(1)

Podľa článku 21 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 je Komisia do jedného roka od nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia splnomocnená prijímať delegované akty podrobne stanovujúce priority financovania dopravy, ktoré sa majú zohľadniť v pracovných programoch počas trvania NPE pre oprávnené činnosti podľa článku 7 ods. 2. Preto je nevyhnutné prijať delegovaný akt podrobne stanovujúci priority financovania dopravy pred prijatím pracovných programov.

(2)

Podľa článku 21 ods. 3 by sa v prioritách financovania dopravy mali zohľadniť oprávnené činnosti prispievajúce k projektom spoločného záujmu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 o rozvoji transeurópskej dopravnej siete (2) uvedené v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013.

(3)

Oprávnené činnosti uvedené v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 sú podrobnejšie rozpísané v článkoch 10 a 11 uvedeného nariadenia, pričom sa stanovujú maximálne uplatniteľné miery financovania týchto činností. Preto je vhodné odvolať sa pri podrobnom stanovovaní priorít financovania dopravy na činnosti uvedené v týchto článkoch.

(4)

Projekty spoločného záujmu uvedené v časti I prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1316/2013 sú oprávnené na podporu v rámci viacročných pracovných programov podľa článku 17 ods. 3 uvedeného nariadenia. Projekty, ktoré nie sú uvedené v časti I prílohy I, ale sú oprávnené v zmysle článku 7 ods. 2 spomínaného nariadenia, sú oprávnené na podporu v rámci ročných pracovných programov.

(5)

Článok 21 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 odkazuje na ciele špecifické pre dopravu podľa článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia, a preto je vhodné na účely tohto nariadenia uviesť odkaz na dané ciele.

(6)

Na finančné nástroje sa má poskytnúť príspevok EÚ v rámci ročných pracovných programov, a preto je vhodné zahrnúť do tohto nariadenia príslušnú prioritu.

(7)

Opatrenia na podporu programu podľa článku 5 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, ktoré zahŕňajú výdavky Komisie na technickú a administratívnu pomoc pri riadení nástroja na prepájanie Európy do výšky 1 % finančného krytia, nespadajú pod pracovné programy. Tie opatrenia na podporu programu, ktoré prispievajú k projektom spoločného záujmu podľa článku 7 ods. 2 a ktoré sú uvedené v článku 5 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, však pod pracovné programy spadajú a týmto sa im priraďuje príslušná priorita.

(8)

Všetky prostriedky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 vrátane prostriedkov prevedených z Kohézneho fondu spadajú pod tie isté pracovné programy. Podľa článku 11 uvedeného nariadenia podliehajú prostriedky prevedené z Kohézneho fondu špecifickým výzvam na predkladanie návrhov.

(9)

Toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie, aby bolo možné včas prijať vykonávacie akty podľa článku 17 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013,

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

(1)

Poskytovatelia služieb, ktorých služby patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/123/ES, musia byť schopní prostredníctvom miest jednotného kontaktu a elektronickými prostriedkami plniť postupy a formality potrebné na prístup k ich činnostiam a na ich vykonávanie. V medziach ustanovených v článku 5 ods. 3 smernice 2006/123/ES môže stále dochádzať k prípadom, keď poskytovatelia služieb musia pri plnení takýchto postupov a formalít predkladať originály dokumentov, overené kópie alebo overené preklady. V takýchto prípadoch môže byť potrebné, aby poskytovatelia služieb predkladali dokumenty elektronicky podpísané príslušnými orgánmi.

(2)

Cezhraničné používanie zaručených elektronických podpisov podporovaných kvalifikovaným osvedčením je uľahčené rozhodnutím Komisie 2009/767/ES zo 16. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú opatrenia na uľahčenie postupov elektronickými spôsobmi prostredníctvom „miest jednotného kontaktu“ podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu (2), ktorým sa okrem iného členským štátom ukladá povinnosť vykonávať hodnotenie rizík pred požadovaním týchto elektronických podpisov od poskytovateľov služieb a ktorým sa ustanovujú pravidlá uznávania zaručených elektronických podpisov založených na kvalifikovaných osvedčeniach členskými štátmi, vyhotovených na bezpečnom zariadení na vyhotovenie podpisu alebo bez tohto zariadenia. Rozhodnutie 2009/767/ES sa však nezaoberá formátmi elektronických podpisov v dokumentoch vydaných príslušnými orgánmi, ktoré musia predkladať poskytovatelia služieb pri plnení príslušných postupov a formalít.

(3)

Keďže príslušné orgány v členských štátoch v súčasnosti používajú na elektronické podpisovanie svojich dokumentov rôzne formáty zaručených elektronických podpisov, prijímajúce členské štáty, ktoré majú spracúvať tieto dokumenty, môžu čeliť technickým problémom z dôvodu rozmanitosti používaných formátov podpisu. S cieľom umožniť poskytovateľom služieb plniť postupy a služby cezhranične elektronickými prostriedkami je potrebné zaistiť, aby členské štáty technicky podporovali aspoň niekoľko formátov zaručených elektronických podpisov, keď prijímajú dokumenty elektronicky podpísané príslušnými orgánmi z iných členských štátov. Určenie niekoľkých formátov zaručených elektronických podpisov, ktoré musia byť technicky podporované prijímajúcim členským štátom, by umožnilo väčšiu automatizáciu a zlepšenie cezhraničnej interoperability elektronických postupov.

(4)

Spočiatku sa rozhodnutie vzťahovalo iba na základnú úroveň štandardizovaných formátov ETSI zaručených elektronických podpisov. Je vhodné doplniť takisto dlhodobejšie úrovne štandardizovaných formátov ETSI, ktoré uľahčujú zachovanie platnosti informácií týkajúcich sa elektronických podpisov v priebehu času.

(5)

Inštitút ETSI zverejnil nové technické špecifikácie pre základné profily pre zaručené elektronické podpisy, ktorých cieľom je obmedziť možnosti voľby v príslušných normách, a tým zvýšiť cezhraničnú interoperabilitu. Tieto profily pokrývajú všetky úrovne zhody od základnej až po dlhodobú.

(6)

Členské štáty, ktorých príslušné orgány používajú iné formáty elektronických podpisov, ako sú bežne podporované, mohli zaviesť validačné prostriedky, ktoré umožnia, aby sa ich podpisy overovali cezhranične. Keď ide o takýto prípad a na to, aby sa prijímajúce členské štáty mohli spoliehať na tieto validačné nástroje, musia byť informácie o týchto nástrojoch ľahko dostupné, pokiaľ potrebné informácie nie sú uvedené priamo v elektronických dokumentoch, elektronických podpisoch alebo nosičoch elektronických dokumentov.

(7)

Týmto rozhodnutím sa neovplyvňuje to, ako členské štáty určia, čo tvorí originál, overenú kópiu alebo overený preklad. Cieľ tohto rozhodnutia sa obmedzuje na uľahčenie overovania elektronických podpisov, ak sa používajú v origináloch, overených kópiách alebo overených prekladoch, ktoré môžu poskytovatelia služieb potrebovať predložiť prostredníctvom miest jednotného kontaktu.

(8)

S cieľom umožniť členským štátom zaviesť potrebné technické nástroje je vhodné, aby sa toto rozhodnutie uplatňovalo od 1. decembra 2014.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného na základe smernice o službách,

1.

Odsek 1 v článku 1 sa nahrádza takto:

2.

Príloha sa nahrádza prílohou k tomuto rozhodnutiu.