(1)

Od 22. januára 2011 je Únia na základe rozhodnutia Rady 2010/48/ES (1) viazaná dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím; ktorej ustanovenia sa stali integrálnou súčasťou právneho poriadku Európskej únie.

(2)

Rada 26. novembra 2012 poverila Komisiu, aby v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva dojednala v mene Európskej únie medzinárodnú dohodu o zlepšení prístupu ku knihám pre osoby postihnuté poruchou čítania.

(3)

Rokovania boli úspešne ukončené na diplomatickej konferencii konanej v Marakéši od 17. do 28. júna 2013 a Marakéšska zmluva o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania (ďalej len Marakéšska zmluva) bola prijatá 27. júna 2013.

(4)

V Marakéšskej zmluve sa stanovuje súbor medzinárodných pravidiel, ktorými sa zabezpečia obmedzenia alebo výnimky týkajúce sa autorských práv v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania a umožní sa cezhraničná výmena kópií uverejnených diel v prístupnom formáte, ktoré boli vyhotovené na základe obmedzení a výnimiek týkajúcich sa autorských práv.

(5)

Marakéšska zmluva je otvorená na podpis ktorejkoľvek oprávnenej strane v lehote jedného roka od jej prijatia. Zmluva by sa mala podpísať v mene Únie, pokiaľ ide o otázky, ktoré patria do právomoci Európskej únie, s výhradou jej uzavretia k neskoršiemu dátumu,

(1)

V súlade s článkami 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii má každý občan právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a inštitúcie Únie by mali občanom a reprezentatívnym združeniam poskytovať možnosť prejavovať a verejne si vymieňať názory na všetky oblasti činnosti Únie a mali by udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou.

(2)

Prostredníctvom oznámenia Komisie z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ sa Únia a členské štáty snažia zabezpečiť rast, zamestnanosť, produktivitu a sociálnu súdržnosť pre budúce desaťročie.

(3)

Aj keď byť občanom Únie so zaručenými právami objektívne predstavuje pridanú hodnotu, Únia nie vždy účinným spôsobom zdôrazňuje súvislosť medzi riešením širokej škály hospodárskych a sociálnych problémov a politikami Únie. Pôsobivé výsledky v podobe mieru a stability v Európe, dlhodobého udržateľného rastu, stabilných cien, účinnej ochrany spotrebiteľov a životného prostredia a presadzovania základných práv preto neviedli vždy u občanov k silnému pocitu príslušnosti k Únii.

(4)

Na priblíženie Európy jej občanom a umožnenie toho, aby sa mohli v plnej miere zúčastňovať na budovaní čoraz súdržnejšej Únie, sú potrebné rôzne opatrenia a koordinované úsilie prostredníctvom činností na nadnárodnej úrovni a na úrovni Únie. Európska iniciatíva občanov poskytuje jedinečnú príležitosť, ako občanom umožniť priamo sa zúčastňovať na vytváraní právnych predpisov EÚ (3).

(5)

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1904/2006/ES (4) sa stanovil akčný program, ktorý potvrdil potrebu presadzovať trvalý dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti a s obcami a potrebu podporovať aktívnu účasť občanov.

(6)

Správa o priebežnom hodnotení programu Európa pre občanov (2007-2013), spolu s verejnými konzultáciami online a dvomi následnými konzultačnými stretnutiami zainteresovaných strán potvrdili, že organizácie občianskej spoločnosti aj zúčastnení jednotlivci považujú nový program „Európa pre občanov“ za relevantný. Tiež sa zvážilo, že program by sa mal stanoviť tak, aby mal vplyv na organizačnej úrovni, pokiaľ ide o budovanie kapacít, a aj na osobnej úrovni, pokiaľ ide o zvyšovanie záujmu o záležitosti Únie. Týmto nariadením by sa mal preto ustanoviť program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020 (ďalej len „program“).

(7)

Pokiaľ ide o témy projektov, ich zakotvenie v miestnom a regionálnom kontexte a o zloženie zainteresovaných strán, mali by existovať dôležité synergie s inými programami Únie, konkrétne v oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, športu, kultúry a audiovizuálneho sektora, základných práv a slobôd, sociálneho začleňovania, rodovej rovnosti, v oblasti boja proti diskriminácii, v oblasti výskumu a inovácie, informačnej spoločnosti, rozšírenia a vonkajšej činnosti Únie.

(8)

S cieľom oživiť všetky aspekty verejného života by program mal zahŕňať široké spektrum rôznych akcií vrátane stretnutí občanov, kontaktov a rozhovorov o otázkach týkajúcich sa občianstva, podujatí na úrovni Únie, iniciatív na zvýšenie povedomia a podnietenie úvah o rozhodujúcich momentoch európskej histórie, iniciatív na zvýšenie informovanosti európskych občanov, a to najmä mladých ľudí, o histórii Únie a o fungovaní jej inštitúcií, ako aj diskusií o otázkach európskej politiky.

(9)

V uznesení Európskeho parlamentu z 2. apríla 2009 o svedomí Európy a totalitarizme a v záveroch Rady z 9. – 10. júna 2011 o pripomínaní zločinov spáchaných totalitnými režimami v Európe sa podčiarkuje, že je dôležité zachovať si spomienky na minulosť ako spôsob prekonania minulosti a budovania budúcnosti, a zdôrazňuje význam úlohy Únie pri uľahčovaní, spoločnom udržiavaní a podpore kolektívnej pamäte, pokiaľ ide o tieto zločiny. Mal by sa preto zohľadniť význam historických, kultúrnych a medzikultúrnych aspektov, ako aj existujúce prepojenia medzi pamäťou a európskou identitou.

(10)

Horizontálnym rozmerom programu by sa malo zabezpečiť zhodnocovanie a prenosnosť výsledkov pre väčší vplyv a dlhodobú udržateľnosť. Na tento účel by začaté činnosti mali mať spojenie s politickým programom Únie a mali by sa primerane propagovať.

(11)

Osobitná pozornosť by sa mala venovať vyváženej integrácii a účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti zo všetkých členských štátov do nadnárodných projektov a činností, vzhľadom na viacjazyčný charakter Únie a potrebu začleniť málozastúpené skupiny.

(12)

Pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, ktoré využívajú výhody predvstupovej stratégie, na jednej strane a krajiny EZVO, ktoré sú stranami Dohody o EHP, na strane druhej, sa uznávajú ako potenciálni účastníci programov Únie, v súlade s dohodami, ktoré boli s nimi uzatvorené. Ďalej, podľa rozhodnutia Rady 2001/822/ES (5) sú zámorské krajiny a územia oprávnené zúčastniť sa na programe.

(13)

Ciele, ktorými je vytvorenie skutočnej a udržateľnej demokracie a rozvoj prosperujúcej občianskej spoločnosti, by mali byť spoločné pre program a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 (6). Krajinám, na ktoré sa nástroj európskeho susedstva vzťahuje, ponúka Únia privilegovaný vzťah vychádzajúci zo vzájomného záväzku k spoločným hodnotám a zásadám.

(14)

Zdroje vyčlenené na komunikačné akcie v rámci tohto nariadenia by tiež mohli prispievať k inštitucionálnej komunikácii v súvislosti s politickými prioritami Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia.

(15)

Program by sa mal v spolupráci s Komisiou a členskými štátmi pravidelne monitorovať a nezávisle hodnotiť, aby bolo možné uskutočniť úpravy nevyhnutné na riadne vykonávanie opatrení.

(16)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť pomocou proporčných opatrení počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, spätného získavania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a ak to bude potrebné, vrátane administratívnych a finančných pokút v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“) a s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (8).

(17)

Mali by sa uprednostniť granty na projekty bez ohľadu na ich rozsah, ktoré však majú veľký vplyv, najmä také, ktoré sú priamo spojené s politikami Únie s cieľom podieľať sa na formovaní politického programu Únie. Navyše, podľa zásady riadneho finančného hospodárenia by sa vykonávanie programu malo ďalej zjednodušiť prostredníctvom využívania jednorazových súm, paušálneho financovania a uplatňovania sadzieb jednotkových nákladov.

(18)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu podpory financovania, na ktorú sa má vzťahovať program, by sa toto nariadenie malo začať uplatňovať od 1. januára 2014. Z dôvodov naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť bezodkladne po jeho uverejnení.

(19)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispieť k tomu, aby občania poznali Úniu, jej históriu a rozmanitosť, a podporovať európske občianstvo a zlepšovať podmienky pre občiansku a demokratickú účasť, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov nadnárodnej a multilaterálnej povahy programu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(20)

V tomto nariadení je na celé obdobie trvania programu zahrnutá výška referenčnej sumy v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou z 2. decembra 2013 o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (9) bez toho, aby tým boli dotknuté rozpočtové právomoci Európskeho parlamentu a Rady ako sú vymedzené v Zmluve o fungovaní Európskej únie.

(21)

Týmto nariadením by sa mali ustanoviť prechodné opatrenia na monitorovanie akcií, ktoré sa začali pred 31. decembrom 2013 podľa rozhodnutia č. 1904/2006/ES.

(22)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v rámci rozsahu a cieľov programu. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10),

a)

zvyšovať povedomie o pamäti, spoločnej histórii a hodnotách Únie a cieli Únie, konkrétne presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov stimulovaním diskusie, úvah a tvorby sietí;

b)

motivovať k demokratickej a občianskej účasti občanov na úrovni Únie rozvíjaním chápania procesu tvorby politík Únie občanmi a propagovaním príležitostí k spoločenskej a medzikultúrnej angažovanosti a dobrovoľníctvu na úrovni Únie.

a)

členské štáty;

b)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovených v príslušných rámcových dohodách, rozhodnutiach Asociačnej rady alebo podobných dohodách;

c)

krajiny EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o EHP, v súlade s ustanoveniami tejto dohody.

(1)

Nariadením Rady (EÚ) č. 43/2014 z 20. januára 2014, ktorým sa na rok 2014 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Únie a v prípade plavidiel Únie aj v určitých vodách nepatriacich Únii (2), sa stanovujú kvóty na rok 2014.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa výlovom v populácii uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta pridelená na rok 2014.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať rybolov danej populácie,

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 1484/95 (2) sa stanovili podrobné pravidlá uplatňovania systému dodatočných dovozných ciel a stanovili sa reprezentatívne ceny v sektoroch hydinového mäsa a vajec a pre vaječný albumín.

(2)

Z pravidelnej kontroly údajov, na ktorých spočíva určovanie reprezentatívnych cien produktov v sektore hydinového mäsa a vajec, ako aj vaječného albumínu, vyplýva, že reprezentatívne ceny na dovoz niektorých produktov treba zmeniť a zohľadniť pritom cenové rozdiely podľa krajiny pôvodu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1484/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(4)

Keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa toto opatrenie začalo uplatňovať čo najskôr po sprístupnení aktualizovaných údajov, je vhodné, aby toto nariadenie nadobudlo účinnosť dňom jeho uverejnenia,

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 341/2007 (3) sa otvára a ustanovuje správa colných kvót a zavádza systém dovozných povolení a osvedčení o pôvode vzťahujúcich sa na cesnak a niektoré ďalšie poľnohospodárske výrobky dovezené z tretích krajín.

(2)

Množstvá, na ktoré tradiční a noví dovozcovia podali počas prvých siedmich dní apríla 2014 žiadosti o povolenia „A“ v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia (ES) č. 341/2007, presahujú dostupné množstvá pre produkty pochádzajúce z Číny.

(3)

V súlade s článkom 7 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1301/2006 je preto nevyhnutné ustanoviť, do akej miery možno vyhovieť žiadostiam o povolenia „A“ poslaným Komisii najneskôr do 14. apríla 2014 podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 341/2007.

(4)

S cieľom zabezpečiť dobré riadenie postupu vydávania dovozných povolení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení,

(1)

Smernica 2007/23/ES stanovuje pravidlá bezpečnosti pre pyrotechnické výrobky na trhu Únie a ustanovuje vytvorenie systému identifikácie na úrovni Únie.

(2)

Na účely zabezpečenia identifikácie by pyrotechnické výrobky mali byť označené etiketami s registračným číslom založeným na jednotnom systéme číslovania. Notifikované orgány by mali viesť register s registračným číslom, ktoré sa priradí pri vykonávaní posudzovania zhody. Takýto systém by zabezpečil identifikáciu pyrotechnických výrobkov a ich výrobcov vo všetkých etapách dodávateľského reťazca. Výrobcovia a dovozcovia by mali uchovávať záznamy o registračných číslach pyrotechnických výrobkov dostupných na trhu, a tieto údaje by mali poskytnúť na žiadosť príslušným orgánom.

(3)

Jednotný systém číslovania je založený na prvkoch, ktoré sa už uplatňujú v súlade s existujúcimi harmonizovanými štandardmi, a preto vytvorí len malé dodatočné zaťaženie hospodárskych subjektov.

(4)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom výboru ustanoveného smernicou 2007/23/ES,

a)

vedú záznamy o všetkých registračných číslach pyrotechnických výrobkov, ktoré vyrobili alebo doviezli, vrátane ich obchodného mena, všeobecného typu a podtypu a podľa potreby aj o mieste výroby, a to najmenej 10 rokov, odkedy bol výrobok uvedený na trh;

b)

prevedú záznamy príslušným orgánom, ak výrobca alebo dovozca ukončí svoju činnosť;

c)

poskytnú príslušným orgánom a orgánom dohľadu nad trhom všetkých členských štátov na základe ich odôvodneného požiadania informácie uvedené v písmene a).