29.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/1

(1)

Belgické kráľovstvo, Bulharská republika, Česká republika, Dánske kráľovstvo, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Francúzska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Luxemburské veľkovojvodstvo, Maďarsko, Maltská republika, Holandské kráľovstvo, Rakúska republika, Portugalská republika, Rumunsko, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika, Švédske kráľovstvo a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska podpísali 19. februára 2013 Dohodu o Jednotnom patentovom súde (3) (ďalej len „Dohoda o JPS“). V Dohode o JPS sa ustanovuje, že nenadobudne platnosť skôr ako prvým dňom štvrtého mesiaca po dátume nadobudnutia účinnosti zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (4), ktoré sa týkajú vzťahu uvedeného nariadenia a Dohody o JPS.

(2)

Belgické kráľovstvo, Luxemburské veľkovojvodstvo a Holandské kráľovstvo, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy z 31. marca 1965 o zriadení a štatúte Súdneho dvora Beneluxu (ďalej len „Zmluva o Súdnom dvore Beneluxu“), podpísali 15. októbra 2012 protokol, ktorým sa uvedená zmluva mení. Uvedený protokol umožnil v určitých veciach, ktoré patria do pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 1215/2012, preniesť právomoc na Súdny dvor Beneluxu.

(3)

Je potrebné upraviť vzťah medzi nariadením (EÚ) č. 1215/2012 a Dohodou o JPS a Zmluvou o Súdnom dvore Beneluxu, a to zmenou uvedeného nariadenia.

(4)

Aby sa zaistila právna istota a predvídateľnosť pre žalovaných, na ktorých by sa mohla podať žaloba na týchto dvoch súdoch v mieste nachádzajúcom sa v inom členskom štáte ako v členskom štáte určenom podľa ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1215/2012, Jednotný patentový súd a Súdny dvor Beneluxu by sa mali považovať za súdy v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1215/2012.

(5)

Účelom zmien nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 ustanovených v tomto nariadení v súvislosti s Jednotným patentovým súdom je určenie medzinárodnej právomoci tohto súdu, pričom tieto zmeny nemajú vplyv na vnútorné rozdelenie vecí medzi divízie tohto súdu ani na ustanovenia Dohody o JPS týkajúce sa výkonu právomoci, vrátane výlučnej právomoci, počas prechodného obdobia ustanoveného v uvedenej dohode.

(6)

Ako súdy spoločné pre viacero členských štátov nemôžu Jednotný patentový súd a Súdny dvor Beneluxu na rozdiel od súdu jedného členského štátu vykonávať právomoc na základe vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o žalovaných, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte. S cieľom umožniť týmto dvom súdom vykonávať právomoc, pokiaľ ide o žalovaných, by sa preto v súvislosti s vecami, ktoré patria do právomoci Jednotného patentového súdu alebo Súdneho dvora Beneluxu, mali ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 uplatňovať aj na žalovaných, ktorí majú bydlisko v tretích štátoch. Existujúce normy právomoci ustanovené v nariadení (EÚ) č. 1215/2012 zabezpečujú úzku väzbu medzi konaniami, na ktoré sa uvedené nariadenie vzťahuje, a územím členských štátov. Je preto vhodné rozšíriť uplatňovanie týchto noriem na konania voči všetkým žalovaným, bez ohľadu na ich bydlisko. Jednotný patentový súd a Súdny dvor Beneluxu (ďalej jednotlivo len „spoločný súd“) by pri uplatňovaní noriem právomoci ustanovených v nariadení (EÚ) č. 1215/2012 mali uplatňovať len tie normy, ktoré sú vhodné z hľadiska vecí, pre ktoré sa na ne preniesla právomoc.

(7)

Spoločný súd by mal mať možnosť konať v sporoch, v ktorých sú žalovaní z tretích štátov, na základe subsidiárnej normy právomoci vo veci porušenia európskeho patentu, v dôsledku ktorého vznikla škoda tak v rámci Únie, ako aj mimo nej. Takáto subsidiárna právomoc by sa mala vykonávať vtedy, keď sa majetok, ktorý patrí žalovanému, nachádza v niektorom z členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami nástroja o zriadení spoločného súdu, a keď má predmetný spor dostatočnú väzbu s takýmto členským štátom, napríklad preto, že v ňom má žalobca bydlisko alebo že sú v ňom dostupné dôkazy týkajúce sa sporu. Pri určovaní právomoci by mal spoločný súd zohľadniť hodnotu predmetného majetku, ktorá by nemala byť zanedbateľná a mala by dosahovať takú výšku, ktorá umožní výkon rozsudku aspoň sčasti v členských štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou nástroja o zriadení spoločného súdu.

(8)

Ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 o prekážke začatej veci a súvisiacich veciach, ktorých cieľom je zabrániť vedeniu súbežných konaní a vydávaniu nezlučiteľných rozsudkov, by sa mali uplatňovať v prípadoch, keď sa začne konanie na spoločnom súde a na súde členského štátu, v ktorom sa neuplatňuje Dohoda o JPS alebo prípadne Zmluva o Súdnom dvore Beneluxu.

(9)

Ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 o prekážke začatej veci a súvisiacich veciach by sa mali tiež uplatňovať v prípadoch, keď sa počas prechodného obdobia ustanoveného v Dohode o JPS, začne konanie o niektorých typoch sporov na jednej strane na Jednotnom patentovom súde a na strane druhej na vnútroštátnom súde členského štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o JPS.

(10)

Rozsudky vydané Jednotným patentovým súdom alebo Súdnym dvorom Beneluxu by sa mali uznávať a vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 1215/2012 v členskom štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o JPS alebo Zmluvy o Súdnom dvore Beneluxu.

(11)

Rozsudky vydané súdmi členského štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohody o JPS alebo Zmluvy o Súdnom dvore Beneluxu, by sa mali uznávať a vykonávať v inom členskom štáte v súlade s nariadením (EÚ) č. 1215/2012.

(12)

Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(14)

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu (č. 21) o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), uvedené členské štáty oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(15)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu, pričom tým nie je dotknutá možnosť, aby Dánsko podľa článku 3 Dohody z 19. októbra 2005 medzi Európskym spoločenstvom a Dánskym kráľovstvom o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach uplatňovalo zmeny nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 ustanovené v tomto nariadení (5),

29.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/5

(1)

Podľa článku 4 rozhodnutia Rady 2005/681/SVV (2) sídli Európska policajná akadémia (ďalej len „EPA“) v Bramshille v Spojenom kráľovstve.

(2)

Bez ohľadu na článok 4 rozhodnutia 2005/681/SVV Spojené kráľovstvo listami z 12. decembra 2012 a 8. februára 2013 informovalo EPA, že sa jednostranne rozhodlo, že si už neželá poskytovať jej sídlo na svojom území. Bramshill je okrem sídla EPA aj miestom odbornej prípravy vnútroštátnych policajných síl pre Národnú agentúru pre zlepšenie policajného dohľadu, ktorú sa Spojené kráľovstvo rozhodlo nahradiť novou policajnou akadémiou, ktorú chce umiestniť na inom mieste. Spojené kráľovstvo sa preto rozhodlo miesto odbornej prípravy vnútroštátnych policajných síl v Bramshille zatvoriť a toto miesto predať, pričom uviedlo, že súvisiace náklady sú vysoké a žiadny alternatívny obchodný model na prevádzkovanie tohto miesta sa nenašiel. Vzhľadom na povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), ktoré sa týkajú lojálnej spolupráce, a najmä povinnosti vyplývajúce z článku 4 Zmluvy o EÚ, by si Únia a členské štáty mali navzájom pomáhať pri zachovaní operačných činností EPA. Na tento účel sa predovšetkým od Spojeného kráľovstva žiada, aby zabezpečilo hladký prechod EPA na jej nové miesto bez ohrozenia jej bežného rozpočtu.

(3)

Vzhľadom na spoločnú dohodu, ktorú zástupcovia vlád členských štátov dosiahli 8. októbra 2013, a na potrebu zachovať štatút EPA ako samostatnej agentúry Únie, by sa mali prijať opatrenia, podľa ktorých bude mať EPA sídlo v Budapešti, hneď ako sa odsťahuje z Bramshillu. Uvedené opatrenia by sa mali zahrnúť do rozhodnutia 2005/681/SVV.

(4)

Vzhľadom na právny rámec zavedený po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné preskúmať rozhodnutie 2005/681/SVV, a zároveň zabezpečiť štatút EPA ako samostatnej agentúry Únie.

(5)

Rozhodnutie 2005/681/SVV by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Pred tým, ako EPA začne svoju operačnú fázu na novom mieste, mala by sa na základe stanovených postupov uzatvoriť dohoda o hlavnom sídle.

(7)

V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), tieto členské štáty oznámili svoje želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(8)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(9)

Vzhľadom na naliehavú potrebu ustanoviť nové sídlo EPA, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia,

1.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Sídlo

EPA sídli v Budapešti v Maďarsku.“

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 21a

Preskúmanie

Do 30. novembra 2015 predloží Komisia správu o efektívnosti tohto rozhodnutia, pričom zohľadní potrebu zabezpečiť postavenie EPA ako samostatnej agentúry Únie. K tejto správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh na zmenu tohto rozhodnutia, ktorému predchádza podrobná analýza nákladov a prínosov a posúdenie vplyvu.“

29.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/7

(1)

Únia je zmluvnou stranou Medzinárodného dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov (3) („dohovor“).

(2)

Medzinárodná komisia pre zachovanie atlantických tuniakov („ICCAT“), ktorá bola zriadená na základe dohovoru, na svojom 16. osobitnom zasadnutí v roku 2008 prijala odporúčanie 08-05, ktorého cieľom bolo zaviesť nový plán obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori, a nahradiť tak predchádzajúci plán obnovy prijatý v roku 2006. Nariadenie Rady (ES) č. 302/2009 (4) bolo prijaté na vykonanie uvedených medzinárodných ochranných opatrení na úrovni Únie.

(3)

ICCAT na svojom 17. osobitnom zasadnutí v roku 2010 prijala odporúčanie 10-04, ktorým sa mení viacročný plán obnovy populácie tuniaka modroplutvého. Nariadenie (ES) č. 302/2009 bolo neskôr zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 500/2012 (5), ktorým sa vykonávajú uvedené revidované medzinárodné ochranné opatrenia na úrovni Únie.

(4)

ICCAT na svojom 18. osobitnom zasadnutí v roku 2012 prijala odporúčanie 12-03, ktorým sa ďalej mení viacročný plán obnovy populácie tuniaka modroplutvého. V záujme lepšieho prispôsobenia rybolovných sezón činnosti rybárskych flotíl sa v odporúčaní 12-03 upravujú rybolovné sezóny, ktoré sú teraz vymedzené ako obdobia povoleného rybolovu, na rozdiel od období zákazu rybolovu uvedených v predchádzajúcich odporúčaniach ICCAT. Okrem toho sa zmenili dátumy vymedzujúce obdobie, keď je povolený rybolov pre plavidlá s kruhovými záťahovými sieťami, lode s návnadou a lode s vlečnými lovnými šnúrami. A napokon, aby sa predišlo neistote v prípade výstroja, na ktorý sa nevzťahujú žiadne osobitné pravidlá o rybolovnej sezóne, bolo potrebné zahrnúť ustanovenie, ktorým sa plavidlám používajúcim akýkoľvek iný výstroj, s výnimkou všetkých typov unášaných sietí, výslovne povoľuje rybolov počas celého roka. ICCAT môže obdobia a dátumy rybolovných sezón v Atlantickom oceáne preskúmať v roku 2015 na základe odporúčania Stáleho výboru ICCAT pre výskum a štatistiku (SCRS).

(5)

ICCAT na svojom 23. pravidelnom zasadnutí v novembri 2013 prijala odporúčanie 13-08 dopĺňajúce odporúčanie 12-03, aby bolo možné upraviť pre lode s návnadou a lode s vlečnými lovnými šnúrami rybolovné sezóny vo východnej časti Atlantického oceánu, a to tak, aby nemali vplyv na ochranu neresísk tuniaka modroplutvého v Stredozemnom mori. V uvedenom odporúčaní ICCAT sa uvádza, že zmluvné strany a spolupracujúce nezmluvné strany, subjekty alebo rybolovné subjekty môžu pre lode s návnadou a lode s vlečnými lovnými šnúrami, ktoré lovia vo východnej časti Atlantického oceánu, stanoviť iný dátum začiatku rybolovných sezón, pričom sa zachová celková dĺžka obdobia povoleného rybolovu pre tieto druhy rybolovu. V uvedenom odporúčaní ICCAT sa stanovujú aj pravidlá používania stereoskopických kamier pri umiestňovaní do klietok. Zámerom je, aby SCRS na svojom zasadnutí v roku 2014 preskúmal všetky technické špecifikácie vrátate intenzity odberu vzoriek, spôsobu odoberania vzoriek, vzdialenosti od kamery, rozmerov priechodu, algoritmov (pre vzťah medzi dĺžkou a hmotnosťou) a aby ich ICCAT v prípade potreby na základe odporúčania SCRS zmenila na svojom zasadnutí v roku 2014.

(6)

S cieľom zaviesť odporúčanie ICCAT 12-03 do práva Únie, aby sa tak zabezpečila účinná ochrana populácie tuniaka modroplutvého, s cieľom poskytnúť právnu istotu, pokiaľ ide o príslušné rybolovné sezóny, a napokon, s cieľom umožniť členským štátom, aby riadne definovali svoje rybolovné plány, plány kapacít a inšpekčné plány a ďalšie povinnosti v oblasti podávania správ, a s cieľom zaviesť do práva Únie odporúčanie ICCAT 13-08 vzhľadom na používanie stereoskopických kamerových systémov v súvislosti s umiesťovaním do klietok a vzhľadom na možné určenie iného dátumu začiatku rybolovných sezón pre lode s návnadou a lode s vlečnými lovnými šnúrami vo východnej časti Atlantického oceánu je potrebné čo najskôr upraviť príslušné ustanovenia nariadenia (ES) č. 302/2009,

1.

Článok 7 sa nahrádza takto:

„Článok 7

Rybolovné sezóny

1.   Lov tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori pomocou veľkoobjemových plavidiel s dlhými lovnými šnúrami na pelagický lov, dlhších ako 24 m, sa povoľuje od 1. januára do 31. mája s výnimkou oblasti západne od 10° z. d. a severne od 42° s. š., v ktorej sa takýto rybolov povoľuje od 1. augusta do 31. januára.

2.   Lov tuniaka modroplutvého kruhovými záťahovými sieťami vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori sa povoľuje od 26. mája do 24. júna.

3.   Lov tuniaka modroplutvého loďami s návnadou a loďami s vlečnými lovnými šnúrami vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori sa povoľuje od 1. júla do 31. októbra.

Bez ohľadu na prvý pododsek a vzhľadom na skutočnosť, že ochrana neresísk nie je ovplyvnená, môžu členské štáty na roky 2014 a 2015 určiť vo svojich národných ročných rybolovných plánoch iný dátum začiatku rybolovných sezón pre lode s návnadou a lode s vlečnými lovnými šnúrami, ktoré sa plavia pod ich vlajkou a lovia vo východnej časti Atlantického oceánu, pokiaľ je celková dĺžka obdobia povoleného rybolovu pre uvedené druhy rybolovu naďalej v súlade s prvým pododsekom.

V rybolovnom pláne Únie, ktorý sa má každoročne predložiť ICCAT do 15. februára, sa uvedie, či sa zmenili dátumy začiatku týchto rybolovov, a uvedú sa tam aj súradnice dotknutých oblastí.

4.   Lov tuniaka modroplutvého plavidlami s vlečnými sieťami na pelagický lov vo východnej časti Atlantického oceánu sa povoľuje od 16. júna do 14. októbra.

5.   Rekreačný a športový lov tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori sa povoľuje od 16. júna do 14. októbra.

6.   Lov tuniaka modroplutvého pomocou iného výstroja, ako je výstroj uvedený v odsekoch 1 až 5 sa povoľuje počas celého roka. Bez ohľadu na to, je lov tuniaka modroplutvého pomocou všetkých typov unášaných sietí zakázaný.“;

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 24a

Používanie stereoskopických kamier počas umiestňovania do klietok

Používanie stereoskopických kamerových systémov v súvislosti s umiestňovaním do klietok je v súlade s týmito podmienkami:

29.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/10

(1)

S cieľom účinne bojovať proti diskriminácii v súlade s článkom 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pomôcť pri zabezpečení súladu s článkom 21 Charty základných práv Európskej únie a sledovať cieľ plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku v súlade s článkom 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), ako aj s cieľom monitorovať pokrok na ceste plnenia cieľov politík Únie, ako sú hlavné ciele stratégie Európa 2020, je nutné mať porovnateľné, spoľahlivé a objektívne štatistické údaje o situácii zamestnaných a nezamestnaných osôb a osôb mimo trhu práce, pričom treba rešpektovať štatistickú dôvernosť, súkromie a ochranu osobných údajov.

(2)

V dôsledku nadobudnutia účinnosti ZFEÚ je potrebné, aby sa právomoci zverené Komisii zosúladili s článkom 290 ZFEÚ a s novým právnym rámcom, ktorý vyplýva z nadobudnutia účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (2).

(3)

Komisia sa v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011 zaviazala preskúmať legislatívne akty, ktoré v súčasnosti obsahujú odkazy na regulačný postup s kontrolou, z hľadiska kritérií stanovených v ZFEÚ.

(4)

Nariadenie Rady (ES) č. 577/98 (3) obsahuje odkazy na regulačný postup s kontrolou, a preto by sa malo preskúmať z hľadiska kritérií stanovených v ZFEÚ.

(5)

S cieľom zohľadniť najmä hospodársky, spoločenský a technický vývoj by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o úpravy zoznamu premenných zisťovania uvedených v zozname 14 skupín ukazovateľov zisťovania v nariadení (ES) č. 577/98, s cieľom vypracovať trojročný plán ad hoc modulov, v ktorom sa pre každý ad hoc modul špecifikuje subjekt, zoznam a opis oblasti špecializovaných informácií („časti ad hoc modulov“) a referenčné obdobie. Komisia by okrem toho mala mať právomoc prijímať delegované akty, aby mohla prijímať zoznam štrukturálnych premenných a frekvenciu zisťovania údajov. Komisia by mala zabezpečiť, aby tieto delegované akty nespôsobovali významné dodatočné zaťaženie členských štátov alebo respondentov.

(6)

Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(7)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania nariadenia (ES) č. 577/98 by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011.

(8)

Vzhľadom na význam ad hoc modulov zisťovania pracovných síl pre politiky Únie by sa mal udeliť príspevok Únie na financovanie vykonávania týchto modulov podľa zásady rozumného rozdelenia finančného zaťaženia medzi rozpočtom Únie a rozpočtami členských štátov. Granty by sa mali poskytovať bez výzvy na predkladanie návrhov a v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (4). Granty by sa pod podmienkou skutočnej realizácie ad hoc modulov mali poskytovať národným štatistickým úradom a iným vnútroštátnym orgánom uvedeným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (5). Granty poskytované na účely vykonávania zisťovania pracovných síl môžu mať formu jednorazových platieb. V tomto kontexte by malo byť použitie jednorazových platieb jedným z hlavných prostriedkov na zjednodušenie správy grantov.

(9)

Odchylne od nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a vzhľadom na zvýšené zaťaženie v súvislosti s dodatočnými informáciami, ktoré sa majú zbierať na účely ad hoc modulov zisťovania pracovných síl, ktoré prispejú k poskytnutiu ukazovateľov pre ciele politiky Únie, je potrebné spolufinancovať náklady na mzdy pracovníkov vnútroštátnych správnych orgánov, aj keď by príslušný orgán verejnej moci vykonával podporované opatrenie bez grantu Únie, ako aj spolufinancovať ďalšie príslušné náklady.

(10)

Pokiaľ ide o prenesenie právomoci na Komisiu, toto nariadenie sa obmedzuje na zosúladenie existujúceho prenesenia právomocí na Komisiu uvedeného v nariadení (ES) č. 577/98 s článkom 290 ZFEÚ a s novým legislatívnym rámcom vyplývajúcim z nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 182/2011 a prípadne na posúdenie rozsahu uvedených právomocí. Keďže naďalej platí, že ciele nariadenia (ES) č. 577/98 nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(11)

Na zabezpečenie právnej istoty je potrebné, aby týmto nariadením neboli dotknuté postupy prijímania opatrení, ktoré sa začali, ale neboli ukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(12)

Nariadenie (ES) č. 577/98 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 4 sa mení takto:

2.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 7a

Ad hoc moduly

1.   Na doplnenie informácií opísaných v článku 4 ods. 1 sa môže pridať ďalší súbor ukazovateľov (ďalej len „ad hoc modul“).

2.   Vzorka použitá na zber informácií týkajúcich sa ad hoc modulov poskytuje aj informácie o štrukturálnych premenných.

3.   Vzorka použitá na zber informácií týkajúcich sa ad hoc modulov spĺňa tieto podmienky:

4.   Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 7c, pokiaľ ide o vypracovanie plánu ad hoc modulov na obdobie troch rokov. V tomto pláne sa pre každý ad hoc modul špecifikuje subjekt, zoznam a opis oblasti špecializovaných informácií (ďalej len „časti ad hoc modulov“), ktoré tvoria rámec, v ktorom sa určujú technické ukazovatele ad hoc modulu uvedené v odseku 5 tohto článku, a špecifikuje referenčné obdobie. Plán sa prijme najneskôr 24 mesiacov pred začiatkom jeho referenčného obdobia.

5.   S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie plánu uvedeného v odseku 4 tohto článku Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov špecifikuje technické ukazovatele každej časti ad hoc modulu v súlade s oblasťou špecializovaných informácií uvedených v uvedenom odseku, ako aj filtre a kódy, ktoré sa použijú na prenos údajov, a konečný termín prenosu výsledkov, ktorý môže byť odlišný od termínu stanoveného v článku 6. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 8 ods. 2.

6.   Podrobný zoznam informácií, ktoré sa budú zbierať v ad hoc module, sa vypracuje najneskôr 12 mesiacov pred začiatkom referenčného obdobia pre príslušný modul. Rozsah ad hoc modulu nesmie byť väčší ako 11 technických ukazovateľov.

Článok 7b

Finančné ustanovenie

Únia poskytne národným štatistickým úradom a iným vnútroštátnym orgánom uvedeným v článku 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 (6) finančnú podporu na vykonávanie ad hoc modulov uvedených v článku 7a tohto nariadenia v súlade s článkom 16 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 (7). Rada môže v súlade s článkom 128 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (8) udeliť uvedeným národným štatistickým úradom a iným vnútroštátnym orgánom granty bez výzvy na predkladanie návrhov. Tieto granty môžu mať formu jednorazových platieb a udeľujú sa pod podmienkou, že členské štáty sa skutočne zúčastnia na vykonávaní ad hoc modulov.

Článok 7c

Vykonávanie delegovania

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Komisia pri výkone právomocí delegovaných v súlade s článkom 4 ods. 2 a článkom 7a zabezpečí, aby delegované akty nespôsobovali významné dodatočné zaťaženie členských štátov a respondentov.

Uvedené delegované akty sa prijímajú len v prípadoch, keď sú potrebné na zohľadnenie spoločenského a hospodárskeho vývoja. Uvedenými delegovanými aktmi sa nemení nepovinná povaha požadovaných informácií.

Komisia riadne odôvodní štatistické opatrenia stanovené v uvedených delegovaných aktoch, pričom v prípade potreby využije príspevky príslušných odborníkov založené na analýze efektívnosti nákladov, vrátane posúdenia zaťaženia respondentov a nákladov na tvorbu, ako je uvedené v článku 14 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 223/2009.

3.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 2 a článku 7a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 18. júna 2014. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

4.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 2 a článku 7a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

5.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 2 a článku 7a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu alebo Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 223/2009 z 11. marca 2009 o európskej štatistike a o zrušení nariadenia (ES, Euratom) č. 1101/2008 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev, nariadenia Rady (ES) č. 322/97 o štatistike Spoločenstva a rozhodnutia Rady 89/382/EHS, Euratom o založení Výboru pre štatistické programy Európskych spoločenstiev (Ú. v. EÚ L 87, 31.3.2009, s. 164)."

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1296/2013 z 11. decembra 2013 o programe Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktorým sa mení rozhodnutie č. 283/2010/EÚ, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania Progress v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 238)."

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).“"

3.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre Európsky štatistický systém zriadený nariadením (ES) č. 223/2009. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

29.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/15

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 718/1999 (4) sa stanovuje plán kapacity flotily Únie pre plavidlá používané na prepravu tovaru vnútrozemskými vodnými cestami v členských štátoch.

(2)

V súvislosti s modernizáciou a reštrukturalizáciou flotíl by sa malo, pokiaľ možno v ranej fáze, uvažovať o sociálnych opatreniach na pomoc všetkým členom posádky vrátane pracovníkov a vlastníkov-prevádzkovateľov, ktorí si želajú opustiť odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy alebo sa preškoliť na prácu v inom odvetví, spolu s opatreniami podporujúcimi zakladanie skupín podnikov a zameranými na zvýšenie odbornej kvalifikácie v oblasti vnútrozemskej plavby a na podporu prispôsobenia plavidiel technickému pokroku, a to aj aby sa stali plavidlami šetrnými k životnému prostrediu. Rezervný fond zriadený v každom členskom štáte, ktorého vnútrozemské vodné cesty sú spojené s vnútrozemskými vodnými cestami iného členského štátu a ktorého flotila má tonáž viac než 100 000 ton, ako je stanovené v nariadení (ES) č. 718/1999, by sa mali používať na opatrenia majúce dosah na vlastníkov-prevádzkovateľov. Ďalšie účelovo viazané fondy, ktoré už existujú na úrovni Únie, by sa mohli používať na podporu činností, ktoré spoločne vykonávajú sociálni partneri.

(3)

Na tento účel by sa mohol použiť rezervný fond, ak o to jednohlasne požiadajú organizácie zastupujúce odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy.

(4)

Rezervné fondy tvorené výlučne z finančných príspevkov odvetvia ešte nikdy takto neboli použité.

(5)

Opatrenia v súvislosti s modernizáciou flotíl Únie uvedené v článku 8 nariadenia (ES) č. 718/1999 sa týkajú iba sociálnych otázok a bezpečnosti pracovného prostredia. Ďalšie druhy podporných opatrení na vytváranie priaznivých podmienok pre inovácie a životné prostredie nie sú stanovené.

(6)

Opatrenia v nariadení (ES) č. 718/1999 týkajúce sa programov odbornej prípravy alebo rekvalifikačných programov majú význam pre všetkých členov posádky, ktorí opúšťajú odvetvie, vrátane vlastníkov-prevádzkovateľov, a nielen pre tých, ktorí sú kvalifikovaní ako pracovníci.

(7)

V nariadení (ES) č. 718/1999 sa stanovujú opatrenia, ktoré podporujú vlastníkov-prevádzkovateľov pri vstupe do obchodných združení, ale nie opatrenia, ktoré posilňujú organizácie zastupujúce odvetvie vnútrozemskej vodnej dopravy na úrovni Únie, napriek tomu, že silnejšie organizácie v rámci Únie môžu pomôcť zmierniť rozdrobenosť odvetvia.

(8)

Nariadenie (ES) č. 718/1999 by sa malo doplniť o opatrenia zamerané na vznik programov odbornej prípravy alebo rekvalifikačných programov pre členov posádky, ktorí nie sú kvalifikovaní ako „pracovníci“ opúšťajúci odvetvie, podporu vlastníkov-prevádzkovateľov pri vstupe do obchodných združení, posilnenie profesijných združení a podporu inovácie plavidiel a ich prispôsobenia technickému pokroku, pokiaľ ide o životné prostredie.

(9)

Komisia a členské štáty by mali posilniť výskum a inováciu v odvetví vnútrozemskej vodnej dopravy a multimodálnej prístavnej infraštruktúry prostredníctvom dostupných finančných nástrojov, a tam, kde je to vhodné, aj v rámci programu Horizont 2020 – rámcového programu pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (ďalej len „program Horizont 2020“) (5) a Nástroja na prepájanie Európy (6), aby tým zabezpečili začlenenie tohto odvetvia do multimodálnej dopravy.

(10)

Komisia by mala podporovať opatrenia na inováciu a prispôsobenie flotíl vnútrozemskej vodnej dopravy technickému pokroku v oblasti životného prostredia tým, že podporí používanie finančných nástrojov z existujúcich fondov Únie, ako je Nástroj na prepájanie Európy a program Horizont 2020, a mala by navrhnúť spôsoby, ako rezervné fondy znásobiť prostredníctvom týchto existujúcich fondov, ako aj finančných nástrojov od Európskej investičnej banky.

(11)

Keďže rezervné fondy boli vytvorené z príspevkov z odvetvia, malo by byť možné ich použiť na prispôsobenie plavidiel technickým a environmentálnym požiadavkám prijatým po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia vrátane ich prispôsobenia vývoju európskych noriem o emisiách z motorov, ako aj na podporu účinnosti motorových palív, používanie alternatívnych palív a akékoľvek iné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia a pre plavidlá šetrné k životnému prostrediu vrátane plavidiel prispôsobených na riečnu plavbu.

(12)

Nariadenie (ES) č. 718/1999 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

29.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/18

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (3) bolo prijaté 25. októbra 2012 a bolo k nemu pripojené spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, v ktorom súhlasili s revíziou uvedeného nariadenia, aby sa mohli zohľadniť výsledky rokovaní o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020.

(2)

Po prijatí nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 (4) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (5) a v súlade so spoločným vyhlásením je potrebné zmeniť nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012, aby sa doň mohli zahrnúť pravidlá prenosu pre rezervu na núdzovú pomoc a pre projekty financované v rámci Nástroja na prepájanie Európy.

(3)

Pokiaľ ide o rezervu na núdzovú pomoc, príslušné rozpočtové prostriedky sa zahŕňajú do hlavy „Rezervy“ všeobecného rozpočtu Únie. Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 je preto potrebné zmeniť, aby sa ustanovil prenos rozpočtových prostriedkov uložených do rezervy, ktoré sa nepoužijú v roku n, do roku n+1.

(4)

Vzhľadom na svoju povahu si budú projekty financované v rámci Nástroja na prepájanie Európy v mnohých prípadoch vyžadovať komplexné postupy zadávania zákaziek. Preto aj krátke omeškania v dokončení takýchto projektov môžu spôsobiť stratu ročných viazaných rozpočtových prostriedkov a oslabiť životaschopnosť týchto projektov, a tým aj politické odhodlanie Únie modernizovať jej dopravné, energetické a telekomunikačné siete a infraštruktúru. Aby sa predišlo tejto situácii, malo by nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 umožňovať v prípade projektov financovaných v rámci Nástroja na prepájanie Európy prenos viazaných rozpočtových prostriedkov nepoužitých do konca každého z rozpočtových rokov 2014, 2015 a 2016 do nasledujúceho rozpočtového roka. Tento prenos by sa mal predložiť na schválenie Európskemu parlamentu a Rade.

(5)

Po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (6) je potrebné zmeniť nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 s cieľom opätovne sprístupniť rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť sa zrušila, na účely uplatňovania výkonnostnej rezervy a nástrojov pre neobmedzené záruky a sekuritizáciu v prospech malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“),

1.

Článok 13 sa mení takto:

2.

V druhej časti sa názov hlavy II nahrádza takto:

„HLAVA II

ŠTRUKTURÁLNE FONDY, KOHÉZNY FOND, EURÓPSKY FOND PRE RYBNÉ HOSPODÁRSTVO, EURÓPSKY POĽNOHOSPODÁRSKY FOND PRE ROZVOJ VIDIEKA, FONDY V OBLASTI SLOBODY, BEZPEČNOSTI A SPRAVODLIVOSTI SPRAVOVANÉ V RÁMCI ZDIEĽANÉHO HOSPODÁRENIA A NÁSTROJ NA PREPÁJANIE EURÓPY“.

3.

V článku 178 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Rozpočtové prostriedky, ktorých viazanosť sa zrušila, sa opäť sprístupnia v prípade:

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).“."

4.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 178a

Prenos viazaných rozpočtových prostriedkov pre Nástroj na prepájanie Európy

1.   V rozpočtových rokoch 2014, 2015 a 2016 sa môžu viazané rozpočtové prostriedky na projekty financované v rámci Nástroja na prepájanie Európy zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 (8), ktoré ešte neboli na konci rozpočtového roka viazané, preniesť len do nasledujúceho rozpočtového roka.

2.   Komisia predkladá návrhy na prenos týkajúce sa predchádzajúceho rozpočtového roka Európskemu parlamentu a Rade do 15. februára bežného rozpočtového roka.

3.   Európsky parlament a Rada, ktorá rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, rozhodujú o každom návrhu na prenos do 31. marca bežného rozpočtového roka.

4.   Návrh na prenos je schválený, ak v lehote stanovenej v odseku 3 nastane niektorá z týchto situácií:

(8)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010 (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129).“."