PRÍLOHA 1

OZNÁMENIE

(maximálny formát: A4 (210 × 297 mm))

PRÍLOHA 2

OVERENIE ZHODY VÝROBY SVETLOMETOV

VYBAVENÝCH ŽIAROVKAMI HS1

(1)  Odporúča sa, aby orgány krajiny, v ktorej je svetlomet vyrobený, konzultovali výsledky štatistických kontrol vykonaných výrobcom, namiesto toho, aby vykonali kontroly uvedené v bode 3.

PRÍLOHA 3

USPORIADANIE SCHVAĽOVACÍCH ZNAČIEK

(pozri bod 5. tohto predpisu)

Obrázok 1

a= 12 mm min.

Svetlomet s uvedenou schvaľovacou značkou je svetlomet, ktorý spĺňa požiadavky tohto predpisu a je navrhnutý len na pravostrannú premávku.

a= 12 mm min.

Obrázok 2

Svetlomet s uvedenou schvaľovacou značkou je svetlomet, ktorý spĺňa požiadavky tohto predpisu a je navrhnutý:

Len na ľavostrannú premávku.

Obrázok 3

Pre oba systémy premávky, pomocou vhodného nastavenia optickej jednotky alebo svetla vozidla.

Obrázok 4

Svetlomet s uvedenou schvaľovacou značkou je svetlomet, ktorý spĺňa požiadavky predpisu a je navrhnutý tak, aby vlákno diaľkového svetla nebolo rozsvietené súčasne s vláknom diaľkového svetla a/alebo inou vzájomne zlúčenou osvetľovacou funkciou.

Schvaľovacie číslo musí byť umiestnené v blízkosti kružnice buď nad alebo pod písmenom „E“ alebo vľavo či vpravo od tohto písmena. Číslice schvaľovacieho čísla musia byť na tej istej strane písmena „E“ a smerovať tým istým smerom. Je potrebné vyhnúť sa používaniu rímskych číslic pre schvaľovacie čísla, aby sa vylúčila možnosť zámeny s inými symbolmi.

Obrázok 5

Svetlomet s uvedenou schvaľovacou značkou je svetlomet s rozptylovým sklom z plastového materiálu, ktorý spĺňa požiadavky tohto predpisu.

Je navrhnutý tak, že vlákno stretávacieho svetla sa môže rozsvietiť súčasne s diaľkovým svetlom a/alebo inou vzájomne zlúčenou osvetľovacou funkciou.

PRÍLOHA 4

MERACIA STENA

Svetlomet pre pravostrannú premávku (1)

(Rozmery v mm)

(1)  Meracia stena pre ľavostrannú premávku je symetrická k priamke v-v uvedenej v tejto prílohe.

PRÍLOHA 5

SKÚŠKY STABILITY FOTOMETRICKÉHO VÝKONU SVETLOMETOV V PREVÁDZKE

SKÚŠKY S KOMPLETNÝMI SVETLOMETMI

Po nameraní fotometrických hodnôt v súlade s pokynmi tohto predpisu sa vzorka úplného svetlometu v bode pre Emax pre diaľkové svetlo a v bodoch HV, 50 R, B 50 L pre stretávacie svetlo (alebo v bodoch HV, 50 L, B 50 R pre svetlomety navrhnuté na ľavostrannú premávku) skúša na stabilitu fotometrického výkonu v prevádzke. Pod pojmom „úplný svetlomet“ sa rozumie samotné úplné svietidlo vrátane tých okolitých častí telesa svetlometu a žiaroviek, ktoré by mohli ovplyvniť tepelný rozptyl.

1.   SKÚŠKA STABILITY FOTOMETRICKÉHO VÝKONU

Skúšky sa vykonávajú v suchej a pokojnej atmosfére pri teplote okolia 23 °C ± 5 °C, pričom úplný svetlomet je namontovaný na podstavci, ktorý zodpovedá správnej inštalácii na vozidle.

1.1.   Čistý svetlomet

Svetlomet je v prevádzke 12 hodín v zmysle bodu 1.1.1. a kontroluje sa postupom predpísaným v bode 1.1.2.

1.1.1.   Skúšobný postup

Svetlomet musí byť v prevádzke počas obdobia podľa špecifikovaného času tak, aby:

1.1.1.2.   Skúšobné napätie

Napätie musí byť nastavené tak, aby poskytovalo 90 % maximálneho výkonu špecifikovaného pre vláknové žiarovky kategórie HS1 v predpise č. 37).

1.1.2.   Výsledky skúšky

1.1.2.1.   Vizuálna kontrola

Keď je svetlomet stabilizovaný na teplotu okolia, rozptylové sklo svetlometu a prípadné vonkajšie rozptylové sklo sa očistí čistou, vlhkou bavlnenou tkaninou. Potom sa podrobí vizuálnej kontrole; nesmie sa na ňom vyskytovať žiadne viditeľné poškodenie, deformácie, praskliny alebo zmena farby, či už na rozptylovom skle svetlometu alebo na prípadnom vonkajšom rozptylovom skle.

1.1.2.2.   Fotometrická skúška

V súlade s požiadavkami tohto predpisu sa overujú fotometrické hodnoty v nasledujúcich bodoch:

Ďalšie zameranie sa môže vykonať s cieľom zistiť akúkoľvek deformáciu držiaka svetlometu spôsobenú teplom (zmena polohy čiary rozhrania je zahrnutá v bode 2 tejto prílohy).

Medzi fotometrickými vlastnosťami a hodnotami nameranými pred skúškou je prípustná odchýlka 10 % vrátane tolerancií, ktoré vznikajú pri uplatňovaní fotometrického postupu.

1.2.   Znečistený svetlomet

Po odskúšaní podľa ustanovenia bodu 1.1. musí byť svetlomet po príprave podľa bodu 1.2.1. v prevádzke jednu hodinu podľa bodu 1.1.1. a skontrolovaný podľa ustanovení bodu 1.1.2.

1.2.1.   Príprava svetlometu

1.2.1.1.   Skúšobná zmes

1.2.1.2.   Aplikovanie skúšobnej zmesi na svetlomet

Skúšobná zmes sa rovnomerne nanesie na celý svietiaci povrch svetlometu a nechá sa uschnúť. Tento postup sa opakuje dovtedy, kým hodnota osvetlenia neklesne na 15 – 20 percent hodnoty zmeranej pre každý bod za podmienok opísaných v tejto prílohe:

1.2.1.3.   Meracie zariadenie

Meracie zariadenie je ekvivalentné zariadeniu používanému počas schvaľovacích testov svetlometu. Na fotometrické overenie sa musí použiť štandardná (referenčná) vláknová žiarovka.

2.   SKÚŠKA ZMENY VERTIKÁLNEJ POLOHY ČIARY ROZHRANIA POD VPLYVOM TEPLA

Táto skúška pozostáva z overenia či vertikálny pohyb čiary rozhrania pod vplyvom tepla nepresiahne hodnotu stanovenú pre stretávacie svetlo, ktoré je v činnosti.

Svetlomet skúšaný podľa bodu 1. sa musí podrobiť skúške opísanej v bode 2.1. bez demontáže alebo nového nastavenia s ohľadom na jeho skúšobné upevnenie.

2.1.   Skúška

Skúška sa vykoná v suchej a pokojnej atmosfére pri teplote okolia 23 °C ± 5 °C.

S použitím sériovo vyrobenej vláknovej žiarovky, ktorá predtým najmenej jednu hodinu svietila, musí svetlomet svietiť stretávacím svetlom bez toho, aby bol odmontovaný zo svojho skúšobného zariadenia alebo sa inak zmenilo jeho nastavenie voči tomuto zariadeniu. (Na účely tejto skúšky sa napätie nastaví tak, ako sa uvádza v bode 1.1.1.2.) Poloha čiary rozhrania v jej horizontálnej časti (medzi priamkou vv a vertikálnou priamkou prechádzajúcou bodom B 50 L pre pravostrannú premávku alebo bodom B 50 R pre ľavostrannú premávku) musí byť overená za 3 minúty (r3) a 60 minút (r60) po skončení prevádzky.

Meranie zmeny polohy čiary rozhrania opísané vyššie sa musí vykonávať pomocou akejkoľvek metódy poskytujúcej dostatočnú presnosť a opakovateľné výsledky.

2.2.   Výsledky skúšky

3.   ZHODA VÝROBY

Jedna z odobratých vzoriek svetlometu sa skúša v súlade s postupom opísaným v bode 2.1. potom, ako sa podrobí trikrát po sebe cyklu opísanému v bode 2.2.2. Svetlomet sa považuje za vyhovujúci, ak hodnota Δr nie je vyššia ako 1,5 mrad.

Ak je táto hodnota vyššia ako 1,5 mrad, ale nižšia ako 2,0 mrad, vyskúša sa druhý svetlomet a následne sa vypočíta priemer absolútnych hodnôt zaznamenaných z obidvoch vzoriek, ktorý nesmie prekročiť 1,5 rad.

(1)  Ak je skúšaný svetlomet skupinový a/alebo zlúčený so signalizačnými svetlami, musia byť signalizačné svetlá rozsvietené počas celého trvania skúšky. V prípade smerového svietidla musí toto svietidlo svietiť prerušovane s pomerom zapnutie/vypnutie približne jedna ku jednej.

(2)  Ak súčasne svietia dve alebo viac vlákien v čase blikajúceho režimu svetlometu, toto sa nepovažuje za bežné súčasné použitie vlákien.

(3)  NaCMC je sodíková soľ karboxymetylcelulózy bežne uvádzaná ako CMC. NaCMC používaná v znečisťujúcej zmesi musí mať stupeň substitúcie (DS) 0,6 – 0,7 a viskozitu 200 – 300 cP pre 2 % roztok pri teplote 20 °C.

(4)  Prípustná odchýlka množstva je spôsobená nevyhnutnosťou získať nečistotu, ktorá sa rovnomerne rozloží na celom plastovom rozptylovom skle.

(5)  bod 50 V je situovaný 375 mm pod bodom HV na vertikálnej priamke v-v na stene vo vzdialenosti 25 m.

PRÍLOHA 6

POŽIADAVKY NA SVETLÁ S ROZPTYLOVÝMI SKLAMI Z PLASTOVÉHO MATERIÁLU – SKÚŠANIE VZORIEK ROZPTYLOVÝCH SKIEL ALEBO VZORIEK MATERIÁLU KOMPLETNÝCH SVETIEL

1.   VŠEOBECNÉ ŠPECIFIKÁCIE

2.   SKÚŠKY

2.1.   Odolnosť voči zmenám teploty

2.1.1.   Skúšky

Tri nové vzorky (rozptylové sklá) sa musia podrobiť piatim cyklom teplotnej zmeny a zmeny vlhkosti (RV = relatívna vlhkosť) podľa nasledujúceho postupu:

pred touto skúškou musia byť vzorky najmenej 4 hodiny vystavené teplote 23 °C ± 5 °C a 60 – 75 % RV.

2.1.2.   Fotometrické merania

2.1.2.1.   Metóda

Vzorky sú podrobené fotometrickým meraniam pred skúškou a po nej.

Pri meraní sa použije štandardné svietidlo a meria sa v týchto bodoch:

2.1.2.2.   Výsledky

Rozdiel medzi fotometrickými hodnotami nameranými pri každej vzorke pred a po skúške nesmie presiahnuť 10 % vrátane tolerancií, ktoré vznikajú pri uplatňovaní fotometrického postupu.

2.2.   Odolnosť voči atmosférickým a chemickým činidlám

2.2.1.   Odolnosť voči atmosférickým činidlám

Tri nové vzorky (rozptylových skiel alebo vzorky materiálu) sa vystavia žiareniu zo zdroja, ktorý má spektrálne rozloženie energie podobné ako čierne teleso pri teplote 5 500 K až 6 000 K. Medzi zdroj a vzorky sa umiestnia vhodné filtre tak, aby sa čo najviac znížilo žiarenie s vlnovými dĺžkami kratšími ako 295 nm a dlhšími ako 2 500 nm. Vzorky sa vystavia osvetleniu 1 200 W/m2 ± 200 W/m2 tak dlho, aby svetelná energia, ktorú získajú, dosiahla hodnotu 4 500 MJ/m2 ± 200 MJ/m2. V rámci uzavretého skúšobného priestoru musí byť teplota nameraná na čiernom paneli umiestnenom na úrovni vzoriek 50 °C ± 5 °C. Na zabezpečenie rovnomernej expozície sa vzorky pohybujú okolo zdroja žiarenia rýchlosťou medzi 1 a 5 min.

Vzorky sa ostrekujú destilovanou vodou, ktorá má mernú vodivosť nižšiu ako 1 mS/m pri teplote 23 °C ± 5 °C podľa nasledujúceho cyklu:

2.2.2.   Odolnosť voči chemickým činidlám

Po skúške opísanej v bode 2.2.1 tejto prílohy a po vykonaní merania opísaného v bode 2.2.3.1 tejto prílohy sa vonkajšia strana týchto troch vzoriek podrobí úprave opísanej v bode 2.2.2.2 tejto prílohy pomocou zmesi definovanej v bode 2.2.2.1 tejto prílohy.

2.2.2.1.   Skúšobná zmes

Skúšobná zmes je zložená z 61,5 % n-heptánu, 12,5 % toluénu, 7,5 % etyltetrachloridu, 12,5 % trichloretylénu a 6 % xylénu (objemové percentá).

2.2.2.2.   Nanášanie skúšobnej zmesi

Kus bavlnenej látky (podľa ISO 105) ponorte do zmesi stanovenej v bode 2.2.2.1, aby nasiakol a do 10 sekúnd ho 10 minút nanášajte na vonkajší povrch vzorky pri tlaku 50 N/cm2 zodpovedajúcom sile 100 N pôsobiacej na skúšobnú plochu 14 × 14 mm.

Počas týchto 10 minút je kus látky znovu namáčaný danou zmesou takým spôsobom, aby bolo zloženie nanášanej kvapaliny stále identické s predpísanou skúšobnou zmesou.

Počas tohto nanášania sa pripúšťa, aby sa kompenzoval tlak vyvíjaný na vzorku s cieľom predísť vzniku prasklín.

2.2.2.3.   Čistenie

Na konci aplikovania testovacej zmesi sa vzorka vysuší na čerstvom vzduchu a potom sa umyje roztokom opísaným v odseku 2.3. (Odolnosť proti čistiacim prostriedkom) pri teplote 23 °C ± 5 °C.

Potom sa vzorky starostlivo opláchnu destilovanou vodou s teplotou 23 °C ± 5 °C, ktorá neobsahuje viac ako 0,2 % nečistôt, a vyutierajú mäkkou handrou.

2.2.3.   Výsledky

2.2.3.1.   Po skúške odolnosti voči atmosférickým činidlám musí byť vonkajší povrch vzoriek bez prasklín, škrabancov, naštiepnutia a deformácií a stredná hodnota zmien priepustnosti

, meraná na troch vzorkách podľa postupu

opísaného v doplnku 2 k tejto prílohe nesmie prekročiť 0,020

(Δ tm ≤ 0,020).

2.2.3.2.   Po skúške odolnosti voči chemickým činidlám nesmú vykazovať vzorky stopy chemického poleptania, ktoré by mohlo spôsobiť zmeny v rozptyle toku svetla, ktorého stredná hodnota zmien

, meraná na troch vzorkách podľa postupu

opísaného v doplnku 2 k tejto prílohe nesmie prekročiť 0,020.

(Δ dm ≤ 0,020).

2.3.   Odolnosť voči čistiacim prostriedkom a uhľovodíkom

2.3.1.   Odolnosť voči čistiacim prostriedkom

Vonkajší povrch troch vzoriek (rozptylové sklá alebo vzorky materiálu) sa ohreje na teplotu 50 °C ± 5 °C a potom sa ponorí na päť minút do zmesi, udržiavanej na teplote 23 °C ± 5 °C, zloženej z 99 dielov destilovanej vody obsahujúcej najviac 0,02 % nečistôt a z jedného dielu alkylaryl sulfonátu.

Po skončení skúšky sa vzorky usušia pri teplote 50 °C ± 5 °C. Povrch vzoriek sa očistí vlhkou handrou.

2.3.2.   Odolnosť voči uhľovodíkom

Vonkajšia predná strana týchto troch vzoriek sa jednu minútu zľahka potiera bavlnenou látkou, napustenou zmesou zloženou zo 70 % n-heptánu a 30 % toluénu (objemové percentá), a potom sa nechá uschnúť na čerstvom vzduchu.

2.3.3.   Výsledky

Po postupnom vykonaní obidvoch uvedených skúšok stredná hodnota zmien priepustnosti

, meraná na troch vzorkách podľa postupu

opísaného v doplnku 2 k tejto prílohe nesmie prekročiť 0,010

(Δ tm ≤ 0,010).

2.4.   Odolnosť voči mechanickému znehodnocovaniu

2.4.1.   Metóda mechanického znehodnocovania

Vonkajšia plocha troch nových vzoriek (rozptylových skiel) sa podrobí testu rovnomerného mechanického znehodnocovania metódou opísanou v doplnku 3 k tejto prílohe.

2.4.2.   Výsledky

Po tejto skúške sa musia zmeny:

merať v súlade s postupom opísaným v doplnku 2 na ploche špecifikovanej v bode 2.2.4. Stredná hodnota troch vzoriek je taká, aby:

2.5.   Skúška priľnavosti prípadnej krycej vrstvy

2.5.1.   Príprava vzorky

Plocha povlaku rozptylového skla s rozmermi 20 mm × 20 mm sa rozreže žiletkou alebo ihlou do tvaru mriežky so štvorcami s rozmermi približne 2 mm × 2 mm. Tlak na žiletku alebo ihlu musí byť dostatočný na to, aby rozrezal aspoň túto kryciu vrstvu.

2.5.2.   Opis skúšky

Použite lepiacu pásku s priľnavosťou 2 N/ (cm šírky) ± 20 % meranou za štandardných podmienok stanovených v doplnku 4 k tejto prílohe. Táto lepiaca páska, ktorá musí byť široká minimálne 25 mm, sa pritlačí na povrch pripravený podľa ustanovení bodu 2.5.1 aspoň 5 minút.

Potom sa musí zaťažiť koniec lepiacej pásky tak, aby sa vyrovnala sila priľnavosti k posudzovanému povrchu sile kolmej na tento povrch. V tomto stave sa páska odtrhne konštantnou rýchlosťou 1,5 m/s ± 0,2 m/s.

2.5.3.   Výsledky

Na mriežkovej ploche sa nesmie nachádzať žiadne badateľné poškodenie. Prípustné sú poškodenia v priesečníkoch rezov alebo na okrajoch štvorcov za predpokladu, že poškodená plocha nepresahuje 15 % mriežkovaného povrchu.

2.6.   Skúšky kompletného svetlometu s rozptylovým sklom z plastového materiálu

2.6.1.   Odolnosť povrchu rozptylového skla voči mechanickému poškodzovaniu

2.6.1.1.   Skúšky

Vzorka rozptylového skla svetlometu č. 1 sa musí podrobiť skúške opísanej v bode 2.4.1.

2.6.1.2.   Výsledky

Výsledky fotometrických meraní svetlometu vykonaných v súlade s týmto predpisom nesmú po skúške prekročiť maximálne hodnoty predpísané pre body B 50 L a HV o viac ako 30 % a nesmú byť o viac ako 10 % pod minimálnymi hodnotami predpísanými pre bod 75 R (v prípade svetlometov určených pre ľavostrannú premávku sa berú do úvahy body B 50 R, HV a 75 L).

2.6.2.   Skúška priľnavosti prípadnej krycej vrstvy

Vzorka rozptylového skla svetlometu č. 2 sa musí podrobiť skúške opísanej v bode 2.5.

3.   OVERENIE ZHODY VÝROBY

PRÍLOHA 1

Obrázok 1

Súradnicový systém CIE

Uhlový systém CIE na špecifikovanie a meranie odrazových materiálov na označovanie. Prvá os je kolmá na rovinu obsahujúcu os pozorovania a os osvetlenia. Druhá os je kolmá tak na prvú os, ako aj na referenčnú os. Všetky osi, uhly a smery otáčania sú znázornené ako kladné.

Poznámky:

Obrázok 2

Mechanizmus goniometra, ktorý obsahuje uhlový systém CIE

Zobrazenie mechanizmu goniometra, ktorý obsahuje uhlový systém CIE na špecifikáciu a meranie odrazových materiálov. Všetky uhly a smery otáčania sú znázornené ako kladné.

PRÍLOHA 2

OZNÁMENIE

[Najväčší formát: A4 (210 × 297 mm)]

PRÍLOHA 3

USPORIADANIE ZNAČKY TYPOVÉHO SCHVÁLENIA

a= najmenej 12 mm.

Odrazový materiál na označovanie vybavený uvedenou značkou typového schválenia bol schválený v Nemecku (E1) pod číslom typového schválenia 0001148. Prvé dve číslice čísla typového schválenia znamenajú, že schválenie bolo udelené v súlade s požiadavkami predpisu č. 104 v jeho pôvodnom znení. Symbol „C“ označuje triedu odrazového materiálu, ktorý sa má použiť na obrysové označovanie/označovanie odrazovými pásmi. Symbol „C“ označuje materiál na rozlišovacie označenia/grafické označenia určené na obmedzenú plochu a symbol „E“ materiál na rozlišovacie označenia/grafické označenia na rozšírenú plochu.

PRÍLOHA 4

POSTUP SKÚŠKY

SKÚŠOBNÉ VZORKY

(1)  Skúšobné vzorky odrazových materiálov na označovanie sa použijú na ohraničené a odmastené hliníkové panely s hrúbkou 2 mm a pred skúškou sa udržujú 24 hodín pri teplote 23 °C ± 2 °C a relatívnej vlhkosti 50 % ± 5 %.

PRÍLOHA 5

ŠPECIFIKÁCIE ROZMEROV OZNAČOVANIA

1.   Bočné a zadné označovanie pásmi

1.1.   Všeobecne

Označenia sa vyrobia z pásov odrazového materiálu.

1.2.   Rozmery

PRÍLOHA 6

KOLORIMETRICKÉ ŠPECIFIKÁCIE

PRÍLOHA 7

FOTOMETRICKÉ ŠPECIFIKÁCIE

1.   Ak sa osvetľuje štandardným zdrojom svetla CIE A a meria spôsobom odporúčaným v publikácii CIE č. 54, 1982, koeficient spätného odrazu R’ v kandeloch na m2 na lux (cd/m2/lux) odrazových plôch v novom stave musí byť aspoň taký, ako je uvedené v tabuľke 1 pre materiály žltej, bielej a červenej farby.

1.1.   Minimálne hodnoty koeficientu spätného odrazu

Fotometrické špecifikácie pre odrazové označenia triedy C:

Tabuľka 1

Minimálne hodnoty koeficientu spätného odrazu R’ [cd.m–2.lx–1]

1.2.   Maximálne hodnoty koeficientu spätného odrazu

Fotometrické špecifikácie rozlišovacích označení alebo grafických označení triedy D:

Tabuľka 2

Maximálne hodnoty koeficientu spätného odrazu R’ [cd.m–2.lx–1]

PRÍLOHA 8

ODOLNOSŤ PROTI VONKAJŠÍM ČINITEĽOM

1.   ODOLNOSŤ PROTI POVETERNOSTNÝM VPLYVOM

1.1.   Postup – pre každú skúšku sa zoberú dva kusy jednotky vzorky (pozri bod 2.1.1 tohto predpisu). Jedna vzorka sa uchováva v tmavom a suchom kontajneri pre následné použitie ako „referenčná nevystavená vzorka“.

Druhá vzorka sa vystaví zdroju osvetlenia v súlade s normou ISO 105 – B02 – 1978, oddiel 4.3.1; odrazový materiál sa exponuje, kým modrý štandard č. 7 nevybledne na č. 4 na stupnici šede. Po vykonaní testu sa vzorky umyjú v zriedenom roztoku neutrálneho detergentu, vysušia sa a preskúmajú sa na zhodu s požiadavkami špecifikovanými v bodoch 1.2 až 1.4.

1.2.   Vizuálny vzhľad

Žiadna plocha exponovanej vzorky nesmie vykazovať znaky prasknutia, olupovania, štiepenia, tvorby pľuzgierov, delaminácie, deformácie, kriedovania, tvorby škvŕn alebo korózie.

1.3.   Stálosť farieb – farby exponovanej vzorky musia stále spĺňať požiadavky uvedené v prílohe 6.

1.4.   Účinok na koeficient spätného odrazu odrazového materiálu:

2.   ODOLNOSŤ PROTI KORÓZII

2.1.   Skúšobný kus jednotky vzorky sa vystaví pôsobeniu soľnej hmly počas 48 hodín, ktorá pozostáva z dvoch období vystavenia po 24 hodín, medzi ktorými je prestávka dve hodiny, počas ktorých vzorka schne.

Soľná hmla sa získa rozprašovaním soľného roztoku pri teplote 35 ± 2 °C získaného rozpustením 5 hmotnostných dielov chloridu sodného v 95 dieloch destilovanej vody obsahujúcej najviac 0,02 % nečistôt.

2.2.   Ihneď po ukončení skúšky vzorka nesmie vykazovať žiadne znaky korózie, ktorá by mala tendenciu zhoršovať účinnosť označenia.

2.2.1.   Koeficient spätného odrazu R′ odrazových plôch meraný po 48 hodinách na ustálenie, ako sa špecifikuje v bode 1 prílohy 7, pod vstupným uhlom ß2 = 5° a pod uhlom pozorovania α = 20′ nesmie byť menší ako hodnota uvedená v tabuľke 1 prílohy 7 alebo väčší ako hodnota v tabuľke 2. Pred meraním sa povrch očistí s cieľom odstrániť usadeniny soli zo soľnej hmly.

3.   ODOLNOSŤ PROTI PALIVÁM

Časť jednotky vzorky s dĺžkou najmenej 300 mm sa ponorí do zmesi pozostávajúcej zo 70 % objemu z n-heptánu a 30 % objemu z toluolu na jednu minútu.

Po vybratí sa povrch utrie dosucha mäkkou handričkou a nesmie vykazovať žiadnu viditeľnú zmenu, ktorá by znižovala jeho účinnosť.

4.   ODOLNOSŤ PROTI TEPLU

4.1.   Časť jednotky vzorky s dĺžkou najmenej 300 mm sa udržuje 12 hodín (v prípade odrazky z lisovaného plastu by to malo byť 48 hodín) v suchej atmosfére pri teplote 65 ± 2 °C, potom sa nechá 1 hodinu chladiť pri teplote 23 ± 2 °C. Potom sa ponechá 12 hodín pri teplote – 20 °C ± 2 °C.

4.2.   Vzorka sa preskúma po uplynutí 4 hodín na ustálenie za normálnych laboratórnych podmienok.

4.3.   Po takejto skúške nesmú byť zjavné žiadne trhliny ani významná deformácia povrchu, najmä optických jednotiek.

5.   ODOLNOSŤ PROTI ČISTENIU

5.1.   Ručné čistenie

5.1.1.   Skúšobná vzorka zašpinená zmesou detergentného mazacieho oleja a grafitu sa musí dať ľahko očistiť bez poškodenia odrazového povrchu, keď sa opláchne miernym alifatickým rozpúšťadlom, ako napr. n-heptán, a následne opláchne neutrálnym detergentom.

5.2.   Tlakové umývanie

5.2.1.   Skúšobná vzorka vystavená 60 sekúnd nepretržitému ostrekovaniu na skúšobnom zariadení nesmie za bežných montážnych podmienok vykazovať žiadne poškodenie odrazového povrchu ani oddelenie od podkladu alebo montážneho povrchu v rámci týchto skúšobných podmienok:

6.   STABILITA FOTOMETRICKÝCH VLASTNOSTÍ

6.1.   Orgán udeľujúci typové schválenie má právo otestovať stabilitu optických vlastností odrazového materiálu, ktorý sa používa (keď sa používa na označovanie alebo ako rozlišovacie označenia/grafické označenia).

6.2.   Správne orgány zmluvných strán, ktorým bolo typové schválenie udelené, môžu uskutočniť rovnaké skúšky. Ak sa v prípade typu odrazového materiálu objaví záznam „systematické chyby pri používaní“, skúšané vzorky materiálu sa postúpia na vyhodnotenie orgánu, ktorý schválenie udelil.

6.3.   Ak chýbajú iné kritériá, má sa v prípade typu odrazového materiálu stanoviť záznam „systematické chyby pri používaní“ podľa bodu 6 tohto predpisu.

7.   ODOLNOSŤ PROTI PRENIKANIU VODY

7.1.   Jednotka vzorky odrazového označenia sa ponorí na 10 minút do vody s teplotou 50 ± 5 °C, pričom najvyšší bod hornej časti odrazovej plochy musí byť 20 mm pod povrchom vody. Táto skúška sa zopakuje po otočení jednotky vzorky o 180° tak, aby odrazová plocha bola na dne a zadná strana bola zaliata vrstvou asi 20 mm vody. Jednotka(y) vzorky sa potom ihneď ponorí(ia) za rovnakých podmienok do vody s teplotou 25 ± 5 °C.

7.2.   Do odrazovej plochy jednotky vzorky nesmie vniknúť žiadna voda. Ak sa vizuálnou kontrolou jednoznačne zistí prítomnosť vody, znamená to, že odrazové označenie neprešlo skúškou.

7.3.   Ak sa vizuálnou kontrolou nezistí prítomnosť vody alebo ak sú o tom pochybnosti, koeficient spätného odrazu R′ sa odmeria v súlade s prílohou 7, a to po jeho predchádzajúcom miernom zatrasení, aby sa odstránila prebytočná voda z jeho povrchu.

8.   PEVNOSŤ SPOJENIA (V PRÍPADE LEPENÝCH MATERIÁLOV TRIEDY C)

8.1.   Adhézia odrazových materiálov sa stanoví po 24 hodinách vytvrdzovania s použitím 90-stupňového odlupovania na stroji určenom na skúšku ťahom.

8.2.   Odrazové materiály sa nesmú dať ľahko odstrániť bez poškodenia materiálu.

8.3.   Odrazové materiály si na odstránenie z podkladu vyžadujú silu aspoň 10 N na 25 mm šírky pri konštantnej rýchlosti 300 mm za minútu.

9.   OHÝBANIE

9.1.   V prípade vzoriek, ktoré sa majú pripevniť na ohybný podklad, t. j. nepremokavú plachtovinu, platí toto: