predajná marža“, ktorá zahŕňa iné náklady na dodávku (náklady na predaj, systémy IT, vyúčtovanie atď.) a výnosy z investovaného kapitálu. Dodávateľ na voľnom trhu by preto mohol v danom trhovom segmente fungovať so ziskom iba v prípade, ak by existovala „kladná predajná marža“, inými slovami rozdiel medzi všeobecnými nákladmi vynaloženými dodávateľom pri poskytovaní služby odberateľom a regulovanou sadzbou.

(44)

Spoločnosť Centrica odôvodnila existenciu konkurenčného znevýhodnenia dodávateľov na voľnom trhu výpočtami, z ktorých vyplynulo, že v roku 2005 neexistovala pre žiadnu kategóriu odberateľov žiadna predajná marža (12) (alebo že akékoľvek marže, ktoré existovali začiatkom roka, boli v priebehu roka zrušené). Znamenalo to, že regulované sadzby boli pre nezávislých dodávateľov stanovené príliš nízko na to, aby mohli konkurovať so ziskom. Podľa spoločnosti Centrica nebolo možné konkurovať o niektoré kategórie koncových odberateľov (najmä energeticky náročných odberateľov so sadzbou G4 a ostatných priemyselných veľkoodberateľov) ani pred vznikom deficitu sadzieb, keďže integrované sadzby nikdy neponechali maržu, o ktorú sa dalo súperiť. Údajná konkurenčná nevýhoda podľa spoločnosti Centrica nastala predovšetkým v kategórii odberateľov, do ktorej patrili podniky poskytujúce služby a malé priemyselné odvetvia napojené na nízkonapäťovú sieť, ako aj v segmente domácností.

(45)	Číselné údaje, ktoré poskytla Centrica, najmä porovnanie regulovaných sadzieb a odhadovaných trhových cien, boli prevzaté do rozhodnutia Komisie o začatí konania (pozri odôvodnenie 30 a tabuľku 3).

(46)

Podľa spoločnosti Centrica bol tento systém v rozpore so smernicou o elektrickej energii, a to nielen z dôvodu diskriminačného charakteru ustanovení týkajúcich sa deficitu (ktoré kompenzovali za straty distribútorov, ale nie dodávateľov), ale aj preto, že odberateľom bolo odňaté právo na transparentné ceny a sadzby (13). Vzhľadom na to, že časť ceny za elektrickú energiu splatnej za rok 2005 bola odložená na nadchádzajúce roky, účtované konečné ceny neboli pre odberateľov transparentné.

(47)

Centrica okrem toho tvrdila, že mechanizmus na splatenie deficitu nebol vyvážený z dvoch hlavných dôvodov: po prvé, deficit by splatili prevažne koncoví odberatelia nízkeho napätia, aj keď odberatelia, ktorí najviac prispeli k jeho vzniku, boli koncoví veľkoodberatelia vysokého napätia. Po druhé, koncoví odberatelia na voľnom trhu boli povinní platiť za deficit, ku ktorému neprispeli.

(48)	Centrica potvrdila predbežný názor Komisie, že španielske ustanovenia týkajúce sa deficitu zahŕňajú prevod štátnych zdrojov. Centrica sa takisto domnievala, že štátne zdroje boli zahrnuté v rozhodnutí španielskej vlády umožniť výrobcom sekuritizovať svoje inkasné práva.

(49)

ACIE, Združenie nezávislých dodávateľov elektrickej energie, odhaduje, že náklady na obstaranie elektrickej energie považované za základ pre regulované sadzby v roku 2005 boli o 68 % nižšie ako skutočné náklady pre dodávateľov, ktoré im vznikli pri nákupe elektrickej energie na veľkoobchodnom trhu. ACIE zdôraznilo vážne dôsledky, ktoré mal deficit sadzieb z roku 2005 na nezávislých dodávateľov. Podľa ACIE sa na dodávateľov na voľnom trhu vzťahovali podobné obstarávacie náklady ako na distribútorov. Okrem toho boli de facto povinní upraviť úroveň integrovanej sadzby, ktorú stanovila vláda pre každú kategóriu odberateľov, keďže v opačnom prípade by neboli schopní pritiahnuť nových odberateľov alebo udržať si doterajších. ACIE zdôrazňuje, že začiatkom roka 2005 uzavreli jeho členovia zmluvy založené na základe prognóz vlády týkajúcich sa veľkoobchodných cien, ktoré museli dodržiavať napriek tomu, že tieto zmluvy neboli ziskové. V dôsledku toho utrpeli nezávislí dodávatelia straty. Centrica odhaduje, že v roku 2005 utrpela straty vo výške 10 miliónov EUR. Podľa ACIE boli niekoľkí dodávatelia vrátane Saltea Comercial, Electranorte, CYD Energia a RWE vytlačení z trhu.

PRIPOMIENKY OD ENERGETICKY NÁROČNÝCH ODBERATEĽOV

(50)

Energeticky nároční odberatelia sa na tomto konaní zúčastnili prostredníctvom svojho združenia AEGE (Asociación de Empresas con Gran Consumo de Energia). Niektorí z nich (Asturiana de Zinc, Ferroatlántica a Alcoa) sa zúčastnili aj individuálne. Alcoa je výrobca hliníka, ktorý v Španielsku pôsobí v troch výrobných závodoch nachádzajúcich sa v mestách San Ciprián, La Coruña a Avilés a ktorý v roku 2005 využíval integrovanú sadzbu G4 (sadzba pre prerušiteľné dodávky vyhradená pre energeticky náročných odberateľov). Spoločnosť Ferroatlántica je výrobca zliatiny z hliníka a železa, ktorý využíval sadzbu 3.4 pre prerušiteľné dodávky. Spoločnosť Asturiana de Zinc je výrobca zinku, ktorý pre svoj závod v meste San Juan de Nieva využíval sadzbu G4.

(51)

Energeticky nároční odberatelia vo svojich pripomienkach spochybnili záver Komisie, že priemyselné sadzby (G4 a ostatné sadzby pre prerušiteľné dodávky) predstavujú štátnu pomoc, pričom tvrdili, že tieto sadzby nepredstavujú hospodársku výhodu, nezahŕňajú štátne zdroje a nemajú vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

Žiadna hospodárska výhoda

(52)

Podľa energeticky náročných odberateľov je referenčná hodnota použitá v rozhodnutí o začatí konania na stanovenie existencie výhody nesprávna. Komisia porovnávala priemyselné sadzby s priemernou veľkoobchodnou trhovou cenou (burzovou cenou), ktorá bola považovaná za reprezentatívnu cenu nákladov, ktorú by tieto spoločnosti museli na trhu za bežných podmienok uhradiť. Keďže priemyselné sadzby boli nižšie ako burzová cena, v rozhodnutí o začatí konania sa dospelo k záveru, že týmito sadzbami sa poskytla ich príjemcom hospodárska výhoda.

(53)

Energeticky nároční odberatelia tvrdia, že burza je spotový trh, v ktorom sa každú hodinu obchoduje s elektrickou energiou na nasledujúci deň. Podľa energeticky náročných odberateľov trpí burza určitými nedostatkami, ktoré ovplyvňujú jej efektívnosť a konkurencieschopnosť. Z toho dôvodu burzové ceny neodrážajú hraničné výrobné náklady presne, a preto nepredstavujú situáciu s dokonalou hospodárskou súťažou. Veľkí koncoví odberatelia, ktorí spotrebúvajú veľké objemy elektrickej energie a majú vyrovnaný profil spotreby, nenakupujú z burzy, ale bežne uzatvárajú bilaterálne zmluvy s dodávateľmi elektrickej energie. Potvrdzuje to aj správa OMEL z roku 2005, v ktorej sa poukazuje na to, že len sedem oprávnených odberateľov, ktorí predstavujú 5 % obchodovanej elektrickej energie, obstarávalo elektrickú energiu priamo na burze.

(54)

V každom prípade aj za predpokladu, že ceny zaznamenané na burze by sa mohli považovať za platnú referenčnú hodnotu, nebolo by správne používať priemernú veľkoobchodnú cenu z roku 2005, ako to urobila Komisia, keďže táto priemerná cena odráža dopyt dodávateľov po elektrickej energii, ktorí zásobovali rôznorodé portfólio koncových odberateľov vrátane domácností a malých podnikov. Podľa spoločností AEGE, Ferroatlántica a Asturiana de Zinc by vhodnou referenčnou hodnotou bola minimálna cena zaznamenaná na burze v roku 2005, t. j. 18,6 EUR/MWh, keďže táto cena by odrážala najkonkurencieschopnejšie trhové podmienky burzy (v ktorých výrobcovia ponúkajú elektrickú energiu za cenu, ktorá zodpovedá ich hraničným nákladom). Priemyselní veľkoodberatelia sa nenachádzajú v porovnateľnej situácii ako ostatní koncoví odberatelia, najmä domácnosti. Priemerná burzová cena by preto nebola vhodnou referenčnou hodnotou. Podľa spoločnosti Alcoa by Komisia mala namiesto toho porovnať napadnuté sadzby s cenami, ktoré dohodli v bilaterálnych zmluvách veľkoodberatelia.

(55)

Spoločnosť Alcoa poskytla jeden príklad bilaterálnej trhovej ceny a uviedla, že jej tri závody na výrobu hliníka vždy využívali sadzbu G4. Spoločnosť Alcoa však takisto vlastní závod na výrobu oxidu hlinitého (Alúmina Española), v prípade ktorého uzatvorila koncom roka 2004 bilaterálnu zmluvu s dodávateľom. Táto zmluva bola uzatvorená na dva roky s možnosťou predĺženia o ďalší rok. Všetky tri závody na výrobu hliníka majú rovnako vyrovnaný profil spotreby ako závody na výrobu oxidu hlinitého. Tieto závody však majú výrazne nižšiu spotrebu elektrickej energie (0,35 TWh v porovnaní s 1,3 TWh v závodoch v mestách Avilés a La Coruña a 3,4 TWh v závode San Ciprián). Priemerná cena dohodnutá na základe tejto zmluvy bola 34,45 EUR/MWh (vrátane nákladov na jadrové moratórium, nákladov na prístup k sieti a ostatných vedľajších nákladov). Táto cena bola stanovená na základe súťažného predkladania ponúk, pričom ponuky dodávateľov sa navzájom líšili v rozpätí do 5 EUR.

(56)

Podľa spoločnosti Alcoa možno rozdiel medzi touto bilaterálnou cenou (34,45 EUR/MWh) a sadzbou G4 (23,9 EUR/MWh) vysvetliť pomocou objektívnych faktorov. Konkrétne odberatelia so sadzbou G4 podliehajú regulačným obmedzeniam, ktoré sa nevzťahujú na bilaterálne zmluvy, ako je povinnosť využívať všetku energiu dohodnutú v rámci sadzby G4 (podlieha sankciám), požiadavka na vlastné zariadenie na kontrolu napätia a povinnosť zaplatiť do 20 dní (zatiaľ čo bilaterálne zmluvy majú lepšie platobné podmienky).

(57)

Spoločnosť Alcoa preto dospela k záveru, že hypotetická trhová cena uplatňovaná na jej tri závody na výrobu hliníka by bola výrazne nižšia ako 34,45 EUR/MWh z dôvodu vyššej úrovne spotreby týchto závodov. Ak sa okrem toho zváži priemerná predajná marža vo výške 10 EUR/MWh, čisté náklady na dodávku by pre závod na výrobu hliníka predstavovali sumu 24,25 EUR/MWh, ktorá je veľmi blízka integrovanej sadzbe G4.

(58)

Spoločnosť Ferroatlántica zdôraznila, že v rozhodnutí o začatí konania bola nesprávne vyložená regulovaná sadzba 3.4 používaná v roku 2005 tým, že sa nesprávne zahrnuli do základnej sadzby zľavy a porovnala sa s poplatkom za prístup, ktorý bol desaťkrát vyšší ako príslušný poplatok (a poplatok veľmi veľkých veľkoodberateľov). Spoločnosť Ferroatlántica takisto poskytla dôkazy, že zatiaľ čo mesačná priemerná trhová cena v roku 2004 pre forwardy na dodávku elektrickej energie v roku 2005 dosahovala 31,68 EUR/MWh, táto cena predstavovala v decembri 2004 31,05 EUR/MWh. To by znamenalo, že spoločnosť by získala svoju základnú dodávku elektrickej energie v roku 2005 za uvedenú cenu v čase, keď boli stanovené regulované sadzby. Po pridaní „doplnkových služieb“ (3,92 EUR/MWh) a príslušnej prístupovej sadzby (1,70 EUR/MWh) by priemyselný odberateľ získal trhovú cenu vo výške 36,67 EUR/MWh, ktorá je nižšia ako suma 56,11 EUR/MWh zo sadzby 3.4 vzťahujúcej sa na energeticky náročných odberateľov.

(59)

Ostatné zľavy z uvedenej sadzby boli odmenou za schopnosť poskytovať služby v oblasti riadenia dopytu a za schválenie týchto služieb v prospech systému. Spoločnosť Ferroatlántica v tejto súvislosti dodáva, že zľava zo sadzby odrážala rôzne poskytované služby, konkrétne hodinové rozlišovanie (s nočným a víkendovým odberom), prerušiteľnosť dodávky (prijatie dodávky na žiadosť prevádzkovateľa siete), sezónnosť (s koncentráciou dodávky v mesiacoch s nízkym dopytom) a riadenie jalovej energie. Len tieto zľavy, ktoré boli variabilné a stanovené nariadením z roku 1995, a nie úroveň regulovaných sadzieb, vysvetľujú, a podľa spoločnosti Ferroatlántica aj odôvodňujú nižšiu priemernú cenu za elektrickú energiu platenú v roku 2005.

(60)

Energeticky nároční odberatelia napadli tvrdenie v rozhodnutí o začatí konania, že táto výhoda nie je primeraná spotrebovanému množstvu a má rastúcu tendenciu v prípade veľkoodberateľov. Energeticky nároční odberatelia v tejto súvislosti napríklad tvrdia, že samotný CNE potvrdil, že úroveň sadzby G4 mala byť dokonca nižšia. Energeticky nároční odberatelia poznamenali, že veľkoodberatelia v rámci sadzby G4 alebo 3.4 spotrebovali niekoľko tisíckrát viac elektrickej energie ako priemerní odberatelia vysokého napätia, pričom platili trikrát menej ako oni.

(61)

Okrem toho by bolo normálne, aby veľkoodberatelia získali vyššiu jednotkovú zľavu z ceny. Energeticky nároční odberatelia preto tvrdia, že záver, že predmetné priemyselné sadzby predstavujú výhodu, je diskutabilný. Zdôrazňujú, že Komisia musí v každom prípade predložiť presvedčivý dôkaz o existencii takejto výhody.

(62)	Alcoa takisto uviedla, že cena, ktorú zaplatila Alcoa v Španielsku, bola takmer rovnaká ako priemerná vážená cena, ktorú platili závody na výrobu hliníka v EÚ, a dokonca bola vyššia ako priemerná vážená cena platená v EHP.

Žiadne štátne zdroje

(63)	Energeticky nároční odberatelia tvrdia, že priemyselné sadzby platili priamo distribútorom bez toho, aby boli tieto prostriedky kontrolované štátom, a preto v súlade s judikatúrou vo veci PreussenElektra toto ustanovenie nezahŕňalo štátne zdroje.

(64)

Energeticky nároční odberatelia tvrdia, že medzi stanovením sadzieb, ku ktorému došlo koncom roka 2004, a prijatím mechanizmu na vyrovnanie deficitu od odberateľov, ku ktorému došlo až v júni 2006, prešiel istý čas. Komisia v rozhodnutí o začatí konania tvrdila, že štátne zdroje boli použité z dôvodu zahrnutia príplatku do účtov odberateľov, ktorý bol kvalifikovaný ako parafiškálny poplatok. Energeticky nároční odberatelia tvrdia, že v prípade prijatia tejto hypotézy by sa opatrenie, ktoré v roku 2005 nebolo pomocou, stalo pomocou (ex post) v roku 2006. Bolo by to v rozpore so základnými zásadami právnych predpisov EÚ, ako sú právna istota a oprávnené očakávania. Energeticky nároční odberatelia zdôraznili, že klasifikácia opatrenia ako pomoci závisí len od okolností, ktoré existovali v čase jeho prijatia, a nemôže závisieť od budúcich udalostí, najmä ak nie sú primerane predvídateľné. Citujú generálneho advokáta Jacobsa vo veci Van Calster (14): „táto situácia by sa mala posúdiť ku dňu pôvodného zavedenia poplatkov, a nemôže sa spätne zmeniť“.

(65)

Energeticky nároční odberatelia uviedli, že regulované sadzby z roku 2005 nepredstavovali v roku 2005 štátnu pomoc. Tieto spoločnosti zdôraznili, že za týchto okolností nie je analýza mechanizmu financovania relevantná, keďže bol zavedený až v roku 2006. Posúdenie spôsobu financovania by bolo relevantné iba v prípade, ak by toto opatrenie od začiatku predstavovalo štátnu pomoc. Keďže sadzby nezahŕňajú pomoc, energeticky nároční odberatelia sa domnievajú, že Komisia nemôže dospieť k opačnému záveru na základe príplatku.

(66)

Energeticky nároční odberatelia ďalej tvrdia, že v prípade parafiškálnych daní je spôsob financovania opatrenia v každom prípade relevantný len pre posúdenie štátnej pomoci, keď je daň „viazaná na pomoc“, t. j. keď existuje priame a okamžité prepojenie medzi opatrením a jeho financovaním (15). Energeticky nároční odberatelia popreli existenciu tohto prepojenia, keďže príplatok bol určený na vyrovnanie deficitu, ktorý vznikol v priebehu vyrovnania regulovaných činností, ktoré sa týkali nielen poskytovania elektrickej energie za regulované sadzby, ale aj ostatných nákladov na sústavu. Príplatok preto nebol osobitne určený na pokrytie strát pochádzajúcich z dodávky za regulované sadzby. Po druhé, medzi úrovňou sadzieb a uplatňovaným príplatkom nebolo žiadne priame ani nepriame prepojenie, keďže sadzba stanovená v roku 2004 nebola podmienená (nepodliehala v ďalších rokoch žiadnym úpravám).

(67)

Energeticky nároční odberatelia takisto tvrdili, že tento príplatok nepredstavoval parafiškálny poplatok alebo daň, pretože podľa španielskeho práva nemal fiškálny charakter. Fiškálne opatrenia sa používajú na financovanie verejných výdavkov, zatiaľ čo v tomto prípade bolo cieľom príplatku vyrovnať deficit, ktorý spôsobili súkromní prevádzkovatelia (distribútori), ktorí v rámci elektrizačnej sústavy vykonávali regulované činnosti. Podľa španielskej ústavy môže byť nové fiškálne opatrenie zavedené len zákonom (nie kráľovským dekrétom). Okrem toho, štát nikdy nevlastní alebo nemá právo nakladať s výnosmi z príplatku podľa svojho uváženia; tieto prostriedky sa prevádzajú na vkladový účet, ktorý spravuje CNE, a štát si ich nemôže privlastniť. Postup vyrovnania prebieha úplne automaticky a CNE nemá žiadny priestor na voľnú úvahu, autonómiu alebo kontrolu nad určením cieľa alebo výškou prostriedkov, ktoré sa majú vyrovnať v prípade rôznych subjektov.

(68)	Podľa energeticky náročných odberateľov to Komisia uznala vo svojom rozhodnutí o španielskych uviaznutých nákladoch (16), v ktorom uviedla, že „prevod súm prostredníctvom CNE v zásade prebieha na účtovné účely“ a nedospela k záveru, že toto opatrenie zahŕňa štátne zdroje.

(69)	Energeticky nároční odberatelia tvrdia, že táto situácia je rovnaká ako scenár „uviaznutých nákladov“, keďže vláda v oboch prípadoch zaviedla príplatok zameraný na kompenzáciu stálych nákladov na sústavu. Táto skutočnosť bola potvrdená aj vo veci, v ktorom bolo účastníkom Spojené kráľovstvo (17).

Žiadny vplyv na hospodársku súťaž a obchod

(70)

Spoločnosti Asturiana de Zinc a Alcoa tvrdili, že vzhľadom na osobitné charakteristiky trhov s hliníkom a zinkom nemôže mať opatrenie týkajúce sa ceny za elektrickú energiu používanú na výrobu týchto kovov žiadny vplyv na obchod EÚ, keďže kovy sú komodity a ich ceny sa stanovujú na celosvetovej úrovni na Londýnskej burze kovov. Za týchto okolností sa zmeny miestnych výrobných nákladov nepremietajú do rozdielov vo svetových cenách.

(71)	Obe spoločnosti tvrdia, že v EÚ narastá deficit výroby hliníka a zinku, zatiaľ čo dopyt v čoraz väčšej miere uspokojuje vývoz z nečlenských štátov EÚ.

(72)

Ak v Španielsku vymizne odvetvie výroby hliníka a zinku, neprišiel by žiadny nový účastník z EÚ, keďže závody EÚ (hlinikárne) už pracujú na plný výkon, a žiadny nový účastník alebo existujúci výrobca by nebol motivovaný zvýšiť kapacitu vzhľadom na neisté dlhodobé vyhliadky, pokiaľ ide o budúcu cenovú dostupnosť energií. Deficit by bol preto krytý iba z dovozu.

(73)	Okrem toho Alcoa tvrdí, že záujmy ostatných európskych výrobcov nie sú sadzbami ohrozené, keďže elektrickú energiu ponúkajú za cenu, ktorá je totožná s priemernou cenou, ktorú platia ostatní výrobcovia hliníka v EÚ 25.

Aj keby priemyselné sadzby pre prerušiteľné dodávky predstavovali pomoc, išlo by o „existujúcu pomoc“

(74)	Energeticky nároční odberatelia tvrdia, že napadnuté sadzby existovali už pred pristúpením Španielska k EÚ.

(75)

Aj keď označenie „sadzba G4“ bolo formálne zavedené ministerskou vyhláškou zo 6. marca 1986, de facto existovala už pred 1. januárom 1986, čo bol dátum pristúpenia Španielska k EÚ, pretože zodpovedá predchádzajúcej „dlho používanej priemyselnej sadzbe I“ stanovenej ministerskou vyhláškou zo 14. októbra 1983, t. j. pred pristúpením Španielska. Všetci koncoví odberatelia elektrickej energie, ktorí využívali priemyselnú sadzbu I, boli automaticky presunutí do sadzby G4, čo bola de facto rovnaká sadzba s novým názvom.

(76)	V ministerskej vyhláške z roku 1983 sú výslovne uvedené aj ostatné sadzby pre prerušiteľné dodávky.

(77)

Okrem toho, podľa energeticky náročných odberateľov by toto opatrenie predstavovalo existujúcu pomoc na základe článku 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (18), vzhľadom na uplynutie 10-ročnej premlčacej lehoty.

Vrátenie by znemožnili oprávnené očakávania

(78)

Energeticky nároční odberatelia tvrdia, že aj za predpokladu, že tieto sadzby by nebolo možné považovať za existujúcu pomoc, vrátenie by znemožňovala zásada oprávnených očakávaní. Počas celého roku 2005 predstavovali sadzby priame platby medzi súkromnými prevádzkovateľmi. Odberatelia nemohli predvídať, že sadzby stanovené v decembri 2004 by na základe vládneho opatrenia, ktoré bolo prijaté v júni 2006, mohli predstavovať pomoc. Žiadny hospodársky subjekt, nech by bol akokoľvek opatrný, nemohol očakávať zmenu svojho právneho stavu. Odberatelia tak oprávnene očakávali, že ich sadzby nepredstavujú štátnu pomoc.

PRIPOMIENKY OD VLÁD AUTONÓMNEJ OBLASTI GALÍCIA A ASTÚRIA

(79)	Pokiaľ ide o možnú pomoc pre energeticky náročných odberateľov, vláda autonómnej oblasti Galície tvrdí, že Komisia nesprávne použila burzovú cenu ako náhradu za trhovú cenu, keďže energeticky nároční odberatelia spravidla uzatvárajú dlhodobé zmluvy za výrazne lepších podmienok.

(80)

Vzhľadom na to, že liberalizácia španielskeho trhu ešte nebola dokončená, a najmä vzhľadom na neexistenciu bilaterálnych zmlúv medzi výrobcami a veľkoodberateľmi sa vláda autonómnej oblasti Galícia domnieva, že by bolo vhodné používať ako referenčnú hodnotu skutočné náklady, ktoré platia výrobcovia za dodávku týmto odberateľom. Inou možnosťou by bolo získanie referenčnej hodnoty založenej na technickej dokumentácii (Wilson, 1993 (19) a Castro-Rodriguez (20), 1999), a to buď posúdením nákladov na najúčinnejšiu technológiu, ktorá spĺňa osobitné potreby energeticky náročných odberateľov, alebo priemerné náklady na elektrickú energiu počas rôznych hodín dňa. Rozdiel medzi takto získanou referenčnou cenou a regulovanou sadzbou platenou v roku 2005 by tak bol oveľa nižší. Vláda autonómnej oblasti Galícia ďalej tvrdí, že všetci španielski odberatelia vrátane energeticky náročných odberateľov budú musieť v každom prípade časom splatiť deficit spôsobený nižšími sadzbami uplatňovanými v roku 2005.

(81)

Okrem toho, podľa vlády autonómnej oblasti Galícia nebol systém sadzieb platný v roku 2005 právne selektívny, keďže štát nemal v úmysle poskytnúť koncovým odberateľom výhodu, iba sa pri stanovovaní cien v roku 2004 vo svojich prognózach týkajúcich sa vývoja trhu a cien dopustil chýb. Vláda autonómnej oblasti Galícia takisto napadla záver, že tento systém mal vplyv na obchod v EÚ.

(82)	Pripomienky vlády autonómnej oblastí Astúrie sú podobné ako pripomienky, ktoré predložila španielska vláda, na ktoré odkazujú.

PRIPOMIENKY ŠPANIELSKA

(83)	Španielsko tvrdí, že systém regulovaných sadzieb nezahŕňal v roku 2005 pomoc ani pre koncových odberateľov, ani pre distribútorov.

Žiadna príčinná súvislosť medzi štátnym opatrením a deficitom, pričom deficit nemožno pripísať štátu

(84)	Španielsko tvrdí, že deficit nemožno pripísať štátu, pretože bol spôsobený nepredvídateľnými vonkajšími okolnosťami a nie úmyselnou snahou štátu dotovať určité činnosti.

(85)

Španielsko tvrdí, že právnymi predpismi EÚ sa v roku 2005 nevylučovala dodávka za regulované sadzby stanovené štátom. Regulačný zásah štátu tak bol právne platný, pretože bol vyjadrením národnej suverenity. Jedna z týchto štátnych právomocí spočíva v určovaní sadzieb tak, aby očakávané náklady zodpovedali predpokladanému dopytu.

(86)	Španielsko tvrdí, že deficit z roku 2005 bol spôsobený rozdielom medzi prognózami vlády týkajúcimi sa veľkoobchodných cien za elektrickú energiu a skutočnými cenami zaznamenanými na burze. Mimoriadne vysoké ceny z roku 2005 boli vyvolané nepredvídateľnými príčinami vyššej moci.

(87)

Vzhľadom na to, že táto udalosť, ktorá viedla k údajnej pomoci, predstavovala vyšší nárast veľkoobchodných cien, než sa predpokladalo, údajná výhoda nemohla byť prisúdená žiadnemu právnemu aktu. Aj za predpokladu, že táto výhoda existovala (čo nie je tento prípad), bola by vyvolaná okolnosťami, ktoré nesúviseli so zámermi štátu. Existencia vyššej moci porušuje podľa Španielska príčinnú súvislosť medzi administratívnym rozhodnutím o stanovení úrovne sadzieb, a konkurenčnou výhodou, ktorá viedla k vzniku štátnej pomoci. Aj za predpokladu (čo nie je tento prípad), že objektívna podmienka príčinnej súvislosti bola splnená, chýbala by subjektívna podmienka zámernosti (pripísateľnosti) štátu.

Žiadne štátne zdroje

(88)

Španielsko tvrdí, že sadzby nezahŕňali verejné prostriedky. Po prvé, Španielsko v tejto súvislosti tvrdí, že príplatok nie je „poplatok“ v zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora o parafiškálnych poplatkoch, pretože ho nevyberá štát a nezodpovedá fiškálnemu poplatku. Podľa Španielska je príplatok neoddeliteľnou súčasťou sadzby a v podstate slúži ako samotná sadzba. Sadzba je preto súkromná cena.

(89)

Po druhé, prostriedky nevyberá štát a nie sú platené do fondu určeného štátom. Sadzby vyberajú distribútori, nie štát, a preto ide o súkromné ceny, ktoré zaisťujú spravodlivé odmeňovanie subjektov (ako je stanovené v LSE). Nejde ani o dane, ani o verejné ceny. Štát neodmeňuje nič, keďže ide o systém, v ktorom sa poskytovala odmena na základe trhových síl za neregulované činnosti a na základe prístupových sadzieb, ktoré stanovil štát v súvislosti s regulovanými činnosťami. Keďže v takomto systéme neexistuje pre štát žiadna záťaž, podľa judikatúry Sloman Neptune nie sú použité štátne zdroje (21). Tieto prostriedky okrem toho nikdy neprúdia do štátnej pokladnice, nie sú uvedené v zákonoch o rozpočte, nepodliehajú kontrole Dvora audítorov a nemožno ich od dlžníkov vymáhať prostredníctvom administratívnych postupov vymáhania. Na pohľadávky voči elektrizačnej sústave sa nevzťahuje úroková sadzba vzťahujúca sa na dlhy voči štátu.

(90)

Španielsko opakuje, že s týmito prostriedkami narába španielsky regulačný orgán CNE, ktorý pôsobí len ako účtovný sprostredkovateľ. Španielsko vo svojom rozhodnutí o španielskych uviaznutých nákladoch (SA NN 49/99) z roku 2001 zdôrazňuje, že Komisia už stanovila, že „prevod prostriedkov prostredníctvom CNE je v zásade účtovnej povahy. Prostriedky prevedené na účet v mene CNE neboli nikdy vlastníctvom tohto orgánu a boli okamžite vyplatené príjemcom v súlade s vopred stanovenou sumou, ktorú CNE nemôže nijakým spôsobom zmeniť“. Na základe tejto úvahy dospela Komisia k záveru, že „nebolo možné určiť, či príjmy z poplatkov stanovené v rámci režimu uviaznutých nákladov predstavujú štátne zdroje“.

Žiadna výhoda

(91)	Španielsko nesúhlasí s názorom Komisie, že regulovanými sadzbami sa priznáva koncovým odberateľom (alebo distribútorom) hospodárska výhoda.

(92)

Pokiaľ ide o koncových odberateľov, potom, ako Španielsko zopakovalo, že deficit je výsledkom vyššej moci, tvrdí, že deficit nemal kladný vplyv na veľkoodberateľov, pretože bol presunutý do sadzieb na nasledujúce roky s úrokom. Údajná hospodárska výhoda, ktorá vznikla z dôvodu nižšej ceny za elektrickú energiu, je preto len zdanlivá, keďže rozdiel od cien na voľnom trhu splatia s úrokmi odberatelia.

Dodávka za regulované sadzby je služba všeobecného hospodárskeho záujmu

(93)	Španielsko uviedlo, že v roku 2005 nebola existencia regulovaných sadzieb v rozpore s právom EÚ, keďže lehota na otvorenie trhu všetkým odberateľom vrátane domácností bola 1. júl 2007.

(94)	Konkrétne, podľa španielskych orgánov je dodávka elektrickej energie služba všeobecného záujmu a štát musí zakročiť, aby sa predišlo zneužívaniu dominantného postavenia vyplývajúceho z existencie jednej siete (prirodzený monopol).

(95)

Parametre na stanovenie sadzieb boli stanovené objektívnym a transparentným spôsobom. Komplexný regulačný rámec pre stanovenie sadzieb a postup vyrovnania podľa Španielska preukazuje, že systém sadzieb bol založený na dôkladnej analýze nákladov a výnosov systému, ako aj na analýze dopytu po elektrickej energii.

Záväzok Španielska

(96)

Ako je uvedené v odôvodneniach 25 a 26, deficit, ktorý vznikol v roku 2005, sa spláca v ročných splátkach s úrokovou sadzbou stanovenou na základe sadzby EURIBOR bez akejkoľvek marže. Bez toho, aby boli dotknuté pripomienky Španielska, sa Španielsko zaviazalo spätne zvýšiť úrokovú sadzbu účtovanú podnikovým odberateľom s pripojením viac ako 1 kV. Toto zvýšenie bude stanovené podľa toho, akým dielom podnikoví odberatelia, na ktorých sa vzťahuje toto konanie, prispeli k deficitu z roku 2005, a ktorým boli poskytované dodávky za integrované regulované sadzby. Bude vyplývať z uplatňovania marže 65 bázických bodov nad referenčnou sadzbou EURIBOR, čím sa do veľkej miery zosúladí so sadzbou uplatňovanou na deficit v nasledujúcich rokoch.

(97)

Príslušná suma bude podnikovým odberateľom účtovaná takto: pokiaľ ide o ročné splátky časti deficitu z roku 2005, ktorý už bol splatený, uplatní sa jednorazové zvýšenie prístupových sadzieb; pokiaľ ide o sumy, ktoré sa ešte majú preplatiť, vyššia úroková sadzba sa bude uplatňovať priamo na každú ročnú sumu, a to znovu vo forme vyšších prístupových sadzieb.

5. POSÚDENIE OPATRENIA

EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI PODĽA ČLÁNKU 107 ODS. 1 ZFEÚ

(98)

Opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené tieto podmienky: opatrenie a) poskytuje príjemcovi hospodársku výhodu; b) je poskytované štátom alebo zo štátnych zdrojov; c) je selektívne; d) má vplyv na obchod v rámci Spoločenstva a môže narušiť hospodársku súťaž v EÚ. Keďže musia byť splnené všetky podmienky, Komisia obmedzí svoje posúdenie na existenciu hospodárskej výhody poskytnutej príjemcom.

Existencia hospodárskej výhody

(99)

Podniky sú zvýhodnené v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sa im poskytne hospodárska výhoda, ktorú by inak za trhových podmienok nemohli získať. V tomto prípade sa na základe hodnotenia musí aj so zreteľom na splatenie deficitu elektrizačnej sústavy z roku 2005 preukázať, či bol medzi regulovanými sadzbami stanovenými v roku 2005 a trhovými cenami, ktoré by potenciálni príjemcovia museli platiť za nakúpenú elektrickú energiu a služby poskytované v rámci ich režimu sadzieb, kladný rozdiel. Akákoľvek výhoda vzhľadom na trhové podmienky musí byť stanovená vzhľadom na skutočné trhové ceny. Obe záležitosti, t. j. existencia kladných rozdielov – alebo ich neexistencia – medzi burzovými cenami za elektrickú energiu, trhovými cenami a regulovanými sadzbami a splatenie deficitu, sú preskúmané ďalej.

Porovnanie s priemernými burzovými cenami elektrickej energie

(100)

Priemerné ceny na burze elektrickej energie sú ukazovateľom všeobecnej cenovej úrovne na veľkoobchodnom trhu. Táto priemerná referenčná cena bola 59,47 EUR/MWh po celý rok 2005. Ako bolo uvedené a znázornené v odôvodnení 19 (graf 1), počas siedmich nenásledných mesiacov v roku 2005 boli priemerné veľkoobchodné ceny výrazne vyššie ako ceny za elektrickú energiu zahrnuté do integrovaných regulovaných sadzieb vzťahujúcich sa na všetkých koncových odberateľov. Z tohto dôvodu sa zdá, že priemerná úroveň sadzieb stanovená dekrétom 2392/2004 spôsobila kladný rozdiel v prospech všetkých koncových odberateľov, ktorí sa rozhodli pre regulované sadzby, aspoň počas väčšiny mesiacov v roku 2005.

(101)

V mesačných obdobiach trvajúcich menej ako rok však tento rozdiel nevznikol počas piatich mesiacov od januára do mája 2005. Celý systém regulovaných sadzieb tak nezískal žiadnu výhodu. Okrem toho, ak sa porovnávajú obdobia dlhšie ako jeden rok, napr. do 30. decembra 2007, možná kumulovaná výhoda od júna 2005 sa viac ako vyváži poklesom priemerných burzových cien, ktoré v marci 2007 zaznamenali prudký pokles na 37 EUR/MWh, zatiaľ čo ceny zahrnuté v integrovaných regulovaných sadzbách dosahovali počas toho istého obdobia približne 68 EUR/MWh. Od októbra 2006 boli ceny elektrickej energie zahrnuté v integrovaných sadzbách oveľa vyššie ako veľkoobchodné ceny dodávky (pozri graf 1). V dôsledku toho prínosy a hospodárske výhody pre odberateľov, ktorí boli zásobovaní za regulované sadzby, v rámci ktorých sú burzové ceny vyššie ako náklady na elektrickú energiu zahrnuté do regulovaných sadzieb, sa môžu vzájomne zrušiť, ak sú burzové ceny nižšie ako implicitné náklady na elektrickú energiu.

(102)

Z toho vyplýva, že v mesačných obdobiach trvajúcich menej ako jeden rok v roku 2005 a v dvojročných obdobiach zahŕňajúcich časť roka 2005 nepredstavovali ceny elektrickej energie zahrnuté do regulovaných sadzieb uplatňovaných v roku 2005 výhodu pre skupinu odberateľov zásobovaných za regulované sadzby v porovnaní s veľkoobchodnými cenami na burze elektrickej energie. Faktom však je, že príjmy z poplatkov za prístup a regulovaných sadzieb uhradených v rámci celej elektrizačnej sústavy neboli dostatočné na pokrytie regulovaných nákladov sústavy v roku 2005. Z tohto dôvodu treba zvážiť, či je zavedený mechanizmus dostatočný na zaručenie splatenia deficitu.

Splatenie deficitu elektrizačnej sústavy z roku 2005

(103)

Ako je uvedené v odôvodneniach 15 a 20 – 22, účty za elektrizačnú sústavu v roku 2005 zahŕňali všetky regulované náklady a regulované príjmy sústavy bez priradenia konkrétnych príjmov ku konkrétnym nákladom. Napríklad náklady na prepravu a distribúciu (4 410 miliónov EUR) alebo náklady na kogeneráciu a podporu energie z obnoviteľných zdrojov (2 701 miliónov EUR) neboli rozdelené na regulované príjmy z integrovaných sadzieb na regulovanom trhu a/alebo príjmy z regulovaných poplatkov za prístup na voľnom trhu a neboli financované na základe rozlišovania medzi týmito dvoma typmi príjmov. V skutočnosti všetci odberatelia sústavy z nej profitujú, pričom možno očakávať, že pokryje náklady na podporu efektívnych foriem kogenerácie a energie z obnoviteľných zdrojov alebo na služby v oblasti prepravy a distribúcie. V tomto systéme nekumulatívnych nákladov pre každú sadzbu nie je možné ex post objektívne prideliť rozdelenie nákladov odberateľom voľného trhu a odberateľom za regulované sadzby a v rámci tejto kategórie 25 rôznym stupňom sadzieb platným v roku 2005. Z toho vyplýva, že je vhodné preskúmať možné výhody deficitu z roku 2005 alebo ich neexistenciu pre elektrizačnú sústavu ako celok.

(104)

Španielsko v tejto súvislosti zaviedlo mechanizmus na vyrovnanie celého deficitu z roku 2005. Tento mechanizmus zodpovedá univerzálnosti účtov systému uplatňovaného v uvedenom období. Schodok regulovaných príjmov elektrizačnej sústavy na pokrytie nákladov sústavy sa riešil prostredníctvom dotácie zdrojov vybraných pomocou „osobitne vyčleneného príspevku“ stanoveného v kráľovskom dekréte 809/2006. Od polovice roka 2006 sa začalo vyrovnanie uplatnením príplatku vo výške 1,378 % k integrovaným regulovaným sadzbám a 3,975 % k poplatkom za prístup, a následne príplatkami potrebnými na zabezpečenie toho, aby sa počas obdobia 14,5 roka končiaceho v roku 2020 získalo späť 3,8 miliardy EUR plus úroky (pozri odôvodnenia 25 a 26).

(105)

Z toho vyplýva, že príjmy z osobitného príspevku vyčleneného na financovanie deficitu z roku 2005 umožňujú používateľom sústavy platiť účty za elektrickú energiu s nárastom potrebným na vyrovnanie účtov sústavy z roku 2005 ex post s výrazným časovým oneskorením.

(106)

Za týchto okolností by jediným sporným bodom zvolenej metódy v roku 2006 na vyrovnanie deficitu elektrizačnej sústavy z roku 2005 a vyrovnanie účtov bola nízka úroková sadzba, ktorá by sa od začiatku uplatňovala na ročné splátky, konkrétne referenčná sadzba EURIBOR bez akejkoľvek marže. Ako už bolo podrobnejšie opísané v odôvodneniach 96 a 97, Španielsko zvýšilo úrokovú sadzbu vzťahujúcu sa na podnikových odberateľov, ktorí sú predmetom súčasného konania. Španielsko sa zaväzuje uplatniť maržu 65 bázických bodov nad referenčnou úrokovou sadzbou.

(107)

Uplatňovaním tejto zmeny opatrenia, ktoré sa spočiatku uplatňovalo na vyrovnanie deficitu z roku 2005 a ktoré nezahŕňa domácnosti a malé podniky, ktoré v rámci opravného mechanizmu platili najvyššie regulované sadzby, sa ruší akákoľvek hypotetická výhoda, ktorú mohli spoločnosti získať z odloženia platieb od roku 2006. Okrem toho, uplatňovanie príplatku k sadzbe znamená, že celková suma získaná späť je pre každú spoločnosť priamo úmerná jej spotrebe energie. Čím viac elektrickej energie spotrebúva, tým je príplatok vyšší.

Porovnanie s trhovými cenami elektrickej energie

(108)

Po druhé, ako už poznamenali niektoré zainteresované strany, ceny zaznamenané na burze elektrickej energie nie sú primeranou referenčnou hodnotou na porovnanie cien elektrickej energie, ktoré platia veľkoodberatelia podľa regulovaných sadzieb, s trhovými cenami. Na základe dôkazov uvedených v správe prevádzkovateľa trhu s elektrickou energiou OMEL z roku 2005 len sedem koncových odberateľov, ktorí predstavovali 5 % dopytu, získavalo elektrickú energiu priamo z burzy, v porovnaní so stovkami priemyselných a podnikových veľkoodberateľov. Priemyselní a ostatní veľkoodberatelia, najmä energeticky nároční odberatelia, v prípade ktorých predstavuje energia značnú časť ich výrobných nákladov (obvykle 30 – 40 % v prípade výroby hliníka) požadujú a získavajú predvídateľné cenové a dodávateľské podmienky. Tieto podmienky sú zakotvené v zmluvách s dlhodobejšími podmienkami než na deň vopred. Tieto ceny, uvádzané každú hodinu na dennom trhu, ako je burza elektrickej energie, sú iba orientačnými priemernými trhovými cenami pre dodávateľov, ktorí slúžia rozmanitému portfóliu odberateľov vrátane domácností. Nie sú však primeranými referenčnými hodnotami pre stanovovanie cien, ktoré by energeticky nároční odberatelia mali platiť na voľnom trhu na základe zmlúv s dlhodobejšími podmienkami než na deň vopred. Vyšetrovaním sa na rozdiel od stanoviska uvedeného v rozhodnutí o začatí konania preukázalo, že regulované sadzby nižšie ako priemerné burzové ceny nemusia nevyhnutne predstavovať výhodu v porovnaní s trhovými podmienkami pre priemyselných odberateľov, keďže burzové ceny nie sú pre väčšinu týchto odberateľov trhovými cenami. Tým sa vyvracajú pochybnosti, ktoré vznikli v tejto súvislosti.

(109)

Okrem toho v Španielsku nebola možnosť prechodu na voľný trh v roku 2005 nezvratná. Odberatelia mali stále možnosť vybrať si medzi najatraktívnejšími ponukami na regulovanom a voľnom trhu, čo viedlo k istej cenovej konvergencii. Zvrátiteľnosť možností dodávok má nevyhnutne tendenciu tlačiť na ceny na maloobchodnom trhu v situáciách prudkej zmeny veľkoobchodných cien, ako v prípade Španielska od apríla 2005, zatiaľ čo v opačnej situácii dochádza k protichodnému stimulu na zvýšenie cien na voľnom trhu s cieľom priblížiť ich najvyšším úrovniam regulovaných sadzieb.

(110)

Ako už potvrdilo združenie nezávislých dodávateľov (odôvodnenia 42 – 49), dodávatelia na voľnom trhu v roku 2005 museli dodržať svoje zmluvy alebo ich v prípade možnosti jednostranne ukončiť, alebo prerokovať svoje ceny a upraviť ich smerom nahor a riskovať tak, že ich odberatelia môžu prejsť na regulovaný trh. Prevádzkové straty, ktoré vykázali dodávatelia na voľnom trhu, znamenajú, že ceny na voľnom trhu v roku 2005, najmä v prípade jednoročných zmlúv, ktoré boli dodržané, zostali podobné ako úrovne regulovaných sadzieb, takže regulovanými sadzbami sa de facto neposkytla hospodárska výhoda v porovnaní so skutočnými cenami na voľnom trhu.

(111)

To znamená, že dvaja hypoteticky konkurenční priemyselní odberatelia, pričom jeden pôsobil na základe jednoročnej zmluvy o dodávke elektrickej energie na voľnom trhu od januára do decembra 2005 a druhý získaval v rovnakom období dodávky za regulované sadzby, čelili podobným nákladom na elektrickú energiu, pričom ostatné aspekty boli rovnaké. V skutočnosti jediný účinok, ktorý mala úroveň regulovaných sadzieb v roku 2005 na ceny na voľnom trhu, bolo zabezpečiť odberateľom na voľnom trhu nepriamy prínos z obmedzenia nárastu cien aj za predpokladu, že tento nárast bol v priebehu roka zmluvne podložený, prípadne z dlhodobejšieho hľadiska počas celého roka 2005. Skutočná alebo potenciálna hospodárska súťaž medzi priemyselnými odberateľmi získavajúcimi elektrickú energiu na voľnom trhu a regulovanom trhu nemohla narušiť regulované sadzby.

(112)

Po tretie, Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania poukázala najmä na nízke regulované sadzby na úrovni 23,9 EUR/MWh a 27,0 EUR/MWh, ktoré sa v roku 2005 uplatňovali na priemyselných veľkoodberateľov (sadzba G4) a na priemyselných veľkoodberateľov s prerušiteľnou dodávkou (napr. sadzba 3.4), ako je znázornené v tabuľke 3 v odôvodnení 30. Ako zdôraznili niektoré tretie strany, úrovne regulovaných sadzieb, proti ktorým sa namieta v rozhodnutí o začatí konania, nie sú sadzby, ale priemerné ceny so zľavami. Bez zliav úrovne základnej sadzby stanovené v dekréte 2392/2004, znázornené v tabuľke 1, predstavovali 56,12 EUR/MWh (sadzba 3.4) a 25,44 EUR/MWh (sadzba G4).

(113)

Formálnym zisťovaním boli v tejto súvislosti poskytnuté dôkazy o tom, že regulované sadzby vzťahujúce sa na priemyselných odberateľov uvedené v rozhodnutí o začatí konania boli na úrovni trhových cien vzťahujúcich sa na celé obdobie od januára do decembra 2005, ako je znázornené ďalej:

(114)

Po prvé, bol predložený dôkaz o bilaterálnych trhových cenách vo výške 34,45 EUR/MWh, ktoré sa v roku 2005 uplatňovali na energeticky náročných odberateľov na voľnom trhu (odôvodnenia 55 – 57). Keďže predajná marža bola nižšia ako priemerná marža vo výške 10 EUR, ktorá bola doplnená do rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, táto trhová cena vykazuje náklady na dodávku takmer 25,44 EUR/MWh najnižšej (G4) regulovanej sadzby (23,9 EUR/MWh priemerná cena ex post). Ak sa zohľadnia objektívne rozdiely týkajúce sa dodávky za regulovanú sadzbu, ako je dodávka s 9,7-krát vyšším objemom, investície do kontrolného vybavenia a platobné lehoty, zdá sa, že skutočnosť, že regulovaná sadzba bola nižšia, nepredstavovala pre príjemcov žiadnu neprimeranú hospodársku výhodu.

(115)

Po druhé, z dostupných dôkazov vyplýva, že v decembri 2004 mohli byť na dodávku medzi januárom a decembrom 2005 uzatvorené jednoročné zmluvy o trvalej dodávke, založené na trhových cenách forwardov vo výške 31,05 EUR/MWh. Konečná trhová cena (s ďalšími službami a prístupovou sadzbou) vo výške 36,67 EUR/MWh, ktorá je nižšia ako príslušná úroveň základnej sadzby (sadzba 3.4), bola dostupná pre priemyselných odberateľov s prerušiteľnou dodávkou so silnou zmenou záťaže (pozri odôvodnenia 16, 18 a 58).

(116)

Ďalšie zľavy dostupné v rámci regulovaných sadzieb za riadenie dopytu (napr. zmena záťaže, prerušiteľnosť dodávky) umožnili nižšie priemerné ceny na regulovanom trhu pre odberateľov poskytujúcich tieto služby (22). Tieto zľavy, ktorými sa rozhodnutie o začatí konania konkrétne nezaoberalo, boli odmenou za cenné služby v sieti na strane dopytu, ktoré vyžadovali úpravy, investície alebo obmedzenia komerčných alebo priemyselných procesov. Pre zmenu záťaže je potrebné vykonávať energeticky náročné priemyselné alebo komerčné procesy skôr v obdobiach mimo špičky, a nie v špičke, s cieľom znížiť spotrebu a napätie v elektrickej sieti. Služby prerušiteľnosti poskytované sieti sú takisto ekonomicky výhodné, keďže v prípade daného priemyselného odberateľa umožňujú prevádzkovateľovi sústavy prerušiť dodávku bezprostredne na základe oznámenia (od niekoľkých sekúnd do dvoch hodín) a na dlhé obdobie (od jednej hodiny do dvanásť hodín), ako to bolo v prípade príslušných regulovaných sadzieb v Španielsku.

(117)

Výhody týchto služieb z hľadiska zaistenia kontinuity dodávky elektrickej energie sú stanovené v právnych predpisoch EÚ. V smernici Európskeho parlamentu a rady 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie a investícií do infraštruktúry (23) sa požaduje, aby členské štáty zohľadnili technológie riadenia dopytu a prijali opatrenia na odstránenie prekážok, ktoré bránia využívať zmluvy o prerušiteľnej dodávke s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi dodávkou a dopytom. Tieto služby dopĺňajú a môžu dokonca nahradiť iné spôsoby regulácie, ktoré používa prevádzkovateľ siete na zaručenie toho, že dopyt po elektrickej energii zo siete bude v súlade s dodávkou, čím sa predchádza prerušeniam a výpadkom, ktoré sú zo spoločenského a ekonomického hľadiska nákladné a môžu viesť k sankciám alebo vyvodeniu zodpovednosti.

(118)

Konkrétne v prípade Španielska sú tieto služby z dôvodu absencie výraznej kapacity prepojenia s ostatnými členskými štátmi a významného prenikania prerušovanej dodávky elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2005 mimoriadne cenné. Rozsah ich hospodárskej hodnoty a náklady, ktorým možno v elektrizačnej sústave predchádzať, možno znázorniť z hľadiska nákladov, ktoré znáša španielsky prevádzkovateľ siete Red Eléctrica de España pri nákupe vyvažovacích služieb. V roku 2005 zaplatila spoločnosť Red Eléctrica de España v priemere 65 EUR/MWh za sekundárne regulačné služby na zvýšenie energie (dodávanie ďalšej energie online od 15 sekúnd do 15 minút na vyváženie siete); pre terciárnu reguláciu zvýšenia energie (pridanie dodatočnej energie online od 15 minút do 2 hodín na obnovenie sekundárnej regulácie energetickej rezervy), bola priemerná cena v roku 2005 78 EUR/MWh, pričom dosahovala až 600 EUR/MWh (24). Na základe vyrovnania dopytu a jeho obmedzenia v čase špičky (zmena záťaže) alebo zabezpečenia kapacity na jeho zníženie v kritických situáciách (služby prerušiteľnej dodávky) sa javia zľavy z príslušných regulovaných sadzieb (napr. približne 32 EUR/MWh zo sadzby 3.4) z ekonomického hľadiska ako opodstatnené.

(119)

Bez týchto zliav pre opatrenia na riadenie dopytu by dosahovali regulované sadzby pre odberateľov pripojených do vysokonapäťovej siete (sadzby 1.4 a 2.4) oveľa vyššiu úroveň, a to od 58 EUR do 61 EUR/MWh pre základnú sadzbu a 76,2 EUR/MWh pre skutočnú priemernú cenu. Pri porovnaní s trhovými cenami forwardov vo výške 31,05 EUR/MWh dostupnými v čase od januára do decembra 2005 sa nemožno domnievať, že trhové ceny sú vyššie ako regulované sadzby vzťahujúce sa na prevažnú väčšinu priemyselných a komerčných odberateľov s vysokou spotrebou.

(120)

Z toho vyplýva, že aj keď ceny zaznamenané na burze elektrickej energie nie sú vhodným referenčným rámcom pre porovnanie s cenami za elektrickú energiu, ktoré platia priemyselní a obchodní veľkoodberatelia, skutočné trhové ceny uplatňované na dodávky elektrickej energie koncovým odberateľom, ktorým bola v roku 2005 zabezpečená dodávka za regulované sadzby, boli v súlade s príslušnými úrovňami regulovaných sadzieb.

6. ZÁVERY TÝKAJÚCE SA OPATRENIA

(121)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že bolo preukázané, že, po prvé, spoločnostiam, ktoré získavali elektrickú energiu za integrované regulované sadzby, neboli priznané žiadne výhody z úrovne týchto sadzieb, a po druhé, so zreteľom na záväzok Španielska zmeniť opatrenie sa bude uvedený úrok účtovať s primeranou sadzbou za oneskorenie určitých spoločností v platení časti svojich účtov za elektrinu v roku 2005.

(122)

Toto opatrenia preto nepredstavuje hospodársku výhodu v prospech podnikových odberateľov. Keďže kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú kumulatívne, nie je potrebné skúmať, či boli splnené ostatné kritériá.

(123)

Komisia preto dospela k záveru, že vzhľadom na opatrenia, ktoré zaviedlo Španielsko na vyrovnanie dlhu koncových odberateľov voči elektrizačnej sústave, systém regulovaných sadzieb zavedený v roku 2005 neviedol k poskytnutiu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tento záver sa týka situácie a obdobia uvedených v sťažnosti bez toho, aby tým bolo dotknuté akékoľvek posúdenie, ktoré Komisia môže uplatniť na opatrenia, ktoré prijalo Španielsko po roku 2005,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Systém regulovaných sadzieb, ktorý v roku 2005 uplatňovalo Španielske kráľovstvo, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Španielskemu kráľovstvu.

V Bruseli 4. februára 2014

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

podpredseda

(1) Ú. v. EÚ C 43, 27.2.2007, s. 9.

(2) Pozri poznámku pod čiarou 1.

(3) V článku 12 ods. 2 LSE sa uvádza, že sadzby elektrickej energie sa v zásade stanovujú raz ročne, ale môžu sa upraviť aj v priebehu roka.

(4) Podľa článku 8 kráľovského dekrétu 1432/2002 sa priemerná sadzba nemohla zvýšiť o viac ako 1,40 % (medziročne), pričom jednotlivé sadzby sa mohli zvýšiť len o percento zodpovedajúce zvýšeniu priemernej sadzby: +0,60 % (spolu 2 %).

(5) Kráľovský dekrét 2392/2004 z 30. decembra 2004, ktorým sa stanovuje sadzba za elektrickú energiu na rok 2005. Štátny úradný vestník č. 315, s. 42766.

(6) Kráľovský legislatívny dekrét 5/2005 z 11. marca 2005 o naliehavých reformách na podporu produktivity a zlepšenie verejného obstarávania. Štátny úradný vestník č. 62, 14.3.2005, s. 8832.

(7) Uviaznuté náklady sú straty, ktoré utrpeli tradiční poskytovatelia elektrickej energie v dôsledku nenávratných investícií uskutočnených pred liberalizáciou. Komisia schválila poskytnutie kompenzačnej pomoci na pokrytie týchto strát na základe kritérií uvedených v metodike týkajúcej sa uviaznutých nákladov (oznámenie Komisie, ktoré sa týka metodiky na analýzu štátnej pomoci spojenej s uviaznutými nákladmi) listom SG (2001) D/290869 zo 6. augusta 2001. Komisia rozhodnutím SG (2001) D/290553 z 25. júla 2001 vo veci NN 49/99 povolila Španielsku poskytnúť kompenzáciu za uviaznuté náklady do roku 2008 spoločnostiam, ktoré boli požiadané o predbežné financovanie deficitu z roku 2005.

(8) Prvé doplňujúce ustanovenie kráľovského dekrétu 809/2006 z 30. júna 2006 o revízii sadzby za elektrickú energiu od 1. júla 2006. Štátny úradný vestník 156, 1.7.2006.

(9) Španielsko liberalizovalo maloobchodný trh s elektrickou energiou skôr, než sa požadovalo v smerniciach o elektrickej energii z rokov 1996 a 2003, ktorými sa pre podnikových koncových odberateľov stanovil časový rámec pre liberalizáciu na obdobie rokov 1999 až 2004 (počnúc najväčšími) a liberalizácia segmentu domácností sa stala povinnou až od 1. júla 2007.

(10) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.

(11) V článku 3 ods. 3 smernice o elektrickej energii sa uvádza: „Členské štáty zabezpečia, aby všetci zákazníci v domácnostiach, a ak to členské štáty uznajú za vhodné, aj malé podniky (predovšetkým podniky s menej ako 50 zamestnancami a ročným obratom alebo súvahou nepresahujúcou 10 miliónov EUR) využívali univerzálnu službu, čo znamená na svojom území právo na dodávku elektrickej energie v stanovenej kvalite za primerané, jednoducho a jasne porovnateľné a transparentné ceny. Na to, aby členské štáty zabezpečili nariadenie o univerzálnej službe, môžu určiť dodávateľa poslednej inštancie.“

(12) Samotná spoločnosť Centrica rozdelila odberateľov do piatich skupín. Toto rozdelenie nezodpovedá štruktúre regulovaných sadzieb uverejnenej v dekréte o ročných sadzbách, ako je uvedené v odôvodnení 17.

(13) Pozri prílohu A písm. b) a c) k smernici o elektrickej energii.

(14) Stanovisko generálneho advokáta v spojených veciach C-261/01 a C-262/01 Van Calster, bod 41.

(15) Rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-261/01 Van Calster, tamtiež, body 49 a 50.

(16) Rozhodnutie Komisie z 25. júla 2001, štátna pomoc č. 49/99 – Španielsko. Prechodný režim pre trh s elektrickou energiou.

(17) List Komisie adresovaný Spojenému kráľovstvu z 27. februára 2002 (štátna pomoc č. 661/99).

(18) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.

(19) Wilson, R. (1993), Nonlinear Pricing, Oxford University Press.

(20) Castro Rodriguez, F. (1999), Wright tariffs in the Spanish electricity industry, The case of residential consumption, Utilities Policy, s. 17 – 31.

(21) Rozsudok ESD zo 17. marca 1993 v spojených veciach C-72/91 a C-73/91, bod 21: „Účelom daného systému nie je prostredníctvom svojho predmetu a všeobecnej štruktúry vytvárať výhodu, ktorá by pre štát predstavovala ďalšiu záťaž“.

(22) Hlavným zdrojom údajov v rozhodnutí o začatí konania je správa CNE: „El Consumo Eléctrico en el Mercado Peninsular en el Año 2005“, 25.7.2006, oddiel 2. Pokiaľ ide o priemyselných veľkoodberateľov (prerušiteľných a THP), v správe sa uvádza, že silná zmena záťaže s dodávkou v obdobiach mimo špičky, ktorá vyžaduje úpravu výrobných procesov, umožňuje výrazné zľavy z hlavnej sadzby.

(23) Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 22; pozri články 3 ods. 3 písm. c) a 5 ods. 2 písm. b).

(24) El Sistema Eléctrico Español 2005, s. 54 a 55, Red Eléctrica de España.

12.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 205/45

ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 4. februára 2014

o španielskych sadzbách elektrickej energie: distribútori SA.36559 (C 3/07) (ex NN 66/06), ktoré uplatnilo Španielsko

[oznámené pod číslom C(2013) 7743]

(Iba španielske znenie je autentické)

(Text s významom pre EHP)

(2014/457/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,

so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),

po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1) a so zreteľom na tieto pripomienky,

keďže:

POSTUP

(1)	Listom z 27. apríla 2006 podali spoločnosť Céntrica plc a spoločnosť Céntrica Energía S.L.U. (ďalej spoločne len „Céntrica“) Komisii sťažnosť, ktorá sa týkala systému regulovaných sadzieb za elektrickú energiu, ktoré sa v Španielsku uplatňovali v roku 2005.

(2)	Listom z 27. júla 2006 Komisia požiadala španielske orgány o poskytnutie informácií týkajúcich sa uvedeného opatrenia. Komisii boli tieto informácie doručené listom z 22. augusta 2006.

(3)	Dňa 12. októbra 2006 bola táto vec zapísaná ako nenotifikovaná pomoc (vec NN 66/2006).

(4)	Listom z 9. novembra 2006 Komisia požiadala španielske orgány o ďalšie vysvetlenie uvedeného opatrenia. Španielske orgány odpovedali listom z 12. decembra 2006.

(5)	Listom z 24. januára 2007 Komisia informovala španielske orgány, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) vo veci tohto opatrenia.

(6)	Rozhodnutie Komisie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k opatreniu.

(7)	Španielsko predložilo svoje pripomienky listom z 26. februára 2007.

(8)

Komisii boli doručené pripomienky týchto zainteresovaných strán: vláda autonómnej oblasti Galícia (list z 23. marca 2007), spoločnosť Céntrica (listy z 26. marca a 3. júla 2007), ACIE – Združenie nezávislých dodávateľov energie (list z 26. marca 2007), vláda autonómnej oblasti Astúria (list z 27. marca 2007), AEGE – Združenie energeticky náročných odberateľov (list z 2. apríla 2007), Asturiana de Zinc – AZSA (list z 3. apríla 2007), Ferroatlántica – výrobca kovov (list z 3. apríla 2007), Alcoa (list z 3. apríla 2007), UNESA – Združenie španielskych podnikov v oblasti energetiky (list z 25. apríla 2007), ENEL Viesgo (list z 26. apríla 2007), Iberdrola (list z 26. apríla 2007), Union Fenosa Distribución (list z 27. apríla 2007), Hidrocantábrico Distribución Electrica (list z 27. apríla 2007), Endesa Distribución Electrica (list z 27. apríla 2007).

(9)	Komisia listami z 15. mája a 6. júla 2007 postúpila pripomienky zainteresovaných strán španielskym orgánom, ktoré mali možnosť reagovať; ich pripomienky boli doručené listom z 2. augusta 2007.

(10)	Spoločnosť Céntrica predložila ďalšie informácie listami z 1. júna 2007, 28. augusta 2007, 4. februára 2008 a 1. marca 2008.

(11)

(12)

Dňa 19. apríla 2013 bola vec rozdelená na dve časti: vec SA.21817 (C3/07, ex NN 66/06), ktorá sa týka pomoci poskytnutej koncovým odberateľom elektrickej energie, a na vec SA.36559 (C3/07, ex NN 66/06), ktorá sa týka pomoci poskytnutej distribútorom elektrickej energie. Toto rozhodnutie sa týka len pomoci poskytnutej distribútorom elektrickej energie.

PODROBNÝ OPIS OPATRENIA

ŠPANIELSKA ELEKTRIZAČNÁ SÚSTAVA V ROKU 2005

Rozlišovanie medzi regulovanými a neregulovanými činnosťami

(13)	V legislatívnom rámci stanovenom zákonom 54/1997 z 27. novembra 1997 (Ley del sector eléctrico – LSE), ktorý je základným kameňom španielskej elektrizačnej sústavy, sa v zásade rozlišuje medzi regulovanými a liberalizovanými činnosťami.

(14)	Výroba, dovoz, vývoz a maloobchodná dodávka elektrickej energie sú liberalizované činnosti, t. j. činnosti, ktoré môžu slobodne vykonávať hospodárske subjekty za trhových podmienok, a v prípade ktorých štát nevykonáva prísnu regulačnú kontrolu, napríklad kontrolovaním cien a dodacích podmienok.

(15)

Na druhej strane, distribúcia, preprava a činnosti, ktoré vykonávajú operátor na trhu (3) a prevádzkovateľ sústavy (4) v plnej miere reguluje štát Tieto činnosti spravidla reguluje štát v každej elektrizačnej sústave, keďže prevádzkovatelia, ktorí ich vykonávajú, majú de facto alebo de jure monopol, takže by v opačnom prípade čelili žiadnym obmedzeniam za porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže a mohli by účtovať monopolistické ceny, ktoré by boli vyššie ako bežná trhová cena.

Výlučná distribúcia a dodávka za regulované sadzby

(16)

V roku 2005 zahŕňala distribúcia v španielskej elektrizačnej sústave tri typy regulovanej činnosti. Prvým z nich bola výlučná distribúcia. Výlučná distribúcia spočíva v prenose elektrickej energie do miest spotreby cez distribučné siete, a v prípade neexistencie alternatívnych sietí má monopolné postavenie. Do druhého patria niektoré činnosti týkajúce sa riadenia obchodu, ktoré úzko súvisia s distribúciou, ako sú čítanie meračov, uzatváranie zmlúv, fakturácia, poskytovanie služieb zákazníkom atď. Treťou regulovanou činnosťou bola v roku 2005 dodávka za regulovanú sadzbu, ktorá bola zo zákona pridelená distribútorom popri ich hlavnej zákonnej úlohe (riadenie a poskytovanie prístupu k elektrickým distribučným sieťam) (5). Po dokončení reformy v roku 2009 už distribútori nedodávajú elektrickú energiu za regulované sadzby.

(17)

Distribútori boli zo zákona povinní nakupovať elektrickú energiu potrebnú na dodávku regulovaným odberateľom na organizovanom veľkoobchodnom trhu („burze“) za dennú cenu (hraničná cena v sústave alebo „burzová cena“) alebo priamo od výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov (6) a ďalej ju predávať konečným spotrebiteľom za príslušnú regulovanú sadzbu.

Úloha distribútorov ako finančných sprostredkovateľov systému

(18)

V roku 2005 existovalo pre koncových odberateľov nie menej 25 regulovaných sadzieb v závislosti od miery spotreby, profilu spotreby a/alebo využívania spotreby a napätia pripojenia k sieti. Na koncových odberateľov sa na voľnom trhu zároveň uplatňovalo deväť ďalších regulovaných poplatkov za prístup k sieti, ktoré boli takisto založené na prípojnom napätí a iných vlastnostiach (7). Na voľnom trhu platili poplatky za prístup k sieti koncoví odberatelia dodávateľom, ktorí ich presúvali na distribútorov. Na regulovanom trhu boli poplatky za prístup k sieti zahrnuté do celkovej regulovanej sadzby, ktorú koncoví odberatelia platili distribútorom (boli implicitné). Od roku 2005 Španielsko zaviedlo zmenu v systéme regulovaných sadzieb. Posledná zmena sa uskutočnila v roku 2013, keď Španielsko prijalo nový legislatívny rámec pre odvetvie elektrickej energie (zákon 24/13), ktorý okrem iných opatrení zahŕňa reformu nariadenia o maloobchodných trhových cenách. Španielsko oznámilo, že tento nový zákon a jeho vykonávacie ustanovenia sa budú uplatňovať v roku 2014.

(19)

O úrovniach integrovaných regulovaných sadzieb a regulovaných poplatkoch za prístup k sieti sa rozhodlo ex ante raz za celý rok, spravidla pred koncom roka N-1, ale mohli sa upraviť aj v priebehu roka (8). Každoročné zvyšovanie sadzieb však podlieha maximálnemu stropu (9). Všetky sadzby a poplatky boli v zásade stanovené na základe prognóz, aby sa zabezpečilo, že regulované príjmy vyplývajúce z ich uplatňovania budú postačovať na pokrytie celkových regulovaných nákladov elektrizačnej sústavy. Medzi tieto regulované náklady na systém patrili v roku 2005 náklady na dodávku energie za integrované sadzby, náklady na nákup energie z osobitných podporných režimov (obnoviteľné zdroje, kogenerácia atď.), náklady na prepravu a distribúciu, opatrenia na riadenie dopytu, dodatočné náklady na výrobu elektrickej energie na španielskych ostrovoch, podpora pre uhlie, deficity z predchádzajúcich rokov atď.

(20)

V rámci regulačného režimu v Španielsku boli (a stále sú) distribútori hlavnými finančnými sprostredkovateľmi systému. Distribútori nakladali so všetkými príjmami zo systému regulovaných sadzieb, t. j. z poplatkov za prístup k sieti a príjmami z integrovaných sadzieb. Tieto príjmy, ktoré sa kolektívne označujú ako „splatné príjmy“ (ingresos liquidables), boli použité na pokrytie všetkých regulovaných nákladov na systém. Neexistovali žiadne pravidlá na vyčlenenie určitej kategórie príjmov alebo ich časti, určitej kategórie nákladov alebo ich časti. V dôsledku toho neboli príjmy z poplatkov za prístup k sieti alebo ich časť vyčlenené na financovanie vyšších nákladov na podporu elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov alebo nákladov na výrobu na španielskych ostrovoch.

(21)

Zúčtovanie sa uskutočnilo v rámci postupu vyrovnania, ktorý sa vykonával pod priamou kontrolou španielskeho regulačného orgánu, ktorým je Comisión Nacional de Energía (ďalej len „CNE“). Odmeny pre distribútorov (za činnosti súvisiace s výlučnou distribúciou) sa takisto čerpali zo splatných príjmov po odpočítaní všetkých ostatných nákladov.

Distribútori vs. dodávatelia a príslušné ceny

(22)

V roku 2005 boli preto na maloobchodnom trhu s elektrickou energiou v Španielsku činné dve odlišné kategórie prevádzkovateľov: distribútori, ktorí boli povinní predávať za regulované sadzby, a dodávatelia, ktorí predávali za voľne dohodnutých podmienok. Z historických dôvodov sú distribútori v Španielsku súčasťou vertikálne integrovaných skupín (etablovaní prevádzkovatelia), ktorí tradične prevádzkovali distribučné siete v konkrétnych geografických oblastiach a ktorí sa zmenili len z dôvodu fúzií a konsolidácií v minulosti. Na regulovanom trhu účtovali distribútori integrované sadzby, v ktorých sa nerozlišovalo medzi nákladmi na obstaranie elektrickej energie a nákladmi za prístup k sieti.

(23)

Dodávatelia môžu patriť buď do vertikálne integrovaných skupín (ktoré majú zvyčajne oddelenú divíziu výroby, distribúcie a dodávky), alebo môže ísť o nové subjekty na trhu. Nové subjekty často nemajú vlastnú výrobnú kapacitu a pôsobia len na maloobchodnom trhu. Takýmto novým subjektom na trhu je spoločnosť Céntrica. Dodávatelia na voľnom trhu účtovali ceny, ktoré museli pokryť náklady za prístup k sieti (splatné distribútorom), náklady na obstaranie elektrickej energie (náklady na obstaranie energie na veľkoobchodnom trhu alebo náklady na vlastnú výrobu v prípade vertikálne integrovanej spoločnosti) a „predajnú maržu“, ktorá zahŕňa ostatné náklady (náklady na predaj, systémy IT, vyúčtovanie atď.), ako aj výnosy z investovaného kapitálu.

(24)

V roku 2005 koexistencia voľného a regulovaného trhu, a najmä možnosť pre koncových odberateľov voľne prechádzať medzi týmito trhmi, znamenala, že regulované sadzby pôsobili ako cenová referencia (alebo de facto strop) pre ceny na voľnom trhu. Dodávateľ preto mohol v danom trhovom segmente fungovať so ziskom, len ak mal kladnú predajnú maržu, t. j. istý rozdiel medzi maloobchodnou cenou – v tomto prípade regulovanou sadzbou, na ktorú mal zákazník nárok – a celkovými nákladmi, ktoré vznikli pri poskytovaní služieb zákazníkom.

Deficit sadzieb z roku 2005

(25)

V roku 2005 však úroveň, na ktorú boli stanovené regulované sadzby a poplatky za prístup k sieti, nepriniesla dostatočné príjmy na to, aby bola sústave poskytnutá náhrada za všetky náklady zdokumentované ex post za celý rok. Na základe postupu konečného vyrovnania za rok 2005, ktoré CNE vypracoval na konci roka, sa zistil deficit vo výške 3 811 miliónov EUR. Nebolo to prvýkrát, čo bol na základe postupu vyrovnania stanovený deficit, aj keď výška deficitu z roku 2005 bola nebývalá. Nižší deficit bol zaznamenaný už v rokoch 2000, 2001 a 2002.

(26)

Vláda okrem iného podcenila skutočné náklady na obstaranie elektrickej energie. Zatiaľ čo spotreba elektrickej energie koncovými odberateľmi na regulovanom aj voľnom trhu sa všeobecne v roku 2005 pohybovala približne podľa predpokladov z decembra 2004, počas tohto roka došlo k neočakávanému nárastu cien, ktoré v roku 2005 viedlo k zvýšeniu veľkoobchodných cien na 62,4 EUR/MWh v porovnaní s 35,61 EUR/MWh v roku 2004, čo v roku 2005 spôsobilo, že priemerná veľkoobchodná cena dosiahla 59,47 EUR/MWh. Dôvodmi tohto nárastu bol nezvyčajne suchý rok, v dôsledku ktorého sa výroba energie vodnými elektrárňami znížila o 55 %, nárast cien ropy, prenesenie trhovej ceny emisných kvót CO2, ktoré boli bezplatne poskytnuté v rámci systému obchodovania s emisiami, a zvýšenie dopytu po elektrickej energii, ktoré bolo vyššie ako rast HDP.

(27)

Španielsky regulačný orgán CNE zdôraznil, že priemerné integrované sadzby v roku 2005 neodrážali všetky náklady na dodávku, najmä náklady na nákup energie na veľkoobchodnom trhu. Ako je uvedené v nasledujúcom grafe, len päť mesiacov od januára do februára 2005 a znovu od apríla do júna 2005 boli ceny elektrickej energie zahrnuté do priemerných integrovaných regulovaných sadzieb nižšie ako priemerné ceny na veľkoobchodnom trhu s elektrickou energiou. V októbri 2006 až decembri 2007 však nastal opačný prípad: počas tohto 14-mesačného obdobia došlo k prudkému poklesu priemerných veľkoobchodných cien pod ceny energií zahrnuté do priemerných regulovaných integrovaných sadzieb, a to výrazne viac, než bol rozdielom zistený za sedem mesiacov v roku 2005, keď boli veľkoobchodné ceny vyššie ako ceny zahrnuté do integrovaných sadzieb.

Graf 1

Vážená priemerná veľkoobchodná cena v porovnaní s cenou energie zahrnutou do integrovanej sadzby

Zdroj: CNE – Informe sobre la evolución de la competencia en los mercados de gas y electricidad. Periodo 2005/2007, s. 84.

(28)

Dôležitým faktorom, ktorý takisto prispel k zvýšeniu všeobecných nákladov na systém, bola vysoká úroveň podpory na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Konkrétne sa výrobcovia energie z obnoviteľných zdrojov mohli rozhodnúť pre priamu účasť na tzv. burze. V roku 2005 bola táto možnosť mimoriadne lákavá, v dôsledku čoho sa na burze zúčastnilo viac výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, než sa očakávalo, čo viedlo k vyšším nákladom na systém. Priama pomoc na náklady na elektrickú energiu v rámci osobitného režimu (obnoviteľné zdroje, kogenerácia), ktoré boli zaúčtované ako regulované náklady, dosiahla v roku 2005 výšku 2 701 miliónov EUR, v porovnaní s rokom 2004 išlo o nárast o 5,75 %. Pre znázornenie, náklady na prepravu a distribúciu v rámci sústavy v roku 2004 predstavovali 4 142 miliónov EUR, v roku 2005 to bolo 4 410 miliónov EUR a v roku 2006 to bolo 4 567 miliónov EUR.

Mechanizmus prijatý na predbežné financovanie deficitu

(29)

Vývoj deficitu nezostal bez povšimnutia. Už v marci 2005, keď bolo zrejmé, že dochádza k deficitu sadzieb, španielske orgány v súlade s článkom 24 kráľovského legislatívneho dekrétu 5/2005 (10) stanovili, že finančné prostriedky potrebné na odstránenie medzery medzi nákladmi a výnosmi elektrizačnej sústavy poskytne päť najväčších španielskych „oprávnených elektrárenských zariadení“, teda spoločnosti, ktoré mali nárok na získanie náhrady za uviaznuté náklady (11), na základe týchto percentuálnych podielov:

—	Iberdrola, S.A.: 35,01 %,

—	Unión Eléctrica Fenosa, S.A.: 12,84 %,

—	Hidroeléctrica del Cantábrico S.A.: 6,08 %,

—	Endesa, S.A.: 44,16 %,

—	Elcogás, S.A.: 1,91 %.

(30)

Záporný zostatok na účte uviaznutých nákladov by viedol k inkasným právam, ktoré pozostávajú z práva spoločností inkasovať v budúcnosti príjmy od odberateľov elektrickej energie. Spoločnosti by mohli tieto práva sekuritizovať a predať na trhu. Tieto spoločnosti s výnimkou spoločnosti Elcogás S.A., sú materskými spoločnosťami vertikálne integrovaných skupín, ktoré zvyčajne pôsobia v odvetví výroby elektrickej energie a v odvetví distribúcie prostredníctvom distribučných divízií. Ako vyplýva z článku 24 kráľovského legislatívneho dekrétu 5/2005, zdá sa, že motiváciou a kritériami pre označenie týchto piatich spoločností na účely predbežného financovania deficitu sadzieb z roku 2005 – a nie ostatných spoločností pôsobiacich na španielskom trhu s elektrickou energiou – je ich právo na získanie odškodnenia za uviaznuté náklady a nie napríklad ich činnosť v odvetví distribúcie. Spoločnosť Elcogás S.A. bola a stále je spoločnosť, ktorá pôsobí výlučne v oblasti výroby elektrickej energie (12). Španielsko rovnako na účely predbežného financovania deficitu v elektrizačnej sústave v ďalších rokoch určilo buď materskú spoločnosť skupiny (napr. Endesa S.A., Iberdrola S.A.) alebo jej výrobnú divíziu (Endesa Generación S.A., Iberdrola Generación S.A. v kráľovskom legislatívnom dekréte 6/2009), nikdy však nie distribučnú divíziu (t. j. Endesa Distribución Eléctrica, S.L., ktorá je dcérskou spoločnosťou v úplnom vlastníctve a bola v roku 2005 zodpovedná za distribúciu elektrickej energie v rámci systému regulovaných sadzieb).

(31)

V júni 2006 prijali španielske orgány rozhodnutie týkajúce sa opatrení na vyrovnanie deficitu za rok 2005 od odberateľov elektrickej energie prostredníctvom regulovaných sadzieb. Španielske orgány v kráľovskom dekréte 809/2006 (13) stanovili, že deficit z roku 2005 (alebo presnejšie, inkasné práva udelené piatim vybraným zariadeniam) splatia odberatelia v priebehu 14,5 roka prostredníctvom osobitného príplatku uplatňovaného na integrované aj prístupové sadzby. Tento príplatok, vypočítaný ako ročná suma potrebná na lineárne kompenzovanie čistej súčasnej hodnoty deficitu z roku 2005 v priebehu 14,5 roka, bol stanovený na 1,378 % integrovanej sadzby, a na 3,975 % prístupovej sadzby za rok 2006. Príslušnou úrokovou sadzbou bol 3-mesačný EURIBOR.

(32)

Tento príplatok sa považoval za „osobitne vyčlenený príspevok“ (cuota con destino específico). Španielske orgány stanovili, že príjmy pochádzajúce z príspevku na financovanie deficitu z roku 2005 sa budú kumulovať na vkladovom účte spravovanom CNE. CNE by tieto prostriedky následne previedol na vlastníkov inkasných práv, t. j. zariadenia, ktoré financovali deficit, alebo subjekty, ktoré od nich následne kúpili inkasné práva v závislosti od podielu deficitu, ktorý každý z nich financoval.

Vplyv deficitu sadzieb na španielsky trh

(33)

V roku 2005 sa 37,49 % dopytu po elektrickej energii v Španielsku obstarávalo na voľnom trhu. Toto množstvo zodpovedá relatívne malému počtu odberateľov; iba 8,5 % odberateľov nakupovalo na voľnom trhu, pričom 91,5 % zostalo pri regulovaných sadzbách (pokles z 97 % v roku 2004). Hlavnou kategóriou zastúpenou na voľnom trhu boli odberatelia vysokonapäťovej elektrickej energie (najmä odberatelia z priemyselného odvetvia); 38,9 % z nich využilo svoje možnosti a ich nákupy predstavovali 29 % celkovej spotreby elektrickej energie na španielskej pevnine za rok 2005. Prevažná väčšina domácností a malých nízkonapäťových odberateľov, ktorí sa pre voľný trh mohli rozhodnúť od roku 2003 (14), ďalej využívala regulované sadzby; veľké množstvo z nich sa však v roku 2005 takisto rozhodlo pre voľný trh. Dňa 31. decembra 2005 boli na voľnom trhu viac ako 2 milióny odberateľov (v porovnaní s 1,3 milióna v roku 2004).

(34)

Cenové zvýhodnenie, ktoré v roku 2005 v priemere umožňovali regulované sadzby, by sa však malo posudzovať súbežne s návratom odberateľov na regulovaný trh, aj keď s určitým časovým oneskorením. Ako sa znázorňuje v nasledujúcej tabuľke 2, počet odberateľov zásobovaných na voľnom trhu sa v priebehu roku 2005 zvýšil, ale v roku 2006 sa znížil, čím sa daný percentuálny podiel (8,15 %) priblížil percentuálnemu podielu v prvej polovici roka 2005. Podobne pokles množstva elektrickej energie dodávanej koncovým odberateľov na voľnom trhu, ktorý bol v decembri 2004 zjavný, pokračoval aj v prvom polroku 2005. Aj keď sa v období od júna do septembra 2005 výrazne pozastavil, v decembri 2005 a po celý rok 2006 pokračoval.

Tabuľka 2

Podiel miest dodávky a energie na voľnom trhu (v percentách celkového trhu) 2004 – 2006

Elektrická energia	2004				2005				2006
	mar.	jún	sept.	dec.	mar.	jún	sept.	dec.	mar.	jún	sept.	dec.
Ako % miest dodávky	1,53	2,82	4,21	5,73	7,42	9,42	10,37	10,66	10,20	9,28	8,86	8,15
Ako % energie	29,30	33,60	36,19	33,57	33,15	35,34	41,39	37,41	29,38	27,10	25,74	24,87
Zdroj: Správa CNE „Nota Informativa sobre los suministros de electricidad y gas natural en los mercados liberalizados, actualización 31 de diciembre de 2006“.

(35)

Aj keď vplyv strát, ktoré znášali dodávatelia, začal byť citeľný v polovici roka 2005, keď začali výrazne rásť veľkoobchodné ceny, zmluvy o dodávke nebolo možné okamžite ukončiť. Dodávatelia na voľnom trhu, najmä tí, ktorí nemali výrobnú kapacitu, ale museli obstarávať elektrickú energiu na veľkoobchodnom trhu, boli preto nútení vybrať si medzi predkladaním ponúk za podmienok voľného trhu, ktoré zodpovedali regulovanej sadzbe aj napriek možnosti vzniku strát, alebo účtovaním vyšších cien odrážajúcich skutočné obstarávacie náklady a stratiť tak podiel na trhu.

ROZHODNUTIE O ZAČATÍ KONANIA PODĽA ČLÁNKU 108 ODS. 2 ZFEÚ

(36)	Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania vychádzalo z týchto dôvodov:

(37)

V rozhodnutí sa porovnávali regulované sadzby uhradené rôznymi kategóriami koncových odberateľov s odhadovanými cenami, ktoré by v prípade neexistencie týchto sadzieb museli platiť na voľnom trhu, pričom sa dospelo k záveru, že pre väčšinu kategórií odberateľov boli zrejme výhodou. Údajná pomoc v prospech koncových odberateľov je predmetom samostatného rozhodnutia vo veci SA.21817 – Regulované sadzby elektrickej energie: odberatelia.

(38)

Pokiaľ ide o distribútorov, rozhodnutie o začatí konania znamenalo, že podnecovaním koncových odberateľov, aby sa vrátili na regulovaný trh, mohol tento systém poskytnúť výhodu distribútorom, ktorí zrejme využívali zaručené ziskové rozpätie vzťahujúce sa na ich regulované činnosti. Táto výhoda bola distribútorom zrejme udelená selektívne, keďže išlo o jediných prevádzkovateľov na trhu, ktorým sa umožnilo predávať elektrickú energiu za regulované sadzby.

(39)

V tomto rozhodnutí sa takisto zistilo, že tento systém zahŕňal prenos štátnych zdrojov, keďže cenový príplatok používaný na splatenie deficitu predstavuje parafiškálny poplatok, výnosy z ktorého prechádzajú cez španielsky regulačný orgán CNE (verejný orgán) predtým, ako sa presmerujú ku konečným príjemcom. V rozhodnutí sa dospelo k záveru, že vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora v tejto veci by sa tieto prostriedky mali považovať za štátne zdroje.

(40)

Vzhľadom na to, že koncoví veľkoodberatelia, ako aj distribútori pôsobia na trhoch, ktoré sú spravidla otvorené hospodárskej súťaži a obchodu v rámci Únie, Komisia v rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ boli splnené, a že dané opatrenie predstavovalo štátnu pomoc v prospech koncových odberateľov a distribútorov.

(41)

Po zistení, že sa neuplatňovala žiadna z výnimiek uvedených v článku 107 ZFEÚ, sa v rozhodnutí o začatí konania posudzovalo, či možno dodávku elektrickej energie za regulované sadzby považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, a či môže ako taká využívať výnimku uvedenú v článku 106 ods. 2 ZFEÚ. V rozhodnutí o začatí konania sa uvádza, že v odvetví elektrickej energie je priestor členských štátov na voľnú úvahu pri stanovovaní povinností služby vo verejnom záujme obmedzený ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a o zrušení smernice 96/92/ES (15) („smernica o elektrickej energii“). Podľa smernice o elektrickej energii sú členské štáty povinné stanoviť povinnosť univerzálnej služby (najmä vrátane práva na dodávku za primerané ceny) len pre odberateľov z domácností a malé podniky (16). V rozhodnutí sa dospelo k záveru, že vzhľadom na uvedenú smernicu sa dodávka elektrickej energie stredným alebo veľkým podnikom za regulované sadzby nemôže na rozdiel od domácností a malých podnikov považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu v užšom slova zmysle.

(42)	Komisia preto vyjadrila vážne pochybnosti, či prvky pomoci v regulovaných sadzbách, ktoré sa uplatňovali na iné ako malé podniky a distribútorov, bolo možné považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN

(43)

Výzva Komisie na predloženie pripomienok k rozhodnutiu o začatí dôkladného preskúmania viedla k mnohým reakciám priemyselných veľkoodberateľov, distribútorov, nezávislých dodávateľov a vlád španielskych autonómnych spoločenstiev. V tomto dokumente sa budú skúmať iba pripomienky, ktoré sú relevantné pre postavenie distribútorov.

PRIPOMIENKY OD NEZÁVISLÝCH DODÁVATEĽOV

(44)	Od spoločnosti Céntrica a ACIE, Združenia nezávislých dodávateľov energie, boli doručené pripomienky. Ich tvrdenia a závery sú do značnej miery rovnaké a budú sa posudzovať spoločne.

(45)

Hlavným účelom predloženia pripomienok spoločnosti Céntrica je údajná štátna pomoc poskytnutá distribútorom elektrickej energie. Spoločnosť Céntrica zdôrazňuje, že v roku 2005 boli priemerné náklady na nákup elektrickej energie na veľkoobchodnom trhu o takmer 70 % vyššie ako priemerné predpokladané obstarávacie náklady zahrnuté do integrovaných sadzieb, ktoré vláda stanovila v kráľovskom dekréte 2329/2004.

(46)

V dôsledku rozporu medzi týmito prognózami a skutočnými nákladmi neboli príjmy pochádzajúce zo systému dostatočné na pokrytie nákladov najmä z toho dôvodu, že cena, ktorú platili distribútori za nákup elektrickej energie, bola vyššia ako regulovaná cena, za ktorú ju museli predávať. Distribútori preto zaznamenali na svojich účtoch schodok. V dôsledku mechanizmu, ktorý prijali španielske orgány na doplnenie chýbajúcich príjmov (ktorého úloha spočívala v požiadavke, aby oprávnení výrobcovia predbežne financovali deficit na základe nároku na následné preplatenie), však zostali účty distribútorov vyvážené a ich straty de facto kompenzoval štát.

(47)

Pre dodávateľov na voľnom trhu bolo vyhradené odlišné zaobchádzanie napriek tomu, že takisto utrpeli podobné straty. Podľa spoločností Céntrica a ACIE sa na dodávateľov na voľnom trhu vzťahovali podobné obstarávacie náklady ako na distribútorov (17). Okrem toho boli de facto viazaní úrovňou integrovanej sadzby, ktorú stanovila vláda pre každú kategóriu odberateľov, pretože v opačnom prípade by pravdepodobne nepritiahli nových odberateľov alebo si neudržali doterajších. ACIE zdôrazňuje najmä to, že začiatkom roka 2005 uzatvorili jeho členovia zmluvy založené na vládnych prognózach týkajúcich sa veľkoobchodných cien, ktoré neskôr museli dodržiavať aj napriek tomu, že tieto zmluvy boli neziskové. V dôsledku toho utrpeli nezávislí dodávatelia straty. Na rozdiel od distribútorov však štát nekompenzoval straty nezávislých dodávateľov. Céntrica odhaduje, že v roku 2005 utrpela straty vo výške 10 miliónov EUR. Podľa ACIE boli niekoľkí dodávatelia vrátane Saltea Comercial, Electranorte, CYD Energia a RWE vytlačení z trhu.

(48)

Podľa ACIE a spoločnosti Céntrica sa kompenzáciou strát distribútorov narušila hospodárska súťaž, vytvorila sa diskriminácia voči nezávislým dodávateľom a mala by sa považovať za štátnu pomoc. Okrem tvrdenia, že kompenzácia strát samotná predstavuje výhodu, spoločnosť Céntrica tvrdila, že etablované trhové subjekty (vertikálne integrované podniky) mohli udržať svoj podiel na trhu a zabrániť stratám, ak by odberateľov podporovali v prechode z ich stratových dodávateľských divízií k ich distribučným divíziám, ktoré by v prípade potreby získali kompenzáciu.

(49)

Podľa ACIE a spoločnosti Céntrica bola výhoda etablovaných podnikov „špecifická“, t. j. selektívna, keďže mechanizmus financovania a kompenzácie bol prínosom konkrétne pre distribútorov, pretože im poskytol finančnú a konkurenčnú výhodu oproti dodávateľom na voľnom trhu. Céntrica tvrdila, že rozlišovanie medzi distribútormi a dodávateľmi na voľnom trhu bolo čisto formálne, pretože obe kategórie si konkurovali na rovnakom trhu (maloobchodný predaj elektrickej energie), obe boli ovplyvnené integrovanými sadzbami (buď preto, že boli stanovené zákonom, alebo preto, že pôsobili de facto ako strop pre trhové ceny) a obe obstarávali elektrickú energiu za rovnakú cenu a utrpeli rovnaké straty.

(50)

Podľa spoločnosti Céntrica nebolo preferenčné zaobchádzanie s distribútormi opodstatnené žiadnym dôvodom, ktorý by sa týkal logiky a štruktúry elektrizačnej sústavy, ani ho nebolo možné považovať za kompenzáciu za služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Céntrica tvrdí, že systém bol v rozpore so smernicou o elektrickej energii, a to nielen z dôvodu diskriminačného charakteru ustanovení týkajúcich sa deficitu, ale aj preto, že odberateľom bolo odňaté právo na transparentné ceny a sadzby (18). Vzhľadom na to, že časť ceny za elektrickú energiu splatnej za rok 2005 bola odložená na nadchádzajúce roky, účtované konečné ceny neboli pre odberateľov jasné.

(51)

Céntrica zastáva názor, že zo selektívnej výhody, ktorú umožnili ustanovenia týkajúce sa deficitu, profitovali nielen distribútori, ale aj vertikálne integrované podniky, do ktorých patrili. Podľa spoločnosti Céntrica by sa vertikálne integrovaná skupina mala považovať za jeden podnik na účel uplatňovania pravidiel štátnej pomoci. Céntrica tvrdí, že španielsky systém umožnil vyrábajúcim spoločnostiam zvyšovať ceny na veľkoobchodnom trhu a ďalej dosahovať zisk. Za týchto okolností mali skupiny záujem o udržanie podielu na trhu, s ktorými ich distribučné divízie počítali. Vertikálne integrované skupiny pre sa preto takisto mali považovať za príjemcov štátnej pomoci.

PRIPOMIENKY OD DISTRIBÚTOROV

(52)	Pripomienky boli doručené od združenia UNESA (združenie zastupujúce distribútorov) a od spoločností Iberdrola Distribución, Union Fenosa Distribución, Enel Viesgo Distribución a Endesa Distribución. Ich pripomienky sa do veľkej miery prekrývajú a budú sa riešiť spoločne.

(53)	Distribútori (ktorých zastupuje UNESA) rozlišujú medzi výlučnou distribúciou/činnosťami v oblasti riadenia obchodu, ktoré považujú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu a dodávkou za regulované sadzby, ktorá podľa nich nepredstavuje štátnu pomoc, pretože neposkytuje finančnú výhodu.

(54)

Distribútori pripomínajú, že právny kontext, v ktorom dodávatelia a distribútori vykonávali svoje činnosti, bol veľmi odlišný; distribútori boli povinní nakupovať elektrickú energiu určenú na dodávku špecifickými spôsobmi (buď z burzy alebo od výrobcov v rámci „osobitného režimu“) za regulované sadzby, pričom dodávatelia sa o cenách mohli dohodnúť. Distribútori nemohli odmietnuť dodávku regulovaným odberateľom a nemohli získať iných odberateľov ako tých, ktorí sa rozhodli pre regulované sadzby. Distribútori takisto nemohli ponúkať pomocné služby, pričom dodávatelia mohli voľne určiť svoje dodacie podmienky.

(55)

V nasledujúcej tabuľke sa nachádza zhrnutie rozdielov medzi dodávateľmi na voľnom trhu a distribútormi v súvislosti s maloobchodnými cenami elektrickej energie (19):

	Povinnosť dodávky	Potenciálny trh	Nákup elektr. energie
Dodávatelia	nie	všetci španielski odberatelia	akýkoľvek mechanizmus
Distribútori	áno	iba odberatelia pripojení do ich sietí	na burze alebo od výrobcov v rámci osobitného režimu
	Veľkoobchodná nákupná cena	Predajná cena	Ziskové rozpätie
Dodávatelia	voľná	voľná	marža z predaja
Distribútori	burzová cena alebo regulovaná cena podľa „osobitného režimu“	regulované sadzby	žiadne ziskové rozpätie

(56)	Distribútori preto dospeli k záveru, že vzhľadom na odlišný právny a skutkový kontext dodávatelia na voľnom trhu nekonkurovali distribútorom, ale skôr regulovaným sadzbám, ktoré na trhu pôsobili ako referenčná cena.

(57)

Distribútori uviedli, že dodávanie elektrickej energie za sadzbu im nepriniesla zisk alebo akúkoľvek výhodu. Zatiaľ čo v prípade výlučnej distribúcie a riadenia obchodu zahŕňalo odmeňovanie distribútorov aj ziskové rozpätie ako odmenu za investovaný kapitál, v prípade dodávky za regulované sadzby distribútori získali len náhradu svojich nákladov bez ziskového rozpätia. Najmä náklady „priznané“ distribútorovi boli založené na priemernej váženej cene zaplatenej za elektrickú energiu počas referenčného obdobia. Za určitých okolností tieto uznané náklady mohli byť nižšie ako skutočné celkové náklady znášané distribútorom. Keď bol v oblasti regulovaného predaja vykázaný prebytok, tieto prostriedky nezostali distribútorom, ale počas postupu vyrovnania boli vyčlenené na financovanie ostatných všeobecných nákladov na systém. Suma, ktorú uznal štát, sa rovnala rozdielu medzi priemernou váženou cenou za nákup elektrickej energie vynásobenou množstvom energie, ktorú prepravil každý distribútor po korekcii o štandardné straty.

(58)

Distribútori ďalej tvrdia, že z prechodu odberateľov z voľného trhu späť na regulované sadzby nemali žiadny priamy alebo nepriamy finančný prínos, keďže ich odmeňovanie za výlučnú distribúciu a riadenie obchodu bolo celkom nezávislé od počtu odberateľov za regulované sadzby alebo od množstva elektrickej energie predanej za sadzbu.

—	Po prvé ako už bolo objasnené, v prípade dodávky za regulovanú sadzbu došlo iba k preplateniu nákladov.

—

Po druhé odmeňovanie výlučnej distribúcie bolo takisto nezávislé od počtu odberateľov za regulované sadzby, keďže vychádzalo z množstva „prepravenej energie“, ktorá zahŕňala všetku elektrickú energiu, ktorú distribútori prepravili v rámci siete, bez ohľadu na to, či elektrická energia predávala za regulované sadzby alebo za sadzby na voľnom trhu.

—

Po tretie odmeňovanie za činnosti v oblasti riadenia obchodu bolo takisto nezávislé od počtu odberateľov, ktorým boli poskytované dodávky za regulované sadzby, keďže zákonom sa stanovujú platby na základe počtu uzatvorených zmlúv (v prípade prístupových aj regulovaných sadzieb), a preto nesúviselo s počtom odberateľov za regulované sadzby. Distribútori boli požiadaní, aby v každom prípade reagovali na všetky žiadosti odberateľov, ako sú zmeny typu pripojenia, zmluvy, fakturácia prístupových sadzieb, meranie atď. bez ohľadu na typ dodávky.

(59)	Distribútori preto dospeli k záveru, že „kompenzácia“, ktorú získali v súvislosti s dodávkami za regulované sadzby, by sa mala považovať skôr za náhradu súm, ktoré museli vopred poskytnúť v rámci uplatňovania zákona, alebo za náhradu za stratu a spôsobenú škodu.

(60)

Spoločnosť Iberdrola konkrétne tvrdí, že z právneho aj ekonomického hľadiska by bolo nesprávne pripísať tento deficit distribútorom. Náklady, ktoré vznikli pri nákupe elektrickej energie pre regulovaný trh, boli pripísateľné elektrizačnej sústave, nie distribútorom, ktorí iba vykonávali právne ustanovenia. Výnosy z predaja za regulované ceny sa tak nikdy nestali majetkom distribútorov, ale patrili elektrizačnej sústave ako celku, a preto by sa táto sústava mala považovať za „predajcu“ elektrickej energie za regulované ceny. V systéme, ktorý je tak veľmi regulovaný ako španielsky systém, by podľa spoločnosti Iberdrola nebolo vhodné preniesť na distribútorov finančné rozdiely spôsobené regulačnou štruktúrou alebo chybnými odhadmi budúcich nákladov na elektrickú energiu.

(61)	Iberdrola takisto poukazuje na to, že distribútori si neponechali príjmy z príplatkov, ktoré boli ako „osobitne vyčlenený príspevok“ bezodkladne prevedené na vkladový účet, ktorý otvoril výbor CNE, a postúpené výrobcom, ktorí predbežne financovali deficit.

PRIPOMIENKY VLÁDY AUTONÓMNEJ OBLASTI ASTÚRIA

(62)	Pripomienky vlády autonómnej oblasti Astúrie sú rovnaké ako pripomienky, ktoré uviedla španielska vláda, na ktoré sa odkazuje.

PRIPOMIENKY ŠPANIELSKA

(63)

Španielsko tvrdí, že systém regulovaných sadzieb nezahŕňal v roku 2005 pomoc ani pre koncových odberateľov, ani pre distribútorov. Konkrétne pokiaľ ide o distribútorov, Španielsko sa domnieva, že náhrada, ktorú získali, je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora vo veci Altmark, a preto nepredstavuje štátnu pomoc.

EXISTENCIA POMOCI

ŽIADNA PRÍČINNÁ SÚVISLOSŤ MEDZI ŠTÁTNYM OPATRENÍM A DEFICITOM, PRIČOM DEFICIT NEMOŽNO PRIPÍSAŤ ŠTÁTU

(64)	Španielsko tvrdí, že deficit nemožno pripísať štátu, pretože bol spôsobený nepredvídateľnými vonkajšími okolnosťami a nie úmyselnou snahou štátu dotovať určité činnosti.

(65)

(66)

Distribútori vyberali finančné prostriedky prostredníctvom integrovaných a prístupových sadzieb, a následne prevádzali časť týchto príjmov na určené účty (podľa percenta stanoveného v dekréte o ročných sadzbách). Nákup elektrickej energie následne odpočítali z burzy a od výrobcov v rámci „osobitného režimu“. Ak príjmy z integrovaných a prístupových sadzieb nepokryli náklady na regulované činnosti, vznikol deficit sadzieb.

(67)

Španielsko tvrdí, že deficit z roku 2005 bol spôsobený rozdielom medzi prognózami vlády týkajúcimi sa veľkoobchodných cien za elektrickú energiu a skutočnými cenami zaznamenanými na burze. Mimoriadne vysoké ceny z roku 2005 boli vyvolané nepredvídateľnými príčinami vyššej moci (pozri odôvodnenie 26).

(68)

Vzhľadom na to, že táto udalosť, ktorá viedla k údajnej pomoci, predstavovala vyšší nárast veľkoobchodných cien, než sa predpokladalo, údajná výhoda nemohla byť prisúdená žiadnemu právnemu aktu. Aj za predpokladu, že táto výhoda existovala, bola by vyvolaná okolnosťami, ktoré nesúviseli so zámermi štátu. Existencia vyššej moci porušuje podľa Španielska príčinnú súvislosť medzi administratívnym rozhodnutím o stanovení úrovne sadzieb a konkurenčnou výhodou, ktorá viedla k vzniku štátnej pomoci. Aj za predpokladu, že objektívna podmienka príčinnej súvislosti bola splnená, chýbala by subjektívna podmienka zámernosti (pripísateľnosti) štátu.

ŽIADNE ŠTÁTNE ZDROJE

(69)

(70)

Po druhé tieto prostriedky nevyberal štát a neboli platené do fondu určeného štátom. Sadzby vyberali distribútori, nie štát, a preto išlo o súkromné ceny, ktoré zaisťovali spravodlivé odmeňovanie subjektov (ako je stanovené v LSE). Nešlo ani o dane, ani o verejné ceny. Štát neodmenil nič, keďže išlo o systém, v ktorom sa poskytovala odmena na základe trhových síl za neregulované činnosti a na základe prístupových sadzieb, ktoré stanovil štát v súvislosti s regulovanými činnosťami. Keďže v takomto systéme neexistuje pre štát žiadna záťaž, podľa judikatúry Sloman Neptune nie sú použité štátne zdroje (20). Tieto prostriedky okrem toho nikdy neprúdili do štátnej pokladnice, neboli uvedené v rozpočtových zákonoch, nepodliehali kontrole Dvora audítorov a nebolo ich možné vymáhať od dlžníkov prostredníctvom administratívnych postupov vymáhania. Na pohľadávky voči elektrizačnej sústave sa nevzťahovala úroková sadzba vzťahujúca sa na dlhy voči štátu.

(71)

Španielsko trvá na tom, že s týmito prostriedkami narábal španielsky regulačný orgán CNE, ktorý pôsobí len ako účtovný sprostredkovateľ. Španielske orgány vo svojom rozhodnutí o španielskych uviaznutých nákladoch (SA NN 49/99) z roku 2001 zdôrazňujú, že Komisia už stanovila, že „prevod prostriedkov prostredníctvom CNE je v zásade účtovnej povahy. Prostriedky prevedené na účet v mene CNE neboli nikdy vlastníctvom tohto orgánu a boli okamžite vyplatené príjemcom v súlade s vopred stanovenou sumou, ktorú CNE nemôže nijakým spôsobom zmeniť“. Na základe tejto úvahy dospela Komisia k záveru, že „nebolo možné určiť, či príjmy z poplatkov stanovené v rámci režimu uviaznutých nákladov predstavujú štátne zdroje“.

(72)

Po tretie Španielsko napadlo záver Komisie, že regulovaný predaj distribútorov bol financovaný prostredníctvom „osobitnej dane“ splatnej všetkými španielskymi koncovými odberateľmi elektrickej energie. Podľa Španielska neboli distribútori „financovaní štátom“, ale dostali primeranú a spravodlivú odmenu za vykonávanie zákonnej úlohy, ktorú boli povinní plniť.

(73)	Okrem toho distribútori predajom elektriny za regulované sadzby a jej nákupom na „burze“ od výrobcov vytvorili deficit (ktorý bol krytý mechanizmom predbežného financovania stanoveným v kráľovskom legislatívnom zákone 5/2005), ale príjmy z príplatku k sadzbe by získali výrobcovia, nie distribútori.

ŽIADNA VÝHODA

(74)	Španielsko nesúhlasí s predbežným záverom Komisie, že regulovanými sadzbami sa priznala hospodárska výhoda distribútorom.

(75)

Pokiaľ ide o distribútorov, Španielsko napadlo záver Komisie, že systémy sadzieb zaručili distribútorom minimálne ziskové rozpätie. Španielsko tvrdí, že dodávka od distribútorov za regulované sadzby bola odôvodnená potrebou zabezpečiť službu všeobecného záujmu, a že odmeňovanie regulovaných činností bolo určené výlučne na pokrytie nákladov na plnenie záväzkov spojených s týmito činnosťami.

ŽIADNY VPLYV NA HOSPODÁRSKU SÚŤAŽ A OBCHOD MEDZI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

(76)	Podľa španielskych orgánov sa regulačnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na dodávku za regulované sadzby neobmedzila sloboda dodávateľov elektrickej energie usadiť sa a španielskym dodávateľom nebolo v porovnaní s dodávateľmi z ostatných členských štátov poskytnuté preferenčné zaobchádzanie.

(77)

V roku 2005 mal Pyrenejský polostrov takú nízku kapacitu prepojenia, že v podstate neexistoval skutočný vnútorný trh s energiou. Španielske orgány sa domnievajú, že vzhľadom na stav izolácie by nebolo vhodné dospieť, tak ako Komisia, k záveru, že sadzba ovplyvnila hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi.

(78)

Španielske orgány tvrdia, že elektrická energia nebola vyvážaná mimo Španielska, a že distribútori pôsobiaci v Španielsku nemohli predávať španielsku elektrickú energiu mimo územia krajiny. Na druhej strane, na distribučnej činnosti sa mohla zúčastniť akákoľvek oprávnená spoločnosť za rovnakých podmienok ako španielske podniky vrátane rovnakého právneho a hospodárskeho zaobchádzania.

(79)

Španielsko sa naopak domnieva, že dodávatelia vykonávali slobodnú, neregulovanú činnosť. Čelili príslušným rizikám a výhodám. Prevzatím týchto rizík akceptovali, že za určitých nepredvídateľných podmienok nemusí byť ich maloobchodná činnosť zisková. Ziskovosť by však opäť dosiahli hneď, ako by to umožnili sadzby alebo po zániku výnimočných okolností.

ANALÝZA SO ZRETEĽOM NA JUDIKATÚRU VO VECI ALTMARK

(80)	Španielsko uviedlo, že v roku 2005 nebola existencia regulovaných sadzieb v rozpore s právom Únie, keďže lehota na otvorenie trhu všetkým odberateľom vrátane domácností bola 1. júl 2007.

(81)	Podľa Španielska bolo pokrytie nákladov, ktoré vznikli distribútorom pri dodávke za regulované sadzby, v súlade so štyrmi kritériami v judikatúre Altmark, a preto táto intervencia nepatrí do rozsahu štátnej pomoci.

(82)

Po prvé, dodávka elektrickej energie je služba všeobecného záujmu a štát musí zakročiť, aby sa predišlo zneužívaniu dominantného postavenia vyplývajúceho z existencie jednej siete (prirodzený monopol). Spoločnosti, ktoré vykonávajú regulované činnosti, preto musia realizovať záväzky služieb vo verejnom záujme.

(83)	Po druhé, parametre na stanovenie sadzieb boli stanovené objektívnym a transparentným spôsobom. Odmeňovanie regulovaných činností bolo objektívne a transparentné. Ostatné podniky EÚ boli takisto schopné vstúpiť na distribučný trh.

(84)	Po tretie, platby za regulované činnosti zahŕňali iba náklady na realizáciu záväzkov služieb vo verejnom záujme. Distribútorom mohli byť spätne vyplatené iba náklady súvisiace s regulovanými činnosťami.

(85)	Po štvrté, komplexný regulačný rámec na stanovenie sadzieb a postup urovnania preukazuje, že systém sadzieb bol založený na dôkladnej analýze nákladov a výnosov systému, ako aj na analýze dopytu po elektrickej energii.

(86)	Španielsko na tomto základe dospelo k záveru, že systém sadzieb nepredstavoval štátnu pomoc, pretože bol v súlade s judikatúrou vo veci Altmark.

POSÚDENIE OPATRENIA

(87)

Rozsah pôsobnosti tohto rozhodnutia je obmedzený na dodávku elektrickej energie veľkým a stredným podnikom distribútormi za regulované sadzby a nezahŕňa ostatné činnosti, ktoré vykonávajú distribútori a ktoré sa týkajú výlučne distribúcie. Distribútori sú z právneho aj finančného hľadiska úplne nezávislí od predaja za regulované sadzby, a v každom prípade nepatria do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia o začatí konania, ktoré vyvolalo pochybnosti týkajúce sa len zlučiteľnosti údajnej výhody poskytnutej distribútorom s vnútorným trhom v dôsledku nízkej úrovne regulovaných sadzieb a opatrení, ktoré boli prijaté na náhradu a vyrovnanie deficitu v roku 2005.

EXISTENCIA ŠTÁTNEJ POMOCI PODĽA ČLÁNKU 107 ODS. 1 ZFEÚ

(88)

Opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené tieto podmienky: opatrenie a) poskytuje príjemcovi hospodársku výhodu; b) je poskytované štátom alebo zo štátnych zdrojov; c) je selektívne; d) má vplyv na obchod v rámci Spoločenstva a môže narušiť hospodársku súťaž v Únii. Keďže musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky, Komisia obmedzí svoje hodnotenie na existenciu hospodárskej výhody poskytnutej príjemcom.

Existencia hospodárskej výhody

(89)

Podniky sú zvýhodnené v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sa im poskytne hospodárska výhoda, ktorú by inak za trhových podmienok nezískali. Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti rozhodol, že v osobitných prípadoch poplatky za služby poskytované výmenou za záväzky, ktoré členské štáty uložia, a ktoré neprekračujú ročné nekryté náklady a ktorých účelom je zabezpečiť, aby dotknuté podniky nevykazovali stratu, nepredstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ale skôr protiplnenie za služby, ktoré vykonávali dotknuté podniky (21).

(90)

Konkrétne v odvetví elektrickej energie ani Komisia vo svojej rozsiahlej rozhodovacej praxi pri uplatňovaní článku 107 ods. 1 a 3 písm. c) ZFEÚ o povinnostiach uložených distribútorom nakupovať elektrickú energiu z určitých zdrojov energie za vyššiu cenu, než je trhová cena, nezastávala názor, že kompenzácia rozdielu medzi obstarávacími nákladmi a trhovými cenami predstavuje pre distribútorov hospodársku výhodu. Predmetní prevádzkovatelia v uvedených prípadoch konali v rámci regulačných povinností v elektrizačnej sústave výlučne ako sprostredkovatelia a bola im poskytnutá kompenzácia nákladov bez toho, aby predstavovala hospodársku výhodu, zatiaľ čo sa právnymi predpismi mohla stanoviť výlučne povinnosť nákupu bez kompenzácie nákladov.

(91)

Konkrétne to platí aj pre oblasť dodávky elektrickej energie za regulované sadzby, pokiaľ ide o kompenzáciu určenú na financovanie rozdielov medzi príjmami a veľkoobchodnými nákladmi na obstaranie elektrickej energie za regulované sadzby, ktoré požadujú oprávnení odberatelia (22). Z toho vyplýva, že kompenzácia nákladov distribútorov v odvetví elektrickej energie na nákup elektriny nevyhnutne neznamená hospodársku výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Údajná kompenzácia nákladov španielskych distribútorov na dodávku za regulované sadzby sa musí preskúmať vzhľadom na tieto precedensy.

(92)

Predbežný záver v rozhodnutí Komisie o začatí formálneho zisťovania znel, že španielskym distribútorom bola v porovnaní s trhovými podmienkami poskytnutá hospodárska výhoda na základe dvoch tvrdení. Po prvé distribútori údajne získali garantované ziskové rozpätie na dodávku za regulovanú sadzbu. Po druhé podnecovaním odberateľov k prechodu na regulovaný trh, na ktorom boli dodávateľmi distribútori, sa sadzbami údajne zvýšili príjmy distribútorov. Tieto dva argumenty možno zhrnúť do jedného tvrdenia, že zisk distribútorov vzrástol v roku 2005 v pomere k ich dodávkam elektrickej energie za regulované sadzby.

(93)

Dostupný opis španielskej elektrizačnej sústavy a informácie poskytnuté v priebehu konania, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 16, 19, 20, 57 a 58, však toto tvrdenie nepodporujú. Zatiaľ čo v prípade výlučnej distribúcie zahŕňalo odmeňovanie distribútorov v roku 2005 aj ziskové rozpätie, v prípade dodávky za regulované sadzby získali distribútori len náhradu („uznanie“) svojich nákladov bez ziskového rozpätia. Podobne odmeňovanie distribútorov, pokiaľ ide o ich činnosti výlučnej distribúcie, nezáviselo od počtu odberateľov za regulované sadzby a množstva elektrickej energie predanej za sadzbu, a preto by sa ich príjmy nezvýšili, ak by poskytovali dodávky veľkému počtu odberateľov za regulované sadzby.

(94)	Z toho vyplýva, že informácie získané v priebehu konania nepodporujú tvrdenie, že predaj elektrickej energie za regulované sadzby zvýšil zisk španielskych distribútorov v roku 2005 z dôvodu ich garantovaného ziskového rozpätia.

(95)

V súvislosti s otázkou, či uznanie nákladov na dodávku a ich kompenzácia poskytli distribútorom hospodársku výhodu, ktorú by inak za trhových podmienok nezískali, treba zdôrazniť, že uznanie vzniknutých nákladov vo forme inkasných práv udelených piatim podnikom uvedeným v článku 24 kráľovského legislatívneho dekrétu 5/2005, konkrétne Iberdrola, S.A., Unión Eléctrica Fenosa, S.A., Hidroeléctrica del Cantábrico S.A., Endesa, S.A. a Elcogás, S.A., nebolo odmenou za ich distribučnú činnosť. Ako už bolo vysvetlené v odôvodneniach 29 a 30, aj keď Elcogás S.A., ktorá nevlastnila žiadne dcérske spoločnosti, nepôsobila v roku 2005 (ani v neskôr) v odvetví distribúcie, dané podniky boli určené na základe svojho platného práva na získanie uviaznutých nákladov, prípadne s prihliadnutím na ich výrobnú činnosť, nie však ich distribučnú činnosť za regulované sadzby.

(96)

Po druhé aj za predpokladu, že inkasné práva, ktoré odrážajú povinnosť uvedených piatich podnikov predbežne financovať deficit v rámci elektrizačnej sústavy za rok 2005, aby sa mohli vykladať ako kompenzácia distribučných nákladov štyroch podnikov pôsobiacich v odvetví distribúcie za regulované sadzby, mali by sa zohľadniť skutočné podmienky, za ktorých boli distribútori povinní vykonávať túto plne regulovanú činnosť. Ako už bolo uvedené v odôvodneniach 54 – 55, distribútori nemohli dosiahnuť zisk ani stratu, nemohli si vybrať spôsob obstarávania elektrickej energie, nemohli si vybrať svojich odberateľov, nemohli určovať predajnú cenu ani poskytovať ďalšie služby, ktoré by priniesli ziskové rozpätie. Samotní distribútori, ako aj vertikálne integrované skupiny, do ktorých patrili, nemali žiadny priamy alebo nepriamy ekonomický záujem o zapojenie sa do dodávok elektrickej energie za regulovanú sadzbu. Vertikálne integrovaná skupina by mala skôr záujem o poskytovanie služieb koncovým odberateľom za podmienok voľného trhu, keďže jej dodávateľská divízia by v rámci tohto predaja dosiahla zisk, k čomu by nedošlo, ak by distribútor skupiny zabezpečoval odberateľom dodávky za regulované sadzby.

(97)

Z toho vyplýva, že pri porovnaní podmienok dodávky s podmienkami voľného trhu sa nezohľadňujú odlišné právne a skutkové okolnosti medzi dodávateľmi na voľnom trhu a distribútormi zabezpečujúcimi dodávky za regulované sadzby. Aj keď štát môže v zásade distribútorom v rámci elektrizačnej sústavy stanoviť nákupné a predajné ceny, ako aj ostatné obchodné podmienky, neznamená to, že kompenzácia nákladov, ktoré by im týmto vznikli, predstavuje pre nich hospodársku výhodu, ktorú by inak za trhových podmienok nezískali. Pri regulovaní sadzieb, ktoré vychádzajú z povinnosti dodávky, sa v skutočnosti neponecháva žiadny priestor pre rozhodovanie o najzásadnejších stimuloch dodávky, ktorými sú ceny a výstupy. Distribútori by mohli od koncových odberateľov vyberať oveľa vyššie sadzby, ktoré by im pokryli náklady, a to nielen za hypotetických trhových podmienok, t. j. v prípade neexistencie regulačných obmedzení týkajúcich sa týchto základných parametrov. Okrem toho, čo je ešte dôležitejšie, v španielskej elektrizačnej sústave v roku 2005 je distribútor – alebo prevádzkovateľ siete vysokého napätia pre energeticky náročných odberateľov – tak ako v každej elektrizačnej sústave jednoducho sprostredkovateľom, ktorý odberateľa fyzicky pripája do siete, čo je nevyhnutným predpokladom pre dodávku elektrickej energie. Vzhľadom na neexistenciu hypotetickej alternatívnej distribučnej siete v Španielsku v roku 2005 boli určení predmetní distribútori, ktorí zabezpečovali dodávky na voľný aj regulovaný trh. Distribútori zohrávajú dôležitú úlohu, pretože umožňujú dodávku elektrickej energie bez ohľadu na osobitné regulačné ustanovenia alebo politiku, alebo na to, či sú konkurenčné podmienky pre riadenie dopytu založené na trhových mechanizmoch alebo regulácii.

(98)

V systéme regulovaných sadzieb, ako je španielsky systém z roku 2005, by sa v rámci bežného podnikania nedostatok zdrojov na celkových účtoch systému jeden rok zvyčajne kompenzoval v nasledujúcom roku prostredníctvom vyšších sadzieb a/alebo poplatkov za prístup pre koncových odberateľov, zatiaľ čo zníženie nákladov by mohlo viesť k prebytku, čo by umožnilo následne stanoviť nižšie sadzby alebo poplatky. V prípade neexistencie vyčlenenia konkrétnych kategórií príjmov k nákladom nemusí zvýšenie (zníženie) príjmov a/alebo nákladov viesť k príslušnému deficitu alebo prebytku v prospech distribútorov. Napríklad, ako je uvedené v odôvodnení 27 grafe 1, zatiaľ čo ceny elektrickej energie zahrnuté do regulovaných sadzieb boli počas väčšiny mesiacov v roku 2005 spravidla nižšie ako veľkoobchodné trhové ceny, v období od novembra 2006 do decembra 2007 to bolo naopak bez toho, aby sa to prejavilo na zvýšení zisku distribútorov za ich dodávku za regulované sadzby. Je to v súlade s regulačným nastavením systému, pričom distribútori by úplne alebo čiastočne neznášali náklady spôsobené nerovnováhou nákladov a výnosov tohto systému, rovnako ako by z tejto činnosti nikdy nedosiahli zisk, a akýkoľvek prebytok z predaja elektrickej energie za regulované sadzby by sa použil na pokrytie ostatných nákladov na systém.

(99)

Distribútori pôsobili ako finanční sprostredkovatelia elektrizačnej sústavy tým, že centralizovali všetky prichádzajúce (regulované príjmy zo sadzieb a poplatkov za prístup), ako aj odchádzajúce (všetky všeobecné náklady na systém) finančné toky. Regulované príjmy a náklady na elektrizačnú sústavu v roku 2005, ktoré boli opísané v odôvodneniach 19, 20 a 28, zahŕňajú širokú škálu trhovo a politicky orientovaných regulovaných nákladov, ako sú náklady na nákup elektrickej energie vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, dodatočné náklady na výrobu elektrickej energie na španielskych ostrovoch a náklady na prepravu a distribúciu atď. bez vyčlenenia konkrétnych príjmov k určitým nákladom. Regulované príjmy sa nikdy nestali vlastníctvom distribútorov s výnimkou odmeny a výlučnú distribúciu, ktorú si ponechali po odpočítaní všetkých ostatných systémových nákladov.

(100)

Akýkoľvek deficit na účtoch, ako bol deficit, ktorý nastal v roku 2005, by sa preto bez ohľadu na jeho príčiny objavil na účtoch distribútorov bez toho, aby mohli rozhodovať buď o úrovni regulovaných príjmov a nákladov, alebo o financovaní konkrétnych nákladov prostredníctvom konkrétnych príjmov. Ako vyplýva z údajov uvedených v odôvodnení 28, náklady na prepravu a distribúciu elektrizačnej sústavy v roku 2005 predstavovali 4 410 miliónov EUR, čo zodpovedá rovnakým kategóriám nákladov v roku 2004 a 2006. Úroveň nákladov distribútorov teda nesúvisí s výškou deficitu z roku 2005.

(101)

Klasifikácia deficitu z roku 2005 ako „straty distribútorov“ sa preto nejaví ako odôvodnená, pretože deficit nemožno pripísať pôsobeniu distribútorov, ale skôr regulačným ustanoveniam stanovujúcim právo koncových odberateľov na dodávku za regulované sadzby a do istej miery regulačným a politickým rozhodnutiam prijatým napríklad na podporu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a kogenerácie. Z toho vyplýva, že financovanie deficitu na účtoch elektrizačnej sústavy prostredníctvom mechanizmov opísaných v odôvodneniach 29 až 32 nie je spôsob, ako znížiť konkrétne straty distribútorov, ale skôr celkové straty tejto sústavy. Bez uznania deficitu za rok 2005 vo výške 3 811 miliónov EUR a jeho predbežného financovania piatimi hlavnými elektrárenskými zariadeniami by nebolo možné uhradiť náklady tejto sústavy na prenos a distribúciu, ktoré boli vynaložené v prospech všetkých odberateľov na regulovanom alebo voľnom trhu.

(102)

Na základe formálneho zisťovania nebola stanovená existencia žiadneho iného prvku výhody v prospech distribútorov. Distribútori preniesli celý prospech z nízkych regulovaných sadzieb na koncových odberateľov, nemali žiadny zisk z predaja, ako ani žiadny prínos z návratu odberateľov na regulovaný trh. Z toho vyplýva, že z finančného hľadiska bolo postavenie distribútorov v Španielsku plne porovnateľné s postavením systémového sprostredkovateľa. V tejto súvislosti sa uznanie nákladov na dodávku za regulované sadzby elektrickej energie v rámci španielskej elektrizačnej sústavy z roku 2005 v zásade neodlišuje od kompenzácie nákladov na nákup elektrickej energie, ktorú Komisia neklasifikovala ako štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to pokiaľ ide o elektrickú energiu z určitých zdrojov (odôvodnenie (90)) a veľkoobchodnú elektrickú energiu určenú na dodávku za regulované sadzby (odôvodnenie (91)).

(103)

Aj napriek tomu, že rozhodnutie o začatí konania nie je zamerané na vertikálne integrované subjekty, ku ktorým patria distribútori, Komisia pomocou účtovného a čiastočne pomocou právneho oddelenia so zreteľom na reagovanie na výhrady spoločnosti Céntrica takisto posúdila, či tieto subjekty mohli získať nepriame výhody, ktoré by predstavovali štátnu pomoc. Céntrica predovšetkým uviedla, že integrované subjekty pôsobiace v oblasti maloobchodného predaja na voľnom trhu (prostredníctvom dodávateľskej divízie) boli schopné predísť stratám tým, že podnecovali odberateľov, aby prešli do ich vlastnej distribučnej divízie. Takisto tvrdila, že výrobca patriaci do integrovaného subjektu bol motivovaný, aby udržiaval vysoké veľkoobchodné ceny vzhľadom na to, že distribučná divízia integrovaného subjektu (predávajúceho za regulovanú sadzbu) by bola chránená pred stratami.

(104)

Komisia nebola schopná stanoviť existenciu hospodárskej výhody vyplývajúcej zo skutočnosti, že odberatelia elektrickej energie sa rozhodli pre distribútorov a nie pre dodávateľov. Z ekonomického hľadiska nevytváral prechod z dodávky na distribúciu zisk, ale len predchádzal stratám pre dodávateľské divízie štyroch vertikálne integrovaných skupín Iberdrola, S.A., Unión Eléctrica Fenosa, S.A., Hidroeléctrica del Cantábrico S.A. a Endesa, S.A.; pokiaľ ide o spoločnosť Elcogás, pôsobila iba v odvetví výroby elektrickej energie. To však nemôže predstavovať výhodu pre ostatné štyri predmetné spoločnosti, keďže dodávateľské divízie mohli v každom prípade predísť týmto stratám jednoducho zrušením zmlúv o dodávke. Pre dodávateľské divízie preto tento systém nepredstavoval výhodu, ale znevýhodnenie: prišli o odberateľov. Tento systém bol aj pre distribútorov finančne neutrálny (z už vysvetlených dôvodov). Výrobcovia by v každom prípade predávali svoju elektrickú energiu na veľkoobchodnom trhu.

(105)

Pokiaľ ide o údajnú motiváciu výrobcov, aby udržiavali vysoké veľkoobchodné ceny, treba poznamenať, že aj keď trhové prostredie, ktoré vytvorili španielske orgány, mohlo výrobcov pravdepodobne motivovať k zvýšeniu cien, samotné sadzby neviedli k vyšším veľkoobchodným cenám. Na zvýšenie cien by boli v skutočnosti potrebné komplexné stratégie a protikonkurenčné správanie výrobcov. Nebola stanovená žiadna priama a zreteľná príčinná súvislosť medzi sadzbami a možným umelým zvýšením veľkoobchodných cien; stále však ide o nepreukázanú teoretickú hypotézu.

(106)

Komisia takisto zvážila možnosť, že systém tým, že z trhu s elektrickou energiou vytlačil konkurentov z voľného trhu, mohol etablovaným skupinám poskytnúť výhodu prostredníctvom zvýšenia a „remodelácie“ ich podielu na trhu, takže sa v prípade týchto štyroch vertikálne integrovaných skupín mohli do veľkej miery prispôsobiť veľkosti distribučnej siete každej skupiny. Nebolo možné stanoviť ani túto hypotetickú výhodu, a to z nasledujúcich dôvodov:

—

Po prvé nebolo vždy možné „presúvať odberateľov“ v rámci tej istej skupiny. Odberateľ, ktorému dodávky zabezpečovala dodávateľská divízia spoločnosti Endesa v oblasti, v ktorej bola lokálnym distribútorom spoločnosť Iberdrola, nemohol prejsť do distribučnej divízie spoločnosti Endesa, ale len do distribučnej divízie spoločnosti Iberdrola. Tento prechod na regulovaný trh okrem toho viedol k čistým nákladom pre integrované subjekty, keďže sa tým zvýšil deficit, ktorý museli financovať za nepriaznivých podmienok.

—

Po druhé skupiny nemali žiadny zisk z predaja distribútorov. Potenciálna výhoda vyplývajúca z vyššieho podielu na trhu sa tak nemohla premietnuť do ziskov v roku 2005 (rok, ktorého sa týka preskúmanie), ale až neskôr, keď bol voľný trh znovu životaschopný. Aby sa táto výhoda mohla prejaviť, odberatelia, ktorým dodávky poskytoval distribútor skupiny, by museli prejsť späť do dodávateľskej divízie tejto skupiny. V tejto fáze by však klient, ktorý znovu uvažoval o zmene dodávateľa, mal možnosť vybrať si spomedzi všetkých dodávateľov pôsobiacich na španielskom trhu. Komisia preto nezistila existenciu žiadnej konkrétnej výhody spojenej výlučne s existenciou vyššieho podielu na trhu, ktorý mali skupiny v období preskúmania.

—

Práve naopak integrované skupiny boli vystavené objektívnemu znevýhodneniu: povinnosti financovať deficit za podmienok, ktoré boli nevýnosné, keďže úroková sadzba plynúca z inkasných práv bola nižšia ako zodpovedajúca trhová sadzba, a preto sa sekuritizácia inkasných práv vykonávala s odmenou, ktorá bola porovnateľne nižšia ako odmena, ktorú by boli získali, keby sa uplatnila trhová sadzba.

(107)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že pokiaľ ide o dodávku podnikovým odberateľom, regulačný systém zavedený v Španielsku v roku 2005 neposkytoval priamu alebo nepriamu hospodársku výhodu distribútorom ani integrovaným skupinám, do ktorých patrili.

(108)

Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Céntrica, že sa v tomto systéme robili rozdiely medzi distribútormi a dodávateľmi na voľnom trhu, Komisia poukazuje na to, že diskriminácia môže nastať v prípade, keď sa s osobami, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii, pokiaľ ide o skutkové a právne okolnosti, nezaobchádza rovnako, alebo naopak, keď sa rovnaké zaobchádzanie uplatňuje na osoby, ktoré sa nachádzajú v odlišnej situácii, pokiaľ ide o skutkové a právne okolnosti.

(109)

Po prvé toto tvrdenie je zreteľne neodôvodnené v prípade spoločnosti Elcogás S.A., ktorej boli udelené inkasné práva, aj keď nepôsobila v odvetví distribúcie. Po druhé nebolo preukázané, že ostatné štyri označené spoločnosti, a to Iberdrola, S.A., Unión Eléctrica Fenosa, S.A., Hidroeléctrica del Cantábrico, S.A. a Endesa, S.A., získali kompenzáciu z dôvodu svojej činnosti distribútorov dodávajúcich elektrickú energiu za regulované sadzby, ako už bolo uvedené v odôvodnení 30. Po tretie distribútori a dodávatelia na voľnom trhu sa v španielskej elektrizačnej sústave v žiadnom prípade nenachádzali v rovnakej situácii, pokiaľ ide o skutkové a právne okolnosti. Povinnosť dodávať elektrickú energiu za regulované sadzby bola vykonávaná v rámci regulačných obmedzení, na základe ktorých mohli distribútori konať výlučne ako finanční a zásobovací sprostredkovatelia, ktorí vykonávali právne predpisy, zatiaľ čo dodávka bola za podmienok voľného trhu plne liberalizovaná. Rozdielne zaobchádzanie, ktoré napadla spoločnosť Céntrica, preto nemôže viesť k diskriminácii bez ohľadu na skutočnosť, že úroveň regulovaných sadzieb mohla byť nepriaznivá pre postup liberalizácie. Nešlo však o dôsledok udelenia nezákonnej štátnej pomoci distribútorom.

ZÁVER

(110)

Pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania, boli v priebehu formálneho zisťovania vyvrátené. Komisia je presvedčená, že uznaním nákladov zo strany Španielska, ktoré znášali distribútori elektrickej energie v súvislosti s dodávkou elektrickej energie odberateľom zo stredných a veľkých podnikov za regulované sadzby, sa nepriznala distribútorom hospodárska výhoda v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(111)

Keďže kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú kumulatívne, nie je potrebné skúmať, či boli splnené ostatné kritériá. Komisia preto dospela k záveru, že dané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc v prospech distribútorov elektrickej energie. Tento záver sa týka situácie a obdobia uvedených v sťažnosti bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť Komisie preskúmať opatrenia, ktoré boli prijaté v Španielsku po roku 2005,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Uznanie nákladov zo strany Španielskeho kráľovstva, ktoré vznikli distribútorom v priebehu roka 2005 v súvislosti s dodávkou elektrickej energie koncovým odberateľom zo stredných a veľkých podnikov za regulované sadzby vo forme inkasných práv spoločností Iberdrola, S.A., Unión Eléctrica Fenosa, S.A., Hidroeléctrica del Cantábrico, S.A., Endesa, S.A. a Elcogás, S.A., stanovené kráľovským legislatívnym dekrétom 5/2005 nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Španielskemu kráľovstvu.

V Bruseli 4. februára 2014

Za Komisiu

Joaquín ALMUNIA

podpredseda

(1) Ú. v. EÚ C 43, 27.2.2007, s. 9.

(2) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3) Operátor na trhu (OMEL) nakupuje a predáva elektrickú energiu na veľkoobchodnom trhu.

(4) Prevádzkovateľ sústavy (Red Eléctrica de España) je zodpovedný za zaistenie bezpečnosti dodávky elektrickej energie a za koordináciu systému výbory a prepravy.

(5) V článku 11 kráľovského dekrétu 281/1998 sa distribúcia vymedzuje ako „činnosť, ktorej hlavným cieľom je prenos elektrickej energie z rozvodnej siete do miesta spotreby za požiadaviek primeranej kvality, ako aj predaj elektrickej energie odberateľom alebo distribútorom za regulované ceny“.

(6) Takzvaní výrobcovia v rámci „osobitného režimu“. „Osobitný režim“ je systém vstupných sadzieb: distribútori (a prevádzkovateľ prenosovej sústavy) sú povinní nakupovať celý výstup oprávnených zariadení na kogeneráciu a zaradení vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov patriacich do ich oblasti pôsobnosti za sadzbu stanovenú štátom, ktorá pokrýva náklady.

(7) Kráľovský dekrét 2392/2004 z 30. decembra, ktorým sa stanovuje sadzba za elektrickú energiu na rok 2005; Štátny úradný vestník č. 315, s. 42766, príloha I.

(8) V článku 12 ods. 2 LSE sa uvádza, že sadzby za elektrickú energiu sa v zásade stanovujú raz ročne, ale môžu sa upraviť aj v priebehu roka.

(9) Podľa článku 8 kráľovského dekrétu 1432/2002 sa priemerná sadzba nemohla zvýšiť o viac ako 1,40 % (medziročne), pričom jednotlivé sadzby sa mohli zvýšiť len o percento vypočítané ako zvýšenie priemernej sadzby + 0,60 % (spolu 2 %).

(10) Kráľovský legislatívny dekrét 5/2005 z 11. marca 2005 o naliehavých reformách na podporu produktivity a zlepšenie verejného obstarávania. Štátny úradný vestník č. 62, 14.3.2005, s. 8832.

(11) Uviaznuté náklady sú straty, ktoré utrpeli tradiční poskytovatelia elektrickej energie v dôsledku nenávratných investícií uskutočnených pred liberalizáciou. Komisia schválila poskytnutie kompenzačnej pomoci na pokrytie týchto strát na základe kritérií uvedených v metodike uviaznutých nákladov (oznámenie Komisie týkajúce sa metodiky na analýzu štátnej pomoci spojenej s uviaznutými nákladmi) listom SG (2001) D/290869 zo 6. augusta 2001. Komisia rozhodnutím SG (2001) D/290553 z 25. júla 2001 vo veci NN 49/99 povolila Španielsku poskytnúť kompenzáciu za uviaznuté náklady do roku 2008 rovnakým spoločnostiam, ktoré boli požiadané o predbežné financovanie deficitu z roku 2005.

(12) Výročná správa 2005, Elcogás SA, ktorá sa nachádza na stránke http://www.elcogas.es/images/stories/3-principales-indicadores/1-datos-economico-financieros/esp2005.pdf

(13) Prvé doplňujúce ustanovenie kráľovského dekrétu 809/2006 z 30. júna 2006 o revízii sadzby za elektrickú energiu od 1. júla 2006. Štátny úradný vestník 156, 1.7.2006.

(14) Španielsko liberalizovalo maloobchodný trh s elektrickou energiou skôr, než sa požadovalo v smerniciach o elektrickej energii z rokov 1996 a 2003, ktorými sa pre podnikových koncových odberateľov stanovil časový rámec pre liberalizáciu na obdobie rokov 1999 až 2004 (počnúc najväčšími) a liberalizácia segmentu domácností sa stala povinnou až od 1. júla 2007.

(15) Ú. v. EÚ L 176, 15.7.2003, s. 37.

(16) V článku 3 ods. 3 smernice o elektrickej energii z roku 2003 sa uvádza: „Členské štáty zabezpečia, aby všetci zákazníci v domácnostiach, a ak to členské štáty uznajú za vhodné, aj malé podniky (predovšetkým podniky s menej ako 50 zamestnancami a ročným obratom alebo súvahou nepresahujúcou 10 miliónov EUR) využívali univerzálnu službu, čo znamená na svojom území právo na dodávku elektrickej energie v stanovenej kvalite za primerané, jednoducho a jasne porovnateľné a transparentné ceny. Na to, aby členské štáty zabezpečili nariadenie o univerzálnej službe, môžu určiť dodávateľa poslednej inštancie.“

(17) Dodávatelia takisto nakupovali energiu na veľkoobchodnom trhu („burze“) a hoci mohli teoreticky uzatvoriť bilaterálne dohody s výrobcami, v skutočnosti na to výrobcovia (prevažne vertikálne integrované skupiny) nemali žiadny stimul.

(18) Pozri prílohu I písm. b) a c) k smernici 2003/54/ES.

(19) Zdroj: pripomienky spoločnosti Iberdrola z 26. apríla 2007.

(20) Rozsudok ESD v spojených veciach C-72/91 a C-73/91, bod 21: „Účelom daného systému nie je prostredníctvom svojho predmetu a všeobecnej štruktúry vytvárať výhodu, ktorá by pre štát predstavovala ďalšiu záťaž.“

(21) Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-240/83 Procureur de la République/Association de défense des brûleurs d'huiles usagées (ADBHU) [1985] Zb. 531, najmä s. 543 – 544 a bod 18.

(22) Rozhodnutie Komisie z 12. júna 2012 o štátnej pomoci č. SA.21918 (C 17/07) (ex NN 17/07) poskytnutej Francúzskom – Regulované poplatky za elektrickú energiu vo Francúzsku (Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 10), najmä body 30 až 37 a 134 až 137.

12.7.2014

Úradný vestník Európskej únie

L 205/62

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

z 9. júla 2014,

ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)

[oznámené pod číslom C(2014) 4479]

(Iba anglické, české, dánske, fínske, francúzske, holandské, lotyšské, maďarské, nemecké, poľské, portugalské, slovinské, španielske, švédske a talianske znenie je autentické)

(2014/458/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (2), a najmä na jeho článok 31,

po porade s Výborom pre poľnohospodárske fondy,

keďže:

(1)

Podľa článku 7 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1258/1999 a článku 31 nariadenia (ES) č. 1290/2005 má Komisia vykonávať potrebné overenia, oznamovať členským štátom výsledky týchto overení, zohľadňovať pripomienky členských štátov, iniciovať dvojstranné rokovania v záujme dosiahnutia dohody s príslušnými členskými štátmi a formálne im oznamovať svoje závery.

(2)	Členské štáty mali možnosť požiadať o začatie zmierovacieho konania. Túto možnosť v niektorých prípadoch využili a Komisia preskúmala správy vydané po ukončení uvedeného konania.

(3)	Podľa nariadenia (ES) č. 1258/1999 a nariadenia (ES) č. 1290/2005 sa môžu financovať iba poľnohospodárske výdavky, ktoré sa vynaložili spôsobom, pri ktorom nedošlo k porušeniu pravidiel Európskej únie.

(4)	Z vykonaných overení, dvojstranných rokovaní a zmierovacích konaní vyplynulo, že časť výdavkov vykázaných členskými štátmi nespĺňa túto požiadavku, a teda ju nemožno financovať v rámci Záručnej sekcie EPUZF, EPZF ani EPFRV.

(5)

Je potrebné uviesť sumy, v prípade ktorých nebol uznaný nárok na financovanie v rámci Záručnej sekcie EPUZF, EPZF a EPFRV. Tieto sumy nesúvisia s výdavkami, ktoré sa vynaložili skôr ako dvadsaťštyri mesiacov pred písomným oznámením, v ktorom Komisia oznámila členským štátom výsledky svojich overení.

(6)	V súvislosti s prípadmi, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, Komisia oznámila členským štátom v súhrnnej správe vyhodnotenie súm, ktoré treba vylúčiť z dôvodu ich nesúladu s pravidlami Európskej únie.

(7)	Toto rozhodnutie sa nedotýka finančných záverov, ktoré by Komisia mohla prípadne vyvodiť z rozsudkov Súdneho dvora vo veciach, ktoré k 15. marcu 2014 ešte neboli uzavreté a týkajú sa záležitostí, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Výdavky akreditovaných platobných agentúr členských štátov uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu a vykázané v rámci Záručnej sekcie EPUZF, v rámci EPZF alebo v rámci EPFRV sú vylúčené z financovania Európskou úniou z dôvodu ich nesúladu s pravidlami Európskej únie.

Článok 2

Toto rozhodnutie je určené Belgickému kráľovstvu, Českej republike, Dánskemu kráľovstvu, Spolkovej republike Nemecko, Španielskemu kráľovstvu, Francúzskej republike, Talianskej republike, Lotyšskej republike, Maďarsku, Poľskej republike, Portugalskej republike, Slovinskej republike, Fínskej republike, Švédskemu kráľovstvu a Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska.

V Bruseli 9. júla 2014

Za Komisiu

Dacian CIOLOȘ

člen Komisie

(1) Ú. v. ES L 160, 26.6.1999, s. 103.

(2) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1.

PRÍLOHA

ČŠ	Opatrenie	Rozpočtový rok	Dôvod	Druh	%	Mena	Suma	Zrážky	Finančný vplyv
ROZPOČTOVÁ POLOŽKA: 6701
BE	Ostatná priama pomoc – hovädzí dobytok	2010	platby na zvieratá, na ktoré nemožno poskytnúť pomoc, a nesprávne uplatňovanie sankcií	JEDNORAZOVO		EUR	– 133 335,00	0,00	– 133 335,00
BE	Ostatná priama pomoc – hovädzí dobytok	2011	platby na neoprávnené zvieratá a nesprávne uplatňovanie sankcií	JEDNORAZOVO		EUR	– 62 275,00	0,00	– 62 275,00
BE	Ostatná priama pomoc – hovädzí dobytok	2012	platby na neoprávnené zvieratá a nesprávne uplatňovanie sankcií	JEDNORAZOVO		EUR	– 110 550,00	0,00	– 110 550,00
SPOLU BE						EUR	– 306 160,00	0,00	– 306 160,00
CZ	Ostatná priama pomoc – články 68 až 72 nariadenia č. 73/2009	2011	neoprávnené platby a neuplatňovanie znížení/vylúčení v prípade zvierat s nezrovnalosťami	JEDNORAZOVO		EUR	– 4 195,16	0,00	– 4 195,16
CZ	Ostatná priama pomoc – články 68 až 72 nariadenia č. 73/2009	2012	neoprávnené platby a neuplatňovanie znížení/vylúčení v prípade zvierat s nezrovnalosťami	JEDNORAZOVO		EUR	– 68,74	0,00	– 68,74
SPOLU CZ						EUR	– 4 263,90	0,00	– 4 263,90
DE	Oddelená priama pomoc	2008	nedostatočná extrapolácia v prípade nadmernej deklarácie pod 3 %	JEDNORAZOVO		EUR	– 106 694,14	0,00	– 106 694,14
DE	Oddelená priama pomoc	2009	nedostatočná extrapolácia v prípade nadmernej deklarácie pod 3 %	JEDNORAZOVO		EUR	– 104 776,14	0,00	– 104 776,14
DE	Oddelená priama pomoc	2009	nedostatky v tolerancii merania	JEDNORAZOVO		EUR	– 56 327,48	0,00	– 56 327,48
DE	Oddelená priama pomoc	2010	nedostatočná extrapolácia v prípade nadmernej deklarácie pod 3 %	JEDNORAZOVO		EUR	– 72 254,33	0,00	– 72 254,33
DE	Oddelená priama pomoc	2010	nedostatky v tolerancii merania	JEDNORAZOVO		EUR	– 56 781,05	0,00	– 56 781,05
SPOLU DE						EUR	– 396 833,14	0,00	– 396 833,14
DK	Oddelená priama pomoc	2011	nedostatky pri kontrolách na mieste	PAUŠÁLNA SADZBA	2,00 %	EUR	– 1 529 693,10	0,00	– 1 529 693,10
DK	Oddelená priama pomoc	2011	spätné získanie neoprávnených platieb a nesprávne spracovanie platobných nárokov	JEDNORAZOVO		EUR	– 69 494,00	0,00	– 69 494,00
DK	Oddelená priama pomoc	2012	nedostatky pri kontrolách na mieste	PAUŠÁLNA SADZBA	2,00 %	EUR	– 1 489 167,20	0,00	– 1 489 167,20
DK	Oddelená priama pomoc	2012	spätné získanie neoprávnených platieb a nesprávne spracovanie platobných nárokov	JEDNORAZOVO		EUR	– 3 654,00	0,00	– 3 654,00
SPOLU DK						EUR	– 3 092 008,30	0,00	– 3 092 008,30
ES	Opatrenia v oblasti rybného hospodárstva	2004	nejednoznačné administratívne kontroly, nedostatky pri kontrolách na mieste a externom audite	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 185 468,74	0,00	– 185 468,74
ES	Opatrenia v oblasti rybného hospodárstva	2005	administratívne kontroly s nejednoznačným výsledkom/nejednoznačné administratívne kontroly, nedostatky pri kontrolách na mieste a externom audite	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 253 547,34	0,00	– 253 547,34
ES	Opatrenia v oblasti rybného hospodárstva	2006	administratívne kontroly s nejednoznačným výsledkom/nejednoznačné administratívne kontroly, nedostatky pri kontrolách na mieste a externom audite	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 117 708,85	0,00	– 117 708,85
ES	Oddelená priama pomoc	2010	nedostatky pri administratívnych kontrolách, kontrolách priamo na mieste a pri spätnom získaní neoprávnených platieb	JEDNORAZOVO		EUR	– 53 541,40	0,00	– 53 541,40
ES	Oddelená priama pomoc	2011	nedostatky pri administratívnych kontrolách, kontrolách priamo na mieste a pri spätnom získaní neoprávnených platieb	JEDNORAZOVO		EUR	– 368,20	0,00	– 368,20
ES	Krížové plnenie	2009	benevolencia sankčného systému, rok žiadosti 2008	JEDNORAZOVO		EUR	– 191 873,53	– 383,75	– 191 489,78
ES	Krížové plnenie	2009	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2008	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 790 454,36	– 218,52	– 790 235,84
ES	Krížové plnenie	2009	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2010	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 24 049,41	0,00	– 24 049,41
ES	Krížové plnenie	2010	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2008	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 638,55	0,00	– 638,55
ES	Krížové plnenie	2010	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2009	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 781 951,76	– 1 002,96	– 780 948,80
ES	Krížové plnenie	2010	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2010	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 30,92	0,00	– 30,92
ES	Krížové plnenie	2011	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2008	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 117,27	0,00	– 117,27
ES	Krížové plnenie	2011	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2009	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 570,44	0,00	– 570,44
ES	Krížové plnenie	2011	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2010	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 824 194,02	0,00	– 824 194,02
SPOLU ES						EUR	– 3 224 514,79	– 1 605,23	– 3 222 909,56
FI	Oddelená priama pomoc	2010	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel (LPIS), pri kontrolách na mieste a pri výpočte znížení	JEDNORAZOVO		EUR	– 289 992,10	0,00	– 289 992,10
FI	Oddelená priama pomoc	2011	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel, pri kontrolách na mieste a pri výpočte znížení	JEDNORAZOVO		EUR	– 961 208,71	0,00	– 961 208,71
FI	Oddelená priama pomoc	2012	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel, pri kontrolách na mieste a pri výpočte znížení	JEDNORAZOVO		EUR	– 1 384 610,18	0,00	– 1 384 610,18
SPOLU FI						EUR	– 2 635 810,99	0,00	– 2 635 810,99
FR	Mlieko – mlieko pre školy	2009	oneskorená kontrola na mieste (vo veci) programu „mlieko pre školy“ (školský rok 2008 – 2009)	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 290 282,58	0,00	– 290 282,58
FR	Mlieko – mlieko pre školy	2010	oneskorená kontrola na mieste vo veci programu „mlieko pre školy“ (školský rok 2008 – 2009)	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 351 047,94	0,00	– 351 047,94
FR	Mlieko – mlieko pre školy	2011	oneskorená kontrola na mieste vo veci programu „mlieko pre školy“ (školský rok 2008 – 2009)	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 1 610,58	0,00	– 1 610,58
FR	Mlieko – mlieko pre školy	2012	oneskorená kontrola na mieste vo veci programu „mlieko pre školy“ (školský rok 2008 – 2009)	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 474,30	0,00	– 474,30
FR	Nároky	2010	neoprávnene pridelené rozpočtové prostriedky zo štátnej rezervy a konsolidácia plôch objemových krmovín	PAUŠÁLNE	10,00 %	EUR	– 5 938 076,49	0,00	– 5 938 076,49
FR	Nároky	2010	nNeoprávnene pridelené rozpočtové prostriedky zo štátnej rezervy a konsolidácia plôch objemových krmovín	JEDNORAZOVO		EUR	– 2 584 040,40	0,00	– 2 584 040,40
FR	Nároky	2011	neoprávnene pridelené rozpočtové prostriedky zo štátnej rezervy a konsolidácia plôch objemových krmovín	PAUŠÁLNE	10,00 %	EUR	– 3 176 345,75	0,00	– 3 176 345,75
FR	Nároky	2011	neoprávnene pridelené rozpočtové prostriedky zo štátnej rezervy a konsolidácia plôch objemových krmovín	JEDNORAZOVO		EUR	– 2 584 032,47	0,00	– 2 584 032,47
FR	Nároky	2012	neoprávnene pridelené rozpočtové prostriedky zo štátnej rezervy a konsolidácia plôch objemových krmovín	PAUŠÁLNE	10,00 %	EUR	– 3 176 345,75	0,00	– 3 176 345,75
FR	Nároky	2012	neoprávnene pridelené rozpočtové prostriedky zo štátnej rezervy a konsolidácia plôch objemových krmovín	JEDNORAZOVO		EUR	– 2 584 031,62	0,00	– 2 584 031,62
SPOLU FR						EUR	– 20 686 287,88	0,00	– 20 686 287,88
GB	Oddelená priama pomoc	2011	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel a pri kontrolách na mieste	JEDNORAZOVO		EUR	– 2 563 473,00	0,00	– 2 563 473,00
SPOLU GB						EUR	– 2 563 473,00	0,00	– 2 563 473,00
IT	Ovocie a zelenina – spracovanie rajčín	2008	nedostatky v administratívnych a účtovných kontrolách. Organizácie výrobcov a spracovatelia nevedú žiadne záznamy o zosúhlasení s účtami, ktoré vyžadujú vnútroštátne právne predpisy	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 2 332 156,30	– 932 862,52	– 1 399 293,78
IT	Ovocie a zelenina – spracovanie rajčín	2010	nedostatky v administratívnych a účtovných kontrolách. Organizácie výrobcov a spracovatelia nevedú žiadne záznamy o zosúhlasení s účtami vyžadované vnútroštátnymi právnymi predpismi	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	720,02	0,00	720,02
IT	Nezrovnalosti	2012	nedostatočné informácie o prijatých opatreniach na vymáhanie	JEDNORAZOVO		EUR	– 2 362 005,73	0,00	– 2 362 005,73
IT	Nezrovnalosti	2012	zanedbanie pri postupe vymáhania súm	JEDNORAZOVO		EUR	– 1 283 164,95	0,00	– 1 283 164,95
IT	Nezrovnalosti	2012	nenahlásenie podľa prílohy III	JEDNORAZOVO		EUR	– 1 460 976,88	0,00	– 1 460 976,88
SPOLU IT						EUR	– 7 437 583,84	– 932 862,52	– 6 504 721,32
LV	Oddelená priama pomoc	2011	nedostatky v dôsledku očividných chýb a pri kontrolách na mieste s chybami pod 3 %	JEDNORAZOVO		EUR	– 15 324,30	0,00	– 15 324,30
LV	Oddelená priama pomoc	2012	nedostatky v dôsledku očividných chýb a pri kontrolách na mieste s chybami pod 3 %	JEDNORAZOVO		EUR	– 3 399,21	0,00	– 3 399,21
LV	Krížové plnenie	2009	4 neurčené GAEC, nesprávny výpočet sankcií, rok nároku 2008	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 254 163,51	0,00	– 254 163,51
LV	Krížové plnenie	2010	2 neurčené GAEC, nedostatky pri kontrolách SMR4 a uplatnená tolerancia pri SMR7, rok nároku 2009	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 181 777,79	0,00	– 181 777,79
LV	Krížové plnenie	2010	4 neurčené GAEC, nesprávny výpočet sankcií, rok nároku 2008	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 179,81	0,00	– 179,81
LV	Krížové plnenie	2011	2 neurčené GAEC, nedostatky pri kontrolách SMR4 a uplatnená tolerancia pri SMR7, rok nároku 2009	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 100,05	0,00	– 100,05
LV	Krížové plnenie	2011	4 neurčené GAEC, nesprávny výpočet sankcií, rok nároku 2008	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	14,86	0,00	14,86
LV	Krížové plnenie	2011	nedostatky pri kontrolách SMR4 a uplatnená tolerancia pri SMR7, rok nároku 2010	JEDNORAZOVO		EUR	– 2 230,28	0,00	– 2 230,28
LV	Krížové plnenie	2012	2 neurčené GAEC, nedostatky pri kontrolách SMR4 a uplatnená tolerancia pri SMR7, rok nároku 2009	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 0,19	0,00	– 0,19
SPOLU LV						EUR	– 457 160,28	0,00	– 457 160,28
SE	Oddelená priama pomoc	2010	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel, rok nároku 2009	JEDNORAZOVO		EUR	– 1 117 986,60	0,00	– 1 117 986,60
SE	Oddelená priama pomoc	2011	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel, rok nároku 2010	JEDNORAZOVO		EUR	– 15 591,00	0,00	– 15 591,00
SPOLU SE						EUR	– 1 133 577,60	0,00	– 1 133 577,60
SI	Oddelená priama pomoc	2010	nedostatky pri overovaní, či malé parcely spĺňajú definíciu poľnohospodárskych parciel	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 85 780,08	– 2 203,29	– 83 576,79
SI	Oddelená priama pomoc	2010	nevykonaná extrapolácia výsledku kontroly v prípade rozdielu menšieho ako 3 %	JEDNORAZOVO		EUR	– 1 771,90	– 10,97	– 1 760,93
SI	Oddelená priama pomoc	2011	nedostatky pri overovaní, či malé parcely spĺňajú definíciu poľnohospodárskych parciel	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 115 956,46	0,00	– 115 956,46
SI	Oddelená priama pomoc	2011	nevykonaná extrapolácia výsledku kontroly v prípade rozdielu menšieho ako 3 %	JEDNORAZOVO		EUR	– 6 376,67	– 7,62	– 6 369,05
SI	Oddelená priama pomoc	2012	nedostatky pri overovaní, či malé parcely spĺňajú definíciu poľnohospodárskych parciel	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 131 269,23	0,00	– 131 269,23
SI	Oddelená priama pomoc	2012	nevykonaná extrapolácia výsledku kontroly v prípade rozdielu menšieho ako 3 %	JEDNORAZOVO		EUR	– 6 506,76	– 7,78	– 6 498,98
SPOLU SI						EUR	– 347 661,10	– 2 229,66	– 345 431,44
SPOLU ZA POLOŽKU 6701						EUR	– 42 285 334,82	– 936 697,41	– 41 348 637,41
ROZPOČTOVÁ POLOŽKA: 6711
DK	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2011	nedostatky pri kontrolách na mieste	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 138 216,28	0,00	– 138 216,28
DK	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2012	nedostatky pri kontrolách na mieste	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 114 814,02	0,00	– 114 814,02
SPOLU DK						EUR	– 253 030,30	0,00	– 253 030,30
ES	Krížové plnenie	2009	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2008	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 25 382,59	0,00	– 25 382,59
ES	Krížové plnenie	2009	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2009	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 1 341,72	0,00	– 1 341,72
ES	Krížové plnenie	2010	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2008	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	18,14	0,00	18,14
ES	Krížové plnenie	2010	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2009	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 34 511,04	0,00	– 34 511,04
ES	Krížové plnenie	2010	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2010	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 317,20	0,00	– 317,20
ES	Krížové plnenie	2011	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2008	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 36,65	0,00	– 36,65
ES	Krížové plnenie	2011	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2009	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 69,84	0,00	– 69,84
ES	Krížové plnenie	2011	čiastková a neúčinná kontrola viacerých SMR, rok žiadosti 2010	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 39 292,14	0,00	– 39 292,14
SPOLU ES						EUR	– 100 933,04	0,00	– 100 933,04
FI	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2010	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel, pri kontrolách na mieste a pri výpočte znížení	JEDNORAZOVO		EUR	– 132 350,41	0,00	– 132 350,41
FI	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2011	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel, pri kontrolách na mieste a pri výpočte znížení	JEDNORAZOVO		EUR	– 449 325,95	0,00	– 449 325,95
FI	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2012	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel, pri kontrolách na mieste a pri výpočte znížení	JEDNORAZOVO		EUR	– 558 189,31	0,00	– 558 189,31
SPOLU FI						EUR	– 1 139 865,67	0,00	– 1 139 865,67
GB	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2011	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel a pri kontrolách na mieste	JEDNORAZOVO		EUR	– 614 769,00	0,00	– 614 769,00
SPOLU GB						EUR	– 614 769,00	0,00	– 614 769,00
HU	Rozvoj vidieka EPFRV, osi 1 a 3 – opatrenia orientované na investície (2007 – 2013)	2009	neprimeraná kľúčová kontrola – podpora vyplatená neoprávneným príjemcom (neabsolvovanie povinného odborného vzdelávania)	PAUŠÁLNE	10,00 %	EUR	– 131 333,83	0,00	– 131 333,83
HU	Rozvoj vidieka EPFRV, osi 1 a 3 – opatrenia orientované na investície (2007 – 2013)	2010	neprimeraná kľúčová kontrola – podpora vyplatená neoprávneným príjemcom (neabsolvovanie povinného odborného vzdelávania)	PAUŠÁLNE	10,00 %	EUR	– 149 391,75	0,00	– 149 391,75
HU	Rozvoj vidieka EPFRV, osi 1 a 3 – opatrenia orientované na investície (2007 – 2013)	2011	neprimeraná kľúčová kontrola – podpora vyplatená neoprávneným príjemcom (neabsolvovanie povinného odborného vzdelávania)	PAUŠÁLNE	10,00 %	EUR	– 42 101,65	0,00	– 42 101,65
HU	Rozvoj vidieka EPFRV, osi 1 a 3 – opatrenia orientované na investície (2007 – 2013)	2012	neprimeraná kľúčová kontrola – podpora vyplatená neoprávneným príjemcom (neabsolvovanie povinného odborného vzdelávania)	PAUŠÁLNE	10,00 %	EUR	– 60 885,25	0,00	– 60 885,25
SPOLU HU						EUR	– 383 712,48	0,00	– 383 712,48
LV	Krížové plnenie	2009	4 neurčené GAEC, nesprávny výpočet sankcií, rok nároku 2008	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 212 566,45	0,00	– 212 566,45
LV	Krížové plnenie	2010	2 neurčené GAEC, nedostatky pri kontrolách SMR4 a uplatnená tolerancia pri SMR7, rok nároku 2009	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 92 731,87	0,00	– 92 731,87
LV	Krížové plnenie	2010	4 neurčené GAEC, nesprávny výpočet sankcií, rok nároku 2008	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	1 146,35	0,00	1 146,35
LV	Krížové plnenie	2011	2 neurčené GAEC, nedostatky pri kontrolách SMR4 a uplatnená tolerancia pri SMR7, rok nároku 2009	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	249,48	0,00	249,48
LV	Krížové plnenie	2011	4 neurčené GAEC, nesprávny výpočet sankcií, rok nároku 2008	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	425,78	0,00	425,78
LV	Krížové plnenie	2012	2 neurčené GAEC, nedostatky pri kontrolách SMR4 a uplatnená tolerancia pri SMR7, rok nároku 2009	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	106,22	0,00	106,22
LV	Krížové plnenie	2012	4 neurčené GAEC, nesprávny výpočet sankcií, rok nároku 2008	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	183,03	0,00	183,03
SPOLU LV						EUR	– 303 187,46	0,00	– 303 187,46
PL	Rozvoj vidieka EPFRV, osi 1 a 3 – opatrenia orientované na investície (2007 – 2013)	2009	nedostatočné podmienky účasti	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 16 237,92	0,00	– 16 237,92
PL	Rozvoj vidieka EPFRV, osi 1 a 3 – opatrenia orientované na investície (2007 – 2013)	2010	nedostatočné podmienky účasti	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 2 189 601,12	0,00	– 2 189 601,12
PL	Rozvoj vidieka EPFRV, osi 1 a 3 – opatrenia orientované na investície (2007 – 2013)	2011	nedostatočné podmienky účasti	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 2 290 180,19	0,00	– 2 290 180,19
PL	Rozvoj vidieka EPFRV, osi 1 a 3 – opatrenia orientované na investície (2007 – 2013)	2012	nedostatočné podmienky účasti	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 1 175 231,69	0,00	– 1 175 231,69
PL	Rozvoj vidieka EPFRV, osi 1 a 3 – opatrenia orientované na investície (2007 – 2013)	2013	nedostatočné podmienky účasti	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 172 311,40	0,00	– 172 311,40
SPOLU PL						EUR	– 5 843 562,32	0,00	– 5 843 562,32
PT	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2008	oneskorené kontroly na mieste	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 81 992,88	– 81 992,88	0,00
PT	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2009	oneskorené kontroly na mieste	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 3 374 908,49	– 2 911 944,67	– 462 963,82
PT	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2009	oneskorené kontroly na mieste	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 353 974,42	0,00	– 353 974,42
PT	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2010	oneskorené kontroly na mieste	PAUŠÁLNE	2,00 %	EUR	– 213 427,37	0,00	– 213 427,37
PT	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2010	oneskorené kontroly na mieste	PAUŠÁLNE	5,00 %	EUR	– 1 682 133,84	– 1 446 076,06	– 236 057,78
SPOLU PT						EUR	– 5 706 437,00	– 4 440 013,61	– 1 266 423,39
SE	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2010	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel, rok nároku 2009	JEDNORAZOVO		EUR	– 190 380,00	0,00	– 190 380,00
SE	Rozvoj vidieka EPFRV, os 2 (2007 – 2013, opatrenia týkajúce sa plochy)	2011	nedostatky v systéme identifikácie poľnohospodárskych parciel, rok nároku 2010	JEDNORAZOVO		EUR	– 143 719,00	0,00	– 143 719,00
SPOLU SE						EUR	– 334 099,00	0,00	– 334 099,00
SPOLU ZA POLOŽKU 6711						EUR	– 14 679 596,27	– 4 440 013,61	– 10 239 582,66

		ISSN 1977-0790
Úradný vestník Európskej únie		L 205

Slovenské vydanie	Právne predpisy	Zväzok 57 12. júla 2014

Obsah		II Nelegislatívne akty	Strana
		MEDZINÁRODNÉ DOHODY
	*	Informácia o nadobudnutí účinnosti predĺženia platnosti Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Spojených štátov amerických	1
		2014/451/EÚ
	*	Rozhodnutie Rady z 26. mája 2014 o podpise a uzavretí Dohody o účasti medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o účasti Švajčiarskej konfederácie na pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya)	2
		Dohoda o účasti medzi Európskou úniou a Švajčiarskou konfederáciou o účasti Švajčiarskej konfederácie na pomocnej misii Európskej únie pre integrované riadenie hraníc v Líbyi (EUBAM Libya)	3
		NARIADENIA
	*	Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 753/2014 z 11. júla 2014, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 269/2014 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny	7
	*	Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 754/2014 z 11. júla 2014 o zamietnutí povolenia Pediococcus pentosaceus (NCIMB 30068) a Pediococcus pentosaceus (NCIMB 30044) ako kŕmnych doplnkových látok ( 1 )	10
		Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 755/2014 z 11. júla 2014, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny	12
	*	Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 756/2014 z 8. júla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1072/2013 (ECB/2013/34), ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných peňažnými finančnými inštitúciami (ECB/2014/30)	14
		ROZHODNUTIA
		2014/452/EÚ
	*	Rozhodnutie Rady z 8. júla 2014 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať v Spoločnom výbore EHP k zmene protokolu 31 k Dohode o EHP o spolupráci v špecifických oblastiach mimo štyroch slobôd	15
		2014/453/EÚ
	*	Rozhodnutie Rady z 8. júla 2014 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať v Spoločnom výbore EHP k zmene protokolu 31 k Dohode o EHP o spolupráci v špecifických oblastiach mimo štyroch slobôd	18
		2014/454/EÚ
	*	Rozhodnutie Rady z 8. júla 2014 o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie prijať v Spoločnom výbore EHP k zmene prílohy XX (Životné prostredie) k Dohode o EHP	20
	*	Rozhodnutie Rady 2014/455/SZBP z 11. júla 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/145/SZBP o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na konanie, ktorým sa narúša alebo ohrozuje územná celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny	22
		2014/456/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie zo 4. februára 2014 o štátnej pomoci č. SA.21817 (C 3/07) (ex NN 66/06), ktorú poskytlo Španielsko Španielske sadzby za elektrickú energiu: odberatelia [oznámené pod číslom C(2014) 7741] ( 1 )	25
		2014/457/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie zo 4. februára 2014 o španielskych sadzbách elektrickej energie: distribútori SA.36559 (C 3/07) (ex NN 66/06), ktoré uplatnilo Španielsko [oznámené pod číslom C(2013) 7743] ( 1 )	45
		2014/458/EÚ
	*	Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 9. júla 2014, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [oznámené pod číslom C(2014) 4479]	62
		2014/459/EÚ
	*	Rozhodnutie Komisie z 10. júla 2014 o uvádzaní biocídnych výrobkov obsahujúcich meď na trh na základné použitie [oznámené pod číslom C(2014) 4611]	76

	Meno	Informácie o totožnosti	Odôvodnenie	Dátum zaradenia na zoznam
1.	Aleksandr Yurevich BORODAI (Александр Юрьевич Бородай)	Dátum nar.: 25.7.1972 v Moskve	Tzv. „predseda vlády Doneckej ľudovej republiky“. Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Doneckej ľudovej republiky“ (napr. 8. júla vyhlásil „naša armáda vedie mimoriadnu operáciu proti ukrajinským ‚fašistom‘)“, signatár memoranda o porozumení o „Novoruskej únii“	12.7.2014
2.	Alexander KHODAKOVSKY (Александр Сергеевич Ходаковский)		Tzv. „minister bezpečnosti Doneckej ľudovej republiky“. Zodpovedný za separatistické činnosti v oblasti bezpečnosti tzv. „vlády Doneckej ľudovej republiky“	12.7.2014
3.	Alexandr Aleksandrovich KALYUSSKY, (Александр Александрович Калюсский)		Tzv. „de facto podpredseda vlády pre sociálne záležitosti DĽR“. Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Doneckej ľudovej republiky“	12.7.2014
4.	Alexander KHRYAKOV		Tzv. „minister pre informácie a masovú komunikáciu DĽR“. Zodpovedný za proseparatistické propagandistické činnosti tzv. „vlády Doneckej ľudovej republiky“	12.7.2014
5.	Marat BASHIROV		Tzv. „predseda Rady ministrov Luhanskej ľudovej republiky“, potvrdený 8. júla. Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Luhanskej ľudovej republiky“	12.7.2014
6.	Vasyl NIKITIN		Tzv. „podpredseda Rady ministrov Luhanskej ľudovej republiky“ (pôvodne tzv. predseda vlády Luhanskej ľudovej republiky a bývalý hovorca „Juhovýchodnej armády“). Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Luhanskej ľudovej republiky“ Zodpovedný za vyhlásenie Juhovýchodnej armády, že ukrajinské prezidentské voľby sa v „Luhanskej ľudovej republike“ nemôžu uskutočniť z dôvodu „nového“ štatútu regiónu.	12.7.2014
7.	Aleksey KARYAKIN (Алексей Карякин)	1979	Tzv.„predseda Najvyššej rady Luhanskej ľudovej republiky“. Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „Najvyššej rady“, zodpovedný za požiadanie Ruskej federácie o uznanie nezávislosti „Luhanskej ľudovej republiky“ Signatár memorandu o porozumení o „Novoruskej únii“	12.7.2014
8.	Yurij IVAKIN (Юрий Ивакин)		Tzv. „minister vnútra Luhanskej ľudovej republiky.“ Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Luhanskej ľudovej republiky“	12.7.2014
9.	Igor PLOTNITSKY		Tzv. „minister obrany Luhanskej ľudovej republiky.“ Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Luhanskej ľudovej republiky“	12.7.2014
10.	Nikolay KOZITSYN	20. júna 1956 v Doneckej oblasti	Veliteľ kozáckych síl. Zodpovedný za velenie separatistom na východnej Ukrajine bojujúcim proti ukrajinským vládnym silám	12.7.2014
11.	Oleksiy MOZGOVY (Олексій Мозговий)		Jeden z vodcov ozbrojených skupín na východnej Ukrajine. Zodpovedný za výcvik separatistov na boj proti ukrajinským vládnym silám	12.7.2014

(EUR/100kg)
Číselný znak KN	Kód tretej krajiny (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	AL	53,5
	MK	97,3
	TR	53,3
	XS	47,9
	ZZ	63,0
0707 00 05	AL	74,4
	MK	27,7
	TR	76,0
	ZZ	59,4
0709 93 10	TR	97,2
0709 93 10	ZZ	97,2
0805 50 10	AR	92,8
	TR	148,4
	UY	122,9
	ZA	112,0
	ZZ	119,0
0808 10 80	AR	106,9
	BR	111,7
	CL	103,6
	NZ	132,2
	ZA	120,0
	ZZ	114,9
0808 30 90	AR	76,3
	CL	99,3
	NZ	184,8
	ZA	98,2
	ZZ	114,7
0809 10 00	BA	82,8
	MK	85,8
	TR	242,4
	XS	59,5
	ZZ	117,6
0809 29 00	TR	236,1
0809 29 00	ZZ	236,1
0809 30	MK	60,6
	TR	138,6
	ZZ	99,6
0809 40 05	BA	70,3
0809 40 05	ZZ	70,3

	Meno	Informácie o totožnosti	Odôvodnenie	Dátum zaradenia na zoznam
1.	Aleksandr Yurevich BORODAI (Александр Юрьевич Бородай)	Dátum nar.: 25.7.1972 v Moskve	Tzv. „predseda vlády Doneckej ľudovej republiky“. Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Doneckej ľudovej republiky“ (napr. 8. júla vyhlásil naša armáda vedie mimoriadnu operáciu proti ukrajinským „fašistom“), signatár memoranda o porozumení o „Novoruskej únii“	12.7.2014
2.	Alexander KHODAKOVSKY (Александр Сергеевич Ходаковский)		Tzv. „minister bezpečnosti Doneckej ľudovej republiky“. Zodpovedný za separatistické činnosti v oblasti bezpečnosti tzv. „vlády Doneckej ľudovej republiky“	12.7.2014
3.	Alexandr Aleksandrovich KALYUSSKY, (Александр Александрович Калюсский)		Tzv. „de facto podpredseda vlády pre sociálne záležitosti DĽR“. Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Doneckej ľudovej republiky“	12.7.2014
4.	Alexander KHRYAKOV		Tzv. „minister pre informácie a masovú komunikáciu DĽR“. Zodpovedný za proseparatistické propagandistické činnosti tzv. „vlády Doneckej ľudovej republiky“	12.7.2014
5.	Marat BASHIROV		Tzv. „predseda Rady ministrov Luhanskej ľudovej republiky“, potvrdený 8. júla. Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Luhanskej ľudovej republiky“	12.7.2014
6.	Vasyl NIKITIN		Tzv. „podpredseda Rady ministrov Luhanskej ľudovej republiky“ (pôvodne tzv. predseda vlády Luhanskej ľudovej republiky a bývalý hovorca „Juhovýchodnej armády“). Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Luhanskej ľudovej republiky“ Zodpovedný za vyhlásenie Juhovýchodnej armády, že ukrajinské prezidentské voľby sa v „Luhanskej ľudovej republike“ nemôžu uskutočniť z dôvodu „nového“ štatútu regiónu.	12.7.2014
7.	Aleksey KARYAKIN (Алексей Карякин)	1979	Tzv.„predseda Najvyššej rady Luhanskej ľudovej republiky“. Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „Najvyššej rady“, zodpovedný za požiadanie Ruskej federácie o uznanie nezávislosti „Luhanskej ľudovej republiky“ Signatár memorandu o porozumení o „Novoruskej únii“	12.7.2014
8.	Yurij IVAKIN (Юрий Ивакин)		Tzv. „minister vnútra Luhanskej ľudovej republiky.“ Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Luhanskej ľudovej republiky“	12.7.2014
9.	Igor PLOTNITSKY		Tzv. „minister obrany Luhanskej ľudovej republiky.“ Zodpovedný za separatistické „vládne“ činnosti tzv. „vlády Luhanskej ľudovej republiky“	12.7.2014
10.	Nikolay KOZITSYN	20. júna 1956 v Doneckej oblasti	Veliteľ kozáckych síl. Zodpovedný za velenie separatistom na východnej Ukrajine bojujúcim proti ukrajinským vládnym silám	12.7.2014
11.	Oleksiy MOZGOVY (Олексій Мозговий)		Jeden z vodcov ozbrojených skupín na východnej Ukrajine. Zodpovedný za výcvik separatistov na boj proti ukrajinským vládnym silám	12.7.2014

Č.	Členský štát	Výrobok typu 11
1	Chorvátsko	Na zamedzenie biologického znečistenia prívodov vody/vodných čerpadiel a celého potrubného a vodovodného systému lodí.
2	Španielsko	Na zamedzenie biologického znečistenia prívodov vody/vodných čerpadiel a celého potrubného a vodovodného systému na ropných plošinách a na plošinách na ťažbu zemného plynu, ako aj v ďalších námorných a pobrežných zariadeniach. Na zamedzenie biologického znečistenia prívodov vody/vodných čerpadiel a celého potrubného a vodovodného systému lodí.
3	Írsko	Na zamedzenie biologického znečistenia prívodov vody/vodných čerpadiel a celého potrubného a vodovodného systému na ropných plošinách a na plošinách na ťažbu zemného plynu, ako aj v ďalších námorných a pobrežných zariadeniach. Na zamedzenie biologického znečistenia prívodov vody/vodných čerpadiel a celého potrubného a vodovodného systému lodí.
4	Grécko	Na zamedzenie biologického znečistenia prívodov vody/vodných čerpadiel a celého potrubného a vodovodného systému lodí.