22.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/1

(1)

Komisia uskutočnila prípravnú štúdiu, v ktorej sa analyzovali environmentálne a ekonomické aspekty transformátorov. Uvedená štúdia vznikla v spolupráci so zúčastnenými a zainteresovanými stranami z Únie a jej výsledky sa sprístupnili verejnosti. Transformátory sa považujú za energeticky významné výrobky v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2009/125/ES.

(2)

Zo štúdie vyplynulo, že energia vo fáze používania je najvýznamnejším environmentálnym aspektom, ktorý je možné riešiť prostredníctvom navrhovania výrobkov. Pri výrobe transformátorov sa používajú značné množstvá surovín (meď, železo, živica, hliník). Zdá sa však, že trhové mechanizmy zabezpečujú primerané spracovanie na konci životnosti, a preto nie je potrebné stanoviť súvisiace požiadavky na ekodizajn.

(3)

Požiadavky na ekodizajn stanovené v prílohe I sa uplatňujú na výrobky uvedené na trh alebo uvedené do prevádzky bez ohľadu na miesto ich montáže. Preto takéto požiadavky nemôžu závisieť od aplikácie, pre ktorú sa výrobok používa.

(4)

Transformátory sa zvyčajne nakupujú na základe rámcových dohôd. V tejto súvislosti nákup predstavuje uzatvorenie zmluvy s výrobcom na dodávku určitého množstva transformátorov. Zmluva sa považuje za platnú odo dňa, keď ju strany podpísali.

(5)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na niektoré kategórie transformátorov z dôvodu ich špecifickej funkcie. Spotreba energie a potenciál úspor týchto transformátorov v porovnaní s inými transformátormi sú zanedbateľné.

(6)

Ústupky z hľadiska právnej regulácie sa udeľujú z dôvodu hmotnostných obmedzení pre montáž transformátorov na stĺpy elektrického vedenia a telekomunikačných káblov. Aby sa zabránilo zneužitiu transformátorov vyrábaných špeciálne pre montáž na stĺpy, mali by sa jasne označiť nápisom „Len na prevádzku na stĺpoch“, čím sa uľahčí práca vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom.

(7)

Ústupky z hľadiska právnej regulácie sa udeľujú transformátorom s vybavením, ktoré umožňuje vykonávať funkcie regulácie napätia na integráciu distribuovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov do distribučnej siete. Takéto ústupky by sa mali postupne vypustiť, keď táto vznikajúca technológia dozrie a keď budú k dispozícii normy merania, ktoré umožnia oddeliť straty spojené s jadrovým transformátorom od strát spojených s vybavením vykonávajúcim doplnkové funkcie.

(8)

Požiadavky na ekodizajn, pokiaľ ide o energetickú výkonnosť/účinnosť transformátorov stredného výkonu a energetickú účinnosť transformátorov veľkého výkonu, by mali byť stanovené s cieľom harmonizovať požiadavky na ekodizajn v prípade týchto zariadení v celej Únii. Takéto požiadavky by okrem toho prispeli k účinnému fungovaniu vnútorného trhu a k zlepšeniu environmentálnych vlastností výrobkov v členských štátoch.

(9)

Stanovenie požiadaviek na ekodizajn pre transformátory stredného a veľkého výkonu je tiež potrebné, aby na trh lepšie prenikli technológie a varianty návrhov zlepšujúce ich energetickú výkonnosť alebo účinnosť. Celkové straty všetkých transformátorov v štátoch EÚ 27 v roku 2008 dosiahli 93,4 TWh/rok. Potenciál na zlepšenie nákladovej efektívnosti prostredníctvom účinnejšieho navrhovania sa odhadol na približne 16,2 TWh/rok v roku 2025, čo zodpovedá 3,7 Mt emisií C02.

(10)

Je potrebné stanoviť postupné nadobudnutie účinnosti požiadaviek na ekodizajn s cieľom poskytnúť výrobcom primeraný časový rámec na zmenu navrhovania ich výrobkov. Termíny na vykonanie týchto požiadaviek by mali byť stanovené s ohľadom na vplyvy na náklady výrobcov, predovšetkým malé a stredné podniky, a zároveň tak, aby sa zaistilo včasné dosiahnutie politických cieľov.

(11)

S cieľom umožniť účinné vykonávanie nariadenia sa národným regulačným orgánom dôrazne odporúča zohľadniť vplyv minimálnych požiadaviek na účinnosť na počiatočné náklady spojené s transformátormi a umožniť montáž účinnejších transformátorov, než sa vyžaduje v nariadení, kedykoľvek sú hospodársky odôvodnené z hľadiska celého životného cyklu, vrátane náležitého hodnotenia zníženia strát.

(12)

S cieľom uľahčiť kontroly zhody by sa malo od výrobcov vyžadovať, aby poskytovali informácie v technickej dokumentácii uvedenej v prílohách IV a V k smernici 2009/125/ES.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 19 ods. 1 smernice 2009/125/ES,

—

prístrojové transformátory navrhnuté špecificky na napájanie meracích prístrojov, elektromerov, relé a iných podobných prístrojov,

—

transformátory s nízkonapäťovými vinutiami navrhnuté špecificky na použitie s usmerňovačmi na zaistenie napájania jednosmerným prúdom,

—

transformátory navrhnuté špecificky na priame pripojenie k peci,

—

transformátory navrhnuté špecificky pre aplikácie na mori a pre plávajúce aplikácie na mori,

—

transformátory navrhnuté špecificky pre núdzové zariadenia,

—

transformátory a autotransformátory navrhnuté špecificky pre železničné napájacie systémy,

—

uzemňovacie transformátory, t. j. trojfázové transformátory, ktoré majú poskytnúť neutrálny bod na účely uzemnenia systému,

—

trakčné transformátory namontované na železničných koľajových vozidlách, t. j. transformátory pripojené k trolejovému vedeniu striedavého alebo jednosmerného prúdu, priamo alebo prostredníctvom meniča, ktoré sa používajú v pevných zariadeniach železničných aplikácií,

—

štartovacie transformátory navrhnuté špecificky na štartovanie trojfázových indukčných motorov na účely vylúčenia krátkodobého poklesu napájacieho napätia,

—

skúšobné transformátory navrhnuté špecificky na použitie v obvode na vytvorenie špecifického napätia alebo prúdu na účely skúšania elektrických zariadení,

—

zváracie transformátory navrhnuté špecificky na použite v zariadeniach na oblúkové zváranie alebo v zariadeniach na odporové zváranie,

—

transformátory navrhnuté špecificky pre aplikácie na nevýbušnú a podzemnú ťažbu (2),

—

transformátory navrhnuté špecificky pre hlbinné aplikácie (ponorené),

—

transformátory pre rozhrania so stredným napätím na vstupe (MV) až stredným napätím na výstupe (MV) do 5 MVA,

—

transformátory veľkého výkonu, keď sa preukáže, že pre konkrétne použitie nie sú k dispozícii technicky uskutočniteľné alternatívy, aby sa splnili minimálne požiadavky na účinnosť stanovené v tomto nariadení,

—

transformátory veľkého výkonu, ktoré sú identickou náhradou existujúcich transformátorov veľkého výkonu na rovnakom fyzickom mieste montáže, pokiaľ toto nahradenie nemožno dosiahnuť bez neprimeraných nákladov spojených s ich prepravou a/alebo montážou,

1.

„výkonový transformátor“ je statické zariadenie s dvoma alebo viacerými vinutiami, ktoré prostredníctvom elektromagnetickej indukcie mení systém striedavého napätia a prúdu na iný systém striedavého napätia a prúdu obvykle s inými hodnotami a s rovnakou frekvenciou na účely prenosu elektrickej energie;

2.

„transformátor malého výkonu“ je výkonový transformátor pre zariadenia s najvyšším napätím nepresahujúcim 1,1 kV;

3.

„transformátor stredného výkonu“ je výkonový transformátor pre zariadenia s najvyšším napätím vyšším ako 1,1 kV, ale nepresahujúcim 36 kV a s menovitým výkonom aspoň 5 kVA, ale nižším ako 40 MVA;

4.

„transformátor veľkého výkonu“ je výkonový transformátor pre zariadenia s najvyšším napätím vyšším ako 36 kV a s menovitým výkonom aspoň 5 kVA alebo s menovitým výkonom aspoň 40 MVA bez ohľadu na najvyššie napätie zariadenia;

5.

„transformátor ponorený do kvapaliny“ je výkonový transformátor, v ktorom magnetický obvod a vinutia sú ponorené do kvapaliny;

6.

„suchý transformátor“ je výkonový transformátor, v ktorom magnetický obvod a vinutia nie sú ponorené do izolačnej kvapaliny;

7.

„transformátor stredného výkonu montovaný na stĺp“ je výkonový transformátor s menovitým výkonom do 315 kVA, vhodný na vonkajšie použitie a navrhnutý na montáž na podporné konštrukcie nadzemného elektrického vedenia;

8.

„distribučný transformátor na reguláciu napätia“ je transformátor stredného výkonu, vybavený ďalšími komponentmi vo vnútri alebo mimo nádrže transformátora, určenými na automatické ovládanie vstupného alebo výstupného napätia transformátora na účely regulácie napätia pri zaťažení;

9.

„vinutie“ je zostava závitov, ktoré tvoria elektrický obvod spojený s jedným z napätí priradených pre transformátor;

10.

„menovité napätie vinutia (Ur)“ je priradené napätie, ktoré má byť použité alebo vyvinuté naprázdno medzi svorkami vinutia bez odbočiek alebo vinutia s odbočkami pripojeného k hlavnej odbočke;

11.

„vysokonapäťové vinutie“ je vinutie s najvyšším menovitým napätím;

12.

„najvyššie napätie zariadenia“ (Um) pripojiteľné na vinutie transformátora je najvyššia efektívna hodnota združeného napätia medzi dvomi fázami v trojfázovom systéme, na ktorú je navrhnutá izolácia vinutia transformátora;

13.

„menovitý výkon“ (Sr) je konvenčná hodnota zdanlivého výkonu priradená pre vinutie, ktorá spoločne s menovitým napätím vinutia určuje jeho menovitý prúd;

14.

„straty nakrátko“ (Pk) sú činný výkon spotrebovaný pri menovitej frekvencii a referenčnej teplote, v spojitosti s dvojicou vinutí, ak menovitý prúd (prúd odbočky) preteká fázovou svorkou (fázovými svorkami) jedného z vinutí a svorky druhého vinutia sú skratované s akýmkoľvek vinutím s odbočkami pripojeným k jeho hlavnej odbočke, pričom prípadné ďalšie vinutia sú rozpojené;

15.

„straty naprázdno“ (Po) sú činný výkon spotrebovaný pri menovitej frekvencii, keď je transformátor pod napätím a sekundárny obvod je otvorený. Použité napätie je menovité napätie, a ak je vinutie pod napätím vybavené odbočkou, je pripojené k jeho hlavnej odbočke;

16.

„index účinnosti špičky“ (PEI) je maximálna hodnota pomeru prenášaného zdanlivého výkonu transformátora po odčítaní elektrických strát k prenášanému zdanlivému výkonu transformátora.

—

možnosť stanoviť minimálne hodnoty indexu účinnosti špičky pre všetky transformátory stredného výkonu vrátane tých s menovitým výkonom nižším ako 3 150 kVA,

—

možnosť prípadne oddeliť straty spojené s jadrovým transformátorom od strát spojených s inými komponentmi, ktoré plnia funkcie regulácie napätia,

—

vhodnosť stanovenia minimálnych výkonnostných požiadaviek pre jednofázové výkonové transformátory, ako aj pre transformátory malého výkonu,

—

otázka, či ústupky pre transformátory montované na stĺpy a pre špecifické kombinácie napätí vinutí pre transformátory stredného výkonu sú stále primerané,

—

možnosť zahrnúť iné vplyvy na životné prostredie ako tie, ktoré sú spôsobené spotrebou energie vo fáze používania.

22.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/16

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

22.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/18

(1)

Maďarsko poskytlo 25. marca 2009 banke FHB Jelzálogbank Nyrt (ďalej len „FHB“ alebo „banka“) strednodobú štátnu pôžičku vo výške 120 miliárd maďarských forintov (HUF) (približne 410 miliónov EUR (2)) v rámci schémy posilnenia likvidity maďarských bánk, ktorý schválila Komisia 14. januára 2010 (3). Maďarské orgány 31. marca 2009 poskytli na rekapitalizáciu banky FHB sumu 30 miliárd HUF (približne 100 miliónov EUR) vydaním novej emisie osobitných akcií s prednostným právom na dividendy plus jednej akcie spojenej s hlasovacím právom. Táto pomoc bola poskytnutá 31. marca 2009 v rámci záručnej a rekapitalizačnej schémy schválenej Komisiou (4).

(2)

Komisia požiadala listami z 3. apríla, 13. mája, 14. júla a 11. septembra 2009 maďarské orgány o informácie týkajúce sa podmienok rekapitalizácie. Maďarské orgány odpovedali listami z 24. apríla, 2. júna, 12. augusta a 9. októbra 2009.

(3)

Komisia vzhľadom na pochybnosti o dobrom stave banky v období rekapitalizácie 19. októbra 2009 požiadala Maďarsko, aby predložilo plán reštrukturalizácie FHB, v súlade s oznámením Komisie o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (5) (ďalej len „oznámenie o reštrukturalizácii“). Maďarsko poskytlo ďalšie informácie 12. a 19. novembra 2009 a návrh plánu reštrukturalizácie 26. januára 2010.

(4)

Banka FHB splatila štátu rekapitalizáciu v plnej výške 19. februára 2010.

(5)

Ďalšie informácie predložilo Maďarsko Komisii listami z 24. a 25. marca 2010. Dňa 21. apríla 2010 sa konalo valné zhromaždenie akcionárov FHB, na ktorom banka rozhodla o vyplatení odmeny štátu za poskytnutú rekapitalizáciu. Komisia si následne vyžiadala informácie listom z 22. apríla 2010.

(6)

O ďalšie informácie Komisia požiadala listami z 2. júna a 1. októbra 2010. Maďarské orgány poskytli doplňujúce informácie listom z 11. júna 2010.

(7)

Maďarsko 15. júna 2010 predložilo aktualizovaný plán reštrukturalizácie, ktorý bol neskôr doplnený o ďalšie základné údaje predložené 30. septembra 2010.

(8)

Maďarské orgány predložili ďalšie informácie listami z 18. júna, 28. júla a 5. októbra 2010 a listom z 29. októbra 2010 Komisiu informovali, že banka FHB vyplatila odmenu za rekapitalizáciu.

(9)

Komisia sa 16. decembra 2010 rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „zmluva“) na preskúmanie opatrení štátnej pomoci v prospech FHB. Maďarské orgány následne Komisiu požiadali, aby toto rozhodnutie upravila, pretože niektoré jeho časti boli nesprávne a neaktuálne. Toto rozhodnutie bolo preto nahradené novým rozhodnutím z 24. januára 2011 (6) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). Listom z 24. januára 2011 Komisia informovala maďarské orgány, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy na preskúmanie opatrenia štátnej pomoci. Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 18. júna 2011. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky k opatreniu.

(10)

Listom z 2. marca 2011 maďarské orgány predložili svoje pripomienky k rozhodnutiu Komisie o začatí konania z 24. januára 2011, ktorým sa začalo formálne zisťovanie vo veci opatrenia poskytnutého FHB. Tieto pripomienky boli doplnené o komentár, ktorý poskytla banka listom z 11. júla 2011.

(11)

Listom z 18. júla 2011 predložila Komisii svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania tretia strana (Magyar Jelzálogbank Egyesület – Združenie maďarských hypotekárnych bánk).

(12)

Ďalšia aktualizácia plánu reštrukturalizácie spolu s ďalšími informáciami o splatení rekapitalizácie maďarskému štátu boli predložené maďarskými orgánmi listom z 3. októbra 2011.

(13)

Dňa 15. decembra 2011 bola podpísaná nová dohoda medzi FHB a maďarským štátom, podľa ktorej sa banka zaviazala zaplatiť štátu odmenu, ktorá bola pôvodne dohodnutá v dohode o rekapitalizácii.

(14)

Banka FHB bola založená štátom v roku 1997. Štát svoj podiel v FHB postupne odpredal. V roku 2003 bola FHB registrovaná na burze cenných papierov v Budapešti a v auguste 2007 štát znížil svoj majoritný podiel v banke na úroveň len niečo vyše 4 %.

(15)

Banka FHB bola pôvodne zriadená ako hypotekárna banka s cieľom podporiť využívanie hypotekárnych záložných listov. Banka podliehala prísnym pravidlám o obmedzení činností, ako aj dohľadu nad zárukami a osobitnému dohľadu na zabezpečenie maximálnej bezpečnosti hypotekárnych záložných listov. Banka FHB mala pôvodne povolenie len na poskytovanie dlhodobých hypotekárnych úverov a záruk v súvislosti s hypotekárnymi úvermi a na uzatváranie niektorých typov derivátových operácií na zabezpečenie svojej pozície vyplývajúcej z poskytovania hypotekárnych úverov. Hypotekárne záložné listy boli hlavným zdrojom financovania banky pri poskytovaní úverov. Banka tiež refinancovala hypotekárne úvery poskytnuté inými bankami.

(16)

V roku 2006 FHB predstavila nový strategický plán na rozšírenie svojich bankových činností a siete pobočiek, ktorého cieľom bolo rozšíriť financovanie a prevádzkovú základňu vstupom na retailový trh prostredníctvom FHB Commercial Bank. Časom banka začala predávať rôzne retailové a firemné úverové produkty a ponúkať vedenie účtov, prijímanie vkladov a kartové služby, čím rozšírila sortiment svojich produktov na strane pasív.

(17)

Skupina FHB je skupina, ktorú tvorí materská spoločnosť, FHB Mortgage Bank Co. Plc a dcérske spoločnosti v plnom vlastníctve materskej spoločnosti: FHB Commercial Bank Ltd., FHB Service Ltd., FHB Real Estate Ltd. a FHB Life Annuity Real Estate Investment Ltd. Pôsobí najmä na trhu hypotekárnych záložných listov. Na tomto trhu má FHB 23 % podiel (2009) a je druhým najväčším hráčom na maďarskom trhu (po banke OTP Bank so 74 % trhovým podielom). FHB má trhový podiel 4,6 % na trhu retailových hypoték a 0,6 % na trhu retailových vkladov.

(18)

V čase rekapitalizácie banky v marci 2009 bola celková bilančná suma FHB 746,2 miliardy HUF. K rovnakému dátumu koeficient kapitálovej primeranosti banky (ďalej len „CAR“) predstavoval 10,5 %. Kapitálová injekcia zo strany štátu zvýšila hodnotu koeficientu kapitálovej primeranosti FHB na 16,1 % na konci roku 2009 (výpočet podľa maďarských účtovných pravidiel).

(19)

Maďarsko je jedným z členských štátov najviac postihnutých finančnou krízou. Roky nadmerných vládnych výdavkov a úvermi dotovaný stavebný a spotrebný rozmach viedli k výraznej nerovnováhe v hospodárstve ešte pred krízou. Všeobecné rozšírenie úverov pre domácnosti v eurách a švajčiarskych frankoch, ako aj pretrvávajúca dôvera k externému financovaniu spôsobili, že štát a jeho bankový sektor sa stali obzvlášť zraniteľné vo vzťahu k výkyvom hodnoty maďarského forintu, ktorý sa počas krízy výrazne oslabil.

(20)

Finančná kríza zasiahla Maďarsko až do takej miery, že Medzinárodný menový fond (ďalej len „MMF“), Európska únia (ďalej len „EÚ“) a Svetová banka museli v novembri 2008 poskytnúť Maďarsku núdzové úvery na upokojenie napätia na finančných trhoch krajiny.

(21)

V reakcii na vážne narušenie maďarského hospodárstva spôsobeného krízou maďarská vláda zaviedla niekoľko opatrení zameraných na podporu finančného sektora, ktoré boli spoločne financované z balíka MMF, EÚ a Svetovej banky. Tieto opatrenia zahŕňali schému na podporu likvidity a záručnú a rekapitalizačnú schému.

(22)

Schéma na podporu likvidity (ďalej len „schéma likvidity“) ustanovená maďarským zákonom o verejných financiách umožňuje poskytovanie likvidity finančným inštitúciám vo forme úverov. Táto schéma bola schválená Komisiou 14. januára 2009 (7) a potom niekoľkokrát predĺžená, naposledy do 31. decembra 2011. (8)

(23)

Rozhodnutím z 12. februára 2009 (9) Komisia schválila maďarskú záručnú a rekapitalizačnú schému. V rámci tejto schémy maďarský štát mohol upísať prioritné akcie, ktoré sú v bankách považované za kapitál Tier 1. Rekapitalizačná časť schémy bola niekoľkokrát predĺžená, naposledy do 31. decembra 2011.

(24)

Ak rekapitalizácia v rámci záručnej a rekapitalizačnej schémy presiahne 2 % z rizikovo vážených aktív banky, maďarské orgány musia najprv Komisiu informovať a poskytnúť podrobné posúdenie, prečo sa domnievajú, že takáto banka by ešte stále mala byť považovaná v zásade za zdravú inštitúciu. Ak Komisia neprijme posúdenie banky ako inštitúcie, ktorá je v zásade zdravá, rekapitalizácia sa ešte stále môže uskutočniť, ale odmena sa musí zvýšiť, aby odrážala vyššie riziko, a do šiestich mesiacov od rekapitalizácie sa Komisii musí predložiť plán reštrukturalizácie.

(25)

Maďarsko bolo ťažko postihnuté finančnou krízou, ktorá – spolu s ďalšími vnútornými problémami bankového sektora – zhoršila situáciu maďarských bánk.

(26)

FHB požiadala o štátnu pomoc, pretože – na rozdiel od mnohých iných maďarských bánk – nemala materskú spoločnosť v eurozóne, a preto nemohla získať finančne výhodné financovanie poskytované Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“). Úvery od ECB, vrátane rôznych repo operácií, boli v eurozóne dostupné od jesene 2008. Národná banka Maďarska vytvorila začiatkom roka 2010 možnosť čerpať úvery, tým sa však zlepšil iba prístup k financovaniu v maďarských forintoch, a nie k financovaniu v eurách, ktoré bolo podľa FHB v najťažšom období krízy rozhodujúce (10).

(27)

Podľa maďarských orgánov rekapitalizácia FHB bola nevyhnutná na zabezpečenie platobnej schopnosti banky a na zabránenie problémom s likviditou, ktorým čelil celý bankový sektor v Maďarsku.

(28)

Štátnu pomoc, ktorú Maďarsko poskytlo banke FHB a ktorá je opísaná v rozhodnutí Komisie o začatí konania z 24. januára 2011, tvorí:

(29)

Dohoda o rekapitalizácii medzi Maďarskom a FHB stanovuje vzorec pre výpočet sadzby odmeny štátu za akcie vo výške 10,49 %, čo je v súlade so sadzbou odmeny pre banky, ktoré sú v zásade zdravé, stanovenou v záručnej a rekapitalizačnej schéme, ktorá sa má vyplatiť vo forme dividend. Rekapitalizácia predstavovala 9 % rizikovo vážených aktív FHB, čo prevyšuje prahovú hodnotu 2 % stanovenú v záručnej a rekapitalizačnej schéme, pod ktorou príjemcov pomoci možno považovať v zásade za zdravé inštitúcie. Vzhľadom na to, že opatrenie nebolo Komisii oznámené pred jeho zavedením, Komisia nemala možnosť overiť, či banka mohla byť podľa záručnej a rekapitalizačnej schémy považovaná v zásade za zdravú inštitúciu. Ak príjemca pomoci nie je považovaný za zdravú inštitúciu podľa záručnej a rekapitalizačnej schémy, vyžaduje sa plán reštrukturalizácie a sadzba odmeny musí odrážať stav banky, ktorá nie je v zásade zdravou inštitúciou, a musí byť vyššia ako sadzba odmeny pre banku, ktorá je v zásade zdravá.

(30)

Banke sa aj napriek jej ťažkostiam podarilo toto obdobie dobre zvládnuť: mala silnú kapitálovú pozíciu (v marci 2009 bol koeficient kapitálovej primeranosti 10,5 %) a rating agentúry Moody's Investors Service na úrovni Baa3, čo je ešte v kategórii investičného stupňa. Vo februári 2010, ani nie deväť mesiacov po rekapitalizácii, banka spätne odkúpila osobitné akcie s prednostným právom na dividendy z vlastníctva štátu.

(31)

Banka sa rozhodla splatiť rekapitalizáciu na základe revidovaného konsolidovaného súčasného a očakávaného koeficientu kapitálovej primeranosti so zreteľom na makroekonomickú prognózu použitú pri plánovaní v roku 2010 a s ohľadom na informácie o očakávaných objemoch, zostatkoch a rizikách z finančného plánu banky na rok 2010. Výsledkom revízie bolo, že aj napriek globálnej finančnej kríze bola situácia banky na konci roka výrazne lepšia, než sa očakávalo v čase uzatvorenia dohody s maďarským štátom o rekapitalizácii banky na začiatku roka 2009.

(32)

Banka FHB splatila štátu rekapitalizáciu, pričom štátu nezaplatila žiadnu odmenu, čo bolo v rozpore s dohodou o rekapitalizácii (11). Banka sa však domnievala, že osobitné akcie s prednostným právom na dividendy, ktoré vlastnil štát, neboli automaticky oprávnené na výplatu dividend a že prednostné právo znamenalo iba to, že banka bola povinná vyplatiť stanovené dividendy štátu prednostne pred výplatou dividend z kmeňových akcií. Vzhľadom na to, že v období, v ktorom štát vlastnil osobitné akcie s prednostným právom na dividendy, neboli spoločným akcionárom vyplatené žiadne dividendy, banka podľa svojho názoru nebola povinná vyplatiť prioritné dividendy. Okrem toho FHB tvrdí, že v každom prípade v čase oznámenia výplaty dividend za rok 2009 štát nebol vlastníkom osobitných akcií s prednostným právom na dividendy, keďže tieto akcie boli spätne odkúpené v skoršom termíne.

(33)

Banka FHB Komisiu informovala, že v roku 2010 sa zúčastnila na stresovom teste na úrovni EÚ, ktorý koordinoval Výbor európskych orgánov bankového dohľadu v spolupráci s ECB a Maďarským úradom pre finančný dohľad. Stresový test bol zameraný na kapitálovú primeranosť a riziká spojené s likviditou neboli v rámci stresového testu priamo testované. Výsledky testu na základe konsolidovaných údajov na konci roka 2009 ukázali rezervný kapitál Tier 1 vo výške [nad 50] (12) miliónov EUR v porovnaní s prahovou hodnotou koeficientu kapitálovej primeranosti kapitálu Tier 1 pre FHB vo výške 6 %.

(34)

Zákonom CX z roku 2010 o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré sa týkajú hospodárstva a financií (ďalej len „zákon CX z roku 2010“), ktorý nadobudol účinnosť 21. augusta 2010, Maďarsko novelizovalo zákon CIV z roku 2008 o stabilite systému finančného sprostredkovania (ďalej len „zákon o stabilizácii“). Zákon CX z roku 2010 retroaktívne vytvoril právny titul pre maďarský štát s cieľom požadovať od FHB odmenu v súvislosti s rekapitalizáciou, aj keď v čase konania valného zhromaždenia akcionárov FHB, na ktorom bolo prijaté rozhodnutie o výplate dividend, maďarský štát už nebol akcionárom banky.

(35)

Maďarský štát a FHB 28. októbra 2010 podpísali dohodu, podľa ktorej FHB mala zaplatiť maďarskému štátu odmenu vo výške 890 miliónov HUF za rekapitalizáciu plus úroky z omeškania vo výške 11 726 786 HUF.

(36)

Výška odmeny bola údajne stanovená na základe podmienok schémy likvidity. Maďarské orgány tvrdia, že rekapitalizácia bola poskytnutá z rovnakého zdroja financovania ako podpora likvidity vo forme úveru a že z týchto dôvodov odmena za rekapitalizáciu a za podporu likvidity by mala byť rovnaká. Kapitál bol FHB sprístupnený 6. mája 2009 a splatený bol 19. februára 2010. Úroková sadzba, ktorá bola nakoniec použitá, bola rovnaká, ako úroková sadzba zaplatená za úver vo výške približne 400 miliónov EUR. Podľa informácií, ktoré poskytlo Maďarsko, výsledná mesačná priemerná úroková sadzba sa pohybovala od 3,79 % do 4,08 %. Jej aktuálna výška bola vypočítaná na týždennej báze. Podľa informácií poskytnutých maďarskými orgánmi celková výška odmeny, t. j. 890 miliónov HUF, bola uhradená na konci roku 2010.

(37)

Úroky z omeškania boli účtované v súlade s maďarskou referenčnou sadzbou 5,97 % zverejnenou Komisiou (13) a zvýšenou o 100 bázických bodov. Úroky z omeškania boli vypočítané za obdobie od 21. augusta 2010, keď nadobudol účinnosť novelizovaný zákon o stabilizácii, do 28. októbra 2010, keď bola podpísaná dohoda.

(38)

Maďarský štát a FHB 15. decembra 2011 uzatvorili novú dohodu, ktorou sa banka zaviazala zaplatiť štátu v úhrnnej výške 10,49 % z celkovej sumy rekapitalizácie (t. j. celkovú sumu platby vo výške 2 491 742 552 HUF). Podľa tejto novej dohody sa tak FHB zaviazala zaplatiť štátu do 31. decembra 2011 dodatočnú sumu 1 601 742 552 HUF vypočítanú ako rozdiel medzi celkovou výškou odmeny 890 miliónov HUF uvedenou v odôvodnení 36 a odmenou, ktorá už bola uhradená 28. októbra 2010.

(39)

Maďarsko 30. septembra 2010 predložilo Komisii aktualizovaný plán reštrukturalizácie FHB. Ďalšie informácie o pláne reštrukturalizácie boli Komisii poskytnuté listom z 3. októbra 2011. Hlavné aspekty plánu reštrukturalizácie už boli opísané v rozhodnutí Komisie o začatí konania. Ďalšie prvky boli predložené 3. októbra 2011 a sú opísané v oddieloch 4.1 až 4.3.

(40)

V roku 2010 bolo medzinárodné a domáce hospodárske prostredie pomerne zložité, aj keď už existovali náznaky zlepšenia. Ziskovosť maďarského bankového sektora v roku 2010 ďaleko zaostávala za údajmi z predchádzajúceho roka. Podľa zákona XC z roku 2010, ktorý nadobudol účinnosť 13. augusta 2010, maďarská vláda zaviedla osobitnú daň splatnú finančnými organizáciami v kumulatívnej výške 187 miliárd HUF, ktorú zaplatili najmä úverové inštitúcie.

(41)

V roku 2010 bolo zaznamenané výrazné zníženie dopytu retailových klientov po pôžičkách a súčasné oslabenie na strane ponuky v dôsledku nepriaznivých zmien v regulačnom prostredí a v dôsledku zmien trhových podmienok. Klesol aj objem firemných úverov v bankovom sektore, aj keď niektoré banky – vrátane FHB – svoje aktivity v oblasti firemného financovania rozšírili.

(42)

Najvýznamnejšou udalosťou vo vzťahu k prevádzke a finančným výsledkom FHB bola jej akvizícia banky Allianz Commercial Bank Ltd (ďalej len „Allianz Bank“) a dohoda o dlhodobej strategickej spolupráci medzi poisťovňou Allianz Hungaria Insurance Co. Ltd. (ďalej len „Allianz Hungaria Insurance“) a bankou FHB. Akvizícia bola uzavretá 30. septembra 2010. Zároveň sa v FHB začal projekt integrácie s cieľom zlúčiť Allianz Bank s FHB Commercial Bank a racionalizovať a optimalizovať prevádzky v rámci celej skupiny (sieť pobočiek, distribučné kanály, produktové portfólio, prevádzky IT, organizačná štruktúra, ľudské zdroje atď.).

(43)

Akvizícia mala pozitívny vplyv na čistý zisk skupiny FHB za rok 2010. Jednorazové položky spojené s akvizíciou vyvážili negatívny vplyv osobitnej bankovej dane, straty úverového portfólia a rastúce náklady na financovanie. Celkový zisk FHB v roku 2010 predstavoval 11,2 miliardy HUF, čo predstavuje nárast o 58,9 % oproti roku 2009.

(44)

Výsledkom akvizície Allianz Bank bol výrazný nárast počtu retailových a firemných bankových účtov v FHB, z […] v decembri 2009 na […] v decembri 2010 (+ […] %). Vzhľadom na vysoký počet neaktívnych účtov sa však suma vkladov nezvýšila úmerne, ale vzrástla z […] miliárd HUF v decembri 2009 na […] miliárd HUF v decembri 2010 (+ […] %). Trhový podiel FHB na trhu retailových a firemných vkladov vzrástol z […] % na […] % a z […] % na […] %. Akvizícia Allianz Bank tak zvyšuje podiel vkladov v kombinovanom financovaní FHB a znižuje sumu hypotekárnych záložných listov z […] miliárd HUF v roku 2010 na […] miliárd HUF v roku 2011.

(45)

Podľa prognózy FHB na základe odhadovanej konsolidovanej súvahy a výkazu ziskov a strát za rok 2011 hodnota koeficientu kapitálovej primeranosti by mala byť okolo […] % v decembri 2011. V tejto prognóze je zohľadnená dodatočná platba, ktorá mala byť uhradená maďarskému štátu vzhľadom na rekapitalizáciu vykonanú v marci 2009 a ktorá bola uhradená 15. decembra 2011 na základe dohody s maďarským štátom.

(46)

Banka FHB v októbri 2010 uhradila odmenu 890 miliónov HUF za rekapitalizáciu vo výške 30 miliárd HUF. Pôvodná úroková sadzba sa rovnala úrokovej sadzbe zaplatenej za pôžičku 120 miliárd HUF alebo mesačnému priemeru od 3,79 % do 4,08 %.

(47)

Podľa novej dohody podpísanej 15. decembra 2011 medzi FHB a maďarským štátom sa banka zaviazala zaplatiť štátu celkovú odmenu 2 491 742 552 HUF, čo predstavuje 10,49 % zo sumy použitej na rekapitalizáciu, ktorá bola pôvodne dohodnutá medzi bankou a štátom v dohode o rekapitalizácii.

(48)

Ďalšie informácie poskytnuté v októbri 2011 sa konkrétne nezaoberali narušením hospodárskej súťaže, okrem zdôraznenia skutočnosti, že napriek kúpe Allianz Bank trhový podiel FHB v segmente retailových a komerčných vkladov zostáva obmedzený (na úrovni [0,7 % – 1,3 %] v prípade retailových vkladov a [0,4 % – 0,95 %] v prípade komerčných vkladov k 31. decembru 2010 a na úrovni [0,65 % – 1,3 %] v prípade retailových vkladov a [1 % – 1,35 %] v prípade komerčných vkladov k 30. júnu 2011).

(49)

Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania, pretože sa domnieva, že hlavné predpoklady, z ktorých vychádza plán reštrukturalizácie a obchodná prognóza FHB, neboli dostatočne odôvodnené a nezohľadnili nedávnu kúpu Allianz Bank zo strany FHB. Okrem toho Komisia vyjadrila pochybnosti o zabezpečení dlhodobej životaschopnosti FHB vzhľadom na jej silnú závislosť od medzibankového financovania a realitného trhu v Maďarsku.

(50)

Okrem toho, vzhľadom na nízku úroveň odmeny vyplatenej štátu v októbri 2010 zo sumy rekapitalizácie (vo výške priemernej úrokovej sadzby 3,79 % až 4,08 % stanovenej v schéme likvidity), Komisia vyjadrila pochybnosti aj o tom, či vlastný príspevok banky na jej reštrukturalizáciu bol dostatočný. Kúpa Allianz Bank bankou FHB a jej dohoda s Allianz Hungaria Insurance vyvoláva pochybnosti aj o tom, či bola pomoc obmedzená na minimálnu potrebnú sumu.

(51)

A napokon, Komisia usúdila, že maďarské orgány nepreukázali, že boli vykonané dostatočné opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, ktoré na trhu spôsobila pomoc poskytnutá FHB, najmä so zreteľom na stratégiu expanzie banky, jej nedávnu akvizíciu Allianz Bank a nedostatočnú odmenu zaplatenú štátu za rekapitalizáciu.

(52)

Komisii boli 18. júla 2011 doručené pripomienky Združenia maďarských hypotekárnych bánk (ďalej len „združenie“). Združenie vo svojich pripomienkach znovu pripomenulo rozsah krízy, ktorá v rokoch 2008 – 2009 zasiahla maďarské hospodárstvo a bankový sektor, a poukázalo na to, že k rekapitalizácii FHB došlo v dôsledku zložitého makroekonomického prostredia vyplývajúceho z krízy. Zásah štátu v prospech FHB bol zameraný na riešenie vážnych rizík ohrozujúcich maďarské odvetvie hypotekárnych úverov a trh hypotekárnych záložných listov. Skutočne, v dôsledku zraniteľnosti voči menovým výkyvom, posilňovaniu švajčiarskeho franku voči maďarskému forintu, klesajúcim príjmom spotrebiteľov a nárastu nezamestnanosti došlo k rýchlemu a vážnemu zhoršeniu kvality hypotekárnych úverov, zvýšeniu počtu „zlých úverov“ a ubúdaniu možností financovania pre banky. To platilo najmä v prípade FHB, ktorá je financovaná z kapitálového trhu.

(53)

Komisii boli 2. marca 2011 doručené pripomienky maďarských orgánov, ktoré boli doplnené o pripomienky FHB zaslané listom z 11. júla 2011.

(54)

V reakcii na pochybnosti Komisie o správnosti predpokladov, z ktorých vychádza plán reštrukturalizácie banky, maďarské orgány uvádzajú, že finančné prognózy sú založené na predpokladoch externých odborníkov a sú v súlade s informáciami dostupnými v čase ich vypracovania. Pokiaľ ide o spoľahlivosť, nijako sa nelíšia od iných finančných plánov či prognóz vypracovaných FHB.

(55)

Podľa maďarských orgánov dlhodobá životaschopnosť FHB je zaistená, o čom svedčí úspech FHB pri získavaní finančných prostriedkov na peňažných aj na kapitálových trhoch: v roku 2009 FHB vydala hypotekárne zmenky a hypotekárne záložné listy za vyše 60 miliárd HUF, pričom banke požičali aj súkromní investori sumu spolu […].

(56)

Maďarské orgány navyše uvádzajú, že pokiaľ ide o retailové vkladové účty, údaje ukazujú, že v roku 2009 podiel FHB v segmente retailových vkladov vzrástol z […] % na […] %, pričom prognóza na konci roka 2010 je […] %. Okrem toho počet retailových účtov, ako aj veľkosť portfólia týchto účtov, zaznamenávajú trvalý a dynamický rast aj napriek trhovej prognóze poklesu v tomto portfóliu. Preto banka a maďarské orgány nepovažujú prognózy týkajúce sa retailových vkladov a retailových účtov za prehnane optimistické.

(57)

Pokiaľ ide o stav likvidity FHB, možno ho považovať za trvalo stabilný, čo je spôsobené okrem iného skutočnosťou, že banka musí plniť požiadavky na likviditu predpísané ratingovými agentúrami. Stav likvidity banky bol stabilný aj v najťažších obdobiach krízy, čo potvrdzuje list guvernéra Maďarskej centrálnej banky ministrovi financií z 19. marca 2009.

(58)

A napokon, oslabenie kvality aktív banky počas krízy nastalo najmä v dôsledku makroekonomickej situácie v Maďarsku, znižujúcich sa príjmov domácností, klesajúcej miery zamestnanosti a rastúcej miery nezamestnanosti, a nie v dôsledku posilňovania švajčiarskeho franku voči maďarskému forintu. Hoci FHB začala niekoľko schém zameraných na riešenie problémov dlžníkov vo finančnej núdzi, kvalita úverového portfólia sa bude trvalo zlepšovať najmä v dôsledku hospodárskeho rastu a lepších hospodárskych ukazovateľov. Ekonomické prognózy Maďarskej centrálnej banky a maďarskej vlády na rok 2011 uvádzajú rast hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“), postupné zlepšovanie v oblasti zamestnanosti a nižšiu mieru nezamestnanosti, čo tiež pravdepodobne bude mať významný vplyv na úverové portfólio FHB.

(59)

Maďarské orgány poznamenávajú, že FHB uzavrela dohody s Allianz Bank a Allianz Hungaria Insurance až po tom, čo 19. februára 2010 vyplatila štát v plnej výške za celú hodnotu emisie akcií a odkúpila akcie vydané v priebehu rekapitalizácie. Dohody medzi FHB a spoločnosťou Allianz boli uzavreté v júni a júli 2010 a akvizícia sa uskutočnila v septembri 2010. V tom čase FHB nevlastnila žiadne štátne prostriedky. Banka FHB preto nemohla financovať akvizíciu z rekapitalizácie, ktorá bola splatená vo februári 2010. Prípravné analýzy a rokovania medzi FHB a spoločnosťou Allianz sa začali až po splatení štátnej pôžičky. Okrem toho kúpna cena, ktorú FHB zaplatila za Allianz Bank (s ohľadom na hodnotu vlastných akcií), predstavovala približne 3,3 miliardy HUF, zatiaľ čo vlastné imanie Allianz Bank k 30. septembru 2010 bolo blízke sume 14 miliárd HUF. Banka FHB preto bola schopná získať Allianz Bank bez potreby akéhokoľvek kapitálu, pričom táto transakcia neznížila vlastné imanie FHB.

(60)

Okrem toho skutočnosť, že štátna pomoc bola obmedzená na nevyhnutné minimum, sa odráža v tom, že koeficient kapitálovej primeranosti banky FHB, ktorý v roku 2008 predstavoval 11,3 %, dosiahol cieľ 12 % schválený Komisiou v rámci záručnej a rekapitalizačnej schémy až po rekapitalizácii.

(61)

Maďarské orgány upozorňujú aj na to, že FHB nevyplácala dividendy niekoľko rokov po sebe a že spätne odkúpila len zanedbateľnú časť svojich akcií v pomere k celkovej hodnote vlastného imania. Preto z dôvodu, že výška prostriedkov vrátených vlastníkom a akcionárom bola v posledných rokoch nízka, bolo zabezpečené primerané rozdelenie bremena.

(62)

Okrem opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže uvedených Komisiou v jej rozhodnutí maďarské orgány poukazujú na ďalšie opatrenia spojené so záručnou a rekapitalizačnou schémou a s dohodou o rekapitalizácii medzi FHB a maďarským štátom:

(63)

Maďarské orgány upozorňujú, že podľa ich výkladu pravidiel štátnej pomoci opatrenia zamerané na zmenu správania a ďalšie opatrenia obmedzujúce narušenie hospodárskej súťaže sú, alebo boli, záväzné pre FHB dovtedy, kým bol štát akcionárom banky.

(64)

Okrem uvedených opatrení FHB prijala ďalšie záväzky v bode 3.8 dohody o rekapitalizácii, ktorá stanovuje, že rekapitalizácia by sa mala použiť na dosiahnutie týchto cieľov:

(65)

Na rozdiel od pochybností, ktoré vyjadrila Komisia, rekapitalizácia FHB nebola zameraná na narušenie hospodárskej súťaže rozšírením činností FHB Commercial Bank. Zvýšenie kapitálu bol záväzok, ktorý bol prijatý v dohode o rekapitalizácii. Hlavná činnosť FHB Commercial Bank, ktorú posilnilo aj zvýšenie kapitálu o 25 miliárd HUF financované v rámci rekapitalizácie zo strany štátu, sa nezmenila. Portfólio firemných úverov sa konzistentne rozširovalo, ale nie nad rámec trendu svojho predchádzajúceho rastu.

(66)

Podľa názoru maďarských orgánov z uvedeného vyplýva, že neexistuje základ pre súhrnné posúdenie Komisie, pokiaľ ide o opatrenia zamerané na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, ani pre jej tvrdenie, že „tieto opatrenia sú veľmi obmedzené“. Maďarské orgány preto trvajú na tom, že dohoda o rekapitalizácii spĺňala kritériá stanovené v zákone o stabilizácii a v príslušných oznámeniach Komisie.

(67)

Komisia už vo svojom rozhodnutí o začatí konania z 24. januára 2011 konštatovala, že rekapitalizácia a posilnenie likvidity vo forme pôžičky poskytnutej FHB predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy (16). Ani maďarský štát, ani FHB nepredložili žiadny argument, ktorý by tento záver spochybňoval.

(68)

Komisia už vo svojom rozhodnutí o začatí konania z 24. januára 2011 uviedla, že rekapitalizácia v prospech FHB nebola v súlade s podmienkami záručnej a rekapitalizačnej schémy. Konkrétne neboli dodržané požiadavky, ktoré sa majú uplatniť v prípade zvýšenia kapitálu presahujúceho 2 % z rizikovo vážených aktív príjemcu pomoci. Toto opatrenie preto malo byť Komisii oznámené osobitne v súlade s podmienkami záručnej a rekapitalizačnej schémy a v súlade s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

(69)

V dôsledku toho Maďarsko protiprávne poskytlo štátnu pomoc vo forme rekapitalizácie v prospech FHB v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy.

(70)

V súvislosti s reštrukturalizáciou FHB treba zohľadniť všetky opatrenia, ktoré boli banke poskytnuté. Preto pri posúdení zlučiteľnosti treba vziať do úvahy rekapitalizáciu vo výške 30 miliárd HUF, ako aj pôžičku na posilnenie likvidity vo výške 120 miliárd HUF.

(71)

Ako už bolo uvedené v rozhodnutí Komisie z 24. januára 2011, so zreteľom na osobitné okolnosti na finančných trhoch sa Komisia domnieva, že tieto opatrenia môžu byť preskúmané podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, ktorý stanovuje, že „Za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať: […] pomoc […] na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“. Keďže cieľom tohto rozhodnutia je posúdiť pomoc, ktorú prijala banka FHB, a jej plán reštrukturalizácie, Komisia považuje za vhodné vychádzať pri svojom posúdení z oznámení o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci finančnému sektoru počas krízy. (17) Pokiaľ ide o posúdenie plánu reštrukturalizácie banky, toto posúdenie bude založené na oznámení o reštrukturalizácii (18).

(72)

V rozhodnutí o začatí konania (19) Komisia vyjadrila pochybnosti o spoľahlivosti predpokladov, ktoré použila FHB vo svojich finančných prognózach. Komisia upozornila, že plán reštrukturalizácie, ktorý FHB predložila v septembri 2010, neobsahoval vysvetlenie, prečo tieto predpoklady boli správne. Keďže sa okrem toho zdalo, že banka vo svojich finančných prognózach nezohľadnila dôsledky kúpy Allianz Bank a dohody s Allianz Hungaria Insurance, Komisia nemohla usudzovať, že predložené prognózy zostanú platné. Komisia vyjadrila pochybnosti aj o predpokladoch banky založených na silnom náraste vkladov.

(73)

Komisia sa zaoberala aj zabezpečením dlhodobej životaschopnosti banky s ohľadom na obchodný model FHB, ktorý bol považovaný za zraniteľný voči kríze likvidity pre jeho silnú závislosť od medzibankového financovania a vzhľadom na nízky podiel vkladov. Komisia dospela k záveru, že plán reštrukturalizácie banky zo septembra 2010, aj keď bol vypracovaný z perspektívy kapitálu, neposkytol dostatočné informácie o zabezpečení dlhodobo udržateľného financovania banky.

(74)

Na základe dodatočných informácií o pláne reštrukturalizácie banky poskytnutých v októbri 2011 Komisia konštatuje, že finančné prognózy v pláne reštrukturalizácie zo septembra 2010 sú založené na riadnych a spoľahlivých predpokladoch. Aktualizované informácie, ktoré zahŕňajú kúpu Allianz Bank, ukazujú nárast retailových a komerčných vkladov v banke FHB, ktorý vyplýva z účtov získaných od Allianz Bank. Táto akvizícia podporuje predpoklady týkajúce sa rastu vkladov.

(75)

Komisia priaznivo hodnotí aj skutočnosť, že rast vkladov prispieva k diverzifikácii zdrojov financovania banky, k zníženiu relatívnej váhy hypotekárnych záložných listov v kombinovanom financovaní a k zníženiu závislosti banky od medzibankového financovania. Na základe poskytnutých informácií, podiel medzibankového financovania (t. j. súčet emitovaných dlhopisov, vkladov a bežných účtov bánk a tej časti hypotekárnych záložných listov, ktorá sa nepoužíva na refinancovanie úverov) vyjadrený v percentách z celkových záväzkov banky sa znížil z [35 % – 30 %] k 31. decembru 2009 na [30 % – 25 %] k 31. decembru 2010. V dôsledku tohto vyváženia kombinovaného financovania banky smerom k vkladom sa jej priemerné náklady na financovanie (vypočítané ako nákladové úroky z celkových záväzkov) zlepšili zo [7 – 6,5] bázických bodov k 31. decembru 2009 na [6 – 5,5] bázických bodov k 31. decembru 2010. Zlepšila sa aj rentabilita aktív z [0,90 % – 1 %] v roku 2009 na [1,05 % – 1,10 %] v roku 2010. Tento pozitívny trend je potvrdený v prognóze banky, ktorá v základnom scenári predpokladá stabilizáciu rentability aktív v roku 2014 na úrovni [1,05 % – 1,2 %] a v krízovom scenári na úrovni [0,9 % – 1,05 %]. Rentabilita vlastného imania v roku 2014 by mala byť podľa základného scenára na úrovni [11 % – 13 %] a podľa krízového scenára na úrovni [10 % – 12 %].

(76)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila aj obavy týkajúce sa dostatočnosti opatrení stanovených maďarskými orgánmi v tom čase na riešenie expozície banky FHB na maďarskom realitnom trhu a jej závislosti od nepriaznivých menových pohybov. Komisia však na základe informácií predložených Maďarskom 9. decembra 2011 kladne hodnotí skutočnosť, že FHB prijala potrebné opatrenia na výrazné zníženie svojej účasti na trhu hypotekárnych záložných listov (20). Banka výrazne zvýšila aj svoj podiel na retailových úveroch z [3 % – 5 %] v roku 2009 na [9 % – 11 %] v roku 2011. Komisia ďalej konštatuje, že k týmto pozitívnym trendom významne prispela „kúpa Allianz“ (21). Pokiaľ ide o závislosť banky od nepriaznivých menových pohybov, záväzok FHB rozšíriť svoj súbor nástrojov potrebných na odvrátenie extrémnych následkov kurzových rizík na strane kapitálu môže byť prijatý ako dostatočný na rozptýlenie pochybností Komisie, (22) pretože banke poskytuje možnosť eliminovať alebo zabezpečiť kurzové riziko vyplývajúce z transakcií v cudzích menách.

(77)

Komisia sa preto domnieva, že aktualizovaný plán reštrukturalizácie, ktorý zohľadňuje kúpu Allianz Bank, poskytuje odôvodnenie konkrétnych cieľových úrovní pre finančné prognózy FHB a prispieva k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti banky.

(78)

Komisia kladne hodnotí skutočnosť, že suma poskytnutá na rekapitalizáciu už bola štátu splatená v plnej výške 19. februára 2010, t. j. v lehote kratšej ako rok, a že banka túto sumu pomoci splatila z vlastných zdrojov. Banka FHB použila vlastné zdroje aj na úhradu štyroch splátok strednodobej štátnej pôžičky, ktoré boli splatné 11. februára 2011, 11. mája 2011, 11. augusta 2011 a 11. novembra 2011.

(79)

Komisia kladne hodnotí predčasné splatenie sumy, ktorú štát poskytol na rekapitalizáciu. Popritom si FHB akvizíciou Allianz Bank zlepšila profil likvidity zvýšením počtu retailových a komerčných vkladov. Táto akvizícia je preto dôležitým aspektom obchodného plánu banky a prispieva k zabezpečeniu jej dlhodobej ziskovosti. Pomoc poskytnutú FHB tak nemožno považovať za pomoc použitú na rozvoj činností banky v nových odchodných oblastiach, keďže Allianz Bank a FHB pôsobia na rovnakých retailových a komerčných trhoch. Preto Komisia považuje akvizíciu Allianz Bank Ltd zo strany FHB za náležité opatrenie na udržanie dlhodobej životaschopnosti banky.

(80)

Komisia ďalej konštatuje, že informácie poskytnuté maďarskými orgánmi rozptýlili obavy vyjadrené Komisiou v rozhodnutí o začatí konania z 24. januára 2011, že akvizícia Allianz Bank bola vykonaná do značnej miery pomocou prostriedkov štátnej pomoci. Akvizícia Allianz Bank bola ukončená 30. septembra 2010, čiže po splatení rekapitalizácie štátu 19. februára 2010. Komisia v súvislosti so zostatkovou hodnotou pôžičky kladne hodnotí skutočnosť, že od februára 2011 (23) banka uhradila už štyri splátky tejto pôžičky. Hodnotenie Komisie sa nemení ani pri zohľadnení „chýbajúcej“ odmeny za rekapitalizáciu, t. j. sumy, ktorá pôvodne nebola zo strany FHB vyplatená, pretože táto platba dosiahla približne 1,6 miliardy HUF (odôvodnenie 40) a cena zaplatená za Allianz Bank bola 3,3 miliardy HUF (odôvodnenie 60).

(81)

Pokiaľ ide o odmenu za opatrenia pomoci, Komisia priaznivo hodnotí skutočnosť, že FHB a maďarská vláda uzavreli 15. decembra 2011 dohodu, v ktorej sa FHB zaviazala zaplatiť štátu dodatočnú odmenu vo výške 1,6 miliardy HUF. Okrem úhrady 890 miliónov HUF v októbri 2010, celková platba za rekapitalizáciu FHB zo strany maďarského štátu zodpovedá sadzbe odmeny vo výške 10,49 %, v súlade s podmienkami stanovenými v záručnej a rekapitalizačnej schéme.

(82)

Komisia kladne hodnotí skutočnosť, že banka splatila rekapitalizáciu poskytnutú zo strany štátu v lehote kratšej ako rok (t. j. banka bola rekapitalizovaná 23. marca 2009 a štát bol vyplatený 19. februára 2010).

(83)

So strednodobou pôžičkou, ktorá bola banke poskytnutá v rámci schémy likvidity, sa spája odmena vo výške i) zvláštnych práv čerpania MMF (ďalej len „SDR“) + 345 bázických bodov alebo ii) 12 mesačnej medzibankovej referenčnej úrokovej (ďalej len „IBOR“) + 100 bázických bodov + 123,5 bázického bodu (čo zodpovedá mesačnému priemeru od 3,79 % do 4,08 %), podľa toho, ktorá z uvedených hodnôt je vyššia, v súlade s podmienkami stanovenými v schéme likvidity.

(84)

Zmluva o strednodobej štátnej pôžičke zabezpečuje jej splácanie […] počnúc od 11. februára 2011. Podľa informácií poskytnutých maďarskými orgánmi, banka FHB uhradila štyri splátky tejto pôžičky, ktoré boli splatné 11. februára 2011, 11. mája 2011, 11. augusta 2011 a 11. novembra 2011. Komisia kladne hodnotí skutočnosť, že FHB dosiaľ bezodkladne plnila svoje platobné záväzky spojené so strednodobou pôžičkou. Komisia nemá žiadny dôvod pochybovať o tom, že táto pôžička bude splatená v termíne jej splatnosti v plnej výške a včas.

(85)

Toto hodnotenie potvrdzujú dobré finančné výsledky FHB napriek ťažkostiam maďarského bankového sektora a napriek relatívne vysokej hodnote podielu vlastného kapitálu Tier 1 banky (12 % na konci roku 2008 s nárastom na 16,9 % po rekapitalizácii v roku 2009 a rovnako vysokou hodnotou na úrovni 10,5 % po splatení štátneho kapitálu). V tom čase bola požiadavka na kapitál pre maďarské banky na úrovni 8 %. Na rozdiel od iných podobných bánk, FHB bola schopná udržať si silnú kapitálovú pozíciu (v marci 2009 po splatení rekapitalizácie štátu bol koeficient kapitálovej primeranosti na úrovni 10,5 %). Okrem toho si banka udržala rating agentúry Moody's Investors Service Baa3, čo je ešte v kategórii investičného stupňa.

(86)

Komisia je vzhľadom na tieto skutočnosti presvedčená, že FHB musela prekonať iba dočasné ťažkosti, ktoré nemajú zásadný charakter. Preto sa domnieva, že odmena vyplatená bankou je primeraná, pretože zodpovedá odmene požadovanej od banky, ktorá je v zásade zdravá.

(87)

Vzhľadom na to, že životaschopnosť banky nebola ohrozená pretrvávajúcimi ťažkosťami Maďarska, Komisia nebude žiadať vyplatenie ďalšej odmeny štátu.

(88)

Navyše, odmena štátu zo strany FHB za strednodobý úver (pozri odôvodnenie 84) bola v súlade s podmienkami stanovenými v schéme likvidity. Komisia sa preto domnieva, že odmena v prípade oboch opatrení pomoci je primeraná.

(89)

Komisia priaznivo hodnotí aj skutočnosť, že v rokoch 2009 a 2010 banka nevyplatila žiadne dividendy zo svojich kmeňových akcií. Banka FHB prijala aj isté obmedzenia v súvislosti s výplatami, odmeňovaním a výhodami svojho vyššieho vedenia, až do skončenia účasti maďarského štátu.

(90)

Komisia sa preto domnieva, že plán reštrukturalizácie zabezpečuje vhodný vlastný príspevok banky, jej akcionárov a vedenia do nákladov na reštrukturalizáciu.

(91)

Komisia konštatuje, že opatrenia, ktoré obsahuje plán reštrukturalizácie banky na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, sú obmedzené. Po prvé, nevykonávajú sa žiadne štrukturálne opatrenia. Po druhé, opatrenia zamerané na zmenu správania uvedené v pláne reštrukturalizácie platia len po dobu výhod pre banku z kapitálu poskytnutého zo strany štátu. Po tretie, Komisia kladne hodnotí skutočnosť, že FHB dosiaľ bezodkladne plnila svoje platobné záväzky vyplývajúce zo strednodobej pôžičky. Komisia nemá žiadny dôvod pochybovať o schopnosti banky splatiť túto pôžičku v termíne jej splatnosti v plnej výške a včas. Po štvrté, trhová pozícia FHB sa výrazne nezmenila od akvizície Allianz Bank (s trhovým podielom [3 % – 3,3 %] pred akvizíciou a [3,4 % – 3,6 %] po akvizícii), čo Komisiu uisťuje, že vplyv tejto akvizície na narušenie hospodárskej súťaže zostáva obmedzený.

(92)

Opatrenia zamerané na zmenu správania sú obmedzené na tieto opatrenia:

(93)

Komisia sa nedomnieva, že ďalšie opatrenia zamerané na zmenu správania súvisiace s rekapitalizáciou, ktoré uvádzajú maďarské orgány vo svojej odpovedi na rozhodnutie o začatí konania z 27. januára 2011, možno považovať za opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže spôsobené pomocou.

(94)

Komisia však vzhľadom na obmedzenú prítomnosť banky FHB na retailových a komerčných trhoch v Maďarsku ([0,9 % – 1,08 %] na trhu retailových vkladov a [0,5 % – 0,9 %] na trhu firemných vkladov) a vzhľadom na skutočnosť, že banka splatila kapitál poskytnutý štátom za menej ako rok po jeho poskytnutí, zastáva názor, že narušenie hospodárskej súťaže zostáva obmedzené. Navyše, vzhľadom na to, že FHB už splatila štyri splátky strednodobej štátnej pôžičky v rámci schémy likvidity, Komisia nemá žiadny dôvod pochybovať o tom, že banka splatí pôžičku v plnej výške a včas.

(95)

Okrem toho je odmena zaplatená štátu v súlade so záručnou a rekapitalizačnou schémou, a preto je primeraná, ako sa vyžaduje v bode 34 oznámenia o reštrukturalizácii.

(96)

Komisia konštatuje, že na základe informácií oznámených maďarskými orgánmi a na základe aktualizovaného plánu reštrukturalizácie FHB uvedeného v časti IV tohto rozhodnutia, vykonané podporné opatrenia vo forme pôžičky na podporu likvidity a vo forme rekapitalizácie sú zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy a spĺňajú požiadavky oznámenia o reštrukturalizácii, pokiaľ ide o životaschopnosť, rozdelenie bremena a opatrenia na zmiernenie narušenia hospodárskej súťaže.

(97)

Maďarsko mimoriadne súhlasilo, aby toto rozhodnutie bolo prijaté v anglickom jazyku ako jeho jedinom autentickom jazyku,

22.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/32

(1)

Dánske orgány 7. decembra 2011 po prenotifikačnej fáze informovali Európsku komisiu o opatrení týkajúcom sa financovania novej viacúčelovej arény v Kodani. Komisii boli doručené dve sťažnosti týkajúce sa navrhovaného opatrenia a 21. decembra 2011 Komisia formou žiadosti o informácie požiadala dánske orgány, aby objasnili problematiku, ktorá bola predmetom sťažností. Dánske orgány predložili svoju odpoveď 6. februára 2012.

(2)

Listom z 22. marca 2012 Komisia informovala Dánsko o tom, že rozhodla o začatí konania stanoveného v článku 108 ods. 2 zmluvy v súvislosti s pomocou.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(4)

Komisii boli doručené pripomienky od šiestich zainteresovaných strán. Postúpila ich Dánsku, ktoré malo príležitosť reagovať na ne; jeho pripomienky boli doručené listami z 26. júla a 15. augusta 2012.

(5)

Dánske orgány predložili ďalšie vysvetlenia v decembri 2012 a v januári 2013. Vybraný prevádzkovateľ takisto predložil ďalšie vysvetlenia v januári 2013. Okrem toho dánske orgány na základe žiadosti objasnili otázky, ktoré vyvolal dánsky novinový článok o viacúčelovej aréne.

(6)

Listom zo 6. marca 2013 stiahli dánske orgány z oznámenia (3) grant z regiónu Hovedstaden (t. j. hlavného regiónu Dánska/regiónu hlavného mesta Kodaň).

(7)

Dánske orgány sa vzdali práva na komunikáciu v štátnom jazyku a súhlasia s tým, že autentickým jazykom prijatia rozhodnutia bude anglický jazyk.

(8)

Mesto Kodaň plánuje postaviť „viacúčelovú arénu“ zodpovedajúcu medzinárodným štandardom, ktorá môže poskytovať priestor pre hudobné, kultúrne a športové podujatia na vysokej medzinárodnej úrovni. Viacúčelová aréna bude mať maximálnu kapacitu 15 000 miest na sedenie.

(9)

V Kodani existujú ďalšie arény, ktoré sú určené hlavne na futbal, ale dánske orgány tvrdia, že nie sú dostatočne flexibilné a rozšíriteľné, aby prilákali medzinárodné športové, hudobné a zábavné podujatia do Kodane. Uviesť by sa mala najmä aréna „Parken“, ktorá stojí v centre Kodane (domáci štadión FC Kodaň, ktorá sa využíva aj na usporadúvanie veľkých zábavných predstavení/koncertov s kapacitou do 45 000 divákov). V blízkosti sú aj ďalšie arény, napríklad v Malmö vo Švédsku.

(10)

Hlavnými partnermi (ďalej len „partneri“) zapojenými v projekte viacúčelovej arény sú mesto Kodaň a Realdania (súkromná nadácia) (4). Ďalší partner, By & Havn [vo vlastníctve mesta Kodaň (55 %) a dánskeho štátu (45 %)], poskytne zdarma užívacie právo na pozemok, na ktorom sa má vybudovať viacúčelová aréna.

(11)

Podľa dánskych orgánov je z predchádzajúcich neúspešných pokusov o postavenie arény len zo súkromnej iniciatívy jasné, že v Kodani sa nepostaví žiadna viacúčelová aréna, pokiaľ projekt nebude spolufinancovaný z verejných zdrojov.

(12)

Partneri založia spoločnosť „Arena Company“ v spoločnom vlastníctve, ktorej účelom bude výstavba viacúčelovej arény a spravovanie dohody s prevádzkovateľom (keďže prevádzku viacúčelovej arény bude riadiť samostatný prevádzkovateľ, ako sa vysvetľuje ďalej). Samotné stavebné práce budú udelené prostredníctvom verejnej súťaže.

(13)

Celkové náklady na plánovanie a výstavbu viacúčelovej arény sa odhadujú približne na 1 100 miliónov DKK (148 miliónov EUR) (5). Projekt viacúčelovej arény sa bude financovať z vlastných zdrojov partnerov v kombinácii s externým dlhovým financovaním. Každý z partnerov prispeje na kapitál spoločnosti Arena Company 325 miliónmi DKK (43,7 milióna EUR) (spolu 650 mil. DKK), pričom každý z nich bude vlastniť 50 %. Externé financovanie vo výške 345 miliónov DKK (46,4 milióna EUR) bude pokryté z úverov za trhových podmienok s obdobím splácania 30 rokov. Na financovanie výstavby viacúčelovej arény prispeje aj Elitefacilitetsudvalget (6) 15 miliónmi DKK (2 milióny EUR).

(14)

By & Havn poskytne zdarma na prvých 40 rokov užívacie právo na pozemok, na ktorom sa má vybudovať viacúčelová aréna. Po 40 rokoch začne Arena Company platiť trhové nájomné.

(15)

Arena Company bude spravovať dohodu s prevádzkovateľom, ale skutočnú prevádzku viacúčelovej arény bude riadiť samostatný prevádzkovateľ, ktorý bol vybraný na základe otvorenej a transparentnej verejnej súťaže (7). Prevádzkovateľ bude povinný zabezpečiť všetkým používateľom otvorený prístup do viacúčelovej arény na základe nediskriminačných podmienok za trhové ceny.

(16)

Na základe verejnej súťaže získala právo na prevádzkovanie arény na 30 rokov dánska divízia skupiny Live Nation Entertainment. Skupina Live Nation Entertainment je najväčšia spoločnosť na svete pôsobiaca v oblasti živej hudby a zábavy a prostredníctvom miestnych spoločností pôsobí na každom území.

(17)

Prevádzkovateľ sa zaväzuje platiť spoločnosti Arena Company fixné ročné nájomné vo výške (8)[…] (9) za právo prevádzkovať arénu (fixná platba bez ohľadu na počet usporiadaných podujatí) a pohyblivé nájomné[…]. Okrem toho prevádzkovateľ musí platiť sumu […] splatnú na základe zmluvy o prenájme a tak prevádzkovateľ zaplatí prakticky všetky pohyblivé náklady na arénu.

(18)

Okrem toho Arena Company bude mať príjmy z parkoviska a dánske orgány zabezpečili, aby všetky dohody týkajúce sa parkoviska boli prerokované a uzavreté na komerčnom základe. Plánuje sa, že medzi externým financovaním a nájomným plateným prevádzkovateľom bude existovať taký vzťah, aby sa z prijatých príjmov mohlo splácať externé financovanie.

(19)

Počas prvých 10 rokov prevádzky poskytne aj národná športová federácia DIF (10) každý rok prevádzkový grant 5 miliónov DKK (672 000 EUR). DIF bude za to získa užívacie právo na viacúčelovú arénu na medzinárodné športové šampionáty a iné športové podujatia. Podľa dánskych orgánov má DIF prevádzkovateľovi zaplatiť trhové nájomné vždy, keď využije arénu.

(20)

V rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia zistila, že na žiadnej úrovni (výstavba, prevádzka a využívanie) nemožno vylúčiť existenciu selektívnej ekonomickej výhody, a v dôsledku toho projekt zahŕňa štátnu pomoc. Spolufinancovanie viacúčelovej arény z verejných zdrojov by okrem toho s najväčšou pravdepodobnosťou narúšalo hospodársku súťaž alebo by aspoň hrozilo jej narušením a mohlo by ovplyvniť hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi. V uvedenej etape mala Komisia takisto pochybnosti, či by sa navrhovaný projekt na všetkých troch úrovniach možnej pomoci (výstavba, prevádzka, využívanie) mohol považovať za zlučiteľný v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(21)

Ako sa uviedlo, Komisii boli doručené dve sťažnosti týkajúce sa navrhovaného opatrenia, pričom v oboch sa tvrdí, že projektom viacúčelovej arény sa naruší hospodárska súťaž alebo hrozí jej narušenie v odvetví usporadúvania podujatí, najmä na trhu s usporadúvaním komerčných stredne veľkých a veľkých zábavných podujatí naživo, a ovplyvňuje sa ním obchod medzi členskými štátmi, pretože prevádzkovateľ bude konkurovať prevádzkovateľom arén v iných členských štátoch.

(22)

Pripomienky v prospech viacúčelovej arény boli doručené od zúčastnených strán v regióne Kodane: i) Sport Event Denmark (nezisková organizácia); ii) Team Danmark (verejná samosprávna inštitúcia zodpovedná za celkový rozvoj dánskych vrcholových športov) a iii) Horesta a Wonderful Copenhagen (organizácie cestovného ruchu).

(23)

Jeden sťažovateľ sa podrobnejšie zaoberá posúdením projektu a tvrdí, že projekt by predstavoval štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom z dôvodu, že narúša hospodársku súťaž medzi miestami, na ktorých sa usporadúvajú komerčné stredné a veľké zábavné podujatia naživo (a to aj v susediacich oblastiach Švédska a dokonca Nemecka), čo by sa ešte zhoršilo hrozbou vertikálneho uzavretia trhu […]. Sťažovateľ takisto spochybňuje tvrdenie dánskych orgánov, že k vzájomnému prekrývaniu s existujúcimi zariadeniami dôjde len v obmedzenom rozsahu a že viacúčelová aréna priláka do Kodane najmä podujatia, ktoré sa v súčasnosti nemôžu konať v existujúcich zariadeniach.

(24)

Druhý sťažovateľ poukazuje aj na nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž na trhu s usporadúvaním podujatí v regióne Öresund, najmä pokiaľ ide o koncerty medzinárodných umelcov, a spochybňuje aj verejnú súťaž na prevádzku arény.

(25)

Na základe článku v dánskych novinách týkajúceho sa viacúčelovej arény boli doručené určité ďalšie pripomienky.

(26)

Dánske orgány tvrdia, že navrhnuté opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc, pričom sa odvolávajú na predchádzajúcu prax Komisie, podľa ktorej sa za určitých podmienok podpora infraštruktúry nemusí vykladať tak, že predstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 zmluvy a že otázka štátnej pomoci by mala byť posúdená samostatne pre každú z niekoľkých rôznych dotknutých úrovní (vlastník, prevádzkovateľ a používatelia).

(27)

Dánske orgány sústreďujú svoje tvrdenia na to, že podľa ich názoru neexistuje ekonomická výhoda, a tvrdia, že žiadna zo strán podieľajúcich sa na projekte nezískala priamo alebo nepriamo finančnú výhodu vyplývajúcu zo spolufinancovania z verejných zdrojov.

(28)

Dánske orgány uvádzajú, že ak by sa o projekte viacúčelovej arény zistilo, že predstavuje štátnu pomoc, mala by sa vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy. Uvádzajú, že by sa mali zvážiť najmä nasledujúce skutočnosti:

(29)

Dánske orgány takisto predložili správu od nezávislého ekonomického konzultanta, Copenhagen Economics, o priaznivých a nepriaznivých vplyvoch na hospodársku súťaž a obchod spôsobených viacúčelovou arénou, v ktorej sa v krátkosti dospelo k záveru, že spolufinancovanie z verejných zdrojov prináša so sebou značné výhody v oblasti hospodárskej prosperity a má len mierne, alebo dokonca zanedbateľné, protisúťažné vplyvy.

(30)

Okrem toho dánske orgány na základe žiadosti objasnili otázky, ktoré vyvolal dánsky novinový článok o viacúčelovej aréne.

(31)

Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy „ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(32)

Na účel klasifikácie oznámeného projektu ako štátnej pomoci musí projekt splniť tieto kumulatívne podmienky: 1. opatrenie musí byť poskytnuté zo štátnych prostriedkov; 2. musí priznávať ekonomickú výhodu podnikom; 3. táto výhoda musí byť selektívna a narúšať alebo hroziť narúšaním hospodárskej súťaže a 4. opatrenie musí ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva.

(33)

So zreteľom na požiadavku, že opatrenie musí byť udelené zo štátnych prostriedkov a musí byť prisúditeľné štátu, je toto kritérium v tomto prípade jasne splnené, pretože mesto Kodaň, ako aj iné verejné orgány (viac informácií ďalej) prispejú priamym grantom a poskytnú pozemok, na ktorom sa má aréna postaviť. Tieto verejné orgány a časť štátu a ich prostriedky sa preto považujú za prisúditeľné štátu.

(34)

Štátne financovanie výstavby viacúčelovej arény štátom môže predstavovať pomoc, ak vedie k selektívnej výhode pre špecifické hospodárske činnosti. V tejto súvislosti financovanie výstavby infraštruktúry na komerčné činnosti predstavuje štátnu pomoc podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci letiska Lipsko/Halle (11), ak sú splnené všetky podmienky článku 107 ods. 1 Podľa posúdenia Súdneho dvora určuje ekonomický charakter neskoršieho používania infraštruktúry povaha stavby. V tomto prípade sa aréna bude používať na poskytovanie služieb na trhu, teda na hospodársku činnosť. V dôsledku toho je potrebné posúdiť existenciu štátnej pomoci pre rôznych aktérov zapojených v projekte.

(35)

Dánske orgány uznávajú, že projekt viacúčelovej arény by sa neuskutočnil len s pomocou samotných trhových síl a že spolufinancovanie z verejných zdrojov je na jej realizáciu potrebné, čo vyplýva aj z pokusu o postavenie viacúčelovej arény v roku 2009, ktorý zlyhal kvôli nedostatočnému potrebnému financovaniu (12).

(36)

Pokiaľ ide o požiadavku, že opatrenie musí byť udelené zo štátnych prostriedkov a prisúditeľné štátu, je toto kritérium v tomto prípade jasne splnené, pokiaľ ide o financovanie mestom Kodaň a poskytnutie pozemku spoločnosťou By & Havn (spoločnosť vlastní mesto Kodaň a dánsky štát). Mesto Kodaň a dánsky štát jednoznačne predstavujú verejné orgány využívajúce prostriedky, ktoré patria štátu a/alebo ktoré štát riadi.

(37)

Štátne prostriedky predstavuje aj grant (na výstavbu viacúčelovej arény) od Elitefacilitetsudvalget (výbor, ktorého cieľom je zmodernizovať športové zariadenia, aby zodpovedali medzinárodným štandardom, s cieľom usporadúvať v nich športové podujatia na medzinárodnej úrovni), ktorý je nesporne aspoň čiastočne financovaný dánskym štátom. Stanovy Elitefacilitetsudvalget určilo ministerstvo kultúry, ktoré má počas obdobia financovania uzavretú aj zmluvu o výkonoch s Elitefacilitetsudvalget. So zreteľom na financovanie, ktoré prijíma od dánskeho štátu, ktoré následne použije/poskytne na plnenie svojich úloh, sa preto jeho činnosti posudzujú ako prisúditeľné štátu.

(38)

Štátny príspevok na výstavbu arény vrátane poskytnutia pozemku a grantu od Elitefacilitetsudvalget poskytuje ekonomickú výhodu Arena Company (vlastníkovi viacúčelovej arény), keďže je potrebný na výstavbu arény, ktorá by sa za trhových podmienok nepostavila. Keďže zahrnuté zdroje sú evidentne štátnymi prostriedkami a rozhodnutie o udelení grantu je pripísateľné štátu, všetky ostatné kritériá štátnej pomoci sú splnené, (pozri ďalej preskúmanie narušenia hospodárskej súťaže a vplyv na obchod v rámci Spoločenstva medzi členskými štátmi). V dôsledku toho predstavuje štátny príspevok pre Arena Company štátnu pomoc.

(39)

Pokiaľ však ide o granty od DIF, dánske orgány tvrdia, že tieto platby nie sú štátne zdroje. DIF poberá veľkú časť svojich príjmov z každoročných grantov od dánskeho štátu (z výnosov z dánskeho trhu s hazardnými hrami), ale aj z iných (neverejných) zdrojov. Riadiace orgány sú v súlade s pravidlami DIF volené bez akéhokoľvek vplyvu verejných orgánov a bez ovplyvňovania konkrétneho rozhodnutia prijatého riadiacimi orgánmi DIF. Na rozhodnutie prijaté DIF preto nemá žiadny vplyv ani dánsky štát, ani žiadny iný verejný orgán. Okrem toho každoročná suma, ktorú má zaplatiť DIF, predstavuje platbu za právo vyhradiť si arénu na špecifické použitie, ktoré je vo vlastnom záujme DIF, v súlade s vlastným rozhodnutím DIF uzavrieť dohodu o platení za právo na vyhradenie si arény. Z toho v súlade so stanoviskom dánskych orgánov vyplýva, že platby DIF nemôžu byť pripísateľné štátu, a preto sa nemôžu považovať za pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(40)

Na prevádzku arény bola vyhlásená verejná súťaž, v ktorej sa podľa dánskych orgánov v plnej miere zohľadnili zásady pravidiel verejného obstarávania v EÚ, a prevádzkovateľ bol vybraný v rámci otvorenej, transparentnej a nediskriminačnej verejnej súťaže, v ktorej sa na cenu (finančné a obchodné podmienky) kládla pomerná váha na úrovni približne 75 %. Všetky zainteresované strany mali rovnakú možnosť predložiť ponuku na zmluvu s prevádzkovateľom a zmluva bola zadaná uchádzačovi s najlepšou ponukou.

(41)

Verená súťaž bola vypísaná v apríli 2011 a mala širokú publicitu (13). V rámci projektu sa takisto usporiadal pre všetky zainteresované strany deň otvorených dverí projektu v Kodani.

(42)

Informačné memorandum a predkvalifikačný dotazník boli vydané všetkým zainteresovaným stranám (14). Všetky strany, ktoré predložili odpovede v predkvalifikačnom dotazníku, splnili požiadavky partnerov projektu, a preto boli v júni 2011 vyzvané, aby prikročili k prvej fáze verejného obstarávania. V prvej fáze boli predložené tri ponuky a dvaja uchádzači boli zaradení do užšieho výberu pre druhú fázu a neskôr predložili svoje ponuky. Hodnotenie týchto dvoch ponúk viedlo k podpísaniu zmluvy s dánskou spoločnosťou Venue Enterprise (súčasť skupiny Live Nation Entertainment) (15). Hodnotenie zahŕňalo presvedčivosť finančnej ponuky, právnych podmienok, požiadaviek na zariadenia, služby a schopnosť dodávať a rizika. Obe ponuky boli presvedčivé, ale vybraný prevádzkovateľ dosiahol vo väčšine kategórii vyšší počet bodov a poskytol najmä fixný prenájom, ktorý bol výrazne vyšší než v prípade druhého uchádzača.

(43)

Vybraný prevádzkovateľ bude platiť nájomné, ktoré sa skladá z fixného ročného nájomného […] a pohyblivého nájomného […]. Prevádzkovateľ musí platiť aj sumu […] splatnú na základe prenájmu a tak prevádzkovateľ zaplatí prakticky všetky pohyblivé náklady ako súčasti prenájmu vrátane nákladov na údržbu. Prenájom je uzavretý na obdobie […] rokov (všetky ponuky museli byť aspoň na 25 rokov a prevádzkovateľ vysvetlil, že dlhodobé zmluvy v trvaní viac než 20 – 30 rokov nie sú v tomto odvetví nezvyčajné).

(44)

Aj keď sa týmito opatreniami minimalizuje výhoda pre vybraného prevádzkovateľa na minimum potrebné na zabezpečenie prevádzky infraštruktúry, výhodu pre prevádzkovateľa tejto novej arény nie je možné vylúčiť. Vzhľadom na to, že táto pomoc by však bola zlučiteľná s vnútorným trhom, ako je preukázané ďalej, nie je potrebné dospieť ku konečnému zisteniu o existencii pomoci.

(45)

Podľa zmluvy o prenájme prevádzkovateľ musí sprístupniť viacúčelovú arénu veľkému počtu používateľských skupín a na rozmanité činnosti (s dôrazom na živú zábavu, kultúru a šport) a žiadnemu druhu činností nemôže poskytnúť zvýhodnené zaobchádzanie, aby sa zabezpečilo multifunkčné používanie arény. S cieľom zabezpečiť, aby sa používateľom účtovali sadzby podľa trhových podmienok, sa v zmluve o prenájme uvádza, že „sadzby účtované za používanie sú vždy na úrovni trhových sadzieb, ktoré možno primerane dosiahnuť na otvorenom trhu na uvedené konkrétne použitie“ (16). Čas v aréne takisto nemôže byť prevažne pridelený určitým „vybraným“ používateľom. Aréna je teda multifunkčná a otvorená pre všetkých, pričom ju žiadny používateľ nevyužíva pre vlastnú potrebu.

(46)

V zmluve o prenájme sa okrem toho uvádza, že sadzby účtované za používanie sú na úrovni trhových sadzieb, ktoré možno primerane dosiahnuť na otvorenom trhu na uvedené konkrétne použitie. Okrem toho prevádzkovateľ je súkromná spoločnosť, ktorá potrebuje pokryť náklady a, samozrejme, vytvárať zisk, a preto môže na komerčnom základe slobodne určiť ceny, ale medzi používateľmi nemôže robiť rozdiely.

(47)

Prenajímanie arény môže pre používateľov predstavovať pomoc, ak používateľov možno považovať za podniky v zmysle článku 107 zmluvy a ak nájomné, ktoré platia, je nižšie ako nájomné za využívanie porovnateľnej infraštruktúry za normálnych trhových podmienok. Neprofesionálni používatelia nie sú klasifikovaní ako podniky v zmysle článku 107 zmluvy. V tomto prípade však vzhľadom na to, že táto pomoc by bola zlučiteľná s vnútorným trhom (ako sa preukazuje ďalej), nie je potrebné dospieť ku konečnému zisteniu o existencii pomoci.

(48)

Aréna je naplánovaná ako viacúčelová aréna pre mnoho druhov podujatí (hudba, kultúra a šport) na vysokej, medzinárodnej úrovni. Keďže trh organizovania medzinárodných podujatí tohto druhu je otvorený pre hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi priestorov a organizátormi podujatí, možno predpokladať vplyv na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi, pričom sa berie do úvahy poloha plánovanej viacúčelovej arény (autom alebo vlakom veľmi blízko južného Švédska) a existencia iných arén v Kodani a takisto v blízkych mestách (vrátane iných členských štátov).

(49)

Okrem toho Všeobecný súd vo svojom uznesení týkajúcom sa komplexu Ahoy v Holandsku uviedol, že nebol dôvod na obmedzenie trhu na území uvedeného členského štátu (17). Tak ako v rozhodnutí o začatí konania sa preto Komisia domnieva, že pomoc pre arénu narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(50)

Dánske orgány uviedli, že ak by sa o opatrení zistilo, že predstavuje štátnu pomoc, mala by sa vyhlásiť za zlučiteľnú podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy. Na to, aby sa navrhované opatrenie považovalo za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe tejto výnimky, Komisia preskúma, či sleduje politický cieľ spoločného záujmu, ako aj to, či je potrebné a primerané a nespôsobuje neprimerané narušenie hospodárskej súťaže.

(51)

So zreteľom na dosiahnutie politického cieľa spoločného záujmu sa konštatuje, že výstavba miest na športové a iné verejné podujatia, ktorými sa podporujú rôzne druhy činností, ktoré sú v prospech širokej verejnosti, možno považovať za zodpovednosť štátu, najmä v súvislosti s Amsterdamskou deklaráciou o športe a článkom 165 zmluvy, podľa ktorého „Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu“.

(52)

Okrem športových podujatí sa aréna bude používať aj na kultúrne podujatia (koncerty, zábavné podujatia) a vďaka tomu bude prispievať k podporovaniu kultúrnej rozmanitosti v súlade s článkom 167 ods. 4 zmluvy. Okrem toho prispeje k celkovej prosperite prostredníctvom zvýšeného poskytovania kultúrnych ponúk a určitého priaznivého vplyvu na hospodársky rast a zamestnanosť.

(53)

Keďže sa do arény zabezpečí zvýšený prístup širokej verejnosti a vykonávanie športu a kultúrnych činností v nej, najmä vzhľadom na multifunkčný charakter arény a nedostatočnú kapacitu a/alebo nedostatok iných primeraných a moderných miest určených na šport a kultúrne podujatia v Kodani, mesto Kodaň si bude plniť svoju povinnosť voči širokej verejnosti tým, že umožní realizáciu projektu arény, čím sa do Kodane prilákajú ďalšie kultúrne, hudobné a športové podujatia. Realizáciu arény treba preto vnímať ako spĺňajúcu politické ciele spoločného záujmu.

(54)

Počas konania dánske orgány stiahli z oznámenia grant z regiónu Hovedstaden. Pokiaľ ide o potrebu a primeranosť navrhovaného opatrenia, dánske orgány počas konania takisto preukázali potrebu ďalšej kapacity viacúčelovej arény a nedostatočnú kapacitu existujúcich arén a ich nevhodnosť pre určité druhy podujatí (napríklad iné existujúce arény v Kodani buď nie sú dostatočne flexibilné, alebo rozšíriteľné na to, aby do Kodane prilákali medzinárodné športové, hudobné alebo zábavné podujatia). Nová viacúčelová aréna by teda len vo veľmi obmedzenej miere konkurovala podujatiam, ktoré by sa pravdepodobne inak konali na iných miestach v Kodani, pretože viacúčelová aréna poskytne rôzne zariadenia a bude sa v nej organizovať rad nových podujatí, ktoré sa v súčasnosti nemôžu uskutočniť v Kodani, čím sa zvýši počet podujatí, ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej.

(55)

Aj keď sa v Kodani aj v blízkych mestách nachádzajú iné arény (vrátane iných členských štátov), Komisia sa domnieva, že Dánsko preukázalo nedostatočnú kapacitu, aspoň pokiaľ ide o určité druhy podujatí, a potvrdilo, že nová aréna sa stane doplnkom existujúcich arén a nie ich náhradou. Dánske orgány takisto vysvetlili, že nová aréna pravdepodobne povedie k celkovému zvýšeniu poskytovaných kultúrnych, hudobných a športových podujatí a nielen k nahradeniu priestorov.

(56)

Viacúčelová aréna bude slúžiť pre veľkú škálu kultúrnych, hudobných a športových podujatí konajúcich sa vo vnútri. Jej flexibilné zariadenia budú vhodné na športové podujatia, šampionáty, koncerty, zábavné podujatia, kultúrne podujatia, kongresy, výstavy atď. s kapacitou 12 500 miest v prípade športových podujatí a 15 000 miest v prípade hudobných podujatí. V aréne sa nemôžu uskutočňovať futbalové zápasy.

(57)

Iné existujúce priestory v Kodani sú najmä Parken, národný futbalový štadión v centre Kodane (domáci štadión FC Kodaň, ktorý sa využíva aj na usporadúvanie veľkých zábavných podujatí/koncertov s kapacitou približne 45 000 – 50 000 divákov) a Forum Copenhagen (krytý priestor) nachádzajúci sa v Kodani, ktorý sa používa najmä na kongresy a výstavy.

(58)

Parken je najmä futbalový štadión a ako taký nekonkuruje novej krytej viacúčelovej aréne, ktorá nemá kapacitu na to, aby sa v nej usporadúvali futbalové zápasy. Na štadióne Parken sa v menšom rozsahu usporadúvajú aj koncerty, ale vzhľadom na kapacitu priťahuje najmä veľké štadiónové turné s vystúpeniami často pre 40 000 – 50 000 divákov. Môže sa zmeniť aj na krytú vyhrievanú arénu, ale najčastejšie sa využíva na futbalové zápasy. Podľa minulého programu od roku 2007 do roku 2011 bolo v Parken usporiadaných 19 koncertov, pričom podľa najlepších odhadov týchto 19 koncertov navštívilo približne 34 000 divákov. Je preto možné dospieť k záveru, že na koncertoch usporadúvaných na štadióne Parken sa v priemere zúčastňuje viac ako dvojnásobný počet divákov, ako je maximálna plánovaná kapacita viacúčelovej arény. Okrem toho podľa Live Nation Denmark v roku 2013 plánuje navštíviť Parken […] koncertných turné, z ktorých je […] špecializovaných štadiónových turné s vystúpeniami často pre 40 000 – 50 000 divákov, čo výrazne prekračuje kapacitu viacúčelovej arény. Štadiónové turné do svojich rozpisov turné pravdepodobne nezahrnú arény z dôvodu nižšieho potenciálu predaja vstupeniek a niekoľkonásobné vystúpenia v aréne ako náhrada za jedno vystúpenie na štadióne takisto nie sú príťažlivé.

(59)

Ďalším existujúcim priestorom v centre Kodane je Forum, starší koncertný a výstavný (krytý) priestor. Koncerty v priestore Forum sa môžu konať pre 8 500 sediacich divákov alebo pre 10 000 stojacich divákov a mnohé podujatia, ktoré sú vhodné pre Forum, nebudú pravdepodobne zaujímavé pre novú viacúčelovú arénu, pretože kapacita arény by nebola dostatočne využitá. Líšia sa aj fyzikálne vlastnosti, pretože priestor Forum bol postavený v dvadsiatych rokoch v zásade s rozsiahlou podlahovou plochou, ktorá je vhodná na kongresy a výstavy, na ktorých sa publikum potrebuje pohybovať, a je menej vhodný na koncerty a najmä na športové podujatia.

(60)

Nová viacúčelová aréna, Forum a Parken sa teda výrazne líšia, pokiaľ ide o kapacitu a flexibilitu, a preto tieto tri priestory predstavujú vzájomnú náhradu len vo veľmi obmedzenej miere. Vzhľadom na tieto rozdielne vlastnosti bude konkurenčný vplyv novej viacúčelovej arény na existujúce priestory v Kodani a príťažlivosť v nich usporadúvaných podujatí pravdepodobne obmedzený.

(61)

Existujúce priestory s vlastnosťami podobnými novej viacúčelovej aréne sú Malmö Arena vo Švédsku a v Dánsku potom Jyske Bank Boxen v Herningu, v Jutsku (niekoľko stoviek kilometrov od Kodane). Podľa dánskych orgánov výkonný riaditeľ Jyske Bank Boxen vidí skôr nové príležitosti, ktoré prilákajú veľké podujatia do Dánska vďaka spolupráci s novou viacúčelovou arénou.

(62)

Pokiaľ ide o konkurenčný vplyv novej viacúčelovej arény na arénu Malmö Arena, zohľadnili sa nasledujúce skutočnosti. Napriek tomu, že aréna Malmö je z geografického hľadiska blízko, nachádza sa v inej krajine, od ktorej je oddelená vodou, ktorú treba prejsť cez mýtny most. Malmö Arena je viacúčelová aréna (aj keď bola navrhnutá najmä ako športová aréna) s kapacitou 13 000 divákov počas športových podujatí a približne 15 500 divákov v prípade koncertov, čo je podobné ako v prípade novej viacúčelovej arény v Kodani.

(63)

Pokiaľ však ide o podujatia v Malmö Arena, podľa programu z roku 2012 a 2013 mala významná časť podujatí, ktoré sa konali alebo sa budú konať, švédske alebo miestne zameranie. Po prvé Malmö Arena je domáca aréna miestneho tímu ľadového hokeja, v ktorej sa odohrá približne 25 zápasov ročne. Po druhé z minulého programu (jeseň 2012) vyplýva, že väčšina usporiadaných koncertov a zábavných podujatí bola zameraná na švédske publikum, čo sa potvrdilo aj skutočnosťou, že na dánskej verzii jej webovej lokality sa propaguje len veľmi malý zoznam podujatí (konkrétne štyri zo 14 podujatí v rámci jesenného programu na rok 2012 s podobnými počtami). Tri z týchto štyroch podujatí uverejnených na dánskej lokalite však boli súčasťou koncertného turné, ktoré zahŕňalo aj miesta konania v Dánsku. Z toho vyplýva, že usporiadatelia automaticky nevnímajú priestor v Kodani ako náhradu za Malmö Arena, ale naopak, je asi celkom žiaduce, aby sa hralo v oboch mestách.

(64)

Program na rok 2013 takisto vykazuje podobné charakteristiky, pričom obsahuje 48 naplánovaných podujatí, z ktorých šesť predstavujú zábavné podujatia/koncerty propagované v dánskej verzii webovej lokality Malmö Arena (jedno z vystúpení je naplánované aj v Kodani, dva koncerty boli v Kodani odohrané už počas prvej časti príslušných turné a ďalším z týchto zábavných podujatí je súťaž Eurovision Song Contest, ktorá sa v každom prípade uskutoční vo Švédsku, pretože Švédsko v roku 2012 vyhralo súťaž). Okrem toho z predaja vstupeniek na podujatia Live Nation Entertainment v aréne Malmö Arena vyplýva, že účasť Dánov na koncertných turné v Malmö je nízka.

(65)

Vzhľadom na to, že sa Malmö Arena nachádza v inej krajine s určitými neodmysliteľnými prekážkami vrátane mýtneho mosta, iného jazyka, meny a kultúrnych rozdielov spolu s používateľom Malmö Arena pre vlastnú potrebu a skutočnosťou, že veľa podujatí má výrazné miestne alebo švédske zameranie, väčšina aktivít usporiadaných Malmö Arena sa s najväčšou pravdepodobnosťou neuskutoční na mieste mimo Švédska a preto by bol konkurencii zo strany novej kodanskej viacúčelovej arény teoreticky vystavený len veľmi malý počet podujatí. Riziko, že Malmö Arena príde o podujatia alebo bude o ne súťažiť s novou kodanskou viacúčelovou arénou, sa musí považovať za dosť nízke, a teda vplyv konkurencieschopnosti novej viacúčelovej arény na arénu Malmö Arena bude pravdepodobne takisto obmedzený.

(66)

Naopak podľa dánskych orgánov sa od novej viacúčelovej arény očakáva, že privedie ku konaniu nových podujatí, ktoré by Kodaň alebo región za iných okolností inak neprilákali, z čoho môže mať prospech napríklad aj Parken, Jyske Bank Boxen a Malmö Arena. Veľké športové podujatia, ako napríklad súťaže na úrovni svetových šampionátov v plávaní, ľadovom hokeji, hádzanej si zvyčajne vyžadujú viacero priestorov a s novou viacúčelovou arénou by pravdepodobne Dánsko a región boli oveľa silnejším kandidátom pre tieto športové podujatia vďaka spoločnému usporiadaniu alebo pre iné podujatia, ktoré z komerčného hľadiska alebo iných dôvodov (napríklad rôzne spádové oblasti) môžu byť životaschopné, len keď sa uskutočnia na dvoch rôznych miestach v Dánsku.

(67)

Vybraný prevádzkovateľ, Live Nation Denmark, ďalej potvrdil, že na svoje podujatia bude naďalej využívať iné priestory v oblasti, pričom zohľadní potreby klientov týkajúce sa špecifického druhu priestoru a takisto vlastné potreby, aby boli zábavné predstavenia z finančného hľadiska životaschopné, a preto nemôže uprednostňovať vlastné priestory. Ako príklad môže poslúžiť to, že Live Nation je jedným z hlavných poskytovateľov programu pre londýnsku arénu O2 Arena aj napriek tomu, že priestor prevádzkuje iný prevádzkovateľ. Vo svojej funkcii prevádzkovateľa priestoru sa vybraný prevádzkovateľ spolieha na to, že priestor bude využitý počas maximálneho možného počtu dní, aby sa generoval zisk, a samotný prevádzkovateľ má preto veľkú motiváciu, aby svoj priestor sprístupnil iným usporiadateľom podujatí. Podľa zmluvy o prevádzke prevádzkovateľ takisto nemôže odmietnuť iným usporiadateľom prístup do viacúčelovej arény a je povinný ju za trhovú sadzbu sprístupniť rôznym používateľom bez toho, aby uprednostňoval akýkoľvek konkrétny podnik.

(68)

V dôsledku toho sa Komisia domnieva, že Dánsko preukázalo potrebu ďalšej kapacity v Kodani a že nová viacúčelová aréna doplní existujúce arény o ďalšiu kapacitu a zvýši počet druhov podujatí, ktoré sa môžu uskutočniť v Kodani, a tým obohatí prístup širokej verejnosti na tieto podujatia v oblasti. Prekrývanie sa existujúcich priestorov v regióne s novou viacúčelovou arénu musí byť takisto považované za obmedzené, a teda riziko, že nový vstup bude mať za následok vyradenie existujúceho priestoru v regióne, je nepravdepodobné, pretože nová viacúčelová aréna je doplnením, nie náhradou existujúcich arén. Riziko vertikálneho uzavretia trhu, ako aj stimulov narúšania hospodárskej súťaže stanovením protisúťažne nízkych cien sa javí ako veľmi nepravdepodobné. Pokiaľ ide o možné uzavretie trhu, ako sa už tiež uviedlo, prevádzkovateľ viacúčelovej arény je zmluvne zaviazaný zabezpečiť rovnaký prístup a nemá možnosť odmietnuť iným usporiadateľom prístup do arény, pretože takéto správanie by takisto bolo na úkor jeho vlastnej finančnej životaschopnosti.

(69)

V prípade neexistencie spolufinancovania projektu z verejných zdrojov by sa projekt neuskutočnil, pretože, ako priznali dánske orgány, bez štátneho príspevku by nebol dostatok zdrojov na financovanie projektu viacúčelovej arény, čo sa potvrdilo aj predchádzajúcimi snahami mesta Kodaň o postavenie arény. Plány existujú už desaťročie a mesto Kodaň by uvítalo akéhokoľvek súkromného investora, ktorý by sa zaviazal postaviť viacúčelovú arénu len za trhových podmienok, ale neprihlásil sa žiaden investor, čo vyplýva z príkladu pokusu v roku 2009, ktorý bol už opísaný.

(70)

Štátny príspevok je obmedzený na chýbajúce finančné prostriedky, teda na finančné prostriedky, ktoré nie je možné nájsť na trhu, a tento príspevok vo výške 325 miliónov DKK (43,7 milióna EUR) zodpovedá približne 30 % celkových nákladov zahrnutých do plánovania a výstavby viacúčelovej arény. Štát bude za to vlastniť 50 % Arena Company, spoločnosti založenej na účel výstavby a vlastníctva viacúčelovej arény a spravovania dohody s prevádzkovateľom, pričom, ako sa už vysvetlilo, prevádzku viacúčelovej arény bude riadiť samostatný prevádzkovateľ.

(71)

Pokiaľ ide o možné alternatívy viacúčelovej arény, ako napríklad menšia aréna alebo menej nákladná aréna s rovnakou kapacitou, tieto alternatívy by nespĺňali požadované ciele projektu. Menšia aréna by nevyriešila chýbajúci priestor s plánovanou kapacitou a flexibilitou tak ako viacúčelová aréna. Nová viacúčelová aréna tak zaplní medzeru, ktorá by pretrvávala, ak by sa namiesto nej postavila menšia aréna s menšou kapacitou. Je takisto pravdepodobné, že účinky na hospodársku súťaž by boli väčšie v prípade menšej arény, pretože odlíšenie od existujúcich priestorov by bolo menej výrazné.

(72)

Pokiaľ ide o lacnejšiu a menej dokonalú arénu, treba uviesť, že financovanie z nadácie Realdania závisí od vysokých architektonických požiadaviek v súvislosti s arénou. Mesto Kodaň má v súvislosti s novým rozvojom v oblasti, v ktorej sa má aréna postaviť, takisto vysoké architektonické a estetické požiadavky. Okrem toho miesto pre arénu sa nachádza v oblasti, ktorá sa podľa plánu má stať obytnou oblasťou, z čoho vyplývajú špecificky nákladné požiadavky na návrh a odhlučnenie.

(73)

Preukázalo sa teda, že záväzok štátu voči projektu je pre realizáciu projektu nevyhnutný. Spolufinancovanie viacúčelovej arény z verejných zdrojov je takisto potrebné, pretože bez štátneho príspevku by neboli dostatočné zdroje na financovanie projektu viacúčelovej arény. Na základe uvedených skutočností sa musí takisto zabezpečiť, aby bol štátny príspevok obmedzený v miere, ktorá je prísne nevyhnutná.

(74)

V každom prípade výberovým postupom prevádzkovateľa a takisto zmluvou o prenájme spolu s uvedenými dôvodmi sa zabezpečí splnenie požiadaviek týkajúcich sa nevyhnutnosti a primeranosti.

(75)

Pokiaľ ide o využívanie viacúčelovej arény, takisto sa preukázalo, že je nediskriminačné bez uprednostňovania akéhokoľvek konkrétneho podniku (podnikov). Aréna je teda multifunkčná a otvorená pre všetkých, pričom ju žiadny používateľ nevyužíva pre vlastnú potrebu.

(76)

Nová aréna bude teda dopĺňať existujúce arény o ďalšiu kapacitu a zároveň zvýši počet druhov podujatí, ktoré sa môžu konať v Kodani. Pomoc sa preto musí považovať za dobre cielenú a odôvodnenú.

(77)

Z uvedených príčin bolo preukázané, že zapojenie štátu do projektu viacúčelovej arény je nevyhnutné, primerané a nespôsobuje neprimerané narušenie hospodárskej súťaže a že prípadné presunutie uvedenej pomoci na prevádzkovateľa a používateľov by takisto bolo zlučiteľné s vnútorným trhom.

(78)

Štátny príspevok na výstavbu kodanskej viacúčelovej arény predstavuje štátnu pomoc pre spoločnosť Arena Company a prípadne pre prevádzkovateľa a pre používateľov viacúčelovej arény. Preukázalo sa, že spolufinancovanie viacúčelovej arény z verejných zdrojov je nevyhnutné a primerané na realizovanie projektu, ako aj dostatočne otvorené voči všetkým za nediskriminačných podmienok bez uprednostňovania akéhokoľvek konkrétneho podniku (podnikov). Výsledok testu vyváženosti je preto kladný.

(79)

Komisia preto konštatuje, že financovanie viacúčelovej arény je zlučiteľné s vnútorným trhom v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) zmluvy.

(80)

Komisia konštatuje, že Dánsko súhlasilo s tým, že autentickým jazykom prijatia rozhodnutia je anglický jazyk,