ISSN 1977-0790

doi:10.3000/19770790.L_2014.088.slk

Úradný vestník

Európskej únie

L 88
European flag  

Slovenské vydanie

Právne predpisy

Zväzok 57
22. marca 2014

Obsah

 

II   Nelegislatívne akty

Strana

 

 

AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

 

*

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 96 – Jednotné ustanovenia pre schvaľovanie vznetových motorov montovaných do poľnohospodárskych a lesných traktorov a do necestných pojazdných strojov, pokiaľ ide o emisie znečisťujúcich látok z motora

1

SK

Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu.

Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička.

II Nelegislatívne akty

AKTY PRIJATÉ ORGÁNMI ZRIADENÝMI MEDZINÁRODNÝMI DOHODAMI

22.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 88/1

Právny účinok podľa medzinárodného práva verejného majú iba pôvodné texty EHK OSN. Status tohto predpisu a dátum nadobudnutia jeho platnosti je potrebné overiť v poslednom znení dokumentu EHK OSN o statuse TRANS/WP.29/343, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke:

http://www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29fdocstts.html

Predpis Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) č. 96 – Jednotné ustanovenia pre schvaľovanie vznetových motorov montovaných do poľnohospodárskych a lesných traktorov a do necestných pojazdných strojov, pokiaľ ide o emisie znečisťujúcich látok z motora

Zahŕňa všetky platné znenia vrátane:

série zmien 04 – dátum nadobudnutia účinnosti: 13. februára 2014

OBSAH

1.

 Rozsah pôsobnosti

2.

 Vymedzenie pojmov a skratky

3.

 Žiadosť o schválenie

4.

 Schválenie

5.

 Špecifikácie a skúšky

6.

 Montáž na vozidle

7.

 Zhoda výroby

8.

 Sankcie v prípade nezhody výroby

9.

 Zmeny a rozšírenie typového schválenia

10.

 Definitívne zastavenie výroby

11.

 Prechodné ustanovenia

12.

 Názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie schvaľovacích skúšok a názvy a adresy orgánov typového schvaľovania

PRÍLOHY

1A

 Informačný dokument č. … týkajúci sa typového schválenia a stanovujúci opatrenia voči emisii plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov montovaných v necestných pojazdných strojoch

Doplnok 1 —

 Základné charakteristiky (základného) motora

Doplnok 2 —

 Základné charakteristiky radu motorov

Doplnok 3 —

 Základné charakteristiky typov motorov v rámci radu

1B

 Charakteristiky radu motorov a výber základného motora

2

 Oznámenie

Doplnok 1 —

 Výsledky skúšok

3

 Usporiadanie homologizačných značiek

4A

 Spôsob stanovovania emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok

Doplnok 1 —

 Postupy merania a odberu vzoriek (NRSC, NRTC)

Doplnok 2 —

 Postup kalibrácie (NRSC, NRTC )

Doplnok 3 —

 Vyhodnotenie údajov a výpočty

Doplnok 4 —

 Systém analýzy a odberu vzoriek

4B

 Postup pri skúške vznetových motorov montovaných do poľnohospodárskych a lesných traktorov a do necestných pojazdných strojov, pokiaľ ide o emisie znečisťujúcich látok z motora

Doplnok A.1

 (vyhradený)

Doplnok A.2 —

 Štatistika

Doplnok A.3 —

 Medzinárodný vzorec gravitácie z roku 1980

Doplnok A.4 —

 Kontrola prietoku uhlíka

Doplnok A.5

 (vyhradený)

Doplnok A.6

 (vyhradený)

Doplnok A.7 —

 Výpočet emisií na molárnom základe

Doplnok A.7.1 —

 Kalibrácia prietoku zriedených výfukových plynov (CVS)

Doplnok A.7.2 —

 Korekcia posunu

Doplnok A.8 —

 Výpočty emisií na základe hmotnosti

Doplnok A.8.1 —

 Kalibrácia prietoku zriedených výfukových plynov (CVS)

Doplnok A.8.2 —

 Korekcia posunu

5

 Skúšobné cykly

6

 Technické charakteristiky referenčného paliva predpísaného pre schvaľovacie skúšky a na overenie zhody výroby

7

 Požiadavky na montáž vybavenia a pomocných zariadení

8

 Požiadavky na životnosť

9

 Požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx

Doplnok 1 —

 Požiadavky na preukazovanie

Doplnok 2 —

 Opis mechanizmov aktivácie a deaktivácie varovania a podnecovania prevádzkovateľa

Doplnok 3 —

 Preukazovanie minimálnej prípustnej koncentrácie činidla CDmin

10

 Určovanie emisií CO2

Doplnok 1 —

 Určovanie emisií CO2 z motorov s výkonnostnými pásmami do P

Doplnok 2 —

 Určovanie emisií CO2 z motorov s výkonnostnými pásmami Q a R

1.   ROZSAH PÔSOBNOSTI

Tento predpis sa vzťahuje na emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov:

1.1

používaných vo vozidlách kategórie T s inštalovaným čistým výkonom vyšším ako 18 kW, ale maximálne 560 kW;

1.2

používaných v necestných pojazdných strojoch (1) s inštalovaným čistým výkonom vyšším ako 18 kW, ale maximálne 560 kW, pracujúcich pri premenlivých otáčkach;

1.3

používaných v necestných pojazdných strojoch (1) s inštalovaným čistým výkonom vyšším ako 18 kW, ale maximálne 560 kW, pracujúcich pri konštantných otáčkach.

2.   VYMEDZENIE POJMOV A SKRATKY

2.1   Na účely tohto predpisu:

2.1.1

„faktory nastavenia“ sú doplnkové (vzostupný faktor nastavenia a zostupný faktor nastavenia) alebo násobné faktory, ktoré sa majú zohľadniť počas periodickej (zriedkavej) regenerácie;

2.1.2

„cyklus starnutia“ je činnosť stroja alebo motora (rýchlosť, zaťaženie, výkon), ktorá sa vykonáva počas obdobia kumulácie prevádzky;

2.1.3

„príslušný emisný limit“ je emisný limit, ktorý sa vzťahuje na motor;

2.1.4

„schválenie motora“ znamená schválenie typu motora alebo radu motorov, pokiaľ ide o úroveň emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok z motora;

2.1.5

„kondenzácia vody“ je zrážanie zložiek obsahujúcich vodu z plynnej fázy na kvapalnú fázu. Kondenzácia vody je funkciou vlhkosti, tlaku, teploty a koncentrácie ostatných zložiek, ako je napríklad kyselina sírová. Tieto parametre sa menia pod vplyvom vlhkosti vzduchu nasávaného motorom, vlhkosti riediaceho vzduchu, pomeru vzduchu a paliva v motore a zloženia paliva – vrátane množstva vodíka a síry v palive;

2.1.6

„atmosférický tlak“ je absolútny statický atmosférický tlak vlhkého vzduchu. Treba poznamenať, že ak sa atmosférický tlak meria v potrubí, medzi atmosférou a miestom merania dochádza k zanedbateľným stratám a zmeny v statickom tlaku v potrubí vyplývajúce z prietoku sa musia zohľadniť;

2.1.7

„kalibrácia“ je proces nastavenia odozvy systému merania tak, aby jeho výstup zodpovedal rozsahu referenčných signálov. Protiklad „overenia“;

2.1.8

„kalibračný plyn“ je zmes čisteného plynu na kalibráciu analyzátorov plynu. Kalibračné plyny musia spĺňať špecifikácie odseku 9.5.1 prílohy 4B. Je potrebné poznamenať, že kalibračné plyny a plyny na nastavenie meracieho rozsahu sú kvalitatívne rovnaké, ale odlišujú sa z hľadiska ich primárnej funkcie. Rôzne kontroly na overenie účinnosti analyzátorov plynu a komponentov manipulácie so vzorkami sa môžu vzťahovať buď na kalibračné plyny alebo na plyny na nastavenie meracieho rozsahu;

2.1.9

„vznetový motor“ je motor, ktorý funguje na princípe vznietenia zmesi kompresným teplom (napr. dieselový motor);

2.1.10

„potvrdený a aktívny DTC“ je DTC, ktorý sa ukladá v čase, keď systém NCD dospeje k záveru, že porucha existuje;

2.1.11

„motor s konštantnými otáčkami“ je motor, ktorého typové schválenie alebo certifikácia sú limitované na prevádzku pri konštantných otáčkach. Motory, v ktorých je odstránená alebo zablokovaná funkcia regulácie konštantných otáčok, sa už nepovažujú za motory s konštantnými otáčkami;

2.1.12

„prevádzka pri konštantných otáčkach“ je činnosť motora s regulátorom otáčok, ktorý automaticky reguluje požiadavku obsluhy na zachovanie otáčok motora aj pri zmene zaťaženia. Regulátory nie vždy presne udržiavajú konštantné otáčky. Väčšinou môžu otáčky klesnúť (o 0,1 až 10) % pod otáčky pri nulovom zaťažení, takže minimálne otáčky sa vyskytujú v blízkosti bodu maximálneho výkonu motora;

2.1.13

„nepretržitá regenerácia“ je proces regenerácie systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý vzniká buď nepretržite, alebo najmenej raz za každý príslušný nestály skúšobný cyklus alebo odstupňovaný modálny cyklus; protiklad periodickej (zriedkavej) regenerácie;

2.1.14

„účinnosť konverzie odlučovača nemetánových uhľovodíkov (NMC) E“ je účinnosť konverzie NMC využívaná na odstránenie nemetánových uhľovodíkov zo vzorky plynu oxidáciou všetkých uhľovodíkov s výnimkou metánu. V ideálnom prípade je miera premeny metánu 0 % (ECH4 = 0) a ostatných uhľovodíkov reprezentovaných etánom 100 % (EC2H6 = 100 %). Na účely presného merania NMHC sa určia hodnoty dvoch účinností a použijú sa pri výpočte hmotnostného prietoku emisií NMHC pre metán a etán. Protiklad „penetračného podielu“;

2.1.15

„kritické komponenty súvisiace s emisiami“ sú komponenty, ktoré sú určené predovšetkým na reguláciu emisií, t. j. každý systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, elektronická riadiaca jednotka a jej príslušné snímače a ovládače a systém EGR vrátane všetkých súvisiacich filtrov, chladičov, regulačných ventilov a potrubia;

2.1.16

„kritická údržba súvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá sa vykonáva na kritických komponentoch súvisiacich s emisiami;

2.1.17

„čas oneskorenia“ je časový úsek medzi zmenou zložky, ktorá sa má merať v referenčnom bode, a odozvou systému v rozsahu 10 % konečného odčítaného údaja (t 10) s odberovou sondou definovanou ako referenčný bod. Pre plynné zložky je to čas presunu meranej zložky od odberovej sondy po detektor (pozri obrázok 3.1);

2.1.18

„systém deNOx“ je systém dodatočnej úpravy výfukových plynov určený na zníženie emisií oxidov dusíka (NOx) [napr. pasívne a aktívne katalyzátory nízkopercentných NOx, adsorbéry NOx a selektívne systémy katalytickej redukcie (SCR)];

2.1.19

„rosný bod“ je rozmer vlhkosti uvádzaný ako rovnovážna teplota, pri ktorej voda kondenzuje pri danom tlaku z vlhkého vzduchu s danou absolútnou vlhkosťou. Rosný bod je určený ako teplota v°C alebo K a platí len pre tlak, pri ktorom sa meria;

2.1.20

„diagnostický chybový kód (DTC)“ je číselný alebo alfanumerický identifikátor, ktorý označuje alebo charakterizuje poruchu regulácie NOx;

2.1.21

„nespojitý režim“ sa vzťahuje na typ nespojitého režimu skúšky so stálym jazdným cyklom, ako je opísaný v odseku 7.4.1.1 prílohy 4B a v prílohe 5;

2.1.22

„posun“ je rozdiel medzi nulovým alebo kalibračným signálom a príslušnou hodnotou oznámenou meracím prístrojom bezprostredne potom, čo bol použitý v emisnej skúške, pokiaľ bol prístroj vynulovaný a jeho merací rozsah nastavený tesne pred skúškou;

2.1.23

„elektronická riadiaca jednotka“ je elektronické zariadenie motora, ktoré využíva údaje zo snímačov motora na riadenie parametrov motora;

2.1.24

„systém regulácie emisií“ je akýkoľvek prístroj, systém alebo konštrukčný prvok, ktorý reguluje alebo znižuje emisie regulovaných znečisťujúcich látok z motora;

2.1.25

„stratégia regulácie emisií“ je kombinácia systému regulácie emisií, ktorý je súčasťou celkovej konštrukcie motora alebo necestného pojazdného stroja, do ktorého sa motor inštaluje, s jednou základnou stratégiou regulácie emisií a s jednou skupinou doplnkových stratégií regulovania emisií;

2.1.26

„čas životnosti emisií“ je počet hodín uvedený v prílohe 8, ktorý sa používa na určovanie faktorov zhoršenia;

2.1.27

„údržba súvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá podstatne ovplyvňuje emisie, alebo ktorá pravdepodobne ovplyvňuje zhoršovanie emisných vlastností vozidla alebo motora počas bežného používania;

2.1.28

„rad motorov so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov“ je zoskupenie motorov výrobcu, ktoré zodpovedá definícii radu motorov, ale ktoré sa ďalej zoskupuje do radu radov motorov využívajúcich podobný systém dodatočnej úpravy výfukových plynov;

2.1.29

„rad motorov“ je zoskupenie motorov výrobcu, pri ktorých sa vďaka ich konštrukcii očakávajú podobné emisné charakteristiky výfukových plynov a ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v bode 7 tohto predpisu;

2.1.30

„regulované otáčky motora“ sú prevádzkové otáčky motora regulované namontovaným regulátorom otáčok;

2.1.31

„systém motora“ je motor, systém regulácie emisií a komunikačné rozhranie (hardvér a správy) medzi elektronickou riadiacou jednotkou motora (ECU) a akoukoľvek inou hnacou jednotkou alebo riadiacou jednotkou vozidla;

2.1.32

„typ motora“ je kategória motorov, ktoré sa nelíšia v základných charakteristikách motora vymedzených v bodoch 1 až 4 prílohy 1A doplnku 3 k tomuto predpisu;

2.1.33

„systém dodatočnej úpravy výfukových plynov“ je katalyzátor, filter tuhých častíc, systém deNOx, kombinovaný filter deNOx a tuhých častíc alebo akékoľvek iné zariadenie na znižovanie emisií, ktoré je inštalované za motorom. Táto definícia zahŕňa recirkuláciu výfukových plynov (EGR) a turbodúchadlá, ktoré sa považujú za neoddeliteľnú súčasť motora;

2.1.34

„recirkulácia výfukových plynov“ je technológia, ktorá znižuje emisie odvádzaním výfukových plynov vychádzajúcich zo spaľovacej komory späť do motora, aby sa pred spaľovaním alebo počas spaľovania zmiešali s prichádzajúcim vzduchom. Na účely tohto predpisu sa za recirkuláciu výfukových plynov nepovažuje využitie časovania ventilov na zvýšenie množstva zvyškového výfukového plynu v spaľovacej komore, ktorý sa pred spaľovaním alebo počas spaľovania mieša s prichádzajúcim vzduchom;

2.1.35

„metóda riedenia plného prietoku“ je proces zmiešavania plného prietoku výfukového plynu s riediacim vzduchom predtým, ako sa na analýzu oddelí časť prúdu zriedeného výfukového plynu;

2.1.36

„plynné znečisťujúce látky“ sú oxid uhoľnatý, uhľovodíky (s predpokladaným pomerom C1H1,85) a oxidy dusíka, pričom na poslednom mieste uvedené sú vyjadrené ako ekvivalent oxidu dusičitého (NO2);

2.1.37

„správny technický úsudok“ je úsudok robený v súlade s všeobecne uznávanými vedeckými a technickými zásadami a dostupnými relevantnými informáciami;

2.1.38

„HEPA filter“ je vysoko účinný filter tuhých častíc nachádzajúcich sa vo vzduchu, ktorý je nastavený tak, aby dosiahol minimálnu počiatočnú účinnosť odstraňovania tuhých častíc 99,97 % použitím normy ASTM F 1471–93 alebo ekvivalentnej normy;

2.1.39

„uhľovodík (HC)“ je THC prípadne NMHC – podľa vhodnosti. Uhľovodík všeobecne znamená skupinu uhľovodíkov, na ktorej sú založené emisné normy pre každý typ paliva a motora;

2.1.40

„horné otáčky (nhi)“ sú najvyššie otáčky motora, pri ktorých motor dosahuje 70 % menovitého výkonu (príloha 4A) alebo maximálneho výkonu (príloha 4B);

2.1.41

„voľnobežné otáčky“ sú najnižšie otáčky motora s minimálnym zaťažením (väčším ako nulové zaťaženie alebo rovnajúcim sa nulovému zaťaženiu), keď otáčky motora reguluje funkcia regulátora motora. V prípade motorov bez funkcie regulátora otáčok znamenajú voľnobežné otáčky výrobcom deklarovanú hodnotu pre najnižšie otáčky motora s minimálnym zaťažením. Treba poznamenať, že voľnobežné otáčky za tepla sú voľnobežné otáčky zohriateho motora;

2.1.42

„medziľahlé otáčky“ sú otáčky motora, ktoré spĺňajú jednu z týchto požiadaviek:

a)

v prípade motorov konštruovaných na prevádzku v rozsahu otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení sú medziľahlé otáčky deklarovanými otáčkami pri maximálnom krútiacom momente, ak tento nastáva v rozmedzí od 60 % do 75 % menovitých otáčok;

b)

ak sú deklarované otáčky pri maximálnom krútiacom momente menšie ako 60 % menovitých otáčok, potom medziľahlé otáčky tvoria 60 % menovitých otáčok;

c)

ak sú deklarované otáčky pri maximálnom krútiacom momente vyššie ako 75 % menovitých otáčok, potom medziľahlé otáčky tvoria 75 % menovitých otáčok;

2.1.43

„linearita“ je stupeň, do akého sa namerané hodnoty zhodujú s príslušnými referenčnými hodnotami. Linearita sa kvantifikuje pomocou lineárnej regresie dvojíc nameraných hodnôt a referenčných hodnôt v rozsahu hodnôt očakávaných alebo pozorovaných počas skúšania;

2.1.44

„dolné otáčky (nlo)“ sú najnižšie otáčky motora, pri ktorých motor dosahuje 50 % menovitého výkonu (príloha 4A) alebo maximálneho výkonu (príloha 4B);

2.1.45

„maximálny výkon (Pmax)“ je maximálny výkon v kW udaný výrobcom;

2.1.46

„otáčky pri maximálnom krútiacom momente“ sú otáčky motora udané výrobcom, pri ktorých motor dosahuje maximálny krútiaci moment;

2.1.47

„priemerné množstvo“ založené na stredných hodnotách prietoku znamená strednú úroveň množstva rozdelenú proporcionálne k zodpovedajúcemu prietoku;

2.1.48

„rad motorov s NCD“ je zoskupenie systémov motorov výrobcu, ktoré majú spoločné metódy monitorovania/diagnostikovania NCM;

2.1.49

„čistý výkon“ je výkon v kW EHK získaný na skúšobnom zariadení na konci kľukového hriadeľa alebo jeho ekvivalent nameraný v súlade s metódou opísanou v predpise č. 120 o meraní čistého výkonu, čistého krútiaceho momentu a špecifickej spotreby paliva spaľovacích motorov pre poľnohospodárske a lesné traktory a necestné pojazdné stroje;

2.1.50

„údržba nesúvisiaca s emisiami“ je údržba, ktorá neovplyvňuje podstatne emisie a ktorá nemá trvalý účinok na zhoršenie emisných vlastností stroja alebo motora počas bežného používania po vykonaní údržby;

2.1.51

„nemetánové uhľovodíky (NMHC)“ sú súčtom všetkých zlúčenín uhľovodíkov s výnimkou metánu;

2.1.52

„systém diagnostiky regulácie NOx (NCD)“ je palubný systém motora, ktorý je schopný

a)

zistiť poruchu regulácie NOx;

b)

určiť pravdepodobnú príčinu porúch regulácie NOx pomocou informácií uložených v pamäti počítača a/alebo tieto informácie preniesť mimo vozidla;

2.1.53

„porucha regulácie NOx (NCM)“ je pokus o nedovolenú manipuláciu so systémom regulácie NOx motora alebo porucha ovplyvňujúca tento systém, ktorá môže byť spôsobená nedovolenou manipuláciou, ktorú tento predpis považuje za manipuláciu, ktorá si po zistení vyžaduje aktiváciu systému varovania alebo podnecovania;

2.1.54

„emisie kľukovej skrine“ sú akýkoľvek prúd emisií z kľukovej skrine motora, ktorý je emitovaný priamo do okolia;

2.1.55

„požiadavka obsluhy“ je vstup obsluhy motora s cieľom regulovať výstup motora. „Obsluhou“ môže byť osoba (t. j. manuálna regulácia) alebo regulátor (t. j. automatická regulácia) mechanicky alebo elektronicky signalizujúci vstup, ktorý požaduje výstup motora. Vstup môže pochádzať z pedálu alebo signálu akcelerátora, páky alebo signálu ovládania škrtiacej klapky, z palivovej páky alebo signálu, rýchlostnej páky alebo signálu, alebo z bodu nastavenia alebo signálu regulátora;

2.1.56

„oxidy dusíka“ sú zlúčeniny obsahujúce výlučne dusík a kyslík, merané postupmi uvedenými v tomto predpise. Oxidy dusíka sú vyjadrené kvantitatívne, akoby bol NO vo forme NO2, takže účinná molárna hmotnosť sa použije pre všetky oxidy dusíka vyjadrené ako ekvivalent NO2;

2.1.57

„základný motor“ je motor vybraný z radu motorov tak, aby jeho emisné charakteristiky reprezentovali tento rad motorov a aby spĺňal požiadavky stanovené v prílohe 1B k tomuto predpisu;

2.1.58

„čiastkový tlak“ je tlak p prislúchajúci jednému plynu v zmesi plynov. V prípade ideálneho plynu sa čiastkový tlak vydelený celkovým tlakom rovná molárnej koncentrácii zložky x;

2.1.59

„zariadenie na dodatočnú úpravu tuhých častíc“ je systém dodatočnej úpravy výfukových plynov určený na zníženie emisií tuhých znečisťujúcich látok (PM) mechanickou, aerodynamickou, difúznou alebo inerčnou separáciou;

2.1.60

„metóda riedenia časti prietoku“ je proces oddeľovania časti prietoku od plného prietoku a jeho následné zmiešavanie s vhodným množstvom riediaceho vzduchu pred filtrom na odber vzoriek tuhých častíc;

2.1.61

„tuhé častice (PM)“ znamenajú každý materiál zachytený na špecifikovanom filtrovacom médiu po zriedení výfukových plynov vznetového motora čistým filtrovaným vzduchom pri teplote najviac 325 K (52°C);

2.1.62

„penetračný podiel PF“ znamená odchýlku od ideálneho fungovania odlučovača nemetánových uhľovodíkov (pozri „účinnosť konverzie odlučovača nemetánových uhľovodíkov (NMC) E“). Ideálny odlučovač nemetánových uhľovodíkov by mal mať penetračný faktor metánu PFCH4 1,000 (t. j. účinnosť konverzie metánu ECH4 0) a penetračný podiel všetkých ostatných uhľovodíkov 0,000, čo reprezentuje PFC2H6 , (t. j. účinnosť konverzie etánu EC2H6 1). Vzťah je takýto:

Formula a Formula;

2.1.63

„percento zaťaženia“ je časť maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri určitých otáčkach motora;

2.1.64

„periodická (zriedkavá) regenerácia“ je proces regenerácie systému dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý prebieha periodicky spravidla v čase kratšom ako 100 hodín bežnej prevádzky motora. Počas cyklov, pri ktorých dochádza k regenerácii, môže dôjsť k prekročeniu limitných hodnôt emisií;

2.1.65

„uvedenie na trh“ znamená akt sprístupnenia výrobku, ktorý je predmetom tohto predpisu, za platbu alebo zdarma na trhu krajiny uplatňujúcej tento predpis s cieľom distribúcie a/alebo použitia v krajine;

2.1.66

„sonda“ je prvý úsek prenosového potrubia, ktorý prenáša vzorku do ďalšieho komponentu systému odberu vzoriek;

2.1.67

„PTFE“ je polytetrafluoretylén, bežne známy ako teflónTM;

2.1.68

„odstupňovaný modálny skúšobný cyklus v ustálenom stave“ je skúšobný cyklus so sériou skúšobných režimov motora v ustálenom stave s definovanými kritériami otáčok a krútiaceho momentu pre každý režim a s definovanými stupňovitými prechodmi otáčok a krútiaceho momentu medzi týmito režimami;

2.1.69

„menovité otáčky“ sú maximálne otáčky pri plnom zaťažení, ktoré umožňuje regulátor podľa špecifikácie uvedenej výrobcom, alebo ak takýto regulátor neexistuje, sú to otáčky, pri ktorých motor dosahuje maximálny výkon tak, ako to špecifikuje výrobca;

2.1.70

„činidlo“ je akékoľvek spotrebné alebo neobnoviteľné médium potrebné a používané na účinnú prevádzku systému dodatočnej úpravy výfukových plynov;

2.1.71

„regenerácia“ je udalosť, počas ktorej sa menia úrovne emisií, pričom sa obnovuje činnosť dodatočnej úpravy. Môže dochádzať k dvom typom regenerácie: k nepretržitej regenerácii (pozri bod 6.6.1 prílohy 4B) a zriedkavej (periodickej) regenerácii (pozri bod 6.6.2 prílohy 4B);

2.1.72

„čas odozvy“ je časový rozdiel medzi zmenou meranej zložky v referenčnom bode a odozvou systému predstavujúcou 90 % konečnej odčítanej hodnoty (t90) s odberovou sondou definovanou ako referenčný bod, pričom zmena meranej zložky predstavuje najmenej 60 % plného rozsahu stupnice (FS) a dochádza k nej za čas kratší ako 0,1 sekundy. Čas odozvy systému sa skladá z času oneskorenia a času nábehu systému;

2.1.73

„čas nábehu“ je časový rozdiel medzi 10 % a 90 % odozvou konečnej odčítanej hodnoty (t90 – t10);

2.1.74

„diagnostický prístroj“ je externé skúšobné zariadenie používané na mimopalubnú komunikáciu so systémom NCD;

2.1.75

„program akumulácie prevádzky“ je cyklus starnutia a obdobie kumulácie prevádzky na určovanie faktorov zhoršenia radu systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov motora;

2.1.76

„spoločný atmosférický tlakomer“ je atmosférický tlakomer, ktorého výstupom je atmosférický tlak celého skúšobného zariadenia, ktoré má viac než jednu dynamometrovú skúšobnú komoru;

2.1.77

„spoločné meranie vlhkosti“ je meranie vlhkosti, ktoré sa použije ako vlhkosť celého skúšobného zariadenia, ktoré má viac než jednu dynamometrovú skúšobnú komoru;

2.1.78

„nastavenie meracieho rozsahu“ je nastavenie prístroja tak, aby sa zabezpečila správna odozva na kalibračný etalón, ktorý predstavuje 75 % až 100 % maximálnej hodnoty v rozsahu prístroja alebo očakávaného rozsahu používania;

2.1.79

„plyn na nastavenie meracieho rozsahu“ je čistená zmes plynov používaná analyzátormi plynov na nastavenie meracieho rozsahu. Plyny na nastavenie meracieho rozsahu musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.1. Treba poznamenať, že kalibračné plyny a plyny na nastavenie meracieho rozsahu sú kvalitatívne rovnaké, ale odlišujú sa z hľadiska ich primárnej funkcie. Rôzne kontroly na overenie účinnosti analyzátorov plynu a komponentov manipulácie so vzorkami sa môžu vzťahovať buď na kalibračné plyny, alebo na plyny na nastavenie meracieho rozsahu;

2.1.80

„špecifické emisie“ sú hmotnostné emisie vyjadrené v g/kWh;

2.1.81

„nezávislý“ znamená niečo, čo nie je závislé od ničoho; môže existovať „samostatne“;

2.1.82

„ustálený“ znamená vzťahujúci sa na emisnú skúšku, pri ktorej sa otáčky motora a zaťaženie udržiavajú na určitom nastavení menovitých konštantných hodnôt. Skúškami v ustálenom stave sú skúšky v nespojitom režime alebo skúšky s odstupňovaným modálnym cyklom;

2.1.83

„stechiometrický“ znamená vzťahujúci sa na príslušný pomer vzduchu a paliva tak, že keby bolo palivo úplne zoxidované, nebol by prítomný žiadny zostatok paliva ani kyslíka;

2.1.84

„skladovacie médium“ je filter častíc, odberový vak alebo akékoľvek iné skladovacie zariadenie používané na odber dávok vzoriek;

2.1.85

„skúšobný (alebo pracovný) cyklus“ je séria skúšobných krokov s definovanými otáčkami a krútiacim momentom, ktorú má dodržať motor v ustálenom stave alebo v nestálych prevádzkových podmienkach. Pracovné cykly sú uvedené v prílohe 5. Jeden pracovný cyklus môže pozostávať z jedného skúšobného intervalu alebo z viacerých skúšobných intervalov;

2.1.86

„skúšobný interval“ je časový úsek, počas ktorého sa určujú emisie špecifické pre brzdenie. Ak v pracovnom cykle dochádza k viacnásobným skúšobným intervalom, v predpise sa môžu špecifikovať dodatočné výpočty, pri ktorých sa posúdia a skombinujú výsledky, aby sa pri zložených hodnotách mohli porovnať s príslušnými emisnými limitmi;

2.1.87

„tolerancia“ je interval, v ktorom sa nachádza 95 % súboru zaznamenaných hodnôt určitej veličiny so zvyšnými 5 % zaznamenaných hodnôt odchyľujúcich sa od tolerančného intervalu. Špecifikované zaznamenané frekvencie a časové intervaly sa používajú s cieľom určiť, či je veličina v rámci príslušnej tolerancie;

2.1.88

„celkové uhľovodíky (THC)“ znamenajú kombinovanú hmotnosť organických zložiek nameranú postupom merania celkových uhľovodíkov, vyjadrenú ako uhľovodík s hmotnostným pomerom vodíka k uhlíku 1,85: 1;

2.1.89

„čas transformácie“ je časový rozdiel medzi zmenou zložky meranej v referenčnom bode a odozvou systému, ktorá predstavuje 50 % konečnej odčítanej hodnoty (t50) s odberovou sondou definovanou ako referenčný bod. Čas transformácie sa používa na synchronizáciu signálov rôznych meracích prístrojov. Pozri obrázok 3.1;

2.1.90

„nestály skúšobný cyklus“ je skúšobný cyklus pozostávajúci zo série normalizovaných otáčok a hodnôt krútiaceho momentu, ktoré sa relatívne rýchlo menia v čase (NRTC);

2.1.91

„typové schválenie“ znamená schválenie typu motora, pokiaľ ide o jeho emisie merané v súlade s postupmi uvedenými v tomto predpise;

2.1.92

„aktualizácia záznamu“ znamená frekvenciu, pri ktorej analyzátor zabezpečuje nové, aktuálne hodnoty;

2.1.93

„praktická životnosť“ je príslušný úsek vzdialenosti a/alebo času, počas ktorého sa musí zabezpečiť dodržiavanie príslušných emisných limitov pre plynné a tuhé znečisťujúce látky;

2.1.94

„motor s meniteľnými otáčkami“ je motor, ktorý nie je motorom s konštantnými otáčkami;

2.1.95

„overenie“ znamená hodnotenie, či sa výstupy meracieho systému zhodujú alebo nezhodujú s rozsahom použitých referenčných signálov v rámci jedného alebo viacerých vopred stanovených prahov prijateľnosti. Protikladom je „kalibrácia“;

2.1.96

„na nulu“ znamená nastaviť prístroj tak, aby mal nulovú odozvu na nulovací kalibračný etalón, ako je napríklad čistený dusík alebo čistený vzduch na meranie koncentrácií emisných zložiek;

2.1.97

„nulovací plyn“ je plyn, ktorý v analyzátore poskytuje nulovú odozvu. Môže to byť buď čistený dusík, čistený vzduch alebo kombinácia čisteného vzduchu a čisteného dusíka.

Obrázok 1

Definície odozvy systému: čas oneskorenia (bod 2.1.17), čas odozvy (bod 2.1.72), čas nábehu (bod 2.1.73) a čas transformácie (bod 2.1.89)

Image

2.2   Symboly a skratky

2.2.1   Symboly

Symboly sú vysvetlené v prílohe 4A bod 1.4 a v prílohe 4B bod 3.2.

2.2.2   Značky a skratky chemických zložiek

Ar: Argón

C1: Uhľovodík vyjadrený ako ekvivalent uhlíka 1

CH4: Metán

C2H6: Etán

C3H8: Propán

CO: Oxid uhoľnatý

CO2: Oxid uhličitý

DOP: Dioktylftalát

H: Atómový vodík

H2: Molekulový vodík

HC: Uhľovodíky

H2O: Voda

He: Hélium

N2: Molekulový dusík

NMHC: Nemetánový uhľovodík

NOx: Oxidy dusíka

NO: Oxid dusnatý

NO2: Oxid dusičitý

O2: Kyslík

PM: Tuhé častice

PTFE: Polytetrafluoretylén

S: Síra

THC: Celkové uhľovodíky

2.2.3   Skratky

ASTM: Americká spoločnosť pre skúšobníctvo a materiály

BMD: Vakový miniriedič (Bag mini-diluter)

BSFC: Spotreba paliva špecifická pre brzdenie

CFV: Venturiho trubica s kritickým prietokom

CI: Kompresné zapaľovanie

CLD: Chemiluminiscenčný detektor

CVS: Systém odberu vzoriek pri konštantnom objeme

DeNOx: Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov určený na zníženie emisií NOx

DF: Faktor zhoršenia

ECM: Elektronický riadiaci modul

EFC: Elektronická regulácia prietoku

EGR: Recirkulácia výfukových plynov

FID: Plameňový ionizačný detektor

GC: Plynový chromatograf

HCLD: Ohrievaný chemiluminiscenčný detektor

HFID: Ohrievaný plameňový ionizačný detektor

IBP: Počiatočný bod varu

ISO: Medzinárodná organizácia pre normalizáciu

LPG: Skvapalnený ropný plyn

NDIR: Nedisperzný infračervený (analyzátor)

NDUV: Nedisperzný ultrafialový(analyzátor)

NIST: Americký národný inštitút pre normy a technológie

NMC: Odlučovač nemetánových uhľovodíkov

PDP: Objemové čerpadlo

%FS: Percento plnej stupnice

PFD: Riedenie časti prietoku

PFS: Systém čiastočného prietoku

PTFE: Polytetrafluoretylén (všeobecne známy ako teflón™)

RMC: Odstupňovaný modálny skúšobný cyklus

RMS: Kvadratická stredná hodnota

RTD: Detektor odolný proti teplote

SAE: Spoločnosť automobilových inžinierov

SSV: Podzvuková Venturiho trubica

UCL: Horný limit spoľahlivosti

UFM: Ultrazvukový prietokomer

3.   ŽIADOSŤ O TYPOVÉ SCHVÁLENIE

3.1   Žiadosť o typové schválenie motora ako samostatnej technickej jednotky

3.1.1

Žiadosť o schválenie typu motora alebo radu motorov z hľadiska emisných hodnôt plynných a tuhých znečisťujúcich látok podáva výrobca motora alebo riadne akreditovaný zástupca.

3.1.2

K žiadosti treba priložiť uvedené dokumenty v troch vyhotoveniach a tieto údaje:

opis typu motora zahŕňajúci podrobnosti uvedené v prílohe 1A tohto predpisu a v prípade potreby podrobnosti radu motorov, ako sa uvádza v prílohe 1B tohto predpisu.

3.1.3

Motor zhodný s charakteristikami typu motora opísanými v prílohe 1A sa predkladá technickej službe poverenej vykonávaním homologizačných skúšok vymedzených v bode 5. Ak technická služba zistí, že predložený motor v plnej miere nereprezentuje rad motorov opísaných v prílohe 1A doplnok 2, na skúšku podľa bodu 5 sa predloží alternatívny, a v prípade potreby ďalší motor.

4.   SCHVÁLENIE

4.1

Ak motor predložený na schválenie podľa bodu 3.1 tohto predpisu spĺňa požiadavky uvedené v bode 5.2, udelí sa schválenie tohto typu motora alebo radu motorov.

4.2

Každému schválenému typu motora alebo radu motorov sa priradí homologizačné číslo. Jeho prvé dve číslice označujú sériu zmien, ktorá zahŕňa najnovšie dôležité technické zmeny predpisu platné v čase udelenia typového schválenia. Tá istá zmluvná strana nesmie prideliť to isté číslo inému typu motora alebo radu motorov.

4.3

Oznámenie o typovom schválení, rozšírení alebo zamietnutí schválenia typu motora alebo radu motorov podľa tohto predpisu sa podľa dohody z roku 1958 oznámi stranám, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2 k tomuto predpisu. V oznámení sa uvedú aj hodnoty namerané pri skúške typového schvaľovania.

4.4

Na každý motor zhodný s typom motora alebo radom motorov homologizovaným podľa tohto predpisu bude viditeľne a na ľahko prístupnom mieste pripevnená medzinárodná značka skladajúca sa z:

4.4.1

kruhu okolo písmena „E“, za ktorým nasleduje rozlišovacie číslo krajiny, ktorá udelila schválenie (2);

4.4.2

čísla tohto predpisu, po ktorom nasleduje písmeno „R“, pomlčka a číslo schválenia vpravo od kruhu predpísaného v bode 4.4.1;

4.4.3

dodatkového symbolu pozostávajúceho z dvoch písmen, z ktorých prvé je písmeno od D po R, ktoré označuje úroveň emisií (bod 5.2.1), na základe ktorej bol motor alebo rad motorov schválený, a druhé je buď písmeno A, ak je rad motorov certifikovaný pre prevádzku s meniteľnými otáčkami, alebo B, ak je rad motorov certifikovaný pre prevádzku s konštantnými otáčkami.

4.5

Ak vozidlo zodpovedá typu alebo radu schválenému podľa jedného predpisu alebo podľa viacerých predpisov pripojených k dohode, v krajine, ktorá schválenie udelila podľa tohto predpisu, sa predpísaný symbol nemusí opakovať; v takom prípade predpis, homologizačné čísla a dodatkové symboly všetkých predpisov, na základe ktorých sa udelilo schválenie podľa tohto predpisu, musia byť umiestnené v zvislých stĺpcoch vpravo od symbolu predpísaného v bode 4.4.2.

4.6

Schvaľovacia značka sa musí umiestniť v blízkosti štítka s údajmi, ktorý na schválený typ pripevňuje výrobca, alebo priamo na tento štítok.

4.7

V prílohe 3 k tomuto predpisu sú uvedené príklady usporiadania schvaľovacích značiek.

4.8

Na motore schválenom ako samostatná technická jednotka sa okrem schvaľovacej značky musí nachádzať:

4.8.1

ochranná známka alebo obchodný názov výrobcu motora;

4.8.2

kód motora podľa výrobcu.

4.9

Tieto značky musia byť zreteľne čitateľné a nezmazateľné.

5.   ŠPECIFIKÁCIE A SKÚŠKY

5.1   Všeobecne

Komponenty, ktoré majú vplyv na emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok, musia byť navrhnuté, skonštruované a zmontované tak, aby motor mohol pri bežnej prevádzke, napriek kmitaniu, ktorému môže byť vystavený, spĺňať ustanovenia tohto predpisu.

5.1.1   Technické opatrenia prijaté výrobcom musia zabezpečiť účinné obmedzovanie uvedených emisií podľa tohto predpisu počas celej bežnej životnosti motora a za bežných podmienok používania. Tieto ustanovenia sa považujú za splnené:

a)

ak sú splnené ustanovenia bodu 5.2.1 a 7.2.2.1 a

b)

ak motory s výkonnostnými pásmami L a vyššie spĺňajú aj ustanovenia bodu 5.3.

5.1.2   Pri motoroch s výkonnostnými pásmami H a vyššie musí výrobca preukázať životnosť motora a prípadne aj zariadenia na dodatočnú úpravu výfukových plynov v súlade s prílohou 8.

5.1.3   Po určitom čase prevádzky motora je povolená systematická výmena komponentov regulovania emisií. Každé nastavenie, oprava, demontáž, čistenie alebo výmena komponentov alebo systémov motora, ktoré sa vykonávajú periodicky v záujme prevencie funkčnej poruchy motora, sa musia vykonať iba do takej miery, aká je technologicky nevyhnutná na zabezpečenie riadneho fungovania systému regulovania emisií. Takže požiadavky na plánovanú údržbu musia byť zahrnuté v príručke zákazníka a schválené pred udelením schválenia. Pri motoroch s výkonnostnými pásmami L a vyššie musia byť zahrnuté ďalšie informácie podľa požiadaviek uvedených v bode 5.3.3.

5.1.4   Do informačného dokumentu musí byť začlenený zodpovedajúci výťah z príručky so zreteľom na údržbu/výmenu (alebo zariadení) na dodatočnú úpravu výfukových plynov tak, ako sa stanovuje v doplnkoch prílohy 1A k tomuto predpisu.

5.2   Špecifikácie týkajúce sa emisií znečisťujúcich látok

Plynné a tuhé zložky emitované motorom predloženým na schválenie sa merajú metódou opísanou v prílohe 4A pre výkonnostné pásma do P a v prílohe 4B pre výkonnostné pásma Q a R. Na žiadosť výrobcu a so súhlasom orgánu typového schvaľovania sa metódy opísané v prílohe 4B môžu použiť aj pri výkonnostných pásmach do P.

5.2.1   Získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie tuhých častíc nesmú prekročiť množstvo uvedené v tabuľke:

Výkonnostné pásmo

Čistý výkon

(P)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Uhľovodíky

(HC)

(g/kWh)

Oxidy dusíka

(NOx)

(g/kWh)

Tuhé častice

(PM)

(g/kWh)

E

130 ≤ P ≤ 560

3,5

1,0

6,0

0,2

F

75 ≤ P < 130

5,0

1,0

6,0

0,3

G

37 ≤ P < 75

5,0

1,3

7,0

0,4

D

18 ≤ P < 37

5,5

1,5

8,0

0,8

 

Čistý výkon

(P)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Súčet uhľovodíkov a oxidov dusíka

(HC + NOx)

(g/kWh)

 

Tuhé častice

(PM)

(g/kWh)

H

130 ≤ P ≤ 560

3,5

4,0

 

0,2

I

75 ≤ P < 130

5,0

4,0

 

0,3

J

37 ≤ P < 75

5,0

4,7

 

0,4

K

19 ≤ P < 37

5,5

7,5

 

0,6

 

Čistý výkon

(P)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Uhľovodíky

(HC)

(g/kWh)

Oxidy dusíka

(NOx)

(g/kWh)

Tuhé častice

(PM)

(g/kWh)

L

130 ≤ P ≤ 560

3,5

0,19

2,0

0,025

M

75 ≤ P < 130

5,0

0,19

3,3

0,025

N

56 ≤ P < 75

5,0

0,19

3,3

0,025

 

 

 

Súčet uhľovodíkov a oxidov dusíka

(HC + NOx)

(g/kWh)

 

P

37 ≤ P < 56

5,0

4,7

0,025

 

Čistý výkon

(P)

(kW)

Oxid uhoľnatý

(CO)

(g/kWh)

Uhľovodíky

(HC)

(g/kWh)

Oxidy dusíka

(NOx)

(g/kWh)

Tuhé častice

(PM)

(g/kWh)

Q

130 ≤ P ≤ 560

3,5

0,19

0,4

0,025

R

56 ≤ P < 130

5,0

0,19

0,4

0,025

Limitné hodnoty pre výkonnostné pásma H až R zahŕňajú faktory zhoršenia vypočítané v súlade s prílohou 8.

5.2.2   Ak v zmysle definície podľa prílohy 1B jeden rad motorov obsadzuje viac ako jedno výkonové pásmo, emisné hodnoty základného motora (typové schválenie) a všetkých typov motora v rámci rovnakého radu (COP) musia spĺňať prísnejšie požiadavky vyššieho výkonového pásma.

5.2.3   Okrem toho sa uplatňujú tieto požiadavky:

a)

požiadavky na životnosť uvedené v prílohe 8 k tomuto predpisu;

b)

ustanovenia o riadiacej oblasti motora uvedené v bode 5.3.5 tohto predpisu len pri skúškach motorov s výkonnostnými pásmami Q a R;

c)

požiadavky na vykazovanie CO2 stanovené v doplnku 1 prílohy 10 pri skúškach podľa prílohy 4A alebo doplnku 2 prílohy 10 k tomuto predpisu pri skúškach podľa prílohy 4B k tomuto predpisu;

d)

požiadavky na elektronicky regulované motory s výkonnostnými pásmami L až R uvedené v bode 5.3.

5.3   Požiadavky typového schválenia pre výkonnostné pásma L až R

5.3.1   Tento bod sa vzťahuje na typové schvaľovanie elektronicky riadených motorov, ktoré využívajú elektronickú reguláciu na určovanie množstva aj časovania vstrekovaného paliva (ďalej len „motor“). Tento bod sa bez ohľadu na použitú technológiu vzťahuje na tieto motory tak, aby spĺňali limitné emisné hodnoty stanovené v bode 5.2.1 tohto predpisu.

5.3.2   Všeobecné požiadavky

5.3.2.1   Požiadavky na základnú stratégiu regulovania emisií

5.3.2.1.1   Základná stratégia regulovania emisií, aktivovaná v celom prevádzkovom rozsahu otáčok a krútiaceho momentu motora, sa navrhuje tak, aby motor spĺňal ustanovenia tohto predpisu.

5.3.2.1.2   Akákoľvek základná stratégia regulovania emisií, ktorá môže rozlíšiť prevádzku motora v štandardizovanej skúške typového schvaľovania a iných prevádzkových podmienkach a následne znížiť úroveň regulovania emisií, keď nepracuje v podmienkach, ktoré sú podstatnou súčasťou postupu typového schvaľovania, je zakázaná.

5.3.2.2   Požiadavky na doplnkovú stratégiu regulovania emisií

5.3.2.2.1   Doplnkovú stratégiu regulovania emisií môže využívať motor alebo necestný pojazdný stroj, ak doplnková stratégia regulovania emisií, ak je aktivovaná, upravuje základnú stratégiu regulovania emisií v reakcii na osobitnú skupinu podmienok prostredia a/alebo prevádzkových podmienok, ale trvalo neznižuje účinnosť systému regulovania emisií.

a)

Ak sa doplnková stratégia regulovania emisií aktivuje počas skúšky typového schválenia, body 5.3.2.2.2 a 5.3.2.2.3 sa neuplatňujú.

b)

Ak sa doplnková stratégia regulovania emisií neaktivuje počas skúšky typového schválenia, musí sa preukázať, že doplnková stratégia regulovania emisií je aktívna iba vtedy, keď je to potrebné na účely stanovené v bode 5.3.2.2.3.

5.3.2.2.2   Podmienky regulovania platné pre výkonnostné pásma L až P a výkonnostné pásma Q až R sú takéto:

a)

Podmienky regulovania pre motory s výkonnostnými pásmami L až P:

i)

nadmorská výška nepresahujúca 1 000 metrov (alebo ekvivalentný atmosférický tlak 90 kPa);

ii)

teplota okolia v rozsahu 275 K až 303 K (2°C až 30°C);

iii)

teplota chladiacej kvapaliny motora nad 343 K (70°C).

Ak sa doplnková stratégia regulovania emisií aktivuje, keď motor pracuje v rámci podmienok regulácie stanovených v bodoch i), ii) a iii), táto stratégia sa aktivuje iba výnimočne.

b)

Podmienky regulovania pre motory s výkonnostnými pásmami Q až R:

i)

atmosférický tlak presahujúci alebo rovnajúci sa 82,5 kPa;

ii)

teplota okolia v rámci tohto rozpätia:

—

rovnajúca sa alebo presahujúca 266 K (–7°C);

—

nižšia ako teplota určená touto rovnicou pri špecifikovanom atmosférickom tlaku alebo rovnajúca sa tejto teplote: Formula, kde: Tc je vypočítaná teplota okolitého vzduchu, K a Pb je atmosférický tlak v kPa,

iii)

teplota chladiacej kvapaliny motora nad 343 K (70°C).

Ak sa doplnková stratégia regulovania emisií aktivuje, keď motor pracuje v rámci podmienok regulácie stanovených v bodoch i), ii) a iii), táto stratégia sa aktivuje len vtedy, keď sa ukáže ako nevyhnutá na účely uvedené v bode 5.3.2.2.3 a keď ju schválil schvaľovací orgán.

c)

Prevádzka pri nízkych teplotách

Odchylne od požiadaviek písmena b) sa doplnková stratégia regulovania emisií môže použiť na motore vybavenom recirkuláciou výukových plynov (EGR) s výkonnostnými pásmami Q až R, keď je teplota okolia nižšia ako 275 K (2°C) a ak je splnené jedno z týchto dvoch kritérií:

i)

 teplota v sacom potrubí sa rovná alebo je nižšia než teplota definovaná touto rovnicou:

Formula

, kde: IMTc je vypočítaná teplota v sacom potrubí, K a PIM je absolútny tlak v sacom potrubí v kPa;

ii)

 teplota chladiacej kvapaliny motora sa rovná alebo je nižšia než teplota definovaná touto rovnicou:

Formula

, kde: ECTc je vypočítaná teplota chladiacej kvapaliny motora, K a PIM je absolútny tlak v sacom potrubí v kPa.

5.3.2.2.3.   Doplnková stratégia regulovania emisií sa môže aktivovať najmä na tieto účely:

a)

palubnými signálmi na ochranu motora pred poškodením (vrátane ochrany zariadenia na reguláciu prúdu vzduchu) a/alebo necestného pojazdného stroja, do ktorého sa motor inštaluje;

b)

na zachovanie prevádzkovej bezpečnosti;

c)

na predchádzanie nadmerným emisiám, počas studeného štartu alebo zahrievania a počas vypínania;

d)

ak sa používa na zmenu regulácie jednej regulovanej znečisťujúcej látky za osobitných okolitých alebo prevádzkových podmienok s cieľom zachovať reguláciu všetkých ostatných regulovaných znečisťujúcich látok v medziach hodnôt emisných limitov, ktoré prislúchajú danému motoru. Cieľom je kompenzovať prirodzene sa vyskytujúci jav spôsobom, ktorý zabezpečí prijateľnú reguláciu všetkých zložiek emisií.

5.3.2.2.4   Výrobca preukáže technickej službe v čase skúšky typového schvaľovania, že použitie akejkoľvek doplnkovej emisnej stratégie je v súlade s ustanoveniami bodu 5.3.2.2. Toto preukázanie pozostáva z hodnotenia dokumentácie uvedenej v bode 5.3.2.3.

5.3.2.2.5   Akékoľvek použitie doplnkovej stratégie regulovania emisií, ktorá nie je v súlade s bodom 5.3.2.2, je zakázané.

5.3.2.3   Požiadavky na dokumentáciu

5.3.2.3.1   Výrobca poskytne technickej službe v čase predloženia žiadosti o typové schválenie informačný spis, ktorý zabezpečí prístup ku ktorémukoľvek prvku konštrukcie a stratégie regulovania emisií a k prostriedkom, ktorými doplnková stratégia priamo alebo nepriamo reguluje výstupné premenné. Informačný spis sa predkladá v dvoch častiach:

a)

dokumentačný balík pripojený k žiadosti o typové schválenie obsahuje úplný prehľad stratégie regulovania emisií. Predkladajú sa dôkazy, že sa určili všetky výstupy, ktoré povoľuje matica zostavená z rozsahu regulácie jednotlivých jednotkových vstupov. Tieto dôkazy sa pripájajú k informačnej zložke uvedenej v prílohe 1A;

b)

doplňujúci materiál odovzdaný technickej službe, ktorý však nie je priložený k žiadosti o typové schválenie, obsahuje všetky upravené parametre ktoroukoľvek doplnkovou stratégiou regulovania emisií a hraničné podmienky, v rámci ktorých táto stratégia funguje, a to:

i)

opis riadiacej logiky a stratégií časovania a prepínacích bodov počas všetkých režimov prevádzky palivového systému a ďalších základných systémov, ktoré vedú k účinnej regulácii emisií (ako napríklad systém recirkulácie výfukových plynov (EGR) alebo dávkovanie činidla);

ii)

odôvodnenie použitia ktorejkoľvek doplnkovej stratégie regulovania emisií použitej v motore, spolu s materiálmi a skúšobnými údajmi, ktoré preukazujú vplyv na výfukové emisie. Toto odôvodnenie môže byť založené na skúšobných údajoch, dôkladnej technickej analýze alebo kombinácii obidvoch;

iii)

podrobný opis algoritmov alebo snímačov (v prípade potreby), použitých na identifikáciu, analýzu alebo diagnózu nesprávnej prevádzky systému regulovania NOx;

iv)

toleranciu použitú na splnenie požiadaviek uvedených v bode 5.3.3.7.2 bez ohľadu na použité prostriedky.

5.3.2.3.2   Doplňujúci materiál uvedený v písmene b) bodu 5.3.2.3.1 sa považuje za prísne dôverný. Orgánu typového schvaľovania sa predkladá na požiadanie. Orgán typového schvaľovania tento materiál považuje za dôverný.

5.3.3   Požiadavky na opatrenia na reguláciu NOx pre motory s výkonnostnými pásmami L až P

5.3 3.1   Výrobca poskytne informácie, ktoré v plnej miere opisujú funkčné prevádzkové charakteristiky opatrení na regulovanie NOx, pomocou dokumentov uvedených v bode 2 doplnku 1 a v bode 2 doplnku 3 k prílohe 1A.

5.3.3.2   Ak si systém regulovania emisií vyžaduje činidlo, výrobca musí v bode 2.2.1.13 doplnku 1 a v bode 3.2.1.13 doplnku 3 prílohy 1A uviesť charakteristiky tohto činidla vrátane typu činidla, informácií o koncentrácii, keď je činidlo v roztoku, prevádzkových teplotných podmienok a odkazu na medzinárodné normy, pokiaľ ide o jeho zloženie a kvalitu.

5.3.3.3   Stratégia regulovania emisií motora musí byť funkčná vo všetkých podmienkach vonkajšieho prostredia, ktoré sa pravidelne vyskytujú na území zmluvných strán, najmä pri nízkych teplotách okolia.

5.3.3.4   Výrobca preukáže, že emisie amoniaku počas príslušného skúšobného cyklu emisií v postupe typového schvaľovania, keď sa používa činidlo, neprekračujú priemernú hodnotu 25 ppm.

5.3.3.5   Ak sa na necestný pojazdný stroj inštalujú alebo pripoja samostatné nádrže s činidlom, v nádržiach musí byť zariadenie, ktoré umožní odobrať vzorky činidla. Miesto odberu vzorky musí byť ľahko prístupné bez použitia akéhokoľvek špeciálneho nástroja alebo zariadenia.

5.3.3.6   Požiadavky na používanie a údržbu

5.3.3.6.1   Typové schválenie je v súlade s bodom 5.1.3 podmienené poskytnutím písomných pokynov každému prevádzkovateľovi necestného pojazdného stroja, ktoré obsahujú:

a)

podrobné upozornenia vysvetľujúce možné poruchy spôsobené nesprávnou prevádzkou, používaním alebo údržbou inštalovaného motora, spolu s príslušnými opatreniami na nápravu;

b)

podrobné upozornenia na nesprávne používanie stroja, ktoré môže spôsobiť poruchy motora, spolu s príslušnými opatreniami na nápravu;

c)

informácie o správnom používaní činidla, spolu s pokynmi na dopĺňanie činidla v bežných intervaloch údržby;

d)

jednoznačné upozornenie, že osvedčenie o typovom schválení, vydané pre daný typ motora, je platné iba vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky:

i)

motor sa spúšťa, používa a udržiava v súlade s dodanými pokynmi;

ii)

na nápravu nesprávneho spustenia, používania alebo údržby sa vykonali okamžité opatrenia v súlade s opatreniami na nápravu, stanovenými v upozorneniach uvedených v písmenách a) a b);

iii)

nedošlo k úmyselnému nesprávnemu používaniu motora, najmä k deaktivácii alebo nevykonaniu údržby EGR alebo systému dávkovania činidla.

Pokyny musia byť napísané zreteľne a pre laika zrozumiteľne v rovnakom jazyku, aký je použitý v návode na obsluhu necestného pojazdného stroja alebo motora.

5.3.3.7   Regulácia činidla (v prípade potreby)

5.3.3.7.1   Typové schválenie je v súlade s ustanoveniami bodu 6.1 podmienené poskytnutím ukazovateľov alebo iných vhodných prostriedkov podľa konfigurácie necestného pojazdného stroja, ktoré informujú prevádzkovateľa:

a)

o množstve činidla zostávajúceho v nádrži a pomocou ďalšieho osobitného signálu, keď zvyšné činidlo predstavuje menej než 10 % kapacity plnej nádrže;

b)

keď sa nádrž s činidlom vyprázdni alebo takmer vyprázdni;

c)

keď činidlo v nádrži nie je podľa nainštalovaných meracích prístrojov v súlade s charakteristikami uvedenými a zaznamenanými v bode 2.2.1.13 doplnku 1 a v bode 2.2.1.13 doplnku 3 k prílohe 1A;

d)

keď sa dávkovanie činidla preruší z iného dôvodu, než je zásah ECU motora alebo regulátora dávkovania v reakcii na prevádzkové podmienky motora, keď sa dávkovanie nevyžaduje, a to za predpokladu, že sa tieto prevádzkové podmienky sprístupnia orgánu typového schvaľovania.

5.3.3.7.2   Podľa rozhodnutia výrobcu sú požiadavky na súlad činidla s uvedenými charakteristikami a s tým súvisiacou povolenou toleranciou emisií NOx splnené jedným z týchto spôsobov:

a)

priamymi prostriedkami, ako je napríklad použitie snímača kvality činidla;

b)

nepriamymi prostriedkami, ako je napríklad použitie snímača NOx vo výfuku na hodnotenie účinnosti činidla;

c)

akýmikoľvek inými prostriedkami, ak je ich účinnosť minimálne rovnaká ako pri použití prostriedkov uvedených v písmene a) alebo b), a hlavné požiadavky tohto bodu sú splnené.

5.3.4   Požiadavky na opatrenia na reguláciu NOx pre motory s výkonnostnými pásmami Q až R

5.3.4.1   Výrobca poskytne informácie, ktoré v plnej miere opisujú funkčné prevádzkové charakteristiky opatrení na regulovanie NOx pomocou dokumentov uvedených v bode 2 doplnku 1 k prílohe 1A a v bode 2 doplnku 3 k prílohe 1A.

5.3.4.2   Stratégia regulovania emisií motora musí byť funkčná vo všetkých podmienkach vonkajšieho prostredia, ktoré sa pravidelne vyskytujú na území zmluvných strán, najmä pri nízkych teplotách okolia. Táto požiadavka sa neobmedzuje len na podmienky, za ktorých sa musí základná stratégia regulovania emisií používať podľa špecifikácie v bode 5.3.2.2.2.

5.3.4.3   Pri použití činidla musí výrobca preukázať, že emisie čpavku počas skúšky NRTC alebo NRSC s teplým štartom v postupe typového schvaľovania neprekračujú priemernú hodnotu 10 ppm.

5.3.4.4   Ak sa na necestný pojazdný stroj inštalujú alebo pripoja nádrže s činidlom, v nádržiach musí byť zariadenie, ktoré umožňuje odoberať vzorky činidla. Miesto odberu vzoriek musí byť ľahko prístupné bez použitia akéhokoľvek špeciálneho nástroja alebo zariadenia.

5.3.4.5   Typové schválenie je v súlade s bodom 6.1 podmienené týmto:

a)

poskytnutím písomných pokynov na údržbu každému prevádzkovateľovi necestného pojazdného stroja, ako sa uvádza v prílohe 9 k tomuto predpisu;

b)

poskytnutím dokumentov o montáži od výrobcu pôvodného motora vrátane dokumentov o montáži pre systém regulácie emisií, ktorý je súčasťou schváleného typu motora;

c)

poskytnutím pokynov výrobcu pôvodného systému varovania, systému podnecovania prevádzkovateľa a (v prípade potreby) ochrany pred zamrznutím činidla;

d)

uplatňovaním ustanovení o pokynoch pre obsluhu, použitím dokumentov o montáži, systému varovania, systému podnecovania prevádzkovateľa a ochrany pred zamrznutím činidla, ktoré sú uvedené v prílohe 9 k tomuto predpisu.

5.3.5   Riadiaca oblasť pre výkonnostné pásma Q až R

Pokiaľ ide o motory s výkonnostnými pásmami Q až R, emisie odoberané v rámci riadiacej oblasti vymedzenej v bode 5.3.5 nesmú prekročiť limitné hodnoty emisií uvedené v bode 5.2.1 tohto predpisu o viac ako 100 %.

5.3.5.1   Požiadavky na preukazovanie

Technická služba vyberie na skúšku najviac tri náhodné body zaťaženia a otáčok v rámci riadiacej oblasti. Technická služba určí tiež náhodné poradie skúšobných bodov. Skúška prebieha v súlade so základnými požiadavkami NRSC, ale každý skúšobný bod sa hodnotí samostatne. Každý skúšobný bod musí spĺňať limitné hodnoty vymedzené v bode 5.3.5.

5.3.5.2   Skúšobné požiadavky

Skúška sa vykonáva takto:

a)

skúška sa vykonáva bezprostredne po skúšobných cykloch v nespojitom režime opísaných v písmenách a) až e) bodu 7.8.1.2 prílohy 4B k tomuto predpisu, ale pred postupmi po skúške uvedenej v písmene f), alebo alternatívne po odstupňovanom modálnom skúšobnom cykle (RMC) uvedenom v písmenách a) až d) bodu 7.8.2.2 prílohy 4B k tomuto predpisu, ale pred postupmi po skúške uvedenej v písmene e) podľa potreby;

b)

skúšky sa vykonávajú podľa požiadaviek uvedených v písmenách b) až e) bodu 7.8.1.2 prílohy 4B k tomuto predpisu použitím viacfiltrovej metódy (jeden filter pre každý skúšobný bod) pre každý z troch vybraných skúšobných bodov;

c)

pre každý skúšobný bod sa vypočíta špecifická hodnota emisií (v g/kWh);

d)

hodnoty emisií sa môžu vypočítať na molárnom základe pomocou doplnku A.7 alebo na hmotnostnom základe pomocou doplnku A.8 prílohy 4B k tomuto predpisu, ale mali by byť konzistentné s metódou použitou v prípade skúšky v nespojitom režime alebo RMC;

e)

na výpočty súčtu plynných emisií sa Nmode nastaví na 1 a použije sa váhový faktor 1;

f)

na výpočty tuhých častíc sa použije viacfiltrová metóda a na výpočty súčtu sa Nmode nastaví na 1 a použije sa váhový faktor 1.

5.3.5.3   Požiadavky na riadiacu oblasť

5.3.5.3.1   Riadiaca oblasť motora

Riadiaca oblasť (pozri obrázok 2) je vymedzená takto:

rozsah otáčok: otáčky A až horné otáčky;

kde:

Formula,

Použijú sa horné otáčky a dolné otáčky vymedzené v prílohe 4B k tomuto predpisu.

Ak sú namerané otáčky motora A v rozmedzí ±3 % otáčok motora deklarovaných výrobcom, použijú sa deklarované otáčky motora. Ak tolerancia presahuje akékoľvek skúšobné otáčky, použijú sa namerané otáčky motora.

5.3.5.3.2   Zo skúšania sú vylúčené tieto prevádzkové podmienky motora:

a)

body pod 30 % maximálneho krútiaceho momentu,

b)

body pod 30 % maximálneho výkonu.

Výrobca môže požiadať, aby technická služba počas typového schvaľovania vylúčila prevádzkové body z riadiacej oblasti vymedzenej v bodoch 5.5.1 a 5.5.2. Technická služba môže udeliť túto výnimku, ak výrobca môže preukázať, že motor v týchto bodoch nikdy nie je schopný prevádzky, keď sa používa v akejkoľvek kombinácii strojov.

Obrázok 2

Riadiaca oblasť

Image

5.3.6   Overovanie emisií z kľukovej skrine motorov s výkonnostnými pásmami Q až R

5.3.6.1   Priamo do okolitej atmosféry sa nesmú vypúšťať žiadne emisie kľukovej skrine s výnimkou uvedenou v bode 5.3.6.3.

5.3.6.2   Emisie z kľukovej skrine môžu byť z motorov vypúšťané do prúdu výfukových plynov pred akýmkoľvek zariadením na dodatočnú úpravu počas všetkých úkonov.

5.3.6.3   Do okolitej atmosféry môžu vypúšťať emisie z kľukovej skrine motory vybavené turbodúchadlami, čerpadlami, dúchadlami alebo plniacimi dúchadlami pre nasávanie vzduchu. V tomto prípade sa emisie z kľukovej skrine pridajú k výfukovým emisiám (buď fyzicky alebo matematicky) počas všetkých emisných skúšok v súlade s bodom 6.10 prílohy 4B k tomuto predpisu.

5.4   Výber výkonnostnej kategórie motora

5.4.1   Na účely stanovenia zhody motorov s meniteľnými otáčkami vymedzenými v bodoch 1.1 a 1.2 tohto predpisu a limitnými hodnotami emisií uvedenými v bode 5.2.1 tohto predpisu sa motory zaraďujú do výkonnostných pásiem na základe najvyššej hodnoty čistého výkonu nameraného v súlade s bodom 2.1.49 tohto predpisu.

5.4.2   Pre iné typy motorov sa použije menovitý čistý výkon.

6.   MONTÁŽ NA VOZIDLE

6.1

Pokiaľ ide o montáž motora na vozidlo, musia byť na účely schválenia motora splnené tieto požiadavky:

6.1.1

podtlak pri saní nesmie presiahnuť hodnotu uvedenú pre schválený motor v doplnku 1 alebo prípadne 3 prílohy 1A k tomuto predpisu;

6.1.2

protitlak vo výfuku nesmie presiahnuť hodnotu uvedenú pre schválený motor v doplnku 1 alebo prípadne 3 prílohy 1A k tomuto predpisu;

6.1.3

prevádzkovateľ je v prípade potreby informovaný o regulácii činidla, ako sa uvádza v bode 5.3.3.7.1, alebo prípadne v prílohe 9 k tomuto predpisu.

6.1.4

Výrobca pôvodného zariadenia poskytne v prípade potreby dokumenty a pokyny týkajúce sa montáže vymedzené v bode 5.3.4.5.

7.   ZHODA VÝROBY

7.1

Postupy zabezpečenia zhody výroby sa musia zhodovať s postupmi uvedenými v doplnku 2 dohody (E/ECE/324-E/ECE/TRANS/505/Rev.2) a musia spĺňať tieto požiadavky:

7.2

Orgán typového schvaľovania, ktorý udelil schválenie, môže kedykoľvek overiť metódy kontroly zhody použiteľné pre každú výrobnú jednotku.

7.2.1

Pri každej kontrole treba inšpektorovi predložiť skúšobné knihy a záznam o sledovaní výroby.

7.2.2

Keď sa kvalita zdá byť neuspokojivá alebo keď sa zdá nevyhnutné overiť platnosť údajov predložených na základe bodu 5.2, zavedie sa tento postup:

7.2.2.1

Motor sa odoberie zo série a odskúša sa podľa postupu uvedeného v prílohe 4A alebo prílohe 4B podľa bodu 5.2. Získané emisie oxidu uhoľnatého, emisie uhľovodíkov, emisie oxidov dusíka a emisie tuhých častíc nesmú prekročiť množstvá uvedené v tabuľke v bode 5.2.1 podľa požiadaviek bodu 5.2.2.

7.2.2.2

 Ak motor odobratý zo série nespĺňa požiadavky bodu 7.2.2.1, výrobca môže požiadať o to, aby sa merania vykonali na vzorke motorov rovnakej špecifikácie odobratej zo série a zahŕňajúcej pôvodne odobratý motor. Výrobca musí stanoviť veľkosť n vzorky v dohode s technickou službou. Motory iné ako pôvodne odobratý motor podliehajú skúške. Následne sa pre každú znečisťujúcu látku stanoví aritmetický priemer získaných výsledkov

Formula

. Výroba série sa následne považuje za potvrdenú, ak je splnená táto podmienka:Formula

kde:

Formula

kde:

 

x kde x je jeden z jednotlivých výsledkov získaných so vzorkou n;

 

l je limitná hodnota určená v bode 5.2.1 pre každú posudzovanú znečisťujúcu látku;

 

k je štatistický faktor závislý od n a uvedený v tejto tabuľke:

n

2

3

4

5

6

7

8

9

10

k

0,973

0,613

0,489

0,421

0,376

0,342

0,317

0,296

0,279

n

11

12

13

14

15

16

17

18

19

k

0,265

0,253

0,242

0,233

0,224

0,216

0,210

0,203

0,198

ak n ≥ 20, Formula

7.2.3

Technická služba zodpovedná za overenie zhody výroby vykoná skúšky na motoroch, ktoré boli čiastočne alebo úplne zabehnuté, v súlade so špecifikáciami výrobcu.

7.2.4

Bežná frekvencia kontrol povolených orgánom typového schvaľovania je jedenkrát za rok. Ak nie sú splnené požiadavky bodu 7.2.2.1, orgán typového schvaľovania zabezpečí, aby sa vykonali všetky nevyhnutné kroky na čo možno najrýchlejšie obnovenie zhody výroby.

8.   SANKCIE V PRÍPADE NEZHODY VÝROBY

8.1

Typové schválenie udelené so zreteľom na typ motora alebo rad motorov podľa tohto predpisu možno odňať, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v bode 7.2, alebo ak vybratý motor alebo vybraté motory nevyhoveli pri skúškach predpísaných v bode 7.2.2.1.

8.2

Ak zmluvná strana dohody, ktorá uplatňuje tento predpis, zruší schválenie, ktoré predtým udelila, okamžite o tom informuje ostatné zmluvné strany dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, prostredníctvom formulára o oznámení zodpovedajúceho vzoru uvedenému v prílohe 2 k tomuto predpisu.

9.   ZMENY A ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

9.1

Každá zmena schváleného typu alebo radu sa oznámi orgánu typového schvaľovania, ktorý tento typ schválil. Schvaľovací orgán potom môže buď:

9.1.1

usúdiť, že je nepravdepodobné, aby vykonané zmeny mali zjavný nepriaznivý vplyv a že zmenený typ v každom prípade naďalej spĺňa požiadavky; alebo

9.1.2

požadovať od technickej služby zodpovednej za vykonanie skúšok, aby vypracovala ďalší protokol o skúškach.

9.2

Potvrdenie o typovom schválení alebo jeho odmietnutie s uvedením zmien sa musí zaslať zmluvným stranám dohody, ktoré uplatňujú tento predpis, podľa uvedeného postupu.

9.3

Orgán typového schvaľovania, ktorý vydáva rozšírenie typového schválenia, priradí každému takémuto rozšíreniu poradové číslo a o tejto skutočnosti informuje ostatné strany dohody z roku 1958, ktoré tento predpis uplatňujú, prostredníctvom formulára oznámenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe 2 k tomuto predpisu.

10.   DEFINITÍVNE ZASTAVENIE VÝROBY

Ak držiteľ schválenia úplne zastaví výrobu typu alebo radu schváleného podľa tohto predpisu, informuje o tom orgán, ktorý schválenie udelil. Po prijatí príslušného oznámenia tento orgán informuje o tom ostatné strany dohody, ktoré tento predpis uplatňujú, prostredníctvom formulára oznámenia, ktorého vzor je uvedený v prílohe 2 k tomuto predpisu.

11.   PRECHODNÉ USTANOVENIA

11.1

Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 02 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť schválenie podľa tohto predpisu zmeneného sériou zmien 02.

11.2

Od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 02 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť udeliť schválenia motorom pracujúcim pri premenlivých otáčkach, alebo radom motorov obsadzujúcich výkonnostné pásma H, I, J a K, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 02.

11.3

Od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 02 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť uviesť do obehu motory alebo rady motorov pracujúce pri premenlivých otáčkach vrátane motorov obsadzujúcich výkonnostné pásma H, I, J a K, ktoré nie sú schválené podľa tohto predpisu v znení série zmien 02.

11.4

Od 1. januára 2010 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť udeliť schválenia motorom pracujúcim pri konštantných otáčkach alebo radom motorov obsadzujúcich výkonnostné pásma H, I a K, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 02.

11.5

Od 1. januára 2011 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť udeliť schválenia motorom pracujúcim pri konštantných otáčkach, alebo radom motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo J, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 02.

11.6

Od 1. januára 2011 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť uviesť na trh motory alebo rady motorov pracujúce pri konštantných otáčkach vrátane motorov obsadzujúcich výkonnostné pásma H, I a K, ktoré nie sú schválené podľa tohto predpisu v znení série zmien 02.

11.7

Od 1. januára 2012 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odmietnuť uviesť na trh motory alebo rady motorov pracujúce pri konštantných otáčkach vrátane motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo J, ktoré nie sú schválené podľa tohto predpisu v znení série zmien 02.

11.8

Odchylne od ustanovení bodov 11.3, 11.6 a 11.7 môžu zmluvné strany uplatňujúce tento predpis odložiť každý dátum uvedený v týchto bodoch o dva roky so zreteľom na motory vyrobené pred uvedenými dátumami.

11.9

Odchylne od ustanovení bodov 11.3, 11.6 a 11.7 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu naďalej povoľovať uvádzanie motorov schválených na základe predchádzajúcej technickej normy na trh za predpokladu, že tieto motory sú určené na výmenu do používaných vozidiel a že technicky nie je možné, aby dané motory spĺňali nové požiadavky série zmien 02.

11.10

Od oficiálneho dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 03 nesmie žiadna zmluvná strana uplatňujúca tento predpis odmietnuť udeliť schválenie podľa tohto predpisu zmeneného sériou zmien 03.

11.11

Od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 03 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť udeliť schválenia motorom pracujúcim pri premenlivých otáčkach alebo radom motorov obsadzujúcich výkonnostné pásma L, M, N a P, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.12

Od 1. januára 2013 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť udeliť schválenia motorom pracujúcim pri premenlivých otáčkach alebo radom motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo Q, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.13

Od 1. októbra 2013 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť udeliť schválenia motorom pracujúcim pri premenlivých otáčkach, alebo radom motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo R, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.14

Od dátumu nadobudnutia platnosti série zmien 03 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť uviesť na trh motory alebo rady motorov pracujúce pri premenlivých otáčkach vrátane motorov obsadzujúcich výkonnostné pásma L, M, N aP, ktoré nie sú schválené podľa tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.15

Od 1. januára 2014 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť uviesť na trh motory alebo rady motorov pracujúce pri premenlivých otáčkach vrátane motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo Q, ktoré nie sú schválené podľa tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.16

Od 1. októbra 2014 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť uviesť do obehu motory alebo rady motorov pracujúce pri premenlivých otáčkach vrátane motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo R, ktoré nie sú schválené podľa tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.17

Odchylne od ustanovení bodov 11.14 až 11.16 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odložiť každý dátum uvedený v týchto bodoch o dva roky so zreteľom na motory vyrobené pred uvedenými dátumami.

11.18

Odchylne od ustanovení bodov 11.14, 11.15 a 11.16 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu naďalej povoľovať uvádzanie motorov schválených na základe predchádzajúcej technickej normy na trh za predpokladu, že tieto motory sú určené na výmenu do používaných vozidiel a že technicky nie je možné, aby dané motory spĺňali nové požiadavky série zmien 03.

11.19

Odchylne od ustanovení bodov 11.11 až 11.16 sa tieto dodatočné prechodné ustanovenia bodov 11.20 až 11.29 vzťahujú na vozidlá kategórie T s týmito špecifickými charakteristikami:

a)

traktory s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou 40 km/h, rozchodom kolies do 1 150 mm, vlastnou hmotnosťou v pohotovostnom stave vyššou než 600 kg a so svetlou výškou do 600 mm. Ak však výška ťažiska traktora (3) (meraná od zeme), vydelená priemerným minimálnym rozchodom kolies každej nápravy presiahne 0,90, maximálna konštrukčná rýchlosť je obmedzená na 30 km/h;

b)

traktory určené na prácu s vysokorastúcimi plodinami, napr. viničom. Majú zvýšený podvozok alebo časť podvozku, čo im umožňuje pohybovať sa rovnobežne s radom plodín a nad nimi, pričom medzi kolesami môže mať viac radov plodín. Sú určené na prepravu alebo prevádzku prístrojov, ktoré môžu byť namontované vpredu, medzi nápravami, vzadu alebo na plošine. Keď je traktor v pracovnej polohe, svetlá výška meraná kolmo na rady plodín je väčšia než 1 000 mm. Ak však výška ťažiska traktora (3) (meraná od zeme, s použitím bežných pneumatík), vydelená priemerným minimálnym rozchodom kolies každej nápravy, presiahne 0,90, maximálna konštrukčná rýchlosť nesmie prekročiť 30 km/h.

11.20

Od 1. januára 2013 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť udeliť schválenia motorom pracujúcim pri premenlivých otáčkach alebo radom motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo L, určených na montáž do vozidiel uvedených v bode 11.19, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.21

Od 1. januára 2014 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť udeliť schválenia motorom pracujúcim pri premenlivých otáčkach alebo radom motorov obsadzujúcich výkonnostné pásma M a N, určených na montáž do vozidiel uvedených v bode 11.19, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.22

Od 1. januára 2015 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť udeliť schválenia motorom pracujúcim pri premenlivých otáčkach alebo radom motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo P, určených na montáž do vozidiel uvedených v bode 11.19, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.23

Od 1. januára 2016 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť udeliť schválenia motorom pracujúcim pri premenlivých otáčkach alebo radom motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo Q, určených na montáž do vozidiel uvedených v bode 11.19, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.24

Od 1. októbra 2016 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť udeliť schválenia motorom pracujúcim pri premenlivých otáčkach alebo radom motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo R, určených na montáž do vozidiel uvedených v bode 11.19, ktoré nespĺňajú požiadavky tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.25

Od 1. januára 2014 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť uviesť na trh motory pracujúce pri premenlivých otáčkach alebo rady motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo L, určených na montáž do vozidiel uvedených v bode 11.19, ktoré nie sú schválené podľa tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.26

Od 1. januára 2015 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť uviesť na trh motory pracujúce pri premenlivých otáčkach alebo rady motorov obsadzujúcich výkonnostné pásma M a N, určených na montáž do vozidiel uvedených v bode 11.19, ktoré nie sú schválené podľa tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.27

Od 1. januára 2016 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť uviesť na trh motory pracujúce pri premenlivých otáčkach alebo rady motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo P, určených na montáž do vozidiel uvedených v bode 11.19, ktoré nie sú schválené podľa tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.28

Od 1. januára 2017 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť uviesť na trh motory pracujúce pri premenlivých otáčkach alebo rady motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo Q, určených na montáž do vozidiel uvedených v bode 11.19, ktoré nie sú schválené podľa tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.29

Od 1. októbra 2017 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odmietnuť uviesť na trh motory pracujúce pri premenlivých otáčkach alebo rady motorov obsadzujúcich výkonnostné pásmo R, určených na montáž do vozidiel uvedených v bode 11.19, ktoré nie sú schválené podľa tohto predpisu v znení série zmien 03.

11.30

Odchylne od ustanovení bodov 11.25 až 11.29 zmluvné strany uplatňujúce tento predpis môžu odložiť každý dátum uvedený v týchto bodoch o dva roky so zreteľom na motory vyrobené pred uvedenými dátumami.

12.   NÁZVY A ADRESY TECHNICKÝCH SLUŽIEB ZODPOVEDNÝCH ZA VYKONÁVANIE SCHVAĽOVACÍCH SKÚŠOK A NÁZVY A ADRESY ORGÁNOV TYPOVÉHO SCHVAĽOVANIA

Strany dohody z roku 1958 uplatňujúce tento predpis oznámia sekretariátu Organizácie Spojených národov názvy a adresy technických služieb zodpovedných za vykonávanie homologizačných skúšok, ako aj názvy a adresy orgánov typového schvaľovania, ktoré schválenia udeľujú a ktorým sa majú zasielať formuláre potvrdzujúce udelenie, rozšírenie, zamietnutie alebo odňatie schválenia vydaného v iných krajinách.

(1)  Podľa definície v konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3) (ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2, ods. 2) – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html

(2)  Rozlišovacie čísla zmluvných strán dohody z roku 1958 sú uvedené v prílohe 3 ku Konsolidovanej rezolúcii o konštrukcii vozidiel (R.E.3) (dokument ECE/TRANS/WP.29/78/Rev.2/Amend.1 – www.unece.org/trans/main/wp29/wp29wgs/wp29gen/wp29resolutions.html

(3)  Ťažisko traktora v súlade s normou ISO 789-6: 1982.

PRÍLOHA 1A

Informačný dokument č. … týkajúci sa typového schválenia a stanovujúci opatrenia voči emisii plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov montovaných v necestných pojazdných strojoch

Základný motor/typ motora (1): …

1.   Všeobecne

1.1

Značka (názov výrobcu): …

1.2

Typ a obchodné označenie základného motora – a (v prípade potreby) radu motorov: …

1.3

Typové kódovanie výrobcu, ako je vyznačené na motore(-och): …

1.4

Špecifikácia zariadenia, ktoré má motor poháňať (2): …

1.5

Názov a adresa výrobcu: …

Názov a adresa splnomocneného zástupcu výrobcu (ak je ustanovený): …

1.6

Umiestnenie, kódovanie a spôsob pripevnenia identifikácie motora …

1.7

Umiestnenie a spôsob pripevnenia schvaľovacej značky: …

1.8

Adresa(-y) montážneho(-ych) závodu(-ov): …

Prílohy:

1.1

Základné charakteristiky (základného) motora, resp. (základných) motorov (pozri doplnok 1)

1.2

Základné charakteristiky radu motorov (pozri doplnok 2)

1.3

Základné charakteristiky typov motorov v rámci radu (pozri doplnok 3)

2.   Charakteristiky častí pojazdných strojov súvisiacich s motorom (v prípade potreby)

3.   Fotografie základného motora

4.   Uveďte ďalšie prílohy, ak existujú

Dátum, zložka

(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

(2)  Uveďte toleranciu.

Doplnok 1

Základné charakteristiky (základného) motora

1.   Opis motora

1.1   Výrobca:…

1.2   Kód motora podľa výrobcu:…

1.3   Cyklus: štvortaktný/dvojtaktný (1)

1.4   Vŕtanie: … mm

1.5   Zdvih: … mm

1.6   Počet a usporiadanie valcov:…

1.7   Objem valcov motora: … cm3

1.8   Menovité otáčky:…

1.9   Otáčky pri maximálnom krútiacom momente:…

1.10   Objemový kompresný objem (2):…

1.11   Opis systému spaľovania:…

1.12   Výkres(-y) spaľovacej komory a dna piestu:…

1.13   Minimálna plocha prierezu vstupného a výstupného otvoru:…

1.14   Chladiaci systém

1.14.1   Kvapalina

1.14.1.1   Druh kvapaliny:…

1.14.1.2   Obehové čerpadlo(-á): áno/nie (1)

1.14.1.3   Charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y) (ak sú dané):…

1.14.1.4   Prevodový(-é) pomer(-y) pohonu (ak je daný):…

1.14.2   Vzduch

1.14.2.1   Ventilátor: áno/nie (1)

1.14.2.2   Charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y) (ak sú dané):…

1.14.2.3   Prevodový(-é) pomer(-y) pohonu (ak je daný):…

1.15   Teplota povolená výrobcom

1.15.1   Chladenie kvapalinou: najvyššia teplota na výstupe: … K

1.15.2   Chladenie vzduchom: referenčný bod:…

Maximálna teplota v referenčnom bode: … K

1.15.3   Maximálna teplota plniaceho vzduchu na vstupe medzichladiča (ak je použitý): … K

1.15.4   Maximálna teplota výfukových plynov v mieste, kde výfuková(-é) trubica(-e) susedí(-ia) s vonkajšou prírubou(-ami) sacieho(-ích) potrubia(-í): … K

1.15.5   Teplota paliva: … min: K

…max: K

1.15.6   Teplota maziva: … min: K

…max: K

1.16   Preplňovač: áno/nie (1)

1.16.1   Značka:…

1.16.2   Typ:…

1.16.3   Opis systému (napr.: max. preplňovací tlak, prípadný odľahčovací ventil)…

1.16.4   Medzichladič: áno/nie (1)

1.17   Systém nasávania: maximálny povolený tlak nasávania pri menovitých otáčkach motora a pri 100 % zaťažení: … kPa

1.18   Výfukový systém: maximálny povolený protitlak výfukových plynov pri menovitých otáčkach motora a pri 100 % zaťažení: … kPa

2.   Opatrenia proti znečisťovaniu ovzdušia

2.1   Zariadenie na recirkuláciu plynov z kľukovej skrine: áno/nie (1)

2.2   Doplnkové zariadenia proti znečisťovaniu (ak existujú, a ak nie sú uvedené pod iným záhlavím):

2.2.1   Katalyzátor: áno/nie (1)

2.2.1.1   Značka(-y):…

2.2.1.2   Typ(-y):…

2.2.1.3   Počet katalyzátorov a prvkov:…

2.2.1.4   Rozmery a objem katalyzátora(-ov):…

2.2.1.5   Druh katalytickej činnosti:…

2.2.1.6   Celková vrstva drahých kovov:…

2.2.1.7   Relatívna koncentrácia:…

2.2.1.8   Substrát (konštrukcia a materiál):…

2.2.1.9   Hustota komôrok:…

2.2.1.10   Typ puzdra pre katalyzátor(-y): …

2.2.1.11   Poloha katalyzátora(-ov) (miesto(-a) a maximálna(-e)/minimálna(-e) vzdialenosť(-ti) od motora):…

2.2.1.12   Bežný prevádzkový rozsah (K): …

2.2.1.13   Spotrebné činidlá (ak sa používajú):…

2.2.1.13.1   Typ a koncentrácia činidla potrebného na katalytickú činnosť:…

2.2.1.13.2   Bežný prevádzkový rozsah teplôt činidla:…

2.2.1.13.3   Medzinárodná norma (v prípade potreby):…

2.2.1.14   Snímač NOx: áno/nie (1)

2.2.2   Kyslíkový snímač: áno/nie (1)

2.2.2.1   Značka(-y):…

2.2.2.2   Typ:…

2.2.2.3   Umiestnenie:…

2.2.3   Vstrekovanie vzduchu: áno/nie (1)

2.2.3.1   Typ (pulzujúci vzduch, vzduchové čerpadlo atď.):…

2.2.4   EGR: áno/nie (1)

2.2.4.1   Charakteristika (chladené/nechladené, vysokotlakové/nízkotlakové atď.):…

2.2.5   Zachytávač tuhých častíc: áno/nie (1)

2.2.5.1   Rozmery a kapacita zachytávača tuhých častíc:…

2.2.5.2   Typ a konštrukcia zachytávača tuhých častíc:…

2.2.5.3   Poloha [miesto(-a) a maximálna(-e)/minimálna(-e) vzdialenosť(-ti) od motora]:…

2.2.5.4   Metóda alebo systém regenerácie, opis a/alebo výkres…

2.2.5.5   Bežný rozsah prevádzkovej teploty (K) a tlaku (kPa):…

2.2.6   Iné systémy: áno/nie (1)

2.2.6.1   Opis a prevádzka:…

3.   Prívod paliva

3.1   Palivové čerpadlo

Diagram tlaku (2) alebo vlastností: … kPa

3.2   Vstrekovací systém

3.2.1   Čerpadlo

3.2.1.1   Značka(-y):…

3.2.1.2   Typ(-y):…

3.2.1.3   Dodávka: … mm3 na zdvih (2) alebo cyklus pri otáčkach čerpadla: … min –1 pri plnom vstreku alebo diagram vlastností.

Uveďte použitú metódu: na motore/na skúšobnom zariadení čerpadla (1)

3.2.1.4   Predstih vstrekovania

3.2.1.4.1   Nastavovacia krivka vstreku (2): …

3.2.1.4.2   Časovanie (2): …

3.2.2   Vstrekovacie potrubie

3.2.2.1   Dĺžka: … mm

3.2.2.2   Vnútorný priemer: … mm

3.2.3   Vstrekovač(-e)

3.2.3.1   Značka(-y):…

3.2.3.2   Typ(-y):…

3.2.3.3   Diagram tlaku (2) alebo vlastností otvorov: … kPa

3.2.4   Regulátor otáčok

3.2.4.1   Značka(-y):…

3.2.4.2   Typ(-y):…

3.2.4.3   Otáčky, pri ktorých sa začína vypnutie pri plnom zaťažení- (2): … min–1

3.2.4.4   Maximálne otáčky pri nulovom zaťažení (2): … min–1

3.2.4.5   Voľnobežné otáčky (2): … min–1

3.3   Systém studeného štartu

3.3.1   Značka(-y):…

3.3.2   Typ(-y):…

3.3.3   Opis:…

4.   Vyhradené

5.   Časovanie ventilov

5.1   Maximálny zdvih a uhly otvárania a zatvárania vo vzťahu k úvratiam alebo ekvivalentné údaje:…

5.2   Referenčné a/alebo nastavovacie rozpätia (1)

5.3   Systém meniteľného časovania ventilov (pokiaľ sa používa a na ktorom mieste: nasávanie a/alebo výfuk) (1)

5.3.1   Typ: nepretržitý alebo vypínací (1)

5.3.2   Uhol fázového posunu vačky:…

6.   Vyhradené

7.   Vyhradené

(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

(2)  Uveďte toleranciu.

Doplnok 2

Základné charakteristiky radu motorov

1.   Spoločné parametre (1)

1.1

Spaľovací cyklus:…

1.2

Chladiace médium:…

1.3

Spôsob nasávania vzduchu:…

1.4

Typ/konštrukcia spaľovacej komory:…

1.5

Usporiadanie, veľkosť a počet ventilov a kanálikov:…

1.6

Palivový systém:…

1.7

Systémy riadenia motora…

Kontrola identity podľa čísla (čísel) výkresov:…

1.7.1

Systém chladenia plniaceho vzduchu:…

1.7.2

Recirkulácia výfukových plynov (2):…

1.7.3

Vstrekovanie vody/emulzie (2):…

1.7.4

Vstrekovanie vzduchu (2):…

1.8

Systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov (3):…

Dôkaz o totožnom (alebo v prípade základného motora o najnižšom) pomere: kapacita systému/dodávka paliva na zdvih, podľa čísla (čísel) diagramu(-ov):…

2.   Súpis radu motorov

2.1

Názov radu motorov:…

2.2

Špecifikácia motorov v rámci tohto radu:

 

Základný motor (4)

Motory v rámci radu (5)

Typ motora

 

 

 

 

 

Počet valcov

 

 

 

 

 

Menovité otáčky (min–1)

 

 

 

 

 

Prívod paliva na zdvih (mm3) pri menovitom čistom výkone

 

 

 

 

 

Menovitý čistý výkon (kW)

 

 

 

 

 

Otáčky pri maximálnom výkone (min–1)

 

 

 

 

 

Maximálny čistý výkon (kW)

 

 

 

 

 

Otáčky pri maximálnom krútiacom momente (min–1)

 

 

 

 

 

Prívod paliva na zdvih (mm3) pri maximálnom krútiacom momente

 

 

 

 

 

Maximálny krútiaci moment (Nm)

 

 

 

 

 

Dolné voľnobežné otáčky (min–1)

 

 

 

 

 

Zdvih valca (v % základného motora)

100

 

 

 

 

2.3

Okrem toho sa schvaľovaciemu orgánu predkladajú informácie požadované v doplnku 3 k prílohe 1B na každý motor v rámci radu.

(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

(2)  Uveďte toleranciu.

(3)  Ak sa nepoužíva, uveďte „nepoužíva sa“.

(4)  Všetky podrobnosti pozri v doplnku 1.

(5)  Všetky podrobnosti pozri v doplnku 3.

Doplnok 3

Základné charakteristiky typov motorov v rámci radu

1.   Opis motora

1.1.   Výrobca:…

1.2.   Kód motora podľa výrobcu: …

1.3.   Cyklus: štvortaktný/dvojtaktný (1)

1.4.   Vŕtanie: …mm

1.5.   Zdvih: …mm

1.6.   Počet a usporiadanie valcov: …

1.7.   Objem valcov motora: …cm3

1.8.   Menovité otáčky: …

1.9.   Otáčky pri maximálnom krútiacom momente: …

1.10.   Objemový kompresný objem (2): …

1.11.   Opis systému spaľovania: …

1.12.   Výkres(-y) spaľovacej komory a dna piestu …

1.13.   Minimálna plocha prierezu vstupného a výstupného otvoru: …

1.14.   Chladiaci systém

1.14.1.   Kvapalina

1.14.1.1.   Druh kvapaliny: …

1.14.1.2.   Obehové čerpadlo(-á): áno/nie (1)

1.14.1.3.   Charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y) (ak sú dané): …

1.14.1.4.   Prevodový(-é) pomer(-y) pohonu (ak je daný): …

1.14.2.   Vzduch

1.14.2.1.   Ventilátor: áno/nie (1)

1.14.2.2.   Charakteristiky alebo značka(-y) a typ(-y) (ak sú dané): …

1.14.2.3.   Prevodový(-é) pomer(-y) pohonu (ak je daný): …

1.15.   Teplota povolená výrobcom

1.15.1.   Chladenie kvapalinou: najvyššia teplota na výstupe: …K

1.15.2.   Chladenie vzduchom: referenčný bod: …

Maximálna teplota v referenčnom bode: …K

1.15.3.   Maximálna teplota plniaceho vzduchu na vstupe medzichladiča (ak je použitý): …K

1.15.4.   Maximálna teplota výfukových plynov v mieste, kde výfuková(-é) trubica(-e) susedí(-ia) s vonkajšou prírubou(-ami) sacieho(-ích) potrubia(-í): …K

1.15.5.   Teplota paliva: …min: K

…max: K

1.15.6.   Teplota maziva: …min: K

…max: K

1.16.   Preplňovač: áno/nie (1)

1.16.1.   Značka:…

1.16.2.   Typ:…

1.16.3.   Opis systému (napr.: max. preplňovací tlak, prípadný odľahčovací ventil)…

1.16.4.   Medzichladič: áno/nie (1)

1.17.   Systém nasávania: maximálny povolený tlak nasávania pri menovitých otáčkach motora a pri 100 % zaťažení: …kPa

1.18.   Výfukový systém: maximálny povolený protitlak výfukových plynov pri menovitých otáčkach motora a pri 100 % zaťažení: …kPa

2.   Opatrenia proti znečisťovaniu ovzdušia

2.1   Zariadenie na recirkuláciu plynov z kľukovej skrine: áno/nie (1)

2.2   Doplnkové zariadenia proti znečisťovaniu (ak existujú, a ak nie sú uvedené pod iným záhlavím):

2.2.1   Katalyzátor: áno/nie (1)

2.2.1.1   Značka(-y):…

2.2.1.2   Typ(-y):…

2.2.1.3   Počet katalyzátorov a prvkov: …

2.2.1.4   Rozmery a objem katalyzátora(-ov): …

2.2.1.5   Druh katalytickej činnosti: …

2.2.1.6   Celková vrstva drahých kovov: …

2.2.1.7   Relatívna koncentrácia: …

2.2.1.8   Substrát (konštrukcia a materiál): …

2.2.1.9   Hustota komôrok: …

2.2.1.10   Typ puzdra pre katalyzátor(-y): …

2.2.1.11   Poloha katalyzátora(-ov) [miesto(-a) a maximálna(-e)/minimálna(-e) vzdialenosť(-ti) od motora]: …

2.2.1.12   Bežný prevádzkový rozsah (K) …

2.2.1.13   Spotrebné činidlá (ak sa používajú): …

2.2.1.13.1   Typ a koncentrácia činidla potrebného na katalytickú činnosť: …

2.2.1.13.2   Bežný prevádzkový rozsah teplôt činidla: …

2.2.1.13.3   Medzinárodná norma (v prípade potreby): …

2.2.1.14   Snímač NOx: áno/nie (1)

2.2.2   Kyslíkový snímač: áno/nie (1)

2.2.2.1   Značka(-y): …

2.2.2.2   Typ: …

2.2.2.3   Umiestnenie: …

2.2.3   Vstrekovanie vzduchu: áno/nie (1)

2.2.3.1   Typ (pulzujúci vzduch, vzduchové čerpadlo atď.): …

2.2.4   EGR: áno/nie (1)

2.2.4.1   Charakteristika (chladené/nechladené, vysokotlakové/nízkotlakové atď.): …

2.2.5   Zachytávač tuhých častíc: áno/nie (1)

2.2.5.1   Rozmery a kapacita zachytávača tuhých častíc: …

2.2.5.2   Typ a konštrukcia zachytávača tuhých častíc: …

2.2.5.3   Poloha [miesto(-a) a maximálna(-e)/minimálna(-e) vzdialenosť(-ti) od motora]: …

2.2.5.4   Metóda alebo systém regenerácie, opis a/alebo výkres …

2.2.5.5   Bežný rozsah prevádzkovej teploty (K) a tlaku (kPa): …

2.2.6   Iné systémy: áno/nie (1)

2.2.6.1   Opis a prevádzka: …

3.   Prívod paliva

3.1   Palivové čerpadlo

Diagram tlaku (2) alebo vlastností: …kPa

3.2   Vstrekovací systém

3.2.1   Čerpadlo

3.2.1.1   Značka(-y): …

3.2.1.2   Typ(-y): …

3.2.1.3   Dodávka: …mm3 na zdvih (2) alebo cyklus pri otáčkach čerpadla …min–1 pri plnom vstreku, alebo diagram vlastností.

Uveďte použitú metódu: na motore/na skúšobnom zariadení čerpadla (1)

3.2.1.4   Predstih vstrekovania

3.2.1.4.1   Nastavovacia krivka vstreku (2): …

3.2.1.4.2   Časovanie (2): …

3.2.2   Vstrekovacie potrubie

3.2.2.1   Dĺžka: …mm

3.2.2.2   Vnútorný priemer: …mm

3.2.3   Vstrekovač(-e)

3.2.3.1   Značka(-y): …

3.2.3.2   Typ(-y): …

3.2.3.3   Diagram tlaku (2) alebo vlastností otvorov: …kPa

3.2.4   Regulátor otáčok

3.2.4.1   Značka(-y): …

3.2.4.2   Typ(-y): …

3.2.4.3   Otáčky, pri ktorých sa začína vypnutie pri plnom zaťažení- (2): …min–1

3.2.4.4   Maximálne otáčky pri nulovom zaťažení- (2): …min–1

3.2.4.5   Voľnobežné otáčky (2): …min–1

3.3   Systém studeného štartu

3.3.1   Značka(-y): …

3.3.2   Typ(-y): …

3.3.3   Opis: …

4.   Vyhradené

5.   Časovanie ventilov

5.1   Maximálny zdvih a uhly otvárania a zatvárania vo vzťahu k úvratiam alebo ekvivalentné údaje: …

5.2   Referenčné a/alebo nastavovacie rozpätia (1)

5.3   Systém meniteľného časovania ventilov (pokiaľ sa používa a na ktorom mieste: nasávanie a/alebo výfuk) (1)

5.3.1   Typ: nepretržitý alebo vypínací (1)

5.3.2   Uhol fázového posunu vačky: …

6.   Vyhradené

7.   Vyhradené

(1)  Nehodiace sa prečiarknite.

(2)  Uveďte toleranciu.

PRÍLOHA 1B

CHARAKTERISTIKY RADU MOTOROV A VÝBER ZÁKLADNÉHO MOTORA

1.   PARAMETRE DEFINUJÚCE RAD MOTOROV

1.1   Všeobecne

Rad motorov je charakterizovaný konštrukčnými parametrami. Tieto sú spoločné pre všetky motory v rámci radu. Výrobca motora môže rozhodnúť o tom, ktoré motory patria do radu motorov, pokiaľ sú dodržané kritériá zaradenia uvedené v bode 1.3. Rad motorov musí schváliť orgán typového schvaľovania. Výrobca poskytne orgánu typového schvaľovania príslušné informácie o hodnotách emisií motorov zaradených do radu motorov.

1.2   Osobitné prípady

1.2.1   Interakcie medzi parametrami

V niektorých prípadoch môžu byť medzi parametrami interakcie, ktoré môžu spôsobiť zmeny v emisiách. To sa musí zohľadniť, aby bolo zabezpečené, že do toho istého radu motorov sa zaradia len motory s podobnými charakteristikami výfukových emisií. Výrobca musí takéto prípady identifikovať a oznámiť orgánu typového schvaľovania. Potom sa to zohľadní ako kritérium pri tvorbe nového radu motorov.

1.2.2   Zariadenia alebo vlastnosti so silným vplyvom na emisie

Zariadenia alebo prvky, ktoré nie sú uvedené v bode 1.3 a ktoré majú veľký vplyv na hodnoty emisií, výrobca musí určiť na základe správneho technického úsudku a oznámiť ich orgánu typového schvaľovania. Potom sa to zohľadní ako kritérium pri tvorbe nového radu motorov.

1.2.3   Dodatočné kritériá

Okrem parametrov uvedených v bode 1.3 výrobca môže zaviesť doplňujúce kritériá umožňujúce definovať rad v obmedzenejšom rozsahu. Tieto parametre nie sú nevyhnutne parametrami, ktoré majú vplyv na úroveň emisií.

1.3   Parametre definujúce rad motorov

1.3.1   Spaľovací cyklus:

a)

dvojtaktný cyklus;

b)

štvortaktný cyklus;

c)

rotačný motor;

d)

iný.

1.3.2   Usporiadanie valcov

1.3.2.1   Usporiadanie valcov v bloku:

a)

v tvare V;

b)

v rade;

c)

hviezdicové;

d)

iné (F, W atď.).

1.3.2.2   Vzájomná poloha valcov

Motory s tým istým blokom môžu patriť do toho istého radu, pokiaľ ich rozmery od stredu vŕtania po stred sú rovnaké.

1.3.3   Hlavné chladiace médium:

a)

vzduch;

b)

voda;

c)

olej.

1.3.4   Zdvih jednotlivého valca

Od 85 % do 100 % pre motory s jednotkovým zdvihom valca ≥ 0,75 dm3 najväčšieho zdvihu v rámci radu motorov.

Od 70 % do 100 % pre motory s jednotkovým zdvihom valca ≥ 0,75 dm3 najväčšieho zdvihu v rámci radu motorov.

1.3.5   Spôsob nasávania vzduchu:

a)

prirodzené nasávanie;

b)

preplňovanie;

c)

preplňovanie s chladičom preplňovaného vzduchu.

1.3.6   Typ/konštrukcia spaľovacej komory:

a)

otvorená komora;

b)

delená komora;

c)

iné typy

1.3.7   Ventily a kanáliky:

a)

usporiadanie;

b)

počet ventilov na valec.

1.3.8   Typ prívodu paliva

a)

čerpadlo, (vysokotlakové) potrubie a vstrekovač;

b)

radové alebo rozdeľovacie čerpadlo;

c)

vstrekovacia jednotka;

d)

vstrekovací systém so spoločným tlakovým potrubím.

1.3.9   Rôzne zariadenia:

a)

recirkulácia výfukových plynov (EGR);

b)

vstrekovanie vody;

c)

vstrekovanie vzduchu;

d)

iné.

1.3.10   Stratégia elektronického riadenia

Prítomnosť alebo neprítomnosť elektronickej riadiacej jednotky (ECU) v motore sa považuje za základný parameter radu.

V prípade elektronicky riadených motorov výrobca musí poskytnúť technické podklady, ktoré objasnia zoskupenie týchto motorov do toho istého radu t. j. dôvody, prečo sa od týchto motorov očakáva, že splnia rovnaké emisné požiadavky.

Elektronická regulácia otáčok nemusí znamenať, že ide o iný rad, než je rad s mechanickou reguláciou. Potreba oddeliť elektronicky riadené motory od mechanicky riadených motorov by sa mala uplatňovať na charakteristiky vstrekovania paliva, ako je časovanie, tlak, rýchlosť atď.

1.3.11   Systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov

Funkcia a kombinácia nasledujúcich zariadení sa považuje za kritérium príslušnosti k radu motorov:

a)

oxidačný katalyzátor;

b)

systém deNOx so selektívnou redukciou NOx (pridanie redukčného činidla);

c)

iné systémy deNOx;

d)

filter tuhých častíc s pasívnou regeneráciou;

e)

filter tuhých častíc s aktívnou regeneráciou;

f)

iné filtre tuhých častíc;

g)

iné zariadenia.

Ak bol motor certifikovaný bez systému dodatočnej úpravy, či už ako základný motor, alebo ako člen radu, potom tento motor, ak je vybavený oxidačným katalyzátorom (nie filtrom tuhých častíc), môže byť zaradený do toho istého radu motorov, ak si nevyžaduje rozdielne charakteristiky paliva.

Ak si vyžaduje špecifické charakteristiky paliva (napr. filtre tuhých častíc vyžadujúce osobitné prísady na zabezpečenie regeneračného procesu), rozhodnutie o jeho zaradení do rovnakého radu sa zakladá na technických podkladoch výrobcu. Z týchto podkladov musí vyplývať, že očakávaná úroveň emisií motora vybaveného systémom dodatočnej úpravy spĺňa rovnaké limitné hodnoty ako úroveň emisií motora nevybaveného týmto systémom.

Ak bol motor certifikovaný so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov buď ako základný motor alebo ako člen radu motorov, ktorého základný motor je vybavený rovnakým systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, tento motor nie je možné zaradiť do rovnakého radu motorov, ak nie je vybavený systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov.

2.   VÝBER ZÁKLADNÉHO MOTORA

2.1

Referenčný motor radu motorov sa vyberie pomocou primárnych kritérií najväčšej dodávky paliva na zdvih pri otáčkach udaných pre maximálny krútiaci moment. Ak je v prípade dvoch alebo viacerých motorov toto hlavné kritérium zhodné, základný motor sa musí vybrať pomocou sekundárneho kritéria najväčšej dodávky paliva na zdvih pri menovitých otáčkach. Za určitých okolností schvaľovací orgán môže dospieť k záveru, že najhorší prípad, pokiaľ ide o množstvo emisií v danom rade, možno najlepšie určiť pomocou skúšky druhého motora. Schvaľovací orgán teda môže vybrať ďalší motor na odskúšanie na základe tých jeho vlastností, ktoré signalizujú, že tento motor môže mať najvyššie úrovne emisií spomedzi motorov tohto radu.

2.2

Ak majú motory tohto radu iné premenlivé vlastnosti, o ktorých by sa mohlo usudzovať, že vplývajú na emisie výfukových plynov, pri výbere referenčného motora sa musia určiť a zohľadniť aj tieto vlastnosti.

PRÍLOHA 2

OZNÁMENIE

[maximálny formát: A4 (210 x 297 mm)]

Image

Doplnok 1

Skúšobný protokol pre vznetové motory

Výsledky skúšok  (1)

Informácie týkajúce sa skúšobného motora

Typ motora:…

Identifikačné číslo motora:…

1.   Informácie týkajúce sa vykonania skúšky:

1.1   Referenčné palivo použité na skúšku

1.1.1   Cetánové číslo:…

1.1.2   Obsah síry:…

1.1.3   Hustota:…

1.2   Mazivo

1.2.1   Značka(-y):…

1.2.2   Typ(-y):…

(ak sa mazivo a palivo zmiešavajú, uveďte percento obsahu oleja v zmesi)

1.3   Zariadenia poháňané motorom (v prípade potreby)

1.3.1   Zoznam a identifikačné údaje:…

1.3.2   Výkon absorbovaný pri uvedených otáčkach motora (podľa špecifikácie výrobcu):

 

Výkon absorbovaný hnacím zariadením motora pri rôznych otáčkach motora (2)  (3) so zreteľom na prílohu 7

Zariadenie

Medziľahlé otáčky

(ak prichádzajú do úvahy)

Otáčky pri maximálnom výkone

(ak sú odlišné od menovitých)

Menovité otáčky (4)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spolu:

 

 

 

1.4   Výkon motora

1.4.1   Otáčky motora:

Voľnobežné: …min–1

Medziľahlé: …min–1

Maximálny výkon: …min–1

Menovitý výkon (5): …min–1

1.4.2   Výkon motora (6)

 

Nastavenie výkonu (kW) pri rôznych otáčkach motora

Stav

Medziľahlé otáčky

(ak prichádzajú do úvahy)

Otáčky pri maximálnom výkone

(ak sú odlišné od menovitých)

Menovité otáčky (7)

Maximálny výkon nameraný pri udaných skúšobných otáčkach (kW) (a)

 

 

 

Celkový výkon absorbovaný zariadením poháňaným motorom podľa bodu 1.3.2 tohto doplnku so zreteľom na prílohu 7 (kW) (b)

 

 

 

Čistý výkon motora, ako sa stanovuje v bode 2.1.49 (kW) (c)

 

 

 

Formula

 

 

 

2.   Informácie týkajúce sa vykonania skúšky NRSC:

2.1   Nastavenie dynamometra (kW)

 

Nastavenie dynamometra (kW) pri rôznych otáčkach motora

Percento zaťaženia

Medziľahlé otáčky (ak prichádzajú do úvahy)

Menovité otáčky (7)

10 (ak prichádza do úvahy)

 

 

25 (ak prichádza do úvahy)

 

 

50

 

 

75

 

 

100

 

 

2.2   Emisné výsledky motora/základného motora (8)

Faktor zhoršenia (DF): vypočítaný/stanovený (8)

Hodnoty faktorov zhoršenia a emisné výsledky uveďte v tejto tabuľke (7):

Skúška NRSC

DF

násob./dopl. (8)

CO

HC

NOx

PM

 

 

 

 

 

Emisie

CO (g/kWh)

HC (g/kWh)

NOx (g/kWh)

PM (g/kWh)

CO2 (g/kWh)

Výsledok skúšky

 

 

 

 

 

Konečný výsledok skúšky s faktorom zhoršenia

 

 

 

 

 


Doplnkové skúšobné body riadiacej oblasti (ak sa použijú)

Emisie v skúšobnom bode

Otáčky motora

Zaťaženie (%)

CO (g/kWh)

HC (g/kWh)

NOx (g/kWh)

PM (g/kWh)

Výsledok skúšky 1

 

 

 

 

 

 

Výsledok skúšky 2

 

 

 

 

 

 

Výsledok skúšky 3

 

 

 

 

 

 

2.3   Systém odberu vzoriek použitý pri skúške NRSC:

2.3.1   Plynné emisie (9):…

2.3.2   PM (9):…

2.3.2.1   Metóda (8): jednofiltrová/viacfiltrová

3.   Informácie týkajúce sa vykonania skúšky NRTC (v prípade potreby) (10):

3.1   Emisné výsledky motora/základného motora (8)

Faktor zhoršenia (DF): vypočítaný/stanovený (8)

Hodnoty faktorov zhoršenia a emisné výsledky uveďte v tejto tabuľke (9):

Údaje týkajúce sa regenerácie sa oznamujú pri motoroch s výkonnostnými pásmami Q a R.

Skúška NRTC

DF

násob./dopl. (8)

CO

HC

NOx

 

PM

 

 

 

 

 

 

Emisie

CO (g/kWh)

HC (g/kWh)

NOx (g/kWh)

HC + NOx (g/kWh)

PM (g/kWh)

Studený štart

 

 

 

 

 

Emisie

CO (g/kWh)

HC (g/kWh)

NOx (g/kWh)

HC + NOx (g/kWh)

PM (g/kWh)

CO2 (g/kWh)

Teplý štart bez regenerácie

 

 

 

 

 

 

Teplý štart s regeneráciou (8)

 

 

 

 

 

 

k r,u (násob./dopl.) (8)

k r,d (násob./dopl.) (8)

 

 

 

 

 

Vážený výsledok skúšky

 

 

 

 

 

Konečný výsledok skúšky s faktorom zhoršenia

 

 

 

 

 

Práca cyklu pri teplom štarte bez regenerácie v kWh

3.2   Systém odberu vzoriek použitý pri skúške NRTC:

Plynné emisie (9):…

PM (9):…

Metóda (8): jednofiltrová/viacfiltrová

(1)  V prípade niekoľkých základných motorov je potrebné uviesť tieto údaje pre každý z nich.

(2)  Nehodiace sa prečiarknite.

(3)  Nesmie byť väčší ako 10 % výkonu nameraného počas skúšky.

(4)  Zadajte hodnoty pri otáčkach motora zodpovedajúcich 100 % normalizovaných otáčok, ak sa tieto otáčky používajú v skúške NRSC.

(5)  Zadajte otáčky motora zodpovedajúce 100 % normalizovaných otáčok, ak sa tieto otáčky používajú v skúške NRSC.

(6)  Nekorigovaný výkon meraný v súlade s bodom 2.1.49.

(7)  Nahraďte hodnotami pri otáčkach motora zodpovedajúcich 100 % normalizovaných otáčok, ak sa tieto otáčky používajú v skúške NRSC.

(8)  Nehodiace sa prečiarknite.

(9)  Uveďte čísla obrázkov systému použitého podľa definície v doplnku 4k prílohe 4A alebo prípadne v bode 9 prílohy 4B k tomuto predpisu.

(10)  V prípade niekoľkých základných motorov je pre každý z nich potrebné uviesť tieto údaje.

PRÍLOHA 3

USPORIADANIE SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK

Vzor A

(pozri bod 4.4 tohto predpisu)

Image

a = min. 8 mm

Uvedená schvaľovacia značka, ktorá je pripevnená na motore, dokazuje, že daný typ motora bol schválený v Holandsku (E4) v súlade s predpisom č. 96 (podľa úrovne zodpovedajúcej výkonnostnému pásmu F ako motor s meniteľnými otáčkami, čo označuje písmeno A) pod schvaľovacím číslom 031857. Prvé dve číslice schvaľovacieho čísla udávajú, že predpis č. 96 bol v čase udelenia schválenia zmenený (v znení série zmien 03).

Vzor B

(pozri bod 4.5 tohto predpisu)

Image

a = min. 8 mm

Uvedená schvaľovacia značka, ktorá je pripevnená na motore, dokazuje, že daný typ motora bol schválený v Holandsku (E4) v súlade s predpisom č. 96 (podľa úrovne zodpovedajúcej výkonnostnému pásmu F ako motor s meniteľnými otáčkami, čo označuje písmeno A) a predpisom č. 120. Prvé dve číslice schvaľovacieho čísla udávajú, že v časoch udelenia schválení bol predpis č. 96 zmenený a doplnený (sériou zmien 03) a predpis č. 120 v pôvodnom znení.

PRÍLOHA 4A

SPÔSOB URČOVANIA EMISIÍ PLYNNÝCH A TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

1.   ÚVOD

1.1   V tejto prílohe je opísaný spôsob určovania emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo skúšaných motorov.

Používajú sa tieto skúšobné cykly:

 

NRSC (necestný ustálený cyklus) vhodný pre špecifikáciu zariadení, ktoré sa používajú na meranie emisií oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov, oxidov dusíka a tuhých častíc pre všetky výkonnostné pásma motorov opísaných v bodoch 1.1, 1.2 a 1.3 tohto predpisu, a NRTC (necestný nestály cyklus), ktorý sa používa na meranie emisií oxidu uhoľnatého, uhľovodíkov, oxidov dusíka a tuhých častíc pre všetky výkonnostné pásma L a vyššie motorov opísaných v bodoch 1.1 a 1.2 tohto predpisu.

 

Plynné a tuhé zložky emitované motorom predloženým na skúšanie sa merajú metódami opísanými v doplnku 4 k prílohe 4A.

 

Iné systémy alebo analyzátory je možné akceptovať, ak poskytujú výsledky rovnocenné s týmito referenčnými systémami:

a)

pokiaľ ide o plynné emisie merané v neriedených výfukových plynoch, systém znázornený na obrázku 2 v doplnku 4 k prílohe 4A;

b)

pokiaľ ide o plynné emisie merané v zriedených výfukových plynoch systému riedenia plného prietoku, systém znázornený na obrázku 3 v doplnku 4 k prílohe 4A;

c)

pokiaľ ide o emisie tuhých častíc, systém riedenia plného prietoku pracujúci so samostatným filtrom pre každý režim, znázornený na obrázku 13 v doplnku 4 k prílohe 4A.

 

Určovanie rovnocennosti systému sa zakladá na korelačnej štúdii cyklu siedmich (alebo viacerých) skúšok, kde sa porovnáva posudzovaný systém a jeden alebo viaceré z uvedených referenčných systémov.

 

Kritérium rovnocennosti je definované ako ± 5 % zhoda priemerov vážených hodnôt cyklických emisií. Použitým cyklom je cyklus uvedený v bode 3.6.1 prílohy 4A.

 

Pri zavádzaní nového systému do tohto predpisu sa určovanie rovnocennosti zakladá na výpočte opakovateľnosti a reprodukovateľnosti opísanom v norme ISO 5725.

1.2   Skúška sa vykonáva na motore namontovanom na skúšobnom zariadení a pripojenom k dynamometru.

1.3   Princíp merania:

Merané emisie výfukových plynov zahŕňajú plynné zložky (oxid uhoľnatý, všetky uhľovodíky a oxidy dusíka) a tuhé častice. Okrem toho sa na určenie riediaceho pomeru v systémoch riedenia časti prietoku a plného prietoku často používa ako stopovací plyn oxid uhličitý. Na základe osvedčenej technickej praxe sa ako zvlášť vhodný nástroj odhaľovania problémov merania v priebehu skúšky odporúča celkové meranie oxidu uhličitého.

1.3.1   Skúška NRSC:

Počas predpísanej postupnosti prevádzkových podmienok zohriateho motora sa priebežne kontrolujú množstvá uvedených emisií výfukových plynov tak, že sa odoberajú vzorky neriedeného výfukového plynu. Skúšobný cyklus sa skladá z niekoľkých režimov otáčok a krútiaceho momentu (zaťaženia), ktoré pokrývajú typický prevádzkový rozsah dieselových motorov. Počas každého režimu sa určuje koncentrácia každej plynnej znečisťujúcej látky, prietok výfukových plynov a výkon, ako aj vážené namerané hodnoty (buď pomocou váhových faktorov alebo času odberu vzoriek). Vzorka tuhých častíc sa riedi kondicionovaným okolitým vzduchom. Za celý skúšobný cyklus sa odoberie a zachytí na vhodných filtroch jedna vzorka.

V prípade cyklov v nespojitom režime je alternatívne možné odoberať vzorku na samostatné filtre, jednu pre každý režim, a výsledky vypočítať ako vážené hodnoty emisií jednotlivých cyklov.

Hmotnosť každej emitovanej znečisťujúcej látky v gramoch za kilowatthodinu sa vypočíta spôsobom opísaným v doplnku 3 k tejto prílohe.

1.3.2   Skúška NRTC:

Predpísaný nestály skúšobný cyklus, založený bezprostredne na prevádzkových podmienkach dieselových motorov inštalovaných v necestných strojoch, sa vykonáva dvakrát:

a)

prvýkrát (studený štart) po tom, ako motor dosiahne izbovú teplotu a teplota motorovej chladiacej kvapaliny a oleja, systémov dodatočnej úpravy a všetkých pomocných riadiacich prístrojov motora sa stabilizuje v rozmedzí od 20°C do 30°C;

b)

druhýkrát (teplý štart) po dvadsaťminútovom zahrievaní, ktoré začína ihneď po dokončení cyklu so studeným štartom.

V tejto fáze skúšky sa skúmajú uvedené znečisťujúce látky. Skúšobný postup pozostáva z cyklu so studeným štartom, ktorý nasleduje po prirodzenom alebo vynútenom ochladení motora, fázy zahrievania a cyklu s teplým štartom, výsledkom čoho je výpočet celkových emisií. Pomocou spätnoväzbových signálov krútiaceho momentu a otáčok motora získaných z motorového dynamometra sa integruje výkon zodpovedajúci obdobiu trvania cyklu, výsledkom čoho je práca, ktorú vykonal motor počas cyklu. Počas cyklu sa stanovujú koncentrácie plynných zložiek buď v nezriedenom výfukovom plyne integráciou signálu analyzátora v súlade s doplnkom 3 k tejto prílohe, alebo v zriedenom výfukovom plyne systému riedenia plného prietoku CVS integráciou alebo odberom vzorky do vaku, v súlade s doplnkom 3 k tejto prílohe. Pokiaľ ide o tuhé častice, proporcionálna vzorka sa odoberá zo zriedených výfukových plynov na určenom filtri buď riedením časti prietoku, alebo riedením plného prietoku. V závislosti od použitej metódy sa na účely výpočtu hodnoty hmotnosti emisií znečisťujúcich látok určuje prietok zriedených alebo nezriedených výfukových plynov za cyklus. Hodnoty hmotnosti emisií sa uvedú do vzťahu s prácou motora a množstvo každej vypúšťanej znečisťujúcej látky sa určí v gramoch na kilowatthodinu.

Emisie (g/kWh) sa merajú počas cyklu so studeným aj teplým štartom. Zložené vážené emisie sa vypočítajú vážením výsledkov cyklu so studeným štartom s 10 % korekciou a výsledkov cyklu s teplým štartom s 90 % korekciou. Vážené zložené výsledky musia zodpovedať limitom.

1.4   Symboly skúšobných parametrov

Symbol

Jednotka

Význam

Ap

m2

Plocha prierezu izokinetickej odberovej sondy

AT

m2

Plocha prierezu výfukovej trubice

aver

 

Vážený priemer:

 

m3/h

objemového prietoku;

 

kg/h

hmotnostného prietoku;

 

g/kWh

špecifických emisií

α

—

Pomer vodíka a uhlíka v palive

C1

—

Uhľovodík vyjadrený ako ekvivalent uhlíka 1

conc

ppm

Koncentrácia (s indexom dosadeného % obj. komponentu)

concc

ppm

Koncentrácia korigovaná na pozadie % obj.

concd

ppm

Koncentrácia riediaceho vzduchu % obj.

DF

—

Riediaci faktor

fa

—

Faktor ovzdušia v laboratóriu

FFH

—

Špecifický faktor paliva používaný na prepočet koncentrácií pomeru vodíka a uhlíka v suchom stave na koncentrácie v mokrom stave

GAIRW

kg/h

Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v mokrom stave

GAIRD

kg/h

Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v suchom stave

GDILW

kg/h

Hmotnostný prietok riediaceho vzduchu v mokrom stave

GEDFW

kg/h

Ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave

GEXHW

kg/h

Hmotnostný prietok výfukového plynu v mokrom stave

GFUEL

kg/h

Hmotnostný prietok paliva

GTOTW

kg/h

Hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave

HREF

g/kg

Referenčná hodnota absolútnej vlhkosti 10,71 g/kg pre výpočet korekčných faktorov vlhkosti NOx tuhých častíc

Ha

g/kg

Absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu.

Hd

g/kg

Absolútna vlhkosť riediaceho vzduchu

i

—

Dolný index označujúci jednotlivé režimy

KH

—

Faktor korekcie vlhkosti pre NOx

Kp

—

Faktor korekcie vlhkosti pre tuhé častice

KW,a

—

Faktor korekcie prevodu nasávaného vzduchu zo suchého na mokrý stav

KW,d

—

Faktor korekcie prevodu riediaceho vzduchu zo suchého na mokrý stav

KW,e

—

Faktor korekcie prevodu zriedeného výfukového plynu zo suchého na mokrý stav

KW,r

—

Faktor korekcie prevodu neriedeného výfukového plynu zo suchého na mokrý stav

L

%

Percento krútiaceho momentu z maximálneho krútiaceho momentu pri skúšobných otáčkach

mass

g/h

Dolný index označujúci hmotnostný prietok emisií

MDIL

kg

Hmotnosť vzorky riediaceho vzduchu, ktorá prešla cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc

MSAM

kg

Hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorá prešla cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc

Md

mg

Hmotnosť vzorky zachytených tuhých častíc z riediaceho vzduchu

Mf

mg

Hmotnosť vzorky zachytených tuhých častíc

pa

kPa

Tlak nasýtených pár vzduchu nasávaného do motora (ISO 3046 psy = PSY skúšobný okolitý tlak)

pB

kPa

Celkový barometrický tlak (ISO 3046: Px = PX miestny okolitý celkový tlak; Py = PY skúšobný okolitý celkový tlak)

pd

kPa

Tlak nasýtených pár riediaceho vzduchu

ps

kPa

Suchý atmosférický tlak

P

kW

Výkon, nekorigovaný pre brzdenie

PAE

kW

Deklarovaný celkový výkon absorbovaný zariadeniami namontovanými na skúšku, ktoré sa nevyžadujú podľa bodu 2.1.49 tohto predpisu

PM

kW

Maximálny nameraný výkon pri skúšobných otáčkach v skúšobných podmienkach (pozri prílohu 1A)

Pm

kW

Výkon nameraný v rôznych skúšobných režimoch

q

—

Riediaci pomer

r

—

Pomer plôch prierezu izokinetickej sondy a výfukovej trubice

Ra

%

Relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu

Rd

%

Relatívna vlhkosť riediaceho vzduchu

Rf

—

Faktor odozvy FID

S

kW

Nastavenie dynamometra

Ta

K

Absolútna teplota nasávaného vzduchu

TDd

K

Absolútna teplota rosného bodu

TSC

K

Teplota chladeného vzduchu

Tref

K

Referenčná teplota (spaľovacieho vzduchu 298K (25°C))

TSCRef

K

Referenčná teplota chladeného vzduchu

VAIRD

m3/h

Objemový prietok nasávaného vzduchu v suchom stave

VAIRW

m3/h

Objemový prietok nasávaného vzduchu v mokrom stave

VDIL

m3

Objem vzorky riediaceho vzduchu, ktorá prešla cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc

VDILW

m3/h

Objemový prietok riediaceho vzduchu v mokrom stave

VEDFW

m3/h

Ekvivalentný objemový prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave

VEXHD

m3/h

Objemový prietok výfukového plynu v suchom stave

VEXHW

m3/h

Objemový prietok výfukového plynu v mokrom stave

VSAM

m3

Objem vzorky, ktorá prešla cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc

VTOTW

m3/h

Objemový prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave

WF

—

Váhový faktor

WFE

—

Efektívny váhový faktor

2.   SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

2.1   Všeobecné požiadavky

Všetky objemy a objemové prietoky sa vzťahujú na teplotu 273 K (0 °C) a tlak 101,3 kPa.

2.2   Podmienky skúšok motora

2.2.1   Meria sa absolútna teplota Ta vzduchu nasávaného do motora, vyjadrená v kelvinoch, a suchý atmosférický tlak ps , vyjadrený v kPa, a parameter fa sa určuje v súlade s týmito ustanoveniami:

 

Motory s prirodzeným nasávaním a mechanicky preplňované motory:

Formula

 

Motor preplňovaný turbodúchadlom s chladením alebo bez chladenia nasávaného vzduchu:

Formula

2.2.2   Platnosť skúšky

Platnosť skúšky sa uzná, ak je parameter fa taký, aby:

0,96 ≤ fa ≤ 1,06

2.2.3   Motory s chladením plniaceho vzduchu

Zaznamenáva sa teplota plniaceho vzduchu, ktorá sa pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení musí pohybovať v rozmedzí ± 5 K maximálnej teploty plniaceho vzduchu udanej výrobcom. Teplota chladiaceho média musí byť najmenej 293 K (20°C).

Ak sa použije skúšobný systém alebo externé dúchadlo, teplota plniaceho vzduchu sa pri otáčkach deklarovaného maximálneho výkonu a pri plnom zaťažení nastaví v rozmedzí ± 5 K maximálnej teploty plniaceho vzduchu. Nastavenie teploty a prietoku chladiacej kvapaliny na uvedenú hodnotu sa počas celého skúšobného cyklu nesmie meniť. Objem chladiča preplňovaného vzduchu vychádza z dobrej technickej praxe a typického použitia vozidla/stroja.

Chladič preplňovaného vzduchu môže byť voliteľne nastavený v súlade s normou SAE J 1937, ako bola uverejnená v januári 1995.

2.3   Sací systém motora

Skúšobný motor je vybavený systémom prívodu vzduchu, ktorého vstupný odpor vzduchu sa líši v rozmedzí ± 300 Pa od hodnoty stanovenej výrobcom pre filter čistého vzduchu pri prevádzkových podmienkach motora stanovených výrobcom, výsledkom čoho je maximálny prietok vzduchu. Odpor je potrebné nastaviť pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení. Skúšobný systém možno použiť za predpokladu, že kopíruje skutočné prevádzkové podmienky motora.

2.4   Výfukový systém motora

Skúšobný motor je vybavený výfukovým systémom s protitlakom výfukových plynov v rozmedzí ± 650 Pa od hodnoty stanovenej výrobcom pri prevádzkových podmienkach motora, výsledkom čoho je maximálny udávaný výkon.

Ak je motor vybavený zariadením na dodatočnú úpravu výfukových plynov, výfuková trubica musí mať rovnaký priemer, aký sa používa v praxi, a to do vzdialenosti najmenej 4 priemerov trubice pred vstupom do expanzného úseku, ktorý obsahuje zariadenie na dodatočnú úpravu. Vzdialenosť medzi prírubou výfukového potrubia alebo výstupom preplňovacieho turbodúchadla a zariadením na dodatočnú úpravu výfukových plynov musí byť rovnaká ako v konfigurácii stroja alebo musí zodpovedať špecifikáciám vzdialeností uvádzaných výrobcom. Rovnaké ako uvedené kritériá musí spĺňať protitlak alebo odpor výfukových plynov, ktorý možno nastaviť ventilom. Počas simulačných skúšok a pri mapovaní vlastností motora sa môže odmontovať nádrž na dodatočnú úpravu výfukových plynov a nahradiť rovnocennou nádržou s neaktívnym nosičom katalyzátora.

2.5   Chladiaci systém

Chladiaci systém motora s dostatočným objemom na udržiavanie motora pri bežných prevádzkových teplotách stanovuje výrobca.

2.6   Mazací olej

Špecifikácie mazacieho oleja použitého na skúšku sa zaznamenajú a predložia s výsledkami skúšky.

2.7   Skúšobné palivo

Palivo musí byť referenčným palivom stanoveným v prílohe 6 pre príslušné výkonnostné pásmo:

 

tabuľka 1 prílohy 6 pre výkonnostné pásma D až G,

 

tabuľka 2 prílohy 6 pre výkonnostné pásma H až K,

 

tabuľka 3 prílohy 6 pre výkonnostné pásma L až P.

 

Voliteľne možno pre výkonnostné pásma H až K použiť referenčné palivo uvedené v tabuľke 1 prílohy 6.

 

Cetánové číslo a obsah síry referenčného paliva použitého na skúšku sa musí zaznamenať v bode 1.1 doplnku 1 prílohy 2.

Teplota paliva na vstupe vstrekovacieho čerpadla musí byť 306 – 316 K (33°C – 43°C).

3.   PRIEBEH SKÚŠKY (SKÚŠKA NRSC)

3.1   Určovanie nastavení dynamometra

Základom merania špecifických emisií je výkon brzdy podľa predpisu č. 120.

Počas skúšky sa namontujú prídavné zariadenia potrebné na činnosť motora podľa požiadaviek uvedených v prílohe 7.

Tam, kde sa prídavné zariadenia neodstránili, na výpočet nastavenia dynamometra sa určí výkon, ktorý absorbovali pri skúšobných otáčkach, s výnimkou motorov, u ktorých tieto zariadenia tvoria neoddeliteľnú súčasť motora (napr. chladiace ventilátory v prípade vzduchom chladených motorov).

Nastavenie vstupného odporu a protitlaku výfukového potrubia sa prispôsobí horným limitom výrobcu v súlade s bodmi 2.3 a 2.4.

Hodnoty maximálneho krútiaceho momentu pri stanovených skúšobných otáčkach sa určujú experimentálne s cieľom vypočítať hodnoty krútiaceho momentu pre špecifikované skúšobné režimy. Pri motoroch, ktoré nie sú určené na prevádzku nad určitý rozsah otáčok na krivke krútiaceho momentu pri plnom zaťažení, musí maximálny krútiaci moment pri skúšobných otáčkach stanoviť výrobca.

Nastavenie motora pre každý skúšobný režim sa vypočíta pomocou vzorca:

Formula

Ak je pomer

Formula

hodnotu P AE môže overiť orgán typového schvaľovania, ktorý udeľuje schválenie.

3.2   Príprava odberových filtrov

Aspoň jednu hodinu pred skúškou sa každý filter (pár filtrov) vloží do uzavretej, ale neutesnenej Petriho misky a umiestni do vážiacej komory na stabilizáciu. Po uplynutí času potrebného na stabilizáciu sa každý filter (pár filtrov) odváži a zaznamená sa hmotnosť obalu. Filter (pár filtrov) sa potom uloží do uzavretej Petriho misky alebo držiaka filtra dovtedy, kým nie je potrebný na skúšanie. Ak sa filter (pár filtrov) nepoužije do ôsmich hodín po vybratí z vážiacej komory, pred použitím sa musí znova odvážiť.

3.3   Montáž meracieho zariadenia

Prístrojové vybavenie a odberové sondy sa inštalujú podľa potreby. Ak sa na riedenie výfukových plynov používa systém riedenia plného prietoku, pripojí sa k nemu sacia hadica.

3.4   Spustenie riediaceho systému a motora

Riediaci systém a motor sa spúšťajú a zahrievajú dovtedy, kým sa všetky teploty a tlaky neustália pri plnom zaťažení a menovitých otáčkach (bod 3.6.2).

3.5   Nastavenie riediaceho pomeru

V prípade jednofiltrovej metódy (voliteľné v prípade viacfiltrovej metódy) sa systém odberu vzoriek tuhých častíc spúšťa a prevádzkuje na obtoku. Úroveň tuhých častíc pozadia riediaceho vzduchu sa môže určovať pri prechode riediaceho vzduchu cez filtre tuhých častíc. Ak sa použije filtrovaný riediaci vzduch, jedno meranie sa môže uskutočniť kedykoľvek pred skúškou, počas skúšky alebo po skúške. Ak riediaci vzduch nie je filtrovaný, meranie sa vykoná na jednej vzorke odobratej počas skúšky.

Riediaci vzduch sa nastaví tak, aby na čele filtra v každom režime dosahoval teplotu v rozmedzí od 315 K (42°C) do 325 K (52°C). Celkový riediaci pomer nesmie byť menší než štyri.

Poznámka: V prípade výkonnostných pásem do K vrátane, kde sa používajú cykly v nespojitom režime, možno namiesto dodržania teplotného rozsahu 42°C až 52°C udržiavať filter na teplote najviac 325 K (52°C) alebo na nižšej teplote.

Pri jednofiltrovej a viacfiltrovej metóde sa hmotnostný prietok vzorky cez filter udržiava pri konštantnom podiele hmotnostného prietoku zriedených výfukových plynov pre plnoprietokové systémy vo všetkých režimoch. Pre systémy bez možnosti obtoku je tento hmotnostný podiel v tolerancii ± 5 % spriemerovanej hodnoty režimu okrem prvých 10 sekúnd každého režimu. V prípade jednofiltrovej metódy systému riedenia časti prietoku je hmotnostný prietok cez filter konštantný v tolerancii ± 5 % počas každého režimu s výnimkou prvých 10 sekúnd každého režimu systémov bez možnosti obtoku.

V prípade systémov s regulovanou koncentráciou CO2 alebo NOx sa obsah CO2 alebo NOx v riediacom vzduchu meria na začiatku a na konci každej skúšky. Namerané hodnoty koncentrácií CO2 alebo NOx na pozadí riediaceho vzduchu pred skúškou a po skúške sa môžu líšiť najviac o 100 ppm (CO2) alebo 5 ppm (NOx).

Pri použití systému analýzy riedených výfukových plynov sa príslušné koncentrácie pozadia stanovia odberom vzoriek riediaceho vzduchu do odberového vaku v celom rozsahu skúšobného postupu.

Priebežná koncentrácia pozadia (bez vaku) sa môže odobrať a spriemerovať minimálne v troch bodoch, a to na začiatku, na konci a v bode blízko stredu cyklu. Na žiadosť výrobcu sa merania pozadia môžu vynechať.

3.6   Kontrola analyzátorov

Analyzátory emisií sa nastavia na nulu a kalibrujú sa.

3.7   Skúšobný cyklus

3.7.1   Špecifikácia strojov podľa bodov 1.1 až 1.3:

3.7.1.1   Špecifikácia A

V prípade motorov, na ktoré sa vzťahujú body 1.1 a 1.2 tohto predpisu, sa na skúšobnom motore na dynamometri vykoná cyklus 8 nespojitých režimov (1) podľa prílohy 5 bod 1.1 písm. a).

Ako druhú možnosť možno použiť zodpovedajúci odstupňovaný modálny 9-režimový cyklus podľa prílohy 5 bod 1.2 písm. a). V tomto prípade sa namiesto dodržania postupov uvedených v bodoch 3.7.2 až 3.7.6 cyklus spúšťa v súlade s bodom 7.8.2 prílohy 4B.

3.7.1.2   Špecifikácia B

V prípade motorov, na ktoré sa vzťahuje bod 1.3 tohto predpisu, sa na skúšobnom motore na dynamometri vykoná cyklus 5 nespojitých režimov (2) podľa prílohy 5 bod 1.1 písm. b).

Ako druhú možnosť možno použiť odstupňovaný modálny 5-režimový cyklus podľa prílohy 5 bod 1.2 písm. b). V tomto prípade sa namiesto dodržania postupov uvedených v bodoch 3.7.2 až 3.7.6 cyklus spúšťa v súlade s prílohou 4B bod 7.8.2.

Hodnoty zaťaženia sú percentuálnymi hodnotami krútiaceho momentu zodpovedajúceho základnému menovitému výkonu definovanému ako maximálny disponibilný výkon v priebehu sledu s meniacim sa výkonom, ktorý môže byť spustený na neobmedzený počet hodín za rok medzi stanovenými intervalmi údržby a v stanovených podmienkach okolia; údržba sa vykonáva podľa špecifikácií výrobcu.

3.7.2   Kondicionovanie motora

Motor a systém sa zahrievajú pri maximálnych otáčkach a krútiacom momente, aby sa parametre motora stabilizovali podľa odporúčaní výrobcu.

Poznámka: Čas kondicionovania by mal zabrániť aj pôsobeniu usadenín vo výfukovom systéme z predchádzajúcej skúšky. Medzi jednotlivými fázami skúšky sa vyžaduje aj čas stabilizácie, ktorý bol začlenený v záujme minimalizácie vzájomného ovplyvňovania jednotlivých fáz.

3.7.3   Skúšobný postup

Spustí sa skúšobný postup. Skúška sa vykonáva v poradí čísel režimov tak, ako sú stanovené pre skúšobné cykly.

Počas každého režimu daného skúšobného cyklu sa po počiatočnej prechodnej perióde musia namerané otáčky udržiavať v rozsahu ± 1 % menovitých otáčok alebo ± 3 min–1 podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, okrem voľnobežných otáčok, ktoré musia byť v rámci tolerancií stanovených výrobcom. Nameraný krútiaci moment sa musí udržiavať tak, aby bol priemer v celom priebehu merania v tolerancii ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu pri skúšobných otáčkach.

Pre každý bod merania je potrebný minimálny čas 10 minút. Ak sa na skúšanie motora vyžadujú z dôvodov získania dostatočnej hmotnosti častíc na meracom filtri dlhšie časy odberu vzoriek, trvanie skúšobného režimu sa môže podľa potreby predĺžiť.

Dĺžka trvania režimu sa zaznamená a oznámi.

Hodnoty koncentrácie plynných emisií sa musia merať a zaznamenávať počas posledných 3 minút režimu.

S odberom vzoriek tuhých častíc a meraním plynných emisií by sa nemalo začať skôr, než sa motor stabilizuje podľa špecifikácie výrobcu, a tieto činnosti sa musia ukončiť naraz.

Teplota paliva sa meria na vstupe do vstrekovacieho čerpadla alebo podľa pokynov výrobcu, a miesto merania sa zaznamená.

3.7.4   Odozva analyzátorov

Výstup analyzátorov sa zaznamenáva na páskový zapisovač, alebo sa meria ekvivalentným systémom zberu údajov, pričom výfukové plyny pretekajú cez analyzátor aspoň počas posledných troch minút každého režimu. Ak sa na meranie riedeného CO a CO2 použije vak (pozri bod 1.4.4 v doplnku 1 k prílohe 4A ), vzorka sa na posledné tri minúty každého režimu uloží do vaku a vzorka vo vaku sa analyzuje a zaznamenáva.

3.7.5   Odber vzoriek tuhých častíc

Vzorky tuhých častíc možno odoberať buď jednofiltrovou, alebo viacfiltrovou metódou (bod 1.5 v doplnku 1 k prílohe 4A). Keďže sa výsledky týchto metód môžu mierne odlišovať, s výsledkami sa uvádza použitá metóda.

V prípade jednofiltrovej metódy sa počas odberu vzoriek musia úpravou prietoku vzorky a/alebo času odberu vzoriek primerane zohľadniť modálne váhové faktory stanovené v postupe skúšobného cyklu.

Odber vzorky sa musí v rámci každého režimu vykonať čo najneskôr. Čas odberu vzoriek na režim je pri jednofiltrovej metóde najmenej 20 sekúnd a pri viacfiltrovej metóde najmenej 60 sekúnd. V prípade systémov bez možnosti obtoku musí byť čas vzorkovania na režim najmenej 60 sekúnd pri jednofiltrovej i viacfiltrovej metóde.

3.7.6   Podmienky motora

V každom režime sa po stabilizácii motora merajú otáčky a zaťaženie motora, teplota nasávaného vzduchu, prietok paliva a prietok vzduchu alebo výfukových plynov.

Ak nie je možné odmerať prietok výfukových plynov alebo spaľovacieho vzduchu a spotreby paliva, môže sa vypočítať metódou rovnováhy uhlíka a kyslíka (pozri bod 1.2.3 v doplnku 1 k prílohe 4A ).

Zaznamenávajú sa všetky doplňujúce údaje potrebné pre výpočet (pozri body 1.1 a 1.2 v doplnok 3 k prílohe 4A).

3.8   Opakovaná kontrola analyzátorov

Po emisnej skúške sa na opakovanú kontrolu použije nulovací plyn a ten istý plyn na nastavenie meracieho rozsahu. Analýza sa považuje za prijateľnú, ak je rozdiel medzi výsledkami oboch meraní menší než 2 %.

4.   PRIEBEH SKÚŠKY (SKÚŠKA NRTC)

4.1   Úvod

Necestný nestály cyklus (NRTC) je špecifikovaný v prílohe 5 ako sekundový sled hodnôt normalizovaných otáčok a krútiaceho momentu platných pre všetky dieselové motory, na ktoré sa vzťahuje tento predpis. Ak sa má skúška vykonať v skúšobnej komore, normalizované hodnoty sa prevedú na skutočné hodnoty pre každý motor, ktorý sa má skúšať, na základe mapovacej krivky motora. Tento prevod sa označuje ako denormalizácia a výsledným skúšobným cyklom je referenčný cyklus motora, ktorý sa má skúšať. S týmito referenčnými hodnotami otáčok a krútiaceho momentu sa v skúšobnej komore spustí skúšobný cyklus a zaznamenajú sa spätnoväzbové hodnoty otáčok a krútiaceho momentu. Na overenie skúšky sa po jej dokončení vykoná regresná analýza medzi referenčnými a spätnoväzbovými hodnotami otáčok a krútiaceho momentu.

4.1.1   Používanie rušiacich zariadení alebo iracionálnej regulácie či iracionálnej stratégie regulácie emisií je zakázané.

4.2   Postup mapovania motora

Pri vytváraní NRTC na skúšobnej komore sa motor pred spustením skúšobného cyklu zmapuje s cieľom určiť otáčky v závislosti od krivky krútiaceho momentu.

4.2.1   Určovanie rozsahu mapovacích otáčok

Minimálne a maximálne mapovacie otáčky sú definované takto:

Minimálne mapovacie otáčky

=

voľnobežné otáčky

Maximálne mapovacie otáčky

=

n hi x 1,02 alebo otáčky, pri ktorých krútiaci moment pri plnom zaťažení klesne na nulu, podľa toho, ktorá hodnota je menšia (kde n hi sú najvyššie otáčky definované ako najvyššie otáčky motora, pri ktorých dosahuje 70 % menovitého výkonu).

4.2.2   Mapovacia krivka motora

Motor so zahreje pri maximálnom výkone, aby sa parametre motora stabilizovali podľa odporúčania výrobcu a v súlade s osvedčenou technickou praxou. Keď je motor stabilizovaný, vykoná sa mapovanie motora podľa týchto postupov.

4.2.2.1   Mapa nestáleho cyklu

a)

Motor sa prestane zaťažovať a beží pri voľnobežných otáčkach.

b)

Motor beží pri nastavení vstrekovacieho čerpadla na plné zaťaženie pri minimálnych mapovacích otáčkach.

c)

Otáčky motora sa z minimálnych na maximálne mapovacie otáčky zvyšujú priemernou rýchlosťou 8 ± 1 min–1/s. Body otáčok motora a krútiaceho momentu sa zaznamenávajú pri frekvencii odberu vzoriek najmenej jeden bod za sekundu.

4.2.2.2   Mapa krokového postupu

a)

Motor sa prestane zaťažovať a beží pri voľnobežných otáčkach.

b)

Motor beží pri nastavení vstrekovacieho čerpadla na plné zaťaženie pri minimálnych mapovacích otáčkach.

c)

Pri zachovaní plného zaťaženia sa minimálne mapovacie otáčky udržiavajú najmenej 15 sekúnd a za posledných 5 sekúnd sa zaznamenáva priemerný krútiaci moment. Krivka maximálneho krútiaceho momentu od minimálnych po maximálne mapovacie otáčky sa stanoví s prírastkami otáčok najviac 100 ±20 min–1. V každom skúšobnom bode sa skúška zastaví najmenej na 15 sekúnd a zaznamená sa priemerný krútiaci moment za posledných 5 sekúnd.

4.2.3   Vytvorenie mapovacej krivky

Všetky údajové body zaznamenané podľa bodu 4.2.2 sa spoja pomocou lineárnej interpolácie medzi bodmi. Výsledná krivka krútiaceho momentu je mapovacou krivkou a používa sa na prepočet normalizovaných hodnôt krútiaceho momentu časového plánu motorového dynamometra uvedeného v prílohe 5 na skutočné hodnoty krútiaceho momentu pre skúšobný cyklus opísaný v bode 4.3.3.

4.2.4   Alternatívny postup mapovania

Ak sa výrobca domnieva, že uvedené mapovacie techniky sú nebezpečné alebo nie sú v prípade ktoréhokoľvek daného motora reprezentatívne, môžu sa použiť alternatívne mapovacie techniky. Tieto alternatívne techniky musia zodpovedať zámeru stanovených mapovacích postupov, ktorým je určenie maximálneho dostupného krútiaceho momentu pri všetkých otáčkach motora dosiahnutých počas skúšobných cyklov. Odchýlky od mapovacích techník uvedené v tomto bode z dôvodov bezpečnosti alebo reprezentatívnosti musia schváliť zainteresované strany spolu so zdôvodnením ich použitia. V žiadnom prípade však nesmie krivka krútiaceho momentu v prípade regulovaných alebo turbopreplňovaných motorov prebiehať pri zostupných otáčkach motora.

4.2.5   Opakované skúšky

Motor nie je potrebné mapovať pred každým jednotlivým skúšobným cyklom. Motor sa musí pred začiatkom skúšobného cyklu znova zmapovať vtedy, keď:

a)

na základe technického úsudku uplynul od posledného mapovania neprimerane dlhý čas alebo

b)

na motore sa vykonali fyzické zmeny alebo bol znovu kalibrovaný, čo ovplyvnilo výkon motora.

4.3   Vytvorenie referenčného skúšobného cyklu

4.3.1   Referenčné otáčky

Referenčné otáčky (n ref) zodpovedajú 100 % hodnotám normalizovaných otáčok stanovených v časovom pláne motorového dynamometra uvedenom v prílohe 5. Skutočný cyklus motora, ktorý je výsledkom denormalizácie na referenčné otáčky, vo veľkej miere závisí od výberu správnych referenčných otáčok. Referenčné otáčky sa stanovia podľa tohto vzorca:

Formula

(Vysoké otáčky sú najvyššie otáčky motora, pri ktorých dosahuje 70 % menovitého výkonu, zatiaľ čo nízke otáčky sú najnižšie otáčky motora, pri ktorých dosahuje 50 % menovitého výkonu.)

Ak sú namerané referenčné otáčky v rámci tolerancie ± 3 % referenčných otáčok stanovených výrobcom, na emisnú skúšku sa môžu použiť stanovené referenčné otáčky. V prípade prekročenia povolenej odchýlky sa na emisnú skúšku použijú namerané referenčné otáčky. (Toto je v súlade s normou ISO 8178-11: 2006.)

4.3.2   Denormalizácia otáčok motora

Otáčky motora sa denormalizujú pomocou tejto rovnice:

Formula

4.3.3   Denormalizácia krútiaceho momentu motora

Hodnoty krútiaceho momentu časového plánu motorového dynamometra uvedeného v prílohe 5 sa normalizujú na maximálny krútiaci moment pri príslušných otáčkach. Hodnoty krútiaceho momentu referenčného cyklu sa denormalizujú s použitím mapovacej krivky určenej podľa bodu 4.2.2 takto:

Formula

pre príslušné skutočné otáčky, ako sa stanovuje v bode 4.3.2.

4.3.4   Príklad postupu denormalizácie

Ako príklad sa denormalizuje nasledujúci skúšobný bod:

% otáčok= 43 %

% krútiaceho momentu= 82 %

Dané sú tieto hodnoty:

referenčné otáčky= 2 200 min–1

voľnobežné otáčky= 600 min–1

a výsledná hodnota je

Formula

s maximálnym krútiacim momentom 700 Nm zisteným z mapovacej krivky pri otáčkach 1 288 min–1

Formula

4.4   Dynamometer

4.4.1   Keď sa použije silomer, signál krútiaceho momentu sa prenesie na os motora a zohľadní sa zotrvačná hmotnosť dynamometra. Skutočný krútiaci moment motora je krútiaci moment odčítaný na silomeri, ku ktorému sa pripočíta zotrvačná hmotnosť brzdy vynásobená uhlovým zrýchlením. Systém kontroly musí tento výpočet vykonať v reálnom čase.

4.4.2   Ak sa motor skúša s dynamometrom na vírivý prúd, odporúča sa, aby počet bodov, v ktorých je rozdielImage menší ako – 5 % maximálneho krútiaceho momentu, nebol vyšší ako 30 (kde Tsp je požadovaný krútiaci moment, nsp je derivácia otáčok motora, ΘD je rotačná zotrvačnosť dynamometra na vírivý prúd).

4.5   Priebeh emisnej skúšky

V nasledujúcom diagrame je uvedená postupnosť skúšky:

Image

Pred cyklom merania sa na kontrolu motora, skúšobnej komory a emisných systémov môže podľa potreby spustiť jeden alebo viac skúšobných cyklov.

4.5.1   Príprava odberových filtrov

Najmenej hodinu pred začiatkom skúšky sa každý filter vloží do Petriho misky, ktorá je chránená pred kontamináciou prachom a umožňuje výmenu vzduchu, a umiestni sa do vážiacej komory, kde sa stabilizuje. Po ukončení času stabilizácie sa každý filter odváži a jeho hmotnosť sa zaznamená. Filter sa potom uloží do uzavretej Petriho misky alebo do utesneného držiaka filtrov, kým nie je potrebný na skúšanie. Filter sa musí použiť do ôsmich hodín od vybratia z vážiacej komory. Zaznamená sa hmotnosť obalu.

4.5.2   Montáž meracieho zariadenia

Prístrojové vybavenie a odberové sondy sa inštalujú podľa potreby. Sacia hadica sa pripojí k systému riedenia plného prietoku, ak sa používa.

4.5.3   Spustenie systému riedenia

Spustí sa systém riedenia. Celkový prietok zriedených výfukových plynov cez systém riedenia plného prietoku alebo prietok zriedených výfukových plynov cez systém riedenia časti prietoku sa nastaví tak, aby v systéme nedochádzalo ku kondenzácii vody a aby sa teplota na vstupe do filtra pohybovala v rozmedzí od 315 K (42°C) do 325 K (52°C).

4.5.4   Spustenie systému odberu vzoriek tuhých častíc

Systém odberu vzoriek tuhých častíc sa spúšťa a prevádzkuje s obtokom. Úroveň tuhých častíc pozadia riediaceho vzduchu sa môže stanoviť odobratím vzorky riediaceho vzduchu pred vstupom výfukových plynov do riediaceho tunela. Ak je k dispozícii iný systém odberu vzorky tuhých častíc, uprednostňuje sa odber vzorky tuhých častíc pozadia počas nestáleho cyklu. V ostatných prípadoch sa na odber tuhých častíc nestáleho cyklu môže použiť systém odberu vzorky tuhých častíc. Ak sa používa filtrovaný riediaci vzduch, môže sa vykonať jedno meranie pred skúškou alebo po skúške. Ak riediaci vzduch nie je filtrovaný, pred začiatkom cyklu a po jeho ukončení by sa mali vykonať merania a spriemerovať hodnoty.

4.5.5   Kontrola analyzátorov

Analyzátory emisií sa nastavia na nulu a kalibrujú sa. Ak sa na odber vzoriek používajú vaky, musia byť prázdne.

4.5.6   Požiadavky na ochladzovanie

Môže sa použiť postup prirodzeného alebo vynúteného ochladzovania. V prípade vynúteného ochladzovania sa na nastavenie systémov prúdenia chladiaceho vzduchu cez motor, prúdenia chladiaceho oleja cez systém mazania motora, na odstránenie tepla z chladiaceho média a odstránenie tepla zo systému dodatočnej úpravy výfukových plynov používa správny technický úsudok. V prípade vynúteného ochladzovania systému dodatočnej úpravy výfukových plynov sa chladiaci vzduch nevháňa dovtedy, kým sa systém dodatočnej úpravy výfukových plynov neochladí na teplotu nižšiu, ako je teplota jeho katalytickej aktivácie. Nie je povolený žiadny postup ochladzovania, ktorého výsledkom by boli nereprezentatívne emisie.

Skúška výfukových emisií cyklu so studeným štartom sa môže začať až po ochladení, keď sa teplota motorového oleja, chladiaceho média a systému dodatočnej úpravy minimálne na 15 minút stabilizuje v rozmedzí od 20°C do 30°C.

4.5.7   Priebeh cyklu

4.5.7.1   Cyklus so studeným štartom

Postupnosť skúšky sa začína cyklom so studeným štartom po dokončení ochladzovania, keď sú splnené všetky požiadavky uvedené v bode 4.5.6.

Motor sa naštartuje v súlade s postupom štartovania, ktorý odporúča výrobca v príručke majiteľa, a to buď s použitím bežného štartéra motora alebo dynamometra.

Ihneď po naštartovaní motora sa spustí časovač „voľnobehu bez zaťaženia“. Motor sa nechá bežať pri voľnobežných otáčkach bez zaťaženia 23 ± 1 s. Nestály cyklus motora sa začne tým, že prvý záznam cyklu mimo voľnobehu nastane za 23 ± 1 s. Do času 23 ± 1 s je zahrnutý čas voľnobehu bez zaťaženia.

Skúška sa vykonáva podľa referenčného cyklu stanoveného v prílohe 5. Nastavovacie body, ktoré určujú otáčky a krútiaci moment motora, sa udávajú s frekvenciou 5 Hz (odporúča sa frekvencia 10 Hz) alebo väčšou. Body nastavenia sa vypočítajú lineárnou interpoláciou medzi bodmi nastavenia referenčného cyklu s frekvenciou 1 Hz. Spätnoväzbové otáčky a krútiaci moment motora sa v priebehu skúšobného cyklu zaznamenávajú najmenej raz za sekundu a tieto signály sa môžu elektronicky filtrovať.

4.5.7.2   Odozva analyzátorov

Pri štartovaní motora sa meracie zariadenia uvedú do činnosti súčasne so:

a)

začiatkom odberu alebo analýzy riediaceho vzduchu, ak sa používa systém riedenia plného prietoku;

b)

začiatkom odberu alebo analýzy zriedeného výfukového plynu v závislosti od použitej metódy;

c)

začiatkom merania množstva zriedeného výfukového plynu a požadovaných teplôt a tlakov;

d)

začiatkom zaznamenávania hmotnostného prietoku výfukových plynov, ak sa používa analýza neriedených výfukových plynov;

e)

začiatkom zaznamenávania spätnoväzbových údajov o otáčkach a krútiacom momente dynamometra.

Ak sa používa meranie neriedených výfukových plynov, koncentrácie emisií (HC, CO a NOx) a hmotnostný prietok výfukových plynov sa merajú nepretržite a do počítačového systému sa ukladajú s frekvenciou najmenej 2 Hz. Všetky ostatné údaje sa môžu zaznamenávať s frekvenciou odberu vzorky najmenej 1 Hz. V prípade analógových analyzátorov sa zaznamenáva odozva a pri vyhodnocovaní údajov sa môžu používať kalibračné údaje on-line alebo off-line.

Ak sa používa systém riedenia plného prietoku, HC a NOx sa v riediacom tuneli merajú nepretržite s frekvenciou najmenej 2 Hz. Priemerné koncentrácie sa určujú integráciou signálov z analyzátorov počas skúšobného cyklu. Čas odozvy systému nesmie byť dlhší ako 20 sekúnd a musí byť koordinovaný s kolísaním prietoku CVS, a ak je to potrebné, aj s odchýlkami času odberu vzoriek/skúšobného cyklu. Koncentrácie CO a CO2 sa určujú integráciou alebo analýzou koncentrácií vzoriek zachytávaných v odberovom vaku v priebehu cyklu. Koncentrácie plynných znečisťujúcich látok v riediacom vzduchu sa určujú integráciou alebo zberom do vaku na odber vzoriek pozadia. Všetky ostatné parametre, ktoré je potrebné merať, sa zaznamenávajú rýchlosťou najmenej jedno meranie za sekundu (1 Hz).

4.5.7.3   Odber vzoriek tuhých častíc

Pri štarte motora sa systém odberu vzoriek tuhých častíc prepne z obtoku na odber tuhých častíc.

Ak sa používa systém riedenia časti prietoku, odberové čerpadlo(-á) sa nastaví(-ia) tak, aby prietok cez odberovú sondu alebo prenosovú trubicu tuhých častíc zostal úmerný hmotnostnému prietoku výfukových plynov.

Ak sa použije systém riedenia plného prietoku, odberové čerpadlo(-á) sa nastaví(-ia) tak, aby sa prietok odberovou sondou alebo prenosovou trubicou tuhých častíc udržiaval na hodnote nastaveného prietoku s toleranciou ± 5 %. Ak sa použije kompenzácia prietoku (t. j. proporcionálna regulácia prietoku vzorky), musí sa preukázať, že pomer prietoku hlavným tunelom a prietoku vzorky tuhých častíc sa nezmení o viac než ± 5 % od jeho nastavenej hodnoty (okrem prvých 10 sekúnd odberu vzorky).

Poznámka: Pri dvojitom riedení je prietokom vzorky čistý rozdiel medzi prietokom cez odberové filtre a prietokom sekundárneho riediaceho vzduchu.

Zaznamenáva sa priemerná teplota a tlak na plynomere(-och) alebo na vstupe prístrojového vybavenia na meranie prietoku. Ak v dôsledku vysokého zaťaženia filtra tuhými časticami nie je možné udržať nastavený prietok počas celého cyklu (v tolerancii ± 5 %), skúška je neplatná. Skúška sa vykoná opakovane pri nižšom prietoku a/alebo s filtrom väčšieho priemeru.

4.5.7.4   Zastavenie motora počas skúšobného cyklu so studeným štartom

Ak sa motor počas skúšobného cyklu so studeným štartom kdekoľvek zastaví, motor sa musí predkondicionovať a postup ochladzovania zopakovať; nakoniec sa motor reštartuje a skúška sa zopakuje. Ak sa počas skúšobného cyklu vyskytne porucha ktoréhokoľvek potrebného skúšobného zariadenia, skúška je neplatná.

4.5.7.5   Činnosti po cykle so studeným štartom

Po ukončení skúšobného cyklu so studeným štartom sa meranie hmotnostného prietoku výfukových plynov, objemu zriedených výfukových plynov, prietoku plynov do zberných vakov a čerpadlo na odber vzoriek tuhých častíc zastaví. V prípade integračného systému analyzátora odber vzoriek pokračuje až do uplynutia časov odozvy systému.

Ak sa v zberných vakoch používajú koncentrácie, tie sa analyzujú čo najskôr a v každom prípade najneskôr 20 minút po ukončení skúšobného cyklu.

Po emisnej skúške sa na opakovanú kontrolu analyzátorov použije nulovací plyn a ten istý plyn na nastavenie meracieho rozsahu. Skúška sa považuje za platnú, ak je rozdiel medzi výsledkami pred skúškou a po skúške menší ako 2 % hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu.

Filtre tuhých častíc sa vrátia do vážiacej komory najneskôr jednu hodinu po ukončení skúšky. Minimálne hodinu sa kondicionujú v Petriho miske, ktorá je chránená pred znečistením prachom a umožňuje výmenu vzduchu, a potom sa vážia. Zaznamenáva sa hrubá hmotnosť filtrov.

4.5.7.6   Zahrievanie

Ihneď po vypnutí motora sa vypne(-ú) chladiaci(-e) ventilátor(-y) motora, ak sa používa(-jú), ako aj dúchadlo CVS (alebo sa výfukový systém odpojí od CVS), ak sa používa.

Motor sa nechá zahrievať 20 minút ± 1 minútu. Motor a dynamometer sa pripravia na skúšku s teplým štartom. Vyprázdnené vaky na odber vzoriek sa pripoja k systému odberu vzoriek zriedených výfukových plynov a riediaceho vzduchu. Naštartuje sa CVS (ak sa používa alebo ak ešte nie je spustený) alebo sa k CVS pripojí výfukový systém (ak je odpojený). Naštartujú sa odberové čerpadlá (okrem čerpadla (-diel) na odber vzoriek tuhých častíc), chladiaci(-e) ventilátor(-y) motora a systém zberu údajov.

Pred začiatkom skúšky sa výmenník tepla systému odberu vzoriek s konštantným objemom (ak sa používa) a zohriate komponenty akéhokoľvek systému (-ov) nepretržitého odberu vzoriek (v prípade potreby) predhrejú na určenú prevádzkovú teplotu.

Prietok vzorky sa nastaví na požadovaný prietok a zariadenie na meranie prietoku plynu CVS na nulu. Do každého držiaka filtrov sa opatrne nainštaluje čistý filter tuhých častíc a do potrubia na prietok vzorky zmontované držiaky filtrov.

4.5.7.7   Cyklus s teplým štartom

Ihneď pri naštartovaní motora sa spustí časovač „voľnobehu bez zaťaženia“. Motor sa nechá bežať pri voľnobežných otáčkach bez zaťaženia 23 ± 1 s. Nestály cyklus motora sa začne tým, že prvý záznam cyklu mimo voľnobehu nastane za 23 ± 1 s. Do času 23 ± 1 s je zahrnutý čas voľnobehu bez zaťaženia.

Skúška sa vykonáva podľa referenčného cyklu stanoveného v prílohe 5. Nastavovacie body, ktoré určujú otáčky a krútiaci moment motora, sa udávajú s frekvenciou 5 Hz (odporúča sa frekvencia 10 Hz) alebo väčšou. Body nastavenia sa vypočítajú lineárnou interpoláciou medzi bodmi nastavenia referenčného cyklu s frekvenciou 1 Hz. Spätnoväzbové otáčky a krútiaci moment motora sa v priebehu skúšobného cyklu zaznamenávajú najmenej raz za sekundu a tieto signály sa môžu elektronicky filtrovať.

Potom sa zopakuje postup opísaný v predchádzajúcich bodoch 4.5.7.2 a 4.5.7.3.

4.5.7.8   Zastavenie motora počas cyklu s teplým štartom

Ak sa motor počas skúšobného cyklu s teplým štartom v ktoromkoľvek bode zastaví, motor je možné vypnúť a znovu zahrievať 20 minút. Potom možno cyklus s teplým štartom spustiť odznova. Povolené je iba jedno opakované zahrievanie a jeden cyklus s teplým štartom.

4.5.7.9   Činnosti po cykle s teplým štartom

Po ukončení cyklu s teplým štartom sa meranie hmotnostného prietoku výfukových plynov, objemu zriedených výfukových plynov, prietoku plynov do zberných vakov a čerpadlo na odber vzoriek častíc zastaví. V prípade integračného systému analyzátora odber vzoriek pokračuje až do uplynutia časov odozvy systému.

Ak sa v zberných vakoch používajú koncentrácie, tie sa analyzujú čo najskôr a v každom prípade najneskôr 20 minút po ukončení skúšobného cyklu.

Po emisnej skúške sa na opakovanú kontrolu analyzátorov použije nulovací plyn a ten istý plyn na nastavenie meracieho rozsahu. Skúška sa považuje za platnú, ak je rozdiel medzi výsledkami pred skúškou a po skúške menší ako 2 % hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu.

Filtre tuhých častíc sa vrátia do vážiacej komory najneskôr jednu hodinu po ukončení skúšky. Minimálne hodinu sa kondicionujú v Petriho miske, ktorá je chránená pred znečistením prachom a umožňuje výmenu vzduchu, a potom sa vážia. Zaznamenáva sa hrubá hmotnosť filtrov.

4.6   Overovanie priebehu skúšky

4.6.1   Posun údajov

S cieľom minimalizovať skresľujúci účinok časového oneskorenia medzi spätnoväzobnými hodnotami a hodnotami referenčného cyklu sa celý sled spätnoväzobných signálov otáčok motora a krútiaceho momentu môže časovo posunúť pred sled referenčných otáčok a krútiaceho momentu alebo zaň. Ak sú spätnoväzbové signály posunuté, hodnoty otáčok aj krútiaceho momentu sa musia posunúť o rovnaký úsek a v rovnakom smere.

4.6.2   Výpočet pracovného cyklu

Skutočná práca cyklu W act (kWh) sa vypočítava pomocou každej dvojice zaznamenaných spätnoväzobných hodnôt otáčok a krútiaceho momentu motora. Skutočná práca cyklu W act sa použije na porovnanie s referenčnou prácou cyklu W ref a na výpočet emisií špecifických pre brzdenie. Rovnaká metóda sa používa na integrovanie referenčného a skutočného výkonu motora. Ak sa majú určiť hodnoty medzi susednými referenčnými hodnotami alebo susednými nameranými hodnotami, použije sa lineárna interpolácia.

Pri integrovaní referenčnej a skutočnej práce cyklu sa všetky záporné hodnoty krútiaceho momentu nastavia na nulu a zahrnú sa do výpočtu. Ak sa integrácia vykonáva pri frekvencii nižšej ako 5 Hz a ak sa v priebehu daného časového úseku zmení hodnota krútiaceho momentu z kladnej na zápornú alebo zo zápornej na kladnú, záporná časť sa vypočíta a nastaví sa na nulu. Kladná časť sa zahrnie do integrovanej hodnoty.

W act musí byť od – 15 % do + 5 % W ref.

4.6.3   Overovacie štatistické údaje skúšobného cyklu

Pre otáčky, krútiaci moment a výkon motora sa vykonáva lineárna regresia zo spätnoväzbových hodnôt na referenčné hodnoty. Ak sa zvolí táto možnosť, lineárna regresia sa vykonáva potom, ako došlo k akémukoľvek posunu spätnoväzbových údajov. Použije sa metóda najmenších štvorcov, pričom rovnica najlepšieho prispôsobenia znie takto:

Formula

kde:

y

=

spätnoväzbová (skutočná) hodnota otáčok (min–1), krútiaceho momentu (N·m) alebo výkonu (kW)

m

=

sklon regresnej priamky

x

=

referenčná hodnota otáčok (min–1), krútiaceho momentu (N·m) alebo výkonu (kW)

b

=

úsek regresnej priamky na osi y

Pre každú regresnú priamku sa vypočíta štandardná chyba odhadovanej hodnoty (SE) y na x a koeficient determinácie (r2).

Túto analýzu sa odporúča vykonávať s frekvenciou 1 Hz. Skúška sa považuje za platnú, ak sú splnené kritériá uvedené v tabuľke 1.

Tabuľka 1

Tolerancie regresnej priamky

 

Otáčky

Krútiaci moment

Výkon

Štandardná chyba odhadu (SEE) y na x

max. 100 min–1

max. 13 % maximálneho mapovaného krútiaceho momentu motora

max. 8 % maximálneho mapovaného krútiaceho momentu motora

Sklon regresnej priamky, m

0,95 až 1,03

0,83 – 1,03

0,89 – 1,03

Koeficient determinácie, r2

min. 0,9700

min. 0,8800

min. 0,9100

Úsek regresnej priamky na osi y, b

± 50 min–1

± 20 Nm alebo ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

± 4 kW alebo ± 2 % maximálneho výkonu podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

Vyradenie bodov je povolené výlučne na účely regresie pred výpočtom regresie, ak sú uvedené v tabuľke 2. Tieto body sa však nesmú vyradiť pri výpočte práce cyklu a emisií. Bod voľnobehu je definovaný ako bod, ktorý má normalizovaný referenčný krútiaci moment 0 % a normalizované referenčné otáčky 0 %. Bod sa môže vyradiť pre celý cyklus alebo pre ktorúkoľvek časť cyklu.

Tabuľka 2

Povolené vyradenie bodov z regresnej analýzy (body, na ktoré sa vzťahuje vyradenie, treba špecifikovať)

Stav

Body otáčok a/alebo krútiaceho momentu, a/alebo výkonu, ktoré možno vyradiť s odvolaním sa na podmienky uvedené v ľavom stĺpci

Prvých 24 (± 1) s a posledných 25 s

Otáčky, krútiaci moment a výkon

Úplne otvorený škrtiaci ventil a spätnoväzbová hodnota krútiaceho momentu < 95 % referenčnej hodnoty krútiaceho momentu

Krútiaci moment a/alebo výkon

Úplne otvorený škrtiaci ventil a spätnoväzbová hodnota otáčok < 95 % referenčnej hodnoty otáčok

Otáčky a/alebo výkon

Zatvorený škrtiaci ventil, spätnoväzbová hodnota otáčok > voľnobežné otáčky + 50 min–1 a spätnoväzbová hodnota krútiaceho momentu > 105 % referenčnej hodnoty krútiaceho momentu

Krútiaci moment a/alebo výkon

Zatvorený škrtiaci ventil, spätnoväzbová hodnota otáčok ≤ voľnobežné otáčky + 50 min–1 a spätnoväzbová hodnota krútiaceho momentu = výrobcom definovanej/zmeranej hodnote krútiaceho momentu voľnobežných otáčok ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu

Otáčky a/alebo výkon

Úplne otvorený škrtiaci ventil a spätnoväzbová hodnota otáčok > 105 % referenčnej hodnoty otáčok

Otáčky a/alebo výkon

(1)  Totožný s cyklom C1 opísaným v bode 8.3.1.1 normy ISO 8178-4: 2007 (kor. 2008).

(2)  Totožný s cyklom D2 opísaným v bode 8.4.1 normy ISO 8178-4: 2007 (kor. 2008).

Doplnok 1

Postupy merania a odberu vzoriek (NRSC, NRTC)

1.   POSTUPY MERANIA A ODBERU VZORIEK (SKÚŠKA NRSC)

Plynné a tuhé zložky emitované motorom predloženým na skúšanie sa merajú metódami opísanými v doplnku 4 prílohy 4A. Metódy uvedené v doplnku 4 prílohy 4A opisujú odporúčané systémy analýzy plynných emisií (bod 1.1) a odporúčané systémy riedenia a odberu vzoriek tuhých častíc (bod 1.2).

Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho orgánu možno metódy opísané v prílohe 4A bod 9 použiť ako alternatívu metódu k metódam uvedeným v bode 1 tohto doplnku.

1.1   Špecifikácia dynamometra

Motorový dynamometer s primeranými charakteristikami sa používa na vykonanie skúšobného cyklu opísaného v prílohe 4A bod 3.7.1. Prístrojové vybavenie na meranie krútiaceho momentu a otáčok musí umožniť meranie výkonu v rámci daných limitov. Môžu sa vyžadovať ďalšie výpočty. Presnosť meracieho zariadenia musí byť taká, aby sa neprekročili maximálne tolerancie hodnôt uvedených v bode 1.3.

1.2   Prietok výfukových plynov

Prietok výfukových plynov sa určuje jednou z metód uvedených v bodoch 1.2.1 až 1.2.4.

1.2.1   Metóda priameho merania

Priame meranie prietoku výfukových plynov prietokovou dýzou alebo rovnocenným systémom merania (bližšie pozri normu ISO 5167:2000).

Poznámka: Priame meranie prietoku plynov je ťažká úloha. Musia sa vykonať preventívne opatrenia, aby sa zabránilo chybám pri meraní, ktoré budú mať vplyv na chyby v hodnotách emisií.

1.2.2   Metóda merania vzduchu a paliva

Meranie prietoku vzduchu a prietoku paliva.

Používajú sa prietokomery vzduchu a prietokomery paliva s presnosťou vymedzenou v bode 1.3.

Prietok výfukového plynu sa vypočíta takto:

Formula (pre hmotnostný prietok mokrého výfukového plynu)

1.2.3   Metóda uhlíkovej rovnováhy

Výpočet hmotnosti výfukových plynov zo spotreby paliva a koncentrácií výfukových plynov s použitím metódy uhlíkovej rovnováhy (doplnok 3 k prílohe 4A).

1.2.4   Metóda merania pomocou stopovacieho plynu

Táto metóda zahŕňa meranie koncentrácie stopovacieho plynu vo výfukových plynoch. Známe množstvo inertného plynu (napr. čisté hélium) sa vstrekne do prietoku výfukového plynu ako stopovací plyn. Plyn sa zmieša a zriedi výfukovým plynom, ale nereaguje vo výfukovom potrubí. Koncentrácia plynu sa potom meria vo vzorke výfukového plynu.

V snahe zabezpečiť úplné zmiešanie stopovacieho plynu sonda na odber vzoriek výfukových plynov sa umiestni aspoň vo vzdialenosti 1 m alebo 30-násobku priemeru výfukovej trubice podľa toho, ktorá hodnota je väčšia, v smere prúdenia plynu za miestom vstreku stopovacieho plynu. Odberovú sondu možno umiestniť bližšie k bodu vstrekovania, ak sa úplné zmiešanie overuje porovnávaním koncentrácie stopovacieho plynu s referenčnou koncentráciou, keď sa stopovací plyn vstrekuje pred motorom v smere proti prúdeniu plynu.

Prietok stopovacieho plynu sa nastaví tak, aby koncentrácia stopovacieho plynu pri voľnobežných otáčkach motora po zmiešaní klesla pod celú stupnicu analyzátora stopovacieho plynu.

Prietok výfukového plynu sa vypočíta takto:

Formula

kde:

G EXHW

=

okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu (kg/s)

G T

=

prietok stopovacieho plynu (cm3/min)

conc mix

=

okamžitá koncentrácia stopovacieho plynu po zmiešaní (ppm)

ρ EXH

=

hustota neriedeného výfukového plynu (kg/m3)

conc a

=

koncentrácia pozadia stopovacieho plynu v nasávanom vzduchu (ppm)

Koncentrácia pozadia stopovacieho plynu (conc a) sa môže určiť spriemerovaním koncentrácie pozadia nameranej bezprostredne pred skúškou a po skúške.

Keď je koncentrácia pozadia menšia než 1 % koncentrácie stopovacieho plynu po zmiešaní (conc mix.) pri maximálnom prietoku výfukového plynu, koncentráciu pozadia možno ignorovať.

Celý systém musí spĺňať požiadavky na presnosť merania prietoku výfukových plynov a musí byť kalibrovaný v súlade s bodom 1.11.2 doplnku 2.

1.2.5   Metóda merania prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva

Táto metóda zahŕňa výpočet hmotnosti výfukového plynu z prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva. Okamžitý hmotnostný prietok výfukových plynov sa vypočíta takto:

Formula

s Formula

Formula

kde:

A/F st

=

stechiometrický pomer vzduchu a paliva (kg/kg)

λ

=

relatívny pomer vzduchu a paliva

conc CO2

=

koncentrácia CO2 v suchom stave (%)

conc CO

=

koncentrácia CO v suchom stave (ppm)

conc HC

=

koncentrácia HC (ppm)

Poznámka: Výpočet sa vzťahuje na dieselové palivo s pomerom H/C rovnakým, ako sa uvádza v bode 1.8.

Prietokomer vzduchu musí spĺňať požiadavky na presnosť uvedené v tabuľke 3, analyzátor CO2 musí spĺňať špecifikácie uvedené v bode 1.4.1 a celý systém musí spĺňať požiadavky na presnosť merania prietoku výfukových plynov.

Voliteľne možno na meranie relatívneho pomeru vzduchu a paliva v súlade so špecifikáciami bodu 1.4.4 použiť zariadenie na meranie pomeru vzduchu a paliva, akým je napríklad snímač zirkóniového typu.

1.2.6   Celkový prietok zriedeného výfukového plynu

Keď sa použije systém riedenia plného prietoku, celkový prietok zriedeného výfukového plynu (G TOTW) sa meria pomocou PDP, CFV alebo SSV (bod 1.2.1.2 doplnku 4 k prílohe 4A). Presnosť musí zodpovedať ustanoveniam bodu 2.2 doplnku 2 k prílohe 4A.

1.3   Presnosť

Kalibrácia všetkých meracích prístrojov vychádza z vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem a spĺňa požiadavky uvedené v tabuľke 3.

Tabuľka 3

Presnosť meracích prístrojov

Č.

Merací prístroj

Presnosť

1

Otáčky motora

± 2 % odčítanej hodnoty ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá je väčšia

2

Krútiaci moment

± 2 % odčítanej hodnoty ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá je väčšia

3

Spotreba paliva

± 2 % maximálnej hodnoty motora

4

Spotreba vzduchu

± 2 % odčítanej hodnoty ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá je väčšia

5

Prietok výfukových plynov

± 2,5 % odčítanej hodnoty ± 1,5 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá je väčšia

6

Teploty ≤ 600 K

± 2 K v absolútnej hodnote

7

Teploty > 600 K

± 1 % odčítanej hodnoty

8

Tlak výfukových plynov

± 0,2 kPa v absolútnej hodnote

9

Podtlak nasávaného vzduchu

± 0,05 kPa v absolútnej hodnote

10

Atmosférický tlak

± 0,1 kPa v absolútnej hodnote

11

Iné tlaky

± 0,1 kPa v absolútnej hodnote

12

Absolútna vlhkosť

± 5 % odčítanej hodnoty

13

Prietok riediaceho vzduchu

± 2 % odčítanej hodnoty

14

Prietok zriedeného výfukového plynu

± 2 % odčítanej hodnoty

1.4   Určovanie plynných zložiek

1.4.1   Všeobecné špecifikácie analyzátorov

Analyzátory musia mať merací rozsah, ktorý zodpovedá požiadavkám na presnosť merania koncentrácií zložiek výfukových plynov (bod 1.4.1.1). Analyzátory sa odporúča prevádzkovať takým spôsobom, aby bola nameraná koncentrácia v rozsahu 15 % až 100 % plného rozsahu stupnice.

Ak je hodnota plného rozsahu stupnice 155 ppm (alebo ppm C) alebo menej, alebo ak sú použité systémy na odčítanie hodnôt (počítače, zapisovače údajov) s dostatočnou presnosťou a rozlíšením menším než 15 % plného rozsahu, prijateľné sú aj menšie koncentrácie ako 15 % plného rozsahu stupnice. V tom prípade je potrebné vykonať dodatočné kalibrácie, aby sa zabezpečila presnosť kalibračných kriviek – bod 1.5.5.2 doplnku 2 k prílohe 4A.

Elektromagnetická kompatibilita (EMC) zariadenia musí byť na takej úrovni, aby sa minimalizovali ďalšie chyby.

1.4.1.1   Chyba merania

Analyzátor sa nesmie odchyľovať od menovitého kalibračného bodu o viac ako ± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 0,3 % plného rozsahu stupnice podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

Poznámka: Na účely tohto predpisu je presnosť definovaná ako odchýlka odčítanej hodnoty analyzátora od menovitých kalibračných hodnôt s použitím kalibračného plynu (≡ skutočná hodnota).

1.4.1.2   Opakovateľnosť

Opakovateľnosť definovaná ako 2,5-násobok štandardnej odchýlky desiatich opakovaných odoziev na daný kalibračný plyn alebo plyn na nastavenie meracieho rozsahu nesmie byť väčšia než ± 1 % plného rozsahu stupnice koncentrácie pre každý použitý merací rozsah nad 155 ppm (alebo ppm C) alebo ± 2 % pre každý použitý merací rozsah pod 155 ppm (alebo ppm C).

1.4.1.3   Hluk

Medzivrcholová odozva analyzátora na nulovací a kalibračný plyn alebo plyn na nastavenie meracieho rozsahu za ktorýkoľvek 10-sekundový interval nesmie presiahnuť 2 % plného rozsahu stupnice vo všetkých použitých rozsahoch.

1.4.1.4   Posun nuly

Posun nuly počas jednej hodiny musí byť menší ako 2 % plného rozsahu stupnice v najnižšom použitom meracom rozsahu. Nulová odozva je definovaná ako stredná hodnota odozvy vrátane hluku na nulovací plyn počas 30-sekundového časového intervalu.

1.4.1.5   Posun meracieho rozsahu

Posun meracieho rozsahu počas jednej hodiny musí byť menší ako 2 % plného rozsahu stupnice v najnižšom použitom meracom rozsahu. Merací rozsah je definovaný ako rozdiel medzi odozvou na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a odozvou na nulovací plyn. Odozva meracieho rozsahu je definovaná ako stredná odozva vrátane hluku na plyn na nastavenie meracieho rozsahu počas 30-sekundového časového intervalu.

1.4.2   Sušenie plynu

Voliteľné zariadenie na sušenie plynu musí mať minimálny účinok na koncentrácie meraných plynov. Chemické sušiče nie sú prijateľnou metódou odstraňovania vody zo vzorky.

1.4.3   Analyzátory

Zásady merania, ktoré sa majú používať, sú opísané v bodoch 1.4.3.1 až 1.4.3.5. Podrobný opis systémov merania je uvedený v doplnku 4 k prílohe 4A.

Plyny, ktoré sa majú merať, sa analyzujú týmito prístrojmi. V prípade nelineárnych analyzátorov je povolené použitie linearizačných obvodov.

1.4.3.1   Analýza oxidu uhoľnatého (CO)

Analyzátorom oxidu uhoľnatého je nedisperzný infračervený analyzátor absorpčného typu (NDIR).

1.4.3.2   Analýza oxidu uhličitého (CO2)

Analyzátorom oxidu uhličitého je nedisperzný infračervený analyzátor absorpčného typu (NDIR).

1.4.3.3   Analýza uhľovodíkov (HC)

Analyzátorom uhľovodíkov je typ ohrievaného plameňového ionizačného detektora (HFID) s detektorom, ventilmi, potrubím atď., ktorý je ohrievaný tak, aby sa teplota plynu udržiavala na hodnote 463 K ± 10 K (190°C ± 10°C).

1.4.3.4   Analýza oxidov dusíka (NOx)

Analyzátorom oxidov dusíka je chemiluminiscenčný detektor (CLD) alebo ohrievaný chemiluminiscenčný detektor (HCLD) s konvertorom NO2/NO, ak sa meria v suchom stave. V prípade merania v mokrom stave sa používa HCLD s konvertorom s udržiavanou teplotou 328 K (55°C) za predpokladu, že je splnená podmienka overenia krížovej citlivosti (bod 1.9.2.2 doplnku 2 k prílohe 4A).

V prípade CLD aj HCLD sa dráha odberu vzoriek udržiava na teplote steny 328 K až 473 K (55°C až 200°C) až po konvertor na meranie v suchom stave a analyzátor na meranie v mokrom stave.

1.4.4   Meranie pomeru vzduchu a paliva

Zariadením na meranie pomeru vzduchu a paliva používaným na určenie prietoku výfukových plynov podľa postupu uvedeného v bode 1.2.5 je snímač pomeru vzduchu a paliva so širokým rozsahom alebo lambda snímač zirkóniového typu.

Snímač sa montuje priamo na výfukovú trubicu v mieste, kde je teplota výfukového plynu dosť vysoká na to, aby sa zabránilo kondenzácii vody.

Presnosť snímača so zabudovanou elektronikou je v rozmedzí:

 

± 3 % odčítanej hodnoty λ < 2,

 

± 5 % odčítanej hodnoty 2 ≤ λ < 5,

 

± 10 % odčítanej hodnoty 5 ≤ λ.

Snímač sa kalibruje podľa pokynov špecifikovaných výrobcom prístroja, aby sa dodržali uvedené požiadavky na presnosť.

1.4.5   Odber vzoriek plynných emisií

Sondy na odber vzoriek plynných emisií sa inštalujú vo vzdialenosti aspoň 0,5 m alebo trojnásobku priemeru výfukového potrubia (podľa toho, ktorá hodnota je väčšia), a to podľa možnosti proti prúdu od výstupu výfukového systému a dostatočne blízko k motoru, aby sa na sonde zabezpečila teplota výfukových plynov aspoň 343 K (70°C).

V prípade viacvalcového motora s rozvetveným výfukovým potrubím sa vstup do sondy umiestni dostatočne ďaleko v smere prúdenia plynu, aby sa zabezpečilo, že odobratá vzorka je reprezentatívna pre priemernú hodnotu výfukových emisií zo všetkých valcov. Vo viacvalcových motoroch, ktoré majú oddelené skupiny sacích potrubí, napríklad v konfigurácii motora v tvare V, je prípustné získať vzorku z každej skupiny jednotlivo a vypočítať priemerné výfukové emisie. Môžu sa použiť aj iné metódy, ak je preukázané, že súvisia s uvedenými metódami. Na výpočet výfukových emisií sa použije celkový hmotnostný prietok výfukových plynov motora.

Keď sa na určenie emisií tuhých častíc použije systém riedenia plného prietoku, v zriedenom výfukovom plyne je možné určiť aj plynné emisie. Odberové sondy sa nachádzajú v blízkosti sondy na odber vzoriek tuhých častíc v riediacom tuneli (bod 1.2.1.2 pre DT bod 1.2.2 pre PSP v doplnku 4 k prílohe 4A). CO a CO2 možno voliteľne určiť odobratím vzorky do vaku a následným meraním koncentrácie v odberovom vaku.

1.5   Určovanie emisií tuhých častíc

Na určenie emisií tuhých častíc je potrebný systém riedenia. Riedenie je možné vykonať pomocou systému riedenia časti prietoku alebo systémom riedenia plného prietoku. Prietoková kapacita riediaceho systému musí byť dostatočne veľká, aby sa kondenzovaná voda v systéme riedenia a odberu vzoriek úplne eliminovala a aby sa teplota zriedených výfukových plynov v oblasti bezprostredne pred držiakmi filtrov udržiavala v rozmedzí od 315 K (42°C) do 325 K (52°C). Odvlhčenie riediaceho vzduchu pred vstupom do systému riedenia je povolené vtedy, keď je vlhkosť vzduchu vysoká. Ak je okolitá teplota nižšia ako 293 K (20°C), odporúča sa vzduch predhriať nad teplotný limit 303 K (30°C). Teplota zriedeného vzduchu pred zavedením výfukových plynov do riediaceho tunela však nesmie presiahnuť 325 K (52°C).

Poznámka: V prípade výkonnostných pásem do K vrátane, kde sa používajú cykly v nespojitom režime, možno namiesto dodržania teplotného rozsahu 42°C až 52°C udržiavať filter na teplote najviac 325 K (52°C) alebo na nižšej teplote.

Pokiaľ ide o systém riedenia časti prietoku, sonda na odber vzoriek tuhých častíc je inštalovaná v blízkosti sondy na odber plynných emisií a pred ňou, ako sa uvádza v bode 4.4 a v súlade s obrázkom 4-12 EP a SP v bode 1.2.1.1 doplnku 4 k prílohe 4A.

Systém riedenia časti prietoku musí byť konštruovaný tak, aby sa prúd výfukových plynov rozdelil na dve časti, z ktorých menšia sa zriedi vzduchom a následne použije na meranie emisií tuhých častíc. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sa riediaci pomer stanovil veľmi presne. Môžu sa použiť rôzne metódy delenia prietoku, pričom použitý spôsob delenia do značnej miery určuje použitie technického vybavenia a postupov (bod 1.2.1.1 doplnku 4 k prílohe 4A).

Na určenie hmotnosti tuhých častíc je potrebný systém odberu vzoriek tuhých častíc, filter vzoriek tuhých častíc, gravimetrické váhy a vážiaca komora regulovaná so zreteľom na teplotu a vlhkosť.

Na odber vzoriek tuhých častíc možno použiť dve metódy:

a)

jednofiltrová metóda používa jeden pár filtrov (bod 1.5.1.3 tohto doplnku) vo všetkých režimoch skúšobného cyklu. Pri skúške treba vo fáze odberu vzoriek značnú pozornosť venovať časom odberu vzoriek a prietokom. Skúšobný cyklus si však vyžaduje len jeden pár filtrov;

b)

viacfiltrová metóda určuje, že na každý jeden režim skúšobného cyklu sa použije jeden pár filtrov (bod 1.5.1.3 tohto doplnku). Táto metóda povoľuje miernejšie postupy odberu vzoriek, ale s použitím viacerých filtrov.

1.5.1   Filtre na odber vzoriek tuhých častíc

1.5.1.1   Špecifikácia filtra

Na certifikačné skúšky sú potrebné filtre zo sklených vláken potiahnutých fluórokarbónom alebo s fluórokarbónovou membránou. Na osobitné použitie možno použiť iný materiál filtrov. Všetky typy filtrov musia mať účinnosť záchytu častíc s priemerom 0,3 μm DOP (dioktylftalát) aspoň 99 % pri rýchlosti prechodu plynu cez čelo filtra od 35 do 100 cm/s. Pri korelačných skúškach medzi rôznymi laboratóriami alebo medzi výrobcom a schvaľovacím orgánom sa použijú filtre rovnakej kvality.

1.5.1.2   Veľkosť filtra

Filtre tuhých častíc majú minimálny priemer 47 mm (činný priemer 37 mm). Prípustné sú aj filtre s väčším priemerom (bod 1.5.1.5).

1.5.1.3   Primárny a záložný filter

V priebehu skúšobného postupu sa zriedený výfukový plyn vzorkuje dvojicou filtrov umiestnených v rade za sebou (jeden primárny a jeden záložný filter). Záložný filter sa umiestni najviac 100 mm po prúde za primárnym filtrom a nesmie sa ho dotýkať. Filtre sa môžu vážiť oddelene alebo ako pár, pričom filtre sa umiestňujú tak, aby boli ich sfarbené strany obrátené k sebe.

1.5.1.4   Rýchlosť prechodu cez čelo filtra

Rýchlosť prechodu plynu cez čelo filtra dosahuje 35 až 100 cm/s. Pokles tlaku medzi začiatkom a koncom skúšky sa nesmie zväčšiť o viac ako 25 kPa.

1.5.1.5   Zaťaženie filtra

Odporúčané minimálne zaťaženie filtra pre najbežnejšie veľkosti filtrov sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. V prípade filtrov väčších rozmerov musí byť zaťaženie filtra najmenej 0,065 mg/1 000 mm2 plochy filtra.

Priemer filtra

(mm)

Odporúčaný činný priemer

(mm)

Odporúčané minimálne zaťaženie

(mg)

47

37

0,11

70

60

0,25

90

80

0,41

110

100

0,62

Pokiaľ ide o viacfiltrovú metódu, odporúčané minimálne zaťaženie filtra pre súčet všetkých filtrov je súčin uvedenej vhodnej hodnoty a druhej odmocniny celkového počtu režimov.

1.5.2   Požiadavky na vážiacu komoru a analytické váhy

1.5.2.1   Podmienky vo vážiacej komore

Teplota komory (alebo miestnosti), v ktorej sa kondicionujú a vážia filtre tuhých častíc, sa udržiava v rozmedzí 295 K (22°C) ± 3 K počas celého kondicionovania a váženia filtrov. Vlhkosť sa udržiava na rosnom bode 282,5 K ± 3 K (9,5°C ± 3°C) a pri relatívnej vlhkosti 45 % ± 8 %.

1.5.2.2   Váženie referenčných filtrov

V prostredí vážiacej komory (alebo miestnosti) nesmú byť žiadne nečistoty (ako napr. prach), ktoré by sa usádzali na filtroch tuhých častíc počas ich stabilizácie. Odchýlky od špecifikácií vážiacej miestnosti uvedených v bode 1.5.2.1 sú prípustné, ak netrvajú dlhšie ako 30 minút. Vážiaca miestnosť by mala spĺňať požadované špecifikácie pred tým, než do nej vstúpi obsluha. Najmenej do 4 hodín po vážení odberového filtra (páru filtrov), ale najlepšie súčasne s ním, sa odvážia najmenej dva nepoužité referenčné filtre alebo dva páry referenčných filtrov. Sú rovnakej veľkosti a z rovnakého materiálu ako odberové filtre.

Ak sa priemerná hmotnosť referenčných filtrov (páru referenčných filtrov) medzi vážením odberových filtrov zmení o viac ako 10 μg, všetky odberové filtre sa vyradia a emisná skúška sa zopakuje.

Ak nie je splnené kritérium stability vážiacej miestnosti uvedené v bode 1.5.2.1, ale váženie referenčných filtrov (páru referenčných filtrov) spĺňa uvedené kritériá, výrobca motora má možnosť akceptovať hmotnosti odberových filtrov alebo vyhlásiť skúšky za neplatné, nastaviť regulačný systém vážiacej miestnosti a zopakovať skúšku.

1.5.2.3   Analytické váhy

Analytické váhy, ktoré sa používajú na určovanie hmotnosti všetkých filtrov, musia mať podľa špecifikácie výrobcu váh presnosť (štandardnú odchýlku) 2 μg a rozlíšenie 1 μg (1 číslica = 1 μg).

1.5.2.4   Eliminácia elektrostatických účinkov

Na elimináciu elektrostatických účinkov sa filtre pred vážením neutralizujú, napríklad pomocou polóniového neutralizátora alebo zariadenia s podobným účinkom.

1.5.3   Doplnkové špecifikácie pre meranie tuhých častíc

Všetky časti riediaceho systému a systému odberu vzoriek od výfukovej trubice až po držiak filtra, ktoré sú v styku s neriedenými a riedenými výfukovými plynmi, musia byť konštruované tak, aby sa minimalizovalo usádzanie alebo zmena vlastností tuhých častíc. Aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom, všetky časti musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú so zložkami výfukového plynu a sú elektricky uzemnené.

2.   POSTUPY MERANIA A ODBERU VZORIEK (SKÚŠKA NRTC)

2.1   Úvod

Plynné a tuhé zložky emitované motorom predloženým na skúšanie sa merajú metódami opísanými v doplnku 4 k prílohe 4A. Metódy uvedené v doplnku 4 k prílohe 4A opisujú odporúčané systémy analýzy plynných emisií (bod 1.1) a odporúčané systémy riedenia a odberu vzoriek tuhých častíc (bod 1.2).

2.2   Dynamometer a vybavenie skúšobnej komory

Na emisné skúšky motorov a motorových dynamometrov sa používa toto vybavenie:

2.2.1   Motorový dynamometer

Na vykonávanie skúšobných cyklov opísaných v doplnku 4 k tejto prílohe sa používa motorový dynamometer primeranými vlastnosťami. Prístrojové vybavenie na meranie krútiaceho momentu a otáčok musí umožniť meranie výkonu v rámci daných limitov. Môžu sa vyžadovať ďalšie výpočty. Presnosť meracieho zariadenia musí byť taká, aby sa neprekročili maximálne tolerancie hodnôt uvedených v tabuľke 4.

2.2.2   Ostatné prístroje

Prístroje na meranie spotreby paliva, spotreby vzduchu, teploty chladiaceho média a maziva, tlaku výfukového plynu a podtlaku v nasávacom potrubí, teploty výfukového plynu, teploty nasávaného vzduchu, atmosférického tlaku, vlhkosti a teploty paliva sa používajú podľa potreby. Tieto prístroje musia spĺňať požiadavky uvedené v tabuľke 4:

Tabuľka 4

Presnosť meracích prístrojov

Č.

Merací prístroj

Presnosť

1

Otáčky motora

± 2 % odčítanej hodnoty ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá je väčšia

2

Krútiaci moment

± 2 % odčítanej hodnoty ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá je väčšia

3

Spotreba paliva

± 2 % maximálnej hodnoty motora

4

Spotreba vzduchu

± 2 % odčítanej hodnoty ± 1 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá je väčšia

5

Prietok výfukových plynov

± 2,5 % odčítanej hodnoty ± 1,5 % maximálnej hodnoty motora podľa toho, ktorá je väčšia

6

Teploty ≤ 600 K

± 2 K v absolútnej hodnote

7

Teploty > 600 K

± 1 % odčítanej hodnoty

8

Tlak výfukových plynov

± 0,2 kPa v absolútnej hodnote

9

Podtlak nasávaného vzduchu

± 0,05 kPa v absolútnej hodnote

10

Atmosférický tlak

± 0,1 kPa v absolútnej hodnote

11

Iné tlaky

± 0,1 kPa v absolútnej hodnote

12

Absolútna vlhkosť

± 5 % odčítanej hodnoty

13

Prietok riediaceho vzduchu

± 2 % odčítanej hodnoty

14

Prietok zriedeného výfukového plynu

± 2 % odčítanej hodnoty

2.2.3   Prietok neriedených výfukových plynov

Na výpočet emisií v neriedenom výfukovom plyne a na reguláciu systému riedenia časti prietoku je potrebné poznať hmotnostný prietok výfukového plynu. Na určenie hmotnostného prietoku výfukových plynov možno použiť ktorúkoľvek z opísaných metód.

Na účely výpočtu emisií je čas každej opísanej metódy rovný alebo kratší ako požiadavka na čas odozvy analyzátora, ktorá je definovaná v bode 1.11.1 dodatku 2.

Na účely regulácie systému riedenia časti prietoku sa vyžaduje rýchlejšia odozva. Pri systémoch s on-line reguláciou riedenia časti prietoku sa vyžaduje čas odozvy ≤ 0,3 sekundy. Pre systémy s doprednou reguláciou riedenia časti prietoku na základe vopred zaznamenaného priebehu skúšky sa vyžaduje čas odozvy systému merania prietoku výfukových plynov ≤ 5 sekúnd s časom nábehu ≤ 1 s. Čas odozvy systému udáva výrobca prístroja. Požiadavky na celkový čas odozvy systému riedenia prietoku výfukových plynov a systému riedenia časti prietoku sú uvedené v bode 2.4.

 

Metóda priameho merania

Priame meranie okamžitého prietoku výfukového plynu sa môže vykonávať pomocou systémov, ako sú:

a)

zariadenia na meranie diferenciálneho tlaku, ako napríklad prietoková dýza (bližšie pozri normu ISO 5167: 2000);

b)

ultrazvukový prietokomer;

c)

vírový prietokomer.

Chybám pri meraní, ktoré ovplyvnia chyby v hodnotách emisií, sa zabráni, ak sa vykonajú preventívne opatrenia. Tieto preventívne opatrenia zahŕňajú precíznu inštaláciu zariadenia vo výfukovom systéme motora v súlade s odporúčaniami výrobcu prístroja a osvedčenou technickou praxou. Inštaláciou zariadenia nesmie byť ovplyvnený najmä výkon motora a emisie.

Prietokomery musia spĺňať špecifikácie presnosti uvedené v tabuľke 3.

 

Metóda merania vzduchu a paliva

Táto metóda zahŕňa meranie prietoku vzduchu a paliva vhodnými prietokomermi. Okamžitý prietok výfukového plynu sa vypočíta takto: Formula (pre hmotnostný prietok mokrého výfukového plynu).

Prietokomery musia spĺňať požiadavky na presnosť uvedené v tabuľke 3, ale musia byť dostatočne presné, aby spĺňali aj požiadavky na presnosť pre prietok výfukových plynov.

 

Metóda merania pomocou stopovacieho plynu

Táto metóda zahŕňa meranie koncentrácie stopovacieho plynu vo výfukových plynoch.

Známe množstvo inertného plynu (napr. čisté hélium) sa vstrekne do prietoku výfukového plynu ako stopovací plyn. Plyn sa zmieša a zriedi výfukovým plynom, ale nereaguje vo výfukovom potrubí. Koncentrácia plynu sa potom meria vo vzorke výfukového plynu.

V snahe zabezpečiť úplné zmiešanie stopovacieho plynu sonda na odber vzoriek výfukových plynov sa umiestni aspoň vo vzdialenosti 1 m alebo 30-násobku priemeru výfukovej trubice podľa toho, ktorá hodnota je väčšia, v smere prúdenia plynu za miestom vstreku stopovacieho plynu. Odberovú sondu možno umiestniť bližšie k bodu vstrekovania, ak sa úplné zmiešanie overuje porovnávaním koncentrácie stopovacieho plynu s referenčnou koncentráciou, keď sa stopovací plyn vstrekuje pred motorom v smere proti prúdeniu plynu.

Prietok stopovacieho plynu sa nastaví tak, aby koncentrácia stopovacieho plynu pri voľnobežných otáčkach motora po zmiešaní klesla pod celú stupnicu analyzátora stopovacieho plynu.

Prietok výfukového plynu sa vypočíta takto:

Formula

s Formula

Formula

kde:

A/F st

=

stechiometrický pomer vzduchu a paliva (kg/kg)

λ

=

relatívny pomer vzduchu a paliva

conc CO2

=

koncentrácia CO2 v suchom stave (%)

conc CO

=

koncentrácia CO v suchom stave (ppm)

conc HC

=

koncentrácia HC (ppm)

Poznámka: Výpočet sa vzťahuje na dieselové palivo s pomerom H/C rovnakým, ako sa uvádza v bode 1.8.

Prietokomer vzduchu musí spĺňať požiadavky na presnosť uvedené v tabuľke 3, analyzátor CO2 musí spĺňať špecifikácie uvedené v bode 2.3.1 a celý systém musí spĺňať požiadavky na presnosť merania prietoku výfukových plynov.

Voliteľne možno na meranie pomeru prebytočného vzduchu a paliva v súlade so špecifikáciami uvedenými v bode 2.3.4 použiť zariadenie na meranie pomeru vzduchu a paliva, ako je napríklad snímač zirkóniového typu.

2.2.4   Prietok zriedeného výfukového plynu

Na výpočet emisií v zriedenom výfukovom plyne je potrebné poznať hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu. Celkový prietok zriedeného výfukového plynu za cyklus (kg/skúška) sa vypočíta z hodnôt nameraných počas cyklu a z príslušných kalibračných údajov prietokomera (V 0 pre PDP, K V pre CFV, C d pre SSV): použije sa príslušná metóda opísaná v bode 2.2.1 doplnku 3. Ak je celková hmotnosť tuhých a plynných znečisťujúcich látok vyššia ako 0,5 % celkového prietoku v CVS, prietok v CVS sa skoriguje, alebo sa prietok vzorky tuhých častíc vráti do CVS pred prietokomer.

2.3   Určovanie plynných zložiek

2.3.1   Všeobecné špecifikácie analyzátorov

Analyzátory musia mať merací rozsah, ktorý zodpovedá požiadavkám na presnosť merania koncentrácií zložiek výfukových plynov (bod 1.4.1.1). Analyzátory sa odporúča prevádzkovať tak, aby bola nameraná koncentrácia v rozsahu 15 % až 100 % plného rozsahu stupnice.

Ak je hodnota plného rozsahu stupnice 155 ppm (alebo ppm C) alebo menej alebo ak sú použité systémy na odčítanie hodnôt (počítače, zapisovače údajov) s dostatočnou presnosťou a rozlíšením menším než 15 % plného rozsahu, prijateľné sú aj menšie koncentrácie ako 15 % plného rozsahu stupnice. V tom prípade je potrebné vykonať dodatočné kalibrácie, aby sa zabezpečila presnosť kalibračných kriviek – bod 1.5.5.2 doplnku 2 k prílohe 4A.

Elektromagnetická kompatibilita (EMC) zariadenia musí byť na takej úrovni, aby sa minimalizovali ďalšie chyby.

2.3.1.1   Chyba merania

Analyzátor sa nesmie odchyľovať od menovitého kalibračného bodu o viac ako ± 2 % odčítanej hodnoty alebo ± 0,3 % plného rozsahu stupnice podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

Poznámka: Na účely tohto predpisu je presnosť definovaná ako odchýlka odčítanej hodnoty analyzátora od menovitých kalibračných hodnôt s použitím kalibračného plynu (≡ skutočná hodnota).

2.3.1.2   Opakovateľnosť

Opakovateľnosť definovaná ako 2,5-násobok štandardnej odchýlky desiatich opakovaných odoziev na daný kalibračný plyn alebo plyn na nastavenie meracieho rozsahu nesmie byť väčšia než ± 1 % plného rozsahu stupnice koncentrácie pre každý použitý merací rozsah nad 155 ppm (alebo ppm C) alebo ± 2 % pre každý použitý merací rozsah pod 155 ppm (alebo ppm C).

2.3.1.3   Hluk

Medzivrcholová odozva analyzátora na nulovací a kalibračný plyn alebo plyn na nastavenie meracieho rozsahu za ktorýkoľvek 10-sekundový interval nesmie presiahnuť 2 % plného rozsahu stupnice vo všetkých použitých rozsahoch.

2.3.1.4   Posun nuly

Posun nuly počas jednej hodiny musí byť menší ako 2 % plného rozsahu stupnice v najnižšom použitom meracom rozsahu. Nulová odozva je definovaná ako stredná hodnota odozvy vrátane hluku na nulovací plyn počas 30-sekundového časového intervalu.

2.3.1.5   Posun meracieho rozsahu

Posun meracieho rozsahu počas jednej hodiny musí byť menší ako 2 % plného rozsahu stupnice v najnižšom použitom meracom rozsahu. Merací rozsah je definovaný ako rozdiel medzi odozvou na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a odozvou na nulovací plyn. Odozva meracieho rozsahu je definovaná ako stredná odozva vrátane hluku na plyn na nastavenie meracieho rozsahu počas 30-sekundového časového intervalu.

2.3.1.6   Čas nábehu

Pri analýze neriedeného výfukového plynu nesmie čas nábehu analyzátora inštalovaného v systéme merania presiahnuť 2,5 sekundy.

Poznámka: Samotným vyhodnotením času odozvy analyzátora nemožno jednoznačne určiť vhodnosť celého systému pre skúšky s nestálym cyklom. Objemy, a najmä hluché objemy, ovplyvňujú v celom systéme nielen čas prepravy zo sondy do analyzátora, ale aj čas nábehu. Aj čas prepravy vo vnútri analyzátora sa definuje ako čas odozvy analyzátora, podobne ako konvertor alebo odlučovače vody vo vnútri analyzátora NOx. Určovanie celkového času odozvy je opísané v bode 1.11.1 doplnku 2.

2.3.2   Sušenie plynu

Používajú sa niektoré špecifikácie skúšobného cyklu NRSC (bod 1.4.2), ako sa uvádza ďalej v texte.

Voliteľné zariadenie na sušenie plynu musí mať minimálny účinok na koncentrácie meraných plynov. Chemické sušiče nie sú prijateľnou metódou na odstránenie vody zo vzorky.

2.3.3   Analyzátory

Používajú sa niektoré špecifikácie skúšobného cyklu NRSC (bod 1.4.3), ako sa uvádza ďalej v texte.

Plyny, ktoré sa majú merať, sa analyzujú týmito prístrojmi. V prípade nelineárnych analyzátorov je povolené použitie linearizačných obvodov.

2.3.3.1   Analýza oxidu uhoľnatého (CO)

Analyzátorom oxidu uhoľnatého je nedisperzný infračervený analyzátor absorpčného typu (NDIR).

2.3.3.2   Analýza oxidu uhličitého (CO2)

Analyzátorom oxidu uhličitého je nedisperzný infračervený analyzátor absorpčného typu (NDIR).

2.3.3.3   Analýza uhľovodíkov (HC)

Analyzátorom uhľovodíkov je typ ohrievaného plameňového ionizačného detektora (HFID) s detektorom, ventilmi, potrubím atď., ktorý je ohrievaný tak, aby sa teplota plynu udržiavala na hodnote 463K ± 10 K (190°C ± 10°C).

2.3.3.4   Analýza oxidov dusíka (NOx)

Analyzátorom oxidov dusíka je chemiluminiscenčný detektor (CLD) alebo ohrievaný chemiluminiscenčný detektor (HCLD) s konvertorom NO2/NO, ak sa meria v suchom stave. V prípade merania v mokrom stave sa používa HCLD s konvertorom s udržiavanou teplotou 328 K (55°C) za predpokladu, že je splnená podmienka overenia krížovej citlivosti (bod 1.9.2.2 doplnku 2 prílohy 4A ).

V prípade CLD aj HCLD sa dráha odberu vzoriek udržiava na teplote steny 328 K až 473 K (55 až 200°C) až po konvertor na meranie v suchom stave a analyzátor na meranie v mokrom stave.

2.3.4   Meranie pomeru vzduchu a paliva

Zariadením na meranie pomeru vzduchu a paliva používaným na určenie prietoku výfukových plynov podľa postupu uvedeného v bode 2.2.3 je snímač pomeru vzduchu a paliva so širokým rozsahom alebo lambda snímač zirkóniového typu.

Snímač sa montuje priamo na výfukovú trubicu v mieste, kde je teplota výfukového plynu dosť vysoká na to, aby sa zabránilo kondenzácii vody.

Presnosť snímača so zabudovanou elektronikou je v rozmedzí:

 

± 3 % odčítanej hodnoty λ < 2

 

± 5 % odčítanej hodnoty 2 ≤ λ < 5

 

± 10 % odčítanej hodnoty 5 ≤ λ

Snímač sa kalibruje podľa pokynov špecifikovaných výrobcom prístroja, aby sa dodržali uvedené požiadavky na presnosť.

2.3.5   Odber vzoriek plynných emisií

2.3.5.1   Prietok neriedených výfukových plynov

Na výpočet emisií v neriedenom výfukovom plyne sa používajú rovnaké špecifikácie ako pre skúšobný cyklus NRSC (bod 1.4.4.), ktoré sú opísané ďalej.

Sondy na odber vzoriek plynných emisií sa musia inštalovať vo vzdialenosti aspoň 0,5 m alebo 3-násobku priemeru výfukového potrubia – podľa toho, ktorá hodnota je väčšia – a to podľa možnosti proti prúdu od výstupu výfukového systému a dostatočne blízko k motoru, aby sa na sonde zabezpečila teplota výfukových plynov aspoň 343 K (70°C).

V prípade viacvalcového motora s rozvetveným výfukovým potrubím sa vstup do sondy umiestni dostatočne ďaleko v smere prúdenia plynu, aby sa zabezpečilo, že odobratá vzorka je reprezentatívna pre priemernú hodnotu výfukových emisií zo všetkých valcov. Vo viacvalcových motoroch s rôznymi skupinami potrubí, ako je usporiadanie motora v tvare V, je prípustné získať vzorku z každej skupiny jednotlivo a vypočítať priemerné výfukové emisie. Môžu sa použiť aj iné metódy, ak je preukázané, že súvisia s uvedenými metódami. Na výpočet výfukových emisií sa použije celkový hmotnostný prietok výfukových plynov motora.

2.3.5.2   Prietok zriedeného výfukového plynu

Ak sa použije systém plného prietoku, používajú sa tieto špecifikácie.

Výfuková trubica medzi motorom a systémom riedenia plného prietoku musí spĺňať požiadavky stanovené v doplnku 4 k prílohe 4A.

Sonda(-y) na odber vzoriek plynných emisií je (sú) inštalovaní(-é) v riediacom tuneli v bode, kde je riediaci vzduch dobre zmiešaný s výfukovým plynom, a v tesnej blízkosti sondy na odber tuhých častíc.

Odber vzoriek možno všeobecne vykonávať dvoma spôsobmi:

a)

Znečisťujúce látky sa v priebehu cyklu zachytávajú do odberového vaku a merajú sa po ukončení skúšky.

b)

Vzorky znečisťujúcich látok sa odoberajú nepretržite a integrujú sa v priebehu cyklu; táto metóda je povinná pre HC a NOx.

Z koncentrácií pozadia sa odoberajú vzorky do odberového vaku pred riediacim tunelom a odpočítavajú sa od koncentrácií emisií podľa bodu 2.2.3 doplnku 3.

2.4   Určovanie emisií tuhých častíc

Na určenie emisií tuhých častíc je potrebný systém riedenia. Riedenie je možné vykonať pomocou systému riedenia časti prietoku alebo systémom riedenia plného prietoku. Prietoková kapacita riediaceho systému musí byť dostatočne veľká, aby sa kondenzovaná voda v systéme riedenia a odberu vzoriek úplne eliminovala a aby sa teplota zriedených výfukových plynov v oblasti bezprostredne pred držiakmi filtrov udržiavala v rozmedzí od 315 K (42°C) do 325 K (52°C). Odvlhčenie riediaceho vzduchu pred vstupom do systému riedenia je povolené vtedy, keď je vlhkosť vzduchu vysoká. Ak je okolitá teplota nižšia ako 293 K (20°C), odporúča sa riediaci vzduch predhriať nad teplotný limit 303 K (30°C). Teplota zriedeného vzduchu pred zavedením výfukových plynov do riediaceho tunela však nesmie presiahnuť 325 K (52°C).

Sonda na odber vzoriek tuhých častíc sa inštaluje v tesnej blízkosti sondy na odber vzoriek plynných emisií a inštalácia musí byť v súlade s ustanoveniami bodu 2.3.5.

Na určenie hmotnosti tuhých častíc je potrebný systém odberu vzoriek tuhých častíc, filter vzoriek tuhých častíc, gravimetrické váhy a vážiaca komora regulovaná so zreteľom na teplotu a vlhkosť.

Požiadavky na systém riedenia časti prietoku

Systém riedenia časti prietoku musí byť konštruovaný tak, aby sa prúd výfukových plynov rozdelil na dve časti, z ktorých menšia sa zriedi vzduchom a následne použije na meranie emisií tuhých častíc. Z tohto dôvodu je dôležité, aby bol riediaci pomer určený veľmi presne. Môžu sa použiť rôzne metódy delenia prietoku, pričom použitý spôsob delenia do značnej miery určuje použitie technického vybavenia a postupov (bod 1.2.1.1 doplnku 4 k prílohe 4A ).

Na reguláciu systému riedenia časti prietoku sa vyžaduje rýchla odozva systému. Čas transformácie sa stanoví postupom opísaným v bode 1.11.1 doplnku 2.

Ak je celkový čas transformácie merania prietoku výfukových plynov (pozri predchádzajúci bod) a systému riedenia časti prietoku kratší ako 0,3 sekundy, môže sa použiť on-line regulácia. Ak je čas transformácie dlhší ako 0,3 sekundy, použije sa dopredná regulácia založená na vopred zaznamenaných parametroch skúšky. V takom prípade je celkový čas nábehu ≤ 1 sekunda a celkový čas oneskorenia ≤ 10 sekúnd.

Systém celkovej odozvy je konštruovaný tak, aby zabezpečil reprezentatívnu vzorku tuhých častíc G SE, proporcionálnu hmotnostnému prietoku výfukového plynu. Na určenie proporcionality sa vykoná regresná analýza G SE a G EXHW s minimálnou frekvenciou získavania údajov 5 Hz a musia byť splnené tieto kritériá:

a)

koeficient korelácie r lineárnej regresie medzi G SE a G EXHW nesmie byť menší ako 0,95;

b)

štandardná chyba odhadu G SE na G EXHW nesmie presiahnuť 5 % maxima G SE;

c)

úsek G SE regresnej priamky nesmie presiahnuť ± 2 % maxima G SE.

Voliteľne možno vykonať predbežnú skúšku a signál hmotnostného prietoku výfukového plynu z predbežnej skúšky použiť na reguláciu prietoku vzorky do systému tuhých častíc (dopredná regulácia). Takýto postup sa vyžaduje vtedy, ak je čas transformácie systému tuhých častíc t 50,P a/alebo čas transformácie signálu hmotnostného prietoku výfukových plynov t 50,F > 0,3 s. Správna regulácia systému riedenia časti prietoku sa dosiahne vtedy, keď sa časová stopa G EXHW,pre predbežnej skúšky, ktorá sa používa na reguláciu GSE, posunie o „predpokladaný“ čas t 50,P + t 50,F.

Na určenie korelácie medzi G SE a G EXHW sa použijú údaje zaznamenané počas skutočnej skúšky, pričom sa čas G EXHW synchronizuje podľa t 50,F vo vzťahu k G SE (bez t 50,P pri časovej synchronizácii). Časový posun medzi G EXHW a G SE je totiž časovým rozdielom medzi časmi ich transformácie, ktoré boli určené v bode 2.6 doplnku 2.

V prípade systémov riedenia časti prietoku vzbudzuje presnosť prietoku vzorky G SE osobitné obavy, ak sa nemeria priamo, ale sa určuje meraním diferenciálneho prietoku:

Formula

V tom prípade presnosť ± 2 % pre G TOTW a G DILW nestačí na to, aby sa zaručila prijateľná presnosť G SE. Ak sa prietok plynu určuje meraním diferenciálneho prietoku, maximálna chyba rozdielu musí byť taká, aby presnosť G SE bola v rozmedzí ± 5 %, keď je riediaci pomer menší než 15. Môže sa vypočítať metódou strednej kvadratickej chyby každého prístroja.

Prijateľné presnosti G SE možno dosiahnuť jednou z týchto metód:

a)

absolútne presnosti G TOTW a G DILW sú ± 0,2 %, čo zaručuje presnosť G SE ≤ 5 % pri riediacom pomere 15. Pri vyšších riediacich pomeroch sa však vyskytujú väčšie chyby;

b)

kalibrácia G DILW vo vzťahu k G TOTW sa vykoná tak, aby sa dosiahli rovnaké presnosti pre G SE ako sa uvádza v písmene a). Podrobnosti tejto kalibrácie pozri v bode 2.6 doplnku 2;

c)

presnosť G SE sa určuje nepriamo z presnosti riediaceho pomeru určenej stopovacím plynom, napr. CO2. Opäť sa vyžadujú presnosti ekvivalentné metóde uvedenej v písmene a) pre G SE;

d)

absolútna presnosť G TOTW a G DILW je v rozmedzí ± 2 % plnej stupnice, maximálna chyba rozdielu medzi G TOTW a G DILW je v rozmedzí 0,2 % a chyba linearity je v rozmedzí ± 0,2 % najvyššieho G TOTW pozorovaného počas skúšky.

2.4.1   Filtre na odber vzoriek tuhých častíc

2.4.1.1   Špecifikácia filtra

Na certifikačné skúšky sú potrebné filtre zo sklených vláken potiahnutých fluórokarbónom alebo s fluórokarbónovou membránou. Na osobitné použitie možno použiť iný materiál filtrov. Všetky typy filtrov musia mať účinnosť záchytu častíc s priemerom 0,3 μm DOP (dioktylftalát) aspoň 99 % pri rýchlosti prechodu plynu cez čelo filtra od 35 do 100 cm/s. Pri korelačných skúškach medzi rôznymi laboratóriami alebo medzi výrobcom a schvaľovacím orgánom sa použijú filtre rovnakej kvality.

2.4.1.2   Veľkosť filtra

Filtre tuhých častíc majú minimálny priemer 47 mm (činný priemer 37 mm). Prípustné sú aj filtre s väčším priemerom (bod 2.4.1.5).

2.4.1.3   Primárny a záložný filter

V priebehu skúšobného postupu sa zriedený výfukový plyn vzorkuje dvojicou filtrov umiestnených v rade za sebou (jeden primárny a jeden záložný filter). Záložný filter sa umiestni najviac 100 mm po prúde za primárnym filtrom a nesmie sa ho dotýkať. Filtre sa môžu vážiť oddelene alebo ako pár, pričom filtre sa umiestňujú tak, aby boli ich sfarbené strany obrátené k sebe.

2.4.1.4   Rýchlosť prechodu cez čelo filtra

Rýchlosť prechodu plynu cez čelo filtra dosahuje 35 až 100 cm/s. Pokles tlaku medzi začiatkom a koncom skúšky sa nesmie zväčšiť o viac ako 25 kPa.

2.4.1.5   Zaťaženie filtra

Odporúčané minimálne zaťaženie filtra pre najbežnejšie veľkosti filtrov sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. V prípade filtrov väčších rozmerov musí byť zaťaženie filtra najmenej 0,065 mg/1 000 mm2 plochy filtra.

Priemer filtra

(mm)

Odporúčaný činný priemer

(mm)

Odporúčané minimálne zaťaženie

(mg)

47

37

0,11

70

60

0,25

90

80

0,41

110

100

0,62

2.4.2   Požiadavky na vážiacu komoru a analytické váhy

2.4.2.1   Podmienky vo vážiacej komore

Teplota komory (alebo miestnosti), v ktorej sa kondicionujú a vážia filtre tuhých častíc, sa udržiava v rozmedzí 295 K (22°C) ± 3 K počas celého kondicionovania a váženia filtrov. Vlhkosť sa musí udržiavať na rosnom bode 282,5 K ± 3 K (9,5°C ± 3°C) a na hodnote relatívnej vlhkosti 45 % ± 8 %.

2.4.2.2   Váženie referenčných filtrov

V prostredí vážiacej komory (alebo miestnosti) nesmú byť žiadne nečistoty (ako napr. prach), ktoré by sa usádzali na filtroch tuhých častíc počas ich stabilizácie. Odchýlky od špecifikácií vážiacej miestnosti uvedených v bode 2.4.2.1 sú prípustné, ak netrvajú dlhšie ako 30 minút. Vážiaca miestnosť by mala spĺňať požadované špecifikácie pred tým, než do nej vstúpi obsluha. Najmenej do 4 hodín po vážení odberového filtra (páru filtrov), ale najlepšie súčasne s ním, sa odvážia najmenej dva nepoužité referenčné filtre alebo dva páry referenčných filtrov. Sú rovnakej veľkosti a z rovnakého materiálu ako odberové filtre.

Ak sa priemerná hmotnosť referenčných filtrov (páru referenčných filtrov) medzi vážením odberových filtrov zmení o viac ako 10 μg, všetky odberové filtre sa vyradia a emisná skúška sa zopakuje.

Ak nie je splnené kritérium stability vážiacej miestnosti uvedené v bode 2.4.2.1, ale váženie referenčných filtrov (páru referenčných filtrov) spĺňa uvedené kritérium, výrobca motora má možnosť akceptovať hmotnosti odberových filtrov alebo vyhlásiť skúšky za neplatné, nastaviť regulačný systém vážiacej miestnosti a zopakovať skúšku.

2.4.2.3   Analytické váhy

Analytické váhy, ktoré sa používajú na určovanie hmotnosti všetkých filtrov, musia mať podľa špecifikácie výrobcu váh presnosť (štandardnú odchýlku) 2 μg a rozlíšenie 1 μg (1 číslica = 1 μg).

2.4.2.4   Eliminácia elektrostatických účinkov

Na elimináciu elektrostatických účinkov sa filtre pred vážením neutralizujú, napríklad pomocou polóniového neutralizátora alebo zariadenia s podobným účinkom.

2.4.3   Doplnkové špecifikácie pre meranie tuhých častíc

Všetky časti riediaceho systému a systému odberu vzoriek od výfukovej trubice až po držiak filtra, ktoré sú v styku s neriedenými a riedenými výfukovými plynmi, musia byť konštruované tak, aby sa minimalizovalo usádzanie alebo zmena vlastností tuhých častíc. Aby sa zabránilo elektrostatickým účinkom, všetky časti musia byť vyrobené z elektricky vodivých materiálov, ktoré nereagujú so zložkami výfukového plynu a sú elektricky uzemnené.

Doplnok 2

Postup kalibrácie (NRSC, NRTC  (1) )

1.   KALIBRÁCIA ANALYTICKÝCH PRÍSTROJOV

1.1   Úvod

Každý analyzátor sa kalibruje tak často, ako je potrebné, aby spĺňal požiadavky na presnosť podľa tohto predpisu. V tomto bode sa opisuje metóda kalibrácie, ktorá sa používa pre analyzátory uvedené v bode 1.4.3 doplnku 1.

Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho orgánu možno metódy opísané v bodoch 8.1 a 8.2 prílohy 4A použiť ako alternatívnu metódu k metódam uvedeným v bode 1 tohto doplnku.

1.2   Kalibračné plyny

Všetky kalibračné plyny musia byť v lehote trvanlivosti.

Zaznamená sa dátum použiteľnosti kalibračných plynov stanovený výrobcom.

1.2.1   Čisté plyny

Požadovaná čistota plynov je definovaná uvedenými limitmi znečistenia. K dispozícii sú tieto plyny:

a)

čistený dusík

(znečistenie ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO)

b)

čistený kyslík

(čistota > 99,5 obj. % O2)

c)

zmes vodíka a hélia

(40 ± 2 % vodíka, zvyšok hélium)

(znečistenie ≤ 1 ppm C, ≤ 400 ppm CO2)

d)

čistený syntetický vzduch

(znečistenie ≤ 1 ppm C, ≤ 1 ppm CO, ≤ 400 ppm CO2, ≤ 0,1 ppm NO)

(obsah kyslíka od 18 do 21 obj. %)

1.2.2   Kalibračný plyn a plyn na nastavenie meracieho rozsahu

K dispozícii sú zmesi plynov s týmto chemickým zložením:

a)

C3H8 a čistený syntetický vzduch (pozri bod 1.2.1);

b)

CO a čistený dusík;

c)

NO a čistený dusík (množstvo NO2 obsiahnuté v tomto kalibračnom plyne nesmie prekročiť 5 % obsahu NO);

d)

O2 a čistený dusík;

e)

CO2 a čistený dusík;

f)

CH4 a čistený syntetický vzduch;

g)

C2H6 a čistený syntetický vzduch.

Poznámka: Iné kombinácie plynov sú povolené, ak tieto plyny vzájomne nereagujú.

Skutočná koncentrácia kalibračného plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu musí byť v rozmedzí ± 2 % menovitej hodnoty. Všetky koncentrácie kalibračného plynu sa uvádzajú na báze objemu (objemové percentá alebo objemové ppm).

Plyny používané na kalibráciu a nastavenie meracieho rozsahu možno získať aj pomocou rozdeľovača plynu zriedením s čisteným N2 alebo čisteným syntetickým vzduchom. Presnosť zmiešavacieho zariadenia musí byť taká, aby bolo možné určiť koncentráciu zriedených kalibračných plynov v rozmedzí ± 2 %.

Táto presnosť znamená, že koncentrácia primárnych plynov používaných na zmiešavanie musí byť známa s presnosťou najmenej ± 1 % a musí vychádzať z vnútroštátnych alebo medzinárodných noriem pre plyny. Overenie sa vykonáva v rozmedzí od 15 do 50 % úplného rozsahu stupnice pre každú kalibráciu vykonanú s použitím zmiešavacieho zariadenia. Ak prvé overenie zlyhalo, ďalšie overenie sa môže vykonať s použitím iného kalibračného plynu.

Voliteľne sa môže zmiešavacie zariadenie kontrolovať prístrojom, ktorý je svojou podstatou lineárny, napr. používa plynný NO a CLD. Hodnota meracieho rozsahu prístroja sa nastavuje plynom na nastavenie meracieho rozsahu priamo pripojeným k prístroju. Zmiešavacie zariadenie sa kontroluje pri používaných nastaveniach a menovitá hodnota sa porovnáva s koncentráciou zmeranou na prístroji. Tento rozdiel musí byť v každom bode v rozmedzí ± 1 % menovitej hodnoty.

Iné metódy môžu vychádzať z osvedčenej technickej praxe a z predchádzajúcej dohody zainteresovaných strán.

Poznámka: Na stanovenie presnej kalibračnej krivky analyzátora sa odporúča presný rozdeľovač plynu s presnosťou ± 1 %. Rozdeľovač plynu kalibruje výrobca prístroja.

1.3   Postup práce s analyzátormi a systémami odberu vzoriek

Pri práci s analyzátormi sa musia dodržiavať pokyny výrobcu prístroja na štartovanie a prevádzku. Zároveň sa musia dodržiavať minimálne požiadavky uvedené v bodoch 1.4 až 1.9.

1.4   Skúška tesnosti

Vykonáva sa skúška tesnosti systému. Na tento účel sa sonda odpojí od výfukového systému a jej koniec sa uzavrie. Zapne sa čerpadlo analyzátora. Po uplynutí času potrebného na počiatočnú stabilizáciu by všetky prietokomery mali ukazovať nulu. V opačnom prípade sa skontrolujú odberové potrubia a chyba sa odstráni. Maximálna prípustná netesnosť na strane vákua je 0,5 % prietoku používaného v kontrolovanej časti systému. Na odhad skutočných prietokov sa môžu použiť prietoky analyzátorom a prietoky obtokom.

Ďalšou metódou je zavedenie stupňovitej zmeny koncentrácie na začiatku odberového potrubia prepnutím z nulovacieho plynu na plyn na nastavenie meracieho rozsahu.

Ak po uplynutí primeraného času ukazuje odčítaný údaj nižšiu koncentráciu v porovnaní so zavedenou koncentráciou, znamená to problémy s kalibráciou alebo tesnosťou.

1.5   Postup kalibrácie

1.5.1   Zostava prístrojov

Zostava prístrojov sa skalibruje a kalibračné krivky sa skontrolujú porovnaním s kalibračnými krivkami štandardných plynov. Použijú sa rovnaké prietoky plynu ako pri odbere vzorky výfukových plynov.

1.5.2   Čas zahrievania

Čas zahrievania by mal byť v súlade s odporúčaniami výrobcu. Ak nie je špecifikovaný, na zahriatie analyzátorov sa odporúčajú minimálne dve hodiny.

1.5.3   Analyzátor NDIR a HFID

Analyzátor NDIR sa nastaví podľa potreby a spaľovací plameň analyzátora HFID sa optimalizuje (bod 1.8.1).

1.5.4   Kalibrácia

Kalibruje sa každý bežne používaný pracovný rozsah.

Analyzátory používajúce čistený syntetický vzduch (alebo dusík), CO, CO2, NOx, HC a O2 sa nastavia na nulu.

Do analyzátorov sa zavedú príslušné kalibračné plyny, zaznamenajú sa namerané hodnoty a zostrojí sa kalibračná krivka podľa bodu 1.5.6.

Nastavenie nuly sa ešte raz skontroluje a proces kalibrácie sa v prípade potreby zopakuje.

1.5.5   Zostrojenie kalibračnej krivky

1.5.5.1   Všeobecné pokyny

Kalibračná krivka analyzátora sa zostaví pomocou najmenej šiestich kalibračných bodov (okrem nuly), ktoré sú od seba čo možno najjednotnejšie vzdialené. Najvyššia menovitá koncentrácia sa rovná alebo je vyššia ako 90 % plného rozsahu stupnice.

Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov. Ak je výsledný stupeň polynómu väčší než 3, počet kalibračných bodov (vrátane nuly) sa musí rovnať aspoň tomuto stupňu polynómu plus 2.

Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac než ± 2 % od menovitej hodnoty jednotlivých kalibračných bodov a o viac než ± 0,3 % plného rozsahu stupnice na nule.

Podľa kalibračnej krivky a kalibračných bodov možno zistiť, či sa kalibrácia vykonala správne. Uvádzajú sa rôzne charakteristické parametre analyzátora, najmä:

a)

merací rozsah;

b)

citlivosť;

c)

dátum vykonania kalibrácie.

1.5.5.2   Kalibrácia pod hodnotou 15 % plného rozsahu stupnice

Kalibračná krivka analyzátora sa zostrojí pomocou najmenej desiatich kalibračných bodov (okrem nuly) tak, aby 50 % kalibračných bodov bolo pod hodnotou 10 % plného rozsahu stupnice.

Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov.

Kalibračná krivka sa nesmie líšiť o viac než ± 4 % od menovitej hodnoty jednotlivých kalibračných bodov a o viac než ± 0,3 % plného rozsahu stupnice na nule.

1.5.5.3   Alternatívne metódy

Ak možno preukázať, že alternatívna technológia (napr. počítač, elektronicky riadený prepínač rozsahov atď.) môže poskytnúť rovnocennú presnosť, tieto alternatívy možno používať.

1.6   Overenie kalibrácie

Pred každou analýzou sa každý bežne používaný prevádzkový rozsah skontroluje v súlade s týmto postupom.

Kalibrácia sa overuje pomocou nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorých menovitá hodnota je väčšia ako 80 % plného rozsahu meracej stupnice.

Ak sa hodnota zistená v dvoch posudzovaných bodoch nelíši od udanej referenčnej hodnoty o viac ako ± 4 % plného rozsahu stupnice, možno zmeniť parametre nastavenia. V opačnom prípade sa musí vytvoriť nová kalibračná krivka v súlade s bodom 1.5.4.

1.7   Skúška účinnosti konvertora NOx

Účinnosť konvertora použitého na prevod NO2 na NO sa skúša podľa ustanovení bodov 1.7.1 až 1.7.8. (obrázok 1).

1.7.1   Skúšobné zapojenie

S použitím skúšobného zapojenia znázorneného na obrázku 1 (pozri aj doplnok 1 bod 1.4.3.5) a postupu, ktorý je uvedený ďalej v texte, možno účinnosť konvertorov skúšať pomocou ozonátora.

Obrázok 1

Schéma zariadenia na meranie účinnosti konvertora NO2

Image

1.7.2   Kalibrácia

CLD a HCLD sa skalibrujú v najbežnejšie používanom prevádzkovom rozsahu podľa špecifikácií výrobcu s použitím nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu (obsah NO dosahuje približne 80 % prevádzkového rozsahu a koncentrácia NO2 v plynnej zmesi menej ako 5 % koncentrácie NO). Analyzátor NOx musí byť v režime NO, aby plyn na nastavenie meracieho rozsahu neprechádzal cez konvertor. Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie.

1.7.3   Výpočet

Účinnosť konvertora NOx sa vypočíta takto:

Formula

kde:

a

=

koncentrácia NOx podľa bodu 1.7.6,

b

=

koncentrácia NOx podľa bodu 1.7.7,

c

=

koncentrácia NO podľa bodu 1.7.4,

d

=

koncentrácia NO podľa bodu 1.7.5.

1.7.4   Pridávanie kyslíka

Cez spojku v tvare T sa do prúdu plynu priebežne pridáva kyslík alebo nulovací vzduch, kým zobrazená koncentrácia nie je približne o 20 % nižšia ako zobrazená kalibračná koncentrácia uvedená v bode 1.7.2. (Analyzátor je v režime NO.)

Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie c. Ozonátor je počas procesu deaktivovaný.

1.7.5   Aktivácia ozonátora

Ozonátor sa aktivuje tak, aby vyrábal dostatok ozónu na zníženie koncentrácie NO na úroveň okolo 20 % (minimálne 10 %) kalibračnej koncentrácie uvedenej v bode 1.7.2. Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie d. (Analyzátor je v režime NO.)

1.7.6   Režim NOx

Analyzátor sa potom prepne do režimu NOx tak, aby zmes plynov (pozostávajúca z NO, NO2, O2 a N2) teraz prechádzala cez konvertor. Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie a. (Analyzátor je v režime NOx.)

1.7.7   Deaktivácia ozonátora

Teraz sa deaktivuje ozonátor. Zmes plynov opísaná v bode 1.7.6 prechádza cez konvertor do detektora. Zaznamená sa zobrazená hodnota koncentrácie b. (Analyzátor je v režime NOx.)

1.7.8   Režim NO

Po prepnutí do režimu NO s deaktivovaným ozonátorom sa vypne aj prietok kyslíka alebo syntetického vzduchu. Hodnota NOx odčítaná analyzátorom sa nesmie odchyľovať od hodnoty nameranej podľa bodu 1.7.2 o viac ako ± 5 %. (Analyzátor je v režime NO.)

1.7.9   Skúšobný interval

Pred každou kalibráciou analyzátora NOx sa odskúša účinnosť konvertora.

1.7.10   Požiadavka na účinnosť

Účinnosť konvertora nesmie byť nižšia ako 90 %, dôrazne sa však odporúča účinnosť vyššia ako 95 %.

Poznámka: Ak je analyzátor nastavený na najbežnejší rozsah a zníženie z 80 % na 20 % podľa bodu 1.7.5 nie je možné dosiahnuť pomocou ozonátora, musí sa použiť najvyšší rozsah, ktorým sa toto zníženie dosiahne.

1.8   Nastavenie FID

1.8.1   Optimalizácia odozvy detektora

HFID sa nastaví podľa pokynov výrobcu prístroja. S cieľom optimalizovať odozvu v najbežnejšom prevádzkovom rozsahu sa použije ako plyn na nastavenie meracieho rozsahu propán vo vzduchu.

Po nastavení prietokov paliva a vzduchu podľa odporúčaní výrobcu sa do analyzátora privedie plyn na nastavenie meracieho rozsahu s 350 ± 75 ppm C. Odozva pri danom prietoku paliva sa určí z rozdielu medzi odozvou na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a odozvou na nulovací plyn. Prietok paliva sa po krokoch nastaví nad hodnotu a pod hodnotu udanú výrobcom. Pri týchto prietokoch sa zaznamená odozva na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a na nulovací plyn. Rozdiel medzi odozvou na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a odozvou na nulovací plyn sa zakreslí a prietok paliva sa upraví podľa strany krivky s bohatou zmesou.

1.8.2   Faktory odozvy na uhľovodíky

Analyzátor sa skalibruje propánom vo vzduchu a čisteným syntetickým vzduchom podľa bodu 1.5.

Faktory odozvy sa určujú pri uvádzaní analyzátora do prevádzky a po dlhších servisných intervaloch. Faktorom odozvy (R f) na konkrétny druh uhľovodíka je pomer C1 odčítaný na FID ku koncentrácii plynu vo valci vyjadrený v ppm C1.

Koncentrácia skúšobného plynu musí byť na takej úrovni, aby poskytovala odozvu približne 80 % plného rozsahu stupnice. Koncentrácia musí byť známa s presnosťou ± 2 % vo vzťahu ku gravimetrickému štandardu vyjadrenému v jednotkách objemu. Okrem toho, plynový valec sa musí 24 hodín predkondicionovať pri teplote 298 K (25°C) ± 5 K.

Plyn a odporúčaný príslušný rozsah faktora odozvy použitý pri skúške sú:

metán a čistený syntetický vzduch

:

1,00 ≤ R f ≤ 1,15

propylén a čistený syntetický vzduch

:

0,90 ≤ R f ≤ 1,1

toluén a čistený syntetický vzduch

:

0,90 ≤ R f ≤ 1,10

Tieto hodnoty sa vzťahujú na faktor odozvy (R f) 1,00 na propán a čistený syntetický vzduch.

1.8.3   Kontrola krížovej citlivosti na kyslík

Pri uvádzaní analyzátora do prevádzky a po dlhých servisných intervaloch sa určí, či je potrebné vykonať kontrolu krížovej citlivosti na kyslík.

Zvolí sa merací rozsah, v ktorom sa plyny na kontrolu krížovej citlivosti na kyslík nachádzajú v oblasti horných 50 %. Na túto skúšku sa rúra nastaví na požadovanú teplotu.

1.8.3.1   Plyny na kontrolu krížovej citlivosti na kyslík

Skúšobné plyny na kontrolu krížovej citlivosti na kyslík obsahujú propán s 350 ppm ± 75 ppm C uhľovodíka. Hodnota koncentrácie sa určuje so zreteľom na odchýlky kalibračných plynov chromatografickou analýzou celkových uhľovodíkov spolu s nečistotami alebo dynamickým zmiešavaním. Hlavným rozpúšťadlom zvyškového kyslíka je dusík. Zmesi potrebné na skúšku dieselového motora:

Koncentrácia O2

Zvyšok

21 (20 až 22)

dusík

10 (9 až 11)

dusík

5 (4 až 6)

dusík

1.8.3.2   Postup

a)

Analyzátor sa vynuluje.

b)

Rozsah analyzátora sa nastaví pomocou zmesi s 21 % obsahom kyslíka.

c)

Znova sa skontroluje nulová odozva. Ak sa zmenila o viac než 0,5 % plného rozsahu stupnice, zopakuje sa postup uvedený v písmenách a) a b).

d)

Zavedú sa 5 % a 10 % plyny na kontrolu krížovej citlivosti na kyslík.

e)

Znova sa skontroluje nulová odozva. Ak sa zmenila o viac než ± 1 % plného rozsahu stupnice, skúška sa zopakuje.

f)

Krížová citlivosť na kyslík (%O2I) sa pre každú zmes uvedenú v písmene d) vypočíta takto:

Formula

A

=

koncentrácia uhľovodíkov (ppmC) v plyne na nastavenie meracieho rozsahu použitom v písmene b);

B

=

koncentrácia uhľovodíkov (ppmC) v plynoch na kontrolu krížovej citlivosti na kyslík použitých v písmene d);

C

=

odozva analyzátora;

Formula

D

=

percento plného rozsahu stupnice odozvy analyzátora podľa A.

g)

Percento krížovej citlivosti na kyslík (%O 2 I) musí byť nižšie ako ± 3,0 % všetkých plynov potrebných na kontrolu krížovej citlivosti na kyslík pred skúškou.

h)

Ak je krížová citlivosť na kyslík väčšia ako ± 3,0 %, postupne sa nastaví prietok vzduchu nad hodnotami a pod hodnotami udanými výrobcom, pričom pre každý prietok sa zopakuje postup uvedený v bode 1.8.1.

i)

Ak je krížová citlivosť na kyslík po nastavení prietoku vzduchu väčšia než ± 3,0 %, zmení sa prietok paliva a potom aj prietok vzorky, pričom sa pre každé nové nastavenie zopakuje postup uvedený v bode 1.8.1.

j)

Ak je krížová citlivosť na kyslík ešte stále väčšia ako ± 3,0 %, analyzátor, palivo FID alebo vzduch v horáku sa pred skúškou opraví alebo vymení. Tento bod sa potom zopakuje s opraveným alebo vymeneným zariadením alebo plynmi.

1.9   Účinky krížovej citlivosti v analyzátoroch NDIR a CLD

Plyny prítomné vo výfukovom plyne, ktoré nie sú analyzované, môžu ovplyvňovať odčítané hodnoty niekoľkými spôsobmi. Pozitívna krížová citlivosť sa vyskytuje v prístrojoch NDIR, v ktorých rušivý plyn vyvoláva rovnaký účinok ako meraný plyn, len v menšej miere. Negatívna krížová citlivosť sa vyskytuje v prístrojoch NDIR v dôsledku toho, že rušivý plyn rozširuje absorpčné pásmo meraného plynu, a v prístrojoch CLD v dôsledku toho, že rušivý plyn potláča žiarenie. Kontroly rušivých vplyvov podľa bodov 1.9.1 a 1.9.2 sa vykonávajú pred prvým použitím analyzátora a po dlhých servisných intervaloch.

1.9.1   Kontrola krížovej citlivosti analyzátora CO

Na činnosť analyzátora CO môže rušivo vplývať voda a CO2. Počas skúšky sa preto nechá cez vodu prebublať CO2, ktorý je plynom na nastavenie meracieho rozsahu, s koncentráciou 80 až 100 % plného rozsahu stupnice maximálneho prevádzkového rozsahu pri izbovej teplote, a zaznamená sa odozva analyzátora. Odozva analyzátora nesmie byť väčšia než 1 % plného rozsahu stupnice pre rozsahy, ktoré sa rovnajú alebo sú väčšie ako 300 ppm, alebo väčšia ako 3 ppm pre rozsahy menšie ako 300 ppm.

1.9.2   Kontroly krížovej citlivosti analyzátora NOx

V prípade analyzátorov CLD (a HCLD) sa pozornosť musí venovať dvom plynom, a to CO2 a vodnej pare. Krížová citlivosť týchto plynov je úmerná ich koncentráciám, a preto sú potrebné skúšobné metódy na určovanie krížovej citlivosti pri najvyšších očakávaných koncentráciách zaregistrovaných počas skúšania.

1.9.2.1   Kontrola krížovej citlivosti na CO2

Plyn na nastavenie meracieho rozsahu CO2 s koncentráciou 80 % až 100 % plného rozsahu stupnice maximálneho prevádzkového rozsahu sa nechá prejsť cez analyzátor NDIR a hodnota CO2 sa zaznamená ako hodnota A. Potom sa rozriedi približne na 50 % plynom na nastavenie meracieho rozsahu NO, NO sa nechá prejsť cez NDIR a (H)CLD spolu s CO2 a hodnoty NO sa zaznamenajú ako hodnoty B a C. Potom sa uzavrie prívod CO2 a cez (H)CLD sa nechá prechádzať len plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO a hodnota NO sa zaznamená ako hodnota D.

Krížová citlivosť sa vypočíta takto:

Formula

a nesmie byť väčšia ako 3 % plného rozsahu stupnice.

kde:

A

=

koncentrácia neriedeného CO2 meraná pomocou NDIR v %

B

=

koncentrácia zriedeného CO2 meraná pomocou NDIR v %

C

=

koncentrácia zriedeného NO meraná pomocou CLD v ppm

D

=

koncentrácia neriedeného NO meraná pomocou CLD v ppm

1.9.2.2   Kontrola krížovej citlivosti na vodu

Táto kontrola sa vzťahuje len na merania koncentrácií plynu v mokrom stave. Výpočet krížovej citlivosti na vodu zohľadňuje riedenie plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO s vodnou parou a nastavenie koncentrácie vodnej pary v zmesi na koncentráciu očakávanú počas skúšok. Plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO s koncentráciou 80 až 100 % plného rozsahu stupnice bežného prevádzkového rozsahu prechádza cez (H)CLD a hodnota koncentrácie NO sa zaznamenáva ako hodnota D. Plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO sa potom pri izbovej teplote nechá prebublať cez vodu a prejsť cez (H)CLD a hodnota koncentrácie NO sa zaznamená ako hodnota C. Odmeria sa teplota vody a zaznamená sa ako hodnota F. Určí sa tlak nasýtených pár zmesi, ktorý zodpovedá teplote prebublávanej vody (F), a zaznamená sa ako hodnota G. Koncentrácia vodnej pary v zmesi (v %) sa vypočíta takto:

Formula

a zaznamená sa ako hodnota H. Očakávaná koncentrácia riedeného NO ako plynu na nastavenie meracieho rozsahu (vo vodnej pare) sa vypočíta takto:

Formula

a zaznamená sa ako hodnota De. V prípade výfukových plynov z dieselového motora sa maximálna koncentrácia vodnej pary vo výfukovom plyne (v %) očakávaná počas skúšania pri predpokladanom atómovom pomere H/C paliva 1,8: 1,0 odhadne z maximálnej koncentrácie CO2 vo výfukovom plyne alebo z koncentrácie neriedeného CO2 ako plynu na nastavenie meracieho rozsahu (hodnota A nameraná v bode 1.9.2.1) takto:

Formula

a zaznamená sa ako hodnota Hm.

Krížová citlivosť vodnej pary sa vypočíta takto:

Formula

a nesmie byť väčšia ako 3 % plného rozsahu stupnice.

De

=

očakávaná koncentrácia zriedeného NO (ppm)

C

=

koncentrácia zriedeného NO (ppm)

Hm

=

maximálna koncentrácia vodných pár (%)

H

=

skutočná koncentrácia vodnej pary (%)

Poznámka: Je dôležité, aby na účely tejto kontroly obsahoval plyn NO na nastavenie meracieho rozsahu minimálnu koncentráciu NO2, pretože vo výpočtoch krížovej citlivosti sa nezohľadňuje absorpcia NO2 vo vode.

1.10   Kalibračné intervaly

Analyzátory sa kalibrujú podľa bodu 1.5 najmenej každé 3 mesiace alebo vždy po oprave alebo zmene systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu.

1.11   Dodatočné požiadavky na kalibráciu pri meraní neriedených výfukových plynov počas skúšky NRTC

1.11.1   Kontrola času odozvy analytického systému

Na vyhodnotenie času odozvy musia byť nastavenia systému presne rovnaké ako počas merania pri skúške (t. j. tlak, prietoky, nastavenia filtrov na analyzátoroch a všetky ostatné vplyvy na čas odozvy). Určenie času odozvy sa vykonáva prepnutím plynu priamo na vstupe odberovej sondy. Prepnutie plynu sa uskutoční za menej než 0,1 s. Plyny použité pri skúške musia vyvolať zmenu koncentrácie v rozsahu aspoň 60 % plného rozsahu stupnice (FS).

Zaznamená sa krivka koncentrácie každej plynnej zložky. Čas odozvy je definovaný ako časový rozdiel medzi prepnutím plynu a príslušnou zmenou zaznamenávanej koncentrácie. Čas odozvy systému (t 90) pozostáva z času oneskorenia oproti meraciemu detektoru a času nábehu detektora. Čas oneskorenia je definovaný ako čas od zmeny (t 0) po odozvu v rozsahu 10 % konečného údaja (t 10). Čas nábehu je definovaný ako čas medzi odozvou v rozsahu 10 % až 90 % konečného odčítaného údaja (t 90 – t 10).

Na účely časovej synchronizácie signálov analyzátora a prietoku výfukových plynov v prípade merania neupravených výfukových plynov je čas transformácie definovaný ako čas od zmeny (t 0) po odozvu v rozsahu 50 % konečného odčítaného údaja (t 50).

Čas odozvy systému je ≤ 10 sekúnd s časom nábehu ≤ 2,5 sekundy pre všetky limitované zložky (CO, NOx, HC) a všetky použité rozsahy.

1.11.2   Kalibrácia analyzátora stopovacieho plynu na meranie prietoku výfukového plynu

Analyzátor na meranie koncentrácie stopovacieho plynu, ak sa používa, sa kalibruje pomocou štandardného plynu.

Kalibračná krivka sa zostaví pomocou najmenej 10 kalibračných bodov (okrem nuly) rozmiestnených tak, aby polovica kalibračných bodov bola v rozmedzí 4 % až 20 % plného rozsahu stupnice analyzátora a zvyšok v rozmedzí 20 % a 100 % plného rozsahu stupnice. Kalibračná krivka sa vypočíta metódou najmenších štvorcov.

Kalibračná krivka sa nesmie líšiť od menovitej hodnoty každého kalibračného bodu v rozmedzí od 20 % do 100 % plného rozsahu stupnice o viac než ± 1 % plného rozsahu stupnice. Takisto sa nesmie líšiť od menovitej hodnoty bodov v rozmedzí od 4 % do 20 % plného rozsahu stupnice o viac než ± 2 %.

Analyzátor sa pred skúškou vynuluje a jeho rozsah sa nastaví pomocou nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorého menovitá hodnota je vyššia ako 80 % plného rozsahu stupnice analyzátora.

2.   KALIBRÁCIA SYSTÉMU MERANIA TUHÝCH ČASTÍC

2.1   Úvod

Každý analyzátor sa kalibruje tak často, ako je potrebné, aby spĺňal požiadavky na presnosť podľa tohto predpisu. V tomto bode sa opisuje metóda kalibrácie, ktorá sa používa pri komponentoch uvedených v bode 1.5 doplnku 1 k prílohe 4A a doplnku 4.

Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho orgánu možno metódy opísané v bodoch 8.1 a 8.2 prílohy 4A použiť ako alternatívnu metódu k metódam uvedeným v bode 2 tohto doplnku.

2.2   Meranie prietoku

Kalibrácia plynových prietokomerov alebo prístrojového vybavenia na meranie prietoku musí vychádzať z vnútroštátnych a/alebo medzinárodných noriem.

Maximálna chyba nameranej hodnoty musí byť v tolerancii ± 2 % odčítanej hodnoty.

V prípade systémov riedenia časti prietoku vzbudzuje presnosť prietoku vzorky G SE osobitné obavy, ak sa nemeria priamo, ale sa určuje meraním diferenciálneho prietoku:

Formula

V tom prípade presnosť ± 2 % pre G TOTW a G DILW nestačí na to, aby zaručila prijateľnú presnosť G SE. Ak sa prietok plynu určuje meraním diferenciálneho prietoku, maximálna chyba rozdielu musí byť taká, aby presnosť G SE bola v rozmedzí ± 5 %, keď je riediaci pomer menší než 15. Túto chybu možno vypočítať určením strednej kvadratickej odchýlky každého prístroja.

2.3   Kontrola pomeru riedenia

Keď sa používajú systémy odberu vzoriek tuhých častíc bez EGA (bod 1.2.1.1 doplnku 4 k prílohe 4A ), riediaci pomer sa kontroluje pri každej montáži nového motora s bežiacim motorom a s použitím meraní koncentrácie CO2 alebo NOx v neriedenom a riedenom výfukovom plyne.

Nameraný riediaci pomer musí byť v rozmedzí ± 10 % riediaceho pomeru vypočítaného z meraní koncentrácií CO2 alebo NOx.

2.4   Kontrola podmienok časti prietoku

Rozsah rýchlosti výfukových plynov a kolísania tlaku sa kontroluje a prípadne nastavuje podľa požiadaviek prílohy 4A doplnok 4 bod 1.2.1.1 EP.

2.5   Kalibračné intervaly

Prístrojové vybavenie na meranie prietoku sa kalibruje najmenej každé 3 mesiace alebo vždy po oprave alebo zmene systému, ktorá by mohla ovplyvniť kalibráciu.

2.6   Dodatočné požiadavky na kalibráciu systémov riedenia časti prietoku

2.6.1   Periodická kalibrácia

Ak sa prietok vzorky plynu určuje diferenciálnym meraním prietoku, prietokomer alebo prístroje na meranie prietoku sa kalibrujú jedným z uvedených postupov tak, aby prietok sondou G SE do tunela spĺňal požiadavky na presnosť uvedené v bode 2.4 doplnku 1 k prílohe 4A.

Prietokomer pre G DILW sa zapojí do série s prietokomerom pre G TOTW a rozdiel medzi oboma prietokomermi sa kalibruje najmenej v 5 bodoch nastavenia hodnotami prietoku rovnomerne rozmiestnenými medzi najnižšou hodnotou G DILW použitou počas skúšky a hodnotou G TOTW použitou počas skúšky. Riediaci tunel možno obísť.

Kalibrované zariadenie na meranie hmotnostného prietoku sa zapojí do série s prietokomerom pre GTOTW a skontroluje sa presnosť z hľadiska hodnoty použitej na skúšku. Potom sa kalibrované prietokové zariadenie zapojí do série s prietokomerom pre G DILW a presnosť sa kontroluje najmenej v 5 bodoch nastavenia zodpovedajúcich riediacemu pomeru od 3 do 50 vo vzťahu k GTOTW použitému počas skúšky.

Prenosové potrubie TT sa odpojí od výfukového plynu a kalibrované zariadenie na meranie prietoku s vhodným rozsahom na meranie GSE sa pripojí k prenosovému potrubiu. Potom sa G TOTW nastaví na hodnotu použitú počas skúšky a G DILW sa nastaví postupne najmenej na 5 hodnôt zodpovedajúcich riediacim pomerom q od 3 do 50. Alternatívne možno použiť špeciálnu kalibračnú dráhu prietoku, ktorá obchádza tunel, ale celkový prietok a prietok riediaceho vzduchu prechádza cez príslušné merače ako pri skutočnej skúške.

Do prenosového potrubia TT sa privedie stopovací plyn. Tento stopovací plyn môže byť zložkou výfukového plynu, ako napr. CO2 alebo NOx. Po zriedení v tuneli sa odmeria zložka stopovacieho plynu. Toto sa vykoná pre 5 riediacich pomerov od 3 do 50. Presnosť prietoku vzorky sa určí z riediaceho pomeru q:

Formula

S cieľom zaručiť presnosť G SE sa musí zohľadniť presnosť analyzátorov plynu.

2.6.2   Kontrola prietoku uhlíka

Pri zisťovaní problémov merania a kontroly a overovaní správnej činnosti systému riedenia časti prietoku sa dôrazne odporúča kontrola prietoku uhlíka s použitím skutočného výfukového plynu. Kontrola prietoku uhlíka by sa mala vykonať vždy po namontovaní nového motora, alebo keď sa niečo podstatné zmení v usporiadaní skúšobnej komory.

Motor sa prevádzkuje pri najvyššom krútiacom momente, zaťažení a otáčkach alebo v akomkoľvek ustálenom režime, ktorý vyprodukuje 5 % alebo viac CO2. Systém odberu vzorky z časti prietoku sa prevádzkuje s riediacim faktorom približne 15 k 1.

2.6.3   Kontrola pred skúškou

Kontrola pred skúškou sa vykoná do 2 hodín pred uskutočnením skúšky takto:

Presnosť prietokomerov sa skontroluje rovnakou metódou, aká sa použila na kalibráciu najmenej v dvoch bodoch vrátane hodnôt prietoku G DILW zodpovedajúcich riediacim pomerom od 5 do 15 pre hodnotu G TOTW použitú počas skúšky.

Ak sa pomocou záznamov opísaného kalibračného postupu môže preukázať, že kalibrácia prietokomeru je dlhší čas stabilná, kontrola pred skúškou sa môže vynechať.

2.6.4   Určovanie času transformácie

Nastavenie systému na hodnotenie času transformácie je rovnaké ako počas merania priebehu skúšky. Čas transformácie sa určuje touto metódou:

Samostatný referenčný prietokomer s meracím rozsahom vhodným pre prietok sondou sa vloží do série a tesne pripojí k sonde. Čas transformácie tohto prietokomera musí byť kratší než 100 ms pre veľkosť stupňa regulácie prietoku, ktorý sa použil pri meraní času odozvy, s dostatočne nízkym obmedzením prietoku, aby neovplyvňoval dynamické charakteristiky systému riedenia časti prietoku podľa osvedčenej technickej praxe.

Stupňovitá zmena, od nízkeho prietoku až po najmenej 90 % plného rozsahu stupnice, sa zavedie do prúdu výfukového plynu (alebo prúdu vzduchu, ak sa vypočítava prietok výfukového plynu) na vstupe systému riedenia časti prietoku. Spúšťač stupňovitej zmeny by mal byť rovnaký, aký sa použil na spustenie doprednej regulácie pri skutočnej skúške. Impulz pre postupný nárast prietoku výfukového plynu a odozva prietokomeru sa zaznamenáva pri frekvencii odberu vzoriek najmenej 10 Hz.

Z týchto údajov sa určí čas transformácie systému riedenia časti prietoku, čiže čas od začiatku postupného nárastu do okamihu, kedy odozva prietokomera dosiahne hodnotu 50 %. Podobne sa určujú aj časy transformácie signálu systému riedenia časti prietoku G SE a signálu prietokomera výfukového plynu G EXHW. Tieto signály sa použijú v regresných kontrolách vykonávaných po každej skúške (bod 2.4 doplnku 1 k prílohe 4A ).

Výpočet sa zopakuje najmenej pre 5 podnetov nárastu a poklesu prietoku a výsledky sa spriemerujú. Od tejto hodnoty sa odpočíta vnútorný čas transformácie (< 100 ms) referenčného prietokomeru. Toto je „dopredná“ hodnota systému riedenia časti prietoku, ktorá sa používa v súlade s bodom 2.4 doplnku 1 k prílohe 4A.

3.   KALIBRÁCIA SYSTÉMU CVS

3.1   Všeobecne

Systém CVS sa kalibruje pomocou presného prietokomeru a prostriedkov na zmenu prevádzkových podmienok.

Prietok cez systém sa meria pri rôznych prevádzkových nastaveniach prietoku a merajú sa kontrolné parametre systému, ktoré sa určujú vo vzťahu k prietoku.

Môžu sa použiť rôzne typy prietokomerov, napr. kalibrovaná Venturiho trubica, kalibrovaný laminárny prietokomer, kalibrovaný turbínový prietokomer.

Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho orgánu možno metódy opísané v bodoch 8.1 a 8.2 prílohy 4A použiť ako alternatívnu metódu k metódam uvedeným v bode 3 tohto doplnku.

3.2   Kalibrácia objemového čerpadla (PDP)

Všetky parametre čerpadla sa merajú súčasne s parametrami vzťahujúcimi sa na kalibračnú Venturiho trubicu, ktorá je zapojená v sérii s čerpadlom. Krivka vypočítaného prietoku (v m3/min na vstupe čerpadla pri absolútnom tlaku a teplote) sa zostaví vo vzťahu ku korelačnej funkcii, ktorá je hodnotou špecifickej kombinácie parametrov čerpadla. Zostaví sa lineárna rovnica, ktorá vyjadruje vzťah medzi prietokom čerpadla a korelačnou funkciou. Ak má systém CVS viacrýchlostný pohon, kalibrácia sa vykonáva pre každý použitý rozsah.

Počas kalibrácie sa udržiava stabilná teplota.

Presakovanie vo všetkých spojoch a potrubiach medzi kalibračnou Venturiho trubicou a čerpadlom CVS sa musí udržiavať na úrovni nižšej než 0,3 % najnižšej hodnoty prietoku (najvyššieho obmedzenia a najnižšej hodnoty otáčok PDP).

3.2.1   Analýza údajov

Prietok vzduchu (Q s) sa pri všetkých nastaveniach obmedzenia (minimálne 6 nastavení) vypočítava v štandardných jednotkách m3/min. na základe údajov prietokomera pomocou metódy predpísanej výrobcom. Prietok vzduchu sa potom prevedie na prietok čerpadla (V 0) v m3/ot. pri absolútnej teplote a tlaku na vstupe čerpadla takto:

Formula

kde:

Q s

=

prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,3 kPa, 273 K) (m3/s)

T

=

teplota na vstupe čerpadla (K)

p A

=

absolútny tlak na vstupe čerpadla (p B – p 1) (kPa)

n

=

otáčky čerpadla (ot./s)

S cieľom zohľadniť vzájomné pôsobenie zmien tlaku čerpadla a miery prešmyku čerpadla, vypočíta sa korelačná funkcia (X 0) medzi otáčkami čerpadla, rozdielmi tlakov medzi vstupom a výstupom čerpadla a absolútnym výstupným tlakom čerpadla takto:

Formula

kde

Δpp

=

rozdiel tlakov medzi vstupom a výstupom čerpadla (kPa)

p A

=

absolútny tlak na výstupe čerpadla (kPa)

Na zostavenie nasledujúcej kalibračnej rovnice sa vykoná lineárne nastavenie metódou najmenších štvorcov:

Formula

D0 a je úsek na osi a m je sklon, ktorý opisuje regresnú priamku.

V prípade systému CVS s niekoľkými režimami otáčok sú kalibračné krivky vytvorené pre rôzne rozsahy prietoku čerpadla približne rovnobežné a hodnoty úsekov na osi (D 0) sa zvyšujú s poklesom rozsahu prietoku čerpadla.

Vypočítané hodnoty z rovnice musia byť v rozmedzí ± 0,5 % nameranej hodnoty V 0. Hodnoty m sa budú meniť podľa jednotlivých čerpadiel. Príliv tuhých častíc počas určitého časového intervalu spôsobuje znižovanie prešmyku čerpadla, čo sa prejavuje nižšími hodnotami m. Preto sa kalibrácia vykonáva pri spustení čerpadla, po väčšej údržbe a ak celkový systém overovania (bod 3.5) naznačuje zmenu miery prešmyku.

3.3   Kalibrácia Venturiho trubice s kritickým prietokom (CFV)

Kalibrácia CFV je založená na prietokovej rovnici pre Venturiho trubicu s kritickým prietokom. Prietok plynu je funkciou vstupného tlaku a teploty, ako sa uvádza ďalej v texte:

Formula

kde

K v

=

kalibračný koeficient

p A

=

absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa)

T

=

teplota na vstupe Venturiho trubice (K)

3.3.1   Analýza údajov

Prietok vzduchu (Q s) sa pri všetkých nastaveniach obmedzenia (minimálne 8 nastavení) vypočítava v štandardných jednotkách m3/min. na základe údajov prietokomera pomocou metódy predpísanej výrobcom. Kalibračný koeficient sa vypočíta z kalibračných údajov pre každé nastavenie takto:

Formula

kde:

Q s

=

prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,3 kPa, 273 K) (m3/s)

T

=

teplota na vstupe Venturiho trubice (K)

p A

=

absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa)

Na určenie rozsahu kritického prietoku sa K v zakreslí ako funkcia tlaku na vstupe Venturiho trubice. V prípade kritického (škrteného) prietoku bude mať K v relatívne konštantnú hodnotu. So znižovaním tlaku (zvyšuje sa vákuum) sa škrtenie Venturiho trubice zastaví a K v klesá, čo naznačuje, že CFV pracuje mimo prípustného rozsahu.

Priemerná hodnota K V a štandardná odchýlka sa vypočíta minimálne z ôsmich bodov v oblasti kritického prietoku. Štandardná odchýlka nesmie presiahnuť ± 0,3 % priemernej hodnoty K V.

3.4   Kalibrácia podzvukovej Venturiho trubice (SSV)

Kalibrácia SSV vychádza z prietokovej rovnice pre podzvukovú Venturiho trubicu. Prietok plynu je funkciou vstupného tlaku, teploty a poklesu tlaku medzi vstupom a hrdlom SSV, ako sa uvádza ďalej v texte:

Formula

kde:

A 0= sústava prevodových konštánt a jednotiek =

0,006111 v jednotkách SIFormula

d= priemer hrdla SSV (m)

C d= výtokový koeficient SSV

p A= absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa)

T= teplota na vstupe Venturiho trubice (K)

r= pomer priemeru hrdla SSV a vstupného absolútneho Formula

ß= pomer priemeru hrdla SSV d a vnútorného priemeru Formula

3.4.1   Analýza údajov

Prietok vzduchu (Q s) sa pri všetkých nastaveniach prietoku (minimálne 16 nastavení) vypočítava v štandardných jednotkách m3/min. na základe údajov prietokomera pomocou metódy stanovenej výrobcom. Výtokový koeficient sa vypočíta z kalibračných údajov pre každé nastavenie takto:

Formula

kde:

Q SSV

=

prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,3 kPa, 273 K) v m3/s

T

=

teplota na vstupe Venturiho trubice (K)

d

=

priemer hrdla SSV (m)

r

=

pomer priemeru hrdla SSV a vstupného absolútneho Formula

ß

=

pomer priemeru hrdla SSV d a vnútorného Formula

Na určenie rozsahu podzvukového prietoku sa C d zakreslí ako funkcia Reynoldsovho čísla pri hrdle SSV. Hodnota Re pri hrdle SSV sa vypočíta pomocou tohto vzorca:

Formula

kde:

A 1

=

sústava prevodových konštánt a jednotiek Formula

Q SSV

=

prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,3 kPa, 273 K) (m 3/s)

d

=

priemer hrdla SSV (m)

μ

=

absolútna alebo dynamická viskozita plynu vypočítaná pomocou tohto vzorca:

Formula

kde:

b

=

Formula

S

=

empirická konštanta = 104,4 K

Keďže Q SSV je vstupom do vzorca Re, výpočty sa začínajú prvým odhadom Q SSV alebo C d kalibračnej Venturiho trubice a opakujú sa dovtedy, kým sa Q SSV nezhoduje. Konvergenčná metóda musí byť presná na 0,1 % bodu alebo ešte presnejšia.

Najmenej pre šestnásť bodov oblasti podzvukového prietoku musia vypočítané hodnoty Cd z výslednej kalibračnej krivky zodpovedať rovnici v rozmedzí ± 0,5 % hodnoty Cd nameranej v každom kalibračnom bode.

3.5   Overenie celého systému

Celková presnosť systému odberu vzoriek CVS a analytického systému sa stanoví zavedením známej hmotnosti znečisťujúceho plynu do systému, zatiaľ čo sa prevádzkuje bežným spôsobom. Znečisťujúci plyn sa analyzuje a hmotnosť sa vypočíta podľa bodu 2.4.1 doplnku 3 k prílohe 4A okrem prípadu propánu, kde sa pre uhľovodíky (HC) namiesto faktora s hodnotou 0,000479 použije faktor 0,000472. Používa sa ktorákoľvek z týchto dvoch techník.

3.5.1   Meranie pomocou clony kritického prietoku

Známe množstvo čistého plynu (propán) sa privedie do systému CVS cez kalibrovanú kritickú clonu. Ak je vstupný tlak dostatočne vysoký, prietok, ktorý sa nastavuje pomocou clony kritického prietoku, je nezávislý od výstupu clony (kritický prietok). Systém CVS sa asi 5 až 10 minút prevádzkuje ako počas bežnej emisnej skúšky výfukových plynov. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (odberový vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu. Takto určená hmotnosť sa nesmie líšiť o viac než ± 3 % od známej hmotnosti vstrekovaného plynu.

3.5.2   Meranie gravimetrickou technikou

Hmotnosť malej plynovej fľaše naplnenej propánom sa určí s presnosťou ± 0,01 g. Systém CVS je v činnosti asi 5 až 10 minút ako v bežnej emisnej skúške, pričom sa do systému vstrekuje oxid uhoľnatý alebo propán. Množstvo uvoľneného čistého plynu sa určí pomocou diferenciálneho váženia. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (odberový vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu. Takto určená hmotnosť sa nesmie líšiť o viac než ± 3 % od známej hmotnosti vstrekovaného plynu.

(1)  Postup kalibrácie pre skúšky NRSC a NRTC je spoločný, s výnimkou požiadaviek uvedených v bodoch 1.11 a 2.6.

Doplnok 3

Vyhodnotenie údajov a výpočty

1.   VYHODNOTENIE ÚDAJOV A VÝPOČTY – SKÚŠKA NRSC

1.1   Vyhodnotenie údajov plynných emisií

V prípade použitia metódy uhlíkovej rovnováhy sa na vyhodnotenie plynných emisií spriemerujú tabuľkové hodnoty namerané za posledných 60 s každého režimu a v priebehu každého režimu sa z priemerných tabuľkových hodnôt a príslušných kalibračných údajov určia priemerné koncentrácie (conc) HC, CO, NOx a CO2. Môže sa použiť aj iný typ záznamu, ak ním možno rovnocenným spôsobom získať údaje.

Priemerné hodnoty koncentrácie pozadia (conc d) možno zistiť z odčítanej hodnoty riediaceho vzduchu vo vaku alebo z odčítanej hodnoty nepretržitého merania pozadia (mimo vaku) a príslušných kalibračných údajov.

V prípade použitia odstupňovaných modálnych cyklov podľa prílohy 5 bod 1.2 písm. a) alebo b) sa vykonávajú postupy hodnotenia údajov a výpočtov podľa bodu 7.8.2.2 prílohy 4B a príslušných úsekov bodov A.8.2, A.8.3 a A.8.4. Konečné výsledky sa vypočítajú podľa rovníc A.8-60 a A.8-61 alebo A.7-49 a A.7-50.

1.2   Emisie tuhých častíc

Na vyhodnotenie emisií tuhých častíc sa v každom režime zaznamenávajú celkové hmotnosti vzorky (M SAM,i), ktorá prechádza cez filtre. Filtre sa vrátia do vážiacej komory a kondicionujú sa najmenej jednu hodinu, ale najviac 80 hodín, a potom sa odvážia. Zaznamená sa hrubá hmotnosť filtrov a odpočíta sa hmotnosť obalu (pozri bod 3.1 prílohy 4A). Hmotnosť tuhých častíc (M f pre jednofiltrovú metódu; M f,i pre viacfiltrovú metódu) je súčtom hmotností tuhých častíc zachytených na primárnom a záložnom filtri. Ak sa má použiť korekcia pozadia, zaznamená sa hmotnosť riediaceho vzduchu (M DIL) prechádzajúceho cez filtre a hmotnosť tuhých častíc (M d). Ak sa urobilo viac ako jedno meranie, pre každé meranie sa vypočíta kvocient M d/M DIL a hodnoty sa spriemerujú.

V prípade použitia odstupňovaných modálnych cyklov podľa prílohy 5 bod 1.2 písm. a) alebo b) sa vykonávajú postupy hodnotenia údajov a výpočtov podľa bodu 7.8.2.2 prílohy 4B a príslušných úsekov bodov A.8.2, A.8.3 a A.8.4. Konečné výsledky skúšky sa vypočítajú podľa rovnice A.8-64 alebo A.7-53.

1.3   Výpočet plynných emisií

Konečné oznámené výsledky skúšky sa zisťujú pomocou týchto krokov:

1.3.1   Určovanie prietoku zriedeného výfukového plynu

Prietok zriedeného výfukového plynu (G EXHW,i) sa v každom režime určuje podľa bodov 1.2.1 až 1.2.3 doplnku 1 k prílohe 4A.

V prípade použitia systému riedenia plného prietoku sa celkový prietok zriedených výfukových plynov (G TOTW,i) v každom režime určuje podľa bodu 1.2.4 doplnku 1 k prílohe 4A.

1.3.2   Korekcia suchého/mokrého stavu

Korekcia suchého/mokrého stavu (G EXHW,i) sa v každom režime určuje podľa bodov 1.2.1 až 1.2.3 doplnku 1 k prílohe 4A.

Keď sa použije G EXHW, nameraná koncentrácia, ak sa nemerala v mokrom stave, sa prevedie na koncentráciu v mokrom stave podľa týchto vzorcov:

Formula

Pre neriedený výfukový plyn:

Formula

Formula

Formula

Pre zriedený plyn:

Formula

alebo:

Formula

Formula

Pre riediaci vzduch:

Formula

Formula

Formula

Pre nasávaný vzduch (ak je iný ako riediaci vzduch):

Formula

Formula

Formula

kde:

Ha

=

absolútna vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu)

Hd

=

absolútna vlhkosť riediaceho vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu)

Rd

=

relatívna vlhkosť riediaceho vzduchu (%)

Ra

=

relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%)

pd

=

tlak nasýtených pár riediaceho vzduchu (kPa)

pa

=

tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

pB

=

celkový barometrický tlak (kPa).

Poznámka: Hodnoty Ha a Hd môžu byť odvodené z opísaného merania relatívnej vlhkosti, alebo z merania rosného bodu, merania tlaku vodnej pary alebo merania so suchým/vlhkým teplomerom s použitím všeobecne prijatých vzorcov.

1.3.3   Korekcia vlhkosti pre NOx

Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, hodnota koncentrácie NOx sa skoriguje na teplotu a vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktorov K H uvedených v tomto vzorci:

Formula

kde:

Formula

Formula

Formula (dry air basis)

T a

=

teploty vzduchu v (K)

H a

=

vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu):

Formula

kde:

R a

=

relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%)

p a

=

tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

p B

=

celkový barometrický tlak (kPa).

Poznámka: Hodnota H a môže byť odvodená z opísaného merania relatívnej vlhkosti, alebo z merania rosného bodu, merania tlaku vodnej pary alebo merania so suchým/vlhkým teplomerom s použitím všeobecne prijatých vzorcov.

1.3.4   Výpočet hmotnostných prietokov emisií

Hmotnostný prietok emisií sa pre každý režim vypočíta takto:

a)

pre neriedený výfukový plyn (1):

Formula

b)

pre zriedený výfukový plyn (2):

Formula

kde:

conc c je koncentrácia korigovaná na pozadie

Formula

Formula

alebo:

Formula

Koeficienty u – mokré sa používajú podľa tabuľky 5:

Tabuľka 5

Hodnoty koeficientu u – v mokrom stave pre rôzne zložky výfukového plynu

Plyn

u

conc

NOx

0,001587

ppm

CO

0,000966

ppm

HC

0,000479

ppm

CO2

15,19

%

Hustota HC vychádza z priemerného pomeru uhlíka k vodíku 1: 1,85.

1.3.5   Výpočet špecifických emisií

Špecifické emisie (g/kWh) sa pre všetky jednotlivé zložky vypočítajú takto:

Formula

kde Formula

Váhové faktory a počet režimov (n) použitých v uvedenom výpočte sú v súlade s bodom 3.7.1 prílohy 4A.

1.4   Výpočet emisií tuhých častíc

Hodnota emisií tuhých častíc sa vypočíta takto:

1.4.1   Korekčný faktor vlhkosti pre tuhé častice

Keďže emisia tuhých častíc z dieselových motorov závisí od podmienok okolitého vzduchu, hmotnostný prietok tuhých častíc sa skoriguje na vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktora K p uvedeného v tomto vzorci:

Formula

kde:

H a= vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu

kde:

R a= relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%)

p a= tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

p B= celkový barometrický tlak (kPa).

Poznámka: Hodnota H a môže byť odvodená z opísaného merania relatívnej vlhkosti, alebo z merania rosného bodu, merania tlaku vodnej pary alebo merania so suchým/vlhkým teplomerom s použitím všeobecne prijatých vzorcov.

1.4.2   Systém riedenia časti prietoku

Pomocou týchto krokov sa určujú konečné výsledky skúšok emisií tuhých častíc, ktoré sa zapisujú do protokolu. Keďže sa môžu použiť rôzne druhy regulovania riedenia, používajú sa rôzne výpočty ekvivalentného hmotnostného prietoku zriedeného výfukového plynu G EDF. Všetky výpočty sa zakladajú na priemerných hodnotách jednotlivých režimov (i) počas odberu vzoriek.

1.4.2.1   Izokinetické systémy

Formula

Formula

kde r zodpovedá pomeru plôch prierezu izokinetickej sondy A p a výfukovej trubice A T:

Formula

1.4.2.2   Systémy s meraním koncentrácie CO2 alebo NOx

Formula

Formula

kde:

Conc E

=

mokrá koncentrácia stopovacieho plynu v neriedenom výfukovom plyne

Conc D

=

mokrá koncentrácia stopovacieho plynu v zriedenom výfukovom plyne

Conc A

=

mokrá koncentrácia stopovacieho plynu v riediacom vzduchu

Koncentrácie merané v suchom stave sa prevedú na mokrý stav podľa bodu 1.3.2.

1.4.2.3   Systémy s meraním CO2 a metóda uhlíkovej rovnováhy

Formula

kde:

CO 2D

=

CO2 koncentrácia riedeného výfukového plynu

CO 2A

=

CO2 koncentrácia riediaceho vzduchu

(koncentrácie sú vyjadrené v % obj. v mokrom stave)

Táto rovnica vychádza z predpokladu uhlíkovej rovnováhy (atómy uhlíka dodávané do motora sú emitované ako CO2) a odvodzuje sa z týchto krokov:

Formula

a:

Formula

1.4.2.4   Systémy s meraním prietoku

Formula

Formula

1.4.3   Systém riedenia plného prietoku

Pomocou týchto krokov sa určujú konečné výsledky skúšok emisií tuhých častíc, ktoré sa zapisujú do protokolu.

Všetky výpočty sa zakladajú na priemerných hodnotách jednotlivých režimov (i) počas odberu vzoriek.

G EDFW,i = G TOTW,i

1.4.4   Výpočet hmotnostného prietoku tuhých častíc

Hmotnostný prietok tuhých častíc sa vypočíta takto:

 

V prípade jednofiltrovej metódy:

Formula

kde:

(G EDFW)aver za skúšobný cyklus sa určuje sčítaním priemerných hodnôt jednotlivých režimov počas odberu vzoriek:

Formula

Formula

kde i = 1, … n

 

V prípade viacfiltrovej metódy:

Formula

kde i = 1, … n

Hodnotu hmotnostného prietoku tuhých častíc možno korigovať na pozadie takto:

 

V prípade jednofiltrovej metódy:

Formula

Ak sa vykonáva viac meraní, (Md/MDIL) sa nahrádza (M d/M DIL)aver

Formula

alebo:

Formula

 

V prípade viacfiltrovej metódy:

Formula

Ak sa vykonáva viac meraní, (M d/M DIL) sa nahrádza (M d/M DIL)aver

Formula

alebo:

Formula

1.4.5   Výpočet špecifických emisií

Špecifické emisie tuhých častíc PT (g/kWh) sa vypočítajú takto (3):

 

V prípade jednofiltrovej metódy:

Formula

 

V prípade viacfiltrovej metódy:

Formula

1.4.6   Efektívny váhový faktor

V prípade jednofiltrovej metódy sa efektívny váhový faktor WF E, i pre každý režim vypočíta takto:

Formula

kde i = l, … n.

Hodnota efektívnych váhových faktorov je v rozmedzí ±0,005 (absolútna hodnota) hodnoty váhových faktorov uvedených v prílohe 4A bod 3.7.1.

2.   VYHODNOTENIE ÚDAJOV A VÝPOČTY (SKÚŠKA NRTC)

V tomto bode sú opísané tieto dva princípy merania, ktoré možno použiť na hodnotenie emisií znečisťujúcich látok v celom cykle NRTC:

a)

plynné zložky sa merajú v neriedených výfukových plynoch v reálnom čase a tuhé častice sa určujú s použitím systému riedenia časti prietoku;

b)

plynné zložky a tuhé častice sa určujú s použitím systému riedenia plného prietoku (systém CVS).

2.1   Výpočet plynných emisií v neriedenom výfukovom plyne a emisií tuhých látok so systémom riedenia časti prietoku

2.1.1   Úvod

Na výpočet hmotnosti emisií sa použijú signály okamžitej koncentrácie plynných zložiek, ktoré sa vynásobia okamžitým hmotnostným prietokom výfukových plynov. Hmotnostný prietok výfukových plynov možno merať priamo alebo vypočítať s použitím metódy opísanej v bode 2.2.3 doplnku 1 k prílohe 4A (meranie prietoku nasávaného vzduchu a paliva, metóda merania pomocou stopovacieho plynu, meranie nasávaného vzduchu a pomeru vzduchu a paliva). Osobitná pozornosť sa musí venovať časom odozvy jednotlivých prístrojov. Tieto rozdiely v odozve sa vyriešia časovou synchronizáciou signálov.

V prípade tuhých častíc sa signály hmotnostného prietoku výfukových plynov použijú na reguláciu systému riedenia časti prietoku, aby sa mohla odobrať vzorka proporcionálna hmotnostnému prietoku výfukových plynov. Kvalita proporcionality sa kontroluje pomocou regresnej analýzy medzi vzorkou a prietokom výfukových plynov, opísanej v bode 2.4 doplnku 1 k prílohe 4A.

2.1.2   Určovanie plynných zložiek

2.1.2.1   Výpočet hmotnosti emisií

Hmotnosť znečisťujúcich látok M gas (g/skúška) sa určuje pomocou výpočtu okamžitých hmotností emisií z neriedených koncentrácií znečisťujúcich látok, hodnôt u z tabuľky 6 (pozri aj bod 1.3.4) a hmotnostného prietoku výfukových plynov, ktorý sa synchronizuje s časom transformácie, a integráciou okamžitých hodnôt za cyklus. Koncentrácie by sa mali merať pokiaľ možno v mokrom stave. Ak sa merajú v mokrom stave, pred akýmkoľvek ďalším výpočtom sa na hodnoty okamžitej koncentrácie použije korekcia suchého/mokrého stavu, ako je opísané ďalej.

Tabuľka 6

Hodnoty koeficientu u – v mokrom stave pre rôzne zložky výfukového plynu

Plyn

u

conc

NOx

0,001587

ppm

CO

0,000966

ppm

HC

0,000479

ppm

CO2

15,19

%

Hustota HC vychádza z priemerného pomeru uhlíka k vodíku 1: 1,85.

Používajú sa tieto vzorce:

Formula (v g/skúška)

kde:

u

=

pomer medzi hustotou zložky výfukového plynu a hustotou výfukového plynu

conc i

=

okamžitá koncentrácia príslušnej zložky v neriedenom výfukovom plyne (ppm)

G EXHW, i

=

okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu (kg/s)

f

=

rýchlosť odberu vzoriek (Hz)

n

=

počet meraní

Na výpočet NOx sa použije korekčný faktor vlhkosti k H, ako je opísané ďalej.

Okamžitá nameraná koncentrácia, ak sa nemerala v mokrom stave, sa prevedie na koncentráciu v mokrom stave, ako je opísané ďalej.

2.1.2.2   Korekcia suchého/mokrého stavu

Ak sa okamžitá nameraná koncentrácia meria v suchom stave, prevedie sa na mokrý stav podľa týchto vzorcov:

Formula

kde:

Formula

s:

Formula

kde:

conc CO2

=

koncentrácia CO2 v suchom stave (%)

conc CO

=

koncentrácia CO v suchom stave (%)

H a

=

vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu)

Formula

kde:

R a

=

relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%)

p a

=

tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

p B

=

celkový barometrický tlak (kPa).

Poznámka: Hodnota H a môže byť odvodená z opísaného merania relatívnej vlhkosti, alebo z merania rosného bodu, merania tlaku vodnej pary alebo merania so suchým/vlhkým teplomerom s použitím všeobecne prijatých vzorcov.

2.1.2.3   Korekcia NOx na vlhkosť a teplotu

Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, hodnota koncentrácie NOx sa skoriguje na teplotu a vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktorov uvedených v tomto vzorci:

Formula

s:

Ta

=

teplota nasávaného vzduchu, K

H a

=

vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu

Formula

kde:

R a

=

relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%)

p a

=

tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

p B

=

celkový barometrický tlak (kPa).

Poznámka: Hodnota H a môže byť odvodená z opísaného merania relatívnej vlhkosti, alebo z merania rosného bodu, merania tlaku vodnej pary alebo merania so suchým/vlhkým teplomerom s použitím všeobecne prijatých vzorcov.

2.1.2.4   Výpočet špecifických emisií

Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítavajú pre každú zložku takto:

Formula

kde:

M gas,cold

=

celková hmotnosť plynných znečisťujúcich látok za cyklus so studeným štartom (g)

M gas,hot

=

celková hmotnosť plynných znečisťujúcich látok za cyklus s teplým štartom (g)

W act,cold

=

skutočná práca cyklu za cyklus so studeným štartom, ako je určená v bode 4.6.2 prílohy 4A (kWh)

W act,hot

=

skutočná práca cyklu za cyklus s teplým štartom, ako je určená v bode 4.6.2 prílohy 4A (kWh)

2.1.3   Určovanie tuhých častíc

2.1.3.1   Výpočet hmotnosti emisií

Hmotnosť tuhých častíc M PT,cold a M PT,hot (g/skúška) sa vypočíta jednou z týchto metód:

a)

Formula

kde:

M PT

=

M PT,cold pre cyklus so studeným štartom

M PT

=

M PT,hot pre cyklus s teplým štartom

M f

=

hmotnosť vzorky tuhých častíc odobratých za celý cyklus (mg)

M EDFW

=

hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu za celý cyklus (kg)

M SAM

=

hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc (kg)

Celková hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu za celý cyklus sa určuje takto:

Formula Formula Formula

kde:

G EDFW,i

=

okamžitý hmotnostný prietok ekvivalentného zriedeného výfukového plynu (kg/s)

G EXHW,i

=

okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu (kg/s)

q i

=

okamžitý riediaci pomer

G TOTW,i

=

okamžitý hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu cez riediaci tunel (kg/s)

G DILW,i

=

okamžitý hmotnostný prietok riediaceho vzduchu (kg/s)

f

=

rýchlosť odberu vzoriek (Hz)

n

=

počet meraní

b)

Formula

kde:

M PT

=

M PT,cold pre cyklus so studeným štartom

M PT

=

M PT,hot pre cyklus s teplým štartom

M f

=

hmotnosť vzorky tuhých častíc odobratých za celý cyklus (mg)

r s

=

priemerný pomer odberu vzoriek za skúšobný cyklus

kde:

Formula

M SE

=

hmotnosť vzorky výfukových plynov za cyklus (kg)

M EXHW

=

celkový hmotnostný prietok výfukového plynu za cyklus (kg)

M SAM

=

hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc (kg)

M TOTW

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez riediaci tunel (kg)

Poznámka: V prípade systému odberu celkovej vzorky sú M SAM a M TOTW totožné.

2.1.3.2   Faktor korekcie tuhých častíc na vlhkosť

Keďže emisia tuhých častíc z dieselových motorov závisí od podmienok okolitého vzduchu, hmotnostný prietok tuhých častíc sa skoriguje na vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktora kp uvedeného v tomto vzorci:

Formula

kde:

H a= vlhkosť nasávaného vzduchu, g vody na kg suchého vzduchu

kde:

R a= relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%)

p a= tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

p B= celkový barometrický tlak (kPa).

Poznámka: Hodnota H a môže byť odvodená z opísaného merania relatívnej vlhkosti, alebo z merania rosného bodu, merania tlaku vodnej pary alebo merania so suchým/vlhkým teplomerom s použitím všeobecne prijatých vzorcov.

2.1.3.3   Výpočet špecifických emisií

Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítavajú takto:

Formula

kde:

M PT,cold

=

hmotnosť tuhých častíc za cyklus so studeným štartom (g/skúška)

M PT,hot

=

hmotnosť tuhých častíc za cyklus s teplým štartom (g/skúška)

K p, cold

=

korekčný faktor vlhkosti pre tuhé častice za cyklus so studeným štartom

K p, hot

=

korekčný faktor vlhkosti pre tuhé častice za cyklus s teplým štartom

W act, cold

=

skutočná práca cyklu za cyklus so studeným štartom podľa bodu 4.6.2 prílohy 4A (kWh)

W act, hot

=

skutočná práca cyklu za cyklus s teplým štartom podľa bodu 4.6.2 prílohy 4A (kWh)

2.2   Určovanie plynných a tuhých zložiek pomocou systému riedenia plného prietoku

Na výpočet emisií v zriedenom výfukovom plyne je potrebné poznať hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu. Celkový hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu M TOTW (kg/skúška) sa vypočíta z hodnôt nameraných počas cyklu a z príslušných kalibračných údajov prietokomera (V 0 pre PDP, K V pre CFV, C d pre SSV): možno použiť príslušné metódy opísané v bode 2.2.1. Ak hmotnosť celkovej vzorky tuhých častíc (M SAM) a plynných znečisťujúcich látok prekročí 0,5 % celkového prietoku v CVS (M TOTW), prietok v CVS sa skoriguje na M SAM, alebo sa prietok vzorky tuhých častíc vráti do CVS pred prietokomer.

2.2.1   Určovanie prietoku zriedených výfukových plynov

Systém PDP-CVS

Ak sa teplota zriedeného výfukového plynu udržiava počas cyklu pomocou výmenníka tepla v rozmedzí ± 6 K, hmotnostný prietok za cyklus sa vypočíta takto:

Formula

kde:

M TOTW

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu v mokrom stave za cyklus

V 0

=

objem plynu prečerpaný za otáčku v skúšobných podmienkach (m3/rev)

N P

=

celkové otáčky čerpadla na skúšku

p B

=

atmosférický tlak v skúšobnej komore (kPa)

p 1

=

pokles tlaku pod hodnotu atmosférického tlaku na vstupe čerpadla (kPa)

T

=

priemerná teplota zriedeného výfukového plynu na vstupe čerpadla za cyklus (K)

Ak sa použije systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), okamžité hodnoty hmotnosti emisií sa vypočítavajú a integrujú počas cyklu. V tomto prípade sa okamžitá hmotnosť zriedeného výfukového plynu vypočíta takto:

Formula

kde:

N P, i = celkové otáčky čerpadla za časový interval

Systém CFV-CVS

Ak sa teplota zriedeného výfukového plynu udržiava počas cyklu pomocou výmenníka tepla v rozmedzí ± 11 K, hmotnostný prietok za cyklus sa vypočíta takto:

Formula

kde:

M TOTW

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu v mokrom stave za cyklus

t

=

čas cyklu (s)

K V

=

kalibračný koeficient Venturiho trubice s kritickým prietokom pre štandardné podmienky

p A

=

absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa)

T

=

absolútna teplota na vstupe Venturiho trubice (K)

Ak sa použije systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), okamžité hodnoty hmotnosti emisií sa vypočítavajú a integrujú počas cyklu. V tomto prípade sa okamžitá hmotnosť zriedeného výfukového plynu vypočíta takto:

Formula

kde:

Δti = časový interval (s)

Systém SSV-CVS

Ak sa teplota zriedeného výfukového plynu udržiava počas cyklu pomocou výmenníka tepla v rozmedzí ± 11 K, hmotnostný prietok za cyklus sa vypočíta takto:

Formula

kde:

Formula

A 0

=

sústava prevodových konštánt a jednotiek

= 0,006111 v jednotkách SI Formula

d

=

priemer hrdla SSV (m)

C d

=

výtokový koeficient SSV

p A

=

absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa)

T

=

teplota na vstupe Venturiho trubice (K)

r

=

pomer priemeru hrdla SSV a vstupného absolútneho Formula

β

=

pomer priemeru hrdla SSV d a Formula

Ak sa použije systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), okamžité hodnoty hmotnosti emisií sa vypočítavajú a integrujú počas cyklu. V tomto prípade sa okamžitá hmotnosť zriedeného výfukového plynu vypočíta takto:

Formula

kde:

Formula

Δti = časový interval (s)

Výpočet v reálnom čase sa začína buď s primeranou hodnotou C d, napríklad 0,98, alebo s primeranou hodnotou Q ssv. Ak sa výpočet začína s hodnotou Q ssv, na vyhodnotenie Re sa použije počiatočná hodnota Q ssv.

Počas všetkých emisných skúšok musí byť Reynoldsovo číslo na hrdle SSV v rozsahu Reynoldsových čísel použitých na odvodenie kalibračnej krivky vytvorenej podľa doplnku 2 bod 3.2.

2.2.2   Korekcia NOx na vlhkosť

Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, hodnota koncentrácie NOx sa skoriguje na vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktorov uvedených v týchto vzorcoch:

Formula

kde:

T a

=

teplota vzduchu (K)

H a

=

vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu)

Formula

kde:

R a

=

relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%)

p a

=

tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

p B

=

celkový barometrický tlak (kPa).

Poznámka: Hodnota H a môže byť odvodená z opísaného merania relatívnej vlhkosti, alebo z merania rosného bodu, merania tlaku vodnej pary alebo merania so suchým/vlhkým teplomerom s použitím všeobecne prijatých vzorcov.

2.2.3   Výpočet hmotnostného prietoku emisií

2.2.3.1   Systémy s konštantným hmotnostným prietokom

Pre systémy vybavené výmenníkom tepla sa hmotnosť znečisťujúcich látok MGAS (g/skúška) určuje podľa tejto rovnice:

Formula

kde:

u

=

pomer medzi hustotou plynnej zložky a hustotou výfukového plynu, ako sa uvádza v tabuľke 6 v bode 2.1.2.1

conc

=

priemerné koncentrácie korigované na pozadie počas cyklu z integrácie (povinné pre NOx a HC) alebo merania v odberovom vaku (ppm)

M TOTW

=

celková hmotnosť zriedených výfukových plynov za cyklus určená podľa bodu 2.2.1 (kg)

Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, hodnota koncentrácie NOx sa skoriguje na vlhkosť okolitého vzduchu faktorom k H podľa opisu v bode 2.2.2.

Koncentrácie merané v suchom stave sa prevedú na mokrý stav podľa bodu 1.3.2.

2.2.3.1.1   Určovanie koncentrácií korigovaných na pozadie

Na získanie čistých koncentrácií znečisťujúcich látok sa od nameraných koncentrácií odpočíta priemerná koncentrácia pozadia plynných znečisťujúcich látok v riediacom vzduchu. Priemerné hodnoty koncentrácií pozadia sa môžu určiť metódou odberu vzoriek do vaku alebo nepretržitým meraním s integráciou. Použije sa tento vzorec:

Formula

kde:

conc

=

koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky v zriedenom výfukovom plyne korigovaná množstvom príslušnej znečisťujúcej látky obsiahnutej v riediacom vzduchu (ppm)

conc e

=

koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky meraná v zriedenom výfukovom plyne (ppm)

conc d

=

koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky meraná v riediacom vzduchu (ppm)

DF

=

riediaci faktor

Riediaci faktor sa vypočíta takto:

Formula

2.2.3.2   Systémy s kompenzáciou prietoku

V prípade systémov bez výmenníka tepla sa hmotnosť znečisťujúcich látok M GAS (g/skúška) stanoví výpočtom okamžitých hmotností emisií a integráciou okamžitých hodnôt za cyklus. Korekcia na pozadie sa použije priamo aj na okamžité hodnoty koncentrácie. Používajú sa tieto vzorce:

Formula

kde:

conc e

=

okamžitá koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky meraná v zriedenom výfukovom plyne (ppm)

conc d

=

koncentrácia príslušnej znečisťujúcej látky meraná v riediacom vzduchu (ppm)

u

=

pomer medzi hustotou plynnej zložky a hustotou výfukového plynu, ako sa uvádza v tabuľke 6 v bode 2.1.2.1

M TOTW, i

=

okamžitá hmotnosť zriedeného výfukového plynu (bod 2.2.1) (kg)

M TOTW

=

celková hmotnosť zriedených výfukových plynov za cyklus (bod 2.2.1) (kg)

DF

=

riediaci faktor určený v bode 2.2.3.1.1

Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, hodnota koncentrácie NOx sa skoriguje na vlhkosť okolitého vzduchu faktorom k H podľa opisu v bode 2.2.2.

2.2.4   Výpočet špecifických emisií

Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítavajú pre každú zložku takto:

Formula

kde:

M gas,cold

=

celková hmotnosť plynných znečisťujúcich látok za cyklus so studeným štartom (g)

M gas,hot

=

celková hmotnosť plynných znečisťujúcich látok za cyklus s teplým štartom (g)

W act, cold

=

skutočná práca cyklu za cyklus so studeným štartom určená podľa bodu 4.6.2 prílohy 4A (kWh)

W act, hot

=

skutočná práca cyklu za cyklus s teplým štartom podľa bodu 4.6.2 prílohy 4A (kWh)

2.2.5   Výpočet emisií tuhých častíc

2.2.5.1   Výpočet hmotnostného prietoku

Hmotnosť tuhých častíc M PT,cold a M PT,hot (g/skúška) sa vypočíta takto:

Formula

kde:

M PT

=

M PT,cold pre cyklus so studeným štartom

M PT

=

M PT,hot pre cyklus s teplým štartom

M f

=

hmotnosť vzorky tuhých častíc odobratých za celý cyklus (mg)

M TOTW

=

celková hmotnosť zriedených výfukových plynov za cyklus určená podľa bodu 2.2.1 (kg)

M SAM

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu odobratého z tunela na zachytávanie tuhých častíc (kg)

a

Formula, ak sa vážia oddelene (mg)

M f,p

=

hmotnosť tuhých častíc zachytených na primárnom filtri (mg)

M f,p

=

hmotnosť tuhých častíc zachytených na záložnom filtri (mg)

V prípade použitia systému dvojitého riedenia sa hmotnosť sekundárneho riediaceho vzduchu odpočíta od celkovej hmotnosti vzorky dvakrát zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho filtrami tuhých častíc.

Formula

kde:

M TOT

=

hmotnosť dvakrát zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filter tuhých častíc (kg)

M SEC

=

hmotnosť sekundárneho riediaceho vzduchu (kg)

Ak sa úroveň pozadia tuhých častíc v riediacom vzduchu určuje v súlade s bodom 4.4.4 prílohy 4A, môže byť hmotnosť tuhých častíc korigovaná na pozadie. V tom prípade sa hmotnosti tuhých častíc M PT,cold a M PT,hot (g/skúška) vypočítajú takto:

Formula

kde:

M PT

=

M PT,cold pre cyklus so studeným štartom

M PT

=

M PT,hot pre cyklus s teplým štartom

M f, M SAM, M TOTW

=

pozri vyššie

M DIL

=

hmotnosť vzorky primárneho riediaceho vzduchu odobratej vzorkovačom tuhých častíc pozadia (kg)

M d

=

hmotnosť zachytených tuhých častíc pozadia v primárnom riediacom vzduchu (mg)

DF

=

riediaci faktor určený v bode 2.2.3.1.1

2.2.5.2   Faktor korekcie tuhých častíc na vlhkosť

Keďže emisia tuhých častíc z dieselových motorov závisí od podmienok okolitého vzduchu, hmotnostný prietok tuhých častíc sa skoriguje na vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktora kp uvedeného v tomto vzorci:

Formula

kde:

H a= vlhkosť nasávaného vzduchu (g vody na kg suchého vzduchu)

kde:

R a= relatívna vlhkosť nasávaného vzduchu (%)

p a= tlak nasýtených pár nasávaného vzduchu (kPa)

p B= celkový barometrický tlak (kPa).

Poznámka: Hodnota H a môže byť odvodená z opísaného merania relatívnej vlhkosti alebo z merania rosného bodu, merania tlaku vodnej pary alebo z merania so suchým/vlhkým teplomerom s použitím všeobecne prijatých vzorcov.

2.2.5.3   Výpočet špecifických emisií

Špecifické emisie (g/kWh) sa vypočítavajú takto:

Formula

kde:

M PT,cold

=

hmotnosť tuhých častíc za cyklus NRTC so studeným štartom (g/skúška)

M PT,hot

=

hmotnosť tuhých častíc za cyklus NRTC s teplým štartom (g/skúška)

K p, cold

=

korekčný faktor vlhkosti pre tuhé častice za cyklus so studeným štartom

K p, hot

=

korekčný faktor vlhkosti pre tuhé častice za cyklus s teplým štartom

W act, cold

=

skutočná práca cyklu za cyklus so studeným štartom podľa bodu 4.6.2 prílohy 4A (kWh)

W act, hot

=

skutočná práca cyklu za cyklus s teplým štartom podľa bodu 4.6.2 prílohy 4A (kWh)

(1)  V prípade NOx sa koncentrácia NOx (NOx conc alebo NOx conc c) musí vynásobiť hodnotou KHNOx (korekčný faktor vlhkosti pre NOx uvedený v bode 1.3.3) takto: K HNOx · conc alebo K HNOx · conc c

(2)  V prípade NOx sa koncentrácia NOx (NOx conc alebo NOx conc c) musí vynásobiť hodnotou K HNOx (korekčný faktor vlhkosti pre NOx uvedený v bode 1.3.3) takto: K HNOx · conc alebo K HNOx · conc c

(3)  Hmotnostný prietok tuhých častíc PT mass sa vynásobí hodnotou Kp (korekčný faktor vlhkosti pre tuhé častice uvedený v oddiele 1.4.1).

Doplnok 4

Systém analýzy a odberu vzoriek

1.   SYSTÉMY ODBERU VZORIEK PLYNNÝCH A TUHÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK

Číslo obrázka

Opis

2

Systém analýzy výfukového plynu pre neriedený výfukový plyn

3

Systém analýzy výfukového plynu pre zriedený výfukový plyn

4

Časť prietoku, izokinetický prietok, regulácia sacieho ventilátora, frakčný odber vzoriek

5

Časť prietoku, izokinetický prietok, regulácia tlakového ventilátora, frakčný odber vzoriek

6

Časť prietoku, regulácia CO2 alebo NOx, frakčný odber vzoriek

7

Časť prietoku, rovnováha CO2 alebo uhlíková rovnováha, celkový odber vzoriek

8

Časť prietoku, jednoduchá Venturiho trubica a meranie koncentrácie, frakčný odber vzoriek

9

Časť prietoku, zdvojená Venturiho trubica alebo clona a meranie koncentrácie, frakčný odber vzoriek

10

Časť prietoku, viacrúrkové delenie a meranie koncentrácie, frakčný odber vzoriek

11

Časť prietoku, regulácia prietoku, celkový odber vzoriek

12

Časť prietoku, regulácia prietoku, frakčný odber vzoriek

13

Plný prietok, objemové čerpadlo alebo Venturiho trubica s kritickým prietokom, frakčný odber vzoriek

14

Systém odberu vzoriek tuhých častíc

15

Systém riedenia pre systém plného prietoku

1.1   Určovanie plynných emisií

V bode 1.1.1 a na obrázkoch 2 a 3 sa uvádzajú podrobné opisy odporúčaných systémov odberu vzoriek a analýzy. Keďže rôzne konfigurácie môžu poskytovať ekvivalentné výsledky, nevyžaduje sa presná zhoda s týmito obrázkami. Na poskytnutie ďalších informácií a skoordinovanie funkcií systémov komponentov je možné použiť ďalšie komponenty, ako napríklad prístroje, ventily, solenoidy, čerpadlá a prepínače. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na dodržanie presnosti niektorých systémov, sa môžu vyradiť, ak je ich vyradenie založené na správnom technickom úsudku.

1.1.1   Zložky výfukových plynov CO, CO2, HC, NOx

Analytický systém na určovanie plynných emisií v neriedenom alebo zriedenom výfukovom plyne je opísaný na základe použitia:

—

analyzátora HFID na meranie uhľovodíkov;

—

analyzátorov NDIR na meranie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého;

—

analyzátora HCLD alebo ekvivalentného analyzátora na meranie oxidu dusnatého.

Pokiaľ ide o neriedený výfukový plyn (obrázok 2), vzorka sa môže odobrať všetkých zložiek jednou odberovou sondou alebo dvomi odberovými sondami umiestnenými v tesnej blízkosti a vnútorne rozdelenými k rôznym analyzátorom. Treba dbať na to, aby v žiadnom bode analytického systému nedošlo ku kondenzácii zložiek výfukových plynov (vrátane vody a kyseliny sírovej).

Pokiaľ ide o zriedený výfukový plyn (obrázok 3), vzorka na uhľovodíky sa odoberie inou odberovou sondou ako vzorka na ostatné zložky. Treba dbať na to, aby v žiadnom bode analytického systému nedošlo ku kondenzácii zložiek výfukových plynov (vrátane vody a kyseliny sírovej).

Obrázok 2

Prietokový diagram systému analýzy výfukového plynu na CO, NOx a HC

Image

Obrázok 3

Prietokový diagram systému analýzy výfukového plynu na CO, CO2, NOx a HC

Image

Opisy – obrázky 2 a 3

Všeobecné vyhlásenie:

Všetky zložky v dráhe prúdenia plynu, z ktorého sa odoberajú vzorky, sa udržiavajú na teplote stanovenej pre príslušné systémy.

—   Sonda SP1 na odber vzoriek neriedeného výfukového plynu (len obrázok 2)

Odporúča sa rovná uzavretá sonda z nehrdzavejúcej ocele s viacerými otvormi. Vnútorný priemer nesmie byť väčší ako vnútorný priemer odberového potrubia. Hrúbka steny sondy nesmie byť väčšia než 1 mm. Na sonde musia byť minimálne 3 otvory v 3 rôznych radiálnych rovinách dimenzované tak, aby sa nimi odoberali vzorky približne z rovnakého prúdu. Sonda musí pokrývať aspoň 80 % priemeru výfukovej trubice.

—   Sonda SP2 na odber vzoriek HC zo zriedeného výfukového plynu (len obrázok 3)

Sonda musí:

—

byť definovaná ako prvých 254 až 762 mm potrubia na odber vzoriek uhľovodíkov (HSL3);

—

mať vnútorný priemer minimálne 5 mm;

—

byť inštalovaná v riediacom tuneli DT (bod 1.2.1.2) v bode, kde je riediaci vzduch dobre zmiešaný s výfukovým plynom (t. j. približne 10 priemerov tunela v smere prúdu od miesta, kde výfuk vstupuje do riediaceho tunela);

—

byť dostatočne (radiálne) vzdialená od iných sond a steny tunela tak, aby nebola ovplyvnená žiadnymi vírmi alebo vírivými prúdmi;

—

byť ohrievaná tak, aby sa teplota prúdu plynu na výstupe sondy zvýšila na 463 K (190°C) ±10 K.

—   Sonda SP3 na odber vzoriek CO, CO2, NOx zo zriedeného výfukového plynu (len obrázok 3)

Sonda musí:

—

byť v tej istej rovine ako SP2;

—

byť dostatočne (radiálne) vzdialená od iných sond a steny tunela tak, aby nebola ovplyvnená žiadnymi vírmi alebo vírivými prúdmi;

—

byť ohrievaná a izolovaná po celej dĺžke na minimálnu teplotu 328 K (55°C), aby sa zabránilo kondenzácii vody.

—   Ohrievané odberové potrubie HSL1

Odberové potrubie zabezpečuje odber vzoriek plynu z jednej sondy do miesta (miest) rozdelenia potrubia a do analyzátora uhľovodíkov.

Odberové potrubie musí:

—

mať vnútorný priemer minimálne 5 mm a maximálne 13,5 mm;

—

byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE;

—

udržiavať teplotu steny 463 (190°C) ±10 K meranú v každej samostatne regulovanej ohrievanej časti, ak je teplota výfukového plynu na odberovej sonde rovná alebo nižšia ako 463 K (190°C);

—

udržiavať teplotu steny vyššiu ako 453 K (180°C), ak je teplota výfukového plynu v mieste odberovej sondy vyššia než 463 K (190°C);

—

udržiavať teplotu plynu 463 K (190°C) ±10 K bezprostredne pred ohrievaným filtrom (F2) a HFID.

—   Ohrievané potrubie HSL2 na odber vzoriek NOx

Odberové potrubie musí:

—

udržiavať teplotu steny 328 až 473 K (55 až 200°C) po konvertor, keď sa používa chladiaci kúpeľ, a až po analyzátor, keď sa nepoužíva chladiaci kúpeľ;

—

byť vyrobené z nehrdzavejúcej ocele alebo PTFE.

Keďže odberové potrubie je nutné ohrievať iba preto, aby sa zabránilo kondenzácii vody a kyseliny sírovej, teplota odberového potrubia bude závisieť od obsahu síry v palive.

—   Potrubie SL na odber vzoriek na CO (CO2)

Potrubie musí byť vyrobené z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele. Môže byť ohrievané alebo neohrievané.

—   Vak na odber vzoriek pozadia BK (voliteľný; len obrázok 3)

Slúži na meranie koncentrácií pozadia.

—   Odberový vak BG (voliteľný; obrázok 3, len CO a CO2)

Na meranie koncentrácií vzoriek.

—   Ohrievaný predfilter F1 (voliteľný)

Filter musí mať rovnakú teplotu ako HSL1.

—   Ohrievaný filter F2

Filter zachytáva všetky tuhé častice z plynnej vzorky pred analyzátorom. Filter musí mať rovnakú teplotu ako HSL1. Filter sa vymieňa podľa potreby.

—   Ohrievané odberové čerpadlo P

Čerpadlo sa ohrieva na rovnakú teplotu ako HSL1.

—   HC

Ohrievaný plameňový ionizačný detektor (HFID) na určovanie uhľovodíkov. Teplota sa udržiava na 453 až 473 K (180 až 200°C).

—   CO, CO2

Analyzátory NDIR na určovanie oxidu uhoľnatého a oxidu uhličitého.

—   NO2

Analyzátor (H)CLD na určovanie oxidov dusíka. Ak sa použije HCLD, musí sa udržiavať na teplote 328 až 473 K (55 až 200°C).

—   Konvertor C

Konvertor sa používa na katalytickú redukciu NO2 na NO pred analýzou v CLD alebo HCLD.

—   Chladiaci kúpeľ B

Určený je na ochladenie a kondenzáciu vody zo vzorky výfukového plynu. Kúpeľ sa udržiava na teplote 273 až 277 K (0 až 4°C) ľadom alebo chladením. Kúpeľ je voliteľný, ak na analyzátor nepôsobia rušivé vplyvy vodnej pary, ako sa stanovuje v bodoch 1.9.1 a 1.9.2 doplnku 2 k prílohe 4A.

Na odstránenie vody zo vzorky nie je povolené používať chemické sušiče.

—   Snímač teploty T1, T2, T3

Na monitorovanie teploty prúdu plynu.

—   Snímač teploty T4

Teplota konvertora NO2–NO.

—   Snímač teploty T5

Na monitorovanie teploty chladiaceho kúpeľa.

—   Tlakomer G1, G2, G3

Na meranie tlaku v odberových potrubiach.

—   Regulátor tlaku R1, R2

Na reguláciu tlaku vzduchu a prípadne paliva pre HFID.

—   Regulátor tlaku R3, R4, R5

Na reguláciu tlaku v odberových potrubiach a prietoku do analyzátorov.

—   Prietokomer FL1, FL2, FL3

Na monitorovanie obtokového prietoku vzorky.

—   Prietokomer FL4 až FL7 (voliteľný)

Na monitorovanie prietoku cez analyzátory.

—   Ventil voliča V1 až V6

Vhodná regulácia ventilom na voľbu prietoku vzorky, plynu na nastavenie meracieho rozsahu alebo nulovacieho plynu do analyzátora.

—   Solenoidový ventil V7, V8

Na obtok konvertora NO2–NO.

—   Ihlový ventil V9

Na vyrovnávanie prietoku cez konvertor NO2–NO a obtok.

—   Ihlový ventil V10, V11

Na reguláciu prietokov do analyzátorov.

—   Pákový ventil V12, V13

Na vypustenie kondenzátu z kúpeľa B.

—   Ventil voliča V14

Výber vaku na odber vzorky alebo pozadia.

1.2   Určovanie emisií tuhých častíc

Body1.2.1 a 1.2.2 a obrázky 4 až 15 obsahujú podrobný opis odporúčaných systémov riedenia a odberu vzoriek. Keďže rôzne konfigurácie môžu poskytovať ekvivalentné výsledky, nevyžaduje sa presná zhoda s týmito obrázkami. Na poskytnutie ďalších informácií a koordinácie funkcií systémov komponentov je možné použiť ďalšie komponenty, ako napríklad prístroje, ventil, solenoidy, čerpadlá a prepínače. Iné komponenty, ktoré nie sú potrebné na zachovanie presnosti na niektorých systémoch, sa môžu vylúčiť, ak ich vylúčenie vychádza zo správneho technického úsudku.

1.2.1   Systém riedenia

1.2.1.1   Systém riedenia časti prietoku (obrázky 4 až 12) (1)

Systém riedenia je opísaný na základe riedenia časti prietoku výfukových plynov. Rozdelenie prúdu výfukových plynov a následný proces riedenia je možné realizovať rôznymi druhmi systému riedenia. Na účely následného zachytenia tuhých častíc môže systémom odberu vzorky tuhých častíc prechádzať celý zriedený výfukový plyn alebo len časť zriedeného výfukového plynu (bod 1.2.2, obrázok 14). Prvá metóda sa označuje ako celkový odber vzoriek a druhá metóda ako frakčný odber vzoriek.

Výpočet riediaceho pomeru závisí od typu použitého systému.

Odporúčajú sa tieto typy:

—

Izokinetické systémy (obrázky 4 a 5)

Pri týchto systémoch je prietok plynu, vedený do prenosovej trubice, prispôsobený hlavnému prietoku výfukových plynov z hľadiska rýchlosti a/alebo tlaku plynu, v dôsledku čoho je potrebný nerušený a rovnomerný prietok výfukových plynov pri odberovej sonde. To sa zvyčajne dosahuje použitím rezonátora a trubice s priamym prístupom umiestnenej pred miestom odberu vzoriek. Deliaci pomer sa potom vypočíta z ľahko merateľných hodnôt, ako sú napr. priemery trubice. Treba poznamenať, že izokonetika sa využíva iba na dosiahnutie rovnakých podmienok prietoku a nie rovnakého rozdelenia veľkostí. Väčšinou nie je potrebné rozdeľovať prietok podľa veľkosti, pretože tuhé častice sú dostatočne malé na to, aby sledovali dráhy prúdenia výfukových plynov.

—

Systémy regulácie prietoku s meraním koncentrácie (obrázky 6 až 10)

V prípade týchto systémov sa vzorka odoberá z hlavného prúdu výfukových plynov nastavením prietoku riediaceho vzduchu a celkového prietoku zriedených výfukových plynov. Riediaci pomer sa určuje z koncentrácií stopovacích plynov, ako sú CO2 alebo NOx, ktoré sa prirodzene vyskytujú vo výfukových plynoch motora. Merajú sa koncentrácie v zriedených výfukových plynoch a v zriedenom vzduchu, pričom koncentrácie v neupravenom výfukovom plyne sa merajú buď priamo, alebo sa určujú podľa prietoku paliva a rovnice uhlíkovej rovnováhy, ak je známe zloženie paliva. Systémy sa môžu regulovať vypočítaným riediacim pomerom (obrázky 6 a 7) alebo prietokom do prenosovej rúrky (obrázky 8, 9 a 10),

—

Systémy regulácie prietoku s meraním prietoku (obrázky 11 a 12)

V prípade týchto systémov sa vzorka odoberá z hlavného prúdu výfukových plynov nastavením prietoku riediaceho vzduchu a celkového prietoku zriedených výfukových plynov. Riediaci pomer sa určuje z rozdielu týchto dvoch prietokov. Vyžaduje sa presná vzájomná kalibrácia prietokomerov, pretože relatívna veľkosť oboch prietokov môže pri vyšších riediacich pomeroch viesť k vážnym chybám. Regulácia prietoku je veľmi priama, takže udržiava konštantný prietok zriedených výfukových plynov a podľa potreby mení prietok riediaceho vzduchu.

V záujme realizácie výhod systémov riedenia časti prietoku sa pozornosť venuje obchádzaniu možných problémov straty tuhých častíc v prenosovej rúrke tak, že sa zabezpečí odobratie reprezentatívnej vzorky z výfukových plynov motora a určí sa deliaci pomer.

Opísané systémy venujú pozornosť týmto kritickým oblastiam.

Obrázok 4

Systém riedenia časti prietoku s izokinetickou sondou a frakčným odberom vzoriek (regulácia SB)

Image

Neriedené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do riediaceho tunela DT cez prenosovú rúrku TT izokinetickou odberovou sondou ISP. Diferenciálny tlak výfukových plynov medzi výfukovým potrubím a vstupom sondy sa meria snímačom tlaku DPT. Tento signál sa prenáša do regulátora prietoku FC1, ktorý reguluje sací ventilátor SB tak, aby sa na vstupe sondy udržiaval nulový diferenciálny tlak. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v EP a ISP totožné a prietok cez ISP a TT je konštantným podielom prietoku výfukových plynov. Deliaci pomer sa stanoví z plôch prierezu EP a ISP. Prietok riediaceho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1. Riediaci pomer sa vypočíta z prietoku riediaceho vzduchu a deliaceho pomeru.

Obrázok 5

Systém riedenia časti prietoku s izokinetickou sondou a frakčným odberom vzoriek (regulácia PB)

Image

Neriedené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do riediaceho tunela DT cez prenosovú rúrku TT izokinetickou odberovou sondou ISP. Diferenciálny tlak výfukových plynov medzi výfukovým potrubím a vstupom sondy sa meria snímačom tlaku DPT. Tento signál sa prenáša do regulátora prietoku FC1, ktorý reguluje tlakový ventilátor PB tak, aby sa na vstupe sondy udržiaval nulový diferenciálny tlak. Dosiahne sa to tak, že sa odoberie malá časť riediaceho vzduchu, ktorého prietok sa už odmeral prietokomerom FM1, a privedie sa do TT pomocou pneumatickej clony. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v EP a ISP totožné a prietok cez ISP a TT je konštantným podielom prietoku výfukových plynov. Deliaci pomer sa stanoví z plôch prierezu EP a ISP. Riediaci vzduch sa nasáva cez DT sacím ventilátorom SB a prietok sa meria FM1 na vstupe DT. Riediaci pomer sa vypočíta z prietoku riediaceho vzduchu a deliaceho pomeru.

Obrázok 6

Systém riedenia časti prietoku s meraním koncentrácie CO2 alebo NOx a frakčným odberom vzoriek

Image

Neriedené výfukové plyny sa prenášajú z výfukovej trubice EP do riediaceho tunela DT cez odberovú sondu SP a prenosovú trubicu TT. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú analyzátorom(-mi) výfukových plynov EGA v neriedenom a zriedenom výfukovom plyne, ako aj v riediacom vzduchu. Tieto signály sa prenášajú do regulátora prietoku FC2, ktorý ovláda buď tlakový ventilátor PB alebo sací ventilátor SB tak, aby sa v DT dodržiavalo požadované delenie výfukových plynov a riediaci pomer. Riediaci pomer sa vypočíta z koncentrácií stopovacích plynov v neriedenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a riediacom vzduchu.

Obrázok 7

Systém riedenia časti prietoku s meraním koncentrácie CO2, uhlíkovou rovnováhou a celkovým odberom vzoriek

Image

Neriedené výfukové plyny sa prenášajú z výfukovej trubice EP do riediaceho tunela DT cez odberovú sondu SP a prenosovú trubicu TT. Koncentrácie CO2 sa merajú v zriedenom výfukovom plyne a riediacom vzduchu analyzátorom(-mi) výfukových plynov EGA. Signály CO2 a prietoku paliva G FUEL sa prenášajú buď do regulátora prietoku FC2 alebo regulátora prietoku FC3 systému odberu vzoriek tuhých častíc (obrázok 14). FC2 reguluje tlakový ventilátor PB, zatiaľ čo FC3 reguluje systém odberu vzoriek tuhých častíc (obrázok 14), čím nastavuje prietoky do a zo systému tak, aby sa v DT udržiavalo požadované delenie výfukových plynov a riediaci pomer. Riediaci pomer sa vypočíta z koncentrácií CO2 a G FUEL s použitím predpokladu uhlíkovej rovnováhy.

Obrázok 8

Systém riedenia časti prietoku s jednou Venturiho trubicou, meraním koncentrácie a frakčným odberom vzoriek

Image

Neriedené výfukové plyny sa prenášajú z výfukovej trubice EP do riediaceho tunela DT cez odberovú sondu SP a prenosovú trubicu TT v dôsledku podtlaku vytvoreného Venturiho trubicou VN v DT. Prietok plynu cez TT závisí od výmeny impulzov v oblasti Venturiho trubice, a je preto ovplyvnený absolútnou teplotou plynu na výstupe TT. V dôsledku toho nie je delenie výfukových plynov pri danom prietoku tunela konštantné a riediaci pomer je pri nízkom zaťažení o trochu nižší ako pri vysokom zaťažení. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neriedenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a riediacom vzduchu analyzátorom(-mi) výfukových plynov EGA a z takto nameraných hodnôt sa vypočíta riediaci pomer.

Obrázok 9

Systém riedenia časti prietoku s dvojicou Venturiho trubíc alebo dvojicou clôn, meraním koncentrácie a frakčným odberom vzoriek

Image

Neriedené výfukové plyny sa prenášajú z výfukovej trubice EP do riediaceho tunela DT cez odberovú sondu SP a prenosovú trubicu TT rozdeľovačom prietoku, ktorý obsahuje sústavu clôn alebo Venturiho trubíc. Prvá (FD1) je umiestnená v EP a druhá (FD2) v TT. Okrem toho sú pre udržiavanie konštantného delenia výfukového plynu potrebné dva regulačné ventily tlaku (PCV1 a PCV2), ktoré regulujú protitlak v EP a tlak v DT. PCV1 je umiestnený v EP po prúde za SP, PCV2 medzi tlakovým ventilátorom PB a DT. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neriedenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a riediacom vzduchu analyzátorom(-mi) výfukových plynov EGA. Sú potrebné na kontrolu delenia výfukových plynov a môžu sa použiť na nastavenie PCV1 a PCV2 v záujme presnej regulácie delenia. Riediaci pomer sa vypočíta z koncentrácií stopovacieho plynu.

Obrázok 10

Systém riedenia časti prietoku s delením do viacerých rúrok, meraním koncentrácie a frakčným odberom vzoriek

Image

Neriedené výfukové plyny sa prenášajú z výfukového potrubia EP do riediaceho tunela DT cez prenosovú rúrku TT rozdeľovačom prietoku FD3, ktorý pozostáva z niekoľko rúrok rovnakých rozmerov (rovnaký priemer, dĺžka a polomer oblúkov) inštalovaných v EP. Jednou z týchto rúrok sa výfukový plyn vedie do DT a zvyšnými rúrkami sa výfukový plyn vedie cez tlmiacu komoru DC. Vzhľadom na to je pre delenie výfukových plynov rozhodujúci celkový počet rúrok. Regulácia konštantného delenia vyžaduje nulový diferenciálny tlak medzi DC a výstupom TT, ktorý sa meria snímačom diferenciálneho tlaku DPT. Nulový diferenciálny tlak sa dosahuje vstreknutím čerstvého vzduchu do DT na výstupe TT. Koncentrácie stopovacieho plynu (CO2 alebo NOx) sa merajú v neriedenom výfukovom plyne, zriedenom výfukovom plyne a riediacom vzduchu analyzátorom(-mi) výfukových plynov EGA. Sú potrebné na kontrolu delenia výfukových plynov a môžu sa použiť na reguláciu prietoku vstrekovaného vzduchu v záujme presnej regulácie delenia. Riediaci pomer sa vypočíta z koncentrácií stopovacieho plynu.

Obrázok 11

Systém riedenia časti prietoku s reguláciou prietoku a celkovým odberom vzoriek

Image

Neriedené výfukové plyny sa prenášajú z výfukovej trubice EP do riediaceho tunela DT cez odberovú sondu SP a prenosovú trubicu TT. Celkový prietok tunelom sa nastavuje pomocou regulátora prietoku FC3 a odberového čerpadla P systému odberu vzoriek tuhých častíc (obrázok 13).

Prietok riediaceho vzduchu reguluje regulátor prietoku FC2, ktorý môže ako riadiace signály požadovaného delenia výfukového plynu používať G EXH, G AIR alebo G FUEL. Prietok vzorky do DT je rozdielom celkového prietoku a prietoku riediaceho vzduchu. Prietok riediaceho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok prístrojom na meranie prietoku FM3 systému odberu vzoriek tuhých častíc (obrázok 14). Riediaci pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov.

Obrázok 12

Systém riedenia časti prietoku s reguláciou prietoku a frakčným odberom vzoriek

Image

Neriedené výfukové plyny sa prenášajú z výfukovej trubice EP do riediaceho tunela DT cez odberovú sondu SP a prenosovú trubicu TT. Delenie výfukových plynov a prietok do DT sú ovládané regulátorom prietoku FC2, ktorý upravuje prietoky (alebo otáčky) tlakového ventilátora PB a sacieho ventilátora SB. Je to možné preto, lebo vzorka odoberaná systémom odberu vzoriek tuhých častíc sa vracia do DT. Ako riadiace signály pre FC2 je možné použiť G EXH, G AIR alebo G FUEL. Prietok riediaceho vzduchu sa meria prietokomerom FM1, celkový prietok sa meria prietokomerom FM2. Riediaci pomer sa vypočíta z týchto dvoch prietokov.

Opis – obrázky 4 až 12

—   Výfuková trubica EP

Výfuková trubica môže byť izolovaná. Na zmenšenie tepelnej zotrvačnosti výfukovej trubice sa odporúča, aby bol pomer hrúbky steny k priemeru 0,015 alebo menší. Používanie ohybných úsekov musí byť obmedzené na pomer dĺžky k priemeru 12 alebo menej. Ohyby sa budú minimalizovať s cieľom znížiť zotrvačné usadzovanie. Ak systém obsahuje podkladový tlmič, musí sa izolovať aj tlmič.

V izokonetickom systéme musí byť výfukové potrubie bez kolien, ohybov a prudkých zmien priemeru v dĺžke aspoň šesť priemerov potrubia proti toku a tri priemery potrubia v smere špičky sondy. Rýchlosť plynu v zóne odberu vzoriek musí byť vyššia ako 10 m/s okrem prípadov vo voľnobežnom režime. Kolísanie tlaku výfukových plynov nesmie prekročiť v priemere ±500 Pa. Žiadne kroky podniknuté na zníženie kolísania tlaku, ktoré idú nad rámec použitia výfukového systému podvozkového typu (vrátane tlmiča a zariadenia na dodatočnú úpravu výfukového plynu) nesmú meniť výkon motora ani spôsobovať usádzanie častíc.

V systémoch bez izokinetických sond sa odporúča rovné potrubie v dĺžke šesť priemerov potrubia proti smeru toku a tri priemery potrubia v smere toku od špičky sondy.

—   Odberová sonda SP (obrázky 6 až 12)

Minimálny vnútorný priemer je 4 mm. Minimálny pomer medzi priemermi výfukového potrubia a sondy je štyri. Sonda je otvorená rúrka obrátená proti smeru toku na osi výfukového potrubia alebo sonda s viacerými otvormi ako SP1 opísaná v bode 1.1.1.

—   Izokinetická odberová sonda ISP (obrázky 4 a 5)

Izokinetická odberová sonda je inštalovaná čelom proti smeru toku na osi výfukového potrubia tam, kde sú splnené prietokové podmienky v úseku EP, a je skonštruovaná tak, aby poskytovala proporcionálnu vzorku neriedeného výfukového plynu. Minimálny vnútorný priemer sondy je 12 mm.

Na izokinetické delenie výfukových plynov prostredníctvom udržiavania nulového diferenciálneho tlaku medzi EP a ISP je potrebný regulačný systém. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukového plynu v EP a ISP totožné a hmotnostný prietok cez ISP je konštantnou časťou prietoku výfukového plynu. ISP musí byť pripojená k snímaču diferenciálneho tlaku. Reguláciu s cieľom zabezpečiť nulový diferenciálny tlak medzi EP a ISP vykonávajú otáčky ventilátora alebo regulácia prietoku.

—   Rozdeľovač toku FD1, FD2 (obrázok 9)

Na zabezpečenie proporcionálnej vzorky neriedeného výfukového plynu je vo výfukovom potrubí EP a v prenosovej trubici TT inštalovaná sústava Venturiho trubíc alebo clôn. Na proporcionálne delenie pomocou regulácie tlakov v EP a DT je potrebný regulačný systém skladajúci sa z dvoch regulačných tlakových ventilov PCV1 a PCV2.

—   Rozdeľovač toku FD3 (obrázok 10)

Na zabezpečenie proporcionálnej vzorky neriedeného výfukového plynu je vo výfukovej trubici EP inštalovaná sústava rúrok (viacrúrková jednotka). Jedna z rúrok privádza výfukový plyn do riediaceho tunela DT, zatiaľ čo ostatnými rúrkami sa výfukový plyn vedie do tlmiacej komory DC. Rúrky majú rovnaké rozmery (rovnaký priemer, dĺžku, polomer oblúkov), takže rozdeľovanie výfukových plynov závisí od celkového počtu rúrok. Na proporcionálne delenie pomocou udržiavania nulového diferenciálneho tlaku medzi výstupom viacrúrkového systému do DC a výstupom TT je potrebný regulačný systém. Za týchto podmienok sú rýchlosti výfukových plynov v EP a FD3 proporcionálne a prietok TT je konštantnou časťou prietoku výfukových plynov. Obidva body musia byť pripojené k snímaču diferenciálneho tlaku DPT. Regulácia zameraná na zabezpečenie nulového diferenciálneho tlaku sa vykonáva regulátorom prietoku FC1.

—   Analyzátor výfukových plynov EGA (obrázky 6 až 10)

Možno použiť analyzátory CO2 alebo NOx (len s metódou uhlíkovej rovnováhy CO2). Tieto analyzátory sú kalibrované ako analyzátory používané na meranie koncentrácií plynných emisií. Na určenie rozdielov koncentrácií je možné použiť jeden analyzátor alebo viac analyzátorov.

Presnosť meracích systémov musí byť taká, aby bola presnosť G EDFW, i v rozsahu ±4 %.

—   Prenosová rúrka TT (obrázky 4 až 12)

Prenosová rúrka vzorky častíc musí:

—

musí byť čo najkratšia, nie však dlhšia ako 5 m;

—

mať priemer rovný alebo väčší ako priemer sondy, najviac však 25 mm;

—

mať výstup na osi riediaceho tunela v smere toku.

Ak má rúrka dĺžku 1 meter alebo menej, má byť izolovaná materiálom s maximálnou tepelnou vodivosťou 0,05 W/(m · K) a radiálnou hrúbkou izolácie odpovedajúcou priemeru sondy. Ak je rúrka dlhšia ako 1 meter, musí byť izolovaná a ohrievaná na minimálnu teplotu steny 523 K (250°C).

Alternatívne sa požadované teploty steny rúrky môžu stanoviť štandardným výpočtom prenosu tepla.

—   Prevodník diferenciálneho tlaku DPT (obrázky 4, 5 a 10)

Prevodník diferenciálneho tlaku musí mať rozsah ±500 Pa alebo menej.

—   Regulátor prietoku FC1 (obrázky 4, 5 a 10)

V izokinetických systémoch (obrázky 4 a 5) je na udržiavanie nulového diferenciálneho tlaku medzi EP a ISP potrebný regulátor prietoku. Nastaviť sa môže:

a)

reguláciou rýchlosti alebo prietoku sacieho ventilátora (SB) a udržiavaním konštantnej rýchlosti tlakového ventilátora (PB) počas každého režimu (obrázok 4); alebo

b)

nastavením sacieho ventilátora (SB) na konštantný hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov a reguláciou prietoku tlakového ventilátora PB, ktorý reguluje prietok vzorky výfukových plynov v oblasti na konci prenosovej rúrky (TT) (obrázok 5).

V prípade systému s reguláciou tlaku nesmie zostatková chyba v regulačnej slučke prekročiť ±3 Pa. Kolísanie tlaku v riediacom tuneli nesmie prekročiť v priemere ±250 Pa.

Vo viacrúrkovom systéme (obrázok 10) je na proporcionálne delenie výfukových plynov v záujme udržania nulového diferenciálneho tlaku medzi výstupom viacrúrkového systému a výstupom TT potrebný regulátor prietoku. Nastavenie je možné urobiť reguláciou prietoku vstrekovaného vzduchu do DT na výstupe TT.

—   Redukčný ventil PCV1, PCV2 (obrázok 9)

V systéme s dvojicou Venturiho trubíc/dvojicou clôn sú na proporcionálne delenie prietoku reguláciou protitlaku v EP a tlaku v DT potrebné dva redukčné ventily. Ventily sa umiestnia v EP v smere prúdu za SP a medzi PB a DT.

—   Tlmiaca komora DC (obrázok 10)

Tlmiaca komora je inštalovaná na výstupe viacrúrkového systému s cieľom minimalizovať kolísanie tlaku vo výfukovej trubici EP.

—   Venturiho trubica VN (obrázok 8)

Na vytvorenie podtlaku v oblasti výstupu prenosovej rúrky TT je v riediacom tuneli DT inštalovaná Venturiho trubica. Prietok plynu cez TT je určený výmenou impulzov v oblasti Venturiho trubice a je v podstate úmerný prietoku tlakového ventilátora PB, čím sa dosahuje konštantný riediaci pomer. Keďže výmenu impulzov ovplyvňuje teplota na výstupe z TT a rozdiel tlakov medzi EP a DT, skutočný riediaci pomer je pri nízkom zaťažení o niečo nižší ako pri vysokom zaťažení.

—   Regulátor prietoku FC2 (obrázky 6, 7, 11 a 12; voliteľný)

Regulátor prietoku sa môže používať na reguláciu prietoku cez tlakový ventilátor PB a/alebo sací ventilátor SB. Môže byť pripojený k signálu prietoku výfukových plynov alebo paliva a/alebo k diferenciálnemu signálu CO2 alebo NOx.

V prípade prívodu stlačeného vzduchu (obrázok 11) je prietok vzduchu riadený priamo regulátorom FC2.

—   Prístroj na meranie prietoku FM1 (obrázky 6, 7, 11 a 12)

Plynomer alebo iný prístroj na meranie prietoku riediaceho vzduchu. FM1 je voliteľný, ak je PB kalibrovaný na meranie prietoku.

—   Prístroj na meranie prietoku FM2 (obrázok 12)

Plynomer alebo iný prístroj na meranie prietoku zriedeného výfukového plynu. FM2 je voliteľný, ak je sací ventilátor SB kalibrovaný na meranie prietoku.

—   Tlakový ventilátor PB (obrázky 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 12)

Na reguláciu prietoku riediaceho vzduchu môže byť PB pripojený k regulátorom prietoku FC1 alebo FC2. PB nie je potrebný, ak sa používa škrtiaca klapka. Ak je PB kalibrovaný, môže sa použiť na meranie prietoku riediaceho vzduchu.

—   Sací ventilátor SB (obrázky 4, 5, 6, 9, 10 a 12)

Len pri systémoch frakčného odberu vzoriek. Ak je SB kalibrovaný, môže sa použiť na meranie prietoku zriedených výfukových plynov.

—   Filter riediaceho vzduchu DAF (obrázky 4 až 12)

Na odstránenie uhľovodíkov z pozadia sa odporúča, aby sa riediaci vzduch filtroval a prepral cez drevené uhlie. Riediaci vzduch musí mať teplotu 298 K (25°C) ±5 K.

Na žiadosť výrobcu sa odoberú vzorky riediaceho vzduchu podľa osvedčenej technickej praxe s cieľom stanoviť úrovne tuhých častíc pozadia, ktoré možno odpočítať od hodnôt nameraných v zriedených výfukových plynoch.

—   Sonda na ober vzoriek tuhých častíc PSP (obrázky 4, 5, 6, 8, 9, 10 a 12)

Sonda je hlavným úsekom PTT a

—

inštaluje sa proti prúdu v bode, kde je riediaci vzduch dobre zmiešaný s výfukovým plynom, t. j. na osi riediaceho tunela DT systémov riedenia približne 10 priemerov tunela v smere toku z bodu, v ktorom výfukový plyn vstupuje do riediaceho tunela;

—

má minimálny vnútorný priemer 12 mm;

—

môže byť ohrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52°C) priamym ohrevom alebo predhriatím riediaceho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu pred zavedením výfukových plynov do riediaceho tunela nie je vyššia ako 325 K (52°C);

—

môže byť izolovaná.

—   Riediaci tunel DT (obrázky 4 až 12)

Riediaci tunel:

—

musí byť dostatočne dlhý, aby umožnil úplné zmiešanie výfukového plynu s riediacim vzduchom v podmienkach turbulentného prúdenia;

—

je skonštruovaný z nehrdzavejúcej ocele s:

—

pomerom hrúbky k priemeru 0,025 alebo menej v prípade riediacich tunelov s vnútorným priemerom väčším ako 75 mm;

—

menovitou hrúbkou steny minimálne 1,5 mm v prípade riediacich tunelov s vnútorným priemerom rovným alebo menším ako 75 mm;

—

má priemer najmenej 75 mm v prípade typu s frakčným odberom vzoriek;

—

podľa odporúčania má mať v prípade systému celkového odberu vzoriek priemer najmenej 25 mm;

—

môže byť ohrievaný na maximálnu teplotu steny 325 K (52°C) priamym ohrevom alebo predhriatím riediaceho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu pred zavedením výfukových plynov do riediaceho tunela nie je vyššia ako 325 K (52°C);

—

môže byť izolovaná.

Výfukové plyny motora sa musia dôkladne premiešať s riediacim vzduchom. V prípade systémov s frakčným odberom vzoriek sa po uvedení do prevádzky musí skontrolovať kvalita premiešania pomocou profilu CO2 tunela so spusteným motorom (aspoň štyri meracie body s rovnakým rozstupom). Ak je to potrebné, možno použiť zmiešavaciu clonu.

Poznámka: Ak je teplota okolia v blízkosti riediaceho tunela (DT) nižšia ako 293 K (20°C), mali by sa prijať preventívne opatrenia, aby sa predišlo stratám častíc na chladných stenách riediaceho tunela. Odporúča sa preto ohrievanie a/alebo izolovanie tunela v rámci uvedených limitov.

Pri vysokých hodnotách zaťaženia motora sa tunel môže chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako napríklad cirkulačným ventilátorom, dovtedy, kým teplota chladiaceho média neklesne pod 293 K (20°C).

—   Výmenník tepla HE (obrázky 9 a 10)

Výmenník tepla musí mať dostatočný výkon na to, aby udržiaval teplotu na vstupe do sacieho ventilátora SB v rozmedzí ±11 K priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky.

1.2.1.2   Systém riedenia plného prietoku (obrázok 13)

Systém riedenia je opísaný na základe riedenia celkových výfukových plynov s využitím koncepcie odberu vzoriek s konštantným objemom (CVS). Meria sa celý objem zmesi výfukového plynu a riediaceho vzduchu. Môže sa použiť buď systém PDP, CFV alebo SSV.

Pri následnom zachytávaní tuhých častíc prechádza vzorka zriedeného výfukového plynu do systému odberu vzoriek tuhých častíc (bod 1.2.2, obrázky 14 a 15). Ak sa to deje priamo, proces sa nazýva jednoduché riedenie. Ak sa vzorka ešte riedi raz v sekundárnom riediacom tuneli, proces sa nazýva dvojité riedenie. Táto metóda je užitočná, ak jednoduchým riedením nie je možné splniť požiadavku teploty čela filtra. Hoci čiastočne ide o riediaci systém, systém dvojitého riedenia sa opisuje ako úprava systému odberu vzoriek tuhých častíc v bode 1.2.2 (obrázok 15), keďže väčšinu dielov má spoločnú s typickým systémom odberu vzoriek tuhých častíc.

Plynné emisie je možné určovať aj v riediacom tuneli systému riedenia plného prietoku. Sondy na odber plynných zložiek sú preto znázornené na obrázku 13, ale nie sú uvedené v zozname opisov. Príslušné požiadavky sú opísané v bode 1.1.1.

Opisy (obrázok 13)

—   Výfuková trubica EP

Dĺžka výfukovej trubice od výstupu výfukového potrubia z motora, výstupu preplňovacieho turbodúchadla alebo zariadenia na dodatočnú úpravu výfukových plynov k riediacemu tunelu nesmie prekročiť 10 m. Ak je systém dlhší než 4 m, musí byť celá časť výfukového potrubia presahujúca 4 m odizolovaná, okrem merača dymu namontovaného do potrubia v sérii, ak sa tento merač používa. Radiálna hrúbka izolácie musí byť aspoň 25 mm. Tepelná vodivosť izolačného materiálu musí mať hodnotu maximálne 0,1 W/(m · K) meranú pri 673 K (400°C). Na zmenšenie tepelnej zotrvačnosti výfukovej trubice sa odporúča, aby bol pomer hrúbky steny k priemeru 0,015 alebo menší. Používanie ohybných úsekov musí byť obmedzené na pomer dĺžky k priemeru 12 alebo menej.

Obrázok 13

Systém riedenia plného prietoku

Image

Celkové množstvo neriedeného výfukového plynu sa v riediacom tuneli DT mieša s riediacim vzduchom. Prietok zriedeného výfukového plynu sa meria buď objemovým čerpadlom PDP, Venturiho trubicou s kritickým prietokom CFV alebo podzvukovou Venturiho trubicou SSV. Na proporcionálny odber vzorky tuhých častíc a na určenie prietoku možno použiť výmenník tepla HE alebo elektronickú kompenzáciu prietoku EFC. Keďže určovanie hmotnosti tuhých častíc je založené na celkovom prietoku zriedeného výfukového plynu, nevyžaduje sa výpočet riediaceho pomeru.

—   Objemové čerpadlo PDP

PDP meria celkový prietok zriedených výfukových plynov z počtu otáčok čerpadla a objemu čerpadla. PDP ani vstupný systém riediaceho vzduchu nesmú umele znižovať protitlak výfukového systému. Statický protitlak výfukových plynov meraný pri prevádzke systému CVS musí zostať v tolerancii ±1,5 kPa od statického tlaku meraného bez pripojenia k CVS pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora.

Teplota plynnej zmesi bezprostredne pred PDP musí byť v tolerancii ±6 K priemernej prevádzkovej teploty zistenej počas skúšky, keď sa nepoužíva žiadna kompenzácia prietoku.

Kompenzácia prietoku sa môže použiť len vtedy, ak teplota na vstupe PDP nepresahuje 50°C (323 K).

—   Venturiho trubica s kritickým prietokom CFV

CFV meria celkový prietok zriedených výfukových plynov udržiavaním prietoku v škrtených podmienkach (kritické prúdenie). Statický protitlak výfukového plynu meraný činným systémom CFV musí zostať v rozmedzí ±1,5 kPa od statického tlaku meraného bez pripojenia k systému CFV pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora. Ak sa nepoužíva systém kompenzácie prietoku, teplota plynnej zmesi bezprostredne pred CFV musí byť v rozmedzí ±11 K od priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky.

—   Podzvuková Venturiho trubica SSV

SSV meria celkový prietok zriedeného výfukového plynu ako funkciu vstupného tlaku, vstupnej teploty a poklesu tlaku medzi vstupom a hrdlom SSV. Statický protitlak výfukových plynov meraný činným systémom SSV musí zostať v rozmedzí ±1,5 kPa od statického tlaku meraného bez pripojenia k systému SSV pri rovnakých otáčkach a zaťažení motora. Ak sa nepoužíva systém kompenzácie prietoku, teplota plynnej zmesi bezprostredne pred systémom SSV musí byť v rozmedzí ±11 K od priemernej prevádzkovej teploty zaznamenanej v priebehu skúšky.

—   Výmenník tepla HE (voliteľný, ak sa používa EFC)

Výmenník tepla musí mať dostatočný výkon na to, aby udržiaval teplotu v rámci požadovaných limitov.

—   Elektronická kompenzácia prietoku EFC (voliteľná, ak sa používa HE)

Ak sa teplota na vstupe do PDP, CFV alebo SSV neudržiava v stanovených limitoch, na priebežné meranie prietoku a reguláciu proporcionálneho odberu vzoriek tuhých častíc v systéme je potrebný systém kompenzácie prietoku. Na tento účel sa na korigovanie prietoku vzorky cez filtre tuhých častíc systému odberu vzoriek tuhých častíc používajú priebežne merané prietokové signály (obrázky 14 a 15).

—   Riediaci tunel DT

Riediaci tunel:

—

musí mať dostatočne malý priemer, aby vyvolával turbulentné prúdenie (Reynoldsovo číslo väčšie ako 4 000), a dostatočnú dĺžku, aby umožnil úplné premiešanie výfukových plynov s riediacim vzduchom. Môže sa použiť zmiešavacia clona;

—

musí mať priemer aspoň 75 mm;

—

môže byť izolovaný.

Výfukové plyny motora musia byť v bode, kde sú zavedené do riediaceho tunela, usmerňované v smere toku a dôkladne premiešané.

Pri použití jednoduchého riedenia sa vzorka prenáša z riediaceho tunela do systému odberu vzoriek tuhých častíc (bod 1.2.2, obrázok 14). Prietokový výkon PDP, CFV alebo SSV musí byť dostatočný na to, aby sa bezprostredne pred primárnym filtrom tuhých častíc udržiavala teplota zriedených výfukových plynov na hodnote nižšej alebo rovnej 325 K (52°C).

Pri použití dvojitého riedenia sa vzorka prenáša z riediaceho tunela do sekundárneho riediaceho tunela, kde sa ďalej riedi a následne prechádza cez odberové filtre (bod 1.2.2, obrázok 15). Prietokový výkon PDP, CFV alebo SSV musí byť dostatočný na to, aby sa v oblasti odberu vzoriek udržiavala teplota prúdu zriedených výfukových plynov v DT na hodnote nižšej alebo rovnej 464 K (191°C). Systém sekundárneho riedenia musí poskytovať dostatočne veľké množstvo sekundárneho riediaceho vzduchu, aby sa bezprostredne pred primárnym filtrom tuhých častíc udržiavala teplota prúdu dvakrát zriedených výfukových plynov na hodnote nižšej alebo rovnej 325 K (52 °C).

—   Filter riediaceho vzduchu DAF

Na odstránenie uhľovodíkov z pozadia sa odporúča, aby sa riediaci vzduch filtroval a prepral cez drevené uhlie. Riediaci vzduch má teplotu 298 K (25°C) ±5 K. Na žiadosť výrobcu sa odoberajú vzorky riediaceho vzduchu podľa osvedčenej technickej praxe s cieľom stanoviť úrovne tuhých častíc pozadia, ktoré možno následne odpočítať od hodnôt nameraných v zriedených výfukových plynoch.

—   Sonda na odber vzoriek tuhých častíc PSP

Sonda je hlavným úsekom PTT a

—

inštaluje sa proti prúdu v bode, kde je riediaci vzduch dobre zmiešaný s výfukovým plynom, t. j. na osi riediaceho tunela DT systémov riedenia približne 10 priemerov tunela v smere toku z bodu, v ktorom výfukový plyn vstupuje do riediaceho tunela;

—

má minimálny vnútorný priemer 12 mm;

—

môže byť ohrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52°C) priamym ohrevom alebo predhriatím riediaceho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu pred zavedením výfukových plynov do riediaceho tunela nie je vyššia ako 325 K (52°C);

—

môže byť izolovaná.

1.2.2   Systém odberu vzoriek tuhých častíc (obrázky 14 a 15)

Systém odberu vzoriek tuhých častíc je potrebný na zachytávanie častíc na filtri častíc. V prípade riedenia časti prietoku s celkovým odberom vzoriek, ktorý pozostáva z prechodu celej vzorky zriedeného výfukového plynu cez filtre, riediaci systém (bod 1.2.1.1, obrázky 7 a 11) a systém odberu vzoriek zvyčajne tvoria ucelenú jednotku. V prípade frakčného odberu vzoriek s riedením časti prietoku alebo plného prietoku, ktorý pozostáva z prechodu len časti zriedeného výfukového plynu cez filtre, riediaci systém (bod 1.2.1.1, obrázky 4, 5, 6, 8, 9, 10 a 12 a bod 1.2.1.2, obrázok 13) a systém odberu vzoriek zvyčajne tvoria rôzne jednotky.

V tomto predpise sa systém dvojitého riedenia (obrázok 15) systému riedenia plného prietoku považuje za špecifickú modifikáciu typického systému odberu vzoriek tuhých častíc, ako je znázornený na obrázku 14. Systém dvojitého riedenia zahŕňa všetky dôležité časti systému odberu vzoriek tuhých častíc, ako sú držiaky filtrov a odberové čerpadlo, a okrem toho niektoré riediace charakteristiky, ako prívod riediaceho vzduchu a sekundárny riediaci tunel.

S cieľom zabrániť akémukoľvek vplyvu na regulačné slučky sa odporúča, aby odberové čerpadlo pracovalo počas celého skúšobného postupu. V prípade jednofiltrovej metódy sa používa obtokový systém, ktorý umožňuje prechod vzorky cez odberové filtre v potrebných časových intervaloch. Rušivý vplyv prepínacieho postupu na regulačné slučky sa minimalizuje.

Opisy – obrázky 14 a 15

—   Sonda na odber vzoriek tuhých častíc PSP (obrázky 14 a 15)

Sonda na odber vzoriek tuhých častíc znázornená na obrázkoch je hlavným úsekom rúrky na prenos tuhých častíc PTT. Sonda:

—

inštaluje sa proti prúdu v bode, kde je riediaci vzduch dobre zmiešaný s výfukovým plynom, t. j. na osi riediaceho tunela DT systémov riedenia (bod 1.2.1) vo vzdialenosti približne 10 priemerov tunela v smere prúdu od bodu, v ktorom výfukový plyn vstupuje do riediaceho tunela;

—

má minimálny vnútorný priemer 12 mm;

—

môže byť ohrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52°C) priamym ohrevom alebo predhriatím riediaceho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu pred zavedením výfukových plynov do riediaceho tunela nie je vyššia ako 325 K (52°C);

—

môže byť izolovaná.

Obrázok 14

Systém odberu vzoriek tuhých častíc

Image

Vzorka zriedeného výfukového plynu sa odoberie z riediaceho tunela DT systému riedenia časti prietoku alebo plného prietoku cez sondu na odber vzoriek tuhých častíc PSP a trubicu na prenos tuhých častíc PTT pomocou odberového čerpadla P. Vzorka prechádza cez držiak(-y) filtra FH, ktorý(-é) obsahuje(-ú) filtre tuhých častíc. Prietok vzorky je regulovaný regulátorom prietoku FC3. Ak sa používa systém elektronickej kompenzácie prietoku EFC (obrázok 13), ako riadiaci signál žiadanej hodnoty pre FC3 sa použije prietok zriedeného výfukového plynu.

Obrázok 15

Systém dvojitého riedenia (len systém plného prietoku)

Image

Vzorka zriedeného výfukového plynu sa prenáša z riediaceho tunela DT systému riedenia plného prietoku cez sondu na odber vzoriek tuhých častíc PSP a trubicu na prenos častíc PTT do sekundárneho riediaceho tunela SDT, v ktorom sa ešte raz riedi. Potom vzorka prechádza cez držiak(-y) filtrov FH, ktorý(-é) obsahuje(-ú) filtre na zachytenie vzorky tuhých častíc. Prietok riediaceho vzduchu je zvyčajne konštantný, zatiaľ čo prietok vzorky je regulovaný regulátorom prietoku FC3. Ak sa používa systém elektronickej kompenzácie prietoku EFC (pozri obrázok 13), celkové pretečené množstvo zriedených výfukových plynov sa používa ako riadiaci signál pre FC3.

—   Trubica na prenos tuhých častíc PTT (obrázky 14 a 15)

Trubica na prenos tuhých častíc nesmie byť dlhšia ako 1 020 mm a v každom prípade čo najkratšia.

Tieto rozmery platia pre:

—

frakčný typ odberu vzoriek s riedením časti prietoku a systém jedného riedenia plného prietoku od špičky sondy po držiak filtra;

—

celkový typ odberu vzoriek s riedením časti prietoku od konca riediaceho tunela po držiak filtra;

—

systém riedenia plného prietoku od špičky sondy po sekundárny riediaci tunel.

Prenosová trubica:

—

môže byť ohrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52°C) priamym ohrevom alebo predhriatím riediaceho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu pred zavedením výfukových plynov do riediaceho tunela nie je vyššia ako 325 K (52°C);

—

môže byť izolovaná.

—   Sekundárny riediaci tunel SDT (obrázok 15)

Sekundárny riediaci tunel by mal mať minimálny priemer 75 mm a dostatočnú dĺžku na to, aby poskytol čas najmenej 0,25 sekúnd na usadenie dvakrát riedenej vzorky. Primárny držiak filtra FH musí byť umiestnený do 300 mm od výstupu SDT.

Sekundárny riediaci tunel

—

môže byť ohrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52°C) priamym ohrevom alebo predhriatím riediaceho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu pred zavedením výfukových plynov do riediaceho tunela nie je vyššia ako 325 K (52°C);

—

môže byť izolovaná.

—   Držiak(-y) filtra FH (obrázky 14 a 15)

Pre primárne a koncové filtre možno použiť jeden nosič alebo oddelené nosiče filtrov. Musia byť dodržané požiadavky prílohy 4A doplnok 1 bod 1.5.1.3.

Držiak(-y) filtra:

—

môže byť ohrievaná na maximálnu teplotu steny 325 K (52°C) priamym ohrevom alebo predhriatím riediaceho vzduchu za predpokladu, že teplota vzduchu nie je vyššia ako 325 K (52°C);

—

môže byť izolovaná.

—   Odberové čerpadlo P (obrázky 14 a 15)

Ak sa prietok nekoriguje pomocou FC3, čerpadlo na odber vzoriek tuhých častíc sa umiestni v dostatočnej vzdialenosti od tunela, aby sa teplota plynu na vstupe udržiavala na konštantnej hodnote (±3 K).

—   Čerpadlo riediaceho vzduchu DP (obrázok 15) (iba dvojité riedenie plného prietoku)

Čerpadlo riediaceho vzduchu je umiestnené tak, aby bol sekundárny riediaci vzduch privádzaný pri teplote 298 K (25°C) ±5 K.

—   Regulátor prietoku FC3 (obrázky 14 a 15)

Ak nie je dispozícii žiadny iný prostriedok, na kompenzáciu výkyvov teploty prietoku vzorky tuhých častíc a protitlaku v dráhe vzorky sa použije regulátor prietoku. Regulátor prietoku je potrebný v prípade použitia elektronickej kompenzácie prietoku EFC (obrázok 13).

—   Prístroj na meranie prietoku FM3 (obrázky 14 a 15) (prietok vzorky tuhých častíc)

Ak sa prietok nekoriguje pomocou FC3, plynomer alebo prístroj na meranie prietoku sa umiestni v dostatočnej vzdialenosti od odberového čerpadla, aby sa teplota plynu na vstupe udržiavala na konštantnej hodnote (±3 K).

—   Prístroj na meranie prietoku FM4 (obrázok 15) (iba riediaci vzduch, dvojité riedenie plného prietoku)

Plynomer alebo prístrojové vybavenie na meranie prietoku treba umiestniť tak, aby sa vstupná teplota vzduchu udržiavala na 298 K (25°C) ±5 K.

—   Guľový ventil BV (voliteľný)

Guľový ventil nesmie mať priemer menší ako vnútorný priemer odberovej rúrky a čas prepínania kratší ako 0,5 sekundy.

Poznámka: Ak je teplota okolia v blízkosti PSP, PTT, SDT a FH nižšia ako 239 K (20°C), mali by sa prijať preventívne opatrenia, aby sa zabránilo stratám tuhých častíc na chladných stenách týchto dielov. Odporúča sa preto ohrievať a/alebo izolovať tieto diely v rámci limitov uvedených v príslušných opisoch. Zároveň sa odporúča, aby teplota na čele filtra nebola počas odberu vzoriek nižšia ako 293 K (20°C).

Pri vysokých hodnotách zaťaženia motora sa uvedené diely môžu chladiť neagresívnymi prostriedkami, ako napríklad cirkulačným ventilátorom, dovtedy, kým teplota chladiaceho média neklesne pod 293 K (20°C).

(1)  Obrázky 4 až 12 zobrazujú mnohé typy systémov riedenia časti prietoku, ktoré možno bežne použiť na skúšku v ustálenom stave (NRSC). Z dôvodu veľmi vážnych prekážok skúšok v prechodnom stave však môžu požiadavky uvedené v odseku 2.4 splniť len systémy riedenia časti prietoku (obrázky 4 až 12) schopné splniť všetky požiadavky uvedené v prílohe 4A doplnok 1 bod 2.4 – Požiadavky na systém riedenia časti prietoku.

PRÍLOHA 4B

Postup pri skúške vznetových motorov montovaných do poľnohospodárskych a lesných traktorov a do necestných pojazdných strojov, pokiaľ ide o emisie znečisťujúcich látok z motora

1.   VYHRADENÉ

2.   VYHRADENÉ

3.   VYMEDZENIE POJMOV, SYMBOLOV A SKRATIEK

3.1   Vymedzenie pojmov

Pozri bod 2.1 tohto predpisu

3.2.   Všeobecné symboly (1)

Symbol

Jednotka

Význam

a 0

—

Úsek regresnej priamky na osi y

a 1

—

Sklon regresnej priamky

α sp

rad/s2

Derivácia otáčok motora v bode nastavenia

A/Fst

—

Stechiometrický pomer vzduchu a paliva

c

ppm, % obj.

Koncentrácia (takisto v μmol/mol = ppm)

D

—

Riediaci faktor

d

m

Priemer

E

%

Účinnosť konverzie

e

g/kWh

Emisie špecifické pre brzdenie

egas

g/kWh

Špecifické emisie plynných zložiek

ePM

g/kWh

Špecifické emisie tuhých častíc

ew

g/kWh

Vážené špecifické emisie

F

 

Štatistika F-skúšky

F

—

Frekvencia regeneračnej udalosti vzhľadom na časť skúšky, počas ktorej nastáva regenerácia

f a

—

Faktor ovzdušia v laboratóriu

k r

—

Násobný regeneračný faktor

k Dr

—

Zostupný faktor nastavenia

k Ur

—

Vzostupný faktor nastavenia

λ

—

Pomer prebytku vzduchu

L

—

% krútiaceho momentu

M a

g/mol

Molárna hmotnosť nasávaného vzduchu

M e

g/mol

Molárna hmotnosť výfukových plynov

M gas

g/mol

Molárna hmotnosť plynných zložiek

m

kg

Hmotnosť

m gas

g

Hmotnosť plynných emisií za skúšobný cyklus

m PM

g

Hmotnosť emisií tuhých častíc za skúšobný cyklus

n

min-1

Otáčky motora

n hi

min-1

Horné otáčky motora

n lo

min-1

Dolné otáčky motora

P

kW

Výkon

P max

kW

Maximálny nameraný alebo deklarovaný výkon pri skúšobných otáčkach v skúšobných podmienkach (stanovených výrobcom)

P AUX

kW

Deklarovaný celkový výkon absorbovaný zariadeniami namontovanými na skúšku

p

kPa

Tlak

p a

kPa

Suchý atmosférický tlak

PF

%

Penetračný podiel

q maw

kg/s

Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v mokrom stave

q mdw

kg/s

Hmotnostný prietok riediaceho vzduchu v mokrom stave

q mdew

kg/s

Hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov v mokrom stave

q mew

kg/s

Hmotnostný prietok výfukových plynov v mokrom stave

q mf

kg/s

Hmotnostný prietok paliva

q mp

kg/s

Prietok vzorky výfukových plynov do systému riedenia časti prietoku

qV

m3/s

Objemový prietok

RF

—

Faktor odozvy

r d

—

Riediaci pomer

r 2

—

Koeficient determinácie

ρ

kg/m3

Hustota

σ

—

Štandardná odchýlka

S

kW

Nastavenie dynamometra

SEE

—

Štandardná chyba odhadu y na x

T

°C

Teplota

T a

K

Absolútna teplota

T

N·m

Krútiaci moment motora

T sp

N·m

Požadovaný krútiaci moment v bode nastavenia „sp“

u

—

Pomer medzi hustotou plynnej zložky a hustotou výfukového plynu

t

s

Čas

Δt

s

Časový interval

t 10

s

Čas medzi vložením kroku a 10 % konečnej odčítanej hodnoty

t 50

s

Čas medzi vložením kroku a 50 % konečnej odčítanej hodnoty

t 90

s

Čas medzi vložením kroku a 90 % konečnej odčítanej hodnoty

V

m3

Objem

W

kWh

Práca

y

 

Generická premenná

Formula

 

Aritmetický priemer

3.3   Indexy

abs

Absolútne množstvo

act

Skutočné množstvo

air

Množstvo vzduchu

amb

Množstvo okolitého vzduchu

atm

Množstvo atmosférického vzduchu

cor

Korigované množstvo

CFV

Venturiho trubica s kritickým prietokom

denorm

Denormalizované otáčky motora

dry

Množstvo suchého vzduchu

exp

Plánované množstvo

filter

Filter na odber tuhých častíc

i

Okamžité meranie (napr. 1 Hz)

i

Časť série

idle

Stav pri voľnobehu

in

Množstvo v

leak

Presakujúce množstvo

max

Maximálna (špičková) hodnota

meas

Namerané množstvo

min

Minimálna hodnota

mix

Molárna hmotnosť vzduchu

out

Vydané množstvo

PDP

Objemové čerpadlo

ref

Referenčné množstvo

SSV

Podzvuková Venturiho trubica

total

Celkové množstvo

uncor

Nekorigované množstvo

vac

Množstvo vákua

weight

Kalibračné závažie

wet

Množstvo vlhkého vzduchu

3.4   Symboly a skratky chemických zložiek (používané aj ako indexy)

Pozri bod 2.2.2 tohto predpisu

3.5   Skratky

Pozri bod 3.2.2 tohto predpisu

4.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Systém motora musí byť projektovaný, konštruovaný a zostavený tak, aby motor spĺňal ustanovenia tohto predpisu. Technické opatrenia prijaté výrobcom musia zabezpečiť účinné obmedzenie uvedených emisií podľa tohto predpisu počas životnosti motora a za bežných podmienok používania. Motory preto musia spĺňať výkonnostné požiadavky uvedené v bode 5 pri skúšaní v súlade so skúšobnými podmienkami uvedenými v bode 6 a skúšobným postupom uvedeným v bode 7.

5.   VÝKONNOSTNÉ POŽIADAVKY

5.1   Všeobecné požiadavky

5.1.1   Vyhradené (2)

5.1.2   Emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok

Znečisťujúce látky tvoria:

a)

oxidy dusíka NOx;

b)

uhľovodíky, ktoré sa môžu vyjadriť takto:

i)

celkové uhľovodíky HC alebo THC;

ii)

nemetánové uhľovodíky NMHC.

c)

tuhé častice PM;

d)

oxid uhoľnatý CO.

Namerané hodnoty plynných a tuhých znečisťujúcich látok emitovaných z motora sa vzťahujú na emisie špecifické pre brzdenie vyjadrené v gramoch na kilowatthodinu (g/kWh). Iné systémy jednotiek sa môžu použiť po vhodnom prepočítaní.

Emisie sa stanovujú v pracovných cykloch (ustálený a/alebo nestály), opísaných v bode 7. Systémy merania musia spĺňať požiadavky na kalibráciu a výkonnosť podľa bodu 8 s meracím vybavením podľa bodu 9.

Schvaľovací orgán môže schváliť iné systémy alebo analyzátory, ak sa zistí, že poskytujú rovnocenné výsledky v súlade s bodom 5.1.3.

5.1.3   Rovnocennosť

Určovanie rovnocennosti systému je založené na korelačnej štúdii siedmich (alebo viacerých) párov vzoriek medzi posudzovaným systémom a jedným zo systémov uvedených v tejto prílohe.

„Výsledky“ sa vzťahujú na vážené hodnoty emisií špecifického cyklu. Korelačné skúšanie sa má vykonávať v rovnakom laboratóriu, skúšobnej komore a s rovnakým motorom a uprednostňuje sa súbežný chod. Rovnocennosť priemerov dvojíc vzoriek sa stanovuje F-skúškou a t-štatistickým výsledkom skúšky, ako je opísané v prílohe 4B doplnok A.2, dosiahnutým v podmienkach laboratórnej skúšobnej komory a opísaných podmienkach motora. Krajné hodnoty sa určujú v súlade s normou ISO 5725 a sú vylúčené z databázy. Systémy, ktoré sa používajú na korelačné skúšky, podliehajú schváleniu schvaľovacieho orgánu.

5.2   Vyhradené

6.   SKÚŠOBNÉ PODMIENKY

6.1   Podmienky laboratórnych skúšok

Meria sa absolútna teplota (T a) vzduchu nasávaného do motora, vyjadrená v kelvinoch, a suchý atmosférický tlak ovzdušia (p s), vyjadrený v kPa, a parameter f a sa určujú v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami. Vo viacvalcových motoroch, ktoré majú oddelené skupiny sacích potrubí, napríklad v konfigurácii motora v tvare V, sa meria teplota rôznych skupín. Parameter f a sa uvádza spolu s výsledkami skúšky. S cieľom dosiahnuť lepšiu opakovateľnosť a reprodukovateľnosť výsledkov skúšky sa odporúča, aby bol parameter f a v rozmedzí 0,93 ≤ f a ≤ 1,07.

Motory s prirodzeným nasávaním a mechanicky preplňované motory:

Formula

(6-1)

Motory preplňované turbodúchadlom s chladením alebo bez chladenia nasávaného vzduchu:

Formula

(6-2)

Teplota nasávaného vzduchu sa udržiava v rozmedzí (25 ±5) °C, hodnoty sa merajú pred ktorýmkoľvek komponentom motora.

Je povolené použiť:

a)

spoločný atmosférický tlakomer, pokiaľ zariadenie na reguláciu nasávaného vzduchu udržiava teplotu okolia, v ktorom sa motor skúša, v rozmedzí ±1 kPa spoločného atmosférického tlaku;

b)

spoločné meranie vlhkosti nasávaného vzduchu, pokiaľ zariadenie na reguláciu nasávaného vzduchu udržiava rosný bod v mieste, v ktorom sa motor meria, v rozmedzí ±0,5 °C hodnoty spoločného merania vlhkosti.

6.2   Motory s chladením plniaceho vzduchu

a)

Použije sa systém chladenia vzduchu s celkovou kapacitou nasávaného vzduchu predstavujúcou zariadenie motora pri používaní. Na minimalizáciu akumulácie kondenzátu sa zostrojí akýkoľvek laboratórny systém chladenia vzduchu. Pred emisnou skúškou sa každý akumulovaný kondenzát vypustí a všetky odtokové otvory sa úplne uzavrú. Odtokové otvory musia byť počas emisnej skúšky uzavreté. Chladiace podmienky sú takéto:

i)

počas skúšky sa na vstupe chladiča plniaceho vzduchu udržiava teplota minimálne 20 °C;

ii)

v podmienkach motora špecifikovaných výrobcom sa prietok chladiaceho prostriedku nastaví tak, aby sa dosiahla teplota ±5 °C hodnoty určenej výrobcom na výstupe chladiča plniaceho vzduchu. Teplota vzduchu na výstupe sa meria v mieste stanovenom výrobcom. Tento bod nastavenia prietoku chladiaceho prostriedku sa používa počas celého skúšania. Ak výrobca motora nestanoví podmienky motora alebo teplotu na výstupe zodpovedajúceho chladiča plniaceho vzduchu, prietok chladiaceho prostriedku sa nastaví pri maximálnom výkone motora, aby sa na výstupe chladiča plniaceho vzduchu dosiahla zodpovedajúca teplota, ktorá reprezentuje prevádzku;

iii)

ak výrobca motora určí limity poklesu tlaku v celom systéme chladenia plniaceho vzduchu, musí sa zabezpečiť, aby pokles tlaku v celom systéme chladenia plniaceho vzduchu v podmienkach motora špecifikovaných výrobcom bol v rámci ním špecifikovaných limitov. Pokles tlaku sa meria v miestach stanovených výrobcom;

b)

cieľom je dosiahnuť emisné výsledky, ktoré sú reprezentatívne pre prevádzku. Ak sa na základe správneho technického úsudku ukáže, že výsledkom špecifikácií v tomto bode by bolo nereprezentatívne skúšanie (napr. nadmerné chladenie nasávaného vzduchu), na dosiahnutie reprezentatívnejších výsledkov je možné použiť prepracovanejšie body nastavenia a regulácie poklesu tlaku plniaceho vzduchu, teploty chladiaceho prostriedku a prietoku.

6.3   Výkon motora

6.3.1   Základ pre meranie emisií

Základom merania špecifických emisií je nekorigovaný výkon.

6.3.2   Prídavné zariadenia, ktoré sa majú namontovať

Počas skúšky sa na skúšobné zariadenie podľa požiadaviek prílohy 7 namontujú prídavné zariadenia potrebné na prevádzku motora.

6.3.3   Prídavné zariadenia, ktoré sa majú odstrániť

Niektoré zariadenia, ktorých činnosť je spojená s činnosťou stroja a ktoré sa môžu namontovať na motor, sa pri skúške musia odstrániť.

Ak nie je možné odstrániť prídavné zariadenia, výkon, ktorý absorbujú v stave bez zaťaženia, sa môže určiť a pridať k nameranému výkonu motora (pozri poznámku g v tabuľke prílohy 7). Ak je táto hodnota väčšia než 3 % hodnoty maximálneho výkonu pri skúšobných otáčkach, môže ju overiť skúšobný orgán. Výkon absorbovaný prídavnými zariadeniami sa použije na nastavenie hodnôt a výpočet práce vykonanej motorom počas skúšobného cyklu.

6.4   Sací systém motora

6.4.1   Úvod

Použije sa sací systém inštalovaný na motore, alebo systém, ktorý reprezentuje typické prevádzkové usporiadanie. Tento systém zahŕňa chladenie plniaceho vzduchu a systém recirkulácie výfukových plynov.

6.4.2   Vstupný odpor vzduchu

Použije sa taký sací systém motora alebo skúšobný laboratórny systém, ktorého vstupný odpor vzduchu sa líši v rozmedzí ± 300 Pa od maximálnej hodnoty špecifikovanej výrobcom pre čistý vzduchový filter pri menovitých otáčkach a plnom zaťažení. Statický diferenciálny tlak odporu sa meria na mieste a v bodoch nastavenia otáčok a krútiaceho momentu špecifikovaných výrobcom. Ak výrobca miesto neurčí, tento tlak sa meria pred prípojkou akéhokoľvek turbodúchadla alebo systému recirkulácie výfukových plynov k systému nasávania vzduchu. Ak výrobca neurčí body otáčok a krútiaceho momentu, tento tlak sa meria pri maximálnom výkone motora.

6.5   Výfukový systém motora

Použije sa výfukový systém inštalovaný na motore alebo systém, ktorý reprezentuje typické prevádzkové usporiadanie. V prípade zariadení na dodatočnú úpravu výfukových plynov ich obmedzenie určí výrobca podľa stavu dodatočnej úpravy (napr. starnutie a úroveň regenerácie/zaťaženia). Výfukový systém musí spĺňať požiadavky na odber vzoriek výfukových plynov uvedené v bode 9.3. Použije sa výfukový systém alebo skúšobný laboratórny systém, ktorého statický protitlak je v rozmedzí od 80 % do 100 % maximálnej hodnoty odporu pri otáčkach motora a krútiacom momente stanovených výrobcom. Ak je maximálny odpor 5 kPa alebo menej, bod nastavenia nesmie byť menší o viac než 1,0 kPa od maxima. Ak výrobca neurčí body otáčok a krútiaceho momentu, tento tlak sa meria pri maximálnom výkone motora.

6.6   Motor so systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov

Ak je motor vybavený systémom na dodatočnú úpravu výfukových plynov, výfuková trubica musí mať rovnaký priemer, aký sa nachádza vo vzdialenosti najmenej 4 priemerov rúry pred vstupom do expanzného úseku, ktorý obsahuje zariadenie na dodatočnú úpravu. Vzdialenosť medzi prírubou výfukového potrubia alebo výstupom turbodúchadla a zariadením na dodatočnú úpravu výfukových plynov musí byť rovnaká ako v konfigurácii vozidla alebo musí zodpovedať špecifikáciám vzdialeností uvádzaným výrobcom. Protitlak alebo odpor výfukových plynov musí spĺňať rovnaké kritériá, aké sú uvedené vyššie, s možnosťou nastaviť ich ventilom. Počas simulačných skúšok a pri mapovaní vlastností motora sa môže odmontovať nádrž na dodatočnú úpravu výfukových plynov a nahradiť rovnocennou nádržou s neaktívnym nosičom katalyzátora.

Emisie namerané v skúšobnom cykle musia reprezentovať emisie v prevádzke. V prípade motora vybaveného systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý si vyžaduje reagujúce činidlo, toto činidlo použité vo všetkých skúškach musí určiť výrobca.

V prípade motorov vybavených systémami dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktoré sa regenerujú zriedkavo (periodicky), ako sa uvádza v bode 6.6.2, sa emisné výsledky nastavia na hodnoty zohľadňujúce regeneračné udalosti. V tom prípade priemerné emisie závisia od frekvencie regeneračných udalostí v tých úsekoch skúšok, v ktorých nastáva regenerácia. Systémy dodatočnej úpravy výfukových plynov s nepretržitou regeneráciou v súlade s bodom 6.6.1 si nevyžadujú osobitný skúšobný postup.

6.6.1   Nepretržitá regenerácia

V prípade systému dodatočnej úpravy výfukových plynov založenom na procese nepretržitej regenerácie sa emisie merajú v systéme dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý bol stabilizovaný tak, aby sa zabezpečilo opakovateľné správanie emisií. Proces regenerácie sa musí uskutočniť aspoň raz počas skúšky NRTC s teplým štartom alebo skúšky s odstupňovaným modálnym cyklom (RMC) a výrobca stanoví bežné podmienky, v ktorých nastáva regenerácia (zanesenie sadzami, teplota, protitlak výfukových plynov atď.). Na preukázanie nepretržitosti regeneračného procesu sa vykonajú aspoň tri skúšky NRTC s teplým štartom alebo skúšky s odstupňovaným modálnym cyklom (RMC). V prípade skúšky NRTC s teplým štartom sa motor zahreje v súlade s bodom 7.8.2.1, teplota sa upraví v súlade s bodom 7.4.2 a spustí sa prvá skúška NRTC s teplým štartom. Ďalšie skúšky NRTC s teplým štartom sa začnú po úprave teploty podľa bodu 7.4.2. Počas skúšok sa zaznamenáva teplota a tlak výfukových plynov (teplota pred a za systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, protitlak výfukových plynov, atď.). Systém dodatočnej úpravy výfukových plynov sa považuje za vyhovujúci, ak podmienky stanovené výrobcom trvajú počas skúšok a rozptyl výsledkov nie je väčší než ±25 % alebo 0,005 g/kWh, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia. Ak má systém dodatočnej úpravy výfukových plynov bezpečnostný režim, ktorý sa prepína do režimu periodickej (zriedkavej) regenerácie, tento režim sa kontroluje podľa bodu 6.6.2. V tomto konkrétnom prípade by mohli byť prekročené príslušné emisné limity, ktoré by nemali byť vážené.

6.6.2   Zriedkavá (periodická) regenerácia

Toto ustanovenie sa vzťahuje len na motory vybavené regulátormi emisií, ktoré sa periodicky regenerujú. Tento postup sa nemôže uplatniť v prípade motorov, ktoré pracujú v nespojitom modálnom cykle.

Emisie sa merajú najmenej v troch skúškach NRTC s teplým štartom alebo skúškach s odstupňovaným modálnym cyklom (RMC) jedenkrát v priebehu regeneračnej udalosti v stabilizovanom systéme dodatočnej úpravy výfukových plynov a dvakrát mimo nej. Regeneračný proces musí nastať aspoň jedenkrát v priebehu skúšky NRTC alebo RMC. Ak regenerácia trvá dlhšie než jedna skúška NRTC alebo RMC, následne musia prebehnúť skúšky NRTC alebo RMC a emisie sa ďalej merajú bez vypnutia motora, až kým sa regenerácia nedokončí a nevypočíta sa priemer skúšok. Ak sa regenerácia počas akejkoľvek skúšky dokončí, skúška pokračuje ďalej počas celého času jej trvania. Motor môže byť vybavený spínačom schopným zabrániť regeneračnému procesu alebo ho povoliť za predpokladu, že táto operácia nemá žiadny vplyv na pôvodnú kalibráciu motora.

Výrobca musí uviesť bežné parametrické podmienky, v ktorých nastáva regeneračný proces (zanesenie sadzami, teplota, protitlak výfukových plynov atď.). Výrobca musí poskytnúť aj údaje o frekvencii regeneračných udalostí z hľadiska počtu skúšok, počas ktorých nastáva regenerácia. Presný postup určovania tejto frekvencie odsúhlasí schvaľovací orgán na základe správneho technického úsudku.

Na regeneračnú skúšku poskytne výrobca systém dodatočnej úpravy výfukových plynov, ktorý bol zaťažený. K regenerácii nesmie dôjsť počas fázy kondicionovania motora. Výrobca má možnosť spustiť následne skúšku NRTC s teplým štartom alebo skúšku RMC, až kým sa systém dodatočnej úpravy výfukových plynov nezaťaží. Emisie nie je potrebné merať pri všetkých skúškach.

Priemerné emisie medzi regeneračnými fázami sa stanovia z aritmetického priemeru niekoľkých približne rovnomerných výsledkov skúšok NRTC s teplým štartom alebo skúšok RMC. Minimálne jedna skúška NRTC alebo RMC sa musí vykonať čo najskôr pred regeneračnou skúškou a ihneď po nej.

Počas regeneračnej skúšky sa zaznamenávajú všetky údaje potrebné na zistenie regenerácie (emisie CO alebo NOx, teplota pred a za systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov, protitlak výfukových plynov atď.). Počas procesu regenerácie môže dôjsť k prekročeniu príslušných emisných limitov. Skúšobný postup je schematicky znázornený na obrázku 6.1.

Obrázok 6.1

Schéma (zriedkavej) periodickej regenerácie s počtom meraní n a počtom meraní počas regenerácie nr

Image

Priemerné špecifické emisie sa vzťahujú na teplý štart Formula [g/kWh] a vážia sa takto (pozri obrázok 6.1):

Formula

(6-3)

kde:

n

=

počet skúšok, počas ktorých nenastane regenerácia,

nr

=

počet skúšok, počas ktorých nastane regenerácia (najmenej jedna skúška),

Formula

=

priemerné špecifické emisie zo skúšky, počas ktorej nenastane regenerácia [g/kWh]

Formula

=

priemerné špecifické emisie zo skúšky, počas ktorej nastane regenerácia [g/kWh]

Podľa výberu výrobcu a na základe osvedčenej technickej analýzy sa faktor nastavenia regenerácie k r vyjadrujúci priemerné emisie môže vypočítať buď násobením, alebo pridaním takto:

 

Násobenie

Formula

(vzostupný faktor nastavenia)

(6-4a)

Formula

(zostupný faktor nastavenia)

(6-4b)

 

Pridanie

Formula

(vzostupný faktor nastavenia)

(6-5)

Formula

(zostupný faktor nastavenia)

(6-6)

Vzostupné faktory nastavenia sa vynásobia nameranými emisiami, alebo sa k nim pridajú vo všetkých skúškach, v ktorých nedochádza k regenerácii. Zostupné faktory nastavenia sa vynásobia nameranými emisiami, alebo sa k nim pridajú vo všetkých skúškach, v ktorých nastáva k regenerácii. Výskyt regenerácie sa určí spôsobom, ktorý je ľahko pozorovateľný počas skúšania. Ak sa nezistí žiadna regenerácia, použije sa vzostupný faktor nastavenia.

S odkazom na doplnky A.7-8 k prílohe 4B o výpočte emisií špecifických pre brzdenie sa faktor nastavenia regenerácie:

a)

použije na výsledky váženej skúšky NRTC a skúšok RMC;

b)

môže použiť na odstupňované modálne skúšobné cykly a NRTC so studeným štartom, ak regenerácia nastáva počas cyklu;

c)

môže rozšíriť na ostatných členov toho istého radu motorov;

d)

môže rozšíriť na iné rady motorov používajúce rovnaký systém dodatočnej úpravy s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho orgánu na základe technického dôkazu, ktorý poskytol výrobca, že emisie sú podobné.

Posudzujú sa tieto možnosti:

a)

výrobca sa môže rozhodnúť, že vynechá faktory nastavenia pre jeden rad alebo viac radov motorov (alebo usporiadaní motorov), pretože účinok regenerácie je malý alebo pretože nie je možné zistiť, kedy dochádza k regenerácii. V týchto prípadoch sa nepoužíva žiadny faktor nastavenia a výrobca je zodpovedný za dodržanie emisných limitov pri všetkých skúškach bez ohľadu na to, či nastáva regenerácia;

b)

na žiadosť výrobcu môže schvaľovací orgán počítať regeneračné udalosti inak ako v písmene a). Táto možnosť sa však vzťahuje len na udalosti, ktoré nastávajú mimoriadne zriedkavo a ktoré prakticky nemožno vyriešiť s použitím faktorov nastavenia opísaných v písmene a).

6.7   Chladiaci systém

Použije sa chladiaci systém motora s dostatočnou kapacitou na udržanie motora s jeho nasávaným vzduchom, olejom, chladiacim prostriedkom a teplotami bloku a hlavy pri bežných prevádzkových teplotách predpísaných výrobcom. Môžu sa použiť prídavné chladiče a ventilátory laboratória.

6.8   Mazací olej

Mazací olej špecifikuje výrobca a musí ísť o olej, ktorý je reprezentatívny pre mazací olej dostupný na trhu. Vlastnosti mazacieho oleja použitého pri skúške sa zaznamenávajú a predkladajú spolu s výsledkami skúšky.

6.9   Špecifikácia referenčného paliva

Referenčné palivo je špecifikované v tabuľke 3 prílohy 6.

Teplota paliva musí byť v súlade s odporúčaniami výrobcu. Teplota paliva sa meria na vstupe do vstrekovacieho čerpadla alebo podľa pokynov výrobcu, a miesto merania sa zaznamená.

6.10   Emisie kľukovej skrine

Priamo do ovzdušia sa nesmú vypúšťať žiadne emisie kľukovej skrine s týmito výnimkami: motory vybavené turbodúchadlami, čerpadlami, ventilátormi alebo plniacimi dúchadlami na nasávanie vzduchu môžu vypúšťať emisie kľukovej skrine do ovzdušia, ak sa tieto emisie pridajú k výfukovým emisiám (buď fyzicky, alebo matematicky) počas všetkých emisných skúšok. Výrobcovia využívajúci túto výnimku namontujú motory tak, aby sa všetky emisie kľukovej skrine mohli viesť do systému odberu vzoriek emisií. Na účely tohto bodu sa emisie kľukovej skrine vedúce do výfukového plynu pred systémom dodatočnej úpravy výfukového plynu počas celej prevádzky nepovažujú za emisie vypúšťané priamo do ovzdušia.

Voľné emisie kľukovej skrine sa vedú do výfukového systému na meranie emisií takto:

a)

materiál potrubia musí mať hladké steny, musí byť elektricky vodivý a nesmie reagovať s emisiami kľukovej skrine. Dĺžka potrubia musí byť čo možno najmenšia;

b)

počet ohybov laboratórneho potrubia kľukovej skrine musí byť čo možno najmenší a polomer každého nevyhnutného ohybu musí byť čo možno najväčší;

c)

laboratórne výfukové potrubie kľukovej skrine musí spĺňať špecifikácie výrobcu týkajúce sa protitlaku kľukovej skrine;

d)

výfukové potrubie kľukovej skrine sa pripojí k potrubiu neriedeného výfukového plynu za systémom dodatočnej úpravy a za ktorýmkoľvek namontovaným obmedzením výfuku a v dostatočnej vzdialenosti pred odberovými sondami, aby sa zabezpečilo úplné zmiešanie s výfukovými plynmi motora predtým, než sa odoberú vzorky. Výfukové potrubie kľukovej skrine musí zasahovať do voľného prúdu výfukových plynov, aby sa zabránilo účinkom hraničnej vrstvy a podporilo sa zmiešavanie. Výstup výfukového potrubia kľukovej skrine môže byť orientovaný v ktoromkoľvek smere voči prúdu neriedeného výfukového plynu.

7.   SKÚŠOBNÉ POSTUPY

7.1   Úvod

V tomto bode je opísaný spôsob určovania emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok špecifických pre brzdenie motorov, ktoré sa majú skúšať. Skúšaný motor musí byť základným motorom radu motorov ako sa uvádza v bode 5.2.

Laboratórna emisná skúška pozostáva z merania emisií a iných parametrov skúšobných cyklov špecifikovaných v tejto prílohe. Ide o tieto aspekty (v tejto prílohe 4B):

a)

laboratórna zostava na meranie emisií špecifických pre brzdenie (bod 7.2);

b)

postupy overovania pred skúškou a po nej (bod 7.3);

c)

skúšobné cykly (bod 7.4);

d)

všeobecná postupnosť skúšky (bod 7.5);

e)

mapovanie motora (bod 7.6);

f)

vytvorenie skúšobného cyklu (bod 7.7);

g)

priebeh špecifického skúšobného cyklu (bod 7.8).

7.2   Princípy merania emisií

Na meranie emisií špecifických pre brzdenie musí byť motor v prevádzke počas skúšobných cyklov definovaných v bode 7.4 podľa vhodnosti. Meranie emisií špecifických pre brzdenie si vyžaduje určenie hmotnosti znečisťujúcich látok vo výfukovom plyne (t. j. HC, NMHC, CO, NOx a PM) a zodpovedajúcej práce motora.

7.2.1   Hmotnosť zložiek

Celková hmotnosť každej zložky sa určuje počas príslušného skúšobného cyklu pomocou týchto metód:

7.2.1.1   Nepretržitý odber vzoriek

Pri nepretržitom odbere vzoriek sa koncentrácia zložiek meria nepretržite z neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu. Táto koncentrácia sa vynásobí hodnotou nepretržitého prietoku (neriedeného alebo zriedeného) výfukového plynu v mieste odberu vzoriek emisií, aby sa určil prietok zložky. Emisie zložiek sa nepretržite sčítavajú počas celého skúšobného intervalu. Tento súčet je celkovou hmotnosťou emitovanej zložky.

7.2.1.2   Odber vzoriek v dávkach

Pri odbere vzoriek v dávkach sa vzorka neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu nepretržite odoberá a ukladá na ďalšie meranie. Odobratá vzorka musí byť úmerná prietoku neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu. Príkladmi odberu vzoriek v dávkach sú zachytené zložky zriedených plynných emisií v odberovom vaku a zachytené tuhé častice (PM) na filtri. V podstate je metóda výpočtu emisií takáto: koncentrácie vzoriek odobratých v dávkach sa vynásobia celkovou hmotnosťou alebo hmotnostným prietokom (neriedeným alebo zriedeným), z ktorého sa odobrali počas skúšobného cyklu. Tento súčin je celkovou hmotnosťou alebo hmotnostným prietokom emitovanej zložky. Na výpočet koncentrácie PM sa PM zachytené na filtri z úmerne odobratého výfukového plynu vydelia množstvom filtrovaného výfukového plynu.

7.2.1.3   Kombinovaný odber vzoriek

Povolená je akákoľvek kombinácia nepretržitého odberu vzoriek a odberu vzoriek v dávkach (napr. PM s odberom vzoriek v dávkach a plynné emisie s nepretržitým odberom vzoriek).

Na nasledujúcom obrázku sú znázornené dva aspekty skúšobného postupu na meranie emisií: zariadenia s odberovými vedeniami v neriedenom a zriedenom výfukovom plyne a činnosti potrebné na výpočet emisií znečisťujúcich látok v skúšobnom cykle v ustálenom stave a v nestálom skúšobnom cykle (obrázok 7.1).

Obrázok 7.1

Skúšobné postupy merania emisií

Image

Poznámka k obrázku 7.1: Pojem „odber vzoriek PM časti prietoku“ zahŕňa riedenie časti prietoku tak, aby sa vybral len neriedený výfukový plyn s konštantným alebo meniacim sa riediacim pomerom.

7.2.2   Určovanie práce

Práca sa určuje počas skúšobného cyklu synchrónnym vynásobením otáčok a krútiaceho momentu brzdy na výpočet okamžitých hodnôt výkonu motorovej brzdy. Výkon motorovej brzdy sa integruje počas skúšobného cyklu na určenie celkovej práce.

7.3   Overovanie a kalibrácia

7.3.1   Postupy pred skúškou

7.3.1.1   Predkondicionovanie

Na dosiahnutie ustálených podmienok sa systém odberu vzoriek a motor musia pred začiatkom skúšky predkondicionovať, ako sa uvádza v bodoch 7.3 a 7.4. Predkondicionovanie na účely schladenia motora z hľadiska nestálej skúšky so studeným štartom sa osobitne uvádza v bode 7.4.2.

7.3.1.2   Overenie znečistenia HC

Ak je akýkoľvek predpoklad podstatného znečistenia systému merania výfukového plynu s HC, toto znečistenie sa môže skontrolovať nulovacím plynom a problém sa potom môže odstrániť. Ak sa množstvo znečistenia meracieho systému a systému pozadia HC musí skontrolovať, kontrola sa vykoná 8 hodín pred začiatkom každého skúšobného cyklu. Hodnoty sa zaznamenajú na účely ďalšej korekcie. Pred touto kontrolou sa musí vykonať skúška tesnosti a musí sa kalibrovať analyzátor FID.

7.3.1.3   Príprava meracieho zariadenia na odber vzoriek

Pred začiatkom odberu vzoriek emisií sa vykonajú tieto kroky:

a)

kontroly presakovania sa vykonajú do 8 hodín pred odberom vzoriek emisií podľa bodu 8.1.8.7;

b)

v prípade odberu vzoriek v dávkach sa pripojí čisté skladovacie médium, ako napr. vyprázdnené odberové vaky alebo filtre s odváženou hmotnosťou obalu;

c)

všetky meracie prístroje sa spustia podľa pokynov výrobcu prístrojov a správneho technického úsudku;

d)

spustia sa systémy riedenia, odberové čerpadlá, chladiace ventilátory a systémy zberu údajov;

e)

prietoky vzorky sa nastavia na požadovanú úroveň, v prípade potreby s použitím obtokov;

f)

výmenníky tepla v systéme odberu vzoriek sa predhrejú alebo predchladia na ich prevádzkové tepelné rozpätia pre skúšku;

g)

zahrievacie alebo chladiace komponenty, ako napríklad odberové potrubia, filtre, chladiče a čerpadlá, sú povolené, aby sa stabilizovali ich prevádzkové teploty;

h)

systém riedenia výfukových plynov sa zapne pred sériou skúšok aspoň na 10 minút;

i)

kalibrácia analyzátorov plynu a vynulovanie analyzátorov pri nepretržitom odbere sa vykoná podľa postupu uvedeného v bode 7.3.1.4;

j)

akékoľvek zabudované elektronické zariadenie sa vynuluje alebo znovu vynuluje pred začiatkom každého skúšobného intervalu.

7.3.1.4   Kalibrácia analyzátorov plynu

Vyberú sa vhodné rozsahy analyzátorov plynu. Povolené sú analyzátory emisií s automatickým alebo ručným prepínaním rozsahov. Počas skúšky so stupňovitými prechodmi režimov alebo skúšky NRTC a počas odberu vzoriek plynných emisií na konci každého režimu v prípade skúšky v nespojitom režime sa rozsah analyzátorov emisií nesmie prepínať. Počas skúšobného cyklu nesmú byť zároveň zapnuté ani analógové prevádzkové zosilňovače analyzátorov.

Všetky analyzátory určené na nepretržitý odber sa vynulujú a meracie rozsahy sa nastavia pomocou medzinárodne zistiteľných plynov, ktoré spĺňajú špecifikácie bodu 9.5.1. Meracie rozsahy analyzátory FID sa nastavia na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C 1).

7.3.1.5   Predkondicionovanie filtra PM a váženie hmotnosti obalu

Postupy predkondicionovania filtra PM a váženia hmotnosti obalu sa vykonajú podľa bodu 8.2.3.

7.3.2   Postupy po skúške

Po dokončení odberu vzoriek emisií sa vykonajú tieto kroky:

7.3.2.1   Overenie proporcionálneho odberu vzoriek

Pri každom proporcionálnom odbere vzoriek v dávkach, ako napr. pri odbere vzorky do vaku alebo vzorky PM, sa overí, či sa udržal proporcionálny odber vzoriek podľa bodu 8.2.1. V prípade jednofiltrovej metódy a ustáleného skúšobného cyklu v nespojitom režime sa vypočíta efektívny váhový faktor. Akákoľvek vzorka, ktorá nespĺňa požiadavky uvedené v bode 8.2.1, sa považuje za neplatnú.

7.3.2.2   Kondicionovanie a váženie PM po skúške

Použité filtre PM sa umiestnia do zakrytých alebo hermeticky uzavretých nádob, alebo sa držiaky filtrov zakryjú, aby sa odberové filtre chránili pred okolitým znečistením. Takto chránené filtre sa vrátia do komory alebo miestnosti, v ktorej prebieha kondicionovanie PM. Potom sa odberové filtre PM kondicionujú a vážia podľa bodu 8.2.4 (postupy postkondicionovania filtra PM a celkového váženia).

7.3.2.3   Analýza odberu plynov v dávkach

Čo najskôr sa vykoná toto:

a)

všetky analyzátory odberu plynov v dávkach sa vynulujú a meracie rozsahy sa nastavia najneskôr do 30 minút po dokončení skúšobného cyklu alebo počas doby úpravy teploty, ak je to praktické pre kontrolu, či sú analyzátory plynu ešte stabilné;

b)

akékoľvek obvyklé vzorky plynu odobraté v dávkach sa analyzujú najneskôr do 30 minút po dokončení skúšobného cyklu s teplým štartom alebo počas doby úpravy teploty;

c)

vzorky pozadia sa analyzujú najneskôr do 60 minút po dokončení skúšobného cyklu s teplým štartom.

7.3.2.4   Overenie posunu

Po kvantifikácii výfukových plynov sa posun overí takto:

a)

v prípade analyzátorov sa pri nepretržitom odbere a odbere v dávkach zaznamená po stabilizácii nulovacieho plynu stredná hodnota analyzátora. Stabilizácia môže zahŕňať čas na vyčistenie analyzátora od akejkoľvek vzorky plynu plus každý ďalší čas na zohľadnenie odozvy analyzátora;

b)

po stabilizácii plynu na nastavenie meracieho rozsahu sa zaznamená stredná hodnota analyzátora. Stabilizácia môže zahŕňať čas na vyčistenie analyzátora od akejkoľvek vzorky plynu plus každý ďalší čas na zohľadnenie odozvy analyzátora;

c)

tieto údaje sa použijú na overenie a korekciu posunu, ako sa uvádza v bode 8.2.2.

7.4   Skúšobné cykly

Používajú sa tieto pracovné cykly:

a)

v prípade motorov s meniteľnými otáčkami, 8-režimový skúšobný cyklus alebo zodpovedajúci odstupňovaný modálny cyklus a nestály cyklus NRTC podľa prílohy 5;

b)

v prípade motorov s konštantnými otáčkami, 5-režimový skúšobný cyklus alebo zodpovedajúci odstupňovaný modálny cyklus podľa prílohy 5.

7.4.1   Ustálené skúšobné cykly

Ustálené skúšobné cykly sú uvedené v prílohe 5 ako zoznam nespojitých režimov (prevádzkových bodov), kde každý prevádzkový bod má jednu hodnotu otáčok a jednu hodnotu krútiaceho momentu. Ustálený skúšobný cyklus sa meria so zahriatym a zabehaným motorom podľa špecifikácií výrobcu. Ustálený skúšobný cyklus môže prebiehať ako cyklus s nespojitým režimom alebo ako odstupňovaný modálny cyklus, ako sa vysvetľuje v nasledujúcich bodoch.

7.4.1.1   Ustálené skúšobné cykly v nespojitom režime

Ustálený nespojitý 8-režimový skúšobný cyklus pozostáva z ôsmich režimov otáčok a zaťaženia (s príslušnými váhovými faktormi pre každý režim), ktoré pokrývajú typický prevádzkový rozsah motorov s meniteľnými otáčkami. Cyklus je zobrazený v prílohe 5.

Ustálený nespojitý 5-režimový skúšobný cyklus s konštantnými otáčkami pozostáva z piatich režimov otáčok a zaťaženia (s príslušnými váhovými faktormi pre každý režim), všetky pri menovitých otáčkach, ktoré pokrývajú typický prevádzkový rozsah motorov s konštantnými otáčkami. Cyklus je zobrazený v prílohe 5.

7.4.1.2   Odstupňované modálne ustálené skúšobné cykly

Odstupňované modálne skúšobné cykly (RMC) sú teplé prevádzkové cykly, kde sa emisie začínajú merať po naštartovaní, zahriatí a zabehnutí motora, ako sa špecifikuje v bode 7.8.2.1. Počas skúšobného cyklu RMC motor nepretržite kontroluje kontrolná jednotka skúšobného zariadenia. Plynné emisie a emisie tuhých častíc sa merajú a odoberajú nepretržite počas skúšobného cyklu RMC rovnakým spôsobom ako v prípade nestáleho cyklu.

V prípade 5-režimového skúšobného cyklu pozostáva RMC z rovnakých režimov a v rovnakom poradí ako zodpovedajúci nespojitý skúšobný cyklus v ustálenom stave. V prípade 8-režimového skúšobného cyklu má RMC o jeden režim viac (delený voľnobežný režim) a poradie režimov nie je také isté ako v prípade ustáleného skúšobného cyklu v nespojitom režime, aby sa zabránilo extrémnym zmenám teploty pri dodatočnej úprave. Dĺžka režimov sa zvolí tak, aby bola ekvivalentná váhovým faktorom zodpovedajúceho ustáleného skúšobného cyklu v nespojitom režime. Zmena otáčok a zaťaženia motora pri prechode z jedného režimu do druhého musí byť lineárne riadená v čase 20 ±1 s. Zmena času režimu je súčasťou nového režimu (vrátane prvého režimu).

7.4.2   Nestály skúšobný cyklus (NRTC)

Necestný nestály skúšobný cyklus (NRTC) je špecifikovaný v prílohe 5 ako sekundový sled hodnôt normalizovaných otáčok a krútiaceho momentu. Na vykonanie skúšky v skúšobnej komore sa normalizované hodnoty prevedú na ich ekvivalentné referenčné hodnoty pre jednotlivé motory, ktoré sa majú skúšať, na základe špecifických hodnôt otáčok a krútiaceho momentu, zistených z mapovacej krivky motora. Prevod sa označí ako denormalizácia a výsledným skúšobným cyklom je referenčný skúšobný cyklus NRTC motora, ktorý sa má skúšať (pozri bod 7.7.2).

Grafické znázornenie časového plánu normalizovaného dynamometra NRTC sa uvádza v prílohe 5.

Nestály skúšobný cyklus musí prebehnúť dvakrát (pozri bod 7.8.3):

a)

ako studený štart potom, ako bol systém motora a systém dodatočnej úpravy výfukových plynov ochladený na teplotu miestnosti po prirodzenom ochladení motora, alebo ako studený štart po vynútenom ochladení, keď sa motor, teplota chladiaceho prostriedku a oleja, systémov dodatočnej úpravy a riadiacich zariadení motora stabilizovali na teplote 20 °C až 30 °C. Emisie sa pri studenom štarte začínajú merať pri štarte studeného motora;

b)

čas zahrievania – hneď po dokončení fázy so studeným štartom sa motor kondicionuje na teplý štart 20 minút ±1 minúta času zahrievania;

c)

teplý štart začne hneď po čase zahrievania s roztáčaním motora. Analyzátory plynu sa zapnú pred koncom času zahrievania aspoň na 10 s, aby sa vyhli špičkovým hodnotám vypínacieho signálu. Meranie emisií sa začne súčasne so začiatkom fázy s teplým štartom vrátane roztáčania motora.

Emisie špecifické pre brzdenie vyjadrené v (g/kWh) sa stanovia pomocou postupov uvedených v tomto oddiele pre oba cykly, t. j. s teplým aj studeným štartom. Zložené vážené emisie sa vypočítajú vážením výsledkov studeného štartu s 10 % korekciou a výsledkov teplého štartu s 90 % korekciou, ako sa podrobne uvádza v doplnkoch A.7 a A.8 k prílohe 4B.

7.5   Všeobecná postupnosť skúšky

Na meranie emisií motora sa vykonajú tieto kroky:

a)

musia sa určiť otáčky a zaťaženie motora pre motor, ktorý sa má skúšať, odmeraním maximálneho krútiaceho momentu (pre motory s konštantnými otáčkami) alebo krivky maximálneho krútiaceho momentu (pre motory s meniteľnými otáčkami) ako funkcie otáčok motora;

b)

normalizované skúšobné cykly sa musia denormalizovať krútiacim momentom (pre motory s konštantnými otáčkami) alebo otáčkami a krútiacimi momentmi (pre motory s meniteľnými otáčkami) zistenými v bode 7.5 písm. a);

c)

v predstihu sa motor, vybavenie a meracie prístroje pripravia na nasledujúcu emisnú skúšku alebo sériu skúšok (studený a teplý cyklus);

d)

na overenie správnej funkcie vybavenia a analyzátorov sa vykonajú postupy pred skúškou. Všetky analyzátory musia byť kalibrované. Všetky údaje pred skúškou sa zaznamenajú;

e)

motor sa na začiatku skúšobného cyklu (NRTC) naštartuje alebo sa nechá bežať (cykly v ustálenom stave) a zároveň sa začnú odoberať vzorky;

f)

počas odberu sa merajú alebo zaznamenávajú emisie a iné požadované parametre (pre NRTC a odstupňované modálne skúšobné cykly v ustálenom stave počas celého skúšobného cyklu);

g)

vykonajú sa postupy po skúške aby sa overilo správne fungovanie určitého vybavenia a analyzátorov;

h)

filter (filtre) PM sa predkondicionuje(-ú), odváži(-ia) (vlastná hmotnosť), zaťaží(-ia), opäť kondicionuje(-ú), znovu odváži(-ia) (hmotnosť so zaťažením) a potom sa vzorky vyhodnotia podľa postupov pred skúškou (bod 7.3.1.5) a po skúške (bod 7.3.2.2);

i)

vyhodnotia sa výsledky emisnej skúšky.

Nasledujúci diagram poskytuje prehľad o postupoch potrebných na vykonanie skúšobných cyklov NRMM s meraním emisií výfukového plynu motora.

Obrázok 7.3

Postupnosť skúšky

Image

7.5.1   Štart a reštart motora

7.5.1.1   Štart motora

Motor sa štartuje:

a)

podľa odporúčania v príručke majiteľa pomocou štartéra motora alebo vzduchového systému štartovania a buď s primerane nabitou batériou, vhodným zdrojom energie alebo vhodným zdrojom stlačeného vzduchu; alebo

b)

s použitím dynamometra na roztočenie motora, až kým nenaštartuje. Dynamometer väčšinou poháňa motor v rozmedzí ±25 % jeho typických prevádzkových otáčok alebo štartuje motor lineárnym zvyšovaním otáčok dynamometra z nuly na 100 min–1 pod voľnobežnými otáčkami, až kým motor nenaštartuje.

Roztáčanie sa zastaví do 1 sekundy po naštartovaní motora. Ak motor nenaštartuje po 15 sekundách roztáčania, roztáčanie sa zastaví a zistí sa dôvod zlyhania štartovania, pokiaľ v príručke majiteľa alebo opravárensko-servisnej príručke nie je uvedený dlhší ako bežný čas roztáčania.

7.5.1.2   Zhasnutie motora

a)

Ak motor kdekoľvek v priebehu skúšky NRTC so studeným štartom zhasne, skúška je neplatná.

b)

Ak motor kdekoľvek v priebehu skúšky NRTC s teplým štartom zhasne, skúška je neplatná. Motor sa zahreje podľa požiadaviek bodu 7.8.3 a skúška s teplým štartom sa zopakuje. V tomto prípade sa nemusí opakovať skúška so studeným štartom.

c)

Ak motor kdekoľvek v priebehu ustáleného skúšobného cyklu (nespojitého alebo odstupňovaného) zhasne, skúška je neplatná a opakuje sa počnúc postupom zahrievania motora. V prípade merania PM pomocou viacfiltrovej metódy (jeden odberový filter pre každý prevádzkový režim) skúška pokračuje stabilizovaním motora v predchádzajúcom režime pri teplote kondicionovania, a potom sa začne meranie v režime, v ktorom motor zhasol.

7.6   Mapovanie motora

Pred začiatkom mapovania motora sa motor zahreje a ku koncu zahrievania sa prevádzkuje aspoň 10 minút pri maximálnom výkone alebo podľa odporúčania výrobcu a správneho technického úsudku, aby sa stabilizovala teplota chladiaceho prostriedku a mazacieho oleja. Keď sa motor ustáli, vykoná sa mapovanie motora.

Okrem motorov s konštantnými otáčkami sa mapovanie motora vykonáva s naplno otvoreným prívodom paliva alebo regulátorom používajúcim nespojité otáčky vo vzostupnom poradí. Minimálne a maximálne mapovacie otáčky sú definované takto:

Minimálne mapovacie otáčky

=

voľnobežné otáčky so zahriatym motorom

Maximálne mapovacie otáčky

=

n hi x 1,02 alebo otáčky, pri ktorých maximálny krútiaci moment klesne na nulu, podľa toho, ktorá hodnota je menšia.

Kde n hi sú horné otáčky, definované ako najvyššie otáčky motora, pri ktorých dosahuje 70 % menovitého výkonu.

Ak sú najvyššie otáčky nebezpečné alebo nie sú reprezentatívne (napr. v prípade neregulovaných motorov), na mapovanie sa podľa správneho technického úsudku použijú maximálne bezpečné alebo maximálne reprezentatívne otáčky.

7.6.1   Mapovanie motora pre 8-režimový cyklus v ustálenom stave

V prípade mapovania motora pri 8-režimovom cykle v ustálenom stave (len v prípade motorov, u ktorých neprebehol cyklus NRTC) sa na výber dostatočného počtu (20 až 30) rovnomerne rozmiestnených nastavovacích bodov použije správny technický úsudok. V každom bode nastavenia sa otáčky stabilizujú a krútiaci moment sa môže stabilizovať aspoň na 15 sekúnd. V každom bode nastavenia sa zaznamenajú stredné otáčky a krútiaci moment. Na určenie 8-režimových skúšobných otáčok a krútiaceho momentu sa v prípade potreby použije lineárna interpolácia. Ak sa odvodené skúšobné otáčky a zaťaženia neodchyľujú o viac než ±2,5 % od otáčok a krútiaceho momentu uvedených výrobcom, použijú sa hodnoty otáčok a zaťaženia stanovené výrobcom. Ak sa na motoroch vykoná aj NRTC, na určenie skúšobných otáčok a krútiaceho momentu v ustálenom stave sa použije mapovacia krivka motora NRTC.

7.6.2   Mapovanie motora pre cyklus NRTC

Mapovanie motora sa vykonáva podľa tohto postupu:

a)

Motor sa prestane zaťažovať a beží na voľnobežných otáčkach;

i)

v prípade motorov s regulátorom nízkych otáčok sa požiadavka obsluhy nastaví na minimum, dynamometer alebo iné zaťažovacie zariadenie sa použije na dosiahnutie nulového krútiaceho momentu na primárnom vývodovom hriadeli motora a motor môže regulovať otáčky. Odmerajú sa tieto voľnobežné otáčky so zahriatym motorom;

ii)

v prípade motorov bez regulátora nízkych otáčok sa dynamometer nastaví na dosiahnutie nulového krútiaceho momentu na primárnom vývodovom hriadeli motora a požiadavka obsluhy sa nastaví tak, aby sa otáčky regulovali podľa výrobcom stanovených najnižších otáčok motora podľa možnosti s minimálnym zaťažením (známe tiež ako výrobcom deklarované voľnobežné otáčky so zahriatym motorom);

iii)

v prípade motorov s meniteľnými otáčkami sa môže použiť výrobcom deklarovaný krútiaci moment pri voľnobehu (s regulátorom nízkych otáčok alebo bez neho), ak je pre túto prevádzku reprezentatívny nenulový krútiaci moment pri voľnobehu.

b)

Požiadavka obsluhy sa nastaví na maximum a otáčky motora sa regulujú tak, aby sa dosiahli hodnoty v rozmedzí od voľnobežných otáčok so zahriatym motorom po 95 % voľnobežných otáčok so zahriatym motorom. V prípade motorov s referenčnými pracovnými cyklami, ktorých najnižšie otáčky sú vyššie než voľnobežné otáčky so zahriatym motorom, sa mapovanie môže začať pri hodnotách od najnižších referenčných otáčok po 95 % najnižších referenčných otáčok.

c)

Otáčky motora sa zvyšujú priemerne o 8 ±1 min–1/s alebo sa motor mapuje pomocou súvislého zvyšovania otáčok konštantnou mierou tak, aby bolo na zvýšenie z minimálnych na maximálne mapovacie otáčky potrebných 4 až 6 minút. Rozpätie mapovacích otáčok začína pri hodnotách od voľnobežných otáčok so zahriatym motorom po 95 % voľnobežných otáčok so zahriatym motorom a končí pri najvyšších otáčkach nad maximálnym výkonom, pri ktorých sa dosiahne menej než 70 % maximálneho výkonu. Ak sú takéto najvyššie otáčky nebezpečné alebo nie sú reprezentatívne (napr. v prípade neregulovaných motorov), na mapovanie sa podľa správneho technického úsudku použijú maximálne bezpečné alebo maximálne reprezentatívne otáčky. Body otáčok motora a krútiaceho momentu sa zaznamenávajú pri frekvencii odberu vzoriek aspoň 1Hz.

d)

Ak sa výrobca domnieva, že uvedené mapovacie techniky sú v prípade akéhokoľvek daného motora nebezpečné alebo nereprezentatívne, môžu sa použiť alternatívne mapovacie techniky. Tieto alternatívne techniky musia zodpovedať zámeru uvedených mapovacích postupov, ktorým je určenie maximálneho krútiaceho momentu dosiahnuteľného pri všetkých otáčkach motora dosiahnutých v priebehu skúšobných cyklov. Odchýlky od mapovacích techník uvedené v tomto bode musí z dôvodov bezpečnosti alebo reprezentatívnosti schváliť schvaľovací orgán spolu so zdôvodnením ich použitia. V žiadnom prípade však krivka krútiaceho momentu v prípade regulovaných alebo turbopreplňovaných motorov nesmie prebiehať pri zostupných otáčkach motora.

e)

Motor nie je potrebné mapovať pred každým jedným skúšobným cyklom. Motor sa znovu zmapuje, ak:

i)

na základe správneho technického úsudku uplynul od posledného mapovania neprimerane dlhý čas; alebo

ii)

na motore sa vykonali fyzické zmeny alebo bol znovu kalibrovaný, čo mohlo ovplyvniť výkon motora; alebo

iii)

atmosférický tlak blízko vstupu vzduchu do motora nie je v rozmedzí ±5 kPa hodnoty zaznamenanej v čase posledného mapovania motora.

7.6.3   Mapovanie motora v prípade motorov s konštantnými otáčkami:

a)

motor môže byť prevádzkovaný s výrobným regulátorom konštantných otáčok alebo regulátor konštantných otáčok môže byť simulovaný riadenými otáčkami motora so systémom riadenia požiadavky obsluhy. Použije sa, podľa vhodnosti, buď izochrónny regulátor, alebo regulátor s klesajúcimi otáčkami;

b)

s otáčkami riadenými regulátorom alebo simulačným regulátorom s použitím požiadavky obsluhy môže byť motor prevádzkovaný s regulovanými otáčkami bez zaťaženia (pri horných otáčkach, nie pri nízkych voľnobežných otáčkach) najmenej 15 sekúnd;

c)

na zvýšenie krútiaceho momentu pri konštantnej rýchlosti sa použije dynamometer. Mapa sa vytvorí tak, že za 2 až 4 minúty sa regulované otáčky bez zaťaženia zvýšia na maximálny krútiaci moment. Počas mapovania motora sa otáčky a krútiaci moment zaznamenávajú s frekvenciou aspoň 1Hz;

d)

v prípade motorového generátorového agregátu používaného na výrobu elektrickej energie s frekvenciou 50 Hz a 60 Hz (1 500 a 1 800 min–1) sa motor musí skúšať samostatne pri obidvoch otáčkach.

V prípade motorov s konštantnými otáčkami sa uplatní správny technický úsudok, pokiaľ ide o uplatnenie iných metód záznamu maximálneho krútiaceho momentu a výkonu pri stanovených prevádzkových otáčkach.

7.7   Vytvorenie skúšobného cyklu

7.7.1   Vytvorenie ustálených skúšobných cyklov (NRSC)

7.7.1.1   Menovité a denormalizované otáčky

V prípade motorov, ktoré sa skúšajú v ustálenom stave (NRSC) aj nestálom stave (NRTC), sa denormalizované otáčky vypočítajú podľa postupu pre nestály stav (body 7.6.2 a 7.7.2.1 a obrázok 7.3). V prípade ustáleného cyklu sa namiesto menovitých otáčok použijú denormalizované otáčky (n denorm).

Ak sú vypočítané denormalizované otáčky (n denorm) v rámci ±2.5 % denormalizovaných otáčok stanovených výrobcom, na emisnú skúšku sa môžu použiť stanovené denormalizované otáčky (n denorm). Ak sa prekročí tolerancia, na emisnú skúšku sa použijú vypočítané denormalizované otáčky (n denorm).

V prípade motorov s meniteľnými otáčkami, ktoré sa neskúšajú v NRTC, sa menovité otáčky v tabuľkách v prílohe 5 k tomuto predpisu pre 8-režimový nespojitý cyklus a odvodený odstupňovaný modálny cyklus vypočítajú podľa postupu pre ustálený stav (bod 7.6.1 a obrázok 7.3). Menovité otáčky sú uvedené v bode 2.1.69.

V prípade motorov s konštantnými otáčkami sú menovité otáčky a regulované otáčky motora v tabuľkách v prílohe 5 k tomuto predpisu pre 5-režimový nespojitý cyklus a odvodený odstupňovaný modálny cyklus vymedzené v bodoch 2.1.30 a 2.1.69.

7.7.1.2   Vytvorenie 8-režimového ustáleného skúšobného cyklu (nespojitý režim a odstupňovaný modálny skúšobný cyklus)

Medziľahlé otáčky sa určia z výpočtov podľa definície (pozri bod 2.1.42). V súlade s bodom 7.7.1.1 sa v prípade motorov, ktoré sa skúšajú v NRSC aj v NRTC, použijú pri určovaní medziľahlých otáčok namiesto menovitých otáčok denormalizované otáčky (n denorm).

Nastavenie motora pre každý skúšobný režim sa vypočíta pomocou vzorca:

Formula

(7-1)

kde:

S

=

nastavenie dynamometra v kW

P max

=

maximálny pozorovaný alebo deklarovaný výkon pri skúšobných otáčkach v skúšobných podmienkach (stanovených výrobcom) v kW

P AUX

=

deklarovaný celkový výkon absorbovaný prídavnými zariadeniami namontovanými na skúšku (bod 6.3) pri skúšobných otáčkach v kW

L

=

percento krútiaceho momentu

Počas skúšobného cyklu sa motor prevádzkuje pri otáčkach motora a krútiacom momente, ktoré sú definované v prílohe 5.

Maximálne mapovacie hodnoty krútiaceho momentu pri špecifikovaných skúšobných otáčkach sa odvodia z mapovacej krivky (pozri bod 7.6.1 alebo 7.6.2). „Namerané“ hodnoty sú buď hodnoty priamo namerané počas mapovacieho procesu, alebo stanovené z mapovania motora. „Deklarované“ hodnoty stanoví výrobca. Keď sú k dispozícii namerané aj deklarované hodnoty, namiesto nameraných krútiacich momentov možno použiť deklarované hodnoty, ak sa neodchyľujú o viac ako ±2,5 %. Inak sa použijú namerané hodnoty krútiaceho momentu odvodené z mapovania motora.

7.7.1.3   Vytvorenie 5-režimového ustáleného skúšobného cyklu (nespojitý režim a odstupňovaný modálny skúšobný cyklus)

Počas skúšobného cyklu sa motor prevádzkuje pri otáčkach motora a krútiacom momente, ktoré sú definované v prílohe 5.

Na vytvorenie 5-režimového skúšobného cyklu sa použije maximálna mapovacia hodnota krútiaceho momentu pri stanovených menovitých otáčkach (pozri bod 7.7.1.1). Minimálna hodnota krútiaceho momentu so zahriatym motorom, ktorá reprezentuje prevádzku, sa môže deklarovať. Ak je napríklad motor typicky pripojený k stroju, ktorý nepracuje pod určitý minimálny krútiaci moment, tento krútiaci moment môže byť deklarovaný a použitý na vytvorenie cyklu. Keď sú na vytvorenie cyklu k dispozícii namerané aj deklarované hodnoty pre maximálny skúšobný krútiaci moment, namiesto nameranej hodnoty sa môže použiť deklarovaná hodnota, ak je v rozmedzí 95 až 100 % nameranej hodnoty.

Hodnoty krútiaceho momentu sú percentuálnymi hodnotami zodpovedajúcimi primárnemu menovitému výkonu (3). Primárny výkon je definovaný ako maximálny výkon dostupný počas série meniteľných výkonov, ktorý sa môže dosiahnuť počas neobmedzeného počtu hodín za rok, medzi stanovenými intervalmi údržby a za stanovených podmienok okolia. Údržba sa vykonáva podľa pokynov výrobcu.

7.7.2   Vytvorenie nestáleho skúšobného cyklu (denormalizácia NRTC)

V prílohe 5 sú definované príslušné skúšobné cykly v normalizovanom formáte. Normalizovaný skúšobný cyklus pozostáva zo série spárovaných hodnôt otáčok a krútiaceho momentu vyjadrených v percentách.

Normalizované hodnoty otáčok a krútiaceho momentu sa transformujú týmito spôsobmi:

a)

normalizované otáčky sa transformujú na sériu referenčných otáčok n ref podľa bodu 7.7.2.2;

b)

normalizované otáčky sa vyjadria ako percento mapovaného krútiaceho momentu pri zodpovedajúcich referenčných otáčkach. Tieto normalizované hodnoty sa transformujú na sériu krútiacich momentov T ref podľa bodu 7.7.2.3;

c)

hodnoty referenčných otáčok a krútiacich momentov vyjadrené v koherentných jednotkách sa vynásobia, aby sa vypočítali hodnoty referenčného výkonu.

7.7.2.1   Denormalizované otáčky (n denorm)

Denormalizované otáčky (n denorm) sa zvolia tak, aby sa rovnali 100 % hodnôt normalizovaných otáčok špecifikovaných v časovom pláne činnosti motorového dynamometra v prílohe 5. Referenčný cyklus motora vyplývajúci z denormalizácie na referenčné otáčky závisí od výberu vhodných denormalizovaných otáčok (n denorm). Na výpočet denormalizovaných otáčok (n denorm), získaných z nameranej mapovacej krivky, sa po dohode so schvaľovacím orgánom môže použiť jeden z týchto vzorcov:

a)

Formula

(7-2)

kde:

n denorm

=

denormalizované otáčky

n hi

=

horné otáčky (pozri bod 2.1.40)

n lo

=

dolné otáčky (pozri bod 2.1.44)

b)

n denorm zodpovedajúce najdlhšiemu vektoru definovanému ako:

Formula

(7-3)

kde:

i

=

meniteľný index, ktorý reprezentuje jednu zaznamenanú hodnotu mapy motora

n normi

=

otáčky motora normalizované vydelením n Pmax.

P normi

=

výkon motora normalizovaný vydelením P max.

Je treba dbať na to, že ak sa zistia maximálne hodnoty, denormalizované otáčky (n denorm) by sa mali považovať za najnižšie otáčky všetkých bodov s rovnakým maximálnym súčtom druhých mocnín. Uvedené deklarované otáčky sa môžu použiť, ak sa dĺžka vektora pri deklarovaných otáčkach rovná dĺžke vektora pri nameranej hodnote s toleranciou 2 %.

Ak má klesajúca časť krivky plného zaťaženia veľmi strmú hranu, môže spôsobovať problémy pri správnom dosiahnutí 105 % otáčok skúšobného cyklu NRTC. V takom prípade je s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacích alebo certifikačných orgánov povolené denormalizované otáčky (n denorm) mierne znížiť (maximálne o 3 %), aby bol možný správny priebeh NRTC.

Ak sú namerané denormalizované otáčky (n denorm) v rozpätí ±3 % denormalizovaných otáčok deklarovaných výrobcom, na emisnú skúšku sa môžu použiť deklarované denormalizované otáčky (n denorm). Ak sa tolerancia prekročí, na emisnú skúšku sa použijú namerané denormalizované otáčky (n denorm).

7.7.2.2   Denormalizácia otáčok motora

Otáčky motora sa denormalizujú pomocou tejto rovnice:

Formula

(7-4)

kde:

n ref

=

referenčné otáčky

n denorm

=

denormalizované otáčky

n idle

=

voľnobežné otáčky

%speed

=

tabuľkové normalizované otáčky NRTC

7.7.2.3   Denormalizácia krútiaceho momentu motora

Hodnoty krútiaceho momentu v časovom pláne činnosti dynamometra v prílohe 5 bod 1.3 sa normalizujú na maximálny krútiaci moment pri príslušných otáčkach. Hodnoty krútiaceho momentu referenčného cyklu sa denormalizujú pomocou mapovacej krivky určenej podľa bodu 7.6.2 takto:

Formula

(7-5)

pre príslušné referenčné otáčky stanovené v bode 7.7.2.2.

7.7.2.4   Príklad postupu denormalizácie

Ako príklad sa denormalizuje nasledujúci skúšobný bod:

% otáčok

=

43 %

% krútiaceho momentu

=

82 %

Dané sú tieto hodnoty:

n denorm

=

2 200 min-1

n idle

=

600 min-1

výsledná hodnota je

Formula

s maximálnym krútiacim momentom 700 Nm zisteným z mapovacej krivky pri otáčkach 1 288 min-1

Formula

7.8   Špecifický postup priebehu skúšobného cyklu

7.8.1   Postupnosť emisnej skúšky pre nespojité skúšobné cykly v ustálenom stave

7.8.1.1   Zahrievanie motora pre ustálené skúšobné cykly v nespojitom režime

Pri predkondicionovaní sa motor zahreje podľa odporúčaní výrobcu a správneho technického úsudku. Pred odberom vzoriek emisií je motor v činnosti dovtedy, kým nie je teplota motora (chladiacej vody a mazacieho oleja) stabilizovaná (normálne 10 minút) v režime 1 (100 % krútiaci moment a menovité otáčky pre 8-režimový skúšobný cyklus a pri menovitých konštantných otáčkach motora a 100 % krútiacom momente pre 5-režimový skúšobný cyklus). Z tohto bodu kondicionovania motora sa ihneď spustí meranie skúšobného cyklu.

Vykoná sa postup pred skúškou podľa bodu 7.3.1 vrátane kalibrácie analyzátora.

7.8.1.2   Vykonanie skúšobných cyklov v nespojitom režime

a)

Skúška sa vykonáva vo vzostupnom poradí režimov, ako je stanovené pre skúšobný cyklus (pozri prílohu 5);

b)

každý režim trvá najmenej 10 minút. V každom režime sa motor stabilizuje aspoň na 5 minút a vzorky emisií sa odoberajú v prípade plynných emisií počas 1-3 minút na konci každého režimu. Na zvýšenie presnosti odberu vzoriek PM je povolený predĺžený čas odberu.

Dĺžka trvania režimu sa zaznamená a oznámi;

c)

odber vzoriek tuhých častíc sa môže vykonávať buď metódou jedného filtra, alebo metódou viacerých filtrov. Keďže sa výsledky týchto metód môžu mierne odlišovať, s výsledkami sa uvádza aj použitá metóda.

Pri jednofiltrovej metóde sa v postupe cyklu určia váhové faktory režimov a zohľadní sa skutočný prietok výfukových plynov počas odberu vzoriek tak, že sa nastaví prietok vzorky a/alebo zodpovedajúci čas odberu vzoriek. Efektívny váhový faktor odberu vzoriek PM musí byť v rozmedzí ±0,003 váhového faktora daného režimu;

Odber vzorky sa musí v rámci každého režimu vykonať čo najneskôr. Pri jednofiltrovej metóde sa musí ukončenie odberu vzoriek tuhých častíc zhodovať s toleranciou ±5 sekúnd s ukončením merania plynných emisií. Čas odberu vzoriek je v každom režime najmenej 20 sekúnd v prípade jednofiltrovej metódy a najmenej 60 sekúnd v prípade viacfiltrovej metódy. V systémoch bez možnosti obtoku musí byť čas odberu vzoriek najmenej 60 sekúnd v každom režime v prípade jednofiltrovej aj viacfiltrovej metódy;

d)

otáčky a zaťaženie motora, teplota nasávaného vzduchu, prietok paliva a vzduchu alebo výfukových plynov sa pre každý režim merajú v rovnakom časovom intervale, aký sa použil na meranie koncentrácie plynov.

Zaznamenávajú sa všetky doplňujúce údaje potrebné na výpočet;

e)

ak motor zhasne alebo sa odber vzoriek emisií preruší kedykoľvek po začiatku odberu vzoriek emisií v nespojitom režime a metóde jedného filtra, skúška je neplatná a musí sa zopakovať počnúc postupom zahrievania. V prípade merania PM pomocou viacfiltrovej metódy (jeden odberový filter pre každý prevádzkový režim) skúška pokračuje stabilizovaním motora v predchádzajúcom režime pri teplote kondicionovania, a potom sa začne meranie v režime, v ktorom motor zhasol;

f)

vykonajú sa postupy po skúške podľa bodu 7.3.2.

7.8.1.3   Kritériá overovania

Počas každého režimu daného ustáleného cyklu sa po začiatku nestálej periódy namerané otáčky nesmú odlišovať od referenčných otáčok o viac ako ±1 % menovitých otáčok alebo ±3 min-1 podľa toho, ktorá hodnota je väčšia, okrem voľnobežných otáčok, ktoré musia byť v rámci tolerancií stanovených výrobcom. Nameraný krútiaci moment sa nesmie odchyľovať od referenčného krútiaceho momentu o viac než ±2 % maximálneho krútiaceho momentu pri skúšobných otáčkach.

7.8.2   Odstupňované modálne skúšobné cykly

7.8.2.1   Zahrievanie motora

Pred začiatkom odstupňovaných modálnych skúšobných cyklov v ustálenom stave (RMC) sa motor zahreje a je v činnosti dovtedy, kým sa teplota motora (chladiacej vody a mazacieho oleja) nestabilizuje na 50 % otáčok a 50 % krútiaceho momentu pre skúšobný cyklus RMC (odvodené z 8-režimového skúšobného cyklu) a pri menovitých otáčkach motora a 50 % krútiaceho momentu pre skúšobný cyklus RMC (odvodené z 5-režimového skúšobného cyklu). Ihneď po tomto postupe kondicionovania motora sa otáčky motora a krútiaci moment zmenia lineárnym stupňovitým prechodom 20 ±1 s na prvý režim skúšky. Meranie skúšobného cyklu sa začne po 5 až 10 sekundách po ukončení prechodu.

7.8.2.2   Vykonávanie odstupňovaného modálneho skúšobného cyklu

Odstupňované modálne skúšobné cykly odvodené z 8-režimového a 5-režimového skúšobného cyklu sú uvedené v prílohe 5.

Motor sa prevádzkuje počas stanoveného času v každom režime. Prechod z jedného režimu do druhého prebieha lineárne za 20 s ±1 s v rámci tolerancií predpísaných v bode 7.8.2.4 (pozri prílohu 5).

V prípade odstupňovaných modálnych skúšobných cyklov sa hodnoty referenčných otáčok a krútiaceho momentu dosiahnu pri minimálnej frekvencii 1 Hz a toto poradie bodov sa použije na priebeh cyklu. Počas prechodu medzi režimami prechádzajú denormalizované hodnoty referenčných otáčok a krútiaceho momentu lineárne stupňovite medzi režimami a vytvárajú referenčné body. Normalizované referenčné hodnoty krútiaceho momentu nesmú lineárne stupňovite prechádzať medzi režimami a potom sa denormalizovať. Ak stupňovitý prechod otáčok a krútiaceho momentu prechádza cez referenčný bod nad krivkou krútiaceho momentu motora, musí pokračovať dovtedy, kým sa nedosiahnu referenčné krútiace momenty a nepovolí sa maximálna požiadavka obsluhy.

V celom skúšobnom cykle RMC (počas každého režimu a vrátane stupňovitých prechodov medzi režimami) sa merajú koncentrácie každej plynnej znečisťujúcej látky a odberajú sa vzorky PM. Plynné znečisťujúce látky sa môžu merať neriedené alebo zriedené a nepretržite sa zaznamenávajú; ak sú zriedené, môžu sa odoberať do odberového vaku. Vzorka tuhých častíc sa riedi kondicionovaným a čistým vzduchom. Počas celého skúšobného postupu sa odoberie jedna vzorka, a ktorá sa zachytí na jednom filtri vzoriek PM.

Na výpočet emisií špecifických pre brzdenie sa vypočíta skutočná práca cyklu integrovaním skutočného výkonu motora počas úplného cyklu.

7.8.2.3   Postupnosť emisnej skúšky:

a)

Vykonávanie RMC, odber vzoriek výfukových plynov, zaznamenávanie údajov a integrovanie nameraných hodnôt sa začína súčasne;

b)

otáčky a krútiaci moment sa regulujú podľa prvého režimu v skúšobnom cykle;

c)

ak motor kedykoľvek v priebehu skúšky RMC zhasne, skúška je neplatná. Motor sa znova kondicionuje a skúška sa zopakuje;

d)

na konci RMC musí byť odber vzoriek nepretržitý, s výnimkou odberu vzoriek PM, pričom sa prevádzkujú všetky systémy, aby mohol plynúť čas odozvy systému. Potom sa zastavia všetky odbery vzoriek a zaznamenávanie vrátane zaznamenávania vzoriek pozadia. Nakoniec sa zastavia všetky integračné zariadenia a ukončenie skúšobného cyklu sa zaznamená do zapisovaných údajov;

e)

vykonajú sa postupy po skúške podľa bodu 7.4.

7.8.2.4   Kritériá overovania

Skúšky RMC sa overujú pomocou regresnej analýzy podľa opisu v bodoch 7.8.3.3 a 7.8.3.5. Povolené tolerancie RMC sú uvedené v tabuľke 7.1. Treba si uvedomiť, že tolerancie RMC sa líšia od tolerancií NRTC v tabuľke 7.2.

Tabuľka 7.1

Tolerancie regresnej priamky RMC

 

Otáčky

Krútiaci moment

Výkon

Štandardná chyba odhadu (SEE) y na x

max. 1 % menovitých otáčok

max. 2 % maximálneho krútiaceho momentu

max. 2 % maximálneho výkonu motora

Sklon regresnej priamky a 1

0,99 až 1,01

0,98 až 1,02

0,98 až 1,02

Koeficient determinácie r 2

min. 0,990

min. 0,950

min. 0,950

Úsek regresnej priamky na osi y a 0

±1 % menovitých otáčok

±20 Nm alebo ±2 % maximálneho krútiaceho momentu podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

±4 kW alebo ±2 % maximálneho výkonu podľa toho, ktorá hodnota je väčšia.

Tieto kritériá overovania sa použijú v prípade vykonávania skúšky RMC na nestálom skúšobnom zariadení, kde nie sú k dispozícii otáčky a krútiaci moment meniace sa po sekunde.

Pre každý režim sú požiadavky na otáčky a krútiaci moment uvedené v bode 7.8.1.3. V prípade 20-sekundových lineárnych prechodov otáčok a krútiacich momentov medzi režimami skúšky RMC v ustálenom stave (bod 7.4.1.2) sa tieto tolerancie pre otáčky a zaťaženie použijú na stupňovitý prechod: otáčky sa udržiavajú lineárne v rámci ±2 % menovitých otáčok. Krútiaci moment sa udržiava v rámci ±5 % maximálneho krútiaceho momentu pri menovitých otáčkach.

7.8.3   Nestály skúšobný cyklus (NRTC)

Pri vykonávaní nestáleho skúšobného cyklu sa príkazy týkajúce sa referenčných otáčok a krútiacich momentov plnia postupne. Príkazy týkajúce sa otáčok a krútiaceho momentu sú vydávané s frekvenciou aspoň 5 Hz. Keďže referenčný skúšobný cyklus je špecifikovaný pri frekvencii 1 Hz, príkazy medzi otáčkami a krútiacim momentom sa lineárne interpolujú z referenčných hodnôt krútiaceho momentu generovaných pri tvorbe cyklu.

Malé hodnoty denormalizovaných otáčok približujúcich sa voľnobežným otáčkam so zahriatym motorom môžu spôsobiť aktiváciu regulátorov nízkych voľnobežných otáčok a prekročenie referenčného krútiaceho momentu, aj keď je požiadavka obsluhy minimálna. V takýchto prípadoch sa odporúča regulovať dynamometer tak, aby bolo prioritou dodržanie referenčného krútiaceho momentu namiesto referenčných otáčok, a nechať motor, aby reguloval otáčky.

V podmienkach studeného štartu môžu motory použiť zariadenie na zvýšenie voľnobežných otáčok na rýchle zahriatie motora a zariadenia na dodatočnú úpravu výfukových plynov. Za týchto podmienok budú veľmi nízke normalizované otáčky generovať referenčné otáčky nižšie ako tieto vyššie zvýšené voľnobežné otáčky. V takom prípade sa odporúča regulovať dynamometer tak, aby prioritou bolo dodržanie referenčného krútiaceho momentu, a nechať motor, aby reguloval otáčky, keď je požiadavka obsluhy minimálna.

Počas emisnej skúšky sa hodnoty referenčných otáčok, krútiacich momentov, spätnoväzbových otáčok a krútiacich momentov zaznamenávajú s minimálnou frekvenciou 1 Hz, ale prednostne s frekvenciou 5 Hz, alebo dokonca 10 Hz. Táto väčšia frekvencia zaznamenávania je dôležitá, pretože pomáha minimalizovať skresľujúci účinok časového oneskorenia medzi referenčnými a nameranými hodnotami spätnoväzbových otáčok a krútiaceho momentu.

Referenčné a spätnoväzbové hodnoty otáčok a krútiaceho momentu sa môžu zaznamenávať pri nižších frekvenciách (blížiacich sa k 1 Hz), ak sú medzi zaznamenávanými hodnotami zaznamenané priemerné hodnoty za časový interval. Priemerné hodnoty sa vypočítajú zo spätnoväzbových hodnôt aktualizovaných pri frekvencii aspoň 5 Hz. Tieto zaznamenané hodnoty sa použijú na výpočet štatistiky overovania cyklu a celkovej práce.

7.8.3.1   Predkondicionovanie motora

Aby boli splnené stabilné podmienky pre nasledujúcu emisnú skúšku, systém odberu vzoriek a motor sa predkondicionujú buď absolvovaním celého jazdného cyklu pred skúškou NRTC, alebo prevádzkovaním motora a meracieho systému za podobných podmienok ako v samotnom cykle. Ak sa pred skúškou vykonala aj skúška NRTC so zahriatym motorom, nie je potrebné žiadne ďalšie kondicionovanie.

Môže sa použiť postup prirodzeného alebo vynúteného ochladzovania. V prípade vynúteného ochladzovania sa na nastavenie systémov prúdenia chladiaceho vzduchu cez motor a prúdenia chladiaceho oleja cez systém mazania motora používa správny technický úsudok, aby sa pomocou chladiaceho systému motora odviedlo teplo z chladiaceho média a zo systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. V prípade vynúteného ochladzovania systému dodatočnej úpravy výfukových plynov sa chladiaci vzduch nevháňa, pokiaľ sa systém dodatočnej úpravy výfukových plynov neochladí na teplotu nižšiu než je teplota jeho katalytickej aktivácie. Nie je povolený žiadny postup ochladzovania, ktorý vyústi do nereprezentatívnych emisií.

Musia sa vykonať postupy pred skúškou podľa bodu 7.3.1 vrátane kalibrácie analyzátora.

7.8.3.2   Vykonanie nestáleho skúšobného cyklu NRTC

Skúšanie sa začína takto:

Postupnosť skúšky sa začne ihneď po naštartovaní motora z ochladeného stavu v prípade skúšky NRTC so studeným štartom alebo zo zahriateho stavu v prípade skúšky NRTC s teplým štartom. Musia sa dodržiavať pokyny (príloha 5).

Zapisovanie údajov, odber vzoriek výfukových plynov a integrovanie nameraných hodnôt sa začína súčasne s naštartovaním motora. Skúšobný cyklus začína štartom motora a prebieha podľa časového plánu uvedeného v prílohe 5.

Na konci cyklu pokračuje odber vzoriek, pričom sú v činnosti všetky systémy, aby mohol plynúť čas odozvy systému. Potom sa zastavia všetky odbery vzoriek a zaznamenávanie vrátane zaznamenávania vzoriek pozadia. Nakoniec sa zastavia všetky integračné zariadenia a ukončenie skúšobného cyklu sa zaznamená do zapisovaných údajov.

Vykonajú sa postupy po skúške podľa bodu 7.3.2.

7.8.3.3   Kritériá overovania pre nestály skúšobný cyklus

Na kontrolu platnosti skúšky sa na referenčné a spätnoväzbové údaje otáčok, krútiaceho momentu a celkovej práce použijú kritéria overovania pre nestály skúšobný cyklus, uvedené v tomto bode.

7.8.3.4   Výpočet práce cyklu

Pred výpočtom práce cyklu sa vynechajú všetky hodnoty otáčok a krútiaceho momentu počas štartovania motora. Body so zápornými hodnotami krútiaceho momentu sa počítajú ako nulová práca. Skutočná práca cyklu W act (kWh) sa vypočíta na základe spätnoväzbových hodnôt otáčok a krútiaceho momentu motora. Referenčná práca cyklu W ref (kWh) sa vypočíta na základe referenčných hodnôt otáčok a krútiaceho momentu motora. Skutočná práca cyklu W act sa použije na porovnanie s referenčnou prácou cyklu W ref a na výpočet emisií špecifických pre brzdenie (pozri bod 7.2).

W act musí byť od 85 % do 105 % W ref.

7.8.3.5   Overovacia štatistika (pozri doplnok A.2 k prílohe 4B)

Pre otáčky, krútiaci moment a výkon motora sa vypočíta lineárna regresia medzi referenčnými a spätnoväzbovými hodnotami.

S cieľom minimalizovať skresľujúci účinok časového oneskorenia medzi referenčnými a spätnoväzbovými hodnotami cyklu poradie spätnoväzbových signálov týkajúcich sa celkových otáčok motora a krútiaceho momentu sa môže časovo predbiehať alebo oneskorovať voči poradiu referenčných otáčok a krútiaceho momentu. Ak sú spätnoväzbové signály posunuté, otáčky aj krútiaci moment sa posunú o rovnakú hodnotu v tom istom smere.

Použije sa metóda najmenších štvorcov, pričom rovnica najlepšieho prispôsobenia má tento tvar:

Formula

(7-6)

kde:

y

=

spätnoväzbová hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW)

a 1

=

sklon regresnej priamky

x

=

referenčná hodnota otáčok (min-1), krútiaceho momentu (Nm) alebo výkonu (kW)

a 0

=

úsek regresnej priamky na osi y

Pre každú regresnú priamku sa vypočíta štandardná chyba odhadovanej hodnoty (SEE) y na x a koeficient determinácie (r 2) (doplnok A.2 k prílohe 4B).

Túto analýzu sa odporúča vykonať pri frekvencii 1 Hz. Ak sa má skúška považovať za platnú, musia byť splnené kritériá uvedené v tabuľke 7.2 tohto bodu.

Tabuľka 7.2

Tolerancie regresnej priamky

 

Otáčky

Krútiaci moment

Výkon

Štandardná chyba odhadu (SEE) y na x

≤ 5,0 % max. skúšobných otáčok

≤ 10,0 % maximálneho mapovaného krútiaceho momentu

≤ 10,0 % maximálneho mapovaného výkonu

Sklon regresnej priamky a 1

0,95 až 1,03

0,83 až 1,03

0,89 až 1,03

Koeficient determinácie r 2

min. 0,970

min. 0,850

min. 0,910

Úsek regresnej priamky na osi y a 0

≤ 10 % voľnobežných otáčok

±20 Nm alebo ± 2 % maximálneho krútiaceho momentu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

±4 kW alebo ± 2 % maximálneho výkonu, podľa toho, ktorá hodnota je väčšia

Vyradenie bodov je povolené výlučne na účely regresie pred výpočtom regresie, ak sú uvedené v tabuľke 7.3 tohto bodu. Tieto body sa však nesmú vyradiť pri výpočte práce cyklu a emisií. Bod voľnobehu je definovaný ako bod, ktorý má normalizovaný referenčný krútiaci moment 0 % a normalizované referenčné otáčky 0 %. Vyradenie bodu sa môže použiť pre celý cyklus alebo ktorúkoľvek časť cyklu; body, ktoré sa vyradia, sa musia uviesť.

Tabuľka 7.3

Povolené vyradenie bodov z regresnej analýzy

Udalosť

Podmienky (n = otáčky motora, T = krútiaci moment)

Body, ktoré sa vyradia

Minimálna požiadavka obsluhy

(bod voľnobehu)

n ref = n idle

a

T ref = 0

a

T act > (T ref – 0,02 T maxmappedtorque)

a

T act < (T ref + 0,02 T maxmappedtorque)

otáčky a výkon

Minimálna požiadavka obsluhy

n act ≤ 1,02 n ref a T act > T ref

alebo

n act > n ref a T act ≤ T ref'

alebo

n act > 1,02 n ref a T ref < T act ≤ (T ref + 0,02 T maxmappedtorque)

výkon a buď krútiaci moment, alebo otáčky

Maximálna požiadavka obsluhy

n act < n ref a T act ≥ T ref

alebo

n act ≥ 0,98 n ref a T act < T ref

alebo

n act < 0,98 n ref a T ref > T act ≥ (T ref – 0,02 T maxmappedtorque)

výkon a buď krútiaci moment, alebo otáčky

8.   POSTUPY MERANIA

8.1   Kalibrácia a kontroly výkonu

8.1.1   Úvod

V tomto bode sú opísané požadované kalibrácie a overenia meracích systémov. Špecifikácie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé nástroje, pozri v bode 9.4.

Kalibrácie alebo overenia sa zvyčajne vykonávajú počas celého meracieho reťazca.

Ak pre časť systému merania nie je určená kalibrácia alebo overovanie, táto časť systému sa kalibruje a jej výkon sa overuje pri frekvencii zodpovedajúcej akémukoľvek odporúčaniu výrobcu meracieho systému a správnemu technickému úsudku.

Na dodržanie tolerancií určených pre kalibráciu a na overovanie sa použijú medzinárodne uznávané zistiteľné normy.

8.1.2   Prehľad kalibrácie a overovania

V tabuľke 8.1 je uvedený prehľad kalibrácií a overovaní opísaných v bode 8 a údaje o tom, kedy sa musia vykonávať.

Tabuľka 8.1

Prehľad kalibrácie a overovania

Typ kalibrácie alebo overovania

Minimálna frekvencia (4)

8.1.3:

Presnosť, opakovateľnosť a hluk

Presnosť: nevyžaduje sa, ale odporúča sa pri prvej inštalácii.

Opakovateľnosť: nevyžaduje sa, ale odporúča sa pri prvej inštalácii.

Hlučnosť: nevyžaduje sa, ale odporúča sa pri prvej inštalácii.

8.1.4:

Linearita

Otáčky: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

Krútiaci moment: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

Čistý plyn a zriedené prietoky výfukových plynov: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe, pokiaľ sa prietok neoveruje pomocou propánu alebo metódou uhlíkovej alebo kyslíkovej rovnováhy.

Prietok neriedených výfukových plynov: pri prvej inštalácii, do 185 dní pred skúškou a po väčšej údržbe, pokiaľ sa prietok neoveruje pomocou propánu alebo metódou uhlíkovej alebo kyslíkovej rovnováhy.

Analyzátory plynu: pri prvej inštalácii, do 35 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

Váhy PM: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

Samostatne tlak a teplota: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

8.1.5:

Nepretržitá odozva systému analyzátorov plynu a overovanie aktualizácie záznamu – pre analyzátory plynu, ktoré sa nekompenzujú nepretržite v prípade iných druhov plynov

Pri prvej inštalácii alebo po zmene systému, ktorá by ovplyvnila odozvu.

8.1.6:

Nepretržitá odozva systému analyzátorov plynu a overovanie aktualizácie záznamu – pre analyzátory plynu, ktoré sa kompenzujú nepretržite v prípade iných druhov plynov

Pri prvej inštalácii alebo po zmene systému, ktorá by ovplyvnila odozvu.

8.1.7.1:

Krútiaci moment

Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.7.2:

Tlak, teplota, rosný bod

Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.8.1:

Prietok paliva

Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.8.2:

Prietok sania

Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.8.3:

Prietok výfukového plynu

Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.8.4:

Prietok zriedených výfukových plynov (CVS a PFD)

Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.8.5:

CVS/PFD a overenie dávky vzorky (5)

Pri prvej inštalácii, do 35 dní pred skúškou a po väčšej údržbe. (kontrola propánom)

8.1.8.8:

Vzduchotesnosť

Pred každou laboratórnou skúškou podľa bodu 7.1.

8.1.9.1:

Krížová citlivosť NDIR na CO2 a H2O

Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.9.2:

Krížová citlivosť NDIR na CO, CO2 a H2O

Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.10.1:

Kalibrácia FID

Optimalizácia THC FID a overenie THC FID

Kalibrovať, optimalizovať a určiť odozvu CH4: pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

Overiť odozvu CH4: pri prvej inštalácii, do 185 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

8.1.10.2:

Krížová citlivosť FID na neriedený výfukový plyn a O2

Pre všetky analyzátory FID: pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

Pre analyzátory THC FID: pri prvej inštalácii, po väčšej údržbe a po

optimalizácii FID podľa bodu 8.1.10.1.

8.1.10.3:

Prienik odlučovača nemetánových uhľovodíkov

Pri prvej inštalácii, do 185 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

8.1.11.1:

Krížová citlivosť CLD na CO2 a H2O

Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.11.3:

Krížová citlivosť NDUV na HC a H2O

Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.11.4:

Studený kúpeľ, prienik NO2 (chladič)

Pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.11.5:

Konverzia konvertora NO2 na NO

Pri prvej inštalácii, do 35 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

8.1.12.1:

Váhy na PM a váženie

Nezávislé overenie: pri prvej inštalácii, do 370 dní pred skúškou a po väčšej údržbe.

Overenie nulovacieho plynu, plynu na nastavenie meracieho rozsahu a referenčnej vzorky: 12 hodín pred vážením a po väčšej údržbe.

8.1.3   Overovanie z hľadiska presnosti, opakovateľnosti a hluku

Základom pre presnosť, opakovateľnosť a hluk prístroja sú výkonnostné hodnoty jednotlivých prístrojov uvedených v tabuľke 9.3.

Overovanie presnosti, opakovateľnosti alebo hluku prístroja sa nevyžaduje. Môže však byť užitočné uvažovať o týchto overovaniach s cieľom stanoviť vlastnosti nového prístroja po doručení alebo na zistenie poruchy existujúceho prístroja.

8.1.4   Kontrola linearity

8.1.4.1   Rozsah a frekvencia

Overovanie linearity sa vykonáva na každom meracom systéme uvedenom v tabuľke 8.2 aspoň tak často, ako sa uvádza v tabuľke a v súlade s odporúčaniami výrobcu meracieho systému a správneho technického úsudku. Zámerom overenia linearity je zistiť, či merací systém reaguje primerane v celom príslušnom meracom rozsahu. Overovanie linearity pozostáva zo zavedenia série aspoň 10 referenčných hodnôt do meracieho systému, pokiaľ nie je stanovené inak. Merací systém kvantifikuje každú referenčnú hodnotu. Namerané hodnoty sa skupinovo porovnajú s referenčnými hodnotami pomocou lineárnej regresie najmenších štvorcov a kritérií linearity uvedených v tabuľke 8.2 tohto bodu.

8.1.4.2   Výkonnostné požiadavky

Ak merací systém nespĺňa príslušné kritériá linearity uvedené v tabuľke 8.2, nedostatok sa podľa potreby napraví prekalibrovaním, údržbou alebo výmenou komponentov. Overenie linearity sa zopakuje po náprave nedostatkov, aby sa zabezpečilo, že merací systém spĺňa kritériá linearity.

8.1.4.3   Postup

Použije sa tento protokol overenia linearity:

a)

merací systém je v prevádzke pri svojich určených teplotách, tlakoch a prietokoch;

b)

prístroj sa vynuluje ako pred emisnou skúškou zavedením nulovacieho signálu. Pre analyzátory plynu sa použije nulovací plyn, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.5.1, a zavedie sa priamo do otvoru analyzátora;

c)

nastaví sa merací rozsah prístroja ako pred emisnou skúškou zavedením signálu na nastavenie meracieho rozsahu. Pre analyzátory plynu sa použije plyn na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.5.1, a zavedie sa priamo do otvoru analyzátora;

d)

po nastavení meracieho rozsahu prístroja sa nula skontroluje rovnakým signálom, aký sa použil v písmene b) tohto bodu. Vychádzajúc z nuly sa na zistenie, či došlo k opakovaného vynulovaniu alebo nastaveniu prístroja pred vykonaním ďalšieho kroku, použije správny technický úsudok;

e)

na výber referenčných hodnôt y refi pre všetky namerané množstvá sa využijú odporúčania výrobcu, ktoré sa týkajú celého rozsahu hodnôt očakávaných počas emisnej skúšky, a správny technický úsudok, čím sa zabráni extrapolácii mimo týchto hodnôt. Ako jedna z referenčných hodnôt overovania linearity sa vyberie referenčný nulový signál. Na samostatné overenie linearity tlaku a teploty sa vyberú aspoň tri referenčné hodnoty. Na všetky ostatné overenia linearity sa vyberie aspoň desať referenčných hodnôt;

f)

na voľbu poradia, v akom sa budú zavádzať série referenčných hodnôt, sa použijú odporúčania výrobcu prístroja a správny technický úsudok;

g)

referenčné množstvá sa vytvoria a zavedú podľa bodu 8.1.4.4. Pre analyzátory plynu sa použijú známe koncentrácie, ktoré musia byť v rámci špecifikácií uvedených v bode 9.5.1, a zavedú sa priamo do otvoru analyzátora;

h)

počas merania referenčnej hodnoty je povolený určitý čas na stabilizáciu prístroja;

i)

 pri minimálnej frekvencii záznamu stanovenej v tabuľke 9.2 sa referenčná hodnota meria 30 sekúnd a zaznamená sa aritmetický priemer zaznamenaných hodnôt

Formula

;

j)

kroky opísané v písmenách g) až i) tohto bodu sa opakujú, až kým sa nenamerajú referenčné množstvá;

k)

 aritmetické priemery

Formula

a referenčné hodnoty y refi sa použijú na výpočet parametrov lineárnej regresie metódou najmenších štvorcov a štatistických hodnôt, aby sa porovnali minimálne výkonnostné kritériá uvedené v tabuľke 8.2. Použijú sa výpočty opísané v prílohe 4B doplnok A.2 bod A.2.

8.1.4.4   Referenčné signály

V tomto bode sú opísané odporúčané metódy vytvorenia referenčných hodnôt pre protokol overenia linearity uvedený v bode 8.1.4.3. tohto oddielu. Použijú sa referenčné hodnoty, ktoré simulujú skutočné hodnoty, alebo sa zavedú skutočné hodnoty a merajú sa referenčným meracím systémom. V tom druhom prípade je referenčnou hodnotou hodnota oznámená referenčným meracím systémom. Referenčné hodnoty a referenčný merací systém musia zodpovedať medzinárodným normám.

V prípade systémov merania teploty so snímačmi, ako sú termočlánky, RTD a termistory, sa overenie linearity môže vykonať odstránením snímača zo systému a jeho nahradením simulátorom. V prípade potreby sa použije simulátor, ktorý je samostatne kalibrovaný a vybavený kompenzačnou skrinkou. Odchýlka simulátora zodpovedajúceho medzinárodným normám s pohyblivou stupnicou teploty musí byť menšia než 0,5 % maximálnej prevádzkovej teploty T max. Ak sa použije táto možnosť, je potrebné použiť snímače, pri ktorých dodávateľ uvádza, že sú presnejšie než 0,5 % T max v porovnaní s ich štandardnou kalibrovacou krivkou.

8.1.4.5   Meracie systémy, ktoré si vyžadujú overenie linearity

V tabuľke 8.2 sú uvedené meracie systémy, ktoré si vyžadujú overenia linearity Pre túto tabuľku platia nasledujúce ustanovenia:

a)

overenie linearity sa vykonáva častejšie, ak to odporúča výrobca prístroja, alebo ak to vyplýva zo správneho technického úsudku;

b)

„min“ sa vzťahuje na minimálnu referenčnú hodnotu použitú počas overovania linearity.

Treba poznamenať, že touto hodnotou môže byť nula alebo záporná hodnota v závislosti od signálu;

c)

„max“ sa vo všeobecnosti vzťahuje na maximálnu referenčnú hodnotu použitú počas overovania linearity. Napríklad v prípade rozdeľovačov plynu je x max nerozdelená, neriedená koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu. Toto sú osobitné prípady, keď sa „max“ vzťahuje na inú hodnotu:

i)

v prípade overenia linearity hmotnosti PM sa m max vzťahuje na typickú hmotnosť filtra PM;

ii)

v prípade overenia linearity krútiaceho momentu sa T max vzťahuje na výrobcom stanovenú špičkovú hodnotu najvyššieho krútiaceho momentu motora, ktorý sa má skúšať.

d)

špecifikované rozsahy sú zahrnuté. Napríklad špecifikovaný rozsah 0,98 – 1,02 pre sklon a 1 znamená 0,98 ≤ a 1 ≤ 1,02;

e)

tieto overenia linearity sa nevyžadujú pre systémy, ktoré absolvujú overenie prietoku zriedených výfukových plynov podľa opisu v bode 8.1.8.5 pre kontrolu propánom, alebo pre systémy, ktoré spĺňajú požiadavku s toleranciou ±2 % na základe chemickej rovnováhy uhlíka alebo kyslíka v nasávanom vzduchu, palive alebo výfukových plynoch;

f)

kritériá a 1 pre tieto množstvá sú splnené len vtedy, keď sa na rozdiel od signálu, ktorý je len lineárne proporcionálny voči skutočnej hodnote, vyžaduje absolútna hodnota;

g)

samostatné teploty zahŕňajú teploty motora a okolitých podmienok použité na nastavenie alebo overenie podmienok motora, teploty použité na nastavenie alebo overenie kritických podmienok v skúšobnom systéme a teploty použité pri výpočtoch emisií:

i)

vyžadujú sa kontroly linearity týchto teplôt: nasávanie vzduchu, systém(-y) dodatočnej úpravy (pre motory skúšané so zariadeniami na dodatočnú úpravu v cykloch s kritériami studeného štartu), riediaci vzduch pri odbere vzoriek PM (CVS, dvojité riedenie a systémy s riedením časti prietoku), vzorka PM a vzorka chladiča (pre systémy odberu vzoriek plynov, ktoré používajú chladiče na sušenie vzoriek);

ii)

tieto kontroly linearity teplôt sa vyžadujú len vtedy, keď to stanoví výrobca motora: prívod paliva, výstup vzduchu z chladiča plniaceho vzduchu skúšobnej komory (pre motory skúšané s výmenníkom tepla skúšobnej komory simulujúcim chladič plniaceho vzduchu motora/stroja, prívod chladiaceho prostriedku chladiča plniaceho vzduchu skúšobnej komory (pre motory skúšané s výmenníkom tepla skúšobnej komory simulujúcim chladič plniaceho vzduchu motora/stroja) a olej v olejovej vani, chladiaci prostriedok pred termostatom (pre kvapalinou chladené motory);

h)

samostatné tlaky zahŕňajú tlaky motora a okolitých podmienok použité na nastavenie alebo overenie podmienok motora, tlaky použité na nastavenie alebo overenie kritických podmienok v skúšobnom systéme a tlaky použité pri výpočtoch emisií:

i)

vyžadujú sa kontroly linearity tlaku: obmedzenie prívodu vzduchu, protitlak výfukových plynov, barometer, vstupný manometer CVS (ak sa na meranie použije CVS), vzorka chladiča (pre systémy odberu vzoriek plynov, ktoré používajú chladiče na sušenie vzoriek);

ii)

kontroly linearity tlaku sa vyžadujú len vtedy, keď to stanoví výrobca motora: chladič plniaceho vzduchu skúšobnej komory a pokles tlaku v spojovacom potrubí (pre turbopreplňované motory skúšané s výmenníkom tepla skúšobnej komory simulujúcim chladič plniaceho vzduchu motora/stroja), prívod a vývod paliva.

Tabuľka 8.2

Meracie systémy, ktoré si vyžadujú overenia linearity

Merací systém

Množstvo

Minimálna frekvencia overovania

Kritériá linearity

Formula

a

SEE

r 2

Otáčky motora

n

do 370 dní pred skúškou

≤ 0,05 % n max

0,98 – 1,02

≤ 2 % n max

≥ 0,990

Krútiaci moment motora

T

do 370 dní pred skúškou

≤ 1 % T max

0,98 – 1,02

≤ 2 % T max

≥ 0,990

Prietok paliva

q m

do 370 dní pred skúškou

≤ 1 % q m,max

0,98 – 1,02

≤ 2 % q m,max

≥ 0,990

Prietok nasávaného vzduchu

q v

do 370 dní pred skúškou

≤ 1 % q v,max

0,98 – 1,02

≤ 2 % q v,max

≥ 0,990

Prietok riediaceho vzduchu

q v

do 370 dní pred skúškou

≤ 1 % q v,max

0,98 – 1,02

≤ 2 % q v,max

≥ 0,990

Prietok zriedených výfukových plynov

q v

do 370 dní pred skúškou

≤ 1 % q v,max

0,98 – 1,02

≤ 2 % q v,max

≥ 0,990

Prietok neriedených výfukových plynov

q v

do 185 dní pred skúškou

≤ 1 % q v,max

0,98 – 1,02

≤ 2 % q v,max

≥ 0,990

Prietoky vzorkovača dávok

q v

do 370 dní pred skúškou

≤ 1 % q v,max

0,98 – 1,02

≤ 2 % q v,max

≥ 0,990

Rozdeľovače plynov

x/x span

do 370 dní pred skúškou

≤ 0,5 % x max

0,98 – 1,02

≤ 2 % x max

≥ 0,990

Analyzátory plynov

x

do 35 dní pred skúškou

≤ 0,5 % x max

0,99 – 1,01

≤ 1 % x max

≥ 0,998

Hmotnosť PM

m

do 370 dní pred skúškou

≤ 1 % m max

0,99 – 1,01

≤ 1 % m max

≥ 0,998

Samostatné tlaky

p

do 370 dní pred skúškou

≤ 1 % p max

0,99 – 1,01

≤ 1 % p max

≥ 0,998

Prevod analógových samostatných tepelných signálov na digitálne

T

do 370 dní pred skúškou

≤ 1 % T max

0,99 – 1,01

≤ 1 % T max

≥ 0,998

8.1.5   Systém analyzátora plynov s nepretržitou odozvou a overovanie aktualizácie zaznamenávania

V tomto oddiele je opísaný všeobecný postup overovania systému analyzátora plynov s nepretržitou odozvou a aktualizácie zaznamenávania. Postupy overovania kompenzačného typu analyzátorov pozri v bode 8.1.6.

8.1.5.1   Rozsah a frekvencia

Toto overovanie sa vykonáva po inštalácii alebo výmene analyzátora plynov, ktorý sa použil na nepretržitý odber vzoriek. Toto overovanie sa vykonáva aj vtedy, keď sa systém prekonfiguruje spôsobom, ktorý by zmenil odozvu systému. Toto overenie je potrebné pre analyzátory plynov s nepretržitou odozvou používané na skúšky s nestálym jazdným cyklom alebo odstupňovaným modálnym skúšobným cyklom, ale nie je potrebné pre systémy analyzátorov plynov odoberaných v dávkach alebo pre systémy analyzátorov plynov s nepretržitou odozvou používané len na skúšanie v nespojitom režime.

8.1.5.2   Princípy merania

Touto skúškou sa overuje, či frekvencie aktualizácie a zaznamenávania zodpovedajú celkovej odozve systému na rýchlu zmenu hodnoty koncentrácie pri odberovej sonde. Systémy analyzátorov plynov sa optimalizujú tak, aby sa ich celková odozva na rýchlu zmenu koncentrácie aktualizovala a zaznamenávala s vhodnou frekvenciou, aby sa zabránilo strate informácií. Touto skúškou sa overuje aj to, či systémy analyzátorov plynov dodržiavajú minimálny čas odozvy.

Na vyhodnotenie času odozvy musia byť nastavenia systému presne rovnaké ako v priebehu merania pri skúške (t. j. tlak, prietoky, nastavenia filtrov na analyzátoroch a všetky ostatné vplyvy na čas odozvy). Určovanie času odozvy sa vykonáva prepnutím plynu priamo na vstupe odberovej sondy. Zariadenie na prepnutie plynu musí byť schopné vykonať prepnutie za menej než 0,1 s. Plyny použité na skúšku musia vyvolať zmenu koncentrácie minimálne 60 % plného rozsahu stupnice (FS).

Zaznamenáva sa stopa koncentrácie každej jednej zložky plynu.

8.1.5.3   Systémové požiadavky

a)

Čas odozvy systému musí byť ≤ 10 s časom nábehu ≤ 2,5 s alebo s časom nábehu alebo dobehu ≤ 5 s pre všetky merané zložky (CO, NOx, CO2 a HC) a všetky použité rozsahy. Ak sa na meranie NMHC použije NMC, čas odozvy systému môže presiahnuť 10 sekúnd.

Všetky údaje (koncentrácia, prietok paliva a vzduchu) sa pred vykonaním emisných výpočtov uvedených v doplnkoch A.7-A.8 musia zmeniť podľa svojich časov odozvy.

b)

Na preukázanie prijateľnej aktualizácie a zaznamenávania, pokiaľ ide o celkovú odozvu systému, musí systém spĺňať jedno z týchto kritérií:

i)

súčin priemerného času nábehu a frekvencie, pri ktorej systém zaznamenáva a aktualizuje koncentráciu, musí byť aspoň 5. V každom prípade nesmie byť priemerný čas nábehu dlhší než 10 s;

ii)

frekvencia, pri ktorej systém zaznamenáva koncentráciu, musí byť aspoň 2 Hz (pozri aj tabuľku 9.2).

8.1.5.4   Postup

Na overenie odozvy každého systému analyzátora plynu sa používa tento postup:

a)

pri nastavovaní prístroja sa musia dodržiavať pokyny výrobcu systému analyzátora týkajúce sa spustenia a prevádzky. Merací systém sa nastaví podľa potreby tak, aby sa optimalizoval výkon. Toto overenie prebehne s analyzátorom prevádzkovaným rovnakým spôsobom, aký sa používa pri emisných skúškach. Ak analyzátor zdieľa svoj systém odberu vzoriek s inými analyzátormi a ak prietok plynu do iných analyzátorov bude mať vplyv na čas odozvy systému, tieto iné analyzátory musia byť počas tejto overovacej skúšky spustené a v prevádzke. Táto overovacia skúška môže prebiehať s viacerými analyzátormi zdieľajúcimi ten istý systém odberu vzoriek v rovnakom čase. Ak sa počas emisnej skúšky použijú analógové alebo digitálne filtre v reálnom čase, tieto filtre musia byť počas tohto overovania prevádzkované rovnakým spôsobom;

b)

v prípade vybavenia použitého na potvrdenie času odozvy systému sa odporúča použiť medzi všetkými prípojkami vedenie na prenos plynu minimálnej dĺžky, zdroj nulovacieho plynu pripojený k jednému vstupu rýchločinného trojcestného ventilu (2 vstupy, 1 výstup), aby sa reguloval prietok nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu do vstupu sondy odberového systému alebo do prípojky v tvare T v blízkosti výstupu zo sondy. Normálne je prietok vyšší než prietok cez odberovú sondu a zvyšok sa odvedie od vstupu sondy. Ak je prietok plynu menší než prietok cez odberovú sondu, koncentrácie plynu sa nastavia tak, aby bolo zabezpečené riedenie z okolitého vzduchu prúdiaceho do sondy. Môžu sa použiť dvojzložkové alebo viaczložkové plyny na nastavenie meracieho rozsahu. Na zmiešavanie plynov na nastavenie meracieho rozsahu sa môže použiť zmiešavacie zariadenie. Zmiešavacie zariadenie sa odporúča vtedy, keď sú plyny na nastavenie meracieho rozsahu zriedené v N2 zmiešané s plynmi na nastavenie meracieho rozsahu zriedenými vo vzduchu;

S použitím rozdeľovača plynov NO–CO–CO2–C3H8–CH4 (zvyšok N2) sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu rovnomerne zmieša s plynom na nastavenie meracieho rozsahu NO2 s pridaním čisteného syntetického vzduchu. Štandardné dvojzložkové plyny na nastavenie meracieho rozsahu možno použiť aj namiesto zmiešaného plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO-CO-CO2-C3H8-CH4, zvyšok N2; v tom prípade sa musia s každým analyzátorom vykonať samostatné skúšky na odozvu. Rozdeľovač plynov sa pripojí k inému výstupu trojcestného ventilu. Výstup ventilu sa ku všetkým overovaným analyzátorom pripojí k prepadu sondy systému analyzátora plynov alebo k prepadu namontovanému medzi sondou a prenosovým potrubím. Použije sa nastavenie, ktoré zabráni kolísaniu tlaku z dôvodu zastavenia prietoku cez zariadenie na zmiešavanie plynov. Vynechajú sa všetky zložky plynu, ktoré nie sú relevantné pre analyzátory, pokiaľ ide o toto overovanie. Alternatívne je povolené použiť plynové fľaše s jednotlivými plynmi a samostatné meranie časov odozvy;

c)

zber údajov sa vykonáva takto:

i)

zapne sa ventil, aby začal prúdiť nulovací plyn;

ii)

povolí sa stabilizácia, aby sa zohľadnilo omeškanie prepravy a najpomalšia plná odozva analyzátora;

iii)

údaje sa začnú zaznamenávať pri frekvencii použitej pri emisných skúškach. Každá zaznamenaná hodnota je jedinečnou aktualizovanou koncentráciou nameranou analyzátorom; na zmenu nameraných hodnôt sa nesmie použiť interpolácia ani filtrovanie;

iv)

ventil sa prepne tak, aby zmiešané plyny na nastavenie meracieho rozsahu mohli prúdiť do analyzátorov. Tento čas sa zaznamená ako t 0;

v)

zohľadní sa omeškanie prepravy a najpomalšia plná odozva analyzátora;

vi)

zapne sa prúdenie, aby mohol nulovací plyn prúdiť do analyzátora. Tento čas sa zaznamená ako t 100;

vii)

zohľadní sa omeškanie prepravy a najpomalšia plná odozva analyzátora;

viii)

kroky uvedené v písmene c) bod iv) až vii) tohto bodu sa opakujú, aby sa zaznamenalo sedem úplných cyklov, pričom sa končí s nulovacím plynom prúdiacim do analyzátorov;

ix)

zaznamenávanie sa zastaví.

8.1.5.5   Hodnotenie výkonu

Na výpočet stredného času nábehu T 10–90 každého analyzátora sa použijú údaje z bodu 8.1.5.4 písm. c) tohto bodu.

a)

Ak sa na preukázanie súladu s bodom 8.1.5.3 písm. b) bod i) tohto bodu zvolí táto možnosť, musí sa použiť tento postup: čas nábehu (v sekundách) sa vynásobí príslušnými záznamovými frekvenciami v Hertzoch (1/s). Hodnota každého výsledku musí byť aspoň 5. Ak je hodnota menšia ako 5, záznamová frekvencia sa zvýši, alebo sa nastaví prietok, alebo sa usporiadanie systému odberu vzoriek zmení tak, aby sa podľa potreby zvýšil čas nábehu. Na zvýšenie času nábehu sa môžu konfigurovať aj digitálne filtre;

b)

ak sa na preukázanie súladu s bodom 8.1.5.3 písm. b) bod ii) tohto bodu zvolí táto možnosť, stačí preukázať súlad s požiadavkami bodu 8.1.5.3 písm. b) bod ii).

8.1.6   Overenie času odozvy v prípade kompenzačného typu analyzátorov

8.1.6.1   Rozsah a frekvencia

Toto overovanie sa vykonáva za účelom stanovenia nepretržitej odozvy plynových analyzátorov, kde je jedna odozva analyzátora kompenzovaná ďalšou, aby sa kvantifikovali plynné emisie. Pri tejto kontrole sa vodná para považuje za plynnú zložku. Toto overenie sa vyžaduje v prípade analyzátorov plynu s nepretržitou odozvou používaných pri skúškach s nestálym jazdným cyklom alebo odstupňovaným modálnym cyklom. Toto overenie nie je potrebné v prípade dávkových analyzátorov plynu, ktoré sa používajú len na skúšky v nespojitom režime. Toto overenie sa nevzťahuje na korekciu vzhľadom k vode odstránenej zo vzorky v dodatočnom spracovaní a nevzťahuje sa na určenie NMHC z THC a CH4 uvedené v doplnkoch A.7 a A.8 týkajúcich sa výpočtov emisií. Toto overenie sa vykonáva po prvej inštalácii (t. j. uvedení skúšobnej komory do prevádzky). Po väčšej údržbe sa môže na overenie jednotnej odozvy použiť bod 8.1.5 za predpokladu, že každý vymenený komponent bol vo vlhkom prostredí podrobený overeniu jednotnej odozvy v tom istom bode.

8.1.6.2   Princípy merania

Týmto postupom sa overuje časová synchronizácia a jednotná odozva nepretržitých meraní zložených plynov. Na tento postup je potrebné zabezpečiť, aby boli zapnuté všetky kompenzačné algoritmy a korekcie vlhkosti.

8.1.6.3   Systémové požiadavky

Všeobecné požiadavky na čas odozvy a čas nábehu uvedené v bode 8.1.5.3 písm. a) sa vzťahujú aj na kompenzačné typy analyzátorov. Okrem toho, ak sa záznamová frekvencia líši od aktualizačnej frekvencie súvisle kombinovaného/kompenzačného signálu, na overenie podľa bodu 8.1.5.3 písm. b) bod i) sa použije nižšia z týchto dvoch frekvencií.

8.1.6.4   Postup

Použijú sa všetky postupy uvedené v bode 8.1.5.4 písm. a) až c). Ak sa použije kompenzačný algoritmus založený na nameranej vodnej pare, musí sa navyše odmerať aj čas odozvy a nábehu vodnej pary. V takom prípade sa musí aspoň jeden použitý kalibračný plyn (ale nie NO2) zvlhčovať takto:

Ak systém nepoužíva na odstránenie vody zo vzorky plynu sušič vzorky, plyn na nastavenie meracieho rozsahu sa zvlhčuje prúdením zmesi plynu cez zapečatenú nádobu, ktorá zvlhčuje plyn na najvyšší rosný bod vzorky odhadnutý počas odberu emisií prebublávaním cez destilovanú vodu. Ak systém počas skúšky používa sušič vzorky, ktorý absolvoval overovaciu kontrolu sušiča vzorky, zvlhčená zmes plynu sa môže zaviesť za sušičom vzorky prebublaním cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe pri teplote (25 ±10 °C), alebo pri teplote vyššej než rosný bod. V každom prípade zvlhčený plyn sa musí za nádobou udržiavať pri teplote aspoň o 5 °C vyššej, než je jeho rosný bod v systéme. Treba poznamenať, že ktorúkoľvek z týchto plynných zložiek možno vynechať, ak nie je pre analyzátory relevantná na účely tohto overenia. Ak ktorákoľvek plynná zložka neumožňuje kompenzáciu vody, kontrola odozvy sa v prípade týchto analyzátorov môže vykonať bez zvlhčovania.

8.1.7   Meranie parametrov motora a okolitých podmienok

Výrobca motora používa postupy vnútornej kontroly kvality zodpovedajúce uznávaným národným alebo medzinárodným normám. V opačnom prípade sa používajú tieto postupy.

8.1.7.1   Kalibrácia krútiaceho momentu

8.1.7.1.1   Rozsah a frekvencia

Všetky systémy merania krútiaceho momentu vrátane meracích dynamometrov s meničom krútiaceho momentu a systémov sa kalibrujú pri prvej inštalácii a po väčšej údržbe, medziiným s použitím referenčnej sily alebo dĺžky ramena páky spojeného so závažím. Pri opakovaní kalibrácie sa uplatňuje správny technický úsudok. Pri linearizácii výstupu snímačov krútiaceho momentu sa musia dodržiavať pokyny výrobcu meniča krútiaceho momentu. Povolené sú aj iné metódy kalibrácie.

8.1.7.1.2   Kalibrácia závažia

Táto technika využíva známu silu tak, že sa v známej vzdialenosti pozdĺž ramena páky zavesia závažia. Treba sa uistiť, že rameno páky závažia je kolmé na smer gravitácie (t. j. horizontálne) a kolmé na os otáčania dynamometra. Na každý merací rozsah krútiaceho momentu sa použije aspoň šesť kombinácií kalibračných závaží rozmiestnených rovnomerne v celom rozsahu. Dynamometer musí počas kalibrácie oscilovať alebo sa otáčať, aby sa znížila trecia statická hysteréza. Každá sila závažia sa určí vynásobením jeho hmotnosti vyjadrenej v medzinárodne uznávaných jednotkách miestnym gravitačným zrýchlením.

8.1.7.1.3   Kalibrácia extenzometra alebo overovacích prstencov

Táto technika využíva silu buď tak, že sa závažia zavesia na rameno páky (tieto závažia a dĺžka ramena ich páky sa nepoužívajú ako súčasť referenčného krútiaceho momentu), alebo sa dynamometer prevádzkuje pri rôznych krútiacich momentoch. Na každý použiteľný merací rozsah krútiaceho momentu sa použije aspoň šesť kombinácií síl rozmiestnených rovnomerne v celom rozsahu. Dynamometer musí počas kalibrácie oscilovať alebo sa otáčať, aby sa znížila trecia statická hysteréza. V takom prípade sa referenčný krútiaci moment určí vynásobením výstupnej sily z referenčného meradla (ako je napríklad extenzometer alebo overovací prstenec) účinnou dĺžkou ramena páky, ktorá sa meria z bodu, v ktorom sa robí meranie sily vo vzťahu k osi otáčania dynamometra. Treba sa uistiť, že táto dĺžka sa meria kolmo na os merania referenčného meradla a kolmo na os otáčania dynamometra.

8.1.7.2   Kalibrácia tlaku, teploty a rosného bodu

Prístroje sa kalibrujú na merací tlak, teplotu a rosný bod pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa uplatní správny technický úsudok a musia sa dodržiavať pokyny výrobcu prístroja.

V prípade systémov merania teploty s termočlánkom, RTD alebo termistorom sa kalibrácia systému na overenie linearity vykonáva podľa bodu 8.1.4.4.

8.1.8   Merania týkajúce sa prietoku

8.1.8.1   Kalibrácia prietoku paliva

Prietokomery paliva sa kalibrujú pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa uplatní správny technický úsudok a musia sa dodržiavať pokyny výrobcu prístroja.

8.1.8.2   Kalibrácia prietoku nasávaného vzduchu

Prietokomery nasávaného vzduchu sa kalibrujú pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa uplatní správny technický úsudok a musia sa dodržiavať pokyny výrobcu prístroja.

8.1.8.3   Kalibrácia prietoku výfukových plynov

Prietokomery výfukových plynov sa kalibrujú pri prvej inštalácii. Pri opakovaní kalibrácie sa uplatní správny technický úsudok a musia sa dodržiavať pokyny výrobcu prístroja.

8.1.8.4   Kalibrácia prietoku zriedených výfukových plynov (CVS)

8.1.8.4.1   Prehľad

a)

V tomto oddiele je opísaná kalibrácia prietokomerov v systéme odberu vzorky výfukových plynov pri konštantnom objeme (CVS);

b)

táto kalibrácia sa vykonáva s prietokomerom inštalovaným v jeho stálej polohe. Táto kalibrácia sa vykonáva potom, ako sa zmenila ktorákoľvek časť konfigurácie prúdenia pred alebo za prietokomerom a táto zmena môže ovplyvniť kalibráciu prietoku. Táto kalibrácia sa vykonáva pri prvej inštalácii CVS a vždy, keď korigujúci zásah nevyústi do nesplnenia požiadaviek na overenie prietoku výfukových plynov (t. j. kontrola propánom) podľa bodu 8.1.8.5;

c)

prietokomer CVS sa kalibruje pomocou referenčného prietokomeru, ako je napr. podzvukový Venturiho prietokomer, prietoková dýza s veľkým polomerom, hladká približovacia clona, prvok laminárneho prúdenia, súprava Venturiho trubíc s kritickým prietokom alebo ultrazvukový prietokomer. Používa sa referenčný prietokomer, ktorý zaznamenáva množstvá zodpovedajúce medzinárodným normám s neistotou ±1 %. Tento referenčný prietokomer reaguje na prietok, ktorý sa použije ako referenčná hodnota na kalibráciu prietokomeru CVS;

d)

filter pred prietokomerom ani iné obmedzenie, ktoré by mohlo ovplyvniť prietok pred referenčným prietokomerom, sa nesmie používať, pokiaľ prietokomer nebol kalibrovaný s týmto obmedzením;

e)

poradie kalibrácie opísané v tomto bode 8.1.8.4 sa vzťahuje na molárny prístup. Príslušné poradie použité v hmotnostnom prístupe pozri v prílohe 8 doplnok 1.

8.1.8.4.2   Kalibrácia PDP

Objemové čerpadlo (PDP) sa kalibruje s cieľom stanoviť rovnicu prietoku vo vzťahu k otáčkam PDP, ktorá zohľadní presakovanie prietoku cez tesniace plochy PDP ako funkciu vstupného tlaku PDP. Pre každé otáčky, pri ktorých sa PDP prevádzkuje, sa určí osobitný koeficient rovnice. Prietokomer PDP sa kalibruje takto:

a)

systém sa zapojí podľa obrázku 8.1;

b)

presakovanie medzi kalibračným prietokomerom a PDP musí byť menšie ako 0,3 % celkového prietoku v najnižšom kalibrovanom bode prietoku; napr. pri najvyššom obmedzení a najnižšom rýchlostnom bode PDP;

c)

kým je PDP v prevádzke, na vstupe PDP sa udržiava konštantná teplota v rozmedzí ±2 % strednej absolútnej vstupnej teploty T in;

d)

otáčky PDP sa nastavia na prvý rýchlostný bod, v ktorom sa plánuje kalibrácia;

e)

meniteľný obmedzovač sa nastaví na svoju najväčšiu otvorenú polohu;

f)

PDP sa prevádzkuje aspoň 3 minúty, aby sa systém stabilizoval. Potom sa pri nepretržitej prevádzke PDP aspoň 30 sekúnd zaznamenávajú pre každú veličinu tieto stredné hodnoty údajov:

i)

 stredná hodnota prietoku referenčného prietokomeru

Formula

;

ii)

stredná teplota na vstupe PDP T in;

iii)

stredný statický absolútny tlak na vstupe PDP p in;

iv)

stredný statický absolútny tlak na výstupe PDP p out;

v)

stredné otáčky PDP n PDP;

g)

ventil obmedzovača sa postupne uzavrie, aby sa znížil absolútny tlak na vstupe do PDP p in;

h)

kroky uvedené v písmenách f) a g) bodu 8.1.8.4.2 sa opakujú, aby sa zaznamenali údaje minimálne pri šiestich polohách obmedzovača s cieľom zachytiť plný rozsah možných používaných tlakov na vstupe PDP;

i)

PDP sa kalibruje pomocou zaznamenaných údajov a rovníc v doplnkoch A.7 a A.8;

j)

kroky uvedené v písmenách f) až i) tohto bodu sa opakujú pre každé otáčky, pri ktorých sa prevádzkuje PDP;

k)

rovnice uvedené v prílohe 4B doplnok A.7 (molárny prístup) alebo doplnok A.8 (hmotnostný prístup) sa použijú na určenie rovnice prietoku PDP na skúšanie emisií;

l)

kalibrácia sa overí overením CVS (t. j. kontrola propánu) podľa bodu 8.1.8.5;

m)

PDP sa nesmie používať pri tlaku nižšom ako najnižší vstupný tlak skúšaný počas kalibrácie.

8.1.8.4.3   Kalibrácia CFV

Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV) sa kalibruje s cieľom overiť jej výtokový koeficient C d pri najnižšom očakávanom statickom rozdiele tlakov medzi vstupom a výstupom CFV. Prietokomer CFV sa kalibruje takto:

a)

systém sa zapojí podľa obrázku 8.1;

b)

spustí sa ventilátor za CFV;

c)

kým je CFV v prevádzke, na vstupe CFV sa udržiava konštantná teplota v rozmedzí ±2 % strednej absolútnej vstupnej teploty T in;

d)

presakovanie medzi kalibračným prietokomerom a CFV musí byť menšie ako 0,3 % celkového prietoku pri najvyššom obmedzení;

e)

meniteľný obmedzovač sa nastaví na svoju najväčšiu otvorenú polohu. Namiesto meniteľného obmedzovača sa tlak za CFV môže meniť zmenou otáčok ventilátora alebo zavedením riadeného úniku. Treba poznamenať, že niektoré ventilátory majú obmedzenia v nezaťaženom stave;

f)

CFV sa prevádzkuje aspoň 3 minúty aby sa systém stabilizoval. Potom sa pri nepretržitej prevádzke CFV aspoň 30 sekúnd zaznamenávajú pre každú veličinu tieto stredné hodnoty údajov:

i)

 stredná hodnota prietoku referenčného prietokomeru

Formula

;

ii)

voliteľne stredný rosný bod kalibračného vzduchu T dew. Prípustné predpoklady počas meraní emisií pozri v doplnkoch A.7 a A.8;

iii)

stredná teplota na vstupe Venturiho trubice T in;

iv)

stredný statický absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice p in;

v)

stredný statický rozdiel tlakov medzi vstupom a výstupom CFV Δp CFV;

g)

ventil obmedzovača sa postupne uzavrie, aby sa znížil absolútny tlak na vstupe do CFV p in;

h)

kroky uvedené v písmenách f) a g) tohto bodu sa opakujú, aby sa zaznamenali údaje minimálne pri desiatich polohách obmedzovača s cieľom vyskúšať plný praktický rozsah Δp CFV očakávaný počas skúšky. Na kalibrovanie pri najnižších možných obmedzeniach sa nevyžaduje odstránenie kalibrovacích komponentov ani komponentov CFV;

i)

C d a najnižší povolený pomer tlakov r sa stanoví podľa opisu v doplnkoch A.7 – A.8;

j)

C d sa použije na určenie prietoku CFV počas emisnej skúšky. CFV sa nesmie používať pri hodnote nižšej než je najnižšia povolená hodnota r, ako sa uvádza v doplnkoch A.7 - A.8;

k)

kalibrácia sa overí overením CVS (t. j. kontrola propánom) podľa opisu v bode 8.1.8.5;

l)

ak sa CVS sa usporiada tak, aby bol v paralelnej a súčasnej prevádzke viac než jeden CFV, CVS sa kalibruje jedným z týchto spôsobov:

i)

každá kombinácia CFV sa kalibruje podľa tohto bodu a doplnkov A.7 a A.8. Pokyny na výpočet prietokov pri tejto možnosti pozri v doplnkoch A.7 a A.8;

ii)

každá CFV sa kalibruje podľa tohto bodu a doplnkov A.7 - A.8. Pokyny na výpočet prietokov pri tejto možnosti pozri v doplnkoch A.7 a A.8.

8.1.8.4.4   Kalibrácia SSV

Podzvuková Venturiho trubica (SSV) sa kalibruje na účely stanovenia jej kalibračného koeficientu C d pri očakávanom rozsahu vstupných tlakov. Prietokomer SSV sa kalibruje takto:

a)

systém sa zapojí podľa obrázku 8.1;

b)

spustí sa ventilátor za SSV;

c)

presakovanie medzi kalibračným prietokomerom a SSVV musí byť menšie ako 0,3 % celkového prietoku pri najvyššom obmedzení;

d)

kým je SSV v prevádzke, na vstupe SSV sa udržiava konštantná teplota v rozmedzí ±2 % strednej absolútnej vstupnej teploty T in;

e)

meniteľný obmedzovač alebo ventilátor s meniteľnou rýchlosťou sa nastaví na polohu väčšiu ako najväčší očakávaný prietok počas skúšania. Prietoky sa nesmú extrapolovať nad hodnoty väčšie než sú kalibrované hodnoty, takže sa odporúča zabezpečiť, aby bolo Reynoldsovo číslo Re pri hrdle SSV pri najväčšom kalibrovanom prietoku väčšie ako maximálne Re očakávané počas skúšania;

f)

SSV sa prevádzkuje aspoň 3 minúty, aby sa systém stabilizoval. Potom sa pri nepretržitej prevádzke SSV aspoň 30 sekúnd zaznamenávajú pre každú veličinu tieto stredné hodnoty údajov:

i)

 stredná hodnota prietoku referenčného prietokomeru

Formula

;

ii)

voliteľne stredný rosný bod kalibračného vzduchu T dew. Prípustné predpoklady pozri v doplnkoch A.7 – A.8;

iii)

stredná teplota na vstupe Venturiho trubice T in;

iv)

stredný statický absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice p in;

v)

stredný statický rozdiel tlakov medzi statickým tlakom na vstupe Venturiho trubice a statickým tlakom na hrdle Venturiho trubice Δp SSV;

g)

ventil obmedzovača sa postupne uzavrie, alebo sa znížia otáčky ventilátora, aby sa zmenšil prietok;

h)

kroky uvedené v písmenách f) a g) tohto bodu sa opakujú, aby sa zaznamenali údaje minimálne pri desiatich prietokoch;

i)

pomocou zaznamenaných údajov a rovníc uvedených v doplnkoch A.7 a A.8 sa vypracuje funkčný formulár C d v závislosti od Re;

j)

kalibrácia sa overí overením CVS (t. j. kontrola propánom) podľa bodu 8.1.8.5 pomocou novej rovnice C d v závislosti od Re;

k)

SSV sa použije len medzi minimálnymi a maximálnymi kalibrovanými prietokmi;

l)

na určenie rovnice prietoku SSV počas skúšky sa použijú rovnice uvedené v prílohe 4B doplnok A.7 (molárny prístup) alebo v prílohe 4B doplnok A.8 (hmotnostný prístup).

8.1.8.4.5   Ultrazvuková kalibrácia (vyhradené)

Obrázok 8.1

Schematické diagramy na kalibráciu prietoku zriedeného výfukového plynu systémom CVS

Image

Image

Image

8.1.8.5   Overenie CVS a vzorkovača dávok (kontrola propánom)

8.1.8.5.1   Úvod

a)

Kontrola propánom slúži na overenie CVS s cieľom zistiť, či sú v nameraných hodnotách prietoku zriedeného výfukového plynu odchýlky. Kontrola propánom slúži aj na overenie vzorkovača dávok s cieľom zistiť, či sú odchýlky v systéme vzorkovača dávok, ktorý vyberá vzorku z CVS podľa opisu uvedeného v bode vi) tohto bodu. Pomocou správneho technického úsudku a bezpečných praktík sa táto kontrola môže vykonať aj s použitím iného plynu ako propán, napr. pomocou CO2 alebo CO. Negatívny výsledok kontroly propánom by mohol naznačovať jeden alebo viac problémov, ktoré si môžu vyžadovať tieto nápravné opatrenia:

i)

nesprávna kalibrácia analyzátora. Analyzátor FID sa prekalibruje, opraví alebo vymení;

ii)

na tuneli CVS, spojeniach, upínadlách a systéme odberu vzoriek HC sa vykonajú kontroly presakovania podľa bodu 8.1.8.7;

iii)

overenie nedostatočného zmiešania sa vykoná podľa bodu 9.2.2;

iv)

overenie kontaminácie uhľovodíkmi v systéme odberu vzoriek sa vykoná podľa bodu 7.3.1.2;

v)

zmena v kalibrácii CVS. Kalibrácia na mieste prietokomeru CVS sa vykoná podľa bodu 8.1.8.4;

vi)

iné problémy s CVS alebo overenie hardvéru alebo softvéru systému odberu vzoriek. Systém CVS, overenie hardvéru alebo softvéru CVS sa skontroluje z hľadiska odchýlok;

b)

kontrola propánom využíva buď referenčnú hmotnosť alebo referenčný prietok C3H8 ako stopovacieho plynu v CVS. Ak sa použije referenčný prietok, v referenčnom prietokomeri sa s každým správaním C3H8 počíta ako s neideálnym plynom. Pozri doplnky A.7 (molárny prístup) alebo A.8 (hmotnostný prístup), ktoré opisujú spôsob, akým sa kalibrujú a používajú určité prietokomery. V bode 8.1.8.5. a doplnkoch A.7 alebo A.8 sa nesmie použiť predpoklad ideálneho plynu. Pri kontrole propánom sa porovnáva vypočítaná hmotnosť vstreknutého C3H8 využívajúca merania HC a merania prietoku CVS s referenčnými hodnotami.

8.1.8.5.2   Metóda zavedenia známeho množstva propánu do systému CVS

Celková presnosť systému na odber vzoriek a analytického systému CVS sa určuje zavedením známej hmotnosti znečisťujúceho plynu do systému počas jeho bežnej prevádzky. Znečisťujúci plyn sa analyzuje a hmotnosť sa vypočíta podľa doplnkov A.7 a A.8. Používa sa ktorákoľvek z týchto dvoch techník.

a)

Meranie gravimetrickou technikou sa vykonáva takto: hmotnosť malej plynovej fľaše naplnenej oxidom uhoľnatým alebo propánom sa určí s presnosťou ±0,01 g. Systém CVS je v činnosti asi 5 až 10 minút ako v bežnej emisnej skúške, pričom sa do systému vstrekuje oxid uhoľnatý alebo propán. Množstvo uvoľneného čistého plynu sa určí pomocou diferenciálneho váženia. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (odberový vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu.

b)

Meranie pomocou clony kritického prietoku sa vykonáva takto: známe množstvo čistého plynu (oxid uhoľnatý alebo propán) sa privedie do systému CVS cez kalibrovanú clonu pre kritický prietok. Ak je vstupný tlak dostatočne vysoký, prietok, ktorý sa nastavuje pomocou clony kritického prietoku, je nezávislý od výstupu clony (kritický prietok). Systém CVS sa asi 5 až 10 minút prevádzkuje ako počas bežnej emisnej skúšky výfukových plynov. Vzorka plynu sa analyzuje bežným zariadením (odberový vak alebo integračná metóda) a vypočíta sa hmotnosť plynu.

8.1.8.5.3   Príprava kontroly propánom

Kontrola propánom sa pripraví takto:

a)

ak sa namiesto referenčného prietoku použije hmotnosť C3H8, musí byť k dispozícii fľaša naplnená C3H8. Referenčná hmotnosť fľaše s C3H8 sa určí s presnosťou ±0,5 % množstva C3H8, ktoré sa má použiť;

b)

pre CVS a C3H8 sa zvolí vhodný prietok;

c)

v CVS sa zvolí otvor na vstreknutie C3H8. Poloha otvoru sa zvolí čo možno najbližšie k miestu, kde sa do CVS privádza výfukový plyn z motora. Fľaša s C3H8 sa pripojí k vstrekovaciemu systému;

d)

CVS sa prevádzkuje a stabilizuje;

e)

každý výmenník tepla v systéme odberu vzoriek sa predhreje alebo predchladí;

f)

na stabilizáciu pri prevádzkovej teplote sú povolené zahriate alebo ochladené komponenty, ako napríklad odberové vedenia, filtre, chladiče a čerpadlá;

g)

v prípade potreby sa podľa opisu v bode 8.1.8.7 vykoná overenie systému odberu vzoriek HC z hľadiska vedľajšej podtlakovej netesnosti.

8.1.8.5.4   Príprava systému odberu vzoriek HC na kontrolu propánom

Overenie systému odberu vzoriek HC z hľadiska vedľajšej podtlakovej netesnosti sa môže vykonať podľa písmena g) tohto bodu. V prípade použitia tohto postupu sa môže použiť postup kontaminácie HC podľa bodu 7.3.1.2. Ak sa overenie systému odberu vzoriek HC z hľadiska vedľajšej podtlakovej netesnosti nevykoná podľa písmena g), systém odberu vzoriek HC sa vynuluje, nastaví sa merací rozsah a overí sa z hľadiska kontaminácie takto:

a)

zvolí sa najnižší merací rozsah analyzátora HC, ktorý môže odmerať koncentráciu C3H8 očakávanú v prípade prietokov CVS a C3H8;

b)

analyzátor HC sa vynuluje pomocou nulovacieho vzduchu zavedeného do otvoru analyzátora;

c)

merací rozsah analyzátora HC sa nastaví pomocou kalibračného plynu C3H8 zavedeného do otvoru analyzátora;

d)

nulovací vzduch sa odvedie do sondy HC alebo do zariadenia medzi sondou HC a prenosovým potrubím;

e)

stála koncentrácia HC systému odberu vzoriek HC sa odmeria ako preplňované prietoky nulovacieho vzduchu. Na meranie HC v dávkach sa naplní dávkovací zásobník (ako napr. vak) a od meria sa koncentrácia preplňovaného HC;

f)

ak koncentrácia plnenia HC presiahne 2 μmol/mol, postup nesmie pokračovať, kým sa neodstráni kontaminácia. Zdroj kontaminácie sa určí korigujúcou činnosťou, napríklad čistením systému alebo výmenou kontaminovaných častí;

g)

keď koncentrácia plnenia HC nie je vyššia ako 2 μmol/mol, táto hodnota sa zaznamená ako limit x HCinit a použije sa na korekciu kontaminácie HC, ako je opísané v doplnku A.7 k prílohe 4B (molárny prístup) alebo v doplnku A.8 k prílohe 4B (hmotnostný prístup).

8.1.8.5.5   Kontrola propánom

a)

Kontrola propánom sa vykonáva takto:

i)

v prípade dávkového odberu vzoriek HC sa pripoja čisté skladovacie médiá, ako napr. vyprázdnené vaky;

ii)

prístroje na meranie HC sa prevádzkujú podľa pokynov výrobcu prístroja;

iii)

ak sa pre riediaci vzduch predpokladá korekcia koncentrácie pozadia HC, odmeria a zaznamená sa pozadie HC v riediacom vzduchu;

iv)

všetky integračné zariadenia sa vynulujú;

v)

začne sa odber vzoriek a spustia sa integrátory prietoku;

vi)

C3H8 sa vypustí pri zvolenej rýchlosti. Ak sa použije referenčný prietok C3H8, spustí sa integrácia tohto prietoku;

vii)

vypúšťanie C3H8 pokračuje, kým sa nevypustí aspoň toľko C3H8, aby bola zabezpečená presná kvantifikácia referenčného C3H8 a meraného C3H8;

viii)

fľaša s C3H8 sa uzavrie a odber vzoriek pokračuje, kým sa nezohľadnia časové oneskorenia z dôvodu prepravy vzorky a odozvy analyzátora;

ix)

odber vzoriek sa zastaví a zastavia sa všetky integrátory;

b)

v prípade merania s použitím clony kritického prietoku sa môže na kontrolu propánom ako alternatíva metódy opísanej v bode 8.1.8.5.5 písm. a) použiť tento postup:

i)

v prípade dávkového odberu vzoriek HC sa pripoja čisté skladovacie médiá, ako napr. vyprázdnené vaky;

ii)

prístroje na meranie HC sa prevádzkujú podľa pokynov výrobcu prístroja;

iii)

ak sa pre riediaci vzduch predpokladá korekcia koncentrácie pozadia HC, odmeria a zaznamená sa pozadie HC v riediacom vzduchu;

iv)

všetky integračné zariadenia sa vynulujú;

v)

obsah referenčnej fľaše s C3H8 sa vypustí pri zvolenej rýchlosti;

vi)

začne sa odber vzoriek a po potvrdení, že koncentrácia HC je stabilná, sa spustí ktorýkoľvek integrátor prietoku;

vii)

vypúšťanie obsahu fľaše pokračuje, kým sa nevypustí aspoň toľko C3H8, aby bola zabezpečená presná kvantifikácia referenčného C3H8 a meraného C3H8;

viii)

zastavia sa všetky integrátory;

ix)

referenčná fľaša s C3H8 sa uzavrie.

8.1.8.5.6   Hodnotenie kontroly propánom

Postup po skúške sa vykonáva takto:

a)

ak sa použil odber vzoriek v dávkach, dávkové vzorky sa čo najskôr analyzujú;

b)

po analýze HC sa skoriguje kontaminácia a pozadie;

c)

na základe údajov CVS a HC sa vypočíta celková hmotnosť C3H8 podľa doplnkov A.7 a A.8 pomocou molárnej hmotnosti C3H8 M C3H8 namiesto efektívnej molárnej hmotnosti M HC;

d)

ak sa použije referenčná hmotnosť (gravimetrická metóda), hmotnosť propánu vo fľaši sa určí s presnosťou ±0,5 % a referenčná hmotnosť C3H8 sa určí odpočítaním hmotnosti prázdnej propánovej fľaše od hmotnosti plnej propánovej fľaše. Ak sa použije clona kritického prietoku (meranie s clonou kritického prietoku), hmotnosť propánu sa určí ako prietok vynásobený skúšobným časom;

e)

referenčná hmotnosť C3H8 sa odpočíta od vypočítanej hmotnosti. Ak je tento rozdiel v rozpätí ±3,0 % referenčnej hmotnosti, CVS úspešne absolvovalo toto overenie.

8.1.8.5.7   Overenie sekundárneho systému riedenia PM

Keď sa na overenie systému sekundárneho riedenia PM musí opakovať kontrola propánom, na takéto overenie sa použije tento postup podľa písmen a) až d):

a)

systém odberu vzoriek HC sa usporiada tak, aby sa vzorka odoberala v blízkosti média na ukladanie vzoriek v dávkach (ako je napr. filter PM). Ak je na tomto mieste absolútny tlak príliš nízky na odber vzorky HC, HC možno odobrať z výstupu čerpadla zariadenia na odber vzoriek v dávkach. Pri odbere vzoriek z výstupu čerpadla je potrebná opatrnosť, pretože inak prijateľný únik z čerpadla za prietokomerom zariadenia na odber vzoriek v dávkach spôsobí chyby pri kontrole propánom;

b)

kontrola propánom sa opakuje podľa opisu v tomto bode, ale HC sa odoberá zo zariadenia na odber vzoriek v dávkach;

c)

hmotnosť C3H8 sa vypočíta so zreteľom na akékoľvek sekundárne riedenie v zariadení na odber vzoriek v dávkach;

d)

referenčná hmotnosť C3H8 sa odpočíta od vypočítanej hmotnosti. Ak je tento rozdiel v rozmedzí ±5 % referenčnej hmotnosti, zariadenie na odber vzoriek v dávkach úspešne prešlo overením. Ak tomu tak nie je, vykoná sa náprava.

8.1.8.5.8   Overenie sušiča vzoriek

Ak sa na nepretržité monitorovanie rosného bodu na výstupe zo sušiča vzorky použije snímač vlhkosti, táto kontrola sa nevykoná, pokiaľ nie je zabezpečené, že vlhkosť na výstupe sušiča je pod minimálnymi hodnotami použitými na kontrolu krížovej citlivosti, rušenia a kompenzácie.

a)

Ak sa na odstránenie vody zo vzorky plynu použije sušič vzorky povolený podľa bodu 9.3.2.3.1, účinnosť tepelného chladiča sa overuje pri inštalácii a po väčšej údržbe. V prípade sušičov s osmotickou membránou sa účinnosť overuje pri inštalácii, po väčšej údržbe a 35 dní pred skúškou;

b)

voda môže analyzátoru brániť správne odmerať príslušnú zložku výfukového plynu, a preto ju niekedy odstráni predtým, než sa vzorka plynu dostane do analyzátora. Voda môže napríklad negatívne vplývať na odozvu NOx v CLD prostredníctvom kolízneho vychýlenia a môže pozitívne vplývať na analyzátor NDIR vyvolaním odozvy podobnej CO;

c)

sušič vzorky musí spĺňať špecifikácie stanovené v bode 9.3.2.3.1 z hľadiska rosného bodu T dew a absolútneho tlaku p total za sušičom s osmotickou membránou alebo tepelným chladičom;

d)

na určenie výkonu sušiča vzorky sa môže použiť nasledujúca metóda overenia alebo sa na vypracovanie iného protokolu môže použiť správny technický úsudok:

i)

na vytvorenie potrebných spojení sa použije potrubie z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele;

ii)

N2 alebo čistený vzduch sa zvlhčuje prebublávaním cez destilovanú vodu vo vzduchotesne uzavretej nádobe, v ktorej sa zvlhčuje plyn na najvyšší rosný bod vzorky, ktorý sa odhadne počas odberu vzorky emisií;

iii)

zvlhčený plyn sa zavedie pred sušič vzorky;

iv)

teplota zvlhčeného plynu za nádobou sa udržiava na hodnote aspoň 5 °C nad rosným bodom;

v)

rosný bod T dew a tlak p total zvlhčeného plynu sa merajú čo najbližšie k vstupu sušiča vzorky, aby sa overilo, že tento rosný bod je najvyšší z odhadnutých počas odberu vzoriek emisií;

vi)

rosný bod T dew a tlak p total zvlhčeného plynu sa merajú čo najbližšie k výstupu sušiča vzorky;

vii)

sušič vzorky spĺňa požiadavky overovania, ak výsledok podľa písmena d) bodu vi) tohto bodu je menší než rosný bod zodpovedajúci špecifikáciám sušiča vzorky stanoveným v bode 9.3.2.3.1 plus 2 °C, alebo ak je molárny podiel z písmena d) bodu vi) menší než zodpovedajúce špecifikácie sušiča vzorky plus 0,002 mol/mol alebo 0,2 % objemu. V prípade tohto overovania je rosný bod vzorky vyjadrený v absolútnej teplote v Kelvinoch.

8.1.8.6   Periodická kalibrácia systémov riedenia časti prietoku PM a pridružené systémy merania neriedeného výfukového plynu

8.1.8.6.1   Špecifikácie pre meranie diferenciálneho prietoku

V prípade systémov riedenia časti prietoku má pre získanie proporcionálnej vzorky neriedeného výfukového plynu osobitný význam presnosť prietoku vzorky q mp, ak sa nemeria priamo, ale sa určuje meraním diferenciálneho prietoku:

Formula

(8-1)

kde:

q mp

=

hmotnostný prietok vzorky výfukového plynu do systému riedenia časti prietoku

q mdw

=

hmotnostný prietok riediaceho vzduchu (v mokrom stave)

q mdew

=

hmotnostný prietok riediaceho vzduchu v mokrom stave

V tomto prípade musí byť maximálna chyba rozdielu taká, aby presnosť q mp bola v rozmedzí ±5 %, keď je riediaci pomer menší než 15. Možno ju vypočítať určením strednej kvadratickej chyby každého prístroja.

Prijateľné presnosti q mp je možné dosiahnuť jednou z týchto metód:

a)

absolútne presnosti q mdew a q mdw sú ±0,2 %, čo zaručuje presnosť q mp ≤ 5 % pri riediacom pomere 15. Väčšie chyby však nastávajú pri vyšších riediacich pomeroch;

b)

kalibrácia q mdw vo vzťahu k q mdew sa vykoná tak, aby sa pre q mp dosiahli rovnaké presnosti ako podľa písmena a). Podrobnosti pozri v bode 8.1.8.6.2;

c)

presnosť q mp sa určí nepriamo z presnosti riediaceho pomeru určenej stopovacím plynom, napr. CO2. Pri q mp sa vyžadujú presnosti ekvivalentné metóde uvedenej v písmene a);

d)

absolútna presnosť q mdew a q mdw je v rozmedzí ±2% plnej stupnice, maximálna chyba rozdielu medzi q mdew a q mdw je v rozmedzí 0,2 % a chyba linearity je v rozmedzí ±0,2 % najvyššej q mdew pozorovanej počas skúšky.

8.1.8.6.2   Kalibrácia merania diferenciálneho prietoku

Systém riedenia časti prietoku na získanie proporcionálnej vzorky neriedeného výfukového plynu sa musí pravidelne kalibrovať s presnosťou prietokomeru zodpovedajúcou medzinárodným a/alebo vnútroštátnym normám. Prietokomer alebo prístrojové vybavenie sa kalibruje jedným z týchto postupov tak, aby prietok sondou q mp do tunela spĺňal požiadavky na presnosť uvedené v bode 8.1.8.6.1.

a)

Prietokomer pre q mdw sa zapojí do série s prietokomerom pre q mdew, rozdiel medzi oboma prietokomermi sa kalibruje aspoň v 5 bodoch nastavenia hodnotami prietoku rovnomerne rozmiestnenými medzi najnižšou hodnotou q mdw použitou počas skúšky a hodnotou q mdew použitou počas skúšky. Riediaci tunel sa môže obísť;

b)

kalibrované prietokové zariadenie sa zapojí do série s prietokomerom pre q mdew a presnosť sa skontroluje z hľadiska hodnoty použitej na skúšku. Kalibrované prietokové zariadenie sa zapojí do série s prietokomerom pre q mdw a presnosť sa skontroluje aspoň v 5 bodoch nastavenia zodpovedajúcich riediacemu pomeru od 3 do 15 vo vzťahu k q mdew použitému počas skúšky;

c)

prenosové potrubie TL (pozri obrázok 9.2) sa odpojí od výfukového plynu a k prenosovému potrubiu sa pripojí kalibrované zariadenie na meranie prietoku s vhodným rozsahom na meranie q mp. q mdew sa nastaví na hodnotu použitú počas skúšky a q mdw sa nastaví postupne aspoň na 5 hodnôt zodpovedajúcich pomeru riedenia od 3 do 15. Alternatívne sa môže zabezpečiť špeciálna kalibračná dráha, v ktorej sa tunel obchádza, ale celkový prúd a prúd riediaceho vzduchu prechádza cez príslušné merače ako pri skutočnej skúške;

d)

stopovací plyn sa privedie do prenosového potrubia výfukového plynu TL. Tento stopovací plyn môže byť zložkou výfukového plynu, ako napr. CO2 alebo NOx. Po zriedení v tuneli sa odmeria zložka stopovacieho plynu. Toto sa vykoná pre 5 riediacich pomerov od 3 do 15. Presnosť stanovenia prietoku vzorky sa určí z riediaceho pomeru r d:

Formula

(8-2)

S cieľom zaručiť presnosť q mp sa zohľadňuje presnosť analyzátorov plynu.

8.1.8.6.3   Osobitné požiadavky na meranie diferenciálneho prietoku

Pri zisťovaní problémov merania a kontroly a overovaní správnej činnosti systému riedenia časti prietoku sa dôrazne odporúča kontrola prietoku uhlíka s použitím skutočného výfukového plynu. Kontrola prietoku uhlíka by sa mala vykonať vždy po namontovaní nového motora, alebo keď sa niečo podstatné zmení v usporiadaní skúšobnej komory.

Motor sa prevádzkuje pri najvyššom krútiacom momente, zaťažení a otáčkach alebo v akomkoľvek ustálenom režime, ktorý vyprodukuje 5 % alebo viac CO2. Systém odberu vzorky z časti prietoku sa prevádzkuje s riediacim faktorom približne 15: 1.

Ak sa vykonáva kontrola prietoku uhlíka, použije sa postup opísaný v doplnku A.4 k prílohe 4B. Prietoky uhlíka sa vypočítajú podľa rovníc v doplnku A.4 k prílohe 4B. Všetky hodnoty prietoku uhlíka sa môžu líšiť maximálne o 5 %.

8.1.8.6.3.1   Kontrola pred skúškou

Kontrola pred skúškou sa vykoná do 2 hodín pred uskutočnením skúšky takto:

Presnosť prietokomerov sa kontroluje rovnakou metódou, aká sa použila na kalibráciu (pozri bod 8.1.8.6.2) aspoň v dvoch bodoch vrátane hodnôt prietoku q mdw zodpovedajúcich riediacim pomerom od 5 do 15 pre hodnotu q mdew použitú počas skúšky.

Ak sa pomocou záznamov o postupe kalibrácie podľa bodu 8.1.8.6.2 môže preukázať, že kalibrácia prietokomeru je stabilná počas dlhšieho časového obdobia, kontrola pred skúškou sa môže vynechať.

8.1.8.6.3.2   Určovanie času transformácie

Nastavenie systému na hodnotenie času transformácie je rovnaké ako počas merania priebehu skúšky. Čas transformácie definovaný na obrázku 3.1 sa určuje takto:

Samostatný referenčný prietokomer s meracím rozsahom vhodným pre prietok sondou sa vloží do série a tesne pripojí k sonde. Tento prietokomer musí mať čas transformácie kratší než 100 ms pre veľkosť stupňa regulácie prietoku použitého pri meraní času odozvy s dostatočne nízkym obmedzením prietoku, aby podľa správneho technického úsudku neovplyvňoval dynamické charakteristiky systému riedenia časti prietoku. Stupňovitá zmena sa zavedie do prietoku výfukového plynu (alebo do prúdu vzduchu, ak sa vypočítava prietok výfukového plynu) na vstupe systému riedenia časti prietoku od nízkeho prietoku až po najmenej 90 % plného rozsahu stupnice. Spúšťač stupňovitej zmeny je rovnaký ako sa použil na spustenie doprednej regulácie pri skutočnej skúške. Impulz pre postupný nárast prietoku výfukového plynu a odozva prietokomeru sa zaznamenáva pri frekvencii odberu vzoriek najmenej 10 Hz.

Z týchto údajov sa určí čas transformácie systému riedenia časti prietoku, čiže čas od začiatku postupného nárastu do okamihu, keď odozva prietokomera dosiahne hodnotu 50 %. Podobne sa určia časy transformácie signálu q mp (t. j. prúdu vzorky výfukového plynu do systému riedenia časti prietoku) a signálu q mew,i (t. j. hmotnostného prietoku výfukového plynu v mokrom stave dodávaného prietokomerom výfukového plynu). Tieto signály sa použijú v regresných analýzach vykonávaných po každej skúške (pozri bod 8.2.1.2).

Výpočet sa zopakuje aspoň pre 5 podnetov narastania a poklesu prietoku a výsledky sa spriemerujú. Od tejto hodnoty sa odpočíta vnútorná doba transformácie (< 100 ms) referenčného prietokomeru. V prípade, že si systém v súlade s bodom 8.2.1.2 vyžaduje použitie „prognostickej“ metódy, je to „prognózovaná“ hodnota systému riedenia časti prietoku, ktorá sa použije v súlade s bodom 8.2.1.2.

8.1.8.7   Overenie nepriepustnosti vo vákuovom segmente

8.1.8.7.1   Rozsah a frekvencia

Po prvej inštalácii systému odberu vzoriek, po väčšej údržbe, ako je napr. zmena predfiltrov, a v priebehu 8 hodín pred každým sledom pracovného cyklu sa overuje, či nedochádza k úniku z vákuového segmentu, pričom sa použije jedna zo skúšok nepriepustnosti opísaná v tomto oddiele. Toto overenie sa nevzťahuje na časť plného prietoku systému riedenia CVS.

8.1.8.7.2   Princípy merania

Presakovanie možno zistiť buď nameraním malého množstva prietoku, keď by mal byť prietok nulový, zistením zriedenia so známou koncentráciou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, keď prúdi cez vákuový segment systému odberu vzoriek, alebo nameraním zvýšenia tlaku v systéme vyprázdňovania.

8.1.8.7.3   Skúška nepriepustnosti s malým prietokom

Systém odberu vzoriek sa skúša na nepriepustnosť s malým objemom prietoku takto:

a)

koniec sondy systému sa zapečatí jedným z uvedených krokov:

i)

koniec odberovej sondy sa uzavrie alebo utesní;

ii)

prenosové potrubie sa odpojí pri sonde a uzavrie sa alebo utesní;

iii)

prepúšťací ventil namontovaný medzi sondou a prenosovým potrubím sa zatvorí;

b)

všetky vývevy sú v prevádzke. Po ustálení sa overí, či je prietok cez vákuový segment systému odberu vzoriek menší než 0,5 % normálneho prietoku systému. Typický prietok a obtekajúci prietok analyzátorom sa môžu približne odhadnúť z normálneho prietoku systému.

8.1.8.7.4   Skúška nepriepustnosti pri riedení plynu na nastavenie meracieho rozsahu

Na túto skúšku sa môže použiť akýkoľvek analyzátor plynu. Ak sa na túto skúšku použije FID, každá kontaminácia HC v systéme odberu vzoriek sa koriguje podľa doplnkov A.7 a A.8 na určenie HC a NMHC. Skresľujúcim výsledkom sa zabráni tak, že sa použijú len analyzátory, ktorých opakovateľnosť je 0,5 % alebo vyššia pri koncentrácii plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitého na túto skúšku. Kontrola nepriepustnosti vákuového segmentu sa vykonáva takto:

a)

analyzátor plynu sa pripraví ako na emisnú skúšku;

b)

plyn na nastavenie meracieho rozsahu sa privedie do vstupného otvoru analyzátora a overí sa, či sa koncentrácia plynu meria s plánovanou presnosťou a opakovateľnosťou;

c)

preplňovaný plyn na nastavenie meracieho rozsahu sa nasmeruje do týchto miest v systéme odberu vzoriek:

i)

koniec odberovej sondy;

ii)

prenosové potrubie sa odpojí pri sonde a plyn je preplňovaný na otvorenom konci prenosového potrubia;

iii)

trojcestný ventil namontovaný medzi sondou a prenosovým potrubím sa zatvorí;

d)

overí sa, či je nameraná koncentrácia preplňovaného plynu na nastavenie meracieho rozsahu v rozmedzí ±0,5 % koncentrácie plynu na nastavenie meracieho rozsahu. Nižšia než predpokladaná nameraná hodnota naznačuje netesnosť, ale vyššia než predpokladaná hodnota môže znamenať problém súvisiaci s plynom alebo samotným analyzátorom. Vyššia nameraná než predpokladá hodnota neznamená netesnosť.

8.1.8.7.5   Skúška nepriepustnosti pri rozpade vákua

Na vykonanie tejto skúšky sa použije objem vákuového segmentu systému odberu vzoriek a pozorovaná miera netesnosti systému sa považuje za rozpad vákua. Na vykonanie tejto skúšky musí byť známy objem vákuového segmentu systému odberu vzoriek v rozmedzí ±10 % jeho skutočného objemu. Na toto skúšobné meranie sa použijú prístroje, ktoré zodpovedajú špecifikáciám bodov 8.1 a 9.4.

Skúška nepriepustnosti pri rozpade vákua sa vykonáva takto:

a)

koniec sondy systému sa zapečatí čo najbližšie k otvoru sondy pomocou jedného z týchto krokov:

i)

koniec odberovej sondy sa uzavrie alebo utesní;

ii)

prenosové potrubie sa odpojí pri sonde a uzavrie sa alebo utesní;

iii)

prepúšťací ventil namontovaný medzi sondou a prenosovým potrubím sa zatvorí;

b)

všetky vývevy sú v prevádzke. Musí byť zabezpečené vákuum, ktoré predstavuje normálne prevádzkové podmienky. V prípade odberových vakov sa odporúča, aby sa na minimalizovanie zachytených objemov bežný postup odčerpávania zopakoval dvakrát;

c)

odberové čerpadlá sa vypnú a systém sa zapečatí. Odmeria a zaznamená sa absolútny tlak zachyteného plynu a voliteľne aj absolútna teplota systému. Ponechá sa dostatočný čas na zabezpečenie a realizáciu akýchkoľvek nestálych režimov, ktorých výsledkom by bol únik 0,5 %, aby došlo aspoň k 10-násobnej zmene tlaku v porovnaní s rozlíšením snímača tlaku. Znova sa zaznamená tlak a voliteľne aj teplota;

d)

týmto spôsobom sa vypočíta miera priepustnosti prietoku založená na predpokladanej nulovej hodnote objemov vakov a známych hodnotách objemu systému odberu vzoriek, počiatočných a konečných tlakov, voliteľne aj teplôt a času, ktorý uplynul. Overí sa, či je prietok pri presakovaní s rozpadom vákua menší než 0,5 % prietoku pri bežnom používaní systému:

Formula

(8-3)

kde:

q Vleak

=

prietok pri presakovaní s rozpadom vákua [mol/s]

V vac

=

geometrický objem vákuového segmentu systému odberu vzoriek [m3]

R

=

molárna konštanta plynu [J/(mol·K)]

p 2

=

absolútny tlak vákuového segmentu v čase t 2 [Pa]

T 2

=

absolútna teplota vákuového segmentu v čase t 2 [K]

p 1

=

absolútny tlak vákuového segmentu v čase t 1 [Pa]

T 1

=

absolútna teplota vákuového segmentu v čase t 1 [K]

t 2

=

čas dokončenia overovacej skúšky pri presakovaní s rozpadom vákua [s]

t 1

=

čas začiatku overovacej skúšky pri presakovaní s rozpadom vákua [s]

8.1.9   Merania CO a CO2

8.1.9.1   Overenie krížovej citlivosti na H2O v analyzátoroch NDIR pre CO2

8.1.9.1.1   Rozsah a frekvencia

Ak sa CO2 meria pomocou analyzátora NDIR, stupeň krížovej citlivosti na H2O sa overuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

8.1.9.1.2   Princípy merania

H2O môže mať vplyv na odozvu analyzátora NDIR pre CO2. Ak analyzátor NDIR využíva kompenzačné algoritmy, ktoré využívajú merania iných plynov na to, aby splnili požiadavky na overenie tejto krížovej citlivosti, súčasne sa na odskúšanie algoritmov kompenzácie počas overovania krížovej citlivosti analyzátora musia vykonať tieto ďalšie merania.

8.1.9.1.3   Systémové požiadavky

Analyzátor NDIR pre CO2 má krížovú citlivosť na H2O v rozmedzí (0,0 ±0,4) mmol/mol (očakávanej strednej koncentrácie CO2).

8.4.9.1.1   Postup

Overenie krížovej citlivosti sa vykonáva takto:

a)

analyzátor NDIR pre CO2 sa spustí, prevádzkuje, vynuluje a nastaví sa merací rozsah ako pred emisnou skúškou;

b)

zvlhčený skúšobný plyn sa tvorí prebublávaním nulovacieho vzduchu, ktorý zodpovedá špecifikáciám uvedeným v bode 9.5.1, cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe. Ak vzorka neprechádza cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila aspoň taká vysoká úroveň H2O ako je maximum predpokladané počas skúšky. Ak vzorka neprechádza počas skúšky cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila aspoň taká vysoká úroveň H2O, ako je úroveň stanovená v bode 9.3.2.3.1;

c)

teplota zvlhčeného skúšobného plynu sa udržiava na teplote aspoň 5 °C nad jeho rosným bodom za nádobou;

d)

do odberového systému sa zavedie zvlhčený skúšobný plyn. Zvlhčený skúšobný plyn je možné zaviesť za akýmkoľvek sušičom plynu, ak sa tento použije počas skúšky;

e)

molárny podiel vody x H2O v zvlhčenom skúšobnom plyne sa odmeria čo možno najbližšie k vstupu analyzátora. Na výpočet x H2O sa napríklad meria rosný bod T dew a absolútny tlak p total;

f)

na zabránenie kondenzácie v prenosových potrubiach, potrubných spojoch alebo ventiloch z bodu merania x H2O do analyzátora sa použije správny technický úsudok;

g)

na stabilizáciu odozvy analyzátora sa poskytne určitý čas. Čas stabilizácie zahŕňa čas na vyčistenie prenosového potrubia a čas odozvy analyzátora;

h)

kým analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o vzorke. Vypočíta sa aritmetický priemer týchto údajov. Analyzátor spĺňa požiadavky na overenie krížovej citlivosti, ak je táto hodnota v rozmedzí (0,0 ±0,4) mmol/mol.

8.1.9.2   Overenie krížovej citlivosti na H2O a CO2 v analyzátoroch NDIR pre CO

8.1.9.2.1   Rozsah a frekvencia

Ak sa CO meria pomocou analyzátora NDIR, stupeň krížovej citlivosti na H2O a CO2 sa overuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

8.1.9.2.2   Princípy merania

H2O a CO2 môžu pozitívne vplývať na odozvu analyzátora NDIR podobnú reakcii na CO. Ak analyzátor NDIR využíva kompenzačné algoritmy, ktoré využívajú merania iných plynov na to, aby splnili požiadavky na overenie tejto krížovej citlivosti, súčasne sa na odskúšanie algoritmov kompenzácie počas overovania krížovej citlivosti analyzátora musia vykonať tieto ďalšie merania.

8.1.9.2.3   Systémové požiadavky

Analyzátor NDIR pre CO má kombinovanú krížovú citlivosť na H2O a CO2, ktorá je v rozmedzí ±2 % predpokladanej strednej koncentrácie CO.

8.1.9.2.4   Postup

Overenie krížovej citlivosti sa vykonáva takto:

a)

analyzátor NDIR pre CO sa spustí, prevádzkuje, vynuluje a nastaví sa merací rozsah ako pred emisnou skúškou;

b)

zvlhčený skúšobný plyn CO2 sa tvorí prebublávaním plynu na nastavenie meracieho rozsahu CO2 cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe. Ak vzorka neprechádza cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila úroveň H2O aspoň tak vysoká, ako je maximum predpokladané počas skúšky. Ak vzorka neprechádza počas skúšky cez sušič, reguluje sa teplota nádoby tak, aby sa zabezpečila aspoň taká vysoká úroveň H2O ako je úroveň stanovená v bode 8.1.8.5.8. Použije sa koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu CO2 aspoň tak vysoká, aká sa očakáva počas skúšky;

c)

do odberového systému sa zavedie zvlhčený skúšobný plyn CO2. Zvlhčený skúšobný plyn CO2 je možné zaviesť za akýmkoľvek sušičom plynu, ak sa tento použije počas skúšky;

d)

molárny podiel vody x H2O v zvlhčenom skúšobnom plyne sa odmeria čo možno najbližšie k vstupu analyzátora. Na výpočet x H2O sa napríklad meria rosný bod T dew a absolútny tlak p total;

e)

na zabránenie kondenzácie v prenosových potrubiach, potrubných spojoch alebo ventiloch z bodu merania x H2O do analyzátora sa použije správny technický úsudok;

f)

na stabilizáciu odozvy analyzátora sa poskytne určitý čas;

g)

kým analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o vzorke. Vypočíta sa aritmetický priemer týchto údajov;

h)

analyzátor spĺňa požiadavky na overenie krížovej citlivosti, ak je výsledok podľa písmena g) tohto bodu v rozmedzí tolerancií uvedených v bode 8.1.9.2.3;

i)

postupy zisťovania citlivosti na CO2 a H2O môžu prebiehať aj oddelenie. Ak sú použité úrovne CO2 a H2O vyššie než maximálne úrovne očakávané počas skúšky, každá pozorovaná hodnota citlivosti sa zníži vynásobením pozorovanej hodnoty pomerom maximálnej očakávanej koncentrácie k skutočnej hodnote použitej počas tohto postupu. Oddelené postupy zisťovania krížovej citlivosti koncentrácií na H2O (do 0,025 mol/mol obsahu H2O), ktoré sú nižšie než maximálne úrovne očakávané počas skúšky, sa môžu vykonávať, ale pozorované hodnoty citlivosti na H2O sa zvýšia vynásobením pozorovanej hodnoty pomerom maximálnej očakávanej koncentrácie H2O k skutočnej hodnote použitej počas tohto postupu. Súčet dvoch upravených hodnôt citlivosti musí byť v medziach tolerancie stanovenej v bode 8.1.9.2.3.

8.1.10   Merania uhľovodíkov

8.1.10.1   Optimalizácia a overovanie FID

8.1.10.1.1   Rozsah a frekvencia

Všetky analyzátory FID sa kalibrujú po prvej inštalácii Kalibrácia sa opakuje podľa potreby na základe správneho technického úsudku. V prípade FID, ktorý meria HC, sa vykonajú tieto kroky:

a)

odozva FID na rôzne uhľovodíky sa optimalizuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe. Odozva FID na propylén a toluén musí byť od 0,9 do 1,1 vo vzťahu k propánu;

b)

faktor odozvy FID na metán (CH4) sa určí po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe podľa bodu 8.1.10.1.4 tohto oddielu;

c)

odozva na metán (CH4) sa overuje do 185 dní pred skúškou.

8.1.10.1.2   Kalibrácia

Na vypracovanie postupu kalibrácie sa použije správny technický úsudok, ako napríklad úsudok vychádzajúci z pokynov výrobcu analyzátora FID, a odporúčané frekvencie pre kalibráciu FID. FID, ktorý meria HC sa kalibruje pomocou kalibračných plynov C3H8, ktoré zodpovedajú špecifikáciám uvedeným v bode 9.5.1. FID, ktorý meria CH4, sa kalibruje pomocou kalibračných plynov CH4, ktoré zodpovedajú špecifikáciám uvedeným v bode 9.5.1. Bez ohľadu na zloženie kalibračného plynu sa zariadenie kalibruje na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1).

8.1.10.1.3   Optimalizácia odozvy FID na HC

Tento postup sa vzťahuje len na analyzátory FID, ktoré merajú HC.

a)

Na prvé spustenie prístroja a základné pracovné nastavenie používajúce palivo a nulovací plyn FID sa uplatnia požiadavky výrobcu prístroja a správny technický úsudok. Zahriaty FID musí byť v rámci požadovaných rozsahov prevádzkových teplôt. Odozva FID sa optimalizuje tak, aby spĺňala požiadavky faktorov odozvy na uhľovodíky a kontroly krížovej citlivosti na kyslík podľa bodu 8.1.10.1 písm. a) a bodu 8.1.10.2 pri najbežnejšom rozsahu analyzátora očakávanom počas emisnej skúšky. Na presnejšiu optimalizáciu FID sa môže podľa odporúčaní výrobcu prístroja a správneho technického úsudku použiť vyšší rozsah analyzátora, ak je bežný rozsah analyzátora nižší než minimálny rozsah špecifikovaný výrobcom na optimalizáciu;

b)

zahriaty FID musí byť v rámci požadovaných rozsahov prevádzkových teplôt. Odozva FID sa optimalizuje pri najbežnejšom rozsahu analyzátora očakávanom počas emisnej skúšky. S prietokmi paliva a vzduchu, nastavenými podľa odporúčaní výrobcu, sa do analyzátora zavedie plyn na nastavenie meracieho rozsahu;

c)

na optimalizáciu sa vykonajú kroky i) až iv) alebo postup odporúčaný výrobcom prístroja. Na optimalizáciu sa môžu voliteľne použiť postupy opísané v dokumente SAE č. 770141;

i)

odozva pri danom prietoku paliva sa určí z rozdielu medzi odozvou na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a odozvou na nulovací plyn;

ii)

prietok paliva sa po krokoch nastaví nad a pod hodnotu udanú výrobcom. Pri týchto prietokoch sa zaznamená odozva na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a na nulovací plyn;

iii)

zakreslí sa rozdiel medzi odozvou na plyn na nastavenie meracieho rozsahu a odozvou na nulovací plyn a prietok paliva sa upraví podľa strany krivky s bohatou zmesou. To je prvé nastavenie prietoku, ktoré si môže vyžadovať ďalšiu optimalizáciu v závislosti od výsledkov faktorov odozvy na uhľovodíky a kontrolu krížovej citlivosti na kyslík podľa bodu 8.1.10.1.1 písm. a) a bodu 8.1.10.2;

iv)

ak faktory odozvy krížovej citlivosti na kyslík alebo uhľovodíky nespĺňajú nasledujúce špecifikácie, prietok vzduchu sa postupne nastaví nad a pod špecifikácie výrobcu, pričom sa pre každý prietok zopakuje postup uvedený v bode 8.1.10.1.1 písm. a) a bodu 8.1.10.2;

d)

určia sa optimálne prietoky a/alebo tlaky paliva a vzduchu horáka FID a z nich sa odoberú a zaznamenajú vzorky na ďalšie referenčné hodnoty.

8.1.10.1.4   Určovanie faktora odozvy FID na meranie HC na CH4

Tento postup sa vzťahuje len na analyzátory FID, ktoré merajú HC. Keďže analyzátory FID majú vo všeobecnosti odlišnú odozvu na CH4 od odozvy na C3H8, po optimalizácii FID sa určí každý faktor odozvy analyzátora FID/THC na CH4 RF CH4[THC-FID]. Pri výpočtoch na určenie HC opísaných v prílohe 4B doplnok A.7 (molárny prístup) alebo v prílohe 4B doplnok A.8 (hmotnostný prístup) sa na kompenzáciu odozvy na CH4 použije posledný RF CH4[THC-FID] nameraný podľa tohto bodu. RF CH4[THC-FID] sa určuje takto so zreteľom na to, že RF CH4[THC-FID] nie je určený pre FID, ktorý je kalibrovaný a ktorého rozsah sa nastavuje pomocou CH4 s odlučovačom nemetánových uhľovodíkov:

a)

pred emisnou skúškou sa zvolí koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu analyzátora C3H8. Vyberú sa len tie plyny na nastavenie meracieho rozsahu, ktoré spĺňajú špecifikácie bodu 9.5.1, a zaznamená sa koncentrácia C3H8;

b)

vyberie sa len ten plyn na nastavenie meracieho rozsahu CH4, ktorý spĺňa špecifikácie bodu 9.5.1, a zaznamená sa koncentrácia CH4;

c)

analyzátor FID sa prevádzkuje podľa pokynov výrobcu;

d)

potvrdí sa, že analyzátor FID bol kalibrovaný pomocou C3H8. Kalibrácia sa vykoná na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1);

e)

FID sa vynuluje nulovacím plynom použitým na emisné skúšky;

f)

nastaví sa merací rozsah FID s vybraným plynom na nastavenie meracieho rozsahu C3H8;

g)

plyn na stavenie meracieho rozsahu CH4 vybraný podľa písm. b) tohto bodu sa zavedie do odberového otvoru FID;

h)

stabilizuje sa odozva analyzátora. Čas stabilizácie zahŕňa čas na vyčistenie analyzátora a čas na zohľadnenie jeho odozvy;

i)

zatiaľ čo analyzátor meria koncentráciu CH4, počas 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o odoberaných vzorkách a vypočíta sa aritmetický priemer týchto hodnôt;

j)

stredná nameraná koncentrácia sa vydelí koncentráciou plynu na nastavenie meracieho rozsahu CH4. Výsledkom je faktor odozvy analyzátora FID na CH4, RF CH4[THC-FID].

8.1.10.1.5   Overenie odozvy FID na meranie HC na metán (CH4)

Tento postup sa vzťahuje len na analyzátory FID, ktoré merajú HC. Ak je hodnota RF CH4[THC-FID] z bodu 8.1.10.1.4 v rozmedzí ±5,0 % jeho poslednej stanovenej hodnoty, FID pre HC úspešne prešiel overením odozvy na metán.

a)

Najprv sa overí, či sú tlaky a/alebo prietoky paliva, vzduchu horáka a vzorky cez FID v rozmedzí ±0,5 % ich naposledy zaznamenaných hodnôt, ako je opísané v bode 8.1.10.1.3 tohto oddielu. Ak sa tieto prietoky musia nastaviť, určí sa nový RF CH4[THC-FID] podľa bodu 8.1.10.1.4 tohto oddielu. Malo by sa overiť, či je určená hodnota RF CH4[THC-FID] v rámci tolerancie stanovenej v bode 8.1.10.1.5;

b)

ak RF CH4[THC-FID] nie je v rámci tolerancie stanovenej v bode 8.1.10.1.5, odozva FID sa musí znova optimalizovať podľa bodu 8.1.10.1.3 tohto oddielu;

c)

určí sa nový RF CH4[THC-FID] podľa bodu 8.1.10.1.4 tohto oddielu. Táto nová hodnota RFCH4[THC-FID] sa použije vo výpočtoch na určenie HC podľa opisu v doplnku A.7 k prílohe 4B (molárny prístup) alebo v doplnku A.8 k prílohe 4B (hmotnostný prístup).

8.1.10.2   Nestechiometrické overenie krížovej citlivosti FID na meranie neriedených výfukových plynov na O2

8.1.10.2.1   Rozsah a frekvencia

Ak sa na meranie neriedených výfukových plynov používajú analyzátory FID, stupeň krížovej citlivosti FID na O2 sa overí po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

8.1.10.2.2   Princípy merania

Zmeny koncentrácie O2 v neriedených výfukových plynoch môžu ovplyvniť odozvu FID zmenou teploty plameňa FID. Prietok paliva, vzduchu horáka a vzorky cez FID sa optimalizujú tak, aby spĺňali požiadavky tohto overenia. Fungovanie FID sa overí algoritmami kompenzácie pre krížové citlivosti FID na O2, ktoré sa vyskytnú počas emisnej skúšky.

8.1.10.2.3   Systémové požiadavky

Každý analyzátor FID použitý počas skúšky musí spĺňať požiadavky na overenie krížovej citlivosti FID na O2 podľa postupu uvedeného v tomto oddiele..

8.1.10.2.4   Postup

Krížová citlivosť FID na O2 sa určuje takto, pričom na vytvorenie referenčných koncentrácií plynu, ktoré sa vyžadujú na vykonanie takého overenia, je možné použiť jeden rozdeľovač alebo viac rozdeľovačov plynu.

a)

Vyberú sa tri referenčné plyny, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a obsahujú koncentráciu C3H8 použitú na nastavenie meracieho rozsahu analyzátorov pred emisnou skúškou. Môžu sa použiť len tie plyny na nastavenie meracieho rozsahu, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.5.1. Pre FID kalibrovaný na CH4 s odlučovačom nemetánových uhľovodíkov sa môžu použiť tri referenčné plyny CH4 na nastavenie meracieho rozsahu. Tri vyvážené koncentrácie plynu sa zvolia tak, aby koncentrácie O2 a N2 reprezentovali minimálne, maximálne a medziľahlé koncentrácie O2 očakávané počas skúšky. Požiadavka na použitie priemernej koncentrácie O2 sa môže vynechať, ak je FID kalibrovaný plynom na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý je v rovnováhe s priemernou očakávanou koncentráciou kyslíka;

b)

potvrdí sa, že analyzátor FID spĺňa všetky špecifikácie bodu 8.1.10.1;

c)

analyzátor FID sa spustí a prevádzkuje ako pred emisnou skúškou. Bez ohľadu na zdroj vzduchu horáka FID počas skúšky sa na toto overenie použije ako zdroj vzduchu horáka FID nulovací plyn;

d)

analyzátor sa nastaví na nulu;

e)

merací rozsah analyzátora sa nastaví pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý sa použil počas emisnej skúšky;

f)

nulová odozva sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu, ktorý sa použil počas emisnej skúšky. Pristúpi sa k ďalšiemu kroku, ak je stredná nulová odozva pri odbere údajov za 30 sekúnd v rámci ±0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup reštartuje od písmena d) tohto bodu;

g)

odozva analyzátora sa skontroluje pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý má minimálnu koncentráciu O2 očakávanú počas skúšky. Stredná odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd sa zaznamená ako x O2minHC;

h)

nulová odozva analyzátora FID sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu použitého počas emisnej skúšky. Ďalší krok sa vykoná vtedy, keď je stredná nulová odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd v rámci ±0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup reštartuje od písmena d) tohto bodu;

g)

odozva analyzátora sa skontroluje pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý má priemernú koncentráciu O2 očakávanú počas skúšky. Stredná odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd sa zaznamená ako x O2avgHC;

j)

nulová odozva analyzátora FID sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu použitého počas emisnej skúšky. Ďalší krok sa vykoná vtedy, keď je stredná nulová odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd v rámci ±0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup reštartuje od písmena d) tohto bodu;

k)

odozva analyzátora sa skontroluje pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu, ktorý má maximálnu koncentráciu O2 očakávanú počas skúšky. Stredná odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd sa zaznamená ako x O2maxHC;

l)

nulová odozva analyzátora FID sa skontroluje pomocou nulovacieho plynu použitého počas emisnej skúšky. Ďalší krok sa vykoná vtedy, keď je stredná nulová odozva pri stabilizovanom odbere údajov za 30 sekúnd v rámci ±0,5 % referenčnej hodnoty plynu na nastavenie meracieho rozsahu použitej v písmene e) tohto bodu, inak sa postup reštartuje od písmena d) tohto bodu;

m)

vypočíta sa percentuálny rozdiel medzi x O2maxHC a koncentráciou jeho referenčného plynu. Vypočíta sa percentuálny rozdiel medzi x O2avgHC a koncentráciou jeho referenčného plynu. Vypočíta sa percentuálny rozdiel medzi x O2minHC a koncentráciou jeho referenčného plynu. Určí sa maximálny percentuálny rozdiel troch parametrov. Toto je krížová citlivosť na O2;

n)

ak je krížová citlivosť na O2 v rozmedzí ±3 %, FID sa musí podrobiť overeniu na krížovú citlivosť na O2, inak sa na odstránenie nedostatku použije jedno z týchto opatrení:

i)

overovanie sa zopakuje, aby sa zistilo, či počas postupu nedošlo k chybe;

ii)

vyberú sa nulovacie plyny a plyny na nastavenie meracieho rozsahu, ktoré obsahujú vyššie alebo nižšie koncentrácie O2, a overovanie sa zopakuje;

iii)

nastavia sa prietoky vzduchu horáka FID a vzorky. Treba poznamenať, že ak sú tieto prietoky nastavené pre FID na THC tak, aby spĺňal požiadavky na overenie krížovej citlivosti na O2, na ďalšie overenie RF CH4 sa RF CH4 vynuluje. Po nastavení sa overenie krížovej citlivosti na O2 zopakuje a určí sa RF CH4;

iv)

FID sa opraví alebo vymení a zopakuje sa overenie krížovej citlivosti na O2.

8.1.10.3   Penetračný podiel odlučovača nemetánových uhľovodíkov

8.1.10.3.1   Rozsah a frekvencia

Ak sa na meranie metánu (CH4) použije analyzátor FID a odlučovač nemetánových uhľovodíkov (NMC), určuje sa účinnosť konverzie metánu ECH4 a etánu E C2H6. Ako sa podrobne uvádza v tomto bode, tieto účinnosti konverzie sa môžu stanoviť ako kombinácia účinností konverzie faktorov odozvy analyzátorov NMC a FID v závislosti od konkrétneho usporiadania analyzátora NMC a FID.

Toto overenie sa vykonáva po inštalácii odlučovača nemetánových uhľovodíkov. Toto overenie sa zopakuje do 185 dní od skúšky, aby sa overilo, že katalytická činnosť odlučovača sa nezhoršila.

8.1.10.3.2   Princípy merania

Odlučovač nemetánových uhľovodíkov je zahrievaný katalyzátor, ktorý odstraňuje nemetánové uhľovodíky z prúdu výfukových plynov predtým, ako analyzátor FID zmeria koncentráciu zostávajúcich uhľovodíkov. Ideálny odlučovač nemetánových uhľovodíkov by mal mať povinnú účinnosť konverzie E CH4 [–] rovnú 0 (t. j. penetračný podiel metánu PF CH4 = 1,000) a účinnosť konverzie všetkých ostatných uhľovodíkov 1,000, reprezentovanú účinnosťou konverzie etánu E C2H6 [–] rovnou 1 (t. j. penetračný podiel etánu PF C2H6 [–] = 0). Pri výpočtoch emisií v prílohe 4B doplnok A.7 alebo v prílohe 4B doplnok A.8 sa používajú túto hodnotu účinností konverzie E CH4 a E C2H6 nameranú podľa tohto bodu vtedy, ak sa fungovanie NMC nejaví ako ideálne.

8.1.10.3.3   Systémové požiadavky

Účinnosti konverzie NMC nie sú limitované na určitý rozsah. Odporúča sa však, aby bol odlučovač nemetánových uhľovodíkov optimalizovaný nastavením svojej teploty tak, aby dosahovala E CH4 < 0,15 a prípadne E C2H6 > 0,98 (PF CH4 > 0,85 a PF C2H6 < 0,02), ako sa uvádza v bode 8.1.10.3.4. Ak výsledkom nastavenia teploty NMC nie je dosiahnutie týchto špecifikácií, odporúča sa výmena katalytického materiálu. Naposledy zistené hodnoty konverzie z tohto oddielu sa použijú na výpočet emisií HC podľa doplnku A.7, prípadne doplnku A.8.

8.1.10.3.4   Postup

Odporúča sa ktorýkoľvek z postupov uvedených v bodoch 8.1.10.3.4.1, 8.1.10.3.4.2 a 8.1.10.3.4.3. Môže sa použiť aj alternatívna metóda odporúčaná výrobcom prístroja.

8.1.10.3.4.1   Postup kalibrácie FID s NMC

Ak sa FID vždy kalibruje na meranie CH4 s NMC, merací rozsah FID sa stanoví s NMC použitím plynu na nastavenie meracieho rozsahu CH4, súčin faktora odozvy tohto FID na CH4 a penetračného podielu CH4 RFPF CH4[NMC-FID] sa nastaví tak, aby bol rovný 1,0 (t. j. účinnosť E CH4 [–] je nastavená na 0) pre všetky výpočty emisií a kombinovaný faktor odozvy etánu (C2H6) a penetračný podiel RFPFC2H6[NMC-FID] (a účinnosť E C2H6 [–]) sa určí takto:

a)

plynná zmes CH4 a analytická plynná zmes C2H6 sa zvolí tak, aby boli splnené špecifikácie bodu 9.5.1. Zvolí sa koncentrácia CH4 na nastavenie meracieho rozsahu FID počas emisnej skúšky ako aj koncentrácia C2H6, ktorá je typickou špičkovou očakávanou koncentráciou NMHC alebo sa rovná kalibračnej hodnote analyzátora THC;

b)

odlučovač nemetánových uhľovodíkov sa spustí, prevádzkuje a optimalizuje podľa pokynov výrobcu vrátane akejkoľvek optimalizácie teploty;

c)

potvrdí sa, že analyzátor FID spĺňa všetky špecifikácie bodu 8.1.10.1;

d)

analyzátor FID sa prevádzkuje podľa pokynov výrobcu;

e)

na nastavenie meracieho rozsahu FID s odlučovačom sa použije plyn na nastavenie meracieho rozsahu CH4. Merací rozsah FID sa nastaví na základe ekvivalentu uhlíka C1. Ak má napríklad plyn na nastavenie meracieho rozsahu referenčnú hodnotu CH4 rovnajúcu sa 100 μmol/mol, správna odozva FID na tento plyn je 100 μmol/mol, pretože je tu jeden atóm uhlíka na molekulu CH4;

f)

analytická plynná zmes C2H6 sa zavedie pred odlučovačom nemetánových uhľovodíkov;

g)

stabilizuje sa odozva analyzátora. Čas stabilizácie zahŕňa čas na vyčistenie odlučovača nemetánových uhľovodíkov a čas na zohľadnenie jeho odozvy;

h)

zatiaľ čo analyzátor meria ustálenú koncentráciu, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o vzorke a z týchto údajov sa vypočíta aritmetický priemer;

i)

priemer sa vydelí referenčnou hodnotu C2H6 prevedenou na základe ekvivalentu uhlíka C1. Výsledkom je kombinovaný faktor odozvy na C2H6 a penetračného podielu RFPF C2H6[NMC-FID] rovný (1 – E C2H6 [–]). Tento kombinovaný faktor odozvy a penetračného podielu a súčin faktora odozvy na CH4 a penetračného podielu CH4 RFPF CH4[NMC-FID], ktorý na nastaví tak, aby bol rovný 1,0, sa vo výpočtoch emisií použije podľa doplnku A.7 alebo prípadne doplnku A.8.

8.1.10.3.4.2   Postup pre FID kalibrovaný propánom obtekajúcim NMC

Ak sa použije FID s NMC, ktorý je kalibrovaný propánom C3H8 obtekajúcim NMC, penetračné podiely PF C2H6[NMC-FID] a PF CH4[NMC-FID] sa určia takto:

a)

plynná zmes CH4 a analytická zmes C2H6 sa zvolia tak, aby boli splnené špecifikácie bodu 9.5.1 s koncentráciou CH4, ktorá je typickou špičkovou očakávanou koncentráciou pri štandardných uhľovodíkoch, a koncentráciou C2H6, ktorá je typickou špičkovou očakávanou koncentráciou celkových uhľovodíkoch (THC) alebo sa rovná kalibračnej hodnote analyzátora THC;

b)

odlučovač nemetánových uhľovodíkov sa spustí a prevádzkuje podľa pokynov výrobcu vrátane akejkoľvek optimalizácie teploty;

c)

potvrdí sa, že analyzátor FID spĺňa všetky špecifikácie bodu 8.1.10.1;

d)

analyzátor FID sa prevádzkuje podľa pokynov výrobcu;

e)

FID sa vynuluje a nastaví sa merací rozsah ako počas emisnej skúšky. Merací rozsah FID sa nastaví obtokom odlučovača nemetánových uhľovodíkov a pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu C3H8 na nastavenie meracieho rozsahu FID. Merací rozsah FID sa nastaví na základe ekvivalentu uhlíka C1;

f)

analytická plynná zmes C2H6 sa zavedie pred odlučovačom nemetánových uhľovodíkov v rovnakom mieste ako nulovací plyn;

g)

na stabilizáciu odozvy analyzátora sa poskytne určitý čas. Čas stabilizácie zahŕňa čas na vyčistenie odlučovača nemetánových uhľovodíkov a čas na zohľadnenie jeho odozvy;

h)

zatiaľ čo analyzátor meria ustálenú koncentráciu, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o vzorke a z týchto údajov sa vypočíta aritmetický priemer;

i)

dráha prietoku sa presmeruje tak, aby obtekala odlučovač nemetánových uhľovodíkov, analytická plynná zmes C2H6 sa zavedie do obtoku a zopakujú sa kroky uvedené v písmenách g) a h) tohto bodu;

j)

stredná koncentrácia C2H6 nameraná pri prechode cez odlučovač nemetánových uhľovodíkov sa vydelí strednou koncentráciou nameranou po obtečení odlučovača nemetánových uhľovodíkov. Výsledkom je penetračný podiel C2H6 RFPF C2H6[NMC-FID] rovný (1 – E C2H6 [–]). Tento penetračný podiel sa použije podľa doplnku A.7 alebo prípadne doplnku A.8;

k)

zopakujú sa kroky uvedené v písmenách f) až j) tohto bodu, ale s analytickou plynnou zmesou CH4 namiesto C2H6. Výsledkom je penetračný podiel CH4 PF CH4[NMC-FID] (rovný (1– E CH4 [–])). Tento penetračný podiel sa použije podľa doplnku A.7 alebo prípadne doplnku A.8.

8.1.10.3.4.3   Postup pre FID kalibrovaný metánom obtekajúcim NMC

Ak sa použije FID s NMC, ktorý je kalibrovaný metánom CH4 obtekajúcim NMC, jeho kombinovaný faktor odozvy na etán (C2H6) a penetračný podiel RFPF C2H6[NMC-FID] ako aj jeho penetračný podiel CH4 PF CH4[NMC-FID] sa určia takto:

a)

plynná zmes CH4 a analytická zmes C2H6 sa zvolí tak, aby boli splnené špecifikácie bodu 9.5.1 s koncentráciou CH4, ktorá je typickou špičkovou očakávanou koncentráciou pri štandardných uhľovodíkoch, a koncentráciou C2H6, ktorá je typickou špičkovou očakávanou koncentráciou celkových uhľovodíkoch (THC) alebo sa rovná kalibračnej hodnote analyzátora THC;

b)

odlučovač nemetánových uhľovodíkov sa spustí a prevádzkuje podľa pokynov výrobcu vrátane akejkoľvek optimalizácie teploty;

c)

potvrdí sa, že analyzátor FID spĺňa všetky špecifikácie bodu 8.1.10.1;

d)

analyzátor FID sa spustí a prevádzkuje podľa pokynov výrobcu;

e)

FID sa vynuluje a nastaví sa merací rozsah ako počas emisnej skúšky. Merací rozsah FID sa nastaví plynom na nastavenie meracieho rozsahu CH4 obtekajúcim odlučovač. Treba poznamenať, že merací rozsah FID sa nastavuje na základe ekvivalentu uhlíka 1 C1. Ak má, napríklad, plyn na nastavenie meracieho rozsahu referenčnú hodnotu metánu 100 μmol/mol, správna odozva FID na tento plyn je 100 μmol/mol, pretože je tu jeden atóm uhlíka na molekulu CH4;

f)

analytická plynná zmes C2H6 sa zavedie pred odlučovačom nemetánových uhľovodíkov v rovnakom mieste ako nulovací plyn;

g)

na stabilizáciu odozvy analyzátora sa poskytne určitý čas. Čas stabilizácie zahŕňa čas na vyčistenie odlučovača nemetánových uhľovodíkov a čas na zohľadnenie jeho odozvy;

h)

zatiaľ čo analyzátor meria ustálenú koncentráciu, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o vzorke. Z týchto údajov sa vypočíta aritmetický priemer;

i)

dráha prietoku sa presmeruje tak, aby obtekala odlučovač nemetánových uhľovodíkov, analytická plynná zmes C2H6 sa zavedie do obtoku a zopakujú sa kroky uvedené v písmenách g) a h) tohto bodu;

j)

stredná koncentrácia C2H6 nameraná pri prechode cez odlučovač nemetánových uhľovodíkov sa vydelí strednou koncentráciou nameranou po obtečení odlučovača nemetánových uhľovodíkov. Výsledkom je kombinovaný faktor odozvy C2H6 a penetračný podiel RFPF C2H6[NMC-FID]. Tento kombinovaný faktor odozvy a penetračný podiel sa použijú podľa doplnku A.7 a prípadne doplnku A.8;

k)

zopakujú sa kroky uvedené v písmenách f) až j) tohto bodu, ale s analytickou plynnou zmesou CH4 namiesto C2H6. Výsledkom je penetračný podiel CH4 PF CH4[NMC-FID]. Tento penetračný podiel sa použije podľa doplnku A.7 alebo prípadne doplnku A.8.

8.1.11   Merania NOx

8.1.11.1   Overenie krížovej citlivosti CLD na CO2 a H2O

8.1.11.1.1   Rozsah a frekvencia

Ak sa na meranie metánu NOx použije analyzátor CLD, hodnota krížovej citlivosti H2O a CO2 sa overuje po inštalácii a väčšej údržbe.

8.1.11.1.2   Princípy merania

H2O a CO2 môžu negatívne vplývať na odozvu analyzátora CLD na NOx kolíznou krížovou citlivosťou, ktorá bráni chemiluminiscenčnej reakcii používanej v CLD na zistenie NOx. Týmto postupom a výpočtami uvedenými v bode 8.1.11.2.3 sa určí krížová citlivosť a rozsah výsledkov krížovej citlivosti až po maximálny molárny podiel H2O a maximálnu koncentráciu CO2 očakávanú počas emisnej skúšky. Ak analyzátor CLD používa algoritmy kompenzácie, ktoré využívajú prístroje na meranie H2O a/alebo CO2, krížová citlivosť sa vyhodnotí s týmito aktívnymi prístrojmi a použitým algoritmom kompenzácie.

8.1.11.1.3   Systémové požiadavky

Pri meraní zriedených plynov nesmie analyzátor CLD prekročiť kombinovanú krížovú citlivosť na H2O a CO2 ±2 %. Pri meraní neriedených plynov nesmie analyzátor CLD prekročiť kombinovanú krížovú citlivosť na H2O a CO2 ±2 %. Kombinovaná krížová citlivosť je súčtom krížovej citlivosti CO2 stanovenej podľa bodu 8.1.11.1.4 a krížovej citlivosti H2O stanovenej podľa bodu 8.1.11.1.5. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, vykoná sa nápravná akcia tak, že sa opraví alebo vymení analyzátor. Pred spustením emisných skúšok sa overí, či sa pri nápravnej akcii úspešne obnovil analyzátor tak, aby fungoval správne.

8.1.11.1.4   Postup overovania krížovej citlivosti na CO2

Na zistenie krížovej citlivosti na CO2 sa môže použiť nasledujúca metóda alebo metóda predpísaná výrobcom prístroja s použitím rozdeľovača, ktorý zmiešava binárne plyny na nastavenie meracieho rozsahu s nulovacími plynmi ako riedidlom a ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.4.5.6, alebo sa na vypracovanie iného protokolu môže použiť správny technický úsudok:

a)

na vytvorenie potrebných spojení sa použije potrubie z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele;

b)

rozdeľovač plynu sa usporiada tak, aby sa navzájom zmiešavali približne rovnaké množstvá plynu na nastavenie meracieho rozsahu a riediacich plynov;

c)

ak bol analyzátor CLD v prevádzkovom režime, v ktorom zisťuje len NO ako protiklad k celkovému NOx, analyzátor CLD sa prevádzkuje len v prevádzkovom režime NO;

d)

použije sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu CO2 spĺňajúci špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a koncentráciu, ktorá je približne dvakrát vyššia než maximálna koncentrácia CO2 očakávaná počas emisnej skúšky;

e)

použije sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO spĺňajúci špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a koncentráciu, ktorá je približne dvakrát vyššia než maximálna koncentrácia NO očakávaná počas emisnej skúšky. Podľa pokynov výrobcu prístroja a na základe správneho technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je očakávaná koncentrácia NO nižšia než je minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja;

f)

analyzátor CLD sa vynuluje a nastaví sa merací rozsah. Merací rozsah analyzátora CLD sa nastaví pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO z písmena e) tohto bodu, ktorý prechádza cez rozdeľovač. Plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynu pre plyn na nastavenie meracieho rozsahu; nulovací plyn sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynu pre riediaci plyn; použije sa rovnaký pomer zmiešavania ako v písmene b) tohto bodu; na nastavenie meracieho rozsahu analyzátora CLD sa použije výstupná koncentrácia NO rozdeľovača plynu. Na zabezpečenie správneho rozdelenia plynu sa v prípade potreby použijú korekcie vlastností plynu;

g)

plyn na nastavenie meracieho rozsahu CO2 sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynu pre plyn na nastavenie meracieho rozsahu;

h)

plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO sa pripojí k otvoru rozdeľovača plynu pre riediace plyny;

i)

kým NO a CO2 prúdia cez rozdeľovač plynu, stabilizuje sa výstup z rozdeľovača. Určí sa koncentrácia CO2 z výstupu rozdeľovača, pričom sa použije korekcia vlastností plynu potrebná na zabezpečenie presného rozdelenia plynu. Táto koncentrácia x CO2act sa zaznamená a použije sa pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3. Ako alternatíva k použitiu rozdeľovača plynu sa môže použiť iné jednoduché zariadenie na zmiešavanie plynu. V tom prípade sa na zistenie koncentrácie CO2 použije analyzátor. Ak sa NDIR použije spolu s jednoduchým zariadením na zmiešavanie plynu, musí spĺňať požiadavky tohto oddielu a jeho merací rozsah sa nastaví plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa písmena d) tohto bodu. Linearita analyzátora NDIR sa musí vopred skontrolovať v celom rozsahu až do dvojnásobku maximálnej koncentrácie CO2 očakávanej počas skúšky;

j)

koncentrácia NO sa meria za rozdeľovačom plynu s analyzátorom CLD. Na stabilizáciu odozvy analyzátora je povolený určitý čas. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na vyčistenie prenosového potrubia a čas odozvy analyzátora. Zatiaľ čo analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o vzorke. Vypočíta sa aritmetický priemer týchto údajov x NOmeas. x CO2meas sa zaznamená a použije pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3.

k)

skutočná koncentrácia NO sa vypočíta na výstupe rozdeľovača x NOact na základe koncentrácií plynu na nastavenie meracieho rozsahu a x CO2act podľa rovnice (8-5). Vypočítaná hodnota sa použije pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v rovnici (8-4);

l)

hodnoty zaznamenané podľa bodov 8.1.11.1.4 a 8.1.11.1.5 tohto oddielu sa použijú pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3.

8.1.11.1.5   Postup overovania krížovej citlivosti na H2O

Na zistenie krížovej citlivosti na H2O sa môže použiť nasledujúca metóda alebo metóda predpísaná výrobcom prístroja, alebo sa na vypracovanie iného protokolu môže použiť správny technický úsudok:

a)

na vytvorenie potrebných spojení sa použije potrubie z PTFE alebo nehrdzavejúcej ocele;

b)

ak bol analyzátor CLD v prevádzkovom režime, v ktorom zisťuje len NO ako protiklad k celkovému NOx, analyzátor CLD sa prevádzkuje len v prevádzkovom režime NO;

c)

použije sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO spĺňajúci špecifikácie uvedené v bode 9.5.1 a koncentráciu, ktorá sa približuje maximálnej koncentrácii očakávanej počas emisnej skúšky. Podľa pokynov výrobcu prístroja a na základe správneho technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je očakávaná koncentrácia NO nižšia než je minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja;

d)

analyzátor CLD sa vynuluje a nastaví sa merací rozsah. Merací rozsah analyzátora CLD sa nastaví pomocou plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO z písmena c) tohto bodu, koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu sa zaznamená ako x NOdry a použije sa pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3;

e)

plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO sa zvlhčuje prebublávaním cez destilovanú vodu v zapečatenej nádobe. Ak zvlhčená vzorka plynu na nastavenie meracieho rozsahu neprechádza v tejto overovacej skúške cez sušič vzorky, teplota nádoby sa reguluje tak, aby sa úroveň H2O rovnala približne maximálnemu molárnemu podielu H2O očakávanému počas emisnej skúšky. Ak zvlhčená vzorka plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO neprechádza cez sušič vzorky, výpočty overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3 porovnávajú nameranú krížovú citlivosť na H2O s najvyšším molárnym podielom H2O očakávaným počas emisnej skúšky. Ak zvlhčená vzorka plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO prechádza v tejto overovacej skúške cez sušič vzorky, teplota nádoby sa reguluje tak, aby bola úroveň H2O aspoň taká vysoká ako úroveň stanovená v bode 9.3.2.3.1. V tom prípade sa výpočty na overenie krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3 neporovnávajú s nameranou krížovou citlivosťou H2O;

f)

do odberového systému sa zavedie zvlhčený skúšobný plyn NO. Môže sa zaviesť pred alebo za sušičom vzorky, ktorý sa použije počas emisnej skúšky. V závislosti od miesta zavedenia sa zvolí príslušná metóda výpočtu uvedená v písmene e). Treba poznamenať, že sušič vzorky musí spĺňať požiadavky overovacej kontroly sušiča uvedené v bode 8.1.8.5.8;

g)

odmeria sa molárny podiel H2O v zvlhčenom plyne na nastavenie meracieho rozsahu NO. V prípade, že sa použije sušič vzorky, molárny podiel H2O v zvlhčenom plyne NO na nastavenie meracieho rozsahu sa meria za sušičom vzorky x H2Omeas. Odporúča sa merať x H2Omeas čo možno najbližšie k vstupu analyzátora CLD. x H2Omeas možno vypočítať z meraní rosného bodu T dew a absolútneho tlaku p total;

h)

na zabránenie kondenzácie v prenosových potrubiach, potrubných spojoch alebo ventiloch z bodu merania x H2Omeans do analyzátora sa použije správny technický úsudok. Odporúča sa, aby bol systém konštruovaný tak, aby teploty stien v prenosových potrubiach, potrubných spojoch alebo ventiloch z bodu merania x H2Omeas po analyzátor boli aspoň o 5 °C nad miestnym rosným bodom vzorky plynu;

i)

koncentrácia zvlhčeného plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO sa meria analyzátorom CLD. Na stabilizáciu odozvy analyzátora je povolený určitý čas. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na vyčistenie prenosového potrubia a čas odozvy analyzátora. Zatiaľ čo analyzátor meria koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje na výstupe analyzátora. Vypočíta sa aritmetický priemer týchto údajov x NOwet. x NOwet sa zaznamená a použije pri výpočtoch overenia krížovej citlivosti v bode 8.1.11.2.3.

8.1.11.2   Výpočty na overenie krížovej citlivosti CLD

Výpočty na kontrolu krížovej citlivosti CLD sa vykonajú podľa opisu uvedeného v tomto bode.

8.1.11.2.1   Množstvo vody očakávané počas skúšky

Odhadne sa maximum očakávaného molárneho podielu vody počas emisnej skúšky x H2Oexp. Tento odhad sa vykoná v mieste, kde sa zaviedol zvlhčený plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO v bode 8.1.11.1.5 písm. f). Pri odhade maximálnej očakávaného molárneho podielu vody sa zohľadní maximálny očakávaný obsah vody v spaľovacom vzduchu, produktoch spaľovania paliva a riediacom vzduchu (ak sa použije). Ak sa počas overovacej skúšky zvlhčený plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zavedie do systému odberu vzoriek pred sušičom vzorky, nie je potrebné odhadnúť maximálnu očakávaný molárny podiel vody a x H2Oexp sa nastaví tak, aby sa rovnal x H2Omeas.

8.1.11.2.2   Množstvo CO2 očakávané počas skúšky

Odhadne sa maximálna očakávaná koncentrácia CO2 počas emisnej skúšky x CO2exp. Tento odhad sa vykoná v mieste systému odberu vzoriek, kde sa zmiešané plyny na nastavenie meracieho rozsahu NO a CO2 zaviedli podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. j). Pri odhade maximálnej očakávanej koncentrácie CO2 sa zohľadní maximálny očakávaný obsah CO2 v produktoch spaľovania paliva a riediacom vzduchu.

8.1.11.2.3   Výpočty kombinovanej krížovej citlivosti na H2O a CO2

Kombinovaná krížová citlivosť na H2O a CO2 sa vypočíta takto:

Formula

(8-4)

kde:

quench

=

hodnota krížovej citlivosti CLD

x NOdry

=

nameraná koncentrácia NO pred prebublávačom podľa bodu 8.1.11.1.5 písm. d)

x NOwet

=

nameraná koncentrácia NO za prebublávačom podľa bodu 8.1.11.1.5 písm. i)

x H2Oexp

=

maximálny očakávaný molárny podiel vody počas emisnej skúšky podľa bodu 8.1.11.2.1

x H2Omeas

=

nameraný molárny podiel vody počas overovania krížovej citlivosti podľa bodu 8.1.11.1.5 písm. g)

x NOmeas

=

nameraná koncentrácia NO, keď sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zmiešava s plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. j)

x NOact

=

skutočná koncentrácia NO, keď sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zmiešava s plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. k) a vypočíta sa podľa rovnice (8-5)

x CO2exp

=

maximálna očakávaná koncentrácia CO2 počas emisnej skúšky podľa bodu 8.1.11.2.2

x CO2act

=

skutočná koncentrácia CO2, keď sa plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO zmiešava s plynom na nastavenie meracieho rozsahu CO2 podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. i)

Formula

(8-5)

kde:

x NOspan

=

koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu NO na vstupe do rozdeľovača plynu podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. e)

x CO2span

=

koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu CO2 na vstupe do rozdeľovača plynu podľa bodu 8.1.11.1.4 písm. d)

8.1.11.3   Overenie krížovej citlivosti HC a H2O v analyzátore NDUV

8.1.11.3.1   Rozsah a frekvencia

Ak sa NOx meria pomocou analyzátora NDUV, stupeň krížovej citlivosti na H2O a uhľovodíky sa overuje po prvej inštalácii analyzátora a po väčšej údržbe.

8.1.11.3.2   Princípy merania

Uhľovodíky a H2O môžu pozitívne vplývať na analyzátor NDUV tým, že spôsobujú odozvu podobnú odozve na NOx. Ak analyzátor NDUV využíva kompenzačné algoritmy, ktoré využívajú merania iných plynov na to, aby splnili požiadavky na overenie tejto krížovej citlivosti, na odskúšanie algoritmov počas overovania krížovej citlivosti analyzátora sa súčasne vykonávajú tieto merania.

8.1.11.3.3   Systémové požiadavky

Analyzátor NDUR pre NOx musí mať kombináciu krížovej citlivosti na H2O a HC v rozmedzí ±2 % strednej koncentrácie NOx.

8.1.11.3.4   Postup

Overenie krížovej citlivosti sa vykonáva takto:

a)

analyzátor NDUV pre NOx sa spustí, prevádzkuje, vynuluje a nastaví sa merací rozsah podľa pokynov výrobcu prístroja;

b)

na vykonanie tohto overenia sa odporúča vyčerpať výfukový plyn z motora. Použije sa CLD, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v bode 9.4, aby sa kvantifikoval NOx vo výfukovom plyne. Odozva CLD sa použije ako referenčná hodnota. S analyzátorom FID sa meria aj HC vo výfukovom plyne a analyzátor musí spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.4. Odozva FID sa použije ako referenčná hodnota pre uhľovodíky;

c)

pred každým sušičom vzorky, ak sa použije počas skúšky, sa do analyzátora NDUV zavedie výfukový plyn z motora;

d)

na stabilizáciu odozvy analyzátora sa poskytne určitý čas. Čas stabilizácie môže zahŕňať čas na prečistenie prenosového vedenia a na určenie odozvy analyzátora;

e)

zatiaľ čo analyzátory merajú koncentráciu vzorky, 30 sekúnd sa zaznamenávajú údaje o vzorke a vypočíta sa aritmetický priemer z troch analyzátorov;

f)

stredná hodnota CLD sa odpočíta od strednej hodnoty NDUV;

g)

tento rozdiel sa vynásobí pomerom očakávanej strednej koncentrácie HC a koncentrácie HC nameranej počas overovania. Analyzátor spĺňa požiadavky tohto bodu na overenie krížovej citlivosti, ak je výsledok v rozmedzí ±2 % koncentrácie NOx očakávanej podľa normy:

Formula

(8-6)

kde:

Formula

=

stredná koncentrácia NOx nameraná s CLD [μmol/mol] alebo [ppm]

Formula

=

stredná koncentrácia NOx nameraná s NDUV [μmol/mol] alebo [ppm]

Formula

=

stredná nameraná koncentrácia HC [μmol/mol] alebo [ppm]

Formula

=

stredná koncentrácia HC očakávaná podľa normy [μmol/mol] alebo [ppm]

Formula

=

stredná koncentrácia NOx očakávaná podľa normy [μmol/mol] alebo [ppm]

8.1.11.3.5   Požiadavky na chladiaci kúpeľ (chladič)

Musí sa preukázať, že pri najvyššej očakávanej koncentrácii vodných pár H m spôsob odstránenia vody zachová vlhkosť CLD pri ≤ 5 g vody/kg suchého vzduchu (alebo okolo 0,8 objemového % H2O), čo je 100 % relatívnej vlhkosti pri teplote 3,9 °C a tlaku 101,3 kPa. Táto vlhkosť je zároveň rovnocenná približne 25 % relatívnej vlhkosti pri 25 °C a tlaku 101,3 kPa. To možno preukázať meraním teploty na výstupe tepelného odvlhčovača alebo meraním vlhkosti v bode bezprostredne pred CLD.

8.1.11.4   Prenikanie NO2 do chladiaceho kúpeľa (chladiča)

8.1.11.4.1   Rozsah a frekvencia

Ak sa na sušenie vzorky pred prístrojom na meranie NOx použije chladiaci kúpeľ (chladič), ale sa pred chladiacim kúpeľom nepoužije konvertor NO2 na NO, toto overenie sa vykoná vzhľadom na prenikanie NO2 do chladiaceho kúpeľa. Toto overenie sa vykonáva po prvej inštalácii a po väčšej údržbe.

8.1.11.4.2   Princípy merania

Chladiaci kúpeľ (chladič) odstraňuje vodu, ktorá inak môže mať vplyv na meranie NOx. Voda v kvapalnom stave, ktorá ostane v nevhodne konštruovanom chladiacom kúpeli, sa však môže odstrániť zo vzorky NO2. Ak sa chladiaci kúpeľ použije bez konvertora NO2 na NO pred prístrojom, takto je možné odstrániť NO2 zo vzorky pred meraním NOx.

8.1.11.4.3   Systémové požiadavky

Chladič musí umožniť meranie aspoň 95 % celkového NO2 pri maximálnej očakávanej koncentrácii NO2.

8.1.11.4.4   Postup

Na overenie účinnosti chladiča sa použije tento postup:

a)

Nastavenie prístroja. Musia sa dodržiavať pokyny výrobcu týkajúce sa nastavenia a prevádzky analyzátora a chladiča. Analyzátor a chladič sa nastavia podľa potreby tak, aby sa optimalizoval výkon.

b)

Nastavenie zariadenia a zber údajov.

i)

Analyzátor(-y) všetkých plynov NOx sa vynuluje(-ú) a nastaví sa merací rozsah ako pred emisnou skúškou;

ii)

vyberie sa kalibračný plyn NO2 (zvyškový plyn v suchom vzduchu), ktorého koncentrácia NO2 sa blíži k maximu očakávanému počas skúšky. Podľa pokynov výrobcu prístroja a na základe správneho technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je očakávaná koncentrácia NO2 nižšia ako minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja;

iii)

tento kalibračný plyn sa odvedie do sondy systému odberu vzoriek alebo do pripojenia systému preplňovania. Na stabilizáciu celkovej odozvy na NOx sa poskytne dostatočný čas; čas stabilizácie zahŕňa len čas meškania dodávky a čas odozvy prístroja;

iv)

vypočíta sa priemer všetkých zaznamenávaných údajov o NOx za 30 sekúnd a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxref;

v)

zastaví sa prietok kalibračného plynu NO2;

vi)

potom sa systém odberu vzoriek nasycuje preplňovaním plynov vystupujúcich z generátora pri sonde systému odberu vzoriek alebo pri pripojení systému preplňovania pri rosnom bode stanovenom na úrovni 50 °C. Vzorky z výstupu generátora pri teplote rosného bodu sa odoberajú cez systém odberu vzoriek alebo chladič aspoň 10 minút, až kým chladič neodstráni konštantné množstvo vody;

vii)

okamžite sa prepne späť na využitie preplňovaného kalibračného plynu NO2 použitého na určenie x NOxref. Umožní sa stabilizácia celkovej odozvy na NOx, pričom sa zohľadňuje len čas meškania dodávky a čas odozvy prístroja. Vypočíta sa priemer všetkých zaznamenávaných údajov o NOx za 30 sekúnd a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxmeans;

viii)

x NOxmeas sa skoriguje vzhľadom na x NOxdry na základe zvyškových vodných pár prechádzajúcich chladičom pri teplote a tlaku na výstupe chladiča.

c)

Hodnotenie výkonu. Ak je x NOxdry menšie než 95 % x NOxref, chladič sa opraví alebo vymení.

8.1.11.5   Overenie konverzie konvertora NO2 na NO

8.1.11.5.1   Rozsah a frekvencia

Ak sa na meranie použije analyzátor, ktorý na určenie NOx meria len NO, pred analyzátorom sa použije konvertor NO2 na NO. Toto overenie sa vykoná po inštalácii konvertora, po väčšej údržbe a do 35 dní pred emisnou skúškou. Toto overenie sa opakuje s uvedenou frekvenciou s cieľom overiť, či sa nezhoršila katalytická činnosť konvertora NO2 na NO.

8.1.11.5.2   Princípy merania

Konvertor NO2 na NO umožňuje, aby analyzátor, ktorý na určenie NOx meria len NO, stanovil celkové NOx konverziou NO2 na NO vo výfukovom plyne.

8.1.11.5.3   Systémové požiadavky

Konvertor NO2 na NO musí umožniť meranie aspoň 95 % celkového NO2 pri maximálnej očakávanej koncentrácii NO2.

8.1.11.5.4   Postup

Na overenie výkonu konvertora NO2 na NO sa použije tento postup:

a)

pri nastavovaní analyzátora a konvertora NO2 na NO sa musia dodržiavať pokyny výrobcu týkajúce sa spustenia a prevádzky. Analyzátor a konvertor sa nastavia podľa potreby tak, aby sa optimalizoval výkon;

b)

vstup ozonátora sa pripojí k zdroju nulovacieho plynu alebo kyslíka a výstup sa pripojí k jednému z otvorov trojcestného zariadenia v tvare T. K druhému otvoru sa pripojí plyn na nastavenie meracieho rozsahu NO a k tretiemu otvoru sa pripojí vstup konvertora NO2 na NO;

c)

pri vykonávaní tejto kontroly sa postupuje takto:

i)

do ozonátora sa vpustí vzduch, vypne sa napájanie ozonátora a konvertor NO2 na NO sa nastaví na obtokový režim (t. j. režim NO). Umožní sa stabilizácia pričom sa zohľadňuje len čas meškania dodávky a čas odozvy prístroja;

ii)

prietoky NO a nulovacieho plynu sa nastavia tak, aby sa koncentrácia NO pri analyzátore blížila celkovej špičkovej koncentrácii NOx očakávanej počas skúšky. Obsah NO2 v plynnej zmesi musí byť menší než 5 % koncentrácie NO. Zaznamená sa koncentrácia NO vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOref. Podľa pokynov výrobcu prístroja a na základe správneho technického úsudku sa môže použiť vyššia koncentrácia, aby sa dosiahlo presné overenie, ak je očakávaná koncentrácia NO nižšia než je minimálny rozsah pre overenie špecifikovaný výrobcom prístroja;

iii)

zapne sa napájanie ozonátora O2 a prietok O2 sa nastaví tak, aby bola koncentrácia NO udávaná analyzátorom asi o 10 % menšia než je x NOref. Zaznamená sa koncentrácia NO vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NO+O2mix;

iv)

zapne sa ozonátor a rýchlosť tvorby ozónu sa nastaví tak, aby sa hodnota NO nameraná analyzátorom rovnala približne 20 % x NOref, pričom sa udržiava aspoň 10 % NO, ktorý nezreagoval. Zaznamená sa koncentrácia NO vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOmeans.

v)

analyzátor NOx sa prepne na režim NOx a odmeria sa celková hodnota NOx. Zaznamená sa koncentrácia NOx vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxmeans;

vi)

ozonátor sa vypne, ale udržiava sa prietok plynu cez systém. Analyzátor NOx ukazuje hodnotu NOx v zmesi NO + O2. Zaznamená sa koncentrácia NOx vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOx+O2mix.

vii)

vypne sa prívod O2. Analyzátor NOx ukazuje hodnotu NOx v pôvodnej zmesi NO + N2. Zaznamená sa koncentrácia NOx vypočítaná ako priemer z údajov odoberaných počas 30 sekúnd z analyzátora a táto hodnota sa zaznamená ako x NOxref. Táto hodnota nesmie byť väčšia o viac než 5 % než je hodnota x NOref;

d)

hodnotenie výkonu: účinnosť konvertora NOx sa vypočíta vložením získaných koncentrácií do tejto rovnice:

Formula

(8-7)

e)

ak je výsledok menší než 95 %, konvertor NO2 na NO sa opraví alebo vymení.

8.1.12   Merania PM

8.1.12.1   Overenia váh PM a overenie procesu váženia

8.1.12.1.1   Rozsah a frekvencia

V tomto bode sú opísané tri overovania:

a)

nezávislé overenie váh PM do 370 dní pred vážením ktoréhokoľvek filtra;

b)

vynulovanie a nastavenie meracieho rozsahu váh do 12 hodín pred vážením ktoréhokoľvek filtra;

c)

overenie, že hmotnosť referenčných filtrov pred a po procese váženia filtrov je menšia než je daná tolerancia.

8.1.12.1.2   Nezávislé overenie

Výrobca váh (alebo zástupca schválený výrobcom váh) musí overiť fungovanie váh do 370 dní do skúšky v súlade s postupmi vnútorného auditu.

8.1.12.1.3   Vynulovanie a nastavenie meracieho rozsahu

Fungovanie váh sa overí vynulovaním a nastavením meracieho rozsahu aspoň s jedným kalibračným závažím a aby sa toto overenie mohlo vykonať, všetky použité závažia musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.2. Použije sa manuálny alebo automatický postup:

a)

manuálny postup vyžaduje, aby sa použili váhy, ktoré boli vynulované alebo ktorých merací rozsah bol nastavený aspoň s jedným kalibračným závažím. Ak sa priemerné hodnoty bežne získavajú opakovaným procesom váženia s cieľom zvýšiť presnosť a kvalitu merania PM, rovnaký proces sa použije aj na overenie fungovania váh;

b)

automatický postup sa vykoná s internými kalibračnými závažiami, ktoré sa automaticky používajú na overenie fungovania váh. Aby sa overenie mohlo vykonať, interné závažia musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.2.

8.1.12.1.4   Váženie referenčnej vzorky

Všetky hmotnosti odčítané počas procesu váženia sa pred a po procese váženia overia vážením referenčného média na odber vzoriek PM (napr. filtrov). Proces váženia má byť čo najkratší, ale nie dlhší 80 hodín, a môže zahŕňať odčítanie hodnôt pred a po procese váženia. Po sebe idúce hodnoty hmotnosti každého referenčného média na odber vzoriek PM sa musia vrátiť na tú istú hodnotu s toleranciou ±10 μg alebo ±10 % očakávanej celkovej hmotnosti PM, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Ak by po sebe idúce hodnoty váženia filtrov na odber vzoriek PM nespĺňali toto kritérium, všetky jednotlivé namerané hmotnosti skúšobných filtrov vyskytujúce sa medzi po sebe idúcimi hodnotami hmotnosti referenčných filtrov sú neplatné. Tieto filtre sa môžu znova odvážiť v ďalšom procese váženia. Ak by skúšobný filter po skúške nespĺňal toto kritérium, skúšobný interval je neplatný. Toto overenie sa vykonáva takto:

a)

aspoň dve vzorky nepoužitého referenčného média na odber vzoriek PM sa ponechajú v prostredí, v ktorom sa stabilizujú PM. Tie sa potom použijú ako referenčné vzorky. Na porovnanie sa použijú nepoužité filtre z rovnakého materiálu a rovnakej veľkosti;

b)

referenčné filtre sa stabilizujú v stabilizačnom prostredí PM. Referenčné filtre sa považujú za stabilizované, ak boli v tomto prostredí najmenej 30 minút a toto prostredie spĺňalo špecifikácie bodu 9.3.4.4 aspoň počas predchádzajúcich 60 minút;

c)

váhy sa niekoľkokrát preskúšajú s referenčnou vzorkou bez toho, aby sa zaznamenali hodnoty;

d)

váhy sa vynulujú a nastaví sa merací rozsah. Na váhy sa umiestni skúšobná hmotnosť (napr. kalibračné závažie), a potom sa odstráni, pričom sa zabezpečí, aby sa váhy vrátili na prijateľnú hodnotu nula počas bežného času stabilizácie;

e)

každé z referenčných médií (napr. filtre) sa odváži a hmotnosť sa zaznamená. Ak sa bežné priemerné hodnoty získavajú opakovaním procesu váženia, aby sa zvýšila presnosť a kvalita váženia hmotnosti referenčných médií (napr. filtrov), rovnaký proces sa použije na meranie stredných hodnôt hmotnosti odberových médií (napr. filtrov);

f)

zaznamená sa rosný bod prostredia váh, okolitá teplota a atmosférický tlak;

g)

zaznamenané podmienky okolia sa použijú na stanovenie správnych výsledkov hrubej hmotnosti podľa bodu 8.1.12.2. Zaznamená sa hmotnosť každého referenčného média korigovaná na vztlak;

h)

hmotnosť každého referenčného média (napr. filtrov) korigovaná na vztlak sa odpočíta od predtým nameranej a zaznamenanej hmotnosti korigovanej na vztlak;

i)

ak sa ktorákoľvek zo zistených hmotností referenčných filtrov zmení o viac, než je podľa tohto bodu povolené, všetky hmotnosti PM zistené od poslednej úspešnej validácie hmotnosti referenčného média (napr. filtra) sú neplatné. Referenčné filtre PM sa môžu vyradiť, ak sa len jedna hodnota hmotnosti filtrov zmenila o viac, než je povolená hodnota, a ak sa zistila osobitná príčina takejto zmeny hmotnosti filtra, ktorá by nemala vplyv na ostatné filtre použité v procese. Validácia sa teda môže považovať za úspešnú. V tomto prípade sa kontaminované referenčné médiá nesmú zahrnúť do posudzovania súladu s písmenom j) tohto bodu, ale príslušný referenčný filter sa vyradí a vymení;

j)

ak sa ktorákoľvek zo zistených referenčných hmotností zmení o viac, než je hodnota podľa bodu 8.1.12.1.4, všetky výsledky PM, zistené medzi dvoma časmi merania hmotností, sú neplatné. Ak sa podľa písmena i) tohto bodu vyradí referenčné médium na odber vzoriek PM, musí byť k dispozícii aspoň jeden rozdiel referenčnej hmotnosti, ktorý spĺňa kritérium uvedené v bode 8.1.12.1.4. Inak sú všetky výsledky PM, zistené medzi dvoma časmi merania hmotností tohto referenčného média (napr. filtrov), neplatné.

8.1.12.2   Korekcia hmotnosti filtra na odber vzoriek PM na vztlak

8.1.12.2.1   Všeobecne

Hmotnosť filtra na odber vzoriek PM sa koriguje na vztlak vzduchu. Korekcia hmotnosti na vztlak závisí od hustoty odberového média, hustoty vzduchu a hustoty kalibračného závažia použitého na kalibráciu váh. Korekcia hmotnosti na vztlak nepočíta s hrubou hmotnosťou samotných PM, pretože hmotnosť PM zvyčajne predstavuje len (0,01 až 0,10) % celkovej hmotnosti. Korekcia tohto malého podielu hmotnosti by bola najviac len 0,010 %. Hodnoty hmotnosti korigované na vztlak sú čistými hmotnosťami vzoriek PM. Tieto hodnoty hmotnosti filtrov korigovanej na vztlak pred skúškou sa následne odpočítajú od hodnôt hmotnosti korigovanej na vztlak zistených vážením zodpovedajúcich filtrov po skúške, aby sa určila hmotnosť PM emitovaných počas skúšky.

8.1.12.2.2   Hustota filtra na odber vzoriek PM

Rôzne filtre na odber vzoriek PM majú rôznu hustotu. Použije sa známa hustota odberového média alebo jedna z hustôt spoločného odberového média takto:

a)

v prípade bórokremičitého skla potiahnutého PTFE sa použije hustota odberového média 2 300 kg/m3;

b)

v prípade membránového (blanového) média potiahnutého PTFE so zabudovaným oporným krúžkom z polymetylpenténu, ktorý tvorí 95 % hmotnosti média, sa použije hustota odberového média 920 kg/m3;

c)

v prípade membránového (blanového) média potiahnutého PTFE so zabudovaným oporným krúžkom z PTFE, sa použije hustota odberového média 2 144 kg/m3.

8.1.12.2.3   Hustota vzduchu

Pretože prostredie váh na PM sa prísne kontroluje z hľadiska teploty okolia (22 ±1) °C a rosného bodu (9,5 ±1) °C, hustota vzduchu je primárnou funkciou atmosférického tlaku. Preto je korekcia hmotnosti na vztlak špecifikovaná len ako funkcia atmosférického tlaku.

8.1.12.2.4   Hustota kalibračného závažia

Použije sa stanovená hustota materiálu kovového kalibračného závažia.

8.1.12.2.5   Korekcia výpočtu

Filter na odber vzoriek PM sa koriguje na vztlak podľa týchto rovníc:

Formula

(8-8)

kde:

m cor

=

hmotnosť PM korigovaná na vztlak

m uncor

=

hmotnosť PM nekorigovaná na vztlak

ρ air

=

hustota vzduchu v prostredí váh

ρ weight

=

hustota kalibračného závažia použitá na nastavenie meracieho rozsahu váh

ρ media

=

hustota filtra na odber vzoriek PM

Formula

(8-9)

kde:

p abs

=

absolútny tlak v prostredí váh

M mix

=

molárna hmotnosť v prostredí váh

R

=

molárna konštanta plynu

T amb

=

absolútna teplota okolia v prostredí váh

8.2   Validácia prístrojov na skúšku

8.2.1   Validácia ovládača proporcionálneho prietoku pre odber vzoriek v dávkach a minimálny riediaci pomer pre odber vzoriek PM v dávkach

8.2.1.1   Kritériá proporcionality pre CVS

8.2.1.1.1   Proporcionálne prietoky

Pre akúkoľvek dvojicu prietokomerov sa použijú zaznamenané prietoky vzorky a celkové prietoky alebo ich stredné hodnoty po 1 Hz spolu so štatistickými výpočtami uvedenými v bode A.2.9 doplnku A.2 k prílohe 4B. Určí sa štandardná chyba odhadu SEE prietoku vzorky v závislosti od celkového prietoku. Za každý skúšobný interval sa musí preukázať, že SEE bolo menšie alebo rovné 3,5 % stredného prietoku vzorky.

8.2.1.1.2   Konštantné prietoky

Pre akúkoľvek dvojicu prietokomerov sa použijú prietoky vzorky a celkové prietoky alebo ich stredné hodnoty zaznamenávané po 1 Hz, aby sa preukázalo, že každý prietok bol konštantný v rozmedzí ±2,5 % svojho príslušného stredného alebo cieľového prietoku. Namiesto zaznamenávania príslušných prietokov každého typu merača sa môžu použiť tieto možnosti:

a)

variant Venturiho trubice s kritickým prietokom. V prípade Venturiho trubice s kritickým prietokom sa použijú zaznamenané podmienky na vstupe do Venturiho trubice alebo ich stredné hodnoty zaznamenávané po 1 Hz. Musí sa preukázať, že hustota prietoku na vstupe Venturiho trubice bola konštantná v rozmedzí ±2,5 % strednej alebo cieľovej hustoty počas každého skúšobného intervalu. V prípade Venturiho trubice s kritickým prietokom sa toto môže preukázať tak, že sa preukáže, že absolútna teplota na vstupe Venturiho trubice bola konštantná v rozmedzí ±4 % strednej alebo cieľovej absolútnej teploty počas každého skúšobného intervalu;

b)

variant objemového čerpadla. Použijú sa podmienky na vstupe do objemového čerpadla alebo ich stredné hodnoty zaznamenávané po 1 Hz. Musí sa preukázať, že hustota prietoku na vstupe objemového čerpadla bola konštantná v rozmedzí ±2,5 % strednej alebo cieľovej hustoty počas každého skúšobného intervalu. V prípade objemového čerpadla sa toto môže preukázať tak, že sa preukáže, že absolútna teplota na vstupe objemového čerpadla bola konštantná v rozmedzí ±2 % strednej alebo cieľovej absolútnej teploty počas každého skúšobného intervalu.

8.2.1.1.3   Preukázanie proporcionálneho odberu vzoriek

V prípade každého proporcionálneho odberu vzoriek v dávkach, ako napr. do odberového vaku alebo na filter PM, sa musí preukázať, že proporcionálny odber vzoriek sa udržiaval pomocou jedného z týchto prostriedkov, pričom treba poznamenať, že sa môže vynechať až 5 % celkového počtu údajových bodov ako extrémnych hodnôt.

Pomocou správneho technického úsudku sa musí technickou analýzou preukázať, že samotný systém regulácie proporcionálneho prietoku zabezpečuje proporcionálny odber vzoriek za všetkých okolností očakávaných počas skúšania. Na prietok vzoriek a celkový prietok sa napríklad môžu použiť CFV, ak sa preukáže, že majú vždy rovnaké vstupné tlaky a teploty a že vždy pracujú za kritických podmienok prietoku.

Namerané alebo vypočítané prietoky a/alebo koncentrácie stopovacieho plynu (napr. CO2) sa použijú na stanovenie minimálneho pomeru riedenia pre odber vzoriek PM v dávkach počas skúšobného intervalu.

8.2.1.2   Validácia systému riedenia časti prietoku

Na reguláciu systému riedenia časti prietoku s cieľom získať proporcionálnu vzorku neriedeného výfukového plynu sa vyžaduje systém rýchlej odozvy; ten charakterizuje operatívnosť systému riedenia časti prietoku. Čas transformácie systému sa stanoví postupom uvedeným v bode 8.1.8.6 a na príslušnom obrázku 3.1. Skutočná regulácia systému riedenia časti prietoku musí vychádzať z podmienok merania prúdu. Ak je celkový čas transformácie merania prietoku výfukových plynov a systému riedenia časti prietoku ≤ 0,3 sekundy, použije sa on-line regulácia. Ak je čas transformácie dlhší ako 0,3 sekundy, použije sa dopredná regulácia založená na vopred zaznamenaných parametroch skúšky. V takom prípade je celkový čas nábehu ≤ 1 s a celkový čas oneskorenia ≤ 10 s. Systém celkovej odozvy musí byť skonštruovaný tak, aby zabezpečoval reprezentatívnu vzorku častíc q mp,i (prietok vzorky výfukového plynu do systému riedenia časti prietoku), proporcionálnu hmotnostnému prietoku výfukového plynu. Na stanovenie proporcionality sa vykoná regresná analýza q mp,i vo vzťahu k q mew,i (hmotnostný prietok výfukového plynu v mokrom stave) s minimálnou frekvenciou získavania údajov 5 Hz a musia byť splnené tieto kritériá:

a)

koeficient korelácie r 2 lineárnej regresie medzi q mp,i a q mew,i nesmie byť menší ako 0,95;

b)

štandardná chyba odhadu q mp,i na q mew,i nesmie presiahnuť 5 % maxima q mp;

c)

úsek q mp regresnej priamky nesmie presiahnuť ±2 % maxima q mp.

Dopredná regulácia sa vyžaduje vtedy, ak sú celkové časy transformácie systému odberu častíc t 50,P a signálu hmotnostného prietoku výfukového plynu t 50,F > 0,3 s. V tom prípade prebehne predbežná skúška a na reguláciu prietoku vzorky do systému odberu častíc sa použije signál hmotnostného prietoku výfukového plynu predbežnej skúšky. Správna regulácia systému riedenia časti prietoku sa dosiahne vtedy, keď sa časová stopa q mew,pre predbežnej skúšky, ktorá reguluje q mp, posunie o „predpokladaný“ čas t 50,P + t 50,F.

Na určenie korelácie medzi q mp,i a qmew,i sa použijú údaje zaznamenané počas skutočnej skúšky, pričom sa čas qq mew,i synchronizuje podľa t 50,F vo vzťahu ku q mp,i (bez t 50,P pri časovej synchronizácii). Časový posun medzi q mew a q mp je rozdiel medzi ich časmi transformácie, ktoré boli stanovené v bode 8.1.8.6.3.2.

8.2.2   Validácia rozsahu analyzátora plynu, validácia posunu a korekcia posunu

8.2.2.1   Validácia rozsahu

Ak analyzátor kedykoľvek počas skúšky pracuje nad 100 % svojho rozsahu, vykonajú sa tieto kroky:

8.2.2.1.1   Odber vzoriek v dávkach

V prípade odberu v dávkach sa vzorka opäť analyzuje s použitím najnižšieho rozsahu analyzátora, čoho výsledkom je maximálna odozva prístroja nižšia než 100 %. Výsledok sa odčíta z najnižšieho rozsahu, v ktorom analyzátor pracuje na úrovni nižšej ako 100 % svojho rozsahu počas celej skúšky.

8.2.2.1.2   Nepretržitý odber vzoriek

V prípade nepretržitého odberu vzoriek sa celá skúška zopakuje s použitím najvyššieho rozsahu analyzátora. Ak analyzátor znovu pracuje na úrovni vyššej než 100 % svojho rozsahu, skúška sa zopakuje s použitím najbližšieho vyššieho rozsahu. Skúška pokračuje dovtedy, kým analyzátor počas celej skúšky nepracuje na úrovni nižšej než 100 % svojho rozsahu.

8.2.2.2   Validácia posunu a korekcia posunu

Ak je posun v rozmedzí ±1 %, údaje sa buď uznajú bez akejkoľvek korekcie, alebo sa uznajú po korekcii. Ak posun presahuje rozmedzie ±1 %, pre každú znečisťujúcu látku sa vypočítajú dva súbory výsledkov emisií špecifických pre brzdenie, alebo je skúška neplatná. Jeden súbor sa vypočíta pomocou údajov pred korekciou a druhý súbor pomocou údajov vypočítaných po korekcii všetkých údajov týkajúcich sa posunu podľa doplnkov A.7.2 a A.8.2 k prílohe 4B. Výsledkom porovnania je percento nekorigovaných výsledkov. Rozdiel medzi nekorigovanými a korigovanými hodnotami emisií špecifických pre brzdenie musí byť v rozmedzí ±6 % nekorigovaných hodnôt špecifických pre brzdenie. V opačnom prípade je skúška neplatná.

8.2.3   Predkoncionovanie médií na odber vzoriek PM (napr. filtrov) a váženie hmotnosti obalu

Aby sa filtrovacie médium a vybavenie na odber vzoriek PM pripravilo na meranie, pred emisnou skúškou sa vykonajú tieto kroky:

8.2.3.1   Periodické overenia

Treba sa uistiť, že prostredie váh a stabilizácia PM spĺňa požiadavky periodického overovania uvedené v bode 8.1.12. Referenčný filter sa váži tesne pred vážením skúšobných filtrov, aby sa určil vhodný referenčný bod (podrobnosti postupu pozri v bode 8.1.12.1). Overenie stability referenčných filtrov sa vykoná po stabilizačnej perióde po skúške bezprostredne pred vážením po skúške.

8.2.3.2   Vizuálna kontrola

Nepoužité filtrovacie médiá na odber vzoriek sa vizuálne skontrolujú a chybné filtre sa vyradia.

8.2.3.3   Uzemnenie

Na manipuláciu s filtrami vzoriek PM sa používajú elektricky uzemnené pinzety alebo pásy podľa opisu v bode 9.3.4.

8.2.3.4   Nepoužité médiá na odber vzoriek

Nepoužité médiá na odber vzoriek sa umiestnia do jedného zásobníka alebo viacerých zásobníkov, ktoré nie sú izolované od prostredia stabilizácie PM. Ak sú filtre použité, môžu sa umiestniť v dolnej polovici kazety filtra.

8.2.3.5   Stabilizácia

Médiá na odber vzoriek sa stabilizujú v prostredí na stabilizáciu PM. Nepoužité médiá na odber vzoriek sa môžu považovať za stabilizované, pokiaľ boli v prostredí na stabilizáciu PM minimálne 30 minút, počas ktorých prostredie na stabilizáciu PM spĺňalo špecifikácie bodu 9.3.4.

8.2.3.6   Váženie

Médiá na odber vzoriek sa vážia automaticky alebo ručne takto:

a)

v prípade automatického váženia sa pri príprave vzoriek na váženie musia dodržiavať pokyny výrobcu automatického systému;

b)

v prípade ručného váženia sa použije správny technický úsudok;

c)

voliteľne je povolená metóda substitučného váženia (pozri bod 8.2.3.10);

d)

po odvážení sa filter vráti na Petriho misku a prikryje sa.

8.2.3.7   Korekcia na vztlak

Odmerané závažie sa koriguje na vztlak podľa bodu 8.1.12.2.

8.2.3.8   Opakovanie

Merania hmotnosti filtra sa môžu opakovať s cieľom stanoviť priemernú hmotnosť filtra pomocou správneho technického úsudku a vylúčiť extrémne hodnoty z výpočtu priemeru.

8.2.3.9   Váženie hmotnosti obalu

Nepoužité filtre, u ktorých sa odvážila hmotnosť obalu, sa vložia do čistých kaziet filtrov a naplnené kazety sa umiestnia do zakrytého alebo zapečateného zásobníka predtým, než sa prenesú do skúšobnej komory na odber vzoriek.

8.2.3.10   Substitučné váženie

Substitučné váženie je možnosť, ktorá, ak sa využije, zahŕňa meranie referenčného závažia pred každým vážením a po každom vážení média na odber vzoriek PM (napr. filtra). Hoci si substitučné váženie vyžaduje viac meraní, koriguje sa na posun nuly váh a na linearitu váh sa spolieha len v malom rozsahu. To je najvhodnejšie pri kvantifikácii celkových hmotností PM, ktoré sú menšie než 0,1 % hmotnosti média na odber vzoriek. Nemusí byť však vhodné vtedy, keď celková hmotnosť PM prekračuje 1 % hmotnosti média na odber vzoriek. Ak sa použije substitučné váženie, musí sa použiť pri vážení pred skúškou aj po nej. Pri vážení pred skúškou aj po nej sa musí použiť rovnaké substitučné závažie. Hmotnosť substitučného závažia sa koriguje na vztlak, ak je hustota substitučného závažia menšia než 2,0 g/cm3. Príkladom substitučného váženia sú tieto kroky:

a)

použijú sa elektricky uzemnené pinzety alebo pásy podľa opisu v bode 9.3.4.6;

b)

na minimalizáciu statického elektrického výboja akéhokoľvek predmetu pred jeho umiestnením na misku váh sa použije statický neutralizátor opísaný v bode 9.3.4.6;

c)

vyberie sa substitučné závažie, ktoré spĺňa špecifikácie pre kalibračné závažia v bode 9.5.2. Substitučné závažie musí mať rovnakú hustotu ako závažie, ktoré sa používa na nastavenie meracieho rozsahu mikrováh, a podobnú hmotnosť ako nepoužité médium na odber vzoriek (napr. filter). Ak sa použijú filtre, hmotnosť závažia pre typické filtre s priemerom 47 mm by mala byť približne (80 až 100) mg;

d)

zaznamenajú sa ustálené odčítané hodnoty z váh, a potom sa kalibračné závažie odstráni;

e)

nepoužité médium na odber vzoriek (napr. nový filter) sa odváži, zaznamenajú sa ustálené odčítané hodnoty z váh a rosný bod, okolitá teplota a atmosférický tlak prostredia váh;

f)

kalibračné závažie sa znovu odváži a zaznamenajú sa ustálené odčítané hodnoty z váh;

g)

vypočíta sa aritmetický priemer dvoch odčítaných údajov kalibračného závažia, ktoré boli zaznamenané bezprostredne pred vážením a po vážení nepoužitej vzorky. Táto priemerná hodnota sa odpočíta od hodnoty nepoužitej vzorky, a potom sa pridá skutočná hmotnosť kalibračného závažia uvedená na osvedčení kalibračného závažia. Tento výsledok sa zaznamená. Toto je hmotnosť obalu nepoužitej vzorky bez korekcie na vztlak;

h)

tieto kroky substitučného váženia sa zopakujú pre ostatné nepoužité médiá na odber vzoriek;

i)

po dokončení váženia sa musia dodržať pokyny uvedené v bodoch 8.2.3.7. až 8.2.3.9. tohto oddielu.

8.2.4   Postkondicionovanie a celkové váženie vzorky PM

8.2.4.1   Periodické overovanie

Treba zabezpečiť, aby prostredie váh a stabilizácia PM spĺňali požiadavky periodického overovania uvedené v bode 8.1.12.1. Po dokončení skúšky sa filtre vrátia do prostredia váženia a stabilizácie PM. Prostredie váženia a stabilizácie PM musí spĺňať požiadavky na podmienky prostredia uvedené v bode 9.3.4.4, inak sa skúšobné filtre nechajú zakryté, až kým nie sú splnené vhodné podmienky.

8.2.4.2   Vyberanie zo zapečatených zásobníkov

V prostredí stabilizácie PM sa vzorky PM vyberú zo zapečatených zásobníkov. Filtre možno vybrať z kaziet pred stabilizáciou alebo po stabilizácii. Keď sa filter vyberie z kazety, horná polovica kazety sa oddelí od spodnej polovice pomocou separátora skonštruovaného na tento účel.

8.2.4.3   Elektrické uzemnenie

Na manipuláciu so vzorkami PM sa používajú elektricky uzemnené pinzety alebo pásy podľa opisu v bode 9.3.4.5.

8.2.4.4   Vizuálna kontrola

Zachytené vzorky PM a príslušné filtrovacie médiá sa vizuálne skontrolujú. Ak sa zdá, že podmienky filtra alebo zachytených vzoriek PM neboli splnené, alebo ak sa tuhé častice dotknú akéhokoľvek iného povrchu než filtra, vzorka sa nesmie použiť na určenie emisií tuhých častíc. V prípade kontaktu s iným povrchom sa príslušný povrch pred ďalším postupom musí očistiť.

8.2.4.5   Stabilizácia vzoriek PM

Na stabilizáciu sa vzorky PM umiestnia do jedného zásobníka alebo viacerých zásobníkov, ktoré nie sú izolované od prostredia stabilizácie PM opísaného v bode 9.3.4.3. Vzorka PM je stabilizovaná, pokiaľ bola v prostredí na stabilizáciu PM počas jedného z týchto časov, keď prostredie stabilizácie spĺňalo špecifikácie bodu 9.3.4.3.

a)

ak sa očakáva, že koncentrácia PM na celom povrchu filtra bude väčšia než 0,353 μg/mm2, predpokladajúc zaťaženie 400 μg na 38 mm priemeru činnej plochy filtra, filter sa pred vážením vystaví stabilizačnému prostrediu aspoň na 60 minút;

b)

ak sa očakáva, že koncentrácia PM na celom povrchu filtra bude menšia než 0,353 μg/mm2, filter sa pred vážením vystaví stabilizačnému prostrediu aspoň na 30 minút;

c)

ak sa očakáva, že koncentrácia PM na celom povrchu filtra bude neznáma, filter sa pred vážením vystaví stabilizačnému prostrediu aspoň na 60 minút.

8.2.4.6   Určovanie hmotnosti filtra po skúške

Na určenie hmotnosti filtra po skúške sa zopakujú sa postupy uvedené v bode 8.2.3 (body 8.2.3.6 až 8.2.3.9).

8.2.4.7   Celková hmotnosť

Každá hmotnosť obalu filtra korigovaná na vztlak sa odpočíta od príslušnej hmotnosti skúšobného filtra korigovanej na vztlak po skúške. Výsledkom je celková hmotnosť m total, ktorá sa použije vo výpočtoch emisií v doplnkoch A.7 a A.8.

9.   MERACIE PRÍSTROJE

9.1   Špecifikácia motorového dynamometra

9.1.1   Práca hriadeľa

Použije sa motorový dynamometer, ktorý má primerané charakteristiky na vykonanie príslušného pracovného cyklu vrátane spôsobilosti splniť vhodné kritériá validácie cyklu. Môžu sa použiť tieto dynamometre:

a)

dynamometre na vírivý prúd alebo s hydraulickými brzdami;

b)

monitorovacie dynamometre na striedavý alebo jednosmerný prúd;

c)

jeden alebo viac dynamometrov.

9.1.2   Nestály cyklus

Na merania krútiaceho momentu sa môže použiť silomer alebo radový merač krútiaceho momentu.

Keď sa použije silomer, signál krútiaceho momentu sa prenesie na os motora a zohľadní sa zotrvačná hmotnosť dynamometra. Zo silomeru sa odčíta skutočný krútiaci moment motora a pripočíta sa zotrvačná hmotnosť brzdy vynásobená uhlovým zrýchlením. Systém kontroly musí tento výpočet vykonať v reálnom čase.

9.1.3   Príslušenstvo motora

Zohľadňuje sa práca príslušenstva motora, potrebná na dodávku paliva, mazanie alebo zohriatie motora, alebo na prevádzku zariadenia na dodatočnú úpravu, a príslušenstvo sa inštaluje v súlade s bodom 6.3.

9.2   Postup riedenia (ak sa používa)

9.2.1   Podmienky riedidla a koncentrácie pozadia

Plynné zložky sa môžu merať v neriedenom alebo zriedenom stave, pričom meranie PM si zvyčajne vyžaduje riedenie. Riedenie sa môže vykonávať systémom riedenia časti prietoku alebo plného prietoku. Keď sa použije riedenie, výfukový plyn sa môže riediť okolitým vzduchom, syntetickým vzduchom alebo dusíkom. V prípade merania plynných emisií musí mať riedidlo teplotu aspoň 15 °C. V prípade odberu vzoriek PM je teplota riedidla uvedená v bode 9.2.2 pre CVS a v bode 9.2.3 pre PFD s premenlivým pomerom riedenia. Prietoková kapacita riediaceho systému musí byť dostatočne veľká, aby sa úplne zabránilo kondenzácii vody v systéme riedenia a odberu vzoriek. Odvlhčenie riediaceho vzduchu pred vstupom do systému riedenia je povolené vtedy, keď je vlhkosť vzduchu vysoká. V snahe zabrániť kondenzácii vody môžu byť steny riediaceho tunela ohrievané alebo izolované rovnako ako potrubie za tunelom.

Pred zmiešaním riedidla s výfukovým plynom sa riedidlo môže predkondicionovať zvýšením alebo znížením teploty alebo vlhkosti. S cieľom znížiť koncentrácie pozadia sa z riedidla môžu odstrániť zložky. Na odstránenie zložiek alebo zohľadnenie koncentrácií pozadia sa vzťahujú tieto ustanovenia:

a)

koncentrácie zložiek v riedidle sa môžu merať a kompenzovať z hľadiska vplyvov pozadia na výsledky skúšky. Výpočty, ktoré kompenzujú koncentrácie pozadia, pozri v doplnkoch A.7 a A.8;

b)

na zohľadnenie PM pozadia sú k dispozícii tieto možnosti:

i)

na odstránenie PM z pozadia sa riedidlo filtruje vysoko účinnými filtrami vzduchových častíc (HEPA), ktoré majú počiatočnú minimálnu účinnosť zachytávania 99,97 % (postupy týkajúce sa účinnosti filtrov HEPA pozri v bode 3.1);

ii)

na korekciu PM na pozadie bez filtrácie filtrom HEPA nesmú PM pozadia prispievať k čistým PM zachytených na odberovom filtri viac než 50 %;

iii)

korekcia pozadia čistých PM s filtráciou HEPA je povolená bez obmedzenia.

9.2.2   Systém riedenia plného prietoku

Riedenie plného prietoku; systém odberu vzoriek pri konštantnom objeme (CVS). Plný prietok neriedeného výfukového plynu sa riedi v riediacom tuneli. Konštantný prietok možno zachovať udržiavaním teploty a tlaku pri prietokomeri v rámci limitov. V prípade premenlivého prietoku sa prietok meria priamo, aby sa mohli odoberať proporcionálne vzorky. Systém musí byť konštruovaný takto (pozri obrázok 9.1):

a)

Použije sa tunel s vnútornými plochami z nehrdzavejúcej ocele. Celý riediaci tunel musí byť elektricky uzemnený.

b)

Protitlak výfukového systému sa nesmie umelo znižovať systémom prívodu riediaceho vzduchu. Statický tlak v mieste, kde sa do tunela zavádza neriedený výfukový plyn, sa udržiava v rozmedzí ±1,2 kPa atmosférického tlaku.

c)

Na podporu zmiešavania sa neriedený výfukový plyn zavedie do tunela tak, že sa nasmeruje k východu z tunela pozdĺž osi tunela. Časť riediaceho vzduchu sa môže zaviesť radiálne od vnútorného povrchu tunela, aby sa minimalizovalo vzájomné pôsobenie so stenami tunela.

d)

Riedidlo. Na odber vzoriek PM sa teplota riedidla (okolitý vzduch, syntetický vzduch alebo dusík, ako je uvedené v bode 9.2.1) v tesnej blízkosti vstupu do riediaceho tunela udržiava v rozmedzí od 293 do 325 K (20 až 52 °C).

e)

Reynoldsovo číslo Re musí byť pre prúd zriedeného výfukového plynu aspoň 4 000, pričom Re je založené na vnútornom priemere riediaceho tunela. Re je vymedzené v doplnkoch A.7 a A.8. Overovanie primeraného zmiešavania sa vykonáva vtedy, keď odberová sonda križuje priemer tunela vertikálne aj horizontálne. Ak odozva analyzátora naznačuje akúkoľvek odchýlku väčšiu ako ±2 % strednej nameranej koncentrácie, CVS musí pracovať pri vyššom prietoku, alebo sa na zlepšenie zmiešavania nainštaluje zmiešavacia lamela alebo dýza.

f)

Predkondicionovanie merania prietoku. Zriedený výfukovým plyn sa môže kondicionovať pred meraním jeho prietoku, pokiaľ sa toto kondicionovanie uskutoční za sondami na odber ohrievaných vzoriek HC alebo PM takto:

i)

možno použiť usmerňovače prúdu, tlmiče pulzácie, alebo oboje;

ii)

možno použiť filter;

iii)

na reguláciu teploty pred každým prietokomerom možno použiť výmenník tepla, ale treba prijať opatrenia na zabránenie kondenzácii vody.

g)

Kondenzácia vody. S cieľom zabezpečiť meranie prúdu, ktorý zodpovedá nameranej koncentrácii, musí sa buď zabrániť kondenzácii vody medzi miestom odberovej sondy a vstupom prietokomera v riediacom tuneli, alebo sa kondenzácia vody povolí a meria sa vlhkosť na vstupe prietokomera. Na zabránenie kondenzácii vody sa môžu zahrievať alebo izolovať steny riediaceho tunela alebo potrubie, ktorým prechádza prúd za tunelom. Kondenzácii vody treba zabrániť v celej dĺžke tunela. Prítomnosť vlhkosti môže niektoré zložky výfukového plynu zriediť alebo zničiť.

Na odber vzoriek PM sa teraz už proporcionálny prúd prichádzajúci z CVS podrobí sekundárnemu riedeniu (jednému alebo niekoľkým) s cieľom dosiahnuť celkový riediaci pomer znázornený na obrázku 9.2 a uvedený v bode 9.2.3.2.

h)

Minimálny celkový riediaci pomer musí byť v rozmedzí 5: 1 až 7: 1 a v etape primárneho riedenia aspoň 2: 1, a musí byť založený na maximálnom prietoku výfukového plynu z motora počas skúšobného cyklu alebo skúšobného intervalu.

i)

Celkový čas zotrvania v systéme je od 0,5 do 5 s, meraný z miesta zavedenia riedidla do držiaka(-ov) filtra.

j)

Čas zotrvania v systéme sekundárneho riedenia, ak je k dispozícii, je aspoň 0,5 s, meraný z miesta zavedenia sekundárneho riedidla do držiaka(-ov) filtra.

Na určenie hmotnosti tuhých častíc je potrebný systém odberu vzoriek tuhých častíc, filter vzoriek tuhých častíc, gravimetrické váhy a vážiaca komora s regulovanou teplotou a vlhkosťou.

Obrázok 9.1

Príklady konfigurácií systémov odberu vzoriek s riedením plného prietoku

Image

9.2.3   Systém riedenia časti prietoku (PFD)

9.2.3.1   Opis systému riedenia časti prietoku

Na obrázku 9.2 je znázornená schéma systému PFD. Ide o všeobecnú schému znázorňujúcu princípy extrahovania vzorky, riedenia a odberu vzoriek PM. Neznamená to, že pre iné systémy odberu vzoriek, ktoré spĺňajú zámer odberu, sú potrebné všetky komponenty opísané na obrázku. Iné konfigurácie, ktoré nezodpovedajú tejto schéme, sú povolené pod podmienkou, že slúžia rovnakému účelu zachytávania vzoriek, riedenia a odberu vzoriek PM. Nemusia vyhovovať kritériám uvedeným v bode 8.1.8.6 (periodická kalibrácia) a 8.2.1.2 (validácia) v prípade premenlivého riedenia PFD a v bode 8.1.4.5, ako aj v tabuľke 8.2 (overovanie limitov) a bode 8.1.8.5.7 (overenie) v prípade konštantného riedenia PFD.

Ako je znázornené na obrázku 9.2, neriedený výfukový plyn alebo primárne riedený prúd sa prenáša z výfukovej trubice EP alebo prípadne z CVS do riediaceho tunela DT cez odberovú sondu SP a prenosové vedenie TL. Celkový prietok tunelom sa nastavuje pomocou regulátora prietoku a odberového čerpadla P systému odberu vzoriek tuhých častíc (PSS). V prípade proporcionálneho odberu vzoriek neriedeného výfukového plynu sa prúd riediaceho vzduchu reguluje regulátorom prietoku FC1, ktorý môže ako príkazové signály pre požadované delenie výfukového plynu používať q mew (hmotnostný prietok výfukového plynu v mokrom stave) alebo q maw (hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v mokrom stave) a q mf (hmotnostný prietok paliva). Prietok vzorky do riediaceho tunela DT je rozdielom celkového prietoku a prietoku riediaceho vzduchu. Prietok riediaceho vzduchu sa meria prístrojom na meranie prietoku FM1, celkový prietok prístrojom na meranie prietoku systému odberu vzoriek tuhých častíc. Riediaci pomer sa vypočítava z týchto dvoch prietokov. V prípade odberu vzoriek s konštantným riediacim pomerom neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu vo vzťahu k prietoku výfukového plynu (napr. sekundárne riedenie pre odber vzoriek PM) je prietok riediaceho vzduchu zvyčajne konštantný a regulovaný regulátorom prietoku FC1 alebo čerpadlom riediaceho vzduchu.

Obrázok 9.2

Schéma systému riedenia časti prietoku (typ odberu celej vzorky)

Image

a

=

výfukový plyn z motora alebo primárne riedený prietok

b

=

voliteľný

c

=

odber vzoriek PM

Komponenty obrázku 9.2

DAF

=

filter riediaceho vzduchu – riediaci vzduch (okolitý vzduch, syntetický vzduch alebo dusík) sa filtruje vysoko účinným vzdušným filtrom PM (HEPA)

DT

=

riediaci tunel alebo systém sekundárneho riedenia

EP

=

výfuková trubica alebo systém primárneho riedenia

FC1

=

regulátor prietoku

FH

=

držiak filtra

FM1

=

prístroj na meranie prietoku, ktorým sa meria prietok riediaceho vzduchu

P

=

odberové čerpadlo

PSS

=

systém odberu vzoriek PM

PTL

=

prenosové vedenie PM

SP

=

sonda na odber vzoriek neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu

TL

=

prenosové vedenie

Hmotnostné prietoky použiteľné len na proporcionálny odber vzoriek výfukového plynu PFD:

q mew

=

hmotnostný prietok výfukového plynu v mokrom stave

q maw

=

hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v mokrom stave

q mf

=

hmotnostný prietok paliva

9.2.3.2   Riedenie

Teplota riedidiel (okolitý vzduch, syntetický vzduch alebo dusík, ako je uvedené v bode 9.2.1) v tesnej blízkosti vstupu do riediaceho tunela sa udržiava v rozmedzí od 293 do 325 K (20 až 52 °C).

Povolené je odvlhčenie vzduchu pred vstupom do systému riedenia. Systém riedenia časti prietoku musí byť skonštruovaný tak, aby extrahoval proporcionálnu vzorku neriedeného výfukového plynu z prúdu výfukového plynu z motora, a tak reagoval na odchýlky v prietoku prúdu výfukového plynu, a aby riediaci vzduch zaviedol do tejto vzorky a pri skúšobnom filtri dosiahol teplotu uvedenú v bode 9.3.3.4.3. Preto je dôležité, aby sa riediaci pomer určil tak, aby boli splnené požiadavky na presnosť uvedené v bode 8.1.8.6.1.

S cieľom zabezpečiť meranie prúdu, ktorý zodpovedá nameranej koncentrácii, musí sa buď zabrániť kondenzácii vody medzi miestom odberovej sondy a vstupom prietokomera v riediacom tuneli, alebo sa kondenzácia vody povolí a meria sa vlhkosť na vstupe prietokomera. Na zabránenie kondenzácii vody sa systém PFD môže zahrievať alebo izolovať. Kondenzácii vody treba zabrániť v celej dĺžke tunela.

Minimálny celkový riediaci pomer musí byť na základe maximálneho prietoku výfukového plynu z motora počas skúšobného cyklu alebo skúšobného intervalu v rozmedzí 5: 1 až 7: 1.

Čas zotrvania v systéme je od 0,5 do 5 s, meraný z miesta zavedenia riedidla do držiaka(-ov) filtra.

Na určenie hmotnosti tuhých častíc je potrebný systém odberu vzoriek tuhých častíc, filter vzoriek tuhých častíc, gravimetrické váhy a vážiaca komora s regulovanou teplotou a vlhkosťou.

9.2.3.3   Použiteľnosť

PFD sa môže používať na extrahovanie proporcionálnej vzorky neriedeného výfukového plynu pre každú dávku alebo na nepretržitý odber vzoriek PM a plynných emisií počas akéhokoľvek nestáleho pracovného cyklu, ustáleného pracovného cyklu alebo odstupňovaného modálneho cyklu.

Systém sa môže použiť aj na vopred zriedený výfukový plyn pomocou konštantného riediaceho pomeru, ktorým sa riedi už proporcionálny prietok (pozri obrázok 9.2). Toto je spôsob vykonávania sekundárneho riedenia z tunela CVS s cieľom dosiahnuť potrebný celkový riediaci pomer pre odber vzoriek PM.

9.2.3.4   Kalibrácia

Kalibrácia PFD na oddelenie proporcionálnej vzorky neriedeného výfukového plynu je posudzovaná v bode 8.1.8.6.

9.3   Postupy odberu vzoriek

9.3.1   Všeobecné požiadavky na odber vzoriek

9.3.1.1   Projektovanie a konštrukcia sondy

Sonda je prvým prvkom v systéme odberu vzoriek. Zasahuje do prúdu zriedeného alebo neriedeného výfukového plynu a extrahuje vzorku tak, že jej vnútorné a vonkajšie plochy sú v kontakte s výfukovým plynom. Vzorka sa zo sondy prepravuje do prenosového vedenia.

Odberové sondy sú vyrobené s vnútornými plochami z nehrdzavejúcej ocele alebo, v prípade odberu vzoriek neriedeného výfukového plynu, z akéhokoľvek nereagujúceho materiálu schopného vydržať teploty neriedeného výfukového plynu. Odberové sondy sa umiestnia tam, kde sa zložky zmiešavajú tak, aby sa dosiahla stredná koncentrácia vzorky, a kde je minimálna možnosť vzájomného rušenia s inými sondami. Odporúča sa udržiavať všetky sondy mimo vplyvu hraničných vrstiev, vírov a vírivých prúdov – najmä v blízkosti výstupu potrubia neriedeného výfukového plynu, kde by mohlo dôjsť k neúmyselnému riedeniu. Čistenie alebo preplachovanie sondy nesmie počas skúšky ovplyvniť inú sondu. Na extrahovanie viac než jednej zložky možno použiť jednu sondu, pokiaľ táto sonda spĺňa všetky špecifikácie každej zložky.

9.3.1.2   Prenosové vedenia

Prenosové vedenia, ktoré prepravujú oddelenú vzorku zo sondy do analyzátora, skladovacieho média alebo systému riedenia musia mať čo najmenšiu dĺžku, aby sa analyzátory, skladovacie médiá alebo systémy riedenia mohli umiestniť čo najbližšie k sonde. Počet ohybov prenosových vedení musí byť čo najmenší a polomer nevyhnutného ohybu čo najväčší.

9.3.1.3   Metódy odberu vzoriek

Pre nepretržitý odber a odber vzoriek v dávkach, ktoré sú uvedené v bode 7.2, platia tieto podmienky:

a)

keď sa oddeľuje z konštantného prietoku, aj odber vzorky sa vykonáva pri konštantnom prietoku;

b)

keď sa oddeľuje z premenlivého prietoku, prietok vzorky sa mení úmerne s premenlivým prietokom;

c)

proporcionálny odber vzoriek sa potvrdzuje spôsobom opísaným v bode 8.2.1.

9.3.2   Odber vzoriek plynu

9.3.2.1   Odberové sondy

Na odber vzoriek plynných emisií sa použijú buď odberové sondy s jedným otvorom, alebo s viacerými otvormi. Sondy môžu byť orientované v ktoromkoľvek smere vo vzťahu k prúdu neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu. V prípade niektorých sond sa teploty vzoriek regulujú takto:

a)

v prípade sond, ktoré vyberajú NOx zo zriedeného výfukového plynu, sa teplota stien sondy reguluje tak, aby sa zabránilo kondenzácii vody;

b)

v prípade sond, ktoré zo zriedeného výfukového plynu vyberajú uhľovodíky, sa odporúča, aby sa z dôvodu minimalizácie kontaminácie teplota stien sondy regulovala približne na 190 °C.

9.3.2.2   Prenosové vedenia

Na odber vzoriek sa používajú prenosové vedenia s vnútornými plochami z nehrdzavejúcej ocele, PTFE, Viton™ alebo z akéhokoľvek iného materiálu, ktorý má lepšie vlastnosti. Používa sa nereagujúci materiál schopný vydržať teploty výfukových plynov. Môžu sa použiť radové filtre, ak filter a jeho puzdro spĺňajú rovnaké požiadavky na teplotu ako prenosové vedenie:

a)

v prípade vedenia na prenos NOx umiestneného buď pred konvertorom NO2 na NO, ktorý zodpovedá špecifikáciám uvedeným v bode 8.1.11.5, alebo za chladičom, ktorý zodpovedá špecifikáciám uvedeným v bode 8.1.11.4, sa udržiava teplota vzorky, ktorá zabraňuje kondenzácii vody;

b)

v prípade vedenia na prenos THC sa udržiava teplota steny v rámci tolerancie (191 ±11) °C pozdĺž celého vedenia. Ak sa vzorky odoberajú z neriedeného výfukového plynu, neohrievané, izolované prenosové vedenie sa môže pripojiť priamo k sonde. Dĺžka a izolácia prenosového vedenia musia byť projektované tak, aby sa očakávaná najvyššia teplota neriedeného výfukového plynu, meraná na výstupe prenosového vedenia, ochladzovala na hodnotu najmenej 191 °C. V prípade odberu zriedenej vzorky je povolený prechodový úsek medzi sondou a prenosovým vedením v dĺžke do 0,92 m, aby bola zaručená teplota steny (191 ±11) °C.

9.3.2.3   Komponenty kondicionovania vzorky

9.3.2.3.1   Sušiče vzoriek

9.3.2.3.1.1   Požiadavky

Prístroj používaný na odstraňovanie vlhkosti musí spĺňať požiadavky uvedené v nasledujúcom bode. V rovnici (A.8-14) sa používa obsah vlhkosti 0,8 objemového % H2O.

Pri najvyššej očakávanej koncentrácii vodných pár H m musia techniky odstraňovania vody udržiavať vlhkosť CLD na hodnote ≤ 5 g vody/kg suchého vzduchu (alebo okolo 0,8 objemového % H2O), čo je 100 % relatívnej vlhkosti pri teplote 3,9 °C a tlaku 101,3 kPa. Táto vlhkosť je zároveň rovnocenná približne 25 % relatívnej vlhkosti pri teplote 25 °C a tlaku 101,3 kPa. Možno to preukázať meraním teploty na výstupe tepelného odvlhčovača alebo meraním vlhkosti v bode bezprostredne pred CLD.

9.3.2.3.1.2   Povolený typ sušiča vzoriek a postup odhadu obsahu vlhkosti za sušičom

Na zníženie účinkov vody na meranie plynných emisií sa môže použiť ktorýkoľvek typ sušiča opísaný v tomto bode.

a)

Ak sa pred každým analyzátorom plynu alebo skladovacím médiom použije sušič s osmotickou membránou, tento sušič musí spĺňať tepelné špecifikácie uvedené v bode 9.3.2.2. Rosný bod T dew a absolútny tlak p total sa monitoruje za sušičom s osmotickou membránou. Množstvo vody sa vypočíta podľa doplnkov A.7 a A.8 z nepretržite zaznamenávaných hodnôt T dew a p total alebo z ich maximálnych hodnôt pozorovaných počas skúšky, alebo z ich medzných nastavovacích bodov. Ak sa nevykonáva priame meranie, menovitý p total je daný najnižším absolútnym tlakom sušiča očakávaným počas skúšky.

b)

Pred systémom merania THC pre vznetové motory sa nesmie použiť chladič. Ak sa pred konvertorom NO2 na NO alebo v systéme odberu vzoriek bez konvertora NO2 na NO použije chladič, chladič musí spĺňať požiadavky kontroly zníženia účinnosti na NO2 uvedené v bode 8.1.11.4. Rosný bod T dew a absolútny tlak p total sa monitoruje za chladičom. Množstvo vody sa vypočíta podľa doplnkov A.7 a A.8 z nepretržite zaznamenávaných hodnôt T dew a p total alebo z ich maximálnych hodnôt pozorovaných počas skúšky, alebo z ich medzných nastavovacích bodov. Ak sa nevykonáva priame meranie, menovitý p total je daný najnižším absolútnym tlakom chladiča očakávaným počas skúšky. Ak je možné určiť predpokladaný stupeň nasýtenia v chladiči, možno vypočítať T dew na základe známej účinnosti chladiča a nepretržitého monitorovania teploty chladiča T chiller. Ak sa hodnoty T chiller nezaznamenávajú nepretržite, na určenie konštantného množstva vody podľa doplnkov A.7 a A.8 možno použiť ako konštantnú hodnotu ich maximálne hodnoty pozorované počas skúšky alebo ich medzné nastavovacie body. Ak je dôvod predpokladať, že T chiller sa rovná T dew, T chiller možno použiť namiesto T dew podľa doplnkov A.7 a A.8. Ak je dôvod predpokladať, že medzi konštantnou teplotou T chiller a T dew existuje posun spôsobený ohrievaním známeho a stáleho množstva vzorky medzi výstupom chladiča a miestom merania, táto predpokladaná hodnota posunu teploty sa vo forme súčiniteľa môže zahrnúť do výpočtov emisií. Platnosť akéhokoľvek predpokladu uvedeného v tomto bode sa preukáže technickou analýzou alebo na základe údajov.

9.3.2.3.2   Odberové čerpadlá

Odberové čerpadlá pred analyzátorom alebo skladovacím médiom sa používajú pre akýkoľvek plyn. Používajú sa odberové čerpadlá s vnútornými plochami z nehrdzavejúcej ocele, PTFE alebo akéhokoľvek iného materiálu, ktorý má lepšie vlastnosti pre odber vzoriek emisií. V prípade niektorých odberových čerpadiel sa teplota reguluje takto:

a)

ak sa použije čerpadlo na odber vzoriek NOx umiestnené pred konvertorom NO2 na NO, ktoré spĺňa požiadavky bodu 8.1.11.5, alebo chladič, ktorý spĺňa požiadavky bodu 8.1.11.4, musí sa ohrievať, aby sa zabránilo kondenzácii vody;

b)

ak sa použije čerpadlo na odber vzoriek THC umiestnené pred analyzátorom THC alebo skladovacím médiom, jeho vnútorná plocha sa ohreje na hodnotu s toleranciou (191 ±11) °C.

9.3.2.4   Médiá na skladovanie vzoriek

V prípade odberu vzoriek do vaku sa objemy plynu ukladajú do dostatočne čistých zásobníkov, ktoré minimálne prepúšťajú plyn alebo sú plynotesné. Na určenie prijateľných prahov čistoty a nepriepustnosti skladovacieho média sa použije správny technický úsudok. Aby sa zásobník vyčistil, môže sa opakovane preplachovať alebo vyprázdniť a môže sa zahrievať. V prostredí s regulovanou teplotou sa používa pružný zásobník (ako napr. vak) alebo pevný zásobník s regulovanou teplotou, ktorý sa najprv vyprázdni, alebo sa jeho obsah môže odstrániť napríklad súpravou piestu a valca. Používajú sa zásobníky, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v nasledujúcej tabuľke 9.1.

Tabuľka 9.1

Materiály zásobníka na odber vzoriek plynov v dávkach

CO, CO2, O2, CH4, C2H6, C3H8, NO, NO2  (6)

polyvinylfluorid (PVF) (7), napr. Tedlar™, polyvinylidénfluorid (7), napr. Kynar™, polytetrafluoretylén (8), napr. Teflon™, alebo nehrdzavejúca oceľ (8)

THC, NMHC

polytetrafluoretylén (9) alebo nehrdzavejúca oceľ (9)

9.3.3   Odber vzoriek PM

9.3.3.1   Odberové sondy

Používajú sa sondy PM s jedným otvorom na konci. Sondy PM musia byť orientované priamo proti prúdu.

Sondy PM môžu by chránené kužeľom, ktorý zodpovedá požiadavkám na obrázku 9.3. V tom prípade sa nepoužíva predtriedič opísaný v bode 9.3.3.3.

Obrázok 9.3

Schéma odberovej sondy s predtriedičom v tvare kužeľa

Image

Image

9.3.3.2   Prenosové vedenia

Na minimalizáciu teplotných rozdielov medzi prenosovými vedeniami a prvkami výfukového potrubia sa odporúčajú izolované alebo zahrievané prenosové vedenia alebo vyhrievané kryty. Používajú sa prenosové vedenia, ktoré nereagujú s PM a sú elektricky vodivé na vnútorných plochách. Odporúča sa používať prenosové vedenia PM vyrobené z nehrdzavejúcej ocele; každý iný materiál než nehrdzavejúca oceľ musí spĺňať rovnaké výkonnostné požiadavky ako nehrdzavejúca oceľ. Vnútorný povrch prenosových vedení PM musí byť elektricky uzemnený.

9.3.3.3   Predtriedič

Na odstránenie tuhých častíc s veľkým priemerom je povolené použiť predtriedič PM, ktorý sa inštaluje v systéme riedenia priamo pred držiakom filtra. Povolený je len jeden predtriedič. Ak sa použije sonda kužeľovitého tvaru (pozri obrázok 9.3), použitie predtriediča je zakázané.

Predtriedičom PM môže byť buď inertný prachový filter alebo cyklónový separátor. Musí byť vyrobený z nehrdzavejúcej ocele. Predtriedič musí byť skonštruovaný tak, aby odstraňoval aspoň 50 % PM pri aerodynamickom priemere 10 μm a najviac 1 % PM pri aerodynamickom priemere 1 μm v celom rozsahu prietokov, pri ktorých sa používa. Výstup predtriediča sa konfiguruje pomocou obtoku každého filtra na odber vzoriek PM tak, aby sa prietok predtriediča mohol stabilizovať pred začiatkom skúšky. Filter na odber vzoriek PM sa umiestni do 75 cm za výstupom predtriediča.

9.3.3.4   Filter na odber vzoriek

Vzorky zriedeného výfukového plynu sa odoberajú pomocou filtra, ktorý v priebehu skúšky musí spĺňať požiadavky bodov 9.3.3.4.1 až 9.3.3.4.4.

9.3.3.4.1   Špecifikácia filtra

Všetky typy filtrov musia mať účinnosť záchytu častíc s priemerom 0,3 μm DOP (dioktylftalát) najmenej 99,7 %. Na preukázanie splnenia tejto požiadavky je možné použiť merania výrobcu filtra na odber vzoriek, ktoré odrážajú charakteristiky výrobku. Materiálom filtra je buď:

a)

sklené vlákno potiahnuté fluórokarbónom (PTFE) alebo

b)

fluórokarbónová (PTFE) membrána.

Ak očakávaná čistá hmotnosť PM na filtri presahuje 400 μg, môže sa použiť filter s minimálnou počiatočnou účinnosťou záchytu 98 %.

9.3.3.4.2   Veľkosť filtra

Menovitá veľkosť priemeru filtra je 46,50 mm ±0,6 mm.

9.3.3.4.3   Regulácia riedenia a teploty vzoriek PM

Vzorky PM sa riedia najmenej raz pred prenosovými vedeniami v prípade systému CVS a za prenosovými vedeniami v prípade systému PFD (pozri bod 9.3.3.2 týkajúci sa prenosových vedení). Teplota vzorky sa má regulovať s toleranciou (47 ±5) °C, pričom sa meria kdekoľvek do 200 mm pred skladovacím médiom PM alebo 200 mm za ním. Vzorka PM sa má zahrievať alebo ochladzovať predovšetkým v podmienkach riedenia, ako sa uvádza v bode 9.2.1 písm. a).

9.3.3.4.4   Rýchlosť prechodu cez čelo filtra

Rýchlosť prechodu cez čelo filtra musí byť v rozmedzí od 0,90 do 1,00 m/s s menej než 5 % zaznamenaných hodnôt prietoku presahujúcich tento rozsah. Ak celková hmotnosť PM presahuje 400 μg, rýchlosť prechodu cez čelo filtra možno znížiť. Rýchlosť prechodu cez čelo sa meria ako objemový prietok vzorky pri tlaku pred filtrom a teplote čela filtra, vydelený činnou plochou filtra. Ak je pokles tlaku od prístroja na odber vzoriek PM po filter menší než 2 kPa, ako tlak pred filtrom sa použije tlak na výstupe potrubia alebo tlak tunela CVS.

9.3.3.4.5   Držiak filtra

Na minimalizáciu turbulentného usadzovania a na rovnomerné usadzovanie PM na filtri sa na prechod z vnútorného priemeru prenosového vedenia na exponovaný priemer čela filtra používa kužeľ s uhlom rozbiehavosti 12.5° (od stredu). Na tento prechod sa používa nehrdzavejúca oceľ.

9.3.4   Prostredie stabilizácie a váženia PM na gravimetrickú analýzu

9.3.4.1   Prostredie na gravimetrickú analýzu

V tomto oddiele sú opísané dve prostredia potrebné na stabilizáciu a váženie PM na gravimetrickú analýzu: prostredie stabilizácie PM, v ktorom sú filtre uskladnené pred vážením, a prostredie váženia, v ktorom sú umiestnené váhy. Tieto dve prostredia môžu mať spoločný priestor.

Obidve prostredia t. j. prostredie stabilizácie a prostredie váženia sa musia udržiavať bez nečistôt okolia, ako je prach, aerosóly alebo poloprchavý materiál, ktoré môžu znečistiť vzorky PM.

9.3.4.2   Čistota

Čistota prostredia stabilizácie PM sa overuje pomocou referenčných filtrov, ako sa uvádza v bode 8.1.12.1.4.

9.3.4.3   Teplota komory

Teplota komory (alebo miestnosti), v ktorej sa kondicionujú a vážia filtre tuhých častíc, sa počas celého kondicionovania a váženia filtrov udržiava v rozmedzí 22 °C ±1 °C. Vlhkosť sa udržiava na rosnom bode 9,5 °C ±1 °C a relatívnej vlhkosti 45 % ±8 %. Ak sú prostredia stabilizácie a váženia oddelené, prostredie stabilizácie sa udržiava na teplote 22 °C s toleranciou ±3 °C.

9.3.4.4   Overovanie podmienok okolia

Pri použití meracích prístrojov, ktoré spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.4, sa overujú tieto podmienky okolia:

a)

Zaznamenáva sa rosný bod a teplota okolia. Tieto hodnoty sa používajú na zisťovanie, či sa prostredie stabilizácie a váženia udržiavalo v toleranciách uvedených v bode 9.3.4.3 tohto oddielu aspoň 60 minút pred vážením filtrov.

b)

Nepretržite sa zaznamenáva atmosférický tlak v prostredí váženia. Prijateľnou alternatívou je použitie barometra, ktorý meria atmosférický tlak mimo prostredia váženia, pokiaľ možno zabezpečiť, že atmosférický tlak je vždy v rozmedzí ±100 Pa celkového atmosférického tlaku. Pri vážení PM sa zabezpečia prostriedky na zaznamenávanie najnovšieho atmosférického tlaku. Táto hodnota sa použije na výpočet korekcie PM na vztlak podľa bodu 8.1.12.2.

9.3.4.5   Inštalácia váh

Váhy sa inštalujú takto:

a)

inštalujú sa na plošine izolovanej od vibrácií, aby sa izoloval vonkajší hluk a vibrácie;

b)

sú tienené proti konvekčnému prúdeniu vzduchu elektricky uzemneným krytom, ktorý odvádza statickú elektrinu.

9.3.4.6   Výboj statickej elektriny

Výboj statickej elektriny sa musí v prostredí váh minimalizovať takto:

a)

váhy sa elektricky uzemnia;

b)

ak sa so vzorkami PM zaobchádza ručne, používajú sa pinzety z nehrdzavejúcej ocele;

c)

pinzety sú uzemnené uzemňovacím pásom alebo prevádzkovateľ používa uzemňovací pás tak, aby bol uzemnený spoločne s pinzetami;

d)

používa sa neutralizátor statickej elektriny, ktorý je elektricky uzemnený spolu s váhami, aby sa zo vzoriek PM odstránil elektrostatický výboj.

9.4   Meracie prístroje

9.4.1   Úvod

9.4.1.1   Rozsah pôsobnosti

V tomto bode sú vymedzené meracie prístroje a príslušné systémové požiadavky týkajúce sa skúšania emisií. Tie zahŕňajú laboratórne prístroje na meranie parametrov motora, podmienok okolia, parametrov týkajúcich sa prietoku a koncentrácie emisií (neriedených alebo zriedených).

9.4.1.2   Druhy prístrojov

Každý prístroj uvedený v tejto prílohe sa používa tak, ako je opísané v samotnej prílohe (merania množstiev zabezpečované týmito prístrojmi pozri v tabuľke 8.2). Vždy, keď sa prístroj uvedený v tejto prílohe použije nešpecifikovaným spôsobom, alebo sa namiesto neho použije iný prístroj, uplatňujú sa požiadavky na zabezpečenie rovnocennosti podľa bodu 5.1.3. Keď sa na konkrétne meranie použije viac než jeden prístroj, jeden z nich musí byť na požiadanie identifikovaný schvaľovacím orgánom ako referenčný, aby sa preukázalo, že alternatívny postup je rovnocenný špecifikovanému postupu.

9.4.1.3   Rezervné systémy

S predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho orgánu sa môžu pre všetky meracie prístroje opísané v tomto bode použiť na výpočet výsledkov skúšky za jednu skúšku údaje z viacerých prístrojov. Zaznamenávajú sa výsledky všetkých meraní a ukladajú sa neupravené údaje, ako je opísané v bode 5.3 tejto prílohy. Táto požiadavka platí bez ohľadu na to, či sa vo výpočtoch merania skutočne použijú alebo nepoužijú.

9.4.2   Zaznamenávanie a kontrola údajov

Skúšobný systém musí byť schopný aktualizovať údaje, zaznamenávať údaje a regulovať systémy podľa požiadavky prevádzkovateľa, dynamometra, zariadenia na odber vzoriek a meracích prístrojov. Používajú sa také systémy získavania a kontroly údajov, ktoré môžu zaznamenávať údaje pri špecifikovaných minimálnych frekvenciách, uvedených v tabuľke 9.2 (táto tabuľka sa nevzťahuje na skúšanie v nespojitom režime).

Tabuľka 9.2

Minimálne frekvencie zaznamenávania a kontroly údajov

Príslušný bod skúšobného protokolu

Merané hodnoty

Minimálna frekvencia príkazov a kontroly

Minimálna frekvencia zaznamenávania

7.6

Otáčky a krútiaci moment počas postupného mapovania motora

1 Hz

1 priemerná hodnota na krok

7.6

Otáčky a krútiaci moment počas mapovania motora pri zvyšovaní otáčok

5 Hz

1 Hz v priemere

7.8.3

Referenčné a spätnoväzbové otáčky a krútiace momenty v nestálom pracovnom cykle

5 Hz

1 Hz v priemere

7.8.2

Referenčné a spätnoväzbové otáčky a krútiace momenty v stálom a odstupňovanom modálnom pracovnom cykle

1 Hz

1 Hz

7.3

Nepretržité koncentrácie v analyzátore neriedených plynov

neuvádza sa

1 Hz

7.3

Nepretržité koncentrácie v analyzátore zriedených plynov

neuvádza sa

1 Hz

7.3.

Koncentrácie neriedených alebo zriedených plynov odoberaných v dávkach v analyzátoroch

neuvádza sa

1 priemerná hodnota na skúšobný interval

7.6

8.2.1

Prietok zriedených výfukových plynov z CVS s výmenníkom tepla pred prietokomerom

neuvádza sa

1 Hz

7.6

8.2.1

Prietok zriedených výfukových plynov z CVS bez výmenníka tepla pred prietokomerom

5 Hz

1 Hz v priemere

7.6

8.2.1

Prietok nasávaného vzduchu alebo výfukových plynov (pri meraní neriedených plynov v nestálom cykle)

neuvádza sa

1 Hz v priemere

7.6

8.2.1

Riediaci vzduch, ak je aktívne regulovaný

5 Hz

1 Hz v priemere

7.6

8.2.1

Prietok vzorky z CVS s výmenníkom tepla

1 Hz

1 Hz

7.6

8.2.1

Prietok vzorky z CVS bez výmenníkom tepla

5 Hz

1 Hz v priemere

9.4.3   Špecifikácie výkonu meracích prístrojov

9.4.3.1   Prehľad

Skúšobný systém ako celok musí spĺňať všetky príslušné kritériá kalibrácie, overovania a hodnovernosti skúšok uvedené v bode 8.1 vrátane požiadaviek na kontrolu linearity uvedených v bodoch 8.1.4 a 8.2. Prístroje musia zodpovedať špecifikáciám uvedeným v tabuľke 9.2 pre všetky rozsahy, ktoré sa majú použiť pri skúšaní. Okrem toho sa uchováva celá dokumentácia od výrobcov prístrojov, ktorá preukazuje, že prístroj spĺňa špecifikácie uvedené v tabuľke 9.2.

9.4.3.2   Požiadavky na komponenty

V tabuľke 9.3 sú uvedené špecifikácie meničov krútiaceho momentu, otáčok a tlaku, snímačov teploty a rosného bodu a iných prístrojov. Celý systém merania daného fyzikálneho a/alebo chemického množstva musí spĺňať požiadavky na overenie linearity uvedené v bode 8.1.4. Na merania plynných emisií sa na špecifickú skúšku motora môžu použiť analyzátory s kompenzačnými algoritmami, ktoré sú funkciami iných meraných plynných zložiek a vlastností paliva. Každý kompenzačný algoritmus zabezpečuje iba kompenzáciu posunu bez vplyvu na zvýšenie (t. j. bez skreslenia).

Tabuľka 9.3

Odporúčané výkonnostné špecifikácie meracích prístrojov

Merací prístroj

Symbol meraného množstva

Čas nábehu celého systému

Frekvencia aktualizácie záznamu

Presnosť (10)

Opakovateľnosť (10)

Menič otáčok motora

n

1 s

1 Hz v priemere

2,0 % pt. alebo 0,5 % max

1,0 % pt. alebo 0,25 % max

Menič krútiaceho momentu motora

T

1 s

1 Hz v priemere

2,0 % pt. alebo, 1,0 % max

1,0 % pt alebo, 0,5 % max

Merač prietoku paliva

(merač celkového prietoku paliva)

 

5 s

(neuvádza sa)

1 Hz

(neuvádza sa)

2,0 % pt. alebo 1,5 % max

1,0 % pt. alebo 0,75 % max

Merač celkového množstva zriedeného výfukového plynu (CVS) (s výmenníkom tepla pred meračom)

 

1 s

(5 s)

1 Hz v priemere

(1 Hz)

2,0 % pt. alebo 1,5 % max

1,0 % pt. alebo 0,75 % max

Merač riediaceho vzduchu, nasávaného vzduchu, výfukového plynu a prietoku vzorky

 

1 s

1 Hz v priemere s frekvenciou odberu vzoriek 5 Hz

2,5 % pt. alebo 1,5 % max

1,25 % pt. alebo 0,75 % max

Nepretržite pracujúci analyzátor neriedeného plynu

x

2,5 s

2 Hz

2,0 % pt. alebo 2,0 % meas.

1,0 % pt. alebo 1,0 % meas.

Nepretržite pracujúci analyzátor zriedeného plynu

x

5 s

1 Hz

2,0 % pt. alebo 2,0 % meas.

1,0 % pt. alebo 1,0 % meas.

Nepretržite pracujúci analyzátor plynu

x

5 s

1 Hz

2,0 % pt. alebo 2,0 % meas.

1,0 % pt. alebo 1,0 % meas.

Analyzátor plynu odoberaného v dávkach

x

neuvádza sa

neuvádza sa

2,0 % pt. alebo 2,0 % meas.

1,0 % pt. alebo 1,0 % meas.

Gravimetrické váhy PM

mPM

neuvádza sa

neuvádza sa

Pozri bod 9.4.11

0,5 μg

Zotrvačníkové váhy PM

mPM

5 s

1 Hz

2,0 % pt. alebo 2,0 % meas.

1,0 % pt. alebo 1,0 % meas.

9.4.4   Meranie parametrov motora a okolitých podmienok

9.4.4.1   Snímače otáčok a krútiaceho momentu

9.4.4.1.1   Použitie

Prístroje na meranie vstupov a výstupov práce musia spĺňať špecifikácie uvedené v tomto bode. Odporúčajú sa snímače, meniče a merače spĺňajúce špecifikácie uvedené v tabuľke 9.3. Celkové systémy merania vstupov a výstupov práce musia spĺňať požiadavky na overenie linearity uvedené v bode 8.1.4.

9.4.4.1.2   Práca hriadeľa

Práca a výkon sa vypočítavajú z výstupných hodnôt meničov otáčok a krútiaceho momentu podľa bodu 9.4.4.1. Všeobecné systémy merania otáčok a krútiaceho momentu musia spĺňať požiadavky na kalibráciu a overovania uvedené v bodoch 8.1.7 a 8.1.4.

Na základe správneho technického úsudku sa kompenzuje krútiaci moment spôsobený zrýchľujúcimi a spomaľujúcimi komponentmi pripojenými k zotrvačníku, ako je hnací hriadeľ a rotor dynamometra.

9.4.4.2   Meniče tlaku, snímače teploty a rosného bodu

Všeobecné systémy na meranie tlaku, teploty a rosného bodu musia spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.7.

Meniče tlaku sú umiestnené v tepelne regulovanom prostredí, alebo sa teploty kompenzujú podľa zmien v očakávanom prevádzkovom rozsahu. Materiál meničov musí byť kompatibilný s meranou kvapalinou.

9.4.5   Merania týkajúce sa prietoku

V prípade každého typu prietokomera (paliva, nasávaného vzduchu, neriedeného výfukového plynu, zriedeného výfukového, vzorky) sa prúd kondicionuje tak, ako je potrebné na zabránenie vplyvu turbulencií, vírov, cirkulácie alebo pulzácie prúdenia na presnosť alebo opakovateľnosť merača. V niektorých meračoch to možno splniť použitím dostatočnej dĺžky vodorovného potrubia (ako je napr. dĺžka rovná aspoň 10 priemerom potrubia) alebo použitím osobitne konštruovaných ohybov potrubia, vyrovnávacích lamiel, štrbinových dosiek (alebo tlmičov pneumatických impulzov v prípade meračov prietoku paliva) s cieľom určiť stály a predvídateľný rýchlostný profil pred meračom.

9.4.5.1   Merač prietoku paliva

Všeobecný systém na meranie prietoku paliva musí spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.8.1. Pri každom meraní prietoku paliva sa počíta s palivom obtekajúcim motor alebo vracajúcim sa z motora do palivovej nádrže.

9.4.5.2   Merač prietoku nasávaného vzduchu

Všeobecný systém na meranie prietoku nasávaného vzduchu musí spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.8.2.

9.4.5.3   Merač prietoku neriedeného výfukového plynu

9.4.5.3.1   Požiadavky na komponenty

Všeobecný systém na meranie prietoku neriedeného výfukového plynu musí spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v bode 8.1.4. Každý merač prietoku neriedeného výfukového plynu musí byť konštruovaný tak, aby kompenzoval zmeny v termodynamike, prúdení a podmienkach zloženia neriedeného výfukového plynu.

9.4.5.3.2   Čas odozvy prietokomeru

Na účely regulácie systému riedenia časti prietoku s cieľom získať proporcionálnu vzorku neriedeného výfukového plynu musí byť čas odozvy prietokomeru kratší, ako je uvedené v tabuľke 9.3. V prípade systémov riedenia časti prietoku s on-line reguláciou musí prietokomer spĺňať špecifikácie uvedené v bode 8.2.1.2.

9.4.5.3.3   Chladenie výfukového plynu

Chladenie výfukového plynu pred prietokomerom je povolené s týmito obmedzeniami:

a)

vzorky PM sa nesmú odoberať za chladičom;

b)

ak chladenie spôsobí teploty výfukových plynov vyššie ako 202 °C, tie sa musia znížiť pod 180 °C a vzorky NMHC sa nesmú odoberať za chladičom;

c)

ak chladenie spôsobí kondenzáciu vody, vzorky NOx sa nesmú odoberať za chladičom, pokiaľ chladič nespĺňa požiadavky na overenie výkonu uvedené v bode 8.1.11.4.;

d)

ak chladenie spôsobí kondenzáciu vody predtým, než prúd dosiahne prietokomer, rosný bod T dew a tlak p total sa merajú na vstupe prietokomera. Tieto hodnoty sa použijú na výpočty emisií podľa doplnkov A.7 a A.8.

9.4.5.4   Merač prietoku riediaceho vzduchu a zriedeného výfukového plynu

9.4.5.4.1   Použitie

Okamžité prietoky zriedeného výfukového plynu alebo celkový prietok zriedeného výfukového plynu za skúšobný interval sa určuje pomocou merača prietoku zriedeného výfukového plynu. Prietoky neriedeného výfukového plynu alebo celkový prietok neriedeného výfukového plynu za skúšobný interval možno vypočítať z rozdielu medzi meračom prietoku zriedeného výfukového plynu a meračom prietoku riediaceho vzduchu.

9.4.5.4.2   Požiadavky na komponenty

Všeobecný systém merania prietoku zriedeného výfukového plynu musí spĺňať požiadavky na kalibráciu a overovanie uvedené v bodoch 8.1.8.4 a 8.1.8.5. Môžu sa použiť tieto merače:

a)

v prípade odberu vzoriek celkového prietoku výfukového plynu pri konštantnom objeme (CVS) možno použiť Venturiho trubicu s kritickým prietokom (CFV) alebo niekoľko Venturiho trubíc s kritickým prietokom usporiadaných paralelne, objemové čerpadlo (PDP), podzvukovú Venturiho trubicu (SSV) alebo ultrazvukový prietokomer (UFM). V kombinácii s výmenníkom tepla pred prístrojom bude CFV alebo PDP fungovať aj ako pasívny regulátor prietoku, pretože udržiava konštantnú teplotu zriedeného výfukového plynu v systéme CVS;

b)

v prípade systému riedenia časti prietoku (PFD) možno použiť kombináciu akéhokoľvek prietokomera s akýmkoľvek aktívnym systémom regulácie prietoku, aby sa zachoval proporcionálny odber vzoriek zložiek výfukového plynu. Na zachovanie proporcionálneho odberu vzoriek je možné použiť reguláciu celkového prietoku zriedeného výfukového plynu, alebo prietoku jednej vzorky alebo viacerých vzoriek, alebo kombináciu týchto regulácií prietoku.

V prípade akéhokoľvek iného systému riedenia je možné použiť prvok laminárneho prúdenia, podzvukový prietokomer, podzvukovú Venturiho trubicu, Venturiho trubicu s kritickým prietokom alebo niekoľko Venturiho trubíc s kritickým prietokom usporiadaných paralelne, objemový merač, merač množstva tepla, homogénnu Pitotovu trubicu alebo drôtený anemometer.

9.4.5.4.3   Chladenie výfukového plynu

Zriedený výfukový plyn pred meračom zriedeného prietoku sa môže chladiť, pokiaľ sa dodržiavajú tieto ustanovenia:

a)

vzorky PM sa nesmú odoberať za chladičom;

b)

ak chladenie spôsobí teploty výfukových plynov vyššie ako 202 °C, tie sa musia znížiť pod 180 °C a vzorky NMHC sa nesmú odoberať za chladičom;

c)

ak chladenie spôsobí kondenzáciu vody, vzorky NOx sa nesmú odoberať za chladičom, pokiaľ chladič nespĺňa požiadavky na overenie výkonu uvedené v bode 8.1.11.4.;

d)

ak chladenie spôsobí kondenzáciu vody predtým, než prúd dosiahne prietokomer, rosný bod T dew a tlak p total sa merajú na vstupe prietokomera. Tieto hodnoty sa použijú na výpočty emisií podľa doplnkov A.7 a A.8.

9.4.5.5   Merač prietoku vzorky v prípade odberu vzoriek v dávkach

Na určenie prietokov vzorky alebo celkových prietokov, z ktorých sa počas skúšobného intervalu odoberajú vzorky, sa môže použiť merač prietoku vzorky. Rozdiel medzi dvoma prietokomermi možno použiť na výpočet prietoku vzorky do riediaceho tunela, napr. na meranie čiastočne zriedeného prietoku PM a meranie sekundárne zriedeného prietoku PM. Špecifikácie diferenciálneho merania prietoku na získanie proporcionálnej vzorky neriedeného výfukového plynu sú uvedené v bode 8.1.8.6.1 a kalibrácia diferenciálneho merania prietoku je uvedená v bode 8.1.8.6.2.

Všeobecný systém merača prietoku vzorky musí spĺňať požiadavky na kalibráciu uvedené v bode 8.1.8.

9.4.5.6   Rozdeľovač plynu

Rozdeľovač plynu je možné použiť na zmiešavanie kalibračných plynov.

Používa sa rozdeľovač plynu, ktorý zmiešava plyny podľa špecifikácií uvedených v bode 9.5.1 a koncentrácií očakávaných počas skúšania. Je možné použiť rozdeľovače plynu s kritickým prietokom, rozdeľovače plynu s kapilárnou trubicou alebo rozdeľovače plynu s meračom množstva tepla. V prípade potreby sa na zabezpečenie správneho rozdelenia plynu používajú korekcie viskozity (ak to nerobí vnútorný softvér rozdeľovača plynu). Systém rozdeľovača plynu musí spĺňať požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.4.5. Zmiešavacie zariadenie môže byť voliteľne kontrolované prístrojom, ktorý je svojou podstatou lineárny, napr. používa plynný NO s CLD. Hodnota meracieho rozsahu prístroja sa nastavuje plynom na nastavenie meracieho rozsahu priamo pripojeným k prístroju. Rozdeľovač plynu sa kontroluje pri používaných nastaveniach a menovitá hodnota sa porovnáva s koncentráciou nameranou pomocou prístroja.

9.4.6   Merania CO a CO2

Na meranie koncentrácií CO a CO2 v neriedenom alebo zriedenom výfukovom plyne pri odbere v dávkach alebo nepretržitom odbere sa používa nedisperzný infračervený analyzátor (NDIR).

Systém založený na NDIR musí spĺňať požiadavky na kalibráciu a overovanie uvedené v bode 8.1.9.1.

9.4.7   Merania uhľovodíkov

9.4.7.1   Plameňový ionizačný detektor

9.4.7.1.1   Použitie

Na meranie koncentrácií uhľovodíkov v neriedenom alebo zriedenom výfukovom plyne pri odbere v dávkach alebo nepretržitom odbere sa používa ohrievaný plameňový ionizačný detektor (FID). Koncentrácie uhľovodíkov sa určujú na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1). Hodnoty metánových a nemetánových uhľovodíkov sa určujú podľa opisu v bode 9.4.7.1.4. Ohrievané analyzátory FID musia na všetkých povrchoch, ktoré sú vystavené emisiám, udržiavať teplotu 191 ±11 °C.

9.4.7.1.2   Požiadavky na komponenty

Systém založený na FID na meranie THC alebo CH4 musí spĺňať všetky požiadavky na overovanie merania uhľovodíkov uvedené v bode 8.1.10.

9.4.7.1.3   Palivo a vzduch horáka FID

Palivo a vzduch horáka FID musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.1. Palivo a vzduch horáka FID sa nesmú zmiešať pred vstupom do analyzátora FID, aby sa zabezpečilo, že analyzátor FID pracuje v podmienkach difúzneho horenia, a nie v podmienkach horenia vopred pripravenej zmesi.

9.4.7.1.4   Metán

Analyzátory FID merajú celkové uhľovodíky (THC). Na určenie nemetánových uhľovodíkov (NMHC) sa metán CH4 kvantifikuje buď pomocou odlučovača nemetánových uhľovodíkov a analyzátora FID, ako sa uvádza v bode 9.4.7.2, alebo plynovým chromatografom, ako sa uvádza v bode 9.4.7.3. Ak sa na určenie NMHC použije analyzátor FID, jeho faktor odozvy na CH4, RF CH4, sa určí podľa opisu v bode 8.1.10.1. Výpočty vzťahujúce sa na NMHC sú opísané v doplnkoch A.7 a A.8.

9.4.7.1.5   Predpoklad metánu

Namiesto merania metánu je povolené predpokladať, že 2 % nameraných celkových uhľovodíkov pripadajú na metán, ako sa uvádza v doplnkoch A.7 a A.8.

9.4.7.2   Odlučovač nemetánových uhľovodíkov

9.4.7.2.1   Použitie

Na meranie CH4 analyzátorom FID je možné použiť odlučovač nemetánových uhľovodíkov. Odlučovač nemetánových uhľovodíkov okysličuje všetky nemetánové uhľovodíky na CO2 a H2O. Odlučovač nemetánových uhľovodíkov je možné použiť v prípade neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu pri odbere vzoriek v dávkach alebo nepretržitom odbere vzoriek.

9.4.7.2.2   Výkonnosť systému

Výkon odlučovača nemetánových uhľovodíkov sa určuje podľa opisu v bode 8.1.10.3 a výsledky sa používajú na výpočet emisií NMHC v doplnkoch A.7 a A.8.

9.4.7.2.3   Konfigurácia

Odlučovač nemetánových uhľovodíkov musí byť konfigurovaný s obtokovým vedením na overovanie podľa bodu 8.1.10.3.

9.4.7.2.4   Optimalizácia

Odlučovač nemetánových uhľovodíkov možno optimalizovať tak, aby maximalizoval prienik CH4 a oxidáciu všetkých ostatných uhľovodíkov. Aby sa optimalizoval výkon odlučovača nemetánových uhľovodíkov, vzorka môže byť pred odlučovačom zvlhčená a zriedená čisteným vzduchom alebo kyslíkom (O2). Každé zvlhčenie a riedenie sa zohľadňuje vo výpočtoch.

9.4.7.3   Plynový chromatograf

Použitie: plynový chromatograf sa môže používať na meranie koncentrácií CH4 v zriedenom výfukovom plyne pri odbere vzoriek v dávkach. Hoci sa odlučovač nemetánových uhľovodíkov môže používať aj na meranie CH4, ako sa uvádza v bode 9.4.7.2, na porovnanie s akýmkoľvek navrhovaným alternatívnym postupom merania podľa bodu 5.1.3 sa použije referenčný postup založený na plynovom chromatografe.

9.4.8   Merania NOx

Na meranie NOx sú určené dva meracie prístroje a každý z nich je možné použiť za predpokladu, že spĺňa kritériá špecifikované v bodoch 9.4.8.1 alebo prípadne 9.4.8.2. Ako referenčný postup na porovnanie s akýmkoľvek navrhovaným alternatívnym postupom merania podľa bodu 5.1.3 tejto prílohy sa použije chemiluminiscenčný detektor.

9.4.8.1   Chemiluminiscenčný detektor

9.4.8.1.1   Použitie

Chemiluminiscenčný detektor (CLD) spojený s konvertorom NO2 na NO sa používa na meranie koncentrácie NOx v neriedenom alebo zriedenom výfukovom plyne pri odbere vzoriek v dávkach.

9.4.8.1.2   Požiadavky na komponenty

Systém založený na CLD musí spĺňať požiadavky na overovanie krížovej citlivosti uvedené v bode 8.1.11.1. Môže sa použiť ohrievaný alebo neohrievaný CLD a CLD, ktorý pracuje pri atmosférickom tlaku alebo vo vákuu.

9.4.8.1.3   Konvertor NO2 na NO

Vnútorný alebo vonkajší konvertor NO2 na NO, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5, sa umiestni pred CLD, pričom sa konvertor nakonfiguruje s obtokom, aby sa uľahčilo toto overovanie.

9.4.8.1.4   Vplyvy vlhkosti

S cieľom zabrániť kondenzácii vody sa zachovávajú všetky teploty CLD. Na odstránenie vlhkosti zo vzorky pred CLD sa používa jedna z týchto konfigurácií:

a)

CLD je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo chladičom, ktorý je za konvertorom NO2 na NO spĺňajúcim požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5;

b)

CLD je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo tepelným chladičom, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.4.

9.4.8.1.5   Čas odozvy

Na zlepšenie času odozvy CLD sa môže použiť ohrievaný CLD.

9.4.8.2   Nedisperzný ultrafialový analyzátor

9.4.8.2.1   Použitie

Nedisperzný ultrafialový analyzátor (NDUV) sa používa na meranie koncentrácie NOx v neriedenom alebo zriedenom výfukovom plyne pri odbere vzoriek v dávkach alebo nepretržitom odbere.

9.4.8.2.2   Požiadavky na komponenty

Systém založený na NDUV musí spĺňať požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.3.

9.4.8.2.3   Konvertor NO2 na NO

Ak analyzátor NDUV meria len NO, vnútorný alebo vonkajší konvertor NO2 na NO, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5, sa umiestni pred analyzátor NDUV. Uvedené overovanie sa uľahčí, ak sa konvertor nakonfiguruje s obtokom.

9.4.8.2.4   Vplyvy vlhkosti

S cieľom zabrániť kondenzácii vody sa zachovávajú všetky teploty NDUV, pričom sa používa jedna z týchto konfigurácií:

a)

NDUV je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo chladičom, ktorý je za konvertorom NO2 na NO spĺňajúcim požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.5;

b)

NDUV je zapojený za akýmkoľvek sušičom alebo tepelným chladičom, ktorý spĺňa požiadavky na overovanie uvedené v bode 8.1.11.4.

9.4.9   Merania O2

Na meranie koncentrácie O2 v neriedenom alebo zriedenom výfukovom plyne pri odbere v dávkach alebo nepretržitom odbere sa používa analyzátor paramagnetickej detekcie (PMD) alebo magneticko-pneumatickej detekcie (MPD).

9.4.10   Merania pomeru vzduchu a paliva

Na meranie pomeru vzduchu a paliva v neriedenom výfukovom plyne pri nepretržitom odbere sa môže použiť zirkóniový analyzátor (ZrO2). Merania O2 v nasávanom vzduchu alebo merania prietoku paliva je možné použiť na výpočet prietoku výfukových plynov podľa doplnkov A.7 a A.8.

9.4.11   Merania PM gravimetrickými váhami

Na meranie čistej hmotnosti PM zachytených na filtrovacom médiu vzorky sa používajú váhy.

Minimálnou požiadavkou na rozlišovaciu schopnosť váh je opakovateľnosť na úrovni maximálne 0,5 mikrogramu odporúčanej v tabuľke 9.3. Ak váhy na obyčajné nastavenie meracieho rozsahu a overenie linearity používajú vnútorné kalibračné závažia, tieto závažia musia spĺňať špecifikácie uvedené v bode 9.5.2.

Váhy sa nastavia na optimálny čas a stabilitu v mieste, kde sa nachádzajú.

9.5   Analytické plyny a normy hmotnosti

9.5.1   Analytické plyny

Analytické plyny musia spĺňať špecifikácie týkajúce sa presnosti a čistoty uvedené v tomto oddiele.

9.5.1.1   Špecifikácie plynov

Posudzujú sa tieto špecifikácie plynov:

a)

Na nastavenie meracích prístrojov na nulu a na zmiešavanie s kalibračnými plynmi sa použijú čistené plyny. Použijú sa plyny so znečistením, ktoré nie je vyššie, než sú najvyššie z nasledujúcich hodnôt v plynovej fľaši alebo na výstupe generátora nulovacieho plynu:

i)

2 % znečistenie, merané vo vzťahu k priemernej očakávanej normovanej koncentrácii. Ak sa, napríklad, očakáva koncentrácia CO 100,0 μmol/mol, potom je povolené použiť nulovací plyn so znečistením CO menším 2,000 μmol/mol alebo rovnajúcim sa tejto hodnote;

ii)

znečistenie uvedené v tabuľke 9.4, použiteľné pri meraní neriedeného alebo zriedeného plynu;

iii)

znečistenie uvedené v tabuľke 9.5, použiteľné pri meraní neriedeného plynu.

Tabuľka 9.4

Limity znečistenia použiteľné na merania neriedeného alebo zriedeného plynu [μmol/mol = ppm (3.2)]

Zložka

Čistený syntetický vzduch (11)

Čistený N2  (11)

THC (ekvivalent C1)

≤ 0,05 μmol/mol

≤ 0,05 μmol/mol

CO

≤ 1 μmol/mol

≤ 1 μmol/mol

CO2

≤ 10 μmol/mol

≤ 10 μmol/mol

O2

0,205 až 0,215 mol/mol

≤ 2 μmol/mol

NOx

≤ 0,02 μmol/mol

≤ 0,02 μmol/mol

Tabuľka 9.5

Limity znečistenia použiteľné na merania neriedeného plynu [μmol/mol = ppm (3.2)]

Zložka

Čistený syntetický vzduch (12)

Čistený N2  (12)

THC (ekvivalent C1)

≤ 1 μmol/mol

≤ 1 μmol/mol

CO

≤ 1 μmol/mol

≤ 1 μmol/mol

CO2

≤ 400 μmol/mol

≤ 400 μmol/mol

O2

0,18 až 0,21 mol/mol

—

NOx

≤ 0,1 μmol/mol

≤ 0,1 μmol/mol

b)

S analyzátorom FID sa používajú tieto plyny:

i)

používa sa palivo FID s koncentráciou H2 (0,39 až 0,41) mol/mol, bilančné He. Zmes nesmie obsahovať viac než 0,05 μmol/mol THC;

ii)

v horáku FID sa použije vzduch, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v písmene a) tohto bodu;

iii)

nulovací plyn FID. Plameňový ionizačný analyzátor sa vynuluje čisteným vzduchom, ktorý spĺňa špecifikácie uvedené v písmene a) tohto bodu s tou výnimkou, že koncentrácia O2 v čistenom vzduchu môže mať akúkoľvek hodnotu;

iv)

propán, plyn na nastavenie meracieho rozsahu FID. Merací rozsah analyzátora FID pre THC sa nastaví a kalibruje pomocou kalibračných koncentrácií propánu C3H8. Kalibrácia sa vykoná na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1).

v)

metán, plyn na nastavenie meracieho rozsahu FID. Ak sa merací rozsah analyzátora FID pre CH4 vždy nastavuje a kalibruje s odlučovačom nemetánových uhľovodíkov, potom sa merací rozsah FID nastavuje a kalibruje pomocou kalibračných koncentrácií metánu CH4. Kalibrácia sa vykoná na základe ekvivalentu uhlíka 1 (C1).

c)

Používajú sa tieto zmesi plynov s plynmi zodpovedajúcimi medzinárodným a/alebo vnútroštátnym uznaným normám alebo iným normám týkajúcim sa plynov, ktoré sú schválené, s toleranciou ±1,0 % skutočných hodnôt:

i)

CH4, čistený syntetický vzduch a/alebo N2 (podľa potreby);

ii)

C2H6, čistený syntetický vzduch a/alebo N2 (podľa potreby);

iii)

C3H8, čistený syntetický vzduch a/alebo N2 (podľa potreby);

iv)

CO, čistený N2;

v)

CO2, čistený N2;

vi)

NO, čistený N2;

vii)

NO2, čistený syntetický vzduch;

viii)

O2, čistený N2;

ix)

C3H8, CO, CO2, NO, čistený N2;

x)

C3H8, CH4, CO, CO2, NO, čistený N2.

d)

Môžu sa používať plyny iných zlúčenín než tie, ktoré sú uvedené v písmene c) tohto bodu (ako napr. metanol vo vzduchu, ktorý sa môže používať na určenie faktora(-ov) odozvy), pokiaľ s toleranciou ±3,0 % zodpovedajú skutočným hodnotám medzinárodných a/alebo vnútroštátnych uznávaných noriem a spĺňajú požiadavky na stabilitu uvedené v bode 9.5.1.2.

e)

Na riedenie plynov čisteným N2 alebo čisteným syntetickým vzduchom je možné generovať vlastné kalibračné plyny pomocou presného zmiešavacieho zariadenia, ako je napr. rozdeľovač plynu. Ak rozdeľovače plynu spĺňajú špecifikácie uvedené v bode 9.4.5.6 a zmiešavané plyny spĺňajú požiadavky uvedené v písmenách a) a c) tohto bodu, výsledné zmesi sa považujú za zmesi spĺňajúce požiadavky bodu 9.5.1.1.

9.5.1.2   Koncentrácia a lehoty použiteľnosti

Zaznamenáva sa koncentrácia každého štandardného kalibračného plynu a jeho lehota použiteľnosti stanovená dodávateľom plynu.

a)

Nesmie sa použiť žiadny kalibračný plyn, ktorého lehota použiteľnosti uplynula, s výnimkou ustanovenia uvedeného v písmene b) tohto bodu.

b)

Po uplynutí lehoty použiteľnosti je možné kalibračné plyny preštítkovať a používať, ak to vopred schváli schvaľovací orgán.

9.5.1.3   Prenos plynu

Plyny sa prepravujú z ich zdroja do analyzátorov pomocou komponentov, ktoré sú určené len na reguláciu a prenos týchto plynov.

Všetky kalibračné plyny musia byť v lehote trvanlivosti. Zaznamená sa dátum použiteľnosti kalibračných plynov stanovený výrobcom.

9.5.2   Normy hmotnosti

Používajú sa kalibračné závažia váh PM, ktoré sú certifikované podľa medzinárodných a/alebo vnútroštátnych uznávaných noriem v rámci 0,1 % neistoty. Kalibračné závažia môže osvedčiť každé kalibračné laboratórium, ktoré dodržiava medzinárodné a/alebo vnútroštátne normy. Je potrebné sa uistiť, že najmenšie kalibračné závažie nie je väčšie než desaťnásobok hmotnosti nepoužitého média na odber vzoriek PM. Kalibračný protokol musí obsahovať aj hustotu závaží.

(1)  Špecifické symboly sú uvedené v prílohách.

(2)  Číslovanie tejto prílohy zodpovedá číslovaniu globálneho technického predpisu NRMM č. 11. Niektoré časti globálneho technického predpisu NRMM však nebolo potrebné zaradiť do tejto prílohy.

(3)  V záujme ďalšieho pochopenia definície primárneho výkonu pozri obrázok 2 normy ISO 85281:2005.

(4)  Kalibrácie a overovania sa vykonávajú častejšie podľa pokynov výrobcu systému merania a správneho technického úsudku.

(5)  Overenie CVS sa nevyžaduje v prípade systémov, ktoré s toleranciou ±2 % spĺňajú požiadavky, pokiaľ ide o chemickú rovnováhu uhlíka alebo kyslíka v nasávanom vzduchu, palive a zriedených výfukových plynoch.

(6)  Pokiaľ sa zabráni kondenzácii vody v zásobníku.

(7)  Do 40 °C.

(8)  Do 202 °C.

(9)  Pri (191 ±11) °C.

(10)  Presnosť a opakovateľnosť sa určuje pomocou rovnakých údajov ako v bode 9.4.3, a je založená na absolútnych hodnotách. „pt.“ sa vzťahuje na celkovú priemernú hodnotu očakávanú pri emisnom limite; „max“ sa vzťahuje na maximálnu hodnotu očakávanú pri emisnom limite počas pracovného cyklu, nie na maximálny merací rozsah prístroja; „meas.“ sa vzťahuje na skutočnú hodnotu nameranú počas pracovného cyklu.

(11)  Nevyžaduje sa, aby tieto úrovne čistoty zodpovedali medzinárodným a/alebo vnútroštátnym uznávaným normám.

(12)  Nevyžaduje sa, aby tieto úrovne čistoty zodpovedali medzinárodným a/alebo vnútroštátnym uznávaným normám.

Doplnok A.1

(Vyhradené)

Doplnok A.2

Štatistika

A.2.1   Aritmetický priemer

Aritmetický Formula priemer sa vypočíta takto:

Formula

(A.2-1)

A.2.2   Štandardná odchýlka

Štandardná odchýlka neskreslenej vzorky (napr. N–1) σ sa vypočíta takto:

Formula

(A.2-2)

A.2.3   Efektívna hodnota

Efektívna hodnota rms y sa vypočíta takto:

Formula

(A.2-3)

A.2.4   t-skúška

Pomocou nasledujúcich rovníc a tabuliek sa zisťuje, či údaje úspešne absolvovali t-skúšku:

a)

v prípade nepárovej t-skúšky sa štatistika t a počet stupňov voľnosti v vypočíta takto:

Formula

(A.2-4)

Formula

(A.2-5)

b)

v prípade párovej t-skúšky sa štatistika t a počet stupňov voľnosti v vypočíta takto, pričom treba poznamenať, že εi sú chyby (napr. rozdiely medzi jednotlivými pármi y refi a yi :

Formula

Formula

(A.2-6)

c)

tabuľka A.2.1 v tomto bode sa používa na porovnanie štatistiky t s hodnotami t crit uvedenými v tabuľke vo vzťahu k počtu stupňov voľnosti. Ak je hodnota t menšia ako t crit, potom t úspešne prešla t-skúškou.

Tabuľka A.2.1

Kritické hodnoty t vo vzťahu k počtu stupňov voľnosti n

n

Istota

 

90 %

95 %

1

6,314

12,706

2

2,920

4,303

3

2,353

3,182

4

2,132

2,776

5

2,015

2,571

6

1,943

2,447

7

1,895

2,365

8

1,860

2,306

9

1,833

2,262

10

1,812

2,228

11

1,796

2,201

12

1,782

2,179

13

1,771

2,160

14

1,761

2,145

15

1,753

2,131

16

1,746

2,120

18

1,734

2,101

20

1,725

2,086

22

1,717

2,074

24

1,711

2,064

26

1,706

2,056

28

1,701

2,048

30

1,697

2,042

35

1,690

2,030

40

1,684

2,021

50

1,676

2,009

70

1,667

1,994

100

1,660

1,984

1000+

1,645

1,960

Na stanovenie hodnôt neuvedených v tabuľke sa používa lineárna interpolácia.

A.2.5   F-skúška

Štatistika F sa vypočíta takto:

Formula

(A.2-7)

a)

v prípade F-skúšky s 90 % istotou sa na porovnanie F s hodnotami F crit90 uvedenými v tabuľke vo vzťahu k (N-1) a (N ref-1) používa tabuľka 2. Ak je hodnota F menšia ako F crit90, potom F úspešne prešla F-skúškou s 90 % istotou;

a)

v prípade F-skúšky s 95 % istotou sa na porovnanie F s hodnotami F crit95 uvedenými v tabuľke vo vzťahu k (N-1) a (N ref-1) používa tabuľka 3. Ak je hodnota F menšia ako F crit95, potom F úspešne prešla F-skúškou s 95 % istotou.

Tabuľka A.2.2

Kritické hodnoty F, F crit90 vo vzťahu k N-1 a N ref -1 pri 90 % istote

N-1

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

12

15

20

24

30

40

60

120

1 000+

N ref-1

 

1

39,86

49,50

53,59

55,83

57,24

58,20

58,90

59,43

59,85

60,19

60,70

61,22

61,74

62,00

62,26

62,52

62,79

63,06

63,32

2

8,526

9,000

9,162

9,243

9,293

9,326

9,349

9,367

9,381

9,392

9,408

9,425

9,441

9,450

9,458

9,466

9,475

9,483

9,491

3

5,538

5,462

5,391

5,343

5,309

5,285

5,266

5,252

5,240

5,230

5,216

5,200

5,184

5,176

5,168

5,160

5,151

5,143

5,134

4

4,545

4,325

4,191

4,107

4,051

4,010

3,979

3,955

3,936

3,920

3,896

3,870

3,844

3,831

3,817

3,804

3,790

3,775

3,761

5

4,060

3,780

3,619

3,520

3,453

3,405

3,368

3,339

3,316

3,297

3,268

3,238

3,207

3,191

3,174

3,157

3,140

3,123

3,105

6

3,776

3,463

3,289

3,181

3,108

3,055

3,014

2,983

2,958

2,937

2,905

2,871

2,836

2,818

2,800

2,781

2,762

2,742

2,722

7

3,589

3,257

3,074

2,961

2,883

2,827

2,785

2,752

2,725

2,703

2,668

2,632

2,595

2,575

2,555

2,535

2,514

2,493

2,471

8

3,458

3,113

2,924

2,806

2,726

2,668

2,624

2,589

2,561

2,538

2,502

2,464

2,425

2,404

2,383

2,361

2,339

2,316

2,293

9

3,360

3,006

2,813

2,693

2,611

2,551

2,505

2,469

2,440

2,416

2,379

2,340

2,298

2,277

2,255

2,232

2,208

2,184

2,159

10

3,285

2,924

2,728

2,605

2,522

2,461

2,414

2,377

2,347

2,323

2,284

2,244

2,201

2,178

2,155

2,132

2,107

2,082

2,055

11

3,225

2,860

2,660

2,536

2,451

2,389

2,342

2,304

2,274

2,248

2,209

2,167

2,123

2,100

2,076

2,052

2,026

2,000

1,972

12

3,177

2,807

2,606

2,480

2,394

2,331

2,283

2,245

2,214

2,188

2,147

2,105

2,060

2,036

2,011

1,986

1,960

1,932

1,904

13

3,136

2,763

2,560

2,434

2,347

2,283

2,234

2,195

2,164

2,138

2,097

2,053

2,007

1,983

1,958

1,931

1,904

1,876

1,846

14

3,102

2,726

2,522

2,395

2,307

2,243

2,193

2,154

2,122

2,095

2,054

2,010

1,962

1,938

1,912

1,885

1,857

1,828

1,797

15

3,073

2,695

2,490

2,361

2,273

2,208

2,158

2,119

2,086

2,059

2,017

1,972

1,924

1,899

1,873

1,845

1,817

1,787

1,755

16

3,048

2,668

2,462

2,333

2,244

2,178

2,128

2,088

2,055

2,028

1,985

1,940

1,891

1,866

1,839

1,811

1,782

1,751

1,718

17

3,026

2,645

2,437

2,308

2,218

2,152

2,102

2,061

2,028

2,001

1,958

1,912

1,862

1,836

1,809

1,781

1,751

1,719

1,686

18

3,007

2,624

2,416

2,286

2,196

2,130

2,079

2,038

2,005

1,977

1,933

1,887

1,837

1,810

1,783

1,754

1,723

1,691

1,657

19

2,990

2,606

2,397

2,266

2,176

2,109

2,058

2,017

1,984

1,956

1,912

1,865

1,814

1,787

1,759

1,730

1,699

1,666

1,631

20

2,975

2,589

2,380

2,249

2,158

2,091

2,040

1,999

1,965

1,937

1,892

1,845

1,794

1,767

1,738

1,708

1,677

1,643

1,607

21

2,961

2,575

2,365

2,233

2,142

2,075

2,023

1,982

1,948

1,920

1,875

1,827

1,776

1,748

1,719

1,689

1,657

1,623

1,586

20

2,949

2,561

2,351

2,219

2,128

2,061

2,008

1,967

1,933

1,904

1,859

1,811

1,759

1,731

1,702

1,671

1,639

1,604

1,567

23

2,937

2,549

2,339

2,207

2,115

2,047

1,995

1,953

1,919

1,890

1,845

1,796

1,744

1,716

1,686

1,655

1,622

1,587

1,549

24

2,927

2,538

2,327

2,195

2,103

2,035

1,983

1,941

1,906

1,877

1,832

1,783

1,730

1,702

1,672

1,641

1,607

1,571

1,533

25

2,918

2,528

2,317

2,184

2,092

2,024

1,971

1,929

1,895

1,866

1,820

1,771

1,718

1,689

1,659

1,627

1,593

1,557

1,518

26

2,909

2,519

2,307

2,174

2,082

2,014

1,961

1,919

1,884

1,855

1,809

1,760

1,706

1,677

1,647

1,615

1,581

1,544

1,504

27

2,901

2,511

2,299

2,165

2,073

2,005

1,952

1,909

1,874

1,845

1,799

1,749

1,695

1,666

1,636

1,603

1,569

1,531

1,491

28

2,894

2,503

2,291

2,157

2,064

1,996

1,943

1,900

1,865

1,836

1,790

1,740

1,685

1,656

1,625

1,593

1,558

1,520

1,478

29

2,887

2,495

2,283

2,149

2,057

1,988

1,935

1,892

1,857

1,827

1,781

1,731

1,676

1,647

1,616

1,583

1,547

1,509

1,467

30

2,881

2,489

2,276

2,142

2,049

1,980

1,927

1,884

1,849

1,819

1,773

1,722

1,667

1,638

1,606

1,573

1,538

1,499

1,456

40

2,835

2,440

2,226

2,091

1,997

1,927

1,873

1,829

1,793

1,763

1,715

1,662

1,605

1,574

1,541

1,506

1,467

1,425

1,377

60

2,791

2,393

2,177

2,041

1,946

1,875

1,819

1,775

1,738

1,707

1,657

1,603

1,543

1,511

1,476

1,437

1,395

1,348

1,291

120

2,748

2,347

2,130

1,992

1,896

1,824

1,767

1,722

1,684

1,652

1,601

1,545

1,482

1,447

1,409

1,368

1,320

1,265

1,193

1 000+

2,706

2,303

2,084

1,945

1,847

1,774

1,717

1,670

1,632

1,599

1,546

1,487

1,421

1,383

1,342

1,295

1,240

1,169

1,000


Tabuľka A.2.3

Kritické hodnoty F, F crit90 vo vzťahu k N-1 a Nref -1 pri 95 % istote

N-1

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

12

15

20

24

30

40

60

120

1 000+

N ref-1

 

1

161,4

199,5

215,7

224,5

230,1

233,9

236,7

238,8

240,5

241,8

243,9

245,9

248,0

249,0

250,1

251,1

252,2

253,2

254,3

2

18,51

19,00

19,16

19,24

19,29

19,33

19,35

19,37

19,38

19,39

19,41

19,42

19,44

19,45

19,46

19,47

19,47

19,48

19,49

3

10,12

9,552

9,277

9,117

9,014

8,941

8,887

8,845

8,812

8,786

8,745

8,703

8,660

8,639

8,617

8,594

8,572

8,549

8,526

4

7,709

6,944

6,591

6,388

6,256

6,163

6,094

6,041

5,999

5,964

5,912

5,858

5,803

5,774

5,746

5,717

5,688

5,658

5,628

5

6,608

5,786

5,410

5,192

5,050

4,950

4,876

4,818

4,773

4,735

4,678

4,619

4,558

4,527

4,496

4,464

4,431

4,399

4,365

6

5,987

5,143

4,757

4,534

4,387

4,284

4,207

4,147

4,099

4,060

4,000

3,938

3,874

3,842

3,808

3,774

3,740

3,705

3,669

7

5,591

4,737

4,347

4,120

3,972

3,866

3,787

3,726

3,677

3,637

3,575

3,511

3,445

3,411

3,376

3,340

3,304

3,267

3,230

8

5,318

4,459

4,066

3,838

3,688

3,581

3,501

3,438

3,388

3,347

3,284

3,218

3,150

3,115

3,079

3,043

3,005

2,967

2,928

9

5,117

4,257

3,863

3,633

3,482

3,374

3,293

3,230

3,179

3,137

3,073

3,006

2,937

2,901

2,864

2,826

2,787

2,748

2,707

10

4,965

4,103

3,708

3,478

3,326

3,217

3,136

3,072

3,020

2,978

2,913

2,845

2,774

2,737

2,700

2,661

2,621

2,580

2,538

11

4,844

3,982

3,587

3,357

3,204

3,095

3,012

2,948

2,896

2,854

2,788

2,719

2,646

2,609

2,571

2,531

2,490

2,448

2,405

12

4,747

3,885

3,490

3,259

3,106

2,996

2,913

2,849

2,796

2,753

2,687

2,617

2,544

2,506

2,466

2,426

2,384

2,341

2,296

13

4,667

3,806

3,411

3,179

3,025

2,915

2,832

2,767

2,714

2,671

2,604

2,533

2,459

2,420

2,380

2,339

2,297

2,252

2,206

14

4,600

3,739

3,344

3,112

2,958

2,848

2,764

2,699

2,646

2,602

2,534

2,463

2,388

2,349

2,308

2,266

2,223

2,178

2,131

15

4,543

3,682

3,287

3,056

2,901

2,791

2,707

2,641

2,588

2,544

2,475

2,403

2,328

2,288

2,247

2,204

2,160

2,114

2,066

16

4,494

3,634

3,239

3,007

2,852

2,741

2,657

2,591

2,538

2,494

2,425

2,352

2,276

2,235

2,194

2,151

2,106

2,059

2,010

17

4,451

3,592

3,197

2,965

2,810

2,699

2,614

2,548

2,494

2,450

2,381

2,308

2,230

2,190

2,148

2,104

2,058

2,011

1,960

18

4,414

3,555

3,160

2,928

2,773

2,661

2,577

2,510

2,456

2,412

2,342

2,269

2,191

2,150

2,107

2,063

2,017

1,968

1,917

19

4,381

3,522

3,127

2,895

2,740

2,628

2,544

2,477

2,423

2,378

2,308

2,234

2,156

2,114

2,071

2,026

1,980

1,930

1,878

20

4,351

3,493

3,098

2,866

2,711

2,599

2,514

2,447

2,393

2,348

2,278

2,203

2,124

2,083

2,039

1,994

1,946

1,896

1,843

21

4,325

3,467

3,073

2,840

2,685

2,573

2,488

2,421

2,366

2,321

2,250

2,176

2,096

2,054

2,010

1,965

1,917

1,866

1,812

22

4,301

3,443

3,049

2,817

2,661

2,549

2,464

2,397

2,342

2,297

2,226

2,151

2,071

2,028

1,984

1,938

1,889

1,838

1,783

23

4,279

3,422

3,028

2,796

2,640

2,528

2,442

2,375

2,320

2,275

2,204

2,128

2,048

2,005

1,961

1,914

1,865

1,813

1,757

24

4,260

3,403

3,009

2,776

2,621

2,508

2,423

2,355

2,300

2,255

2,183

2,108

2,027

1,984

1,939

1,892

1,842

1,790

1,733

25

4,242

3,385

2,991

2,759

2,603

2,490

2,405

2,337

2,282

2,237

2,165

2,089

2,008

1,964

1,919

1,872

1,822

1,768

1,711

26

4,225

3,369

2,975

2,743

2,587

2,474

2,388

2,321

2,266

2,220

2,148

2,072

1,990

1,946

1,901

1,853

1,803

1,749

1,691

27

4,210

3,354

2,960

2,728

2,572

2,459

2,373

2,305

2,250

2,204

2,132

2,056

1,974

1,930

1,884

1,836

1,785

1,731

1,672

28

4,196

3,340

2,947

2,714

2,558

2,445

2,359

2,291

2,236

2,190

2,118

2,041

1,959

1,915

1,869

1,820

1,769

1,714

1,654

29

4,183

3,328

2,934

2,701

2,545

2,432

2,346

2,278

2,223

2,177

2,105

2,028

1,945

1,901

1,854

1,806

1,754

1,698

1,638

30

4,171

3,316

2,922

2,690

2,534

2,421

2,334

2,266

2,211

2,165

2,092

2,015

1,932

1,887

1,841

1,792

1,740

1,684

1,622

40

4,085

3,232

2,839

2,606

2,450

2,336

2,249

2,180

2,124

2,077

2,004

1,925

1,839

1,793

1,744

1,693

1,637

1,577

1,509

60

4,001

3,150

2,758

2,525

2,368

2,254

2,167

2,097

2,040

1,993

1,917

1,836

1,748

1,700

1,649

1,594

1,534

1,467

1,389

120

3,920

3,072

2,680

2,447

2,290

2,175

2,087

2,016

1,959

1,911

1,834

1,751

1,659

1,608

1,554

1,495

1,429

1,352

1,254

1 000+

3,842

2,996

2,605

2,372

2,214

2,099

2,010

1,938

1,880

1,831

1,752

1,666

1,571

1,517

1,459

1,394

1,318

1,221

1,000

A.2.6   Sklon

Sklon regresnej priamky a 1y sa vypočíta metódou najmenších štvorcov takto:

Formula

(A.2-8)

A.2.7   Úsek

Úsek regresnej priamky a 0y sa vypočíta metódou najmenších štvorcov takto:

Formula

(A.2-9)

A.2.8   Štandardná chyba odhadu

Štandardná chyba odhadu SEE sa vypočíta takto:

Formula

(A.2-10)

A.2.9   Koeficient determinácie

Koeficient determinácie r 2 sa vypočíta takto:

Formula

(A.2-11)

Doplnok A.3

Medzinárodný vzorec gravitácie z roku 1980

Gravitačné zrýchlenie zeme a g sa mení v závislosti od miesta a a g sa pre príslušnú zemepisnú šírku vypočíta takto:

Formula (A.3-1)

kde:

θ= stupne severnej alebo južnej zemepisnej šírky

Doplnok A.4

Kontrola prietoku uhlíka

A.4.1   Úvod

S výnimkou zanedbateľného množstva pochádza všetok uhlík prítomný vo výfukových plynoch z paliva a takmer všetok tento uhlík sa prejavuje vo výfukových plynoch ako CO2. Toto je základ kontroly overovania systému na základe meraní CO2.

Prietok uhlíka do systému merania výfukového plynu sa určí z prietoku paliva. Prietok uhlíka v rôznych bodoch odberu vzoriek v systémoch odberu vzoriek emisií a tuhých častíc sa určuje z koncentrácií CO2 a hodnôt prietoku plynu v týchto bodoch.

V tomto zmysle motor poskytuje známy zdroj prietoku uhlíka a pozorovaním toho istého prietoku uhlíka vo výfukovej trubici a vo výstupe zo systému odberu vzoriek tuhých častíc s riedením časti prietoku sa overuje tesnosť a presnosť merania prietoku. Výhoda tejto kontroly spočíva v tom, že komponenty pracujú v rámci skutočných podmienok teploty a prietoku počas skúšky motora.

Na obrázku A.4.1 sú znázornené body odberu vzorky, v ktorých sa kontroluje prietok uhlíka. Ďalej sa uvádzajú špecifické rovnice pre prietok uhlíka v každom bode odberu vzorky.

Obrázok A.4.1

Meracie body na kontrolu prietoku uhlíka

Image

A.4.2   Prietok uhlíka do motora (miesto 1)

Hmotnostný prietok uhlíka do motora q mCf [kg/s] pre palivo CH a O e je daný rovnicou:

Formula

(A.4-1)

kde:

qmf = hmotnostný prietok paliva [kg/s]

A.4.3   Prietok uhlíka v neriedenom výfukovom plyne (miesto 2)

Hmotnostný prietok uhlíka do výfukovej trubice motora q mCe [kg/s] sa určuje z koncentrácie neriedeného CO2 a hmotnostného prietoku výfukového plynu:

Formula

(A.4-2)

kde:

c CO2,r

=

koncentrácia CO2 v mokrom stave v neriedenom výfukovom plyne [%]

c CO2,a

=

koncentrácia CO2 v mokrom stave v okolitom vzduchu [%]

qmew

=

hmotnostný prietok výfukových plynov v mokrom stave [kg/s]

M e

=

molárna hmotnosť výfukového plynu [g/mol]

Ak sa CO2 meria v suchom stave, prepočíta sa na mokrý stav podľa bodu A.7.3.2 alebo A.8.2.2.

A.4.4   Prietok uhlíka v systéme riedenia (miesto 3)

Pri systéme riedenia časti prietoku sa musí zohľadniť deliaci pomer. Prietok uhlíka v ekvivalentnom systéme riedenia q mCp [kg/s] (ekvivalentný znamená ekvivalentný so systémom riedenia plného prietoku, v ktorom sa riedi celkový prietok) sa určuje z koncentrácie zriedeného CO2, hmotnostného prietoku výfukového plynu a prietoku vzorky; nová rovnica je totožná s rovnicou A.4-2, doplnil sa len faktor riedenia Formula.

Formula

(A.4-3)

kde:

c CO2,d

=

koncentrácia CO2 v mokrom stave v zriedenom výfukovom plyne na výstupe z riediaceho tunela [%]

c CO2,a

=

koncentrácia CO2 v mokrom stave v okolitom vzduchu [%]

qmdew

=

prietok vzorky v systéme riedenia časti prietoku [kg/s]

qmew

=

hmotnostný prietok výfukových plynov v mokrom stave [kg/s]

qmp

=

prietok vzorky výfukového plynu do systému riedenia časti prietoku [kg/s]

M e

=

molárna hmotnosť výfukového plynu [g/mol]

Ak sa CO2 meria v suchom stave, prepočíta sa na mokrý stav podľa bodu A.7.3.2 alebo A.8.2.2.

A.4.5   Výpočet molárnej hmotnosti výfukového plynu

Molárna hmotnosť výfukového plynu sa vypočíta podľa rovnice (A.8-15) (pozri bod A.8.2.4.2).

Alternatívne sa môžu použiť tieto molárne hmotnosti:

M e (diesel)= 28,9 g/mol

Doplnok A.5

(Vyhradené)

Doplnok A.6

(Vyhradené)

Dodatok A.7

Molárny výpočet emisií

A.7.0   Prevod symbolov

A.7.0.1   Všeobecné symboly

Doplnok A.7 (1)

Doplnok A.8

Jednotka

Význam

A

 

m2

Plocha

A t

 

m2

Plocha prierezu hrdla Venturiho trubice

a 0

b, D 0

t.b.d. (7)

Úsek regresnej priamky na osi y, úsek kalibrácie PDP

a 1

m

t.b.d. (7)

Sklon regresnej priamky

β

r D

m/m

Pomer priemerov

C

 

—

Koeficient

C d

C d

—

Koeficient výtoku

C f

 

—

Koeficient prietoku

d

d

m

Priemer

DR

r d

—

Pomer riedenia (2)

e

e

g/kWh

Emisie špecifické pre brzdenie

e gas

e gas

g/kWh

Špecifické emisie plynných zložiek

e PM

e PM

g/kWh

Špecifické emisie tuhých častíc

F

 

Hz

Frekvencia

f n

n

min-1, s-1

Frekvencia rotácie (hriadeľ)

γ

 

—

Pomer špecifických tepiel

K

 

 

Korekčný faktor

K s

X 0

s/rev

Faktor korekcie prešmyku PDP

k Dr

k Dr

—

Zostupný faktor nastavenia

 

k h

 

Korekčný faktor vlhkosti pre NOx

k r

k r

—

Násobný regeneračný faktor

k Ur

k Ur

—

Vzostupný faktor nastavenia

μ

μ

kg/(m·s)

Dynamická viskozita

M

M

g/mol

Molárna hmotnosť (3)

M gas  (4)

M gas

g/mol

Molárna hmotnosť plynných zložiek

m

m

kg

Hmotnosť

Image

q m

kg/s

Hmotnostný prietok

ν

 

m2/s

Kinematická viskozita

N

 

 

Celkový počet v sérii

n

 

mol

Množstvo hmoty

Image

 

mol/s

Hmotnostný prietok

P

P

kW

Výkon

p

p

kPa

Tlak

p abs

p p

kPa

Absolútny tlak

p H2O

p r

kPa

Tlak vodnej pary

PF

1 – E

%

Penetračný podiel (E = účinnosť konverzie)

Image

qV

m3/s

Objemový prietok

ρ

ρ

kg/m3

Hustota hmoty

r

 

—

Pomer tlakov

Ra

 

μm

Priemerná drsnosť povrchu

Re #

Re

—

Reynoldsovo číslo

RH%

RH

%

Relatívna vlhkosť

σ

σ

—

Štandardná odchýlka

S

 

K

Sutherlandova konštanta

T

T a

K

Absolútna teplota

T

T

°C

Teplota

T

 

N·m

Krútiaci moment motora

t

t

s

Čas

Δt

Δt

s

Časový interval

V

V

m3

Objem

Image

qV

m3/s

Objemový prietok

W

W

kWh

Práca

W act

W act

kWh

Skutočná práca skúšobného cyklu

WF

WF

—

Váhový faktor

w

w

g/g

Hmotnostný podiel

X  (5)

c

mol/mol, % obj.

Molárna zložka hmoty (6)/koncentrácia (aj v μmol/mol = ppm)

Formula

 

mol/mol

Vážená stredná koncentrácia prúdu

y

 

—

Genericky premenná

Formula

 

—

Aritmetický priemer

Z

 

—

Faktor stlačiteľnosti

A.7.0.2   Indexy

Doplnok A.7

Doplnok A.8 (8)

Význam

abs

 

Absolútne množstvo

act

act

Skutočné množstvo

air

 

Vzduch, suchý

atmos

 

Atmosférický

bkgnd

 

Pozadie

C

 

Uhlík

cal

 

Kalibračné množstvo

CFV

 

Venturiho trubica s kritickým prietokom

cor

 

Korigované množstvo

dil

 

Riediaci vzduch

dexh

 

Zriedený výfuk

dry

 

Množstvo suchého vzduchu

exh

 

Neriedený výfukový plyn

exp

 

Plánované množstvo

eq

 

Ekvivalentné množstvo

fuel

 

Palivo

 

i

Okamžité meranie (napr. 1 Hz)

i

 

Časť série

idle

 

Stav pri voľnobehu

in

 

Množstvo v

init

 

Východiskové množstvo, zvyčajne pred emisnou skúškou

max

 

Maximálna (t. j. špičková) hodnota

meas

 

Namerané množstvo

min

 

Minimálna hodnota

mix

 

Molárna hmotnosť vzduchu

out

 

Vydané množstvo

part

 

Čiastkové množstvo

PDP

 

Objemové čerpadlo

raw

 

Neriedený výfukový plyn

ref

 

Referenčné množstvo

rev

 

Otáčka

sat

 

Nasýtený stav

slip

 

Prešmyk PDP

smpl

 

Odber vzoriek

span

 

Množstvo na nastavenie meracieho rozsahu

SSV

 

Podzvuková Venturiho trubica

std

 

Štandardné množstvo

test

 

Skúšobné množstvo

total

 

Celkové množstvo

uncor

 

Nekorigované množstvo

vac

 

Množstvo vákua

weight

 

Kalibračné závažie

wet

 

Množstvo vlhkého vzduchu

zero

 

Nulové množstvo

A.7.0.3   Symboly a skratky chemických zložiek (používané aj ako indexy)

Doplnok A.7

Doplnok A.8

Význam

Ar

Ar

Argón

C1

C1

Ekvivalent uhľovodíkov vyjadrený uhlíkom 1

CH4

CH4

Metán

C2H6

C2H6

Etán

C3H8

C3H8

Propán

CO

CO

Oxid uhoľnatý

CO2

CO2

Oxid uhličitý

DOP

DOP

Dioktylftalát

H

 

Atómový vodík

H2

 

Molekulový vodík

HC

HC

Uhľovodík

H2O

H2O

Voda

He

 

Hélium

N

 

Atómový dusík

N2

 

Molekulový dusík

NMHC

NMHC

Nemetánové uhľovodíky

NOx

NOx

Oxidy dusíka

NO

NO

Oxid dusnatý

NO2

NO2

Oxid dusičitý

O

 

Atómový kyslík

PM

PM

Tuhé častice

S

 

Síra

A.7.0.4   Značky a skratky zloženia paliva

Doplnok A.7 (9)

Doplnok A.8 (10)

Význam

wC  (12)

w C  (12)

Obsah uhlíka v palive, hmotnostný podiel [g/g] alebo [% hmotnosti]

wH

wH

Obsah vodíka v palive, hmotnostný podiel [g/g] alebo [% hmotnosti]

wN

wN

Obsah dusíka v palive, hmotnostný podiel [g/g] alebo [% hmotnosti]

wO

wO

Obsah kyslíka v palive, hmotnostný podiel [g/g] alebo [% hmotnosti]

wS

wS

Obsah síry v palive, hmotnostný podiel [g/g] alebo [% hmotnosti]

α

α

Atómový pomer vodíka a uhlíka (H/C)

β

ε

Atómový pomer kyslíka a uhlíka (O/C) (11)

γ

γ

Atómový pomer síry a uhlíka (S/C)

δ

δ

Atómový pomer dusíka a uhlíka (N/C)

A.7.0.5   Symboly chemickej rovnováhy použité v doplnku A.7

x dil/exh

=

Množstvo riediaceho plynu alebo prebytok vzduchu na molekulu výfukového plynu

x H2Oexh

=

Množstvo vody vo výfukovom plyne na molekulu výfukového plynu

x Ccombdry

=

Množstvo uhlíka z paliva vo výfukovom plyne na molekulu suchého výfukového plynu

x H2Oexhdry

=

Množstvo vody vo výfukovom plyne na suchú molekulu suchého výfukového plynu

x prod/intdry

=

Množstvo suchých stechiometrických produktov na suchú molekulu nasávaného vzduchu

x dil/exhdry

=

Množstvo riediaceho plynu a/alebo prebytok vzduchu na molekulu suchého výfukového plynu

x int/exhdry

=

Množstvo nasávaného vzduchu potrebné na vytvorenie skutočných produktov spaľovania na molekulu suchého (neriedeného alebo zriedeného) výfukového plynu

x raw/exhdry

=

Množstvo neriedeného výfukového plynu, bez prebytku vzduchu, na molekulu suchého (neriedeného alebo zriedeného) výfukového plynu

x O2intdry

=

Množstvo O2 v nasávanom vzduchu na molekulu suchého nasávaného vzduchu

x CO2intdry

=

Množstvo CO2 v nasávanom vzduchu na molekulu suchého nasávaného vzduchu

x H2Ointdry

=

Množstvo H2O v nasávanom vzduchu na molekulu suchého nasávaného vzduchu

x CO2int

=

Množstvo CO2 v nasávanom vzduchu na molekulu nasávaného vzduchu

x CO2dil

=

Množstvo CO2 v riediacom plyne na molekulu riediaceho plynu

x CO2dildry

=

Množstvo CO2 v riediacom plyne na molekulu suchého riediaceho plynu

x H2Odildry

=

Množstvo H2O v riediacom plyne na molekulu suchého riediaceho plynu

x H2Odil

=

Množstvo H2O v riediacom plyne na molekulu riediaceho plynu

x [emission]meas

=

Množstvo emisií vo vzorke nameraných na príslušnom analyzátore

x [emission]dry

=

Množstvo emisií na suchú molekulu suchej vzorky

x H2O[emission]meas

=

Množstvo vody vo vzorke na mieste zisťovania emisií

x H2Oint

=

Množstvo vody v nasávanom vzduchu stanovené na základe merania vlhkosti nasávaného vzduchu

A.7.1   Základné parametre a vzťahy

A.7.1.1   Suchý vzduch a chemické zlúčeniny

V tejto prílohe sa na zloženie suchého vzduchu používajú tieto hodnoty:

x O2airdry

=

0,209445 mol/mol

x CO2airdry

=

0,000375 mol/mol

V tejto prílohe sa používajú tieto molárne hmotnosti alebo efektívne molárne hmotnosti chemických zlúčenín:

M air

=

28,96559 g/mol (suchý vzduch)

M Ar

=

39,948 g/mol (argón)

M C

=

12,0107 g/mol (uhlík)

M CO

=

28,0101 g/mol (oxid uhoľnatý)

M CO2

=

44,0095 g/mol (oxid uhličitý)

M H

=

1,00794 g/mol (atómový vodík)

M H2

=

2,01588 g/mol (molekulový vodík)

M H2O

=

18,01528 g/mol (voda)

M He

=

4,002602 g/mol (hélium)

M N

=

14,0067 g/mol (atómový dusík)

M N2

=

28,0134 g/mol (molekulový dusík)

M NMHC

=

13,875389 g/mol (nemetánový uhľovodík (13))

M NOx

=

46,0055 g/mol (oxidy dusíka (14))

M O

=

15,9994 g/mol (atómový kyslík)

M O2

=

31,9988 g/mol (molekulový kyslík)

M C3H8

=

44,09562 g/mol (propán)

M S

=

32,065 g/mol (síra)

M THC

=

13,875389 g/mol (celkové uhľovodíky (13))

V tejto prílohe sa používa táto molárna plynová konštanta R pre ideálne plyny:

Formula

V tejto prílohe sa používajú tieto konštanty špecifických tepiel Formula pre riediaci vzduch a zriedený výfukový plyn:

γ air

=

1,399 (pomer špecifických tepiel pre nasávaný vzduch alebo zriedený vzduch)

γ dil

=

1,399 (pomer špecifických tepiel pre zriedený výfukový plyn)

γ dil

=

1,385 (pomer špecifických tepiel pre neriedený výfukový plyn)

A.7.1.2   Mokrý vzduch

V tomto oddiele je opísaný spôsob určovania množstva vody v ideálnom plyne:

A.7.1.2.1   Tlak vodnej pary

Tlak vodnej pary p H2O [kPa] pre daný stav teploty nasýtenia T sat [K] sa vypočíta takto:

a)

v prípade meraní vlhkosti vykonávaných pri teplote okolia od 0 do 100°C alebo meraní vlhkosti vykonávaných nad prechladenou vodou pri teplote okolia od – 50 do 0°C:

Formula

(A.7-1)

kde:

p H2O

=

tlak vodnej pary v stave teploty nasýtenia [kPa]

T sat

=

teplota nasýtenia vody v nameranom stave [K]

b)

v prípade merania vlhkosti vykonávaného nad ľadom pri teplote okolia od (- 100 do 0)°C:

Formula

(A.7-2)

kde:

Tsat= teplota nasýtenia vody v nameranom stave [K]

A.7.1.2.2   Rosný bod

Ak sa vlhkosť meria ako rosný bod, množstvo vody v ideálnom plyne x H2O [mol/mol] sa vypočíta takto:

Formula

(A.7-3)

kde:

x H2O

=

množstvo vody v ideálnom plyne [mol/mol]

p H2O

=

tlak vodnej pary pri nameranom rosnom bode T sat=T dew [kPa]

p abs

=

statický absolútny tlak v mokrom stave v mieste merania rosného bodu [kPa]

A.7.1.2.3   Relatívna vlhkosť

Ak sa vlhkosť meria ako relatívna vlhkosť RH %, množstvo vody v ideálnom plyne x H2O [mol/mol] sa vypočíta takto:

Formula

(A.7-4)

kde:

RH %

=

relatívna vlhkosť [%]

p H2O

=

tlak vodnej pary pri 100 % relatívnej vlhkosti v mieste merania relatívnej vlhkosti T sat=T amb [kPa]

p abs

=

statický absolútny tlak v mokrom stave v mieste merania relatívnej vlhkosti [kPa]

A.7.1.3   Vlastnosti paliva

Všeobecný chemický vzorec paliva je CHαOβSγNδ s atómovým pomerom vodíka k uhlíku (H/C) α, atómovým pomerom kyslíka k uhlíku (O/C) β, atómovým pomerom síry k uhlíku (S/C) γ a atómovým pomerom dusíka k uhlíku (N/C) δ. Podľa tohto vzorca možno vypočítať hmotnostný podiel uhlíka v palive w C. V prípade dieselového paliva možno použiť jednoduchý vzorec CH α O β . Štandardné hodnoty pre zloženie paliva možno použiť takto:

Tabuľka A.7.1

Štandardné hodnoty atómového pomeru vodíka k uhlíku α, atómového pomeru kyslíka k uhlíku β a hmotnostný podiel uhlíka v palive w C pre dieselové palivá

Palivo

Atómové pomery vodíka a kyslíka k uhlíku

CHαOβ

Hmotnostná koncentrácia uhlíka wC

[g/g]

Diesel

CH1.85O0

0,866

A.7.1.4   Celková koncentrácia HC a nemetánových HC

A.7.1.4.1   Určovanie THC a korekcie počiatočného znečistenia THC/CH4

a)

Ak je potrebné určiť emisie THC, x THC[THC-FID] sa vypočíta s použitím koncentrácie počiatočného znečistenia THC x THC[THC-FID]init z bodu 7.3.1.2 takto:

Formula

(A.7-5)

kde:

x THC[THC-FID]cor

=

koncentrácia THC korigovaná na znečistenie [mol/mol]

x THC[THC-FID]uncorr

=

nekorigovaná koncentrácia THC [mol/mol]

x THC[THC-FID]init

=

koncentrácia počiatočného znečistenia THC [mol/mol]

b)

Na určenie NMHC opísané v bode A.7.1.4.2 sa x THC[THC-FID] koriguje na počiatočné znečistenie HC pomocou rovnice (A.7-5). Počiatočné znečistenie súboru vzoriek CH4 možno korigovať pomocou rovnice (A.7-5) nahradením koncentrácií THC v CH4.

A.7.1.4.2   Určovanie NMHC

Na určovanie koncentrácie NMHC x NMHC sa použije jedna z týchto metód:

a)

Ak sa nemeria CH4, koncentrácie NMHC možno určiť takto:

hmotnosť NMHC korigovaná na pozadie sa porovná s hmotnosťou THC korigovanou na pozadie. Ak hmotnosť NMHC korigovaná na pozadie je vyššia než 0,98-násobok hmotnosti THC korigovanej na pozadie, za hmotnosť NMHC korigovanú na pozadie sa považuje 0,98-násobok hmotnosti THC korigovanej na pozadie. Ak sa vynechajú výpočty NMHC, za hmotnosť NMHC korigovanú na pozadie sa považuje 0,98-násobok hmotnosti THC korigovanej na pozadie.

b)

V prípade odlučovačov nemetánových uhľovodíkov sa x NMHC vypočíta s použitím penetračných podielov odlučovača nemetánových uhľovodíkov (PF) CH4 a C2H6 z bodu 8.1.10.3 a s použitím znečistenia HC a koncentrácie prechodu HC zo suchého na mokrý stav x THC[THC-FID]cor, ako sa stanovuje v bode A.7.1.4.1 písm. a):

i)

pre penetračné podiely určené pomocou konfigurácie NMC podľa bodu 8.1.10.3.4.1 sa použije táto rovnica:

Formula

(A.7-6)

kde:

x NMHC

=

koncentrácia NMHC

x THC[THC-FID]cor

=

koncentrácia THC korigovaná na znečistenie HC a prechod zo suchého na mokrý stav, nameraná v THC FID počas odberu vzoriek pri obtoku NMC

x THC[NMC-FID]

=

koncentrácia THC korigovaná na znečistenie HC (voliteľne) a prechod zo suchého na mokrý stav, nameraná v THC FID počas odberu vzoriek pri prietoku cez NMC

RF CH4[THC-FID]

=

faktor odozvy THC FID na CH4 podľa bodu 8.1.10.1.4

RFPF C2H6[NMC-FID]

=

kombinovaný faktor odozvy na etán a penetračný etánový podiel odlučovača nemetánových uhľovodíkov podľa bodu 8.1.10.3.4.1

ii)

pre penetračné podiely určené pomocou konfigurácie NMC podľa bodu 8.1.10.3.4.2 sa použije táto rovnica:

Formula

(A.7-7)

kde:

x NMHC

=

koncentrácia NMHC

x THC[THC-FID]cor

=

koncentrácia THC korigovaná na znečistenie HC a prechod zo suchého na mokrý stav, nameraná v THC FID počas odberu vzoriek pri obtoku NMC

PF CH4[NMC-FID]

=

penetračný podiel CH4 odlučovača nemetánových uhľovodíkov podľa bodu 8.1.10.3.4.2

x THC[NMC-FID]

=

koncentrácia THC korigovaná na znečistenie HC (voliteľne) a prechod zo suchého na mokrý stav, nameraná v THC FID počas odberu vzoriek pri prietoku cez NMC

PF C2H6[NMC-FID]

=

etánový penetračný podiel odlučovača nemetánových uhľovodíkov podľa bodu 8.1.10.3.4.2

iii)

pre penetračné podiely určené pomocou konfigurácie NMC podľa bodu 8.1.10.3.4.3 sa použije táto rovnica:

Formula

(A.7-8)

kde:

x NMHC

=

koncentrácia NMHC

x THC[THC-FID]cor

=

koncentrácia THC korigovaná na znečistenie HC a prechod zo suchého na mokrý stav, nameraná v THC FID počas odberu vzoriek pri obtoku NMC

PF CH4[NMC-FID]

=

penetračný podiel CH4 odlučovača nemetánových uhľovodíkov podľa bodu 8.1.10.3.4.3

x THC[NMC-FID]

=

koncentrácia THC korigovaná na znečistenie HC (voliteľne) a prechod zo suchého na mokrý stav, nameraná v THC FID počas odberu vzoriek pri prietoku cez NMC

RFPF C2H6[NMC-FID]

=

kombinovaný faktor odozvy na etán a penetračný etánový podiel odlučovača nemetánových uhľovodíkov podľa bodu 8.1.10.3.4.3

RF CH4[THC-FID]

=

faktor odozvy THC FID na CH4 podľa bodu 8.1.10.1.4

c)

Pokiaľ ide o plynový chromatograf, x NMHC sa vypočíta s použitím faktora odozvy analyzátora (RF) na CH4 z bodu 8.1.10.1.4 a počiatočnej koncentrácie THC korigovanej na znečistenie HC a prechod zo suchého na mokrý stav x THC[THC-FID]cor podľa písmena a) takto:

Formula

(A.7-9)

kde:

x NMHC

=

koncentrácia NMHC

x THC[THC-FID]cor

=

koncentrácia THC korigovaná na znečistenie HC a prechod zo suchého na mokrý stav, nameraná v THC FID

x CH4

=

koncentrácia CH4 korigovaná na znečistenie HC (voliteľne) a prechod zo suchého na mokrý stav, nameraná plynovým chromatografom FID

RF CH4[THC-FID]

=

faktor odozvy THC FID na CH4

A.7.1.4.3   Určovanie približnej hodnoty NMHC na základe THC

Hodnota emisií NMHC (nemetánové uhľovodíky) sa môže približne určiť ako 98 % THC (celková uhľovodíky).

A.7.1.5   Stredná vážená koncentrácia prietoku

V niektorých bodoch tejto prílohy môže byť potrebné vypočítať strednú váženú koncentráciu prietoku s cieľom zistiť použiteľnosť niektorých ustanovení. Vážený prietok je priemerné množstvo po odvážení proporcionálne k zodpovedajúcemu prietoku. Ak sa, napríklad, koncentrácia plynu meria z neriedeného výfukového plynu motora nepretržite, jeho stredná vážená koncentrácia prietoku je súčet výsledkov každej zaznamenanej koncentrácie vynásobený príslušným molárnym prietokom výfukového plynu a vydelený súčtom zaznamenaných hodnôt prietoku. Ďalší príklad: koncentrácia vo vaku systému CVS je rovnaká ako stredná vážená koncentrácia prietoku, pretože váženie koncentrácie prietoku vo vaku zabezpečuje samotný systém CVS. Niektoré stredné vážené koncentrácie štandardného prietoku emisií sa dajú očakávať už na základe predchádzajúcich skúšok podobných motorov alebo s podobným vybavením a prístrojmi.

A.7.2   Chemická rovnováha paliva, nasávaného vzduchu a výfukového plynu

A.7.2.1   Všeobecne

Chemickú rovnováhu paliva, nasávaného vzduchu a výfukového plynu možno použiť na výpočty prietokov, množstva vody v ich prietokoch a mokré koncentrácie prvkov v ich prietokoch. S jedným prietokom, buď prietokom paliva, nasávaného vzduchu alebo výfukového plynu, sa chemická rovnováha môže použiť na určenie ostatných dvoch prietokov. Napríklad chemickú rovnováhu spolu s prietokom nasávaného vzduchu alebo paliva možno použiť na určenie prietoku neriedeného výfukového plynu.

A.7.2.2   Postupy, ktoré si vyžadujú určenie chemickej rovnováhy

Chemické rovnováhy sú potrebné na určenie:

a)

množstva vody v prietoku neriedeného alebo zriedeného výfukového plynu x H2Oexh, keď sa nemeria množstvo vody potrebné na korigovanie množstva vody odstránenej systémom odberu vzoriek;

b)

stredného váženého podielu prietoku riediaceho vzduchu v zriedenom výfukovom plyne x dil/exh, keď sa nemeria prietok riediaceho vzduchu na účely korekcie emisií pozadia. Treba poznamenať, že ak sa na tento účel použije chemická rovnováha, predpokladá sa, že výfukový plyn je stechiometrický dokonca aj vtedy, keď nie je.

A.7.2.3   Postup určovania chemickej rovnováhy

Výpočty chemickej rovnováhy zahŕňajú systém rovníc, ktoré si vyžadujú iteráciu. Odhadujú sa počiatočné hodnoty až troch množstiev: množstvo vody v meranom prietoku x H2Oexh, podiel riediaceho vzduchu v zriedenom výfukovom plyne (alebo prebytok vzduchu v neriedenom výfukovom plyne) x dil/exh a množstvo produktov na základe uhlíka C1 na suchú molekulu suchého meraného prietoku x Ccombdry. Môžu sa použiť časovo vážené stredné hodnoty vlhkosti spaľovaného vzduchu a vlhkosti riediaceho vzduchu, pokiaľ vlhkosť spaľovaného vzduchu a riediaceho vzduchu zostávajú v priebehu skúšobného intervalu v rámci tolerancie ± 0,0025 mol/mol ich príslušných stredných hodnôt. Pre každú koncentráciu emisií x a množstvo vody x H2Oexh sa určujú ich úplne suché koncentrácie x dry a x H2Oexhdry. Použije sa aj atómový pomer vodíka a uhlíka v palive α, pomer kyslíka a uhlíka β a hmotnostná zložka uhlíka v palive w C. Pre skúšobné palivo možno použiť hodnoty α a β alebo štandardné hodnoty uvedené v tabuľke 7.1.

Na dokončenie určovania chemickej rovnováhy sa použijú tieto kroky:

a)

namerané koncentrácie, ako napr. x CO2meas, x NOmeas a x H2Oint sa prevedú na suché koncentrácie ich vydelením 1 mínus množstvo vody prítomnej počas príslušných meraní; napríklad: x H2OxCO2meas, x H2OxNOmeas a x H2Oint. Ak je množstvo vody prítomnej počas „mokrého“ merania rovnaké ako neznáme množstvo vody v prúde výfukového plynu x H2Oexh, musí sa to riešiť iteratívne pre danú hodnotu v systéme rovníc. Ak sa merajú len celkové NOx, a nie NO a NO2 samostatne, na odhad koncentrácie NO a NO2 v celkovej koncentrácii NOx sa na účely chemickej rovnováhy použije správny technický úsudok. Možno predpokladať, že molárna koncentrácia NOx, x NOx je 75 % NO a 25 % NO2. Možno predpokladať, že pre systémy dodatočnej úpravy NO2 pri skladovaní je x NOx 25 % NO a 75 % NO2. Na výpočet hmotnosti emisií NOx sa pre efektívnu molárnu hmotnosť všetkých zlúčenín NOx použije molárna hmotnosť NO2 bez ohľadu na skutočný podiel NO2 v NOx;

b)

rovnice (A.7-10 až A.7-26) v písmene d) bodu A.7.2.3 sa vložia do počítačového programu na iteratívne riešenie x H2Oexh, x Ccombdry a x dil/exh. Na odhad počiatočných hodnôt x H2Oexh, x Ccombdry a x dil/exh sa použije správny technický úsudok. Odporúča sa predpokladať, že počiatočné množstvo vody je asi dvojnásobkom množstva vody v nasávanom alebo riediacom vzduchu. Odporúča sa predpokladať, že počiatočná hodnota x Ccombdry je súčtom nameraných hodnôt CO2, CO a THC. Odporúča sa tiež predpokladať, že počiatočná hodnota x dil je od 0,75 do 0,95 (0,75 < xdil < 0,95), napríklad 0,8. Hodnoty v systéme rovníc sa iterujú dovtedy, kým všetky najnovšie aktualizované odhady nie sú v tolerancii ± 1 % ich príslušných najnovších vypočítaných hodnôt;

c)

v systéme rovníc uvedených v písmene c) tohto bodu sa používajú tieto symboly a skratky, pričom jednotkou x je mol/mol:

Symbol

Opis

xdil/exh

Množstvo riediaceho plynu alebo prebytok vzduchu na molekulu výfukového plynu

xH2Oexh

Množstvo H2O vo výfukovom plyne na molekulu výfukového plynu

xCcombdry

Množstvo uhlíka z paliva vo výfukovom plyne na molekulu suchého výfukového plynu

xH2Oexhdry

Množstvo vody vo výfukovom plyne na suchú molekulu suchého výfukového plynu

xprod/intdry

Množstvo suchých stechiometrických produktov na suchú molekulu nasávaného vzduchu

x dil/exhdry

Množstvo riediaceho plynu a/alebo prebytok vzduchu na molekulu suchého výfukového plynu

x int/exhdry

Množstvo nasávaného vzduchu potrebné na vytvorenie skutočných produktov spaľovania na molekulu suchého (neriedeného alebo zriedeného) výfukového plynu

x raw/exhdry

Množstvo neriedeného výfukového plynu, bez prebytku vzduchu, na molekulu suchého (neriedeného alebo zriedeného) výfukového plynu

x O2intdry

Množstvo O2 v nasávanom vzduchu na molekulu suchého nasávaného vzduchu; možno predpokladať, že x O2intdry = 0,209445 mol/mol

x CO2intdry

Množstvo CO2 v nasávanom vzduchu na molekulu suchého nasávaného vzduchu. Možno použiť x CO2intdry = 375 μmol/mol, ale odporúča sa odmerať skutočnú koncentráciu v nasávanom vzduchu

x H2Ointdry

Množstvo H2O v nasávanom vzduchu na molekulu suchého nasávaného vzduchu.

x CO2int

Množstvo CO2 v nasávanom vzduchu na molekulu nasávaného vzduchu.

x CO2dil

Množstvo CO2 v riediacom plyne na molekulu riediaceho plynu

x CO2dildry

Množstvo CO2 v riediacom plyne na molekulu suchého riediaceho plynu. Ak sa ako riedidlo použije vzduch, možno použiť

x CO2dildry = 375 μmol/mol, ale odporúča sa odmerať skutočnú koncentráciu v nasávanom vzduchu

x H2Odildry

Množstvo H2O v riediacom plyne na molekulu suchého riediaceho plynu

x H2Odil

Množstvo H2O v riediacom plyne na molekulu riediaceho plynu

x [emission]meas

Množstvo emisií vo vzorke nameraných na príslušnom analyzátore

x [emission]dry

Množstvo emisií na suchú molekulu suchej vzorky

x H2O[emission]meas

Množstvo vody vo vzorke v mieste zisťovania. Tieto hodnoty sa merajú alebo odhadujú podľa bodu 9.3.2.3.1

x H2Oint

Množstvo vody v nasávanom vzduchu stanovené na základe merania vlhkosti nasávaného vzduchu

α

Atómový pomer vodíka k uhlíku v spaľovanej palivovej zmesi (CHα Oβ), vážený na základe molárnej spotreby

β

Atómový pomer kyslíka k uhlíku v spaľovanej palivovej zmesi (CHα Oβ), vážený na základe molárnej spotreby

d)

na iteratívne riešenie x dil/exh, x H2Oexh a x Ccombdry sa použijú tieto rovnice:

Formula

(A.7-10)

Formula

(A.7-11)

Formula

(A.7-12)

Formula

(A.7-13)

Formula

(A.7-14)
Formula

(A.7-15)

Formula

(A.7-16)

Formula

(A.7-17)

Formula

(A.7-18)

Formula

(A.7-19)

Formula

(A.7-20)

Formula

(A.7-21)

Formula

(A.7-22)

Formula

(A.7-23)

Formula

(A.7-24)

Formula

(A.7-25)

Formula

(A.7-26)

Na konci chemickej rovnováhy sa molárny prietokImage vypočíta podľa bodov A.7.3.3 a A.7.4.3.

A.7.2.4   Korekcia NOx na vlhkosť

Všetky koncentrácie NOx vrátane koncentrácie pozadia riediaceho vzduchu sa korigujú na vlhkosť nasávaného vzduchu pomocou tejto rovnice:

Formula

(A.7-27)

kde:

x NOxuncor

=

nekorigovaná molárna koncentrácia NOx vo výfukovom plyne [μmol/mol]

x H2O

=

množstvo vody v nasávanom vzduchu [mol/mol]

A.7.3   Emisie neriedených plynov

A.7.3.1   Hmotnosť plynných emisií

Pri výpočte celkovej hmotnosti plynných emisií na skúšku m gas [g/skúška] sa ich molárna koncentrácia vynásobí ich príslušným molárnym prietokom a molárnou hmotnosťou výfukového plynu; potom sa vykoná integrácia celého skúšobného cyklu:

Image

(A.7-28)

kde:

M gas

=

molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

Image

=

okamžitý molárny prietok výfukového plynu v mokrom stave [mol/s]

x gas

=

okamžitá molárna koncentrácia generického plynu v mokrom stave [mol/mol]

t

=

čas (s)

Keďže sa rovnica (A.7-28) musí riešiť numerickou integráciou, transformuje sa na:

Image

(A.7-29)

kde:

M gas

=

molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

Image

=

okamžitý molárny prietok výfukového plynu v mokrom stave [mol/s]

x gasi

=

okamžitá molárna koncentrácia generického plynu v mokrom stave [mol/mol]

f

=

frekvencia odberu údajov o vzorke [Hz]

N

=

počet meraní [–]

Všeobecná rovnica sa môže upraviť podľa toho, aký systém merania sa použije, či ide o odber v dávkach, alebo o nepretržitý odber, a či sa vzorky odoberajú z meniaceho sa prietoku, a nie z konštantného prietoku.

a)

pokiaľ ide o nepretržitý odber vzoriek, vo všeobecnom prípade meniaceho sa prietoku sa hmotnosť plynných emisií m gas [g/skúška] vypočíta pomocou tejto rovnice:

Image

(A.7-30)

kde:

M gas

=

molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

Image

=

okamžitý molárny prietok výfukového plynu v mokrom stave [mol/s]

x gasi

=

okamžitá molárna koncentrácia zložky generického plynu v mokrom stave [mol/mol]

f

=

frekvencia odberu údajov o vzorke [Hz]

N

=

počet meraní [–]

b)

pokiaľ stále ide o nepretržitý odber vzoriek, ale v konkrétnom prípade meniaceho sa prietoku, hmotnosť plynných emisií m gas [g/skúška] sa vypočíta pomocou tejto rovnice:

Image

(A.7-31)

kde:

M gas

=

molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

Image

=

molárny prietok výfukového plynu v mokrom stave [mol/s]

Formula

=

stredná molárna zložka plynných emisií v mokrom stave [mol/mol]

Δt

=

čas trvania skúšobného intervalu

c)

pokiaľ ide o odber vzoriek v dávkach, bez ohľadu na to, či ide o meniaci sa alebo o konštantný prietok, sa rovnica (A.7-30) môže zjednodušiť takto:

Image

(A.7-32)

kde:

M gas

=

molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

Image

=

okamžitý molárny prietok výfukového plynu v mokrom stave [mol/s]

Formula

=

stredná molárna zložka plynných emisií v mokrom stave [mol/mol]

F

=

frekvencia odberu údajov o vzorke [Hz]

N

=

počet meraní [–]

A.7.3.2   Prevod koncentrácie v suchom stave na koncentráciu v mokrom stave

Parametre tohto bodu sa získajú z výsledkov chemickej rovnováhy vypočítanej v bode A.7.2. Medzi molárnymi koncentráciami v meranom prietoku x gasdry a x gas [mol/mol], vyjadrenými v suchom a mokrom stave, je tento vzťah:

Formula

(A.7-33)

Formula

(A.7-34)

kde:

x H2O

=

molárna zložka vody v meranom prietoku v mokrom stave [mol/mol]

x H2Odry

=

molárna zložka vody v meranom prietoku v suchom stave [mol/mol]

V prípade plynných emisií sa na účely generickej koncentrácie x [mol/mol] vykoná korekcia vzhľadom na odstránenú vodu takto:

Formula

(A.7-35)

kde:

x [emission]meas

=

molárna zložka emisií v meranom prietoku v mieste merania [mol/mol]

x H2O[emission]meas

=

množstvo vody v meranom prietoku pri meraní koncentrácie [mol/mol]

x H2Oexh

=

množstvo vody v prietokomeri [mol/mol]

A.7.3.3   Molárny prietok výfukového plynu

Prietok neriedeného výfukového plynu sa môže merať priamo alebo sa môže vypočítať na základe chemickej rovnováhy podľa bodu A.7.2.3. Výpočet molárneho prietoku neriedeného výfukového plynu sa vykonáva z nameraného molárneho prietoku nasávaného vzduchu alebo z hmotnostného prietoku paliva. Molárny prietok neriedeného výfukového plynu sa môže vypočítať zo vzoriek odobratých emisiíImage, na základe nameraného molárneho prietoku nasávaného vzduchuImage alebo nameraného hmotnostného prietoku palivaImage a hodnôt vypočítaných pomocou chemickej rovnováhy v bode A.7.2.3. V prípade chemickej rovnováhy uvedenej v bode A.7.2.3 sa to rieši rovnakou frekvenciou akou sa aktualizuje a zaznamenávaImage aleboImage.

a)

 Prietok emisií kľukovej skrine. Prietok neriedeného výfukového plynu sa môže vypočítať na základe

Image

alebo

Image

len vtedy, ak prietok emisií kľukovej skrine zodpovedá aspoň jednej z týchto zásad:

i)

skúšobný motor má systém regulácie tvorby emisií s uzavretou kľukovou skriňou, ktorý nasmeruje prietok späť do nasávaného vzduchu za prietokomerom nasávaného vzduchu;

ii)

počas emisnej skúšky sa prietok v prípade otvorenej kľukovej skrine nasmeruje do výfukového plynu podľa bodu 6.10;

iii)

merajú sa emisie a prietok otvorenej kľukovej skrine a pridávajú sa do výpočtov emisií špecifických pre brzdenie;

iv)

pomocou údajov o emisiách alebo technickej analýzy je možné preukázať, že tým, že sa nezohľadňuje prietok emisií z kľukovej skrine, nie je nepriaznivo ovplyvnené dodržiavanie príslušných noriem.

b)

Výpočet molárneho prietoku na základe nasávaného vzduchu

Na základeImage sa molárny prietok výfukového plynuImage [mol/s] vypočíta takto:

Image

(A.7-36)

kde:

Image

=

molárny prietok neriedeného výfukového plynu, z ktorého sa merajú emisie [mol/s]

Image

=

molárny prietok nasávaného vzduchu vrátane vlhkosti v nasávanom vzduchu [mol/s]

x int/exhdry

=

množstvo nasávaného vzduchu potrebné na vytvorenie skutočných produktov spaľovania na molekulu suchého (neriedeného alebo zriedeného) výfukového plynu [mol/mol]

x raw/exhdry

=

množstvo neriedeného výfukového plynu, bez prebytku vzduchu, na molekulu suchého (neriedeného alebo zriedeného) výfukového plynu [mol/mol]

x H2Oexhdry

=

množstvo vody vo výfukovom plyne na molekulu suchého výfukového plynu [mol/mol]

c)

Výpočet molárneho prietoku na základe hmotnostného prietoku paliva

Na základeImage saImage [mol/s] vypočíta takto:

Image

(A.7-37)

kde:

Image

=

molárny prietok neriedeného výfukového plynu, z ktorého sa merajú emisie

Image

=

molárny prietok paliva vrátane vlhkosti v nasávanom vzduchu

w C

=

hmotnostný podiel uhlíka v danom palive [g/g]

x H2Oexhdry

=

množstvo H2O na suchú molekulu meraného prietoku [mol/mol]

M C

=

molekulová hmotnosť uhlíka 12,0107 g/mol

x Ccombdry

=

množstvo uhlíka z paliva vo výfukovom plyne na molekulu suchého výfukového plynu [mol/mol]

A.7.4   Emisie zriedených plynov

A.7.4.1   Výpočet hmotnosti emisií a korekcia na pozadie

Rovnice na výpočet hmotnosti plynných emisií m gas [g/skúška] ako funkcia molárneho prietoku emisií sú tieto:

a)

Nepretržitý oder vzoriek, meniaci sa prietok

Image

(pozri A.7-29)

kde:

M gas

=

molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

Image

=

okamžitý molárny prietok výfukového plynu v mokrom stave [mol/s]

m gasi

=

okamžitá molárna koncentrácia generického plynu v mokrom stave [mol/mol]

f

=

frekvencia odberu údajov o vzorke [Hz]

N

=

počet meraní [–]

Nepretržitý odber vzoriek, konštantný prietok

Image

(pozri A.7-31)

kde:

M gas

=

molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

Image

=

molárny prietok výfukového plynu v mokrom stave [mol/s]

Formula

=

stredná molárna zložka plynných emisií v mokrom stave [mol/mol]

Δt

=

čas trvania skúšobného intervalu

b)

Pre odber vzoriek v dávkach, bez ohľadu na to, či ide o meniaci sa prietok, alebo konštantný prietok, sa použije táto rovnica:

Image

(pozri A.7-32)

kde:

M gas

=

molárna hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

Image

=

okamžitý molárny prietok výfukového plynu v mokrom stave [mol/s]

Formula

=

stredná molárna zložka plynných emisií v mokrom stave [mol/mol]

f

=

frekvencia odberu údajov o vzorke [Hz]

N

=

počet meraní [–]

c)

V prípade zriedených výfukových plynov sa vypočítané hodnoty hmotností znečisťujúcich látok korigujú tak, že sa odpočíta hmotnosť emisií, aby sa zohľadnil riediaci vzduch:

i)

 najprv sa určí molárny prietok riediaceho vzduchu

Image

[mol/s] za časový interval. Môže to byť namerané množstvo alebo množstvo vypočítané z prietoku zriedeného výfukového plynu a stredného váženého podielu riediaceho vzduchu v zriedenom výfukovom plyne

Formula

;

ii)

celkový prietok riediaceho vzduchu n airdil [mol] sa vynásobí strednou koncentráciou emisií pozadia. Môže to byť časovo vážený priemer alebo vážený priemer prietoku (napr. proporcionálne odoberané vzorky pozadia). Súčin n airdil a priemernej koncentrácie emisií pozadia predstavuje celkové množstvo emisií pozadia;

iii)

ak je výsledkom molárne množstvo, skonvertuje sa na hmotnosť emisií pozadia m bkgnd [g] vynásobením molárnou hmotnosťou emisií M gas [g/mol];

iv)

celková hmotnosť emisií pozadia sa odpočíta od celkovej hmotnosti, aby sa korigovali emisie pozadia;

v)

celkový prietok riediaceho vzduchu sa môže určiť priamym meraním prietoku. V tom prípade sa celková hmotnosť emisií pozadia vypočíta pomocou prietoku riediaceho vzduchu n airdil. Hmotnosť emisií pozadia sa odpočíta od celkovej hmotnosti. Výsledok sa použije pri výpočte emisií špecifických pre brzdenie;

vi)

 celkový prietok riediaceho vzduchu možno určiť z celkového prietoku zriedeného výfukového plynu a chemickej rovnováhy paliva, nasávaného vzduchu a výfukového plynu podľa bodu A.7.2. V tom prípade sa celková hmotnosť emisií pozadia vypočíta pomocou celkového prietoku zriedeného výfukového plynu n dexh. Tento výsledok sa potom vynásobí stredným váženým podielom riediaceho vzduchu v zriedenom výfukovom plyne

Formula

.

So zreteľom na dva prípady uvedené v bodoch v) a vi) sa používajú tieto rovnice:

Formula

alebo

Formula

(A.7-38)

Formula

(A.7-39)

kde:

m gas

=

celková hmotnosť plynných emisií [g]

m bkgnd

=

celková hmotnosť emisií pozadia [g]

m gascor

=

hmotnosť plynu korigovaná na emisie pozadia [g]

M gas

=

molekulová hmotnosť generických plynných emisií [g/mol]

x gasdil

=

koncentrácia plynných emisií v riediacom vzduchu [mol/mol]

n airdil

=

molárny prietok riediaceho vzduchu [mol]

Formula

=

stredný vážený podiel riediaceho vzduchu v zriedenom výfukovom plyne [mol/mol]

Formula

=

podiel plynu v emisiách pozadia [mol/mol]

n dexh

=

celkový prietok zriedeného výfukového plynu [mol]

A.7.4.2   Prevod koncentrácie v suchom stave na koncentráciu v mokrom stave

V prípade zriedených vzoriek sa na prevod koncentrácie v suchom stave na koncentráciu v mokrom stave použijú rovnaké vzťahy ako pre neriedené vzorky (bod A.7.3.2). V prípade riediaceho vzduchu sa merania vlhkosti vykonávajú s cieľom vypočítať jeho podiel vodnej pary x H2Odildry [mol/mol]:

Formula

(pozri A.7-21)

kde:

x H2Odil= molárny podiel vody v prietoku riediaceho vzduchu [mol/mol]

A.7.4.3   Molárny prietok výfukového plynu

a)

Výpočet pomocou chemickej rovnováhy

Molárny prietokImage[mol/s] možno vypočítať z hmotnostného prietoku palivaImage:

Image

(pozri A.7-37)

kde:

Image

=

molárny prietok neriedeného výfukového plynu, z ktorého sa merajú emisie

Image

=

molárny prietok paliva vrátane vlhkosti v nasávanom vzduchu

w C

=

hmotnostný podiel uhlíka v danom palive [g/g]

x H2Oexhdry

=

množstvo H2O na suchú molekulu meraného prietoku [mol/mol]

M C

=

molekulová hmotnosť uhlíka 12,0107 g/mol

x Ccombdry

=

množstvo uhlíka z paliva vo výfukovom plyne na molekulu suchého výfukového plynu [mol/mol]

b)

Meranie

Molárny prietok výfukového plynu sa môže merať pomocou troch systémov:

i)

 Molárny prietok PDP. Na základe otáčok, pri ktorých môže objemové čerpadlo (PDP) pracovať počas skúšobného intervalu sa zodpovedajúci sklon a 1 a úsek na osi a 0 [–], vypočítané kalibračným postupom uvedeným v doplnku 1 k tejto prílohe, použijú na výpočet molárneho prietoku

Image

[mol/s] takto:

Image

(A.7-40)

kde:

Formula

(A.7-41)

kde:

a 1

=

kalibračný koeficient [m3/s]

a 0

=

kalibračný koeficient [m3/ot]

p in, pout

=

vstupný/výstupný tlak [Pa]

R

=

molárna konštanta plynu [J/(mol K)]

T in

=

vstupná teplota [K]

V rev

=

objem čerpaný PDP [m3/ot]

f n.,PDP

=

otáčky PDP [ot/s]

ii)

 Molárny prietok SSV. Na základe rovnice C d vo vzťahu k R e # , určenej podľa doplnku 1 k tejto prílohe, sa molárny prietok podzvukovou Venturiho trubicou (SSV) počas emisnej skúšky

Image

[mol/s] vypočíta takto:

Image

(A.7-42)

kde:

p in

=

vstupný tlak [Pa]

A t

=

plocha prierezu hrdla Venturiho trubice [m2]

R

=

molárna konštanta plynu [J/(mol K)]

T in

=

vstupná teplota [K]

Z

=

faktor stlačiteľnosti

M mix

=

molárna hmotnosť zriedeného výfukového plynu [kg/mol]

C d

=

výtokový koeficient SSV [–]

C f

=

prietokový koeficient SSV [–]

iii)

 Molárny prietok CFV. Na výpočet molárneho prietoku cez Venturiho trubicu alebo kombináciu Venturiho trubíc sa použije príslušný stredný koeficient C d a iné konštanty stanovené v súlade s doplnkom 1 k tejto prílohe. Molárny prietok CFV

Image

[mol/s] počas emisnej skúšky sa vypočíta takto:

Image

(A.7-43)

kde:

p in

=

vstupný tlak [Pa]

A t

=

plocha prierezu hrdla Venturiho trubice [m2]

R

=

molárna konštanta plynu [J/(mol K)]

T in

=

vstupná teplota [K]

Z

=

faktor stlačiteľnosti

M mix

=

molárna hmotnosť zriedeného výfukového plynu [kg/mol]

C d

=

výtokový koeficient CFV [–]

C f

=

prietokový koeficient CFV [–]

A.7.4.4   Určovanie tuhých častíc

A.7.4.4.1   Odber vzoriek

a)

Odber vzoriek z meniaceho sa prietoku

Ak sa vzorka z meniaceho sa prietoku výfukového plynu odoberá v dávkach, odoberie sa vzorka proporcionálna meniacemu sa prietoku výfukového plynu. Na určenie celkového prietoku sa prietok integruje v priebehu časového intervalu. Stredná koncentrácia PM Formula (ktorá je už v jednotkách hmotnosti na molekulu vzorky) sa vynásobí celkovým prietokom, aby sa získala celková hmotnosť PM m PM [g]:

Image

(A.7-44)

kde:

Image

=

okamžitý molárny prietok výfukového plynu [mol/s]

Formula

=

stredná koncentrácia PM [g/mol]

Dti

=

interval odberu vzoriek [s]

b)

Odber vzoriek z konštantného prietoku

Ak sa vzorka z konštantného prietoku výfukového plynu odoberá v dávkach, určí sa stredný molárny prietok, z ktorého sa odoberá vzorka. Stredná koncentrácia PM sa vynásobí celkovým prietokom, aby sa získala celková hmotnosť PM m PM[g]:

Image

(A.7-45)

kde:

Image

=

molárny prietok výfukového plynu[mol/s]

Formula

=

stredná koncentrácia PM [g/mol]

Δt

=

čas trvania skúšobného intervalu [s]

Pre odber vzoriek s konštantným pomerom riedenia (DR) sa m PM [g] vypočíta pomocou tejto rovnice:

Formula

(A.7-46)

kde:

m PMdil

=

hmotnosť PM v riediacom vzduchu[g]

DR

=

riediaci pomer [–] definovaný ako pomer medzi hmotnosťou emisií m a hmotnosťou zriedeného výfukového plynu m dil/exh (Formula).

Riediaci pomer DR môže byť vyjadrený ako funkcia x dil/exh:

Formula

(A.7-47)

A.7.4.4.2   Korekcia na pozadie

Na korekciu hmotnosti PM na pozadie sa používa rovnaký postup ako v bode A.7.4.1. Vynásobením Formula celkovým prietokom riediaceho vzduchu sa získa celková hmotnosť PM pozadia (m PMbkgnd [g]). Hmotnosť tuhých častí korigovaná na pozadie m PMcor [g] sa získa odčítaním hmotnosti tuhých častíc na pozadí od celkovej hmotnosti tuhých častíc:

Formula

(A.7-48)

kde:

m PMuncor

=

nekorigovaná hmotnosť PM [g]

Formula

=

stredná koncentrácia PM v riediacom vzduchu [g/mol]

n airdil

=

molárny prietok riediaceho vzduchu [mol]

A.7.5   Práca cyklu a špecifické emisie

A.7.5.1   Plynné emisie

A.7.5.1.1   Nestály skúšobný cyklus a odstupňovaný modálny cyklus

V prípade neriedeného a zriedeného výfukového plynu sa odkazuje na body A.7.3.1 a A.7.4.1. Výsledné hodnoty výkonu P i [kW] sa integrujú počas skúšobného intervalu. Celková práca W act [kWh] sa vypočíta takto:

Formula

(A.7-49)

kde:

P i

=

okamžitý výkon motora [kW]

n i

=

okamžité otáčky motora [min-1]

T i

=

okamžitý krútiaci moment motora [N·m]

W act

=

skutočná práca cyklu [kWh]

f

=

frekvencia odberu údajov o vzorke [Hz]

N

=

počet meraní [–]

Špecifické emisie e gas [g/kWh] sa vypočítajú uvedenými spôsobmi v závislosti od typu skúšobného cyklu.

Formula

(A.7-50)

kde:

m gas

=

celková hmotnosť emisií [g]

W act

=

práca cyklu [kWh]

V prípade nestáleho cyklu je konečný výsledok skúšky e gas [g/kWh] váženým priemerom skúšky so studeným a teplým štartom vypočítaným pomocou:

Formula

(A.7-51)

V prípade zriedkavej (periodickej) regenerácie výfukového plynu (bod 6.6.2) sa špecifické emisie korigujú násobným faktorom nastavenia k r (rovnica (6-4)) alebo dvoma samostatnými pármi doplnkových faktorov nastavenia k Ur (vzostupný faktor nastavenia z rovnice (6-5)) a k Dr (zostupný faktor nastavenia z rovnice (6-6)).

A.7.5.1.2   Ustálený cyklus v nespojitom režime

Špecifické emisie e gas [g/kWh] sa vypočítajú takto:

Image

(A.7-52)

kde:

Image

=

stredný hmotnostný prietok emisií v režime i [g/h]

P i

=

výkon motora v režime i [kW] s Formula (pozri body 6.3 a 7.7.1.2)

WF i

=

váhový faktor v režime i [–]

A.7.5.2   Emisie tuhých častíc

A.7.5.2.1   Nestály skúšobný cyklus a odstupňovaný modálny cyklus

Špecifické emisie tuhých častíc sa vypočítajú pomocou rovnice (A.7-50), kde e gas [g/kWh] a m gas [g/skúška] sú nahradené e PM [g/kWh] a m PM [g/skúška]:

Formula

(A.7-53)

kde:

m PM

=

celková hmotnosť emisií častíc vypočítaná podľa bodu A.8.3.4 [g/skúška]

W act

=

práca cyklu [kWh]

Emisie v nestálom zmiešanom cykle (t. j. studená a teplá fáza) sa vypočítajú podľa bodu A.7.5.1.

A.7.5.2.2   Ustálený cyklus v nespojitom režime

Emisie tuhých častíc e PM [g/kWh] sa vypočítajú týmto spôsobom:

A.7.5.2.2.1   Jednofiltrová metóda

Image

(A.7-54)

kde:

P i

=

výkon motora v režime i [kW] s Formula (pozri body 6.3 a 7.7.1.2)

WF i

=

váhový faktor v režime i [–]

Image

=

hmotnostný prietok tuhých častíc [g/h]

A.7.5.2.2.2   Viacfiltrová metóda

Image

(A.7-55)

kde:

P i

=

výkon motora v režime i [kW] s Formula (pozri body 6.3 a 7.7.1.2)

WF i

=

váhový faktor v režime i [–]

Image

=

hmotnostný prietok tuhých častíc v režime i [g/h]

V prípade jednofiltrovej metódy sa efektívny váhový faktor WF effi pre každý režim vypočíta takto:

Image

(A.7-56)

kde:

m smpldexhi

=

hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorá prešla cez filtre tuhých častíc v režime i [kg]

m smpldexh

=

hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu, ktorá prešla cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc [kg]

Image

=

ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v režime i [kg/s]

Image

=

priemerný ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu [kg/s]

Hodnota efektívnych váhových faktorov je v rozmedzí ± 0,005 (absolútna hodnota) hodnoty váhových faktorov uvedených v prílohe 5.

(1)  Pozri indexy; napr.:Image pre hmotnostný prietok suchého vzduchu aleboImage pre hmotnostný prietok paliva.

(2)  Riediaci pomer rd v doplnku A.8 a DR v doplnku A.7: rôzne symboly, ale rovnaký význam a rovnaké rovnice. Faktor riedenia D v doplnku A.8 a x dil/exh v doplnku A.7: rôzne symboly, ale rovnaký fyzikálny význam; vzťah medzi x dil/exh a DR vyjadruje rovnica (A.7-47).

(3)  Hodnoty, ktoré sa majú použiť pre molárne hmotnosti, pozri v bode A.7.1.1 tohto oddielu. V prípadoch NOx a HC predpisy špecifikujú efektívne molárne hmotnosti založené skôr na predpokladanom než skutočnom zložení.

(4)  Pozri symboly a skratky chemických zložiek.

(5)  Pozri špecifické symboly v tabuľke chemickej rovnováhy.

(6)  Molárne podiely THC a NMHC sú vyjadrené na základe ekvivalentu uhlíka C1.

(7)  

t.b.d.= treba definovať.

(8)  V doplnku A.8 je význam indexu vymedzený príslušným množstvom; napríklad index „d“ môže označovať suchý stav v „c d = koncentrácia v suchom stave“, riediaci vzduch v „p d = tlak nasýtenej pary riediaceho vzduchu“ alebo v „k w,d = korekčný faktor prevodu zo suchého na mokrý stav riediaceho vzduchu“, riediaci pomer ako v „r d“. Z tohto dôvodu je stĺpec doplnku A.8 takmer prázdny.

(9)  Vzťahuje sa na palivo s chemickým vzorcom CHαOβSγNδ

(10)  Vzťahuje sa na palivo s chemickým vzorcom CHαOεNδSγ

(11)  Hmotnostný podiel w sprevádzaný symbolom chemickej zložky vo forme indexu.

(12)  Pozornosť treba venovať rôznym významom symbolu β v rámci dvoch doplnkov venovaných výpočtom emisií: v doplnku A.8 sa vzťahuje na palivo s chemickým vzorcom CHαSγNδOε (t. j. vzorec CβHαSγNδOε kde β = 1 s predpokladom jeden atóm uhlíka na molekulu), zatiaľ čo v doplnku A.7 sa vzťahuje na pomer kyslíka a uhlíka s CHαOβSγNδ. β v doplnku A.7 teda zodpovedá ε v doplnku A.8.

(13)  Efektívne molárne hmotnosti THC a NMHC sú definované atómovým pomerom vodíka k uhlíku α, ktorý sa rovná 1,85;

(14)  Efektívna molárna hmotnosť NOx je definovaná molárnou hmotnosťou oxidu dusičitého NO2.

Doplnok A.7.1

Kalibrácia prietoku zriedených výfukových plynov (CVS)

V tomto doplnku 1 sú opísané výpočty pre kalibrovanie rôznych prietokomerov. v bode A.7.6.1 tohto doplnku 1 je najprv opísaný spôsob prevodu výstupov referenčných prietokomerov na použitie v kalibračných rovniciach, ktoré sú prezentované na molárnom základe. V ostatných bodoch sú opísané kalibračné výpočty, ktoré sú špecifické pre určité typy prietokomerov.

A.7.6.1   Prevody z referenčných prietokomerov

V kalibračných rovniciach v tomto oddiele sa ako referenčné množstvo používa molárny prietokImage. Ak schválený referenčný prietokomer ukazuje prietok v rôznych kvantitatívnych hodnotách, ako napr. štandardný objemový prietokImage, skutočný objemový prietokImage alebo hmotnostný prietokImage, výstup referenčného prietokomeru sa prevedie na molárny prietok pomocou nasledujúcich rovníc s tým, že zatiaľ čo hodnoty objemového prietoku, hmotnostného prietoku, tlaku, teploty a molárnej hmotnosti sa počas emisnej skúšky môžu meniť, mali by sa pre každý jednotlivý stanovený bod počas kalibrácie prietokomera udržiavať čo najviac konštantne:

Image

(A.7-57)

kde:

Image

=

referenčný molárny prietok [mol/s]

Image

=

referenčný objemový prietok korigovaný na štandardný tlak a štandardnú teplotu [m3/s]

Image

=

referenčný objemový prietok pri skutočnom tlaku a teplote [m3/s]

Image

=

referenčný hmotnostný prietok [g/s]

p std

=

štandardný lak [Pa]

p act

=

skutočný tlak plynu [Pa]

T std

=

štandardná teplota [K]

T act

=

skutočná teplota plynu [K]

R

=

molárna konštanta plynu

M mix

=

molárna hmotnosť plynu [g/mol]

A.7.6.2   Kalibračné výpočty PDP

Pre každú polohu zarážky sa zo stredných hodnôt stanovených v bode 8.1.8.4 vypočítajú nasledujúce hodnoty takto:

a)

objem PDP prečerpaný za otáčku V rev (m3/ot):

Image

(A.7-58)

kde:

Image

=

stredná hodnota referenčného molárneho prietoku [mol/s]

R

=

molárna konštanta plynu

Formula

=

stredná vstupná teplota [K]

Formula

=

stredný vstupný tlak [Pa]

Formula

=

stredná rýchlosť otáčania [ot/s]

b)

korekčný faktor prešmyku PDP Ks [s/ot.]:

Formula

(A.7-59)

kde:

Image

=

stredná hodnota referenčného molárneho prietoku [mol/s]

Formula

=

stredná vstupná teplota [K]

Formula

=

stredný vstupný tlak [Pa]

Formula

=

stredný výstupný tlak [Pa]

Formula

=

stredná rýchlosť otáčania PDP [ot/s]

R

=

molárna konštanta plynu

c)

výpočet objemu PDP prečerpaného za otáčku V rev so zreteľom na korekčný faktor prešmyku PDP K s sa vykonáva pomocou výpočtu sklonu a 1 a úseku a 0 podľa opisu v prílohe 4B doplnok A.2 a metódou najmenších štvorcov;

d)

postup uvedený v písmenách a) až c) tohto bodu sa zopakuje pre každú rýchlosť, pri ktorej pracuje PDP;

e)

 tieto výpočty pre rôzne hodnoty

Formula

sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka A.7.2

Príklad kalibračných údajov PDP

Formula

[ot/min]

Formula

[ot/s]

a1 [m3/min]

a1 [m3/s]

a0 [m3/ot]

755,0

12,58

50,43

0,8405

0,056

987,6

16,46

49,86

0,831

–0,013

1 254,5

20,9

48,54

0,809

0,028

1 401,3

23,355

47,30

0,7883

–0,061

f)

pre každé otáčky, pri ktorých pracuje PDP, sa na výpočet prietoku počas emisnej skúšky podľa bodu A.7.4.3 písm. b) použije zodpovedajúci sklon a 1 a úsek a 0.

A.7.6.3   Rovnice a prípustné predpoklady, ktorými sa riadi fungovanie Venturiho trubice

V tomto oddiele sú opísané rovnice a prípustné predpoklady pre kalibráciu Venturiho trubice a výpočty prietoku pomocou Venturiho trubice. Keďže podzvuková Venturiho trubica (SSV) a Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV) pracujú podobne, ich rovnice sú takmer rovnaké s výnimkou rovnice opisujúcej ich pomer tlakov, r (t. j. r SSV oproti r CFV). V týchto rovniciach sa predpokladá jednorozmerný, izentropický, neviskózny, stlačiteľný prúd ideálneho plynu. Ostatné prípadné predpoklady sú opísané v bode A.7.6.3 písm. d). Ak pre meraný prietok nie je prijateľný predpoklad ideálneho plynu, rovnice musia zahŕňať korekciu prvého rádu pre správanie skutočného plynu; t. j. koeficient stlačiteľnosti Z. Ak sa na základe správneho technického úsudku odporúča použiť inú hodnotu než Z = 1, na určenie hodnôt Z ako funkcie nameraných tlakov a teplôt sa môže použiť vhodná rovnica alebo sa môžu zostaviť špecifické kalibračné rovnice založené na správnom technickom úsudku. Treba poznamenať, že rovnica pre koeficient prietoku C f vychádza z predpokladu ideálneho plynu, ktorého izentropický exponent γ je rovný pomeru špecifických tepiel c p/c V . Ak sa podľa správneho technického úsudku má použiť izentropický exponent skutočného plynu, môže sa zostaviť vhodná rovnica na určenie hodnôt γ ako funkcie nameraných tlakov a teplôt, alebo špecifické kalibračné rovnice. Molárny prietokImage [mol/s] sa vypočíta takto:

Image

(A.7-60)

kde:

C d

=

výtokový koeficient stanovený v bode A.7.6.3 písm. a) [–]

C f

=

prietokový koeficient stanovený v bode A.7.6.3 písm. b) [–]

A t

=

plocha prierezu hrdla Venturiho trubice [m2]

p in

=

vstupný absolútny statický tlak Venturiho trubice [Pa]

Z

=

faktor stlačiteľnosti [–]

M mix

=

molárna hmotnosť plynnej zmesi [kg/mol]

R

=

molárna konštanta plynu

T in

=

vstupná absolútna statická teplota Venturiho trubice [K]

a)

pomocou údajov uvedených v bode 8.1.8.4 sa C d vypočíta podľa tejto rovnice:

Image

(A.7–61)

kde:

Image

=

referenčný molárny prietok [mol/s]

Ostatné symboly zodpovedajú symbolom rovnice (A.7-60).

b)

C f sa určuje s použitím jednej z týchto metód:

i)

len u prietokomerov CFV sa CfCFV odvodí z nasledujúcej tabuľky na základe hodnôt β (pomer priemeru hrdla Venturiho trubice k vstupným priemerom) a γ (pomer špecifických tepiel plynnej zmesi) s použitím lineárnej interpolácie na zistenie medziľahlých hodnôt:

Tabuľka A.7.3

C fCFV vo vzťahu k β a γ pre prietokomery CFV

C fCFV

β

γ exh = 1,385

γ dexh = γ air = 1,399

0,000

0,6822

0,6846

0,400

0,6857

0,6881

0,500

0,6910

0,6934

0,550

0,6953

0,6977

0,600

0,7011

0,7036

0,625

0,7047

0,7072

0,650

0,7089

0,7114

0,675

0,7137

0,7163

0,700

0,7193

0,7219

0,720

0,7245

0,7271

0,740

0,7303

0,7329

0,760

0,7368

0,7395

0,770

0,7404

0,7431

0,780

0,7442

0,7470

0,790

0,7483

0,7511

0,800

0,7527

0,7555

0,810

0,7573

0,7602

0,820

0,7624

0,7652

0,830

0,7677

0,7707

0,840

0,7735

0,7765

0,850

0,7798

0,7828

ii)

na výpočet C f sa pre každý prietokomer CFV alebo SSV môže použiť táto rovnica:

Formula

(A.7-62)

kde:

γ

=

izentropický exponent [–]. Pre ideálny plyn je to pomer špecifických tepiel plynnej zmesi cp /c V

r

=

pomer tlakov stanovený v písmene c) bod (3) tohto oddielu

β

=

pomer priemeru hrdla Venturiho trubice k vstupným priemerom

c)

pomer tlakov r sa vypočíta takto:

i)

len pre systémy SSV sa r SSV vypočíta pomocou tejto rovnice:

Formula

(A.7-63)

kde:

Δp SSV

=

diferenciálny statický tlak; tlak na vstupe Venturiho trubice mínus tlak v hrdle Venturiho trubice [Pa]

ii)

len pre systémy CFV sa r CFV vypočíta iteratívne pomocou tejto rovnice:

Formula

(A.7-64)

d)

na získanie vhodnejších hodnôt na skúšanie možno použiť ktorýkoľvek z týchto zjednodušujúcich predpokladov pre rovnice alebo správny technický úsudok:

i)

na skúšanie emisií v celom rozsahu neriedeného výfukového plynu, zriedeného výfukového plynu a riediaceho vzduchu možno predpokladať, že sa plynná zmes správa ako ideálny plyn: Z = 1;

ii)

pre celý rozsah neriedeného výfukového plynu možno predpokladať, že konštantný pomer špecifických tepiel γ = 1,385;

iii)

pre celý rozsah zriedeného výfukového plynu a vzduchu (napr. kalibračného alebo riediaceho vzduchu) možno predpokladať, že konštantný pomer špecifických tepiel γ = 1,399;

iv)

pre celý rozsah zriedeného výfukového plynu a vzduchu sa molárna hmotnosť zmesi M mix [g/mol] môže považovať len za funkciu množstva vody v riediacom vzduchu alebo kalibračnom vzduchu x H2O, určenú podľa opisu v bode A.7.1.2 takto:

Formula

(A.7-65)

kde:

M air

=

28,96559 g/mol

M H2O

=

18,01528 g/mol

x H2O

=

množstvo vody v riediacom alebo kalibračnom vzduchu [mol/mol]

v)

pre celý rozsah zriedeného výfukového plynu a vzduchu možno na účely celej kalibrácie a všetkých skúšok predpokladať konštantnú molárnu hmotnosť zmesi M mix, pokiaľ sa predpokladaná molárna hmotnosť nelíši od odhadovanej minimálnej a maximálnej molárnej hmotnosti počas kalibrácie a skúšania o viac než ±1 %. Tento predpoklad je možné použiť, ak sa zabezpečí dostatočná regulácia množstva vody v kalibračnom vzduchu a v riediacom vzduchu, alebo ak sa z kalibračného vzduchu aj riediaceho vzduchu odstráni dostatok vody. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené príklady povolených rozsahov rosného bodu riediaceho vzduchu vo vzťahu k rosnému bodu kalibračného vzduchu.

Tabuľka A.7.4

Príklady rosných bodov riediaceho a kalibračného vzduchu, pri ktorých možno predpokladať konštantnú M mix

Ak je kalibračná Tdew (°C)...

predpokladá sa táto konštantná Mmix (g/mol)

pre tieto rozsahy Tdew (°C) počas emisných skúšok (1)

dry

28,96559

suchý až 18

0

28,89263

suchý až 21

5

28,86148

suchý až 22

10

28,81911

suchý až 24

15

28,76224

suchý až 26

20

28,68685

– 8 až 28

25

28,58806

12 až 31

30

28,46005

23 až 34

A.7.6.4   Kalibrácia SSV

a)

Molárny prístup. Na kalibráciu prietokomeru SSV sa vykonajú tieto kroky:

i)

pre každý referenčný molárny prietok sa vypočíta Reynoldsovo číslo Re # pomocou priemeru hrdla Venturiho trubice d t. Keďže na výpočet Re # je potrebná dynamická viskozita μ, na určenie μ pre kalibračný plyn (zvyčajne vzduch) sa na základe správneho technického úsudku môže použiť špecifický model viskozity. Alternatívne je na približnú hodnotu μ možné použiť trojkoeficientový Sutherlandov model viskozity:

Image

(A.7-66)

kde:

d t

=

priemer hrdla SSV [m]

M mix

=

molárna hmotnosť plynnej zmesi [kg/mol]

Image

=

referenčný molárny prietok [mol/s]

a pomocou trojkoeficientového Sutherlandovho modelu viskozity:

Formula

(A.7-67)

kde:

μ

=

dynamická viskozita kalibračného plynu [kg/(m·s)]

μ 0

=

Sutherlandova referenčná viskozita [kg/(m·s)]

S

=

Sutherlandova konštanta [K]

T 0

=

Sutherlandova referenčná teplota [K]

T in

=

absolútna teplota na vstupe Venturiho trubice [K]

Tabuľka A.7.5

Parametre Sutherlandovho trojkoeficientového modelu viskozity

Plyn (2)

μ0

T0

S

Teplotný rozsah s chybou ±2 %

Tlakový limit

 

kg /(m·s)

K

K

K

kPa

Vzduch

1,716 × 10–5

273

111

170 až 1 900

≤ 1 800

CO2

1,370 × 10–5

273

222

190 až 1 700

≤ 3 600

H2O

1,12 × 10–5

350

1 064

360 až 1 500

≤ 10 000

O2

1,919 × 10–5

273

139

190 až 2 000

≤ 2 500

N2

1,663 × 10–5

273

107

100 až 1 500

≤ 1 600

ii)

zostaví sa rovnica pre Cd vo vzťahu k Re # s použitím párových hodnôt (Re #, C d). C d sa vypočíta podľa rovnice (A.7-61) s Cf získaným z rovnice (A.7-62), alebo je možné použiť akékoľvek matematické vyjadrenie vrátane mnohočlenov alebo mocninových radov. Nasledujúca rovnica je príkladom bežne používaného matematického vyjadrenia vzťahu C d a Re #;

Formula

(A.7-68)

iii)

aby sa určili najprijateľnejšie koeficienty pre rovnice, vykoná sa analýza metódou najmenších štvorcov a podľa prílohy 4B doplnok A.2 sa vypočíta regresná štatistika rovnice, štandardná chyba odhadu SEE a koeficient determinácie r 2;

iv)

 ak rovnica spĺňa kritériá

Image

(alebo

Image

) a r 2 ≥ 0,995, rovnica sa môže použiť na určenie C d pre emisné skúšky podľa opisu v bode A.7.4.3 písm. b);

v)

ak nie sú splnené kritériá SEE a r 2, na vyradenie bodov kalibračných údajov na zabezpečenie regresnej štatistiky je možné použiť správny technický úsudok. Na splnenie kritérií sa použije najmenej sedem kalibračných bodov;

vi)

ak sa vyradením bodov nevyriešia extrémne hodnoty, vykoná sa oprava. Pre rovnicu C d vo vzťahu k Re # sa napríklad vyberie iné matematické vyjadrenie, skontrolujú sa úniky, alebo sa musí zopakovať kalibračný postup. V prípade opakovania postupu sa na merania použijú prísnejšie tolerancie a viac času sa poskytne na stabilizáciu prietoku;

vii)

keď rovnica spĺňa regresné kritériá, môže sa použiť len na určovanie prietokov, ktoré sú v rozsahu referenčných prietokov použitých na splnenie regresných kritérií pre rovnicu vzťahu C d k Re #.

A.7.6.5   Kalibrácia CFV

a)

Molárny prístup. Niektoré prietokomery CFV pozostávajú z jednej Venturiho trubice a niektoré z niekoľkých Venturiho trubíc, kde sa na meranie rôznych prietokov používajú rôzne kombinácie Venturiho trubíc. V prípade prietokomerov CFV, ktoré pozostávajú z niekoľkých Venturiho trubíc, sa buď nezávisle vykoná kalibrácia každej Venturiho trubice, aby sa určil samostatný výtokový koeficient Cd pre každú Venturiho trubicu, alebo sa kalibrácia každej kombinácie Venturiho trubíc môže vykonať ako kalibrácia jednej trubice. V prípade, že sa kalibruje kombinácia Venturiho trubíc, použije sa súčet aktívnej plochy hrdla Venturiho trubice ako At, druhá odmocnina súčtu mocnín priemerov aktívnych plôch hrdiel Venturiho trubíc ako dt a pomer priemeru hrdla Venturiho trubice k priemeru vstupného otvoru ako pomer druhej odmocniny súčtu aktívnych priemerov hrdiel Venturiho trubíc (dt) k priemeru spoločného vstupu do všetkých Venturiho trubíc (D). Na určenie Cd pre jednu Venturiho trubicu alebo jednu kombináciu Venturiho trubíc sa vykonajú tieto kroky:

i)

pomocou údajov zozbieraných v každom stanovenom kalibračnom bode sa podľa rovnice (A.7-60) vypočíta jednotlivý C d pre každý bod;

ii)

stredná a štandardná odchýlka všetkých hodnôt C d sa vypočíta podľa rovníc (A.2-1) a (A.2-2);

iii)

ak je štandardná odchýlka všetkých hodnôt C d rovná alebo menšia ako 0,3 % stredného C d, potom sa stredný C d použije v rovnici (A.7-43) a CFV sa použije len po najmenší r nameraný počas kalibrácie;

Formula

(A.7-69)

iv)

ak je štandardná odchýlka všetkých hodnôt C d väčšia ako 0,3 % stredného C d, hodnoty C d zodpovedajúce údajovému bodu pri najnižšom r nameranom počas kalibrácie sa vypúšťajú;

v)

ak je počet zostávajúcich údajových bodov menej než sedem, vykoná sa opravná akcia tým, že sa skontrolujú kalibračné údaje alebo sa zopakuje proces kalibrácie. Ak sa proces kalibrácie zopakuje, skontrolujú sa úniky, na merania sa použijú prísnejšie tolerancie a poskytne sa viac času na stabilizáciu prietoku;

vi)

ak je počet zostávajúcich hodnôt C d sedem alebo viac, prepočíta sa stredná a štandardná odchýlka zostávajúcich hodnôt C d;

vii)

ak je štandardná odchýlka zostávajúcich hodnôt C d rovná alebo menšia ako 0,3 % priemeru zostávajúcich C d, v rovnici (A.7-43) sa použije tento priemer C d a hodnoty CFV len po najnižší r pridružený k zostávajúcim C d ;

viii)

ak je štandardná odchýlka zostávajúcich C d stále väčšia ako 0,3 % priemeru zostávajúcich hodnôt C d, zopakujú sa kroky v písmene e) iv) až viii) tohto bodu.

(1)  Rozsah platný pre všetky kalibračné a emisné skúšky pri rozsahu atmosférického tlaku (80 000 až 103 325) kPa.

(2)  Parametre uvedené v tabuľke sa používajú len pre uvedené čisté plyny. Parametre na výpočet viskozít plynných zmesí sa nesmú zlučovať.

Doplnok A.7.2

Korekcia posunu

A.7.7.1   Rozsah a frekvencia

Výpočty uvedené v tomto doplnku 2 sa vykonávajú s cieľom zistiť, či kolísanie (posun) analyzátora plynu neovplyvňuje platnosť výsledkov skúšobného intervalu. Ak kolísanie nemá vplyv na platnosť výsledkov skúšobného intervalu, odozvy analyzátora plynu v danom skúšobnom intervale sa korigujú na posun podľa tohto doplnku 2. Odozvy analyzátora plynu korigované na posun sa použijú vo všetkých následných výpočtoch emisií. Prijateľný prah posunu analyzátora plynu za skúšobný interval je stanovený v bode 8.2.2.2.

A.7.7.2   Princípy korekcie

Výpočty v tomto doplnku 2 využívajú odozvy analyzátora plynu na nulové a kalibračné koncentrácie analytických plynov určené niekedy pred skúšobným intervalom a niekedy po ňom. Výpočty korigujú odozvy analyzátora plynu zaznamenávané počas skúšobného intervalu. Korekcia je založená na stredných odozvách analyzátora plynu na nulovací plyn a plyn na nastavenie meracieho rozsahu a na referenčných koncentráciách samotného nulovacieho plynu a plynu na nastavenie meracieho rozsahu. Validácia a korekcia posunu sa vykonáva takto:

A.7.7.3   Validácia kolísania

Po vykonaní všetkých korekcií – okrem korekcie na posun – všetkých signálov analyzátora sa emisie špecifické pre brzdenie vypočítajú podľa prílohy 4B doplnok A.7 bod A.7.5. Potom sa všetky odozvy analyzátora plynu skorigujú na posun podľa tohto doplnku. Emisie špecifické pre brzdenie sa prepočítajú pomocou všetkých signálov analyzátora plynu korigovaných na posun. Výsledky emisií špecifických pre brzdenie sa potvrdzujú a zaznamenávajú pred korekciou na posun a po nej podľa bodu 8.2.2.2.

A.7.7.4   Korekcia posunu

Všetky signály analyzátora sa korigujú takto:

a)

 každá zaznamenaná koncentrácia x i sa koriguje pre nepretržitý odber vzoriek alebo pre odber vzoriek v dávkach

Formula

;

b)

korekcia na posun sa vykonáva podľa tejto rovnice:

Formula

kde:

x idriftcor= koncentrácia korigovaná na posun [μmol/mol]

x refzero= referenčná koncentrácia nulovacieho plynu, ktorá je zvyčajne nulová, pokiaľ nie známa iná hodnota [μmol/mol]

x refspan= referenčná koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu [μmol/mol]

x prespan= odozva analyzátora plynu na koncentráciu plynu na nastavenie meracieho rozsahu pred skúšobným intervalom [μmol/mol]

x postspan= odozva analyzátora plynu na koncentráciu plynu na nastavenie meracieho rozsahu po skúšobnom intervale [μmol/mol]

x i alebo

Formula

= zaznamenaná koncentrácia, t. j. nameraná počas skúšky pre korekciou posunu [μmol/mol]

x prezero= odozva analyzátora plynu na koncentráciu nulovacieho plynu pred skúšobným intervalom [μmol/mol]

x postzero= odozva analyzátora plynu na koncentráciu nulovacieho plynu po skúšobnom intervale [μmol/mol]

c)

pre každú koncentráciu pred skúšobným intervalom sa použijú koncentrácie určené bezprostredne pred skúšobným intervalom. V prípade niektorých skúšobných intervalov by najnovšie koncentrácie nulovacieho plynu alebo plynu na nastavenie meracieho rozsahu mohli nastať pred jedným alebo viacerými predchádzajúcimi skúšobnými intervalmi;

d)

pre každú koncentráciu po skúšobnom intervale sa použijú koncentrácie určené bezprostredne po skúšobnom intervale. V prípade niektorých skúšobných intervalov by najnovšie koncentrácie nulovacieho plynu alebo plynu na nastavenie meracieho rozsahu mohli nastať po jednom alebo viacerých nasledujúcich skúšobných intervaloch;

e)

ak akákoľvek odozva analyzátora plynu pred skúšobným intervalom na koncentráciu plynu na nastavenie meracieho rozsahu x prespan nie je zaznamenaná, x prespan sa stanoví ako rovná referenčnej koncentrácii plynu na nastavenie meracieho rozsahu: x prespan = x refspan;

f)

ak akákoľvek odozva analyzátora plynu pred skúšobným intervalom na koncentráciu nulovacieho plynu x prezero nie je zaznamenaná, x prezero sa stanoví ako rovnajúca sa referenčnej koncentrácii nulovacieho plynu: x prezero = x refzero;

g)

referenčná koncentrácia nulovacieho plynux refzero je zvyčajne nulová: x refzero = 0 μmol/mol. V niektorých prípadoch by však mohlo byť známe, že x refzero nemá nulovú koncentráciu. Ak je, napríklad, analyzátor CO2 vynulovaný pomocou okolitého vzduchu, možno použiť predvolenú koncentráciu CO2 v okolitom vzduchu, ktorá je 375 μmol/mol. V tom prípade x refzero = 375 μmol/mol. Keď sa analyzátor vynuluje pomocou nenulového x refzero, analyzátor sa nastaví na výstupnú skutočnú koncentráciu x refzero. Napríklad, ak x refzero = 375 μmol/mol, analyzátor sa nastaví na výstupnú hodnotu 375 μmol/mol, keď do analyzátora prúdi nulovací plyn.

Doplnok A.8

Výpočet emisií založený na hmotnosti

A.8.0   Prevod symbolov

A.8.0.1   Všeobecné symboly

Doplnok A.8

Doplnok A.7

Jednotka

Význam

b, D 0

a 0

t.b.d. (3)

Úsek regresnej priamky na osi y

m

a 1

t.b.d. (3)

Sklon regresnej priamky

A/F st

 

—

Stechiometrický pomer vzduchu a paliva

C d

C d

—

Koeficient výtoku

c

x

ppm, % obj.

Koncentrácia (μmol/mol = ppm)

c d

1

ppm, % obj.

Koncentrácia v suchom stave

c w

1

ppm, % obj.

Koncentrácia v mokrom stave

c b

1

ppm, % obj.

Koncentrácia pozadia

D

x dil

—

Riediaci faktor (2)

D 0

 

m3/ot

Úsek prislúchajúci kalibrácii PDP na súradnicovej osi

d

d

m

Priemer

d V

 

m

Priemer hrdla Venturiho trubice

e

e

g/kWh

Emisie špecifické pre brzdenie

e gas

e gas

g/kWh

Špecifické emisie plynných zložiek

e PM

e PM

g/kWh

Špecifické emisie tuhých častíc

E

1 – PF

%

Účinnosť konverzie (PF = penetračný podiel)

F s

 

—

Stechiometrický faktor

f c

 

—

Uhlíkový faktor

H

 

g/kg

Absolútna vlhkosť

K V

 

Formula

Kalibračná funkcia CFV

k f

 

m3/kg paliva

Špecifický faktor paliva

k h

 

—

Korekčný faktor vlhkosti pre NOx pri dieselových motoroch

k Dr

k Dr

—

Zostupný faktor nastavenia

k r

k r

—

Násobný regeneračný faktor

k Ur

k Ur

—

Vzostupný faktor nastavenia

k w,a

 

—

Korekčný faktor prevodu nasávaného vzduchu zo suchého na mokrý stav

k w,d

 

—

Korekčný faktor prevodu riediaceho vzduchu zo suchého na mokrý stav

k w,e

 

—

Korekčný faktor prevodu zriedeného výfukového plyny zo suchého na mokrý stav

k w,r

 

—

Korekčný faktor prevodu neriedeného výfukového plynu zo suchého na mokrý stav

μ

μ

kg/(m · s)

Dynamická viskozita

M

M

g/mol

Molárna hmotnosť (3)

M a

1

g/mol

Molárna hmotnosť nasávaného vzduchu

M e

1

g/mol

Molárna hmotnosť výfukových plynov

M gas

M gas

g/mol

Molárna hmotnosť plynných zložiek

m

m

kg

Hmotnosť

q m

Image

kg/s

Hmotnostný prietok

m d

1

kg

Hmotnosť vzorky riediaceho vzduchu, ktorá prešla cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc

m ed

1

kg

Celková hmotnosť zriedených výfukových plynov za cyklus

m edf

1

kg

Hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu za celý cyklus

m ew

1

kg

Celková hmotnosť výfukových plynov za cyklus

m f

1

mg

Hmotnosť zachytenej vzorky tuhých častíc

m f,d

1

mg

Hmotnosť tuhých častíc zachytených v riediacom vzduchu

m gas

m gas

g

Hmotnosť plynných emisií za skúšobný cyklus

m PM

m PM

g

Hmotnosť emisií tuhých častíc za skúšobný cyklus

m se

1

kg

Hmotnosť vzorky výfukového plynu za skúšobný cyklus

m sed

1

kg

Hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez riediaci tunel

m sep

1

kg

Hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre na odber vzoriek tuhých častíc

m ssd

 

kg

Hmotnosť sekundárneho riediaceho vzduchu

n

f n

min–1

Otáčky motora

n p

 

ot/s

Otáčky čerpadla PDP

P

P

kW

Výkon

p

p

kPa

Tlak

p a

 

kPa

Suchý atmosférický tlak

p b

 

kPa

Celkový atmosférický tlak

p d

 

kPa

Tlak nasýtených pár riediaceho vzduchu

p p

p abs

kPa

Absolútny tlak

p r

p H2O

kPa

Tlak vodnej pary

p s

 

kPa

Suchý atmosférický tlak

1 – E

PF

%

Penetračný podiel

q mad

Image

 (1)

kg/s

Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v suchom stave

q maw

 (1)

kg/s

Hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v mokrom stave

q mCe

 (1)

kg/s

Hmotnostný prietok uhlíka v neriedených výfukových plynoch

q mCf

 (1)

kg/s

Hmotnostný prietok uhlíka do motora

q mCp

 (1)

kg/s

Hmotnostný prietok uhlíka v systéme riedenia časti prietoku

q mdew

 (1)

kg/s

Hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov v mokrom stave

q mdw

 (1)

kg/s

Hmotnostný prietok riediaceho vzduchu v mokrom stave

q medf

 (1)

kg/s

Ekvivalentný hmotnostný prietok zriedených výfukových plynov v mokrom stave

q mew

 (1)

kg/s

Hmotnostný prietok výfukových plynov v mokrom stave

q mex

 (1)

kg/s

Hmotnostný prietok vzorky odobratej z riediaceho tunela

q mf

 (1)

kg/s

Hmotnostný prietok paliva

q mp

 (1)

kg/s

Prietok vzorky výfukových plynov do systému riedenia časti prietoku

qV

Image

m3/s

Objemový prietok

q VCVS

 (1)

m3/s

Objemový prietok CVS

q Vs

 (1)

dm3/min

Systémový prietok analyzátora výfukových plynov

qVt

 (1)

cm3/min

Prietok stopovacieho plynu

ρ

ρ

kg/m3

Hustota hmoty

ρ e

 

kg/m3

Hustota výfukových plynov

r d

DR

—

Pomer riedenia (2)

RH

 

%

Relatívna vlhkosť

r D

β

m/m

Pomer priemerov (systémy CVS)

r p

 

—

Pomer tlakov SSV

Re

Re#

—

Reynoldsovo číslo

б

б

—

Štandardná odchýlka

T

T

°C

Teplota

T a

 

K

Absolútna teplota

t

t

s

Čas

Δt

Δt

s

Časový interval

u

 

—

Pomer medzi hustotou plynnej zložky a hustotou výfukového plynu

V

V

m3

Objem

qV

Image

m3/s

Objemový prietok

V 0

 

m3/ot

Objem plynu PDP prečerpaný za jednu otáčku

W

W

kWh

Práca

W act

W act

kWh

Skutočná práca skúšobného cyklu

WF

WF

—

Váhový faktor

w

w

g/g

Hmotnostný podiel

X 0

K s

s/ot

Kalibračná funkcia PDP

Formula

Formula

 

Aritmetický priemer

A.8.0.2   Indexy

Doplnok A.8 (4)

Doplnok A.7

Význam

act

act

Skutočné množstvo

i

 

Okamžité meranie (napr. 1 Hz)

 

i

Časť série

A.8.0.3   Symboly a skratky pre chemické zložky (používané aj ako indexy)

Doplnok A.8

Doplnok A.7

Význam

Ar

Ar

Argón

C1

C1

Ekvivalent uhľovodíkov vyjadrený uhlíkom 1

CH4

CH4

Metán

C2H6

C2H6

Etán

C3H8

C3H8

Propán

CO

CO

Oxid uhoľnatý

CO2

CO2

Oxid uhličitý

DOP

DOP

Dioktylftalát

HC

HC

Uhľovodík

H2O

H2O

Voda

NMHC

NMHC

Nemetánové uhľovodíky

NOx

NOx

Oxidy dusíka

NO

NO

Oxid dusnatý

NO2

NO2

Oxid dusičitý

PM

PM

Tuhé častice

S

S

Síra

A.8.0.4   Značky a skratky pre zloženie paliva

Doplnok A.8 (5)

Doplnok A.7 (6)

Význam

wC  (8)

wC  (8)

Obsah uhlíka v palive, hmotnostný podiel [g/g] alebo [% hmotnosti]

w H

w H

Obsah vodíka v palive, hmotnostný podiel [g/g] alebo [% hmotnosti]

w N

w N

Obsah dusíka v palive, hmotnostný podiel [g/g] alebo [% hmotnosti]

w O

w O

Obsah kyslíka v palive, hmotnostný podiel [g/g] alebo [% hmotnosti]

w S

w S

Obsah síry v palive, hmotnostný podiel [g/g] alebo [% hmotnosti]

α

α

Atómový pomer vodíka a uhlíka (H/C)

ε

β

Atómový pomer kyslíka a uhlíka (O/C) (7)

γ

γ

Atómový pomer síry a uhlíka (S/C)

δ

δ

Atómový pomer dusíka a uhlíka (N/C)

A.8.1   Základné parametre

A.8.1.1   Určovanie koncentrácie metánových a nemetánových uhľovodíkov

Výpočet NMHC a CH4 závisí od použitej kalibračnej metódy. FID na meranie bez NMC sa kalibruje propánom. Na kalibráciu FID v sérii s NMC je povolená táto metóda:

a)

kalibračný plyn – propán; propán obteká NMC,

b)

kalibračný plyn – metán; metán prechádza cez NMC

Koncentrácia NMHC (c NMHC [–]) a CH4 (c CH4 [–]) sa pre písmeno a) vypočíta takto:

Formula

(A.8-1a)

Formula

(A.8-2a)

Koncentrácia NMHC a CH4 sa pre písmeno b) vypočíta takto:

Formula

(A.8-1b)

Formula

(A.8-2b)

kde:

c HC(w/NMC)

=

koncentrácia HC vo vzorke plynu prúdiacej cez NMC [ppm]

c HC(w/oNMC)

=

koncentrácia HC vo vzorke plynu obtekajúcej NMC [ppm]

RF CH4[THC-FID]

=

faktor odozvy na metán určený v bode 8.1.10.1.4 [–]

E CH4

=

účinnosť metánu určená v bode 8.1.10.3 [–]

E C2H6

=

účinnosť etánu určená v bode 8.1.10.3 [–]

Ak je RFCH4[THC-FID] < 1,05, môže sa v rovniciach A.8-1a, A.8-1b

a A.8-2b vypustiť.

Hodnota emisií NMHC (nemetánové uhľovodíky) sa môže približne určiť ako 98 % THC (celkové uhľovodíky).

A.8.2   Emisie neriedených plynov

A.8.2.1   Plynné emisie

A.8.2.1.1   Skúšky v ustálenom stave

Vypočíta sa prietok plynných emisií q mgas,i pre každý režim i skúšky v ustálenom stave. Koncentrácia plynných emisií sa vynásobí ich príslušným prietokom:

Formula

(A.8-3)

q mgas,I

=

prietok emisií v režime i skúšky v ustálenom stave [g/h]

k

=

1 pre c gasr,w,i v [ppm] a k = 10 000 pre c gasr,w,i v [% obj.]

k h

=

korekčný faktor NOx [–], platí len pre výpočet emisií NOx (pozri bod A.8.2.2)

u gas

=

faktor špecifický pre zložku alebo pomer medzi hustotou plynnej zložky a hustotou výfukového plynu [–]; vypočíta sa pomocou rovníc (A.8-12) alebo (A.8-13)

q mew,I

=

hmotnostný prietok výfukového plynu v režime i v mokrom stave [kg/s]

c gas,I

=

koncentrácia emisií v neriedenom výfukovom plyne v režime i v mokrom stave [ppm] alebo [% obj.]

A.8.2.1.2   Skúšky s nestálym a odstupňovaným modálnym skúšobným cyklom

Celková hmotnosť plynných emisií na skúšku m gas [g/skúška] sa vypočíta vynásobením času priradeného k okamžitým koncentráciám a prietokom výfukového plynu a integráciou za celý cyklus podľa tejto rovnice:

Formula

(A.8-4)

kde:

f

=

frekvencia odberu údajov o vzorke [Hz]

k h

=

NOx korekčný faktor [–], platí len pre výpočet emisií NOx

k

=

1 pre c gasr,w,i v [ppm] a k = 10 000 pre c gasr,w,i v [% obj.]

u gas

=

faktor špecifický pre zložku [–] (pozri bod A.8.2.4)

N

=

počet meraní [–]

q mew,i

=

okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu v mokrom stave [kg/s]

c gas,i

=

okamžitá koncentrácia emisií v neriedenom výfukovom plyne v mokrom stave [ppm] alebo [% obj.]

V nasledujúcich bodoch sa uvádza spôsob výpočtu potrebných množstiev (c gas,i , u gas a q mew,i ).

A.8.2.2   Prevod koncentrácie v suchom stave na koncentráciu v mokrom stave

Ak sa emisie merajú v suchom stave, nameraná koncentrácia c d v suchom stave sa prevedie na koncentráciu c w v mokrom stave podľa tejto všeobecnej rovnice:

Formula

(A.8-5)

kde:

k w

=

faktor prevodu zo suchého na mokrý stav [–]

c d

=

koncentrácia emisií v suchom stave [ppm] alebo [% obj.]

V prípade úplného spaľovania sa faktor prevodu zo suchého stavu na mokrý stav pre neriedený výfukový plyn označuje ako k w,a [–] a vypočíta sa takto:

Formula

(A.8-6)

kde:

H a

=

vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

q mf,I

=

okamžitý prietok paliva [kg/s]

q mad,I

=

okamžitý prietok suchého nasávaného vzduchu [kg/s]

p r

=

tlak vody za chladičom [kPa]

p b

=

celkový barometrický tlak (kPa).

w H

=

obsah vodíka v palive [% hmotn.]

k f

=

dodatočný objem spaľovania [m3/kg paliva]

s:

Formula

(A.8-7)

kde:

w H

=

obsah vodíka v palive [% hmotn.]

w N

=

obsah dusíka v palive [% hmotn.]

w O

=

obsah kyslíka v palive [% hmotn.]

V rovnici (A.8-6) je možné predpokladať pomer p r / p b:

Formula

(A.8-8)

V prípade neúplného spaľovania (bohaté zmesi paliva a vzduchu), ako aj v prípade emisných skúšok bez priameho merania prietoku vzduchu sa uprednostňuje druhá metóda výpočtu k w,a:

Formula

(A.8-9)

kde:

c CO2

=

koncentrácia CO2 v neriedenom výfukovom plyne v suchom stave [% obj.]

c CO

=

koncentrácia CO v neriedenom výfukovom plyne v suchom stave [ppm]

p r

=

tlak vody za chladičom [kPa] (pozri rovnicu (A.8-9))

p b

=

celkový barometrický tlak [kPa] (pozri rovnicu (A.8-9))

α

=

molárny pomer uhlíka a vodíka [–]

k w1

=

vlhkosť nasávaného vzduchu [–]

Formula

(A.8-10)

A.8.2.3   Korekcia NOx na vlhkosť a teplotu

Keďže emisie NOx závisia od podmienok okolitého vzduchu, hodnota koncentrácie NOx sa skoriguje na teplotu a vlhkosť okolitého vzduchu pomocou faktorov k h uvedených v tejto rovnici. Tento faktor platí pre rozsah vlhkosti od 0 do 25 g H2O/kg suchého vzduchu.

Formula

(A.8-11)

kde:

H a= vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

A.8.2.4   Faktor u špecifický pre zložku

A.8.2.4.1   Tabuľkové hodnoty

Používajúc niektoré zjednodušenia rovníc v bode A.8.2.4.2 (predpokladaná hodnota λ a podmienky okolitého vzduchu, ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke), je možné vypočítať hodnoty u gas (pozri bod A.8.2.1). Hodnoty u gas sú uvedené v tabuľke A.8.1.

Tabuľka A.8.1

Hustota neriedeného výfukového plynu u a zložky plynu (hodnoty u sa vypočítavajú pre koncentráciu emisií v ppm)

Plyn

NOx

CO

HC

CO2

O2

CH4

ρ gas [kg/m3]

2,053

1,250

0,621

1,9636

1,4277

0,716

Palivo

ρ e [kg/m3]

Koeficient u gas pri λ = 2, suchý vzduch, 273 K, 101,3 kPa

Diesel

1,2939

0,001587

0,000966

0,000479

0,001518

0,001103

0,000553

A.8.2.4.2   Vypočítané hodnoty

Faktor špecifický pre zložku u gas,i možno vypočítať z pomeru hustoty zložky a výfukového plynu, alebo alternatívne zo zodpovedajúceho pomeru molárnych hmotností:

Formula

(A.8-12)

alebo

Formula

(A.8-13)

kde:

M gas

=

molárna hmotnosť zložky plynu [g/mol]

M e,i

=

okamžitá molárna hmotnosť neriedeného výfukového plynu v mokrom stave [g/mol]

ρ gas

=

hustota zložky plynu [kg/m3]

ρ e,I

=

okamžitá hustota neriedeného výfukového plynu v mokrom stave [kg/m3]

Molárna hmotnosť výfukového plynu M e,i sa stanoví na základe všeobecného zloženia paliva CHαOεNδSγ za predpokladu úplného spaľovania takto:

Formula

(A.8-14)

kde:

q mf,i

=

okamžitý hmotnostný prietok paliva v mokrom stave [kg/s]

q maw,i

=

okamžitý hmotnostný prietok nasávaného vzduchu v mokrom stave [kg/s]

α

=

molárny pomer vodíka a uhlíka [–]

δ

=

molárny pomer dusíka a uhlíka [–]

ε

=

molárny pomer kyslíka a uhlíka [–]

γ

=

atómový pomer síry a uhlíka [–]

H a

=

vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

M a

=

molárna hmotnosť suchého nasávaného vzduchu = 28,965 g/mol

Okamžitá hustota neriedeného výfukového plynu ρ e,i [kg/m3] sa stanoví takto:

Formula

(A.8-15)

kde:

q mf,I

=

okamžitý hmotnostný prietok paliva [kg/s]

q mad,I

=

okamžitý hmotnostný prietok suchého nasávaného vzduchu [kg/s]

H a

=

vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

k f

=

dodatočný objem spaľovania [m3/kg paliva] (pozri rovnicu A.8-7)

A.8.2.5   Hmotnostný prietok výfukového plynu

A.8.2.5.1   Metóda merania vzduchu a paliva

Táto metóda zahŕňa meranie prietoku vzduchu a paliva vhodnými prietokomermi. Výpočet okamžitého prietoku výfukového plynu q mew,i [kg/s] sa vykoná takto:

Formula

(A.8-16)

kde:

q maw,i

=

okamžitý hmotnostný prietok nasávaného vzduchu [kg/s]

q mf,I

=

okamžitý hmotnostný prietok paliva [kg/s]

A.8.2.5.2   Metóda merania pomocou stopovacieho plynu

Táto metóda zahŕňa meranie koncentrácie stopovacieho plynu vo výfukových plynoch. Výpočet okamžitého prietoku výfukového plynu q mew,i [kg/s] sa vykoná takto:

Formula

(A.8-17)

kde:

q Vt

=

prietok stopovacieho plynu [m3/s]

c mix,I

=

okamžitá koncentrácia stopovacieho plynu po zmiešaní [ppm]

ρ e

=

hustota neriedeného výfukového plynu [kg/m3]

c b

=

koncentrácia pozadia stopovacieho plynu v nasávanom vzduchu (ppm)

Koncentrácia pozadia stopovacieho plynu (c b) sa môže určiť spriemerovaním koncentrácie pozadia nameranej bezprostredne pred skúškou a po skúške. Keď je koncentrácia pozadia menšia než 1 % koncentrácie stopovacieho plynu po zmiešaní c mix,i pri maximálnom prietoku výfukového plynu, koncentráciu pozadia je možné ignorovať.

A.8.2.5.3   Metóda merania prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva

Zahŕňa výpočet hmotnosti výfukového plynu z prietoku vzduchu a pomeru vzduchu a paliva. Výpočet okamžitého prietoku výfukového plynu q mew,i [kg/s] sa vykonáva takto:

Formula

(A.8-18)

s:

Formula

(A.8-19)

Formula

(A.8-20)

kde:

q maw,I

=

hmotnostný prietok mokrého nasávaného vzduchu [kg/s]

A/F st

=

stechiometrický pomer vzduchu a paliva[–]

λ I

=

okamžitý pomer prebytočného vzduchu [–]

c Cod

=

koncentrácia CO v neriedenom výfukovom plyne v suchom stave [ppm]

c CO2d

=

koncentrácia CO2 v neriedenom výfukovom plyne v mokrom stave [per cent]

c HCw

=

koncentrácia HC v neriedenom výfukovom plyne v mokrom stave [ppm]

α

=

molárny pomer vodíka a uhlíka [–]

δ

=

molárny pomer dusíka a uhlíka [–]

ε

=

molárny pomer kyslíka a uhlíka [–]

γ

=

atómový pomer síry a uhlíka [–]

A.8.2.5.4   Metóda uhlíkovej rovnováhy, 1-krokový postup

Nasledujúci jednokrokový vzorec sa môže použiť na výpočet hmotnostného prietoku mokrého výfukového plynu q mew,i [kg/s]:

Formula

(A.8-21)

s uhlíkovým faktorom fc [–] daným:

Formula

(A.8-22)

kde:

q mf,i

=

okamžitý hmotnostný prietok paliva [kg/s]

w C

=

obsah uhlíka v palive [% hmotn.]

H a

=

vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

k fd

=

dodatočný objem spaľovania v mokrom stave [m3/kg fuel]

c CO2d

=

suchá koncentrácia CO2 v neriedenom výfukovom plyne [%]

c CO2d,a

=

suchá koncentrácia CO2 v okolitom vzduchu [%]

c Cod

=

suchá koncentrácia CO v neriedenom výfukovom plyne [ppm]

c HCw

=

mokrá koncentrácia HC v neriedenom výfukovom plyne [ppm]

a faktor k fd [m3/kg paliva], ktorý sa vypočíta v suchom stave odčítaním vody vytvorenej spaľovaním od k f :

Formula

(A.8-23)

kde:

k f

=

faktor rovnice špecifický pre palivo (A.8-7) [m3/kg paliva]

w H

=

obsah vodíka v palive [% hmotn.]

A.8.3   Emisie zriedených plynov

A.8.3.1   Hmotnosť plynných emisií

A.8.3.1.1   Meranie pri riedení plného prietoku (CVS)

Hmotnostný prietok výfukových plynov sa meria systémom odberu vzoriek pri konštantnom objeme (CVS), ktorý môže používať objemové dávkovacie čerpadlo (PDP), Venturiho trubicu s kritickým prietokom (CFV) alebo podzvukovú Venturiho trubicu (SSV).

V prípade systémov s konštantným hmotnostným prietokom (t. j. s výmenníkom tepla) sa hmotnosť znečisťujúcich látok m gas [g/skúška] stanovuje podľa tejto rovnice:

Formula

(A.8-24)

kde:

u gas

=

pomer medzi hustotou zložky výfukového plynu a hustotou vzduchu podľa tabuľky A.8.2 alebo vypočítaný pomocou rovnice (A.8-35) [–]

c gas

=

stredná korigovaná koncentrácia pozadia zložky plynu v mokrom stave [ppm] alebo [% obj.]

k h

=

NOx korekčný faktor [–], platí len pre výpočet emisií NOx

k

=

1 pre c gasr,w,i v [ppm], k = 10 000 pre c gasr,w,i v [% obj.]

m ed

=

celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus [kg/skúška]

V prípade systémov s kompenzáciou prietoku (bez výmenníka tepla) sa hmotnosť znečisťujúcich látok m gas [g/skúška] určuje výpočtom okamžitých hmotnostných emisií, integráciou a korekciou na pozadie podľa tejto rovnice:

Formula

(A.8-25)

kde:

c e

=

koncentrácia emisií v zriedenom výfukovom plyne v mokrom stave [ppm] alebo [% obj.]

c d

=

koncentrácia emisií v riediacom vzduchu v mokrom stave [ppm] alebo [% obj.]

m ed,i

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus i [kg]

m ed

=

celková hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus [kg]

u gas

=

tabuľková hodnota z tabuľky A.8.2 [–]

D

=

riediaci faktor (pozri rovnicu (A.8-29) v bode A.8.3.2.2) [–]

k h

=

NOx korekčný faktor [–], platí len pre výpočet emisií NOx

k

=

1 pre c v [ppm], k = 10 000 pre c v [% obj.]

Koncentrácie c gas, c e a c d môžu byť buď hodnoty namerané pri odbere vzoriek v dávkach (vak, ale nie je povolený pre NOx a HC), alebo spriemerované integráciou z nepretržitých meraní. Aj m ed,i sa musí spriemerovať integráciou za skúšobný cyklus.

Nasledujúce rovnice ukazujú spôsob výpočtu potrebných množstiev (c e, u gas a m ed).

A.8.3.2   Prevod koncentrácie v suchom stave na koncentráciu v mokrom stave

Všetky koncentrácie uvedené v bode A.8.3.2 sa prevedú pomocou rovnice (A.8-5) (Formula).

A.8.3.2.1   Zriedený výfukový plyn

Všetky koncentrácie namerané v suchom stave sa prevedú na koncentrácie v mokrom stave pomocou jednej z týchto dvoch rovníc:

Formula

(A.8-26)

alebo

Formula

(A.8-27)

kde:

k w,e

=

faktor prevodu zo suchého na mokrý stav pre zriedený výfukový plyn [–]

α

=

molárny pomer vodíka k uhlíku v palive [–]

c CO2w

=

koncentrácia CO2 v zriedenom výfukovom plyne v mokrom stave [% obj.]

c CO2d

=

koncentrácia CO2 v zriedenom výfukovom plyne v suchom stave [% obj.]

Faktor prevodu zo suchého stavu na mokrý stav k w2 zohľadňuje obsah vody v nasávanom aj riediacom vzduchu:

Formula

(A.8-28)

kde:

H a

=

vlhkosť nasávaného vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

H d

=

vlhkosť riediaceho vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

D

=

riediaci faktor (pozri rovnicu (A.8-29) v bode A.8.3.2.2) [–]

A.8.3.2.2   Riediaci faktor

Riediaci faktor D [–] (ktorý je potrebný na korekciu na pozadie a výpočet k w2) sa vypočíta takto:

Formula

(A.8-29)

kde:

F S

=

stechiometrický faktor [–]

c CO2,e

=

koncentrácia CO2 v zriedenom výfukovom plyne v mokrom stave [% obj.]

c HC,e

=

koncentrácia HC v zriedenom výfukovom plyne v mokrom stave [ppm C1]

c CO,e

=

koncentrácia CO v zriedenom výfukovom plyne v mokrom stave [ppm]

Stechiometrický faktor sa vypočíta takto:

Formula

(A.8-30)

kde:

α= molárny pomer vodíka k uhlíku v palive [–]

Alternatívne, ak nie je známe zloženie paliva, môžu sa použiť tieto stechiometrické faktory: F S (diesel) = 13,4

Ak sa vykonáva priame meranie prietoku výfukového plynu, riediaci faktor D [–] možno vypočítať takto:

Formula

(A.8-31)

kde:

q VCVS

=

objemový prietok zriedeného výfukového plynu [m3/s]

q Vew

=

objemový prietok neriedeného výfukového plynu [m3/s]

A.8.3.2.3   Riediaci vzduch

Formula

(A.8-32)

s

Formula

(A.8-33)

kde:

H d= vlhkosť riediaceho vzduchu [g H2O/kg suchého vzduchu]

A.8.3.2.4   Určovanie koncentrácie korigovanej na pozadie

Na získanie čistých koncentrácií znečisťujúcich látok sa od nameraných koncentrácií odpočíta priemerná koncentrácia pozadia plynných znečisťujúcich látok v riediacom vzduchu. Priemerné hodnoty koncentrácií pozadia sa môžu určiť metódou odberu vzoriek do vaku alebo nepretržitým meraním s integráciou. Používa sa táto rovnica:

Formula

(A.8-34)

kde:

c gas

=

čistá koncentrácia plynných znečisťujúcich látok [ppm] alebo [% obj.]

c gas,e

=

koncentrácia emisií v zriedenom výfukovom plyne v mokrom stave [ppm] alebo [% obj.]

c d

=

koncentrácia emisií v riediacom vzduchu v mokrom stave [ppm] alebo [% obj.]

D

=

riediaci faktor (pozri rovnicu (A.8-29) v bode A.8.3.2.2) [–]

A.8.3.3   Faktor u špecifický pre zložku

Faktor u gas špecifický pre zložku zriedeného plynu možno vypočítať buď podľa nasledujúcej rovnice, alebo zobrať z tabuľky A.8.2; v tabuľke A.8.2 sa predpokladá, že hustota zriedeného výfukového plynu sa rovná hustote vzduchu.

Formula

(A.8-35)

kde:

M gas

=

molárna hmotnosť zložky plynu [g/mol]

M d,w

=

molárna hmotnosť zriedeného výfukového plynu [g/mol]

M da,w

=

molárna hmotnosť riediaceho vzduchu [g/mol]

M r,w

=

molárna hmotnosť neriedeného výfukového plynu [g/mol]

D

=

riediaci faktor (pozri rovnicu (A.8-29) v bode A.8.3.2.2) [–]

Tabuľka A.8.2

Hodnoty zriedeného výfukového plynu u a hustoty zložiek plynu (hodnoty u sa vypočítavajú pre koncentráciu emisií vyjadrenú v ppm)

Plyn

NOx

CO

HC

CO2

O2

CH4

ρ gas [kg/m3]

2,053

1,250

0,621

1,9636

1,4277

0,716

Palivo

ρ e [kg/m3]

Koeficient u gas pri λ = 2, suchý vzduch, 273 K, 101,3 kPa

Diesel

1,293

0,001588

0,000967

0,000480

0,001519

0,00110

0,000553

A.8.3.4   Výpočet hmotnostného prietoku výfukového plynu

A.8.3.4.1   Systém PDP-CVS

Výpočet hmotnosti zriedeného výfukového plynu [kg/skúška] počas cyklu je takýto, ak sa teplota zriedeného výfukového plynu med udržiava počas cyklu v rozmedzí ± 6 K pomocou výmenníka tepla:

Formula

(A.8-36)

kde:

V 0

=

objem plynu prečerpaný za otáčku v skúšobných podmienkach (m3/ot)

n P

=

celkové otáčky čerpadla na skúšku [ot/skúška]

p p

=

absolútny tlak na vstupe čerpadla [kPa]

Formula

=

priemerná teplota zriedeného výfukového plynu na vstupe čerpadla [K]

1,293 kg/m3

=

hustota vzduchu pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

Ak sa použije systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), hmotnosť zriedeného výfukového plynu m ed,i [kg] v priebehu časového intervalu sa vypočíta takto:

Formula

(A.8-37)

kde:

V 0

=

objem plynu prečerpaný za otáčku v skúšobných podmienkach (m3/rev)

p p

=

absolútny tlak na vstupe čerpadla [kPa]

n P,i

=

celkové otáčky čerpadla za časový interval i [ot/Δt]

Formula

=

priemerná teplota zriedeného výfukového plynu na vstupe čerpadla [K]

1,293 kg/m3

=

hustota vzduchu pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

A.8.3.4.2   Systém CFV-CVS

Výpočet hmotnostného prietoku počas cyklu m ed [g/skúška] je takýto, ak sa teplota zriedeného výfukového plynu udržiava počas cyklu v rozmedzí ± 11 K pomocou výmenníka tepla:

Formula

(A.8-38)

kde:

t

=

čas cyklu [s]

K V

=

kalibračný koeficient Venturiho trubice s kritickým prietokom pre štandardné podmienkyFormula

p p

=

absolútny tlak na vstupe čerpadla [kPa]

T

=

absolútna teplota na vstupe Venturiho trubice (K)

1,293 kg/m3

=

hustota vzduchu [ ] pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

Ak sa použije systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), hmotnosť zriedeného výfukového plynu m ed,i [kg] v priebehu časového intervalu sa vypočíta takto:

Formula

(A.8-39)

kde:

Δt i

=

časový interval skúšky [s]

K V

=

kalibračný koeficient Venturiho trubice s kritickým prietokom pre štandardné podmienky Formula

p p

=

absolútny tlak na vstupe čerpadla [kPa]

T

=

absolútna teplota na vstupe Venturiho trubice (K)

1,293 kg/m3

=

hustota vzduchu pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

A.8.3.4.3   Systém SSV-CVS

Výpočet hmotnostného prietoku počas cyklu m ed [g/skúška] je takýto, ak sa teplota zriedeného výfukového plynu udržiava počas cyklu v rozmedzí ± 11K pomocou výmenníka tepla:

Formula

(A.8-40)

kde:

1,293 kg/m3

=

hustota vzduchu pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

Δt

=

čas cyklu [s]

q VSSV

=

prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,325 kPa, 273,15 K) v m3/s

s

Formula

(A.8-41)

kde:

A 0

=

Formula

d V

=

priemer hrdla SSV [mm]

C d

=

výtokový koeficient SSV [–]

p p

=

absolútny tlak na vstupe Venturiho trubice (kPa)

T in

=

teplota na vstupe Venturiho trubice [K]

r p

=

pomer priemeru hrdla SSV a vstupného absolútneho statického tlaku Formula [–]

r D

=

pomer priemeru hrdla SSV a vnútorného priemeru vstupnej trubice Formula [–]

Ak sa použije systém s kompenzáciou prietoku (t. j. bez výmenníka tepla), hmotnosť zriedeného výfukového plynu med,i [kg] v priebehu časového intervalu sa vypočíta takto:

Formula

(A.8-42)

kde:

1,293 kg/m3

=

hustota vzduchu pri teplote 273,15 K a tlaku 101,325 kPa

Δti

=

časový interval [s]

q VSSV

=

objemový prietok SSV [m3/s]

A.8.3.5   Výpočet emisií tuhých častíc

A.8.3.5.1   Nestály skúšobný cyklus a odstupňovaný modálny cyklus

Hmotnosť tuhých častíc sa vypočíta po korekcii hmotnosti vzorky tuhých častíc na vztlak podľa bodu 8.1.12.2.5.

A.8.3.5.1.1   Systém riedenia časti prietoku

Výpočet pre systém dvojitého riedenia je uvedený v bode A.8.3.5.1.2.

A.8.3.5.1.1.1   Výpočet založený na pomere vzoriek

Emisie tuhých častíc za cyklus m PM [g] sa vypočítajú pomocou tejto rovnice:

Formula

(A.8-43)

kde:

m f

=

hmotnosť vzoriek tuhých častíc odobratých za cyklus [mg]

r s

=

priemerný pomer odberu vzoriek za skúšobný cyklus [–]

s:

Formula

(A.8-44)

kde:

m se

=

hmotnosť vzorky neriedeného výfukového plynu za cyklus [kg]

m ew

=

celková hmotnosť neriedeného výfukového plynu za cyklus [kg]

m sep

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc [kg]

m sed

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez riediaci tunel [kg]

V prípade systému odberu celej vzorky sú m sep a m sed totožné.

A.8.3.5.1.1.2   Výpočet založený na pomere riedenia

Emisie tuhých častíc za cyklus m PM [g] sa vypočítajú pomocou tejto rovnice:

Formula

(A.8-45)

kde:

m f

=

hmotnosť vzoriek tuhých častíc odobratých za cyklus [mg]

m sep

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc [kg]

m edf

=

hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu za celý cyklus [kg]

Celková hmotnosť ekvivalentného zriedeného výfukového plynu počas cyklu m edf [kg] sa stanoví takto:

Formula

(A.8-46)

Formula

(A.8-47)

Formula

(A.8-48)

kde:

q medf,i

=

okamžitý hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu [kg/s]

q mew,i

=

okamžitý hmotnostný prietok výfukového plynu v mokrom stave [kg/s]

r d,I

=

okamžitý riediaci pomer [–]

q mdew,i

=

okamžitý hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave [kg/s]

q mdw,i

=

okamžitý hmotnostný prietok riediaceho vzduchu [kg/s]

f

=

frekvencia odberu údajov o vzorke [Hz]

N

=

počet meraní [–]

A.8.3.5.1.2   Systém riedenia plného prietoku

Hmotnosť emisií sa vypočíta takto:

Formula

(A.8-49)

kde:

m f

=

hmotnosť vzoriek tuhých častíc odobratých za cyklus [mg]

m sep

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc [kg]

m ed

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus [kg]

s

Formula

(A.8-50)

kde:

m set

=

hmotnosť dvakrát zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho filtrom tuhých častíc [kg]

m ssd

=

hmotnosť sekundárneho riediaceho vzduchu [kg]

A.8.3.5.1.3   Korekcia na pozadie

Hmotnosť tuhých častíc m PM,c [g] je možné korigovať na pozadie takto:

Formula

(A.8-51)

kde:

m f

=

hmotnosť vzoriek tuhých častíc odobratých za cyklus [mg]

m sep

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc [kg]

m sd

=

hmotnosť vzorky riediaceho vzduchu odobratej vzorkovačom tuhých častíc pozadia [kg]

m b

=

hmotnosť zachytených tuhých častíc pozadia v riediacom vzduchu [mg]

m ed

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu za cyklus [kg]

D

=

riediaci faktor (pozri rovnicu (A.8-29) v bode A.8.3.2.2) [–]

A.8.3.5.2   Výpočet pre ustálené skúšobné cykly v nespojitom režime

A.8.3.5.2.1   Systém riedenia

Všetky výpočty sa zakladajú na priemerných hodnotách jednotlivých režimov i počas periódy odberu vzoriek.

a)

V prípade riedenia časti prietoku sa ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu určuje pomocou systému s meraním prietoku podľa obrázku 9.2:

Formula

(A.8-52)

Formula

(A.8-53)

kde:

q medf

=

ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu [kg/s]

q mew

=

hmotnostný prietok výfukového plynu v mokrom stave [kg/s]

r d

=

riediaci pomer [–]

q mdew

=

hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave [kg/s]

q mdw

=

hmotnostný prietok riediaceho vzduchu [kg/s]

b)

V prípade systémov riedenia plného prietoku sa q mdew použije ako q medf.

A.8.3.5.2.2   Výpočet hmotnostného prietoku tuhých častíc

Prietok emisií tuhých častíc za cyklus q mPM [g/h] sa vypočíta takto:

a)

v prípade jednofiltrovej metódy

Formula

(A.8-54)

Formula

(A.8-55)

Formula

(A.8-56)

kde:

q mPM

=

hmotnostný prietok tuhých častíc [g/h]

m f

=

hmotnosť vzoriek tuhých častíc odobratých za cyklus [mg]

Formula

=

priemerný ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave [kg/s]

q medfi

=

ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave v režime i [kg/s]

WF i

=

váhový faktor v režime i [–]

m sep

=

hmotnosť zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc [kg]

m sepi

=

hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc v režime i [kg]

N

=

počet meraní [–]

b)

v prípade viacfiltrovej metódy

Formula

(A.8-57)

kde:

q mPMi

=

hmotnostný prietok tuhých častíc v režime i [g/h]

m fi

=

hmotnosť tuhých častíc zachytených v režime i [mg]

q medfi

=

ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave v režime i [kg/s]

m sepi

=

hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc v režime i [kg]

Hmotnosť PM sa určuje v priebehu skúšobného cyklu sčítaním priemerných hodnôt jednotlivých režimov i počas periódy odberu vzoriek.

Hmotnostný prietok tuhých častíc q mPM [g/h] alebo q mPMi [g/h] možno korigovať na pozadie takto:

a)

v prípade jednofiltrovej metódy

Formula

(A.8-58)

kde:

q mPM

=

hmotnostný prietok tuhých častíc [g/h]

m f

=

hmotnosť zachytenej vzorky tuhých častíc [mg]

m sep

=

hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filter tuhých častíc [kg]

m f,d

=

hmotnosť vzorky tuhých častíc v zachytenom riediacom vzduchu [mg]

m d

=

hmotnosť vzorky riediaceho vzduchu prechádzajúceho filtrami tuhých častíc [kg]

D i

=

riediaci faktor v režime i (pozri rovnicu (A.8-29) v bode A.8.3.2.2) [-]

WF i

=

váhový faktor v režime i [–]

Formula

=

priemerný ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave [kg/s]

b)

v prípade viacfiltrovej metódy

Formula

(A.8-59)

kde:

q mPM

=

hmotnostný prietok tuhých častíc [g/h]

m fi

=

hmotnosť tuhých častíc zachytených v režime i [mg]

m f,d

=

hmotnosť vzorky tuhých častíc v zachytenom riediacom vzduchu [mg]

q medfi

=

ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave v režime i [kg/h]

m sepi

=

hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc v režime i [kg]

m d

=

hmotnosť vzorky riediaceho vzduchu prechádzajúceho filtrami tuhých častíc [kg]

D

=

riediaci faktor (pozri rovnicu (A.8-29) v bode A.8.3.2.2) [-]

Formula

=

priemerný ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v mokrom stave [kg/s]

Ak sa vykonáva viac než jedno meranie, mf,d/md sa nahradí Formula.

A.8.4   Práca cyklu a špecifické emisie

A.8.4.1   Plynné emisie

A.8.4.1.1   Nestály skúšobný cyklus a odstupňovaný modálny cyklus

V prípade neriedeného a zriedeného výfukového plynu sa odkazuje na body A.8.2.1 a A.8.3.1. Výsledné hodnoty výkonu P [kW] sa integrujú počas skúšobného intervalu. Celková práca W act [kWh] sa vypočíta takto:

Formula

(A.8-60)

kde:

P i

=

okamžitý výkon motora [kW]

n i

=

okamžité otáčky motora [min–1]

T i

=

okamžitý krútiaci moment motora [Nm]

W act

=

skutočná práca cyklu [kWh]

f

=

frekvencia odberu údajov o vzorke [Hz]

N

=

počet meraní [–]

Špecifické emisie e gas [g/kWh] sa vypočítajú uvedenými spôsobmi v závislosti od typu skúšobného cyklu.

Formula

(A.8-61)

kde:

m gas

=

celková hmotnosť emisií [g]

W act

=

práca cyklu [kWh]

V prípade nestáleho cyklu je konečný výsledok skúšky e gas [g/kWh] váženým priemerom skúšky so studeným a teplým štartom vypočítaným pomocou:

Formula

(A.8-62)

V prípade zriedkavej (periodickej) regenerácie výfukového plynu (bod 6.6.2) sa špecifické emisie korigujú násobným faktorom nastavenia k r (rovnica (6-4)) alebo dvoma samostatnými pármi doplnkových faktorov nastavenia k Ur (vzostupný faktor nastavenia z rovnice (6-5)) a k Dr (zostupný faktor nastavenia z rovnice (6-6)).

A.8.4.1.2   Ustálený cyklus v nespojitom režime

Špecifické emisie e gas [g/kWh] sa vypočítajú takto:

Formula

(A.8-63)

kde:

q mgas,i

=

stredný hmotnostný prietok emisií v režime i [g/h]

P i

=

výkon motora v režime i [kW] s Formula (pozri body 6.3 a 7.7.1.2)

WF i

=

váhový faktor v režime i [–]

A.8.4.2   Emisie tuhých častíc

A.8.4.2.1   Nestály skúšobný cyklus a odstupňovaný modálny cyklus

Špecifické emisie tuhých častíc sa vypočítajú pomocou rovnice (A.8-61), kde e gas [g/kWh] a m gas [g/skúška] sú nahradené e PM [g/kWh] a m PM [g/skúška]:

Formula

(A.8-64)

kde:

m PM

=

celková hmotnosť emisií častíc vypočítaná podľa bodu A.8.3.5 [g/skúška]

W act

=

práca cyklu [kWh]

Emisie v nestálom zmiešanom cykle (t. j. studená a teplá fáza) sa vypočítajú podľa bodu A.8.4.1.

A.8.4.2.2   Ustálený cyklus v nespojitom režime

Emisie tuhých častíc e PM [g/kWh] sa vypočítajú týmto spôsobom:

a)

v prípade jednofiltrovej metódy

Formula

(A.8-65)

kde:

Pi

=

výkon motora v režime i [kW] s Formula (pozri body 6.3 a 7.7.1.2)

WFi

=

váhový faktor v režime i [–]

q mPM

=

hmotnostný prietok tuhých častíc [g/h]

b)

v prípade viacfiltrovej metódy

Formula

(A.8-66)

kde:

Pi

=

výkon motora v režime i [kW] s Formula (pozri body 6.3 a 7.7.1.2)

WFi

=

váhový faktor v režime i [–]

q mPMi

=

hmotnostný prietok tuhých častíc v režime i [g/h]

V prípade jednofiltrovej metódy sa efektívny váhový faktor WF ei pre každý režim vypočíta takto:

Formula

(A.8-67)

kde:

m sepi

=

hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc v režime i [kg]

Formula

=

priemerný ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu [kg/s]

q medfi

=

ekvivalentný hmotnostný prietok zriedeného výfukového plynu v režime i [kg/s]

m sep

=

hmotnosť vzorky zriedeného výfukového plynu prechádzajúceho cez filtre tuhých častíc [kg]

Hodnota efektívnych váhových faktorov je v rozmedzí ± 0,005 (absolútna hodnota) hodnoty váhových faktorov uvedených v prílohe 5.

(1)  Pozri indexy; napr.:Image pre hmotnostný prietok suchého vzduchu,Image pre hmotnostný prietok paliva atď..

(2)  Riediaci pomer rd v doplnku A.8 a DR v doplnku A.7: rôzne symboly, ale rovnaký význam a rovnaké rovnice. Faktor riedenia D v doplnku A.8 a x dil v doplnku A.7: rôzne symboly, ale rovnaký fyzikálny význam;

vzťah medzi x dil a DR vyjadruje rovnica (A.7-47).

(3)  t.b.d. = potrebné definovať

(4)  V doplnku A.8 je význam indexu vymedzený príslušným množstvom; napríklad index „d“ môže označovať suchý stav v „c d = koncentrácia v suchom stave“, riediaci vzduch v „p d = tlak nasýtenej pary riediaceho vzduchu“ alebo v „k w,d = korekčný faktor prevodu zo suchého na mokrý stav riediaceho vzduchu“, riediaci pomer ako v „r d“.

(5)  Vzťahuje sa na palivo s chemickým vzorcom CHαOεNδSγ

(6)  Vzťahuje sa na palivo s chemickým vzorcom CHαOβSγNδ

(7)  Pozornosť treba venovať rôznym významom symbolu β v dvoch doplnkoch venovaných výpočtu emisií: v doplnku A.8 sa vzťahuje na palivo s chemickým vzorcom CHαSγNδOε (t. j. vzorec CβHαSγNδOε, kde β = 1 s predpokladom jeden atóm uhlíka na molekulu), zatiaľ čo v doplnku A.7 sa vzťahuje na pomer kyslíka a uhlíka s CHαOβSγNδ. β v doplnku A.7 teda zodpovedá ε v doplnku A.8.

(8)  Hmotnostný podiel w sprevádzaný symbolom chemickej zložky vo forme indexu.

Doplnok A.8.1

Kalibrácia prietoku zriedených výfukových plynov (CVS)

A.8.5   Kalibrácia systému CVS

Systém CVS sa kalibruje pomocou presného prietokomera a obmedzovacieho zariadenia. Prietok cez systém sa meria pri rôznych obmedzovacích nastaveniach a merajú sa aj kontrolné parametre systému, ktoré sa určujú vo vzťahu k prietoku.

Môžu sa použiť rôzne typy prietokomerov, napr. kalibrovaná Venturiho trubica, kalibrovaný laminárny prietokomer, kalibrovaný turbínový prietokomer.

A.8.5.1   Objemové čerpadlo (PDP)

Všetky parametre čerpadla sa merajú súčasne s parametrami vzťahujúcimi sa na kalibračnú Venturiho trubicu, ktorá je zapojená v sérii s čerpadlom. Zostaví sa krivka vypočítaného prietoku (v m3/s) na vstupe čerpadla vo vzťahu ku korelačnej funkcii, ktorá je hodnotou špecifickej kombinácie parametrov čerpadla. Zostaví sa lineárna rovnica, ktorá vyjadruje vzťah medzi prietokom čerpadla a korelačnou funkciou. Ak má systém CVS viacrýchlostný pohon, kalibrácia sa vykonáva pre každý použitý rozsah.

Počas kalibrácie sa udržiava stabilná teplota.

Presakovanie vo všetkých spojoch a potrubiach medzi kalibračnou Venturiho trubicou a čerpadlom CVS sa musí udržiavať na úrovni nižšej než 0,3 % najnižšej hodnoty prietoku (najvyššieho obmedzenia a najnižšej hodnoty otáčok PDP).

Na základe údajov prietokomera sa pomocou metódy predpísanej výrobcom vypočíta pri všetkých nastaveniach obmedzenia (minimálne 6 nastavení) prietok vzduchu (q VCVS) v štandardných jednotkách m3/s. Prietok vzduchu sa prevedie na prietok čerpadla (V 0) v m3/ot pri absolútnej teplote a tlaku na vstupe čerpadla takto:

Formula

(A.8-68)

kde:

q VCVS

=

prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,325 kPa, 273,15 K) [m3/s]

T

=

teplota na vstupe čerpadla [K]

p p

=

absolútny tlak na vstupe čerpadla [kPa]

n

=

otáčky čerpadla (ot/s)

Aby sa zohľadnilo vzájomné pôsobenie zmien tlaku čerpadla a miery prešmyku čerpadla, medzi otáčkami čerpadla, rozdielmi tlakov medzi vstupom a výstupom čerpadla a absolútnym výstupným tlakom čerpadla sa vypočíta korelačná funkcia (X 0) [s/ot] takto:

Formula

(A.8-69)

kde:

Δp p

=

rozdiel tlakov medzi vstupom a výstupom čerpadla [kPa]

p p

=

absolútny tlak na výstupe čerpadla [kPa]

n

=

otáčky čerpadla (ot/s)

Na zostavenie nasledujúcej kalibračnej rovnice sa vykoná lineárne nastavenie metódou najmenších štvorcov:

Formula

(A.8-70)

kde D 0 [m3/rev] je úsek na osi a m [m3/s] sklon, ktoré opisujú regresnú priamku.

V prípade systému CVS s niekoľkými režimami otáčok sú kalibračné krivky vytvorené pre rôzne rozsahy prietoku čerpadla približne rovnobežné a hodnoty úsekov na osi (D 0) sa zvyšujú tak, ako klesajú rozsahy prietoku čerpadla.

Vypočítané hodnoty z rovnice musia byť v rozmedzí ± 0,5 % nameranej hodnoty V 0. Hodnoty m sa budú meniť v závislosti od konkrétneho čerpadla. Príliv tuhých častíc počas určitého časového intervalu spôsobuje znižovanie prešmyku čerpadla, čo sa prejavuje nižšími hodnotami m. Preto sa pri spustení čerpadla, po väčšej údržbe a ak všeobecný systém overovania naznačuje zmenu miery prešmyku vykonáva kalibrácia.

A.8.5.2   Venturiho trubica s kritickým prietokom (CFV)

Kalibrácia CFV je založená na prietokovej rovnici pre Venturiho trubicu s kritickým prietokom. Prietok plynu je funkciou tlaku a teploty na vstupe Venturiho trubice.

Na určenie rozsahu kritického prietoku sa K v zakreslí ako funkcia tlaku na vstupe Venturiho trubice. V prípade kritického (škrteného) prietoku bude mať K v relatívne konštantnú hodnotu. So znižovaním tlaku (a zvyšovaním vákua) sa škrtenie Venturiho trubice zastaví a K V klesá, čo naznačuje, že CFV pracuje mimo prípustného rozsahu.

Na základe údajov prietokomera sa pomocou metódy predpísanej výrobcom vypočíta pri všetkých nastaveniach obmedzenia (minimálne 8 nastavení) prietok vzduchu (q VCVS) v štandardných jednotkách m3/s. Kalibračný koeficient Formula sa vypočíta z kalibračných údajov pre každé nastavenie takto:

Formula

(A.8-71)

kde:

q VSSV

=

prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,325 kPa, 273,15 K) [m3/s]

T

=

teplota na vstupe Venturiho trubice [K]

p p

=

absolútny tlak na vstupe čerpadla [kPa]

Vypočíta sa priemerná hodnota K V a štandardná odchýlka. Štandardná odchýlka nesmie presiahnuť ±0,3 % priemernej hodnoty K V.

A.8.5.3   Podzvuková Venturiho trubica (SSV)

Kalibrácia SSV vychádza z prietokovej rovnice pre podzvukovú Venturiho trubicu. Prietok plynu je funkciou vstupného tlaku a teploty a poklesu tlaku medzi vstupom a hrdlom SSV, ako sa uvádza v rovnici (A.8-41).

Prietok vzduchu (q VSSV) pri všetkých nastaveniach obmedzenia (minimálne 16 nastavení) sa vypočíta v štandardných jednotkách m3/s na základe údajov prietokomera pomocou metódy určenej výrobcom. Výtokový koeficient sa vypočíta z kalibračných údajov pre každé nastavenie takto:

Formula

(A.8-72)

kde:

A 0

=

Formula

q VSSV

=

prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,325 kPa, 273,15 K) [m3/s]

T in,V

=

= teplota na vstupe Venturiho trubice [K]

d V

=

= priemer hrdla SSV [mm]

r p

=

Formula [–]

r D

=

pomer priemeru hrdla SSV d V k vnútornému priemeru vstupnej trubice D [–]

Na určenie rozsahu podzvukového prietoku sa C d zakreslí ako funkcia Reynoldsovho čísla RE pri hrdle SSV. Hodnota Re pri hrdle SSV sa vypočíta pomocou tejto rovnice:

Formula

(A.8-73)

s

Formula

(A.8-74)

kde:

A 1

=

Formula

q VSSV

=

prietok vzduchu v štandardných podmienkach (101,325 kPa, 273,15 K) [m3/s]

d V

=

priemer hrdla SSV [mm]

μ

=

absolútna alebo dynamická viskozita plynu [kg/(m · s)]

b

=

1,458 × 106 (empirická konštanta) [kg/(m · s · K0,5)]

S

=

110,4 (empirická konštanta) [K]

Pretože q VSSV je vstupom do rovnice Re, výpočty sa začínajú prvým odhadom q VSSV alebo C d kalibračnej Venturiho trubice a opakujú sa dovtedy, kým sa qVSSV nezhodujú. Konvergenčná metóda musí byť presná na 0,1 % bodu alebo presnejšia.

Najmenej pre šestnásť bodov oblasti podzvukového prietoku musia vypočítané hodnoty Cd z výslednej kalibračnej krivky zodpovedať rovnici v rozmedzí ± 0,5 % hodnoty Cd nameranej v každom kalibračnom bode.

Doplnok A.8.2

Korekcia kolísania (posunu)

A.8.6   Výpočty v tomto doplnku sa vykonávajú podľa opisu v doplnku A.7.2 až doplnku A.7 k prílohe 4B.

Formula

(A.8-75)

kde:

c idriftcor

=

koncentrácia korigovaná na posun [ppm]

x refzero

=

referenčná koncentrácia nulovacieho plynu, ktorá je zvyčajne nulová, pokiaľ nie je známa iná hodnota [ppm]

c refspan

=

referenčná koncentrácia plynu na nastavenie meracieho rozsahu [ppm]

c prespan

=

odozva analyzátora plynu na koncentráciu plynu na nastavenie meracieho rozsahu pred skúšobným intervalom [ppm]

c postspan

=

odozva analyzátora plynu na koncentráciu plynu na nastavenie meracieho rozsahu po skúšobnom intervale [ppm]
c i alebo

Formula

=

zaznamenaná koncentrácia, t. j. nameraná počas skúšky pred korekciou posunu [ppm]

c prezero

=

odozva analyzátora plynu na koncentráciu nulovacieho plynu pred skúšobným intervalom [ppm]

c postzero

=

odozva analyzátora plynu na koncentráciu nulovacieho plynu po skúšobnom intervale [ppm]

PRÍLOHA 5

SKÚŠOBNÉ CYKLY

1.   Skúšobné cykly

1.1   Skúška v ustálenom stave v nespojitom režime

a)

V prípade motorov s meniteľnými otáčkami sa na skúšobnom motore na dynamometri vykoná tento 8-režimový cyklus (1):

Číslo režimu

Otáčky motora

Krútiaci moment [%]

Váhový faktor

1

menovité (2) alebo referenčné (3)

100

0,15

2

menovité (2) alebo referenčné (3)

75

0,15

3

menovité (2) alebo referenčné (3)

50

0,15

4

menovité (2) alebo referenčné (3)

10

0,10

5

medziľahlé

100

0,10

6

medziľahlé

75

0,10

7

medziľahlé

50

0,10

8

voľnobežné

—

0,15

b)

V prípade motorov s konštantnými otáčkami sa na skúšobnom motore na dynamometri vykoná tento 5-režimový cyklus (4):

Číslo režimu

Otáčky motora

Krútiaci moment [%]

Váhový faktor

1

menovité

100

0,05

2

menovité

75

0,25

3

menovité

50

0,30

4

menovité

25

0,30

5

menovité

10

0,10

Hodnoty zaťaženia sú percentuálne hodnoty krútiaceho momentu zodpovedajúceho základnému menovitému (5) výkonu definovanému ako disponibilný maximálny výkon v priebehu postupu s meniacim sa výkonom, ktorý môže byť k dispozícii počas neobmedzeného počtu hodín za rok medzi stanovenými intervalmi údržby a v stanovených podmienkach okolia; údržba sa vykonáva podľa predpisu výrobcu.

1.2   Skúška s odstupňovaným modálnym skúšobným režimom v ustálenom stave

a)

Pokiaľ ide o motory s meniteľnými otáčkami, v prípade skúšky s odstupňovaným modálnym skúšobným cyklom sa vykoná tento 9-režimový cyklus:

Režim RMC

Čas trvania režimu [s]

Otáčky motora (6), (8)

Krútiaci moment (%) (7), (8)

1a

ustálený

126

voľnobežné s teplým motorom

0

1b

nestály

20

lineárny prechod (2)

lineárny prechod

2a

ustálený

159

medziľahlé

100

2b

nestály

20

medziľahlé

lineárny prechod

3a

ustálený

160

medziľahlé

50

3b

nestály

20

medziľahlé

lineárny prechod

4a

ustálený

162

medziľahlé

75

4b

nestály

20

lineárny prechod

lineárny prechod

5a

ustálený

246

menovité

100

5b

nestály

20

menovité

lineárny prechod

6a

ustálený

164

menovité

10

6b

nestály

20

menovité

lineárny prechod

7a

ustálený

248

menovité

75

7b

nestály

20

menovité

lineárny prechod

8a

ustálený

247

menovité

50

8b

nestály

20

lineárny prechod

lineárny prechod

9

ustálený

128

voľnobežné s teplým motorom

0

b)

Pokiaľ ide o motory s konštantnými otáčkami, v prípade skúšky s odstupňovaným modálnym skúšobným cyklom sa vykoná tento 5-režimový cyklus:

Režim RMC

Čas trvania režimu [s]

Otáčky motora

Krútiaci moment (%) (9), (10)

1a

ustálený

53

regulované motorom

100

1b

nestály

20

regulované motorom

lineárny prechod

2a

ustálený

101

regulované motorom

10

2b

nestály

20

regulované motorom

lineárny prechod

3a

ustálený

277

regulované motorom

75

3b

nestály

20

regulované motorom

lineárny prechod

4a

ustálený

339

regulované motorom

25

4b

nestály

20

regulované motorom

lineárny prechod

5

ustálený

350

regulované motorom

50

1.3   Nestály cyklus

a)

V prípade motorov s meniteľnými otáčkami sa použije nasledujúci úplný nestály program skúšky (meniteľné otáčky a meniteľné zaťaženie) na motorovom dynamometri:

Čas

s

Norm. Otáčky

%

Norm. krútiaci moment

%

1

0

0

2

0

0

3

0

0

4

0

0

5

0

0

6

0

0

7

0

0

8

0

0

9

0

0

10

0

0

11

0

0

12

0

0

13

0

0

14

0

0

15

0

0

16

0

0

17

0

0

18

0

0

19

0

0

20

0

0

21

0

0

22

0

0

23

0

0

24

1

3

25

1

3

26

1

3

27

1

3

28

1

3

29

1

3

30

1

6

31

1

6

32

2

1

33

4

13

34

7

18

35

9

21

36

17

20

37

33

42

38

57

46

39

44

33

40

31

0

41

22

27

42

33

43

43

80

49

44

105

47

45

98

70

46

104

36

47

104

65

48

96

71

49

101

62

50

102

51

51

102

50

52

102

46

53

102

41

54

102

31

55

89

2

56

82

0

57

47

1

58

23

1

59

1

3

60

1

8

61

1

3

62

1

5

63

1

6

64

1

4

65

1

4

66

0

6

67

1

4

68

9

21

69

25

56

70

64

26

71

60

31

72

63

20

73

62

24

74

64

8

75

58

44

76

65

10

77

65

12

78

68

23

79

69

30

80

71

30

81

74

15

82

71

23

83

73

20

84

73

21

85

73

19

86

70

33

87

70

34

88

65

47

89

66

47

90

64

53

91

65

45

92

66

38

93

67

49

94

69

39

95

69

39

96

66

42

97

71

29

98

75

29

99

72

23

100

74

22

101

75

24

102

73

30

103

74

24

104

77

6

105

76

12

106

74

39

107

72

30

108

75

22

109

78

64

110

102

34

111

103

28

112

103

28

113

103

19

114

103

32

115

104

25

116

103

38

117

103

39

118

103

34

119

102

44

120

103

38

121

102

43

122

103

34

123

102

41

124

103

44

125

103

37

126

103

27

127

104

13

128

104

30

129

104

19

130

103

28

131

104

40

132

104

32

133

101

63

134

102

54

135

102

52

136

102

51

137

103

40

138

104

34

139

102

36

140

104

44

141

103

44

142

104

33

143

102

27

144

103

26

145

79

53

146

51

37

147

24

23

148

13

33

149

19

55

150

45

30

151

34

7

152

14

4

153

8

16

154

15

6

155

39

47

156

39

4

157

35

26

158

27

38

159

43

40

160

14

23

161

10

10

162

15

33

163

35

72

164

60

39

165

55

31

166

47

30

167

16

7

168

0

6

169

0

8

170

0

8

171

0

2

172

2

17

173

10

28

174

28

31

175

33

30

176

36

0

177

19

10

178

1

18

179

0

16

180

1

3

181

1

4

182

1

5

183

1

6

184

1

5

185

1

3

186

1

4

187

1

4

188

1

6

189

8

18

190

20

51

191

49

19

192

41

13

193

31

16

194

28

21

195

21

17

196

31

21

197

21

8

198

0

14

199

0

12

200

3

8

201

3

22

202

12

20

203

14

20

204

16

17

205

20

18

206

27

34

207

32

33

208

41

31

209

43

31

210

37

33

211

26

18

212

18

29

213

14

51

214

13

11

215

12

9

216

15

33

217

20

25

218

25

17

219

31

29

220

36

66

221

66

40

222

50

13

223

16

24

224

26

50

225

64

23

226

81

20

227

83

11

228

79

23

229

76

31

230

68

24

231

59

33

232

59

3

233

25

7

234

21

10

235

20

19

236

4

10

237

5

7

238

4

5

239

4

6

240

4

6

241

4

5

242

7

5

243

16

28

244

28

25

245

52

53

246

50

8

247

26

40

248

48

29

249

54

39

250

60

42

251

48

18

252

54

51

253

88

90

254

103

84

255

103

85

256

102

84

257

58

66

258

64

97

259

56

80

260

51

67

261

52

96

262

63

62

263

71

6

264

33

16

265

47

45

266

43

56

267

42

27

268

42

64

269

75

74

270

68

96

271

86

61

272

66

0

273

37

0

274

45

37

275

68

96

276

80

97

277

92

96

278

90

97

279

82

96

280

94

81

281

90

85

282

96

65

283

70

96

284

55

95

285

70

96

286

79

96

287

81

71

288

71

60

289

92

65

290

82

63

291

61

47

292

52

37

293

24

0

294

20

7

295

39

48

296

39

54

297

63

58

298

53

31

299

51

24

300

48

40

301

39

0

302

35

18

303

36

16

304

29

17

305

28

21

306

31

15

307

31

10

308

43

19

309

49

63

310

78

61

311

78

46

312

66

65

313

78

97

314

84

63

315

57

26

316

36

22

317

20

34

318

19

8

319

9

10

320

5

5

321

7

11

322

15

15

323

12

9

324

13

27

325

15

28

326

16

28

327

16

31

328

15

20

329

17

0

330

20

34

331

21

25

332

20

0

333

23

25

334

30

58

335

63

96

336

83

60

337

61

0

338

26

0

339

29

44

340

68

97

341

80

97

342

88

97

343

99

88

344

102

86

345

100

82

346

74

79

347

57

79

348

76

97

349

84

97

350

86

97

351

81

98

352

83

83

353

65

96

354

93

72

355

63

60

356

72

49

357

56

27

358

29

0

359

18

13

360

25

11

361

28

24

362

34

53

363

65

83

364

80

44

365

77

46

366

76

50

367

45

52

368

61

98

369

61

69

370

63

49

371

32

0

372

10

8

373

17

7

374

16

13

375

11

6

376

9

5

377

9

12

378

12

46

379

15

30

380

26

28

381

13

9

382

16

21

383

24

4

384

36

43

385

65

85

386

78

66

387

63

39

388

32

34

389

46

55

390

47

42

391

42

39

392

27

0

393

14

5

394

14

14

395

24

54

396

60

90

397

53

66

398

70

48

399

77

93

400

79

67

401

46

65

402

69

98

403

80

97

404

74

97

405

75

98

406

56

61

407

42

0

408

36

32

409

34

43

410

68

83

411

102

48

412

62

0

413

41

39

414

71

86

415

91

52

416

89

55

417

89

56

418

88

58

419

78

69

420

98

39

421

64

61

422

90

34

423

88

38

424

97

62

425

100

53

426

81

58

427

74

51

428

76

57

429

76

72

430

85

72

431

84

60

432

83

72

433

83

72

434

86

72

435

89

72

436

86

72

437

87

72

438

88

72

439

88

71

440

87

72

441

85

71

442

88

72

443

88

72

444

84

72

445

83

73

446

77

73

447

74

73

448

76

72

449

46

77

450

78

62

451

79

35

452

82

38

453

81

41

454

79

37

455

78

35

456

78

38

457

78

46

458

75

49

459

73

50

460

79

58

461

79

71

462

83

44

463

53

48

464

40

48

465

51

75

466

75

72

467

89

67

468

93

60

469

89

73

470

86

73

471

81

73

472

78

73

473

78

73

474

76

73

475

79

73

476

82

73

477

86

73

478

88

72

479

92

71

480

97

54

481

73

43

482

36

64

483

63

31

484

78

1

485

69

27

486

67

28

487

72

9

488

71

9

489

78

36

490

81

56

491

75

53

492

60

45

493

50

37

494

66

41

495

51

61

496

68

47

497

29

42

498

24

73

499

64

71

500

90

71

501

100

61

502

94

73

503

84

73

504

79

73

505

75

72

506

78

73

507

80

73

508

81

73

509

81

73

510

83

73

511

85

73

512

84

73

513

85

73

514

86

73

515

85

73

516

85

73

517

85

72

518

85

73

519

83

73

520

79

73

521

78

73

522

81

73

523

82

72

524

94

56

525

66

48

526

35

71

527

51

44

528

60

23

529

64

10

530

63

14

531

70

37

532

76

45

533

78

18

534

76

51

535

75

33

536

81

17

537

76

45

538

76

30

539

80

14

540

71

18

541

71

14

542

71

11

543

65

2

544

31

26

545

24

72

546

64

70

547

77

62

548

80

68

549

83

53

550

83

50

551

83

50

552

85

43

553

86

45

554

89

35

555

82

61

556

87

50

557

85

55

558

89

49

559

87

70

560

91

39

561

72

3

562

43

25

563

30

60

564

40

45

565

37

32

566

37

32

567

43

70

568

70

54

569

77

47

570

79

66

571

85

53

572

83

57

573

86

52

574

85

51

575

70

39

576

50

5

577

38

36

578

30

71

579

75

53

580

84

40

581

85

42

582

86

49

583

86

57

584

89

68

585

99

61

586

77

29

587

81

72

588

89

69

589

49

56

590

79

70

591

104

59

592

103

54

593

102

56

594

102

56

595

103

61

596

102

64

597

103

60

598

93

72

599

86

73

600

76

73

601

59

49

602

46

22

603

40

65

604

72

31

605

72

27

606

67

44

607

68

37

608

67

42

609

68

50

610

77

43

611

58

4

612

22

37

613

57

69

614

68

38

615

73

2

616

40

14

617

42

38

618

64

69

619

64

74

620

67

73

621

65

73

622

68

73

623

65

49

624

81

0

625

37

25

626

24

69

627

68

71

628

70

71

629

76

70

630

71

72

631

73

69

632

76

70

633

77

72

634

77

72

635

77

72

636

77

70

637

76

71

638

76

71

639

77

71

640

77

71

641

78

70

642

77

70

643

77

71

644

79

72

645

78

70

646

80

70

647

82

71

648

84

71

649

83

71

650

83

73

651

81

70

652

80

71

653

78

71

654

76

70

655

76

70

656

76

71

657

79

71

658

78

71

659

81

70

660

83

72

661

84

71

662

86

71

663

87

71

664

92

72

665

91

72

666

90

71

667

90

71

668

91

71

669

90

70

670

90

72

671

91

71

672

90

71

673

90

71

674

92

72

675

93

69

676

90

70

677

93

72

678

91

70

679

89

71

680

91

71

681

90

71

682

90

71

683

92

71

684

91

71

685

93

71

686

93

68

687

98

68

688

98

67

689

100

69

690

99

68

691

100

71

692

99

68

693

100

69

694

102

72

695

101

69

696

100

69

697

102

71

698

102

71

699

102

69

700

102

71

701

102

68

702

100

69

703

102

70

704

102

68

705

102

70

706

102

72

707

102

68

708

102

69

709

100

68

710

102

71

711

101

64

712

102

69

713

102

69

714

101

69

715

102

64

716

102

69

717

102

68

718

102

70

719

102

69

720

102

70

721

102

70

722

102

62

723

104

38

724

104

15

725

102

24

726

102

45

727

102

47

728

104

40

729

101

52

730

103

32

731

102

50

732

103

30

733

103

44

734

102

40

735

103

43

736

103

41

737

102

46

738

103

39

739

102

41

740

103

41

741

102

38

742

103

39

743

102

46

744

104

46

745

103

49

746

102

45

747

103

42

748

103

46

749

103

38

750

102

48

751

103

35

752

102

48

753

103

49

754

102

48

755

102

46

756

103

47

757

102

49

758

102

42

759

102

52

760

102

57

761

102

55

762

102

61

763

102

61

764

102

58

765

103

58

766

102

59

767

102

54

768

102

63

769

102

61

770

103

55

771

102

60

772

102

72

773

103

56

774

102

55

775

102

67

776

103

56

777

84

42

778

48

7

779

48

6

780

48

6

781

48

7

782

48

6

783

48

7

784

67

21

785

105

59

786

105

96

787

105

74

788

105

66

789

105

62

790

105

66

791

89

41

792

52

5

793

48

5

794

48

7

795

48

5

796

48

6

797

48

4

798

52

6

799

51

5

800

51

6

801

51

6

802

52

5

803

52

5

804

57

44

805

98

90

806

105

94

807

105

100

808

105

98

809

105

95

810

105

96

811

105

92

812

104

97

813

100

85

814

94

74

815

87

62

816

81

50

817

81

46

818

80

39

819

80

32

820

81

28

821

80

26

822

80

23

823

80

23

824

80

20

825

81

19

826

80

18

827

81

17

828

80

20

829

81

24

830

81

21

831

80

26

832

80

24

833

80

23

834

80

22

835

81

21

836

81

24

837

81

24

838

81

22

839

81

22

840

81

21

841

81

31

842

81

27

843

80

26

844

80

26

845

81

25

846

80

21

847

81

20

848

83

21

849

83

15

850

83

12

851

83

9

852

83

8

853

83

7

854

83

6

855

83

6

856

83

6

857

83

6

858

83

6

859

76

5

860

49

8

861

51

7

862

51

20

863

78

52

864

80

38

865

81

33

866

83

29

867

83

22

868

83

16

869

83

12

870

83

9

871

83

8

872

83

7

873

83

6

874

83

6

875

83

6

876

83

6

877

83

6

878

59

4

879

50

5

880

51

5

881

51

5

882

51

5

883

50

5

884

50

5

885

50

5

886

50

5

887

50

5

888

51

5

889

51

5

890

51

5

891

63

50

892

81

34

893

81

25

894

81

29

895

81

23

896

80

24

897

81

24

898

81

28

899

81

27

900

81

22

901

81

19

902

81

17

903

81

17

904

81

17

905

81

15

906

80

15

907

80

28

908

81

22

909

81

24

910

81

19

911

81

21

912

81

20

913

83

26

914

80

63

915

80

59

916

83

100

917

81

73

918

83

53

919

80

76

920

81

61

921

80

50

922

81

37

923

82

49

924

83

37

925

83

25

926

83

17

927

83

13

928

83

10

929

83

8

930

83

7

931

83

7

932

83

6

933

83

6

934

83

6

935

71

5

936

49

24

937

69

64

938

81

50

939

81

43

940

81

42

941

81

31

942

81

30

943

81

35

944

81

28

945

81

27

946

80

27

947

81

31

948

81

41

949

81

41

950

81

37

951

81

43

952

81

34

953

81

31

954

81

26

955

81

23

956

81

27

957

81

38

958

81

40

959

81

39

960

81

27

961

81

33

962

80

28

963

81

34

964

83

72

965

81

49

966

81

51

967

80

55

968

81

48

969

81

36

970

81

39

971

81

38

972

80

41

973

81

30

974

81

23

975

81

19

976

81

25

977

81

29

978

83

47

979

81

90

980

81

75

981

80

60

982

81

48

983

81

41

984

81

30

985

80

24

986

81

20

987

81

21

988

81

29

989

81

29

990

81

27

991

81

23

992

81

25

993

81

26

994

81

22

995

81

20

996

81

17

997

81

23

998

83

65

999

81

54

1 000

81

50

1 001

81

41

1 002

81

35

1 003

81

37

1 004

81

29

1 005

81

28

1 006

81

24

1 007

81

19

1 008

81

16

1 009

80

16

1 010

83

23

1 011

83

17

1 012

83

13

1 013

83

27

1 014

81

58

1 015

81

60

1 016

81

46

1 017

80

41

1 018

80

36

1 019

81

26

1 020

86

18

1 021

82

35

1 022

79

53

1 023

82

30

1 024

83

29

1 025

83

32

1 026

83

28

1 027

76

60

1 028

79

51

1 029

86

26

1 030

82

34

1 031

84

25

1 032

86

23

1 033

85

22

1 034

83

26

1 035

83

25

1 036

83

37

1 037

84

14

1 038

83

39

1 039

76

70

1 040

78

81

1 041

75

71

1 042

86

47

1 043

83

35

1 044

81

43

1 045

81

41

1 046

79

46

1 047

80

44

1 048

84

20

1 049

79

31

1 050

87

29

1 051

82

49

1 052

84

21

1 053

82

56

1 054

81

30

1 055

85

21

1 056

86

16

1 057

79

52

1 058

78

60

1 059

74

55

1 060

78

84

1 061

80

54

1 062

80

35

1 063

82

24

1 064

83

43

1 065

79

49

1 066

83

50

1 067

86

12

1 068

64

14

1 069

24

14

1 070

49

21

1 071

77

48

1 072

103

11

1 073

98

48

1 074

101

34

1 075

99

39

1 076

103

11

1 077

103

19

1 078

103

7

1 079

103

13

1 080

103

10

1 081

102

13

1 082

101

29

1 083

102

25

1 084

102

20

1 085

96

60

1 086

99

38

1 087

102

24

1 088

100

31

1 089

100

28

1 090

98

3

1 091

102

26

1 092

95

64

1 093

102

23

1 094

102

25

1 095

98

42

1 096

93

68

1 097

101

25

1 098

95

64

1 099

101

35

1 100

94

59

1 101

97

37

1 102

97

60

1 103

93

98

1 104

98

53

1 105

103

13

1 106

103

11

1 107

103

11

1 108

103

13

1 109

103

10

1 110

103

10

1 111

103

11

1 112

103

10

1 113

103

10

1 114

102

18

1 115

102

31

1 116

101

24

1 117

102

19

1 118

103

10

1 119

102

12

1 120

99

56

1 121

96

59

1 122

74

28

1 123

66

62

1 124

74

29

1 125

64

74

1 126

69

40

1 127

76

2

1 128

72

29

1 129

66

65

1 130

54

69

1 131

69

56

1 132

69

40

1 133

73

54

1 134

63

92

1 135

61

67

1 136

72

42

1 137

78

2

1 138

76

34

1 139

67

80

1 140

70

67

1 141

53

70

1 142

72

65

1 143

60

57

1 144

74

29

1 145

69

31

1 146

76

1

1 147

74

22

1 148

72

52

1 149

62

96

1 150

54

72

1 151

72

28

1 152

72

35

1 153

64

68

1 154

74

27

1 155

76

14

1 156

69

38

1 157

66

59

1 158

64

99

1 159

51

86

1 160

70

53

1 161

72

36

1 162

71

47

1 163

70

42

1 164

67

34

1 165

74

2

1 166

75

21

1 167

74

15

1 168

75

13

1 169

76

10

1 170

75

13

1 171

75

10

1 172

75

7

1 173

75

13

1 174

76

8

1 175

76

7

1 176

67

45

1 177

75

13

1 178

75

12

1 179

73

21

1 180

68

46

1 181

74

8

1 182

76

11

1 183

76

14

1 184

74

11

1 185

74

18

1 186

73

22

1 187

74

20

1 188

74

19

1 189

70

22

1 190

71

23

1 191

73

19

1 192

73

19

1 193

72

20

1 194

64

60

1 195

70

39

1 196

66

56

1 197

68

64

1 198

30

68

1 199

70

38

1 200

66

47

1 201

76

14

1 202

74

18

1 203

69

46

1 204

68

62

1 205

68

62

1 206

68

62

1 207

68

62

1 208

68

62

1 209

68

62

1 210

54

50

1 211

41

37

1 212

27

25

1 213

14

12

1 214

0

0

1 215

0

0

1 216

0

0

1 217

0

0

1 218

0

0

1 219

0

0

1 220

0

0

1 221

0

0

1 222

0

0

1 223

0

0

1 224

0

0

1 225

0

0

1 226

0

0

1 227

0

0

1 228

0

0

1 229

0

0

1 230

0

0

1 231

0

0

1 232

0

0

1 233

0

0

1 234

0

0

1 235

0

0

1 236

0

0

1 237

0

0

1 238

0

0

Grafické zobrazenie časového plánu dynamometra NRTC sa uvádza na nasledujúcom obrázku

Image Image

(1)  Totožný s cyklom C1 opísaným v bode 8.3 normy ISO 8178-4: 2007 (kor. 2008).

(2)  V prípade motorov skúšaných podľa prílohy 4B sa namiesto menovitých otáčok použijú denormalizované otáčky (n denorm), ktoré sú vymedzené v bode 7.7.1.1 prílohy 4B. V tomto prípade sa (n denorm) použijú namiesto menovitých otáčok aj pri určovaní medziľahlých otáčok.

(3)  Referenčné otáčky sa v prípade motorov skúšaných podľa prílohy 4A používajú len voliteľne a sú vymedzené v bode 4.3.1 prílohy 4A.

(4)  Totožný s cyklom D2 opísaným v bode 8.4 normy ISO 8178-4: 2007 (kor. 2008).

(5)  V záujme lepšieho pochopenia definície primárneho výkonu pozri obrázok 2 normy ISO 8528-1: 2005.

(6)  Podmienky otáčok motora ako v poznámke pod čiarou pre skúšku v ustálenom stave v nespojitom režime.

(7)  Percento krútiaceho momentu sa týka maximálneho krútiaceho momentu pri predpísaných otáčkach motora.

(8)  Prechod z jedného režimu do ďalšieho v rámci prechodovej fázy v trvaní 20 s. Počas prechodovej fázy je vydaný príkaz na lineárny posun z nastavenia krútiaceho momentu súčasného režimu do nastavenia krútiaceho momentu ďalšieho režimu a súčasne príkaz na lineárny posun otáčok motora, ak dôjde k zmene v nastavení otáčok.

(9)  Percento krútiaceho momentu sa týka maximálneho skúšobného krútiaceho momentu.

(10)  Prechod z jedného režimu do ďalšieho v rámci prechodovej fázy v trvaní 20 s. Počas prechodovej fázy je vydaný príkaz na lineárny posun z nastavenia krútiaceho momentu súčasného režimu do nastavenia krútiaceho momentu ďalšieho režimu.

PRÍLOHA 6

Technické charakteristiky referenčného paliva predpísaného pre skúšky typového schvaľovania a na overenie zhody výroby  (1)

Tabuľka 1

Pre výkonnostné pásma D až G

 

Limity a jednotky (2), (3)

Skúšobná metóda

Cetánové číslo (5)

min. 45 (8)

max. 50

ISO 5165

Hustota pri 15°C

min. 835 kg/m3

max. 845 kg/m3  (11)

ISO 3675, ASTM D4052

Destilácia (4) 95 % bod

Maximálne 370°C

ISO 3405

Viskozita pri 40°C

Minimálne 2,5 mm2/s

Maximálne 3,5 mm2/s

ISO 3104

Obsah síry

Minimálne 0,1 % hmotn. (10)

Maximálne 0,2 % hmotn. (9)

ISO 8754, EN 24260

Bod vzplanutia

Minimálne 55°C

ISO 2719

CFPP

Minimálne –

Maximálne + 5°C

EN 116

Korózia medi

Maximálne 1

ISO 2160

Conradsonov uhlíkový zvyšok

(pri 10 % destilačnom zvyšku)

Maximálne 0,3 % hmotn.

ISO 10370

Obsah popola

Maximálne 0,01 % hmotn.

ASTM D482 (12)

Obsah vody

Maximálne 0,05 % hmotn.

ASTM D95, D1744

Neutralizačné číslo (silná kyselina)

Minimálne 0,20 mg KOH/g

 

Oxidačná stabilita (6)

Maximálne 2,5 mg/100 ml

ASTM D2274

Prísady (7)

 

 


Tabuľka 2

Pre výkonnostné pásma H až K

Parameter

Jednotka

Limity (13)

Skúšobná metóda

minimum

maximum

Cetánové číslo (14)

 

52,0

54,0

EN-ISO 5165

Hustota pri 15°C

kg/m3

833

837

EN-ISO 3675

Destilácia:

 

 

 

 

50 % bod

°C

245

—

EN-ISO 3405

95 % bod

°C

345

350

EN-ISO 3405

—

Konečný bod varu

°C

—

370

EN-ISO 3405

Bod vzplanutia

°C

55

—

EN 22719

CFPP

°C

—

–5

EN 116

Viskozita pri 40°C

mm2/s

2,5

3,5

EN-ISO 3104

Polycyklické aromatické uhľovodíky

% m/m

3,0

6,0

IP 391

Obsah síry (15)

mg /kg

—

300

ASTM D 5453

Korózia medi

 

—

trieda 1

EN-ISO 2160

Conradsonov uhlíkový zvyšok

(10 % DR)

% m/m

—

0,2

EN-ISO 10370

Obsah popola

% m/m

—

0,01

EN-ISO 6245

Obsah vody

% m/m

—

0,05

EN-ISO 12937

Neutralizačné číslo (silná kyselina)

mg KOH/g

—

0,02

ASTM D 974

Oxidačná stabilita (16)

mg/ml

—

0,025

EN-ISO 12205


Tabuľka 3

Pre výkonnostné pásma L až P a Q a R

Parameter

Jednotka

Limity (17)

Skúšobná metóda

minimum

maximum

Cetánové číslo (18)

 

 

54,0

EN-ISO 5165

Hustota pri 15°C

kg/m3

833

865

EN-ISO 3675

Destilácia:

 

 

 

 

50 % bod

°C

245

—

EN-ISO 3405

95 % bod

°C

345

350

EN-ISO 3405

—

Konečný bod varu

°C

—

370

EN-ISO 3405

Bod vzplanutia

°C

55

—

EN 22719

CFPP

°C

—

–5

EN 116

Viskozita pri 40°C

mm2/s

2,3

3,3

EN-ISO 3104

Polycyklické aromatické uhľovodíky

% m/m

3,0

6,0

IP 391

Obsah síry (19)

mg /kg

—

10

ASTM D 5453

Korózia medi

 

—

trieda 1

EN-ISO 2160

Conradsonov uhlíkový zvyšok

(10 % DR)

% m/m

—

0,2

EN-ISO 10370

Obsah popola

% m/m

—

0,01

EN-ISO 6245

Obsah vody

% m/m

—

0,02

EN-ISO 12937

Neutralizačné číslo (silná kyselina)

mg KOH/g

—

0,02

ASTM D 974

Oxidačná stabilita (20)

mg/ml

—

0,025

EN-ISO 12205

Mazivosť (snímaný priemer opotrebenia HFRR pri 60°C)

μm

—

400

CEC F-06-A-96

FAME

zakázané

(1)  Všetky charakteristiky a limitné hodnoty sa nepretržite sledujú z hľadiska trendov na trhu.

(2)  Ak je potrebné vypočítať tepelnú účinnosť motora alebo vozidla, výhrevnosť paliva sa môže vypočítať pomocou tejto rovnice:

Formula

kde:

 

d je hustota pri 15°C

 

x je hmotnostný pomer vody (%/100)

 

y je hmotnostný pomer popola (%/100)

 

s je hmotnostný pomer síry (%/100).

(3)  Hodnoty uvedené v špecifikácii sú „skutočné hodnoty“. Pri určovaní ich limitných hodnôt sa uplatnila norma IASTM D3244 „Definovanie základne pre spory o kvalite výrobkov z ropy“ a pri určovaní minimálnej hodnoty sa zohľadnil minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri určovaní maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť).

Bez ohľadu na toto opatrenie, ktoré je potrebné zo štatistických dôvodov, výrobca paliva by sa mal napriek všetkému usilovať dosiahnuť nulovú hodnotu tam, kde je stanovená maximálna hodnota 2R, a strednú hodnotu v prípadoch, kde sú udávané najvyššie a najnižšie limity. Ak by bolo potrebné vyjasniť otázku, či palivo spĺňa požiadavky špecifikácií, mali by sa uplatňovať ustanovenia normy ASTM D3244.

(4)  Uvedené čísla udávajú odparené množstvá (percento obnoveného podielu + percento strát).

(5)  Rozsah cetánového čísla nie je v súlade s požiadavkou minimálneho rozsahu 4R. V prípade sporov medzi dodávateľom a používateľom paliva sa na ich riešenie môžu použiť podmienky uvedené v norme ASTM D3244 za predpokladu, že namiesto jednotlivých určovaní sa uskutočnia opakované merania v dostatočnom počte tak, aby sa dosiahla potrebná presnosť.

(6)  Hoci je stabilita oxidácie regulovaná, je pravdepodobné, že životnosť bude limitovaná. Bolo by vhodné vyžiadať si od dodávateľa informácie o podmienkach skladovania a o životnosti.

(7)  Toto palivo by malo byť založené len na destilovaných komponentoch primárnych a krakovaných uhľovodíkov; odsírenie je povolené. Nesmie obsahovať žiadne kovové prísady alebo prísady zlepšujúce cetánové číslo.

(8)  Nižšie hodnoty sú povolené s tým, že treba oznámiť cetánové číslo referenčného paliva.

(9)  Vyššie hodnoty sú povolené s tým, že treba oznámiť obsah síry v referenčnom palive.

(10)  Musí sa nepretržite sledovať z hľadiska trendov na trhu. Na účely prvého typového schválenia motora na požiadanie žiadateľa je prípustný obsah síry 0,05 % hmotn. (najmenej 0,03 % hmotn.), v tom prípade však musí byť nameraná úroveň tuhých častíc korigovaná smerom nahor k priemernej hodnote, ktorá je menovite špecifikovaná pre obsah síry v palive (0,15 % hmotn.) podľa tejto rovnice:

Formula

kde:

PTadj

=

upravená hodnota PM (g/kWh)

PT

=

nameraná vážená hodnota špecifických emisií pre emisie tuhých častíc (g/kWh)

SFC

=

vážená špecifická spotreba paliva (g/kWh) vypočítaná podľa nasledujúceho vzorca

NSLF

=

priemerná menovitá špecifikácia hmotnostného podielu obsahu síry (t. j. 0,15 %/100)

FSF

=

hmotnostný podiel obsahu síry (%/100)

Rovnica pre výpočet váženej spotreby špecifického paliva:

Formula

kde:

Formula

Na účely posúdenia zhody výroby v súlade s bodom 7.4.2 musí byť požiadavka splnená s použitím referenčného paliva, ktoré spĺňa minimálnu/maximálnu hodnotu 0,1/0,2 hmotnostného percenta.

(11)  Vyššie hodnoty sú povolené do 855 kg/m3 s tým, že treba oznámiť hustotu použitého referenčného paliva. Na účely posúdenia zhody výroby v súlade s bodom 7.4.2 musí byť požiadavka splnená s použitím referenčného paliva, ktoré spĺňa minimálnu/maximálnu hodnotu 835/845 kg/m3.

(12)  S účinnosťou od dátumu začatia uplatňovania sa nahrádza normou EN/ISO 6245.

(13)  Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri určovaní ich limitných hodnôt bola použitá norma ISO 4259 Ropné výrobky – stanovenie a použitie presných údajov vo vzťahu k skúšobným postupom a pri určovaní minimálnej hodnoty sa zohľadnil minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri určovaní maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť).

Bez ohľadu na toto opatrenie, ktoré je potrebné z technických dôvodov, výrobca palív by sa mal napriek všetkému usilovať dosiahnuť nulovú hodnotu tam, kde je stanovená maximálna hodnota 2R, a strednú hodnotu v prípadoch, kde sú udávané najvyššie a najnižšie limity. Ak je potrebné rozhodnúť, či palivo spĺňa požiadavky týchto špecifikácií, mali by sa uplatňovať podmienky normy ISO 4259.

(14)  Rozsah pre cetánové číslo nie je v súlade s požiadavkami minimálneho rozsahu 4R. V prípade sporov medzi dodávateľom a používateľom paliva sa na ich riešenie však môžu použiť podmienky uvedené v norme ISO 4259 za predpokladu, že namiesto jednotlivých určovaní sa uskutočnia opakované merania v dostatočnom počte tak, aby sa dosiahla potrebná presnosť.

(15)  Oznamuje sa skutočný obsah síry v palive použitom na skúšku.

(16)  Hoci je stabilita oxidácie regulovaná, je pravdepodobné, že životnosť bude limitovaná. Bolo by vhodné vyžiadať si od dodávateľa informácie o podmienkach skladovania a o životnosti.

(17)  Hodnoty uvedené v špecifikáciách sú „skutočné hodnoty“. Pri určovaní ich limitných hodnôt bola použitá norma ISO 4259 Ropné výrobky – stanovenie a použitie presných údajov vo vzťahu k skúšobným postupom a pri určovaní minimálnej hodnoty sa zohľadnil minimálny rozdiel 2R nad nulou; pri určovaní maximálnej a minimálnej hodnoty je minimálny rozdiel 4R (R = reprodukovateľnosť).

Bez ohľadu na toto opatrenie, ktoré je potrebné z technických dôvodov, výrobca palív by sa mal napriek všetkému usilovať dosiahnuť nulovú hodnotu tam, kde je stanovená maximálna hodnota 2R, a strednú hodnotu v prípadoch, kde sú udávané najvyššie a najnižšie limity. Ak je potrebné rozhodnúť, či palivo spĺňa požiadavky týchto špecifikácií, mali by sa uplatňovať podmienky normy ISO 4259.

(18)  Rozsah pre cetánové číslo nie je v súlade s požiadavkami minimálneho rozsahu 4R. V prípade sporov medzi dodávateľom a používateľom paliva sa na ich riešenie však môžu použiť podmienky uvedené v norme ISO 4259 za predpokladu, že namiesto jednotlivých určovaní sa uskutočnia opakované merania v dostatočnom počte tak, aby sa dosiahla potrebná presnosť.

(19)  Oznamuje sa skutočný obsah síry v palive použitom na skúšku typu I.

(20)  Hoci je stabilita oxidácie regulovaná, je pravdepodobné, že životnosť bude limitovaná. Bolo by vhodné vyžiadať si od dodávateľa informácie o podmienkach skladovania a o životnosti.

PRÍLOHA 7

POŽIADAVKY NA MONTÁŽ VYBAVENIA A PRÍDAVNÝCH ZARIADENÍ

Číslo

Vybavenie a prídavné zariadenia

Namontované na emisnú skúšku

1

Sací systém

 

Sacie potrubie

Áno

Systém regulácie emisií kľukovej skrine

Áno

Prietokomer vzduchu

Áno

Vzduchový filter

Áno (1)

Tlmič sania

Áno (1)

Zariadenie na indukčný ohrev sacieho potrubia

Áno, štandardné výrobné vybavenie. Ak je to možné, má sa nastaviť za najpriaznivejších podmienok

2

Výfukový systém

 

Dodatočná úprava výfukových plynov

Áno

Výfukové potrubie

Áno

Prípojné potrubie

Áno (2)

Tlmič

Áno (2)

Výfuková trubica

Áno (2)

Výfuková brzda

Nie (3)

Zariadenie na preplňovanie

Áno

3

Palivové čerpadlo

Áno (4)

4

Zariadenie na vstrekovanie paliva

 

Predfilter

Áno

Filter

Áno

Čerpadlo

Áno

Vysokotlakové potrubie

Áno

Vstrekovač

Áno

Elektronická riadiaca jednotka, snímače atď.

Áno

Systém regulácie/kontroly

Áno

Automatický obmedzovač regulačnej tyče pri plnom zaťažení v závislosti od atmosférických podmienok

Áno

5

Zariadenie na chladenie kvapalín

 

Chladič

Nie

Ventilátor

Nie

Kryt ventilátora

Nie

Vodné čerpadlo

Áno (5)

Termostat

Áno (6)

6

Chladenie vzduchom

 

Kryt

Nie (7)

Ventilátor alebo dúchadlo

Nie (7)

Zariadenie na reguláciu teploty

Nie

7

Elektrické zariadenia

 

Generátor

Áno (8)

8

Preplňovač

 

Kompresor poháňaný buď priamo motorom, a/alebo výfukovými plynmi

Áno

Chladič preplňovaného vzduchu

Áno (7), (9)

Chladiace čerpadlo alebo ventilátor (poháňaný motorom)

Nie (7)

Zariadenie na reguláciu prietoku chladiaceho média

Áno

9

Pomocný ventilátor skúšobného zariadenia

Áno, ak je potrebný

10

Zariadenie proti znečisťujúcim látkam

Áno

11

Štartovacie zariadenie

Áno, alebo vybavenie skúšobného zariadenia (10)

12

Čerpadlo mazacieho oleja

Áno

13

Niektoré zariadenia, ktorých činnosť je spojená s činnosťou stroja a ktoré sa môžu namontovať na motor, sa pri skúške musia odstrániť.

Ako príklad sa uvádza tento neúplný zoznam:

i)

vzduchový kompresor pre brzdy;

ii)

kompresor servoriadenia;

iii)

kompresor zavesenia;

iv)

klimatizačný systém.

Nie

(1)  Kompletný sací systém, predpokladaný na dané použitie, sa namontuje v prípade, že:

i)

existuje riziko značného vplyvu na výkon motora;

ii)

na požiadanie výrobcu.

V ostatných prípadoch sa môže použiť rovnocenný systém a malo by sa skontrolovať, či sa sací tlak nelíši o viac než 100 Pa od horného limitu stanoveného výrobcom pre čistý vzduchový filter.

(2)  Kompletný výfukový systém, predpokladaný pre dané použitie, sa namontuje v prípade, že:

i)

existuje riziko značného vplyvu na výkon motora;

ii)

na požiadanie výrobcu.

V ostatných prípadoch sa môže namontovať rovnocenný systém za predpokladu, že sa meraný tlak nelíši o viac ako 1 000 Pa od horného limitu stanoveného výrobcom.

(3)  Ak je výfuková brzda zabudovaná v motore, škrtiaci ventil sa nastaví do úplne otvorenej polohy.

(4)  Tlak dodávky paliva sa môže nastaviť v prípade potreby tak, aby reprodukoval tlak pri konkrétnom použití motora (najmä vtedy, keď sa použije systém „vratného vedenia paliva“).

(5)  Obeh chladiacej kvapaliny zabezpečuje len vodné čerpadlo motora. Chladenie kvapaliny môže byť zabezpečené vonkajším obvodom tak, aby strata tlaku v tomto obvode a tlak na vstupe čerpadla ostali v podstate rovnaké ako tie, ktoré sú v systéme chladenia motora.

(6)  Termostat sa môže nastaviť do úplne otvorenej polohy.

(7)  Keď sa na skúšku namontuje ventilátor alebo dúchadlo, absorbovaný výkon sa pripočíta k výsledkom s výnimkou chladiacich ventilátorov vzduchom chladených motorov, ktoré sú namontované priamo na kľukovom hriadeli. Výkon ventilátora alebo dúchadla sa určuje pri otáčkach používaných pri skúške buď výpočtom zo štandardných charakteristík, alebo praktickými skúškami.

(8)  Minimálny výkon generátora: elektrický výkon generátora sa musí obmedziť na výkon potrebný na prevádzku prídavných zariadení nevyhnutných pre činnosť motora. Ak je potrebné pripojenie akumulátora, musí sa použiť akumulátor, ktorý je úplne nabitý a v dobrom stave.

(9)  Motory chladené preplňovaným vzduchom sa skúšajú s chladením preplňovaným vzduchom bez ohľadu na to, či ide o vzduchové, alebo kvapalinové chladenie, ale ak to výrobca uprednostňuje, vzduchový chladič je možné nahradiť skúšobným zariadením. V obidvoch prípadoch sa meranie výkonu pri každých otáčkach vykonáva s maximálnym poklesom tlaku a minimálnym poklesom teploty vzduchu motora prechádzajúceho cez chladič preplňovaného vzduchu na skúšobnom zariadení podľa špecifikácií výrobcu.

(10)  Napájanie elektrických alebo iných štartovacích systémov sa zabezpečuje zo skúšobného zariadenia.

PRÍLOHA 8

POŽIADAVKY NA ŽIVOTNOSŤ

1.   OVEROVANIE ŽIVOTNOSTI VZNETOVÝCH MOTOROV S VÝKONNOSTNÝMI PÁSMAMI H AŽ P

Táto príloha sa vzťahuje len na vznetové motory s výkonnostnými pásmami H až P.

1.1   Výrobcovia musia stanoviť hodnotu faktora zhoršenia (DF) každej regulovanej znečisťujúcej látky pre všetky rady motorov s výkonnostnými pásmami H až P. Tieto DF sa používajú pri typovom schvaľovaní a skúšaní výrobnej linky.

1.1.1   Skúška na určenie DF sa vykonáva takto:

1.1.1.1   Výrobca vykonáva skúšky životnosti s cieľom kumulovať čas prevádzky motora podľa skúšobného programu, ktorý si vybral na základe správneho technického úsudku ako reprezentatívny pre prevádzku motora z hľadiska charakteristického zhoršenia emisných vlastností. Čas skúšky životnosti by mal bežne predstavovať ekvivalentnú časť najmenej jednej štvrtiny času životnosti emisií (EDP).

Kumulovaný čas prevádzky je možné získať prevádzkovaním motorov na skúšobnom dynamometri alebo skutočným prevádzkovaním strojov v teréne. Keď sa program kumulácie prevádzky vykonáva pri vyššom faktore zaťaženia, než je bežné v teréne, môžu sa použiť zrýchlené skúšky životnosti. Faktor zrýchlenia uvádzajúci do vzťahu trvanie skúšky životnosti motora k zodpovedajúcemu času životnosti emisií stanovuje výrobca motora na základe správneho technického úsudku.

Počas trvania skúšky životnosti sa nemôže vykonávať iná údržba alebo výmena komponentov citlivých na emisie než podľa bežného programu prevádzky, ktorý odporúča výrobca.

Skúšobný motor, podsystémy alebo komponenty, ktoré sa majú použiť na určenie DF emisií výfukových plynov pre rad motorov alebo rady motorov so zodpovedajúcou technológiou systému regulácie emisií, vyberá výrobca motora na základe správneho technického úsudku. Kritériom je, že skúšobný motor by mal predstavovať charakteristiky zhoršenia emisií radu motorov, v rámci ktorých sa na typové schválenie použijú výsledné hodnoty DF. Motory s rozdielnym vŕtaním a zdvihom, rozdielnou konfiguráciou, rozdielnymi systémami regulácie vzduchu a rozdielnymi palivovými systémami sa môžu považovať za rovnocenné so zreteľom na charakteristiky zhoršenia emisií v prípade, že pre toto tvrdenie existuje primeraný technický dôvod.

Ak existuje primeraný dôvod, na základe ktorého sa technológia považuje za rovnocennú, pokiaľ ide o zhoršenie emisií, a dôkaz, že skúšky boli vykonané podľa špecifikovaných požiadaviek, môžu sa použiť hodnoty DF od iného výrobcu.

Emisné skúšky sa vykonávajú podľa postupov uvedených v tomto predpise pre skúšobný motor po počiatočnom zábehu, avšak pred akoukoľvek skúškou kumulácie prevádzky, a na konci životnosti. Emisné skúšky je možné vykonávať v intervaloch aj počas skúšobného obdobia kumulácie prevádzky a použiť na stanovenie trendu zhoršenia.

1.1.1.2   Skúšky kumulácie prevádzky alebo emisné skúšky vykonávané s cieľom stanoviť zhoršenie nemusia byť vykonané za prítomnosti schvaľovacieho orgánu.

1.1.1.3   Určovanie hodnôt DF zo skúšok životnosti

Doplnkový DF je definovaný ako hodnota získaná odpočítaním hodnoty emisií určenej na začiatku EDP od hodnoty emisií určenej na účel reprezentovania emisných vlastností na konci EDP.

Násobný DF je definovaný ako úroveň emisií na konci EDP vydelená hodnotou emisií zaznamenanou na začiatku EDP.

Samostatné hodnoty DF sa stanovia pre každú znečisťujúcu látku, na ktorú sa vzťahuje tento právny predpis. V prípade určovania hodnoty DF vo vzťahu k norme pre NOx + HC, pokiaľ ide o doplnkový DF, ten sa určuje na základe súčtu znečisťujúcich látok napriek tomu, že negatívne zhoršenie jednej znečisťujúcej látky nesmie vyvážiť zhoršenie inej. Pokiaľ ide o násobný DF pre NOx + HC, DF pre HC a NOx sa s cieľom stanoviť zhodu s normou určujú a používajú pri výpočte zhoršených úrovní emisií z výsledkov emisnej skúšky pred spojením výsledných zhoršených hodnôt NOx a HC samostatne.

V prípadoch, kde sa skúšanie nevykonáva pre celý EDP, emisné hodnoty na konci EDP sa stanovia extrapoláciou trendu zhoršovania emisií stanoveného za skúšobné obdobie so zreteľom na úplný EDP.

Ak sa výsledky emisných skúšok pravidelne zaznamenávajú počas skúšania životnosti kumulácie prevádzky, na určenie úrovní emisií na konci EDP sa použijú štandardné techniky štatistického spracovania založené na osvedčených postupoch; pri určovaní konečných hodnôt emisií je možné použiť skúšky štatistickej významnosti.

Ak je výsledkom výpočtu hodnota násobného DF menšia ako 1,00 alebo doplnkového DF menšia ako 0,00, potom je hodnota DF 1,0 alebo 0,00.

1.1.1.4   Výrobca môže so súhlasom orgánu typového schvaľovania použiť hodnoty DF určené na základe výsledkov skúšok životnosti vykonaných s cieľom získať hodnoty DF na certifikáciu vznetových motorov pre ťažké úžitkové vozidlá. Toto použitie sa umožní, ak je skúška cestného motora technicky rovnocenná so skúškou radov necestného motora s použitím hodnôt DF na certifikáciu. Hodnoty DF odvodené z výsledkov skúšok životnosti emisií cestného motora sa musia vypočítať na základe hodnôt EDP stanovených v bode 3.

1.1.1.5   V prípade, že rad motorov používa predpísanú technológiu, namiesto skúšania zameraného na určenie faktora zhoršenia pre tento rad motorov sa na základe súhlasu orgánu typového schvaľovania môže použiť analýza založená na správnom technickom úsudku.

1.2   Informácie o DF v žiadostiach o schválenie

1.2.1   V žiadosti o schválenie radu motorov sa uvádzajú doplnkové DF pre vznetové motory, ktoré nepoužívajú žiadne zariadenie na dodatočnú úpravu výfukových plynov.

1.2.2   V žiadosti o schválenie radu motorov sa uvádzajú násobné DF pre vznetové motory, ktoré používajú zariadenie na dodatočnú úpravu výfukových plynov.

1.2.3   Výrobca musí na požiadanie poskytnúť orgánu typového schvaľovania informácie na doloženie hodnôt DF. Zvyčajne sú to výsledky emisných skúšok, program kumulácie prevádzky, postupy údržby, v prípade potreby spolu s informáciami podporujúcimi technické úsudky týkajúce sa technickej rovnocennosti.

2.   OVEROVANIE ŽIVOTNOSTI VZNETOVÝCH MOTOROV S VÝKONNOSTNÝMI PÁSMAMI Q A R

2.1   Všeobecne

2.1.1   Tento bod sa vzťahuje len na vznetové motory s výkonnostnými pásmami Q až R. Na žiadosť výrobcu sa ako alternatíva k požiadavkám uvedeným v bode 1 tejto prílohy môže vzťahovať aj na vznetové motory s výkonnostnými pásmami H až P.

2.1.2   V tomto bode 2 sú uvedené podrobnosti o postupoch výberu motorov na skúšky v programe akumulácie prevádzky s cieľom určiť faktory zhoršenia pre IV. etapu typového schvaľovania motorov a zhodu hodnotení výroby. Faktory zhoršenia sa uplatňujú v súlade s bodom 2.4.7 na emisie namerané podľa prílohy 4B k tomuto predpisu.

2.1.3   Skúšky kumulácie prevádzky alebo emisné skúšky vykonávané s cieľom stanoviť zhoršenie sa nemusia vykonávať za prítomnosti schvaľovacieho orgánu.

2.1.4   V tomto bode 2 sa ďalej uvádzajú podrobné údaje o údržbe súvisiacej a nesúvisiacej s emisiami, ktorá by sa mala alebo mohla vykonávať na motoroch zaradených do programu akumulácie prevádzky. Táto údržba musí byť v zhode s údržbou vykonávanou na motoroch v prevádzke a oznamovanou majiteľom nových motorov.

2.1.5   Na žiadosť výrobcu môže schvaľovací orgán povoliť používanie faktorov zhoršenia, ktoré boli stanovené pomocou alternatívnych postupov k postupom vymedzeným v bodoch 2.4.1 až 2.4.5. V tom prípade musí výrobca k spokojnosti schvaľovacieho orgánu preukázať, že alternatívne postupy, ktoré sa použili, nie sú menej prísne ako postupy obsiahnuté v bodoch 2.4.1 až 2.4.5.

2.2   Vyhradené

2.3   Výber motorov na určenie faktorov zhoršenia životnosti emisií

2.3.1   Na skúšanie emisií s cieľom určiť faktory zhoršenia životnosti emisií sa vyberajú motory z radu motorov, ktorý je vymedzený v prílohe 1B k tomuto predpisu.

2.3.2   Motory z rôznych radov motorov možno ďalej skombinovať do radov na základe typu použitého systému dodatočnej úpravy výfukových plynov. Aby bolo možné motory s rôznym usporiadaním valcov alebo s podobnými technickými špecifikáciami a montážou systému dodatočnej úpravy výfukových plynov zaradiť do rovnakého radu systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov, výrobca musí schvaľovaciemu orgánu poskytnúť údaje, ktoré preukazujú, že výkonnosť týchto systémov motorov je podobná, pokiaľ ide o znižovanie emisií.

2.3.3   Výrobca vyberie na skúšanie v programe kumulácie prevádzky vymedzenej v bode 2.4.2 jeden motor zastupujúci rad systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov určený v súlade s bodom 2.3.2 a oznámi to schvaľovaciemu orgánu pred začiatkom akejkoľvek skúšky.

2.3.3.1   Ak schvaľovací orgán rozhodne, že emisie najhoršieho radu systému dodatočnej úpravy výfukových plynov motorov môže lepšie charakterizovať iný motor, skúšobný motor vyberie schvaľovací orgán spoločne s výrobcom motora.

2.4   Stanovenie faktorov zhoršenia životnosti emisií

2.4.1   Všeobecne

Faktory zhoršenia použiteľné na rad systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov motora sa vypracujú z vybraných motorov na základe programu akumulácie prevádzky, ktorý zahŕňa periodické skúšanie emisií plynných a tuhých znečisťujúcich látok v skúškach NRSC a NRTC.

2.4.2   Program akumulácie prevádzky

Programy akumulácie prevádzky možno vykonať podľa výberu výrobcu prevádzkovaním stroja vybaveného vybraným motorom podľa programu akumulácie prevádzky motora, alebo prevádzkovaním vybraného motora podľa programu akumulácie prevádzky dynamometra.

2.4.2.1   Akumulácia prevádzky motora a dynamometra

2.4.2.1.1

Formu a trvanie akumulácie prevádzky a cyklus starnutia motorov určuje výrobca spôsobom zhodným s osvedčenou technickou praxou.

2.4.2.1.2

Výrobca určí skúšobné body, v ktorých sa budú merať emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok v cykloch NRTC a NRSC s teplým štartom. Musí určiť minimálne tri body, jeden na začiatku, jeden približne v strede a jeden na konci programu akumulácie prevádzky.

2.4.2.1.3

Hodnoty emisií v bode na začiatku a konci životnosti emisií, ktoré sa vypočítajú v súlade s bodom 2.4.5.2, musia byť v rozmedzí limitných hodnôt uplatniteľných na rad motorov, ale jednotlivé výsledky emisií v skúšobných bodoch môžu tieto limitné hodnoty prekročiť.

2.4.2.1.4

Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho orgánu možno v každom skúšobnom bode vykonať len jeden skúšobný cyklus (buď NRTC alebo NRSC s teplým štartom) a na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky druhý skúšobný cyklus.

2.4.2.1.5

V prípade motorov s konštantnými otáčkami sa v každom skúšobnom bode vykonáva len cyklus NRSC.

2.4.2.1.6

Programy akumulácie prevádzky môžu byť pri rôznych radoch systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov motora rôzne.

2.4.2.1.7

Programy akumulácie prevádzky môžu byť kratšie ako obdobie životnosti emisií, ale nie kratšie ako ekvivalent aspoň jednej štvrtiny životnosti emisií stanovenej v bode 3 tejto prílohy.

2.4.2.1.8

Zrýchlené starnutie je povolené nastavením programu akumulácie prevádzky na základe spotreby paliva. Nastavenie musí vychádzať z pomeru medzi bežnou spotrebou paliva v prevádzke a spotrebou paliva v cykle starnutia, ale spotreba paliva v cykle starnutia nesmie prekročiť bežnú spotrebu paliva motora v prevádzke o viac ako 30 %.

2.4.2.1.9

Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho orgánu možno povoliť alternatívne metódy skúšky zrýchleného starnutia.

2.4.2.1.10

Výrobca musí v žiadosti o typové schválenie plne opísať program akumulácie prevádzky a podať o ňom správu schvaľovaciemu orgánu pred začatím skúšok.

2.4.2.2   Ak schvaľovací orgán rozhodne, že medzi bodmi, ktoré vybral výrobca, treba vykonať dodatočné merania, oznámi to výrobcovi. Výrobca musí vypracovať zrevidovaný program akumulácie prevádzky, ktorý schváli schvaľovací orgán.

2.4.3   Skúšanie motora

2.4.3.1   Stabilizácia systému motora

2.4.3.1.1

Výrobca určí pre každý rad systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov motora počet hodín prevádzky stroja alebo motora, po ktorom sa prevádzka systému dodatočnej úpravy výfukových plynov motora stabilizuje. Na žiadosť schvaľovacieho orgánu výrobca sprístupní údaje a analýzu, ktoré použil na toto určenie. Alternatívne sa výrobca môže rozhodnúť prevádzkovať motor alebo stroj 60 až 125 hodín, alebo počas ekvivalentného času, v cykle starnutia s cieľom stabilizovať systém dodatočnej úpravy výfukových plynov motora.

2.4.3.1.2

Koniec času stabilizácie určeného v bode 2.4.3.1.1 sa považuje za začiatok vykonávania programu akumulácie prevádzky.

2.4.3.2   Skúšanie akumulácie prevádzky

2.4.3.2.1

Po stabilizácii sa motor prevádzkuje v programe akumulácie prevádzky, ktorý vyberie výrobca, ako sa uvádza v bode 2.3.2. V programe akumulácie prevádzky sa v pravidelných intervaloch, ktoré určí výrobca, a v prípade potreby aj schvaľovací orgán v súlade s bodom 2.4.2.2, motor skúša na emisie plynných a tuhých znečisťujúcich látok v cykloch NRTC a NRSC s teplým štartom.

Výrobca sa môže rozhodnúť odmerať emisie znečisťujúcich látok pred každým systémom dodatočnej úpravy oddelene od emisií znečisťujúcich látok meraných za každým systémom dodatočnej úpravy výfukových plynov.

V súlade s bodom 2.4.2.1.4, ak sa dohodlo, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (NRTC alebo NRSC s teplým štartom), druhý skúšobný cyklus (NRTC alebo NRSC s teplým štartom) sa vykoná na začiatku a na konci programu akumulácie prevádzky.

V prípade motorov s konštantnými otáčkami sa v každom skúšobnom bode vykonáva len cyklus NRSC v súlade s bodom 2.4.2.1.5.

2.4.3.2.2

Počas vykonávania programu akumulácie prevádzky sa údržba motora vykonáva podľa bodu 2.5.

2.4.3.2.3

V priebehu programu akumulácie prevádzky sa neplánovaná údržba motora alebo stroja môže vykonať napríklad vtedy, keď bežný diagnostický systém výrobcu zistí problém, ktorý prevádzkovateľovi stroja naznačí, že vznikla porucha.

2.4.4   Podávanie správ

2.4.4.1   Výsledky všetkých emisných skúšok (NRTC a NRSC s teplým štartom) vykonaných počas realizácie programu kumulácie prevádzky sa sprístupnia schvaľovaciemu orgánu. Ak sa niektorá emisná skúška vyhlási za neplatnú, výrobca poskytne vysvetlenie, prečo bola skúška vyhlásená za neplatnú. V takom prípade sa v rámci nasledujúcich 100 hodín akumulácie prevádzky vykoná ďalšia séria emisných skúšok.

2.4.4.2   Výrobca musí uchovávať záznamy o všetkých informáciách týkajúcich sa všetkých emisných skúšok a údržby vykonanej na motore počas vykonávania programu akumulácie prevádzky Tieto informácie sa predkladajú schvaľovaciemu orgánu spolu s výsledkami emisných skúšok vykonaných v programe akumulácie prevádzky.

2.4.5   Určovanie faktorov zhoršenia

2.4.5.1   Pre každú znečisťujúcu látku sa v cykloch NRTC a NRSC s teplým štartom v každom skúšobnom bode počas vykonávania programu akumulácie prevádzky vykoná na základe všetkých výsledkov skúšok „najlepšia“ lineárna regresná analýza. Výsledky každej skúšky každej znečisťujúcej látky sa vyjadrujú s presnosťou na rovnaký počet desatinných miest ako limitná hodnota tejto znečisťujúcej látky, ktorá sa vzťahuje na rad motorov, plus jedno ďalšie desatinné miesto.

V súlade s bodom 2.4.2.1.4 alebo bodom 2.4.2.1.5, ak sa v každom skúšobnom bode vykonal len jeden skúšobný cyklus (NRTC alebo NRSC s teplým štartom), regresná analýza sa vykoná len na základe výsledkov skúšky skúšobného cyklu vykonaného v jednotlivých skúšobných bodoch.

Na žiadosť výrobcu a s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho orgánu je povolená nelineárna regresia.

2.4.5.2   Hodnoty emisií každej znečisťujúcej látky na začiatku vykonávania programu akumulácie prevádzky a v koncovom bode životnosti emisií, ktorý sa vzťahuje na skúšaný motor, sa vypočítajú z regresnej rovnice. Ak je program akumulácie prevádzky kratší ako životnosť emisií, hodnoty emisií v koncovom bode životnosti emisií sa určia extrapoláciou regresnej rovnice uvedenej v bode 2.4.5.1.

V prípade, že sa hodnoty emisií použijú pre rad motorov v rovnakom rade zariadení na dodatočnú úpravu výfukových plynov motora, ale s rôznymi časmi životnosti emisií, hodnoty emisií v koncovom bode životnosti emisií sa prepočítajú pre každý čas životnosti emisií extrapoláciou alebo interpoláciou regresnej rovnice, ako sa uvádza v bode 2.4.5.1.

2.4.5.3   Faktor zhoršenia (DF) každej znečisťujúcej látky je definovaný ako pomer použitých emisných hodnôt v koncovom bode životnosti emisií a na začiatku vykonávania programu akumulácie prevádzky (násobný faktor zhoršenia).

Na žiadosť výrobcu a s predchádzajúcim súhlasom schvaľovacieho orgánu možno na každú znečisťujúcu látku aplikovať doplnkový DF. Doplnkový DF je definovaný ako rozdiel medzi vypočítanými emisnými hodnotami v koncovom bode životnosti emisií a na začiatku vykonávania programu akumulácie prevádzky.

Príklad určenia DF emisií NOx pomocou lineárnej regresie je znázornený na obrázku 1.

Miešanie násobného a dodatočného DF v rámci jedného súboru znečisťujúcich látok nie je povolené.

Ak je výsledkom výpočtu hodnota násobného DF menšia ako 1,00 alebo doplnkového DF menšia ako 0,00, potom sa faktor zhoršenia rovná 1,0 alebo 0,00.

Ak sa v súlade s bodom 2.4.2.1.4 dohodlo, že v každom skúšobnom bode sa vykoná len jeden skúšobný cyklus (NRTC alebo NRSC s teplým štartom) a druhý skúšobný cyklus (NRTC alebo NRSC s teplým štartom) sa vykoná len na začiatku a konci programu akumulácie prevádzky, faktor zhoršenia vypočítaný pre skúšobný cyklus, ktorý sa vykonal v každom skúšobnom bode, sa vzťahuje aj na druhý skúšobný cyklus.

Obrázok 1

Príklad určenia DF

Image

2.4.6   Priradené faktory zhoršenia

2.4.6.1   Ako alternatívu k použitiu programu akumulácie prevádzky na určenie DF sa výrobca motora môže rozhodnúť použiť tieto priradené násobné DF:

Skúšobný cyklus

CO

HC

NOx

PM

NRTC

1,3

1,3

1,15

1,05

NRSC

1,3

1,3

1,15

1,05

Priradené doplnkové DF nie sú uvedené. Prevádzanie priradených násobných DF na doplnkové DF nie je povolené.

Ak sa použijú priradené DF, výrobca predloží schvaľovaciemu orgánu presvedčivý dôkaz, že možno očakávať, že komponenty regulácie emisií budú mať životnosť emisií zodpovedajúcu týmto priradeným faktorom. Tento dôkaz môže vychádzať z analýzy konštrukcie, alebo zo skúšok, alebo z ich kombinácie.

2.4.7   Používanie faktorov zhoršenia

2.4.7.1   Motory musia spĺňať príslušné emisné limity každej znečisťujúcej látky, ktoré sa vzťahujú na rad motorov, po použití faktorov zhoršenia v súlade s prílohou 4B k tomuto predpisu (vážené špecifické emisie tuhých častíc a každého jednotlivého plynu v cykle). V závislosti od typu DF sa uplatňujú tieto ustanovenia:

a)

násobný: (vážené špecifické emisie v cykle) * DF ≤ limitná hodnota emisií,

b)

doplnkový: (vážené špecifické emisie v cykle) + DF ≤ limitná hodnota emisií.

2.4.7.2   Pokiaľ ide o násobný DF pre NOx + HC, samostatne sa stanovia DF pre HC a NOx a s cieľom stanoviť zhodu s limitnými hodnotami emisií sa použijú pri výpočte zhoršených úrovní emisií z výsledkov emisnej skúšky pred spojením výsledných zhoršených hodnôt NOx a HC.

2.4.7.3   Výrobca sa môže rozhodnúť preniesť DF určené pre rad systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov motorov do systému motorov, ktorý nepatrí do rovnakého radu systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov motorov. V takých prípadoch musí výrobca schvaľovaciemu orgánu preukázať, že systém motora, pre ktorý bol pôvodne skúšaný rad systémov dodatočnej úpravy výfukových plynov motorov, a systém motora, na ktorý sa prenášajú DF, majú podobné technické špecifikácie a požiadavky na montáž do stroja a že emisie tohto motora alebo systému motorov sú podobné.

V prípade, že sa DF prenesú do motora s iným časom životnosti emisií, potom sa DF musia prepočítať na príslušný čas životnosti emisií extrapoláciou alebo interpoláciou regresnej rovnice ako v bode 2.4.5.1.

2.4.7.4   DF každej znečisťujúcej látky pre každý príslušný skúšobný cyklus sa zaznamená v dokumente s výsledkami skúšok uvedenom v doplnku 1 k prílohe 2 k tomuto predpisu.

2.4.8   Kontrola zhody výroby

2.4.8.1   Zhoda výroby v súvislosti s dodržiavaním emisných limitov sa kontroluje podľa bodu 7 tohto predpisu.

2.4.8.2   Výrobca sa môže rozhodnúť, že emisie znečisťujúcich látok pred akýmkoľvek systémom dodatočnej úpravy bude merať zároveň s vykonávaním skúšky na typové schválenie. Pritom môže výrobca vypracovať DF oddelenie pre motor a pre systém dodatočnej úpravy, ktoré môže výrobca. použiť ako prostriedok na dokončenie auditu výrobnej linky.

2.4.8.3   Na účely typového schválenia sa v dokumente s výsledkami skúšok uvedenom v doplnku 1 k prílohe 2 k tomuto predpisu zaznamenávajú len DF určené v súlade s bodom 2.4.5 alebo 2.4.6.

2.5.   Údržba

Na účel vykonávania plánu kumulácie prevádzky sa údržba vykonáva v súlade s príručkou výrobcu pre prevádzku a údržbu.

2.5.1   Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami

2.5.1.1   Plánovaná údržba súvisiaca s emisiami počas chodu motora, ktorá sa vykonáva s cieľom vykonať program akumulácie prevádzky, sa musí vykonávať v rovnakých intervaloch ako sú intervaly, ktoré sú uvedené v pokynoch výrobcu na údržbu pre majiteľa stroja alebo motora. Tento plán údržby možno v priebehu vykonávania programu akumulácie prevádzky podľa potreby aktualizovať za predpokladu, že z plánu údržby sa po vykonaní údržby na skúšobnom motore nevynechá žiadna operácia údržby.

2.5.1.2   Výrobca motora musí pre programy akumulácie prevádzky špecifikovať každé nastavenie, čistenie, údržbu (v prípade potreby) a plánovanú výmenu týchto položiek:

a)

filtre a chladiče v systéme recirkulácie výfukových plynov,

b)

ventil nútenej ventilácie kľukovej skrine, ak sa používa,

c)

hroty vstrekovačov paliva (povolené je len čistenie),

d)

vstrekovače paliva,

e)

turbodúchadlo,

f)

elektronická riadiaca jednotka motora a s ňou súvisiace snímače a ovládače,

g)

systém dodatočnej úpravy tuhých častíc (vrátane súvisiacich komponentov),

h)

systém dodatočnej úpravy NOx (vrátane súvisiacich komponentov),

i)

systém recirkulácie výfukových plynov vrátane všetkých súvisiacich regulačných ventilov a potrubia,

j)

akýkoľvek iný systém dodatočnej úpravy výfukových plynov.

2.5.1.3   Nevyhnutná plánovaná údržba súvisiaca s emisiami sa vykonáva len vtedy, keď sa má vykonať v prevádzke a požiadavka na vykonanie takejto údržby sa oznámi majiteľovi stroja.

2.5.2   Zmeny v plánovanej údržbe

2.5.2.1   Výrobca predloží orgánu typového schvaľovania žiadosť o schválenie každej novej plánovanej údržby, ktorú si želá vykonať počas vykonávania program akumulácie prevádzky, a následne ju odporučiť majiteľom strojov a motorov. K žiadosti musia byť priložené údaje, ktoré odôvodňujú potrebu novej plánovanej údržby a interval údržby.

2.5.3   Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami

2.5.3.1   Plánovaná údržba nesúvisiaca s emisiami, ktorá je odôvodnená a technicky nevyhnutná (napríklad výmena oleja, výmena olejového filtra, výmena palivového filtra, výmena vzduchového filtra, údržba chladiaceho systému, nastavenie voľnobežných otáčok, regulátora otáčok, krútiaceho momentu motorovej skrutky, vôle ventilu, vôle vstrekovača, nastavenie napnutia všetkých hnacích remeňov atď.), sa môže vykonávať na motoroch alebo strojoch vybraných pre program akumulácie prevádzky v najmenej častých intervaloch odporúčaných výrobcom majiteľovi (napríklad nie v intervaloch odporúčaných pre ťažkú prevádzku).

2.5.4   Oprava

2.5.4.1   Opravy komponentov systému motora vybraného na skúšanie v programe akumulácie prevádzky sa vykonávajú len v prípade zlyhania komponentu alebo poruchy systému motora. Oprava samotného motora, systému regulácie emisií alebo palivového systému nie je povolená s výnimkou rozsahu uvedeného v bode 2.5.4.2.

2.5.4.2   Ak dôjde k poruche samotného motora, systému regulácie emisií alebo palivového systému počas vykonávania programu akumulácie prevádzky, akumulácia prevádzky sa považuje za neplatnú a začne sa nová akumulácia prevádzky s novým systémom motora, pokiaľ sa pokazené komponenty nevymenia za rovnocenné komponenty, ktoré boli vystavené podobnému počtu hodín akumulácie prevádzky.

3.   ŽIVOTNOSŤ EMISIÍ MOTOROV S VÝKONNOSTNÝMI PÁSMAMI H AŽ R

3.1   Výrobcovia používajú čas životnosti emisií uvedený v tabuľke 1 tohto bodu.

Tabuľka 1

Čas životnosti emisií vznetových motorov (v hodinách) s výkonnostnými pásmami H až R

Kategória

(výkonnostné pásmo)

Čas životnosti emisií

(v hodinách)

≤ 37 kW

(motory s konštantnými otáčkami)

3 000

≤ 37 kW

(motory s premenlivými otáčkami)

5 000

≤ 37 kW

8 000

PRÍLOHA 9

POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE SPRÁVNEHO UPLATŇOVANIA OPATRENÍ NA REGULÁCIU NOX

1.   ÚVOD

V tejto prílohe sa stanovujú požiadavky na zabezpečenie správneho uplatňovania opatrení na reguláciu NOx. Sú v nej zahrnuté požiadavky na motor, ktoré predpokladajú používanie činidla na zníženie emisií.

2.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

Systém motora musí byť vybavený systémom diagnostiky regulácie NOx (NCD) schopným zisťovať poruchy regulácie NOx (NCMs), ktorými sa zaoberá táto príloha. Každý systém motora, na ktorý sa vzťahuje tento bod, musí byť navrhnutý, skonštruovaný a namontovaný tak, aby bol schopný spĺňať tieto požiadavky za bežných podmienok používania. Pri dosahovaní tohto cieľa je prijateľné, aby motory, ktoré sa používali dlhšie, ako je ich životnosť špecifikovaná v bode 3.1 prílohy 8 k tomuto predpisu, vykazovali určité zhoršenie výkonu a citlivosti systému diagnostiky regulácie NOx (NCD), takže prahy špecifikované v tejto prílohe môžu byť prekročené skôr než sa aktivujú systémy varovania a/alebo podnecovania.

2.1   Požadované informácie

2.1.1   Ak si systém regulovania emisií vyžaduje činidlo, výrobca musí v bode 2.2.1.13 doplnku 1 a v bode 2.2.1.13 doplnku 3 k prílohe 1A k tomuto predpisu uviesť charakteristiky tohto činidla vrátane typu činidla, informácií o koncentrácii, keď je činidlo v roztoku, prevádzkových teplotných podmienok a odkazu na medzinárodné normy, pokiaľ ide o jeho zloženie a kvalitu.

2.1.2   Podrobné písomné informácie plne opisujúce funkčné prevádzkové charakteristiky systému varovania uvedené v bode 4 a systému podnecovania prevádzkovateľa uvedené v bode 5 sa predkladajú schvaľovaciemu orgánu v čase typového schvaľovania.

2.1.3   Výrobca poskytne montážne podklady, ktoré keď použije výrobca pôvodného zariadenia, zabezpečia, že motor vrátane systému regulácie emisií, ktorý je súčasťou schváleného typu motora, ak je nainštalovaný v stroji, bude fungovať spolu s potrebnými časťami stroja, spôsobom, ktorý je v súlade s požiadavkami tejto prílohy. Táto dokumentácia obsahuje podrobné technické požiadavky a ustanovenia týkajúce sa systému motora (softvér, hardvér a komunikácia) potrebné na správnu inštaláciu systému motora do stroja.

2.2   Prevádzkové podmienky

2.2.1   Systém diagnostiky regulácie NOx musí byť funkčný za týchto podmienok:

a)

teplota okolia od 266 K do 308 K (– 7 °C až 35 °C);

b)

všetky nadmorské výšky pod 1 600 m;

c)

teplota chladiacej kvapaliny motora nad 343 K (70 °C).

Tento bod sa neuplatňuje v prípade monitorovania hladiny činidla v nádrži, kde sa monitorovanie vykonáva za všetkých podmienok, za ktorých je meranie technicky uskutočniteľné (napríklad za všetkých podmienok, pri ktorých kvapalné činidlo nezamrzne).

2.3   Ochrana činidla pred zamrznutím

2.3.1   Je povolené používať vyhrievanú alebo nevyhrievanú nádrž činidla a systém dávkovania. Vyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 2.3.2. Nevyhrievaný systém musí spĺňať požiadavky bodu 3.3.3.

2.3.1.1   Používanie nevyhrievanej nádrže a dávkovacieho systému činidla musí byť uvedené v písomných pokynoch pre majiteľa stroja.

2.3.2   Nádrž s činidlom a systém dávkovania

2.3.2.1   Ak činidlo zamrzne, činidlo sa musí dať použiť najviac do 70 minút po naštartovaní motora pri teplote okolia 266 K (– 7°C).

2.3.2.2   Konštrukčné kritériá pre vyhrievaný systém

Vyhrievaný systém musí byť navrhnutý tak, aby pri skúšaní podľa definovaného postupu spĺňal výkonnostné požiadavky stanovené v tomto bode.

2.3.2.2.1

Nádrž a dávkovací systém činidla sa odstaví na 72 hodín pri teplote 255 K (– 18 °C), alebo kým väčšina činidla nestuhne, podľa toho, čo nastane skôr.

2.3.2.2.2

Po uplynutí času úpravy teploty uvedenom v bode 2.3.2.2.1 sa stroj/motor naštartuje a prevádzkuje pri teplote okolia 266 K (– 7°C) alebo nižšej takto:

a)

10 až 20 minút na voľnobežných otáčkach;

b)

potom nasleduje najviac 50 minút s maximálne 40 % menovitého zaťaženia.

2.3.2.2.3

Na záver skúšobného postupu uvedeného v bode 2.3.2.2.2 musí byť systém dávkovania činidla plne funkčný.

2.3.2.3   Hodnotenie konštrukčných kritérií sa môže vykonávať v studenej skúšobnej komore s použitím celého stroja alebo častí, ktoré sú reprezentatívne pre časti ktoré sa majú namontovať na stroj, alebo na základe skúšok v teréne.

2.3.3   Aktivácia systému varovania a podnecovania prevádzkovateľa nevyhrievaného systému

2.3.3.1   Systém varovania prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa aktivuje vtedy, keď sa činidlo nezačne dávkovať pri teplote okolia ≤ 266 K (– 7°C).

2.3.3.2   V prípade, že sa činidlo nezačne dávkovať po naštartovaní motora pri teplote okolia ≤ 266 K (– 7°C) maximálne do 70 minút, aktivuje sa systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4.

2.4   Diagnostické požiadavky

2.4.1   Systém diagnostiky regulácie NOx (NCD) musí byť schopný zisťovať poruchy regulácie NOx (NCM) posudzované v tejto prílohe pomocou diagnostických chybových kódov (DTC) uložených v pamäti počítača a na požiadanie poskytovať tieto informácie mimo vozidla.

2.4.2   Požiadavky na zaznamenávanie diagnostických chybových kódov (DTC)

2.4.2.1   Systém NCD zaznamenáva DTC pri každej zreteľnej poruche regulácie NOx (NCM).

2.4.2.2   Systém NCD do 60 minút prevádzky motora zistí, či je prítomná zistiteľná porucha. Vtedy sa uloží „potvrdený a aktívny DTC“ a aktivuje sa systém varovania podľa bodu 4.

2.4.2.3   V prípadoch, kedy je na presné zistenie a potvrdenie NCM potrebných viac ako 60 minút prevádzkového času (napr. v prípade monitorov používajúcich štatistické modely alebo spotrebu kvapaliny v stroji), schvaľovací orgán môže povoliť dlhší čas monitorovania za predpokladu, že výrobca zdôvodní potrebu dlhšieho času (napríklad technickými podkladmi, výsledkami pokusov, internou praxou atď.).

2.4.3   Požiadavky na vymazávanie diagnostických chybových kódov (DTC)

a)

Samotný systém NCD nevymaže DTC z pamäte počítača, pokiaľ sa nenapraví chyba súvisiaca s týmto DTC.

b)

Systém NCD môže vymazať všetky DTC na požiadanie vlastným snímačom alebo nástrojom údržby, ktorý poskytne výrobca motora na požiadanie, alebo pomocou prístupového kódu poskytnutého výrobcom motora.

2.4.4   Systém NCD nesmie byť naprogramovaný alebo skonštruovaný tak, aby sa počas životnosti motora celkom alebo čiastočne deaktivoval z dôvodu starnutia stroja, ani nemôže obsahovať algoritmus alebo stratégiu určenú na znižovanie účinnosti systému NCD rokmi.

2.4.5   Všetky preprogramovateľné počítačové kódy alebo prevádzkové parametre systému NCD musia byť odolné proti neoprávnenej manipulácii.

2.4.6   Rad motorov podľa NCD

Za určenie radu motorov podľa NCD zodpovedá výrobca. Zoskupenie systémov motorov v rámci radu motorov podľa NCD vychádza z dobrého technického úsudku a podlieha schváleniu schvaľovacieho orgánu.

Motory, ktoré nepatria do rovnakého radu motorov, však môžu patriť do rovnakého radu motorov podľa NCD.

2.4.6.1   Parametre vymedzujúce rad motorov podľa NCD

Rad motorov podľa NCD charakterizujú základné konštrukčné parametre, ktoré sú spoločné pre systémy motorov v rámci radu.

Aby mohli byť systémy motorov považované za motory patriace do rovnakého radu motorov podľa NCD, musia mať podobné tieto základné parametre:

a)

systémy regulácie emisií;

b)

metódy monitorovania NCD;

c)

kritériá monitorovania NCD;

d)

parametre monitorovania (napr. frekvencia).

Tieto podobnosti musí výrobca preukázať pomocou príslušných technických postupov preukazovania alebo iných vhodných postupov a musí ich schváliť schvaľovací orgán.

Výrobca môže schvaľovací orgán požiadať o schválenie drobných rozdielov v metódach monitorovania/diagnostiky systému NCD z dôvodu zmeny konfigurácie motora vtedy, keď výrobca považuje tieto metódy za podobné a líšia sa len v špecifických charakteristikách posudzovaných komponentov (napr. vo veľkosti, prietoku výfukových plynov atď.); alebo je ich podobnosť stanovená na základe dobrého technického úsudku.

3.   POŽIADAVKY NA ÚDRŽBU

3.1

Výrobca dodá alebo zariadi dodanie písomných pokynov o systéme regulácie emisií a jeho správnom používaní všetkým majiteľom nových motorov alebo strojov.

V týchto pokynoch sa uvádza, že ak systém regulácie emisií nefunguje správne, prevádzkovateľ bude o probléme informovaný systémom varovania prevádzkovateľa a aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa v dôsledku ignorovania tohto varovania povedie k tomu, že vozidlo nebude schopné vykonávať svoju úlohu.

3.2

V pokynoch sa uvádzajú požiadavky na správne používanie a údržbu motorov s cieľom zachovať ich emisné parametre, v príslušných prípadoch vrátane správneho používania spotrebiteľných činidiel.

3.3

Pokyny musia byť napísané zreteľne a pre laika zrozumiteľne v rovnakom jazyku, aký je použitý v návode na obsluhu necestného pojazdného stroja alebo motora.

3.4

V pokynoch sa uvádza, či prevádzkovateľ musí dopĺňať spotrebné činidlá v čase medzi intervalmi bežnej údržby. V pokynoch sa uvádza aj požadovaná kvalita činidla. Uvádza sa v nich, ako by mal prevádzkovateľ dopĺňať nádrž s činidlom. Informácie musia tiež udávať pravdepodobnú rýchlosť spotreby činidla pre daný typ motora a ako často by sa činidlo malo dopĺňať.

3.5

V pokynoch musí výrobca uviesť, že používanie a dopĺňanie požadovaného činidla so správnymi špecifikáciami je mimoriadne dôležité, aby motor zodpovedal požiadavkám na vydanie typového schválenia pre daný typ motora.

3.6

V pokynoch musí byť vysvetlené, ako funguje systém varovania prevádzkovateľa a systém podnecovania prevádzkovateľa. Okrem toho v nich musia byť vysvetlené dôsledky ignorovania systému varovania a nedoplnenia činidla alebo neodstránenia problému, pokiaľ ide o výkon vozidla a protokolovanie chýb.

4.   SYSTÉM VAROVANIA PREVÁDZKOVATEĽA

4.1

Súčasťou stroja je systém varovania prevádzkovateľa používajúci vizuálne varovania, ktorý prevádzkovateľa informuje, keď je hladina činidla nízka, kvalita činidla nesprávna, keď sa zistilo prerušenie dávkovania alebo porucha typu špecifikovaného v bode 9, čo v prípade, ak nedôjde k včasnej náprave, povedie k aktivácii systému podnecovania prevádzkovateľa. Systém varovania zostáva aktívny aj v prípade aktivácie systému podnecovania prevádzkovateľa opísaného v bode 5.

4.2

Varovanie nesmie byť rovnaké ako varovanie používané na účely signalizácie poruchy alebo inej údržby motora, aj keď môže používať rovnaký systém varovania.

4.3

Systém varovania prevádzkovateľa môže pozostávať z jednej alebo viacerých kontroliek alebo môže zobrazovať krátke správy, ktoré môžu, napríklad, zahŕňať správy jednoznačne indikujúce:

a)

zostávajúci čas pred aktiváciou nízkoúrovňového a/alebo silného podnecovania;

b)

úroveň nízkoúrovňového a/alebo silného podnecovania, napr. úroveň zníženia krútiaceho momentu;

c)

podmienky, za ktorých je možné zrušiť zablokovanie stroja.

Ak sa zobrazujú správy, systém používaný na zobrazovanie týchto správ môže byť rovnaký ako systém používaný na iné účely údržby.

4.4

Podľa výberu výrobcu môže systém varovania obsahovať zvukový komponent na upozornenie prevádzkovateľa. Prevádzkovateľ môže zvukové varovania zrušiť.

4.5

Systém varovania prevádzkovateľa sa aktivuje tak, ako sa uvádza v bodoch 2.3.3.1, 6.2, 7.2, 8.4 a 9.3.

4.6

Systém varovania prevádzkovateľa sa deaktivuje vtedy, keď zaniknú podmienky jeho aktivácie. Systém varovania prevádzkovateľa sa nemôže automaticky deaktivovať bez toho, aby bol odstránený dôvod jeho aktivácie.

4.7

Systém varovania môžu dočasne prerušiť iné výstražné signály poskytujúce dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.

4.8

Podrobné údaje o postupoch aktivácie a deaktivácie systému varovania prevádzkovateľa sú opísané v doplnku 2 k tejto prílohe.

4.9

V rámci žiadosti o typové schválenie podľa tohto predpisu musí výrobca preukázať fungovanie systému varovania prevádzkovateľa uvedeného v doplnku 2 k tejto prílohe.

5.   SYSTÉM PODNECOVANIA PREVÁDZKOVATEĽA

5.1   Stroj zahŕňa systém podnecovania prevádzkovateľa založený na jednom z týchto princípoch:

5.1.1

dvojstupňový systém podnecovania, ktorý sa začína nízkoúrovňovým podnecovaním (obmedzenie výkonu), po ktorom nasleduje silné podnecovanie (účinné zablokovanie prevádzky stroja);

5.1.2

jednostupňový systém silného podnecovania (účinné zablokovanie prevádzky stroja) aktivovaný za podmienok systému nízkoúrovňového podnecovania podľa špecifikácie v bodoch 6.3.1, 7.3.1, 8.4.1 a 9.4.1.

5.2   Na základe predchádzajúceho súhlasu schvaľovacieho orgánu môže byť motor vybavený prostriedkom na vypnutie podnecovania prevádzkovateľa v stave núdze vyhlásenom národnou alebo regionálnou vládou, ich pohotovostnými službami alebo ozbrojenými zložkami.

5.3   Systém nízkoúrovňového podnecovania

5.3.1

Systém nízkoúrovňového podnecovania sa aktivuje pri výskyte ktorejkoľvek z podmienok uvedených v bodoch 6.3.1, 7.3.1, 8.4.1 a 9.4.1.

5.3.2

Systém nízkoúrovňového podnecovania postupne zníži maximálny dostupný krútiaci moment motora v celom rozsahu otáčok motora aspoň o 25 % medzi maximálnymi otáčkami krútiaceho momentu a bodom prerušenia regulátora, ako je znázornené na obrázku 1. Miera znižovania krútiaceho momentu je aspoň 1 % za minútu.

5.3.3

Môžu sa použiť aj iné opatrenia, ktoré sa preukážu schvaľovaciemu orgánu ako opatrenia s rovnakou alebo vyššou úrovňou silného podnecovania.

Obrázok 1

Schéma znižovania krútiaceho momentu pri nízkoúrovňovom podnecovaní

Image

5.4   Systém silného podnecovania

5.4.1

Systém silného podnecovania sa aktivuje pri výskyte ktorejkoľvek z podmienok uvedených v bodoch 2.3.3.2, 6.3.2, 7.3.2, 8.4.2 a 9.4.2.

5.4.2

Systém silného podnecovania znižuje použiteľnosť stroja na úroveň, ktorá je dostatočne zaťažujúca, aby prevádzkovateľa prinútila vyriešiť všetky problémy súvisiace s bodmi 6 až 9. Prípustné sú tieto stratégie:

5.4.2.1

Krútiaci moment medzi maximálnymi otáčkami krútiaceho momentu a momentom prerušenia regulátora sa postupne znižuje z nízkoúrovňového podnecovania krútiaceho momentu na obrázku 1 minimálne o 1 % za minútu na 50 % maximálneho krútiaceho momentu alebo menej a otáčky motora sa postupne znižujú na 60 % menovitých otáčok alebo menej v rámci rovnakého časového intervalu ako znižovanie krútiaceho momentu, ako je znázornené na obrázku 2.

Obrázok 2

Schéma znižovania krútiaceho momentu pri silnom podnecovaní

Image

5.4.2.2

Môžu sa použiť aj iné opatrenia, ktoré sa preukážu schvaľovaciemu orgánu ako opatrenia s rovnakou alebo vyššou úrovňou silného podnecovania.

5.5   S cieľom zohľadniť obavy o bezpečnosť a umožniť samoopravnú diagnostiku, použitie funkcie zablokovania podnecovania na uvoľnenie plného výkonu motora je prípustné za predpokladu, že

a)

je aktívna najviac 30 minút a

b)

obmedzuje sa na 3 aktivácie počas každého intervalu, keď je systém podnecovania prevádzkovateľa aktívny.

5.6   Systém podnecovania prevádzkovateľa sa deaktivuje vtedy, keď zaniknú podmienky jeho aktivácie. Systém podnecovania prevádzkovateľa sa nemôže automaticky deaktivovať bez toho, aby bol odstránený dôvod jeho aktivácie.

5.7   Podrobné údaje o postupoch aktivácie a deaktivácie systému podnecovania prevádzkovateľa sú opísané v doplnku 2 tejto prílohy.

5.8   V rámci žiadosti o typové schválenie podľa tohto predpisu musí výrobca preukázať fungovanie systému podnecovania prevádzkovateľa uvedeného v doplnku 2 tejto prílohy.

6.   DOSTUPNOSŤ ČINIDLA

6.1   Ukazovateľ hladiny činidla

Stroj musí mať ukazovateľ, ktorý jasne informuje prevádzkovateľa o hladine činidla v nádrži. Minimálna akceptovateľná úroveň výkonnosti ukazovateľa činidla je tá, pri ktorej nepretržite indikuje hladinu činidla, pričom je aktivovaný systém varovania prevádzkovateľa uvedený v bode 4. Ukazovateľ činidla môže byť vo forme analógovej alebo digitálnej zobrazovacej jednotky a môže ukazovať hladinu ako podiel plného objemu nádrže, množstvo zostatkového činidla, alebo odhadovaný zvyšný počet prevádzkových hodín.

6.2   Aktivácia systému varovania prevádzkovateľa

6.2.1

Systém varovania prevádzkovateľa uvedený v bode 4 sa aktivuje vtedy, keď hladina činidla klesne pod 10 % objemu nádrže s činidlom, alebo pod vyššie percento podľa výberu výrobcu.

6.2.2

Varovanie v spojitosti s ukazovateľom činidla musí byť dostatočne jasné, aby prevádzkovateľ pochopil, že hladina činidla je nízka. Keď systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, vizuálne varovanie zobrazí správu indikujúcu nízku hladinu činidla (napríklad „nízka hladina močoviny“, „nízka hladina AdBlue“, alebo „nízka hladina činidla“).

6.2.3

Systém varovania prevádzkovateľa nemusí byť na začiatku stále aktivovaný (napríklad správa sa nemusí stále zobrazovať), avšak aktivácia musí naberať na intenzite, až bude zobrazená stále, keď je nádrž s činidlom prázdna, a keď sa dosiahne bod, v ktorom sa aktivuje systém podnecovania prevádzkovateľa (napríklad frekvencia, pri ktorej bliká kontrolka). Vyvrcholí upozornením prevádzkovateľa na úrovni, ktorú zvolí výrobca, ktoré však musí byť výraznejšie v bode, v ktorom sa aktivuje systém podnecovania prevádzkovateľa opísaný v bode 6.3 výraznejšie než pri prvej aktivácii.

6.2.4

Nepretržité varovanie sa nesmie dať jednoducho zablokovať alebo ignorovať. Keď systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí sa jasná správa (napríklad „doplniť močovinu“, „doplniť AdBlue“, alebo „doplniť činidlo“). Nepretržité varovanie môžu dočasne prerušiť iné výstražné signály poskytujúce dôležité správy týkajúce sa bezpečnosti.

6.2.5

Nesmie existovať možnosť vypnúť systém varovania prevádzkovateľa, kým činidlo nebude doplnené na výšku hladiny, ktorá si nevyžaduje jeho aktiváciu.

6.3   Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

6.3.1

Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3. sa aktivuje vtedy, keď hladina činidla v nádrži klesne pod 2,5 % jej plného menovitého objemu, alebo pod vyššie percento podľa výberu výrobcu.

6.3.2

Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4. sa aktivuje vtedy, keď je nádrž činidla prázdna (t. j. keď systém dávkovania nie je schopný ďalej čerpať činidlo z nádrže), alebo pri poklese pod 2,5 % jej plného menovitého objemu, alebo pod vyššie percento podľa výberu výrobcu.

6.3.3

S výnimkou rozsahu povoleného bodom 5.5 nesmie byť možné vypnúť systém nízkoúrovňového alebo silného podnecovania, pokiaľ sa činidlo nedoplní do výšky hladiny, ktorá si nevyžaduje jeho aktiváciu.

7.   MONITOROVANIE KVALITY ČINIDLA

7.1   Motor alebo stroj musí mať prostriedky na zisťovanie prítomnosti nesprávneho činidla na palube stroja.

7.1.1

Výrobca musí špecifikovať minimálnu prípustnú koncentráciu činidla CDmin, ktorá vedie k výfukovým emisiám NOx neprekračujúcim prahovú hodnotu 0,9 g/kWh.

7.1.1.1

Správna hodnota CDmin sa preukazuje počas typového schvaľovania postupom vymedzeným v doplnku 3 k tejto prílohe a zaznamenáva sa v rozšírenom balíku dokumentácie uvedenej v bode 5.3 tohto predpisu.

7.1.2

Zisťujú sa všetky koncentrácie činidla nižšie ako CDmin, ktoré sa na účely bodu 7.1 považujú za nesprávne činidlo.

7.1.3

Kvalite činidla sa priradí osobitné počítadlo („počítadlo kvality činidla“). Počítadlo kvality činidla počíta prevádzkové hodiny motora s nesprávnym činidlom.

7.1.3.1

Voliteľne môže výrobca zlúčiť poruchu kvality činidla s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 8 a 9 do jedného počítadla.

7.1.4

Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie a mechanizmoch počítadla kvality činidla sú opísané v doplnku 2 k tejto prílohe.

7.2   Aktivácia systému varovania prevádzkovateľa

Keď systém monitorovania potvrdí nesprávnu kvalitu činidla, aktivuje sa systém varovania prevádzkovateľa opísaný v bode 4. Keď systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí sa správa indikujúca dôvod varovania (napríklad „zistená nesprávna močovina“, „zistené nesprávne AdBlue“, alebo „zistené nesprávne činidlo“).

7.3   Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

7.3.1

Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa aktivuje vtedy, keď nedôjde k náprave kvality činidla v priebehu max. 10 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa opísaného v bode 7.2.

7.3.2

Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa aktivuje, ak nedôjde k náprave kvality činidla v priebehu max. 20 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa opísaného v bode 7.2.

7.3.3

Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa znižuje v prípade opakovaného výskytu poruchy podľa mechanizmu opísaného v doplnku 2 k tejto prílohe.

8.   ČINNOSŤ DÁVKOVANIA ČINIDLA

8.1   Motor musí obsahovať prostriedok na určenie prerušenia dávkovania.

8.2   Počítadlo činnosti dávkovania činidla

8.2.1

Činnosti dávkovania sa pridelí osobitné počítadlo („počítadlo činnosti dávkovania“). Počítadlo počíta počet prevádzkových hodín motora, v ktorých sa vyskytne prerušenie činnosti dávkovania činidla. Toto sa nevyžaduje, ak si takéto prerušenie vyžaduje ECU motora, pretože prevádzkové podmienky stroja sú také, že emisné charakteristiky stroja nevyžadujú dávkovanie činidla.

8.2.1.1

Voliteľne môže výrobca zlúčiť poruchu dávkovania činidla s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 7 a 9 do jedného počítadla.

8.2.2

Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie a mechanizmoch počítadla činnosti dávkovania činidla sú opísané v doplnku 2 k tejto prílohe.

8.3   Aktivácia systému varovania prevádzkovateľa

Systém varovania prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa aktivuje v prípade prerušenia dávkovania, ktoré stanoví počítadlo činnosti dávkovania v súlade s bodom 8.2.1. Keď systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí správu naznačujúcu dôvod varovania (napr. „porucha dávkovania močoviny“, „porucha dávkovania AdBlue“ alebo „porucha dávkovania činidla“).

8.4   Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

8.4.1

Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa aktivuje vtedy, keď nedôjde k náprave prerušenia dávkovania činidla v priebehu max. 10 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa opísaného v bode 8.3.

8.4.2

Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa aktivuje vtedy, keď nedôjde k náprave prerušenia dávkovania činidla v priebehu max. 20 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa opísaného v bode 8.3.

8.4.3

Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa znižuje v prípade opakovaného výskytu poruchy podľa mechanizmu opísaného v doplnku 2 k tejto prílohe.

9.   PORUCHY MONITOROVANIA, KTORÉ MOŽNO PRIPÍSAŤ NEOPRÁVNENEJ MANIPULÁCII

9.1   Okrem hladiny činidla v nádrži, kvality činidla a prerušenia dávkovania sa monitorujú aj tieto poruchy, pretože ich možno pripísať neoprávnenej manipulácii:

a)

ventil EGR s obmedzenou činnosťou,

b)

poruchy systému diagnostiky regulácie NOx (NCD) podľa opisu v bode 9.2.1.

9.2   Požiadavky na monitorovanie

9.2.1   Systém diagnostiky regulácie NOx (NCD) sa monitoruje z dôvodu výpadkov elektriny a s cieľom odstrániť alebo deaktivovať akýkoľvek snímač, ktorý bráni diagnostikovať všetky ostatné poruchy uvedené v bodoch 6 až 8 (monitorovanie komponentov).

Neúplný zoznam snímačov, ktoré ovplyvňujú diagnostickú schopnosť, obsahuje snímače, ktoré priamo merajú koncentráciu NOx, snímače kvality močoviny, snímače okolitého prostredia a snímače používané na monitorovanie činnosti dávkovania činidla, hladiny činidla alebo spotreby činidla.

9.2.2   Počítadlo ventilu EGR

9.2.2.1

Ventilu EGR s obmedzenou činnosťou sa pridelí osobitné počítadlo. Počítadlo ventilu EGR počíta počet prevádzkových hodín motora, keď sa potvrdí, že DTC súvisiaci s ventilom EGR s obmedzenou činnosťou je aktívny.

9.2.2.1.1

Voliteľne môže výrobca zlúčiť poruchu ventilu EGR s obmedzenou činnosťou s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 7, 8 a 9.2.3 do jedného počítadla.

9.2.2.2

Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie a mechanizmoch počítadla ventilu EGR sú opísané v doplnku 2 k tejto prílohe.

9.2.3   Počítadlo(-á) systému NCD

9.2.3.1

Každej poruche monitorovania posudzovanej v bode 9.1 ii) sa pridelí osobitné počítadlo. Počítadlá systému NCD počítajú počet prevádzkových hodín motora, keď sa potvrdí, že DTC súvisiaci so systémom NCD je aktívny. Zoskupenie niekoľkých porúch do jedného počítadla je povolené.

9.2.3.1.1

Voliteľne môže výrobca zlúčiť poruchu systému NCD s jednou alebo viacerými poruchami uvedenými v bodoch 7, 8 a 9.2.2 do jedného počítadla.

9.2.3.2

Podrobné údaje o kritériách aktivácie a deaktivácie a mechanizmoch počítadla(-iel) systému NCD sú opísané v doplnku 2 k tejto prílohe.

9.3   Aktivácia systému varovania prevádzkovateľa

Systém varovania prevádzkovateľa opísaný v bode 4 sa aktivuje v prípade ktorejkoľvek z porúch vymedzených v bode 9.1 a naznačuje, že je potrebná neodkladná oprava. Keď systém varovania zahŕňa systém zobrazovania správ, zobrazí sa správa indikujúca dôvod varovania (napríklad „odpojený ventil dávkovania činidla“, alebo „kritická porucha týkajúca sa emisií“).

9.4   Aktivácia systému podnecovania prevádzkovateľa

9.4.1   Systém nízkoúrovňového podnecovania opísaný v bode 5.3 sa aktivuje vtedy, keď nedôjde k náprave poruchy uvedenej v bode 9.1 v priebehu max. 36 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa opísaného v bode 9.3.

9.4.2   Systém silného podnecovania opísaný v bode 5.4 sa aktivuje vtedy, keď nedôjde k náprave poruchy uvedenej v bode 9.1 v priebehu max. 100 prevádzkových hodín motora po aktivácii systému varovania prevádzkovateľa opísaného v bode 9.3.

9.4.3   Počet hodín pred aktiváciou systémov podnecovania sa znižuje v prípade opakovaného výskytu poruchy podľa mechanizmu opísaného v doplnku 2 k tejto prílohe.

9.5   Ako alternatívu k požiadavkám v bode 9.2 môže výrobca použiť snímač NOx umiestnený vo výfukovom potrubí. V takom prípade

a)

hodnota NOx nesmie prekročiť prahovú hodnotu 0,9 g/kWh;

b)

môže sa použiť hlásenie jedinej poruchy „vysoký obsah NOx – príčina neznáma“;

c)

bod 9.4.1 znie „v priebehu 10 prevádzkových hodín motora“;

d)

bod 9.4.2 znie „v priebehu 20 prevádzkových hodín motora“.

Doplnok 1

Požiadavky na preukazovanie

1.   VŠEOBECNE

Dodržiavanie požiadaviek tejto prílohy sa preukazuje počas typového schvaľovania, ako je uvedené v tabuľke 1 a stanovené v tomto bode:

a)

preukázaním aktivácie systému varovania;

b)

preukázaním aktivácie systému nízkoúrovňového podnecovania, ak existuje;

c)

preukázaním aktivácie systému silného podnecovania.

Tabuľka 1

Ilustrácia obsahu procesu preukazovania podľa ustanovení v bodoch 3 a 4

Mechanizmus

Prvky preukazovania

Aktivácia systému varovania uvedeného v bode 3 tohto doplnku

—

2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

—

doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

Aktivácia systému nízkoúrovňového podnecovania uvedeného v bode 4 tohto doplnku

—

2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

—

doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

—

1 skúška zníženia krútiaceho momentu

Aktivácia systému silného podnecovania uvedeného v bode 4.6 tohto doplnku

—

2 skúšky aktivácie (vrátane nedostatku činidla)

—

doplnkové prvky preukazovania, podľa potreby

2.   RADY MOTOROV A RADY MOTOROV PODĽA NCD

Zhodu radu motorov alebo radu motorov podľa NCD s požiadavkami tohto doplnku možno preukázať skúškou jedného z členov posudzovaného radu za predpokladu, že výrobca preukáže schvaľovaciemu orgánu, že systémy monitorovania potrebné na splnenie požiadaviek tejto prílohy sú v rámci radu podobné.

2.1   Preukázanie, že systémy monitorovania ostatných členov radu motorov podľa NCD sú podobné, možno vykonať tak, že sa schvaľovacím orgánom predložia také prvky ako algoritmy, funkčné analýzy atď.

2.2   Skúšobný motor vyberie výrobca po dohode so schvaľovacím orgánom. Ten môže, ale nemusí byť základným motorom posudzovaného radu.

2.3   Ak motory radu motorov patria do radu motorov podľa NCD, ktorý už bol typovo schválený podľa bodu 2.1 (obrázok 3), zhoda tohto radu motorov sa považuje za preukázanú bez ďalších skúšok za predpokladu, že výrobca preukáže orgánu, že systémy monitorovania potrebné na splnenie požiadaviek tejto prílohy sú v rámci posudzovaných radov motorov a radov motorov podľa NCD podobné.

Obrázok 3

Už preukázaná zhoda radu motorov podľa NCD

Image

3.   PREUKÁZANIE AKTIVÁCIE SYSTÉMU VAROVANIA,

3.1   Zhoda aktivácie systému varovania sa preukazuje vykonaním dvoch skúšok: nedostatok činidla a jedna kategória poruchy posudzovaná v bodoch 7 až 9 tejto prílohy.

3.2   Výber porúch, ktoré sa podrobia skúške

3.2.1   S cieľom preukázať aktiváciu systému varovania v prípade chybnej kvality činidla sa vyberie činidlo so zriedenou účinnou zložkou, ktorá je zriedená minimálne v takom pomere, aký výrobca oznámil v súlade s požiadavkami bodu 7 tejto prílohy.

3.2.2   S cieľom preukázať aktiváciu systému varovania v prípade porúch definovaných v bode 9 tejto prílohy, ktoré možno pripísať nepovolenej manipulácii, sa výber vykonáva v súlade s týmito požiadavkami:

3.2.2.1

Výrobca predloží schvaľovaciemu orgánu zoznam potenciálnych porúch.

3.2.2.2

Zo zoznamu uvedeného v bode 3.2.2.1 schvaľovací orgán vyberie poruchu, ktorá sa bude posudzovať v skúške.

3.3   Preukazovanie

3.3.1   Na účel tohto preukazovania sa vykoná samostatná skúška každej z porúch posudzovaných v bode 3.1.

3.3.2   Počas skúšky sa nesmie vyskytnúť žiadna iná porucha okrem poruchy podrobenej skúške.

3.3.3   Pred začiatkom skúšky sa vymažú všetky DTC.

3.3.4   Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho orgánu možno poruchy podrobené skúške simulovať.

3.3.5   Zisťovanie iných porúch, ako je nedostatok činidla

V prípade iných porúch ako nedostatok činidla, keď je porucha nainštalovaná alebo simulovaná, sa zisťovanie tejto poruchy vykonáva takto:

3.3.5.1

Systém NCD musí zareagovať na zavedenie poruchy, ktorú vybral ako vhodnú schvaľovací orgán v súlade s ustanoveniami tohto doplnku. Reakcia sa považuje za preukázanú, ak dôjde k aktivácii v rámci dvoch po sebe nasledujúcich skúšobných cyklov NCD podľa bodu 3.3.7.

Ak bolo v opise monitorovania uvedené a schvaľovací orgán súhlasil, že konkrétny motor si na dokončenie monitorovania vyžaduje viac ako dva skúšobné cykly NCD, počet skúšobných cyklov NCD sa môže zvýšiť na 3 skúšobné cykly NCD.

Každý jednotlivý skúšobný cyklus NCD môže byť v skúške preukazovania oddelený vypnutím motora. V čase do ďalšieho naštartovania sa zohľadní akékoľvek monitorovanie, ku ktorému môže dôjsť po vypnutí motora, a všetky potrebné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby došlo k monitorovaniu po ďalšom štarte.

3.3.5.2

Preukázanie aktivácie systému varovania sa považuje za splnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej podľa bodu 3.2.1 bol systém varovania riadne aktivovaný a DTC pre vybranú poruchu sa dostal do stavu „potvrdený a aktívny“.

3.3.6   Zisťovanie v prípade nedostatku činidla

Na účely preukázania aktivácie systému varovania v prípade nedostatku činidla sa systém motora prevádzkuje v priebehu jedného cyklu alebo viacerých skúšobných cyklov NCD podľa uváženia výrobcu.

3.3.6.1

Preukazovanie sa začne pri hladine činidla v nádrži, na ktorej sa dohodne výrobca so schvaľovacím orgánom, musí však predstavovať najmenej 10 % menovitého objemu nádrže.

3.3.6.2

Systém varovania sa považuje za správne fungujúci, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:

a)

systém varovania bol aktivovaný pri dostupnosti činidla v množstve väčšom alebo rovnajúcom sa 10 % objemu nádrže činidla a

b)

systém nepretržitého varovania bol aktivovaný pri dostupnosti činidla v množstve väčšom alebo rovnajúcom sa hodnote udanej výrobcom podľa ustanovení bodu 6 tejto prílohy.

3.3.7   Skúšobný cyklus NCD

3.3.7.1

Skúšobný cyklus NCD posudzovaný v tomto bode 10 na preukázanie správneho fungovania systému NCD je cyklus NRTC s teplým štartom.

3.3.7.2

Na žiadosť výrobcu a so súhlasom schvaľovacieho orgánu možno pre špecifický monitor použiť alternatívny skúšobný cyklus NCD (napr. NRSC). Žiadosť musí obsahovať prvky (technické posudky, simuláciu, výsledky skúšok atď.), ktoré preukazujú, že:

a)

požadovaný skúšobný cyklus preukáže monitorovacie zariadenie, ktoré bude fungovať v skutočnej prevádzke a

b)

príslušný skúšobný cyklus NCD špecifikovaný v bode 3.3.7.1 nie je najvhodnejší pre posudzované monitorovanie.

3.4   Preukázanie aktivácie systému varovania sa považuje za splnené, ak na konci každej preukazovacej skúšky vykonanej podľa bodu 3.3 bol systém varovania riadne aktivovaný.

4.   PREUKÁZANIE AKTIVÁCIE SYSTÉMU PODNECOVANIA

4.1   Aktivácia systému podnecovania sa preukazuje skúškami vykonanými na skúšobnom zariadení motora.

4.1.1   Všetky komponenty alebo podsystémy, ktoré nie sú fyzicky namontované na systém motora, vrátane, ale nielen snímačov teploty okolia, snímačov hladiny a systémov varovania a informovania prevádzkovateľa, ktoré treba preukázať, musia byť na tento účel pripojené k systému motora, alebo musia byť simulované k spokojnosti schvaľovacieho orgánu.

4.1.2   Ak sa výrobca rozhodne a dohodne so schvaľovacím orgánom, preukazovacie skúšky možno vykonať na kompletnom stroji alebo strojnom zariadení buď tak, že sa stroj namontuje na vhodné skúšobné zariadenie, alebo sa s ním jazdí po skúšobnej dráhe za kontrolovaných podmienok.

4.2   Postupnosť skúšky musí preukázať aktiváciu systému podnecovania v prípade nedostatku činidla a v prípade jednej z porúch vymedzenej v bodoch 7, 8 alebo 9 tejto prílohy.

4.3   Na účely tohto preukazovania:

a)

schvaľovací orgán musí okrem nedostatku činidla vybrať jednu z porúch uvedených v bodoch 7, 8 alebo 9 tejto prílohy, ktorá sa predtým použila na preukázanie aktivácie systému varovania;

b)

výrobca môže po dohode so schvaľovacím orgánom zrýchliť skúšku simuláciou dosiahnutia určitého počtu prevádzkových hodín;

c)

dosiahnutie zníženia krútiaceho momentu potrebné na nízkoúrovňové podnecovanie možno preukázať súčasne s procesom schvaľovania všeobecnej výkonnosti motora vykonaným v súlade s týmto predpisom. V tomto prípade sa nevyžaduje samostatné meranie krútiaceho momentu počas preukazovania systému podnecovania;

d)

silné podnecovanie sa preukazuje podľa požiadaviek bodu 4.6 tejto prílohy.

4.4   Výrobca musí okrem toho preukázať činnosť systému podnecovania za tých podmienok porúch vymedzených v bodoch 7, 8 alebo 9 tejto prílohy, ktoré neboli vybrané na použitie v preukazovacích skúškach opísaných v bodoch 4.1. až 4.3.

Tieto dodatočné preukazovania sa môžu vykonať tak, že výrobca predloží schvaľovaciemu orgánu technický prípad s použitím dôkazov, ako sú algoritmy, funkčné analýzy a výsledky predchádzajúcich skúšok.

4.4.1   Tieto dodatočné preukazovania musia k spokojnosti schvaľovacieho orgánu preukázať najmä zahrnutie správneho mechanizmu znižovania krútiaceho momentu do elektronickej riadiacej jednotky motora.

4.5   Skúška na preukázanie systému nízkoúrovňového podnecovania

4.5.1   Toto preukazovanie sa začne vtedy, keď sa aktivuje systém varovania, alebo príslušný systém „nepretržitého“ varovania v dôsledku zistenia poruchy, ktorú vybral schvaľovací orgán.

4.5.2   Pri kontrole reakcie systému na nedostatok činidla v nádrži musí systém motora bežať dovtedy, kým dostupnosť činidla nedosiahne hodnotu 2,5 % menovitého plného objemu nádrže, alebo hodnotu udanú výrobcom v súlade s bodom 6.3.1 tejto prílohy, pri ktorej má začať pracovať systém nízkoúrovňového podnecovania.

4.5.2.1

Výrobca môže so súhlasom schvaľovacieho orgánu simulovať nepretržitý chod odoberaním činidla z nádrže buď počas chodu motora, alebo po zastavení motora.

4.5.3   Pri kontrole reakcie systému na inú poruchu než na nedostatok činidla v nádrži musí systém motora bežať počas príslušného počtu prevádzkových hodín uvedených v tabuľke 3 tohto doplnku, alebo, podľa výberu výrobcu, pokiaľ sa príslušné počítadlo nedostane na hodnotu, pri ktorej sa aktivuje systém nízkoúrovňového podnecovania.

4.5.4   Preukázanie systému nízkoúrovňového podnecovania sa považuje za splnené, ak na konci každej skúšky na preukázanie činnosti systému vykonanej podľa bodov 4.5.2 a 4.5.3 výrobca schvaľovaciemu orgánu preukáže, že elektronická riadiaca jednotka motora aktivovala mechanizmus znižovania krútiaceho momentu.

4.6   Skúška na preukázanie systému silného podnecovania

4.6.1   Toto preukazovanie vychádza z podmienky, že systém nízkoúrovňového podnecovania bol už predtým aktivovaný, a pokračuje sa v skúškach uskutočňovaných na preukázanie systému nízkoúrovňového podnecovania.

4.6.2   Pri kontrole reakcie systému na nedostatok činidla v nádrži musí systém motora bežať dovtedy, kým sa nádrž s činidlom nevyprázdni alebo nedosiahne hodnotu nižšiu ako 2,5 % menovitého plného objemu nádrže, pri ktorej sa podľa vyhlásenia výrobcu má aktivovať systém silného podnecovania.

4.6.2.1

Výrobca môže so súhlasom schvaľovacieho orgánu simulovať nepretržitý chod odoberaním činidla z nádrže buď počas chodu motora, alebo po zastavení motora.

4.6.3   Pri kontrole reakcie systému na inú poruchu než na nedostatok činidla v nádrži musí systém motora bežať počas príslušného počtu prevádzkových hodín uvedených v tabuľke 3 tohto doplnku, alebo, podľa výberu výrobcu, pokiaľ sa príslušné počítadlo nedostane na hodnotu, pri ktorej sa aktivuje systém silného podnecovania.

4.6.4   Preukázanie systému silného podnecovania sa považuje za splnené, ak na konci každej skúšky na preukázanie činnosti systému vykonanej podľa bodov 4.6.2 a 4.6.3 výrobca schvaľovaciemu orgánu preukáže, že sa aktivoval mechanizmus silného podnecovania posudzovaný v tejto prílohe.

4.7   Ak sa výrobca alternatívne rozhodne a dohodne so schvaľovacím orgánom, preukázanie mechanizmov podnecovania možno vykonať na kompletnom stroji v súlade s požiadavkami bodu 5.4 buď tak, že sa stroj namontuje na vhodné skúšobné zariadenie, alebo sa s ním jazdí po skúšobnej dráhe za kontrolovaných podmienok.

4.7.1   Stroj sa prevádzkuje dovtedy, kým počítadlo pridružené k vybranej chybe nedosiahne potrebný počet prevádzkových hodín uvedený v tabuľke 3 tejto prílohy, alebo prípadne, pokiaľ sa nevyprázdni nádrž s činidlom, alebo pokiaľ hladina činidla v nádrži neklesne pod 2,5 % menovitého plného objemu nádrže, pri ktorej sa výrobca rozhodol aktivovať systém silného podnecovania.

Dodatok 2

Opis mechanizmov aktivácie a deaktivácie varovania a podnecovania

1.   NA DOPLNENIE POŽIADAVIEK VYMEDZENÝCH V TEJTO PRÍLOHE, KTORÉ SA TÝKAJÚ MECHANIZMOV AKTIVÁCIE A DEAKTIVÁCIE VAROVANIA A PODNECOVANIA, SÚ V TOMTO DOPLNKU 2 STANOVENÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY POUŽÍVANIA TÝCHTO MECHANIZMOV AKTIVÁCIE A DEAKTIVÁCIE.

2.   MECHANIZMY AKTIVÁCIE A DEAKTIVÁCIE SYSTÉMU VAROVANIA

2.1   Systém varovania prevádzkovateľa sa aktivuje vtedy, keď má diagnostický chybový kód (DTC) spojený s NCM, ktorá odôvodňuje jeho aktiváciu, stav uvedený v tabuľke 2 tohto doplnku.

Tabuľka 2

Aktivácia systému varovania prevádzkovateľa

Typ poruchy

Stav DTC potrebný na aktiváciu systému varovania

nízka kvalita činidla

potvrdený a aktivovaný

prerušenie dávkovania

potvrdený a aktivovaný

ventil EGR s obmedzenou činnosťou

potvrdený a aktivovaný

porucha systému monitorovania

potvrdený a aktivovaný

prahová hodnota NOx, ak sa vzťahuje

potvrdený a aktivovaný

2.2   Systém varovania prevádzkovateľa sa deaktivuje vtedy, keď diagnostický systém vyhodnotí, že porucha súvisiaca a týmto varovaním už neexistuje, alebo keď diagnostický nástroj vymaže informácie vrátane DTC súvisiacich s poruchami, ktoré odôvodňujú jeho aktiváciu.

2.2.1   Požiadavky na vymazanie „informácií o regulácii NOx“

2.2.1.1   Vymazanie/obnovenie „informácií o regulácii NOx“ diagnostickým nástrojom

Na žiadosť diagnostického nástroja sa z počítačovej pamäte vymažú alebo obnovia na hodnotu udanú v tomto doplnku tieto informácie (pozri tabuľku 3):

Tabuľka 3

Vymazanie/obnovenie „informácií o regulácii NOx“ diagnostickým nástrojom

Informácie o regulácii NOx

Vymazateľné

Obnoviteľné

všetky DTC

X

 

hodnota počítadla s najvyšším počtom prevádzkových hodín

 

X

počet prevádzkových hodín motora odčítaný z počítadla(-iel) NCD

 

X

2.2.1.2   Odpojením stroja od batérie(-ií) sa informácie o regulácii NOx nevymažú.

2.2.1.3   „Informácie o regulácii NOx“ je možné vymazať len za podmienky „vypnutého motora“.

2.2.1.4   Keď sa „informácie o regulácii NOx“ vrátane DTC vymažú, žiadna hodnota načítaná počítadlom súvisiacim s týmito poruchami, ktoré je uvedené v tejto prílohe, sa nevymaže, ale obnoví na hodnotu uvedenú v príslušnom bode tejto prílohy.

3.   MECHANIZMY AKTIVÁCIE A DEAKTIVÁCIE SYSTÉMU PODNECOVANIA PREVÁDZKOVATEĽA

3.1

Systém podnecovania prevádzkovateľa sa aktivuje vtedy, keď je aktívny systém varovania a počítadlo súvisiace s typom NCM, ktorá odôvodňuje jeho aktiváciu, dosiahlo hodnotu uvedenú v tabuľke 4 tohto doplnku.

3.2

Systém podnecovania prevádzkovateľa sa deaktivuje vtedy, keď systém nezistí žiadnu ďalšiu poruchu, ktorá opodstatňuje jeho aktiváciu, alebo ak diagnostický nástroj alebo nástroj údržby vymazal informácie vrátane DTC súvisiaceho s NCM, ktorá odôvodňuje jeho aktiváciu.

3.3.

Systém varovania a systém podnecovania prevádzkovateľa sa okamžite aktivujú, prípadne deaktivujú podľa ustanovení bodu 6 tejto prílohy po posúdení kvality činidla v nádrži. V tom prípade mechanizmy aktivácie alebo deaktivácie závisia od stavu akéhokoľvek pridruženého DTC.

4.   MECHANIZMUS POČÍTADLA

4.1   Všeobecne

4.1.1

Aby systém spĺňal požiadavky tejto prílohy, musí obsahovať najmenej 4 počítadlá, ktoré zaznamenávajú počet hodín, počas ktorých je motor v chode, zatiaľ čo systém zisťuje:

a)

nesprávnu kvalitu činidla;

b)

prerušenie činnosti dávkovania činidla;

c)

ventil EGR s obmedzenou činnosťou;

d)

poruchu systému NCD podľa bodu 9.1 písm. b) tejto prílohy.

4.1.1.1

Voliteľne môže výrobca použiť jedno alebo viac počítadiel pre skupinu porúch uvedenú v bode 4.1.1.

4.1.2

Každé z počítadiel počíta až po dosiahnutie maximálnej hodnoty uvedenej v dvojbitovom počítadle s jednohodinovým rozlíšením a túto hodnotu uloží dovtedy, kým nie sú splnené podmienky, za ktorých možno počítadlo vynulovať.

4.1.3

Výrobca môže použiť jedno počítadlo alebo viac počítadiel systému NCD. Jedno počítadlo môže počítať trvanie dvoch alebo viacerých rôznych porúch súvisiacich s týmto typom počítadla v hodinách, pričom ani jedna nedosahuje čas, ktorý udáva toto jedno počítadlo.

4.1.3.1

Keď sa výrobca rozhodne použiť viac počítadiel systému NCD, systém musí byť schopný priradiť konkrétne počítadlo systému monitorovania ku každej poruche prislúchajúcej tomuto typu počítadla podľa tejto prílohy.

4.2   Princíp mechanizmu počítadiel

4.2.1

Každé z počítadiel funguje takto:

4.2.1.1

V prípade, že počítadlo začína počítať od nuly, počítanie sa začne ihneď, keď počítadlo zistí poruchu, ku ktorej je priradené, a príslušný diagnostický chybový kód (DTC) má stav uvedený v tabuľke 2.

4.2.1.2

V prípade opakovaných porúch sa podľa výberu výrobcu uplatňuje jedno z týchto ustanovení:

a)

Ak sa vyskytne jediná monitorovacia udalosť a porucha, ktorá pôvodne aktivovala počítadlo, sa ďalej nezistila, alebo ak poruchu vymazal diagnostický nástroj alebo nástroj údržby, počítadlo sa zastaví a zostane na ňom načítaná aktuálna hodnota. Ak sa počítadlo zastaví, keď je aktívny systém silného podnecovania, počítadlo zastaví na hodnote uvedenej v tabuľke 4 tohto doplnku alebo na hodnote vyššej alebo rovnajúcej sa hodnote počítadla pre silné podnecovanie mínus 30 minút.

b)

Počítadlo sa nechá zastavené na hodnote uvedenej v tabuľke 4 tohto doplnku alebo na hodnote vyššej alebo rovnajúcej sa hodnote počítadla pre silné podnecovanie mínus 30 minút.

4.2.1.3

V prípade jedného počítadla monitorovacieho systému toto počítadlo pokračuje v počítaní, ak bola zistená NCM priradená tomuto počítadlu a jej príslušný diagnostický chybový kód (DTC) má stav „potvrdený a aktivovaný“. Ak sa nezistí žiadna NCM, ktorá by odôvodňovala aktiváciu počítadla, alebo všetky poruchy priradené tomuto počítadlu vymazal diagnostický nástroj alebo nástroj údržby, počítadlo sa zastaví so zobrazenou jednou z hodnôt uvedených v bode 4.2.1.2.

Tabuľka 4

Počítadlá a podnecovanie

 

Stav DTC pri prvej aktivácii počítadla

Hodnota počítadla pre nízkoúrovňové podnecovanie

Hodnota počítadla pre silné podnecovanie

Hodnota uchovaní pri zastavení počítadla

počítadlo kvality činidla

potvrdený a aktivovaný

≤ 10 hodín

≤ 20 hodín

≥ 90 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

počítadlo dávkovania

potvrdený a aktivovaný

≤ 10 hodín

≤ 20 hodín

≥ 90 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

počítadlo ventilu EGR

potvrdený a aktivovaný

≤ 36 hodín

≤ 100 hodín

≥ 95% hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

počítadlo monitorovacieho systému

potvrdený a aktivovaný

≤ 36 hodín

≤ 100 hodín

≥ 95% hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

prahová hodnota NOx, ak sa vzťahuje

potvrdený a aktivovaný

≤ 10 hodín

≤ 20 hodín

≥ 90 % hodnoty počítadla pre silné podnecovanie

4.2.1.4

Po zastavení sa počítadlo vynuluje, keď monitory priradené tomuto počítadlu aspoň raz dokončili svoj monitorovací cyklus bez toho, aby zistili poruchu, a počas 40 prevádzkových hodín motora sa od posledného razu zastavenia počítadla nezistila žiadna porucha (pozri obrázok 4).

4.2.1.5

Počítadlo pokračuje v počítaní od bodu, v ktorom sa zastavilo, ak sa počas zastavenia počítadla zistila porucha prislúchajúca tomuto počítadlu (pozri obrázok 4).

5.   ZNÁZORNENIE MECHANIZMOV AKTIVÁCIE A DEAKTIVÁCIE POČÍTADLA

5.1   V tomto bode sú uvedené niektoré typické príklady aktivácie a deaktivácie a mechanizmov počítadla. Obrázky a opisy uvedené v bodoch 5.2, 5.3 a 5.4 sú v uvedené výlučne na ilustráciu tejto prílohy a nemali by sa uvádzať ako príklady požiadaviek tohto predpisu, ani ako konečné stavy daného procesu. Hodnoty počítadla na obrázkoch 6 a 7 odkazujú na maximálne hodnoty silného podnecovania uvedené v tabuľke 4. Na účely zjednodušenia, napríklad, v ilustráciách nie je uvedená skutočnosť, že keď je aktívny systém podnecovania, bude aktívny aj systém varovania.

Obrázok 4

Opätovná aktivácia a vynulovanie počítadla po intervale, kedy došlo k jeho zastaveniu

Image

5.2   Na obrázku 5 je znázornené fungovanie mechanizmov aktivácie a deaktivácie pri monitorovaní dostupnosti činidla v piatich prípadoch:

Prípad použitia 1: prevádzkovateľ napriek varovaniu pokračuje v prevádzkovaní stroja, až kým sa prevádzka stroja nezablokuje.

Prípad doplnenia činidla 1 („primerané“ doplnenie): prevádzkovateľ doplní nádrž činidlom tak, aby hladina siahala 10 % nad prahovú hladinu. Systémy varovania a podnecovania sú deaktivované.

Prípady doplnenia činidla 2 a 3 („neprimerané“ doplnenie): aktivuje sa systém varovania. Úroveň varovania závisí od množstva dostupného činidla.

Prípad doplnenia činidla 4 („veľmi neprimerané“ doplnenie): okamžite sa aktivuje nízkoúrovňové podnecovanie.

Obrázok 5

Dostupnosť činidla

Image

5.3   Na obrázku 6 sú znázornené tri prípady nesprávnej kvality činidla:

Prípad použitia 1: prevádzkovateľ napriek varovaniu pokračuje v prevádzkovaní stroja, až kým sa prevádzka stroja nezablokuje.

Prípad opravy 1 („nesprávna“ alebo „falošná“ oprava): po zablokovaní stroja prevádzkovateľ zmení kvalitu činidla, ale čoskoro ju znova zmení z dôvodu nízkej kvality. Okamžite sa znova aktivuje systém podnecovania a prevádzka stroja sa po dvoch prevádzkových hodinách motora zablokuje.

Prípad opravy 2 („správna“ oprava): po zablokovaní stroja prevádzkovateľ napraví kvalitu činidla. Po určitom čase však znova doplní nádrž činidlom nízkej kvality. Procesy varovania, podnecovania a počítania sa znova začínajú od nuly.

Obrázok 6

Naplnenie nádrže činidlom nízkej kvality

Image

5.4   Na obrázku 7 sú znázornené tri prípady zlyhania systému dávkovania močoviny. Na tomto obrázku je znázornený aj proces, ktorý sa používa v prípade porúch monitorovania opísaných v bode 9 tejto prílohy.

Prípad použitia 1: prevádzkovateľ napriek varovaniu pokračuje v prevádzkovaní stroja, až kým sa prevádzka stroja nezablokuje.

Prípad opravy 1 („správna“ oprava): po zablokovaní stroja prevádzkovateľ opraví systém dávkovania. Po určitom čase však systém dávkovania znova zlyhá. Procesy varovania, podnecovania a počítania sa znova začínajú od nuly.

Prípad opravy 2 („zlá“ oprava): prevádzkovateľ opraví systém v priebehu nízkoúrovňového podnecovania (zníženia krútiaceho momentu). Čoskoro potom však systém dávkovania znova zlyhá. Systém nízkoúrovňového podnecovania sa okamžite znova aktivuje a počítadlo začne počítať od hodnoty zobrazenej v čase opravy.

Obrázok 7

Zlyhanie systému dávkovania činidla

Image

Doplnok 3

Preukazovanie minimálnej prípustnej koncentrácie činidla CDmin

1.

Výrobca preukáže správnu hodnotu CDmin počas typového schvaľovania vykonaním cyklu NRTC s teplým štartom s použitím činidla s koncentráciou CDmin.

2.

Pri skúške sa musí dodržať príslušný(-é) cyklus(-y) NCD, alebo výrobcom stanovený cyklus predkondicionovania, ktorý umožňuje, aby sa uzavretý systém regulácie NOx prispôsobil kvalite činidla s koncentráciou CDmin.

3.

Výsledné emisie znečisťujúcich látok v tejto skúške musia byť nižšie ako prahová hodnota NOx stanovená v bode 7.1.1 tejto prílohy.

PRÍLOHA 10

URČOVANIE EMISIÍ CO2

Doplnok 1

Určovanie emisií CO2 z motorov s výkonnostnými pásmami do P

1.   ÚVOD

1.1   V tomto doplnku sú uvedené ustanovenia a skúšobné postupy na oznamovanie emisií CO2 pre všetky výkonnostné pásma až po P. Ak sa výrobca na základe možnosti uvedenej v bode 5.2 tohto predpisu rozhodne použiť postup uvedený v prílohe 4B, uplatňuje sa doplnok 2 k tejto prílohe.

2.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1   Emisie CO2 sa určujú v celom príslušnom skúšobnom cykle uvedenom v bode 1.1 prílohy 4B v súlade s bodom 3 (NRSC) alebo bodom 4 (NRTC s teplým štartom) prílohy 4A k tomuto predpisu. Pre výkonnostné pásma L až P sa emisie CO2 určujú v skúšobnom cykle NRTC po teplom štarte.

2.2   Výsledky skúšok sa oznamujú ako priemerné hodnoty cyklu špecifické pre brzdenie a vyjadrujú sa v jednotkách g/kWh.

2.3   Ak sa, podľa výberu výrobcu, NRSC vykoná ako odstupňovaný modálny cyklus, uplatňuje sa ktorýkoľvek odkaz na NRTC uvedený v tejto prílohe alebo požiadavky doplnku 2 tejto prílohy.

3.   URČOVANIE EMISIÍ CO2

3.1   Meranie neriedeného výfukového plynu

Tento bod sa uplatňuje vtedy, ak sa emisie CO2 merajú v neriedenom výfukovom plyne.

3.1.1   Meranie

CO2 v neriedenom výfukovom plyne emitovanom motorom predloženým na skúšanie sa meria nedisperzným infračerveným analyzátorom (NDIR) v súlade s bodom 1.4.3.2 (NRSC) alebo bodom 2.3.3.2 (NRTC) doplnku 1 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

Systém merania musí spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v bode 1.5 doplnku 2 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

Systém merania musí spĺňať požiadavky bodu 1.4.1 (NRSC) alebo bodu 2.3.1 (NRTC) doplnku 1 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

3.1.2   Vyhodnotenie údajov

Príslušné údaje sa zaznamenávajú a ukladajú v súlade s bodom 3.7.4 (NRSC) alebo bodom 4.5.7.2 (NRTC) prílohy 4A k tomuto predpisu.

3.1.3   Výpočet spriemerovaných emisií za cyklus

Ak sa merajú v suchom stave, používa sa korekcie zo suchého na mokrý stav v súlade s bodom 1.3.2 (NRSC) alebo bodom 2.1.2.2 (NRTC) doplnku 3 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

V prípade cyklu NRSC sa hmotnosť CO2 (g/h) vypočíta pre každý jednotlivý režim v súlade s bodom 1.3.4 doplnku 3 k prílohe 4A k tomuto predpisu. Prietok výfukových plynov sa určuje v súlade s bodmi 1.2.1 až 1.2.5 doplnku 1 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

V prípade cyklu NRSC sa hmotnosť CO2 (g/skúška) vypočíta v súlade s bodom 2.1.2.1 doplnku 3 k prílohe 4A k tomuto predpisu. Prietok výfukových plynov sa určuje v súlade s bodom 2.2.3 doplnku 1 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

3.2   Meranie zriedeného výfukového plynu

Tento bod sa uplatňuje vtedy, ak sa emisie CO2 merajú v zriedenom výfukovom plyne.

3.2.1   Meranie

CO2 v zriedenom výfukovom plyne emitovanom motorom predloženým na skúšanie sa meria nedisperzným infračerveným analyzátorom (NDIR) v súlade s bodom 1.4.3.2 (NRSC) alebo bodom 2.3.3.2 (NRTC) doplnku 1 k prílohe 4A k tomuto predpisu. Riedenie výfukových plynov sa vykonáva pomocou filtrovaného okolitého vzduchu, syntetického vzduchu alebo dusíka. Prietoková kapacita systému s riedením plného prietoku musí byť dostatočne veľká na to, aby sa úplne zabránilo kondenzácii vody v systéme riedenia a v systéme odberu vzoriek.

Systém merania musí spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v bode 1.5 doplnku 2 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

Systém merania musí spĺňať požiadavky bodu 1.4.1 (NRSC) alebo bodu 2.3.1 (NRTC) doplnku 1 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

3.2.2   Vyhodnotenie údajov

Príslušné údaje sa zaznamenávajú a ukladajú v súlade s bodom 3.7.4 (NRSC) alebo bodom 4.5.7.2 (NRTC) prílohy 4A k tomuto predpisu.

3.2.3   Výpočet spriemerovaných emisií za cyklus

Ak sa merajú v suchom stave, používa sa korekcie zo suchého na mokrý stav v súlade s bodom 1.3.2 (NRSC) alebo bodom 2.1.2.2 (NRTC) doplnku 3 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

V prípade cyklu NRSC sa hmotnosť CO2 (g/h) vypočíta pre každý jednotlivý režim v súlade s bodom 1.3.4 doplnku 3 k prílohe 4A k tomuto predpisu. Prietoky výfukových plynov sa určujú v súlade s bodom 1.2.6 doplnku 1 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

V prípade cyklu NRSC sa hmotnosť CO2 (g/skúška) vypočíta v súlade s bodom 2.2.3 doplnku 3 k prílohe 4A k tomuto predpisu. Prietok výfukových plynov sa určuje v súlade s bodom 2.2.1 doplnku 1 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

Korekcia pozadia sa používa v súlade s bodom 2.2.3.1.1 doplnku 3 k prílohe 4A k tomuto predpisu.

3.3   Výpočet emisií špecifických pre brzdenie

3.3.1   NRSC

Emisie špecifické pre brzdenie e gas [g/kWh] sa vypočítajú takto:

Formula

kde

Formula

a

 

CO2 mass,I je hmotnosť CO2 v jednotlivom režime (g/h)

 

Pm,i je nameraný výkon v jednotlivom režime (kW)

 

PAE,i je výkon príslušenstva v jednotlivom režime (kW)

 

WF,i je váhový faktor v jednotlivom režime

3.3.2   NRTC

Práca cyklu potrebná na výpočet emisií CO2 špecifických pre brzdenie sa určuje v súlade s bodom 4.6.2 prílohy 4A k tomuto predpisu.

Emisie špecifické pre brzdenie e gas [g/kWh] sa vypočítajú takto:

Formula

kde

 

m CO2, hot sú hmotnostné emisie CO2 v cykle NRTC s teplým štartom (g)

 

W act, hot je skutočná práca cyklu NRTC s teplým štartom (kWh)

Doplnok 2

Určovanie emisií CO2 pre výkonnostné pásma Q a R

1.   ÚVOD

Pri podávaní správ o emisiách CO2 pre výkonnostné pásma Q až R sa uplatňujú ustanovenia a skúšobné postupy uvedené v tomto doplnku. Ak sa výrobca na základe možnosti uvedenej v bode 5.2 tohto predpisu rozhodne použiť postup prílohy 4B k tomuto predpisu, pri podávaní správ o emisiách CO2 sa uplatňujú ustanovenia a skúšobné postupy uvedené v tomto doplnku 2.

2.   VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY

2.1   Emisie CO2 sa určujú v priebehu skúšobného cyklu NRTC s teplým štartom v súlade s bodom 7.8.3 prílohy 4B.

2.2   Výsledky skúšok sa oznamujú ako priemerné hodnoty cyklu špecifické pre brzdenie a vyjadrujú sa v jednotkách g/kWh.

3.   URČOVANIE EMISIÍ CO2

3.1   Meranie neriedeného výfukového plynu

Tento bod sa uplatňuje vtedy, ak sa emisie CO2 merajú v neriedenom výfukovom plyne.

3.1.1   Meranie

CO2 v neriedenom výfukovom plyne emitovanom motorom predloženým na skúšanie sa meria nedisperzným infračerveným analyzátorom (NDIR) v súlade s bodom 9.4.6 prílohy 4B k tomuto predpisu.

Systém merania musí spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v bode 8.1.4 prílohy 4B k tomuto predpisu.

Systém merania musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 8.1.9 prílohy 4B k tomuto predpisu.

3.1.2   Vyhodnotenie údajov

Príslušné údaje sa zaznamenávajú a ukladajú v súlade s bodom 7.8.3.2 prílohy 4B k tomuto predpisu.

3.1.3   Výpočet spriemerovaných emisií za cyklus

Ak sa merajú v suchom stave, na hodnoty okamžitej koncentrácie pred vykonaním akéhokoľvek výpočtu sa použije korekcia zo suchého na mokrý stav v súlade s bodom A.8.2.2 doplnku 8 alebo bodom A.7.3.2 doplnku 7 k prílohe 4B k tomuto predpisu.

Hmotnosť CO2 (g/skúška) sa vypočíta vynásobením časovo korigovaných okamžitých koncentrácií CO2 prietokmi výfukových plynov a integráciou v rámci skúšobného cyklu v súlade:

a)

s bodom A.8.2.1.2 a bodom A.8.2.5 doplnku 8 k prílohe 4B s použitím hodnôt CO2 z tabuľky A.8.1, alebo výpočtom hodnôt u v súlade s bodom A.8.2.4.2 doplnku 8 k prílohe 4B k tomuto predpisu;

b)

alebo bodom A.7.3.1 a bodom A.7.3.3 doplnku 7 k prílohe 4B k tomuto predpisu.

3.2   Meranie zriedeného výfukového plynu

Tento bod sa uplatňuje vtedy, ak sa emisie CO2 merajú v zriedenom výfukovom plyne.

3.2.1   Meranie

CO2 v zriedenom výfukovom plyne emitovanom motorom predloženým na skúšanie sa meria nedisperzným infračerveným analyzátorom (NDIR) v súlade s bodom 9.4.6 prílohy 4B k tomuto predpisu. Riedenie výfukových plynov sa vykonáva pomocou filtrovaného okolitého vzduchu, syntetického vzduchu alebo dusíka. Prietoková kapacita systému s riedením plného prietoku musí byť dostatočne veľká na to, aby sa úplne zabránilo kondenzácii vody v systéme riedenia a v systéme odberu vzoriek.

Systém merania musí spĺňať požiadavky na linearitu uvedené v bode 8.1.4 prílohy 4B k tomuto predpisu.

Systém merania musí spĺňať požiadavky uvedené v bode 8.1.9 prílohy 4B k tomuto predpisu.

3.2.2   Vyhodnotenie údajov

Príslušné údaje sa zaznamenávajú a ukladajú v súlade s bodom 7.8.3.2 prílohy 4B k tomuto predpisu.

3.2.3   Výpočet spriemerovaných emisií za cyklus

Ak sa merajú v suchom stave, na hodnoty okamžitej koncentrácie pred vykonaním akéhokoľvek výpočtu sa použije korekcia zo suchého na mokrý stav v súlade s bodom A.8.3.2 doplnku 8 alebo bodom A.7.4.2 doplnku 7 k prílohe 4B k tomuto predpisu.

Hmotnosť CO2 (g/skúška) sa vypočíta vynásobením koncentrácií CO2 prietokmi zriedených výfukových plynov v súlade:

a)

s bodom A.8.3.1 a bodom A.8.3.4 doplnku 8 k prílohe 4B k tomuto prepisu s použitím hodnôt u CO2 z tabuľky A.8.2, alebo výpočtom hodnôt u v súlade s bodom A.8.2.3.3 doplnku 8 k prílohe 4B;

b)

alebo bodom A.7.4.1 a bodom A.7.4.3 doplnku 7 k prílohe 4B k tomuto predpisu.

Korekcia pozadia sa používa v súlade s bodom A.8.3.2.4 doplnku 8 alebo bodom A.7.4.1. doplnku 8 k prílohe 4B k tomuto predpisu.

3.3   Výpočet emisií špecifických pre brzdenie

Práca cyklu potrebná na výpočet emisií CO2 špecifických pre brzdenie sa určuje v súlade s bodom 7.8.3.4 prílohy 4B k tomuto predpisu.

Emisie špecifické pre brzdenie eCO2 (g/kWh) sa vypočítajú takto:

Formula

kde

 

mCO2, hot sú hmotnostné emisie CO2 v cykle NRTC s teplým štartom (g)

 

Wact, hot je skutočná práca cyklu NRTC s teplým štartom (kWh)