(1)

Právo Únie stanovuje požiadavky týkajúce sa potravín, bezpečnosti potravín, krmív a bezpečnosti krmív vo všetkých stupňoch výroby vrátane pravidiel zameraných na zaručenie spravodlivých postupov v obchode a poskytovanie informácií spotrebiteľom. Stanovuje aj požiadavky, pokiaľ ide o predchádzanie a kontrolu prenosných chorôb zvierat a zoonóz, ako aj požiadavky, pokiaľ ide o dobré životné podmienky zvierat, vedľajšie živočíšne produkty, zdravie rastlín a rastlinný rozmnožovací materiál, ochranu rastlinných odrôd, geneticky modifikované organizmy, uvádzanie na trh a používanie prípravkov na ochranu rastlín a o udržateľné používanie pesticídov. Právo Únie stanovuje aj úradné kontroly a ďalšie úradné činnosti zamerané na zabezpečenie účinného vykonávania a dodržiavania týchto požiadaviek.

(2)

Všeobecným cieľom práva Únie v týchto oblastiach je zvýšiť úroveň zdravia pre ľudí, zvieratá a rastliny, pokiaľ ide o potravinový reťazec, úroveň ochrany a informovanosti spotrebiteľov a úroveň ochrany životného prostredia a zároveň podporovať konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest.

(3)

Na dosiahnutie tohto všeobecného cieľa sú potrebné primerané finančné zdroje. Preto je potrebné, aby sa Únia podieľala na financovaní opatrení prijatých v rôznych oblastiach, ktoré súvisia s týmto všeobecným cieľom. Okrem toho by sa na účinné zameranie využitia výdavkov mali stanoviť konkrétne ciele a ukazovatele na posúdenie dosiahnutia týchto cieľov.

(4)

Financovanie výdavkov týkajúcich sa potravín a krmív Úniou sa v minulosti vykonávalo formou grantov, verejného obstarávania a platieb medzinárodným organizáciám pôsobiacim v tejto oblasti. Je vhodné pokračovať v takomto financovaní rovnakým spôsobom.

(5)

Finančné prostriedky Únie môžu využiť členské štáty aj na podporu členských štátov pri akciách realizovaných organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti, ktoré sa týkajú zdravia rastlín alebo zvierat a ktorých cieľom je kontrolovať alebo eradikovať škodcov alebo choroby zvierat, alebo im predchádzať.

(6)

Z dôvodov rozpočtovej disciplíny je potrebné stanoviť v tomto nariadení zoznam oprávnených opatrení, na ktoré je možné čerpať príspevok Únie, ako aj oprávnené náklady a uplatniteľné sadzby.

(7)

Berúc do úvahy nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (3) maximálna výška výdavkov v súvislosti s potravinami a krmivami počas celého obdobia rokov 2014 až 2020 má byť vo výške 1 891 936 000 EUR.

(8)

Finančné prostriedky na úrovni Únie by sa mali okrem toho poskytovať na riešenie výnimočných okolností, ako sú núdzové situácie súvisiace so zdravím zvierat a rastlín, keď rozpočtové prostriedky v rozpočtovom okruhu 3 nepostačujú, ale núdzové opatrenia sú potrebné. Finančné prostriedky na riešenie týchto kríz by sa mali získavať napríklad z nástroja flexibility, v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (4).

(9)

Právo v súčasnosti, ustanovuje, že niektoré oprávnené náklady sa majú hradiť na základe pevných sadzieb. Vo vzťahu k ostatným nákladom právo nestanovuje žiadne obmedzenia. na úhradu S cieľom racionalizovať a zjednodušiť systém by sa mala stanoviť pevná maximálna sadzba úhrad. Túto sadzbu je vhodné stanoviť na úrovni, ktorá sa bežne uplatňuje na granty. Za určitých okolností je tiež potrebné umožniť zvýšenie tejto maximálnej sadzby.

(10)

Keďže dosiahnutie cieľov tohto nariadenia je dôležité, v prípade určitých opatrení je vhodné financovať 100 % oprávnených nákladov za podmienky, že vykonávaním týchto opatrení vzniknú aj náklady, ktoré nie sú oprávnené.

(11)

Únia zodpovedá za zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky vynakladali správne, a za prijatie opatrení, ktoré reagujú na potrebu zjednodušenia svojich výdavkových programov tak, aby sa znížilo administratívne zaťaženie a náklady pre príjemcov finančných prostriedkov a pre všetky zúčastnené strany v súlade s oznámením Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. októbra 2010 nazvanom Inteligentná regulácia v Európskej únii.

(12)

Právo Únie od členských štátov požaduje vykonať určité opatrenia v prípade, ak sa vyskytnú alebo vyvinú určité choroby zvierat alebo zoonózy. Únia by preto mala finančne prispievať na takéto núdzové opatrenia.

(13)

Vhodnými eradikačnými, kontrolnými a monitorovacími opatreniami je tiež potrebné znižovať počet ohnísk nákaz zvierat a zoonóz, ktoré predstavujú riziko pre zdravie ľudí a zvierat, ako aj predchádzať výskytu takýchto ohnísk. Vnútroštátne programy na eradikáciu, kontrolu a monitorovanie týchto chorôb a zoonóz by preto mali využívať financovanie Únie.

(14)

Z organizačných dôvodov a z dôvodov účinnosti, pokiaľ ide o riadenie financovania v oblastiach zdravia zvierat a zdravia rastlín, je vhodné stanoviť pravidlá týkajúce sa obsahu, predkladania, hodnotenia a schvaľovania národných programov, a to aj programov vykonávaných v najvzdialenejších regiónoch Únie uvedených v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Z rovnakých dôvodov by sa mali určiť aj lehoty na oznamovanie a evidenciu žiadostí o platby.

(15)

V smernici Rady 2000/29/ES (5) sa od členských štátov požaduje, aby prijali určité núdzové opatrenia na eradikáciu organizmov, ktoré škodia rastlinám alebo rastlinným produktom (ďalej len „škodcovia“). Únia by mala finančne prispievať na eradikáciu týchto škodcov. Finančný príspevok Únie by mal byť za určitých podmienok k dispozícii na núdzové opatrenia zamerané na zamedzenie šírenia škodcov, ktorí najzávažnejším spôsobom ohrozujú Úniu a ktorých nemožno eradikovať v určitých oblastiach, a na opatrenia zamerané na prevenciu, pokiaľ ide o týchto škodcov.

(16)

Núdzové opatrenia prijaté proti škodcom by mali byť oprávnené na spolufinancovanie Úniou, ak povedú k pridanej hodnote pre celú Úniu. Finančný príspevok Únie by z tohto dôvodu mal byť prístupný v prípade škodcov, ktorí sú uvedení v časti A oddiele I prílohy I a v časti A oddiele I prílohy II k smernici 2000/29/ES pod názvom „Škodlivé organizmy, ktorých výskyt nie je známy v ktorejkoľvek časti Únie a sú relevantné pre celú Úniu“. Keď je o škodcoch známe, že sa vyskytujú v Únii, oprávnené na finančný príspevok Únie sú len opatrenia týkajúce sa tých z nich, ktoré majú pre Úniu najvážnejšie dôsledky. Medzi takýchto škodcov patria najmä tí, na ktorých sa vzťahujú opatrenia podľa smerníc Rady 69/464/EHS (6), 93/85/EHS (7), 98/57/ES (8) alebo 2007/33/ES (9). Finančný príspevok Únie by sa mal poskytovať aj v prípade tých škodcov, ktorí nie sú uvedení v prílohe I ani v prílohe II k smernici 2000/29/ES, ktorí podliehajú vnútroštátnym opatreniam a ktorí dočasne spĺňajú podmienky pre zaradenie do časti A oddielu 1 prílohy I k smernici 2000/29/ES alebo do časti A oddielu 1 prílohy II k uvedenej smernici. Opatrenia týkajúce sa škodcov, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia Únie, ktorých cieľom je ich eradikácia, by mali byť tiež oprávnené na finančný príspevok Únie.

(17)

Je potrebné včas rozpoznať výskyt určitých škodcov. Prieskumy na zistenie ich výskytu vykonávané členskými štátmi sú nevyhnutné na zaistenie okamžitej eradikácie ohnísk týchto škodcov. Prieskumy vykonávané jednotlivými členskými štátmi sú nevyhnutné na ochranu územia všetkých ostatných členských štátov. Únia sa vo všeobecnosti môže podieľať na financovaní týchto prieskumov pod podmienkou, že ich rozsah pôsobnosti zahŕňa aspoň jednu z dvoch kritických kategórií škodcov, predovšetkým škodcov, o ktorých nie je známe, že sa v Únii vyskytujú, a škodcov, na ktorých sa vzťahujú núdzové opatrenia Únie.

(18)

Financovanie Únie opatrení v oblasti zdravia zvierat a rastlín by malo pokrývať konkrétne oprávnené náklady. Vo výnimočných a riadne odôvodnených prípadoch by však rovnako malo pokrývať náklady, ktoré členským štátom vznikli pri vykonávaní nevyhnutných opatrení. Takéto opatrenia môžu zahŕňať vykonávanie posilnených opatrení biologickej bezpečnosti v prípade výskytu ohniska choroby alebo v prípade výskytu škodcov, náklady na prepravu a zničenie jatočných tiel počas programov eradikácie a náklady na odškodnenie majiteľov, ktoré vznikli v dôsledku kampaní núdzovej vakcinácie.

(19)

Najvzdialenejšie regióny členských štátov majú ťažkosti zapríčinené ich vzdialenosťou a ich závislosťou od obmedzeného počtu výrobkov. Je vhodné, aby Únia poskytla členským štátom finančný príspevok na programy, ktoré vykonávajú na kontrolu škodcov v týchto najvzdialenejších regiónoch v záujme dosiahnutia cieľov stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 228/2013 (10). Keďže niektoré najvzdialenejšie regióny podliehajú vnútroštátnym predpisom týkajúcim sa týchto regiónov namiesto predpisov Únie stanovených v smernici 2000/29/ES, uvedený finančný príspevok Únie by sa mal uplatňovať na predpisy platné v týchto regiónoch bez ohľadu na to, či ide o predpisy Únie alebo o vnútroštátne predpisy.

(20)

Úradné kontroly, ktoré vykonávajú členské štáty, predstavujú základný nástroj na overenie a monitorovanie, či sa požiadavky Únie vykonávajú, dodržiavajú a presadzujú. Efektívnosť a účinnosť systémov úradných kontrol je rozhodujúca na udržanie vysokej bezpečnosti ľudí, zvierat a rastlín v celom potravinovom reťazci pri súčasnom zaistení vysokej úrovne ochrany životného prostredia. Pre tieto kontrolné opatrenia by mala byť k dispozícii finančná podpora Únie. Finančný príspevok by mal byť dostupný najmä pre referenčné laboratóriá Únie, aby sa im pomohlo niesť náklady vyplývajúce z vykonávania pracovných programov schválených Komisiou. Keďže účinnosť úradných kontrol navyše závisí aj toho, či majú kontrolné úrady k dispozícii dobre pripravený personál, ktorý má primerané poznatky o práve Únie, Únia by sa mala podieľať na ich odbornej príprave a náležitých výmenných programoch organizovaných príslušnými orgánmi.

(21)

Účinné riadenie úradných kontrol závisí od rýchlej výmeny údajov a informácií týkajúcich sa týchto kontrol. Riadne a harmonizované vykonávanie príslušných pravidiel okrem toho závisí od vytvorenia účinných systémov s účasťou príslušných orgánov členských štátov. Zriadenie a prevádzka databáz a automatizovaných systémov riadenia informácií na tieto účely by preto tiež mali byť oprávnené na finančný príspevok.

(22)

Únia by mala sprístupniť financovanie pre technické, vedecké, koordinačné a komunikačné činnosti potrebné na zabezpečenie riadneho vykonávania práva Únie a na zabezpečenie prispôsobenia práva vedeckému, technologickému a spoločenskému vývoju. Financovanie by malo byť dostupné aj pre projekty, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie účinnosti a efektívnosti úradných kontrol.

(23)

V zmysle článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (11) v každom návrhu predloženom legislatívnemu orgánu obsahujúcom výnimky z ustanovení tohto nariadenia musia byť jasne uvedené takéto výnimky a konkrétne dôvody, na základe ktorých sú takéto výnimky opodstatnené. Vzhľadom na špecifickú povahu niektorých cieľov zahrnutých v tomto nariadení, a keďže jednotlivé príslušné orgány členských štátov sú najlepšie vybavené na vykonávanie činností spojených s týmito cieľmi, by sa teda tieto orgány mali považovať za príjemcov určených na účely článku 128 ods. 1 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Preto by malo byť možné udeľovať granty týmto orgánom bez predchádzajúceho uverejnenia výziev na predkladanie návrhov.

(24)

Odchylne od článku 86 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a ako výnimka zo zásady zákazu retroaktivity stanovenej v jeho článku 130 by náklady na núdzové opatrenia zahrnuté v článkoch 7 a 17 tohto nariadenia z dôvodu naliehavej a nepredvídateľnej povahy týchto opatrení mali byť oprávnené od dátumu, keď členský štát Komisii oznámil výskyt choroby alebo škodcu. Komisia by mala prijať zodpovedajúce rozpočtové záväzky a vykonať platby oprávnených výdavkov po posúdení žiadostí o platbu predložených členskými štátmi.

(25)

Je nanajvýš dôležité, aby sa tieto núdzové opatrenia vykonávali bezodkladne. Preto by bolo kontraproduktívne vylúčiť z financovania tie náklady, ktoré vznikli pred predložením žiadosti o grant, pretože by to viedlo k tomu, že členské štáty by zamerali svoje bezprostredné úsilie na prípravu žiadosti o grant, a nie na vykonávanie núdzových opatrení.

(26)

Vzhľadom na rozsah platného práva Únie v oblasti vykonávania eradikačných a kontrolných opatrení a na technické obmedzenia, pokiaľ ide o odborné poznatky k dispozícii, opatrenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, musia vykonávať hlavne príslušné orgány členských štátov. Preto je potrebné v určitých prípadoch spolufinancovať náklady na mzdy personálu vnútroštátnych správ.

(27)

Plánovanie umožňuje koordináciu a stanovenie priorít, a tým prispieva k účinnému využívaniu finančných zdrojov Únie. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti s prijímaním pracovných programov na vykonávanie určitých opatrení stanovených v tomto nariadení.

(28)

Komisia by na zaistenie zodpovedného a efektívneho využívania finančných zdrojov Únie mala mať možnosť kontrolovať, či sa financovanie Únie efektívne používa na vykonávanie oprávnených opatrení, prostredníctvom kontrol na mieste alebo prostredníctvom kontrol dokumentov.

(29)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania, zisťovania a preskúmania nezrovnalostí a spätného získavania peňažných prostriedkov, ktoré boli stratené, chybne vyplatené alebo boli nesprávne použité.

(30)

Zoznam chorôb zvierat, ktoré sú oprávnené na financovanie podľa núdzových opatrení, je pripojený k tomuto nariadeniu a obsahuje choroby zvierat uvedené v článku 3 ods. 1, článku 4 ods. 1, článku 6 ods. 2 a v článku 14 ods. 1 rozhodnutia Rady 2009/470/ES (12). S cieľom zohľadniť choroby zvierat, ktoré sa musia oznamovať v súlade so smernicou Rady 82/894/EHS (13), a choroby, ktoré pre Úniu pravdepodobne predstavujú nové ohrozenie, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala udeliť Komisii, pokiaľ ide o doplnenie uvedeného zoznamu.

(31)

Zoznamy chorôb zvierat a zoonóz, ktoré sú oprávnené na financovanie podľa programov na eradikáciu, kontrolu a sledovanie, sú pripojené k tomuto nariadeniu a obsahujú choroby zvierat a zoonózy uvedené v prílohe I k rozhodnutiu 2009/470/ES. S cieľom zohľadniť situácie vyvolané týmito chorobami zvierat, ktoré majú významný vplyv na živočíšnu výrobu alebo obchod, na vývoj zoonóz, ktoré predstavujú hrozbu pre ľudí, alebo na nový vedecký alebo epidemiologický vývoj, by sa právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ mala udeliť Komisii, pokiaľ ide o doplnenie uvedených zoznamov.

(32)

Pri prijímaní delegovaných aktov podľa tohto nariadenia je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(33)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o vypracovanie ročných a viacročných pracovných programov; stanovenie finančného príspevku na núdzové opatrenia alebo v prípade, keď to je potrebné s cieľom reagovať na nepredvídateľný vývoj udalostí; postupov, ktorými sa členské štáty budú riadiť pri podávaní žiadostí, predkladaní správ a žiadostí o platby v prípade grantov. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (14).

(34)

Právo Únie by sa malo na základe skúseností vykonávať tak, aby bolo zabezpečené, že prinesie plánovaný úžitok. Preto je vhodné, aby Komisia hodnotila fungovanie a účinnosť tohto nariadenia a oznámila výsledky ostatným inštitúciám.

(35)

Komisii pri vykonávaní existujúcich predpisov Únie zahrnutých v tomto nariadení pomáhajú v súčasnosti rôzne výbory, konkrétne výbory zriadené rozhodnutiami Rady 66/399/EHS (15), 76/894/EHS (16), smernicami Rady 98/56/ES (17), 2008/90/EC (18) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (19). Je vhodné upraviť postup výboru v tejto oblasti. Výbor zriadený článkom 58 nariadenia (ES) č. 178/2002 by sa mal poveriť úlohou pomáhať Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí v súvislosti s výdavkami vzniknutými v príslušných oblastiach a názov tohto výboru by mal byť zmenený tak, aby zohľadňoval jeho rozšírené povinnosti. Mali by sa zrušiť rozhodnutia 66/399/EHS a 76/894/EHS a zodpovedajúcim spôsobom by sa mali zmeniť smernice 98/56/ES a 2008/90/ES a nariadenie (ES) č. 178/2002.

(36)

Toto nariadenie nahrádza ustanovenia rozhodnutia 2009/470/ES. Nahrádza tiež článok 13c ods. 5 a články 22 až 26 smernice 2000/29/ES, článok 66 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (20), kapitolu VII nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (21), článok 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES (22) a článok 76 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (23). Preto by sa mali smernica 2000/29/ES, nariadenie (ES) č. 882/2004 a (ES) č. 396/2005, smernica 2009/128/ES a nariadenie (ES) č. 1107/2009 zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(37)

Zavedenie spolufinancovania Únie v prípade nákladov, ktoré členským štátom vznikli v súvislosti s odškodnením majiteľov za hodnotu ich zničených rastlín, rastlinných produktov alebo iných predmetov, na ktoré sa vzťahujú opatrenia uvedené v článku 16 smernice 2000/29/ES, si vyžaduje vypracovanie usmernení týkajúcich sa podmienok uplatniteľných v súvislosti s limitmi trhovej hodnoty príslušných plodín a stromov. Toto zavedenie by sa preto malo začať uplatňovať až od 1. januára 2017,

(1)

V roku 1997 nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (3) opätovne posilnilo predpisy Únie týkajúce sa identifikácie a vysledovateľnosti hovädzieho dobytka v súvislosti s epidémiou bovinnej spongiformnej encefalopatie (BSE), ktorá si vyžadovala zvýšenú potrebu sledovať pôvod a pohyb zvierat prostredníctvom „bežných ušných štítkov“.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 (4) sa stanovuje, že každý členský štát má zriadiť systém na identifikáciu a registráciu hovädzieho dobytka v súlade s uvedeným nariadením.

(3)

Nariadením (ES) č. 1760/2000 sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, ktorý zahŕňa ušné štítky aplikované na oboch ušiach každého zvieraťa, počítačové databázy, pasy zvierat a jednotlivé registre vedené v každom chove.

(4)

Sledovanie hovädzieho mäsa späť až k zdroju prostredníctvom identifikácie a registrácie je predpokladom označovania pôvodu v celom potravinovom reťazci. Uvedené opatrenia zabezpečujú ochranu spotrebiteľa a verejné zdravie a posilňujú dôveru spotrebiteľov.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1760/2000 a konkrétnejšie identifikácia hovädzieho dobytka a systémy dobrovoľného označovania hovädzieho mäsa boli v oznámení Komisie z 22. októbra 2009 s názvom Akčný program na zníženie administratívneho zaťaženia v EÚ – Plány na zníženie zaťaženia v jednotlivých odvetviach a opatrenia na rok 2009 uvedené ako informačné povinnosti s osobitným významom z hľadiska záťaže, ktorú predstavujú pre chovy.

(6)

Používanie systémov elektronickej identifikácie (ďalej len „EID“) by mohlo zefektívniť postupy vysledovateľnosti prostredníctvom automatizovaného a presnejšieho čítania údajov a ich zaznamenávania v registroch chovov. Ich používaním by sa okrem toho umožnilo automatizované oznamovanie pohybu zvierat v počítačovej databáze, a tým by sa zvýšila rýchlosť, spoľahlivosť a presnosť systému vysledovateľnosti. Používaním systémov EID by sa tiež zlepšila správa niektorých priamych platieb poľnohospodárom.

(7)

Systémy EID založené na rádiofrekvenčnej identifikácii sa za posledných 10 rokov podstatne zlepšili. Uvedená technológia umožňuje rýchlejšie a presnejšie načítanie individuálnych identifikačných kódov zvierat priamo do systémov na spracovanie údajov. Toto vedie k skráteniu času potrebného na vysledovanie potenciálne nakazených zvierat alebo potravín, čo vedie k zlepšeniu spoľahlivosti databázy a zvýšeniu schopnosti rýchlo reagovať v prípade vypuknutia choroby, čím sa šetria mzdové náklady aj v prípade, že to znamená zvýšenie nákladov na zariadenie.

(8)

Toto nariadenie je v súlade so skutočnosťou, že systémy EID už boli v Únii zavedené pre iné živočíšne druhy ako hovädzí dobytok, ako napríklad v prípade povinného systému, ktorý sa používa pri ovciach a kozách.

(9)

Vzhľadom na technický pokrok v oblasti systémov EID sa niekoľko členských štátov rozhodlo, že začnú uplatňovať EID hovädzieho dobytka na dobrovoľnom základe. Je pravdepodobné, že tieto iniciatívy povedú k tomu, že jednotlivé členské štáty a rôzne zainteresované strany budú vyvíjať rozdielne systémy. Vývoj rozdielnych systémov by bránil následnej harmonizácii technických noriem v rámci Únie. Mala by sa zabezpečiť interoperabilita systémov EID členských štátov a ich súlad s príslušnými normami ISO alebo inými medzinárodnými technickými normami, ktoré prijali uznávané medzinárodné normalizačné organizácie za predpokladu, že tieto medzinárodné normy dokážu zabezpečiť prinajmenšom vyššiu úroveň bezpečnosti a výkonu ako normy ISO.

(10)

V závere správy Komisie z 25. januára 2005 o možnosti zavedenia EID hovädzieho dobytka sa uvádza, že rádiofrekvenčná identifikácia sa vyvinula do takej miery, že ju už možno používať v praxi. Takisto sa v uvedenej správe došlo k záveru, že je veľmi žiaduce prejsť na EID hovädzieho dobytka v Únii, pretože by to okrem iných výhod prinieslo zníženie administratívnej záťaže.

(11)

Podľa oznámenia Komisie z 10. septembra 2008 pod názvom Akčný plán vykonávania stratégie EÚ pre zdravie zvierat má Komisia počas zavádzania systémov EID zjednodušiť informačné povinnosti, ako napríklad registre chovov a pasy zvierat.

(12)

V oznámení Komisie z 19. septembra 2007 s názvom Nová stratégia Európskej únie týkajúca sa zdravia zvierat (2007 – 2013) podľa zásady „prevencia je lepšia ako liečba“ sa navrhuje, aby sa EID hovädzieho dobytka považovalo za možnosť, ako zlepšiť existujúci systém Únie na identifikáciu a registráciu s cieľom zjednodušiť informačné povinnosti, ako napríklad registre chovov a pasy zvierat. a navrhuje sa zavedenie elektronickej výmeny pasov hovädzieho dobytka. Uvedená výmena by predstavovala zavedenie EID s vkladaním údajov v reálnom čase. Takáto výmena by viedla k značným úsporám nákladov a k zníženiu záťaže príslušných orgánov členských štátov a ďalších zainteresovaných strán a znížila by pracovné zaťaženie pri prenose údajov z pasov zvierat do počítačových databáz. Toto nariadenie je v súlade s touto iniciatívou.

(13)

Preto sa očakáva, že toto nariadenie prispeje k niektorým kľúčovým cieľom hlavných stratégií Únie vrátane Európy 2020 – Stratégie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tým, že posilní hospodársky rast, súdržnosť a konkurencieschopnosť.

(14)

Niektoré tretie krajiny už stanovili pravidlá, ktoré umožňujú používanie najnovších technológií EID. Únia by mala stanoviť podobné pravidlá, aby sa uľahčil obchod a zvýšila konkurencieschopnosť sektora.

(15)

Vzhľadom na technologický vývoj nových druhov elektronických identifikátorov je vhodné rozšíriť rozsah prostriedkov na identifikáciu stanovených v nariadení (ES) č. 1760/2000, aby sa umožnilo používanie elektronických identifikátorov ako úradného prostriedku identifikácie. Vzhľadom na to, že zavedenie zodpovedajúcich ustanovení si vyžaduje značné investície, treba umožniť prechodné obdobie v trvaní piatich rokov, ktoré členským štátom ponechá potrebný čas na prípravu. Počas tohto prechodného obdobia bude označovanie ušnými štítkami naďalej jediným úradným prostriedkom identifikácie hovädzieho dobytka.

(16)

Zavedenie povinnej EID v celej Únii by mohlo mať z ekonomického hľadiska nepriaznivý vplyv na niektorých prevádzkovateľov. Je preto vhodné, aby po tom, čo sa EID stane úradným spôsobom identifikácie, ho chovatelia mohli používať na základe dobrovoľnosti. V rámci takéhoto dobrovoľného systému by sa pre EID rozhodli tí chovatelia, pre ktorých by EID mala ekonomické prínosy, zatiaľ čo ostatní chovatelia by mali mať naďalej možnosť identifikovať svoje zvieratá dvoma bežnými ušnými štítkami.

(17)

Členské štáty majú veľmi odlišné systémy chovu, poľnohospodárske postupy a odvetvové organizácie. Členským štátom by sa preto malo umožniť, aby stanovili povinnú EID na svojom území iba vtedy, ak to budú považovať za vhodné, po zvážení všetkých týchto faktorov vrátane negatívnych vplyvov na malých poľnohospodárov a po konzultácii s organizáciami zastupujúcimi odvetvie chovu hovädzieho dobytku. Pri obchodnom pohybe zvierat v rámci Únie povinnosť elektronicky identifikovať hovädzí dobytok by mala spadať do právomoci členského štátu, ktorý uložil povinnosť EID na svojom území. Toto by nemalo automaticky znamenať, že uvedený členský štát je povinný opätovne identifikovať zvieratá, ktoré už boli elektronicky identifikované v expedujúcom členskom štáte.

(18)

Na zvieratá a mäso dovážané do Únie z tretích krajín by sa mali vzťahovať požiadavky na identifikáciu a vysledovateľnosť, ktoré poskytujú rovnakú úroveň ochrany.

(19)

Zvieratá dovážané do Únie z tretích krajín by mali pri príchode podliehať rovnakým požiadavkám na identifikáciu, aké sa vzťahujú na zvieratá narodené v Únii.

(20)

Dva úradné spôsoby identifikácie umiestnené na jednom zvierati by mali mať rovnaký identifikačný kód. Počas počiatočnej fázy prispôsobovania sa používaniu elektronických identifikátorov ako úradného prostriedku identifikácie však nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch technické obmedzenia týkajúce sa konfigurácie pôvodného identifikačného kódu zvierat by mohli zabrániť reprodukcii uvedeného kódu na elektronickom identifikátore. K tomuto by mohlo dôjsť, keď znaky, z ktorých sa existujúci identifikačný kód zvieraťa skladá, zabraňujú prevedeniu kódu na elektronický formát. Preto by sa mali stanoviť osobitné prechodné odchýlky, aby sa umožnilo uplatnenie elektronických identifikátorov aj na tieto zvieratá za podmienky, že sa zaručí vysledovateľnosť a že zvieratá môžu byť jednotlivo identifikované vrátane chovu, kde sa narodili.

(21)

V nariadení (ES) č. 1760/2000 sa stanovuje, že príslušný orgán má vydať pas pre každé zviera, ktoré je potrebné identifikovať v súlade s daným nariadením. Pre členské štáty to predstavuje značnú administratívnu záťaž. Príslušné orgány členských štátov sú povinné zostaviť počítačovú databázu v súlade s článkami 14 a 18 smernice Rady 64/432/EHS (5). Vzhľadom na to, že uvedené databázy museli byť v plnom rozsahu funkčné od 31. decembra 1999, mali by dostatočne zaisťovať vysledovateľnosť pohybu hovädzieho dobytka na vnútroštátnom území. Pasy by sa preto mali vydávať iba zvieratám určeným na obchod v rámci Únie. Toto nariadenia by však nemalo brániť vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré sa týkajú vydávania pasov zvieratám, ktoré nie sú určené na obchod v rámci Únie.

(22)

Komisia spustila pilotný projekt BOVEX na výmenu pasov hovädzieho dobytka medzi členskými štátmi, aby sa uľahčila výmena údajov medzi členskými štátmi pri súčasnom zaručení vysledovateľnosti zvierat počas ich pohybu v rámci Únie. Hneď ako bude úplne funkčná výmena údajov medzi jednotlivými vnútroštátnymi počítačovými databázami, požiadavka vydávať pasy zvierat v papierovej podobe by sa viac nemala vzťahovať na zvieratá určené na pohyb v rámci Únie. Malo by to prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia členských štátov a prevádzkovateľov.

(23)

V oddiele II hlavy II nariadenia (ES) č. 1760/2000 sa určujú pravidlá dobrovoľného systému označovania hovädzieho mäsa, v ktorých sa stanovuje, že príslušný orgán dotknutého členského štátu schvaľuje určité špecifikácie označenia. Administratívna záťaž a náklady pre členské štáty a prevádzkovateľov na uplatňovanie tohto systému nie sú primerané prínosom tohto systému. Keďže po prijatí uvedeného nariadenia nadobudli účinnosť nové právne predpisy, osobitné pravidlá o dobrovoľnom systéme označovania sa stali nadbytočnými, a preto by sa mali vypustiť. Nemalo by sa však ohroziť právo prevádzkovateľov informovať spotrebiteľov prostredníctvom dobrovoľného označovania o vlastnostiach mäsa a právo spotrebiteľov získať overiteľné informácie. Preto by informácie o hovädzom mäse ako pre akýkoľvek iný druh mäsa, ktoré presahujú rámec povinného označovania, mali dodržiavať platné právne predpisy vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 (6).

(24)

V záujme zabránenia riziku podvodu v oblasti označovania mäsa a v záujme ochrany európskych spotrebiteľov by uplatnené kontroly a sankcie mali mať dostatočne odrádzajúci účinok.

(25)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 1169/2011 Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade správu týkajúcu sa povinného uvádzania krajiny alebo miesta pôvodu pre mäso používané ako zložka. K tejto správe sa pripojil legislatívny návrh, aby sa zaručila transparentnosť v mäsovom reťazci a aby boli európski spotrebitelia lepšie informovaní. Vzhľadom na najnovšie problémy v súvislosti s označovaním mäsových výrobkov, ktoré ovplyvnili fungovanie potravinového reťazca, Európsky parlament a Rada očakávali prijatie správy v čo najskoršom termíne počas druhého polroka roku 2013 a nakoniec bola prijatá 17. decembra 2013.

(26)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa musia právomoci udelené Komisii na základe nariadenia (ES) č. 1760/2000 zosúladiť s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(27)

S cieľom zabezpečiť uplatňovanie nevyhnutných pravidiel na riadne fungovanie identifikácie, registrácie a vysledovateľnosti hovädzieho dobytka a hovädzieho mäsa by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa alternatívnych prostriedkov na identifikáciu hovädzieho dobytka, osobitné okolnosti, za akých môžu členské štáty predĺžiť maximálne obdobia uplatňovania daných prostriedkov na identifikáciu, údajov, ktoré sa majú vymieňať medzi počítačovými databázami členských štátov, maximálne trvanie určitých oznamovacích povinností, požiadavky týkajúce sa prostriedkov na identifikáciu, pridanie prostriedkov identifikácie do zoznamu stanoveného v prílohe –I, pravidlá týkajúce sa informácií z počítačovej databázy, ktoré sa majú uvádzať v pasoch zvierat, a jednotlivé registre, ktoré sa majú viesť v každom chove, identifikáciu a registráciu pohybu hovädzieho dobytka, keď sa vypúšťa na letnú pastvu, vrátane presunu dobytka na iné pastviny, pravidlá na označovanie určitých výrobkov, ktoré by mali zodpovedať pravidlám stanoveným v nariadení (ES) č. 1760/2000, ustanovenia o označovaní vzťahujúce sa na zjednodušené uvádzanie pôvodu v prípadoch veľmi krátkeho pobytu zvieraťa v členskom štáte alebo tretej krajine narodenia alebo zabitia a definície a uplatniteľné požiadavky pre pojmy alebo kategórie pojmov, ktoré možno uviesť na štítkoch vopred zabaleného mäsa a zmrazenej hovädziny alebo teľaciny. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní takýchto delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(28)

S cieľom zaistiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o registráciu chovov, ktoré používajú alternatívne prostriedky na identifikáciu, technické vlastnosti a podrobné dojednania o vzájomnej výmene údajov medzi počítačovými databázami členských štátov, uznávanie úplnej funkčnosti systému na výmenu údajov, formát a dizajn prostriedkov na identifikáciu, technické postupy a normy na vykonávanie EID, pravidlá týkajúce sa konfigurácie identifikačného kódu, maximálnej veľkosti a zloženia niektorých skupín zvierat by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (7).

(29)

Vykonávanie tohto nariadenia by sa malo sledovať. Komisia by preto najneskôr päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia pre ustanovenia týkajúce sa dobrovoľného označovania hovädzieho dobytka a deväť rokov v prípade ustanovení týkajúcich sa EID mala Európskemu parlamentu a Rade predložiť dve správy, ktoré by sa zaoberali tak vykonávaním tohto nariadenia, ako aj technickou a ekonomickou uskutočniteľnosťou zavedenia povinnej EID v celej Únii. V prípade potreby by sa k uvedeným správam mali priložiť príslušné legislatívne návrhy.

(30)

Nariadenie (ES) č. 1760/2000 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 1 sa druhá veta v odseku 2 vypúšťa.

2.

V článku 2 sa prvá zarážka nahrádza takto:

3.

V článku 3 prvom odseku sa písmeno a) nahrádza takto:

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

5.

Vkladajú sa tieto články:

6.

Článok 5 sa nahrádza takto:

7.

Článok 6 sa nahrádza takto:

8.

Vkladá sa tento článok:

9.

Článok 7 sa mení takto:

10.

Článok 8 sa vypúšťa.

11.

Vkladá sa tento článok:

12.

Článok 10 sa vypúšťa.

13.

Článok 12 sa nahrádza takto:

14.

Článok 13 sa mení takto:

15.

V článku 14 sa štvrtý odsek nahrádza takto:

„V záujme zaručenia súladu s horizontálnymi pravidlami týkajúcimi sa označovania v tomto oddiele je Komisia na základe skúseností s mletým mäsom splnomocnená v súlade s článkom 22b prijímať delegované akty týkajúce sa stanovenia predpisov rovnocenných s predpismi uvedenými v prvých troch odsekoch tohto článku, pokiaľ ide o odrezky z hovädzieho mäsa alebo o delené hovädzie mäso.“

16.

Článok 15 sa nahrádza takto:

17.

Od 13. decembra 2014:

18.

Články 19, 20 a 21 sa vypúšťajú.

19.

Článok 22 sa nahrádza takto:

20.

Vkladajú sa tieto články:

21.

Článok 23 sa nahrádza takto:

(*2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1)."

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“ "

22.

Vkladá sa tento článok:

23.

Vkladá sa táto príloha:

(1)

Únia uzavrela viacero mnohostranných, regionálnych a dvojstranných dohôd o medzinárodnom obchode, na základe ktorých vznikajú práva a povinnosti na vzájomný prospech zúčastnených strán.

(2)

V záujme ochrany hospodárskych záujmov Únie je nevyhnutné, aby Únia mala k dispozícii vhodné nástroje na zabezpečenie účinného výkonu svojich práv vyplývajúcich z dohôd o medzinárodnom obchode. Týka sa to najmä situácií, keď tretie krajiny prijmú opatrenia obmedzujúce obchod, ktorými znížia výhody vyplývajúce hospodárskym subjektom z Únie z dohôd o medzinárodnom obchode. Únia by mala byť schopná reagovať rýchlo a pružne v rámci postupov a lehôt stanovených v dohodách o medzinárodnom obchode, ktoré uzavrela. Preto sú potrebné pravidlá vymedzujúce rámec na výkon práv Únie v určitých špecifických situáciách.

(3)

Cieľom mechanizmov na urovnávanie sporov zriadených Dohodou o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a inými dohodami o medzinárodnom obchode vrátane regionálnych alebo dvojstranných dohôd je nájsť pozitívne riešenie všetkých sporov, ku ktorým dôjde medzi Úniou a druhou stranou alebo stranami týchto dohôd. Ak sa však iné spôsoby hľadania pozitívneho riešenia sporu ukázali ako neúspešné, Únia by mala mať možnosť v súlade s týmito mechanizmami urovnávania sporov pozastaviť koncesie alebo iné záväzky. Opatrenie Únie v takých prípadoch by malo slúžiť na to, aby sa v záujme obnovenia stavu vzájomných výhod dotknuté tretie krajiny podnietili na dodržiavanie príslušných pravidiel medzinárodného obchodu.

(4)

Podľa Dohody WTO o ochranných opatreniach by sa člen WTO navrhujúci uplatniť ochranné opatrenie alebo usilujúci sa o predĺženie ochranného opatrenia mal snažiť zachovať v podstate rovnocenný rozsah koncesií a iných záväzkov medzi ním a vyvážajúcimi členmi, ktorí by boli takýmto opatrením dotknutí. Podobné pravidlá sú stanovené v iných dohodách o medzinárodnom obchode, ktoré Únia uzavrela, vrátane regionálnych alebo dvojstranných dohôd. Pokiaľ dotknutá tretia krajina neprijme vhodné a primerané úpravy, Únia by mala prijať vyrovnávacie opatrenia spočívajúce v pozastavení koncesií alebo iných záväzkov. Opatrenia Únie by mali v takých prípadoch slúžiť na podnietenie tretích krajín, aby v záujme obnovenia stavu vzájomných výhod zaviedli opatrenia na podporu obchodu.

(5)

Článkom XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode z roku 1994 (ďalej len „dohoda GATT z roku 1994“) a súvisiacim dohovorom sa upravuje zmena alebo odvolanie koncesií stanovených v colných sadzobníkoch členov WTO. Členovia WTO dotknutí takouto zmenou sú za určitých podmienok oprávnení odvolať v podstate rovnocenné koncesie. Pokiaľ sa v takých prípadoch nedohodnú kompenzačné vyrovnania, mala by Únia prijať vyrovnávacie opatrenia. Opatrenie Únie by malo mať za cieľ podnietiť tretie krajiny, aby zaviedli opatrenia na podporu obchodu.

(6)

Únia by mala mať možnosť presadzovať svoje práva v oblasti verejného obstarávania, ak obchodný partner nedodržiava svoje záväzky v rámci Dohody WTO o vládnom obstarávaní (ďalej len „dohoda GPA“) alebo iných dohôd o medzinárodnom obchode. V dohode GPA sa stanovuje, že žiadny spor, ktorý vznikne na základe tejto dohody, nebude mať za následok pozastavenie koncesií alebo iných záväzkov podľa akejkoľvek inej uvedenej dohody WTO. Opatrenie Únie by malo mať za cieľ zabezpečiť zachovanie v podstate rovnocenného rozsahu koncesií, ako je to stanovené v príslušných dohodách o medzinárodnom obchode.

(7)

Členské štáty by mali na svojich územiach zabezpečiť uplatňovanie opatrení obchodnej politiky v oblasti verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje ich administratívnym štruktúram a praxi pri súčasnom dodržiavaní práva Únie.

(8)

Opatrenia obchodnej politiky prijaté podľa tohto nariadenia by mali byť zvolené a navrhnuté na základe objektívnych kritérií vrátane účinnosti opatrení z hľadiska presadzovania dodržiavania pravidiel medzinárodného obchodu zo strany tretích krajín, ich potenciálu poskytnúť úľavu hospodárskym subjektom v rámci Únie, ktoré boli dotknuté opatreniami tretích krajín, a cieľa minimalizovať negatívne hospodárske účinky na Úniu, aj pokiaľ ide o základné suroviny.

(9)

Toto nariadenie by sa malo zameriavať na opatrenia, v súvislosti s ktorými má Únia skúsenosti s navrhovaním a uplatňovaním. Možnosť rozšíriť jeho rozsah pôsobnosti s cieľom zabezpečiť prijímanie opatrení v sektore práv duševného vlastníctva a dodatočných opatrení týkajúcich sa služieb by sa mala posúdiť ako súčasť preskúmania fungovania tohto nariadenia, s náležitým prihliadnutím na osobitosti každej oblasti.

(10)

Pri presadzovaní práv Únie by sa mal pôvod tovaru stanoviť v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 2913/92 (2). Pri presadzovaní práv Únie v nadväznosti na urovnanie sporu v oblasti verejného obstarávania by sa pôvod služby mal stanoviť na základe pôvodu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá ju poskytuje. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali pri posudzovaní informácií a záruk, ktoré poskytujú uchádzači, uplatňovať v súvislosti s pôvodom tovaru a služieb bežné zásady obozretnosti a náležitej starostlivosti.

(11)

Komisia by mala najneskôr do troch rokov od prvého prípadu vykonania tohto nariadenia alebo najneskôr do piatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, podľa toho, čo bude skôr, preskúmať rozsah pôsobnosti, fungovanie a účinnosť tohto nariadenia vrátane možných opatrení v sektore práv duševného vlastníctva a dodatočných opatrení týkajúcich sa služieb. Komisia by mala podať správu o svojom posúdení Európskemu parlamentu a Rade. Na preskúmanie môžu nadviazať vhodné legislatívne návrhy.

(12)

Je dôležité zabezpečiť efektívnu komunikáciu a výmenu názorov medzi Komisiou na jednej strane a Európskym parlamentom a Radou na strane druhej, najmä pokiaľ ide o spory v rámci dohôd o medzinárodnom obchode, ktoré môžu viesť k prijatiu opatrení podľa tohto naradenia.

(13)

Nariadenie Rady (ES) č. 3286/94 (3) by sa malo zmeniť tak, aby odkazovalo na toto nariadenie, pokiaľ ide o vykonávanie opatrení obchodnej politiky.

(14)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (4).

(15)

Vzhľadom na vysokú mieru komplexnosti preskúmania viacnásobného vplyvu, ktorý môžu mať opatrenia obchodnej politiky prijaté podľa tohto nariadenia, ako aj s cieľom poskytnúť dostatočné príležitosti na dosiahnutie čo najširšej podpory by Komisia nemala prijať vykonávacie akty, ak výbor uvedený v tomto nariadení výnimočne nevydá žiadne stanovisko k návrhu vykonávacieho aktu, ktorý predložila Komisia.

(16)

Komisia by mala v záujme ochrany záujmov Únie prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov v riadne odôvodnených prípadoch týkajúcich sa nutnosti prispôsobiť opatrenia obchodnej politiky správaniu príslušnej tretej strany.

(17)

Týmto nariadením nie je dotknuté možné prijatie opatrení obchodnej politiky na základe iných relevantných aktov Únie ani ustanovení Zmluvy o fungovaní Európskej únie za predpokladu dodržiavania uplatniteľných ustanovení o pozastavení alebo odvolaní koncesií alebo iných záväzkov, ktoré sa uvádzajú v dohodách o medzinárodnom obchode,

a)

reagovať na prípady porušenia pravidiel medzinárodného obchodu tretími krajinami, ktorými sú dotknuté záujmy Únie, s cieľom dosiahnuť uspokojivé riešenie, ktorým sa obnovia prínosy pre hospodárske subjekty z Únie;

b)

vyrovnávať koncesie alebo iné záväzky v rámci obchodných vzťahov s tretími krajinami, keď dôjde k zmene zaobchádzania s tovarom z Únie spôsobom, ktorý sa dotýka záujmov Únie.

a)

„krajina“ je akýkoľvek štát alebo samostatné colné územie;

b)

„koncesie alebo iné záväzky“ sú colné koncesie alebo akékoľvek iné výhody, ktoré sa Únia zaviazala uplatňovať pri svojom obchode s tretími krajinami na základe dohôd o medzinárodnom obchode, ktorých je zmluvnou stranou;

c)

„rozsah zrušenia alebo zmenšenia výhod“ je miera, v akej sú dotknuté výhody vyplývajúce Únii z dohody o medzinárodnom obchode. Pokiaľ nie je v príslušnej dohode vymedzené inak, rozsah zrušenia alebo zmenšenia výhod zahŕňa akýkoľvek nepriaznivý hospodársky vplyv vyplývajúci z opatrenia tretej krajiny;

d)

„povinná cenová sankcia“ je povinnosť verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov uplatňujúcich postupy verejného obstarávania zvýšiť, s určitými výnimkami, cenu služieb a/alebo tovarov s pôvodom v určitých tretích krajinách, ktoré boli ponúknuté v rámci postupov zadávania verejných zákaziek.

a)

v nadväznosti na rozhodnutie obchodných sporov podľa Dohovoru WTO o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporov (ďalej len „Dohovor WTO o urovnávaní sporov“), keď bola Únia oprávnená pozastaviť koncesie alebo iné záväzky vyplývajúce z mnohostranných a viacstranných dohôd, na ktoré sa vzťahuje Dohovor WTO o urovnávaní sporov;

b)

v nadväznosti na rozhodnutie obchodných sporov podľa iných dohôd o medzinárodnom obchode vrátane regionálnych alebo dvojstranných dohôd, keď má Únia na základe takýchto dohôd právo pozastaviť koncesie alebo iné záväzky;

c)

na účely vyrovnávania koncesií alebo iných záväzkov, na ktoré môže vyplynúť právo z uplatnenia ochranného opatrenia tretej krajiny v zmysle článku 8 Dohody WTO o ochranných opatreniach alebo na základe ustanovení týkajúcich sa ochranných opatrení, ktoré sú zahrnuté v iných dohodách o medzinárodnom obchode, vrátane regionálnych alebo dvojstranných dohôd;

d)

v prípadoch zmeny koncesií členom WTO na základe článku XXVIII dohody GATT z roku 1994, ak nebolo dohodnuté žiadne kompenzačné vyrovnanie.

(1)

Únia si stanovila za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb. Na postupné vytvorenie takéhoto priestoru má Únia prijať opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky, najmä ak sú potrebné pre riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2)

V súlade s článkom 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) môžu takéto opatrenia okrem iného zahŕňať opatrenia zamerané na zabezpečenie vzájomného uznania a výkonu rozsudkov medzi členskými štátmi, účinný prístup k spravodlivosti a zrušenie prekážok, ktoré stoja v ceste riadnemu fungovaniu občianskoprávneho konania, v prípade potreby podporovaním zlučiteľnosti právnych predpisov v občianskoprávnom konaní uplatniteľných v členských štátoch.

(3)

Komisia 24. októbra 2006 prostredníctvom Zelenej knihy o zlepšení účinnosti výkonu rozsudkov v Európskej únii: zablokovanie bankových účtov začala konzultáciu o potrebe jednotného európskeho konania na zablokovanie bankových účtov a možných znakoch takéhoto konania.

(4)

V Štokholmskom programe z decembra 2009 (3), ktorým sa stanovujú priority v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na roky 2010 až 2014, Európska rada vyzvala Komisiu, aby posúdila potrebu a uskutočniteľnosť ustanovenia určitých predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení na úrovni Únie s cieľom zabrániť napríklad zmiznutiu majetku pred vymáhaním pohľadávky, a predložila vhodné návrhy na zlepšenie efektívnosti výkonu rozsudkov v Únii v súvislosti s bankovými účtami a majetkom dlžníkov.

(5)

Vnútroštátne konania o vydanie ochranných opatrení, ako sú napríklad príkazy na zablokovanie účtov, existujú vo všetkých členských štátoch, ale podmienky na vydanie takýchto opatrení a efektívnosť ich vykonávania sa značne líšia. Využitie vnútroštátnych ochranných opatrení môže byť okrem toho v prípadoch s cezhraničnými dôsledkami komplikované, najmä ak sa veriteľ snaží zablokovať viacero účtov nachádzajúcich sa v rôznych členských štátoch. Zdá sa preto nevyhnutné a primerané prijať záväzný a priamo uplatniteľný právny akt Únie, ktorým sa zavedie nové konanie Únie umožňujúce v cezhraničných prípadoch účinne a urýchlene zablokovať finančné prostriedky vedené na bankových účtoch.

(6)

Konanie zavedené týmto nariadením by malo byť dodatočným a voliteľným prostriedkom pre veriteľa, ktorý má naďalej možnosť využiť akékoľvek iné konanie o vydanie rovnocenného opatrenia podľa vnútroštátneho právneho poriadku.

(7)

Veriteľ by mal mať možnosť dosiahnuť vydanie ochranného opatrenia vo forme európskeho príkazu na zablokovanie (ďalej len „príkaz na zablokovanie účtov“ alebo „príkaz“), ktorým by sa zabránilo prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky voči dlžníkovi zmarené alebo podstatne sťažené. Zablokovanie finančných prostriedkov vedených na dlžníkovom účte by malo zabrániť nielen samotnému dlžníkovi, ale aj osobám, ktorým dlžník povolil vykonávať platby prostredníctvom tohto účtu, napríklad formou trvalého príkazu, inkasa alebo používania kreditnej karty, používať tieto finančné prostriedky.

(8)

Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal okrem určitých presne vymedzených vecí pokrývať všetky občianske a obchodné veci. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať najmä na pohľadávky voči dlžníkovi v konkurze. Malo by to znamenať, že po začatí konkurzného konania v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 (4) v súvislosti s dlžníkom nemožno voči nemu vydať príkaz na zablokovanie. Na druhej strane by toto vylúčenie malo umožniť, aby sa príkaz na zablokovanie použil na zabezpečenie vymoženia poškodzujúcich platieb vykonaných takýmto dlžníkom v prospech tretích osôb.

(9)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na účty vedené v úverových inštitúciách, ktorých podnikateľskou činnosťou je prijímanie vkladov alebo iných návratných finančných prostriedkov od verejnosti a poskytovanie úverov na ich vlastný účet.

Nemalo by sa preto vzťahovať na finančné inštitúcie, ktoré takéto vklady neprijímajú, napríklad na inštitúcie poskytujúce financovanie vývozu a investičných projektov alebo projektov v rozvojových krajinách, či inštitúcie poskytujúce služby na finančných trhoch. Okrem toho by sa toto nariadenie nemalo uplatňovať na účty, ktorých majiteľmi sú centrálne banky alebo ktoré vedú centrálne banky, keď konajú ako menové orgány, ani na účty, ktoré nemožno zablokovať na základe vnútroštátnych príkazov rovnocenných príkazu na zablokovanie alebo ktoré podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom je daný účet vedený, inak nepodliehajú zaisteniu.

(10)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať len na cezhraničné prípady a malo by sa v ňom vymedziť, čo v tomto kontexte predstavuje cezhraničný prípad. Na účely tohto nariadenia by sa za cezhraničný prípad mala považovať situácia, keď sa súd konajúci o návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie nachádza v jednom členskom štáte a bankový účet, ktorého sa príkaz týka, sa vedie v inom členskom štáte. Za cezhraničný prípad by sa tiež mala považovať situácia, keď má veriteľ bydlisko v jednom členskom štáte a súd a bankový účet, ktorý sa má zablokovať, sa nachádzajú v inom členskom štáte.

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na zablokovanie účtov vedených v členskom štáte súdu, ktorý koná vo veci návrhu na vydanie príkazu na zablokovanie, pokiaľ má veriteľ bydlisko tiež v tomto členskom štáte, aj keď veriteľ zároveň podáva návrh na vydanie príkazu na zablokovanie vo vzťahu k účtu alebo účtom vedeným v inom členskom štáte. V takomto prípade by mal veriteľ podať dva samostatné návrhy – jeden na vydanie príkazu na zablokovanie a jeden na vydanie vnútroštátneho opatrenia.

(11)

Konanie o vydanie príkazu na zablokovanie by malo byť k dispozícii veriteľovi, ktorý si želá zabezpečiť výkon neskoršieho rozsudku v samej veci pred začatím konania vo veci samej a v akejkoľvek fáze počas takéhoto konania. Malo by byť k dispozícii aj veriteľovi, ktorý už dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, v ktorých sa dlžníkovi ukladá povinnosť zaplatiť pohľadávku veriteľa.

(12)

Príkaz na zablokovanie by mal by k dispozícii na účel zabezpečenia pohľadávok, ktoré sú už splatné. Takisto by mal byť k dispozícii pri pohľadávkach, ktoré ešte nie sú splatné, pokiaľ vyplývajú z transakcie alebo udalosti, ku ktorej už došlo, a možno určiť ich výšku, vrátane nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, ako aj pri občianskoprávnych nárokoch na náhradu škody či uvedenia do pôvodného stavu, ktoré sa zakladajú na skutku, ktorý viedol k začatiu trestného konania.

Veriteľ by mal mať možnosť žiadať, aby príkaz na zablokovanie znel na sumu istiny alebo na nižšiu sumu. Takáto nižšia suma môže byť v jeho záujme napríklad vtedy, keď už dosiahol niektorú inú zábezpeku pre časť svojej pohľadávky.

(13)

S cieľom zabezpečiť úzke prepojenie medzi konaním vo veci príkazu na zablokovanie a konaním vo veci samej by medzinárodnú právomoc vydať príkaz mali mať súdy členského štátu, ktorého súdy majú právomoc konať vo veci samej. Na účely tohto nariadenia by pojem konanie vo veci samej mal zahŕňať akékoľvek konanie, ktorého cieľom je získať exekučný titul vo vzťahu k príslušnej pohľadávke, vrátane konania, akými sú napríklad skrátené konania týkajúce sa platobných rozkazov a konania, ako napríklad francúzske konanie nazývané „procédure de référé“. Ak je dlžníkom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko v členskom štáte, právomoc vydať príkaz by mali mať len súdy tohto členského štátu.

(14)

Podmienkami vydania príkazu na zablokovanie by sa mala zabezpečiť primeraná rovnováha medzi záujmom veriteľa o vydanie príkazu a záujmom dlžníka predísť zneužitiu príkazu.

Preto ak veriteľ podá návrh na vydanie príkazu na zablokovanie predtým, ako dosiahne vydanie rozsudku, súd, na ktorý sa návrh podáva, by sa mal na základe dôkazov predložených veriteľom presvedčiť, že je pravdepodobné, že veriteľ bude vo veci svojej pohľadávky voči dlžníkovi úspešný.

Od veriteľa by sa okrem toho malo vyžadovať v každej situácii, aj vtedy, keď už dosiahol vydanie rozsudku, aby súdu uspokojivo preukázal, že jeho pohľadávka naliehavo potrebuje súdnu ochranu a že bez príkazu by výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku mohol byť zmarený alebo podstatne sťažený, pretože existuje reálne nebezpečenstvo, že dovtedy, kým veriteľ bude môcť dosiahnuť výkon existujúceho alebo budúceho rozsudku, môže dlžník svoj majetok stroviť, skryť alebo zničiť, alebo ho previesť za nižšiu ako skutočnú hodnotu, v neobvyklom rozsahu alebo na základe neobvyklého úkonu.

Súd by mal posúdiť dôkazy o existencii takéhoto nebezpečenstva, ktoré predložil veriteľ. Tieto dôkazy by sa mohli týkať napríklad dlžníkovho konania vo vzťahu k pohľadávke veriteľa alebo v predchádzajúcom spore medzi účastníkmi, úverovej minulosti dlžníka, povahy majetku dlžníka a akéhokoľvek nedávneho konania dlžníka vo vzťahu k jeho majetku. Pri posudzovaní dôkazov môže súd dospieť k záveru, že výbery z účtov a prípady výdavkov dlžníka na zabezpečenie bežného chodu jeho podnikania alebo opakujúce sa rodinné výdavky nie sú samy osebe neobvyklé. Samotné neuhradenie alebo popretie pohľadávky ani samotná skutočnosť, že dlžník má viac než jedného veriteľa, by sa nemali samy osebe považovať za dostatočný dôkaz odôvodňujúci vydanie príkazu. Ani samotná skutočnosť, že finančná situácia dlžníka je zlá alebo sa zhoršuje, by sa nemala sama osebe považovať za dostatočný dôvod na vydanie príkazu. Súd však tieto skutočnosti môže zohľadniť pri celkovom posúdení existencie rizika.

(15)

S cieľom zabezpečiť účinok prekvapenia v prípade príkazu na zablokovanie a s cieľom zabezpečiť že tento príkaz bude pre veriteľa, ktorý sa usiluje o vymoženie dlhov od dlžníka v cezhraničných prípadoch, užitočným nástrojom, dlžník by nemal byť informovaný o návrhu veriteľa na vydanie príkazu ani by nemal byť vypočutý pred vydaním príkazu a ani oboznámený o príkaze pred jeho vykonaním. Ak súd na základe dôkazov a informácií predložených veriteľom, prípadne jeho svedkom či svedkami nie je presvedčený o tom, že zablokovanie daného účtu alebo daných účtov je opodstatnené, nemal by príkaz vydať.

(16)

V prípadoch, keď veriteľ podá návrh na vydanie príkazu na zablokovanie pred začatím súdneho konania vo veci samej, by sa mu týmto nariadením mala uložiť povinnosť začať takéto konanie v určenej lehote a mala by sa mu uložiť povinnosť preukázať začatie takéhoto konania súdu, na ktorý podal návrh na vydanie príkazu. Ak veriteľ túto povinnosť nesplní, súd by mal bez návrhu príkaz zrušiť alebo by mal automaticky ukončiť jeho výkon.

(17)

Vzhľadom na absenciu predchádzajúceho vypočutia dlžníka by sa v tomto nariadení mali ustanoviť konkrétne záruky na zabránenie zneužitiu príkazu a na ochranu práv dlžníka.

(18)

Jednou takouto dôležitou zárukou by mala byť možnosť požadovať od veriteľa, aby poskytol zábezpeku a tak zabezpečil, aby sa mohla dlžníkovi v neskoršom štádiu poskytnúť náhrada za akúkoľvek škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku príkazu na zablokovanie. V závislosti od vnútroštátneho právneho poriadku by sa takáto zábezpeka mohla poskytnúť vo forme zloženia zábezpeky do úschovy súdu alebo vo forme alternatívnej záruky, akou je napríklad banková záruka alebo hypotéka. Súd by mal mať pri určovaní výšky zábezpeky, ktorou sa má predísť zneužitiu príkazu a zabezpečiť náhrada škody dlžníkovi, právo voľnej úvahy a mal by mať možnosť v prípade absencie konkrétnych dôkazov v súvislosti s výškou potenciálnej škody považovať za smerodajnú pri určení výšky zábezpeky sumu, na ktorú sa má príkaz vydať.

V prípadoch, keď veriteľ ešte nedosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru ani verejnej listiny, ktorými sa dlžníkovi ukladá povinnosť uhradiť veriteľovu pohľadávku, by poskytnutie zábezpeky malo byť pravidlom a súd by mal upustiť od tejto požiadavky alebo požadovať poskytnutie zábezpeky v nižšej sume len výnimočne v prípade, ak vzhľadom na okolnosti prípadu považuje takúto zábezpeku za nevhodnú, nadbytočnú alebo neprimeranú. Takýmito okolnosťami by napríklad mohlo byť to, že návrh veriteľa sa javí opodstatnený, ale veriteľ nemá dostatočné prostriedky na poskytnutie zábezpeky, ďalej ak sa pohľadávka týka vyživovacej povinnosti alebo výplaty miezd alebo ak je vzhľadom na výšku pohľadávky nepravdepodobné, že príkaz spôsobí dlžníkovi akúkoľvek škodu, napríklad ak ide o malý obchodný dlh.

V prípadoch, keď už veriteľ dosiahol vydanie rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, vyžiadanie zábezpeky by sa malo ponechať na voľné uváženie súdu. Vyžiadanie zábezpeky môže byť s výnimkou uvedených mimoriadnych okolností vhodné napríklad vtedy, ak rozsudok, ktorého výkon sa má príkazom na zablokovanie zabezpečiť, nie je ešte vykonateľný alebo je len predbežne vykonateľný z dôvodu prebiehajúceho konania o odvolaní.

(19)

Ďalším významným prvkom na dosiahnutie primeranej rovnováhy medzi záujmami veriteľa a záujmami dlžníka by malo byť pravidlo o zodpovednosti veriteľa za akúkoľvek škodu spôsobenú dlžníkovi príkazom na zablokovanie. V tomto nariadení by sa preto mala ustanoviť minimálne zodpovednosť veriteľa, ak ku škode, ktorá bola dlžníkovi spôsobená príkazom na zablokovanie, došlo v dôsledku zavinenia veriteľa. V tejto súvislosti znáša dôkazné bremeno dlžník. Pokiaľ ide o dôvody zodpovednosti ustanovené v tomto nariadení, malo by sa ustanoviť harmonizované pravidlo stanovujúce vyvrátiteľnú domnienku o zavinení veriteľa.

Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku aj iné dôvody zodpovednosti, ako sa uvádzajú v tomto nariadení. Pre takéto iné dôvody zodpovednosti by členské štáty mali mať možnosť zachovať alebo zaviesť iné druhy zodpovednosti, napríklad objektívnu zodpovednosť.

V tomto nariadení by sa mala ustanoviť aj kolízna norma, podľa ktorej by rozhodným právom pre zodpovednosť veriteľa mal byť právny poriadok členského štátu výkonu. V prípade viacerých členských štátov výkonu by rozhodným právom mal byť právny poriadok toho členského štátu výkonu, v ktorom má dlžník obvyklý pobyt. Ak dlžník nemá obvyklý pobyt v žiadnom z členských štátov výkonu, rozhodným právom by mal byť právny poriadok členského štátu výkonu, s ktorým má daná vec najužšiu väzbu. Pri určovaní najužšej väzby by jedným z faktorov, ktoré by mal súd zohľadniť, mohla byť výška sumy zablokovanej v jednotlivých členských štátoch výkonu.

(20)

S cieľom prekonať existujúce praktické ťažkosti pri získavaní informácií o tom, kde sa v cezhraničnej situácii nachádza bankový účet dlžníka, by sa v tomto nariadení mal ustanoviť mechanizmus umožňujúci veriteľovi požiadať, aby súd získal informácie potrebné na identifikáciu dlžníkovho účtu pred vydaním príkazu na zablokovanie od určeného informačného orgánu členského štátu, o ktorom sa veriteľ domnieva, že v ňom má dlžník účet. Vzhľadom na osobitnú povahu takéhoto zásahu orgánov verejnej moci a takéhoto prístupu k súkromným údajom by sa prístup k informáciám o účtoch mal v zásade udeliť len v prípadoch, keď veriteľ dosiahol vydanie vykonateľného rozsudku, súdneho zmieru alebo verejnej listiny. Výnimočne by však mal mať veriteľ možnosť podať žiadosť o informácie o účte aj v prípade, keď jeho rozsudok, súdny zmier alebo verejná listina ešte nie sú vykonateľné. Takáto žiadosť by mala byť možná, ak je suma, ktorá sa má zablokovať, významná vzhľadom na okolnosti prípadu a súd je na základe dôkazov predložených veriteľom presvedčený, že tieto informácie sú naliehavo potrebné, pretože hrozí, že bez nich bude ohrozené následné vymoženie veriteľovej pohľadávky voči dlžníkovi, v dôsledku čoho by sa mohla podstatne zhoršiť finančná situácia veriteľa.

S cieľom umožniť fungovanie tohto mechanizmu by členské štáty mali sprístupniť vo svojom právnom poriadku jeden alebo viacero spôsobov získavania takýchto informácií, ktoré sú účinné a efektívne a ktoré nie sú nákladovo neprimerané alebo časovo náročné. Tento mechanizmus by sa mal uplatniť len v prípadoch, keď sú splnené všetky podmienky a požiadavky na vydanie príkazu na zablokovanie a veriteľ vo svojej žiadosti náležite odôvodnil, prečo sa možno domnievať, že dlžník má jeden alebo viacero účtov v konkrétnom členskom štáte, napríklad pretože v tom členskom štáte dlžník pracuje alebo vykonáva odbornú činnosť alebo tam má majetok.

(21)

S cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov dlžníka by sa získané informácie týkajúce sa identifikácie bankového účtu alebo bankových účtov dlžníka nemali poskytnúť veriteľovi. Poskytnúť by sa mali iba dožadujúcemu súdu a výnimočne banke dlžníka, ak banka alebo iný subjekt zodpovedný za vykonanie príkazu v členskom štáte výkonu nedokáže identifikovať účet dlžníka na základe informácií poskytnutých v príkaze, napríklad ak tá istá banka vedie účty pre viaceré osoby, ktoré majú rovnaké meno a rovnakú adresu. Ak sa v takom prípade v príkaze uvádza, že číslo účtu alebo čísla účtov, ktoré sa majú zablokovať, sa získalo alebo získali na základe žiadosti o informácie, banka by mala žiadať tieto informácie od informačného orgánu členského štátu výkonu a mala by mať možnosť podať takúto žiadosť neformálne a jednoducho.

(22)

Týmto nariadením by sa veriteľovi malo zaručiť právo odvolať sa proti zamietnutiu vydania príkazu na zablokovanie. Uvedeným právom by nemala byť dotknutá možnosť veriteľa podať nový návrh na vydanie príkazu na zablokovanie na základe nových skutočností alebo nových dôkazov.

(23)

Štruktúry výkonu v oblasti blokovania bankových účtov sú v jednotlivých členských štátoch značne odlišné. S cieľom zabrániť duplicite týchto štruktúr v členských štátoch a s cieľom dodržiavať vnútroštátne postupy v čo najväčšom rozsahu by toto nariadenie, pokiaľ ide o výkon a samotné uplatňovanie príkazu na zablokovanie, malo vychádzať z metód a štruktúr, ktoré existujú na výkon a uplatňovanie rovnocenných vnútroštátnych príkazov v členskom štáte, v ktorom sa má príkaz vykonať.

(24)

S cieľom zabezpečiť urýchlený výkon by sa v tomto nariadení malo ustanoviť zasielanie príkazu z členského štátu pôvodu príslušnému orgánu členského štátu výkonu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami, ktorými sa zabezpečí, že obsah zaslaných listín bude pravdivý, verný a ľahko čitateľný.

(25)

Príslušný orgán členského štátu výkonu by mal po doručení príkazu na zablokovanie prijať potrebné opatrenia na to, aby dal príkaz vykonať v súlade so svojím vnútroštátnym právnym poriadkom tak, že prijatý príkaz zašle banke alebo inému subjektu zodpovednému za výkon takýchto príkazov v tomto členskom štáte, alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom právnom poriadku, dal inak pokyny banke na vykonanie príkazu.

(26)

V závislosti od spôsobu, ktorý je k dispozícii podľa právneho poriadku členského štátu výkonu pre rovnocenné vnútroštátne príkazy, by sa mal príkaz na zablokovanie vykonať zablokovaním príslušnej sumy na účte dlžníka alebo – ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom právnom poriadku – prevedením tejto sumy na účet určený na účely zablokovania, ktorým môže byť účet príslušného orgánu výkonu, súdu, banky, v ktorej má dlžník účet, alebo banky určenej ako subjekt koordinujúci zablokovanie v danom prípade.

(27)

Týmto nariadením by sa nemala vylúčiť možnosť, aby sa úhrada poplatkov za vykonanie príkazu na zablokovanie požadovala vopred. Riešenie tejto otázky by sa malo ponechať na vnútroštátny právny poriadok členského štátu, v ktorom sa má príkaz vykonať.

(28)

Príkaz na zablokovanie by mal mať rovnaké poradie ako rovnocenný vnútroštátny príkaz v členskom štáte výkonu. Ak podľa vnútroštátneho právneho poriadku majú určité vykonávacie opatrenia prednosť pred opatreniami na zablokovanie, rovnakú prednosť by mali mať aj vo vzťahu k príkazom na zablokovanie podľa tohto nariadenia. Na účely tohto nariadenia by sa mali príkazy in personam, ktoré existujú v niektorých vnútroštátnych právnych systémoch, považovať za rovnocenné s vnútroštátnymi príkazmi.

(29)

V tomto nariadení by sa malo stanoviť zavedenie povinnosti banky alebo iného subjektu zodpovedného za výkon príkazu na zablokovanie v členskom štáte výkonu oznámiť, či a v akom rozsahu viedol príkaz k zablokovaniu akýchkoľvek finančných prostriedkov dlžníka, a mala by sa tiež ustanoviť povinnosť veriteľa zabezpečiť uvoľnenie všetkých zablokovaných finančných prostriedkov, ktoré presahujú sumu uvedenú v príkaze.

(30)

Týmto nariadením by sa malo zaručiť právo dlžníka na spravodlivý proces a na účinný opravný prostriedok, a preto by sa mu so zreteľom na povahu ex parte konania o vydanie príkazu na zablokovanie malo umožniť napadnúť príkaz alebo jeho výkon z dôvodov ustanovených v tomto nariadení bezprostredne po vykonaní príkazu.

(31)

V tejto súvislosti by sa týmto nariadením malo vyžadovať, aby sa príkaz na zablokovanie, všetky písomnosti, ktoré predložil veriteľ súdu v členskom štáte pôvodu, ako aj potrebné preklady doručili dlžníkovi bezodkladne po vykonaní príkazu. Súd by mal mať právo voľnej úvahy, pokiaľ ide o pripojenie akýchkoľvek ďalších písomností, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré by dlžník mohol potrebovať na uplatnenie opravného prostriedku, napríklad doslovných prepisov akéhokoľvek ústneho pojednávania.

(32)

Dlžník by mal mať možnosť požadovať preskúmanie príkazu na zablokovanie, najmä ak neboli splnené podmienky alebo požiadavky stanovené v tomto nariadení alebo ak sa okolnosti, ktoré viedli k vydaniu príkazu, zmenili takým spôsobom, že vydanie príkazu by už nebolo opodstatnené. Dlžník by mal mať napríklad k dispozícii opravný prostriedok, ak prípad nie je cezhraničným prípadom v zmysle tohto nariadenia, ak neboli dodržané normy o určení právomoci stanovené v tomto nariadení, ak veriteľ v lehote stanovenej v tomto nariadení nezačal konanie vo veci samej a súd následne bez návrhu nezrušil príkaz ani automaticky neukončil jeho výkon, ak v súvislosti s pohľadávkou veriteľa nebola potrebná naliehavá ochrana vo forme príkazu na zablokovanie, keďže neexistovalo riziko, že by následné vymoženie tejto pohľadávky bolo zmarené alebo podstatne sťažené, alebo ak poskytnutie zábezpeky nespĺňalo požiadavky stanovené v tomto nariadení.

Dlžník by mal mať k dispozícii opravný prostriedok aj vtedy, ak mu príkaz a vyhlásenie o zablokovaní neboli doručené tak, ako sa ustanovuje v tomto nariadení, alebo ak písomnosti, ktoré mu boli doručené, nespĺňali jazykové požiadavky ustanovené v tomto nariadení. Takýmto opravným prostriedkom by sa však nemalo vyhovieť, ak sa nedostatok doručenia alebo prekladu napraví v stanovenej lehote. S cieľom napraviť nedostatok doručenia by mal veriteľ požiadať orgán zodpovedný za doručovanie v členskom štáte pôvodu, aby príslušné písomnosti doručil dlžníkovi doporučenou listovou zásielkou, alebo – ak dlžník súhlasil s prevzatím písomností na súde – mal by poskytnúť potrebné preklady písomností súdu. Takáto žiadosť by sa nemala vyžadovať, ak sa nedostatok doručenia už napravil iným spôsobom, napríklad ak v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom súd bez návrhu inicioval doručenie.

(33)

Riešenie otázky, kto má poskytnúť prípadné preklady, ktoré sa požadujú podľa tohto nariadenia, a kto má znášať náklady na takéto preklady, sa ponecháva na vnútroštátny právny poriadok.

(34)

Právomoc konať o opravných prostriedkoch proti vydaniu príkazu na zablokovanie by mali mať súdy členského štátu, v ktorom bol príkaz vydaný. Právomoc konať o opravných prostriedkoch voči výkonu príkazu by mali mať súdy, prípadne príslušné orgány výkonu v členskom štáte výkonu.

(35)

Dlžník by mal mať právo požiadať o uvoľnenie zablokovaných finančných prostriedkov, ak poskytne vhodnú alternatívnu zábezpeku. Takáto alternatívna zábezpeka by sa mohla poskytnúť vo forme zloženia zábezpeky do úschovy súdu alebo vo forme alternatívnej záruky, akou je napríklad banková záruka alebo hypotéka.

(36)

Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť, aby zablokovanie účtu dlžníka nemalo vplyv na sumy, ktoré sú vylúčené zo zaistenia podľa právneho poriadku členského štátu výkonu, napríklad sumy potrebné na živobytie dlžníka a jeho rodiny. V závislosti od procesného systému uplatniteľného v tomto členskom štáte by mal príslušnú sumu vylúčiť pred vykonaním príkazu bez návrhu príslušný orgán, ktorým môže byť súd, banka alebo príslušný orgán výkonu, alebo by sa táto suma mala vylúčiť na žiadosť dlžníka po vykonaní príkazu. Ak sú účty zablokované vo viacerých členských štátoch a k vylúčeniu došlo viac ako raz, veriteľ by mal mať možnosť požiadať príslušný súd ktoréhokoľvek členského štátu výkonu alebo – ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom právnom poriadku dotknutého členského štátu výkonu – príslušný orgán výkonu v tomto členskom štáte o úpravu vylúčenia, ktoré sa uplatňuje v tomto členskom štáte.

(37)

S cieľom zabezpečiť, aby bol príkaz na zablokovanie vydaný a vykonaný rýchlo a bezodkladne, by sa týmto nariadením mali stanoviť lehoty, v rámci ktorých sa musia dokončiť jednotlivé kroky konania. Súdy alebo orgány zapojené do tohto konania by mali mať možnosť odchýliť sa od týchto lehôt len za výnimočných okolností, napríklad v prípadoch, ktoré sú z právnej alebo skutkovej stránky zložité.

(38)

Na účely výpočtu období a lehôt ustanovených v tomto nariadení by sa malo uplatňovať nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (5).

(39)

S cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto nariadenia by sa mala ustanoviť povinnosť členských štátov oznamovať Komisii určité informácie o svojich právnych predpisoch a postupoch týkajúcich sa príkazov na zablokovanie a rovnocenných vnútroštátnych príkazov.

(40)

S cieľom uľahčiť praktické uplatňovanie tohto nariadenia by sa mali ustanoviť tlačivá najmä pre návrh na vydanie príkazu, pre samotný príkaz, pre vyhlásenie o zablokovaní finančných prostriedkov a pre opravný prostriedok alebo odvolanie podľa tohto nariadenia.

(41)

Na účely zvýšenia efektívnosti konania by sa týmto nariadením malo umožniť čo najširšie používanie moderných komunikačných technológií akceptovaných podľa procesných noriem dotknutých členských štátov, najmä na účely podávania tlačív ustanovených v tomto nariadení, ako aj na komunikáciu medzi orgánmi zapojenými do konania. Okrem toho by spôsoby podpisu príkazu na zablokovanie a iných písomností podľa tohto nariadenia mali byť technicky neutrálne, aby umožňovali uplatnenie existujúcich spôsobov, ako je napríklad elektronická certifikácia alebo zabezpečená autentifikácia, a budúceho technického vývoja v tejto oblasti.

(42)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o ustanovenie a následnú zmenu tlačív uvedených v tomto nariadení. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(43)

Na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa ustanovia a následne menia tlačivá uvedené v tomto nariadení, by sa mal uplatňovať konzultačný postup, a to v súlade s článkom 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(44)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržujú zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie. Predovšetkým je jeho snahou zaistiť rešpektovanie súkromného a rodinného života, ochranu osobných údajov, vlastnícke právo a právo na účinný opravný prostriedok a spravodlivý proces, ako sa ustanovuje v jej článkoch 7, 8, 17 a 47.

(45)

V súvislosti s prístupom k osobným údajom a s používaním a prenosom takýchto údajov podľa tohto nariadenia by sa mali dodržiavať požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (7), ako sú transponované do vnútroštátneho právneho poriadku členských štátov.

(46)

Na účely uplatňovania tohto nariadenia je však potrebné ustanoviť určité osobitné podmienky prístupu k osobným údajom, ich používania a prenosu. V tejto súvislosti sa zohľadnilo stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (8). Informovanie dotknutej osoby by sa malo uskutočňovať podľa vnútroštátneho právneho poriadku. Informovanie dlžníka o sprístupnení informácií týkajúcich sa jeho účtu alebo účtov by sa však malo odložiť o 30 dní s cieľom zabrániť tomu, aby skoré informovanie ohrozilo účinky príkazu na zablokovanie.

(47)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie konania Únie o vydanie ochranného opatrenia, ktoré umožňuje veriteľovi dosiahnuť vydanie príkazu na zablokovanie, ktorým sa zabráni ohrozeniu následného vymáhania veriteľovej pohľadávky prevodom alebo výberom finančných prostriedkov, ktoré má dlžník na bankovom účte vedenom v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(48)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať len na tie členské štáty, ktoré sú ním viazané v súlade so zmluvami. Konanie o vydanie európskeho príkazu na zablokovanie ustanovené v tomto nariadení by preto malo byť dostupné len veriteľovi s bydliskom v členskom štáte, ktorý je viazaný týmto nariadením, a príkazy vydané podľa tohto nariadenia by sa mali týkať len zablokovania bankových účtov, ktoré sú vedené v takomto členskom štáte.

(49)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(50)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(51)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,