—

zapríčinil kórejský personál, ktorý Kórejská republika vyslala na operáciu krízového riadenia EÚ pri výkone svojich služobných povinností súvisiacich s operáciou krízového riadenia EÚ, okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zavinenia, alebo

—

vznikli používaním majetku vo vlastníctve Kórejskej republiky za podmienky, že majetok sa používal v súvislosti s operáciou, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zavinenia kórejským personálom, ktorý Kórejská republika vyslala na operáciu krízového riadenia EÚ, ktorý tento majetok používa.“.

—

boli zapríčinené personálom pri výkone jeho služobných povinností súvisiacich s operáciou krízového riadenia EÚ, okrem prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zavinenia, alebo

—

vznikli používaním majetku vo vlastníctve štátov zúčastňujúcich sa na operácii krízového riadenia EÚ za podmienky, že majetok bol používaný v súvislosti s operáciou, s výnimkou prípadov hrubej nedbanlivosti alebo úmyselného zavinenia personálu operácie krízového riadenia EÚ, ktorý tento majetok používa.“.

1.

Časť A sa mení takto:

V tabuľke 1 sa položka týkajúca sa bodu 1 nahrádza takto:

2.

V časti D sa položky týkajúce sa kategórie 08. Mäso nahrádzajú takto:

3.

Časť E sa mení takto:

1.

V oddiele „Použité skratky“ sa dopĺňa tento pojem:

„TPA triparty agent“;

2.

V oddiele 1.5 sa posledná veta nahrádza takto:

„Všetky akceptovateľné aktíva sa môžu používať cezhranične prostredníctvom modelu korešpondenčných centrálnych bánk (CCBM) a v prípade obchodovateľných aktív prostredníctvom akceptovateľných prepojení medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi (SSS) EHP.“;

3.

V oddiele 6.2.1.1.2 sa predposledný odsek nahrádza takto:

„Podmienkou akceptovateľnosti je, že cenný papier krytý aktívom musí byť krytý aktívami vytvárajúcimi peňažné toky, ktoré Eurosystém považuje za homogénne, t. j. aktíva vytvárajúce peňažné toky, ktoré kryjú cenný papier krytý aktívom, patria len do jednej z týchto tried aktív: a) hypotekárne úvery na nehnuteľnosti na bývanie; b) hypotekárne úvery na komerčné nehnuteľnosti; c) úvery malým a stredným podnikom; d) úvery na motorové vozidlá; e) spotrebiteľské úvery; f) pohľadávky z lízingu alebo g) pohľadávky z kreditných kariet. Cenné papiere kryté aktívami nie sú akceptovateľné na účely operácií menovej politiky Eurosystému, ak spoločný fond ich podkladových aktív tvoria heterogénne aktíva.“;

4.

V oddiele 6.2.1.3 sa prvá veta nahrádza takto:

„Dlhový nástroj musí byť emitovaný v EHP, a to v centrálnej banke alebo v centrálnom depozitári cenných papierov (CDCP), ktoré sú na základe hodnotenia Eurosystému v súlade so štandardmi a postupmi hodnotenia uvedenými v Pravidlách hodnotenia systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi a prepojení na účely posúdenia ich akceptovateľnosti na použitie pri úverových operáciách Eurosystému (ďalej len ‚pravidlá Eurosystému na hodnotenie používateľov‘) (1)  (2):

(1)  Pravidlá Eurosystému na hodnotenie používateľov sú uverejnené na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu/paym/coll/coll/ssslinks/html/index.en.html."

(2)  Ak majú byť medzinárodné dlhové cenné papiere na doručiteľa v globálnej podobe vydané od 1. januára 2007 prostredníctvom medzinárodných centrálnych depozitárov cenných papierov Euroclear Bank v Belgicku a Clearstream Banking Luxembourg akceptovateľné, musia byť vydané vo forme ‚new global notes‘ a uložené u spoločného správcu, ktorým je medzinárodný centrálny depozitár cenných papierov alebo prípadne centrálny depozitár cenných papierov, ktoré sú na základe hodnotenia Eurosystému v súlade so štandardmi a postupmi hodnotenia uvedenými v pravidlách Eurosystému na hodnotenie používateľov. Medzinárodné dlhové cenné papiere na doručiteľa v globálnej podobe, ktoré boli vydané vo forme ‚classical global notes‘ pred 1. januárom 2007, a zastupiteľné cenné papiere vydané pod tým istým kódom ISIN k tomuto dátumu alebo po tomto dátume, zostávajú akceptovateľné až do splatnosti. Ak majú byť medzinárodné dlhové cenné papiere vydané na meno v globálnej podobe (global registered form) po 30. septembri 2010 prostredníctvom medzinárodných depozitárov cenných papierov Euroclear Bank v Belgicku a Clearstream Banking Luxembourg akceptovateľné, musia byť vydané v súlade s novou štruktúrou úschovy medzinárodných dlhových cenných papierov. Medzinárodné dlhové cenné papiere vydané na meno v globálnej podobe pred týmto dátumom alebo k tomuto dátumu zostávajú akceptovateľné až do ich splatnosti. Medzinárodné dlhové cenné papiere vydané v podobe individuálnych dlhových cenných papierov (individual note form) po 30. septembri 2010 nebudú akceptovateľné. Medzinárodné dlhové cenné papiere vydané v podobe individuálnych dlhových cenných papierov do 30. septembra 2010 vrátane zostávajú akceptovateľné do ich splatnosti.“;"

5.

Oddiel 6.2.1.4 sa nahrádza takto:

„Dlhový nástroj musí byť prevoditeľný v zaknihovanej podobe. Musí byť vedený a vyrovnaný v eurozóne na účte v Eurosystéme alebo v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktorý je na základe hodnotenia Eurosystému v súlade so štandardmi a postupmi hodnotenia uvedenými v pravidlách Eurosystému na hodnotenie používateľov, aby bezchybnosť a realizácia zábezpeky podliehali právu členského štátu.

Ak centrálny depozitár cenných papierov, v rámci ktorého sa aktívum emituje, a centrálny depozitár cenných papierov, v rámci ktorého je aktívum vedené, nie sú totožní, títo dvaja centrálni depozitári cenných papierov musia byť spojení prostredníctvom prepojenia, ktoré je na základe hodnotenia Eurosystému v súlade so štandardmi a postupmi hodnotenia uvedenými v pravidlách Eurosystému na hodnotenie používateľov (3).

(3)  Zoznam akceptovateľných prepojení je uverejnený na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu/paym/coll/coll/ssslinks/html/index.en.html.“;"

6.

Oddiel 6.2.1.5 sa nahrádza takto:

„S dlhovým nástrojom sa musí dať obchodovať na regulovanom trhu, v zmysle definície v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (4) alebo sa s ním musí dať obchodovať na niektorých neregulovaných trhoch, ako ich vymedzuje ECB (5). Eurosystém hodnotí neregulované trhy podľa troch zásad – bezpečnosť, transparentnosť a prístupnosť (6).

(4)  Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1."

(5)  Zoznam akceptovaných neregulovaných trhov je uverejnený na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu a aktualizuje sa aspoň raz za rok."

(6)  Eurosystém definuje ‚bezpečnosť‘, ‚transparentnosť‘ a ‚prístupnosť‘ výlučne v zmysle výkonu funkcie riadenia zábezpeky. Cieľom výberu nie je hodnotenie vnútornej kvality jednotlivých trhov. Význam zásad je nasledujúci: Pod bezpečnosťou sa rozumie istota v súvislosti s transakciami, najmä istota vo vzťahu k ich platnosti a vymáhateľnosti. Pod transparentnosťou sa rozumie neobmedzený prístup k informáciám o procedurálnych a prevádzkových pravidlách trhu, o finančných vlastnostiach aktív, mechanizme tvorby cien a relevantných cenách a množstvách (kótované ceny, úrokové sadzby, objemy obchodovania, zostatky atď.). Prístupnosť sa týka možnosti Eurosystému byť účastníkom trhu a mať k nemu prístup. Trh je prístupný na účely riadenia zábezpeky, ak jeho procedurálne a prevádzkové pravidlá umožňujú Eurosystému podľa potreby získavať informácie a vykonávať transakcie.“;"

7.

V oddiele 6.2.3.2 sa tabuľka 4 nahrádza takto:

8.

V oddiele 6.3.1 sa poznámky pod čiarou č. 67 a 69 nahrádzajú takto:

9.

V oddiele 6.4.2 sa písmeno k) nahrádza takto:

„Aktíva sa oceňujú denne. Národné centrálne banky (10) denne vypočítavajú požadovanú hodnotu podkladových aktív, pričom berú do úvahy zmeny v objemoch nesplatených úverov, zásady oceňovania stanovené v oddiele 6.5 a požadované oceňovacie zrážky.

(10)  V prípade využívania služieb triparty agenta je oceňovanie na základe informácie zaslanej príslušnou NCB delegované na triparty agenta.“;"

10.

V oddiele 6.6 sa druhý odsek nahrádza takto:

„Na zabezpečenie možnosti využívať všetky akceptovateľné aktíva cezhranične vypracovali národné centrálne banky (a ECB) model korešpondenčných centrálnych bánk (correspondent central banking model – CCBM). V tomto modeli národné centrálne banky vo vzťahu k aktívam akceptovaným v ich domácom depozitári, u triparty agenta alebo v systéme vyrovnania pôsobia navzájom (i vo vzťahu k ECB) ako správcovia (‚korešpondenti‘). V prípade neobchodovateľných aktív, t. j. úverových pohľadávok a retailových hypotekárnych záložných dlhových nástrojov, ktoré sa nedajú prevádzať prostredníctvom systémov vyrovnania obchodov s cennými papiermi, sa môžu využívať špecifické riešenia (11). CCBM sa môže použiť na zabezpečenie všetkých foriem úverových operácií Eurosystému. Okrem CCBM môžu zmluvné strany na cezhraničný prevod obchodovateľných aktív vedených v ich miestnom systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi využívať akceptovateľné prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi (12). Zmluvné strany môžu tieto akceptovateľné prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi využívať aj v kombinácii s CCBM (CCBM s prepojeniami – pozri oddiel 6.6.3). CCBM (vrátane CCBM s prepojeniami) navyše slúži ako základ na cezhraničné využívanie služieb riadenia zábezpeky prostredníctvom služby triparty agenta.

(11)  Podrobné informácie sú uvedené v publikácii Correspondent central banking model (CCBM) procedure for Eurosystem counterparties, ktorá je uverejnená na internetovej stránke ECB (www.ecb.europa.eu)."

(12)  Akceptovateľné aktíva sa môžu používať prostredníctvom účtu centrálnej banky v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi umiestnenom v krajine, ktorá nie je domácou krajinou predmetnej centrálnej banky, ak použitie takéhoto účtu schválil Eurosystém. Od roku 1999 je De Nederlandsche Bank oprávnená používať svoj účet v Euroclear Bank na vyrovnanie zabezpečovacích transakcií s eurobondami emitovanými v rámci tohto medzinárodného centrálneho depozitára cenných papierov. Od augusta 2000 má povolenie na otvorenie takéhoto účtu v Euroclear Bank aj Banc Ceannais na hÉireann/Central Bank of Ireland. Tento účet sa môže používať pre všetky akceptovateľné aktíva vedené v Euroclear Bank, t. j. vrátane akceptovateľných aktív prevedených do Euroclear Bank prostredníctvom akceptovateľných prepojení.“;"

11.

V oddiele 6.6.1 sa posledný odsek nahrádza takto:

„CCBM je zmluvným stranám k dispozícii (pre obchodovateľné i neobchodovateľné aktíva) v každý pracovný deň TARGET2 od 9:00 do 16:00 h SEČ. Zmluvná strana, ktorá chce CCBM využiť, musí o tom informovať národnú centrálnu banku, od ktorej chce získať úver, t. j. svoju domácu národnú centrálnu banku, do 16:00 h SEČ. Zmluvná strana musí navyše zabezpečiť, aby bola zábezpeka na zabezpečenie operácií menovej politiky dodaná na účet korešpondenčnej centrálnej banky najneskôr do 16:45 h SEČ. Pokyny alebo dodanie zábezpeky po tomto termíne sa budú spracovávať len na základe maximálneho úsilia a môžu sa brať do úvahy, len pokiaľ ide o úver poskytnutý v nasledujúci pracovný deň TARGET2. Ak zmluvné strany predpokladajú potrebu využiť CCBM neskôr v priebehu dňa, mali by aktíva podľa možnosti dodať vopred (t. j. vopred ich uložiť). Vo výnimočných situáciách alebo z menovopolitických dôvodov môže ECB rozhodnúť o predĺžení času uzávierky CCBM až do uzávierky systému TARGET2, a to v spolupráci s CDCP s prihliadnutím na ich možnosti predĺžiť ich čas uzávierky pre obchodovateľné aktíva.“;

12.

Oddiel 6.6.2 sa nahrádza takto:

„Okrem CCBM sa na cezhraničný prevod obchodovateľných aktív môžu využívať akceptovateľné prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi EHP.

Priame alebo nepriame prepojenie medzi dvoma systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi umožňuje účastníkovi v jednom systéme vyrovnania držať cenné papiere emitované v inom systéme vyrovnania bez toho, aby bol účastníkom tohto iného systému (13). Tieto prepojenia sa môžu využiť na prevod zábezpeky pri úverových operáciách Eurosystému až po posúdení a schválení zo strany Eurosystému podľa štandardov a postupov hodnotenia uvedených v pravidlách Eurosystému na hodnotenie používateľov (14).

Z hľadiska Eurosystému plnia CCBM a cezhraničné prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi EHP tú istú funkciu, a to umožniť zmluvným stranám využívať zábezpeku na cezhraničnom princípe, t. j. umožniť zmluvným stranám využiť zábezpeku na získanie úveru od ich domácej národnej centrálnej banky aj vtedy, keď bola táto zábezpeka emitovaná v systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi inej krajiny. CCBM a prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi však túto funkciu plnia rôznymi spôsobmi. V CCBM existuje cezhraničný vzťah medzi národnými centrálnymi bankami. Tieto navzájom vystupujú ako správcovia. Pri využívaní prepojení ide o cezhraničný vzťah medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi. Tieto si navzájom otvárajú súhrnné účty. Aktíva uložené v korešpondenčnej centrálnej banke sa môžu využívať iba na zabezpečenie úverových operácií Eurosystému. Aktíva vedené prostredníctvom prepojenia sa však môžu využívať na úverové operácie Eurosystému, ako aj na akýkoľvek iný účel, ktorý si zmluvná strana zvolí. Pri využívaní prepojení medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi zmluvné strany vedú aktíva na svojich vlastných účtoch vo svojich domácich systémoch vyrovnania obchodov s cennými papiermi a nepotrebujú správcu.

(13)  Prepojenie medzi dvoma systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi tvorí súbor postupov a dohôd na cezhraničný prevod cenných papierov v zaknihovanej podobe. Prepojenie má podobu súhrnného účtu (omnibus account), ktorý si otvorí jeden systém vyrovnania obchodov s cennými papiermi (systém investora) v druhom systéme vyrovnania obchodov s cennými papiermi (v systéme emitenta). Pri priamom prepojení medzi týmito dvoma systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi nevystupuje žiadny sprostredkovateľ. Na cezhraničné prevody cenných papierov do Eurosystému sa môžu použiť aj nepriame prepojenia medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi. Nepriamym prepojením je zmluvná alebo technická dohoda, ktorá dvom systémom vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktoré nie sú navzájom priamo prepojené, umožňuje vymieňať si alebo prevádzať cenné papiere prostredníctvom tretieho systému vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ."

(14)  Zoznam akceptovateľných prepojení je k dispozícii na internetovej stránke ECB www.ecb.europa.eu/paym/coll/coll/ssslinks/html/index.en.html.“;"

13.

v oddiele 6.6 sa dopĺňa tento oddiel 6.6.3:

„6.6.3.   CCBM s prepojeniami

Zmluvné strany môžu na cezhraničnú mobilizáciu akceptovateľných obchodovateľných aktív využiť v kombinácii s CCBM aj priame a pridružené prepojenia uvedené v oddiele 6.6.2.

Pri využívaní prepojení medzi systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi v kombinácii s CCBM zmluvné strany vedú aktíva emitované v systéme emitenta na účte v systéme investora priamo alebo prostredníctvom správcu. V prípade pridružených prepojení môže tretí systém vyrovnania obchodov s cennými papiermi konať ako systém sprostredkovateľa.

Tieto aktíva možno emitovať v CDCP EHP mimo eurozóny za predpokladu, že prepojenie medzi systémom emitenta a systémom investora je na základe hodnotenia Eurosystému v súlade so štandardmi a postupmi hodnotenia uvedenými v pravidlách Eurosystému na hodnotenie používateľov.

Keď sa akceptovateľné aktíva majú previesť prostredníctvom CCBM s prepojeniami, zmluvné strany musia zabezpečiť dodanie cenných papierov na účet v príslušnom systéme investora do 16:00 h SEČ v deň vyrovnania, s cieľom zabezpečiť vyrovnanie operácií s valutou toho istého dňa. Každá žiadosť o mobilizáciu, ktorú domáca národná centrálna banka prijala od svojej zmluvnej strany po 16:00 h SEČ, alebo každá žiadosť o dodanie akceptovateľných aktív na účet príslušného CDCP investora, prijatá po 16:00 h SEČ, sa bude spracovávať len na základe maximálneho úsilia a v závislosti od času uzávierky zúčastnených CDCP.“;

14.

v oddiele 6.6 sa dopĺňa tento oddiel 6.6.4:

„6.6.4.   CCBM so službami riadenia zábezpeky prostredníctvom služby triparty agenta

CCBM (vrátane CCBM s prepojeniami) slúži aj ako základ na cezhraničné využívanie služieb riadenia zábezpeky prostredníctvom služby triparty agenta, pričom NCB členského štátu, kde sú tieto služby ponúkané na cezhraničné využívanie v rámci Eurosystému, bude konať ako korešpondenčná centrálna banka pre národné centrálne banky v iných členských štátoch, ktorých zmluvné strany požiadali o cezhraničné využitie služieb riadenia zábezpeky prostredníctvom služby triparty agenta. Príslušný triparty agent musí byť pozitívne ohodnotený Eurosystémom.

V rámci služieb riadenia zábezpeky prostredníctvom služby triparty agenta môžu zmluvné strany zvýšiť alebo znížiť výšku zábezpeky, ktorú poskytujú svojej domácej národnej centrálnej banke (ďalej len ‚celková výška‘).

Poznámka: Je možné, že šípka s názvom ‚Informácie o zábezpeke‘ medzi zmluvnou stranou A a NCB A sa nebude týkať určitých triparty agentov (v závislosti od vybraného zmluvného modelu). V takom prípade zmluvná strana neposiela inštrukciu NCB A a od NCB A neprijíma ani potvrdenie.“;

15.

V dodatku 8 sa dopĺňa tento predposledný odsek:

„Keď aktíva vytvárajúce peňažné toky, ktoré kryjú cenné papiere kryté aktívami, zahŕňajú pohľadávky z kreditných kariet, požiadavky na informácie o individuálnych úveroch sa uplatňujú od 1. apríla 2014 a deväťmesačné prechodné obdobie sa končí 31. decembra 2014.“;

16.

V dodatku 8 sa druhá poznámka pod čiarou nahrádza takto:

1.

Na základe článku 61 ods. 3 písm. a) a článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) môže považovať štátnu pomoc poskytnutú s cieľom podporiť hospodársky rozvoj niektorých znevýhodnených oblastí v EHP za zlučiteľnú so spoločným trhom (1). Tento druh štátnej pomoci je známy ako regionálna pomoc.

2.

V týchto usmerneniach dozorný úrad stanovuje podmienky, na základe ktorých možno regionálnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom a stanovuje kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 61 ods. 3 písm. a) a článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP (2).

3.

Prvoradým cieľom kontroly štátnej pomoci v oblasti regionálnej pomoci je umožniť pomoc na účely regionálneho rozvoja a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky medzi štátmi EHP, najmä zabránením súťaženiu v poskytovaní dotácií, ku ktorým môže dôjsť, keď sa budú snažiť pritiahnuť alebo udržať podniky v znevýhodnených oblastiach EHP a obmedziť na nevyhnutné minimum účinky regionálnej pomoci na obchod a hospodársku súťaž.

4.

Regionálna pomoc sa líši cieľom geografického rozvoja od iných foriem pomoci, napr. pomoci na výskum, vývoj a inovácie, zamestnanosť, vzdelávanie, energetiku alebo ochranu životného prostredia, ktoré sledujú iné ciele spoločného záujmu v súlade s článkom 61 ods. 3 Dohody o EHP. Za určitých okolností možno v prípade iných druhov pomoci povoliť vyššie intenzity pomoci v prípade, že sa poskytuje podnikom zriadeným v znevýhodnených oblastiach, pričom sa uznajú špecifické problémy, ktorým musia podniky v týchto oblastiach čeliť (3).

5.

Regionálna pomoc môže zohrávať efektívnu úlohu iba vtedy, ak sa využíva striedmo a primerane a je sústredená na najviac znevýhodnené regióny EHP (4). Predovšetkým by prípustné stropy pomoci mali odzrkadľovať mieru vážnosti problémov, ktoré ovplyvňujú rozvoj dotknutých regiónov. Výhody pomoci, pokiaľ ide o rozvoj menej zvýhodneného regiónu, musia prevážiť z toho vyplývajúce narušenia hospodárskej súťaže (5). Dôležitosť pozitívnych účinkov pomoci sa bude pravdepodobne odlišovať v súlade s uplatňovanými odchýlkami podľa článku 61 ods. 3 Dohody o EHP, takže v prípade najviac znevýhodnených regiónov, na ktoré sa vzťahuje článok 61 ods. 3 písm. a), sa môže akceptovať rozsiahlejšie narušenie hospodárskej súťaže, než v prípade regiónov, na ktoré sa vzťahuje článok 61 ods. 3 písm. c) (6).

6.

Regionálna pomoc môže byť ďalej účinná pri podpore hospodárskeho rozvoja znevýhodnených oblastí len vtedy, keď sa poskytuje s cieľom podnietiť ďalšie investície alebo ekonomickú činnosť v týchto oblastiach. V niektorých veľmi obmedzených, presne určených prípadoch môžu byť prekážky, s ktorými sa tieto konkrétne oblasti môžu stretnúť z hľadiska pritiahnutia alebo udržania ekonomickej činnosti, natoľko závažné alebo pretrvávajúce, že samotná investičná pomoc nemusí postačovať na umožnenie rozvoja tejto oblasti. Len v takýchto prípadoch možno regionálnu investičnú pomoc doplniť regionálnou prevádzkovou pomocou, ktorá nie je viazaná na investíciu.

7.

V oznámení o modernizácii štátnej pomoci z 8. mája 2012 (7) Európska komisia oznámila tri ciele, ktoré sleduje prostredníctvom modernizácie kontroly štátnej pomoci:

8.

V oznámení sa vyzýva najmä k spoločnému prístupu k revízii jednotlivých usmernení a rámcov so zreteľom na posilňovanie vnútorného trhu, podporu zvyšovania účinnosti verejných výdavkov na základe lepšieho príspevku štátnej pomoci k cieľom spoločného záujmu, väčšej kontrole stimulačného účinku, obmedzení pomoci na minimum a predchádzaní možným negatívnym účinkom pomoci na hospodársku súťaž a obchod. Dozorný úrad s týmto súhlasí. Podmienky zlučiteľnosti ustanovené v týchto usmerneniach sú založené na týchto spoločných zásadách hodnotenia a uplatňujú sa pre notifikované schémy pomoci a individuálnu pomoc.

9.

Regionálna pomoc odvetviu ocele (8) a syntetických vlákien (9) sa nebude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

10.

Dozorný úrad uplatní zásady ustanovené v týchto usmerneniach na regionálnu pomoc vo všetkých odvetviach ekonomickej činnosti, ktoré patria do pôsobnosti Dohody o EHP (10), okrem odvetvia dopravy (11), ktoré podlieha osobitným pravidlám ustanoveným osobitnými právnymi nástrojmi, ktoré by sa mohli čiastočne alebo úplne odchyľovať od týchto usmernení. Dozorný úrad bude uplatňovať tieto usmernenia pre spracovanie a uvádzanie na trh poľnohospodárskych produktov do oblasti nepoľnohospodárskych produktov.

11.

Tieto usmernenia sa nebudú vzťahovať na štátnu pomoc poskytovanú letiskám (12) alebo v odvetví energetiky. (13)

12.

Regionálnu investičnú pomoc pre širokopásmové siete možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak okrem všeobecných podmienok ustanovených v týchto usmerneniach spĺňa aj tieto osobitné podmienky: i) pomoc sa poskytuje iba oblastiam, kde neexistuje žiadna sieť rovnakej kategórie [či už základná širokopásmová alebo sieť novej generácie (NGA)] a kde sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti žiadna sieť nerozvinie; ii) dotovaný prevádzkovateľ sietí ponúka aktívny a pasívny veľkoobchodný prístup za spravodlivých a nediskriminačných podmienok s možnosťou efektívneho a neviazaného sprístupnenia; iii) pomoc by sa mala prideľovať na základe súťažného výberového konania v súlade s bodmi 74 písm. c) a d) usmernení dozorného úradu o širokopásmových sieťach (14).

13.

Regionálnu investičnú pomoc pre výskumné infraštruktúry (15) možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak okrem všeobecných podmienok ustanovených v týchto usmerneniach je pomoc podmienená poskytnutím transparentného a nediskriminačného prístupu k tejto infraštruktúre.

14.

Veľké podniky bývajú obvykle menej postihnuté regionálnymi znevýhodneniami z hľadiska investovania alebo udržania ekonomickej činnosti v menej rozvinutej oblasti než malé a stredné podniky (MSP). Po prvé, veľké spoločnosti môžu ľahšie získať kapitál a úver na globálnych trhoch a sú menej limitované obmedzenejšou ponukou finančných služieb v konkrétnom znevýhodnenom regióne. Po druhé, investície veľkých podnikov môžu priniesť úspory z rozsahu, ktoré prispievajú k zníženiu počiatočných nákladov spojených s lokalitou a v mnohých ohľadoch nie sú viazané na región, v ktorom sa investícia uskutočňuje. Po tretie, veľké podniky, ktoré uskutočňujú investície, disponujú spravidla značnou vyjednávacou silou pri rokovaní s orgánmi, čo by mohlo viesť k poskytnutiu pomoci bez toho, aby bola potrebná, alebo bez náležitého odôvodnenia. Napokon, je pravdepodobnejšie, že veľké podniky budú významnými hráčmi na dotknutom trhu a v dôsledku toho investícia, na ktorú bola pomoc poskytnutá, môže narušiť hospodársku súťaž a obchod na vnútornom trhu.

15.

Keďže regionálna pomoc pre veľké podniky na účely ich investícií pravdepodobne nebude mať stimulačný účinok, nemožno ju považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP, pokiaľ sa neposkytuje na investície, ktoré vytvárajú nové ekonomické činnosti v týchto oblastiach (16), alebo na diverzifikáciu existujúcich podnikov na nové produkty alebo na ďalšie inovácie postupov.

16.

Regionálna pomoc určená na zníženie súčasných nákladov podniku predstavuje prevádzkovú pomoc a nebude sa považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pokiaľ sa neposkytuje na riešenie osobitných alebo pretrvávajúcich znevýhodnení, s ktorými sa podniky v znevýhodnených regiónoch stretávajú. Prevádzkovú pomoc možno považovať za zlučiteľnú, ak je určená na zmenšenie určitých špecifických problémov, s ktorými sa stretávajú MSP v osobitne znevýhodnených oblastiach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP alebo na predchádzanie alebo zamedzenie znižovania populácie vo veľmi riedko osídlených oblastiach.

17.

Prevádzková pomoc poskytnutá podnikom, ktorých hlavná činnosť patrí pod sekciu K „finančné a poisťovacie činnosti“, alebo podnikom, ktoré vykonávajú vnútroskupinové činnosti a ktorých hlavná činnosť patrí pod triedy 70.10 „vedenie firiem“ alebo 70.22 „poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia“ štatistickej klasifikácie ekonomických činností (17) NACE (18) Rev. 2, sa nebude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

18.

Regionálna pomoc sa nesmie poskytnúť podnikom, ktoré sú v ťažkostiach, ako je na účely týchto usmernení vymedzené v usmerneniach dozorného úradu o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach, (19) ktoré boli zmenené alebo nahradené.

19.

Pri posudzovaní regionálnej pomoci poskytnutej podniku, voči ktorému sa nárokuje vrátenie pomoci na základe predchádzajúceho rozhodnutia dozorného úradu, ktorým bola pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, dozorný úrad zohľadní výšku pomoci, ktorá sa ešte má vymôcť. (20)

20.

Na účely týchto usmernení sa uplatňujú nasledujúce definície:

21.

Štáty EZVO musia v zásade notifikovať regionálnu pomoc podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, okrem opatrení, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v nariadení o skupinovej výnimke začlenenom do Dohody o EHP v prílohe XV.

22.

Dozorný úrad použije tieto usmernenia pre notifikované schémy regionálnej pomoci a pre individuálnu pomoc.

23.

Individuálna pomoc poskytovaná v rámci notifikovanej schémy naďalej podlieha notifikačnej povinnosti podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde, ak pomoc zo všetkých týchto zdrojov presiahne hranicu notifikačnej povinnosti (23) alebo sa poskytuje príjemcovi pomoci, ktorý ukončil rovnakú alebo podobnú činnosť v EHP dva roky pred dátumom predloženia žiadosti o pomoc alebo ktorý v okamihu predloženia žiadosti o pomoc plánuje ukončiť takúto činnosť v priebehu dvoch rokov od ukončenia investície, ktorá sa má financovať.

24.

Investičná pomoc poskytovaná veľkému podniku na diverzifikáciu existujúceho podniku v oblasti „c“ na nové produkty naďalej podlieha notifikačnej povinnosti podľa článku 1 ods. 3 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde.

25.

Na posúdenie toho, či notifikované opatrenie pomoci možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, dozorný úrad vo všeobecnosti analyzuje, či návrh opatrenia pomoci zabezpečuje pozitívny vplyv opatrenia pomoci na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, ktorý prevažuje nad jeho možnými negatívnymi účinkami na obchod a hospodársku súťaž.

26.

V oznámení Komisii o modernizácii štátnej pomoci z 8. mája 2012, na ktoré sa odkazuje v úvodnom oddiele týchto usmernení, sa vyzýva k identifikácii a vymedzeniu spoločných zásad platných pre posudzovanie zlučiteľnosti všetkých opatrení pomoci, ktoré Komisia uskutočňuje. Rovnaké spoločné zásady platia pre posudzovanie zlučiteľnosti uskutočňované dozorným úradom. Na tento účel bude dozorný úrad považovať opatrenie pomoci za zlučiteľné s Dohodou o EHP iba vtedy, ak spĺňa každé z uvedených kritérií:

27.

Celková rovnováha určitých kategórií schém môže ďalej podliehať požiadavke hodnotenia ex post, ako je uvedené v oddiele 4 týchto usmernení. V takých prípadoch môže dozorný úrad obmedziť trvanie týchto schém (zvyčajne na štyri roky alebo menej) s možnosťou opätovnej notifikácie ich predĺženia neskôr.

28.

Ak opatrenie štátnej pomoci alebo s ním spojené podmienky (vrátane metódy financovania, ak metóda financovania je podstatnou súčasťou opatrenia štátnej pomoci) predstavujú neoddeliteľné porušenie právnych predpisov EHP, nemožno pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom (24).

29.

Pri posudzovaní zlučiteľnosti akejkoľvek individuálnej pomoci s vnútorným trhom dozorný úrad zohľadní všetky konania týkajúce sa porušenia článkov 53 alebo 54 Dohody o EHP, ktoré sa môžu týkať príjemcu pomoci a ktoré môžu byť relevantné pre jeho hodnotenie podľa článku 61 ods. 3 Dohody o EHP (25).

30.

Primárnym cieľom regionálnej pomoci je znížiť rozdiely v rozvoji medzi rôznymi regiónmi v EHP. Regionálna pomoc môže prostredníctvom svojho cieľa spravodlivého prístupu alebo súdržnosti prispieť k plneniu stratégie Európa 2020 tým, že zabezpečí inkluzívny a udržateľný rast.

31.

Schémy regionálnej pomoci by mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť stratégie regionálneho rozvoja, mali by mať jasne vymedzené ciele, byť s nimi v súlade a prispievať k nim.

32.

V oblastiach „c“ možno schémy zaviesť na podporu počiatočných investícií MSP a počiatočných investícií v prospech novej činnosti veľkých podnikov.

33.

Pri poskytovaní pomoci na individuálne investičné projekty na základe schémy orgán poskytujúci pomoc musí potvrdiť, že vybraný projekt prispeje k cieľu schémy, a teda aj k stratégii rozvoja v dotknutej oblasti. Na tento účel sa štát EZVO môže opierať o informácie, ktoré žiadateľ o pomoc poskytol vo formulári priloženom k týmto usmerneniam, v ktorom je potrebné opísať pozitívne účinky investície na dotknutú oblasť (26).

34.

Na zabezpečenie toho, aby sa na základe investície dosiahol skutočný a trvalý príspevok k rozvoju dotknutej oblasti, sa investícia musí zachovať v dotknutej oblasti aspoň počas obdobia piatich rokov alebo v prípade MSP počas troch rokov po jej dokončení. (27)

35.

Ak je pomoc vypočítaná na základe mzdových nákladov, pracovné miesta musia byť obsadené do troch rokov po dokončení prác. Každé pracovné miesto vytvorené počas investície sa musí v rámci dotknutej oblasti udržať počas obdobia piatich rokov od dátumu, kedy bolo toto pracovné miesto prvýkrát obsadené. V prípade investícií uskutočnených všetkými MSP štáty EZVO môžu toto päťročné obdobie na udržanie investície alebo vytvorených pracovných miest skrátiť na minimálne trojročné obdobie.

36.

Na zaistenie uskutočniteľnosti investície štát EZVO musí zabezpečiť, aby príjemca poskytol finančný príspevok vo výške najmenej 25 % oprávnených nákladov, a to buď na základe svojich vlastných zdrojov, alebo na základe vonkajšieho financovania nezávislého od akejkoľvek verejnej podpory (28).

37.

Aby sa predišlo opatreniam štátnej pomoci, ktoré by viedli k škodám na životnom prostredí, štáty EZVO musia zabezpečiť takisto súlad s právnymi predpismi EHP v oblasti životného prostredia, a to predovšetkým pokiaľ ide o potrebu uskutočniť posúdenie vplyvu na životné prostredie, ak to vyžadujú právne predpisy, a zabezpečiť všetky príslušné povolenia.

38.

Na preukázanie regionálneho príspevku individuálnej investičnej pomoci notifikovanej dozornému úradu môžu štáty EZVO použiť rôzne ukazovatele, ako sú napríklad ukazovatele uvedené ďalej v týchto usmerneniach, ktoré môžu byť priame (napr. priamo vytvorené pracovné miesta), aj nepriame (napr. miestne inovácie):

39.

Štáty EZVO môžu tiež použiť podnikateľský plán príjemcu pomoci, ktorý by mohol poskytnúť informácie o počte vytvorených pracovných miest, mzdách, ktoré sa majú vyplatiť (zlepšení finančnej situácie domácností ako účinok presahovania), objeme obstarávania od miestnych výrobcov, obrate vytvorenom investíciou, ktorý môže priniesť oblasti ďalšie príjmy z daní.

40.

V prípade pomoci ad hoc (29) musí štát EZVO okrem splnenia podmienok stanovených v bodoch 33 – 37 preukázať, že projekt je v súlade so stratégiou regionálneho rozvoja dotknutej oblasti a prispieva k nej.

41.

Schémy prevádzkovej pomoci podporia rozvoj znevýhodnených oblastí iba vtedy, ak sa vopred jednoznačne určia problémy, ktorým tieto oblasti čelia. Prekážky prilákania alebo udržania ekonomickej činnosti môžu byť natoľko závažné alebo pretrvávajúce, že samotná investičná pomoc nie je dostatočná na umožnenie rozvoja týchto oblastí.

42.

Pokiaľ ide o pomoc na zníženie určitých špecifických ťažkostí, ktorým čelia MSP v oblastiach „a“, musia dané štáty EZVO preukázať existenciu a dôležitosť týchto špecifických ťažkostí a musia preukázať, že schéma prevádzkovej pomoci je potrebná, pretože tieto špecifické ťažkosti nemožno prekonať bez investičnej pomoci.

43.

Pokiaľ ide o prevádzkovú pomoc na zabránenie alebo zníženie úbytku obyvateľstva vo veľmi riedko osídlených oblastiach, dotknutý štát EZVO musí preukázať riziko úbytku obyvateľstva príslušnej oblasti v prípade neposkytnutia prevádzkovej pomoci.

44.

S cieľom posúdiť, či štátna pomoc je potrebná na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, je nevyhnutné najprv analyzovať problém, ktorý sa má riešiť. Štátna pomoc by sa mala zamerať na situácie, v ktorých môže pomoc dosiahnuť dôležité zlepšenie, ktoré trh samotný dosiahnuť nemôže. Platí to najmä v kontexte obmedzených verejných zdrojov.

45.

Opatrenia štátnej pomoci môžu naozaj za určitých podmienok korigovať zlyhania trhu, čím prispejú k efektívnosti jeho fungovania a podnietia konkurencieschopnosť. Okrem toho, ak trhy prinášajú efektívne výsledky, ale tieto výsledky sa považujú za neuspokojivé z hľadiska spravodlivého prístupu a súdržnosti, štátna pomoc sa môže použiť na dosiahnutie žiaducejších, vyrovnanejších výsledkov na trhu.

46.

Pokiaľ ide o pomoc poskytnutú na rozvoj oblastí zahrnutých do mapy regionálnej pomoci v súlade s pravidlami vypracovanými v oddiele 5 týchto usmernení, dozorný úrad sa domnieva, že trh bez zásahu štátu nedosahuje plnenie očakávaných cieľov súdržnosti stanovených v Dohode o EHP. Poskytnutá pomoc v týchto oblastiach by sa preto mala považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 61 ods. 3 písm. a) a c) Dohody o EHP.

47.

Notifikované opatrenie pomoci musí byť vhodným politickým nástrojom na dosahovanie daného politického cieľa. Opatrenie pomoci sa nebude považovať za zlučiteľné, ak iné menej rušivé politické nástroje alebo iné menej rušivé druhy nástroja pomoci umožňujú dosiahnuť rovnaký pozitívny príspevok k regionálnemu rozvoju.

48.

Regionálna investičná pomoc nie je jediným politickým nástrojom, ktorý majú štáty EZVO k dispozícii na podporu investícií a vytvárania pracovných miest v znevýhodnených oblastiach. Štáty EZVO môžu použiť iné opatrenia, ako napr. rozvoj infraštruktúry, podporovanie kvality vzdelávania a odbornej prípravy alebo zlepšovanie celkového podnikateľského prostredia.

49.

Štáty EZVO musia uviesť, prečo je pri zavedení schémy pomoci nezávisle od operačného programu financovaného z prostriedkov politiky súdržnosti regionálna pomoc vhodným nástrojom na dosiahnutie spoločného cieľa spravodlivého prístupu alebo súdržnosti.

50.

Dozorný úrad bude prihliadať hlavne na každé posúdenie vplyvu navrhovanej schémy pomoci, ktoré štát EZVO prípadne poskytne. Na posúdenie vhodnosti navrhovanej schémy možno zohľadniť aj výsledky hodnotenia ex post, ktoré je opísané v oddiele 4.

51.

V prípade pomoci ad hoc štát EZVO musí preukázať, že rozvoj danej oblasti sa dá lepšie zabezpečiť takouto pomocou než pomocou v rámci schémy alebo inými typmi opatrení.

52.

Štát EZVO musí preukázať, že pomoc je vhodná na dosiahnutie cieľa v prípade problémov, ktoré sa ňou majú riešiť. S cieľom preukázať primeranosť pomoci môže štát EZVO vypočítať výšku pomoci ex ante ako pevne stanovenú sumu, ktorá zahŕňa očakávané dodatočné náklady počas daného obdobia, na stimulovanie podnikov k obmedzeniu nákladov a k priebežnému efektívnejšiemu rozvíjaniu vlastného podnikania (30).

53.

Regionálnu pomoc možno poskytovať v rôznych formách. Štát EZVO by však mal zabezpečiť, aby sa pomoc poskytla vo forme, v prípade ktorej je najmenšia pravdepodobnosť narušenia obchodu a hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti, ak sa pomoc poskytne vo formách, ktoré zabezpečujú priamu finančnú výhodu (napr. priame granty, oslobodenia od dane alebo zníženia daní, platieb sociálneho zabezpečenia alebo iných povinných poplatkov alebo ponuka pozemkov, tovaru alebo služieb za výhodné ceny atď.), štát EZVO musí preukázať, prečo iné, potenciálne menej rušivé formy pomoci, ako sú vratné preddavky alebo formy založené na dlhových alebo kapitálových nástrojoch (napr. úvery s nízkym úrokom alebo zľavy z úrokov za pôžičky, štátne záruky, kúpa akciového podielu alebo alternatívne poskytnutie kapitálu za výhodných podmienok) nie sú vhodné.

54.

V prípade schém pomoci, ktorými sa uskutočňujú ciele a priority operačných programov, sa vybraný nástroj financovania v rámci tohto programu považuje za vhodný nástroj.

55.

Pri posudzovaní vhodnosti navrhovaného nástroja pomoci sa môžu zohľadniť výsledky hodnotení ex post, ktoré sú opísané v oddiele 4.

56.

Regionálna pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom len vtedy, ak má stimulačný účinok. Stimulačný účinok je prítomný, keď sa správanie podniku zmení tak, že sa zapojí do ďalšej činnosti prispievajúcej k rozvoju oblasti, do ktorej by sa bez pomoci nezapojil alebo by sa do takejto činnosti zapojil obmedzene alebo inak alebo na inom mieste. Pomoc nesmie slúžiť ako dotácia na náklady na činnosť, ktoré by podniku vznikli v každom prípade, a nesmie slúžiť na kompenzáciu bežného podnikateľského rizika hospodárskej činnosti.

57.

Existenciu stimulačného účinku možno preukázať v dvoch možných scenároch:

58.

Ak sa na základe pomoci správanie príjemcu nezmení tak, že ho bude stimulovať k (ďalšej) investícii v dotknutej oblasti, možno sa domnievať, že rovnaká investícia by sa uskutočnila v regióne aj bez pomoci. Takáto pomoc nemá stimulačný účinok na dosiahnutie regionálneho cieľa a nemožno ju schváliť ako zlučiteľnú s vnútorným trhom.

59.

V prípade pomoci poskytnutej z prostriedkov politiky súdržnosti v regiónoch „a“ na investície potrebné na splnenie noriem stanovených právnymi predpismi EHP možno pomoc považovať za takú, ktorá má motivačný účinok, ak by v prípade absencie pomoci nebolo pre jej príjemcu dostatočne ziskové túto investíciu v dotknutej oblasti uskutočniť, v dôsledku čoho by došlo k ukončeniu činnosti existujúceho podniku v tejto oblasti.

60.

Práce týkajúce sa individuálnej investície sa môžu začať až po predložení formulára žiadosti o pomoc.

61.

Ak sa práce začnú pred predložením formulára žiadosti o pomoc, akákoľvek pomoc, ktorá sa v súvislosti s touto individuálnou investíciou poskytne, sa nebude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

62.

Štáty EZVO musia zaviesť štandardný formulár žiadosti o pomoc, ktorý je priložený k týmto usmerneniam (32). MSP a veľké spoločnosti musia vo formulári žiadosti na základe kontrafaktuálnej situácie vysvetliť, čo by sa stalo, ak by pomoc nedostali, pričom uvedú, ktorý zo scenárov uvedených v bode 57 uplatnili.

63.

Veľké spoločnosti musia okrem toho predložiť písomné dôkazy na podporu kontrafaktuálnej situácie uvedenej vo formulári žiadosti. Na MSP sa táto povinnosť nevzťahuje.

64.

Orgán poskytujúci pomoc musí vykonať kontrolu vierohodnosti kontrafaktuálnej situácie a potvrdiť, že regionálna pomoc má požadovaný stimulačný účinok zodpovedajúci jednému zo scenárov uvedených v bode 57. Kontrafaktuálna situácia je vierohodná, ak je skutočná a týka sa faktorov rozhodovania prevládajúcich v čase rozhodovania príjemcu v súvislosti s investíciou.

65.

Okrem splnenia podmienok uvedených v bodoch 60 až 64 musí štát EZVO v prípade notifikovanej individuálnej pomoci (33) poskytnúť jasný dôkaz, že pomoc skutočne má vplyv na rozhodnutie o investícii alebo umiestnení (34). Musí uviesť, ktorý zo scenárov uvedených v bode 57 uplatňuje. Aby bolo možné vykonať dôkladné posúdenie, štát EZVO musí poskytnúť nielen informácie o projekte, na ktorý žiada pomoc, ale aj podrobný opis kontrafaktuálneho scenára, v ktorom by verejný orgán v EHP neposkytol príjemcovi žiadnu pomoc.

66.

V prípade scenára 1 by štát EZVO mohol preukázať existenciu stimulačného účinku pomoci predložením dokumentov o podniku, ktoré preukazujú, že investícia by bez pomoci nebola dostatočne zisková.

67.

V prípade scenára 2 by štát EZVO mohol preukázať stimulačný účinok pomoci predložením dokumentov o spoločnosti, ktoré preukazujú, že sa porovnali náklady a výhody umiestnenia projektu v dotknutej oblasti a v alternatívnej oblasti. Dozorný úrad preverí, či takéto porovnania majú reálny základ.

68.

Štátom EZVO sa odporúča, aby vychádzali najmä z oficiálnych dokumentov správnej rady, posúdenia rizík (vrátane posúdenia rizík spojených s lokalitou), finančných správ, interných podnikateľských plánov, stanovísk odborníkov a iných štúdií týkajúcich sa investičného projektu, ktorý sa posudzuje. Pri preukazovaní stimulačného účinku by mohli štátom EZVO pomôcť aj dokumenty obsahujúce informácie o prognózach dopytu, odhadoch nákladov, finančných prognózach, dokumenty, ktoré boli predložené investičnému výboru a ktoré prezentujú rôzne investičné scenáre, alebo dokumenty poskytnuté finančným inštitúciám.

69.

V tejto súvislosti, a najmä pri scenári 1, sa môže ziskovosť preskúmať použitím metodík, ktoré sa bežne používajú v príslušnom priemyselnom odvetví a ktoré môžu zahŕňať: metódy na posúdenie čistej súčasnej hodnoty projektu (NPV) (35), miery vnútornej návratnosti (IRR) (36) alebo priemernej návratnosti použitého kapitálu (ROCE). Ziskovosť projektu sa porovná s bežnými mierami návratnosti, ktoré spoločnosť uplatňuje v iných podobných investičných projektoch. Ak tieto miery nie sú k dispozícii, ziskovosť projektu sa porovná s celkovými kapitálovými nákladmi spoločnosti alebo s mierami návratnosti bežne zaznamenanými v príslušnom odvetví.

70.

Ak sa na základe pomoci nezmení správanie príjemcu tak, že ho bude stimulovať k (ďalšej) investícii v dotknutej oblasti, nedochádza k pozitívnemu účinku pre región. Pomoc sa teda nebude považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom v prípadoch, v ktorých je zrejmé, že by sa rovnaká investícia v regióne uskutočnila aj bez poskytnutia pomoci.

71.

V prípade schém prevádzkovej pomoci sa stimulačný účinok pomoci bude považovať za prítomný, ak je pravdepodobné, že v prípade neposkytnutia pomoci, by sa úroveň ekonomickej činnosti v dotknutej oblasti alebo regióne podstatne znížila v dôsledku problémov, ktoré sa majú na základe pomoci riešiť.

72.

Dozorný úrad teda usúdi, že pomoc podnecuje ďalšiu ekonomickú činnosť v dotknutých oblastiach alebo regiónoch, ak štát EZVO preukáže existenciu a podstatný charakter takýchto problémov v dotknutej oblasti (pozri body 42 až 43).

73.

Výška regionálnej pomoci musí byť v zásade obmedzená na minimum potrebné na podnietenie ďalšej investície alebo činnosti v dotknutej oblasti.

74.

Notifikovaná individuálna pomoc spravidla bude považovaná za obmedzenú na minimum, ak výška pomoci zodpovedá čistým dodatočným nákladom na realizáciu investície v dotknutej oblasti v porovnaní s kontrafaktuálnou situáciou v prípade neexistencie pomoci. Podobne v prípade investičnej pomoci poskytovanej veľkým podnikom podľa notifikovaných schém musia štáty EZVO zabezpečiť, aby bol výška pomoci obmedzená na minimum na základe „prístupu čistých dodatočných nákladov“.

75.

V prípade situácií v rámci scenára 1 (rozhodnutia o investícii) by preto výška pomoci nemala presiahnuť minimum potrebné na zabezpečenie dostatočnej ziskovosti projektu, napríklad na zvýšenie jeho IRR nad rámec bežných mier návratnosti, ktoré dotknutý podnik uplatňuje v iných podobných investičných projektoch alebo, ak sú k dispozícii, na zvýšenie jeho IRR nad rámec celkových kapitálových nákladov spoločnosti alebo nad rámec mier návratnosti bežne zaznamenaných v danom odvetví.

76.

V prípade situácií v rámci scenára 2 (stimuly na umiestnenie) by výška pomoci nemala presiahnuť rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou investície v cieľovej oblasti a čistou súčasnou hodnotou investície v alternatívnom umiestnení. Všetky relevantné náklady a prínosy sa musia zohľadniť vrátane napríklad administratívnych nákladov, dopravných nákladov, nákladov na vzdelávanie, na ktoré sa neposkytuje pomoc na podporu vzdelávania, ako aj mzdových rozdielov. Ak však existuje alternatívne umiestnenie v EHP, dotácie poskytnuté v uvedenom inom umiestnení sa nezohľadňujú.

77.

S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a rovnaké podmienky, dozorný úrad ďalej uplatňuje maximálne intenzity pomoci (37) na investičnú pomoc. Tieto maximálne intenzity pomoci majú dvojitý účel.

78.

Po prvé, v prípade notifikovaných schém slúžia tieto maximálne intenzity pomoci ako bezpečné prahové hodnoty pre MSP: pokiaľ intenzita pomoci neprekročí maximálnu prípustnú hodnotu, kritérium „pomoci obmedzenej na minimum“ sa považuje za splnené.

79.

Po druhé, vo všetkých ostatných prípadoch sa maximálne intenzity pomoci použijú ako strop v rámci prístupu čistých dodatočných nákladov, ktorý je opísaný v bodoch 75 a 76.

80.

Maximálne intenzity pomoci sa prispôsobujú v závislosti od troch kritérií:

81.

Na základe toho sa vyššie intenzity pomoci (a potenciálne aj vyššie výsledné narušenia obchodu a hospodárskej súťaže) povolia najmenej rozvinutému cieľovému regiónu a ak príjemca pomoci je malý a stredný podnik.

82.

Vzhľadom na očakávané väčšie narušenie hospodárskej súťaže a obchodu sa maximálne intenzity pomoci na veľké investičné projekty musia znížiť prostredníctvom mechanizmu, ktorý je opísaný v bode (20) písm. c).

83.

Na pomoc MSP možno použiť zvýšené maximálne intenzity pomoci opísané v oddiele 5.4. MSP však nemôžu využívať tieto zvýšené intenzity v prípade, že sa investícia týka veľkého investičného projektu.

84.

V prípade pomoci veľkým podnikom musí štát EZVO zabezpečiť, že výška pomoci zodpovedá čistým dodatočným nákladom na realizáciu investície v dotknutej oblasti v porovnaní s kontrafaktuálnou situáciou v prípade neexistencie pomoci. Metóda vysvetlená v bodoch (75) a (76) sa musí použiť spolu s maximálnymi intenzitami pomoci ako stropu.

85.

V prípade pomoci na veľké investičné projekty treba zabezpečiť, aby pomoc neprekračovala znížený rozsah intenzity. Ak je pomoc poskytnutá príjemcovi na investíciu, ktorá sa považuje za súčasť jedného investičného projektu, rozsah pomoci sa musí znížiť vzhľadom na oprávnené náklady, ktoré prekračujú 50 mil. EUR (38).

86.

Maximálnu intenzitu pomoci a výšku pomoci na projekt musí orgán poskytujúci pomoc vypočítať pri poskytovaní podpory. Intenzita pomoci sa musí vypočítať na základe ekvivalentu hrubého grantu buď vo vzťahu k celkovým oprávneným investičným nákladom, alebo oprávneným mzdovým nákladom deklarovaným príjemcom pomoci pri podaní žiadosti o pomoc.

87.

Ak investičná pomoc vypočítaná na základe investičných nákladov je spojená s regionálnou investičnou pomocou vypočítanou na základe mzdových nákladov, celková pomoc nesmie prekročiť najvyššiu výslednú výšku pomoci vyplývajúcu z jedného alebo druhého spôsobu výpočtu po maximálnu prípustnú intenzitu pomoci pre dotknutú oblasť.

88.

Investičnú pomoc možno poskytnúť súbežne podľa viacerých regionálnych schém pomoci alebo kumulovať s pomocou ad hoc, ak celková pomoc zo všetkých zdrojov neprekračuje maximálnu prípustnú intenzitu pomoci na projekt, ktorú musí vopred vypočítať prvý orgán poskytujúci pomoc.

89.

V prípade počiatočnej investície spojenej s projektmi Európskej územnej spolupráce (ETC), ktorá vyhovuje kritériám nariadenia o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa spolupráce ETC z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (39), sa intenzita pomoci, ktorá sa vzťahuje na oblasť, kde je počiatočná investícia umiestnená, bude vzťahovať na všetkých príjemcov pomoci podieľajúcich sa na projekte. Ak je počiatočná investícia umiestnená v dvoch alebo viacerých podporovaných oblastiach, maximálna intenzita pomoci na počiatočnú investíciu sa bude vzťahovať iba na podporovanú oblasť, v ktorej vznikne najväčšia časť oprávnených nákladov. Počiatočné investície uskutočnené veľkými podnikmi v oblastiach „c“ môžu využiť regionálnu pomoc iba v súvislosti s projektmi ETC, ak ide o počiatočné investície v prospech nových činností alebo nových produktov.

90.

Nadobudnuté aktíva by mali byť nové, okrem prípadov, keď ide o MSP alebo o nadobudnutie podniku (40).

91.

V prípade MSP až 50 % nákladov na prípravné štúdie alebo poradenstvo, ktoré súvisia s investíciou možno tiež považovať za oprávnené náklady.

92.

V prípade pomoci poskytnutej na podstatnú zmenu vo výrobnom procese oprávnené náklady musia byť vyššie ako odpisy nákladov v súvislosti s činnosťou, ktorá sa mala modernizovať v priebehu predchádzajúcich troch rozpočtových rokov.

93.

V prípade pomoci poskytovanej na diverzifikáciu existujúceho podniku oprávnené náklady musia byť aspoň o 200 % vyššie ako účtovná hodnota aktív, ktoré sa opätovne využívajú, zaznamenanej v rozpočtovom roku predchádzajúcom začiatku prác.

94.

Náklady spojené s lízingom hmotných aktív možno zohľadniť za týchto podmienok:

95.

V prípade nadobudnutia podniku by sa mali zohľadniť len náklady za nákup aktív od tretích strán nezávislých od nadobúdateľa. Transakcia musí prebehnúť podľa trhových pravidiel. Ak sa už poskytla pomoc na nadobudnutie aktív pred ich nákupom, náklady na tieto aktíva by sa mali odpočítať od oprávnených nákladov súvisiacich s nadobudnutím podniku. Ak nadobudnutie podniku sprevádza dodatočná investícia oprávnená na poskytnutie pomoci, oprávnené náklady na túto dodatočnú investíciu by sa mali pripočítať k nákladom na nákup aktív podniku.

96.

Pokiaľ ide o veľké podniky, náklady na nehmotný majetok sú oprávnené iba do výšky 50 % celkových oprávnených investičných nákladov na projekt. V prípade MSP by sa mali zohľadniť celkové náklady na nehmotné aktíva.

97.

Nehmotné aktíva, ktoré sú oprávnené na výpočet investičných nákladov, musia zostať spojené s danou podporovanou oblasťou a nesmú sa presunúť do iných regiónov. Nehmotné aktíva musia na tento účel spĺňať tieto podmienky:

98.

Nehmotné aktíva musia byť zahrnuté do majetku podniku prijímajúceho pomoc a zostať spojené s projektom, na ktorý bola poskytnutá pomoc aspoň päť rokov (tri roky v prípade MSP).

99.

Regionálna pomoc sa môže vypočítať aj vo vzťahu k očakávaným mzdovým nákladom vyplývajúcim z vytvorenia pracovných miest v dôsledku počiatočnej investície. Pomoc môže kompenzovať len mzdové náklady na zamestnanú osobu vypočítané na obdobie dvoch rokov a výsledná intenzita nemôže byť vyššia ako platná intenzita pomoci v dotknutej oblasti.

100.

V prípade situácií v rámci scenára 1 (rozhodnutie o investícii) dozorný úrad overí, či výška pomoci presahuje minimum potrebné na to, aby bol projekt dostatočne ziskový, a to prostredníctvom metódy uvedenej v bode 75.

101.

V situáciách v rámci scenára 2 (rozhodnutie o umiestnení) v prípade stimulu na umiestnenie dozorný úrad porovná čistú súčasnú hodnotu investície pre cieľovú oblasť s čistou súčasnou hodnotou investície v alternatívnom umiestnení, a to prostredníctvom metódy uvedenej v bode 76.

102.

Výpočty, ktoré sa použili pri analýze stimulačného účinku, sa môžu použiť aj pri posudzovaní primeranosti pomoci. Štát EZVO musí preukázať primeranosť na základe dokumentácie, ako sa napríklad uvádza v bode 68.

103.

Intenzita pomoci nesmie presiahnuť prípustnú intenzitu upravenej pomoci.

104.

Štát EZVO musí preukázať, že úroveň pomoci je primeraná k problémom, ktoré má pomoc riešiť.

105.

Splnené musia byť najmä tieto podmienky:

106.

Aby bola pomoc zlučiteľná, musia sa obmedziť negatívne účinky opatrenia pomoci v zmysle narušenia hospodárskej súťaže a vplyvu na obchod medzi štátmi EZVO a musia ich prevážiť pozitívne účinky v zmysle príspevku k cieľu spoločného záujmu. Možno identifikovať určité situácie, v ktorých negatívne účinky zjavne prevažujú nad všetkými pozitívnymi účinkami, čo znamená, že pomoc nemožno pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

107.

Regionálna pomoc môže spôsobiť dve hlavné potenciálne narušenia hospodárskej súťaže a obchodu. Ide o narušenie trhu s výrobkami a účinky na základe umiestnenia. Oba druhy môžu viesť k neefektívnosti rozdeľovania (narušenie ekonomickej výkonnosti vnútorného trhu) a k obavám v súvislosti s distribúciou (distribúcia ekonomickej činnosti medzi regióny).

108.

Jeden možný škodlivý účinok štátnej pomoci spočíva v tom, že bráni trhovému mechanizmu v poskytovaní efektívnych výsledkov na základe odmeňovania najefektívnejších výrobcov a vo vyvíjaní tlaku na najmenej efektívnych, aby sa zlepšili, reštrukturalizovali alebo odišli z trhu. Významné rozšírenie kapacity v dôsledku poskytnutia štátnej pomoci na nedostatočne výkonnom trhu by mohlo neprimerane narušiť hospodársku súťaž, pretože vytvorenie alebo udržiavanie nadmernej kapacity by mohlo viesť k stlačeniu ziskovej marže, zníženiu investícií konkurentov alebo dokonca k odchodu konkurentov z trhu. To by mohlo viesť k situácii, keď sú konkurenti, ktorí by boli inak schopní zotrvať na trhu, nútení z trhu odísť. Môže tiež zabrániť podnikom vstúpiť na trh alebo sa rozšíriť na trhu a oslabiť motiváciu konkurentov inovovať. Výsledkom sú neefektívne trhové štruktúry, ktoré z dlhodobého hľadiska poškodzujú aj spotrebiteľov. Ďalej dostupnosť pomoci môže spôsobiť sebauspokojenie alebo neprimerané riskovanie potenciálnych príjemcov. Dlhodobý vplyv na celkovú výkonnosť odvetvia bude pravdepodobne negatívny.

109.

Pomoc môže mať tiež rušivé účinky z hľadiska zvýšenia alebo zachovania značnej trhovej sily na strane príjemcu. Dokonca aj keď pomoc neposilňuje značnú trhovú silu priamo, môže ju ale posilňovať nepriamo tým, že existujúcich konkurentov odrádza od expanzie alebo ich núti k odchodu alebo odrádza nových konkurentov od vstupu.

110.

Okrem narušení na trhoch s výrobkami regionálna pomoc prirodzene vplýva aj na umiestnenie ekonomickej činnosti. Ak jedna oblasť priťahuje investície vďaka pomoci, iné oblasti v dôsledku toho tratia. Tieto negatívne účinky v oblastiach, na ktoré pomoc pôsobí nepriaznivo, môžu byť pociťované poklesom hospodárskej činnosti alebo úbytkom pracovných miest vrátane pracovných miest na úrovni subdodávateľov. Môžu byť pociťované aj úbytkom pozitívnych vonkajších vplyvov (napr. účinok zoskupenia, šírenie znalostí, vzdelanie a ďalšie vzdelávanie atď.).

111.

Regionálna pomoc sa líši od iných foriem horizontálnej pomoci osobitným geografickým charakterom. Osobitnou črtou regionálnej pomoci je jej účel, ktorým je ovplyvniť rozhodnutia investora o umiestnení investičného projektu. Ak regionálna pomoc kompenzuje dodatočné náklady vyplývajúce z regionálnych znevýhodnení a podporuje ďalšie investície v podporovaných oblastiach bez toho, aby ju odlákala z iných podporovaných oblastí, prispieva tak nielen k rozvoju daného regiónu, ale aj k súdržnosti a v neposlednom rade ku prospechu celého EHP. Možné negatívne dôsledky regionálnej pomoci plynúce z jej umiestnenia sa už do určitej miery obmedzili v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc a v mapách regionálnej pomoci, kde sú pri zohľadnení cieľov politiky rovnosti a súdržnosti vyčerpávajúcim spôsobom uvedené oblasti, ktorým možno poskytnúť regionálnu pomoc, a maximálne prípustné intenzity pomoci. Na zhodnotenie skutočného vplyvu pomoci v rámci cieľa súdržnosti je však aj naďalej dôležité pochopenie situácie, čo by sa stalo v prípade neposkytnutia pomoci.

112.

Dozorný úrad určil niekoľko situácií, v ktorých negatívne účinky pomoci zjavne prevažujú nad všetkými pozitívnymi účinkami, takže pomoc nemožno označiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

113.

Dozorný úrad stanovil maximálne intenzity pomoci. Tie predstavujú základnú požiadavku zlučiteľnosti, cieľom ktorej je predísť použitiu štátnej pomoci na projekty, v prípade ktorých je pomer medzi výškou pomoci a oprávnenými nákladmi považovaný za veľmi vysoký a s veľkou pravdepodobnosťou rušivý. Vo všeobecnosti čím sú pozitívne účinky, ktoré podporovaný projekt pravdepodobne podnieti, väčšie a čím väčšia je pravdepodobná potreba pomoci, tým vyšší bude strop intenzity pomoci.

114.

V prípadoch scenára 1 (rozhodnutia o investícii), v ktorých dôjde k vytvoreniu kapacity v rámci projektu na trhu, ktorý je štrukturálne v absolútnom úpadku, ju dozorný úrad bude považovať za negatívny účinok, v prípade ktorého je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorým pozitívnym účinkom.

115.

V prípadoch scenára 2 (rozhodnutia o umiestnení), v ktorých by bez pomoci bola investícia umiestnená v regióne s vyššou alebo rovnakou intenzitou regionálnej pomoci ako cieľová oblasť, to bude predstavovať negatívny účinok, v prípade ktorého je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorými pozitívnymi účinkami, pretože je v rozpore so samotným princípom poskytovania regionálnej pomoci.

116.

Ak príjemca ukončí rovnakú alebo podobnú činnosť v inej oblasti v EHP a premiestni túto činnosť do cieľovej oblasti, a ak existuje príčinná súvislosť medzi pomocou a premiestnením činnosti, bude to predstavovať negatívny účinok, v prípade ktorého je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorými pozitívnymi prvkami.

117.

Dozorný úrad pri posudzovaní notifikovaných opatrení požiada o všetky informácie potrebné na zváženie, či by poskytnutie štátnej pomoci nemalo za následok úbytok značného počtu pracovných miest v existujúcich lokalitách v rámci EHP.

118.

Schémy investičnej pomoci nesmú viesť k výrazným narušeniam hospodárskej súťaže a obchodu. Obzvlášť aj v takom prípade, keď sa narušenia môžu považovať za obmedzené na individuálnej úrovni (za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky pre investičnú pomoc), kumulatívne by schémy stále mohli viesť k vysokým úrovniam narušení. Takéto narušenia by sa mohli týkať odbytových trhov vytvorením alebo zhoršením situácie nadmernej kapacity alebo vytvorením, zvýšením alebo zachovaním značnej trhovej sily niektorých príjemcov takým spôsobom, ktorý negatívne ovplyvní dynamické stimuly. Pomoc dostupná v rámci schém by mohla viesť aj k významnému úbytku hospodárskej činnosti v iných oblastiach EHP. V prípade schémy zameranej na určité odvetvia je riziko takýchto narušení dokonca ešte väčšie.

119.

Štát EZVO musí preto preukázať, že tieto negatívne účinky budú obmedzené na minimum pri zohľadnení napríklad veľkosti príslušných projektov, jednotlivej a kumulatívnej výšky pomoci, predpokladaných príjemcov, ako aj charakteristík cielených odvetví. Aby dozorný úrad mohol posúdiť možné negatívne účinky, štát EZVO môže predložiť každé posúdenie vplyvu, ktoré má k dispozícii, ako aj hodnotenia ex post vykonané v prípade podobných predchádzajúcich schém.

120.

Ak sa pomoc poskytuje podľa schémy pre individuálne projekty, orgán poskytujúci pomoc musí overiť a potvrdiť, že pomoc nevedie k zjavným negatívnym účinkom opísaným v bode 115. Toto overenie môže byť založené na informáciách získaných od príjemcu pomoci pri žiadaní o pomoc a na vyhlásení v štandardnom formulári žiadosti o pomoc, v ktorom by sa malo uviesť alternatívne umiestnenie v prípade neposkytnutia pomoci.

121.

Pri posudzovaní negatívnych účinkov notifikovanej pomoci dozorný úrad rozlišuje medzi dvomi kontrafaktuálnymi scenármi opísanými vyššie v bodoch 100 a 101.

122.

V prípadoch scenára 1 dozorný úrad kladie osobitný dôraz na negatívne účinky spojené s hromadením nadmernej kapacity v upadajúcich priemyselných odvetviach, prevenciu odchodu z trhu a koncepciu značnej trhovej sily. Tieto negatívne účinky sú opísané ďalej v bodoch 123 až 132 a musia sa vyvážiť pozitívnymi účinkami pomoci. Ak sa však zistí, že pomoc by mala za následok zjavné negatívne účinky opísané v bode 114, pomoc nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pretože je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorým pozitívnym prvkom.

123.

Aby bolo možné identifikovať a posúdiť možné narušenia hospodárskej súťaže a obchodu, štáty EZVO by mali predložiť dôkazy umožňujúce dozornému úradu identifikovať príslušné trhy výrobkov (t. j. výrobkov ovplyvnených zmenou správania príjemcu pomoci) a identifikovať konkurentov a ovplyvnených zákazníkov/spotrebiteľov.

124.

Dozorný úrad použije rôzne kritériá na posúdenie týchto možných narušení, napr. trhovú štruktúru príslušného výrobku, výkonnosť trhu (upadajúci alebo rastúci trh), proces výberu príjemcu pomoci, vstupné a výstupné prekážky, diferenciáciu výrobkov.

125.

Systematická závislosť podniku na štátnej pomoci môže znamenať, že podnik samotný nie je schopný obstáť v konkurencii, alebo že má neoprávnené výhody v porovnaní s jeho konkurentmi.

126.

Dozorný úrad rozlišuje dva hlavné zdroje možných negatívnych účinkov na trhoch s výrobkami:

127.

S cieľom posúdiť, či pomoc môže slúžiť na vytvorenie alebo zachovanie neefektívnych trhových štruktúr, dozorný úrad zohľadní dodatočnú výrobnú kapacitu vytvorenú na základe projektu a zohľadní, či nejde o nedostatočne výkonný trh.

128.

Ak príslušný trh rastie, spravidla býva menší dôvod na obavy, že pomoc negatívne ovplyvní dynamické stimuly alebo bude neprimerane brániť odchodu z trhu alebo vstup na trh.

129.

Viac obáv vzbudzuje situácia, keď sú trhy v úpadku. V tejto súvislosti dozorný úrad odlišne posudzuje prípady, keď relevantný trh je z dlhodobého hľadiska v štrukturálnom úpadku (t. j. vykazuje zápornú mieru rastu), a prípady, keď je relevantný trh v relatívnom úpadku (t. j. vykazuje kladnú mieru rastu, ale neprekračuje referenčnú hodnotu miery rastu).

130.

Nedostatočná výkonnosť trhu sa bude bežne merať porovnaním s HDP v EHP za posledné tri roky pred začiatkom projektu (referenčná hodnota). Môže sa tiež stanoviť na základe predpokladaných mier rastu v ďalších troch až piatich rokoch. Medzi ukazovatele môžu patriť predvídateľný budúci rast príslušného trhu a vyplývajúce očakávané miery využitia kapacity, ako aj možný vplyv zvýšenia kapacity na konkurentov prostredníctvom jej dosahu na cenové a ziskové marže.

131.

V určitých prípadoch nemusí byť posudzovanie rastu príslušného produktu v EHP vhodnou referenčnou hodnotou na celkové posúdenie účinkov pomoci, najmä ak sa geografický trh považuje za celosvetový. V takýchto prípadoch dozorný úrad posúdi účinok pomoci na dotknuté trhové štruktúry, najmä jej potenciál vytlačiť výrobcov v EHP.

132.

S cieľom zhodnotiť existenciu značnej trhovej sily dozorný úrad zohľadní pozíciu príjemcu počas určitého obdobia pred poskytnutím pomoci a jeho očakávanú trhovú pozíciu po ukončení investície. Dozorný úrad zohľadní trhové podiely príjemcu, ako aj trhové podiely jeho konkurentov a v prípade potreby ostatné relevantné činitele, napríklad aj trhovú štruktúru, prihliadnutím na koncentráciu na trhu, možné prekážky pre vstup na trh (41), kúpnu silu (42) a prekážky pre rast a odchod z trhu.

133.

Ak by z kontrafaktuálnej analýzy vyplynulo, že investícia by sa realizovala aj bez pomoci v inej lokalite (scenár 2), ktorá patrí k rovnakému geografickému trhu, pokiaľ ide o príslušný výrobok, a ak je pomoc primeraná, možné výsledky z hľadiska nadmernej kapacity alebo značnej trhovej sily by boli v zásade také isté bez ohľadu na pomoc. V takých prípadoch pozitívne účinky pomoci pravdepodobne prevážia nad obmedzenými negatívnymi účinkami na hospodársku súťaž. Ak sa však alternatívna lokalita nachádza v EHP, dozorný úrad má veľké obavy v súvislosti s negatívnymi účinkami spojenými s alternatívnou lokalitou, a preto ak má pomoc za následok zjavné negatívne účinky opísané v bodoch (115) a (116), nemožno ju považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, pretože je nepravdepodobné, že sa bude dať kompenzovať niektorým pozitívnym prvkom.

134.

Ak je pomoc nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie spoločného cieľa opísaného vyššie v pododdiele 3.2.3, je pravdepodobné, že negatívne účinky pomoci sa budú dať kompenzovať pozitívnymi účinkami. V niektorých prípadoch však pomoc môže viesť k zmenám štruktúry trhu alebo charakteristík sektora alebo priemyselného odvetvia, čo by mohlo výrazne narušiť hospodársku súťaž v dôsledku prekážok pre vstup na trh alebo odchod z trhu, účinkov nahradenia alebo presunu obchodných tokov. V týchto prípadoch je nepravdepodobné, že sa identifikované negatívne účinky budú dať kompenzovať niektorými pozitívnymi účinkami.

135.

Štáty EZVO musia na centrálnej webovej lokalite alebo na samostatnej webovej lokalite, ktorá čerpá informácie z viacerých webových lokalít (napríklad regionálnych), uverejniť aspoň tieto informácie o notifikovaných opatreniach štátnej pomoci: text notifikovanej schémy pomoci a jej vykonávacie ustanovenia, orgán poskytujúci pomoc, jednotliví príjemcovia pomoci, výška pomoci na príjemcu a intenzita pomoci. Tieto požiadavky sa vzťahujú na individuálnu pomoc poskytovanú podľa notifikovaných schém, ako aj na pomoc ad hoc. Tieto informácie musia byť uverejnené po prijatí schvaľovacieho rozhodnutia, uchovávajú sa aspoň 10 rokov a musia byť dostupné pre širokú verejnosť bez obmedzení (43).

136.

S cieľom ďalej obmedziť narušenia hospodárskej súťaže a obchodu môže dozorný úrad požadovať, aby určité schémy podliehali časovým obmedzeniam (zvyčajne 4 roky alebo menej) a hodnoteniu, na ktoré odkazuje bod 27.

137.

Hodnotenia sa uskutočnia v prípade schém, u ktorých sú potenciálne narušenia mimoriadne vysoké, t. j. ktoré môžu výrazne obmedziť hospodársku súťaž, pokiaľ sa ich vykonávanie nepreskúma včas.

138.

Vzhľadom na ciele hodnotenia a so zámerom rozložiť neprimeranú záťaž na štáty EZVO v súvislosti s nižšími sumami pomoci možno túto povinnosť zaviesť iba pre schémy pomoci, ktoré majú k dispozícii veľké rozpočtové prostriedky a ktoré sa vyznačujú inováciami, alebo ak sa predpokladá rozsiahly trh, dôležitá technológia alebo výrazné zmeny právnych predpisov. Hodnotenie uskutoční odborník nezávislý od orgánu poskytujúceho štátnu pomoc na základe spoločnej metodiky (44), pričom sa toto hodnotenie zverejní. Hodnotenie sa musí včas predložiť dozornému úradu, aby mohol posúdiť prípadné predĺženie schémy pomoci, a v každom prípade po skončení platnosti schémy. Presný rozsah a metodika tohto hodnotenia, ktoré sa má uskutočniť, sa vymedzia v rozhodnutí o schválení schémy pomoci. Pri akomkoľvek následnom opatrení pomoci s podobným cieľom sa musia zohľadniť výsledky tohto hodnotenia.

139.

V tomto oddiele dozorný úrad stanoví kritériá na identifikáciu oblastí, ktoré spĺňajú podmienky článku 61 ods. 3 písm. a) a c) Dohody o EHP. Oblasti, ktoré spĺňajú tieto podmienky a ktoré by štát EZVO chcel označiť ako oblasti „a“ alebo „c“, musia byť uvedené v mape regionálnej pomoci, ktorá sa musí notifikovať dozornému úradu a ktorú musí dozorný úrad schváliť pred tým, ako môže byť regionálna pomoc poskytnutá podnikom nachádzajúcim sa v určených oblastiach. V mapách sa musia uviesť aj maximálne intenzity pomoci, ktoré možno použiť v týchto oblastiach.

140.

Vzhľadom na to, že poskytnutie regionálnej štátnej pomoci sa odchyľuje od všeobecného zákazu štátnej pomoci stanoveného v článku 61 ods. 1 Dohody o EHP, Dozorný úrad EZVO je názoru, že celkový podiel obyvateľstva v podporovaných regiónoch v štátoch EZVO musí byť menší ako v neurčených oblastiach.

141.

V usmerneniach dozorného úradu pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (45) sa podiel obyvateľstva na vnútroštátnej úrovni stanovil na základe regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva v súlade s článkom 61 ods. 3 písm. c Dohody o EHP. Strop národného pokrytia obyvateľstvom bol pre Nórsko stanovený na 29,08 % a pre Island na 31,6 %.

142.

Štáty EZVO sa vyznačujú určitými osobitosťami, ktoré sa pri určovaní podielu obyvateľstva oprávneného na pomoc musia zohľadniť:

Z dôvodu týchto osobitostí dozorný úrad stanoví podiel obyvateľstva na vnútroštátnej úrovni na základe regiónov s nízkou hustotou obyvateľstva, ako sa uvádza v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (47).

Nórsko ma osem štatistických regiónov na úrovni 3 s nízkou hustotou obyvateľstva, ktoré predstavujú 25,51 % nórskeho obyvateľstva. Podiel obyvateľstva na vnútroštátnej úrovni pre Nórsko preto na roky 2014 – 2020 predstavuje 25,51 %.

Island má celkovo dva štatistické regióny na úrovni 3 a jeden z nich má nízku hustotu obyvateľstva, ktorá predstavuje 36,5 % islandského obyvateľstva. Podiel obyvateľstva na vnútroštátnej úrovni pre Island preto na roky 2014 – 2020 predstavuje 36,5 %.

V Lichtenštajnsku sa nenachádzajú regióny s nízkou hustotou obyvateľstva a na základe toho ani oprávnené regióny.

143.

V článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP sa uvádza, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať „pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou“. Ako uviedol Súdny dvor, „použitie slov ‚abnormally‘ (mimoriadne) a ‚serious‘ (mimoriadne) vo výnimke obsiahnutej v článku [107] ods. 3 písm. a) [Zmluvy o fungovaní Európskej únie] naznačuje, že pomoc sa týka iba oblastí, ktorých hospodárska situácia je mimoriadne nepriaznivá v porovnaní s [Úniou] ako celkom“ (48).

144.

Dozorný úrad sa domnieva, že podmienky stanovené v článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP sú splnené, ak má región, ktorý je štatistickým regiónom na úrovni 2, hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa meraný v parite kúpnej sily nižší ako 75 % priemeru v EHP. HDP na obyvateľa (49) každého regiónu a priemer v EHP použité na analýzu sa určia ako referencia na príslušné oficiálne štatistické údaje. V štátoch EZVO však neexistuje štatistický región na úrovni 2, ktorý by v súčasnosti spĺňal túto podmienku. (50) Takže žiadny z región štátov EZVO nespĺňa podmienky na výnimku podľa článku 61 ods. 3 písm. a) Dohody o EHP.

145.

V článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP sa uvádza, že „pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“ sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Podľa Súdneho dvora „[v]ýnimka v [článku 107 ods. 3 písm. c)] […] umožňuje rozvoj niektorých regiónov bez toho, aby boli obmedzené ekonomickými podmienkami stanovenými v článku [107] ods. 3 písm. a) za predpokladu, že takáto pomoc ‚nepriaznivo neovplyvňuje podmienky obchodovania v rozsahu, ktorý nezodpovedá spoločným záujmom‘. Toto ustanovenie poskytuje Komisii právomoc schváliť pomoc určenú na podporu ekonomického rozvoja oblastí členských štátov EÚ, ktoré sú v porovnaní s národným priemerom znevýhodnené (51)“. Dozorný úrad sa domnieva, že toto isté platí podľa článku 61 ods. 3 písm. c) Dohody o EHP.

146.

Európska komisia vo svojich príslušných usmerneniach vymedzila metodiku, ktorá sa použije na určenie podielu obyvateľstva na vnútroštátnej úrovni oprávneného na pomoc v rámci členských štátov. Táto metodika zahŕňa:

147.

Podľa usmernení Komisie existujú dve kategórie oblastí „c“:

148.

Podiel pre vopred vymedzené oblasti „c“ sa podľa usmernení Komisie prideľuje podľa osobitnej metodiky prideľovania, ktorá je uvedená v oddiele 5.3.1 týchto usmernení. Súčasťou tejto metodiky je skutočnosť, že bývalé oblasti „a“ sa počas obdobia 2011 – 2013 považovali spolu s riedko osídlenými oblasťami za vopred vymedzené oblasti „c“. Keďže štáty EZVO počas tohto obdobia nemali žiadne regióny „a“, do tejto kategórie patria len riedko osídlené oblasti.

149.

Ako riedko osídlené oblasti by štát EZVO mal v zásade určiť štatistické regióny na úrovni 2, ktoré majú menej ako 8 obyvateľov na km2, alebo štatistické regióny na úrovni 3, ktoré majú menej ako 12,5 obyvateľa na km2. Štát EZVO však môže určiť časti štatistických regiónov na úrovni 3 s menej než 12,5 obyvateľa na km2 alebo iné susediace oblasti priľahlé k týmto štatistickým regiónom na úrovni 3 za predpokladu, že určené oblasti majú menej než 12,5 obyvateľa na km2 a že ich určenie neprekračuje osobitne pridelený podiel obyvateľstva oblastí „c“ uvedený v bode 142. Vo veľmi riedko osídlených oblastiach môže štát EZVO určiť časti štatistických regiónov na úrovni 2 pre Nórsko a na úrovni 3 pre Island s menej než 8 obyvateľmi na km2 alebo iné menšie susediace oblasti priľahlé k týmto štatistickým regiónom za predpokladu, že určené oblasti majú menej než 8 obyvateľov na km2 a že ich určenie neprekračuje osobitne pridelený podiel obyvateľstva oblastí „c“ uvedený v bode 142.

150.

Dozorný úrad je toho názoru, že kritériá používané štátmi EZVO na určenie oblastí „c“ by mali odrážať rozmanitosť situácií, v ktorých poskytnutie regionálnej pomoci môže byť odôvodnené. Kritériá by mali byť preto zamerané na určité sociálno-ekonomické, geografické alebo štrukturálne problémy, ktoré sa pravdepodobne v oblastiach „c“ vyskytnú, a mali by poskytovať dostatočné záruky, že poskytnutie regionálnej štátnej pomoci nebude mať nepriaznivý vplyv na podmienky obchodu v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

151.

Následne štát EZVO môže určiť ako oblasti „c“ vopred nevymedzené oblasti „c“ na základe nasledujúcich kritérií:

152.

Na účely uplatnenia kritérií uvedených v bode (151) pojem susediace oblasti sa vzťahuje na celé správne oblasti 2 (LAU 2) (58) alebo na skupinu celých oblastí LAU 2. (59) Skupina oblastí LAU 2 sa bude považovať za susediacu oblasť, ak každá takáto oblasť v skupine má spoločnú administratívnu hranicu s inou oblasťou v skupine (60).

153.

Súlad s podielom obyvateľstva povoleným pre každý štát EZVO sa určí na základe najnovších údajov o celkovom počte miestnych obyvateľov v dotknutých oblastiach zverejnenom vnútroštátnym štatistickým úradom.

154.

Intenzita pomoci v oblastiach „c“ nesmie prekročiť:

155.

Maximálne intenzity pomoci stanovené v bode (154) môžu byť zvýšené až o 20 percentuálnych bodov pre malé podniky alebo až o 10 percentuálnych bodov pre stredné podniky. (61)

156.

Po prijatí týchto usmernení by každý štát EZVO mal notifikovať dozornému úradu jedinú mapu regionálnej pomoci platnú od 1. júla 2014 do 31. decembra 2020. Každá notifikácia by mala obsahovať informácie špecifikované vo formulári v prílohe III.

157.

Dozorný úrad preskúma každú notifikovanú mapu regionálnej pomoci na základe týchto usmernení a prijme rozhodnutie o schválení mapy regionálnej pomoci pre príslušný štát EZVO. Každá mapa regionálnej pomoci sa uverejní v Úradnom vestníku a dodatku EHP a bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť týchto usmernení.

158.

Štát EZVO sa môže z vlastného podnetu rozhodnúť vytvoriť rezervu podielu obyvateľstva na vnútroštátnej úrovni pozostávajúcu z rozdielu medzi stropom podielu obyvateľstva pre tento štát EZVO prideleným dozorným úradom (62) a podielom použitým pre oblasti „c“ určené v mape regionálnej pomoci.

159.

Ak sa štát EZVO rozhodne vytvoriť takúto rezervu, môže kedykoľvek použiť rezervu na pridanie nových oblastí „c“ do svojej mapy, pokiaľ nedosiahne strop svojho podielu na vnútroštátnej úrovni. Na tento účel štát EZVO môže použiť najnovšie dostupné sociálno-ekonomické údaje poskytnuté Eurostatom alebo jeho vnútroštátnym štatistickým úradom alebo inými uznanými zdrojmi. Počet obyvateľov dotknutých oblastí „c“ by sa mal vypočítať na základe údajov o počte obyvateľov použitých na stanovenie počiatočnej mapy.

160.

Štát EZVO musí dozornému úradu notifikovať každé plánované použitie svojej rezervy na pridanie nových oblastí „c“ pred zavedením takýchto úprav.

161.

V prípade potreby dozorný úrad uskutoční v rovnakom čase ako Európska komisia, v júni 2016, hodnotenie v polovici obdobia s cieľom identifikovať možné oblasti, ktoré by sa mohli stať oprávnenými na regionálnu pomoc podľa článku 61 ods. 1 písm. a) Dohody o EHP, a úroveň intenzity pomoci zodpovedajúcu ich HDP na obyvateľa.

162.

Dozorný úrad rozšíri platnosť usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (63) a kritériá pre dôkladné posúdenie regionálnej pomoci na veľké investičné projekty (64) do 30. júna 2014.

163.

Platnosť máp regionálnej pomoci schválených na základe usmernení pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 uplynie 31. decembra 2013. Prechodné obdobie v trvaní šiestich mesiacov stanovené v článku 44 ods. 3 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (GBER) (65) sa preto nevzťahuje na schémy regionálnej pomoci vykonávané podľa nariadenia GBER. Na účely poskytovania regionálnej pomoci po 31. decembri 2013 na základe existujúcich schém, na ktoré sa vzťahuje skupinová výnimka, sa štáty EZVO vyzývajú, aby včas notifikovali predĺženie platnosti máp regionálnej pomoci, čím dozornému úradu umožnia schváliť predĺženie platnosti daných máp pred 31. decembrom 2013. Platnosť schém schválených na základe usmernení pre regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 vo všeobecnosti uplynie koncom roka 2013, ako je uvedené v príslušnom rozhodnutí dozorného úradu. Akékoľvek predĺženie týchto schém je potrebné včas oznámiť dozornému úradu.

164.

Dozorný úrad uplatní zásady stanovené v týchto usmerneniach pri posudzovaní zlučiteľnosti každej regionálnej pomoci, ktorá sa má poskytnúť po 30. júni 2014. Regionálna pomoc poskytnutá neoprávnene alebo regionálna pomoc, ktorá sa má poskytnúť po 31. decembri 2013 a pred 1. júlom 2014, sa posúdi v súlade s usmerneniami pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013.

165.

Keďže musia byť v súlade s mapou regionálnej pomoci, notifikácie schém regionálnej pomoci alebo opatrení pomoci, ktoré sa majú poskytnúť po 30. júni 2014, nemožno považovať za úplné, kým dozorný úrad neprijme rozhodnutie o schválení mapy regionálnej pomoci pre dotknutý štát EZVO v súlade s postupmi uvedenými v pododdiele 5.5. Na základe toho dozorný úrad v zásade nebude posudzovať notifikácie schém regionálnej pomoci, ktoré sa majú uplatňovať po 30. júni 2014, alebo notifikácie individuálnej pomoci, ktoré sa majú poskytnúť po tomto dátume pred tým, ako prijme rozhodnutie o schválení mapy regionálnej pomoci pre dotknutý štát EZVO.

166.

Dozorný úrad je toho názoru, že vykonávanie týchto usmernení povedie k zásadným zmenám pravidiel, ktoré sa uplatňujú na regionálnu pomoc v EHP. Okrem toho vzhľadom na zmenené ekonomické a sociálne podmienky v EHP sa ukazuje, že je nevyhnutné skúmať, či všetky schémy regionálnej pomoci sú ešte stále odôvodnené a účinné vrátane schém investičnej a prevádzkovej pomoci.

167.

Z týchto dôvodov dozorný úrad štátom EZVO navrhne tieto primerané opatrenia podľa článku 1 ods. 1 časti I protokolu 3 k Dohode o dozore a súde:

168.

V súlade s článkom 21 časti II protokolu 3 k Dohode o dozore a súde spolu s článkami 5 a 6 rozhodnutia č. 195/04/COL musia štáty EZVO predkladať dozornému úradu ročné správy.

169.

Štáty EZVO poskytnú dozornému úradu informácie o každej individuálnej pomoci presahujúcej 3 mil. EUR, ktorá sa v rámci schémy poskytla, vo formáte ustanovenom v prílohe IV, a to do 20 pracovných dní odo dňa, ku ktorému sa pomoc poskytla.

170.

Štáty EZVO musia uchovávať podrobné záznamy o všetkých opatreniach pomoci. Takéto záznamy musia obsahovať všetky informácie potrebné na potvrdenie, že podmienky týkajúce sa oprávnených nákladov a maximálnych intenzít pomoci boli splnené. Tieto záznamy sa musia uchovávať počas 10 rokov od dátumu poskytnutia pomoci a na požiadanie sa musia predložiť dozornému úradu.

171.

Dozorný úrad sa môže rozhodnúť kedykoľvek zmeniť tieto usmernenia, ak by to bolo nevyhnutné z dôvodov súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže alebo s cieľom zohľadniť iné politiky EHP a medzinárodné záväzky alebo z akýchkoľvek opodstatnených dôvodov.

1.

Štáty EZVO musia v prípade potreby poskytnúť informácie o každej z týchto kategórií oblastí navrhnutých na označenie:

2.

V rámci každej kategórie musí príslušný štát EZVO poskytnúť tieto informácie o každej navrhnutej oblasti:

3.

V prípade riedko osídlených oblastí a vopred nevymedzených oblastí označených na základe kritérií 1 až 5 musí štát EZVO poskytnúť primeraný dôkaz o tom, že bola splnená každá z uplatniteľných podmienok stanovených v bodoch 149 a 151 až 153.

a)

ingoty a zliatiny železa: surové železo pre oceliarstvo, zlievarenské a ostatné surové železo, zrkadlovina a vysokouhlíkový feromangán, bez ostatných zliatin železa;

b)

surové výrobky a polotovary zo železa, z obyčajnej alebo zo špeciálnej ocele: tekutá oceľ liata alebo neliata do ingotov vrátane ingotov na kovanie, polotovary: sochory, bloky a ploštiny; predvalky a plechové tyče; za tepla valcované finálne výrobky zo železa, okrem výroby tekutej ocele na odlievanie z malých a stredne veľkých zlievarní;

c)

hotové výrobky vyrábané za tepla zo železa, z obyčajnej alebo zo špeciálnej ocele: koľajnice, pražce, lodiarenské platne, samostatné platne, stropné nosníky, hrubé profily 80 mm a viac, štetovnice, tyče a profily do 80 mm a plocháče do 150 mm, valcovaný drôt, kruhové a štvorcové produkty pre rúry, za tepla valcované pruhy a pásy (vrátane pásov pre rúry), za tepla valcované plechy (povlakované alebo nepovlakované), tabule a plechy hrúbky 3 mm a viac, univerzálne tabule hrúbky 150 mm a viac, okrem drôtu a výrobkov z drôtu, hladkých tyčí a železných odliatkov;

d)

hotové výrobky dorábané za studena: pocínované plechy, olovené plechy, čierne plechy, pozinkované plechy, ostatné povlakované plechy, za studena valcované plechy, elektroplechy a pásy na pocínovanie, za studena valcované plechy vo zvitkoch a v pásoch;

e)

rúry: všetky bezšvové oceľové rúry, zvárané oceľové rúry s priemerom nad 406,4 mm.

a)

extrudovanie/texturizáciu všetkých generických typov vlákien a priadze na báze polyesteru, polyamidu, akrylového vlákna alebo polypropylénu, bez ohľadu na ich konečné použitie; alebo

b)

polymerizáciu (vrátane polykondenzácie), kedy je na úrovni použitého zariadenia zavedená do extrúzie; alebo

c)

akýkoľvek doplnkový proces súvisiaci so súbežným zavedením kapacity extrudovania/texturizácie potenciálnym príjemcom alebo inou spoločnosťou v skupine, do ktorej patrí a ktorá je obvykle zapojená do tejto osobitnej podnikateľskej činnosti, na úrovni používaných zariadení.

1.

Informácie o príjemcovi pomoci:

2.

Informácie o projekte/činnosti, ktorá sa má podporiť:

3.

Informácie o financovaní projektu/činnosti:

4.

Informácie o potrebe poskytnúť pomoc a jej očakávanom dosahu: